Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov 504/2003 účinný od 01.07.2019 do 30.04.2021

Platnosť od: 02.12.2003
Účinnosť od: 01.07.2019
Účinnosť do: 30.04.2021
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Poľnohospodárstvo a potravinárstvo, Lesy a lesné hospodárstvo, Nehnuteľnosti, Záväzkové a zmluvné právo
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST16JUD228DS15EUPP2ČL15

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 504/2003 s účinnosťou od 01.07.2019 na základe 158/2019

Legislatívny proces k zákonu 158/2019
Legislatívny proces k zákonu 504/2003

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 158/2019, dátum vydania: 06.06.2019

1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) na základe úlohy B. 2 uznesenia vlády SR č. 558 zo 7.12.2016 k „Návrhu komplexného organizačného, finančného a legislatívneho riešenia problémov, ktoré spomaľujú transformáciu vlastníckych a užívateľských vzťahov k lesným pozemkom, vrátane náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov“.
Návrh zákona predstavuje časť pôvodného „návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“, ktorý bol do pripomienkového konania (LP/2018/429 v dňoch 22.6.-13.7.2018) predložený na základe úlohy č. 7 na mesiac december z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 ako aj na základe vyššie uvedenej úlohy B. 2 uznesenia vlády SR č. 558 zo 7.12.2016. Keďže však k tomuto pôvodnému návrhu ostali neodstránené niektoré rozpory s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a jedna hromadná pripomienka, predkladateľ prepracoval pôvodný návrh a zúžil ho len na zmeny vyplývajúce z vyššie uvedenej úlohy B. 2 uznesenia vlády SR č. 558 zo 7.12.2016. Zvyšná časť pôvodného návrhu bude predložená na rokovanie poradných orgánov vlády a na rokovanie vlády ako samostatný návrh po odstránení pretrvávajúcich rozporov.
Predkladaný návrh zákona v článku I. mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“), v článku II. mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v článku III. zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nájme“) a v článku IV. mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“).
V článku I. návrhu zákona je, v nadväznosti na úlohu B.2 uznesenia vlády SR č. 558 zo 7.12.2016, navrhnutá úprava niektorých ustanovení zákona o pôde. Ten, v čase svojho vzniku (účinnosť od 24.6.1991) určil, že nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzniká k poľnohospodárskej pôde a k lesným pozemkom „nájomný vzťah zo zákona“ (§ 22). Nesúlad medzi zákonom o lesoch a podmienkami zákona o pôde viažucimi sa k spôsobu ukončenia nájmu zo zákona spôsobuje v praxi množstvo problémov. Úpravami v zákone o pôde sa mení znenie jeho § 22 a § 22a, tak, aby proces ukončenia nájmu lesných pozemkov zo zákona a postup povinných a oprávnených osôb bol podrobnejšie a jednoznačnejšie konkretizovaný. Zmeny a úpravy v zákone o pôde sú navrhnuté v nadväznosti na úpravu zákona o lesoch a vytvárajú podmienky pre urýchlenie ukončenia reprivatizačného procesu. Citované uznesenie vlády určilo aj povinnosť vydania všeobecne záväzného právneho predpisu na určenie výšky nájomného za „nájom zo zákona“; súčasťou predkladaného materiálu je aj návrh takéhoto predpisu, ktorý umožní jednoducho a pritom exaktne určiť výšku nájomného k lesnému pozemku. Návrh úpravy zákona o pôde je spolu s úpravou zákona o lesoch spracovaný tak, aby navrhovaná právna úprava poňala a naplnila všetky ciele a úlohy, ktoré boli uvedené v materiáli schválenom vládou SR uznesením č. 558 zo 7.12.2016.
Článok II., v nadväznosti na zmeny v zákone o lesoch, mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Článok III. návrhu zákona rieši úpravu súčasného znenia zákona o nájme tak, že problematika nájomných vzťahov k lesným pozemkom je z obsahu tohto zákona vyňatá.
2
Táto problematika je následne samostatne rozpracovaná v rámci novely zákona o lesoch.
Návrh zákona v článku IV. mení a dopĺňa zákon o lesoch tak, aby kontinuita so zmenami navrhovanými v článku I. v zákone o pôde bola vzájomne koordinovaná v súlade cieľmi a úlohami, ktoré boli uvedené v materiáli „Návrh komplexného organizačného, finančného a legislatívneho riešenia problémov, ktoré spomaľujú transformáciu vlastníckych a užívateľských vzťahov k lesným pozemkom, vrátane náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov“, schválenom vládou SR uznesením č. 558 zo 7.12.2016.
V tomto kontexte sa zmeny a úpravy zákona o lesoch týkajú najmä oblasti odborného obhospodarovania lesa, v rámci ktorej sa umožňuje, za určitých podmienok, obhospodarovanie lesa viacerými obhospodarovateľmi aj na výmere menšej ako 0,5 ha. V nadväznosti na túto skutočnosť sa upravili kompetencie odborných lesných hospodárov a precizovala sa problematika a proces evidencie lesných pozemkov. Upravili sa niektoré ustanovenia na úseku hospodárskej úpravy lesa, v rámci ktorých sa zadefinoval postup rozdelenia jednotky priestorového rozdelenia lesa pre jednotlivých drobných obhospodarovateľov lesa, upravil sa postup vydávania výpisov z programu starostlivosti o les a precizovali sa niektoré ustanovenia súvisiace s osobou vyhotovovateľa programu starostlivosti o les. Osobitnú časť návrhu zákona v článku IV. tvorí novo doplnený diel 9, ktorým sa v nadväznosti na špecifiká lesného hospodárstva rozpracovala problematika nájomných vzťahov k lesným pozemkom. Pri úprave týchto nájomných vzťahov sa zároveň zadefinovali postupy a princípy pri podielových spoluvlastníkoch prenajímaného pozemku. Okrem uvedených všeobecných náležitostí nájomných vzťahov k lesným pozemkom, návrh upravuje aj ďalšie špecifiká nájomného vzťahu k lesným pozemkom vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve neznámych vlastníkov a aj špecifiká nájomného vzťahu k lesným pozemkom dotknutým realizáciou projektu pozemkových úprav. Predkladaný návrh zákona zavádza aj inštitút osobitného obhospodarovania lesa, pričom tento inštitút odstraňuje právne vákuum v tejto oblasti.
Uvedené návrhy sú spracované s ohľadom najmä na drobného vlastníka lesných pozemkov a jeho práva v kontexte na špecifikum lesného hospodárstva a lesného majetku ako takého a aj s ohľadom na ústavnú ochranu lesných pozemkov. V tomto zmysle sa v predkladanom návrhu zapracovali aj niektoré poznatky z aplikačnej praxe. Ide najmä o oblasť ochrany lesných pozemkov ktorej prehodnotením a návrhom úprav niektorých ustanovení sa umožní jednoznačná, prehľadná a jednoduchšia ochrana lesných pozemkov, vrátane zjednodušenia súvisiacich postupov a konaní. Zároveň sa upravuje aj oblasť odborných spôsobilostí v lesníctve a v nadväznosti na navrhované zmeny sa primerane upravili aj kompetencie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva.
Komplexné riešenie problematiky prinavracania vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom vyžaduje riešiť aj problematiku pozemkových úprav. V rámci tohto materiálu sa však zmena a doplnenie zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov nenavrhuje, pretože v rámci rozpracovania programového vyhlásenia vlády SR na podmienky rezortu pôdohospodárstva sa predpokladá vypracovanie návrhu nového zákona o pozemkových úpravách riešiaceho problematiku pozemkových úprav v ich celej šírke, nielen na lesných pozemkoch.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi aktmi Európskej únie.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie
a)v primárnom práve
čl. 191 až 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
b)v sekundárnom práve
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení,
gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,
bezpredmetné
b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
Európska komisia voči Slovenskej republike začala v súlade s článkom 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie pod č. 2018/4076. Dôvodom na začatie predmetného konania je údajný nesúlad vnútroštátnej právnej úpravy so smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 206, 22. 7. 1992) v platnom znení, ktorý sa týka najmä programu starostlivosti o lesy a náhodnej ťažby a taktiež nesprávne uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010) v platnom znení, pokiaľ ide o hlucháňa hôrneho. Ustanovenie, ktorým sa nesúlad s právom EÚ odstraňoval, je predmetom neodstráneného rozporu s MŽP SR vo veci zásadnej pripomienky uplatnenej k pôvodnému návrhu.
c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.
bezpredmetné
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Úplne
4
Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky



Materiál nelegislatívnej povahy



Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu



Transpozícia práva EÚ


Termín začiatku a ukončenia PPK
18.05.2018 - 01.06.2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*
22.6.-13.7.2018

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
december 2018

2.Definovanie problému

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) na základe úlohy na základe úlohy B. 2 uznesenia vlády SR č. 558 zo 7.12.2016 k „Návrhu komplexného organizačného, finančného a legislatívneho riešenia problémov, ktoré spomaľujú transformáciu vlastníckych a užívateľských vzťahov k lesným pozemkom, vrátane náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov“.
Návrh zákona v článku I. rieši úpravu zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“), v článku II. Upravuje sadzobník správnych poplatkov v nadväznosti na úpravu niektorých konaní a v článku III. sú uvedené zmeny v zákone č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nájme“) vyplývajúce z vyňatia oblasti nájmu lesných pozemkov z tohto zákona. Článok IV. obsahuje novelizáciu ustanovení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“), vrátane problematiky nájmu lesných pozemkov.

3.Ciele a výsledný stav

Návrh zákona, v nadväznosti na úlohu B.2 uznesenia vlády č. 558 zo 7.12.2016, v článku I. upravuje znenie zákona o pôde s cieľom zabezpečenia takého právneho prostredia, ktoré určí postup vlastníkov (oprávnených osôb) aj doterajších užívateľov (povinných osôb) lesných pozemkov v procese prinavracania užívacích práv k lesným pozemkom, pri súčasnom rešpektovaní zákona o lesoch a špecifík lesného hospodárstva. Návrhom novely zákona o pôde sa upravuje znenie § 22 a § 22a. Na zmeny a úpravy v zákone o pôde nadväzujú navrhované úpravy zákona o lesoch tak, aby sa vytvorili podmienky pre urýchlenie ukončenia reprivatizačného procesu.
V článku III. v rámci úprav a zmien zákona o lesoch reaguje na poznatky z aplikačnej praxe a požiadavky vlastníkov, obhospodarovateľov lesov, ako aj orgánov štátnej správy lesného hospodárstva súvisiace s majetkovoprávnym usporiadaním lesných pozemkov. Návrh sa dotýka viacerých ustanovení zákona o lesoch, najmä oblasti evidencie lesných pozemkov a porastov podľa obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov a ich kompetencií a zasahuje sa aj do ochrany lesných pozemkov a správy lesného majetku vo vlastníctve štátu. Súčasťou zmien v zákone o lesoch je aj doplnenie jeho ustanovení o problematiku nájmu lesných pozemkov, ktorá je prebratá zo zákona o nájme a rozpracovaná na špecifiká lesného hospodárstva. Zároveň, je úprava týchto nájomných vzťahov vyňatá zo súčasného znenia zákona o nájme.

4.Dotknuté subjekty

Návrh zákona sa dotýka štátnych organizácií lesného hospodárstva, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, vlastníkov lesných pozemkov, obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov a subjektov, ktoré budú vstupovať do nájomných vzťahov k lesným pozemkom za účelom hospodárenia v lesoch.

5.Alternatívne riešenia

Alternatíva 0: zachovanie súčasného stavu – na základe poznatkov praxe, ako aj analýz uvedených v materiáli „Návrh komplexného organizačného, finančného a legislatívneho riešenia problémov, ktoré spomaľujú transformáciu vlastníckych a užívateľských vzťahov k lesným pozemkom, vrátane náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov“ schválenom uznesením vlády SR č. 558 zo 07.12.2016 je súčasný stav nevyhovujúci a je potrebné ho upraviť.
Alternatíva 1: predkladaný materiál, ktorým sa dosiahne zlepšenie stavu a ciele uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy.

6.Vykonávacie predpisy

5

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?


☒ Áno

Nie


7.Transpozícia práva EÚ

Nie

8.Preskúmanie účelnosti**

nie

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy


Pozitívne


Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy


Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

Ing. Erik Rozkopál, odbor štátnej správy lesného hospodárstva,
erik.rozkopal@land.gov.sk

Ing. Jozef Fekete, PhD., odbor štátnej správy lesného hospodárstva,
jozef.fekete@land.gov.sk


12.Zdroje

Analýza vplyvov vychádza aj z konzultácií s odbornou verejnosťou.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
Je potrebné aktualizovať termín začiatku a ukončenia PPK, keďže materiál bol predložený do PPK dňa 18.5.2018.
K doložke vplyvov a analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Komisia žiada v doložke vybraných vplyvov označiť aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, vyplývajúci z niektorých nových povinností (väčšinou administratívnych) obhospodarovateľov lesa, napr.
•Novelizačný bod 5: §4 ods. 12 – povinnosti obhospodarovateľa lesa,
•Novel. Bod 20: § 20, odseky 7 a 8 – podanie žiadosti o predĺženie lehoty na zabezpečenie lesného porastu po obnove lesa,
•Novel. Bod 25, 26: § 23 ods. 6 – nahlasovanie vzniku každej náhodnej ťažby,
•Novel. Bod 46: § 39, odseky 7 a 8: podanie žiadosti o zmene hraníc dielca rozdelením porastu,
•Novel. Bod 78: § 50c: povinnosť zverejniť ponuku na prevod lesného pozemku,
•Novel. Bod 79: § 51d, ods. 2 zaslať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámenie o zabezpečení odborného hospodárenia v lesoch a návrh na zápis do evidencie lesných pozemkov,
•Novel. Bod 109 § 68d povinnosti vyplývajúce z prechodných ustanovení, a pod.
Tieto vplyvy Komisia žiada zohľadniť i v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.3.3 Administratívne náklady.
V analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia žiada v časti 3.3.1 Priame finančné náklady uviesť zavedenie nových správnych poplatkov (čl. III – poplatky súvisiace s potvrdením o zaevidovaní obhospodarovateľov lesa), ako i zrušenie 3 správnych poplatkov, týkajúcich sa už zrejme neexistujúceho registra krmív.

6

V časti 3.2 Vyhodnotenie konzultácií Komisia žiada na záver uviesť hlavné body a výsledky konzultácií, ak sú relevantné z ohľadu vplyvu na podnikateľské prostredie, predovšetkým pripomienky neštátnych inštitúcií a vlastníkov lesa.
Komisia žiada predkladateľa o identifikáciu pozitívnych vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorú označil v Doložke vybraných vplyvov, prostredníctvom aspoň kvalitatívneho popisu v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie. Komisia má za to, že zmeny spočívajúce napríklad v:
•spresnení pojmov a postupov pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstránení nejasností pri jeho aplikácii v praxi,
•upravení a spresnení postupu vedenia evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov,
•sprísnení podmienok vykonávania náhodnej ťažby (pre riadne ťažiacich podnikateľov),
•zadefinovaní postupov a princípov pri podielových spoluvlastníkoch prenajímaného pozemku,
•spresnení ustanovení týkajúcich sa získavania odborných spôsobilostí v lesnom hospodárstve podľa zákona lesoch, najmä vo vzťahu k problematike podávania žiadostí.
•ustanovení jednoznačnej, prehľadnej a jednoduchšej ochrany lesných pozemkov, vrátane zjednodušenia a zjednoznačnenia súvisiacich postupov a konaní, a ďalšie,
ktoré predkladateľ popisuje v dôvodovej správe, by mal v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie identifikovať a kvalitatívnym popisom vysvetliť ich pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
Vo vypracovanej doložke vybraných vplyvov predkladateľ vyznačil pozitívne, ako aj negatívne vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je pozitívny vplyv súvisiaci s navrhovaným novým správnym poplatkom za vydanie potvrdenia o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov vyčíslený v rokoch 2018 až 2021 v sume 11 700 eur ročne.
Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu zákona nie sú kvantifikované vo vypracovanej analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy. Ide najmä o výdavky súvisiace s povinnosťou zabezpečovania opatrení na zabránenie šírenia škodlivých činiteľov v lesoch z chránených území a z území s výskytom chránených druhov a biotopov do okolitých lesov, ktorých realizácia sa má zabezpečiť na náklady organizácie ochrany prírody a krajiny. Ďalej z návrhu zákona vyplýva povinnosť rozšírenia webových aplikácií Informačného systému lesného hospodárstva v oblasti vedenia registrov a evidencií orgánov štátnej správy lesného hospodárstva prostredníctvom tohto informačného systému. Ide najmä o register obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov, register lesnej stráže, register ciach a iné. Krytie nákladov na rozšírenie informačného systému sa predpokladá zabezpečiť zo zdrojov Európskej únie prostredníctvom Reformného zámeru v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa. Takisto sa upravujú úlohy, ktoré súvisia s úpravou vzťahu vlastníkov k svojim lesným pozemkom v nadväznosti na doteraz neukončený reštitučný proces a riešia sa úkony pri odovzdaní užívacích práv k lesným pozemkom ich vlastníkom. Súvisiace výdavky budú kryté zo zdrojov štátnych organizácií lesného hospodárstva. Z doložky vybraných vplyvov a ani z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy navyše nie je zrejmé, či uvedené negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy sú rozpočtovo zabezpečené.
V nadväznosti na vyššie uvedené Komisia žiada v doložke vybraných vplyvov doplniť rozpočtovú zabezpečenosť negatívnych vplyvov na rozpočet verejnej správy tak, že negatívne vplyvy Komisia žiada zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu / rozpočtov subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné vyčísliť všetky negatívne vplyvy vyplývajúce z predmetného materiálu. Vplyvy na príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy Komisia žiada uviesť do príslušných tabuliek analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Z formálneho hľadiska je potrebné v záhlaví všetkých tabuliek analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy uvádzať konkrétne roky a nie „r“, „r + 1“ atď.
Všeobecne
Komisia si dovoľuje upozorniť, že aplikačné služby nie je potrebné uvádzať do analýzy vplyvov na informatizáciu v zmysle katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.
K sociálnym vplyvom
Komisia odporúča predkladateľovi identifikovať pozitívne sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona, keďže

7

súčasťou zmien v zákone o lesoch je aj úprava, ktorej účelom je zefektívnenie procesov užívacích práv k lesným pozemkom pôvodným vlastníkom a taktiež navrhované doplnenie § 50b zabezpečí jednoduchší postup k získaniu lesných pozemkov pre výstavbu nájomných bytov a verejnoprospešných stavieb. Identifikáciou pozitívneho sociálneho vplyvu v bode 9 doložky vybraných vplyvov sa povinnou súčasťou predloženého materiálu stáva analýza sociálnych vplyvov vypracovaná v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov (príloha č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov). Tento vplyv je potrebné zhodnotiť v porovnaní so súčasným (nielen právnym) stavom v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov - uviesť opis hodnotených návrhov opatrení, špecifikáciu dotknutých skupín a ich kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne zhodnotenie.
K doložke vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana
V doložke vybraných vplyvov Komisia navrhuje uviesť aj negatívne vplyvy ako na občana, tak aj na procesy z dôvodu, že vznikajú nové povinnosti nie len občanovi, ale aj orgánu verejnej správy.
Do analýzy vplyvov na služby verejnej správy pre občana je potrebné zapracovať novú povinnosť občana, a to podať žiadosť o zmenu hraníc dielca rozdelením porastu podľa § 39 ods. 7. S tým súvisí aj nová povinnosť pre okresný úrad, ktorý o tejto žiadosti rozhoduje. Občanovi vzniká tiež nová povinnosť v zmysle § 68d ods. 1 – povinnosť do 01.06.2019 oznámiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva hospodára.
Vzhľadom na to, že sa predmetným návrhom zavádza nový správny poplatok, dôjde občanovi k navýšeniu priamych finančných nákladov. Uvedené je potrebné uviesť v časti 7.2.1 analýzy vplyvov na služby verejnej správy pre občana a zároveň aj uviesť sumy, o ktoré sa občanovi zvýšia náklady.
V bode 7.2.2 príslušnej analýzy Komisia navrhuje uviesť aj zníženie času vybavenia požiadavky, a to v prípade nahlásenia náhodnej ťažby, keďže občan tak bude môcť urobiť už elektronicky.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
Stanovisko predkladateľa k pripomienkam Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov:

K doložke vybraných vplyvov
– pripomienka k úprave termínu PPK akceptovaná
K doložke vplyvov a analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
-negatívny vplyv na podnikateľské prostredie označený
-komisia žiada doložky upraviť na základe niektorých „nových“ povinností, k čomu je potrebné upozorniť, že v navrhovanom bode 5. (§ 4 ods. 12) je novou povinnosťou len ohlásenie ukončenia nájomného alebo obdobného právneho vzťahu, aj keď aj túto povinnosť je už v súčasnosti možné subsumovať pod povinnosť oznámenia zmien v rozsahu hospodáriť v lese podľa § 4 ods. 3 platného zákona. Body 20, 25, 26 a 78 sa z návrhu vypúšťajú. Bod 46. upravuje právo, nie povinnosť, rozdeliť hranice porastu a zabezpečiť tak samostatné hospodárenie na samostatnej jednotke priestorového rozdelenia lesa. Tu však jednoznačne nejde o povinnosť, ale o právo, ktoré je možné zabezpečiť aj prostredníctvom inštitútu uvedeného v bode 41. návrhu zákona bez potreby zmeny hraníc porastu. Bod 79. upravuje povinnosť len v prípadoch, kedy nedochádza k plneniu povinností obhospodarovateľov lesa podľa tohto zákona, nemožno to teda brať ako „novú“ a samostatnú povinnosť, pretože pri plnení povinností vyplývajúcich zo zákona sa táto povinnosť uplatňovať nebude, navyše touto povinnosťou sa predchádza ukladaniu sankcií, čo zníži negatívne dopady na obhospodarovateľov lesov. Prechodné ustanovenia len upravujú úpravu práv a povinností vyplývajúcich z novej právnej úpravy, preto prechodné ustanovenia vo svojej podstate nepredstavujú negatívny dopad na obhospodarovateľov lesa.
-vyššie uvedené skutočnosti sa zohľadnili aj v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorá podľa požiadavky obsahuje aj kvalitatívny popis pozitívnych dopadov na podnikateľské prostredie.
-zrušenie poplatkov vo veci registra krmív nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani rozpočet verejnej správy, v danom prípade ide len o zosúladenie právneho stavu, ktorý vznikol, so zákonom o správnych poplatkoch vypustením už obsolentných poplatkov, preto jeho uvádzanie v doložke vplyvov je nedôvodné.
K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
-Z dôvodu zásadného nesúhlasu MŽP SR sa úprava ustanovení o zabezpečovaní opatrení na zabránenie šírenia škodlivých činiteľov v lesoch z chránených území a z území s výskytom chránených druhov a biotopov do
8

okolitých lesov vypúšťa, preto nie je v doložke vybraných vplyvov uvádzaná.
-Pokiaľ ide o zabezpečenie zmien v informačnom systéme lesného hospodárstva, tieto nebudú riešené zo zdrojov únie prostredníctvom Reformného zámeru v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa, ale v rámci kontraktu medzi ministerstvom a Národným lesníckym centrom, ako správcom informačného systému lesného hospodárstva. Pretože úprava informačného systému vyžaduje väčší časový priestor, tieto úlohy boli zabezpečované už v rámci kontraktu na rok 2018 (ktorý je zverejnený aj na webovom sídle ministerstva), čo je zapracované aj v doložke vplyvov.
-Vplyvy súvisiace s realizáciou úloh povinných osôb sa v doložke vplyvov verejnej správy nepremietajú, pretože ide o štátne podniky, ktoré sú v zmysle zákona o štátnom podniku podnikateľskými subjektami vykonávajúce podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a nie sú subjektom verejnej správy. Z uvedeného dôvodu budú tieto vplyvy, ktoré nie je možné v súčasnosti odhadnúť, kvalitatívne uvedené v doložke vplyvov na podnikateľské prostredie.
K všeobecnej pripomienke
-akceptované, doložka vplyvov na informatizáciu upravená.
K sociálnym vplyvom
-analýza sociálnych vplyvov je do materiálu v zmysle požiadavky doplnená so zohľadnením úprav a rozsahu návrhu zákona.
K doložke vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana
-negatívny vplyv na občana aj procesy verejnej správy je vyznačený.
-k povinnosti žiadať o zmenu hraníc dielca ako uvádzame vyššie, bod 46. upravuje právo, nie povinnosť, rozdeliť hranice porastu a zabezpečiť tak samostatné hospodárenie na samostatnej jednotke priestorového rozdelenia lesa. Tu však jednoznačne nejde o povinnosť občanov, ale o právo, ktoré je možné zabezpečiť aj prostredníctvom inštitútu uvedeného v bode 41. návrhu zákona bez potreby zmeny hraníc porastu. Naviac ide o zjednodušenie procesu, pretože aj podľa doterajšej právnej úpravy bola možná zmena hraníc porastu aj v takomto prípade, avšak išlo o samostatné správne konanie, teda naopak návrhom došlo k zjednodušeniu postupu pre orgány verejnej moci aj pre občanov.
-povinnosť podľa § 68d ods. 1 vzniká vo väzbe na doplnenie § 37, preto sa dopad zohľadní, avšak údaje o rozsahu prehlásených pozemkov za lesné pozemky, ktoré spĺňajú charakter lesa nie sú dostupné a nie je ani možné predpokladať rozsah takto prehlasovaných pozemkov za lesné pozemky, preto sa uvádza len kvalitatívne hodnotenie.
-k zavedeniu nového správneho poplatku uvádzame, že sa síce zavádza nový správny poplatok, tento však bude vyberaný len v prípade, ak subjekt požiada o vydanie výpisu z evidencie lesných pozemkov. Tento výpis však bude potrebný len pre subjekty, ktoré budú požadovať výpis potrebný na právne úkony a nebude im postačovať informácia zo zverejneného registra, resp. rozhodnutie vydané vo veci zápisu, ktoré každý účastník konania dostáva bez poplatku. V súčasnosti sa žiadne výpisy neposkytovali a ani údaje neboli zverejnené, preto nepredpokladáme žiadny významný dopad na občanov, ktorý na svoju bežnú činnosť nepotrebujú výpisy potrebné na právne úkony, predpokladá sa, že takýto výpis budú potrebovať len osoby, ktoré potrebujú vykonávať právne úkony, t. j. zväčša subjekty podnikajúce v lesnom hospodárstve. Navyše rozhodnutia, resp. potvrdenia o vykonanom zápise v registri (ktoré sú bez správnych poplatkov) budú zasielané účastníkom konania a pre tých nie je takýto výpis potrebný, pokiaľ nepožadujú jeden sumárny výpis za všetky do času žiadosti vykonané úkony. Z uvedených dôvodov nepredpokladáme negatívny vplyv na občana, naopak zverejnením registrov budú údaje verejne prístupné, čo zjednoduší a zrýchli občanom prístup k potrebným informáciám.
-zníženie časovej náročnosti pre vybavenie požiadaviek občanov je doplnené.
9
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

11700

11700

11700

11700
v tom: kapitola VPS
11700
11700
11700
11700
z toho:
- vplyv na ŠR
11700
11700
11700
11700
Rozpočtové prostriedky
11700
11700
11700
11700
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0
v tom: za MPRV SR/zdroj 111/ 090
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0
v tom: za MPRV SR/zdroj 111/ 090
0
0
0
0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

10
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Návrh zákona zavádza viacero povinností, pri ktorých sa predpokladá ako pozitívny vplyv, tak aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Pozitívny vplyv predstavuje príjem štátneho rozpočtu za novo navrhovaný správny poplatok. Výška tohto vplyvu je odvodená z expertného výpočtu.
Návrh zákona predpokladá aj s povinnosťou rozšírenia webových aplikácií Informačného systému lesného hospodárstva v oblasti vedenia registrov a evidencií orgánov štátnej správy lesného hospodárstva prostredníctvom tohto informačného systému. Ide najmä o register obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov, register lesnej stráže, register ciach a iné. Tieto registre sú už v súčasnosti vypracované, predpokladá sa len ich úprava vo väzbe na navrhované znenie zákona. Pretože úprava informačného systému vyžaduje väčší časový priestor, tieto úlohy boli zabezpečované už v rámci kontraktu na rok 2018 (ktorý je zverejnený aj na webovom sídle ministerstva). Úlohy sú zabezpečené v rámci úlohy č. 3 „Vývoj, rozvoj a správa Informačného systému lesného hospodárstva (IS LH) a poskytovanie informácií z IS LH“, ktorý je zabezpečený z rozpočtu kapitoly MPRV SR, z programu 090, kde je na poskytnutie úloh súvisiacich s návrhom zákona určený objem 11 000 eur.
Návrh zákona predpokladá aj s komplexom úloh, ktoré súvisia s úpravou vzťahu vlastníkov k svojim lesným pozemkom v nadväznosti na doteraz neukončený reštitučný proces a dotýka sa najmä úkonov pri odovzdaní užívacích práv k lesným pozemkom ich vlastníkom. Reštitučný proces začal po roku 1989 a to prijatím zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“). Išlo a stále ide o zmiernenie majetkových krívd na pôvodných vlastníkoch a ťarcha nákladov je už od účinnosti tohto zákona daná na povinné osoby, resp. doterajších užívateľov. Pri lesných pozemkoch sú povinnými osobami štátne organizácie lesného hospodárstva. Ide o štátne podniky, ktoré sú v zmysle zákona o štátnom podniku podnikateľskými subjektami vykonávajúce podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a nie sú subjektom verejnej správy.
Pozitívny vplyv na rozpočet budú predstavovať správne poplatky v objeme 11 700 eur, ktoré budú vyberať príslušné odbory okresných úradov a budú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
V článku I. návrhu zákona je v nadväznosti na úlohu B.2 uznesenia vlády SR č. 558 zo 07. 12. 2016, navrhnutá úprava niektorých ustanovení zákona o pôde. Ten, v čase svojho vzniku (účinnosť od 24.6.1991) určil, že nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzniká k poľnohospodárskej pôde a k lesným pozemkom „nájomný vzťah zo zákona“ (§ 22). Nesúlad medzi zákonom o lesoch a podmienkami zákona o pôde viažucimi sa k spôsobu ukončenia nájmu zo zákona spôsobuje v praxi množstvo problémov. Úpravami v zákone o pôde sa mení znenie jeho § 22 a § 22a, tak, aby proces ukončenia nájmu lesných pozemkov zo zákona a postup povinných a oprávnených osôb bol podrobnejšie a jednoznačnejšie konkretizovaný. Zmeny a úpravy v zákone o pôde sú navrhnuté v nadväznosti na úpravu zákona o lesoch a vytvárajú podmienky pre urýchlenie ukončenia reprivatizačného procesu.
11
Návrh zákona v časti zmien a doplnení zákona o lesoch reaguje na súvisiace poznatky z aplikačnej praxe a požiadavky vlastníkov, obhospodarovateľov lesov, ako aj orgánov štátnej správy lesného hospodárstva Rozsah navrhovaných zmien nemení základnú filozofiu zákona, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia. Predkladaný návrh zákona preto spresňuje niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstraňuje nejasnosti pri jeho aplikácii v praxi. Okrem iného upravuje a spresňuje postup vedenia evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov, pričom sa orgánu štátnej správy lesného hospodárstva dopĺňa povinnosť viesť túto evidenciu v informačnom systéme lesného hospodárstva podľa § 45 zákona o lesoch. Touto zmenou sa vytvára predpoklad zefektívnenia evidencie lesných pozemkov a urýchlenia odbornej správy lesov. Súvisiacou oblasťou riešenou v návrhu zákona je aj ochrana lesných pozemkov. Dopĺňa sa možnosť zabezpečovať úlohy obhospodarovateľa lesa pri odbornom hospodárení v lesoch v jednom poraste viacerými obhospodarovateľmi za podmienky, že odborné hospodárenie v lesoch bude v rámci porastu zabezpečené jedným, spoločným odborným lesným hospodárom. Spresňujú a precizujú sa ustanovenia týkajúce sa získavania odborných spôsobilostí v lesnom hospodárstve podľa zákona lesoch, najmä vo vzťahu k problematike podávania žiadostí, ich posudzovania a ďalších organizačných úkonov orgánu štátnej správy lesného hospodárstva súvisiacich so zabezpečením skúšok odborných spôsobilostí. Osobitnú časť návrhu úprav zákona o lesoch tvorí novo doplnený diel 9, ktorým sa v nadväznosti na špecifiká lesného hospodárstva rozpracovala problematika nájomných vzťahov k lesným pozemkom, pričom sa prevzali niektoré ustanovenia zo zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nájme“). Okrem uvedených všeobecných náležitostí nájomných vzťahov k lesným pozemkom, návrh upravuje aj ďalšie špecifiká nájomného vzťahu k lesným pozemkom vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve neznámych vlastníkov a aj špecifiká nájomného vzťahu k lesným pozemkom dotknutým realizáciou projektu pozemkových úprav. Návrh zákona mení a dopĺňa uvedené dlhodobo platné všeobecne záväzné právne predpisy, a jeho aplikáciu zabezpečia tie isté subjekty, ktoré tak činili doteraz, t. j. najmä obhospodarovatelia lesov, odborní lesní hospodári, orgány štátnej správy lesného hospodárstva. Zákon sa aplikuje v lese a v administratívnych priestoroch dotknutých subjektov.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2019

2020

2021

2022
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ

12
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Výpočet predpokladaného príjmu do štátneho rozpočtu vychádza z expertného výpočtu predpokladaných úkonov, ktoré budú dotknuté novo navrhovaným správnym poplatkom na jednom okresnom úrade - orgáne štátnej správy lesného hospodárstva (pozemkový a lesný odbor) s následným prepočtom na všetky okresné úrady, t. j.:
-predpokladaný počet vydaných výpisov o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov na okresnom úrade za rok – 20
-príjem I. = 10 podaní x 10 eur = 100 eur
-príjem II. = 10 podaní x 20 eur = 200 eur
-príjem za všetky okresné úrady = 39 x 300 = 11700 eur za rok.
Vydávanie uvedených výpisov nemali doteraz orgány štátnej správy lesného hospodárstva v kompetencií, z uvedeného dôvodu ide o expertný odhad. Predmetný odhad správnych poplatkov vyberaných príslušnými odbormi okresných úradov, bude príjmom rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

13
Tabuľka č. 3
kapitola VPS
Tabuľka č. 4
kapitola MPRV SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka
Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1 v tom: Administratívne poplatky (221004)
11 700
11 700
11 700
11 700

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

11 700

11 700

11 700

11 700

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

14
Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka
Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0


Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Bežné výdavky (600)
0
0
0
0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2 v tom: transfery príspevkovej organizácií (641001)

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

15
16

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Obhospodarovatelia lesov (vlastníci, správcovia, nájomcovia lesných pozemkov)
Približne 11 000.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zverejnilo na portáli Slov-lex predbežnú informáciu o pripravovanom návrhu právneho predpisu, pričom verejnosť mala možnosť zapojiť sa do prípravy právneho predpisu formou zasielania podnetov alebo návrhov. Konzultácie k pripravovanému právnemu predpisu boli vykonané zverejnením na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky od 05.09.2017 do 05.10.2017.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prizvalo v rámci konzultácií k vypracovaniu pripravovaného návrhu zákona jednu komisiu, ktorá sa venuje problematike úpravy pôvodného zákona o lesoch a druhú komisiu, ktorá sa venuje problematike nájmu lesných pozemkov a ukončeniu reštitučného procesu a prinavráteniu užívacích práv vlastníkom lesných pozemkov v rozsahu úloh a podmienok vyplývajúcich z materiálu a uznesenia vlády SR č. 558/2016 prijatého k riešeniu problémov súvisiacich s týmto transformačným procesom. Komisie tvorili zástupcovia jednotlivých inštitúcii ako sú LESY Slovenskej republiky, š. p., Rada združení neštátnych vlastníkov lesov Slovenska, Slovenská lesnícka komora, zamestnanci niektorých okresných úradov, odborov opravných prostriedkov a niektorých pozemkových a lesných odborov okresných úradov, zástupca Slovenského pozemkového fondu, a ďalších neštátnych lesníckych inštitúcii zastupujúcich vlastníkov lesných pozemkov. Konzultovalo sa aj s Národným lesníckym centrom.
Konzultácie prebiehali počas celého procesu prípravy návrhu zákona a výsledky konzultácii boli zapracované do návrhu pripravovaného právneho predpisu. Požiadavky neštátneho sektora uplatnené v rámci činnosti ich zástupcov v uvedených komisiách sa týkali najmä sprehľadnenia postupu pri zápise obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov do evidencie lesných pozemkov, zosúladenia noviel zákona o lesoch, zákona o pôde (č. 229/1991 Zb.) a zákona o nájme (č.504/2003 Z. z.) tak, aby navrhované zmeny boli vzájomne koordinované a na seba vecne aj procesne nadväzovali. Ich návrhy tiež smerovali k zjednoteniu postupov pri uplatňovaní zákona o pôde, k zabezpečeniu poskytovania súčinnosti štátneho lesníckeho sektora pri procese prinavracania vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom ich vlastníkom. Ich podnety smerovali aj k zabezpečeniu prehľadnosti v nájomných vzťahov k lesným pozemkom a zároveň k zabezpečeniu rovnakého postavenia ako štátneho, tak aj neštátneho lesníckeho sektora v tomto procese. Odôvodnené pripomienky a požiadavky neštátneho sektora uplatnené v súlade s rozsahom a podmienkami vyplývajúcimi z materiálu schváleného vládou SR uznesením č. 558/2016 boli do návrhu jednotlivých článkov zákona zahrnuté.

3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Zavedenie nového správneho poplatku nie je celoplošné a netýka sa novo upraveného postupu pri evidencií lesných pozemkov, v rámci ktorého dochádza k rozhodnutiu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktorého dôsledkom je zaevidovanie obhospodarovateľa lesa alebo odborného lesného hospodára. Tento úkon, ani vydanie rozhodnutia, resp. potvrdenia o vydaní rozhodnutia nie sú novým správnym poplatkom dotknuté. Správny poplatok sa týka len tých osôb, ktoré požiadajú o vydanie výpisu o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov a potrebujú toto potvrdenie na právne úkony, pričom predpokladáme, že žiadateľom bude takmer výlučne osoba, alebo subjekt z podnikateľského prostredia.
Výpočet predpokladaného rozsahu žiadostí obhospodarovateľov lesov na vydanie uvedených výpisov

17
a následného vplyvu na podnikateľské prostredie vychádza z expertného výpočtu predpokladaných úkonov, na jednom okresnom úrade - orgáne štátnej správy lesného hospodárstva (pozemkový a lesný odbor), s prepočtom na celú SR, s následným odhadom vplyvov na jedného podnikateľa a podnikateľské prostredie ako celok, t. j.: predpokladaný počet vydaných výpisov o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov na okresnom úrade za rok – 20, z toho
-výpisy s rozsahom do 5 strán = 10 podaní x 10 eur správny poplatok = 100 eur
-výpisy s rozsahom nad 5 strán = 10 podaní x 20 eur správny poplatok = 200 eur
-celkový rozsah za SR = 39 okresných úradov x 300 € = 11700 eur za rok.
Vydávanie uvedených výpisov nemali doteraz orgány štátnej správy lesného hospodárstva v kompetencií, z uvedeného dôvodu, čo sa týka rozsahu, ide o expertný odhad.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nevyžaduje.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrh zákona v niektorých novelizačných bodoch uvádza povinnosti, ktoré však už v pôvodnom znení boli zavedené, len ich uplatňovanie nebolo jednoznačné; v týchto prípadoch novela odstraňuje nedostatky zistené aplikačnou praxou. Ide napr. o znenie § 4b ods. 2, pričom v súčasnom znení § 4 povinnosť nahlásiť zmeny v údajoch evidovaných podľa § 4 už existuje. Taktiež nejde o povinnosť aj pri novelizačnom bode týkajúcom sa doplnenia § 39 o možnosť rozdelenia obhospodarovania dielca bez zmeny hranice dielca. Tieto novelizačné body preto chápeme ako spresnenie už existujúcich povinností, resp. možností, v rámci ktorých nedochádza k vplyvu na podnikateľské prostredie. Uvedené sa týka aj navrhovaného § 51d, ktorý neukladá novú povinnosť, len v kontexte na súčasné znenie povinností uvedených v § 4, § 36 ods. 1 a § 48 ods.10 ustanovuje postup, v rámci ktorého sa preukazuje zabezpečenie ich splnenia. Spracovateľ návrhu má za to, že prechodné ustanovenia k jednotlivým článkom návrhu novely zákona upravujú práva a povinnosti vyplývajúce v novej právnej úpravy a z uvedeného dôvodu nezakladajú nové povinnosti. Uvedené sa vzťahuje aj na prechodné ustanovenia k zákonu o pôde (čl. I.). Tento zákon od svojho vzniku v roku 1991 v záujme zmiernenia majetkových krívd určil vtedajším štátnym organizáciám lesného hospodárstva povinnosť hospodáriť na neštátnych lesných pozemkoch kým sa neodovzdajú vlastníkom, povinnosť poskytovať náhrady vlastníkom ak ich vlastníctvo nie je možné vydať – navrátiť a aj povinnosť napomáhať vlastníkom pri tomto transformačnom procese. Náklady ktoré súviseli a stále súvisia s týmto procesom a povinnosťami vždy viazli na týchto organizáciách. V súčasnosti sú štátne organizácie lesného hospodárstva podnikateľskými subjektmi, ktoré hospodária samostatne v intenciách zákona o štátnom podniku a navrhované úpravy zákona o pôde týkajúce sa uvedeného transformačného procesu len nadväzujú na tento proces. Potreba zahrnutia zmien týkajúcich sa tohto transformačného procesu do zákona o pôde vyplynula z uznesenia vlády SR č. 558/2016.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
1,06 €
11 700 €
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb.
Navrhovaná zmena nemá za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov.

18
So všetkými podnikmi alebo produktmi sa bude zaobchádzať v porovnateľnej situácii rovnako.
Navrhovaná zmena nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, ani na dostupnosť základných zdrojov, resp. prístup k financiám.
Navrhovaná zmena bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Cieľom zmien a doplnení navrhnutých v článku I. novely (zákon o pôde č. 229/1991 Zb.) je urýchlenie stále neukončeného procesu prinavrátenia užívacích práv k lesným pozemkom pôvodným vlastníkom, ktorý sa týka výmery približne160 tis. ha lesných pozemkov s odhadovaným počtom približne 320 tis. vlastníkov. Predpokladané oživenie tohto procesu a prinavrátenie vlastníckych a užívacích práv pôvodným vlastníkom bude mať pozitívny vplyv na rozvoj trhu s pôdou, k zvýšeniu možnosti podnikania týmito vlastníkmi pôdy a s ďalšími subjektmi, ktoré sa budú môcť uplatniť pri poskytovaní napr. služieb súvisiacich so zabezpečením obhospodarovania lesa, súvisiaceho účtovníctva, obchodu s produktmi lesa a pod. K tomu nepriamo nadväzuje aj navrhovaná úprava na úseku ochrany lesných pozemkov, ktorá jasným zadefinovaním podmienok, určuje limity pre využívanie lesných pozemkov na iné ako lesnícke účely čo má vplyv aj na riešenie podnikateľských zámerov nielen v oblasti výkonu lesníckych činností, ale aj vo vzťahu k zámerom iného využívania krajiny a územia ako takého. Prínos pre podnikateľské prostredie je v tom, že jednoznačné podmienky umožnia podnikateľskému prostrediu možnosť lepšieho rozhodovania, s garanciou lepšie definovaných zákonných limitov pre využívanie lesných pozemkov na iné účely.
Na ciele návrhu a zmeny súvisiace so zákonom o pôde nadväzujú aj úpravy nájomných a obdobných právnych vzťahov k lesným pozemkom, ktoré (vrátane úprav súvisiacich problematík vyplývajúcich z aplikačnej praxe) budú sú premietnuté do návrhu zmien a doplnení zákona o lesoch. Zjednotením postupov pri vedení evidencie lesných pozemkov a pri zavedením konštitutívneho účinku evidencie lesných pozemkov sa zabezpečí jednoznačnosť vo vzťahoch súvisiacich s obhospodarovaním lesa, čo doteraz bol problém a dôvod na úpravu znenia zákona o lesoch v tejto oblasti. Táto skutočnosť, spolu s komplexnou úpravou nájomných vzťahov k lesným pozemkom vnesie do podnikania v lesníckom sektore systém a zlepší vymožiteľnosť práva, pričom podmienky sa vzťahujú rovnako na drobného vlastníka lesného pozemku, ktorý bude vedieť aké má možnosti a práva, ako aj na obhospodarovateľa lesa, ktorý hospodári aj na pozemku tohto vlastníka, ktorý tiež bude jednoznačne vedieť, aké má povinnosti, možnosti a práva. Táto úprava nájomných vzťahov je v porovnaní s jej súčasným znením komplexnou úpravou rešpektujúcou hospodárenie v lesoch a ostatné lesnícke špecifiká, umožňuje podnikateľskému prostrediu lepšie preukázanie vzťahu k obhospodarovaniu lesa, ktorý je základným výrobným prostriedkom pri podnikaní v lesníctve. Taktiež úprava súčasného znenia zákona o lesoch, ktorá vyplynula z aplikačnej praxe, odstraňuje jeho nedostatky, ktoré momentálne v tejto oblasti sú, čo má tiež pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, ako celok. Zároveň, nápravou týchto chýb sa zmenšuje možnosť špekulácií a nerovnosti v podnikateľskom prostredí.
Dopracovaním problematiky odborných spôsobilostí v lesníctve sa návrhom zákona upraví proces ich získania, zániku a vedenia súvisiacej agendy. Držitelia lesníckych odborných spôsobilostí vykonávajú svoju činnosť najmä ako podnikatelia (ide o viazanú živnosť) a precizovanie podmienok môže pozitívne ovplyvniť podnikateľské prostredie v tejto oblasti.
V návrhu novely zákona o lesoch sa upravujú aj možnosti obhospodarovania lesov v jednotkách priestorového rozdelenia lesa tak, že sa umožňuje ich obhospodarovanie lesa viacerými obhospodarovateľmi lesa, čo doteraz nebolo možné, pričom toto obhospodarovanie preferuje vlastnícky princíp. Zvýšenie počtu samostatných obhospodarovateľov lesa, zvýši počet podnikateľov a rozšíri podnikateľské prostredie, čo v niektorých regiónoch Slovenska môže byť prvkom, ktorý ovplyvní, prípadne oživí vidiek ako celok.

3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Žiadne.

19

Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Cieľom predkladaného návrhu najmä urýchlenie prinavrátenia vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom a jednoznačnejšia úprava nájomných vzťahov k lesným pozemkom, čo umožní doterajším vlastníkom zlepšiť príjmy domácností, či už vplyvom samostatného hospodárenia na vlastných pozemkoch alebo prenájmom dotknutých nehnuteľností.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Pozitívne vplyv vyplýva pre vlastníkov tých nehnuteľností, ktorí si doteraz neuplatnili alebo neprevzali užívacie práva k lesným pozemkom
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Nepredpokladá sa negatívny vplyv.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Nemožno špecifikovať, pretože neexistujú informácie o vlastníkoch pozemkoch vo vzťahu k riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1: vlastníci lesných pozemkov
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Podľa dostupných údajov hospodárske výsledky v neštátnych lesoch presahujú 35 €/ha a rok, pri predpokladanej priemernej výmere jedného vlastníka 0,5 ha teda možno očakávať priemerný rast príjmov na úrovni 17 € za rok.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Pri predpoklade usporiadania približne 160 tis. ha lesných pozemkov a priemernej výmere 0,5 ha pozitívny dopad možno predpokladať u 320 tis. obyvateľov.
Ovplyvnená skupina č. 2:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

20

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celo-životnému vzdelávaniu,
☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
☞doprave,
☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
☞informáciám
☞k iným právam (napr. politickým).
Účelom návrhu je zrýchlenie a zlepšenie postupov pri prinavrátení vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom, jednoznačné definovanie vzniku a zániku práv na ich obhospodarovaniea postupov uzatvárania nájomných vzťahov. Takéto zlepšenie postupov pri prinavrátení užívania, ako aj jednoznačnejších postupov oproti súčasnému stavu zlepší prístup vlastníkov k zabezpečovaniu starostlivosti o ich vlastníctvo, ale aj zlepší ich prístup k spravodlivosti a právnej ochrane vlastníctva. Preto sa ustanovenia dotknú nielen tých vlastníkov, ktorým neboli užívacie práva prinavrátené, ale všetkých vlastníkov lesných pozemkov a obhospodarovateľov lesa.
Zároveň sa v rozsahu neovplyvňujúcom ochranu osobných údajov navrhuje zverejňovanie údajov a informácií z registrov vedených prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva, ako aj údajov schválených programov starostlivosti o lesy. Takéto zverejňovanie zlepší prístup verejnosti (nielen dotknutých vlastníkov a obhospodarovateľov lesov) k informáciám a umožní zlepšiť aj verejnú kontrolu pri zabezpečovaní starostlivosti o lesy a legálnosti vykonávania ťažby.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
☞deti (0 – 17),
☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),
☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
☞ľudia so zdravotným postihnutím,
☞marginalizované rómske komunity
☞domácnosti s 3 a viac deťmi,
☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Návrh predpokladá pozitívny vplyv na skupiny obyvateľstva, ktoré sú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi lesných pozemkov, pričom nie je možné identifikovať, v akej miere sú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi aj zraniteľné skupiny obyvateľstva. S ohľadom na systém dedičského práva uplatňovaného na Slovensku je predpoklad, že aj zraniteľné skupiny sú spoluvlastníkmi lesných pozemkov.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

21

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
Návrh nemá žiadny vplyv na rodovú rovnosť.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
☞eliminácia rodových stereotypov.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.


Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.


Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.


Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).


Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.


Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

22

Analýza vplyvov na životné prostredie

5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony obsahuje najmä úpravu vyplývajúcu z uznesenia vlády č. 558 zo 7.12.2016 ktorou sa má zabezpečiť dokončenie procesu prinavrátenia užívacích práv vlastníkom lesných pozemkov a reaguje na niektorú súvisiace potreby vyplývajúce z aplikačnej praxe. Aj prinavrátenie užívacích práv vlastníkom lesných pozemkov a zjednoznačnenie práv zabezpečovania starostlivosti o lesné pozemky a porasty z dôvodu zavedenia konštitutívneho charakteru evidencie lesných pozemkov zabezpečí pozitívny vplyv na životné prostredie ako celok v tom, že vlastníci už nebudú klásť prekážky doterajším obhospodarovateľom lesa pri hospodárení v lesoch, ale o svoje pozemky sa budú starať sami, preto predpokladáme že sa zabezpečí lepšia starostlivosť o les a jeho prostredie ako celok.

5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?
Prinavrátenie užívania lesných pozemkov vlastníkom, taktiež aj riadna evidencia obhospodarovateľov lesa zabezpečí lepšiu starostlivosť a vzťah k lesnému pozemku ako k súčasti životného prostredia. Tento pozitívny vplyv sa prejaví celoplošne, aj na chránených územiach a územiach s výskytom chránených druhov a biotopov.

5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?
Nepredpokladá sa cezhraničný vplyv návrhu.

5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?

Implementáciou predkladaného materiálu sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.

23

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba
B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)
B
A
B
B
ks_335520
ks_335518
ks_335517
ks_335516
Zverejňovanie zoznamu odborne spôsobilých osôb v lesníctve
Evidovanie ciach a iných povolených označení
Publikovanie geografických informácií z evidencie lesných pozemkov podľa porastu
Publikovanie informácií o evidovaní lesných pozemkov a obhospodarovateľov lesa
4
4
4
4

Infraštruktúra

A – nový systém
B – zmena systému

Kód systému

Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)
B
B
isvs_5930
isvs_5932
Informačný systém lesného hospodárstva
Geopriestorové informácie v lesnom hospodárstve

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
-
-
-

24

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Upravuje a spresňuje postup vedenia evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov, pričom sa orgánu štátnej správy lesného hospodárstva dopĺňa povinnosť viesť túto evidenciu okrem doterajšej formy v informačnom systéme lesného hospodárstva sa dopĺňa jej vedenie aj vo webovej aplikácií tohto informačného systému podľa § 45 zákona o lesoch. Zároveň sa definuje termín, ku ktorému fyzická alebo právnická osoba vstupuje do práv a povinností obhospodarovateľa lesa. Ďalej sa definuje postup vedenia lesných pozemkov a povinnosti obhospodarovateľa lesa po jeho zaevidovaní do evidencie lesných pozemkov. Touto zmenou sa vytvára predpoklad zefektívnenia evidencie lesných pozemkov a urýchlenia odbornej správy lesov.
Návrh zákona dopĺňa a definuje postup, ktorý umožní preskúmanie postupu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva pri zápise do evidencie lesných pozemkov. Stanovujú sa osoby oprávnené podať odvolanie alebo námietky voči postupu pri zápise do evidencie lesných pozemkov, ako aj postup orgánov štátnej správy lesného hospodárstva pri ich preskúmavaní.
Návrhom sa upresňuje problematika vedenia registra odborných lesných hospodárov a jeho vedenia podľa miesta trvalého pobytu hospodára, konkretizuje sa miestna príslušnosť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva pre jeho vedenie a zároveň pre prípady, ak hospodár má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia SR, sa taxatívne určuje, že register pre tieto osoby bude viesť Okresný úrad Bratislava. Zároveň sa upresňuje, na ktoré prípady zániku platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti hospodára a vyčiarknutie z registra hospodárov sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
Vydávanie výpisov z evidencie lesných pozemkov – vzhľadom k tomu, že evidencia lesných pozemkov podľa návrhu nadobudne konštitutívny charakter, a pre niektoré konania nemôžu byť použité údaje zo zverejnenej evidencie lesných pozemkov, resp. mohlo u dotknutých účastníkov konania dôjsť k strate rozhodnutia (resp. potvrdenia) o zápise v evidencii, dopĺňa sa možnosť požiadať o vydanie výpisu o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov.
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
Vedenie evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Národné lesnícke centrum
Okresné úrady - pozemkové a lesné odbory
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Pozitívny. Zmena v procese evidencie obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov. Uvedené vplyvy sú pozitívne v tom, že doplnením elektronických služieb do procesu evidencie sa po doplnení a zosúladení evidencie aj v elektronickej podobe celkovo zjednoduší, sprehľadní a zosúladí výkon štátnej správy lesného hospodárstva na všetkých okresných úradoch. Uvedené bude mať pozitívny vplyv aj na subjekty, ktoré budú využívať údaje z uvedenej evidencie, ktorá sa doteraz viedla čiastočne v písomnej podobe a čiastočne v elektronickej podobe.
Nepriamy vplyv (popíšte)
Novela zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov zavedením nového správneho poplatku za vydanie potvrdenia o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov podľa § 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana
7.2.1 Náklady
Zníženie priamych finančných nákladov
Pre „občana“ (v zmysle metodiky) bezpredmetné
Zvýšenie priamych finančných nákladov

25
bezpredmetné
Zníženie nepriamych finančných nákladov
Zjednodušením procesov, ako aj zverejňovaním údajov z registrov vedených orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva a taktiež zverejnením údajov programov starostlivosti o lesy dôjde k zníženiu časovej a aj finančnej náročnosti získavania údajov pre občanov.
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
bezpredmetné
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
bezpredmetné
Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Zjednodušením procesov, ako aj zverejňovaním údajov z registrov vedených orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva a taktiež zverejnením údajov programov starostlivosti o lesy dôjde k zníženiu časovej náročnosti získavania údajov pre občanov.
Taktiež zjednotením formy a spôsobu vedenia registrov prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva dôjde zjednoteniu výkonu štátnej správy lesného hospodárstva a následne aj k zrýchleniu vybavenia požiadaviek.
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?
Obhospodarovatelia lesov a odborní lesní hospodári, ktorí ako „občania“ (v zmysle definície v metodike) splnili podmienky pre zaevidovanie ako obhospodarovateľa lesa, alebo odborného lesného hospodára. Zároveň vlastníci lesných pozemkov. Počet je neurčiteľný.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
-Úhrada správneho poplatku v prípade žiadosti o vydanie výpisu o skutočnostiach zapísaných do evidencie lesných pozemkov (predpokladá sa dopad na subjekty podnikajúce v lesnom hospodárstve)
-Povinnosť na odborného lesného hospodára na pozemkoch vyhlásených za lesné pozemky a porastených lesnými drevinami v zmysle doplnenia § 37 (vo väzbe na túto povinnosť je v prechodnom ustanovení § 68d doplnená povinnosť jeho nahlásenia).
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
bezpredmetné

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Okresné úrady
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Povinnosť okresného úradu, pozemkového a lesného odboru rozhodovať o zápise a viesť evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov v informačnom systéme lesného hospodárstva aj formou jeho webovej aplikácie a vydanie potvrdenia o zaevidovaní obhospodarovateľa lesa. Povinnosť viesť evidenciu bola aj v súčasnosti, nebol však stanovený spôsob a forma vedenia evidencie, preto bol výkon štátnej správy v tejto oblasti nejednotný.
Povinnosť pre okresný úrad, odbor opravných prostriedkov preskúmať postup okresného úradu pozemkového a lesného odboru pri zápise do evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Bezpredmetné

26
Osobitná časť
K článku I.
K bodu 1
Legislatívno-technická úprava § 22 ods. 2 nadväzujúca na nasledujúcu právnu úpravu.
K bodu 2 a 3
Návrhom sa v § 22 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“) dopĺňajú odseky 3 až 12, ktoré definujú možnosti zániku nájomného vzťahu vzniknutého podľa zákona o pôde k lesným pozemkom, upravuje náležitosti výpovede z nájomného vzťahu vzniknutého podľa zákona o pôde a konkretizuje sa spôsob úhrady takto vzniknutého nájomného. Návrh zároveň umožňuje ukončiť takýto nájomný vzťah aj inými spôsobmi a to pozemkovými úpravami alebo dohodou. Pri dohode sa ustanovenia upravujúce výpoveď, ako aj následný postup ukončenia nájomného vzťahu použijú primerane najmä z toho dôvodu, že dohoda, je dvojstranná, čo umožňuje voľnosť v dojednaniach oboch strán. Avšak pri výpovedi, ako jednostrannom právnom akte, návrh zákona, s ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax, jednoznačne definuje potrebné ustanovenia. Návrh zmocňuje na vydanie predpisu, podľa ktorého sa určí výška nájomného za nájomný vzťah vzniknutý podľa zákona o pôde. Uvedené je v súlade s obsahom materiálu, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 558 zo 7.12.2016, ktorý predpokladá s vydaním takéhoto postupu. Návrh predpisu predpokladá, že výška nájomného za lesný pozemok, ktorý je súčasťou porastu pritom závisí od veľkosti výmery lesného pozemku vlastníka, alebo jeho časti, na celkovej výmere porastu pričom sa umožňuje exaktne určiť výšku nájomného za predmet nájmu a to postupom na základe najnovších lesníckych postupov na úseku pozemkovej renty odvodených z medzinárodne uznávaných metodík, bez nutnosti použitia znaleckých posudkov. Návrh tohto postupu je tiež jedným z motivačných prvkov k urýchleniu procesu prinavracania užívacích práv k lesným pozemkom. V návrhu tiež definuje aj dĺžka výpovednej lehoty a jej možnosti. Uvedené oblasti neboli doteraz k lesným pozemkom podrobnejšie definované, preto návrh v nadväznosti na dlhoročnú aplikačnú prax podrobnejšie definuje najmä osobu oprávnenú podať výpoveď z takéhoto nájomného vzťahu. Rešpektuje sa pritom všeobecná právna úprava rozhodovania väčšiny o veci spoločnej vyplývajúca z Občianskeho zákonníka, t.j. za právne relevantnú sa považuje len taká výpoveď, pri podaní ktorej bola preukázaná vôľa väčšiny spoluvlastníkov lesných pozemkov. Navrhované úpravy v rámci celého článku I. sú spracované tak, aby v koordinácii s úpravami v zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“) spracovanými v článku IV. zabezpečili svoju vzájomnú kontinuitu a funkčnosť.
K bodu 4
Súčasťou návrhu je úprava znenia § 22a zákona o pôde a jeho rozčlenenie aj na § 22b. Návrh podrobnejšie konkretizuje proces prinavrátenia užívacích práv k lesným pozemkom v nadväznosti na špecifiká lesníctva vyplývajúce zo zákona o lesoch. V tejto súvislosti návrh znenia § 22a odstraňuje nedostatky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, najmä definuje náležitosti dohody o odovzdaní a prevzatí lesného pozemku a v kontexte na zákon o lesoch, definuje ucelenú lesnú časť a konkretizuje úkony doterajších užívateľov a oprávnených osôb v tomto procese. Súčasne sa definujú náležitosti vzájomnej súčinnosti, ako aj dôsledky nečinnosti oprávnenej osoby, ak táto po podaní výpovede ďalej aktívne nekoná. Za motivujúci prvok v tomto procese sa považuje navrhovaná úprava vlastného procesu, a to od podania výpovede, cez výzvu, najmä na odstránenie nedostatkov výpovede, poučenie napr. na neplatnosť výpovede, ak pri nej nebola preukázaná vôľa väčšiny vlastníkov lesného pozemku alebo k ucelenej lesnej časti končiac definovaním nevyhnutnej súčinnosti oboch strán. Potreba zadefinovania právnej relevantnosti podanej výpovede vyplýva z doterajšej aplikačnej praxe, kedy vlastníci lesných pozemkov, ktorí nepreukázali oprávnenie, resp. vôľu väčšiny pri rozhodovaní o hospodárení s vecou spoločnou - s lesným pozemkom (v zmysle § 139 ods. 2
27
Občianskeho zákonníka) požadovali od doterajšieho užívateľa zásadné obmedzenie práv nájomcu pri obhospodarovaní lesného pozemku. Ten, kto nepreukáže vo svojom podaní – výpovedi ani po výzve vôľu väčšiny, s takýmto subjektom sa nebude ďalej konať. Z návrhu § 22a zároveň vyplýva, že jeho ustanovenia sa primerane vzťahujú aj na proces, kedy k ukončeniu nájmu zo zákona dôjde na základe dohody medzi doterajším užívateľom a vlastníkom lesného pozemku, pričom sa nevylučuje možnosť iniciovania dohody ktoroukoľvek stranou. Uplatnenie dohody sa predpokladá najmä v prípadoch, ukončenia nájmu zo zákona pri spoluvlastníctve, s vlastníkmi jednotlivých podielov. V takýchto prípadoch sa má za to, že nájom zo zákona bude dohodou zmenený na zmluvný nájom podľa navrhovaných úprav zákona o lesoch (pôvodne v zmysle zákona č. 504/2005 Z. z. poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nájme“).
K bodu 5
Z pôvodného znenia § 22a samostatne, v novom § 22b vyčlenila a upravila problematika týkajúca sa odovzdávania investičných lesných ciest tak, aby sa odstránili hlavné nedostatky zistené z uplatňovania doterajšieho procesu v tejto oblasti.
Navrhované zmeny sú spracované tak aby korešpondovali s uznesením vlády č. 558 zo 7.12.2016 a s obsahom súvisiaceho vládou SR schváleného materiálu zameraného na obnovenie reštitučného procesu so zameraním na prinavrátenie užívacích práv k lesným pozemkom pri rešpektovaní lesníckych špecifík.
K bodu 6
V nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu, ako aj v súvislosti s plnením úloh, ktoré vyplynuli z vládou SR schváleného materiálu, uznesením č. 558 zo 7.12.2016, sa v navrhnutých prechodných ustanoveniach zákona o pôde konkretizuje postup doterajšieho užívateľa pri oslovení vlastníkov, ktorí doteraz nepožiadali o vrátenie užívacích práv, ako aj pri opätovnom oslovení tých, ktorí tak v minulosti urobili, ale ich žiadosti neboli doteraz doriešené. Návrh zároveň určuje lehotu pre konanie oprávnených osôb, a následný spôsob postupu doterajšieho užívateľa, ako aj dôsledky prípadného nekonania oprávnenej osoby.
Návrh pritom rešpektuje zachovanie filozofie zákona o pôde v zmysle ktorej sa má zabezpečiť starostlivosť riadneho hospodára o pozemky vlastníkov, ktorí doteraz nepožiadali o vrátenie svojich užívacích práv, resp. svoje žiadosti podané v minulosti riadne nevydokladovali. Opätovná výzva voči týmto vlastníkom má za cieľ obnoviť ich záujem o vlastný majetok a taktiež ujasniť postoj doterajších užívateľov k doteraz nedoplneným podnetom vlastníkom podaných v minulosti.
K článku II.
K bodu 1
V nadväznosti na novú kompetenciu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, vydávať podľa § 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov potvrdenie o zaevidovaní obhospodarovateľa lesa, navrhuje sa zaviesť tento poplatok. Návrh predpokladá, že prvé vydanie tohto potvrdenia bude bezplatné, keďže zaevidovaním obhospodarovateľa lesa vlastník lesa plní zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o lesoch.
K bodu 2
Vypúšťajú sa položky, ktoré ustanovujú správne poplatky v konaniach vo veci vedenia registra krmív. Tieto položky sú obsolétne, keďže register krmív neexistuje.
K článku III.
K bodom 1 až 3
Ide o úpravu znenia zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá v nadväznosti na doplnenie zákona o lesoch o ucelenú časť týkajúcu
28
sa nájmu lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch mení zákon o nájme, jeho názov a obsah tak, že väzbu na lesné pozemky zákon o nájme už nebude obsahovať.
V nadväznosti na novú kompetenciu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva vydávať podľa § 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov výpis z evidencie lesných pozemkov o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov, navrhuje sa zaviesť tento poplatok. Ide o nový inštitút. Nejde o vydanie potvrdenia o zápise údajov do evidencie lesných pozemkov, pretože také potvrdenie je len osobitným dokladom, ktorý vydáva orgán štátnej správy namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia; také potvrdenie nie je preto logicky spoplatňované nejakým osobitným správnym poplatkom. Výpis z evidencie je naopak doklad, ktorý sa vydáva kedykoľvek po zápise údajov do evidencie lesných pozemkov, a to na základe osobitne podanej žiadosti oprávnenej osoby. Keďže ide o samostatný úkon orgánu štátnej správy, ktorý vyžaduje preveriť, či oň žiada oprávnená osoba, a následne vyhotoviť listinný výstup so špecifickým rozsahom údajov extrahovaných z evidencie lesných pozemkov, správny poplatok má slúžiť na krytie nákladov štátnej správy na takýto úkon.
K článku IV.
K bodu 1
V súvislosti s úpravou § 2 sa definuje osoba, ktorá po zaevidovaní do evidencie lesných pozemkov v zmysle § 4 tohto zákona vstupuje do práv a povinností obhospodarovateľa lesa.
K bodu 2
Doplnením vymedzenia základných pojmov v § 2 sa pre účely tohto zákona bližšie špecifikuje pojem „porast“.
K bodu 3
Upravuje sa názov oddielu v súvislosti s úpravou znenia v ňom zahrnutých ustanovení.
K bodu 4
Úprava § 4 špecifikuje spôsob evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľa lesa, odborného lesného hospodára a právnickej osoby podľa § 47 ods. 2, zároveň upravuje vedenie tejto evidencie a jej náležitosti.
K bodu 5
V § 4a sa ustanovuje okruh osôb, ktoré môžu byť zapísané do evidencie lesných pozemkov ako obhospodarovateľ lesa, stanovuje sa okruh účastníkov konania pri zápise do evidencie lesných pozemkov a upresňujú sa náležitosti konania reflektujúce na špecifickosť zápisu do evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesa, pričom sa určujú podmienky, po splnení ktorých orgán štátnej správy lesného hospodárstva zapíše tieto osoby do evidencie lesných pozemkov ako obhospodarovateľov lesa. S cieľom zabezpečenia kontinuálneho odborného hospodárenia v lesoch sa v rámci procesu zápisu do evidencie lesných pozemkov upravuje postup v prípade neúplnosti potrebných dokladov, pričom sa ustanovuje, že lehota na ich doplnenie nesmie byť dlhšia ako 10 dní. S tým istým cieľom sa upravuje aj postup pri evidencii lesných pozemkov v prípadoch ukončenia nájomného vzťahu, a to povinnosťou v určenej lehote pred ukončením nájomného vzťahu túto skutočnosť oznámiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. na ukončenie nájomného vzťahu sa pritom vzťahujú špecifiká uvedené v § 51a. V súvislosti s tým, že konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov nie je konaním podľa správneho poriadku, konkretizuje sa forma a obsah vyhotovenia rozhodnutia, ako aj sa rozsah potvrdenia o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov, ktorý vydáva orgán štátnej správy lesného hospodárstva. V prípade, ak sú k lesnému pozemku predložené doklady preukazujúce právny vzťah viacerých účastníkov konania, orgán štátnej správy lesného hospodárstva konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov preruší až do rozhodnutia súdu. S cieľom vytvorenia podmienok na zabezpečenia plnenia funkcií lesov na takýchto lesných pozemkoch sa pre doteraz zapísaného
29
obhospodarovateľa lesa ukladá povinnosť zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch v určenom rozsahu. Z návrhu vyplýva, že zmeny v rozsahu oprávnení obhospodarovateľa lesa sa v evidencii lesných pozemkov nerealizujú v správnom konaní postupom podľa tohto ustanovenia, pričom zmeny pri už zaevidovanom odbornom lesnom hospodárovi sa takisto realizujú mimo správneho konania postupom podľa § 4d a to najmä z toho dôvodu, že vzťah medzi obhospodarovateľom lesa a odborným lesným hospodárom je založený na zmluvnom základe.
V § 4b sa určuje, že osoba zapísaná do evidencie lesných pozemkov nadobúda práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa buď dňom zápisu do evidencie, alebo iným dňom, ktorý je v rozhodnutí uvedený, zároveň sa definujú povinnosti obhospodarovateľa lesa a konkretizujú sa povinnosti doteraz zapísaného obhospodarovateľa lesa v evidencii lesných pozemkov počas doby, kým je konanie o zápise obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov prerušené. Taktiež sa upravuje postup obhospodarovateľa lesa pri skončení nájomného vzťahu na dobu určitú, a to v záujme zabezpečenia kontinuálneho odborného hospodárenia v lesoch.
V § 4c sa upravuje postup orgánu štátnej správy lesného hospodárstva pri odvolacom konaní alebo pri preskúmaní rozhodnutia o zápise obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov mimo odvolacieho konania. S ohľadom na špecifickosť obhospodarovania lesa sa konkretizujú účastníci konania, upravujú sa možnosti na podanie odvolania len k časti rozhodnutia a určujú lehoty pre konanie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva. V záujme zabezpečenia kontinuity odborného obhospodarovania lesa sa umožňuje právoplatnosť tej časti rozhodnutia, voči ktorej nebolo podané odvolanie alebo podnet na jeho preskúmanie. V nadväznosti na postupy pri vedení tejto evidencie v informačnom systéme lesného hospodárstva sa upravujú postupy pri právoplatnosti rozhodnutí vydaných podľa tohto paragrafu a pri zápise týchto rozhodnutí v informačnom systéme lesného hospodárstva.
K § 4d. Evidencia lesných pozemkov podľa odborných lesných hospodárov (ďalej len „hospodár“) vychádza zo zmluvného vzťahu medzi obhospodarovateľom lesa a samotným hospodárom, pričom zákon ukladá, že takýto zmluvný vzťah nadobúda účinnosť zápisom hospodára v evidencii lesných pozemkov. Podľa § 4a sa pri zápise nového obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov rozhodnutím zároveň v tejto evidencii zaeviduje aj hospodár, ktorý bude pre nového obhospodarovateľa lesa vykonávať odborné hospodárenie v lesoch. Zmeny v evidencii lesných pozemkov pri už zaevidovanom hospodárovi (bez zmeny obhospodarovateľa lesa) sa realizujú mimo správneho konania, postupom podľa tohto ustanovenia, ktoré precizuje riešenie týchto zmien v evidencií lesných pozemkov a spôsob ich riešenia. V § 4e sa s cieľom umožnenia opravy prípadných chýb týkajúcich sa zápisu zmien hospodára v evidencii lesných pozemkov umožňuje podanie námietky a konkretizuje sa spôsob ich riešenia. V § 4f sa upravuje postup pri vydávaní výpisov z evidencie lesných pozemkov a pri zverejňovaní údajov z tejto evidencie správcom informačného systému lesného hospodárstva. V § 4e sa upravuje účinnosť jednotlivých ustanovení správneho konania pri evidencii lesných pozemkov.
K bodu 6
Úpravou § 6 ods. 2 sa sleduje odstránenie nepresnosti, ku ktorej došlo v súvislosti s nesprávnym uplatnením legislatívnej skratky „program starostlivosti“, viažuceho sa na „programy starostlivosti o lesy“ v ustanoveniach dotýkajúcich sa územných plánov.
K bodu 7
Upravuje sa názov § 7 v súlade s úpravou znenia jednotlivých ustanovení tohto paragrafu.
K bodu 8
V § 7 sa trvalým vyňatím rozumie iba trvalá zmena druhu pozemku. Problematika zmeny využitia pozemku sa rieši novým ustanovením v § 7 ods. 4.
K bodu 9
30
Doplnením § 7 sa precizuje špecifikácia a uplatňovanie inštitútu „dočasného vyňatia“, ustanovuje sa, že lesný pozemok, na ktorom sa uplatnil inštitút dočasného vyňatia z plnenia funkcií lesa, sa dostane do stavu umožňujúceho plnenie funkcií lesa technickou a biologickou rekultiváciou.
K bodu 10
Doplnením ustanovenia sa v § 7 presne špecifikuje uplatnenie inštitútu „obmedzenie využívania“, rozhodnutie o obmedzení sa vzťahuje na prípady, kedy po jeho ukončení nebude potrebné vykonanie rekultivácie lesného pozemku, ale tento bude po ukončení doby obmedzenia využívania schopný plniť všetky požadované funkcie lesa.
K bodu 11
Doplnením § 7 sa definuje trvalá zmena využitia lesného pozemku ako zmena, pri ktorej nedochádza k zmene druhu pozemku, ale ide o zaradenie lesného pozemku podľa jeho funkčného využitia lesného pozemku ako lesného pozemku, na ktorom sú zriadené lesné škôlky a semenné sady; lesného pozemku bez lesných porastov, ktoré slúžiace lesnému hospodárstvu, ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa alebo lesných pozemkov nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach. Zároveň sa upravuje postup trvalej zmeny využitia lesného pozemku, v rámci ktorého sa za trvalú zmenu využitia rozumie aj navrátenie lesného pozemku do funkčného využitia podľa odseku 1 písmeno a) z funkčného využitia podľa § 3 odsek 1 písmeno c) alebo e).
K bodu 12
Doplnením ustanovení do § 8 sa rozhodnutie o vyňatí alebo rozhodnutie o obmedzení využívania dopĺňa o náležitosti súvisiace s uvedením druhu pozemku, ktorý rozhodnutím vzniká, ako aj o súhlas a podmienky na vykonanie mimoriadnej ťažby na lesnom pozemku v prípade rozhodnutia vyňatí pozemku z plnenia funkcií lesa alebo obmedzení využívania lesného pozemku.
K bodu 13
Ako dôvod na vykonanie mimoriadnej ťažby sa dopĺňa, vo väzbe na úpravu § 7, ťažba súvisiaca so zmenou využitia lesného pozemku, pri ktorej nedochádza k zmene druhu pozemku a dopĺňa sa, ako dôvod na vykonanie mimoriadnej ťažby záväzné stanovisko podľa § 7 ods.4, § 7a a § 8 ods.6. .
K bodu 14
Navrhovanou úpravou § 25 sa vytvára priestor pre rozhodnutie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o využívaní lesnej cesty pri zabezpečovaní opatrení v porastoch do 50 rokov, alebo pri uvoľňovaní prirodzeného zmladenia a rekonštrukcii lesa, do právoplatného rozhodnutia súdu v prípadoch, kedy nedošlo k dohode o využívaní lesnej cesty podľa § 25 ods. 3. Zabezpečí sa tým vykonávanie naliehavých opatrení, ktorých odklad môže mať negatívny vplyv na stav a vývoj lesných porastov. Zároveň sa umožňuje rozšíriť rozhodovanie vo veci využívania lesnej cesta orgánom štátnej správy aj v prípadoch mimoriadnej ťažby vo vzťahu na § 31 ods. 3.
K bodu 15
V rámci § 25, v súvislosti so zabezpečovaním činností súvisiacich s hospodárskou úpravou lesa a vytvorením podmienok pre vyhotovenie základného dokumentu trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, programu starostlivosti o lesy a projektu starostlivosti o lesný pozemok, sa dopĺňa umožnenie bezplatného využívania lesných ciest pre právnickú osobu zriadenú ministerstvom zabezpečujúcu aktivity súvisiace s rozvojom hospodárskej úpravy lesov a aktivity súvisiace s vyhotovením programov starostlivosti o lesy..
K bodu 16
V § 31 ods. 5 ide o rozšírenie ustanovenia o právnickú osobu zriadenú ministerstvom zabezpečujúcu úlohy podľa § 38 ods.2 .
31
K bodu 17
K § 36 ods. 1. Povinnosť zabezpečiť hospodárenie v lesoch podľa programu starostlivosti o lesy a podľa hospodára je povinnosťou všetkých osôb majúcich vzťah k lesným pozemkom a lesným porastom na nich, teda vlastníka, správcu a obhospodarovateľa. Doplnením projektu starostlivosti o lesný pozemok sa sleduje precizovanie textu, nakoľko starostlivosť o lesný pozemok sa v osobitných prípadoch zabezpečuje nielen na základe programu starostlivosti o lesy, ale aj projektu starostlivosti o lesný pozemok.
K bodu 18
Upravuje sa odborné hospodárenie v lesoch v § 36 ods. 1 tak, že v rámci dielca môže zabezpečovať úlohy obhospodarovateľa lesa viac obhospodarovateľov za podmienky, že odborné hospodárenie v lesoch bude v rámci dielca zabezpečené jedným, spoločným hospodárom. Zároveň sa ustanovuje povinnosť a spôsob vyznačenia priebehu hranice lesných pozemkov dielcov obhospodarovaných viacerými obhospodarovateľmi lesa. V prípade zabezpečenia odborného hospodárenia v dielci viacerými obhospodarovateľmi lesa povinnosti obhospodarovateľa lesa podľa § 20 ods.7, § 23 ods. 7 a 9 a § 49 vykonáva hospodár. Táto úprava, v nadväznosti na ostatné ustanovenia zákona o lesoch je v kontexte so zmenami navrhovanými v zákone o pôde v článku I. riešením úloh vyplývajúcich z vládou SR schváleného materiálu, uznesením č. 558 zo 7. 12. 2016.
K bodu 19
Úpravou § 37 ods. 1 sa sleduje precizovanie textu vo vzťahu k problematike zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch v súlade s § 36 ods. 1.
K bodu 20
V § 37 ods. 2 sa dopĺňa ustanovenie o povinnosti vlastníka alebo obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodára do 15 dní od vyhlásenia lesného pozemku, predložiť projekt starostlivosti o lesný pozemok do jedného roku od vyhlásenia pozemku za lesný pozemok, pričom táto povinnosť sa, okrem prípadov, kedy program starostlivosti o lesy na susediacom lesnom celku stratí platnosť do troch rokov od vyhlásenia lesného pozemku sa uplatňuje na lesnom pozemku, ktorého výmera nespĺňa minimálnu výmeru dielca podľa § 39 odsek 6. Zabezpečením hospodára na takýchto lesných pozemkoch sa zabezpečí odborné odborného hospodárenia v lesoch predovšetkým v súvislosti s opatreniami na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov
K bodu 21
V nadväznosti na úpravu v § 37 sa konkretizuje postup schválenia projektu starostlivosti o les.
K bodu 22
Úpravou znenia § 39 ods. 6 sa upresňuje ustanovenie definujúce vytvorenie porastu, dopĺňa sa o možnosť vzniku nového porastu rozdelením pôvodného dielca podľa odseku 7 pri zachovaní plánu hospodársky opatrení podľa platného programu starostlivosti o lesy.
K bodu 23
Doplnením § 39 o ustanovenia ods. 7 a 8 sa umožňuje zmena hraníc dielca v prípade, že rozdelením vznikajú dva alebo viac nových dielcov, ktorých minimálna výmera je 0,5 ha. Zároveň sa ustanovujú podrobnosti o žiadateľovi a náležitosti žiadostí o zmenu hraníc dielca. O rozdelení dielca rozhoduje orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Táto úprava taktiež nadväzuje na zmeny navrhované v zákone o pôde v článku I.
K bodu 24
Hospodárske opatrenia stanovené pre novovzniknuté jednotky priestorového rozdelenia lesa sa delia tak, že ich celkový sumár zostáva v rozsahu hospodárskych opatrení dielca, ktorý je predmetom delenia. Z uvedeného dôvodu sa v § 39 ods. 12 určilo, že na postup delenia dielca podľa odseku 7 nevzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní.
32
K bodu 25
V § 40 ods. 2 ide o spresnenie textu, nakoľko súčasťou programu starostlivosti je „plán hospodárskych opatrení“ a nie „program starostlivosti hospodárskych opatrení“.
K bodu 26
V § 40 sa dopĺňa v odseku 4 možnosť vyhotovenia výpisu z programu starostlivosti o lesy na základe žiadosti hospodára v prípade, že v dielci je viac obhospodarovateľov lesa a vybrané povinnosti obhospodarovateľa v takomto poraste zabezpečuje hospodár. Úpravou sa spresňuje zdroj financovania jednotlivých súčastí programu starostlivosti o lesy. Zároveň sa v ods. 5 konkretizuje, ktorý subjekt za štát hradí vo verejnom záujme náklady na vyhotovenie súčastí programu starostlivosti podľa odseku 2.
K bodu 27
K § 40 sa dopĺňa ods. 6, ktorý konkretizuje, že v prípade, ak súčasťou programu starostlivosti sú náležitosti podľa odseku 3 alebo 7, náklady na ich vyhotovenie hradí vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa, pričom na ich realizáciu môžu tieto osoby použiť aj prostriedky z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.
K bodu 28
K § 40 ods. 10. Programy starostlivosti o lesy sú nástrojom štátu a obsahujú informácie o stave životného prostredia a informácie, ktoré môžu mať vplyv na jeho stav a to najmä plán hospodárskych opatrení. Keďže ide o údaje evidované v informačnom systéme verejnej správy, ustanovuje sa povinnosť ich zverejňovania a rozsah zverejňovaných údajov vo väzbe na ochranu obchodného tajomstva, ochranu osobných údajov, prípadne na ich ochranu ako autorského diela.
K bodom 29 a 30
Legislatívno-technická úprava v § 41 ods. 1 a v § 41 ods. 5 a 6.
K bodu 31
Úpravou § 42 ods. 1 sa konkretizujú podmienky osoby, ktorá po splnení podmienok môže byť vyhotovovateľom programu starostlivosti o lesy.
K bodu 32
Do § 42 ods. 5 sa dopĺňa povinnosť držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti na vyhotovovanie programu starostlivosti o lesy oznamovať orgánu štátnej správy všetky zmeny údajov uvedených v osvedčení v lehote 15 odo dňa, kedy tieto zmeny nastanú. Sleduje sa jednak presné vedenie evidencie osvedčení s uvádzaním správnych údajov a zároveň platnosť osvedčení o evidencii len so správnymi údajmi.
K bodu 33
Upravuje sa znenie § 42 ods. 6 vo vzťahu k problematike zániku platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti fyzickej osoby na vyhotovovanie programov starostlivosti o lesy a jej zánik. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva ministerstvo. V prípade právnickej osoby sa osvedčenie odbornej spôsobilosti nevydáva, právnická osoba je odborne spôsobila, ak spĺňa podmienky podľa ods.4. Z uvedeného dôvodu sa vypúšťa ustanovenie pôvodného bodu b), riešiaceho zánik osvedčenia právnickej osoby.
K bodu 34
V § 42 sa dopĺňajú ustanovenia ods. 8 a 9 spresňujúce problematiku žiadosti o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti, ktorý predkladá fyzická osoba po splnení predpokladov podľa ods. 2. Zároveň sa upravuje postup ministerstva po podaní žiadosti o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti.
K bodu 35
§ 42 ods. 10 definuje, že osoby odborne spôsobilé na vyhotovovanie programu starostlivosti o les a evidenciu vydaných osvedčení o tejto spôsobilosti vedie ministerstvo. Keďže vlastníci, správcovia, alebo obhospodarovatelia lesov môžu od týchto odborne
33
spôsobilých osôb požadovať vypracovanie zákonom stanovených druhov dokumentácie (napr. návrhy rámcového hospodárenia v lesoch osobitného určenia, návrhy projektov starostlivosti o lesný pozemok) je nevyhnutné, aby bol verejne k dispozícii zoznam týchto osôb. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje povinnosť zverejňovania takéhoto zoznamu a to aj vo väzbe na rozsah zverejňovaných údajov vo vzťahu k ochrane osobných údajov.
K bodu 36
Na konanie podľa § 42 o zániku osvedčenia odbornej spôsobilosti fyzickej osoby podľa ods. 6 písm. a) a písm. d) sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
K bodu 37
V § 43 ods. 1 ide o zjednotenie textu ustanovenia v súvislosti s navrhovanými úpravami.
K bodu 38
Úprava znenia § 43 v nadväznosti na zmenu v § 39 ods. 7, v rámci ktorej dochádza k upresneniu zmeny hraníc porastu, pričom podľa navrhovanej úpravy v § 39 ods. 7 táto nie je zmenou programu starostlivosti, nakoľko zmenou hraníc porastu podľa tohto ustanovenia zostáva zachovaný predpis plánovaných hospodárskych opatrení stanovený pred rozdelením dielca .
K bodom 39
V § 47 ods. 1 sa dopĺňa ustanovenie súvisiace s vedením registrov a evidencií podľa tohto zákona prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva.
K bodu 40
V § 47 ide o zosúladenie odkazu s ustanovením § 59 a doplnenie informačného systému lesného hospodárstva (§ 45), prostredníctvom ktorého orgán štátnej správy vedie register hospodárov.
K bodu 41
Úpravou § 47 ods. 2 sa dopĺňa možnosť zabezpečovania činnosti hospodára právnickou osobou. Predpokladom toho je aby hospodár, ako odborne spôsobilá fyzická osoba na výkon činností podľa § 48, bol jej spoločníkom, členom alebo zamestnancom a právnická osoba bola držiteľom živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
K bodu 42
K § 47 ods. 4. Inštitút odborného lesného hospodára je dôležitým nástrojom na zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. V podmienkach globálnych zmien klímy a požiadaviek spoločnosti musí lesnícky sektor čo najrýchlejšie zabezpečiť zvýšenie podielu progresívneho, najmä prírode blízkeho hospodárenia v lesoch a plnenia ich ekosystémových funkcií. Vyžaduje si to čo najrýchlejšiu adaptáciu a zavádzanie inovatívnych prístupov v oblasti starostlivosti o lesné porasty, založených na transfere najnovších poznatkov vedeckého výskumu do praxe. Významnú možnosťou nevyhnutného zrýchlenia tohto transferu predstavuje zavedenie výnimky pre najúspešnejších študentov lesníckej fakulty, t. j. oslobodenie od skúšky odborného lesného hospodára pri ponechaní podmienky dokladovania trojročnej odbornej praxe. Výnimka zároveň prispeje k motivácii a perspektívnemu uplatneniu talentovaných študentov a absolventov v odbore.
K bodu 43
V aplikačnej praxi pri uplatňovaní § 47 ods. 6 sa stávalo, že vo viacerých prípadoch fyzická osoba, držiteľ osvedčenia odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti hospodára, vykonával činnosti podľa § 48 pred jeho zaevidovaním do evidencie lesných pozemkov podľa § 4 ods. 1, teda v dobe, kedy nedisponoval oprávnením na ich vykonávanie. Kompetencie podľa § 48 hospodár nadobúda až po zaevidovaní podľa § 4 ods. 1 a teda akékoľvek konanie držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti takejto fyzickej osoby je dôvodom na zánik platnosti osvedčenie o odbornej spôsobilosti a vyčiarknutie z registra hospodárov.
K bodu 44
34
V § 47 ods. 10 sa upravuje spôsob zabezpečenia činnosti podľa § 48 v prípade zániku zmluvy s doterajším hospodárom alebo právnickou osobou podľa ods. 2 a konkretizuje sa postup pri nahlasovaní nového hospodára.
K bodu 45
V § 47 ods. 12 ide o upresnenie textu a zosúladenie s ustanoveniami o registrácii a vedení zoznamu hospodárov.
K bodu 46
Doplnením sa spresňuje postup ministerstva pri zabezpečovaní úloh súvisiacich so žiadosťami o vykonanie skúšky odborného lesného hospodára, pričom v súlade s § 47 ods. 7 správneho poriadku sa ustanovuje , že v prípade splnenia predpokladov a vyhoveniu účastníka konania na prístup ku skúške, ministerstvo nevyhotoví písomné rozhodnutie, ale žiadateľovi vydá oznámenie so stanoveným obsahom. Upresňuje sa problematika registra hospodárov a jeho vedenia podľa miesta trvalého pobytu hospodára, konkretizuje sa miestna príslušnosť orgánu ŠS LH pre jeho vedenie a zároveň, pre prípady, ak hospodár má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územie SR, tak sa návrhom taxatívne určuje, že register pre tieto osoby bude viesť OÚ Bratislava. Zároveň sa upresňuje, na ktoré prípady zániku platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti hospodára a vyčiarknutie z registra hospodárov sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
K bodu 47
V § 48 ods. 2 sa dopĺňajú povinnosti hospodára súvisiace s problematikou zmeny hraníc dielca podľa § 39 ods.7, v rámci ktorého je povinnosť predložiť stanovisko hospodára a rozdelenie realizovaných hospodárskych opatrení podľa § 39 ods. 8 písm. c).
K bodu 48
Doplnením tohto ustanovenia do § 48 ods. 2 sa zabezpečuje plnenie povinnosti a oprávnenia hospodára v prípade, že v dielci je zabezpečené odborné hospodárenie podľa § 36 odsek 3, teda v dielci sú ako obhospodarovatelia zaevidovaní viacerí obhospodarovatelia lesa a odborné hospodárenie je zabezpečené len jedným, spoločným hospodárom pre všetkých obhospodarovateľov.
K bodu 49
V § 50 ods. 1 ide o terminologickú úpravu predmetného textu.
K bodu 50
V § 50 ods. 3 sa dopĺňa proces určenia správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu v špecifických prípadoch.
K bodu 51
V § 50 ods. 3 sa reflektuje na aplikačnú prax a precizuje sa postup pri rozhodovaní o zmene správy lesného majetku vo vlastníctve štátu.
K bodu 52
V § 50 ods. 6 ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na definíciu nezistených vlastníkov. Týmto návrhom sa v súlade s osobitným predpisom (zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov) zjednocuje spôsob nakladania a ochrany majetku nielen neznámych vlastníkov, ale aj vlastníkov ktorých miesto pobytu nie je známe tak, ako to vyplýva pre správcu lesných pozemkov z citovaného zákona.
K bodu 53
V § 50a ods. 2 sa, v nadväznosti na úpravu pri rozhodovaní o zmene správy k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, dopĺňa nadväznosť na túto úpravu aj k prípadom pri správe ostatného majetku štátu.
K bodu 54
35
Novo včlenený deviaty diel rozpracoval problematiku nájmu lesných pozemkov na hospodárenie v lese komplexnejšiu, ako je to rozpracované v súčasnej IV. časti zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nájme“).
K §51a. Návrh, v kontexte na lesné pozemky, upravuje všeobecné náležitosti nájomných vzťahov rešpektujúc špecifickosť lesného hospodárstva. Návrh upravuje náležitosti nájomnej zmluvy, dĺžku nájomného vzťahu a spôsob jeho ukončenia, resp. obnovy a bližšie definuje aj oprávnenia nájomcu. Návrh kontinuálne nadväzuje na doterajšiu dlhoročnú aplikačnú prax v súvislosti s uplatňovaním zákona o nájme s cieľom nenarušiť, skôr vylepšiť súčasnú právnu istotu v týchto zmluvných vzťahoch. V nadväznosti na doterajšiu prax, kedy nájomné zmluvy k lesným pozemkom sa na hospodárenie v lese uzatvárali zväčša na dobu do konca platnosti programu starostlivosti, navrhuje sa úprava dĺžky doby nájmu do tejto lehoty. Možnosť uzatvorenia dlhšieho nájomného vzťahu, resp. nájomného vzťahu na dobu neurčitú ostáva zachovaná.
Návrh definuje, že ak pozemok, ktorý má byť predmetom nájomného vzťahu je v spoluvlastníctve viacerých osôb, prenajať ho môže iba taký spoluvlastník, alebo iná osoba, ktorá disponuje nadpolovičným spoluvlastníckym podielom, resp. preukáže iné právo k nadpolovičnej väčšine. V nadväznosti na špecifikum lesného hospodárstva, ktorým je hospodárenie v rámci porastov definovaných zákonom o lesoch a nie na jednotlivých lesných pozemkoch vlastníka, návrh konkretizuje, že princíp nadpolovičnej väčšiny sa viaže aj k nájomnému vzťahu k porastu. Vychádza sa pritom z definície porastu (§ 39 ods. 6), ako spoločnej veci v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené má väzbu aj na evidenciu lesných pozemkov podľa § 4.
Cieľom uvedených úprav je okrem iného aj zabezpečenie právnej ochrany drobného vlastníka lesného pozemku, najmä takého, ktorého pozemok je súčasťou menšinovej časti z výmery porastu. V týchto prípadoch návrh predpokladá, že k takýmto pozemkom a k ich vlastníkom vznikol nájomný vzťah podľa zákona o lesoch, pričom náležitosti nájomnej zmluvy (väčšinového spoluvlastníka) sa vzťahujú aj na vlastníka menšinovej časti porastu. Návrh predpokladá, že toto riešenie napomôže k právnej istote pri obhospodarovaní lesných pozemkov, keďže obsahuje konkrétnejšie riešenie v porovnaní so všeobecnou úpravou hospodárenia s vecou spoločnou v zmysle Občianskeho zákonníka. Návrh zároveň predpokladá s možnosťou úpravy tohto ustanovenia v iných častiach zákona, ktoré sa viaže k prípadom, keď predmetom menšinového podielu je lesný pozemok vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve nezistených vlastníkov.
Navrhuje sa, že výška nájomného sa vo všeobecnosti určí dohodou zmluvných strán. Návrh vo svojich ďalších ustanoveniach nadväzuje na doterajšiu právnu prax pri riešení špecifík súvisiacich s úpravami úhrady dojednaného nájomného a podobným spôsobom ako v doterajšom zákone o nájme (č. 504/2003 Z. z.) upravuje vzťah k úhrade nájomného, v prípadoch, ak určené nájomné je nižšie ako 2 eurá za rok za celý predmet nájmu, ako aj v prípadoch ak je obhospodarovanie lesa, t.j. predmetu nájmu obmedzené z dôvodu obmedzenia obhospodarovania lesa na základe rozhodnutí orgánov a inštitúcií, resp. v prípadoch ak nájomný vzťah skončí pred uplynutím návratnosti investícii, ktoré do predmetu nájmu nájomca vložil. Nadväznosť na doterajšiu právnu úpravu má za cieľ zabezpečiť právnu istotu terajších aj budúcich nájomných vzťahov.
K § 51b. Návrh v nadväznosti na všeobecné náležitosti súvisiace s nájomným vzťahom uvedenými v § 51a konkretizuje podrobnosti súvisiace s nájmom lesných pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve nezistených vlastníkov. Návrh určuje, že k takýmto pozemkom je potrebné vždy uzavrieť nájomnú zmluvu bez ohľadu na veľkosť vlastníckeho podielu v prenajímanom majetku. Návrh, s cieľom ochrany majetku štátu určil, že výška nájomného nesmie byť nižšia, ako výška nájomného určená podľa osobitného predpisu (nový postup podľa Článku II. návrhu zákona, k zákonu č. 229/1991 Zb.). . Okrem toho toto
36
ustanovenie rieši aj nájomné zmluvy, ktorých uzavretie vyplýva z novely zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov, ktorá je uvedená v článku II. tohto návrhu.
K § 51c. Návrh nadväzuje na problémy so zabezpečením obhospodarovania lesa po pozemkových úpravách. Konkretizuje vznik nájomného vzťahu, postup vlastníkov aj postup nájomcov.
K § 51d. Predkladaný návrh okrem úpravy nájomných vzťahov k lesným pozemkom zavádza aj inštitút osobitného obhospodarovania lesa, ktorého cieľom je zabezpečenie takého právneho prostredia, ktoré umožní osloviť vlastníkov, ktorých lesný pozemok nemá zaevidovaného obhospodarovateľa lesa (§ 4), alebo si obhospodarovateľ lesa neplní svoje povinnosti, aby sa vlastníci začali starať o svoje lesné pozemky v intenciách nového znenia zákona o lesoch. Cieľom tohto nového inštitútu je zároveň zabezpečenie právneho vzťahu oprávňujúceho hospodáriť na takýchto lesných pozemkoch, a to povinnosťou správcu - štátnej organizácie lesného hospodárstva, zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch aj na takýchto pozemkoch, ak vlastník toto hospodárenie napriek výzve nezabezpečí sám. Návrh súčasne konkretizuje aj postup a súčinnosť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a podmienky pre činnosť správcu a v § 51e zároveň určuje postupy správcu pri vedení evidencie výnosov a nákladov a riešení prípadných pohľadávok, ktoré z osobitného obhospodarovania lesa vzídu. Predpokladá sa, že náklady a výnosy z tejto činnosti budú správcom evidované v súlade s vedením účtovníctva kontrolovaného audítorom a z uvedeného dôvodu sa nešpecifikuje spôsob a rozsah tejto evidencie. Zároveň sa v § 51f upravuje spôsob zániku osobitného obhospodarovania lesa a podmienky prevodu dotknutého lesného pozemku vlastníkom. Potreba legislatívneho spracovania tejto oblasti je taktiež zahrnutá v citovanom uznesení vlády č. 558 zo 7.12.2016 a v súvisiacom materiáli. Dôvodom doplnenia takéhoto ustanovenia je skutočnosť, že v prípadoch, kedy zanikli subjekty, ktoré do svojho zániku zabezpečovali odborné hospodárenie v lesoch aj k pozemkom drobných vlastníkov, po zániku takýchto subjektov, títo vlastníci z rôznych dôvodov odborné hospodárenie nezabezpečili. Zavedením inštitútu osobitného obhospodarovania lesa, v zmysle tohto návrhu, sa odstráni súčasné legislatívne vákuum v tejto oblasti.
K bodu 55
Doplnením ods. 7 do § 55 sa negatívnym spôsobom konkretizuje prijímateľ podpory s cieľom motivovať drobných obhospodarovateľov lesa k zduženiu sa a k vytvoreniu vlastníckeho celku postupmi podľa metód hospodárskej úpravy lesa.
K bodu 56
Úpravou § 58 ods. 1 sa sleduje odstránenie nepresnosti, ku ktorej došlo v súvislosti s nesprávnym uplatnením legislatívnej skratky „program starostlivosti“, viažuceho sa na „programy starostlivosti o lesy“, v ustanoveniach dotýkajúcich sa územných plánov.
K bodu 57
Ide o spresnenie a precizovanie textu v§ 58 ods. 1.
K bodom 58 a 59
V § 58 ods. 1 sa dopĺňa pôsobnosť ministerstva vo vzťahu k problematike posudzovania žiadostí o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti odborného lesného hospodára a upravuje sa väzba k zoznamu hospodárov a štátnemu dozoru.
K bodu 60
Ide o spresnenie textu kompetencie v § 58 ods. 2 v nadväznosti na navrhované úpravy v texte zákona.
K bodu 61
Úpravou § 59 sa sleduje odstránenie nepresnosti, ku ktorej došlo v súvislosti s nesprávnym uplatnením legislatívnej skratky „program starostlivosti“, viažuceho sa na „programy starostlivosti o lesy“, v ustanoveniach dotýkajúcich sa územných plánov.
37
K bodu 62
Ide o precizovanie § 59 a kompetencií okresného úradu v sídle kraja vo väzbe na znenie ustanovení zákona vzťahujúcich sa k vyhotoveniu programov starostlivosti o lesy.
K bodu 63
Úpravou § 59 sa upresňuje znenie predmetného ustanovenia vo vzťahu k platnosti osvedčenia odbornej spôsobilosti hospodára a vyčiarknutí z registra hospodárov, pričom za meritórne sa nepovažuje „odňatie osvedčenia“, ale „rozhodnutie o zániku platnosti osvedčenia“.
K bodu 64
V súvislosti s úpravou § 59 a problematiky evidencie lesných pozemkov podľa tohto zákona sa dopĺňa kompetencia okresného úradu v sídle kraja preskúmať postupu pri evidencii lesných pozemkov podľa § 4c. Zároveň sa upravuje väzba na výkon štátneho dozoru.
K bodom 65 a 66
Do § 60 sa dopĺňa kompetencia okresného úradu v súvislosti s konaním vo veci vedenia evidencie lesných pozemkov podľa § 4 a § 4a až 4g a s úkonmi podľa § 51d.
K bodu 67
Úpravou § 60 ods. 2 sa sleduje odstránenie nepresnosti, ku ktorej došlo v súvislosti s nesprávnym uplatnením legislatívnej skratky „program starostlivosti“, viažuceho sa na „programy starostlivosti o lesy“, v ustanoveniach dotýkajúcich sa územných plánov.
K bodu 68
Doplnením § 60 ods. 2 o slová „ § 7 odsek 4“ sa dopĺňa kompetencia okresného úradu vo veci vydávania záväzného stanoviska v súlade s trvalou zmenou využitia lesného pozemku, pri ktorej nedochádza k zmene druhu pozemku; zároveň sa zosúlaďuje znenie § 60 so znením § 7.
K bodu 69
V § 60 ods. 2 sa dopĺňajú kompetencia okresného úradu v súvislosti s rozhodovaním o zmene hraníc dielca a s oznámením podľa § 51d ods. 5 súvisiacim s osobitným obhospodarovaním lesa.
K bodu 70
Cieľom štátneho dozoru v lesoch je sledovať, zisťovať a kontrolovať, ako sa dodržiava zákon o lesoch a osobitné predpisy, ako aj všeobecne záväzné právne predpisy vydané na ich vykonanie a rozhodnutia vydané na ich základe. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodov vyplývajúcich z aplikačnej praxe, sa v § 62 ods. 2 upresňuje kompetencia zamestnancov štátnej správy lesného hospodárstva, vykonávajúcich štátny dozor v lesoch, obmedziť alebo zakázať výkon činnosti až do objasnenia veci alebo zabezpečenia dôkazov počas výkonu štátneho dozoru. Až na základe objasnenia a zabezpečenia dôkazov, v prípade zistenia , že predmetná činnosť je v rozpore zákonom o lesoch a osobitnými predpismi, ako aj všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím vydaným na ich základe, orgán štátnej správy je oprávnený v súlade s odsekom 2 písmeno d) ukladať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
K bodu 71 a 72
Úpravou sa sleduje precizovanie textu.
K bodu 73
Ide o doplnenie možnosti zverejniť údaje podľa ods. 11 aj správcom informačného systému lesného hospodárstva.
K bodu 74
Upravuje sa vzťah verejnosti v konaniach o odborných spôsobilostiach v lesníctve, pri evidenciách, pri dozore a pri ukladaní sankcií a pokút.
38
K bodu 75
Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré jednak súvisia s uplatňovaním novo navrhovaných ustanovení a povinností vyplývajúcich z návrhu tohto zákona a nadobúdajú účinnosť dňom účinnosti návrhu zákona, ako aj ustanovenia, ktoré nadväzujú na úpravu procesu evidencie lesných pozemkov a nový spôsob jej vedenia v informačnom systéme lesného hospodárstva a formou zbierky listín, pričom za účelom jeho zabezpečenia sa účinnosť tejto časti prechodných ustanovení oddialila o tri mesiace. V týchto ustanoveniach sa potvrdzuje platnosť doteraz vedenej evidencie lesných pozemkov, pričom v prípade nezrovnalostí sa určuje spôsob a postup ich riešenia. Zároveň, s cieľom získania aktuálnych podkladov do písomnej časti evidencie lesných pozemkov sa obhospodarovateľom lesa ukladá povinnosť predložiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva do dvoch rokov od účinnosti návrhu zákona doklady preukazujúce práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa, ktoré budú vložené do zbierky listín. Zároveň, v rámci kompetencii orgánu štátnej správy lesného hospodárstva pri evidencii lesných pozemkov sa dáva tomuto orgánu možnosť, aby vyzval obhospodarovateľa lesa na splnenie tejto povinnosti. Uvedeným sa zabezpečí, že obhospodarovateľ lesa, ktorý takéto doklady predložil v nedávnej dobe, ak spĺňajú požadované náležitosti, nebude v tejto veci vyzvaný. Účel tejto povinnosti vyplýva zo skutočnosti, že doklady ktoré boli predkladané k evidencii lesných pozemkov obhospodarovateľmi lesa v minulosti, v súčasnej dobe nemusia byť aktuálne a zároveň, keďže orgány štátnej správy lesného hospodárstva nemali doteraz zákonnú povinnosť viesť zbierku listín pri evidencii lesných pozemkov, tieto doklady predložené v minulosti sú už v mnohých prípadoch archívne alebo predarchívne spracované. Týmto riešením a vytvorením zbierky listín k aktuálnemu času sa zároveň nadväzuje na požiadavky z aplikačnej praxe a to aj v nadväznosti na reprivatizačný proces a konania o odovzdávaní užívania lesných pozemkov podľa zákona o pôde v minulosti.
K článku V.
Ustanovuje sa delená účinnosť zákona.
Bratislava, 27. februára 2019
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Gabriela Matečná v. r.
podpredsedníčka vlády
a ministerka pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
39
Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu
Scenár 4: Verejnosť sa zúčastňuje na tvorbe právneho predpisu v rovnocennom postavení s predkladateľom právneho predpisu
Fáza procesu
Subfáza
Kontrolná otázka
A
N
1.1 Identifikácia cieľa
Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?


1.2 Identifikácia problému a alternatív
Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív riešení?


1.3 Identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov
Bola vykonaná identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov?


1. Príprava tvorby právneho predpisu
1.4 Identifikácia záujmov zainteresovaných skupín a jednotlivcov
Bola vykonaná identifikácia záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov?


Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme, ktorý má predmetný právny predpis riešiť?


Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým rámcom jeho tvorby?


2.1 Rozsah informácií
Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom procese tvorby právneho predpisu?


Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie pred začatím tvorby právneho predpisu?


Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas tvorby právneho predpisu?


2.2 Kontinuita informovania
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj po ukončení tvorby právneho predpisu?


Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu verejnosti poskytnuté včas?


2.3 Kvalita a včasnosť informácií
Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo vyhovujúcej technickej kvalite?


2. Informovanie verejnosti o tvorbe právneho predpisu
2.4 Adresnosť informácií
Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom na prenos relevantných informácií o právnom predpise smerom k verejnosti?


3.1 Jasné zadanie procesu tvorby právneho predpisu
Bol zadefinovaný základný rámec procesu tvorby právneho predpisu?


Predstavujú zapojení aktéri reprezentatívnu vzorku zainteresovaných skupín a jednotlivcov?


Reprezentujú zapojení aktéri celkovú heterogenitu zainteresovaných skupín a jednotlivcov?


Boli do tvorby právneho predpisu zapojení zástupcovia inštitúcií, organizácií, ktoré disponujú rozhodovacími právomocami a zdrojmi v súvislosti s riešením identifikovaného problému?


3.2 Zapojení aktéri
Bol do tvorby právneho predpisu zapojený relevantný počet expertov vzhľadom na komplexnosť problému?


Bola zapojeným aktérom odoslaná spätná väzba ako bolo s ich návrhom naložené?


3.3 Spätná väzba
Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s vyhodnotením ich návrhov k právnemu predpisu?


3. Účasť verejnosti na tvorbe právneho predpisu
3.4 Zapracovanie návrhov zapojených
Boli návrhy zo strany zapojených aktérov zapracované do návrhu právneho predpisu?



40
aktérov
Indikujú zapojení aktéri, že ich návrh ovplyvnil konečnú podobu právneho predpisu?


Boli splnené ciele a očakávania od účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu na strane predkladateľa právneho predpisu?


3.5 Naplnenie cieľov a očakávaní
Indikujú zapojení aktéri naplnenie svojich cieľov a očakávaní, s ktorými vstupovali do tvorby právneho predpisu?


Prispeli zvolené participatívne metódy k splneniu cieľa účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?


Bola kvantita participatívnych metód adekvátna vzhľadom k povahe, komplexnosti a predmetu právneho predpisu?


Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s formou procesu tvorby právneho predpisu a so zvolenými participatívnymi metódami?


Viedli zvolené participatívne metódy k rovnocennému postaveniu predkladateľa právneho predpisu a zapojených aktérov?


3.6 Formy procesu tvorby právneho predpisu
Indikujú zapojení aktéri rovnocenné postavenie so subjektom verejnej správy v rámci tvorby právneho predpisu?


3.7 Výstup procesu tvorby právneho predpisu
Bolo zapojeným aktérom umožnené pripomienkovať správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?


Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho predpisu?


Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu?


4. Vyhodnotenie procesu tvorby právneho predpisu
4.1 Hodnotenie procesu
Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov

K predpisu 504/2003, dátum vydania: 02.12.2003
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
I. Pre podnikanie v poľnohospodárstve a iné hospodárske využitie pôdy je charakteristické, že sa deje v organizačných štruktúrach, ktoré v svojej činnosti v určitom rozsahu používajú prenajaté pozemky. Tento stav je v určitej miere bežný aj v iných krajinách (v krajinách je zreteľné znižovanie počtu poľnohospodárskych podnikov a zvyšovanie ich priemernej výmery, ubúda podiel pôdy obhospodarovanej vlastníkmi) a v značnej miere sa bežne používa aj na hospodárske využitie iných majetkových hodnôt (prenájom bytov a nebytových priestorov, leasing). Všeobecný zjav, že vlastníci poľnospodárskych pozemkov v určitom rozsahu sami svoje pozemky vždy neobhospodarujú (v Nemecku, vo Francúzsku a v Belgicku sa udáva vyše 60 % dlhodobo prenajímanej pôdy), je predurčený faktormi prejavujúcimi sa v znižovaní počtu pracovných síl v poľnohospodárstve.
Dôležitosť nájomných pomerov v súčasných podmienkach slovenského poľnohospodárstva a ich adekvátnej právnej úpravy je zvýšená niektorými historicky vzniknutými danosťami štruktúry pozemkového vlastníctva. Súčasný stav je charakterizovaný extrémnou rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva v jeho stránke technickej (veľkosť a počet pozemkov), právnej (pozemky v spoluvlastníctve) i prevádzkovo-hospodárskej (počet spoluvlastníkov jedného pozemku, priemerná výmera pozemkového vlastníctva na jedného vlastníka, rozptyl pozemkov toho istého vlastníka v teréne, tvar, konfigurácia a prístupnosť pozemku), ktorá nevyhovuje podmienkam moderných poľnohospodárskych technológií. V období dominácie užívacích vzťahov v poľnohospodárstve tak boli bez rozhodnutia vlastníkov zriadené na ich pozemkoch stavby a urobené dlhodobé zmeny vo využití a v organizácii pôdneho fondu, v dôsledku čoho nie vlastnícke hranice pôvodných pozemkov v teréne zreteľné, a v poľnohospodárstve sa vytvorili organizačné štruktúry hospodársky spájajúce pozemky a majetkové hodnoty na ich využitie v rôznom vlastníckom režime a tento stav bol v zásade, pri istom vzraste počtu poľnohospodárskych podnikov, zachovaný aj po privatizácii a inej vlastníckej reštrukturalizácii poľnohospodárskej výroby.
Nepriaznivý stav pozemkového vlastníctva bol sprevádzaný aj neúplnosťou a nedokonalosťou jeho verejnej evidencie, či ide o evidenciu pozemkov alebo právnych vzťahov k nim, opäť znásobený dôrazom na evidenciu užívacích vzťahov a pozemkov v hospodársky využívanom stave. Prebiehajúca obnova evidencie ešte nie je ukončená.
Pri evidovaných 2,4 mil. ha poľnohospodárskej pôdy sa odhaduje, že pôvodných pozemkov je asi 5,5 mil. o priemernej výmere jedného pozemku 0,45 ha a s priemerným počtom 12 15 spoluvlastníkov. Na zlúčených pozemkoch hospodári asi 2.800 právnických osôb (celkom na 1,8 mil. ha) a 20 tis. jednotlivo hospodáriacich roľníkov. Všeobecná evidencia uzavretých nájomných zmlúv neexistuje; Slovenský pozemkový fond prenajíma vyše 500 tis ha vo vlastníctve štátu a neznámych osôb na základe vyše 2.500 zmlúv.
Nadväzne na uvedené sa nájomné vzťahy preto uskutočňujú v rámci hraníc hospodárskeho využívania poľnohospodárskych plôch s doplnením viac alebo menej určitých vlastníckych údajov v nájomných zmluvách. Aj tvorba identifikačného systému pre poľnohospodárske parcely, ktorý je podmienkou pre prijímanie platieb zo zdrojov a sleduje predovšetkým zistenie skutočného užívania pôdy, sa aj s ohľadom na stav evidencie pozemkov, nebuduje na báze katastrálnych parciel, ale plôch s viac menej stabilnými prirodzenými hranicami , tzv. fyzických blokov.

II. Nájom poľnohospodárskych pozemkov sa spravuje všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy 663 684 Občianskeho zákonníka) a v určitom rozsahu ustanoveniami § 22 ods. 2 až 6, 8 a 9 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Na základe § 22 ods. 9 zákona č. 229/1991 Zb. a § 879a Občianskeho zákonníka bolo vydané nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení nariadenia vlády č. 262/2001 Z. z. Úprava nariadenia vlády je na jednej strane limitovaná medzami zákonnej úpravy a na druhej strane je použitie úpravy tejto právnej sily na reguláciu takýchto právnych vzťahov nevhodné, preto navrhovaná úprava od neho upúšťa.
Všeobecná úprava nájomnej zmluvy a nájomného pomeru, použiteľná na všetky druhy nájmu, bola do Občianskeho zákonníka 663 684) zaradená zákonom č. 509/1991 Zb. V značnej miere je obsahovo prevzatá z úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku z roku 1950. Ten, hoci inak v úprave nájmu dosť nadväzoval na pôvodnú unifikačnú osnovu čsl. Občianskeho zákonníka a ďalšie návrhy rekodifikácie občianskeho práva (obsahujúce v tejto veci, i keď početné, v podstate len spresnenia vtedajšieho platného práva), nemal špeciálnych ustanovení pre árendálnu zmluvu.
Občiansky zákonník z roku 1950 bol vytvoril jednotný typ nájomnej zmluvy, zahŕňajúci aj tzv. árendálnu zmluvu, ktorá bola v dovtedajšom práve na našom území osobitným zmluvným typom, použiteľným práve pre poľnohospodárske nehnuteľnosti. Vymedzil základné rozlíšenie nájmu a árendy, keď umožňoval dohodnúť buď dočasné užívanie veci alebo branie úžitkov (požitkov) z prenajatej veci, či oboje, no hovorí len o nájomnej zmluve. Zo špeciálnych ustanovení pre árendu prevzal len úpravu platenia nájomného a odpustenia a zliav pre prípad nájmu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov a špeciálnu úpravu záložného práva prenajímateľa nehnuteľnej veci na zabezpečenie nájomného. Obsahovo zhodná je aj úprava súčasného Občianskeho zákonníka.
Samostatnosť árendálnej zmluvy a odchýlky špeciálnych ustanovení právnej úpravy pre árendálnu zmluvu od všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy plynú z toho, či na dosiahnutie nájmom sledovaného (hospodárskeho alebo iného) účelu nájmu stačí prenajatú vec užívať bez ďalšieho alebo sa vyžaduje určité úsilie a pričinenie užívateľa (árenda), pri ktorom je účelom užívania požívanie predmetu nájmu, branie úžitkov z neho, najmä plodov.
Od toho sa potom odvíja v prvom rade rozsah oprávnení nájomcu: prosté užívanie (uti) pri nájomnej zmluve a pri árendálnej zmluve branie plodov z plodonosnej veci (frui), napr. niektoré prípady tzv. kúpy budúcej úrody, keď sa plodonosný predmet prenechá inému, aby ako poberateľ požitkov zobral napr. úrodu, alebo, a to spravidla, užívanie a požívanie (uti, frui) a na ne nadväzuje rozdelenie zodpovednosti zmluvných strán za udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na používanie na účel nájmu a znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v použiteľnom stave, ako aj špecifické riešenia pre platenie, odpustenie a zľavy nájomného a niektoré prípady pri skončení nájmu.
Schválený legislatívny zámer Občianskeho zákonníka zachováva členenie právnej úpravy nájmu na všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy a na osobitné nájmy podľa predmetu a účelu nájmu.
Podľa legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka, zákon rozlíši nájom (užívanie veci) a árendu (požívanie veci) a osobitne upraví nájom pozemku a vzhľadom na špecifiká, ktoré vznikajú pri využívaní pozemkov na poľnohospodárske účely, zvlášť sa upraví poľnohospodársky nájom pozemku (vrátane osobitných spôsobov zániku nájmu a dĺžky výpovedných lehôt).
Podľa programového vyhlásenia vlády sa legislatívny zámer rekodifikácie súkromného práva ešte dopracovať a na jeho základe vypracovať dlhodobý plán postupného vypracovania nových právnych predpisov. V legislatívnom procese sa majú pripraviť návrhy

na zosúladenie osobitných právnych úprav súkromného práva so všeobecnou úpravou súkromného práva.
Navrhované doplnenie úpravy árendálnej zmluvy do právneho poriadku nadväzuje na ciele schváleného legislatívneho zámeru zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a korešponduje so zámermi rekodifikácie občianskeho práva; nepoužíva pritom termín árenda ale zachováva terminológiu platného Občianskeho zákonníka.
Návrh predstavuje doplnenie všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy špeciálnymi ustanoveniami obsahujúcimi odchýlky pre tradičné vymedzenie árendálnej zmluvy, osobitne pre nepodnikateľské poľnohospodárske nájmy a osobitne na účely podnikateľské, vrátane nájmu podniku alebo jeho časti.
III. Návrh usiluje o zohľadnenie špecifík predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov a o vyváženú úpravu postavenia účastníkov nájomného pomeru, ako aj o ochranu verejných záujmov spojených s pozemkami pri ich využívaní v poľnohospodárstve a lesníctve. Tak zapadá do zámerov programového vyhlásenia vlády: podporiť doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde a rozvoj trhu s pôdou, podporiť hospodárne využívanie potenciálu poľnohospodárskej pôdy pri plnom rešpektovaní eklogických požiadaviek a podporiť intenzívnu ekonomickú poľnohospodársku výrobu.
Vytvára vhodné právne podmienky pre moderné poľnohospodárstvo a lesníctvo pri dodržaní požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja a pre spravodlivú účasť nájomcov a prenajímateľov na spoločensky (trhovo) uznanom výnose z riadneho hospodárenia s predmetom nájmu.
Navrhovaný zákon tak môže prispievať k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, ktorými sú, na strane prenajímateľa ústavné právo na vlastníctvo (Čl. 20) a právo na inú zárobkovú činnosť (Čl. 35 ods. 1 a 2) a na strane nájomcu právo na podnikanie (Čl. 35 ods. 1 a 2).
IV. Problematika nájmu pozemkov nie je v práve Európskej únie upravená. Zákonodarstvo európskych krajín používa popri všeobecnej úprave nájomnej a árendálnej zmluvy aj špeciálnu úpravu poľnohospodárskych nájmov.
Špeciálne poľnohospodárske nájomné právo je zamerané hlavne na využitie predmetu nájmu v podnikaní nájomcu a týka sa jednotlivých pozemkov i celých hospodárstiev. Aj keď zákonodarstvo jednotlivých krajín vykazuje významné rozdiely v intenzite a v spôsoboch regulácie, v ňom isté spoločné črty. Regulácia smeruje prevažne na zachovanie účelu nájmu, vrátane obnovy hospodárskej rovnováhy zmluvných strán pri zmene pomerov, za ktorých bola zmluva uzavretá a vo viacerých krajinách zohľadňuje aj štrukturálne vplyvy zmien obhospodarovateľa pôdy na agrárny sektor (vytváranie a zachovanie výkonných poľnohospodárskych podnikov).
Ustanovenie doplňujúcich podmienok pre vznik nájmu (ak sa používa) slúži ako regulácia vstupu do odvetvia: obmedzovaním veľkosti plochy v nájme, obmedzovaním počtu hospodárstiev založených na nájme, v rukách jednej osoby, predpísaním osobitných osobných predpokladov nájomcu (odborné požiadavky, vzdialenosť bydliska nájomcu od predmetu nájmu a pod.), administratívny súhlas k vzniku nájmu (zmluvy štátom evidované alebo kontrolované). S touto témou súvisí aj úprava podmienok zmeny osoby nájomcu (podnájom, právne nástupníctvo v nájme pri smrti nájomcu a pod.) a priznanie predkupného práva nájomcovi a ochrana nájmu pri zmene vlastníctva predmetu nájmu.
Pravidelne sa vyskytujú úpravy na umožnenie riadneho hospodárenia na predmete nájmu a ochrana nákladov nájomcu urobených na ten účel a na zlepšenie predmetu nájmu.

Tieto úpravy sa týkajú trvania nájmu (minimálna doba nájmu, dôvody a lehoty na jednostranné skončenie nájmu, obnova a predĺženie nájmu), podmienok zmeny predmetu nájmu (so súhlasom prenajímateľa alebo súdu alebo štátnej správy) a vymedzenia nároku na náhradu neamortizovaných nákladov pri predčasnom skončení nájmu.
Nájomné je buď rôznymi spôsobmi regulované alebo neregulované a priznáva sa právo na zmenu výšky nájomného pri zmene ustanovených okolností po vzniku nájmu.
V.V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa nepredpokladá vytvorenie nových orgánov dozoru nad dodržiavaním ustanovení zákona.
Schválenie a vykonávanie predloženého návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet ani tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe ani na životné prostredie.Návrh zákona je v súlade s Ústavou a medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nebol predložený Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR v zmysle zákona č. 166/1999 Z. z., nakoľko problematika návrhu sa netýka oblastí ustanovených v § 3 cit. zákona.
Ministerstvo financií SR v rámci pripomienkového konania listom z 13.6.2003 č. 11758/2003-81 zaujalo stanovisko, že berie na vedomie, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov
3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Nie je prioritou podľa screeningu 2001 a nie je prioritou podľa NPAA. Návrh zákona patrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.
Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky.
4. Problematika návrhu zákona nie je v práve ES/EÚ upravená.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ.
6. Gestor (spolupracujúce rezorty):
Bezpredmetné.
7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ:
Bez účasti expertov.
Osobitná časť
K Čl. I
K § 1
 
Všeobecná úprava nájmu pozemku na poľnohospodárske účely by mala byť dostatočným právnym prostredím pre skôr krátkodobé, jednorazové a príležitostné nájmy menších a ucelených plôch.
Na zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa samozrejme použijú aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Ustanovení predpisov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a povinností z nich vyplývajúcich sa navrhovaný zákon samozrejme nedotýka.
K § 2
 
Osobitné ustanovenie k § 663 Občianskeho zákonníka vyjadruje rozdielny rozsah oprávnení nájomcu ohľadne úžitkov predmetu nájmu, vyplývajúci z účelu nájmu.
K § 3
 
Všeobecná úprava poľnohospodárskeho nájmu v navrhovanom zákone upraví základnú odchýlku ohľadne znášania obvyklých nákladov spojených s užívaním pozemku oproti všeobecnej úprave nájomnej zmluvy.
Osobitné ustanovenie k § 664 a 665 Občianskeho zákonníka o rozdelení zodpovednosti zmluvných strán za udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na používanie na účel nájmu a znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v použiteľnom stave, nadväzuje navrhovanú úpravu rozsahu oprávnení nájomcu.
Možnosť odchylnej zmluvnej úpravy pamätá napr. na niektoré prípady tzv. kúpy budúcej úrody, keď sa plodonosný predmet prenechá inému, aby ako poberateľ požitkov z nej len zobral napr. úrodu.

K § 4
 
Bezo zmeny sa preberá úprava doterajšieho § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka o čase platenia nájomného z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov, ako to zodpovedá potrebám a zvykostiam hospodárskeho života.
K § 5
 
Ak je obsahom nájomnej zmluvy právo nájomcu brať z prenajatej veci úžitky (privlastňovať si ich), je nájomné odplatou za toto branie úžitkov a preto, ak sa ono stane celkom alebo sčasti nemožným a predmet nájmu takto nespôsobilým na účel nájmu, je namieste, aby nájomca vôbec alebo sčasti neplatil nájomné. Obdobne ak vynaložené náklady presiahnu výnosy zo získaných úžitkov pre všeobecný pokles úrody.
Nie celkom výstižné a oproti staršiemu právu užšie ustanovenie Občianskeho zákonníka o vadách prenajatej veci 673 a 674) interpretuje nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z. vydané na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 22 ods. 9 písm. b/ zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov; podľa § 5 citovaného nariadenia je takou vadou najmä živelná pohroma alebo iná nepredvídateľná udalosť objektívnej povahy nezavinená nájomcom, ktorá poškodí predmet nájmu tak, že sa nedá využívať na účel nájmu alebo iba obmedzene.
Návrh v modifikovanej podobe preberá súčasnú úpravu odpustenia a zliav nájomného z Občianskeho zákonníka (§ 673 a 674) a z nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.
Právo na odpustenie alebo na zľavu z nájomného sa uplatní podľa všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy (§ 675 Občianskeho zákonníka).
K § 6
 
Bez obsahovej zmeny sa preberá ustanovenie § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Možnosť dohody prenajímateľa s nájomcom o zrušení nájomnej zmluvy doojednanej na dobu neurčitú podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka zostáva nedotknutá.
K § 7 až 14
 
Národohospodársky významná väčšina výmery poľnohospodárskej pôdy používanej na poľnohospodársku výrobu je dlhodobo v nájme podnikateľov v poľnohospodárstve.
Využitie pôdy na poľnohospodársku výrobu vyžaduje rozsiahle výdavky na udržiavanie, obnovu a zvyšovanie úrodnosti pôdy, na výkonnú techniku pre rastlinnú výrobu, dopravu a manipuláciu a na stavby a infraštruktúru.
Trvanie nájmu primerané výrobno-hospodárskym cyklom je prirodzeným záujmom nájomcu. Pri zachovaní hospodárskej rovnováhy zmluvných strán je tiež prirodzeným záujmom tých prenajímateľov, ktorým nie je dostupný iný spôsob ekonomického využitia ich vlastníckeho práva k pozemku.
Pre samotné vytváranie biologického majetku nie je rozhodujúce, či podnikateľ pôdu na riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov využíva na základe vecného (vlastníckeho) alebo obligačného (nájomného) práva. Pre posudzovanie finančnej situácie a výnosovosti podniku, vrátane jeho úverovej spôsobilosti, nie je ale bez významu ovládanie pozemku alebo jeho budúcich úžitkov podnikom v čase, primerane povahe týchto procesov a dostupným technológiám rastlinnej a živočíšnej výroby a pravdepodobnosť, že budúce úžitky budú plynúť podniku. V tomto kontexte je podstatné, či právne podmienky ovládania pôdy a jej úžitkov na základe nájmu bránia alebo nebránia vkladom do pôdy a riadnemu hospodáreniu

na nej a či nájomca možnosť plného využitia investícií, ktoré do pôdy vloží na udržanie a zlepšenie úrodnosti pôdy;
Ak ísť o dlhodobejšie trvanie nájmu, je potrebné všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy doplniť o úpravu právneho mechanizmu pre prípad, že dodatočne nastanú okolnosti, ktoré vedú k podstatnej zmene rovnováhy v plneniach zmluvných strán v dôsledku zmeny nákladov na získavanie úžitkov z predmetu nájmu alebo zmeny hodnoty týchto úžitkov, ktorý by neviedol k skončeniu nájmu ale k zmene záväzkov tak, aby došlo k obnoveniu rovnováhy zmluvy a udržanie účelu zmluvy pre obe zmluvné strany.
Postavenie zmluvných strán na ktoré sa vzťahuje táto časť navrhovaného zákona je podstatne ovplyvnené dôsledkami neusporiadania pozemkového vlastníctva a oddelenosti vlastníctva pozemkov a ostatných majetkových hodnôt potrebných na poľnohospodársku výrobu. Na jednej strane prenajímatelia, ktorí v podstatnej časti nemajú možnosť alebo záujem hospodáriť na vlastných pozemkoch a na druhej strane producenti, ktorí na hospodárske využitie svojho majetku potrebujú pôdu, ktorú nevlastnia vôbec alebo v dostatočnej výmere. To obmedzuje možnosti výberu oboch a vystavuje ich istej odkázanosti a závislosti a tak vyvoláva zreteľa hodnú nevýhodu, ktorá v modernom zákonodarstve pripúšťa právnu preferenciu takejto znevýhodnenej zmluvnej strany, modifikujúcu princíp formálnej rovnosti strán.
Ak prenajatý pozemok slúži na prevádzkovanie podniku nájomcu, stáva sa právo nájmu zložkou podniku, ako právo patriace podnikateľovi, ktoré slúži na prevádzkovanie podniku.
Poľnohospodárstvo (poľnohospodárska činnosť) je v návrhu ponímané v zmysle štatistických klasifikácií a medzinárodných účtovných štandardov, ktoré ho charakterizované ako riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov na základe využitia pôdy a ďalších prírodných, ako aj industriálnych faktorov, zahŕňajúcich biologickú transformáciu (kvantitatívne a kvalitatívne zmeny) biologického majetku (živé zviera alebo rastlina). k nemu priraďované aj s ním súvisiace služby.
Osobitné ustanovenie k § 663 Občianskeho zákonníka navrhuje reguláciu doby nájmu.
Investičné vklady do pôdy majú životnosť 15 20 rokov, poľnohospodárska technika 6 12 rokov, trvalé porasty 12 rokov od prvého roku plodnosti, stavby pre poľnohospodársku výrobu sa daňovo odpisujú 20 rokov.
S prihliadnutím na to a na istý význam v platnom zákonodarstve pripisovaný päťročnému nájmu, pre prípad, že prenajatý pozemok slúžiť na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, navrhuje sa minimálna doba trvania nájmu na 5 rokov, pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju vypovedať pred uplynutím tejto lehoty. Zároveň treba ustanoviť aj hornú hranicu doby nájmu.
S prihliadnutím na dlhodobejšie trvanie nájmu je navrhovaný rozsah starostlivosti nájomcu prirodzene väčší ako podľa navrhovanej všeobecnej úpravy poľnohospodárskeho nájmu v prvej časti navrhovaného zákona.
Kým navrhovaná subsidiárna úprava v § 3 predpokladá v prvom rade zmluvné určenie účelu zmluvy a naň nadväzujúci rozsah povinností nájomcu, v tomto ustanovení sa navrhuje v odseku 1 kogentne ustanoviť účel využívania predmetu nájmu a v odseku 2 udržiavaním predmetu nájmu v spôsobilom stave zaťažuje nájomcu. Pre nájomcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov ustanovujú určité povinnosti pri hospodárení na nich aj predpisy na ich ochranu ako prírodných zdrojov a zložiek životného prostredia; návrh na ne odkazuje.
Návrh upúšťa od používania výrazu „starostlivosť riadneho hospodára“ 22 ods. 6, ods. 9 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb., § 2 nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z.) a pridržiava sa terminológie všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy („užívať vec riadnym spôsobom“).
Rozdelenie nákladov pri poľnohospodárskom využití pozemku medzi prenajímateľa a nájomcu plynie z vymedzenia práv, ktoré nájomca nadobúda z nájomnej zmluvy.
Nájomca prirodzene znáša náklady na výkon svojho práva brať úžitky z prenajatej veci (na branie úžitkov: na zber úrody alebo na inú exploatáciu biologického majetku).

Riadne užívanie poľnohospodárskeho pozemku, ktorého výsledkom je vznik úžitkov, zahŕňa aj bežné obnovenie a udržiavanie produkčných schopností užívaného pozemku a v tomto rozsahu aj znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na poľnohospodárske využitie.
Pre nájomcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov ustanovujú určité povinnosti pri hospodárení na nich aj predpisy na ich ochranu ako prírodných zdrojov a zložiek životného prostredia, ktorých dodržiavanie je podľa citovaného nariadenia vlády základom starostlivosti riadneho hospodára.
Navrhovaná úprava v odseku 3 sa nedotýka postavenia prenajímateľa ako účastníka administratívneho konania napr. o pozemkových úpravách alebo o zmene využitia územia.
Vymedzenie práva na odpustenie alebo zľavu nájomného pre mimoriadne okolnosti vedie k spravodlivému rozdeleniu strát pri nájme pozemkov medzi stranami z dôvodov, ktoré majú v podstate povahu vyššej moci. Pri dlhodobom využití prenajatého pozemku na podnikateľsky vykonávanú poľnohospodársku výrobu je namieste reflektovať aj významnú zmenu hospodárskych pomerov alebo obmedzujúcich vplyvov opatrení na ochranu prírody a pod.
Právo na odpustenie alebo na zľavu nájomného umožňuje riešiť jednorazové nepriaznivé vplyvy na výnosy z prenajatého pozemku, pričom výška nájomného zostáva pre budúcnosť nezmenená. Je namieste, aby obom zmluvným stranám bolo priznané zákonné právo na úpravu (nové určenie) výšky nájomného a pre ten prípad ustanovené skutočnosti rozhodujúce pre zvýšenie alebo zníženie výšky nájomného, ak si strany takúto tzv. kĺzavú doložku nedohodnú, pričom to bude aj interpretačné pravidlo ak si ju dohodnú bez určenia týchto kritérií.
Väzba dodatočnej úpravy na regulované nájomné alebo cenový index poľnohospodárskych výrobkov je známa z viacerých európskych krajín. Úroveň obvyklých cien je všeobecnou zásadou.
Navrhovanej úprave dĺžky nájmu sa prispôsobuje aj obnovenie nájomnej zmluvy na základe tzv. tichého súhlasu druhej strany dojednanej na určitú dobu (osobitné ustanovenie k § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a beh výpovednej lehoty ak ide o nájom na neurčitú dobu.
V odseku 3 sa preberá ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Pre budúcnosť nie je potrebné preberať výpovedné dôvody pre zmluvný i tzv. zákonný nájom ustanovené na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 22 ods. 9 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. nariadením vlády č. 208/1994 Z. z. 6), nakoľko kryté dôvodmi odstúpenia od nájomnej zmluvy podľa všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy 679 Občianskeho zákonníka).
Odstránenie informačnej asymetrie na trhu nájmov poľnohospodárskych pozemkov vyžaduje vytvorenie právnych základov pre uchovávanie relevantných informácií.
Návrh ponecháva nedotknutú bezformálnosť nájomnej zmluvy podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka, zavádza však povinnosť písomného potvrdenia o obsahu zmluvy, ktorou, primerane okolnostiam, zaťažuje nájomcu. Okrem účinkov na právnu istotu strán je písomná forma významná aj s ohľadom na zavádzanú možnosť zmien výšky nájomného, i s ohľadom na potrebu nájomcom vedenej evidencie pozemkov v nájme, na ktorých hospodári, pre potreby evidencie ceny nájmu a pre potreby evidencie plôch, na ktorú sa viaže štátna podpora pre poľnohospodárstvo.
Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v § 16 ods. 6 ustanovuje povinnosť nájomcov viesť evidenciu pozemkov, na ktoré sa vzťahuje, pričom pokiaľ ide o poľnohospodárske pozemky, odkazuje na nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z., ktoré jednak žiadnu evidenciu neupravuje a jednak sa navrhuje zrušiť. Preto sa zavádza základný obsah evidencie a splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu. Evidencia bude nadväzovať na súbory geodetických a popisných informácií katastra nehnuteľností

a požiadavky identifikačného systému pre poľnohospodárske parcely zavádzaného v súvislosti s vytváraním podmienok pre prijímanie platieb zo zdrojov EÚ.
Podľa vymedzenia predmetu úpravy zákona o cenách (zákon č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa tento zákon vzťahuje aj na cenu nájmu 1 ods. 1), úprava cenovej evidencie a cenových informácií však nezohľadňuje stav v oblasti nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely. Navrhuje sa preto rozšíriť povinnosti na úseku cenovej evidencie a cenových informácií aj na nájomcov pozemkov.
S ohľadom na navrhovanú úpravu dodatočného zníženia alebo zvýšenia nájomného sa navrhuje zaviesť zverejňovanie potrebných informácií, ktoré by umožnilo sfunkčniť tento mechanizmus a predísť komplikovaným sporom o výšku nájomného.
K § 15 až 19
 
Podnik je špecifickým predmetom obchodnoprávnych vzťahov 5 Obchodného zákonníka) a nová úprava záložného práva umožnením zriadenia záložného práva robí podnik predmetom právnych vzťahov aj v pôsobnosti Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od zmluvy o predaji podniku 476 Obchodného zákonníka), zmluva o nájme podniku, ako jedna z právnych foriem dispozície podnikateľa s podnikom, nie je zákonom upravená ako osobitný zmluvný typ. Splnomocňovacie ustanovenie § 22 ods. 9 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov umožnilo vydať nariadením vlády bližšiu úpravu uzatvárania nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskeho podniku alebo jeho časti a jej náležitosti. Táto úprava je v § 8 až 10 nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.
Právo poľnohospodárskych nájmov vo viacerých európskych krajinách pozná popri nájme jednotlivých poľnohospodárskych pozemkov alebo ich súboru aj nájom celých roľníckych hospodárstiev (fariem). Zmluvu o nájme podniku pozná aj české obchodné právo.
Zhodne s poňatím členenia úpravy nájmu v legislatívnom zámere Občianskeho zákonníka na všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy a na osobitné nájmy podľa predmetu a účelu nájmu, by mala pre nájom podniku platiť všeobecná úprava nájomnej zmluvy a doplňujúca špeciálna úprava vyplývajúca z osobitostí tohto predmetu právnych vzťahov.
K § 20 až 21
 
Použitie navrhovanej úpravy na nájom lesných pozemkov vyžaduje určité odchýlky od poľnohospodárskych nájmov, odôvodnené špecifikami predmetu a účelu nájmu ako sa navrhuje.
K § 22 až 25
 
Prechodné ustanovenia koncipované na princípe bežne používanej tzv. nepravej retroaktivity, pričom zaručujú pri nájme, ktorý vznikol zo zákona vlastníkovi, určité nájomné.
K Čl. II
Nadväzne na navrhovanú úpravu v Čl. I sa navrhujú všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku vypustiť ustanovenia o platení nájomného z poľnohospodárskych a lesných pozemkov a o odpustení nájomného a o zľave z nájomného pri takýchto nájmoch.

K Čl. III
K bodu 1
 
Ak sa vlastníci a nájomcovia dohodnú, mohli by nájomcovia byť vlastníkmi trvalých porastov, ktoré vysadia. Toto bude platiť výlučne vtedy, ak nájomná zmluva bude takého ustanovenia obsahovať.
K bodom 2 a 3
 
Navrhujú sa vypustiť ustanovenia obsahovo prevzaté do návrhu.
K Čl. IV
Účinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. januára 2004.
Bratislava, 20. augusta 2003
Predseda vlády Slovenskej republiky
Mikuláš D z u r i n d a , v. r.
Minister pôdohospodárstva
Slovenskej republiky
Zsolt S i m o n , v. r.
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore