Zákon o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov 513/2009 účinný od 16.06.2020 do 30.11.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa zabezpečí transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 z 11. mája 2016 o interoperabilite železničného systému v Európskej únii (ďalej len ,,smernica 2016/797“), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 z 11. mája 2016 o bezpečnosti železníc (ďalej len ,,smernica 2016/798“) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2370 zo 14. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2012/34/EÚ, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy a o správu železničnej infraštruktúry (ďalej len ,,smernica 2016/2370“).

Cieľom novoprijatých smerníc je najmä zlepšiť prepojenie a interoperabilitu železničných sietí, ako aj prístup na tieto siete, a to zavedením opatrení, ktoré sa ukázali potrebné v oblasti technickej normalizácie. Sledovanie tohto cieľa vedie k definovaniu optimálnej úrovne technickej harmonizácie a umožneniu zlepšenia a rozvoja služieb medzinárodnej železničnej dopravy v rámci Európskej únie, ako aj s tretími štátmi. Zároveň prispieť k postupnému vytvoreniu vnútorného trhu so zariadeniami a službami určenými na výstavbu, obnovu, modernizáciu a prevádzku železničného systému. Zjednodušením postupov vydávania povolení a ich harmonizácia na úrovni Európskej únie má zvýšiť bezpečnosť železníc, pričom dôraz sa stále kladie na predchádzanie nehodám.

Smernica 2016/2370 má za cieľ dobudovať jednotný európsky železničný priestor prostredníctvom rozšírenia zásady otvoreného prístupu na trh vnútroštátnej železničnej dopravy, ktorý sa zriadil so spoločnými pravidlami týkajúcimi sa správy železničných podnikov a manažérov infraštruktúry, financovania a spoplatňovania železničnej infraštruktúry, podmienok prístupu k železničnej infraštruktúre a službám a regulačného dohľadu nad trhom železničnej dopravy smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (ďalej len ,,smernica 2012/34/EÚ“), ktorá bola do slovenského právneho poriadku transponovaná zákonom č. 259/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony . Na tento účel sa ustanoveniami zabezpečuje prístup k železničnej infraštruktúre všetkých železničným podnikom, nie len železničným podnikom, ktoré majú sídlo v Slovenskej republike, avšak za splnenia podmienok ustanovených v zákone.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a pozitívne sociálne vplyvy. Nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na životné prostredie. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

💧 Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Transponuje sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 z 11. mája 2016 o interoperabilite železničného systému v Európskej únii, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 z 11. mája 2016 o bezpečnosti železníc a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2370 zo 14. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2012/34/EÚ, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy a o správu železničnej infraštruktúry.

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: júl 2018

Ukončenie: august 2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

august 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

november 2018

2. Definícia problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 z 11. mája 2016 o interoperabilite železničného systému v Európskej únii v plnom rozsahu nahrádza smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc Spoločenstva, preto sa návrhom zákona transponujú ustanovenia, ktoré sa oproti pôvodnej smernici zmenili. Podstatnou zmenou je rozdelenie kompetencie povoľovania železničných vozidiel na trh, ktorou doteraz disponovali len vnútroštátne bezpečnostné orgány na Železničnú agentúru Európskej únie a vnútroštátny bezpečnostný orgán. Podľa novej úpravy bezpečnostný orgán vydáva povolenie na uvedenie na trh už len tých železničných vozidiel, ktoré sa majú používať na železničnej sieti na území Slovenskej republiky. Železničná agentúra Európskej únie bude vydávať povolenia na uvedenie na trh železničných vozidiel, ktoré sa budú používať nie len na území Slovenskej republiky, ale vo viacerých členských štátoch. Aj do týchto procesov však vstupujú vnútroštátne bezpečnostné orgány, keďže Železničná agentúra Európskej únie vykoná posúdenie dokladov, ktoré predloží žiadateľ len podľa technických špecifikácií interoperability. Doklady, ktoré je potrebné posúdiť podľa vnútroštátnych predpisov bude zasielať vnútroštátnym bezpečnostným orgánom a až na základe ich posúdenia vydá konečné stanovisko, pričom Železničná agentúra Európskej únie sa môže a nemusí stotožniť s výsledkom posúdenia bezpečnostného orgánu.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 z 11. mája 2016 o bezpečnosti železníc v plnom rozsahu nahrádza smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc

spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernici 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii, preto sa návrhom zákona transponujú ustanovenia, ktoré sa oproti pôvodnej smernici zmenili. Podstatnou zmenou je rozdelenie kompetencie vydávania bezpečnostných osvedčení železničným podnikom, ktorou doteraz disponovali len vnútroštátne bezpečnostné orgány na Železničnú agentúru Európskej únie a vnútroštátny bezpečnostný orgán. Podľa novej úpravy bezpečnostný orgán vydáva bezpečnostné osvedčenie len tým železničným podnikom, ktoré plánujú prevádzkovať železničnú dopravu len na území Slovenskej republiky. Železničná agentúra Európskej únie bude vydávať bezpečnostné osvedčenie železničným podnikom, ktoré plánujú prevádzkovať železničnú dopravu vo viacerých členských štátoch. Aj do týchto procesov však vstupujú vnútroštátne bezpečnostné orgány, keďže Železničná agentúra Európskej únie vykoná posúdenie dokladov, ktoré predloží žiadateľ len podľa technických špecifikácií interoperability. Doklady, ktoré je potrebné posúdiť podľa národných bezpečnostných predpisov bude zasielať vnútroštátnym bezpečnostným orgánom a až na základe ich posúdenia vydá konečné stanovisko, pričom Železničná agentúra Európskej únie sa môže a nemusí stotožniť s výsledkom posúdenia bezpečnostného orgánu.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2370 zo 14. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2012/34/EÚ, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy a o správu železničnej infraštruktúry má za cieľ dobudovať jednotný európsky železničný priestor prostredníctvom rozšírenia zásady otvoreného prístupu na trh vnútroštátnej železničnej dopravy, ktorý sa zriadil so spoločnými pravidlami týkajúcimi sa správy železničných podnikov a manažérov infraštruktúry, financovania a spoplatňovania železničnej infraštruktúry, podmienok prístupu k železničnej infraštruktúre a službám a regulačného dohľadu nad trhom železničnej dopravy smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor, ktorá bola do slovenského právneho poriadku transponovaná zákonom č. 259/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Na tento účel sa ustanoveniami zabezpečuje prístup k železničnej infraštruktúre všetkých železničným podnikom, nie len železničným podnikom, ktoré majú sídlo v Slovenskej republike, avšak za splnenia podmienok ustanovených v zákone.

Návrhom zákona sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 upravuje možnosť uzatvoriť zmluvu o službách vo verejnom záujme aj prostredníctvom verejnej súťaže, nie len priamym zadaním. Verejná súťaže sa uskutoční v súlade so zákonom č. 514/2014 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, keďže zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na civilnú zákazku, ktorej predmetom je služba verejnej osobnej dopravy na železničných dráhach nevzťahuje. V súvislosti s touto úpravou sa zároveň upravujú súvisiace ustanovenia zákona.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ ďalej riešiť nedostatky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Návrhom zákona sa upravuje ponechanie výkonu činností overovania a schvaľovania spôsobilosti určených technických zariadení pred uvedením do prevádzky, ktoré doteraz vykonával bezpečnostný orgán alebo poverené právnické osoby, len na poverené právnické osoby, keďže činnosť poverených právnických osôb v tejto oblasti sa podľa doterajšej praxe osvedčila. Precizujú sa ustanovenia zákona č. 514/2009 z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov týkajúce sa predloženia dokladov potrebných na udelenie licencie na poskytovanie dopravných služieb a podmienky za ktorých môže licenčný orgán odňať licenciu na poskytovanie dopravných služieb. Návrhom zákona sa ďalej rieši akútny nedostatok rušňovodičov v železničných spoločnostiach, a to tým spôsobom, že sa rozširuje odbor vzdelávania, ktorý musí spĺňať uchádzač o vydanie preukazu rušňovodiča. Podľa novej úpravy nie je potrebné úplné stredné odborné vzdelanie v odbore alebo vyučenie v odbore elektrotechnického, dopravného, technického alebo strojníckeho zamerania. Uchádzači, ktorí nemajú vzdelanie v odbore elektrotechnického, dopravného, technického alebo strojníckeho zamerania, budú absolvovať rozsiahlejšiu odbornú prípravu, ktorej obsah je upravený vo vykonávacom predpise. Rozšíri sa počet subjektov, ktoré budú môcť žiadať o preukaz rušňovodiča. Návrhom zákona sa v súlade s rozhodnutím Komisie 2010/17/ES o prijatí základných parametrov registrov preukazov rušňovodičov a doplnkových osvedčení ustanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES zriaďuje register držiteľov preukazov rušňovodičov. Register zavádza a bude viesť Dopravný úrad, ako bezpečnostný orgán pre železničné dráhy a železničné vozidlá. Register držiteľov preukazov rušňovodičov je elektronický informačný systém evidencie vydaných a platných preukazov rušňovodičov, ktorý preukazuje, že jeho držiteľ spĺňa minimálne požiadavky na vek, vzdelanie, zdravotnú

a psychickú spôsobilosť a získal osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vedenie železničného vozidla. V registri sa budú viesť údaje v rozsahu podľa rozhodnutia Komisie 2010/17/ES o prijatí základných parametrov registrov preukazov rušňovodičov a doplnkových osvedčení ustanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES - meno a priezvisko držiteľa preukazu, číslo preukazu, dôkaz o aktuálnom stave preukazu, teda či je platný, či je platnosť pozastavená, či je odobratý, dôvod pozastavenia platnosti alebo odobratia preukazu, dátum narodenia držiteľa, štátna príslušnosť, miesto narodenia držiteľa, dátum vydania preukazu, názov vydávajúceho orgánu, trvalé bydlisko držiteľa preukazu, fotografia, prípadne dodatočné informácie ako rodný jazyk držiteľa preukazu rušňovodiča , zdravotné obmedzenia (nosenie okuliarov, šošoviek, sluchových pomôcok) atď. Register držiteľov preukazov rušňovodičov bude neverejný, avšak bezpečnostný orgán udelí prístupové práva oprávneným subjektom na základe ich žiadosti (napr. inšpektorátom práce). Bezpečnostný orgán bude využívať informácie z registra držiteľov preukazov rušňovodičov s cieľom uľahčiť hodnotenie postupu certifikácie rušňovodičov, vydávanie bezpečnostných osvedčení železničným podnikom, ako aj s cieľom kontroly pracovného času rušňovodičov.

3. Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Hlavným cieľom je:

-transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 z 11. mája 2016 o interoperabilite železničného systému v Európskej únii, smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 z 11. mája 2016 o bezpečnosti železníc a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2370 zo 14. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2012/34/EÚ, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy a o správu železničnej infraštruktúry,

-odstránenie nedostatkov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.

4. Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Zmeny v predkladanom návrhu zákona sa dotknú predovšetkým manažéra infraštruktúry, železničných podnikov, bezpečnostného orgánu – Dopravného úradu, Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky.

5. Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Vzhľadom na kogentné ustanovenia predmetných smerníc, ktoré neponúkajú možnosť alternatívneho riešenia, predkladateľ návrhu zákona nemal možnosť riešiť túto otázku.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno ✉ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 245/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti osôb prevádzkovateľov dráhy a dopravy na dráhe v znení neskorších predpisov

Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 351/2010 Z. z. o dopravnom poriadku dráh v znení vyhlášky č. 12/2012 Z. z. Zmena zákona sa dotkne vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 245/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe v znení neskorších predpisov, v ktorej bude upravená rozsiahlejšia odborná príprava tých uchádzačov, ktorí nebudú mať odborné vzdelanie v odbore elektrotechnického, dopravného, technického alebo strojníckeho zamerania.

Vzhľadom na rozdielny postup povoľovania uvedenia železničných vozidiel na trh sa zosúladia niektoré ustanovenia vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 351/2010 Z. z. o dopravnom poriadku dráh v znení vyhlášky č. 12/2012 Z. z.

7. Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

V žiadnom.

8. Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Aplikáciou zákona po nadobudnutí jeho účinnosti.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

✉ Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

✉ Nie

✉ Čiastočne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

✉ Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Sociálne vplyvy

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

10. Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

Vplyv na rozpočet verejnej správy:

Zriadenie a prevádzkovanie registra držiteľov preukazov rušňovodičov má síce v rokoch 2019 – 2021 negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je však v plnom rozsahu, vrátane personálneho zabezpečenia, zapracovaný v limite výdavkov pre kapitolu MDV SR na roky 2019-2021 v rámci vládou SR schváleného návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2019 – 2021(uznesenie vlády SR č. 453/2018).

11. Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

JUDr. Andrea Horváthová, odbor štátnej železničnej správy, andrea.horvathova@mindop.sk, tel.: 02/59494479

Ing. Miroslav Dorčák, odbor železničnej a kombinovanej dopravy, miroslav.dorcak@mindop.sk, tel.: 02/59494342

12. Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Spolupráca s manažérom infraštruktúry, železničnými podnikmi, bezpečnostným orgánom, Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky.

Materiál bol zaradený do zoznamu legislatívnych úloh na rok 2018, ku ktorým je potrebné vykonať konzultácie s podnikateľskými subjektmi. Klub500 a SBA označili návrh zákona, že majú záujem zúčastniť sa konzultácii, avšak v stanovenom termíne žiadny z týchto subjektov, nezaslal k návrhu zákona podnety ani pripomienky.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

K doložke vybraných vplyvov

Podľa doložky vybraných vplyvov má materiál negatívne, rozpočtovo nezabezpečené vplyvy. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy predkladateľ uvádza, že návrh zákona bude mať pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom v doložke vybraných vplyvov sú vyznačené len negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Uvedené je potrebné vzájomne zosúladiť.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je za oblasť zamestnanosti uvedený rozpočtovo nekrytý vplyv na zvýšenie limitu počtu zamestnancov o 1 osobu, vrátane osobných výdavkov, v roku 2019 v sume 27 280 eur, z toho mzdy 20 000 eur, v roku 2020 v sume 28 644 eur, z toho mzdy 21 000 eur a v roku 2021 v sume 30 008 eur, z toho mzdy 22 000 eur a rozpočtovo nekrytý vplyv v oblasti kapitálových výdavkov v sume 74 000 eur v roku 2019 a bežných výdavkov v sume 9 500 eur v rokoch 2020 a 2021 každoročne.

Súčasne v doložke vybraných vplyvov a v analýze vplyvov na rozpočet sa uvádza, že „Zvýšenie limitu výdavkov pre Dopravný úrad na zabezpečenie finančného krytia zriadenia a prevádzkovania registra držiteľov preukazov rušňovodičov si bude MDV SR uplatňovať v rámci procesu tvorby rozpočtu verejnej správy na roky 2019-2021.“, avšak Ministerstvo dopravy a výstavby SR k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021 nepredložilo do dnešného dňa žiadne požiadavky.

Komisia zásadne žiada, aby kvantifikované výdavky, vrátane počtu zamestnancov pre Dopravný úrad vyplývajúce z realizácie predmetnej novely boli zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby SR na príslušný rozpočtový rok.

Komisia upozorňuje na nesúlad kvantifikácií mzdových výdavkov uvedených v tabuľke č. 1 a v tabuľke č. 5, kde v tabuľke č. 1 sú namiesto mzdových výdavkov uvedené osobné výdavky a na nesúlad v počte zamestnancov v týchto tabuľkách (v tabuľke č. 1 je uvedený vplyv na počet zamestnancov aj v roku 2018). Zároveň Komisia upozorňuje na nesprávny výpočet poistného 36,4 % namiesto 34,95 % v tabuľke č. 5 vo všetkých rokoch.

K vplyvom na informatizáciu

Komisia nesúhlasí s tým, že predložený materiál nepredpokladá žiadne vplyvy na informatizáciu. Zverejňovanie informácií na webovom sídle sa považuje za elektronickú službu a vytváranie registrov /informačných systémov/ znamená vplyv na informatizáciu. Táto skutočnosť musí byť premietnutá do doložky vplyvov ako pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a následne vypracovaná analýza vplyvov.

K sociálnym vplyvom

Komisia odporúča predkladateľovi prehodnotiť sociálne vplyvy predloženého návrhu na pozitívne sociálne vplyvy (bod 4.2 prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám), keďže aj cieľom novoprijatých smerníc, ktoré predložený návrh zákona transponuje je zlepšiť prepojenie a interoperabilitu železničných sietí, ako aj prístup na tieto siete, čo vedie k zlepšeniu a rozvoju služieb medzinárodnej železničnej dopravy v rámci Európskej únie, ako aj s tretími krajinami.

Podľa predkladateľom uvádzaných dôvodov schválenie predmetnej novely umožní vytvoriť lepšie a rýchlejšie prepojenia medzi hospodárskymi a kultúrnymi centrami prostredníctvom rozvoja vysokorýchlostnej železničnej siete. Taktiež predkladateľ uvádza, že je potrebné hľadať rôzne možnosti podpory investícií do vysokorýchlostnej železničnej siete a využívania vysokorýchlostných železničných tratí. Službami vysokorýchlostnej osobnej dopravy na účely tohto zákona sú služby osobnej železničnej dopravy prevádzkované bez medziľahlých zastávok medzi dvomi miestami vzdialenými aspoň 200 km na špeciálne vybudovaných vysokorýchlostných tratiach, ktoré sú vybavené spravidla pre rýchlosť najmenej 250 km/h, a prevádzkované spravidla pri týchto rýchlostiach.

Zároveň materiál predpokladá riešiť v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2016 – 2020 označenie železničných staníc a železničných zastávok v jazyku národnostných menšín.

Z tohto dôvodu je v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov a Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov potrebné tento vplyv identifikovať a označiť v bode 9 doložky vybraných vplyvov (pozitívne sociálne vplyvy), pričom sa povinnou súčasťou predloženého materiálu stáva analýza sociálnych vplyvov vypracovaná v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov (príloha č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov). Sociálne vplyvy je potrebné zhodnotiť v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov v porovnaní so súčasným stavom - stručne špecifikovať vplyv predloženého návrhu na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, uviesť opis hodnoteného návrhu opatrenia, špecifikáciu dotknutých skupín a jeho kvalitatívne a kvantitatívne zhodnotenie. Zároveň je potrebné túto skutočnosť zohľadniť aj v príslušnom texte predkladacej správy a všeobecnej časti dôvodovej správy.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

100 990

37 840

39 189

v tom: MDV SR (0EK0L02

Špecializované systémy)

0

74 000

9 500

9 500

Dopravný úrad (07T030G)

26 990

28 340

29 689

z toho:

- vplyv na ŠR

0

100 990

37 840

39 189

Rozpočtové prostriedky

0

100 990

37 840

39 189

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

1

1

1

- vplyv na ŠR

0

+1

+1

+1

v tom: za Dopravný úrad

0

+1

+1

+1

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky (kat. 610)

0

20 000

21 000

22 000

- vplyv na ŠR

0

20 000

21 000

22 000

v tom: za Dopravný úrad (07T030G),(610)

0

20 000

21 000

22 000

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

100 990

37 840

39 189

v tom: MDV SR (0EK0L02

Špecializované systémy)

0

74 000

9 500

9 500

MDV SR (07T01)

26 990

28 340

29 689

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Zriadenie a prevádzkovanie registra držiteľov preukazov rušňovodičov má síce v rokoch 2019 – 2021 negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je však v plnom rozsahu, vrátane personálneho zabezpečenia, zapracovaný v limite výdavkov pre kapitolu MDV SR na roky 2019-2021 v rámci vládou SR schváleného návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2019 – 2021(uznesenie vlády SR č. 453/2018).

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrhom zákona sa v súlade s rozhodnutím Komisie 2010/17/ES o prijatí základných parametrov registrov preukazov rušňovodičov a doplnkových osvedčení ustanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES zriaďuje register držiteľov preukazov rušňovodičov. Register zavádza a bude viesť Dopravný úrad, ako bezpečnostný orgán pre železničné dráhy a železničné vozidlá.

Register držiteľov preukazov rušňovodičov je elektronický informačný systém evidencie vydaných a platných preukazov rušňovodičov, ktorý preukazuje, že jeho držiteľ spĺňa minimálne požiadavky na vek, vzdelanie, zdravotnú a psychickú spôsobilosť a získal osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vedenie železničného vozidla.

V registri sa budú viesť údaje v rozsahu podľa rozhodnutia Komisie 2010/17/ES o prijatí základných parametrov registrov preukazov rušňovodičov a doplnkových osvedčení ustanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES - meno a priezvisko držiteľa preukazu, číslo preukazu, dôkaz o aktuálnom stave preukazu, teda či je platný, či je platnosť pozastavená, či je odobratý, dôvod pozastavenia platnosti alebo odobratia preukazu, dátum narodenia držiteľa, štátna príslušnosť, miesto narodenia držiteľa, dátum vydania preukazu, názov vydávajúceho orgánu, trvalé bydlisko držiteľa preukazu, fotografia, prípadne dodatočné informácie ako rodný jazyk držiteľa preukazu rušňovodiča , zdravotné obmedzenia (nosenie okuliarov, šošoviek, sluchových pomôcok) atď.

Register držiteľov preukazov rušňovodičov bude neverejný, avšak bezpečnostný orgán udelí prístupové práva oprávneným subjektom na základe ich žiadosti (napr. inšpektorátom práce).

Bezpečnostný orgán bude využívať informácie z registra držiteľov preukazov rušňovodičov s cieľom uľahčiť hodnotenie postupu certifikácie rušňovodičov, vydávanie bezpečnostných osvedčení železničným podnikom, ako aj s cieľom kontroly pracovného času rušňovodičov.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2018

2019

2020

2021

Dopravný úrad celkom: v tom:

0

100 990

37 840

39 189

v tom: zriadenie registra

0

74 000

prevádzkové náklady na správu

registra

0

9 500

9 500

osobné výdavky na zamestnanca

0

26 990

28 340

29 689

Výdavky spojené so zriadením registra ako aj prevádzkové náklady na správu registra má MDV SR rozpočtované v rámci limitu výdavkov na roky 2019 – 2021.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Pri výpočte nákladov na zriadenie sa vychádza z obdobného registra, ktorý prevádzkujú iné členské štáty. Zriadenie a vedenie registra si vyžiada zamestnanie jedného zamestnanca, ktorý bude zodpovedný za zavedenie registra v podmienkach Dopravného úradu a za aktuálny stav údajov uvádzaných v registri.

Zriadenie registra držiteľov preukazov rušňovodičov obsahuje:

1.Vývoj a zriadenie softvéru (ďalej len „SW“) na register držiteľov preukazov rušňovodičov (ďalej len „register“) v súlade so spoločnými špecifikáciami podľa rozhodnutia Komisie č. 2010/17/ES z 29. októbra 2009 o prijatí základných parametrov registrov preukazov rušňovodičov a doplnkových osvedčení ustanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES.

2.Otestovanie SW a odsúhlasenie dojednanej úrovne poskytovaných služieb (SLA - Service Level Agreement).

3.Vytvorenie a poskytnutie dokumentácie vrátane manuálov a výukových materiálov.

4.Zácvik zodpovedných zamestnancov k jednotlivým aplikačným modulom registra a riešenie požiadaviek objednávateľa týkajúcich sa rutinnej prevádzky, základnej inštalácie, konfigurácie a použitia a ďalej otázok týkajúcich sa chýb (chybové, či neštandardné stavy SW, chovanie SW v rozpore s dokumentáciou, resp. požiadavkami objednávateľa).

5.Možnosť elektronického vzdialeného prístupu k registru zo strany odborných pracovníkov.

6.Aktualizácia SW, poskytovanie nových verzií SW, ktoré spravidla riešia dodanie ďalších funkcionalít.

7.Stanovenie lehôt pre odstránenie chýb SW do obnovenia funkcionality systému.

8.Update SW – vyššia verzia SW, ktorá spravidla rieši väčšie množstvo problémov.

9.Patch – opravná verzia (jednorazová verzia SW), ktorá rieši čiastkový problém – podpora pri legislatívnych zmenách a podpora užívateľov a administrátorov pri prevádzke registra.

10.Konfigurácia SW špecifickým potrebám objednávateľa.

11.Zakúpenie potrebného hardvérového a softvérového vybavenia.

12.Zakúpenie licenčných modulov alebo licenčných kľúčov k aplikácii.

Ročná prevádzka a údržba registra obsahuje:

1.Softvérová údržba spojená najmä s riešením problémov/chýb SW a neštandardného chovania po inštalácií upgrade, update a patchov do registra.

2.Pravidelná údržba profylaktického rázu s cieľom predchádzania HW a SW chybám v registri, zálohovanie databázy.

3.Hot-line – telefonická, príp. e-mailová konzultačná služba.

4.Help-desk pre vybraných používateľov objednávateľa.

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

Tabuľka č. 4

Ministerstvo dopravy SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

9 500

9 500

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

9 500

9 500

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

74 000

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

74 000

v tom: 711 003 Softvér

74 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

74 000

9 500

9 500

Dopravný úrad

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

26 990

28 340

29 689

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

20 000

21 000

22 000

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

6 990

7 340

7 689

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

v tom: 711 003 Softvér

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

26 990

28 340

29 689

Tabuľka č. 5

Dopravný úrad

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2018

2019

2020

2021

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

1

1

1

z toho vplyv na ŠR

1

1

1

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 667

1 750

1 833

z toho vplyv na ŠR

1 667

1 750

1 833

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

26 990

28 340

29 689

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

20 000

21 000

22 000

z toho vplyv na ŠR

20 000

21 000

22 000

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

6 990

7 340

7 689

z toho vplyv na ŠR

6 990

7 340

7 689

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

B – zmena služby

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

isvs_8054

Zverejňovanie informácií na webovom sídle Dopravného úradu

2

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho

A

isvs_8076

Register preukazov rušňovodičov

metainformačného systému verejnej správy.)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrh zákona nemá vplyv na hospodárenie domácností.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

Vprípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

Vprípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Návrh zákona nemá vplyv na rast alebo pokles príjmov/výdavkov domácností.

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich

so zdravotným postihnutím,

☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam,

1.Návrhom zákona uložená povinnosť manažérovi infraštruktúry zabezpečiť označenie železničných staníc a železničných zastávok, na ktorých sa vykonáva pravidelná osobná doprava v jazyku národnostných menšín v obciach, v ktorých osoby, ktoré patria k národnostným menšinám tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov v obci najmenej 15% obyvateľov má pozitívny sociálny vplyv z hľadiska zlepšenia informovanosti a prispieva k zlepšeniu základných práv osôb, ktoré patria k národnostným menšinám.

2. Transpozíciou smernice o interoperabilite a smernice o bezpečnosti sa prispeje k dobudovaniu jednotného európskeho železničného priestoru, čo znamená lepšie celkové prepojenie a interoperabilita

odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu

a celoživotnému vzdelávaniu,

☞bývaniu a súvisiacim základným

komunálnym službám,

☞doprave,

☞ďalším službám najmä službám

všeobecného záujmu a tovarom,

☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym

službám,

☞informáciám

☞k iným právam (napr. politickým).

železničných sietí, ako aj prístup na železničné siete. To vedie k zlepšeniu a rozvoju služieb medzinárodnej železničnej dopravy v rámci Európskej únie, ako aj s tretími krajinami pri zachovaní a prípadnom zvyšovaní bezpečnosti železničnej dopravy. Pri rozvoji a budovaní vysokorýchlostnej železničnej siete je potrebné hľadať rôzne možnosti jej podpory investícií a využívania vysokorýchlostných železničných tratí, ktorá prispeje k lepšiemu a rýchlejšiemu prepojeniu medzi hospodárskymi a kultúrnymi centrami. Predmetná transpozícia má z týchto dôvodov pozitívny sociálny vplyv z hľadiska lepšieho prístupu k službám v železničnej doprave.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

ZranZraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

1.Návrh zákona nemá významný vplyv na niektorú z uvedených zraniteľných skupín obyvateľstva.

Návrh zákona má pozitívny vplyv na osoby, ktoré patria k národnostným menšinám, ktoré tvoria podľa dvoch po sebe

☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

☞deti (0 - 17),

☞mladí ľudia (18 - 25 rokov),

☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65

rokov alebo dôchodcovia,

☞ľudia so zdravotným postihnutím,

☞marginalizované rómske komunity

☞domácnosti s 3 a viac deťmi,

☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

☞príslušníci tretích krajín, azylanti,

žiadatelia o azyl,

☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

nasledujúcich sčítaniach obyvateľov v obci najmenej 15% obyvateľov.

2.Návrh zákona nemá významný vplyv na niektorú z uvedených zraniteľných skupín obyvateľstva.

Návrh zákona má pozitívny vplyv na skupinu obyvateľstva, ktorí využívajú služby železničnej dopravy.

4. 3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí. Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva a viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácií niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Návrh zákona dodržiava povinnosť rovnakého zaobchádzania a nevedie k žiadnej priamej ani nepriamej diskriminácií niektorých skupín obyvateľstva.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyv.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú

Návrh zákona nezakladá odlišný vplyv na ženy a mužov.

relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

☞eliminácia rodových stereotypov.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Návrh zákona nemá žiadny vplyv na vznik a zánik pracovných miest.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov."

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve v čl. 90 a 91 a v hlave XVI tretej časti čl. 170 – 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)v sekundárnom práve v

Smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 z 11. mája 2016 o interoperabilite železničného systému v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016) (prepracované znenie),

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 z 11. mája 2016 o bezpečnosti železníc (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016) (prepracované znenie),

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2370 zo 14. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2012/34/EÚ, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej dopravy a o správu železničnej infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 352, 23.12.2016),

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/796 z 11. mája 2016 o Železničnej agentúre Európskej únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 881/2004 (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016),

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Dopravný úrad

Nariadení Komisie (EÚ) 2016/919 z 27. mája 2016 o technickej špecifikácií interoperability týkajúcej sa subsystémov „riadenie – zabezpečenie a návestenie“ železničného systému v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 158, 15.6.2016),

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,

Rozhodnutí Komisie zo 14. novembra 2012 o technickej špecifikácií interoperability týkajúcej sa subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“ systému železníc v Európskej únii a o zmene a doplnení rozhodnutia 2007/756/ES (2012/757/EÚ) (Ú. v. EÚ L 345, 15.12.2012) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,

Rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008),

Gestor: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR

Rozhodnutí Komisie z 9. novembra 2010 o moduloch na postupy posudzovania zhody, vhodnosti na použitie a overenia ES, ktoré sa majú použiť v technických špecifikáciách pre interoperabilitu prijatých podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES (2010/713/EÚ) (Ú. v. EÚ L 319, 4.12.2010),

Gestor: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, Dopravný úrad

Vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 402/2013 z 30. apríla 2013 o spoločnej bezpečnostnej metóde hodnotenia a posudzovania rizík, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 352/2009 (Ú. v. EÚ L 121, 3.5.2013) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Dopravný úrad

Rozhodnutí Komisie z 29. októbra 2009 o prijatí základných parametrov registrov preukazov rušňovodičov a doplnkových osvedčení ustanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES (2010/17/ES) (Ú. v. EÚ L 8, 13.01. 2010).

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Dopravný úrad

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1614 z 25. októbra 2018, ktorým sa stanovujú špecifikácie pre registre vozidiel uvedené v článku 47 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 a ktorým sa mení a zrušuje rozhodnutie Komisie 2007/756/ES (Ú. v. EÚ L 268, 26.10.2018).

Gestor: Dopravný úrad

c)nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebranie Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 z 11. mája 2016 o interoperabilite železničného systému v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016) (prepracované znenie) a Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 z 11. mája 2016 o bezpečnosti

železníc (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016) (prepracované znenie) je do 16. júna 2019. Lehota na prebranie Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2370 zo 14. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2012/34/EÚ, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej dopravy a o správu železničnej infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 352, 23.12.2016) je do 25. decembra 2018.

b)konanie v rámci „EÚ Pilot“, postup Európskej komisie a konanie Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení nebolo začaté.

c)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 z 11. mája 2016 o interoperabilite železničného systému v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016) (prepracované znenie) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 z 11. mája 2016 o bezpečnosti železníc (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016) (prepracované znenie) sú čiastočne prebrané v zákone č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1:

Zosúladenie pojmov.

K bodu 2:

Ponechanie výkonu činností overovania a schvaľovania spôsobilosti určených technických zariadení pred uvedením do prevádzky na poverené právnické osoby vyplynulo z aplikačnej praxe. Podľa doterajšej právnej úpravy, si bezpečnostný orgán mohol vybrať či túto činnosť vykoná sám, alebo poverí inú právnickú osobu, ktorá je personálne a technickým vybavením spôsobilá na vykonávanie tejto činnosti. Keďže činnosť poverených právnických osôb sa podľa doterajšej praxe osvedčila, je účelnejšie ponechať vykonávanie tejto činnosti len na poverené právnické osoby. Potreba tejto úpravy vyplynula aj z dôvodu, že bezpečnostný orgán vykonáva v súlade s § 26 zákona č. 56/2018 o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov dohľad nad vykonávaním tejto činnosti, čo v konečnom dôsledku znamená, že kontroluje sám seba.

K bodu 3:

Ustanovením sa zosúlaďuje pojem s definíciou členského štátu, ktorý zahŕňa aj štát, ktorý je zmluvnou stranou Zmluvy o Európskom hospodárskom priestore v § 110 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 4:

Ponechanie výkonu činností overovania a schvaľovania spôsobilosti určených technických zariadení pred uvedením do prevádzky na poverené právnické osoby vyplynulo z aplikačnej praxe. Podľa doterajšej právnej úpravy, si bezpečnostný orgán mohol vybrať či túto činnosť vykoná sám, alebo poverí inú právnickú osobu, ktorá je personálne a technickým vybavením spôsobilá na vykonávanie tejto činnosti. Keďže činnosť poverených právnických osôb sa podľa doterajšej praxe osvedčila, je účelnejšie ponechať vykonávanie tejto činnosti len na poverené právnické osoby. Potreba tejto úpravy vyplynula aj z dôvodu, že bezpečnostný orgán vykonáva v súlade s § 26 zákona č. 56/2018 o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov dohľad nad vykonávaním tejto činnosti, čo v konečnom dôsledku znamená, že kontroluje sám seba.

K bodu 5:

Návrhom zákona sa vyňali zo štvrtej časti zákona železničné infraštruktúry a železničné vozidlá, na ktoré sa podmienky interoperability nevzťahujú, podmienky uvádzania týchto železničných vozidiel do prevádzky sa preto upravujú v prvej časti zákona.

K bodu 6:

Úpravou ustanovenia sa znižuje počet rokov byť držiteľom preukazu na vedenie dráhového vozidla v súvislosti s vykonaním technicko – bezpečnostnej skúšky traťových strojov vyplývajúca z aplikačnej

praxe, keďže ide o menej náročnú činnosť a traťové stroje sa prevádzkujú len na výlukových tratiach s nižšou rýchlosťou, ako prevádzkovanie dráhových vozidiel.

K bodu 7:

Z aplikačnej praxe vyplýva, že dotknutí zamestnanci často nepociťujú potrebu odbornej psychoterapeutickej starostlivosti, a preto je vhodnejšie ponechať na ich posúdenie, či túto odbornú starostlivosť chcú absolvovať.

K bodu 8:

Ustanovením sa zabezpečí pokrytie bezpečnostného rizika v prípade traumatizujúcej udalosti, pri ktorej sa môže zamestnanec vo funkcii rušňovodiča dostať do stavu, kedy nie je sám schopný posúdiť vlastnú schopnosť pokračovať vo vedení dráhového vozidla a so zreteľom na bezpečnosť je preto žiadúce, aby bol ihneď na mieste udalosti vystriedaný. Ustanovenie prispieva k zvýšeniu bezpečnosti v železničnej doprave.

K bodu 9:

V súlade so smernicou 2016/2370, ktorou sa mení smernica 2012/34/EU, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy a o správu železničnej infraštruktúry (ďalej len „smernica 2016/2370“) sa dopĺňa do zákona povinnosť manažéra infraštruktúry organizovať železničnú dopravu a plánovať údržbu transparentným a nediskriminačným spôsobom, aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže. Zároveň sa dopĺňa povinnosť predložiť na odsúhlasenie regulačnému orgánu navrhovanú zmenu kategorizácie tratí a dopravných bodov v dostatočnom časovom predstihu, čo regulačnému orgánu uľahčí vykonávať kontrolnú funkciu vo vzťahu k dodržiavaniu regulačného rámca a vyberania určených úhrad podľa § 53 ods. 1 písm. c). Povinnosť v písmene h) vyplýva z Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 – 2020, v ktorom sa vláda SR zaviazala riešiť označenie železničných staníc a železničných zastávok v jazyku národnostných menšín. Označenie sa týka len železničných staníc a železničných zastávok nachádzajúcich sa v obciach podľa § 2 ods. 1 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 204/2011 Z. z.

K bodu 10:

V súlade so smernicou 2016/2370 sa ustanovením dáva možnosť manažérovi infraštruktúry zadať vykonávanie niektorých povinností na iné subjekty, pričom nesmie dôjsť k žiadnemu konfliktu záujmov, musí sa zachovať obchodné tajomstvo a nediskriminačný prístup. To nevylučuje povinnosť niesť zodpovednosť manažéra infraštruktúry za prevádzku, údržbu, obnovu a rozvoj železničnej infraštruktúry. Ustanovenie v odseku 10 v súlade so smernicou 2016/2370 upravuje možnosť uzatvorenia dohody medzi manažérom infraštruktúry a železničným podnikom za účelom zníženia nákladov alebo zvýšenia výkonnosti na časť železničnej siete.

S cieľom zaručiť nezávislosť manažéra infraštruktúry a aby nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže, ustanovenie v odseku 11 v súlade so smernicou 2016/2370 zakazuje udeľovanie akýchkoľvek pôžičiek, či už priamych alebo nepriamych železničným podnikom.

K bodu 11:

V súlade so smernicou 2016/2370 sa preberajú definície pojmov rozvoja a údržby železničnej infraštruktúry a verejno – súkromného partnerstva.

K bodu 12:

Cieľom smernice 2016/2370 je zaistiť nezávislosť manažéra infraštruktúry. Ustanovením sa zakazuje vzájomné menovanie členov správnej rady a dozornej rady a osôb, ktoré sú zodpovedné za prijímanie

rozhodnutí týkajúcich sa základných povinností manažéra infraštruktúry medzi manažérom infraštruktúry a železničným podnikom. Zároveň sa v odseku 3 ustanovuje nediskriminačný prístup a nestrannosť rozhodovania členov dozornej rady, správnej rady a riadiacich pracovníkov, ktorí im podliehajú. V odseku 4 je prevzatá definícia základných povinností manažéra infraštruktúry v súlade so smernicou.

K bodu 13:

S cieľom zaručiť nezávislosť manažéra infraštruktúry a aby nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže, ustanovenie v súlade so smernicou 2016/2370 zakazuje udeľovanie akýchkoľvek pôžičiek, či už priamych alebo nepriamych manažérovi infraštruktúry.

K bodom 14 až 16:

Smernicou 2012/34/EU, ktorá bola do slovenského právneho poriadku transponovaná zákonom č. 259/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa zriadil jednotný európsky železničný priestor so spoločnými pravidlami týkajúcimi sa správy železničných podnikov a manažérov infraštruktúry, financovania a spoplatňovania železničnej infraštruktúry, podmienok prístupu k železničnej infraštruktúre a službám a regulačného dohľadu nad trhom železničnej dopravy. Smernica 2016/2370 má za cieľ dobudovať tento jednotný európsky železničný priestor prostredníctvom rozšírenia zásady otvoreného prístupu na trh vnútroštátnej železničnej dopravy. Na tento účel sa ustanoveniami zabezpečuje prístup k železničnej infraštruktúre všetkých železničným podnikom, nie len železničným podnikom, ktoré majú sídlo v Slovenskej republike, avšak za splnenia podmienok ustanovených v zákone.

K bodu 17:

Aj napriek otvoreniu trhu v železničnej doprave železničným podnikom, ktoré nemajú sídlo len na území Slovenskej republiky za účelom prevádzkovania služieb vnútroštátnej osobnej dopravy, ustanovenie upravuje obmedzenie prístupu k železničným službám, ak by tento prístup mal ohroziť hospodársku rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme, o čom rozhodne regulačný úrad analýzou. Žiadosť môže podať objednávateľ dopravných služieb, ktorý uzatvoril predmetnú zmluvu, manažér infraštruktúry alebo železničný podnik, ktorý plní záväzky z predmetnej zmluvy. Na to, aby bol udelený prístup k železničnej infraštruktúre, musí železničný podnik splniť všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon.

K bodu 18:

V súlade so smernicou 2016/2370 sa upravuje lehota na podanie žiadosti regulačnému úradu na vykonanie analýzy, či prístupom k službám železničnej dopravy sa ohrozí hospodárska rovnováha zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. Vzhľadom na rôzne výklady ustanovení zákona o tom, či je možné zabezpečiť prístup k železničnej infraštruktúre ak regulačný orgán vydá kladné rozhodnutie, predkladateľ návrhu zákona taxatívne zakazuje udelenie tohto prístupu do ukončenia správneho konania.

K bodu 19:

Legislatívno - technická úprava.

K bodu 20:

Ustanovenie v súlade so smernicou 2016/2370 upravuje postup regulačného orgánu po prijatí žiadosti o posúdenie hospodárskej rovnováhy zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. Ak aj po preskúmaní svojho rozhodnutia rozhodne kladne, že by sa ohrozila hospodárska rovnováha, regulačný orgán má možnosť navrhnúť zmenu železničnej služby tak, aby sa udelil prístup k železničným

službám. Zároveň ustanovenie chráni citlivé obchodné informácie subjektov, aby nedošlo k narušeniu konkurencieschopnosti.

K bodu 21:

Vytvoriť lepšie a rýchlejšie prepojenia medzi hospodárskymi a kultúrnymi centrami je možné prostredníctvom rozvoja vysokorýchlostnej železničnej siete. Je potrebné hľadať rôzne možnosti podpory investícií do vysokorýchlostnej železničnej siete a využívania vysokorýchlostných železničných tratí. Ani prístup k vysokorýchlostnej osobnej doprave by však nemal ohroziť hospodársku rovnováhu zmluvy o dopravných službách vo verejnej záujme, preto sa prístup k týmto službám udeľuje len na základe podmienok, ktoré stanoví regulačný orgán.

Ustanovením odseku 11 sa preberá definícia služieb vysokorýchlostnej osobnej dopravy v súlade s článkom 3 bodom 36 smernice 2016/2370.

K bodu 22:

Ustanovenie v súlade so smernicou 2016/2370 upravuje postup a zmenu lehôt v prípade žiadosti o pridelenie kapacity železničnej infraštruktúry, na ktorej je prístup obmedzený.

K bodom 23 a 24:

Upresnenie ustanovenia, preťaženie železničnej infraštruktúry a vyčerpanie kapacity železničnej infraštruktúry sa môže týkať aj časti dňa.

K bodu 25:

Ustanovujú sa priority pri prideľovaní kapacity pri preťaženej infraštruktúre pre všetky konfliktné prípady, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe, s rozlíšením pre osobnú a nákladnú dopravu.

K bodu 26:

Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré určovalo kritérium priority vo všeobecnej rovine. Vzhľadom na úpravu konkrétnych priorít pri prideľovaní kapacity pri preťaženej infraštruktúre v § 46 ods. 3, je ustanovenie nadbytočné.

K bodu 27:

Ustanovenie rieši situáciu, keď dôjde k súbehu priorít podľa odseku 3.

K bodu 28:

Ustanovenie v súlade so smernicou 2016/2370 dopĺňa povinnosť manažérovi infraštruktúry oznámiť regulačnému orgánu vykonávanie údržby na železničnej trati, ak o to regulačný orgán požiada.

K bodu 29:

Ustanovenie v súlade so smernicou 2016/2370 upravuje spoluprácu manažérov infraštruktúry členských štátov v prípade nehôd a mimoriadnych udalostí, ktorá je potrebná za účelom čo najrýchlejšej obnovy cezhraničnej dopravy.

K bodu 30:

Ustanovením sa v súlade so smernicou 2016/2370 dopĺňajú povinnosti manažéra infraštruktúry, na ktoré dohliada regulačný orgán, či je dodržaný nediskriminačný prístup a či sú splnené povinnosti ustanovené zákonom.

K bodu 31:

V súlade so smernicou 2016/2370 sa dopĺňa lehota pre regulačný orgán, dokedy si môže vyžiadať informácie od manažéra infraštruktúry, železničných podnikov, poskytovateľov služieb a iných zainteresovaných osôb informácie a údaje potrebné na prešetrenie sťažností.

K bodu 32:

Ustanovením sa upresňuje kompetencia úradu na základe ktorej úrad vydáva opatrenie o regulačnom rámci pre určovanie úhrad za prístup a používanie železničnej infraštruktúry a servisných zariadení.

K bodu 33:

Ustanovením sa dopĺňa lehota, kedy má manažér infraštruktúry a prevádzkovateľ servisného zariadenia predložiť regulačnému orgánu návrh systému úhrad, ktorá v zákone chýbala a jej absencia spôsobovala v aplikačnej praxi problém s rozdielnym výkladom predmetného ustanovenia. Lehota je určená tak, aby bola primeraná vzhľadom na náročnosť prepočítania výšky úhrad.

K bodu 34:

Zriaďuje sa Európska sieť manažérov infraštruktúry, ktorá má za cieľ rozvíjať železničnú infraštruktúru Európskej únie, podporovať včasné a efektívne zavedenie jednotného európskeho železničného priestoru, vymieňať si najlepšie postupy, monitorovať a hodnotiť výkonnosť a podobne. Na účel uľahčenia poskytovania efektívnych a účinných služieb železničnej dopravy by sa manažér infraštruktúry mal zúčastňovať jej zasadnutí a podieľať sa na jej činnosti. Smernica 2016/2370 ustanovuje, že manažéri infraštruktúry spolupracujú v rámci predmetnej siete, avšak už nešpecifikuje, kto túto sieť zriadi a kto riadi jej činnosť. Komisia je členom danej siete, ale z kontextu smernice jej nevyplýva táto povinnosť. Predpokladáme, že bližšia špecifikácia zriadenia a povinností tejto siete bude predmetom vykonávacích aktov, ktoré vydá Komisia. K dnešnému dňu však ešte vydané nie sú.

Ustanovenie v odseku 3 upravuje celkovú spoluprácu manažérov infraštruktúry, železničných podnikov a žiadateľov o pridelenie kapacity železničnej infraštruktúry za účelom efektívneho vykonávania povinností v rámci svojej pôsobnosti.

K bodu 35:

K § 62:

Štvrtá časť zákona má špecifický charakter oproti prvým trom častiam zákona a týka sa len železničného systému ako súčasti železničného systému Európskej únie. Touto časťou sa transponuje smernica 2016/797 do slovenského práva, ktorá je súčasťou 4. železničného balíčka a ktorá v plnom rozsahu nahrádza smernicu EP a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve.

Cieľom pravidiel interoperability je zaviesť jednotné opatrenia v oblasti technickej normalizácie pre vzájomne prepojené železničné siete členských štátov, dosiahnuť ich vzájomnú technickú a prevádzkovú kompatibilitu a umožniť ich sprístupnenie pre železničné podniky so sídlom v Európskej únii a tým vytvoriť jeden európsky železničný systém ako trh bez vnútorných hraníc.

Termín železničný systém je prevzatý z článku 2 citovanej smernice a na účely tohto zákona sa ním rozumie existujúci železničný systém v Slovenskej republike. Konkrétne ho tvoria hlavné a vedľajšie železničné trate vrátane ich súčastí a všetky železničné vozidlá, ktoré po nich premávajú a ktoré sú zároveň subsystémami definované v prílohe č. 1. Citovaná smernica nanovo definuje železničný systém Európske únie, ktorého prvky sú uvedené v prílohe č. 2.

Železničné siete členských štátov, ktoré tvoria systém transeurópskych železníc sú menovite určené v prílohe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013

o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ.

Odsek 5 ustanovuje, na ktoré železničné siete a infraštruktúry sa táto časť nevzťahuje. Nevzťahuje sa ani na vlečky, lebo nie sú súčasťou železničných tratí a neslúžia verejnej doprave.

V odseku 6 je na účely právneho výkladu ustanovení zákona vyjadrené, že táto časť zákona je lex specialis vo vzťahu k predchádzajúcim častiam zákona, ktorý tak má voči železničnému systému subsidiárne postavenie.

Definície použité v tejto časti sú prevzaté z citovanej smernice spolu s prílohami a vzťahujú sa len na túto časť zákona.

K § 63:

Ustanovenie obsahuje definície subsystémov, z ktorých je zložený celý železničný systém. Vzhľadom na rozsah a komplexnosť železničného systému sa ukazuje, že z praktických dôvodov je nevyhnutné rozdeliť železničný systém na subsystémy: infraštruktúra, energia, traťové zariadenie riadenia – zabezpečenia a návestenia, vozidlové zariadenia riadenia – zabezpečenia a návestenia, železničné vozidlá, prevádzka a riadenie dopravy, údržba a telematické aplikácie v osobnej doprave a nákladnej doprave. Pre každý z týchto subsystémov sú špecifikované základné požiadavky a sú stanovené technické špecifikácie interoperability, a to najmä pokiaľ ide o komponenty a rozhrania tak, aby bolo možné tieto základné požiadavky splniť. Jednotlivé subsystémy sú rozdelené na pevné a mobilné prvky zahŕňajúce na jednej strane sieť zloženú z tratí, staníc, terminálov a pevných zariadení každého druhu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie bezpečnej a neprerušenej prevádzky systému, a na druhej strane všetky vozidlá pohybujúce sa na tejto sieti. Preto sa vozidlo skladá z jedného subsystému (železničné vozidlo) , a keď je to vhodné, aj z iných subsystémov (najmä subsystém vlakové zariadenie riadenia – zabezpečenia a návestenia). Citovaná smernica len rozdelila štrukturálne subsystémy na pevné a mobilné, obsahovo však zostali totožné s pôvodným znením smernice.

K § 64:

Definícia pojmu interoperabilita je prevzatá z článku 2 citovanej smernice. Oproti pôvodnej smernici sa nemení. Úrovňou výkonnosti sa rozumejú prevádzkové a technické vlastnosti vlakov v železničnom systéme.

Základné parametre definované v odseku 2 znamenajú konkrétne požiadavky vyjadrené spravidla fyzikálnymi veličinami na to, aby bola dosiahnutá interoperabilita celého železničného systému. Vyplývajú z právnych (najmä z bezpečnostných, protipožiarnych a hygienických) predpisov, z prevádzkových predpisov a technických špecifikácií interoperability.

V odseku 3 je prevzatá definícia základných požiadaviek, ktoré sú bližšie špecifikované v prílohe č. 3. Patria medzi ne napríklad požiadavky na bezpečnosť železničnej trate a železničného vozidla, ich spoľahlivosť a použiteľnosť, na ochranu zdravia ľudí a zvierat a životné prostredie, na technickú kompatibilitu dráhy a železničného vozidla, a podobne. Základné požiadavky musia spĺňať tak jednotlivé komponenty interoperability vrátane rozhraní, ako aj subsystémy a celý železničný systém.

V odseku 4 sú definované komponenty interoperability, ktoré predstavujú základné prvky, ktoré ovplyvňujú interoperabilitu celého železničného systému. Ide o rôzne výrobky uvádzané na trh, z ktorých niektoré sú vyrobené a určené do niektorého subsystému železničného systému a niektoré sú vyrobené na iný účel, ale sú použiteľné aj do niektorého subsystému železničného systému. Ak sa však majú použiť do subsystému železničného systému, musia spĺňať základné parametre vyžadované na to, aby subsystém železničného systému spĺňal základné požiadavky definované v odseku 3.