Zákon o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov 505/2009 účinný od 01.01.2010 do 31.12.2013

Platnosť od: 08.12.2009
Účinnosť od: 01.01.2010
Účinnosť do: 31.12.2013
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Štátne orgány, Technické normy
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST4JUDDS5EUPPČL0

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 505/2009 s účinnosťou od 01.01.2010

Vládny návrh zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 505/2009, dátum vydania: 08.12.2009

27

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Akreditáciu ako systém posudzovania zhody vytvorený na odstránenie technických prekážok obchodu a podporu požadovanej úrovne kvality výrobkov, služieb a ochrany spotrebiteľa majú všetky vyspelé krajiny upravenú osobitnými právnymi predpismi. Akreditácia sa tak uskutočňuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev, platnými technickými normami, medzinárodnými normami, európskymi normami, a dokumentmi medzinárodných a regionálnych organizácií združujúcich akreditačné orgány.

Akreditácia odborných činností sa na Slovensku organizovane vykonáva už od začiatku deväťdesiatych rokov, a to prostredníctvom pôsobenia Slovenského národného akreditačného systému zriadeného rozhodnutím predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 9/93. Aktívne pôsobenie a stále narastajúci význam Slovenského národného akreditačného systému, vyúsťujúce do členstva v medzinárodných a regionálnych organizáciách, ako napríklad v Medzinárodnej spolupráci pre akreditáciu laboratórií (ILAC), Medzinárodnom akreditačnom fóre (IAF) a Európskej organizácii na spoluprácu pri akreditácii (EA), ako aj meniaca sa medzinárodno-politická situácia v tejto oblasti a kvalitatívne nová spolupráca krajín celého sveta, ich vnútropolitický vývoj, boli dôvodom pre zdokonalenie systému poskytovania akreditačných služieb.

Toto zdokonalenie systému na území Slovenskej republiky vyústilo do prijatia zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 264/1999 Z. z.“) a najmä do zriadenia Slovenskej národnej akreditačnej služby (ďalej len „SNAS“). SNAS bola zriadená rozhodnutím predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 4/97 ako štátna príspevková organizácia so samostatnou právnou subjektivitou, ktorá bola ministrom hospodárstva Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 264/1999 Z. z. určená za jedinú akreditujúcu osobu Slovenskej republiky.

Aplikačná prax v súčasnosti ukázala, že úprava akreditácie obsiahnutá v zákone č. 264/1999 Z. z. je strohá a nepostačujúca. Prax priniesla potrebu zakotviť v zákone aj také inštitúty, akými sú napríklad reakreditácia, zúženie oblasti alebo rozsahu akreditácie, alebo ich rozšírenie, prípadne zmenu akreditácie, zrušenie alebo pozastavenie akreditácie na žiadosť akreditovanej osoby. Ďalej je potrebné aj v záujme právnej ochrany žiadateľa o akreditáciu, aby priamo v právnom predpise bola zakotvená lehota, v ktorej má akreditačný orgán rozhodnúť o tom, či akreditáciu žiadateľovi udelí alebo neudelí.

Zároveň bola v roku 2008 prijatá právna úprava na úrovni Európskej únie, ktorej cieľom je stanoviť rámec pravidiel a zásad vo vzťahu k akreditácii, ktorá je súčasťou celkového systému vrátane posudzovania zhody a dohľadu nad trhom a prispieva k bezpečnosti vo všeobecnosti tým, že poskytuje spoľahlivé a uznávané vyhlásenie o technickej odbornej spôsobilosti orgánov posudzovania zhody. Ide o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (ďalej len „nariadenie (ES) č. 765/2008“) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008, ktorým sa stanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES.

V súčasnosti SNAS pôsobí ako príspevková organizácia bez príspevku. Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v § 21 ods. 12 ustanovuje, že príspevkové organizácie, ktorých tržby pokrývajú viac ako 50% výrobných nákladov najmenej dva po sebe bezprostredne nasledujúce roky majú byť zriaďovateľom zrušené. SNAS za dva po sebe bezprostredne nasledujúce roky dosiahol kladný hospodársky výsledok a to v roku 2006 a v roku 2007. Zrušenie a následné založenie nového subjektu však nie je vhodné, vzhľadom na potrebu zabezpečenia kontinuity činnosti SNAS ako akreditačného orgánu. Prerušenie činnosti by znamenalo vylúčenie z medzinárodných a regionálnych organizácií združujúcich akreditačné orgány a trvalo by niekoľko rokov, než by sa SNAS dostala opäť do pozície takého člena uvedených organizácií, akým je dnes. Preto bola zvolená cesta zmeny právnej formy zákonom.

Návrhom zákona, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania, mala byť príspevková organizácia transformovaná na akciovú spoločnosť so 100% majetkovou účasťou štátu. Forma obchodnej spoločnosti sa však po vyhodnotení pripomienok a vzhľadom na znenie medzičasom schváleného nariadenia (ES) č. 765/2008 ukázala ako nevhodná. Optimálnou sa javí forma verejnoprávnej inštitúcie aj vzhľadom na zavedenie subsidiárnej pôsobnosti správneho poriadku na konanie o akreditácii a špecifiká, ktoré sa na akreditačný orgán vzťahujú, ako napr. požiadavka vykonávať činnosť na neziskovom základe. Forma verejnoprávnej inštitúcie je v porovnaní s pôvodne navrhovanou akciovou spoločnosťou lepšia aj vzhľadom na úpravu orgánov akciovej spoločnosti, ktoré je v Obchodnom zákonníku. Zavedením subsidiárnej pôsobnosti správneho poriadku, ktorý vychádza z monokratického rozhodovania, by zloženie štatutárneho orgánu akciovej spoločnosti (predstavenstva) bolo nevhodné, nakoľko predstavenstvo je kolektívnym orgánom. Podľa nariadenia (ES) č. 765/2008, ak akreditáciu nevykonávajú samotné orgány verejnej moci, členské štáty poveria svoj vnútroštátny akreditačný orgán vykonávaním akreditácie ako činnosti orgánu verejnej moci a formálne ho uznajú. Aj s prihliadnutím na uvedené sa javí ako optimálna forma verejnoprávnej inštitúcie, keďže SNAS má vystupovať ako orgán verejnej moci, ktorej zákon zverí rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, čiže ktorá bude vystupovať ako správny orgán.

Prijatím nového zákona bude úprava akreditácie podrobnejšia a obsiahne v sebe aj právne inštitúty a aspekty, ktoré neboli v zákone č. 264/1999 Z. z. riešené vôbec alebo boli riešené len veľmi okrajovo.

V návrhu zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú vymedzené pojmy akreditačná služba, akreditovaná osoba, akreditačná požiadavka, osvedčenie o akreditácii, dohľad reakreditácia. Pojmy akreditácia, akreditačný orgán a orgán posudzovania zhody sú definované v nariadení (ES) č. 765/2008. Návrh zákona upravuje práva a povinnosti akreditovaných osôb na jednej strane a postavenie, pôsobnosť, orgány, hospodárenie a financovanie akreditačného orgánu na strane druhej.

Návrh zákona upravuje aj konanie o akreditácii, na ktoré sa subsidiárne vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. Ide o odlišnú právnu úpravu v porovnaní so zákonom č. 264/1999 Z. z., podľa ktorého bolo konanie o akreditácii úplne vyňaté spod správneho poriadku. Odlišne sú upravené aj opravné prostriedky. Uvedený zákon upravoval dva opravné prostriedky a to konanie o námietkach a konanie o preskúmaní. Podľa návrhu zákona, ak odvolaniu nevyhovie v rámci autoremedúry akreditačný orgán, o odvolaní rozhoduje riaditeľ na základe návrhu ním ustanovenej odvolacej komisie. Uvedený postup je v zhode s ustanoveniami medzinárodnej normy ISO/IEC 17011 (Posudzovanie zhody. Všeobecné požiadavky na akreditačné orgány akreditujúce orgány posudzovania zhody), ktorá je záväzná pre akreditačný orgán.

Návrh zákona taxatívnym spôsobom vypočítava dôvody, pre ktoré akreditačný orgán rozhodne o zrušení akreditácie. Navyše, vzhľadom na povinnosť akreditačného orgánu vykonávať dohľad nad akreditovanými osobami, akreditačný orgán môže podľa závažnosti nedostatkov zistených pri dohľade rozhodnúť o zrušení akreditácie, pozastavení akreditácie, zúžení oblasti alebo rozsahu akreditácie. Rozhodnutie bude závisieť od závažnosti konkrétnych nedostatkov zistených pri dohľade. Zákon tiež dáva možnosť zrušiť akreditáciu, pozastaviť akreditáciu alebo rozšíriť alebo zúžiť oblasť alebo rozsah udelenej akreditácie na žiadosť akreditovanej osoby.

Keďže jednou z povinností akreditovanej osoby je oznamovať akreditačnému orgánu zmeny týkajúce sa napr. právne postavenie, organizácie, riadenia, odborných zamestnancov, základnej politiky atď., zákon o akreditácii zaviedol aj povinnosť akreditačného orgánu na oznámenú zmenu reagovať a to buď vydaním nového rozhodnutia o udelení akreditácie so zohľadnením zmien, prípadne zrušením alebo pozastavením akreditácie.

Návrhom zákona dôjde k zmene právnej formy SNAS z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá je právnym nástupcom príspevkovej organizácie a prechádzajú na ňu všetky záväzky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti vzniknuté zo záväzkovo-právnych vzťahov.

Návrh zákona je zároveň legislatívnym opatrením zabezpečujúcim implementáciu nariadenia (ES) č. 765/2008, ktoré ustanovuje povinnosť členskému štátu vymenovať jeden vnútroštátny akreditačný orgán. Ide o odlišnosť v porovnaní so zákonom č. 264/1999 Z. z., podľa ktorého SNAS ako jedinú akreditujúcu osobu určil minister hospodárstva SR.

Zákon v ďalších ustanoveniach upravuje hospodárenie a financovanie SNAS a otázku rozdelenia kladného hospodárskeho výsledku alebo pokrytia prípadnej straty. V celom texte zákona je používaný pojem kladný hospodársky výsledok, nakoľko pre akreditačný orgán vyplýva povinnosť vykonávať túto činnosť na neziskovom základe aj napriek tomu, že je oprávnený za poskytované akreditačné služby vyberať platby. Kladný hospodársky výsledok sa bude deliť medzi rezervný fond a fond investícií a rozvoja. Prídel do obidvoch fondov sa uskutoční v roku, v ktorom po prvýkrát dosiahne kladný hospodársky výsledok. Výška prídelu do rezervného fondu, o ktorého použití rozhoduje riaditeľ SNAS podľa zákona, je vo výške 3% kladného hospodárskeho výsledku najmenej do výšky 20% majetku Slovenskej národnej akreditačnej služby. Zvyšok sa poukáže do fondu investícií a rozvoja, ktorého použitie je zákonom vymedzené a rozhoduje o ňom Dozorná rada.

V Čl. II sa zmenou zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. vypúšťajú ustanovenia § 22 až 29 a 32 ods. 3, ktoré upravujú akreditáciu.

V Čl. III sa zmenou zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov rozširuje pôsobnosť Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky o akreditáciu.

Prijatie zákona nepredstavuje dopad na verejné financie, nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania je súčasťou predloženého materiálu.

Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky a upravený podľa jej pripomienok.

Doložkao posúdení vplyvov1.Vplyvy na verejné financie:Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb: Návrh zákona nebude mať ekonomický vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.3. Vplyvy na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.4. Vplyvy na zamestnanosť:Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť. 5. Vplyvy na podnikateľské prostredie:Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

Zmluva o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení - 3. časť, Hlava VI , kapitola 3 a 3. časť, Hlava IX.

-sekundárnom

1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008). 2. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES (Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008).

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

Z návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam ES a rozhodnutiam ES/EÚ nevyplýva žiadne lehota na implementáciu nariadení (ES.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

Nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Odsek 1

Vymedzuje sa predmet zákona pozitívnym spôsobom. Tento zákon upravuje poskytovanie akreditačných služieb a konanie o akreditácii, práva a povinnosti akreditovanej osoby, postavenie, pôsobnosť, orgány, hospodárenie a financovanie Slovenskej národnej akreditačnej služby, pôsobnosť Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky v oblasti akreditácie orgánov posudzovania zhody a priestupky a iné správne delikty. Akreditačné služby sa poskytujú tak v rámci konania o akreditácii, ktorým je podľa povahy konkrétneho prípadu konanie o udelení akreditácie, konanie o pozastavení akreditácie, konanie o rozšírení oblasti akreditácie, konanie o rozšírení rozsahu akreditácie, konanie o zúžení oblasti akreditácie, konanie o zúžení rozsahu akreditácie, konanie o zmene akreditácie, konanie o reakreditácii, konanie o zrušení pozastavenia akreditácie a konanie o zrušení akreditácie, a ktoré je osobitným druhom správneho konania, ako aj mimo správneho konania, kedy sú akreditačné služby poskytované v rámci výkonu dohľadu, predbežného posudzovania alebo poskytovania odborných informácií, pričom v oboch prípadoch je ich poskytovanie odplatné. Akreditačné služby poskytuje akreditačný orgán, pričom jediným akreditačným orgánom Slovenskej republiky je Slovenská národná akreditačná služba. Požiadavka jediného národného akreditačného orgánu pritom vyplýva zo sekundárneho práva Európskych spoločenstiev, z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (ďalej len „nariadenie“). Oblasť akreditácie orgánov posudzovania zhody je najširší pojem pre oblasť spoločenských vzťahov upravenú týmto zákonom, ktorý zahŕňa tak činnosť na strane akreditačného orgánu, ako aj činnosť akreditovaných osôb, ktorá súvisí s akreditáciou podľa tohto zákona.

K § 2

Vymedzujú sa na účely tohto zákona základné pojmy. Definície pojmov akreditácia, orgán posudzovania zhody a akreditačný orgán v zákone nie sú obsiahnuté, je tu však odkaz na nariadenie, ktoré definuje tieto pojmy.

Podľa čl. 2 ods. 10 nariadenia sa akreditáciou rozumie potvrdenie vnútroštátneho akreditačného orgánu o tom, že orgán posudzovania zhody spĺňa požiadavky vykonávať špecifické činnosti posudzovania zhody stanovené harmonizovanými normami a v prípade potreby akékoľvek dodatočné požiadavky vrátane tých, ktoré sú stanovené v príslušných sektorových systémoch. Odsek 11 definuje vnútroštátny akreditačný orgán ako jediný orgán v členskom štáte, ktorý vykonáva akreditáciu na základe právomoci, ktorú mu udelil štát. Orgánom posudzovania zhody je subjekt vykonávajúci činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie.

K § 3

Paragrafy 3 až 5 upravujú konanie o udelení akreditácie, ako základné konanie, výsledkom ktorého je udelenie (získanie) alebo neudelenie (nezískanie) akreditácie.

Odsek 1 upravuje, osobu, ktorá podáva žiadosť o udelenie akreditácie, touto osobou môže byť len orgán posudzovania zhody. Odseky 2 a 3 upravujú náležitosti žiadosti o udelenie akreditácie. Ide o údaje a dokumenty potrebné pre konanie a rozhodnutie vo veci samej, pričom je nevyhnutná osobitná úprava náležitostí podania oproti správnemu poriadku. V rámci skúmania a posudzovania, či žiadateľ spĺňa všetky požiadavky na udelenie akreditácie, akreditačný orgán v konaní uskutočňuje jednotlivé úkony a činnosti, ktoré majú charakter akreditačnej služby a sú spoplatnené. Žiadateľ je povinný uhradiť platby za poskytnuté akreditačné služby za podmienok určených akreditačným orgánom (§ 19). Výška platieb za akreditačné služby a spôsob ich výpočtu sú uvedené v cenníku, ktorý vydáva SNAS a uverejňuje ho na svojej internetovej stránke. Odseky 4 až 7 riešia postup pri neúplnej žiadosti, neuhradení platieb za akreditačné služby, neúplnej dokumentácie, ktorú je potrebné preskúmať v konaní. Zákon umožňuje žiadateľovi aj v priebehu konania odstrániť nedostatky v plnení akreditačných požiadaviek a po splnení všetkých požiadaviek získať akreditáciu. V taxatívne odôvodnených prípadoch akreditačný orgán zastaví konanie o udelení akreditácie.

K § 4

Odsek 1

Osobitná úprava podkladu pre rozhodnutie v konaní o udelení akreditácie, ktorá sa podľa § 7 ods. 12 primerane použije aj napr. v konaní o zmene akreditácie, v konaní o reakreditácii a ďalších podľa povahy a charakteru konkrétneho konania. Rozhodnutie o udelení akreditácie vychádza z hodnotenia vykonaného hodnotiacou komisiou, ktorá svoje závery sformuluje ako odporúčanie hodnotiacej komisie. Členmi hodnotiacej komisie sú odborníci z oblasti, v ktorej sa posudzuje splnenie podmienok na udelenie akreditácie. Pôsobnosť a zásady činnosti hodnotiacej komisie bude upravovať štatút a rokovací poriadok, ktorý vydáva riaditeľ SNAS.

Odsek 2

Odporúčanie hodnotiacej komisie vychádza z výsledkov predložených posudzovacou skupinou, ktorá vykonáva úkony (posudzovanie) priamo na mieste. Požiadavka dvojstupňovosti posudzovania a hodnotenia vychádza z noriem záväzných pre členov organizácií združujúcich akreditačné orgány, preto bol systém v zákone nastavený kompatibilne s medzinárodnými požiadavkami, ktoré musí SNAS plniť, aby výsledky jeho činnosti boli aj medzinárodne akceptované a plnohodnotne rešpektované. Posudzovacia skupina je rovnako zložená zo zamestnancov akreditačného orgánu alebo z iných odborníkov, avšak takých, ktorí nie sú v tej istej veci členmi hodnotiacej komisie. Zásady činnosti posudzovacej skupiny vydáva riaditeľ.

K § 5

Odsek 1

Ustanovuje podmienky vydania rozhodnutia o udelení akreditácie Akreditačný orgán udelí akreditáciu žiadateľovi v súlade s podanou žiadosťou, to znamená, že udelí akreditáciu v oblasti a rozsahu, o ktorý žiadateľ žiada a nemôže udeliť akreditáciu v inej (užšej alebo širšej) oblasti alebo inom (užšom alebo širšom) rozsahu. V prípade, ak v konaní o udelení akreditácie akreditačný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa ustanovené požiadavky v rozsahu podanej žiadosti, má právo v určenej lehote na odstránenie nedostatkov, doplnenie dokumentov alebo splnenie ustanovených požiadaviek postupom podľa § 3. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa žiadateľ stáva akreditovanou osobou a vznikajú mu práva a povinnosti podľa § 6. Výkladom ustanovenia s použitím logického argumentu a contrario, ak akreditačný orgán v konaní zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o udelení akreditácie, vydá rozhodnutie o tom, že akreditáciu neudeľuje. Obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia sú dané zákonom o správnom konaní, subsidiárne použitie ktorého vyplýva z § 1 ods. 1správneho poriadku a z § 25 tohto zákona, a týmto zákonom.

Odseky 2 a 3

Osobitná úprava náležitostí rozhodnutia o udelení akreditácie zohľadňujúca špecifiká konania. Spolu s odsekom 3 sa vytvára možnosť uviesť podrobnú špecifikáciu oblasti a rozsahu akreditácie v prílohe rozhodnutia, nakoľko ide mnohokrát o niekoľkostranové texty.

Odsek 4

Osobitná úprava lehoty pre rozhodnutie oproti § 49 správneho poriadku.

Odseky 5 a 6

Osvedčenie o akreditácii je stručnejším dokumentom ako samotné rozhodnutie a má charakter verejnej listiny. Akreditačný orgán ho vydáva súčasne s rozhodnutím o udelení akreditácie. Pri zrušení akreditácie je akreditovaná osoba povinná vrátiť osvedčenie o akreditácii. Medzinárodné normy a aj samotné nariadenie používajú pojem osvedčenie o akreditácii. Súčasne udelenie alebo neudelenie akreditácie je autoritatívnym rozhodnutím orgánu verejnej moci. Po udelení akreditácie je akreditovaná osoba povinná plniť akreditačné požiadavky. Akreditačný orgán ako orgán verejnej moci rozhoduje v právom upravenom postupe, pre ktorý je navrhnutý režim správneho konania so subsidiárnym použitím správneho poriadku. Výsledkom činnosti akreditačného orgánu je individuálny správny akt – rozhodnutie. Osvedčenie nadväzuje na rozhodnutie, je potvrdením skutočnosti, o ktorej sa už rozhodlo a teda samotné nemá charakter rozhodnutia podľa správneho poriadku.

K § 6

Odsek 1

Vymenúva práva akreditovanej osoby, ktorými sú napríklad právo používať odkazy na udelenú akreditáciu a prezentovať sa v obchodných vzťahoch osvedčením o akreditácii, právo používať akreditačnú značku Slovenskej národnej akreditačnej služby na svojich dokumentoch a v obchodných vzťahoch všeobecne, právo vyjadrovať sa k nestrannosti a nezaujatosti členov posudzovacej skupiny, právo získavať bezplatne informácie o dokumentoch Slovenskej národnej akreditačnej služby a medzinárodných organizácií združujúcich akreditačné orgány alebo právo zúčastňovať sa na aktivitách organizovaných Slovenskou národnou akreditačnou službou.

Odsek 2

Vymenúva povinnosti akreditovanej osoby.

Počas platnosti akreditácie je povinnosťou akreditovanej osoby plniť požiadavky ustanovené zákonom a akreditačné požiadavky pre tú oblasť akreditácie a ten rozsah, v ktorých jej akreditácia bola udelená. Neplnenie tejto povinnosti nie je sankcionované finančnou pokutou, ale následkom môže byť rozhodnutie akreditačného orgánu o zrušení, pozastavení alebo zúžení rozsahu alebo oblasti akreditácie. Rozhodnutie akreditačného orgánu bude závisieť od rozsahu nedostatkov, resp. neplnenia akreditačných požiadaviek, pričom závažnosť nedostatkov zistí pri dohľade.

Predpokladom posúdenia skutkového stavu a následného rozhodnutia o udelení akreditácie alebo rozhodnutia o neudelení akreditácie alebo vykonania dohľadu akreditačným orgánom je súčinnosť zo strany akreditovanej osoby v podobe umožnenia vstupu do priestorov a prístupu k technickým zariadeniam, informáciám, dokumentom, záznamom alebo potrebným vysvetleniam. Súčinnosť žiadateľa vyplýva už z charakteru konania a nie je možné ani potrebné ju ustanovovať ako zákonnú povinnosť. Akreditácia je dobrovoľný inštitút, preto pokiaľ niekto má záujem akreditáciu získať, konanie zo svojej podstaty predpokladá súčinnosť žiadateľa, navyše v správnom konaní je účastník povinný spolupracovať so správnym orgánom podľa ustanovení správneho poriadku. Úprava vstupu do priestorov je potrebná pre bezproblémový výkon dohľadu.

Akreditovaná osoba je povinná uplatňovať svoju akreditáciu len v oblasti a rozsahu, v ktorej jej bola udelená. Ak by vystupovala ako akreditovaná osoba v oblasti alebo v rozsahu, v ktorých jej akreditácia udelená nebola, dopúšťala by sa priestupku alebo iného správneho deliktu.

Akreditácia, aj z dôvodu, že sa vykonáva nezávisle a nestranne, sa považuje za hlavný faktor dôveryhodnosti a správnosti výsledkov činnosti akreditovaného subjektu. Akreditovaná osoba by mala poskytovať všetkým zúčastneným dôveru, že skúšaný predmet, kalibrovaný prístroj, certifikovaný systém manažérstva a pod. spĺňa určené požiadavky. Je preto nevyhnutné, aby akreditovaná osoba bola nestranná a bola chápaná ako nestranná. Aby sa získala a udržala dôvera, je podstatné, aby sa rozhodnutia akreditovanej osoby zakladali na objektívnom dôkaze o zhode a jej rozhodnutia neboli ovplyvnené ďalšími záujmami alebo ďalšími stranami. Akreditovaná osoba musí zamedziť konfliktu záujmov a zabezpečovať objektivitu svojich činností. Pri zvažovaní prvku nestrannosti sa berú do úvahy: objektívnosť, nezávislosť, neprítomnosť konfliktu záujmov, rozvaha, neprítomnosť predpojatosti, neutralita, čestnosť, otvorenosť myslenia, rovnosť prístupu, vyváženosť

Akreditovaná osoba má aj informačnú povinnosť vo vzťahu k akreditačnému orgánu. Akreditovaná osoba je povinná oznamovať významné zmeny týkajúce sa jej akreditácie, ktoré sa vzťahujú na právne postavenie (právnu formu, jej zmeny, štatutárneho zástupcu, sídlo, umiestnenie organizačnej zložky, vlastnícke pomery a pod.) obchodnú činnosť (významné zmeny postavenia na trhu a pod.), organizáciu, riadenie, odborných zamestnancov (napr. zmena organizačnej štruktúry, zásadné zmeny vedúcich odborných pracovníkov), základnú politiku organizácie (vonkajšia alebo vnútorná koncepcia fungovania spoločnosti), oblasť a rozsah akreditácie (napr. potreba zúženia alebo rozšírenia predmetu akreditácie), ostatné skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť jej schopnosť plniť akreditačné požiadavky (napr. zmena priestorov, zmena technického, prístrojového vybavenia). Akreditačný orgán vyhodnotí vplyv týchto zmien na akreditovanú činnosť.

Akreditovaná osoba musí plniť aj ďalšie povinnosti určené akreditačným orgánom, napr. preukazovať ekvivalenciu svojej činnosti práce zabezpečením akceptovateľnej nadväznosti meraní a účasťou na skúškach spôsobilosti a na medzilaboratórnych porovnávacích meraniach.

K § 7

Odsek 1

Rieši zrušenie akreditácie alebo pozastavenie akreditácie, na základe žiadosti akreditovanej osoby. V tomto prípade nie je potrebné skúmať dôvody, pre ktoré akreditovaná osoba už nemá záujem o toto postavenie a preto akreditačný orgán rozhodne na základe žiadosti aj bez preukázania dôvodu, pre ktorý sa žiada o zrušenie alebo pozastavenie akreditácie.

Odsek 2

Ustanovuje zúženie oblasti alebo rozsahu udelenej akreditácie na základe žiadosti akreditovanej osoby, pričom nie je potrebné preukazovať dôvod, z ktorého sa žiadosť podáva. Akreditačný orgán vydá nové rozhodnutie o udelení akreditácie. Týmto novým rozhodnutím zároveň zruší pôvodné rozhodnutie o udelení akreditácie (výrok o zrušení je časťou výroku nového rozhodnutia), čím je zabezpečené kontinuita akreditácie a akreditovaná osoba disponuje vždy len jedným právoplatným rozhodnutím o udelení akreditácie. Keďže obdobná úprava vydania nového rozhodnutia o udelení akreditácie, ktorým sa zároveň zruší pôvodné rozhodnutie je aj pri oznamovaní zmien týkajúcich sa udelenej akreditácie, rozširovaní oblasti či rozsahu akreditácie a reakreditácii, znižuje sa počet typov rozhodnutí, ktoré sú výsledkom konania o akreditácii, čo umožňuje väčšiu prehľadnosť v udelených akreditáciách z pohľadu evidencie, jednoduchšiu kontrolu akreditovaných osôb a transparentnosť pri odvolávaní sa na akreditáciu a preukazovaní akreditácie.

Odsek 3

Upravuje sa postup pri rozšírení oblasti alebo rozsahu udelenej akreditácie. V tomto konaní musí akreditačný orgán preskúmať, či akreditovaná osoba spĺňa požiadavky ustanovené týmto zákonom a akreditačné požiadavky v oblasti alebo rozsahu, pre ktoré sa žiada o rozšírenie. Ak akreditačný orgán zistí, že akreditovaná osoba nespĺňa ustanovené požiadavky v oblasti alebo rozsahu, o ktorú žiada, rozhodne o neudelení akreditácie v rozšírenej oblasti alebo rozsahu, pričom pôvodné rozhodnutie o akreditácii ostáva naďalej v platnosti.

Odsek 4

Reakreditácia znamená v podstate predĺženie akreditácie na ďalšie obdobie, pričom by mali byť vytvorené predpoklady na kontinuálne pôsobenie právneho subjektu ako akreditovanej osoby. To znamená, že ak akreditovaná osoba naďalej spĺňa ustanovené požiadavky, v konaní o reakreditácii sa jej vydá nové rozhodnutie o akreditácii, ktoré kontinuálne nadviaže na predchádzajúce rozhodnutie o akreditácii. Pri reakreditácii prichádza do úvahy rozšírenie rozsahu akreditácie. Nie je teda potrebné podávať žiadosť o reakreditáciu a zároveň žiadosť o rozšírenie rozsahu akreditácie. V ostatných prípadoch bude potrebné postupovať v súlade so zákonom a prípadne podať viaceré samostatné žiadosti. Ak akreditačný orgán zistí, že akreditovaná osoba nespĺňa ustanovené požiadavky alebo že nie je predpoklad o ich plnení ďalšom období, rozhodne o neudelení akreditácie alebo o neudelení akreditácie v inom rozsahu, pričom pôvodné rozhodnutie o akreditácii ostáva naďalej v platnosti do uplynutia času jeho platnosti.

Odsek 5

Akreditovaná osoba je povinná oznamovať akreditačnému orgánu významné zmeny týkajúce sa udelenej akreditácie. Na základe takéhoto oznámenia, alebo ak sa o zmenách akreditačný orgán dozvie iným spôsobom (na základe vlastného zistenia), akreditačný orgán posúdi plnenie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a akreditačných požiadaviek akreditovanou osobou v rozsahu v závislosti od charakteru konkrétnych zmien a rozhodne o udelení akreditácie, pričom v novom rozhodnutí zohľadní zmeny, alebo ak zistí, že akreditovaná osoba v dôsledku zmien neplní požiadavky ustanovené týmto zákonom alebo akreditačné požiadavky rozhodne o pozastavení alebo zrušení akreditácie v závislosti od charakteru a závažnosti nedostatkov v plnení požiadaviek.

Odseky 6 a 7

Základnou povinnosťou akreditovanej osoby je plniť počas platnosti akreditácie požiadavky ustanovené týmto zákonom alebo akreditačné požiadavky. Ak akreditačný orgán v rámci svojej činnosti zistí neplnenie týchto požiadaviek, neuplatňujú sa sankcie v podobe peňažných pokút, ale podľa povahy a závažnosti porušenia povinností (požiadaviek) akreditačný orgán pozastaví akreditáciu, alebo udelenú akreditáciu zruší. Ak sa dôvody pozastavenia alebo zrušenia akreditácie týkajú len niektorej oblasti alebo rozsahu akreditácie, akreditačný orgán zúži akreditovanej osobe oblasť alebo rozsah udelenej akreditácie. Z dôvodu právnej istoty akreditovaných osôb a transparentnosti systému akreditácie sú dôvody zrušenia či pozastavenia akreditácie (rovnako ako aj dôvody zániku akreditácie v odseku 8) uvedené taxatívne.

Odsek 8

Uvádza dôvody zániku akreditácie zo zákona, ktoré sú spojené s takými skutočnosťami ako je kvalifikované uplynutie času, likvidácia akreditovanej osoby, konkurz na majetok akreditovanej osoby, zánik akreditovanej osoby bez právneho nástupcu, smrť či nečinnosť akreditovanej osoby v období šiestich mesiacov pozastavenej akreditácie. Dôvody sú uvedené taxatívne.

Odseky 9 až 11

Ustanovuje sa maximálne obdobie pozastavenia akreditácie na šesť mesiacov a to z dôvodu, že pozastavenie akreditácie má byť len dočasné. Z hľadiska istoty a stability právnych vzťahov nie je žiaduce aby stav „pozastavenia akreditácie“ trval neprimerane dlho. Na druhej strane je vytvorený dostatočný časový priestor a možnosť pre každého, kto má záujem plniť akreditačné požiadavky, aby mohol získať akreditáciu. V prípade, ak sa akreditovaná osoba domnieva, že spĺňa ustanovené požiadavky, môže požiadať o zrušenie pozastavenia akreditácie, o čom rozhodne akreditačný orgán.

Odsek 12

Odsek 12 rieši primerané použitie ustanovení platných pre konanie o udelení akreditácie aj v ostatných druhoch konania o akreditácii.

K § 8

Proti rozhodnutiu akreditačného orgánu má žiadateľ právo sa odvolať. O odvolaní rozhoduje v rámci autoremedúry akreditačný orgán, ak mu v plnom rozsahu nevyhovie, rozhoduje riaditeľ na základe návrhu ním ustanovenej odvolacej komisie. Ide o obdobnú úpravu ako rozhodovanie o rozklade proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ktorú obsahuje správny poriadok. Členom odvolacej komisie nemôže byť ten, kto bol v tej istej veci členom posudzovacej skupiny alebo hodnotiacej komisie alebo ten u koho je pochybnosť o jeho nezaujatosti. Rozhodnutie o odvolaní je konečné a nie je možné sa voči nemu znovu odvolať.

K § 9

Odseky 1 až 6

Slovenská národná akreditačná služba de facto mení právnu formu z príspevkovej organizácie, zriadenej rozhodnutím predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 4/97 ako štátna príspevková organizácia so samostatnou právnou subjektivitou, ktorá bola ministrom hospodárstva Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 264/1999 Z. z. určená za jedinú akreditujúcu osobu Slovenskej republiky, na verejnoprávnu inštitúciu. Keďže doteraz nebola Slovenská národná akreditačná služba zriadená zákonom, zriaďuje sa týmto zákonom. Jej sídlom je Bratislava. Nariadenie ustanovuje povinnosť členskému štátu vymenovať jeden vnútroštátny akreditačný orgán a táto povinnosť sa napĺňa práve ustanovením týmto zákonom SNAS-u ako akreditačného orgánu podľa nariadenia v Slovenskej republike. SNAS je oprávnená používať skrátené označenie SNAS a pri výkone svojej činnosti používa pečiatku a logo, ktorých vzory sú uvedené v prílohe. Nevyhnutnosť zmeny právnej formy vyplýva z platných právnych predpisov. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom. SNAS nespĺňa podmienku „50-tich %“, preto je nevyhnutné vykonať zmenu právnej formy. Zároveň je však potrebné zabezpečiť kontinuitu činnosti SNAS-u ako akreditačného orgánu Slovenskej republiky, vzhľadom na jeho členstvo a doterajšie pôsobenie v medzinárodných organizáciách. Pôvodne navrhovaná právna forma súkromnej akciovej spoločnosti so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorej by zákon zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach iných právnych subjektov bola prehodnotená a aj vzhľadom na medzirezortné pripomienkové konanie a nariadenie je v súčasnosti najvhodnejším riešením práve navrhovaná zákonná úprava postavenia, pôsobnosti a orgánov SNAS, čiže forma verejnoprávnej inštitúcie. Táto koncepcia je v súlade s implementovaným nariadením, podľa ktorého, členské štáty poveria svoj vnútroštátny akreditačný orgán vykonávaním akreditácie ako činnosti orgánu verejnej moci a formálne ho uznajú.

Odsek 7

Vymedzuje pôsobnosť akreditačného orgánu – SNAS-u – ktorého ťažisko spočíva v odplatnom poskytovaní akreditačných služieb v konaní o akreditácii alebo mimo tohto konania. V bode 14 úvodného recitálu nariadenia sa uvádza: „Keďže cieľom vnútroštátnych akreditačných orgánov nie je čo najvyšší zisk alebo jeho prerozdeľovanie, môžu poskytovať služby za odplatu alebo mať príjem. Prípadný príjmový prebytok z týchto služieb možno použiť na investovanie do ďalšieho rozvoja ich činnosti, pokiaľ je to v súlade s ich hlavnou činnosťou.“ Ďalej ustanovuje ďalšie kompetencie a úlohy, ktoré má SNAS plniť podľa tohto zákona alebo podľa nariadenia.

K § 10

Ustanovuje orgány Slovenskej národnej akreditačnej služby, ktorými sú riaditeľ a dozorná rada.

K § 11

Odseky 1 a 2

Vymedzuje postavenie riaditeľa ako štatutárneho orgánu, ktorý riadi činnosť SNAS-u a koná v jej mene. Ďalej sa vymedzujú najdôležitejšie oprávnenia a úlohy riaditeľa. Pokiaľ rozhodovanie o určitej otázke nepatrí do pôsobnosti dozornej rady, zo zákona je zverené do pôsobnosti štatutárneho orgánu.

K § 12

Odsek 1

Riaditeľa vymenúva do funkcie a odvoláva z funkcie (odsek 11) predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky ako štatutárny orgán ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí oblasť akreditácie orgánov posudzovania zhody. Predseda úradu vymenúva riaditeľa na základe výsledkov výberového konania, pričom ustanovenie do funkcie sa má uskutočniť bezodkladne, najneskôr do 60 dní od zverejnenia výsledkov výberového konania v tlači a na internetovej stránke Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky.

Odsek 2

Ustanovenie zástupcu riaditeľa predstavuje jedno z opatrení, ktoré majú predchádzať paralyzácii činnosti akreditačného orgánu z dôvodov neprítomnosti riaditeľa alebo skončenia výkonu funkcie riaditeľa.

Odsek 3

Časovo obmedzené 5 ročné funkčné obdobie riaditeľa s možnosťou opätovného zvolenia predstavuje štandardnú úpravu zohľadňujúcu požiadavku dostatočnej stability riadenej inštitúcie a transparentnosti jej činnosti, vzhľadom na nevyhnutnosť zmeny obsadenia štatutárneho orgánu po uplynutí ustanoveného času. Z dôvodu jednoznačnosti výkladu sa ustanovuje začiatok plynutia funkčného obdobia.

Odsek 4

Ustanovuje predpoklady na výkon funkcie riaditeľa SNAS-u ako akreditačného orgánu, ktorými sú občianstvo Slovenskej republiky, splnenie predpokladov na výkon prác vo verejnom záujme (spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť), vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, najmenej päťročná prax v oblasti riadenia a najmenej desaťročná prax v oblasti akreditácie orgánov posudzovania zhody. Oblasť akreditácie orgánov posudzovania zhody je najširší pojem pre oblasť spoločenských vzťahov upravenú týmto zákonom, ktorý zahŕňa tak činnosť na strane akreditačného orgánu, ako aj činnosť akreditovaných osôb, ktorá súvisí s akreditáciou podľa tohto zákona.

Odsek 5

Nezlučiteľnosť funkcie riaditeľa je jedným zo zákonných ustanovení, ktoré majú vytvoriť predpoklady pre transparentné a nestranné pôsobenie akreditačného orgánu. V bode 15 úvodného recitálu nariadenia sa uvádza: „Členské štáty by nemali mať viac ako jeden vnútroštátny akreditačný orgán a mali by zabezpečiť, aby takýto orgán mal takú organizačnú štruktúru, ktorou sa zabezpečí objektívnosť a nestrannosť jeho činnosti. Tieto vnútroštátne akreditačné orgány by mali fungovať nezávisle od obchodných činností posudzovania zhody.“ Požiadavka zabráneniu konfliktu záujmov a požiadavka objektivity a nestrannosti činnosti akreditačného orgánu je obsiahnutá tiež v čl. 8 nariadenia.

Odsek 6

Ukladá riaditeľovi po začatí vykonávania funkcie ukončiť vykonávanie akejkoľvek inej zárobkovej činnosti, ktorá nie je zlučiteľná s funkciou riaditeľa.

Odsek 7

Ustanovuje povinnosť riaditeľa doručiť predsedovi úradu písomné oznámenie, v ktorom uvedie, že spĺňa podmienky nezlučiteľnosti funkcie podľa odsekov 6 a 7. Nesplnenie tejto povinnosti je potom dôvodom na odvolanie z funkcie.

Odsek 8

Ustanovuje výšku mzdy a výšku možných odmien riaditeľa. Zákonná úprava týchto otázok vytvára určitú mieru istoty a predvídateľnosti príjmových pomerov štatutárneho orgánu SNAS-u ako akreditačného orgánu, čo predstavuje jeden z ďalších predpokladov na naplnenie požiadavky nestrannosti výkonu jeho činnosti. Návrh vychádza z požiadavky primeraného finančného ohodnotenia funkcie štatutárneho orgánu, ktorý koná v mene jediného vnútroštátneho subjektu v oblasti akreditácie orgánov posudzovania zhody, ktorý disponuje verejnou mocou, a ktorý má právne postavenie verejnoprávnej inštitúcie.

Odsek 9

Zakotvuje subsidiárne použitie zákona o výkone prác vo verejnom záujme, pokiaľ ide o pracovnoprávne vzťahy riaditeľa neupravené týmto zákonom. Ak právna úprava nie je obsiahnutá ani v zákone o výkone prác vo verejnom záujme, prichádza podľa uvedeného zákona do úvahy použitie relevantných ustanovení Zákonníka práce.

Odsek 10

Zákonné dôvody zániku funkcie riaditeľa predstavujú štandardnú úpravu. Taxatívnosť je jedným z prvkov vytvárajúcich podmienky pre nestrannú a objektívnu činnosť SNAS-u.

Odsek 11

Dôvody odvolania z funkcie riaditeľa sú určené taxatívne, čím sa zamedzuje možnému ovplyvňovaniu činnosti SNAS-u zo strany úradu pod hrozbou odvolania z funkcie štatutárneho orgánu.

K § 13

Odsek 1 a 3

Upravuje sa výberové konanie na riaditeľa, ktoré vyhlasuje Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí oblasť akreditácie orgánov posudzovania zhody. Výberové konanie sa vyhlasuje v tlači a na internetovej stránke Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky najmenej 30 dní pred konaním výberového konania a vyhlásenie obsahuje požadované údaje pre podanie žiadosti o účasť na výberovom konaní. Pozvánku na výberové konanie dostanú uchádzači najmenej 7 dní pred konaním výberového konania.

Odsek 2 a 4 až 6

Výberové konanie uskutočňuje 5-členná nezaujatá výberová komisia menovaná Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Výberové konanie sa uskutočňuje písomnou formou alebo pohovorom, alebo písomnou formou a pohovorom. Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktoré je záväzné pri vymenúvaní do funkcie riaditeľa. Výsledky výberového konania sa oznámia uchádzačom písomne do 7 dní od skončenia výberového konania a zároveň sa zverejní poradie uchádzačov a splnenie požadovaných kritérií jednotlivými uchádzačmi na internetovej stránke úradu.

Odsek 7 a 8

Ustanovuje sa, kedy musí byť vyhlásené výberové konanie, a to v prípade, ak sa vo výberovom konaní nevyberie uchádzač alebo ak sa končí výkon funkcie riaditeľa, vyhlási úrad najneskôr 90 dní pred uplynutím funkčného obdobia riaditeľa výberové konanie, a ak sa výkon funkcie riaditeľa skončí pred uplynutím jeho funkčného obdobia, vyhlási úrad výberové konanie do 30 dní od skončenia výkonu funkcie riaditeľa.

K § 14

Odsek 1

Dozorná rada je dozorným a kontrolným orgánom SNAS-u v oblasti hospodárenia, nakladania s majetkom a využívania finančných prostriedkov.

Odsek 2

Ustanovuje pôsobnosť dozornej rady. Medzi úlohy dozornej rady patrí predovšetkým kontrola hospodárenia SNAS-u, nakladania s majetkom a využívania finančných prostriedkov, údajov v účtovných knihách a iných dokladoch, schvaľovanie rozpočtu SNAS-u, riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky, výročnej správy o hospodárení či výberu audítora, predkladanie návrhov opatrení uložených na základe kontrolných zistení, udeľovanie súhlasu na prevod vlastníctva nehnuteľností a tých hnuteľných vecí alebo na prevod iných majetkových práv, ktorých obstarávacia cena bola vyššia ako cena ustanovená zákonom o dani z príjmov ( v súčasnosti je to 1700 eur), udeľovanie súhlasu s návrhom na nájom nehnuteľnosti na viac ako jeden rok.

K § 15

Odsek 1

Ustanovuje počet členov dozornej rady. Ako optimálny počet sa navrhuje 5, aby bol kontrolný orgán na jednej strane dostatočne pluralitný a na druhej strane funkčný a flexibilný.

Odsek 2

Vymedzuje zastúpenie v dozornej rade. Keďže Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky stratí po prijatí navrhovanej úpravy pozíciu odvolacieho orgánu voči SNAS-u, je možné považovať za oprávnenú požiadavku účasti ministerstva v kontrolnom orgánu SNAS-u. Účasť zástupcu Ministerstva hospodárstva republiky v dozornej rade spolu s účasťou zástupcov Slovenskej akreditačnej rady vytvára väčšiu pluralitu názorového a záujmového zastúpenia v dozornej rade a s tým súvisiacu väčšiu mieru transparentnosti činnosti dozornej rady a dôveryhodnosti jej výstupov.

Odsek 3

Spôsob ustanovenia do funkcie je vymenovanie predsedom úradu, a to na základe návrhu subjektu, ktorý má mať v dozornej rade svojho zástupcu.

Odsek 4

Ustanovenie predstavuje opatrenie, ktoré má zabrániť znefunkčneniu dozornej rady tým, že niektorý zo subjektov, ktoré majú mať v dozornej rade zastúpenie, nebude schopný alebo ochotný nominovať do dozornej rady žiadnu osobu ako svojho zástupcu.

Odsek 5

Obdobne ako pri funkcii riaditeľa sa ustanovuje dĺžka funkčného obdobia, začatie plynutia funkčného obdobia a možnosť opätovného vymenovania za člena dozornej rady.

Odsek 6

Ustanovuje predpoklady výkonu funkcie člena dozornej rady. Ide o základné požiadavky ako spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonnosť. Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa sa ako požiadavka navrhuje vzhľadom na kontrolnú pôsobnosť dozornej rady v oblasti hospodárenia, nakladania s majetkom a financiami.

Odsek 7

Ustanovuje nezlučiteľnosť funkcie člena dozornej rady, ako predpoklad objektívnej činnosti tohto kontrolného orgánu.

Odsek 8

Obdobne ako pri funkcii riaditeľa, aj člen dozornej rady je bez zbytočného odkladu povinný skončiť výkon funkcie či činnosti, ktorá je nezlučiteľná s členstvom v dozornej rade.

Odsek 9

Ustanovuje povinnosť člena dozornej rady doručiť predsedovi úradu písomné oznámenie, v ktorom uvedie, že spĺňa podmienky nezlučiteľnosti funkcie podľa odseku 8. Nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom na odvolanie z funkcie.

Odsek 10

Ustanovuje dôvody zániku výkonu funkcie člena dozornej rady, ktoré sú rovnaké ako pri zániku výkonu funkcie riaditeľa. Pri vzdaní sa funkcie je odlišne upravený okamih zániku funkcie, ktorý nastáva už doručením písomného oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi úradu. Ak bude v oznámení uvedený neskorší dátum vzdania sa funkcie, výkon funkcie zaniká uplynutím dňa, ktorý bude uvedený v oznámení.

Odsek 11

Ustanovuje dôvody na odvolanie z funkcie člena dozornej rady, pričom zohľadňuje skutočnosť, že v dozornej rade pôsobia zástupcovia určených subjektov, a preto predseda úradu je povinný odvolať z funkcie člena rady, ak ho o to požiada subjekt, ktorý člena do funkcie navrhol a ktorého záujmy má člen dozornej rady zastupovať.

Odseky 12 až 14

Riešená je otázka nároku člena dozornej rady na pracovné voľno s náhradou mzdy, ustanovuje sa nezastupiteľnosť členstva a nakoľko ide o kolektívny orgán. Slovenská národná akreditačná služba uhrádza členom dozornej rady preukázané výdavky v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

K § 16

Odsek 1

Zakotvuje oprávnenie členov dozornej rady nahliadať do písomností a iných dokladov účtovnej, ekonomickej, finančnej a právnej povahy, ktoré súvisia s hospodárením SNAS-u, s nakladaním s majetkom SNAS-u a využívaním finančných prostriedkov v súlade so zákonom. Spolu s oprávnením vyžadovať potrebné vysvetlenia od riaditeľa a zamestnancov SNAS-u ide o základné nástroje na realizáciu kontrolnej pôsobnosti dozornej rady.

Odsek 2

Rieši postup pri zistení porušenia právnych predpisov. Dozorná rada je v takom prípade povinná bezodkladne informovať riaditeľa, predsedu úradu a príslušné orgány ako políciu, správu finančnej kontroly, Najvyšší kontrolný úrad, daňový úrad a podobne.

Odsek 3

Ustanovuje sa povinnosť člena dozornej rady vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, nestranne a zdržať sa konania, ktorým by uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom.

Odsek 4

Zasadnutia dozornej rady zvoláva jej predseda alebo podpredseda, ktorý tiež zasadnutia vedie. Predseda dozornej rady zvoláva zasadnutia podľa potreby buď z vlastnej iniciatívy podľa potreby alebo na základe písomného návrhu člena dozornej rady alebo riaditeľa s pravidelnosťou najmenej raz za šesť kalendárnych mesiacov.

Odsek 5

Ustanovuje sa neverejnosť zasadnutia dozornej rady. Riaditeľ má právo zúčastniť sa zasadnutia dozornej rady, ak s tým dozorná rada súhlasí a ak dozorná rada riaditeľa o účasť požiada, je jeho povinnosťou zasadnutia sa zúčastniť. Ak to dozorná rada považuje za potrebné, môže na zasadnutie prizvať aj ďalšie osoby.

Odsek 6

Ustanovuje sa kvórum pre uznášaniaschopnosť dozornej rady na nadpolovičnú väčšinu jej členov (teda minimálne traja členovia). Dozorná rada rozhoduje formou uznesení a na prijatie rozhodnutia (uznesenia) sa ustanovuje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov dozornej rady (minimálne traja členovia). Nesúhlasné stanovisko člena dozornej rady s rozhodnutím dozornej rady sa musí na žiadosť člena uviesť v zápisnici zo zasadnutia.

K § 17

Odsek 1

Ustanovujú sa základné povinnosti riaditeľa a člena dozornej rady smerujúce k zamedzeniu vzniku konfliktu záujmov pri výkone týchto funkcií.

Odsek 2

Ustanovenie zakotvuje povinnosť mlčanlivosti riaditeľa a člena dozornej rady o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedia pri výkone svojej činnosti.

K § 18

Odsek 1

Zriaďuje sa Slovenská akreditačná rada, ako poradný orgán riaditeľa a predsedu úradu, ktorý reprezentuje záujmy subjektov zúčastnených na akreditácii a majúcich záujem na fungovaní a smerovaní systému akreditácie v Slovenskej republike. SAR je poradným orgánom pre oblasť koncepčných a strategických otázok akreditácie a monitorovanie plnenia poslania SNAS a akreditácie vo všeobecnosti na Slovensku. Členov SAR menuje riaditeľ z delegovaných zástupcov vládnych orgánov, asociácií, združení, zástupcov všetkých kategórií akreditovaných orgánov a iných strán, ktoré sú zainteresované priamo alebo nepriamo na akreditácii v rámci Slovenska. Zastúpenie uvedených strán v SAR musí byť vyvážené. Zriadením SAR je zároveň splnená požiadavka čl. 4 ods. 11 nariadenia.

Odsek 2

Ustanovuje sa pôsobnosť akreditačnej rady. Ťažisko spočíva v účasti zástupcov akreditačnej rady v dozornej rade (čím sa nepriamo podieľa na kontrole hospodárenia SNASu), účasť na tvorbe plánov a koncepcií rozvoja SNAS-u, predkladanie návrhov na zlepšovanie systému akreditácie v súlade s medzinárodnými požiadavkami a trendmi, predkladanie návrhov na tvorbu technických výborov, prípadne iných poradných orgánov.

Odsek 3

Zákon upravuje len postavenie a pôsobnosť akreditačnej rady, podrobnosti o jej zložení a fungovaní upraví štatút a rokovací poriadok rady, ktoré schvaľuje riaditeľ.

Odsek 4

Zákon ustanovuje, že funkcie člena SAR je čestnou funkciou.

K § 19

Odsek 1

SNAS vykonáva svoju činnosť odplatne. Za akreditačné služby, o ktoré žiada, žiadateľ alebo akreditovaná osoba je povinný platiť platby, čo je v súlade s ustanoveniami nariadenia, ktoré v bode 14 uvádza: „Keďže cieľom vnútroštátnych akreditačných orgánov nie je čo najvyšší zisk alebo jeho prerozdeľovanie, môže poskytovať služby za platbu alebo mať príjem.“

Odsek 2

Výška platby za poskytované akreditačné služby zahŕňa náklady vynaložené akreditačným orgánom pri vykonávaní jednotlivých úkonov poskytovaných akreditačných služieb a je vypočítaná verejne prístupným spôsobom. To znamená, že akreditačné služby sa vykonávajú podľa cenníka uverejneného na internetovej stránke a vypočítavajú sa spôsobom, ktorý je rovnako uverejnený na internetovej stránke SNAS-u.

Odsek 3

Ustanovuje sa povinnosť žiadateľa alebo akreditovanej osoby uhradiť platbu za poskytované akreditačné služby.

Odsek 4

Platba za poskytované akreditačné služby je uhrádzaná za podmienok, ktoré určuje akreditačný orgán. Ak žiadateľ alebo akreditovaná osoba neuhradí platbu za poskytované akreditačné služby za určených podmienok, je povinný zaplatiť akreditačnému orgánu úrok z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy.

K § 20

Odsek 1

Finančné prostriedky sú vedené na účtoch Štátnej pokladnici, čím sa zabezpečí ich ochrana proti výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu v banke.

Odsek 2

SNAS môže používať finančné prostriedky len v súlade s týmto zákonom a pritom zachovávať maximálnu efektívnosť a hospodárnosť.

Odsek 3

Vymenúva demonštratívne príjmy SNAS-u.

Odsek 4

Zavádza sa možnosť, aby príjmom SNAS-u bol aj príspevok zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie akreditácie v nových oblastiach alebo iných nesamofinancovateľných činností, ktorých výkon vyplýva z nariadenia.

Odsek 5

Vymenúva demonštratívne výdavky SNAS-u.

K § 21

Odsek 1

Vymedzuje sa hospodárenie SNAS. Na nakladanie s majetkom sa vzťahuje zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení zákona č. 581/2004 Z. z.

Odsek 2

Ukladá sa povinnosť nakladať s majetkom hospodárne, chrániť ho pred poškodením, stratou, zničením a využívať právne prostriedky na ochranu majetku.

Odsek 3

Slovenská národná akreditačná služba hospodári podľa rozpočtu, ktorý zostavuje riaditeľ a schvaľuje dozorná rada do 31. decembra bežného roka. Ak by rozpočet nebol do tohto dátumu zostavený a schválený, hospodári Slovenská národná akreditačná služba od 1. januára nasledujúceho roka podľa rozpočtového provizória až do zostavenia a schválenia rozpočtu.

Odsek 4

Slovenská národná akreditačná služba vykonáva svoju činnosť na neziskovom základe, čo je plne v súlade s požiadavkami nariadenia. Ustanovujú sa obmedzenia v oblasti ekonomických a finančných vzťahov.

Odsek 5

Výročná správa o činnosti a výročná správa o hospodárení po schválení dozornou radou sú verejne prístupnými dokumentmi, ktoré SNAS sprístupňuje prostredníctvom svojej internetovej stránky.

K § 22

Slovenská národná akreditačná služba je povinná vytvárať rezervný fond z kladného výsledku hospodárenia vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom dosiahne kladný výsledok hospodárenia. Výška prídelu do rezervného fondu sú 3 % z kladného výsledku hospodárenia vykázaného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky najmenej 20% hodnoty majetku SNAS-u. Použitie rezervného fondu, o ktorom rozhoduje riaditeľ SNAS-u, je vymedzené v odseku 2.

K § 23

Povinnosť vytvoriť fond investícií a rozvoja vzniká SNAS-u v roku, v ktorom po prvýkrát dosiahne kladný výsledok hospodárenia. Fond investícií a rozvoja sa dopĺňa o kladný výsledok hospodárenia znížený o prídel do rezervného fondu, a to neskôr každoročne, ak bol dosiahnutý kladný výsledok hospodárenia. Odsek 4 taxatívne vymedzuje použitie prostriedkov fondu, o ktorom rozhoduje na návrh riaditeľa dozorná rada. Rozdiel medzi použitím prostriedkov rezervného fondu a fondu investícií a rozvoja naznačujú už samotné názvy. Účelom rezervného fondu je predovšetkým preklenutie nepriaznivého obdobia z hľadiska prijímov SNASu, teda úhrada prípadných strát z činnosti. Účelom fondu investícií a rozvoja je zlepšovanie a skvalitňovanie poskytovaných služieb rozvojom ľudských zdrojov a investovaním do technológií a majetku.

K § 24

Ustanovuje sa výkon dohľadu, ktorý vykonáva Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti akreditácie orgánov posudzovania zhody je Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorý dohliada na dodržiavanie tohto zákona a ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Úrad je tiež orgánom, ktorý vypracúva koncepciu štátnej politiky v oblasti akreditácie orgánov posudzovania zhody. Úrad však v súlade s nariadením nezasahuje do samotnej rozhodovacej činnosti SNAS-u. Ustanovujú sa povinnosti akreditačného orgánu vo vzťahu k výkonu dohľadu zo strany úradu umožniť úradom povereným osobám vstup do priestorov, predkladať doklady a poskytovať potrebnú súčinnosť, bez ktorých by výkon dohľadu nebol realizovateľný. Ak dôjde k porušeniu povinností fyzickou či právnickou osobou, úrad vyvodzuje administratívnu zodpovednosť za priestupok alebo správny delikt v súlade s ďalšími ustanoveniami.

K § 25

Upravuje priestupky, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba. Priestupky prejednáva a pokuty ukladá úrad. Výška pokút je rozdelená do dvoch skupín v závislosti od toho, o ktorý priestupok ide. Nevrátenie osvedčenia o akreditácii je sankcionované pokutou do 1000 eur. Rovnako je to v prípade porušenia informačnej povinnosti o zmenách týkajúcich sa akreditácie. Vystupovanie v pozícii akreditačného orgánu alebo akreditovanej osoby je sankcionované pokutou do 10 000 eur. Nedodržanie akreditačných požiadaviek je dôvodom na pozastavenie alebo zrušenie akreditácie, v súlade s európskou koncepciou akreditačného systému však nie je a nesmie byť sankcionované finančnými pokutami. Akreditácia je dobrovoľná, nie povinná, a preto nie je dôvod na udeľovanie pokút pri neplnení akreditačných požiadaviek

K § 26

Upravuje iné správne delikty na úseku akreditácie, ktorých sa môže dopustiť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Skutkové podstaty týchto deliktov sú zhodné so skutkovými podstatami priestupkov. Vyššie sú horné hranice sadzieb pokút. Delikt spočívajúci v nevrátení osvedčenia o akreditácii je sankcionovaný pokutou do 5 000 eur a neoprávnené vystupovanie v pozícii akreditačného orgánu alebo akreditovanej osoby pokutou do 100 000 eur.

K § 27

Jednoznačne sa zakotvuje subsidiarita použitia správneho poriadku pokiaľ ide o konanie o akreditácii podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 28

Odsek 1

Majetok štátu, ktorý bol do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona v správe Slovenskej národnej akreditačnej služby, štátnej príspevkovej organizácie, sa nadobudnutím účinnosti tohto zákona stáva majetkom Slovenskej národnej akreditačnej služby.

Odsek 2

SNAS ako štátna príspevková organizácia si tvorí rezervný fond, ktorý po vzniku SNAS ako verejnoprávnej inštitúcie, sa bude považovať za rezervný fond podľa tohto zákona.

Odsek 3

Riaditeľ Slovenskej národnej akreditačnej služby, štátnej príspevkovej organizácie, sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona stáva riaditeľom verejnoprávnej inštitúcie. Jeho funkčné obdobie sa končí uplynutím piatich rokov odo dňa, keď bol vymenovaný do funkcie riaditeľa štátnej príspevkovej organizácie. Do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je riaditeľ povinný predložiť predsedovi úradu doklady preukazujúce to, že spĺňa požiadavky kladené týmto zákonom na riaditeľa Slovenskej národnej akreditačnej služby. V prípade nesplnenia si tejto povinnosti, je to dôvod na odvolanie podľa § 11 ods. 12 písm. a) a b).

Odsek 4

Ministerstvo hospodárstva SR, Slovenská akreditačná rada a Slovenská národná akreditačná služba navrhnú predsedovi úradu kandidátov na členov dozornej rady do 40 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Predseda vymenuje členov dozornej rady do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Odsek 5

Osvedčenia, ktoré boli vydané podľa zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., zostávajú v platnosti až do uplynutia ich platnosti. Čas platnosti osvedčení je pritom uvedený na každom osvedčení o akreditácii, ktoré SNAS vydal podľa zákona č. 264/1999 Z. z.

Odsek 6

Konania, ktoré boli začaté a neskončili sa vydaním osvedčenia alebo iným spôsobom do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov – podľa zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o postupoch posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31 12. 2009.

Odsek 7

Osvedčenia vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti podľa odseku 4. Ak by po nadobudnutí účinnosti tohto zákona vznikol dôvod na zmenu osvedčenia (napr. z dôvodu žiadosti akreditovanej osoby o rozšírenie oblasti alebo rozsahu akreditácie), akreditačný orgán postupuje podľa tohto zákona a rozhodne o udelení akreditácie, pozastavení akreditácie alebo zrušení akreditácie. Vo výroku rozhodnutia zároveň uvedie, že sa zrušuje pôvodné osvedčenie o akreditácii.

Odseky 8 a 9

Upravuje prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, zo záväzkovo-právnych a iných právnych vzťahov SNAS ako príspevkovej organizácie na SNAS ako verejnoprávnu inštitúciu.

K Čl. II

Článkom II sa novelizuje zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z.. Vypúšťajú sa § 22 až 29 a 32 ods. 3, ktoré upravujú akreditáciu.

K Čl. III

Článkom III sa novelizuje zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 351/2004 Z. z., zákona č. 405/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 z. z., zákona č. 654/2004 Z. z., zákona č. 78/2005 Z. z., zákona č. 172/2005 Z. z., zákona č. 474/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z. a zákona č. 218/2007 Z. z. a zákona č. 165/2008 Z. z.. § 30 sa dopĺňa o akreditáciu.

K Čl. IV

Ustanovuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.

K prílohe

Príloha k zákonu obsahuje vzor akreditačnej značky SNAS-u, vzor pečiatky SNAS-u, vyobrazenie loga SNAS-u a vysvetlivky.

Bratislava 19. augusta 2009

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Lukáč, v. r.

predseda Úradu pre normalizáciu metrológiu

a skúšobníctvo Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore