Zákon o ochranných známkach 506/2009 účinný od 01.01.2010 do 30.06.2016

Vládny návrh zákona o ochranných známkach

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky predložil do legislatí vneho procesu návrh zákona o ochranných známkach na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2009.

Napriek tomu, že v súčasnosti platný zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z. z.“ ) upravuje úroveň právnych vzťahov súvisiacich s ochrannými známkami porovnateľne s ostatnými krajinami Európskej únie a týmto zákonom v znení noviel, ktoré boli prijaté v sú vislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, boli transponované príslušné normy Európskeho spoločenstva a Európskej únie, predkladateľ považuje za potrebné prijať nový zákon, ktorý bu de precíznejším spôsobom transponovať ustanovenia smerníc týkajúce sa ochranných známok, pričom bude zohľadňovať rozsudky Súdneho dvora ES týkajúce sa prejudiciálnych konaní začatých z dô vodu potreby výkladu jednotlivých článkov uvedených smerníc, ako aj rozsudky Súdu prvého stupňa ES týkajúce sa preskúmania rozhodnutí Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) vydaných v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. V súvislosti s uvedeným, vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien a úprav, predkladateľ zvolil z hľadiska legislatívno –technického formu rekodifikácie súčasnej právnej úpravy.

Je potrebné zdôrazniť, že navrhovaná právna úprava je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, ktor á je pre túto oblasť základnou právnou normou pre členské štáty Európskej únie. Uvedená smernica obsahuje len hmotnoprávne ustanovenia, teda upravuje len „výsledky“ konaní o ochranných známkach, a pokiaľ ide o formu a procesné prostriedky, ktorými sa má výsledok konania dosiahnuť, ponecháva ich úpravu na jednotlivé členské štáty Európskej únie. Zmluvné krajiny Dohovoru o práve ochrannej známky, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, však v rámci svojej vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti ochranných zná mok, musia rešpektovať ustanovenia tohto dohovoru obsahujúce množstvo procesných noriem.

Návrh zákona, v súčinnosti s ďalšími právnymi normami (najmä Občianskym súdnym poriadkom), predstavuje taktiež transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv du ševného vlastníctva.

Prijatím a nadobudnutím účinnosti návrhu zákona o ochranných známkach bude zrušený zákon č. 55/1997 Z. z. a zároveň bude zrušená aj vykonávacia vyhláška k nemu. Návrh zákona tak splnomoc ňuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na vydanie vykonávacej vyhlášky, pričom nadobudnutie účinnosti tejto vyhlášky sa predpokladá súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je aj v súlade s právom Európskych spoloč enstiev a Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiá l nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo v rámci medzirezortného pripomienkového konania na vedomie, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územn ých celkov, nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na verejné financie.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sfé ry a iných právnických osôb:

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospod árenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude ma◊ vplyv na životné prostred ie.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ pr ávneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov ná vrhu právneho predpisu: Návrh zákona o ochranných známkach

3.Problematika ná vrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

- čl. 157 Zmluvy o založení Euró pskeho spoločenstva

-sekundárnom

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES zo dňa 22. októ bra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008) - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES zo dňa 29. apríla 2004 o vymožite ľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2) - Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 zo dňa 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú.v. EÚ L 78, 24.3.2009)

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

napr.: - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C-442/07, prejudiciálne konanie; Oberster Patent- und Markensenat – Rakúsko [2008] Zb. roz. ESD, - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-252/07, prejudiciálne konani e; Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) - Spojené kráľovstvo [2009], - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-495/07, prejudiciálne konanie; Oberster Patent- und Markensenat – Rakú sko [2009] Zb. roz. ESD, - Rozhodnutie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev v spojených veciach T-225/06, T-255/06, T-257/06 a T-309/06 Budìjovický Budvar, národní podnik proti Úradu pre harmonizáciu vnú torného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) [2008] Zb. roz. ESD, - Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-304/06 Eurohypo AG proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné zná mky a vzory) (ÚHVT) [2008] Zb. roz. ESD Strana I-03297, - Rozhodnutie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev vo veci T-304/06 Paul Reber GmbH & Co. KG proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné zn ámky a vzory) (ÚHVT) [2008] Zb. roz. ESD.

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok je kodifikovaným znením Smernice Rady 89/104/EHS, v ktorej bola určená lehota na transpozíciu pre členské štáty do 31. decembra 1992. Slovenská republika bola povinná transponovať Smernicu rady 89/104/EHS ku dňu jej vstupu do Európskej únie. V súčasnosti je teda predmetná smernica úplne transponovaná a rovnako aj návrh tohto zákona predstavuje jej plnú transpozíciu. Povinnosť transponovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv du ševného vlastníctva bola pre členské štáty Európskej únie stanovená najneskôr do 29. apríla 2006. Smernica bola transponovaná zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 84/2007 Z. z.“), pričom bola konštatovaná ú plná zhoda. Zákon č. 55/1997 Z. z. (jeden zo zákonov, ktorý bol novelizovaný zákonom č. 84/2007 Z. z.) a rovnako aj tento návrh zákona predstavuje čiastočnú transpozíciu tejto smernice v rozsahu právnej ú pravy ochranných známok.

b)V súvislosti s transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastní ctva bolo proti Slovenskej republike začaté konanie o porušenie Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa článku 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES je úplne transponovaná zákonom č. 55/1997 Z. z., ktorý sa však návrhom zákona o ochranných známkach zrušuje.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 bola úplne transponovaná zákonom č. 84/2007 Z. z. Týmto zákonom sa menili nasledovné zákony, ktoré tak spoločne predstavujú transpozíciu tejto smernice: Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky sú dny poriadok v znení neskorších predpisov, Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, Zákon č. 132/1989 Z. z. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov, Zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, ktor ý sa však týmto návrhom zákona o ochranných známkach zrušuje, Zákon č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov, Zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranný ch osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení zákona č. 402/2002 Z. z., Zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení zákona č. 344/2004 Z. z., Zákon č . 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z.

5.Stupeň zluč iteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

§ 1

Ustanovenie vo všeobecnej rovine pomenúva okruh právnych vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy zákona a všeobecne vymedzuje konania, ktorých ú prava je daná zákonom.

§ 2

Ustanovenie § 2 vymedzuje, za splnenia ktorých predpokladov môže byť označenie ochrannou známkou. Základnou podmienkou, aby bolo možné považovať označenie za ochrannú známku, je jeho grafické zná zornenie, pričom definícia ďalej uvádza demonštratívny výpočet toho, čím môže byť grafické znázornenie označenia tvorené. Už zo samotného znenia tohto ustanovenia tak možno rozlíšiť delenie označení a ochranných známok na slovné, obrazové, priestorové a kombinované. Ïalšou podmienkou obsiahnutou už v samotnej definícii označenia, ktoré môže tvoriť ochrannú zná mku, je jeho rozlišovacia spôsobilosť, teda schopnosť označenia ako takého odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby.

§ 3

V záujme prehľadnosti ďalších ustanovení zákona ustanovenie definuje ochrannú známku Spoločenstva, medzinárodnú ochrannú známku, zahraničnú ochrannú známku a všeobecne známu zná mku, ktorej je Slovenská republika povinná poskytovať ochranu na základe čl. 6bis Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva (ďalej len „Parížsky dohovor“).

Zahraničnou ochrannou známkou nie je len ochranná známka zapísaná v registri úradu konkrétneho štátu, ale aj ochranná známka zapísaná v medzinárodnom registri vo vzťahu ku konkrétnemu štá tu (teda ochranná známka, pri ktorej je vyznačený konkrétny štát).

§ 4

V navrhovanom ustanovení je definovaná staršia ochranná známka. Existencia staršej ochrannej známky môže byť dôvodom pre odmietnutie zápisu ochrannej známky do registra ochranných známok vedenom Ú radom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) alebo pre odmietnutie poskytnutia ochrany medzinárodnej ochrannej známke pre územie Slovenskej republiky, alebo dôvodom pre vyhlásenie ochrannej zn ámky za neplatnú.

Za staršiu ochrannú známku sa za predpokladu zápisu do príslušného registra považuje už aj prihlásené označenie, ak má skoršie právo prednosti alebo skoršie právo seniority.

Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súčinnosti s ustanovením § 26 navrhovaného zákona, ktoré upravuje právo prednosti.

§ 5

Ustanovenie upravuje tzv. absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, pri existencii ktorých nemôže byť prihlásené označenie zapísané do registra ochranných známok. Hovoríme tiež o tzv. výlukách zo z ápisnej spôsobilosti alebo prekážkach zápisnej spôsobilosti, na základe ktorých úrad z moci ú radnej nezapíše prihlásené označenie do registra.

Do registra ochranných známok nebudú zapísané označenia, ktoré nemožno graficky znázorniť, teda označenia, ktoré nie je možné vnímať zrakom.

Do registra nebudú zapísané ani označenia, ktoré nespĺňajú ďalšiu zo základných podmienok – podmienku rozlišovacej spôsobilosti. Ide napríklad o označenia popisné. Rozlišovacia spôsobilos ť chýba aj označeniam, ktoré pozostávajú zo zhluku písmen, číslic, jednoduchých geometrických útvarov alebo sú len obyčajným vyobrazením výrobkov. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho sú dneho dvora (ESD) rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky musí byť posúdená jednak z hľadiska tovarov a služieb, pre ktoré sa požaduje zápis, jednak z pohľadu jej vnímania príslušný mi skupinami verejnosti, ktoré sú tvorené spotrebiteľmi označených tovarov a služieb.

V zmysle písmena c) nebudú do registra zapísané označenia, ktoré sú tvorené výlučne označeniami alebo údajmi v obchodnom styku slúžiacimi na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisn ého pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia služieb alebo ich iných vlastností.

Existuje pomerne veľká skupina označení a údajov, ktoré sú určené pre používanie v bežnom jazyku, v obchodnom styku alebo v zaužívaných poctivých obchodných zvyklostiach. Patria sem napr. znač ky akosti, kontrolné, ciachovacie a puncové označenia, ako aj bežné slová používané v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sa tak nemôžu stať predmetom práva jedného subjektu.

Ïalšia zápisná výluka sa vzťahuje na priestorové ochranné známky. V zásade tvar výrobku môže byť ochrannou známkou a to aj bez ďalších prvkov, pokiaľ však tento tvar výrobku nie je daný len samotnou povahou výrobku. Ako ochrannú známku nie je možné zapísať ani tvar výrobku, ak má tento tvar technickú funkciu a nie len funkciu rozlišovaciu. V tomto prípade je tvar výrobku možné chrániť patentom alebo úžitkovým vzorom ako určité technické riešenie. Pokiaľ ide o podstatnú hodnotu výrobku ide o vonkajší tvar, ktorý priamo ovplyvňuje kladné hodnotenie výrobku spotrebiteľom; ide o tie v ýrobky, ktoré sú spotrebiteľom uprednostňované pri kúpe z dôvodu ich vonkajšieho dizajnu. Účelom tejto výluky je stanoviť hranice medzi ochrannou známkou a dizajnom.

Označeniami, ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom sú označenia, ktoré obsahujú symboly propagujúce alebo evokujúce násilie, predovšetkým rasistické, nacistické a iné symboly extrémistických a zlo čineckých skupín, ale aj označenia, ktoré svojim obsahom zosmiešňujú historicky uznávané osobnosti, spoločenské inštitúcie, štátne orgány a pod. Toto ustanovenie má verejnoprávny charakter a vz ťahuje sa na označenia ako také a nemožno ho aplikovať na spôsob akým je označenie používané.

Za klamlivé sa v zmysle písmena g) považuje označenie, ktoré je schopné uviesť spotrebiteľa tovarov alebo služieb do omylu najmä o povahe, kvalite alebo zemepisnom pôvode týchto tovarov alebo služieb. Klamlivos ť v zmysle tohto ustanovenia spočíva v charaktere označenia vo vzťahu k tovarom alebo službám, t. j. výlučne z hľadiska objektívnej spôsobilosti označenia klamať či uvádzať do omylu a nie v spô sobe, akým sa ochranná známka bude používať na trhu.

Medzi označenia chránené v zmysle medzinárodných dohovorov patria štátne vlajky a iné symboly štátnej zvrchovanosti, ale aj znaky medzinárodných organizácií.

Znakmi vysokej symbolickej hodnoty sú najmä symboly kresťanstva, ale aj symboly iných náboženstiev.

Prekážkou pre zápis označenia do registra bude aj prípad, keď označenie obsahuje napr. erb obce, pokiaľ prihlasovateľ nemá na jeho použitie v označení, resp. v ochrannej známke súhlas obce (§ 1b zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov).

Výluka zápisnej spôsobilosti uvedená v písmene l) sa uplatní v prípadoch zápisu tzv. „špekulatívnej“ známky, ktorú si prihlasovateľ podal iba za účelom dosiahnutia zisku z tzv. zná mkovej transakcie alebo je jeho úmyslom zneužitie už nadobudnutej rozlišovacej spôsobilosti inej ochrannej známky pre jeho označenie. Pri posudzovaní dobrej viery bude rozhodné najmä to, či osoba, ktorá prihláš ku podala vedela, alebo vzhľadom na všetky okolnosti musela byť oboznámená s právom inej osoby k zhodnému alebo podobnému označeniu.

Písmeno m) je absolútnou zápisnou výlukou podľa Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a je reakciou na potrebu výluky zápisu zemepisného údaja ako ochrannej známky pre vína a liehoviny, vo vzťahu ku ktorým je klamlivé.

Prekážky zápisnej spôsobilosti uvedené v písmenách b) až d) je možné prekonať tak, že prihlasovateľ preukáže, že prihlásené označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky rozliš ovaciu spôsobilosť pre prihlásené tovary alebo služby. Dôkazný materiál môžu tvoriť napr. objednávky, faktúry, korešpondencia s odberateľmi, katalógy, inzercia a pod.

Preukázať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti je možné napr. pri označení, ktoré pozostáva zo zhluku písmen alebo číslic. Takéto označenie v zásade rozlišovaciu spôsobilosť nemá, avš ak ak prihlasovateľ preukáže, že sa takéto označenie dlhodobým používaním vžilo do povedomia verejnosti pre určitú skupinu tovarov alebo služieb, možno takéto označenie do registra zapísať.

§ 6

Úrad do registra nezapíše označenie, ktoré je zhodné so staršou ochrannou známkou iného majiteľa zapísanou pre zhodné tovary alebo služby. Zhodnosť prihláseného označenia so staršou ochrannou zná mkou skúma úrad vždy z úradnej moci. Túto prekážku zápisnej spôsobilosti však možno prekonať tak, že prihlasovateľ predloží písomný súhlas majiteľa staršej ochrannej známky na zá pis označenia ako ochrannej známky.

§ 7

Ustanovenie v plnom rozsahu transponuje článok 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (ďalej len „Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES“). V spojitosti s ustanovením § 30 a § 35 návrhu tohto zá kona ustanovenie umožňuje určenému okruhu tretích osôb uplatniť si ochranu svojich práv, ktoré by mohli byť zápisom označenia do registra ochranných známok ohrozené alebo poškodené (resp., ktoré sú ohrozené alebo poškodené zápisom ochrannej známky v registri).

Ustanovenie písm. a) umožňuje podať námietky majiteľovi staršej zhodnej alebo podobnej ochrannej známky (za staršiu ochrannú známku sa považuje aj prihlásené označenie, ak bude zapísané - § 4), ktor á je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby. Zákonným predpokladom zamietavého rozhodnutia o zápise ochrannej známky bude pravdepodobnosť zámeny na strane relevantnej verejnosti, prič om za relevantnú verejnosť sa považuje okruh verejnosti rozhodný vo vzťahu k okruhu tovarov alebo služieb, ktoré by ochranná známka „kryla“ v prípade jej zápisu. Je potrebné zdôrazniť, že pod pojem „ zámena“ spadá aj pojem „pravdepodobnosť asociácie“, t. j. vyvolanie predstavy o súvislosti medzi prihláseným označením a staršou ochrannou známkou.

Výraz „zameniteľné“, ktorý bol používaný v doterajšej právnej úprave bol nahradený, v súlade s európskou terminológiou, výrazom „podobné“.

Ustanovenie písm. b) obsahuje inštitút známky s dobrým menom. Majiteľ takejto staršej ochrannej známky, za splnenia ďalších podmienok, môže podať námietky proti zápisu prihláseného označenia bez oh ľadu na okruh tovarov alebo služieb.

Písm. c) a d) je aplikáciou čl. 6bis Parížskeho dohovoru a čl. 16 ods. 2 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), v zmysle ktorých bude zamietnutá prihláška, ak je jej predmetom ozna čenie zhodné alebo podobné s všeobecne známou známkou.

Okrem prepisu ochrannej známky na svoje meno v zmysle ustanovenia § 19 návrhu zákona môže majiteľ zahraničnej ochrannej známky podať námietky proti zápisu označenia, ktoré je zhodné s jeho zahranič nou ochrannou známkou, t. j. známkou, ktorá je zapísanou ochrannou známkou v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Parížskeho dohovoru alebo je členom Svetovej obchodnej organizácie a prihlášku podal obchodný z ástupca majiteľa tejto ochrannej známky na Slovensku.

Navrhované znenie písm. f) vychádza z obdobnej úpravy v čl. 8 ods. 4 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. V zmysle predkladaného návrhu nebude možné, na základe podanej ná mietky zo strany užívateľa nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, zapísať do registra označenie, ktoré je zhodné alebo podobné s takýmto označení m. Predpokladom úspešného uplatnenia tohto námietkového dôvodu je, aby takéto označenie nemalo len lokálny (miestny) charakter a nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary alebo služby užívateľa. Posú denie otázky, či označenie má len miestny dosah bude vždy závislé od okolností konkrétneho prípadu (Rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-318/06 až T-321/06).

Ustanovenie písm. g) upravuje s použitím odkazu na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka možnosť námietky z titulu zásahu do práv na ochranu osobnosti. Pôjde zväčša o prípady, keď prihl ásené označenie obsahuje meno a priezvisko alebo podobizeň príp. karikatúru fyzickej osoby.

Osoby, ktoré podajú námietky z dôvodu existencie skorších priemyselných práv alebo autorského práva, musia toto právo preukázať a musia preukázať, že im uplatnenie tohto práva prináleží . Osobou, ktorá môže podať námietky z titulu práva k autorského dielu nemusí byť len autor sám, ale aj jeho právny nástupca vo veci autorských práv.

§ 8

V ustanovení sú upravené práva majiteľa ochrannej známky, ktoré vyplývajú z funkcií ochrannej známky, ako aj spôsoby, ktorými sa majiteľ môže domáhať ochrany týchto práv v prí pade ich ohrozenia alebo porušenia.

Základnou funkciou ochrannej známky je odlíšiť tovary alebo služby jej majiteľa od tovarov alebo služieb iných subjektov. Ochrannú známku jej majiteľ v prvom rade používa tak, že ňou označ uje tovary alebo služby, pre ktoré ju má zapísanú. Okrem tohto priameho používania, t. j. používania priamo na tovaroch alebo službách, môže majiteľ ochrannú známku používať v spojení s t ýmito tovarmi, čím sa rozumie reklama tovarov alebo služieb, uvádzanie ochrannej známky na dokladoch súvisiacich s tovarmi alebo službami a pod.

Právom majiteľa ochrannej známky je aj používanie symbolu ® pri jeho ochrannej známke. Účelom používania symbolu je informovať verejnosť o zápise ochrannej známky v registri a o tom, že ochranná zn ámka požíva verejnoprávnu ochranu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú rozlišovaciu funkciu ochrannej známky nikto v obchodnom styku nesmie, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, používať označenie, ktoré je zhodné alebo podobné s jeho ochrannou zn ámkou pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby a v prípade ochrannej známky s dobrým menom ani označenie zhodné alebo podobné pre rozdielne tovary alebo služby, ak by používateľ označenia takýmto sp ôsobom ťažil z rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena ochrannej známky, alebo by to bolo na ujmu, či už rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrému menu tejto ochrannej známky.

V prípade zásahu do práv z ochrannej známky, čo je v praxi prevažne jej neoprávnené používanie alebo používanie jej napodobenín, má majiteľ ochrannej známky k dispozícii niekoľ ko prostriedkov, medzi ktoré patrí právo domáhať sa zákazu porušenia alebo ohrozenia jeho práv, právo na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia a v prípade spôsobenej nemajetkovej ujmy sa môž e majiteľ ochrannej známky domáhať primeraného zadosťučinenia a to aj v peniazoch. Majiteľ ochrannej známky má k dispozícii aj právo požadovať od majiteľa publikácie, v ktorých bola jeho ochranná známky uverejnená tak, že nebolo zrejmé, že ide o ochrannú známku, aby v nasledujúcom vydaní publikácie takýto údaj uverejnil. Toto právo umožňuje majiteľovi ochrannej známky chrániť ochrannú známku pred stratou rozlišovacej spôsobilosti, ku ktorej by mohlo dôjsť tak, že by si verejnosť prestala spájať ochrannú známku s osobou majiteľa a vžila by sa u nej predstava o tom, že ide len o označ enie pre druh tovarov alebo služieb.

Prerokúvanie a rozhodovanie sporov z ochranných známok zveruje zákon do právomoci súdov Slovenskej republiky.

§ 9 a 10

Ustanovenie § 9 upravuje, čo zákon o ochranných známkach považuje za používanie ochrannej známky. Vychádzajúc aj z ustanovenia § 8 ods. 1, sa používaním ochrannej známky rozumie používanie jej majite ľom na tovaroch alebo službách, pre ktoré bola zapísaná, a to v takej podobe, ako je zapísaná do registra. Ïalej sa ustanovuje, že používaním ochrannej známky je aj používanie v takej podobe, ktorá sa do určitej miery líši od podoby zapísanej do registra, ale prvky, ktorými sa odlišuje, nesmú byť takého charakteru, že by sa menila rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky.

§ 9 ods. 3 písm. b) ustanovuje, že používaním ochrannej známky sa rozumie aj umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch alebo ich obaloch za účelom vývozu.

Právo používať ochrannú známku patrí v zásade jej majiteľovi. Majiteľ však môže dať tretím osobám súhlas na používanie jeho ochrannej známky a takéto používanie sa považuje za pou žívanie ochrannej známky. Používaním kolektívnej ochrannej známky je jej používanie ktoroukoľvek osobou na to oprávnenou.

Každý majiteľ ochrannej známky môže podať návrh na vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú zo zákonných dôvodov. Toto právo majiteľa ochrannej známky je však obmedzené skutočný m používaním ochrannej známky. Ak majiteľ ochrannú známku nepoužíva skutočne počas piatich rokov, ktoré predchádzajú podaniu návrhu na vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú, teda ochrann á známka nie je počas tohto obdobia používaná niektorým zo spôsobov, ktoré sa považujú za používanie ochrannej známky, úrad z dôvodu jej existencie nevyhlási neskoršiu ochrannú známku za neplatn ú.

Úrad v konaní o návrhu neskoršej ochrannej známky za neplatnú neskúma z úradnej moci, či sa staršia ochranná známka nepoužívala. Urobí tak až na podnet majiteľa neskoršej ochrannej známky, ktor ý sa argumentom o nepoužívaní staršej ochrannej známky, bude brániť proti vyhláseniu jeho ochrannej známky za neplatnú. V tomto prípade úrad vyzve majiteľa staršej ochrannej známky, aby jej použí vanie preukázal.

V zmysle judikatúry ESD je skutočným používaním používanie ochrannej známky v súlade s jej základnou funkciou zaručiť označenie pôvodu tovarov a služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvá rala alebo zachovávala odbyt pre tieto výrobky a služby, s výnimkou symbolického používania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky (Rozsudok ESD vo veci C-234/06 P).

§ 11 až 13

Majiteľ ochrannej známky má právo domáhať sa na súde, aby súd uložil osobám, ktoré porušujú alebo ohrozujú práva majiteľa ochrannej známky, povinnosť poskytnúť mu informácie o tovare alebo službách, v súvislosti s ktorými došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv majiteľa ochrannej známky. Túto povinnosť môže súd uložiť aj ďalším osobám, ak je predpoklad, že majú vedomosť o porušovaní alebo ohrozovaní práv z ochrannej známky. Medzi takéto osoby patria aj osoby, ktoré poskytujú služby osobám porušujúcim alebo ohrozujúcim práva majiteľom ochranných zná mok (napr. poskytujú reklamné služby, vyrábajú obaly pre výrobky, ktoré porušujú práva z ochrannej známky a pod.).

Povinnosť upraviť možnosť majiteľov ochranných známok domáhať sa poskytnutia informácie od osôb, ktoré sú uvedené v zákone, prostredníctvom súdnych orgánov vyplýva Slovenskej republike z č l. 8 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 návrhu zákona právo na poskytnutie informácie však nemo žno priznať, ak by možné následky výkonu tohto práva boli neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia tejto povinnosti. Uvedená výnimka z práva poskytnúť informácie vychádza z čl. 47 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS).

Ustanovenie § 12 zákona upravuje, akým spôsobom rozhodujú súdy, na návrh majiteľa ochrannej známky, vo veciach porušenie alebo ohrozenia práv z ochrannej známky.

Súdy v konaniach o ochranných známkach môžu rozhodovať aj predbežným opatrením. V rámci rozhodovania o predbežnom opatrení môže súd, i bez návrhu, uložiť navrhovateľovi povinnosť zloži ť peňažnú zábezpeku a jej zložením podmieniť vykonateľnosť predbežného opatrenia. Peňažná zábezpeka môže byť po skončení súdneho konania, v ktorom bol úspešný odporca, vydaná odporcovi ako náhrada ujmy, ktorá mu vznikla vykonaním predbežného opatrenia v prípadoch, keď navrhovateľ nebol vo veci samej úspešný, resp. keď navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na zač atie konania. Účelom inštitútu peňažnej zábezpeky je tak nie len eliminovanie zjavne neopodstatnených návrhov na vydanie predbežných opatrení, ale aj zjednodušenie cesty odporcovi k náhrade ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku predbežného opatrenia.

§ 14

Ustanovenie § 14 naopak majiteľa ochrannej známky v jeho právach do určitej miery obmedzuje, keď upravuje, kedy je majiteľ ochrannej známky povinný strpieť jej užívanie tretími osobami. Majiteľ ochrannej zná mky nemôže tretím osobám brániť v používaní ich vlastných identifikačných údajov alebo brániť v používaní údajov týkajúcich sa druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisné ho pôvodu, času výroby a iných vlastností tovarov alebo služieb, ako ani v používaní takých označení, ktoré sú potrebné pre určenie účelu tovaru. Uvedené ustanovenie umožňuje tak, za urč itých podmienok, používať označenia zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, hoc používateľ na to nemá súhlas majiteľa ochrannej známky.

Majiteľ ochrannej známky je, za určitých podmienok, povinný strpieť aj používanie nezapísaného označenia, ktoré je podobné alebo dokonca zhodné s jeho ochrannou známkou. Týmito podmienkami sú: zač atie používania tohto označenia ešte pred dňom podania prihlášky ochrannej známky, používanie iba v miestnom rozsahu, teda používanie v určitom meste, obci prípadne regióne a používanie tohto označ enia tak, že rozsah používania sa nemení. Dôvodom pre poskytnutie ochrany takémuto nezapísanému označeniu je neexistencia možnosti podať námietku zo strany užívateľa, hoc označenie používal pred dň om podania prihlášky ochrannej známky, pretože užívateľ označenie používa len v miestnom rozsahu (námietkový dôvod vyžaduje používanie v inom, ako miestnom rozsahu). Otázka výkladu pojmu „ miestny dosah“ je obsiahnutá napr. v rozsudku Súdu prvého stupňa vo veci T-318/06 až T-321/06.

§ 15

Ustanovenie je transpozíciou čl. 7 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES, bráni majiteľovi ochrannej známky zakázať používanie ochrannej známky tretím osobám, ak sám majiteľ ochrannej zná mky dal predtým súhlas na použitie ochrannej známky na tovaroch, ktoré boli s touto ochrannou známkou uvedené na trh v Európskej únii alebo v inom štáte, ktorý tvorí Európsky hospodársky priestor.

Napriek tomuto súhlasu však majiteľ ochrannej známky môže zakázať používanie ochrannej známky na tovaroch, ak po ich uvedení na trh v Európskej únii, resp. v inom štáte tvoriacom Európsky hospodá rsky priestor došlo napr. k zhoršeniu kvality týchto tovarov bez pričinenia majiteľa. Toto ustanovenie tak umožňuje majiteľovi ochrannej známky kontrolovať kvalitu tovarov, ktoré sú uvádzané na trh pod jeho ochrannou známkou a primäť tak predajcov týchto tovarov, udržiavať tovary na určitej kvalitatívnej úrovni pod hrozbou zákazu ich predaja pod jeho ochrannou známkou.

§ 16

Ustanovenie bráni majiteľovi staršej ochrannej známky, ale aj užívateľovi všeobecne známej známky, ako aj nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, uplatniť vo či neskoršej ochrannej známke právo na jej vyhlásenie za neplatnú. Rovnako toto ustanovenie neumožňuje týmto subjektom brániť sa voči používaniu tejto neskoršej ochrannej známky.

Dôvodom obmedzenia majiteľa staršej ochrannej známky a ďalších osôb (užívateľov všeobecne známej známky, užívateľa nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku) je strpenie používania neskoršej ochrannej známky počas nepretržitého obdobia piatich po sebe nasledujúcich rokov, počas ktorých si bol tohto používania vedomý a nijakým spôsobom sa voč i jej používaniu nebránil.

V zmysle tohto ustanovenia je tak právo majiteľa ochrannej známky a ďalších osôb podať návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú obmedzené na päť rokov odo dňa získania vedomosti o použí vaní neskoršej ochrannej známky.

Odsek 2 tohto paragrafu naopak neumožňuje majiteľovi neskoršej ochrannej známky brániť v používaní staršej ochrannej známky alebo v používaní staršej všeobecne známej známky, či starš ieho nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku.

§ 17 a 18

Právo previesť ochrannú známku je dispozičným právom majiteľa ochrannej známky, ktorého využitím sa mení osoba majiteľa ochrannej známky. Zákon vyžaduje, aby zmluva o prevode ochrannej známky mala p ísomnú formu a nedodržanie tejto formy sankcionuje jej neplatnosťou.

K prevodu ochrannej známky z pôvodného majiteľa na nadobúdateľa dochádza už samotným nadobudnutím účinnosti zmluvy o prevode ochrannej známky tak, ako si ju stanovia zmluvné strany, avšak voči tretí m osobám je táto zmluva účinná až zápisom prevodu do registra úradu. Nadobúdateľ ochrannej známky môže vykonávať úkony voči úradu po doručení žiadosti o zápis prevodu. Prílohou tejto žiadosti je doklad, ktorý prevod preukazuje. Èo je takýmto dokladom upraví podrobne vykonávací predpis k návrhu tohto zákona.

Žiadosť o zápis prevodu ochrannej známky úrad vždy zamietne, ak by prevodom ochrannej známky mohlo dôjsť ku klamaniu verejnosti o povahe, kvalite alebo zemepisnom pôvode tovarov alebo služieb.

Prechodom ochrannej známky nadobúda ochrannú známku právny nástupca pôvodného majiteľa, teda nový majiteľ. V prípade, ak je pôvodným majiteľom ochrannej známky fyzická osoba, dô vodom prechodu ochrannej známky je jej dedenie. K prechodu ochrannej známky, ktorej majiteľom je právnická osoba, dochádza najmä pri zlúčení alebo splynutí právnických osôb (§ 69 Obchodného zákonní ka), prípadne pri zániku právnickej osoby (§ 116 Obchodného zákonníka). Ïalším prípadom kedy dochádza k prechodu ochrannej známky sú ustanovenia § 14 zákona č. 111/1990 Zb. o štá tnom podniku, ale k prechodu ochrannej známky môže dôjsť aj na základe rozhodnutia súdu, v ktorom súd určí kto je majiteľom ochrannej známky. Účinky prechodu voči tretím osobám nastanú až po z ápise prechodu ochrannej známky do registra úradu.

Ustanovenia o prevode a prechode ochrannej známky sa primerane vzťahujú aj na prevod, resp. prechod práv z prihlášky.

§ 19

Ustanovenie je premietnutím článku 6septies Parížskeho dohovoru. Umožňuje majiteľovi zahraničnej ochrannej známky podať na súd návrh, aby súd určil, že majiteľ zahraničnej ochrannej známky má pr ávo požiadať úrad o zápis zmeny majiteľa ochrannej známky v registri. Súd sa v takomto konaní bude zaoberať otázkou, či osoba, ktorá v Slovenskej republike zastupovala záujmy majiteľa zahranič nej ochrannej známky (obchodný zástupca), neprekročila oprávnenie dané jej majiteľom zahraničnej ochrannej známky, keď podala prihlášku ochrannej známky vo svojom vlastnom mene (bola prihlasovateľom) a stala sa tak na území Slovenskej republiky majiteľom ochrannej známky, hoc v inom štáte je majiteľom takej istej ochrannej známky iná osoba. V prípade úspechu vo veci, úrad na základe žiadosti a sú dneho rozhodnutia vykoná v registri prepis majiteľa ochrannej známky zapísaného v registri a majiteľ zahraničnej ochrannej známky sa stane jej majiteľom aj v Slovenskej republike.

§ 20 a 21

Právo majiteľa ochrannej známky poskytnúť oprávnenie na používanie ochrannej známky iným osobám patrí medzi jeho dispozičné práva. Všeobecné náležitosti licenčnej zmluvy sú upravené v ustanoveniach § 508 až 515 Obchodného zákonníka. Majiteľ ochrannej známky môže poskytnúť oprávnenie používať jeho ochrannú známku pre všetky tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná zná mka zapísaná alebo len pre niektoré z nich.

Pre zápis licenčnej zmluvy do registra sa vyžaduje podať žiadosť o tento zápis. Vo vykonávacom predpise k návrhu zá kona sa navrhuje, aby prílohou tejto žiadosti bolo vyhlásenie oboch zmluvných strán o existencii licenčnej zmluvy. Úrad tak nebude požadovať predloženie licenčnej zmluvy, vzhľadom na skutočnosť, že licen čná zmluva môže obsahovať ustanovenia, ktorých obsah zmluvné strany považujú za predmet obchodného tajomstva. Pokiaľ zmluvné strany neurčia inak platí, že je majiteľ ochrannej známky môže udeliť licenciu aj ďalším osobám a môže ochrannú známky aj sám používať (nevýlučná licencia).

Nadobúdateľovi licencie patria okrem práva používať ochrannú známku aj práva na jej ochranu, a to v takom rozsahu, ako ich má samotný majiteľ ochrannej známky.

V súlade s čl. 8 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES sú práva majiteľa ochrannej známky voči nadobúdateľovi licencie domáhať sa svojich práv z ochrannej známky obmedzené.

Ochranná známka môže byť aj predmetom záložného práva. Na platnosť zmluvy o zriadení záložného práva zákon vyžaduje písomnú formu. Na rozdiel od účinnosti zmluvy o prevode ochrannej zná mky alebo licenčnej zmluvy, ktoré nadobúdajú účinnosť medzi zmluvnými stranami dňom, ktorý si samotné zmluvné strany určia, záložné právo k ochrannej známke vzniká oprávnenému z takejto zmluvy až jeho zápisom do registra ochranných známok.

§ 22

Doba platnosti ochrannej známky je 10 rokov odo dňa podania jej prihlášky. Takáto dĺžka platnosti ochrannej známky je zaužívanou vo všetkých štátoch Európskej únie a takúto dobu ochrany má aj ochrann á známka Spoločenstva.

Majiteľ ochrannej známky, a v prípade ak je ochranná známka aj predmetom záložného práva aj záložný veriteľ, majú právo požiadať úrad o obnovenie zápisu ochrannej známky a predĺžiť tak jej platnosť vždy o ďalších desať rokov. Túto žiadosť je potrebné podať v posledný rok platnosti ochrannej známky, najneskôr v posledný deň jej platnosti, t. j. v deň, ktorý sa pomenovaní m zhoduje s dňom podania prihlášky ochrannej známky.

V prípade, ak majiteľ ochrannej známky, prípadne záložný veriteľ žiadosť o obnovu zápisu nepodá najneskôr v posledný deň platnosti, môže tak urobiť ešte v dodatočnej lehote š iestich mesiacov. Povinnosť umožniť majiteľovi ochrannej známky, resp. záložnému veriteľovi, požiadať o obnovu platnosti ochrannej známky v tejto dodatočnej lehote sa Slovenská republika zaviazala pristúpen ím k Parížskemu dohovoru, kde túto dodatočnú lehotu upravuje čl. 5bis.

Žiadosť o obnovu zápisu možno podať aj pre niektoré tovary alebo služby, ktoré sú pre ochrannú známku zapísané.

§ 23

Ustanovuje sa kedy ochranná známka zaniká.

Prvým dôvodom zániku ochrannej známky je skončenie platnosti jej zápisu, ak nebola žiadosť o obnovu zápisu podaná ani v dodatočnej lehote. Dňom zániku ochrannej známky je tak deň skončenie platnosti z ápisu ochrannej známky.

Jedným z dispozičných práv majiteľa ochrannej známky je aj to, že sa majiteľ svojej ochrannej známky môže vzdať. Vzdanie sa ochrannej známky nadobúda účinnosť, t. j. ochranná známka zanikne, buď ku dňu, ktorý jej majiteľ vo vyhlásení o vzdaní sa ochrannej známky sám uvedie, alebo, ak takýto údaj z vyhlásenia nevyplýva, ku dňu kedy je vyhlásenie o vzdaní sa ochrannej známky doručené ú radu. Ak sú však v registri úradu zapísané práva tretích osôb (napr. ochranná známka je predmetom záložného práva), vzdanie sa ochrannej známky môže nadobudnúť účinnosť až potom, č o predloží súhlas týchto dotknutých osôb alebo úradu preukáže, že ich práva už zanikli.

Ochranná známka zaniká aj dňom účinnosti jej zrušenia.

§ 24

Ustanovuje sa, že prihláška ochrannej známky sa podáva na úrade a náležitosti prihlášky ochrannej známky. Slovné spojenie „podanou na úrade“ je potrebné vykladať v súčinnosti s nasledujú cim paragrafom, kde je ustanovené, že dňom podania prihlášky je deň doručenia podania úradu.

§ 25

Ustanovuje sa, ktorý deň je dňom podania prihlášky ochrannej známky. Presné a jasné ustanovenie tohto dňa je dôležité, pretože týmto dňom sa začína konanie o prihláške ochrannej známky a tý mto dňom najčastejšie vzniká prihlasovateľovi právo prednosti. Za deň podania prihlášky sa považuje deň, v ktorý je úradu doručené podanie obsahujúce aspoň údaj, z ktorého je zrejmý úmysel žiadať o zápis ochrannej známky, znenie alebo vyobrazenie označenia spolu so zoznamom tovarov alebo služieb, pre ktoré sa má označenie zapísať ako ochranná známka a údaje, ktoré umožnia styk úradu s prihlasovateľom alebo jeho zástupcom.

V prípade, ak podanie tieto údaje a náležitosti neobsahuje, avšak obsahuje aspoň údaj umožňujúci kontakt s prihlasovateľom alebo jeho zástupcom, úrad vyzve na doplnenie podania tak, aby prihlasovateľ ovi, resp. jeho zástupcovi poskytol na doplnenie lehotu aspoň dva mesiace. Za deň podania prihlášky sa potom bude považovať až deň doplnenia týchto údajov. V prípade, ak prihlasovateľ alebo jeho zá stupca podanie nedoplní, úrad o tomto podaní nevydáva žiadne rozhodnutie; prihláška sa bude považovať za nepodanú.

§ 26

Ustanovuje sa deň, ktorým prihlasovateľovi vzniká právo prednosti. Ako je už vyššie uvedené, najčastejšie je deň podania prihlášky zároveň aj dňom nadobudnutia práva prednosti. Prihlasovateľ si v šak môže úspešne uplatniť právo prednosti aj od skoršieho dňa. Týmto dňom je deň vzniku práva prednosti prvej prihlášky tejto ochrannej známky. Povinnosť ustanoviť ako deň práva prednosti aj tento deň vypl ýva Slovenskej republike z ustanovenia čl. 4 Parížskeho dohovoru. Toto právo si je prihlasovateľ povinný uplatniť už v prihláške ochrannej známky a do troch mesiacov od podania prihlášky ho aj preukázať.

§ 27

Ustanovenie umožňuje prihlasovateľom, resp. majiteľom ochranných známok dispozíciu s prihláškou ochrannej známky a ochrannou známkou.

Odsek 1 umožňuje prihlasovateľovi podať úradu žiadosť, na základe ktorej mu úrad povolí v označení alebo už zapísanej ochrannej známke zmenu údajov, ktoré sa týkajú prihlasovateľový ch, resp. majiteľových identifikačných údajov. Podmienkou je, aby takáto zmena nastala až po podaní prihlášky a zodpovedala skutočnosti. Toto ustanovenie teda umožňuje prihlasovateľom a majiteľom taký ch ochranných známok, ktoré obsahujú ich identifikačné údaje, zmeniť v obmedzenom rozsahu označenie, resp. zapísanú ochrannú známku.

Odsek 2 umožňuje zúžiť prihlasovateľovi alebo majiteľovi ochrannej známky zoznam tovarov alebo služieb, pre ktoré je označenie prihlásené, resp. ochranná známka zapísaná. Ak tak raz však urobí , toto zúženie nemožno vziať späť. Rozšírenie zoznamu tovarov alebo služieb je neprípustné.

V odseku 3 je ustanovená možnosť prihlasovateľa označenia, rozdeliť prihlášku do viacerých prihlášok tak, že každá z rozdelených prihlášok bude obsahovať časť zoznamu tovarov alebo služ ieb vyňatých z pôvodnej prihlášky. Táto úprava umožňuje, aby v prípade podania námietok voči označeniu mohol prihlasovateľ dosiahnuť zápis ochrannej známky aspoň v rozsahu tovarov a služieb, vo či ktorým námietky nesmerujú.

§ 28

Prihláška podlieha formálnemu a vecnému prieskumu. Účelom formálneho prieskumu prihlášky je zistenie, či prihláška spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom. V prípade, ak tomu tak nie je, úrad vyzve prihlasovateľa, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Neodstránenie nedostatkov prihlášky má za následok zastavenie konania o nej.

Po formálnom prieskume prihlášky nasleduje vecný prieskum prihlášky, v ktorom úrad skúma, či označenie spĺňa podmienky ustanovené v § 5 a 6, aby mohlo byť zapísané ako ochranná známka. Ak ú rad zistí, že predmetom prihlášky je označenie, ktoré je v zmysle uvedených paragrafov neschopné zápisu do registra ochranných známok, informuje o tejto skutočnosti prihlasovateľa a zároveň mu umožní sa k týmto zisteniam vyjadriť. Ak vyjadrenia prihlasovateľa prípadne dôkazy, ktoré predloží, nevyvrátia zistenia úradu o neschopnosti zápisu označenia do registra ochranných známok, úrad prihláš ku zamietne.

Ak prihláška spĺňa formálne náležitosti a označenie podmienky ustanovené v § 5 a 6, úrad prihlášku zverejní vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „vestník“).

Zverejnením prihlášky vo vestníku je predbežne ukončená fáza konania o prihláške, v ktorej ju úrad podrobil formálnemu a vecnému prieskumu. Nie je však definitívne vylúčené, aby táto fá za pokračovala, ak vyjde najavo, že existujú absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, ktoré bránia zápisu ochrannej známky.

§ 29

Zverejnenie prihlášky vo vestníku umožňuje podať tzv. pripomienky, ktorých cieľom je upozorniť úrad na ďalšie skutočnosti ustanovené v § 5 a 6, najmä také skutočnosti, o ktorých úrad nemá vedomosť a ktoré neboli zohľadnené v rámci vecného prieskumu prihláš ky. Osoba, ktorá pripomienky podala sa nestáva účastníkom konania o prihláške ochrannej známky.

§ 30 až 32

Podaním námietok osobou, ktorá je dotknutá niektorým z dôvodov ustanovených v § 7 sa začína konanie o námietkach proti zápisu ochrannej známky do registra. Účastníkmi tohto konania je osoba, ktorá ná mietky podala a prihlasovateľ ochrannej známky.

Zákon v § 30 výslovne upravuje tzv. koncentračnú zásadu konania. Namietateľ je povinný v trojmesačnej lehote nie len námietky podať, ale v nich uvedené tvrdenia odôvodniť a podložiť ich dôkazmi. Na pr ípadné rozšírenie námietok (doplnenie ďalších námietkových dôvodov a uvádzanie ďalších skutkových okolností) alebo doloženie dôkazov po uplynutí lehoty na podanie námietok, ú rad nebude prihliadať. Je zrejmé, že úrad nebude prihliadať ani na tvrdenia, resp. dôkazy, ktoré budú predložené až v konaní o rozklade proti rozhodnutiu úradu o námietkach.

V prípade, ak námietky neboli podané riadne a včas podľa § 30, t. j. napr. boli podané neoprávnenou osobou, po lehote alebo z dôvodu, ktorý nie je námietkovým dôvodom, úrad konanie o námietkach zastaví a rozhodnutie doručí len namietateľovi. Úrad konanie zastaví aj v prípadoch, keď odpadne dôvod, pre ktorý bola námietka podaná napr. dôjde k zániku ochrannej známky, o ktorej namietateľ tvrdil, ž e je podobná s prihláseným označením. Zastaviť konanie o námietkach z tohto dôvodu možno v ktoromkoľvek štádiu konania o námietkach, teda aj počas konania o rozklade. Rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktorý bola námietka podaná sa doručuje obom účastníkom konania (namietateľovi a prihlasovateľovi).

Ak úrad nezastaví konanie, zašle námietky prihlasovateľovi a vyzve ho, aby sa k nim v úradom určenej lehote vyjadril s upozornením, že ak sa k námietkam v určenej lehote nevyjadrí, konanie o prihláške v rozsahu podaných námietok zastaví. Takáto právna úprava sa osvedčila aj v doterajšom zákone a nie je potrebné ju meniť nakoľko jej dôsledkom je rýchlosť a hospodárnosť konania v prípadoch, keď prihlasovateľ nejaví záujem pokračovať v konaní o prihláške.

V prípade, ak sa prihlasovateľ vyjadrí k podaným námietkam, úrad preskúma prihlášku v rozsahu podaných námietok, teda či existujú námietkové dôvody, pričom zohľadní vyjadrenie prihlasovateľ a.

Ak úrad zistí existenciu uplatnených námietkových dôvodov, uvedie to v rozhodnutí o zamietnutí prihlášky ochrannej známky. Ak úrad námietkam nevyhovie, vydá rozhodnutie o zamietnutí námietok.

§ 33

Zápis ochrannej známky do registra má konštitutívny účinok. Okamihom zápisu sa prihlasovateľ stáva majiteľom ochrannej známky, ktorý má výlučné právo ochrannú známku používať a obmedzi ť jej používanie komukoľvek inému. Zápisom ochrannej známky do registra sa tak majiteľ ochrannej známky stáva aktívne legitimovaným pre uplatňovanie práv voči iným osobám.

Osvedčenie o zápise ochrannej známky do registra je úradným dokladom, ktorým majiteľ preukazuje svoje práva k ochrannej známke. Preukázať právo k ochrannej známke je možné aj inými dokladmi, napr. vý pisom z registra.

§ 34

Zrušenie ochrannej známky je jedným zo spôsobov zániku ochrannej známky (§ 23). Skutočnosti, v dôsledku ktorých dôjde k zrušeniu ochrannej známky, nastávajú až po zápise ochrannej zná mky, na rozdiel od skutočností, v dôsledku ktorých dochádza k vyhláseniu ochrannej známky za neplatnú. Účinnosť zrušenia ochrannej známky ku dňu podania návrhu na jej zrušenie je prevzatá z č l. 55 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva v záujme jednotnej úpravy zrušenia národných (slovenských) ochranných známok s úpravou zrušenia ochranných známok Spoločenstva, ktor é sú účinné na celom území Európskej únie.

Zrušením ochrannej známky podľa odseku 1 má dôjsť k odstráneniu nežiaduceho stavu, ktorý spočíva v tom, že sa poskytuje ochrana ochrannej známke, ktorá nie je skutočne používaná, ochrannej zná mke, ktorá sa stala označením obvyklým pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná (tzv. zdruhovenie) a ochrannej známke, ktorá sa používa tak, že klame verejnosť o povahe, kvalite alebo zemepisnom pô vode tovarov alebo služieb.

Skutočným používaním je používanie ochrannej známky v súlade s jej základnou funkciou zaručiť označenie pôvodu tovarov a služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvárala alebo zachová vala odbyt pre tieto výrobky a služby, s výnimkou symbolického používania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky (Rozsudok ESD vo veci C-234/06 P).

V prípade, že ochranná známka nie je skutočne používaná a je podaný návrh na jej zrušenie, možno sa proti tomuto návrhu brániť prostredníctvom uvedenia dôvodov, pre ktoré sa ochranná zná mka nepoužívala. Oprávnenými dôvodmi nepoužívania ochrannej známky sú, v zmysle judikatúry ESD, ktorá v tejto súvislosti poukazuje aj na článok 19 Dohody o obchodných aspektoch duševného vlastní ctva (TRIPS), dôvody, ktoré sú nezávislé na vôli majiteľa ochrannej známky. Ide napríklad o dôvody ako dovozné obmedzenia alebo iné vládne požiadavky na tovary alebo služby (čl. 19 TRIPS).

Ustanovenie odseku 2 upravuje zrušenie ochrannej známky úradom na základe súdneho rozhodnutia. Súd nie je orgán, ktorý má právomoc rozhodnúť o zrušení ochrannej známky (túto právomoc zákon vý slovne dáva úradu). Súd však v konaní môže na základe návrhu rozhodnúť, že ochranná známka porušuje práva na ochranu osobnosti, zasahuje do dobrej povesti fyzickej alebo prá vnickej osoby, zasahuje do starších práv na autorské dielo alebo jej použitie je nekalým súťažným konaním. Na základe takéhoto rozhodnutia úrad potom ochrannú známku zruší. Návrh je oprávnená osoba povinná podať v lehote šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, inak toto právo zaniká. V prípade zmeškania tejto lehoty nemožno vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlé ho stavu.

§ 35

V súlade s ustanoveniami Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES sa ustanovujú dôvody pre vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, ako aj skutočnosť, že následky vyhlásenia ochrannej zná mky za neplatnú nastanú ex tunc, t. j. od počiatku. Dôsledkom vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú je, že sa na ňu hľadí, akoby k jej zápisu do registra vôbec nebolo došlo.

Podať návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú z dôvodu, že k jej zápisu došlo v rozpore s podmienkami pre jej zápis platnými v čase zápisu, môže ktokoľvek alebo úrad môže začať konanie aj z vlastného podnetu. Podať návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú z dôvodov uvedených v § 7, teda z dôvodov kolízie ochrannej známky so staršími právami, môže len osoba, ktorej z ákon výslovne toto právo priznáva.

Ochranná známka môže byť vyhlásená za neplatnú aj po jej zániku, t. j. potom čo zanikla z dôvodu uplynutia platnosti jej zápisu, po tom čo sa jej majiteľ vzdal alebo došlo k jej zruš eniu. Toto ustanovenie môže byť pre osobu, ktorá podala návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú až po jej zániku, významné práve z hľadiska okamihu nadobudnutia účinkov vyhlásenia ochrannej zn ámky za neplatnú (ex tunc). Osoba, ktorá podá návrh na vyhlásenie už zaniknutej ochrannej známky za neplatnú, však musí preukázať právny záujem. Zrejme najčastejším dôvodom bude prebiehajúci s údny spor o právach vyplývajúcich z ochrannej známky, ktoré existovali počas jej zápisu v registri. Ak by došlo k zániku ochrannej známky v čase po podaní návrhu na jej vyhlásenie za neplatnú, avš ak pred rozhodnutím úradu o tomto návrhu, úrad bude pokračovať v konaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú až potom, čo navrhovateľ preukáže právny záujem.

§ 36

Význam osobitné ho ustanovenia o účinkoch zrušenia ochrannej známky alebo jej vyhlásenia za neplatnú spočíva v poskytnutí právnej istoty osobám, ktoré v čase pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zrušení och rannej známky, alebo o jej vyhlásení za neplatnú, uzavreli zmluvu alebo boli účastníkmi súdneho konania vo veci porušenia práv z ochrannej známky. Takéto zmluvy alebo rozhodnutia o porušení práva zostávaj ú aj naďalej v platnosti. Táto skutočnosť však nebráni tomu, aby majiteľ ochrannej známky, ktorá bola zrušená alebo vyhlásená za neplatnú, niesol zodpovednosť za škodu alebo bezdôvodné obohatenie, ktoré nastali v dôsledku zrušenia ochrannej známky alebo jej vyhlásenia za neplatnú.

§ 37

Ustanovenie upravuje nálež itosti návrhov na zrušenie ochrannej známky a na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Návrh musí vždy obsahovať odôvodnenie a v prípade tvrdenia skutočností, ktoré nie sú úradu známe, musí by ť návrh podložený dôkazmi. Po podaní návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú už navrhovateľ nemôže doplniť tieto návrhy čo do uplatneného d ôvodu, z ktorého boli podané (právny dôvod), avšak doplnenie návrhu o nové skutkové okolnosti, prípadne dôkazy v rámci pôvodne uplatneného dôvodu, resp. pôvodných uplatnených dôvodov je prí pustné.

V konaní o návrhu na zrušenie ochrannej známky, ako aj v konaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, úrad preskúma návrh najskôr z formálnej stránky. Po preskúmaní návrhu z form álnej stránky, úrad preskúma existenciu vecných dôvodov pre zrušenie ochrannej známky alebo jej vyhlásenie za neplatnú. V konaní o zrušenie ochrannej známky úrad skúma existenciu dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 a 2. V konaní o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú úrad skúma existenciu dôvodov pod ľa § 35 ods. 1 alebo § 35 ods. 3. Existenciu dôvodov podľa § 35 ods. 3 úrad, v prípade podania návrhu majiteľa neskoršej ochrannej známky, skúma v súčinnosti s § 10 ods. 1.

V zákone sa ponecháva inštitút kaucie, ktorého účelom je zabránenie podávaniu neopodstatnených návrhov na zrušenie ochrannej známky alebo návrhov na jej vyhlásenie za neplatnú. V prípade ná vrhu na zrušenie ochrannej známky podľa § 34 ods. 2, teda v prípade, že sa návrh podáva v súvislosti s právoplatným rozhodnutím súdu, sa kaucia nevyžaduje.

§ 38

Ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) sa na konania vo veciach ochranných známok použijú len subsidiárne. Na konania vo veciach ochranných zná mok sa nepoužijú ustanovenia Správneho poriadku o odpustení zmeškania lehoty ani ustanovenia o prerušení konania.

Naopak, zákon o ochranných známkach v konaní využíva inštitúty predĺženia úradom určenej lehoty, pokračovania v konaní a uvedenia do predošlého stavu.

O predĺžení lehoty úrad rozhoduje vždy na základe žiadosti účastníka konania. Žiadosť o predĺženie lehoty musí účastník podať počas plynutia lehoty, o ktorej predĺženie sa žiada. V prípade, ak účastník konania podá žiadosť o predĺženie lehoty po uplynutí tejto lehoty, takáto žiadosť sa považuje za nepodanú. Všetky lehoty, ktoré úrad určuje v konaniach o ochranných zná mkach sú procesnými lehotami. S poukazom na uvedené nemusí byť žiadosť o predĺženie lehoty v posledný deň lehoty, o ktorej predĺženie sa žiada, doručená úradu, musí však byť podaná na prepravu za účelom doručenia úradu.

Ak účastník zmeškal úradom určenú lehotu môže požiadať úrad o pokračovanie v konaní. Podmienkou však je zároveň so žiadosťou o pokračovanie v konaní urobiť zmeškaný úkon a urobiť tak do dvoch mesiacov odo dňa uplynutia úradom určenej lehoty. Nie je možné vyhovieť žiadostiam o pokračovanie v konaní v prípade zmeškania lehôt, ktoré úrad určil prihlasovateľovi ochrannej zn ámky na vyjadrenie sa k námietkam, alebo majiteľovi ochrannej známky na vyjadrenie sa k návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo k návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Nič však nebrá ni prihlasovateľovi alebo majiteľovi ochrannej známky, aby pred uplynutím lehoty na vyjadrenie sa podali žiadosť o predĺženie lehoty.

§ 39

Uvedenie do predošlého stavu je ďalším inštitútom, účelom ktorého je odstránenie následkov zmeškania lehoty. Žiadosť o uvedenie do predošlého stavu možno podať, ak v dôsledku zmeškania zá konnej, ako aj úradom určenej lehoty, došlo k zastaveniu konania alebo k strate iného práva. Žiadosť o uvedenie do predošlého stavu musí byť riadne odôvodnená, t. j. žiadateľ je povinný uviesť preč o lehotu zmeškal, keďže úrad môže vyhovieť len žiadosti, keď žiadateľ zmeškal lehotu napriek náležitej starostlivosti. Uvedenie do predošlého stavu je tak závislé na existencii objektívnej preká žky, brániacej účastníkovi dodržanie zákonnej alebo úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu, pričom úrad bude vychádzať z princípu dôvery k účastníkovi konania. Odsek 3 umožňuje v prí pade dôvodných pochybností žiadať od účastníka, aby svoje tvrdenia, týkajúce sa existencie objektívnej prekážky, preukázal.

Odôvodnená žiadosť musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú sa úkon nevykonal a zároveň je nevyhnutné tento úkon urobiť. Zákon tiež ustanovuje objektívnu lehotu 12 mesiacov, v ktorej musí by ť žiadosť o uvedenie do pôvodného stavu podaná, ktorá začína plynúť odo dňa uplynutia zmeškania lehoty.

Odsek 4 vylučuje niektoré úkony, kedy žiadosti o uvedenie do predošlého stavu nemožno vyhovieť. V prípade zmeškania lehôt na podanie samotnej žiadosti o pokračovanie v konaní alebo uvedenie do predošlého stavu nie je uplatnenie tý chto inštitútov vhodné a ani logické. Z hľadiska zachovania právnej istoty, najmä v prípade sporových konaní, sa uvedenie do predošlého stavu nepripúšťa zároveň ani v prípade zmeš kania lehoty na podanie opravného prostriedku v konaní pred úradom.

§ 40

Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu úradu je rozklad. Rozklad proti rozhodnutiu úradu možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, voči ktorému rozklad smeruje. Podaný rozklad má odkladný účinok. Rozhodnutie napadnuté rozkladom úrad preskúma v zásade len v rozsahu rozkladu. Odsek 2 upravuje dva prípady, kedy táto zásada neplatí. Rozklad nemusí byť v čase podania odôvodnený. Odô vodnenie je však potrebné doplniť v lehote jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. V prípade zmeškania tejto jednomesačnej lehoty nemožno vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlé ho stavu. Ak rozklad neobsahuje odôvodnenie a odôvodnenie nie je v zákonnej lehote doplnené, úrad konanie o rozklade zastaví. Rovnako úrad konanie zastaví aj keď je rozklad podaný oneskorene alebo rozklad nie je prí pustný.

§ 41 a 42

V Slovenskej republike je uplatňovaný kontinentálny systém vzniku známkovoprávnej ochrany. Tento systém je založený na registračnom princípe. Ochrannou známkou je teda len to označenie, ktoré je zapísané v registri ochranných známok. Úrad vedie register tých ochranných známok, o zápise ktorých rozhodoval v konaní podľa § 24 a nasl. Zápis ochrannej známky do registra je vo väčšine prípadov prá votvornou skutočnosťou (zápisom ochrannej známky sa prihlasovateľ stáva majiteľom), aj keď zákon spája určité práva aj s označením, ktoré je predmetom prihlášky ochrannej známky (napr. už prihlasovateľ je oprávnený podať námietky proti zápisu neskoršieho označenia ako ochrannej známky z titulu zameniteľnosti s jeho prihláseným označením). Okrem zápisu ochrannej známky do registra majú pr ávotvorný účinok aj iné zápisy súvisiace s ochrannou známkou. Zákon výslovne ustanovuje, ktoré úkony nadobúdajú účinnosť voči tretím osobám až zá pisom do registra (napr. prevod ochrannej známky, licenčná zmluva).

V registri ochranných známok sa vyznačujú aj údaje ako sídlo či adresa trvalého pobytu prihlasovateľa, meno zástupcu a pod. Tieto údaje majú prevažne evidenčný charakter.

Úrad vedie register v elektronickej forme, je verejný a každý má právo do neho nahliadnuť. Podrobnosti o údajoch vedených v registri budú upravené všeobecne záväzným právnym predpisom.

Povinnosť vydávať vestník vyplýva pre úrad z článku 12 Parížskeho dohovoru, podľa ktorého sa jednotlivé členské štáty zaviazali vydávať periodický úradný list.

§ 43 až 45

Slovenskej republike vyplýva povinnosť zapisovať kolektívne ochranné známky z Parížskeho dohovoru a z čl. 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES.

Konanie o prihláške kolektívnej ochrannej známky bude prebiehať rovnako ako konanie o individuálnej ochrannej známke.

Majiteľom kolektívnej ochrannej známky je združenie. Podmienky pre používanie kolektívnej ochrannej známky, prípadne sankcie za nedodržanie týchto podmienok členovia združenia určujú zmluvou o používan í kolektívnej ochrannej známky. Túto zmluvu, spolu so zoznamom členov združenia, ktorí sú oprávnení kolektívnu ochrannú známku používať, je združenie povinné priložiť k prihláške kolekt ívnej ochrannej známky. Zoznam členov, ktorí môžu používať ochrannú známku je uvedený pri zápise kolektívnej ochrannej známky v registri. Z uvedeného vyplýva, že právo používať ochrann ú známku nemá združenie ako také (majiteľ kolektívnej ochrannej známky), ale len jeho určení členovia. Združenie ako také, udržuje kolektívnu ochrannú známku v platnosti, kontroluje dodrž iavanie podmienok zmluvy o používaní kolektívnej ochrannej známky a pod.

Z povahy veci vyplýva, že kolektívna ochranná známka nemôže byť predmetom licencie. Jej používanie ďalšími subjektmi je umožnené v prípade, ak tak ustanovuje zmluva o používaní ochrannej zná mky prístupom nového člena do združenia a zároveň sa o tohto nového člena rozšíri zoznam členov oprávnených kolektívnu ochrannú známku používať.

Kolektívna ochranná známka nemôže byť ani predmetom prevodu a ani predmetom záložného práva.

Dôvody pre vyhlásenie kolektívnej ochrannej známky za neplatnú alebo pre jej zrušenie sú v zásade rovnaké ako pri individuálnej ochrannej známke. Zákon tiež upravuje osobitné dôvody pre zrušenie ochrannej zn ámky, ktorými sú zásadné porušovanie zmluvy o používaní ochrannej známky a zánik združenia.

§ 46 a 47

Na základe členstva Slovenskej republiky v Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok a v Protokole k Madridskej dohode môžu majitelia a prihlasovatelia ochranných známok, ktor í majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území Slovenskej republiky získať, prostredníctvom úradu, ochranu pre svoju ochrannú známku aj v ďalších štátoch a to cestou medzinárodného zápisu. N áležitosti podania upravuje spoločný Vykonávací predpis k Madridskej dohode a k Protokolu. Úrad vykoná formálny prieskum medzinárodnej prihlášky. Medzinárodná prihláška sa predkladá na predpí sanom tlačive v súlade s uvedenými medzinárodnými dohodami.

Madridská dohoda o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok a Protokol k Madridskej dohode tak umožňujú príslušníkom zmluvných strán získať ochranu pre ich ochrannú známku vo v šetkých zmluvných štátoch týchto medzinárodných dohôd prostredníctvom jednej prihlášky podanej na Medzinárodný úrad Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve.

Medzinárodné ochranné známky až do uplynutia lehoty, v ktorej je možné odmietnuť im ochranu na území Slovenskej republiky, majú tie isté účinky ako národná prihláška. Poč as plynutia lehoty na odmietnutie ochrany medzinárodnej ochrannej známke podlieha medzinárodná ochranná známka prieskumu, či spĺňa podmienky podľa § 5 a 6, ktorý vykoná úrad a možno proti nej podať ná mietky. Začiatok plynutia lehoty na podanie námietok proti poskytnutiu ochrany medzinárodnej ochrannej známke pre územie Slovenskej republiky je upravený osobitne, keďže k zverejneniu medzinárodnej ochrannej známky nedoch ádza vo vestníku úradu. Námietky sa podávajú na úrade a ich úspešné uplatnenie má za následok odmietnutie ochrany medzinárodnej ochrannej známke pre územie Slovenskej republiky. V prípade, ak ú rad neoznámi Medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve odmietnutie ochrany medzinárodnej ochrannej známky pre územie Slovenskej republiky (prípadne ho vezme späť), má medzin árodná ochranná známka, pri ktorej je vyznačená Slovenská republika tie isté účinky ako národná ochranná známka a to už odo dňa zápisu medzinárodnej ochrannej známky alebo vyznač enia Slovenskej republiky pri jej zápise.

§ 48 až 50

Ustanovenia § 48 zabezpečujú prepojenie nášho národného systému ochranných známok so systémom ochranných známok Spoločenstva.

Vychádzajúc z čl. 25 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva sa ustanovuje, že prihlášku ochrannej známky Spoločenstva možno podať prostredníctvom úradu, ktorý ju má povinnos ť v lehote dvoch týždňov od podania odoslať Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu so sídlom v Alicante. Možnosť podať prihlášku ochrannej známky Spoločenstva prostredníctvom úradu nie je obmedzen á len pre osoby s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. Prostredníctvom úradu tak môže podať prihlášku ochrannej známky Spoločenstva akákoľvek fyzická alebo právnická osoba vr átane verejnoprávnych subjektov, t. j. každý kto môže byť majiteľom ochrannej známky Spoločenstva (čl. 5 predmetného nariadenia).

Premenu prihlášky ochrannej známky Spoločenstva a ochrannej známky Spoločenstva upravujú čl. 112 až 114 Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

Návrh zákona vychádza z čl. 113 tohto nariadenia, ktorý upravuje povolené preskúmanie náležitostí žiadosti o premenu a v prípade nedostatku týchto náležitostí stanovuje minimálnu lehotu, ktorú mus í úrad poskytnúť žiadateľovi na odstránenie týchto nedostatkov.

S poukazom na skutočnosť, že prihlasovateľ alebo majiteľ ochrannej známky Spoločenstva má právo žiadať pre svoju ochrannú známku Spoločenstva vstup do práv zo svojej staršej národnej ochrannej zná mky chránenej v ktoromkoľvek štáte Európskej únie, návrh zákona výslovne toto právo ustanovuje aj pre vstup práv do národnej ochrannej známky.

Ustanovenia § 50 riešia prepojenie národného a komunitárneho systému ochranných známok. Keďže po vstupe do Európskej únie sú ochranné známky Spoločenstva platné aj na území Slovenskej republiky, n ávrh zákona upravuje možnú kolíziu medzi ochrannou známou Spoločenstva a slovenskou ochrannou známkou. Majiteľ slovenskej ochrannej známky, ktorej prihláška bola podaná v dobrej viere s právom prednosti pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únie, má právo zabrániť používaniu ochrannej známky Spoločenstva na území Slovenskej republiky.

§ 51

Osobám, ktoré majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Parížskeho dohovoru, alebo ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie, zákon v konaniach o ochranných zn ámkach zabezpečuje rovnaké postavenie ako štátnym príslušníkom Slovenskej republiky. Uvedená právna úprava vyplýva tak z čl. 2 Parížskeho dohovoru ako aj z čl. 3 Dohody o obchodných aspektoch prá v duševného vlastníctva (TRIPS).

Požiadavka povinného zastúpenia účastníkov konania, ktorí nemajú trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky je rovnaká ako vo všetkých členských štátoch Parížskeho dohovoru a jej cieľom je zabezpečenie rýchlejšej a bezproblémovej komunikácie úradu v konaniach o ochranných známkach.

Návrh predpokladá aj výnimku z tzv. povinného zastúpenia v konaní pred úradom; v odseku 3 je upravená tzv. výnimka osobná, keď sa povinnosť zastúpenia nevzťahuje na presne určený okruh fyzických a prá vnických osôb. Takýto účastník konania nemusí byť zastúpený oprávneným zástupcom, ale je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

V záujme zabezpečenia rýchlejšej a bezproblémovej komunikácie úradu v konaniach o ochranných známkach je, v súlade s čl. 4 Dohovoru o práve ochrannej známke v znení Singapurského dohovoru o prá ve ochrannej známky, ustanovená pre oprávnených zástupcov povinnosť uviesť úradu adresu na doručovanie v Slovenskej republike.

Konanie vo veciach ochranných známok pred úradom je špecifickým správnym konaním a navrhovaný zákon o ochranných známkach rovnako ako iné priemyselnoprávne predpisy obsahuje právne normy odchyľujú ce sa od noriem obsiahnutých vo všeobecných predpisoch o správnom konaní. Návrh zákona rešpektuje zásadu subsidiarity a špeciality všeobecných noriem obsiahnutých v správnom poriadku a noriem špeciá lnych obsiahnutých v návrhu zákona, pričom sú taxatívne určené inštitúty Správneho poriadku, ktoré sa v konaní pred úradom neaplikujú.

K zastaveniu konania môže dôjsť na návrh účastníka, na podnet ktorého sa konanie začalo, ako aj v prípade, ak účastník nevyhovie výzve úradu, resp. neodstráni vytýkané nedostatky.

Vymedzuje sa zásada písomnosti v styku s úradom, ako aj zásada konania v štátnom jazyku. Možnosť urobiť podanie na úrad aj prostredníctvom elektronických prostriedkov v prípade, ak podanie nie je podpísané elektronickým podpisom, je spojená s jeho doplnením v písomnej forme do jedného mesiaca od uskutočnenia podania. V rovnakej lehote je potrebné doplniť aj podanie, ktoré bolo urobené faxom.

Za úkony podľa návrhu zákona sa platia poplatky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

§ 52

Ustanovenie korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktórnosti konania a na uplatňovanie z ásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým ovplyvniť priebeh samotného konania.

Ustanovenie upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.

Ustanovenie predstavuje odchýlku od § 32 ods. 1 Správneho poriadku a je vhodné poznamenať, že takáto úprava je obsiahnutá vo všetkých právnych predpisoch (zákonoch) upravujúcich priemyselné práva.

§ 53

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, ktoré konkrétne určuje okruhy podrobne upravené vykonávacím predpisom, vyhláškou, ktorú vydá úrad.

§ 54

Postup, uvedený v návrhu zákona, sa bude uplatňovať aj v prípade konania o prihláškach ochranných známok, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej právnej úpravy za predpokladu, že tak éto konanie do nadobudnutia účinnosti navrhovanej právnej úpravy zostalo neukončené.

Navrhovaná nová zákonná úprava sa bude aplikovať aj v oblasti hmotnoprávnych ustanovení vo vzťahu k ochranným známkam zapísaným pred nadobudnutím účinnosti tejto úpravy. Vznik, zmena a zánik prá v a vzťahov, viažucich sa k ochranným známkam, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred účinnosťou navrhovanej úpravy, sa budú posudzovať podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na skutočnosť, že doterajšia právna úprava obsahovala inštitút výmazu ochrannej známky a navrhovaná úprava, v súlade s európskou právnou úpravou, obsahuje inštitúty zruš enia ochrannej známky a vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú, postup upravený v odseku 3 rieši prípady konaní o výmaz ochrannej známky, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej právnej úpravy.

Navrhované ustanovenie odseku 4 zavádza generálnu klauzulu upravujúcu možnosť zosúladenia námietok podaných pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej úpravy. Pokiaľ podané námietky nie sú v sú lade s podmienkami ustanovenými touto právnou úpravou, namietateľ môže tento nedostatok odstrániť v trojmesačnej prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona. V pr ípade márneho uplynutia tejto lehoty sa na podané námietky nebude prihliadať.

§ 55

Do návrhu zákona sú premietnuté ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok a niektoré ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

Navrhovaným znením § 55 v spojitosti s návrhom transpozičnej prílohy navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z Legislatívnych pravidiel vl ády Slovenskej republiky.

§ 56

Navrhuje sa zrušenie zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu, t. j. zrušenie doteraz platnej právnej úpravy ochranných známok.

§ 57

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19. augusta 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Darina Kyliánová v. r.

predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky