Zákon o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov 513/2009 účinný od 15.03.2019 do 29.06.2019

§ 8
Stavba dráhy

(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na umiestňovanie stavieb dráh a ich súčastí a stavieb v ochrannom pásme dráh, na povoľovanie a ohlasovanie stavieb, ich zmien pred dokončením a zmien dokončenej stavby a na ich kolaudáciu sa vzťahujú stavebné predpisy.2)
(2)
Pri stavbe dráhy alebo pri jej zmene je stavebník povinný vybudovať na vlastné náklady pre vlastníka dotknutej stavby len úpravy priamo vyvolané stavbou dráhy, a to na úrovni technického riešenia v čase vyvolanej úpravy. Vlastník dotknutej stavby je povinný bezodkladne po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia stavbu prevziať inak je povinný stavebníkovi uhradiť náklady na údržbu, prevádzku a zabezpečenie stavby až do jej prevzatia.
(3)
Pri stavbe novej vlečky zaústenej do železničnej trate je stavebník vlečky povinný na vlastné náklady vybudovať odbočnú výhybku a trvalo ju na vlastné náklady prevádzkovať a udržiavať. Ak ide o stavbu novej vlečky zaústenej do existujúcej vlečky, stavebník novej vlečky je povinný na vlastné náklady vybudovať odbočnú výhybku a na vlastné náklady ju trvalo prevádzkovať a udržiavať.
(4)
V konaniach o umiestnenie stavby, o povolenie stavby a o povolenie činností v ochrannom pásme dráhy, ktoré neslúžia prevádzke dráhy ani doprave na dráhe, má vlastník dráhy alebo ním splnomocnený prevádzkovateľ dráhy postavenie účastníka konania.3)
(5)
Súčasťou kolaudácie stavby dráhy a jej súčastí je technicko-bezpečnostná skúška stavby.

§ 16
Určené technické zariadenia

(1)
Určenými technickými zariadeniami sú dopravné zariadenia, plynové zariadenia, tlakové zariadenia, zdvíhacie zariadenia, elektrické zariadenia, zariadenia na ochranu pred účinkami atmosférickej a statickej elektriny a na ochranu pred negatívnymi účinkami spätných trakčných prúdov, kontajnery a vymeniteľné nadstavby, ktoré sa vyrábajú, sú určené alebo slúžia na zabezpečenie prevádzkovania dráhy alebo dopravy na dráhe alebo sú súčasťou dráh.
(2)
V prevádzke sa môžu používať len určené technické zariadenia, ktoré sú spôsobilé na prevádzku. Spôsobilosťou na prevádzku sa rozumie technický stav, ktorý zodpovedá požiadavkám na zaistenie bezpečnosti jeho prevádzky.
(3)
Pred uvedením určeného technického zariadenia do prevádzky musí bezpečnostným orgánom poverená právnická osoba overiť a schváliť jeho spôsobilosť. Podkladom na overenie a schválenie spôsobilosti určeného technického zariadenia, ktoré nie je určeným výrobkom,8) je posúdenie jeho technickej dokumentácie. Ak ide o určené technické zariadenie, ktoré je zároveň určeným výrobkom,8) podkladom na schválenie spôsobilosti na prevádzku je doklad o preukázaní zhody jeho úžitkových vlastností s technickými požiadavkami, ktoré sa naň vzťahujú.9)
(4)
Ak bezpečnostný orgán zistí, že určené technické zariadenie má závažné nedostatky, že nemožno zaručiť jeho ďalšiu bezpečnú prevádzku alebo že nie sú splnené technické alebo prevádzkové podmienky na zaistenie bezpečnosti prevádzky, rozhodne o obmedzení prevádzky alebo o vyradení určeného technického zariadenia z prevádzky.
(5)
Prevádzkovateľ určeného technického zariadenia je povinný
a)
prevádzkovať len také určené technické zariadenie, ktorého spôsobilosť na prevádzku bola overená a schválená, a v takom stave, ktorý je v súlade s predpismi na zaistenie bezpečnosti prevádzky, konštrukčnej, projektovej a sprievodnej dokumentácie a schválenej spôsobilosti na prevádzku,
b)
plniť určené podmienky a požiadavky na zaistenie bezpečnosti prevádzky určeného technického zariadenia,
c)
zabezpečiť v prevádzke určeného technického zariadenia v určených lehotách a určeným spôsobom overovanie jeho bezpečnosti a spôsobilosti na prevádzku,
d)
zabezpečiť, aby revízie, inšpekcie, skúšky a obsluhu určeného technického zariadenia vykonávali len osoby s platným dokladom o odbornej spôsobilosti podľa § 18.

§ 17
Určené činnosti

(1)
Určenými činnosťami sú
a)
montáž, opravy, údržba, rekonštrukcie, revízie, skúšky a overovanie spôsobilosti určených technických zariadení,
b)
inšpekcie, zváranie a nedeštruktívne skúšanie dráhových vozidiel, koľajníc a oceľových mostných a mostom podobných dráhových konštrukcií, strojnotechnologických podsystémov lanových dráh a oceľových konštrukcií zdvíhacích zariadení,
c)
plnenie kovových tlakových nádob používaných na dráhach plynmi a
d)
plnenie cisternových vozňov, cisternových kontajnerov a vymeniteľných nadstavieb plynmi a inými nebezpečnými látkami.
(2)
Určené činnosti môžu vykonávať len fyzické osoby alebo právnické osoby na základe oprávnenia udeleného bezpečnostným orgánom po overení splnenia požiadaviek určených na vykonávanie určených činností.
(3)
Overovanie splnenia požiadaviek určených na vykonávanie určených činností vykonáva bezpečnostným orgánom poverená právnická osoba.
(4)
Bezpečnostný orgán udelí oprávnenie žiadateľovi, ktorý
a)
je držiteľom dokladu o odbornej spôsobilosti podľa § 18, alebo zamestnáva osobu s platným dokladom o odbornej spôsobilosti podľa § 18,
b)
má technické zariadenia potrebné na vykonávanie určených činností,
c)
má vytvorenú organizačnú štruktúru, systém odborného riadenia a monitorovania vykonávaných činností,
d)
má vypracované pokyny a postupy na vykonávanie určených činností a má k dispozícii dokumentáciu na vykonávanie určených činností.
(5)
Ak bezpečnostný orgán zistí závažné nedostatky pri vykonávaní určených činností, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť prevádzky určených technických zariadení alebo na bezpečnosť prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, alebo zistí nedodržiavanie podmienok oprávnenia, začne konanie o obmedzenie rozsahu oprávnenia alebo o jeho zrušenie.

§ 22
Schvaľovanie typov električiek, trolejbusov a koľajových vozidiel pre špeciálne dráhy

(1)
Na trh a do prevádzky na dráhach možno uvádzať električky, trolejbusy a koľajové vozidlá pre špeciálne dráhy schváleného typu. Typy električiek, trolejbusov a koľajových vozidiel pre špeciálne dráhy schvaľuje schvaľovací orgán podľa § 102 ods. 1 písm. s) na žiadosť výrobcu alebo splnomocneného zástupcu so sídlom v členskom štáte a ak ide o vozidlo z tretieho štátu, na žiadosť dovozcu. Schvaľovací orgán schvaľuje aj podstatné zmeny, ktoré sú odchýlkou od schváleného typu dráhového vozidla.
(2)
Podmienkou schválenia typu dráhového vozidla je preukázanie splnenia technických podmienok a kladný výsledok typovej skúšky dráhového vozidla. Splnením technických podmienok je preukázanie zhody s technickými špecifikáciami, ktoré sa vzťahujú na typ dráhového vozidla a na predpokladaný druh prevádzky.
(3)
Typovú skúšku dráhového vozidla zabezpečuje žiadateľ na vlastné náklady u poverenej právnickej osoby na vykonávanie skúšok dráhových vozidiel. Ak je na schválenie typu alebo podstatnej zmeny typu dráhového vozidla potrebné vykonať skúšky počas chodu a skúšobnú prevádzku, skúšky a skúšobnú prevádzku možno vykonať na základe povolenia schvaľovacieho orgánu a za podmienok určených prevádzkovateľom dráhy.
(4)
Pred uvedením dráhového vozidla do prevádzky sa musí overiť jeho technická spôsobilosť na prevádzku a zhoda so schváleným typom. Zhodu so schváleným typom preukazuje výrobca a ak ide o dráhové vozidlo z tretieho štátu, jeho dovozca.
(5)
Technická spôsobilosť dráhového vozidla na prevádzku sa overuje vykonaním technickej kontroly a ak ide o určené dráhové vozidlo, aj vykonaním technicko-bezpečnostnej skúšky dráhového vozidla.
(6)
Overovanie podľa odseku 5 zabezpečuje držiteľ dráhového vozidla na vlastné náklady u právnickej osoby poverenej na overovanie technickej spôsobilosti na prevádzku podľa § 102 ods. 1 písm. q) tretieho bodu.
(7)
Na základe kladného výsledku overenia podľa odsekov 4 a 5 schvaľovací orgán podľa § 102 ods. 1 písm. s) schváli technickú spôsobilosť dráhového vozidla na prevádzku a vydá technický preukaz dráhového vozidla.
(8)
Technickú spôsobilosť dráhového vozidla lanovej dráhy na prevádzku overuje bezpečnostným orgánom poverená právnická osoba ako súčasť overovania a schvaľovania spôsobilosti technologického zariadenia lanovej dráhy.

§ 26
Skúšobný komisár

(1)
Skúšobný komisár je osoba oprávnená na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky dráhových vozidiel a na vykonávanie praktickej skúšky uchádzačov o získanie preukazu na vedenie dráhového vozidla. Skúšobný komisár vykoná praktickú skúšku tých uchádzačov o získanie preukazu na vedenie dráhového vozidla, ktorým nevykonával výcvik.
(2)
Skúšobným komisárom sa môže stať ten, kto
a)
dosiahol vek 30 rokov,
b)
je najmenej 10 rokov držiteľom preukazu na vedenie dráhového vozidla; na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky traťových strojov je držiteľom preukazu na vedenie dráhového vozidla najmenej päť rokov a na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky električiek alebo trolejbusov je držiteľom preukazu na vedenie dráhového vozidla najmenej šesť mesiacov,
c)
má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa strojníckeho alebo elektrotechnického smeru; na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky traťových strojov má najmenej úplné stredné odborné vzdelanie v strojárskom alebo elektrotechnickom študijnom odbore,
d)
vykonal skúšku osobitnej odbornej spôsobilosti,
e)
je bezúhonný (§ 110 ods. 1) a
f)
je zamestnancom prevádzkovateľa dráhy alebo dráhového podniku.
(3)
Žiadosť o vykonanie skúšky môže podať uchádzač alebo zamestnávateľ v jeho mene.
(4)
Skúšobný komisár sa preukazuje osvedčením skúšobného komisára, ktoré osvedčuje splnenie predpokladov podľa odseku 2. Skúšobný komisár je povinný najmenej raz ročne sa zúčastniť na pravidelných školeniach. Osvedčenie skúšobného komisára platí 10 rokov odo dňa jeho vydania. Správny orgán podľa § 102 ods. 1 písm. u) vydá nové osvedčenie tomu, kto
a)
predloží doklad o účasti najmenej raz ročne na pravidelných školeniach,
b)
predloží doklad o činnosti skúšobného komisára potvrdený zamestnávateľom,
c)
predloží doklad o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti,
d)
úspešne absolvuje preskúšanie pred skúšobnou komisiou vymenovanou správnym orgánom.
(5)
Žiadosť o vydanie nového osvedčenia môže podať uchádzač alebo zamestnávateľ v jeho mene.
(6)
Správny orgán [§ 102 ods. 1 písm. u)], ktorý vydal osvedčenie skúšobného komisára, odoberie osvedčenie skúšobného komisára, ak
a)
stratilo platnosť a jeho držiteľ nesplnil požiadavky podľa odseku 4,
b)
výsledok lekárskeho vyšetrenia vylučuje jeho zdravotnú spôsobilosť alebo psychickú spôsobilosť vykonávať činnosti skúšobného komisára,
c)
nevykonáva bez vážneho dôvodu činnosť skúšobného komisára viac ako tri mesiace alebo ak tieto činnosti nevykonáva celkovo viac ako šesť mesiacov počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
d)
hrubo porušil povinnosti skúšobného komisára, najmä požiadavku nestrannosti, objektivity a nezaujatosti, alebo napriek upozorneniu nedodržiava predpisy vzťahujúce sa na vykonávanie skúšok podľa odseku 1,
e)
stratil bezúhonnosť alebo plnú spôsobilosť na právne úkony.

§ 33

(1)
Zdravotnou spôsobilosťou na účely tohto zákona sa rozumie schopnosť vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť z hľadiska zdravotného stavu, vrátane zmyslových schopností. Psychickou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona rozumie úroveň psychickej schopnosti vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť.
(2)
Zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zisťuje lekárskymi preventívnymi prehliadkami a psychologickým vyšetrením, ktoré sú zamerané na spôsobilosť zamestnanca vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť podľa zoznamu (§ 31 ods. 2). Zamestnanec je povinný podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke a psychologickému vyšetreniu.
(3)
Lekár posudzujúci zdravotnú spôsobilosť osôb, ktoré vykonávajú pracovné činnosti na dráhe, vydáva lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti, ktorého vzor je uvedený v osobitnom predpise.31ab) Psychológ posudzujúci psychickú spôsobilosť osôb, ktoré vykonávajú pracovné činnosti na dráhe, vydáva posudok o psychickej spôsobilosti, ktorého vzor je uvedený v osobitnom predpise.31ab) V lekárskom posudku o zdravotnej spôsobilosti a v posudku o psychickej spôsobilosti sa o posudzovanej osobe uvádzajú osobné údaje v rozsahu meno a priezvisko, rodné číslo a adresa trvalého pobytu.
(4)
Mimoriadna lekárska preventívna prehliadka a psychologické vyšetrenie zamestnanca sa vykonáva po zavinení alebo spoluzavinení vážnej nehody alebo menšej nehody. Zamestnávateľ určí, či sa mimoriadna lekárska preventívna prehliadka a psychologické vyšetrenie vykoná po zavinení incidentu alebo pri podozrení zo zhoršenia zdravotného stavu zamestnanca, ktorý znižuje alebo inak obmedzuje spôsobilosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť, alebo po prerušení práce presahujúcom šesť mesiacov. Ak zamestnanec bol pri výkone práce účastníkom traumatizujúcej udalosti, najmä priamym účastníkom vážnej nehody alebo mimoriadnej udalosti s následkom smrti, alebo vážneho zranenia ľudí, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť mu odbornú psychoterapeutickú starostlivosť, ak ju zamestnanec neodmietne. Ak bol zamestnanec vo funkcii rušňovodič zároveň očitým priamym účastníkom vážnej nehody alebo mimoriadnej udalosti s následkom smrti, alebo vážneho zranenia ľudí, zamestnávateľ je povinný tohto zamestnanca na mieste vzniku nehodovej udalosti vystriedať.
(5)
Poverená právnická osoba podľa § 102 ods. 1 písm. q) druhého bodu posudzuje zdravotnú spôsobilosť lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a psychickú spôsobilosť psychológom v certifikovanej pracovnej činnosti dopravná psychológia. Základné kritériá pre lekára posudzujúceho zdravotnú spôsobilosť a psychológa posudzujúceho psychickú spôsobilosť osôb, ktoré vykonávajú pracovné činnosti na železničnej dráhe, sú aj znalosti rizík príslušnej pracovnej pozície posudzovanej osoby.
(6)
Zamestnávateľ znáša náklady lekárskych preventívnych prehliadok a psychologických vyšetrení, ktoré nie sú uhrádzané z povinného zdravotného poistenia.

§ 34
Manažér infraštruktúry

(1)
Manažérom infraštruktúry je podnikateľ, ktorý prevádzkuje železničnú infraštruktúru, ktorej súčasti sú uvedené v prílohe č. 12a.
(2)
Prevádzkovaním železničnej infraštruktúry sa rozumejú činnosti, ktorými sa zabezpečuje správa a obsluha železničnej infraštruktúry a organizuje železničná doprava.
(3)
Manažérom infraštruktúry môže byť len právnická osoba, ktorá
a)
má platné povolenie vydané regulačným orgánom podľa § 29,
b)
má uzatvorenú zmluvu o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry s jej vlastníkom, ak sama nie je jej vlastníkom alebo ak spravuje železničnú infraštruktúru na základe zákona,
c)
má platné bezpečnostné povolenie vydané bezpečnostným orgánom podľa § 87,
d)
zamestnáva na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry osoby, ktoré majú odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť na výkon práce podľa § 31,
e)
spĺňa požiadavku finančnej spôsobilosti,
f)
je právne oddelená od akéhokoľvek železničného podniku, a vo vertikálne integrovaných podnikoch od akýchkoľvek iných právnych subjektov v rámci podniku,
g)
má takú organizačnú a rozhodovaciu nezávislosť pri plnení základných povinností, aby žiaden železničný podnik alebo iný právny subjekt nemal na neho rozhodujúci vplyv a nedochádzalo ku konfliktu záujmov osôb zodpovedných za plnenie základných povinností.
(4)
Finančnou spôsobilosťou je schopnosť žiadateľa najmenej na jeden rok finančne zabezpečiť začatie a prevádzkovanie železničnej infraštruktúry a plnenie záväzkov manažéra infraštruktúry podľa tohto zákona. Finančná spôsobilosť sa preukazuje dokladmi o celkovom objeme dostupných finančných prostriedkov na bankových účtoch a prísľubom úveru, podrobným rozpočtom na jedno účtovné obdobie, zoznamom veriteľov a dlžníkov s uvedenou výškou dlhu. Finančne spôsobilým nie je ten, kto nespĺňa požiadavky finančnej spôsobilosti a kto je v konkurze alebo kto nemá vyrovnané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom alebo má evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a povinného príspevku na starobné dôchodkové sporenie. Najneskôr 15 pracovných dní pred termínom podania žiadosti žiadateľ uloží riadnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok,11a) ak takáto účtovná závierka nie je v registri účtovných závierok uložená.
(5)
Manažér infraštruktúry
a)
samostatne vykonáva v súlade s pravidlami pre obchodné spoločnosti vnútornú správu svojho podniku, účtovníctvo a vnútropodnikovú kontrolu,
b)
prevádzkuje železničnú infraštruktúru v súlade s predmetom činnosti a týmto zákonom,
c)
nakladá so zvereným štátnym majetkom podľa osobitného predpisu,12)
d)
zostavuje a vedie register svojho majetku a majetku, ktorý spravuje a ktorý sa použije na posúdenie finančných prostriedkov potrebných na jeho opravu alebo na jeho nahradenie; prílohou tohto registra sú aj údaje o výdavkoch na modernizáciu a obnovu železničnej infraštruktúry.
(6)
Manažér infraštruktúry je okrem základných povinností prevádzkovateľa dráhy podľa § 30 povinný
a)
prideľovať spravodlivým a nediskriminačným spôsobom železničným podnikom kapacitu železničnej infraštruktúry (ďalej len „kapacita infraštruktúry“) až do vyčerpania celej kapacity železničnej infraštruktúry a uzatvárať s nimi za rovnakých a nediskriminačných podmienok zmluvu o prístupe k železničnej infraštruktúre,
b)
poskytovať bezpečnostnému orgánu informácie a údaje potrebné na posúdenie stavu bezpečnosti prevádzkovanej dráhy a dopravy na dráhe, úrovne dopravných služieb a dodržiavania národných bezpečnostných predpisov a na vedenie evidencie a štatistiky,
c)
zisťovať príčinu nehody alebo mimoriadnej udalosti na dráhe a oznamovať ich vyšetrovaciemu orgánu,
d)
uchovávať podklady a údaje na účely určovania úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre a na požiadanie ich poskytnúť regulačnému orgánu,
e)
zostaviť grafikon dopravy na dráhe,
f)
organizovať železničnú dopravu a plánovať údržbu železničnej infraštruktúry transparentným a nediskriminačným spôsobom,
g)
predložiť na odsúhlasenie regulačnému orgánu každú navrhovanú zmenu kategorizácie tratí a dopravných bodov pred ich plánovanou účinnosťou a zverejnením v podmienkach používania železničnej siete,
h)
zabezpečiť označenie železničných staníc a železničných zastávok, na ktorých sa vykonáva pravidelná osobná doprava, v jazyku národnostných menšín v obciach podľa osobitného predpisu;12a) označenie železničných staníc a železničných zastávok v jazyku národnostných menšín sa vykoná na náklady manažéra infraštruktúry.
(7)
Manažér infraštruktúry môže, pod podmienkou zachovania obchodného tajomstva a nediskriminačného prístupu, so subjektom, ktorý spĺňa podmienky podľa § 34a, uzatvoriť zmluvu
a)
na vykonávanie základných povinností podľa § 34a ods. 4, ak takýto subjekt nie je železničným podnikom, neriadi železničný podnik, ani nie je riadený železničným podnikom, alebo
b)
o prenechaní správy infraštruktúry inému manažérovi infraštruktúry alebo účastníkom verejno-súkromných partnerstiev.
(8)
Manažér infraštruktúry môže na vykonávanie povinností týkajúcich sa rozvoja, údržby a obnovy železničnej infraštruktúry uzatvoriť zmluvu so železničným podnikom, subjektom, ktorý riadi železničný podnik, alebo subjektom, ktorý je železničným podnikom riadený.
(9)
Manažér infraštruktúry kontroluje vykonávanie povinností podľa odsekov 7 písm. a) a 8 a zodpovedá za ne. Pri uzatvorení zmlúv podľa odsekov 7 a 8 nesmie dôjsť ku konfliktu záujmov.
(10)
Ak sa základné povinnosti neudelia prevádzkovateľovi napájania, nevzťahujú sa na neho predpisy záväzné pre manažéra infraštruktúry, ak je zabezpečený súlad s § 28 ods. 2 a § 36.
(11)
Manažér infraštruktúry môže uzatvoriť so železničným podnikom alebo s viacerými železničnými podnikmi nediskriminačne dohodu o spolupráci na účely vytvorenia výhod pre zákazníkov formou zníženia nákladov alebo zvýšenia výkonnosti na časti železničnej siete, na ktorú sa vzťahuje dohoda. Regulačný orgán vykonáva dohľad nad uzatváraním tejto dohody monitoruje jej vykonávanie a v odôvodnených prípadoch môže odporučiť jej vypovedanie.
(12)
Manažér infraštruktúry nesmie poskytovať pôžičky železničnému podniku.
(13)
Kapacitou infraštruktúry sa rozumie možnosť naplánovať na určité obdobie vlakové trasy na určitom úseku železničnej siete.
(14)
Vlakovou trasou sa na účely tohto zákona rozumie kapacita infraštruktúry potrebná na jazdu vlaku medzi miestom odchodu a miestom určenia na železničnej trati.
(15)
Rozvojom železničnej infraštruktúry sa rozumie plánovanie železničnej siete, finančné a investičné plánovanie a výstavba a modernizácia železničnej infraštruktúry.
(16)
Údržbou železničnej infraštruktúry sa rozumejú práce určené na zachovanie stavu a spôsobilosti existujúcej železničnej infraštruktúry.
(17)
Verejno-súkromným partnerstvom sa na účely tohto zákona rozumie záväzné dojednanie medzi verejným orgánom a jedným alebo viacerými podnikmi inými ako manažér infraštruktúry hlavnej domácej siete, v rámci ktorého podniky čiastočne alebo úplne budujú alebo financujú železničnú infraštruktúru alebo nadobúdajú právo vykonávať vo vopred vymedzenom období prevádzku, údržbu, obnovu alebo rozvoj železničnej infraštruktúry.
(18)
Vertikálne integrovaným podnikom sa rozumie podnik, v ktorom manažéra infraštruktúry kontroluje podnik, ktorý zároveň kontroluje aj železničný podnik alebo ho kontroluje železničný podnik prevádzkujúci službu železničnej dopravy na sieti manažéra infraštruktúry.

§ 35
Železničný podnik

(1)
Železničným podnikom je podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie dopravných služieb s cieľom zabezpečovať železničnú prepravu tovaru a osôb, pričom zabezpečuje aj ťažnú silu, alebo len ťažnú silu. Železničný podnik nesmie poskytovať pôžičky manažérovi infraštruktúry.
(2)
Poskytovanie dopravných služieb železničnými podnikmi v železničnej doprave upravuje osobitný predpis.13)

§ 38
Prístup k železničnej infraštruktúre

(1)
Manažér infraštruktúry je povinný zabezpečiť prístup k železničnej infraštruktúre v celej železničnej sieti, ktorú prevádzkuje, každému železničnému podniku, ktorý má platnú licenciu14) na poskytovanie dopravných služieb a platné bezpečnostné osvedčenie podľa § 86. Podmienky prístupu k železničnej infraštruktúre musia byť v zmluve o prístupe k železničnej infraštruktúre dohodnuté spravodlivo a nediskriminačne v súlade s pravidlami na prideľovanie kapacity infraštruktúry podľa tohto zákona, s bezpečnostným povolením podľa § 87 a s podmienkami používania železničnej siete podľa § 37. Toto právo zahŕňa aj prístup k železničnej infraštruktúre, ktorá spája servisné zariadenia uvedené v prílohe č. 13 časti B druhom bode.
(2)
Ak sa prístup k železničnej infraštruktúre podľa odseku 1 týka osobnej dopravy, železničný podnik má právo nechať nastúpiť a vystúpiť cestujúcich na ktorejkoľvek nácestnej stanici na vlakovej trase pri rešpektovaní zverejnených technických parametrov železničnej infraštruktúry.
(3)
Ak sa prístup k železničnej infraštruktúre podľa odseku 1 týka nákladnej dopravy, železničný podnik má právo používať na vlakovej trase železničnú infraštruktúru, ktorá spája vnútrozemské prístavy a servisné zariadenia uvedené v prílohe č. 13 časti B druhom bode, a železničnú infraštruktúru, ktoré slúžia viac než jednému železničnému podniku.
(4)
Manažér infraštruktúry je povinný umožniť prístup k staniciam a terminálom na nakládku a vykládku tovaru každému podniku, ktorý prevádzkuje iný druh dopravy.

§ 39
Obmedzenie prístupu k železničným službám

(1)
Regulačný orgán môže na žiadosť osôb uvedených v osobitnom predpise14a) obmedziť na území Slovenskej republiky prístup železničného podniku k železničným službám, ktoré poskytuje manažér infraštruktúry medzi východiskovým bodom a cieľovým bodom vlaku, ak sa na túto časť železničnej infraštruktúry alebo na alternatívnu trasu vzťahuje zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme a uplatňovanie práva prístupu by ohrozilo hospodársku rovnováhu predmetnej zmluvy.
(2)
Manažér infraštruktúry nepovolí prístup k železničnej infraštruktúre žiadateľovi, ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 40 ods. 4 prvej vety.
(3)
O tom, či by sa uplatnením tohto práva narušila hospodárska rovnováha zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, rozhodne regulačný orgán na žiadosť objednávateľa dopravných služieb, ktorý uzatvoril zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme, manažéra infraštruktúry alebo železničného podniku, ktorý plní záväzok zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme po vykonanej analýze podľa odseku 4. Žiadosť sa podáva do jedného mesiaca od zverejnenia oznámenia o plánovanej novej službe na webovom sídle regulačného orgánu. Do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia regulačného orgánu manažér infraštruktúry nepovolí prístup k železničnej infraštruktúre železničnému podniku.
(4)
Regulačný orgán analýzou zisťuje vplyv práva podľa odseku 1 na ziskovosť dopravných služieb poskytovaných železničným podnikom na základe zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, vplyv na náklady, ktoré znáša objednávateľ dopravných služieb, a vplyv na cestovné pri zohľadnení umiestnenia staníc a počtu zastavení vlaku na vlakovej ceste a načasovania a frekvencie jednotlivých vlakov.
(5)
Regulačný orgán si do jedného mesiaca od prijatia žiadosti vyžiada potrebné informácie a údaje na účel analýzy podľa odseku 4 a zmluvné strany zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, manažér infraštruktúry a železničný podnik, ktorý žiada o prístup k železničnej infraštruktúre, sú povinní tieto informácie a údaje poskytnúť v lehote, ktorú určí. Ak železničný podnik, ktorý žiada o prístup k železničnej infraštruktúre, neposkytne informácie a údaje podľa prvej vety alebo informácie nie sú dostatočné ani po opakovanej výzve na ich doplnenie, manažér infraštruktúry na základe rozhodnutia regulačného úradu nepovolí prístup k železničnej infraštruktúre podľa § 38 ods. 1. Regulačný orgán posúdi poskytnuté informácie a údaje a podľa potreby ich prerokuje s osobami podľa odseku 3. Najneskôr do šiestich týždňov odo dňa, keď získal všetky potrebné informácie a údaje, regulačný orgán rozhodne o obmedzení alebo neobmedzení prístupu železničného podniku podľa odseku 1. Regulačný orgán musí svoje rozhodnutie odôvodniť a určiť v ňom podmienky, za ktorých môže požiadať o nové posúdenie rozhodnutia ktorýkoľvek žiadateľ podľa odseku 3 alebo železničný podnik, ktorý žiada o prístup k železničnej infraštruktúre, v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia. Proti rozhodnutiu regulačného úradu nemožno podať rozklad. Ak regulačný orgán po vykonaní analýzy dôjde k záveru, že právo prístupu k železničným službám podľa odseku 1 môže ohroziť hospodársku rovnováhu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, môže navrhnúť zmenu železničnej služby tak, aby sa zabezpečilo splnenie podmienok určených v rozhodnutí regulačného orgánu, za ktorých bolo možné požiadať o udelenie prístupu k železničným službám.
(6)
Regulačný orgán nesprístupní citlivé obchodné informácie osôb podľa odseku 5 na ich žiadosť. O tom, či sa informácie považujú za citlivé obchodné informácie rozhodne regulačný orgán. To sa nevzťahuje na informácie, ktoré sú nevyhnutné vo vzťahu k oznámeniu o plánovanej novej službe podľa odseku 3.
(7)
Regulačný orgán na žiadosť oprávneného subjektu vykoná analýzu vplyvu narušenia hospodárskej rovnováhy zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme podľa odseku 4 aj v prípade, ak medziročne dôjde k zmene časovej polohy trasy zavedeného vlaku do takej miery, že objednávateľ dopravných služieb, manažér infraštruktúry alebo železničný podnik sa môžu domnievať, že takáto zmena časovej polohy vlaku bude mať vplyv na hospodársku rovnováhu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme.
(8)
Regulačný orgán môže uložiť železničnému podniku uskutočňujúcemu prepravu osôb na medzinárodnej vlakovej trase povinnosť zaplatiť objednávateľovi dopravných služieb cenový rozdiel za prevádzku železničnej trate medzi dvomi stanicami ako kompenzáciu za záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, aby železničné podniky prevádzkujúce vnútroštátnu osobnú dopravu a železničné podniky prevádzkujúce medzinárodnú osobnú dopravu platili rovnakú úhradu za používanie tých istých železničných tratí.
(9)
Kompenzácia podľa odseku 8 musí byť v súlade so zásadou spravodlivosti, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality medzi priemernou úrovňou cestovného, ktorú platia cestujúci, a celkovou úrovňou úhrad a cien za železničné služby poskytované manažérom infraštruktúry s používaním železničnej siete. Výška kompenzácie podľa odseku 8 nesmie ohroziť hospodársku uskutočniteľnosť verejnej osobnej dopravy na železničných tratiach, na ktoré sa vzťahuje, a nesmie presiahnuť to, čo je potrebné na pokrytie nákladov, ktoré vznikli pri plnení záväzku železničného podniku z plnenia zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pri zohľadnení poskytnutej kompenzácie a primeraného zisku.
(10)
Prístup k službám vysokorýchlostnej osobnej dopravy je možné udeliť len na základe požiadaviek, ktoré určí regulačný orgán. Ak regulačný orgán po vykonaní analýzy dôjde k záveru, že plánované služby vysokorýchlostnej osobnej dopravy medzi východiskovým bodom a cieľovým bodom vlaku narušujú hospodársku rovnováhu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, môže navrhnúť zmenu železničnej služby tak, aby sa zabezpečilo splnenie podmienok na udelenie prístupu podľa § 38.
(11)
Službami vysokorýchlostnej osobnej dopravy na účely tohto zákona sú služby osobnej železničnej dopravy prevádzkované bez medziľahlých zastávok medzi dvoma miestami vzdialenými aspoň 200 km na špeciálne vybudovaných vysokorýchlostných tratiach, ktoré sú vybavené spravidla pre rýchlosť najmenej 250 km/h, a prevádzkované spravidla pri týchto rýchlostiach.

§ 40
Prideľovanie kapacity infraštruktúry

(1)
Kapacitu infraštruktúry prideľuje manažér infraštruktúry na základe rámcových pravidiel. V rámcových pravidlách určí najmä
a)
spôsob prideľovania kapacity infraštruktúry,
b)
základné náležitosti žiadosti o pridelenie,
c)
časové obdobia, na ktoré sa kapacita prideľuje,
d)
pravidlá uzavierania rámcových dohôd,
e)
pravidlá posudzovania účelu používania železničnej infraštruktúry,
f)
vzor zmluvy upravujúcej práva a povinnosti manažéra infraštruktúry a žiadateľov a
g)
spôsob a lehoty informovania o obsahu rámcových pravidiel.
(2)
Obchodovanie s pridelenou kapacitou infraštruktúry medzi jej príjemcami je zakázané a má za následok vylúčenie príjemcu z ďalšieho prideľovania. Raz pridelenú kapacitu infraštruktúry nemôže jej príjemca previesť na inú osobu; to neplatí, ak príjemca, ktorý nie je železničným podnikom, umožní pri výkone svojej obchodnej činnosti využitie pridelenej kapacity infraštruktúry železničnému podniku. Takéto umožnenie využitia kapacity infraštruktúry sa na účely ďalšieho prideľovania nepovažuje za jej prevod.
(3)
Prideliť kapacitu infraštruktúry vo forme vlakovej trasy možno žiadateľovi najdlhšie na čas platnosti jedného cestovného poriadku železničnej siete (ďalej len „cestovný poriadok“). Manažér infraštruktúry môže so žiadateľom uzavrieť rámcovú dohodu o využívaní kapacity infraštruktúry na dlhšie obdobie, ako je čas platnosti jedného cestovného poriadku. Konkrétne práva a povinnosti manažéra infraštruktúry a žiadateľa týkajúce sa pridelenej kapacity infraštruktúry sa upravia v zmluve o pridelení kapacity infraštruktúry.
(4)
Ak žiadateľ mieni požiadať manažéra infraštruktúry o pridelenie kapacity infraštruktúry so zámerom vykonávať osobnú dopravu a zároveň je na túto časť železničnej infraštruktúry alebo na alternatívnu trasu obmedzené právo k prístupu k železničnej infraštruktúre, alebo sa na ňu vzťahuje zmluva o službách vo verejnom záujme, upovedomí o tom manažéra infraštruktúry a regulačný orgán najneskôr 18 mesiacov pred nadobudnutím platnosti cestovného poriadku, ktorého sa žiadosť o pridelenie kapacity infraštruktúry týka. S cieľom umožniť posúdenie možného hospodárskeho vplyvu na existujúce zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, regulačný orgán najneskôr do desiatich dní zabezpečí na celej navrhovanej vlakovej trase informovanie príslušných regulačných orgánov, ktoré informujú dotknutých objednávateľov dopravných služieb uzavierajúcich zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, manažérov infraštruktúry a železničné podniky, ktoré plnia záväzok z týchto zmlúv.

§ 46
Preťažená infraštruktúra

(1)
Preťaženou infraštruktúrou sa rozumie úsek železničnej siete, na ktorom aj po rokovaní so žiadateľmi a po koordinácii podľa § 45 nie je možné v určitom období alebo úseku dňa primerane uspokojiť dopyt po kapacite infraštruktúry. To isté sa vzťahuje aj na železničné trate alebo ich úseky, na ktorých sa predpokladá nedostatočná kapacita v blízkej budúcnosti.
(2)
Ak nastane stav podľa odseku 1, manažér infraštruktúry musí bezodkladne vyhlásiť sporný úsek železničnej siete pre dané obdobie alebo daný úsek dňa za preťaženú infraštruktúru. Zároveň musí uskutočniť kapacitnú analýzu podľa § 48; to neplatí, ak sa už uskutočňuje plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry podľa § 49.
(3)
Ak úhrady za používanie železničnej infraštruktúry, ktoré zohľadňujú nedostatok kapacity, ešte neboli stanovené alebo ak sa koordináciou nedosiahol uspokojivý výsledok a železničná infraštruktúra bola pre dané obdobie alebo daný úsek dňa vyhlásená za preťaženú, manažér infraštruktúry uplatní pri prideľovaní kapacity pri preťaženej infraštruktúre priority
a)
na hlavných železničných tratiach v tomto poradí:
1.
dopravné služby vo verejnom záujme realizované systémovým, alebo taktovým rozložením trás,
2.
dohodnuté medzinárodné vlakové trasy pre osobnú dopravu realizované vo verejnom záujme,
3.
ostatné dohodnuté medzinárodné vlakové trasy pre osobnú dopravu,
4.
dohodnuté medzinárodné vlakové trasy pre nákladnú dopravu,
5.
dopravné služby vo verejnom záujme, na ktoré sa nevzťahuje prvý a druhý bod,
6.
ostatné dopravné služby medzinárodnej osobnej dopravy,
7.
ostatné dopravné služby medzinárodnej nákladnej dopravy,
8.
ostatné dopravné služby,
b)
na vedľajších železničných tratiach v tomto poradí:
1.
dopravné služby vo verejnom záujme,
2.
dopravné služby osobnej dopravy,
3.
dopravné služby nákladnej dopravy,
4.
ostatné dopravné služby.
(4)
Ak uplatnením kritéria priority dôjde k výluke niektorých dopravných služieb, a tým dôjde k strate príjmu manažéra infraštruktúry, možno manažérovi infraštruktúry stratu dotovať z verejného rozpočtu.
(5)
Manažér infraštruktúry môže vyzvať používateľa železničnej siete, aby sa vzdal vlakovej trasy, ktorú v priebehu jedného mesiaca využíval pod limitom určeným v podmienkach používania železničnej siete; to neplatí, ak nevyužívanie bolo spôsobené inými ako ekonomickými dôvodmi, ktoré užívateľ nemohol ovplyvniť, najmä obmedzením prevádzky dráhy zo strany manažéra infraštruktúry. Ak napriek výzve manažéra infraštruktúry používateľ železničnej siete využíva naďalej vlakovú trasu pod limitom určeným v podmienkach používania železničnej siete, manažér infraštruktúry mu túto vlakovú trasu môže odobrať.
(6)
Manažér infraštruktúry môže v podmienkach používania železničnej siete pri určovaní priorít prideľovacieho procesu zohľadniť pri rovnocennej priorite dvoch a viacerých požiadaviek aj predchádzajúcu úroveň využívania konkrétnych vlakových trás.

§ 50
Kapacita infraštruktúry na účely údržby

(1)
Požiadavky na kapacitu infraštruktúry na účely vykonania jej plánovanej údržby sa predkladajú v rovnakých termínoch a rovnakým spôsobom ako požiadavky na jej používanie na poskytovanie dopravných služieb.
(2)
Manažér infraštruktúry musí jednotlivým žiadateľom primerane zohľadniť vplyv kapacity infraštruktúry vyhradenej na plánovanú údržbu v ich podieloch.
(3)
Manažér infraštruktúry je oprávnený na nevyhnutný čas obmedziť alebo zastaviť prevádzku z dôvodu potreby akútnej rekonštrukcie, obnovy alebo údržby železničnej trate, pričom o nedostupnosti kapacity infraštruktúry informuje zainteresované strany bezodkladne a regulačný orgán na základe jeho žiadosti.

§ 51
Riešenie núdzových situácií

(1)
Na riešenie núdzových situácií vypracuje manažér infraštruktúry a železničné podniky havarijný plán, ktorý si vzájomne skoordinujú a v ktorom uvedú všetky orgány a iné osoby, ktoré treba upovedomiť o vážnej nehode alebo o mimoriadnej udalosti s následkami vážnej nehody a o závažnom narušení chodu vlakov. V havarijnom pláne sa uvedie tiež počet, druh a dislokácia nehodových prostriedkov na odstraňovanie následkov nehôd a mimoriadnych udalostí alebo dohoda s prevádzkovateľom týchto prostriedkov. Pri riešení núdzovej situácie, ktorá môže mať vplyv na cezhraničnú dopravu, manažér infraštruktúry spolupracuje s manažérmi infraštruktúry, na ktorých sieť a dopravu môže mať toto narušenie vplyv na obnove cezhraničnej dopravy.
(2)
Ak je chod vlakov narušený nehodou, mimoriadnou udalosťou alebo technickou poruchou, manažér infraštruktúry a železničný podnik musia bezodkladne uskutočniť opatrenia podľa havarijného plánu a opatrenia potrebné na čo najskoršie obnovenie bežného stavu.
(3)
V núdzových situáciách, keď je to nevyhnutné z dôvodu poruchy, ktorá zapríčinila dočasné vyradenie časti železničnej infraštruktúry z prevádzky, manažér infraštruktúry môže aj bez predchádzajúceho oznámenia odobrať pridelené vlakové trasy na čas nevyhnutne potrebný na obnovu bežného stavu.
(4)
Manažér infraštruktúry môže v záujme čo najskoršej obnovy bežného stavu požiadať železničné podniky, aby mu dali k dispozícii vecné prostriedky, ktoré považuje za najvhodnejšie na čo najrýchlejšie obnovenie bežného stavu. Železničné podniky sú povinné v rámci svojich možností vyhovieť tejto požiadavke.
(5)
Regulačný orgán môže požadovať od železničných podnikov, aby sa podieľali na monitorovaní dodržiavania bezpečnostných noriem a určených pravidiel. Železničné podniky sú povinné v rámci svojich možností vyhovieť tejto požiadavke.

§ 52

(1)
Regulačný orgán kontroluje dodržiavanie transparentných a nediskriminačných podmienok prístupu žiadateľov na železničnú sieť a prideľovania kapacity infraštruktúry, najmä, či podmienky používania železničnej siete neobsahujú diskriminačné ustanovenia alebo či neposkytujú manažérovi infraštruktúry možnosti, ktoré by mohol využiť na diskrimináciu žiadateľov.
(2)
Regulačný orgán monitoruje hospodársku súťaž na železničných trhoch a preskúmava prístup a obmedzenia prístupu na železničnú infraštruktúru, k servisným zariadeniam a službám v nich poskytovaných a na tento účel môže požadovať informácie a údaje od manažéra infraštruktúry, prevádzkovateľa servisného zariadenia a od železničných podnikov.
(3)
Regulačný orgán je povinný zaoberať sa podnetmi a sťažnosťami na nespravodlivé a diskriminačné rozhodovanie a činnosť manažéra infraštruktúry alebo prevádzkovateľa servisného zariadenia, ktoré sa týkajú
a)
podmienok používania železničnej siete a kritérií uvedených v týchto podmienkach,
b)
prideľovacieho procesu pri poskytovaní kapacity infraštruktúry,
c)
prístupu k železničnej infraštruktúre, k servisným zariadeniam a k železničným službám s tým spojených,
d)
uplatňovania úhrady za používanie železničnej infraštruktúry, servisných zariadení a železničných služieb s tým spojených,
e)
organizovania železničnej dopravy,
f)
plánovania obnovy a údržby železničnej infraštruktúry,
g)
plnenia povinností podľa § 34 ods. 5, ods. 6 písm. a) a d), odsekov 7 až 11 a 34a.
(4)
Podnet alebo žiadosť podľa odseku 3 môže podať každý žiadateľ o prístup k železničnej infraštruktúre alebo tretia osoba, ak sa domnieva, že sa s ňou zaobchádzalo nespravodlivo, že bola predmetom diskriminácie alebo že bola poškodená. Regulačný orgán je oprávnený vo veciach uvedených v odseku 3 začať konanie aj z vlastného podnetu.
(5)
Na účely konaní podľa odsekov 3 a 4 je regulačný orgán oprávnený do jedného mesiaca od prijatia sťažnosti alebo podnetu požadovať od manažéra infraštruktúry, od železničných podnikov, od poskytovateľov služieb a od iných zainteresovaných osôb informácie a údaje potrebné na prešetrenie podaných sťažností a podnetov a na začatie konania. Požadované informácie a údaje sú požiadané osoby povinné poskytnúť najneskôr do jedného mesiaca; regulačný orgán môže výnimočne povoliť predĺženie lehoty o dva týždne. Za bezdôvodné odopretie informácií alebo údajov môže regulačný orgán uložiť poriadkovú pokutu do 3 000 eur. Ak ide o medzinárodnú železničnú dopravu, regulačný orgán si vyžiada potrebné informácie od manažéra infraštruktúry a regulačných orgánov členských štátov, ktorých územím prechádza medzinárodná vlaková trasa, a ak je to potrebné, aj od Európskej komisie; manažér infraštruktúry je povinný bezodkladne poskytnúť požadované informácie.
(6)
Regulačný orgán musí rozhodnúť o sťažnostiach a prijať nápravné opatrenia do šiestich týždňov odo dňa začatia konania. Ak boli v konaní vyžiadané doplňujúce podklady, lehota plynie odo dňa, keď boli doručené doplňujúce podklady. Nápravnými opatreniami sú uloženie povinnosti zdržať sa nespravodlivého a diskriminačného správania a uloženie povinnosti odstrániť protiprávny stav.
(7)
Ak ide o podnety na preskúmanie odmietnutia žiadosti prideliť kapacitu infraštruktúry alebo podmienok ponuky kapacity manažéra infraštruktúry, regulačný orgán buď potvrdí, že sa nevyžaduje zmena rozhodnutia manažéra infraštruktúry, alebo že sa vyžaduje toto rozhodnutie zmeniť podľa pokynu, ktorý zároveň vydá.
(8)
Regulačný orgán zverejňuje rozhodnutie po nadobudnutí jeho právoplatnosti na svojom webovom sídle.
(9)
Regulačný orgán musí byť pri rozhodovaní organizačne, finančne a právne nezávislý od manažéra infraštruktúry, od železničných podnikov a od objednávateľov dopravných služieb.

§ 53

(1)
Regulačný orgán okrem úloh podľa § 52
a)
určuje všeobecne záväzným právnym predpisom úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre v rozsahu minimálneho prístupového balíka a prístupu k infraštruktúre spájajúcej servisné zariadenia podľa prílohy č. 13 časti B, ako aj úhrady za prístup a služby v servisných zariadeniach podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu, ktorých jediným prevádzkovateľom je manažér infraštruktúry,
b)
ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom regulačný rámec, v ktorom vymedzí spôsob regulácie, podrobnosti postupu pri určovaní úhrad podľa písmena a), rozsah a podrobnosti uplatňovania princípov spoplatňovania železničnej infraštruktúry a servisných zariadení, ktorých jediným prevádzkovateľom je manažér infraštruktúry, rozsah a podrobnosti o určovaní primeraného zisku a ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré sú vynaložené na prevádzku vlaku a podrobnosti návrhu systému úhrad podľa § 57 ods. 1,
c)
vykonáva kontrolu dodržiavania regulačného rámca a vyberania určených úhrad podľa písmen a) a b),
d)
schvaľuje rámcové dohody podľa § 43,
e)
ukladá pokuty za porušenie regulačného rámca a vyberania určených úhrad,
f)
vykonáva u manažéra infraštruktúry, prevádzkovateľa servisného zariadenia alebo v železničnom podniku kontrolu dodržania oddelených účtov; na vykonanie tejto kontroly si môže vyžiadať účtovné informácie podľa prílohy č. 13b.
(2)
Regulačný orgán je povinný zabrániť diskriminácii železničných podnikov a musí zabezpečiť, aby úhrady za rovnaké používanie železničnej siete boli porovnateľné a aby porovnateľné služby na tom istom segmente trhu železničnej dopravy podliehali rovnakým úhradám. Regulačný orgán je povinný rešpektovať obchodné tajomstvo vzťahujúce sa na informácie poskytnuté žiadateľmi.
(3)
Manažér infraštruktúry je povinný rešpektovať obchodné tajomstvo vzťahujúce sa na informácie poskytnuté žiadateľmi. Manažér infraštruktúry je povinný preukázať regulačnému orgánu, že systém úhrad uvedený v podmienkach používania železničnej siete podľa § 37 spĺňa požiadavky regulačného rámca podľa odseku 1 písm. b), a poskytnúť mu potrebné údaje a podklady.
(4)
Rokovania manažéra infraštruktúry a žiadateľa o úrovni úhrad za použitie infraštruktúry sa môžu uskutočniť len pod dohľadom regulačného orgánu. Regulačný orgán je povinný zasiahnuť v prípade, ak má podozrenie, že rokovania sú v rozpore s požiadavkami regulačného rámca podľa odseku 1 písm. b) alebo s pravidlami transparentnosti a nediskriminácie.
(5)
Regulačný orgán je povinný vo svojej registratúre uchovávať informácie a údaje potrebné na to, aby bolo možné zistiť zdroj úhrad a ich použitie; tieto informácie a údaje sú predmetom notifikácie Európskej komisii.
(6)
Regulačný orgán môže určovať úhrady podľa odseku 1 písm. a) ako
a)
určenie maximálnej úhrady alebo porovnateľnej úhrady,
b)
určenie spôsobu výpočtu maximálnej úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre na základe ekonomicky oprávnených variabilných nákladov,
c)
určenie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku, ktoré možno zarátať do úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre, alebo
d)
spojenie alebo kombinácia spôsobov podľa písmen a) až c).
(7)
Porovnateľnou úhradou podľa odseku 6 písm. a) sa rozumie úhrada určená porovnaním
a)
ekonomicky oprávnených nákladov alebo nákladových položiek služieb a činností s ekonomicky oprávnenými nákladmi alebo nákladovými položkami inej rovnakej alebo porovnateľnej služby alebo činnosti v Slovenskej republike,
b)
úhrady podľa odseku 1 písm. a) s úhradami rovnakej alebo porovnateľnej služby alebo činnosti v iných členských štátoch.
(8)
Na určovanie úhrad podľa odseku 1 písm. a) regulačným orgánom sa nevzťahujú všeobecné predpisy o cenách. Na ceny iných železničných služieb, vrátane cien za poskytovanie doplnkových služieb a vedľajších služieb podľa prílohy č. 13 časti B, sa vzťahujú pravidlá pre dohodovanie cien.15)

§ 57

(1)
Návrh systému úhrad musí manažér infraštruktúry a prevádzkovateľ servisného zariadenia odôvodniť a vypracovať v súlade s regulačným rámcom podľa § 53 ods. 1 písm. b), s podmienkami používania železničnej siete podľa § 37 a s rozsahom poskytovania služieb podľa prílohy č. 13 časti B a predložiť regulačnému orgánu najmenej deväť mesiacov pred jeho navrhovanou účinnosťou. Manažér infraštruktúry a prevádzkovateľ servisného zariadenia sú povinní poskytnúť železničným podnikom všetky potrebné informácie o jednotlivých úhradách a cenách za služby poskytované podľa prílohy č. 13 časti B.
(2)
Úhrady za minimálny prístupový balík podľa prílohy č. 13 a za prístup k infraštruktúre spájajúcej servisné zariadenia a za prístup k servisným zariadeniam podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu, ktorých jediným prevádzkovateľom je manažér infraštruktúry, navrhne manažér infraštruktúry na základe variabilných nákladov, ktoré mu vznikli priamo prevádzkou vlaku na železničnej infraštruktúre. Úhrada za prístup k servisným zariadeniam podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu a za poskytovanie služieb v týchto zariadeniach nesmie presiahnuť náklady na ich poskytovanie vrátane primeraného zisku. Ak doplnkové služby alebo vedľajšie služby podľa prílohy č. 13 ponúka len jeden poskytovateľ, cena za ich poskytovanie nesmie presiahnuť náklady potrebné na ich zabezpečenie spolu s primeraným ziskom a musí sa vypočítať na základe skutočnej úrovne využívania týchto služieb. Prevádzkovateľ servisného zariadenia poskytujúceho služby podľa prílohy č. 13 časti B druhého až štvrtého bodu poskytne manažérovi infraštruktúry informácie o úhradách alebo uvedie adresu webového sídla, na ktorej sú takéto informácie bezplatne dostupné.
(3)
Primeraným ziskom je miera návratnosti vlastného kapitálu, ktorá zohľadňuje riziko vrátane rizika spojeného s príjmami alebo neprítomnosť rizika pre prevádzkovateľa servisného zariadenia a je v súlade s priemernou mierou daného sektora v posledných troch rokoch.
(4)
Úhrada za prístup k železničnej infraštruktúre môže zohľadňovať aj nedostatok kapacity vymedzeného úseku infraštruktúry počas obdobia preťaženia infraštruktúry podľa § 46.
(5)
Úhrada za používanie železničnej infraštruktúry môže zohľadňovať aj environmentálne náklady, ktoré musia byť odstupňované podľa výšky škôd spôsobených prevádzkou vlakov a nákladov, ktoré manažér infraštruktúry vynaložil na ich odstránenie. Zohľadnenie environmentálnych nákladov v úhrade je však prípustné len vtedy, keď sa také spoplatnenie uplatňuje na porovnateľnej úrovni v cestnej nákladnej doprave.
(6)
Ak bola zavedená porovnateľná úroveň spoplatňovania environmentálnych nákladov v železničnej doprave a v cestnej nákladnej doprave a environmentálne náklady boli zahrnuté do úhrady, aj výnos tejto časti úhrady je príjmom manažéra infraštruktúry.
(7)
Aby sa zabránilo nežiadúcim neprimeraným výkyvom v jednotlivých spoplatnených obdobiach, regulačný orgán môže na návrh manažéra infraštruktúry spriemerovať úhrady podľa odsekov 4 až 6 za dlhšie obdobie. Spriemerovaná úhrada za prístup k železničnej infraštruktúre aj vtedy musí zodpovedať najviac nákladom zahrnutým do spoplatňovania.
(8)
Regulačný orgán je povinný vo svojej registratúre15a) uchovávať informácie a údaje potrebné na to, aby bolo možné zistiť zdroj spoplatňovania environmentálnych nákladov a jeho použitie; tieto informácie a údaje poskytne Európskej komisii na jej žiadosť.
(9)
Úhrada sa môže vyberať aj za využitie kapacity použitej na účely údržby železničnej infraštruktúry. Taká úhrada nesmie presiahnuť čistú stratu na výnosoch, ktorá vznikne manažérovi infraštruktúry z dôvodu údržby železničnej infraštruktúry.

§ 61a
Spolupráca v oblasti systémov spoplatňovania na viacerých železničných sieťach

(1)
Manažér infraštruktúry spolupracuje s manažérmi infraštruktúry iných železničných sietí pri uplatňovaní efektívnych režimov spoplatňovania a dosiahnutia optimálnej konkurencieschopnosti medzinárodnej železničnej dopravy a zabezpečení efektívneho využívania železničnej siete. Manažéri infraštruktúry sa združujú v záujme koordinácie spoplatňovania alebo v záujme spoplatňovania prevádzky služieb železničnej dopravy, ktoré zasahujú do niekoľkých železničných sietí. Na tieto účely môžu zaviesť primerané postupy.
(2)
Manažér infraštruktúry sa podieľa na činnosti Európskej siete manažérov infraštruktúry, ktorej cieľom je najmä rozvíjanie železničnej infraštruktúry, podporovanie zavedenia jednotného európskeho železničného priestoru, monitorovanie a meranie výkonnosti a riešenie cezhraničných úzkych miest.
(3)
Manažéri infraštruktúry, dotknuté železničné podniky a žiadatelia o pridelenie kapacity zavedú v záujme koordinovania svojej činnosti v oblasti údržby a rozvoja kapacity infraštruktúry, intermodality a interoperability, podmienok prístupu k železničnej infraštruktúre, používania a kvality služieb manažéra infraštruktúry, cieľov, ktoré sú obsahom zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry a vykonávania podmienok používania siete primerané postupy. Koordinácia sa vykoná aspoň raz ročne. Postupy koordinácie a prehľad činností vykonaných v rámci koordinácie zverejní manažér infraštruktúry na svojom webovom sídle. Koordinácie podľa prvej vety sa môže zúčastniť aj regulačný orgán a v prípade potreby možno prizvať aj zástupcov používateľov služieb a regionálnych a miestnych orgánov.

§ 103

(1)
Úrad
a)
je bezpečnostným orgánom pre železničné dráhy, špeciálne dráhy a lanové dráhy a pre železničné vozidlá,
b)
je regulačným orgánom pre železničné dráhy, špeciálne dráhy a lanové dráhy,
c)
vykonáva štátny odborný dozor vo veciach dráh, okrem mestských električkových dráh a trolejbusových dráh (ďalej len „mestská dráha“), a vykonáva štátny odborný technický dozor.
(2)
Úrad ďalej
a)
rozhoduje o potrebe nového povolenia na uvedenie subsystému do prevádzky po jeho modernizácii alebo obnove,
b)
plní úlohy vyplývajúce z postavenia bezpečnostného orgánu vo veciach určených technických zariadení a určených činností,
c)
vydáva a odníma doklad o odbornej spôsobilosti na revízie, inšpekcie, skúšky a obsluhu určených technických zariadení v prevádzke na dráhe a na kontrolu činností vo zváraní a nedeštruktívnom skúšaní,
d)
overuje odbornú spôsobilosť na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach,
e)
vydáva a zrušuje povolenie na prevádzkovanie dráhy, okrem mestských dráh,
f)
ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom regulačný rámec, v ktorom vymedzí podrobnosti postupu pri určovaní úhrad, rozsah a podrobnosti uplatňovania princípov spoplatňovania železničnej infraštruktúry, rozsah a podrobnosti o určovaní primeraného zisku a ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré sú vynaložené na prevádzku vlaku a podrobnosti návrhu systému úhrad,
g)
poveruje právnické osoby
1.
posudzovaním technickej dokumentácie a overovaním a schvaľovaním spôsobilosti určených technických zariadení,
2.
overovaním splnenia požiadaviek na vykonávanie určených činností,
3.
vzdelávaním a overovaním odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach,
4.
vzdelávaním a overovaním odbornej spôsobilosti zamestnancov prevádzkovateľov lanových dráh a dráhových podnikov a iných osôb zúčastnených na prevádzke lanových dráh, a to po splnení podmienok uvedených v osobitnom predpise,31ab)
5.
posudzovaním rizík v súlade s osobitným predpisom,31b)
h)
zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam poverených právnických osôb podľa písmena i),
i)
vedie národný register vozidiel a register železničnej infraštruktúry a vydáva potvrdenia o registrácii,
j)
prideľuje železničným vozidlám evidenčné čísla,
k)
ukladá pokuty za priestupky a iné správne delikty spáchané na železničných dráhach, na lanových dráhach a na špeciálnych dráhach,
l)
vydáva a odníma preukaz rušňovodiča a preukaz na riadenie chodu lanovej dráhy,
m)
spolupracuje s bezpečnostnými orgánmi členských štátov a s Európskou železničnou agentúrou; v prípade prípravy európskej legislatívy konzultuje stanoviská s ministerstvom,
n)
spolupracuje s regulačnými orgánmi členských štátov v oblasti svojej pôsobnosti,
o)
vydáva a odníma povolenia a dodatočné povolenia na uvedenie železničného vozidla do prevádzky a udeľuje povolenia typu železničného vozidla,
p)
schvaľuje, eviduje a vydáva potvrdenie o značke držiteľa železničného vozidla,
q)
určuje všeobecne záväzným právnym predpisom úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre v rozsahu minimálneho prístupového balíka a prístupu k infraštruktúre spájajúcej servisné zariadenia,
r)
odníma poverenia vydané podľa písmena g), ak zistí závažné nedostatky alebo ak zistí rozpor s podmienkami, za ktorých boli vydané, alebo s týmto zákonom.

§ 109
Iné správne delikty

(1)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur prevádzkovateľovi dráhy, ktorý
a)
nezabezpečuje nerušený a bezpečný stav priechodného prierezu, najmä proti pádom stromov, kameňov a pevných trakčných zariadení,
b)
prevádzkuje dráhu bez zamestnávania zodpovedného zástupcu s odbornou kvalifikáciou, alebo bez platného povolenia na prevádzkovanie dráhy alebo v rozpore s ním,
c)
nezabezpečí, aby jednotlivé činnosti prevádzkovania dráhy vykonávali zamestnanci, ktorí spĺňajú požiadavky odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na výkon práce,
d)
neposkytol informácie a údaje potrebné na posúdenie rozvoja dopravy na dráhe, úrovne dopravných služieb a dodržiavania národných bezpečnostných predpisov a na vedenie evidencie a štatistiky,
e)
nezabezpečil účasť zamestnancov na preškolení alebo skúške alebo na lekárskych prehliadkach a psychologických vyšetreniach,
f)
používa v prevádzke dráhy určené technické zariadenia nespôsobilé na prevádzku, alebo neplní určené podmienky a požiadavky na zaistenie bezpečnosti v prevádzke alebo nevykonáva údržbu a pravidelné prehliadky a opravy,
g)
prevádzkuje na dráhe dráhové vozidlo neschváleného typu alebo bez povolenia na prevádzku,
h)
umožní, aby na dráhe viedol dráhové vozidlo zamestnanec bez platného preukazu na vedenie dráhového vozidla a bez vodičského oprávnenia skupiny B alebo D, ak ide o vodiča električky alebo trolejbusu, alebo bez preukazu rušňovodiča a osvedčenia podľa osobitného predpisu,13) ak ide o rušňovodiča.
(2)
Bezpečnostný orgán uloží pokuty od 800 eur do 10 000 eur vlastníkovi vlečky, ktorý neudržiava odbočnú výhybku na zaústení vlečky do železničnej trate v zhode s konštrukčnými parametrami železničnej trate alebo neumožní jej prevádzkovanie alebo údržbu manažérovi infraštruktúry.
(3)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur dráhovému podniku, ktorý
a)
neposkytol informácie a údaje potrebné na posúdenie stavu bezpečnosti prevádzky na dráhe a dopravy na dráhe, úrovne dopravných služieb a dodržiavania národných bezpečnostných predpisov a na vedenie evidencie a štatistiky,
b)
nezabezpečil účasť zamestnancov na preškolení alebo skúške alebo na lekárskych prehliadkach a psychologických vyšetreniach,
c)
používa v doprave na dráhe určené technické zariadenia nespôsobilé na prevádzku, alebo neplní určené podmienky a požiadavky na zaistenie bezpečnosti v prevádzke,
d)
použije na dráhe dráhové vozidlo neschváleného typu alebo bez povolenia na prevádzku,
e)
umožní, aby dráhové vozidlo viedol zamestnanec bez platného preukazu na vedenie dráhového vozidla a bez vodičského oprávnenia skupiny B alebo D, ak ide o vodiča električky alebo trolejbusu, alebo bez preukazu rušňovodiča a harmonizovaného doplnkového osvedčenia.
(4)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 500 eur do 4 000 eur prevádzkovateľovi určeného technického zariadenia, ktorý
a)
nezabezpečí, aby činnosti na určených technických zariadeniach vykonávali len osoby s platným dokladom o odbornej spôsobilosti,
b)
umožní, aby určené činnosti vykonávali osoby bez oprávnenia udeleného bezpečnostným orgánom,
c)
neoznámil bezodkladne vznik mimoriadnej udalosti a neprivolal záchranné zložky integrovaného záchranného systému,
d)
nezabezpečil miesto mimoriadnej udalosti pred inými osobami alebo nezachoval pôvodný stav do príchodu Policajného zboru alebo nezdokumentoval pôvodný stav,
e)
nevykonal vlastné zisťovanie príčiny mimoriadnej udalosti alebo neprijal potrebné opatrenia na prevenciu mimoriadnych udalostí alebo ich neoznámil bezpečnostnému orgánu.
(5)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur vlastníkovi dráhy, ktorý neudržiava trvalo dráhu v prevádzkyschopnom stave, nestará sa o rozvoj dráhy v súlade s technickým pokrokom a s požiadavkami na bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe, ani nezabezpečí prevádzkovanie dráhy inou osobou, ani ju neponúkol na predaj.
(6)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 2 000 eur do 30 000 eur manažérovi infraštruktúry, ktorý
a)
nevytvoril alebo nepoužíva systém riadenia bezpečnosti alebo jeho systém riadenia bezpečnosti nie je v súlade s národnými bezpečnostnými predpismi alebo s bezpečnostnými požiadavkami technických špecifikácií interoperability, alebo neobsahuje minimálne bezpečnostné ciele a základné prvky uvedené v prílohe č. 10 alebo neobsahuje opatrenia na zaručenie bezpečného riadenia chodu prevádzky železničnej infraštruktúry a dopravy na nej a kontrolu rizík,
b)
použije na železničných tratiach existujúceho železničného systému subsystém bez povolenia alebo dodatočného povolenia bezpečnostného orgánu alebo v rozpore s ním alebo železničné vozidlo bez evidenčného čísla,
c)
nepodal do 30. júna výročnú správu o bezpečnosti za predchádzajúci kalendárny rok,
d)
umožní prístup na sieť železničnému podniku bez platného bezpečnostného osvedčenia,
e)
neoznámil podstatné zmeny regulačného rámca, ktoré sú dôležité pre platnosť bezpečnostného povolenia, alebo prevádzkuje železničnú infraštruktúru bez platného bezpečnostného povolenia,
f)
nezabezpečil školenie personálu na splnenie požiadaviek bezpečnostného povolenia alebo nediskriminačný prístup železničných podnikov na takéto školenie personálu.
(7)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 2 000 eur do 30 000 eur železničnému podniku, ktorý
a)
nevytvoril alebo nepoužíva systém riadenia bezpečnosti alebo jeho systém riadenia bezpečnosti nie je v súlade s národnými bezpečnostnými predpismi alebo neobsahuje minimálne bezpečnostné ciele a základné prvky uvedené v prílohe č. 10 alebo neobsahuje opatrenia na zaručenie bezpečného prevádzkovania železničnej dopravy a kontrolu rizík,
b)
použije na železničných tratiach existujúceho železničného systému subsystém bez povolenia alebo dodatočného povolenia bezpečnostného orgánu alebo v rozpore s ním alebo železničné vozidlo bez evidenčného čísla,
c)
nepodal do 30. júna výročnú správu o bezpečnosti za predchádzajúci kalendárny rok,
d)
prevádzkuje železničnú dopravu bez platného bezpečnostného osvedčenia,
e)
nezabezpečil školenie personálu na splnenie požiadaviek bezpečnostného osvedčenia.
(8)
Regulačný orgán uloží pokutu od 800 eur do 10 000 eur prevádzkovateľovi dráhy, ktorý
a)
nevydá alebo nezverejní v staniciach a na zastávkach cestovný poriadok alebo jeho zmenu,
b)
neudržiava poriadok, schodnosť alebo čistotu v priestoroch staníc, zastávok a nástupíšť,
c)
nezaviedol alebo neudržiava informačný systém potrebný na orientáciu osôb, vrátane zrakovo a sluchovo postihnutých osôb, v priestoroch staníc, zastávok a nástupíšť alebo neposkytuje potrebné informácie týkajúce sa prevádzky dráhy alebo osobnej dopravy na dráhe,
d)
nevykonal dostatočné opatrenia na umožnenie používania verejnej osobnej dopravy na dráhe osobám s telesným postihnutím a osobám s detským kočíkom a zvieratami,
e)
neposkytol v staniciach alebo v iných budovách v obvode dráhy určených na osobnú dopravu potrebné priestory pre dráhový podnik na zabezpečenie riadneho chodu prevádzky verejnej osobnej dopravy a na poskytovanie služieb cestujúcim,
f)
neoznačil zamestnancov, ktorí sú oprávnení v obvode dráhy dávať iným osobám pokyny súvisiace s prevádzkovaním dráhy alebo s dopravou na dráhe,
g)
neoznačil názvom prevádzkovanú stanicu alebo zastávku alebo neoznačil smer chodu dráhových vozidiel,
h)
neoznačil piktogramom alebo slovným vyjadrením priestory v obvode dráhy, ktoré nie sú prístupné verejnosti alebo v ktorých je podľa zákona zakázané fajčenie a požívanie alkoholických nápojov,
i)
neumožnil až do vyčerpania kapacity dráhy za rovnakých a nediskriminačných podmienok prístup na dráhu všetkým žiadateľom, ktorí spĺňajú požiadavky na užívanie dráhy; v železničnej doprave žiadateľom s licenciou a bezpečnostným osvedčením,
j)
bez vážneho dôvodu zastavil alebo obmedzil dopravu na dráhe,
k)
nevypracoval alebo neudržiava v aktuálnom stave zoznam pracovných pozícií a činností vyžadujúcich odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychologickú spôsobilosť alebo neurčil obsahové zameranie odbornej prípravy v poverenom vzdelávacom zariadení, alebo nezabezpečil, aby sa zamestnanci podrobili odbornej príprave a skúške na získanie dokladu o odbornej spôsobilosti alebo pravidelných odborných školení na udržanie odbornej spôsobilosti.
(9)
Regulačný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur manažérovi infraštruktúry alebo železničnému podniku, ktorý
a)
nevypracoval podnikateľský plán,
b)
nespravuje náležite alebo neprevádzkuje železničnú infraštruktúru, najmä nezabezpečuje jej údržbu a investície do jej modernizácie alebo významnej obnovy,
c)
prideľuje kapacitu infraštruktúry diskriminačne a nespravodlivo alebo v rozpore s rámcovými pravidlami určenými regulačným orgánom,
d)
nevypracoval podmienky používania železničnej siete, nepostupuje podľa nich alebo postupuje diskriminačne a nespravodlivo, čím spôsobuje nedostatky v plánovaní medzinárodných vlakových trás, v podávaní a vybavovaní žiadostí o pridelenie železničnej infraštruktúry alebo v zostavovaní cestovného poriadku,
e)
obmedzuje bez zákonného dôvodu alebo bez rozhodnutia regulačného orgánu právo prístupu na železničnú infraštruktúru a k železničným službám alebo neumožňuje prístup k minimálnemu prístupovému balíku a traťovému prístupu k servisným zariadeniam,
f)
nespolupracuje s manažérmi nadväzujúcich železničných infraštruktúr pri prideľovaní kapacity na viacerých železničných sieťach, a tým sťažuje organizovanie medzinárodných vlakových trás,
g)
nepostupuje podľa pravidiel zostavovania cestovného poriadku, najmä jeho prerokúvania a koordinácie, alebo nevyhlásil preťaženú infraštruktúru, nevypracoval kapacitnú analýzu a plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry,
h)
nevypracoval havarijný plán na riešenie núdzových situácií,
i)
nedodržiava rozhodnutia regulačného orgánu.
(10)
Vyšetrovací orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur prevádzkovateľovi dráhy a dráhovému podniku, ktorý
a)
neposkytol vyšetrovaciemu orgánu alebo policajnému orgánu technickú pomoc a informácie potrebné na vyšetrenie nehody alebo mimoriadnej udalosti,
b)
nezisťuje príčiny nehody alebo mimoriadnej udalosti alebo neoznámil vyšetrovaciemu orgánu vážnu nehodu alebo mimoriadnu udalosť s následkami vážnej nehody,
c)
nevypracoval havarijný plán pre prípad nehody alebo mimoriadnej udalosti alebo nevydal vnútorný predpis upravujúci postupy zisťovania príčin nehôd a mimoriadnych udalostí, spôsob ohlasovania ich vzniku, úlohy organizačných zložiek a dráhových podnikov zúčastnených na zisťovaní príčin,
d)
nedbá o prevenciu vzniku nehôd pravidelným školením zamestnancov.
(11)
Vyšetrovací orgán uloží pokutu od 800 eur do 10 000 eur manažérovi infraštruktúry a železničnému podniku, ktorý
a)
neohlási okamžite po zistení nehodu alebo mimoriadnu udalosť koordinačnému stredisku integrovaného záchrannému systému a vyšetrovaciemu orgánu,
b)
nezaistil miesto nehody alebo mimoriadnej udalosti pred inými osobami alebo menil pôvodný stav bez vážneho dôvodu alebo nezdokumentoval pôvodný stav na mieste,
c)
nevedie vlastné zisťovanie príčin nehody alebo mimoriadnej udalosti alebo o prijatých opatreniach neinformuje vyšetrovací orgán.
(12)
Regulačný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur manažérovi infraštruktúry, ktorý
a)
určil úhradu mimo regulačného rámca určeného regulačným orgánom,
b)
nezabezpečil, aby spoplatňovací systém bol založený na rovnakých princípoch pre celú sieť, alebo aby výsledok spoplatňovacieho režimu boli rovnocenné a nediskriminačné úhrady pre všetky železničné podniky, ktoré zabezpečujú dopravné služby rovnakého druhu na podobnej časti trhu železničnej dopravy, a aby úhrady boli skutočne uplatňované v súlade s pravidlami určenými v podmienkach používania železničnej siete,
c)
neposkytol železničnému podniku potrebné informácie o jednotlivých úhradách za poskytované služby podľa prílohy č. 13 časti B,
d)
organizuje železničnú dopravu a plánuje údržbu železničnej infraštruktúry netransparentným a diskriminačným spôsobom,
e)
nepredloží na odsúhlasenie regulačnému orgánu každú navrhovanú zmenu kategorizácie tratí a dopravných bodov pred ich plánovanou účinnosťou.
(13)
Regulačný orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 40 000 eur prevádzkovateľovi servisného zariadenia, ktorý nedodrží podmienky alebo neplní povinnosti podľa tohto zákona.
(14)
Ministerstvo uloží pokutu od 10 000 eur do 50 000 eur vlastníkovi dotknutej stavby, ktorý si neprevezme stavbu v súlade s § 8 ods. 2.
(15)
Konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 14 možno začať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa správny orgán o správnom delikte dozvedel, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k správnemu deliktu došlo. Ak ide o trvajúcu činnosť alebo opomenutie, lehota začne plynúť posledným dňom skončenia trvajúcej činnosti alebo opomenutia, ktorá je správnym deliktom.
(16)
Správny orgán je pri určení výšky pokuty povinný zohľadniť okolnosti, za ktorých k správnemu deliktu došlo, najmä závažnosť následkov na prevádzku dráhy a na dopravu na dráhe, na trvanie protiprávneho stavu, ako aj na to, či ide o opakované konanie alebo opomenutie. Ak ide o opakovaný správny delikt tej istej osoby do dvoch rokov od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia, možno uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku sadzby podľa odsekov 1 až 13. Vlastníkovi dotknutej stavby, ktorý si neprevzal stavbu v súlade s § 8 ods. 2 ani do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o uložení predchádzajúcej pokuty podľa odseku 14, ministerstvo ukladá pokutu opakovane až do splnenia povinnosti.
(17)
Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu. Ak pokutu uložil vyšší územný celok, je jej výnos príjmom jeho rozpočtu.

§ 110
Spoločné ustanovenia

(1)
Bezúhonným na účely tohto zákona je ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za nedbanlivostný trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s výkonom funkcie alebo s prevádzkou dráhy, s dopravou na dráhe, s vedením dráhového vozidla alebo s daňovými a poplatkovými povinnosťami voči verejnému rozpočtu, alebo uložený trest bol zahladený, alebo komu nebol právoplatne uložený v trestnom konaní trest zákazu činnosti alebo v priestupkovom konaní sankcia zákazu činnosti alebo už uplynula lehota zákazu. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov a ak ide o občana iného členského štátu Európskej únie, výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom vydaným štátom, ktorého je občanom, ktorý nie je starší ako tri mesiace. Na účel preukázania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona poskytne občan Slovenskej republiky, právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky a člen jej štatutárneho orgánu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.36a) Údaje podľa tretej vety správny orgán bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.
(2)
Členským štátom sa na účely tohto zákona rozumie
a)
členský štát Európskej únie,
b)
štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, okrem Islandskej republiky, a
c)
Švajčiarska konfederácia.
(3)
Ak to nevylučuje povaha veci a ak osobitný zákon neustanovuje inak,36) ustanovenia piatej časti o vyšetrovaní nehôd a mimoriadnych udalostí v existujúcom železničnom systéme sa primerane použijú aj na vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí, ku ktorým došlo na dráhach mimo existujúceho železničného systému, a mimoriadnych udalostí v prevádzke určených technických zariadení podľa prvej časti.
(4)
V konaní podľa tohto zákona úrad vydáva a doručuje výlučne v listinnej podobe36a) tieto dokumenty:
a)
doklad o odbornej spôsobilosti na revízie, inšpekcie, skúšky a obsluhu určených technických zariadení v prevádzke na dráhe a na kontrolu činností vo zváraní a nedeštruktívnom skúšaní podľa § 103 ods. 2 písm. c),
b)
povolenie na prevádzkovanie dráhy vydané fyzickej osobe podľa § 103 ods. 2 písm. e),
c)
preukaz na vedenie dráhového vozidla alebo preukaz na riadenie chodu lanovej dráhy podľa § 103 ods. 2 písm. l).
(5)
V konaní podľa tohto zákona ministerstvo vydáva a doručuje výlučne v listinnej podobe36a) tieto dokumenty:
a)
osvedčenie skúšobného komisára podľa § 102 ods. 1 písm. u),
b)
doklad o odbornej spôsobilosti podľa § 102 ods. 1 písm. v).
(6)
V konaní podľa tohto zákona vyšší územný celok vydáva a doručuje výlučne v listinnej podobe36a) tieto dokumenty:
a)
povolenie na prevádzkovanie mestskej dráhy vydané fyzickej osobe podľa § 105 ods. 1 písm. f),
b)
preukaz na vedenie dráhového vozidla mestskej dráhy podľa § 105 ods. 1 písm. h).

§ 111
Procesné ustanovenia

(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na postupy manažéra infraštruktúry pri prideľovaní kapacity infraštruktúry, pri príprave cestovného poriadku siete, pri príprave podmienok používaní siete, na vydávanie predchádzajúceho súhlasu ministerstva podľa § 28 ods. 8 a na postup regulačného orgánu podľa § 39.
(2)
Ak v tomto zákone nie je ustanovená iná lehota na rozhodnutie, lehota na rozhodnutie je 60 dní odo dňa začatia konania na návrh. Ak je v konaní potrebné na získanie podkladu na rozhodnutie obstarať znalecký posudok, vykonať skúšku subsystému, komponentu alebo analýzu vzorky trosiek alebo vraku dráhového vozidla, vykonať štátny dozor alebo vyšetrovanie, čas potrebný na ich získanie alebo vykonanie sa do tejto lehoty nezaráta.
(3)
Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje predseda úradu na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie.

36a)  § 17 ods. 1 a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.