Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.05.2017 do 30.09.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

V čl. I sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K základným cieľom tejto navrhovanej úpravy patrí najmä dôsledná a na účely trhu práce zodpovedajúca regulácia podmienok, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie (UoZ) vykonávať zárobkovú činnosť tak, že sa 

• - obmedzí vykonávanie zárobkovej činnosti UoZ len na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, t.j. formou dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,
• - časovo upraví možnosť maximálneho obdobia vykonávania zárobkovej činnosti uzatvorením dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru na obdobie v úhrne 40 kalendárnych dní v roku v prepojení na možnosť jej vykonávania u jedného zamestnávateľa,
• - neumožní vykonávanie tejto zárobkovej činnosti u zamestnávateľa, u ktorého UoZ bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracoval alebo u zamestnávateľa, ktorý odmietol UoZ prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“).

Súčasne sa návrhom zákona zabezpečuje vyššia motivácia UoZ prijať a udržať si  zamestnanie sprostredkované úradom tým, že sa neumožní jeho bezprostredný opätovný vstup do evidencie UoZ, a to na obdobie šiestich mesiacov od skončenia zamestnania, ak tento občan skončil zamestnanie, ktoré mu sprostredkoval úrad, do jedného mesiaca, a to opakovane, t.z. minimálne dvakrát v priebehu troch rokov.

Zároveň sa návrhom zákona podporuje aplikačnou praxou požadované a očakávané rozšírenie okruhu UoZ – absolventov škôl, na účely zabezpečenia lepšieho prístupu k získavaniu chýbajúcich odborných zručností a praktických skúseností na pracoviskách zamestnávateľa, čo zvyšuje ich predpoklady pre ich prvý vstup na trh práce. Dôležitá je aj podpora zvýšenia mobility za prácou nastavením priaznivejších podmienok pre poskytovanie príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility za prácou, ako aj zosúladenie so zákonom o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Cieľom je taktiež zefektívnenie a zrýchlenie procesov schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevkov zavedením lehoty pre dotknuté inštitúcie poskytujúce úradu údaje a informácie v súvislosti s overovaním splnenia zákonom stanovených podmienok (daňové a odvodové povinnosti, neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania), ako aj zavedením alternatívy preukazovania splnenia týchto podmienok. Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa upravujú podmienky vykonávania kontroly dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti.

V čl. II sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). S cieľom posilniť motiváciu dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych osôb v systéme pomoci v hmotnej núdzi nájsť a udržať si zamestnanie a zvýšiť podporu súbehu poskytovania pomoci v hmotnej núdzi so mzdou sa navrhuje zvýšenie percenta z príjmu člena domácnosti, ktorému sa poskytuje osobitný príspevok z jeho pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý sa na účely posudzovania a poskytovania pomoci v hmotnej núdzi nebude považovať za príjem. 

V záujme účelného a efektívneho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa zároveň  navrhuje rozšíriť kompetenciu úradu o možnosť kontroly dodržiavania liečebného režimu člena domácnosti počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, obdobne ako v službách zamestnanosti. Navrhuje sa aj nová povinnosť, a to povinnosť doručiť úradu potvrdenie o začiatku a skončení pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní aj s návrhom na postih za nesplnenie tejto povinnosti. V súvislosti s povinnosťou plnoletého člena domácnosti vykonávať činnosti v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne sa navrhuje v rámci dohodnutých pracovnoprávnych vzťahov o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru prihliadať iba na skutočne vykonaný rozsah činností. 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 až 4 [§ 6 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) a b) a ods. 3]

Navrhuje sa dôsledná a na účely trhu práce zodpovedajúca regulácia podmienok, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie (UoZ) vykonávať zárobkovú činnosť na základe dohody mimo pracovného pomeru tak, že sa 

• - obmedzí vykonávanie zárobkovej činnosti UoZ len na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, t.j. formou dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,
• - časovo upraví možnosť maximálneho obdobia vykonávania zárobkovej činnosti uzatvorením dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru na obdobie v úhrne 40 kalendárnych dní v roku v prepojení na možnosť jej vykonávania u jedného zamestnávateľa,
• - neumožní vykonávanie tejto zárobkovej činnosti u zamestnávateľa, u ktorého UoZ bezprostredne pre zaradením do evidencie UoZ pracoval alebo u zamestnávateľa, ktorý odmietol UoZ prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“).

Navrhované zmeny vyplývajú z poznatkov aplikačnej praxe. Priemerný počet UoZ, ktorí počas vedenia v evidencii UoZ vykonávali zárobkovú činnosť na základe dohôd mimo pracovného pomeru, v posledných rokoch osciloval okolo 60 tisíc. V skutočnosti je neskontrolovateľné a nedokázateľné, či ide naozaj o občasnú zárobkovú činnosť a príjem nepresahuje stanovený limit. Aplikačná prax naznačuje, že v takmer všetkých prípadoch sa okrem priznanej odmeny vypláca nelegálne oveľa vyššia. Jedným z dôkazov je vysoký počet dohôd s oficiálnym vymeriavacím základom nižším ako 50 Eur, čo nepokryje ani dochádzanie na výkon tejto práce. 

Jedným z dôvodov UoZ pre odmietanie legálneho zamestnania je zaťaženie exekúciou. Obavy pred exekučnými zrážkami zo mzdy zapríčiňujú neochotu týchto skupín vyhľadávať legálny výkon práce. Situáciu skupín ľudí, ktorí sa ocitli v dlhovej pasci, riešia pripravované novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii a Exekučného poriadku, ktorými sa zabezpečí ľahší prístup k procesu oddlženia a zjednodušuje podmienky tohto procesu a vo vzťahu k Exekučnému poriadku k úsporám výdavkov na súdnych exekútorov a trovy konania, t. j. títo občania si budú  môcť nákladovo efektívnejšie vyrovnať svoje záväzky.

Navrhovaná úprava má zároveň za cieľ zabrániť dlhodobému využívaniu UoZ na vykonávanie prác na základe pracovnoprávneho vzťahu (dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohody“)). Prax poukazuje, že mnoho UoZ má opakovane uzatvorené dohody na maximálne možné obdobie, t.j. 1 rok. Viac ako polovica zo všetkých UoZ pracujúcich na dohodu je dlhodobo nezamestnaná. Táto skutočnosť dokazuje, že možnosť neobmedzeného vykonávania zárobkovej činnosti na základe dohody sa v poslednom období stala jedným z hlavných faktorov brániacim UoZ nájsť si riadne zamestnanie. 

Navrhované riešenie zároveň ponecháva priestor pre skutočnú potrebu privyrobiť si i udržať pracovné návyky UoZ. 

Zároveň sa navrhuje ponechať pre uchádzača o zamestnanie možnosť vykonávať osobnú asistenciu pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu, ak budú dodržiavané podmienky podľa navrhovaného znenia § 6 ods. 2 písm. b).  

K bodom 5, 6, 13 [§ 12 písm. f), poznámka pod čiarou k odkazu 21a, § 34 ods. 14 písm. i)]

Legislatívno-technické úpravy.

K bodom 7 až 9 (§ 20b ods. 1, 4 a 5)

Navrhovaná úprava vyplýva z aplikačnej praxe a požiadaviek na reálne vykonávanie kontroly dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, nakoľko rozsah kontroly dodržiavania liečebného režimu nevyžaduje, aby kontrolu dodržiavania liečebného režimu organizoval, resp. vykonával posudkový lekár. 

K bodu 10 (§ 34 ods. 1)

V nadväznosti na elektronizáciu verejnej správy sa navrhuje umožniť občanom podávať žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

K bodu 11 (§ 34 ods. 5)

Navrhuje sa ustanovenie jednoznačnej povinnosti UoZ oznámiť úradu uzatvorenie dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo zmluvy o výkone osobnej asistencie, a to predložením kópie tejto dohody alebo zmluvy úradu, najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú bola uzatvorená, s uvedením dohodnutého dňa začatia a skončenia zárobkovej činnosti a dohodnutej výšky odmeny za jej vykonávanie. Uvedené sa navrhuje z dôvodu posúdenia plnenia podmienok pre zotrvanie UoZ v evidencii UoZ v zmysle § 6 ods. 2.

K bodu 12 [§ 34 ods. 14 písm. f)]

Navrhuje sa ustanoviť nový dôvod pre nezaradenie občana do evidencie UoZ v prípade, ak sa  zamestnanie sprostredkované úradom skončilo do jedného mesiaca, a to opakovane, t.z. minimálne dvakrát v období troch rokoch. Uvedené sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnanie skončilo z dôvodu, pre ktorý môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer podľa Zákonníka práce (zdravotné dôvody, nevyplatenie mzdy, bezprostredné ohrozenie zdravia a života pri práci).

Navrhovaná úprava reaguje na skúsenosti z praxe, keď niektorí UoZ pod hrozbou vyradenia z evidencie UoZ (najmä pri odmietnutí ponuky vhodného zamestnania úradom) nastúpia do zamestnania, ale spravidla už po niekoľkých dňoch ukončia pracovný pomer bez udania dôvodu a opätovne sa zaradia do evidencie UoZ. 

V roku 2015 sa do evidencie UoZ zaevidovalo celkovo 241 tis. občanov, čo je, vzhľadom na pohyb na pracovnom trhu, približne každoročne sa opakujúce číslo. Z toho takmer 40 tis. UoZ, ktorí boli z evidencie UoZ vyradení z dôvodu nástupu do zamestnania, sa do 3 mesiacov opätovne zaevidovali do evidencie UoZ, pričom 1/3 z nich do jedného mesiaca.

Navrhované opatrenie má za cieľ zabrániť špekulatívnemu postupu UoZ pri sprostredkovaní zamestnania úradom.

K bodu 14 [§ 35 ods. 2 písm. g)]

Navrhovanou úpravou písm. g) sa na základe poznatkov aplikačnej praxe spresňuje definícia obdobia iného štúdia alebo výučby, ktoré sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie.  

K bodom 15 až 17 [§ 36 ods. 1 písm. a) a s) a ods. 2 písm. a)]

Legislatívno-technické úpravy v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 6.

K bodu 18 [§ 36 ods. 5 písm. b)]

Niektorí UoZ odmietajú aj ponuku na účasť na akomkoľvek nástroji AOTP (napr. poradenstvo, rekvalifikácia, aktivačná činnosť, dobrovoľnícka služba), čím v podstate odmietajú pomoc poskytovanú úradmi v záujme podpory zvýšenia ich zamestnateľnosti a následného zamestnania sa. Navrhované opatrenie má za cieľ zabrániť špekulatívnemu prístupu UoZ pri poskytovaní služieb zamestnanosti úradom.

K bodu 19 [§ 36 ods. 5 písm. i)]

V súvislosti s ustanovením povinnosti oznámiť uzatvorenie dohody podľa § 34 ods. 5 písm. b), sa v prípade jej nedodržania navrhuje ustanoviť ako nový dôvod nespolupráce s úradom jej nesplnenie, čo bude mať za následok vyradenie UoZ z evidencie UoZ na šesť mesiacov.

K bodom 20 a 21 (§ 50b ods. 4, 7 a 11)

V súvislosti s podporou najmenej rozvinutých okresov a potrebou integrácie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce v týchto regiónoch sa upravujú podmienky pre priznanie postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie a spresňuje sa termín  predkladania správy o výsledkoch činnosti sociálneho podniku pracovnej integrácie.  

K bodu 22 (§ 51 ods. 1)

Navrhuje sa rozšírenie okruhu UoZ – absolventov škôl na vykonávanie absolventskej praxe. 

Súčasné nastavenie tohto opatrenia, ktoré slúži na získanie prvých praktických pracovných skúseností u zamestnávateľa, bráni UoZ – absolventovi školy vykonávať absolventskú prax v inom odbore, než aký vyštudoval/vyučil sa. V poslednom období počet UoZ – absolventov škôl, ktorí nemajú zodpovedajúce vzdelanie na účel absolventskej praxe, v evidencii UoZ narastá. Rozšírením okruhu UoZ – absolventov škôl sa zabezpečí lepší prístup k získavaniu chýbajúcich odborných zručností a praktických skúseností UoZ – absolventov škôl na pracoviskách zamestnávateľa.

Keďže ide o fakultatívny nástroj, navrhovanou úpravou sa zabezpečuje umožniť vykonávanie absolventskej praxe v súlade s dopytom na trhu práce.

K bodom 23, 26 a 27 (§ 51 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 52a ods. 2)

Zamestnávatelia s UoZ vykonávajúcim absolventskú prax, menšie obecné služby pre obec, menšie služby pre samosprávny kraj alebo dobrovoľnícku službu zároveň uzatvárajú aj pracovnoprávny vzťah, čím v podstate UoZ vykonáva činnosti ako by bol v pracovnom pomere, pričom mu však z titulu absencie pracovnej zmluvy chýba status zamestnanca a náležitá ochrana zamestnanca vyplývajúca z príslušných právnych predpisov.

Cieľom návrhu zákona je aj zabránenie využívaniu UoZ ako lacnej pracovnej sily a podpora vytvárania, resp. obsadzovania pracovných miest v pracovnom pomere.

K bodom 24 a 25 [§ 51 ods. 5 a § 51 ods. 8 písm. h)]

Legislatívno-technické úpravy.

K bodom 28 až 36 (§ 53 a 53a)

V porovnaní so súčasným právnym stavom pri poskytovaní príspevku podľa § 53 a § 53a sa navrhuje zabezpečiť možnosť pokračovať v poskytovaní príspevku na dochádzku za prácou alebo príspevku na podporu mobility za prácou zamestnancovi v schválenom období aj v prípade zmeny zamestnania, bezprostredne nadväzujúcej na predchádzajúce zamestnanie tak, aby bolo umožnené dočerpanie príspevku. V praxi sa často stáva, že zamestnanec, ktorému je poskytovaný príspevok podľa § 53 alebo § 53a nahradí jeden pracovný pomer iným pred skončením obdobia poskytovania príspevku, a tým podľa platného právneho stavu, stráca nárok na pokračovanie v poskytovaní príspevku. Navrhovanou úpravou sa tak umožní týmto zamestnancom pokračovať v poberaní príspevku do konca oprávneného obdobia.

Súčasne sa navrhuje zavedenie písomnej dohody pri poskytovaní príspevku podľa § 53 a 53a so zámerom zosúladiť poskytovanie uvedených príspevkov so zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EŠIF“), ako aj s poskytovaním ostatných príspevkov podľa zákona. Okrem toho, v rámci AOTP sa takmer všetky príspevky poskytujú na základe uzatvorenej písomnej  dohody, v ktorej sú zakotvené všetky pravidlá, ako i sankčné opatrenia, v prípade neplnenia z oboch strán. Navrhovanou úpravou sa tak vytvára väčšia právna istota aj pre žiadateľa o príspevok.

Na účely podpory zvýšenia mobility za prácou sa taktiež navrhuje skrátenie lehoty pre opätovné poskytnutie príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility za prácou z dvoch rokov na jeden rok od ukončenia obdobia ich poskytovania. V súčasnosti platná dvojročná lehota pre vznik opätovného nároku na príspevky, aj napriek splneniu ostatných zákonom stanovených podmienok, do istej miery znevýhodňuje UoZ a môže byť negatívnym faktorom pri ich rozhodovaní sa o nástupe do iného zamestnania mimo miesta svojho bydliska. Zároveň sa navrhuje zvýšenie maximálnej výšky príspevku, ak o príspevok požiadajú obaja manželia.

K bodom 37 až 44 (§ 60)

Navrhovanou úpravou v § 60 sa reaguje na problémy, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe pri poskytovaní príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (ďalej len „príspevok“). Podľa súčasného právneho stavu sa príspevok poskytuje na základe písomnej žiadosti, zákon o službách zamestnanosti neustanovuje, že je potrebné uzavrieť písomnú dohodu o poskytnutí príspevku. V zmysle zákona o EŠIF je užívateľom príspevku osoba, ktorej  prijímateľ poskytuje príspevok alebo jeho časť v súlade so zmluvou uzavretou medzi prijímateľom a užívateľom príspevku. Z uvedeného dôvodu úrady v súčasnosti postupujú tak, že uzatvárajú so žiadateľom o príspevok zmluvu. Túto povinnosť však neukladá  priamo zákon o službách zamestnanosti, preto nastáva v aplikačnej praxi problém v prípadoch, ak sa príspevok poskytuje len zo zdrojov štátneho rozpočtu. Z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu pri poskytovaní príspevku zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu sa navrhuje poskytovať príspevok na základe písomnej dohody, čím sa zabezpečuje kompatibilita poskytovania príspevku s inými príspevkami na AOTP poskytovanými v rámci zákona o službách zamestnanosti.

Nadväzne na uvedené sa v odseku 1 spresňuje, že príspevok sa viaže na občanov so zdravotným postihnutím tak, aby bolo zrejmé alikvotne prepočítavanie prevádzkových nákladov  len na počet zdravotne postihnutých občanov zamestnaných v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, resp. na občana so zdravotným postihnutím vykonávajúceho alebo prevádzkujúceho samostatnú zárobkovú činnosť a vymedzujú sa žiadatelia, ktorí môžu o príspevok požiadať písomne. Navrhované úpravy v odseku 3 a 4 v § 60 sú formálnymi úpravami a súvisia s definovaním pojmu chránená dielňa a chránené pracovisko upravených v § 55 zákona. Doplnením nového odseku 8 sa zabezpečuje, aby bolo poskytovanie príspevku realizované na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom alebo medzi úradom a samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím a ktorá na chránenom pracovisku prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. V odseku 9 sa ustanovujú náležitosti dohody o poskytnutí príspevku. 

Navrhovaným odsekom 10 sa upravuje poskytovanie príspevku. Úrad bude poskytovať príspevok za kalendárny štvrťrok vo výške preukázanej na základe dokladov o úhrade vynaložených prevádzkových nákladov viažucich sa len na občanov so zdravotným postihnutím v zmysle odseku 1 za príslušný kalendárny štvrťrok, najviac vo výške 25 % zo súm ročného príspevku. Viazanie prevádzkových nákladov len na občanov so zdravotným postihnutím sa navrhuje doplniť na základe poznatkov aplikačnej praxe deklarovaných ústredím, a to z dôvodu, že ak by nedochádzalo k ich prepočítavaniu, došlo by k porušeniu § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nedodržaniu čl. 14 ods. 1 písm. g) všeobecných zmluvných podmienok Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatvorenej medzi MF SR  ako poskytovateľom a Ústredím ako prijímateľom finančných príspevkov z ESF z OP ĽZ, a teda by išlo o nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Doklady sú zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba  povinní predložiť úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, za ktorý sa príspevok bude poskytovať. Úrad príspevok poskytne do 60 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov.

K bodu 45 (§ 68 ods. 1)

Navrhovaným úpravou sa zabezpečuje zosúladenie kontrolnej činnosti na účely zákona o službách zamestnanosti so zákonom o finančnej kontrole a audite. 

K bodu 46 (poznámka pod čiarou k odkazu 62)

Legislatívno-technická úprava (nahradenie zrušeného zákona platným predpisom).

K bodu 47 (§ 68 ods. 6)

Navrhuje sa rozšírenie možností vykonávania kontrolnej činnosti zamestnancami úradu aj mimo územného obvodu úradu, a to v súvislosti so zabezpečením posilnenia personálnych kapacít pri výkone kontroly. Táto úprava súvisí aj s integráciou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov do jedného subjektu, vykonanou v rámci reformy ESO, ktorou sa posilnilo lepšie riadenie úradov.

K bodu 48 (§ 68 ods. 10)

Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanými úpravami v § 20b.

K bodu 49 (§ 70 ods. 1)

Vzťah k všeobecnému predpisu o správnom konaní,  t.j. k zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, upravuje § 70. Návrhom na doplnenie procesných pravidiel aj na § 13 ods. 2 písm. b) sa do zákona o službách zamestnanosti zavádza, na základe poznatkov aplikačnej praxe, inštitút správneho konania v súvislosti s priznávaním, pozastavením, zrušením, zmenou dokladu o priznaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska alebo vydaním jeho duplikátu, v súlade so všeobecným predpisom o správnom konaní podľa procesných pravidiel ustanovených v tomto predpise.  

K bodu 50 (§ 70 ods. 8)

Aplikačná prax ukázala zdĺhavosť pri získavaní potrebných informácií, čo má za následok prieťahy v overovaní uvedených povinností. Z toho dôvodu sa navrhuje zaviesť maximálna lehota pre poskytnutie požadovaných informácií a údajov od dotknutých inštitúcií, ako aj zaviesť alternatívny spôsob preukázania splnenia povinností v odôvodnených prípadoch samotným žiadateľom o príspevok.

K bodu 51 (§ 70 ods. 14)

Navrhuje sa doplniť povinnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zverejňovať na svojom webovom sídle vzory formulárov, ktoré určuje na účely zákona o službách zamestnanosti.

K bodu 52 (§ 72aa a 72ab)

Navrhujú sa prechodné ustanovenia k navrhovaným úpravám odo dňa účinnosti tohto návrhu zákona.

K § 72aa

K odseku 1: V nadväznosti na navrhované zrušenie možnosti vykonávania zárobkovej činnosti v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu podľa osobitného predpisu uchádzačom o zamestnanie [§ 6 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2 písm. a)] sa na prechodné obdobie dvoch mesiacov umožňuje, aby uchádzač o zamestnanie, ktorý takúto zárobkovú činnosť začal vykonávať pred účinnosťou tejto novely zákona, mohol túto činnosť ešte dočasne vykonávať a mal k dispozícii obdobie, počas ktorého vykoná právne úkony smerujúce k skončeniu takejto zárobkovej činnosti (napr. výpoveď s následným plynutím výpovednej doby) v prípade, že sa rozhodne zotrvať v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

K odseku 2: V nadväznosti na navrhované zavedenie povinnosti uchádzačovi o zamestnanie predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a) najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila, [§ 34 ods. 5 písm. b)] sa ukladá táto povinnosť aj uchádzačom o zamestnanie, ktorí dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorili pred nadobudnutím účinnosti tejto novely. Za nesplnenie tejto povinnosti bude uchádzač o zaradenie vyradený s evidencie uchádzačov o zamestnanie s možnosťou jeho opätovného zaradenia až po uplynutí šiestich mesiacov.

K odseku 3: V nadväznosti na navrhované zavedenie nových podmienok na vykonávanie zárobkovej činnosti na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uchádzačom o zamestnanie sa navrhuje, aby podmienky týkajúce sa zamestnávateľa, u ktorého môže uchádzač o zamestnanie túto zárobkovú činnosť vykonávať, [§ 6 ods. 2 písm. a) prvý a druhý bod] sa nevzťahovali na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, keďže v tomto prípade by išlo o retroaktívne uloženie takýchto podmienok. Avšak podmienky týkajúce sa maximálneho rozsahu 40 dní v kalendárnom roku a mesačnej odmeny maximálne 75 % zo sumy životného minima sa odo dňa účinnosti tejto novely (teda nie spätne, ale do budúcnosti) budú vzťahovať aj na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti tejto novely.

K odseku 4: V nadväznosti na navrhovaný zákaz pre uchádzača o zamestnanie mať súčasne viacero dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 6 ods. 3) sa navrhuje, aby sa tento zákaz nevzťahoval na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti tejto novely.

K odseku 5: V nadväznosti na navrhovaný zákaz pre uchádzača o zamestnanie popri absolventskej praxi, dobrovoľníckej službe, menších obecných službách pre obec alebo menších službách pre samosprávny kraj vykonávať zárobkovú činnosť na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 51 ods. 4, § 52 ods. 1 druhá a tretia veta, § 52a ods. 2 posledná veta) sa navrhuje pre uchádzačov o zamestnanie, u ktorých tento súbeh nastal pred účinnosťou tejto novely, prechodné obdobie 40 dní (navrhovaný maximálny rozsah dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru), počas ktorého bude môcť tento súbeh trvať. Uchádzač o zamestnanie, u ktorého bude tento súbeh trvať aj po uplynutí tohto prechodného obdobia, bude vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie s možnosťou jeho opätovného zaradenia až po uplynutí šiestich mesiacov.

K odseku 6: V nadväznosti na navrhované zavedenie dohôd na poskytovanie príspevkov podľa § 53 a 53a a niektoré ďalšie zmeny sa s ohľadom na právnu istotu existujúcich právnych vzťahov navrhuje, aby sa poskytovanie týchto príspevkov, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, dokončilo podľa doterajších predpisov. Rovnako tak sa navrhuje, aby žiadosť o poskytnutie príspevkov podľa § 53 a 53a podaná pred nadobudnutím účinnosti tejto novely bola vybavená podľa doterajších predpisov (teda podľa právneho stavu, v ktorom bola podaná).

K odseku 7: Vzhľadom na navrhované zavedenie správneho konania na priznanie, zrušenie, zmenu, pozastavenie postavenie chránenej dielne a chráneného pracoviska a vydanie duplikátu dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 70 ods. 1) sa s ohľadom na ochranu účastníka konania a posilnenie jeho právneho postavenia navrhuje, aby úrad práce vybavil v režime správneho konania aj žiadosť podanú pred nadobudnutím účinnosti tejto novely (o ktorej ešte nerozhodol).

K § 72ab

Vzhľadom na navrhované zavedenie dohody na poskytovanie príspevku podľa § 60 s účinnosťou od 1. októbra 2017 sa navrhuje, aby príspevok podľa § 60 za štvrtý štvrťrok 2017 bol poskytovaný podľa predpisov účinných do 30. septembra 2017. V prechodnom období od 1. októbra 2017 do konca roka 2017 úrady práce budú prijímať nové žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 60, overovať splnenie zákonných podmienok a uzatvárať so žiadateľmi dohody tak, aby sa od 1. januára 2018 podľa týchto dohôd mohol príspevok poskytovať.

K bodu 53 (príloha č. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 54

Legislatívno-technická úprava.

K čl. II

K bodu 1 [§ 4 ods. 3 písm. a)]

Navrhuje sa zvýšiť percento z príjmu člena domácnosti, ktorému sa poskytuje osobitný príspevok z jeho pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý sa na účely posudzovania a poskytovania pomoci v hmotnej núdzi nebude považovať za príjem zo súčasných 25 % na 50 %. Cieľom uvedeného opatrenia je v nadväznosti na pozitívne skúsenosti s poskytovaním osobitného príspevku ešte výraznejšie podporiť motiváciu k prijatiu a udržaniu si aj nízko plateného zamestnania u dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych členov domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. 

K bodu 2 (§ 9 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú zmenu spôsobu určovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi súvisiacu s navrhovanými zmenami v § 10 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), podľa ktorých sa navrhuje zníženie dávky v hmotnej núdzi pri nesplnení povinností u člena domácnosti aj v prípade, ak nevykoná zákonom predpokladanú činnosť v ustanovenom, resp. dohodnutom rozsahu, alebo ak úrad u člena domácnosti zistí nedodržanie liečebného režimu, resp. nedoručenie potvrdenia o začiatku alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. 

K bodu 3 (§ 10 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú zmenu týkajúcu sa úpravy v novonavrhovanom znení odseku 5 (novelizačný bod 5).

K bodu 4 (§ 10 ods. 4)

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s navrhovanými zmenami v § 10 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

K bodu 5 (§ 10 ods. 5 a 6)

V odseku 5 sa v súvislosti s povinnosťou plnoletého člena domácnosti vykonávať na účely priznania plnej výšky dávky v hmotnej núdzi činnosti v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne  navrhuje prihliadať iba na skutočne vykonaný rozsah činností v rámci dohodnutých pracovnoprávnych vzťahov a prác vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedené opatrenie sa navrhuje v záujme predchádzať účelovému uzatváraniu najmä dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z aplikačnej praxe vyplýva, že napriek formálnemu uzatvoreniu dohody, nedochádza k reálnemu výkonu dohodnutých činností v rozsahu 32 hodín, pričom sa člen domácnosti, ktorý takúto dohodu uzavrie, nemusí zúčastňovať výkonu činností podľa § 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a dávka v hmotnej núdzi sa mu nezníži. Predmetným návrhom sa zamedzí účelovému uzatváraniu rôznych dohôd preto, aby sa člen domácnosti nemusel pre priznanie plnej výšky dávky v hmotnej núdzi zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo činností podľa § 10 ods. 3 písm. c) zákona.

V nadväznosti na predchádzajúci bod sa v odseku 6 ako ochranný prvok navrhuje určiť postupy u člena domácnosti, ktorý je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti v prípade, ak bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného. Táto ochrana sa navrhuje pre tých členov domácnosti, ktorým sa poskytuje náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (ďalej len „náhrada príjmu“) alebo nemocenská dávka – nemocenské. Ochrana sa navrhuje aj pre členov domácnosti, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní, zamestnali sa a z tohto pracovnoprávneho vzťahu nie sú v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. povinne nemocensky poistení. Dôvodom je opäť skutočnosť, aby nedochádzalo k obchádzaniu povinnosti zúčastňovať sa menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo činností podľa § 10 ods. 3 písm. c) zákona, a to uzatvorením dohody a následnom takmer okamžitom uznaní člena domácnosti za práceneschopného bez zabezpečenia náhradou príjmu alebo nemocenským pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak ide o člena domácnosti, ktorý je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, má dohodnutý rozsah najmenej 32 hodín mesačne a bol uznaný za dočasne práceneschopného, avšak za podmienky, že za tento čas sa mu poskytuje náhrada príjmu alebo nemocenské, navrhuje sa čas práceneschopnosti považovať za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonával dohodnutú činnosť. Ako príklad je možné uviesť, ak člen domácnosti s dohodou o pracovnej činnosti na 40 hodín mesačne mal vykonávať činnosti každý utorok a štvrtok po 4 hodiny a jeho dočasná pracovná neschopnosť trvá 14 dní (od pondelka) do týchto dní spadá absencia z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti na dva utorky a dva štvrtky, spolu 16 hodín, ktoré sa budú považovať za odpracované (zdôrazňujeme, že podmienkou je počas takejto dočasnej pracovnej neschopnosti mať poskytovanú náhradu príjmu alebo nemocenské, okrem osôb podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.). 

Ak ide o člena domácnosti, ktorý je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, má dohodnutý rozsah menej ako 32 hodín mesačne a je mu určený aj rozsah menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa § 10 ods. 3 písm. c) zákona v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou činnosťou, ktorá zakladá  nárok na príjem zo závislej činnosti a 32 hodinami mesačne (podľa § 10 ods. 5 zákona) a bol uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 dní, navrhuje sa čas práceneschopnosti považovať najprv za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonával dohodnutú činnosť a následne vo zvyšku nezohľadnených hodín sa zníži rozsah hodín menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa § 10 ods. 3 písm. c) určený podľa § 10 ods. 5 zákona. Ako príklad je možné uviesť, ak člen domácnosti má dohodnutý rozsah prác na dohodu o pracovnej činnosti 20 hodín mesačne a mal vykonávať činnosti každý pracovný deň po 1 hodine a jeho dočasná pracovná neschopnosť trvá 28 dní (od pondelka) do týchto dní spadá absencia z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti 20 hodín, ktoré sa budú považovať za odpracované a následne sa rozsah menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa § 10 ods. 3 písm. c) určený podľa § 10 ods. 5 zákona (12 hodín) zníži o 8 hodín za každú hodinu, ktorá nebola zohľadnená pri dohode o pracovnej činnosti (zdôrazňujeme, že podmienkou je počas takejto dočasnej pracovnej neschopnosti mať poskytovanú náhradu príjmu alebo nemocenské, okrem osôb podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.).

K bodu 6 (§ 10 ods. 7 a 8)

V navrhovanom odseku 7 sa upravuje výnimka pri vykonávaní činnosti v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti v dohodnutom rozsahu alebo z povinnosti zúčastňovať sa menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa ods. 3 písm. c) z dôvodu výkonu trestu povinnej práce, pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky člena domácnosti. 

V súvislosti s vymedzením novej kompetencie úradu kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu člena domácnosti počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti sa uvedeným návrhom (navrhovaný odsek 8) zavádza postih člena domácnosti v prípade, že úrad zistí nedodržanie liečebného režimu alebo nesplnenie povinnosti doručiť potvrdenie o začiatku a skončení pracovnej neschopnosti člena domácnosti úradu do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Návrhom sa sleduje účelné poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. 

K bodom 7 až 10 [§ 10 ods. 9, 10, 12 a 13]

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 11 (§ 11 ods. 5)

V súvislosti s vymedzením novej kompetencie úradu kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu člena domácnosti, ktorému sa poskytuje počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti ochranný príspevok sa uvedeným návrhom zavádzajú nové dôvody, kedy ochranný príspevok členovi domácnosti nepatrí, a to v prípade, že úrad zistí nedodržanie liečebného režimu alebo nesplnenie si povinnosti doručiť úradu potvrdenie o začiatku a skončení pracovnej neschopnosti člena domácnosti úradu. Návrhom sa obdobne ako v bode 5 sleduje záujem účelného poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, ako aj záujem predchádzať možnému zneužívaniu systému pomoci v hmotnej núdzi.

K bodu 12 (§12 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 13 (§ 15 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú zmenu spôsobu určovania sumy pomoci v hmotnej núdzi súvisiacu s navrhovanými zmenami v § 10 zákona, podľa ktorých sa navrhuje zníženie dávky v hmotnej núdzi pri nesplnení povinností u člena domácnosti aj v prípade, ak nevykoná zákonom predpokladanú činnosť v ustanovenom, resp. dohodnutom rozsahu, alebo ak úrad u člena domácnosti zistí nedodržanie liečebného režimu a doručenie potvrdenia o začiatku alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 14 [§ 26 ods. 2 písm. h)]

V záujme účelného a efektívneho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje rozšíriť kompetenciu úradu o možnosť kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu člena domácnosti počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Návrh má za cieľ podporiť účelné poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, ako aj záujem predchádzať možnému zneužívaniu systému pomoci v hmotnej núdzi. 

Navrhované doplnenie zákona vyplýva z požiadaviek aplikačnej praxe, ktorá vyvoláva potrebu kontroly dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti počas jeho liečebného režimu vykonávanej úradom rovnako ako kontrolu dodržiavania liečebného režimu vykonávajú úrady u uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti už v súčasnosti. Za dodržiavanie liečebného režimu sa rovnako ako v službách zamestnanosti navrhuje považovať prítomnosť člena domácnosti v mieste trvalého pobytu alebo v mieste predpokladaného pobytu počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Preto sa navrhuje, aby pri kontrole dodržiavania liečebného režimu člena domácnosti úrad postupoval rovnako ako pri kontrole dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie.

K bodu 15 [§ 28 ods. 2 písm. d)]

V záujme účelného a efektívneho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi s cieľom zamedziť jej zneužívaniu a v súvislosti s vymedzením kompetencie úradu kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu člena domácnosti počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, sa navrhuje aj nová povinnosť pre príjemcu pomoci v hmotnej núdzi doručiť úradu potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní od vystavenia potvrdenia o začiatku alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. mája 2017 okrem ustanovení týkajúcich sa dohody o poskytnutí príspevku podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti, kde sa navrhuje účinnosť od 1. októbra 2017, a okrem navrhovanej možnosti elektronického podávania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, kde sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2018.

Bratislava 11. januára 2017

Robert Fico  v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter  v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Adaptácia vnútroštátnej legislatívy na podmienky a záväzné požiadavky Európskej únie v oblasti stanovenia podmienok pobytu niektorých kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov Európskej únie si vyžiadala novelizáciu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“).

Prioritnou témou zákona, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon o pobyte cudzincov je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (ďalej len „smernica 2014/36/EÚ“) a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu (ďalej len „smernica 2014/66/EÚ“).

Smernica 2014/36/EÚ podrobne upravuje a harmonizuje pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí na území členských štátov vykonávajú sezónne zamestnanie. Transpozíciou smernice 2014/36/EÚ v podmienkach Slovenskej republiky bude štátnym príslušníkom tretích krajín umožnené vykonávať sezónne zamestnanie v dvoch režimoch. Prvý režim predpokladá pobyt najviac do 90 dní od príchodu na územie Slovenskej republiky, a to na základe udeleného schengenského víza a povolenia na zamestnanie, resp. len na základe povolenia na zamestnanie v prípadoch, kedy ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti. Zároveň je štátnym príslušníkom tretích krajín umožnený aj pobyt na obdobie dlhšie ako 90 dní, najviac však na 180 dní, a to na základe udeleného prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania. Smernica 2014/36/EÚ ustanovuje aj možnosť prepojenia oboch režimov. To znamená, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý na územie Slovenskej republiky vstúpil s pôvodným úmyslom vykonávať sezónne zamestnanie len v rámci krátkodobého režimu do 90 dní, má možnosť požiadať o udelenie prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania a predĺžiť tak svoj pobyt na území Slovenskej republiky až na obdobie nepresahujúce 180 dní.

Smernica 2014/66/EÚ podrobne ustanovuje podmienky vstupu a pobytu na obdobie dlhšie ako 90 dní na území členských štátov a práva štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov v rámci vnútropodnikového presunu. Smernica zároveň upravuje aj podmienky mobility subjektov vnútropodnikového presunu medzi členským štátom, ktorý ako prvý udelil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku a ostatnými členskými štátmi, v ktorých štátny príslušník tretej krajiny uplatňuje mobilitu. Návrh rozlišuje dva rôzne režimy vykonávania zamestnania na území Slovenskej republiky v rámci vnútropodnikového presunu, a to na základe udeleného prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu alebo bez udeleného prechodného pobytu počas platnosti dokladu o pobyte vydaného niektorým z členských štátov na účel vnútropodnikového presunu (režim mobility) a podrobne ustanovuje podmienky vykonávania oboch režimov.

Návrh zákona ďalej spresňuje transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov na základe hodnotenia zo strany Komisie.

2

Zmeny, ktoré zaviedol zákon o pobyte od doby svojej účinnosti poukázali počas jeho aplikácie na niektoré nedostatky, ktoré novela odstraňuje a plne zosúlaďuje s potrebami aplikačnej praxe. V tomto smere sa zmeny dotýkajú najmä pravidiel pri overovaní pozvania, zrýchľuje sa konanie o udelení prechodného pobytu pre špecifické kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí zastupujú alebo pracujú pre centrum strategických služieb a ich rodinných príslušníkov alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú na základe podnikateľského zámeru realizovať v Slovenskej republike inovatívny projekt a s cieľom zefektívniť konanie sa jednoznačnejšie definujú niektoré procedurálne postupy policajného útvaru.

V súvislosti s transpozíciou smernice 2014/36/EÚ a smernice 2014/66/EÚ sa navrhuje taktiež novelizácia

-zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky,

-zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a

-zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pre štátnych príslušníkov tretej krajiny vykonávajúcich sezónne zamestnanie, ktorých pobyt na území SR nepresiahne 90 dní, t.j. nepodliehajú vízovej povinnosti alebo žiadajú o udelenie schengenského víza na účel sezónneho zamestnania podľa vízového kódexu, sa navrhuje pre vstup na trh práce v SR udeľovať povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania. Pre štátnych príslušníkov tretej krajiny vykonávajúcich sezónne zamestnanie, ktorých pobyt na území SR je viac ako 90 dní a najviac 180 dní a ktorí žiadajú o udelenie prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania podľa zákona o pobyte cudzincov, sa navrhuje vydávať potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré vydá úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) na žiadosť útvaru Policajného zboru. V súvislosti s transpozíciou smernice 2014/36/EÚ v zákone o službách zamestnanosti sa navrhuje úprava podmienok udeľovania, odňatia a predĺženia povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania, úprava podmienok vydávania a rušenia potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta k udeleniu prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania, úprava pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradu, úprava povinností zamestnávateľa a sankcií za ich porušenie pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny na výkon sezónneho zamestnania a úprava náležitostí povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania.

Cieľom smernice 2014/66/EÚ je uľahčenie mobility pre vymedzené kategórie zamestnancov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, presunutými v rámci podniku v Únii a znížiť administratívne zaťaženie spojené s výkonom ich práce vo viacerých členských štátoch. V súvislosti s transpozíciou smernice 2014/66/EÚ sa v zákone o službách zamestnanosti určujú činnosti, ktoré môže štátny príslušník tretej krajiny vykonávať v rámci vnútropodnikového presunu na základe jednotného povolenia (jeden doklad oprávňujúci vstup, pobyt a výkon zamestnania), ktorý vydáva príslušný útvar Policajného zboru na základe potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas/nesúhlas s jeho obsadením. Toto potvrdenie sa na účely vnútropodnikového presunu navrhuje vydávať bez posúdenia situácie na trhu práce. Štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí sú držiteľmi platného povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku vydaného

3

členským štátom, sa v zmysle smernice povoľuje vstup do jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj pobyt presahujúci 90 dní a zamestnanie v nich.

V súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1794 zo 6. októbra 2015, ktorou sa menia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES, 2009/38/ES a 2002/14/ES a smernice Rady 98/59/ES a 2001/23/ES, pokiaľ ide o námorníkov (Ú. v. EÚ L 263, 8.10.2015) na navrhuje novelizácia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov s cieľom zrušenia výnimky z právnej úpravy hromadného prepúšťania, ktoré sa netýkalo zamestnancov – posádok námorných lodí a zapojenia týchto zamestnancov do činnosti európskej zamestnaneckej rady, ak bola ustanovená a zástupcovia týchto zamestnancov sú jej členmi.

Predmetný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona predstavuje pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a sociálne vplyvy a žiadne vplyvy na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava IV Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, Kapitola 1 Pracovníci, Kapitola 2 Právo usadiť sa, čl. 45 a 46, podľa ktorých sa „Zabezpečí sa voľný pohyb pracovníkov v rámci Únie); Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo, najmä čl. 79 ods. 2, ktorý upravuje aj „podmienky vstupu a pobytu, ako aj normy týkajúce sa udeľovania dlhodobých víz a povolení na dlhodobý pobyt členskými štátmi vrátane tých, ktoré sú udeľované na účely zlúčenia rodiny“, „vymedzenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, vrátane podmienok, ktorými sa spravuje sloboda pohybu a pobytu v iných členských štátoch“ a „nelegálne prisťahovalectvo a neoprávnený pobyt vrátane odsunu a repatriácie osôb, ktoré sa

4

zdržiavajú na území štátu neoprávnene“);

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu (Ú. v. EÚ L 157, 27.5.2014);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1794 zo 6. októbra 2015, ktorou sa menia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES, 2009/38/ES a 2002/14/ES a smernice Rady 98/59/ES a 2001/23/ES, pokiaľ ide o námorníkov (Ú. v. EÚ L 263, 8.10.2015)

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2008) v platnom znení;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008);

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- napr. v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veci 370/90 Singh, C-434/09 McCarthy, C-34/09 Zambrano a iné.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

- lehota na prebratie smernice 2014/36/EÚ je do 30. septembra 2016,

- lehota na prebratie smernice 2014/66/EÚ je do 29. novembra 2016,

- lehota na prebratie smernice 2015/1794 je do 10. októbra 2017.

5

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

- uznesením vlády č. 484 z 24. septembra 2014 bola podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra uložená úloha B.10. „predložiť v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu, podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí, podpredsedom vlády a ministrom financií a predsedníčkou Štatistického úradu SR na rokovanie vlády návrhy právnych predpisov, ktorými sa zabezpečí prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci“ v lehote do 15. apríla 2016 a úloha B.11. „predložiť v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a ministrom školstva, vedy, výskumu a športu na rokovanie vlády návrhy právnych predpisov, ktorými sa zabezpečí prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu“ v lehote do 15. septembra 2016.

- uznesením vlády č. 73 z 24. februára 2016 bola ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny uložená úloha B.12. predložiť v spolupráci s ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorým sa zabezpečí transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1794 zo 6. októbra 2015, ktorou sa menia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES, 2009/38/ES a 2002/14/ES a smernice Rady 98/59/ES a 2001/23/ES, pokiaľ ide o námorníkov v lehote do 15. októbra 2016.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- nebolo začaté

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernica 2004/38/ES bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, , zákone č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých

6

zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;

- smernica 2008/115/ES bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;

- smernica 2014/36/EÚ bola čiastočne prebratá do zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytov v znení zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach. a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o

7

minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia;

- smernica 2014/66/EÚ bola čiastočne prebratá do zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

- smernica 2015/1794 bola čiastočne prebratá do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

8

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☐

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (ďalej len „smernica 2014/36/EÚ“)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu (ďalej len „smernica 2014/66/EÚ“)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1794 zo 6. októbra 2015, ktorou sa menia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES, 2009/38/ES a 2002/14/ES a smernice Rady 98/59/ES a 2001/23/ES, pokiaľ ide o námorníkov

Termín začiatku a ukončenia PPK

4. marca – 16. marca 2016

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

23. mája 2016 – 10. júna 2016

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definícia problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Vytvorenie spoločnej prisťahovaleckej politiky s cieľom zabezpečiť vo všetkých fázach účinné riadenie migračných tokov a spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch vyplývajúcej so Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Existencia výnimiek v práve EÚ z niektorých oblastí pracovného práva u posádok námorných lodí (námorníkov) - garančné poistenie, európske zamestnanecké rady, informovanie a prerokovanie, hromadné prepúšťanie a prevod podniku.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Účinné riadenie migračných tokov pre kategóriu dočasnej sezónnej migrácie a zabezpečenie dôstojných pracovných a životných podmienok pre sezónnych pracovníkov prostredníctvom vytvorenia spravodlivých a transparentných pravidiel prijímania a pobytu a vymedzenia práv sezónnych pracovníkov a ustanovenie stimulov a záruk, ktoré zabránia prekročeniu povolenej dĺžky pobytu alebo tomu, aby sa z dočasného pobytu stal pobyt trvalý.

Stanovenie transparentného a zjednodušeného postupu prijímania vybraných skupín zamestnancov presunutých v rámci podniku na základe spoločného vymedzenia pojmov a harmonizovaných kritérií v rámci EÚ.

Zrušenie výnimky, ktorá bola aplikovaná v pracovnom práve SR v prípade námorníkov (hromadné prepúšťanie) a zapojenie námorníkov do činnosti európskych zamestnaneckých rád.

9

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

-štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú záujem vykonávať na území SR sezónne zamestnanie,

-štátni príslušníci tretích krajín presunutí v rámci podniku do SR vykonávajúci riadiacu funkciu, odbornú činnosť alebo stáž,

-zamestnávatelia, ktorí budú uvedené kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín zamestnávať,

-zamestnávatelia, ktorí budú zamestnávať námorníkov a postupovať podľa právnych predpisov SR,

- podnikatelia, ktorých podnikateľský zámer bol Ministerstvom hospodárstva SR posúdený ako inovatívny projekt,

-štátni príslušníci tretích krajín, ktorí zastupujú alebo pracujú pre centrum strategických služieb.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Transpozícia práva EÚ

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o transpozíciu práva Európskej únie, nebolo možné uplatniť nulový variant. V prípade, ak by Slovenská republika netransponovala príslušné smernice do svojho právneho poriadku, Európska komisia by začala konanie o porušení povinnosti (tzv. infringement proceedings) podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s ktorým sa spája možný následok v podobe finančnej sankcie.

Návrhy nesúvisiace s transpozíciou

Podľa súčasnej právnej úpravy finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu, preukáže štátny príslušník tretej krajiny potvrdením o zostatku na účte vedenom v banke zriadenom na účely podnikania vo výške stonásobku životného minima.

Podľa súčasnej právnej úpravy je štátny príslušník tretej krajiny povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) (podnikanie) preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima.

Podľa súčasnej právnej úpravy by sa na rozhodovanie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zastupovať alebo pracovať pre centrum strategických služieb a štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude na území SR realizovať inovatívny projekt, vzťahovala lehota do 90 dní.

Navrhované zmeny týchto ustanovení vyplynuli najmä z požiadaviek Ministerstva hospodárstva SR, zástupcov podnikateľov a zamestnávateľov.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Zoznam odvetví sezónnych zamestnaní -všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MPSVR SR.

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

10

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

Ing. Jana Pavelková,

jana.pavelkova@employment.gov.sk

, 02/2046 1422, MPSVR SR

Mgr. Klaudia Gregušová,

klaudia.gregusova@minv.sk

, 02/509 44320, MV SR

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Štatistické údaje z informačného systému ÚPSVR.

Štatistické údaje z informačného systému MV SR.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s postupom predkladateľa, nakoľko nebol dodržaný proces v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov.

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia odporúča predkladateľovi v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie vyčísliť výšku administratívnych nákladov. Predkladateľ síce administratívne náklady v texte popísal, avšak v tabuľke č. 3.3.4 „Súhrnná tabuľka nákladov regulácie“ nie sú vyčíslené.

1. Predkladateľ v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti „Administratívne náklady“ síce popísal nové administratívne povinnosti na strane podnikateľov, a to konkrétne povinnosť:

zamestnávateľa, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka 3. krajiny dočasne pôsobiaceho v podniku so sídlom na území SR písomne informovať do siedmich pracovných dní Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o začiatku a skončení vnútropodnikového presunu štátneho príslušníka 3. krajiny a o začiatku a skončení vnútropodnikového presunu štátneho príslušníka 3. krajiny na územie iného členského štátu,

zamestnávateľa do troch pracovných dní písomne oznámiť policajnému útvaru úmysel štátneho príslušníka 3. krajiny uplatňovať mobilitu, ak ide o štátneho príslušníka 3. krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel vnútropodnikového presunu, a taktiež oznámiť zmeny, ktoré majú vplyv na vykonávanie mobility na území SR,

ubytovateľa uchovávať po dobu jedného roka vyplnené úradné tlačivo o hlásení pobytu cudzinca, ak vyplnené úradné tlačivo doručil policajnému útvaru prostredníctvom elektronickej služby, avšak nevyčíslil administratívne náklady na strane podnikateľa v dôsledku týchto nových povinností. Predkladateľ postupoval v súlade s Metodickým postupom pre analýzu vplyvu na podnikateľské prostredie, resp. aplikoval na identifikované nové povinnosti údaje z Tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností tým, že určil časovú náročnosť povinnosti b) a c) na 60 minút, Komisia ale zároveň odporúča, aby použil Kalkulačku nákladov dostupnú na web stránke Ministerstva hospodárstva SR. Zároveň Komisia predkladateľa žiada o vyjadrenie týchto administratívnych nákladov na 1 podnikateľa v 1. v Súhrnnej tabuľke nákladov regulácie v EUR. Zároveň predkladateľ v rámci týchto nových administratívnych povinností

11

opomenul všetky nové administratívne povinnosti na strane podnikateľa, ktorý zamestnáva štátnych príslušníkov 3. krajiny vykonávajúcich na území SR sezónne zamestnanie, konkrétne napr. povinnosť na úseku inštitútu potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (bod 13. novely). Komisia žiada o ich doplnenia a vyčíslenie nákladov v dôsledku týchto nových administratívnych povinností.

Stanovisko predkladateľa

Text bol doplnený s tým, že požadované náklady na jedného podnikateľa nie je možné vyčísliť.

Čo sa týka pripomienky opomenutia všetkých nových administratívnych povinností na strane podnikateľa, ktorý zamestnáva štátnych príslušníkov tretej krajiny vykonávajúcich na území SR sezónne zamestnanie, konkrétne napr. povinnosť na úseku inštitútu potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (bod 13. novely), uvádzame, že navrhovanou úpravou nevznikajú zamestnávateľovi v tejto súvislosti žiadne nové administratívne povinnosti. Inštitút sezónneho zamestnania je upravený aj v súčasnosti (viď § 22 ods. 6 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. v platnom znení), vrátane povinnosti nahlasovania voľného pracovného miesta (viď § 21 ods. 5 zákona č. 5/2004 Z. z. v platnom znení). Navrhovanou úpravou sa menia len niektoré podmienky tohto inštitútu (napr. zavedenie dvojakého režimu v prípadoch trvania sezónneho zamestnania do 90 dní alebo od 90 dní do 180 dní).

2. Predkladateľ v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti „Dotknuté subjekty“ uvádza, najskôr, že dotknutými subjektmi návrhmi zmien budú „Zamestnávatelia, ktorí budú zamestnávať štátnych príslušníkov 3. krajiny vykonávajúcich na území SR sezónne zamestnanie, alebo štátnych príslušníkov 3. krajiny presunutých v rámci podniku do SR vykonávajúcich riadiacu funkciu, odbornú činnosť alebo stáž.“ a následne uvádza, že „Predkladaným návrhom bude ovplyvnených odhadom 60 podnikateľských subjektov.“. Komisia vo svojom stanovisku v rámci predbežného pripomienkového konania navrhovala, aby predkladateľ rozšíril odhad ovplyvnených podnikateľských subjektov z uvedených 60 na počet, ktorý zahŕňa nielen zamestnávateľov, ktorí budú zamestnávať štátnych príslušníkov 3. krajín presunutých v rámci podniku do SR (vykonávajúcich riadiacu funkciu, odbornú činnosť alebo stáž), ale aj zamestnávateľov, ktorí budú zamestnávať štátnych príslušníkov 3. krajín, ktorí majú záujem vykonávať na území SR sezónne zamestnanie. Komisia má za to, že predkladateľ toto množstvo podnikateľov nedokáže odhadnúť, preto navrhuje, aby druhú citovanú vetu upravil nasledovne: „Predkladaným návrhom bude ovplyvnených odhadom 60 podnikateľských subjektov, ktorí budú zamestnávať štátnych príslušníkov 3. krajín presunutých v rámci podniku do SR (vykonávajúcich riadiacu funkciu, odbornú činnosť alebo stáž). Presný počet ovplyvnených podnikateľských subjektov, ktoré budú zamestnávať štátnych príslušníkov 3. krajín na území SR v rámci sezónnych prác nemožno určiť.“

Stanovisko predkladateľa

Text bol upravený. Predkladaným návrhom bude ovplyvnených odhadom 60 podnikateľských subjektov – tento odhad zahŕňa aj zamestnávateľov, ktorí budú zamestnávať štátnych príslušníkov tretej krajiny vykonávajúcich na území SR sezónne zamestnanie.

K analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti

V bode 6.2 je potrebné uviesť korektné údaje o predmetnom ISVS a jeho zmene, tak aby tieto údaje boli v súlade s údajmi v MetaIS.

Stanovisko predkladateľa

Predložený návrh nepredpokladá zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy.

V bode 6.3 nie je vyčíslená výška investície.

Vzhľadom na uvedené Komisia žiada dopracovať analýzu v uvedených bodoch a predložiť ju na opätovné posúdenie.

Stanovisko predkladateľa

Proces nevyžaduje dodatočné finančné investície.

12

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Zamestnávatelia, ktorí budú zamestnávať štátnych príslušníkov tretej krajiny vykonávajúcich na území SR sezónne zamestnanie, alebo štátnych príslušníkov tretej krajiny presunutých v rámci podniku do SR vykonávajúcich riadiacu funkciu, odbornú činnosť alebo stáž. Predkladaným návrhom bude ovplyvnených odhadom 60 podnikateľských subjektov.

Podnikatelia, ktorých podnikateľský zámer bol Ministerstvom hospodárstva SR posúdený ako inovatívny projekt – počet subjektov nie je možné vyčísliť.

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí zastupujú alebo pracujú pre centrum strategických služieb – počet subjektov nie je možné vyčísliť.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

-

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

-

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

-

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

1.Navrhuje sa skrátenie lehoty pre zamestnávateľa, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, v ktorej je povinný pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania písomne oznámiť úradu voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku. Lehota sa navrhuje skrátiť z 30 pracovných dní na 15 pracovných dní v prípade

13

zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o obnovu prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania v súvislosti s uľahčením opätovného vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny na trh práce v SR vyplývajúceho zo smernice 2014/36/EÚ.

2.S cieľom zvýšenia záujmu a uľahčenia prístupu vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín na slovenský trh práce vydaním Modrej karty EÚ sa navrhuje skrátenie lehoty na nahlásenie voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, z 30 na 15 pracovných dní. Zároveň sa navrhuje predĺženie obdobia, na ktoré sa môže vydať Modrá karta EÚ, a to z 3 na 4 roky, čo je maximálna hranica, ktorú umožňuje Smernica Rady 2009/50/ES z 25.5.2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania s cieľom zníženia administratívnej záťaže v súvislosti s obnovením Modrej karty EÚ po skončení obdobia, na ktoré bola vydaná.

3.Navrhuje sa povinnosť pre zamestnávateľa vyplývajúca zo smernice 2014/66/EÚ, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny dočasne pôsobiaceho v podniku so sídlom na území Slovenskej republiky na základe vnútropodnikového presunu z podniku vykonávajúceho riadiacu funkciu, odbornú činnosť alebo stáž v inom členskom štáte Európskej únie písomne informovať do siedmich pracovných dní úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o začiatku a skončení vnútropodnikového presunu štátneho príslušníka tretej krajiny a o začiatku a skončení vnútropodnikového presunu štátneho príslušníka tretej krajiny na územie iného členského štátu.

4.Navrhuje sa pre zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky (hostiteľský subjekt) povinnosť vyplývajúca zo smernice 2014/66/EÚ, do troch pracovných dní písomne oznámiť policajnému útvaru úmysel štátneho príslušníka tretej krajiny uplatňovať mobilitu, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel vnútropodnikového presunu, a taktiež oznámiť zmeny, ktoré majú vplyv na vykonávanie mobility na území Slovenskej republiky - podľa tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností je časová náročnosť splnenia tejto povinnosti 60 min.

Vzhľadom na to, že nie je možné ani odhadnúť počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú presunutí v rámci vnútropodnikového presunu do SR, nie je možné vyčísliť náklady súvisiace s informačnou povinnosťou podnikateľa. Keďže sa predpokladá, že návrhom bude ovplyvnený úzky okruh podnikateľských subjektov, ktorí budú zamestnávať týchto cudzincov, a ide len o informačnú povinnosť, predpokladáme zanedbateľné náklady na jej splnenie.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

-

3.5 Inovácie

- z toho MSP

14

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Navrhovanými zmenami dochádza k podpore podnikateľov, ktorých podnikateľský zámer posúdi Ministerstvo hospodárstva SR ako inovatívny projekt.

O žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt na základe podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu, sa bude rozhodovať v skrátenej lehote 30 dní. Podmienkou bude, aby si takýto cudzinec podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na zastupiteľskom úrade, čím sa naplní požiadavka Ministerstva hospodárstva SR, aby takýto podnikateľ mohol začať podnikať hneď po vstupe na územie SR alebo aby si podal žiadosť na policajnom útvare na základe udeleného národného víza.

Na finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti podnikateľa, ktorý bude realizovať inovatívny projekt, bude postačovať namiesto stonásobku štyridsaťnásobok životného minima a zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých podnikateľ koná, bude predstavovať dvadsaťnásobok životného minima namiesto šesťdesiatnásobku.

Policajný útvar bude môcť obnoviť prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b) aj vtedy, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny, nedosiahne v predchádzajúcom zdaňovacom období požadovaný zisk po zdanení, ale podľa stanoviska Ministerstva hospodárstva SR je podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

15

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

=

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

=

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov domácností

=

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

-

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

=

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

=

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

=

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

=

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

...

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

=

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

16

=

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

☞doprave,

☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

☞informáciám

☞k iným právam (napr. politickým).

-

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším

1. Návrh bude mať vplyv na:

- prístup k finančným zdrojom pre štátnych príslušníkov tretích krajín vykonávajúcich na území SR sezónne zamestnanie v súvislosti so stanovením sankcií v smernici 2014/36/EÚ voči zamestnávateľom. Ide o rozšírenie povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnával štátneho príslušníka tretej krajiny a ktorému bolo odňaté povolenie na zamestnanie na účel sezónneho

17

príjmom),

☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

☞deti (0 – 17),

☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),

☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

☞ľudia so zdravotným postihnutím,

☞marginalizované rómske komunity

☞domácnosti s 3 a viac deťmi,

☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

zamestnania, alebo ktorému bol zrušený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania podľa zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že zamestnávateľ bol v predchádzajúcich piatich rokoch sankcionovaný za porušenie povinnosti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bolo odňaté povolenie na účel sezónneho zamestnania z dôvodu ak štátny príslušník požiadal o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, alebo jeho zamestnávateľ nemal splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, nemá splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, je v konkurze, likvidácii alebo nútenej správe a má evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru, zamestnávateľ bol v predchádzajúcich piatich rokoch sankcionovaný za porušenie pracovných podmienok podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyplatiť mzdu za obdobie, za ktoré by mu patrila, ak by mu nebolo odňaté povolenie zamestnanie na účel sezónneho zamestnania alebo vyplatiť mzdu za obdobie, za ktoré by mu patrila, ak by mu nebol zrušený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania.

- na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú udelený dlhodobý pobyt na území SR, u ktorých sa navrhuje v súvislosti s čl. 11 ods. 1 písm. d) smernice 2003/109/ES úprava podmienok pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú udelený dlhodobý pobyt na území SR, ktorým by vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v súvislosti s uhrádzaním odvodov na poistenie v nezamestnanosti. V zmysle uvedeného článku smernice 2003/109/ES majú osoby s dlhodobým pobytom nárok na rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve. t.j. vzniká im nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorý je súčasťou sociálneho zabezpečenia.

2. Návrh bude mať pozitívny vplyv na osoby mladšie ako 18 rokov, ktoré sa spolu so svojimi rodičmi ocitli v zariadení na zaistenie pre cudzincov. Z dôvodu zabezpečenia čo najvhodnejších podmienok pre túto zraniteľnú skupinu osôb sa navrhuje explicitne v zákone ustanoviť:

- poskytovanie stravy maloletým päťkrát denne, čo sa v praxi robí už v súčasnej dobe,

- zvýšenie počtu denných vychádzok, ktoré môžu v zariadení absolvovať na tri denné vychádzky, z toho jednu v dopoludňajších hodinách a dve v popoludňajších hodinách,

- aby prístup k vzdelaniu bol umožnený najneskôr do troch mesiacov od zaistenia, pričom vzdelávanie osôb mladších ako 18 rokov sa už v súčasnej dobe vykonáva hneď, ako je to možné.

Navrhované zmeny sa budú týkať cca 250 osôb mladších ako 18

rokov.

3.Návrh sa pozitívne dotkne aj dospelých osôb, ktoré boli zaistené a umiestnené v zariadení na zaistenie pre cudzincov.

- Zvyšuje sa počet návštev, ktoré má právo štátny príslušník tretej krajiny prijať z raz za tri týždne na raz za dva týždne.

- Návštevy zástupcov Úradu Vysokého komisára Organizácie

18

Spojených národov pre utečencov, rodinných príslušníkov a osôb, ktoré žiadateľovi o azyl poskytujú právnu pomoc, bude môcť prijať v podmienkach zabezpečujúcich súkromie.

Navrhované zmeny sa budú týkať cca 1400 osôb v zaistení.

4. Návrh bude mať pozitívny vplyv aj na zamestnancov, ktorí po zániku zamestnania budú môcť zotrvať na území SR namiesto 30 dní až 60 dní, počas ktorých si budú môcť hľadať nové zamestnanie.

5. Pozitívne ovplyvnenou skupinou budú aj štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bol udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, a ktorí si podľa súčasnej právnej úpravy po dosiahnutí 18 rokov veku musia požiadať o samostatné povolenie na pobyt. Navrhovaná úprava im umožní zotrvať na pôvodnom prechodnom pobyte až do skončenia jeho platnosti.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Návrh nemá vplyv na rovnosť príležitostí.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

☞eliminácia rodových stereotypov.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest?

=

Vedie návrh k zániku pracovných miest?

=

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci?

19

=

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce?

=

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov?

=

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov?

=

20

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_51761

Zverejňovanie údajov a informácií na webovom sídle ÚPSVaR

2

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

ISVS_278

ISSZ

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

─

─

─

21

B. Osobitná časť

K článku I (zákon o pobyte cudzincov)

K bodom 1, 2 a 5 (§ 2 ods. 1 písm. d), f) a s))

Ide o transpozíciu smernice 2014/66/EÚ. Návrh rozlišuje dva rôzne režimy vykonávania zamestnania na území Slovenskej republiky v rámci vnútropodnikového presunu, a to na základe udeleného prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu alebo bez udeleného prechodného pobytu počas platnosti dokladu o pobyte vydaného niektorým z členských štátov na účel vnútropodnikového presunu (režim mobility). Na účely oboch režimov sa zavádzajú definície hostiteľského subjektu, vnútropodnikového presunu a mobility.

K bodu 3 (§ 2 ods. 1 písm. i))

Navrhovaná zmena je potrebná z dôvodu, že ustanovenie § 116 ods. 4 písm. a) upravuje skutkovú podstatu priestupku neoprávnené prekročenie vnútornej hranice, avšak zákon tento pojem explicitne nedefinuje.

K bodu 4 (§ 2 ods. 1 písm. r))

Zmenou sa spresňuje transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (ďalej len „smernica 2004/38/ES“) na základe hodnotenia Komisie a taktiež sa rovnaká zmena premieta do definície účelového manželstva, ktoré sa netýka občanov Únie a ich rodinných príslušníkov. Navrhovaná zmena zužuje definíciu účelového manželstva na prípady, keď ho štátny príslušník tretej krajiny uzavrel výlučne s cieľom získať právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie alebo s cieľom štátneho príslušníka tretej krajiny získať pobyt.

K bodom 6 a 7 (§ 10 ods. 1 a 3)

Navrhovaná zmena súvisí s možnosťou dočasného obnovenia kontrol na vnútorných hraniciach. Po zrušení kontrol na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky 21. decembra 2007, boli viaceré budovy ako aj pozemky na bývalých hraničných priechodoch odpredané alebo inak prevedené do vlastníctva fyzických osôb a právnických osôb. Navrhovanou úpravou sa sleduje možnosť umiestnenia technických prostriedkov a zariadení (napr. unimobuniek) na súkromné pozemky na bývalých hraničných priechodoch, aby bola zabezpečená možnosť vykonávania kontroly hraníc (hraničnej kontroly a hraničného dozoru) pri dočasnom obnovení kontrol na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky. Ustanovenia tohto zákona upravujúce kontrolu hraníc na vonkajšej hranici sa uplatňujú primerane aj počas dočasného obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach (§ 13 ods. 2).

K bodu 8 (§ 11 ods. 3)

Spresňuje sa transpozícia smernice 2004/38/ES na základe hodnotenia Komisie. Účelom navrhovanej zmeny je zákonné zakotvenie všetkých vecných záruk ustanovených v článku 27 smernice.

K bodu 9 (§ 12 ods. 2)

V súlade so smernicou 2014/66/EÚ sa zavádza nemožnosť odoprieť vstup na územie Slovanskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel vnútropodnikového presunu, a ktorý sa vracia z členského štátu, v ktorom uplatňoval mobilitu, za predpokladu, že orgány tohto členského

22

štátu požiadali Slovenskú republiku o jeho prevzatie. V uvedenom prípade nemožno odoprieť vstup ani vtedy, keď štátny príslušník tretej krajiny už nemá platný doklad o pobyte. Navrhovaná úprava súvisiaca s nemožnosťou odoprieť vstup na územie Slovenskej republiky sa rovnako vzťahuje aj na rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny.

K bodu 10 (§ 16 ods. 2)

Ide o zosúladenie s § 17 ods. 5, kde aj národné vízum bude možné udeliť len so súhlasným stanoviskom ministerstva vnútra.

K bodu 11 (§ 16 ods. 3 a 4)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/36/EÚ. Návrh rozlišuje pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na účel sezónneho zamestnania do 90 dní a nad 90 dní do maximálneho obdobia 180 dní. Vykonávanie sezónneho zamestnania do 90 dní od vstupu na územie Slovenskej republiky je možné na základe udeleného schengenského víza na účel sezónneho zamestnania a povolenia na zamestnanie, alebo ak ide o bezvízového štátneho príslušníka tretej krajiny, len na základe povolenia na zamestnanie. V súvislosti s udelením schengenského víza na účel sezónneho zamestnania sa zavádza zoznam dokladov, ktoré štátny príslušník tretej krajiny prikladá k žiadosti o udelenie schengenského víza.

Zároveň sa v súlade so smernicou ustanovuje povinnosť pre zastupiteľský úrad posúdiť, či nehrozí riziko, že by štátny príslušník tretej krajiny mohol byť odkázaný na systém pomoci v hmotnej núdzi.

K bodu 12 (§ 16 ods. 6)

V súvislosti s vykonávaním sezónneho zamestnania do 90 dní sa ustanovujú dôvody, na základe ktorých zastupiteľský úrad zamietne žiadosť o udelenie schengenského víza na účel sezónneho zamestnania. Ide o transpozíciu smernice 2014/36/EÚ.

K bodom 13 a 14 (§ 16 ods. 10 a 18)

Dlhšia lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o schengenské víza, zrušení alebo odvolaní udeleného víza pre rodinných príslušníkov občana Únie je potrebná z dôvodu, že súčasná lehota 15 dní je v niektorých prípadoch nedostatočná, a to najmä pokiaľ ide o podanie odvolania ako aj sprievodných dokladov v slovenskom jazyku.

Ďalšia zmena upravuje lehotu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie schengenského víza pre rodinných príslušníkov občana Únie tak, aby bolo jednoznačnejšie vyjadrené ich privilegované postavenie zaručené v smernici 2004/38/ES v porovnaní s ostatnými kategóriami žiadateľov o udelenie schengenského víza. Rodinní príslušníci občanov Únie sú podľa zákona o správnych poplatkoch oslobodení od správnych poplatkov za udelenie víza. Takéto víza sa vydávajú bezplatne.

K bodom 15 a 16 (§ 17 ods. 1, 2, 4 a 5)

V odseku 1 sa navrhuje, aby národné vízum, ktoré má byť udelené v záujme Slovenskej republiky, mohlo udeliť aj ministerstvo vnútra na území Slovenskej republiky. Dôvodom je skutočnosť , že keďže ide o záujem Slovenskej republiky, je vhodné uľahčiť udeľovanie takéhoto víza osobe, ktorá sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky.

V odseku 2 navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe vo vzťahu k rozhodovacej činnosti zastupiteľského úradu o žiadosti o udelenie národného víza. Podľa navrhovanej zmeny bude mať zastupiteľský úrad na účely konania o udelení národného víza možnosť od štátneho príslušníka tretej krajiny vyžiadať aj iné doklady. Táto alternatíva sa viaže len na prípady, kedy zastupiteľský úrad doklady predložené štátnym príslušníkom tretej

23

krajiny vyhodnotí ako nepostačujúce na zistenie skutočného stavu veci potrebného na rozhodnutie o žiadosti o udelenie národného víza. Rovnaký postup pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie národného víza bude uplatňovať aj ministerstvo vnútra.

V odseku 4 sa dopĺňa lehota pre ministerstvo vnútra na rozhodovanie o žiadosti o udelenie národného víza.

V odseku 5 sa navrhuje zmena charakteru udeľovania národného víza. Zastupiteľský úrad bude môcť udeliť národné vízum len po predchádzajúcom súhlasnom stanovisku ministerstva vnútra. Zároveň sa definujú dôvody, v ktorých prípadoch zastupiteľský úrad alebo ministerstvo vnútra nesmie udeliť národné vízum.

K bodom 17 a 111 (§18 a § 125 ods. 4))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nových odsekov 3, 4 a 6 v § 16.

K bodom 18 až 21 (§ 19)

Navrhovaná zmena vyplýva z požiadaviek aplikačnej praxe. Je potrebné rozšírenie dokladov, ktoré predkladá žiadateľ o overenie pozvania. Doklad, ktorým žiadateľ preukazuje zabezpečenie ubytovania je potrebný z dôvodu, že overené pozvanie nahrádza v konaní o udelení víz nutnosť preukázať zabezpečenie ubytovania na území Slovenskej republiky.