Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov 504/2003 účinný od 01.01.2018 do 30.04.2018
Platnosť od: | 02.12.2003 |
Účinnosť od: | 01.01.2018 |
Účinnosť do: | 30.04.2018 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Oblasť: | Poľnohospodárstvo a potravinárstvo, Lesy a lesné hospodárstvo, Nehnuteľnosti, Záväzkové a zmluvné právo |
Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov 504/2003 účinný od 01.01.2018 do 30.04.2018
- Čl. I (§ 1 - § 25)
- PRVÁ ČASŤ - NÁJOM POZEMKU NA POĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY (§ 1 - § 6)
- DRUHÁ ČASŤ - NÁJOM POZEMKU NA POĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY PRI PREVÁDZKOVANÍ PODNIKU (§ 7 - § 14)
- TRETIA ČASŤ - NÁJOM PODNIKU NA POĽNOHOSPODÁRSKU VÝROBU (§ 15 - § 19)
- ŠTVRTÁ ČASŤ - NÁJOM LESNÉHO POZEMKU NA HOSPODÁRENIE V LESOCH (§ 20 - § 21)
- PIATA ČASŤ - SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA (§ 22 - § 25)
- Čl. II
- Čl. III
- Čl. IV - Účinnosť
- Poznámky
Prejsť na §
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 504/2003 s účinnosťou od 01.01.2018 na základe 24/2015
Legislatívny proces k zákonu 24/2015
Legislatívny proces k zákonu 504/2003
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
K predpisu 24/2015, dátum vydania: 25.02.2015Dôvodová správaVšeobecná časťNávrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) sa predkladá na základe plnenia úlohy B.2. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 339 z 9. júla 2014, ktorá bola uložená na základe Analýzy potrieb finančného zabezpečenia registrov obnovenej evidencie pozemkov a návrh harmonogramu katastrálnych území v bývalom Vojenskom obvode Javorina.Novelou zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov v roku 2003 bolo umožnené oprávneným osobám uplatniť si reštitučný nárok na pozemky zabraté do Vojenského obvodu Javorina zákonom č. 169/1949 Zb. Dôsledkom vyššie uvedenej novely bolo uplatnených cca 3900 reštitučných nárokov na výmeru pozemkov predstavujúcu 32 tis. ha pozemkov v diametrálne odlišných podmienkach ako pri reštitučných nárokoch v civilnom prostredí a v civilnom katastri nehnuteľností.V priestore vojenského obvodu Javorina nebol založený štandardný katastrálny operát. Podmienky zakladania právnych vzťahov v pôsobnosti vojenského katastra neboli kompatibilné s civilným katastrom nehnuteľností a s platnými predpismi na úseku katastra nehnuteľností.Súčasnú parcelu E KN tvorí niekoľko pôvodných pozemkovoknižných parciel a z tohto dôvodu nie je možné v reštitučnom konaní podľa údajov katastra nehnuteľností obnoviť vlastnícke právo v rozsahu a v hraniciach ako bola zobratá.Niekoľkoročná reštitučná prax vo Vojenskom obvode Javorina ukázala, že bez prepracovania katastrálneho operátu – súboru E KN, nie je možné riešiť zostávajúce reštitučné nároky.Súčasný operát trpí takými chybami a nedostatkami, ktoré by zakladali potrebu spracovania geometrických plánov na stovky vydávaných parciel. Na spracovanie takéhoto počtu geometrických plánov by bolo potrebné vynaložiť veľmi veľké finančné prostriedky.Efektívnejším a lacnejším riešením je vypracovanie „zjednodušených“ registrov obnovenej evidencie pozemkov v dotknutých katastrálnych územiach.Pri nehnuteľnostiach, alebo vlastníckych podieloch, na ktoré nebol uplatnený reštitučný nárok, bude mať štát právnu istotu do budúcnosti pri nakladaní s nehnuteľnosťami.V rámci konania podľa zákona sa vyrieši aj rozdelenie pôvodných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky podľa správcov. Lesné pozemky budú v správe štátnej organizácie lesného hospodárstva a poľnohospodárske pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu.Návrhom zákona sa dáva zákonná možnosť vykonať obnovu evidencie aj na územiach, kde sú listy vlastníctva založené a obnoví sa stav pred prechodom vlastníctva na štát. Takýto register nie je možné do katastra nehnuteľností zapísať nakoľko by tým bolo zmenené vlastníctvo bez právneho titulu. O vlastníctve k pozemku je potrebné rozhodnúť v reštitučnom konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb., až potom oprávnená osoba nadobudne k pozemku vlastníctvo.Návrh zákona sleduje vytvorenie podkladu na vydávanie reštitučných rozhodnutí. Touto úpravou sa vyberie určený operát, ktorý v zmysle zákona určí príslušný orgán štátnej
správy na úseku katastra nehnuteľností. V registri sa preberie grafická časť tohto operátu a k nemu sa vyznačia vlastníci, ktorým boli pozemky zoštátnené. Na základe vydaných reštitučných rozhodnutí sa v katastri vyznačí ako vlastník oprávnená osoba, ktorá návrh na vydanie nehnuteľnosti uplatnila (t. j. do operátu, ktorý určil katastrálny odbor už nebude problém vlastníka zapísať, nakoľko bude jasné o ktorý pozemok ide).Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na sociálne vplyvy a na zamestnanosť, vplyvy na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy tak, ako je uvedené v doložke vplyvov.Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi aktmi Európskej únie.DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTIprávneho predpisu s právom Európskej únie1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov3.Problematika návrhu právneho predpisu:a)nie je upravená v práve Európskej únie:-v primárnom-v sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom Spoločenstve a Zmluva o Európskej únie – po 30. novembri 2009):1.legislatívne akty2.nelegislatívne aktyb)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.Vzhľadom k tomu, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
Doložka vybraných vplyvovA.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisovTermín začatia a ukončenia PPK:A.2. VplyvyPozitívneŽiadneNegatívne1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,- vplyvy na sociálnu exklúziu- vplyvy na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostixA.3. PoznámkyNávrh zákona sa predkladá na základe plnenia uznesenia vlády SR č. 339 z 9.júla 2014 k Analýze potrieb finančného zabezpečenia registrov obnovenej evidencie pozemkov a návrh harmonogramu katastrálnych území v bývalom Vojenskom obvode Javorina.A.4. Alternatívne riešeniabezpredmetnéA.5. Stanovisko gestorovbezpredmetné
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhuTabuľka č. 1Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)Príjmy verejnej správy celkom0500 000300 0000v tom: za MPRV SR0500 000300 0000z toho:- zdroj 11H0500 000300 0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0500 000300 0000v tom: za MPRV SR0000z toho:- zdroj 11H/0900601_Pozemkové úpravy a usporiadanie pozemkového vlastníctva0500 000300 0000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť0000- z toho vplyv na ŠR0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0500 000300 0000z toho:- zdroj 11H/0900601_Pozemkové úpravy a usporiadanie pozemkového vlastníctva0500 000300 00002.2. Financovanie návrhuTabuľka č. 2Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)Financovanie2014201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)0000z toho vplyv na ŠR0000financovanie zabezpečené v rozpočte0500 000300 0000ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:Kapitola MPRV SR má v rámci Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015-2017, ktorý je predložený na rokovanie vlády narozpočtovaný na Pozemkové úpravy a usporiadanie pozemkového vlastníctva v roku 2015 objem 2 000 000 €, v roku 2016 objem 1 500 000 € a v roku 2017 objem 1 500 000 € (zdroj 11H/0900601).Uznesením vlády SR č. 339 z 9.júla 2014 k Analýze potrieb finančného zabezpečenia registrov obnovenej evidencie pozemkov a návrhu harmonogramu katastrálnych území v bývalom Vojenskom obvode Javorina bola rezortu pôdohospodárstva uložená úloha vyčleniť celkom sumu 800 000 €, z toho v roku 2015 sumu 500 000 € a v roku 2016 sumu 300 000 €.
Finančné prostriedky v zmysle predmetného uznesenia vlády uvedené v doložke vplyvov sú určené na zabezpečenie verejne obstaraných jednoduchých registrov obnovenej evidencie pozemkov.2.3. Popis a charakteristika návrhu2.3.1. Popis návrhu:Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?.......................................................................................................................................................2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :zmena sadzbyzmena v nárokunová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)kombinovaný návrhx iné2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.Tabuľka č. 3Odhadované objemyObjem aktivít2014201520162017Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financieUveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Tabuľka č. 41 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácieTabuľka č. 5Vplyv na rozpočet verejnej správyPríjmy (v eurách)2014201520162017poznámkaDaňové príjmy (100)1Nedaňové príjmy (200)1Granty a transfery (312006)0500 000300 0000Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)Dopad na príjmy verejnej správy celkom0500 000300 0000Vplyv na rozpočet verejnej správyVýdavky (v eurách)2014201520162017poznámkaBežné výdavky (600)0500 000300 0000Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (637005)0500 000300 0000Bežné transfery (640)2Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)Obstarávanie kapitálových aktív (710)2Kapitálové transfery (720)2Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)Dopad na výdavky verejnej správy celkom0500 000300 0000z toho výdavky na ŠRBežné výdavky (600)0500 000300 0000
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácieTabuľka č. 6Vplyv na rozpočet verejnej správyZamestnanosť2014201520162017poznámkaPočet zamestnancov celkom*z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)*z toho vplyv na ŠROsobné výdavky celkom (v eurách)Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*z toho vplyv na ŠRPoistné a príspevok do poisťovní (620)*z toho vplyv na ŠRPoznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)Kapitálové výdavky (700)Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Osobitná časťK článku IK bodu 1Návrh doplnenie ustanovení § 1 upravuje postupy pri vyhotovovaní registrov obnovenej evidencie pozemkov v územiach, ktoré sú predmetom reštitučných konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. na území Vojenského obvodu Javorina, ale aj územia, ktoré prešli z dôvodu technickej úpravy štátnych hraníc na územie iného štátu. Ide o neštandardné postupy, ktoré sú potrebné, aby bolo možné realizovať usporiadanie pozemkového vlastníctva v špecifických prípadoch reštitučných konaní a riešení kompenzácii ujmy vlastníkov, ktorí o pozemky prišli pri úprave štátnych hraníc bez náhrady, na ktorú majú nárok. Tieto registre definuje ako zjednodušené.K bodu 2Harmonogram bol súčasťou Analýzy potrieb finančného zabezpečenia registrov obnovenej evidencie pozemkov a návrh harmonogramu katastrálnych území v bývalom Vojenskom obvode Javorina, schválený uznesením vlády č. 339 z 9. júla 2014. Pri riešení kompenzácii vlastníkov, ktorí o pozemky prišli pri úprave štátnych hraníc bez náhrady, na ktorú majú nárok ide o malý rozsah prác a nie je potrebné harmonogram schvaľovať vo vláde.K bodu 3Dopĺňa sa pôvodné znenie o územia týkajúce sa zmeny štátnych hraníc.K bodu 4V § 4 sa rozširuje okruh členov komisie na obnovu evidencie pozemkov o zástupcov Ministerstva obrany Slovenskej republiky, povinnej a oprávnenej osoby. Na rozdiel od klasických registrov, je predsedom komisie pri zjednodušených registroch zástupca okresného úradu, nie starosta obce.K bodu 5V § 5 sa dopĺňa ustanovenie týkajúce sa použitia správneho poriadku. V prípadoch zjednodušených registrov sa nejedná o konanie, ktoré končí rozhodnutím a výsledky konania nezakladajú žiadne nové práva. Slúžia len na preverenie už realizovaných rozhodnutí a na vydávanie nových rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu je použitie správneho poriadku bezpredmetné.K bodu 6Doplnením § 5 ods. 2 sa špeciálne postupy v konaní týkajúce sa obnovy evidencie pozemkov pri štandardných situáciách v prípade zjednodušených registroch nebudú realizovať.K bodu 7Nové ustanovenie § 7a definuje účel, na ktorý sa tento typ registrov vyhotovuje. Bude slúžiť ako podklad na vydanie reštitučného rozhodnutia, na preverenie správnosti už vydaných rozhodnutí a na riešenie nároku kompenzácie ujmy spôsobenej vlastníkom, ktorých pozemky prešli v minulosti na územie iného štátu pri zmene štátnych hraníc, a z medzinárodnej zmluvy vyplynula povinnosť ujmu riešiť náhradou.
K bodu 8Vzhľadom k neštandardným postupom sa zjednodušený register neschvaľuje rozhodnutím z dôvodu, že vlastníctvo sa nenadobúda vyhotovením registra a slúži len ako podklad na rozhodnutie vydané v správnom konaní.K bodu 9V § 8 sa dopĺňa odsek 3, ktorým sa prenecháva určenie náležitostí ministerstvu. Operáty, v ktorých sú vedené evidencie pozemkov a vlastníkov sú pre každé katastrálne územie tvoriace bývalý vojenský obvod Javorina odlišné a treba ich samostatne posudzovať. Po vyhodnotení správnym orgánom sa určí rozsah prác a ministerstvo tento rozsah premietne do zmlúv so zhotoviteľom.K bodom 10 a 11Legislatívno-technická úprava vzhľadom na novelizačné body.K bodu 12Ustanovenie § 28a upravuje stav, ktorý nastal pri zmenách vlastníctva, o ktorých rozhodol súd (dedičské rozhodnutia) alebo iný orgán štátnej moci, ktorým došlo k zmene vlastníctva, túto zmenu kataster do katastra nehnuteľností nemohol premietnuť. Oprávnené osoby si neuplatnili nárok na vydanie nehnuteľností v dobrej viere, že im vlastníctvo patrí. Tieto rozhodnutia sa ponechajú v platnosti ale za podmienky, že vlastník vráti vyplatenú náhradu. Na tieto účely nebude možné použiť osvedčenia notára o vydržaní pozemkov, nakoľko nejde o listinu vydanú orgánom verejnej moci.§ 28b rieši spôsob určenia zhotoviteľa pre zostavenie zjednodušeného registra. Vzhľadom k situácii, že použitie verejného obstarávania by neúmerne predĺžilo lehotu na rozhodovanie, bude riešiť register zhotoviteľ, ktorý vypracoval register v ostatnej časti katastrálneho územia. Vychádza sa zo skutočnosti, že tento zhotoviteľ pozná situáciu v danom území a má aj podklady k vyhotoveniu registra. V prípade že tento subjekt zanikol alebo neprejaví záujem ponúkne sa vyhotovenie tomu kto spracoval register v danej oblasti, území.K bodu 13Legislatívno-technická úprava vzhľadom na novelizačné body.K bodu 14V záujme vymožiteľnosti práva a zníženia zaťaženosti súdov SR sa vypúšťajú slová „podľa § 16 ods. 1 písm. b) a c)“ z predmetného ustanovenia, keďže nesporová forma zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v ktorej je fond spoluvlastníkom alebo správcom umožní vyriešiť mnohé sporné situácie vyporiadania podielového spoluvlastníctva a pomôže predísť zbytočnej vyťaženosti súdov SR konaniami, ktoré by inak mohli skončiť mimosúdnom dohodou podľa Občianskeho zákonníka.K bodu 15Nové ustanovenie zabezpečuje informovanosť osôb, ktoré ešte nemajú ukončené konanie o reštitučných nárokoch, aby si mohli svoje nároky uplatniť.Nové ustanovenie § 29c upravuje spôsob riešenia postupov okresného úradu v prípadoch, ak neboli pôvodné rozhodnutia v súlade s údajmi o vlastníctve v čase prechodu vlastníctva pozemku na štát s dohodou medzi povinnou osobou a oprávnenou osobou, ktorú správny orgán schválil. V prvej etape na základe údajov zjednodušeného registra zistí, ktoré rozhodnutia je potrebné preveriť. Z tohto rozsahu postupne preberie a posúdi všetky rozhodnutia. Po prerokovaní v komisii sporné rozhodnutia zruší a vydá nové. Nebude sa rušiť rozhodnutie, ak výmera platného rozhodnutia a skutočný nárok predstavujú rozdiel 5 %
z vydávaného pozemku. Neprihliada a na polohu pozemku, to znamená, že v prípade ak bol pozemok vydaný podľa majetkového hárku a pozemkovoknižný stav jeho polohy je na inom mieste zostáva rozhodnutie nezmenené.V prípadoch, ak sa pozemok nedá vydať z dôvodu, že na tento pozemok bolo vydané rozhodnutie o vydaní inej oprávnenej osobe, bude sa riešiť nárok reštitučnou náhradou v inom pozemku vo vlastníctve štátu.Vzhľadom na neustále zmeny, ktoré prirodzene, ale aj zámerne, v zmenách vlastníctva dochádza, účinnosťou novely zákona sa vyznačí zákaz prevodov dotknutých pozemkov na území bývalého vojenského obvodu Javorina. Táto blokácia sa uvoľní po preverení vydaných rozhodnutí.V prípadoch, ak sú predložené dohody a nie sú schválené správnym orgánom a nejde o situáciu podľa odseku 3, a dohody nezodpovedajú pôvodnému vlastníctvu v čase prechodu na štát rozhodne správny orgán.Dopĺňa sa postup okresného úradu a komisie a lehoty na ukončenie a potvrdenie spracovania zjednodušeného registra.Na účely riešenia zjednodušených registrov sa komisie (§ 4) doplnia o nových členov a ak prešla doba piatich rokov od zápisu registra do katastra nehnuteľností vytvoria sa nové komisie. Nová komisia sa nezriadi pre katastrálne územia kde vôbec obnova nebola, ale funkciu plní tá komisia obce, do ktorej bolo katastrálne územie pôvodné pričlenené.K článku IIVypustením tohto ustanovenia sa umožní Ministerstvu obrany Slovenskej republiky vysporiadať pozemky, ktoré sú zastavené stavbami a tiež pozemky, ktoré sú s týmito stavbami funkčne späté.K článku IIINavrhuje sa účinnosť tohto zákona na 1. apríla 2015.Bratislava 5. novembra 2014Robert Fico v. r.predseda vládySlovenskej republikyĽubomír Jahnátek v. r.minister pôdohospodárstvaa rozvoja vidieka Slovenskej republiky -
Vládny návrh zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov
K predpisu 504/2003, dátum vydania: 02.12.2003DÔVODOVÁ SPRÁVAVšeobecná časťI. Pre podnikanie v poľnohospodárstve a iné hospodárske využitie pôdy je charakteristické, že sa deje v organizačných štruktúrach, ktoré v svojej činnosti v určitom rozsahu používajú prenajaté pozemky. Tento stav je v určitej miere bežný aj v iných krajinách (v krajinách EÚ je zreteľné znižovanie počtu poľnohospodárskych podnikov a zvyšovanie ich priemernej výmery, ubúda podiel pôdy obhospodarovanej vlastníkmi) a v značnej miere sa bežne používa aj na hospodárske využitie iných majetkových hodnôt (prenájom bytov a nebytových priestorov, leasing). Všeobecný zjav, že vlastníci poľnospodárskych pozemkov v určitom rozsahu sami svoje pozemky vždy neobhospodarujú (v Nemecku, vo Francúzsku a v Belgicku sa udáva vyše 60 % dlhodobo prenajímanej pôdy), je predurčený faktormi prejavujúcimi sa v znižovaní počtu pracovných síl v poľnohospodárstve.Dôležitosť nájomných pomerov v súčasných podmienkach slovenského poľnohospodárstva a ich adekvátnej právnej úpravy je zvýšená niektorými historicky vzniknutými danosťami štruktúry pozemkového vlastníctva. Súčasný stav je charakterizovaný extrémnou rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva v jeho stránke technickej (veľkosť a počet pozemkov), právnej (pozemky v spoluvlastníctve) i prevádzkovo-hospodárskej (počet spoluvlastníkov jedného pozemku, priemerná výmera pozemkového vlastníctva na jedného vlastníka, rozptyl pozemkov toho istého vlastníka v teréne, tvar, konfigurácia a prístupnosť pozemku), ktorá nevyhovuje podmienkam moderných poľnohospodárskych technológií. V období dominácie užívacích vzťahov v poľnohospodárstve tak boli bez rozhodnutia vlastníkov zriadené na ich pozemkoch stavby a urobené dlhodobé zmeny vo využití a v organizácii pôdneho fondu, v dôsledku čoho nie sú vlastnícke hranice pôvodných pozemkov v teréne zreteľné, a v poľnohospodárstve sa vytvorili organizačné štruktúry hospodársky spájajúce pozemky a majetkové hodnoty na ich využitie v rôznom vlastníckom režime a tento stav bol v zásade, pri istom vzraste počtu poľnohospodárskych podnikov, zachovaný aj po privatizácii a inej vlastníckej reštrukturalizácii poľnohospodárskej výroby.Nepriaznivý stav pozemkového vlastníctva bol sprevádzaný aj neúplnosťou a nedokonalosťou jeho verejnej evidencie, či ide o evidenciu pozemkov alebo právnych vzťahov k nim, opäť znásobený dôrazom na evidenciu užívacích vzťahov a pozemkov v hospodársky využívanom stave. Prebiehajúca obnova evidencie ešte nie je ukončená.Pri evidovaných 2,4 mil. ha poľnohospodárskej pôdy sa odhaduje, že pôvodných pozemkov je asi 5,5 mil. o priemernej výmere jedného pozemku 0,45 ha a s priemerným počtom 12 až 15 spoluvlastníkov. Na zlúčených pozemkoch hospodári asi 2.800 právnických osôb (celkom na 1,8 mil. ha) a 20 tis. jednotlivo hospodáriacich roľníkov. Všeobecná evidencia uzavretých nájomných zmlúv neexistuje; Slovenský pozemkový fond prenajíma vyše 500 tis ha vo vlastníctve štátu a neznámych osôb na základe vyše 2.500 zmlúv.Nadväzne na uvedené sa nájomné vzťahy preto uskutočňujú v rámci hraníc hospodárskeho využívania poľnohospodárskych plôch s doplnením viac alebo menej určitých vlastníckych údajov v nájomných zmluvách. Aj tvorba identifikačného systému pre poľnohospodárske parcely, ktorý je podmienkou pre prijímanie platieb zo zdrojov EÚ a sleduje predovšetkým zistenie skutočného užívania pôdy, sa aj s ohľadom na stav evidencie pozemkov, nebuduje na báze katastrálnych parciel, ale plôch s viac menej stabilnými prirodzenými hranicami , tzv. fyzických blokov.
II. Nájom poľnohospodárskych pozemkov sa spravuje všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy (§ 663 až 684 Občianskeho zákonníka) a v určitom rozsahu ustanoveniami § 22 ods. 2 až 6, 8 a 9 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.Na základe § 22 ods. 9 zákona č. 229/1991 Zb. a § 879a Občianskeho zákonníka bolo vydané nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení nariadenia vlády č. 262/2001 Z. z. Úprava nariadenia vlády je na jednej strane limitovaná medzami zákonnej úpravy a na druhej strane je použitie úpravy tejto právnej sily na reguláciu takýchto právnych vzťahov nevhodné, preto navrhovaná úprava od neho upúšťa.Všeobecná úprava nájomnej zmluvy a nájomného pomeru, použiteľná na všetky druhy nájmu, bola do Občianskeho zákonníka (§ 663 až 684) zaradená zákonom č. 509/1991 Zb. V značnej miere je obsahovo prevzatá z úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku z roku 1950. Ten, hoci inak v úprave nájmu dosť nadväzoval na pôvodnú unifikačnú osnovu čsl. Občianskeho zákonníka a ďalšie návrhy rekodifikácie občianskeho práva (obsahujúce v tejto veci, i keď početné, v podstate len spresnenia vtedajšieho platného práva), nemal špeciálnych ustanovení pre árendálnu zmluvu.Občiansky zákonník z roku 1950 bol vytvoril jednotný typ nájomnej zmluvy, zahŕňajúci aj tzv. árendálnu zmluvu, ktorá bola v dovtedajšom práve na našom území osobitným zmluvným typom, použiteľným práve pre poľnohospodárske nehnuteľnosti. Vymedzil základné rozlíšenie nájmu a árendy, keď umožňoval dohodnúť buď dočasné užívanie veci alebo branie úžitkov (požitkov) z prenajatej veci, či oboje, no hovorí len o nájomnej zmluve. Zo špeciálnych ustanovení pre árendu prevzal len úpravu platenia nájomného a odpustenia a zliav pre prípad nájmu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov a špeciálnu úpravu záložného práva prenajímateľa nehnuteľnej veci na zabezpečenie nájomného. Obsahovo zhodná je aj úprava súčasného Občianskeho zákonníka.Samostatnosť árendálnej zmluvy a odchýlky špeciálnych ustanovení právnej úpravy pre árendálnu zmluvu od všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy plynú z toho, či na dosiahnutie nájmom sledovaného (hospodárskeho alebo iného) účelu nájmu stačí prenajatú vec užívať bez ďalšieho alebo sa vyžaduje určité úsilie a pričinenie užívateľa (árenda), pri ktorom je účelom užívania požívanie predmetu nájmu, branie úžitkov z neho, najmä plodov.Od toho sa potom odvíja v prvom rade rozsah oprávnení nájomcu: prosté užívanie (uti) pri nájomnej zmluve a pri árendálnej zmluve branie plodov z plodonosnej veci (frui), napr. niektoré prípady tzv. kúpy budúcej úrody, keď sa plodonosný predmet prenechá inému, aby ako poberateľ požitkov zobral napr. úrodu, alebo, a to spravidla, užívanie a požívanie (uti, frui) a na ne nadväzuje rozdelenie zodpovednosti zmluvných strán za udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na používanie na účel nájmu a znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v použiteľnom stave, ako aj špecifické riešenia pre platenie, odpustenie a zľavy nájomného a niektoré prípady pri skončení nájmu.Schválený legislatívny zámer Občianskeho zákonníka zachováva členenie právnej úpravy nájmu na všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy a na osobitné nájmy podľa predmetu a účelu nájmu.Podľa legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka, zákon rozlíši nájom (užívanie veci) a árendu (požívanie veci) a osobitne upraví nájom pozemku a vzhľadom na špecifiká, ktoré vznikajú pri využívaní pozemkov na poľnohospodárske účely, zvlášť sa upraví poľnohospodársky nájom pozemku (vrátane osobitných spôsobov zániku nájmu a dĺžky výpovedných lehôt).Podľa programového vyhlásenia vlády má sa legislatívny zámer rekodifikácie súkromného práva ešte dopracovať a na jeho základe vypracovať dlhodobý plán postupného vypracovania nových právnych predpisov. V legislatívnom procese sa majú pripraviť návrhy
na zosúladenie osobitných právnych úprav súkromného práva so všeobecnou úpravou súkromného práva.Navrhované doplnenie úpravy árendálnej zmluvy do právneho poriadku nadväzuje na ciele schváleného legislatívneho zámeru zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a korešponduje so zámermi rekodifikácie občianskeho práva; nepoužíva pritom termín árenda ale zachováva terminológiu platného Občianskeho zákonníka.Návrh predstavuje doplnenie všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy špeciálnymi ustanoveniami obsahujúcimi odchýlky pre tradičné vymedzenie árendálnej zmluvy, osobitne pre nepodnikateľské poľnohospodárske nájmy a osobitne na účely podnikateľské, vrátane nájmu podniku alebo jeho časti.III. Návrh usiluje o zohľadnenie špecifík predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov a o vyváženú úpravu postavenia účastníkov nájomného pomeru, ako aj o ochranu verejných záujmov spojených s pozemkami pri ich využívaní v poľnohospodárstve a lesníctve. Tak zapadá do zámerov programového vyhlásenia vlády: podporiť doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde a rozvoj trhu s pôdou, podporiť hospodárne využívanie potenciálu poľnohospodárskej pôdy pri plnom rešpektovaní eklogických požiadaviek a podporiť intenzívnu ekonomickú poľnohospodársku výrobu.Vytvára vhodné právne podmienky pre moderné poľnohospodárstvo a lesníctvo pri dodržaní požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja a pre spravodlivú účasť nájomcov a prenajímateľov na spoločensky (trhovo) uznanom výnose z riadneho hospodárenia s predmetom nájmu.Navrhovaný zákon tak môže prispievať k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, ktorými sú, na strane prenajímateľa ústavné právo na vlastníctvo (Čl. 20) a právo na inú zárobkovú činnosť (Čl. 35 ods. 1 a 2) a na strane nájomcu právo na podnikanie (Čl. 35 ods. 1 a 2).IV. Problematika nájmu pozemkov nie je v práve Európskej únie upravená. Zákonodarstvo európskych krajín používa popri všeobecnej úprave nájomnej a árendálnej zmluvy aj špeciálnu úpravu poľnohospodárskych nájmov.Špeciálne poľnohospodárske nájomné právo je zamerané hlavne na využitie predmetu nájmu v podnikaní nájomcu a týka sa jednotlivých pozemkov i celých hospodárstiev. Aj keď zákonodarstvo jednotlivých krajín vykazuje významné rozdiely v intenzite a v spôsoboch regulácie, sú v ňom isté spoločné črty. Regulácia smeruje prevažne na zachovanie účelu nájmu, vrátane obnovy hospodárskej rovnováhy zmluvných strán pri zmene pomerov, za ktorých bola zmluva uzavretá a vo viacerých krajinách zohľadňuje aj štrukturálne vplyvy zmien obhospodarovateľa pôdy na agrárny sektor (vytváranie a zachovanie výkonných poľnohospodárskych podnikov).Ustanovenie doplňujúcich podmienok pre vznik nájmu (ak sa používa) slúži ako regulácia vstupu do odvetvia: obmedzovaním veľkosti plochy v nájme, obmedzovaním počtu hospodárstiev založených na nájme, v rukách jednej osoby, predpísaním osobitných osobných predpokladov nájomcu (odborné požiadavky, vzdialenosť bydliska nájomcu od predmetu nájmu a pod.), administratívny súhlas k vzniku nájmu (zmluvy štátom evidované alebo kontrolované). S touto témou súvisí aj úprava podmienok zmeny osoby nájomcu (podnájom, právne nástupníctvo v nájme pri smrti nájomcu a pod.) a priznanie predkupného práva nájomcovi a ochrana nájmu pri zmene vlastníctva predmetu nájmu.Pravidelne sa vyskytujú úpravy na umožnenie riadneho hospodárenia na predmete nájmu a ochrana nákladov nájomcu urobených na ten účel a na zlepšenie predmetu nájmu.
Tieto úpravy sa týkajú trvania nájmu (minimálna doba nájmu, dôvody a lehoty na jednostranné skončenie nájmu, obnova a predĺženie nájmu), podmienok zmeny predmetu nájmu (so súhlasom prenajímateľa alebo súdu alebo štátnej správy) a vymedzenia nároku na náhradu neamortizovaných nákladov pri predčasnom skončení nájmu.Nájomné je buď rôznymi spôsobmi regulované alebo neregulované a priznáva sa právo na zmenu výšky nájomného pri zmene ustanovených okolností po vzniku nájmu.V.V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa nepredpokladá vytvorenie nových orgánov dozoru nad dodržiavaním ustanovení zákona.Schválenie a vykonávanie predloženého návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet ani tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe ani na životné prostredie.Návrh zákona je v súlade s Ústavou a medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.Návrh zákona nebol predložený Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR v zmysle zákona č. 166/1999 Z. z., nakoľko problematika návrhu sa netýka oblastí ustanovených v § 3 cit. zákona.Ministerstvo financií SR v rámci pripomienkového konania listom z 13.6.2003 č. 11758/2003-81 zaujalo stanovisko, že berie na vedomie, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet.DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTIprávneho predpisus právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1. Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Nie je prioritou podľa screeningu 2001 a nie je prioritou podľa NPAA. Návrh zákona patrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky.4. Problematika návrhu zákona nie je v práve ES/EÚ upravená.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ.6. Gestor (spolupracujúce rezorty):Bezpredmetné.7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ:Bez účasti expertov.Osobitná časťK Čl. IK § 1Všeobecná úprava nájmu pozemku na poľnohospodárske účely by mala byť dostatočným právnym prostredím pre skôr krátkodobé, jednorazové a príležitostné nájmy menších a ucelených plôch.Na zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa samozrejme použijú aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.Zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Ustanovení predpisov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a povinností z nich vyplývajúcich sa navrhovaný zákon samozrejme nedotýka.K § 2Osobitné ustanovenie k § 663 Občianskeho zákonníka vyjadruje rozdielny rozsah oprávnení nájomcu ohľadne úžitkov predmetu nájmu, vyplývajúci z účelu nájmu.K § 3Všeobecná úprava poľnohospodárskeho nájmu v navrhovanom zákone upraví základnú odchýlku ohľadne znášania obvyklých nákladov spojených s užívaním pozemku oproti všeobecnej úprave nájomnej zmluvy.Osobitné ustanovenie k § 664 a 665 Občianskeho zákonníka o rozdelení zodpovednosti zmluvných strán za udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na používanie na účel nájmu a znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v použiteľnom stave, nadväzuje navrhovanú úpravu rozsahu oprávnení nájomcu.Možnosť odchylnej zmluvnej úpravy pamätá napr. na niektoré prípady tzv. kúpy budúcej úrody, keď sa plodonosný predmet prenechá inému, aby ako poberateľ požitkov z nej len zobral napr. úrodu.
K § 4Bezo zmeny sa preberá úprava doterajšieho § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka o čase platenia nájomného z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov, ako to zodpovedá potrebám a zvykostiam hospodárskeho života.K § 5Ak je obsahom nájomnej zmluvy právo nájomcu brať z prenajatej veci úžitky (privlastňovať si ich), je nájomné odplatou za toto branie úžitkov a preto, ak sa ono stane celkom alebo sčasti nemožným a predmet nájmu takto nespôsobilým na účel nájmu, je namieste, aby nájomca vôbec alebo sčasti neplatil nájomné. Obdobne ak vynaložené náklady presiahnu výnosy zo získaných úžitkov pre všeobecný pokles úrody.Nie celkom výstižné a oproti staršiemu právu užšie ustanovenie Občianskeho zákonníka o vadách prenajatej veci (§ 673 a 674) interpretuje nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z. vydané na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 22 ods. 9 písm. b/ zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov; podľa § 5 citovaného nariadenia je takou vadou najmä živelná pohroma alebo iná nepredvídateľná udalosť objektívnej povahy nezavinená nájomcom, ktorá poškodí predmet nájmu tak, že sa nedá využívať na účel nájmu alebo iba obmedzene.Návrh v modifikovanej podobe preberá súčasnú úpravu odpustenia a zliav nájomného z Občianskeho zákonníka (§ 673 a 674) a z nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.Právo na odpustenie alebo na zľavu z nájomného sa uplatní podľa všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy (§ 675 Občianskeho zákonníka).K § 6Bez obsahovej zmeny sa preberá ustanovenie § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Možnosť dohody prenajímateľa s nájomcom o zrušení nájomnej zmluvy doojednanej na dobu neurčitú podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka zostáva nedotknutá.K § 7 až 14Národohospodársky významná väčšina výmery poľnohospodárskej pôdy používanej na poľnohospodársku výrobu je dlhodobo v nájme podnikateľov v poľnohospodárstve.Využitie pôdy na poľnohospodársku výrobu vyžaduje rozsiahle výdavky na udržiavanie, obnovu a zvyšovanie úrodnosti pôdy, na výkonnú techniku pre rastlinnú výrobu, dopravu a manipuláciu a na stavby a infraštruktúru.Trvanie nájmu primerané výrobno-hospodárskym cyklom je prirodzeným záujmom nájomcu. Pri zachovaní hospodárskej rovnováhy zmluvných strán je tiež prirodzeným záujmom tých prenajímateľov, ktorým nie je dostupný iný spôsob ekonomického využitia ich vlastníckeho práva k pozemku.Pre samotné vytváranie biologického majetku nie je rozhodujúce, či podnikateľ pôdu na riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov využíva na základe vecného (vlastníckeho) alebo obligačného (nájomného) práva. Pre posudzovanie finančnej situácie a výnosovosti podniku, vrátane jeho úverovej spôsobilosti, nie je ale bez významu ovládanie pozemku alebo jeho budúcich úžitkov podnikom v čase, primerane povahe týchto procesov a dostupným technológiám rastlinnej a živočíšnej výroby a pravdepodobnosť, že budúce úžitky budú plynúť podniku. V tomto kontexte je podstatné, či právne podmienky ovládania pôdy a jej úžitkov na základe nájmu bránia alebo nebránia vkladom do pôdy a riadnemu hospodáreniu
na nej a či nájomca má možnosť plného využitia investícií, ktoré do pôdy vloží na udržanie a zlepšenie úrodnosti pôdy;Ak má ísť o dlhodobejšie trvanie nájmu, je potrebné všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy doplniť o úpravu právneho mechanizmu pre prípad, že dodatočne nastanú okolnosti, ktoré vedú k podstatnej zmene rovnováhy v plneniach zmluvných strán v dôsledku zmeny nákladov na získavanie úžitkov z predmetu nájmu alebo zmeny hodnoty týchto úžitkov, ktorý by neviedol k skončeniu nájmu ale k zmene záväzkov tak, aby došlo k obnoveniu rovnováhy zmluvy a udržanie účelu zmluvy pre obe zmluvné strany.Postavenie zmluvných strán na ktoré sa vzťahuje táto časť navrhovaného zákona je podstatne ovplyvnené dôsledkami neusporiadania pozemkového vlastníctva a oddelenosti vlastníctva pozemkov a ostatných majetkových hodnôt potrebných na poľnohospodársku výrobu. Na jednej strane prenajímatelia, ktorí v podstatnej časti nemajú možnosť alebo záujem hospodáriť na vlastných pozemkoch a na druhej strane producenti, ktorí na hospodárske využitie svojho majetku potrebujú pôdu, ktorú nevlastnia vôbec alebo v dostatočnej výmere. To obmedzuje možnosti výberu oboch a vystavuje ich istej odkázanosti a závislosti a tak vyvoláva zreteľa hodnú nevýhodu, ktorá v modernom zákonodarstve pripúšťa právnu preferenciu takejto znevýhodnenej zmluvnej strany, modifikujúcu princíp formálnej rovnosti strán.Ak prenajatý pozemok slúži na prevádzkovanie podniku nájomcu, stáva sa právo nájmu zložkou podniku, ako právo patriace podnikateľovi, ktoré slúži na prevádzkovanie podniku.Poľnohospodárstvo (poľnohospodárska činnosť) je v návrhu ponímané v zmysle štatistických klasifikácií a medzinárodných účtovných štandardov, ktoré ho charakterizované ako riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov na základe využitia pôdy a ďalších prírodných, ako aj industriálnych faktorov, zahŕňajúcich biologickú transformáciu (kvantitatívne a kvalitatívne zmeny) biologického majetku (živé zviera alebo rastlina). Sú k nemu priraďované aj s ním súvisiace služby.Osobitné ustanovenie k § 663 Občianskeho zákonníka navrhuje reguláciu doby nájmu.Investičné vklady do pôdy majú životnosť 15 – 20 rokov, poľnohospodárska technika 6 – 12 rokov, trvalé porasty 12 rokov od prvého roku plodnosti, stavby pre poľnohospodársku výrobu sa daňovo odpisujú 20 rokov.S prihliadnutím na to a na istý význam už v platnom zákonodarstve pripisovaný päťročnému nájmu, pre prípad, že prenajatý pozemok má slúžiť na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, navrhuje sa minimálna doba trvania nájmu na 5 rokov, pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju vypovedať pred uplynutím tejto lehoty. Zároveň treba ustanoviť aj hornú hranicu doby nájmu.S prihliadnutím na dlhodobejšie trvanie nájmu je navrhovaný rozsah starostlivosti nájomcu prirodzene väčší ako podľa navrhovanej všeobecnej úpravy poľnohospodárskeho nájmu v prvej časti navrhovaného zákona.Kým navrhovaná subsidiárna úprava v § 3 predpokladá v prvom rade zmluvné určenie účelu zmluvy a naň nadväzujúci rozsah povinností nájomcu, v tomto ustanovení sa navrhuje v odseku 1 kogentne ustanoviť účel využívania predmetu nájmu a v odseku 2 udržiavaním predmetu nájmu v spôsobilom stave zaťažuje nájomcu. Pre nájomcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov ustanovujú určité povinnosti pri hospodárení na nich aj predpisy na ich ochranu ako prírodných zdrojov a zložiek životného prostredia; návrh na ne odkazuje.Návrh upúšťa od používania výrazu „starostlivosť riadneho hospodára“ (§ 22 ods. 6, ods. 9 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb., § 2 nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z.) a pridržiava sa terminológie všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy („užívať vec riadnym spôsobom“).Rozdelenie nákladov pri poľnohospodárskom využití pozemku medzi prenajímateľa a nájomcu plynie z vymedzenia práv, ktoré nájomca nadobúda z nájomnej zmluvy.Nájomca prirodzene znáša náklady na výkon svojho práva brať úžitky z prenajatej veci (na branie úžitkov: na zber úrody alebo na inú exploatáciu biologického majetku).
Riadne užívanie poľnohospodárskeho pozemku, ktorého výsledkom je vznik úžitkov, zahŕňa aj bežné obnovenie a udržiavanie produkčných schopností užívaného pozemku a v tomto rozsahu aj znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na poľnohospodárske využitie.Pre nájomcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov ustanovujú určité povinnosti pri hospodárení na nich aj predpisy na ich ochranu ako prírodných zdrojov a zložiek životného prostredia, ktorých dodržiavanie je podľa citovaného nariadenia vlády základom starostlivosti riadneho hospodára.Navrhovaná úprava v odseku 3 sa nedotýka postavenia prenajímateľa ako účastníka administratívneho konania napr. o pozemkových úpravách alebo o zmene využitia územia.Vymedzenie práva na odpustenie alebo zľavu nájomného pre mimoriadne okolnosti vedie k spravodlivému rozdeleniu strát pri nájme pozemkov medzi stranami z dôvodov, ktoré majú v podstate povahu vyššej moci. Pri dlhodobom využití prenajatého pozemku na podnikateľsky vykonávanú poľnohospodársku výrobu je namieste reflektovať aj významnú zmenu hospodárskych pomerov alebo obmedzujúcich vplyvov opatrení na ochranu prírody a pod.Právo na odpustenie alebo na zľavu nájomného umožňuje riešiť jednorazové nepriaznivé vplyvy na výnosy z prenajatého pozemku, pričom výška nájomného zostáva pre budúcnosť nezmenená. Je namieste, aby obom zmluvným stranám bolo priznané zákonné právo na úpravu (nové určenie) výšky nájomného a pre ten prípad ustanovené skutočnosti rozhodujúce pre zvýšenie alebo zníženie výšky nájomného, ak si strany takúto tzv. kĺzavú doložku nedohodnú, pričom to bude aj interpretačné pravidlo ak si ju dohodnú bez určenia týchto kritérií.Väzba dodatočnej úpravy na regulované nájomné alebo cenový index poľnohospodárskych výrobkov je známa z viacerých európskych krajín. Úroveň obvyklých cien je všeobecnou zásadou.Navrhovanej úprave dĺžky nájmu sa prispôsobuje aj obnovenie nájomnej zmluvy na základe tzv. tichého súhlasu druhej strany dojednanej na určitú dobu (osobitné ustanovenie k § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a beh výpovednej lehoty ak ide o nájom na neurčitú dobu.V odseku 3 sa preberá ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.Pre budúcnosť nie je potrebné preberať výpovedné dôvody pre zmluvný i tzv. zákonný nájom ustanovené na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 22 ods. 9 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. nariadením vlády č. 208/1994 Z. z. (§ 6), nakoľko sú kryté dôvodmi odstúpenia od nájomnej zmluvy podľa všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy (§ 679 Občianskeho zákonníka).Odstránenie informačnej asymetrie na trhu nájmov poľnohospodárskych pozemkov vyžaduje vytvorenie právnych základov pre uchovávanie relevantných informácií.Návrh ponecháva nedotknutú bezformálnosť nájomnej zmluvy podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka, zavádza však povinnosť písomného potvrdenia o obsahu zmluvy, ktorou, primerane okolnostiam, zaťažuje nájomcu. Okrem účinkov na právnu istotu strán je písomná forma významná aj s ohľadom na zavádzanú možnosť zmien výšky nájomného, i s ohľadom na potrebu nájomcom vedenej evidencie pozemkov v nájme, na ktorých hospodári, pre potreby evidencie ceny nájmu a pre potreby evidencie plôch, na ktorú sa viaže štátna podpora pre poľnohospodárstvo.Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v § 16 ods. 6 ustanovuje povinnosť nájomcov viesť evidenciu pozemkov, na ktoré sa vzťahuje, pričom pokiaľ ide o poľnohospodárske pozemky, odkazuje na nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z., ktoré jednak žiadnu evidenciu neupravuje a jednak sa navrhuje zrušiť. Preto sa zavádza základný obsah evidencie a splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu. Evidencia bude nadväzovať na súbory geodetických a popisných informácií katastra nehnuteľností
a požiadavky identifikačného systému pre poľnohospodárske parcely zavádzaného v súvislosti s vytváraním podmienok pre prijímanie platieb zo zdrojov EÚ.Podľa vymedzenia predmetu úpravy zákona o cenách (zákon č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa tento zákon vzťahuje aj na cenu nájmu (§ 1 ods. 1), úprava cenovej evidencie a cenových informácií však nezohľadňuje stav v oblasti nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely. Navrhuje sa preto rozšíriť povinnosti na úseku cenovej evidencie a cenových informácií aj na nájomcov pozemkov.S ohľadom na navrhovanú úpravu dodatočného zníženia alebo zvýšenia nájomného sa navrhuje zaviesť zverejňovanie potrebných informácií, ktoré by umožnilo sfunkčniť tento mechanizmus a predísť komplikovaným sporom o výšku nájomného.K § 15 až 19Podnik je špecifickým predmetom obchodnoprávnych vzťahov (§ 5 Obchodného zákonníka) a nová úprava záložného práva umožnením zriadenia záložného práva robí podnik predmetom právnych vzťahov aj v pôsobnosti Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od zmluvy o predaji podniku (§ 476 Obchodného zákonníka), zmluva o nájme podniku, ako jedna z právnych foriem dispozície podnikateľa s podnikom, nie je zákonom upravená ako osobitný zmluvný typ. Splnomocňovacie ustanovenie § 22 ods. 9 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov umožnilo vydať nariadením vlády bližšiu úpravu uzatvárania nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskeho podniku alebo jeho časti a jej náležitosti. Táto úprava je v § 8 až 10 nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.Právo poľnohospodárskych nájmov vo viacerých európskych krajinách pozná popri nájme jednotlivých poľnohospodárskych pozemkov alebo ich súboru aj nájom celých roľníckych hospodárstiev (fariem). Zmluvu o nájme podniku pozná aj české obchodné právo.Zhodne s poňatím členenia úpravy nájmu v legislatívnom zámere Občianskeho zákonníka na všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy a na osobitné nájmy podľa predmetu a účelu nájmu, by mala pre nájom podniku platiť všeobecná úprava nájomnej zmluvy a doplňujúca špeciálna úprava vyplývajúca z osobitostí tohto predmetu právnych vzťahov.K § 20 až 21Použitie navrhovanej úpravy na nájom lesných pozemkov vyžaduje určité odchýlky od poľnohospodárskych nájmov, odôvodnené špecifikami predmetu a účelu nájmu ako sa navrhuje.K § 22 až 25Prechodné ustanovenia sú koncipované na princípe bežne používanej tzv. nepravej retroaktivity, pričom zaručujú pri nájme, ktorý vznikol zo zákona vlastníkovi, určité nájomné.K Čl. IINadväzne na navrhovanú úpravu v Čl. I sa navrhujú všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku vypustiť ustanovenia o platení nájomného z poľnohospodárskych a lesných pozemkov a o odpustení nájomného a o zľave z nájomného pri takýchto nájmoch.
K Čl. IIIK bodu 1Ak sa vlastníci a nájomcovia dohodnú, mohli by nájomcovia byť vlastníkmi trvalých porastov, ktoré vysadia. Toto bude platiť výlučne vtedy, ak nájomná zmluva bude takého ustanovenia obsahovať.K bodom 2 a 3Navrhujú sa vypustiť ustanovenia obsahovo prevzaté do návrhu.K Čl. IVÚčinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. januára 2004.Bratislava, 20. augusta 2003Predseda vlády Slovenskej republikyMikuláš D z u r i n d a , v. r.Minister pôdohospodárstvaSlovenskej republikyZsolt S i m o n , v. r.
Načítavam znenie...