Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.09.2019 do 30.11.2019

Platnosť od: 13.01.2004
Účinnosť od: 01.09.2019
Účinnosť do: 30.11.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Pracovno-právne vzťahy, Správne poplatky, Sociálna pomoc, Zamestnanosť

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST77JUD102123DS85EUPP17ČL28

Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.09.2019 do 30.11.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 5/2004 s účinnosťou od 01.09.2019 na základe 223/2019

Legislatívny proces k zákonu 223/2019

Vládny návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 223/2019, dátum vydania: 22.07.2019

Všeobecná časť

Štatistický úrad Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) č. 587 z 13. decembra 2017, ktorým bola predsedovi Štatistického úradu SR uložená úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 do 30. júna 2019. Týmto uznesením vláda SR zároveň schválila Legislatívny zámer zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021. Predloženie zákona ukladá Štatistickému úradu SR aj Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2019 schválený uznesením vlády č. 607/2018 z 21. decembra 2018.

Cieľom navrhovaného právneho predpisu je úprava rozsahu a spôsobu vykonania sčítania obyvateľov, domov a bytov (ďalej len „sčítanie“) v roku 2021.

Sčítanie v roku 2021 bude súčasťou celosvetového programu populačných, domových a bytových cenzov, ktorý sa uskutočňuje pod záštitou Európskej únie (ďalej aj „EÚ“) a Organizácie Spojených národov. Členské štáty majú povinnosť uskutočniť sčítanie v tom istom roku (2021) a zisťovať údaje podľa rovnakých, resp. porovnateľných definícií. Návrhom zákona dochádza k vykonaniu nariadení EÚ vo vzťahu k sčítaniu v roku 2021.

Doteraz sa na Slovensku uskutočňovalo tradičné sčítanie. Štatistický úrad SR zisťoval údaje priamo od obyvateľov, ktorí mali povinnosť spolu s cudzincami zdržiavajúcimi sa na území nášho štátu v rozhodujúcom okamihu sčítania vyplniť buď sami (metóda samosčítania), alebo s pomocou asistentov sčítacie formuláre. Zámerom pre rok 2021 je maximálne využiť údaje z registrov a administratívnych zdrojov a doplniť ich údajmi získanými od obyvateľov.

V roku 2021 sa na Slovensku prvýkrát v histórii uskutoční sčítanie, ktoré bude integrovať údaje získané od obyvateľov, z vybraných administratívnych zdrojov a registrov. Očakáva sa, že integrované sčítanie okrem zníženia administratívnej záťaže respondentov zvýši kvalitu údajov a informácií (vo vyčerpávajúcich sčítaniach sa v súčasnosti zvyšuje miera neodpovedania na niektoré otázky), ich efektívnosť (využitie už existujúcich zdrojov údajov) a prispeje k harmonizácii údajov o počte obyvateľov (osobitne v demografickej štatistike a evidencii obcí).

Spoľahlivá a dôveryhodná štátna štatistika nezastupiteľné miesto pri tvorbe, realizácii a aktualizácii programov zabezpečujúcich rozvoj štátneho i súkromného sektora. Je kľúčovým zdrojom informácií na národnej i medzinárodnej úrovni.

Cieľom sčítania v roku 2021 je získať vzájomne prepojené, spoľahlivé, porovnateľné, unikátne údaje a informácie o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o životných podmienkach obyvateľov a bývaní. K sčítaniu 2021 je potrebné preto pristupovať ako k požiadavkám na rešpektovanie medzinárodných a národných záväzkov a na akceptovanie relevantných potrieb používateľov údajov pri zvážení administratívnej záťaže obyvateľov Slovenskej republiky. Cieľom sčítania je taktiež zachovať čo najväčšiu porovnateľnosť údajov s údajmi získanými z predchádzajúcich sčítaní, pričom úroveň územného a klasifikačného detailu jednotlivých ukazovateľov bude výsledkom použitej metódy zberu údajov.

Sčítanie a proces jeho prípravy a realizácie je vhodné uchopiť aj na príslušných orgánoch

2

verejnej moci ako výzvu na vzájomnú harmonizáciu údajov demografickej štatistiky, registrov, prípadne evidencie obcí zameranej na zvyšovanie kvality výstupov. Sčítanie 2021 totiž predpokladá integráciu údajov z viacerých zdrojov. Údaje, ktoré nie je možné zabezpečiť z registrov a administratívnych zdrojov, bude Štatistický úrad SR zisťovať priamo od obyvateľov.

Sčítanie patrí z hľadiska prípravy a realizácie k najnáročnejším štatistickým zisťovaniam. Je to jediné štatistické zisťovanie, ktorého obsah, rozsah a spôsob vykonania ustanovuje osobitný zákon. V § 15 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike sa uvádza, že „Sčítanie obyvateľov, domov a bytov upravuje osobitný zákon.“ Takýto postup garantuje sčítaniu osobitné postavenie najmä preto, že nielen štatistický, ale aj celospoločenský význam. Potvrdzuje to aj jeden zo strategických cieľov Národného akčného plánu Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 na roky 2017 – 2020.

Po analýze spoločenskej situácie a v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2016 2020, ktoré vyjadruje podporu sčítaniu so zníženou administratívnou záťažou obyvateľov, Štatistický úrad SR navrhol uskutočniť na Slovensku v roku 2021 integrované sčítanie. Takéto sčítanie bude založené na integrácii údajov z viacerých zdrojov so zámerom maximálne využiť údaje z registrov a administratívnych zdrojov a doplniť ich údajmi získanými od obyvateľov.

Návrh zákona vymedzuje údaje, ktoré sa zisťujú sčítaním, a základné pojmy, určuje činnosti kontaktného miesta, postavenie, práva a povinnosti asistenta sčítania vrátane podmienok jeho vymenovania, úlohy Štatistického úradu SR, obce a spolupracujúcich ministerstiev, postup pri sčítaní osobitných kategórií obyvateľov, inštitúty postcenzu a dosčítania, spôsob spracovania údajov z elektronických formulárov a administratívnych zdrojov, ochranu pred zneužitím získaných údajov a podmienky ich poskytovania fyzickým osobám a právnickým osobám na žiadosť, správne delikty za porušenie povinností podľa zákona a vytvára právny rámec fungovania elektronického systému pre sčítanie ako informačného systému verejnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.

Predkladaný návrh zákona negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívny aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy, žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, žiaden vplyv na životné prostredie, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

3

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Štatistický úrad Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 5.2.2019Ukončenie: 19.2.2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2. Definícia problému

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov (ďalej aj „sčítanie“) v roku 2021 je národným a celospoločenským záväzkom Slovenskej republiky a je jedinečnou možnosťou ako získať vzájomne prepojené, spoľahlivé, porovnateľné údaje a informácie o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o životných podmienkach obyvateľov a bývaní. Sčítanie je zdrojom aktuálnych informácií, ktoré vláda, podnikatelia, tvorcovia politík na štátnej a lokálnej úrovni používajú pre plánovanie a rozdeľovanie služieb, financií a iných prostriedkov vo všetkých oblastiach v rámci Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). Údaje získané sčítaním predstavujú pre vládu a ďalších užívateľov hodnoverné informácie, ktoré podporujú plánovanie, administratívu, rozvoj politík a vyhodnocovanie ich aktivít.Sčítanie obyvateľov, domov a bytov je obsahovo najrozsiahlejšie štatistické zisťovanie, ktorým sa na Slovensku spravidla každých desať rokov získavajú údaje o obyvateľoch, domoch a bytoch. Sčítanie v roku 2021 bude súčasťou celosvetového programu populačných, domových a bytových cenzov pod záštitou Európskej únie a Organizácie Spojených národov. Z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 z 9. júna 2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008), ktoré Eurostat ponechal v platnosti aj pre rok 2021, členským štátom EÚ vyplýva povinnosť uskutočniť sčítanie v tom istom roku (2021) a zisťovať v ňom údaje podľa rovnakých, resp. porovnateľných definícií. So sčítaním v roku 2021 súvisia ďalšie vykonávacie nariadenia Európskej komisie, ktoré upravujú podrobnosti sčítania.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 157/2018 Z. z. je sčítanie obyvateľov, domov a bytov osobitným druhom štatistického zisťovania vykonávaným Štatistickým úradom SR (ďalej len „úrad“), ktoré je súčasťou štátnej štatistiky a ktorého obsah, rozsah a spôsob vykonania upravuje osobitný predpis.Ostatné sčítanie upravoval zákon č. 263/2008 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že pre budúce sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 musí byť prijatý nový osobitný zákon.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť podmienky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 tak, aby došlo k jeho riadnej a včasnej realizácii.

4

4. Dotknuté subjekty

Predložený návrh zákona sa priamo dotýka:- povinných osôb pre sčítanie, ktorými sú:a) obyvateľ, o ktorom sa údaje zisťujú, pričom za obyvateľa sa na účely tohto zákona rozumie:1. štátny občan SR s trvalým alebo prechodným pobytom na území SR, 2. cudzinec s trvalým, prechodným alebo tolerovaným pobytom na území SR, okrem cudzinca požívajúceho diplomatické výsady a imunity na území SR podľa medzinárodného práva, 3. osoba s obvyklým pobytom na území SR,b) zákonný zástupca obyvateľa, ak ide o neplnoletého obyvateľa, obyvateľa s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo obyvateľa, ktorý nemôže sám poskytnúť údaje z iných dôvodov, c) zriaďovateľ alebo zakladateľ zariadenia; ak takej osoby niet, štatutárny orgán zariadenia. d) spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správca,e) obec.- osôb, ktoré budú vymenované za asistentov sčítania,- ústredných orgánov štátnej správy:a) Štatistický úrad SR,b) Ministerstvo financií SR,c) Ministerstvo obrany SR,d) Ministerstvo kultúry SR,e) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,f) Ministerstvo spravodlivosti SR,g) Ministerstvo vnútra SR,h) Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,i) Ministerstvo životného prostredia SR,j) Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR,k) Úrad geodézie, kartografie a katastra SR,- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,- Sociálna poisťovňa,- Zbor väzenskej a justičnej stráže,- Finančné riaditeľstvo SR,- Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,- ostatných subjektov verejnej moci, ktoré sú správcami informačných systémov verejnej správy, - okresné úrady,- obce pri prenesenom výkone štátnej správy pri príprave, priebehu a vykonaní sčítania,- poštový podnik poskytujúci univerzálnu poštovú službu.

5. Alternatívne riešenia

Úrad v rámci prípravy konceptu sčítania v roku 2021 zvažoval viaceré spôsoby jeho vykonania. Rozhodnutie nepokračovať v realizácii tradičných sčítaní v SR (zber všetkých údajov priamo od obyvateľov) ovplyvnila najmä vysoká administratívna záťaž respondentov a rastúca miera chýbajúcich odpovedí (neodpovedí) na niektoré otázky zisťované v rámci sčítania. Sčítanie založené výlučne na registroch, resp. administratívnych zdrojoch údajov, sa vzhľadom na ich aktuálny stav v SR nedá v roku 2021 uskutočniť. Z hľadiska stanoveného cieľa „získať vzájomne prepojené, spoľahlivé, porovnateľné, unikátne údaje“ úrad vylúčil aj realizáciu sčítania v roku 2021 s využitím údajov z dostupných administratívnych zdrojov a údajov z výberového zisťovania. Takýmto spôsobom realizované sčítanie by nielenže nezabezpečilo požadované údaje za všetky územné úrovne, znížilo by rozsah jedinečných údajov, čím by sa stratila ich historická porovnateľnosť, ale vzhľadom na nutnosť oslovenia veľkej výberovej vzorky by sa pri tomto spôsobe vykonania sčítania nedosiahol ani očakávaný efekt zníženia administratívnej záťaže obyvateľov. Výhody tradičného sčítania a sčítania postaveného na administratívnych zdrojoch údajov najlepšie zohľadňuje integrované sčítanie, ktoré umožní kombinovať údaje získané od obyvateľov, z vybraných administratívnych zdrojov a registrov. Očakáva sa, že integrované sčítanie zvýši kvalitu údajov a informácií a tým, že sa využijú už existujúce zdroje údajov, bude toto sčítanie v porovnaní s predchádzajúcimi cenzami efektívnejšie.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno NiePredpokladá sa vydanie opatrení úradu, ktoré sa vyhlásia uverejnením ich úplných znení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky: − opatrenie úradu, ktoré ustanoví podrobnosti o charakteristikách a štruktúre zisťovaných údajov o témach podľa zoznamu, ktorý je prílohou návrhu zákona, podrobnosti o spôsobe a forme zisťovania údajov a vzory formulárov pre sčítanie obyvateľov a formulárov pre sčítanie domov a bytov ustanoví [§ 2 ods. 3 návrhu zákona]; − opatrenie úradu, ktoré ustanoví vzor preukazu asistenta sčítania, údaje a

5

náležitosti, ktoré preukaz asistenta sčítania obsahuje (§ 15 ods. 3 návrhu zákona), − opatrenie úradu o určení odmeny fyzickej osobe, ktorá nevykonáva činnosť asistenta sčítania v pracovnom pomere (§ 16 ods. 5 návrhu zákona); − opatrenie úradu, ktoré ustanoví podrobnosti o systéme identifikácie elektronickej identity obyvateľa a systém overenia elektronickej identity obyvateľa prostredníctvom jeho autentifikácie [§ 17 ods. 3 písm. c) návrhu zákona], − opatrenie úradu, ktoré ustanoví podmienky prevádzky kontaktného miesta (§ 18 ods. 3 návrhu zákona), − opatrenie úradu, ktoré ustanoví podrobnosti o technickom zabezpečení poskytovania údajov z administratívnych zdrojov (§ 23 ods. 1 návrhu zákona).

7. Transpozícia práva EÚ

Materiál sa netýka transpozície práva EÚ.

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

💧 Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

Nie

Čiastočne

💧 Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

Vzhľadom na skutočnosť, že nesplnenie povinností súvisiacich so sčítaním bude sankcionované v záujme dosiahnutia cieľov sčítania, predpokladá sa pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Uviesť odhad navýšenia príjmov za vybrané pokuty však v súčasnosti nie je možné, keďže nie je možné dopredu určiť počet prípadov nesplnenia povinností podľa § 30 návrhu zákona.

11. Kontakt na spracovateľa

•PhDr. Ivančíková Ľudmila, PhD., e-mail:

ludmila.ivancikova@statistics.sk

vecné aspekty sčítania,

vplyvy na informatizáciu, vplyvy na podnikateľské prostredie,

•Ing. Ján Papol, e-mail:

jan.papol@statistics.sk

- vplyvy na rozpočet verejnej správy,

•JUDr. Mgr. Petra Szőkeová, e-mail:

petra.szokeova@statistics.sk

- legislatívny proces, právne aspekty.

12. Zdroje

6

•Štúdia uskutočniteľnosti o nových metódach sčítania domov a bytov v SR (Grant agreement, Number 07121.2016.0052016.764, Eurostat, 2018).

•Stratégia komunikácie a propagácie Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021.

•Štúdia uskutočniteľnosti z pohľadu Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 výlučne na základe elektronického zberu údajov.

•Štúdia zameraná na analýzu a identifikáciu medzinárodných prvkov dobrej praxe so zameraním na zber ukazovateľov trhu práce prostredníctvom cenzu.

•Štúdia uskutočniteľnosti získania dát pre integrované sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021.

•Analýza a návrh spôsobu autentifikácie pre potreby sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021.

•Analýza a návrh spôsobu kódovania a spracovania premenných o trhu práce pre potreby sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021.

•Analýza a návrh spôsobu šírenia výstupov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021.

•Zasadnutie analytického tímu na zabezpečenie využitia údajov a metaúdajov z registrov a administratívnych zdrojov údajov pre sčítanie v roku 2021 (aktivita Národného akčného plánu Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 na roky 2017 – 2020).

•Pravidelné zasadnutia pracovnej skupiny predsedu úradu na prípravu Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021.

•Pravidelné zasadnutia Riadiaceho výboru úradu pre Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021.

•Pravidelné zasadnutia pracovnej skupiny generálneho tajomníka služobného úradu pre rozpočet Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021.

•Vyhodnotenia dotazníka o dostupných zdrojoch údajov z hľadiska ich možného využitia na účely Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021.

•Bilaterálne pracovné stretnutia s relevantnými zástupcami Ministerstva vnútra SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu SR, Generálneho riaditeľstva zväzu väzenskej a justičnej stráže SR, Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, Sociálnej poisťovne, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Finančného riaditeľstva SR, Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska.

•Workshopy so zástupcami krajských pracovísk Štatistického úradu SR k jednotlivým etapám projektu sčítania v roku 2021.

•Workshopy so zástupcami samosprávy, zástupcami vybraných ústredných orgánov štátnej správy a iných spolupracujúcich subjektov, zástupcami vedeckej a akademickej obce, kde bol predstavený nový koncept cenzu 2021.

•Vyhodnotenie verejnej diskusie k obsahu SODB 2021

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov vydala nasledujúce stanovisko k materiálu návrhu zákona o sčítaní v roku 2021 predloženého do PPK:

I. Úvod: Štatistický úrad Slovenskej republiky dňa 6. februára 2019 predložil Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívne vplyvy na informatizáciu.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na informatizáciu

Komisia žiada opraviť analýzu vplyvov na informatizáciu tak, aby boli v bode 6.2. uvedené údaje týkajúce sa informačných systémov, teda ich kódov a zapísanie systémov do MetaIS.

7

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Úrad akceptuje pripomienku Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov akceptuje. Údaje o oboch informačných systémoch budú vložené do systému META IS do 4. marca 2019. Oba systémy v ňom budú definované ako plánované. V materiáli návrhu zákona bude analýza vplyvov na informatizáciu aktualizovaná vo fáze pred predložením na rokovanie poradných orgánov vlády SR.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky zaslalo k materiálu návrhu zákona o sčítaní v roku 2021 predloženému v PPK stanovisko po lehote určenej na zaslanie stanoviska Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré obsahovalo nižšie uvedené pripomienky. K pripomienkam MF SR je uvedené ich vyhodnotenie úradom.

1. Zásadná pripomienka

Podľa podkladov od Štatistického úradu SR predstavujú náklady na sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 spolu cca 57 mil. eur.

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v mil. eur)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

2023

2024

Spolu

Výdavky verejnej správy celkom

7,1

23,5

20,1

2,7

1,6

1,5

56,6

Rozpočtové prostriedky – kapitola ŠÚ SR – z toho:

7,1

10,9

6,2

2,7

1,6

1,5

30,0

- program 07V – Štatistické zisťovania

2,0

2,6

3,4

1,2

0,6

0,5

10,4

- program 0EKON - Informačné technológie zo ŠR

5,1

8,3

2,8

1,5

1,0

1,0

19,6

Rozpočtové prostriedky – kapitola MV SR

-

0,3

-

-

-

-

0,3

Obce – prenesený výkon štátnej správy

-

12,3

13,9

-

-

-

26,3

Z predložených dokumentov nie je jasné, aké funkcie a technické parametre má spĺňať navrhovaný IT systém na zber údajov potrebných pre sčítanie z jednotlivých registrov, ktorého náklady na 6 rokov predstavujú 19,6 milióna eur. Keďže chýba technická a funkčná špecifikácia na potrebnej úrovni, nie je možné určiť, či sú očakávané náklady oprávnené. Na základe daného popisu funkcionalít a hrubého porovnania s rozpočtami schválených projektov, ktoré sa venujú podobnej problematike, sa môžu náklady pre porovnateľné systémy pohybovať v rozmedzí 1,9 – 12,6 mil. eur (6 rokov).

Náklady porovnateľných IS

(mil. eur)

T1

T2

T3

T4

T5

T6

Spolu

Elektronizácia služieb Národného inšpektorátu práce

3,6

2,2

0,5

0,5

0,6

0,6

7,9

Komplexný analytický nástroj pre podporu ekonomickej regulácie

0,6

0,6

0,2

0,1

0,1

0,1

1,9

Online procesy eZdravia

5,5

3,0

1,0

1,0

1,0

1,0

12,6

Zefektívnenie štátneho dozoru v starostlivosti o životné prostredie

3,6

5,5

0,6

0,6

0,6

0,6

11,3

SODB 21

5,1

8,3

2,8

1,5

1,0

1,0

19,6

8

Nevyhnutnou časťou elektronického sčítania je vytvorenie jednotnej databázy domov a bytov. Projekt predpokladá, že údaje do databázy zozbierajú odplatne obce, odmenou bude transfer v hodnote 3,5 eura za každú sčítaciu jednotku. Náročnosť zberu týchto údajov nebola zmapovaná. Ďalší transfer pre obce prestavuje pokrytie personálnych a režijných nákladov spojených s výkonom sčítania spolu v objeme 17 mil. eur.

Výdavky obcí - prenesený výkon štátnej správy (eur)

2020

2021

Sčítanie domov a bytov

9 342 000

-

Kontaktné osoby

-

3 960 000

Asistenti stacionárni

1 674 000

Asistenti mobilní

5 280 000

Réžia

3 000 000

3 000 000

SUMA

12 342 000

13 914 000

Žiadame, aby náklady na IT systém (program 0EKON ) v doložke vplyvov na rozpočet verejnej správy boli v sumárnej výške najviac 10 mil. eur, namiesto súčasných 19,6 mil. eur.

Pripomienka je zásadná.

2. Zásadná pripomienka

Zároveň žiadame pre IT časť projektu (19,6 mil. eur, program 0EKON) a časť projektu, ktorá zabezpečí vytvorenie registra domov a bytov (9,3 mil. eur, sčítanie domov a bytov) pripraviť štúdiu uskutočniteľnosti v súlade s „Rámcom na hodnotenie verejných investičných projektov v SR“ a tiež s „Metodickým pokynom k spracovaniu štúdii uskutočniteľnosti, finančnej analýzy projektu, analýzy nákladov a prínosov projektu, finančnej analýzy žiadateľa o NFP a Celkových nákladov na vlastníctvo v programovom období 2014 – 2020“ a predložiť ju na hodnotenie MF SR (Útvaru hodnoty za peniaze) pred vyhlásením verejného obstarávania.

Štúdia uskutočniteľnosti by okrem iného mala:

-obsahovať podrobnejšiu technickú a funkčnú špecifikáciu, na základe ktorej bude možné lepšie odhadnúť očakávané náklady IT časti projektu;

-preveriť a upresniť existujúce dátové zdroje potrebné pre vytvorenie registra domov a bytov (9,3 mil. eur);

-na základe dodatočných špecifickejších údajov o potrebných dátových zdrojoch upraviť a konkretizovať rozpočet pre vytvorenie registra domov a bytov.

V nadväznosti na uvedené žiadame v analýze uviesť, že finančný rámec je indikatívny a bude upresnený v štúdii uskutočniteľnosti. Kvantifikácia všetkých výdavkov súvisiacich s realizáciou návrhu zákona vrátane prostriedkov na IT ŠÚ SR a návrh na ich financovanie budú upresňované v ďalšom legislatívnom procese po dopracovaní štúdie uskutočniteľnosti a na základe zverejneného hodnotenia MF SR.

Pripomienka je zásadná.

Stanovisko úradu k 1. a 2 . pripomienke:

Finančný rámec je indikatívny a bude upresnený v štúdii uskutočniteľnosti. Kvantifikácia všetkých výdavkov súvisiacich s realizáciou návrhu zákona vrátane prostriedkov na IT úradu a návrh na ich financovanie budú upresňované v ďalšom legislatívnom procese po dopracovaní štúdie uskutočniteľnosti a na základe hodnotenia MF SR.

Ďalej uvádzame, tak ako sme už informovali Útvar hodnoty za peniaze (ďalej len „UHP“), že cieľom projektu SODB 2021 nie je vytvorenie referenčného registra domov a bytov, ale sčítanie domov a bytov (a obyvateľov). Výstupom zo štatistického zisťovania a následného spracovania získaných údajov a údajov zo zberu z terénu (samotné sčítanie na obciach) bude dataset kvalitných informácií o domoch a bytoch v rozsahu štatistického

9

zisťovania, ktorý môže slúžiť pre rôznych záujemcov, medzi inými napríklad aj pre Ministerstvo dopravy a výstavby SR pre vytvorenie referenčného registra bytov. Cieľom projektu je získať čo najkvalitnejšie údaje o domoch a bytoch, ktoré budú slúžiť okrem iného pre štát pri rozhodovaní o dôležitých ekonomických a sociálnych otázkach chodu štátu.

Výška výdavkov 9,3 mil. eur nie je výdavkom na IT (0EKON), tieto výdavky sú popísané v predloženej úradom k SODB 2021 ako výdavky na zabezpečenie sčítania domov a bytov pre obce. Vychádzajú z predpokladu že obec, presnejšie osoby podieľajúce sa na spracovaní údajov, dostanú za spracovanie informácií o každom byte 3,50 eur, pričom sa predpokladá že bude spracovaných cca 2 mil. bytov. Výdavky budú zvýšené o odvod 32%. Odhadovaná finálna suma tak predstavuje 9,24 mil. eur. Tento výdavok je teda výdavkom za sčítanie domov a bytov ako také, a nie za vytvorenie registra domov a bytov. Postup ako aj výška odmien boli prekonzultované a schválené na úrovni ZMOS-u.

K Vami uvedeným informáciám o porovnateľných IKT projektoch uvádzame nasledovné:

Ani jeden z uvedených projektov nie je z pohľadu predmetu, obsahu a ani cieľov obdobný.

Uvedené projekty vytvárajú pre ISVS klasické, prevažne agendové a transakčné informačné systémy.

Výnimkou je „Komplexný analytický nástroj pre podporu ekonomickej regulácie“, ktorý však svojim rozsahom a hlavne absenciou vytvoreného referenčného nákladového modelu (má byť predmetom projektu EVS, ale ešte neexistuje) nie je v nijakom prípade porovnateľným projektom. A to ani obsahom ani rozsahom.

Domnievame sa, že k Vami uvádzaným nákladom pre „obdobné“ IS je nutné pripočítať aj náklady na projekty EVS, bez ktorých by predmetné projekty OPII nebolo možné pripraviť a ani realizovať, a teda sú ich neoddeliteľnou súčasťou.

Pre jednoduchšie porovnanie uvádzame upravenú Vašu tabuľku:

Náklady

Cieľ IS

OPII

EVS

Spolu

Elektronizácia služieb Národného inšpektorátu práce

7,9

1,4

9,1

Agendový IS

Komplexný analytický nástroj pre podporu ekonomickej regulácie

1,9

1,9

Analytický nástroj

Online procesy eZdravia

12,6

4,7

17,1

Agendový IS

Zefektívnenie štátneho dozoru v starostlivosti o životné prostredie

11,3

2,0

13,3

Agendový IS

SODB 21

19,6

Integrácia administratívnych dátových zdrojov, kvalitatívna príprava dát, zber,

štatistické spracovanie

a disemináciu dát = dátový systém

IS pre SODB 2021 je systémom prevažne dátovým s odlišnými funkčnými požiadavkami, ako sú bežné systémy ISVS, pričom časť modulov bude zabezpečovať aj činnosti obdobné agendovým systémom ako je elektronický zber údajov a ich úpravy v čase sčítania ako aj riadenie úloh. Prevažnou časťou a úlohami IS bude získanie dát, ich príprava (skvalitnenie, úprava), štatistické spracovanie a následná príprava dát pre šírenie (vytváranie dátových modelov – mnohých) a diseminácia údajov.

10

IS SODB je teda informačným systémom s modulmi agendových systémov ale dominantne jeho funkcionalita ako aj procesy sú orientované na dáta veľkého rozsahu a komplexnosti, ktoré po štatistickom spracovaní budú slúžiť ako produkt širokému okruhu záujemcov. Štátom počínajúc, domácimi a medzinárodnými inštitúciami, súkromným sektorom, neziskovým sektorom pokračujúc a laickou verejnosťou končiac.

Kvalita výstupných dát je mimoriadne dôležitá pre následné využitie a je priamo úmerná investovaným prostriedkom do celého procesu sčítania obyvateľov domov a bytov 2021 vrátane IT.

Vaša požiadavka, aby náklady na IT systém (program 0EKON) v doložke vplyvov na rozpočet verejnej správy boli v sumárnej výške najviac 10 mil. eur, namiesto súčasných 19,6 mil. eur. je pre úrad vzhľadom na uvedené fakty a odôvodnené požiadavky neakceptovateľná. Ako už bolo dohodnuté s UHP, predložíme štúdiu uskutočniteľnosti v dohodnutom rozsahu, z ktorej bude zrejmé, aké náklady na kompletnú IT časť projektu (program 0EKON) budú nutné.

Táto výška výdavkov bude vzájomne odsúhlasená po konzultáciách.

V tomto čase zatiaľ trváme na pôvodnej výške výdavkov 19,6 mil. eur.

3. Zásadná pripomienka

Žiadame zosúladiť konštatovania o rozpočtovom zabezpečení financovania výdavkov uvedené v doložke vybraných vplyvov a v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy. Podľa doložky vybraných vplyvov má návrh negatívne, rozpočtovo zabezpečené vplyvy. V časti 2.1.1. Financovanie návrhu analýzy predkladateľ uvádza, že „Vplyv na rozpočet verejnej správy na zabezpečenie sčítania obyvateľov, domov a bytov (ďalej len „sčítanie“) 2021 – náklady Štatistického úradu SR v rokoch 2019 až 2024 budú kryté v rámci rozpočtovej kapitoly Štatistického úradu SR, náklady Ministerstva vnútra SR na „sčítanie“ v roku 2020 budú kryté z rozpočtu Ministerstva vnútra SR a náklady obcí v rokoch 2020 a 2021 budú kryté zo štátneho rozpočtu v rámci preneseného výkonu štátnej správy.“ a súčasne v tabuľke č. 1 analýzy je v rokoch 2019 až 2014 kvantifikuje rozpočtovo nekrytý vplyv. V časti 2.1.1. Financovanie návrhu žiadame doplniť, v rámci ktorej kapitoly budú zabezpečené výdavky obcí na financovanie preneseného výkonu štátnej správy.

Pripomienka je zásadná.

Stanovisko úradu k pripomienke:

Pripomienka akceptovaná, tabuľka č. 1 v analýze upravená a v časti 2.1.1 analýzy je doplnená skutočnosť, že výdavky obcí v rámci preneseného výkonu štátnej správy budú zabezpečené v rámci kapitoly Štatistického úradu Slovenskej republiky.

4. Obyčajná pripomienka

V tabuľke č. 1 je potrebné v roku 2019 za ŠÚ SR uviesť jednu sumu (uvedených je 7 063 200 a súčasne 7 063 000) a nadväzne na to upraviť príslušné sumárne riadky. Nesprávne je uvedená aj suma v riadku „Výdavky verejnej správy celkom“.

Stanovisko úradu k pripomienke:

Pripomienka akceptovaná, tabuľka č. 1 v analýze upravená.

5. Obyčajná pripomienka

Nesprávne sú uvedené kvantifikácie v tab. č. 1 aj v rokoch 2023 a 2024, v riadkoch „Výdavky verejnej správy celkom“, „Rozpočtové prostriedky kapitoly“ a „vplyv na ŠR“. Nesprávne je uvedená aj suma v tabuľke č. 3 za ŠÚ SR v roku 2021.

11

Stanovisko úradu k pripomienke:

Pripomienka akceptovaná, tabuľky č. 1 a 3. v analýze upravené v zmysle pripomienky.

6. Obyčajná pripomienka

V doložke vybraných vplyvov nie sú zohľadnené sankcie, § 30 Pokuty, kde predkladateľ uvádza, že výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu, čo žiadame doplniť.

Stanovisko úradu k pripomienke:

V doložke a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu boli doplnené komentáre k charakteru príjmov za pokuty podľa § 30 návrhu zákona. Uvedené príjmy nie je možné z objektívnych dôvodov kvantifikovať.

12

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

6 556 000

24 458 290

20 916 989

2 966 372

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky – kapitola Štatistického úradu SR – z toho:

6 556 000

24 458 290*

20 916 989**

2 966 372

- program 07V – Štatistické zisťovania

1 871 000

14 984 290*

17 487 989**

1 556 372

- program 0EK0N - Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Štatistický úrad SR

4 685 000

9 474 000

3 429 000

1 410 000

z toho:

- vplyv na ŠR

6 556 000

24 458 290

20 916 989

2 966 372

Rozpočtové prostriedky – kapitola Štatistického úradu SR – z toho:

6 556 000

24 458 290

20 916 989

2 966 372

- program 07V – Štatistické zisťovania

1 871 000

14 984 290

17 487 989

1 556 372

- program 0EK0N - Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Štatistický úrad SR

4 685 000

9 474 000

3 429 000

1 410 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

36

37

49

24

- vplyv na ŠR – Štatistický úrad SR

36

37

49

24

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

693 000

713 072

1 049 546

553 073

- vplyv na ŠR – Štatistický úrad SR

693 000

713 072

1 049 546

553 073

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

13

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

6 556 000

24 458 290

20 916 989

2 966 372

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Štatistický úrad SR

6 556 000

24 458 290

20 916 989

2 966 372

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

EÚ zdroje

0

0

- vplyv na obce

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

2 382 578

2 280 558

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

Rozpočtové prostriedky – kapitola Štatistického úradu SR – z toho:

2 382 578

2 280 558

- program 07V – Štatistické zisťovania

972 578

870 558

- program 0EK0N - Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Štatistický úrad SR

1 410 000

1 410 000

Rozpočtové prostriedky – kapitola Ministerstva vnútra SR – z toho

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

2 382 578

2 280 558

Rozpočtové prostriedky – kapitola Štatistického úradu SR – z toho:

2 382 578

2 280 558

- program 07V – Štatistické zisťovania

972 578

870 558

- program 0EK0N - Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Štatistický úrad SR

1 410 000

1 410 000

Rozpočtové prostriedky – kapitola Ministerstva vnútra SR – z toho

0

0

EÚ zdroje

0

0

spolufinancovanie

0

0

- vplyv na obce

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

19

17

- vplyv na ŠR – Štatistický úrad SR

19

17

- vplyv na obce

0

0

14

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

456 541

417 994

- vplyv na ŠR – Štatistický úrad SR

456 541

417 994

- vplyv na obce

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

2 382 578

2 280 558

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Štatistický úrad SR

2 382 578

2 280 558

Ministerstvo vnútra SR

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

Poznámky : * Súčasťou rozpočtovaných zdrojov kapitoly ŠÚ SR na rok 2020 sú

rozpočtované zdroje pre obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy vo výške 12 342 000 eur.

** Súčasťou rozpočtovaných zdrojov kapitoly ŠÚ SR na rok 2021 sú rozpočtované

zdroje pre obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy vo výške 13 914 000 eur, pre MV SR vo výške 269 000 eur / program 0EKON / pre úpravu rozhraní pre využívanie administratívnych zdrojov a 10 962,50 eur pre ÚGKK na pokrytie nevyhnutných nákladov.

15

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Vplyv na rozpočet verejnej správy na zabezpečenie sčítania obyvateľov, domov a bytov (ďalej len „sčítanie“) 2021 náklady Štatistického úradu SR v rokoch 2019 2024 budú kryté v rámci rozpočtovej kapitoly Štatistického úradu SR, náklady Ministerstva vnútra SR( 269 000 eur ) na „sčítanie“ v roku 2020 budú kryté z rozpočtovej Štatistického úradu SR, náklady ÚGKK ( 10 962,50 eur ) budú kryté z rozpočtovej kapitoly Štatistického úradu SR a náklady obcí v rokoch 2020 a 2021 v celkovej výške 26 256 000 eur budú kryté zo štátneho rozpočtu v rámci preneseného výkonu štátnej správy z rozpočtovej kapitoly Štatistického úradu SR.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona upravuje problematiku sčítania v roku 2021. Toto sčítanie bude súčasťou celosvetového programu populačných, domových a bytových cenzov, ktorý sa uskutočňuje pod záštitou a OSN. Členské štáty majú povinnosť uskutočniť sčítanie v tom istom roku (2021) a zisťovať údaje podľa rovnakých, resp. porovnateľných definícií.

V roku 2021 sa na Slovensku prvýkrát v histórii uskutoční sčítanie, ktoré bude integrovať údaje získané od obyvateľov, z vybraných administratívnych zdrojov a registrov. Očakáva sa, že integrované sčítanie okrem zníženia administratívnej záťaže respondentov zvýši kvalitu údajov a informácií (vo vyčerpávajúcich sčítaniach sa v súčasnosti zvyšuje miera neodpovedania na niektoré otázky), ich efektívnosť (využitie už existujúcich zdrojov údajov) a prispeje k harmonizácii údajov o počte obyvateľov (osobitne v demografickej štatistike a evidencii obcí).

Spoľahlivá a dôveryhodná štátna štatistika nezastupiteľné miesto pri tvorbe, realizácii a aktualizácii programov zabezpečujúcich rozvoj štátneho i súkromného sektora. Je kľúčovým zdrojom informácií na národnej i medzinárodnej úrovni.

Cieľom sčítania v roku 2021 je získať vzájomne prepojené, spoľahlivé, porovnateľné, unikátne údaje a informácie o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o životných podmienkach obyvateľov a bývaní.

Návrh bude implementovať predovšetkým Štatistickú úrad SR, obce a okresné úrady.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

16

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Rozpočet na sčítanie v roku 2021 sa nemohol vytvárať podľa rozpočtu sčítania v roku 2011, pretože kým sčítanie v roku 2011 malo podobu tradičného sčítania (údaje sa zisťovali priamo od obyvateľov, ktorí mali povinnosť spolu s cudzincami zdržiavajúcimi sa na území nášho štátu v rozhodujúcom okamihu sčítania vyplniť buď sami (metóda samosčítania), alebo prostredníctvom asistentov sčítacie formuláre) sčítanie v roku 2021 bude mať novú podobu a bude realizované ako integrované sčítanie (integrované sčítanie je z hľadiska metód kombinovaným sčítaním, založeným na integrácii údajov z administratívnych zdrojov údajov a registrov a údajov z terénu.).

Ak by sa vychádzalo z rozpočtu sčítania v roku 2011, po započítaní všetkých úspor ( tlač dotazníkov, skenovanie a pod. ) a zmien v cenách / nárast miezd a zmeny v odvodovej politike, nárast cien tovarov a predovšetkým služieb/ a po komplexnej analýze súčasných podmienok by sčítanie realizované starým spôsobom stálo cca 48 mil. EUR. Rozpočet SODB 2021 bude o cca 11 mil. EUR vyšší, čo je spôsobené predovšetkým skutočnosťou, že sčítanie 2021 bude realizované novým spôsobom , prinesie menšiu záťaž obyvateľstva, podstatne vyššiu kvalitu získaných dát a vytvorí predpoklady a podmienky pre realizáciu tzv. postcenzov s minimálnymi nákladmi.

Rozpočet sčítania v roku 2021 tvoria nasledovné typy výdavkov:

Osobné výdavky – 5 250 tis. EUR

Ide o výdavky na zamestnancov Štatistického úradu SR, kde počet zamestnancov pracujúcich na sčítaní v jednotlivých rokoch je naplánovaný nasledovne:

2019

2020

2021

2022

2023

2024

36

37

49

24

19

17

IT infraštruktúra a IT projekty cca – 21 500 tis. EUR

Výdavky tvoria tri skupiny: a) územná príprava, b) elektronické sčítanie APV a c) podporné služby

a)Územná príprava výdavky celkom 5 210 000 eur, výdavky najmä na realizačné projekty (260 tis. EUR), príprava centrálnej geodatabázy a migrácia dát(127 tis. EUR), integrácia

17

dátových zdrojov (230 tis. EUR), GIS (975 tis. EUR), webová aplikácia (350 tis. EUR), mobilná aplikácia (270 tis. EUR), školenia, testovanie, pilot, podpora po projekte atď.,

b)Elektronické sčítanie hardware (2 mil. EUR), softvér (1,6 mil. EUR), softvérové dielo pre elektronické sčítanie (7 mil. EUR), mobilné zariadenia, call centrum a podporné služby, bude zahŕňať aj APV pre spracovanie údajov a ich šírenie

c)Podporné služby – podpora prevádzky, podpora pre integráciu

Tovary a služby – 32 623 500 EUR

Prostriedky rozpočtované najmä na výskum, vývoj a prípravné práce 1 mil. EUR, ďalej na komunikáciu a propagáciu 1,2 mil. EUR, testovanie a pilot 1,2 mil. EUR. Najväčšia časť rozpočtu z položky Tovary a služby bude použitá na financovanie zberu údajov v teréne 26,3 mil. EUR. Na spracovanie 0,6 mil. EUR, diseminácia 150 tis. EUR (publikácie, posielanie údajov), malé tovary a služby 1,6 mil. EUR (energia, vybavenie nových pracovníkov, cestovné náklady, semináre).

Na obdobie rokov 2019 2024 pre sčítanie v roku 2021 odhadované finančné náklady vo výške cca 59 mil. EUR. Najväčší objem nákladov pre sčítanie v roku 2021 je plánovaný na roky 2020 a 2021, kedy sa budú realizovať práce vyžadujúce si dočasné navýšenie ľudských zdrojov pre zber údajov o domoch a bytoch a zber údajov o obyvateľstve.

Po zohľadnení všetkých okolností v porovnaní s minulým sčítaním ide o navýšenie v stálych cenách o cca 11 mil. EUR. Dôvodom pre navýšenie sú:

a) zmena koncepcie (integrované sčítanie v roku 2021),

b) neexistencia registra bytov, ale napr. aj registrov a administratívnych zdrojov údajov o dosiahnutom vzdelaní a aktuálny stav v integrácii existujúcich administratívnych zdrojov údajov,

c) príprava postcenzov 2021.

Zdôvodnenie nákladov rozpočtu podľa komponentov a činností

Zamestnanci a mzdy rozpočet počíta s nižším počtom zamestnancov na dobu určitú (expertov pre sčítanie) na Štatistickom úrade SR oproti minulému sčítaniu. Dôvodom je racionalizácia dizajnu prác v teréne, nižší rozsah prác v teréne vzhľadom na myšlienku plne elektronického sčítania, ako aj využitie existujúcich zdrojov úradu (opytovatelia v teréne). Zároveň sa počíta s vytvorení tzv. analytického centra, ktoré bude perspektívne pracovať aj v iných štatistických oblastiach a bude pokračovať aj po roku 2024.

IT infraštruktúra a IT projekty súčasná kvalita administratívnych zdrojov údajov plne nezodpovedá štatistickému účelu. Táto skutočnosť dopad na IT infraštruktúru potrebnú na zber údajov a ich spracovanie. Vybudovaná infraštruktúra bude mať svoje miesto v systéme produkcie Štatistického úradu SR (využitie pre iné zisťovania v teréne a ich skvalitnenie pri znížení záťaže obyvateľstva) a bude mať potenciál využiť sa aj pre účely postcenzu, ako je uvedené vyššie. Bude základom pre budúce sčítanie v roku 2030, ktoré by mohlo byť plne registrovým sčítaním. Zahŕňa IT infraštruktúru a príslušné aplikačné programové vybavenia pre účely územnej prípravy, pre účely zberu údajov od obyvateľov a zberu údajov o domoch a bytoch, pre účely spracovania a diseminácie vrátane monitoringu procesov a činností. Je založené na viacerých prvkoch inovácie ako je napr. použitie mobilných technológií a samovyplnenie cez internet. Rozhodujúcu zložku IT infraštruktúry tvoria tablety, ktorými by mali byť vybavení asistenti sčítania.

Výskum, vývoj a príprava zabezpečenie integrovaného sčítania ako nového konceptu sčítania na Slovensku si vyžadal výraznejší presun financovania do prípravnej etapy, t. j. na roky 2018

18

2020, a to z dôvodu intenzívneho zabezpečenia nových metód a postupov, ktoré priamo nadviažu na už realizované modernizačné prvky slovenskej štatistiky a povedú k vytvoreniu adekvátnych podmienok pre úspešné zvládnutie sčítania 2021. Výskumné štúdie a štúdie uskutočniteľnosti podpornými dokumentami pre rozhodnutia v oblasti dizajnu kombinovaného sčítania.

Komunikácia a propagácia budúce sčítanie si vyžaduje dôkladnú, dlhodobú a optimalizovanú propagáciu, a to najmä z hľadiska znižovania ochoty obyvateľstva participovať na sčítaní, ale aj z hľadiska zabezpečenia plne elektronického sčítania a vysokej miery odpovedí pri premenných (napr. náboženstvo). Pôjde o zavedenie nových služieb napr. call centrum, ale aj zabezpečenie distribúcie informačných letákov.

Testovanie časť finančných prostriedkov na testovanie procesov v spojení s IT je zahrnutá v IT infraštruktúre a IT projektoch. Nevyhnutnou súčasťou prípravy a realizácie sčítania v roku 2021 je pilot, ktorý sa bude realizovať pre účely overenia fungovaní rozhraní, integrácie jednotlivých systémov a overenia zrozumiteľnosti. Pilot prebehne komplexne na všetkých úrovniach manažovania a za účasti obyvateľov.

Zber údajov v teréne zahŕňa zber údajov od obyvateľoch a zber údajov o domoch a bytoch. Pri zbere údajov od obyvateľoch pôjde o plne elektronicky zber. Plne elektronický zber údajov redukuje čas na kontroly a čas na automatické kódovanie, znižuje náklady na ľudské zdroje pri editácii, oprave, a kódovaní, znižuje významne čas medzi zberom a výsledkami s pozitívnym dopadom na zníženie nákladov v etape spracovania.

19

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Komentár k tabuľke č. 3

Vzhľadom na skutočnosť, že nesplnenie povinností súvisiacich so sčítaním bude sankcionované v záujme dosiahnutia cieľov sčítania, predpokladá sa pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Uviesť odhad navýšenia príjmov za vybrané pokuty však v súčasnosti nie je možné, keďže nie je možné dopredu určiť počet prípadov nesplnenia povinností podľa § 30 návrhu zákona.

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

20

Tabuľka č. 4

Štatistický úrad SR

Poznámka :* Súčasťou rozpočtovaných zdrojov aj zdroje pre obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy / rok 2020 - 12 342 000 eur, rok 2021 13 914 000 eur, rok

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

2 126 000

17 541 290

18 594 989

1 556 372

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

693 000

713 072

1 049 546

553 073

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

243 000

249 218

366 816

193 299

Tovary a služby (630)2

1 160 000

16 579 000*

17 178 627*

810 000

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

4 460 000

6 917 000

2 322 000

1 410 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

4 460 000

6 917 000

2 322 000

1 410 000

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

6 556 000

24 458 290

20 916 989

2 966 372

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

972 578

870 558

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

456 541

417 994

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

159 561

146 089

Tovary a služby (630)2

356 476

306 475

Bežné transfery (640)2

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

Kapitálové výdavky (700)

1 410 000

1 410 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

1 410 000

1 410 000

Kapitálové transfery (720)2

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 382 578

2 280 558

21

2020 - 269 000 eur pre MV SR na pokrytie potrieb prípravy SODB a 10 962,50 eur pre ÚKGK

Štatistický úrad SR

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

36

37

49

24

z toho vplyv na ŠR

36

37

49

24

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 604*

1 606*

1 785*

1 920*

z toho vplyv na ŠR

1 604

1 606

1 785

1 920

Osobné výdavky celkom (v eurách)

936 000

962 290

1 416 362

746 372

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

693 000

713 072

1 049 546

553 073

z toho vplyv na ŠR

693 000

713 072

1 049 546

553 073

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

243 000

249 218

366 816

193 299

z toho vplyv na ŠR

243 000

249 218

366 816

193 299

*reálna priemerná mzda zamestnanca úradu bude nižšia, nakoľko v objeme požadovaných mzdových prostriedkov sú zahrnuté aj prostriedky určené na odmeňovanie zamestnancov, ktorí budú pracovať na zabezpečení SODB 2021 nad rámec svojich pracovných povinností. V návrhu sú taktiež započítaní vysokokvalifikovaní zamestnanci pripravovaného analytického centra / r. 2021 – 3, 2022 – 5, 2023 – 5, 2024 – 5 / s predpokladanými vyššími priemernými príjmami.

22

Požiadavky Štatistického úradu SR na roky 2023 a 2024 :

Rok 2023 :

-Počet zamestnancov 19

-Mzdové výdavky 456 541 eur

-Poistné 159 561 eur

-------------------------------------------------------------------------

-Osobné výdavky celkom 616 102 eur

Rok 2024 :

-Počet zamestnancov 17

-Mzdové výdavky 417 994 eur

-Poistné 146 089 eur

-------------------------------------------------------------------------

-Osobné výdavky celkom 564 083 eur

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

23

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

x

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Negatívne vplyvy bude mať navrhovaný zákon iba na MSP, a to na tieto konkrétne subjekty:

-správcovia podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov - ich počet je podľa Zoznamu správcov bytových domov vedenom Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky 613,

-zariadenia, podľa § 3 písm. j) návrhu zákona, ak jeho zakladateľom alebo zriaďovateľom je podnikateľ ide o minimálny počet zariadení, keďže zriaďovateľom väčšiny z nich je štát, obec, vyšší územný celok, nezisková organizácia alebo nadácia, konkrétne z celkového počtu zariadení je zriadených podnikateľom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) 45 zariadení z celkového počtu 1795 zariadení (podľa údajov poskytnutých z Centrálneho registra sociálnych služieb).

Pozitívne vplyvy bude mať návrh zákona na všetky kategórie podnikov, keďže na jeho základe získajú nenahraditeľný a cenný zdroj údajov, ktoré môžu využiť vo svojej podnikateľskej činnosti. Pôjde jednak o výsledky sčítania, ktoré sa zverejnia na webovom sídle Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“), ale zákon zavádza aj možnosť uzatvoriť dohodu s úradom, na základe ktorej môže úrad poskytnúť tretej osobe aj ďalšie výstupy zo sčítania, ktoré úrad získal vytvorením, spracovaním alebo sumarizáciou údajov získaných sčítaním, s výnimkou dôverných štatistických údajov, za dohodnutú cenu. Spoľahlivá a dôveryhodná štátna štatistika nezastupiteľné miesto pri tvorbe, realizácii a aktualizácii programov zabezpečujúcich rozvoj štátneho ale aj súkromného sektora. Prostredníctvom sčítania získajú podnikatelia vzájomne prepojené, spoľahlivé, porovnateľné, unikátne údaje a informácie o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o životných podmienkach obyvateľov a bývaní a mnohé ďalšie.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Vzhľadom na to, že žiaden z podnikateľských subjektov, ktoré boli zo strany MH SR oslovené neprejavil záujem zúčastniť sa konzultácií, MH SR rozhodlo, že nie je potrebné vykonať konzultácie k predmetným materiálom.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh zákona nepredpokladá vznik priamych finančných nákladov pre podnikateľov.

24

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh zákona nepredpokladá vznik nepriamych finančných nákladov pre podnikateľov.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zavádza sa povinnosť správcov poskytnúť obci údaje o domoch a bytoch, ktoré spravujú, za účelom sčítania domov a bytov, no iba v tých prípadoch, ak obec nedisponuje všetkými údajmi potrebnými pre sčítanie domov a bytov z inej svojej činnosti. Správca si túto povinnosť splní na základe žiadosti obce do 60 dní od jej doručenia.

Kvantifikovať celkové administratívne náklady nie je presne možné. Podľa zoznamu správcov bytových domov vedenom Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky pôsobí na Slovensku 613 správcov (v čase predkladania materiálu), avšak register neuvádza, koľko bytových domov títo správcovia spravujú a koľko bytov sa v nich nachádza. Zároveň treba vziať do úvahy, že údaje nebudú vyžadované od každého podnikateľského subjektu vykonávajúceho správu bytového domu a nebudú vyžadované všetky údaje potrebné pre sčítanie domov a bytov, pretože pôjde len o prípady, ak obec nedisponuje potrebnými údajmi. Vo väčšine prípadov sa predpokladá, že obec údajmi disponuje napr. z dôvodu vyrubenia dane z nehnuteľnosti. Odhadovaný čas na vyplnenie jedného úplného formuláru pre sčítanie domov a bytov je 25 minút.

Za porušenie povinnosti poskytnúť údaje o domoch a bytoch, ktoré správca spravuje bude možné uložiť správcovi pokutu. Sadzba pokuty sa navrhuje od 250 do 1500 EUR.

Zavádzajú sa taktiež povinnosti pre zakladateľa zariadenia, zriaďovateľa zariadenia alebo štatutárny orgán zariadenia (ďalej aj ako „osoba zodpovedná za zariadenie“) za účelom sčítania obyvateľov. Osoba zodpovedná za zariadenie je povinná osoby ubytované v zariadení počas doby sčítania informovať o tom, že prebieha sčítanie a že majú povinnosť vyplniť formulár pre sčítanie obyvateľov, zároveň je povinná vytvoriť im v rámci ich denného programu na to časový priestor a umožniť, aby im v prípade potreby pomohol asistent sčítania. Taktiež je osoba zodpovedná za zariadenie sama povinná poskytnúť potrebné údaje asistentovi sčítania a tiež poskytnúť údaje o tých obyvateľoch, ktorí sami nie sú schopní splniť si svoju povinnosť sčítať sa, samozrejme povinnosť sa vzťahuje len na tie zo zisťovaných údajov, ktoré osoba zodpovedná za zariadenie počas doby sčítania k dispozícii, t. z. poskytol mu ich samotný obyvateľ alebo jeho zákonný zástupca. Osoba zodpovedná za zariadenie tiež povinnosť uchovávať údaje o obyvateľoch, ktorí boli v zariadení ubytovaní k rozhodujúcemu okamihu sčítania, t.j. k polnoci z 31. decembra 2020 na 1. januára 2021 do vykonania sčítania (ktoré prebehne medzi 15. februárom a 31. marcom 2021). Táto povinnosť sa vzťahuje len na údaje, ktoré sa zisťujú podľa formulára pre sčítanie obyvateľov.

Aj v prípade týchto subjektov je obtiažne presne kvantifikovať administratívnu záťaž, ktorá im vznikne v súvislosti s plnením ich povinností pri sčítaní obyvateľov. Nie je totiž známe za koľkých obyvateľov budú tieto údaje v dobe sčítania podľa stavu k rozhodujúcemu okamihu sčítania poskytnuté, resp. či bude potrebné poskytovať aj údaje o osobách, ktoré sa v dobe sčítania v zariadení nachádzajú. Ako je však uvedené vyššie,

25

minimum osôb zodpovedných za zariadenie podnikateľmi (45 z celkového počtu 1795 zariadení). V prípade modelovej situácie, kedy by malo zariadenie zriadené podnikateľom vyplniť formulár pre sčítanie 100 obyvateľov s predpokladom vyplnenia formulára pre sčítanie obyvateľov za 20 minút, administratívne náklady na jedného podnikateľa určené na základe malej kalkulačky regulácie nákladov v sume 19,08 EUR. Pri počte 45 subjektov ide v prípade vyplnenia formulárov za 100 obyvateľov v každom zariadení o administratívne náklady vo výške 8587,50 EUR.

Za nesplnenie povinností možno osobe zodpovednej za zariadenie uložiť pokutu od 1000 do 5000 EUR.

V súvislosti s negatívnymi vplyvmi návrhu zákona na podnikateľské prostredie považujeme za potrebné uviesť, že ide iba o marginálny vplyv na podnikateľské prostredie ako celok spočívajúce v administratívnej záťaži presne špecifikovaných subjektov, pričom ide o povinnosť vyplývajúcu zo sčítania, ktoré sa vykonáva raz za 10 rokov. Aj samotné povinné subjekty však sčítaním môžu získať cenné údaje potrebné k vykonávaniu ich ďalšej podnikateľskej činnosti (predovšetkým v prípade správcov bytových domov). Tejto povinnosti sa nemožno vyhnúť, keďže sčítanie v roku 2021 bude súčasťou celosvetového programu populačných, domových a bytových cenzov, ktorý sa uskutočňuje pod záštitou EÚ a OSN.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

19,08

858,75

Celkové náklady regulácie

19,08

858,75

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

26

Návrh zákona nemá vplyv na inovácie v zmysle vytvorenia nových výrobných metód, technológií a výrobkov. Napriek tomu je predkladateľ toho názoru, že celý systém tzv. integrovaného sčítania v roku 2021, kedy budú údaje získane výlučne elektronickou formou od obyvateľov a ďalších povinných osôb kombinované s údajmi z administratívnych zdrojov údajov, inovatívny. Navrhovaná zmena teda prinesie skôr inováciu do riadenia procesov sčítania a manažmentu získavania administratívnych zdrojov údajov na štatistické účely.

27

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

A

ks_336859

Získanie údajov od občana

4

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

A

isvs_8688

IS – Sčítanie obyvateľov domov a bytov

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

28

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Štatistický úrad Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.

Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

- čl. 159 a 175 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b)v sekundárnom práve

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 z 9. júla 2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov (Ú. v. L 218, 13.8.2008), gestori: ŠÚ SR, MF SR, MV SR, MŽP SR, ÚGKK SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1260/2013 z 20. novembra 2013 o európskej demografickej štatistike (Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013), gestor: ŠÚ SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016), gestor: ÚOOÚ SR,

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2017/543 z 22. marca 2017, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, pokiaľ ide o technické špecifikácie tém a ich členení (Ú. v. EÚ L 78, 23.3.2017), gestor: ŠÚ SR,

-nariadenie Komisie (EÚ) č. 2017/712 z 20. apríla 2017, ktorým sa stanovuje referenčný rok a prijíma sa program štatistických údajov a metaúdajov pre sčítanie obyvateľov, domov a bytov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 (Ú. v. L 105, 21.4.2017), gestor: ŠÚ SR,

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2017/881 z 23. mája 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, pokiaľ ide o formu a štruktúru správ o kvalite a technický formát na zasielanie údajov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1151/2010 (Ú. v. L 135, 24.5.2017), gestor: ŠÚ SR.

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2018/1799 z 21. novembra 2018 o prechodnom priamom štatistickom opatrení zameranom na zverejňovanie vybraných tém sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 geokódovaných na sieť s bunkami s rozlohou bunky 1 km2 (Ú. v. EÚ L 296, 22.11.2018), gestor:

c)nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo

29

rozhodnutia

Lehota na implementáciu nariadenia (ES) č. 763/2008, nariadenia (EÚ) č. 1260/2013 a nariadenia (EÚ) č. 2017/712 nebola určená.

Lehota na implementáciu nariadenia (EÚ) č. 2016/679 uplynula 24. mája 2018.

Lehoty na implementáciu vykonávacích nariadení EÚ neboli určené.

b)

informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, nebol začatý postup EK ani nebolo začaté konanie Súdneho dvora proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Bezpredmetné. Nariadenia a vykonávacie nariadenia záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplne

30

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet zákona, ktorým je rozsah a spôsob vykonania sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 (ďalej len „sčítanie“) ako osobitného druhu štatistického zisťovania realizovaného vo verejnom záujme pre potreby plnenia úloh orgánov verejnej moci v Slovenskej republike a plnenie úloh Európskej únie v oblastiach, ktoré patria do jej pôsobnosti, podľa osobitných predpisov. Zákon ďalej vymedzuje rozhodujúci okamih sčítania, dobu sčítania, povinnosti osôb súvisiacich so sčítaním, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na účel sčítania a poskytovanie získaných údajov.

Verejný záujem na riadnom vykonaní sčítania je odôvodnený účelom sčítania, ktorým je získať dostatočne spoľahlivé, podrobné a porovnateľné údaje o obyvateľoch, domoch a bytoch s cieľom umožniť plniť úlohy, ktoré vyplývajú

a)orgánom štátnej správy a orgánom územnej samosprávy z osobitných predpisov,

b)zo záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii v oblasti zberu periodických štatistických údajov o obyvateľstve a o hlavných rodinných, sociálnych a ekonomických charakteristikách jednotlivcov a charakteristikách ich bývania potrebných na plnenie úloh Európskej únie v oblastiach, ktoré patria do jej pôsobnosti.

Z hľadiska práva Európskej únie predstavuje návrh zákona vnútroštátne opatrenie na vykonanie nasledovných nariadení v rámci sčítania v roku 2021:

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 z 9. júla 2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008),

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1260/2013 z 20. novembra 2013 o európskej demografickej štatistike (Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013),

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/543 z 22. marca 2017, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, pokiaľ ide o technické špecifikácie tém a ich členení (Ú. v. EÚ L 78, 23.3.2017),

-nariadenie Komisie (EÚ) č. 2017/712 z 20. apríla 2017, ktorým sa stanovuje referenčný rok a prijíma sa program štatistických údajov a metaúdajov pre sčítanie obyvateľov, domov a bytov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 (Ú. v. L 105, 21.4.2017),

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/881 z 23. mája 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, pokiaľ ide o formu a štruktúru správ o kvalite a technický formát na zasielanie údajov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1151/2010 (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2017),

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1799 z 21. novembra 2018 o prechodnom

31

priamom štatistickom opatrení zameranom na zverejňovanie vybraných tém sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 geokódovaných na sieť s bunkami s rozlohou bunky 1 km2 (Ú. v. EÚ L 296, 22.11.2018).

Sčítanie je osobitným druhom štatistického zisťovania a je založené na zásade nestrannosti, transparentnosti, spoľahlivosti, relevancie, efektívnosti nákladov a ochrany dôverných štatistických údajov vrátane osobných údajov.

Podľa čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov (ďalej len „nariadenie o sčítaní“) členské štáty povinné predkladať Komisii (Eurostatu) údaje o obyvateľoch, ktoré sa týkajú stanovených demografických, sociálnych a ekonomických charakteristík osôb, rodín a domácností, ako aj údaje o domoch a bytoch na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré stanovené v prílohe nariadenia o sčítaní.

Vo vzťahu k obyvateľom ide o nasledovné povinné témy údajov:

-Miesto obvyklého bydliska,

-Pohlavie,

-Vek,

-Rodinný stav,

-Štát/miesto narodenia,

-Štátna príslušnosť,

-Predchádzajúce miesto obvyklého bydliska a dátum príchodu do súčasného miesta alebo miesto obvyklého bydliska jeden rok pre sčítaním,

-Vzťahy medzi členmi domácnosti,

-Celkový počet obyvateľov,

-Miesto,

-Status domácnosti,

-Status rodiny,

-Typ základu rodiny,

-Veľkosť základu rodiny,

-Typ súkromnej domácnosti,

-Veľkosť súkromnej domácnosti,

-Miesto zamestnania,

-Súčasná ekonomická aktivita,

-Zamestnanie,

-Odvetvie ekonomickej činnosti,

-Postavenie v zamestnaní,

-Najvyššie dosiahnuté vzdelanie,

-Pobyt v zahraničí a rok príchodu do krajiny (od roku 1980).

Vo vzťahu k domom a bytom ide o nasledovné témy údajov:

-Typ obydlia

-Miesto obydlia

-Obývanosť bytu

32

-Počet bývajúcich

-Úžitková podlahová plocha a/alebo počet miestností v obytných jednotkách

-Byty podľa druhu budovy

-Byty podľa obdobia výstavby

-Miera hustoty obývanosti

-Podmienky bývania

-Forma vlastníctva

-Systém dodávky vody

-Záchod

-Kúpeľňa

-Typ kúrenia

Ide o značne rozsiahly súbor skupín/tém údajov, ktoré musia byť zisťované. Nariadenie o sčítaní upravuje aj možné spôsoby získavania údajov. Podľa čl. 4 nariadenia o sčítaní môžu členské štáty založiť štatistiky na rôznych zdrojoch údajov, najmä na:

a)tradičnom sčítaní,

b)sčítaní založenom na registroch,

c)kombinácii tradičného sčítania a výberového zisťovania,

d)kombinácii sčítania založeného na registroch a výberového zisťovania,

e)kombinácii sčítania založeného na registroch a tradičného sčítania,

f)kombinácii sčítania založeného na registroch, výberového zisťovania a tradičného sčítania,

g)vhodnom zisťovaní so striedavými výbermi (rotačné sčítanie).

Členské štáty povinné zabezpečiť, aby zdroje údajov a metodika použitá na plnenie požiadaviek tohto nariadenia spĺňali základné charakteristiky sčítania obyvateľov, domov a bytov, vymedzené v článku 2 písm. i) nariadenia o sčítaní, a to v čo najväčšom možnom rozsahu. Základnými charakteristikami sčítania požiadavka na individuálne sčítanie, simultánnosť, univerzálnosť v rámci definovaného územia, dostupnosť údajov o malej oblasti a definovanú periodicitu. Členské štáty povinné vyvinúť neustále úsilie o zlepšenie dodržiavania uvedených základných charakteristík poskytovaných údajov a sčítania ako takého.

K § 2

Zákon ustanovuje, že sčítaním sa získavajú údaje o obyvateľoch Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) a údaje o domoch a bytoch na území SR. Konkrétne témy zisťované pri sčítaní v roku 2021 uvedené v zozname, ktorý je prílohou zákona. Odsek 3 je splnomocňujúcim ustanovením na vydanie opatrenia Štatistického úradu SR (ďalej len „úrad“), v ktorom ustanoví podrobnosti o charakteristikách a štruktúre údajov zisťovaných sčítaním a o témach podľa zoznamu, ďalej opatrenie ustanoví podrobnosti o spôsobe a forme zisťovania údajov a tiež vzory elektronických formulárov pre sčítanie.

Rozsah zisťovaných údajov vychádza zo skutočnosti, že SR je povinná poskytnúť štatistické údaje v stanovenej štruktúre a forme Európskej únii (ďalej len „EÚ“) a Organizácii spojených národov (ďalej len „OSN“). Aj v roku 2021 bude sčítanie súčasťou celosvetového programu

33

populačných, domových a bytových cenzov pod záštitou a OSN. Všetky členské štáty EÚ majú povinnosť zaradiť do sčítania rovnaké, resp. porovnateľné definície zisťovaných údajov. Takáto striktná koordinácia sčítania v jednotlivých štátoch zabezpečí porovnateľnosť cenzových údajov a ich mnohostranné využitie nielen na národnej, európskej, ale aj širšej medzinárodnej úrovni.

Sčítanie vytvára súbor hodnotných údajov a informácií o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o životných podmienkach obyvateľov a bývaní. Kľúčové tiež údaje o počtoch obyvateľov na úrovni republiky, krajov, okresov a obcí a hodnoverné východiská pre ich prognózy. Tieto informácie podporujú plánovanie, administratívu, rozvoj politík a vyhodnocovanie aktivít vlády a iných užívateľov.

Cieľom sčítania je zistiť údaje, ktoré nevyhnutné na vytváranie európskych štatistík, údaje, ktoré nevyhnutné na vytváranie národných štatistík, a údaje, ktoré žiadané používateľmi štatistík.

K § 3

Zavádzajú sa základné pojmy, ktorých vymedzenie je nevyhnutným predpokladom zabezpečenia jasnosti, zrozumiteľnosti a vykonateľnosti zákona. Pri jednotlivých zákonných definíciách sa vychádza z príslušnej vnútroštátnej, ale i európskej legislatívy, aby sa zabezpečila medzinárodná porovnateľnosť zistených údajov, čo je jedným z hlavných predpokladov úspešného sčítania. Návrhom zákona sa však napriek uvedenému netransponuje žiadna smernica Európskej únie, no ide o vykonanie nariadení Európskej únie upravujúcich povinnosť národných štatistických orgánov poskytnúť v rámci sčítania obyvateľov, domov a bytov porovnateľné údaje. Východiskom je tiež pojmoslovie používané v rámci národného štatistického systému.

K § 4

Za rozhodujúci okamih sčítania sa ustanovuje polnoc zo štvrtka 31. decembra 2020 na piatok 1. januára 2021. Tento referenčný termín je záväzný pre všetky povinné osoby. Je ustanovený na začiatok kalendárneho roka s ohľadom na použitie registrov a administratívnych zdrojov údajov a ich integráciu s údajmi z terénu. Doba sčítania je obdobím, v ktorom sa uskutoční samotné sčítanie prostredníctvom formulárov. V ustanovenom časovom úseku budú povinné osoby poskytovať údaje s platnosťou k rozhodujúcemu dátumu. Doba sčítania je ustanovená odlišne pre sčítanie obyvateľov a pre sčítanie domov a bytov. Doba sčítania obyvateľov bude šesť týždňov a tri dni (od 15. februára 2021 do 31. marca 2021) a je určená na zber údajov od obyvateľov. Počas tejto doby si musia obyvatelia splniť svoju zákonnú povinnosť sčítať sa. Doba sčítania domov a bytov je ustanovená od 1. júna 2020 do 12. februára 2021, teda bude trvať viac ako osem mesiacov.

K § 5

Zákon zavádza nový inštitút dosčítavania, ktorý pri doterajších sčítaniach nebol explicitne pomenovaný v právnom predpise upravujúcom sčítanie. Ide o štatistické zisťovanie, ktoré možno realizovať po ukončení doby sčítania, ale najneskôr do 30. júna 2021 a jeho cieľom je zaistiť úplnosť údajov na účely posúdenia pokrytia a obsahu. Údaje, ktoré nebudú v dostatočnom rozsahu pokryté zisťovaním v dobe sčítania, bude môcť úrad zistiť dodatočne.

34

Na dosčítavanie sa primerane aplikujú ustanovenia zákona o sčítaní.

Dosčítavanie je potrebné odlíšiť od postcenzu, ktorý je vymedzený v § 3 písm. t) a je ním sčítanie vykonávané po roku 2021, ktorého účelom je zabezpečiť aktualizáciu vybraných údajov v kratších časových intervaloch, a to ročných, trojročných alebo päťročných.

K § 6

Ustanovujú sa zdroje zisťovania údajov sčítania, a to formulár pre sčítanie obyvateľov, formulár pre sčítanie domov a bytov a administratívne zdroje. Návrh zákona za cieľ znížiť administratívnu záťaž obyvateľov pri sčítaní v roku 2021, preto sa budú od obyvateľov zisťovať len tie údaje, ktoré nie v požadovanej forme dostupné z iných administratívnych zdrojov. Dochádza tak k významnej zmene prechodu od tradičného sčítania k novému, modernému spôsobu, ktorý sa nazýva integrované sčítanie. Integrované sčítanie je sčítaním, v ktorom sa kombinujú údaje dostupné z relevantných administratívnych zdrojov údajov s údajmi z terénneho zisťovania.

Použitie administratívnych zdrojov údajov pre účely cenzu maximalizuje použiteľnosť existujúcich zdrojov, môže redukovať záťaž respondentov a prispieť k redukcii nákladov na zber údajov v teréne. Integrácia údajov z administratívnych zdrojov údajov môže nahradiť potrebu priameho zberu určitých informácií a môže prispieť k zlepšeniu kvality kľúčových informácií z týchto zdrojov. Tieto trendy súčasťou modernizácie sčítania vo svete aj v EÚ. Nová paradigma kombinuje rozvoj a využitie administratívnych zdrojov údajov s flexibilitou štatistickej produkcie smerom k naplneniu nových potrieb.

Sčítanie v roku 2021 bude založené na plne elektronickom zbere údajov. Elektronické sčítanie je prostriedkom na zníženie administratívnej záťaže obyvateľov, zrýchľuje spracovanie údajov, t. j. skracuje ich cestu ku koncovému používateľovi a dokáže eliminovať viaceré riziká, ktoré pri zbere údajov môžu vzniknúť. Formuláre pre sčítanie budú mať preto výlučne elektronickú formu. Výhodou elektronického formulára je, že je rýchly, bezpečný, menej zaťažuje životné prostredie a bude redukovať náklady na sčítanie v teréne a vo fáze spracovania.

Zákon výslovne ustanovuje, že zisťovanie údajov na účely sčítania prostredníctvom elektronických formulárov nie je výkonom verejnej moci v elektronickej forme podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Postupy, procesy, práva a povinnosti podľa zákona o e-Governmente sa teda nebudú aplikovať na elektronickú formu sčítania.

Primárnym cieľom je dosiahnuť čo najvyššiu úroveň tzv. samosčítania, t. j. poskytnutia požadovaných údajov prostredníctvom elektronických formulárov priamo povinnou osobou bez potreby asistencie zo strany asistenta sčítania. Tzv. asistované sčítanie by malo byť využité len v prípade, ak ide o osobu, ktorá sťažený prístup k elektronickým prostriedkom, resp. ktorá pociťuje tento sťažený prístup, a tým by mohlo dôjsť k neposkytnutiu údajov.

Formuláre budú dostupné vo viacerých jazykových mutáciách, a to v jazykoch národnostných menšín a vybraných svetových jazykoch. Podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov majú osoby patriace k národnostnej

35

menšine právo používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku za podmienok určených týmto zákonom. Jednou z podmienok je aj dosiahnutie určitého podielu osôb hlásiacich sa k národnostnej menšine v príslušnej obci vychádzajúc pritom z posledných výsledkov sčítania.

Výsledky zo sčítania sa ďalej premietnu aj do prílohy k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania SR patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Podľa § 2 ods. 7 zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa v príslušných obciach poskytujú občanom úradné formuláre na požiadanie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku menšiny. Sčítací formulár bude preto vyhotovený aj v jazykoch národnostných menšín, a to v jazyku maďarskom, rómskom, rusínskom, ukrajinskom a nemeckom. Sčítacie formuláre budú z dôvodu, aby sa uľahčilo sčítanie cudzincom, dostupné aj v anglickom a francúzskom jazyku.

K § 7

Ustanovuje sa základný okruh osôb, ktorým zákon stanovuje určité povinnosti v rámci vyplnenia formulárov pre sčítanie. Povinnými osobami budú v tomto smere všetci obyvatelia, to znamená občania s trvalým pobytom alebo prechodným pobytom na území SR; cudzinci s trvalým, prechodným alebo tolerovaným pobytom na území SR, okrem cudzincov požívajúcich diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva a osoby s obvyklým pobytom na území SR.

U neplnoletých obyvateľov a obyvateľov s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony bude povinnou osobou ich zákonný zástupca.

Povinnou osobou bude aj zakladateľ alebo zriaďovateľ zariadenia, v ktorom sa poskytuje individuálne, kolektívne, dočasné alebo trvalé ubytovanie ako výlučná činnosť alebo ako vedľajšia alebo doplnková činnosť popri plnení inej funkcie daného zariadenia, najmä domov sociálnych služieb, zariadenie pre seniorov, útulok, domov na polceste, zariadenie núdzového bývania, zariadenie podporovaného bývania, zariadenie opatrovateľskej služby, špecializované zariadenie, centrum pre deti a rodiny, diagnostické centrum, liečebno-výchovné sanatórium, reedukačné centrum a zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak zariadenie nemá zakladateľa alebo zriaďovateľa, bude povinnou osobou pre sčítanie obyvateľov štatutárny orgán tohto zariadenia (zakladateľ zariadenia, zriaďovateľ zariadenia alebo štatutárny orgán zariadenia ďalej aj ako „osoba zodpovedná za zariadenie“).

Povinnou osobou pre sčítanie domov a bytov budú

-obec,

-spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,

-správca, ktorým je podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy.

Tieto osoby budú mať povinnosť poskytovať údaje v rozsahu a spôsobom určeným týmto zákonom.

36

K § 8

Elektronické formuláre pre sčítanie obyvateľov budú vytvorené takým spôsobom, aby umožnili obyvateľom sčítať sa samostatne. Pomoc asistenta by mala byť potrebná len výnimočne, a to buď s pomocou stacionárneho asistenta v kontaktom mieste alebo prostredníctvom mobilného asistenta, ktorý môže navštíviť aj domácnosti. Obyvateľ alebo jeho zákonný zástupca je povinný vyplniť formulár pre sčítanie obyvateľov úplne, včas (t. j. v období od 15. februára do 31. marca 2021), správne a pravdivo, pričom vo formulári uvedie údaje podľa stavu k rozhodujúcemu okamihu sčítania (t. j. polnoc z 31. decembra 2020 na 1. januára 2021). Elektronický formulár pre sčítanie obyvateľov môže za obyvateľa vyplniť aj iná osoba, napr. príbuzný alebo osoba, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti.

Keďže v rozhodujúci okamih sčítania bude určitá časť obyvateľov ubytovaná v zariadeniach podľa § 3 písm. j) zákona, zákon ukladá za účelom zabezpečenia úplnosti sčítania povinnosti aj osobám zodpovedným za zariadenie. Aj tu je zachovaný princíp, že primárne sa obyvateľ sčíta sám. Osoba zodpovedná za zariadenie je povinná osoby ubytované v zariadení počas doby sčítania informovať o tom, že prebieha sčítanie a že majú povinnosť vyplniť formulár pre sčítanie obyvateľov, zároveň je povinná vytvoriť im v rámci ich denného programu na to časový priestor a umožniť, aby im v prípade potreby pomohol asistent sčítania.

Taktiež je osoba zodpovedná za zariadenie sama povinná poskytnúť potrebné údaje asistentovi sčítania v dobe sčítania obyvateľov. Zariadenie poskytne údaje, ktoré k dispozícii o obyvateľovi podľa stavu k rozhodujúcemu okamihu sčítania. Zariadenie tiež poskytne údaje o tých obyvateľoch, ktorí sami nie schopní splniť si svoju povinnosť sčítať sa a v dobe sčítania ubytovaní v zariadení. Samozrejme povinnosť sa vzťahuje len na tie zo zisťovaných údajov, ktoré osoba zodpovedná za zariadenie počas doby sčítania k dispozícii, t. z. poskytol mu ich samotný obyvateľ alebo jeho zákonný zástupca. Osoba zodpovedná za zariadenie má tiež povinnosť uchovávať údaje o obyvateľoch, ktorí boli v zariadení ubytovaní k rozhodujúcemu okamihu sčítania, t. j. k polnoci z 31. decembra 2020 na 1. januára 2021 až do doby vykonania sčítania (ktoré prebehne medzi 15. februárom a 31. marcom 2021). Táto povinnosť sa vzťahuje len na údaje, ktoré sa zisťujú podľa formulára pre sčítanie obyvateľov.

K § 9

Obec sama disponuje určitými údajmi o domoch a bytoch, ktoré sa nachádzajú na jej území, resp. v prípade menších obcí, kde je len niekoľko bytových domov, môže obec disponovať všetkými údajmi o domoch a bytoch potrebnými pre sčítanie. Na základe týchto údajov a údajov získaných od spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správcov vykoná sčítanie domov a bytov sama obec. Obec vykoná sčítanie vyplnením formulára pre sčítanie domov a bytov, pričom zákon jej ukladá povinnosť vykonať sčítanie úplne, včas, správne a pravdivo. Rovnako ako pri sčítaní obyvateľov sa budú formuláre pre sčítanie domov a bytov vypĺňať počas doby sčítania (t. j. medzi 1. júnom 2020 a 12. februárom 2021) a vypĺňať sa budú údaje podľa stavu k rozhodujúcemu okamihu sčítania (t. j. k polnoci z 31. decembra 2020 na 1. januára 2021).

37

V prípade, ak obec nedisponuje z vlastnej činnosti dostatočnými údajmi na účel sčítania domov a bytov, obec možnosť požiadať spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome alebo správcov podľa zákona o vlastníctve bytov o poskytnutie presne špecifikovaných údajov o domoch a bytoch. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov poskytne na základe tejto žiadosti obci požadované údaje o domoch a bytoch, ktoré spravuje, a to v lehote 60 dní od doručenia žiadosti obce. Nepredpokladá sa plošné zisťovanie údajov od všetkých osôb vykonávajúcich správu bytového domu, ale len v prípadoch, keď obec vyhodnotí, že nemá dostatočné údaje na zabezpečenie úplného sčítania domov a bytov.

Sčítaniu domov a bytov podliehajú:

-domy, za ktoré sa na účely sčítania považuje bytová budova, tak ako ju vymedzuje § 43b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a nebytová budova, tak ako ju vymedzuje § 43c stavebného zákona za podmienky, že je táto budova v rozhodujúci okamih sčítania aspoň sčasti obývaná. Sčítaniu domov a bytov nepodliehajú zastupiteľské úrady cudzích štátov.

-byty, za ktoré sa na účely sčítania považuje byt tak, ako ho vymedzuje § 43b ods. 4 stavebného zákona nachádzajúci sa v dome a iné obydlie.

Pojem iné obydlie sa do zákona o sčítaní zavádza z dôvodu, aby bolo možné sčítaním zachytiť aj iné formy bývania, v ktorých obyvatelia môžu prebývať, avšak nespĺňajú zákonnú definíciu domu alebo bytu v zmysle stavebného zákona. Iným obydlím sa na účely zákona o sčítaní rozumie také obydlie, ktoré v rozhodujúcom okamihu sčítania slúži na bývanie, teda je reálne obývané, avšak nie je súčasťou domu, ani bytom, či obytnou miestnosťou. Je ním najmä stavebná konštrukcia, ktorá ale nespĺňa požiadavku na stavbu alebo iná obytná jednotka.

K § 10

Keďže sčítanie v roku 2021 bude realizované elektronicky, funkcia sčítacieho komisára známa z predchádzajúcich sčítaní nebude potrebná. Nie je samozrejme možné odôvodnene očakávať, že všetci obyvatelia, ktorí podliehajú sčítaniu sa budú schopní sčítať sami vyplnením elektronického formulára. Preto sa zriaďuje inštitút asistenta sčítania, ktorý môže pôsobiť v troch formách, a to ako stacionárny asistent v kontaktnom mieste, stacionárny asistent zariadenia alebo mobilný asistent.

Na účely sčítania v roku 2021 budú zriadené kontaktné miesta, kde sa občania budú môcť sčítať a ktoré budú umiestnené tak, aby bola obyvateľom poskytnutá čo najlepšia dostupnosť kontaktných miest na obecnom úrade, inom mieste v obci alebo na integrovanom obslužnom mieste občana. V kontaktných miestach budú obyvateľom po celú dobu sčítania k dispozícii tzv. stacionárni asistenti sčítania, ktorí im v prípade potreby poskytnú adekvátnu pomoc. Cieľom je ponúknuť občanovi čo najviac možností sčítať sa pri minimálnej záťaži z hľadiska času a prístupu.

Predpokladá sa, že v zariadeniach podľa § 3 písm. j) tohto zákona môže byť väčší počet osôb, pre ktoré by sčítanie sa samostatne mohlo predstavovať určitú záťaž alebo by toho vôbec neboli schopné a ktorým zdravotný stav alebo režim v zariadení neumožňuje návštevu kontaktného miesta. Preto bude možné vymenovať stacionárneho asistenta zariadenia, ktorý bude asistovať

38

pri sčítaní v zariadení. Stacionárny asistent zariadenia môže byť podľa potreby vymenovaný len pre jedno zariadenie alebo aj pre viac zariadení, ak sa nachádzajú na území tej istej obce.

So sčítaním obyvateľov v teréne bude obyvateľom pomáhať mobilný asistent. Mobilnému asistentovi sa pridelí virtuálny asistenčný obvod (súbor blízkych alebo susediacich adries), pričom jeho úlohou bude asistovať pri sčítaní najmä sociálne vylúčeným osobám, digitálne vylúčeným osobám, to znamená osobám, ktoré nemajú prístup k digitálnym technológiám alebo s nimi nevedia pracovať, príslušníkom marginalizovaných komunít, osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, dôchodcom a iným znevýhodneným skupinám. Jeho úlohou bude navštíviť v domácnosti osoby, ktoré nie schopné samé sa sčítať a tiež zabezpečiť zber údajov. Miera schopnosti sčítať sa formou tzv. samosčítania nebude asistentom sčítania, ani obcou, nijako zisťovaná a je ponechané na obyvateľovi, aby vyhodnotil, či požaduje vykonanie asistovaného sčítania. Ak asistenciu požaduje, môže obyvateľ navštíviť kontaktné miesto a využiť služby stacionárneho asistenta, alebo osloví obyvateľ obec, resp. kontaktnú osobu určenú obcou na účel sčítania, a požiada o asistenciu mobilného asistenta.

Pri vypĺňaní e-formulára sa uprednostňuje vzhľadom na charakter zbieraných údajov samosčítanie. Samosčítanie je komfortnejšie a rýchlejšie. Ak sa obyvateľ rozhodne sám sčítať, svoju povinnosť si môže splniť kedykoľvek a kdekoľvek počas doby sčítania obyvateľov. Nie je obmedzený priestorom ani časom. Pri samosčítaní nedochádza k narušeniu komfortnej zóny obyvateľa.

K § 11

Ustanovujú sa predpoklady na vymenovanie za asistenta sčítania, ktorými občianstvo v členskej krajine EÚ, vek viac ako 18 rokov, ovládanie štátneho jazyka, najmenej úplné stredné vzdelanie, bezúhonnosť, spoľahlivosť, plná spôsobilosť na právne úkony a odborná spôsobilosť. Tieto základné požiadavky kladené na asistenta sčítania majú zabezpečiť, aby do tejto funkcie boli menované osoby, u ktorých je predpoklad, že vzhľadom na svoje vzdelanie a morálny profil uspokojivo zabezpečia potrebnú asistenciu pri sčítaní obyvateľom a zároveň dodržia diskrétnosť a mlčanlivosť vo vzťahu k údajom, s ktorými sa pri tom oboznámia.

Zákon ustanovuje, za ktoré úmyselné trestné činy nemohol byť asistent sčítania právoplatne odsúdený. Bezúhonnosť sa bude preukazovať výpisom z registra trestov. Na tento účel v súlade so snahou odbúrania byrokracie poskytne občan starostovi obce údaje potrebné na vyžiadanie výpisu; ten bude priamo od prokuratúry žiadať obec a nebude touto skutočnosťou zaťažený samotný uchádzač o funkciu asistenta sčítania.

Požadované úplné stredné vzdelanie sa bude preukazovať vysvedčením o maturitnej skúške (úplné stredné vzdelanie je vzdelanie získané štúdiom na gymnáziu, strednej odbornej škole, strednej športovej škole). Ak sa o prácu asistenta sčítania uchádza osoba s vyšším stupňom vzdelania ako je úplné stredné vzdelanie, môže sa preukázať aj absolventským diplomom (vyššie odborné vzdelanie získané štúdiom na strednej odbornej škole, tanečnom konzervatóriu, škole umeleckého priemyslu) alebo vysokoškolským diplomom (vysokoškolské štúdium prvého až tretieho stupňa).

Predpoklad odbornej spôsobilosti sa vyžaduje od vymenovaného asistenta sčítania po tom, ako získa odbornú spôsobilosť z dôvodu, že splnenie tohto predpokladu sa viaže výlučne

39

na školenie organizované úradom, a nie je efektívne takéto školenie organizovať len pre potenciálnych záujemcov o prácu asistenta sčítania.

K § 12

Upravuje sa vymenovanie asistenta sčítania. Osobou oprávnenou vymenovať asistenta sčítania bude starosta obce. Ten podľa potreby vymenuje jedného alebo viacerých stacionárnych asistentov pre každé kontaktné miesto zriadené obcou alebo poštovým podnikom (na základe personálneho návrhu poštového podniku) a jedného alebo viacerých stacionárnych asistentov sčítania pre jedno zariadenie alebo jedného asistenta sčítania pre viacero zariadení nachádzajúcich sa na území obce. Starosta pri určovaní počtu stacionárnych asistentov vychádza z poznania praktickej situácie v obci a v zariadeniach na jej území, aby zabezpečil plynulý priebeh sčítania a včasnosť poskytnutia potrebných údajov.

Starosta obce menuje aj stacionárneho asistenta zariadenia, a to spomedzi zamestnancov zariadenia, na návrh osoby zodpovednej za zariadenie v prípade zariadení uvedených v zákone a tiež v prípade zariadenia s kapacitou nad 100 lôžok. Proces menovania stacionárneho asistenta zariadenia sa navrhuje spôsobom, že obec vyzve najneskôr do 30. októbra 2020 osobu zodpovednú za zariadenie aby jej navrhla, ktorý zo zamestnancov zariadenia bude stacionárnym asistentom zariadenia, za predpokladu, že tento spĺňa zákonné podmienky na vymenovanie za asistenta sčítania a s týmto vymenovaním súhlasí. Osoba zodpovedná za zariadenie doručí obci návrh na stacionárneho asistenta zariadenia do 30 dní od kedy jej bola doručená výzva obce.

Pri vymenúvaní mobilných asistentov berie starosta obce do úvahy, aký počet týchto asistentov bude v rámci jeho obce potrebný, aby sčítanie prebehlo plynulo a včas. Starosta berie do úvahy aj národnostné zloženie obce a za mobilných asistentov vymenuje aj osoby, ktoré ovládajú jazyk národnostnej menšiny, ak ide o obec, ktorej obyvatelia majú v zmysle zákona o používaní jazykov národnostných menšín právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. Starosta pri určovaní osoby, ktorá bude mobilným asistentom prihliada aj na to, či bude mobilný asistent pomáhať so sčítaním aj obyvateľom, ktorí používajú iný cudzí jazyk.

Za asistenta sčítania môže byť vymenovaná len osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom a ktorá súhlasí so svojim vymenovaním za asistenta sčítania.

K § 13

Odbornú spôsobilosť vo vzťahu k sčítaniu obyvateľov nadobudnú asistenti sčítania absolvovaním školenia, na ktorom sa oboznámia s príslušnými právnymi predpismi predovšetkým s týmto zákonom, právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na ochranu osobných údajov, vykonávacími predpismi a metodickými pokynmi úradu, a získajú zručnosti potrebné na prácu s elektronickým sčítacím formulárom. Podrobnosti o týchto školeniach ustanoví úrad metodickým pokynom.

V rámci súčinnosti poskytovanej podľa § 26 písm. a) a § 27 ods. 2 písm. b) návrhu zákona starosta obce oznámi v ustanovenej lehote príslušnému okresnému úradu osoby, ktoré vymenoval za asistentov sčítania, a okresný úrad to v ustanovenej lehote oznámi príslušnému kontaktnému bodu.

40

K § 14

Úrad bude viesť zoznam asistentov sčítania, pričom asistent sčítania doň bude zapísaný odo dňa nadobudnutia odbornej spôsobilosti. Ustanovujú sa údaje, ktoré sa do tohto zoznamu budú zapisovať, ako aj dôvody na vyčiarknutie zo zoznamu.

K § 15

Asistent sčítania nadobúda práva a povinnosti asistenta sčítania najskôr dňom zápisu do zoznamu asistentov sčítania, pred týmto dňom nie je oprávnený konať ako asistent sčítania a neviažu ho zákonné povinnosti asistenta sčítania.

Asistent sčítania zapísaný do zoznamu je oprávnený oboznamovať sa s údajmi pre sčítanie obyvateľov a zároveň je oprávnený tieto údaje od povinných osôb požadovať. Asistent sčítania má nárok na poskytnutie technických pomôcok.

Zákon podrobne ustanovuje povinnosti asistenta sčítania, ktoré priamo súvisia s požiadavkou riadneho, včasného, pravdivého a úplného získania údajov pre sčítanie obyvateľov. Asistent bude povinný preukazovať sa pri výkone jeho činnosti preukazom asistenta sčítania, ktorého vzor ustanoví opatrenie.

K § 16

Funkcia asistenta sčítania bude odplatná, pričom činnosť asistenta je možné vykonávať v rámci plnenia pracovných úloh v pracovnom pomere, ak ide o zamestnancov obcí (stacionárni asistenti sčítania alebo mobilní asistenti sčítania v kontaktných miestach zriadených obcou), poštového podniku poskytujúceho univerzálnu poštovú službu (len stacionárni asistenti sčítania) alebo zariadení podľa § 3 písm. j) návrhu zákona (len stacionárni asistenti sčítania). Rozpočet sčítania predpokladá uvoľnenie peňažných prostriedkov v prospech zvýšenia hmotnej zainteresovanosti zamestnancov uvedených prevádzkovateľov, pretože výkon činnosti asistenta sčítania v rámci platenej prekážky v práci nemusí byť pri uchádzaní sa o túto funkciu motivujúci. Vzhľadom na potrebu úradu pokryť kategórie obyvateľstva znevýhodnené pri elektronickom sčítaní, absencia asistentov sčítania vykonávajúcich svoju činnosť v rámci plnenia pracovných úloh u prevádzkovateľa kontaktného miesta alebo zariadenia by mohla sťažiť sčítanie obyvateľov. Zákon však ponecháva aj možnosť výkonu činnosti asistenta sčítania v rámci platenej prekážky v práci, čo prichádza do úvahy aj pri asistentoch vykonávajúcich zárobkovú činnosť vo vzťahu k tretím osobám alebo pri samostatne zárobkovo činných osobách. Napokon existuje aj tretia možnosť výkon činnosti za odmenu, ak bude asistent sčítania ako zamestnanec alebo osoba v obdobnom pracovnom vzťahu vykonávať činnosť mimo pracovného času dohodnutého s jej zamestnávateľom, ak bude asistent evidovaným uchádzačom o zamestnanie, alebo ak osoba nebude vykonávať sústavne zárobkovú činnosť z dôvodu, že je starobný alebo invalidný dôchodca, alebo študent. Podrobnosti o určení výšky tejto odmeny a spôsobe jej úhrady ustanoví úrad opatrením.

K § 17

Úrad vytvorí Elektronický systém pre sčítanie, ktorý bude dostupný cez webové sídlo úradu, prostredníctvom ktorého bude možné vypĺňať formuláre pre sčítanie obyvateľov, ako aj pre sčítanie domov a bytov. Správcom tohto informačného systému verejnej správy bude úrad,

41

ktorému zákon ustanovuje ďalšie povinnosti nad rámec všeobecných povinností správcu informačného systému verejnej správy. Splnením týchto povinností úradu sa zabezpečí realizácia sčítania elektronickou formou. Úrad okrem vytvorenia a prevádzky portálu zabezpečí aj vytvorenie formulárov a ich bezodplatné sprístupnenie. Ďalej zabezpečí vytvorenie systému identifikácie elektronickej identity povinnej osoby podľa jedinečného identifikátora a systém na overenie tejto identity prostredníctvom autentifikácie osoby, podrobnosti o týchto systémoch ustanoví úrad opatrením. Návrh opatrenia bude predmetom konzultácie s Úradom na ochranu osobných údajov SR.

K § 18

Kontaktným miestom bude miesto, kde môže povinná osoba uskutočniť svoje sčítanie sama alebo pomocou asistenta sčítania, a ktoré môže byť umiestnené na obecnom úrade, na inom mieste zriadenom obcou, alebo na integrovanom obslužnom mieste, známejšom pod označením integrované obslužné miesto občana (IOMO).

Obec je povinná zriadiť kontaktné miesto najneskôr do 15 dní pred začiatkom doby sčítania obyvateľov, prevádzkovať kontaktné miesto zriadené obcou počas doby sčítania obyvateľov a zverejniť zoznam všetkých (nie len tých zriadených obcou) kontaktných miest na svojom území počas doby sčítania obyvateľov 27 ods. 2 písm. i) návrhu zákona]. Do 31. decembra 2020 je obec povinná oznámiť kontaktnému bodu príslušné údaje o ňou zriadenom kontaktnom mieste 27 ods. 2 písm. n) návrhu zákona]. Poštový podnik poskytujúci univerzálnu poštovú službu môže zriadiť kontaktné miesto po dohode s úradom.

Kontaktné miesto musí spĺňať podmienky prevádzky ustanovené zákonom a musí byť úradom zapísané do zoznamu kontaktných miest. Konkrétne podmienky prevádzky ustanoví úrad opatrením. Medzi podmienky prevádzky patrí aj zabezpečenie čo najľahšej prístupnosti kontaktného miesta pre občanov so zdravotným postihnutím. Za plnenie podmienok prevádzky kontaktného miesta počas celého sčítania bude zodpovedať jeho prevádzkovateľ. Kontrolu podmienok prevádzky vykonáva úrad.

K § 19

Úrad bude viesť zoznam kontaktných miest. Ustanovujú sa podrobnosti o spôsobe zápisu kontaktného miesta do zoznamu, o zapisovaných údajoch, o vyčiarknutí kontaktného miesta zo zoznamu. Zoznam kontaktných miest bude verejný, úrad je povinný zverejniť ho na svojom webovom sídle.

K § 20

Sčítanie v roku 2021 bude integrovaným sčítaním, to znamená, že bude kombinovať údaje z konkrétnych administratívnych zdrojov údajov s údajmi, ktoré je možné získať výlučne od obyvateľov. Keďže údaje z administratívnych zdrojov nie dostatočné pre využitie na účel sčítania, je potrebná ich kombinácia s údajmi z terénneho zisťovania.

Na druhej strane je cieľom pripravovaného sčítania minimalizovať administratívnu záťaž obyvateľov, preto sa nebudú od obyvateľov zisťovať údaje, ktoré štát k dispozícii z iného administratívneho zdroja, ak to nebude pre účely sčítania nevyhnutné. Konkrétnemu vymedzeniu údajov z administratívnych zdrojov pre účel sčítania predchádzal dotazník

42

prehľadu existujúcich zdrojov údajov o obyvateľoch, domoch, bytoch a domácnostiach, zhodnotenie dostupných zdrojov, komunikácia so správcami a prevádzkovateľmi informačných systémov verejnej správy, uzatváranie dohôd na poskytovanie údajov pre účel testovania, primárna analýza údajov z administratívnych zdrojov (obsah, štruktúry, číselníky, pokrytie atď.), vytvorenie modelu populačnej bázy, overovanie integrácie údajov z administratívnych zdrojov navzájom a pod.

Zákon ustanovuje, že správca administratívneho zdroja je povinný poskytnúť úradu údaje na základe jeho žiadosti, a to na presne vymedzený účel, ktorým je príprava sčítania, zistenie údajov zisťovaných v rámci sčítania a dosčítavania a zabezpečenia kontinuity poskytovania údajov pre postcenzus.

Odsek 2 ustanovuje, ktorí správcovia administratívnych zdrojov majú osobitné postavenie z hľadiska potreby Úradu získať údaje na účely sčítania od týchto správcov, pričom v prípade potreby je na základe žiadosti úradu aj iný správca administratívneho zdroja povinný poskytnúť údaje potrebné na účel sčítania. Neuzavretý výpočet subjektov verejnej moci, ktoré povinné poskytnúť údaje, je nevyhnutný z dôvodu bezproblémového zabezpečenia plnenia úloh úradu voči Eurostatu. Návrh zákona musí predstavovať dostatočné flexibilnú právnu úpravu, ktorá umožní aj v prípade akýchkoľvek technických, organizačných či legislatívnych zmien uskutočniť sčítanie s využitím administratívnych zdrojov údajov. Zároveň zákon pokryť aj prípadnú potrebu realizácie dosčítania a postcenzu, čo bude aktuálne v horizonte viac ako dvoch rokov od predpokladanej účinnosti tohto zákona. Preto zákon musí upravovať možnosť vyžiadať štatistické údaje aj od subjektov verejnej moci, ktoré nie v súčasnosti identifikované.

Upravujú sa hlavné východiskové registre pre potreby sčítania a lehoty, v ktorých príslušní správcovia administratívneho zdroja povinní poskytnúť úradu požadované údaje. Z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené vyššie, musí byť zákon flexibilný aj vo vzťahu k identifikácii registrov, z ktorých majú orgány verejnej moci povinnosť poskytnúť údaje na účel sčítania.

K § 21

Upravuje sa žiadosť úradu, na základe ktorej správca administratívneho zdroja poskytne úradu údaje na účely sčítania a predbežné prerokovanie jej obsahu s príslušným správcom administratívneho zdroja zo strany úradu. Obsah žiadosti úradu definuje odsek 3 (napríklad zoznam, rozsah a termín poskytnutých údajov). Ak obsahom dohôd účinných v čase nadobudnutia účinnosti zákona aj náležitosti žiadosti podľa ods. 3, úrad adresuje správcovi administratívneho zdroja žiadosť len v prípade, ak je potrebné zmeniť niektorú z obsahových náležitostí podľa odseku 3 (napríklad, ak je potrebná zmena rozsahu poskytovaných údajov).

Zákon ustanovuje, že správca administratívneho zdroja je povinný poskytnúť úradu aj také údaje, ktorých obsah môže byť predmetom zákonom chráneného tajomstva, a to najmä daňového. Do úvahy však prichádzajú aj iné druhy zákonom chráneného tajomstva alebo inej zákonnom uloženej povinnosti mlčanlivosti. V tomto prípade sa na poskytnutie údajov nevyžaduje súhlas osoby, ktorá je podľa osobitných zákonov oprávnená tento súhlas udeliť. Táto zákonná výnimka umožní úradu získať v rámci sčítania prístup k množine údajov, ktoré fyzická osoba poskytuje Finančnej správe SR a ktoré nevyhnutné na účely sčítania.

43

Predmetom zisťovania nebude skúmanie príjmov a výdavkov fyzických osôb, ako to vyplýva i zo zoznamu tém a charakteristík zisťovaných pri sčítaní, ktoré sú súčasťou Prílohy.

Upravujú sa náležitosti žiadosti úradu o poskytnutie údajov z administratívnych zdrojov. O poskytnutí údajov úrad vystaví písomné potvrdenie.

K § 22

Ustanovuje sa spôsob nakladania s údajmi získanými z administratívnych zdrojov tak, aby bola zabezpečená ochrana týchto údajov. Spôsob nakladania s týmito údajmi je oprávnený kontrolovať správca administratívneho zdroja, ktorý ich poskytol.

K § 23

Údaje z administratívnych zdrojov bude správca administratívneho zdroja poskytovať úradu elektronickými prostriedkami určenými úradom, pričom podrobnosti ustanoví úrad opatrením.

Do znenia opatrenia sa inkorporujú spôsoby technického zabezpečenia poskytovania údajov z administratívnych zdrojov, ktorými sa realizuje poskytovanie údajov medzi úradom a príslušným správcom administratívneho zdroja podľa dohody o poskytovaní údajov účinnej v čase nadobudnutia účinnosti zákona. Dohody medzi úradom a správcom administratívneho zdroja, ktoré budú účinné v čase nadobudnutia účinnosti zákona, zostanú naďalej platné na základe prechodného ustanovenia § 39 ods. 2 zákona.

Prípadné zmeny technického zabezpečenia poskytovania údajov z administratívnych zdrojov medzi správcom administratívneho zdroja a úradom budú výsledkom obojstrannej akceptácie iného aktuálne dostupného technického spôsobu poskytovania údajov, ktoré skvalitnia spôsob poskytovania údajov, navrhnutého zmluvnou stranou, alebo budú vyplývať zo zmenených požiadaviek právnych predpisov vzťahujúcich sa všeobecne na informačné systémy verejnej správy (najmä zákon č. .../2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výnos MF SR č. 55/2014 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy v znení neskorších predpisov).

Zmeny sa vykonajú na základe novej písomnej dohody o poskytovaní administratívnych údajov alebo dodatku platnej dohody medzi Štatistickým úradom Slovenskej republiky a správcom administratívneho zdroja v súlade s opatrením 23 ods. 2 zákona). Dohoda je postavená na výbere technického zabezpečenia podľa opatrenia vrátane zabezpečenia záložného spôsobu poskytovania údajov v prípade nefunkčnosti informačných systémov. Z hľadiska obsahu môže byť dohodou resp. jej dodatkom dohoda o integračnom zámere a SLA dohoda.

K § 24

Vymedzujú sa úlohy a kompetencie úradu vo vzťahu k sčítaniu. Úrad riadiace a koordinačné kompetencie vo vzťahu k sčítaniu, ako aj presne vymedzenú zodpovednosť. Úrad zodpovedá za prípravu sčítania, za funkčnosť portálu pre sčítanie, za obsah a funkčnosť formulárov a za ich sprístupnenie, zabezpečuje činnosti potrebné na zisťovanie, spracovanie a šírenie údajov pre sčítanie, propagáciu sčítania a informačnú kampaň, metodicky riadi sčítanie, zodpovedá za zverejnenie a poskytovanie výsledkov sčítania, môže preverovať dodržiavanie povinností uloženými týmto zákonom u obcí a vykonáva ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

44

45

K § 25

Ustanovujú sa povinnosti niektorých ústredných orgánov štátnej správy v súvislosti so sčítaním, ktoré budú participovať na sčítaní z hľadiska jasne vymedzených úloh, ktoré spadajú do ich vecnej pôsobnosti.

Osobitne je potrebné uviesť, že podľa § 2 ods. 1 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vojenský obvod územný celok a správny celok slúžiaci na zabezpečenie úloh obrany a bezpečnosti štátu. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 281/1997 Z. z. na území vojenského obvodu ministerstvo obrany okrem úloh na zabezpečenie obrany štátu plní úlohy štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný zákon (napríklad zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), obce 4 ods. 3 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov).

K § 26

Vymedzuje sa pôsobnosť okresných úradov vo vzťahu k sčítaniu. Ide o povinnosti súvisiace so zabezpečením plynulého zberu údajov, najmä podpora kontaktných bodov pri školeniach na účel sčítania, podpora obcí v súvislosti so sčítaním.

K § 27

Obce zohrávajú pri realizácii sčítania kľúčovú úlohu. Úlohy obce ustanovené týmto zákonom pri príprave, priebehu a vykonaní sčítania preneseným výkonom štátnej správy. Úlohou obcí bude propagácia sčítania na obecnej úrovni a spoluvytváranie pozitívneho obrazu o sčítaní prostredníctvom informačnej a propagačnej kampane, ktorú bude realizovať v spolupráci s úradom. Obec je povinná vytvoriť nevyhnutné podmienky na sčítanie na svojom území, realizuje sčítanie domov a bytov, vykoná nábor a výber osôb, ktoré budú vykonávať funkciu mobilných asistentov, stacionárnych asistentov v kontaktnom mieste, stacionárnych asistentov zariadenia a kontaktných osôb a zabezpečí výkon ich činnosti.

Obec taktiež vyzýva osobu zodpovednú za zariadenie, aby navrhla osobu, ktorú vymenuje za stacionárneho asistenta zariadenia, vyzýva spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správcov na zaslanie údajov potrebných na vykonanie sčítania domov a bytov, ak danými údajmi obec nedisponuje z vlastnej činnosti. Vedie aj evidenciu obyvateľov, ktorí požiadali o službu asistovaného sčítania.

Obec bude zabezpečovať prevádzku kontaktného miesta zriadeného na jej obecnom úrade, monitorovať činnosť asistentov sčítania a poskytovať im potrebnú pomoc. Obec bude zodpovedať za úplnosť sčítania z hľadiska počtu obyvateľov obce a vytvárať všetky predpoklady na dosiahnutie úplného sčítania.

Obec rovnako zodpovedá za vytvorenie virtuálnych asistenčných obvodov a plní ďalšie úlohy, ktoré jej ukladá tento zákon. Takto vymedzené úlohy obce majú zabezpečiť maximálnu možnú mieru sčítania obyvateľov vrátane obyvateľov v dôchodkovom veku, digitálne vylúčených obyvateľov, obyvateľov z marginalizovaných komunít a pod. Obce tiež podstatným zdrojom

46

informácií o špecifických skupinách obyvateľstva, ktoré prípadne nie evidované v administratívnych zdrojov údajov, napr. osoby bez domova, osoby bez trvalého pobytu, obyvatelia bývajúci v iných obydliach (napr. v prívesoch, iných prístreškoch, osadách) a pod.

K § 28

Predseda úradu zriadi Ústrednú komisiu pre sčítanie (ďalej len „ústredná komisia“) ako svoj dočasný poradný orgán najneskôr do 1. októbra 2019, kedy začína doba sčítania domov a bytov. Podrobnosti o ústrednej komisii upraví jej štatút, ktorý vydá predseda úradu. Predseda úradu bude zároveň aj predsedom ústrednej komisie a bude riadiť jej činnosť. Zákon ustanovuje, kto má byť zastúpený v ústrednej komisii, ako aj jej hlavné kompetencie.

K § 29 a 30

Zákon ustanovuje, akým konaním sa osoba dopustí správneho deliktu, za spáchanie ktorého ustanovuje príslušnú sankciu. Primárnym cieľom tejto legislatívy nie je sankcionovanie a právne zakotvenie sankcií mať skôr preventívny ako represívny účinok, aby sa zabezpečila potrebná súčinnosť obyvateľov a iných povinných subjektov na účely sčítania.

Zákon zároveň umožňuje fyzickým osobám pri správnych deliktoch spočívajúcich v riadnom neposkytnutí údajov alebo u asistentov sčítania v porušení niektorej z ich zákonných povinností zbaviť sa zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, ak preukážu, že zo závažných zdravotných alebo iných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré nemohli ovplyvniť svojím konaním, od nich nebolo možné spravodlivo požadovať splnenie príslušnej povinnosti. Liberačný dôvod ustanovuje zákon aj vo vzťahu k právnickej osobe (spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, správca, osoba zodpovedná za zariadenie), ktorá sa zbaví svojej zodpovednosti za správny delikt spočívajúci v neposkytnutí údajov (resp. v prípade osoby zodpovednej za zariadenie ide aj o iný správny delikt spočívajúci v porušení jej povinnosti vo vzťahu k sčítaniu obyvateľov), ak preukáže, že vynaložila všetko úsilie, ktoré bolo možné požadovať, aby zabránila porušeniu povinnosti. Ustanovenie týchto liberačných dôvodov predísť neprimeranému sankcionovaniu v prípadoch, ak povinné osoby chcú spolupracovať na sčítaní, ale neumožnia im to objektívne dôvody.

Pokuty bude oprávnená ukladať obec a úrad. Úrad bude ukladať pokuty v prípade, že pôjde o správny delikt porušenia mlčanlivosti, ktorého sa dopustí zamestnanec úradu, osoba vykonávajúca činnosť pre úrad alebo člen ústrednej komisie, ďalej v prípade, ak sa správneho deliktu dopustí správca administratívneho zdroja alebo orgán verejnej moci. Ostatné správne delikty bude sankcionovať obec. Úrad bude odvolacím orgánom v konaniach o pokutách uložených obcou.

Zákon ustanovuje sadzby pokút za jednotlivé správne delikty, ktoré odrážajú závažnosť správneho deliktu s prihliadnutím na jeho skutkovú podstatu a osobu, ktorá sa ho dopustila. Zákon tiež vymedzuje skutočnosti, na ktoré obec a úrad pri ukladaní pokuty prihliada, pričom zakotvuje aj možnosť upustenia od uloženia pokuty, ak k náprave bude postačovať samotné prejednanie správneho deliktu. Zákon ukladá možnosť uložiť pokutu aj opakovane. Ustanovuje sa subjektívna a objektívna lehota, v ktorej možno začať konanie o uložení pokuty.

47

K § 31

Dodržiavanie povinností podľa tohto zákona kontroluje úrad, na výkon tejto kontroly sa aplikuje druhá časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

K § 32 a § 33

Ustanovuje sa miesto uloženia údajov získaných v rámci sčítania a upravuje sa ochrana získaných osobných údajov.

Súčasťou sčítania bude zisťovanie údajov, ktoré v značnej časti aj osobnými údajmi, t. j. údajmi, ktoré sú schopné priamo alebo nepriamo identifikovať konkrétnu fyzickú osobu.

Bez týchto údajov nie je možné dosiahnuť cieľ samotného sčítania, ktorým je získanie dostatočných, spoľahlivých, podrobných a porovnateľných údajov o obyvateľoch, domoch a bytoch s cieľom umožniť plniť úlohy, ktoré vyplývajú

-orgánom štátnej správy a orgánom územnej samosprávy z osobitných predpisov na rôznych úsekoch správy vecí verejných a

-Slovenskej republike zo záväzkov vo vzťahu k Európskej únii (osobitne z nariadenia o sčítaní).

Návrh zákona predstavuje vo vzťahu k právnej úprave ochrany osobných údajov implementáciu právnych základov špecifikovaných nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „nariadenie GDPR“) a zákonom o ochrane osobných údajov.

Vnútroštátny právny základ spracúvania osobných údajov v rámci sčítania tvorí požiadavka a potreba

-spracúvania údajov nevyhnutných podľa osobitného predpisu, ktorým bude zákon o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 13 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane osobných údajov, čl. 6 ods. 1 písm. c) nariadenia GDPR] a

-spracúvania údajov nevyhnutných na splnenie úloh realizovaných vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci a orgánmi vo verejnom záujme [čl. 6 ods. 1 písm. e) nariadenia GDPR, § 13 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane osobných údajov].

Právny základ spracúvania osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm. e) nariadenia GDPR, resp. podľa § 13 ods. 1 písm. c) a e) zákona o ochrane osobných údajov musí byť špecifikovaný v osobitnom predpise tak, aby ustanovil minimálne:

a)účel spracúvania osobných údajov,

b)kategóriu dotknutých osôb a

c)zoznam spracúvaných osobných údajov alebo ich rozsah.

Návrh zákona vymedzuje účel získavania údajov v § 1 návrhu zákona. Návrh zákona definuje aj osobitné účely poskytnutia a využitia údajov poskytnutých formou administratívnych

48

zdrojov údajov 35 návrhu zákona) tak, aby bol právny základ pre povinné subjekty jednoznačný.

Návrh zákona špecifikuje dotknuté osoby, o ktorých sa budú predmetné údaje vrátane osobných údajov zisťovať.

Návrh zákona špecifikuje rozsah osobných údajov, ktoré sa budú zisťovať v rámci sčítania. Úrad aplikoval pri definovaní rozsahu zisťovaných údajov test minimalizácie a primeranosti údajov, t. j. posúdil a vyhodnotil rozsah údajov nevyhnutných na generovanie výpovednej štatistickej informácie, ktorá bude pre užívateľov výstupov sčítania zmysluplná.

Návrh zákona vyžaduje získavanie predovšetkým údajov podľa prílohy priamo aplikovateľného nariadenia o sčítaní. Návrh zákona zároveň predstavuje právny základ aj pre spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov o národnosti, materinskom jazyku a náboženstve podľa § 16 ods. 2 písm. k) zákona o ochrane osobných údajov na štatistický účel podľa osobitného predpisu (tým je práve návrh zákona), pričom sledovaným cieľom spracúvania týchto osobitných kategórií osobných údajov je napr. uplatňovanie práv príslušníkov národnostných menšín podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.

Úrad vo vzťahu k získaným osobným údajom práva a povinnosti prevádzkovateľa podľa nariadenia o GDPR, resp. podľa zákona o ochrane osobných údajov. Realizácia sčítania úradom predstavuje v súlade s nariadením GDPR [čl. 6 ods. 1 písm. e), čl. 9 ods. 2 písm. j)] a zákonom o ochrane osobných údajov osobitné účely spracúvania osobných údajov, a to výkon verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi a spracúvanie osobných údajov na štatistické účely. Preto sa úradu umožňuje postupovať pri spracúvaní osobných údajov s určitými odchýlkami – napr. disponuje výnimkami voči uplatneniu práv dotknutej osoby na vymazanie, obmedzenie spracúvania, prenosnosť alebo na namietnutie spracúvania osobných údajov [čl. 23 nariadenia o GDPR a napr. § 20 ods. 5 písm. b), § 23 ods. 4 písm. b) a d), § 26 ods. 2, § 27 zákona o ochrane osobných údajov]. Podľa čl. 89 nariadenia GDPR a § 78 zákona o ochrane osobných údajov má úrad povinnosť poskytnúť dotknutej osobe primerané záruky ustanovené týmito právnymi predpismi, v tomto zmysle ide napr. o technické a organizačné opatrenia uvedené v § 17 ods. 2 písm. c), § 18 ods. 2 a 3 alebo § 22 ods. 3 návrhu zákona.

K § 34

Zákon kladie osobitný dôraz na povinnosť mlčanlivosti. Asistenta sčítania zaväzuje k mlčanlivosti o všetkých údajoch a podmienkach ich uchovávania, o ktorých sa dozvedel pri plnení svojich úloh asistenta sčítania, pričom táto povinnosť nie je časovo obmedzená. Zákon definuje aké konanie asistenta sčítania sa považuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti.

Povinnosťou mlčanlivosti v súvislosti so sčítaním zákon nezaväzuje len asistentov sčítania ale aj akékoľvek iné osoby, ktoré sa pri príprave sčítania, jeho priebehu a vykonaní a pri spracovaní jeho výsledkov oboznámia s údajmi, ktoré za účelom sčítania obyvateľov poskytli povinné osoby. Inými osobami, ktoré viazané povinnosťou mlčanlivosti môžu byť napríklad zamestnanci úradu alebo akékoľvek tretie osoby, ktoré sa s údajmi oboznámili napr. náhodne alebo v dôsledku porušenia povinností asistenta sčítania.

49

Zákon musí vytvárať dostatočný právny základ na poskytnutie všetkých potrebných údajov v rozsahu prílohy zákona a v rozsahu požiadavky nariadenia o sčítaní. Je nevyhnutné predísť prípadom využívania zákonnej povinnosti mlčanlivosti alebo určitého druhu zákonom ustanoveného tajomstva ako dôvodu na odmietnutie spolupráce s úradom v rámci sčítania. Poskytnutie údajov na účely sčítania za podmienok určených podľa tohto zákona nijakým spôsobom neznižuje úroveň ochrany osobných údajov.

K § 35 a § 36

Upravuje sa poskytovanie údajov získaných sčítaním. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej štatistike“) je dôverným štatistickým údajom štatistický údaj, ktorý umožňuje priamu alebo nepriamu identifikáciu spravodajskej jednotky. Ak údaje získané sčítaním nie sú dôvernými štatistickými údajmi, poskytne ich úrad každému, kto o to požiada za úhradu účelne vynaložených nákladov. Povinnosť úhrady nemajú orgány verejnej moci v SR. Ak však získané údaje dôverným štatistickým údajom, môže ich úrad poskytnúť len za podmienok zákona o štátnej štatistike.

Ustanovenie upravuje lehoty na zverejnenie výsledkov sčítania a základných výsledkov sčítania určených úradom.

Úrad môže poskytnúť záujemcovi aj ďalšie výstupy zo sčítania, ktoré neobsahujú dôverné štatistické údaje, za dohodnutú cenu. Ide o iný výstup ako ten, ktorý byť voľne dostupným na webovom sídle úradu. Tento výstup bude vytvorený výlučne pre inú osobu a na základe jej požiadavky podľa dohody s úradom. Úrad tak získa možnosť zhodnotiť analyticky spracované údaje získané sčítaním, pričom však takéto výstupy nesmú umožňovať akékoľvek zneužitie osobných údajov, resp. dôverných štatistických údajov. Výstupy pre orgány verejnej moci v SR na základe dohôd poskytne úrad bezodplatne.

K § 37

Výdavky spojené so sčítaním sa budú uhrádzať zo štátneho rozpočtu, výdavky obcí spojené so sčítaním sa budú uhrádzať zo štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly úradu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR. Upravuje sa nakladanie s majetkom obcí nadobudnutým z prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých obci na sčítanie. V prípade, že je obec v nútenej správe, vzťahuje sa na nakladanie s peňažnými prostriedkami určenými na sčítanie v súlade s § 19 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t. j. peňažné prostriedky môže počas nútenej správy obec použiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom núteného správcu.

Upravuje sa spôsob nakladania s majetkom obcí nadobudnutých z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na sčítanie.

K § 38

Spoločné ustanovenia upravujú, že správny poriadok sa vzťahuje len na konanie o uložení pokuty podľa tohto zákona a úrad sa pre toto konania ustanovuje ako odvolací orgán. Na postup sčítania sa použije zákon o štátnej štatistike.

50

K § 39

Od začatia plynutia doby sčítania domov a bytov (1. jún 2020) do skončenia doby plynutia sčítania obyvateľov (31. marec 2021) nemožno pomenovanie ulíc a meniť číslovanie stavieb z dôvodu územnej prípravy sčítania.

Upravujú sa podmienky platnosti dohody o poskytovaní údajov na účely sčítania v roku 2021 uzavreté medzi úradom a príslušným správcom administratívneho zdroja pred dátumom nadobudnutia účinnosti zákona.

51

K čl. II

Úprava je potrebná z dôvodu zahrnutia odmeny asistenta sčítania podľa § 16 ods. 5 medzi príjmy fyzickej osoby zo závislej činnosti. Zároveň sa odstráni z tohto zákona obsolentný pojem „komisár sčítania“.

K čl. III

Ustanovuje sa výnimka pre výkon zárobkovej činnosti asistenta sčítania, ktorý bude vykonávať sčítanie obyvateľov, ak ide o evidovaného nezamestnaného uchádzača o zamestnanie. Cieľom je krátkodobé využitie pracovného potenciálu a možnosť vyššej časovej flexibility nezamestnaných pri realizácii sčítania. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje doplniť výnimku pre členov a zapisovateľov volebných komisií.

K čl. IV

Pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je hranica príjmu dôležitá na priznanie príspevkov. Pretože pri odmeňovaní asistenta sčítania ide o jednorazový príjem, navrhuje sa nepovažovať túto odmenu za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu. Obdobným spôsobom už je v zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov riešená napr. aj odmena za poskytnutie údajov pre štatistiku rodinných účtov, ktorá sa taktiež nepovažuje za príjem na účely tohto zákona.

K čl. V

Z dôvodu, aby sa odmena asistenta sčítania nepovažovala za príjem, o ktorý sa znižuje pomoc v hmotnej núdzi, do príslušného ustanovenia zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa nová výnimka z okruhu započítaných príjmov. Ide o zvýšenie možnosti stať sa asistentom sčítania aj v prípade príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, resp. členov jeho domácnosti obdobne ako u členov a zapisovateľov volebných komisií.

K čl. VI

Ustanovuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a bezporuchové zabezpečenie procesu sčítania.

K prílohe

Príloha vymenúva témy a osobitné charakteristiky zisťované sčítaním v roku 2021, pričom ich rozdeľuje do troch okruhov (témy týkajúce sa obyvateľov, témy týkajúce sa bývania a geopriestorové a integračné charakteristiky). Témy sčítania vychádzajú zo skutočnosti, že sčítanie v roku 2021 bude opätovne súčasťou celosvetového programu populačných, domových a bytových cenzov pod záštitou a OSN. Všetky členské štáty majú povinnosť zaradiť do sčítania rovnaké, resp. porovnateľné definície zisťovaných údajov, aby ich bolo možné používať a porovnávať aj na európskej a medzinárodnej úrovni.

52

K vykonávacím predpisom zákona:

Navrhuje sa, aby úrad vydal formou opatrení:

-podrobnosti o charakteristikách a štruktúre zisťovaných údajov o témach podľa zoznamu, ktorý je prílohou návrhu zákona, podrobnosti o spôsobe a forme zisťovania údajov a vzory formulárov pre sčítanie obyvateľov a formulárov pre sčítanie domov a bytov ustanoví [§ 2 ods. 3 návrhu zákona];

-vzor preukazu asistenta sčítania, údaje a náležitosti, ktoré preukaz asistenta sčítania obsahuje (§ 15 ods. 3 návrhu zákona),

-určení odmeny fyzickej osobe, ktorá nevykonáva činnosť asistenta sčítania v pracovnom pomere (§ 16 ods. 5 návrhu zákona);

-podrobnosti o systéme identifikácie elektronickej identity obyvateľa a systém overenia elektronickej identity obyvateľa prostredníctvom jeho autentifikácie 17 ods. 3 písm. c) návrhu zákona],

-podmienky prevádzky kontaktného miesta (§ 18 ods. 3 návrhu zákona),

-podrobnosti o technickom zabezpečení poskytovania údajov z administratívnych zdrojov (§ 23 ods. 1 návrhu zákona).

Tieto opatrenia s výnimkou opatrenia podľa § 23 ods. 1 návrhu zákona nebudú vydané k účinnosti návrhu zákona. Návrh zákona je potrebné prijať v dostatočnom časovom predstihu z dôvodu charakteru metodiky sčítania, ktorá si vyžaduje testovanie a pilotné overenie pred realizáciou samotného sčítania, a tiež vzhľadom na postupné budovanie elektronického systému pre čítanie podľa § 17 návrhu zákona.

Bratislava 17. apríla 2019

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Alexander Ballek, v. r.

predseda Štatistického úradu

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 5/2004, dátum vydania: 13.01.2004

29

4

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Predmetnú právnu úpravu si vyžiadala potreba modernizácie poskytovania služieb zamestnanosti v dôsledku systémových zmien na trhu práce i ako súčasť pripravovaných zmien systémového charakteru v iných oblastiach, najmä v oblasti sociálneho poistenia, sociálnej pomoci, v reforme verejnej správy a v ďalších oblastiach. Predkladaný návrh upravuje vecný rámec poskytovania služieb zamestnanosti, pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti a právne vzťahy účastníkov zúčastnených na poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti.

K § 2

Účelom ustanovenia je definovať okruh účastníkov právnych vzťahov, ktoré vzniknú podľa tohto zákona. Definícia okruhu účastníkov právnych vzťahov nadväzuje na zmeny v pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti. Preto ako účastníkov právnych vzťahov návrh definuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a nimi zriadené pracoviská, na ktoré prechádzajú kompetencie Národného úradu práce. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhujú noví účastníci právnych vzťahov, a to najmä samosprávne kraje, mimovládne organizácie a partnerstvá vytvorené z navrhnutých účastníkov právnych vzťahov na riešenie problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Medzi účastníkov právnych vzťahov sú zaradené aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré budú vykonávať činnosť na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona.

Návrh zahŕňa medzi účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich podľa predkladaného zákona i občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004.

K § 3

Návrh presnejšie vymedzuje definíciu zamestnávateľa, zohľadňujúc vstup zahraničných investorov na Slovensko a definuje podmienky, za ktorých sa organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby bude považovať za zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa okruh subjektov, ktoré sa považujú za zamestnávateľa o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, alebo ktorá poskytuje odborné poradenstvo, resp. ďalšie služby zamestnanosti

K § 4

Vo väzbe na zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, sa pri definícii zamestnanca vypúšťa väzba na inštitút dohody o pracovnej činnosti. Postavenie zamestnanca je definované pracovným pomerom alebo pracovným vzťahom obdobným pracovnému pomeru.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že časť pracovných pozícii nie je obsadzovaná z voľnej ponuky trhu práce, navrhuje sa vypustiť z okruhu zamestnancov osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť na pracovných pozíciách, ktoré nie sú obsadzované v rámci otvoreného trhu práce (napríklad duchovní).

K § 5

V navrhnutom ustanovení sú definované fyzické osoby, ktoré sú považované za osoby samostatne zárobkovo činné na účely návrhu tohto zákona. Doterajšia definícia, upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa rozširuje o fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu, vykonávajú dočasné zamestnávanie a podporované zamestnávanie.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa na účely tohto zákona zadefinoval pojem „zamestnanie“.

Doteraz používaný pojem „evidovaný nezamestnaný“ sa nahrádza pojmom „uchádzač o zamestnanie“. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sa občan uchádza o zamestnanie.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa pojem uchádzač o zamestnanie navrhuje upraviť nadväzne na zmenu právnej úpravy platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení (dobrovoľní platitelia). Zároveň sa navrhuje umožniť uchádzačom o zamestnanie počas ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť v obmedzenom rozsahu a pri limitovanom príjme za vykonávanú zárobkovú činnosť.

K § 7

Navrhnutým ustanovením sa mení názov a zmysel doterajšej, v praxi málo využívanej evidencie zamestnaných občanov a občanov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, hľadajúcich zamestnanie, ktorú viedli okresné úrady práce, na evidenciu záujemcov o zamestnanie. Zámerom je zlepšiť podmienky pre poskytovanie služieb zamestnávateľom, ktorí hľadajú zamestnancov a pre zamestnané osoby hľadajúce iné zamestnanie.

K § 8

Nadväzne na Nariadenie komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť sa v § 8 definuje znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ide o definovanie občanov, ktorí vzhľadom na vek, dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nedostatok praxe, zdravotný stav, stratu schopnosti vykonávať svoje doterajšie zamestnanie, rodinné dôvody alebo postavenie v spoločnosti ťažšie nachádzajú pracovné uplatnenie na trhu práce, a preto potrebujú zvýšenú starostlivosť.

Zároveň sa navrhuje definovať prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré sa vzťahuje na osoby, ktoré skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia, najmä na účely poskytovania pomoci a podpory tejto znevýhodnenej skupine uchádzačov o zamestnanie pri ich uplatnení na trhu práce.

K § 9

Návrh novo definuje občana so zdravotným postihnutím na účely podpory zamestnania takéhoto občana.

Definícia občana so zdravotným postihnutím vychádza z nariadenia komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a je v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení. Za osobu so zdravotným postihnutím sa na účely návrhu tohto zákona navrhuje okrem invalidných občanov považovať aj občana s vážnou telesnou, duševnou poruchou, poruchou správania z dôvodu poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na veľké ťažkosti takto postihnutých občanov nájsť uplatnenie na otvorenom trhu práce. Návrh určuje aj spôsob a doklady na preukazovanie postavenia občana so zdravotným postihnutím.

K § 10

Partnerstvá sú novo zaradeným subjektom medzi účastníkov právnych vzťahov pri realizácii služieb zamestnanosti. Ich funkciou bude koordinovaný partnerský prístup k riešeniu problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu, vrátane združovania finančných prostriedkov na financovanie projektov a programov rozvoja zamestnanosti.

K § 11

Navrhované ustanovenie definuje vecný rozsah služieb zamestnanosti poskytovaných podľa tohto zákona po zrušení Národného úradu práce. Zároveň určuje inštitúcie na výkon štátnej správy v tejto oblasti. Navrhnuté nové orgány štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti nadväzujú na pripravovanú a postupne realizovanú reformu inštitúcií sociálneho systému a trhu práce a majú za cieľ zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bola štátna správa vykonávaná a organizovaná flexibilne, diferencovane podľa potrieb obyvateľov a regiónov, v ktorých žijú, a tak, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých občanov a aby bol výkon štátnej správy zabezpečovaný na potrebnej kvalitatívnej úrovni. Okrem orgánov štátnej správy sa navrhuje rozšíriť poskytovanie služieb zamestnanosti fyzickými osobami a právnickými osobami na základe dohody s príslušným úradom a navrhuje sa zaviesť nové formy poskytovania služieb zamestnanosti právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúrami dočasného zamestnávania a agentúrami podporovaného zamestnávania.

K § 12

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ústredia. Ústredie je rozpočtovou organizáciou štátu so sídlom v Bratislave, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva. Navrhuje sa, aby ústredie zabezpečovalo výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti pre územné obvody všetkých úradov v navrhnutom rozsahu. Navrhovaná právna úprava nepočíta s existenciou úradov na krajskej úrovni.

Návrh vymedzuje hlavné činnosti ústredia po zrušení Národného úradu práce v súlade so stratégiou podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 319/2003. Cieľom navrhnutej úpravy je predovšetkým modernizácia, zefektívnenie a spružnenie systému poskytovania služieb zamestnanosti.

Navrhnuté vymedzenie pôsobnosti ústredia okrem činnosti súvisiacich s riadiacou, kontrolnou a metodickou funkciou voči úradom a celého komplexu úloh pri poskytovaní služieb zamestnanosti reaguje aj na zmeny vyplývajúce z prebiehajúceho prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to najmä v oblasti vypracúvania a realizovania celoštátnych projektov na zlepšovanie situácie na trhu práce financovaných z Európskeho sociálneho fondu, vykonávania agendy súvisiacej s možnosťami zamestnávania občanov Slovenskej republiky v členských krajinách Európskej únie, nahlasovania voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie a zabezpečovaním kontaktu s Európskym úradom pre koordináciu.

Z dôvodu prechodu niektorých kompetencií z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení navrhuje sa do pôsobnosti ústredia súčinnosť so Sociálnou poisťovňou pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti a požadovanie informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne.

Navrhuje sa, aby ústredie vykonávalo v druhom stupni štátnu správu v oblasti služieb zamestnanosti vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad. Tiež sa navrhuje, aby ústredie plnilo aj ďalšie úlohy, ktorými sú napr. činnosti spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou, so zriaďovacou pôsobnosťou a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súvislosti s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88 o organizácii služieb pre sprostredkovanie zamestnania sa napríklad pre ústredie navrhuje ustanoviť kompetencia organizovať a zabezpečovať odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov orgánov štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti.

K § 13

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy pre služby zamestnanosti na prvom stupni. Úrad je rozpočtovou organizáciou štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. Predpokladá sa, že sieť úradov nebude identická s dnešnými sídlami okresných úradov, ale budú zriadené pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Pre úrad sa navrhujú kompetencie priamo zabezpečovať výkon celého komplexu činností služieb zamestnanosti, ako napr. získavanie a vyhodnocovanie informácií o stave a vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode, úloh súvisiacich s priamym kontaktom s klientom, ako sú evidencia uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, evidencia voľných pracovných miest, evidencia zamestnávateľov, sprostredkúvanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, poskytovanie informačných a poradenských služieb, odborných poradenských služieb a ďalších. Navrhnutou úpravou sa sleduje zvýšenie kvality a rozsahu služieb zamestnanosti vo vzťahu ku klientom, zvýšenie a zefektívnenie súčinnosti so zástupcami štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, podnikateľskými subjektmi, vrátane bánk a charitatívnych organizácií za účelom vytvárania partnerstiev s cieľom zvýšenia zamestnanosti vo svojom územnom obvode. V rámci zabezpečovania úloh vo vzťahu k ústrediu sa navrhuje zaviesť aj agendu, ktorá súvisí so sprostredkovaním zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a pre občanov členských štátov Európskej únie v Slovenskej republike. Návrh vytvára možnosť pre úrad zriaďovať agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania. Novo sa navrhuje zaviesť spolupráca s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti, výmene informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti z dôvodu prechodu týchto kompetencií na Sociálnu poisťovňu v zmysle návrhu zákona o sociálnom poistení. V pôsobnosti úradu sa navrhuje osobitne vymedziť úlohy, ktoré súvisia s integráciou občanov so zdravotným postihnutím s cieľom pomáhať tejto skupine občanov uplatniť sa na trhu práce a tiež vytvárať podmienky na zvýšenie šancí na dosiahnutie tohto cieľa.

K § 14

Návrh vychádza z čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky a z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, podľa ktorého má štátna politika zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu pracovať, chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, aby vykonávaná práca bola čo možno najproduktívnejšia, zabezpečovať slobodnú voľbu zamestnania a možnosť získať kvalifikáciu pre zamestnanie, na ktoré sa občan čo najlepšie hodí. Návrh vychádza aj z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou a z odporúčania č. 176 k tomuto Dohovoru. Ustanovenie je tiež v súlade s Európskou sociálnou chartou, ktorá sa zaoberá taktiež právom jednotlivca na prácu.

Navrhovaným znením sa určuje nediskriminačný prístup k zamestnaniu. Je v súlade s článkom 1 Základných zásad Zákonníka práce s uplatnením slobodnej voľby zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie priamej a nepriamej.

Návrh je vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok, smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva a smernice Rady 2000/78/EHS z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

K § 15

Návrh ustanovenia definuje vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania pre uchádzača o zamestnanie, resp. pre záujemcu o zamestnanie z hľadiska jeho zdravotného stavu, prihliadania na kvalifikáciu a odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce, dĺžky týždenného pracovného času na sprostredkovanom mieste.

Pri vymedzení vhodného zamestnania návrh vychádzal najmä z článku 21 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou.

K § 16

Navrhovanou úpravou sa úradu umožní zriadiť osemčlenný výbor pre otázky zamestnanosti, zložený zo štyroch zástupcov samosprávneho kraja, v ktorom je sídlo úradu a zo štyroch zástupcov úradu. Návrhom tohto ustanovenia sa sleduje cieľ pomocou navrhovaného výboru riešiť zásadné otázky zamestnanosti, schvaľovať použitie aktívnych opatrení na trhu práce v obvode príslušného úradu a schvaľovať projekty a programy na podporu zamestnávania a vzdelávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v rozsahu určenom týmto zákonom.

K § 17

V uvedenom ustanovení sa definujú podmienky členstva v novo zriadenom výbore pre otázky zamestnanosti.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa určuje pôsobnosť novo navrhovaného výboru pre otázky zamestnanosti zriadeného úradom.

K § 19

Účelom navrhnutého ustanovenia je zabezpečiť zvýšenie objektívnosti pri sprostredkovaní vhodného zamestnania, účasti v programoch aktívnych opatrení trhu práce a aktivizačnej činnosti a opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v prípade, ak posudzovanému bol poskytnutý príspevok na túto činnosť vzhľadom na zdravotný stav uchádzačov o zamestnanie lekárskou posudkovou činnosťou na účely služieb zamestnanosti. Teda účelom návrhu je objektívne zistiť, či zdravotný stav uchádzača o zamestnanie je taký, aby mohol vykonávať pracovné činnosti v ponúkanom zamestnaní, prípadne sa zúčastniť a ukončiť aktívne opatrenia na trhu práce a aktivizačnú činnosť bez nepriaznivého vplyvu na zdravotný stav uchádzača o zamestnanie.

Podnetom na začatie lekárskej posudkovej činnosti na úrade je odmietnutie prijať vhodné zamestnanie, odmietnutie zúčastniť sa aktívnych opatrení na trhu práce a aktivizačnej činnosti zo zdravotných dôvodov alebo skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov pred uplynutím dvoch alebo troch rokov od začatia jej prevádzkovania alebo vykonávania.

Navrhuje sa, aby lekársku posudkovú činnosť zabezpečovalo ústredie a úrady.

V tomto ustanovení sa navrhujú aj požiadavky na kvalifikáciu posudkového lekára.

Ustanovením sa navrhuje upraviť náležitosti posudku vypracovaného posudkovým lekárom, pričom oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje zakotviť povinnosť posudkového lekára odovzdať kópiu posudku posudzovanému uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá deklaruje, že skončila prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov.

Návrh predpokladá, že posudok posudkového lekára úradu bude podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak uchádzač o zamestnanie neodôvodnene uvádza svoj zdravotný stav ako nevhodný na vykonávanie pracovných činností na ponúkanom pracovnom mieste, na účasť a ukončenie aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivizačnej činnosti ponúkanej úradom zo zdravotných dôvodov. Posudok posudkového lekára úradu má slúžiť na ďalšie konanie aj v prípade posudzovania opodstatnenosti zdravotných dôvodov na ukončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok podľa § 49 alebo § 57.

Návrh určuje, aké informácie je povinný zaznamenať posudkový lekár v posudku, ktorý slúži na rozhodovanie odborného konzília posudkových lekárov.

S cieľom zabezpečiť občanovi právo požiadať o preverenie posudku vydaného posudkovým lekárom úradu, návrh zákona umožňuje požiadať o preskúmanie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov.

K § 20

Návrh ustanovenia tohto paragrafu vytvára právny predpoklad na uplatnenie práva občana na ďalšie konanie v prípade, ak nebude považovať posudok posudkového lekára úradu vydaný podľa § 19 za objektívny.

Kompetencia vymenovať členov odborného konzília posudkových lekárov pre jednotlivé prípady sa navrhuje určiť posudkovému lekárovi ústredia. Navrhuje sa, aby odborné konzílium posudkových lekárov bolo povinné vydať svoj posudok do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Navrhuje sa, aby posudok odborného konzília posudkových lekárov ústredia o posúdení posudku vydaného posudkovým lekárom úradu bol podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo na rozhodovanie o odpustení povinnosti vrátiť príspevok poskytnutý na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, čo znamená zachovanie súčasného právneho stavu.

K § 21 až 24

Tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zabezpečujú ochranu trhu práce Slovenskej republiky tak, aby cudzinci mohli byť zamestnávaní len na pracovných miestach, ktoré nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Ustanovenia zároveň upravujú základné náležitosti žiadosti zamestnávateľa a jednoznačne určujú, že rozhodnutie sa vydáva na dobu určitú, a to z dôvodu ochrany trhu práce.

Návrh upravuje podmienky vydania povolenia na zamestnanie cudzinca a upravuje náležitosti povolenia v záujme zabezpečenia právnej istoty cudzinca a za účelom kontroly na úseku zamestnávania cudzincov zo strany úradu. Návrh ustanovuje maximálne obdobie platnosti povolenia na zamestnanie.

Návrh v § 22 ods. 5 zjednodušuje vstup na trh práce tým skupinám cudzincov, ktorí nemôžu ohroziť domáci trh práce.

V súčasnosti platná právne úprava v zásade vyhovuje, ale v nadväznosti na zákon o pobyte cudzincov a zákon o azyle je potrebné rozšíriť skupinu cudzincov aj o cudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt a poskytnuté dočasné útočisko.

Povolenie na zamestnanie sa navrhuje podľa § 22 odsek 6 vyžadovať aj pri zamestnávaní cudzincov v prihraničnom okrese Slovenskej republiky, ktorí sa najmenej raz za týždeň vracajú do štátu, kde majú trvalý pobyt.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje rozšíriť okruh cudzincov, od ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie v prípade krátkodobých študijných a pracovných pobytov na území Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zachovať neudelenie povolenia na zamestnanie cudzincovi, ktorý požiadal o udelenie azylu a cudzincovi, ktorý nespĺňa niektorú zo zákonom stanovených podmienok. Uplatňovanie benevolentnejšieho prístupu by mohlo viesť k účelovému obchádzaniu povolenia na zamestnanie a zneužívaniu inštitútu azylu.

Návrh vymedzuje prípady, kedy môže úrad povolenie na zamestnanie predĺžiť a odňať.

S cieľom harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie v návrhu sa uvádza, že občan členského štátu Európskej únie sa nepovažuje za cudzinca a súčasne umožňuje prijať recipročné opatrenia v prípadoch, keď členský štát Európskej únie úplne alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie čl. 1 a 6 nariadenia (EHS) 1612/68 o slobodnom pohybe pracovníkov Spoločenstva. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii obsahuje detailnú úpravu prechodného obdobia na slobodný pohyb pracovníkov, kedy je možné postupovať odlišne od možnosti slobodného prístupu na trh práce členských krajín.

Právny rámec pre možnosť Slovenskej republiky upraviť prechodné obdobie je ustanovený v Zmluve o pristúpení a závisí od

a)rozsahu, v akom prechodné obdobie voči Slovenskej republike uplatní príslušný členský štát,

b)rozsahu, v akom to ovplyvní slovenský trh práce.

Prechodné obdobie je možné uplatniť len na nutné obdobie a v minimálnom rozsahu. Základnou podmienkou je rýchlosť zavedenia a zrušenia prechodného obdobia ako reakcia na zavedenie alebo zrušenie prechodného obdobia zo strany členského štátu.

Nariadenie vlády je flexibilným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné uplatniť prechodné obdobie pre slobodný pohyb pracovníkov ako prostriedku k regulácii prístupu na slovenský trh práce.

K § 25

Nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa upúšťa od aplikácie Sadzobníka maximálnych úhrad. Navrhuje sa umožniť do úhrady za sprostredkovanie zamestnania zahrnúť okrem oprávnených nákladov aj primeraný zisk.

Oprávnený náklady a primeraný zisk návrh zákona na tento účel definuje.

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje, aby sa od uchádzača o zamestnanie úhrada nevyberala.

S cieľom ochrany občana sa navrhuje aj v novej právnej úprave ponechať zákaz zrážok zo mzdy alebo inej odmeny zamestnanca v prospech subjektu, ktorý sprostredkúva zamestnanie za úhradu alebo ktorý zamestnáva občana.

Zámerom úpravy je zabezpečiť, aby podmienky sprostredkovania zamestnania za úhradu boli medzi občanom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, dojednané písomne, pričom náležitosti dohody sa návrh zákona definuje rámcovo.

K § 26 až 28

Navrhnuté ustanovenia určujú podmienky vydávania povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, pozastavenia činnosti a zrušenia povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona č. .../2003 Z. z. o organizácii štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ústredie orgánom štátnej správy, je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch povinné vyberať za úkony poplatky podľa Sadzobníka ustanoveného týmto zákonom. Preto sa navrhovaným ustanovením zakladá povinnosť uhradiť správny poplatok za vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Ustanovením § 26 ods. 3 sa navrhujú určiť náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. S cieľom ochrany občanov sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou navrhuje určiť žiadateľovi o povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu povinnosť definovať spolupracujúce subjekty v zahraničí a predpokladanú výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Návrhom sa vypĺňa doterajšie legislatívne vákuum, v ktorom neboli riešené spôsoby zrušenia povolenia alebo pozastavenia činnosti sprostredkovania za úhradu. Navrhujú sa definovať subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa navrhuje v porovnaní so súčasným právnym stavom podmieniť aj vypracovaním projektu, vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov a preukázaním priestorového, materiálneho a personálneho zabezpečenia vykonávania sprostredkovania zamestnania za úhradu.

Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, sa navrhuje uložiť povinnosť v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania za úhradu voči ústrediu, vrátane predkladania ročnej správy o činnosti a vytvárania podmienok na výkon kontroly a voči klientom povinnosť ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K § 29 až 31

Návrh vytvára podmienky pre vznik nového subjektu, ktorý bude poskytovať služby na trhu práce na základe povolenia, ktoré vydá ústredie.

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť podmienky pre zvýšenie flexibility pri zabezpečovaní potreby zvýšeného počtu zamestnancov zamestnávateľa na prechodný čas, najmä pri nárazových zákazkách a tiež podmienky pre činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Vymedzením povinnosti agentúry dočasného zamestnávania vo vzťahu k svojim zamestnancom sa zabezpečujú práva dočasných zamestnancov.

Navrhuje sa ustanoviť aj podmienky na pozastavenie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na zrušenie povolenia na činnosť na návrh orgánu, ktorý porušenie príslušných právnych predpisov v oblasti daní, služieb zamestnanosti, pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zistil.

K § 32

Navrhovanou úpravou je definovaný súhrn činností zameraných na sprostredkovanie zamestnania. Návrhom sa sleduje zvýšenie efektívnosti sprostredkovania zamestnania vykonávaného ústredím, úradmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vykonávajú na základe povolenia sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania. Sprostredkovanie zamestnania vykonávané štátnymi orgánmi sa rozširuje z územia Slovenskej republiky aj na územie členských štátov Európskej únie a z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky a navrhuje sa, aby sa vykonávalo bezplatne, čo je aj súčasný právny stav. V návrhu sa ustanovuje, že na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. V záujme zvýšenia motivácie uchádzača o zamestnanie hľadať si zamestnanie aj u zamestnávateľa, ktorého sídlo je mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt, sa navrhuje zaviesť poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov v súvislosti s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, za účelom získania zamestnania. Návrh umožňuje poskytnúť aj preddavok na náhradu časti cestovného na tento účel. Výška náhrady cestovných výdavkov je navrhnutý vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 33

Navrhované znenie rámcovo určuje obsah evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. rozsah údajov, ktoré sú potrebné na to, aby bolo možné sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie.

Oproti terajšiemu právnemu stavu sa umožňuje poskytovanie týchto údajov tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania pri dodržiavaní zákona o ochrane osobných údajov a iba so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

Podrobnosti o obsahu evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj postup úradu pri vedení evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh ustanovuje i prípady, v ktorých nie je potrebné povolenie od Úradu na ochranu osobných údajov.

K § 34

Spôsob a podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa navrhuje zachovať podľa súčasného právneho stavu.

Návrh novo vymedzuje prípady, kedy sa uchádzač o zamestnanie zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom skončenia zamestnania, ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní od vzniku týchto prípadov. Týmto návrhom sa umožní zachovať kontinuitu poistných dôb pri zmene životných a profesijných situácií.

V súvislosti s navrhnutými úpravami systému v oblasti poskytovania dávok v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení, pri ktorých subjektom, ktorý rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní dávky v nezamestnanosti, nie je úrad, ale príslušné orgány Sociálnej poisťovne, sa navrhuje, aby úrad rozhodoval o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie v správnom konaní. Rozhodnutie bude dokladom pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne o nároku občana na dávku v nezamestnanosti.

Navrhuje sa upraviť povinnosť uchádzača o zamestnanie aktívne a preukázateľne si hľadať zamestnanie.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti uchádzača o zamestnanie súvisiace s jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to najmä o jeho povinnosť byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje uplatňovať diferencovanú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom preukazovania, že si hľadajú zamestnanie, v závislosti od dĺžky ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od ich účastí v aktívnych opatreniach na trhu práce a aktivačnej činnosti. Zámerom je čo najskôr začleniť na trh práce uchádzačov o zamestnanie predovšetkým na otvorený trh práce, najmä dlhodobo nezamestnané osoby.

Povinnosti uchádzačov o zamestnanie v súvislosti so zmenou ich trvalého pobytu a okruh občanov, ktorých nie je možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ponechať v rozsahu podľa v súčasnosti platného právneho stavu.

K § 35

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje rozšíriť definovanie pojmu „sústavná príprava na povolanie“, ktorá je obsiahnutá aj v návrhu zákona o sociálnom poistení, s cieľom dosiahnutia jej zhody, resp. jej maximálneho priblíženia k definícii, ktorú obsahuje návrh zákona o sociálnom poistení.

Zámerom je jednoznačne a presne určiť, čo sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie na účely poskytovania služieb zamestnanosti. Explicitne sa navrhuje, aby sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažovalo štúdium organizované externou formou podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 36

Na základe poznatkov praxe sa navrhuje upraviť okruh dôvodov, pre ktoré úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oproti súčasnej právnej úprave sa tieto dôvody rozširujú o vznik nároku na materské. Navrhuje sa vypustiť dôvody vyradenia uchádzača o zamestnanie, ktorými je v súčasnej právnej úprave začatie vykonávania činnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva, nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uznaní za invalidného občan, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo dňom, ktorý je uvedený v posudku príslušného orgánu ako deň vzniku invalidity občana, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, a to z dôvodu, že všetci invalidní občania posúdení Sociálnou poisťovňou podľa zákona o sociálnom poistení sú občanmi so zdravotným postihnutím na účely tohoto zákona a dôvod vyradenia, ktorým bolo začatie vykonávania osobnej asistencie v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne. Príčinou vypustenia týchto dôvodov je zabezpečenie súladu tohto návrhu zákona s návrhom zákona o sociálnom poistení v súvislosti s úpravou poistenia v nezamestnanosti v uvedenom zákone.

Z dôvodu podporovať a uprednostňovať aktivizáciu uchádzačov o zamestnanie a ich skutočný záujem o hľadanie si zamestnania pred pasívnou formou zotrvávania v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozširujú sa oproti súčasnému právnemu stavu dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to o dôvod, ak uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov nedodrží disponibilitu a ak mu bolo vydané v cudzine povolenie na zamestnanie, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti. Zároveň sa navrhuje na účely vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie skrátiť lehotu odchodu do cudziny z 30 dní na 15 dní v súvislosti s návrhom na zavedenie systému disponibility uchádzača o zamestnanie.

Návrh tohto ustanovenia definuje vážne dôvody, pre ktoré možno uznať nedodržanie disponibility uchádzača o zamestnanie a navrhuje rozšíriť definíciu nespolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom o odmietnutie účasti uchádzača o zamestnanie na aktivačnej činnosti a o neskončenie účasti na aktivačnej činnosti.

Postup pri zaraďovaní, vedení a vyraďovaní z evidencie uchádzačov o zamestnanie, určovanie periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom spolupráce a preukazovania hľadania si zamestnania sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 37 až 39

V navrhnutých ustanoveniach je upravený obsah evidencie záujemcov o zamestnanie, podmienky zaradenia do tejto evidencie a podmienky vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie. Ide o návrh rozširujúci povinnosti úradov voči tejto skupine osôb bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu. Zároveň ide o návrh, ktorý sleduje pomoc osobám, ktoré sú ešte zamestnané, ale chcú zmeniť zamestnanie, ale aj o určitý druh služby poskytovanej úradmi zamestnávateľom, ktorí chcú získať svojich budúcich zamestnancov aj z radov záujemcov o zamestnanie. Návrh týchto ustanovení je nad rámec platného právneho stavu.

K § 40

Navrhuje sa naďalej zachovať evidenciu voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania. Evidencia tvorí základný predpoklad pre informovanie uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie o možnosti výberu vhodného zamestnania. Navrhnuté ustanovenie zákona definuje voľné pracovné miesto na účely sprostredkovania zamestnania. Obsah tejto evidencie a ďalšie podrobnosti sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 41

Novo sa navrhuje, aby úrad viedol evidenciu zamestnávateľov na účely vyhľadávania voľných pracovných miest. Tento spôsob komunikácie so zamestnávateľom pri získavaní voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania sa navrhuje namiesto doterajšej povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta okresnému úradu na účely sprostredkovania zamestnania.

Navrhovanou úpravou sa sleduje aj skvalitnenie, zefektívnenie a spružnenie služieb zamestnanosti, najmä rozšírením ponuky voľných pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Podrobnosti o vedení evidencie zamestnávateľov sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 42

V tomto ustanovení sa navrhuje upraviť obsah informačných a poradenských služieb na účely sprostredkovania zamestnania, poradenstva pre voľbu povolania, poradenstva pre výber zamestnania a jeho zmenu, ako aj na účely poradenstva pre výber zamestnanca. Tieto informačné a poradenské služby sa navrhuje poskytovať úradom bezplatne, čo je súčasný právny stav.

Vzhľadom na zámer návrhu tohto zákona aktivizovať aj služby zamestnanosti pri práci s klientom, navrhuje sa zrušiť úradom poskytovanie v rámci evidenčných služieb dohodnutie termínu a spôsobu ďalšieho kontaktu s uchádzačom o zamestnanie v súvislosti so sprostredkovaním vhodného zamestnania, v rámci informačných služieb poskytovanie informácií o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, informácií o voľných pracovných miestach formou samoobslužných kioskov, výveskov, internetu, informácií o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a na dávku v hmotnej núdzi, informácií o aktívnych opatreniach na trhu práce a o možnostiach aktivačnej činnosti, informácií o prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu, informácií o možnostiach zamestnania v zahraničí, informácií o sieti služieb starostlivosti o deti a osoby odkázané na starostlivosť zamestnaných osôb, informácie o rozsahu poskytovaných služieb pre zamestnávateľov, v rámci sprostredkovateľských a poradenských služieb vstupný poradenský rozhovor každému uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie, testovanie osobných zručností uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie na výkon pracovných činností, ponúkanie vhodných pracovných miest z celoštátnej databázy voľných pracovných miest uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie, poskytovanie uchádzačom o zamestnanie poradenstva o účasti v aktivačnej činnosti, vyhľadávanie a ponúkanie vhodných pracovných miest, ponúkanie vhodných zamestnancov pre zamestnávateľov a poskytovanie poradenstva zamestnávateľom pri výbere svojich zamestnancov.

K § 43

Vzhľadom na podmienky a situáciu na trhu práce, prax ukázala, že s uchádzačom o zamestnanie je potrebné pri riešení jeho problémov spojených s jeho pracovným uplatnením pracovať individuálne, vytvárať súlad medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, ovplyvňovať jeho rozhodovanie a správanie, jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Navrhnutým ustanovením je určený rozsah odborných poradenských služieb na účely tohto zákona, vrátane vypracovania individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie, v ktorom sa posúdia osobnostné predpoklady, schopnosti a odborné zručnosti uchádzača o zamestnanie a určí sa druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia. Na absolvovanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne, sa navrhuje poskytovať uchádzačom o zamestnanie, ak o to písomne požiadajú, príspevok na úhradu časti cestovných nákladov.

Navrhuje sa vytvoriť právne podmienky na to, aby úrad mohol zabezpečovať odborné poradenské služby sám alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má na vykonávanie takejto činnosti oprávnenie, a to na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je navrhnutý v tomto návrhu zákona. Pri výbere dodávateľa odborných poradenských služieb sa navrhuje postupovať podľa zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V záujme vytvorenia lepších právnych podmienok pre využívanie odborných poradenských služieb sa navrhuje, aby úrad zaručoval tieto odborné poradenské služby: individuálne poradenské služby a pomoc pri vypracovaní a realizácii individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie skupinového a špeciálneho poradenstva pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie poradenstva pre voľbu povolania žiakom základných a stredných škôl, poskytovanie poradenstva znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie pri výbere zamestnania.

Podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 44

Vývoj na trhu práce si vyžaduje zmenu prístupu ku vzdelávaniu a príprave pre trh práce za účelom zvýšenia adaptability uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Do popredia sa dostáva otázka nového vymedzenia vzdelávania a prípravy pre trh práce, pričom na účely tohto zákona sa za vzdelávanie a prípravu pre trh práce nepovažuje zvýšenie stupňa vzdelania, ani teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa Zákonníka práce.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje vzdelávanie a príprava pre trh práce a ďalšie formy školenia a kurzov pre vybrané skupiny uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Úprava umožňuje zabezpečenie vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom úradu pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie a prostredníctvom zamestnávateľa pre zamestnancov, ako aj uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie zabezpečiť si vzdelávanie z vlastnej iniciatívy.

K § 45

Oproti súčasnej právnej úprave sa týmto návrhom definuje okruh inštitúcií, ktoré sa budú môcť spolupracovať na tvorbe národných programov vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K § 46

Navrhnutým ustanovením sa sleduje pomoc uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie zo strany úradu pri vzdelávaní a príprave pre trh práce, a to aj formou úhrady vynaložených nákladov.

Návrh ustanovuje možnosť uhradiť náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce až do výšky skutočných nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie, pričom ich súčasťou môžu byť aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné uchádzača o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody medzi dodávateľom vzdelávania a prípravy pre trh práce a úradom, ako aj obsah dohody medzi uchádzačom o zamestnanie a úradom je upravený návrhom zákona.

Návrh upravuje možnosť uhradiť aj časť nákladov na vzdelávanie pre trh práce záujemcu o zamestnanie.

Navrhnutou úpravou sa rozširuje skupina uchádzačov o zamestnanie, ktorá sa z objektívnych príčin doteraz nemohla zúčastňovať vzdelávania a prípravy pre trh práce z dôvodu starostlivosti o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu časti preukázaných výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa poskytovanú v predškolskom zariadení alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na túto činnosť.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 47

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje možnosť poskytovania príspevku zamestnávateľovi, ktorý vykonáva vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov za presne ustanovených podmienok.

Príspevok úrad poskytne iba v prípade, ak všeobecné vzdelávanie a príprava zamestnanca sú široko využiteľné u viacerých zamestnávateľov, prispejú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca, alebo ak špecifické vzdelávanie a príprava zamestnanca sú využiteľné u súčasného zamestnávateľa a iba čiastočne u iných zamestnávateľov, alebo ak je toto vzdelávanie a príprava súčasťou opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedzujú hromadné prepúšťanie. Ustanovením týchto podmienok sa sleduje cieľ cez aktívne opatrenia na trhu práce efektívne využívať finančné prostriedky na zlepšenie pozície zamestnanca nielen u súčasného, ale aj iných zamestnávateľov.

Navrhnuté ustanovenie definuje oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu zamestnancov, výšku a podmienky poskytnutia príspevku zamestnávateľovi. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi na úhradu celkových oprávnených nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ktorý bude po jeho skončení zamestnávať zamestnanca najmenej po dobu jedného roka, ak o tento príspevok písomne požiada úrad. Poskytnutie príspevku sa navrhuje vo výške najviac 90 % oprávnených nákladov.

Kritériá pre určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali závislosť od typu vzdelávania, príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, k veľkosti zamestnávateľa a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

V prípade, že zamestnávateľ požiada úrad o príspevok, musí využiť služby vzdelávacieho zariadenia vybraného úradom formou verejného obstarávania. Sleduje sa tým efektívne poskytnutie a využitie príspevku a zabezpečenie primeranej kvality procesu vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 68 z 12. januára 2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

K § 48

V záujme zabezpečenia štandardnej úrovne vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje, aby vzdelávanie a prípravu pre trhu práce vykonávali iba vzdelávacie zariadenia, vybraté formou výberového konania podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktoré majú na túto činnosť povolenie a overenie spôsobilosti vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie na príslušný program vzdelávania a prípravy.

Ak bude zamestnávateľ vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov financovať z vlastných zdrojov, môže využiť aj iné vzdelávacie zariadenia.

K § 49

Cieľom úpravy je motivovať uchádzača o zamestnanie na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti s možnosťou využitia finančného príspevku. Tento príspevok sa navrhuje poskytovať uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu v určenej dĺžke, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou predpokladaných nákladov na začatie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a uzatvorí písomnú dohodu s úradom o poskytnutí tohto príspevku. V porovnaní so súčasným právnym stavom zásadná zmena spočíva v tom, že v prípade podania písomnej žiadosti a splnenia ustanovených podmienok je na tento príspevok právny nárok.

Kritériá na určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti v okrese a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Maximálna výška príspevku v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, kde bola ustanovená pevnou sumou, sa v návrhu upravuje spôsobom, ktorý umožňuje flexibilné reagovanie na vývoj ekonomického prostredia bez potreby vykonávať novelizáciu zákona v tomto ustanovení.

Podmienky poskytnutia príspevku a záväzky sú upravené v uzavretej písomnej dohode medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 50

Účelom tejto úpravy je vytvoriť podmienky na zvýšenie možností zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie formou motivácie zamestnávateľa poskytnutím príspevku až do výšky 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača na vytvorené pracovné miesto. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, ktorý príjme do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak o tento príspevok písomne požiada a uzatvorí s úradom písomnú dohodu o jeho poskytnutí. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Návrh precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest znevýhodnenými uchádzačmi, na vytvorenie ktorých bol poskytnutý príspevok a obdobie poskytovania príspevku.

Pri ustanovovaní kritérií určovania výšky príspevku a dĺžky jeho poskytovania sa prihliadalo k príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci, k záväzku zamestnávateľa nepretržite zamestnávať počas 12 mesiacov toho istého zamestnanca, na ktorého bol poskytnutý príspevok a k priemernej miere evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Zámerom takéhoto prístupu je na jednej strane riešiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a súčasne výraznejšie motivovať zamestnávateľov prostredníctvom výšky a dĺžky poskytovania príspevku k vytváraniu nových pracovných miest v regiónoch oprávnených na poskytovanie štátnej pomoci.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú ustanoviť vyhlášku, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 51

Cieľom návrhu je vytvoriť podmienky na získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľ pre absolventa školy.

Oproti platnému právnemu stavu sa navrhuje zvýšiť paušálny príspevok poskytovaný absolventovi školy počas vykonávania absolventskej praxe o 100 %. Návrh podmieňuje poskytnutie príspevku dĺžkou vedenia absolventa školy v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

V ostatných ustanoveniach sa zachováva súčasný platný stav.

K § 52

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, cieľom ktorého je podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie.

Navrhujú sa dve formy aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie, a to forma menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a forma dobrovoľníckych prác organizovanými právnickými osobami, fyzickými osobami a mimovládnymi organizáciami definovanými v návrhu zákona.

Navrhuje sa zaviesť príspevok na úhradu nákladov na ochranné pracovné prostriedky, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávajú aktivačnú činnosť a úhradu celkovej ceny práce zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie.

Celkovú výšku príspevku sa navrhuje diferencovať v závislosti od počtu uchádzačov o zamestnanie prijatých na vykonávanie aktivačnej činnosti a od počtu zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť pre uchádzačov o zamestnanie.

K § 53

Týmto navrhnutým ustanovením sa zavádza nové aktívne opatrenie na trh práce, ktorým sa sleduje zvýšenie možností uchádzačov o zamestnanie zamestnať sa aj mimo miesta svojho trvalého pobytu.

Návrh upravuje spôsob, formu a maximálnu sumu poskytnutia príspevku uchádzačovi o zamestnanie. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním za prácou uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, bez ohľadu na skutočnosť, či takéto zamestnanie sprostredkoval úrad, alebo si takéto zamestnanie našiel uchádzač o zamestnanie sám mimo miesta svojho trvalého pobytu, ak o tento príspevok písomne požiada.

Podrobnejšie podmienky ustanoví vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 54

Zámerom tejto úpravy je definovanie okruhu projektov a programov, ktoré sú podľa návrhu tohto zákona považované za aktívne opatrenia na trhu práce. Súčasne táto úprava vymedzuje pôsobnosť orgánov, ktoré schvaľujú a ktoré realizujú konkrétne projekty a nadväzne na to aj zdroje financovania týchto projektov.

Osobitnú skupinu tvoria projekty a programy financované z kombinovaných zdrojov zamerané na zlepšenie postavenia uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktoré po schválení ministerstvom realizuje ústredie.

V prípade projektov zameraných na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce sa navrhuje prevažne financovanie zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, ak sú realizované úradom po schválení ústredím. Iným zdrojom financovania môže byť napr. finančné zdroje získané od podnikateľských subjektov, mimovládnych organizácií a bánk.

K § 55

V záujme vytvorenia vhodných podmienok na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, návrh zákona navrhuje zriaďovanie chránených dielní a chránených pracovísk, v ktorých sú pracovné podmienky, vrátane nárokov na pracovný výkon, prispôsobené zdravotnému stavu týchto občanov. Navrhuje sa, aby úrad priznával postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na základe kladného posudku hygienika, čo je súčasný platný právny stav. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa navrhuje považovať aj výrobné družstvá invalidov na účely poskytovania dotácií výrobným družstvám invalidov v rozsahu určenom v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto návrhom zákona.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa navrhuje zvýšiť z 25 % na 50 % minimálny podiel občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkom počte zamestnancov v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorý je jednou z podmienok priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Navrhnuté zvýšenie tohto podielu je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť, článok 2 písm. h).

Navrhuje sa, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, bola naďalej povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom pre poskytovanie príspevkov na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska podľa § 60.

K § 56

Týmto ustanovením sa navrhuje poskytovať príspevok na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v prípade, ak chránenú dielňu alebo chránené pracovisko právnická osoba alebo fyzická osoba zriaďuje na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Navrhuje sa, aby tento príspevok nebolo možné poskytnúť na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Návrh zákona precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok na ich zriadenie, obdobie prevádzkovania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. V záujme stability a právnej istoty sa navrhuje zachovať povinnosť prevádzkovať takto zriadené pracovné miesta najmenej tri roky a určiť podmienky vrátenia poskytnutého príspevku pri nedodržaní podmienok dohody, čo je v zásade súčasný právny stav.

Navrhnutá výška príspevku v odseku 2 je zvýšená o preukázané dodatočné náklady spojené so zriadením alebo zachovaním pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku a jeho vybavením tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Zámerom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného stavu. Konkrétnu výšku poskytovaného príspevku budú ovplyvňovať viaceré faktory ako príslušnosť okresu, v ktorom sa chránená dielňa alebo chránené pracovisko vytvára, k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci a od toho, či zamestnávateľ bude na takto podporovanom pracovnom mieste zamestnávať toho istého občana so zdravotným postihnutím. Navrhuje sa poskytovať príspevok na preukázané dodatočné náklady podľa odseku 3 aj samostatne. Podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 57

Tento príspevok sa navrhuje poskytovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti kalkuláciu predpokladaných nákladov na vybavenie prostriedkami nevyhnutnými na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a uzavrie s úradom písomnú dohodu. Obsah dohody sa navrhuje upraviť týmto návrhom zákona. Príspevok sa navrhuje neposkytovať na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Navrhnutím tejto formy príspevku sa sleduje podpora samozamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí majú záujem o rôzne formy podnikania zodpovedajúce tak ich zdravotnému stavu ako aj ich možnostiam. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe uzavretej písomnej dohody medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhovaná výška príspevku v odseku 3 sa navrhuje zvýšiť o preukázané dodatočné náklady spojené so začatím prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý bude prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Cieľom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného postihnutia. Podmienku prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa navrhuje znížiť na obdobie dvoch rokov, a to z dôvodu zosúladenia tohto záväzku so záväzkom ustanoveným v § 49 ods. 9. Ustanovenie upravuje aj dôsledky nedodržania povinnosti prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku počas dohodnutej doby.

Návrh tohto aktívneho opatrenia je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 58

V záujme zlepšenia možnosti občanov so zdravotným postihnutím uplatniť sa na otvorenom trhu práce a vytvorenia lepších predpokladov i pre dlhodobo nezamestnaných občanov zvýšiť ich šancu nájsť si zamestnanie a uľahčiť zamestnávateľovi získanie vhodného zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a z dlhodobo nezamestnaných občanov, sa návrhom vytvára priestor na zriadenie agentúr podporovaného zamestnania, na základe povolenia vydaného ústredím.

Návrh rámcovo vymedzuje predmet činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a ustanovuje podmienky na vydanie povolenia právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá požiada o vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak agentúra podporovaného zamestnávania bude poskytovať služby úradu, bola na tento účel uzavretá písomná dohoda a aby úrad pri výbere agentúry podporovaného zamestnávania postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podmieniť bezúhonnosťou a dosiahnutým úplným stredným vzdelaním pre fyzickú osobu a pre osobu, ktorá koná v mene právnickej osoby.

Platnosť povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť na obdobie najviac 5 rokov s možnosťou jej predĺženia.

Navrhuje sa určiť obsah žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a v odseku 8 náležitosti potrebné na preukázanie schopností a vytvorených priestorových, materiálnych a personálnych podmienok pre činnosť. V záujme zachovania určitej úrovne efektivity takto vzniknutých agentúr podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť ich práva a povinnosti vo vzťahu k svojim klientom a úradu. Navrhuje sa určiť subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie alebo zrušenie platnosti povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania. Ide o subjekty, ktoré majú vzťah k činnosti tejto agentúry a svojim pôsobením môžu ovplyvniť úroveň ňou poskytovaných služieb.

Navrhuje sa upraviť aj podmienky na pozastavenie činnosti a zrušenie povolenia na činnosť agentúre podporovaného zamestnávania.

K § 59

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý svojou činnosťou bude uľahčovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ale aj zamestnávateľovi zapojenie zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) do pracovného procesu. Navrhuje sa, aby pracovný asistent poskytoval pomoc výhradne zamestnancovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, na základe uzavretej písomnej dohody s úradom, príspevok. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne a jeho výšku limitovať.

K § 60

Toto ustanovenie navrhuje upraviť poskytovanie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnanca na miesto výkonu zamestnania a späť úradom. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe písomnej žiadosti o poskytnutie, ktorú predloží právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Navrhuje sa na príspevok poskytovať aj preddavok.

V porovnaní so súčasným právnym stavom výška príspevku na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) nie je ustanovená pevnou sumou, ale je odvodená od násobku mininálnej celkovej ceny práce, čo umožní viac zohľadniť náklady zamestnávateľa súvisiace s prevádzkou chránenej dielne a chráneného pracoviska oproti súčasnému právnemu stavu. Návrh umožňuje poskytnúť preddavok na úhradu prevádzkových nákladov aj pri zahájení prevádzky chránenej dielne a zabezpečiť tak rozbeh chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Výška tohto preddavku je limitovaná 50 % z poskytnutého príspevku.

Čiastočnou úhradou prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a nákladov na dopravu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť sa zamestnávateľovi navrhujú kompenzovať náklady, ktoré má v súvislosti s nižším výkonom zamestnancov z titulu ich zdravotného postihnutia.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 61

Navrhuje sa limitovať výšku poskytnutých príspevkov podľa § 49, § 50, § 51, § 54, § 56, § 57, § 59 a § 60.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 62

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh povinností zamestnávateľa na účely tohto zákona. Oproti súčasnému právnemu stavu sa nenavrhuje povinnosť zamestnávateľa nahlasovať úradu voľné pracovné miesta. Táto povinnosť sa nahradzuje povinnosťou úradu vyhľadávať voľné pracovné miesta a v rámci tejto vyhľadávacej činnosti získať lepšie poznatky o podmienkach a požiadavkách pracovných miest na zamestnancov priamo u zamestnávateľa. Od tohto prístupu sa očakáva zlepšenie výsledkov pri sprostredkovaní zamestnania úradom v porovnaní so súčasným systémom práce okresných úradov práce s uchádzačmi o zamestnanie a zvýšenie záujmu zamestnávateľov o služby úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Návrh upravuje zákaz pre zamestnávateľa vyžadovať pri výbere zamestnanca informácie, ktoré by viedli k nerovnakému zaobchádzaniu v prístupe k zamestnaniu.

Návrh neobsahuje ani povinnosti zamestnávateľa súvisiace s jeho platobnou neschopnosťou. Tieto otázky sú upravené v návrhu zákona o sociálnom poistení.

K § 63

Vzhľadom na to, že občania so zdravotným postihnutím majú sťažené možnosti uplatniť sa na trhu práce, aj naďalej sa navrhuje ponechať v platnosti základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím v nezmenenom rozsahu, vrátane povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Oproti súčasnej právnej úprave sa však už navrhuje nerozlišovať osobitne povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (3 %) a povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (0,2 %) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa, ale navrhuje sa sledovať plnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím v rámci jednej skupiny podľa § 9 ods. 1 písm. a), pričom celkový povinný podiel zamestnávania tejto skupiny občanov na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa sa navrhuje ponechať na súčasnej úrovni 3,2 %. Dôvodom ujednotenia výšky povinného percentuálneho podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa je zmena definície občanov so zdravotným postihnutím nadväzne na vymedzenie invalidity v návrhu zákona o sociálnom poistení. Navrhnutá výška povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa rovná súčtu pôvodných podielov obidvoch doterajších skupín občanov so zdravotným postihnutím.

Navrhuje sa na účely dodržiavania povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) občana, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, započítavať zamestnávateľovi, ako keby zamestnával dvoch takýchto občanov.

Navrhovaný podiel 3,2 % povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vychádza z doterajšej úrovne záujmu občanov so zdravotným postihnutím o zamestnanie.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2002 bolo priemerne zamestnaných v hospodárstve Slovenskej republiky 24,7 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (21,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 3,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 1,2 % z počtu pracujúcich v Slovenskej republike v roku 2002. Na jednotlivých okresných úradoch práce bolo v roku 2002 priemerne evidovaných 29,8 tis občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (29,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,6 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 5,8 % z priemerného počtu evidovaných nezamestnaných v Slovenskej republike v roku 2002. To znamená, že v roku 2002 bolo na trhu práce v priemere 54,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Uvedený počet občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (54,5 tis.) považujeme na účely tohto ustanovenia za občanov, ktorí prejavili záujem byť zamestnaní, čo predstavuje cca 2,6 % z počtu občanov, ktorí pracovali v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2002 (54,5 tis./2 127 tis. x 100 = 2,56 %), čo je počet nižší, ako je ustanovený povinný podiel zamestnávania počtu týchto občanov. Navrhnutý povinný podiel je vyšší z dôvodu, že by prejavila určitá časť občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí sú doteraz v skupine tzv. ekonomicky neaktívnych občanov, záujem o zamestnanie. Pre takýto prípad je vytvorená dostatočná rezerva na vytvorenie podmienok na dodržiavanie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) z hľadiska ich disponibilného počtu u zamestnávateľov. Z uvedeného dôvodu sa nenavrhuje úprava celkovej výšky povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy už žiadny zamestnávateľ, spĺňajúci podmienky tohto ustanovenia, nebude oslobodený od povinnosti zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte svojich zamestnancov. Dôvodom je odstránenie nerovnakých podmienok, ktoré mali niektorí zamestnávatelia v tejto oblasti.

K § 64

Navrhnutým ustanovením sa umožňuje zamestnávateľom, ktorí vo vlastných prevádzkach nemajú vhodné pracovné miesta alebo z iných dôvodov nemôžu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), plniť si povinnosť ustanovenú v § 63 ods. 1 písm. d) náhradným plnením, a to zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov. Využívanie náhradného plnenia sa v praxi osvedčilo, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou nedochádza k zmene.

K § 65

Tak ako za súčasného právneho stavu sa navrhuje, aby zamestnávateľ, ktorý nedodržal povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) a pri plnení tejto povinnosti nevyužil ani náhradnú formu plnenia podľa § 64, bol naďalej povinný odvádzať odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Navrhnutým ustanovením sa zachováva postih tých zamestnávateľov, ktorí nevytvorili pracovné podmienky pre zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ani nezadali prácu pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom zamestnávajúcim prevažne týchto občanov, aby formou odvodov prispeli k získaniu prostriedkov, z ktorých bude podporované pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhnuté ustanovenie upravuje výšku odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorá na rozdiel od súčasnej právnej úpravy nie je pevne určená, ale odvodzuje sa od trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy. Návrh rieši tiež výšku odvodu v prípade, ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) len časť kalendárneho roka. Navrhnutou právnou úpravou bude možné výšku odvodu, resp. jeho časť odvodzovať od vývoja minimálnej mzdy. Doterajšie ustanovenie konštantných odvodov nevytváralo dostatočný tlak na motiváciu zamestnávateľov zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

K § 66

Informačný systém je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie úloh a povinností ustanovených predkladaným návrhom zákona o službách zamestnanosti.

Z hľadiska kompatibility tohto informačného systému s nadväzujúcimi informačnými systémami je návrhom zabezpečená jednotná klasifikácia sledovaných údajov v zmysle všeobecne platných klasifikácií ustanovených v Slovenskej republike na štatistické účely, ktorých používanie v informačnom systéme, teda v prvotných evidenciách úradov upravuje tento návrh zákon.

K § 67

Povinnosti pri zverejňovaní a ochrane údajov, ustanovené predkladaným návrhom zákona majú zabezpečiť ochranu údajov, hlavne osobných údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

Z dôvodu zabezpečenia pravidelného zverejňovania štatistických údajov o službách zamestnanosti je navrhnuté určenie termínu zverejňovania štatistických údajov, subjekty, ktoré za zverejnené štatistické údaje zodpovedajú, ako i subjekty, ktorým sa tieto údaje bezplatne poskytujú.

V zásade sa navrhuje zachovať platný právny stav.

K § 68

Návrh predpokladá, že úrady budú poskytovať značnú sumu finančných prostriedkov na aktívne opatrenia trhu práce. Spôsob použitia týchto finančných prostriedkov z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti podlieha kontrole podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V navrhovanom ustanovení sa definujú subjekty, ktoré budú vykonávať kontrolnú činnosť. Podľa návrhu zákona o štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doterajšie orgány kontroly Národného úradu práce zaniknú. Novým orgánom kontroly sa navrhuje určiť práva a povinnosti orgánov kontroly, definované v uvedených všeobecných záväzných právnych predpisoch upravujúcich kontrolnú činnosť.

Navrhuje sa, aby kontrolné orgány podľa tohto zákona vykonávali kontrolnú činnosť vonkajšiu, v rámci ktorej budú kontrolovať plnenie povinnosti právnických osôb a fyzických osôb upravených týmto zákonom, ale aj vnútornú kontrolnú činnosť vymedzenú zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a finančnú kontrolu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov s osobitným dôrazom na využitie finančných prostriedkov Európskej únie.

K § 69

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh na vydanie dvoch vyhlášok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na vykonávanie návrhu tohto zákona.

K § 70

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa na správne konanie vedené ústredím a úradmi uplatňovali všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.

Zároveň sa navrhuje, aby odkladný účinok nemalo odvolanie proti rozhodnutiu o nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu počtu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a tiež sa navrhuje odchylná úprava pri aplikácii v odseku 5 citovaných ustanovení všeobecných predpisov o správnom konaní.

Navrhuje sa, aby právoplatné rozhodnutia úradu boli preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady na to, aby si uchádzači o zamestnanie alebo záujemcovia o zamestnanie, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie, doplnili základné vzdelanie na základnej škole, ktorá zabezpečuje prípravný kurz, pričom sa nevyžaduje akreditácia podľa osobitného predpisu.

Obsahom ustanovenia je aj referenčný odkaz na transponované smernice, ktoré sú uvedené v prílohe.

K § 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa pojmy vo všeobecne záväzných právnych predpisoch terminologicky zosúlaďujú s navrhovanými pojmami v tomto návrhu zákona.

K § 72

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje upraviť zachovanie postavenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý bol uznaný pred 1. januárom 2004. Vzhľadom na personálnu a administratívnu náročnosť ustanovenia § 43 ods. 4 sa navrhuje, aby úrad bol povinný vypracovať individuálny akčný plán pracovného uplatnenia v spolupráci s každým uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2004 postupne do 31. decembra 2004. Navrhuje sa tiež obmedziť platnosť povolení na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť spôsob poskytnutia príspevku pre výrobné družstvá invalidov v roku 2004, kde sa poskytnutie viaže na dohodu, ktorú uzatvorí ministerstvo so Slovenským zväzom výrobných družstiev, ako aj prechod práv a povinností z dohôd o poskytnutí návratných príspevkov na podporu podnikateľských projektov zamestnanosti uzavretých pred 1. januárom 2004 a Národným úradom práce krajskými úradmi práce prechádzajú dňom účinnosti zákona na ústredie a posudzovanie práv a povinností, ktoré vznikli taktiež pred navrhovanou účinnosťou.

Pri zamestnávaní občanov z členských štátov Európskej únie sa navrhuje udeľovať týmto občanom povolenie na zamestnanie len do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Zároveň sa navrhuje upraviť aj vykonávanie sprostredkovania zamestnania z územia Slovenskej republiky na územie členských štátov Európskej únie a naopak, a to bezplatne odo dňa, kedy Slovenská republika sa stane členom Európskej únie. Pri sprostredkovávaní zamestnania sa postupuje v súlade s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev.

K § 73

Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý bude nahradený navrhnutým zákonom.

K čl. II

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje ustanoviť konkrétne pracovný pomer a podmienky zamestnávania, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku z uvedenej ochrany v mzdových podmienkach, ak ide o dočasného zamestnanca, ktorého pracovnoprávny vzťah netrvá aspoň šesť mesiacov, ktorý bol k užívateľskému zamestnávateľovi pridelený agentúrou dočasného zamestnávania a tiež v prípade odmeňovania dočasného zamestnanca prideleného agentúrou dočasného zamestnávania medzi dvoma vyslaniami. Výnimka sa navrhuje ustanoviť aj v prípade dočasne pridelených zamestnancov, ak je pre nich zabezpečená ochrana v rámci kolektívnej zmluvy.

V odseku 9 sa navrhuje ustanoviť užívateľskému zamestnávateľovi ďalšie povinnosti, aby sa zabezpečila ochrana dočasne pridelených zamestnancov pokiaľ ide o informácie o trvalom zamestnaní, o sociálnych službách a o vzdelávaní.

K čl. III

Navrhuje sa, aby mal poistenec nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v prípade, ak bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a to z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace. Poistenec v tomto prípade musí o vyplatenie zostávajúcej časti písomne požiadať. Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 5 týmto jednorazovým vyplatením poistencovi zaniká. Navrhovanou úpravou by sa mala zvýšiť motivácia poistenca hľadať si zamestnanie.

K čl. IV

Navrhuje sa doplniť § 5 ods. 4 o ďalšie písmená h) až l) zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby sa účelovo viazané príspevky na aktívne opatrenia na trhu práce nezapočítavali do príjmu pre posudzovanie hmotnej núdze občana.

K čl. V

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dôvodom je skutočnosť, že zákonom č. .../2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenilo postavenie subjektu, ktorý vydáva povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu z verejnoprávnej inštitúcie na orgán štátnej správy. Návrhom sa ustanovujú správne poplatky, ktorými sa spoplatňujú úkony v rámci správneho konania vo veciach vydávania, pozastavovania činnosti a zrušenia platnosti povolení na výkon sprostredkovania zamestnania za úhradu, povolenia na činnosť agentúr dočasného zamestnávania a povolenia na činnosť agentúr podporovaného zamestnávania.

S cieľom umožniť výkon uvedených činností fyzickým osobám, ktoré sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa navrhuje týmto osobám správny poplatok odpustiť za predpokladu, že nebudú zamestnancami.

K čl. VI

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004 z dôvodu zosúladenia účinnosti s ostatnými predkladanými návrhmi zákonov v sociálnej oblasti okrem tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Bratislava 3. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 5/2004, dátum vydania: 13.01.2004

4

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti je nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzne na návrh zákona o sociálnom poistení, upraviť systémové otázky, práva a povinnosti účastníkov, ako aj postup pri poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti poskytovaných orgánmi štátnej správy.

Cieľom vládneho návrhu zákona je najmä určiť právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov štát zveril Národnému úradu práce, ako verejnoprávnej inštitúcii, niektoré činnosti v oblasti realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti, ktoré vykonáva na centrálnej, krajskej a okresnej úrovni samosprávnymi a výkonnými orgánmi. Nevýhodou platného systému realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti sú zložité riadiace vzťahy a náročnosť koordinácie pri plnení záujmov vlády, sociálnych partnerov a uchádzačov o zamestnanie.

Hlavným dôvodom na navrhnuté zmeny v systéme poskytovania služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu služieb zamestnanosti, potreba vytvoriť podmienky pre ich flexibilné organizovanie a poskytovanie v závislosti od diferencovaných potrieb uchádzačov o zamestnanie, pri dôraze na zlepšenie práce so znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v regiónoch, v ktorých žijú, s cieľom, aby boli vytvorené rovnaké podmienky v prístupe k službám zamestnanosti, k rozsahu a kvalite ich poskytovania pre všetkých občanov a aby boli služby zamestnanosti zabezpečované na potrebnej kvalitatívnej úrovni.

Návrh zákona vychádza tiež zo skutočnosti, že okresné úrady práce a odbory sociálnych vecí na okresných úradoch pomáhajú riešiť životné a pracovné problémy v zásade rovnakej skupine klientov.

Navrhovaný systém služieb zamestnanosti korešponduje s realizovanými zmenami v sociálnej sfére a je v súlade s reformami služieb zamestnanosti, ktoré sa už uskutočnili alebo sa realizujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie (Veľká Británia, Holandsko) a v prístupových krajinách (napr. Poľsko, Maďarsko).

Návrh na financovanie činnosti služieb zamestnanosti prostredníctvom štátneho rozpočtu je dôležitý najmä z hľadiska možnosti vytvoriť podmienky pre efektívne a bezpečné využívanie finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a garantovať ich využitie v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami Európskej komisie.

Návrh zákona upravuje rámec poskytovania služieb zamestnanosti orgánmi štátnej správy na dvoch organizačných stupňoch na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Počíta sa s vytvorením pracovísk úradov. Pracoviská vytvorené pri úradoch majú zabezpečiť kontakt s uchádzačmi o zamestnanie, so záujemcami o zamestnanie a so zamestnávateľmi, predovšetkým pri „párovaní“ vhodných uchádzačov a záujemcov o zamestnanie s požiadavkami zamestnávateľov na obsadenie voľných pracovných miest.

Predkladaný návrh zákona zároveň vytvára právny rámec na poskytovanie služieb zamestnanosti inými subjektmi ako sú orgány štátnej správy a na spoluprácu medzi orgánmi štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti a ostatnými subjektmi poskytujúcimi služby zamestnanosti v rozsahu dohodnutom v uzatvorenej písomnej dohode. Predpokladá sa, že spolupráca týchto subjektov bude využívaná najmä na riešenie zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh určuje pôsobnosť ústredia a úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Navrhovanou úpravou sa garantuje občanom právo na zamestnanie v doterajšom rozsahu, ale návrh vytvára podmienky pre oveľa väčšie záruky uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom pokiaľ ide o evidenčné služby, služby lekárskej posudkovej činnosti a o služby v oblasti aktívnych opatrení na podporu zamestnania a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní zamestnania.

Systém zamestnávania občanov z členských štátov Európskej únie a z tretích štátov je navrhnutý v súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 1612 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva a so Smernicou Rady č. 75/34/EHS zo 17. decembra 1974 o práve občanov členských štátov Európskej únie zostať na území iného členského štátu po ukončení samostatnej zárobkovej činnosti.

Návrh zákona v rámci aktívnych opatrení na trhu práce si kladie za cieľ poskytovať evidenčné služby, informačné a poradenské služby a odborné poradenské služby na vyššej odbornej a kvalitatívnej úrovni a ich lepšie vybavenie za podpory zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

Zásadným spôsobom sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, vrátane sprísnenia podmienok pre spoluprácu uchádzačov o zamestnanie s úradom zavedením povinnosti pre uchádzača o zamestnanie byť k dispozícii úradu do 14 dní od vyzvania, preukazovať hľadanie si zamestnania dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie každých 7 kalendárnych dní a vytvorením legislatívnych podmienok pre účasť uchádzačov o zamestnanie v aktivačnej činnosti, ktorá bude organizovaná úradmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami navrhnutými v zákone formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a formou dobrovoľníckych prác.

Aktívne opatrenia na trhu práce sa navrhuje rozdeliť na dve skupiny, a to na tie, na ktoré je po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom právny nárok, a na tie, na ktoré právny nárok nie je s prevahou nárokovaných aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane úhrady časti cestovných výdavkov uchádzačom o zamestnanie do miesta konania aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne na podporu ich pracovného uplatnenia a späť, náhrady časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt.

Poskytovanie príspevkov na podporu zamestnania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a na podporu prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti je v návrhu upravené tak, aby bolo možné diferencovať ich výšku v závislosti od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a podľa príslušnosti k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie podľa § 8 návrhu zákona.

Podpora zamestnania osôb so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa navrhuje poskytovať pri uplatňovaní rovnakých kritérií a v niektorých prípadoch výhodnejších kritérií ako pri podpore zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Navrhuje sa zachovať aj odvod za neplnenie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na účely pomoci pri riešení pracovného uplatnenia sa navrhuje vytvoriť i druhú skupinu občanov so zdravotným postihnutím (§ 9 ods. 1 písm. b)) s tým, aby sa im poskytovali rovnaké služby ako znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Návrh na poskytovanie príspevku na aktívne opatrenia na trhu práce je vypracovaný v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a s Nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

Kontrolnú činnosť v rámci systému služieb zamestnanosti bude vykonávať ústredie a úrad podľa návrhu tohto zákona v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako vonkajšiu kontrolnú činnosť a vnútornú kontrolnú činnosť.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č...../2003 Z. z. o sociálnom poistení, doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a doplniť návrh zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88/1948 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 29. septembra 2003 oznámilo, že k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet na úseku služieb zamestnanosti a v oblasti aktívnej politiky trhu práce nemá pripomienky.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Na základe stanovísk sociálnych partnerov zo 4. septembra 2003 predseda rady ukončil rokovanie vzhľadom na to, že obidvaja sociálni partneri prerušujú sociálny dialóg. Na zasadnutí mimoriadnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 24. septembra 2003 bolo rokovanie o návrhu zákona preložené na 3. októbra 2003.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore