Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov 504/2003 účinný od 01.09.2017 do 31.12.2017

Platnosť od: 02.12.2003
Účinnosť od: 01.09.2017
Účinnosť do: 31.12.2017
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Poľnohospodárstvo a potravinárstvo, Lesy a lesné hospodárstvo, Nehnuteľnosti, Záväzkové a zmluvné právo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST16JUD228DS15EUPP2ČL15

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 504/2003 s účinnosťou od 01.09.2017 na základe 153/2017

Legislatívny proces k zákonu 504/2003

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 153/2017, dátum vydania: 09.06.2017

Dôvodová správa

 

Všeobecná časť

 

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe úlohy č. 1                na december z Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2016, ktorá bola preložená na február 2017.

Novela zákona rieši rokmi citlivú problematiku v súvislosti s potrebou usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva (ďalej len „osídlenie“), teda ide o urbanistické sídla marginalizovaných rómskych komunít, ako aj k pozemkom v hospodárskych dvoroch,                       čo sa prejavilo v rozšírení dôvodov vykonávania pozemkových úprav v § 2 ods. 1. S potrebou aplikačnej praxe sa v ustanovení § 2 v odsekoch 2 a 3 vymedzilo, z akých dôvodov dochádza k nariadeniu alebo povoleniu pozemkových úprav.

Oproti doterajšej právnej úprave novela jednoznačne upravila procesné ustanovenia jednoduchých pozemkových úprav. Zároveň rieši aj problematiku, ktorá vznikla v minulosti v súvislosti so zmenou štátnej hranice. V tomto prípade novela vymedzila na podanie návrhu ústredný orgán štátnej správy, z ktorého podnetu bola zmena štátnej hranice vykonaná, pričom ústredný orgán štátnej správy je povinný si zabezpečiť na vykonanie pozemkových úprav finančné prostriedky zo svojej rozpočtovej kapitoly. Vyrovnanie sa poskytne iba v pozemkoch, ktoré poskytuje Slovenský pozemkový fond alebo správca, pričom vlastníkom sa poskytnú nové pozemky v rovnakej výmere a druhu pozemku, ako mali pozemky, ktoré prešli na územie iného štátu.

V prípade pozemkov pod osídlením novela zákona dáva vlastníkom pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych podielov možnosť rozhodnúť sa pre vyrovnanie a to; v nových pozemkoch, v pozemkoch pod osídlením alebo  v peniazoch. Pokiaľ si vlastník takto dotknutých pozemkov vyberie z možnosti pozemky na účely vyrovnania, alebo peniaze, jeho pôvodný pozemok, resp. jeho spoluvlastnícky podiel k pôvodnému pozemku, pod osídlením prejde do vlastníctva obce, pričom obec nesmie tento pozemok scudziť ani zaťažiť s výnimkou prevodu do vlastníctva obyvateľa obydlia.

V prípade hospodárskych dvorov novela zákona prináša možnosť usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých boli zriadené stavby poľnohospodárskych podnikov do 24. júna 1991 v hospodárskych dvoroch, a to v záujme rozvoja vidieka, ako aj z hľadiska prevádzkovo-ekonomickej podpory.

Ministerstvo malo snahu riešiť novelou zákona aj situáciu ohľadne zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon 66/2009 Z. z.“) špecifikovaním náležitostí konania jednoduchých pozemkových úprav z tohto dôvodu. V rámci medzirezortného pripomienkového konania boli vznesené k týmto ustanoveniam zásadné pripomienky zo strany Ministerstva financií SR, Slovenského pozemkového fondu a Žilinského samosprávneho kraja. Vzhľadom na nejednotné názory bolo skonštatované, že situácia si vyžaduje analýzu stavu a návrh riešenia. Bolo dohodnuté, že uvedené ustanovenia sa z novely vypustia, pričom na tento účel sa obnoví činnosť pracovnej skupiny zriadenej podľa bodu D.2. uznesenia vlády SR č. 232/2011 a rozšíri sa jej účasť o zástupcu Žilinského samosprávneho kraja. Výsledkom činnosti pracovnej skupiny bude do 30. júna 2018 predložiť na rokovanie vlády SR materiál s analýzou stavu a návrhom riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z.

S potrebou aplikačnej praxe sa návrhom zákona dopĺňa aj zákon č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom jednotlivé ustanovenia vymedzujú podmienky pre schválenie registrov a ich skorší zápis do katastra nehnuteľností, čím sa vytvára možnosť zápisu rozhodnutí o vydržaní samostatne do katastra nehnuteľností po zápise registra. V záujme zamedziť drobeniu pozemkov, ktoré vznikli scelením po pozemkových úpravách sa zavádza opatrenie v podobe zdvojnásobenia odvodu uvedeného v § 22 ods. 1. Ďalšie ustanovenia                    sa dotýkajú úpravy vyplácania finančných náhrad pri vyvlastňovaní a pri prevádzaní pozemkov Slovenského pozemkového fondu. V záujme zabrániť špekuláciám a skupovaniu pozemkov sa zavádza zákaz prevodu finančnej náhrady na tretiu osobu.

Návrhom zákona sa ďalej dopĺňa aj zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov, kde sa umožňuje vlastníkovi pozemku, ktorému bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania rozhodnutím o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb., účinného do 31. decembra 2007 usporiadať si svoje užívacie vzťahy podaním návrhu na začatie konania o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku v jeho prospech.

Návrhom zákona sa dopĺňa aj zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, pričom od 1. januára 2018 nebude financovanie vyhotovenia programov starostlivosti o lesy zabezpečované z Programu rozvoja vidieka SR 2014 -2020, ale bude zabezpečované iba zo štátneho rozpočtu, teda z kapitoly ministerstva. Dátum nadobudnutia účinnosti je navrhnutý tak, aby adresáti zákona mali dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.

Návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Nebude mať žiadny dopad na podnikateľské prostredie, na sociálne vplyvy, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občanov ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi aktmi Európskej únie.

 

 

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

 

1.   Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

 

2.   Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

 

3.   Problematika návrhu právneho predpisu:

 

a)   nie je upravená v práve Európskej únie,

 

b)   nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

 

Vzhľadom na to, že návrh právneho predpisu nie je v práve Európskej únie upravený, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

 

Doložka vybraných vplyvov

 

1.      Základné údaje

Názov materiálu

návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Charakter predkladaného materiálu

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

 

 

Termín začiatku a ukončenia PPK

 

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

 

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Februára 2017

 

2.      Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

čl. I – usporiadanie pozemkov pod rómskymi osadami, pod stavbami v hospodárskych dvoroch bývalých poľnohospodárskych podnikov, jednoduché pozemkové úpravy pri usporiadaní pozemkov po zmene štátnej hranice, precizácia postupov jednoduchých pozemkových úprav, skončenie platnosti doterajších náhradných pozemkov, legislatívno-technické úpravy niektorých ustanovení

čl. II – umožniť schváliť registrov obnovenej evidencie pozemkov aj pred rozhodnutím o všetkých návrhoch podľa § 11 zákona, umožniť zapísať rozhodnutia podľa § 11 do katastra samostatne po zápise registra, sprísniť podmienky drobenia pozemkov po pozemkových úpravách

čl. III – presne určeným osobám, vlastníkom pozemkov v konkrétnych prípadoch umožniť podať návrh na konanie o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k pozemku

čl. IV – zmena financovania vyhotovenia programov starostlivosti o lesy v určitých prípadoch

3.      Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

1.     čl. I – nové dôvody pozemkových úprav, precizácia postupov jednoduchých pozemkových úprav, skončenie platnosti doterajších náhradných pozemkov

2.     čl. II – možnosť schváliť registre obnovenej evidencie pozemkov aj pred rozhodnutím o všetkých návrhoch podľa § 11 zákona, možnosť zapísať rozhodnutia podľa § 11 do katastra samostatne po zápise registra, sprísnenie podmienok drobenia pozemkov po pozemkových úpravách

3.     čl. III – presne určeným osobám, vlastníkom pozemkov v konkrétnych prípadoch sa umožňuje podať návrh na konanie o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k pozemku

4.     čl. IV – zvýšenie objemu finančných prostriedkov v štátnom rozpočte prostredníctvom zákona o štátnom rozpočte pre rok 2018 a roky nasledujúce (2019, 2020, 2021) a objemu finančných prostriedkov kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) na prvku 08V0203 „Vyhotovenie programov starostlivosti o lesy“. Zvýšená čiastka finančných prostriedkov ŠR a kapitoly MPRV SR bude poskytnutá Národnému lesníckemu centru Zvolen (NLC) prostredníctvom bežného transferu a na základe kontraktu medzi MPRV  SR a NLC. NLC použije poskytnuté finančné prostriedky na úhradu služby (vyhotovených programov starostlivosti o lesy), ktorú poskytuje vo verejnom obstarávaní vybratý vyhotovovateľ programov starostlivosti o lesy.

4.      Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

čl. I – vlastníci pozemkov, projektanti pozemkových úprav, okresné úrady, obce, VÚC

čl. II – vlastníci pozemkov

čl. III – vlastníci pozemkov, ktorým boli vyčlenené doterajšie náhradné pozemky

čl. IV – vyhotovitelia programov starostlivosti o lesy, Národné lesnícke centrum Zvolen

5.      Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

-

6.      Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena  vykonávacích predpisov?

  Áno

  Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.      Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

nie

8.      Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

nie

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

 

9.      Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

                   

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

 

 

 

 

 

 

    vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.  Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11.  Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

JUDr. Lenka Hrnčiarová, lenka.hrnciarova@land.gov.sk, 02/59266410

12.  Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

-

13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Pripomienky a odporúčania Komisie boli akceptované a materiál bol v ich zmysle dopracovaný.

 

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

 

 

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

 

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho: 

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

(+) 4 575 737

(+) 4 674 896

(+) 3 974 082

ústredný orgán štátnej správy (zmena štátnej hranice)

obce

Ministerstvo pôdohospodárstva a RV SR

0

(+) 150 000

(+) 1 500 000

(+) 2 925 737

(+) 150 000

(+) 1 500 000

(+) 3 024 896

(+) 150 000

(+) 1 500 000

(+) 2 324 082

z toho:

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

(+) 3 075 737

(+) 3 174 896

(+) 2 474 082

    EÚ zdroje

0

0

0

0

    spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

(+) 1 500 000

(+) 1 500 000

(+) 1 500 000

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

 


 

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

 

čl. I - §8f – štátny rozpočet – náklady uhrádza ústredný orgán štátnej správy, §8g – obecné rozpočty + zdroje EÚ

čl. II – bez vplyvu na rozpočet verejnej správy

čl. III – bez vplyvu na rozpočet verejnej správy

čl. IV – Navrhuje sa zvýšenie objemu finančných prostriedkov v štátnom rozpočte prostredníctvom zákona o štátnom rozpočte pre rok 2018 a roky nasledujúce (2019, 2020, 2021) a objemu finančných prostriedkov kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na prvku 08V0203 „Vyhotovenie programov starostlivosti o lesy“. Zvýšená čiastka finančných prostriedkov ŠR a kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR bude poskytnutá Národnému lesníckemu centru Zvolen prostredníctvom bežného transferu a na základe kontraktu medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Národným lesníckym centrom Zvolen. Národné lesnícke centrum Zvolen použije poskytnuté finančné prostriedky na úhradu služby (vyhotovených programov starostlivosti o lesy), ktorú poskytuje vo verejnom obstarávaní vybratý vyhotovovateľ programov starostlivosti o lesy.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

 

2.2.1. Popis návrhu:

 

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

V čl. I sa rozširujú dôvody, pre ktoré je možné povoliť pozemkové úpravy, precizujú sa postupy jednoduchých pozemkových úprav z pohľadu správneho orgánu, legislatívno-technicky                          sa upravujú niektoré doterajšie ustanovenia zákona.

V čl. II sa umožňuje schváliť registre obnovenej evidencie pozemkov aj pred rozhodnutím               o všetkých návrhoch podľa § 11 zákona a umožňuje sa zapísať tieto rozhodnutia do katastra samostatne po zápise registra. Sprísňujú sa podmienky drobenia pozemkov po pozemkových úpravách.

V čl. III sa vytvára nová služba štátnej správy, kde presne určeným osobám, vlastníkom pozemkov v konkrétnych prípadoch sa umožňuje podať návrh na konanie o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k pozemku.

Služby pre čl. I až III budú poskytovať pozemkové a lesné odbory okresných úradov.

čl. IV – Návrh rieši problematiku vyhotovenia programov starostlivosti o lesy v SR, ktorých vyhotovenie zabezpečujú Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR poverené osoby. Financovanie vyhotovenia programov starostlivosti o lesy v SR bolo do roku 2017 zabezpečované z dvoch zdrojov – ŠR (kapitola Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja SR a kapitola Ministerstva obrany SR) a Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (pre ochranné lesy, lesy osobitného určenia a hospodárske lesy,  s výnimkou hospodárskych lesov, ktoré sú funkčne klasifikované ako typ produkčný). Služby súvisiace s vyhotovením programov starostlivosti o lesy bude vo verejnom záujme poskytovať štát prostredníctvom vo verejnom obstarávaní vybratých vyhotovovateľov programov starostlivosti o lesy. Z návrhu vyplýva, že od 1.1.2018 nebude financovanie vyhotovenia programov starostlivosti o lesy zabezpečované z Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020, ale kompletne zo ŠR (kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR). Výška finančných prostriedkov, ktorá bola do 1.1.2018 alokovaná v Programe rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 na financovanie vyhotovenia programov starostlivosti o lesy bude použitá na iné opatrenia Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020.

.......................................................................................................................................................

 

2.2.2. Charakteristika návrhu:

 

       zmena sadzby

       zmena v nároku

       nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

       kombinovaný návrh

 X   iné

 

 

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

 

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Objem aktivít

Odhadované objemy

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

 

 

 

 

Indikátor KLM

 

 

 

 

Indikátor XYZ

 

 

 

 

 

 

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

 

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

 

Vplyv na ŠR sa predpokladá pri pozemkových úpravách, ktoré sa budú vykonávať z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. i), teda že je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v súvislosti s rozsiahlou zmenou štátnej hranice. Je to problém z minulosti, keď na rôznych úsekoch štátnej hranice došlo k jej úpravám bez kompenzácií vlastníkom pozemkov. Výdavky zo ŠR sa predpokladajú za vyhotovenie projektov jednoduchých pozemkových úprav vo výške cca 150 000 € ročne. Návrh ukladá povinnosť zabezpečiť rozpočtové prostriedky tomu ústrednému orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí dôvod zmeny štátnej hranice. V najväčšej miere sa predpokladá, že pôjde o Ministerstvo životného prostredia SR (úpravy hraničných vodných tokov), ale nevylučujeme ani Ministerstvo obrany SR či Ministerstvo vnútra SR.

Pri jednoduchých pozemkových úpravách z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. j), teda že je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva, budú projekty jednoduchých pozemkových úprav hradené obcami, predpokladá sa tiež využitie financií EÚ z „Národného projektu: Podpora vysporiadania pozemkov v marginalizovaných rómskych komunitách“. Predpokladá sa, že návrh podá 50 obcí ročne pri priemernej cene projektu jednoduchých pozemkových úprav cca 20 000 €, čo spolu činí cca 1 000 000 € ročne. Obce súčasne budú uhrádzať vyrovnanie v peniazoch vlastníkom, následne sa stanú vlastníkom tých pozemkov. Pri počte 50 obcí a priemernej výške vyrovnania cca 100 000 € sa predpokladá cca 500 000 € ročne.

 

Potreba objemu finančných prostriedkov na zabezpečenie obnovy programov starostlivosti o lesy zo štátneho rozpočtu pre roky 2016 - 2020 podľa platného harmonogramu obnov programov starostlivosti o lesy za dodržania verejným obstarávaním vysúťaženej ceny programov starostlivosti o lesy na 1 ha pre financovanie zo ŠR a Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020.

 

Rok obnovy PSL

Rok začiatku platnosti   PSL

Výmera obnovovaných PSL*

Jednotková cena v €/1 ha pre všetky LC . **

Celková cena v € spolu za všetky LC

 

Celková cena v € spolu za všetky LC

z toho ŠR

z toho PRV

ha

s DPH

s DPH

s DPH

s DPH

1

2

3

4

5

6

7

2016

2017

200 900

19,15 €

3 847 235

582 371

3 264 864

2017

2018

193 100

19,15 €

3 697 865

516 686

3 181 179

2018

2019

195 400

19,15 €

3 741 910

783 618

2 925 737

2019

2020

190 200

19,15 €

3 642 330

617 434

3 024 896

2020

2021

183 100

19,15 €

3 506 365

1 182 283

2 324 082

2021

2022

200 500

19,15 €

3 839 575

767 915

3 071 660

2022

2023

212 000

19,15 €

4 059 800

811 960

3 247 840

 

* Výmera obnovovaných PSL v súlade s platným aktualizovaným  Harmonogramom obnov PSL

** Priemerný cena za 1 ha v súlade s rámcovou zmluvou na vyhotovenie PSL  a podľa VO

 

 

Čiastky finančných prostriedkov uvedené v stĺpci 7 sú čiastky, ktoré majú byť podľa návrhu súčasťou ŠR a budú tvoriť dopad na verejné financie (ŠR).

 

 


Tabuľka č. 3

Príjmy (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

r

r + 1

r + 2

r + 3

Daňové príjmy (100)1

 

 

 

 

 

Nedaňové príjmy (200)1

 

 

 

 

 

Granty a transfery (300)1

 

 

 

 

 

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

 

 

 

 

 

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

 

 

 

 

 

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

 

1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

Tabuľka č. 4

Ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí dôvod zmeny štátnej hranice

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2017

2018

2019

2020

Bežné výdavky (600)

0

150 000

150 000

150 000

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

 

 

 

 

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

 

 

 

 

 

  Tovary a služby (630)2

0

150.000

150.000

150.000

 

  Bežné transfery (640)2

 

 

 

 

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

 

 

 

 

 

Kapitálové výdavky (700)

 

 

 

 

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

 

 

 

 

 

  Kapitálové transfery (720)2

 

 

 

 

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

 

 

 

 

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

150.000

150.000

150.000

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

Tabuľka č. 4

Obce (možnosť čerpať zdroje z Národného projektu: Podpora vysporiadania pozemkov v marginalizovaných rómskych komunitách)

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2017

2018

2019

2020

Bežné výdavky (600)

0

1 500 000

1 500 000

1 500 000

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

 

 

 

 

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

 

 

 

 

 

  Tovary a služby (630)2

0

1 000 000

1 000 000

1 000 000

 

  Bežné transfery (640)2

 

500 000

500 000

500 000

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

 

 

 

 

 

Kapitálové výdavky (700)

 

 

 

 

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

 

 

 

 

 

  Kapitálové transfery (720)2

 

 

 

 

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

 

 

 

 

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

1 500 000

1 500 000

1 500 000

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

Tabuľka č. 4

MPRV SR (PSL)

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

2 925 737

3 024 896

2 324 082

3 071 660

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

2 925 737

3 024 896

2 324 082

3 071 660

 

  Bežné transfery (640)2

 

 

 

 

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

 

0

 

0

 

0

 

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

 0

 0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

 

 

 

Tabuľka č. 5

 

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

r

r + 1

r + 2

r + 3

Počet zamestnancov celkom

 

 

 

 

 

   z toho vplyv na ŠR

 

 

 

 

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

 

 

 

 

 

   z toho vplyv na ŠR

 

 

 

 

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

 

 

 

 

 

   z toho vplyv na ŠR

 

 

 

 

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

 

 

 

 

 

   z toho vplyv na ŠR

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poznámky:

 

 

 

 

 

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

 

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

 

 

 

               

 


 

 

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

 

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

V čl. I rozširujú sa dôvody, pre ktoré je možné povoliť pozemkové úpravy, precizujú sa postupy jednoduchých pozemkových úprav z pohľadu správneho orgánu, legislatívno technicky sa upravujú niektoré ustanovenia zákona

V čl. II sa umožňuje schváliť registre obnovenej evidencie pozemkov aj pred rozhodnutím o všetkých návrhoch podľa § 11 zákona a umožňuje sa zapísať rozhodnutia podľa § 11 do katastra samostatne po zápise registra. Sprísnili sa podmienky drobenia pozemkov po pozemkových úpravách.

Čl. IV nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

V čl. III sa vytvára nová služba štátnej správy, kde presne určeným osobám, vlastníkom pozemkov v konkrétnych prípadoch sa umožňuje podať návrh na konanie o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k pozemku.

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

čl. I – pozemkové úpravy

čl. II – registre obnovenej evidencie pozemkov

čl. III – podnájomné vzťahy k doterajším náhradným pozemkom

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

čl. I – Zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov

čl. II – Zákon NR SR č. 180/1995 Z.z.. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov

čl. III – Zákon NR SR č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Pozemkové a lesné odbory okresných úradov

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

V čl. I rozširujú sa dôvody, pre ktoré je možné povoliť pozemkové úpravy, precizujú sa postupy jednoduchých pozemkových úprav z pohľadu správneho orgánu, legislatívno technicky sa upravujú niektoré ustanovenia zákona

V čl. II sa umožňuje schváliť registre obnovenej evidencie pozemkov aj pred rozhodnutím o všetkých návrhoch podľa § 11 zákona a umožňuje sa zapísať tieto rozhodnutia do katastra samostatne po zápise registra. Sprísnili sa podmienky drobenia pozemkov po pozemkových úpravách.

V čl. III sa vytvára nová služba štátnej správy, kde presne určeným osobám, vlastníkom pozemkov v konkrétnych prípadoch sa umožňuje podať návrh na konanie o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k pozemku.

Nepriamy vplyv (popíšte)

Podľa § 42v sú dotknutí vlastníci pozemkov povinní do 31. októbra 2019 usporiadať svoje užívacie vzťahy podľa zákona č. 504/2003 o nájme ...

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

-

Zvýšenie priamych finančných nákladov

-

Zníženie nepriamych finančných nákladov

-

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

-

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

čl. III – podanie návrhu – do 6 mesiacov od účinnosti zákona, správny rozhodne do 24 mesiacov od skončenia predošlej lehoty

Zníženie času  vybavenia požiadavky (popíšte)

-

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je  veľkosť tejto skupiny?

čl. I – vlastníci pozemkov a spoluvlastníckych podielov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v obvode projektu pozemkových úprav

čl. II – osoby, ktoré podali návrh podľa §11 zákona 180/1995 a o ich návrhu bude rozhodnuté po schválení registra a jeho zápise do katastra

čl. III – vlastníci, ktorým boli vyčlenené doterajšie náhradné pozemky a ktorí podali návrh podľa nového §12b zákona 504/2003

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti? 

Nové povinnosti (identifikujte)

čl. I - Podľa § 42v sú dotknutí vlastníci pozemkov povinní do 31. októbra 2019 usporiadať svoje užívacie vzťahy podľa zákona č. 504/2003 o nájme

čl. II – ak úkonom vlastníka dôjde k drobeniu pozemku po pozemkových úpravách, výška odvodov sa zdvojnásobuje

čl. III – ak ide o presne stanovené podmienky, vlastník môže podľa návrh podľa § 12b zákona 504/2003

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Pozemkové a lesné odbory okresných úradov

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?   

Nové povinnosti (identifikujte)

čl. I - § 7 ods. 4 písm. h) až k); § 8g ods. 8; § 11 ods. 12;

čl. III - § 12b ods.4, 5, 9

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

čl. I - § 8 ods. 4

 

 

Osobitná časť

 

K Čl. I

K bodu 1

Rozširujú sa dôvody, pre ktoré môže dôjsť k vykonávaniu pozemkových úprav (§ 2 ods. 1).

K bodu 2

V § 2 sa v súvislosti s rozšírením dôvodov pozemkových úprav dopĺňajú nové odseky 3 až 5. Odsek 3 špecifikuje, v ktorých prípadoch okresný úrad povoľuje pozemkové úpravy. Odseky 4 a 5 definujú na účely tohto zákona pojmy osídlenie marginalizovaných skupín obyvateľstva a hospodársky dvor.

K bodu 3

Terminologické spresnenie.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 5 a 16

Novela zákona reaguje na zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

K bodu 6

Špecifikuje  dôvody, z ktorých možno začať konanie z podnetu okresného úradu a určuje subjekty, ktoré môžu podľa stanovených zákonných dôvodov podať žiadosť na uskutočnenie pozemkových úprav.

K bodu 7

Požadovanou zmenou sa docieli zovšeobecnenie pojmu, tak aby bol v súlade s obsahom pozemkových úprav podľa § 1 zákona.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 9

Bližšie sa definuje zistenie a vyhodnotenie záujmu vlastníkov pozemkov pri vykonávaní pozemkových úprav z konkrétnych dôvodov.

K bodu 10

Z doterajšej praxe vyplynulo, že pre účely konania nie je táto informácia potrebná.

K bodu 11

Odstraňuje sa nesúlad s § 23 ods. 4. Činnosť prípravného výboru z hľadiska prehľadnosti upravuje samostatný odsek novely zákona (§ 7 ods. 8).

K bodu 12

Vzhľadom na rozšírenie dôvodov pozemkových úprav (§ 2 ods. 1) sa vymedzujú v rámci prípravného konania ďalšie povinnosti okresnému úradu, pričom sa zároveň stanovuje 15 dňová lehota, v ktorej príslušný subjekt vzhľadom na konkrétny dôvod jednoduchých pozemkových úprav navrhne pozemky na účely vyrovnania, ktoré má vo svojom vlastníctve alebo vo svojej správe.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14

Odôvodnenie v bode 11.

K bodu 15

Bližšie sa špecifikuje, v ktorých prípadoch rozhodne okresný úrad o nariadení alebo povolení pozemkových úprav.

K bodom 17 až 19

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 20

Ustanovuje jednotnú úpravu konania v prípadoch jednoduchých pozemkových úprav.

K bodu 21

Upravuje špecifickú úpravu konania v prípade jednoduchých pozemkových úprav pri podstatných zmenách vo vlastníckych a užívacích pomeroch, jednoduchých pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu budúceho použitia pozemkov na iné účely ako hospodárenie na pôde a jednoduchých pozemkových úprav pri investičnej výstavbe ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde.

K bodu 22

Upravuje procesný postup jednoduchých pozemkových úprav vykonávaných na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v súvislosti s rozsiahlou zmenou štátnej hranice (§ 8f).Uvedeným postupom bude umožnené vlastníkovi pozemku, ktorý prešiel na územie iného štátu, poskytnúť vyrovnanie na pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky.

§ 8g upravuje konanie v prípadoch usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom pod osídleniami, pričom ide o urbanistické sídla marginalizovaných rómskych komunít. Poskytuje vlastníkovi takéhoto pozemku možnosti vyrovnania a to v pozemkoch na účely vyrovnania, v pozemkoch pod osídlením alebo vyrovnanie v peniazoch. Ak si vlastník takto dotknutých pozemkov vyberie pozemky pre vyrovnanie alebo peniaze, pozemok pod osídlením prejde do vlastníctva obce, pričom obec nesmie tento pozemok scudziť ani zaťažiť s výnimkou prevodu do vlastníctva obyvateľom obydlí.

§ 8h podrobnejšie upravuje procesné postupy v prípadoch jednoduchých pozemkových úprav vykonávaných z dôvodov usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch, čím by malo dôjsť najmä dôjsť k zosúladeniu vzťahov k stavbám a pozemkom v hospodárskych dvoroch.

K bodom 23 až 27

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava, riešené priamo v § 8d.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava. Zároveň v tretej vete sa ustanovuje možnosť využitia zabezpečovacieho právneho úkonu vo veci pohľadávky Slovenského pozemkového fondu vyplývajúcej z majetkoprávneho usporiadania vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemkom.

K bodu 30

Legislatívno-technická úprava.

V rámci zlučovania pozemkov do 400 m² podľa § 11 ods. 15 sa kladie dôraz na zlučovanie pozemkov do celkov takým spôsobom, aby nedochádzalo k zlučovaniu spoluvlastníckych podielov známych vlastníkov t. j. vlastníkov ktorých miesto pobytu alebo sídlo je známe so spoluvlastníckymi podielmi, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond alebo správca, nakoľko to komplikuje nakladanie s takýmito pozemkami po pozemkových úpravách.

Legislatívno-technická úprava a terminologické spresnenie reagujúce na zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

K bodu 31

Ide o terminologické spresnenie.

K bodu 32

Legislatívno-technická úprava, riešené priamo v § 8d.

 

K bodu 33

Ide o terminologické spresnenie.

K bodu 34

Rozširuje sa definícia verejných zariadení a opatrení o cestné komunikácie okrem poľných a lesných ciest, čím sa zároveň vysvetľuje kedy sa cestné komunikácie považujú za verejné zariadenia a opatrenia alebo spoločné zariadenia a opatrenia.

K bodom 35 a 36

Ide o terminologické spresnenie.

K bodom 37 a 38

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 39

Vychádzajúc z praxe pri jednoduchých pozemkových úpravách nie je potrebné vždy pozastaviť zápisy v katastri nehnuteľností až na 90 dní pred predpokladaným termínom schválenia vykonania projektu. Správny orgán môže túto lehotu primerane skrátiť.

K bodu 40

Ide o terminologické spresnenie ukončenia konania.

K bodu 41

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 42 a 43

Legislatívno-technická úprava. Spresňujú sa subjekty, ktoré znášajú náklady na pozemkové úpravy.

K bodu 44

Úprava reaguje na prax, kedy pri pozemkových úpravách s menším počtom účastníkov konania nie je potrebné a niekedy ani možné vytvoriť predstavenstvo s počtom členov podľa doterajšej právnej úpravy.

K bodom 45 a 46

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 47

Problematika je upravená v novom § 8f.

K bodu 48

Upravuje sa lehota na opakované vykonanie skúšok odbornej spôsobilosti.

K bodom 49 až 51

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 52

Vyplýva zo zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 53

Vyplýva z právomoci rozhodovania súdov.

K bodu 54

Rozširuje sa dôvod, kedy dochádza k zániku platnosti rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov.

K bodu 55

Ukladá vlastníkom pozemkov, ktorým boli vyčlenené iné pozemky do bezplatného náhradného užívania usporiadať si užívacie pomery podľa zákona č. 504/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Cieľom je, aby užívacie pomery, ktoré boli založené na základe rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov podľa § 15 zákona účinného do 31. decembra 2007 prestali od 31. decembra 2018 platiť.

Zároveň sa upravujú konania, ktoré neboli právoplatne ukončené.

K bodu 56

Ide o terminologické spresnenie.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

Doplnené a nové ustanovenia vytvárajú predpoklady pre schválenie registrov a ich skorší zápis do katastra a vytvárajú možnosť zápisu rozhodnutí o vydržaní samostatne do katastra po zápise registra.

K bodom 4 až 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 7 a 10

Legislatívne opatrenia za účelom zjednotenia vyplácania finančných náhrad pri vyvlastňovaní a pri prevádzaní pozemkov SPF. Zároveň sa znemožňuje prevádzať finančnú náhradu na tretie osoby, čo zamedzí možným špekuláciám a skupovaniu pozemkov.

K bodom 8 a 9

Rieši problém s vysporiadaním pozemkov nezistených vlastníkov, na ktorých sú záhrady k rodinným domom príp. iné podobné pozemky.

K bodu 11

Zavádza sa opatrenie, aby sa pozemky vzniknuté scelením po pozemkových úpravách nemohli, alebo iba ťažko mohli, znovu ďalej drobiť.

K bodu 12

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia pre neukončené konania podľa doterajšieho znenia zákona.

K Čl. III

K bodu 1

Nové ustanovenia sú reakciou na zrušenie doterajších náhradných pozemkov vymedzených vlastníkovi podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb., účinného do 31. decembra 2007. Upravuje sa procesný postup a podmienky, kedy je vlastníkom umožnené pokračovať v užívaní rovnakých pozemkov ako doteraz, ale v inom právnom režime, v súlade so zákonom č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov. Vlastník pozemku, ktorému bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania môže podať na okresný úrad návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku v jeho prospech. Po splnení zákonom ustanovených podmienok okresný úrad rozhodne o vzniku podnájomného vzťahu. Pre určenie výmery na účel podnájomného vzťahu sa sčítavajú výmery poľnohospodárskej pôdy, pripadajúce na jednotlivé spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve navrhovateľa (t. j. vlastníka, ktorému bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania) za predpokladu, že nemá na túto poľnohospodársku pôdu uzatvorenú nájomnú zmluvu.

K bodu 2

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia a lehoty pre konania podľa bodu 1.

K Čl. IV

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava. Spresnenie pojmu „hospodárska úprava lesov“ s prihliadnutím na súbor činností vykonávaných na základe objednávky štátu. V širšej súvislosti chápaná ako vedná disciplína a zároveň aj praktická činnosť zameraná najmä na zisťovanie stavu lesov, sledovanie, hodnotenie, určovanie a plánovanie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, ktoré sa musia plniť pri zosúlaďovaní záujmov vlastníkov, správcov, obhospodarovateľov lesa s verejným záujmom.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava. Program starostlivosti o lesy je dokumentáciou, ktorá je výsledkom hospodárskej úpravy lesov a jeho vyhotovenie sa zabezpečuje z verejných zdrojov štátu.

K bodu 3

Program starostlivosti o lesy sa vyhotovuje prostredníctvom vybratého vyhotovovateľa programu starostlivosti o lesy, ktorý podpíše zmluvu o dielo s verejným obstarávateľom, ktorým je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, alebo na základe jeho poverenia príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva alebo právnická osoba, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Predmetom zmluvy o dielo je záväzok vyhotovovateľa vypracovať a dodať objednávateľovi – verejnému obstarávateľovi programu starostlivosti o lesy dielo - program starostlivosti o lesy na obdobie zväčša 10 rokov na určených lesných celkoch a za dohodnutú cenu na 1 ha lesného pozemku.

K bodu 4

Vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa si zabezpečuje sám vyhotovenie programu starostlivosti o lesy a z vlastných finančných prostriedkov v prípade, ak ide podľa § 43 ods. 1 o predčasnú obnovu programu starostlivosti o lesy.

K bodom 5 a 6

Pôvodné znenie § 41 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov je nelogické, pretože Národné lesnícke centrum, ako aj orgány štátnej správy lesného hospodárstva, majú informáciu o platnosti programu starostlivosti o lesy a zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov umožňuje začať správne konanie z podnetu správneho orgánu (tzv. z úradnej povinnosti - ex offo/ex officio). Okrem toho je potrebné uviesť, že správne konanie o vyhotovení programu starostlivosti o lesy začína dňom vyhotovenia protokolu o výsledkoch prerokovania správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný celok podľa § 41 ods. 10 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Správu o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy pre príslušný lesný celok predkladá podľa § 41 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov vyhotovovateľ programu starostlivosti o lesy orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najneskôr do konca februára posledného roka platnosti programu starostlivosti o lesy. Súčasne je potrebné uviesť, že program starostlivosti o lesy je nástrojom štátu a z tohto dôvodu nemá vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa dôvod oznamovať túto skutočnosť, ani žiadať o vypracovanie programu starostlivosti o lesy pre ďalšie zväčša desať ročné obdobie.

K Čl. V

Účinnosť sa navrhuje od 1. septembra 2017 okrem čl. IV, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2018. Dátum nadobudnutia účinnosti je navrhnutý tak, aby adresáti zákona mali dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.

 

Bratislava 1. marca 2017

 

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Gabriela Matečná v. r.

ministerka pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov

K predpisu 504/2003, dátum vydania: 02.12.2003
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
I. Pre podnikanie v poľnohospodárstve a iné hospodárske využitie pôdy je charakteristické, že sa deje v organizačných štruktúrach, ktoré v svojej činnosti v určitom rozsahu používajú prenajaté pozemky. Tento stav je v určitej miere bežný aj v iných krajinách (v krajinách je zreteľné znižovanie počtu poľnohospodárskych podnikov a zvyšovanie ich priemernej výmery, ubúda podiel pôdy obhospodarovanej vlastníkmi) a v značnej miere sa bežne používa aj na hospodárske využitie iných majetkových hodnôt (prenájom bytov a nebytových priestorov, leasing). Všeobecný zjav, že vlastníci poľnospodárskych pozemkov v určitom rozsahu sami svoje pozemky vždy neobhospodarujú (v Nemecku, vo Francúzsku a v Belgicku sa udáva vyše 60 % dlhodobo prenajímanej pôdy), je predurčený faktormi prejavujúcimi sa v znižovaní počtu pracovných síl v poľnohospodárstve.
Dôležitosť nájomných pomerov v súčasných podmienkach slovenského poľnohospodárstva a ich adekvátnej právnej úpravy je zvýšená niektorými historicky vzniknutými danosťami štruktúry pozemkového vlastníctva. Súčasný stav je charakterizovaný extrémnou rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva v jeho stránke technickej (veľkosť a počet pozemkov), právnej (pozemky v spoluvlastníctve) i prevádzkovo-hospodárskej (počet spoluvlastníkov jedného pozemku, priemerná výmera pozemkového vlastníctva na jedného vlastníka, rozptyl pozemkov toho istého vlastníka v teréne, tvar, konfigurácia a prístupnosť pozemku), ktorá nevyhovuje podmienkam moderných poľnohospodárskych technológií. V období dominácie užívacích vzťahov v poľnohospodárstve tak boli bez rozhodnutia vlastníkov zriadené na ich pozemkoch stavby a urobené dlhodobé zmeny vo využití a v organizácii pôdneho fondu, v dôsledku čoho nie vlastnícke hranice pôvodných pozemkov v teréne zreteľné, a v poľnohospodárstve sa vytvorili organizačné štruktúry hospodársky spájajúce pozemky a majetkové hodnoty na ich využitie v rôznom vlastníckom režime a tento stav bol v zásade, pri istom vzraste počtu poľnohospodárskych podnikov, zachovaný aj po privatizácii a inej vlastníckej reštrukturalizácii poľnohospodárskej výroby.
Nepriaznivý stav pozemkového vlastníctva bol sprevádzaný aj neúplnosťou a nedokonalosťou jeho verejnej evidencie, či ide o evidenciu pozemkov alebo právnych vzťahov k nim, opäť znásobený dôrazom na evidenciu užívacích vzťahov a pozemkov v hospodársky využívanom stave. Prebiehajúca obnova evidencie ešte nie je ukončená.
Pri evidovaných 2,4 mil. ha poľnohospodárskej pôdy sa odhaduje, že pôvodných pozemkov je asi 5,5 mil. o priemernej výmere jedného pozemku 0,45 ha a s priemerným počtom 12 15 spoluvlastníkov. Na zlúčených pozemkoch hospodári asi 2.800 právnických osôb (celkom na 1,8 mil. ha) a 20 tis. jednotlivo hospodáriacich roľníkov. Všeobecná evidencia uzavretých nájomných zmlúv neexistuje; Slovenský pozemkový fond prenajíma vyše 500 tis ha vo vlastníctve štátu a neznámych osôb na základe vyše 2.500 zmlúv.
Nadväzne na uvedené sa nájomné vzťahy preto uskutočňujú v rámci hraníc hospodárskeho využívania poľnohospodárskych plôch s doplnením viac alebo menej určitých vlastníckych údajov v nájomných zmluvách. Aj tvorba identifikačného systému pre poľnohospodárske parcely, ktorý je podmienkou pre prijímanie platieb zo zdrojov a sleduje predovšetkým zistenie skutočného užívania pôdy, sa aj s ohľadom na stav evidencie pozemkov, nebuduje na báze katastrálnych parciel, ale plôch s viac menej stabilnými prirodzenými hranicami , tzv. fyzických blokov.

II. Nájom poľnohospodárskych pozemkov sa spravuje všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy 663 684 Občianskeho zákonníka) a v určitom rozsahu ustanoveniami § 22 ods. 2 až 6, 8 a 9 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Na základe § 22 ods. 9 zákona č. 229/1991 Zb. a § 879a Občianskeho zákonníka bolo vydané nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení nariadenia vlády č. 262/2001 Z. z. Úprava nariadenia vlády je na jednej strane limitovaná medzami zákonnej úpravy a na druhej strane je použitie úpravy tejto právnej sily na reguláciu takýchto právnych vzťahov nevhodné, preto navrhovaná úprava od neho upúšťa.
Všeobecná úprava nájomnej zmluvy a nájomného pomeru, použiteľná na všetky druhy nájmu, bola do Občianskeho zákonníka 663 684) zaradená zákonom č. 509/1991 Zb. V značnej miere je obsahovo prevzatá z úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku z roku 1950. Ten, hoci inak v úprave nájmu dosť nadväzoval na pôvodnú unifikačnú osnovu čsl. Občianskeho zákonníka a ďalšie návrhy rekodifikácie občianskeho práva (obsahujúce v tejto veci, i keď početné, v podstate len spresnenia vtedajšieho platného práva), nemal špeciálnych ustanovení pre árendálnu zmluvu.
Občiansky zákonník z roku 1950 bol vytvoril jednotný typ nájomnej zmluvy, zahŕňajúci aj tzv. árendálnu zmluvu, ktorá bola v dovtedajšom práve na našom území osobitným zmluvným typom, použiteľným práve pre poľnohospodárske nehnuteľnosti. Vymedzil základné rozlíšenie nájmu a árendy, keď umožňoval dohodnúť buď dočasné užívanie veci alebo branie úžitkov (požitkov) z prenajatej veci, či oboje, no hovorí len o nájomnej zmluve. Zo špeciálnych ustanovení pre árendu prevzal len úpravu platenia nájomného a odpustenia a zliav pre prípad nájmu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov a špeciálnu úpravu záložného práva prenajímateľa nehnuteľnej veci na zabezpečenie nájomného. Obsahovo zhodná je aj úprava súčasného Občianskeho zákonníka.
Samostatnosť árendálnej zmluvy a odchýlky špeciálnych ustanovení právnej úpravy pre árendálnu zmluvu od všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy plynú z toho, či na dosiahnutie nájmom sledovaného (hospodárskeho alebo iného) účelu nájmu stačí prenajatú vec užívať bez ďalšieho alebo sa vyžaduje určité úsilie a pričinenie užívateľa (árenda), pri ktorom je účelom užívania požívanie predmetu nájmu, branie úžitkov z neho, najmä plodov.
Od toho sa potom odvíja v prvom rade rozsah oprávnení nájomcu: prosté užívanie (uti) pri nájomnej zmluve a pri árendálnej zmluve branie plodov z plodonosnej veci (frui), napr. niektoré prípady tzv. kúpy budúcej úrody, keď sa plodonosný predmet prenechá inému, aby ako poberateľ požitkov zobral napr. úrodu, alebo, a to spravidla, užívanie a požívanie (uti, frui) a na ne nadväzuje rozdelenie zodpovednosti zmluvných strán za udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na používanie na účel nájmu a znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v použiteľnom stave, ako aj špecifické riešenia pre platenie, odpustenie a zľavy nájomného a niektoré prípady pri skončení nájmu.
Schválený legislatívny zámer Občianskeho zákonníka zachováva členenie právnej úpravy nájmu na všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy a na osobitné nájmy podľa predmetu a účelu nájmu.
Podľa legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka, zákon rozlíši nájom (užívanie veci) a árendu (požívanie veci) a osobitne upraví nájom pozemku a vzhľadom na špecifiká, ktoré vznikajú pri využívaní pozemkov na poľnohospodárske účely, zvlášť sa upraví poľnohospodársky nájom pozemku (vrátane osobitných spôsobov zániku nájmu a dĺžky výpovedných lehôt).
Podľa programového vyhlásenia vlády sa legislatívny zámer rekodifikácie súkromného práva ešte dopracovať a na jeho základe vypracovať dlhodobý plán postupného vypracovania nových právnych predpisov. V legislatívnom procese sa majú pripraviť návrhy

na zosúladenie osobitných právnych úprav súkromného práva so všeobecnou úpravou súkromného práva.
Navrhované doplnenie úpravy árendálnej zmluvy do právneho poriadku nadväzuje na ciele schváleného legislatívneho zámeru zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a korešponduje so zámermi rekodifikácie občianskeho práva; nepoužíva pritom termín árenda ale zachováva terminológiu platného Občianskeho zákonníka.
Návrh predstavuje doplnenie všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy špeciálnymi ustanoveniami obsahujúcimi odchýlky pre tradičné vymedzenie árendálnej zmluvy, osobitne pre nepodnikateľské poľnohospodárske nájmy a osobitne na účely podnikateľské, vrátane nájmu podniku alebo jeho časti.
III. Návrh usiluje o zohľadnenie špecifík predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov a o vyváženú úpravu postavenia účastníkov nájomného pomeru, ako aj o ochranu verejných záujmov spojených s pozemkami pri ich využívaní v poľnohospodárstve a lesníctve. Tak zapadá do zámerov programového vyhlásenia vlády: podporiť doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde a rozvoj trhu s pôdou, podporiť hospodárne využívanie potenciálu poľnohospodárskej pôdy pri plnom rešpektovaní eklogických požiadaviek a podporiť intenzívnu ekonomickú poľnohospodársku výrobu.
Vytvára vhodné právne podmienky pre moderné poľnohospodárstvo a lesníctvo pri dodržaní požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja a pre spravodlivú účasť nájomcov a prenajímateľov na spoločensky (trhovo) uznanom výnose z riadneho hospodárenia s predmetom nájmu.
Navrhovaný zákon tak môže prispievať k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, ktorými sú, na strane prenajímateľa ústavné právo na vlastníctvo (Čl. 20) a právo na inú zárobkovú činnosť (Čl. 35 ods. 1 a 2) a na strane nájomcu právo na podnikanie (Čl. 35 ods. 1 a 2).
IV. Problematika nájmu pozemkov nie je v práve Európskej únie upravená. Zákonodarstvo európskych krajín používa popri všeobecnej úprave nájomnej a árendálnej zmluvy aj špeciálnu úpravu poľnohospodárskych nájmov.
Špeciálne poľnohospodárske nájomné právo je zamerané hlavne na využitie predmetu nájmu v podnikaní nájomcu a týka sa jednotlivých pozemkov i celých hospodárstiev. Aj keď zákonodarstvo jednotlivých krajín vykazuje významné rozdiely v intenzite a v spôsoboch regulácie, v ňom isté spoločné črty. Regulácia smeruje prevažne na zachovanie účelu nájmu, vrátane obnovy hospodárskej rovnováhy zmluvných strán pri zmene pomerov, za ktorých bola zmluva uzavretá a vo viacerých krajinách zohľadňuje aj štrukturálne vplyvy zmien obhospodarovateľa pôdy na agrárny sektor (vytváranie a zachovanie výkonných poľnohospodárskych podnikov).
Ustanovenie doplňujúcich podmienok pre vznik nájmu (ak sa používa) slúži ako regulácia vstupu do odvetvia: obmedzovaním veľkosti plochy v nájme, obmedzovaním počtu hospodárstiev založených na nájme, v rukách jednej osoby, predpísaním osobitných osobných predpokladov nájomcu (odborné požiadavky, vzdialenosť bydliska nájomcu od predmetu nájmu a pod.), administratívny súhlas k vzniku nájmu (zmluvy štátom evidované alebo kontrolované). S touto témou súvisí aj úprava podmienok zmeny osoby nájomcu (podnájom, právne nástupníctvo v nájme pri smrti nájomcu a pod.) a priznanie predkupného práva nájomcovi a ochrana nájmu pri zmene vlastníctva predmetu nájmu.
Pravidelne sa vyskytujú úpravy na umožnenie riadneho hospodárenia na predmete nájmu a ochrana nákladov nájomcu urobených na ten účel a na zlepšenie predmetu nájmu.

Tieto úpravy sa týkajú trvania nájmu (minimálna doba nájmu, dôvody a lehoty na jednostranné skončenie nájmu, obnova a predĺženie nájmu), podmienok zmeny predmetu nájmu (so súhlasom prenajímateľa alebo súdu alebo štátnej správy) a vymedzenia nároku na náhradu neamortizovaných nákladov pri predčasnom skončení nájmu.
Nájomné je buď rôznymi spôsobmi regulované alebo neregulované a priznáva sa právo na zmenu výšky nájomného pri zmene ustanovených okolností po vzniku nájmu.
V.V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa nepredpokladá vytvorenie nových orgánov dozoru nad dodržiavaním ustanovení zákona.
Schválenie a vykonávanie predloženého návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet ani tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe ani na životné prostredie.Návrh zákona je v súlade s Ústavou a medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nebol predložený Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR v zmysle zákona č. 166/1999 Z. z., nakoľko problematika návrhu sa netýka oblastí ustanovených v § 3 cit. zákona.
Ministerstvo financií SR v rámci pripomienkového konania listom z 13.6.2003 č. 11758/2003-81 zaujalo stanovisko, že berie na vedomie, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov
3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Nie je prioritou podľa screeningu 2001 a nie je prioritou podľa NPAA. Návrh zákona patrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.
Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky.
4. Problematika návrhu zákona nie je v práve ES/EÚ upravená.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ.
6. Gestor (spolupracujúce rezorty):
Bezpredmetné.
7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ:
Bez účasti expertov.
Osobitná časť
K Čl. I
K § 1
 
Všeobecná úprava nájmu pozemku na poľnohospodárske účely by mala byť dostatočným právnym prostredím pre skôr krátkodobé, jednorazové a príležitostné nájmy menších a ucelených plôch.
Na zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa samozrejme použijú aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Ustanovení predpisov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a povinností z nich vyplývajúcich sa navrhovaný zákon samozrejme nedotýka.
K § 2
 
Osobitné ustanovenie k § 663 Občianskeho zákonníka vyjadruje rozdielny rozsah oprávnení nájomcu ohľadne úžitkov predmetu nájmu, vyplývajúci z účelu nájmu.
K § 3
 
Všeobecná úprava poľnohospodárskeho nájmu v navrhovanom zákone upraví základnú odchýlku ohľadne znášania obvyklých nákladov spojených s užívaním pozemku oproti všeobecnej úprave nájomnej zmluvy.
Osobitné ustanovenie k § 664 a 665 Občianskeho zákonníka o rozdelení zodpovednosti zmluvných strán za udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na používanie na účel nájmu a znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v použiteľnom stave, nadväzuje navrhovanú úpravu rozsahu oprávnení nájomcu.
Možnosť odchylnej zmluvnej úpravy pamätá napr. na niektoré prípady tzv. kúpy budúcej úrody, keď sa plodonosný predmet prenechá inému, aby ako poberateľ požitkov z nej len zobral napr. úrodu.

K § 4
 
Bezo zmeny sa preberá úprava doterajšieho § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka o čase platenia nájomného z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov, ako to zodpovedá potrebám a zvykostiam hospodárskeho života.
K § 5
 
Ak je obsahom nájomnej zmluvy právo nájomcu brať z prenajatej veci úžitky (privlastňovať si ich), je nájomné odplatou za toto branie úžitkov a preto, ak sa ono stane celkom alebo sčasti nemožným a predmet nájmu takto nespôsobilým na účel nájmu, je namieste, aby nájomca vôbec alebo sčasti neplatil nájomné. Obdobne ak vynaložené náklady presiahnu výnosy zo získaných úžitkov pre všeobecný pokles úrody.
Nie celkom výstižné a oproti staršiemu právu užšie ustanovenie Občianskeho zákonníka o vadách prenajatej veci 673 a 674) interpretuje nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z. vydané na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 22 ods. 9 písm. b/ zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov; podľa § 5 citovaného nariadenia je takou vadou najmä živelná pohroma alebo iná nepredvídateľná udalosť objektívnej povahy nezavinená nájomcom, ktorá poškodí predmet nájmu tak, že sa nedá využívať na účel nájmu alebo iba obmedzene.
Návrh v modifikovanej podobe preberá súčasnú úpravu odpustenia a zliav nájomného z Občianskeho zákonníka (§ 673 a 674) a z nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.
Právo na odpustenie alebo na zľavu z nájomného sa uplatní podľa všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy (§ 675 Občianskeho zákonníka).
K § 6
 
Bez obsahovej zmeny sa preberá ustanovenie § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Možnosť dohody prenajímateľa s nájomcom o zrušení nájomnej zmluvy doojednanej na dobu neurčitú podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka zostáva nedotknutá.
K § 7 až 14
 
Národohospodársky významná väčšina výmery poľnohospodárskej pôdy používanej na poľnohospodársku výrobu je dlhodobo v nájme podnikateľov v poľnohospodárstve.
Využitie pôdy na poľnohospodársku výrobu vyžaduje rozsiahle výdavky na udržiavanie, obnovu a zvyšovanie úrodnosti pôdy, na výkonnú techniku pre rastlinnú výrobu, dopravu a manipuláciu a na stavby a infraštruktúru.
Trvanie nájmu primerané výrobno-hospodárskym cyklom je prirodzeným záujmom nájomcu. Pri zachovaní hospodárskej rovnováhy zmluvných strán je tiež prirodzeným záujmom tých prenajímateľov, ktorým nie je dostupný iný spôsob ekonomického využitia ich vlastníckeho práva k pozemku.
Pre samotné vytváranie biologického majetku nie je rozhodujúce, či podnikateľ pôdu na riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov využíva na základe vecného (vlastníckeho) alebo obligačného (nájomného) práva. Pre posudzovanie finančnej situácie a výnosovosti podniku, vrátane jeho úverovej spôsobilosti, nie je ale bez významu ovládanie pozemku alebo jeho budúcich úžitkov podnikom v čase, primerane povahe týchto procesov a dostupným technológiám rastlinnej a živočíšnej výroby a pravdepodobnosť, že budúce úžitky budú plynúť podniku. V tomto kontexte je podstatné, či právne podmienky ovládania pôdy a jej úžitkov na základe nájmu bránia alebo nebránia vkladom do pôdy a riadnemu hospodáreniu

na nej a či nájomca možnosť plného využitia investícií, ktoré do pôdy vloží na udržanie a zlepšenie úrodnosti pôdy;
Ak ísť o dlhodobejšie trvanie nájmu, je potrebné všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy doplniť o úpravu právneho mechanizmu pre prípad, že dodatočne nastanú okolnosti, ktoré vedú k podstatnej zmene rovnováhy v plneniach zmluvných strán v dôsledku zmeny nákladov na získavanie úžitkov z predmetu nájmu alebo zmeny hodnoty týchto úžitkov, ktorý by neviedol k skončeniu nájmu ale k zmene záväzkov tak, aby došlo k obnoveniu rovnováhy zmluvy a udržanie účelu zmluvy pre obe zmluvné strany.
Postavenie zmluvných strán na ktoré sa vzťahuje táto časť navrhovaného zákona je podstatne ovplyvnené dôsledkami neusporiadania pozemkového vlastníctva a oddelenosti vlastníctva pozemkov a ostatných majetkových hodnôt potrebných na poľnohospodársku výrobu. Na jednej strane prenajímatelia, ktorí v podstatnej časti nemajú možnosť alebo záujem hospodáriť na vlastných pozemkoch a na druhej strane producenti, ktorí na hospodárske využitie svojho majetku potrebujú pôdu, ktorú nevlastnia vôbec alebo v dostatočnej výmere. To obmedzuje možnosti výberu oboch a vystavuje ich istej odkázanosti a závislosti a tak vyvoláva zreteľa hodnú nevýhodu, ktorá v modernom zákonodarstve pripúšťa právnu preferenciu takejto znevýhodnenej zmluvnej strany, modifikujúcu princíp formálnej rovnosti strán.
Ak prenajatý pozemok slúži na prevádzkovanie podniku nájomcu, stáva sa právo nájmu zložkou podniku, ako právo patriace podnikateľovi, ktoré slúži na prevádzkovanie podniku.
Poľnohospodárstvo (poľnohospodárska činnosť) je v návrhu ponímané v zmysle štatistických klasifikácií a medzinárodných účtovných štandardov, ktoré ho charakterizované ako riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov na základe využitia pôdy a ďalších prírodných, ako aj industriálnych faktorov, zahŕňajúcich biologickú transformáciu (kvantitatívne a kvalitatívne zmeny) biologického majetku (živé zviera alebo rastlina). k nemu priraďované aj s ním súvisiace služby.
Osobitné ustanovenie k § 663 Občianskeho zákonníka navrhuje reguláciu doby nájmu.
Investičné vklady do pôdy majú životnosť 15 20 rokov, poľnohospodárska technika 6 12 rokov, trvalé porasty 12 rokov od prvého roku plodnosti, stavby pre poľnohospodársku výrobu sa daňovo odpisujú 20 rokov.
S prihliadnutím na to a na istý význam v platnom zákonodarstve pripisovaný päťročnému nájmu, pre prípad, že prenajatý pozemok slúžiť na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, navrhuje sa minimálna doba trvania nájmu na 5 rokov, pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju vypovedať pred uplynutím tejto lehoty. Zároveň treba ustanoviť aj hornú hranicu doby nájmu.
S prihliadnutím na dlhodobejšie trvanie nájmu je navrhovaný rozsah starostlivosti nájomcu prirodzene väčší ako podľa navrhovanej všeobecnej úpravy poľnohospodárskeho nájmu v prvej časti navrhovaného zákona.
Kým navrhovaná subsidiárna úprava v § 3 predpokladá v prvom rade zmluvné určenie účelu zmluvy a naň nadväzujúci rozsah povinností nájomcu, v tomto ustanovení sa navrhuje v odseku 1 kogentne ustanoviť účel využívania predmetu nájmu a v odseku 2 udržiavaním predmetu nájmu v spôsobilom stave zaťažuje nájomcu. Pre nájomcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov ustanovujú určité povinnosti pri hospodárení na nich aj predpisy na ich ochranu ako prírodných zdrojov a zložiek životného prostredia; návrh na ne odkazuje.
Návrh upúšťa od používania výrazu „starostlivosť riadneho hospodára“ 22 ods. 6, ods. 9 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb., § 2 nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z.) a pridržiava sa terminológie všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy („užívať vec riadnym spôsobom“).
Rozdelenie nákladov pri poľnohospodárskom využití pozemku medzi prenajímateľa a nájomcu plynie z vymedzenia práv, ktoré nájomca nadobúda z nájomnej zmluvy.
Nájomca prirodzene znáša náklady na výkon svojho práva brať úžitky z prenajatej veci (na branie úžitkov: na zber úrody alebo na inú exploatáciu biologického majetku).

Riadne užívanie poľnohospodárskeho pozemku, ktorého výsledkom je vznik úžitkov, zahŕňa aj bežné obnovenie a udržiavanie produkčných schopností užívaného pozemku a v tomto rozsahu aj znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na poľnohospodárske využitie.
Pre nájomcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov ustanovujú určité povinnosti pri hospodárení na nich aj predpisy na ich ochranu ako prírodných zdrojov a zložiek životného prostredia, ktorých dodržiavanie je podľa citovaného nariadenia vlády základom starostlivosti riadneho hospodára.
Navrhovaná úprava v odseku 3 sa nedotýka postavenia prenajímateľa ako účastníka administratívneho konania napr. o pozemkových úpravách alebo o zmene využitia územia.
Vymedzenie práva na odpustenie alebo zľavu nájomného pre mimoriadne okolnosti vedie k spravodlivému rozdeleniu strát pri nájme pozemkov medzi stranami z dôvodov, ktoré majú v podstate povahu vyššej moci. Pri dlhodobom využití prenajatého pozemku na podnikateľsky vykonávanú poľnohospodársku výrobu je namieste reflektovať aj významnú zmenu hospodárskych pomerov alebo obmedzujúcich vplyvov opatrení na ochranu prírody a pod.
Právo na odpustenie alebo na zľavu nájomného umožňuje riešiť jednorazové nepriaznivé vplyvy na výnosy z prenajatého pozemku, pričom výška nájomného zostáva pre budúcnosť nezmenená. Je namieste, aby obom zmluvným stranám bolo priznané zákonné právo na úpravu (nové určenie) výšky nájomného a pre ten prípad ustanovené skutočnosti rozhodujúce pre zvýšenie alebo zníženie výšky nájomného, ak si strany takúto tzv. kĺzavú doložku nedohodnú, pričom to bude aj interpretačné pravidlo ak si ju dohodnú bez určenia týchto kritérií.
Väzba dodatočnej úpravy na regulované nájomné alebo cenový index poľnohospodárskych výrobkov je známa z viacerých európskych krajín. Úroveň obvyklých cien je všeobecnou zásadou.
Navrhovanej úprave dĺžky nájmu sa prispôsobuje aj obnovenie nájomnej zmluvy na základe tzv. tichého súhlasu druhej strany dojednanej na určitú dobu (osobitné ustanovenie k § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a beh výpovednej lehoty ak ide o nájom na neurčitú dobu.
V odseku 3 sa preberá ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Pre budúcnosť nie je potrebné preberať výpovedné dôvody pre zmluvný i tzv. zákonný nájom ustanovené na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 22 ods. 9 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. nariadením vlády č. 208/1994 Z. z. 6), nakoľko kryté dôvodmi odstúpenia od nájomnej zmluvy podľa všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy 679 Občianskeho zákonníka).
Odstránenie informačnej asymetrie na trhu nájmov poľnohospodárskych pozemkov vyžaduje vytvorenie právnych základov pre uchovávanie relevantných informácií.
Návrh ponecháva nedotknutú bezformálnosť nájomnej zmluvy podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka, zavádza však povinnosť písomného potvrdenia o obsahu zmluvy, ktorou, primerane okolnostiam, zaťažuje nájomcu. Okrem účinkov na právnu istotu strán je písomná forma významná aj s ohľadom na zavádzanú možnosť zmien výšky nájomného, i s ohľadom na potrebu nájomcom vedenej evidencie pozemkov v nájme, na ktorých hospodári, pre potreby evidencie ceny nájmu a pre potreby evidencie plôch, na ktorú sa viaže štátna podpora pre poľnohospodárstvo.
Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v § 16 ods. 6 ustanovuje povinnosť nájomcov viesť evidenciu pozemkov, na ktoré sa vzťahuje, pričom pokiaľ ide o poľnohospodárske pozemky, odkazuje na nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z., ktoré jednak žiadnu evidenciu neupravuje a jednak sa navrhuje zrušiť. Preto sa zavádza základný obsah evidencie a splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu. Evidencia bude nadväzovať na súbory geodetických a popisných informácií katastra nehnuteľností

a požiadavky identifikačného systému pre poľnohospodárske parcely zavádzaného v súvislosti s vytváraním podmienok pre prijímanie platieb zo zdrojov EÚ.
Podľa vymedzenia predmetu úpravy zákona o cenách (zákon č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa tento zákon vzťahuje aj na cenu nájmu 1 ods. 1), úprava cenovej evidencie a cenových informácií však nezohľadňuje stav v oblasti nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely. Navrhuje sa preto rozšíriť povinnosti na úseku cenovej evidencie a cenových informácií aj na nájomcov pozemkov.
S ohľadom na navrhovanú úpravu dodatočného zníženia alebo zvýšenia nájomného sa navrhuje zaviesť zverejňovanie potrebných informácií, ktoré by umožnilo sfunkčniť tento mechanizmus a predísť komplikovaným sporom o výšku nájomného.
K § 15 až 19
 
Podnik je špecifickým predmetom obchodnoprávnych vzťahov 5 Obchodného zákonníka) a nová úprava záložného práva umožnením zriadenia záložného práva robí podnik predmetom právnych vzťahov aj v pôsobnosti Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od zmluvy o predaji podniku 476 Obchodného zákonníka), zmluva o nájme podniku, ako jedna z právnych foriem dispozície podnikateľa s podnikom, nie je zákonom upravená ako osobitný zmluvný typ. Splnomocňovacie ustanovenie § 22 ods. 9 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov umožnilo vydať nariadením vlády bližšiu úpravu uzatvárania nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskeho podniku alebo jeho časti a jej náležitosti. Táto úprava je v § 8 až 10 nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.
Právo poľnohospodárskych nájmov vo viacerých európskych krajinách pozná popri nájme jednotlivých poľnohospodárskych pozemkov alebo ich súboru aj nájom celých roľníckych hospodárstiev (fariem). Zmluvu o nájme podniku pozná aj české obchodné právo.
Zhodne s poňatím členenia úpravy nájmu v legislatívnom zámere Občianskeho zákonníka na všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy a na osobitné nájmy podľa predmetu a účelu nájmu, by mala pre nájom podniku platiť všeobecná úprava nájomnej zmluvy a doplňujúca špeciálna úprava vyplývajúca z osobitostí tohto predmetu právnych vzťahov.
K § 20 až 21
 
Použitie navrhovanej úpravy na nájom lesných pozemkov vyžaduje určité odchýlky od poľnohospodárskych nájmov, odôvodnené špecifikami predmetu a účelu nájmu ako sa navrhuje.
K § 22 až 25
 
Prechodné ustanovenia koncipované na princípe bežne používanej tzv. nepravej retroaktivity, pričom zaručujú pri nájme, ktorý vznikol zo zákona vlastníkovi, určité nájomné.
K Čl. II
Nadväzne na navrhovanú úpravu v Čl. I sa navrhujú všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku vypustiť ustanovenia o platení nájomného z poľnohospodárskych a lesných pozemkov a o odpustení nájomného a o zľave z nájomného pri takýchto nájmoch.

K Čl. III
K bodu 1
 
Ak sa vlastníci a nájomcovia dohodnú, mohli by nájomcovia byť vlastníkmi trvalých porastov, ktoré vysadia. Toto bude platiť výlučne vtedy, ak nájomná zmluva bude takého ustanovenia obsahovať.
K bodom 2 a 3
 
Navrhujú sa vypustiť ustanovenia obsahovo prevzaté do návrhu.
K Čl. IV
Účinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. januára 2004.
Bratislava, 20. augusta 2003
Predseda vlády Slovenskej republiky
Mikuláš D z u r i n d a , v. r.
Minister pôdohospodárstva
Slovenskej republiky
Zsolt S i m o n , v. r.
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore