Zákon o ochranných známkach 506/2009 účinný od 14.01.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A. Všeobecná časť
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky predložil do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.
Hlavným účelom predkladaného návrhu je novelizácia zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti s povinnosťou transponovať do vnútroštátneho právneho poriadku ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok.
Smernica (EÚ) 2015/2436 bola prijatá v decembri 2015 ako súčasť novej legislatívy EÚ označovanej ako tzv. známkový balík [druhým prijatým právnym nástrojom je nariadenie (EÚ) 2015/24241]; nová legislatíva EÚ je výsledkom paralelne prebiehajúceho legislatívneho procesu a zavŕšením reformy právneho rámca nielen systému národných ochranných známok členských štátov, ale aj systému ochrannej známky Európskej únie. Ide o komplementárne a v mnohých aspektoch vzájomne previazané systémy, preto reforma ich právneho rámca prebiehala súčasne, a to s cieľom zabezpečiť ich väčšiu konzistentnosť a zosúladenie, modernizáciu, ako aj predvídateľnosť a právnu istotu používateľov systémov. Systém ochrannej známky EÚ v plnom rozsahu funguje podľa nového právneho rámca od 1. októbra 2017; smernicu (EÚ) 2015/2436 sú členské štáty EÚ povinné transponovať do 14. januára 2019, resp. jej článok 45 do 14. januára 2023.
Ciele predkladaného návrhu v článku I týkajúceho sa novelizácie zákona o ochranných známkach je potrebné vnímať v globálnych súvislostiach celého systému ochranných známok v EÚ. V kontexte prvotného návrhu smernice bol Európskou komisiou definovaný ako cieľ posilnenie inovácií a hospodárskeho rastu uľahčením prístupu osôb k systémom zápisu ochranných známok v celej EÚ a zvýšením ich efektívnosti z hľadiska nižších nákladov a nižšej miery zložitosti, rýchlejších postupov, väčšej predvídateľnosti a právnej istoty.
Príkladmo možno uviesť konkrétne ciele ako napr. vytvorenie priestoru klientom registračného úradu (ÚPV SR) pre zápis nových druhov ochranných známok (vrátane nových možností ich vyjadrenia), posilnenie práv majiteľov ochrannej známky a prehĺbenie zásady poskytovania ochrany len ochranným známkam skutočne používaným relevantným spôsobom.
Nie je možné opomenúť, že v súvislosti s implementáciou a transpozíciou novej legislatívy Európskej únie v oblasti ochranných známok dospeli Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a národné známkové úrady členských štátov EÚ, vrátane predkladateľa tohto materiálu (ÚPV SR), k záveru, že najvhodnejším, k modernizácii a zjednodušeniu prispievajúcim a pre používateľov systémov ochranných známok najprínosnejším, by bol konvergentný a harmonizovaný prístup k problematike ochranných známok v rámci celej EÚ. S cieľom podporiť proces transpozície a posilniť harmonizujúci vplyv smernice (EÚ)

1 Nariadenie (EÚ) 2015/2424 Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory).
2
2015/2436 a súčasne posilniť súdržnosť systémov národných ochranných známok a ochrannej známky EÚ EUIPO a známkové úrady členských štátov pracovali od začiatku roku 2016 na zabezpečení toho, aby nové ustanovenia nariadenia (EÚ) 2015/2424 a smernice (EÚ) 2015/2436 boli implementované, resp. transponované harmonizovaným a jednotným spôsobom v celej európskej sieti duševného vlastníctva. Samotnej práci na vnútroštátnych transpozičných návrhoch tak predchádzala aj účasť predkladateľa na legislatívnych prácach na úrovni Európskej komisie týkajúcich sa vykonávacích a delegovaných aktoch k nariadeniu (EÚ) 2015/2424. Prijatie tejto sekundárnej legislatívy v júli 2017 (uplatňuje sa od 1. októbra 2017), bola pre smerovanie transpozičných aktivít a začatie legislatívnych prác na národnej úrovni ťažisková.
Kontext EÚ je podstatný pre pochopenie pozadia niektorých navrhovaných zmien, pri ktorých by sa mohlo zdať, že idú mimo rámca alebo nad rámec smernice (EÚ) 2015/2436; ide najmä o prístup k vymedzeniu druhov ochranných známok, ich definícií a možných spôsobov ich vyjadrenia. V súvislosti s opustením podmienky grafického znázornenia označenia, ktoré môže byť zapísané ako ochranná známka, sa otvára priestor pre nové druhy ochranných známok a spôsoby ich vyjadrení (vrátane požiadaviek na ich prípadné vyjadrenie v elektronickej forme); súvisiaca právna úprava bude obsiahnutá vo vykonávacom predpise2, ktorého zmena sa predpokladá3. V tejto súvislosti predkladateľ zdôrazňuje objektívnu potrebu rovnakého prístupu národných systémov ochranných známok členských štátov EÚ a systému ochrannej známky EÚ k druhom ochranných známok, k ich definíciám a k spôsobom ich vyjadrenia, vrátane určenia vybraných formátov súborov a ich špecifikácií pre vyjadrenie konkrétnych druhov ochranných známok. Dosiahnutie uvedeného rovnakého prístupu v rámci celej EÚ je zásadným momentom pre interoperabilitu systémov národných úradov EÚ a EUIPO (napr. pri uplatňovaní práva prednosti, pri premene prihlášky ochrannej známky EÚ, resp. ochrannej známky EÚ na prihlášku národnej ochrannej známky) a pre bezproblémové fungovanie rešeršných nástrojov, a teda bude významným prínosom pre používateľov systémov ochranných známok v rámci EÚ, predvídateľnosť týchto systémov a pre právnu istotu. EUIPO a národné úrady priemyselného vlastníctva členských štátov EÚ deklarovali potrebu a snahu o dosiahnutie harmonizovaného prístupu v tejto oblasti v právne nezáväznom dokumente Spoločné oznámenie o vyjadrení nových druhov ochranných známok, ktorý je dostupný aj na webovom sídle prekladateľa.
Novelizačné články II až IV sa týkajú zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov a zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh v týchto častiach odstraňuje marginálne nedostatky právnej úpravy predovšetkým formulačného, resp. legislatívno-technického charakteru, a to s cieľom dosiahnuť také znenie právnych noriem, ktoré ich adresátom zabezpečí potrebnú jasnosť a zrozumiteľnosť legislatívneho textu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade aj s ostatnými zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

2 Vyhláška Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. 567/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 506/2009 o ochranných známkach.
3 Návrh na zmeny a doplnenia vyhlášky č. 569/2009 Z. z. bude predložený do legislatívneho procesu tak, aby nadobudol účinnosť spolu s predkladaným návrhom zákona.

Návrh zákona zakladá negatívne vplyvy na verejné financie, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a má aj pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
 

B. Osobitná časť
K Čl. I (novelizácia zákona o ochranných známkach)

K bodu 1
(§ 2; označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku)
Návrh predstavuje transpozíciu ustanovenia článku 3 smernice (EÚ) 2015/2436.
Ide o jednu zo zásadných zmien, ktoré priniesla revízia známkového práva v EÚ. Konkrétne dochádza ku zmene jedného zo základných predpokladov nevyhnutných na to, aby označenie mohlo byť zapísané ako ochranná známka do registra vedeného ÚPV SR.
V zmysle navrhovanej koncepcie je označenie spôsobilé tvoriť ochrannú známku vtedy, ak súčasne spĺňa dva základné predpoklady –
1.disponuje rozlišovacou spôsobilosťou (spôsobilosť rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov) a
2.je spôsobilé byť vyjadrené v registri spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky, teda umožňuje presne určiť obsah výlučného práva majiteľa ochrannej známky.
Výsledok komparácie s doterajšou úpravou je jednoduchý: podmienka rozlišovacej spôsobilosti ostáva nedotknutá, avšak vypúšťa sa podmienka grafického znázornenia, ktorá je podľa odôvodnenia Komisie poskytnutého k prvotnému návrhu revízie právneho rámca ochranných známok zastaraná a nezodpovedá trendom v oblasti ochranných známok. V zmysle navrhovanej úpravy tak označenie bude môcť byť vyjadrené v registri v akejkoľvek primeranej forme (teda nie nevyhnutne graficky a vizuálne), pokiaľ takéto vyjadrenie bude mať atribúty jasnosti, presnosti, samostatnosti, ľahkej dostupnosti, zrozumiteľnosti, trvácnosti a objektívnosti (pozri bod 13 preambuly smernice EÚ 2015/2436). Kritériá jasnosti, presnosti, samostatnosti, ľahkej dostupnosti, zrozumiteľnosti, trvácnosti a objektívnosti definoval Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-273/00 Sieckmann v roku 2002, keď v rámci prejudiciálneho konania poskytol výklad článku 2 smernice 89/104/ES.
Príslušným orgánom a verejnosti musí byť umožnené jasne a presne určiť predmet ochrany, resp. obsah výlučného práva majiteľ ochrannej známky. Presné určenie predmetu ochrany, resp. obsahu výlučného práva majiteľa ochrannej známky je nevyhnutnosťou pre zabezpečenie právnej istoty, a to nielen majiteľov ochranných známok, ale aj tretích osôb a príslušných orgánov. Pre príslušné orgány je nevyhnutnosťou jasne a presne poznať označenie, ktoré má byť zapísané ako ochranná známka, z dôvodu, aby tieto orgány mohli riadne vykonávať svoje povinnosti; napr. z pozície ÚPV SR ako registračného úradu je jasné a presné vyjadrenie označenia nevyhnutnosťou pre vykonanie ex-offo prieskumu na absolútne dôvody zápisnej spôsobilosti. Podobne niektoré z relatívnych dôvodov odmietnutia ochrany spočívajúce v kolízii so staršími právami tretích osôb predpokladajú zhodu alebo podobnosť kolidujúcich označení, a pre riadne vykonanie posúdenia relevancie relatívneho dôvodu či už v konaní o námietkach alebo v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú zo strany ÚPV SR je nevyhnutná existencia vyjadrenia ochrannej známky spĺňajúceho kritéria Sieckmann. To isté platí aj pre posudzovanie, resp. uplatňovanie práv z ochrannej známky v konaní pred súdom.
Prípustnosť označení, resp. ich vyjadrení bude limitovaná aj tým, že v registri ochranných známok bude možné označenia vyjadrovať síce v akejkoľvek forme, no (iba) za použitia všeobecne dostupnej technológie. Nová podmienka vyjadrenia otvára priestor na zápis netradičných označení, ale súčasne sú nastavené zreteľné limity v podobe podmienok z prípadu Sieckmann (ktoré sú pravdepodobne pre niektoré typy netradičných označení, ako sú napríklad čuchové a chuťové označenia, neprekonateľné) a technických možností registra ochranných známok.
V súvislosti s priestorom na zápis netradičných označení návrh napríklad výslovne pripúšťa existenciu zvukovej známky, resp. to, že ochrannou známkou je spôsobilý byť, za splnenia všetkých vyžadovaných podmienok, aj zvuk.
Pokiaľ ide o „prípustné“ druhy ochranných známok, zámerom predkladateľa je uviesť vo vykonávacom predpise (novelizácia vyhlášky plánovaná s rovnakou účinnosťou, ako je účinnosť navrhovanej novelizácie zákona o ochranných známkach) otvorený katalóg prípustných druhov ochranných známok – slovná ochranná známka, obrazová ochranná známka, priestorová ochranná známka, pozičná ochranná známka, ochranná známka vzoru, ochranná známka tvorená farbou, resp. kombináciou farieb, zvuková ochranná známka, pohybová ochranná známka, multimediálna ochranná známka, holografická ochranná známka a ochranná známka kategórie „iné“, ktorá zabezpečí flexibilitu zoznamu prípustných druhov ochranných známok. Tento prístup inšpirovaný zodpovedajúcou právnou úpravou ochrannej známky EÚ (konkrétne článok 3 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1431 z 18. mája 2017, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie) volí v záujme zabezpečenia konzistentnosti v rámci EÚ prevažná väčšina členských štátov (pozri aj dokument Spoločné oznámenie o nových druhoch ochranných známok EUIPO).
Korešpondujúce ustanovenie nariadenia o ochrannej známke EÚ [nariadenie (EÚ) 2017/1001] ako aj vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1431 nadobudli účinnosť 1.10.2017.
K bodom 2 a 6
(poznámky pod čiarou k odkazom 2 a 6)
Dochádza k aktualizácii odkazu v poznámke pod čiarou – od 1.10.2017 sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (kodifikované znenie). Týmto nariadením bolo zrušené nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 29. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie.
K bodu 3
[§ 3 písm. d)]
Pojem zahraničnej ochrannej známky, ktorý bol pre účely zákona o ochranných známkach v ustanovení definovaný, bol použitý výlučne v spojení s problematikou tzv. nehodného agenta [§ 7 písm. e), § 8 ods. 5, resp. § 19 zákona o ochranných známkach v doterajšom znení]. V nadväznosti na zmeny právnej úpravy týkajúcej sa nehodného agenta dochádza k vypusteniu ustanovenia.
K bodu 4
[§ 4 písm. a)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu textu v dôsledku presunutia legislatívnej skratky do § 2.
K bodu 5
[§ 4 písm. b)]
Spresnenie textu reflektuje skutočnosť pristúpenia Európskej únie k Madridskému protokolu (1.7.2004), v dôsledku ktorého na území SR majú účinky medzinárodné ochranné známky nielen s vyznačením SR, ale aj medzinárodné ochranné známky s vyznačením EÚ.

K bodu 7
[§ 5 písmeno a)]
Navrhovaná zmena predstavuje precíznejšiu transpozíciu relevantného ustanovenia smernice (EÚ) 2015/2436, pričom ale nedochádza k obsahovej, resp. významovej zmene tohto absolútneho dôvodu zápisnej nespôsobilosti.

K bodu 8
[§ 5 písmeno e)]
Ratio pridania „inej vlastnosti“ do formulácie dotknutej absolútnej prekážky zápisnej spôsobilosti je potrebné vnímať v súvislosti s odstránením požiadavky grafického znázornenia označenia, ktoré môže tvoriť ochrannú známku (pozri zmenu § 2 a odôvodnenie k § 2), konkrétne v súvislosti s netradičnými druhmi ochranných známok, ktoré nemajú „tvar“ (tzn. nie sú trojrozmerné/priestorové), no napriek tomu by mohli disponovať inou vlastnosťou, ktorá vyplýva z povahy samotného výrobku, je potrebná na dosiahnutie technického výsledku alebo dáva výrobku podstatnú hodnotu.
Navrhovaná zmena, ktorá je transpozíciou čl. 4 ods. 1 písm. e) body i), ii) a iii) smernice (EÚ) 2015/2436, tak umožní aplikáciu zápisnej výluky aj na iné druhy ochranných známok, ako sú známky trojrozmerné/priestorové.
K bodu 9
[§ 5 písmeno i); oblasť OP/ZO, tradičné pojmy, zaručené tradičné špeciality]
Cieľom navrhovaného ustanovenia, obsahovo nadväzujúceho na pôvodné znenie ustanovenia, je komplexne upraviť okruh absolútnych dôvodov spočívajúcich v rozpore používania alebo zápisu prihlasovaného označenia s inými právnymi predpismi (vnútroštátnymi, predpismi EÚ) alebo so záväzkami, ktoré SR vyplývajú z medzinárodných zmlúv. Ustanovenie súhrnným spôsobom transponuje ustanovenia čl. 4 ods. 1 písm. i), j), k) smernice (EÚ) 2015/2436 a navyše pokrýva aj záväzky vyplývajúce SR z medzinárodných zmlúv v danej oblasti (najmä TRIPS).
Prostredníctvom demonštratívneho výpočtu je venovaná osobitná pozornosť kolízii prihlasovaných označení s chránenými označeniami pôvodu, zemepisnými označeniami, tradičnými pojmami (pre víno) alebo zaručenými tradičnými špecialitami. V súvisiacej poznámke pod čiarou sú demonštratívne vymenované konkrétne právne normy (vnútroštátne, EÚ, ako aj medzinárodné), ktoré upravujú problematiku vzťahu označení pôvodu, zemepisných označení, tradičných pojmov alebo zaručených tradičných špecialít a ochranných známok.
K bodu 10
[§ 5 písmeno l); zlá viera]
V doterajšej praxi ÚPV SR bol nedostatok dobrej viery ako absolútna prekážka zápisnej spôsobilosti zohľadňovaný prevažne na základe podaných pripomienok proti zápisu označenia do registra (§ 29 zákona o ochranných známkach), ktoré boli doložené dôkazmi preukazujúcimi nedostatok dobrej viery.
Vzhľadom na skutočnosť, že touto novelou sa navrhuje doplniť katalóg relatívnych dôvodov zápisnej nespôsobilosti o možnosť podania námietok osobou, ktorá je dotknutá na svojich právach prihláškou, ktorá nebola podaná v dobrej viere [navrhovaný § 7 písm. j)], spresňuje sa súčasne absolútny dôvod zápisnej nespôsobilosti spočívajúci v nedostatku dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky o požiadavku zjavnosti; tzn. absolútna prekážka zápisnej spôsobilosti sa uplatní výlučne v tom prípade, že nedostatok dobrej viery je prieskumovému expertovi bez pochybností zjavný, a to napr. z dokumentov podaných samotným prihlasovateľom, expertných znalostí prieskumového experta alebo zo všeobecne dostupných zdrojov informácií.
K bodu 11
[§ 5 písmeno m); odrody rastlín]
Do výpočtu absolútnych dôvodov zápisnej nespôsobilosti sa výslovne dopĺňa dôvod spočívajúci v konflikte prihlasovaného označenia so starším názvom odrody rastliny, ktorému bola poskytnutá ochrana podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín, nariadenie Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín, resp. Medzinárodný dohovor o ochrane nových odrôd rastlín (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 351/2009 Z.z.).
V zmysle uvedených osobitných predpisov názov odrody rastliny musí ostať voľný na použitie v súvislosti s dotknutou odrodou; teda názvy odrôd rastlín sú chránené pred monopolizáciou prostredníctvom zápisu do registra ochranných známok [pozri napr. čl. 20 ods. 1 písm. b) Medzinárodného dohovoru o ochrane nových odrôd rastlín (Každá zmluvná strana zabezpečí, aby s výhradou odseku 4 žiadne práva pri označení registrovanom ako názov odrody nebránili voľnému použitiu názvu v súvislosti s danou odrodou, a to ani po zániku práva šľachtiteľa.) alebo čl. 18 ods. 1 nariadenia 2100/94/ES (Obmedzenie používania názvu odrôd; 1. Majiteľ nesmie uplatňovať žiadne právo udelené s ohľadom na názov zhodujúci sa s názvom odrody s cieľom zabránenia voľnému používaniu takéhoto názvu v spojení s danou odrodou, a to ani po zániku účinnosti práva spoločenstva k odrodám rastlín.)]. Doteraz teda ochrana pred monopolizáciou chránených názvov odrôd rastlín vyplývala „iba“ z osobitných predpisov upravujúcich práva k odrodám rastlín; transpozíciou čl. 4 ods. 1 písm. l) smernice (EÚ) 2015/2436 dochádza k jej explicitnému zaradeniu do výpočtu absolútnych prekážok zápisnej spôsobilosti.
K bodu 12
(§ 6)
Navrhuje sa zmena rozsahu ex-offo prieskumu vykonávaného ÚPV SR v konaní o prihláške ochrannej známky.
V súčasnosti ÚPV SR ako registračný úrad vykonáva v konaní o prihláške ochrannej známky ex-offo prieskum v súvislosti s absolútnymi dôvodmi zápisnej spôsobilosti (§ 5 v spojitosti s § 28 ods. 3 zákona o ochranných známkach). V súvislosti s relatívnymi dôvodmi (kolízia prihláseného označenia s relevantnými staršími právami tretích subjektov) vykonáva ÚPV SR ex-offo prieskum len na tzv. dvojitú zhodnosť (§ 6 v spojitosti s § 28 ods. 3 zákona o ochranných známkach). Iné svoje relevantné staršie práva môžu tretie osoby uplatniť v konaní o prihláške na základe námietky v zmysle § 7 v spojitosti s § 30 zákona o ochranných známkach.
Napriek skutočnosti, že smernica (EÚ) 2015/2436 výslovne nelimituje ex-offo prieskum vykonávaný registračnými úradmi len na oblasť absolútnych dôvodov zápisnej spôsobilosti (§ 5 zákona o ochranných známkach), vypustením § 6 sa navrhuje obmedziť ex-offo prieskum zápisnej spôsobilosti vykonávaný ÚPV SR len na oblasť absolútnych dôvodov a oblasť relatívnych dôvodov, medzi ktoré patrí aj tzv. dvojitá zhodnosť (tzn. kolízia prihlasovaného označenia so staršou ochrannou známkou, ak je prihlasované označenie s touto ochrannou známkou zhodné a je prihlasované pre zhodné tovary alebo služby), ponechať výlučne na aktivitu tretích osôb, ktorým právna úprava v podobe možnosti uplatnenia námietok poskytuje efektívny a dostupný mechanizmus na obranu ich starších práv.
Dvojitá zhodnosť sa súčasne stáva novým námietkovým dôvodom [pozri navrhovaný § 7 písm. a) bod 1]. Navrhovaná zmena rešpektuje aj jeden z ťažiskových princípov smernice EÚ/2015/2436, totiž, že ochrana sa poskytuje iba tým ochranným známkam, ktoré sú skutočne používané (pozri preambulu smernice body 31 a 32), keďže v námietkovom konaní bude majiteľ staršej ochrannej známky v súlade s čl. 44 smernice (EÚ) 2015/2436 povinný na žiadosť prihlasovateľa preukázať (skutočné) používanie svojej ochrannej známky (pozri navrhovaný § 32).
Ako komplementárny prvok v rámci prístupu ku dvojitej zhodnosti sa navrhuje, ako súčasť prieskumu prihlášky, informovať majiteľa staršej ochrannej známky v zmysle § 4 zákona o ochranných známkach o skutočnosti, že bolo prihlásené označenie zhodné so staršou ochrannou známkou pre zhodné tovary a/alebo služby. Ide o prvok s pridanou hodnotou predovšetkým pre tých majiteľov starších práv, ktorí nevyužívajú služby subjektov v oblasti ochranných známok profesionálne zameraných na vyhľadávanie potenciálne konfliktných označení, resp. ktorí sami nevyužívajú dostupné rešeršné nástroje. Poskytnutie tejto informácie pred zverejnením prihláseného označenia vo Vestníku ÚPV SR, od ktorého momentu sa odvíja 3-mesačná lehota na podanie námietok proti zápisu prihláseného označenia do registra, môže byť pre majiteľov starších práv (predovšetkým FO, resp. MSP) impulzom pre zhodnotenie tejto potenciálne konfliktnej situácie a prípadné podanie námietok. [v tejto súvislosti pozri aj navrhovaný § 7 písm. a) bod 1 a § 28 ods. 3 a súvisiace odôvodnenie].
K bodu 13
[§ 7 písm. a); dvojitá zhodnosť, pravdepodobnosť zámeny]
Navrhované zmeny § 7 písm. a) spočívajú v jeho legislatívno-technickom rozdelení do dvoch bodov, pričom bodom 1 sa zavádza nový námietkový dôvod upravujúci tzv. dvojitú zhodnosť a do bodu 2 je presunuté znenie pôvodného § 7 písm. a) upravujúceho pravdepodobnosť zámeny.
V dôsledku navrhovanej zmeny a v nadväznosti na limitáciu ex-offo vecného prieskumu vykonávaného ÚPV SR v konaní o prihláške ochrannej známky výlučne na absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti sa katalóg námietkových dôvodov spočívajúcich v kolízii prihlasovaného označenia s iným starším právom dopĺňa o tzv. dvojitú zhodnosť, ktorá doteraz bola skúmaná ÚPV SR z úradnej povinnosti. (Pozri aj odôvodnenie k bodu 12; vypustenie § 6.)
Dvojitá zhodnosť, tzn. zhodnosť prihlasovaného označenia so staršou ochrannou známkou na strane jednej a zhodnosť tovarov a/alebo služieb, pre ktoré prihlasovateľ žiada ochranu, s tovarmi a/alebo službami staršej ochrannej známky na strane druhej sa stáva námietkovým dôvodom, ktorý môže majiteľ staršej ochrannej známky (k pojmu staršia ochranná známka pozri § 4 zákona o ochranných známkach) uplatniť v konaní o námietkach, resp. po zápise mladšej ochrannej známky aj v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú.
K bodu 14
[§ 7 písm. b); ochranná známka s dobrým menom]
V smernici (EÚ) 2015/2436 sa relatívny dôvod týkajúci sa staršej ochrannej známky s dobrým menom, v porovnaní s predchádzajúcou smernicou 2008/98/ES, presunul do oblasti povinnej transpozície a súčasne došlo v nadväznosti na interpretačnú činnosť Súdneho dvora k spresneniu znenia tohto relatívneho dôvodu zápisnej nespôsobilosti. V nadväznosti na závery Súdneho dvora vo veci C-292/00 Davidoff sa text právnej normy upravuje v tom zmysle, že majiteľovi staršej ochrannej známky s dobrým menom je poskytnutá ochrana voči zhodnému alebo podobnému označeniu bez ohľadu na to, či je prihlasované pre zhodné, podobné alebo nepodobné tovary a/alebo služby. Táto zmena je vo svojej podstate len kozmetická; príslušné orgány (ÚPV SR, súdy) doterajšie ustanovenie § 7 písm. b) [resp. § 8 ods. 2 písm. c)] interpretovali v súlade so závermi Súdneho dvora.

K iným úpravám v rámci tohto ustanovenia nedochádza, tzn. s výhradou reflexie rozsudku Davidoff zostáva doterajšie znenie nedotknuté. Doterajšie znenie tak obsahuje aj formuláciu „bez náležitého dôvodu“; len pre úplnosť je možné dodať, že interpretáciou pojmu „náležitý dôvod“ sa zaoberal Súdny dvor (napríklad C-323/08 Interflora alebo C-65/12 Red Bull).
K bodu 15
[§ 7 písm. e); nehodný agent]
Právna úprava relatívneho dôvodu zápisnej nespôsobilosti spočívajúceho v konaní tzv. nehodného agenta (používaný aj pojem neverný agent) vychádza z článku 6septies Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva; problematika doteraz nebola v známkovej smernici upravená. Keďže však nová známková smernica (EÚ) 2015/2436 zavádza tento dôvod (oblasť povinnej transpozície), je nevyhnutné prispôsobenie znenia § 7 písm. e) zneniu čl. 5 ods. 3 písm. b) smernice (EÚ) 2015/2436. Pripomíname, že problematika tzv. nehodného agenta je v zákone o ochranných známkach riešená na viacerých miestach [§ 7 písm. e), § 8 ods. 7, resp. § 19 zákona doterajšieho znenia].
Je však možné konštatovať, že podstata konania nehodného agenta, tak ako je v doterajšom znení, zostáva zachovaná. Návrh preberá aj možnosť ospravedlnenia konania nehodného agenta na základe oprávneného dôvodu; v zásade je možné za oprávnený dôvod považovať napr. skutočnosť že majiteľ ochrannej známky zapríčinil, že sa jeho zástupca domnieval, že sa ochrannej známky vzdal alebo že nemá záujem o získanie ochrany v dotknutej krajine (pozri G.H.C. Bodenhausen, Guide to the application of the Paris Convention for the Protection of Industrial Property, str.126; dostupné aj na
http://www.wipo.int/publications/en/details.jsp?id=239&plang=JA
.

[§ 7 písm. f); nezapísané označenie / iné označenie používané v obchodnom styku]
Podľa navrhovanej úpravy zostáva aj naďalej oprávnený na podanie námietok užívateľ nezapísaného označenia alebo užívateľ iného označenia používaného v obchodnom styku.
Tak ako doteraz bude pre úspešné uplatnenie tohto námietkového dôvodu nevyhnutné, aby označenie, na ktorom sú podané námietky založené, bolo používané v obchodnom styku pre tovary a/alebo služby spôsobom, ktorý umožňuje odlíšiť tieto tovary alebo služby od tovarov a/alebo služieb iných osôb, a to v súlade so zásadou priority už predo dňom podania prihlášky napadnutej podanými námietkami.
Navrhované zmeny sa týkajú posudzovania samotnej kolízie prihlasovaného označenia s nezapísaným označením alebo iným označením používaným v obchodnom styku, pričom sa z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy a právnej istoty výslovne navrhuje využiť koncept pravdepodobnosti zámeny (obdobne ako v prípade kolízie so staršou ochrannou známkou); uvedené vyplynulo zo skúseností z aplikačnej praxe.
K bodu 16
(poznámka pod čiarou k odkazu 10)
Cieľom ustanovenia § 7 písm. h) je komplexne upraviť okruh relatívnych dôvodov spočívajúcich na existencii skoršieho práva priemyselného vlastníctva. V súvislosti s týmto cieľom je potrebné aktualizovať znenie poznámky pod čiarou k odkazu 10, obsahujúce demonštratívny výpočet týchto práv.
K bodu 17
[§ 7 písm. j); absencia dobrej viery]
V nadväznosti na čl. 5 ods. 4 písm. c) smernice (EÚ) 2015/2436 sa zavádza nový relatívny dôvod zápisnej nespôsobilosti týkajúci sa nedostatku dobrej viery prihlasovateľa pri podaní prihlášky.

V zmysle doterajšej právnej úpravy bol nedostatok dobrej viery výlučne absolútnou prekážkou zápisnej spôsobilosti, a teda mohol byť zohľadnený ÚPV SR ex-offo v rámci vecného prieskumu v konaní o prihláške, prípadne v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú na návrh tretej osoby, resp. aj ex-offo.
Z doterajšej praxe ÚPV SR však vyplynulo, že nedostatok dobrej viery ako absolútny dôvod zápisnej nespôsobilosti bol úradom hodnotený prevažne až na základe pripomienok proti zápisu označenia do registra (§ 29 zákona o ochranných známkach) podaných tretími osobami, ktoré boli, resp. mohli byť prihláškou ochrannej známky dotknuté na svojich právach, pričom tieto tretie osoby v rámci pripomienok predkladali aj dôkazy preukazujúce nedostatok dobrej viery. Takéto podnety tretích osôb však svojou povahou a prvkami kontradiktórnosti systematicky patria do oblasti relatívnych dôvodov zápisnej nespôsobilosti, resp. smerujú k vyvolaniu sporového konania, ktorým však preskúmanie pripomienok nie je.
V tejto situácii sa javí dôvodnou zmena prístupu k nedostatku dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky, a to konkrétne doplnenie katalógu relatívnych dôvodov zápisnej nespôsobilosti o možnosť podania námietok osobou, ktorá je dotknutá na svojich právach prihláškou, ktorá nebola podaná v dobrej viere; čím sa tejto osobe umožní v rámci sporového kontradiktórneho konania efektívnejšie hájiť svoje práva (osoba, ktorá podáva námietky je účastníkom konania so všetkými procesnými právami). Podotýkame, že v rámci zmeny prístupu sa súčasne spresňuje aj absolútny dôvod spočívajúci v nedostatku dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky o požiadavku zjavnosti; tzn. absolútna prekážka zápisnej spôsobilosti sa uplatní výlučne v tom prípade, že nedostatok dobrej viery je prieskumovému expertovi bez pochybností zjavný, a to napr. z dokumentov podaných samotným prihlasovateľom, znalostí prieskumového experta alebo zo všeobecne dostupných zdrojov informácií.
K bodu 18
(§ 7c; používanie ochrannej známky)
Zavádza sa nové ustanovenie generálne upravujúce problematiku používania ochrannej známky. Doterajší § 9 sa bez náhrady zrušuje, pričom došlo k presunutiu niektorých z jeho ustanovení do navrhovaného § 7c.
Navrhovaná úprava má transpozičný charakter a odzrkadľuje dôraz, ktorý smernica (EÚ) 2015/2436 kladie na požiadavku skutočného používania ochrannej známky. Jedným z ťažiskových princípov smernice (EÚ) 2015/2436 totiž je, že ochrana sa poskytuje iba tým ochranným známkam, ktoré sú skutočne používané (pozri preambulu smernice body 31 a 32).
Navrhovaný odsek 1 transponujúci čl. 16 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/2436 vymenúva prostredníctvom vnútorných odkazov na relevantné ustanovenia zákona o ochranných známkach možné následky nepoužívania ochrannej známky – konkrétne ide o zrušenie ochrannej známky v dôsledku jej nepoužívania (§ 34 ods. 1), nepoužívanie ako obrana v konaní o porušení práv z ochrannej známky (§ 14a), nepoužívanie ako obrana prihlasovateľa v konaní o námietkach (§ 32) a nepoužívanie ako obrana v konaní o neplatnosti ochrannej známky (§ 37a). Aj naďalej právna úprava predpokladá možnosť uplatnenia liberačných dôvodov, ktoré sú právnou normou pomenované ako oprávnené dôvody na nepoužívanie ochrannej známky [porovnaj doterajšie znenie § 10 ods. 1, § 34 ods. 1 písm. a)]. V súlade s čl. 19 dohody TRIPS sa za oprávnené dôvody na nepoužívanie uznávajú okolnosti vznikajúce nezávisle od vôle majiteľa ochrannej známky, ktoré tvoria prekážku používania ochrannej známky, ako je napríklad dovozné obmedzenie alebo iné vládne požiadavky na tovary alebo služby chránené ochrannou známkou. Výkladom oprávneného dôvodu na nepoužívanie ochrannej známky sa zaoberal aj Súdny dvor v konaní o prejudiciálnej otázke C-246/05.

Odsek 2 je prenesením pôvodného § 9 ods. 3 so zapracovanými zmenami odzrkadľujúcimi judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa skutočného používania, ktoré je pojmom práva EÚ a existuje k nemu veľmi rozsiahla judikatúra Súdneho dvora (prejudiciálne konanie). Ustanovenie je transpozíciou čl. 16 ods. 5 písm. a) smernice (EÚ) 2015/2436.
Odsek 3 kopíruje znenie pôvodného § 9 ods. 4.
Navrhované odseky 4 a 5 sú osobitnými ustanoveniami vo vzťahu k medzinárodnej ochrannej známke (v doterajšej právnej úprave ide o § 47 ods. 5 zákona o ochranných známkach, ktorý sa navrhuje z dôvodu systematiky presunúť do § 7c týkajúceho sa vo všeobecnosti skutočného používania) a k ochrannej známke EÚ, ktorá môže byť uplatnená ako námietkový dôvod, resp. dôvod neplatnosti.
K bodu 19
(§ 8)
Vo vzťahu k § 8 predkladateľ zvolil najefektívnejšiu legislatívnu techniku a pristúpil, vzhľadom na množstvo zmien a doplnení v predmetnom ustanovení, k novelizácii § 8 ako celku. Zmeny a doplnenia sa týkajú nasledovných oblastí § 8:
§ 8 ods. 2 úvodná veta

Doplnenie normatívneho textu vychádza zo znenia článku 10 ods. 2 úvodná veta smernice (EÚ) 2015/2436 a je s ním v plnom súlade.
Prostredníctvom doplnenia normatívneho textu „a bez toho, aby boli dotknuté práva nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo dňom práva prednosti ochrannej známky“ je v súlade so smernicou zdôraznená zásada priority uplatňovaná v priemyselnoprávnej oblasti, v súlade s ktorou majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený vymáhať svoje práva voči držiteľom skorších práv.
Právo majiteľa ochrannej známky zabrániť tretím osobám, aby bez jeho súhlasu v obchodnom styku používali kolidujúce označenie, resp. vice versa povinnosť tretích osôb nezasahovať do práv majiteľa ochrannej známky sa týka použitia takéhoto označenia treťou osobou v spojení s tovarmi resp. službami. V doterajšej právnej úprave bolo možné uvedené bezpochyby vyvodiť zo znenia § 8 ods. 3 v spojitosti s § 9 ods. 2 zákona o ochranných známkach.
Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že smernica (EÚ) 2015/2436 prináša majiteľom ochranných známok nové právo, a to právo zakázať prípravné úkony vo vzťahu k použitiu obalu alebo iných prostriedkov (pozri článok 11 smernice, resp. navrhovaný § 8 ods. 7 a jeho odôvodnenie), pri ktorom priame spojenie s tovarmi alebo službami absentuje, a teda podľa doterajšej právnej úpravy takéto konanie nemožno kvalifikovať ako porušovanie práv z ochrannej známky.
§ 8 ods. 2 písm. c)

V smernici (EÚ) 2015/2436 sa ustanovenie upravujúce osobitnú skutkovú podstatu porušovania práv z ochrannej známky disponujúcej dobrým menom, v porovnaní s predchádzajúcou smernicou 2008/98/ES, presunulo do oblasti povinnej transpozície a súčasne došlo v nadväznosti na interpretačnú činnosť Súdneho dvora k spresneniu znenia tohto relatívneho dôvodu zápisnej nespôsobilosti. V nadväznosti na závery Súdneho dvora vo veci C-292/00 Davidoff sa text právnej normy upravuje v tom zmysle, že majiteľ staršej ochrannej známky s dobrým menom je oprávnený zakázať používanie zhodného alebo podobného označenia bez ohľadu na to, či je používané pre zhodné, podobné alebo nepodobné tovary a/alebo služby. Táto zmena je vo svojej podstate len kozmetická; príslušné orgány (t. j. súdy) doterajšie ustanovenie § 8 ods. 2 písm. c) interpretovali v súlade so závermi Súdneho dvora.

K iným úpravám v rámci tohto ustanovenia nedochádza, tzn. s výhradou reflexie rozsudku Davidoff zostáva doterajšie znenie nedotknuté. Doterajšie znenie tak obsahuje aj formuláciu „bez náležitého dôvodu“; len pre úplnosť je možné dodať, že interpretáciou pojmu „náležitý dôvod“ sa zaoberal Súdny dvor (napríklad C-323/08 Interflora alebo C-65/12 Red Bull).
§ 8 ods. 3

Navrhované ustanovenie je transpozíciou článku 10 ods. 3 smernice (EÚ) 2015/2436 a príkladmo vymedzuje činnosti, ktoré pri naplnení podmienok/znakov jednotlivých skutkových podstát uvedených v § 8 ods. 2 predstavujú porušenie práv z ochrannej známky a môžu byť zakázané. Do otvoreného katalógu reprobovaných spôsobov použitia označenia, ktoré v doterajšej právnej úprave boli vymenované prostredníctvom odkazu na § 9 ods. 2 zákona o ochranných známkach (v jeho doterajšej podobe), výslovne pribúda používanie označenia ako obchodného mena alebo názvu právnickej osoby, resp. ich časti [nové písm. e)] a používanie označenia v porovnávacej reklame spôsobom, ktorý je v rozpore s právnou úpravou porovnávacej reklamy, momentálne obsiahnutou v § 4 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [nové písm. f) v spojitosti so súvisiacou poznámkou pod čiarou]. Zavedením písmena f) sa zohľadňuje judikatúra Súdneho dvora (C-533/06 O2; C-487/07 L´Oreal) a dochádza k zosúladeniu známkovoprávnej úpravy a právnej úpravy porovnávacej reklamy.
§ 8 ods. 4; tovar v tranzite

Ustanovenie upravujúce tzv. tovar v tranzite je transpozíciou čl. 10 ods. 4 smernice (EÚ) 2015/2436. Prostredníctvom článku 10 ods. 4 zákonodarca EÚ vysiela jasný signál v boji proti falšovaniu, pričom reaguje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veciach C-446/09 Philips a C-495/09 Nokia, ktorý sa u zainteresovaných kruhov nestretol s pozitívnym ohlasom.
Práva majiteľa ochrannej známky sa dopĺňajú o právo zabrániť všetkým tretím osobám v preprave tovaru v tranzite (tzn. ide o tovar, ktorý nebude na území SR prepustený do voľného obehu) cez územie Slovenskej republiky, ak takýto tovar vrátane obalu pochádza z tretích krajín a je bez povolenia označený ochrannou známkou, ktorá je zhodná s ochrannou známkou zapísanou v súvislosti s daným tovarom alebo ktorú v jej základných aspektoch nemožno rozlíšiť od takejto ochrannej známky. Formulácia bez povolenia, resp. „neoprávnene označený“ spresňuje rozsah aplikácie ustanovenia, a to výlučne na falšovaný tovar. Pojem nemožnosti rozlíšenia označenia v základných aspektoch od ochrannej známky je prevzatý zo smernice (EÚ) 2015/2436; nie je možné ho stotožňovať s pojmom podobnosť označení používaným pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny v zmysle § 7 písm. a), resp. § 8 ods. 2 písm. b) zákona o ochranných známkach; jeho konkrétny obsah bude zrejme ustálený až aplikačnou praxou.
Deklarant alebo držiteľ tovaru môže počas konania o určenie, či bolo porušené právo duševného vlastníctva (v danom prípade právo zo zapísanej národnej ochrannej známky zapísanej v registri úradu), ktoré sa začalo v súlade s nariadením (EÚ) č. 608/2013, resp. zákonom č. 486/2013 Z. z., využiť procesnú obranu spočívajúcu v hmotnoprávnej námietke zániku práva majiteľa ochrannej známky (§ 152 Civilného sporového poriadku); konkrétne v zmysle navrhovaného ustanovenia právo majiteľa ochrannej známky zaniká v prípade, ak deklarant alebo držiteľ tovaru preukáže, že majiteľ zapísanej ochrannej známky nemá právo zakázať uvedenie tovaru na trh v krajine konečného určenia (tzn. v krajine konečného určenia nie je označenie pre tohto majiteľa chránené ako ochranná známka).

§ 8 ods. 5; reprodukcia ochrannej známky v encyklopédiách


Navrhované zmeny sú transpozičného charakteru a ich účelom je zahrnúť do aplikačného rámca právnej normy aj diela vydávané v elektronickej podobe.
§ 8 ods. 6; nehodný agent

Navrhuje sa úprava ustanovenia týkajúceho neoprávneného používania známky tzv. nehodným agentom, a to s cieľom dosiahnuť zhodu s článkom 13 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2015/2436. Pripomíname, že problematika tzv. nehodného agenta je v zákone o ochranných známkach riešená na viacerých miestach [§ 7 písm. e), § 8 ods. 5, resp. § 19 zákona doterajšieho znenia].
Je však možné konštatovať, že podstata konania nehodného agenta, tak ako je v doterajšom znení, zostáva zachovaná. Návrh preberá aj možnosť ospravedlnenia konania nehodného agenta na základe oprávneného dôvodu; v zásade je možné za oprávnený dôvod považovať napr. skutočnosť že majiteľ ochrannej známky zapríčinil, že sa jeho zástupca domnieval, že sa ochrannej známky vzdal alebo že nemá záujem o získanie ochrany v dotknutej krajine (pozri G.H.C. Bodenhausen, Guide to the application of the Paris Convention for the Protection of Industrial Property, str.126; dostupné aj na
http://www.wipo.int/publications/en/details.jsp?id=239&plang=JA
.

§ 8 ods. 7; právo zakázať prípravné úkony vo vzťahu k použitiu obalu alebo iných

prostriedkov

Nóvum v oblasti práv z ochrannej známky predstavuje právo zakázať prípravné úkony vo vzťahu k použitiu obalu alebo iných prostriedkov. Návrh majiteľovi ochrannej známky explicitne priznáva právo zakázať tzv. prípravné úkony vo vzťahu k použitiu obalu alebo iných prostriedkov používaných v súvislosti s tovarmi alebo službami; ustanovenie je transpozíciou článku 11 smernice (EÚ) 2015/2436.
Ustanovenie postihuje prípravné činnosti, ktoré podľa doterajšej právnej úpravy nebolo možné kvalifikovať ako porušovanie práv z ochrannej známky, pretože pri prípravných činnostiach nie je dané (reálne) spojenie s tovarmi, resp. službami. Existenciu nebezpečenstva, že obaly alebo iné prostriedky (právna norma ich vymenúva iba príkladmo; ide napr. o štítky, visačky, ochranné prvky alebo prvky pravosti, ktoré sa štandardne používajú v súvislosti s konkrétnymi tovarmi alebo službami), na ktorých je umiestnená ochranná známka, resp. na ktoré sa umiestňuje ochranná známka, by mohli byť následne použité v súvislosti s tovarmi a službami, pričom také použitie by bolo kvalifikované ako porušenie práv z ochrannej známky podľa § 8 ods. 2 a 3 zákona o ochranných známkach, preukazuje majiteľ ochrannej známky na základe indikatívnych faktorov. Ak majiteľ ochrannej známky preukáže existenciu tohto nebezpečenstva, má právo zakázať právnou normou presne vymenované činnosti uskutočňujúce sa v obchodnom styku.
Výslovné zavedenie právneho základu „tovaru v tranzite“ (pozri odôvodnenie k § 8 ods. 4) v známkovom práve a práva majiteľa ochrannej známky vo vzťahu k prípravným úkonom je jasným signálom zákonodarcu EÚ v boji proti falšovaniu.
K bodu 20
(§ 9)
§ 9 sa vypúšťa. Pripomíname, že problematika odseku 2 bola presunutá do § 8 ods. 3, kam obsahovo patrí, a problematika odsekov 3 a 4 bola presunutá do nového § 7c upravujúceho používanie ochrannej známky vo všeobecnej rovine.
(§ 10)
Vzhľadom na zavedenie špeciálneho ustanovenia týkajúceho sa preukazovania skutočného používania v konaní o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú (§ 37a) sa § 10 vypúšťa.

K bodu 21
(§ 14; obmedzenie práv z ochrannej známky)
Zákon o ochranných známkach v § 14 ods. 1 obsahuje uzatvorený výpočet prípadov, kedy dochádza k obmedzeniu práv z ochrannej známky. Navrhované zmeny tohto ustanovenia sú priamym dôsledkom transpozície smernice (EÚ) 2015/2436, pričom zdôrazňujeme predovšetkým znenie písmena a), v zmysle ktorého účinky ochrannej známky sú obmedzené výlučne vo vzťahu k fyzickým osobám a ich vlastnému menu a priezvisku.
Navrhované zmeny v písmenách b) a c) sú formulačného a upresňujúceho charakteru.
Znenie odseku 2 je zosúladené s čl. 14 ods. 3 smernice (EÚ) 2015/2436.
K bodu 22
(§ 14a; nepoužívanie ako obrana v konaní o porušení práv z ochrannej známky)
Ustanovenie je transpozíciou čl. 17 smernice (EÚ) 2015/2436 a súvisí s jedným z ťažiskových princípov smernice (EÚ) 2015/2436, ktorým je princíp, že ochrana sa poskytuje iba tým ochranným známkam, ktoré sú skutočne používané (pozri preambulu smernice body 31 a 32). V súdnom konaní o porušovaní práv z ochrannej známky sa tento princíp konkrétne prejavuje v povinnosti žalobcu - majiteľa staršej ochrannej známky na žiadosť žalovaného preukázať (skutočné) používanie tejto ochrannej známky, na ktorej je žaloba založená.
Relevantným časovým rámcom pre preukázanie používania je päť rokov predchádzajúcich dňu podania žaloby.
Používanie staršej ochrannej známky preukazuje jej majiteľ výlučne na žiadosť žalovaného. Následkom nepreukázania skutočného používania je, v súlade s princípom poskytovania ochrany výlučne tým ochranným známkam, ktoré sú používané, zánik práva žalobcu. Ide o procesnú obranu žalovanej strany sporu (§ 152 Civilného sporového poriadku), ktorú žalovaná strana sporu uplatňuje pri rešpektovaní princípov koncentrácie konania podľa § 153 a 154 Civilného sporového poriadku.
Je vhodné poznamenať, že nepreukázanie skutočného používania v súdnom konaní nemá žiadny dôsledok na existenciu ochrannej známky; výlučná kompetencia zrušiť ochrannú známku pre jej nepoužívanie prislúcha ÚPV SR v rámci konania o zrušení v zmysle § 34 ods. 1 písm. a).
(§ 14b; obrana majiteľa neskoršej ochrannej známky v konaní o porušení práv z ochrannej známky)
Ustanovenie je transpozíciou čl. 18 smernice (EÚ) 2015/2436 a rieši v kontexte vymáhania práv z ochrannej známky kolíziu dvoch zapísaných ochranných známok, konkrétne kolíziu

medzi staršou ochrannou známkou a neskoršou ochrannou známkou, prostredníctvom ktorej údajne dochádza k porušovaniu práv zo staršej ochrannej známky.
Vo všeobecnosti je majiteľ staršej ochrannej známky (tzn. ochrannej známky so skorším právom prednosti) oprávnený vymáhať práva zo svojej ochrannej známky aj voči / vo vzťahu k majiteľom mladších, tzn. neskôr zapísaných ochranných známok, ktoré majú účinky na území SR, ak dôjde k naplneniu relevantných skutkových podstát v zmysle zákona o ochranných známkach. Ak však nastanú okolnosti, ktoré návrh presne špecifikuje a uvádza ich uzatvorený výpočet, a majiteľ neskoršej ochrannej známky (tzn. žalovaná strana sporu) ich v konaní o porušení práv z ochrannej známky namietne, právo majiteľa staršej ochrannej známky zaniká. Ide o prostriedky procesnej obrany žalovanej strany sporu (§ 149 a 154 Civilného sporového poriadku), ktoré žalovaná strana sporu uplatňuje pri rešpektovaní princípov koncentrácie konania podľa § 153 a 154 Civilného sporového poriadku.
Konkrétne ide o situácie, keď staršia ochranná známka ku dňu priority neskoršej ochrannej známky nedisponovala
-rozlišovacou spôsobilosťou,
-zvýšenou rozlišovacou spôsobilosťou v konkrétnom prípade nevyhnutnou pre konštatovanie pravdepodobnosti zámeny
-alebo dobrým menom v konkrétnom prípade uplatňovania práv podľa § 8 ods. 2 písm. c) zákona o ochranných známkach.
Ďalej ide o situácie, keď majiteľ staršej ochrannej známky strpel používanie neskoršej ochrannej známky, takže v prípadnom konaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú by neskoršia ochranná známka nebola v súlade s ustanovením § 35a ods. 1 zákona o ochranných známkach vyhlásená za neplatnú, resp. o situáciu, keď by neskoršia ochranná známka nebola vyhlásená za neplatnú na základe nepreukázania jej skutočného používania v súlade s ustanovením § 37a ods. 4 zákona o ochranných známkach.
Navrhovaný odsek 2 predstavuje špecifickú úpravu procesnej obrany majiteľa neskoršej ochrannej známky EÚ (v pozícii žalovanej strany sporu).
K bodom 23 a 24
(§ 15; vyčerpanie práv)
V odseku 1 dochádza k terminologickému spresneniu, a to aj vzhľadom na iné ustanovenia zákona (§ 51 ods. 3 a 4).
Základom navrhovanej úpravy v odseku 2 je znenie čl. 15 smernice (EÚ) 2015/2436.
K bodu 25
(§ 16; strpenie)
Navrhovaná úprava , teda vypustenie § 16 je priamym dôsledkom navrhovaného § 14b ods. 1 písm. b) v spojení s navrhovaným § 35a ods. 1.
K bodom 26 a 27
(§ 17 ods. 2 a § 18 ods. 2)
Ustanovenia o prevode resp. prechode ochrannej známky sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne vtedy, ak doklady predložené spolu so žiadosťami prevod alebo prechod ochrannej známky nepreukazujú.
K bodu 28
(§ 19; nehodný agent)
Navrhuje sa úprava ustanovenia týkajúceho neoprávneného používania známky tzv. nehodným agentom, a to s cieľom dosiahnuť zhodu s článkom 13 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/2436. Pripomíname, že problematika tzv. nehodného agenta je v zákone o ochranných známkach riešená na viacerých miestach [§ 7 písm. e), § 8 ods. 7, resp. § 19 zákona doterajšieho znenia].
Je však možné konštatovať, že podstata konania nehodného agenta, tak ako je v doterajšom znení, zostáva zachovaná. Návrh preberá aj možnosť ospravedlnenia konania nehodného agenta na základe oprávneného dôvodu; v zásade je možné za oprávnený dôvod považovať napr. skutočnosť že majiteľ ochrannej známky zapríčinil, že sa jeho zástupca domnieval, že sa ochrannej známky vzdal alebo že nemá záujem o získanie ochrany v dotknutej krajine (pozri G.H.C. Bodenhausen, Guide to the application of the Paris Convention for the Protection of Industrial Property, str.126; dostupné aj na
http://www.wipo.int/publications/en/details.jsp?id=239&plang=JA
.

K bodom 29 a 31
(§ 20; licencia)
Navrhujú sa zmena gramatického charakteru a zmena vnútorného odkazu v nadväznosti na nové ustanovenie § 7c a vypustenie § 9.
K bodu 30
(§ 20 ods. 2)
Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne vtedy, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.
K bodu 32
(§ 21 ods. 3)
Ustanovenia o záložnom práve k ochrannej známke sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne vtedy, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis záložného práva k ochrannej známke existenciu záložného práva nepreukazujú.
K bodu 33
(§ 22 ods. 6; informovanie majiteľa o blížiacom sa uplynutí platnosti zápisu)
Navrhované ustanovenie je transpozíciou čl. 49 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2436. Zasielanie notifikácií majiteľom ochranných známok o blížiacom sa uplynutí platnosti zápisu ich ochrannej známky je potrebné vnímať ako službu úradu majiteľom práv, a to predovšetkým s ohľadom na fyzické osoby a na malé a stredné podniky, ktoré v mnohých prípadoch pri všeobecnej správe ich práv duševného vlastníctva nevyužívajú služby špecializovaných subjektov, ako napr. patentových zástupcov, resp. advokátov. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že informácia má právne nezáväzný charakter a jej neposkytnutie nezakladá zodpovednosť úradu. Tzn. v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ úrad na seba nepreberá zodpovednosť, resp. povinnosti, ktorých adresátmi sú výlučne majitelia ochranných známok.
K bodu 34
[§ 24 ods. 2 písm. d)]
Ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2015/2436; konkrétne jej článku 37 ods. 1 písm. d). Navrhovaná zmena je priamym dôsledkom zmeny prístupu k samotnému vymedzeniu označenia, ktoré môže tvoriť ochrannú známku. Vzhľadom na opustenie podmienky grafickej znázorniteľnosti označenia sa pojmy znenie, resp. vyobrazenie prihlasovaného označenia stávajú nedostatočnými a neadekvátnymi. Zavádza sa nový všeobecný pojem vyjadrenie, ktorý zodpovedá formulácii použitej v § 2 a je schopný pokryť aj tie označenia, ktoré nie sú graficky znázorniteľné (napr. zvukové označenie vyjadrené samotným zvukom zachyteným v elektronickom súbore alebo multimediálne označenie vyjadrené pomocou elektronického súboru). Jednotlivé prípustné druhy označení vrátane ich definícií a možných spôsobov vyjadrenia budú upravené vo vykonávacom predpise. Je potrebné poznamenať, že úrady priemyselného vlastníctva členských štátov EÚ a EUIPO (Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo) sa v priebehu reformy známkového práva a jej následnej implementácii na úrovni ochrannej známky EÚ zhodli na potrebe, resp. významnej pridanej hodnote konzistencie a konvergentného prístupu ku katalógu jednotlivých druhov ochranných známok, ich definíciám a možným spôsobom ich vyjadrenia, ktorý prispeje k zvýšeniu právnej istoty, predvídateľnosti a dostupnosti systémov pre používateľov v celej európskej sieti duševného vlastníctva. Keďže táto problematika nie je v podrobnostiach predmetom úpravy smernice (EÚ) 2015/2436, členské štáty EÚ a EUIPO v snahe dosiahnuť harmonizovaný prístup v tejto oblasti vypracovali dokument Spoločné oznámenie o vyjadrení nových druhov ochranných známok obsahujúci súhrnné informácie o druhoch ochranných známok, ich definíciách a možných spôsoboch ich vyjadrenia, ako aj súvisiace implementačné zámery členských štátov EÚ. Dokument je prístupný na webovom sídle UPSVaR, webovom sídle EUIPO, ako aj ďalších úradov priemyselného vlastníctva členských štátov EÚ. Referenčným textom pre budúcu vnútroštátnu úpravu je čl. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1431 z 18. mája 2017, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie upravujúci podrobnosti o vyjadrení ochrannej známky EÚ.
K bodu 35
(§ 24 ods. 3)
Vzhľadom na skutočnosť, že smernica (EÚ) 2015/2436 obsahuje v článku 39 špeciálnu podrobnú úpravu problematiky zatrieďovania tovarov a služieb, ktorá svojím rozsahom výrazne prekračuje platné ustanovenie § 24 ods. 3 zákona o ochranných známkach, pristupuje sa k vypusteniu tohto ustanovenia zo zákona o ochranných známkach. Súčasne sa však do zákona o ochranných známkach zavádza nová ucelená úprava týkajúca sa problematiky zatrieďovania tovarov a služieb (pozri navrhovaný § 24a a jeho odôvodnenie).
K bodu 36
(§ 24a; tovary a služby)
Zavádza sa nové ustanovenie týkajúce sa problematiky tovarov a služieb; ide o transpozíciu článku 39 smernice (EÚ) 2015/2436.
Rozsah ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky je daný nielen vyjadrením ochrannej známky, ale aj zoznamom tovarov a/alebo služieb, keďže o zápis označenia ako ochrannej známky žiada prihlasovateľ vždy vo vzťahu k určitým tovarom a/alebo službám. Vymedzenie tovarov a služieb je teda pre určenie rozsahu ochrany, resp. rozsahu výlučného práva majiteľa ochrannej známky zásadné.
Doteraz zo zákona o ochranných známkach (doterajší § 24 ods. 3) vyplývala pre prihlasovateľov povinnosť pri zostavovaní zoznamu tovarov alebo služieb, pre ktoré má byť ochranná známka zapísaná, použiť triedenie podľa systému zavedeného Niceskou dohodou o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 118/1979 Zb. v znení vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 77/1985 Zb.). Niceská dohoda je medzinárodný systém vytvorený na administratívne účely zatrieďovania tovarov a služieb. Každá jej zmluvná strana je, pri zápise ochranných známok, povinná toto triedenie uplatňovať.
Impulzom pre legislatívne zakotvenie podrobných pravidiel zatrieďovania, resp. označovania tovarov a služieb bola rozdielna prax známkových úradov v EÚ (najmä rozdielny prístup k používaniu všeobecných výrazov a k interpretácii ich rozsahu) a súvisiace závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-307/10 „IP Translator“. Pred „IP Translator“ existovali v zásade dva rozdielne paralelné prístupy k používaniu všeobecných výrazov a interpretácii ich rozsahu, pričom tento fakt bol spôsobilý ovplyvniť správne fungovanie systému ochranných známok v EÚ. V nadväznosti na uvedené priniesla reforma známkového práva v EÚ spoločný jednotný prístup k označovaniu a triedeniu tovarov a služieb [pozri čl. 39 smernice (EÚ) 2015/2436 a čl. 33 nariadenia (EÚ) 2017/1001].
K odseku 1

Ustanovenie ukladajúce prihlasovateľovi povinnosť pri zostavovaní zoznamu tovarov a/alebo služieb vychádzať z niceského triedenia (ustanoveného Niceskou dohodou o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok) obsahovo zodpovedá zrušovanému § 24 ods. 3.
K odseku 2

Majiteľovi ochrannej známky je poskytovaná ochrana vo vzťahu k tým tovarom alebo službám, pre ktoré je ochranná známka v registri zapísaná. Vymedzenie tovarov a služieb je zásadné pre určenie rozsahu ochrany, resp. rozsahu výlučného práva majiteľa ochrannej známky. Jasný a presný zoznam tovarov a služieb, ktorý musí byť dostatočne konkrétny a na

základe ktorého možno bezproblémovo interpretovať rozsah ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky, je nevyhnutnosťou pre zabezpečenie právnej istoty, a to nielen majiteľov ochranných známok, ale aj tretích osôb a príslušných orgánov. Pre príslušné orgány je nevyhnutnosťou jasne a presne poznať tovary a/alebo služby, pre ktoré je označenie prihlasované, z dôvodu, aby tieto orgány mohli riadne vykonávať svoje povinnosti; napr. z pozície ÚPV SR ako registračného úradu je jasná a presná identifikácia tovarov a/alebo služieb ťažisková pre vykonanie ex-offo prieskumu na absolútne dôvody zápisnej spôsobilosti, keďže tieto musia byť posúdené in concreto vo vzťahu k tovarom a/alebo službám, pre ktoré sa o zápis žiada. Podobne niektoré z relatívnych dôvodov odmietnutia ochrany spočívajúce v kolízii so staršími právami tretích osôb predpokladajú zhodu alebo podobnosť tovarov a/alebo služieb označovaných kolidujúcimi označeniami.
Pokiaľ ide o hospodárske subjekty, aj tieto musia mať možnosť získať relevantné informácie o právach tretích osôb, tzn. možnosť dozvedieť sa jasne a presne o zápisoch alebo prihláškach predovšetkým ich konkurentov, resp. aj možných konkurentov.
Súvisiace ustanovenie článku 39 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2436 je inkorporáciou záveru vysloveného Súdnym dvorom vo veci C-307/10 „IP Translator“.
K odseku 3

Súvisiace ustanovenie článku 39 ods. 3 smernice (EÚ) 2015/2436 je opätovne doslovnou inkorporáciou záveru vysloveného Súdnym dvorom vo veci C-307/10 „IP Translator“; konkrétne záveru, ktorým zaujal stanovisko k otázke používania všeobecných výrazov pre

tovary a/alebo služby, pre ktoré sa žiada ochrana, kde prax známkových úradov v EÚ nebola

jednotná. Je vhodné poznamenať, že závery Súdneho dvora boli následne národnými známkovými úradmi, ako aj EUIPO zohľadnené v ich praxi, pričom tieto úrady v rámci European Trade Mark and Design Network spolupracovali na harmonizovanej a konvergentnej implementácii tohto rozsudku (pozri napr. súvisiace dokumenty Spoločné oznámenie o vykonávaní rozsudku vo veci IP Translator z 2.5.2013 a Spoločné oznámenie o spoločnom postupe pri používaní všeobecných označení názvov tried niceského triedenia z 20.11.2013). Následne potom aj európsky zákonodarca pristúpil k zakotveniu zodpovedajúcich pravidiel priamo do sekundárneho práva EÚ týkajúceho sa ochranných známok.
Všeobecné výrazy (ide najmä o všeobecné výrazy použité v názvoch tried niceského triedenia) je možné použiť len za predpokladu, že sú dostatočne jasné a presné, teda že na ich základe je možné bezpochyby určiť rozsah požadovanej ochrany.
V aktuálnom znení niceského triedenia zostali zachované výrazy, ktoré sa aj naďalej posudzujú ako nejasné a nepresné (a to v názvoch tried 7, 37, 40 a 45). Konkrétne ide o výrazy „stroje“ (trieda 5), „opravy“ (trieda 37), „inštalačné služby“ (trieda 37), „spracovanie a úprava materiálov“ (trieda 40) a „osobné a sociálne služby poskytované tretími osobami na uspokojovanie potrieb jednotlivcov“ (trieda 45). Uvedené všeobecné výrazy z názvov tried niceského triedenia sa posudzujú ako nejasné a nepresné; tzn. samy osebe neumožňujú príslušným orgánom (napr. ÚPV SR) a hospodárskym subjektom určiť rozsah prihlasovateľom ochrannej známky požadovanej ochrany; ako povedal generálny advokát vo svojom návrhu vo veci C-307/10 „IP Translator“ sú príliš všeobecné a pokrývajú priveľmi rozmanité výrobky a služby na to, aby boli zlučiteľné s funkciou ochrannej známky ako označenia pôvodu. Bez ďalších spresnení tieto všeobecné označenia neumožnia príslušným orgánom splniť svoje povinnosti týkajúce sa predbežného preskúmania prihlášok a hospodárskym subjektom neumožnia s istotou overiť si uskutočnené zápisy alebo prihlášky podané ich skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. Ak napríklad prihlasovateľ odkazuje iba na všeobecné označenia v názve triedy 45 niceského triedenia a v dôsledku toho požiada o zápis ochrannej známky pre „osobné a sociálne služby poskytované tretími osobami na uspokojovanie potrieb jednotlivcov“, zápis tejto ochrannej známky mu môže priznať výlučné používanie označení pre veľmi rozmanité služby, ktoré pokrývajú nielen „zoznamovacie služby“ a „zostavovania horoskopov“, ale aj „detektívne kancelárie“ a „kremačné služby“. Inými slovami, množstvo služieb, ktoré nemajú, a priori, nijaké spoločné charakteristické vlastnosti. V takom prípade je rozsah ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky neurčiteľný, takmer neviditeľný, a to na úkor zásad voľného pohybu tovarov a slobodného poskytovania služieb. V prípade uvedenia nejasných a nepresných výrazov v prihlasovanom zozname tovarov a služieb [§ 24 ods. 2 písm. e)], úrad vyzve prihlasovateľa, aby uvedené tovary alebo služby presne špecifikoval/konkretizoval tak, aby spĺňali požadované kritérium jasnosti a presnosti. Ak prihlasovateľ nevyhovie výzve úradu a „nedodá“ akceptovateľné znenie, úrad zastaví konanie o prihláške v rozsahu dotknutých

tovarov a služieb. Je tak zrejmé, že nová detailná úprava zatrieďovania tovarov a služieb si vyžaduje aj zmeny v ustanoveniach týkajúcich sa formálneho prieskumu prihlášky (pozri § 28 ods. 2).
K odseku 4

Ustanovenie je transpozíciou článku 39 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/2436 a je potrebné ho vnímať v súvislosti s požiadavkou na jasné a presné vymedzenie tovarov a/alebo služieb, pre ktoré sa požaduje ochrana. Predmetom ustanovenia je pravidlo doslovného významu (literal meaning), podľa ktorého sa používanie všeobecných výrazov musí vykladať tak, že zahŕňa len tie tovary alebo služby, ktoré sú jednoznačne zahrnuté v doslovnom význame výrazu. V zásade ide o problematiku všeobecných výrazov zahrnutých v názvoch tried niceského triedenia a interpretáciu ich rozsahu. Pravidlo doslovného významu (literal meaning) vylučuje

interpretovať rozsah ochrany vyplývajúcej zo všeobecného výrazu zahrnutého v názve triedy niceského triedenia extenzívne tak, že by súčasne boli zahrnuté aj všetky tovary alebo služby uvedené podľa abecedného zoznamu konkrétnej triedy.
K odseku 5

Ustanovenie je transpozíciou článku 39 ods. 6 smernice (EÚ) 2015/2436 a zakotvuje formálne požiadavky na zoznam tovarov a služieb, ktoré je prihlasovateľ povinný pri zostavovaní zoznamu tovarov alebo služieb dodržiavať.
K odseku 6

Ustanovenie je transpozíciou článku 39 ods. 7 smernice (EÚ) 2015/2436 a zakotvuje pravidlo dlhodobo aplikované v rozhodovacej praxi nielen známkových úradov v EÚ, ale aj Súdneho dvora EÚ, ktoré odráža povahu Niceskej dohody ako systému vytvoreného na administratívne účely zatrieďovania tovarov a služieb (pozri čl. 2 ods. 1 Niceskej dohody).
K bodu 37
[§ 25 ods. 1 písm. c)]
Navrhovaná zmena (vypustenie časti textu) nadväzuje na vypustenie § 24 ods. 3.
K bodu 38
(§ 25 ods. 2)
Navrhovaná zmena prispieva k jednoznačnosti a zrozumiteľnosti normatívneho textu.
K bodom 39 a 47
(§ 26 ods. 5 a § 33 ods. 2)
Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (osvedčenie o zápise ochrannej známky do registra, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení § 26 ods. 5 a § 33 ods. 2 tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe [§ 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.
K bodu 40
(§ 27 ods. 3)
Zavádza sa pravidlo neprípustnosti rozdelenia prihlášky v priebehu konania o námietkach vo vzťahu k tým tovarom alebo službám, proti ktorým námietky smerujú, v tom zmysle, že nie je prípustné rozdeliť tie tovary alebo služby, proti ktorým námietky smerujú. Uvedené naopak zabezpečuje vyčlenením tých tovarov alebo služieb, ktoré neboli námietkami napadnuté, možnosť dosiahnuť pre tieto tovary alebo služby zápis označenia ako ochrannej známky, a to nezávisle od prebiehajúceho konania o námietkach.
K bodu 41
(§ 27 ods. 4)
Zmena reflektuje na skutočnosť, že smernica (EÚ) 2015/2436 obsahuje ustanovenie týkajúce sa rozdelenia nielen prihlášky, ale aj samotného zápisu ochrannej známky, ktoré patrí do oblasti povinnej transpozície. Súčasne sa zavádza obdobné pravidlo neprípustnosti rozdelenia zápisu v priebehu konania o návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú ako v konaní o námietkach (pozri odôvodnenie k odseku 3).
Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu licencie, zápisu záložného práva alebo zápisu exekúcie aj po rozdelení zápisu. Posilňuje sa tým právna istota oboch strán licenčnej zmluvy, záložného veriteľa, resp. oprávneného v exekučnom konaní.
K bodu 42
(§ 28; prieskum a zverejnenie prihlášky)
K odseku 2

Ustanovenie upravujúce tzv. formálny prieskum prihlášky sa mení a dopĺňa v súvislosti s novými požiadavkami kladenými na zoznam tovarov a služieb. Ide predovšetkým o požiadavku na jasné a presné vymedzenie tovarov a/alebo služieb [transpozícia článku 39 ods. 4 smernice (EÚ) 2015/2436], pre ktoré prihlasovateľ žiada ochranu, ako aj ďalšie požiadavky na zostavenie zoznamu tovarov a služieb a jeho formu.
K odseku 3

(informovanie majiteľa staršieho práva o dvojitej zhodnosti)

V súvislosti so zrušením ex-offo prieskumu na dvojitú zhodnosť (doterajší § 6 zákona o ochranných známkach) a navrhovaným zavedením nového zodpovedajúceho námietkového dôvodu [navrhovaný § 7 písm. a) bod 1] sa navrhuje, aby ÚPV SR poskytol, v rámci prieskumu prihlášky, majiteľovi staršej ochrannej známky v zmysle § 4 zákona o ochranných známkach informáciu o skutočnosti, že bolo prihlásené označenie zhodné so staršou ochrannou známkou pre zhodné tovary a/alebo služby. Ide o prvok s pridanou hodnotou predovšetkým pre tých majiteľov starších práv, ktorí nevyužívajú služby subjektov v oblasti ochranných známok profesionálne zameraných na vyhľadávanie potenciálne konfliktných označení, resp. ktorí sami nevyužívajú dostupné rešeršné nástroje. Poskytnutie tejto informácie pred zverejnením prihláseného označenia vo Vestníku ÚPV SR, od ktorého momentu sa odvíja 3-mesačná lehota na podanie námietok proti zápisu prihláseného označenia do registra, môže byť pre majiteľov starších práv (predovšetkým FO, resp. MSP) impulzom pre zhodnotenie tejto potenciálne konfliktnej situácie a prípadné podanie námietok. [pozri aj odôvodnenie k bodom 12 a 13, prípadne čl. 43 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke EÚ, na základe ktorého je obdobná informácia poskytovaná aj v systéme ochrannej známky EÚ].
K odseku 4

Zmena ustanovenia týkajúceho sa tzv. vecného prieskumu je priamym dôsledkom vypustenia doterajšieho § 6 zo zákona o ochranných známkach, čím dochádza k obmedzeniu ex-offo vecného prieskumu zo strany úradu len na oblasť absolútnych dôvodov (§ 5 zákona).
K odsekom 5 a 6

Navrhované zmeny sa týkajú úpravy vnútorných odkazov a už zavedenej legislatívnej skratky.
K bodu 43
(§ 29; pripomienky)
Inštitút pripomienok bol do slovenského práva ochranných známok zavedený v roku 2004 a je možné ho definovať ako podnet tretích osôb týkajúci sa zápisnej spôsobilosti, resp. nespôsobilosti prihláseného označenia. Vzhľadom na fakt, že dochádza k obmedzeniu ex-offo vecného prieskumu zo strany úradu len na oblasť absolútnych dôvodov (§ 5 zákona), adekvátne tomu bude možné podať pripomienky len vo vzťahu k absolútnym dôvodom zápisnej nespôsobilosti.
K bodu 44
(§ 30 ods. 2; námietky)
Ustanovenie je transpozíciou článku 43 ods. 2 druhá veta smernice (EÚ) 2015/2436 a zakotvuje niektoré zásady/pravidlá, ktoré sa na základe dlhodobého uplatňovania stali prirodzenou súčasťou rozhodovacej praxe ÚPV SR ako orgánu rozhodujúceho o námietkach (možnosť podania námietok na základe jedného alebo viacerých starších práv patriacich jednej osobe; určenie rozsahu tovarov alebo služieb prihlasovaného označenia, voči ktorým námietky smerujú). Súčasne sa zavádza pravidlo, v zmysle ktorého namietateľ konkretizuje, či sa ním podané námietky opierajú o všetky alebo len o časť tovarov alebo služieb súvisiacich so starším právom. Uvedené zabezpečuje jednoznačné vymedzenie rozsahu podaných námietok, resp. predmetu posudzovania v konaní o námietkach, čo v konečnom dôsledku prispieva aj k naplneniu požiadavky smernice (EÚ) 2015/2436 na účinnosť a rýchlosť administratívneho konania pred úradom.
K bodu 45
k § 31; rozhodovanie podľa obsahu spisu

V námietkovom konaní dochádza k podstatnej zmene spočívajúcej v opustení pravidla, v zmysle ktorého malo nevyjadrenie sa k námietkam zo strany prihlasovateľa automaticky za následok zastavenie konania o jeho prihláške. V dôsledku tejto zmeny bude úrad o riadne a včas podaných námietkach vždy rozhodovať vecne, a to bez ohľadu na existenciu vyjadrenia prihlasovateľa.
Súčasne sa do ustanovenia presúva matéria úpravy doterajšieho § 32, a to so zámerom sústredenia možných spôsobov rozhodnutia o podaných námietkach v rámci ustanovenia jedného paragrafu. Rovnako sa výslovne upravuje zastavenie konania v dôsledku udelenia súhlasu namietateľa, tzn. majiteľa staršieho práva so zápisom námietkami napadnutého označenia do registra; uvedené je transpozíciou čl. 5 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/2436.

Prihlasovateľovi zostáva naďalej možnosť späťvzatia prihlášky, ktorú môže prihlasovateľ uplatniť podľa § 51 ods. 8 zákona o ochranných známkach aj počas konania o námietkach. Následkom späťvzatia prihlášky je zastavenie konania o námietkach podľa § 31 ods. 6, tzn. že odpadol dôvod, pre ktorý bola námietka podaná. Rovnako namietateľ môže podľa § 51 ods. 8 zákona kedykoľvek počas konania o námietkach zobrať námietky späť, následkom čoho bude konanie o námietkach zastavené.
K § 32; skutočné používanie ako obrana v konaní o námietkach

Ustanovenie je transpozíciou článku 44 smernice (EÚ) 2015/2436 a súvisí s jedným z ťažiskových princípov smernice (EÚ) 2015/2436, v zmysle ktorého sa ochrana poskytuje iba tým ochranným známkam, ktoré sú skutočne používané (pozri preambulu smernice body 31 a 32). V námietkovom konaní sa tento princíp konkrétne prejavuje v povinnosti namietateľa - majiteľa staršej ochrannej známky na žiadosť prihlasovateľa preukázať (skutočné) používanie tejto staršej ochrannej známky, na ktorej sú podané námietky založené.
Povinnosť preukazovať skutočné používanie sa týka starších ochranných známok tak, ako sú na účely zákona o ochranných známkach definované v § 4 (národná ochranná známka, medzinárodná ochranná známka s účinkami v SR, ochranná známka EÚ), a je limitovaná (v súlade s tzv. grace period) na tie staršie ochranné známky, ktoré boli ku dňu podania prihlášky, resp. ku dňu práva prednosti prihlášky zapísané najmenej päť rokov. Relevantným časovým rámcom pre preukázanie používania je päť rokov predchádzajúcich dňu podania prihlášky, resp. dňu práva prednosti prihlášky.
Používanie staršej ochrannej známky preukazuje jej majiteľ výlučne na žiadosť prihlasovateľa. Následkom nepreukázania skutočného používania je, v súlade s princípom poskytovania ochrany výlučne tým ochranným známkam, ktoré sú používané, zamietnutie námietok.
Právna úprava, v súlade s navrhovaným § 7c ods. 1, predpokladá možnosť uplatnenia liberačných dôvodov zo strany majiteľa staršej ochrannej známky, ktoré sú právnou normou pomenované ako oprávnené dôvody na nepoužívanie ochrannej známky [porovnaj doterajšie znenie § 10 ods. 1, § 34 ods. 1 písm. a)]. V súlade s čl. 19 dohody TRIPS sa za oprávnené dôvody na nepoužívanie uznávajú okolnosti vznikajúce nezávisle od vôle majiteľa ochrannej známky, ktoré tvoria prekážku používania ochrannej známky, ako je napríklad dovozné obmedzenie alebo iné vládne požiadavky na tovary alebo služby chránené ochrannou známkou. Výkladom oprávneného dôvodu na nepoužívanie ochrannej známky sa zaoberal aj Súdny dvor v konaní o prejudiciálnej otázke C-246/05.
Keďže administratívne námietkové konanie má disponovať atribútmi účinnosti a rýchlosti, je nevyhnutné procesne upraviť lehotu na podanie žiadosti prihlasovateľa o preukázanie skutočného používania zo strany majiteľa staršej ochrannej známky (2 mesiace od upovedomenia prihlasovateľa o námietkach - § 31 ods. 2 zákona o ochranných známkach), ako aj lehotu na predloženie dôkazov zo stany majiteľa staršej ochrannej známky (4 mesiace od doručenia výzvy úradu na predloženie dôkazov o používaní staršej ochrannej známky). Ide o lehoty zákonné, teda nemožno využiť inštitút predĺženia lehoty, pokračovania v konaní a výslovne je vylúčené aj uvedenie do predošlého stavu [pozri navrhovaný § 39 ods. 4 písm. f) a g)].
V súvislosti s preukazovaním skutočného používania v námietkovom konaní poukazujeme aj na relevanciu ustanovenia § 7c.

K bodu 46
(§ 32a; lehota na dosiahnutie zmierlivého riešenia)
Ustanovenie je transpozíciou článku 43 ods. 3 smernice (EÚ) 2015/2436 a umožňuje stranám námietkového konania, ktoré je svojou povahou kontradiktórne, získať priestor na dosiahnutie zmierlivého vyriešenia sporu.
K bodu 48
[§ 34 ods. 1 písm. a)]
Navrhuje sa gramatická úprava (dopĺňa sa čiarka za vedľajšiu vetu vloženú) a terminologická úprava.
K bodu 49
(§ 34 ods. 5; účinnosť zrušenia – skorší dátum)
Doterajšia právna úprava štandardne spája účinnosť zrušenia ochrannej známky, za predpokladu preukázania existencie relevantného dôvodu, s dňom podania návrhu na zrušenie tejto ochrannej známky. V súlade s článkom 47 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/2436 sa vo vzťahu k dôvodom zrušenia ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 (nepoužívanie ochrannej známky; zdruhovenie; klamlivosť v dôsledku používania majiteľom) dopĺňa možnosť v rozhodnutí o zrušení určiť skorší deň účinnosti zrušenia ako je deň podania návrhu na zrušenie. Určenie skoršieho dňa účinnosti zrušenia je výnimočným inštitútom a prichádza do úvahy v prípade, ak účastník konania o zrušení ochrannej známky preukáže právny záujem na určení skoršieho dňa účinnosti. Nevyhnutnou podmienkou pre uplatnenie skoršej účinnosti zrušenia je žiadosť účastníka konania o zrušení ochrannej známky, typicky navrhovateľa zrušenia.
Úprava smernice (EÚ) 2015/2436 bola inšpirovaná praxou EUIPO a obsahovo totožným ustanovením nariadenia (ES) 207/2009 o ochrannej známke EÚ (čl. 55 ods. 1), resp. teraz platného a účinného nariadenia (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke EÚ (čl. 62 ods. 1).
K bodu 50
(§ 34 ods. 6; možnosť zrušenia po zániku ochrannej známky)
V nadväznosti na možnosť na zavedenie možnosti určiť skorší deň účinnosti zrušenia ochrannej známky ako je deň podania návrhu na zrušenie sa zavádza možnosť zrušenia ochrannej známky, resp. podania návrhu na zrušenie ochrannej známky aj po jej zániku v dôsledku skončenia platnosti zápisu alebo v dôsledku vzdania sa ochrannej známky jej majiteľom. Podmienkou podania takéhoto návrhu je preukázanie právneho záujmu navrhovateľom.
K bodu 51
(§ 35 ods. 3 druhá veta)
Ustanovenie je transpozíciou článku 8 smernice (EÚ) 2015/2436. Samotná formulácia článku 8 smernice (EÚ) 2015/2436 je veľmi zložitá, jeho transpozícia do národných právnych poriadkov členských štátov si vyžaduje dokonalé poznanie známkového práva a rozhodovacej praxe v konkrétnom členskom štáte; tzn. výsledná podoba ustanovenia transponujúceho čl. 8 smernice sa môže v členských štátoch výrazne líšiť, pričom vždy bude dosiahnutý želaný výsledok. Je možné uzatvoriť, že účelom článku 8 smernice je dosiahnuť konkrétny výsledok, ktorým je nemožnosť majiteľov starších ochranných známok (ktorým je známkovým právom daná možnosť dosiahnuť neplatnosť kolidujúcich zapísaných neskorších ochranných známok), spoliehať sa, resp. pri uplatnení návrhov na vyhlásenie neplatnosti neskoršej ochrannej známky odvolávať sa na „parametre“ svojich starších ochranných známok, ktoré v čase priority (deň podania, resp. deň práva prednosti) neskoršej návrhom na neplatnosť napadnutej ochrannej známky neexistovali.
Smernica upravuje 3 prípady
-existencia, resp. nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky v čase priority neskoršej ochrannej známky;
-zvýšená rozlišovacia spôsobilosť; vo vzťahu k dôvodu neplatnosti podľa § 7 písm. a) bod 2 zákona (pravdepodobnosť zámeny) je jedným z faktorov, ktorý môže prispieť v rámci celkového hodnotenia k vysloveniu záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny, tzv. zvýšená rozlišovacia spôsobilosť. Relevantná je však iba existencia zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti v čase priority neskoršej ochrannej známky;
-dobré meno; vo vzťahu k dôvodu neplatnosti podľa § 7 písm. b) zákona je nevyhnutnosťou pre naplnenie v právnej norme uvedenej skutkovej podstaty existencia dobrého mena, a to k dátumu priority neskoršej ochrannej známky.
K bodu 52
(§ 35a; strpenie)
Doterajšia úprava strpenia obsiahnutá v § 16 zákona zahŕňala spoločnú úpravu právnych následkov strpenia v súvislosti s administratívnym konaním o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú, ako aj v súvislosti so súdnym konaním o porušení práv z ochrannej známky. Navrhovanou právnou úpravou nedochádza k vecným zmenám inštitútu strpenia. Avšak predkladateľ, vzhľadom na a v súlade so systematikou smernice (EÚ) 2015/2436 (čl. 9 a čl. 18), zvolil presunutie základnej úpravy strpenia v súvislosti s konaním o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú do časti zákona týkajúcej sa tohto konania, pričom strpenie ako obrana majiteľa neskoršej ochrannej známky v súdnom konaní o porušení práv z ochrannej známky je legislatívno-technicky zabezpečené prostredníctvom vnútorného odkazu [pozri § 14b ods. 1 písm. b)].
K bodom 53 až 58
(§ 37)
Navrhovaný nový odsek 2 je transpozíciou článku 45 ods. 5 a 6 smernice (EÚ) 2015/2436 a zakotvuje niektoré zásady/pravidlá, ktoré sa na základe dlhodobého uplatňovania stali prirodzenou súčasťou rozhodovacej praxe ÚPV SR ako orgánu rozhodujúceho o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú (možnosť podania návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú na základe jedného alebo viacerých starších práv patriacich jednej osobe; určenie rozsahu tovarov alebo služieb napadnutej ochrannej známky, voči ktorej smeruje návrh).
Vkladá sa nový odsek 8, ktorý prostredníctvom vnútorného odkazu na § 31 ods. 7 zabezpečuje transpozíciu čl. 5 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/2436. Ďalšie zmeny v § 37 predstavujú súvisiace úpravy vnútorných odkazov a v záujme zabezpečenia previazanosti konania o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú s novým ustanovením § 37a (týkajúcim sa preukazovania používania staršej ochrannej známky v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú) sa ustanovenie výslovne dopĺňa o povinnosť úradu upovedomiť majiteľa ochrannej známky o podanom návrhu, ktorá doteraz vyplývala z formulácie úrad vyzve majiteľa, aby sa k návrhu ... vyjadril. Uvedené spresnenie tak umožní presné určenie začiatku plynutia zákonnej lehoty, ktorú zákon poskytuje majiteľovi návrhom na neplatnosť napadnutej ochrannej známky, na podanie žiadosti o preukázanie skutočného používania staršej ochrannej známky, ktorou je návrh na vyhlásenie neplatnosti odôvodnený, v zmysle § 37a ods. 2.
K bodu 59
(§ 37a; skutočné používanie ako obrana v konaní o neplatnosti)
Ustanovenie je transpozíciou článku 46 smernice (EÚ) 2015/2436 a súvisí s jedným z ťažiskových princípov smernice (EÚ) 2015/2436, totiž, že ochrana sa poskytuje iba tým ochranným známkam, ktoré sú skutočne používané (pozri preambulu smernice body 31 a 32).

V konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú sa tento princíp konkrétne prejavuje v povinnosti navrhovateľa - majiteľa staršej ochrannej známky na žiadosť majiteľa neskoršej, návrhom napadnutej ochrannej známky preukázať (skutočné) používanie tejto staršej ochrannej známky, na ktorej je návrh na vyhlásenie neplatnosti založený. Doterajšia právna úprava rieši problematiku v § 10 zákona o ochranných známkach; tento sa však navrhuje zrušiť, resp. jeho obsah presunúť do časti upravujúcej konanie o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, čo prispeje k ucelenosti a systémovosti právnej úpravy.
Povinnosť preukazovať skutočné používanie sa týka starších ochranných známok tak, ako sú na účely zákona o ochranných známkach definované v § 4 (národná ochranná známka, medzinárodná ochranná známka s účinkami v SR, ochranná známka EÚ).
Povinnosť preukazovať skutočné používanie staršej ochrannej známky je limitovaná (v súlade s tzv. grace period) na tie staršie ochranné známky, ktoré boli ku dňu podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti neskoršej ochrannej známky zapísané najmenej päť rokov. V tomto prípade je relevantným časovým rámcom pre preukázanie používania päť rokov predchádzajúcich dňu podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti; rovnaké pravidlá sú obsiahnuté v doterajšej právnej úprave § 10 zákona o ochranných známkach. Transpozícia smernice však prináša do oblasti preukazovania používania staršej ochrannej známky v konaní o vyhlásení neplatnosti novinku, podľa ktorej, ak ide o staršiu ochrannú známku, ktorá bola ku dňu podania alebo dňu práva prednosti zapísaná viacej ako päť rokov, majiteľ staršej ochrannej známky preukazuje nielen skutočné používanie v období piatich rokov predchádzajúcich dňu podania návrhu o vyhlásenie neplatnosti, ale aj v období piatich rokov predchádzajúcich priorite neskoršej ochrannej známky.
Používanie staršej ochrannej známky preukazuje jej majiteľ výlučne na žiadosť majiteľa neskoršej ochrannej známky. Následkom nepreukázania skutočného používania je, v súlade s princípom poskytovania ochrany výlučne tým ochranným známkam, ktoré sú používané, zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti.
Právna úprava, v súlade s navrhovaným § 7c ods. 1, predpokladá možnosť uplatnenia liberačných dôvodov zo strany majiteľa staršej ochrannej známky, ktoré sú právnou normou pomenované ako oprávnené dôvody na nepoužívanie ochrannej známky [porovnaj doterajšie znenie § 10 ods. 1, § 34 ods. 1 písm. a)]. V súlade s čl. 19 dohody TRIPS sa za oprávnené dôvody na nepoužívanie uznávajú okolnosti vznikajúce nezávisle od vôle majiteľa ochrannej známky, ktoré tvoria prekážku používania ochrannej známky, ako je napríklad dovozné obmedzenie alebo iné vládne požiadavky na tovary alebo služby chránené ochrannou známkou. Výkladom oprávneného dôvodu na nepoužívanie ochrannej známky sa zaoberal aj Súdny dvor v konaní o prejudiciálnej otázke C-246/05.
Obdobne ako v konaní o námietkach proti zápisu označenia do registra je aj v konaní o vyhlásení neplatnosti ochrannej známky nevyhnutné procesne upraviť lehotu na podanie žiadosti majiteľa napadnutej ochrannej známky o preukázanie skutočného používania zo strany majiteľa staršej ochrannej známky (2 mesiace od upovedomenia majiteľa neskoršej ochrannej známky o podanom návrhu ), ako aj lehotu na predloženie dôkazov zo strany majiteľa staršej ochrannej známky (4 mesiace od doručenia výzvy úradu na predloženie dôkazov o používaní staršej ochrannej známky). Ide o lehoty zákonné, teda nemožno využiť inštitút predĺženia lehoty, pokračovania v konaní a výslovne je vylúčené aj uvedenie do predošlého stavu [pozri navrhovaný § 39 ods. 4 písm. f) a g)].

V súvislosti s preukazovaním skutočného používania v konaní o neplatnosti poukazujeme aj na relevanciu ustanovenia § 7c.
K bodu 60
(§ 38 ods. 3)
Uzatvorený výpočet lehôt ustanovených úradom účastníkovi konania na vykonanie úkonu, pri ktorých, v prípade ich zmeškania nie je prípustné pokračovanie v konaní, sa dopĺňa o lehotu podľa § 32a ods. 2.
K bodom 61 a 62
(§ 39; uvedenie do predošlého stavu)
Navrhuje sa úprava vnútorného odkazu v nadväznosti na zavedenie nového odseku do § 37 a súčasne sa uzatvorený výpočet zákonných lehôt, pri ktorých je vylúčená aplikácia uvedenia do predošlého stavu, dopĺňa o lehoty súvisiace s inštitútom preukazovania skutočného používania v konaní o námietkach a v konaní o vyhlásení neplatnosti.
K bodu 63
[Štvrtá časť zákona (§ 43 až 45a); kolektívna ochranná známka]
Navrhujú sa zmeny právnej úpravy kolektívnej ochrannej známky obsiahnutej v štvrtej časti zákona o ochranných známkach, a to ako dôsledok transpozičnej povinnosti. V porovnaní s predchádzajúcou smernicou 2008/95/ES, ktorá obsahovala iba základnú úpravu kolektívnych ochranných známok v čl. 15, nová smernica (EÚ) 2015/2436 inštitút kolektívnej ochrannej známky upravuje detailne v čl. 27 a čl. 29 až 36, pričom ide o transpozíciu povinnú.
V zmysle doterajšieho znenia zákona o ochranných známkach bolo jediným spôsobilým prihlasovateľom kolektívnej ochrannej známky združenie fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré má právnu subjektivitu. Smernica (EÚ) 2015/2436 však v čl. 29 ods. 2 obligatórne, okrem združení (výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb alebo obchodníkov) s právnou subjektivitou, dáva možnosť podať prihlášku kolektívnej ochrannej známky právnickým osobám, ktoré sa spravujú verejným právom. Tento pojem „legal persons governed by public law“ je použitý nielen v čl. 29 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2436, ale rovnako je použitý aj v čl. 74 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke EÚ, pričom v právnej úprave ochranných známok EÚ je tento pojem použitý od samého začiatku fungovania systému (1994). Tento pojem možno vnímať ako pojem práva EÚ, tzn. nie je možné vo vnútroštátnom právnom predpise zavádzať jeho legálnu definíciu. V praxi EUIPO (Úrad EÚ pre duševné vlastníctvo) a podľa metodík konania EUIPO právnické osoby, ktoré sa spravujú verejným právom, musia byť alebo združeniami vo formálnom zmysle alebo ich vnútorná štruktúra musí mať črty združenia. Tento koncept zahŕňa napríklad združenia alebo korporácie riadiace sa verejným právom, ako napríklad „Consejos Reguladores“ alebo „Colegios Profesionales“ podľa španielskeho práva. (pozri metodiku konania EUIPO, časť B Prieskum, sekcia 4 Absolútne dôvody odmietnutia, kapitola 15 Kolektívne známky EÚ, bod 2 Vlastníctvo; dostupné na
https://euipo.europa.eu/tunnel-

web/secure/webdav/guest/document_library/contentPdfs/law_and_practice/decisions_preside

nt/EX-17-1_en.pdf
). V návrhu je ako termín zodpovedajúci termínu „legal persons governed

by public law“ použitý termín „orgán verejnej moci“.
Jediným dispozitívnym ustanovením smernice je možnosť pre členské štáty stanoviť, že kolektívne ochranné známky môže tvoriť aj označenie a údaje, ktoré môžu slúžiť na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb; túto možnosť SR vzhľadom na tradíciu systému zemepisných označení a označení pôvodu nevyužije.
Naďalej pre kolektívne ochranné známky zostáva zachovaná subsidiárna aplikácia ustanovení zákona o ochranných známkach týkajúcich sa prihlášky ochrannej známky a konania o nej, práv z ochrannej známky, zániku ochrannej známky a konania o zrušení ochrannej známky, resp. o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú.
K § 43

V súlade s čl. 27 písm. b) smernice (EÚ) 2015/2436 sa zavádza definícia kolektívnej ochrannej známky, a to prostredníctvom uvedenia jej základnej funkcie, ktorou je rozlíšiť tovary alebo služby pochádzajúce od členov združenia výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb alebo obchodníkov od tovarov alebo služieb iných osôb. Rovnako ako v doterajšej právnej úprave, ide o združenia s právnou subjektivitou.
K § 44

Navrhované ustanovenie obsahujúce osobitné ustanovenia o prihláške kolektívnej ochrannej známky má výlučne transpozičný charakter. Vymedzené sú osobitné náležitosti, ktoré prihláška kolektívnej ochrannej známky okrem základných náležitostí podľa § 24 ods. 2 zákona povinne obsahuje. Ide o zmluvu o používaní kolektívnej ochrannej známky, ktorej minimálne obsahové náležitosti definuje smernica (EÚ) 2015/2436, ďalej o zoznam osôb oprávnených používať kolektívnu ochrannú známku a o podmienky členstva v združení a podmienky používania kolektívnej ochrannej známky vrátane sankcií.
Upravujú sa aj osobitné dôvody pre zamietnutie prihlášky kolektívnej ochrannej známky; tieto sú súčasne aj osobitnými dôvodmi pre podanie pripomienok tretími osobami proti zápisu kolektívnej ochrannej známky do registra.
K § 44a

Ustanovenie ukladá majiteľovi kolektívnej ochrannej známky povinnosť predkladať ÚPV SR všetky zmeny zmluvy o používaní. Údaj o zmene zmluvy o používaní sa zapisuje do registra a až dňom tohto zápisu nadobúda zmena zmluvy o používaní účinnosť. ÚPV SR pred zápisom údaja o zmene zmluvy o používaní do registra preskúma, či táto zmena vyhovuje požiadavkám zákona kladeným na zmluvu o používaní; v opačnom prípade k zápisu nepristúpi. Navrhované ustanovenie je výlučne transpozičného charakteru.
K § 45

Vzhľadom na navrhované zmeny v § 44 sa v odseku 1 navrhuje úprava vnútorného odkazu.
Nové odseky 2 a 3 sú výlučne transpozičného charakteru. V súlade s čl. 34 smernice (EÚ) 2015/2436 je aktívne legitimovaný v sporoch týkajúcich sa porušovania práv z kolektívnej ochrannej známky jej majiteľ. Osoba oprávnená používať kolektívnu ochrannú známku si môže uplatniť vo vlastnom mene a na vlastný účet nároky v zmysle zákona iba za podmienok dispozitívneho ustanovenia odseku 3.
K § 45a

Navrhované ustanovenie je výlučne transpozičného charakteru a upravuje osobitné dôvody zrušenia kolektívnej ochrannej známky, resp. vyhlásenia kolektívnej ochrannej známky za neplatnú.
K bodu 64
(§ 47 ods. 2)
Vzhľadom na fakt, že dochádza k obmedzeniu ex-offo vecného prieskumu zo strany úradu len na oblasť absolútnych dôvodov (§ 5 zákona), adekvátne tomu bude prebiehať aj prieskum, ktorému podlieha medzinárodná ochranná známka s určením pre Slovenskú republiku. To znamená, že sa vypúšťa prieskum tzv. dvojitej zhodnosti v zmysle zrušovaného § 6 zákona.
K bodu 65
(§ 47 ods. 5)

Ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na jeho presunutie do § 7c ods. 5.
K bodu 66
(§ 48 ods. 1)
Vypúšťa sa prvá veta; účinky zápisu ochrannej známky EÚ sa v zmysle čl. 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1001 spravujú výlučne ustanoveniami tohto nariadenia.
K bodom 67 a 68
Aktualizujú sa poznámky pod čiarou k odkazom 23 a 25, ktoré sa týkajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie, ktorým bolo zrušené nariadenie (ES) 207/2009.
K bodu 69
[§ 49 ods. 1 písm. b)]
Navrhovaná zmena je v súlade so zmenami § 51 ods. 3 a 4, ktoré sú transpozíciou článku 50 smernice (EÚ) 2015/2436 umožňujúceho účastníkom konania určiť si adresu na doručovanie v rámci EHP.
K bodu 70
[§ 49 ods. 1 písm. c)]
Vzhľadom na opustenie podmienky grafickej znázorniteľnosti označenia, ktoré môže byť zapísané ako ochranná známka, a zavedenie pojmu vyjadrenie dochádza k súvisiacej úprave aj v ustanovení upravujúcom premenu prihlášky ochrannej známky EÚ, resp. premenu ochrannej známky EÚ na národnú prihlášku. [pozri aj odôvodnenie k § 2 a § 24 ods. 2 písm. d)].
K bodu 71
[§ 50 ods. 1 písm. c)]
Obdobne ako v prípade § 7 písm. b) a § 8 ods. 2 písm. c) sa navrhuje úprava právnej normy inkorporáciou záverov Súdneho dvora vo veci C-292/00 Davidoff.
K iným úpravám v rámci tohto ustanovenia nedochádza, tzn. s výhradou reflexie rozsudku Davidoff zostáva doterajšie znenie nedotknuté. Doterajšie znenie tak obsahuje aj formuláciu „bez náležitého dôvodu“; len pre úplnosť je možné dodať, že interpretáciou pojmu „náležitý dôvod“ sa zaoberal Súdny dvor (napríklad C-323/08 Interflora alebo C-65/12 Red Bull).
K bodom 72 a 73
(§ 51 ods. 3 a 4)
Navrhovaná úprava je transpozíciou článku 50 smernice (EÚ) 2015/2436 umožňujúceho účastníkom konania, resp. ich zástupcom určiť si adresu na doručovanie v rámci EHP.
K bodu 74
(§ 51 ods. 9)
Ustanovenie o prerušení konania v dôsledku začatia konania o predbežnej otázke sa dopĺňa osobitnou úpravou vo vzťahu k lehote na podanie žiadosti o preukázanie skutočného používania v konaní o námietkach, resp. v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú a k lehote na predloženie dôkazov o skutočnom používaní v týchto konaniach. Uvedené lehoty odpadnutím prekážky, pre ktorú bolo konanie prerušené, začínajú plynúť odznova.

K bodu 75
(§ 51 ods. 11)
Navrhuje sa vypustiť nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefax. K navrhovanej zmene sa pristupuje aj pod vplyvom zmeny § 19 ods. 1 správneho poriadku účinnej od 1. novembra 2017.
K bodu 76
(§ 51 ods. 13)
Z dôvodu vylúčenia aplikácie § 19 správneho poriadku v konaniach pred ÚPV SR (pozri § 51 ods. 5 zákona) je žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to analogicky s § 19 ods. 2 tretia veta správneho poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú elementárnym údajom pre bezproblémové vykonávanie činností ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona o e-Governmente.
K bodom 77 až 80
(§ 53; splnomocňovacie ustanovenie)
Nové inštitúty, resp. nová právna úprava si vyžaduje úpravu niektorých podrobností vo vykonávacom predpise, a preto sa navrhuje doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia. Ide o náležitosti vyjadrenia označenia (ako povinnej náležitosti prihlášky ochrannej známky), náležitosti žiadosti o preukázanie skutočného používania v konaní o námietkach, resp. v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú, zápis exekúcie do registra a o náležitosti žiadosti o rozdelenie prihlášky alebo rozdelenie zápisu a náležitosti žiadosti o poskytnutie lehoty na zmierlivé vyriešenie sporu.
K bodu 81
(§ 54b; prechodné ustanovenie)
Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné (odseky 1 a 2) a hmotnoprávne (odsek 3). Odsek 4 obsahuje osobitné prechodné ustanovenie vo vzťahu k novej procesnej obrane uplatniteľnej v súdnom konaní o porušení práv z ochrannej známky podľa § 14a ods. 2. V zmysle prechodného ustanovenia je nepoužívanie ochrannej známky možné namietať v konaniach, ktoré sa začali až počas účinnosti navrhovanej úpravy.
K bodu 82
(príloha k zákonu)
Vypustenie bodu 1 z prílohy „Zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ“ reflektuje skutočnosť, že podľa článku 55 smernice (EÚ) 2015/2436 sa s účinnosťou od 15. januára 2019 zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok.
Všeobecne k poznámkam pod čiarou
Aktualizujú sa poznámky pod čiarou k odkazom – 2, 6, 23, 25 [všetky sa týkajú nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie] a 10.
Dopĺňajú sa poznámky pod čiarou k odkazom 7a, 8a, 10ba, 10bb, 10bc, 28c.

K Čl. II (novelizácia patentového zákona)

K bodu 1
Ustanovenia o prevode patentu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu patentu tento prevod nepreukazujú.
K bodu 2
Ustanovenia o prechode patentu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prechodu patentu tento prechod nepreukazujú.
K bodu 3
Ustanovenia o záložnom práve k patentu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis záložného práva k patentu existenciu záložného práva nepreukazujú.
K bodu 4
Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.
K bodom 5 a 6
Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (patentová listina, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení § 36 ods. 12 a § 44 ods. 4 tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe [§ 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.
K bodu 7
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o zrušení patentu, ak už ten istý patent bol zrušený v inom konaní o jeho zrušení. Podľa § 46 ods. 3 ak sa patent zruší, platí, že k jeho udeleniu v rozsahu dotknutom zrušením nedošlo.
K bodu 8
Novelizačným bodom sa odstraňuje zrejmá chyba. Slovo „navrhovateľa“ v druhej vete je uvedené nesprávne. Z kontextu predchádzajúcej vety, ako aj ďalších ustanovení vyplýva, že upovedomenie podľa tohto ustanovenia má byť adresované majiteľovi.
K bodu 9
V súlade s nadpisom paragrafu sa do ustanovenia odseku 1 dopĺňa aj žiadosť o zápis exekúcie, ktorá tam nebola uvedená.

K bodu 10
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na riešenie.
K bodu 11
Ustanovenie § 51 ods. 3 sa upravuje nahradením nevhodnej a nelogickej formulácie, pretože § 51 ods. 1 upravuje predĺženie lehoty. Žiadosť o predĺženie lehoty účastníci konaní podávajú v čase, keď lehota ešte nie je zmeškaná (ešte len plynie).
K bodu 12
V § 55 sa odsek 3 dopĺňa tak, aby úrad mohol procesne rozhodnúť o rozklade (zastaviť konanie o rozklade) aj v prípade, ak je rozklad neprípustný podľa odseku 5, teda obdobným spôsobom ako v prípadoch, keď nie je rozklad prípustný podľa odseku 4.
K bodu 13
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na doplnenie § 46 o odsek 6. Neprípustným bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o zrušení patentu, ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý patent už bol predtým zrušený.
K bodu 14
Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR (§ 79 ods. 6) je žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v § 19 ods. 2 tretia veta správneho poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente.
K bodu 15
Navrhuje sa vypustiť nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefax. K navrhovanej zmene sa pristupuje aj pod vplyvom zmeny § 19 ods. 1 správneho poriadku účinnej od 1. novembra 2017.
K bodu 16
Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné (odsek 1) a hmotnoprávne (odsek 2).
K Čl. III (novelizácia zákona o dizajnoch)

K bodu 1
Ustanovenia o prevode zapísaného dizajnu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu zapísaného dizajnu tento prevod nepreukazujú.

K bodu 2
Ustanovenia o prechode zapísaného dizajnu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prechodu zapísaného dizajnu tento prechod nepreukazujú.
K bodu 3
Ustanovenia o záložnom práve k zapísanému dizajnu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis záložného práva k zapísanému dizajnu existenciu záložného práva nepreukazujú.
K bodu 4
Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.
K bodom 5 a 6
Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (osvedčenie o zápise dizajnu do registra, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení § 32 ods. 5 a § 35 ods. 1 tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe [§ 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.
K bodu 7
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze zapísaného dizajnu, ak už bol ten istý zapísaný dizajn vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Podľa § 37 ods. 1 pri výmaze zapísaného dizajnu z registra platí, že k zápisu dizajnu do registra nedošlo.
K bodu 8
V súlade s nadpisom paragrafu sa do ustanovenia odseku 1 dopĺňa aj žiadosť o zápis exekúcie, ktorá tam nebola uvedená.
K bodu 9
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na dizajn.
K bodu 10
Ustanovenie § 43 ods. 3 sa upravuje nahradením nevhodnej a nelogickej formulácie, pretože § 43 ods. 1 upravuje predĺženie lehoty. Žiadosť o predĺženie lehoty účastníci konaní podávajú v čase, keď lehota ešte nie je zmeškaná (ešte len plynie).

K bodu 11
V § 46 sa odsek 3 dopĺňa tak, aby úrad mohol procesne rozhodnúť o rozklade (zastaviť konanie o rozklade) aj v prípade, ak je rozklad neprípustný podľa odseku 5, teda obdobným spôsobom ako v prípadoch, keď nie je rozklad prípustný podľa odseku 4.
K bodu 12
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na doplnenie § 36 o odsek 8. Neprípustným bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o výmaze dizajnu, ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý dizajn už bol predtým vymazaný.
K bodu 13
Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR (§ 49 ods. 4) je žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v § 19 ods. 2 tretia veta správneho poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente.
K bodu 14
Navrhuje sa vypustiť nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefax. K navrhovanej zmene sa pristupuje aj pod vplyvom zmeny § 19 ods. 1 správneho poriadku účinnej od 1. novembra 2017.
K bodu 15
Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné (odsek 1) a hmotnoprávne (odsek 2).
K Čl. IV (novelizácia zákona o úžitkových vzoroch)

K bodu 1
Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie legislatívno-technického nedostatku prostredníctvom doplnenia vnútorného odkazu na § 38a ods. 2, ktorý rovnako ako § 38 ods. 4 upravuje prvé zverejnenie prihlášky, od ktorého vzniká predbežná ochrana technického riešenia.
K bodu 2
Ustanovenia o prevode úžitkového vzoru sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu úžitkového vzoru tento prevod nepreukazujú.
K bodu 3
Ustanovenia o prechode úžitkového vzoru sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prechodu úžitkového vzoru tento prechod nepreukazujú.

K bodu 4
Ustanovenia o záložnom práve k úžitkovému vzoru sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis záložného práva k úžitkovému vzoru existenciu záložného práva nepreukazujú.
K bodu 5
Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.
K bodu 6
Navrhovaná zmena súvisí so zmenou ustanovenia § 39 ods. 2 (bod 8).
K bodom 7 a 11
Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (osvedčenie o zápise úžitkového vzoru do registra, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení § 34 ods. 7 a § 43 ods. 2 tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe [§ 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.
K bodu 8
Ustanovenie § 38 ods. 4 nie je novým ustanovením. Navrhovanou úpravou dochádza len k jednoznačnejšej formulácii vo vzťahu k aplikácii výnimky obsiahnutej v druhej vete. V pôvodnom znení bola výnimka formulovaná prostredníctvom bodkočiarky, čo spôsobovalo aplikačné nejasnosti.
K bodu 9
Ustanovenie § 39 ods. 2 sa dopĺňa. Zmyslom navrhovaného doplnenia je zverejnenie vylúčenej prihlášky úžitkového vzoru, v prípade ak pôvodná prihláška už bola predtým zverejnená. Vylúčená prihláška sa zverejní spolu s rešeršnou správou, ktorá sa týka len tejto vylúčenej vyhlášky.
Ustanovenie § 14 ods. 2, z ktorého vyplýva predbežná ochrana pre technické riešenie definované v nárokoch na ochranu pôvodnej prihlášky zverejnenej podľa § 38 ods. 4 alebo § 38a ods. 2, tým nie je dotknuté.

K bodu 10
Navrhovaná zmena súvisí so zmenou ustanovenia § 39 ods. 2 (bod 8).
K bodu 12
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze úžitkového vzoru, ak už bol ten istý úžitkov vzor vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Podľa § 44 ods. 3 výmaz úžitkového vzoru má účinky, akoby úžitkový vzor nebol do registra zapísaný.

K bodu 13
Navrhovaná zmena súvisí so zmenou ustanovenia § 39 ods. 2 (bod 8).
K bodu 14
V súlade s nadpisom paragrafu sa do ustanovenia odseku 1 dopĺňa aj žiadosť o zápis exekúcie, ktorá tam nebola uvedená.
K bodu 15
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na riešenie.
K bodu 16
Ustanovenie § 50 ods. 3 sa upravuje nahradením nevhodnej a nelogickej formulácie, pretože § 50 ods. 1 upravuje predĺženie lehoty. Žiadosť o predĺženie lehoty účastníci konaní podávajú v čase, keď lehota ešte nie je zmeškaná (ešte len plynie).
K bodu 17
V § 53 sa odsek 3 dopĺňa tak, aby úrad mohol procesne rozhodnúť o rozklade (zastaviť konanie o rozklade) aj v prípade, ak je rozklad neprípustný podľa odseku 5, teda obdobným spôsobom ako v prípadoch, keď nie je rozklad prípustný podľa odseku 4.
K bodu 18
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na doplnenie § 44 o odsek 7. Neprípustným bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o výmaze úžitkového vzoru , ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý úžitkový vzor už bol predtým vymazaný.
K bodu 19
Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie legislatívno-technického nedostatku prostredníctvom doplnenia vnútorného odkazu na § 38a ods. 2. Zároveň sa dopĺňa vnútorný odkaz na § 39 ods. 2 (bod 8), ktorý rovnako ako § 38 ods. 4 a § 38a ods. 2 upravuje zverejnenie prihlášky.
K bodu 20
Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR (§ 58 ods. 6) je žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v § 19 ods. 2 tretia veta správneho poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente.
K bodu 21
Navrhuje sa vypustiť nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefax. K navrhovanej zmene sa pristupuje aj pod vplyvom zmeny § 19 ods. 1 správneho poriadku účinnej od 1. novembra 2017.

K bodu 22
Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné (odsek 1) a hmotnoprávne (odsek 2).
K Čl. V

Predkladateľ zvolil dátum nadobudnutia účinnosti zákona s ohľadom na transpozičnú lehotu ustanovenú v čl. 54 smernice (EÚ) 2015/2436, ako aj s ohľadom na potrebu primerane pripraviť Jednotný informačný systém ÚPV SR na bezproblémový prechod do aplikačnej praxe.
Bratislava, 9. 5. 2018
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Richard Messinger v. r.
predseda Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky

 

Vládny návrh zákona o ochranných známkach

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky predložil do legislatí vneho procesu návrh zákona o ochranných známkach na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2009.

Napriek tomu, že v súčasnosti platný zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z. z.“ ) upravuje úroveň právnych vzťahov súvisiacich s ochrannými známkami porovnateľne s ostatnými krajinami Európskej únie a týmto zákonom v znení noviel, ktoré boli prijaté v sú vislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, boli transponované príslušné normy Európskeho spoločenstva a Európskej únie, predkladateľ považuje za potrebné prijať nový zákon, ktorý bu de precíznejším spôsobom transponovať ustanovenia smerníc týkajúce sa ochranných známok, pričom bude zohľadňovať rozsudky Súdneho dvora ES týkajúce sa prejudiciálnych konaní začatých z dô vodu potreby výkladu jednotlivých článkov uvedených smerníc, ako aj rozsudky Súdu prvého stupňa ES týkajúce sa preskúmania rozhodnutí Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) vydaných v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. V súvislosti s uvedeným, vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien a úprav, predkladateľ zvolil z hľadiska legislatívno –technického formu rekodifikácie súčasnej právnej úpravy.

Je potrebné zdôrazniť, že navrhovaná právna úprava je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, ktor á je pre túto oblasť základnou právnou normou pre členské štáty Európskej únie. Uvedená smernica obsahuje len hmotnoprávne ustanovenia, teda upravuje len „výsledky“ konaní o ochranných známkach, a pokiaľ ide o formu a procesné prostriedky, ktorými sa má výsledok konania dosiahnuť, ponecháva ich úpravu na jednotlivé členské štáty Európskej únie. Zmluvné krajiny Dohovoru o práve ochrannej známky, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, však v rámci svojej vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti ochranných zná mok, musia rešpektovať ustanovenia tohto dohovoru obsahujúce množstvo procesných noriem.

Návrh zákona, v súčinnosti s ďalšími právnymi normami (najmä Občianskym súdnym poriadkom), predstavuje taktiež transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv du ševného vlastníctva.

Prijatím a nadobudnutím účinnosti návrhu zákona o ochranných známkach bude zrušený zákon č. 55/1997 Z. z. a zároveň bude zrušená aj vykonávacia vyhláška k nemu. Návrh zákona tak splnomoc ňuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na vydanie vykonávacej vyhlášky, pričom nadobudnutie účinnosti tejto vyhlášky sa predpokladá súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je aj v súlade s právom Európskych spoloč enstiev a Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiá l nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo v rámci medzirezortného pripomienkového konania na vedomie, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územn ých celkov, nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na verejné financie.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sfé ry a iných právnických osôb:

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospod árenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude ma◊ vplyv na životné prostred ie.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ pr ávneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov ná vrhu právneho predpisu: Návrh zákona o ochranných známkach

3.Problematika ná vrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

- čl. 157 Zmluvy o založení Euró pskeho spoločenstva

-sekundárnom

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES zo dňa 22. októ bra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008) - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES zo dňa 29. apríla 2004 o vymožite ľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2) - Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 zo dňa 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú.v. EÚ L 78, 24.3.2009)

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

napr.: - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C-442/07, prejudiciálne konanie; Oberster Patent- und Markensenat – Rakúsko [2008] Zb. roz. ESD, - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-252/07, prejudiciálne konani e; Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) - Spojené kráľovstvo [2009], - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-495/07, prejudiciálne konanie; Oberster Patent- und Markensenat – Rakú sko [2009] Zb. roz. ESD, - Rozhodnutie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev v spojených veciach T-225/06, T-255/06, T-257/06 a T-309/06 Budìjovický Budvar, národní podnik proti Úradu pre harmonizáciu vnú torného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) [2008] Zb. roz. ESD, - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-304/06 Eurohypo AG proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné zná mky a vzory) (ÚHVT) [2008] Zb. roz. ESD Strana I-03297, - Rozhodnutie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev vo veci T-304/06 Paul Reber GmbH & Co. KG proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné zn ámky a vzory) (ÚHVT) [2008] Zb. roz. ESD.

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok je kodifikovaným znením Smernice Rady 89/104/EHS, v ktorej bola určená lehota na transpozíciu pre členské štáty do 31. decembra 1992. Slovenská republika bola povinná transponovať Smernicu rady 89/104/EHS ku dňu jej vstupu do Európskej únie. V súčasnosti je teda predmetná smernica úplne transponovaná a rovnako aj návrh tohto zákona predstavuje jej plnú transpozíciu. Povinnosť transponovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv du ševného vlastníctva bola pre členské štáty Európskej únie stanovená najneskôr do 29. apríla 2006. Smernica bola transponovaná zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 84/2007 Z. z.“), pričom bola konštatovaná ú plná zhoda. Zákon č. 55/1997 Z. z. (jeden zo zákonov, ktorý bol novelizovaný zákonom č. 84/2007 Z. z.) a rovnako aj tento návrh zákona predstavuje čiastočnú transpozíciu tejto smernice v rozsahu právnej ú pravy ochranných známok.

b)V súvislosti s transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastní ctva bolo proti Slovenskej republike začaté konanie o porušenie Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa článku 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES je úplne transponovaná zákonom č. 55/1997 Z. z., ktorý sa však návrhom zákona o ochranných známkach zrušuje.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 bola úplne transponovaná zákonom č. 84/2007 Z. z. Týmto zákonom sa menili nasledovné zákony, ktoré tak spoločne predstavujú transpozíciu tejto smernice: Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky sú dny poriadok v znení neskorších predpisov, Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, Zákon č. 132/1989 Z. z. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov, Zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, ktor ý sa však týmto návrhom zákona o ochranných známkach zrušuje, Zákon č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov, Zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranný ch osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení zákona č. 402/2002 Z. z., Zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení zákona č. 344/2004 Z. z., Zákon č . 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z.

5.Stupeň zluč iteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

§ 1

Ustanovenie vo všeobecnej rovine pomenúva okruh právnych vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy zákona a všeobecne vymedzuje konania, ktorých ú prava je daná zákonom.

§ 2

Ustanovenie § 2 vymedzuje, za splnenia ktorých predpokladov môže byť označenie ochrannou známkou. Základnou podmienkou, aby bolo možné považovať označenie za ochrannú známku, je jeho grafické zná zornenie, pričom definícia ďalej uvádza demonštratívny výpočet toho, čím môže byť grafické znázornenie označenia tvorené. Už zo samotného znenia tohto ustanovenia tak možno rozlíšiť delenie označení a ochranných známok na slovné, obrazové, priestorové a kombinované. Ïalšou podmienkou obsiahnutou už v samotnej definícii označenia, ktoré môže tvoriť ochrannú zná mku, je jeho rozlišovacia spôsobilosť, teda schopnosť označenia ako takého odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby.

§ 3

V záujme prehľadnosti ďalších ustanovení zákona ustanovenie definuje ochrannú známku Spoločenstva, medzinárodnú ochrannú známku, zahraničnú ochrannú známku a všeobecne známu zná mku, ktorej je Slovenská republika povinná poskytovať ochranu na základe čl. 6bis Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva (ďalej len „Parížsky dohovor“).

Zahraničnou ochrannou známkou nie je len ochranná známka zapísaná v registri úradu konkrétneho štátu, ale aj ochranná známka zapísaná v medzinárodnom registri vo vzťahu ku konkrétnemu štá tu (teda ochranná známka, pri ktorej je vyznačený konkrétny štát).

§ 4

V navrhovanom ustanovení je definovaná staršia ochranná známka. Existencia staršej ochrannej známky môže byť dôvodom pre odmietnutie zápisu ochrannej známky do registra ochranných známok vedenom Ú radom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) alebo pre odmietnutie poskytnutia ochrany medzinárodnej ochrannej známke pre územie Slovenskej republiky, alebo dôvodom pre vyhlásenie ochrannej zn ámky za neplatnú.

Za staršiu ochrannú známku sa za predpokladu zápisu do príslušného registra považuje už aj prihlásené označenie, ak má skoršie právo prednosti alebo skoršie právo seniority.

Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súčinnosti s ustanovením § 26 navrhovaného zákona, ktoré upravuje právo prednosti.

§ 5

Ustanovenie upravuje tzv. absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, pri existencii ktorých nemôže byť prihlásené označenie zapísané do registra ochranných známok. Hovoríme tiež o tzv. výlukách zo z ápisnej spôsobilosti alebo prekážkach zápisnej spôsobilosti, na základe ktorých úrad z moci ú radnej nezapíše prihlásené označenie do registra.

Do registra ochranných známok nebudú zapísané označenia, ktoré nemožno graficky znázorniť, teda označenia, ktoré nie je možné vnímať zrakom.

Do registra nebudú zapísané ani označenia, ktoré nespĺňajú ďalšiu zo základných podmienok – podmienku rozlišovacej spôsobilosti. Ide napríklad o označenia popisné. Rozlišovacia spôsobilos ť chýba aj označeniam, ktoré pozostávajú zo zhluku písmen, číslic, jednoduchých geometrických útvarov alebo sú len obyčajným vyobrazením výrobkov. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho sú dneho dvora (ESD) rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky musí byť posúdená jednak z hľadiska tovarov a služieb, pre ktoré sa požaduje zápis, jednak z pohľadu jej vnímania príslušný mi skupinami verejnosti, ktoré sú tvorené spotrebiteľmi označených tovarov a služieb.

V zmysle písmena c) nebudú do registra zapísané označenia, ktoré sú tvorené výlučne označeniami alebo údajmi v obchodnom styku slúžiacimi na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisn ého pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia služieb alebo ich iných vlastností.

Existuje pomerne veľká skupina označení a údajov, ktoré sú určené pre používanie v bežnom jazyku, v obchodnom styku alebo v zaužívaných poctivých obchodných zvyklostiach. Patria sem napr. znač ky akosti, kontrolné, ciachovacie a puncové označenia, ako aj bežné slová používané v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sa tak nemôžu stať predmetom práva jedného subjektu.

Ïalšia zápisná výluka sa vzťahuje na priestorové ochranné známky. V zásade tvar výrobku môže byť ochrannou známkou a to aj bez ďalších prvkov, pokiaľ však tento tvar výrobku nie je daný len samotnou povahou výrobku. Ako ochrannú známku nie je možné zapísať ani tvar výrobku, ak má tento tvar technickú funkciu a nie len funkciu rozlišovaciu. V tomto prípade je tvar výrobku možné chrániť patentom alebo úžitkovým vzorom ako určité technické riešenie. Pokiaľ ide o podstatnú hodnotu výrobku ide o vonkajší tvar, ktorý priamo ovplyvňuje kladné hodnotenie výrobku spotrebiteľom; ide o tie v ýrobky, ktoré sú spotrebiteľom uprednostňované pri kúpe z dôvodu ich vonkajšieho dizajnu. Účelom tejto výluky je stanoviť hranice medzi ochrannou známkou a dizajnom.

Označeniami, ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom sú označenia, ktoré obsahujú symboly propagujúce alebo evokujúce násilie, predovšetkým rasistické, nacistické a iné symboly extrémistických a zlo čineckých skupín, ale aj označenia, ktoré svojim obsahom zosmiešňujú historicky uznávané osobnosti, spoločenské inštitúcie, štátne orgány a pod. Toto ustanovenie má verejnoprávny charakter a vz ťahuje sa na označenia ako také a nemožno ho aplikovať na spôsob akým je označenie používané.

Za klamlivé sa v zmysle písmena g) považuje označenie, ktoré je schopné uviesť spotrebiteľa tovarov alebo služieb do omylu najmä o povahe, kvalite alebo zemepisnom pôvode týchto tovarov alebo služieb. Klamlivos ť v zmysle tohto ustanovenia spočíva v charaktere označenia vo vzťahu k tovarom alebo službám, t. j. výlučne z hľadiska objektívnej spôsobilosti označenia klamať či uvádzať do omylu a nie v spô sobe, akým sa ochranná známka bude používať na trhu.

Medzi označenia chránené v zmysle medzinárodných dohovorov patria štátne vlajky a iné symboly štátnej zvrchovanosti, ale aj znaky medzinárodných organizácií.

Znakmi vysokej symbolickej hodnoty sú najmä symboly kresťanstva, ale aj symboly iných náboženstiev.

Prekážkou pre zápis označenia do registra bude aj prípad, keď označenie obsahuje napr. erb obce, pokiaľ prihlasovateľ nemá na jeho použitie v označení, resp. v ochrannej známke súhlas obce (§ 1b zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov).

Výluka zápisnej spôsobilosti uvedená v písmene l) sa uplatní v prípadoch zápisu tzv. „špekulatívnej“ známky, ktorú si prihlasovateľ podal iba za účelom dosiahnutia zisku z tzv. zná mkovej transakcie alebo je jeho úmyslom zneužitie už nadobudnutej rozlišovacej spôsobilosti inej ochrannej známky pre jeho označenie. Pri posudzovaní dobrej viery bude rozhodné najmä to, či osoba, ktorá prihláš ku podala vedela, alebo vzhľadom na všetky okolnosti musela byť oboznámená s právom inej osoby k zhodnému alebo podobnému označeniu.

Písmeno m) je absolútnou zápisnou výlukou podľa Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a je reakciou na potrebu výluky zápisu zemepisného údaja ako ochrannej známky pre vína a liehoviny, vo vzťahu ku ktorým je klamlivé.

Prekážky zápisnej spôsobilosti uvedené v písmenách b) až d) je možné prekonať tak, že prihlasovateľ preukáže, že prihlásené označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky rozliš ovaciu spôsobilosť pre prihlásené tovary alebo služby. Dôkazný materiál môžu tvoriť napr. objednávky, faktúry, korešpondencia s odberateľmi, katalógy, inzercia a pod.

Preukázať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti je možné napr. pri označení, ktoré pozostáva zo zhluku písmen alebo číslic. Takéto označenie v zásade rozlišovaciu spôsobilosť nemá, avš ak ak prihlasovateľ preukáže, že sa takéto označenie dlhodobým používaním vžilo do povedomia verejnosti pre určitú skupinu tovarov alebo služieb, možno takéto označenie do registra zapísať.

§ 6

Úrad do registra nezapíše označenie, ktoré je zhodné so staršou ochrannou známkou iného majiteľa zapísanou pre zhodné tovary alebo služby. Zhodnosť prihláseného označenia so staršou ochrannou zná mkou skúma úrad vždy z úradnej moci. Túto prekážku zápisnej spôsobilosti však možno prekonať tak, že prihlasovateľ predloží písomný súhlas majiteľa staršej ochrannej známky na zá pis označenia ako ochrannej známky.

§ 7

Ustanovenie v plnom rozsahu transponuje článok 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (ďalej len „Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES“). V spojitosti s ustanovením § 30 a § 35 návrhu tohto zá kona ustanovenie umožňuje určenému okruhu tretích osôb uplatniť si ochranu svojich práv, ktoré by mohli byť zápisom označenia do registra ochranných známok ohrozené alebo poškodené (resp., ktoré sú ohrozené alebo poškodené zápisom ochrannej známky v registri).

Ustanovenie písm. a) umožňuje podať námietky majiteľovi staršej zhodnej alebo podobnej ochrannej známky (za staršiu ochrannú známku sa považuje aj prihlásené označenie, ak bude zapísané - § 4), ktor á je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby. Zákonným predpokladom zamietavého rozhodnutia o zápise ochrannej známky bude pravdepodobnosť zámeny na strane relevantnej verejnosti, prič om za relevantnú verejnosť sa považuje okruh verejnosti rozhodný vo vzťahu k okruhu tovarov alebo služieb, ktoré by ochranná známka „kryla“ v prípade jej zápisu. Je potrebné zdôrazniť, že pod pojem „ zámena“ spadá aj pojem „pravdepodobnosť asociácie“, t. j. vyvolanie predstavy o súvislosti medzi prihláseným označením a staršou ochrannou známkou.

Výraz „zameniteľné“, ktorý bol používaný v doterajšej právnej úprave bol nahradený, v súlade s európskou terminológiou, výrazom „podobné“.

Ustanovenie písm. b) obsahuje inštitút známky s dobrým menom. Majiteľ takejto staršej ochrannej známky, za splnenia ďalších podmienok, môže podať námietky proti zápisu prihláseného označenia bez oh ľadu na okruh tovarov alebo služieb.

Písm. c) a d) je aplikáciou čl. 6bis Parížskeho dohovoru a čl. 16 ods. 2 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), v zmysle ktorých bude zamietnutá prihláška, ak je jej predmetom ozna čenie zhodné alebo podobné s všeobecne známou známkou.

Okrem prepisu ochrannej známky na svoje meno v zmysle ustanovenia § 19 návrhu zákona môže majiteľ zahraničnej ochrannej známky podať námietky proti zápisu označenia, ktoré je zhodné s jeho zahranič nou ochrannou známkou, t. j. známkou, ktorá je zapísanou ochrannou známkou v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Parížskeho dohovoru alebo je členom Svetovej obchodnej organizácie a prihlášku podal obchodný z ástupca majiteľa tejto ochrannej známky na Slovensku.

Navrhované znenie písm. f) vychádza z obdobnej úpravy v čl. 8 ods. 4 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. V zmysle predkladaného návrhu nebude možné, na základe podanej ná mietky zo strany užívateľa nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, zapísať do registra označenie, ktoré je zhodné alebo podobné s takýmto označení m. Predpokladom úspešného uplatnenia tohto námietkového dôvodu je, aby takéto označenie nemalo len lokálny (miestny) charakter a nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary alebo služby užívateľa. Posú denie otázky, či označenie má len miestny dosah bude vždy závislé od okolností konkrétneho prípadu (Rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-318/06 až T-321/06).

Ustanovenie písm. g) upravuje s použitím odkazu na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka možnosť námietky z titulu zásahu do práv na ochranu osobnosti. Pôjde zväčša o prípady, keď prihl ásené označenie obsahuje meno a priezvisko alebo podobizeň príp. karikatúru fyzickej osoby.

Osoby, ktoré podajú námietky z dôvodu existencie skorších priemyselných práv alebo autorského práva, musia toto právo preukázať a musia preukázať, že im uplatnenie tohto práva prináleží . Osobou, ktorá môže podať námietky z titulu práva k autorského dielu nemusí byť len autor sám, ale aj jeho právny nástupca vo veci autorských práv.

§ 8

V ustanovení sú upravené práva majiteľa ochrannej známky, ktoré vyplývajú z funkcií ochrannej známky, ako aj spôsoby, ktorými sa majiteľ môže domáhať ochrany týchto práv v prí pade ich ohrozenia alebo porušenia.

Základnou funkciou ochrannej známky je odlíšiť tovary alebo služby jej majiteľa od tovarov alebo služieb iných subjektov. Ochrannú známku jej majiteľ v prvom rade používa tak, že ňou označ uje tovary alebo služby, pre ktoré ju má zapísanú. Okrem tohto priameho používania, t. j. používania priamo na tovaroch alebo službách, môže majiteľ ochrannú známku používať v spojení s t ýmito tovarmi, čím sa rozumie reklama tovarov alebo služieb, uvádzanie ochrannej známky na dokladoch súvisiacich s tovarmi alebo službami a pod.

Právom majiteľa ochrannej známky je aj používanie symbolu ® pri jeho ochrannej známke. Účelom používania symbolu je informovať verejnosť o zápise ochrannej známky v registri a o tom, že ochranná zn ámka požíva verejnoprávnu ochranu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú rozlišovaciu funkciu ochrannej známky nikto v obchodnom styku nesmie, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, používať označenie, ktoré je zhodné alebo podobné s jeho ochrannou zn ámkou pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby a v prípade ochrannej známky s dobrým menom ani označenie zhodné alebo podobné pre rozdielne tovary alebo služby, ak by používateľ označenia takýmto sp ôsobom ťažil z rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena ochrannej známky, alebo by to bolo na ujmu, či už rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrému menu tejto ochrannej známky.

V prípade zásahu do práv z ochrannej známky, čo je v praxi prevažne jej neoprávnené používanie alebo používanie jej napodobenín, má majiteľ ochrannej známky k dispozícii niekoľ ko prostriedkov, medzi ktoré patrí právo domáhať sa zákazu porušenia alebo ohrozenia jeho práv, právo na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia a v prípade spôsobenej nemajetkovej ujmy sa môž e majiteľ ochrannej známky domáhať primeraného zadosťučinenia a to aj v peniazoch. Majiteľ ochrannej známky má k dispozícii aj právo požadovať od majiteľa publikácie, v ktorých bola jeho ochranná známky uverejnená tak, že nebolo zrejmé, že ide o ochrannú známku, aby v nasledujúcom vydaní publikácie takýto údaj uverejnil. Toto právo umožňuje majiteľovi ochrannej známky chrániť ochrannú známku pred stratou rozlišovacej spôsobilosti, ku ktorej by mohlo dôjsť tak, že by si verejnosť prestala spájať ochrannú známku s osobou majiteľa a vžila by sa u nej predstava o tom, že ide len o označ enie pre druh tovarov alebo služieb.

Prerokúvanie a rozhodovanie sporov z ochranných známok zveruje zákon do právomoci súdov Slovenskej republiky.

§ 9 a 10

Ustanovenie § 9 upravuje, čo zákon o ochranných známkach považuje za používanie ochrannej známky. Vychádzajúc aj z ustanovenia § 8 ods. 1, sa používaním ochrannej známky rozumie používanie jej majite ľom na tovaroch alebo službách, pre ktoré bola zapísaná, a to v takej podobe, ako je zapísaná do registra. Ïalej sa ustanovuje, že používaním ochrannej známky je aj používanie v takej podobe, ktorá sa do určitej miery líši od podoby zapísanej do registra, ale prvky, ktorými sa odlišuje, nesmú byť takého charakteru, že by sa menila rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky.

§ 9 ods. 3 písm. b) ustanovuje, že používaním ochrannej známky sa rozumie aj umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch alebo ich obaloch za účelom vývozu.

Právo používať ochrannú známku patrí v zásade jej majiteľovi. Majiteľ však môže dať tretím osobám súhlas na používanie jeho ochrannej známky a takéto používanie sa považuje za pou žívanie ochrannej známky. Používaním kolektívnej ochrannej známky je jej používanie ktoroukoľvek osobou na to oprávnenou.

Každý majiteľ ochrannej známky môže podať návrh na vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú zo zákonných dôvodov. Toto právo majiteľa ochrannej známky je však obmedzené skutočný m používaním ochrannej známky. Ak majiteľ ochrannú známku nepoužíva skutočne počas piatich rokov, ktoré predchádzajú podaniu návrhu na vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú, teda ochrann á známka nie je počas tohto obdobia používaná niektorým zo spôsobov, ktoré sa považujú za používanie ochrannej známky, úrad z dôvodu jej existencie nevyhlási neskoršiu ochrannú známku za neplatn ú.

Úrad v konaní o návrhu neskoršej ochrannej známky za neplatnú neskúma z úradnej moci, či sa staršia ochranná známka nepoužívala. Urobí tak až na podnet majiteľa neskoršej ochrannej známky, ktor ý sa argumentom o nepoužívaní staršej ochrannej známky, bude brániť proti vyhláseniu jeho ochrannej známky za neplatnú. V tomto prípade úrad vyzve majiteľa staršej ochrannej známky, aby jej použí vanie preukázal.

V zmysle judikatúry ESD je skutočným používaním používanie ochrannej známky v súlade s jej základnou funkciou zaručiť označenie pôvodu tovarov a služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvá rala alebo zachovávala odbyt pre tieto výrobky a služby, s výnimkou symbolického používania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky (Rozsudok ESD vo veci C-234/06 P).

§ 11 až 13

Majiteľ ochrannej známky má právo domáhať sa na súde, aby súd uložil osobám, ktoré porušujú alebo ohrozujú práva majiteľa ochrannej známky, povinnosť poskytnúť mu informácie o tovare alebo službách, v súvislosti s ktorými došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv majiteľa ochrannej známky. Túto povinnosť môže súd uložiť aj ďalším osobám, ak je predpoklad, že majú vedomosť o porušovaní alebo ohrozovaní práv z ochrannej známky. Medzi takéto osoby patria aj osoby, ktoré poskytujú služby osobám porušujúcim alebo ohrozujúcim práva majiteľom ochranných zná mok (napr. poskytujú reklamné služby, vyrábajú obaly pre výrobky, ktoré porušujú práva z ochrannej známky a pod.).

Povinnosť upraviť možnosť majiteľov ochranných známok domáhať sa poskytnutia informácie od osôb, ktoré sú uvedené v zákone, prostredníctvom súdnych orgánov vyplýva Slovenskej republike z č l. 8 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 návrhu zákona právo na poskytnutie informácie však nemo žno priznať, ak by možné následky výkonu tohto práva boli neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia tejto povinnosti. Uvedená výnimka z práva poskytnúť informácie vychádza z čl. 47 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS).

Ustanovenie § 12 zákona upravuje, akým spôsobom rozhodujú súdy, na návrh majiteľa ochrannej známky, vo veciach porušenie alebo ohrozenia práv z ochrannej známky.

Súdy v konaniach o ochranných známkach môžu rozhodovať aj predbežným opatrením. V rámci rozhodovania o predbežnom opatrení môže súd, i bez návrhu, uložiť navrhovateľovi povinnosť zloži ť peňažnú zábezpeku a jej zložením podmieniť vykonateľnosť predbežného opatrenia. Peňažná zábezpeka môže byť po skončení súdneho konania, v ktorom bol úspešný odporca, vydaná odporcovi ako náhrada ujmy, ktorá mu vznikla vykonaním predbežného opatrenia v prípadoch, keď navrhovateľ nebol vo veci samej úspešný, resp. keď navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na zač atie konania. Účelom inštitútu peňažnej zábezpeky je tak nie len eliminovanie zjavne neopodstatnených návrhov na vydanie predbežných opatrení, ale aj zjednodušenie cesty odporcovi k náhrade ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku predbežného opatrenia.

§ 14

Ustanovenie § 14 naopak majiteľa ochrannej známky v jeho právach do určitej miery obmedzuje, keď upravuje, kedy je majiteľ ochrannej známky povinný strpieť jej užívanie tretími osobami. Majiteľ ochrannej zná mky nemôže tretím osobám brániť v používaní ich vlastných identifikačných údajov alebo brániť v používaní údajov týkajúcich sa druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisné ho pôvodu, času výroby a iných vlastností tovarov alebo služieb, ako ani v používaní takých označení, ktoré sú potrebné pre určenie účelu tovaru. Uvedené ustanovenie umožňuje tak, za urč itých podmienok, používať označenia zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, hoc používateľ na to nemá súhlas majiteľa ochrannej známky.

Majiteľ ochrannej známky je, za určitých podmienok, povinný strpieť aj používanie nezapísaného označenia, ktoré je podobné alebo dokonca zhodné s jeho ochrannou známkou. Týmito podmienkami sú: zač atie používania tohto označenia ešte pred dňom podania prihlášky ochrannej známky, používanie iba v miestnom rozsahu, teda používanie v určitom meste, obci prípadne regióne a používanie tohto označ enia tak, že rozsah používania sa nemení. Dôvodom pre poskytnutie ochrany takémuto nezapísanému označeniu je neexistencia možnosti podať námietku zo strany užívateľa, hoc označenie používal pred dň om podania prihlášky ochrannej známky, pretože užívateľ označenie používa len v miestnom rozsahu (námietkový dôvod vyžaduje používanie v inom, ako miestnom rozsahu). Otázka výkladu pojmu „ miestny dosah“ je obsiahnutá napr. v rozsudku Súdu prvého stupňa vo veci T-318/06 až T-321/06.

§ 15

Ustanovenie je transpozíciou čl. 7 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES, bráni majiteľovi ochrannej známky zakázať používanie ochrannej známky tretím osobám, ak sám majiteľ ochrannej zná mky dal predtým súhlas na použitie ochrannej známky na tovaroch, ktoré boli s touto ochrannou známkou uvedené na trh v Európskej únii alebo v inom štáte, ktorý tvorí Európsky hospodársky priestor.

Napriek tomuto súhlasu však majiteľ ochrannej známky môže zakázať používanie ochrannej známky na tovaroch, ak po ich uvedení na trh v Európskej únii, resp. v inom štáte tvoriacom Európsky hospodá rsky priestor došlo napr. k zhoršeniu kvality týchto tovarov bez pričinenia majiteľa. Toto ustanovenie tak umožňuje majiteľovi ochrannej známky kontrolovať kvalitu tovarov, ktoré sú uvádzané na trh pod jeho ochrannou známkou a primäť tak predajcov týchto tovarov, udržiavať tovary na určitej kvalitatívnej úrovni pod hrozbou zákazu ich predaja pod jeho ochrannou známkou.

§ 16

Ustanovenie bráni majiteľovi staršej ochrannej známky, ale aj užívateľovi všeobecne známej známky, ako aj nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, uplatniť vo či neskoršej ochrannej známke právo na jej vyhlásenie za neplatnú. Rovnako toto ustanovenie neumožňuje týmto subjektom brániť sa voči používaniu tejto neskoršej ochrannej známky.

Dôvodom obmedzenia majiteľa staršej ochrannej známky a ďalších osôb (užívateľov všeobecne známej známky, užívateľa nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku) je strpenie používania neskoršej ochrannej známky počas nepretržitého obdobia piatich po sebe nasledujúcich rokov, počas ktorých si bol tohto používania vedomý a nijakým spôsobom sa voč i jej používaniu nebránil.

V zmysle tohto ustanovenia je tak právo majiteľa ochrannej známky a ďalších osôb podať návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú obmedzené na päť rokov odo dňa získania vedomosti o použí vaní neskoršej ochrannej známky.

Odsek 2 tohto paragrafu naopak neumožňuje majiteľovi neskoršej ochrannej známky brániť v používaní staršej ochrannej známky alebo v používaní staršej všeobecne známej známky, či starš ieho nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku.

§ 17 a 18

Právo previesť ochrannú známku je dispozičným právom majiteľa ochrannej známky, ktorého využitím sa mení osoba majiteľa ochrannej známky. Zákon vyžaduje, aby zmluva o prevode ochrannej známky mala p ísomnú formu a nedodržanie tejto formy sankcionuje jej neplatnosťou.

K prevodu ochrannej známky z pôvodného majiteľa na nadobúdateľa dochádza už samotným nadobudnutím účinnosti zmluvy o prevode ochrannej známky tak, ako si ju stanovia zmluvné strany, avšak voči tretí m osobám je táto zmluva účinná až zápisom prevodu do registra úradu. Nadobúdateľ ochrannej známky môže vykonávať úkony voči úradu po doručení žiadosti o zápis prevodu. Prílohou tejto žiadosti je doklad, ktorý prevod preukazuje. Èo je takýmto dokladom upraví podrobne vykonávací predpis k návrhu tohto zákona.

Žiadosť o zápis prevodu ochrannej známky úrad vždy zamietne, ak by prevodom ochrannej známky mohlo dôjsť ku klamaniu verejnosti o povahe, kvalite alebo zemepisnom pôvode tovarov alebo služieb.

Prechodom ochrannej známky nadobúda ochrannú známku právny nástupca pôvodného majiteľa, teda nový majiteľ. V prípade, ak je pôvodným majiteľom ochrannej známky fyzická osoba, dô vodom prechodu ochrannej známky je jej dedenie. K prechodu ochrannej známky, ktorej majiteľom je právnická osoba, dochádza najmä pri zlúčení alebo splynutí právnických osôb (§ 69 Obchodného zákonní ka), prípadne pri zániku právnickej osoby (§ 116 Obchodného zákonníka). Ïalším prípadom kedy dochádza k prechodu ochrannej známky sú ustanovenia § 14 zákona č. 111/1990 Zb. o štá tnom podniku, ale k prechodu ochrannej známky môže dôjsť aj na základe rozhodnutia súdu, v ktorom súd určí kto je majiteľom ochrannej známky. Účinky prechodu voči tretím osobám nastanú až po z ápise prechodu ochrannej známky do registra úradu.

Ustanovenia o prevode a prechode ochrannej známky sa primerane vzťahujú aj na prevod, resp. prechod práv z prihlášky.

§ 19

Ustanovenie je premietnutím článku 6septies Parížskeho dohovoru. Umožňuje majiteľovi zahraničnej ochrannej známky podať na súd návrh, aby súd určil, že majiteľ zahraničnej ochrannej známky má pr ávo požiadať úrad o zápis zmeny majiteľa ochrannej známky v registri. Súd sa v takomto konaní bude zaoberať otázkou, či osoba, ktorá v Slovenskej republike zastupovala záujmy majiteľa zahranič nej ochrannej známky (obchodný zástupca), neprekročila oprávnenie dané jej majiteľom zahraničnej ochrannej známky, keď podala prihlášku ochrannej známky vo svojom vlastnom mene (bola prihlasovateľom) a stala sa tak na území Slovenskej republiky majiteľom ochrannej známky, hoc v inom štáte je majiteľom takej istej ochrannej známky iná osoba. V prípade úspechu vo veci, úrad na základe žiadosti a sú dneho rozhodnutia vykoná v registri prepis majiteľa ochrannej známky zapísaného v registri a majiteľ zahraničnej ochrannej známky sa stane jej majiteľom aj v Slovenskej republike.

§ 20 a 21

Právo majiteľa ochrannej známky poskytnúť oprávnenie na používanie ochrannej známky iným osobám patrí medzi jeho dispozičné práva. Všeobecné náležitosti licenčnej zmluvy sú upravené v ustanoveniach § 508 až 515 Obchodného zákonníka. Majiteľ ochrannej známky môže poskytnúť oprávnenie používať jeho ochrannú známku pre všetky tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná zná mka zapísaná alebo len pre niektoré z nich.

Pre zápis licenčnej zmluvy do registra sa vyžaduje podať žiadosť o tento zápis. Vo vykonávacom predpise k návrhu zá kona sa navrhuje, aby prílohou tejto žiadosti bolo vyhlásenie oboch zmluvných strán o existencii licenčnej zmluvy. Úrad tak nebude požadovať predloženie licenčnej zmluvy, vzhľadom na skutočnosť, že licen čná zmluva môže obsahovať ustanovenia, ktorých obsah zmluvné strany považujú za predmet obchodného tajomstva. Pokiaľ zmluvné strany neurčia inak platí, že je majiteľ ochrannej známky môže udeliť licenciu aj ďalším osobám a môže ochrannú známky aj sám používať (nevýlučná licencia).

Nadobúdateľovi licencie patria okrem práva používať ochrannú známku aj práva na jej ochranu, a to v takom rozsahu, ako ich má samotný majiteľ ochrannej známky.

V súlade s čl. 8 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES sú práva majiteľa ochrannej známky voči nadobúdateľovi licencie domáhať sa svojich práv z ochrannej známky obmedzené.

Ochranná známka môže byť aj predmetom záložného práva. Na platnosť zmluvy o zriadení záložného práva zákon vyžaduje písomnú formu. Na rozdiel od účinnosti zmluvy o prevode ochrannej zná mky alebo licenčnej zmluvy, ktoré nadobúdajú účinnosť medzi zmluvnými stranami dňom, ktorý si samotné zmluvné strany určia, záložné právo k ochrannej známke vzniká oprávnenému z takejto zmluvy až jeho zápisom do registra ochranných známok.

§ 22

Doba platnosti ochrannej známky je 10 rokov odo dňa podania jej prihlášky. Takáto dĺžka platnosti ochrannej známky je zaužívanou vo všetkých štátoch Európskej únie a takúto dobu ochrany má aj ochrann á známka Spoločenstva.

Majiteľ ochrannej známky, a v prípade ak je ochranná známka aj predmetom záložného práva aj záložný veriteľ, majú právo požiadať úrad o obnovenie zápisu ochrannej známky a predĺžiť tak jej platnosť vždy o ďalších desať rokov. Túto žiadosť je potrebné podať v posledný rok platnosti ochrannej známky, najneskôr v posledný deň jej platnosti, t. j. v deň, ktorý sa pomenovaní m zhoduje s dňom podania prihlášky ochrannej známky.

V prípade, ak majiteľ ochrannej známky, prípadne záložný veriteľ žiadosť o obnovu zápisu nepodá najneskôr v posledný deň platnosti, môže tak urobiť ešte v dodatočnej lehote š iestich mesiacov. Povinnosť umožniť majiteľovi ochrannej známky, resp. záložnému veriteľovi, požiadať o obnovu platnosti ochrannej známky v tejto dodatočnej lehote sa Slovenská republika zaviazala pristúpen ím k Parížskemu dohovoru, kde túto dodatočnú lehotu upravuje čl. 5bis.

Žiadosť o obnovu zápisu možno podať aj pre niektoré tovary alebo služby, ktoré sú pre ochrannú známku zapísané.

§ 23

Ustanovuje sa kedy ochranná známka zaniká.

Prvým dôvodom zániku ochrannej známky je skončenie platnosti jej zápisu, ak nebola žiadosť o obnovu zápisu podaná ani v dodatočnej lehote. Dňom zániku ochrannej známky je tak deň skončenie platnosti z ápisu ochrannej známky.

Jedným z dispozičných práv majiteľa ochrannej známky je aj to, že sa majiteľ svojej ochrannej známky môže vzdať. Vzdanie sa ochrannej známky nadobúda účinnosť, t. j. ochranná známka zanikne, buď ku dňu, ktorý jej majiteľ vo vyhlásení o vzdaní sa ochrannej známky sám uvedie, alebo, ak takýto údaj z vyhlásenia nevyplýva, ku dňu kedy je vyhlásenie o vzdaní sa ochrannej známky doručené ú radu. Ak sú však v registri úradu zapísané práva tretích osôb (napr. ochranná známka je predmetom záložného práva), vzdanie sa ochrannej známky môže nadobudnúť účinnosť až potom, č o predloží súhlas týchto dotknutých osôb alebo úradu preukáže, že ich práva už zanikli.

Ochranná známka zaniká aj dňom účinnosti jej zrušenia.

§ 24

Ustanovuje sa, že prihláška ochrannej známky sa podáva na úrade a náležitosti prihlášky ochrannej známky. Slovné spojenie „podanou na úrade“ je potrebné vykladať v súčinnosti s nasledujú cim paragrafom, kde je ustanovené, že dňom podania prihlášky je deň doručenia podania úradu.

§ 25

Ustanovuje sa, ktorý deň je dňom podania prihlášky ochrannej známky. Presné a jasné ustanovenie tohto dňa je dôležité, pretože týmto dňom sa začína konanie o prihláške ochrannej známky a tý mto dňom najčastejšie vzniká prihlasovateľovi právo prednosti. Za deň podania prihlášky sa považuje deň, v ktorý je úradu doručené podanie obsahujúce aspoň údaj, z ktorého je zrejmý úmysel žiadať o zápis ochrannej známky, znenie alebo vyobrazenie označenia spolu so zoznamom tovarov alebo služieb, pre ktoré sa má označenie zapísať ako ochranná známka a údaje, ktoré umožnia styk úradu s prihlasovateľom alebo jeho zástupcom.

V prípade, ak podanie tieto údaje a náležitosti neobsahuje, avšak obsahuje aspoň údaj umožňujúci kontakt s prihlasovateľom alebo jeho zástupcom, úrad vyzve na doplnenie podania tak, aby prihlasovateľ ovi, resp. jeho zástupcovi poskytol na doplnenie lehotu aspoň dva mesiace. Za deň podania prihlášky sa potom bude považovať až deň doplnenia týchto údajov. V prípade, ak prihlasovateľ alebo jeho zá stupca podanie nedoplní, úrad o tomto podaní nevydáva žiadne rozhodnutie; prihláška sa bude považovať za nepodanú.

§ 26

Ustanovuje sa deň, ktorým prihlasovateľovi vzniká právo prednosti. Ako je už vyššie uvedené, najčastejšie je deň podania prihlášky zároveň aj dňom nadobudnutia práva prednosti. Prihlasovateľ si v šak môže úspešne uplatniť právo prednosti aj od skoršieho dňa. Týmto dňom je deň vzniku práva prednosti prvej prihlášky tejto ochrannej známky. Povinnosť ustanoviť ako deň práva prednosti aj tento deň vypl ýva Slovenskej republike z ustanovenia čl. 4 Parížskeho dohovoru. Toto právo si je prihlasovateľ povinný uplatniť už v prihláške ochrannej známky a do troch mesiacov od podania prihlášky ho aj preukázať.

§ 27

Ustanovenie umožňuje prihlasovateľom, resp. majiteľom ochranných známok dispozíciu s prihláškou ochrannej známky a ochrannou známkou.

Odsek 1 umožňuje prihlasovateľovi podať úradu žiadosť, na základe ktorej mu úrad povolí v označení alebo už zapísanej ochrannej známke zmenu údajov, ktoré sa týkajú prihlasovateľový ch, resp. majiteľových identifikačných údajov. Podmienkou je, aby takáto zmena nastala až po podaní prihlášky a zodpovedala skutočnosti. Toto ustanovenie teda umožňuje prihlasovateľom a majiteľom taký ch ochranných známok, ktoré obsahujú ich identifikačné údaje, zmeniť v obmedzenom rozsahu označenie, resp. zapísanú ochrannú známku.

Odsek 2 umožňuje zúžiť prihlasovateľovi alebo majiteľovi ochrannej známky zoznam tovarov alebo služieb, pre ktoré je označenie prihlásené, resp. ochranná známka zapísaná. Ak tak raz však urobí , toto zúženie nemožno vziať späť. Rozšírenie zoznamu tovarov alebo služieb je neprípustné.

V odseku 3 je ustanovená možnosť prihlasovateľa označenia, rozdeliť prihlášku do viacerých prihlášok tak, že každá z rozdelených prihlášok bude obsahovať časť zoznamu tovarov alebo služ ieb vyňatých z pôvodnej prihlášky. Táto úprava umožňuje, aby v prípade podania námietok voči označeniu mohol prihlasovateľ dosiahnuť zápis ochrannej známky aspoň v rozsahu tovarov a služieb, vo či ktorým námietky nesmerujú.

§ 28

Prihláška podlieha formálnemu a vecnému prieskumu. Účelom formálneho prieskumu prihlášky je zistenie, či prihláška spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom. V prípade, ak tomu tak nie je, úrad vyzve prihlasovateľa, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Neodstránenie nedostatkov prihlášky má za následok zastavenie konania o nej.

Po formálnom prieskume prihlášky nasleduje vecný prieskum prihlášky, v ktorom úrad skúma, či označenie spĺňa podmienky ustanovené v § 5 a 6, aby mohlo byť zapísané ako ochranná známka. Ak ú rad zistí, že predmetom prihlášky je označenie, ktoré je v zmysle uvedených paragrafov neschopné zápisu do registra ochranných známok, informuje o tejto skutočnosti prihlasovateľa a zároveň mu umožní sa k týmto zisteniam vyjadriť. Ak vyjadrenia prihlasovateľa prípadne dôkazy, ktoré predloží, nevyvrátia zistenia úradu o neschopnosti zápisu označenia do registra ochranných známok, úrad prihláš ku zamietne.

Ak prihláška spĺňa formálne náležitosti a označenie podmienky ustanovené v § 5 a 6, úrad prihlášku zverejní vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „vestník“).

Zverejnením prihlášky vo vestníku je predbežne ukončená fáza konania o prihláške, v ktorej ju úrad podrobil formálnemu a vecnému prieskumu. Nie je však definitívne vylúčené, aby táto fá za pokračovala, ak vyjde najavo, že existujú absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, ktoré bránia zápisu ochrannej známky.

§ 29

Zverejnenie prihlášky vo vestníku umožňuje podať tzv. pripomienky, ktorých cieľom je upozorniť úrad na ďalšie skutočnosti ustanovené v § 5 a 6, najmä také skutočnosti, o ktorých úrad nemá vedomosť a ktoré neboli zohľadnené v rámci vecného prieskumu prihláš ky. Osoba, ktorá pripomienky podala sa nestáva účastníkom konania o prihláške ochrannej známky.

§ 30 až 32

Podaním námietok osobou, ktorá je dotknutá niektorým z dôvodov ustanovených v § 7 sa začína konanie o námietkach proti zápisu ochrannej známky do registra. Účastníkmi tohto konania je osoba, ktorá ná mietky podala a prihlasovateľ ochrannej známky.

Zákon v § 30 výslovne upravuje tzv. koncentračnú zásadu konania. Namietateľ je povinný v trojmesačnej lehote nie len námietky podať, ale v nich uvedené tvrdenia odôvodniť a podložiť ich dôkazmi. Na pr ípadné rozšírenie námietok (doplnenie ďalších námietkových dôvodov a uvádzanie ďalších skutkových okolností) alebo doloženie dôkazov po uplynutí lehoty na podanie námietok, ú rad nebude prihliadať. Je zrejmé, že úrad nebude prihliadať ani na tvrdenia, resp. dôkazy, ktoré budú predložené až v konaní o rozklade proti rozhodnutiu úradu o námietkach.

V prípade, ak námietky neboli podané riadne a včas podľa § 30, t. j. napr. boli podané neoprávnenou osobou, po lehote alebo z dôvodu, ktorý nie je námietkovým dôvodom, úrad konanie o námietkach zastaví a rozhodnutie doručí len namietateľovi. Úrad konanie zastaví aj v prípadoch, keď odpadne dôvod, pre ktorý bola námietka podaná napr. dôjde k zániku ochrannej známky, o ktorej namietateľ tvrdil, ž e je podobná s prihláseným označením. Zastaviť konanie o námietkach z tohto dôvodu možno v ktoromkoľvek štádiu konania o námietkach, teda aj počas konania o rozklade. Rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktorý bola námietka podaná sa doručuje obom účastníkom konania (namietateľovi a prihlasovateľovi).

Ak úrad nezastaví konanie, zašle námietky prihlasovateľovi a vyzve ho, aby sa k nim v úradom určenej lehote vyjadril s upozornením, že ak sa k námietkam v určenej lehote nevyjadrí, konanie o prihláške v rozsahu podaných námietok zastaví. Takáto právna úprava sa osvedčila aj v doterajšom zákone a nie je potrebné ju meniť nakoľko jej dôsledkom je rýchlosť a hospodárnosť konania v prípadoch, keď prihlasovateľ nejaví záujem pokračovať v konaní o prihláške.

V prípade, ak sa prihlasovateľ vyjadrí k podaným námietkam, úrad preskúma prihlášku v rozsahu podaných námietok, teda či existujú námietkové dôvody, pričom zohľadní vyjadrenie prihlasovateľ a.

Ak úrad zistí existenciu uplatnených námietkových dôvodov, uvedie to v rozhodnutí o zamietnutí prihlášky ochrannej známky. Ak úrad námietkam nevyhovie, vydá rozhodnutie o zamietnutí námietok.

§ 33

Zápis ochrannej známky do registra má konštitutívny účinok. Okamihom zápisu sa prihlasovateľ stáva majiteľom ochrannej známky, ktorý má výlučné právo ochrannú známku používať a obmedzi ť jej používanie komukoľvek inému. Zápisom ochrannej známky do registra sa tak majiteľ ochrannej známky stáva aktívne legitimovaným pre uplatňovanie práv voči iným osobám.

Osvedčenie o zápise ochrannej známky do registra je úradným dokladom, ktorým majiteľ preukazuje svoje práva k ochrannej známke. Preukázať právo k ochrannej známke je možné aj inými dokladmi, napr. vý pisom z registra.

§ 34

Zrušenie ochrannej známky je jedným zo spôsobov zániku ochrannej známky (§ 23). Skutočnosti, v dôsledku ktorých dôjde k zrušeniu ochrannej známky, nastávajú až po zápise ochrannej zná mky, na rozdiel od skutočností, v dôsledku ktorých dochádza k vyhláseniu ochrannej známky za neplatnú. Účinnosť zrušenia ochrannej známky ku dňu podania návrhu na jej zrušenie je prevzatá z č l. 55 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva v záujme jednotnej úpravy zrušenia národných (slovenských) ochranných známok s úpravou zrušenia ochranných známok Spoločenstva, ktor é sú účinné na celom území Európskej únie.

Zrušením ochrannej známky podľa odseku 1 má dôjsť k odstráneniu nežiaduceho stavu, ktorý spočíva v tom, že sa poskytuje ochrana ochrannej známke, ktorá nie je skutočne používaná, ochrannej zná mke, ktorá sa stala označením obvyklým pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná (tzv. zdruhovenie) a ochrannej známke, ktorá sa používa tak, že klame verejnosť o povahe, kvalite alebo zemepisnom pô vode tovarov alebo služieb.

Skutočným používaním je používanie ochrannej známky v súlade s jej základnou funkciou zaručiť označenie pôvodu tovarov a služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvárala alebo zachová vala odbyt pre tieto výrobky a služby, s výnimkou symbolického používania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky (Rozsudok ESD vo veci C-234/06 P).

V prípade, že ochranná známka nie je skutočne používaná a je podaný návrh na jej zrušenie, možno sa proti tomuto návrhu brániť prostredníctvom uvedenia dôvodov, pre ktoré sa ochranná zná mka nepoužívala. Oprávnenými dôvodmi nepoužívania ochrannej známky sú, v zmysle judikatúry ESD, ktorá v tejto súvislosti poukazuje aj na článok 19 Dohody o obchodných aspektoch duševného vlastní ctva (TRIPS), dôvody, ktoré sú nezávislé na vôli majiteľa ochrannej známky. Ide napríklad o dôvody ako dovozné obmedzenia alebo iné vládne požiadavky na tovary alebo služby (čl. 19 TRIPS).

Ustanovenie odseku 2 upravuje zrušenie ochrannej známky úradom na základe súdneho rozhodnutia. Súd nie je orgán, ktorý má právomoc rozhodnúť o zrušení ochrannej známky (túto právomoc zákon vý slovne dáva úradu). Súd však v konaní môže na základe návrhu rozhodnúť, že ochranná známka porušuje práva na ochranu osobnosti, zasahuje do dobrej povesti fyzickej alebo prá vnickej osoby, zasahuje do starších práv na autorské dielo alebo jej použitie je nekalým súťažným konaním. Na základe takéhoto rozhodnutia úrad potom ochrannú známku zruší. Návrh je oprávnená osoba povinná podať v lehote šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, inak toto právo zaniká. V prípade zmeškania tejto lehoty nemožno vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlé ho stavu.

§ 35

V súlade s ustanoveniami Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES sa ustanovujú dôvody pre vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, ako aj skutočnosť, že následky vyhlásenia ochrannej zná mky za neplatnú nastanú ex tunc, t. j. od počiatku. Dôsledkom vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú je, že sa na ňu hľadí, akoby k jej zápisu do registra vôbec nebolo došlo.

Podať návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú z dôvodu, že k jej zápisu došlo v rozpore s podmienkami pre jej zápis platnými v čase zápisu, môže ktokoľvek alebo úrad môže začať konanie aj z vlastného podnetu. Podať návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú z dôvodov uvedených v § 7, teda z dôvodov kolízie ochrannej známky so staršími právami, môže len osoba, ktorej z ákon výslovne toto právo priznáva.

Ochranná známka môže byť vyhlásená za neplatnú aj po jej zániku, t. j. potom čo zanikla z dôvodu uplynutia platnosti jej zápisu, po tom čo sa jej majiteľ vzdal alebo došlo k jej zruš eniu. Toto ustanovenie môže byť pre osobu, ktorá podala návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú až po jej zániku, významné práve z hľadiska okamihu nadobudnutia účinkov vyhlásenia ochrannej zn ámky za neplatnú (ex tunc). Osoba, ktorá podá návrh na vyhlásenie už zaniknutej ochrannej známky za neplatnú, však musí preukázať právny záujem. Zrejme najčastejším dôvodom bude prebiehajúci s údny spor o právach vyplývajúcich z ochrannej známky, ktoré existovali počas jej zápisu v registri. Ak by došlo k zániku ochrannej známky v čase po podaní návrhu na jej vyhlásenie za neplatnú, avš ak pred rozhodnutím úradu o tomto návrhu, úrad bude pokračovať v konaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú až potom, čo navrhovateľ preukáže právny záujem.

§ 36

Význam osobitné ho ustanovenia o účinkoch zrušenia ochrannej známky alebo jej vyhlásenia za neplatnú spočíva v poskytnutí právnej istoty osobám, ktoré v čase pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zrušení och rannej známky, alebo o jej vyhlásení za neplatnú, uzavreli zmluvu alebo boli účastníkmi súdneho konania vo veci porušenia práv z ochrannej známky. Takéto zmluvy alebo rozhodnutia o porušení práva zostávaj ú aj naďalej v platnosti. Táto skutočnosť však nebráni tomu, aby majiteľ ochrannej známky, ktorá bola zrušená alebo vyhlásená za neplatnú, niesol zodpovednosť za škodu alebo bezdôvodné obohatenie, ktoré nastali v dôsledku zrušenia ochrannej známky alebo jej vyhlásenia za neplatnú.

§ 37

Ustanovenie upravuje nálež itosti návrhov na zrušenie ochrannej známky a na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Návrh musí vždy obsahovať odôvodnenie a v prípade tvrdenia skutočností, ktoré nie sú úradu známe, musí by ť návrh podložený dôkazmi. Po podaní návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú už navrhovateľ nemôže doplniť tieto návrhy čo do uplatneného d ôvodu, z ktorého boli podané (právny dôvod), avšak doplnenie návrhu o nové skutkové okolnosti, prípadne dôkazy v rámci pôvodne uplatneného dôvodu, resp. pôvodných uplatnených dôvodov je prí pustné.

V konaní o návrhu na zrušenie ochrannej známky, ako aj v konaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, úrad preskúma návrh najskôr z formálnej stránky. Po preskúmaní návrhu z form álnej stránky, úrad preskúma existenciu vecných dôvodov pre zrušenie ochrannej známky alebo jej vyhlásenie za neplatnú. V konaní o zrušenie ochrannej známky úrad skúma existenciu dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 a 2. V konaní o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú úrad skúma existenciu dôvodov pod ľa § 35 ods. 1 alebo § 35 ods. 3. Existenciu dôvodov podľa § 35 ods. 3 úrad, v prípade podania návrhu majiteľa neskoršej ochrannej známky, skúma v súčinnosti s § 10 ods. 1.

V zákone sa ponecháva inštitút kaucie, ktorého účelom je zabránenie podávaniu neopodstatnených návrhov na zrušenie ochrannej známky alebo návrhov na jej vyhlásenie za neplatnú. V prípade ná vrhu na zrušenie ochrannej známky podľa § 34 ods. 2, teda v prípade, že sa návrh podáva v súvislosti s právoplatným rozhodnutím súdu, sa kaucia nevyžaduje.

§ 38

Ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) sa na konania vo veciach ochranných známok použijú len subsidiárne. Na konania vo veciach ochranných zná mok sa nepoužijú ustanovenia Správneho poriadku o odpustení zmeškania lehoty ani ustanovenia o prerušení konania.

Naopak, zákon o ochranných známkach v konaní využíva inštitúty predĺženia úradom určenej lehoty, pokračovania v konaní a uvedenia do predošlého stavu.

O predĺžení lehoty úrad rozhoduje vždy na základe žiadosti účastníka konania. Žiadosť o predĺženie lehoty musí účastník podať počas plynutia lehoty, o ktorej predĺženie sa žiada. V prípade, ak účastník konania podá žiadosť o predĺženie lehoty po uplynutí tejto lehoty, takáto žiadosť sa považuje za nepodanú. Všetky lehoty, ktoré úrad určuje v konaniach o ochranných zná mkach sú procesnými lehotami. S poukazom na uvedené nemusí byť žiadosť o predĺženie lehoty v posledný deň lehoty, o ktorej predĺženie sa žiada, doručená úradu, musí však byť podaná na prepravu za účelom doručenia úradu.

Ak účastník zmeškal úradom určenú lehotu môže požiadať úrad o pokračovanie v konaní. Podmienkou však je zároveň so žiadosťou o pokračovanie v konaní urobiť zmeškaný úkon a urobiť tak do dvoch mesiacov odo dňa uplynutia úradom určenej lehoty. Nie je možné vyhovieť žiadostiam o pokračovanie v konaní v prípade zmeškania lehôt, ktoré úrad určil prihlasovateľovi ochrannej zn ámky na vyjadrenie sa k námietkam, alebo majiteľovi ochrannej známky na vyjadrenie sa k návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo k návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Nič však nebrá ni prihlasovateľovi alebo majiteľovi ochrannej známky, aby pred uplynutím lehoty na vyjadrenie sa podali žiadosť o predĺženie lehoty.

§ 39

Uvedenie do predošlého stavu je ďalším inštitútom, účelom ktorého je odstránenie následkov zmeškania lehoty. Žiadosť o uvedenie do predošlého stavu možno podať, ak v dôsledku zmeškania zá konnej, ako aj úradom určenej lehoty, došlo k zastaveniu konania alebo k strate iného práva. Žiadosť o uvedenie do predošlého stavu musí byť riadne odôvodnená, t. j. žiadateľ je povinný uviesť preč o lehotu zmeškal, keďže úrad môže vyhovieť len žiadosti, keď žiadateľ zmeškal lehotu napriek náležitej starostlivosti. Uvedenie do predošlého stavu je tak závislé na existencii objektívnej preká žky, brániacej účastníkovi dodržanie zákonnej alebo úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu, pričom úrad bude vychádzať z princípu dôvery k účastníkovi konania. Odsek 3 umožňuje v prí pade dôvodných pochybností žiadať od účastníka, aby svoje tvrdenia, týkajúce sa existencie objektívnej prekážky, preukázal.

Odôvodnená žiadosť musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú sa úkon nevykonal a zároveň je nevyhnutné tento úkon urobiť. Zákon tiež ustanovuje objektívnu lehotu 12 mesiacov, v ktorej musí by ť žiadosť o uvedenie do pôvodného stavu podaná, ktorá začína plynúť odo dňa uplynutia zmeškania lehoty.

Odsek 4 vylučuje niektoré úkony, kedy žiadosti o uvedenie do predošlého stavu nemožno vyhovieť. V prípade zmeškania lehôt na podanie samotnej žiadosti o pokračovanie v konaní alebo uvedenie do predošlého stavu nie je uplatnenie tý chto inštitútov vhodné a ani logické. Z hľadiska zachovania právnej istoty, najmä v prípade sporových konaní, sa uvedenie do predošlého stavu nepripúšťa zároveň ani v prípade zmeš kania lehoty na podanie opravného prostriedku v konaní pred úradom.

§ 40

Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu úradu je rozklad. Rozklad proti rozhodnutiu úradu možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, voči ktorému rozklad smeruje. Podaný rozklad má odkladný účinok. Rozhodnutie napadnuté rozkladom úrad preskúma v zásade len v rozsahu rozkladu. Odsek 2 upravuje dva prípady, kedy táto zásada neplatí. Rozklad nemusí byť v čase podania odôvodnený. Odô vodnenie je však potrebné doplniť v lehote jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. V prípade zmeškania tejto jednomesačnej lehoty nemožno vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlé ho stavu. Ak rozklad neobsahuje odôvodnenie a odôvodnenie nie je v zákonnej lehote doplnené, úrad konanie o rozklade zastaví. Rovnako úrad konanie zastaví aj keď je rozklad podaný oneskorene alebo rozklad nie je prí pustný.

§ 41 a 42

V Slovenskej republike je uplatňovaný kontinentálny systém vzniku známkovoprávnej ochrany. Tento systém je založený na registračnom princípe. Ochrannou známkou je teda len to označenie, ktoré je zapísané v registri ochranných známok. Úrad vedie register tých ochranných známok, o zápise ktorých rozhodoval v konaní podľa § 24 a nasl. Zápis ochrannej známky do registra je vo väčšine prípadov prá votvornou skutočnosťou (zápisom ochrannej známky sa prihlasovateľ stáva majiteľom), aj keď zákon spája určité práva aj s označením, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky (napr. už prihlasovateľ je oprávnený podať námietky proti zápisu neskoršieho označenia ako ochrannej známky z titulu zameniteľnosti s jeho prihláseným označením). Okrem zápisu ochrannej známky do registra majú pr ávotvorný účinok aj iné zápisy súvisiace s ochrannou známkou. Zákon výslovne ustanovuje, ktoré úkony nadobúdajú účinnosť voči tretím osobám až zá pisom do registra (napr. prevod ochrannej známky, licenčná zmluva).

V registri ochranných známok sa vyznačujú aj údaje ako sídlo či adresa trvalého pobytu prihlasovateľa, meno zástupcu a pod. Tieto údaje majú prevažne evidenčný charakter.

Úrad vedie register v elektronickej forme, je verejný a každý má právo do neho nahliadnuť. Podrobnosti o údajoch vedených v registri budú upravené všeobecne záväzným právnym predpisom.

Povinnosť vydávať vestník vyplýva pre úrad z článku 12 Parížskeho dohovoru, podľa ktorého sa jednotlivé členské štáty zaviazali vydávať periodický úradný list.

§ 43 až 45

Slovenskej republike vyplýva povinnosť zapisovať kolektívne ochranné známky z Parížskeho dohovoru a z čl. 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES.

Konanie o prihláške kolektívnej ochrannej známky bude prebiehať rovnako ako konanie o individuálnej ochrannej známke.

Majiteľom kolektívnej ochrannej známky je združenie. Podmienky pre používanie kolektívnej ochrannej známky, prípadne sankcie za nedodržanie týchto podmienok členovia združenia určujú zmluvou o používan í kolektívnej ochrannej známky. Túto zmluvu, spolu so zoznamom členov združenia, ktorí sú oprávnení kolektívnu ochrannú známku používať, je združenie povinné priložiť k prihláške kolekt ívnej ochrannej známky. Zoznam členov, ktorí môžu používať ochrannú známku je uvedený pri zápise kolektívnej ochrannej známky v registri. Z uvedeného vyplýva, že právo používať ochrann ú známku nemá združenie ako také (majiteľ kolektívnej ochrannej známky), ale len jeho určení členovia. Združenie ako také, udržuje kolektívnu ochrannú známku v platnosti, kontroluje dodrž iavanie podmienok zmluvy o používaní kolektívnej ochrannej známky a pod.

Z povahy veci vyplýva, že kolektívna ochranná známka nemôže byť predmetom licencie. Jej používanie ďalšími subjektmi je umožnené v prípade, ak tak ustanovuje zmluva o používaní ochrannej zná mky prístupom nového člena do združenia a zároveň sa o tohto nového člena rozšíri zoznam členov oprávnených kolektívnu ochrannú známku používať.

Kolektívna ochranná známka nemôže byť ani predmetom prevodu a ani predmetom záložného práva.

Dôvody pre vyhlásenie kolektívnej ochrannej známky za neplatnú alebo pre jej zrušenie sú v zásade rovnaké ako pri individuálnej ochrannej známke. Zákon tiež upravuje osobitné dôvody pre zrušenie ochrannej zn ámky, ktorými sú zásadné porušovanie zmluvy o používaní ochrannej známky a zánik združenia.

§ 46 a 47

Na základe členstva Slovenskej republiky v Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok a v Protokole k Madridskej dohode môžu majitelia a prihlasovatelia ochranných známok, ktor í majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území Slovenskej republiky získať, prostredníctvom úradu, ochranu pre svoju ochrannú známku aj v ďalších štátoch a to cestou medzinárodného zápisu. N áležitosti podania upravuje spoločný Vykonávací predpis k Madridskej dohode a k Protokolu. Úrad vykoná formálny prieskum medzinárodnej prihlášky. Medzinárodná prihláška sa predkladá na predpí sanom tlačive v súlade s uvedenými medzinárodnými dohodami.

Madridská dohoda o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok a Protokol k Madridskej dohode tak umožňujú príslušníkom zmluvných strán získať ochranu pre ich ochrannú známku vo v šetkých zmluvných štátoch týchto medzinárodných dohôd prostredníctvom jednej prihlášky podanej na Medzinárodný úrad Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve.

Medzinárodné ochranné známky až do uplynutia lehoty, v ktorej je možné odmietnuť im ochranu na území Slovenskej republiky, majú tie isté účinky ako národná prihláška. Poč as plynutia lehoty na odmietnutie ochrany medzinárodnej ochrannej známke podlieha medzinárodná ochranná známka prieskumu, či spĺňa podmienky podľa § 5 a 6, ktorý vykoná úrad a možno proti nej podať ná mietky. Začiatok plynutia lehoty na podanie námietok proti poskytnutiu ochrany medzinárodnej ochrannej známke pre územie Slovenskej republiky je upravený osobitne, keďže k zverejneniu medzinárodnej ochrannej známky nedoch ádza vo vestníku úradu. Námietky sa podávajú na úrade a ich úspešné uplatnenie má za následok odmietnutie ochrany medzinárodnej ochrannej známke pre územie Slovenskej republiky. V prípade, ak ú rad neoznámi Medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve odmietnutie ochrany medzinárodnej ochrannej známky pre územie Slovenskej republiky (prípadne ho vezme späť), má medzin árodná ochranná známka, pri ktorej je vyznačená Slovenská republika tie isté účinky ako národná ochranná známka a to už odo dňa zápisu medzinárodnej ochrannej známky alebo vyznač enia Slovenskej republiky pri jej zápise.

§ 48 až 50

Ustanovenia § 48 zabezpečujú prepojenie nášho národného systému ochranných známok so systémom ochranných známok Spoločenstva.

Vychádzajúc z čl. 25 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva sa ustanovuje, že prihlášku ochrannej známky Spoločenstva možno podať prostredníctvom úradu, ktorý ju má povinnos ť v lehote dvoch týždňov od podania odoslať Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu so sídlom v Alicante. Možnosť podať prihlášku ochrannej známky Spoločenstva prostredníctvom úradu nie je obmedzen á len pre osoby s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. Prostredníctvom úradu tak môže podať prihlášku ochrannej známky Spoločenstva akákoľvek fyzická alebo právnická osoba vr átane verejnoprávnych subjektov, t. j. každý kto môže byť majiteľom ochrannej známky Spoločenstva (čl. 5 predmetného nariadenia).

Premenu prihlášky ochrannej známky Spoločenstva a ochrannej známky Spoločenstva upravujú čl. 112 až 114 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

Návrh zákona vychádza z čl. 113 tohto nariadenia, ktorý upravuje povolené preskúmanie náležitostí žiadosti o premenu a v prípade nedostatku týchto náležitostí stanovuje minimálnu lehotu, ktorú mus í úrad poskytnúť žiadateľovi na odstránenie týchto nedostatkov.

S poukazom na skutočnosť, že prihlasovateľ alebo majiteľ ochrannej známky Spoločenstva má právo žiadať pre svoju ochrannú známku Spoločenstva vstup do práv zo svojej staršej národnej ochrannej zná mky chránenej v ktoromkoľvek štáte Európskej únie, návrh zákona výslovne toto právo ustanovuje aj pre vstup práv do národnej ochrannej známky.

Ustanovenia § 50 riešia prepojenie národného a komunitárneho systému ochranných známok. Keďže po vstupe do Európskej únie sú ochranné známky Spoločenstva platné aj na území Slovenskej republiky, n ávrh zákona upravuje možnú kolíziu medzi ochrannou známou Spoločenstva a slovenskou ochrannou známkou. Majiteľ slovenskej ochrannej známky, ktorej prihláška bola podaná v dobrej viere s právom prednosti pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únie, má právo zabrániť používaniu ochrannej známky Spoločenstva na území Slovenskej republiky.

§ 51

Osobám, ktoré majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Parížskeho dohovoru, alebo ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie, zákon v konaniach o ochranných zn ámkach zabezpečuje rovnaké postavenie ako štátnym príslušníkom Slovenskej republiky. Uvedená právna úprava vyplýva tak z čl. 2 Parížskeho dohovoru ako aj z čl. 3 Dohody o obchodných aspektoch prá v duševného vlastníctva (TRIPS).

Požiadavka povinného zastúpenia účastníkov konania, ktorí nemajú trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky je rovnaká ako vo všetkých členských štátoch Parížskeho dohovoru a jej cieľom je zabezpečenie rýchlejšej a bezproblémovej komunikácie úradu v konaniach o ochranných známkach.

Návrh predpokladá aj výnimku z tzv. povinného zastúpenia v konaní pred úradom; v odseku 3 je upravená tzv. výnimka osobná, keď sa povinnosť zastúpenia nevzťahuje na presne určený okruh fyzických a prá vnických osôb. Takýto účastník konania nemusí byť zastúpený oprávneným zástupcom, ale je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

V záujme zabezpečenia rýchlejšej a bezproblémovej komunikácie úradu v konaniach o ochranných známkach je, v súlade s čl. 4 Dohovoru o práve ochrannej známke v znení Singapurského dohovoru o prá ve ochrannej známky, ustanovená pre oprávnených zástupcov povinnosť uviesť úradu adresu na doručovanie v Slovenskej republike.

Konanie vo veciach ochranných známok pred úradom je špecifickým správnym konaním a navrhovaný zákon o ochranných známkach rovnako ako iné priemyselnoprávne predpisy obsahuje právne normy odchyľujú ce sa od noriem obsiahnutých vo všeobecných predpisoch o správnom konaní. Návrh zákona rešpektuje zásadu subsidiarity a špeciality všeobecných noriem obsiahnutých v správnom poriadku a noriem špeciá lnych obsiahnutých v návrhu zákona, pričom sú taxatívne určené inštitúty Správneho poriadku, ktoré sa v konaní pred úradom neaplikujú.

K zastaveniu konania môže dôjsť na návrh účastníka, na podnet ktorého sa konanie začalo, ako aj v prípade, ak účastník nevyhovie výzve úradu, resp. neodstráni vytýkané nedostatky.

Vymedzuje sa zásada písomnosti v styku s úradom, ako aj zásada konania v štátnom jazyku. Možnosť urobiť podanie na úrad aj prostredníctvom elektronických prostriedkov v prípade, ak podanie nie je podpísané elektronickým podpisom, je spojená s jeho doplnením v písomnej forme do jedného mesiaca od uskutočnenia podania. V rovnakej lehote je potrebné doplniť aj podanie, ktoré bolo urobené faxom.

Za úkony podľa návrhu zákona sa platia poplatky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

§ 52

Ustanovenie korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktórnosti konania a na uplatňovanie z ásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým ovplyvniť priebeh samotného konania.

Ustanovenie upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.

Ustanovenie predstavuje odchýlku od § 32 ods. 1 Správneho poriadku a je vhodné poznamenať, že takáto úprava je obsiahnutá vo všetkých právnych predpisoch (zákonoch) upravujúcich priemyselné práva.

§ 53

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, ktoré konkrétne určuje okruhy podrobne upravené vykonávacím predpisom, vyhláškou, ktorú vydá úrad.

§ 54

Postup, uvedený v návrhu zákona, sa bude uplatňovať aj v prípade konania o prihláškach ochranných známok, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej právnej úpravy za predpokladu, že tak éto konanie do nadobudnutia účinnosti navrhovanej právnej úpravy zostalo neukončené.

Navrhovaná nová zákonná úprava sa bude aplikovať aj v oblasti hmotnoprávnych ustanovení vo vzťahu k ochranným známkam zapísaným pred nadobudnutím účinnosti tejto úpravy. Vznik, zmena a zánik prá v a vzťahov, viažucich sa k ochranným známkam, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred účinnosťou navrhovanej úpravy, sa budú posudzovať podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na skutočnosť, že doterajšia právna úprava obsahovala inštitút výmazu ochrannej známky a navrhovaná úprava, v súlade s európskou právnou úpravou, obsahuje inštitúty zruš enia ochrannej známky a vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú, postup upravený v odseku 3 rieši prípady konaní o výmaz ochrannej známky, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej právnej úpravy.

Navrhované ustanovenie odseku 4 zavádza generálnu klauzulu upravujúcu možnosť zosúladenia námietok podaných pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej úpravy. Pokiaľ podané námietky nie sú v sú lade s podmienkami ustanovenými touto právnou úpravou, namietateľ môže tento nedostatok odstrániť v trojmesačnej prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona. V pr ípade márneho uplynutia tejto lehoty sa na podané námietky nebude prihliadať.

§ 55

Do návrhu zákona sú premietnuté ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok a niektoré ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

Navrhovaným znením § 55 v spojitosti s návrhom transpozičnej prílohy navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z Legislatívnych pravidiel vl ády Slovenskej republiky.

§ 56

Navrhuje sa zrušenie zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu, t. j. zrušenie doteraz platnej právnej úpravy ochranných známok.

§ 57

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19. augusta 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Darina Kyliánová v. r.

predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky