Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.05.2018 do 30.06.2018

Platnosť od: 13.01.2004
Účinnosť od: 01.05.2018
Účinnosť do: 30.06.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Pracovno-právne vzťahy, Správne poplatky, Sociálna pomoc, Zamestnanosť

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST77JUD102123DS85EUPP17ČL28

Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.05.2018 do 30.06.2018
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 5/2004 s účinnosťou od 01.05.2018 na základe 64/2018, 63/2018, 108/2018 a 112/2018

Legislatívny proces k zákonu 112/2018
Legislatívny proces k zákonu 108/2018
Legislatívny proces k zákonu 64/2018
Legislatívny proces k zákonu 63/2018

Vládny návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 112/2018, dátum vydania: 14.04.2018

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť sektor sociálnej ekonomiky a  vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ale tiež upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.

Kľúčové pojmy zákona možno bližšie osvetliť citátom z dokumentu Európskej komisie Social Economy and Social Entrepreneurship (Sociálna ekonomika a sociálne podnikanie], Social Europe guide vol. 4, 2013, str. 7-8):

„Európsky sociálny model bol vždy charakterizovaný významnou úlohou, ktorú v ňom zohrávali organizácie líšiace sa tak od súkromných korporácií, ako od verejných inštitúcií.

Ide o súkromné organizácie, pre ktoré je typické, že sledujú iné ciele, než je zisk: ich hlavným účelom nie je vygenerovať finančné príjmy pre ich vlastníkov či inak zainteresované osoby, ale poskytovať tovary a služby buď svojim členom, alebo širšiemu spoločenstvu. Tieto organizácie, ktoré sú v Európe aktívne takmer dve storočia, získali v rôznych krajinách uznanie a reguláciu prostredníctvom špecifických právnych foriem (zvlášť vrátane družstiev [cooperative], spoločenstiev vzájomnej pomoci [mutuals] a združení [the association]), vytvorili si vlastné reprezentatívne organizácie na interakciu s verejnými orgánmi, a rôznymi spôsobmi prispeli k sociálnemu a ekonomickému rozvoju nášho kontinentu. Názov, ktorý sa v tradícii mnohých európskych krajín a v poslednom čase aj samotnou Európskou úniou používa na súborné označenie týchto organizácií znie “sociálna ekonomika” – pojem, ktorý zdôrazňuje zvláštnu pozornosť venovanú týmito organizáciami spoločenským dôsledkom ich aktivít, a ktorý odráža participatívnu štruktúru ich spravovania.

Ako plynul čas, vývoj európskej spoločnosti v kontexte globálnej ekonomiky viedol k vzniku nových a rôznorodejších potrieb, ktoré si v mnohých prípadoch vyžadovali nové typy odpovedí. Tieto odpovede vzišli v niektorých prípadoch z verejného sektora alebo súkromných podnikov, v niektorých prípadoch z občianskej spoločnosti a organizácií sociálnej ekonomiky, kombinujúc pritom sociálnu (spoločenskú) a podnikateľskú dimenziu, ale používajúc odlišné inštitucionálne zastrešenie. Široko ponímaná tendencia týchto rôznorodých aktérov vo verejnom i súkromnom sektore postarať sa o spoločenské potreby sa zvyčajne nazýva „sociálnym podnikaním”, a nové typy organizácií, ktoré sa začali zvlášť od začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia objavovať, sa často nazývajú „sociálne podniky”.“

V súlade s európskym trendom, ktorý za posledných približne tridsať rokov viedol k prijatiu osobitných rámcových zákonov pre sociálnu ekonomiku a/alebo sociálne podniky v zatiaľ šestnástich členských štátoch Európskej únie, návrh zákona vytvára komplexnú úpravu sektora sociálnej ekonomiky všeobecne a sociálnych podnikov zvlášť.




 Konkrétne návrh zákona najmä
-    vymedzuje sektor sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, pričom tieto definície vychádzajú z európskeho vnímania problematiky sociálnej ekonomiky so zohľadnením slovenských špecifík a potrieb,
-    ustanovuje podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku,
-    vymedzuje jednotlivé druhy registrovaných sociálnych podnikov,
-    upravuje možnosť podpory  podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky,
-    upravuje správu v oblasti sociálnej ekonomiky zo strany štátu,
-    upravuje organizácie sektora sociálnej ekonomiky.

Hlavným princípom systému podpory registrovaných sociálnych podnikov je zásada, že podpora musí za každých okolností obsahovať výrazný prvok návratnej pomoci. Akýkoľvek typ podpory je zároveň podrobený pravidlám štátnej pomoci a nenarušovania hospodárskej súťaže. Vzhľadom na citlivé spoločenské vnímanie tejto problematiky je systém podpory naviazaný na súbor prísnych podmienok, ktorých cieľom je zamedziť zneužívaniu. Okrem týchto ex ante podmienok  návrh zákona zároveň ustanovuje aj kontrolné mechanizmy ich dodržiavania ex post.

V čl. II až XIX sa navrhujú zmeny a doplnenia jednotlivých zákonov v súvislosti s novo navrhovanou právnou úpravou.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.


Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ustanovenie § 1 obsahuje vymedzenie predmetu zákona, ktorým je úprava sektora sociálnej ekonomiky, subjektov sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov, poskytovanie podpory pre sociálne podniky a správa sektora sociálnej ekonomiky.

K § 2

Vymedzujú sa základné pojmy na účel návrhu zákona: pozitívny sociálny vplyv, napĺňanie komunitného záujmu, napĺňanie verejného záujmu, spoločensky prospešná služba, znevýhodnená osoba, zraniteľná osoba, zainteresovaná osoba, hospodárska činnosť, nehospodárska činnosť a zamestnanec.

Keďže návrh zákona je inšpirovaný viacerými zahraničným právnymi predpismi vrátane európskych predpisov, z toho vychádza potreba definovať aj spomínané pojmy.

Konkrétne, definícia sociálneho podniku v § 5 nižšie vychádza z definície „sociálneho podniku“, ktorá bola vytvorená nariadením č. 1296/2013 pre účely programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI). Práve táto definícia obsahuje pojem „pozitívny sociálny vplyv“, ktorý však nie je v nariadení č. 1296/2013 bližšie definovaný. Pre potreby slovenského zákonodarstva sa vzhľadom na obsahový prienik javí ako najvýhodnejšie inšpirovať sa „všeobecne prospešnými službami“ podľa zákona č. 213/1997 o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby; vzhľadom na potrebu autonómnej definície však ich obsah bol zhrnutý pod pojem „spoločensky prospešné služby“ na účely navrhovaného zákona.

Keďže počas tvorby zákona sa dospelo k rozlíšeniu medzi sociálnymi podnikmi, ktoré vyvíjajú pozitívny sociálny vplyv pre určitú konkrétnu komunitu, a tými, ktoré ho vyvíjajú pre spoločnosť ako celok, vznikla aj potreba odlíšiť „komunitný záujem“ a „verejný záujem“. V prvom prípade ide o pozitívny sociálny vplyv, ktorý je ale obmedzený na nejakú konkrétnu komunitu. V druhom prípade ide o pozitívny vplyv pre spoločnosť ako celok. V súlade s tým, že v Európskej únii sa za „sociálne služby všeobecného záujmu“ považujú niektoré zo „spoločensky prospešných služieb“, vrátane pracovnej integrácie znevýhodnených občanov alebo poskytovania bývania pre sociálne menej zvýhodnené skupiny, a ďalej v súlade s tým, že životné prostredie nemá žiadne reálne hranice, ktorými by bolo možné obmedziť ho iba na jednu komunitu, sa pritom ustanovuje, že v týchto prípadoch nejde o komunitný, ale o verejný záujem.

Konkrétnym príkladom napĺňania komunitného záujmu môže byť neziskovo orientované kino, ktoré slúži pre kultúrne vyžitie malej, od väčších sídiel vzdialenej obce, ktorej obyvatelia by inak prístup k takémuto vyžitiu takmer vôbec nemali; alebo neziskovo orientované družstvo, ktorého hlavným cieľom je jednoducho poskytovať zamestnanie vlastným členom. Príkladom napĺňania verejného záujmu môže byť obecný podnik poskytujúci pracovnú integráciu dlhodobo nezamestnaným, čím zmierňuje záťaž tohto problému pre celú spoločnosť, alebo neziskovo orientovaná výroba energie z obnoviteľných zdrojov, prispievajúca k zmierneniu klimatických zmien.

Keďže v rámci EÚ sú dvoma veľkými skupinami sociálnych podnikov tie, ktoré poskytujú pracovnú integráciu znevýhodneným osobám, a tie, ktoré poskytujú rôzne tovary a služby zraniteľným osobám, zákon ďalej definuje obe tieto kategórie osôb.

Pri definícii znevýhodnených osôb vychádza jednak zo zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a jednak z nariadenia (EÚ) č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy. Spomínané nariadenie je dôležité, pretože ak sa sociálnym podnikom poskytujúcim pracovnú integráciu pre znevýhodnené osoby má poskytovať verejná podpora, musí to byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci – a teda pri absencii notifikovanej schémy štátnej pomoci musia byť kategórie znevýhodnených konzistentné so spomínaným nariadením. Pojem „znevýhodnená osoba“ má byť v súlade so spomínanými predpismi chápaný predovšetkým vo vzťahu k trhu práce (aj keď sociálny podnik môže samozrejme znevýhodneným osobám poskytovať aj tovary a služby). Je dôležité tiež poukázať, že znevýhodnená osoba podľa § 2 ods. 5 písm. a) bod 6. zahŕňa viacero kategórií – jednak napr. obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít, ale na druhej strane napr. aj azylantov. Zároveň však nekvalifikuje za znevýhodnenú osobu každého príslušníka etnickej alebo národnostnej menšiny na Slovensku – vždy musí ísť o niekoho, kto okrem takejto príslušnosti nemá dostatočné jazykové schopnosti, odborné skúsenosti, alebo vôbec skúsenosti s trhom práce a preto má problém sa na otvorenom trhu práce zamestnať.

Pri definícii zraniteľných osôb sa vychádza z rôznych slovenských zákonov, ktoré popisujú osoby v najrôznejších ťažkých životných situáciách (zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, atď.)

Napokon sa v tomto paragrafe vymedzuje aj kľúčový pojem „hospodárska činnosť“, a to v súlade so zákonom č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci. V oblasti štátnej pomoci sa za hospodársku činnosť považuje každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru a/alebo služieb na trhu – a to bez ohľadu na to, či subjekt, ktorý túto činnosť vykonáva, ju vykonáva za účelom dosiahnutia zisku, alebo nie. Práve toto chápanie hospodárskej činnosti je dôležité pre sociálne podniky, ktoré z definície tovary a/alebo služby na trhu ponúkajú – ale robia to pritom s cieľom dosahovať pozitívny sociálny vplyv, nie primárne zisk.

Zároveň sa definujú zainteresované osoby (odsek 7), ktorými sú napríklad zamestnanci sociálneho podniku, spotrebitelia tovarov alebo služieb sociálneho podniku, obyvatelia obce, v ktorej je umiestnená prevádzka sociálneho podniku, členovia akademickej obce alebo osoby z odbornej verejnosti, ktorí sa zaoberajú vedeckým bádaním, výskumom alebo pedagogickou činnosťou v oblasti sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov alebo dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu.



K § 3

Existujú dva základné prístupy, ktorými možno vymedziť priestor sociálnej ekonomiky: podľa inštitucionálnej formy alebo podľa hodnotových kritérií.

Prvý prístup do sociálnej ekonomiky zahŕňa družstvá, združenia (asociácie), nadácie (vrátane neinvestičných fondov) a tzv. „mutuals“, teda vzájomno-prospešné organizácie (na rozdiel od prvých troch typov subjektov, posledne menovaný typ ako samostatná právna forma na Slovensku neexistuje).

Druhý prístup neobmedzuje inštitucionálnu či právnu formu, ale charakterizuje sociálnu ekonomiku jednotlivými kritériami: „organizáciu vlastní spoločenstvo; slúži tomuto spoločenstvu (všeobecný záujem) alebo jej členom (vzájomný záujem) (cieľom nie je zisk ani odplata akcionárom); organizácia je riadená nezávisle [od štátu];má participatívne štruktúry; ľudia sú nadradení práci a kapitálu“.1

Viaceré zákony o sociálnej ekonomike alebo sociálnom podnikaní, ktoré boli v ostatných rokoch prijaté v členských štátoch Európskej únie (napr. Španielsko, Francúzsko, Portugalsko), oba tieto prístupy kombinujú: v jednom paragrafe vymedzujú hranice sociálnej ekonomiky hodnotovo, a v ďalšom špecificky pomenúvajú typy subjektov, ktoré do sociálnej ekonomiky patria.

Tento postup sa javí ako racionálny, takže si ho zákon osvojuje. Chápe ho pritom ako postup od všeobecného ku konkrétnemu. Preto sa v § 3 najprv vymedzuje sociálna ekonomika ako súhrn aktivít, ktoré do nej spadajú (tým je umožnené, aby sa za aktivity sociálnej ekonomiky považovali aj niektoré konkrétne činnosti takých subjektov, ktoré sú vo všeobecnosti budované na iných základoch, ale ktoré môžu mať niekedy týmito činnosťami do sociálnej ekonomiky presah.) V § 4 sa už konkrétnejšie vymedzujú tie subjekty, ktoré sú v sociálnej ekonomike priamo zakorenené a sú teda jej súčasťou z definície.

V § 3 sa ďalej postuluje, že v prípade sociálnej ekonomiky naozaj ide o sektor, ktorý je v širokom slova zmysle „ekonomický“ - zahŕňa teda aktivity, ktoré sa týkajú produkcie, distribúcie alebo spotreby. Treba zdôrazniť, že toto chápanie spomínaných aktivít je širšie, než len bežné „trhové“. Po mnoho stáročí ľudskej civilizácie sa mnohé z nich nevykonávali prostredníctvom trhu, ale napríklad v rámci jedného a toho istého domáceho hospodárstva – takto chápal „ekonomiku“ napr. Aristoteles. Sociálna ekonomika je špecifická práve tým, že spomínané aktivity síce dokáže vykonávať prostredníctvom trhu (ako je to v prípade sociálnych podnikov), ale aj mimo neho (ako je to v prípade netrhových subjektov sociálnej ekonomiky). Preto sa v § 3 jasne vymedzuje, že spomínané aktivity môžu byť vykonávané hospodárskou činnosťou – v tom zmysle, v akom tento pojem figuruje v oblasti štátnej pomoci – ale aj nehospodárskou činnosťou – teda v tom zmysle, ktorý pod štátnu pomoc nespadá. Inými slovami, produktívne, distributívne alebo spotrebiteľské aktivity sociálnej ekonomiky možno vykonávať tak, že sa pri tom služba, tovar, alebo oboje dodáva na trh – alebo tak, že sa tieto aktivity vykonávajú netrhovo. Toto rozlíšenie je veľmi dôležité, aby bolo zrejmé, že subjekty sociálnej ekonomiky, ktoré svoje aktivity nevykonávajú sústavnou ponukou tovaru a/alebo služieb na trhu, nespadajú pod pravidlá štátnej pomoci.

Ďalej § 3 špecifikuje, že ide o aktivity vykonávané nezávisle od štátnych orgánov – zmyslom je vyjadriť, že sociálna ekonomika nie je súčasťou štátneho sektora.

Napokon § 3 špecifikuje uholný kameň sociálnej ekonomiky – že totiž ide o aktivity, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Teda toho pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý bol definovaný v § 2.

Súborne sa teda sociálna ekonomika vymedzuje ako súhrn produktívnych, distributívnych alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu.

K § 4

Ako bolo povedané vyššie, v § 4 sa následne prechádza k pomenovaniu jednotlivých subjektov sociálnej ekonomiky. Okrem „tradičných“, ktorými sú združenia/asociácie (zahŕňajúc v to slovenské právne formy „občianske združenie“ a „nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby), nadácia (vrátane neinvestičných fondov) a družstvá, ide aj o „nové“ formy – a to práve sociálne podniky, t. j. inými slovami z právneho hľadiska obchodné spoločnosti, ktoré však nie sú orientované ziskovo, ale na napĺňanie pozitívneho sociálneho vplyvu. V súlade s faktom, že sociálna ekonomika nie je podsektorom štátu, sa ďalej vymedzuje, že tieto subjekty nemôžu byť štátom majetkovo, finančne ani inak kontrolované – pričom sa vysvetľuje, že pod „kontrolou“ sa myslí „ovládanie“, nie „inšpekcia“; a že pod „financovaním“ sa nemyslí bežná dotačná podpora (v protiklade napr. k financovaniu rozpočtových alebo príspevkových organizácií).

K § 5
 
Vymedzuje sa sociálny podnik – ako je uvedené vyššie, definícia je inšpirovaná nariadením (EÚ) č. 1296/2013, konkrétne článkom 2. Toto nariadenie si osvojilo rovnaký prístup, ako väčšina existujúcich zákonov v EÚ o sociálnej ekonomike alebo sociálnych podnikoch. Týmto prístupom je, že sa pre sociálne podnikanie nevytvára nová samostatná právna forma, ale že vzniká ustálený pojem pre subjekty akejkoľvek právnej formy, ktoré sa zaväzujú napĺňať podmienky sociálneho podnikania.

Na Slovensku už v súčasnosti existuje nemalý počet subjektov – či už občianskych združení, neziskových organizácií, družstiev, ale aj obchodných spoločností – ktoré tieto podmienky spĺňajú, a sú teda „de facto sociálnymi podnikmi“. Zákon má poskytnúť právnu úpravu, aby sa o tento pojem mohli aj vo svojej činnosti opierať, prihlásiť sa k nemu a tým aj zviditeľniť existenciu tohto sektora na Slovensku.

Ustanovenie zároveň vytvára aj kategóriu pre podniky, ktoré ešte nespĺňajú všetky podmienky na to, aby sa mohli nazývať sociálnymi podnikmi, ale už sa tomuto postaveniu blížia – teda podniky, ktoré sú takpovediac „na hranici“ sociálnej ekonomiky. Podobne ako vyššie, účelom je zviditeľniť ich existenciu a motivovať ich k poslednému kroku, vďaka ktorému by sa mohli stať plnoprávnymi sociálnymi podnikmi.

Sociálnym podnikom je teda subjekt sociálnej ekonomiky, ktorý
-    vykonáva hospodársku činnosť
-    jeho hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,
-    k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo spôsob ich výroby alebo poskytovania,
-    viac ako 50 % zo zisku použije na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu (ďalej len „socializácia zisku“),
-    do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája zainteresované osoby.

Pochopiteľne, v prípade sociálnych podnikov, ktoré musia vynaložiť 100 % prípadného zisku na svoj hlavný cieľ, keďže to vyplýva priamo z ich statusových zákonov (občianske združenie, nezisková organizácia, nadácia), táto povinnosť stále platí. Návrh zákona túto podmienku nezmäkčuje, iba hovorí, že povinnosť reinvestovať väčšinu sa vzťahuje na všetky právnické osoby, ktoré by chceli byť sociálnymi podnikmi – vrátane napríklad s. r. o. alebo družstiev, ktorým takáto povinnosť z iných zákonov nevyplýva.

Na druhej strane sociálny podnik, ktorý je občianskym združením alebo neziskovou organizáciou, môže vykonávať hospodársku činnosť ako svoju hlavnú činnosť, pokiaľ tým napĺňa svoj spoločenský cieľ. Nejde totiž v takomto prípade o zárobkovú činnosť, ani o podnikanie v doterajšom poňatí podľa Obchodného zákonníka. Ide o napĺňanie spoločensky prospešnej služby (dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyv) prostredníctvom výroby tovarov a služieb, alebo prostredníctvom ich predaja. Z tohto dôvodu nespadá takáto hospodárska činnosť pod „zárobkovú činnosť“, ani pod „podnikanie“ za účelom zisku, a preto je v prípade sociálnych podnikov, ktoré sú občianskymi združeniami alebo neziskovými organizáciami, umožnená.

V odseku 2 sa ustanovuje, že registrovaným sociálnym podnikom, je sociálny podnik, ktorý má priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.

V odseku 3 sa ustanovuje, že čiastočne sociálnym podnikom je občianske združenie, nadácia, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorí vykonávajú hospodársku činnosť, jej hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, a spĺňa aspoň dve zo zostávajúcich troch podmienok sociálneho podniku (reinvestícia viac ako 50 % do sociálneho cieľa; dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu buď tovarom/službami, alebo metódou produkcie; participácia zainteresovaných strán).

V odseku 5 sa uvádzajú niektoré konkrétne prípady použitia zisku, ktoré sú legitímne. Podľa písmena a) ide aj o použitie zisku na investíciu v súlade s vymedzením v čl. 17 ods. 3 nariadenia č. 651/2014 o skupinových výnimkách, teda na


„a) investície do hmotných a/alebo nehmotných aktív súvisiacich so založením novej prevádzkarne, s rozširovaním existujúceho podniku, diverzifikáciou výroby prevádzkarne na ďalšie nové výrobky alebo so zásadnou zmenou celkového výrobného procesu existujúcej prevádzkarne; alebo
b) nadobudnutie aktív patriacich prevádzkarni, ak sú splnené tieto podmienky:
-    prevádzkareň buď ukončila činnosť alebo by ju bola ukončila, ak by sa neuskutočnilo jej odkúpenie;
-    aktíva sa kupujú od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi;
-    transakcia sa uskutočňuje za trhových podmienok.
Ak rodinný príslušník pôvodného majiteľa alebo zamestnanec prevezme malý podnik, upustí sa od podmienky, že tieto aktíva musia byť nadobudnuté od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. Výhradné nadobudnutie akcií podniku nepredstavuje investíciu.“.

Ďalej je podľa písmena b) legitímne aj odloženie zisku na bankový účet, účelovo viazané na budúce použitie na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.

A napokon podľa písmena c) je s rovnakým účelom legitímne aj vloženie zisku do rezervného fondu.

K § 6 a 7

V § 6 sa ustanovujú podmienky na priznanie štatútu „registrovaného sociálneho podniku“. Na rozdiel od bežného sociálneho podniku, definovaného v § 5 (u ktorého je na vlastnom zvážení, ako bude svoju existenciu dokazovať tretím stranám), registrovaný sociálny podnik získava od štátu uznanie, že je naozaj sociálnym podnikom. Preto sa v tomto paragrafe ustanovujú náročnejšie podmienky, ktoré musí žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku spĺňať, a stanovuje sa, že napĺňanie základných podmienok musí mať žiadateľ zakotvené vo svojom základnom dokumente, ktorý je prílohou k žiadosti.

Okrem všeobecných podmienok, ktoré sú pre všetky registrované sociálne podniky rovnaké, sa stanovujú aj minimálne podmienky pre špecifické typy registrovaných sociálnych podnikov. Konkrétne, pre integračný podnik a sociálny podnik bývania, v súlade s medzinárodnou praxou v tejto oblasti. Pre iné registrované sociálne podniky ako tieto dva typy sa stanovuje minimálna podmienka dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu všeobecnejšie – teda že žiadateľ o štatút registrovaného sociálneho podniku dosahuje väčší pozitívny sociálny vplyv ako podnikateľ, ktorý obdobnú činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Inými slovami, na priznanie štatútu iného registrovaného sociálneho podniku nestačí taký pozitívny sociálny vplyv, ktorý by mohol byť iba bežným „vedľajším účinkom“ komerčného podnikania. Konkrétne teda napr. neplatí, že by podmienku dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu automaticky spĺňala komerčná vedecko-technická firma, či komerčne fungujúce zariadenie zdravotnej starostlivosti. Splnenie tejto podmienky, rovnako ako ostatných podmienok, posudzuje ministerstvo.

V § 6 sa ďalej špecifikuje splnenie ktorých podmienok – v rámci znižovania administratívnej náročnosti pre žiadateľa – zisťuje z úradnej povinnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“). Na tieto účely sa navrhuje, aby orgány a inštitúcie, ktoré disponujú informáciami potrebnými na preukázanie splnenia podmienok na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, boli povinné v lehote piatich pracovných dní poskytnúť ich ministerstvu práce.

Vymedzuje sa, čo sa rozumie základným dokumentom pre príslušnú právnu formu, ktorú má žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Tiež sa vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného a dôveryhodného. Podmienka dôveryhodnosti je zvlášť dôležitá – je potrebné sa presvedčiť, že nejde iba o „papierové“ splnenie podmienok, ale že žiadateľ naozaj ako sociálny podnik funguje alebo s vysoko pravdepodobnosťou bude fungovať.

V § 7 sa ďalej upravuje priebeh konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a tiež označenie druhu registrovaného sociálneho podniku, o ktorý žiadateľ žiada (teda či žiada o štatút komunitnoprospešného podniku alebo verejnoprospešného podniku, a či ide o integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo iný/nepomenovaný registrovaný sociálny podnik). Navrhuje sa, aby sa žiadosť podávala na formulári, ktorý určí ministerstvo práce. Prílohou k žiadosti je aj vyššie spomínaný základný dokument. Prílohou k žiadosti môže byť aj osvedčenie organizácie sektora sociálnej ekonomiky o tom, že žiadateľ spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) a e) (v súlade s § 26 ods. 7). Predloženie tohto osvedčenia znamená, že organizácia sektora sa za žiadateľa takpovediac „zaručuje“ – teda z titulu svojej dôvernej znalosti fungovania sociálnych podnikov dáva osvedčenie o tom, že aj žiadateľ ako sociálny podnik funguje či bude fungovať.

Okrem overenia podmienok a posúdenia dokumentov sa ďalej navrhuje, aby v rámci konania bol žiadateľ aj ústne vypočutý. Účelom je najmä môcť pomocou hĺbkového rozhovoru si overiť, či ide naozaj o dôveryhodného žiadateľa – ide o akúsi obdobu procesu „due dilligence“. V prípade, že sa za jeho dôveryhodnosť zaručí organizácia sektora, ako bolo spomenuté vyššie, sa prihliada k jej osvedčeniu.

V prípade začínajúcich podnikov, ktoré ešte nemajú za sebou históriou dokazujúcu ich fungovanie ako sociálnych podnikov, sa umožňuje, aby štatút získali a svoje fungovanie preukazovali spätne. Vo výnimočných nepredvídaných prípadoch sa môže takéto spätné dokazovanie uplatniť aj v prípade iných podnikov ako začínajúcich podnikov.

Navrhuje sa, aby sa štatút sociálneho podniku priznával na neurčitý čas.

Navrhuje sa, aby bol registrovaný sociálny podnik povinný neustále spĺňať podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku a aby bol povinný oznámiť každú zmenu skutočností súvisiacich s priznaným štatútom registrovaného sociálneho podniku.

Navrhuje sa, aby registrovaný sociálny podnik bol pri svojom obchodnom mene alebo názve povinný uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“.




K § 8

Upravujú sa podmienky a dôvody zániku a zrušenia štatútu registrovaného sociálneho podniku. Štatút registrovaného sociálneho podniku zanikne
-    zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby (alebo jej vyhlásením za mŕtvu), ktorá mala štatútu priznaný,
-    vrátením štatútu,
-    splynutím, zlúčením alebo rozdelením registrovaného sociálneho podniku v rozpore s odsekom 4 (teda splynutím alebo zlúčením so subjektom, ktorý nie je registrovaným sociálnym podnikom, alebo rozdelením tak, že imanie prejde na subjekty, ktoré nie sú registrovanými sociálnymi podnikmi). Pochopiteľne, stále platí, že registrovaný sociálny podnik sa môže zlúčiť iba s podnikom rovnakej právnej formy.

Navrhuje sa, aby ministerstvo práce zrušilo registrovanému sociálnemu podniku štatút, ak prestane spĺňať podmienky na jeho udelenie, poruší zákaz nelegálneho zamestnávania alebo nesplní podmienky na získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku v lehote 12 mesiacov, ak ide o začínajúci podnik (resp. 24 mesiacov, ak ide o podmienku socializácie zisku) .

K § 9

Existencia poradného výboru je podmienkou (alternatívne k existencii demokratickej správy - § 10) na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Navrhuje sa ustanoviť zloženie, spôsob kreovania a úlohy (oprávnenia) poradného výboru. Poradný výbor má mať najmenej troch členov a má byť zložený zo zainteresovaných osôb (§ 5 ods. 2).

Navrhuje sa, aby sa poradný výbor zúčastňoval na spravodlivom a uspokojivom fungovaní registrovaného sociálneho podniku, na dosahovaní pozitívneho sociálneho vplyvu registrovaného sociálneho podniku a na hodnotení dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, a to
-    prerokovaním (najmä dôležitých otázok rozvoja podniku a dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, stavu, štruktúry a predpokladaného vývoja zamestnanosti v podniku, zásadných otázok sociálnej politiky, organizačných zmien),
-    právom na informácie o hospodárskej a finančnej situácii a o predpokladanom vývoji činnosti podniku,
-    kontrolnou činnosťou.

Zároveň sa navrhuje alternatívny spôsob splnenia podmienky zriadenia poradného výboru, a to pôsobením zamestnaneckej rady (§ 233 Zákonníka práce). V prípade využitia tohto alternatívneho spôsobu bude zamestnanecká rada plniť úlohy podľa príslušného predpisu (Zákonník práce).

Pri splnení potrebných podmienok je samozrejme možné, aby úlohu poradného výboru hrali aj iné orgány, zakotvené v iných zákonoch, ako je napr. správna rada v prípade neziskových organizácií.



K § 10

Existencia demokratickej správy je podmienkou (alternatívne k existencii poradného výboru - § 9) na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Demokratickou správou sa rozumejú ustanovené pravidlá vnútornej organizácie a fungovania registrovaného sociálneho podniku, ktoré vyjadrujú jeho zodpovedné a transparentné spravovanie. Navrhuje sa ustanoviť tieto pravidlá pre jednotlivé právne formy, ktoré môže registrovaný sociálny podnik mať.

K § 11

Navrhuje sa rozdelenie registrovaných sociálnych podnikov na:
-    komunitnoprospešný podnik, ak dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním komunitného záujmu, a
-    verejnoprospešný podnik, ak dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného záujmu.

Dôvodom tohto rozdelenia je odlišná zameranosť týchto dvoch typov podnikov: takpovediac „dovnútra“ nejakej komunity (vrátane povedzme členov samotného podniku) a „navonok“ smerom k širšej verejnosti. Komunitnoprospešným podnikom môže byť napríklad už vyššie spomínané miestne neziskovo orientované kino, ktorého poslaním je poskytovať kultúrne vyžitie obyvateľom konkrétnej malej obce, ktorí by sa bez jeho existencie dostávali k takejto službe iba pomerne ťažko. Komunitnoprospešným podnikom môže byť aj tiež spomenuté neziskovo orientované družstvo, ktorého hlavným cieľom je poskytovať zamestnanosť svojím vlastným členom – a to nad rámec fungovania bežného komerčného podniku, keďže v prípade zhoršenej všeobecnej hospodárskej situácie skôr siahne na základe dohody členov k zníženiu príjmov, ako k prepúšťaniu zamestnancov. Naproti tomu verejnoprospešným podnikom môže byť napríklad obecný podnik ktorý je integračným podnikom, keďže integrácia znevýhodnených alebo zraniteľných osôb do spoločnosti sa považuje za verejný, respektíve celospoločenský záujem. Rovnako môže byť verejnoprospešným podnikom aj družstvo energie z obnoviteľných zdrojov (Renewable Energy Source Cooperative – RESCoop), keďže znižovanie závislosti na fosílnych palivách je celospoločenským záujmom. Nejde samozrejme o taxatívne vymedzenie, iba o vymenovanie niektorých príkladov komunitnoprospešných a verejnoprospešných podnikov. Rozlíšenie toho, či ide o komunitnoprospešný, alebo verejnoprospešný podnik vychádza z definície komunitného a verejného záujmu v § 2 (Vymedzenie pojmov).

Z hľadiska zamerania činnosti môže byť registrovaný sociálny podnik:
-    integračným podnikom,
-    sociálnym podnikom bývania,
-    iným / nepomenovaným registrovaným sociálnym podnikom

Okrem typovo explicitne upravených druhov registrovaných sociálnych podnikov sa umožňuje aj vznik iných registrovaných sociálnych podnikov (komunitnoprospešných alebo verejnoprospešných), ktoré budú dosahovať pozitívny sociálny vplyv poskytovaním iných spoločensky prospešných služieb.

Dôvodom spomínaného rozdelenia z hľadiska zamerania činnosti je fakt, že pri niektorých špecifických typoch registrovaných sociálnych podnikov je potrebné stanoviť dodatočnú reguláciu nad rámec všeobecnej regulácie, platnej pre všetky registrované sociálne podniky. Konkrétne sa to vzťahuje práve na integračné podniky, pri ktorých je stanovený medzinárodný štandard ich fungovania (vrátane minimálnej 30 %-nej hranice na zamestnávanie znevýhodnených/zraniteľných osôb), a sociálne podniky bývania, na ktoré sa takisto vzťahujú dodatočné medzinárodné kritériá. Iné sociálne podniky, ako tieto dva spomenuté typy, sa môžu samozrejme zaoberať veľmi širokým okruhom činností, pokiaľ spadajú pod spoločensky prospešné služby pomenované v § 2 zákona – od environmentálnych činností (napr. recyklácia, výroba elektriny či tepla z obnoviteľných zdrojov, ekologické poľnohospodárstvo) cez sociálnu a humanitárnu pomoc prostredníctvom tovarov alebo služieb (vrátane napr. sociálnych služieb, alebo tovarov špecificky určených a potrebných pre takéto osoby, alebo predaj tovarov prostredníctvom etického obchodovania či „Fairtrade“) až po kultúrne aktivity (napr. neziskové poskytovanie kultúrneho vyžitia pre obyvateľov menších obcí, vydávanie umeleckej literatúry, ap.) Pri takýchto iných registrovaných sociálnych podnikoch platia všetky všeobecné ustanovenia zákona, vrátane potreby dosahovať merateľný pozitívny sociálny vplyv. Minimálne podmienky pre iné registrované sociálne podniky sú stanovené v § 6 a opísané vyššie.

K § 12

Integračný podnik je typovo vymedzeným registrovaným sociálnym podnikom, ktorého dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu spočíva v zamestnávaní znevýhodnených osôb (§ 2 ods. 5) alebo zraniteľných osôb (§ 2 ods. 6).

Na dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu sa požaduje, aby integračný podnik zamestnával najmenej
-    30 % znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov,
-    30 % zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov alebo
-    40 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov.

Na účely dosiahnutia pozitívneho sociálneho vplyvu sa navrhuje zaviesť fikciu, že za znevýhodnenú osobu sa po dobu dvoch rokov bude považovať zamestnanec, ktorý bol znevýhodnenou osobou v čase nástupu do zamestnania v integračnom podniku (keďže nástupom do zamestnania toto postavenie stratí – prestane byť nezamestnanou osobou). Obdobná fikcia sa navrhuje zaviesť aj pre niektoré zraniteľné osoby.

K § 13

Sociálny podnik bývania je typovo vymedzeným registrovaným sociálnym podnikov, ktorého dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu spočíva vo výstavbe alebo prestavbe bytov alebo nájmu bytov osobám s mesačným príjmom do výšky štvornásobku sumy životného minima.

Účelom týchto ustanovení je vytvoriť na Slovensku priestor pre rozvoj nájomného bývania v neziskovom sektore, podľa desiatky rokov úspešne fungujúceho rakúskeho vzoru. Nemá ísť o náhradu ani zasahovanie do existujúceho modelu sociálneho bývania, ktorý je založený na kombinácii dotácie a výhodnej pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Naopak, ide o doplnenie tohto modelu prostredníctvom podnikov, ktoré sú týmto modelom inšpirované, ale rozširujú ho o inú kombináciu pomoci – menšinová časť má mať formu nenávratnej pomoci, ale väčšinu majú vďaka „napákovaniu“ (leverage) finančných nástrojov predstavovať prostriedky z komerčných zdrojov.

Z tohto dôvodu sa definuje „spoločensky prospešné nájomné bývanie“ ako bývanie za nákladové nájomné poskytované ľuďom do ustanovenej príjmovej hranice. Spoločensky prospešné nájomné bývanie sa definuje ako „sociálna služba všeobecného záujmu“ spadajúca pod takéto služby, ako ich spomína nariadenia č. 1304/2013 o Európskom sociálnom fonde. V súlade s právomocou členského štátu definovať sociálne služby všeobecného záujmu sa tým zabezpečuje legitímnosť podpory takéhoto bývania z ESF.

Navrhuje sa, aby sociálny podnik bývania bol povinný najmenej 70 % bytov prenajímať osobám s mesačným príjmom do výšky štvornásobku sumy životného minima a najviac za nájomné zodpovedajúce nákladom na byt. Zostávajúcich 30 % by bolo možné prenajímať za vyšší nájom za tým účelom, aby sociálny podnik naakumuloval určitú rezervu v prípade výpadku príjmov za nájom svojich „kmeňových“ obyvateľov.

Aby sa zabránilo prípadným špekulatívnym postupom, ustanovuje sa, že sociálny podnik bývania, ktorý dostal podporu podľa navrhovaného zákona, nemôže byty postavené vďaka tejto podpore 30 rokov previesť na inú osobu, s výnimkou iného sociálneho podniku bývania. Týmto ustanovením sa má zabezpečiť, že z verejných prostriedkov podporené bývanie bude skutočne dostupné určeným cieľovým skupinám a nebude po stanovený čas prevádzané do súkromného vlastníctva.

K § 14

Navrhuje sa, aby v súlade s existujúcou praxou v prípade napr. neziskových organizácií registrovaný sociálny podnik viedol oddelene výnosy a náklady spojené s podnikateľskou a nepodnikateľskou činnosťou. Ostatné pravidlá týkajúce sa účtovníctva sú stanovené osobitnými predpismi (najmä zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve).
Zákon v ods. 3 zavádza povinnosť r.s.p. overiť účtovnú závierku a výročnú správu audítorom a definuje prípady, kedy overenie audítorom nie je potrebné.

K § 15

Navrhujú sa povinnosti registrovaného sociálneho podniku v súvislosti s výročnou správou a určuje sa obsah výročnej správy.

K § 16

Navrhuje sa registrovanému sociálnemu podniku, sociálnemu podniku podľa § 5 ods. 1 a čiastočne sociálnemu podniku poskytovať za ustanovených podmienok podporu, ktorá predstavuje štátnu pomoc, podľa schém štátnej pomoci, ktoré vytvorí ministerstvo práce. Pomoc musí byť v súlade s tým vždy poskytovaná transparentne, napr. v súlade s čl. 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 651/2014.

Podmienky podpory vychádzajú zo zásady, že keďže ide o podnikanie – i keď sociálne – podpora by vždy mala mať určitú návratnú zložku. Preto je pre poskytnutie nenávratnej pomoci podmienkou, aby podnik najprv dostal schválenú návratnú podporu, alebo preukázal, že návratné prostriedky získal od komerčných inštitúcií. Inými slovami, podnik bude musieť mať najprv schválený napr. úver poskytovaný finančným sprostredkovateľom pre finančné nástroje podporované Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, alebo aj úver poskytovaný komerčnou bankou mimo rámca týchto finančných nástrojov. V obidvoch prípadoch bude musieť prejsť hodnotením finančnej inštitúcie. Týmto spôsobom by malo byť zaručené, že jeho podnikateľský zámer bude nezávisle posúdený na základe kritérií finančnej udržateľnosti – v prípade potreby potom môže doplniť návratné zdroje nenávratnými, ale nemalo by sa stať, že podnik nebude schopný vyprodukovať vôbec žiadne príjmy a že by teda bol plne závislý na verejnej podpore.

Podpora je ďalej odstupňovaná tak, že čisto nenávratnú pomoc, teda dotáciu, môže dostať iba podnik, ktorý dosahuje „zlatý štandard“ sociálneho podnikania v Európe. To znamená, že pozitívny sociálny vplyv dosahuje priamo prostredníctvom svojej hospodárskej činnosti – v rámci ktorej poskytuje napr. pracovnú integráciou alebo služby pre zraniteľné osoby, a zároveň dosahuje buď maximálnu možnú socializáciu zisku alebo maximálnu možnú participáciu. Inými slovami, táto druhá podmienka znamená, že buď sa zaväzuje na svoj sociálny účel vynaložiť 100 % akéhokoľvek zisku, alebo musí byť priamo demokraticky spravovaný svojimi zamestnancami.

Registrovanému sociálnemu podniku, ktorý využíva 100 % zisku na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu alebo ktorý uplatňuje demokratickú správu, teda možno poskytnúť podporu v podobe investičnej pomoci (§ 17), kompenzačnej pomoci (§ 19) a pomoci na podporu dopytu (§ 22).

Inému registrovanému sociálnemu podniku možno poskytnúť investičnú pomoc vo forme finančného nástroja a podmienečne vratného finančného príspevku a kompenzačnú pomoc vo forme finančného nástroja. Príkladmi takýchto podnikov sú tie občianske združenia alebo neziskové organizácie, ktoré síce reinvestujú 100 % zisku, ale ich hospodárska činnosť je v podstate bežnou komerčnou činnosťou a sama o sebe pozitívny sociálny vplyv neprináša – ten prináša až ich nehospodárska činnosť, ktorú prostredníctvom zisku financujú.

Sociálnemu podniku podľa § 5 ods. 1 a čiastočne sociálnemu podniku možno poskytnúť investičnú pomoc vo forme finančného nástroja a kompenzačnú pomoc vo forme finančného nástroja.

Podpora podľa osobitných predpisov samozrejme týmito obmedzeniami nie je dotknutá. Obmedzenia sa teda týkajú len výziev a obdobných ponúk podpory, ktoré sú určené výslovne a špecificky pre podniky v širšom priestore sociálnej ekonomiky. V takomto prípade sa posudzuje, či žiadateľ spadá do konkrétnej kategórie čiastočne sociálneho podniku, sociálneho podniku, alebo registrovaného sociálneho podniku, s dopredu vymedzenými charakteristikami, a platia vyššie spomenuté obmedzenia. Vo výzvach a obdobných ponukách podpory, ktoré sú určené všeobecne napr. občianskym združeniam, neziskovým organizáciám, obchodným spoločnostiam, družstvám, sa však obmedzenia z toho paragrafu na možnosti prijatia podpory neaplikujú, ak to tak poskytovateľ podpory explicitne nestanoví. Inými slovami, ak povedzme OZ alebo NO boli oprávnenými žiadateľmi na prijatie dotácie podľa iného predpisu pred prijatím navrhovaného zákona, a to bez ďalších podmienok, toto ich postavenie oprávneného žiadateľa zostáva nedotknuté, i keby materiálne spadali napr. do kategórie sociálneho podniku.

K § 17 a 18

Investičná pomoc sa môže poskytnúť na účel podpory investície alebo prípravy investície, vrátane poradenských služieb, a to vo forme
-    finančného nástroja,
-    podpory kombinovanej do jednej operácie s finančným nástrojom (technická pomoc pri príprave investičného projektu, bonifikácia úrokov, odpustenie záručných poplatkov)
-    podmienečne vratného finančného príspevku,
-    nenávratného finančného príspevku,
-    dotácie,
-    prevodu vlastníctva k nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je všeobecná hodnota majetku.

Rôzne formy investičnej pomoci je samozrejme možné kombinovať okrem obmedzení uvedených nižšie.

Investičnú pomoc vo forme nenávratného finančného príspevku a dotácie možno poskytnúť len vtedy, ak registrovaný sociálny podnik získal alebo má prísľub získania investičnej pomoci vo forme finančného nástroja alebo podmienečne vratného finančného príspevku.

Navrhuje sa ustanoviť náležitosti zmluvy o poskytnutí investičnej pomoci. Zároveň sa navrhuje ustanoviť podmienky, za ktorých možno poskytnúť investičnú pomoc typovo vymedzených druhom registrovaných sociálnych podnikov:
-    investičná pomoc pre integračný podnik nesmie presiahnuť sumu, ktorou je súčin počtu pracovných miest, ktoré majú byť touto podporou vytvorené, a sumy 10 000 eur,
-    energetickému podniku, ktorému bola poskytnutá podpora doplatkom podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, nemožno poskytnúť investičnú pomoc,
-    investičná pomoc vo forme dotácie pre bytový podnik nesmie presiahnuť 20 % oprávnených nákladov v prípade malého podniku alebo 10 % oprávnených nákladov v prípade stredného podniku; bytovému podniku možno poskytnúť investičnú pomoc vo forme dotácie na výstavbu nových bytov len, ak zabezpečí aspoň 5 % z finančných prostriedkov potrebných na túto výstavby z vlastných zdrojov.

K § 19

Kompenzačnú pomoc sa poskytuje registrovanému sociálnemu podniku, sociálnemu podniku podľa § 5 ods. 1 a čiastočne sociálnemu podniku, ak sú v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu znevýhodnené oproti podnikateľom, ktorí podnikajú za účelom dosahovania zisku, a to vo forme
-    finančného nástroja,
-    podpory kombinovanej do jednej operácie s finančným nástrojom (technická pomoc pri príprave investičného projektu, bonifikácia úrokov, odpustenie záručných poplatkov),
-    nenávratného finančného príspevku,
-    dotácie.

Registrovaný sociálny podnik môže byť znevýhodnený oproti bežnému komerčnému podniku napríklad v dôsledku náročnejších vnútorných rozhodovacích procesov, ktoré vyplývajú zo zapojenia zamestnancov a ďalších zainteresovaných osôb do jeho správy. Príkladom takéhoto znevýhodnenia je (okrem iných) prípad družstva, ktoré je pod demokratickou správou a preto mu je potrebné pomocou v nenávratnej forme (dotáciou alebo nenávratným finančným príspevkom) kompenzovať čas a kapacity strávené účasťou zamestnancov na demokratickej správe. Ďalším príkladom je kompenzačná pomoc v nenávratnej forme pre integračný podnik zamestnávajúci zraniteľné osoby, a to vzhľadom na to, že kompenzačný príspevok podľa navrhovanej novelizácie zákona č. 5/2004 Z. z. (§ 53g) je viazaný na formulácie z nariadenia (EÚ) č. 651/2014 o skupinových výnimkách, ktoré umožňujú poskytovať príspevky iba na zamestnávanie znevýhodnených osôb. Znevýhodnenie integračného podniku zamestnávajúceho zraniteľné osoby teda bude nutné kompenzovať práve na základe § 19 navrhovaného zákona a na základe iného predpisu v oblasti štátnej pomoci [napr. nariadenie (EÚ) č. 1407/2013 o pomoci de minimis].

Kompenzačnú pomoc vo forme finančného nástroja a prípadne s ním kombinovaných foriem podpory podľa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach (teda dotácie úrokových sadzieb, dotácie záručných poplatkov či technickej pomoci) možno registrovaným sociálnym podnikom poskytnúť napríklad z dôvodu, že takéto podniky majú často výrazne sťažený prístup k úverom, zárukám a ďalším formám návratného financovania – vzhľadom na to, že sú „netypickými podnikmi“, s ktorými ratingové modely finančných inštitúcií nerátajú, nevedia ich správne ohodnotiť a preto z nich vychádzajú ako nefinancovateľné. Finančné nástroje a s nimi kombinovaná podpora sú určené práve na to, aby ošetrili takéto zlyhanie trhu a medzeru vo financovaní vyplnili.

Spomínanými príkladmi sa priestor pre kompenzačnú pomoc nevyčerpáva a ministerstvo v rámci výkonu štátnej správy v oblasti sociálnej ekonomiky môže vyhodnotiť ako potrebné aj iné typy tohto druhu pomoci. Podobne ako v prípade investičnej pomoci je pritom samozrejme možné rôzne formy kompenzačnej pomoci kombinovať.

V paragrafe sa ďalej navrhuje ustanoviť základné náležitosti zmluvy o poskytnutí kompenzačnej pomoci – oproti iným typom zmlúv o podpore je napríklad dôležité stanoviť obdobie, na ktoré sa kompenzačná pomoc poskytuje, ako aj minimálnych celkových mzdových nákladov, ku ktorým sa podnik zaväzuje.




K § 20 a 21

Dotácia je formou investičnej pomoci alebo kompenzačnej pomoci poskytovaná registrovanému sociálnemu podniku. Navrhuje sa, aby dotáciu mohli poskytovať ministerstvá v rozsahu svojej pôsobnosti.

Ustanovujú sa náležitosti žiadosti o poskytnutie dotácie, postup pri jej posudzovaní a náležitosti zmluvy, na základe ktorej sa dotácia poskytuje.

Treba zdôrazniť, že dotácia podľa navrhovaného zákona nepredstavuje vstup do existujúcich dotačných schém ministerstiev. Ustanovenia § 20 a 21 obsahujú osobitnú dotačnú schému v súlade s § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Túto dotačnú schému môže v súlade s § 20 ods. 2 návrhu zákona použiť ministerstvo práce, ale aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, a takisto aj iné rezorty, ako je ministerstvo práce, ak činnosť daného sociálneho podniku spadá do kompetencie daného ministerstva. V prípade, že sa rezort rozhodne poskytovať podporu podľa dotačnej schémy navrhovaného zákona, stáva sa poskytovateľom v zmysle spomínaného § 20 ods. 2. V takomto prípade sa ministerstvo rozhodne aj vyčleniť na dotáciu prostriedky podľa svojho uváženia. Nestanovuje sa mu však žiadna povinnosť podľa tohto zákona postupovať – práve preto návrh zákona neobsahuje formuláciu, že „iné ministerstvo poskytuje“ dotáciu podľa tohto zákona.

Upozorniť treba ďalej na ods. 8 písm. e) návrhu, kde sa hovorí o „podmienkach zúčtovania dotácie a podmienkach jej vrátenia“. Podľa predposlednej vety § 8a ods. 1 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy platí, že „poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie.“ V súlade s tým sa v prípade dotácie podľa navrhovaného zákona ustanovuje princíp, že dotácia môže byť štruktúrovaná ako návratná nielen v prípade porušenia zmluvných podmienok, ale naopak, v prípade naplnenia dopredu dohodnutých podmienok. Takýmto spôsobom možno napríklad zabezpečiť, že dotácia bude návratná v prípade, ak registrovaný sociálny podnik dosiahne zisk nad vopred stanovenú hranicu, keďže sa tým preukáže, že istú časť nenávratnej pomoci v skutočnosti nepotreboval, a teda maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie sa dosiahne opätovným využitím prostriedkov na podporu ďalších podnikov.

K § 22

Účelom navrhovanej úpravy je vytvoriť právny rámec pre vytváranie dopytu prostredníctvom dotovaných poukážok. Ide o osvedčený model, ktorý sa využíva v rôznych členských štátoch EÚ a ktorého dôsledkom je okrem iného potláčanie nelegálnej práce. Spotrebiteľ, ktorý si kupuje poukážku za dotovanú cenu, má totiž motiváciu neplatiť za službu „načierno“ v hotovosti. Veľmi úspešným príkladom tohto prístupu je Belgicko, ktoré pomocou tohto nástroja nelegálnu prácu v domácnosti veľmi výrazne obmedzilo. V slovenských podmienkach sa nepredpokladá rovnako široké použitie, keďže by išlo o veľmi nákladný projekt, ale určitý vplyv by servisné poukážky aj v tomto smere nepochybne mali mať. Špecifickosťou návrhu je, že vytvára možnosť dotovania poukážok buď pre spotrebiteľa, ak je odkázanou osobou, alebo pre poskytovateľa služby (sociálny podnik) – nie však pre oboch aktérov naraz.

Pomoc na podporu dopytu sa poskytuje registrovaným sociálnym podnikom, ktoré poskytujú tieto služby:
-    služby starostlivosti o domácnosť a záhradu,
-    služby pre fyzickú osobu, ktorá je na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby.

Navrhuje sa, aby spotrebitelia mohli za služby poskytované registrovaným sociálnym podnikom platiť servisnými poukážkami. Pre osoby, ktoré sú odkázanými osobami podľa zákona č. 488/2008 Z. z. o sociálnych službách, sa budú predávať za zníženú cenu oproti ich nominálnej hodnote.

K § 23

Servisné poukážky sú prostriedky na poskytovanie pomoci na podporu dopytu (§ 22). Servisné poukážky majú mať povahu ceniny a môže ich vydávať ministerstvo práce v nominálnej hodnote 10 eur. Navrhuje sa, aby predaj a odkúpenie servisných poukážok mohli vykonávať štátne orgány, obce a vyššie územné celky.

K § 24

Navrhuje sa ustanoviť povinnosti a obmedzenia pre registrovaný sociálny podnik, ktorému sa poskytne podpora vo forme dotácie, podmienečne vratného finančného príspevku, nenávratného finančného príspevku alebo pomoci na podporu dopytu alebo ktorému boli poskytnuté iné nenávratné verejné prostriedky podľa osobitných predpisov, ktoré bude musieť dodržiavať počas trvania zmluvy o poskytnutí podpory, počas jedného roka odo dňa poskytnutia podpory alebo verejných prostriedkov, ktoré sa poskytujú jednorazovo, alebo počas doby poskytovania verejných prostriedkov, ktoré sa poskytujú opakovane.

Účelom je urobiť čo najviac pre to, aby bola nenávratná (alebo čiastočne nenávratná) podpora poskytovaná registrovanému sociálnemu podniku z verejných zdrojov – či už podľa tohto zákona alebo podľa iných predpisov – využívaná čo najefektívnejšie, a aby sa zabránilo najrôznejším druhom zneužívania takejto podpory.

V odseku 2 sa preto stanovuje, že registrovaný sociálny podnik nesmie tvoriť „jediný podnik“ (v zmysle pravidiel štátnej pomoci) s ďalšími podnikmi, ktoré už nie sú sociálne, aby sa zamedzilo možnosti, že podpora bude prijatá z titulu „sociálnosti“ podniku, ale využitá na bežné ziskové činnosti.

V odseku 3 sa stanovujú pravidlá pre mzdové a nemzdové náklady v podniku. Aby nebolo možné verejnú podporu zneužiť na neoprávnene vysoké platové ohodnotenie, stanovuje sa na mzdové náklady strop. Zároveň sa určuje maximálny možný pomer medzi najvyššou a najnižšou mzdou v podniku, aby nebolo možné obísť tento strop na celkové mzdové náklady pomocou nízkych miezd pre väčšinu zamestnancov a neúmerne vysokého platov vedúcich pracovníkov. V prípade nemzdových nákladov sa stanovuje, že musia zodpovedať cenám, ktoré sú na trhu obvyklé.

V odseku 4 sa ošetruje prípad, v ktorom by žiadateľ pri žiadosti o podporu predložil prehnane vysoké mzdové nároky, ktoré by potom po poskytnutí podpory zredukoval a rozdiel medzi plánom a realitou si ponechal – preto sa ustanovuje, že k navrhovaným mzdám sa musí zaviazať a skutočne ich aj svojim zamestnancom vyplácať.

V odseku 5 sa od registrovaného sociálneho podniku vyžaduje, aby poskytol ministerstvu práce zoznam konečných užívateľov výhod, teda v širokom slova zmysle „vlastníkov“ (ak už takúto povinnosť bez ohľadu na návrh zákona nemá). Podobne ako v prípade boja proti daňovým únikom, aj v tomto prípade ide o opatrenie na posilnenie transparentnosti a proti možnosti, že by podnik bol iba „schránkovou firmou“ bez jasnej vlastníckej štruktúry.

Účelom odseku 6 je zabrániť, aby podnik „vyviezol“ svoje zisky, a to umelým znížením obratu, prostredníctvom predaja pod cenu spriaznenej firme alebo osobe. Keďže na rozdiel od bežného podnikania nie sú veľmi dobré dôvody na to, aby registrovaný sociálny podnik predával tovar/služby spriaznenej firme/osobe, ktorá tiež nie je registrovaným sociálnym podnikom, odsek takéto predaje úplne zakazuje. Výnimku majú iba tie registrované sociálne podniky, ktoré sú čiastočne alebo úplne vlastnené obcou či VÚC, keďže v tomto prípade sú obe firmy pod verejnou kontrolou, a keďže dôvody na vzájomné obchodovanie v tomto prípade v praxi existujú.

Účelom odseku 7 je zabrániť „zrkadlovému obrazu“ zneužitia uvedeného vyššie – v tomto prípade by sa zisk „vyviezol“ prostredníctvom umelo navýšených nákladov, ak by podnik nakupoval od „spriaznenej“ firmy (právnickej osoby) za premrštené ceny. Vo všeobecnosti sa navrhuje tento problém opäť riešiť jednoducho zákazom takéhoto nákupu. Výnimku tvorí nájom alebo podnájom nehnuteľnosti, keďže je známe, že na rozdiel od iných typov nákupu od závislej osoby sú dobré dôvody, prečo sa táto možnosť v praxi naozaj využíva – je však stanovené, že v takom prípade nesmie cena nájmu či podnájmu presiahnuť bežnú trhovú cenu. Rovnako je podobne ako vyššie výnimkou aj prípad podniku väčšinovou vlastneného územnou samosprávou.

Účel odseku 8 je podobný, ako v prípade odseku 7 – líši sa tým, že v tomto prípade ide o nákup služieb od fyzickej osoby, nie firmy. V tomto prípade môžu existovať dobré dôvody, prečo registrovaný sociálny podnik pravidelne nakupuje služby od spriaznenej fyzickej osoby, ktorá je napr. SZČO, preto odsek úplne takýto postup nezakazuje. Stanovuje však limit na cenu takýchto služieb, ktorá zodpovedá najvyššej mzde v podniku.

Účelom odseku 9 je zabrániť „vývozu zisku“ pomocou premrštených úrokových nákladov. Podnik môže mať v princípe dobré dôvody požičať si od „spriaznenej“ firmy či osoby, ale aby týmto spôsobom nedošlo k zneužitiu, stanovuje sa limit na výšku úrokov. Tento limit sa odvodzuje od referenčnej sadzby Európskej komisie, ktorou stanovuje pomyselnú „bežnú trhovú cenu“ úveru.

V odseku 10 sa zabraňuje, aby podnik „vyviedol“ časť z nenávratnej pomoci tým, že by pod cenu predal nejaké aktívum, ktoré bolo z tejto pomoci zaplatené. Vo všeobecnosti sa jednoducho zakazuje, aby podnik takéto aktívum prevádzal. Umožňuje sa však, aby ho previedol na iný registrovaný sociálny podnik – pod tou podmienkou, že poskytovateľovi pomoci vráti zostatkovú cenu aktíva. Podnik teda má motiváciu, aby ani inému registrovanému sociálnemu podniku nepredával takéto aktívum pod cenu.

V odseku 11 sa zabraňuje inému typu zneužitia, pri ktorom podnik fiktívne „vyradí“ v skutočnosti stále funkčné aktívum (napr. stroj), aby ho následne predal. Aby k takýmto prípadom nedochádzalo, podnik je povinný požiadať poskytovateľa podpory o povolenie aktívum vyradiť (ak nemá nulovú zostatkovú cenu) – aby mal poskytovateľ podpory možnosť presvedčiť sa, či skutočne ide o aktívum, ktoré je zrelé na vyradenie.

V odseku 12 sa zabraňuje duplicite – nie je efektívnym využitím verejných zdrojov, aby z nich podnik dostával podporu „na to isté“ dvakrát.

K § 25

Ustanovujú sa kompetencie ministerstva práce v oblasti sociálnej ekonomiky, čo sa týka priznávania štatútu registrovaného sociálneho podniku, uznania organizácie sektora sociálnej ekonomiky, ukladania pokút za nedodržanie podmienok resp. porušenie povinností, ďalej  čo sa týka vedenia registra sociálnych podnikov, kontroly, podpornej infraštruktúry pre sociálnu ekonomiku, atď.

K § 26

Umožňuje sa vytváranie strešných organizácií sektora sociálnej ekonomiky ako reprezentatívnych združení subjektov sociálnej ekonomiky po splnení zákonom ustanovených podmienok. Strešné organizácie sektora sociálnej ekonomiky budú môcť žiadateľom vydávať osvedčenie o tom, že spĺňajú podmienky na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku podľa § 6 ods. 1 písm. a) a e), pričom ministerstvo bude pri rozhodovaní o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku na toto osvedčenie prihliadať.

Princíp osvedčenia vychádza z myšlienky, že najlepším posudzovateľom toho, či skutočne ide o sociálny podnik, sú existujúce sociálne podniky. Ide teda o „kolegiálne posudzovanie“ (peer review), ako funguje v zahraničí. Nejde o prenesenie zodpovednosti štátu, keďže osvedčenie nenahrádza samostatný proces posudzovania zo strany ministerstva v konaní o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Predstavuje však spôsob, ako tento proces pre žiadateľa i pre štát uľahčiť – ak existujúce sociálne podniky potvrdia, že považujú žiadateľa za dôveryhodný sociálny podnik, je vysoká pravdepodobnosť, že ním skutočne je/bude.

Samozrejme, organizácia sektora musí naozaj dbať na to, aby žiadateľa preskúmala poctivo a do hĺbky. Preto ak by sa opakovane zaručila za žiadateľov, u ktorých sa neskôr ukáže, že ako sociálne podniky nefungujú, hrozí jej strata oficiálne uznaného postavenia organizácie reprezentujúcej sektor sociálnej ekonomiky. V prípade, že sa jej dá dokázať, že dokonca vedela o nesplnení podmienok a napriek tomu žiadateľovi osvedčenie vydala, stratí postavenie okamžite.

Ďalej sa navrhuje, aby mohli ústredné orgány štátnej správy v rámci špecializovaných programov a v súlade s podmienkami poskytovania verejných prostriedkov poskytnúť organizácií sektora sociálnej ekonomiky príspevok na účely podpory jej činnosti. Keďže registrované sociálne podniky z princípu nebudú mať veľa voľných finančných prostriedkov, je totiž dosť možné, že bez takejto podpory strešné organizácie sektora vôbec nevzniknú.

K § 27

Navrhuje sa zriadiť register registrovaných sociálnych, ktorý bude obsahovať predpísané údaje o registrovaných sociálnych podnikoch. Upravuje sa postup sprístupňovania údajov obsiahnutých v registri orgánom štátnej správy, súdom, obciam a vyšším územným celkom,  iným orgánom verejnej moci a ďalším subjektom.

K § 28

Navrhujú sa pokuty za nedodržanie povinností, ktoré registrovanému sociálnemu podniku vyplývajú z návrhu zákona.

K § 29

Ustanovuje sa pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisoch na konania podľa tohto zákona.

Ustanovuje sa ministerstvu práce povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle vzory základných dokumentov na účely konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, ako aj vzory formulára žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku a žiadosti o poskytnutie dotácie.

K § 30

Povinnosť registrovaného sociálneho podniku uvádzať pri svojom obchodnom mene alebo názve označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“ sa vo vzťahu k zapisovaniu do registra alebo inej evidencie z dôvodu technického prispôsobenia týchto registrov alebo evidencií na takéto zápisy navrhuje odložiť na 1. januára 2020.

Na prechodné obdobie do 31. decembra 2020 sa umožňuje poskytovať podporu vo forme nenávratného finančného príspevku aj neregistrovaným sociálnym podnikom, a to za podmienky schválenia podpory vo forme finančného nástroja na ten istý účel.

K čl. II (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)

Navrhuje sa doplniť definíciu podnikania o činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, aby sa ustanovenia o hospodárskom podnikaní vzťahovali aj na hospodársku činnosť vykonávanú nie za účelom dosahovania zisku. Dôvodom je, že bez takejto zmeny by sociálne podnikanie – ktorého základným znakom je, že sa nevykonáva za účelom dosahovania zisku – zostalo mimo regulácie podnikania ako takého. Sociálne podniky by však mali byť rovnocennými podnikateľskými subjektmi s ostatnými aktérmi na trhu, a to znamená aj podriadenosť Obchodnému zákonníku – odtiaľ vyplýva potreba rozšírenia definície podnikania, aby pod neho činnosť registrovaných sociálnych podnikov spadala. Na základe tohto rozšírenia pojmu „podnikanie“ zároveň platí, že zdaňovaniu príjmu podľa zákona č. 595/2003 o dani z príjmov bude podliehať hospodárska činnosť podniku vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, ale aj hospodárska činnosť vykonávaná za účelom dosahovanie pozitívneho hospodárskeho vplyvu. Neziskové organizácie a občianske združenia týmto postupom nebudú poškodené vzhľadom na možnosť uplatniť si daňovú úľavu podľa úpravy navrhovanej v čl. XII.

K čl. III (zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí)

K bodu 1
Navrhuje sa pri prevode nehnuteľného majetku obce do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci možnosť neuplatniť ustanovenia zákona, ktoré definujú podmienky a povinnosti prevodov vlastníctva majetku uvedené v § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí.

K bodu 2
Navrhuje sa vyňať nájom nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci z povinností obce pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci.

K čl. IV (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní)

Navrhuje sa doplniť definíciu živnosti o sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu registrovaným sociálnym podnikom. Dôvody sú analogické, ako v prípade čl. II – účelom je zabezpečiť, aby sa regulácia živnostenského podnikania vzťahovala aj na činnosti registrovaných sociálnych podnikov, ktoré síce svojou povahou spadajú do živnostenského podnikania, ale registrované sociálne podniky ich z definície nevykonávajú za účelom dosahovania zisku.

K čl. V (zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu)
 
K bodu 1
Navrhuje sa doplniť ustanovenie, podľa ktorého správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu pri prevode nehnuteľnosti majetku štátu do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci. Doplnené je tiež o možnosť ustanoviť ďalšie podmienky prevodu.

K bodu 2
Podľa zákona o správe majetku štátu musí byť prevod nehnuteľného majetku štátu vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu alebo za primeranú cenu zníženú podľa § 8a ods. 8, 9 alebo ods. 11, okrem prevodu nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku, alebo cudzieho štátu. Navrhujeme doplniť do vlastníctva „registrovaného sociálneho podniku“.

K bodu 3
Navrhuje sa doplniť ustanovenie, v ktorom sa hovorí, že podľa zákona o správe majetku štátu správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknuť v registri a je oprávnený dohodnúť nižšie než trhové nájomné, ak „nájomcom je registrovaný sociálny podnik a ide o formu investičnej pomoci“.

K čl. VI (zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde)

Navrhuje sa rozšíriť možnosti zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom v rámci svojej sociálnej politiky príspevok zo sociálneho fondu o servisné poukážky alebo tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom. Dôvodom je rozšíriť možnosť podpory dopytu pre sociálne podniky aj na súkromný sektor.

K čl. VII (zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch)

K bodom 1 a 5
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2
Navrhuje sa regulovať spôsob účtovníctva neinvestičného fondu- ustanovujú sa výšky príjmov, pri ktorých prekročení je neinvestičný fond povinný mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom .

K bodom 3, 4 a 6
Navrhuje sa zosúladiť termíny na uloženie ročnej účtovnej závierky do verejnej časti registra účtovných závierok, na vypracovanie výročnej správy a jej uloženie do verejnej časti registra účtovných závierok s ostatnými mimovládnymi organizáciami.

K čl. VIII (zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby)

K bodu 1
Navrhuje sa vypustiť v zákone o neziskových organizáciách ustanovenie, podľa ktorého sa nezisková organizácia zruší, ak neuloží výročnú správu vo verejnej časti registra účtovných závierok.

K bodu 2
Navrhuje sa rozšíriť možnosť súdu rozhodnúť a zrušení neziskovej organizácie a o jej likvidácii, ak nezisková organizácia neuloží v lehote určenej v rozhodnutí o uložení pokuty výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok



K bodu 3
Navrhuje sa regulovať spôsob účtovníctva neziskovej organizácie - ustanovujú sa výšky príjmov, pri ktorých prekročení je nezisková organizácia povinná mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom.

K bodu 4
Navrhuje sa zmeniť termín uloženia ročnej účtovnej závierky overenej audítorom vo verejnej časti registra účtovných závierok na 15. júla (pôvodný termín 15. apríla).

K bodu 5
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6
Navrhuje sa do zákona vložiť nové ustanovenie – § 34a (Pokuty). Toto ustanovenie definuje prípady, kedy sa uloží neziskovej organizácii pokuta, v akej výške a za akých podmienok.

K čl. IX (zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov)

K bodu 1
Navrhuje sa pri prevode nehnuteľného majetku VÚC do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci možnosť neuplatniť ustanovenia zákona, ktoré definujú podmienky a povinnosti prevodov vlastníctva majetku uvedené v § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku VÚC.

K bodu 2
Navrhuje sa doplniť do zákona o majetku VÚC ustanovenie, v ktorom by sa nájom nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci vyňal z povinnosti VÚC primerane použiť ustanovenia zákona pri prenechávaní majetku VÚC do nájmu a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci.

K čl. X (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy)

K bodu 1
V nadväznosti na nové úlohy a kompetencie, ktoré sa navrhujú v čl. I uložiť ministerstvu práce, sa navrhuje doplniť kompetenčný zákon ústrednej štátnej správy aj o pôsobnosť ministerstva práce v oblasti sociálnej ekonomiky.


K bodu 2
Navrhuje sa upraviť zastupovanie vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, z toho dôvodu, že doposiaľ zastupovanie vedúceho Úradu vlády SR nebolo v tomto zákone upravené a postupovalo sa len v zmysle zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z. Navrhované zastupovanie sa bude týkať aj zastupovania na rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

K čl. XI (zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách)

K bodu 1
Navrhuje sa regulovať spôsob účtovníctva nadácie - ustanovujú sa výšky príjmov, pri ktorých prekročení je nadácia povinná mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom.

K bodom 2 a 4
Navrhuje sa zosúladiť termíny na vypracovanie výročnej správy a jej uloženie do verejnej časti registra účtovných závierok s ostatnými mimovládnymi organizáciami.

K bodu 3
Legislatívno-technická úprava.

K čl. XII (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)

Navrhuje sa umožniť nepriama forma podpory v podobe zníženej dane na zisk, reinvestovaný na hlavný sociálny účel podniku. Ide o úpravu, ktorá je obdobou podobných ustanovení v iných členských štátoch EÚ (napr. Taliansko, Luxembursko, Litva). Základnou myšlienkou je, že keďže štát sa rozhoduje registrované sociálne podniky podporovať, je v niektorých prípadoch jednoduchšie urobiť to ponechaním časti zisku, určenej na reinvestíciu, v samotnom podniku – než najprv zisk zdaniť a následne ho podniku „z druhej strany“ ponúknuť v podobe dotácie, so všetkou administratívnou záťažou, ktorá z toho pre štát i pre podnik vyplýva. Vzhľadom na to, že registrované sociálne podniky na zisk zamerané nie sú a spravidla ani veľké zisky generovať nebudú, zároveň platí, že prípadné dopady budú zanedbateľné. Daňová úľava sa bude vzťahovať iba na verejnoprospešné registrované sociálne podniky.

Daňovník, ktorý si uplatní daňovú úľavu, si nemôže uplatniť úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci, úľavu na dani pre prijímateľa stimulov, ani odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, a takisto nemôže byť prijímateľom prostriedkov z daňovej asignácie, z dôvodu zamedzenia využívania duplicitnej podpory v podobe úľav resp. odpočtu dane z príjmov

Obmedzuje sa obdobie použitia odpočtu dane z príjmov - len ak sa počiatočná investícia zrealizuje do piatich rokov odo dňa vloženia prostriedkov na jej realizáciu do rezervného fondu. Ak táto podmienka nie je splnená, daňovník si v príslušnom zdaňovacom období nemôže uplatniť nárok na odpočet dane z príjmov a zároveň musí podať dodatočné daňové priznanie (v termíne do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie) za každé zdaňovacie obdobie, ktorom si odpočet dane z príjmu uplatňoval.

Definuje sa postup v prípade, ak vznikne situácia, kedy daňovník vykazuje daňovú stratu alebo ak základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet dane z príjmu

K čl. XIII (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

K bodom 1, 3, 5, 7 a 11
V súvislosti s návrhom zákona o sociálnej ekonomiky a sociálnych podnikoch (čl. I), ktorým sa komplexne upravuje oblasť sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, vrátane podmienok priznávania štatútu registrovaných sociálnych podnikov, ako aj možnosti ich podpory, sa navrhuje vypustiť z pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny kompetencia v oblasti priznávania postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie, vrátane jeho zmeny, pozastavenia alebo zrušenia a vedenie ich registra [(§ 12 písm. i), l) 3. bod a v) 2. bod].

Vzhľadom na to, že v súčasnosti môžu byť existujúcim sociálnym podnikom pracovnej integrácie, ktoré majú priznané postavenie podľa zákona o službách zamestnanosti, poskytované finančné prostriedky v rámci národných projektov financovaných zo zdrojov ESF na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, realizovaných v súlade s akčnými plánmi na podporu rozvoja najmenej rozvinutých regiónov, navrhuje sa ponechať priznané postavenia týmto podnikom s cieľom zabezpečiť záväzky vyplývajúce z už uzatvorených dohôd tak, aby boli naplnené ciele týchto akčných plánov, minimálne na obdobie do konca roka 2020, t.j. do konca implementácie národných projektov. Zároveň sa navrhuje zmena názvu týchto podnikov na „subjekty prechodného zamestnania“ tak, aby sa predišlo zamieňaniu jednotlivých pojmov v zmysle zákona o sociálnej ekonomiky a sociálnych podnikoch a zákona o službách zamestnanosti [(§ 12 písm. l) 3. bod a v) 2. bod, § 29 ods. 4 a § 50b].

K bodom 2 a 9
V nadväznosti na návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a terminológiu, ktorá je v ňom používaná, sa  navrhuje súčasné sociálne podniky pracovnej integrácie premenovať na „zamestnávateľa prechodného zamestnania“, a to na prechodné obdobie do 31. decembra 2020, keď tieto subjekty zaniknú a budú v plnej miere nahradené sociálnymi podnikmi podľa čl. I.

K bodu 4
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6
Navrhuje sa ustanovenie doplniť, aby povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania nebolo možné vydať ani integračnému podniku (čl. I § 12).

K bodu 8
Vypustenie § 50a sa navrhuje v súvislosti s návrhom zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (čl. I), ktorým sa komplexne upravuje oblasť sociálnej ekonomiky, vrátane definície subjektov sociálnej ekonomiky, sociálneho podniku, ako aj ďalších pojmov z oblasti sociálnej ekonomiky.

K bodu 10
Účelom je, aby nebolo možné mať súčasne priznané postavenie sociálneho podniku pracovnej integrácie (po novom „zamestnávateľa prechodného zamestnania“) podľa zákona o službách zamestnanosti a integračného podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, preto sa navrhuje, aby priznaním postavenia integračného podniku zo zákona zaniklo postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania.

K bodu 12, 19 a 21
S cieľom podpory integrácie znevýhodnených osôb na trh práce sa navrhuje zavedenie nového aktívneho opatrenia na trhu práce Príspevok integračnému podniku (§ 53f). Jeho účelom je zvýšiť podporu a motiváciu integračných podnikov poskytovať vhodnú podporu a pomoc znevýhodneným osobám počas ich zamestnania v integračnom podniku tak, aby si najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia zamestnania v integračnom podniku našli zamestnanie na otvorenom trhu práce, t.j. bez iných podporných finančných mechanizmov.

O príspevok bude môcť požiadať integračný podnik v prípade, ak najmenej 10 % jeho zamestnancov, ktorí boli znevýhodnenými osobami podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch z celkového počtu jeho zamestnancov, skončili dohodou pracovný pomer v integračnom podniku najneskôr do dvoch rokov od jeho vzniku a v období nasledujúcich šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov si našli zamestnanie u zamestnávateľa, ktorý nie je integračným podnikom ani závislou osobou integračného podniku. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne, najviac počas 12 mesiacov od vzniku nového pracovného pomeru. Výška príspevku sa navrhuje odvíjať od vyplácanej mzdy zamestnanca v novom zamestnaní, s jej postupným zvyšovaním tak, aby sa podporilo čo najdlhšie zotrvanie tohto zamestnanca v novom zamestnaní. O príspevok bude integračný podnik žiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má sídlo.

V odseku 5 sú určené základné náležitosti písomnej dohody medzi integračným podnikom a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Integračnému podniku, ktorý zamestnáva znevýhodnené osoby sa navrhuje poskytovať kompenzačné príspevky (§ 53g) na mzdové náklady, dodatočné náklady spojené so zamestnávaním osôb, ktoré sú znevýhodnenými osobami z dôvodu spočívajúcom v ich zdravotnom stave a náklady vynaložené na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám. Navrhuje sa poskytovať kompenzačný príspevok na mzdové náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených osôb vo výške 50 % oprávnených nákladov mesačne na zamestnanca, ktorý je znevýhodnenou osobou z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti alebo dosiahnutého nižšieho vzdelania, a vo výške 40 % oprávnených nákladov mesačne na zamestnanca, ktorý je znevýhodnenou osobou z iného dôvodu a to po dobu 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, v prípade, že ide o značne znevýhodnenú osobu, po dobu 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Ak ide o zamestnanca, ktorý je znevýhodnenou osobou z dôvodu spočívajúcom v jeho zdravotnom stave, navrhuje sa poskytovať kompenzačný príspevok na mzdové náklady vo výške 75 % oprávnených nákladov mesačne, a to po dobu zamestnávania tohto zamestnanca. Zároveň s navrhuje stanoviť maximálnu výšku (strop) poskytnutého príspevku.

Navrhuje sa poskytovať príspevok na dodatočné náklady spojené so zamestnávaním osôb, ktoré sú znevýhodnenými osobami z dôvodu spočívajúcom v ich zdravotnom stave [čl. 34 nariadenia (EÚ) č. 651/2014] v úhrne vo výške 100 % skutočne vynaložených oprávnených nákladov, najviac však vo výške dvojnásobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky počas najviac dvoch rokov.

Navrhuje sa poskytovať príspevok na náklady vynaložené na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám [čl. 35 nariadenia (EÚ) č. 651/2014] mesačne vo výške 50 % skutočne vynaložených oprávnených nákladov a to počas 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a ak ide o značne znevýhodnenú osobu, najviac počas 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Zároveň s navrhuje stanoviť maximálnu výšku (strop) poskytnutého príspevku.

V odseku 8 sú určené základné náležitosti písomnej dohody o poskytnutí kompenzačných príspevkov.

K bodu 13
Účelom je, aby nebolo možné mať súčasne priznané postavenie chránenej dielne podľa zákona o službách zamestnanosti a integračného podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, preto sa navrhuje, aby priznaním postavenia integračného podniku zo zákona zaniklo postavenie chránenej dielne a zároveň aby úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nepriznávali postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je integračným podnikom.

K bodom 14 a 15
V § 60 ods. 2 písm. f) sa navrhuje, aby sa za prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska považovala celková cena práce zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, teda napr. aj náhrada mzdy, ktorá sa podľa súčasného stavu za prevádzkové náklady nepovažuje.
V § 56 ods. 2 ide o terminologické zosúladenie s návrhom úpravy § 60 ods. 2 písm. f).

K bodom 16 a 17
Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, čím si splní zákonnú povinnosť. V súvislosti s touto povinnosťou je služba podľa súčasnej platnej legislatívy definovaná ako služba, ktorá je poskytovaná chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom zriadeným občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Zákon navrhuje upraviť a rozšíriť túto definíciu o integračný podnik, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím. Ide o nepriamu formu podpory registrovaných sociálnych podnikov.

K bodu 18 (§ 64a)
Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch navrhuje využitie vyhradených zákaziek ako formu náhradného plnenia za nezamestnávanie osôb zo zdravotným postihnutím. Tento návrh rozširuje možnosti verejných obstarávateľov si napĺňať svoje zákonne povinnosti voči zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím, finančný limit pre realizáciu takejto náhrady však presahuje finančné limity stanovené § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti, je preto možné predpokladať, že aktuálny model plnenia povinnosti definovaný zákonom o službách zamestnanosti nebude ohrozený a predmetný návrh prináša len rozšírenie možností.

K bodu 20 (§ 72ad, § 72ae)
Sociálny podnik pracovnej integrácie podľa predpisov účinných od 31. marca 2018 bude mať nový názov - zamestnávateľ prechodného zamestnania, a to na prechodné obdobie do 31. decembra 2020, keď priznané postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania zanikne. Od 1. januára 2021 budú existovať už iba sociálne podniky podľa čl. I.
Postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania zaniká dňom 1.1.2021.

K čl. XIV (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty)

K bodom 1 a 2
Navrhuje sa umožniť uplatnenie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane pre registrované sociálne podniky, a to na tovary a služby dodávané registrovanými sociálnymi podnikmi, ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci. Ide o nepriamu podporu registrovaných sociálnych podnikov, ktorá sa v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty uplatňuje napr. v Taliansku alebo v Nemecku.

K čl. XV (zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady)

K bodu 1
Navrhuje sa, aby správca dane mohol všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov pozemky vo vlastníctve registrovaného sociálneho podniku.

K bodu 2
Navrhuje sa, aby správca dane mohol všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve registrovaného sociálneho podniku.

K čl. XVI (zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov)

K bodu 1
Navrhuje sa doplniť, že príspevok je poskytovaný vo forme nenávratného finančného príspevku alebo podmienečne vratného finančného príspevku na realizáciu projektu.

K bodu 2
Navrhuje sa upraviť definíciu projektu.

K bodu 3
Navrhuje sa doplniť obsah Výzvy o podmienky vrátenia prostriedkov podmienečne vratného finančného príspevku, ak sa poskytuje.

K bodu 4
Navrhuje sa doplniť § 25 – Zmluva o náležitosti zmluvy, ak ide o poskytnutie podmienečne vratného finančného príspevku.

K čl. XVII (zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov)

Navrhuje sa rozšíriť predmet zákona o možnosť ustanoviť odlišné alebo ďalšie podmienky na poskytnutie príspevku na finančný nástroj, vrátenie príspevku na finančný nástroj a na vykonávanie finančných nástrojov pre sociálne podniky.

K čl. XVIII (zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní)

K bodu 1
Navrhuje sa, aby sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahoval na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb pre verejného obstarávateľa, ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ktoré sú dodávané chránenou dielňou, alebo v rámci programov chránených pracovných miest, ak aspoň 30 % zamestnancov, vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo v rámci programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby. Ide o nepriamu formu podpory registrovaným sociálnym podnikom.

K bodu 2
Navrhuje sa doplniť § 1 ods. 12 o ustanovenie, podľa ktorého sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje na zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác pre verejného obstarávateľa., ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ktoré sú dodávané chránenou dielňou alebo v rámci programov chránených pracovných miest.

K bodu 3
Legislatívno-technická úprava.

K bodom 4 a 7
Navrhuje sa definovať sociálne hľadisko vo verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti sa zároveň navrhuje upraviť terminológiu používanú v zákone.

K bodu 5
Navrhuje sa zaviesť povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktorý v kalendárnom roku, v ktorom začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou) najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko v opise predmetu zákazky, ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk.

Dôvodom zavedenia tejto povinnosti sú jednak odporúčania Európskej komisie, ktorá očakáva, že sa vo väčšej miery začne vo verejnom obstarávaní na Slovensku používať ako kritérium ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, t. j. že zohľadnené budú aj iné kritériá, ako cena; a jednak potreba rozšíriť na Slovensku používanie sociálneho hľadiska ako takého.

K bodu 6
Navrhuje sa vložiť do zákona o verejnom obstarávaní nový § 36a – Vyhradené zákazky.
Navrhuje sa upraviť tzv. vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní. Tieto zákazky majú kapacitu prispieť ku zvýšeniu odbytu tovarov a služieb produkovaných integračnými sociálnymi podnikmi čo môže výrazne prispieť ku stabilite a udržateľnosti týchto sociálnych podnikov. Napriek tomu, že európska ako i národná legislatíva v oblasti verejného obstarávania model vyhradených zákaziek umožňuje už dlhé obdobie, tento je v našom prostredí stále využívaný len marginálne. Dôvodom je slabá informovanosť o možnosti ako i nie jednoznačná definícia podniku, ktorý môže byť dodávateľom vyhradenej zákazky. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní prináša jednoznačnú definíciu znakov, ktoré musí podnik uchádzajúci sa o vyhradenú zákazku vykazovať, čím autori zákona predpokladajú zvýšený záujem verejných obstarávateľov tento typ verejného obstarávania realizovať.

K bodom 8 a 9
Navrhuje sa nanovo špecifikovať subjekty, pre ktoré môže byť vyhradené právo účasti vo verejnom obstarávaní v prípade podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou.




K čl. XIX (zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe)

V nadväznosti na čl. X bod 2 sa dopĺňa vymenovanie vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky ako spôsob vzniku štátnozamestnaneckého pomeru; takto bude môcť byť vymenovaný výlučne zástupca vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky.

K čl. XX (Účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2018.

Účinnosť od 1. júla 2018 sa navrhuje pre úpravy týkajúce sa poskytovania príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne, keďže sa poskytuje štvrťročne (novelizácia zákona o službách zamestnanosti).

Účinnosť od 1. januára 2019 sa navrhuje pre povinnosť registrovaného sociálneho podniku uvádzať pri svojom obchodnom mene alebo názve označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. (čl. I § 7 ods. 7), ďalej pre ustanovenia týkajúce sa pomoci na podporu dopytu a pre novelizačné články týkajúce sa daňových predpisov.

Účinnosť od 1. januára 2020 sa navrhuje pre povinnosť obstarávateľov navrhovanú v zákone o verejnom obstarávaní použiť pri verejných obstarávaniach sociálne hľadisko (čl. XVIII bod 5).

Účinnosť od 1. januára 2021 sa navrhuje pre novelizačné body v rámci novelizácie zákona o službách zamestnanosti, ktoré súvisia s prechodným obdobím, počas ktorého budú ešte pôsobiť súčasné sociálne podniky pracovnej integrácie (po novom „zamestnávatelia prechodného zamestnania“), a uplynutím tohto obdobia zaniknú.

V Bratislave dňa 10. januára 2018


Robert Fico  v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky



Ján Richter  v. r.
minister práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 108/2018, dátum vydania: 13.04.2018

 

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Adaptácia vnútroštátnej legislatívy na podmienky a záväzné požiadavky Európskej únie v oblasti stanovenia podmienok pobytu niektorých kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov Európskej únie si vyžiadala novelizáciu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“).

Predloženým návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. L 132, 21.5.2016) (ďalej len „smernica“), ktorá nahrádza smernice 2004/114/ES (o študentoch) a 2005/71/ES (o výskumných pracovníkoch), pričom ich ustanovenia zlučuje, upravuje a dopĺňa.

Smernica rozširuje rozsah pôsobnosti pravidiel EÚ, keďže doteraz boli pravidlá prijatia povinné len pre študentov a výskumných pracovníkov a nepovinné pre žiakov, neplatených stážistov a dobrovoľníkov. Smernica ustanovuje podmienky vstupu a pobytu na obdobie dlhšie ako 90 dní na území členských štátov a taktiež postupy prijímania, práva na rovnaké zaobchádzanie, práva študentov na prístup na trh práce počas štúdia, mobilitu v rámci EÚ, ako aj procesné záruky.

S cieľom zatraktívnenia Európskej únie pre študentov vysokých škôl, výskumných pracovníkov a ich rodinných príslušníkov sa ustanovujú pravidlá mobility a znižuje sa administratívne zaťaženie s tým spojené. V praxi to znamená, že u týchto kategórií cudzincov sa nebude vyžadovať prechodný pobyt na našom území do jedného roka od začiatku pobytu, ak im pobyt udelil iný členský štát ako prvý.

Smernica zavádza pre študentov, ktorí ukončili štúdium v členskom štáte a pre výskumných pracovníkov po skončení výskumu v členskom štáte, možnosť zotrvať deväť mesiacov na území členského štátu s cieľom zamestnať sa alebo začať podnikať. Slovensko tak môže získať kvalifikovanú pracovnú silu.

Zmeny, ktoré zaviedol zákon o pobyte cudzincov od doby svojej účinnosti, poukázali počas jeho aplikácie na niektoré nedostatky, ktoré novela odstraňuje a zosúlaďuje s potrebami aplikačnej praxe. V tomto smere sa zmeny dotýkajú najmä inštitútu tolerovaného pobytu, z ktorého sa vypúšťajú niektoré kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín a presúvajú sa do nových ustanovení o zotrvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Rovnako sa menia aj pravidlá udeľovania trvalého pobytu na neobmedzený čas bez splnenia podmienok ustanovených zákonom, ktorý sa transformuje na osobitný druh trvalého pobytu.

Navrhované zmeny v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vyplynuli zo zmien navrhovaných v zákone o pobyte cudzincov, najmä v súvislosti s vypustením niektorých kategórii štátnych príslušníkov tretích krajín z možnosti udelenia tolerovaného pobytu a ich presunom do ustanovení o zotrvaní na území Slovenskej republiky.

2

Aplikačná prax zákona o pobyte cudzincov si vyžiadala aj zmenu zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jedinou navrhnutou zmenou v citovanom zákone je povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky poskytnúť osobe poverenej prezidentom Policajného zboru informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, a to v súvislosti s preukázaním podmienky finančného zabezpečenia pobytu alebo finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Previerku bude možné vykonať iba v konaní o udelení pobytu, obnovení pobytu alebo o zrušení pobytu, teda nie kedykoľvek počas pobytu. Dôvodom navrhovanej zmeny je najmä skutočnosť, že udelenie väčšiny druhov pobytov ustanovených zákonom o pobyte cudzincov je viazané na nejakú formu finančného zabezpečenia. Vzhľadom na to, že finančné zabezpečenie pobytu, resp. finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti je zákonnou podmienkou na udelenie pobytu, je potrebné, aby existovala reálna možnosť preskúmania jej splnenia, tak ako pri iných podmienkach vyžadovaných zákonom o pobyte cudzincov, a to najmä z dôvodu zabezpečenia legality každého pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na atraktívnosť oprávneného pobytu na území akéhokoľvek členského štátu Schengenu existuje vysoké riziko snahy o jeho zneužívanie. Z toho dôvodu je navrhovaná povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky legitímnou požiadavkou.

V súvislosti s transpozíciou smernice sa navrhuje novelizácia zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky. V návrhu zákona o službách zamestnanosti v súvislosti s mobilitou

-rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka,

-štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka, ktorý v zmysle smernice môže okrem výskumnej činnosti vyučovať v členských štátoch EÚ,

-štátneho príslušníka tretej krajiny študenta, ktorý v zmysle smernice môže okrem svojho štúdia pracovať v členských štátoch EÚ

sa navrhuje upraviť vstup týchto štátnych príslušníkov tretej krajiny na slovenský trh práce tak, že v § 23a ods. 1 sa navrhuje rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

V súvislosti s transpozíciou smernice sa navrhuje aj novelizácia zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Doplnením novej náležitosti dohody o hosťovaní sa vykonáva transpozícia čl. 8 ods. 2 písm. e) smernice, ktorý zavádza novú kompetenciu členského štátu, a to vyžadovať v dohode o hosťovaní informácie o plánovanej mobilite v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch, ak je mobilita známa v čase podania žiadosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava IV Voľný pohyb osôb, služieb a kapitáli, Kapitola 1 Pracovníci, Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo, najmä čl. 79 ods. 2, ktorý upravuje aj „podmienky vstupu a pobytu, ako aj normy týkajúce sa udeľovania dlhodobých víz a povolení na dlhodobý pobyt členskými štátmi vrátane tých, ktoré udeľované na účely zlúčenia rodiny“, „vymedzenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, vrátane podmienok, ktorými sa spravuje sloboda pohybu a pobytu v iných členských štátoch“ a „nelegálne prisťahovalectvo a neoprávnený pobyt vrátane odsunu a repatriácie osôb, ktoré sa zdržiavajú na území štátu neoprávnene“) (Konsolidované znenie) (Ú.v. EÚ C202, 7.6.2016);

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (EÚ L 200, 26.7.2016);

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016) v platnom znení;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. L 132, 21.5.2016);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu (Ú. v. EÚ L 157, 27.5.2014);

4

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. L 180, 29.6.2013);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte(Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011);

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2008) v platnom znení;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. L 348, 24.12.2008);

- smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 7; Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004);

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- napr. v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C-491/13 Mohamed Ali Ben Alaya proti Bundesrepublik Deutschland.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

- lehota na prebratie smernice 2016/801 je do 23. mája 2018.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu

5

smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

- uznesením vlády č. 405 z 21. septembra 2016 bola podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra uložená úloha B.6. predložiť v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a ministrom školstva, vedy, výskumu a športu na rokovanie vlády návrhy právnych predpisov, ktorými sa zabezpečí prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (prepracované znenie) v lehote do 31. mája 2017.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- Konanie č. 2016/0830 proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bolo začaté vydaním formálneho oznámenia v novembri 2016 z dôvodu nesplnenia povinnosti transpozície smernice 2014/36/EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci. Smernica bola dodatočne prebratá zákonom č. 82/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

404/2011 Z. z.

o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý je účinný od 1. mája 2017.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernica 2014/66/EÚ bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.

82/2005 Z. z.

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z., zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

6

predpisov, zákone č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

- smernica 2014/36/EÚ z bola úplne prebratá predovšetkým v zákone v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z., zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- smernica 2013/33/EÚ bola úplne prebratá predovšetkým v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 332/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv, ;

- smernica 2011/98/EÚ bola úplne prebratá predovšetkým v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákone č. 363/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a

7

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií;

- smernica 2008/115/ES bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;

- smernica 2004/81/ES bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

- smernica 2004/38/ES v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

8

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Predkladateľ: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/801/EÚ z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair.

Konečný termín stanovený pre transpozíciu – 23. máj 2018

Termín začiatku a ukončenia PPK

28. marec 2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

5. 10. – 25. 10. 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

december 2017

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Vytvorenie spoločnej prisťahovaleckej politiky s cieľom zabezpečiť vo všetkých fázach účinné riadenie migračných tokov a spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch vyplývajúcej zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Účinné riadenie migračných tokov pre kategóriu výskumných pracovníkov, študentov, stážistov a dobrovoľníkov prostredníctvom vytvorenia spravodlivých a transparentných pravidiel prijímania a pobytu a vymedzenia ich práv a ustanovenie stimulov a záruk, ktoré zabránia prekročeniu povolenej dĺžky pobytu alebo tomu, aby sa z dočasného pobytu stal pobyt trvalý.

Stanovenie transparentného a zjednodušeného postupu prijímania vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín na základe spoločného vymedzenia pojmov a harmonizovaných kritérií v rámci EÚ.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú záujem na území SR študovať na vysokej škole (priamy vplyv),

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú záujem na území SR vykonávať výskumnú činnosť škole (priamy vplyv),

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú záujem na území SR vykonávať stáž škole (priamy vplyv),

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú záujem na území SR venovať sa dobrovoľníckej činnosti škole (priamy vplyv),

- vysoké školy v Slovenskej republike a prijímajúce výskumné organizácie škole (priamy vplyv),

- zamestnávatelia, ktorí budú zamestnávať štátnych príslušníkov tretích krajín

9

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Transpozícia práva EÚ

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o transpozíciu práva Európskej únie, nebolo možné uplatniť nulový variant. V prípade, ak by Slovenská republika netransponovala príslušné smernice do svojho právneho poriadku, Európska komisia by začala konanie o porušení povinnosti (tzv. infringement proceedings) podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s ktorým sa spája možný následok v podobe finančnej sankcie.

Návrhy nesúvisiace s transpozíciou

V návrhu novely zákona o službách zamestnanosti sa nad rámec transpozície smernice 2016/801/EÚ navrhuje:

vypustiť z kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú voľný vstup na trh práce 23a) kategóriu „štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnávaní“ (§ 23a ods. 1 písm. u),

zvýšenie hornej hranice pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie povinnosti podľa § 23b na 100 000 eur.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10

10.Poznámky

Prípadné výdavky súvisiace s realizáciou materiálu budú zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly Ministerstva vnútra SR na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

- pplk. JUDr. Branislav Červenka, PhD. – riaditeľ odboru cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (

branislav.cervenka@minv.sk

)

Ing. Jana Pavelková,

jana.pavelkova@employment.gov.sk

, 02/2046 1422, MPSVR SR

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Štatistické údaje z informačného systému ÚPSVR.

Štatistické údaje z informačného systému MV SR.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie.

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi doplniť do doložky vplyvov do časti Dotknuté subjekty aj zamestnávateľov, ktorí budú zamestnávať štátnych príslušníkov tretej krajiny. Komisia odporúča popísať a prípadne vyčísliť aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov alebo v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

V doložke vybraných vplyvov v bode 10. Poznámky je potrebné uviesť, že prípadné výdavky súvisiace s realizáciou materiálu budú zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly Ministerstva vnútra SR na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

Zároveň Komisia upozorňuje, že pri pozitívnom vplyve na rozpočet sa neoznačuje žiadna z možností v riadku „z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy“.

Komisia je toho názoru, že predložený návrh zákona predpokladá aj negatívne sociálne vplyvy, preto je potrebné v doložke vybraných vplyvov, v bode 9. označiť aj „negatívne“ sociálne vplyvy (bližšie informácie v časti „K analýze sociálnych vplyvov“).

V doložke vybraných vplyvov Komisia odporúča vyznačiť aj negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe (bližšie informácie v časti „K analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana“).

Stanovisko predkladateľa

Doložka vplyvov bola upravená v súlade s pripomienkami Komisie.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

V tabuľke č. 3 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné vyplniť aj riadok „dopad na

11

príjmy verejnej správy celkom“.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Predkladateľ opomenul v časti 3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty uviesť banky a pobočky zahraničných bánk v súvislosti s ich novou povinnosťou podľa čl. III návrhu zákona poskytovať súčinnosť cudzineckej polícii v súvislosti s preverovaním finančného zabezpečenia cudzincov v rámci otázky splnenia podmienok pre získanie určitej formy pobytu a túto povinnosť následne kvalitatívne popísať v časti 3.3.3 Administratívne náklady a vyčísliť jej jednotkový náklad v súlade s Kalkulačkou nákladov. Následne tieto údaje zohľadniť v časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie. Komisia žiada o dopracovanie v tomto smere.

Stanovisko predkladateľa:

Čiastočne akceptované.

k časti 3.1 - doplnené podľa pripomienky.

k časti 3.3.3 - Oprávnenie útvarov služby hraničnej a cudzineckej polície vyžadovať súčinnosť bude využívané len v prípadoch podozrenia, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky nespĺňa zákonnú podmienku finančného zabezpečenia svojho pobytu. Nie je možné odhadnúť počet takýchto prípadov a z toho dôvodu nie je možné ani vyčísliť administratívne náklady, ktoré by v súvislosti s novou povinnosťou mohli vzniknúť bankám, prípadne pobočkám zahraničných bánk.

Predkladateľ opomenul v časti 3.3.3 Administratívne náklady uviesť zrušenie možnosti zamestnávateľa zamestnávať štátneho príslušníka 3. krajiny najviac na dobu jedného roka na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní bez toho, aby sa od tohto zamestnávateľa vyžadovalo potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie. Komisia rozumie dôvodom zúženia tejto výnimky, avšak odporúča predkladateľovi aspoň kvalitatívne popísať v čom spočíva táto zmena, aby zamestnávatelia boli informovaní o nemožnosti naďalej tento inštitút využívať.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

Predkladateľ v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie možnosť uvádzať nie len z nových ustanovení vyplývajúce negatívne vplyvy, ale tiež pozitívne vplyvy, ktoré Komisia vidí v odstránení povinnosti budúceho zamestnávateľa študentov a výskumných pracovníkov z 3. krajín žiadať o možnosť vopred obsadiť voľné pracovné miesto práve týmito osobami. Komisia odporúča dopracovanie v tomto smere (v časti 3.3.3 Administratívne náklady uviesť administratívnu úsporu aspoň kvalitatívnym popisom).

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

K analýze sociálnych vplyvov

V bode 4.2 analýzy je potrebné vyhodnotiť aj negatívne vplyvy predloženého návrhu zákona, a to v súvislosti:

-s návrhom na vypustenie možnosti získať prechodný pobyt na účel štúdia na jazykovej škole v Slovenskej republike, keďže podľa uvedenej zmeny samotné štúdium na jazykovej škole nebude dôvodom na udelenie prechodného pobytu,

Stanovisko predkladateľa:

Bezpredmetné. Dňa 14. júna 2017 bol schválený poslanecký návrh novely zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 514), ktorým bola možnosť udelenia prechodného pobytu na účel štúdia na jazykovej škole v SR vypustená.

12

-so sprísnením podmienok upravenom v čl. I, novelizačný bod č. 24 a

Stanovisko predkladateľa:

V tomto prípade nejde o negatívny sociálny vplyv, keďže sa rozširuje možnosť štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky vykonávať stáž aj po skončení vysokoškolského štúdia na rozdiel od súčasného právneho stavu, ktorý umožňuje vykonávať stáž len v rámci štúdia na vysokej škole. Pripomienka Komisie bola čiastočne akceptovaná. Vplyv bol doplnený do analýzy, avšak bol vyhodnotený ako pozitívny.

-v súvislosti s rozšírením dôvodov na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z..

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

K analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana

Bod 7.1.1 doplniť o nové služby - § 34 ods. 1 písm. b), § 41a a § 45a zavádzajú nové služby pre občana.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky. Ustanovenie § 41a bolo z návrhu vypustené.

Bod 7.1.2 vyplniť celý názvy služieb, ktoré sa menia a názvy služieb, ktoré sa ako nové zavádzajú;

Uviesť platnú právnu úpravu, na základe ktorej sa je služba poskytovaná

Uviesť subjekt, ktorý je oprávnený na základe platnej právnej úpravy poskytovať služby.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

Bod 7.1.3 popísať priamy vplyv (podobne ako je to popísané v bode 7.1.1) zároveň popísať aj priamy vplyv nových služieb;

Popísať nepriamy vplyv - predmetný materiál predpokladá aj zmenu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení

neskorších predpisov.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

Bod 7.2.1 vyplniť zníženie priamych finančných nákladov materiál predpokladá aj zmenu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky počas poskytovania ústavnej starostlivosti a trvania karanténneho opatrenia je oslobodený od správneho poplatku za vydanie cudzineckého pasu cudzincovi títo doteraz od správneho poplatku oslobodení neboli, čo pre nich predpokladá zníženie priamych finančných nákladov.

Stanovisko predkladateľa:

Z návrhu bolo vypustené oslobodenie uvedených kategórií od správnych poplatkov.

• Bod 7.2.3 – špecifikovať skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

• Bod 7.2.4 – uviesť aké nové povinnosti vznikajú občanovi a aké zanikajú.

13

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

• Bod 7.3.1 – uviesť, ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytovania služby.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

Bod 7.3.2 identifikovať, aké nové povinnosti subjektu verejnej správy vznikajú, prípadne ktoré zanikajú.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

14

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

60 000

48 000

30 000

24 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho: kapitola MPSVR SR

- vplyv na ŠR

60 000

48 000

30 000

24 000

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy: -

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

15

Akú problematiku návrh rieši?

Čl. IV V rámci právnej úpravy služieb zamestnanosti sa navrhuje zvýšenie hornej hranice pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie povinnosti podľa § 23b z 33 193,91 eur na 100 000 eur.

Kto bude návrh implementovať?

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

Kde sa budú služby poskytovať?

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované počty

Objem aktivít

2018

2019

2020

2021

Čl. xx (zákon č. 5/2004 Z. z.)

Počet pokút uložených za neplnenie povinnosti podľa § 23a

10

8

5

4

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

K čl. IV

Pri odhadoch objemu finančných prostriedkov, ktoré budú mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sa vychádzalo z týchto zistení a predpokladov:

•počet a výška právoplatne udelených pokút za neplnenie povinnosti podľa § 23b zákona o službách zamestnanosti v roku 2016 (právoplatne uložené 2 pokuty v celkovej sume 6 000 eur),

•predbežné zistenia kontrolnej činnosti v roku 2017 zameranej na plnenie podmienok pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín (zvýšený počet zamestnávateľov neplniacich si povinnosti podľa § 23b zákona o službách zamestnanosti),

•predpokladaný znižujúci sa počet zistených prípadov neplnenie si týchto povinností vzhľadom k zvýšenej hornej hranici pokuty.

16

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

60 000

48 000

30 000

24 000

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

60 000

48 000

30 000

24 000

17

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

18

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

19

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

- Zamestnávatelia, ktorí budú zamestnávať štátnych príslušníkov tretej krajiny

a.dočasne pôsobiacich na území SR na základe mobility a vykonávajú výskum a vývoj na základe dohody o hosťovaní alebo ktorých pedagogická činnosť nepresiahne celkovo 50 dní v kalendárnom roku,

b.ktorí študenti vysokej školy a ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú na základe mobility alebo

c.ktorí sú rodinnými príslušníkmi štátneho príslušníka tretej krajiny – výskumného pracovníka.

- Banky a pobočky zahraničných bánk v súvislosti s ich novou povinnosťou poskytovať súčinnosť cudzineckej polícii v súvislosti s preverovaním finančného zabezpečenia cudzincov v konaní o udelenie pobytu.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

-

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Navrhuje sa zvýšenie hornej hranice výšky pokuty za neplnenie povinností podľa § 23b zákona o službách zamestnanosti, ktorý upravuje povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín na území SR. Ide najmä o povinnosti nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania občana členského štátu EÚ a nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny v prípadoch, keď vydané jednotné povolenie, modrú kartu alebo povolenie na zamestnanie, ako aj v prípadoch, keď na výkon zamestnania ani jedno z týchto povolení štátny príslušník tretej krajiny nepotrebuje. Maximálna výška pokuty sa navrhuje zvýšiť zo súčasných 33 193, 91 eura na 100 000 eur.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

-

20

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

1.Navrhuje sa povinnosť pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny

a)dočasne pôsobiaceho na území SR na základe mobility a vykonáva výskum a vývoj na základe dohody o hosťovaní alebo ktorého pedagogická činnosť nepresiahne celkovo 50 dní v kalendárnom roku,

b)ktorý je študentom vysokej školy a ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe mobility alebo

c)ktorý je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny – výskumného pracovníka

písomne informovať do siedmich pracovných dní úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o začiatku a skončení zamestnávania takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny na území SR.

2.Navrhuje sa vypustiť z kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa na účel zamestnania nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, alebo potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, alebo povolenie na zamestnanie, kategóriu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú zamestnaní na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnávaní 23a písm. u)). Uvedený návrh vyplýva z poznatkov aplikačnej praxe a zistení využívania tohto ustanovenia prioritne na výkon zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny u zamestnávateľa bez priamej súvislosti so zvyšovaním jeho kvalifikácie.

3.Navrhuje sa zavedenie dvoch nových kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa na účel zamestnania nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, alebo potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, alebo povolenie na zamestnanie, a to o štátneho príslušníka tretej krajiny,

a)ktorý u zamestnávateľa dočasne pôsobí na základe mobility a ktorý vykonáva výskum a vývoj na základe dohody o hosťovaní alebo ktorého pedagogická činnosť nepresiahne celkovo 50 dní v kalendárnom roku,

b)ktorého výkon práce u všetkých zamestnávateľov nepresiahne 20 hodín týždenne alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok, ak ide o študenta vysokej školy, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe mobility.

4. Navrhuje sa povinnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk poskytovať súčinnosť cudzineckej polícii v súvislosti s preverovaním finančného zabezpečenia cudzincov v konaní o udelenie pobytu

Oprávnenie útvarov služby hraničnej a cudzineckej polície vyžadovať súčinnosť bude využívané len v prípadoch podozrenia, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky nespĺňa zákonnú podmienku finančného zabezpečenia svojho pobytu. Nie je možné odhadnúť počet takýchto prípadov a z toho dôvodu nie je možné ani vyčísliť administratívne náklady, ktoré by v súvislosti s novou povinnosťou mohli vzniknúť bankám, prípadne pobočkám zahraničných bánk.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

21

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

-

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

22

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností

23

v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

doprave,

ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

informáciám

k iným právam (napr. politickým).

Návrhom sa vytvárajú spravodlivejšie a transparentné pravidlá prijímania a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú záujem na území Slovenskej republiky študovať, vykonávať výskumnú alebo dobrovoľnícku činnosť, alebo stáž. Návrh ďalej zavádza režim mobility týchto skupín štátnych príslušníkov tretích krajín, teda možnosť pobytu na území Slovenskej republiky na základe povolenia na pobyt vydaného v inom členskom štáte (bez schvaľovacieho procesu na území Slovenskej republiky), ktorý sa v plnej miere vzťahuje aj na rodinných príslušníkov štátnych príslušníkov tretích krajín. Návrh teda nezanedbateľný pozitívny vplyv na sociálne postavenie týchto skupín štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä z pohľadu zlúčenia s ich rodinnými príslušníkmi na území Slovenskej republiky.

Návrh bude mať pozitívny vplyv na prístup k zamestnaniu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny

- výskumní pracovníci, ktorí na základe mobility dočasne pôsobia na území SR,

- rodinní príslušníci štátnych príslušníkov tretích krajín – výskumných pracovníkov,

- študenti VŠ, ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú na základe mobility

- štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí na území Slovenskej republiky vykonávajú stáž. Stáž na území Slovenskej republiky bude možné vykonávať aj po skončení štúdia na vysokej škole (v súčasnosti je možné stáž vykonávať len v rámci štúdia na vysokej škole).

U týchto kategórií statných príslušníkov tretej krajiny sa navrhuje upraviť vstup na slovenský trh práce tak, že sa na výkon zamestnania v SR od nich nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

Návrh bude mať negatívny sociálny vplyv:

24

-na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie prechodného pobytu na účel vykonávania dobrovoľníckej činnosti z dôvodu zavedenia minimálneho a maximálneho veku žiadateľa.

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

deti (0 – 17),

mladí ľudia (18 – 25 rokov),

starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

ľudia so zdravotným postihnutím,

marginalizované rómske komunity

domácnosti s 3 a viac deťmi,

jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

25

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

eliminácia rodových stereotypov.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či

26

technológií.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

27

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_51761

Zverejňovanie údajov a informácií na webovom sídle ÚPSVaR

2

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

ISVS_278

ISSZ

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

28

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

-Podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na území Slovenskej

republiky. Návrh obmedzuje kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí oprávnení

podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu priamo na území Slovenskej republiky. Cieľom návrhu je zosúladenie národnej úpravy s európskym právom. Všetky kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín majú aj naďalej možnosť podať žiadosť o udelenie pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, prípadne získať národné vízum na účel podania tejto žiadosti na území Slovenskej republiky. V tomto smere návrh negatívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Preukazovanie účelu pobytu pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej

činnosti (stáž). Návrh rozširuj zoznam dokladov, ktoré štátny príslušník tretej krajiny predkladá

k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti. V tomto smere návrh negatívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Žiadosť o zmenu účelu pobytu. Návrh obmedzuje podávanie žiadosti o zmenu účelu pobytu pre

štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel štúdia z dôvodu jazykovej a odbornej prípravy na štúdium na vysokej škole. Takýto štátny príslušník tretej krajiny môže žiadať len o obnovenie prechodného pobytu na účel štúdia z dôvodu štúdia na vysokej škole. V tomto smere návrh negatívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Mobilita vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín. Návrh umožňuje vybraným

skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vykonávať mobilitu na území Slovenskej republiky bez toho, aby museli požiadať o udelenie prechodného pobytu. Na to, aby mohli uplatňovať mobilitu na území Slovenskej republiky postačuje, aby pred svojim príchodom na územie Slovenskej republiky oznámili túto skutočnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. V tomto smere má návrh pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Podmienky vykonávania stáže štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

Návrh rozširuje možnosť vykonávania stáže pre štátnych príslušníkov tretích krajín do dvoch rokov po ukončení vysokoškolského štúdia. V tomto smere návrh pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Predkladanie dokladu o ubytovaní. Návrh oslobodzuje vybrané skupiny štátnych príslušníkov

tretích krajín od povinnosti predložiť doklad o ubytovaní v konaní o udelení prechodného pobytu. V tomto smere má návrh pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Predkladanie dokladu o bezúhonnosti. Návrh umožňuje policajnému útvaru v odôvodnených

prípadoch akceptovať ako doklad preukazujúci bezúhonnosť štátneho príslušníka tretej krajiny aj taký doklad, ktorý nepreukazuje bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal, a to najmä v prípadoch, kedy si z objektívnych dôvodov štátny príslušník tretej krajiny nedokáže zadovážiť doklad preukazujúci bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal. V tomto smere má návrh pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na päť rokov bez splnenia podmienok

ustanovených zákonom . Doterajšiu možnosť ministerstva vnútra udeliť trvalý pobyt na

neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom nahrádza možnosťou udeliť prechodný pobyt aj bez splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom alebo trvalý pobyt na päť rokov.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

29

-Obnovenie prechodného pobytu na účel hľadania si práce alebo založenia podniku. Návrh

umožňuje policajnému útvaru obnoviť prechodný pobyt na účel štúdia na vysokej škole a na účel výskumu a vývoja, a to na obdobie 9 mesiacov aj po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti, ak štátny príslušník tretej krajiny má aj naďalej záujem zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo založiť si podnik. V tomto smere návrh pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

1.Podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na území Slovenskej republiky

2.Preukazovanie účelu pobytu pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti (stáž)

3.Žiadosť o zmenu účelu pobytu

4.Mobilita vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín

5.Podmienky vykonávania stáže štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky

6.Predkladanie dokladu o ubytovaní

7.Predkladanie dokladu o bezúhonnosti

8.Udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na päť rokov bez splnenia podmienok ustanovených zákonom

9.Obnovenie prechodného pobytu na účel hľadania si práce alebo založenia podniku

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

1.§ 31 ods. 3 a § 44 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov

2.§ 32 ods. 5 písm. j) zákona o pobyte cudzincov

3.§ 31 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov

4.§ 23 ods. 7 až ods. 10 a § 27 zákona o pobyte cudzincov

5.§ 25 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov

6.§ 32 ods. 2 a § 34 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov

7.§ 121 zákona o pobyte cudzincov

8.§ 46 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

1. – 7. Policajný zbor

8. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

9. Policajný zbor

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

-Podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na území Slovenskej

republiky. Návrh obmedzuje kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí oprávnení

podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu priamo na území Slovenskej republiky. Cieľom návrhu je zosúladenie národnej úpravy s európskym právom. Všetky kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín majú aj naďalej možnosť podať žiadosť o udelenie pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, prípadne získať národné vízum na účel podania tejto žiadosti na území Slovenskej republiky. V tomto smere návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Preukazovanie účelu pobytu pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej

činnosti (stáž). Návrh rozširuj zoznam dokladov, ktoré štátny príslušník tretej krajiny predkladá

k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti. V tomto smere návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Žiadosť o zmenu účelu pobytu. Návrh obmedzuje podávanie žiadosti o zmenu účelu pobytu pre

štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel štúdia z dôvodu jazykovej a odbornej prípravy na štúdium na vysokej škole. Takýto štátny príslušník tretej krajiny môže žiadať len o obnovenie prechodného pobytu na účel

30

štúdia z dôvodu štúdia na vysokej škole. V tomto smere návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Mobilita vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín. Návrh umožňuje vybraným

skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vykonávať mobilitu na území Slovenskej republiky bez toho, aby museli požiadať o udelenie prechodného pobytu. Na to, aby mohli uplatňovať mobilitu na území Slovenskej republiky postačuje, aby pred svojim príchodom na územie Slovenskej republiky oznámili túto skutočnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. V tomto smere má návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Podmienky vykonávania stáže štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

Návrh rozširuje možnosť vykonávania stáže pre štátnych príslušníkov tretích krajín do dvoch rokov po ukončení vysokoškolského štúdia. V tomto smere návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Predkladanie dokladu o ubytovaní. Návrh oslobodzuje vybrané skupiny štátnych príslušníkov

tretích krajín od povinnosti predložiť doklad o ubytovaní v konaní o udelení prechodného pobytu. V tomto smere má návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Predkladanie dokladu o bezúhonnosti. Návrh umožňuje policajnému útvaru v odôvodnených

prípadoch akceptovať ako doklad preukazujúci bezúhonnosť štátneho príslušníka tretej krajiny aj taký doklad, ktorý nepreukazuje bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal, a to najmä v prípadoch, kedy si z objektívnych dôvodov štátny príslušník tretej krajiny nedokáže zadovážiť doklad preukazujúci bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal. V tomto smere má návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na päť rokov bez splnenia podmienok

ustanovených zákonom. Doterajšiu možnosť ministerstva vnútra udeliť trvalý pobyt na

neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom nahrádza možnosťou udeliť prechodný pobyt aj bez splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom alebo trvalý pobyt na päť rokov.

-Obnovenie prechodného pobytu na účel hľadania si práce alebo založenia podniku. Návrh

umožňuje policajnému útvaru obnoviť prechodný pobyt na účel štúdia na vysokej škole a na účel výskumu a vývoja, a to na obdobie 9 mesiacov aj po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti, ak štátny príslušník tretej krajiny má aj naďalej záujem zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo založiť si podnik. V tomto smere návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

Nepriamy vplyv (popíšte)

Návrh nemá nepriamy vplyv na službu verejnej správy.

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

31

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú udelený pobyt na území Slovenskej republiky alebo ktorí žiadajú o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

-Preukazovanie účelu pobytu pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej

činnosti (stáž). Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na

účel osobitnej činnosti (stáž) je povinný predložiť doklad preukazujúci účel pobytu, ktorým sa rozumie potvrdenie o stáži obsahujúce opis programu odbornej prípravy vrátane vzdelávacieho cieľa, dĺžku trvania odbornej prípravy, podmienky umiestnenia a dohľadu v rámci stáže, pracovný čas stáže a právny vzťah medzi stážistom a prijímajúcou organizáciou.

-Podmienky vykonávania stáže štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti (stáž) je povinný predložiť doklad preukazujúci získanie vysokoškolského vzdelania alebo prebiehajúce vysokoškolské štúdium

-Obnovenie prechodného pobytu na účel hľadania si práce alebo založenia podniku. Štátny

príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o obnovenie prechodného pobytu podľa odseku 1 písm. b), preukazuje účel pobytu predložením vysokoškolského diplomu získaného počas udeleného prechodného pobytu podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo predložením potvrdenia výskumnej organizácie o dokončení výskumnej činnosti.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

-Predkladanie dokladu o ubytovaní. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie alebo

obnovenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti (stáž alebo vykonávanie dobrovoľníckej služby v Európskej dobrovoľníckej službe) je oslobodený od povinnosti predkladať k žiadosti o udelenie pobytu doklad o ubytovaní.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

32

Policajný zbor a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

1.Mobilita vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín. Ustanovuje sa nová povinnosť

Ministerstva vnútra v ustanovených prípadoch vzniesť a zaslať námietku voči mobilite štátnych príslušníkov tretích krajín.

2.Obnovenie prechodného pobytu na účel hľadania si práce alebo založenia podniku. Ustanovuje

sa nová povinnosť oddelení cudzineckej polície Policajného zboru obnoviť prechodný pobyt na účel štúdia na vysokej škole a na účel výskumu a vývoja, a to na obdobie 9 mesiacov aj po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti, ak štátny príslušník tretej krajiny má aj naďalej záujem zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo založiť si podnik.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

1.Mobilita vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín. Návrh umožňuje vybraným

skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vykonávať mobilitu na území Slovenskej republiky bez toho, aby museli požiadať o udelenie prechodného pobytu. Na to, aby mohli uplatňovať mobilitu na území Slovenskej republiky postačuje, aby pred svojim príchodom na územie Slovenskej republiky oznámili túto skutočnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, čím odpadá povinnosť oddelení cudzineckej polície Policajného zboru rozhodovať o udelení týchto druhov pobytov.

33

B. Osobitná časť

K článku I (zákon o pobyte cudzincov)

K bodom 1 až 15, 17, 19, 20, 51, 53, 76, 79, 104 a 105

Navrhovaná zmena vychádza z potreby aktualizácie poznámok pod čiarou.

K bodu 16 (§ 12 ods. 2 písm. f)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Zmenou sa zavádza nemožnosť odoprieť vstup na územie Slovanskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike alebo prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja, a ktorý sa vracia z členského štátu, v ktorom uplatňoval mobilitu, za predpokladu, že orgány tohto členského štátu požiadali Slovenskú republiku o jeho prevzatie. V uvedenom prípade nemožno odoprieť vstup ani vtedy, keď štátny príslušník tretej krajiny nemá platný doklad o pobyte. Navrhovaná úprava súvisiaca s nemožnosťou odoprieť vstup na územie Slovenskej republiky sa rovnako vzťahuje aj na rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny.

K bodom 18, 63, 67 69, 71, 72, 99 19 ods. 2 písm. a), § 52 ods. 2 písm. b), § 59 ods. 1, ods. 2 a ods. 10, § 61 ods. 1 písm. b), § 61 ods. 3, § 83 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 1 v § 58.

K bodu 21 (§ 23 ods. 7 až 10)

Navrhovanou úpravou sa presúvajú ustanovenia o mobilite v rámci vnútropodnikového presunu do osobitných ustanovení o mobilite štátnych príslušníkov tretích krajín, z dôvodu lepšej prehľadnosti zákona.

K bodu 22 (§ 24 ods. 1 písm. c))

Z dôvodu jednoznačnosti sa spresňuje ustanovenie § 24 ods. 1 písm. c). Jazykovú prípravu na štúdium na vysokej škole musí organizovať vysoká škola, kde bude štátny príslušník tretej krajiny následne študovať.

K bodu 23 (§ 25 ods. 1 písm. d))

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Možnosť získať prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti bude mať v súlade s príslušným článkom smernice štátny príslušník tretej krajiny, ktorý chce vykonávať stáž v rámci vysokoškolského štúdia alebo do dvoch rokov po jeho skončení.

K bodu 24 (§ 26 ods. 1)

V súlade s príslušným článkom smernice 2016/801/EÚ sa mení dĺžka, na ktorú policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja podľa § 26.

K bodu 25 (§ 31 ods. 3)

Navrhovaná zmena vychádza z transpozície smernice 2016/801/EÚ. Možnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky priamo na policajnom útvare bude mať len ten štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom platného dokladu o pobyte vydaného v jednotnom formáte, ktorý udelený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods.

34

1 písm. a) c) alebo ods. 2, ktorý je držiteľom platného národného víza vydaného Slovenskou republikou, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti, alebo ktorý je držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Naďalej zostáva zachovaná možnosť, aby štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky a zároveň v prípade, ak je to nevyhnutné z časových dôvodov, je možno takémuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a žiadosť o udelenie prechodného pobytu si bude môcť podať na policajnom útvare.

K bodu 26 (§ 31 ods. 6)

Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza obmedzenie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel jazykovej alebo odbornej prípravy na štúdium na vysokej škole podľa § 24 ods. 1 písm. c), v prípade, ak chcú požiadať o zmenu účelu prechodného pobytu na policajnom útvare. Takýto štátny príslušník tretej krajiny si môže po ukončení jazykovej alebo odbornej prípravy podať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel štúdia s cieľom študovať na vysokej škole.

K bodom 27, 31, 32, 35, 118 120 32 ods. 2 písm. a), § 32 ods. 4, § 32 ods. 5 písm. a), § 32 ods. 11, § 122 ods. 1 písm. a), § 122 ods. 1 písm. b), § 122 ods. 1 písm. d))

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť predkladať osvedčenie živnostenského registra, obchodného registra a výpis z katastra nehnuteľností.

K bodom 37, 46, 112 (§ 33 ods. 3, § 34 ods. 9, § 118 ods. 1 písm. b))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 11 v § 32.

K bodom 28, 38, 57, 58, 61, 91 a 92 32 ods. 2 písm. e), § 33 ods. 6 písm. k), § 48 ods. 2 písm. f) a § 48 ods. 2 písm. g), § 50 ods. 2 písm. c), § 82 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, kde sa slovo „alebo“ vkladá medzi posledné dve alternatívy.

K bodu 29 (§ 32 ods. 2 písm. e))

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Oslobodzuje štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú vykonávať dobrovoľnícku službu v rámci Európskej dobrovoľníckej služby alebo stáž, od povinnosti predložiť doklad o zabezpečení ubytovania, ak žiadajú o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h).

K bodom 30 a 36 (§ 32 ods. 2 písm. h) a i) a § 32 ods. 16 a 17)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Zavádza sa povinnosť pre štátnych príslušníkov tretích krajín doložiť ďalšie doklady k žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo § 26 a zároveň definuje čo sa rozumie dokladom potvrdzujúcim získanie vysokoškolského vzdelania alebo dokladom potvrdzujúcim prebiehajúce vysokoškolské štúdium.

K bodom 30, 36, 44, 47 a 125 32 ods. 2 písm. j), § 32 ods. 18, § 34 ods. 3 písm. e), § 34 ods. 10 a § 125 ods. 12)

Navrhovaná zmena zavádza ako podmienku podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania predloženie dokladu preukazujúceho realizovateľnosť a udržateľnosť navrhovaného predmetu podnikania, ktorý štátny príslušník tretej krajiny deklaruje v predloženom podnikateľskom zámere. Uvedená podmienka platí len v prípade, ak

35

štátny príslušník tretej krajiny predloží, ako doklad preukazujúci účel pobytu, podnikateľský zámer. Obdobná podmienka predloženia dokladu preukazujúceho realizovateľnosť a udržateľnosť podnikateľskej činnosti sa navrhuje aj v prípade žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, pokiaľ obchodná spoločnosť alebo družstvo v mene ktorých štátny príslušník tretej krajiny koná, nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zákonom predpísaný zisk po zdanení potrebný na obnovenie prechodného pobytu. Môže predložiť akýkoľvek doklad, ktorý zvyšuje dôveryhodnosť uvedeného podnikateľského zámeru v súvislosti s jeho realizovateľnosťou a udržateľnosťou. Môže ísť napríklad o nájomné alebo kúpne zmluvy k nehnuteľnosti, kde sa bude vykonávať predmet podnikania, stavebné povolenia, územný plán, zmluvy o budúcej zmluve, akékoľvek zmluvy viažuce sa k predmetu podnikateľskej činnosti, certifikáty spôsobilosti na výkon podnikateľskej činnosti, certifikáty alebo cenníky hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré budú predmetom podnikania, cenník služieb, osvedčenia, faktúry obchodnej spoločnosti alebo družstva za posledné fakturačné obdobia a iné.

Zároveň sa navrhuje, aby lehota policajného útvaru na rozhodnutie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu alebo obnovenie prechodného pobytu neplynula počas posudzovania podnikateľského zámeru Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky podľa § 33 ods. 2 alebo počas posudzovania prínosu podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti alebo družstva v mene ktorých štátnych príslušník tretej krajiny koná, pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 10.

K bodom 33 a 34 (§ 32 ods. 5 písm. j) a n))

V súlade so smernicou 2016/801/EÚ sa ustanovuje, akým spôsobom preukáže štátny príslušník tretej krajiny účel pobytu v prípade, ak žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h).

K bodu 39 (§ 33 ods. 6 písm. m) a n))

Rozširujú sa dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h). Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ.

K bodom 39, 59 a 122 (§ 33 ods. 6 písm. o), § 48 ods. 2 písm. h), § 125 ods. 6)

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu z dôvodu toho, že spravodajská služba vydá nesúhlasné stanovisko k udelenie pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Spravodajská služba bude pri spracovávaní svojho stanoviska prihliadať na záujmy štátu v zmysle osobitného predpisu upravujúceho jej činnosť.

K bodu 40 (§ 34 ods. 1 písm. b))

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Umožňuje policajnému útvaru obnoviť prechodný pobyt na účel štúdia podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo na účel výskumu a vývoja podľa § 26 na obdobie 9 mesiacov aj po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti, ak chce štátny príslušník tretej krajiny naďalej zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo začať podnikať.

K bodom 41 a 42 (§ 34 ods. 3 písm. d))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia piateho bodu v § 34 ods. 3 písm. d).

36

K bodu 43 (§ 34 ods. 3 písm. d) bod 5)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Rovnako, ako pri udelení pobytu, oslobodzuje štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vykonávajú dobrovoľnícku službu v rámci Európskej dobrovoľníckej služby alebo stáž, od povinnosti predložiť doklad o zabezpečení ubytovania, ak žiadajú o obnovenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h).

K bodu 45 (§ 34 ods. 8)

Ustanovuje sa, čím preukazuje štátny príslušník tretej krajiny účel pobytu, ak žiada o obnovenie prechodného pobytu podľa § 34 ods. 1 písm. b). Navrhovaná zmena vyplýva zo smernice 2016/801/EÚ.

K bodu 48 a 107 (§ 36 ods. 1 písm. d) a § 111 ods. 1 písm. u))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a rieši prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny účelovo žiada o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu, aby získal bezvízový styk do krajín Európskej únie, pričom reálne nevykonáva účel pobytu na území Slovenskej republiky, ani sa na území Slovenskej republiky väčšiu časť počas udeleného pobytu nezdržiava. Policajný útvar v takomto prípade zruší prechodný pobyt, ak zistí, že štátny príslušník tretej krajiny porušil povinnosť ustanovenú zákonom, zdržiavať sa počas udeleného prechodného pobytu na území Slovenskej republiky väčšiu časť roka v danom kalendárnom roku. Zároveň upravuje výnimku z tohto dôvodu na zrušenie prechodného pobytu, a to v prípade, ak je medzi udelením prechodného pobytu a koncom kalendárneho roka menej ako 90 dní alebo ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt podľa § 29 alebo § 30.

K bodu 49 (§ 36 ods. 4 písm. b))

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Ustanovuje povinnosť policajného útvaru informovať o zrušení prechodného pobytu podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo § 26 členský štát, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny uskutočňuje mobilitu.

K bodu 50 (§ 36a, § 36b, § 36c a § 36d)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ a smernice 2016/801/EÚ. Upravuje podmienky uskutočňovania mobility štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí počas platného pobytu na území členského štátu na účel vnútropodnikového presunu, štúdia na vysokej škole, vykonávania výskumnej činnosti alebo zlúčenia rodiny, prichádzajú na územie Slovenskej republiky. Režim mobility predpokladá vykonávanie rovnakého účelu, na ktorý majú udelený pobyt na území členského štátu, bez udeleného prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Ide o prípady, kedy niektorý z členských štátov ako prvý povolil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vykonávanie uvedených účelov pobytov a ten sa následne v súlade s pravidlami mobility presunul na územie Slovenskej republiky. Návrh podrobne ustanovuje podmienky, ktoré musí splniť štátny príslušník tretej krajiny, hostiteľský subjekt v členskom štáte, vysoká škola v Slovenskej republike alebo výskumná organizácia v Slovenskej republike, aby sa mohla mobilita uskutočniť. Návrh zároveň ustanovuje možnosť vzniesť námietku voči uplatňovaniu mobility v prípade, ak neboli splnené všetky podmienky na jej uplatňovanie. V takom prípade je štátny príslušník tretej krajiny povinný ihneď prestať uplatňovaťmobilitu a opustiť územie Slovenskej republiky.

37

K bodu 52 (§ 38 ods. 10)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 54 (§ 44 ods. 1)

Možnosť podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky priamo na policajnom útvare bude mať len ten štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom platného dokladu o pobyte vydaného v jednotnom formáte, ktorý udelený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. a) c) alebo ods. 2, alebo ktorý je držiteľom platného národného víza vydaného Slovenskou republikou, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti alebo ktorý je držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Naďalej zostáva zachovaná možnosť, aby štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie trvalého pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky a zároveň v prípade, ak je to nevyhnutné z časových dôvodov, bude možné takémuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a žiadosť o udelenie trvalého pobytu si bude môcť podať na policajnom útvare.

K bodom 55 a 56 (§ 45a a § 46 ods. 2)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Doterajšiu možnosť ministerstva vnútra udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom nahrádza možnosťou udeliť trvalý pobyt na päť rokov. Na základe vykonanej analýzy bolo vyhodnotené, že vhodnejšia alternatíva k udeľovaniu trvalého pobytu na neobmedzený čas sa ukazuje navrhované riešenie. Tento pobyt je možné udeľovať aj opakovane. Zároveň sa zavádzajú podmienky zrušenia takéhoto druhu pobytu. Možnosť udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom zostane zachovaná len z dôvodov bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, ak o to požiada spravodajská služba.

K bodom 60, 62 a 98 50 ods. 2 písm. b), § 50 ods. 3, § 83 ods. 3 písm. b) a § 84 ods. 7 písm. b))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenie § 45a a preformulovania § 46 ods. 2.

K bodu 64 (§ 58 ods. 1)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu potreby zníženia administratívnej záťaže policajných útvarov sa tolerovaný pobyt nebude udeľovať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, u ktorého policajný útvar identifikuje prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 80, alebo ktorého vycestovanie nie je možné a zaistenie nie je účelné. Prítomnosť týchto skupín osôb na území Slovenskej republiky rieši nové navrhované ustanovenie o zotrvaní štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky.

K bodu 65 (§ 58 ods. 1 písm. d))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Policajný útvar môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak to vyplýva z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Môže ísť napríklad o prípady, kedy sa Slovenská republika, na základe dohody s iným členským štátom, rozhodne poskytnúť ubytovacie kapacity pre žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany v tomto členskom štáte.

38

K bodu 66 (§ 58 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 73. Ostatné dôvody, ktoré sa doteraz považovali za tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky, rieši novo navrhnuté ustanovenie o zotrvaní štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky.

K bodu 70 (§ 59 ods. 14)

Upravuje sa možnosť štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa oprávnene na území Slovenskej republiky do rozhodnutia o žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu.

K bodu 73 (§ 61a)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Inštitút zotrvania štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky v sebe subsumuje niektoré doterajšie dôvody na udelenie tolerovaného pobytu, obdobie zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, uloženej povinnosti podľa § 89, lehoty na vycestovanie podľa § 83 ods. 1, ako aj niektoré etapy návratového procesu nelegálne sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Štátny príslušník tretej krajiny môže zotrvať na území Slovenskej republiky do odpadnutia dôvodov, pre ktoré zotrváva na území Slovenskej republiky. Zdržiavanie sa štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky počas zotrvania na území Slovenskej republiky sa nepovažuje za pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. To znamená, že takýto štátny príslušník tretej krajiny nemôže počas zotrvania na území Slovenskej republiky požiadať o overenie pozvania, udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá ústavná starostlivosť alebo nariadené karanténne opatrenie, môže zotrvať na území Slovenskej republiky len v prípade, ak tieto boli poskytnuté alebo nariadené ešte v čase jeho oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Zároveň je povinný vycestovať z územia Slovenskej republiky do troch dní po skončení poskytovania ústavnej starostlivosti alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Zavádza sa oprávnenie policajného útvaru uložiť povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý zotrváva na území Slovenskej republiky. Štátny príslušník tretej krajiny nesmie počas zotrvania na území Slovenskej republiky podnikať.

K bodu 74 (§ 66 ods. 6)

Ide o zosúladenie právnej úpravy zákona s právom na základe výhrady Komisie uplatnenej v systému EU PILOT, v ktorej namietala, že požiadavka predloženia dokladu o zdravotnom poistení je nad rámec článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ustanovení smernice 2008/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktoré nepredpokladajú možnosť podmieniť právo na pobyt uchádzačov o zamestnanie existenciou zdravotného poistenia počas obdobia hľadania si zamestnania v hostiteľskom členskom štáte.

K bodu 75 (§ 73 ods. 15)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. V prípadoch, kedy štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, nemá zákonnú povinnosť predložiť doklad preukazujúci zabezpečenie ubytovania podľa § 122, policajný útvar vydá doklad o pobyte, v ktorom ako adresu uvedie obec, kde sa bude štátny príslušník tretej krajiny počas pobytu zdržiavať.

39

K bodu 77 (§ 74 ods. 1 písm. c))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy bolo možné vydať cudzinecký pas len štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 46 ods. 2 písm. c) alebo písm. e), bude môcť policajný útvar vydať cudzinecký pas štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý udelený trvalý pobyt podľa § 45a alebo § 46 ods. 2 a nemá vlastný cestovný doklad s výnimkou osoby bez štátnej príslušnosti, ktorej sa vydáva cestovný doklad podľa zákona o cestovných dokladoch.

K bodu 78 (§ 74 ods. 2 písm. a))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu vypustenia tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 a jeho nahradenia zotrvaním na území Slovenskej republiky podľa § 61a sa zavádza možnosť vydania cudzineckého pasu pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí zotrvávajú na území Slovenskej republiky podľa § 61a ods. 1 písm. b) až c).

K bodu 80 (§ 77 ods. 1)

Ustanovuje sa, že sa obligatórne uloží zákaz vstupu iba v prípade, ak nebola určená lehota na vycestovanie podľa § 83 ods. 2, ktorý vyplýva z čl. 7 ods. 4 smernice 2008/115/ES (osobitné dôvody týkajúce sa rizika úteku alebo rizika pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť). V tomto prípade je navrhovaná zmena v súlade s čl. 11 ods. 1 písm. b) smernice 2008/115/ES, kde sa uvádza, „že sa nestanovila lehota na dobrovoľný odchod“ a preto sa k rozhodnutiu o návrate pripája aj zákaz vstupu. Nemôžeme to na druhej strane spájať so situáciou, kedy správny orgán s pôsobnosťou na vonkajšej hranici neurčil túto lehotu iba na základe toho, že osoba nežiadala o lehotu na vycestovanie, hoci by mala inak na ňu nárok. Terajšie ustanovenie by bolo príliš prísne, ak by bolo spojené s prípadom, kedy napr. osoba nepožiadala o určenie lehoty na vycestovanie na hraničnom priechode, pretože ju fakticky nepotrebovala a jej vycestovanie bolo okamžité. Tieto prípady budú v praxi nastávať veľmi často, pretože veľké množstvo rozhodnutí o administratívnom vyhostení je ukladaných oddeleniami hraničnej kontroly Policajného zboru s pôsobnosťou na vonkajšej hranici, kedy osoba opúšťa územie Slovenskej republiky (predpokladá sa, že takéto osoby nebudú po poučení žiadať lehotu na vycestovanie).

K bodu 81 (§ 77 ods. 3)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a súvisí so zavedením inštitútu zotrvania štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky podľa § 61a. Policajný útvar nezačne konať vo veci administratívneho vyhostenia, ak štátny príslušník tretej krajiny zotrváva na území Slovenskej republiky z dôvodu poskytnutia ústavnej starostlivosti, nariadenia karanténneho opatrenia a do troch dní od ich skončenia, alebo ak je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

K bodom 82 až 84 a 101 (§ 77 ods. 6, § 77 ods. 8, § 77 ods. 10 a § 88 ods. 10)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 3 do § 77.

K bodom 85 a 86 (§ 79 ods. 1 a § 79 ods. 3)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Rozširuje sa možnosť využitia oprávnenia policajta podľa § 79 aj na prípady, kedy policajný útvar koná vo veci zaistenia podľa § 88 alebo § 88a.

40

K bodom 87 a 88 (§ 80 ods. 2 a § 80 ods. 6)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Zavádza sa povinnosť organizácii, ktorá prijme na územie Slovenskej republiky štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý udelený prechodný pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo § 26, uhradiť náklady spojené s administratívnym vyhostením tohto štátneho príslušníka tretej krajiny. Prijímajúca organizácia je povinná uhradiť len tie náklady, ktoré vzniknú do 6 mesiacov od ukončenia platnosti dohody o hosťovaní alebo dohody o stáži.

K bodu 89 (§ 80 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 6 do § 80.

K bodu 90 (§ 81 ods. 5)

Na základe odporúčania Európskej komisie zo dňa 07. marca 2017 týkajúceho sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES sa navrhuje, aby policajný útvar opätovne neposudzoval existenciu dôvodov, ktoré prekážkou administratívneho vyhostenia, pokiaľ tieto dôvody posúdil iný štátny orgán v konaní, ktoré právoplatne skončilo a nedošlo k zmene skutkových okolností prípadu, ani osobného stavu dotknutého cudzinca, ktoré by mali za následok vznik prekážok administratívneho vyhostenia.

K bodom 93 a 94 (§ 82 ods. 2 písm. p) a § 82 ods. 3 písm. c))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe z dôvodu potreby zavedenia účinných nástrojov na boj s nelegálnym zamestnávaním a nelegálnou prácou. Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vykonával nelegálnu prácu v predchádzajúcich dvoch rokov pred začatím konania o administratívnom vyhostení, ak za tento konkrétny prípad nelegálnej práce ešte nebol administratívne vyhostený. Z dôvodu potreby písomnej správy príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo inšpektorátu práce ako podkladu na začatie konania o administratívnom vyhostení, je potrebné stanovenie dlhšej objektívnej lehoty na jeho začatie. Zároveň môže policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu na jeden až tri roky.

K bodu 95 (§ 82 ods. 8)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe z dôvodu potreby nastavenia nového systému asistovaných dobrovoľných návratov. Policajný útvar bude môcť vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení bez uloženia zákazu vstupu podľa § 82 ods. 8 len vtedy, ak ministerstvo vnútra bude súhlasiť s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu.

K bodu 96 (§ 82 ods. 9 písm. b))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza nový moment začiatku plynutia zákazu vstupu. Pôjde o prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny vycestuje zo schengenského priestoru cez hraničný priechod na území Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava umožní v individuálnych prípadoch vyznačiť začiatok plynutia zákazu vstupu skôr, ako je to v súčasnosti v platnej právnej úprave.

K bodu 97 (§ 83 ods. 1)

Na základe odporúčania Európskej komisie zo dňa 07. marca 2017 týkajúceho sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES sa navrhuje, aby mohol policajný útvar určiť v rozhodnutí o administratívnom

41

vyhostení lehotu na vycestovanie len na základe žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny, s ktorým koná vo veci jeho administratívneho vyhostenia. Zároveň sa zavádza povinnosť policajného útvaru písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti požiadať o určenie lehoty na vycestovanie ako aj o dôsledkoch nepožiadania o určenie tejto lehoty. V prípadoch, kedy bude policajný útvar postupovať podľa § 82 ods. 8, vždy v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určí lehotu na vycestovanie aj bez toho, aby o ňu štátny príslušník tretej krajiny požiadal, nakoľko svoju vôľu žiadať o určenie lehoty na vycestovanie prejavil žiadosťou o asistovaný dobrovoľný návrat.

K bodu 100 (§ 86 ods. 1)

Uvedená zmena umožní zrušiť zákaz vstupu aj v prípadoch, ak osoba nepožiadala o lehotu na vycestovanie, aj keď mala na to nárok podľa § 83 ods. 1 zákona. Takejto osobe by bolo neskôr znemožnené žiadať o zrušenie zákazu vstupu. Na druhej strane by mala nárok žiadať o zrušenie zákazu vstupu osoba, ktorá iba čisto formálne požiadala o poskytnutie lehoty na vycestovanie, hoci ju vôbec nepotrebovala a ihneď vycestovala. Tieto situácie nastávajú v prípadoch, keď o administratívnom vyhostení rozhoduje oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru na vonkajších hraniciach, kedy je zabezpečené okamžité vycestovanie osôb (ktoré nepotrebujú lehotu na vycestovanie).

K bodom 102 a 103 (§ 88 ods. 12 a § 88a ods. 3)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Zavedenie tejto právnej úpravy odbremení jednotlivé policajné útvary ako aj zaistené osoby od nutnosti ich prevážania zo zariadenia späť na policajný útvar za účelom nového konania o zaistení a následného prevozu späť do zariadenia na ich umiestnenie. Ušetria sa tým nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zníži sa tým riziko prípadného úteku prevážaných osôb. Oprávnenie zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88 alebo žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a bude mať aj policajný útvar v zariadení. Policajný útvar v zariadení vydá rozhodnutie o zaistení v prípade prepustenia zaistenej osoby podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1. alebo bod 2., ak existujú iné dôvody na jej zaistenie podľa § 88 ods. 1 alebo § 88a ods. 1 a policajný útvar, ktorý rozhodol o jej predchádzajúcom zaistení o to písomne požiada.

K bodu 106 (§ 111 ods. 1 písm. a))

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje, aby sa povinnosť písomne oznamovať policajnému útvaru zdržiavanie sa mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako 180 dní ponechala len pre štátnych príslušníkov tretích krajín s udeleným trvalým pobytom. Táto zmena súvisí so zavedením povinnosti pre štátnych príslušníkov tretích krajín s udeleným prechodným pobytom zdržiavať sa na území Slovenskej republiky väčšiu časť prechodného pobytu v kalendárnom roku.

K bodu 108 (§ 111 ods. 7)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ a smernice 2016/801/EÚ. Zmena súvisí s možnosťou vzniesť námietku voči uplatňovaniu mobility v prípade, ak neboli splnené všetky podmienky na jej uplatňovanie. V takom prípade je štátny príslušník tretej krajiny povinný ihneď prestať uplatňovať mobilitu a opustiť územie Slovenskej republiky.

K bodu 109 (§ 115 ods. 4)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Vzhľadom na zmenu pobytového statusu študentov jazykových škôl je potrebné zmeniť povinnosť jazykovej školy

42

oznamovať skutočnosti súvisiace s ich štúdiom, tak že o tom bude písomne informovať ministerstvo vnútra.

K bodu 110 (§ 115 ods. 12 písm. b))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu presunutia ustanovenia o mobilite v rámci vnútropodnikového presunu do osobitných ustanovení o mobilite štátnych príslušníkov tretích krajín.

K bodu 111 (§ 115 ods. 13 až 15)

Ustanovuje sa povinnosť pre vysokú školu v Slovenskej republike a výskumnú organizáciu oznamovať policajnému útvaru, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo § 26, má v úmysle uplatňovať mobilitu na území členského štátu. Lehota na splnenie tejto povinnosti začína plynúť dňom, kedy sa vysoká škola alebo výskumná organizácia dozvedeli skutočnosti podľa § 115 ods. 13 alebo ods. 14. Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ.

K bodom 113 až 115 (§ 119 ods. 1 písm. b), § 119 ods. 1 písm. c) a § 119 ods. 1 písm. g))

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ a smernice 2016/801/EÚ. Zavádzajú sa nové správne delikty, ktorých sa dopustí vysoká škola, ktorá si nesplní povinnosť podľa § 115 ods. 13, výskumná organizácia, ktorá si nesplní povinnosť podľa § 115 ods. 14 a zamestnávateľ, ktorý si nesplní povinnosť podľa § 115 ods. 12. Za uvedené správne delikty je možné uložiť pokutu do výšky 3300 eur.

K bodu 116 (§ 120 ods. 6)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Navrhuje sa odchylne od Správneho poriadku, aby si cudzinec mohol v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov zvoliť za zástupcu len takú osobu, ktorá nebola odsúdená za niektoré úmyselné trestné činy. Za účelom preverenia, či zvolený zástupca spĺňa uvedenú podmienku, sa navrhuje oprávnenie policajného útvaru vyžiadať si odpis registra trestov. Navrhovaná úprava napomáha v boji proti trestnej činnosti súvisiacou s nelegálnou migráciou cudzincov na území Slovenskej republiky a Schengenského priestoru.

K bodu 117 (§ 121 ods. 1)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu podporovania príchodu štátnych príslušníkov tretej krajiny na účely výskumu sa navrhuje, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 26 preukazoval bezúhonnosť len výpisom z registra trestov štátu, v ktorom mal posledných desať rokov najdlhšie bydlisko.

Navrhovaná úprava zároveň umožní policajnému útvaru v odôvodnených prípadoch akceptovať ako doklad preukazujúci bezúhonnosť štátneho príslušníka tretej krajiny aj taký doklad, ktorý nepreukazuje bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal. Môže tak urobiť len po predchádzajúcom súhlase ministerstva vnútra. Ide predovšetkým o prípady, kedy si z objektívnych dôvodov štátny príslušník tretej krajiny nedokáže zadovážiť doklad preukazujúci bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal.

K bodu 121 (§ 125 ods. 1)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Navrhuje sa možnosť ministerstvu vnútra, aby mohlo v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o tom, že príslušným na prijatie žiadosti o udelenie pobytu bude iný policajný útvar ako policajný útvar podľa miesta pobytu alebo predpokladaného miesta pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny

43

na území Slovenskej republiky. Cieľom navrhovanej úpravy je flexibilne reagovať na situácie náhleho zvýšenia počtu žiadateľov na konkrétnych policajných útvaroch tak, aby sa znížila dĺžka čakania na podanie žiadosti o udelenie pobytu.

K bodu 123 a 124 (§ 125 ods. 11)

V súlade so smernicou 2016/801/EÚ sa zavádza povinnosť určiť kontaktné miesta v Slovenskej republike zodpovedné za výmenu informácií o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú udelený prechodný pobyt podľa § 24 ods. 1 písm. b), § 26 alebo ako ich rodinní príslušníci podľa § 27 súvisiacich s ich mobilitou medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi.

K bodu 126 (§ 126 ods. 6)

Z dôvodu nadobudnutia účinnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 sa zosúlaďuje znenie § 126 ods. 6 s týmto nariadením.

K bodu 127 (§ 131f)

Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. mája 2018.

K bodu 128 (Príloha č. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu transpozície smernice 2016/801/EÚ.

K bodu 129 (§ 58 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 1 v § 58.

K článku II (zákon o správnych poplatkoch)

Navrhované zmeny vyplynuli zo zmien navrhovaných v zákone o pobyte cudzincov, najmä v súvislosti s vypustením niektorých kategórii štátnych príslušníkov tretích krajín z možnosti udelenia tolerovaného pobytu a ich presunom do ustanovení o zotrvaní na území Slovenskej republiky.

K článku III (zákon o bankách)

Navrhuje sa povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky poskytnúť službe hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru informácie, ktoré predmetom bankového tajomstva, v rozsahu potrebnom na účely preverenia výšky finančného zabezpečenia pobytu alebo výšky finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti v rámci konania o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky. Udelenie väčšiny druhov pobytov ustanovených zákonom o pobyte cudzincov je viazané na nejakú formu finančného zabezpečenia. Vzhľadom na to, že finančné zabezpečenie pobytu resp. finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti je zákonnou podmienkou na udelenie pobytu, je potrebné, aby existovala reálna možnosť preskúmania jej splnenia, tak ako pri iných podmienkach vyžadovaných zákonom o pobyte cudzincov, a to najmä z dôvodu zabezpečenia legality

44

každého pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. V aplikačnej praxi sa často vyskytujú prípady, kedy existuje opodstatnené podozrenie, že finančné prostriedky, ktoré cudzinec preukazuje v konaní o udelenie pobytu pochádzajú z nelegálnej činnosti. Súčasná legislatíva však nedovoľuje toto podozrenie skúmať, čo resp. môže mať v mnohých prípadoch za následok udelenie pobytu cudzincovi, ktorý získal finančné prostriedky nelegálnou činnosťou. Vzhľadom na atraktívnosť oprávneného pobytu na území akéhokoľvek členského štátu Schengenu existuje vysoké riziko snahy o jeho zneužívanie. Z toho dôvodu je navrhovaná povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky legitímnou požiadavkou.

K článku IV (zákon o službách zamestnanosti)

K bodu 1 [§ 23a ods. 1 písm. c)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s návrhom na vypustenie písmena u) v § 23a ods. 1.

K bodu 2 [§ 23a ods. 1 písm. c)]

V súvislosti s mobilitou rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka ( čl. 26 smernice 2016/801/EÚ) sa navrhuje v § 23a ods. 1 písm. c) rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

K bodu 3 [§ 23a ods. 1 písm. e)]

Úprava § 23a ods. 1 písm. f) sa navrhuje za účelom zosúladenia s § 24 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, keďže nie je možné udeľovať prechodný pobyt na účel štúdia štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je poslucháčom jazykovej školy.

K bodu 4 [§ 23a ods. 1 písm. u)]

Vypustením písm. u) v § 23a ods. 1 sa navrhuje zamedziť vstup na trh práce pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnávaní bez vyžadovania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, alebo potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, alebo povolenie na zamestnanie. Návrh vyplýva z poznatkov aplikačnej praxe v súvislosti s využívaním tohto ustanovenia prioritne na výkon zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny u zamestnávateľa. V roku 2016 bolo v SR podľa tohto ustanovenie zamestnaných 66 štátnych príslušníkov tretej krajiny. Išlo najmä o výkon zamestnania v profesii šička odevnej a technickej konfekcie, kvalitár, kontrolór v strojárskej výrobe, upratovačka, montážny pracovník (operátor) káblových zväzkov a montážny pracovník (operátor) v strojárskej výrobe.

K bodu 5 (poznámky pod čiarou k odkazom 28d, 28e a 28f)

Aktualizácia citácií v poznámkach pod čiarou sa navrhuje v nadväznosti na navrhované zmeny v čl. I.

45

K bodu 6 [§ 23a ods. 1 písm. ag)]

V súvislosti s mobilitou štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka, ktorí v zmysle smernice 2016/801/EÚ môže okrem výskumnej činnosti vyučovať v členských štátoch (čl. 27 smernice 2016/801/EÚ), navrhuje sa v § 23a ods. 1 písm. ag) rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

K bodu 7 [§ 23a ods. 1 písm. ah)]

V súvislosti s mobilitou štátneho príslušníka tretej krajiny študenta, ktorí v zmysle smernice 2016/801/EÚ môže okrem svojho štúdia pracovať v členských štátoch (čl. 27 smernice 2016/801/EÚ), navrhuje sa v § 23a ods. 1 písm. ah) rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

K bodu 8 (§ 23b ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s návrhom na vypustenie písmena u) v § 23a ods. 1.

K bodu 9 (§ 68a ods. 1)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s návrhom na doplnenie písmena d) v § 68a ods. 1.

K bodu 10 [§ 68 ods. ods. 1 písm. d)]

Ustanovenie § 23b zákona o službách zamestnanosti upravuje povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu a štátneho príslušníka tretej krajiny. Ide najmä o povinnosti nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania občana členského štátu EÚ a nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny v prípadoch, keď vydané jednotné povolenie, modrú kartu alebo povolenie na zamestnanie, ako aj v prípadoch, keď na výkon zamestnania ani jedno z týchto povolení štátny príslušník tretej krajiny nepotrebuje. Tieto informácie je potrebné evidovať či za účelom zisťovania, koľko občanov alebo štátnych príslušníkov tretích krajín pracuje na území SR, ale z dôvodu, že najmä v prípadoch, že štátny príslušník tretej krajiny pracuje na území SR bez uvedených povolení, je takýto výkon práce oprávnený. Ide najmä o prípady vysielania štátnych príslušníkov tretích krajín či už z krajín alebo tretích krajín na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi na území SR, kedy je obzvlášť dôležité, aby si zamestnávateľ ohlasovaciu povinnosť splnil s cieľom následného overenia tejto skutočnosti. Vzhľadom na to, že v poslednom období bolo kontrolnou činnosťou zistené časté neplnenie si tejto povinnosti zamestnávateľom, navrhuje sa zvýšenie maximálnej výšky pokuty až na 100 tis. eur.

K bodu 11 (§ 72ad)

V nadväznosti na návrh na zvýšenie pokuty za nesplnenie povinností pri zamestnávaní cudzincov sa v záujme právnej istoty a zásady zákazu retroaktivity navrhuje v prechodnom ustanovení v odseku 1 ustanoviť, že začaté konania o uložení pokuty sa dokončia podľa doterajších predpisov.

46

V nadväznosti na vypustenie písmena u) v § 23a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa v záujme právnej istoty a zásady zákazu retroaktivity navrhuje v prechodnom ustanovení v odseku 2 navrhuje, aby sa zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude k 30. aprílu 2018 zamestnávaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie [§ 23a ods. 1 písm. u)], dokončilo v režime podľa doterajšieho právneho stavu.

K bodu 12 (príloha č. 4)

V súvislosti s transponovaním smernice 2016/801/EÚ sa navrhuje doplniť zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

K článku V (zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja)

K bodu 1 (§ 26b ods. 3 písm. h))

Doplnením novej náležitosti dohody o hosťovaní sa vykonáva transpozícia čl. 8 ods. 2 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair, ktorý zavádza novú kompetenciu členského štátu, vyžadovať v dohode o hosťovaní informácie o plánovanej mobilite v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch, ak je mobilita známa v čase podania žiadosti.

K bodu 2 (príloha)

Aktualizuje sa transpozičná príloha.

K článku VI

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. mája 2018.

47

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 10. januára 2018.

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána PODMANICKÉHO, Martina GLVÁČA a Ľubomíra PETRÁKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 64/2018, dátum vydania: 08.03.2018
1
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján Podmanický, Martin Glváč a Ľubomír Petrák predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Základným cieľom návrhu zákona je
Podpora pracovnej mobility uchádzačov o zamestnanie (UoZ) zatraktívnením podmienok pre vznik nároku na príspevok na dochádzku za prácou a príspevok na podporu mobility za prácou. Navrhuje sa zvýšenie maximálnej mesačnej výšky oboch príspevkov, umožnenie poskytovať príspevok na dochádzku za prácou bez ohľadu na vymedzenie spôsobu dopravy do zamestnania, vypustenie obmedzenia jeho poskytovania v rámci jednej obce a predĺžiť obdobie jeho poskytovania pre znevýhodnených UoZ. Súčasne sa navrhuje rozšírenie možnosti podpory mobility za prácou zavedením kombinácie poskytovania oboch príspevkov tak, že sa umožní poskytovať príspevok na podporu mobility za prácou aj zamestnancovi, ktorý sa presťahuje do miesta výkonu svojho zamestnania v období počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania.
Navrhuje sa zavedenie príspevku na presťahovanie za prácou, ktorý bude určený na úhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním občana do nového miesta trvalého pobytu.
Rozšírenie povinností zamestnávateľa, ku ktorému na výkon práce vysielaní štátni príslušníci tretích krajín, o povinnosť zabezpečenia primeraného ubytovania pre vysielaných zamestnancov, ako aj o povinnosť doloženia príslušných dokladov preukazujúcich ich vyslanie.
Zjednodušenie podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných profesiách, kde je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %.
Zavedenie podmienky pre vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a pre udelenie povolenia na zamestnanie je, že zamestnávateľ, ktorý záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
2
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1 [§ 12 písm. ai)]
Miera evidovanej nezamestnanosti (MEN) v SR k 30. 9. 2017 dosiahla 6,42 % a je najnižšia od roku 1991. V 51 okresoch bola zaznamenaná MEN nižšia ako celoslovenský priemer, z toho v 33 okresoch nižšia ako 5 %. Ide najmä o okresy TN, BA, TT a NR kraja, kde pôsobia najväčší zamestnávatelia, ktorí dlhodobo avizujú nedostatok pracovnej sily a problémy spojené s jej zabezpečením aj z radov nezamestnaných. Táto situácia spôsobila, že za uplynulý rok sa zdvojnásobil počet štátnych príslušníkov tretích krajín pracujúcich na území SR, v dôsledku čoho dochádza aj k zvyšovaniu administratívnej záťaže a predlžovaniu obdobia pri udeľovaní jednotných povolení (prechodný pobyt a povolenie na zamestnanie) štátnym príslušníkom tretích krajín. V súvislosti s riešením nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých profesiách na slovenskom trhu práce sa preto navrhuje, podobne ako v ostatných krajinách V4, zjednodušenie podmienok pre zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín, a to pre
-zamestnania, kde pretrváva nedostatok pracovnej sily zoznam týchto zamestnaní by stanovila komisia na tripartitnej úrovni a bol by zverejnený a ročne aktualizovaný na webovej stránke ústredia PSVR,
-okresy s mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %.
V tejto súvislosti sa preto navrhuje doplniť novú kompetenciu ústrediu PSVR identifikovať zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v okresoch, kde priemerná miera evidovanej nezamestnanosti za uplynulý kalendárny rok je nižšia ako 5 % a zverejňovať tento zoznam na svojom webovom sídle do 31. januára nasledujúceho roka. Na identifikované zamestnania bude pri udeľovaní jednotných povolení štátnym príslušníkom tretích krajín platiť zjednodušený proces (napr. nebude na tento účel potrebné nahlasovať voľné pracovné miesta).
K bodu 2 [§ 21 ods. 4]
S cieľom zrýchlenia procesu pri vydávaní jednotných povolení vo všeobecnosti sa navrhuje skrátenie obdobia pre nahlasovanie voľných pracovných miest za účelom posúdenia situácie na trhu práce z 30 na 20 kalendárnych dní.
K bodom 3, 6, 8, 10, 12, 15 19, 21, 22, 32, 35 21 ods. 5, § 21b ods. 2 písm. e), § 21b ods. 4 písm. c), § 21b ods. 9, § 22 ods. 4 písm. c) a d) a ods. 13, § 23 ods. 2 písm. a) a b) a ods. 5, § 23a ods. 1 písm. c), § 23b ods. 7 a ods. 11 písm. b), § 65b, § 70 ods. 8]
Legislatívno-technické úpravy.
K bodu 4 [§ 21 ods. 9]
V súvislosti s návrhom na zjednodušenie podmienok pri udeľovaní jednotných povolení štátnym príslušníkom tretích krajín na výkon zamestnania v identifikovaných profesiách s nedostatkom pracovnej sily sa navrhuje kvantitatívne obmedziť počet takýchto zamestnancov na najviac 30 % z celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby sa tento nástroj nevyužíval na zabezpečovanie pracovnej sily z tretích
3
krajín, čo by mohlo mať za následok znižovanie mzdových a pracovnoprávnych podmienok v SR. Zjednodušenie podmienok a zrýchlenie procesu len napomôcť zamestnávateľom riešiť prechodný nedostatok pracovnej sily aj prostredníctvom štátnych príslušníkov tretích krajín.
K bodom 5, 7 a 11 [§ 21a ods. 3, § 21b ods. 3, § 22 ods. 2]
Navrhuje sa ustanoviť, že podmienkou pre vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu 21a ods. 3), potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta 21b ods. 3) a pre udelenie povolenia na zamestnanie 22 ods. 2) je, že zamestnávateľ, ktorý záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti.
K bodu 9 [§ 21b ods. 6]
V súvislosti s riešením nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých profesiách na slovenskom trhu práce sa navrhuje zrušenie podmienky nahlasovania voľných pracovných miest, ak ide o zamestnania s identifikovaným nedostatkom pracovnej sily v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 % podľa návrhu v § 12 písm. ai).
K bodom 13, 20 a 23 [§ 22 ods. 4 písm. e), § 23b ods. 6 a ods. 12]
S cieľom zabezpečiť pre štátnych príslušníkov tretích krajín vysielaných na územie Slovenskej republiky tak z iných členských štátov 23a ods. 1 písm. w)), ako aj z tretích krajín 22 ods. 10), okrem porovnateľných pracovných podmienok, aj adekvátne podmienky ubytovania, sa navrhuje v § 22 ods. 4 písm. e) ustanoviť právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ku ktorej budú vyslaní štátni príslušníci tretích krajín na výkon práce, doložiť doklad o zabezpečení primeraného ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitných predpisov. Táto povinnosť sa v súčasnosti vyžaduje pri udeľovaní prechodného pobytu, resp. akéhokoľvek pobytu, ktorý sa udeľuje podľa zákona o pobyte cudzincov. Vzhľadom na to, že v prípade vysielaných zamestnancov sa v zmysle zákona o pobyte cudzincov do 90 dní podmienka prechodného pobytu nevyžaduje, a teda sa žiadnym spôsobom nekontrolujú vhodné ubytovacie podmienky, navrhuje sa ustanoviť túto povinnosť pre zamestnávateľa v uvedených prípadoch aj v zákone o službách zamestnanosti.
S cieľom predchádzať nelegálnemu zamestnávaniu, ako aj zabrániť podvodným praktikám zahraničných agentúr, ktoré na územie SR vysielajú štátnych príslušníkov tretích krajín, sa v § 23b ods. 6 navrhuje, okrem doloženia dokladu o zabezpečení primeraného ubytovania, ustanoviť právnickej alebo fyzickej osobe, ku ktorej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa, povinnosť pri predkladaní informačných kariet v zmysle § 23b ods. 6 doložiť aj kópiu formulára A1, ktorým sa dokladuje sociálne poistenie štátneho príslušníka tretej krajiny v členskom štáte, z ktorého je vyslaný na výkon práce na územie SR, ako aj kópiu dokladu o jeho pobyte v tomto štáte. Táto povinnosť by sa vzťahovala na prípady, ak je štátny príslušník tretej krajiny vyslaný zahraničným zamestnávateľom so sídlom v inom členskom štáte v rámci poskytovania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom (§ 23a ods. 1 písm. w)).
4
Povinnosť zabezpečiť priemerné ubytovanie 23b ods. 12) sa navrhuje ustanoviť právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ku ktorej budú vysielaní štátni príslušníci tretích krajín v zmysle § 22 ods. 10 alebo § 23a ods. 1 písm. w).
K bodu 14 [§ 22 ods. 5 písm. a)]
S cieľom zosúladenia jednotlivých ustanovení zákona sa aj v prípade udeľovania povolení na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania navrhuje doplniť, že zabezpečené ubytovanie pre sezónneho pracovníka taktiež spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitných predpisov.
K bodom 24 a 34 [§ 53 ods. 2 a 3 a § 69 písm. i)]
V záujme zosúladenia podpory pracovnej mobility pre skupinu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania príspevku na dochádzku za prácou pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie o ďalších 6 mesiacov na 12 mesiacov tak, ako pri poskytovaní príspevku na podporu mobility za prácou podľa § 53a.
Príspevok sa navrhuje poskytovať bez ohľadu na spôsob dopravy do zamestnania v závislosti od vzdialenosti miesta výkonu zamestnania a od počtu odpracovaných dní zamestnancom v mesiaci, a to na základe preukazovania trvania zamestnania a dochádzky do zamestnania. Týmto sa umožní poberanie príspevku aj tým zamestnancom, ktorí dochádzajú za prácou a nemajú spojenie hromadnými dopravnými prostriedkami, prípadne hromadné dopravné prostriedky nepremávajú v danej lokalite podľa potreby výkonu zamestnania. Navrhuje sa súčasne vypustiť zákaz poskytovania príspevku pri dochádzaní za prácou v rámci jednej obce a tým umožniť poskytovať príspevok aj zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania v rámci väčších obcí a miest, v ktorých je doprava do zamestnania nevyhnutnosťou. Zároveň sa nadväzne na poznatky aplikačnej praxe so zámerom zmierniť výdavky občana na cestovné navrhuje zvýšenie maximálnej mesačnej výšky príspevku z aktuálnej sumy 135 eur na sumu 200 eur.
Nadväzne na navrhované úpravy sa v § 69 písm. i) navrhuje spresnenie splnomocňovacieho ustanovenia.
K bodu 25 [§ 53 ods. 6]
Navrhovaným novým ustanovením pri poskytovaní príspevku na dochádzku za prácou sa rozširujú možnosti podpory pracovnej mobility tak, aby v prípade, ak zamestnanec počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania zmení miesto trvalého pobytu alebo nahlási prechodný pobyt v súvislosti s výkonom zamestnania a jeho zamestnanie naďalej trvá, mohol požiadať o príspevok na podporu mobility za prácou podľa § 53a alebo o príspevok na presťahovanie za prácou podľa § 53c, pričom poskytovanie príspevku na dochádzku za prácou sa zastaví.
K bodom 26 až 29 [§ 53a ods. 1, 2 a ods. 4 písm. a) a písm. b)]
Navrhuje sa rozšíriť cieľová skupina na účel príspevku na podporu mobility za prácou o zamestnancov, ktorí počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania zmení miesto trvalého pobytu alebo nahlási
5
prechodný pobyt v súvislosti s výkonom zamestnania a jeho zamestnanie naďalej trvá (ods. 1). Nadväzne na poznatky aplikačnej praxe so zámerom zmierniť výdavky občana na bývanie súvisiace so zmenou pobytu v súvislosti so získaním zamestnania sa navrhuje skrátiť vzdialenosť pre vznik nároku na príspevok zo 70 km na 50 km 53a ods. 1 a 2) a zvýšiť maximálnu mesačnú výšku príspevku na 400 eur (600 eur pre manželov) počas prvých 6 mesiacov, resp. 200 eur (300 eur pre manželov) počas ďalších 6 mesiacov 53a ods. 4 písm. a) a písm. b)].
K bodu 30 [§ 53a ods. 6]
V súvislosti s navrhovaným novým ustanovením § 53 ods. 6 sa navrhuje doplnenie možnosti požiadať o príspevok na podporu mobility za prácou aj zamestnancovi, ktorý zmení miesto trvalého pobytu alebo nahlási prechodný pobyt v súvislosti s miestom výkonu zamestnania v období počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania. V takomto prípade sa navrhuje príspevok na podporu mobility za prácou poskytovať vo výške podľa § 53a ods. 4 písm. b), a to počas zostávajúceho oprávneného obdobia na poskytovanie príspevku na dochádzku za prácou podľa § 53 ods. 2 alebo najviac 3 mesiace, ak o príspevok požiada zamestnanec po skončení poberania príspevku na dochádzku za prácou.
K bodu 31 [§ 53c]
S cieľom podpory zvýšenia motivácie prijať zamestnanie aj vo väčšej vzdialenosti od miesta trvalého pobytu sa novým § 53c navrhuje zavedenie nového príspevku na presťahovanie za prácou a to pre zamestnancov, ktorí v súvislosti so získaním zamestnania zmenia miesto svojho trvalého pobytu, ktoré bude od pôvodného miesta trvalého pobytu vzdialené najmenej 70 km. Obdobne ako pri príspevku podľa § 53a sa navrhuje, aby o príspevok mohol požiadať aj zamestnanec, ktorý zmení miesto trvalého pobytu v súvislosti s miestom výkonu zamestnania v období počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania (odsek 1).
V odseku 2 sa navrhujú ustanoviť príslušné prílohy k žiadosti o príspevok. Príspevok sa navrhuje neposkytovať v prípade, ak je zamestnancovi poskytovaný príspevok podľa § 53 alebo podľa § 53a. V odseku 3 sa stanovuje minimálna vzdialenosť zmeny miesta trvalého pobytu ako podmienka pre vznik nároku na príspevok.
Účel príspevku sa navrhuje ustanoviť na úhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním zamestnanca do miesta nového trvalého pobytu (napr. náklady na sťahovaciu službu, náklady na poplatky potrebné pre vybavenie úradných dokumentov), ako aj na úhradu nájomného alebo iných plnení súvisiacich s užívaním bytu (odsek 4).
Suma príspevku sa navrhuje najviac do výšky 4 000 Eur v úhrne, alebo v prípade manželov, ktorí spĺňajú podmienky, do výšky 6 000 Eur v úhrne. Príspevok sa navrhuje vyplácať do 30 dní na základe predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady. Termín na predloženie dokladov sa navrhuje ponechať na dohode medzi úradom a zamestnancom, t.z., že príspevok sa môže vyplácať mesačne alebo štvrťročne, avšak najdlhšie po dobu dvoch rokov (odseky 5 až 7).
V odseku 8 sa ustanovujú náležitosti dohody uzatváranej medzi úradom a zamestnancom.
6
K bodu 33 [§ 68 ods. 4 písm. a)]
Na účel kontroly splnenia minimálnych požiadaviek zabezpečeného ubytovania v zmysle novelizačných bodov 5 7 sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť kontrolných orgánov tak, aby boli oprávnené vstupovať do ubytovacích zariadení na výkon kontroly.
K bodu 36 [§ 72ad]
V novom § 72ad sa navrhujú prechodné ustanovenia k navrhovaným úpravám.
V súvislosti s identifikáciou zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily sa navrhuje, aby ústredie prvý krát zverejnilo na svojom webovom sídle zoznam týchto zamestnaní najneskôr do 30. júna 2018.
V súvislosti s navrhovaným zmenami pri vydávaní potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a pri udeľovaní povolenia na zamestnanie sa navrhuje, aby sa predmetné žiadosti podané pred 1. májom 2018 posudzovali podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018.
V súvislosti s navrhovanými zmenami pri poskytovaní príspevkov podľa § 53 a § 53a sa navrhuje, aby sa pri ich poskytovaní, začatom pred 1. májom 20187, postupovalo podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018. Zároveň sa navrhuje, aby žiadosti podané pred 1. májom 2018 boli vybavené podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018.
K čl. II
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. mája 2018.
7
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
 
2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3.Predmet návrhu zákona
a) je upravený v primárnom práve Európskej únie
v tretej časti hlave IX (Zamestnanosť) čl. 145 a 146 a hlave X (Sociálna politika) čl. 153 a 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
v čl. 29 a 34 Charty základných práv Európskej únie,
b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c) nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení:
Návrhom zákona sa nepreberá nový právny akt Európskej únie.
b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy:
V danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav:
Návrhom zákona sa nepreberá nový právny akt Európskej únie.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
8
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
2.Definovanie problému
Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.
Základným cieľom návrhu zákona je podpora pracovnej mobility uchádzačov o zamestnanie (UoZ) zatraktívnením podmienok poskytovania príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility za prácou, ako aj rozšírením možností podpory pracovnej mobility. V tejto súvislosti sa návrhom zákona navrhuje zvýšenie maximálnej mesačnej výšky oboch príspevkov, umožniť poskytovanie príspevku na dochádzku za prácou bez ohľadu na vymedzenie spôsobu dopravy do zamestnania, a to vypustením obmedzenia dochádzania za prácou len hromadnými dopravnými prostriedkami, vypustiť aj obmedzenie poskytovania príspevku na dochádzku za prácou v rámci jednej obce a predĺžiť obdobie poskytovania príspevku pre znevýhodnených UoZ obdobne ako pri poskytovaní príspevku na podporu mobility za prácou. Súčasne sa navrhuje rozšírenie možnosti podpory mobility za prácou zavedením kombinácie poskytovania oboch príspevkov tak, že sa umožní poskytovať príspevok na podporu mobility za prácou aj zamestnancovi, ktorý sa presťahuje do miesta výkonu svojho zamestnania v období počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania. Zároveň sa navrhuje zavedenie príspevku na presťahovanie za prácou, ktorý bude určený na úhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním občana do nového miesta trvalého pobytu.
Návrh zákona zároveň rieši zabezpečenie pracovnej sily z tretích krajín. v tejto súvislosti sa navrhuje zjednodušenie podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných profesiách, kde je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %. Navrhuje rozšírenie povinností zamestnávateľa, ku ktorému na výkon práce vysielaní štátni príslušníci tretích krajín, o povinnosť zabezpečenia primeraného ubytovania pre vysielaných zamestnancov, ako aj o povinnosť doloženia príslušných dokladov preukazujúcich ich vyslanie. Navrhuje sa zavedenie podmienky pre vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a pre udelenie povolenia na zamestnanie je, že zamestnávateľ, ktorý záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred
9
podaním žiadosti.
3.Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).
- Podpora zvýšenia mobility za prácou vo forme dochádzania alebo presťahovania sa za prácou
- Vyššia motivácia UoZ prijať a udržať si zamestnanie mimo svojho bydliska
- Zníženie administratívnej záťaže pri poskytovaní príspevkov
- Zjednodušenie preukazovania dokladov
- Zjednodušenie podmienok a zrýchlenie procesu pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín
4.Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:
Subjekty dotknuté navrhovanou úpravou - žiadatelia o príspevok podľa zákona o službách zamestnanosti, zamestnávatelia, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
5.Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia boli posudzované?
Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 106/2013 Z. z.,
ktorou sa vykonáva zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Úprava súm príspevku na dochádzku za prácou v závislosti od vzdialenosti miesta výkonu zamestnania od miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a zoznam dokladov, ktoré súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku na dochádzku za prácou.
7.Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.
8.Preskúmanie účelnosti**
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
10
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.
11.Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov
12.Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.
Štatistické údaje z informačného systému Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania
Materiál nebol predmetom PPK.
 
11
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2018
2019
2020
2021
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
2 859 290
4 596 810
4 993 447
5 246 629
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
kapitola 22 – MPSVR SR (06G)
2 859 290
4 596 810
4 993 447
5 246 629
- vplyv na ŠR
2 859 290
4 596 810
4 993 447
5 246 629
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
2 430 397
3 907 289
4 244 430
4 459 635
Spolufinancovanie
428 893
689 521
749 017
786 994
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
2 859 290
4 596 810
4 993 447
5 246 629
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
kapitola 22 – MPSVR SR (06G)
2 859 290
4 596 810
4 993 447
5 246 629
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora (07C0101)
0
0
0
0
12
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Financovanie návrhu bude zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtovej kapitoly MPSVR SR.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši?
V rámci právnej úpravy služieb zamestnanosti sa upravuje výška príspevku na dochádzku za prácou (§ 53) a príspevku na podporu mobility za prácou 53a) a zavedenie nového príspevku na presťahovanie za prácou (§ 53c).
§ 53 zavedenie možnosti pokračovať v poskytovaní príspevku zamestnancovi ďalších 6 mesiacov v prípade, že poberateľ bol evidovaný ako znevýhodnený uchádzač o zamestnanie, zvýšenie výšky príspevku
§ 53a – zvýšenie maximálnej výšky príspevku pre jednotlivca aj manželov
§ 53c zavedenie nového príspevku na presťahovanie za prácou do výšky 4 000 Eur, resp. 6 000 Eur, a to na úhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním občana do nového miesta trvalého pobytu, vrátane nákladov na nájomné a nákladov na plnenia súvisiace s užívaním bytu
Kto bude návrh implementovať?
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
Kde sa budú služby poskytovať?
Príspevky sa budú poskytovať prostredníctvom 46 úradov práce, sociálnych vec a rodiny na celom území Slovenskej republiky.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
13
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované počty
Objem aktivít
2018
2019
2020
2021
Príspevok na dochádzku za prácou (§53)
5 367
5 635
5 917
6 213
Príspevok na podporu mobility za prácou (§53a)
913
1 052
1 184
1 227
Príspevok na presťahovanie za prácou (§ 53c)
75
87
92
104
Pozn.: Uvedené údaje v tabuľke predpokladané počty podporených UoZ prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce, na základe ktorých sa odhadovali finančné nároky.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Pri odhadoch objemu finančných prostriedkov, ktoré budú mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sa vychádzalo z:
priemernej výšky príspevku stanovenej zákonom,
vývoja reálneho čerpania finančných prostriedkov a vytvorených pracovných miest pre mladých ľudí prostredníctvom národných projektov v rokoch 2015 a 2016,
V jednotlivých rokoch predpokladáme nasledujúce nároky na rozpočet verejnej správy:
Predpokladané finančné nároky na realizáciu AOTP podľa § 53, 53a a 53c na rozpočet verejnej správy v roku 2018 predstavujú objem finančných prostriedkov v sume 2 859 290 eur, a to v rámci alokácie na Prioritných osiach 2 a 3 Operačného programu Ľudské zdroje (2 430 397 eur zo zdroja ESF a 428 893 eur spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu).
Predpokladané finančné nároky na realizáciu AOTP podľa § 53, 53a a 53c na rozpočet verejnej správy v roku 2019 predstavujú objem finančných prostriedkov v sume 4 596 810 eur, a to v rámci alokácie na Prioritných osiach 2 a 3 Operačného programu Ľudské zdroje (3 907 289 eur zo zdroja ESF a 689 521 eur spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu).
Predpokladané finančné nároky na realizáciu AOTP podľa § 53, 53a a 53c na rozpočet verejnej správy v roku 2020 predstavujú objem finančných prostriedkov v sume 4 993 447 eur, a to v rámci alokácie na Prioritných osiach 2 a 3 Operačného programu Ľudské zdroje (4 244 430 eur zo zdroja ESF a 749 017 eur spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu).
Predpokladané finančné nároky na realizáciu AOTP podľa § 53, 53a a 53c na rozpočet verejnej správy v roku 2021 predstavujú objem finančných prostriedkov v sume 5 246 629 eur, a to v rámci alokácie na Prioritných osiach 2 a 3 Operačného programu Ľudské zdroje (4 459 635 eur zo zdroja ESF a 786 994 eur spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu).
14
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Tuzemské právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré majú uzatvorenú zmluvu so zahraničným zamestnávateľom, na ktorej základe k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území SR.
Zamestnávatelia v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %, ktorí chcú zamestnávať štátnych príslušníkov tretej krajiny v profesiách, kde bol identifikovaný nedostatok pracovnej sily.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
1.Navrhuje sa navrhuje zrušenie povinnosti zamestnávateľa, ktorý záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, nahlasovať voľné pracovné miesta na účel vydávania potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ak ide o zamestnania s identifikovaným nedostatkom pracovnej sily v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %.
15
2.Navrhuje sa ustanoviť povinnosť tuzemskej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá uzatvorenú zmluvu so zahraničným zamestnávateľom so sídlom mimo EÚ, na ktorej základe k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území SR, zabezpečiť priemerné ubytovanie pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí k nej vysielaní a doložiť doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu, najmenej na predpokladané obdobie vyslania, k žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie.
3.Navrhuje sa ustanoviť povinnosť tuzemskej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá uzatvorenú zmluvu so zahraničným zamestnávateľom so sídlom v inom členskom štáte, na ktorej základe k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území SR, zabezpečiť priemerné ubytovanie pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí sú k nej vysielaní a predložiť
a.doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu, najmenej na predpokladané obdobie vyslania,
b.kópia osvedčenia o uplatniteľných právnych predpisoch, ak bolo poskytnuté,
c.kópia dokladu o pobyte na území Slovenskej republiky alebo kópia dokladu o pobyte na území členského štátu, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny bežne pracuje.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
1.Navrhuje sa ustanoviť povinnosť tuzemskej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá uzatvorenú zmluvu so zahraničným zamestnávateľom so sídlom mimo EÚ, na ktorej základe k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území SR, zabezpečiť priemerné ubytovanie pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí sú k nej vysielaní.
2.Navrhuje sa ustanoviť povinnosť tuzemskej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá uzatvorenú zmluvu so zahraničným zamestnávateľom so sídlom v inom členskom štáte, na ktorej základe k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území SR, zabezpečiť priemerné ubytovanie pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí sú k nej vysielaní.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
16
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Návrh bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností, resp. na ich príjmy, ak je členom domácnosti osoba zo skupín ovplyvnených návrhom zákona, ktoré sú vymenované nižšie.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Zvýšenie príjmov sa predpokladá u domácností, v ktorých člen:
1. bude poberať príspevok na dochádzku za prácou v schválenom období a bol znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, a to predĺžením obdobia poskytovania príspevku a zvýšením výšky príspevku;
2. bude poberať príspevok na dochádzku za prácou v schválenom období, a to zvýšením výšky príspevku;
3. bude poberať príspevok na podporu mobility za prácou v schválenom období, a to zvýšením výšky príspevku;
4. bude poberať príspevok na podporu mobility za prácou v schválenom období a presťahuje sa spolu s manželom/kou, a to zvýšením výšky príspevku;
5. zmení miesto trvalého pobytu v súvislosti so získaním zamestnania, a to zavedením príspevku na presťahovanie za prácou určeným na úhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním, vrátane nákladov na nájomné a nákladov na plnenia súvisiace s užívaním bytu.
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Návrh nepredpokladá negatívne vplyvy na príjmy UoZ.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Domácnosti s nezamestnaným členom (vyššie popísaný vplyv na uchádzačov o zamestnanie).
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1: poberatelia príspevku na dochádzku za prácou
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Predpokladá sa nárast príjmov priemere cca o 200 na jedného ovplyvneného poberateľa v roku.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
17
Ovplyvnená skupina č. 2: poberatelia príspevku na podporu mobility
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Predpokladá sa nárast príjmov priemere cca o 650 na jedného ovplyvneného poberateľa v roku.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
doprave,
ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
informáciám
k iným právam (napr. politickým).
Uľahčenie prístupu na trh práce:
Návrh bude mať pozitívny vplyv na prístup k príspevkom, ktorých cieľom je zvýšenie mobility za prácou pre zamestnancov, ktorí ho poberajú. Predpokladá sa ich vyššie využívanie ako pri súčasnom právnom stave. Predlžuje sa obdobie poskytovania príspevku na dochádzku za prácou v prípade, ak zamestnanec bol znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie. Pri tomto príspevku sa zároveň odstraňuje obmedzenie spôsobu dopravy do zamestnania. Zvyšuje sa maximálna výška príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility za prácou. Zároveň sa navrhuje zavedenie nového príspevku na presťahovanie za prácou, a to na úhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním za prácou, vrátane nákladov na nájomné a nákladov na plnenia súvisiace s užívaním bytu, ak žiadateľ preukáže zmenu trvalého pobytu.
návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
deti (0 – 17),
18
mladí ľudia (18 – 25 rokov),
starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
ľudia so zdravotným postihnutím,
marginalizované rómske komunity
domácnosti s 3 a viac deťmi,
jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
Bez vplyvu.
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
eliminácia rodových stereotypov.
Bez vplyvu.
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Bez vplyvu.
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Nepredpokladá sa zánik pracovných miest.
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Navrhovaná úprava uľahčuje zamestnancovi vďaka príspevku na podporu mobility za prácou, príspevku na presťahovanie za prácou
19
a príspevku na dochádzku za prácou prístup k zamestnaniu, ktoré sa nenachádza k nemu dostupnej vzdialenosti.
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Podporí sa mobilita za prácou.
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Nemá vplyv.
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“
20
zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána PODMANICKÉHO, Martina GLVÁČA a Ľubomíra PETRÁKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa doplňajú niektoré zákony

K predpisu 63/2018, dátum vydania: 08.03.2018

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján Podmanický, Martin Glváč a Ľubomír Petrák predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
V záujme ochrany a zabezpečenia dôstojných pracovných podmienok spĺňajúcich európske štandardy a s prihliadnutím na pozitívne makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky sa navrhuje upraviť výšku niektorých mzdových zvýhodnení za prácu a zaviesť nové mzdové zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu. Zároveň sa navrhuje riešiť niektoré čiastkové oblasti, ktorých úpravu si vyžadujú poznatky z praxe s cieľom znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov a spresniť postupy a možnosti riešení nárokov zamestnancov v osobitných prípadoch.
V oblasti odmeňovania zamestnancov sa navrhuje
-    zvýšiť minimálnu výšku mzdového zvýhodnenia poskytovaného za nočnú prácu zo súčasnej sadzby 20 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce na 50 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu,
-    zvýšiť minimálnu výšku mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok zo súčasnej sadzby 50 % priemerného zárobku zamestnanca na 100 % priemerného zárobku zamestnanca,
-    zaviesť nové osobitné mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a za prácu v nedeľu, za ktorú by zamestnancovi popri dosiahnutej mzde malo patriť mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
Zvýšenie sadzby mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu má za cieľ zvýšiť mzdové ohodnotenie nočnej práce a súčasne napomôcť zníženiu rozsahu tej nočnej práce, ktorá je nadbytočná a nie je nevyhnutná nakoľko podľa údajov Eurostatu má Slovenská republika najvyšší podiel počtu zamestnancov zo všetkých štátov Európskej únie, ktorí pravidelne vykonávajú prácu v noci (až 16,4 % zamestnancov v SR, pričom priemer za 28 štátov EÚ je len 6,1 %).
Zvýšenie sadzby mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok reaguje na skutočnosť, že zamestnanec, ktorý musí v deň sviatku pracovať, má popri mzde za prácu vo sviatok právny nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške 50 % priemerného zárobku. Naproti tomu zamestnanec, ktorý z dôvodu sviatku nemohol pracovať, dostane náhradu vo výške 100 % priemerného zárobku alebo sa mu jeho mesačná mzda nekráti.
Zákonník práce v súčasnom znení neupravuje mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu. Nutnosť práce v sobotu, ale najmä v nedeľu je zásahom do rodinného života, nakoľko zamestnanec by v tieto dni mal užívať dni pracovného pokoja. Zavedenie mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu je jedným z opatrení s cieľom kompenzovať prácu aj v tieto kalendárne dni a súčasne znížiť rozsah výkonu práce v tieto dni.
V súvislosti s výkonom prác na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa navrhuje zabezpečiť aj „mzdové“ zvýhodnenie za nočnú prácu, za prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a mzdovej kompenzácie za sťažený výkon aj týmto zamestnancom. Účelom je zabrániť zneužívaniu prác vykonávaných „na dohodu“ na výkon prác najmä počas sobôt, nedieľ, vo sviatok ale aj v noci.
Ďalšie navrhované úpravy sa týkajú nárokov zamestnancov – občanov tretích štátov zamestnávaných zamestnávateľmi usadenými v treťom štáte v prípade, že majú dočasne vykonávať prácu na území Slovenskej republiky, povinnosti neponúknuť pri dojednávaní mzdy v pracovnej zmluve základnú zložku mzdy v sume nižšej ako je suma základnej zložky zverejnená v ponuka zamestnania, vypustenia povinnosti uvádzať niektoré údaje v potvrdení o zamestnaní, úpravy nárokov v prípade pracovnej pohotovosti mimo pracoviska v osobitných prípadoch, doplnenia možnosti vyplácať mzdu za prácu nadčas v období čerpania náhradného voľna a zákazu uplatňovať normy spotreby práce, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy z dôvodu zvýšenia a rozšírenia právnych nárokov na mzdu za  nočnú prácu, prácu vo sviatok, v sobotu a v nedeľu, pre zamestnancov, ktorí budú pracovať v tieto dni.
Z hľadiska vplyvu na podnikateľské prostredie sa očakáva negatívny vplyv z dôvodu zvýšenia mzdových nákladov zamestnávateľov. Tieto dopady môžu byť zmiernené, ak sa naplní jeden z cieľov novely, a to znížiť rozsah práce v noci, sobotu, nedeľu a vo sviatok.
V prípade rozpočtu verejnej správy sa od návrhu zákona očakáva pozitívny vplyv z dôvodu zvýšenia vymeriavacích základov na účely odvodov zamestnanca a zamestnávateľa na zdravotné a sociálne poistenie, ako aj zvýšenie dane z príjmov zo závislej činnosti.
Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.



B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Podľa čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)  (ďalej len „nariadenie Rím I“) je možné zvoliť si rozhodné právo pre pracovnú zmluvu. Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Rím I „Individuálna pracovná zmluva sa spravuje právnym poriadkom zvoleným zmluvnými stranami v súlade s článkom 3. Takáto voľba práva však nesmie zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku rozhodným.“. Podľa čl. 8 ods. 2 nariadenia Rím I „Pokiaľ si zmluvné strany nezvolili rozhodné právo pre individuálnu pracovnú zmluvu, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, v ktorej zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy, alebo ak tomu tak nie je, právnym poriadkom krajiny, z ktorej takúto prácu vykonáva. Za zmenu krajiny obvyklého miesta výkonu práce sa nepovažuje, ak zamestnanec dočasne pracuje v inej krajine.“.

Nariadenie Rím I teda umožňuje v prípade dočasného výkonu práce v inej krajine považovať túto situáciu za takú, kedy nedochádza k zmene obvyklého miesta výkonu práce.

V prípade vyslania zamestnanca na výkon práce v rámci cezhraničného poskytovania v  EÚ/EHP otázku, aké pravidlá sa uplatnia na ochranu zamestnancov vymedzuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb a následne § 5 ods. 2 a nasl. Zákonníka práce.

Novelou sa navrhuje ustanoviť aj pravidlá, kedy je zamestnanec – štátny príslušník tretieho štátu vyslaný  na výkon prác (resp. má dočasne vykonávať prácu) v rámci cezhraničného poskytovania služieb na územie Slovenskej republiky zamestnávateľom usadeným v treťom štáte.

K bodu 2

Vo väzbe na navrhované ustanovenie zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, podľa ktorého zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať v ponuke aj sumu základnej zložky mzdy sa v § 41 navrhuje ustanoviť povinnosť zamestnávateľa, aby pri uzatváraní pracovnej zmluvy nenavrhoval základnú zložku mzdy v sume nižšej ako uviedol v ponuke zamestnania. Cieľom návrhu je zabrániť postupu, kedy zamestnávateľ v ponuke zamestnania uvedie údaje, ktoré neplánuje dodržať.

K bodu 3

Zamestnanec, ktorý podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste alebo doma prípadne na inom dohodnutom mieste vykonáva prácu s použitím informačných technológií si pracovný čas rozvrhuje sám. Z toho dôvodu zamestnancovi už v súčasnosti nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a za nočnú prácu, ani mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce. Navrhuje sa, aby týmto skupinám zamestnancov nepatrilo mzdové zvýhodnenie ani za prácu v sobotu a v nedeľu (s výnimkou ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak).

K bodom  4 a 5

Navrhuje sa vypustiť povinnosť uvádzať na potvrdení o zamestnaní údaje o skutočnostiach, rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov z dôvodu jej nadbytočnosti. Túto povinnosť si zamestnávateľ musí splniť v lehotách, určených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (§ 39). Obdobne aj Sociálna poisťovňa vychádza z vlastných údajov v systéme, ktoré jej zamestnávatelia každý mesiac poskytujú v mesačných hláseniach. Navrhovaná úprava zníži nadbytočné administratívne zaťaženie zamestnávateľov v súvislosti s povinným vydávaním potvrdenia o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru zamestnanca.

Návrh zároveň  reaguje na pojmové zmeny v ustanovení § 53 Zákonníka práce vo väzbe na zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh reaguje aj na skutočnosť, že potvrdenie o zamestnaní sa vydáva pri skončení pracovného pomeru avšak niektoré skutočnosti, ako preukázanie nároku na odchodné sa zamestnávateľ dozvie až dodatočne vo väzbe na rozhodnutie Sociálnej poisťovne.

K bodu 6

Doterajšie znenie Zákonníka práce umožňuje dohodnúť alebo nariadiť pohotovosť len na čas mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. V nadväznosti na požiadavky praxe sa navrhuje umožniť režim pracovnej pohotovosti mimo pracoviska uplatniť aj na čas, kedy zamestnanec nepracuje z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň (a zamestnancovi patrí mzda alebo náhrada mzdy). Potreba zabezpečiť pre prípad poruchy alebo havárie pracovnú pohotovosť mimo pracoviska v určitých typoch činností napr. v energetike, telekomunikáciách, technickej údržbe a pod. vzniká aj počas sviatku, čo doteraz nebolo legislatívne výslovne upravené.

Zároveň sa navrhuje spresniť, že nároky zamestnanca počas sviatku nariadením alebo dojednaním pohotovosti nezanikajú (t.j. má nárok na mzdu alebo náhradu mzdy za sviatok popri náhrade za pracovnú pohotovosť).

K bodu 7

Inštitút minimálnych mzdových nárokov garantuje spodnú hranicu nároku na mzdu za prácu v diferencovanej výške podľa náročnosti práce, ktorá je vykonávaná v štandardných pracovných podmienkach. Na účely zistenia výšky doplatku do sadzby minimálneho mzdového nároku sa navrhuje z celkovej porovnávanej sumy mzdy vylúčiť sumu mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a sumu mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu rovnako, ako je tomu aj pri ostatných plneniach, ktoré ustanovuje Zákonník práce (napr. mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu).

K bodom  8 a 9

Zákonník práce ustanovuje postup v prípade čerpania náhradného voľna za prácu nadčas: zamestnancovi sa v mesiaci výkonu práce nadčas vyplatí dosiahnutá mzda bez mzdového zvýhodnenia, na ktoré zamestnanec stratí nárok až reálnym vyčerpaním náhradného voľna. V prípade, že zamestnávateľ neumožní zamestnancovi vyčerpať si náhradné voľno, zamestnancovi sa vyplatí „zadržané“ mzdové zvýhodnenie. Na základe požiadaviek praxe sa navrhuje upraviť aj možnosť vyplatenia dosiahnutej mzdy za prácu nadčas v čase, kedy dôjde k reálnemu čerpaniu inak neplateného náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancom sa tým umožní finančne preklenúť obdobie, kedy na základe dohody o čerpaní náhradného voľna čerpajú toto voľno za hodiny práce nadčas, naakumulované za dlhšie obdobie.

K bodu 10

Navrhuje sa zvýšiť minimálnu sadzbu mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok z 50 % priemerného zárobku zamestnanca na 100 % jeho priemerného zárobku. Zvýšenie sadzby mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok reaguje na skutočnosť, že zamestnanec, ktorý musí v deň sviatku pracovať, má popri mzde za prácu vo sviatok právny nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške 50% priemerného zárobku. Naproti tomu zamestnanec, ktorý z dôvodu sviatku nemohol pracovať, dostane náhradu vo výške 100 % priemerného zárobku alebo sa mu jeho mesačná mzda nekráti.

K bodu 11

Navrhuje sa podmienky čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok zosúladiť s podmienkami čerpania náhradného voľna za prácu nadčas.

K bodu 12

Zákonník práce v súčasnom znení neupravuje mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu. Nutnosť práce v sobotu, ale najmä v nedeľu je zásahom do rodinného života, nakoľko zamestnanec by v tieto dni mal užívať dni pracovného pokoja. Zavedenie mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu je jedným z opatrení s cieľom kompenzovať prácu aj v tieto kalendárne dni a súčasne znížiť rozsah výkonu práce v tieto dni.

Zároveň sa precizuje vymedzenie soboty a nedele na pracoviskách s nočnými zmenami, akými sú nepretržité alebo trojzmenné prevádzky, na ktorých začiatok a koniec výkonu práce určitej pracovnej zmeny nepripadá na ten istý kalendárny deň. Navrhuje sa pre tieto prípady vymedziť začiatok soboty a nedele obdobne, ako v prípade vymedzenia začiatku dňa pracovného pokoja v § 95 Zákonníka práce, ktorý je možné aplikovať len na sviatok, nie však na pracovné dni, ktorými sú na prevádzkach s nočnými zmenami aj soboty a nedele.

Taktiež sa navrhuje umožniť dohodnúť s vedúcimi zamestnancami výšku mzdy tak, že v nej už bude zohľadnená prípadná práca v sobotu alebo v nedeľu obdobne, ako je pri nočnej práci; v takom prípade už mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu alebo v nedeľu vedúcemu zamestnancovi nepatrí.
K bodu 13

Zvýšenie sadzby mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu má za cieľ zvýšiť mzdové ohodnotenie nočnej práce a súčasne napomôcť zníženiu rozsahu tej nočnej práce, ktorá je nadbytočná a nie je nevyhnutná nakoľko podľa údajov Eurostatu má Slovenská republika najvyšší podiel počtu zamestnancov zo všetkých štátov Európskej únie, ktorí pravidelne vykonávajú prácu v noci (až 16,4 % zamestnancov v SR, pričom priemer za 28 štátov EÚ je len 6,1 %).

K bodom 14 a 15

V praxi sa objavili prípady, že niektorí zamestnávatelia vystavujú zamestnancov neprimerane vysokým pracovným tempám a uplatňujú normy spotreby práce bez akýchkoľvek podkladov. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby zamestnávateľ mohol zavádzať len normy spotreby práce, spracované na základe objektívnych meraní a analýz požadovaného množstva práce a z neho vyplývajúceho pracovného tempa zamestnanca.

V novom odseku 4 sa navrhuje zapracovať zákaz používania noriem spotreby práce v prípade, ak by mohla snaha o ich prekračovanie ohrozovať bezpečnosť alebo zdravie zamestnancov. Zákaz nadväzuje na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. t) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zamestnávateľ nesmie pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, uplatňovať taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov; práca podľa noriem spotrieb práce (bez ohľadu na spôsob odmeňovania zamestnancov), vyžadujúcich zvýšené pracovné tempo môže zvyšovať riziko vzniku pracovného úrazu.

K bodu 16

V nadväznosti na  navrhovanú zmenu v § 121 ods. 4 upravujúcu možnosť výplaty dosiahnutej mzdy za prácu nadčas až za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas sa s cieľom zabrániť neodôvodnenému skresleniu zisteného priemerného zárobku zamestnanca navrhuje legislatívne upraviť spôsob výpočtu priemerného zárobku v prípade, ak dosiahnutá mzda za prácu nadčas je  vyplatená zamestnancovi v inom rozhodujúcom období, než za aké mala byť poskytnutá ak by sa neuplatnil postup podľa § 121 ods. 4.

K bodu 17

Navrhuje sa limit na zisťovanie priemerného zárobku zamestnanca ustanoviť na najmenej 21 odpracovaných dní alebo 168 odpracovaných hodín, čím sa limit v dňoch zosúladí s limitmi uvádzanými v Zákonníku práce v časti o dovolenke (napr. v § 105 o dovolenke za odpracované dni, § 106 ods. 1 o dodatkovej dovolenke, pri krátení dovolenky podľa § 109 ods. 1 alebo ods. 5 atď.). Po aplikácii zmeny bude na zisťovanie priemerného zárobku zamestnanca potrebné, aby zamestnanec odpracoval aspoň 21 pracovných dní alebo 168 pracovných hodín v rozhodujúcom období (podľa doterajšieho znenia bolo potrebných aspoň 22 dní alebo 170 pracovných hodín). Úprava limitu v hodinách zodpovedá 21 pracovným dňom pri ustanovenom pracovnom čase 40 hodín týždenne.
K bodu 18

V nadväznosti na potreby praxe sa navrhuje upraviť zaokrúhlenie príspevku zamestnávateľa na každé jedlo v prípade, ak vypočítaný percentuálny podiel predstavuje číslo vyjadrené na zlomky centov. Napr. podľa Opatrenia MPSVR SR č. 309/2016 Z. z. stravné v časovom pásme 5 až 12 hodín predstavuje 4,50 eura. Ak zamestnávateľ chce poskytovať príspevok v maximálnej výške 55 % z tejto sumy, čo predstavuje 2,475 eura, po tejto úprave bude môcť poskytnúť príspevok v sume 2,48 eura. Spôsob zaokrúhľovania v prospech zamestnanca sa týka aj výšky finančného príspevku podľa ods. 6 a 7.

K bodu 19

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahovali niektoré ustanovenia Zákonníka práce, upravujúce nároky zamestnancov za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a za sťažený výkon práce, u ktorých je minimálna výška plnenia odvodená zo sumy hodinovej minimálnej mzdy.

Účelom je zabrániť zneužívaniu zamestnancov vykonávajúcich prácu na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na výkon prác najmä počas sobôt, nedieľ ale aj v noci na zníženie mzdových nákladov zamestnávateľov, ak by neboli povinní poskytovať tieto „mzdové“ zvýhodnenia osobám pracujúcim „na dohodu“. Zrovnoprávnia sa tak nároky zamestnancov pracujúcich pre zamestnávateľa na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na uvedené plnenia so zamestnancami v pracovnom pomere, nakoľko zamestnancovi vykonávajúcemu prácu na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru za rovnaký čas a podmienky výkonu práce (napr. sobota) vznikne nárok na príslušné „mzdové“ zvýhodnenie.

Vzhľadom na to, že v prípade zamestnancov vykonávajúcich prácu na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nezisťuje priemerný zárobok, sa v prípade mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok navrhuje osobitne upraviť postup tak, že sa odmena zvýši o sumu minimálnej mzdy za hodinu.

K bodu 20

Na základe požiadaviek z praxe a s cieľom zosúladiť povinnosti zamestnávateľa s povinnosťami vyplývajúcimi z iných osobitných predpisov sa navrhuje uložiť zamestnávateľovi vydať obdobu potvrdenia o zamestnaní aj osobám, pracujúcim na dohodu. Podľa § 84 Exekučného poriadku je zamestnávateľ, ktorý prijíma zamestnanca do zamestnania, povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech. Takéto potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ vydať zamestnancovi, ktorý u neho prestal pracovať; zamestnaním sa rozumie aj práca na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Rovnaká povinnosť je zakotvená aj v § 13r zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov. 
K čl. II

Navrhuje sa ustanoviť, že budúci zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať v ponuke aj sumu základnej zložky mzdy. Následne na to sa v § 41 Zákonníka práce navrhuje ustanoviť povinnosť zamestnávateľa, aby pri uzatváraní pracovnej zmluvy nenavrhoval základnú zložku mzdy v sume nižšej ako uviedol v ponuke zamestnania. Cieľom návrhu je zabrániť postupu, kedy zamestnávateľ v ponuke zamestnávanie uvedie údaje, ktoré neplánuje dodržať.

K čl. III

V nadväznosti na zmeny v Zákonníku práce sa navrhuje rozšíriť okruh zložiek mzdy, ktorých sumy nebudú súčasťou celkovej mzdy, porovnávanej so sumou minimálnej mzdy. Výška doplatku do minimálnej mzdy tak nebude znížená o sumy mzdových zvýhodnení za prácu v sobotu a v nedeľu

K čl. IV

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona od 1. mája 2018.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie


1.    Navrhovateľ zákona: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
 
2.    Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

3.    Predmet návrhu zákona
a)    je upravený v primárnom práve Európskej únie v čl. 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
b)    nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)    nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)    lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení:

Návrhom zákona sa nepreberá nový právny akt Európskej únie.

b)        informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy:

V danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.  
c)        informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav:

Návrhom zákona sa nepreberá nový právny akt Európskej únie.

5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný
Doložka vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

A.2. Vplyvy:

Pozitívne
Negatívne
Žiadne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza ku
zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x


– sociálnu exklúziu,


x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť


x
4. Vplyvy na životné prostredie


x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti


x
6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana


x

A.3. Poznámky:
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy z dôvodu zvýšenia a rozšírenia právnych nárokov na mzdu za prácu v neštandardných pracovných podmienkach (v noci, vo sviatok, v sobotu a v nedeľu).

Z hľadiska vplyvu na podnikateľské prostredie sa očakáva negatívny vplyv z dôvodu zvýšenia mzdových nákladov zamestnávateľov. Tieto dopady môžu byť zmiernené, ak sa naplní jeden z cieľov v novely, a to znížiť rozsah práce v noci, sobotu, nedeľu a vo sviatok. Žiadne alebo nižšie dopady možno očakávať u zamestnávateľov, ktorí už v súčasnosti poskytujú mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, v nedeľu alebo vyššie mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a prácu vo sviatok.

V prípade rozpočtu verejnej správy sa od návrhu zákona očakáva pozitívny vplyv z dôvodu zvýšenia vymeriavacích základov na účely odvodov zamestnanca a zamestnávateľa na zdravotné a sociálne poistenie, ako aj zvýšenie dane z príjmov zo závislej činnosti. Čiastočný negatívny vplyv môže vzniknúť v prípadoch, kedy zamestnávatelia napojení na verejné rozpočty uplatňujú odmeňovanie zamestnancov podľa ustanovení Zákonníka práce.

Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona sa dotkne všetkých zamestnávateľov, ktorých zamestnanci vykonávajú prácu v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok. Celkový počet dotknutých zamestnancov niektorým z uvedených vplyvov možno kvalifikovane odhadnúť na cca 761,5 tis. osôb. Odhad vychádza z údajov Eurostatu o podieloch zamestnancov pracujúcich zvyčajne a sporadicky v noci, v sobotu alebo v nedeľu v roku 2016 a zo štatistických zisťovaní vykonávaných v súlade s Programom štátnych štatistických zisťovaní, vydaným Vyhláškou Štatistického úradu č. 291/2014 Z. z. na roky 2015 až 2017 a Vyhláškou Štatistického úradu č. 250/2017 Z. z na roky 2018 až 2020.

Predpokladané vplyvy na zamestnávateľov z dôvodu zvýšenia sadzby mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, za prácu vo sviatok a z dôvodu zavedenia mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a za prácu v nedeľu boli kvalifikovane odhadnuté nasledovne:
-    na rok 2018 v úhrne v sume 647 486 tis. eur ročne, z toho dopad na zamestnávateľov podnikateľskej sféry sa očakáva v sume 614 126,1 tis. eur,
-    na roky 2019 až 2021 v sume 1 022 578,1 tis. eur ročne, z toho na zamestnávateľov podnikateľskej sféry v sume 969 602,5 tis. eur ročne.

Zvýšenie minimálnej sadzby mzdového zvýhodnenia za prácu v noci z 20 % na 50 % minimálnej mzdy ustanovenej na rok 2018 sumou 2,759 eura na hodinu sa dotkne cca 280,8 tis. zamestnancov nepretržitých prevádzok, ktorí vykonávajú nočnú prácu pravidelne, a ďalších cca 107,9 tis. zamestnancov, ktorí vykonávajú nočnú prácu len sporadicky. Za 8 mesiacov účinnosti zákona zvýšenie celkovej ceny práce dotknutých zamestnávateľov podnikateľskej sféry možno odhadnúť na 104 245,7 tis. eur a pri predpokladanom zvýšení sumy minimálnej mzdy na 500 eur mesačne (2,874 eura na hodinu) v roku 2019 zvýšenie celkovej ceny práce možno odhadnúť na 168 481,9 tis. eur mesačne.

Zvýšenie minimálnej sadzby mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok z 50 % na 100 % priemerného zárobku zamestnanca sa dotkne cca 202,6 tis. zamestnancov podnikateľskej sféry. Nárast celkovej ceny práce z tohto titulu možno za rok 2018 odhadnúť na 10 397,6 tis. eur a za rok 2019 na 14 178,6 tis. eur; v tejto sume nie je zohľadnené medziročné zvýšenie priemerných zárobkov zamestnancov, ktoré je základňou pre výpočet výšky mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok.

Zavedenie nároku zamestnanca na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu vo výške 100 % sumy minimálnej mzdy sa dotkne cca 732,8 tis. zamestnancov, z ktorých podľa údajov Eurostatu pravidelne vykonávalo prácu v sobotu cca 409,2 tis. osôb a zvyšok vykonával prácu v sobotu sporadicky. Vplyv na zvýšenie celkovej ceny práce možno odhadnúť na 322 863,9 tis. eur v roku 2018 a na 507 209,6 tis. eur v roku 2019.

Zavedenie mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu v rovnakej výške 100 % hodinovej minimálnej mzdy sa dotkne cca 472,4 tis. osôb, z ktorých cca 320,2 tis. vykonáva prácu v nedeľu pravidelne. Vplyv tohto opatrenia na zvýšenie celkovej ceny práce možno odhadnúť na 176 318,9 tis. eur v roku 2018 a na 278 732,4 tis. eur v roku 2019.

U zamestnancov zamestnávateľov napojených na verejné rozpočty, ktorí sú odmeňovaní podľa ustanovení Zákonníka práce možno predpokladať, že nočná práca, práca v sobotu alebo v nedeľu a práca vo sviatok sa vyskytuje napríklad u zamestnancov v doprave a v zdravotníctve. Ak sa uplatnia podiely počtov zamestnancov pracujúcich zvyčajne v noci, v sobotu a v nedeľu podľa výsledkov štatistického zisťovania Eurostatu aj na zamestnancov tzv. nepodnikateľskej sféry, vplyv zvýšenia celkovej ceny práce na túto skupinu zamestnávateľov možno odhadnúť na cca 33 359,9 tis. eur v roku 2018 a 52 975,6 tis. eur v rokoch 2019 až 2021.

Pozitívne vplyvy na verejné rozpočty možno očakávať z nárastu odvodov na zdravotné poistenie a na sociálne poistenie, ako aj zo zvýšenia dane z príjmu zo závislej činnosti. Zvýšenie miezd zamestnancov v tzv. hrubom vyjadrení možno odhadnúť na 481 074,4 tis. eur v roku 2018 a na 763 550,4 v roku 2019. Odhad pozitívneho vplyvu na verejné rozpočty zo zvýšených vymeriavacích základov na účely odvodov do poistných fondov a z čiastkového základu dane z príjmu zamestnancov možno odhadnúť nasledovne:
-    odvody na zdravotné poistenie za zamestnávateľa i zamestnanca zo zvýšeného objemu vyplatených miezd zamestnancov vzrastú v roku 2018 o 67 350,4 tis. eur a v rokoch 2019 až 2021 o 106 897,1 tis eur ročne,
-    odvody na sociálne poistenie zo zvýšeného objemu vyplatených miezd zamestnancov vzrastú v roku 2018 o 166 451,8 tis. eur a v rokoch 2019 až 2021 vzrastú o 264 188,4 tis. eur ročne,
-    daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnancov sa v roku 2018 zvýši o 79 156 tis. eur a v rokoch 2019 až 2021 možno nárast odhadnúť na 125 634,6 tis. eur ročne.

Pozitívne vplyvy na verejné rozpočty prevyšujú negatívne vplyvy vyvolané zvýšením mzdových nákladov zamestnávateľov napojených na verejné rozpočty.

Pozitívne sociálne vplyvy možno očakávať zo zvýšenia disponibilného príjmu zamestnancov, ktorý im ostáva po odpočítaní odvodov a dane z príjmu. Zvýšenie tzv. čistého príjmu dotknutých zamestnancov možno odhadnúť na cca 337 454,5 tis. eur v roku 2018 a na 535 600,1 tis. eur v roku 2019. Zvýšenie čistého príjmu na 1 zamestnanca tak v roku 2018 bude predstavovať cca 443,1 eura a 703,3 eura v roku 2019, čo predstavuje zvýšenie čistých príjmov zamestnancov v priemere o viac ako 58,60 eura mesačne.

A.4. Alternatívne riešenia:
Bezpredmetné

A.5.     Stanovisko gestorov:
Bezpredmetné
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 5/2004, dátum vydania: 13.01.2004

29

4

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Predmetnú právnu úpravu si vyžiadala potreba modernizácie poskytovania služieb zamestnanosti v dôsledku systémových zmien na trhu práce i ako súčasť pripravovaných zmien systémového charakteru v iných oblastiach, najmä v oblasti sociálneho poistenia, sociálnej pomoci, v reforme verejnej správy a v ďalších oblastiach. Predkladaný návrh upravuje vecný rámec poskytovania služieb zamestnanosti, pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti a právne vzťahy účastníkov zúčastnených na poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti.

K § 2

Účelom ustanovenia je definovať okruh účastníkov právnych vzťahov, ktoré vzniknú podľa tohto zákona. Definícia okruhu účastníkov právnych vzťahov nadväzuje na zmeny v pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti. Preto ako účastníkov právnych vzťahov návrh definuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a nimi zriadené pracoviská, na ktoré prechádzajú kompetencie Národného úradu práce. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhujú noví účastníci právnych vzťahov, a to najmä samosprávne kraje, mimovládne organizácie a partnerstvá vytvorené z navrhnutých účastníkov právnych vzťahov na riešenie problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Medzi účastníkov právnych vzťahov sú zaradené aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré budú vykonávať činnosť na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona.

Návrh zahŕňa medzi účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich podľa predkladaného zákona i občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004.

K § 3

Návrh presnejšie vymedzuje definíciu zamestnávateľa, zohľadňujúc vstup zahraničných investorov na Slovensko a definuje podmienky, za ktorých sa organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby bude považovať za zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa okruh subjektov, ktoré sa považujú za zamestnávateľa o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, alebo ktorá poskytuje odborné poradenstvo, resp. ďalšie služby zamestnanosti

K § 4

Vo väzbe na zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, sa pri definícii zamestnanca vypúšťa väzba na inštitút dohody o pracovnej činnosti. Postavenie zamestnanca je definované pracovným pomerom alebo pracovným vzťahom obdobným pracovnému pomeru.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že časť pracovných pozícii nie je obsadzovaná z voľnej ponuky trhu práce, navrhuje sa vypustiť z okruhu zamestnancov osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť na pracovných pozíciách, ktoré nie sú obsadzované v rámci otvoreného trhu práce (napríklad duchovní).

K § 5

V navrhnutom ustanovení sú definované fyzické osoby, ktoré sú považované za osoby samostatne zárobkovo činné na účely návrhu tohto zákona. Doterajšia definícia, upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa rozširuje o fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu, vykonávajú dočasné zamestnávanie a podporované zamestnávanie.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa na účely tohto zákona zadefinoval pojem „zamestnanie“.

Doteraz používaný pojem „evidovaný nezamestnaný“ sa nahrádza pojmom „uchádzač o zamestnanie“. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sa občan uchádza o zamestnanie.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa pojem uchádzač o zamestnanie navrhuje upraviť nadväzne na zmenu právnej úpravy platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení (dobrovoľní platitelia). Zároveň sa navrhuje umožniť uchádzačom o zamestnanie počas ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť v obmedzenom rozsahu a pri limitovanom príjme za vykonávanú zárobkovú činnosť.

K § 7

Navrhnutým ustanovením sa mení názov a zmysel doterajšej, v praxi málo využívanej evidencie zamestnaných občanov a občanov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, hľadajúcich zamestnanie, ktorú viedli okresné úrady práce, na evidenciu záujemcov o zamestnanie. Zámerom je zlepšiť podmienky pre poskytovanie služieb zamestnávateľom, ktorí hľadajú zamestnancov a pre zamestnané osoby hľadajúce iné zamestnanie.

K § 8

Nadväzne na Nariadenie komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť sa v § 8 definuje znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ide o definovanie občanov, ktorí vzhľadom na vek, dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nedostatok praxe, zdravotný stav, stratu schopnosti vykonávať svoje doterajšie zamestnanie, rodinné dôvody alebo postavenie v spoločnosti ťažšie nachádzajú pracovné uplatnenie na trhu práce, a preto potrebujú zvýšenú starostlivosť.

Zároveň sa navrhuje definovať prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré sa vzťahuje na osoby, ktoré skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia, najmä na účely poskytovania pomoci a podpory tejto znevýhodnenej skupine uchádzačov o zamestnanie pri ich uplatnení na trhu práce.

K § 9

Návrh novo definuje občana so zdravotným postihnutím na účely podpory zamestnania takéhoto občana.

Definícia občana so zdravotným postihnutím vychádza z nariadenia komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a je v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení. Za osobu so zdravotným postihnutím sa na účely návrhu tohto zákona navrhuje okrem invalidných občanov považovať aj občana s vážnou telesnou, duševnou poruchou, poruchou správania z dôvodu poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na veľké ťažkosti takto postihnutých občanov nájsť uplatnenie na otvorenom trhu práce. Návrh určuje aj spôsob a doklady na preukazovanie postavenia občana so zdravotným postihnutím.

K § 10

Partnerstvá sú novo zaradeným subjektom medzi účastníkov právnych vzťahov pri realizácii služieb zamestnanosti. Ich funkciou bude koordinovaný partnerský prístup k riešeniu problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu, vrátane združovania finančných prostriedkov na financovanie projektov a programov rozvoja zamestnanosti.

K § 11

Navrhované ustanovenie definuje vecný rozsah služieb zamestnanosti poskytovaných podľa tohto zákona po zrušení Národného úradu práce. Zároveň určuje inštitúcie na výkon štátnej správy v tejto oblasti. Navrhnuté nové orgány štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti nadväzujú na pripravovanú a postupne realizovanú reformu inštitúcií sociálneho systému a trhu práce a majú za cieľ zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bola štátna správa vykonávaná a organizovaná flexibilne, diferencovane podľa potrieb obyvateľov a regiónov, v ktorých žijú, a tak, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých občanov a aby bol výkon štátnej správy zabezpečovaný na potrebnej kvalitatívnej úrovni. Okrem orgánov štátnej správy sa navrhuje rozšíriť poskytovanie služieb zamestnanosti fyzickými osobami a právnickými osobami na základe dohody s príslušným úradom a navrhuje sa zaviesť nové formy poskytovania služieb zamestnanosti právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúrami dočasného zamestnávania a agentúrami podporovaného zamestnávania.

K § 12

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ústredia. Ústredie je rozpočtovou organizáciou štátu so sídlom v Bratislave, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva. Navrhuje sa, aby ústredie zabezpečovalo výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti pre územné obvody všetkých úradov v navrhnutom rozsahu. Navrhovaná právna úprava nepočíta s existenciou úradov na krajskej úrovni.

Návrh vymedzuje hlavné činnosti ústredia po zrušení Národného úradu práce v súlade so stratégiou podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 319/2003. Cieľom navrhnutej úpravy je predovšetkým modernizácia, zefektívnenie a spružnenie systému poskytovania služieb zamestnanosti.

Navrhnuté vymedzenie pôsobnosti ústredia okrem činnosti súvisiacich s riadiacou, kontrolnou a metodickou funkciou voči úradom a celého komplexu úloh pri poskytovaní služieb zamestnanosti reaguje aj na zmeny vyplývajúce z prebiehajúceho prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to najmä v oblasti vypracúvania a realizovania celoštátnych projektov na zlepšovanie situácie na trhu práce financovaných z Európskeho sociálneho fondu, vykonávania agendy súvisiacej s možnosťami zamestnávania občanov Slovenskej republiky v členských krajinách Európskej únie, nahlasovania voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie a zabezpečovaním kontaktu s Európskym úradom pre koordináciu.

Z dôvodu prechodu niektorých kompetencií z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení navrhuje sa do pôsobnosti ústredia súčinnosť so Sociálnou poisťovňou pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti a požadovanie informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne.

Navrhuje sa, aby ústredie vykonávalo v druhom stupni štátnu správu v oblasti služieb zamestnanosti vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad. Tiež sa navrhuje, aby ústredie plnilo aj ďalšie úlohy, ktorými sú napr. činnosti spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou, so zriaďovacou pôsobnosťou a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súvislosti s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88 o organizácii služieb pre sprostredkovanie zamestnania sa napríklad pre ústredie navrhuje ustanoviť kompetencia organizovať a zabezpečovať odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov orgánov štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti.

K § 13

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy pre služby zamestnanosti na prvom stupni. Úrad je rozpočtovou organizáciou štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. Predpokladá sa, že sieť úradov nebude identická s dnešnými sídlami okresných úradov, ale budú zriadené pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Pre úrad sa navrhujú kompetencie priamo zabezpečovať výkon celého komplexu činností služieb zamestnanosti, ako napr. získavanie a vyhodnocovanie informácií o stave a vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode, úloh súvisiacich s priamym kontaktom s klientom, ako sú evidencia uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, evidencia voľných pracovných miest, evidencia zamestnávateľov, sprostredkúvanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, poskytovanie informačných a poradenských služieb, odborných poradenských služieb a ďalších. Navrhnutou úpravou sa sleduje zvýšenie kvality a rozsahu služieb zamestnanosti vo vzťahu ku klientom, zvýšenie a zefektívnenie súčinnosti so zástupcami štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, podnikateľskými subjektmi, vrátane bánk a charitatívnych organizácií za účelom vytvárania partnerstiev s cieľom zvýšenia zamestnanosti vo svojom územnom obvode. V rámci zabezpečovania úloh vo vzťahu k ústrediu sa navrhuje zaviesť aj agendu, ktorá súvisí so sprostredkovaním zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a pre občanov členských štátov Európskej únie v Slovenskej republike. Návrh vytvára možnosť pre úrad zriaďovať agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania. Novo sa navrhuje zaviesť spolupráca s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti, výmene informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti z dôvodu prechodu týchto kompetencií na Sociálnu poisťovňu v zmysle návrhu zákona o sociálnom poistení. V pôsobnosti úradu sa navrhuje osobitne vymedziť úlohy, ktoré súvisia s integráciou občanov so zdravotným postihnutím s cieľom pomáhať tejto skupine občanov uplatniť sa na trhu práce a tiež vytvárať podmienky na zvýšenie šancí na dosiahnutie tohto cieľa.

K § 14

Návrh vychádza z čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky a z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, podľa ktorého má štátna politika zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu pracovať, chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, aby vykonávaná práca bola čo možno najproduktívnejšia, zabezpečovať slobodnú voľbu zamestnania a možnosť získať kvalifikáciu pre zamestnanie, na ktoré sa občan čo najlepšie hodí. Návrh vychádza aj z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou a z odporúčania č. 176 k tomuto Dohovoru. Ustanovenie je tiež v súlade s Európskou sociálnou chartou, ktorá sa zaoberá taktiež právom jednotlivca na prácu.

Navrhovaným znením sa určuje nediskriminačný prístup k zamestnaniu. Je v súlade s článkom 1 Základných zásad Zákonníka práce s uplatnením slobodnej voľby zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie priamej a nepriamej.

Návrh je vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok, smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva a smernice Rady 2000/78/EHS z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

K § 15

Návrh ustanovenia definuje vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania pre uchádzača o zamestnanie, resp. pre záujemcu o zamestnanie z hľadiska jeho zdravotného stavu, prihliadania na kvalifikáciu a odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce, dĺžky týždenného pracovného času na sprostredkovanom mieste.

Pri vymedzení vhodného zamestnania návrh vychádzal najmä z článku 21 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou.

K § 16

Navrhovanou úpravou sa úradu umožní zriadiť osemčlenný výbor pre otázky zamestnanosti, zložený zo štyroch zástupcov samosprávneho kraja, v ktorom je sídlo úradu a zo štyroch zástupcov úradu. Návrhom tohto ustanovenia sa sleduje cieľ pomocou navrhovaného výboru riešiť zásadné otázky zamestnanosti, schvaľovať použitie aktívnych opatrení na trhu práce v obvode príslušného úradu a schvaľovať projekty a programy na podporu zamestnávania a vzdelávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v rozsahu určenom týmto zákonom.

K § 17

V uvedenom ustanovení sa definujú podmienky členstva v novo zriadenom výbore pre otázky zamestnanosti.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa určuje pôsobnosť novo navrhovaného výboru pre otázky zamestnanosti zriadeného úradom.

K § 19

Účelom navrhnutého ustanovenia je zabezpečiť zvýšenie objektívnosti pri sprostredkovaní vhodného zamestnania, účasti v programoch aktívnych opatrení trhu práce a aktivizačnej činnosti a opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v prípade, ak posudzovanému bol poskytnutý príspevok na túto činnosť vzhľadom na zdravotný stav uchádzačov o zamestnanie lekárskou posudkovou činnosťou na účely služieb zamestnanosti. Teda účelom návrhu je objektívne zistiť, či zdravotný stav uchádzača o zamestnanie je taký, aby mohol vykonávať pracovné činnosti v ponúkanom zamestnaní, prípadne sa zúčastniť a ukončiť aktívne opatrenia na trhu práce a aktivizačnú činnosť bez nepriaznivého vplyvu na zdravotný stav uchádzača o zamestnanie.

Podnetom na začatie lekárskej posudkovej činnosti na úrade je odmietnutie prijať vhodné zamestnanie, odmietnutie zúčastniť sa aktívnych opatrení na trhu práce a aktivizačnej činnosti zo zdravotných dôvodov alebo skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov pred uplynutím dvoch alebo troch rokov od začatia jej prevádzkovania alebo vykonávania.

Navrhuje sa, aby lekársku posudkovú činnosť zabezpečovalo ústredie a úrady.

V tomto ustanovení sa navrhujú aj požiadavky na kvalifikáciu posudkového lekára.

Ustanovením sa navrhuje upraviť náležitosti posudku vypracovaného posudkovým lekárom, pričom oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje zakotviť povinnosť posudkového lekára odovzdať kópiu posudku posudzovanému uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá deklaruje, že skončila prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov.

Návrh predpokladá, že posudok posudkového lekára úradu bude podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak uchádzač o zamestnanie neodôvodnene uvádza svoj zdravotný stav ako nevhodný na vykonávanie pracovných činností na ponúkanom pracovnom mieste, na účasť a ukončenie aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivizačnej činnosti ponúkanej úradom zo zdravotných dôvodov. Posudok posudkového lekára úradu má slúžiť na ďalšie konanie aj v prípade posudzovania opodstatnenosti zdravotných dôvodov na ukončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok podľa § 49 alebo § 57.

Návrh určuje, aké informácie je povinný zaznamenať posudkový lekár v posudku, ktorý slúži na rozhodovanie odborného konzília posudkových lekárov.

S cieľom zabezpečiť občanovi právo požiadať o preverenie posudku vydaného posudkovým lekárom úradu, návrh zákona umožňuje požiadať o preskúmanie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov.

K § 20

Návrh ustanovenia tohto paragrafu vytvára právny predpoklad na uplatnenie práva občana na ďalšie konanie v prípade, ak nebude považovať posudok posudkového lekára úradu vydaný podľa § 19 za objektívny.

Kompetencia vymenovať členov odborného konzília posudkových lekárov pre jednotlivé prípady sa navrhuje určiť posudkovému lekárovi ústredia. Navrhuje sa, aby odborné konzílium posudkových lekárov bolo povinné vydať svoj posudok do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Navrhuje sa, aby posudok odborného konzília posudkových lekárov ústredia o posúdení posudku vydaného posudkovým lekárom úradu bol podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo na rozhodovanie o odpustení povinnosti vrátiť príspevok poskytnutý na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, čo znamená zachovanie súčasného právneho stavu.

K § 21 až 24

Tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zabezpečujú ochranu trhu práce Slovenskej republiky tak, aby cudzinci mohli byť zamestnávaní len na pracovných miestach, ktoré nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Ustanovenia zároveň upravujú základné náležitosti žiadosti zamestnávateľa a jednoznačne určujú, že rozhodnutie sa vydáva na dobu určitú, a to z dôvodu ochrany trhu práce.

Návrh upravuje podmienky vydania povolenia na zamestnanie cudzinca a upravuje náležitosti povolenia v záujme zabezpečenia právnej istoty cudzinca a za účelom kontroly na úseku zamestnávania cudzincov zo strany úradu. Návrh ustanovuje maximálne obdobie platnosti povolenia na zamestnanie.

Návrh v § 22 ods. 5 zjednodušuje vstup na trh práce tým skupinám cudzincov, ktorí nemôžu ohroziť domáci trh práce.

V súčasnosti platná právne úprava v zásade vyhovuje, ale v nadväznosti na zákon o pobyte cudzincov a zákon o azyle je potrebné rozšíriť skupinu cudzincov aj o cudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt a poskytnuté dočasné útočisko.

Povolenie na zamestnanie sa navrhuje podľa § 22 odsek 6 vyžadovať aj pri zamestnávaní cudzincov v prihraničnom okrese Slovenskej republiky, ktorí sa najmenej raz za týždeň vracajú do štátu, kde majú trvalý pobyt.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje rozšíriť okruh cudzincov, od ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie v prípade krátkodobých študijných a pracovných pobytov na území Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zachovať neudelenie povolenia na zamestnanie cudzincovi, ktorý požiadal o udelenie azylu a cudzincovi, ktorý nespĺňa niektorú zo zákonom stanovených podmienok. Uplatňovanie benevolentnejšieho prístupu by mohlo viesť k účelovému obchádzaniu povolenia na zamestnanie a zneužívaniu inštitútu azylu.

Návrh vymedzuje prípady, kedy môže úrad povolenie na zamestnanie predĺžiť a odňať.

S cieľom harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie v návrhu sa uvádza, že občan členského štátu Európskej únie sa nepovažuje za cudzinca a súčasne umožňuje prijať recipročné opatrenia v prípadoch, keď členský štát Európskej únie úplne alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie čl. 1 a 6 nariadenia (EHS) 1612/68 o slobodnom pohybe pracovníkov Spoločenstva. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii obsahuje detailnú úpravu prechodného obdobia na slobodný pohyb pracovníkov, kedy je možné postupovať odlišne od možnosti slobodného prístupu na trh práce členských krajín.

Právny rámec pre možnosť Slovenskej republiky upraviť prechodné obdobie je ustanovený v Zmluve o pristúpení a závisí od

a)rozsahu, v akom prechodné obdobie voči Slovenskej republike uplatní príslušný členský štát,

b)rozsahu, v akom to ovplyvní slovenský trh práce.

Prechodné obdobie je možné uplatniť len na nutné obdobie a v minimálnom rozsahu. Základnou podmienkou je rýchlosť zavedenia a zrušenia prechodného obdobia ako reakcia na zavedenie alebo zrušenie prechodného obdobia zo strany členského štátu.

Nariadenie vlády je flexibilným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné uplatniť prechodné obdobie pre slobodný pohyb pracovníkov ako prostriedku k regulácii prístupu na slovenský trh práce.

K § 25

Nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa upúšťa od aplikácie Sadzobníka maximálnych úhrad. Navrhuje sa umožniť do úhrady za sprostredkovanie zamestnania zahrnúť okrem oprávnených nákladov aj primeraný zisk.

Oprávnený náklady a primeraný zisk návrh zákona na tento účel definuje.

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje, aby sa od uchádzača o zamestnanie úhrada nevyberala.

S cieľom ochrany občana sa navrhuje aj v novej právnej úprave ponechať zákaz zrážok zo mzdy alebo inej odmeny zamestnanca v prospech subjektu, ktorý sprostredkúva zamestnanie za úhradu alebo ktorý zamestnáva občana.

Zámerom úpravy je zabezpečiť, aby podmienky sprostredkovania zamestnania za úhradu boli medzi občanom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, dojednané písomne, pričom náležitosti dohody sa návrh zákona definuje rámcovo.

K § 26 až 28

Navrhnuté ustanovenia určujú podmienky vydávania povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, pozastavenia činnosti a zrušenia povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona č. .../2003 Z. z. o organizácii štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ústredie orgánom štátnej správy, je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch povinné vyberať za úkony poplatky podľa Sadzobníka ustanoveného týmto zákonom. Preto sa navrhovaným ustanovením zakladá povinnosť uhradiť správny poplatok za vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Ustanovením § 26 ods. 3 sa navrhujú určiť náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. S cieľom ochrany občanov sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou navrhuje určiť žiadateľovi o povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu povinnosť definovať spolupracujúce subjekty v zahraničí a predpokladanú výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Návrhom sa vypĺňa doterajšie legislatívne vákuum, v ktorom neboli riešené spôsoby zrušenia povolenia alebo pozastavenia činnosti sprostredkovania za úhradu. Navrhujú sa definovať subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa navrhuje v porovnaní so súčasným právnym stavom podmieniť aj vypracovaním projektu, vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov a preukázaním priestorového, materiálneho a personálneho zabezpečenia vykonávania sprostredkovania zamestnania za úhradu.

Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, sa navrhuje uložiť povinnosť v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania za úhradu voči ústrediu, vrátane predkladania ročnej správy o činnosti a vytvárania podmienok na výkon kontroly a voči klientom povinnosť ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K § 29 až 31

Návrh vytvára podmienky pre vznik nového subjektu, ktorý bude poskytovať služby na trhu práce na základe povolenia, ktoré vydá ústredie.

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť podmienky pre zvýšenie flexibility pri zabezpečovaní potreby zvýšeného počtu zamestnancov zamestnávateľa na prechodný čas, najmä pri nárazových zákazkách a tiež podmienky pre činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Vymedzením povinnosti agentúry dočasného zamestnávania vo vzťahu k svojim zamestnancom sa zabezpečujú práva dočasných zamestnancov.

Navrhuje sa ustanoviť aj podmienky na pozastavenie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na zrušenie povolenia na činnosť na návrh orgánu, ktorý porušenie príslušných právnych predpisov v oblasti daní, služieb zamestnanosti, pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zistil.

K § 32

Navrhovanou úpravou je definovaný súhrn činností zameraných na sprostredkovanie zamestnania. Návrhom sa sleduje zvýšenie efektívnosti sprostredkovania zamestnania vykonávaného ústredím, úradmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vykonávajú na základe povolenia sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania. Sprostredkovanie zamestnania vykonávané štátnymi orgánmi sa rozširuje z územia Slovenskej republiky aj na územie členských štátov Európskej únie a z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky a navrhuje sa, aby sa vykonávalo bezplatne, čo je aj súčasný právny stav. V návrhu sa ustanovuje, že na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. V záujme zvýšenia motivácie uchádzača o zamestnanie hľadať si zamestnanie aj u zamestnávateľa, ktorého sídlo je mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt, sa navrhuje zaviesť poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov v súvislosti s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, za účelom získania zamestnania. Návrh umožňuje poskytnúť aj preddavok na náhradu časti cestovného na tento účel. Výška náhrady cestovných výdavkov je navrhnutý vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 33

Navrhované znenie rámcovo určuje obsah evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. rozsah údajov, ktoré sú potrebné na to, aby bolo možné sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie.

Oproti terajšiemu právnemu stavu sa umožňuje poskytovanie týchto údajov tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania pri dodržiavaní zákona o ochrane osobných údajov a iba so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

Podrobnosti o obsahu evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj postup úradu pri vedení evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh ustanovuje i prípady, v ktorých nie je potrebné povolenie od Úradu na ochranu osobných údajov.

K § 34

Spôsob a podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa navrhuje zachovať podľa súčasného právneho stavu.

Návrh novo vymedzuje prípady, kedy sa uchádzač o zamestnanie zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom skončenia zamestnania, ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní od vzniku týchto prípadov. Týmto návrhom sa umožní zachovať kontinuitu poistných dôb pri zmene životných a profesijných situácií.

V súvislosti s navrhnutými úpravami systému v oblasti poskytovania dávok v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení, pri ktorých subjektom, ktorý rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní dávky v nezamestnanosti, nie je úrad, ale príslušné orgány Sociálnej poisťovne, sa navrhuje, aby úrad rozhodoval o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie v správnom konaní. Rozhodnutie bude dokladom pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne o nároku občana na dávku v nezamestnanosti.

Navrhuje sa upraviť povinnosť uchádzača o zamestnanie aktívne a preukázateľne si hľadať zamestnanie.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti uchádzača o zamestnanie súvisiace s jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to najmä o jeho povinnosť byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje uplatňovať diferencovanú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom preukazovania, že si hľadajú zamestnanie, v závislosti od dĺžky ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od ich účastí v aktívnych opatreniach na trhu práce a aktivačnej činnosti. Zámerom je čo najskôr začleniť na trh práce uchádzačov o zamestnanie predovšetkým na otvorený trh práce, najmä dlhodobo nezamestnané osoby.

Povinnosti uchádzačov o zamestnanie v súvislosti so zmenou ich trvalého pobytu a okruh občanov, ktorých nie je možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ponechať v rozsahu podľa v súčasnosti platného právneho stavu.

K § 35

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje rozšíriť definovanie pojmu „sústavná príprava na povolanie“, ktorá je obsiahnutá aj v návrhu zákona o sociálnom poistení, s cieľom dosiahnutia jej zhody, resp. jej maximálneho priblíženia k definícii, ktorú obsahuje návrh zákona o sociálnom poistení.

Zámerom je jednoznačne a presne určiť, čo sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie na účely poskytovania služieb zamestnanosti. Explicitne sa navrhuje, aby sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažovalo štúdium organizované externou formou podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 36

Na základe poznatkov praxe sa navrhuje upraviť okruh dôvodov, pre ktoré úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oproti súčasnej právnej úprave sa tieto dôvody rozširujú o vznik nároku na materské. Navrhuje sa vypustiť dôvody vyradenia uchádzača o zamestnanie, ktorými je v súčasnej právnej úprave začatie vykonávania činnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva, nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uznaní za invalidného občan, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo dňom, ktorý je uvedený v posudku príslušného orgánu ako deň vzniku invalidity občana, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, a to z dôvodu, že všetci invalidní občania posúdení Sociálnou poisťovňou podľa zákona o sociálnom poistení sú občanmi so zdravotným postihnutím na účely tohoto zákona a dôvod vyradenia, ktorým bolo začatie vykonávania osobnej asistencie v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne. Príčinou vypustenia týchto dôvodov je zabezpečenie súladu tohto návrhu zákona s návrhom zákona o sociálnom poistení v súvislosti s úpravou poistenia v nezamestnanosti v uvedenom zákone.

Z dôvodu podporovať a uprednostňovať aktivizáciu uchádzačov o zamestnanie a ich skutočný záujem o hľadanie si zamestnania pred pasívnou formou zotrvávania v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozširujú sa oproti súčasnému právnemu stavu dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to o dôvod, ak uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov nedodrží disponibilitu a ak mu bolo vydané v cudzine povolenie na zamestnanie, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti. Zároveň sa navrhuje na účely vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie skrátiť lehotu odchodu do cudziny z 30 dní na 15 dní v súvislosti s návrhom na zavedenie systému disponibility uchádzača o zamestnanie.

Návrh tohto ustanovenia definuje vážne dôvody, pre ktoré možno uznať nedodržanie disponibility uchádzača o zamestnanie a navrhuje rozšíriť definíciu nespolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom o odmietnutie účasti uchádzača o zamestnanie na aktivačnej činnosti a o neskončenie účasti na aktivačnej činnosti.

Postup pri zaraďovaní, vedení a vyraďovaní z evidencie uchádzačov o zamestnanie, určovanie periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom spolupráce a preukazovania hľadania si zamestnania sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 37 až 39

V navrhnutých ustanoveniach je upravený obsah evidencie záujemcov o zamestnanie, podmienky zaradenia do tejto evidencie a podmienky vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie. Ide o návrh rozširujúci povinnosti úradov voči tejto skupine osôb bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu. Zároveň ide o návrh, ktorý sleduje pomoc osobám, ktoré sú ešte zamestnané, ale chcú zmeniť zamestnanie, ale aj o určitý druh služby poskytovanej úradmi zamestnávateľom, ktorí chcú získať svojich budúcich zamestnancov aj z radov záujemcov o zamestnanie. Návrh týchto ustanovení je nad rámec platného právneho stavu.

K § 40

Navrhuje sa naďalej zachovať evidenciu voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania. Evidencia tvorí základný predpoklad pre informovanie uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie o možnosti výberu vhodného zamestnania. Navrhnuté ustanovenie zákona definuje voľné pracovné miesto na účely sprostredkovania zamestnania. Obsah tejto evidencie a ďalšie podrobnosti sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 41

Novo sa navrhuje, aby úrad viedol evidenciu zamestnávateľov na účely vyhľadávania voľných pracovných miest. Tento spôsob komunikácie so zamestnávateľom pri získavaní voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania sa navrhuje namiesto doterajšej povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta okresnému úradu na účely sprostredkovania zamestnania.

Navrhovanou úpravou sa sleduje aj skvalitnenie, zefektívnenie a spružnenie služieb zamestnanosti, najmä rozšírením ponuky voľných pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Podrobnosti o vedení evidencie zamestnávateľov sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 42

V tomto ustanovení sa navrhuje upraviť obsah informačných a poradenských služieb na účely sprostredkovania zamestnania, poradenstva pre voľbu povolania, poradenstva pre výber zamestnania a jeho zmenu, ako aj na účely poradenstva pre výber zamestnanca. Tieto informačné a poradenské služby sa navrhuje poskytovať úradom bezplatne, čo je súčasný právny stav.

Vzhľadom na zámer návrhu tohto zákona aktivizovať aj služby zamestnanosti pri práci s klientom, navrhuje sa zrušiť úradom poskytovanie v rámci evidenčných služieb dohodnutie termínu a spôsobu ďalšieho kontaktu s uchádzačom o zamestnanie v súvislosti so sprostredkovaním vhodného zamestnania, v rámci informačných služieb poskytovanie informácií o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, informácií o voľných pracovných miestach formou samoobslužných kioskov, výveskov, internetu, informácií o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a na dávku v hmotnej núdzi, informácií o aktívnych opatreniach na trhu práce a o možnostiach aktivačnej činnosti, informácií o prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu, informácií o možnostiach zamestnania v zahraničí, informácií o sieti služieb starostlivosti o deti a osoby odkázané na starostlivosť zamestnaných osôb, informácie o rozsahu poskytovaných služieb pre zamestnávateľov, v rámci sprostredkovateľských a poradenských služieb vstupný poradenský rozhovor každému uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie, testovanie osobných zručností uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie na výkon pracovných činností, ponúkanie vhodných pracovných miest z celoštátnej databázy voľných pracovných miest uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie, poskytovanie uchádzačom o zamestnanie poradenstva o účasti v aktivačnej činnosti, vyhľadávanie a ponúkanie vhodných pracovných miest, ponúkanie vhodných zamestnancov pre zamestnávateľov a poskytovanie poradenstva zamestnávateľom pri výbere svojich zamestnancov.

K § 43

Vzhľadom na podmienky a situáciu na trhu práce, prax ukázala, že s uchádzačom o zamestnanie je potrebné pri riešení jeho problémov spojených s jeho pracovným uplatnením pracovať individuálne, vytvárať súlad medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, ovplyvňovať jeho rozhodovanie a správanie, jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Navrhnutým ustanovením je určený rozsah odborných poradenských služieb na účely tohto zákona, vrátane vypracovania individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie, v ktorom sa posúdia osobnostné predpoklady, schopnosti a odborné zručnosti uchádzača o zamestnanie a určí sa druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia. Na absolvovanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne, sa navrhuje poskytovať uchádzačom o zamestnanie, ak o to písomne požiadajú, príspevok na úhradu časti cestovných nákladov.

Navrhuje sa vytvoriť právne podmienky na to, aby úrad mohol zabezpečovať odborné poradenské služby sám alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má na vykonávanie takejto činnosti oprávnenie, a to na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je navrhnutý v tomto návrhu zákona. Pri výbere dodávateľa odborných poradenských služieb sa navrhuje postupovať podľa zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V záujme vytvorenia lepších právnych podmienok pre využívanie odborných poradenských služieb sa navrhuje, aby úrad zaručoval tieto odborné poradenské služby: individuálne poradenské služby a pomoc pri vypracovaní a realizácii individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie skupinového a špeciálneho poradenstva pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie poradenstva pre voľbu povolania žiakom základných a stredných škôl, poskytovanie poradenstva znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie pri výbere zamestnania.

Podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 44

Vývoj na trhu práce si vyžaduje zmenu prístupu ku vzdelávaniu a príprave pre trh práce za účelom zvýšenia adaptability uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Do popredia sa dostáva otázka nového vymedzenia vzdelávania a prípravy pre trh práce, pričom na účely tohto zákona sa za vzdelávanie a prípravu pre trh práce nepovažuje zvýšenie stupňa vzdelania, ani teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa Zákonníka práce.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje vzdelávanie a príprava pre trh práce a ďalšie formy školenia a kurzov pre vybrané skupiny uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Úprava umožňuje zabezpečenie vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom úradu pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie a prostredníctvom zamestnávateľa pre zamestnancov, ako aj uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie zabezpečiť si vzdelávanie z vlastnej iniciatívy.

K § 45

Oproti súčasnej právnej úprave sa týmto návrhom definuje okruh inštitúcií, ktoré sa budú môcť spolupracovať na tvorbe národných programov vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K § 46

Navrhnutým ustanovením sa sleduje pomoc uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie zo strany úradu pri vzdelávaní a príprave pre trh práce, a to aj formou úhrady vynaložených nákladov.

Návrh ustanovuje možnosť uhradiť náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce až do výšky skutočných nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie, pričom ich súčasťou môžu byť aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné uchádzača o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody medzi dodávateľom vzdelávania a prípravy pre trh práce a úradom, ako aj obsah dohody medzi uchádzačom o zamestnanie a úradom je upravený návrhom zákona.

Návrh upravuje možnosť uhradiť aj časť nákladov na vzdelávanie pre trh práce záujemcu o zamestnanie.

Navrhnutou úpravou sa rozširuje skupina uchádzačov o zamestnanie, ktorá sa z objektívnych príčin doteraz nemohla zúčastňovať vzdelávania a prípravy pre trh práce z dôvodu starostlivosti o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu časti preukázaných výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa poskytovanú v predškolskom zariadení alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na túto činnosť.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 47

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje možnosť poskytovania príspevku zamestnávateľovi, ktorý vykonáva vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov za presne ustanovených podmienok.

Príspevok úrad poskytne iba v prípade, ak všeobecné vzdelávanie a príprava zamestnanca sú široko využiteľné u viacerých zamestnávateľov, prispejú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca, alebo ak špecifické vzdelávanie a príprava zamestnanca sú využiteľné u súčasného zamestnávateľa a iba čiastočne u iných zamestnávateľov, alebo ak je toto vzdelávanie a príprava súčasťou opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedzujú hromadné prepúšťanie. Ustanovením týchto podmienok sa sleduje cieľ cez aktívne opatrenia na trhu práce efektívne využívať finančné prostriedky na zlepšenie pozície zamestnanca nielen u súčasného, ale aj iných zamestnávateľov.

Navrhnuté ustanovenie definuje oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu zamestnancov, výšku a podmienky poskytnutia príspevku zamestnávateľovi. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi na úhradu celkových oprávnených nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ktorý bude po jeho skončení zamestnávať zamestnanca najmenej po dobu jedného roka, ak o tento príspevok písomne požiada úrad. Poskytnutie príspevku sa navrhuje vo výške najviac 90 % oprávnených nákladov.

Kritériá pre určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali závislosť od typu vzdelávania, príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, k veľkosti zamestnávateľa a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

V prípade, že zamestnávateľ požiada úrad o príspevok, musí využiť služby vzdelávacieho zariadenia vybraného úradom formou verejného obstarávania. Sleduje sa tým efektívne poskytnutie a využitie príspevku a zabezpečenie primeranej kvality procesu vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 68 z 12. januára 2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

K § 48

V záujme zabezpečenia štandardnej úrovne vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje, aby vzdelávanie a prípravu pre trhu práce vykonávali iba vzdelávacie zariadenia, vybraté formou výberového konania podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktoré majú na túto činnosť povolenie a overenie spôsobilosti vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie na príslušný program vzdelávania a prípravy.

Ak bude zamestnávateľ vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov financovať z vlastných zdrojov, môže využiť aj iné vzdelávacie zariadenia.

K § 49

Cieľom úpravy je motivovať uchádzača o zamestnanie na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti s možnosťou využitia finančného príspevku. Tento príspevok sa navrhuje poskytovať uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu v určenej dĺžke, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou predpokladaných nákladov na začatie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a uzatvorí písomnú dohodu s úradom o poskytnutí tohto príspevku. V porovnaní so súčasným právnym stavom zásadná zmena spočíva v tom, že v prípade podania písomnej žiadosti a splnenia ustanovených podmienok je na tento príspevok právny nárok.

Kritériá na určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti v okrese a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Maximálna výška príspevku v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, kde bola ustanovená pevnou sumou, sa v návrhu upravuje spôsobom, ktorý umožňuje flexibilné reagovanie na vývoj ekonomického prostredia bez potreby vykonávať novelizáciu zákona v tomto ustanovení.

Podmienky poskytnutia príspevku a záväzky sú upravené v uzavretej písomnej dohode medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 50

Účelom tejto úpravy je vytvoriť podmienky na zvýšenie možností zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie formou motivácie zamestnávateľa poskytnutím príspevku až do výšky 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača na vytvorené pracovné miesto. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, ktorý príjme do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak o tento príspevok písomne požiada a uzatvorí s úradom písomnú dohodu o jeho poskytnutí. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Návrh precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest znevýhodnenými uchádzačmi, na vytvorenie ktorých bol poskytnutý príspevok a obdobie poskytovania príspevku.

Pri ustanovovaní kritérií určovania výšky príspevku a dĺžky jeho poskytovania sa prihliadalo k príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci, k záväzku zamestnávateľa nepretržite zamestnávať počas 12 mesiacov toho istého zamestnanca, na ktorého bol poskytnutý príspevok a k priemernej miere evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Zámerom takéhoto prístupu je na jednej strane riešiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a súčasne výraznejšie motivovať zamestnávateľov prostredníctvom výšky a dĺžky poskytovania príspevku k vytváraniu nových pracovných miest v regiónoch oprávnených na poskytovanie štátnej pomoci.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú ustanoviť vyhlášku, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 51

Cieľom návrhu je vytvoriť podmienky na získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľ pre absolventa školy.

Oproti platnému právnemu stavu sa navrhuje zvýšiť paušálny príspevok poskytovaný absolventovi školy počas vykonávania absolventskej praxe o 100 %. Návrh podmieňuje poskytnutie príspevku dĺžkou vedenia absolventa školy v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

V ostatných ustanoveniach sa zachováva súčasný platný stav.

K § 52

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, cieľom ktorého je podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie.

Navrhujú sa dve formy aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie, a to forma menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a forma dobrovoľníckych prác organizovanými právnickými osobami, fyzickými osobami a mimovládnymi organizáciami definovanými v návrhu zákona.

Navrhuje sa zaviesť príspevok na úhradu nákladov na ochranné pracovné prostriedky, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávajú aktivačnú činnosť a úhradu celkovej ceny práce zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie.

Celkovú výšku príspevku sa navrhuje diferencovať v závislosti od počtu uchádzačov o zamestnanie prijatých na vykonávanie aktivačnej činnosti a od počtu zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť pre uchádzačov o zamestnanie.

K § 53

Týmto navrhnutým ustanovením sa zavádza nové aktívne opatrenie na trh práce, ktorým sa sleduje zvýšenie možností uchádzačov o zamestnanie zamestnať sa aj mimo miesta svojho trvalého pobytu.

Návrh upravuje spôsob, formu a maximálnu sumu poskytnutia príspevku uchádzačovi o zamestnanie. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním za prácou uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, bez ohľadu na skutočnosť, či takéto zamestnanie sprostredkoval úrad, alebo si takéto zamestnanie našiel uchádzač o zamestnanie sám mimo miesta svojho trvalého pobytu, ak o tento príspevok písomne požiada.

Podrobnejšie podmienky ustanoví vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 54

Zámerom tejto úpravy je definovanie okruhu projektov a programov, ktoré sú podľa návrhu tohto zákona považované za aktívne opatrenia na trhu práce. Súčasne táto úprava vymedzuje pôsobnosť orgánov, ktoré schvaľujú a ktoré realizujú konkrétne projekty a nadväzne na to aj zdroje financovania týchto projektov.

Osobitnú skupinu tvoria projekty a programy financované z kombinovaných zdrojov zamerané na zlepšenie postavenia uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktoré po schválení ministerstvom realizuje ústredie.

V prípade projektov zameraných na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce sa navrhuje prevažne financovanie zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, ak sú realizované úradom po schválení ústredím. Iným zdrojom financovania môže byť napr. finančné zdroje získané od podnikateľských subjektov, mimovládnych organizácií a bánk.

K § 55

V záujme vytvorenia vhodných podmienok na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, návrh zákona navrhuje zriaďovanie chránených dielní a chránených pracovísk, v ktorých sú pracovné podmienky, vrátane nárokov na pracovný výkon, prispôsobené zdravotnému stavu týchto občanov. Navrhuje sa, aby úrad priznával postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na základe kladného posudku hygienika, čo je súčasný platný právny stav. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa navrhuje považovať aj výrobné družstvá invalidov na účely poskytovania dotácií výrobným družstvám invalidov v rozsahu určenom v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto návrhom zákona.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa navrhuje zvýšiť z 25 % na 50 % minimálny podiel občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkom počte zamestnancov v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorý je jednou z podmienok priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Navrhnuté zvýšenie tohto podielu je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť, článok 2 písm. h).

Navrhuje sa, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, bola naďalej povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom pre poskytovanie príspevkov na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska podľa § 60.

K § 56

Týmto ustanovením sa navrhuje poskytovať príspevok na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v prípade, ak chránenú dielňu alebo chránené pracovisko právnická osoba alebo fyzická osoba zriaďuje na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Navrhuje sa, aby tento príspevok nebolo možné poskytnúť na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Návrh zákona precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok na ich zriadenie, obdobie prevádzkovania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. V záujme stability a právnej istoty sa navrhuje zachovať povinnosť prevádzkovať takto zriadené pracovné miesta najmenej tri roky a určiť podmienky vrátenia poskytnutého príspevku pri nedodržaní podmienok dohody, čo je v zásade súčasný právny stav.

Navrhnutá výška príspevku v odseku 2 je zvýšená o preukázané dodatočné náklady spojené so zriadením alebo zachovaním pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku a jeho vybavením tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Zámerom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného stavu. Konkrétnu výšku poskytovaného príspevku budú ovplyvňovať viaceré faktory ako príslušnosť okresu, v ktorom sa chránená dielňa alebo chránené pracovisko vytvára, k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci a od toho, či zamestnávateľ bude na takto podporovanom pracovnom mieste zamestnávať toho istého občana so zdravotným postihnutím. Navrhuje sa poskytovať príspevok na preukázané dodatočné náklady podľa odseku 3 aj samostatne. Podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 57

Tento príspevok sa navrhuje poskytovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti kalkuláciu predpokladaných nákladov na vybavenie prostriedkami nevyhnutnými na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a uzavrie s úradom písomnú dohodu. Obsah dohody sa navrhuje upraviť týmto návrhom zákona. Príspevok sa navrhuje neposkytovať na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Navrhnutím tejto formy príspevku sa sleduje podpora samozamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí majú záujem o rôzne formy podnikania zodpovedajúce tak ich zdravotnému stavu ako aj ich možnostiam. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe uzavretej písomnej dohody medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhovaná výška príspevku v odseku 3 sa navrhuje zvýšiť o preukázané dodatočné náklady spojené so začatím prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý bude prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Cieľom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného postihnutia. Podmienku prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa navrhuje znížiť na obdobie dvoch rokov, a to z dôvodu zosúladenia tohto záväzku so záväzkom ustanoveným v § 49 ods. 9. Ustanovenie upravuje aj dôsledky nedodržania povinnosti prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku počas dohodnutej doby.

Návrh tohto aktívneho opatrenia je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 58

V záujme zlepšenia možnosti občanov so zdravotným postihnutím uplatniť sa na otvorenom trhu práce a vytvorenia lepších predpokladov i pre dlhodobo nezamestnaných občanov zvýšiť ich šancu nájsť si zamestnanie a uľahčiť zamestnávateľovi získanie vhodného zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a z dlhodobo nezamestnaných občanov, sa návrhom vytvára priestor na zriadenie agentúr podporovaného zamestnania, na základe povolenia vydaného ústredím.

Návrh rámcovo vymedzuje predmet činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a ustanovuje podmienky na vydanie povolenia právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá požiada o vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak agentúra podporovaného zamestnávania bude poskytovať služby úradu, bola na tento účel uzavretá písomná dohoda a aby úrad pri výbere agentúry podporovaného zamestnávania postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podmieniť bezúhonnosťou a dosiahnutým úplným stredným vzdelaním pre fyzickú osobu a pre osobu, ktorá koná v mene právnickej osoby.

Platnosť povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť na obdobie najviac 5 rokov s možnosťou jej predĺženia.

Navrhuje sa určiť obsah žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a v odseku 8 náležitosti potrebné na preukázanie schopností a vytvorených priestorových, materiálnych a personálnych podmienok pre činnosť. V záujme zachovania určitej úrovne efektivity takto vzniknutých agentúr podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť ich práva a povinnosti vo vzťahu k svojim klientom a úradu. Navrhuje sa určiť subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie alebo zrušenie platnosti povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania. Ide o subjekty, ktoré majú vzťah k činnosti tejto agentúry a svojim pôsobením môžu ovplyvniť úroveň ňou poskytovaných služieb.

Navrhuje sa upraviť aj podmienky na pozastavenie činnosti a zrušenie povolenia na činnosť agentúre podporovaného zamestnávania.

K § 59

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý svojou činnosťou bude uľahčovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ale aj zamestnávateľovi zapojenie zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) do pracovného procesu. Navrhuje sa, aby pracovný asistent poskytoval pomoc výhradne zamestnancovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, na základe uzavretej písomnej dohody s úradom, príspevok. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne a jeho výšku limitovať.

K § 60

Toto ustanovenie navrhuje upraviť poskytovanie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnanca na miesto výkonu zamestnania a späť úradom. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe písomnej žiadosti o poskytnutie, ktorú predloží právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Navrhuje sa na príspevok poskytovať aj preddavok.

V porovnaní so súčasným právnym stavom výška príspevku na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) nie je ustanovená pevnou sumou, ale je odvodená od násobku mininálnej celkovej ceny práce, čo umožní viac zohľadniť náklady zamestnávateľa súvisiace s prevádzkou chránenej dielne a chráneného pracoviska oproti súčasnému právnemu stavu. Návrh umožňuje poskytnúť preddavok na úhradu prevádzkových nákladov aj pri zahájení prevádzky chránenej dielne a zabezpečiť tak rozbeh chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Výška tohto preddavku je limitovaná 50 % z poskytnutého príspevku.

Čiastočnou úhradou prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a nákladov na dopravu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť sa zamestnávateľovi navrhujú kompenzovať náklady, ktoré má v súvislosti s nižším výkonom zamestnancov z titulu ich zdravotného postihnutia.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 61

Navrhuje sa limitovať výšku poskytnutých príspevkov podľa § 49, § 50, § 51, § 54, § 56, § 57, § 59 a § 60.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 62

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh povinností zamestnávateľa na účely tohto zákona. Oproti súčasnému právnemu stavu sa nenavrhuje povinnosť zamestnávateľa nahlasovať úradu voľné pracovné miesta. Táto povinnosť sa nahradzuje povinnosťou úradu vyhľadávať voľné pracovné miesta a v rámci tejto vyhľadávacej činnosti získať lepšie poznatky o podmienkach a požiadavkách pracovných miest na zamestnancov priamo u zamestnávateľa. Od tohto prístupu sa očakáva zlepšenie výsledkov pri sprostredkovaní zamestnania úradom v porovnaní so súčasným systémom práce okresných úradov práce s uchádzačmi o zamestnanie a zvýšenie záujmu zamestnávateľov o služby úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Návrh upravuje zákaz pre zamestnávateľa vyžadovať pri výbere zamestnanca informácie, ktoré by viedli k nerovnakému zaobchádzaniu v prístupe k zamestnaniu.

Návrh neobsahuje ani povinnosti zamestnávateľa súvisiace s jeho platobnou neschopnosťou. Tieto otázky sú upravené v návrhu zákona o sociálnom poistení.

K § 63

Vzhľadom na to, že občania so zdravotným postihnutím majú sťažené možnosti uplatniť sa na trhu práce, aj naďalej sa navrhuje ponechať v platnosti základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím v nezmenenom rozsahu, vrátane povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Oproti súčasnej právnej úprave sa však už navrhuje nerozlišovať osobitne povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (3 %) a povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (0,2 %) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa, ale navrhuje sa sledovať plnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím v rámci jednej skupiny podľa § 9 ods. 1 písm. a), pričom celkový povinný podiel zamestnávania tejto skupiny občanov na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa sa navrhuje ponechať na súčasnej úrovni 3,2 %. Dôvodom ujednotenia výšky povinného percentuálneho podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa je zmena definície občanov so zdravotným postihnutím nadväzne na vymedzenie invalidity v návrhu zákona o sociálnom poistení. Navrhnutá výška povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa rovná súčtu pôvodných podielov obidvoch doterajších skupín občanov so zdravotným postihnutím.

Navrhuje sa na účely dodržiavania povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) občana, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, započítavať zamestnávateľovi, ako keby zamestnával dvoch takýchto občanov.

Navrhovaný podiel 3,2 % povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vychádza z doterajšej úrovne záujmu občanov so zdravotným postihnutím o zamestnanie.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2002 bolo priemerne zamestnaných v hospodárstve Slovenskej republiky 24,7 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (21,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 3,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 1,2 % z počtu pracujúcich v Slovenskej republike v roku 2002. Na jednotlivých okresných úradoch práce bolo v roku 2002 priemerne evidovaných 29,8 tis občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (29,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,6 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 5,8 % z priemerného počtu evidovaných nezamestnaných v Slovenskej republike v roku 2002. To znamená, že v roku 2002 bolo na trhu práce v priemere 54,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Uvedený počet občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (54,5 tis.) považujeme na účely tohto ustanovenia za občanov, ktorí prejavili záujem byť zamestnaní, čo predstavuje cca 2,6 % z počtu občanov, ktorí pracovali v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2002 (54,5 tis./2 127 tis. x 100 = 2,56 %), čo je počet nižší, ako je ustanovený povinný podiel zamestnávania počtu týchto občanov. Navrhnutý povinný podiel je vyšší z dôvodu, že by prejavila určitá časť občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí sú doteraz v skupine tzv. ekonomicky neaktívnych občanov, záujem o zamestnanie. Pre takýto prípad je vytvorená dostatočná rezerva na vytvorenie podmienok na dodržiavanie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) z hľadiska ich disponibilného počtu u zamestnávateľov. Z uvedeného dôvodu sa nenavrhuje úprava celkovej výšky povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy už žiadny zamestnávateľ, spĺňajúci podmienky tohto ustanovenia, nebude oslobodený od povinnosti zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte svojich zamestnancov. Dôvodom je odstránenie nerovnakých podmienok, ktoré mali niektorí zamestnávatelia v tejto oblasti.

K § 64

Navrhnutým ustanovením sa umožňuje zamestnávateľom, ktorí vo vlastných prevádzkach nemajú vhodné pracovné miesta alebo z iných dôvodov nemôžu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), plniť si povinnosť ustanovenú v § 63 ods. 1 písm. d) náhradným plnením, a to zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov. Využívanie náhradného plnenia sa v praxi osvedčilo, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou nedochádza k zmene.

K § 65

Tak ako za súčasného právneho stavu sa navrhuje, aby zamestnávateľ, ktorý nedodržal povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) a pri plnení tejto povinnosti nevyužil ani náhradnú formu plnenia podľa § 64, bol naďalej povinný odvádzať odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Navrhnutým ustanovením sa zachováva postih tých zamestnávateľov, ktorí nevytvorili pracovné podmienky pre zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ani nezadali prácu pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom zamestnávajúcim prevažne týchto občanov, aby formou odvodov prispeli k získaniu prostriedkov, z ktorých bude podporované pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhnuté ustanovenie upravuje výšku odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorá na rozdiel od súčasnej právnej úpravy nie je pevne určená, ale odvodzuje sa od trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy. Návrh rieši tiež výšku odvodu v prípade, ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) len časť kalendárneho roka. Navrhnutou právnou úpravou bude možné výšku odvodu, resp. jeho časť odvodzovať od vývoja minimálnej mzdy. Doterajšie ustanovenie konštantných odvodov nevytváralo dostatočný tlak na motiváciu zamestnávateľov zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

K § 66

Informačný systém je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie úloh a povinností ustanovených predkladaným návrhom zákona o službách zamestnanosti.

Z hľadiska kompatibility tohto informačného systému s nadväzujúcimi informačnými systémami je návrhom zabezpečená jednotná klasifikácia sledovaných údajov v zmysle všeobecne platných klasifikácií ustanovených v Slovenskej republike na štatistické účely, ktorých používanie v informačnom systéme, teda v prvotných evidenciách úradov upravuje tento návrh zákon.

K § 67

Povinnosti pri zverejňovaní a ochrane údajov, ustanovené predkladaným návrhom zákona majú zabezpečiť ochranu údajov, hlavne osobných údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

Z dôvodu zabezpečenia pravidelného zverejňovania štatistických údajov o službách zamestnanosti je navrhnuté určenie termínu zverejňovania štatistických údajov, subjekty, ktoré za zverejnené štatistické údaje zodpovedajú, ako i subjekty, ktorým sa tieto údaje bezplatne poskytujú.

V zásade sa navrhuje zachovať platný právny stav.

K § 68

Návrh predpokladá, že úrady budú poskytovať značnú sumu finančných prostriedkov na aktívne opatrenia trhu práce. Spôsob použitia týchto finančných prostriedkov z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti podlieha kontrole podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V navrhovanom ustanovení sa definujú subjekty, ktoré budú vykonávať kontrolnú činnosť. Podľa návrhu zákona o štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doterajšie orgány kontroly Národného úradu práce zaniknú. Novým orgánom kontroly sa navrhuje určiť práva a povinnosti orgánov kontroly, definované v uvedených všeobecných záväzných právnych predpisoch upravujúcich kontrolnú činnosť.

Navrhuje sa, aby kontrolné orgány podľa tohto zákona vykonávali kontrolnú činnosť vonkajšiu, v rámci ktorej budú kontrolovať plnenie povinnosti právnických osôb a fyzických osôb upravených týmto zákonom, ale aj vnútornú kontrolnú činnosť vymedzenú zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a finančnú kontrolu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov s osobitným dôrazom na využitie finančných prostriedkov Európskej únie.

K § 69

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh na vydanie dvoch vyhlášok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na vykonávanie návrhu tohto zákona.

K § 70

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa na správne konanie vedené ústredím a úradmi uplatňovali všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.

Zároveň sa navrhuje, aby odkladný účinok nemalo odvolanie proti rozhodnutiu o nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu počtu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a tiež sa navrhuje odchylná úprava pri aplikácii v odseku 5 citovaných ustanovení všeobecných predpisov o správnom konaní.

Navrhuje sa, aby právoplatné rozhodnutia úradu boli preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady na to, aby si uchádzači o zamestnanie alebo záujemcovia o zamestnanie, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie, doplnili základné vzdelanie na základnej škole, ktorá zabezpečuje prípravný kurz, pričom sa nevyžaduje akreditácia podľa osobitného predpisu.

Obsahom ustanovenia je aj referenčný odkaz na transponované smernice, ktoré sú uvedené v prílohe.

K § 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa pojmy vo všeobecne záväzných právnych predpisoch terminologicky zosúlaďujú s navrhovanými pojmami v tomto návrhu zákona.

K § 72

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje upraviť zachovanie postavenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý bol uznaný pred 1. januárom 2004. Vzhľadom na personálnu a administratívnu náročnosť ustanovenia § 43 ods. 4 sa navrhuje, aby úrad bol povinný vypracovať individuálny akčný plán pracovného uplatnenia v spolupráci s každým uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2004 postupne do 31. decembra 2004. Navrhuje sa tiež obmedziť platnosť povolení na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť spôsob poskytnutia príspevku pre výrobné družstvá invalidov v roku 2004, kde sa poskytnutie viaže na dohodu, ktorú uzatvorí ministerstvo so Slovenským zväzom výrobných družstiev, ako aj prechod práv a povinností z dohôd o poskytnutí návratných príspevkov na podporu podnikateľských projektov zamestnanosti uzavretých pred 1. januárom 2004 a Národným úradom práce krajskými úradmi práce prechádzajú dňom účinnosti zákona na ústredie a posudzovanie práv a povinností, ktoré vznikli taktiež pred navrhovanou účinnosťou.

Pri zamestnávaní občanov z členských štátov Európskej únie sa navrhuje udeľovať týmto občanom povolenie na zamestnanie len do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Zároveň sa navrhuje upraviť aj vykonávanie sprostredkovania zamestnania z územia Slovenskej republiky na územie členských štátov Európskej únie a naopak, a to bezplatne odo dňa, kedy Slovenská republika sa stane členom Európskej únie. Pri sprostredkovávaní zamestnania sa postupuje v súlade s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev.

K § 73

Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý bude nahradený navrhnutým zákonom.

K čl. II

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje ustanoviť konkrétne pracovný pomer a podmienky zamestnávania, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku z uvedenej ochrany v mzdových podmienkach, ak ide o dočasného zamestnanca, ktorého pracovnoprávny vzťah netrvá aspoň šesť mesiacov, ktorý bol k užívateľskému zamestnávateľovi pridelený agentúrou dočasného zamestnávania a tiež v prípade odmeňovania dočasného zamestnanca prideleného agentúrou dočasného zamestnávania medzi dvoma vyslaniami. Výnimka sa navrhuje ustanoviť aj v prípade dočasne pridelených zamestnancov, ak je pre nich zabezpečená ochrana v rámci kolektívnej zmluvy.

V odseku 9 sa navrhuje ustanoviť užívateľskému zamestnávateľovi ďalšie povinnosti, aby sa zabezpečila ochrana dočasne pridelených zamestnancov pokiaľ ide o informácie o trvalom zamestnaní, o sociálnych službách a o vzdelávaní.

K čl. III

Navrhuje sa, aby mal poistenec nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v prípade, ak bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a to z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace. Poistenec v tomto prípade musí o vyplatenie zostávajúcej časti písomne požiadať. Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 5 týmto jednorazovým vyplatením poistencovi zaniká. Navrhovanou úpravou by sa mala zvýšiť motivácia poistenca hľadať si zamestnanie.

K čl. IV

Navrhuje sa doplniť § 5 ods. 4 o ďalšie písmená h) až l) zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby sa účelovo viazané príspevky na aktívne opatrenia na trhu práce nezapočítavali do príjmu pre posudzovanie hmotnej núdze občana.

K čl. V

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dôvodom je skutočnosť, že zákonom č. .../2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenilo postavenie subjektu, ktorý vydáva povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu z verejnoprávnej inštitúcie na orgán štátnej správy. Návrhom sa ustanovujú správne poplatky, ktorými sa spoplatňujú úkony v rámci správneho konania vo veciach vydávania, pozastavovania činnosti a zrušenia platnosti povolení na výkon sprostredkovania zamestnania za úhradu, povolenia na činnosť agentúr dočasného zamestnávania a povolenia na činnosť agentúr podporovaného zamestnávania.

S cieľom umožniť výkon uvedených činností fyzickým osobám, ktoré sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa navrhuje týmto osobám správny poplatok odpustiť za predpokladu, že nebudú zamestnancami.

K čl. VI

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004 z dôvodu zosúladenia účinnosti s ostatnými predkladanými návrhmi zákonov v sociálnej oblasti okrem tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Bratislava 3. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 5/2004, dátum vydania: 13.01.2004

4

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti je nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzne na návrh zákona o sociálnom poistení, upraviť systémové otázky, práva a povinnosti účastníkov, ako aj postup pri poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti poskytovaných orgánmi štátnej správy.

Cieľom vládneho návrhu zákona je najmä určiť právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov štát zveril Národnému úradu práce, ako verejnoprávnej inštitúcii, niektoré činnosti v oblasti realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti, ktoré vykonáva na centrálnej, krajskej a okresnej úrovni samosprávnymi a výkonnými orgánmi. Nevýhodou platného systému realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti sú zložité riadiace vzťahy a náročnosť koordinácie pri plnení záujmov vlády, sociálnych partnerov a uchádzačov o zamestnanie.

Hlavným dôvodom na navrhnuté zmeny v systéme poskytovania služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu služieb zamestnanosti, potreba vytvoriť podmienky pre ich flexibilné organizovanie a poskytovanie v závislosti od diferencovaných potrieb uchádzačov o zamestnanie, pri dôraze na zlepšenie práce so znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v regiónoch, v ktorých žijú, s cieľom, aby boli vytvorené rovnaké podmienky v prístupe k službám zamestnanosti, k rozsahu a kvalite ich poskytovania pre všetkých občanov a aby boli služby zamestnanosti zabezpečované na potrebnej kvalitatívnej úrovni.

Návrh zákona vychádza tiež zo skutočnosti, že okresné úrady práce a odbory sociálnych vecí na okresných úradoch pomáhajú riešiť životné a pracovné problémy v zásade rovnakej skupine klientov.

Navrhovaný systém služieb zamestnanosti korešponduje s realizovanými zmenami v sociálnej sfére a je v súlade s reformami služieb zamestnanosti, ktoré sa už uskutočnili alebo sa realizujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie (Veľká Británia, Holandsko) a v prístupových krajinách (napr. Poľsko, Maďarsko).

Návrh na financovanie činnosti služieb zamestnanosti prostredníctvom štátneho rozpočtu je dôležitý najmä z hľadiska možnosti vytvoriť podmienky pre efektívne a bezpečné využívanie finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a garantovať ich využitie v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami Európskej komisie.

Návrh zákona upravuje rámec poskytovania služieb zamestnanosti orgánmi štátnej správy na dvoch organizačných stupňoch na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Počíta sa s vytvorením pracovísk úradov. Pracoviská vytvorené pri úradoch majú zabezpečiť kontakt s uchádzačmi o zamestnanie, so záujemcami o zamestnanie a so zamestnávateľmi, predovšetkým pri „párovaní“ vhodných uchádzačov a záujemcov o zamestnanie s požiadavkami zamestnávateľov na obsadenie voľných pracovných miest.

Predkladaný návrh zákona zároveň vytvára právny rámec na poskytovanie služieb zamestnanosti inými subjektmi ako sú orgány štátnej správy a na spoluprácu medzi orgánmi štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti a ostatnými subjektmi poskytujúcimi služby zamestnanosti v rozsahu dohodnutom v uzatvorenej písomnej dohode. Predpokladá sa, že spolupráca týchto subjektov bude využívaná najmä na riešenie zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh určuje pôsobnosť ústredia a úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Navrhovanou úpravou sa garantuje občanom právo na zamestnanie v doterajšom rozsahu, ale návrh vytvára podmienky pre oveľa väčšie záruky uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom pokiaľ ide o evidenčné služby, služby lekárskej posudkovej činnosti a o služby v oblasti aktívnych opatrení na podporu zamestnania a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní zamestnania.

Systém zamestnávania občanov z členských štátov Európskej únie a z tretích štátov je navrhnutý v súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 1612 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva a so Smernicou Rady č. 75/34/EHS zo 17. decembra 1974 o práve občanov členských štátov Európskej únie zostať na území iného členského štátu po ukončení samostatnej zárobkovej činnosti.

Návrh zákona v rámci aktívnych opatrení na trhu práce si kladie za cieľ poskytovať evidenčné služby, informačné a poradenské služby a odborné poradenské služby na vyššej odbornej a kvalitatívnej úrovni a ich lepšie vybavenie za podpory zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

Zásadným spôsobom sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, vrátane sprísnenia podmienok pre spoluprácu uchádzačov o zamestnanie s úradom zavedením povinnosti pre uchádzača o zamestnanie byť k dispozícii úradu do 14 dní od vyzvania, preukazovať hľadanie si zamestnania dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie každých 7 kalendárnych dní a vytvorením legislatívnych podmienok pre účasť uchádzačov o zamestnanie v aktivačnej činnosti, ktorá bude organizovaná úradmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami navrhnutými v zákone formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a formou dobrovoľníckych prác.

Aktívne opatrenia na trhu práce sa navrhuje rozdeliť na dve skupiny, a to na tie, na ktoré je po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom právny nárok, a na tie, na ktoré právny nárok nie je s prevahou nárokovaných aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane úhrady časti cestovných výdavkov uchádzačom o zamestnanie do miesta konania aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne na podporu ich pracovného uplatnenia a späť, náhrady časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt.

Poskytovanie príspevkov na podporu zamestnania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a na podporu prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti je v návrhu upravené tak, aby bolo možné diferencovať ich výšku v závislosti od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a podľa príslušnosti k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie podľa § 8 návrhu zákona.

Podpora zamestnania osôb so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa navrhuje poskytovať pri uplatňovaní rovnakých kritérií a v niektorých prípadoch výhodnejších kritérií ako pri podpore zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Navrhuje sa zachovať aj odvod za neplnenie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na účely pomoci pri riešení pracovného uplatnenia sa navrhuje vytvoriť i druhú skupinu občanov so zdravotným postihnutím (§ 9 ods. 1 písm. b)) s tým, aby sa im poskytovali rovnaké služby ako znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Návrh na poskytovanie príspevku na aktívne opatrenia na trhu práce je vypracovaný v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a s Nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

Kontrolnú činnosť v rámci systému služieb zamestnanosti bude vykonávať ústredie a úrad podľa návrhu tohto zákona v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako vonkajšiu kontrolnú činnosť a vnútornú kontrolnú činnosť.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č...../2003 Z. z. o sociálnom poistení, doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a doplniť návrh zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88/1948 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 29. septembra 2003 oznámilo, že k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet na úseku služieb zamestnanosti a v oblasti aktívnej politiky trhu práce nemá pripomienky.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Na základe stanovísk sociálnych partnerov zo 4. septembra 2003 predseda rady ukončil rokovanie vzhľadom na to, že obidvaja sociálni partneri prerušujú sociálny dialóg. Na zasadnutí mimoriadnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 24. septembra 2003 bolo rokovanie o návrhu zákona preložené na 3. októbra 2003.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore