Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.07.2019 do 31.08.2019

Platnosť od: 13.01.2004
Účinnosť od: 01.07.2019
Účinnosť do: 31.08.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Pracovno-právne vzťahy, Správne poplatky, Sociálna pomoc, Zamestnanosť

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST77JUD102123DS85EUPP17ČL28

Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.07.2019 do 31.08.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 5/2004 s účinnosťou od 01.07.2019 na základe 35/2019

Legislatívny proces k zákonu 35/2019

Vládny návrh zákona o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 35/2019, dátum vydania: 15.02.2019

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády SR v časti Efektívna finančná správa.

Návrh zákona zjednocuje úpravu kompetencií orgánov finančnej správy. V súčasnosti je táto úprava obsiahnutá v zákone č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií Ministerstva financií SR, Finančného riaditeľstva SR a Kriminálneho úradu finančnej správy), v zákone č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií daňových úradov a osobitne Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty) a v zákone č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií colných úradov a oprávnení a povinností colníka).

Návrh zákona reflektuje programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa kabinet zaviazal k transformácii Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty. Navrhovaný úrad zostáva inštitucionálne zaradený v sústave štátnych orgánov v oblastí daní, poplatkov a colníctva ako daňový úrad. Návrhom však dochádza k rozšíreniu osobnej pôsobnosti tohto úradu, a to tak, že plní úlohy daňového úradu po novom aj vo vzťahu k obchodníkom s cennými papiermi, dôchodkovým správcovským spoločnostiam, doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, platobným inštitúciám a v neposlednom rade aj voči subjektom so statusom schváleného hospodárskeho subjektu. Zároveň sa z Colného úradu Žilina na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty presúva kompetencia rozhodovať o žiadosti o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu. Pri výkone tejto kompetencie bude mať postavenie colného orgánu.

Ďalším z ťažiskových cieľov návrhu zákona je ustanoviť zjednocujúce pravidlá vykonávania štátnej služby pre pracovníkov finančnej správy vykonávajúcich štátnu službu, s dôrazom na zachovanie ich súčasných benefitov. 

V súčasnosti plnia úlohy finančnej správy colníci, ktorých štátna služba je upravená v zákone č. 200/1998 Z. z. a štátni zamestnanci, ktorých služobným úradom je Finančné riaditeľstvo SR a ktorých úprava je obsiahnutá v zákone č. 55/2017 Z. z. Vzhľadom na zlúčenie colnej a daňovej správy, ku ktorému došlo dňa 1. 1. 2012, je žiadúce zjednotiť aj personálny substrát finančnej správy  a vytvoriť novú kategóriu „príslušník finančnej správy“ (ďalej len „PFS“). Z doterajšej štruktúry štátnych zamestnancov podľa zákona č. 55/2017 Z. z. sa preto návrhom zákona vyčleňuje osobitná kategória pracovníkov, ktorí plnia úlohy priamo či nepriamo spojené so zabezpečovaním príjmov do štátneho rozpočtu SR a rozpočtu EÚ, ktorých štátna služba má byť upravená nanovo spolu so štátnou službou súčasných colníkov. Návrhom zákona tak dochádza k integrácii dvoch doteraz samostatných skupín pracovníkov finančnej správy. Je však potrebné zdôrazniť, že zákon musí reflektovať rozdielnosť viacerých relevantných aspektov štátnej služby pri plnení úloh finančnej správy. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa preto zavádzajú pojmy „ozbrojený príslušník finančnej správy“ a „neozbrojený príslušník finančnej správy“. 

Obe skupiny sa budú líšiť, popri zdravotných, duševných a telesných nárokoch na nich kladených, predovšetkým v systéme sociálneho zabezpečenia, resp. sociálneho poistenia. Na 

2

ozbrojených PFS sa bude vzťahovať sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov, rovnako ako je tomu v súčasnosti v prípade colníkov. Funkcie, pri ktorých sa vyžaduje pridelenie strelnej zbrane, budú určené interným aktom prezidenta finančnej správy s prihliadnutím na mieru ohrozenia života alebo zdravia príslušníka finančnej správy, na iné závažné riziká, alebo na potrebu používať pri výkone funkcie donucovacie prostriedky. Z hľadiska osobitného systému sociálneho zabezpečenia ozbrojeného PFS a podmienenia trvania tohto zabezpečenia práve statusom ozbrojeného PFS sa navrhuje, aby takýto príslušník ostal ozbrojeným PFS aj po tom, ako bol zaradený do funkcie bez zbrane, avšak len za predpokladu, že naďalej spĺňa kritéria na to byť ozbrojeným PFS v súlade s návrhom zákona. 

Návrh zákona na jednej strane prináša vyššie platové ohodnotenie najmä prostredníctvom zvýšenia funkčných platov v porovnaní s platmi podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na druhej strane kladie na túto kategóriu pracovníkov vyššie nároky, cieľom ktorých je zabezpečiť čo najvyšší stupeň odbornosti a profesionality pri plnení úloh finančnej správy a zároveň eliminovať korupčné správanie a iné nežiadúce prejavy pri výkone štátnej služby.

Štátna služba PFS je budovaná na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality a stability. Týmito princípmi sa riadia príslušníci finančnej správy pri výkone štátnej služby, služobný úrad pri vytváraní podmienok na riadne fungovanie štátnej služby a nadriadení pri rozhodovacej činnosti týkajúcej sa právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer príslušníkov finančnej správy.

Návrhom zákona sa výrazne posilňuje princíp stability služobného pomeru. Aj pre kategórie zamestnancov, ktorí v súčasnosti vykonávajú štátnu službu podľa zákona č. 55/2017 Z. z. sa zavádzajú inštitúty prevedenia, preloženia a zálohy pre prechodne nezaradených PFS, popri ktorých bude prepustenie zo služobného pomeru len prostriedkom ultima ratio v prípade, ak nebude možné uplatniť prevedenie, preloženie, ani zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených PFS. 

Návrh zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. 

Návrh zákona bol predmetom predbežného pripomienkového konania v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie.  V zmysle tohto stanoviska bola upravená doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu a bola doplnená analýza sociálnych vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

 

Navrhuje sa, aby podstatná časť ustanovení návrhu zákona nadobudla účinnosť 1. júla 2019. Vybraným ustanoveniam sa z dôvodu potreby ich aplikácie pred 1. júlom 2019 určuje skoršia účinnosť, a to od 1. apríla 2019.

B. Osobitná časť

K čl. 1

V čl. 1 sa vyzdvihujú základné úlohy finančnej správy, ktoré plní.

K čl. 2

Princíp politickej neutrality zdôrazňuje prednosť verejného záujmu pred politickým záujmom. Vzhľadom na osobitné postavenie finančnej správy a dôležitosť úloh, ktoré plní pre riadne fungovanie štátu, je na jej apolitické fungovanie kladený zvláštny dôraz a sprísnená požiadavka v podobe zákazu členstva v politických stranách. 

K čl. 3

Princíp zákonnosti, ako princíp, ktorý je v právnom štáte imanentne spätý s fungovaním orgánov verejnej moci, znamená, že príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby postupuje vždy v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a internými predpismi a služobnými predpismi. 

K čl. 4

Princíp efektívneho riadenia zaručuje, že nadriadený a služobný úrad vytvárajú podmienky na riadne, efektívne a hospodárne vykonávanie štátnej služby príslušníkmi finančnej správy. 

K čl. 5 

Princíp nestrannosti znamená, že príslušník finančnej správy uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom pri výkone štátnej služby. Tento princíp sa prejavuje najmä tým, že príslušník finančnej správy je povinný konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech tretej osoby.

K čl. 6

Princíp profesionality akcentuje požiadavku na odborné, svedomité a etické vykonávanie štátnej služby príslušníkom finančnej správy. Na tento účel mu služobný úrad  umožňuje a poskytuje odborné vzdelávanie. Tento princíp zároveň predpokladá dlhodobý profesionálny rozvoj príslušníka finančnej správy, podporu kariérneho rastu, pravidelné služobné hodnotenie ako aj jeho právo a povinnosť vzdelávať sa.

K čl. 7

Princíp stability zaručuje ochranu príslušníka finančnej správy pred ukončením služobného pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. K naplneniu tohto princípu prispieva najmä inštitút stálej štátnej služby, prevedenia, preloženia a zaraďovanie príslušníkov finančnej správy do jednotlivých druhov zálohy. 

K čl. I

K § 1 

V § 1 sa vymedzuje okruh spoločenských vzťahov, ktoré predkladaný návrh zákona upravuje.

K § 2  

V § 2 sa ustanovuje sústava orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Týmito orgánmi sú Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Finančné riaditeľstvo SR, daňové 

2

úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy, pričom tieto orgány (s výnimkou Ministerstva financií SR) tvoria finančnú správu.

K § 3 

Zákonné kompetencie Ministerstva financií SR pre oblasť daní a colníctva sú vo všeobecnej rovine zakotvené v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Návrh zákona tieto kompetencie konkretizuje. Ustanovuje sa oprávnenie Ministerstva financií SR spracúvať osobné údaje určeného okruhu fyzických osôb. 

K § 4 

V § 4 je vymedzená pôsobnosť, postavenie a kompetencie Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „finančné riaditeľstvo“). Medzi základné úlohy finančného riaditeľstva patrí riadenie a kontrola daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy. Štatutárnym orgánom finančného riaditeľstva je prezident.

K § 5 

V tomto ustanovení návrhu zákona je zakotvená pôsobnosť a kompetencie daňového úradu. Daňový úrad riadi riaditeľ. Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov sa navrhuje zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta.

K § 6 

V § 6 sa upravuje postavenie úradu pre vybrané hospodárske subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. V rámci sústavy orgánov finančnej správy sa tento úrad zaraďuje medzi daňové úrady. K vytvoreniu tohto úradu došlo transformáciou Úradu pre vybrané daňové subjekty a v záujme zvýšenia efektívnosti komunikácie hospodárskych subjektov s finančnou správou v daňovej a colnej oblasti. 

K § 7 a 8 

Vymedzuje sa pôsobnosť a kompetencie colného úradu. Colný úrad riadi riaditeľ. Organizačnými zložkami colného úradu sú pobočky colného úradu a stanice colného úradu.

V § 8 sú upravené špecifické kompetencie, ktoré zabezpečuje s celoslovenskou pôsobnosťou Colný úrad Bratislava.

K § 9

V § 9 je vymedzená pôsobnosť a podrobné kompetencie Kriminálneho úradu finančnej správy. Kriminálny úrad finančnej správy riadi riaditeľ. Organizačnými zložkami Kriminálneho úradu finančnej správy sú pobočky; pobočku riadi vedúci. Kriminálny úrad finančnej správy má oprávnenie z taxatívne vymedzených dôvodov vykonávať úkony zákonom primárne zverené daňovým úradom a colným úradom, avšak ťažisko je jeho činnosť zameraná na odhaľovanie trestných činov v súvislosti s porušením  daňových a colných predpisov a stíhanie ich páchateľov.

K § 10

Finančná správa v rámci plnenia svojich úloh a kompetencií vykonáva aj ochranu určených objektov orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva a zabezpečuje ochranu poriadku v týchto objektoch.

3

K § 11 až 13 

Pri plnení svojich úloh spolupracujú orgány finančnej správy s inými štátnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami, ako aj s daňovými a colnými správami iných štátov, pričom forma a podmienky tejto spolupráce sú stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohodami.

K § 14 až 19 

Vzhľadom na charakter činností, kompetencie a úlohy, ktoré orgány finančnej správy vykonávajú, sú určení príslušníci finančnej správy oprávnení používať informačno-technické prostriedky a prostriedky operatívno-pátracej činnosti. 

Informačno-technické prostriedky sú ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve a ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na Kriminálnom úrade finančnej správy  oprávnení používať v súlade so zákonom č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Súčasná úprava v zákone č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve používa pri informačno-technických prostriedkoch pojem „obzvlášť závažný trestný čin“, ktorý je neaktuálny; vychádza zo zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon. Berúc do úvahy fakt, že v praxi sa stále viac uplatňujú sofistikovanejšie formy daňových podvodov pri zapojení celej organizovanej skupiny, predkladateľ navrhuje naviazať používanie informačno-technických prostriedkov na odhaľovanie zločinov a ich páchateľov. Ustanovuje sa legálna definícia operatívno-pátracej činnosti a zároveň sa zakotvuje, že túto činnosť môžu vykonávať na to určení ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve alebo na Kriminálnom úrade finančnej správy. Taxatívne stanovenými prostriedkami operatívno-pátracej činnosti, ktoré možno použiť, sú: sledovanie osôb a vecí, cezhraničné sledovanie osôb podľa medzinárodnej zmluvy, kontrolovaná dodávka, krycie doklady, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech orgánov finančnej správy.

K § 20 

Pre účely spracovávania informácií a osobných údajov o fyzických osobách, finančná správa zriaďuje a prevádzkuje informačné systémy a vyhotovuje zvukové, obrazové alebo iné záznamy. Taktiež sa vymedzuje taxatívny výpočet subjektov, ktorým finančná správa poskytuje a sprístupňuje takto vedené údaje, informácie a záznamy.

K § 21 

Ustanovuje sa postup spracúvania osobných údajov v rámci predchádzania a odhaľovania trestnej činnosti, zisťovaní páchateľov trestných činov a vyšetrovaní trestných činov v súvislosti s porušovaním colných a daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní, a to aj bez súhlasu dotknutej osoby. Na tento účel je finančná správa oprávnená spracúvať aj osobné údaje o fyzických osobách, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 2 zákona.

K § 22 

V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje taxatívny výpočet dôvodov poskytovania osobných údajov.

K § 23 

V navrhovanom ustanovení sa detailne upravuje postup cezhraničnej spolupráce orgánov finančnej správy s orgánmi členských štátov  na účely prevencie a odhaľovania trestných činov, 

4

zisťovanie páchateľov trestných činov a vyšetrovanie trestných činov. Zároveň sa zakotvujú dôvody, ktoré zakladajú možnosť neposkytnúť alebo nesprístupniť informácie alebo osobné údaje.

K § 24 

Z dôvodu zaistenia reálnej bezpečnosti spracúvania prijatých osobných údajov podľa § 23 sa zakotvuje povinnosť ich podrobnej evidencie. Zároveň sa uvádza taxatívny výpočet dôvodov, na základe ktorých môže finančná správa spracúvať prijaté osobné údaje podľa § 23 ods. 1 aj iné účely, než na aké sa pôvodne poskytli.

K 25 a 26 

Ustanovuje sa oprávnenie finančnej správy na poskytnutie a sprístupnenie osobných údajov na účely trestného konania podľa § 23 ods. 1 aj iným subjektom ako sú orgány verejnej moci za dodržania zákonom ustanovených podmienok.

K § 27 

Upravuje sa zverejňovanie osobných údajov a jeho podmienky.

K § 28 

Ustanovuje sa zoznam osobných údajov spracúvaných finančnou správou. Zároveň sa vymedzuje legálna definícia dotknutých osôb. 

K § 29 

Upravujú sa oprávnenia finančnej správy žiadať osobné údaje a iné informácie od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa informačného systému a tomu zodpovedajú oprávnenia a povinnosti prevádzkovateľa a sprostredkovateľa informačného systému. 

K § 30 

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje osobný substrát finančnej správy, pričom sa navrhujú dve skupiny príslušníkov finančnej správy. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádza nová kategória – príslušník finančnej správy, ktorý bude buď ozbrojený alebo neozbrojený. Tieto dve skupiny finančnej správy budú od seba navonok odlíšené  služobnou rovnošatou, pričom budú disponovať rozdielnou paletou oprávnení pri realizácii úloh a kompetencií finančnej správy. 

K § 31 

Navrhované ustanovenie upravuje preukazovanie príslušnosti príslušníka finančnej správy k finančnej správe a má zároveň generálny prevenčný charakter, v zmysle ktorého je príslušník finančnej správy povinný dbať, aby v súvislosti s jeho konaním nevznikla nikomu bezdôvodná ujma a aby jeho konanie bolo adekvátne sledovanému účelu.

K § 32 

Návrh zakotvuje povinnosť mlčanlivosti príslušníka finančnej správy a jej obsah. Taktiež upravuje subjekt, ktorý je oprávnený povinnosti mlčanlivosti príslušníka finančnej správy zbaviť.

K § 33 až 35  

Navrhovanými ustanoveniami sa upravuje povinnosť ozbrojeného príslušníka finančnej správy vykonať služobný zákrok pri výkone štátnej služby aj mimo výkonu štátnej služby. Zároveň sa bližšie špecifikujú skutočnosti, pri existencii ktorých príslušník finančnej správy nie je povinný 

5

vykonať služobný zákrok. Zakotvuje sa legálna definícia služobného zákroku a základné pravidlá jeho vykonávania.

K § 36 

Ozbrojený príslušník finančnej správy preukazuje príslušnosť k finančnej správe služobnou rovnošatou s identifikačným číslom, služobným preukazom, služobným odznakom alebo ústnym vyhlásením „finančná správa“, prípadne kombináciou týchto spôsobov. Konkrétny spôsob závisí od situácie, v ktorej sa príslušník finančnej správy nachádza.

K § 37  

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri plnení svojich úloh požadovať vysvetlenie smerujúce k odhaleniu porušovania daňových a colných predpisov, k zisteniu ich páchateľov, ako aj k vypátraniu tovaru a vecí súvisiacich s porušením týchto predpisov.

K § 38

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy požadovať potrebné informácie v súvislosti so zabezpečovaním úloh podľa § 9 ods. 2 písm. h) návrhu zákona.

K § 39 

Pri plnení úloh finančnej správy je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený vyzvať osobu, aby preukázala svoju totožnosť platným dokladom totožnosti. Ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť alebo nemôže preukázať svoju totožnosť, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený predviesť takúto osobu na najbližší orgán finančnej správy. Ak sa totožnosť osoby nepodarí zistiť do 12 hodín od jej predvedenia alebo ak je podozrenie, že osoba uvádza o sebe nepravdivé informácie, je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný takúto osobu odovzdať najbližšiemu útvaru Policajného zboru. 

K § 40 

Prehliadku osoby je oprávnený vykonať ozbrojený príslušník finančnej správy, ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba má u seba tovar alebo vec, ktoré podliehajú colnému dohľadu, daňovému dozoru alebo dohľadu podľa osobitného predpisu, avšak iba za predpokladu, že výzva na vydanie tovaru alebo veci bola neúspešná.

K § 41 

V navrhovanom ustanovení sú taxatívne vymedzené prípady, v ktorých je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený osobu zaistiť. Takémuto úkonu musí predchádzať oznámenie o dôvodoch zaistenia. Samotné zaistenie nesmie presiahnuť 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody. Po vykonaní úkonov, ktoré nadväzujú na dôvody zaistenia, musí byť zaistená osoba buď ihneď prepustená alebo, ak sú na to dôvody, odovzdaná orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu.

K § 42 

Ustanovuje sa oprávnenie, aby ozbrojený príslušník finančnej správy mohol predviesť osobu, ktorá neuposlúchla výzvu podľa § 37 ods. 1 alebo na základe žiadosti colného úradu alebo daňového úradu alebo aj bez žiadosti, ak tak ustanoví osobitný predpis.

K § 43 

Ustanovuje sa oprávnenie použiť psa na pachové práce, pričom v takomto prípade nejde o použitie služobného psa podľa § 59, a teda nejde o donucovací prostriedok. Pri používaní 

6

služobného psa je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný dbať na to, aby osobe nebola spôsobená ujma na zdraví, bola rešpektovaná jej ľudská dôstojnosť a boli dodržané základné hygienické potreby.

K § 44 

Ak je to potrebné na zistenie skutkového stavu, je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený tovar alebo vec, pri ktorých je dôvodné podozrenie, že súvisia s porušením colných, daňových alebo iných osobitných predpisov zaistiť na vykonanie potrebných úkonov. Takýto tovar alebo vec musí byť ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy na jeho výzvu vydaná, v opačnom prípade je možné tovar alebo vec odňať. Doba zaistenia môže trvať najviac 60 dní, avšak, ak je v rámci tejto lehoty vydané rozhodnutie o zaistení tovaru alebo veci alebo o zabezpečení veci podľa osobitných predpisov, dotknutý tovar alebo vec bude vydaná až po odpadnutí dôvodov vedúcich k vydaniu uvedeného rozhodnutia.

K § 45 

Navrhované ustanovenie oprávňuje ozbrojeného príslušníka finančnej správy zistiť, či osoba, proti ktorej sa vykonáva služobný zákrok nemá pri sebe zbraň a odňať jej ju.

K § 46  

Na účely účinného zabezpečenia plnenia úloh je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený zakázať vstup na určené miesta alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste.

K § 47 

Navrhuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy, aby pri vykonávaní colného dohľadu alebo daňového dozoru alebo pri kontrole dodržiavania daňových alebo iných osobitných predpisov mohol vstupovať na pozemky, ktoré nie sú súčasťou obydlia (do obydlia je oprávnený vstupovať, ak sa používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti), do skladov, obchodných a iných nebytových priestorov, vyžadovať potrebnú súčinnosť a v prípade potreby aj uzavrieť takéto priestory, ak nie sú súčasťou obydlia. Zároveň sa navrhuje oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy vykonávať vyššie uvedené úkony vrátane zaistenia vecí v súvislosti s odhaľovaním trestných činov spáchaných v dôsledku porušenia colných alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní a pri pátraní po osobách, ktoré takéto predpisy porušili.

K § 48

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy na zastavenie osoby a dopravného prostriedku a vykonávať kontrolu batožiny, dopravného prostriedku vrátane nákladu a prepravných a sprievodných dokumentov a umožňuje sa na tento účel použiť vhodný technický prostriedok a zariadenie.

K § 49 

Zakotvuje sa povinnosť uposlúchnuť výzvu, pokyn alebo príkaz ozbrojeného príslušníka finančnej správy a strpieť výkon jeho oprávnení a zároveň oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy prekonať odpor alebo prekážku výkonu jeho oprávnení po predchádzajúcej výzve.

K § 50 a 51 

Navrhuje sa oprávnenie určeného ozbrojeného príslušníka finančnej správy na taxatívne stanovené účely držať, skladovať a používať nebezpečné látky a zakázané veci a vykonávať cezhraničné prenasledovanie.

7

K § 52 a 53 

Zakotvuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri vykonávaní ochrany stráženého objektu a poriadku v ňom, vrátane prehliadky dopravného prostriedku pri vjazde do stráženého objektu, v stráženom objekte alebo pri výjazde zo stráženého objektu a kontroly osoby vstupujúcej do takéhoto objektu a podrobný obsah tohto oprávnenia. Zároveň sa ustanovuje legálna definícia inej nedovolenej veci.

K § 54 

Na účely ochrany osobnej bezpečnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy alebo  jemu blízkej osoby, je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť pri služobnom zákroku ochrannú kuklu a zároveň musí mať na viditeľnom mieste umiestnený nápis „FINANČNÁ SPRÁVA“ a svoje identifikačné číslo. Ustanovuje sa subjekt, ktorý rozhoduje o použití ochrannej kukly.

K § 55 

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy požiadať kohokoľvek o pomoc v prípade nebezpečenstva bezprostredného ohrozenia života a zdravia a tomu zodpovedajúca povinnosť požiadaného poskytnúť pomoc; pomoc sa neposkytuje, ak by sa požiadaná osoba vystavila vážnemu ohrozeniu seba alebo blízku osobu alebo ak tomu bránia iné dôležité okolnosti.

K § 56 

Taxatívne sa vymedzujú donucovacie prostriedky a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, ktoré je oprávnený použiť ozbrojený príslušník finančnej správy pri výkone úloh. Použitiu donucovacích prostriedkov musí predchádzať výzva na upustenie protiprávneho konania s výstrahou použitia niektorého z donucovacích prostriedkov, okrem prípadu, keď je napadnutý sám ozbrojený príslušník finančnej správy alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby.

K § 57 až 65 

Ustanovujú sa podmienky použitia jednotlivých druhov donucovacích prostriedkov, špeciálnych donucovacích prostriedkov a špeciálnych zbraní.

K § 66 a 67

Navrhované ustanovenia vymedzujú vykonávanie a postup služobných zákrokov a použitie donucovacích prostriedkov ozbrojeným príslušníkom finančnej správy v osobitne zriadenej jednotke služobných zákrokov proti nebezpečným páchateľom trestnej činnosti podľa § 9 ods. 2 písm. h) návrhu zákona. Takéto služobné zákroky sú vykonávané pod priamym velením veliteľa zákroku, ktorý zároveň rozhoduje aj o použití donucovacích prostriedkov alebo špeciálnych zbraní.

K § 68 

Každé použitie zbrane je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný nahlásiť prostredníctvom svojho nadriadeného najbližšiemu útvaru Policajného zboru. 

K § 69

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy v súvislosti s použitím donucovacích prostriedkov pri vykonávaní služobného zákroku.

8

K § 70

Navrhované ustanovenie vymedzuje skupiny osôb, ktoré z objektívnych dôvodov požívajú vyššiu mieru právnej ochrany pri použití donucovacích prostriedkov a voči ktorým je preto ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť len hmaty, chvaty a putá; ostatné donucovacie prostriedky možno použiť len vo výnimočných prípadoch.

K § 71 a 72

Zakotvuje sa okruh právnych vzťahov, ktoré na účely návrhu zákona predstavujú štátnu službu PFS. 

Štátnou službou je v prvom rade plnenie úloh finančnej správy a právne vzťahy s tým súvisiace. S ohľadom na špecifický charakter činností vykonávaných PFS pri internom vzdelávaní PFS, je plnením úloh aj profesijná príprava PFS, v ktorých kľúčovú rolu zohráva Akadémia finančnej správy organizačne zaradená na finančnom riaditeľstve. Duchovná a pastoračná služba sa v rámci finančnej správy vykonáva v služobnom pomere. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zahrnúť do vymedzenia štátnej služby aj výkon duchovnej a pastoračnej služby.

Navrhuje sa, aby sa štátna služba ozbrojených aj neozbrojených PFS vykonávala v služobnom pomere a to jednotne, po zohľadnení odlišností medzi oboma kategóriami PFS. Služobný pomer PFS je inštitucionálne, a aj z hľadiska právnej úpravy, odčlenený od štátnej služby podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a zároveň v celom rozsahu nahrádza štátnu službu colníkov podľa zákona č. 200/1998 Z. z. Zamestnanci finančného riaditeľstva budú aj naďalej vykonávať prácu vo verejnom záujme podľa osobitných predpisov a nebudú v služobnom pomere podľa tohto návrhu zákona. 

Z doterajšej kategórie štátnych zamestnancov podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe sa návrhom zákona vyčleňuje osobitná kategória pracovníkov vykonávajúcich špecifické činnosti, ktoré sú úzko spojené so základnými funkciami štátu a na ktorých sa kladú zvýšené nároky s cieľom jednak zabezpečiť spôsobilosť a morálnu integritu jednotlivých príslušníkov finančnej správy, ako aj akcieschopnosť a flexibilitu finančnej správy ako celku. Tieto nároky spočívajú napr. vo vyžadovaní zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, v inštitúte preloženia a ukladania rozkazov a koncepcii disciplinárnej zodpovednosti. 

K definícii funkcie 

V záujme predídenia interpretačných nejasností sa explicitne zakotvuje, čo sa rozumie pod pojmom „funkcia“ na účely návrhu zákona. Ide o miesto vytvorené systemizáciou, ktorému je priradená určená náplň činnosti, spolu s konkrétnou pozíciou v rámci organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy (finančné riaditeľstvo, daňový úrad, colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy). Takto vytvorenú funkciu prezident finančnej správy následne zaraďuje do platovej triedy.

K definícii ozbrojeného PFS a neozbrojeného PFS

Navrhuje sa, aby osoby zaradené do funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane boli označovaní ako ozbrojení PFS. Funkcie, pri ktorých sa vyžaduje pridelenie strelnej zbrane, budú určené interným aktom prezidenta finančnej správy. 

Z hľadiska osobitného systému sociálneho zabezpečenia ozbrojeného PFS a podmienenia existencie tohto zabezpečenia práve statusom ozbrojeného PFS sa navrhuje, aby takýto príslušník ostal ozbrojeným PFS aj po tom, ako bol zaradený do funkcie bez zbrane, avšak len za predpokladu, že naďalej spĺňa všetky podmienky kladené na ozbrojeného PFS, vrátane zdravotnej, duševnej a telesnej spôsobilosti v súlade s návrhom zákona. Neozbrojený PFS je 

9

definovaný ako akýkoľvek iný PFS než ozbrojený PFS. Neozbrojeným PFS je však, v súlade s navrhovanými prechodnými ustanoveniami, tiež súčasný štátny zamestnanec, ktorý bude v súvislosti s nadobudnutím účinnosti návrhu zákona ustanovený do funkcie so zbraňou a tento príslušník nespĺňa všetky podmienky na ustanovenie do funkcie so zbraňou alebo nesúhlasí s ustanovením do tejto funkcie. V súvislosti s prechodom štátnych zamestnancov finančnej správy do služobného pomeru PFS sa teda uprednostní ich už nadobudnutá odbornosť pred striktným vyžadovaním držania zbrane aj vo funkciách, pri ktorých sa zbraň do budúcna bude vyžadovať. Explicitne sa ustanovuje, že funkcia prezidenta je funkciou bez zbrane, čo však nevylučuje, že sa prezidentom môže stať aj ozbrojený PFS. 

K miestu výkonu štátnej služby

Navrhuje sa zakotviť miesto výkonu štátnej služby ako obec, časť obce alebo inak určené miesto, kde je PFS zaradený na výkon štátnej služby. Inak určeným miestom môže byť užšie aj širšie určenie, než obec alebo časť obce. V špecifických prípadoch, napr. pri výkone služby v kontrolnej mobilnej skupine alebo činnosti daňového kontrolóra návrh pripúšťa aj definovanie miesta výkonu ako územného obvodu colného alebo daňového úradu. Cieľom je zamedziť príliš úzkemu vymedzeniu miesta výkonu štátnej služby pri funkciách, v ktorých dochádza ku každodennému plneniu úloh štátnej služby na stanovenom území, ktoré je a priori definované širšie, než len obec, časť obce, prípadne budova finančnej správy. 

K § 73 

V personálnych otázkach rozhodujú príslušní nadriadení. Nadriadeným je minister alebo PFS ustanovený do riadiacej funkcie, ktorého minister za nadriadeného určí. Ustanovuje sa, že pravidlo o tom, kto je v predmetnej veci príslušný konať a rozhodnúť, je upravené v akte ministra. Ak predmetná vec v tomto akte upravená nie je, rozhoduje minister. Návrh explicitne zakotvuje, že minister deleguje personálnu právomoc prostredníctvom personálneho opatrenia. Predmetným aktom je preto personálne opatrenie ministra (o určení personálnej právomoci). 

K § 74 

Systemizácia je vládou SR schválené stanovenie počtu miest PFS a objem finančných prostriedkov potrebných na úhradu ich služobných príjmov. V tomto kroku zároveň dochádza k rozdeleniu miest na miesta určené ozbrojených a neozbrojených príslušníkov finančnej správy. Na základe systemizácie následne minister určí počet PFS zaradených do každej z platových tried, pričom celkový počet miest rozdelených do jednotlivých tried nesmie presiahnuť systemizáciou stanovený počet. Prezident finančnej správy s ohľadom na ministrovo zaradenie miest do platových tried rozdelí tieto miesta do jednotlivých orgány finančnej správy. Imanentným predpokladom obsadenia funkcie je skutočnosť, že funkcia je vytvorená, t. j. miesto bolo začlenené do organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy, a že je voľná. Voľnou funkciou je potrebné rozumieť funkciu, do ktorej v skúmanom momente nie je ustanovený žiaden PFS. Súčasne sa navrhuje ustanoviť výnimku z podmienky voľnej funkcie v prípade, ak sa má do tejto funkcie dočasne ustanoviť PFS na zastupovanie počas materskej alebo rodičovskej dovolenky podľa § 226 ods. 1 návrhu zákona. V takom prípade by boli v rovnakom momente vo funkcii ustanovený dvaja PFS (avšak len jeden z nich by funkciu reálne vykonával).

K § 75

Zakotvuje sa zásada rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie PFS, zákaz zneužívania práv a povinností PFS a povinnosť konať v súlade s dobrými mravmi. 

10

K § 76 až 80

Navrhuje sa ustanoviť 3 druhy štátnej služby – prípravnú, stálu a dočasnú štátnu službu. 

Prípravná je určená pre PFS po prijatí do služobného pomeru, ak nebol PFS prijatý do dočasnej štátnej služby (spravidla na plnenie úloh experta) alebo ak nejde o opätovne prijatého PFS pri splnení zákonom určených podmienok. Prípravná štátna služba slúži na prípravu PFS na výkon stálej štátnej služby. Prebieha pod dohľadom školiteľa a trvá spravidla 2 roky.

Stála štátna služba nasleduje po úspešnom absolvovaní prípravnej štátnej služby a splnení ďalších podmienok kladených zákonom. PFS v stálej štátnej službe požíva vysokú mieru právnej ochrany z hľadiska možného ukončenia jeho služobného pomeru prepustením.

Dočasná štátna služba je určená pre plnenie úloh expertmi, pri ktorých sa spravidla predpokladá vyšší stupeň odbornosti. Navrhuje sa najdlhšia doba trvania dočasnej štátnej služby 5 rokov, možno ju však vykonávať aj opakovane. Celková doba trvania dočasnej štátnej služby by nemala byť obmedzená. Dočasná štátna služba zároveň môže slúžiť aj na vykonávanie funkcie prezidenta, viceprezidenta a riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy pri osobách pochádzajúcich mimo prostredia finančnej správy, duchovnej a pastoračnej činnosti, resp. na dočasné obsadenie funkcie PFS na materskej alebo rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1 návrhu zákona. Súčasťou prípravnej a dočasnej štátnej služby (a voliteľnou súčasťou stálej štátnej služby opätovne prijatého PFS) je aj skúšobná doba. Skúšobná doba prebieha paralelne, v rámci trvania vyššie uvedených druhov štátnej služby a je ich súčasťou. 

K § 81 až 83

Navrhuje sa ustanoviť 2 základné kvalifikačné predpoklady na funkciu: 

a) Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený pre platovú triedu, do ktorej je funkcia zaradená a je určený stupňom dosiahnutého vzdelania. Zároveň sa ustanovuje pre prezidenta možnosť v prípade, ak to považuje za potrebné, určiť pre konkrétne funkcie (na individuálnej báze alebo skupinovo) ako dodatočný predpoklad študijný odbor alebo zameranie štúdia. 

b) Kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania je rovnako stanovený pre platovú triedu, do ktorej je funkcia zaradená. Navrhujú sa dva stupne – základné a odborné profesijné vzdelanie. Podrobnosti o priebehu a obsahu profesijného vzdelávania a skúšobný poriadok určí prezident finančnej správy interným aktom. 

Ustanovuje sa tiež možnosť prezidenta finančnej správy určiť dodatočné, zákonom bližšie nešpecifikované predpoklady na funkciu. V takom prípade by mal PFS k dispozícii 3 roky na splnenie tohto predpokladu. Zároveň návrh zákona berie na zreteľ funkcie, pri ktorých vyžadovanie kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania nemá opodstatnenie (napr. funkcie zaradené na osobnom úrade, ktorých opis činnosti nesúvisí s plnením úloh spojených s výberom cla a daní). Navrhuje sa, aby prezident finančnej správy mal možnosť interným aktom označiť funkcie (individuálne alebo ako skupiny funkcii s rovnakým opisom činnosti), na ktoré sa podmienka profesijného vzdelania vzťahovať nebude. 

K § 84 až 87

Návrh zakotvuje podmienky, ktoré musí uchádzač o funkciu PFS splniť. Pre výkon funkcie ozbrojeného PFS sa ustanovujú prísnejšie podmienky v porovnaní s neozbrojeným PFS. Pri obsadzovaní ozbrojeného PFS sa tiež vyžaduje štátne občianstvo SR a preukázanie telesnej spôsobilosti na funkciu so zbraňou. 

V záujme potlačenia prejavov korupcie sa zakotvuje, že prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných výhod a zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených 

11

požitkov sa považuje za skutočnosti nedávajúce záruku na riadny výkon služby. Okrem posudzovania tejto podmienky pri prijatí do služobného pomeru musí PFS predmetnú podmienku neustále spĺňať počas celej doby trvania služobného pomeru. Na tieto účely a na preukázanie nepožívania omamných a psychotropných látok môže minister alebo prezident nariadiť psychofyziologické overenie pravdovravnosti PFS. 

Ozbrojený PFS, ako aj neozbrojený PFS musia byť na výkon štátnej služby okrem iného aj duševne spôsobilí. Ak sa obsadzuje funkcia bez zbrane, prezumuje sa splnenie duševnej spôsobilosti bez potreby jej preukazovania. Uchádzač o funkciu so zbraňou je povinný podrobiť sa preskúmaniu duševnej spôsobilosti. 

Prijímacie konanie sa realizuje prostredníctvom výberového konania. Upúšťa sa tak od koncepcie náboru, charakteristického pre prijímacie konanie do štátnej služby colníkov podľa predchádzajúcej úpravy. V závislosti od toho, či sa obsadzuje funkcia, na ktorú sa vyžadujú špecifické znalosti, sa v oznámení o výberovom konaní uvedie, či a aké odborné znalosti budú v prijímacom konaní overované. Po určení záväzného poradia uchádzačov služobný úrad pristúpi k overovaniu ostatných predpokladov pre prijatie na funkciu (telesná, duševná, zdravotná spôsobilosť a pod.) Z hľadiska efektivity výberového procesu sa tieto kritériá posudzujú len vo vzťahu k najvyššie umiestnenému uchádzačovi, pričom ak tento čo i len jedno z nich nesplní, je z prijímacieho konania vylúčený a jeho miesto vo výberovom procese zaujme ďalší úspešný uchádzač podľa poradia. 

K § 88 a 89

Služobný pomer vzniká na základe rozhodnutia o vzniku služobného pomeru dňom určeným v rozhodnutí za podmienky zloženia služobnej prísahy v tento deň. Rozhodnutie má preto konštitutívne účinky až po pristúpení ďalšej právnej skutočnosti (zloženia služobnej prísahy). 

Prípadné nezloženie služobnej prísahy alebo zloženie s výhradou ex lege znamená, že služobný pomer PFS nevznikne. 

Ak je do funkcie prezidenta finančnej správy, viceprezidenta finančnej správy alebo riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy určený občan, ktorý bezprostredne pred ustanovením do funkcie nebol PFS v služobnom pomere podľa návrhu zákona, navrhuje sa, aby služobný pomer vznikol dňom určeným v rozhodnutí ministra financií o ustanovení dotknutej osoby do funkcie prezidenta alebo viceprezidenta finančnej správy. Podmienka zloženia služobnej prísahy tým nie je dotknutá.

K § 90

Ustanovuje sa povinnosť služobného úradu viesť osobný spis PFS, ktorý obsahuje všetky písomností týkajúce sa PFS vrátane fotografie a jeho služobného pomeru. Skartáciu možno vykonať najskôr po 50 rokoch od skončenia služobného pomeru dotknutého PFS. Zároveň sa ustanovuje možnosť elektronického vedenia údajov vo veciach služobného pomeru.

K § 91

Na účely preukazovania príslušnosti PFS k finančnej správe sa navrhuje, aby mal každý PFS od vzniku služobného pomeru služobný preukaz a služobný odznak. Podrobnosti o preukazovaní príslušnosti upravuje § 36 návrhu zákona.

12

K § 92

V záujme dodržiavania princípu nestrannosti a eliminovania hrozby uprednostňovania osobného záujmu pred verejným záujmom sa zakotvuje zákaz priamej podriadenosti resp. nadriadenosti PFS, ktorí sú si vzájomne blízkymi osobami. Rovnako sa navrhuje vylúčiť aj pokladničnú alebo účtovnú kontrolu PFS svojimi blízkymi osobami. 

K § 93

Všeobecné pravidlo ustanovuje, že PFS vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate. Rovnošata však bude nielen identifikovať jej nositeľa ako PFS, ale zároveň bude rozlišovať, či ide o ozbrojeného PFS alebo neozbrojeného PFS. Vzhľadom na osobitný charakter niektorých činností v rámci finančnej správy (PFS zaradený na Kriminálnom úrade finančnej správy, pracovníci vykonávajúci kancelárske činnosti a pod.) sa však zároveň navrhuje, aby prezident mohol interným aktom určiť funkcie (individuálne alebo ako skupiny funkcií), pri ktorých sa štátna služba vykonáva v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom. Uvedené rozdelenie má ďalej vplyv na nárok na naturálne náležitosti a nárok na peňažný príspevok (pozri § 203 návrhu zákona). 

K § 94 až 100

Na rozdiel od služobnej rovnošaty sa navrhuje, aby hodnosť prináležala len ozbrojenému PFS, pričom sa ustanovujú 3 kategórie hodnosti (práporčícka, dôstojnícka a generálska hodnosť). Kariérny rast ozbrojeného PFS sa realizuje aj prostredníctvom povyšovania do hodnosti. Predpokladom je ustanovenie do funkcie, pre ktorú je plánovaná hodnosť vyššia než je hodnosť, akú v skúmanom momente PFS má. Zároveň musí uplynúť doba výsluhy rokov v hodnosti a ozbrojený PFS spĺňa kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania. Vyššie uvedené podmienky je potrebné splniť kumulatívne. Najvyššie dosiahnuteľné hodnosti pre jednotlivé funkcie určí minister. Do hodnosti povyšuje (príslušný) nadriadený. Výnimku predstavuje povýšenie PFS do hodnosti generála. Vzhľadom na dikciu Ústavy SR generálov vymenúva prezident SR. Berúc do úvahy uvedené sa ustanovuje, že návrh na vymenovanie ozbrojeného PFS do hodnosti generála predkladá prezidentovi SR vláda SR. 

Zakotvuje sa aj inštitút prepožičiavania hodnosti, ktorý umožňuje ozbrojenému PFS dočasne prepožičať hodnosť vyššiu než je hodnosť, do ktorej bol vymenovaný alebo povýšený. Podmienkou je postavenie vyplývajúce z aktuálnej funkcie PFS, napr. ak bol ustanovený do niektorej z riadiacich funkcií. Takémuto PFS však patrí hodnostný príplatok len v takej výške, aká mu patrila pred prepožičaním vyššej hodnosti. 

K § 101 až 104

Navrhuje sa zakotviť služobné hodnotenie ako významný inštitút pre konanie a rozhodovanie vo veciach služobného pomeru PFS. Služobné hodnotenie sa vykonáva periodicky raz za rok, resp. pred skončením prípravnej štátnej služby, po uplynutí skúšobnej doby, pri žiadosti o zaradenie do stálej štátnej služby z dočasnej štátnej služby, alebo ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti PFS na výkon funkcie. Proti schválenému služobnému hodnoteniu je možné podať odvolanie. 

K § 105

Upravuje sa ustanovenie do funkcie a odvolanie z nej. Platí, že do funkcie možno PFS ustanoviť, ak je voľná. Výnimku predstavuje obsadenie funkcie, do ktorej je ustanovený príslušník finančnej správy, ktorý je na materskej alebo rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1 návrhu zákona. Ustanovujú sa podmienky, za ktorých možno PFS ustanoviť do funkcie s prihliadnutím na osobitosti funkcie bez zbrane, funkcie so zbraňou a riadiacej funkcie. 

13

Špecifikuje sa, kto ustanovuje do funkcie (a z tejto funkcie odvoláva) PFS, prezidenta, viceprezidenta, riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy, riaditeľa colného úradu, riaditeľa daňového úradu  a duchovného finančnej správy. Navrhuje sa, aby možnosť odvolať PFS z riadiacej funkcie aj bez uvedenia dôvodu bola daná len ministrovi, pričom toto oprávnenie bude môcť uplatniť len voči prezidentovi finančnej správy alebo viceprezidentovi  finančnej správy. 

K § 106

Ozbrojený PFS, môže byť ministrom určený za vyšetrovateľa po splnení ďalších podmienok kladených na vyšetrovateľa v § 106 návrhu zákona. Určenie za vyšetrovateľa nemožno stotožňovať s ustanovením do funkcie. Základným predpokladom určenia za vyšetrovateľa je, popri požiadavke zodpovedajúceho vzdelania, predchádzajúci výkon čakateľskej praxe a absolvovanie záverečnej vyšetrovateľskej skúšky. 

K § 107

Rozdiel medzi prevedením a preložením spočíva v tom, že pri prevedení dochádza k zmene funkcie v rovnakom mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy, zatiaľ čo pri preložení dochádza k zmene miesta výkonu štátnej služby, alebo orgánu finančnej správy (alebo oboje). Prednosť má prevedenie, ako miernejší zásah do výkonu štátnej služby PFS v porovnaní s preložením, ktoré predstavuje prostriedok ultima ratio v prípade, ak nie je voľná funkcia, na ktorú by mohol byť PFS prevedený. Zákon taxatívne stanovuje situácie, za ktorých môže dôjsť k prevedeniu alebo preloženiu. 

Inštitút preloženia a prevedenia sa navrhuje aplikovať aj na ozbrojeného PFS ustanoveného do funkcie so zbraňou, ktorý sa dobrovoľne rozhodne vykonávať štátnu službu ako neozbrojený PFS. S týmto postupom je spojené vystúpenie z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Podmienkou je žiadosť resp. výslovný súhlas PFS stať sa neozbrojeným PFS.

Neozbrojený PFS sa podľa návrhu môže stať ozbrojeným PFS rovnako len s jeho výslovným súhlasom a za splnenia podmienok kladených na ozbrojeného PFS (zdravotná, duševná a telesná spôsobilosť) a takéto preloženie alebo prevelenie je spojené so zmenou systému sociálneho zabezpečenia vzťahujúceho sa na jeho osobu (podmienkou je vstup do systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z.). 

Z predchádzajúcej úpravy sa recipuje možnosť preložiť PFS vykonávajúceho daňový dozor do územného obvodu colného úradu, ktorý susedí s územným obvodom jeho pôvodného colného úradu. Navrhovanou úpravou sa zamedzuje vytvorenie nežiadúcich lokálnych väzieb PFS a hospodárskych subjektov pri výkone daňového dozoru v daňových skladoch. 

V súlade s pravidlom, podľa ktorého ozbrojený PFS ostáva ozbrojeným aj po ustanovení do funkcie bez zbrane sa navrhuje zakotviť, že takýto ozbrojený PFS na funkcii bez zbrane môže (výhradne len z jeho vlastnej vôle) požiadať o transformovanie na neozbrojeného PFS. Takýto PFS sa do rovnakej funkcie ustanoví nanovo, nedochádza totiž k faktickej zmene funkcie, je však potrebné vydať o tejto zmene rozhodnutie, keďže sú s ním spojené konštitutívne účinky zásadného významu, jednak ako aj z hľadiska modifikácií práv a povinností vyplývajúcich priamo zo služobného pomeru, tak aj z hľadiska sociálneho poistenia, resp. zabezpečenia dotknutého PFS. 

14

Ustanovuje sa tiež, že ozbrojený PFS môže, na rozdiel od neozbrojeného PFS, byť na časovo ohraničené obdobie prevelený aj bez jeho súhlasu, a to dokonca aj do iného miesta výkonu štátnej služby. 

K § 108

Upravuje sa ustanovenie PFS ako neozbrojeného PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“ rozhodnutím. Uvedené má vplyv na systém sociálneho zabezpečenia dotknutého PFS a preto je takáto zmena služobného pomeru viazaná výlučne na jeho vlastnú žiadosť alebo na jeho písomný súhlas. 

K § 109

Po vzore predchádzajúcej úpravy štátnej služby colníkov sa zakotvuje inštitút prevelenia určený výlučne pre ozbrojeného PFS aj bez jeho súhlasu a zo zákonom stanoveného dôvodu – ochrany života a práv iných osôb alebo naliehavej potreby zabezpečiť výkon štátnej služby. 

 

K § 110 a 111

Zakotvuje sa úprava inštitútu služobnej cesty. Služobnou cestou je vyslanie PFS do iného miesta výkonu štátnej služby než je miesto výkonu štátnej služby určené v služobnej zmluve. K miestu výkonu štátnej služby pozri § 71 ods. 11 návrhu zákona.

K § 112

Upravuje sa zastupovanie a výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie. Rozdiel medzi uvedenými inštitútmi spočíva v tom, že kým zastupovanie je určené na plnenie úloh štátnej správy spojených s riadiacou funkciou počas dočasnej neprítomnosti PFS, ktorý je do riadiacej funkcie ustanovený (napr. zo zdravotných dôvodov), výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, ako už z názvu vyplýva, predstavuje plnenie úloh štátnej služby vo funkcii, v ktorej prechodne nie je ustanovený žiadny iný PFS.

K § 113 až 116

Navrhujú sa po vzore predchádzajúcej úpravy štátnej služby colníkov ustanoviť tri druhy zálohy – činná záloha, záloha pre prechodne nezaradených PFS a neplatená záloha. Činná záloha je určená pre PFS, ktorý je s jeho súhlasom vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí. Záloha pre prechodne nezaradených PFS je jedným z inštitútov garantujúcich stabilitu služobného pomeru PFS v situáciách, kedy nie je možné PFS ustanoviť do funkcie (konkrétne dôvody pre zaradenie do takejto zálohy sa taxatívne uvádzajú v § 115 návrhu zákona). Inštitút zálohy pre prechodne nezaradených PFS môže služobný úrad využiť len vtedy, ak neprichádza do úvahy prevedenie alebo preloženie dotknutého PFS podľa § 107 návrhu zákona. 

K § 117

Navrhuje sa, aby nadriadený mal možnosť PFS dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby pri podozrení z porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a najmä pri podozrení zo spáchania úmyselného trestného činu. Cieľom je vylúčiť takúto osobu z výkonu služobných činností dovtedy, kým sa nevylúči alebo nepotvrdí podozrenie podľa prvej vety. Pozastavený je len výkon služby, pričom služobný pomer takéhoto PFS trvá naďalej, čím sa deklaruje rešpektovanie princípu prezumpcie neviny a stability služobného pomeru. Pozastavenie je časovo obmedzené na nevyhnutne potrebný čas, najviac na dobu dvoch rokov. Ak je však PFS 

15

trestne stíhaný pre úmyselný trestný čin, môže minister rozhodnúť o predĺžení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby aj nad tento rámec, a to až do skončenia trestného stíhania. 

K § 118 až 136

Služobná disciplína PFS je definovaná plnením služobných povinností a dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj interných predpisov, ak bol s nimi PFS oboznámený. Navrhuje sa, aby jedným z takýchto interných predpisov bol aj Etický kódex PFS.

Neozbrojený PFS dostáva od nadriadeného pokyny príkazom, zatiaľ čo ozbrojený PFS ich dostáva vo forme rozkazu. Dôležitým rozdielom v uvedených inštitútoch spočíva v tom, že neozbrojený PFS môže splnenie príkazu odmietnuť, ak sa domnieva, že príkaz je v rozpore so zákonom, zatiaľ čo ozbrojený príslušník môže upozorniť nadriadeného, že rozkaz je v rozpore so zákonom, no je povinný aj takýto rozkaz splniť, ak mu ho nadriadený potvrdí a zároveň hrozí nebezpečenstvo z omeškania. PFS je však povinný odoprieť splnenie rozkazu alebo príkazu, ak by jeho splnením spáchal trestný čin. 

Ustanovuje sa, že PFS nesmie vykonávať inú zárobkovú činnosť. Výnimky sú uvedené v § 119 ods. 10 návrhu zákona a nie je možné ich ďalej rozširovať. Správa majetku a nakladanie s ním je zákonom výslovne umožnená.

Zakotvuje sa úprava psychologického vyšetrenia PFS. Osobitne sa posudzuje spôsobilosť vykonávať funkciu so zbraňou.

V súlade so zvyšovaným nárokov na PFS sa navrhuje ustanoviť dva nové inštitúty slúžiace na zisťovanie spoľahlivosti a dodržiavania služobnej disciplíny PFS:

a) Previerka spoľahlivosti predstavuje komplexné preverenie PFS formou dotazníka a pohovoru po predchádzajúcich indikáciách z operatívnej alebo inej činnosti útvarov finančnej správy a v prípade potreby aj psycho fyziologického overenia pravdovravnosti. Navrhuje sa, aby jedinými osobami oprávnenými takúto previerku nariadiť, boli minister a prezident finančnej správy. Závery z previerky spoľahlivosti môžu byť dôvodom na prepustenie PFS zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 1 písm. r) návrhu zákona. 

b) Previerka dodržiavania služobnej disciplíny predstavuje prostriedok kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov a pokynov PFS. V rámci previerky sa navodí situácia, pri ktorej sa predpokladá konkrétny postup PFS a sleduje sa, či ho preverovaný PFS dodrží. Na tento účel môže poverený PFS požiadať o súčinnosť tretiu osobu (napr. predavača, prepravcu, deklaranta a pod.). Previerka sa vykonáva s použitím obrazového a zvukového záznamu a rovnako, ako pri previerke spoľahlivosti, aj závery z previerky dodržiavania služobnej disciplíny môžu byť podkladom pre prepustenie PFS zo služobného pomeru.

K majetkovému priznaniu

Zakotvuje sa povinnosť predkladať majetkové priznanie na predpísanom tlačive a to pri vzniku služobného pomeru, periodicky raz ročne a kedykoľvek aj v priebehu roka, ak tak určí minister vo vzťahu k dotknutému PFS. Nepodanie majetkového priznania v lehotách ustanovených návrhom zákona, uvedenie nesprávnych resp. nepravdivých údajov, a nepreukázanie skutočností uvedených v majetkovom priznaní zakladá porušenie služobnej disciplíny.

K disciplinárnej právomoci

Vzhľadom na vnútorne jednotný a ucelený systém služobného pomeru PFS oddelený od iných služobných pomerov a od výkonu štátnej služby podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe 

16

v znení neskorších predpisov sa navrhuje v návrhu zákona zakotviť samostatnú úpravu disciplinárnej zodpovednosti, ktorá zahŕňa disciplinárne odmeny, disciplinárne opatrenia ukladané za disciplinárne previnenia, a výčitku. Navrhuje sa tiež, aby boli PFS vyňatí z pôsobnosti všeobecného predpisu o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Skutky, ktoré naplnia znaky skutkovej podstaty priestupku tak budú prejednávané nadriadeným a bude za ne možné uložiť jedno alebo viac disciplinárnych opatrení v súlade so zásadami ukladania disciplinárnych opatrení stanovenými v návrhu zákona. Vyňatie PFS z pôsobnosti zákona o priestupkoch, rovnako ako pri iných služobných pomeroch, neznamená zmiernenie deliktuálnej zodpovednosti PFS. Práve naopak, disciplinárne opatrenie ukladané nadriadeným môže predstavovať závažnejšiu formu sankcie v porovnaní s všeobecnou úpravou sankcií za priestupok podľa priestupkového zákona. Na účely kontroly riadneho sankcionovania PFS za spáchané priestupky sa ustanovuje povinnosť nadriadeného informovať poškodeného a navrhovateľa (napr. policajný orgán) o spôsobe vybavenia priestupku, ak o to požiadajú. Rovnako sa ustanovuje aj oprávnenie poškodeného a navrhovateľa požiadať o preskúmanie vybavenia priestupku vyššieho nadriadeného.

K § 137 až 143

Ustanovuje sa všeobecná dĺžka základného času služby v týždni, ktorá je 40 hodín, resp. 38 hodín, ak je základný čas služby počas kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne. Zakotvuje sa možnosť nadriadeného určiť pružný čas služby, pričom má na výber z pružného denného, pružného týždenného a pružného mesačného času. Povinnosťou PFS je v takom prípade odpracovať fixnú zložku času služby, ktorú nadriadený určí spolu s pružným časom služby a to v rozsahu minimálne 5 hodín počas každého dňa služby. Navrhuje sa zaviesť inštitút služobnej pohotovosti v prípade dôležitého záujmu štátnej služby. Služobnú pohotovosť môže nariadiť nadriadený len písomne v nevyhnutných prípadoch a za podmienok upravených v § 143 návrhu zákona. 

K § 144 až 152

Zakotvuje sa dovolenka (na zotavenie) v trvaní 6 týždňov pre všetkých PFS bez ohľadu na vek, odpracované roky v služobnom pomere podľa návrhu zákona a status ozbrojeného alebo neozbrojeného PFS. Návrh taxatívne vymenúva doby rozhodné pre vznik nároku na dovolenku (napr. prehlbovanie kvalifikácie, dovolenka, náhradné voľno a pod.) Nárok na ďalší týždeň dovolenky (dodatková dovolenka) má PFS, ktorý vykonáva štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. 

K § 153 až 157

Navrhuje sa zaviesť služobné voľno v prípade prekážok v štátnej službe. Návrh zákona delí prekážky na tri kategórie – prekážky z dôvodu všeobecného záujmu, dôležité osobné prekážky a dôležité študijné prekážky. 

K prekážkam v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu

Ide najmä o výkon verejných funkcií alebo občianskych povinností. Ak je daný dôvod všeobecného záujmu, dotknutý PFS má nárok na služobný plat. To však neplatí, ak mu bola poskytnutá iná náhrada (napr. svedočné v konaní pred súdom). 

K dôležitým osobným prekážkam v štátnej službe

Navrhuje sa špecifikovať dôvody, ako aj čas trvania dôležitých osobných prekážok v štátnej službe. Návrh zároveň určuje, v ktorých situáciách a počas akej doby má PFS nárok na služobný plat. 

17

Osobitne sa upravujú dôvody na poskytnutie služobného voľna bez nároku na služobný plat. Takými sú napr. prerušenie dopravy, ktorú PFS využíva na prepravu do zamestnania, účasť na konaní pred súdom, ak sa toto konanie uskutočňuje na podnet alebo pre zavinenie dotknutého PFS a pod.

K § 158 až 183

Ustanovujú sa zložky služobného príjmu. Služobný príjem je príjem, ktorý PFS dostáva za výkon štátnej služby. Jeho súčasťou sú:

Služobný plat resp. osobný plat

Súčasti služobného platu sú taxatívne uvedené v § 159 ods. 1 návrhu zákona. Základnou súčasťou služobného platu je funkčný plat, určený v závislosti od platovej triedy, do ktorej je zaradená funkcia, do ktorej je dotknutý PFS ustanovený. Platové triedy a opisy najnáročnejších činností v nich vykonávaných sú upravené v prílohe č. 3 návrhu zákona.

Prídavok za výsluhu rokov patrí podľa návrhu zákona všetkým PFS v závislosti od počtu rokov započítateľnej odbornej praxe. Návrh zákona zároveň ustanovuje, ktoré doby sa do takejto praxe započítavajú. 

Hodnostný príplatok ako ďalšia súčasť služobného platu patrí len ozbrojeným PFS, pretože len týmto je priznaná hodnosť podľa § 94 návrhu zákona. 

Navrhuje sa ustanoviť osobitný príplatok určený obom kategóriám PFS na účely zohľadnenia rozdielneho stupňa náročnosti štátnej služby. Zakotvuje sa splnomocňovacie ustanovenie pre prezidenta finančnej správy na úpravu podrobností o určení konkrétnych funkcií, ktoré budú spojené s priznaním osobitného príplatku a tiež na úpravu podrobností o určení výšky osobitného príplatku pre PFS. 

Ustanovujú sa ďalšie príplatky podľa § 165 až 173 návrhu zákona, ktoré, ak sú PFS priznané, sú súčasťou jeho služobného platu vo výške, aká je stanovená návrhom zákona, alebo, ak je predmetný príplatok v návrhu zakotvený prostredníctvom hornej a dolnej hranice, vo výške, akú určí príslušný nadriadený v intenciách tohto rozpätia. 

Ekvivalentom služobného platu je osobný plat, ktorý, ak je PFS priznaný, nahradí všetky vyššie uvedené súčasti funkčného platu a na účely určenia výšky služobného príjmu vystupuje ako služobný plat. Osobný plat je určený len na ohodnotenie PFS počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh. 

Príplatky podľa § 158 ods. 1 písm. b) až e)

Zakotvujú sa príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatok za štátnu službu vo sviatok ako ďalšie zložky služobného príjmu popri služobnom plate a odmene. Ide o štandardné zložky platového ohodnotenia kompenzujúce PFS osobitné časové podmienky výkonu štátnej služby. 

Odmena

Odmena nie je na rozdiel od predchádzajúcich zložiek služobného príjmu nárokovateľná. Je v dispozícii nadriadeného určiť PFS v jeho riadiacej pôsobnosti odmenu a jej výšku. 

18

Nad rámec služobného príjmu sa navrhuje priznať PFS peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť mimo čas výkonu štátnej služby vo výške stanovenej podľa § 179 ods. 1 návrhu zákona. 

K § 184 až 208

K náhrade výdavkov

Zakotvuje sa nárok na náhradu výdavkov PFS, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh. Náhrady podľa návrhu zákona majú len subsidiárny charakter a povinnosť uhradiť ich služobnému úradu vzniká len v tom prípade, ak tieto neboli uhradené iným subjektom (právnickou alebo fyzickou osobou alebo medzinárodnou organizáciou). Návrhom zákona sa špecifikuje okruh situácií, v ktorých (ak došlo k plneniu služobných úloh) má PFS nárok na náhradu výdavkov. Kritériá na ich priznanie a výšku, v ktorej sa poskytujú, návrh zákona upravuje v § 184 až 202 návrhu zákona.

Pri úprave stravného pri tuzemskej služobnej ceste návrh zákona odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Pri zahraničnej služobnej ceste je sa na rozdiel od tuzemskej služobnej cesty uplatní zákon č. 283/2002 Z. z. len subsidiárne, t. j. ak návrh zákona neobsahuje vlastnú úpravu. Vznik nároku na stravné a posudzovanie doby trvania zahraničnej služobnej cesty sú upravené priamo v návrhu zákona v § 196 návrhu zákona.

K naturálnym náležitostiam a k príspevku na ošatenie

Paragraf 93 návrhu zákona zakotvuje všeobecné pravidlo, že PFS vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate. Výnimky (štátna služba v občianskom odeve a štátna služba v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom) určí prezident vnútorným predpisom. Návrh zákona však zároveň zakotvuje, že ozbrojený PFS môže vykonávať štátnu službu len v služobnej rovnošate (určenej pre ozbrojeného PFS) alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom a neozbrojený PFS len v služobnej rovnošate (určenej pre neozbrojeného PFS) alebo v občianskom odeve. Vzhľadom na povinnosť nosenia služobnej rovnošaty zakotvenú zákonom sa navrhuje, aby mal PFS nárok na poskytnutie a obnovu príslušnej rovnošaty a jej súčastí. Rovnaký prístup zákonodarca zvolil pri predchádzajúcej úprave štátnej služby colníkov a iných služobných pomerov, v ktorých sa štátna služba tiež vykonáva primárne v služobnej rovnošate (policajti, hasiči, vojaci a pod.). Vzhľadom na potrebu zachovania jednotnosti služobného pomeru PFS a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu ku všetkým PFS sa navrhuje, aby aj tí PFS, ktorých funkcie prezident vnútorným predpisom určí ako funkcie, v ktorých sa štátna služba vykonáva v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, mali nárok na peňažný príspevok na ošatenie ako ekvivalent naturálnych náležitostí. 

Nárok na naturálne náležitosti alebo peňažný príspevok PFS prvý raz vznikne vznikom služobného pomeru. PFS vykonávajúci štátnu službu v služobnej rovnošate má ku vzniku služobného pomeru nárok na služobnú rovnošatu a jej súčasti. Neozbrojený PFS vykonávajúci štátnu službu výlučne v občianskom odeve má nárok na 15% hodnoty služobnej rovnošaty (určenej pre neozbrojeného PFS), pričom táto hodnota bude stanovená podzákonným právnym aktom, ktorý vydá Ministerstvo financií SR. Ak ozbrojený PFS vykonáva alebo má vykonávať štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, bude mu pridelená služobná rovnošata a všetky jej súčasti spolu s peňažným príspevkom vo výške 15 % hodnoty rovnošaty (určenej pre ozbrojeného PFS). 

19

Špeciálna úprava sa navrhuje vo vzťahu k PFS, ak ide o ženy. Príslušníčkam finančnej správy sa navrhuje priznať pri vzniku služobného pomeru okrem vyššie uvedeného aj 30 % hodnoty príslušnej služobnej rovnošaty v peniazoch, resp. 15 %, ak vykonávajú štátnu službu striedavo s občianskym odevom.

Ustanovuje sa, aby nárok na úplnú obnovu príslušnej služobnej rovnošaty získal PFS po 2,5 roku trvania služobného pomeru, priebežne sa mu preto po uplynutí jedného kalendárneho roku prizná nárok na obnovu 40 % služobnej rovnošaty. Obnova rovnošaty sa realizuje formou nepeňažného plnenia (napríklad pridelením bodovacej hodnoty, ktoré môže PFS zameniť vo výstrojnom sklade za jednotlivé súčasti služobnej rovnošaty). Osobitná úprava sa navrhuje pre nárok na obnovu služobnej rovnošaty a pre príspevok na ošatenie ak ide o PFS - ženy vykonávajúce štátnu službu v služobnej rovnošate, PFS vykonávajúcich štátnu službu striedavo v občianskom odeve a PFS vykonávajúcich štátnu službu výlučne v občianskom odeve.

Účelom poskytovania naturálnych náležitostí a peňažného príspevku na ošatenie je finančná participácia služobného úradu na nákladoch spojených so zaodením PFS pri výkone štátnej služby. Nárok na nevyčerpanú náhradu naturálnych náležitostí preto zaniká právoplatnosťou rozhodnutia o skončení služobného pomeru dotknutého PFS. 

K § 209 až 212

Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 zaručuje, že zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Navrhovaná právna úprava reflektuje tieto ústavou zaručené práva a preto sa za účelom zabezpečenia starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia príslušníkov finančnej správy pri výkone štátnej služby vymedzujú povinnosti tak pre služobný úrad ako aj príslušníkov finančnej správy. Kontrolnú činnosť nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby vykonáva príslušný odborový orgán a činnosť štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva príslušný orgán dozoru služobnému úradu podľa osobitného predpisu (napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi., zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce).

K § 213 

Podmienky na riadny a bezpečný výkon štátnej služby patria medzi základné prvky starostlivosti o príslušníkov finančnej správy. Návrh zákona demonštratívne ustanovuje povinnosti pre služobný úrad smerujúce k vytváraniu pracovných, vzdelávacích, zdravotných, sociálnych a ďalších podmienok na riadny výkon štátnej služby.

K § 214 až 218 

Vzhľadom na dôležitosť  odborného rastu a vzdelávania príslušníkov finančnej správy počas trvania ich služobného pomeru, im služobný úrad na účely získavania, zvyšovania alebo prehlbovania ich kvalifikácie v súlade s potrebami finančnej správy zabezpečuje profesijné a iné odborné vzdelávanie a zároveň ich vysiela na odborné vzdelávanie do škôl alebo iných vzdelávacích zariadení. Z dôvodu, že služobný úrad vynaloží na získanie a zvyšovanie kvalifikácie značné finančné prostriedky, príslušník finančnej správy je povinný zotrvať v služobnom pomere po určitú dobu; v opačnom prípade je príslušník finančnej správy povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. Túto povinnosť má aj príslušník finančne správy, ak štúdium neskončil a nezískal kvalifikáciu alebo si nezvýšil kvalifikáciu. V prípade skončenia služobného pomeru prepustením z organizačných dôvodov alebo zdravotných dôvodov nevzniká povinnosť úhrady vynaložených nákladov na vzdelávanie. 

20

Nadriadený, ktorý rozhoduje o skončení služobného pomeru je zároveň oprávnený rozhodovať aj o znížení alebo odpustení nákladov na vzdelávanie.

K § 219

Vo vzťahu k úprave zdravotnej starostlivosti o príslušníkov finančnej správy sa odkazuje na osobitnú právnu úpravu.

K § 220

V rámci starostlivosti o príslušníkov finančnej správy má nezastupiteľné miesto preventívna rehabilitácia, ktorej účelom je celková regenerácia ľudského organizmu a poskytuje sa formou liečebno-preventívnej starostlivosti, výkonu fyzickej práce v prospech služobného úradu alebo aktívneho odpočinku. V navrhovanom znení sa zakotvujú aj prípady, keď sa preventívna rehabilitácia neposkytuje. Zároveň sa ministerstvo financií splnomocňuje na vydanie vykonávacieho predpisu upravujúceho bližšie podrobnosti týkajúce sa preventívnej rehabilitácie.

K § 221 až 225 

Ústava Slovenskej republiky v čl. 38 zaručuje, že ženy majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné podmienky; čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky ďalej ustanovuje, že žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. 

Navrhované ustanovenia zabezpečujú osobitné podmienky pre výkon štátnej služby tehotnej príslušníčky finančnej správy, príslušníčky finančnej správy starajúcej sa o dieťa do zákonom stanoveného veku, dojčiacej príslušníčky finančnej správy a osamelého príslušníka finančnej správy trvale starajúceho sa aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov, na ktoré je povinný príslušný nadriadený prihliadať.

Predmetnými ustanoveniami sa transponuje smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok.

K § 226 až 229 

Materská dovolenka je ospravedlnená absencia príslušníčky finančnej správy a osamelej príslušníčky finančnej správy v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa v rozsahu stanovenom zákonom. Aj príslušník finančnej správy má nárok na čerpanie rodičovskej dovolenky, ak sa stará o narodené dieťa, a to v rovnakom rozsahu. Inštitút rodičovskej dovolenky zabezpečuje príslušníkovi finančnej správy alebo príslušníčke finančnej správy prehĺbenú starostlivosť o dieťa, ak o túto rodičovskú dovolenku písomne požiadali. Zákon pamätá aj na prípady, keď nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy, ktorí sa starajú o dieťa zverené im v rámci náhradnej osobnej starostlivosti s možnosťou neskoršieho osvojenia, v pestúnskej starostlivosti alebo o dieťa, ktorého matka zomrela. Navrhovaná právna úprava podrobne ustanovuje rozsah poskytovania a čerpania obidvoch inštitútov dovolenky, spôsob ustanovovania príslušníčky alebo príslušníka finančnej správy po skončení rodičovskej dovolenky a zároveň sa zakotvuje oznamovacia povinnosť týkajúca sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

21

V § 228 navrhovaného zákona sa ustanovujú také životné situácie, s ktorými je nevyhnutne spojená modifikácia rozsahu nároku na poskytnutie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

Príslušníčka finančnej správy a príslušník finančnej správy majú právny nárok na čerpanie dovolenky na zotavenie, tak aby bezprostredne nadväzovala na skončenie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. 

 

K § 230 

V súlade s rešpektovaním osobitného postavenia príslušníčok finančnej správy z titulu ich materstva, sa v navrhovaných ustanoveniach upravuje  rozsah prestávok na dojčenie s tým, že tieto prestávky sa započítavajú do doby výkonu štátnej služby a prislúcha za ne služobný plat.

K § 231 

Zakotvuje sa legálna definícia osamelých príslušníkov finančnej správy.

K § 232 

V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje všeobecná preventívna povinnosť zaťažujúca ako služobný úrad, tak aj príslušníka finančnej správy. Služobný úrad je povinný vytvárať riadne podmienky pre výkon štátnej služby tak, aby nebol ohrozený život, zdravie a majetok a vykonať opatrenia na odstránenie prípadných zistených nedostatkov. Príslušník finančnej správy je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku ani k bezdôvodnému obohateniu a zároveň sa mu ukladá informačná a zakročovacia povinnosť.

K § 233 a 234 

Zodpovednosť príslušníka finančnej správy je založená na subjektívnom princípe (ak nejde o škodu na zverených hodnotách, ktorú je príslušník finančnej správy povinný vyúčtovať), kedy sa vyžaduje existencia zavinenia. Dôkazné bremeno preukázania zavinenia príslušníkovi finančnej správy znáša služobný úrad.

V navrhovanom ustanovení § 234 sa vylučuje zodpovednosť príslušníka finančnej správy za škodu, ak ju spôsobí v duševnej poruche, v dôsledku ktorej nebol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, okrem taxatívne uvedených prípadov, keď sa do takéhoto stavu priviedol vlastnou vinou, kedy zodpovedá za vzniknutú škodu v plnom rozsahu.

K § 235

V navrhovanom ustanovení je upravená zodpovednosť príslušníka finančnej správy, ktorú spôsobil porušením všeobecnej preventívnej povinnosti a informačnej povinnosti a úmyselným konaním proti dobrým mravom.

K § 236 

Vymedzujú sa prípady, keď príslušník finančnej správy nezodpovedá za škodu.

K § 237

Navrhuje sa ustanoviť osobitnú zodpovednosť príslušníka finančnej správy za zverenú hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať. Táto zodpovednosť je podmienená zverením písomnou formou. Osobitná zodpovednosť príslušníka finančnej správy za stratu výzbroje a iných predmetov sa zakladá na písomnom potvrdení o ich prevzatí. Na vznik tejto zodpovednosti sa nemusí zo strany služobného úradu preukazovať 

22

zavinenie, t. j. ide o objektívnu zodpovednosť. Jediným liberačným dôvodom je predloženie dôkazu, že príslušník finančnej správy škodu nespôsobil.

K § 238 až 244 

Z hľadiska spôsobu náhrady škody sa podľa navrhovanej právnej úpravy uprednostňuje náhrada skutočnej škody v peniazoch; po dohode s nadriadeným je možná aj tzv. naturálna náhrada, t. j. odstránenie škody uvedením do pôvodného stavu. Náhrada škody má zabezpečiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.  

Navrhuje sa obmedziť výšku náhrady škody u príslušníka finančnej správy trojnásobkom služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na prípady osobitnej zodpovednosti a ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok a prípravkov. 

Pri nedbanlivostnom spôsobení škody je možné výšku náhrady škody určiť aj nižšou sumou ako je skutočná škoda, resp. ako je trojnásobok služobného platu príslušníka finančnej správy. Ak ide o prípady osobitnej zodpovednosti a ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán a v prípade, že ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd. Zároveň sa ustanovuje, že pri nedbanlivostnom spôsobení škody príslušníkom finančnej správy pri dopravnej nehode, ju možno odpustiť a to v odôvodnených prípadoch alebo ak ide o prvé zavinenie vodiča.

V navrhovanom zákone sa ustanovuje povinnosť, že služobný úrad je vždy povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu príslušník finančnej správy zodpovedá.

V aplikačnej praxi dochádza k prípadom, keď škoda je spôsobená nielen príslušníkom finančnej správy ale aj služobným úradom alebo inou osobou alebo je spôsobená viacerými príslušníkmi finančnej správy; v týchto prípadoch je každý s účastníkov povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Dochádza tiež k prípadom, že škodu spôsobil nadriadený spolu s podriadeným príslušníkov finančnej správy; v takomto prípade určí výšku náhrady škody vyšší nadriadený.

K § 245 

Zodpovednosť služobného úradu je založená na objektívnom princípe, keď sa nevyžaduje existencia zavinenia. Predpokladom vzniku zodpovednosti služobného úradu za škodu spôsobenú príslušníkovi finančnej správy je, že škoda bola spôsobená pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním, došlo k nej v dôsledku porušenia právnej povinnosti a existuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinností.

K § 246 až 249

V navrhovaných ustanoveniach je zakotvená zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania. Ustanovuje sa negatívne vymedzenie služobného úrazu.

V návrhu zákona sa ďalej upravujú liberačné dôvody, ktoré umožňujú služobnému úradu celkom alebo čiastočne zbaviť sa zodpovednosti za škodu vzniknutú pri služobných úrazoch a chorobách z povolania. Pri čiastočnom zbavení sa zodpovednosti, sa určí časť škody, ktorú znáša príslušník finančnej správy, pričom služobný úrad vždy uhradí aspoň jednu tretinu škody.

23

Zároveň sa vymedzujú prípady, kedy sa nemôže služobný úrad zbaviť za škodu vzniknutú pri služobných úrazoch a chorobách z povolania.

Dôkazné bremeno na preukázanie liberačných dôvodov znáša služobný úrad.

K § 250 a 251  

Uvedené ustanovenia upravujú nároky a podmienky súvisiace s odškodnením príslušníkov finančnej správy titulom škody na odložených veciach, ktorú utrpel príslušník finančnej správy tým, že si na pracovisku odložil svoje veci pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom alebo mieste obvyklom a škody na veciach, ktorú utrpel príslušník finančnej správy pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach.

K § 252 a 253

Uplatňuje sa všeobecné pravidlo, že o náhrade škody rozhoduje nadriadený. V prípade, že škodu okrem služobného úradu zavinil aj príslušník finančnej správy, zodpovednosť sa pomerne obmedzí. Služobný úrad bude uhrádzať príslušníkovi finančnej správy skutočnú škodu v peniazoch, ak nedošlo medzi nimi k dohode o úhrade škody uvedením do pôvodného stavu.

K § 254

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje tzv. regresné právo služobného úradu.

K § 255

Návrh zákona ustanovuje spôsoby skončenia služobného pomeru.

K § 256

V nadväznosti na inštitút skúšobnej doby obsahuje navrhované ustanovenie aj možnosť zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe. V tejto dobe má nadriadený alebo príslušník finančnej správy možnosť ukončiť služobný pomer len na základe písomného oznámenia  aj bez uvedenia dôvodov. Týmto spôsobom ukončený služobný pomer končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia.

K § 257

Spôsobom ukončenia služobného pomeru, ktorý plne závisí od vôle príslušníka finančnej správy, je uvoľnenie. Navrhovaná úprava podrobne ustanovuje podmienky a formu na podanie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, ako aj moment skončenia služobného pomeru.

K § 258 až 260 

Prepustenie zo služobného pomeru je jednostranným úkonom príslušného nadriadeného, ktorý sa realizuje rozhodnutím nadriadeného o skončení štátnej služby príslušníka finančnej správy.

Vzhľadom na nevyhnutnosť zabezpečenia stability služobného pomeru príslušníka finančnej správy, je dôležité upraviť zákonné podmienky na jeho prepustenie. V zmysle uvedeného sú v § 258 taxatívne vymenované dôvody na prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru.

Návrh zákona ďalej upravuje lehoty, v ktorých nadriadený rozhoduje v uvedených prípadoch o prepustení príslušníka finančnej správy, ako aj lehoty samotného skončenia služobného pomeru so zreteľom na dôvod prepustenia.

24

Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené v písomnej forme a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, okrem prepustenia neozbrojeného príslušníka finančnej správy z dôvodu, že stratil duševnú spôsobilosť na výkon štátnej služby, keď sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery posudku klinického psychológa.

K § 261 

Navrhované ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet prípadov, keď sa príslušník finančnej správy nachádza v tzv. ochrannej dobe a z daného dôvodu s ním nadriadený nemôže skončiť služobný pomer prepustením. Je to najmä vtedy, keď by sa dôsledky prepustenia prejavili obzvlášť nepriaznivo vzhľadom na situáciu, v ktorej sa príslušník finančnej správy nachádza. Je povinnosťou príslušníka finančnej správy preukázať a oznámiť svojmu nadriadenému vznik skutočnosti, ktorá zakladá ochrannú dobu.

Zároveň sa v tomto ustanovení uvádza, kedy sa na príslušníka finančnej správy ochranná doba nevzťahuje. 

K § 262

Predmetné ustanovenie zakotvuje nároky príslušníka finančnej správy v prípadoch zrušenia rozhodnutia nadriadeného o skončení služobného pomeru. Ustanovuje sa, že v takýchto prípadoch služobný pomer trvá so všetkými právami a patrí mu doplatenie služobného platu.

Navrhované ustanovenie zakladá možnosť ustanoviť príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru ustanovený do funkcie bez zbrane, do funkcie so zbraňou len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom a po splnení zákonných podmienok na takúto funkciu ako aj možnosť ustanoviť príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru ustanovený do funkcie so zbraňou, do funkcie bez zbrane len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

Zároveň sa tu zakotvuje postup v prípade, ak príslušník finančnej správy na ďalšom výkone štátnej služby netrvá.

K § 263 

Upravuje sa skončenie služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy v prípade uloženia trestu straty hodnosti súdom. Skončenie služobného pomeru je viazané na výrok súdu a nadobudnutie právoplatnosti rozsudku.

K  § 264

Vzhľadom na inštitút dočasnej štátnej služby upravuje navrhované ustanovenie skončenie služobného pomeru v tejto štátnej službe, najmä jej uplynutím. Nevylučuje sa, že služobný pomer v dočasnej štátnej službe, sa ukončí v dôsledku iného dôvodu zakladajúceho skončenie služobného pomeru.

K § 265

Upravuje sa skončenie služobného pomeru príslušníka finančnej správy v prípade uloženia trestu zákazu činnosti spočívajúcim v zákaze výkonu štátnej služby súdom. Skončenie služobného pomeru je viazané na výrok súdu a nadobudnutie právoplatnosti rozsudku.

25

K § 266

Zákonná úprava predpokladá aj skončenie služobného pomeru príslušníka finančnej správy v prípravnej štátnej službe na základe záveru služobného hodnotenia o jeho nespôsobilosti na zaradenie do stálej štátnej služby. Skončenie služobného pomeru je viazané na právoplatnosť služobného hodnotenia.

K § 267

Navrhované ustanovenie upravuje ďalší spôsob skončenia služobného pomeru príslušníka finančnej správy zaradeného v prípravnej štátnej službe z dôvodu, že nesplnil kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania. Služobný pomer sa skončí v deň nasledujúci po dni nesplnenia kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania.

K § 268

Nadriadenému sa ukladá povinnosť vydávať posudok o služobnej činnosti, avšak len na  žiadosť príslušníka finančnej správy a zároveň povinnosť služobného úradu vydať príslušníkovi finančnej správy potvrdenie o zamestnaní so všetkými náležitosťami.

K § 269

Príslušníkovi finančnej správy sa ukladá povinnosť vrátiť pri skončení služobného pomeru služobný preukaz a služobný odznak.

K § 270

Vzhľadom na existenciu dvojkoľajnosti v systéme sociálneho zabezpečenia ozbrojených a neozbrojených príslušníkov finančnej správy, je nevyhnutné v navrhovanom zákone zakotviť inštitút odstupného a odchodného pre neozbrojených príslušníkov finančnej správy.

Upravuje sa inštitút odstupného neozbrojeného príslušníka finančnej správy v prípade, že je prepustený zo služobného pomeru zo zákonom uvedeného dôvodu alebo prevedený alebo preložený bez jeho súhlasu alebo bez jeho žiadosti.

Pre neozbrojeného príslušníka finančnej správy sa zároveň zakotvuje povinnosť vrátiť  služobnému úradu odstupné alebo jeho pomernú časť v prípade opätovného vzniku jeho služobného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného. 

Zároveň sa upravuje odchodné, ktoré je špecifickým inštitútom spojeným so skončením služobného pomeru neozbrojeného príslušníka finančnej správy.

K § 271

Navrhované ustanovenie upravuje lekársku posudkovú činnosť vo vzťahu k zdravotnej spôsobilosti občana alebo príslušníka finančnej správy na výkon štátnej služby vo funkcii so zbraňou alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy na ďalší výkon funkcie so zbraňou a posudzovanie lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu tak, aby túto činnosť vykonávali služobní posudkoví lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Zdravotná spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou sa určuje ustanovením zdravotnej klasifikácie podľa všeobecne záväzného právneho predpisu ministerstva po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje, že prezident určí vnútorným predpisom funkcie so zbraňou, ktoré môže vykonávať aj príslušník finančnej správy s obmedzenou spôsobilosťou na výkon funkcie so zbraňou.  

26

K § 272

Navrhované ustanovenie upravuje tzv. prieskumné konanie, ktorým služobný posudkový lekár na podnet nadriadeného alebo na základe žiadosti príslušníka finančnej správy posudzuje zdravotný stav alebo zmenu zdravotného stavu príslušníka finančnej správy na výkon ako aj ďalší výkon funkcie so zbraňou a súvislosť choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby.

K § 273 až 277

Ústava Slovenskej republiky v čl. 37 zaručuje, že každý má právo sa slobodne združovať s iným na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. V súlade s uvedeným má každý príslušník finančnej správy právo vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich. 

V záujme ochrany práv a oprávnených záujmov príslušníkov finančnej správy v taxatívne vymedzených veciach štátnej služby, sa zakotvuje povinnosť služobného úradu, aby ešte pred meritórnym rozhodnutím vec vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom. Služobný úrad vytvára pre činnosť odborového orgánu vhodné materiálno-technické zabezpečenie. Rozsah priaznivejších podmienok vykonávania štátnej služby vrátane zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok možno dohodnúť v kolektívnej zmluve.  

Zároveň sa upravuje postavenie príslušníkov finančnej správy, ktorí pôsobia v odborovom orgáne.

K § 278 až 280 

Vzhľadom na nevyhnutnosť promptného a operatívneho riešenia vecí týkajúce sa štátnej služby príslušníkov finančnej správy, kladie sa osobitný dôraz na osobitosť a zjednodušenosť tohto procesu oproti právnej úprave v iných všeobecne záväzných procesných predpisoch. V navrhovanom znení zákona je taxatívny výpočet právnych vzťahov, o ktorých sa má v predmetnom konaní rozhodovať. 

Konanie vo veciach služobného pomeru sa uskutočňuje medzi oprávneným orgánom a účastníkom konania. V konaní vo veciach služobného pomeru môže konať a rozhodovať len vecne a funkčne príslušný orgán.

K § 281 až 291

Vzhľadom na osobitný charakter konaní vo veciach služobného pomeru, je potrebné priamo v zákone upraviť jednotlivé právne inštitúty vymedzujúce postup v týchto konaniach. Konanie podľa dvanástej hlavy navrhovaného zákona možno začať dvomi spôsobmi, a to buď na základe procesnej aktivity účastníka konania (návrh na začatie konania) alebo oprávneného orgánu (podnet). Procesným úkonom účastníka konania je podanie, ktoré musí mať vždy písomnú formu a musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti. Zároveň musí byť adresované oprávnenému orgánu; v opačnom prípade sa postupuje podľa § 284 zákona. Navrhovaná právna úprava zároveň zakotvuje konkrétne procesné práva a povinnosti pre účastníkov konania. Na účely dodržania litery zákona v § 281 ods. 1 sa oprávnenému orgánu ukladá povinnosť obstarať a vyhodnocovať dôkazy, ktorých výpočet je exemplifikatívne uvedený v návrhu zákona. Zároveň sa zakotvuje inštitút prejudiciálnej otázky, ktorým je oprávnený orgán pri svojej rozhodovacej činnosti povinný sa zaoberať. Všeobecne platí zásada, že oprávnený orgán vykonáva všetky procesné úkony  spojené s konaním; z tejto zásady možno upustiť len v nevyhnutných prípadoch podľa § 288. Návrh zákona v § 289 predpokladá situácie, keď sa zastaví už začaté konanie. V navrhovanom ustanovení § 290 je upravený spôsob náhrady finančných výdavkov, ktoré môžu vzniknúť pri realizácii procesných úkonov nevyhnutných v jednotlivých konaniach podľa tohto zákona.

27

K § 291 a 292 

Výsledkom konania vo veciach služobného pomeru, v ktorom koná a rozhoduje oprávnený orgán, je vydanie písomného rozhodnutia s ustanovenými náležitosťami. Zároveň sa ustanovujú podmienky právoplatnosti a vykonateľnosti vydaného rozhodnutia. Vydané rozhodnutie sa oznamuje doručením jeho písomného vyhotovenia; s výnimkou oboznamovania príslušníka finančnej správy so schváleným služobným hodnotením podľa § 103 ods. 1. Platí všeobecné pravidlo, že rozhodnutie sa doručuje osobne; v prípade, že takýto spôsob doručovania z akýchkoľvek dôvodov nie je možný, doručuje sa sprostredkovane. Rozhodnutie sa považuje za doručené dňom jeho prevzatia, resp. dňom odmietnutia jeho prijatia. Pri tzv. náhradnom doručení sa rozhodnutie považuje za doručené posledným dňom plynutia jeho úložnej lehoty v poštovom podniku; v tomto prípade platí fikcia doručenia, že písomné rozhodnutie sa považuje za doručené, hoci sa tak v skutočnosti nestalo..

K § 293 až 296

Zakotvujú sa právne inštitúty, ktorými sa možno domáhať preskúmania právoplatného resp. neprávoplatného rozhodnutia vydaného oprávneným orgánom, t. j. riadne a mimoriadne opravné prostriedky.

Platí, že účastník konania sa môže odvolať proti každému vydanému rozhodnutiu v zákonom ustanovenej lehote, ak sa odvolania písomne nevzdal. V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje, že odvolanie spravidla nemá suspenzívny, t. j. odkladný účinok, okrem taxatívne vymedzených prípadov. O odvolaní rozhoduje oprávnený orgán v rámci autoremedúry, t. j. ak v celom rozsahu vyhovie odvolaniu alebo nastáva devolutívny účinok odvolania, keď o ňom rozhoduje vyšší nadriadený orgán. Ďalším dispozičným oprávnením účastníka konania je možnosť písomného späťvzatia odvolania do času, kým sa o ňom nerozhodlo.

Mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno preskúmať právoplatné rozhodnutie oprávneného orgánu, je obnova konania. Návrh na obnovu konania je oprávnený podať účastník konania v zákonom stanovenej subjektívnej trojmesačnej lehote a zároveň v objektívnej trojročnej lehote. Právoplatné rozhodnutie možno preskúmať aj bez návrhu, t. j. z úradnej povinnosti oprávneného orgánu, pre ktorý tak platí len objektívna lehota.

Ďalším mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno preskúmať právoplatné rozhodnutie oprávneného orgánu, je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Na rozdiel od predchádzajúceho opravného inštitútu, tento opravný prostriedok smeruje k náprave nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zapríčinené porušením princípu zákonnosti.

K § 297

S výnimkou výkonu rozhodnutia v prípadoch, keď povinný subjekt dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu rozhodnutím, sa v celom rozsahu vylučuje subsidiárne použitie správneho poriadku.

K § 298 až 311

V trinástej hlave sa ustanovujú právne inštitúty hmotnoprávnej povahy späté s vykonávaním štátnej služby v služobnom pomere. Ustanovuje sa subsidiárna pôsobnosť všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka na právne vzťahy súvisiace so služobným pomerom. Uvádzajú sa skutočnosti, ktoré spôsobujú čiastočnú alebo úplnú neplatnosť právneho úkonu. Inštitút bezdôvodného obohatenia predpokladá v rámci služobného pomeru prípady, v ktorých sa vyžaduje vyrovnanie. V záujme právnej istoty subjektov majúcich práva alebo povinnosti 

28

vyplývajúce zo služobného pomeru je nevyhnutné, aby práva boli vykonané alebo uplatnené a povinnosti splnené v určitej dobe, a preto sa ustanovuje, že práva, ktoré neboli v určenej dobe vykonané, zanikajú a práva, ktoré neboli v určenej dobe uplatnené, sa premlčujú, ak v zákone nie je ustanovené inak. Na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa uplatňuje objektívna a subjektívna premlčacia lehota. Návrh zákona v § 303 zakotvuje právne prostriedky na zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru; tieto prostriedky možno použiť na zabezpečenie vzniknutého nároku a ich účelom je posilniť právnu pozíciu toho, koho nárok sa má uspokojiť.  Inštitút počítania času podľa § 308 sa navrhuje upraviť obdobne ako v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch (napr. Občiansky zákonník, Správny poriadok). Právna úprava v § 307,v § 309 a 310 predpokladá situácie, keď účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona, sú zastúpení opatrovníkom alebo na základe splnomocnenia alebo rozhodnutia súdu.

K § 312

Upravuje sa zákaz používať označenie „finančná správa“, zákaz používať služobnú rovnošatu príslušníka finančnej správy, ako aj odev s ňou zameniteľný, ako aj zákaz používať služobný preukaz a služobnú odkaz alebo ich napodobeniny.

K § 313 a 314

Navrhované ustanovenia taxatívne vymedzujú prípady, ktoré predpokladajú zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu a spôsob jej úhrady; príslušným orgánom na náhradu škody je ministerstvo. Túto zodpovednosť za škodu je nutné striktne odlišovať od zodpovednosti za škodu podľa štvrtej časti tohto zákona.

K § 315

Ustanovuje sa, že osobe predvedenej podľa § 42 alebo osobe zaistenej podľa § 41 ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, je poskytnutá adekvátna strava, pričom sa zohľadňujú rôzne faktory ako napríklad doba zaistenia, vek, zdravotný stav alebo náboženské vyznanie tejto osoby. Platí všeobecné pravidlo, že náklady na zabezpečenie stravy znáša predvedená osoba alebo zaistená osoba s výnimkou nepriaznivej finančnej situácie tejto osoby.

K § 316 až 320

V záujme zabezpečenia kontinuity právnych vzťahov sa explicitne ustanovuje, že doterajšie orgány finančnej správy sú orgánmi finančnej správy podľa tohto zákona.  Ustanovuje sa, že § 74 ods. 3 sa uplatní najskôr v roku 2020 a zároveň sa upravuje spôsob systemizácie miest v štátnej službe na obdobie od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019.

V súvislosti s vytvorením Úradu pre vybrané hospodárske subjekty podľa § 6 sa osobitne ustanovuje prechod právomocí a pôsobnosti z doterajšieho Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Zároveň sa upravuje prechod právomocí a pôsobnosti vybraných daňových subjektov podľa doterajších predpisov a schválených hospodárskych subjektov podľa osobitného predpisu na vybrané hospodárske subjekty.

V prechodnom ustanovení § 319 sa deklaruje zachovanie personálneho obsadenia funkcie prezidenta a viceprezidenta.

Vzhľadom na ustanovenie § 30 navrhovaného zákona, t. j. zavedenie novej kategórie – „príslušník finančnej správy“, zákon horizontálne nahrádza pojem colník touto novou kategóriou v celom právnom poriadku. Vzhľadom na rozdielnosti v postavení ozbrojeného a neozbrojeného príslušníka finančnej správy, predovšetkým z hľadiska ich oprávnení podľa 

29

tretej časti tohto zákona ako aj v otázke sociálneho zabezpečenia (poistenia) sa v ďalších novelizačných článkoch tohto návrhu zákona ustanovuje, v prípadoch ak je to v konkrétnom osobitnom zákone potrebné, nahradenie pojmu „colník“ pojmom „ozbrojený príslušník finančnej správy“

Zachováva sa oprávnenie služobného úradu spracúvať osobné údaje.

K § 321

Odchýlne od všeobecnej úpravy vzťahujúcej sa na podávanie majetkových priznaní príslušníkov finančnej správy sa ustanovuje, že prvé majetkové priznanie príslušníci finančnej správy podajú až k 31. 3. 2020.

Zároveň sa zakotvuje prechodné ustanovenie, ktoré umožní použitie súčasných služobných preukazov a služobných odznakov príslušníkmi finančnej správy a upraví vydávanie nových služobných preukazov a služobných odznakov. 

K § 322

Navrhuje sa, aby zmena služobného pomeru colníkov podľa doterajších predpisov na služobný pomer ozbrojených príslušníkov finančnej správy nastala priamo zo zákona, pričom miesto výkonu štátnej služby, orgán štátnej služby, ako aj druh štátnej služby zostávajú zachované. Po vzniku služobného pomeru nadriadený vydáva rozhodnutie, ktoré obsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 88 ods. 2 a zároveň sa v ňom určí funkcia s rovnakým resp. podobným popisom činností ako pôvodná funkcia colníka.

K § 323 a 324

Podrobne sa upravujú pravidlá prechodu na novú právnu úpravu z hľadiska ako hmotnoprávnych tak aj procesnoprávnych vzťahov.

K § 325 až 331

Navrhované prechodné ustanovenia týkajúce sa štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere podľa osobitného zákona upravujú spôsob vzniku ich služobného pomeru podľa tohto zákona. Platí všeobecné pravidlo, že služobný úrad vydá takémuto zamestnancovi rozhodnutie, s výnimkou zamestnanca, ktorý oznámi, že nemá záujem o vznik služobného pomeru. Takéto rozhodnutie obsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 88 ods. 2 a zároveň sa v ňom určí funkcia s rovnakým, resp. podobným popisom činností ako pôvodná funkcia štátneho zamestnanca. Aj tu platí, že miesto výkonu štátnej služby, orgán štátnej správy, ako aj druh štátnej služby zostávajú zachované.  

Moment vzniku služobného pomeru je viazaný na zákonom predpokladané podmienky:

1. zloženie služobnej prísahy na základe rozhodnutia podľa § 325 ods. 2 v zákonom určenej lehote, keď služobný pomer vznikne v deň účinnosti zákona a

2. zloženie služobnej prísahy na základe rozhodnutia podľa § 325 ods. 2 neskôr ako v zákonom určenej lehote alebo na základe rozhodnutia podľa § 325 ods. 3 až 7, keď služobný pomer vznikne dňom zloženia služobnej prísahy.

V navrhovaných prechodných ustanoveniach sú ďalej riešené otázky a podmienky skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dôsledku nezloženia služobnej prísahy alebo jej zloženia s výhradou, ustanovovania do funkcie so zbraňou, zachovania kvalifikačných predpokladov na výkon štátnej služby, započítavania odbornej praxe v rozhodných obdobiach, nariadenej služobnej pohotovosti, nároku na nevyčerpanú časť dovolenky a určenia čerpania dovolenky, 

30

služobného voľna, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, výberových konaní, ako aj otázky prešetrovania a vybavovania sťažností.

K § 332

Predmetné ustanovenie odkazuje na transpozičnú prílohu.

K § 333

Navrhujú sa zrušiť všetky všeobecne záväzné právne predpisy, ktorých obsah bude upravený týmto zákonom, resp. podzákonnými predpismi vydanými na jeho vykonanie.

K čl. II 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. III 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. IV

K bodu 1

Mení sa lehota na vykonanie skúšky na získanie osvedčenia o spôsobilosti na výkon daňového poradenstva.

K bodu 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodu 3

Upravuje sa zmena sídla Slovenskej komory daňových poradcov.

K čl. V 

K bodom 1 a 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. VI 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. VII

K bodom 1 a 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona. 

K bodu 3

Navrhovaná úprava odstraňuje nezrovnalosť zapríčinenú ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 333/2001 Z. z., podľa ktorého sa slová „colná správa“ nahrádzajú slovami „finančná správa“ v celom právnom poriadku, nakoľko v predmetnom ustanovení, t. j. v § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné výslovne zdôrazniť, že ide o pracovný pomer colníka k colnej správe, nie k finančnej správe.

31

K bodu 4

V nadväznosti na úpravu v čl. I návrhu zákona sa navrhuje upraviť osobitnú právnu skutočnosť, na ktorú bude naviazaný vznik sociálneho zabezpečenia ozbrojeného PFS. Na rozdiel od iných subjektov v rámci systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z., v prípade ozbrojených PFS je potrebné ako vznik sociálneho zabezpečenia na účely tohto zákona určiť (popri vzniku služobného pomeru ak ide o novoprijatého PFS, ktorý je odo dňa vzniku služobného pomeru ozbrojeným PFS) aj deň dobrovoľnej zmeny neozbrojeného PFS na ozbrojeného PFS formou ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného PFS. 

K bodu 5

Zrkadlovo vo vzťahu k úprave v bode 4 sa zakotvuje, čo sa rozumie skončením služobného pomeru ozbrojeného PFS, na ktorý zákon č. 328/2002 Z. z. viaže zánik sociálneho zabezpečenia policajta. S ohľadom na osobitosti čl. I návrhu zákona, skončením služobného pomeru sa rozumie aj zmena statusu ozbrojeného PFS na neozbrojeného PFS (preloženie alebo prevedenie PFS na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane). Táto zmena je podmienená súhlasom dotknutého PFS. 

Zároveň sa navrhuje, aby sa za zánik považovalo aj ustanovenie PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“ rozhodnutím.

K bodu 6

Na účely posudzovania nárokov vyplývajúcich zo zákona č. 328/2002 Z. z. sa zakotvuje kontinuita služobného pomeru osoby, ktorá bola v služobnom pomere podľa zákona č. 200/1998 Z. z. ako colník a ktorej ku dňu nadobudnutia účinnosti návrhu zákona (alebo neskôr, no v súvislosti s nadobudnutím účinnosti návrhu zákona) v bezprostrednej nadväznosti na služobný pomer colníka vznikol služobný pomer ozbrojeného PFS.

K čl. VIII

K bodu 1

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 3

Pre účely osobného rozsahu úrazového poistenia sa dopĺňa zamestnávateľ, ktorým je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

K bodu 4

Ustanovujú sa nové skutočnosti, ktoré zakladajú vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v prípade PFS, ktorého právny vzťah zakladajúci právo na príjem (služobný pomer PFS) už trvá, no k vzniku vyššie uvedených druhov poistenia nedošlo ku dňu vzniku služobného pomeru (ak 

32

bezprostredne po vzniku služobného pomeru bol PFS ustanovený do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojený PFS). V predmetnom prípade ku vzniku vyššie uvedených poistení dôjde až momentom dobrovoľnej zmeny statusu ozbrojeného PFS na neozbrojeného PFS spojeného s vystúpením zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. 

Zároveň sa za vznik vyššie uvedených druhov poistenia navrhuje označiť aj ustanovenie PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“.

Rovnako sa navrhuje konkretizovať moment zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v prípade PFS, ktorého právny vzťah zakladajúci právo na príjem (služobný pomer PFS) naďalej trvá, avšak dochádza k zmene systému jeho sociálneho zabezpečenia z dôvodu zmeny jeho statusu z neozbrojeného PFS na funkciu spojenú s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného PFS. Pôjde o situáciu, keď bude PFS (pôvodne neozbrojený PFS) s jeho súhlasom alebo na jeho vlastnú žiadosť prevedený alebo preložený na funkciu spojenú s pridelením služobnej zbrane. Rozhodnutím o takom ustanovení do funkcie sa stane PFS ozbrojeným PFS, pričom k tomuto momentu zanikne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a zároveň mu vznikne sociálne zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 5

Za účelom zabezpečenia plynulého prechodu zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55/2017 Z. z.  na služobný pomer neozbrojeného PFS z hľadiska jeho nárokov podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sa zakotvuje právna fikcia v podobe kontinuity právneho vzťahu (štátnozamestnanecký pomer – služobný pomer).

K čl. IX 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. X 

K bodom 1 a 3

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XI

K bodom 1 až 4

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodu 5

Zoznam colných letísk uvedený v prílohe č. 2 Colného zákona sa navrhuje doplniť o Letisko Jasna, Letisko Prievidza a Letisko Nitra. Vo všetkých troch prípadoch ide o medzinárodné 

33

verejné letiská určené na nepravidelnú leteckú dopravu, ktorých prevádzka bola povolená Dopravným úradom SR. Bolo navrhnuté zaradiť tieto letiská do zoznamu colných letísk pre záujem verejnosti o uskutočňovanie občasných odletov do tretích krajín alebo príletov z tretích krajín.  

K čl. XII 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XIII 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XIV 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XV 

Upravuje sa vymedzenie pojmu „vojak v zálohe“ v súvislosti s úpravou v čl. I návrhu zákona a upravuje sa vznik a zánik brannej povinnosti ozbrojeného PFS.

K čl. XVI

K bodom 1 až 3

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

 K čl. XVII

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XVIII  

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XIX

Navrhuje sa vymedziť dobu, ktorá sa nezapočítava do služobného pomeru.

K Čl. XX

K bodu 1

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodom 2 a 3

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 4

Upravuje sa skončenie resp. zánik štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorého služobným úrad je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

34

K Čl. XXI

Navrhuje sa, aby podstatná časť ustanovení návrhu zákona nadobudla účinnosť 1. júla 2019. Vybraným ustanoveniam sa z dôvodu potreby ich aplikácie pred 1. júlom 2019 určuje skoršia účinnosť, a to od 1. apríla 2019.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2018.

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

 
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 5/2004, dátum vydania: 13.01.2004

29

4

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Predmetnú právnu úpravu si vyžiadala potreba modernizácie poskytovania služieb zamestnanosti v dôsledku systémových zmien na trhu práce i ako súčasť pripravovaných zmien systémového charakteru v iných oblastiach, najmä v oblasti sociálneho poistenia, sociálnej pomoci, v reforme verejnej správy a v ďalších oblastiach. Predkladaný návrh upravuje vecný rámec poskytovania služieb zamestnanosti, pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti a právne vzťahy účastníkov zúčastnených na poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti.

K § 2

Účelom ustanovenia je definovať okruh účastníkov právnych vzťahov, ktoré vzniknú podľa tohto zákona. Definícia okruhu účastníkov právnych vzťahov nadväzuje na zmeny v pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti. Preto ako účastníkov právnych vzťahov návrh definuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a nimi zriadené pracoviská, na ktoré prechádzajú kompetencie Národného úradu práce. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhujú noví účastníci právnych vzťahov, a to najmä samosprávne kraje, mimovládne organizácie a partnerstvá vytvorené z navrhnutých účastníkov právnych vzťahov na riešenie problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Medzi účastníkov právnych vzťahov sú zaradené aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré budú vykonávať činnosť na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona.

Návrh zahŕňa medzi účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich podľa predkladaného zákona i občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004.

K § 3

Návrh presnejšie vymedzuje definíciu zamestnávateľa, zohľadňujúc vstup zahraničných investorov na Slovensko a definuje podmienky, za ktorých sa organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby bude považovať za zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa okruh subjektov, ktoré sa považujú za zamestnávateľa o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, alebo ktorá poskytuje odborné poradenstvo, resp. ďalšie služby zamestnanosti

K § 4

Vo väzbe na zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, sa pri definícii zamestnanca vypúšťa väzba na inštitút dohody o pracovnej činnosti. Postavenie zamestnanca je definované pracovným pomerom alebo pracovným vzťahom obdobným pracovnému pomeru.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že časť pracovných pozícii nie je obsadzovaná z voľnej ponuky trhu práce, navrhuje sa vypustiť z okruhu zamestnancov osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť na pracovných pozíciách, ktoré nie sú obsadzované v rámci otvoreného trhu práce (napríklad duchovní).

K § 5

V navrhnutom ustanovení sú definované fyzické osoby, ktoré sú považované za osoby samostatne zárobkovo činné na účely návrhu tohto zákona. Doterajšia definícia, upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa rozširuje o fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu, vykonávajú dočasné zamestnávanie a podporované zamestnávanie.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa na účely tohto zákona zadefinoval pojem „zamestnanie“.

Doteraz používaný pojem „evidovaný nezamestnaný“ sa nahrádza pojmom „uchádzač o zamestnanie“. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sa občan uchádza o zamestnanie.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa pojem uchádzač o zamestnanie navrhuje upraviť nadväzne na zmenu právnej úpravy platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení (dobrovoľní platitelia). Zároveň sa navrhuje umožniť uchádzačom o zamestnanie počas ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť v obmedzenom rozsahu a pri limitovanom príjme za vykonávanú zárobkovú činnosť.

K § 7

Navrhnutým ustanovením sa mení názov a zmysel doterajšej, v praxi málo využívanej evidencie zamestnaných občanov a občanov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, hľadajúcich zamestnanie, ktorú viedli okresné úrady práce, na evidenciu záujemcov o zamestnanie. Zámerom je zlepšiť podmienky pre poskytovanie služieb zamestnávateľom, ktorí hľadajú zamestnancov a pre zamestnané osoby hľadajúce iné zamestnanie.

K § 8

Nadväzne na Nariadenie komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť sa v § 8 definuje znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ide o definovanie občanov, ktorí vzhľadom na vek, dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nedostatok praxe, zdravotný stav, stratu schopnosti vykonávať svoje doterajšie zamestnanie, rodinné dôvody alebo postavenie v spoločnosti ťažšie nachádzajú pracovné uplatnenie na trhu práce, a preto potrebujú zvýšenú starostlivosť.

Zároveň sa navrhuje definovať prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré sa vzťahuje na osoby, ktoré skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia, najmä na účely poskytovania pomoci a podpory tejto znevýhodnenej skupine uchádzačov o zamestnanie pri ich uplatnení na trhu práce.

K § 9

Návrh novo definuje občana so zdravotným postihnutím na účely podpory zamestnania takéhoto občana.

Definícia občana so zdravotným postihnutím vychádza z nariadenia komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a je v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení. Za osobu so zdravotným postihnutím sa na účely návrhu tohto zákona navrhuje okrem invalidných občanov považovať aj občana s vážnou telesnou, duševnou poruchou, poruchou správania z dôvodu poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na veľké ťažkosti takto postihnutých občanov nájsť uplatnenie na otvorenom trhu práce. Návrh určuje aj spôsob a doklady na preukazovanie postavenia občana so zdravotným postihnutím.

K § 10

Partnerstvá sú novo zaradeným subjektom medzi účastníkov právnych vzťahov pri realizácii služieb zamestnanosti. Ich funkciou bude koordinovaný partnerský prístup k riešeniu problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu, vrátane združovania finančných prostriedkov na financovanie projektov a programov rozvoja zamestnanosti.

K § 11

Navrhované ustanovenie definuje vecný rozsah služieb zamestnanosti poskytovaných podľa tohto zákona po zrušení Národného úradu práce. Zároveň určuje inštitúcie na výkon štátnej správy v tejto oblasti. Navrhnuté nové orgány štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti nadväzujú na pripravovanú a postupne realizovanú reformu inštitúcií sociálneho systému a trhu práce a majú za cieľ zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bola štátna správa vykonávaná a organizovaná flexibilne, diferencovane podľa potrieb obyvateľov a regiónov, v ktorých žijú, a tak, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých občanov a aby bol výkon štátnej správy zabezpečovaný na potrebnej kvalitatívnej úrovni. Okrem orgánov štátnej správy sa navrhuje rozšíriť poskytovanie služieb zamestnanosti fyzickými osobami a právnickými osobami na základe dohody s príslušným úradom a navrhuje sa zaviesť nové formy poskytovania služieb zamestnanosti právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúrami dočasného zamestnávania a agentúrami podporovaného zamestnávania.

K § 12

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ústredia. Ústredie je rozpočtovou organizáciou štátu so sídlom v Bratislave, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva. Navrhuje sa, aby ústredie zabezpečovalo výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti pre územné obvody všetkých úradov v navrhnutom rozsahu. Navrhovaná právna úprava nepočíta s existenciou úradov na krajskej úrovni.

Návrh vymedzuje hlavné činnosti ústredia po zrušení Národného úradu práce v súlade so stratégiou podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 319/2003. Cieľom navrhnutej úpravy je predovšetkým modernizácia, zefektívnenie a spružnenie systému poskytovania služieb zamestnanosti.

Navrhnuté vymedzenie pôsobnosti ústredia okrem činnosti súvisiacich s riadiacou, kontrolnou a metodickou funkciou voči úradom a celého komplexu úloh pri poskytovaní služieb zamestnanosti reaguje aj na zmeny vyplývajúce z prebiehajúceho prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to najmä v oblasti vypracúvania a realizovania celoštátnych projektov na zlepšovanie situácie na trhu práce financovaných z Európskeho sociálneho fondu, vykonávania agendy súvisiacej s možnosťami zamestnávania občanov Slovenskej republiky v členských krajinách Európskej únie, nahlasovania voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie a zabezpečovaním kontaktu s Európskym úradom pre koordináciu.

Z dôvodu prechodu niektorých kompetencií z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení navrhuje sa do pôsobnosti ústredia súčinnosť so Sociálnou poisťovňou pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti a požadovanie informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne.

Navrhuje sa, aby ústredie vykonávalo v druhom stupni štátnu správu v oblasti služieb zamestnanosti vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad. Tiež sa navrhuje, aby ústredie plnilo aj ďalšie úlohy, ktorými sú napr. činnosti spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou, so zriaďovacou pôsobnosťou a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súvislosti s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88 o organizácii služieb pre sprostredkovanie zamestnania sa napríklad pre ústredie navrhuje ustanoviť kompetencia organizovať a zabezpečovať odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov orgánov štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti.

K § 13

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy pre služby zamestnanosti na prvom stupni. Úrad je rozpočtovou organizáciou štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. Predpokladá sa, že sieť úradov nebude identická s dnešnými sídlami okresných úradov, ale budú zriadené pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Pre úrad sa navrhujú kompetencie priamo zabezpečovať výkon celého komplexu činností služieb zamestnanosti, ako napr. získavanie a vyhodnocovanie informácií o stave a vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode, úloh súvisiacich s priamym kontaktom s klientom, ako sú evidencia uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, evidencia voľných pracovných miest, evidencia zamestnávateľov, sprostredkúvanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, poskytovanie informačných a poradenských služieb, odborných poradenských služieb a ďalších. Navrhnutou úpravou sa sleduje zvýšenie kvality a rozsahu služieb zamestnanosti vo vzťahu ku klientom, zvýšenie a zefektívnenie súčinnosti so zástupcami štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, podnikateľskými subjektmi, vrátane bánk a charitatívnych organizácií za účelom vytvárania partnerstiev s cieľom zvýšenia zamestnanosti vo svojom územnom obvode. V rámci zabezpečovania úloh vo vzťahu k ústrediu sa navrhuje zaviesť aj agendu, ktorá súvisí so sprostredkovaním zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a pre občanov členských štátov Európskej únie v Slovenskej republike. Návrh vytvára možnosť pre úrad zriaďovať agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania. Novo sa navrhuje zaviesť spolupráca s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti, výmene informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti z dôvodu prechodu týchto kompetencií na Sociálnu poisťovňu v zmysle návrhu zákona o sociálnom poistení. V pôsobnosti úradu sa navrhuje osobitne vymedziť úlohy, ktoré súvisia s integráciou občanov so zdravotným postihnutím s cieľom pomáhať tejto skupine občanov uplatniť sa na trhu práce a tiež vytvárať podmienky na zvýšenie šancí na dosiahnutie tohto cieľa.

K § 14

Návrh vychádza z čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky a z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, podľa ktorého má štátna politika zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu pracovať, chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, aby vykonávaná práca bola čo možno najproduktívnejšia, zabezpečovať slobodnú voľbu zamestnania a možnosť získať kvalifikáciu pre zamestnanie, na ktoré sa občan čo najlepšie hodí. Návrh vychádza aj z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou a z odporúčania č. 176 k tomuto Dohovoru. Ustanovenie je tiež v súlade s Európskou sociálnou chartou, ktorá sa zaoberá taktiež právom jednotlivca na prácu.

Navrhovaným znením sa určuje nediskriminačný prístup k zamestnaniu. Je v súlade s článkom 1 Základných zásad Zákonníka práce s uplatnením slobodnej voľby zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie priamej a nepriamej.

Návrh je vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok, smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva a smernice Rady 2000/78/EHS z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

K § 15

Návrh ustanovenia definuje vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania pre uchádzača o zamestnanie, resp. pre záujemcu o zamestnanie z hľadiska jeho zdravotného stavu, prihliadania na kvalifikáciu a odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce, dĺžky týždenného pracovného času na sprostredkovanom mieste.

Pri vymedzení vhodného zamestnania návrh vychádzal najmä z článku 21 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou.

K § 16

Navrhovanou úpravou sa úradu umožní zriadiť osemčlenný výbor pre otázky zamestnanosti, zložený zo štyroch zástupcov samosprávneho kraja, v ktorom je sídlo úradu a zo štyroch zástupcov úradu. Návrhom tohto ustanovenia sa sleduje cieľ pomocou navrhovaného výboru riešiť zásadné otázky zamestnanosti, schvaľovať použitie aktívnych opatrení na trhu práce v obvode príslušného úradu a schvaľovať projekty a programy na podporu zamestnávania a vzdelávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v rozsahu určenom týmto zákonom.

K § 17

V uvedenom ustanovení sa definujú podmienky členstva v novo zriadenom výbore pre otázky zamestnanosti.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa určuje pôsobnosť novo navrhovaného výboru pre otázky zamestnanosti zriadeného úradom.

K § 19

Účelom navrhnutého ustanovenia je zabezpečiť zvýšenie objektívnosti pri sprostredkovaní vhodného zamestnania, účasti v programoch aktívnych opatrení trhu práce a aktivizačnej činnosti a opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v prípade, ak posudzovanému bol poskytnutý príspevok na túto činnosť vzhľadom na zdravotný stav uchádzačov o zamestnanie lekárskou posudkovou činnosťou na účely služieb zamestnanosti. Teda účelom návrhu je objektívne zistiť, či zdravotný stav uchádzača o zamestnanie je taký, aby mohol vykonávať pracovné činnosti v ponúkanom zamestnaní, prípadne sa zúčastniť a ukončiť aktívne opatrenia na trhu práce a aktivizačnú činnosť bez nepriaznivého vplyvu na zdravotný stav uchádzača o zamestnanie.

Podnetom na začatie lekárskej posudkovej činnosti na úrade je odmietnutie prijať vhodné zamestnanie, odmietnutie zúčastniť sa aktívnych opatrení na trhu práce a aktivizačnej činnosti zo zdravotných dôvodov alebo skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov pred uplynutím dvoch alebo troch rokov od začatia jej prevádzkovania alebo vykonávania.

Navrhuje sa, aby lekársku posudkovú činnosť zabezpečovalo ústredie a úrady.

V tomto ustanovení sa navrhujú aj požiadavky na kvalifikáciu posudkového lekára.

Ustanovením sa navrhuje upraviť náležitosti posudku vypracovaného posudkovým lekárom, pričom oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje zakotviť povinnosť posudkového lekára odovzdať kópiu posudku posudzovanému uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá deklaruje, že skončila prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov.

Návrh predpokladá, že posudok posudkového lekára úradu bude podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak uchádzač o zamestnanie neodôvodnene uvádza svoj zdravotný stav ako nevhodný na vykonávanie pracovných činností na ponúkanom pracovnom mieste, na účasť a ukončenie aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivizačnej činnosti ponúkanej úradom zo zdravotných dôvodov. Posudok posudkového lekára úradu má slúžiť na ďalšie konanie aj v prípade posudzovania opodstatnenosti zdravotných dôvodov na ukončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok podľa § 49 alebo § 57.

Návrh určuje, aké informácie je povinný zaznamenať posudkový lekár v posudku, ktorý slúži na rozhodovanie odborného konzília posudkových lekárov.

S cieľom zabezpečiť občanovi právo požiadať o preverenie posudku vydaného posudkovým lekárom úradu, návrh zákona umožňuje požiadať o preskúmanie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov.

K § 20

Návrh ustanovenia tohto paragrafu vytvára právny predpoklad na uplatnenie práva občana na ďalšie konanie v prípade, ak nebude považovať posudok posudkového lekára úradu vydaný podľa § 19 za objektívny.

Kompetencia vymenovať členov odborného konzília posudkových lekárov pre jednotlivé prípady sa navrhuje určiť posudkovému lekárovi ústredia. Navrhuje sa, aby odborné konzílium posudkových lekárov bolo povinné vydať svoj posudok do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Navrhuje sa, aby posudok odborného konzília posudkových lekárov ústredia o posúdení posudku vydaného posudkovým lekárom úradu bol podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo na rozhodovanie o odpustení povinnosti vrátiť príspevok poskytnutý na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, čo znamená zachovanie súčasného právneho stavu.

K § 21 až 24

Tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zabezpečujú ochranu trhu práce Slovenskej republiky tak, aby cudzinci mohli byť zamestnávaní len na pracovných miestach, ktoré nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Ustanovenia zároveň upravujú základné náležitosti žiadosti zamestnávateľa a jednoznačne určujú, že rozhodnutie sa vydáva na dobu určitú, a to z dôvodu ochrany trhu práce.

Návrh upravuje podmienky vydania povolenia na zamestnanie cudzinca a upravuje náležitosti povolenia v záujme zabezpečenia právnej istoty cudzinca a za účelom kontroly na úseku zamestnávania cudzincov zo strany úradu. Návrh ustanovuje maximálne obdobie platnosti povolenia na zamestnanie.

Návrh v § 22 ods. 5 zjednodušuje vstup na trh práce tým skupinám cudzincov, ktorí nemôžu ohroziť domáci trh práce.

V súčasnosti platná právne úprava v zásade vyhovuje, ale v nadväznosti na zákon o pobyte cudzincov a zákon o azyle je potrebné rozšíriť skupinu cudzincov aj o cudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt a poskytnuté dočasné útočisko.

Povolenie na zamestnanie sa navrhuje podľa § 22 odsek 6 vyžadovať aj pri zamestnávaní cudzincov v prihraničnom okrese Slovenskej republiky, ktorí sa najmenej raz za týždeň vracajú do štátu, kde majú trvalý pobyt.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje rozšíriť okruh cudzincov, od ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie v prípade krátkodobých študijných a pracovných pobytov na území Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zachovať neudelenie povolenia na zamestnanie cudzincovi, ktorý požiadal o udelenie azylu a cudzincovi, ktorý nespĺňa niektorú zo zákonom stanovených podmienok. Uplatňovanie benevolentnejšieho prístupu by mohlo viesť k účelovému obchádzaniu povolenia na zamestnanie a zneužívaniu inštitútu azylu.

Návrh vymedzuje prípady, kedy môže úrad povolenie na zamestnanie predĺžiť a odňať.

S cieľom harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie v návrhu sa uvádza, že občan členského štátu Európskej únie sa nepovažuje za cudzinca a súčasne umožňuje prijať recipročné opatrenia v prípadoch, keď členský štát Európskej únie úplne alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie čl. 1 a 6 nariadenia (EHS) 1612/68 o slobodnom pohybe pracovníkov Spoločenstva. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii obsahuje detailnú úpravu prechodného obdobia na slobodný pohyb pracovníkov, kedy je možné postupovať odlišne od možnosti slobodného prístupu na trh práce členských krajín.

Právny rámec pre možnosť Slovenskej republiky upraviť prechodné obdobie je ustanovený v Zmluve o pristúpení a závisí od

a)rozsahu, v akom prechodné obdobie voči Slovenskej republike uplatní príslušný členský štát,

b)rozsahu, v akom to ovplyvní slovenský trh práce.

Prechodné obdobie je možné uplatniť len na nutné obdobie a v minimálnom rozsahu. Základnou podmienkou je rýchlosť zavedenia a zrušenia prechodného obdobia ako reakcia na zavedenie alebo zrušenie prechodného obdobia zo strany členského štátu.

Nariadenie vlády je flexibilným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné uplatniť prechodné obdobie pre slobodný pohyb pracovníkov ako prostriedku k regulácii prístupu na slovenský trh práce.

K § 25

Nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa upúšťa od aplikácie Sadzobníka maximálnych úhrad. Navrhuje sa umožniť do úhrady za sprostredkovanie zamestnania zahrnúť okrem oprávnených nákladov aj primeraný zisk.

Oprávnený náklady a primeraný zisk návrh zákona na tento účel definuje.

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje, aby sa od uchádzača o zamestnanie úhrada nevyberala.

S cieľom ochrany občana sa navrhuje aj v novej právnej úprave ponechať zákaz zrážok zo mzdy alebo inej odmeny zamestnanca v prospech subjektu, ktorý sprostredkúva zamestnanie za úhradu alebo ktorý zamestnáva občana.

Zámerom úpravy je zabezpečiť, aby podmienky sprostredkovania zamestnania za úhradu boli medzi občanom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, dojednané písomne, pričom náležitosti dohody sa návrh zákona definuje rámcovo.

K § 26 až 28

Navrhnuté ustanovenia určujú podmienky vydávania povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, pozastavenia činnosti a zrušenia povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona č. .../2003 Z. z. o organizácii štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ústredie orgánom štátnej správy, je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch povinné vyberať za úkony poplatky podľa Sadzobníka ustanoveného týmto zákonom. Preto sa navrhovaným ustanovením zakladá povinnosť uhradiť správny poplatok za vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Ustanovením § 26 ods. 3 sa navrhujú určiť náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. S cieľom ochrany občanov sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou navrhuje určiť žiadateľovi o povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu povinnosť definovať spolupracujúce subjekty v zahraničí a predpokladanú výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Návrhom sa vypĺňa doterajšie legislatívne vákuum, v ktorom neboli riešené spôsoby zrušenia povolenia alebo pozastavenia činnosti sprostredkovania za úhradu. Navrhujú sa definovať subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa navrhuje v porovnaní so súčasným právnym stavom podmieniť aj vypracovaním projektu, vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov a preukázaním priestorového, materiálneho a personálneho zabezpečenia vykonávania sprostredkovania zamestnania za úhradu.

Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, sa navrhuje uložiť povinnosť v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania za úhradu voči ústrediu, vrátane predkladania ročnej správy o činnosti a vytvárania podmienok na výkon kontroly a voči klientom povinnosť ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K § 29 až 31

Návrh vytvára podmienky pre vznik nového subjektu, ktorý bude poskytovať služby na trhu práce na základe povolenia, ktoré vydá ústredie.

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť podmienky pre zvýšenie flexibility pri zabezpečovaní potreby zvýšeného počtu zamestnancov zamestnávateľa na prechodný čas, najmä pri nárazových zákazkách a tiež podmienky pre činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Vymedzením povinnosti agentúry dočasného zamestnávania vo vzťahu k svojim zamestnancom sa zabezpečujú práva dočasných zamestnancov.

Navrhuje sa ustanoviť aj podmienky na pozastavenie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na zrušenie povolenia na činnosť na návrh orgánu, ktorý porušenie príslušných právnych predpisov v oblasti daní, služieb zamestnanosti, pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zistil.

K § 32

Navrhovanou úpravou je definovaný súhrn činností zameraných na sprostredkovanie zamestnania. Návrhom sa sleduje zvýšenie efektívnosti sprostredkovania zamestnania vykonávaného ústredím, úradmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vykonávajú na základe povolenia sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania. Sprostredkovanie zamestnania vykonávané štátnymi orgánmi sa rozširuje z územia Slovenskej republiky aj na územie členských štátov Európskej únie a z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky a navrhuje sa, aby sa vykonávalo bezplatne, čo je aj súčasný právny stav. V návrhu sa ustanovuje, že na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. V záujme zvýšenia motivácie uchádzača o zamestnanie hľadať si zamestnanie aj u zamestnávateľa, ktorého sídlo je mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt, sa navrhuje zaviesť poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov v súvislosti s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, za účelom získania zamestnania. Návrh umožňuje poskytnúť aj preddavok na náhradu časti cestovného na tento účel. Výška náhrady cestovných výdavkov je navrhnutý vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 33

Navrhované znenie rámcovo určuje obsah evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. rozsah údajov, ktoré sú potrebné na to, aby bolo možné sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie.

Oproti terajšiemu právnemu stavu sa umožňuje poskytovanie týchto údajov tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania pri dodržiavaní zákona o ochrane osobných údajov a iba so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

Podrobnosti o obsahu evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj postup úradu pri vedení evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh ustanovuje i prípady, v ktorých nie je potrebné povolenie od Úradu na ochranu osobných údajov.

K § 34

Spôsob a podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa navrhuje zachovať podľa súčasného právneho stavu.

Návrh novo vymedzuje prípady, kedy sa uchádzač o zamestnanie zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom skončenia zamestnania, ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní od vzniku týchto prípadov. Týmto návrhom sa umožní zachovať kontinuitu poistných dôb pri zmene životných a profesijných situácií.

V súvislosti s navrhnutými úpravami systému v oblasti poskytovania dávok v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení, pri ktorých subjektom, ktorý rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní dávky v nezamestnanosti, nie je úrad, ale príslušné orgány Sociálnej poisťovne, sa navrhuje, aby úrad rozhodoval o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie v správnom konaní. Rozhodnutie bude dokladom pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne o nároku občana na dávku v nezamestnanosti.

Navrhuje sa upraviť povinnosť uchádzača o zamestnanie aktívne a preukázateľne si hľadať zamestnanie.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti uchádzača o zamestnanie súvisiace s jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to najmä o jeho povinnosť byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje uplatňovať diferencovanú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom preukazovania, že si hľadajú zamestnanie, v závislosti od dĺžky ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od ich účastí v aktívnych opatreniach na trhu práce a aktivačnej činnosti. Zámerom je čo najskôr začleniť na trh práce uchádzačov o zamestnanie predovšetkým na otvorený trh práce, najmä dlhodobo nezamestnané osoby.

Povinnosti uchádzačov o zamestnanie v súvislosti so zmenou ich trvalého pobytu a okruh občanov, ktorých nie je možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ponechať v rozsahu podľa v súčasnosti platného právneho stavu.

K § 35

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje rozšíriť definovanie pojmu „sústavná príprava na povolanie“, ktorá je obsiahnutá aj v návrhu zákona o sociálnom poistení, s cieľom dosiahnutia jej zhody, resp. jej maximálneho priblíženia k definícii, ktorú obsahuje návrh zákona o sociálnom poistení.

Zámerom je jednoznačne a presne určiť, čo sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie na účely poskytovania služieb zamestnanosti. Explicitne sa navrhuje, aby sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažovalo štúdium organizované externou formou podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 36

Na základe poznatkov praxe sa navrhuje upraviť okruh dôvodov, pre ktoré úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oproti súčasnej právnej úprave sa tieto dôvody rozširujú o vznik nároku na materské. Navrhuje sa vypustiť dôvody vyradenia uchádzača o zamestnanie, ktorými je v súčasnej právnej úprave začatie vykonávania činnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva, nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uznaní za invalidného občan, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo dňom, ktorý je uvedený v posudku príslušného orgánu ako deň vzniku invalidity občana, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, a to z dôvodu, že všetci invalidní občania posúdení Sociálnou poisťovňou podľa zákona o sociálnom poistení sú občanmi so zdravotným postihnutím na účely tohoto zákona a dôvod vyradenia, ktorým bolo začatie vykonávania osobnej asistencie v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne. Príčinou vypustenia týchto dôvodov je zabezpečenie súladu tohto návrhu zákona s návrhom zákona o sociálnom poistení v súvislosti s úpravou poistenia v nezamestnanosti v uvedenom zákone.

Z dôvodu podporovať a uprednostňovať aktivizáciu uchádzačov o zamestnanie a ich skutočný záujem o hľadanie si zamestnania pred pasívnou formou zotrvávania v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozširujú sa oproti súčasnému právnemu stavu dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to o dôvod, ak uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov nedodrží disponibilitu a ak mu bolo vydané v cudzine povolenie na zamestnanie, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti. Zároveň sa navrhuje na účely vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie skrátiť lehotu odchodu do cudziny z 30 dní na 15 dní v súvislosti s návrhom na zavedenie systému disponibility uchádzača o zamestnanie.

Návrh tohto ustanovenia definuje vážne dôvody, pre ktoré možno uznať nedodržanie disponibility uchádzača o zamestnanie a navrhuje rozšíriť definíciu nespolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom o odmietnutie účasti uchádzača o zamestnanie na aktivačnej činnosti a o neskončenie účasti na aktivačnej činnosti.

Postup pri zaraďovaní, vedení a vyraďovaní z evidencie uchádzačov o zamestnanie, určovanie periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom spolupráce a preukazovania hľadania si zamestnania sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 37 až 39

V navrhnutých ustanoveniach je upravený obsah evidencie záujemcov o zamestnanie, podmienky zaradenia do tejto evidencie a podmienky vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie. Ide o návrh rozširujúci povinnosti úradov voči tejto skupine osôb bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu. Zároveň ide o návrh, ktorý sleduje pomoc osobám, ktoré sú ešte zamestnané, ale chcú zmeniť zamestnanie, ale aj o určitý druh služby poskytovanej úradmi zamestnávateľom, ktorí chcú získať svojich budúcich zamestnancov aj z radov záujemcov o zamestnanie. Návrh týchto ustanovení je nad rámec platného právneho stavu.

K § 40

Navrhuje sa naďalej zachovať evidenciu voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania. Evidencia tvorí základný predpoklad pre informovanie uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie o možnosti výberu vhodného zamestnania. Navrhnuté ustanovenie zákona definuje voľné pracovné miesto na účely sprostredkovania zamestnania. Obsah tejto evidencie a ďalšie podrobnosti sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 41

Novo sa navrhuje, aby úrad viedol evidenciu zamestnávateľov na účely vyhľadávania voľných pracovných miest. Tento spôsob komunikácie so zamestnávateľom pri získavaní voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania sa navrhuje namiesto doterajšej povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta okresnému úradu na účely sprostredkovania zamestnania.

Navrhovanou úpravou sa sleduje aj skvalitnenie, zefektívnenie a spružnenie služieb zamestnanosti, najmä rozšírením ponuky voľných pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Podrobnosti o vedení evidencie zamestnávateľov sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 42

V tomto ustanovení sa navrhuje upraviť obsah informačných a poradenských služieb na účely sprostredkovania zamestnania, poradenstva pre voľbu povolania, poradenstva pre výber zamestnania a jeho zmenu, ako aj na účely poradenstva pre výber zamestnanca. Tieto informačné a poradenské služby sa navrhuje poskytovať úradom bezplatne, čo je súčasný právny stav.

Vzhľadom na zámer návrhu tohto zákona aktivizovať aj služby zamestnanosti pri práci s klientom, navrhuje sa zrušiť úradom poskytovanie v rámci evidenčných služieb dohodnutie termínu a spôsobu ďalšieho kontaktu s uchádzačom o zamestnanie v súvislosti so sprostredkovaním vhodného zamestnania, v rámci informačných služieb poskytovanie informácií o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, informácií o voľných pracovných miestach formou samoobslužných kioskov, výveskov, internetu, informácií o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a na dávku v hmotnej núdzi, informácií o aktívnych opatreniach na trhu práce a o možnostiach aktivačnej činnosti, informácií o prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu, informácií o možnostiach zamestnania v zahraničí, informácií o sieti služieb starostlivosti o deti a osoby odkázané na starostlivosť zamestnaných osôb, informácie o rozsahu poskytovaných služieb pre zamestnávateľov, v rámci sprostredkovateľských a poradenských služieb vstupný poradenský rozhovor každému uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie, testovanie osobných zručností uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie na výkon pracovných činností, ponúkanie vhodných pracovných miest z celoštátnej databázy voľných pracovných miest uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie, poskytovanie uchádzačom o zamestnanie poradenstva o účasti v aktivačnej činnosti, vyhľadávanie a ponúkanie vhodných pracovných miest, ponúkanie vhodných zamestnancov pre zamestnávateľov a poskytovanie poradenstva zamestnávateľom pri výbere svojich zamestnancov.

K § 43

Vzhľadom na podmienky a situáciu na trhu práce, prax ukázala, že s uchádzačom o zamestnanie je potrebné pri riešení jeho problémov spojených s jeho pracovným uplatnením pracovať individuálne, vytvárať súlad medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, ovplyvňovať jeho rozhodovanie a správanie, jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Navrhnutým ustanovením je určený rozsah odborných poradenských služieb na účely tohto zákona, vrátane vypracovania individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie, v ktorom sa posúdia osobnostné predpoklady, schopnosti a odborné zručnosti uchádzača o zamestnanie a určí sa druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia. Na absolvovanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne, sa navrhuje poskytovať uchádzačom o zamestnanie, ak o to písomne požiadajú, príspevok na úhradu časti cestovných nákladov.

Navrhuje sa vytvoriť právne podmienky na to, aby úrad mohol zabezpečovať odborné poradenské služby sám alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má na vykonávanie takejto činnosti oprávnenie, a to na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je navrhnutý v tomto návrhu zákona. Pri výbere dodávateľa odborných poradenských služieb sa navrhuje postupovať podľa zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V záujme vytvorenia lepších právnych podmienok pre využívanie odborných poradenských služieb sa navrhuje, aby úrad zaručoval tieto odborné poradenské služby: individuálne poradenské služby a pomoc pri vypracovaní a realizácii individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie skupinového a špeciálneho poradenstva pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie poradenstva pre voľbu povolania žiakom základných a stredných škôl, poskytovanie poradenstva znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie pri výbere zamestnania.

Podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 44

Vývoj na trhu práce si vyžaduje zmenu prístupu ku vzdelávaniu a príprave pre trh práce za účelom zvýšenia adaptability uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Do popredia sa dostáva otázka nového vymedzenia vzdelávania a prípravy pre trh práce, pričom na účely tohto zákona sa za vzdelávanie a prípravu pre trh práce nepovažuje zvýšenie stupňa vzdelania, ani teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa Zákonníka práce.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje vzdelávanie a príprava pre trh práce a ďalšie formy školenia a kurzov pre vybrané skupiny uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Úprava umožňuje zabezpečenie vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom úradu pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie a prostredníctvom zamestnávateľa pre zamestnancov, ako aj uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie zabezpečiť si vzdelávanie z vlastnej iniciatívy.

K § 45

Oproti súčasnej právnej úprave sa týmto návrhom definuje okruh inštitúcií, ktoré sa budú môcť spolupracovať na tvorbe národných programov vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K § 46

Navrhnutým ustanovením sa sleduje pomoc uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie zo strany úradu pri vzdelávaní a príprave pre trh práce, a to aj formou úhrady vynaložených nákladov.

Návrh ustanovuje možnosť uhradiť náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce až do výšky skutočných nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie, pričom ich súčasťou môžu byť aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné uchádzača o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody medzi dodávateľom vzdelávania a prípravy pre trh práce a úradom, ako aj obsah dohody medzi uchádzačom o zamestnanie a úradom je upravený návrhom zákona.

Návrh upravuje možnosť uhradiť aj časť nákladov na vzdelávanie pre trh práce záujemcu o zamestnanie.

Navrhnutou úpravou sa rozširuje skupina uchádzačov o zamestnanie, ktorá sa z objektívnych príčin doteraz nemohla zúčastňovať vzdelávania a prípravy pre trh práce z dôvodu starostlivosti o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu časti preukázaných výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa poskytovanú v predškolskom zariadení alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na túto činnosť.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 47

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje možnosť poskytovania príspevku zamestnávateľovi, ktorý vykonáva vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov za presne ustanovených podmienok.

Príspevok úrad poskytne iba v prípade, ak všeobecné vzdelávanie a príprava zamestnanca sú široko využiteľné u viacerých zamestnávateľov, prispejú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca, alebo ak špecifické vzdelávanie a príprava zamestnanca sú využiteľné u súčasného zamestnávateľa a iba čiastočne u iných zamestnávateľov, alebo ak je toto vzdelávanie a príprava súčasťou opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedzujú hromadné prepúšťanie. Ustanovením týchto podmienok sa sleduje cieľ cez aktívne opatrenia na trhu práce efektívne využívať finančné prostriedky na zlepšenie pozície zamestnanca nielen u súčasného, ale aj iných zamestnávateľov.

Navrhnuté ustanovenie definuje oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu zamestnancov, výšku a podmienky poskytnutia príspevku zamestnávateľovi. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi na úhradu celkových oprávnených nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ktorý bude po jeho skončení zamestnávať zamestnanca najmenej po dobu jedného roka, ak o tento príspevok písomne požiada úrad. Poskytnutie príspevku sa navrhuje vo výške najviac 90 % oprávnených nákladov.

Kritériá pre určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali závislosť od typu vzdelávania, príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, k veľkosti zamestnávateľa a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

V prípade, že zamestnávateľ požiada úrad o príspevok, musí využiť služby vzdelávacieho zariadenia vybraného úradom formou verejného obstarávania. Sleduje sa tým efektívne poskytnutie a využitie príspevku a zabezpečenie primeranej kvality procesu vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 68 z 12. januára 2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

K § 48

V záujme zabezpečenia štandardnej úrovne vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje, aby vzdelávanie a prípravu pre trhu práce vykonávali iba vzdelávacie zariadenia, vybraté formou výberového konania podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktoré majú na túto činnosť povolenie a overenie spôsobilosti vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie na príslušný program vzdelávania a prípravy.

Ak bude zamestnávateľ vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov financovať z vlastných zdrojov, môže využiť aj iné vzdelávacie zariadenia.

K § 49

Cieľom úpravy je motivovať uchádzača o zamestnanie na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti s možnosťou využitia finančného príspevku. Tento príspevok sa navrhuje poskytovať uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu v určenej dĺžke, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou predpokladaných nákladov na začatie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a uzatvorí písomnú dohodu s úradom o poskytnutí tohto príspevku. V porovnaní so súčasným právnym stavom zásadná zmena spočíva v tom, že v prípade podania písomnej žiadosti a splnenia ustanovených podmienok je na tento príspevok právny nárok.

Kritériá na určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti v okrese a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Maximálna výška príspevku v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, kde bola ustanovená pevnou sumou, sa v návrhu upravuje spôsobom, ktorý umožňuje flexibilné reagovanie na vývoj ekonomického prostredia bez potreby vykonávať novelizáciu zákona v tomto ustanovení.

Podmienky poskytnutia príspevku a záväzky sú upravené v uzavretej písomnej dohode medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 50

Účelom tejto úpravy je vytvoriť podmienky na zvýšenie možností zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie formou motivácie zamestnávateľa poskytnutím príspevku až do výšky 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača na vytvorené pracovné miesto. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, ktorý príjme do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak o tento príspevok písomne požiada a uzatvorí s úradom písomnú dohodu o jeho poskytnutí. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Návrh precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest znevýhodnenými uchádzačmi, na vytvorenie ktorých bol poskytnutý príspevok a obdobie poskytovania príspevku.

Pri ustanovovaní kritérií určovania výšky príspevku a dĺžky jeho poskytovania sa prihliadalo k príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci, k záväzku zamestnávateľa nepretržite zamestnávať počas 12 mesiacov toho istého zamestnanca, na ktorého bol poskytnutý príspevok a k priemernej miere evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Zámerom takéhoto prístupu je na jednej strane riešiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a súčasne výraznejšie motivovať zamestnávateľov prostredníctvom výšky a dĺžky poskytovania príspevku k vytváraniu nových pracovných miest v regiónoch oprávnených na poskytovanie štátnej pomoci.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú ustanoviť vyhlášku, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 51

Cieľom návrhu je vytvoriť podmienky na získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľ pre absolventa školy.

Oproti platnému právnemu stavu sa navrhuje zvýšiť paušálny príspevok poskytovaný absolventovi školy počas vykonávania absolventskej praxe o 100 %. Návrh podmieňuje poskytnutie príspevku dĺžkou vedenia absolventa školy v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

V ostatných ustanoveniach sa zachováva súčasný platný stav.

K § 52

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, cieľom ktorého je podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie.

Navrhujú sa dve formy aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie, a to forma menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a forma dobrovoľníckych prác organizovanými právnickými osobami, fyzickými osobami a mimovládnymi organizáciami definovanými v návrhu zákona.

Navrhuje sa zaviesť príspevok na úhradu nákladov na ochranné pracovné prostriedky, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávajú aktivačnú činnosť a úhradu celkovej ceny práce zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie.

Celkovú výšku príspevku sa navrhuje diferencovať v závislosti od počtu uchádzačov o zamestnanie prijatých na vykonávanie aktivačnej činnosti a od počtu zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť pre uchádzačov o zamestnanie.

K § 53

Týmto navrhnutým ustanovením sa zavádza nové aktívne opatrenie na trh práce, ktorým sa sleduje zvýšenie možností uchádzačov o zamestnanie zamestnať sa aj mimo miesta svojho trvalého pobytu.

Návrh upravuje spôsob, formu a maximálnu sumu poskytnutia príspevku uchádzačovi o zamestnanie. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním za prácou uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, bez ohľadu na skutočnosť, či takéto zamestnanie sprostredkoval úrad, alebo si takéto zamestnanie našiel uchádzač o zamestnanie sám mimo miesta svojho trvalého pobytu, ak o tento príspevok písomne požiada.

Podrobnejšie podmienky ustanoví vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 54

Zámerom tejto úpravy je definovanie okruhu projektov a programov, ktoré sú podľa návrhu tohto zákona považované za aktívne opatrenia na trhu práce. Súčasne táto úprava vymedzuje pôsobnosť orgánov, ktoré schvaľujú a ktoré realizujú konkrétne projekty a nadväzne na to aj zdroje financovania týchto projektov.

Osobitnú skupinu tvoria projekty a programy financované z kombinovaných zdrojov zamerané na zlepšenie postavenia uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktoré po schválení ministerstvom realizuje ústredie.

V prípade projektov zameraných na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce sa navrhuje prevažne financovanie zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, ak sú realizované úradom po schválení ústredím. Iným zdrojom financovania môže byť napr. finančné zdroje získané od podnikateľských subjektov, mimovládnych organizácií a bánk.

K § 55

V záujme vytvorenia vhodných podmienok na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, návrh zákona navrhuje zriaďovanie chránených dielní a chránených pracovísk, v ktorých sú pracovné podmienky, vrátane nárokov na pracovný výkon, prispôsobené zdravotnému stavu týchto občanov. Navrhuje sa, aby úrad priznával postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na základe kladného posudku hygienika, čo je súčasný platný právny stav. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa navrhuje považovať aj výrobné družstvá invalidov na účely poskytovania dotácií výrobným družstvám invalidov v rozsahu určenom v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto návrhom zákona.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa navrhuje zvýšiť z 25 % na 50 % minimálny podiel občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkom počte zamestnancov v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorý je jednou z podmienok priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Navrhnuté zvýšenie tohto podielu je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť, článok 2 písm. h).

Navrhuje sa, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, bola naďalej povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom pre poskytovanie príspevkov na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska podľa § 60.

K § 56

Týmto ustanovením sa navrhuje poskytovať príspevok na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v prípade, ak chránenú dielňu alebo chránené pracovisko právnická osoba alebo fyzická osoba zriaďuje na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Navrhuje sa, aby tento príspevok nebolo možné poskytnúť na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Návrh zákona precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok na ich zriadenie, obdobie prevádzkovania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. V záujme stability a právnej istoty sa navrhuje zachovať povinnosť prevádzkovať takto zriadené pracovné miesta najmenej tri roky a určiť podmienky vrátenia poskytnutého príspevku pri nedodržaní podmienok dohody, čo je v zásade súčasný právny stav.

Navrhnutá výška príspevku v odseku 2 je zvýšená o preukázané dodatočné náklady spojené so zriadením alebo zachovaním pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku a jeho vybavením tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Zámerom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného stavu. Konkrétnu výšku poskytovaného príspevku budú ovplyvňovať viaceré faktory ako príslušnosť okresu, v ktorom sa chránená dielňa alebo chránené pracovisko vytvára, k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci a od toho, či zamestnávateľ bude na takto podporovanom pracovnom mieste zamestnávať toho istého občana so zdravotným postihnutím. Navrhuje sa poskytovať príspevok na preukázané dodatočné náklady podľa odseku 3 aj samostatne. Podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 57

Tento príspevok sa navrhuje poskytovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti kalkuláciu predpokladaných nákladov na vybavenie prostriedkami nevyhnutnými na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a uzavrie s úradom písomnú dohodu. Obsah dohody sa navrhuje upraviť týmto návrhom zákona. Príspevok sa navrhuje neposkytovať na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Navrhnutím tejto formy príspevku sa sleduje podpora samozamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí majú záujem o rôzne formy podnikania zodpovedajúce tak ich zdravotnému stavu ako aj ich možnostiam. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe uzavretej písomnej dohody medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhovaná výška príspevku v odseku 3 sa navrhuje zvýšiť o preukázané dodatočné náklady spojené so začatím prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý bude prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Cieľom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného postihnutia. Podmienku prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa navrhuje znížiť na obdobie dvoch rokov, a to z dôvodu zosúladenia tohto záväzku so záväzkom ustanoveným v § 49 ods. 9. Ustanovenie upravuje aj dôsledky nedodržania povinnosti prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku počas dohodnutej doby.

Návrh tohto aktívneho opatrenia je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 58

V záujme zlepšenia možnosti občanov so zdravotným postihnutím uplatniť sa na otvorenom trhu práce a vytvorenia lepších predpokladov i pre dlhodobo nezamestnaných občanov zvýšiť ich šancu nájsť si zamestnanie a uľahčiť zamestnávateľovi získanie vhodného zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a z dlhodobo nezamestnaných občanov, sa návrhom vytvára priestor na zriadenie agentúr podporovaného zamestnania, na základe povolenia vydaného ústredím.

Návrh rámcovo vymedzuje predmet činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a ustanovuje podmienky na vydanie povolenia právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá požiada o vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak agentúra podporovaného zamestnávania bude poskytovať služby úradu, bola na tento účel uzavretá písomná dohoda a aby úrad pri výbere agentúry podporovaného zamestnávania postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podmieniť bezúhonnosťou a dosiahnutým úplným stredným vzdelaním pre fyzickú osobu a pre osobu, ktorá koná v mene právnickej osoby.

Platnosť povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť na obdobie najviac 5 rokov s možnosťou jej predĺženia.

Navrhuje sa určiť obsah žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a v odseku 8 náležitosti potrebné na preukázanie schopností a vytvorených priestorových, materiálnych a personálnych podmienok pre činnosť. V záujme zachovania určitej úrovne efektivity takto vzniknutých agentúr podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť ich práva a povinnosti vo vzťahu k svojim klientom a úradu. Navrhuje sa určiť subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie alebo zrušenie platnosti povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania. Ide o subjekty, ktoré majú vzťah k činnosti tejto agentúry a svojim pôsobením môžu ovplyvniť úroveň ňou poskytovaných služieb.

Navrhuje sa upraviť aj podmienky na pozastavenie činnosti a zrušenie povolenia na činnosť agentúre podporovaného zamestnávania.

K § 59

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý svojou činnosťou bude uľahčovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ale aj zamestnávateľovi zapojenie zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) do pracovného procesu. Navrhuje sa, aby pracovný asistent poskytoval pomoc výhradne zamestnancovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, na základe uzavretej písomnej dohody s úradom, príspevok. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne a jeho výšku limitovať.

K § 60

Toto ustanovenie navrhuje upraviť poskytovanie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnanca na miesto výkonu zamestnania a späť úradom. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe písomnej žiadosti o poskytnutie, ktorú predloží právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Navrhuje sa na príspevok poskytovať aj preddavok.

V porovnaní so súčasným právnym stavom výška príspevku na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) nie je ustanovená pevnou sumou, ale je odvodená od násobku mininálnej celkovej ceny práce, čo umožní viac zohľadniť náklady zamestnávateľa súvisiace s prevádzkou chránenej dielne a chráneného pracoviska oproti súčasnému právnemu stavu. Návrh umožňuje poskytnúť preddavok na úhradu prevádzkových nákladov aj pri zahájení prevádzky chránenej dielne a zabezpečiť tak rozbeh chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Výška tohto preddavku je limitovaná 50 % z poskytnutého príspevku.

Čiastočnou úhradou prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a nákladov na dopravu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť sa zamestnávateľovi navrhujú kompenzovať náklady, ktoré má v súvislosti s nižším výkonom zamestnancov z titulu ich zdravotného postihnutia.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 61

Navrhuje sa limitovať výšku poskytnutých príspevkov podľa § 49, § 50, § 51, § 54, § 56, § 57, § 59 a § 60.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 62

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh povinností zamestnávateľa na účely tohto zákona. Oproti súčasnému právnemu stavu sa nenavrhuje povinnosť zamestnávateľa nahlasovať úradu voľné pracovné miesta. Táto povinnosť sa nahradzuje povinnosťou úradu vyhľadávať voľné pracovné miesta a v rámci tejto vyhľadávacej činnosti získať lepšie poznatky o podmienkach a požiadavkách pracovných miest na zamestnancov priamo u zamestnávateľa. Od tohto prístupu sa očakáva zlepšenie výsledkov pri sprostredkovaní zamestnania úradom v porovnaní so súčasným systémom práce okresných úradov práce s uchádzačmi o zamestnanie a zvýšenie záujmu zamestnávateľov o služby úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Návrh upravuje zákaz pre zamestnávateľa vyžadovať pri výbere zamestnanca informácie, ktoré by viedli k nerovnakému zaobchádzaniu v prístupe k zamestnaniu.

Návrh neobsahuje ani povinnosti zamestnávateľa súvisiace s jeho platobnou neschopnosťou. Tieto otázky sú upravené v návrhu zákona o sociálnom poistení.

K § 63

Vzhľadom na to, že občania so zdravotným postihnutím majú sťažené možnosti uplatniť sa na trhu práce, aj naďalej sa navrhuje ponechať v platnosti základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím v nezmenenom rozsahu, vrátane povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Oproti súčasnej právnej úprave sa však už navrhuje nerozlišovať osobitne povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (3 %) a povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (0,2 %) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa, ale navrhuje sa sledovať plnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím v rámci jednej skupiny podľa § 9 ods. 1 písm. a), pričom celkový povinný podiel zamestnávania tejto skupiny občanov na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa sa navrhuje ponechať na súčasnej úrovni 3,2 %. Dôvodom ujednotenia výšky povinného percentuálneho podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa je zmena definície občanov so zdravotným postihnutím nadväzne na vymedzenie invalidity v návrhu zákona o sociálnom poistení. Navrhnutá výška povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa rovná súčtu pôvodných podielov obidvoch doterajších skupín občanov so zdravotným postihnutím.

Navrhuje sa na účely dodržiavania povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) občana, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, započítavať zamestnávateľovi, ako keby zamestnával dvoch takýchto občanov.

Navrhovaný podiel 3,2 % povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vychádza z doterajšej úrovne záujmu občanov so zdravotným postihnutím o zamestnanie.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2002 bolo priemerne zamestnaných v hospodárstve Slovenskej republiky 24,7 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (21,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 3,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 1,2 % z počtu pracujúcich v Slovenskej republike v roku 2002. Na jednotlivých okresných úradoch práce bolo v roku 2002 priemerne evidovaných 29,8 tis občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (29,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,6 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 5,8 % z priemerného počtu evidovaných nezamestnaných v Slovenskej republike v roku 2002. To znamená, že v roku 2002 bolo na trhu práce v priemere 54,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Uvedený počet občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (54,5 tis.) považujeme na účely tohto ustanovenia za občanov, ktorí prejavili záujem byť zamestnaní, čo predstavuje cca 2,6 % z počtu občanov, ktorí pracovali v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2002 (54,5 tis./2 127 tis. x 100 = 2,56 %), čo je počet nižší, ako je ustanovený povinný podiel zamestnávania počtu týchto občanov. Navrhnutý povinný podiel je vyšší z dôvodu, že by prejavila určitá časť občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí sú doteraz v skupine tzv. ekonomicky neaktívnych občanov, záujem o zamestnanie. Pre takýto prípad je vytvorená dostatočná rezerva na vytvorenie podmienok na dodržiavanie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) z hľadiska ich disponibilného počtu u zamestnávateľov. Z uvedeného dôvodu sa nenavrhuje úprava celkovej výšky povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy už žiadny zamestnávateľ, spĺňajúci podmienky tohto ustanovenia, nebude oslobodený od povinnosti zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte svojich zamestnancov. Dôvodom je odstránenie nerovnakých podmienok, ktoré mali niektorí zamestnávatelia v tejto oblasti.

K § 64

Navrhnutým ustanovením sa umožňuje zamestnávateľom, ktorí vo vlastných prevádzkach nemajú vhodné pracovné miesta alebo z iných dôvodov nemôžu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), plniť si povinnosť ustanovenú v § 63 ods. 1 písm. d) náhradným plnením, a to zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov. Využívanie náhradného plnenia sa v praxi osvedčilo, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou nedochádza k zmene.

K § 65

Tak ako za súčasného právneho stavu sa navrhuje, aby zamestnávateľ, ktorý nedodržal povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) a pri plnení tejto povinnosti nevyužil ani náhradnú formu plnenia podľa § 64, bol naďalej povinný odvádzať odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Navrhnutým ustanovením sa zachováva postih tých zamestnávateľov, ktorí nevytvorili pracovné podmienky pre zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ani nezadali prácu pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom zamestnávajúcim prevažne týchto občanov, aby formou odvodov prispeli k získaniu prostriedkov, z ktorých bude podporované pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhnuté ustanovenie upravuje výšku odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorá na rozdiel od súčasnej právnej úpravy nie je pevne určená, ale odvodzuje sa od trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy. Návrh rieši tiež výšku odvodu v prípade, ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) len časť kalendárneho roka. Navrhnutou právnou úpravou bude možné výšku odvodu, resp. jeho časť odvodzovať od vývoja minimálnej mzdy. Doterajšie ustanovenie konštantných odvodov nevytváralo dostatočný tlak na motiváciu zamestnávateľov zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

K § 66

Informačný systém je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie úloh a povinností ustanovených predkladaným návrhom zákona o službách zamestnanosti.

Z hľadiska kompatibility tohto informačného systému s nadväzujúcimi informačnými systémami je návrhom zabezpečená jednotná klasifikácia sledovaných údajov v zmysle všeobecne platných klasifikácií ustanovených v Slovenskej republike na štatistické účely, ktorých používanie v informačnom systéme, teda v prvotných evidenciách úradov upravuje tento návrh zákon.

K § 67

Povinnosti pri zverejňovaní a ochrane údajov, ustanovené predkladaným návrhom zákona majú zabezpečiť ochranu údajov, hlavne osobných údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

Z dôvodu zabezpečenia pravidelného zverejňovania štatistických údajov o službách zamestnanosti je navrhnuté určenie termínu zverejňovania štatistických údajov, subjekty, ktoré za zverejnené štatistické údaje zodpovedajú, ako i subjekty, ktorým sa tieto údaje bezplatne poskytujú.

V zásade sa navrhuje zachovať platný právny stav.

K § 68

Návrh predpokladá, že úrady budú poskytovať značnú sumu finančných prostriedkov na aktívne opatrenia trhu práce. Spôsob použitia týchto finančných prostriedkov z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti podlieha kontrole podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V navrhovanom ustanovení sa definujú subjekty, ktoré budú vykonávať kontrolnú činnosť. Podľa návrhu zákona o štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doterajšie orgány kontroly Národného úradu práce zaniknú. Novým orgánom kontroly sa navrhuje určiť práva a povinnosti orgánov kontroly, definované v uvedených všeobecných záväzných právnych predpisoch upravujúcich kontrolnú činnosť.

Navrhuje sa, aby kontrolné orgány podľa tohto zákona vykonávali kontrolnú činnosť vonkajšiu, v rámci ktorej budú kontrolovať plnenie povinnosti právnických osôb a fyzických osôb upravených týmto zákonom, ale aj vnútornú kontrolnú činnosť vymedzenú zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a finančnú kontrolu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov s osobitným dôrazom na využitie finančných prostriedkov Európskej únie.

K § 69

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh na vydanie dvoch vyhlášok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na vykonávanie návrhu tohto zákona.

K § 70

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa na správne konanie vedené ústredím a úradmi uplatňovali všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.

Zároveň sa navrhuje, aby odkladný účinok nemalo odvolanie proti rozhodnutiu o nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu počtu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a tiež sa navrhuje odchylná úprava pri aplikácii v odseku 5 citovaných ustanovení všeobecných predpisov o správnom konaní.

Navrhuje sa, aby právoplatné rozhodnutia úradu boli preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady na to, aby si uchádzači o zamestnanie alebo záujemcovia o zamestnanie, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie, doplnili základné vzdelanie na základnej škole, ktorá zabezpečuje prípravný kurz, pričom sa nevyžaduje akreditácia podľa osobitného predpisu.

Obsahom ustanovenia je aj referenčný odkaz na transponované smernice, ktoré sú uvedené v prílohe.

K § 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa pojmy vo všeobecne záväzných právnych predpisoch terminologicky zosúlaďujú s navrhovanými pojmami v tomto návrhu zákona.

K § 72

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje upraviť zachovanie postavenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý bol uznaný pred 1. januárom 2004. Vzhľadom na personálnu a administratívnu náročnosť ustanovenia § 43 ods. 4 sa navrhuje, aby úrad bol povinný vypracovať individuálny akčný plán pracovného uplatnenia v spolupráci s každým uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2004 postupne do 31. decembra 2004. Navrhuje sa tiež obmedziť platnosť povolení na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť spôsob poskytnutia príspevku pre výrobné družstvá invalidov v roku 2004, kde sa poskytnutie viaže na dohodu, ktorú uzatvorí ministerstvo so Slovenským zväzom výrobných družstiev, ako aj prechod práv a povinností z dohôd o poskytnutí návratných príspevkov na podporu podnikateľských projektov zamestnanosti uzavretých pred 1. januárom 2004 a Národným úradom práce krajskými úradmi práce prechádzajú dňom účinnosti zákona na ústredie a posudzovanie práv a povinností, ktoré vznikli taktiež pred navrhovanou účinnosťou.

Pri zamestnávaní občanov z členských štátov Európskej únie sa navrhuje udeľovať týmto občanom povolenie na zamestnanie len do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Zároveň sa navrhuje upraviť aj vykonávanie sprostredkovania zamestnania z územia Slovenskej republiky na územie členských štátov Európskej únie a naopak, a to bezplatne odo dňa, kedy Slovenská republika sa stane členom Európskej únie. Pri sprostredkovávaní zamestnania sa postupuje v súlade s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev.

K § 73

Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý bude nahradený navrhnutým zákonom.

K čl. II

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje ustanoviť konkrétne pracovný pomer a podmienky zamestnávania, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku z uvedenej ochrany v mzdových podmienkach, ak ide o dočasného zamestnanca, ktorého pracovnoprávny vzťah netrvá aspoň šesť mesiacov, ktorý bol k užívateľskému zamestnávateľovi pridelený agentúrou dočasného zamestnávania a tiež v prípade odmeňovania dočasného zamestnanca prideleného agentúrou dočasného zamestnávania medzi dvoma vyslaniami. Výnimka sa navrhuje ustanoviť aj v prípade dočasne pridelených zamestnancov, ak je pre nich zabezpečená ochrana v rámci kolektívnej zmluvy.

V odseku 9 sa navrhuje ustanoviť užívateľskému zamestnávateľovi ďalšie povinnosti, aby sa zabezpečila ochrana dočasne pridelených zamestnancov pokiaľ ide o informácie o trvalom zamestnaní, o sociálnych službách a o vzdelávaní.

K čl. III

Navrhuje sa, aby mal poistenec nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v prípade, ak bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a to z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace. Poistenec v tomto prípade musí o vyplatenie zostávajúcej časti písomne požiadať. Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 5 týmto jednorazovým vyplatením poistencovi zaniká. Navrhovanou úpravou by sa mala zvýšiť motivácia poistenca hľadať si zamestnanie.

K čl. IV

Navrhuje sa doplniť § 5 ods. 4 o ďalšie písmená h) až l) zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby sa účelovo viazané príspevky na aktívne opatrenia na trhu práce nezapočítavali do príjmu pre posudzovanie hmotnej núdze občana.

K čl. V

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dôvodom je skutočnosť, že zákonom č. .../2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenilo postavenie subjektu, ktorý vydáva povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu z verejnoprávnej inštitúcie na orgán štátnej správy. Návrhom sa ustanovujú správne poplatky, ktorými sa spoplatňujú úkony v rámci správneho konania vo veciach vydávania, pozastavovania činnosti a zrušenia platnosti povolení na výkon sprostredkovania zamestnania za úhradu, povolenia na činnosť agentúr dočasného zamestnávania a povolenia na činnosť agentúr podporovaného zamestnávania.

S cieľom umožniť výkon uvedených činností fyzickým osobám, ktoré sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa navrhuje týmto osobám správny poplatok odpustiť za predpokladu, že nebudú zamestnancami.

K čl. VI

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004 z dôvodu zosúladenia účinnosti s ostatnými predkladanými návrhmi zákonov v sociálnej oblasti okrem tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Bratislava 3. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 5/2004, dátum vydania: 13.01.2004

4

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti je nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzne na návrh zákona o sociálnom poistení, upraviť systémové otázky, práva a povinnosti účastníkov, ako aj postup pri poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti poskytovaných orgánmi štátnej správy.

Cieľom vládneho návrhu zákona je najmä určiť právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov štát zveril Národnému úradu práce, ako verejnoprávnej inštitúcii, niektoré činnosti v oblasti realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti, ktoré vykonáva na centrálnej, krajskej a okresnej úrovni samosprávnymi a výkonnými orgánmi. Nevýhodou platného systému realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti sú zložité riadiace vzťahy a náročnosť koordinácie pri plnení záujmov vlády, sociálnych partnerov a uchádzačov o zamestnanie.

Hlavným dôvodom na navrhnuté zmeny v systéme poskytovania služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu služieb zamestnanosti, potreba vytvoriť podmienky pre ich flexibilné organizovanie a poskytovanie v závislosti od diferencovaných potrieb uchádzačov o zamestnanie, pri dôraze na zlepšenie práce so znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v regiónoch, v ktorých žijú, s cieľom, aby boli vytvorené rovnaké podmienky v prístupe k službám zamestnanosti, k rozsahu a kvalite ich poskytovania pre všetkých občanov a aby boli služby zamestnanosti zabezpečované na potrebnej kvalitatívnej úrovni.

Návrh zákona vychádza tiež zo skutočnosti, že okresné úrady práce a odbory sociálnych vecí na okresných úradoch pomáhajú riešiť životné a pracovné problémy v zásade rovnakej skupine klientov.

Navrhovaný systém služieb zamestnanosti korešponduje s realizovanými zmenami v sociálnej sfére a je v súlade s reformami služieb zamestnanosti, ktoré sa už uskutočnili alebo sa realizujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie (Veľká Británia, Holandsko) a v prístupových krajinách (napr. Poľsko, Maďarsko).

Návrh na financovanie činnosti služieb zamestnanosti prostredníctvom štátneho rozpočtu je dôležitý najmä z hľadiska možnosti vytvoriť podmienky pre efektívne a bezpečné využívanie finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a garantovať ich využitie v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami Európskej komisie.

Návrh zákona upravuje rámec poskytovania služieb zamestnanosti orgánmi štátnej správy na dvoch organizačných stupňoch na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Počíta sa s vytvorením pracovísk úradov. Pracoviská vytvorené pri úradoch majú zabezpečiť kontakt s uchádzačmi o zamestnanie, so záujemcami o zamestnanie a so zamestnávateľmi, predovšetkým pri „párovaní“ vhodných uchádzačov a záujemcov o zamestnanie s požiadavkami zamestnávateľov na obsadenie voľných pracovných miest.

Predkladaný návrh zákona zároveň vytvára právny rámec na poskytovanie služieb zamestnanosti inými subjektmi ako sú orgány štátnej správy a na spoluprácu medzi orgánmi štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti a ostatnými subjektmi poskytujúcimi služby zamestnanosti v rozsahu dohodnutom v uzatvorenej písomnej dohode. Predpokladá sa, že spolupráca týchto subjektov bude využívaná najmä na riešenie zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh určuje pôsobnosť ústredia a úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Navrhovanou úpravou sa garantuje občanom právo na zamestnanie v doterajšom rozsahu, ale návrh vytvára podmienky pre oveľa väčšie záruky uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom pokiaľ ide o evidenčné služby, služby lekárskej posudkovej činnosti a o služby v oblasti aktívnych opatrení na podporu zamestnania a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní zamestnania.

Systém zamestnávania občanov z členských štátov Európskej únie a z tretích štátov je navrhnutý v súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 1612 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva a so Smernicou Rady č. 75/34/EHS zo 17. decembra 1974 o práve občanov členských štátov Európskej únie zostať na území iného členského štátu po ukončení samostatnej zárobkovej činnosti.

Návrh zákona v rámci aktívnych opatrení na trhu práce si kladie za cieľ poskytovať evidenčné služby, informačné a poradenské služby a odborné poradenské služby na vyššej odbornej a kvalitatívnej úrovni a ich lepšie vybavenie za podpory zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

Zásadným spôsobom sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, vrátane sprísnenia podmienok pre spoluprácu uchádzačov o zamestnanie s úradom zavedením povinnosti pre uchádzača o zamestnanie byť k dispozícii úradu do 14 dní od vyzvania, preukazovať hľadanie si zamestnania dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie každých 7 kalendárnych dní a vytvorením legislatívnych podmienok pre účasť uchádzačov o zamestnanie v aktivačnej činnosti, ktorá bude organizovaná úradmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami navrhnutými v zákone formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a formou dobrovoľníckych prác.

Aktívne opatrenia na trhu práce sa navrhuje rozdeliť na dve skupiny, a to na tie, na ktoré je po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom právny nárok, a na tie, na ktoré právny nárok nie je s prevahou nárokovaných aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane úhrady časti cestovných výdavkov uchádzačom o zamestnanie do miesta konania aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne na podporu ich pracovného uplatnenia a späť, náhrady časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt.

Poskytovanie príspevkov na podporu zamestnania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a na podporu prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti je v návrhu upravené tak, aby bolo možné diferencovať ich výšku v závislosti od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a podľa príslušnosti k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie podľa § 8 návrhu zákona.

Podpora zamestnania osôb so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa navrhuje poskytovať pri uplatňovaní rovnakých kritérií a v niektorých prípadoch výhodnejších kritérií ako pri podpore zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Navrhuje sa zachovať aj odvod za neplnenie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na účely pomoci pri riešení pracovného uplatnenia sa navrhuje vytvoriť i druhú skupinu občanov so zdravotným postihnutím (§ 9 ods. 1 písm. b)) s tým, aby sa im poskytovali rovnaké služby ako znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Návrh na poskytovanie príspevku na aktívne opatrenia na trhu práce je vypracovaný v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a s Nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

Kontrolnú činnosť v rámci systému služieb zamestnanosti bude vykonávať ústredie a úrad podľa návrhu tohto zákona v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako vonkajšiu kontrolnú činnosť a vnútornú kontrolnú činnosť.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č...../2003 Z. z. o sociálnom poistení, doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a doplniť návrh zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88/1948 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 29. septembra 2003 oznámilo, že k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet na úseku služieb zamestnanosti a v oblasti aktívnej politiky trhu práce nemá pripomienky.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Na základe stanovísk sociálnych partnerov zo 4. septembra 2003 predseda rady ukončil rokovanie vzhľadom na to, že obidvaja sociálni partneri prerušujú sociálny dialóg. Na zasadnutí mimoriadnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 24. septembra 2003 bolo rokovanie o návrhu zákona preložené na 3. októbra 2003.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore