Zákon o ochranných známkach 506/2009 účinný od 01.01.2019 do 13.01.2019

Platnosť od: 08.12.2009
Účinnosť od: 01.01.2019
Účinnosť do: 13.01.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Právo duševného vlastníctva, Duševné vlastníctvo v medzinárodnom práve, Priemyselné právo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST5JUD13DS4EUPP1ČL2

Zákon o ochranných známkach 506/2009 účinný od 01.01.2019 do 13.01.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 506/2009 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 242/2017

Legislatívny proces k zákonu 242/2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 242/2017, dátum vydania: 12.10.2017

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky predložil do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017. 

Hlavným účelom navrhovanej novely je zmodernizovať a precizovať hmotnoprávne aj procesnoprávne ustanovenia, ktorých aplikácia v praxi sa už v súčasnosti javí ako nepostačujúca resp. nevyhovujúca a to tak z hľadiska úradu, ako aj z hľadiska potrieb
a záujmov prihlasovateľov, majiteľov a ostatných zúčastnených subjektov. Mnohé inštitúty sú spoločné pre všetky najvýznamnejšie predmety priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny, úžitkové vzory, ochranné známky) a predkladaný návrh zabezpečuje principiálnu jednotnosť ich právnej úpravy. Odchylnosti od spoločného štandardu regulácie týchto prierezových, horizontálnych inštitútov vyplývajú v konkrétnych prípadoch buď z medzinárodných záväzkov SR alebo z rozdielov daných samotnou povahou príslušného predmetu priemyselného vlastníctva. Vhodnou harmonizáciou právnej úpravy najdôležitejších priemyselnoprávnych inštitútov, akými sú najmä zamestnanecký režim, majiteľstvo a spolumajiteľstvo, prevod a prechod práv, licenčná zmluva, vymáhanie práv, prihláška a právo prednosti, sporové konania, rozklad a subsidiárna aplikácia správneho poriadku, sa zvyšuje úroveň právnej istoty zúčastnených subjektov, adresátov právnej normy a tiež predvídateľnosť a transparentnosť postupu a rozhodovania úradu.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ tiež posilniť vymožiteľnosť práv priemyselného vlastníctva v nadväznosti aj na rekodifikáciu civilného procesného práva a prijatie zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý s účinnosťou od 1. júla 2016 určil, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je Okresný súd Banská Bystrica. Návrh zákona otvára možnosť užšej spolupráce súdu s úradom, najmä v súvislosti s identifikovaním rozsahu ochrany konkrétneho patentu alebo úžitkového vzoru. Návrh zákona tiež jednoznačne stanovuje, aké typické právne nároky má majiteľ v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv a v akej dobe sa premlčujú tzv. reparačné a satisfakčné nároky, tzn. nároky na náhradu škody, primerané zadosťučinenie v peniazoch a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Zohľadňujúc uplatňovanie registračného princípu v konaní o prihláške úžitkového vzoru do registra podľa zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď úrad pred zápisom úžitkového vzoru neskúma, či sú splnené zákonné podmienky ochrany, ako je novosť a vynálezcovská činnosť vo vzťahu
k technickému riešeniu tvoriaceho predmet prihlášky úžitkového vzoru, návrh zákona (novelizačný článok III) umožňuje konajúcemu súdu identifikovať spravodlivú rovnováhu medzi výlučnými právami majiteľa úžitkového vzoru na jednej strane a právami tretích osôb na strane druhej.   

Návrh zákona v novelizačnom článku II okrem iného zosúlaďuje právnu úpravu vyčerpania práv s článkom 15 smernice 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov. Aj v prípade dizajnov sa tak upúšťa od konceptu tzv. národného vyčerpania práv a jednoznačne sa zavádza tzv. komunitárne vyčerpanie práv.

Návrh zákona v časti novelizácie zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (novelizačný článok IV) implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory). Popri zmenách v terminológii sa vypúšťa možnosť podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie na úrade, ktoré sa stalo po účinnosti uvedeného nariadenia obsolétnym. Návrh zákona v tejto časti zároveň predstavuje čiastočnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok.  

Úrad počas prípravných prác – v spolupráci s odbornou a zainteresovanou verejnosťou – podrobne analyzoval vecnú potrebu a rozsah zmien, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie vyššie sledovaných cieľov. Návrh zákona nespôsobuje neprimerané zásahy do práv adresátov a dôsledne rešpektuje princíp ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv.

Súčasťou navrhovaných zmien a doplnení je zavedenie niektorých nových inštitútov a služieb, napr. rešerše v prioritnej lehote a rešerše medzinárodného typu. Úrad preto pristúpil aj k celkovej revízii správnych poplatkov a obsahom návrhu zákona (novelizačný článok V) je návrh na zmenu a doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v časti Príloha - Sadzobník správnych poplatkov. 

Návrh zákona si vyžiada zmenu a doplnenie viacerých súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov. Návrhy na zmeny a doplnenia týchto predpisov budú predložené do legislatívneho procesu tak, aby nadobudli účinnosť spolu s predkladaným návrhom zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä s Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva (Vyhláška ministra zahraničných vecí
č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 81/1985 Zb.), Zmluvou o patentovej spolupráci
a Vykonávací predpis k Zmluve o patentovej spolupráci (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 296/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (Dohoda TRIPS) (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z.), Dohovorom o patentovom práve, Vykonávacím predpisom k Dohovoru o patentovom práve a Vyhláseniami dohodnutými diplomatickou konferenciou a prijatými diplomatickou konferenciou 1. júna 2000 (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 99/2005 Z. z. v znení oznámenia č. 639/2005 Z. z.)
a Dohodou o Vyšehradskom patentovom inštitúte (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí
a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 369/2015 Z. z.). Návrh zákona je v súlade aj
s ostatnými zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a má aj sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018, s poukazom na zohľadnenie legisvakančnej lehoty, štandardnej dĺžky legislatívneho procesu, ako aj prípravy novelizácie vykonávacích vyhlášok. Delená (neskoršia) účinnosť (1. januára 2019) sa navrhuje v prípade tých ustanovení, ktorých efektívna aplikácia si vyžiada úpravy informačných systémov úradu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

B. Osobitná časť

 

 

K čl. I

(zákon č. 435/2001 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Vzhľadom na pomerne veľké množstvo vnútorných odkazov na jedno konkrétne ustanovenie
(§ 79 ods. 9), ktoré je novelou dotknuté, týmto jedným novelizačným bodom sa zabezpečuje zmena všetkých uvedených vnútorných odkazov na nové ustanovenie (§ 79 ods. 13).

 

K bodu 2

 

Aktualizuje sa text poznámok pod čiarou.

  

K bodom 3 a 4

 

Zavádza sa nadpis § 10 „Pôvodca vynálezu“ (pôvodne umiestnený nad § 10), ktorý pomenúva jeden zo základných inštitútov patentového práva, ktorým je pôvodca vynálezu. Doplnenie odseku 1 zároveň zohľadňuje novú úpravu zamestnaneckého režimu (§ 11), keď pôvodca vynálezu nie je originárnym nositeľom práva na riešenie, ale toto patrí zo zákona priamo zamestnávateľovi.

 

K bodu 5

 

Základná konštrukcia zamestnaneckého režimu, ktorý je upravený v § 11, sa významne reformuje a spresňuje. Na základe dlhodobého používania v praxi a aj s ohľadom na ekvivalenciu k relevantným zahraničným právnym úpravám (anglicky „employee invention“, nemecky „Arbeitnehmererfindungen“, francúzsky „inventions de salariés, poľsky „pracowniczy wynalazek“) sa do patentového zákona zavádza pojem „zamestnanecký vynález“. Pokiaľ ide o samotnú podstatu zamestnaneckého režimu, upúšťa sa od koncepcie prechodu, resp. prevodu práva na riešenie z pôvodcu na zamestnávateľa, ktorá mohla vyvolávať určité pochybnosti. Odsek 1 jednoznačne stanovuje, že v prípade zamestnaneckého vynálezu právo na riešenie patrí priamo zamestnávateľovi.

 

Nevyhnutnou podmienkou začatia plynutia zákonnej trojmesačnej lehoty na uplatnenie práva na riešenie ostáva aj naďalej písomné upovedomenie zo strany pôvodcu adresované zamestnávateľovi (odsek 2). Novinkou je, že zákon vymenúva povinné náležitosti tohto upovedomenia, čím sa obojstranne posilňuje právna istota. V upovedomení teda pôvodca predovšetkým opíše samotný technický problém a jeho riešenie, okolnosti vytvorenia zamestnaneckého vynálezu a jeho technickú podstatu a to tak, aby odborník v danej oblasti techniky vynález dokázal uskutočniť. Pojem „odborník“ je potrebné vykladať obdobne, ako v súvislosti s vynálezcovskou činnosťou (§ 8).

 

 

Zamestnávateľ môže uplatniť právo na riešenie v zákonnej trojmesačnej lehote buď obvyklým spôsobom, tzn. písomným vyhlásením adresovaným pôvodcovi, alebo – čo je novinka – podaním patentovej prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky. Zákon pritom stanovuje dve podmienky: predmetom prihlášky je zamestnanecký vynález
a v prihláške je označený jeho pôvodca a to menom, priezviskom a bydliskom v súlade s vykonávacou vyhláškou [§ 3 písm. b] alebo podľa Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov resp. podľa Vykonávacieho predpisu k Zmluve o patentovej spolupráci. Po písomnom uplatnení práva na riešenie (odsek 3) sa zavádza pre zamestnávateľa nová povinnosť informovať pôvodcu o následne zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého vynálezu, najmä o podanej prihláške, európskej patentovej prihláške alebo medzinárodnej prihláške.

 

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa povinnosť mlčanlivosti (odsek 5) vo vzťahu k pôvodcovi predlžuje aj na obdobie po uplatnení práva na riešenie zamestnávateľom (odsek 3) a vo vzťahu k zamestnávateľovi aj na obdobie po prechode práva na riešenie na pôvodcu (odsek 4). V oboch prípadoch povinnosť mlčanlivosti trvá až do sprístupnenia zamestnaneckého vynálezu verejnosti zverejnením patentovej prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky, ako aj dobrovoľným zverejnením zamestnaneckého vynálezu samotným nositeľom práva na riešenie alebo s jeho súhlasom.  

 

Podmienky vzniku nároku na primeranú odmenu, ani spôsob jej výpočtu sa nemenia (odsek 6), v záujme obojstrannej právnej istoty sa dopĺňa určenie splatnosti odmeny. Dopĺňa sa právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie (odsek 7), okrem doterajšieho prípadu, keď odmena zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím vynálezu, aj v prípade, ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia zákonných podmienok primeranosti podľa odseku 6. S cieľom posilniť efektívny výkon práva na dodatočné vyrovnanie sa zavádza aj informačný nárok pôvodcu (zamestnanca) na kontrolu účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie zamestnávateľa v rozsahu potrebnom na zistenie dodatočného vyrovnania. Ak by v takomto prípade boli poskytnuté pôvodcovi informácie označené ako dôverné, bude  zo zákona viazaný mlčanlivosťou voči tretím osobám. Ďalšou novinkou v úprave práva na dodatočné vyrovnanie je zavedenie trojročného odkladu tak na uplatnenie nároku na dodatočné vyrovnanie, ako aj na uplatnenie spomínaného informačného nároku. Dĺžka tohto obdobia je primeraná na posúdenie reálneho prínosu zamestnaneckého vynálezu pre účely určenia výšky dodatočného vyrovnania, nakoľko spravidla po jeho uplynutí by už malo byť zrejmé, či a akým spôsobom je alebo bude zamestnanecký vynález chránený, a teda aká je patentová stratégia zamestnávateľa, ako aj či je alebo bude využívaný, či je alebo bude poskytnutý súhlas na jeho využívanie a pod. Ak právo na dodatočné vyrovnanie pôvodcovi vzniklo, v záujme obojstrannej právnej istoty a spravodlivosti zákon stanovuje, že toto právo trvá minimálne počas trvania ochrany zamestnaneckého riešenia. 

 

Ak v dôsledku porušenia niektorej z povinností vyplývajúcich zo zamestnaneckého režimu pre ktoréhokoľvek z účastníkov tohto civilnoprávneho vzťahu (odsek 10), teda tak na strane pôvodcu, ako aj na strane zamestnávateľa, vznikne škoda alebo iná ujma, môže sa poškodený domáhať jej náhrady. Zodpovednosť za škodu typicky prichádza do úvahy v prípade porušenia povinnosti pôvodcu upovedomiť zamestnávateľa o vytvorení zamestnaneckého vynálezu (odsek 2), porušenia povinnosti mlčanlivosti (odsek 5 a 7) a porušenia informačnej povinnosti (odsek 7).        

K bodom 6 až 8

 

Precizuje sa úprava prevodu a prechodu práva na riešenie v § 12. V odseku 1 sa výslovne stanovuje výnimka v tom zmysle, že predmetom prevodu alebo prechodu práva na riešenie nie je právo na pôvodcovstvo, ktoré ostáva uvedenými úkonmi nedotknuté a späté s osobou pôvodcu. Vnútorné odkazy v odseku 1 zohľadňujú zmeny v § 10 a § 11. Vypustenie druhej vety v odseku 4 súvisí so systematicky a komplexne poňatou úpravou inštitútu prevodu a prechodu v § 21 a § 22, ktorá sa primerane vzťahuje aj na prevod, resp. prechod práv z prihlášky.

 

K bodom 9 a 10

 

Aktualizuje sa text poznámok pod čiarou.

 

K bodu 11

 

Zavádza sa jednoznačná úprava kompetencií medzi úradom a súdom v otázkach majiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2008, sp. zn. 1 Obdo V 37/2007 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2010). Uvedené doplnenie súvisí aj s platným znením § 57 ods. 2 až 4, ktorým je stanovená vyvrátiteľná domnienka platnosti údajov v registri, ak „príslušný orgán“ nerozhodne inak. 

 

K bodu 12

 

Patent, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (ochranná známka, úžitkový vzor, dizajn), môže mať viacerých spolumajiteľov. Spolumajiteľský podiel sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie patriaceho spolupôvodcovi, ktorý sa stal spolumajiteľom alebo bol právny predchodcom spolumajiteľa. Toto pravidlo bolo upravené aj v platnom znení patentového zákona (pôvodne § 20 ods. 2), navrhuje sa len jeho formuláciu zjednodušiť (odsek 1). Vychádzajúc z dispozitívnej povahy právnej úpravy (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že spolumajitelia si môžu výšku podielov dohodnúť inak. 

 

Každý zo spolumajiteľov má právo využívať vynález chránený patentom ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný konať v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv a podať žalobu podľa Civilného sporového konania alebo – v prípade uplatnenia finančných nárokov – návrh podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa nedohodnú inak. Disponovať so svojím spolumajiteľským podielom môže každý zo spolumajiteľov samostatne s obmedzením vyplývajúcim z predkupného práva ostatných spolumajiteľov v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.

 

Ak spolumajiteľ zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu, alebo sa vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho spolumajiteľský podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov patentu v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom. Tento osobitný prechod podielu na ostatných spolumajiteľov je upravený v platnom znení zákona o dizajnoch (§ 16 ods. 4 a 5) a rozširuje sa aj na patentový zákon, zákon o úžitkových vzoroch a zákon o ochranných známkach.

 

Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka).           

 

Pod pojmom „čiastočný prevod patentu“ (§ 21 ods. 1) sa rozumie prevod jedného alebo viacerých patentových nárokov, pričom aspoň jeden patentový nárok by zostal zachovaný v pôvodnom patente. Výsledkom by bolo, že by po takomto prevode vedľa seba existovali dva patenty, pôvodný a nový. S ohľadom na existujúcu zákonnú podmienku jednotnosti vynálezu (§ 37 ods. 3) a skutočnosť, že v prípadoch čiastočného prevodu patentu by bolo nevyhnutné následné posúdenia patentovateľnosti predmetu pôvodného a aj predmetu nového patentu, čiastočný prevod patentu sa zakazuje. Už podľa  platnej úpravy bolo neprípustné čiastočné vzdanie sa patentu v zmysle § 30 ods. 1.

 

Štandardizuje sa právna úprava prevodu patentu tak, aby bola konzistentná s právnou úpravou prevodu iných práv priemyselného vlastníctva (úžitkové vzory, dizajny a ochranné známky). Žiadosť o zápis prevodu môže podať buď prevodca alebo nadobúdateľ. S výnimkou platenia udržiavacích poplatkov nadobúdateľ môže vykonávať úkony voči úradu, teda najmä konať ako účastník konania, až po doručení žiadosti o zápis prevodu (§ 21 ods. 4). Právna úprava prevodu patentu sa primerane vzťahuje aj na prevod práv z prihlášky (§ 21 ods. 5).

 

Štandardizuje sa právna úprava prechodu patentu (§ 22), aby bola konzistentná s právnou úpravou prechodu iných práv priemyselného vlastníctva (úžitkové vzory, dizajny a ochranné známky). Žiadosť o zápis prechodu môže podať buď pôvodný majiteľ alebo nový majiteľ. S výnimkou platenia udržiavacích poplatkov nový majiteľ môže vykonávať úkony voči úradu, teda najmä konať ako účastník konania, až po doručení žiadosti o zápis prechodu (§ 22 ods. 4). Právna úprava prechodu patentu sa primerane vzťahuje aj na prechod práv z prihlášky (§ 22 ods. 5).

 

Právna úprava záložného práva k patentu (§ 23) sa zjednodušuje a zosúlaďuje (aj terminologicky) so všeobecnou úpravou záložného práva v Občianskom zákonníku (§ 151a a nasl.). Zriadenie záložného práva len k časti patentu nie je prípustné z rovnakých dôvodov ako
v prípade neprípustnosti čiastočného prevodu patentu (§ 21 ods. 1). Žiadosť o zápis záložného práva môže podať aj záložný veriteľ, a nielen záložca, ako by vyplývalo z Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 1). Pokiaľ ide o zápis zmeny alebo zániku záložného práva k patentu, uplatňujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 2 a § 151md ods. 2 a 3). Novinkou je právna úprava záložného práva k prihláške (§ 23 ods. 4), ktorá v nadväznosti aj na možnosť zriadiť záložné právo k právu, resp. majetkovej hodnote, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, ako ustanovuje Občiansky zákonník (151d ods. 4), zavádza pravidlo zachovania zápisu záložného práva aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota záložného veriteľa.

 

Zmeny sa dotýkajú aj úpravy licenčných vzťahov v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorá je charakteristická subsidiárnou aplikáciou všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 508 a nasl.) s prednostnou aplikáciou osobitných ustanovení patentového zákona (§ 24). Dopĺňa sa rozlišovanie a definovanie výlučnej a nevýlučnej licencie, ako aj jednoznačná úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv majiteľa patentu. V záujme odstránenia pochybností sa spresňuje, že do registra sa zapisuje licencia a nie licenčná zmluva (§ 24 ods. 2).  

 

Majiteľ patentu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve výslovne dohodnuté, že majiteľ udelil výlučnú licenciu, zavádza sa nevyvrátiteľná domnienka, že udelil nevýlučnú licenciu. Používanie pojmov „výlučná licencia“ a „nevýlučná licencia“ je v oblasti priemyselného vlastníctva dlhodobo zaužívané a tieto pojmy možno nájsť aj v  platnom znení patentového zákona (§ 25, 26, 27), ako aj v právnych predpisoch Európskej únie a niektorých medzinárodných zmluvách.

 

Vymedzenie výlučnej licencie zodpovedá autorskoprávnej výhradnej licencii (§ 70 ods. 2 autorského zákona). Aj v oblasti priemyselného vlastníctva sa teda zavádza pravidlo, že udelením výlučnej licencie sa majiteľ sám obmedzuje v ďalšom využívaní jej predmetu, čím dochádza k odklonu od všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 1) a pod sankciou absolútnej neplatnosti je povinný zdržať sa udelenia ďalšej licencie tretej osobe. Aj keď patentový zákon výslovne nestanovuje túto povinnosť, licenčná zmluva, ktorou sa udeľuje výlučná licencia, vzhľadom na významné dôsledky vo vzťahu aj k tretím osobám by mala byť štandardne zapísaná do registra vedeného úradom, tak ako predpokladá § 509 ods. 1 Obchodného zákonníka. 

 

Poskytnutie sublicencie vylučuje dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 2) a vylúčené by malo ostať aj postúpenie resp. prevod licencie v súlade s § 24 ods. 7. Prirodzene, zmluvné strany sa môžu dohodnúť inak.

 

Doterajšia úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie (doterajšie znenie § 24 ods. 5), i keď v súlade so smernicou 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, nezohľadňovala oprávnené záujmy a primárne postavenie majiteľa práv priemyselného vlastníctva a ani súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 514). Navyše, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok jednoznačne stanovuje (čl. 25 ods. 3), v akých prípadoch má držiteľ licencie aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a neponecháva pre národné právo veľký priestor na vlastné legislatívne riešenie. Aktívna legitimácie držiteľa licencie sa vymedzuje rovnakým spôsobom pre všetky predmety priemyselného vlastníctva.

 

Novinkou je právna úprava licencie na prihlášku (§ 24 ods. 9), ktorá zavádza pravidlo zachovania zápisu licencie aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oboch strán licenčnej zmluvy.

 

Aktualizuje sa tiež text poznámok pod čiarou. 

 

 

 

 

 

K bodu 13

 

Zmena § 25 ods. 5 nadväzuje na zmenu § 48, v dôsledku ktorej už úrad nerozhoduje o prepise patentu, ale na základe žiadosti podloženej právoplatným rozhodnutím súdu len vyznačí zmenu majiteľa patentu (prípadne prihlasovateľa) v registri.

 

K bodu 14

 

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou v súvislosti s krížovou nútenou licenciu, ktorá už nie je upravená vo vnútroštátnom právnom poriadku (zákon č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín), ale v práve Európskej únie, konkrétne v nariadení Rady (ES) č. 2100/1994 v článku 29.

 

K bodu 15

 

Vypustenie odseku 2 z § 30 súvisí s novým systematickým zaradením tam pôvodne uvedenej právnej normy do § 20 ods. 6, tak, aby právna úprava spolumajiteľstva patentu bola upravená len v § 20. Osobitný prípad prechodu spolumajiteľského podielu zo spolumajiteľa, ktorý sa ho vzdal, na ostatných spolumajiteľov tak ostáva naďalej zachovaný. 

 

K bodom 16 až 19

 

Odstraňujú sa niektoré formulačné nepresnosti v súvislosti s určením konkrétneho časového momentu s vhodnejším použitím pojmu „dňom“, zohľadňuje sa skoršie zavedenie skratky „udržiavací poplatok“ v § 21 ods. 4 a v súvislosti s vypustením odseku 2 z § 30 sa v § 31 ods. 1 písm. c) mení vnútorný odkaz.

 

K bodu 20

 

Vhodné predpoklady na ďalšie posilňovanie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva vytvoril Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to najmä zavedením kauzálnej príslušnosti v sporoch z priemyselného vlastníctva (§ 25 CSP) a tiež v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch (§ 26 CSP). 

 

Dopĺňa sa nový nadpis nad § 32 „Vymáhanie práv“. V tomto ustanovení sa vymedzujú typické právne nároky, ktoré má majiteľ patentu v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv podľa § 15. Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa tak porušenie práv, ako aj ohrozenie práv. Aktívna legitimácia sa zužuje len na majiteľa patentu (§ 19), pričom v ustanoveniach o spolumajiteľstve (§ 20) a licenčnej zmluve (§ 24) sú uvedené podmienky, kedy má aktívnu legitimáciu spolumajiteľ patentu alebo aj nadobúdateľ licencie.

 

Pravdepodobne po prvýkrát v histórii slovenského práva sa mimo Občianskeho zákonníka zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov (odseky 3 a 4). Nároky na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyplývajú zo zásahu do výlučných práv majiteľa sa premlčujú v dlhších premlčacích lehotách nasledovne. Osobitná subjektívna premlčacia lehota je tri roky namiesto doterajších dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 resp. 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Osobitná objektívna premlčacia lehota je päť rokov namiesto doterajších troch rokov podľa § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zhodne s § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zachováva desaťročná objektívna premlčacia lehota v prípade úmyselne spôsobenej škody, nemajetkovej ujmy resp. úmyselného bezdôvodného obohatenia. Počítanie osobitnej subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty zohľadňuje aj nároky z tzv. dočasnej ochrany, ktorú má prihlasovateľ po zverejnení patentovej prihlášky (§ 15 os. 2).  

 

Hlavným dôvodom zavedenia osobitného režimu premlčania je potreba posilnenia právneho postavenia majiteľa patentu, ktorý v čase, keď sa dozvie o porušovaní, spravidla nemá dostatok informácii a dôkazov na uplatnenie finančných nárokov proti porušovateľovi (tzv. informačný deficit). Môže sa síce pokúsiť prekonať s využitím špecifických právnych inštitútov, akými sú najmä právo na informácie (§ 32a) a zabezpečenie dôkazov (§ 346 CSP), ktoré predstavujú transpozíciu smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Z hľadiska plynutia času však v režime Občianskeho zákonníka existovalo reálne riziko premlčania reparačných a satisfakčných nárokov majiteľa, pretože uplatnením práva na informácie alebo podaním návrhu na zabezpečenie dôkazu premlčacia doba nespočíva (§ 112 Občianskeho zákonníka), ale plynie ďalej. Teda aj aktívny majiteľ, ktorý sa včas dozvedel o neoprávnenom zásahu do jeho práv, a následne sa zákonným spôsobom snažil zhromaždiť dostatok podkladov na uplatnenie uvedených nárokov, to v režime Občianskeho zákonníka nemusel stihnúť. Navyše, s ohľadom na pomerne krátku, len trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu nárokov na náhradu škody (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá je prísne viazaná na deň, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, resp. kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a s ohľadom na štandardnú dĺžku konania o patentovej prihláške (tri až štyri roky), nároky majiteľa z dočasnej ochrany (§ 15 ods. 2) sa mohli premlčať ešte predtým, ako ich majiteľ vôbec mohol uplatniť na súde.

 

Pokiaľ ide o premlčateľnosť nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch, je možné poukázať na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2014).   

 

Z dôvodov duplicity s  § 340 CSP sa vypúšťa právna úprava zodpovednosti navrhovateľa za škodu spôsobenú nedôvodne navrhnutým neodkladným opatrením.

 

Cieľom výslovného stanovenia subsidiárnej aplikácie Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do výlučných práv majiteľa patentu (mimozáväzkový civilný delikt), je posilnenie právnej istoty všetkých zúčastnených subjektov (najmä majiteľa patentu, údajného porušovateľa alebo sprostredkovateľa zásahu) a zabezpečenie predvídateľného posúdenia a ustálenie relevantného právneho režimu zo strany konajúceho súdu.   

 

Aktualizuje sa tiež text poznámky pod čiarou.

 

K bodom 21 až 24

 

Právo na informácie bolo do osobitných zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva zavedené v roku 2007 transpozíciou smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (článok 8). Zákonná úprava sa dopĺňa o „zamýšľaného predajcu“ a „poskytovateľa služieb“, tak ako je v platnom znení § 11 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Pod pojmom „zamýšľaný predajca“ (angl. „intended wholesaler or retailer“) sa rozumie predajca, ktorému bol tovar porušujúci alebo ohrozujúci práva podľa patentového zákona určený, spravidla pri dovoze na územie Slovenskej republiky. Všeobecný pojem „názov“ v prípade právnickej osoby zahŕňa aj užší pojem „obchodné meno“, ktoré sa z § 32 ods. 2 písm. a) vypúšťa. 

 

Z dôvodu precizovania vnútornej systematiky zákona sa do § 32 presúva ustanovenie (pôvodne
§ 33 ods. 5), ktoré právo na poskytnutie informácií za určitých okolností a v súlade so smernicou 2004/48/ES obmedzuje.

 

K bodu 25

 

Doterajší nadpis nad § 33 „Prerokúvanie sporov“ nebol vhodný, nakoľko popri súdoch prerokúval spory súvisiace so zrušením patentov (§ 46 a 47) aj Úrad priemyselného vlastníctva SR. Zavádza sa preto presnejší názov „Súdna ochrana práv“.

 

K bodu 26

 

Zmena odkazu 13c) zohľadňuje fakt, že Civilný sporový poriadok v § 25 určil, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je v prvom stupni Okresný súd Banská Bystrica a odvolacím súdom je Krajský súd v Banskej Bystrici. Významné je aj tzv. kolízne pravidlo (§ 25 ods. 3 CSP), ktoré jednoznačne stanovuje, že uvedené súdy sú príslušné aj v prípade, ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo povahu autorskoprávneho sporu.

 

K bodu 27

 

Kľúčovým prvkom riešenia každého súdneho sporu z priemyselného vlastníctva je kvalifikované posúdenie, či údajný porušovateľ resp. ohrozovateľ svojím konaním skutočne zasahuje do rozsahu ochrany. Zvlášť náročné je to v prípade ochrany patentom a úžitkovým vzorom. S cieľom prispieť k lepšej kvalite tohto posúdenia sa dopĺňa v § 33 ods. 5 možnosť, aby sa konajúci súd na návrh niektorej zo strán sporu obrátil priamo na úrad so žiadosťou o odborné vyjadrenie v zmysle § 206 Civilného sporového poriadku k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z konkrétneho patentu (§ 13). Tak ako nebol ani doteraz, súd nebude obsahom odborného vyjadrenia viazaný, vyhodnotí ho ako jeden z dôkazov.

 

K bodu 28

 

Dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s neodkladnými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 324 až 345), pričom patentový zákon v § 34 obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia, čo zohľadňuje aj nadpis § 34.

 

 

K bodu 29

 

Znenie § 35 ods. 3 bolo precizované a vnútorný odkaz bol zmenený s ohľadom na zmeny v § 79.

 

K bodom 30 až 32

 

Zmeny v § 35 ods. 4, 6 až 8 precizujú implementáciu Dohovoru o patentovom práve a Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o patentovom práve, konkrétne čl. 5 ods. 6 písm. b) Dohovoru o patentovom práve a pravidlo 2 ods. 3 a pravidlo 2 ods. 4 bod iv) Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o patentovom práve.  

 

K bodu 33

 

V § 35a ods. 1 sa znenie mierne upravuje, aby bolo jednoznačné, že ak chce prihlasovateľ časť podania, ktorá sa javí ako opis, nahradiť odkazom na prvú prihlášku, musí tak urobiť už pri podaní prihlášky v súlade s čl. 5 ods. 7 písm. a) Dohovoru o patentovom práve.

 

K bodom 34 až 37

 

V záujme lepšej čitateľnosti a vnútornej systematiky zákona sa precizujú vnútorné odkazy
v rámci § 36. Zároveň sa dopĺňa odkaz 14b) a k nemu príslušná poznámka pod čiarou, ktorej účelom je poukázanie na konkrétne ustanovenie Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.

     

 

K bodom 38 a 39

 

Precizuje sa znenie § 36a a v záujme právnej istoty na strane prihlasovateľa sa spresňuje určenie začiatku plynutia lehoty, dokedy je prihlasovateľ povinný podať odbočenú patentovú prihlášku. Táto dvojmesačná lehota sa počítala od doručenia negatívneho rozhodnutia o prihláške úžitkového vzoru. Nové znenie § 36a posúva začiatok plynutia tejto lehoty až od právoplatnosti rozhodnutia.

 

Vypustením odseku 2 sa znižuje administratívna záťaž na strane prihlasovateľov, ktorí už nie sú povinní predkladať rovnopis prihlášky úžitkového vzoru, nakoľko túto má úrad k dispozícii.

 

K bodu 40

 

Zmena vo vnútorných odkazoch v § 37 ods. 1 bola vyvolaná zmenami v § 10 až 12.

 

K bodu 41

 

Mení sa len slovesné vyjadrenie („smie“ - „môže“) podmienky jednotnosti vynálezu, ako je vyjadrená v § 37 ods. 3 patentového zákona a v súlade s analogickým znením § 32 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodu 42

 

V záujme odstránenia nejasností sa dopĺňa znenie § 37 ods. 5 písm. f) tak, aby bolo zrejmé, že v prípade zamestnaneckého vynálezu (§ 11), prihlasovateľ (zamestnávateľ) nie je povinný k prihláške pripájať nejaký konkrétny doklad, ale postačuje jednoduchý údaj, resp. vyhlásenie, že predmetom prihlášky je zamestnanecký vynález.

 

K bodu 43

 

Precizuje sa poznámka pod čiarou. 

 

K bodu 44

 

Nové znenie § 39 ods. 1 zohľadňuje terminológiu používanú v Civilnom sporovom poriadku. Podmienkou prerušenia konania o prihláške je podanie žiadosti niektorej zo strán sporu, ktorého predmetom je právo na riešenie, a priloženie rovnopisu žaloby potvrdeného súdom.

 

K bodu 45

 

Zmena znenia ustanovenia § 39 ods. 3 nadväzuje na zmenu ustanovení § 48, v dôsledku ktorej už úrad nerozhoduje o prepise patentu, ale na základe žiadosti podloženej právoplatným rozhodnutím súdu len vyznačí zmenu majiteľa patentu (prípadne prihlasovateľa) v registri. Kým doterajšia právna úprava pre pokračovanie v prerušenom konaní vyžadovala nadobudnutie právoplatnosti úradného rozhodnutia o prepise a odňatí patentu, úrad bude v prerušenom konaní podľa § 39 ods. 1 pokračovať po tom, čo mu bude predložené právoplatné rozhodnutie súdu o práve na riešenie.

 

K bodu 46

 

V rámci predbežného prieskumu podľa § 40 úrad skúma aj splnenie podmienok odbočenia z prihlášky úžitkového vzoru podľa § 36a.

 

K bodu 47

 

V § 40 ods. 1 písm. f) sa zjednodušuje text a mení sa vnútorný odkaz.

 

K bodom 48 až 50

 

V § 40 ods. 3 sa menia vnútorné odkazy tak, aby bolo jednoznačne stanovené, v ktorých prípadoch úrad konanie zastaví, ak nie sú vytýkané nedostatky prihlasovateľom odstránené. Medzi tieto prípady však nepatrí situácia, keď odkaz na prvú prihlášku neobsahuje všetky povinné náležitosti podľa § 35 ods. 2, a prihlasovateľ ich ani na výzvu úradu neodstráni, pretože vtedy sa prihláška považuje za nepodanú v súlade s § 35 ods. 4. V § 40 ods. 4 sa posledná veta vhodnejšie formuluje v súlade s pravidlami slovenského pravopisu. V § 41 ods. 2 sa jednoznačne stanovuje, že skoršie zverejnenie prihlášky po splnení zákonných podmienok je kompetenciou úradu. 

K bodu 51

 

V nadväznosti na zavedenie nových inštitútov s názvom „rešerš medzinárodného typu“ (§ 41a) a „rešerš v prioritnej lehote“ (§ 41b), sa v § 41 ods. 3 nahrádza doteraz zavedená skratka „rešerš“  novou, vhodnejšou skratkou „rešeršná správa“. 

 

K bodu 52

 

Po prvý krát sa do slovenského patentového práva (§ 41a) zavádza rešerš medzinárodného typu v zmysle čl. 15 ods. 5 Zmluvy o patentovej spolupráci. Prihlasovateľ môže požiadať úrad, aby umožnil orgánu pre medzinárodnú rešerš vykonať rešerš medzinárodného typu na predmet prihlášky. Príslušným orgánom na vykonanie rešerše medzinárodného typu je v súlade s čl. 15 ods. 5 písm. c) prvá veta Zmluvy o patentovej spolupráci buď Európsky patentový úrad alebo Vyšehradský patentový inštitút. Úrad za žiadosť nevyberá žiadne poplatky, tie sa platia priamo príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš. Hlavnou výhodou rešerše medzinárodného typu z pohľadu prihlasovateľa je získanie kvalifikovaných informácií o stave techniky, ktoré mu môžu pomôcť v rámci jeho patentovej stratégie pri ďalších krokoch smerujúcich k patentovej ochrane v zahraničí.

 

Ak sú splnené podmienky odseku 2, teda žiadosť podal prihlasovateľ v lehote do šiestich mesiacov od vzniku práva prednosti a súčasne v konaní o prihláške bola predložená správa
o rešerši medzinárodného typu vykonanej úradom ako pobočkou Vyšehradského patentového inštitútu, úrad správu o rešerši zverejní spolu s prihláškou vo vestníku a prihliadne na ňu pri úplnom prieskume. Ak si prihlasovateľ vybral za orgán pre medzinárodnú rešerš Vyšehradský patentový inštitút, zaplatí v takom prípade len polovicu zo správneho poplatku za úplný prieskum [Položka 216 písm. c) Sadzobníka správnych poplatkov]. Táto zľava je opodstatnená najmä tým, že úrad už má k dispozícii správu o rešerši medzinárodného typu, ktorú vykonávali patentoví experti úradu.

 

Rešerš v prioritnej lehote (§ 41b) predstavuje novú službu pre prihlasovateľov, i keď úrad poskytoval obdobnú službu na základe podmienok zverejnených vo vestníku úradu č. 12/2011. V záujme transparentnosti a zodpovednosti pri poskytovaní služieb verejnosti sa javí ako vhodnejšie definovať základné náležitosti priamo v patentovom zákone. Podstatou služby rešerš v prioritnej lehote je poskytnúť prihlasovateľovi už krátko po podaní prihlášky kvalifikovanú informáciu o stave techniky vo vzťahu k predmetu prihlášky. Prihlasovateľ sa tak môže rozhodnúť, či v prioritnej lehote 12 mesiacov podľa čl. 4 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva podá prihlášku so zhodným predmetom v zahraničí. Žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote musí byť podaná spolu s prihláškou. Zároveň prihlasovateľ nemôže v prihláške uplatňovať prioritu z inej prihlášky. Ak úrad zistí, že niektorá z týchto základných podmienok nie je splnená, považuje žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote za nepodanú (odsek 3). Ak úrad v rámci predbežného prieskumu zistí, že prihláška alebo predmet prihlášky obsahuje nedostatky, ktoré by mohli byť dôvodom zastavenia konania o prihláške alebo dôvodom pre zamietnutie prihlášky, na podanú žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote nemusí prihliadať (odsek 4). V prípade, ak by úrad nedodržal deväťmesačnú lehotu, vráti prihlasovateľovi zaplatený správny poplatok [Položka 216 písm. h) Sadzobníka správnych poplatkov] v zmysle § 10 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch.

K bodom 53 a 54

 

V záujme transparentnosti sa v § 43 jednoznačne stanovuje, že osoba odlišná od prihlasovateľa, ktorá podala žiadosť o vykonanie úplného prieskumu, sa nestáva účastníkom konania. Úrad túto osobu s výsledkom úplného prieskumu oboznámi, zohľadňuje pritom všeobecné ustanovenia o sprístupnení údajov (§ 59). Obdobne je upravené postavenie podávateľa pripomienok proti zápisu ochrannej známky podľa § 29 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach.

 

K bodu 55

 

Spresňuje sa znenie § 44 ods. 3, ktorý upravuje zákaz udelenia viac ako jedného patentu jednému prihlasovateľovi, ktorý podal viac prihlášok so zhodným predmetom a dátumom prednosti. Ak si prihlasovateľ sám nevyberie, na základe ktorej prihlášky má úrad patent udeliť, úrad výber vykoná sám. Konanie o ostatných prihláškach úrad zastaví. 

 

K bodu 56

 

Zmena vo vnútorných odkazoch v 46 ods. 1 písm. e) bola vyvolaná zmenami v § 10 až 12.

 

K bodu 57

 

Vzhľadom na zavedenú skratku „udržiavací poplatok“ (§ 21 ods. 4) sa odkaz na osobitný predpis vypúšťa ako nadbytočný.

 

K bodu 58

 

Aj podľa doterajšej úpravy (§ 46 ods. 5) úrad mohol zrušiť patent na návrh jeho majiteľa bez ohľadu na existenciu hmotnoprávnych dôvodov zrušenia (§ 46 ods. 1), avšak len čiastočne. Toto obmedzenie sa ruší aj s ohľadom na základné právo majiteľa (vlastníka) slobodne disponovať so svojím majetkom (vlastníctvom), vrátane jeho likvidácie. Toto právo majiteľa patentu je však obmedzené právami tretích osôb, ktoré by mohli byť dotknuté (práva zapísané v registri) a preto sa vyžaduje predloženie ich písomného súhlasu pred zrušením patentu. Ďalšie obmedzenie spočíva v tom, že úrad nebude konať o návrhu majiteľa na čiastočné zrušenie patentu, ak prebieha konanie o zrušení patentu, spravidla iniciovaného treťou osobou, navrhovateľom. Majiteľ patentu má možnosť reagovať na podaný návrh na zrušenie zmenou patentových nárokov, opisu alebo výkresov v súlade s § 47 ods. 2.

 

K bodu 59

 

Základné náležitosti návrhu na zrušenie patentu z hľadiska jeho odôvodnenia a dôkazov boli  upravené vo vykonávacej vyhláške. Vzhľadom na ich procesný význam sa presúvajú priamo do zákona (§ 47 ods. 1). V § 47 ods. 2 sa zavádza mechanizmus, ktorým môže majiteľ patentu vhodne reagovať na podaný návrh na zrušenie a prípadne tak predísť pokračovaniu sporu. Majiteľ patentu podľa konkrétnych okolností môže najmä zmeniť patentové nároky, opis alebo výkresy tak, aby vykonané zmeny nešli nad rámec ochrany vyplývajúcej z patentu. V takom prípade sa uvedené zmeny stávajú podkladom pre ďalšie konanie. Zavádza sa právo navrhovateľa na oboznámenie sa s vyjadrením a prípadnými protinávrhmi majiteľa (§ 47 ods. 3). Posilňuje sa tak kontradiktórnosť konania. 

 

Výslovne sa zavádza možnosť [§ 47 ods. 4 písm. a)], aby úrad kedykoľvek v priebehu konania, podľa toho, kedy to považuje za potrebné, vyzval buď navrhovateľa alebo majiteľa patentu, aby sa vyjadrili k podaniu toho druhého, prípadne aby uviedli svoje stanovisko ku nejakej konkrétnej skutočnosti alebo skutočnostiam, ktoré sú podľa názoru úradu rozhodujúce v konaní. Aj týmto spôsobom sa realizuje princíp súčinnosti medzi úradom ako správnym orgánom a účastníkmi konania v zmysle § 3 ods. 2 zákona správneho poriadku.

 

Novinkou je aj ustanovenie § 47 ods. 4 písm. b), ktoré umožňuje úradu v zrušovacom konaní stanoviť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia. Lehota je spoločná pre oboch účastníkov a na vyjadrenia doručené po jej uplynutí úrad neprihliada, na čo musia byť účastníci vopred upozornení. Týmto procesne transparentným spôsobom je možné ukončiť niekedy zdĺhavé výmeny názorov medzi účastníkmi, z ktorých každý akoby chcel mať posledné slovo.

 

V  konaní o návrhu na zrušenie patentu sa zachováva inštitút ústneho pojednávania (§ 47 ods. 7 a 8), sprísňujú sa však podmienky, kedy úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania. V žiadosti musia byť uvedené dôležité dôvody a musí byť podaná bezodkladne potom, ako sa o nich účastník dozvedel. Neurčitý pojem „dôležité dôvody“ je možné vykladať a aplikovať obdobným spôsobom ako v súdnom konaní podľa Civilnom sporovom poriadku (§ 183).

 

V § 47 ods. 9 sa precizuje koncentrácia na strane navrhovateľa zrušenia. Navrhovateľ je viazaný hmotnoprávnymi dôvodmi zrušenia patentu (§ 46 ods. 1), ktoré uviedol v návrhu, ako aj predloženými alebo označenými dôkazmi smerujúcimi k preukázaniu nesplnenia podmienok patentovateľnosti. Po podaní návrhu navrhovateľ už nie je oprávnený návrh v tomto smere rozširovať či dopĺňať a úrad na takéto úkony neprihliada. S cieľom jednoznačne stanoviť právny rámec konania o zrušení patentu začatom z úradnej moci, ustanovuje sa (§ 47 ods. 10) primeraná aplikácia ustanovení upravujúcich konanie o návrhu na zrušenie patentu. 

 

Novou právnou úpravou ustanovenia § 48 dochádza k zmene v konaní o prepise majiteľa patentu (resp. prihlasovateľa) v registri úradu. Doteraz dochádzalo k prepisu majiteľa patentu na základe rozhodnutia úradu o odňatí a prepise patentu a to na návrh a po tom, čo bol úradu predložený právoplatný rozsudok súdu o práve na riešenie. Takáto právna úprava bola príliš formalistická a ako vhodnejšie sa javí jednoduchšie riešenie, keď úrad, bez toho, aby vydával rozhodnutie o odňatí a prepise patentu, len vyznačil zmenu v osobe majiteľa patentu v registri a to v súlade s predloženým právoplatným rozsudkom. Nová právna úprava predlžuje lehotu na podanie žiadosti o prepis z troch na šesť mesiacov a to v súlade s obdobnou úpravou pri iných predmetoch priemyselného vlastníctva.

 

Určovacie konanie (§ 49) sa významne zjednodušuje. Odsek 2 výslovne stanovuje, že účastníkom je výlučne žiadateľ, teda osoba, ktorá žiadosť o určenie podala. Nie je pritom podstatné, či je žiadateľom majiteľ patentu alebo akákoľvek iná osoba. Na druhej strane odsek 1 zdôrazňuje význam jasného a úplného opísania predmetu určenia, za čo nesie zodpovednosť samotný žiadateľ. Ak nie sú tieto základné podmienky splnené, úrad určovacie konanie zastaví (odsek 4). Určovacie konanie sa prerušuje bez nutnosti vydávať o tom rozhodnutia priamo zo zákona (odsek 3), ak sa vo vzťahu k tomu istému patentu začalo zrušovacie konanie alebo bol úrad požiadaný súdom o odborné vyjadrenie v zmysle § 33 ods. 5. Proti rozhodnutiu vydanému v určovacom konaní, teda proti rozhodnutiu o zastavení určovacieho konania podľa odseku 4 a proti samotnému rozhodnutiu o určení, nie je prípustný rozklad [§ 55 ods. 4 písm. d)]. Dôvodom pre vylúčenie rozkladu je, že v určovacom konaní úrad nerozhoduje o právach, oprávnených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

 

V súvislosti v právnou úpravou v § 50 možno poukázať na zavedenie zápisu exekúcie do registra. Povinnosť zabezpečiť zápis exekúcie do registra ochranných známok ukladá členským štátom EÚ čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (čl. 24 ods. 2). Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu exekúcie postihnutím práv z prihlášky aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oprávneného v exekučnom konaní. Vzhľadom na význam zápisu exekúcie vo verejných registroch, ktorou sa zvyšuje právna istota a ochrana dobromyseľných tretích osôb, sa zavádza možnosť zápisu exekúcie aj do registrov ostatných predmetov priemyselného vlastníctva. Z dôvodu náležitej úpravy informačných systémov úradu, predmetné novelizačné body nadobudnú neskoršiu účinnosť (1. januára 2019).

 

Znenie § 50 ods. 1 v spojení s vykonávacou vyhláškou výslovne upravuje základné náležitosti žiadosti o zápis licencie, záložného práva, prevodu alebo prechodu patentu a súdneho sporu do registra a štandardný proces odstraňovania nedostatkov žiadosti. Doterajšie znenie § 50 ods. 1 iba odkazovalo na primeranú aplikáciu § 47 ods. 1, ktorá nemusela byť vždy vhodná.

   

Znenie § 50 ods. 4 zohľadňuje terminológiou používanú v Civilnom sporovom poriadku. Podmienkou zápisu sporu do registra je podanie žiadosti niektorej zo strán sporu, ktorého predmetom je právo na riešenie, a priloženie rovnopisu žaloby potvrdeného súdom. Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu súdneho sporu aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota strán súdneho sporu.

 

Procesné inštitúty predĺženie lehoty a pokračovanie v konaní (§ 51) sa zjednodušujú. Zmenou
v odseku 2 sa upúšťa pri žiadosti o pokračovanie v konaní od požiadavky, aby sa zároveň s touto žiadosťou urobil aj zmeškaný úkon; postačuje ak je aj zmeškaný úkon urobený v rámci dvojmesačnej lehoty. V nadväznosti na zmeny v § 47 sa nanovo upravuje vymedzenie úradom určených lehôt, pri ktorých nemožno vyhovieť žiadostiam o pokračovanie v konaní.  

 

Obdobne ako v prípade pokračovania v konaní aj pri žiadosti o uvedenie do predošlého stavu (§ 52) sa upúšťa od požiadavky, aby sa zároveň s touto žiadosťou urobil aj zmeškaný úkon; stačí ak je aj zmeškaný úkon v rámci zákonných lehôt upravených v odseku 1. Vzhľadom na zmeny v § 47 ako aj zmeny v § 55 (rozklad) sa rozširuje okruh lehôt, kedy tento výnimočný nápravný inštitút nemožno uplatniť.

 

 

 

K bodu 60

 

V § 53 ods. 1 došlo len k odstráneniu nevhodne upravenej legislatívnej skratky („účastník“), ktorá, vzhľadom na túto novelu, stratila svoje opodstatnenie.

 

K bodu 61

 

Vypustením doterajšej úpravy trov konania (§ 54), ktorá sa v iných zákonoch v oblasti priemyselného vlastníctva nevyskytovala, vzniká priestor na komplexnú úpravu trov konania s ohľadom najmä na sporové konania. Takejto novej právnej úprave trov konania a ich náhrad by mala predchádzať odborná diskusia so zainteresovanými partnermi s cieľom identifikovať také procesné pravidlá, ktoré by zabezpečili spravodlivú, efektívnu, adresnú a transparentnú úpravu trov konania a ich náhrad a to tak z úradu ako aj účastníkov konania.     

 

K bodu 62

 

Ustanovenia o rozklade (§ 55) sa napriek novému zneniu (vrátane nového nadpisu) výrazne nemenia. Novinkou je umožnenie účastníkom konania podať odôvodnenie rozkladu v dodatočnej lehote dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu. Ide o inštitút, ktorý sa osvedčil napr. v konaniach o ochranných známkach a ktorý poskytuje účastníkom viac času na formulovanie dôvodov rozkladu. Rozsahom rozkladu je totiž úrad viazaný s výnimkami uvedenými v zákone (odsek 2). Aby však nedochádzalo k neúmernému predlžovaniu konania o rozklade a aby bola zabezpečená náležitá úroveň právnej istoty, je pri zákonnej lehote na podanie odôvodnenia rozkladu, ako aj na podanie samotného rozkladu vylúčené uvedenie do predošlého stavu (§ 52). V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad len proti dôvodom rozhodnutia, čo je štandardom aj v civilnom súdnom konaní (§ 239 ods. 2, § 358 a § 423 Civilného sporového poriadku).

 

K bodu 63

 

Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou.

 

K bodom 64 a 65

 

V ustanoveniach o registri a vestníku (§ 57) sa precizuje znenie odkazu na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (odsek 4) a tiež vymedzenie skutočností, ktoré sa zverejňujú vo vestníku (odsek 6) v súlade s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva.

 

K bodu 66

 

Zmena vnútorného odkazu v 59 ods. 8 súvisí so zmenami právnej úpravy zamestnaneckého vynálezu (§ 11).

 

 

 

K bodu 67

 

Zmena vnútorných odkazov v 60 ods. 5 súvisí so zmenami právnej úpravy pokračovania
v konaní (§ 51 ods. 6) a uvedenia do predošlého stavu (§ 52. ods. 6 a 7).

K bodu 68

 

Právna úprava zrušenia európskeho patentu s určením pre Slovenskú republiku (§ 65 ods. 5) sa mení v tom zmysle, že odkazuje na zákonné dôvody zrušenia patentu (§ 46) ako aj na procesnú úpravu zrušovacieho konania (§ 47). Táto národná zákonná úprava zrušenia patentu sa tak v celom rozsahu vzťahuje aj na zrušenie európskeho patentu s určením pre Slovenskú republiku. V tejto súvislosti je však potrebné poznamenať, že čl. 138 Európskeho patentového dohovoru s názvom „Zrušenie európskych patentov“, ktorý je systematicky zaradený do časti VIII s názvom „Vplyvy na vnútroštátne právo“ limituje dôvody zrušenia európskeho patentu len na tie, ktoré sú uvedené v samotnom Európskom patentovom dohovore.

 

K bodu 69

 

Zavádza sa osobitné ustanovenie o dobe platnosti dodatkového ochranného osvedčenia (§ 67a), ktoré predstavuje implementáciu príslušných nariadení Európskej únie. Aplikovať sa bude v prípadoch, keď by mala byť doba platnosti dodatkového ochranného osvedčenia prepočítaná a zmenená, pretože v žiadosti o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia bol uvedený nesprávny dátum prvého povolenia na trh v Európskej únii. Účastníkmi konania podľa tohto osobitného ustanovenia bude popri navrhovateľovi vždy aj majiteľ dodatkového ochranného osvedčenia.

 

K bodu 70

 

Spoločné ustanovenia (§ 79), ktoré upravujú niektoré procesné inštitúty v konaní pred úradom, sa komplexne prepracovali a zosúladili s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva. Okrem iného sa vypúšťa pojem „oprávnený zástupca“ (odsek 2), zjednocuje sa rozsah subsidiárnej aplikácie správneho poriadku (odsek 6). 

 

V odseku 10 sa precizuje právna úprava zastavenia konania v prípade späťvzatia podania. Úrad na základe späťvzatia návrhu nie je povinný zastaviť konanie a môže v konaní pokračovať, ak by mohol začať takéto konania aj z úradnej moci (napr. konanie o zrušení patentu). Je potrebné uviesť, že pôjde skôr o výnimočné prípady, kedy v konaní preváži zásada oficiality nad dispozičnou zásadou a rozhodujúci význam má v tomto smere úvaha úradu. 

 

V odseku 11 sa zavádza inštitút prerušenia konania pred úradom z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, licenčná zmluva, záložná zmluva) alebo tiež určenie, kto je majiteľom či spolumajiteľom patentu. Úrad rozhodne o prerušení konania procesným rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný rozklad [§ 55 ods. 4 písm. b)]. Úrad síce pokračuje v prerušenom konaní aj bez návrhu, ale v záujme plynulého a efektívneho vedenia konania sa predpokladá aj súčinnosť zo strany účastníkov konania, ktorí by mali úrad včas informovať o ukončení a výsledku konania o predbežnej otázke.

 

V odsekoch 12, 14 a 15 sa štandardizuje a zjednocuje právna úprava podania na úrad a to podobným spôsobom ako v Civilnom sporovom poriadku (§ 123 a nasl.). Ak je podanie urobené v elektronickej podobe, je potrebné ho autorizovať v súlade so zákonom o e-Governmente. V opačnom prípade je potrebné na úrad dodatočne doručiť podanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované v súlade so zákonom o e-Governmente. Je potrebné zdôrazniť, že úrad na dodatočné doručenie podania účastníkov nevyzýva. V odseku 15 sa zavádza výnimka pre podávanie prostredníctvom informačných systémov medzinárodných organizácii (najmä Svetová organizácia duševného vlastníctva – WIPO a Európska patentová organizácia – EPO) a Európskej únie za podmienky, že ide o tzv. uzavreté systémy v súlade s nariadením eIDAS.

 

K bodom 71 až 75

 

Do splnomocňovacích ustanovení (§ 80) sa dopĺňa splnomocnenie pre úrad vo vykonávacej vyhláške ustanoviť podrobnosti o forme a štandardoch prihlášky [§ 80 písm. b)], ktoré  nemali všeobecne záväznú podobu a boli publikované len vo forme inštrukcie úradu. V súvislosti so zavedením inštitútu rešerše medzinárodného typu (§ 41a) sa dopĺňa splnomocnenie pre úrad vo vykonávacej vyhláške  ustanoviť podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o vykonanie rešerše medzinárodného typu. Ďalej sa v splnomocňovacích ustanoveniach zohľadňuje nová úprava inštitútu prepisu (§ 48) a tiež zmeny v úprave podávania, doručovania (§ 79 ods. 12, 14 a 15).

 

K bodu 76

 

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia tak procesné (odseky 1 a 3), ako aj hmotnoprávne (odsek 4). Osobitné prechodné ustanovenia sa týkajú určovacích konaní právoplatne neskončených do 31. decembra 2017 (odsek 2).

 

K bodom 77 a 78

 

Ustanovenie o transpozičnej prílohe už patentový zákon obsahoval. Avšak vzhľadom na vloženie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2018 (§ 85a) bolo potrebné ustanovenia o transpozičnej prílohe upraviť v § 85b a aktualizovať jej nadpis.

 

K čl. II

(zákon č. 444/2002 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Aktualizácia poznámky pod čiarou reflektuje prijatie nových zákonov v oblasti ochranných známok a autorského práva.

 

 

K bodu 2

 

Doplnenie zohľadňuje novú úpravu zamestnaneckého režimu (§ 12), v zmysle ktorého pôvodca vynálezu nie je originárnym nositeľom práva na riešenie, ale toto patrí zo zákona priamo zamestnávateľovi. To isté platí aj v prípade dizajnu spoločenstva v zmysle čl. 14 ods. 3 nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva. 

 

K bodu 3

 

Keďže právomoc prerokúvať a rozhodovať spory o právo na dizajn prináleží súdom (28 ods. 1), je vhodné v záujme konzistentnosti pojem „príslušný orgán“ nahradiť pojmom „súd“.

 

K bodu 4

 

Základná konštrukcia zamestnaneckého režimu, ktorý je upravený v § 12, sa významne reformuje a precizuje. Na základe dlhodobého používania v praxi a aj s cieľom dosiahnutia jednotnosti právnych úprav zamestnaneckého režimu v celej oblasti priemyselného vlastníctva (patenty, úžitkové vzory a dizajny) sa do zákona o dizajnoch zavádza pojem „zamestnanecký dizajn“. Pokiaľ ide o samotnú podstatu zamestnaneckého režimu, upúšťa sa od koncepcie prechodu, resp. prevodu práva na dizajn z pôvodcu na zamestnávateľa, ktorá mohla vyvolávať určité pochybnosti. Odsek 1 jednoznačne stanoví, že v prípade zamestnaneckého dizajnu právo na dizajn patrí priamo zamestnávateľovi. 

 

Nevyhnutnou podmienkou začatia plynutia zákonnej lehoty ostáva aj naďalej písomné upovedomenie zo strany pôvodcu adresované zamestnávateľovi (odsek 2).

 

Zamestnávateľ môže uplatniť právo na riešenie v zákonnej trojmesačnej lehote buď obvyklým spôsobom tak, tzn. písomným vyhlásením adresovaným pôvodcovi, alebo – čo je novinka – podaním prihlášky dizajnu, prihlášky dizajnu Spoločenstva alebo medzinárodnej prihlášky podľa Haagskej dohody o medzinárodnom zápise dizajnov. Zákon pritom stanovuje dve podmienky: predmetom prihlášky je zamestnanecký dizajn a v prihláške je označený jeho pôvodca a to menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a štátnou príslušnosťou v súlade s vykonávacou vyhláškou [§ 2 písm. b] alebo podľa predpisov upravujúcich náležitosti prihlášky dizajnu Spoločenstva alebo medzinárodnej prihlášky. Po písomnom uplatnení práva na dizajn (odsek 3) sa zavádza pre zamestnávateľa nová povinnosť informovať pôvodcu o následne zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého dizajnu, najmä o podanej prihláške, a to bez ohľadu skutočnosť, či prihláška sleduje národnú ochranu, jednotnú ochranu na úrovni EÚ alebo medzinárodnú ochranu. 

 

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu k pôvodcovi predlžuje aj na obdobie po uplatnení práva na dizajn zamestnávateľom (odsek 3) a vo vzťahuje k zamestnávateľovi aj na obdobie po prechode práva na dizajn na pôvodcu (odsek 4). V oboch prípadoch povinnosť mlčanlivosti trvá až do sprístupnenia zamestnaneckého dizajnu verejnosti zverejnením prihlášky, prihlášky dizajnu Spoločenstva alebo medzinárodnej prihlášky, ako aj dobrovoľným zverejnením zamestnaneckého dizajnu samotným nositeľom práva na dizajn alebo s jeho súhlasom.  

Podmienky vzniku nároku na primeranú odmenu ani spôsob jej výpočtu sa nemenia (odsek 6), v záujme obojstrannej právnej istoty sa dopĺňa určenie splatnosti odmeny, v tejto súvislosti sa len dopĺňa právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie (odsek 7), okrem doterajšieho prípadu, keď odmena zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím zamestnaneckého dizajnu, aj v prípade, ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia zákonných podmienok primeranosti podľa odseku 6. S cieľom posilniť efektívny výkon práva na dodatočné vyrovnanie sa zavádza aj informačný nárok pôvodcu (zamestnanca) so zodpovedajúcou povinnosťou zamestnávateľa poskytnúť pôvodcovi dizajnu podklady nevyhnutné na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Ak by boli poskytnuté pôvodcovi informácie označené ako dôverné, bude viazaný mlčanlivosťou voči tretím osobám. Ďalšou novinkou v úprave práva na dodatočné vyrovnanie je zavedenie trojročného odkladu tak na uplatnenie nároku na dodatočné vyrovnanie, ako aj na uplatnenie spomínaného informačného nároku. Dĺžka tohto obdobia je primeraná na posúdenie reálneho využitia dizajnu. Ak právo na dodatočné vyrovnanie pôvodcovi vzniklo, v záujme obojstrannej právnej istoty a spravodlivosti zákon stanovuje, že toto právo trvá minimálne počas trvania ochrany zamestnaneckého dizajnu. 

 

Ak v dôsledku porušenia niektorej z povinností vyplývajúcich zo zamestnaneckého režimu pre ktorúkoľvek z účastníkov tohto civilnoprávneho vzťahu (odsek 10), teda tak na strane pôvodcu ako aj na strane zamestnávateľa, vznikne škoda alebo iná ujma, môže sa poškodený domáhať jej náhrady. Zodpovednosť za škodu typicky prichádza do úvahy v prípade porušenia povinnosti pôvodcu upovedomiť zamestnávateľa o vytvorení zamestnaneckého dizajnu (odsek 2), porušenia povinnosti mlčanlivosti (odsek 5 a 7) a porušenia informačnej povinnosti (odsek 7).

        

K bodom 5 až 9

 

Účelom zmien a doplnení ustanovenia týkajúceho sa prevodu a prechodu práva na dizajn je precizovanie právnej úpravy, ako aj potreba zohľadnenia zmien vyplývajúcich z novej úpravy zamestnaneckého dizajnu (§12).

 

K bodu 10

 

Zavádza sa jednoznačná úprava kompetencií medzi úradom a súdom v otázkach majiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2008, sp. zn. 1 Obdo V 37/2007 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2010). Uvedené doplnenie súvisí aj s platným znením § 48 ods. 2, ktorým je stanovená vyvrátiteľná domnienka platnosti údajov v registri, pokiaľ „príslušný orgán“ nerozhodne inak.

 

Zapísaný dizajn, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (patent, úžitkový vzor, ochranná známka), môže mať viacerých spolumajiteľov. Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi zapísaného dizajnu sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka).

 

V záujme zabezpečenia principiálnej jednotnosti právnej úpravy prierezových, horizontálnych inštitútov v  predpisoch upravujúcich jednotlivé predmety priemyselného vlastníctva, medzi ktoré patrí aj spolumajiteľstvo, dochádza k úprave tohto inštitútu aj v zákone o dizajnoch. V zásade platí, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké. Vychádzajúc z dispozitívnej povahy právnej úpravy (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že spolumajitelia si môžu výšku podielov dohodnúť inak.

 

Každý zo spolumajiteľov právo využívať predmet priemyselného vlastníctva (t.j. zapísaný dizajn) ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv a podať žalobu podľa Civilného sporového konania alebo – v prípade uplatnenia finančných nárokov – návrh podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Disponovať so svojím spolumajiteľským podielom môže každý zo spolumajiteľov samostatne s obmedzením vyplývajúcim z predkupného práva ostatných spolumajiteľov v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.

 

Ak spolumajiteľ zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu alebo sa vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho spolumajiteľský podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov zapísaného dizajnu v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom.

  

K bodu 11

 

Následkom vyčerpania práv k zapísanému dizajnu je, že jeho majiteľ nemôže uplatňovať svoje práva k zapísanému dizajnu a tretím osobám zakázať nakladať s výrobkom, v ktorom je chránený dizajn stelesnený alebo na ktorom je použitý, v prípade, ak bol takýto výrobok majiteľom zapísaného dizajnu, prípadne s jeho súhlasom, už uvedený na trh.

 

Koncept vyčerpania práv je spojený s uplatňovaním rôznych zemepisných limitov; ako tzv. koncept národný, medzinárodný alebo regionálny. V Európskej únii bol článkom 15 smernice 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov zavedený jednotný koncept regionálneho vyčerpania práv; tzn. práva k zapísanému dizajnu sa vyčerpajú iba v súvislosti s výrobkami, ktoré boli prvýkrát uvedené na trh v niektorom z 28 členských štátov EÚ, resp. štátov Európskeho hospodárskeho priestoru (navyše Island, Nórsko, Lichtenštajnsko). V uvedenom zmysle dochádza k zosúladeniu právnej úpravy vyčerpania v oblasti priemyselného vlastníctva (porovnaj § 16 ods. 1 patentového zákona, § 15 ods. 1 zákona o ochranných známkach).

 

K bodu 12

 

V záujme zabezpečenia principiálnej jednotnosti právnej úpravy prierezových, horizontálnych inštitútov, medzi ktoré patrí aj prevod alebo prechod predmetov priemyselných práv, dochádza k úprave týchto inštitútov aj v zákone o dizajnoch (§ 21 a 22), a to aj vrátane súvisiaceho ustanovenia § 42. Právna úprava prevodu resp. prechodu zapísaného dizajnu, resp. práv z prihlášky je precizovaná a doplnená o štandardné vymedzenie podmienok a požiadaviek aplikovateľných pri podávaní žiadosti o zápis prevodu resp. prechodu do registra.

 

Právna úprava záložného práva k zapísanému dizajnu (§ 23) sa zjednodušuje a zosúlaďuje (aj terminologicky) so všeobecnou úpravou záložného práva v Občianskom zákonníku (§ 151a a nasl.). Žiadosť o zápis záložného práva môže podať aj záložný veriteľ, a nielen záložca, ako by vyplývalo z Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 1). Pokiaľ ide o zápis zmeny alebo zániku záložného práva k zapísanému dizajnu, uplatňujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 2 a § 151md ods. 2 a 3). Novinkou je právna úprava záložného práva k prihláške (§ 23 ods. 4), ktorá v nadväznosti aj na možnosť zriadiť záložné právo k právu, resp. majetkovej hodnote, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, ako ustanovuje Občiansky zákonník (151d ods. 4), zavádza pravidlo zachovania zápisu záložného práva aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota záložného veriteľa.

 

Zmeny sa dotýkajú aj oblasti úpravy licenčných vzťahov v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorá je ďalšou prierezovou, horizontálnou oblasťou v priemyselných právach vyžadujúcou principiálnu jednotnosť.

 

Pre úpravu licenčných vzťahov je charakteristická subsidiárna aplikácia všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 508 a nasl.) s prednostnou aplikáciou osobitných ustanovení zákona o dizajnoch (§ 24). Návrhom sa dopĺňa precíznejšia úprava rozlišovania a definovanie výlučnej a nevýlučnej licencie ako aj jednoznačnú úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie pri zásahu do výlučných práv majiteľa zapísaného dizajnu. V záujme odstránenia pochybností sa spresňuje, že do registra sa zapisuje licencia a nie licenčná zmluva (§ 24 ods. 2).

  

Majiteľ dizajnu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve výslovne dohodnuté, že majiteľ udelil výlučnú licenciu, zavádza sa nevyvrátiteľná domnienka, že udelil nevýlučnú licenciu. Používanie pojmov „výlučná licencia“
a „nevýlučná licencia“ je v oblasti priemyselného vlastníctva dlhodobo zaužívané a tieto pojmy možno nájsť aj v  platnom znení patentového zákona (§ 25, 26, 27), ako aj v právnych predpisoch Európskej únie a niektorých medzinárodných zmluvách.

 

Definícia výlučnej licencie v zásade zodpovedá autorskoprávnej výhradnej licencii (§ 70 ods. 2 autorského zákona). Aj v oblasti priemyselného vlastníctva sa teda zavádza pravidlo, že udelením výlučnej licencie sa majiteľ sám obmedzuje v ďalšom využívaní jej predmetu, čím dochádza k odklonu od všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 1) a pod sankciou absolútnej neplatnosti je povinný zdržať sa udelenia ďalšej licencie tretej osobe. Aj keď zákon o dizajnoch výslovne nestanovuje túto povinnosť, licenčná zmluva, ktorou sa udeľuje výlučná licencia, vzhľadom na významné dôsledky vo vzťahu aj k tretím osobám by mala byť štandardne zapísaná do registra vedeného úradom, tak ako predpokladá ustanovenie § 509 ods. 1 Obchodného zákonníka.

 

Poskytnutie sublicencie vylučuje dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 2) a vylúčené by malo ostať aj postúpenie resp. prevod licencie. Prirodzene, zmluvné strany sa môžu dohodnúť inak.

        

Doterajšia úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie (doterajšie znenie § 24 ods. 7), i keď v súlade so smernicou 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, nezohľadňovala oprávnené záujmy a primárne postavenie majiteľa práv priemyselného vlastníctva a ani súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 514). Keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok jednoznačne stanovuje (čl. 25 ods. 3), v akých prípadoch má držiteľ licencie aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a neponecháva pre národné právo veľký priestor na vlastné legislatívne riešenie, je vhodné „limity“ európskeho zákonodarcu nasledovať v celej oblasti priemyselných práv. Aktívna legitimácia držiteľa licencie sa vymedzuje rovnakým spôsobom pre všetky predmety priemyselného vlastníctva, či už ide o ochranné známky, patenty, úžitkové vzory alebo dizajny.

 

Novinkou je právna úprava licencie na prihlášku (§ 24 ods. 9), ktorá zavádza pravidlo zachovania zápisu licencie aj po zápise dizajnu alebo po rozdelení hromadnej prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oboch strán licenčnej zmluvy.

 

Dochádza k precizovaniu právnej úpravy týkajúcej sa predlžovania platnosti zapísaného dizajnu (§ 25). Rozširuje sa okruh osôb oprávnených na podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu. Doterajšia právna úprava legitimovala na podanie takejto žiadosti len majiteľa, resp. spolumajiteľa zapísaného dizajnu; špecifické oprávnenia v tomto smere boli priznané aj záložnému veriteľovi (doterajší § 25 ods. 3, 5 a 6). Určuje sa okruh osôb oprávnených na podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu súladne s navrhovanými zmenami týkajúcich sa patentov a ochranných známok - majiteľ zapísaného dizajnu, záložný veriteľ a iná osoba, ktorá preukáže právny záujem. Za inú osobu, ktorá preukáže právny záujem, je možné považovať napríklad nadobúdateľa zapísaného dizajnu na základe zmluvného prevodu v čase pred samotným zápisom prevodu do registra, ktorý je bezpochyby osobou, ktorej právny záujem na predĺžení platnosti zapísaného dizajnu je nepopierateľný, pretože následkom nepodania žiadosti o predĺženie platnosti je skončenie platnosti, a teda zánik zapísaného dizajnu v zmysle § 26 zákona o dizajnoch.

 

K bodom 13 a 14

 

Dochádza k precizovaniu terminológie použitej v právnej úprave.

 

K bodu 15

 

Vhodné predpoklady na ďalšie posilňovanie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva vytvoril Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to najmä zavedením kauzálnej príslušnosti v sporoch z priemyselného vlastníctva (§ 25 CSP) a tiež v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch (§ 26 CSP). 

 

Dopĺňa sa nový nadpis nad § 27 „Vymáhanie práv“, V tomto ustanovení sa vymedzujú typické právne nároky, ktoré má majiteľ zapísaného dizajnu v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv podľa § 17. Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa tak porušenie práv, ako aj ohrozenie práv. Osobitné ustanovenie o vymáhaní práv sa však už nevzťahuje na akékoľvek právo chránené zákonom o dizajnoch (viď doterajšie znenie § 27 ods. 1), ale len na výlučné práva majiteľa zapísaného podľa § 17.

 

Pravdepodobne po prvý krát v histórií slovenského práva sa mimo Občianskeho zákonníka zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov (odseky 3 a 4). Nároky na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyplývajú zo zásahu do výlučných práv majiteľa sa premlčujú v dlhších premlčacích lehotách nasledovne. Osobitná subjektívna premlčacia lehota je tri roky namiesto doterajších dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 resp. 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Osobitná objektívna premlčacia lehota je päť rokov namiesto doterajších troch rokov podľa § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zhodne s § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zachováva desaťročná objektívna premlčacia lehota v prípade úmyselne spôsobenej škody, nemajetkovej ujmy resp. úmyselného bezdôvodného obohatenia.  

 

Hlavným dôvodom zavedenia osobitného režimu premlčania je potreba posilnenia právneho postavenia majiteľa patentu, ktorý v čase, keď sa dozvie o porušovaní, spravidla nemá dostatok informácii a dôkazov na uplatnenie finančných nárokov proti porušovateľovi (tzv. informačný deficit). Môže sa síce pokúsiť prekonať s využitím špecifických právnych inštitútov, akými sú najmä právo na informácie (§ 27a) a zabezpečenie dôkazov (§ 346 CSP), ktoré predstavujú transpozíciu smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Z hľadiska plynutia času však v režime Občianskeho zákonníka existovalo reálne riziko premlčania reparačných a satisfakčných nárokov majiteľa, pretože uplatnením práva na informácie alebo podaním návrhu na zabezpečenie dôkazu premlčacia doba nespočíva (§ 112 Občianskeho zákonníka), ale plynie ďalej. Teda aj aktívny majiteľ, ktorý sa včas dozvedel o neoprávnenom zásahu do jeho práv, a následne sa zákonným spôsobom snažil zhromaždiť dostatok podkladov na uplatnenie uvedených nárokov, to v režime Občianskeho zákonníka nemusel stihnúť.

 

Pokiaľ ide o premlčateľnosť nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch, je možné poukázať na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2014).   

  

Z dôvodov duplicity s  § 340 CSP sa vypúšťa  platný odsek 3 o zodpovednosti navrhovateľa za škodu spôsobenú nedôvodne navrhnutým neodkladným opatrením.

 

Cieľom výslovného stanovenia subsidiárnej aplikácie Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do výlučných práv majiteľa zapísaného dizajnu (mimozáväzkový civilný delikt), je posilnenie právnej istoty všetkých zúčastnených subjektov (najmä majiteľa zapísaného dizajnu, údajného porušovateľa alebo sprostredkovateľa zásahu) a zabezpečenie predvídateľného posúdenia a ustálenie relevantného právneho režimu zo strany konajúceho súdu.

 

Aktualizuje sa tiež text poznámky pod čiarou.

 

K bodom 16 až 18

 

Právo na informácie bolo do osobitných zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva zavedené v roku 2007 transpozíciou smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (článok 8). Zákonná úprava sa dopĺňa o „zamýšľaného predajcu“ a „poskytovateľa služieb“, tak ako je v platnom znení § 11 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Pod pojmom „zamýšľaný predajca“ (angl. „intended wholesaler or retailer“) sa rozumie predajca, ktorému bol tovar porušujúci alebo ohrozujúci práva podľa zákona o dizajnoch určený, spravidla pri dovoze na územie Slovenskej republiky.

 

Zároveň sa do § 27a presúva ustanovenie § 28 ods. 5, ktoré právo na poskytnutie informácií za určitých okolností obmedzuje a ktoré systematicky patrí práve do § 27a.

 

K bodu 19

 

Doterajší nadpis nad § 28 „Prerokúvanie sporov“ nie je vhodný a zavádza sa presnejší názov „Súdna ochrana práv“.

 

K bodu 20

 

Zmena odkazu v § 28 ods. 1 zohľadňuje fakt, že Civilný sporový poriadok v § 25 určil, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je v prvom stupni Okresný súd Banská Bystrica a odvolacím súdom je Krajský súd v Banskej Bystrici. Významné je aj tzv. kolízne pravidlo (§ 25 ods. 3 CSP), ktoré jednoznačne stanovuje, že uvedené súdy sú príslušné aj v prípade, ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo povahu autorskoprávneho sporu.

 

K bodu 21

 

Ustanovenie sa presúva do § 27a, kam systematicky patrí (nový § 27 ods. 4).

 

K bodu 22

 

Dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s nedokladanými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 324 až 345), pričom zákon o dizajnoch v § 29 obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia, čo zohľadňuje aj nadpis § 29.

 

K bodu 23

 

Matéria obsiahnutá v doterajšom § 30 sa presúva do štvrtej časti zákona Spoločné, splnomocňovacie, prechodné a zrušovacie ustanovenia (konkrétne § 49 ods. 4).

 

K bodu 24

 

Právo podať prihlášku má v zásade osoba, ktorá má právo na dizajn. Okruh týchto osôb je taxatívne vymedzený v § 31 prostredníctvom vnútorných odkazov, pričom v nadväznosti na zmeny súvisiace s inštitútom zamestnaneckého režimu sa dopĺňa vnútorný odkaz (§ 12 ods. 4). Zároveň sa dopĺňa aj vnútorný odkaz na § 13 ods. 1 (právny nástupca osôb, ktorým patrí právo na dizajn).

 

 

K bodu 25

 

Zmena v § 31 ods. 3 písm. f) je priamym dôsledkom zmien súvisiacich s inštitútom zamestnaneckého dizajnu (§ 12).

 

K bodu 26

 

Poznámka bod čiarou k odkazu 8) sa spresňuje.

 

K bodom 27 a 28

 

Doterajší § 32, pod ktorým je umiestnený nadpis „Právo prednosti“, neštandardným spôsobom obsahoval spoločnú úpravu dvoch v oblasti priemyselných práv významných inštitútov, konkrétne ide o deň podania prihlášky a právo prednosti. Dochádza k logickému oddeleniu úprav týchto dvoch inštitútov do dvoch osobitných paragrafov, a to bez obsahových zmien.

 

K bodom 29 a 30

 

V súlade s Civilným sporovým poriadkom sa precizuje terminológia týkajúca sa prerušenia konania o prihláške v prípade existencie súdneho sporu, ktorého predmetom je právo na dizajn. Úpravy sa týkajú aj súvisiaceho ustanovenia § 42 ods. 4.

 

K bodu 31

 

V súvislosti a v súlade so zmenou v § 49 ods. 2 (zastúpenie osôb, ktoré nemajú na území SR trvalý pobyt alebo sídlo v konaní pred úradom) dochádza k vypusteniu odkazu 11) a súvisiacej poznámky pod čiarou, tieto sú nahradené vnútorným odkazom na § 49 ods. 2.

 

K bodu 32

 

Jedným z dôvodov pre výmaz zapísaného dizajnu je skutočnosť, že jeho majiteľ nemá právo na dizajn. Okruh osôb, ktoré majú právo na dizajn je v zákone o dizajnoch štandardne vymedzený taxatívne prostredníctvom vnútorných odkazov; pozri aj odôvodnenie k bodu 24 (§ 31 ods. 1).

 

K bodu 33

 

Poznámka bod čiarou k odkazu 12) sa precizuje.

 

K bodu 34

 

Nahradzuje sa spojenie „ z vlastného podnetu“ vhodnejším spojením „z úradnej moci“ v súlade so zaužívanou terminológiou v oblasti priemyselného vlastníctva a v procesnom práve.

 

K bodu 35

 

Základné náležitosti návrhu na výmaz zapísaného dizajnu z hľadiska jeho odôvodnenia a dôkazov boli  upravené vo  vykonávacej vyhláške. Vzhľadom na ich procesný význam je vhodné ich všeobecné zakotvenie priamo v zákone (§ 38 ods. 1). 

 

Výslovne sa zavádza možnosť [§ 38 ods. 3 písm. a)], aby úrad kedykoľvek v priebehu konania, podľa toho kedy to považuje za potrebné, vyzval buď navrhovateľa alebo majiteľa zapísaného dizajnu, aby sa vyjadrili k podaniu druhej strany, prípadne aby uviedli svoje stanovisko ku konkrétnej skutočnosti, ktoré sú podľa názoru úradu rozhodujúce v konaní. Aj týmto spôsobom sa realizuje princíp súčinnosti medzi úradom ako správnym orgánom a účastníkmi konania v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

 

Novinkou je aj ustanovenie § 38 ods. 4 písm. b), ktoré umožňuje úradu v konaní o výmaze stanoviť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia. Lehota je spoločná pre oboch účastníkov a na vyjadrenia doručené po jej uplynutí úrad neprihliada, na čo musia byť účastníci vopred upozornení. Týmto procesne transparentným spôsobom je možné ukončiť niekedy zdĺhavé výmeny názorov medzi účastníkmi, z ktorých každý akoby chcel mať posledné slovo.

 

Vo výmazovom konaní sa zachováva inštitút ústneho pojednávania (§ 38 ods. 6 a 7), sprísňujú sa však podmienky, kedy úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania. V žiadosti musia byť uvedené dôležité dôvody a musí byť podaná bezodkladne potom, ako sa o nich účastník dozvedel. Neurčitý pojem „dôležité dôvody“ je možné vykladať a aplikovať obdobným spôsobom ako v súdnom konaní podľa Civilného sporového poriadku (§ 183 CSP).

 

V § 38 ods. 8 sa precizuje koncentrácia na strane navrhovateľa zrušenia. Navrhovateľ je viazaný hmotnoprávnymi dôvodmi výmazu zapísaného dizajnu, ktoré uviedol v návrhu, ako aj predloženými alebo označenými dôkazmi smerujúcimi k preukázaniu nesplnenia zápisných podmienok. Po podaní návrhu navrhovateľ už nie je oprávnený návrh v tomto smere rozširovať či dopĺňať a úrad na takéto úkony neprihliada.

 

S cieľom jednoznačne stanoviť právny rámec konania o výmaze zapísaného dizajnu začatom z úradnej moci, ustanovuje sa (§ 38 ods. 9) primeraná aplikácia ustanovení upravujúcich konanie o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu.

 

K bodu 36

 

Dochádza k úprave výšky kaucie, ktorú je navrhovateľ výmazu zapísaného dizajnu povinný zložiť s návrhom na výmaz. Navrhovaná výška 100 eur zodpovedá kaucii uplatňovanej v súvislosti s návrhom na zrušenie alebo vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú (pozri § 37 ods. 7 zákona o ochranných známkach).

 

K bodu 37

 

Navrhuje sa úprava ustanovenia § 40, ktorou dochádza k zmene v konaní o prepise majiteľa zapísaného dizajnu (resp. prihlasovateľa) v registri úradu. Doteraz dochádzalo k prepisu majiteľa zapísaného dizajnu až na základe právoplatného rozhodnutia úradu, ktorý ale o prepise (a odňatí) zapísaného dizajnu rozhoduje na návrh a po tom, čo mu je predložený právoplatný rozsudok súdu o práve na dizajn. Je teda zrejmé, že takáto právna úprava je príliš formalistická a ako vhodnejšie sa javí jednoduchšie riešenie, keď úrad, bez toho aby vydával rozhodnutie o odňatí a prepise zapísaného dizajnu, len vyznačil zmenu v osobe majiteľa patentu v registri, a to v súlade s predloženým právoplatným rozsudkom.

 

K bodu 38

 

Inštitút určovacieho konania sa vypúšťa zo zákona o dizajnoch. Určovacie konanie vo vzťahu k zapísaným dizajnom predstavovalo v porovnaní so zahraničím neštandardnú výnimku. Samotné posúdenie, či nejaký konkrétny predmet spadá do ochrany (§ 14) určitého zapísaného dizajnu, ktoré úrad vykonával v rámci určovacieho konania, má bližšie k právnemu ako technickému posúdeniu. Do rozsahu ochrany zapísaného dizajnu totiž patrí každý dizajn, ktorý
u informovaného užívateľa nevyvoláva odlišný celkový dojem. Pri posudzovaní rozsahu ochrany sa prihliada na mieru tvorivej voľnosti, ktorú mal pôvodca dizajnu pri tvorbe dizajnu.

 

K bodu 39

 

V súvislosti s právnou úpravou v § 42 je možné konštatovať, že jednoznačnejším a precíznejším spôsobom upravuje oblasť zápisu licencií, záložných práv, prevodu, prechodu a súdneho sporu do registra a súčasne reaguje na Civilný sporový poriadok. Ako na novinku možno poukázať na zavedenie zápisu exekúcie do registra. Povinnosť zabezpečiť zápis exekúcie do registra ochranných známok ukladá členským štátom EÚ čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (čl. 24 ods. 2). Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu exekúcie postihnutím práv z prihlášky aj po zápise dizajnu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oprávneného v exekučnom konaní. Vzhľadom na význam zápisu exekúcie vo verejných registroch, ktorou sa zvyšuje právna istota a ochrana dobromyseľných tretích osôb, sa zavádza možnosť zápisu exekúcie aj do registrov ostatných predmetov priemyselného vlastníctva. Z dôvodu náležitej úpravy informačných systémov úradu, predmetné novelizačné body nadobudnú neskoršiu účinnosť (1. januára 2019).

 

K bodu 40

 

Popri terminologických zmenách (vrátane nadpisu § 43) sa procesných inštitútov predĺženia lehoty a pokračovania v konaní v zákone o dizajnoch dotýka aj niekoľko vecných zmien. 

 

Zmenou v § 43 ods. 2 sa úprava pokračovania konania približuje právnej úprave obsiahnutej v zákone o ochranných známkach, mení sa predovšetkým nastavenie lehoty na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní, a to na dva mesiace odo dňa uplynutia zmeškanej lehoty (v doterajšej úprave dva mesiace od doručenia rozhodnutia úradu vydaného v dôsledku zmeškania lehoty). V súlade s novou procesnou úpravou týkajúcou sa výmazového konania (§ 38) sa precizuje, resp. rozširuje okruh lehôt, v prípade zmeškania ktorých nie je možné využiť inštitút predĺženia lehoty a pokračovania v konaní.

 

Zmeny v prípade inštitútu uvedenia do predošlého stavu smerujú predovšetkým k zosúladeniu právnych úprav v oblasti priemyselných práv, pričom odchýlky pri konkrétnych predmetoch priemyselných práv sú dôsledkom rešpektovania medzinárodných záväzkov; napríklad záväzky v oblasti patentového práva vyplývajúce z Dohovoru o patentovom práve. V oblasti dizajnového práva a harmonizácie jeho hlavných procesných inštitútov však v súčasnosti žiadna medzinárodná zmluva nie je prijatá. V súlade s novou procesnou úpravou týkajúcou sa konania o návrhu na výmaz dizajnu (§ 38), ako aj konania o rozklade (§ 46) sa precizuje, resp. rozširuje okruh lehôt, v prípade zmeškania ktorých nie je možné využiť inštitút uvedenia do predošlého stavu.

 

K bodu 41

 

Ustanovenia o rozklade sa napriek novému zneniu výrazne nemenia. Novinkou je umožnenie účastníkom konania podať odôvodnenie rozkladu v dodatočnej lehote dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu. Ide o inštitút, ktorý sa osvedčil napr. v konaniach o ochranných známkach a ktorý poskytuje účastníkom viac času na formulovanie dôvodov rozkladu. Aby však nedochádzalo k neúmernému predlžovaniu konania o rozklade, je pri zákonnej lehote na podanie odôvodnenia rozkladu ako aj samotného rozkladu vylúčené uvedenie do predošlého stavu.

 

Dopĺňa sa taxatívny výpočet rozhodnutí úradu, proti ktorým nie je prípustný rozklad, a to
v súvislosti so zavedením nového dôvodom prerušenia konania, kedy úrad konanie rozhodnutím preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť (pozri odôvodnenie k § 49 ods. 8). Podať rozklad nie je možné ani v prípade zastavenia konania v prípade nepodania odôvodnenia rozkladu v zákonnej lehote, v prípade oneskoreného alebo neprípustného rozkladu. V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad len proti dôvodom rozhodnutia, čo je štandardom aj v civilnom súdnom konaní (§ 239 ods. 2, § 358 a § 423 Civilného sporového poriadku). 

 

K bodu 42

 

V súlade s praxou úradu sa precizuje rozsah skutočností, ktoré úrad zverejňuje vo vestníku.

 

K bodu 43

 

Spoločné ustanovenia (§ 49), ktoré upravujú niektoré procesné inštitúty v konaní pred úradom, sa komplexne prepracovali a zosúladili s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva. Okrem iného sa vypúšťa pojem „oprávnený zástupca“ (odsek 2), zjednocuje sa rozsah subsidiárnej aplikácie správneho poriadku (odsek 4). 

 

V odseku 7 sa precizuje právna úprava zastavenia konania v prípade späťvzatia podania. Úrad na základe späťvzatia návrhu nie je povinný zastaviť konanie a môže v konaní pokračovať, ak by mohol začať takéto konania aj z úradnej moci [konanie o výmaze zapísaného dizajnu podľa § 36 písm. a) a b)]. Je potrebné uviesť, že pôjde skôr o výnimočné prípady, kedy v konaní preváži zásada oficiality nad dispozičnou zásadou a rozhodujúci význam má v tomto smere úvaha úradu.

 

V odseku 8 sa zavádza inštitút prerušenia konania pred úradom z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, licenčná zmluva, záložná zmluva) alebo tiež určenie, kto je majiteľom či spolumajiteľom zapísaného dizajnu. Úrad rozhodne o prerušení konania procesným rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný rozklad [§ 46 ods. 4 písm. b)]. Úrad síce pokračuje v prerušenom konaní aj bez návrhu, ale v záujme plynulého a efektívneho vedenia konania sa predpokladá aj súčinnosť zo strany účastníkov konania, ktorí by mali úrad včas informovať o ukončení a výsledku konania o predbežnej otázke.

 

V odsekoch 11 a 13 sa štandardizuje a zjednocuje právna úprava podania na úrad a to podobným spôsobom ako v Civilnom sporovom poriadku (§ 123 a nasl.). Ak je podanie urobené v elektronickej podobe, je potrebné ho autorizovať v súlade so zákonom o e-Governmente. V opačnom prípade je potrebné na úrad dodatočne doručiť podanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované v súlade so zákonom o e-Governmente. Je potrebné zdôrazniť, že úrad na dodatočné doručenie podania účastníkov nevyzýva. V odseku 13 sa zavádza výnimka pre podávanie prostredníctvom informačných systémov medzinárodných organizácii (najmä Svetová organizácia duševného vlastníctva – WIPO a Európska patentová organizácia – EPO) a Európskej únie za podmienky, že ide o tzv. uzavreté systémy v súlade s nariadením eIDAS.

 

K bodom 44 a 45

 

Precizujú sa formulácie splnomocňovacích ustanovení, bez vecného zásahu do ich rozsahu.

 

K bodu 46

 

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia tak procesné (odseky 1 a 3) ako aj hmotnoprávne (odsek 4). Osobitné prechodné ustanovenia sa týkajú určovacích konaní právoplatne neskončených do 31. decembra 2017 (odsek 2).

 

K bodom 47 a 48

 

Ustanovenie o transpozičnej prílohe už zákon o dizajnoch obsahoval. Avšak vzhľadom na vloženie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2018 (§ 51a) bolo potrebné ustanovenia o transpozičnej prílohe upraviť v § 51b a aktualizovať jej nadpis..   

 

K čl. III

(zákon č. 517/2007 Z. z.)

 

K bodu 1

 

V celom texte zákona sa slová „právo na ochranu úžitkovým vzorom“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „právo na riešenie“ a to z dôvodu, že tieto slová výstižnejšie a jasnejšie vystihujú obsah práva, ktoré patrí pôvodcovi technického riešenia. Obsahom tohto práva je nie len právo chrániť si vlastné (vytvorené) technické riešenie úžitkovým vzorom, čo evokuje slovné spojenie „právo na ochranu úžitkovým vzorom“, ale aj akákoľvek iná dispozícia s takýmto riešením.

K bodu 2 

 

Vzhľadom na osobitnú úpravu majiteľa úžitkového vzoru v § 18a (bod 14) sa vypúšťa jeho definícia v § 2 zákona. 

 

K bodu 3

 

Zavádza sa legislatívna skratka pre register úžitkových vzorov. Pôvodne bola táto legislatívna skratka obsahom § 2 písm. g), ktorý sa však vypúšťa. 

 

K bodom 4 až 6

 

Nová zápisná výluka [§ 6 sa písm. i)] bola doplnená z dôvodu jednoznačnosti a zdôraznenia výluky zápisu takých riešení, ktoré sa týkajú spracovania dát na administratívne, obchodné, finančné, manažérske, dozorné, prognostické alebo iné obdobné netechnické účely. Ide o riešenia ktorých podstata spočíva v počítačovom programe [ktorý je ako taký v zmysle § 5 ods. 1 písm. d) vylúčený z ochrany] za použitia všeobecne známych prostriedkov výpočtovej techniky, t. j. také riešenia, ktoré nemajú technické dôsledky, t. j. neriešia technický problém.

 

Obsahom bodov 4 a 5 sú len gramatické zmeny spôsobené doplnením písmena i).

 

K bodom 7 až 9

 

Zákon ustanovuje, že právo na riešenie v zásade patrí pôvodcovi resp. spolupôvodcom, avšak zároveň pripúšťa výnimku, kedy toto právo môže patriť aj inej osobe. Touto výnimkou je ustanovenie § 11 , v zmysel ktorého je originárnym nositeľom práva na riešenie priamo zamestnávateľ zamestnanca (resp. zamestnancov), ktorý technické riešenie vytvoril.

 

V § 10 odsek 4 sa dopĺňa o zavedenie vyvrátiteľnej právnej domnienky, podľa ktorej v prípade ak medzi spolupôvodcami neexistuje názorová zhoda a podiele jednotlivých spolupôvodcov ohľadne vytvorenia technického riešenia, až do uzatvorenia dohody medzi spolupôvodcami resp. až do rozhodnutia súdu o tejto otázke platí, že podiel na vytvorení technického riešenia je rovnaký. Obdobná právna úprava je obsahom § 10 ods. 3 patentového zákona.

 

K bodu 10

 

Základná konštrukcia zamestnaneckého režimu, ktorý je upravený v § 11, sa významne reformuje a precizuje. Do zákona o úžitkových vzoroch zavádza pojem „zamestnanecké riešenie“. Pokiaľ ide o samotnú podstatu zamestnaneckého režimu, upúšťa sa od koncepcie prechodu resp. prevodu práva na riešenie z pôvodcu na zamestnávateľa, ktorá mohla vyvolávať určité pochybnosti. Odsek 1 jednoznačne stanoví, že v prípade zamestnaneckého riešenia právo na riešenie patrí priamo zamestnávateľovi.

 

Nevyhnutnou podmienkou začatia plynutia zákonnej trojmesačnej lehoty na uplatnenie práva na riešenie ostáva aj naďalej písomné upovedomenie zo strany pôvodcu adresované zamestnávateľovi (odsek 2). Novinkou je, že zákon vymenúva povinné náležitosti tohto upovedomenia, čím sa obojstranne posilňuje právna istota. V upovedomení teda pôvodca predovšetkým opíše samotný technický problém a jeho riešenie, okolnosti vytvorenia zamestnaneckého riešenia a jeho technickú podstatu a to tak, aby odborník v danej oblasti techniky riešenie dokázal uskutočniť. Pojem „odborník“ je potrebné vykladať obdobne, ako v súvislosti s vynálezcovskou činnosťou (§ 8).

 

Zamestnávateľ môže uplatniť právo na riešenie v zákonnej trojmesačnej lehote buď obvyklým spôsobom tak, tzn. písomným vyhlásením adresovaným pôvodcovi, alebo – čo je novinka – podaním prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky. Zákon pritom stanovuje dve podmienky: predmetom prihlášky je zamestnanecké riešenie a v prihláške je označený jeho pôvodca a to menom, priezviskom a bydliskom v súlade s vykonávacou vyhláškou [§ 3 písm. b] alebo podľa Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov resp. podľa Vykonávacieho predpisu k Zmluve o patentovej spolupráci. Po písomnom uplatnení práva na riešenie (odsek 3) sa zavádza pre zamestnávateľa nová povinnosť informovať pôvodcu o následne zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého riešenia, najmä o podanej prihláške, európskej patentovej prihláške alebo medzinárodnej prihláške.

 

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa povinnosť mlčanlivosti na strane pôvodcu predlžuje aj na obdobie po uplatnení práva na riešenie zamestnávateľom (odsek 3) a na strane zamestnávateľa aj na obdobie po prechode práva na riešenie na pôvodcu (odsek 4). V oboch prípadoch povinnosť mlčanlivosti trvá až do sprístupnenia zamestnaneckého riešenia verejnosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Typickými právne aprobovaným sprístupnením verejnosti tak je napríklad zverejnenie prihlášky úžitkového vzoru, patentovej prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky, ako aj dobrovoľné zverejnenie zamestnaneckého riešenia samotným nositeľom práva na riešenie alebo zverejnenie zamestnaneckého riešenia s jeho súhlasom.

  

Podmienky vzniku nároku na primeranú odmenu ani spôsob jej výpočtu sa nemení (odsek 6), v záujme obojstrannej právnej istoty sa dopĺňa určenie splatnosti odmeny. Dopĺňa sa právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie (odsek 7), okrem doterajšieho prípadu, keď odmena zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím technického riešenia, aj v prípade, ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia zákonných podmienok primeranosti podľa odseku 6. S cieľom posilniť efektívny výkon práva na dodatočné vyrovnanie sa zavádza aj informačný nárok pôvodcu (zamestnanca) na kontrolu účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie zamestnávateľa v rozsahu potrebnom na zistenie dodatočného vyrovnania. Ak by v takomto prípade boli poskytnuté pôvodcovi informácie označené ako dôverné, bude zo zákona viazaný mlčanlivosťou voči tretím osobám. Ďalšou novinkou v úprave práva na dodatočné vyrovnanie je zavedenie trojročného odkladu tak na uplatnenie nároku na dodatočné vyrovnanie ako aj na uplatnenie spomínaného informačného nároku. Dĺžka tohto obdobia je primeraná na posúdenie reálneho prínosu zamestnaneckého riešenia pre účely určenia výšky dodatočného vyrovnania, nakoľko spravidla po jeho uplynutí by už malo byť zrejmé, či a akým spôsobom je alebo bude zamestnanecké riešenie chránené, a teda aká je stratégia zamestnávateľa, ako aj či je alebo bude využívaný, či je alebo bude poskytnutý súhlas na jeho využívanie a pod. Ak právo na dodatočné vyrovnanie pôvodcovi vzniklo, v záujme obojstrannej právnej istoty a spravodlivosti zákon stanovuje, že toto právo trvá minimálne počas trvania ochrany zamestnaneckého riešenia.

Ak v dôsledku porušenia niektorej z povinností vyplývajúcich zo zamestnaneckého režimu pre ktorúkoľvek z účastníkov tohto civilnoprávneho vzťahu (odsek 10), teda tak pre pôvodcu ako aj pre zamestnávateľa, vznikne škoda alebo iná ujma, môže sa poškodený domáhať jej náhrady. Zodpovednosť za škodu typicky prichádza do úvahy v prípade porušenia povinnosti pôvodcu upovedomiť zamestnávateľa o vytvorení zamestnaneckého riešenia (odsek 2), porušenia povinnosti mlčanlivosti (odsek 5 a 7) a porušenia informačnej povinnosti (odsek 7).

 

K bodom 11 až 13

 

Z dôvodu prehľadnosti právnej úpravy sa zavádza nadpis § 12. Zmeny v odseku 1 sú dôsledkom zmien v § 11, v ktorom sa v odseku 4 výslovne ustanovuje, že aj pôvodcovi (a teda aj jeho právnym nástupcom) za určitých okolností patrí právo na riešenie. Druhá veta odseku 4, týkajúca sa prevodu a prechodu práv z prihlášky, sa vypúšťa v nadväznosti na zmeny v § 20 a 21.

 

K bodu 14

 

V § 18a sa ustanovuje, kto je majiteľom úžitkového vzoru. Právna úprava preberá právnu úpravu pôvodne obsiahnutú v § 2 písm. g) a zároveň sa zavádza jednoznačná úprava právomoci medzi úradom a súdom v otázkach majiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2008, sp. zn. 1 Obdo V 37/2007 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2010). Uvedené doplnenie súvisí aj so znením § 55 ods. 2, ktorým je stanovená vyvrátiteľná domnienka platnosti údajov v registri, ak „príslušný orgán“ nerozhodne inak.

 

K bodu 15

 

Úžitkový vzor, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (ochranná známka, patent, dizajn), môže mať viacerých spolumajiteľov. Spolumajiteľský podiel sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie patriaceho spolupôvodcovi, ktorý sa stal spolumajiteľom alebo bol právny predchodcom spolumajiteľa. Vychádzajúc z dispozitívnej povahy právnej úpravy (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že spolumajitelia si môžu výšku podielov dohodnúť inak.

 

Každý zo spolumajiteľov má právo využívať predmet priemyselného vlastníctva ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný
v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv a podať žalobu podľa Civilného sporového konania alebo – v prípade uplatnenia finančných nárokov – návrh podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Disponovať so svojím spolumajiteľským podielom môže každý zo spolumajiteľov samostatne s obmedzením vyplývajúcim z predkupného práva ostatných spolumajiteľov v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.

 

Ak spolumajiteľ zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu alebo sa vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho spolumajiteľský podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov úžitkového vzoru v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom. Tento osobitný prechod podielu na ostatných spolumajiteľov je upravený v platnom znení zákona o dizajnoch
(§ 16 ods. 4 a 5) a rozširuje sa aj na patentový zákon, zákon o úžitkových vzoroch a zákon o ochranných známkach.

 

Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka).

        

K bodu 16

   

Pod pojmom „čiastočný prevod úžitkového vzoru“ (§ 21 ods. 1) sa rozumie prevod jedného alebo viacerých nárokov na ochranu, pričom aspoň jeden nárok na ochranu by zostal zachovaný v pôvodnom úžitkovom vzore. Výsledkom by bolo, že by po takomto prevode vedľa seba existovali dva úžitkové vzory, pôvodný a nový. S ohľadom na existujúcu zákonnú podmienku jednotnosti technického riešenia (§ 32 ods. 4) a skutočnosť, že v prípadoch čiastočného prevodu úžitkového vzoru by bolo nevyhnutné následné posúdenie možnosti zapísať úžitkový vzor (pôvodný aj nový), čiastočný prevod úžitkového vzoru sa zakazuje priamo v zákone.

 

Štandardizuje sa právna úprava prevodu úžitkového vzoru (§ 20) tak, aby bola konzistentná s právnou úpravou prevodu iných práv priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny a ochranné známky). Žiadosť o zápis prevodu môže podať buď prevodca alebo nadobúdateľ. S výnimkou platenia poplatkov za predĺženie platnosti úžitkového vzoru môže nadobúdateľ vykonávať úkony voči úradu, teda najmä konať ako účastník konania, až po doručení žiadosti o zápis prevodu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj novo zavedenú možnosť v § 26, že žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru môže podať aj osoba, ktorá preukáže právny záujem. Nadobúdateľ úžitkového vzoru nepochybne takouto osobou je, pokiaľ prevod preukáže. Právna úprava prevodu úžitkového vzoru sa primerane vzťahuje aj na prevod práv z prihlášky (§ 20 ods. 5).

 

Štandardizuje sa právna úprava prechodu úžitkového vzoru (§ 21) tak, aby bola konzistentná s právnou úpravou prechodu iných práv priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny a ochranné známky). V odseku 1 sa dopĺňa, že prechodom úžitkového vzoru je aj jeho prepis v súlade s § 47. V odseku 2, v súlade s právnou úpravou v patentovom zákone, sa zavádza výnimka, že prechodom podľa § 47 (teda prepisom) sa práva tretích osôb nadobudnuté predo dňom prechodu nezachovávajú, ale zanikajú. Dôvodom zavedenia tejto právne úpravy je posilnenie práv nového majiteľa úžitkového vzoru, na ktorého bol úžitkový vzor na základe právoplatného rozhodnutia súdu prepísaný. Preto by nemal byť povinný znášať negatívne dôsledky konania pôvodného majiteľa.

 

V záujme procesnej flexibility vo vzťahu k podaniu žiadosti o zápis prechodu sa ustanovuje, že túto žiadosť môže podať buď pôvodný majiteľ alebo nový majiteľ. S výnimkou platenia poplatkov za predĺženie platnosti úžitkového vzoru môže nový majiteľ vykonávať úkony voči úradu, teda najmä konať ako účastník konania, až po doručení žiadosti o zápis prevodu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj novo zavedenú možnosť v § 26, že žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru môže podať aj osoba, ktorá preukáže právny záujem. Nový majiteľ úžitkového vzoru nepochybne takouto osobou je, pokiaľ prechod preukáže. Právna úprava prechodu úžitkového vzoru sa primerane vzťahuje aj na prechod práv z prihlášky (§ 21 ods. 5).

Právna úprava záložného práva k úžitkovému vzoru (§ 22) sa zjednodušuje a zosúlaďuje (aj terminologicky) so všeobecnou úpravou záložného práva v Občianskom zákonníku (§ 151a a nasl.). Zriadenie záložného práva len k časti úžitkového vzoru nie je prípustné z rovnakých dôvodov ako v prípade čiastočného prevodu úžitkového vzoru (§ 20 ods. 1). Žiadosť o zápis záložného práva môže podať aj záložný veriteľ, a nielen záložca, ako by vyplývalo len z Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 1). Pokiaľ ide o zápis zmeny alebo zániku záložného práva k úžitkovému vzoru, uplatňujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 2 a § 151md ods. 2 a 3). Novinkou je právna úprava záložného práva k prihláške (§ 22 ods. 4), ktorá v nadväznosti aj na možnosť zriadiť záložné právo k právu, resp. majetkovej hodnote, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, ako ustanovuje Občiansky zákonník (151d ods. 4), zavádza pravidlo zachovania zápisu záložného práva aj po zápise úžitkového vzoru alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota záložného veriteľa.

 

Zmeny sa dotýkajú aj úpravy licenčných vzťahov v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorá je charakteristická subsidiárnou aplikáciou všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 508 a nasl.) s prednostnou aplikáciou osobitných ustanovení zákona o úžitkových vzoroch (§ 23), kde sa dopĺňa rozlišovanie a definovanie výlučnej a nevýlučnej licencie, ako aj jednoznačnú úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie pri zásahu do výlučných práv majiteľa úžitkového vzoru. V záujme odstránenia pochybností sa spresňuje, že do registra sa zapisuje licencia a nie licenčná zmluva (§ 23 ods. 2)  

 

Majiteľ úžitkového vzoru môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve výslovne dohodnuté, že majiteľ udelil výlučnú licenciu, zavádza sa nevyvrátiteľná domnienka, že udelil nevýlučnú licenciu. Používanie pojmov „výlučná licencia“ a „nevýlučná licencia“ je v oblasti priemyselného vlastníctva dlhodobo zaužívané a tieto pojmy možno nájsť aj v platnom znení patentového zákona (§ 25, 26, 27), ako aj v právnych predpisoch Európskej únie a niektorých medzinárodných zmluvách.

 

Vymedzenie výlučnej licencie zodpovedá autorskoprávnej výhradnej licencii (§ 70 ods. 2 autorského zákona). Aj v oblasti priemyselného vlastníctva sa teda zavádza pravidlo, že udelením výlučnej licencie sa majiteľ sám obmedzuje v ďalšom využívaní jej predmetu, čím dochádza k odklonu od všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 1) a pod sankciou absolútnej neplatnosti je povinný zdržať sa udelenia ďalšej licencie tretej osobe. Aj keď patentový zákon výslovne nestanovuje túto povinnosť, licenčná zmluva, ktorou sa udeľuje výlučná licencia, vzhľadom na významné dôsledky vo vzťahu aj k tretím osobám by mala byť štandardne zapísaná do registra vedeného úradom, tak ako predpokladá § 509 ods. 1 Obchodného zákonníka. 

 

Poskytnutie sublicencie vylučuje dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 2) a vylúčené by malo ostať aj postúpenie resp. prevod licencie (§ 23 ods. 7). Prirodzene, zmluvné strany sa môžu dohodnúť inak.    

    

Doterajšia úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie (doterajšie znenie § 23 ods. 5), i keď v súlade so smernicou 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, nezohľadňovala oprávnené záujmy a primárne postavenie majiteľa práv priemyselného vlastníctva a ani súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 514). Navyše, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok jednoznačne stanovuje (čl. 25 ods. 3), v akých prípadoch má držiteľ licencie aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a neponecháva pre národné právo veľký priestor na vlastné legislatívne riešenie. Aktívna legitimácie držiteľa licencie sa vymedzuje rovnakým spôsobom pre všetky predmety priemyselného vlastníctva.

 

Novinkou je právna úprava licencie na prihlášku (§ 23 ods. 9), ktorá zavádza pravidlo zachovania zápisu licencie aj po zápise úžitkového vzoru alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oboch strán licenčnej zmluvy.

 

Aktualizuje sa tiež text poznámok pod čiarou.

 

K bodu 17

 

Nové znenie § 26 nemá za následok zmenu lehôt, v ktorých je možné podať žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru (riadnu či dodatočnú). Zmenou v ustanovení odseku 2 sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu podať žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. Cieľom tejto legislatívnej zmeny je rozšíriť okruh osôb, ktorým by, hoc majú právny záujem na predĺžení platnosti úžitkového vzoru, mohla márne uplynúť lehota na podanie žiadosti o toto predĺženie. Takouto osobou, môže byť napr. dedič úžitkového vzoru v čase, keď ešte nie je ukončené dedičské konanie, alebo osoba, ktorá vedie spor o právo na riešenie. V zmysle doterajšej právnej úpravy (doterajší odsek 7) bola síce osoba, ktorá vedie spor o právo na riešenie, oprávnená podať žiadosť o predĺženie platnosti, avšak len v prípade, ak bol tento spor zapísaný v registri úradu.

 

Ďalšie legislatívne zmeny v § 26 len precizujú  platnú právnu úpravu so zohľadnením zmeny v odseku 2.

 

Nové znenie ustanovenia odseku 7 osobitne upravuje prerušenie lehôt na podanie žiadosti
o predĺženie platnosti úžitkového vzoru v prípadoch, ak ide o úžitkové vzory, o ktoré sa vedie súdny spor a tento spor je zapísaný v registri úradu. Obdobnú právnu úpravu obsahuje aj zákon o dizajnoch a jej cieľom je poskytnúť sporovým stranám o právo na riešenie (majiteľ a potenciálny majiteľ) možnosť požiadať o predĺženie platnosti úžitkového vzoru (a teda aj zaplatiť poplatok k nej sa viažuci), až po ukončení súdneho spolu so zohľadnením jeho výsledku. Táto možnosť predstavuje konkrétnu výhodu pre účastníka súdneho konania, ktoré je zapísané v registri úradu.

  

K bodom 18 a 19

 

Odstraňujú sa niektoré formulačné nepresnosti. 

 

K bodu 20

 

Zosúlaďuje sa právna úprava v zákone o úžitkových vzoroch s právnou úpravou v patentovom zákone (§ 30 ods. 3). Nie je možné vzdať sa úžitkového vzoru, v súvislosti s ktorým prebieha súdny spor o právo na riešenie, a to až do uplynutia šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia v tomto právnom spore.

 

K bodu 21

 

Vhodné predpoklady na ďalšie posilňovanie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva vytvoril Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to najmä zavedením kauzálnej príslušnosti v sporoch z priemyselného vlastníctva (§ 25 CSP) a tiež v sporoch z nekalého súťažného konania
a v autorskoprávnych sporoch (§ 26 CSP).

 

Dopĺňa sa nový nadpis nad § 28 „Vymáhanie práv“. V tomto ustanovení sa vymedzujú typické právne nároky, ktoré má majiteľ úžitkového vzoru v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv podľa § 13. Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa tak porušenie práv, ako aj ohrozenie práv. Osobitné ustanovenie o vymáhaní práv sa však už nevzťahuje na akékoľvek „právo chránené zákonom o úžitkových vzoroch (viď doterajšie znenie § 28 ods. 1), ale len na výlučné práva majiteľa podľa § 13. Aktívna legitimáciu sa zužuje len na majiteľa úžitkového vzoru (§ 18a), pričom v ustanoveniach o spolumajiteľstve (§ 19) a licenčnej zmluve (§ 23) sú uvedené podmienky, kedy má aktívnu legitimáciu spolumajiteľ alebo aj nadobúdateľ licencie.

 

Pravdepodobne po prvý krát v histórií slovenského práva sa mimo Občianskeho zákonníka zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov (odseky 3 a 4). Nároky na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyplývajú zo zásahu do výlučných práv majiteľa sa premlčujú v dlhších premlčacích lehotách nasledovne. Osobitná subjektívna premlčacia lehota je tri roky namiesto doterajších dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 resp. 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Osobitná objektívna premlčacia lehota je päť rokov namiesto doterajších troch rokov podľa
§ 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zhodne s § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zachováva desaťročná objektívna premlčacia lehota v prípade úmyselne spôsobenej škody, nemajetkovej ujmy resp. úmyselného bezdôvodného obohatenia. Počítanie osobitnej subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty zohľadňuje aj nároky z tzv. dočasnej ochrany, ktorú má prihlasovateľ po zverejnení prihlášky (§ 13 ods. 3).  

 

Hlavným dôvodom zavedenia osobitného režimu premlčania je potreba posilnenia právneho postavenia majiteľa úžitkového vzoru, ktorý v čase, keď sa dozvie o porušovaní, spravidla nemá dostatok informácii a dôkazov na uplatnenie finančných nárokov proti porušovateľovi (tzv. informačný deficit). Môže sa síce pokúsiť prekonať s využitím špecifických právnych inštitútov, akými sú najmä právo na informácie (§ 29) a zabezpečenie dôkazov (§ 346 CSP), ktoré predstavujú transpozíciu smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Z hľadiska plynutia času však v režime Občianskeho zákonníka existovalo reálne riziko premlčania reparačných a satisfakčných nárokov majiteľa, pretože uplatnením práva na informácie alebo podaním návrhu na zabezpečenie dôkazu premlčacia doba nespočíva (§ 112 Občianskeho zákonníka), ale plynie ďalej. Teda aj aktívny majiteľ, ktorý sa včas dozvedel o neoprávnenom zásahu do jeho práv, a následne sa zákonným spôsobom snažil zhromaždiť dostatok podkladov na uplatnenie uvedených nárokov, to v režime Občianskeho zákonníka nemusel stihnúť. Navyše, s ohľadom na pomerne krátku, len trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu nárokov na náhradu škody (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá je prísne viazaná na deň, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, resp. kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a s ohľadom na možnú dĺžku konania o prihláške úžitkového vzoru (vrátane konania o podaných námietkach), nároky majiteľa z dočasnej ochrany (§ 13 ods. 3) sa mohli premlčať ešte predtým, ako ich majiteľ vôbec mohol uplatniť na súde.

 

Pokiaľ ide o premlčateľnosť nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch, je možné poukázať na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2014).   

 

Cieľom výslovného stanovenia subsidiárnej aplikácie Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do výlučných práv majiteľa patentu (mimozáväzkový civilný delikt), je posilnenie právnej istoty všetkých zúčastnených subjektov (najmä majiteľa patentu, údajného porušovateľa alebo sprostredkovateľa zásahu) a zabezpečenie predvídateľného posúdenia a ustálenie relevantného právneho režimu zo strany konajúceho súdu.

 

K bodom 22 až 25

 

Právo na informácie bolo do osobitných zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva zavedené v roku 2007 transpozíciou smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (článok 8). Zákonná úprava sa dopĺňa o „zamýšľaného predajcu“ a „poskytovateľa služieb“, tak ako je v platnom znení § 11 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Takáto právna úprava predstavuje dôslednejšiu transpozíciu uvedenej smernice a zároveň výslovne uvádza, že aj poskytovaním služieb môže dochádzať k neoprávneného zásahu do práv chránených zákonom o úžitkových vzoroch. Pod pojmom „zamýšľaný predajca“ (angl. „intended wholesaler or retailer“) sa rozumie predajca, ktorému bol tovar porušujúci alebo ohrozujúci práva podľa patentového zákona určený, spravidla pri dovoze na územie Slovenskej republiky.

 

Zároveň sa v § 29 dopĺňa odsek 4 (pôvodne § 30 ods. 5), ktoré právo na poskytnutie informácií za určitých okolností a v súlade so smernicou 2004/48/ES obmedzuje.

 

K bodu 26

 

Doterajší nadpis nad § 30 „Ochrana práv“ sa nahrádza výstižnejším nadpisom „Súdna ochrana práv“ zohľadňujúcim znenie ustanovení tohto paragrafu.

   

K bodu 27

 

Zmena odkazu v § 30 ods. 1 zohľadňuje fakt, že Civilný sporový poriadok v § 25 určil, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je v prvom stupni Okresný súd Banská Bystrica a odvolacím súdom je Krajský súd v Banskej Bystrici. Významné je aj tzv. kolízne pravidlo (§ 25 ods. 3 CSP), ktoré jednoznačne stanovuje, že uvedené súdy sú príslušné aj v prípade, ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu.

 

 

K bodom 28 až 30

 

Kľúčovým prvkom riešenia každého súdneho sporu z priemyselného vlastníctva je kvalifikované posúdenie, či údajný porušovateľ resp. ohrozovateľ svojím konaním skutočne zasahuje do rozsahu ochrany. Zvlášť náročné je to v prípade ochrany patentom a úžitkovým vzorom. S cieľom prispieť k lepšej kvalite tohto posúdenia sa dopĺňa v § 30 ods. 6 možnosť, aby sa konajúci súd na návrh niektorej zo strán obrátil priamo na úrad so žiadosťou o odborné vyjadrenie v zmysle § 206 Civilného sporového poriadku k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z   konkrétneho úžitkového vzoru (§ 14). Tak ako nebol ani doteraz, súd nebude obsahom odborného vyjadrenia viazaný, vyhodnotí ho ako jeden z dôkazov.

 

V prípade technických riešení chránených úžitkovými vzormi je potrebné zdôrazniť, že konanie o ich zápise je založené na tzv. registračnom princípe. Úrad podrobí prihlášku úžitkového vzoru tzv. prieskumu spôsobilosti na zápis do registra, čo nemožno považovať za ekvivalent úplného prieskumu podľa patentového zákona.

 
Ak konanie o prihláške nebolo zastavené alebo ak prihláška nebola zamietnutá, úrad vykoná na predmet prihlášky rešerš na stav techniky. Výsledok rešerše úrad oznámi prihlasovateľovi. Prihlášku spolu s výsledkom rešerše zverejní a zverejnenie oznámi vo vestníku úradu. V lehote 3 mesiacov od zverejnenia môže ktokoľvek podať námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra, že predmet prihlášky nespĺňa podmienky ochrany podľa zákona. Ak námietky neboli
v určenej lehote doručené na úrad, úžitkový vzor sa zapíše do registra, vydá sa osvedčenie
o zápise a následne sa zápis oznámi vo vestníku úradu. Je teda zrejmé, že k zápisu úžitkového vzoru do registra môže dôjsť aj v prípadoch, keď technické riešenie, ktoré je predmetom ochrany, nie je nové alebo nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. V súvislosti s uplatňovaním práv z úžitkových vzorov sa preto zavádzajú do zákona také procesné prostriedky, ktoré súdu  umožnia jednoducho a účinne ustáliť, či sú v prípade úžitkového vzoru, z ktorého žalobca uplatňuje svoje práva, splnené podmienky jeho ochrany.

 

K bodu 31

 

Dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s neodkladnými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 324 až 345). Zákon o úžitkových vzoroch v § 31 obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia spolu s novinkou, ktorou je zavedenie procesných prostriedkov, ktoré súdu umožnia ešte pred nariadením neodkladného opatrenia jednoducho a účinne ustáliť, či sú v prípade úžitkového vzoru, z ktorého žalobca uplatňuje svoje práva, splnené podmienky jeho ochrany. Pozri aj odôvodnenie k novelizačnému bodu 28. 

 

Z dôvodov duplicity s  § 340 CSP sa vypúšťa právna úprava zodpovednosti navrhovateľa za škodu spôsobenú nedôvodne navrhnutým neodkladným opatrením.

 

K bodu 32

 

V § 32 sa zavádza jednoznačné vymedzenie osôb, ktoré môžu podať prihlášku úžitkového vzoru. Ide o osoby, ktorým v zmysle predchádzajúcich ustanovení zákona o úžitkových vzoroch patrí právo na riešenie. Obdobne ako v patentovom zákona (§ 37 ods. 2) sa zavádza možnosť pripísania spoluprihlasovateľov, ak je úradu predložená dohoda uzatvorená medzi pôvodne uvedeným prihlasovateľom (prihlasovateľmi) a ďalšími osobami, ktorým patrí právo na riešenie. Tento jednoduchý spôsob pripísania spolupôvodcov sa uplatní najmä v prípadoch, ak pri podaní prihlášky k opomenutiu jednej alebo viacerých osôb, ktorým tiež svedčí právo na riešenie.  

 

K bodu 33

 

V záujme odstránenia nejasností sa dopĺňa znenie § 32 ods. 6 písm. f) tak, aby bolo zrejmé, že v prípade zamestnaneckého riešenia (§ 11), prihlasovateľ (zamestnávateľ) nie je povinný k prihláške pripájať nejaký konkrétny doklad, ale postačuje jednoduchý údaj, resp. vyhlásenie, že predmetom prihlášky je zamestnanecké riešenie.

 

K bodu 34

 

V nadväznosti na zmenu v § 58 sa mení vnútorný odkaz v § 33.

 

K bodu 35

 

V záujme čitateľnosti a jednoznačnosti sa dopĺňa odkaz a poznámka pod čiarou na konkrétne ustanovenie Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.

 

K bodu 36

 

Precizuje sa text poznámky pod čiarou.

 

K bodom 37 a 38

 

Precizuje sa znenie § 35 a v záujme právnej istoty na strane prihlasovateľa sa spresňuje určenie začiatku plynutia lehoty, do kedy je prihlasovateľ povinný podať tzv. odbočenú prihlášku úžitkového vzoru. Táto dvojmesačná lehota sa  počítala od doručenia negatívneho rozhodnutia o patentovej prihláške resp. európskej patentovej prihlášky. Nové znenie § 35 posúva začiatok plynutia tejto lehoty až od právoplatnosti rozhodnutia.

 

Úpravou odseku 2 sa znižuje administratívna záťaž na strane prihlasovateľov, ktorý pri odbočení už nie sú povinní predkladať rovnopis patentovej prihlášky, nakoľko túto má úrad k dispozícii. V prípade odbočenia z európskej patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru ostáva však povinnosť predloženia rovnopisu európskej patentovej prihlášky zachovaná.

 

K bodu 39

 

Ustanovenie § 37 ods. 1 o prerušení konania o prihláške sa mení a spresňuje s ohľadom na terminológiou používanú v Civilnom sporovom poriadku. Podmienkou prerušenia konania o prihláške je podanie žiadosti niektorej zo strán sporu, ktorého predmetom je právo na riešenie, a priloženie rovnopisu žaloby potvrdeného súdom.

 

K bodom 40 a 41

 

Spresňuje a dopĺňa okruh nedostatkov prihlášky, na odstránenie ktorých úrad vyzýva prihlasovateľa podľa § 38 ods. 1. Aktualizujú sa vnútorné odkazy vzhľadom na zmenu znenia
§ 32.

 

K bodu 42

 

Nové znenie § 38 ods. 4 nadväzuje na zavedenie inštitútu rešerše medzinárodného typu (§ 38a). V prípadoch, keď úrad zverejní rešerš medzinárodného typu, výsledok rešerše (§ 38) sa prihlasovateľovi neoznamuje a výsledok rešerše sa s prihláškou nezverejňuje. Rovnako ako v patentovom zákone (§ 41 ods. 3) sa v záujme presnosti pojmov namiesto skratky „rešerš“ zaviedla skratka „rešeršná správa“.

 

K bodu 43

 

Po prvý krát sa do slovenského práva zavádza rešerš medzinárodného typu v zmysle čl. 15 ods. 5 Zmluvy o patentovej spolupráci. Táto zmena sa týka patentov aj úžitkových vzorov.  Prihlasovateľ môže požiadať úrad, aby umožnil orgánu pre medzinárodnú rešerš vykonať rešerš medzinárodné typu na predmet prihlášky. Príslušným orgánom na vykonanie rešerše medzinárodného typu je v súlade s čl. 15 ods. 5 písm. c) prvá veta Zmluvy o patentovej spolupráci buď Európsky patentový úrad alebo Vyšehradský patentový inštitút. Úrad za žiadosť nevyberá žiadne poplatky, tie sa platia priamo príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš. Hlavnou výhodou rešerše medzinárodného typu z pohľadu prihlasovateľa je získanie kvalifikovaných informácii o stave techniky, ktoré mu môžu pomôcť pri ďalších krokov smerujúcich k ochrane jeho technického riešenia.

 

Ak sú splnené podmienky odseku 2, teda žiadosť podal prihlasovateľ v lehote do šiestich mesiacov od vzniku práva prednosti a súčasne v konaní o prihláške bola predložená správa
o rešerši medzinárodného typu vykonanej úradom ako pobočkou Vyšehradského patentového inštitútu, úrad správu o rešerši zverejní spolu s prihláškou vo vestníku a prihliadne na ňu pri úplnom prieskume. Uvedené neplatí, ak už bola zverejnená prihláška spolu s výsledkom rešerše a zverejnenie bolo oznámené vo vestníku. Ak si prihlasovateľ vybral za orgán pre medzinárodnú rešerš Vyšehradský patentový inštitút, zaplatí v takom prípade len polovicu zo správneho poplatku za úplný prieskum. Táto zľava je opodstatnená najmä tým, že úrad už má k dispozícii správu o rešerši medzinárodného typu, ktorú vykonávali patentoví experti úradu a to spravidla v slovenskom jazyku.

 

K bodom 44 a 45

 

Jednoznačne sa zavádza koncentračná zásada v konaní o námietkach proti zápisu úžitkového vzoru do registra a namietateľ je tak povinný v lehote na ich podanie zároveň riadne predložiť resp. označiť dôkazy, ktorými námietky odôvodňuje. Na ďalšie dôkazy úrad v konaní
o námietkach prihliadať nebude. Samozrejme, táto právna úprava nebráni podať namietateľovi po zápise úžitkového vzoru návrh na jeho výmaz a tento odôvodniť ďalšími dôkazmi.

 

Vzhľadom na to, že úrad spolu so zverejnením prihlášky zverejňuje aj rešeršnú správu (§ 38) príp. správu o rešerši medzinárodného typu (38a) a v týchto rešeršiach môže odkazovať aj na dokumenty, ktoré môžu byť v konaní o námietkach relevantné, tieto dokumenty namietateľ predkladať nemusí (postačuje na ne odkázať), pretože ich má úrad k dispozícií.

 

K bodu 46

 

Ustanovenia § 41 upravujú konanie o námietkach a procesný postup úradu. Novou právnou úpravou konania o námietkach proti zápisu úžitkového vzoru sa vypúšťajú ustanovenia o ústnom pojednávaní a to aj v nadväznosti na zavedenie koncentračnej zásady. Úrad má tak k dispozícii písomné doklady (dôkazy) od začiatku konania, ktorými je predmet konania jasne definovaný a písomné vyjadrenia k týmto dokladom (dôkazom) sú pre rozhodnutie úradu dostačujúce.

 

K bodom 47 a 48

 

V nadväznosti na predchádzajúce legislatívne zmeny sa menia a dopĺňajú vnútorné odkazy.

 

K bodu 49

 

Ustanovenie § 43 ods. 3 sa v záujme spresnenia tzv. zhodnej prihlášky úžitkového vzoru dopĺňa. Za zhodné prihlášky sa považujú prihlášky so zhodným predmetom a právom prednosti. Zároveň sa ustanovuje, ako úrad rozhodne, ak je podaných viac zhodných prihlášok úžitkového vzoru. Takéto ustanovenie v doterajšej právnej úprave chýbalo.

 

K bodom 50 a 51

 

V nadväznosti na predchádzajúce legislatívne zmeny sa menia vnútorné odkazy. 

 

K bodu 52

 

Podľa doterajšej úpravy (§ 45 ods. 6) úrad mohol vymazať úžitkový vzor na návrh jeho majiteľa, pričom zákon majiteľa vo vymedzení rozsahu návrhu nijako neobmedzoval. Nová právna úprava (§ 44 ods. 6) zavádza obmedzenia majiteľa, ktoré je odôvodnené právami tretím osôb zapísanými v registri. Úrad bude konať o návrhu na výmaz úžitkového vzoru po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy môžu byť výmazom úžitkového vzoru dotknuté. Majiteľ je obmedzený v možnosti podať takýto návrh aj v prípade súdneho sporu týkajúceho sa práva na technické riešenie, o ktoré sa tento súdny spor vedie. Zavádza sa aj obmedzenie majiteľa podať návrh na čiastočný výmaz svojho úžitkového vzoru v prípade, ak už prebieha iné konanie o výmaze toho istého úžitkového vzoru. Táto zmena je odôvodnená možnosťou majiteľa v rámci samotného konania o výmaze, obmedziť alebo zmeniť nároky na ochranu (§ 45 ods. 3).

   

K bodu 53

 

Základné náležitosti návrhu na výmaz úžitkového vzoru ustanovuje § 45 ods. 1 a vykonávacia vyhláška. Obdobne, ako v prípade námietok (§ 40) aj navrhovateľ v konaní o výmaze úžitkového vzoru nemusí predkladať dokumenty (dôkazy), ak svoj návrh odôvodňuje poukázaním na dokumenty, ktoré úrad zverejnil v rešeršnej správe (§ 38), príp. v správe o rešerši medzinárodného typu (38a). Tieto dokumenty má úrad totiž k dispozícií.

 

V § 46 ods. 3 sa zavádza mechanizmus, ktorým môže majiteľ úžitkového vzoru vhodne reagovať na podaný návrh na výmaz a prípadne tak predísť pokračovaniu sporu. Majiteľ úžitkového vzoru podľa konkrétnych okolností môže najmä zmeniť nároky, opis alebo výkresy tak, aby vykonané zmeny nešli nad rámec ochrany vyplývajúcej z úžitkového vzoru. Takéto zmeny sa stávajú podkladom pre ďalšie konanie. Zavádza sa právo navrhovateľa na oboznámenie sa s vyjadrením a prípadnými protinávrhmi majiteľa (§ 46 ods. 4). Posilňuje sa tak kontradiktórnosť konania.

 

Výslovne sa zavádza možnosť [§ 46 ods. 5 písm. a)], aby úrad kedykoľvek v priebehu konania, podľa toho kedy to považuje za potrebné, vyzval buď navrhovateľa alebo majiteľa úžitkového vzoru, aby sa vyjadrili k podaniam toho druhého, prípadne aby uviedli svoje stanovisko ku nejakej konkrétnej skutočnosti, ktoré sú podľa názoru úradu rozhodujúce v konaní. Aj týmto spôsobom sa realizuje princíp súčinnosti medzi úradom ako správnym orgánom a účastníkmi konania v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

 

Novinkou je aj ustanovenie § 46 ods. 5 písm. b), ktoré umožňuje úradu v konaní o výmaze úžitkového vzoru stanoviť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia. Lehota je spoločná pre oboch účastníkov a na vyjadrenia doručené po jej uplynutí úrad neprihliada, na čo musia byť účastníci vopred upozornení. Týmto procesne transparentným spôsobom je možné ukončiť niekedy zdĺhavé výmeny názorov medzi účastníkmi, z ktorých každý akoby chcel mať posledné slovo.

 

V  konaní o výmaze úžitkového vzoru sa zachováva inštitút ústneho pojednávania (odseky 7 a 8), sprísňujú sa však podmienky, kedy úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania. V žiadosti musia byť uvedené dôležité dôvody a musí byť podaná bezodkladne potom, ako sa o nich účastník dozvedel. Neurčitý pojem „dôležité dôvody“ je možné vykladať
a aplikovať obdobným spôsobom ako v súdnom konaní podľa Civilného sporového poriadku (§ 183 CSP).

 

V § 45 ods. 9 sa precizuje koncentrácia na strane navrhovateľa výmazu. Navrhovateľ je viazaný hmotnoprávnymi dôvodmi na výmaz úžitkového vzoru (§ 44 ods. 1), ktoré uviedol v návrhu, ako aj predloženými alebo označenými dôkazmi smerujúcimi k preukázaniu nesplnenia podmienok ochrany. Po podaní návrhu navrhovateľ už nie je oprávnený návrh v tomto smere rozširovať či dopĺňať a úrad na takéto úkony neprihliada. S cieľom jednoznačne stanoviť právny rámec konania o výmaze úžitkového vzoru začatom z úradnej moci, ustanovuje sa (§ 45 ods. 10) primeraná aplikácia ustanovení upravujúcich konanie o návrhu na výmaz úžitkového vzoru.

 

Pri podaní návrhu na výmaz úžitkového vzoru, v záujme predchádzaniu podávaniu svojvoľných a neodôvodnených návrhov, je navrhovateľ povinný zaplatiť kauciu, ktorá sa touto novelou zvyšuje (z 82,5 eur na 100 eur). Zároveň sa spresňujú podmienky, v prípade splnenia ktorých sa kaucia vracia nakoľko doterajšia právna úprava bola nejednoznačná. Kaucia sa tak navrhovateľovi vráti len v prípade, ak jeho návrhu bolo v plnom rozsahu vyhovené.

 

V § 47 sa predlžuje sa dĺžka lehoty (z troch na šesť mesiacov) na podanie žiadosti o prepis úžitkového vzoru, pre plynutie ktorej je rozhodný deň právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obdobná lehota sa uplatňuje v rámci prepisu podľa zákona o patentoch a zákona o dizajnoch. V § 47 ods. 5 sa spresňuje terminológia a vnútorný odkaz.

 

Zavádzajú sa jednoznačné pravidlá pre určovacie konanie (§ 48), nakoľko doterajšia právna úprava nebola postačujúca. Odsek 2 výslovne stanovuje, že účastníkom je výlučne len žiadateľ, teda osoba, ktorá žiadosť o určenie podala. Nie je pritom podstatné, či je žiadateľom majiteľ úžitkového vzoru alebo akákoľvek iná osoba. Na druhej strane odsek 1 zdôrazňuje význam jasného a úplného opísania predmetu určenia, čo je zodpovednosťou samotného žiadateľa. Ak nie sú tieto základné podmienky splnené, úrad určovacie konanie zastaví (odsek 4). Určovacie konanie sa prerušuje bez nutnosti vydávať rozhodnutia priamo zo zákona (odsek 3), ak sa vo vzťahu k tomu istému úžitkovému vzoru začalo konanie o výmaze alebo bol úrad požiadaný súdom o odborné vyjadrenie v zmysle § 30 ods. 6. Proti rozhodnutiu vydanému v určovacom konaní, teda proti rozhodnutia o zastavení určovacieho konania podľa odseku 4 a proti samotnému rozhodnutiu o určení, nie je prípustný rozklad [§ 53 ods. 4 písm. d)]. Dôvodom pre vylúčenie rozkladu je, že v určovacom konaní úrad nerozhoduje o právach, oprávnených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

 

V súvislosti v právnou úpravou v § 49 možno poukázať na zavedenie zápisu exekúcie do registra. Povinnosť zabezpečiť zápis exekúcie do registra ochranných známok ukladá členským štátom EÚ čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (čl. 24 ods. 2). Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu exekúcie postihnutím práv z prihlášky aj po zápise úžitkového vzoru alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oprávneného v exekučnom konaní. Vzhľadom na význam zápisu exekúcie vo verejných registroch, ktorou sa zvyšuje právna istota a ochrana dobromyseľných tretích osôb, sa zavádza možnosť zápisu exekúcie aj do registrov ostatných predmetov priemyselného vlastníctva. Z dôvodu náležitej úpravy informačných systémov úradu, predmetné novelizačné body nadobudnú účinnosť neskôr (1. január 2019).

 

Znenie § 49 ods. 4 zohľadňuje terminológiou používanú v Civilnom sporovom poriadku. Podmienkou zápisu sporu do registra je podanie žiadosti niektorej zo strán sporu, ktorého predmetom je právo na riešenie, a priloženie rovnopisu žaloby potvrdeného súdom. Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu súdneho sporu aj po zápise úžitkového vzoru alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota strán súdneho sporu.

 

Procesné inštitúty predĺženie lehoty a pokračovanie v konaní (§ 50) sa zjednodušujú. Zmenou
v odseku 2 sa upúšťa pri žiadosti o pokračovanie v konaní od požiadavky, aby sa zároveň s touto žiadosťou urobil aj zmeškaný úkon; postačuje ak je aj zmeškaný úkon urobený v rámci dvojmesačnej lehoty. V nadväznosti na zmeny v § 41 (konanie o námietkach) a § 45 (konanie
o výmaze úžitkového vzoru) sa nanovo upravuje vymedzenie úradom určených lehôt, pri ktorých nemožno vyhovieť žiadostiam o pokračovanie v konaní.

K bodom 54 až 56

 

Obdobne ako v prípade pokračovania v konaní aj pri žiadosti o uvedenie do predošlého stavu (§ 51) sa upúšťa od požiadavky, aby sa zároveň s touto žiadosťou urobil aj zmeškaný úkon; stačí ak je aj zmeškaný úkon v rámci zákonných lehôt upravených v odseku 1. Vzhľadom na zmeny v § 41 a § 45 ako aj zmeny v § 53 (rozklad) sa rozširuje okruh lehôt, kedy tento výnimočný nápravný inštitút nemožno uplatniť.

 

K bodu 57

 

Vzhľadom na osobitnú úpravu dokazovania v konaniach o úžitkových vzoroch (obdobne je to aj v konaniach o iných predmetoch priemyselného vlastníctva) a vylúčenie aplikácie § 34 správneho poriadku sa § 52 dopĺňa o štandardné ustanovenie obsahujúce pravidlá hodnotenia dôkazov úradom.

 

K bodu 58

 

Ustanovenia o rozklade (§ 53) sa napriek novému zneniu výrazne nemenia. Nová právna úprava umožňuje účastníkom konania podať odôvodnenie rozkladu v dodatočnej lehote dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu. Ide o inštitút, ktorý sa osvedčil napr. v konaniach o ochranných známkach a ktorý poskytuje účastníkom viac času na formulovanie dôvodov rozkladu. Aby však nedochádzalo k neúmernému predlžovaniu konania o rozklade je pri zákonnej lehote na podanie odôvodnenia rozkladu, ako aj podanie samotného rozkladu vylúčené uvedenie do predošlého stavu. V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad len proti dôvodom rozhodnutia čo je štandardom aj v civilnom súdnom konaní (§ 239 ods. 2, § 358 a § 423 Civilného sporového poriadku).

      

K bodom 59 a 60

 

Aktualizuje sa vnútorný odkaz vzhľadom na zmenu znenia § 32. V § 55 ods. 4 ide o gramatickú úpravu textu zákona.

 

K bodu 61

 

Spoločné ustanovenia (§ 58), ktoré upravujú niektoré procesné inštitúty v konaní pred úradom, sa komplexne prepracovali a zosúladili s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva. Okrem iného sa vypúšťa pojem „oprávnený zástupca“, zjednocuje sa rozsah subsidiárnej aplikácie správneho poriadku (odsek 5). 

 

V odseku 8 sa precizuje právna úprava zastavenia konania v prípade späťvzatia podania. Úrad na základe späťvzatia návrhu nie je povinný zastaviť konanie a môže v konaní pokračovať, ak by mohol začať takéto konanie aj z úradnej moci (§ 44 ods. 2). Je potrebné uviesť, že pôjde skôr o výnimočné prípady, kedy v konaní preváži zásada oficiality nad dispozičnou zásadou a rozhodujúci význam má v tomto smere úvaha úradu.

 

V odseku 9 sa zavádza inštitút prerušenia konania pred úradom z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, licenčná zmluva, záložná zmluva) alebo tiež určenie, kto je majiteľom či spolumajiteľom úžitkového vzoru. Úrad rozhodne o prerušení konania procesným rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný rozklad [§ 53 ods. 4 písm. b)]. Úrad síce pokračuje v prerušenom konaní aj bez návrhu, ale v záujme plynulého a efektívneho vedenia konania sa predpokladá aj súčinnosť zo strany účastníkov konania, ktorí by mali úrad včas informovať o ukončení a výsledku konania o predbežnej otázke.

 

V odsekoch 10 až 12 sa štandardizuje a zjednocuje právna úprava podania na úrad a to podobným spôsobom ako v Civilnom sporovom poriadku (§ 123 a nasl.). Ak je podanie urobené v elektronickej podobe, je potrebné ho autorizovať v súlade so zákonom o e-Governmente. V opačnom prípade je potrebné na úrad dodatočne doručiť podanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované v súlade so zákonom o e-Governmente. Je potrebné zdôrazniť, že úrad na dodatočné doručenie podania účastníkov nevyzýva. V odseku 12 sa zavádza výnimka pre podávanie prostredníctvom informačných systémov medzinárodných organizácii (najmä Svetová organizácia duševného vlastníctva – WIPO a Európska patentová organizácia – EPO) a Európskej únie za podmienky, že ide o tzv. uzavreté systémy v súlade s nariadením eIDAS.

 

K bodu 62

 

V súvislosti so zavedením inštitútu rešerše medzinárodného typu (§ 38a) sa dopĺňa splnomocnenie pre úrad vo vykonávacej vyhláške ustanoviť podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o vykonanie rešerše medzinárodného typu. Ďalej sa v splnomocňovacích ustanoveniach zohľadňujú zmeny v úprave podávania, doručovania (§ 58 ods. 10 až 12).

 

K bodu 63

 

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia tak procesné (odseky 1 a 3), ako aj hmotnoprávne (odsek 4). Osobitné prechodné ustanovenia sa týkajú určovacích konaní právoplatne neskončených do 31. decembra 2017 (odsek 2).

 

K čl. IV

(zákon č. 506/2009 Z. z.)

 

K bodu 1 

 

Navrhovaná zmena v § 3 písm. b) priamo súvisí s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)  2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), ktoré nadobudlo účinnosť 23. marca 2016. K tomuto dátumu sa v dôsledku terminologického prispôsobenia Lisabonskej zmluve z „ochrannej známky Spoločenstva“ stala „ochranná známka Európskej únie“ (European Union Trade Mark). Súčasne sa zavádza legislatívna skratka „ochranná známka EÚ“ a v nadväznosti na nariadenie EÚ/2015/2424 sa aktualizuje poznámka pod čiarou.

 

Z rovnakého dôvodu dochádza k zmene termínu „register ochranných známok Spoločenstva“ na termín „register ochranných známok Európskej únie“ so zavedenou legislatívnou skratkou „register EÚ“.

 

K bodom 2 a 3

 

Navrhované zmeny súvisia s terminologickými zmenami vyplývajúcimi z nariadenia EÚ/2015/2424 (pozri odôvodnenie k bodu 1).

 

K bodu 4

 

Zavádza sa vyvrátiteľná právna domnienka majiteľstva ochrannej známky, a to s explicitnou jednoznačnou úpravou právomoci v otázkach majiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva, ktorá prislúcha súdu, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2008, sp. zn. 1 Obdo V 37/2007 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2010). Uvedené doplnenie súvisí aj s platným znením § 41 ods. 2, ktorým je stanovená vyvrátiteľná domnienka platnosti údajov v registri, pokiaľ „príslušný orgán“ nerozhodne inak.

 

Ochranná známka, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (patent, úžitkový vzor, dizajn), môže mať viacerých spolumajiteľov. Právne vzťahy medzi spolumajiteľmi ochrannej známky sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka).

 

Zákon o ochranných známkach doposiaľ neobsahoval špeciálnu úpravu spolumajiteľstva. V záujme zabezpečenia principiálnej jednotnosti právnej úpravy prierezových, horizontálnych inštitútov v predpisoch upravujúcich jednotlivé predmety priemyselného vlastníctva, medzi ktoré patrí aj spolumajiteľstvo, sa zavádza osobitná úprava spolumajiteľstva aj do zákona o ochranných známok. V zásade platí, že podiely spolumajiteľov sú rovnaké. Vychádzajúc z dispozitívnej povahy právnej úpravy (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že spolumajitelia si môžu výšku podielov dohodnúť inak.

 

Každý zo spolumajiteľov právo používať ochrannú známku ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv a podať žalobu podľa Civilného sporového konania alebo – v prípade uplatnenia finančných nárokov – návrh podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Disponovať so svojím spolumajiteľským podielom môže každý zo spolumajiteľov samostatne s obmedzením vyplývajúcim z predkupného práva ostatných spolumajiteľov v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.

 

Ak spolumajiteľ zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu alebo sa vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho spolumajiteľský podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov
v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom. Tento osobitný prechod podielu na ostatných spolumajiteľov je upravený v platnom znení zákona o dizajnoch (§ 16 ods. 4 a 5) a rozširuje sa aj na zákon o ochranných známkach, na patentový zákon a zákon o úžitkových vzoroch.

  

K bodu 5

 

V § 8 sa navrhuje vypustenie odseku 4, avšak nie bez náhrady. Matéria sa presúva do nového
§ 8a (pozri odôvodnenie k bodu 7).        

 

K bodu 6

 

Ustanovenie § 8 ods. 7 sa presúva do § 12 ods. 1, kam patrí z hľadiska systematiky.

 

K bodu 7

 

Ustanovenie, ktoré preberá a rozširuje úpravu pôvodne obsiahnutú v § 8 ods. 4 vymedzuje typické právne nároky, ktoré má majiteľ ochrannej známky v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv podľa § 8 ods. 1 a 2. Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa tak porušenie práv, ako aj ohrozenie práv, pričom v ustanoveniach o spolumajiteľstve (§ 7b) a licenčnej zmluve (§ 20) sú uvedené podmienky, kedy má aktívnu legitimáciu spolumajiteľ ochrannej známky alebo aj nadobúdateľ licencie.

 

Pravdepodobne po prvý krát v histórií slovenského práva sa mimo Občianskeho zákonníka zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov (odseky 4 a 5). Nároky na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyplývajú zo zásahu do výlučných práv majiteľa sa premlčujú v dlhších premlčacích lehotách nasledovne. Osobitná subjektívna premlčacia lehota je tri roky namiesto doterajších dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 resp. 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Osobitná objektívna premlčacia lehota je päť rokov namiesto doterajších troch rokov podľa
§ 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zhodne s § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zachováva desaťročná objektívna premlčacia lehota v prípade úmyselne spôsobenej škody, nemajetkovej ujmy resp. úmyselného bezdôvodného obohatenia. Počítanie osobitnej subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty zohľadňuje aj nároky z tzv. dočasnej ochrany, ktorú má prihlasovateľ po zverejnení prihlášky (§ 8a ods. 4).  

 

Hlavným dôvodom zavedenia osobitného režimu premlčania je potreba posilnenia právneho postavenia majiteľa ochrannej známky, ktorý v čase, keď sa dozvie o porušovaní, spravidla nemá dostatok informácii a dôkazov na uplatnenie finančných nárokov proti porušovateľovi (tzv. informačný deficit). Môže sa síce pokúsiť prekonať s využitím špecifických právnych inštitútov, akými sú najmä právo na informácie (§ 11) a zabezpečenie dôkazov (§ 346 CSP), ktoré predstavujú transpozíciu smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Z hľadiska plynutia času však v režime Občianskeho zákonníka existovalo reálne riziko premlčania reparačných a satisfakčných nárokov majiteľa, pretože uplatnením práva na informácie alebo podaním návrhu na zabezpečenie dôkazu premlčacia doba nespočíva (§ 112 Občianskeho zákonníka), ale plynie ďalej. Teda aj aktívny majiteľ, ktorý sa včas dozvedel o neoprávnenom zásahu do jeho práv, a následne sa zákonným spôsobom snažil zhromaždiť dostatok podkladov na uplatnenie uvedených nárokov, to v režime Občianskeho zákonníka nemusel stihnúť. Navyše, s ohľadom na pomerne krátku, len trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu nárokov na náhradu škody (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá je prísne viazaná na deň, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, resp. kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a s ohľadom na možnú dĺžku konania o prihláške ochrannej známky (vrátane konania o podaných námietkach), nároky majiteľa z dočasnej ochrany ( v § 8 ods. 5) sa mohli premlčať ešte predtým, ako ich majiteľ vôbec mohol uplatniť na súde.

 

Pokiaľ ide o premlčateľnosť nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch, je možné poukázať na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2014).   

 

K bodu 8

 

Precizuje sa terminológia v súvislosti s neoprávneným zásahom do výlučných práv majiteľa ochrannej známky.

 

K bodom 9 až 11

 

Zavádza sa nadpis „Súdna ochrana práv“. Súčasne sa vkladá nový odsek 1, ktorý je presunutím súčasného doslovného znenia § 8 ods. 8 zákona o ochranných známkach, avšak zo systematického hľadiska je žiaduce jeho umiestnenie do § 12. V odsekoch 3 a 4 sa vzhľadom na vloženie nového odseku 1 prispôsobuje vnútorný odkaz.

 

K bodu 12

 

Dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s neodkladnými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 325 až 345), pričom zákon o ochranných známkach v § 13 obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia, čo zohľadňuje aj nadpis § 13.

 

K bodom 13 a 14

 

Nad rámec doterajšej právnej úpravy sa v § 17 ods. 3 a § 18 ods. 3 dopĺňa možnosť nadobúdateľa ochrannej známky (nového majiteľa) podať žiadosť o obnovu zápisu ochrannej známky, a to dokonca ešte predtým, ako podal žiadosť o zápis prevodu (prechodu) ochrannej známky do registra. Znenie § 22 ods. 2 pritom nanovo vymedzuje okruh osôb oprávnených na podanie žiadosti o obnovu zápisu ochrannej známky. Výslovne uvedený je majiteľ ochrannej známky, záložný veriteľ a nad rámec doterajšej úpravy aj iná osoba, ktorá preukáže právny záujem. Nadobúdateľ (nový majiteľ) je bezpochyby osobou, ktorej právny záujem na obnove ochrannej známky je nepopierateľný, pretože následkom nepodania žiadosti o obnovu zápisu je zánik ochrannej známky [§ 23 ods. 1 písm. a)].

 

K bodu 15 

 

Zmeny sa dotýkajú aj oblasti úpravy licenčných vzťahov v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorá je charakteristická subsidiárnou aplikáciou všeobecného režimu Obchodného zákonníka
(§ 508 a nasl.) s prednostnou aplikáciou osobitných ustanovení zákona o ochranných známkach (§ 20 ods. 2). Dopĺňa sa rozlišovanie a definovanie výlučnej a nevýlučnej licencie ako aj jednoznačná úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv majiteľa ochrannej známky. V záujme odstránenia pochybností sa spresňuje, že do registra sa zapisuje licencia a nie licenčná zmluva (§ 20 ods. 2).

  

Majiteľ ochrannej známky môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve výslovne dohodnuté, že majiteľ udelil výlučnú licenciu, zavádza sa nevyvrátiteľná domnienka, že udelil nevýlučnú licenciu. Používanie pojmov „výlučná licencia“ a „nevýlučná licencia“ je v oblasti priemyselného vlastníctva dlhodobo zaužívané a tieto pojmy možno nájsť aj v právnych predpisoch Európskej únie a v niektorých medzinárodných zmluvách.

 

Vymedzenie výlučnej licencie v zásade zodpovedá autorskoprávnej výhradnej licencii (§ 70 ods. 2 autorského zákona). Aj v oblasti priemyselného vlastníctva sa teda zavádza pravidlo, že udelením výlučnej licencie sa majiteľ sám obmedzuje v ďalšom využívaní jej predmetu, čím dochádza k odklonu od všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 1) a pod sankciou absolútnej neplatnosti je povinný zdržať sa udelenia ďalšej licencie tretej osobe. Na druhej strane sa zavádza povinnosť nadobúdateľa výlučnej licencie požívať ochrannú známku v zmysle § 9, ako predpokladá aj dispozitívna úprava Obchodného zákonníka (§ 509 ods. 2), pretože absencia skutočného používania ochrannej známky môže mať za následok jej zrušenie
(§ 34) alebo oslabenie vo vzťahu k mladším ochranným známkam (§ 10).

 

Poskytnutie sublicencie vylučuje dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 2) a vylúčené by malo ostať aj postúpenie resp. prevod licencie. Prirodzene, zmluvné strany sa môžu dohodnúť inak.

        

Doterajšia úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie (doterajšie znenie § 20 ods. 4), i keď v súlade so smernicou 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, nezohľadňovala oprávnené záujmy a primárne postavenie majiteľa práv priemyselného vlastníctva a ani súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 514). Navyše, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok jednoznačne stanovuje (čl. 25 ods. 3), v akých prípadoch má držiteľ licencie aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a neponecháva pre národné právo veľký priestor na vlastné legislatívne riešenie. Aktívna legitimácia držiteľa licencie sa vymedzuje rovnakým spôsobom pre všetky predmety priemyselného vlastníctva, či už ide o ochranné známky, patenty, úžitkové vzory alebo dizajny.

 

V súlade s čl. 26 smernice EÚ/2015/2436 sa výslovne zakotvuje pravidlo primeranej aplikácie ustanovení o licenčnej zmluve aj pre prípad udelenia oprávnenia na používanie označenia, ktoré je predmetom prihlášky, prihlasovateľom tretej osobe. Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu licencie aj po zápise ochrannej známky alebo po úprave označenia, zúžení zoznamu tovarov alebo služieb alebo po rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oboch strán licenčnej zmluvy.

 

Právna úprava záložného práva k patentu (§ 21) sa zjednodušuje a zosúlaďuje (aj terminologicky) so všeobecnou úpravou záložného práva v Občianskom zákonníku (§ 151a a nasl.). Pokiaľ ide o zápis zmeny alebo zániku záložného práva k ochrannej známke, uplatňujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 2 a § 151md ods. 2 a 3). V súlade s čl. 26 smernice EÚ/2015/2436 novinkou je právna úprava záložného práva k prihláške (§ 23 ods. 4), ktorá v nadväznosti aj na možnosť zriadiť záložné právo k právu, resp. majetkovej hodnote, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, ako ustanovuje Občiansky zákonník (151d ods. 4), zavádza pravidlo zachovania zápisu záložného práva aj po zápise ochrannej známky alebo po úprave označenia, zúžení zoznamu tovarov alebo služieb alebo po rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota záložného veriteľa.

 

K bodu 16

 

Doterajšie znenie § 22 ods. 2 oprávňuje na podanie žiadosti o obnovu zápisu ochrannej známky výlučne jej majiteľa, prípadne aj záložného veriteľa. Nad rámec súčasnej úpravy sa navrhuje rozšíriť okruh takto oprávnených osôb aj o inú osobu, ktorá preukáže právny záujem. Za takúto osobu je možné považovať napríklad nadobúdateľa ochrannej známky na základe zmluvného prevodu v čase pred zápisom samotného prevodu do registra. Nadobúdateľov právny záujem na obnove ochrannej známky je nepopierateľný, pretože následkom nepodania žiadosti o obnovu zápisu je  zánik ochrannej známky [§ 23 ods. 1 písm. a)]. Pozri aj odôvodnenie k bodom 13 a 14 (§ 17 ods. 3 a § 18 ods. 3).

 

K bodu 17

 

Ide o terminologicko-lingvistická úpravu textu v § 23 ods. 2.

 

K bodom 18 a 19

 

Odkaz na lehotu na podanie odôvodnenia rozkladu sa presúva v rámci jedného odseku na miesto [písmeno d)], kam systematicky patrí.

 

K bodom 20 až 22 

 

Dopĺňa sa taxatívny výpočet rozhodnutí úradu, proti ktorým nie je prípustný rozklad, a to
v súvislosti so zavedením nového dôvodom prerušenia konania, kedy úrad konanie rozhodnutím preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť. Pozri aj odôvodnenie k bodu 31 (§ 51 ods. 9).

 

V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva, sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad len proti dôvodom rozhodnutia.

K bodu 23

 

Povinnosť zabezpečiť zápis exekúcie do registra ochranných známok ukladá členským štátom EÚ čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (čl. 24 ods. 2). Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu exekúcie postihnutím práv z prihlášky aj po zápise ochrannej známky alebo po úprave označenia, zúžení zoznamu tovarov alebo služieb alebo po rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oprávneného v exekučnom konaní. Vzhľadom na význam zápisu exekúcie vo verejných registroch, ktorou sa zvyšuje právna istota a ochrana dobromyseľných tretích osôb, sa zavádza možnosť zápisu exekúcie aj do registrov ostatných predmetov priemyselného vlastníctva. Z dôvodu náležitej úpravy informačných systémov úradu, predmetné novelizačné body nadobudnú neskoršiu účinnosť (1. január 2019).

 

K bodom 24 a 25 

 

Zmeny reflektujú zmeny v terminológii vyplývajúce z nariadenia EÚ/2015/2424, pričom je rešpektovaná aj legislatívna skratka zavedená v ustanovení § 3 písm. b). Pozri aj odôvodnenie k bodu 1 [§ 3 písm. b)].

 

K bodu 26 

 

Účinnosťou nariadenia EÚ/2015/2424, t.j. 23. marca 2016, zanikla možnosť podávať prihlášky ochranných známok EÚ prostredníctvom národných úradov. Prihlášky ochranných známok EÚ je možné podávať výlučne priamo na EUIPO (Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo). Ustanovenie § 48 ods. 1 zákona o ochranných známkach sa tak stalo obsolétnym a vypúšťa sa.

 

K bodom 27 až 29

 

Účinnosťou nariadenia EÚ/2015/2424, t.j. 23. marca 2016, sa zmenil názov agentúry EÚ zodpovednej, okrem iného, za registráciu ochranných známok EÚ. Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (OHIM) bol premenovaný na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Zmenu názvu je potrebné reflektovať aj v národných právnych predpisoch. Pozri aj odôvodnenie k bodu 1 [§ 3 písm. b)].

 

K bodu 30

 

V nadväznosti na nové ustanovenie § 8a, ktoré prevzalo, rozšírilo a precizovalo právnu úpravu pôvodne obsiahnutú v § 8 ods. 4, vyvstala potreba aktualizácie vnútorného odkazu v § 50 ods. 2.

 

K bodu 31

 

Spoločné ustanovenia (§ 51), ktoré upravujú niektoré procesné inštitúty v konaní pred úradom, sa komplexne prepracovali a zosúladili s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva. Okrem iného sa vypúšťa pojem „oprávnený zástupca“ (odsek 2) a zjednocuje sa rozsah subsidiárnej aplikácie správneho poriadku (odsek 5). 

 

V odseku 8 sa precizuje právna úprava zastavenia konania v prípade späťvzatia podania. Úrad na základe späťvzatia návrhu nie je povinný zastaviť konanie a môže v konaní pokračovať, ak by mohol začať takéto konania aj z úradnej moci (napr. konanie o neplatnosť ochrannej známky podľa § 35). Pôjde skôr o výnimočné prípady, kedy v konaní preváži zásada oficiality nad dispozičnou zásadou a rozhodujúci význam má v tomto smere úvaha úradu.

 

V odseku 9 sa zavádza inštitút prerušenia konania pred úradom z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, licenčná zmluva, záložná zmluva) alebo tiež určenie, kto je majiteľom či spolumajiteľom ochrannej známky. Úrad rozhodne o prerušení konania procesným rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný rozklad [§ 40 ods. 4 písm. b)]. Úrad síce pokračuje v prerušenom konaní aj bez návrhu, ale v záujme plynulého a efektívneho vedenia konania sa predpokladá aj súčinnosť zo strany účastníkov konania, ktorí by mali úrad včas informovať o ukončení a výsledku konania o predbežnej otázke.

 

V odsekoch 10 až 12 sa štandardizuje a zjednocuje právna úprava podania na úrad a to podobným spôsobom ako v Civilnom sporovom poriadku (§ 123 a nasl.). Ak je podanie urobené v elektronickej podobe, je potrebné ho autorizovať v súlade so zákonom o e-Governmente. V opačnom prípade je potrebné na úrad dodatočne doručiť podanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované v súlade so zákonom o e-Governmente. Je potrebné zdôrazniť, že úrad na dodatočné doručenie podania účastníkov nevyzýva. V odseku 12 sa zavádza výnimka pre podávanie prostredníctvom informačných systémov medzinárodných organizácii (najmä Svetová organizácia duševného vlastníctva – WIPO a Európska patentová organizácia – EPO) a informačných systémov Európskej únie za podmienky, že ide o tzv. uzavreté systémy v súlade s nariadením eIDAS.

 

K bodu 32

 

Prechodné ustanovenia (§ 54c) sa delia na procesné (odseky 1 a 2) a hmotnoprávne (odsek 3).

 

K bodom 33 a 34

 

V splnomocňovacích ustanoveniach sa zohľadňujú zmeny v úprave podávania, doručovania (§ 51 ods. 10 až 12).

 

K bodu 35

 

Právo ochranných známok obsiahnuté v národných predpisoch členských štátov EÚ je čiastočne harmonizované od deväťdesiatych rokov minulého storočia. V zákone č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach sú premietnuté ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok. V roku 2016 nadobudla účinnosť smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov v oblasti ochranných známok, ktorá prináša významné prehĺbenie a rozšírenie harmonizácie známkového práva. Členské štáty EÚ sú povinné ustanovenie smernice EÚ/2015/2436 transponovať do januára 2019, resp. januára 2023.

  

Predkladaná novela preberá niektoré ustanovenia smernice EÚ/2015/2436, konkrétne ide o články 24, 25, 26, 49 ods. 1 a okrajovo aj článok 2 smernice EÚ/2015/2436. Ide o inštitúty, ktoré novela prierezovo vo všetkých predpisoch týkajúcich sa jednotlivých predmetov priemyselného vlastníctva dáva do vzájomného súladu. Úplná transpozícia smernice EÚ/2015/2436 do zákona o ochranných známkach prebehne v ustanovenej transpozičnej lehote v rámci jeho ďalšej novelizácie.

 

K čl. V

(zákon NR SR č. 145/1995 Z. z.)

 

K bodu 1

 

V položke 214 písm. a) sa zvyšuje suma poplatku za vydanie druhopisu, výpisu z registrov, zo spisov alebo úradných listín za každú stranu z pôvodných tri na štyri eurá. Cieľom je postupne minimalizovať listinnú komunikáciu úradu s klientom. 

 

K bodu 2

 

Dôvodmi pre zmeny v položke 216 písm. b) je zosúladenie terminológie v sadzobníku poplatkov s terminológiou používanou v patentovom zákone (napr. nehovoríme o prevode a prechode prihlášky, ale o prevode a prechode práv z prihlášky), ako aj zavedenie nových inštitútov (úkonov) v patentovom zákone. Dopĺňa sa poplatok za pripísanie ďalšieho prihlasovateľa resp. majiteľa v súvislosti so zmenami v patentovom zákone (napr. § 20 ods. 2). Zároveň sa vypúšťajú správne poplatky za vykonanie zmien v osobných údajoch klienta, resp. zástupcu aj v súvislosti s postupným referencovaním v zmysle zákona o e-Governmente. V nadväznosti na skutočnosť, že do registra sa budú zapisovať aj licencie a súdne spory nielen k jednotlivým predmetom priemyselných práv, ale aj k prihláškam, zavádza sa v tejto súvislosti nový poplatok v primeranej výške (20 eur). Predmetom poplatku podľa desiateho bodu je zápis exekúcie do registra. I keď sa predpokladá, že štandardne bude žiadateľom súdny exekútor, ktorý je pri výkone svojej funkcie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch zo zákona oslobodený od platenia správnych poplatkov, tieto poplatky sa budú vyberať, keď požiada o zápis exekúcie iná osoba, typicky veriteľ, teda oprávnený v exekúcii alebo – najmä v prípade zápisu ukončenia exekúcie – aj samotný dlžník, teda povinný v exekúcií, ktorý je prihlasovateľom resp. majiteľom.

 

Dopĺňa sa poplatok za podanie návrhu na zmenu dobu platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá alebo dodatkového ochranného osvedčenia na výrobky na ochranu rastlín (prepočítanie doby platnosti) v nadväznosti na zmeny v patentovom zákone (§ 67a patentového zákona). Rovnako, v nadväznosti na zmeny v patentovom zákone, sa navrhuje zaviesť poplatok za podanie žiadosti o vykonanie rešerše v prioritnej lehote (§ 41b patentového zákona).

 

V súvislosti so zavedením inštitútu rešerš medzinárodného typu (§ 41a patentového zákona) sa zavádza 50% zľava na poplatku za úplný prieskum [216 písm. c)], ak je v konaní o patentovej prihláške predložená správa o rešerši medzinárodného typu vykonaná samotným úradom, ktorý je pobočkou Vyšehradského patentového inštitútu. V takom prípade úrad totiž efektívne využije správu o rešerši medzinárodného typu v rámci úplného prieskumu v zmysle nového § 41a ods. 2 patentového zákona.

 

Zvýšenie ostatných správnych poplatkov v tejto položke (216) má za cieľ aspoň čiastočné zohľadnenie administratívnych nákladov úradu v súvislosti s vykonávaním príslušných úkonov (najmä zápis prevodu alebo prechodu, zápis licencie a zápis záložného práva), ktoré štandardne zahŕňajú aj nevyhnutné právne posúdenie.

 

K bodom 3 a 4

 

Odstraňuje sa terminologická nepresnosť v položke 216a písm. a); nehovoríme o „Európskej patentovej dohode“, ale o „Európskom patentovom dohovore“. Zároveň sa zo sedem na 10 eur zvyšuje správny poplatok za zverejnenie alebo sprístupnenie prekladu patentových nárokov alebo opraveného prekladu patentových nárokov v položke 216a písm. b).

 

K bodu 5

 

Doterajšia výška poplatku za návrh na zrušenie patentu, európskeho patentu a dodatkového ochranného osvedčenia, ktorá je 50 eur (resp. 25 eur pri elektronickom podaní) je neadekvátna s ohľadom najmä na osobitnú náročnosť tohto sporového konania a rozhodovania úradu často v dvoch inštanciách. Vo svojej podstate sú konania o zrušení patentu často vyústením obchodných sporov medzi navrhovateľom a majiteľom patentu. Nemožno tiež opomenúť, že takéto návrhy majú priamy vplyv na doterajšie investície majiteľa do patentovej ochrany, pričom výška tohto poplatku v niektorých prípadoch neodraďuje navrhovateľov v podávaní nových návrhov a ďalšom spochybňovaní priemyselného vlastníctva majiteľa. Z historického prehľadu poplatku za návrhu na zrušenie patentu (od r. 1995 do r. 2008 vo výške 1000 Sk, od
r. 2008 do r. 2012 vo výške 49,50 eur, od r. 2012 do r. 2016 vo výške 50,00 eur) vyplýva, že výška toho poplatku nebola už dlhšie obdobie vhodne aktualizovaná. Pre porovnanie v Českej republike je poplatok za návrh na zrušenie patentu aktuálne 2000 Kč (tzn. cca. 75 eur), ale platí sa navyše osobitná kaucia 2500 Kč za návrh a ďalších 2500 Kč za podanie rozkladu, čo je spolu cca. 260 eur (pozri § 63 ods. 2 zákona č. 527/1990 Zb.). Vzhľadom na uvedené sa poplatok za návrh na zrušenie patentu, európskeho patentu a dodatkového ochranného osvedčenia zvyšuje na 200 eur. Poplatok za prepis patentu alebo patentovej prihlášky sa vypúšťa vzhľadom na povahu tohto úkonu a súvisiace zmeny v patentovom zákone (§ 48). 

 

K bodu 6

 

Dôvodmi pre zmeny v položke 221 písm. b) je zosúladenie terminológie v sadzobníku poplatkov s terminológiou používanou v zákone o úžitkových vzoroch (napr. nehovoríme o prevode
a prechode prihlášky, ale o prevode a prechode práv z prihlášky), ako aj zavedenie nových inštitútov (úkonov) v zákone o úžitkových vzoroch. Dopĺňa sa poplatok za pripísanie ďalšieho prihlasovateľa resp. majiteľa v súvislosti so zmenami v zákone (napr. § 19 ods. 2). Zároveň sa vypúšťajú správne poplatky za vykonanie zmien v osobných údajoch klienta, resp. zástupcu aj v súvislosti s postupným referencovaním v zmysle zákona o e-Governmente. V nadväznosti na skutočnosť, že do registra sa budú zapisovať aj licencie a súdne spory nielen k jednotlivým predmetom priemyselných práv, ale aj k prihláškam, zavádza sa v tejto súvislosti nový poplatok v primeranej výške (20 eur). Predmetom poplatku podľa ôsmeho bodu je zápis exekúcie do registra. I keď sa predpokladá, že štandardne bude žiadateľom súdny exekútor, ktorý je pri výkone svojej funkcie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch oslobodený od platenia správnych poplatkov, tieto poplatky majú význam, ak požiada o zápis exekúcie iná osoba, typicky veriteľ, teda oprávnený v exekúcii alebo – najmä v prípade zápisu ukončenia exekúcie – aj samotný dlžník, teda povinný v exekúcií, ktorý je prihlasovateľom resp. majiteľom.

 

Úžitkové vzory sú dostupným a často využívaným spôsobom priemyselnoprávnej ochrany technických riešení a preto aj výška sadzieb poplatkov v tejto položke (221) sa zachováva na primerane motivujúcej úrovni. V prípade poplatku za prihlášku úžitkového vzoru [položka 221 písm. a)], ktorý sa zvyšuje len o jedno resp. dve eurá, je potrebné vziať do úvahy aj fakt, že tento poplatok zahŕňa aj prvé štyri roky ochrany v zmysle § 26 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch. Zvýšenie ostatných správnych poplatkov v tejto položke (221) má za cieľ aspoň čiastočné zohľadnenie administratívnych nákladov úradu v súvislosti s vykonávaním príslušných úkonov (najmä zápis prevodu alebo prechodu, zápis licencie a zápis záložného práva), ktoré štandardne zahŕňajú aj nevyhnutné právne posúdenie.   

 

K bodu 7

 

Súčasná výška poplatku za námietky (27 eur resp. 13,50 eur pri elektronickom podaní) sa s ohľadom na sporový charakter konania o námietkach javí ako neadekvátna (nízka). Na druhej strane, vzhľadom na účel námietkového konania, ktorým je jednoduchá a dostupná možnosť vylúčiť zo zápisu prihlášky, ktorých predmety nespĺňajú podmienky ochrany, je nová výška poplatku (40 eur) nastavená tak, aby potenciálnych namietateľov neodrádzala od podania námietok. Rovnako ani súčasná výška poplatku za návrh na výmaz úžitkového vzoru (50 eur, resp. 25 eur pri elektronickom podaní) nie je adekvátna a zvyšuje sa na 80 eur. Do určitej miery platia argumenty uvedené vyššie pri položke 217 písm. b) (zrušenie patentu) s tým, že zohľadniť je potrebné povinné zloženie kaucie navrhovateľom (zvyšuje sa na 100 eur) a tiež kratšiu dobu ochrany úžitkovým vzorom. Poplatok za prepis sa vypúšťa.

 

K bodu 8

 

Mierne (o približne 13%) sa zvyšujú poplatky za predĺženie platnosti úžitkových vzorov (položka 223). Ak sa majiteľ rozhodne pokračovať v ochrane úžitkovým vzorom aj po prvý štyroch rokoch jeho ochrany, existuje predpoklad, že predmetné technické riešenie je hodnotné a dokáže majiteľovi prinášať ekonomické benefity.

 

K bodu 9

 

Dôvodmi pre zmeny v položke 224 písm. c) je zosúladenie terminológie v sadzobníku poplatkov s terminológiou používanou v zákone dizajnoch (napr. nehovoríme o prevode a prechode prihlášky, ale o prevode a prechode práv z prihlášky), ako aj zavedenie nových inštitútov (úkonov) v zákone o úžitkových vzoroch. Dopĺňa sa poplatok za pripísanie ďalšieho prihlasovateľa resp. majiteľa v súvislosti so zmenami v zákone (napr. § 16 ods. 2). Zároveň sa vypúšťajú správne poplatky za vykonanie zmien v osobných údajoch klienta, resp. zástupcu aj v súvislosti s postupným referencovaním v zmysle zákona o e-Governmente. V nadväznosti na skutočnosť, že do registra sa budú zapisovať aj licencie a súdne spory nielen k jednotlivým predmetom priemyselných práv, ale aj k prihláškam zavádza sa v tejto súvislosti nový poplatok v primeranej výške (20 eur). Predmetom poplatku podľa siedmeho bodu je zápis exekúcie do registra. I keď sa predpokladá, že štandardne bude žiadateľom súdny exekútor, ktorý je pri výkone svojej funkcie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch oslobodený od platenia správnych poplatkov, tieto poplatky majú význam, ak požiada o zápis exekúcie iná osoba, typicky veriteľ, teda oprávnený v exekúcii alebo – najmä v prípade zápisu ukončenia exekúcie – aj samotný dlžník, teda povinný v exekúcií, ktorý je prihlasovateľom resp. majiteľom. Zvýšenie ostatných správnych poplatkov v tejto položke (224) má za cieľ aspoň čiastočné zohľadnenie administratívnych nákladov úradu v súvislosti s vykonávaním príslušných úkonov (najmä zápis prevodu alebo prechodu, zápis licencie a zápis záložného práva), ktoré štandardne zahŕňajú aj nevyhnutné právne posúdenie.

 

K bodu 10

 

V nadväznosti na vypustenie ustanovenia o určovacom konaní zo zákona o dizajnoch (§ 41), vypúšťa sa aj príslušný správny poplatok. Poplatok za návrh na výmaz dizajnu (doteraz 50 eur, resp. 25 eur pri elektronickom podaní) sa zvyšuje na 100 eur. Do určitej miery platia argumenty uvedené vyššie pri položke 217 písm. b) (zrušenie patentu) s tým, že zohľadniť je potrebné povinné zloženie kaucie navrhovateľom (zvyšuje sa na 100 eur).

 

K bodu 11

 

Dôvodom pre vypustenie druhej vety v poznámke pod položkou 226 je jej nadbytočnosť a to vzhľadom na zhodnú právnu úpravu v zákone o dizajnoch (§ 25).

 

K bodu 12

 

Znižuje sa správny poplatok za podanie prihlášky topografie polovodičových výrobkov. Úrad posledné roky neeviduje medzi prihlasovateľmi záujem o túto formu ochrany priemyselného vlastníctva a zníženie poplatku, by tak mohlo prispieť k zvýšeniu záujmu o túto formu ochrany.   

Dôvodmi pre zmeny v položke 227 písm. b) je zosúladenie terminológie v sadzobníku poplatkov s terminológiou používanou v zákone o ochrane topografií polovodičových výrobkov (napr. nehovoríme o prevode a prechode prihlášky, ale o prevode a prechode práv z prihlášky). Vypúšťajú sa správne poplatky za vykonanie zmien v osobných údajoch klienta, resp. zástupcu aj v súvislosti s postupným referencovaním v zmysle zákona o e-Governmente. Predmetom poplatku podľa siedmeho bodu je zápis exekúcie do registra. I keď sa predpokladá, že štandardne bude žiadateľom súdny exekútor, ktorý je pri výkone svojej funkcie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch oslobodený od platenia správnych poplatkov, tieto poplatky majú význam, ak požiada o zápis exekúcie iná osoba, typicky veriteľ, teda oprávnený v exekúcii alebo – najmä v prípade zápisu ukončenia exekúcie – aj samotný dlžník, teda povinný v exekúcií, ktorý je prihlasovateľom resp. majiteľom.

 

Zvýšenie ostatných správnych poplatkov v tejto položke (227) má za cieľ aspoň čiastočné zohľadnenie administratívnych nákladov úradu v súvislosti s vykonávaním príslušných úkonov (najmä zápis prevodu alebo prechodu, zápis licencie a zápis záložného práva), ktoré štandardne zahŕňajú aj nevyhnutné právne posúdenie.

 

K bodu 13

 

Dôvodmi pre zmeny v položke 229 písm. b) je zosúladenie terminológie v sadzobníku poplatkov s terminológiou používanou v zákone o ochranných známkach (napr. nehovoríme o prevode
a prechode prihlášky, ale o prevode a prechode práv z prihlášky). Vypúšťajú sa správne poplatky za vykonanie zmien v osobných údajoch klienta, resp. zástupcu resp. zástupcu aj v súvislosti s postupným referencovaním v zmysle zákona o e-Governmente. V nadväznosti na skutočnosť, že do registra sa budú zapisovať aj licencie a súdne spory nielen k jednotlivým predmetom priemyselných práv, ale aj k prihláškam, zavádza sa v tejto súvislosti nový poplatok v primeranej výške (20 eur). Predmetom poplatku podľa piateho bodu je zápis exekúcie do registra. I keď sa predpokladá, že štandardne bude žiadateľom súdny exekútor, ktorý je pri výkone svojej funkcie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch oslobodený od platenia správnych poplatkov, tieto poplatky majú význam, ak požiada o zápis exekúcie iná osoba, typicky veriteľ, teda oprávnený v exekúcii alebo – najmä v prípade zápisu ukončenia exekúcie – aj samotný dlžník, teda povinný v exekúcií, ktorý je prihlasovateľom resp. majiteľom.

 

Zvýšenie ostatných správnych poplatkov v tejto položke (229) má za cieľ aspoň čiastočné zohľadnenie administratívnych nákladov úradu v súvislosti s vykonávaním príslušných úkonov (najmä zápis prevodu alebo prechodu, zápis licencie a zápis záložného práva), ktoré štandardne zahŕňajú aj nevyhnutné právne posúdenie.

 

K bodom 14 až 16

 

Súčasná výška poplatku za návrh na zrušenie ochrannej známky alebo návrh na vyhlásenie   ochrannej známky za neplatnú (50 eur, resp. 25 eur pri elektronickom podaní) sa s ohľadom na sporový charakter konania o týchto návrhoch javí ako neadekvátna (nízka) a zvyšuje sa na 100 eur. Do určitej miery platia argumenty uvedené vyššie pri položke 217 písm. b) (zrušenie patentu) s tým, že zohľadniť je potrebné povinné zloženie kaucie navrhovateľom (ostáva vo výške 100 eur). Doterajšia výška poplatku za námietky (27 eur resp. 13,50 eur pri elektronickom podaní) s ohľadom na účel námietkového konania, ktorým je jednoduchá a dostupná možnosť uplatnenia relatívnych práv a tiež na prísnu koncentráciu námietkového konania sa zvyšuje na 50 eur (teda 25 eur pri elektronickom podaní).

 

Vypúšťa sa dodatočne poplatok (poplatok za návrh na odňatie a prepis majiteľa ochrannej známky), ktorý už nemá oporu v platnom zákone o ochranných známkach. S cieľom odstraňovať majiteľom ochranných známok prekážky pri aktualizácii medzinárodného registra sa zužuje okruh žiadostí, s ktorými je spojené platenie poplatku (položka 232). Ostatné žiadosti budú vybavené bezplatne. 

 

K bodu 17

 

Znižujú sa poplatky týkajúce sa označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov s cieľom motivovať slovenských výrobcov k efektívnemu využívaniu tohto osobitného typu priemyselnoprávnej ochrany, a to tak na území SR, v rámci EÚ, ako aj v zahraničí podľa Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu.  

 

K čl. VI

(účinnosť)

 

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018, s poukazom na zohľadnenie legisvakančnej lehoty, štandardnej dĺžky legislatívneho procesu ako aj prípravy novelizácie vykonávacích vyhlášok. Delená (neskoršia) účinnosť (1. január 2019)  sa navrhuje v prípade tých ustanovení, ktorých efektívna aplikácia si vyžiada úpravy informačných systémov úradu. 

 

 

 

V Bratislave, 3. mája 2017

 

 

 

 

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

 

Richard Messinger v. r.

predseda Úradu priemyselného vlastníctva 

Slovenskej republiky

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochranných známkach

K predpisu 506/2009, dátum vydania: 08.12.2009

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky predložil do legislatí vneho procesu návrh zákona o ochranných známkach na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2009.

Napriek tomu, že v súčasnosti platný zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z. z.“ ) upravuje úroveň právnych vzťahov súvisiacich s ochrannými známkami porovnateľne s ostatnými krajinami Európskej únie a týmto zákonom v znení noviel, ktoré boli prijaté v sú vislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, boli transponované príslušné normy Európskeho spoločenstva a Európskej únie, predkladateľ považuje za potrebné prijať nový zákon, ktorý bu de precíznejším spôsobom transponovať ustanovenia smerníc týkajúce sa ochranných známok, pričom bude zohľadňovať rozsudky Súdneho dvora ES týkajúce sa prejudiciálnych konaní začatých z dô vodu potreby výkladu jednotlivých článkov uvedených smerníc, ako aj rozsudky Súdu prvého stupňa ES týkajúce sa preskúmania rozhodnutí Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) vydaných v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. V súvislosti s uvedeným, vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien a úprav, predkladateľ zvolil z hľadiska legislatívno –technického formu rekodifikácie súčasnej právnej úpravy.

Je potrebné zdôrazniť, že navrhovaná právna úprava je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, ktor á je pre túto oblasť základnou právnou normou pre členské štáty Európskej únie. Uvedená smernica obsahuje len hmotnoprávne ustanovenia, teda upravuje len „výsledky“ konaní o ochranných známkach, a pokiaľ ide o formu a procesné prostriedky, ktorými sa má výsledok konania dosiahnuť, ponecháva ich úpravu na jednotlivé členské štáty Európskej únie. Zmluvné krajiny Dohovoru o práve ochrannej známky, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, však v rámci svojej vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti ochranných zná mok, musia rešpektovať ustanovenia tohto dohovoru obsahujúce množstvo procesných noriem.

Návrh zákona, v súčinnosti s ďalšími právnymi normami (najmä Občianskym súdnym poriadkom), predstavuje taktiež transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv du ševného vlastníctva.

Prijatím a nadobudnutím účinnosti návrhu zákona o ochranných známkach bude zrušený zákon č. 55/1997 Z. z. a zároveň bude zrušená aj vykonávacia vyhláška k nemu. Návrh zákona tak splnomoc ňuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na vydanie vykonávacej vyhlášky, pričom nadobudnutie účinnosti tejto vyhlášky sa predpokladá súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je aj v súlade s právom Európskych spoloč enstiev a Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiá l nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo v rámci medzirezortného pripomienkového konania na vedomie, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územn ých celkov, nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka

o posúdení vplyvov

 

 

 

 

1.Vplyvy na verejné financie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na verejné financie.

 

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sfé ry a iných právnických osôb:

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospod árenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

 

3.Vplyvy na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude ma◊ vplyv na životné prostred ie.

 

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na zamestnanosť.

 

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

 

 

1.Predkladateľ pr ávneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

 

2.Názov ná vrhu právneho predpisu: Návrh zákona o ochranných známkach

 

3.Problematika ná vrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

 

-primárnom

 

- čl. 157 Zmluvy o založení Euró pskeho spoločenstva

 

-sekundárnom

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES zo dňa 22. októ bra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008) - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES zo dňa 29. apríla 2004 o vymožite ľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2) - Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 zo dňa 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú.v. EÚ L 78, 24.3.2009)

 

b)nie je upravená v práve Európskej únie

 

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

napr.: - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C-442/07, prejudiciálne konanie; Oberster Patent- und Markensenat – Rakúsko [2008] Zb. roz. ESD, - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-252/07, prejudiciálne konani e; Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) - Spojené kráľovstvo [2009], - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-495/07, prejudiciálne konanie; Oberster Patent- und Markensenat – Rakú sko [2009] Zb. roz. ESD, - Rozhodnutie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev v spojených veciach T-225/06, T-255/06, T-257/06 a T-309/06 Budìjovický Budvar, národní podnik proti Úradu pre harmonizáciu vnú torného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) [2008] Zb. roz. ESD, - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-304/06 Eurohypo AG proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné zná mky a vzory) (ÚHVT) [2008] Zb. roz. ESD Strana I-03297, - Rozhodnutie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev vo veci T-304/06 Paul Reber GmbH & Co. KG proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné zn ámky a vzory) (ÚHVT) [2008] Zb. roz. ESD.

 

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok je kodifikovaným znením Smernice Rady 89/104/EHS, v ktorej bola určená lehota na transpozíciu pre členské štáty do 31. decembra 1992. Slovenská republika bola povinná transponovať Smernicu rady 89/104/EHS ku dňu jej vstupu do Európskej únie. V súčasnosti je teda predmetná smernica úplne transponovaná a rovnako aj návrh tohto zákona predstavuje jej plnú transpozíciu. Povinnosť transponovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv du ševného vlastníctva bola pre členské štáty Európskej únie stanovená najneskôr do 29. apríla 2006. Smernica bola transponovaná zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 84/2007 Z. z.“), pričom bola konštatovaná ú plná zhoda. Zákon č. 55/1997 Z. z. (jeden zo zákonov, ktorý bol novelizovaný zákonom č. 84/2007 Z. z.) a rovnako aj tento návrh zákona predstavuje čiastočnú transpozíciu tejto smernice v rozsahu právnej ú pravy ochranných známok.

b)V súvislosti s transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastní ctva bolo proti Slovenskej republike začaté konanie o porušenie Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa článku 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

 

c)Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES je úplne transponovaná zákonom č. 55/1997 Z. z., ktorý sa však návrhom zákona o ochranných známkach zrušuje.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 bola úplne transponovaná zákonom č. 84/2007 Z. z. Týmto zákonom sa menili nasledovné zákony, ktoré tak spoločne predstavujú transpozíciu tejto smernice: Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky sú dny poriadok v znení neskorších predpisov, Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, Zákon č. 132/1989 Z. z. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov, Zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, ktor ý sa však týmto návrhom zákona o ochranných známkach zrušuje, Zákon č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov, Zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranný ch osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení zákona č. 402/2002 Z. z., Zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení zákona č. 344/2004 Z. z., Zákon č . 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z.

5.Stupeň zluč iteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

 

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

B. Osobitná časť

 

 

§ 1

Ustanovenie vo všeobecnej rovine pomenúva okruh právnych vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy zákona a všeobecne vymedzuje konania, ktorých ú prava je daná zákonom.

§ 2

Ustanovenie § 2 vymedzuje, za splnenia ktorých predpokladov môže byť označenie ochrannou známkou. Základnou podmienkou, aby bolo možné považovať označenie za ochrannú známku, je jeho grafické zná zornenie, pričom definícia ďalej uvádza demonštratívny výpočet toho, čím môže byť grafické znázornenie označenia tvorené. Už zo samotného znenia tohto ustanovenia tak možno rozlíšiť delenie označení a ochranných známok na slovné, obrazové, priestorové a kombinované. Ïalšou podmienkou obsiahnutou už v samotnej definícii označenia, ktoré môže tvoriť ochrannú zná mku, je jeho rozlišovacia spôsobilosť, teda schopnosť označenia ako takého odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby.

§ 3

V záujme prehľadnosti ďalších ustanovení zákona ustanovenie definuje ochrannú známku Spoločenstva, medzinárodnú ochrannú známku, zahraničnú ochrannú známku a všeobecne známu zná mku, ktorej je Slovenská republika povinná poskytovať ochranu na základe čl. 6bis Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva (ďalej len „Parížsky dohovor“).

Zahraničnou ochrannou známkou nie je len ochranná známka zapísaná v registri úradu konkrétneho štátu, ale aj ochranná známka zapísaná v medzinárodnom registri vo vzťahu ku konkrétnemu štá tu (teda ochranná známka, pri ktorej je vyznačený konkrétny štát).

§ 4

V navrhovanom ustanovení je definovaná staršia ochranná známka. Existencia staršej ochrannej známky môže byť dôvodom pre odmietnutie zápisu ochrannej známky do registra ochranných známok vedenom Ú radom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) alebo pre odmietnutie poskytnutia ochrany medzinárodnej ochrannej známke pre územie Slovenskej republiky, alebo dôvodom pre vyhlásenie ochrannej zn ámky za neplatnú.

Za staršiu ochrannú známku sa za predpokladu zápisu do príslušného registra považuje už aj prihlásené označenie, ak má skoršie právo prednosti alebo skoršie právo seniority.

Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súčinnosti s ustanovením § 26 navrhovaného zákona, ktoré upravuje právo prednosti.

 

§ 5

Ustanovenie upravuje tzv. absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, pri existencii ktorých nemôže byť prihlásené označenie zapísané do registra ochranných známok. Hovoríme tiež o tzv. výlukách zo z ápisnej spôsobilosti alebo prekážkach zápisnej spôsobilosti, na základe ktorých úrad z moci ú radnej nezapíše prihlásené označenie do registra.

Do registra ochranných známok nebudú zapísané označenia, ktoré nemožno graficky znázorniť, teda označenia, ktoré nie je možné vnímať zrakom.

Do registra nebudú zapísané ani označenia, ktoré nespĺňajú ďalšiu zo základných podmienok – podmienku rozlišovacej spôsobilosti. Ide napríklad o označenia popisné. Rozlišovacia spôsobilos ť chýba aj označeniam, ktoré pozostávajú zo zhluku písmen, číslic, jednoduchých geometrických útvarov alebo sú len obyčajným vyobrazením výrobkov. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho sú dneho dvora (ESD) rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky musí byť posúdená jednak z hľadiska tovarov a služieb, pre ktoré sa požaduje zápis, jednak z pohľadu jej vnímania príslušný mi skupinami verejnosti, ktoré sú tvorené spotrebiteľmi označených tovarov a služieb.

V zmysle písmena c) nebudú do registra zapísané označenia, ktoré sú tvorené výlučne označeniami alebo údajmi v obchodnom styku slúžiacimi na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisn ého pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia služieb alebo ich iných vlastností.

Existuje pomerne veľká skupina označení a údajov, ktoré sú určené pre používanie v bežnom jazyku, v obchodnom styku alebo v zaužívaných poctivých obchodných zvyklostiach. Patria sem napr. znač ky akosti, kontrolné, ciachovacie a puncové označenia, ako aj bežné slová používané v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sa tak nemôžu stať predmetom práva jedného subjektu.

Ïalšia zápisná výluka sa vzťahuje na priestorové ochranné známky. V zásade tvar výrobku môže byť ochrannou známkou a to aj bez ďalších prvkov, pokiaľ však tento tvar výrobku nie je daný len samotnou povahou výrobku. Ako ochrannú známku nie je možné zapísať ani tvar výrobku, ak má tento tvar technickú funkciu a nie len funkciu rozlišovaciu. V tomto prípade je tvar výrobku možné chrániť patentom alebo úžitkovým vzorom ako určité technické riešenie. Pokiaľ ide o podstatnú hodnotu výrobku ide o vonkajší tvar, ktorý priamo ovplyvňuje kladné hodnotenie výrobku spotrebiteľom; ide o tie v ýrobky, ktoré sú spotrebiteľom uprednostňované pri kúpe z dôvodu ich vonkajšieho dizajnu. Účelom tejto výluky je stanoviť hranice medzi ochrannou známkou a dizajnom.

Označeniami, ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom sú označenia, ktoré obsahujú symboly propagujúce alebo evokujúce násilie, predovšetkým rasistické, nacistické a iné symboly extrémistických a zlo čineckých skupín, ale aj označenia, ktoré svojim obsahom zosmiešňujú historicky uznávané osobnosti, spoločenské inštitúcie, štátne orgány a pod. Toto ustanovenie má verejnoprávny charakter a vz ťahuje sa na označenia ako také a nemožno ho aplikovať na spôsob akým je označenie používané.

Za klamlivé sa v zmysle písmena g) považuje označenie, ktoré je schopné uviesť spotrebiteľa tovarov alebo služieb do omylu najmä o povahe, kvalite alebo zemepisnom pôvode týchto tovarov alebo služieb. Klamlivos ť v zmysle tohto ustanovenia spočíva v charaktere označenia vo vzťahu k tovarom alebo službám, t. j. výlučne z hľadiska objektívnej spôsobilosti označenia klamať či uvádzať do omylu a nie v spô sobe, akým sa ochranná známka bude používať na trhu.

Medzi označenia chránené v zmysle medzinárodných dohovorov patria štátne vlajky a iné symboly štátnej zvrchovanosti, ale aj znaky medzinárodných organizácií.

Znakmi vysokej symbolickej hodnoty sú najmä symboly kresťanstva, ale aj symboly iných náboženstiev.

Prekážkou pre zápis označenia do registra bude aj prípad, keď označenie obsahuje napr. erb obce, pokiaľ prihlasovateľ nemá na jeho použitie v označení, resp. v ochrannej známke súhlas obce (§ 1b zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov).

Výluka zápisnej spôsobilosti uvedená v písmene l) sa uplatní v prípadoch zápisu tzv. „špekulatívnej“ známky, ktorú si prihlasovateľ podal iba za účelom dosiahnutia zisku z tzv. zná mkovej transakcie alebo je jeho úmyslom zneužitie už nadobudnutej rozlišovacej spôsobilosti inej ochrannej známky pre jeho označenie. Pri posudzovaní dobrej viery bude rozhodné najmä to, či osoba, ktorá prihláš ku podala vedela, alebo vzhľadom na všetky okolnosti musela byť oboznámená s právom inej osoby k zhodnému alebo podobnému označeniu.

Písmeno m) je absolútnou zápisnou výlukou podľa Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a je reakciou na potrebu výluky zápisu zemepisného údaja ako ochrannej známky pre vína a liehoviny, vo vzťahu ku ktorým je klamlivé.

Prekážky zápisnej spôsobilosti uvedené v písmenách b) až d) je možné prekonať tak, že prihlasovateľ preukáže, že prihlásené označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky rozliš ovaciu spôsobilosť pre prihlásené tovary alebo služby. Dôkazný materiál môžu tvoriť napr. objednávky, faktúry, korešpondencia s odberateľmi, katalógy, inzercia a pod.

Preukázať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti je možné napr. pri označení, ktoré pozostáva zo zhluku písmen alebo číslic. Takéto označenie v zásade rozlišovaciu spôsobilosť nemá, avš ak ak prihlasovateľ preukáže, že sa takéto označenie dlhodobým používaním vžilo do povedomia verejnosti pre určitú skupinu tovarov alebo služieb, možno takéto označenie do registra zapísať.

§ 6

Úrad do registra nezapíše označenie, ktoré je zhodné so staršou ochrannou známkou iného majiteľa zapísanou pre zhodné tovary alebo služby. Zhodnosť prihláseného označenia so staršou ochrannou zná mkou skúma úrad vždy z úradnej moci. Túto prekážku zápisnej spôsobilosti však možno prekonať tak, že prihlasovateľ predloží písomný súhlas majiteľa staršej ochrannej známky na zá pis označenia ako ochrannej známky.

 

§ 7

Ustanovenie v plnom rozsahu transponuje článok 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (ďalej len „Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES“). V spojitosti s ustanovením § 30 a § 35 návrhu tohto zá kona ustanovenie umožňuje určenému okruhu tretích osôb uplatniť si ochranu svojich práv, ktoré by mohli byť zápisom označenia do registra ochranných známok ohrozené alebo poškodené (resp., ktoré sú ohrozené alebo poškodené zápisom ochrannej známky v registri).

Ustanovenie písm. a) umožňuje podať námietky majiteľovi staršej zhodnej alebo podobnej ochrannej známky (za staršiu ochrannú známku sa považuje aj prihlásené označenie, ak bude zapísané - § 4), ktor á je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby. Zákonným predpokladom zamietavého rozhodnutia o zápise ochrannej známky bude pravdepodobnosť zámeny na strane relevantnej verejnosti, prič om za relevantnú verejnosť sa považuje okruh verejnosti rozhodný vo vzťahu k okruhu tovarov alebo služieb, ktoré by ochranná známka „kryla“ v prípade jej zápisu. Je potrebné zdôrazniť, že pod pojem „ zámena“ spadá aj pojem „pravdepodobnosť asociácie“, t. j. vyvolanie predstavy o súvislosti medzi prihláseným označením a staršou ochrannou známkou.

Výraz „zameniteľné“, ktorý bol používaný v doterajšej právnej úprave bol nahradený, v súlade s európskou terminológiou, výrazom „podobné“.

Ustanovenie písm. b) obsahuje inštitút známky s dobrým menom. Majiteľ takejto staršej ochrannej známky, za splnenia ďalších podmienok, môže podať námietky proti zápisu prihláseného označenia bez oh ľadu na okruh tovarov alebo služieb.

Písm. c) a d) je aplikáciou čl. 6bis Parížskeho dohovoru a čl. 16 ods. 2 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), v zmysle ktorých bude zamietnutá prihláška, ak je jej predmetom ozna čenie zhodné alebo podobné s všeobecne známou známkou.

Okrem prepisu ochrannej známky na svoje meno v zmysle ustanovenia § 19 návrhu zákona môže majiteľ zahraničnej ochrannej známky podať námietky proti zápisu označenia, ktoré je zhodné s jeho zahranič nou ochrannou známkou, t. j. známkou, ktorá je zapísanou ochrannou známkou v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Parížskeho dohovoru alebo je členom Svetovej obchodnej organizácie a prihlášku podal obchodný z ástupca majiteľa tejto ochrannej známky na Slovensku.

Navrhované znenie písm. f) vychádza z obdobnej úpravy v čl. 8 ods. 4 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. V zmysle predkladaného návrhu nebude možné, na základe podanej ná mietky zo strany užívateľa nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, zapísať do registra označenie, ktoré je zhodné alebo podobné s takýmto označení m. Predpokladom úspešného uplatnenia tohto námietkového dôvodu je, aby takéto označenie nemalo len lokálny (miestny) charakter a nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary alebo služby užívateľa. Posú denie otázky, či označenie má len miestny dosah bude vždy závislé od okolností konkrétneho prípadu (Rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-318/06 až T-321/06).

Ustanovenie písm. g) upravuje s použitím odkazu na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka možnosť námietky z titulu zásahu do práv na ochranu osobnosti. Pôjde zväčša o prípady, keď prihl ásené označenie obsahuje meno a priezvisko alebo podobizeň príp. karikatúru fyzickej osoby.

Osoby, ktoré podajú námietky z dôvodu existencie skorších priemyselných práv alebo autorského práva, musia toto právo preukázať a musia preukázať, že im uplatnenie tohto práva prináleží . Osobou, ktorá môže podať námietky z titulu práva k autorského dielu nemusí byť len autor sám, ale aj jeho právny nástupca vo veci autorských práv.

§ 8

V ustanovení sú upravené práva majiteľa ochrannej známky, ktoré vyplývajú z funkcií ochrannej známky, ako aj spôsoby, ktorými sa majiteľ môže domáhať ochrany týchto práv v prí pade ich ohrozenia alebo porušenia.

Základnou funkciou ochrannej známky je odlíšiť tovary alebo služby jej majiteľa od tovarov alebo služieb iných subjektov. Ochrannú známku jej majiteľ v prvom rade používa tak, že ňou označ uje tovary alebo služby, pre ktoré ju má zapísanú. Okrem tohto priameho používania, t. j. používania priamo na tovaroch alebo službách, môže majiteľ ochrannú známku používať v spojení s t ýmito tovarmi, čím sa rozumie reklama tovarov alebo služieb, uvádzanie ochrannej známky na dokladoch súvisiacich s tovarmi alebo službami a pod.

Právom majiteľa ochrannej známky je aj používanie symbolu ® pri jeho ochrannej známke. Účelom používania symbolu je informovať verejnosť o zápise ochrannej známky v registri a o tom, že ochranná zn ámka požíva verejnoprávnu ochranu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú rozlišovaciu funkciu ochrannej známky nikto v obchodnom styku nesmie, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, používať označenie, ktoré je zhodné alebo podobné s jeho ochrannou zn ámkou pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby a v prípade ochrannej známky s dobrým menom ani označenie zhodné alebo podobné pre rozdielne tovary alebo služby, ak by používateľ označenia takýmto sp ôsobom ťažil z rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena ochrannej známky, alebo by to bolo na ujmu, či už rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrému menu tejto ochrannej známky.

V prípade zásahu do práv z ochrannej známky, čo je v praxi prevažne jej neoprávnené používanie alebo používanie jej napodobenín, má majiteľ ochrannej známky k dispozícii niekoľ ko prostriedkov, medzi ktoré patrí právo domáhať sa zákazu porušenia alebo ohrozenia jeho práv, právo na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia a v prípade spôsobenej nemajetkovej ujmy sa môž e majiteľ ochrannej známky domáhať primeraného zadosťučinenia a to aj v peniazoch. Majiteľ ochrannej známky má k dispozícii aj právo požadovať od majiteľa publikácie, v ktorých bola jeho ochranná známky uverejnená tak, že nebolo zrejmé, že ide o ochrannú známku, aby v nasledujúcom vydaní publikácie takýto údaj uverejnil. Toto právo umožňuje majiteľovi ochrannej známky chrániť ochrannú známku pred stratou rozlišovacej spôsobilosti, ku ktorej by mohlo dôjsť tak, že by si verejnosť prestala spájať ochrannú známku s osobou majiteľa a vžila by sa u nej predstava o tom, že ide len o označ enie pre druh tovarov alebo služieb.

Prerokúvanie a rozhodovanie sporov z ochranných známok zveruje zákon do právomoci súdov Slovenskej republiky.

§ 9 a 10

Ustanovenie § 9 upravuje, čo zákon o ochranných známkach považuje za používanie ochrannej známky. Vychádzajúc aj z ustanovenia § 8 ods. 1, sa používaním ochrannej známky rozumie používanie jej majite ľom na tovaroch alebo službách, pre ktoré bola zapísaná, a to v takej podobe, ako je zapísaná do registra. Ïalej sa ustanovuje, že používaním ochrannej známky je aj používanie v takej podobe, ktorá sa do určitej miery líši od podoby zapísanej do registra, ale prvky, ktorými sa odlišuje, nesmú byť takého charakteru, že by sa menila rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky.

§ 9 ods. 3 písm. b) ustanovuje, že používaním ochrannej známky sa rozumie aj umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch alebo ich obaloch za účelom vývozu.

Právo používať ochrannú známku patrí v zásade jej majiteľovi. Majiteľ však môže dať tretím osobám súhlas na používanie jeho ochrannej známky a takéto používanie sa považuje za pou žívanie ochrannej známky. Používaním kolektívnej ochrannej známky je jej používanie ktoroukoľvek osobou na to oprávnenou.

Každý majiteľ ochrannej známky môže podať návrh na vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú zo zákonných dôvodov. Toto právo majiteľa ochrannej známky je však obmedzené skutočný m používaním ochrannej známky. Ak majiteľ ochrannú známku nepoužíva skutočne počas piatich rokov, ktoré predchádzajú podaniu návrhu na vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú, teda ochrann á známka nie je počas tohto obdobia používaná niektorým zo spôsobov, ktoré sa považujú za používanie ochrannej známky, úrad z dôvodu jej existencie nevyhlási neskoršiu ochrannú známku za neplatn ú.

Úrad v konaní o návrhu neskoršej ochrannej známky za neplatnú neskúma z úradnej moci, či sa staršia ochranná známka nepoužívala. Urobí tak až na podnet majiteľa neskoršej ochrannej známky, ktor ý sa argumentom o nepoužívaní staršej ochrannej známky, bude brániť proti vyhláseniu jeho ochrannej známky za neplatnú. V tomto prípade úrad vyzve majiteľa staršej ochrannej známky, aby jej použí vanie preukázal.

V zmysle judikatúry ESD je skutočným používaním používanie ochrannej známky v súlade s jej základnou funkciou zaručiť označenie pôvodu tovarov a služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvá rala alebo zachovávala odbyt pre tieto výrobky a služby, s výnimkou symbolického používania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky (Rozsudok ESD vo veci C-234/06 P).

 

§ 11 až 13

Majiteľ ochrannej známky má právo domáhať sa na súde, aby súd uložil osobám, ktoré porušujú alebo ohrozujú práva majiteľa ochrannej známky, povinnosť poskytnúť mu informácie o tovare alebo službách, v súvislosti s ktorými došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv majiteľa ochrannej známky. Túto povinnosť môže súd uložiť aj ďalším osobám, ak je predpoklad, že majú vedomosť o porušovaní alebo ohrozovaní práv z ochrannej známky. Medzi takéto osoby patria aj osoby, ktoré poskytujú služby osobám porušujúcim alebo ohrozujúcim práva majiteľom ochranných zná mok (napr. poskytujú reklamné služby, vyrábajú obaly pre výrobky, ktoré porušujú práva z ochrannej známky a pod.).

Povinnosť upraviť možnosť majiteľov ochranných známok domáhať sa poskytnutia informácie od osôb, ktoré sú uvedené v zákone, prostredníctvom súdnych orgánov vyplýva Slovenskej republike z č l. 8 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 návrhu zákona právo na poskytnutie informácie však nemo žno priznať, ak by možné následky výkonu tohto práva boli neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia tejto povinnosti. Uvedená výnimka z práva poskytnúť informácie vychádza z čl. 47 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS).

Ustanovenie § 12 zákona upravuje, akým spôsobom rozhodujú súdy, na návrh majiteľa ochrannej známky, vo veciach porušenie alebo ohrozenia práv z ochrannej známky.

Súdy v konaniach o ochranných známkach môžu rozhodovať aj predbežným opatrením. V rámci rozhodovania o predbežnom opatrení môže súd, i bez návrhu, uložiť navrhovateľovi povinnosť zloži ť peňažnú zábezpeku a jej zložením podmieniť vykonateľnosť predbežného opatrenia. Peňažná zábezpeka môže byť po skončení súdneho konania, v ktorom bol úspešný odporca, vydaná odporcovi ako náhrada ujmy, ktorá mu vznikla vykonaním predbežného opatrenia v prípadoch, keď navrhovateľ nebol vo veci samej úspešný, resp. keď navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na zač atie konania. Účelom inštitútu peňažnej zábezpeky je tak nie len eliminovanie zjavne neopodstatnených návrhov na vydanie predbežných opatrení, ale aj zjednodušenie cesty odporcovi k náhrade ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku predbežného opatrenia.

§ 14

Ustanovenie § 14 naopak majiteľa ochrannej známky v jeho právach do určitej miery obmedzuje, keď upravuje, kedy je majiteľ ochrannej známky povinný strpieť jej užívanie tretími osobami. Majiteľ ochrannej zná mky nemôže tretím osobám brániť v používaní ich vlastných identifikačných údajov alebo brániť v používaní údajov týkajúcich sa druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisné ho pôvodu, času výroby a iných vlastností tovarov alebo služieb, ako ani v používaní takých označení, ktoré sú potrebné pre určenie účelu tovaru. Uvedené ustanovenie umožňuje tak, za urč itých podmienok, používať označenia zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, hoc používateľ na to nemá súhlas majiteľa ochrannej známky.

Majiteľ ochrannej známky je, za určitých podmienok, povinný strpieť aj používanie nezapísaného označenia, ktoré je podobné alebo dokonca zhodné s jeho ochrannou známkou. Týmito podmienkami sú: zač atie používania tohto označenia ešte pred dňom podania prihlášky ochrannej známky, používanie iba v miestnom rozsahu, teda používanie v určitom meste, obci prípadne regióne a používanie tohto označ enia tak, že rozsah používania sa nemení. Dôvodom pre poskytnutie ochrany takémuto nezapísanému označeniu je neexistencia možnosti podať námietku zo strany užívateľa, hoc označenie používal pred dň om podania prihlášky ochrannej známky, pretože užívateľ označenie používa len v miestnom rozsahu (námietkový dôvod vyžaduje používanie v inom, ako miestnom rozsahu). Otázka výkladu pojmu „ miestny dosah“ je obsiahnutá napr. v rozsudku Súdu prvého stupňa vo veci T-318/06 až T-321/06.

§ 15

Ustanovenie je transpozíciou čl. 7 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES, bráni majiteľovi ochrannej známky zakázať používanie ochrannej známky tretím osobám, ak sám majiteľ ochrannej zná mky dal predtým súhlas na použitie ochrannej známky na tovaroch, ktoré boli s touto ochrannou známkou uvedené na trh v Európskej únii alebo v inom štáte, ktorý tvorí Európsky hospodársky priestor.

Napriek tomuto súhlasu však majiteľ ochrannej známky môže zakázať používanie ochrannej známky na tovaroch, ak po ich uvedení na trh v Európskej únii, resp. v inom štáte tvoriacom Európsky hospodá rsky priestor došlo napr. k zhoršeniu kvality týchto tovarov bez pričinenia majiteľa. Toto ustanovenie tak umožňuje majiteľovi ochrannej známky kontrolovať kvalitu tovarov, ktoré sú uvádzané na trh pod jeho ochrannou známkou a primäť tak predajcov týchto tovarov, udržiavať tovary na určitej kvalitatívnej úrovni pod hrozbou zákazu ich predaja pod jeho ochrannou známkou.

§ 16

Ustanovenie bráni majiteľovi staršej ochrannej známky, ale aj užívateľovi všeobecne známej známky, ako aj nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, uplatniť vo či neskoršej ochrannej známke právo na jej vyhlásenie za neplatnú. Rovnako toto ustanovenie neumožňuje týmto subjektom brániť sa voči používaniu tejto neskoršej ochrannej známky.

Dôvodom obmedzenia majiteľa staršej ochrannej známky a ďalších osôb (užívateľov všeobecne známej známky, užívateľa nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku) je strpenie používania neskoršej ochrannej známky počas nepretržitého obdobia piatich po sebe nasledujúcich rokov, počas ktorých si bol tohto používania vedomý a nijakým spôsobom sa voč i jej používaniu nebránil.

V zmysle tohto ustanovenia je tak právo majiteľa ochrannej známky a ďalších osôb podať návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú obmedzené na päť rokov odo dňa získania vedomosti o použí vaní neskoršej ochrannej známky.

Odsek 2 tohto paragrafu naopak neumožňuje majiteľovi neskoršej ochrannej známky brániť v používaní staršej ochrannej známky alebo v používaní staršej všeobecne známej známky, či starš ieho nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku.

§ 17 a 18

Právo previesť ochrannú známku je dispozičným právom majiteľa ochrannej známky, ktorého využitím sa mení osoba majiteľa ochrannej známky. Zákon vyžaduje, aby zmluva o prevode ochrannej známky mala p ísomnú formu a nedodržanie tejto formy sankcionuje jej neplatnosťou.

K prevodu ochrannej známky z pôvodného majiteľa na nadobúdateľa dochádza už samotným nadobudnutím účinnosti zmluvy o prevode ochrannej známky tak, ako si ju stanovia zmluvné strany, avšak voči tretí m osobám je táto zmluva účinná až zápisom prevodu do registra úradu. Nadobúdateľ ochrannej známky môže vykonávať úkony voči úradu po doručení žiadosti o zápis prevodu. Prílohou tejto žiadosti je doklad, ktorý prevod preukazuje. Èo je takýmto dokladom upraví podrobne vykonávací predpis k návrhu tohto zákona.

Žiadosť o zápis prevodu ochrannej známky úrad vždy zamietne, ak by prevodom ochrannej známky mohlo dôjsť ku klamaniu verejnosti o povahe, kvalite alebo zemepisnom pôvode tovarov alebo služieb.

Prechodom ochrannej známky nadobúda ochrannú známku právny nástupca pôvodného majiteľa, teda nový majiteľ. V prípade, ak je pôvodným majiteľom ochrannej známky fyzická osoba, dô vodom prechodu ochrannej známky je jej dedenie. K prechodu ochrannej známky, ktorej majiteľom je právnická osoba, dochádza najmä pri zlúčení alebo splynutí právnických osôb (§ 69 Obchodného zákonní ka), prípadne pri zániku právnickej osoby (§ 116 Obchodného zákonníka). Ïalším prípadom kedy dochádza k prechodu ochrannej známky sú ustanovenia § 14 zákona č. 111/1990 Zb. o štá tnom podniku, ale k prechodu ochrannej známky môže dôjsť aj na základe rozhodnutia súdu, v ktorom súd určí kto je majiteľom ochrannej známky. Účinky prechodu voči tretím osobám nastanú až po z ápise prechodu ochrannej známky do registra úradu.

Ustanovenia o prevode a prechode ochrannej známky sa primerane vzťahujú aj na prevod, resp. prechod práv z prihlášky.

§ 19

Ustanovenie je premietnutím článku 6septies Parížskeho dohovoru. Umožňuje majiteľovi zahraničnej ochrannej známky podať na súd návrh, aby súd určil, že majiteľ zahraničnej ochrannej známky má pr ávo požiadať úrad o zápis zmeny majiteľa ochrannej známky v registri. Súd sa v takomto konaní bude zaoberať otázkou, či osoba, ktorá v Slovenskej republike zastupovala záujmy majiteľa zahranič nej ochrannej známky (obchodný zástupca), neprekročila oprávnenie dané jej majiteľom zahraničnej ochrannej známky, keď podala prihlášku ochrannej známky vo svojom vlastnom mene (bola prihlasovateľom) a stala sa tak na území Slovenskej republiky majiteľom ochrannej známky, hoc v inom štáte je majiteľom takej istej ochrannej známky iná osoba. V prípade úspechu vo veci, úrad na základe žiadosti a sú dneho rozhodnutia vykoná v registri prepis majiteľa ochrannej známky zapísaného v registri a majiteľ zahraničnej ochrannej známky sa stane jej majiteľom aj v Slovenskej republike.

§ 20 a 21

Právo majiteľa ochrannej známky poskytnúť oprávnenie na používanie ochrannej známky iným osobám patrí medzi jeho dispozičné práva. Všeobecné náležitosti licenčnej zmluvy sú upravené v ustanoveniach § 508 až 515 Obchodného zákonníka. Majiteľ ochrannej známky môže poskytnúť oprávnenie používať jeho ochrannú známku pre všetky tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná zná mka zapísaná alebo len pre niektoré z nich.

Pre zápis licenčnej zmluvy do registra sa vyžaduje podať žiadosť o tento zápis. Vo vykonávacom predpise k návrhu zá kona sa navrhuje, aby prílohou tejto žiadosti bolo vyhlásenie oboch zmluvných strán o existencii licenčnej zmluvy. Úrad tak nebude požadovať predloženie licenčnej zmluvy, vzhľadom na skutočnosť, že licen čná zmluva môže obsahovať ustanovenia, ktorých obsah zmluvné strany považujú za predmet obchodného tajomstva. Pokiaľ zmluvné strany neurčia inak platí, že je majiteľ ochrannej známky môže udeliť licenciu aj ďalším osobám a môže ochrannú známky aj sám používať (nevýlučná licencia).

Nadobúdateľovi licencie patria okrem práva používať ochrannú známku aj práva na jej ochranu, a to v takom rozsahu, ako ich má samotný majiteľ ochrannej známky.

V súlade s čl. 8 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES sú práva majiteľa ochrannej známky voči nadobúdateľovi licencie domáhať sa svojich práv z ochrannej známky obmedzené.

Ochranná známka môže byť aj predmetom záložného práva. Na platnosť zmluvy o zriadení záložného práva zákon vyžaduje písomnú formu. Na rozdiel od účinnosti zmluvy o prevode ochrannej zná mky alebo licenčnej zmluvy, ktoré nadobúdajú účinnosť medzi zmluvnými stranami dňom, ktorý si samotné zmluvné strany určia, záložné právo k ochrannej známke vzniká oprávnenému z takejto zmluvy až jeho zápisom do registra ochranných známok.

§ 22

Doba platnosti ochrannej známky je 10 rokov odo dňa podania jej prihlášky. Takáto dĺžka platnosti ochrannej známky je zaužívanou vo všetkých štátoch Európskej únie a takúto dobu ochrany má aj ochrann á známka Spoločenstva.

Majiteľ ochrannej známky, a v prípade ak je ochranná známka aj predmetom záložného práva aj záložný veriteľ, majú právo požiadať úrad o obnovenie zápisu ochrannej známky a predĺžiť tak jej platnosť vždy o ďalších desať rokov. Túto žiadosť je potrebné podať v posledný rok platnosti ochrannej známky, najneskôr v posledný deň jej platnosti, t. j. v deň, ktorý sa pomenovaní m zhoduje s dňom podania prihlášky ochrannej známky.

V prípade, ak majiteľ ochrannej známky, prípadne záložný veriteľ žiadosť o obnovu zápisu nepodá najneskôr v posledný deň platnosti, môže tak urobiť ešte v dodatočnej lehote š iestich mesiacov. Povinnosť umožniť majiteľovi ochrannej známky, resp. záložnému veriteľovi, požiadať o obnovu platnosti ochrannej známky v tejto dodatočnej lehote sa Slovenská republika zaviazala pristúpen ím k Parížskemu dohovoru, kde túto dodatočnú lehotu upravuje čl. 5bis.

Žiadosť o obnovu zápisu možno podať aj pre niektoré tovary alebo služby, ktoré sú pre ochrannú známku zapísané.

§ 23

Ustanovuje sa kedy ochranná známka zaniká.

Prvým dôvodom zániku ochrannej známky je skončenie platnosti jej zápisu, ak nebola žiadosť o obnovu zápisu podaná ani v dodatočnej lehote. Dňom zániku ochrannej známky je tak deň skončenie platnosti z ápisu ochrannej známky.

Jedným z dispozičných práv majiteľa ochrannej známky je aj to, že sa majiteľ svojej ochrannej známky môže vzdať. Vzdanie sa ochrannej známky nadobúda účinnosť, t. j. ochranná známka zanikne, buď ku dňu, ktorý jej majiteľ vo vyhlásení o vzdaní sa ochrannej známky sám uvedie, alebo, ak takýto údaj z vyhlásenia nevyplýva, ku dňu kedy je vyhlásenie o vzdaní sa ochrannej známky doručené ú radu. Ak sú však v registri úradu zapísané práva tretích osôb (napr. ochranná známka je predmetom záložného práva), vzdanie sa ochrannej známky môže nadobudnúť účinnosť až potom, č o predloží súhlas týchto dotknutých osôb alebo úradu preukáže, že ich práva už zanikli.

Ochranná známka zaniká aj dňom účinnosti jej zrušenia.

§ 24

Ustanovuje sa, že prihláška ochrannej známky sa podáva na úrade a náležitosti prihlášky ochrannej známky. Slovné spojenie „podanou na úrade“ je potrebné vykladať v súčinnosti s nasledujú cim paragrafom, kde je ustanovené, že dňom podania prihlášky je deň doručenia podania úradu.

§ 25

Ustanovuje sa, ktorý deň je dňom podania prihlášky ochrannej známky. Presné a jasné ustanovenie tohto dňa je dôležité, pretože týmto dňom sa začína konanie o prihláške ochrannej známky a tý mto dňom najčastejšie vzniká prihlasovateľovi právo prednosti. Za deň podania prihlášky sa považuje deň, v ktorý je úradu doručené podanie obsahujúce aspoň údaj, z ktorého je zrejmý úmysel žiadať o zápis ochrannej známky, znenie alebo vyobrazenie označenia spolu so zoznamom tovarov alebo služieb, pre ktoré sa má označenie zapísať ako ochranná známka a údaje, ktoré umožnia styk úradu s prihlasovateľom alebo jeho zástupcom.

V prípade, ak podanie tieto údaje a náležitosti neobsahuje, avšak obsahuje aspoň údaj umožňujúci kontakt s prihlasovateľom alebo jeho zástupcom, úrad vyzve na doplnenie podania tak, aby prihlasovateľ ovi, resp. jeho zástupcovi poskytol na doplnenie lehotu aspoň dva mesiace. Za deň podania prihlášky sa potom bude považovať až deň doplnenia týchto údajov. V prípade, ak prihlasovateľ alebo jeho zá stupca podanie nedoplní, úrad o tomto podaní nevydáva žiadne rozhodnutie; prihláška sa bude považovať za nepodanú.

§ 26

Ustanovuje sa deň, ktorým prihlasovateľovi vzniká právo prednosti. Ako je už vyššie uvedené, najčastejšie je deň podania prihlášky zároveň aj dňom nadobudnutia práva prednosti. Prihlasovateľ si v šak môže úspešne uplatniť právo prednosti aj od skoršieho dňa. Týmto dňom je deň vzniku práva prednosti prvej prihlášky tejto ochrannej známky. Povinnosť ustanoviť ako deň práva prednosti aj tento deň vypl ýva Slovenskej republike z ustanovenia čl. 4 Parížskeho dohovoru. Toto právo si je prihlasovateľ povinný uplatniť už v prihláške ochrannej známky a do troch mesiacov od podania prihlášky ho aj preukázať.

§ 27

Ustanovenie umožňuje prihlasovateľom, resp. majiteľom ochranných známok dispozíciu s prihláškou ochrannej známky a ochrannou známkou.

Odsek 1 umožňuje prihlasovateľovi podať úradu žiadosť, na základe ktorej mu úrad povolí v označení alebo už zapísanej ochrannej známke zmenu údajov, ktoré sa týkajú prihlasovateľový ch, resp. majiteľových identifikačných údajov. Podmienkou je, aby takáto zmena nastala až po podaní prihlášky a zodpovedala skutočnosti. Toto ustanovenie teda umožňuje prihlasovateľom a majiteľom taký ch ochranných známok, ktoré obsahujú ich identifikačné údaje, zmeniť v obmedzenom rozsahu označenie, resp. zapísanú ochrannú známku.

Odsek 2 umožňuje zúžiť prihlasovateľovi alebo majiteľovi ochrannej známky zoznam tovarov alebo služieb, pre ktoré je označenie prihlásené, resp. ochranná známka zapísaná. Ak tak raz však urobí , toto zúženie nemožno vziať späť. Rozšírenie zoznamu tovarov alebo služieb je neprípustné.

V odseku 3 je ustanovená možnosť prihlasovateľa označenia, rozdeliť prihlášku do viacerých prihlášok tak, že každá z rozdelených prihlášok bude obsahovať časť zoznamu tovarov alebo služ ieb vyňatých z pôvodnej prihlášky. Táto úprava umožňuje, aby v prípade podania námietok voči označeniu mohol prihlasovateľ dosiahnuť zápis ochrannej známky aspoň v rozsahu tovarov a služieb, vo či ktorým námietky nesmerujú.

§ 28

Prihláška podlieha formálnemu a vecnému prieskumu. Účelom formálneho prieskumu prihlášky je zistenie, či prihláška spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom. V prípade, ak tomu tak nie je, úrad vyzve prihlasovateľa, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Neodstránenie nedostatkov prihlášky má za následok zastavenie konania o nej.

Po formálnom prieskume prihlášky nasleduje vecný prieskum prihlášky, v ktorom úrad skúma, či označenie spĺňa podmienky ustanovené v § 5 a 6, aby mohlo byť zapísané ako ochranná známka. Ak ú rad zistí, že predmetom prihlášky je označenie, ktoré je v zmysle uvedených paragrafov neschopné zápisu do registra ochranných známok, informuje o tejto skutočnosti prihlasovateľa a zároveň mu umožní sa k týmto zisteniam vyjadriť. Ak vyjadrenia prihlasovateľa prípadne dôkazy, ktoré predloží, nevyvrátia zistenia úradu o neschopnosti zápisu označenia do registra ochranných známok, úrad prihláš ku zamietne.

Ak prihláška spĺňa formálne náležitosti a označenie podmienky ustanovené v § 5 a 6, úrad prihlášku zverejní vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „vestník“).

Zverejnením prihlášky vo vestníku je predbežne ukončená fáza konania o prihláške, v ktorej ju úrad podrobil formálnemu a vecnému prieskumu. Nie je však definitívne vylúčené, aby táto fá za pokračovala, ak vyjde najavo, že existujú absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, ktoré bránia zápisu ochrannej známky.

§ 29

Zverejnenie prihlášky vo vestníku umožňuje podať tzv. pripomienky, ktorých cieľom je upozorniť úrad na ďalšie skutočnosti ustanovené v § 5 a 6, najmä také skutočnosti, o ktorých úrad nemá vedomosť a ktoré neboli zohľadnené v rámci vecného prieskumu prihláš ky. Osoba, ktorá pripomienky podala sa nestáva účastníkom konania o prihláške ochrannej známky.

§ 30 až 32

Podaním námietok osobou, ktorá je dotknutá niektorým z dôvodov ustanovených v § 7 sa začína konanie o námietkach proti zápisu ochrannej známky do registra. Účastníkmi tohto konania je osoba, ktorá ná mietky podala a prihlasovateľ ochrannej známky.

Zákon v § 30 výslovne upravuje tzv. koncentračnú zásadu konania. Namietateľ je povinný v trojmesačnej lehote nie len námietky podať, ale v nich uvedené tvrdenia odôvodniť a podložiť ich dôkazmi. Na pr ípadné rozšírenie námietok (doplnenie ďalších námietkových dôvodov a uvádzanie ďalších skutkových okolností) alebo doloženie dôkazov po uplynutí lehoty na podanie námietok, ú rad nebude prihliadať. Je zrejmé, že úrad nebude prihliadať ani na tvrdenia, resp. dôkazy, ktoré budú predložené až v konaní o rozklade proti rozhodnutiu úradu o námietkach.

V prípade, ak námietky neboli podané riadne a včas podľa § 30, t. j. napr. boli podané neoprávnenou osobou, po lehote alebo z dôvodu, ktorý nie je námietkovým dôvodom, úrad konanie o námietkach zastaví a rozhodnutie doručí len namietateľovi. Úrad konanie zastaví aj v prípadoch, keď odpadne dôvod, pre ktorý bola námietka podaná napr. dôjde k zániku ochrannej známky, o ktorej namietateľ tvrdil, ž e je podobná s prihláseným označením. Zastaviť konanie o námietkach z tohto dôvodu možno v ktoromkoľvek štádiu konania o námietkach, teda aj počas konania o rozklade. Rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktorý bola námietka podaná sa doručuje obom účastníkom konania (namietateľovi a prihlasovateľovi).

Ak úrad nezastaví konanie, zašle námietky prihlasovateľovi a vyzve ho, aby sa k nim v úradom určenej lehote vyjadril s upozornením, že ak sa k námietkam v určenej lehote nevyjadrí, konanie o prihláške v rozsahu podaných námietok zastaví. Takáto právna úprava sa osvedčila aj v doterajšom zákone a nie je potrebné ju meniť nakoľko jej dôsledkom je rýchlosť a hospodárnosť konania v prípadoch, keď prihlasovateľ nejaví záujem pokračovať v konaní o prihláške.

V prípade, ak sa prihlasovateľ vyjadrí k podaným námietkam, úrad preskúma prihlášku v rozsahu podaných námietok, teda či existujú námietkové dôvody, pričom zohľadní vyjadrenie prihlasovateľ a.

Ak úrad zistí existenciu uplatnených námietkových dôvodov, uvedie to v rozhodnutí o zamietnutí prihlášky ochrannej známky. Ak úrad námietkam nevyhovie, vydá rozhodnutie o zamietnutí námietok.

§ 33

Zápis ochrannej známky do registra má konštitutívny účinok. Okamihom zápisu sa prihlasovateľ stáva majiteľom ochrannej známky, ktorý má výlučné právo ochrannú známku používať a obmedzi ť jej používanie komukoľvek inému. Zápisom ochrannej známky do registra sa tak majiteľ ochrannej známky stáva aktívne legitimovaným pre uplatňovanie práv voči iným osobám.

Osvedčenie o zápise ochrannej známky do registra je úradným dokladom, ktorým majiteľ preukazuje svoje práva k ochrannej známke. Preukázať právo k ochrannej známke je možné aj inými dokladmi, napr. vý pisom z registra.

§ 34

Zrušenie ochrannej známky je jedným zo spôsobov zániku ochrannej známky (§ 23). Skutočnosti, v dôsledku ktorých dôjde k zrušeniu ochrannej známky, nastávajú až po zápise ochrannej zná mky, na rozdiel od skutočností, v dôsledku ktorých dochádza k vyhláseniu ochrannej známky za neplatnú. Účinnosť zrušenia ochrannej známky ku dňu podania návrhu na jej zrušenie je prevzatá z č l. 55 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva v záujme jednotnej úpravy zrušenia národných (slovenských) ochranných známok s úpravou zrušenia ochranných známok Spoločenstva, ktor é sú účinné na celom území Európskej únie.

Zrušením ochrannej známky podľa odseku 1 má dôjsť k odstráneniu nežiaduceho stavu, ktorý spočíva v tom, že sa poskytuje ochrana ochrannej známke, ktorá nie je skutočne používaná, ochrannej zná mke, ktorá sa stala označením obvyklým pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná (tzv. zdruhovenie) a ochrannej známke, ktorá sa používa tak, že klame verejnosť o povahe, kvalite alebo zemepisnom pô vode tovarov alebo služieb.

Skutočným používaním je používanie ochrannej známky v súlade s jej základnou funkciou zaručiť označenie pôvodu tovarov a služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvárala alebo zachová vala odbyt pre tieto výrobky a služby, s výnimkou symbolického používania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky (Rozsudok ESD vo veci C-234/06 P).

V prípade, že ochranná známka nie je skutočne používaná a je podaný návrh na jej zrušenie, možno sa proti tomuto návrhu brániť prostredníctvom uvedenia dôvodov, pre ktoré sa ochranná zná mka nepoužívala. Oprávnenými dôvodmi nepoužívania ochrannej známky sú, v zmysle judikatúry ESD, ktorá v tejto súvislosti poukazuje aj na článok 19 Dohody o obchodných aspektoch duševného vlastní ctva (TRIPS), dôvody, ktoré sú nezávislé na vôli majiteľa ochrannej známky. Ide napríklad o dôvody ako dovozné obmedzenia alebo iné vládne požiadavky na tovary alebo služby (čl. 19 TRIPS).

Ustanovenie odseku 2 upravuje zrušenie ochrannej známky úradom na základe súdneho rozhodnutia. Súd nie je orgán, ktorý má právomoc rozhodnúť o zrušení ochrannej známky (túto právomoc zákon vý slovne dáva úradu). Súd však v konaní môže na základe návrhu rozhodnúť, že ochranná známka porušuje práva na ochranu osobnosti, zasahuje do dobrej povesti fyzickej alebo prá vnickej osoby, zasahuje do starších práv na autorské dielo alebo jej použitie je nekalým súťažným konaním. Na základe takéhoto rozhodnutia úrad potom ochrannú známku zruší. Návrh je oprávnená osoba povinná podať v lehote šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, inak toto právo zaniká. V prípade zmeškania tejto lehoty nemožno vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlé ho stavu.

§ 35

V súlade s ustanoveniami Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES sa ustanovujú dôvody pre vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, ako aj skutočnosť, že následky vyhlásenia ochrannej zná mky za neplatnú nastanú ex tunc, t. j. od počiatku. Dôsledkom vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú je, že sa na ňu hľadí, akoby k jej zápisu do registra vôbec nebolo došlo.

Podať návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú z dôvodu, že k jej zápisu došlo v rozpore s podmienkami pre jej zápis platnými v čase zápisu, môže ktokoľvek alebo úrad môže začať konanie aj z vlastného podnetu. Podať návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú z dôvodov uvedených v § 7, teda z dôvodov kolízie ochrannej známky so staršími právami, môže len osoba, ktorej z ákon výslovne toto právo priznáva.

Ochranná známka môže byť vyhlásená za neplatnú aj po jej zániku, t. j. potom čo zanikla z dôvodu uplynutia platnosti jej zápisu, po tom čo sa jej majiteľ vzdal alebo došlo k jej zruš eniu. Toto ustanovenie môže byť pre osobu, ktorá podala návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú až po jej zániku, významné práve z hľadiska okamihu nadobudnutia účinkov vyhlásenia ochrannej zn ámky za neplatnú (ex tunc). Osoba, ktorá podá návrh na vyhlásenie už zaniknutej ochrannej známky za neplatnú, však musí preukázať právny záujem. Zrejme najčastejším dôvodom bude prebiehajúci s údny spor o právach vyplývajúcich z ochrannej známky, ktoré existovali počas jej zápisu v registri. Ak by došlo k zániku ochrannej známky v čase po podaní návrhu na jej vyhlásenie za neplatnú, avš ak pred rozhodnutím úradu o tomto návrhu, úrad bude pokračovať v konaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú až potom, čo navrhovateľ preukáže právny záujem.

 

§ 36

Význam osobitné ho ustanovenia o účinkoch zrušenia ochrannej známky alebo jej vyhlásenia za neplatnú spočíva v poskytnutí právnej istoty osobám, ktoré v čase pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zrušení och rannej známky, alebo o jej vyhlásení za neplatnú, uzavreli zmluvu alebo boli účastníkmi súdneho konania vo veci porušenia práv z ochrannej známky. Takéto zmluvy alebo rozhodnutia o porušení práva zostávaj ú aj naďalej v platnosti. Táto skutočnosť však nebráni tomu, aby majiteľ ochrannej známky, ktorá bola zrušená alebo vyhlásená za neplatnú, niesol zodpovednosť za škodu alebo bezdôvodné obohatenie, ktoré nastali v dôsledku zrušenia ochrannej známky alebo jej vyhlásenia za neplatnú.

§ 37

Ustanovenie upravuje nálež itosti návrhov na zrušenie ochrannej známky a na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Návrh musí vždy obsahovať odôvodnenie a v prípade tvrdenia skutočností, ktoré nie sú úradu známe, musí by ť návrh podložený dôkazmi. Po podaní návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú už navrhovateľ nemôže doplniť tieto návrhy čo do uplatneného d ôvodu, z ktorého boli podané (právny dôvod), avšak doplnenie návrhu o nové skutkové okolnosti, prípadne dôkazy v rámci pôvodne uplatneného dôvodu, resp. pôvodných uplatnených dôvodov je prí pustné.

V konaní o návrhu na zrušenie ochrannej známky, ako aj v konaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, úrad preskúma návrh najskôr z formálnej stránky. Po preskúmaní návrhu z form álnej stránky, úrad preskúma existenciu vecných dôvodov pre zrušenie ochrannej známky alebo jej vyhlásenie za neplatnú. V konaní o zrušenie ochrannej známky úrad skúma existenciu dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 a 2. V konaní o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú úrad skúma existenciu dôvodov pod ľa § 35 ods. 1 alebo § 35 ods. 3. Existenciu dôvodov podľa § 35 ods. 3 úrad, v prípade podania návrhu majiteľa neskoršej ochrannej známky, skúma v súčinnosti s § 10 ods. 1.

V zákone sa ponecháva inštitút kaucie, ktorého účelom je zabránenie podávaniu neopodstatnených návrhov na zrušenie ochrannej známky alebo návrhov na jej vyhlásenie za neplatnú. V prípade ná vrhu na zrušenie ochrannej známky podľa § 34 ods. 2, teda v prípade, že sa návrh podáva v súvislosti s právoplatným rozhodnutím súdu, sa kaucia nevyžaduje.

§ 38

Ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) sa na konania vo veciach ochranných známok použijú len subsidiárne. Na konania vo veciach ochranných zná mok sa nepoužijú ustanovenia Správneho poriadku o odpustení zmeškania lehoty ani ustanovenia o prerušení konania.

Naopak, zákon o ochranných známkach v konaní využíva inštitúty predĺženia úradom určenej lehoty, pokračovania v konaní a uvedenia do predošlého stavu.

O predĺžení lehoty úrad rozhoduje vždy na základe žiadosti účastníka konania. Žiadosť o predĺženie lehoty musí účastník podať počas plynutia lehoty, o ktorej predĺženie sa žiada. V prípade, ak účastník konania podá žiadosť o predĺženie lehoty po uplynutí tejto lehoty, takáto žiadosť sa považuje za nepodanú. Všetky lehoty, ktoré úrad určuje v konaniach o ochranných zná mkach sú procesnými lehotami. S poukazom na uvedené nemusí byť žiadosť o predĺženie lehoty v posledný deň lehoty, o ktorej predĺženie sa žiada, doručená úradu, musí však byť podaná na prepravu za účelom doručenia úradu.

Ak účastník zmeškal úradom určenú lehotu môže požiadať úrad o pokračovanie v konaní. Podmienkou však je zároveň so žiadosťou o pokračovanie v konaní urobiť zmeškaný úkon a urobiť tak do dvoch mesiacov odo dňa uplynutia úradom určenej lehoty. Nie je možné vyhovieť žiadostiam o pokračovanie v konaní v prípade zmeškania lehôt, ktoré úrad určil prihlasovateľovi ochrannej zn ámky na vyjadrenie sa k námietkam, alebo majiteľovi ochrannej známky na vyjadrenie sa k návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo k návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Nič však nebrá ni prihlasovateľovi alebo majiteľovi ochrannej známky, aby pred uplynutím lehoty na vyjadrenie sa podali žiadosť o predĺženie lehoty.

§ 39

Uvedenie do predošlého stavu je ďalším inštitútom, účelom ktorého je odstránenie následkov zmeškania lehoty. Žiadosť o uvedenie do predošlého stavu možno podať, ak v dôsledku zmeškania zá konnej, ako aj úradom určenej lehoty, došlo k zastaveniu konania alebo k strate iného práva. Žiadosť o uvedenie do predošlého stavu musí byť riadne odôvodnená, t. j. žiadateľ je povinný uviesť preč o lehotu zmeškal, keďže úrad môže vyhovieť len žiadosti, keď žiadateľ zmeškal lehotu napriek náležitej starostlivosti. Uvedenie do predošlého stavu je tak závislé na existencii objektívnej preká žky, brániacej účastníkovi dodržanie zákonnej alebo úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu, pričom úrad bude vychádzať z princípu dôvery k účastníkovi konania. Odsek 3 umožňuje v prí pade dôvodných pochybností žiadať od účastníka, aby svoje tvrdenia, týkajúce sa existencie objektívnej prekážky, preukázal.

Odôvodnená žiadosť musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú sa úkon nevykonal a zároveň je nevyhnutné tento úkon urobiť. Zákon tiež ustanovuje objektívnu lehotu 12 mesiacov, v ktorej musí by ť žiadosť o uvedenie do pôvodného stavu podaná, ktorá začína plynúť odo dňa uplynutia zmeškania lehoty.

Odsek 4 vylučuje niektoré úkony, kedy žiadosti o uvedenie do predošlého stavu nemožno vyhovieť. V prípade zmeškania lehôt na podanie samotnej žiadosti o pokračovanie v konaní alebo uvedenie do predošlého stavu nie je uplatnenie tý chto inštitútov vhodné a ani logické. Z hľadiska zachovania právnej istoty, najmä v prípade sporových konaní, sa uvedenie do predošlého stavu nepripúšťa zároveň ani v prípade zmeš kania lehoty na podanie opravného prostriedku v konaní pred úradom.

§ 40

Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu úradu je rozklad. Rozklad proti rozhodnutiu úradu možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, voči ktorému rozklad smeruje. Podaný rozklad má odkladný účinok. Rozhodnutie napadnuté rozkladom úrad preskúma v zásade len v rozsahu rozkladu. Odsek 2 upravuje dva prípady, kedy táto zásada neplatí. Rozklad nemusí byť v čase podania odôvodnený. Odô vodnenie je však potrebné doplniť v lehote jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. V prípade zmeškania tejto jednomesačnej lehoty nemožno vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlé ho stavu. Ak rozklad neobsahuje odôvodnenie a odôvodnenie nie je v zákonnej lehote doplnené, úrad konanie o rozklade zastaví. Rovnako úrad konanie zastaví aj keď je rozklad podaný oneskorene alebo rozklad nie je prí pustný.

§ 41 a 42

V Slovenskej republike je uplatňovaný kontinentálny systém vzniku známkovoprávnej ochrany. Tento systém je založený na registračnom princípe. Ochrannou známkou je teda len to označenie, ktoré je zapísané v registri ochranných známok. Úrad vedie register tých ochranných známok, o zápise ktorých rozhodoval v konaní podľa § 24 a nasl. Zápis ochrannej známky do registra je vo väčšine prípadov prá votvornou skutočnosťou (zápisom ochrannej známky sa prihlasovateľ stáva majiteľom), aj keď zákon spája určité práva aj s označením, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky (napr. už prihlasovateľ je oprávnený podať námietky proti zápisu neskoršieho označenia ako ochrannej známky z titulu zameniteľnosti s jeho prihláseným označením). Okrem zápisu ochrannej známky do registra majú pr ávotvorný účinok aj iné zápisy súvisiace s ochrannou známkou. Zákon výslovne ustanovuje, ktoré úkony nadobúdajú účinnosť voči tretím osobám až zá pisom do registra (napr. prevod ochrannej známky, licenčná zmluva).

V registri ochranných známok sa vyznačujú aj údaje ako sídlo či adresa trvalého pobytu prihlasovateľa, meno zástupcu a pod. Tieto údaje majú prevažne evidenčný charakter.

Úrad vedie register v elektronickej forme, je verejný a každý má právo do neho nahliadnuť. Podrobnosti o údajoch vedených v registri budú upravené všeobecne záväzným právnym predpisom.

Povinnosť vydávať vestník vyplýva pre úrad z článku 12 Parížskeho dohovoru, podľa ktorého sa jednotlivé členské štáty zaviazali vydávať periodický úradný list.

§ 43 až 45

Slovenskej republike vyplýva povinnosť zapisovať kolektívne ochranné známky z Parížskeho dohovoru a z čl. 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES.

Konanie o prihláške kolektívnej ochrannej známky bude prebiehať rovnako ako konanie o individuálnej ochrannej známke.

Majiteľom kolektívnej ochrannej známky je združenie. Podmienky pre používanie kolektívnej ochrannej známky, prípadne sankcie za nedodržanie týchto podmienok členovia združenia určujú zmluvou o používan í kolektívnej ochrannej známky. Túto zmluvu, spolu so zoznamom členov združenia, ktorí sú oprávnení kolektívnu ochrannú známku používať, je združenie povinné priložiť k prihláške kolekt ívnej ochrannej známky. Zoznam členov, ktorí môžu používať ochrannú známku je uvedený pri zápise kolektívnej ochrannej známky v registri. Z uvedeného vyplýva, že právo používať ochrann ú známku nemá združenie ako také (majiteľ kolektívnej ochrannej známky), ale len jeho určení členovia. Združenie ako také, udržuje kolektívnu ochrannú známku v platnosti, kontroluje dodrž iavanie podmienok zmluvy o používaní kolektívnej ochrannej známky a pod.

Z povahy veci vyplýva, že kolektívna ochranná známka nemôže byť predmetom licencie. Jej používanie ďalšími subjektmi je umožnené v prípade, ak tak ustanovuje zmluva o používaní ochrannej zná mky prístupom nového člena do združenia a zároveň sa o tohto nového člena rozšíri zoznam členov oprávnených kolektívnu ochrannú známku používať.

Kolektívna ochranná známka nemôže byť ani predmetom prevodu a ani predmetom záložného práva.

Dôvody pre vyhlásenie kolektívnej ochrannej známky za neplatnú alebo pre jej zrušenie sú v zásade rovnaké ako pri individuálnej ochrannej známke. Zákon tiež upravuje osobitné dôvody pre zrušenie ochrannej zn ámky, ktorými sú zásadné porušovanie zmluvy o používaní ochrannej známky a zánik združenia.

§ 46 a 47

Na základe členstva Slovenskej republiky v Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok a v Protokole k Madridskej dohode môžu majitelia a prihlasovatelia ochranných známok, ktor í majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území Slovenskej republiky získať, prostredníctvom úradu, ochranu pre svoju ochrannú známku aj v ďalších štátoch a to cestou medzinárodného zápisu. N áležitosti podania upravuje spoločný Vykonávací predpis k Madridskej dohode a k Protokolu. Úrad vykoná formálny prieskum medzinárodnej prihlášky. Medzinárodná prihláška sa predkladá na predpí sanom tlačive v súlade s uvedenými medzinárodnými dohodami.

Madridská dohoda o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok a Protokol k Madridskej dohode tak umožňujú príslušníkom zmluvných strán získať ochranu pre ich ochrannú známku vo v šetkých zmluvných štátoch týchto medzinárodných dohôd prostredníctvom jednej prihlášky podanej na Medzinárodný úrad Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve.

Medzinárodné ochranné známky až do uplynutia lehoty, v ktorej je možné odmietnuť im ochranu na území Slovenskej republiky, majú tie isté účinky ako národná prihláška. Poč as plynutia lehoty na odmietnutie ochrany medzinárodnej ochrannej známke podlieha medzinárodná ochranná známka prieskumu, či spĺňa podmienky podľa § 5 a 6, ktorý vykoná úrad a možno proti nej podať ná mietky. Začiatok plynutia lehoty na podanie námietok proti poskytnutiu ochrany medzinárodnej ochrannej známke pre územie Slovenskej republiky je upravený osobitne, keďže k zverejneniu medzinárodnej ochrannej známky nedoch ádza vo vestníku úradu. Námietky sa podávajú na úrade a ich úspešné uplatnenie má za následok odmietnutie ochrany medzinárodnej ochrannej známke pre územie Slovenskej republiky. V prípade, ak ú rad neoznámi Medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve odmietnutie ochrany medzinárodnej ochrannej známky pre územie Slovenskej republiky (prípadne ho vezme späť), má medzin árodná ochranná známka, pri ktorej je vyznačená Slovenská republika tie isté účinky ako národná ochranná známka a to už odo dňa zápisu medzinárodnej ochrannej známky alebo vyznač enia Slovenskej republiky pri jej zápise.

§ 48 až 50

Ustanovenia § 48 zabezpečujú prepojenie nášho národného systému ochranných známok so systémom ochranných známok Spoločenstva.

Vychádzajúc z čl. 25 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva sa ustanovuje, že prihlášku ochrannej známky Spoločenstva možno podať prostredníctvom úradu, ktorý ju má povinnos ť v lehote dvoch týždňov od podania odoslať Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu so sídlom v Alicante. Možnosť podať prihlášku ochrannej známky Spoločenstva prostredníctvom úradu nie je obmedzen á len pre osoby s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. Prostredníctvom úradu tak môže podať prihlášku ochrannej známky Spoločenstva akákoľvek fyzická alebo právnická osoba vr átane verejnoprávnych subjektov, t. j. každý kto môže byť majiteľom ochrannej známky Spoločenstva (čl. 5 predmetného nariadenia).

Premenu prihlášky ochrannej známky Spoločenstva a ochrannej známky Spoločenstva upravujú čl. 112 až 114 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

Návrh zákona vychádza z čl. 113 tohto nariadenia, ktorý upravuje povolené preskúmanie náležitostí žiadosti o premenu a v prípade nedostatku týchto náležitostí stanovuje minimálnu lehotu, ktorú mus í úrad poskytnúť žiadateľovi na odstránenie týchto nedostatkov.

S poukazom na skutočnosť, že prihlasovateľ alebo majiteľ ochrannej známky Spoločenstva má právo žiadať pre svoju ochrannú známku Spoločenstva vstup do práv zo svojej staršej národnej ochrannej zná mky chránenej v ktoromkoľvek štáte Európskej únie, návrh zákona výslovne toto právo ustanovuje aj pre vstup práv do národnej ochrannej známky.

Ustanovenia § 50 riešia prepojenie národného a komunitárneho systému ochranných známok. Keďže po vstupe do Európskej únie sú ochranné známky Spoločenstva platné aj na území Slovenskej republiky, n ávrh zákona upravuje možnú kolíziu medzi ochrannou známou Spoločenstva a slovenskou ochrannou známkou. Majiteľ slovenskej ochrannej známky, ktorej prihláška bola podaná v dobrej viere s právom prednosti pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únie, má právo zabrániť používaniu ochrannej známky Spoločenstva na území Slovenskej republiky.

§ 51

Osobám, ktoré majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Parížskeho dohovoru, alebo ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie, zákon v konaniach o ochranných zn ámkach zabezpečuje rovnaké postavenie ako štátnym príslušníkom Slovenskej republiky. Uvedená právna úprava vyplýva tak z čl. 2 Parížskeho dohovoru ako aj z čl. 3 Dohody o obchodných aspektoch prá v duševného vlastníctva (TRIPS).

Požiadavka povinného zastúpenia účastníkov konania, ktorí nemajú trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky je rovnaká ako vo všetkých členských štátoch Parížskeho dohovoru a jej cieľom je zabezpečenie rýchlejšej a bezproblémovej komunikácie úradu v konaniach o ochranných známkach.

Návrh predpokladá aj výnimku z tzv. povinného zastúpenia v konaní pred úradom; v odseku 3 je upravená tzv. výnimka osobná, keď sa povinnosť zastúpenia nevzťahuje na presne určený okruh fyzických a prá vnických osôb. Takýto účastník konania nemusí byť zastúpený oprávneným zástupcom, ale je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

V záujme zabezpečenia rýchlejšej a bezproblémovej komunikácie úradu v konaniach o ochranných známkach je, v súlade s čl. 4 Dohovoru o práve ochrannej známke v znení Singapurského dohovoru o prá ve ochrannej známky, ustanovená pre oprávnených zástupcov povinnosť uviesť úradu adresu na doručovanie v Slovenskej republike.

Konanie vo veciach ochranných známok pred úradom je špecifickým správnym konaním a navrhovaný zákon o ochranných známkach rovnako ako iné priemyselnoprávne predpisy obsahuje právne normy odchyľujú ce sa od noriem obsiahnutých vo všeobecných predpisoch o správnom konaní. Návrh zákona rešpektuje zásadu subsidiarity a špeciality všeobecných noriem obsiahnutých v správnom poriadku a noriem špeciá lnych obsiahnutých v návrhu zákona, pričom sú taxatívne určené inštitúty Správneho poriadku, ktoré sa v konaní pred úradom neaplikujú.

K zastaveniu konania môže dôjsť na návrh účastníka, na podnet ktorého sa konanie začalo, ako aj v prípade, ak účastník nevyhovie výzve úradu, resp. neodstráni vytýkané nedostatky.

Vymedzuje sa zásada písomnosti v styku s úradom, ako aj zásada konania v štátnom jazyku. Možnosť urobiť podanie na úrad aj prostredníctvom elektronických prostriedkov v prípade, ak podanie nie je podpísané elektronickým podpisom, je spojená s jeho doplnením v písomnej forme do jedného mesiaca od uskutočnenia podania. V rovnakej lehote je potrebné doplniť aj podanie, ktoré bolo urobené faxom.

Za úkony podľa návrhu zákona sa platia poplatky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

§ 52

Ustanovenie korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktórnosti konania a na uplatňovanie z ásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým ovplyvniť priebeh samotného konania.

Ustanovenie upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.

Ustanovenie predstavuje odchýlku od § 32 ods. 1 Správneho poriadku a je vhodné poznamenať, že takáto úprava je obsiahnutá vo všetkých právnych predpisoch (zákonoch) upravujúcich priemyselné práva.

§ 53

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, ktoré konkrétne určuje okruhy podrobne upravené vykonávacím predpisom, vyhláškou, ktorú vydá úrad.

§ 54

Postup, uvedený v návrhu zákona, sa bude uplatňovať aj v prípade konania o prihláškach ochranných známok, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej právnej úpravy za predpokladu, že tak éto konanie do nadobudnutia účinnosti navrhovanej právnej úpravy zostalo neukončené.

Navrhovaná nová zákonná úprava sa bude aplikovať aj v oblasti hmotnoprávnych ustanovení vo vzťahu k ochranným známkam zapísaným pred nadobudnutím účinnosti tejto úpravy. Vznik, zmena a zánik prá v a vzťahov, viažucich sa k ochranným známkam, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred účinnosťou navrhovanej úpravy, sa budú posudzovať podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na skutočnosť, že doterajšia právna úprava obsahovala inštitút výmazu ochrannej známky a navrhovaná úprava, v súlade s európskou právnou úpravou, obsahuje inštitúty zruš enia ochrannej známky a vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú, postup upravený v odseku 3 rieši prípady konaní o výmaz ochrannej známky, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej právnej úpravy.

Navrhované ustanovenie odseku 4 zavádza generálnu klauzulu upravujúcu možnosť zosúladenia námietok podaných pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej úpravy. Pokiaľ podané námietky nie sú v sú lade s podmienkami ustanovenými touto právnou úpravou, namietateľ môže tento nedostatok odstrániť v trojmesačnej prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona. V pr ípade márneho uplynutia tejto lehoty sa na podané námietky nebude prihliadať.

§ 55

Do návrhu zákona sú premietnuté ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok a niektoré ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

Navrhovaným znením § 55 v spojitosti s návrhom transpozičnej prílohy navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z Legislatívnych pravidiel vl ády Slovenskej republiky.

 

§ 56

Navrhuje sa zrušenie zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu, t. j. zrušenie doteraz platnej právnej úpravy ochranných známok.

§ 57

Navrhuje sa účinnosť zákona.

 

 

Bratislava, 19. augusta 2009

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Darina Kyliánová v. r.

predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore