Vládny návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predkladá Návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál a je v súlade s návrhom opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a zníženie administratívnej záťaže podnikateľov prijatým Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky dňa 4. mája 2017.

Platný zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2008 a doposiaľ bol jedenásťkrát novelizovaný. Za toto obdobie prešla globálna a slovenská ekonomika významným vývojom, na ktorý                          je potrebné reagovať aj v oblasti podpory investícií.

Navrhovaná právna úprava reflektuje zmeny potrieb Slovenskej republiky v oblasti podpory investícií, zmeny potrieb investorov a zmeny v európskej legislatíve, ktoré vyžadujú priamu aplikáciu. Vytvára väčší priestor pre znižovanie regionálnych rozdielov v Slovenskej republike. Nová legislatívna úprava bude zároveň adresnejšie zameraná na podporu investícií týkajúcich sa progresívnych technológií a činností s vysokou pridanou hodnotou. Podporí tak ciele dosahovania udržateľného hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti Slovenskej republiky v globálnom priestore.

K  zásadným zmenám patrí vypustenie požiadavky tvorby pracovných miest v priemyselnej výrobe. V oblasti technologických centier a centier podnikových služieb nahradila podmienku zamestnania podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí podmienka vyplácania vyšších ako priemerných miezd v danom okrese. Výraznou zmenou je taktiež modifikácia podmienky realizovania investičného zámeru na jednom mieste.

Ďalšie zmeny legislatívy súvisia so zmenou smerovania investičnej pomoci podľa potrieb Slovenskej republiky, a to tak z pohľadu typov investície, ako aj regionálneho rozmeru realizovania investičných zámerov. Návrh zákona ďalej prináša sprísnenie hodnotenia investičných zámerov, sprehľadnenie podmienok poskytnutia investičnej pomoci, sprísnenie podmienok ich plnenia a presné definovanie krokov orgánov štátnej správy                                v prípade zistenia ich porušenia.

Poskytovanie investičnej pomoci bude hodnotené pravidelne na ročnej báze formou ex post analýzy.

Dátum nadobudnutia účinnosti sa s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu ustanovuje tak, aby adresáti zákona mali dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou. Navrhovaná účinnosť zákona je 1. apríl 2018.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Súčasťou návrhu zákona je novelizácia súvisiacich právnych predpisov,                            a to zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona                             č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prijatie predloženého návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Prijatie návrhu zákona ďalej bude mať pozitívne sociálne vplyvy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Osobitná časť

K Čl. l

K § 1

Zákon o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) upravuje poskytovanie regionálnej investičnej pomoci (ďalej len „investičná pomoc“), práva a povinnosti prijímateľa investičnej pomoci a pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní investičnej pomoci a kontrole jej použitia.

Investičná pomoc sa poskytuje v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014) v platnom znení a zákonom č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).

K § 2

Oblasti, na ktoré môže byť investičná pomoc podľa tohto zákona poskytnutá, sú priemyselná výroba, technologické centrum a centrum podnikových služieb. Ustanovenie ďalej vymedzuje formy investičnej pomoci, ktorými môžu byť dotácia na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, úľava na dani z príjmov, príspevok na vytvorené nové pracovné miesta a prevod nehnuteľného majetku alebo nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu ako je hodnota nehnuteľného majetku alebo hodnota nájmu nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom.

Investičnú pomoc nemožno poskytnúť v prípadoch, ktoré ustanovuje nariadenie (EÚ)                      č. 651/2014 v platnom znení.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“) riadi a koordinuje proces schvaľovania, posudzovania a kontroly poskytovania investičnej pomoci.

K § 3

Ministerstvo hospodárstva je poskytovateľom investičnej pomoci, ak ide o investičnú pomoc vo forme dotácie na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) prostredníctvom príslušného správcu dane je poskytovateľom investičnej pomoci, ak ide o investičnú pomoc vo forme úľavy na dani z príjmov.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“) prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie práce“) je poskytovateľom investičnej pomoci, ak ide o investičnú pomoc vo forme príspevku na vytvorené nové pracovné miesta podľa.

Ak ide o investičnú pomoc vo forme prevodu nehnuteľného majetku alebo nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nehnuteľného majetku alebo hodnota nájmu nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom je poskytovateľom investičnej pomoci vlastník nehnuteľnosti, ktorým je štát, zastúpený príslušným správcom majetku štátu, vyšší územný celok, obec, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba zriadená zákonom (ďalej len „vlastník nehnuteľnosti“).

K § 4

Prijímateľom investičnej pomoci môže byť fyzická osoba - podnikateľ, alebo právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené zákonom. Prijímateľ je povinný spĺňať všetky uvedené podmienky pri podaní žiadosti na ministerstvo hospodárstva. Ak počas procesu posudzovania a schvaľovania investičnej pomoci prestane prijímateľ uvedené podmienky spĺňať, ministerstvo hospodárstva proces posudzovania ukončí.

Pre potreby investičnej pomoci je dôležité zaradenie podniku podľa jeho veľkosti. Veľkosť podniku sa určuje podľa Prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 651/2014 v platnom znení.

Ustanovenie v odseku 3 ďalej negatívne vymedzuje prijímateľa investičnej pomoci. Ak počas procesu posudzovania a schvaľovania investičnej pomoci prestane prijímateľ uvedené podmienky spĺňať, ministerstvo hospodárstva proces posudzovania ukončí.

V procese posudzovania a schvaľovania investičnej pomoci, do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia investičnej pomoci, sa prijímateľ považuje za žiadateľa o investičnú pomoc.

K § 5

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy zákona.

Investičnou pomocou môže byť podporený projekt počiatočnej investície do dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku. Projekty počiatočnej investície sa definujú na úrovni prevádzkarne prijímateľa investičnej pomoci.

Presnejšie sa definuje pojem technologické centrum. Cieľom je adresnejšia podpora aplikovaného výskumu v jednotlivých spoločnostiach. Za činnosti technologického centra sa nepovažujú bežné alebo pravidelné úpravy výrobkov, výrobných liniek, výrobných postupov, existujúcich služieb a ostatných prebiehajúcich operácií, a to ani vtedy, ak by takéto úpravy predstavovali zlepšenie. Výrobný proces a bežné poskytovanie služieb sa rovnako nepovažuje za činnosť technologického centra.

Novým strojom, prístrojom a zariadením je stroj, prístroj a zariadenie, ktoré boli vyrobené najviac dva roky pred ich obstaraním a do dňa obstarania neboli odpisované. Technické zhodnotenie strojov, prístrojov a zariadení nie je považované za obstaranie nových strojov, prístrojov a zariadení.

Novým pozemkom a budovou je pozemok a budova, ktorých obstaranie prijímateľom alebo tretími osobami, nebolo v minulosti podporené štátnou pomocou alebo minimálnou pomocou.

Zákon ďalej zavádza pojmy hlavné miesto realizácie investičného zámeru a doplnkové miesto realizácie investičného zámeru. Investičný zámer musí byť realizovaný v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru. V  priemyselnej výrobe je možné zahrnúť medzi oprávnené investičné náklady do strojov, prístrojov a zariadení aj náklady vynaložené na stroje, prístroje a zariadenia umiestnené u dodávateľa prijímateľa investičnej pomoci, teda v doplnkovom mieste realizácie investičného zámeru. Takto využívané stroje môžu byť umiestnené iba v okresoch s rovnakou, alebo vyššou maximálnou intenzitou investičnej pomoci. Podmienkou je zachovanie obstaraného majetku vo vlastníctve prijímateľa investičnej pomoci. Dodávateľ môže predmetné stroje, prístroje a zariadenia využívať výlučne na produkciu výrobkov pre prijímateľa investičnej pomoci a týkajúcich sa investičného zámeru. Maximálna hodnota strojov, prístrojov a zariadení, ktoré je prijímateľ investičnej pomoci oprávnený umiestniť u dodávateľa je ustanovená vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Začatím prác na investičnom zámere sa rozumie vznik akéhokoľvek právneho záväzku prijímateľa, na základe ktorého je realizácia investičného zámeru nezvratná. Kúpa pozemku a prípravné práce, ako je vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti a získanie povolení, sa nepovažuje za začatie prác.

Ukončením prác na investičnom zámere nadobudnutie právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na poslednú stavbu alebo vydanie povolenia stavebného úradu na uvedenie stavby alebo technológie, ktorá je súčasťou oprávnených nákladov investičného zámeru, do trvalej prevádzky, alebo úhrada poslednej faktúry za obstaraný dlhodobý hmotný majetok alebo dlhodobý nehmotný majetok, ak súčasťou oprávnených nákladov nie sú náklady na stavbu alebo technológie, ktorých užívanie je podmienené vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo povolenia na uvedenie stavby alebo technológie do trvalej prevádzky.

Za vytvorenie nového pracovného miesta sa považuje nástup zamestnanca do práce v súlade s pracovnou zmluvou uzatvorenou v priamej súvislosti s realizáciou investičného zámeru, ak zamestnanec vykonáva pre prijímateľa závislú prácu. Pracovné miesta vytvorené pred podaním žiadosti o investičnú pomoc na ministerstvo hospodárstva sa nepovažujú za pracovné miesta vytvorené v priamej súvislosti s investičným zámerom.

Čistým nárastom pracovných miest je čistý nárast počtu pracovných miest pri porovnaní pracovných miest v prevádzkarni s priemerom za posledných 12 mesiacov, ktoré predchádzajú kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola žiadosť o investičnú pomoc podaná na ministerstvo hospodárstva. Počet pracovných miest znamená počet osôb zamestnaných počas relevantného obdobia v prevádzkarni na výkon závislej práce v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas. Počet osôb zamestnaných na kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas sa do celkového počtu pracovných miest započítava ako podiel pracovných jednotiek vo vzťahu k ustanovenému týždennému pracovnému času.

Dátumom poskytnutia investičnej pomoci je deň vydania rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

Dátumom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, rozhodnutia o zmene rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci a rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci je deň doručenia rozhodnutia prijímateľovi.

Intenzitou investičnej pomoci je percentuálny podiel celkovej diskontovanej výšky investičnej pomoci k celkovej diskontovanej výške oprávnených nákladov súvisiacich s realizáciou investičného zámeru; intenzita investičnej pomoci je vyjadrená ekvivalentom hrubého grantu, ktorý predstavuje výšku investičnej pomoci pred zaplatením dane z príjmov.

Mierou nezamestnanosti je priemerná miera nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie zverejnená v štatistických údajoch ústredia práce.

K § 6

Prijímateľ môže preukazovať oprávnené náklady ako investičné oprávnené náklady, mzdové oprávnené náklady, prípadne ich kombináciu. Kombinácia oprávnených nákladov nesmie presiahnuť výšku investičných, alebo mzdových oprávnených nákladov, podľa toho, ktoré oprávnené náklady sú vyššie.

Náklady na kúpu pozemku a na prípravné práce, k obstaraniu ktorých došlo pred podaním žiadosti o investičnú pomoc nepredstavujú začatie prác. Takto obstarané náklady sa však nemôžu zahrnúť do oprávnených nákladov.

Náklady na dlhodobý nehmotný majetok je možné zahrnúť do oprávnených nákladov iba v prípade ich kombinácie s oprávnenými nákladmi na dlhodobý hmotný majetok. Veľké podniky si môžu do oprávnených nákladov zahrnúť náklady na dlhodobý nehmotný majetok maximálne do výšky 50 % celkových investičných oprávnených nákladov.

Ak sú oprávnené náklady vypočítané s použitím mzdových nákladov, investičný zámer musí viesť k čistému nárastu pracovných miest. Na jedno vytvorené nové pracovné miesto si môže prijímateľ uplatniť maximálne trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom bola žiadosť o investičnú pomoc podaná na ministerstvo hospodárstva, v okrese hlavného miesta realizácie investičného zámeru.

Za oprávnené investičné náklady na dlhodobý hmotný majetok vo forme pozemkov a budov možno klasifikovať náklady, ktoré boli vynaložené na nové pozemky a budovy obstarané za trhových podmienok, ak tieto sú situované v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru. Výnimkou podmienky obstarania za trhových podmienok sú tie oprávnené náklady, na ktoré bola poskytnutá investičná pomoc vo forme prevodu nehnuteľného majetku za hodnotu majetku stanovenou znaleckým posudkom.

Dlhodobý hmotný majetok vo forme strojov, prístrojov a zariadení musí byť nový, obstaraný za trhových podmienok, využívaný výhradne prijímateľom v súlade s investičným zámerom a umiestnený v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru. Na dlhodobý hmotný majetok podporený investičnou pomocou vo forme prevodu nehnuteľného majetku alebo nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu ako je hodnota majetku alebo hodnota nájmu stanovená znaleckým posudkom sa podmienka obstarania za trhových podmienok nevzťahuje.

Ak je investičný zámer realizovaný v priemyselnej výrobe, môže byť časť dlhodobého hmotného majetku umiestnená v doplnkovom mieste investičného zámeru. Stroje, prístroje a zariadenia umiestnené v doplnkovom mieste realizácie investičného zámeru musia byť využívané na výrobu produktov v súlade s investičným zámerom dodávaných výlučne prijímateľovi. Splnenie podmienok podľa predchádzajúcej vety musí prijímateľ vedieť kedykoľvek preukázať platnou a účinnou zmluvou uzatvorenou s dodávateľom.

Dlhodobý nehmotný majetok musí byť obstaraný za trhových podmienok od osôb iných ako tých, ktoré majú voči prijímateľovi postavenie partnerského podniku alebo prepojeného podniku. Partnerské alebo prepojené osoby sa definujú podľa Čl. 3 Prílohy I k  nariadeniu (EÚ)  č. 651/2014 v platnom znení. Dlhodobý nehmotný majetok musí byť ďalej zahrnutý do majetku prijímateľa a odpisovaný a využívaný len prijímateľom v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru najmenej päť rokov, ak ide o veľký podnik a najmenej tri roky, ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik.

Náklady spojené s prenájmom dlhodobého hmotného majetku vo forme pozemkov a budov, ktoré sú nové a umiestnené v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru sú oprávnené najviac po dobu trvania povinnosti prijímateľa zachovať prenajatý pozemok alebo budovu, ak nájom pokračuje najmenej päť rokov od ukončenia prác na investičnom zámere, ak ide o veľký podnik a tri roky, ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik.

Náklady spojené s prenájmom dlhodobého hmotného majetku vo forme strojov, prístrojov a zariadení sú oprávnené najviac po dobu trvania povinnosti prijímateľa zachovať prenajaté stroje, prístroje a zariadenia, ak je súčasťou nájmu záväzok prijímateľa odkúpiť predmet nájmu po uplynutí doby nájmu.

V prípade investičného zámeru zameraného na diverzifikáciu produkcie existujúcej prevádzkarne, musia oprávnené náklady prevyšovať účtovnú hodnotu znovupoužitého dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku zaevidovanú v účtovnom období predchádzajúcom účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k začatiu prác na investičnom zámere, najmenej o 200 %.

Ak ide o investičnú pomoc poskytnutú veľkému podniku na zásadnú zmenu celkového výrobného procesu existujúcej prevádzkarne, musia oprávnené náklady prevyšovať odpisy dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku súvisiaceho s činnosťou, ktorá sa má modernizovať, vykonané počas troch účtovných období, ktoré predchádzajú účtovnému obdobiu, v ktorom bola žiadosť o investičnú pomoc doručená ministerstvu hospodárstva.

K § 7

Ustanovenie vymedzuje podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe. Hodnotové vyjadrenie všeobecných podmienok je definované vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Ďalej v odseku 2 sú ustanovené podmienky pre investičné zámery priemyselnej výroby kombinovanej s technologickým centrom. V prípade podmienky obstarania dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku je pre celý investičný zámer podmienkou dosiahnutie minimálne investície vo výške minimálnej investície pre priemyselnú výrobu a pre časť technologického centra minimálnej investície pre technologické centrum.

V prípade posudzovania investičného zámeru priemyselnej výroby kombinovanej s technologickým centrom bude posudzovaný investičný zámer ako celok a súčasne samostatne časť priemyselnej výroby a technologického centra.

K § 8

Ustanovenie definuje podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v oblasti technologických centier.

Prijímateľ je povinný zamestnancom prevádzkarne vyplácať minimálny násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnancom prevádzkarne v porovnaní s priemernou nominálnou mesačnou mzdou v hospodárstve Slovenskej republiky zistenou štatistickým úradom za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bolo nové pracovné miesto vytvorené, v okrese hlavného miesta realizácie investičného zámeru. Minimálny násobok bude stanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.

Ak nie je vyžadované naplnenie podmienky minimálnej investície, investičný zámer musí aj v tomto prípade spĺňať podmienky rozhodujúce pre jeho klasifikáciu na projekt počiatočnej investície.

K § 9

Ustanovenie definuje podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v oblasti centier podnikových služieb.

Prijímateľ je povinný zamestnancom prevádzkarne vyplácať minimálny násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnancom prevádzkarne v porovnaní s priemernou nominálnou mesačnou mzdou v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenou štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom bolo nové pracovné miesto vytvorené, v okrese hlavného miesta realizácie investičného zámeru. Minimálny násobok je stanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.

Ak nie je vyžadované naplnenie podmienky minimálnej investície, investičný zámer musí aj v tomto prípade spĺňať podmienky rozhodujúce pre jeho klasifikáciu na projekt počiatočnej investície.

K § 10

Základom pre výpočet výšky investičnej pomoci vo forme dotácie na dlhodobý hmotný a dlhodobý nehmotný majetok sú oprávnené investičné náklady.

Minimálna výška oprávnených nákladov, ktoré môžu byť v jednotlivých oblastiach investičných zámerov podporené dotáciou na dlhodobý hmotný a dlhodobý nehmotný majetok, je definovaná vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Vynaložené oprávnené investičné náklady prijímateľ preukazuje pri predložení ročnej správy o priebehu realizácie investičného zámeru. Následne ministerstvo hospodárstva posudzuje oprávnenosť deklarovaných investičných nákladov. Dotácia sa poskytuje na základe zmluvy uzavretej medzi ministerstvom hospodárstva a prijímateľom.

Ustanovenie ďalej v odseku 3 definuje obligatórne náležitosti zmluvy uzatvorenej medzi prijímateľom investičnej pomoci a ministerstvom hospodárstva.

K § 11

Úľava na dani z príjmov sa uplatňuje v daňovom priznaní za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom sa daňové priznanie podáva. Minimálnu výšku oprávnených nákladov, ktoré môžu byť v jednotlivých oblastiach investičných zámerov podporené úľavou na dani z príjmu, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Uplatnenie investičnej pomoci vo forme úľavy na dani z príjmov je upravené v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

K § 12

Základom pre výpočet výšky investičnej pomoci vo forme príspevku na vytvorené nové pracovné miesta sú oprávnené mzdové náklady.

Príspevok na vytvorené nové pracovné miesta sa poskytuje na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi prijímateľom a ministerstvom práce prostredníctvom ústredia práce. Náležitosti zmluvy a spôsob vyplácania príspevku na vytvorené nové pracovné miesta je upravený v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Príspevok na nové pracovné miesta sa poskytuje iba v prípade, ak realizácia investičného zámeru vedie k čistému nárastu pracovných miest.

Minimálny počet nových pracovných miest, ktoré môžu byť podporené príspevkom na nové pracovné miesta v jednotlivých oblastiach realizácie investičných zámerov, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

K § 13

Ustanovenie vymedzuje investičnú pomoc vo forme prevodu nehnuteľného majetku alebo nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nehnuteľného majetku alebo hodnota nájmu nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom.

Určuje povinné náležitosti a prílohy k zmluve o prevode nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom a zmluvy o nájme nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nájmu nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom. Pokiaľ zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v zákone, je neplatná.

Investičná pomoc pri prevode nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom zodpovedá rozdielu medzi hodnotou nehnuteľného majetku určenou znaleckým posudkom a hodnotou prevodu nehnuteľného majetku.

V prípade nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nájmu majetku určená znaleckým posudkom, investičná pomoc zodpovedá rozdielu medzi hodnotou nájmu nehnuteľného majetku určenou znaleckým posudkom a hodnotou nájmu nehnuteľného majetku.

Nájomný vzťah za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nájmu stanovená znaleckým posudkom môže trvať najviac desať po sebe nasledujúcich rokov, pričom investičnú pomoc vo forme nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nájmu stanovená znaleckým posudkom si musí prijímateľ prvýkrát uplatniť najneskôr v lehote do 12 mesiacov od doručenia rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

Nájomný vzťah musí trvať najmenej päť rokov od ukončenia prác na investičnom zámere, ak ide o veľký podnik a najmenej tri roky od ukončenia prác na investičnom zámere, ak ide
o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik.

K § 14

Proces posudzovania a schvaľovania investičnej pomoci sa začína podaním investičného zámeru na ministerstvo hospodárstva.

K § 15

V rámci procesu posudzovania investičného zámeru ministerstvo hospodárstva posudzuje regionálny prínos investičného zámeru a zároveň zabezpečuje vypracovanie nezávislého odborného posudku.

Nezávislý odborný posudok hodnotí predpoklad splnenia podmienok na poskytnutie investičnej pomoci, predpoklad naplnenia parametrov investičného zámeru a vplyv investičného zámeru na verejné financie.

Pri podaní investičného zámeru musí prijímateľ spĺňať podmienky podľa § 4 ods. 3. Ak tieto podmienky prijímateľ nespĺňa, ministerstvo žiadosť zamietne.

Ak z posudzovania žiadosti vyplýva, že prijímateľ nemá predpoklad splniť podmienky na poskytnutie investičnej pomoci alebo nemá predpoklad naplniť parametre investičného zámeru alebo negatívny vplyv investičného zámeru na verejné financie prevyšuje vplyv pozitívny, ministerstvo hospodárstva proces posudzovania žiadosti ukončí, o čom písomne informuje prijímateľa a svoje stanovisko zdôvodní.

Ak z posudzovania žiadosti vyplýva, že prijímateľ má predpoklad splniť podmienky na poskytnutie investičnej pomoci a má predpoklad naplniť parametre investičného zámeru
a pozitívny vplyv investičného zámeru na verejné financie prevyšuje vplyv negatívny, ministerstvo hospodárstva vypracuje návrh na poskytnutie investičnej pomoci a zašle návrh príslušným poskytovateľom investičnej pomoci, podľa požadovaných foriem investičnej pomoci.

Bez ohľadu na požadované formy investičnej pomoci zašle ministerstvo hospodárstva návrh aj ministerstvu financií na vyjadrenie sa k vplyvu investičného zámeru na verejné financie.

Ak prijímateľ ani po výzve ministerstva hospodárstva nepredloží úplnú a správnu žiadosť podľa tohto zákona, ministerstvo hospodárstva žiadosť zamietne, o čom prijímateľa písomne informuje.

K § 16

Poskytovatelia investičnej pomoci posúdia návrh na poskytnutie investičnej pomoci a do 10 dní od doručenia návrhu zašlú ministerstvu hospodárstva svoje stanovisko k poskytnutiu príslušnej formy investičnej pomoci. Súčasťou stanoviska poskytovateľa je vyjadrenie k finančnému krytiu navrhovanej formy investičnej pomoci.

Ministerstvo financií zašle ministerstvu hospodárstva do 10 dní od doručenia návrhu svoje vyjadrenie k vplyvu návrhu na verejné financie. 

Ak príslušní poskytovatelia investičnej pomoci vo forme úľavy na dani z príjmu a príspevku na nové pracovné miesta nedoručia stanovisko v stanovenej lehote, je ich stanovisko považované za kladné.

Ak poskytovateľ investičnej pomoci vo forme prevodu nehnuteľného majetku alebo nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu ako hodnota nehnuteľného majetku alebo hodnota nájmu nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom nedoručí svoje stanovisko v stanovenej lehote, je jeho stanovisko považované za záporné.

Po uplynutí lehoty na doručenie písomných stanovísk poskytovateľov ministerstvo hospodárstva vypracuje súhrnné stanovisko k hodnoteniu investičného zámeru, v ktorom zohľadní výsledok posúdenia regionálneho prínosu, odborný posudok a stanoviská poskytovateľov investičnej pomoci.

Ak ministerstvo hospodárstva vydá kladné súhrnné stanovisko k hodnoteniu investičného zámeru, vypracuje ponuku investičnej pomoci.

Ak ministerstvo hospodárstva vydá záporné súhrnné stanovisko k hodnoteniu investičného zámeru, ministerstvo proces posudzovania investičného zámeru a schvaľovania investičnej pomoci ukončí. O ukončení procesu ministerstvo hospodárstva písomne upovedomí prijímateľa.

K § 17

V prípade súhlasného súhrnného stanoviska vypracuje ministerstvo hospodárstva ponuku investičnej pomoci, ktorú zašle prijímateľovi investičnej pomoci a na vedomie príslušnému poskytovateľovi investičnej pomoci do pätnástich pracovných dní od uplynutia lehoty na doručenie písomných stanovísk poskytovateľov.

Ponuka môže byť zaslaná výlučne prijímateľovi, ktorý je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ak mu takáto povinnosť vyplýva zo zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ponuka nemôže obsahovať výšku investičnej pomoci a formu investičnej pomoci, s ktorou príslušný poskytovateľ investičnej pomoci nesúhlasil.

K § 18

Ak prijímateľ s ponukou súhlasí, zašle ministerstvu hospodárstva akceptáciu ponuky v lehote 20 pracovných dní od jej doručenia.

Ak prijímateľ nepredloží akceptáciu ponuky v stanovenej lehote, ministerstvo hospodárstva žiadosť prijímateľa zamietne.

K § 19

Ak je investičná pomoc ad hoc pomocou, ministerstvo hospodárstva požiada do desiatich pracovných dní od doručenia akceptácie ponuky koordinátora pomoci o stanovisko k súladu navrhovanej investičnej pomoci s nariadením (EÚ)  č. 651/2014 v platnom znení.

Ak koordinátor pomoci prijme stanovisko že navrhovaná investičná pomoc nie je v súlade s nariadením (EÚ) č. 651/2014 v platnom znení, ministerstvo hospodárstva žiadosť zamietne.

K § 20

Ustanovenia upravujú záverečné kroky v procese schvaľovania investičnej pomoci, ktorými sú schválenie návrhu na poskytnutie investičnej pomoci vládou SR, rozhodnutie ministerstva hospodárstva, notifikácia investičnej pomoci na Európskej komisii v prípadoch schvaľovania investičnej pomoci podliehajúcej oznamovacej povinnosti podľa nariadenia (EÚ)                      č. 651/2014 v platnom znení a následné vydanie rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, resp. ukončenie procesu schvaľovania investičnej pomoci zamietnutím žiadosti o investičnú pomoc.

K § 21

Ustanovenie obsahuje obligatórne obsahové náležitosti rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, ktorými sú identifikačné údaje prijímateľa investičnej pomoci, výška schválenej investičnej pomoci, schválená intenzita investičnej pomoci, formy schválenej investičnej pomoci a ich výška, podmienky poskytnutia investičnej pomoci a povinnosti prijímateľa investičnej pomoci.

K § 22

Zákon ďalej ustanovuje povinnosti prijímateľa investičnej pomoci.

Prijímateľ, ktorý je účtovnou jednotkou, je povinný účtovať oprávnené náklady na analytických účtoch, ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva,      v účtovných knihách so slovným a číselným označením investičného zámeru v účtovných zápisoch, ak účtuje                              v sústave jednoduchého účtovníctva. Účtovanie musí byť realizované v zrozumiteľnej a prehľadnej podobe.

Prijímateľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou a vedie evidenciu podľa osobitného predpisu, použije v zápisoch slovné a číselné označenie investičného zámeru. Účtovanie musí byť realizované v zrozumiteľnej a prehľadnej podobe.

Prijímateľ je povinný začať obstarávať dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok v súlade s rozhodnutím o poskytnutí investičnej pomoci do 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

Prijímateľ je povinný vynaložiť oprávnené náklady na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku vo výške a v štruktúre podľa rozhodnutia                             o poskytnutí investičnej pomoci.

Prijímateľ je povinný obstaraný dlhodobý majetok, na ktorý bola poskytnutá investičná pomoc, poistiť proti krádeži, poškodeniu a zničeniu, ak to jeho povaha pripúšťa, a to bezodkladne po obstaraní majetku. Počas doby poistenia je prijímateľ povinný zabezpečiť vinkuláciu poistného plnenia do výšky poskytnutej investičnej pomoci v prospech ministerstva hospodárstva.

Prijímateľ je povinný zachovať obstaraný dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, na ktorý bola poskytnutá investičná pomoc, umiestnený v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru a v doplnkovom mieste realizácie investičného zámeru, vo výške a v štruktúre podľa rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, počas čerpania investičnej pomoci alebo uplatňovania investičnej pomoci, najmenej však počas piatich rokov od ukončenia prác na investičnom zámere, ak ide o veľký podnik a troch rokov od ukončenia prác na investičnom zámere, ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik.

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku nebráni výmene vybavenia alebo zariadenia, ktoré v priebehu uvedeného obdobia zastaralo alebo sa pokazilo, ako ani premiestneniu stroja, prístroja a zariadenia umiestneného v doplnkovom mieste realizácie investičného zámeru, za predpokladu, že podnikateľská činnosť prijímateľa, na ktorú bola investičná pomoc poskytnutá, zostane počas relevantného obdobia v danom okrese zachovaná.

Prijímateľ je povinný preukázať kúpu prenajatého dlhodobého hmotného majetku vo forme strojov, prístrojov a zariadení bezodkladne po uplynutí nájmu.

Prijímateľ je povinný vytvoriť všetky nové pracovné miesta v lehote uvedenej v rozhodnutí                 o poskytnutí investičnej pomoci. Lehota nemôže presiahnuť tri roky od ukončenia prác na investičnom zámere.

Prijímateľ je povinný udržať každé vytvorené nové pracovné miesto najmenej päť rokov odo dňa jeho prvého vytvorenia, ak ide o veľký podnik a najmenej tri roky, ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik. Doba, počas ktorej je prijímateľ povinný udržať vytvorené nové pracovné miesto, plynie pri každom pracovnom mieste individuálne.

Prijímateľ je povinný, s výnimkou investičných zámerov týkajúcich sa novej prevádzkarne,  počas realizácie investičného zámeru a v piatich po sebe nasledujúcich rokov po roku,                          v ktorom ukončil práce na investičnom zámere, ak ide o veľký podnik a v troch rokoch ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik, zachovať pracovné miesta v počte zodpovedajúcom priemeru za posledných 12 mesiacov, ktoré predchádzajú kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola žiadosť podaná na ministerstvo hospodárstva.

Prijímateľ je pri investičnej pomoci poskytnutej na podporu investičného zámeru v oblasti priemyselnej výroby povinný počas realizácie investičného zámeru a počas piatich rokov po roku, v ktorom ukončil práce na investičnom zámere, ak ide o veľký podnik a troch rokov, ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik, vyplácať zamestnancom mzdu vo výške uvedenej v žiadosti o poskytnutie investičnej pomoci.

Prijímateľ je povinný ukončiť práce na investičnom zámere do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci. Pri veľkých investičných projektoch je prijímateľ povinný ukončiť práce na investičnom zámere do piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

Prijímateľ je povinný začať vykonávať podnikateľskú činnosť uvedenú v investičnom zámere do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci. Pri veľkých investičných projektoch je prijímateľ povinný začať vykonávať podnikateľskú činnosť uvedenú v investičnom zámere do piatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

Výroba, činnosti, procesy, stavby a stroje, prístroje a zariadenia súvisiace s realizáciou investičného zámeru musia spĺňať podmienky na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov.

Ak je investičná pomoc poskytnutá na rozšírenie kapacity existujúcej prevádzkarne, prijímateľ je povinný zabezpečiť nárast výroby alebo služieb v hodnotovom vyjadrení alebo v objemovom vyjadrení najmenej o 15 % v porovnaní s priemerom za posledné tri účtovné obdobia, ktoré predchádzali účtovnému obdobiu, v ktorom bola žiadosť doručená ministerstvu hospodárstva. Podmienku podľa tohto odseku je prijímateľ povinný splniť v účtovnom období označenom v žiadosti o investičnú pomoc ako účtovné obdobie plánovaného dosiahnutia plnej kapacity. Lehota podľa tohto odseku nesmie presiahnuť účtovné obdobie, ktoré nasleduje po účtovnom období, v ktorom dôjde k ukončeniu prác na investičnom zámere, alebo účtovné obdobie, ktoré nasleduje po účtovnom období, v ktorom dôjde k vytvoreniu posledného nového pracovného miesta, podľa toho, ktorá skutočnosť nastala neskôr.

Prijímateľ je povinný predložiť ministerstvu hospodárstva 

a)      každoročne najneskôr do konca apríla ročnú správu o priebehu realizácie investičného zámeru za predchádzajúci kalendárny rok,

b)      najneskôr do troch mesiacov od ukončenia prác na investičnom zámere správu                            o ukončení investičného zámeru,

c)      každoročne najneskôr do konca apríla ročnú správu o využívaní investície, a to počas piatich rokov po roku, v ktorom prijímateľ ukončil práce na investičnom zámere, ak ide o veľký podnik a počas troch rokov po roku, v ktorom ukončil práce na investičnom zámere, ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik, najmenej však počas čerpania investičnej pomoci alebo uplatňovania investičnej pomoci,

d)     najneskôr do troch mesiacov od ukončenia čerpania investičnej pomoci alebo uplatňovania investičnej pomoci záverečnú hodnotiacu správu.

Prijímateľ je povinný v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru na verejne prístupnom mieste umiestniť informačnú tabuľu do troch mesiacov od ukončenia prác na investičnom zámere a zachovať ju najmenej počas piatich rokov.

Počas realizácie investičného zámeru, v lehote piatich po sebe nasledujúcich rokov po roku, v ktorom boli ukončené práce na investičnom zámere, ak ide o veľký podnik a v lehote troch rokov, ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik a počas čerpania investičnej pomoci alebo uplatňovania investičnej pomoci, prijímateľ nie je oprávnený uskutočniť zmeny, ktoré ovplyvňujú povahu investičného zámeru alebo podmienky, za ktorých bola investičná pomoc poskytnutá, a to najmä

a)      vynaloženie oprávnených nákladov v hodnote nižšej ako 85 % oprávnených nákladov uvedených v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci,

b)      prevod vlastníckeho práva k dlhodobému hmotnému majetku alebo dlhodobému nehmotnému majetku, na ktorý bola poskytnutá investičná pomoc, na tretiu osobu bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstva hospodárstva,

c)      zmena doplnkového miesta realizácie investičného zámeru bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstva hospodárstva,

d)     dosiahnutie nižšieho čistého nárastu pracovných miest ako 90 % čistého nárastu uvedeného v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci,

e)      zmena charakteru finálnych výrobkov a služieb,

f)       zmena predstavujúca poskytnutie neoprávnenej výhody prijímateľovi alebo inému účastníkovi hospodárskej súťaže,

g)      predčasné ukončenie podnikateľskej činnosti v príslušnom okrese alebo premiestnenie podnikateľskej činnosti do iného okresu,

h)      prevod obchodného podielu prijímateľa predstavujúceho viac ako 24 % na základnom imaní alebo hlasovacích právach prijímateľa bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstvom hospodárstva,

i)        zlúčenie alebo splynutie prijímateľa s inou obchodnou spoločnosťou, rozdelenie prijímateľa alebo prevod podniku prijímateľa alebo jeho časti bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstva.

K § 23

Ustanovenie sa venuje úprave zmien súvisiacich s realizáciou investičného zámeru, udržaním investície a plnením podmienok poskytnutia investičnej pomoci. Prijímateľ je v období realizácie investičného zámeru a v lehote piatich po sebe nasledujúcich rokov, ak ide o veľký podnik a v lehote troch rokov, ak ide o mikropodnik, malý a stredný podnik, po roku, v ktorom ukončil práce na investičnom zámere, povinný ministerstvu hospodárstva bezodkladne písomne oznamovať všetky zmeny, ktoré môžu mať vplyv na realizáciu investičného zámeru a plnenie podmienok, za ktorých bola investičná pomoc poskytnutá.

Prijímateľ je povinný oznámiť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa zmeny, a to najmä popis zmeny, dôvody zmeny a odhadovaný vplyv zmeny na realizáciu investičného zámeru a plnenie podmienok, za ktorých bola investičná pomoc poskytnutá.

Ministerstvo hospodárstva do 60 pracovných dní od doručenia oznámenia posúdi úplnosť oznámenia a súlad oznámenej zmeny s právnymi predpismi upravujúcimi poskytovanie investičnej pomoci. Lehota začína plynúť od predloženia úplných podkladov a správnych podkladov.

Ak z oznámenia nevyplývajú skutočnosti potrebné na posúdenie súladu oznamovanej zmeny s právnymi predpismi upravujúcimi poskytovanie investičnej pomoci, ministerstvo hospodárstva vyzve prijímateľa na doplnenie oznámenia. Na doplnenie oznámenia ministerstvo hospodárstva určí primeranú lehotu.

Ak zmena podľa prijatého oznámenia nemá vplyv na podmienky, za ktorých bola investičná pomoc poskytnutá, ministerstvo hospodárstva túto skutočnosť písomne oznámi prijímateľovi.

Ak zmena podľa prijatého oznámenia má vplyv na podmienky, za ktorých bola investičná pomoc poskytnutá a je v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi poskytovanie investičnej pomoci, ministerstvo hospodárstva vydá rozhodnutie o zmene rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

Ak zmena podľa prijatého oznámenia nie je v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi poskytovanie investičnej pomoci, ministerstvo hospodárstva vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

Prijímateľ je povinný poskytnutú investičnú pomoc vrátiť vrátane úroku najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia rozhodnutia podľa tohto odseku. Ak prijímateľ investičnú pomoc v uvedenej lehote nevráti, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Ak zmena podľa prijatého oznámenia je v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi poskytovanie investičnej pomoci a investičná pomoc podlieha oznamovacej povinnosti, ministerstvo hospodárstva požiada Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľnosti oznámených zmien s vnútorným trhom.

Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že oznámená zmena je zlučiteľná s vnútorným trhom, ministerstvo hospodárstva do 30 pracovných dní od doručenia konečného rozhodnutia Európskej komisie vydá rozhodnutie o zmene rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci. Ministerstvo hospodárstva zašle rozhodnutie o zmene rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci prijímateľovi a poskytovateľom.

Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že oznámená zmena nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, ministerstvo hospodárstva do 30 pracovných dní od doručenia konečného rozhodnutia Európskej komisie vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci. Rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci doručí prijímateľovi
a príslušným poskytovateľom. Ak prijímateľ poskytnutú investičnú pomoc najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia rozhodnutia podľa predošlej vety nevráti, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Zmenu každej podmienky rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci je prijímateľ oprávnený uskutočniť iba raz.

Ak ministerstvo hospodárstva pri výkone svojej pôsobnosti zistí, že prijímateľ vykonal zmeny podľa odseku 1, vyzve prijímateľa na predloženie vysvetlenia. Na predloženie vysvetlenia ministerstvo hospodárstva prijímateľovi určí primeranú lehotu.

K § 24

Ustanovenie upravuje dočasné pozastavenie poskytovania plnení vyplývajúcich z rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci v prípadoch vymedzených zákonom.

Ministerstvo hospodárstva zašle oznámenie o dočasnom pozastavení plnení vyplývajúcich z rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci prijímateľovi a na vedomie poskytovateľom. V oznámení ministerstvo hospodárstva určí prijímateľovi primeranú lehotu na nápravu zistených nedostatkov, najviac 90 pracovných dní.

V odôvodnených prípadoch, na základe písomnej žiadosti prijímateľa, môže ministerstvo hospodárstva lehotu najviac raz o 45 pracovných dní. Odôvodnenými prípadmi sú tie, ktoré z objektívnych príčin neumožňujú prijímateľovi uskutočniť nápravu zistených nedostatkov. Objektívne príčiny môžu nastať napríklad v prípade dlhších zákonných termínov konaní orgánov štátnej správy.

Počas dočasného pozastavenia poskytovania plnení vyplývajúcich z rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci nie je možné čerpať investičnú pomoc vo forme dotácie na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, príspevku na vytvorené nové pracovné miesta a ani si uplatniť investičnú pomoc vo forme úľavy na dani z príjmov a prevodu nehnuteľného majetku alebo nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nehnuteľného majetku alebo hodnota nájmu nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom.

Ak prijímateľ nevykoná nápravu zistených nedostatkov v súlade s oznámením, ministerstvo hospodárstva do 30 pracovných dní od uplynutia lehoty vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, ktoré zašle prijímateľovi a poskytovateľom investičnej pomoci. Prijímateľ je povinný poskytnutú investičnú pomoc, vrátane úroku, vrátiť najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

K § 25

Ministerstvo hospodárstva vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, ak došlo k začatiu prác na investičnom zámere pred dňom podania žiadosti
o investičnú pomoc na ministerstvo hospodárstva, prijímateľ požiadal o zrušenie rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci pred čerpaním investičnej pomoci, prijímateľ nezačal obstarávať dlhodobý hmotný majetok alebo dlhodobý nehmotný majetok alebo nezačal vykonávať podnikateľskú činnosť v lehote stanovenej zákonom.

Ministerstvo hospodárstva ďalej vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, ak nevynaložil oprávnené náklady na stroje, prístroje a zariadenia podľa zákona, ak porušil povinnosť zachovania obstaraného dlhodobého majetku, ak porušil povinnosť poistiť obstaraný dlhodobý majetok, ak počas relevantného obdobia porušil povinnosť vyplácania minimálneho násobku priemernej mesačnej hrubej mzdy, ak prekročil maximálny podiel strojov, prístrojov a zariadení umiestnených v doplnkovom mieste realizácie investičného zámeru určený zákonom, ak pri diverzifikácií vynaložil oprávnené náklady neprevyšujúce účtovnú hodnotu znovupoužitého dlhodobého majetku zaevidovanú vo finančnom roku predchádzajúcemu finančnému roku, v ktorom došlo k začatiu prác na investičnom zámere, najmenej o 200 % alebo ak v prípade pomoci poskytnutej veľkému podniku na zásadnú zmenu celkového výrobného procesu existujúcej prevádzkarne vynaložil oprávnené náklady neprevyšujúce odpisy dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku súvisiaceho s činnosťou, ktorá sa má modernizovať, vykonané počas troch finančných rokov predchádzajúcich finančnému roku, v ktorom bola žiadosť o investičnú pomoc doručená ministerstvu.

Identický procesný postup sa aplikuje aj vtedy, ak prijímateľ nezabezpečil nárast výroby alebo služieb v súlade so zákonom, nesplnil povinnosť udržania pracovných miest, ak prijímateľ neukončil práce na investičnom zámere v súlade so zákonom, ak nesplnil niektorú z povinností podľa zákona, ak vykonal niektorú z nepovolených zmien, ak porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, ak je povinný vrátiť pomoc na základe predchádzajúceho rozhodnutia Európskej komisie, v ktorom bola pomoc poskytnutá Slovenskou republikou označená ako neoprávnená a nezlučiteľná s vnútorným trhom, alebo ak prijímateľ spáchal trestný čin a bol mu právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu.

V prípade vydania rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci je prijímateľ povinný vrátiť celú poskytnutú investičnú pomoc vrátane úroku najneskôr do 15 pracovných dní.

Rovnaké účinky ako rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci má vyhlásenie konkurzu na majetok prijímateľa alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok prijímateľa pre nedostatok majetku alebo povolenie reštrukturalizácie.

K § 26

Intenzita investičnej pomoci nesmie presiahnuť hodnotu uvedenú v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci. Ak je schválená intenzita investičnej pomoci prekročená, prijímateľ je povinný sumu investičnej pomoci, o ktorú bola schválená intenzita prekročená, vrátiť.

K § 27

Kontrolné orgány sú oprávnené vykonávať kontrolu plnenia podmienok podľa tohto zákona
a podľa rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci a na ich základe uzatvorených zmlúv medzi prijímateľom a poskytovateľom investičnej pomoci kedykoľvek počas realizácie investičného zámeru, ako aj počas celej doby trvania povinností prijímateľa súvisiacich s poskytnutím investičnej pomoci.

Po doručení správ, ktoré sú úplne a správne, zasiela ministerstvo hospodárstva tieto správy príslušným kontrolným orgánom. Kontrolné orgány si navzájom poskytujú súčinnosť potrebnú na dosiahnutie účelu kontroly a informujú sa o výsledkoch kontroly.         

K § 28

Na poskytnutie investičnej pomoci nie je právny nárok.

Ak práce na investičnom zámere začali pred podaním žiadosti o investičnú pomoc, na investičnú pomoc nie je oprávnený celý investičný zámer.

Na konanie o posudzovaní žiadosti o investičnú pomoc a schvaľovaní investičnej pomoci, konanie o zmene rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, dočasné pozastavenie plnení a konanie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci sa nevzťahuje Správny poriadok.

Ministerstvo hospodárstva je kedykoľvek oprávnené od prijímateľa požadovať doplnenie údajov, podkladov alebo potvrdení, ktoré považuje za potrebné pre prebiehajúce konanie.

Ministerstvo hospodárstva zamietne žiadosť o poskytnutie investičnej pomoci, ak v priebehu posudzovania žiadosti o investičnú pomoc a schvaľovania investičnej pomoci prijímateľ prestane spĺňať zákonom ustanovené podmienky.

Investičný zámer, na ktorom ten istý prijímateľ začne práce v období troch rokov od začatia prác na inom investičnom zámere, na ktorý mu bola poskytnutá investičná pomoc v tom istom regióne úrovne 3 Nomenklatúry územných jednotiek na štatistické účely, sa považuje za súčasť jedného investičného zámeru.

Ministerstvo hospodárstva na svojom webovom sídle zverejňuje rozhodnutia vydané podľa tohto zákona do desiatich pracovných dní odo dňa ich vydania a do centrálneho registra zaznamenáva údaje o poskytnutej investičnej pomoci a o prijímateľovi podľa osobitného predpisu.

Ak ide o dotáciu na dlhodobý hmotný majetok vo forme pozemkov a budov, prijímateľ je povinný, bez zbytočného odkladu od nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto majetku, podať návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností na príslušný okresný úrad. Okresný úrad vykoná zápis poznámky o tom, že ide o majetok podporený investičnou pomocou podľa tohto zákona, ktorý prijímateľ nie je oprávnený previesť bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstva hospodárstva. Zmluva o prevode dlhodobého hmotného majetku vo forme pozemkov a budov uzatvorená bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstva hospodárstva je neplatná.  

Ak ide o prevod nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom, prijímateľ je povinný bez zbytočného odkladu od nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu prevodu podať návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností na príslušný okresný úrad. Okresný úrad zapíše poznámku o tom, že ide o majetok podporený investičnou pomocou podľa tohto zákona, ktorý prijímateľ nie je oprávnený previesť bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstva hospodárstva. Zmluva o prevode dlhodobého hmotného majetku vo forme pozemkov a budov uzatvorená bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstva hospodárstva je neplatná. 

Návrh na výmaz poznámky podľa predchádzajúcich odsekov z katastra nehnuteľností je oprávnený prijímateľ podať po uplynutí doby udržania investície. Prílohou návrhu na výmaz poznámky z katastra nehnuteľnosti je písomný súhlas ministerstva hospodárstva s výmazom poznámky obsahujúci náležitosti ustanovené osobitným predpisom.

K § 29

Vláda SR vydá nariadenie, v ktorom ustanoví podrobnosti týkajúce sa všeobecných podmienok poskytovania investičnej pomoci v  priemyselnej výrobe, v technologických centrách a v centrách podnikových služieb a pre investičné zámery realizované kombináciou priemyselnej výroby a technologického centra.

Súčasťou nariadenia vlády SR sú aj všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v prioritných oblastiach priemyselnej výroby, technologických centier a centier podnikových služieb.

V rovnakom nariadení vláda SR ustanoví podrobnosti týkajúce sa podmienok poskytnutia dotácie na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, úľavy na dani z príjmu a príspevku na vytvorenie nových pracovných miest a maximálnu intenzitu investičnej pomoci a maximálnu výšku investičnej pomoci podľa formy investičnej pomoci a miery nezamestnanosti v okresoch podľa jednotlivých regiónov Slovenskej republiky.

Ministerstvo hospodárstva vydá vyhlášku, v ktorej ustanoví náležitosti žiadosti o investičnú pomoc a jej povinných príloh, náležitosti akceptácie ponuky investičnej pomoci a jej povinných príloh, náležitosti správ a ich povinných príloh, ako aj náležitosti informačnej tabule.

V žiadosti bude investor uvádzať informácie a údaje potrebné na posúdenie investičného zámeru a investičnej pomoci. Cieľom správ je poskytnúť informácie, ktoré budú základom pre kontrolu plnenia podmienok na poskytnutie investičnej pomoci. Spoločne so žiadosťou budú správy poskytovať niektoré informácie potrebné pre pravidelné ex post hodnotenia investičnej pomoci. Údaje, ktoré nebudú priamo súvisieť s hodnotením plnenia podmienok investičnej pomoci, budú od investorov požadované iba do takej miery, aby nezvyšovali administratívne zaťaženie investorov a nekládli na nich príliš veľké požiadavky nad rámec zákona o investičnej pomoci.

K § 30

Investičné stimuly a investičná pomoc, ktoré boli schválené podľa doterajších predpisov pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú v platnosti za podmienok a v rozsahu tak, ako bolo uvedené v rozhodnutí o poskytnutí investičných stimulov alebo rozhodnutá o schválení investičnej pomoci.

Zmenu podmienok za ktorých bola investičná pomoc poskytnutá, ak ide o rozhodnutie o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov vydané do 31. marca 2018, ministerstvo hospodárstva posúdi podľa tohto zákona.

Konania, ktoré boli začaté a neukončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov s výnimkou niektorých ustanovení vymedzených v zákone.

K § 31

Vzhľadom na novú navrhovanú právnu úpravu sa navrhuje zrušiť zákon č. 561/2007 Z. z.                                  o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa úprava § 30a ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť  základu dane.  Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom 0,5 a percentuálnym vyjadrením úhrnnej výšky oprávnených nákladov vynaložených po podaní žiadosti o investičnú pomoc podľa osobitného predpisu do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani k celkovej výške oprávnených nákladov, na ktoré bola investičná pomoc poskytnutá podľa osobitného predpisu. Výška úľavy na dani nesmie presiahnuť 20 % hodnoty celkovej schválenej investičnej pomoci vo forme úľavy na dani podľa osobitného predpisu.

K bodom 2 a 3

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s čl. I.

K bodu 4

V nadväznosti na prijatie nového zákona o regionálnej investičnej pomoci sa navrhuje zmeniť spôsob výpočtu úľavy na dani z príjmov pre prijímateľov investičnej pomoci. Do výpočtu koeficientu, pomocou ktorého sa určuje pomerná časť základu dane, už nebude vstupovať hodnota vlastného imania prijímateľa investičnej pomoci vykázaného v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol podaný investičný zámer. Celková výška oprávnených nákladov, na ktoré bola poskytnutá investičná pomoc a ktorá vstupuje do výpočtu pomernej časti základu dane, je uvedená v rozhodnutí Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky            o poskytnutí investičnej pomoci. Výpočet nároku na úľavu na dani podľa § 30a ods. 2 sa po prvýkrát použije u daňovníka, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci od 1. apríla 2018 na základe nového zákona o regionálnej investičnej pomoci.

Zároveň sa zamedzuje súbehu uplatňovania úľav na dani z príjmov schválených do 31. marca 2018 a tých, ktoré budú schválené podľa nového zákona o regionálnej investičnej pomoci od 1. apríla 2018. Navyše, ak daňovník neskončí uplatňovanie úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo na základe rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci schváleného do 31. marca 2018  ešte pred obdobím, v ktorom by si mohol začať čerpať ďalšiu úľavu na dani vydanú na základe rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci podľa § 30a účinného od 1. apríla 2018, doba uplatňovania úľavy na dani na základe tohto ďalšieho rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci vydaného po 1. apríli 2018 sa skráti o dobu, počas ktorej si daňovník uplatní úľavu na dani, na ktorú mu vznikol nárok na základe rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci vydaných do 31. marca 2018. Napríklad v roku 2017 bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci, ktoré  obsahovalo úľavu na dani a následne mu bude vydané aj ďalšie rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci v roku 2023, ktoré bude obsahovať ďalšiu úľavu na dani. Ak daňovník neskončí s uplatňovaním úľavy na dani na základe rozhodnutia z roku 2017 najneskôr do roku 2023, ale bude v ňom pokračovať aj v roku 2024, možnosť uplatniť ďalšiu úľavu na dani na základe rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci z roku 2023 sa pre neho skráti z desiatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období na deväť bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období.

K Čl. III

K bodom 1, 2 a 4

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na navrhovanú novú úpravu v čl. I.

K bodu 3

Vzhľadom na zavedenie pojmu „centrum podnikových služieb“ sa navrhuje aktualizovať predmetné ustanovenie.

K bodom 5 až 6

V nadväznosti na úpravu v čl. I je potrebné upraviť príslušné ustanovenia zákona.

K Čl. IV

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na novú právnu úpravu v oblasti poskytovania investičnej pomoci.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na zavedenie nového pojmu “centrum podnikových služieb“ je potrebné novelizovať príslušné ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Čl. V

Dátum nadobudnutia účinnosti sa ustanovuje tak, aby adresáti zákona mali dostatok času                      na oboznámenie sa s novou právnou úpravou. Účinnosť sa navrhuje od 1. apríla 2018.

V Bratislave 8. novembra 2017

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Žiga v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

29

4

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Predmetnú právnu úpravu si vyžiadala potreba modernizácie poskytovania služieb zamestnanosti v dôsledku systémových zmien na trhu práce i ako súčasť pripravovaných zmien systémového charakteru v iných oblastiach, najmä v oblasti sociálneho poistenia, sociálnej pomoci, v reforme verejnej správy a v ďalších oblastiach. Predkladaný návrh upravuje vecný rámec poskytovania služieb zamestnanosti, pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti a právne vzťahy účastníkov zúčastnených na poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti.

K § 2

Účelom ustanovenia je definovať okruh účastníkov právnych vzťahov, ktoré vzniknú podľa tohto zákona. Definícia okruhu účastníkov právnych vzťahov nadväzuje na zmeny v pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti. Preto ako účastníkov právnych vzťahov návrh definuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a nimi zriadené pracoviská, na ktoré prechádzajú kompetencie Národného úradu práce. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhujú noví účastníci právnych vzťahov, a to najmä samosprávne kraje, mimovládne organizácie a partnerstvá vytvorené z navrhnutých účastníkov právnych vzťahov na riešenie problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Medzi účastníkov právnych vzťahov sú zaradené aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré budú vykonávať činnosť na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona.

Návrh zahŕňa medzi účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich podľa predkladaného zákona i občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004.

K § 3

Návrh presnejšie vymedzuje definíciu zamestnávateľa, zohľadňujúc vstup zahraničných investorov na Slovensko a definuje podmienky, za ktorých sa organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby bude považovať za zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa okruh subjektov, ktoré sa považujú za zamestnávateľa o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, alebo ktorá poskytuje odborné poradenstvo, resp. ďalšie služby zamestnanosti

K § 4

Vo väzbe na zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, sa pri definícii zamestnanca vypúšťa väzba na inštitút dohody o pracovnej činnosti. Postavenie zamestnanca je definované pracovným pomerom alebo pracovným vzťahom obdobným pracovnému pomeru.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že časť pracovných pozícii nie je obsadzovaná z voľnej ponuky trhu práce, navrhuje sa vypustiť z okruhu zamestnancov osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť na pracovných pozíciách, ktoré nie sú obsadzované v rámci otvoreného trhu práce (napríklad duchovní).

K § 5

V navrhnutom ustanovení sú definované fyzické osoby, ktoré sú považované za osoby samostatne zárobkovo činné na účely návrhu tohto zákona. Doterajšia definícia, upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa rozširuje o fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu, vykonávajú dočasné zamestnávanie a podporované zamestnávanie.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa na účely tohto zákona zadefinoval pojem „zamestnanie“.

Doteraz používaný pojem „evidovaný nezamestnaný“ sa nahrádza pojmom „uchádzač o zamestnanie“. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sa občan uchádza o zamestnanie.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa pojem uchádzač o zamestnanie navrhuje upraviť nadväzne na zmenu právnej úpravy platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení (dobrovoľní platitelia). Zároveň sa navrhuje umožniť uchádzačom o zamestnanie počas ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť v obmedzenom rozsahu a pri limitovanom príjme za vykonávanú zárobkovú činnosť.

K § 7

Navrhnutým ustanovením sa mení názov a zmysel doterajšej, v praxi málo využívanej evidencie zamestnaných občanov a občanov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, hľadajúcich zamestnanie, ktorú viedli okresné úrady práce, na evidenciu záujemcov o zamestnanie. Zámerom je zlepšiť podmienky pre poskytovanie služieb zamestnávateľom, ktorí hľadajú zamestnancov a pre zamestnané osoby hľadajúce iné zamestnanie.

K § 8

Nadväzne na Nariadenie komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť sa v § 8 definuje znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ide o definovanie občanov, ktorí vzhľadom na vek, dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nedostatok praxe, zdravotný stav, stratu schopnosti vykonávať svoje doterajšie zamestnanie, rodinné dôvody alebo postavenie v spoločnosti ťažšie nachádzajú pracovné uplatnenie na trhu práce, a preto potrebujú zvýšenú starostlivosť.

Zároveň sa navrhuje definovať prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré sa vzťahuje na osoby, ktoré skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia, najmä na účely poskytovania pomoci a podpory tejto znevýhodnenej skupine uchádzačov o zamestnanie pri ich uplatnení na trhu práce.

K § 9

Návrh novo definuje občana so zdravotným postihnutím na účely podpory zamestnania takéhoto občana.

Definícia občana so zdravotným postihnutím vychádza z nariadenia komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a je v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení. Za osobu so zdravotným postihnutím sa na účely návrhu tohto zákona navrhuje okrem invalidných občanov považovať aj občana s vážnou telesnou, duševnou poruchou, poruchou správania z dôvodu poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na veľké ťažkosti takto postihnutých občanov nájsť uplatnenie na otvorenom trhu práce. Návrh určuje aj spôsob a doklady na preukazovanie postavenia občana so zdravotným postihnutím.

K § 10

Partnerstvá sú novo zaradeným subjektom medzi účastníkov právnych vzťahov pri realizácii služieb zamestnanosti. Ich funkciou bude koordinovaný partnerský prístup k riešeniu problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu, vrátane združovania finančných prostriedkov na financovanie projektov a programov rozvoja zamestnanosti.

K § 11

Navrhované ustanovenie definuje vecný rozsah služieb zamestnanosti poskytovaných podľa tohto zákona po zrušení Národného úradu práce. Zároveň určuje inštitúcie na výkon štátnej správy v tejto oblasti. Navrhnuté nové orgány štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti nadväzujú na pripravovanú a postupne realizovanú reformu inštitúcií sociálneho systému a trhu práce a majú za cieľ zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bola štátna správa vykonávaná a organizovaná flexibilne, diferencovane podľa potrieb obyvateľov a regiónov, v ktorých žijú, a tak, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých občanov a aby bol výkon štátnej správy zabezpečovaný na potrebnej kvalitatívnej úrovni. Okrem orgánov štátnej správy sa navrhuje rozšíriť poskytovanie služieb zamestnanosti fyzickými osobami a právnickými osobami na základe dohody s príslušným úradom a navrhuje sa zaviesť nové formy poskytovania služieb zamestnanosti právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúrami dočasného zamestnávania a agentúrami podporovaného zamestnávania.

K § 12

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ústredia. Ústredie je rozpočtovou organizáciou štátu so sídlom v Bratislave, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva. Navrhuje sa, aby ústredie zabezpečovalo výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti pre územné obvody všetkých úradov v navrhnutom rozsahu. Navrhovaná právna úprava nepočíta s existenciou úradov na krajskej úrovni.

Návrh vymedzuje hlavné činnosti ústredia po zrušení Národného úradu práce v súlade so stratégiou podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 319/2003. Cieľom navrhnutej úpravy je predovšetkým modernizácia, zefektívnenie a spružnenie systému poskytovania služieb zamestnanosti.

Navrhnuté vymedzenie pôsobnosti ústredia okrem činnosti súvisiacich s riadiacou, kontrolnou a metodickou funkciou voči úradom a celého komplexu úloh pri poskytovaní služieb zamestnanosti reaguje aj na zmeny vyplývajúce z prebiehajúceho prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to najmä v oblasti vypracúvania a realizovania celoštátnych projektov na zlepšovanie situácie na trhu práce financovaných z Európskeho sociálneho fondu, vykonávania agendy súvisiacej s možnosťami zamestnávania občanov Slovenskej republiky v členských krajinách Európskej únie, nahlasovania voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie a zabezpečovaním kontaktu s Európskym úradom pre koordináciu.

Z dôvodu prechodu niektorých kompetencií z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení navrhuje sa do pôsobnosti ústredia súčinnosť so Sociálnou poisťovňou pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti a požadovanie informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne.

Navrhuje sa, aby ústredie vykonávalo v druhom stupni štátnu správu v oblasti služieb zamestnanosti vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad. Tiež sa navrhuje, aby ústredie plnilo aj ďalšie úlohy, ktorými sú napr. činnosti spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou, so zriaďovacou pôsobnosťou a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súvislosti s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88 o organizácii služieb pre sprostredkovanie zamestnania sa napríklad pre ústredie navrhuje ustanoviť kompetencia organizovať a zabezpečovať odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov orgánov štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti.

K § 13

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy pre služby zamestnanosti na prvom stupni. Úrad je rozpočtovou organizáciou štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. Predpokladá sa, že sieť úradov nebude identická s dnešnými sídlami okresných úradov, ale budú zriadené pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Pre úrad sa navrhujú kompetencie priamo zabezpečovať výkon celého komplexu činností služieb zamestnanosti, ako napr. získavanie a vyhodnocovanie informácií o stave a vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode, úloh súvisiacich s priamym kontaktom s klientom, ako sú evidencia uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, evidencia voľných pracovných miest, evidencia zamestnávateľov, sprostredkúvanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, poskytovanie informačných a poradenských služieb, odborných poradenských služieb a ďalších. Navrhnutou úpravou sa sleduje zvýšenie kvality a rozsahu služieb zamestnanosti vo vzťahu ku klientom, zvýšenie a zefektívnenie súčinnosti so zástupcami štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, podnikateľskými subjektmi, vrátane bánk a charitatívnych organizácií za účelom vytvárania partnerstiev s cieľom zvýšenia zamestnanosti vo svojom územnom obvode. V rámci zabezpečovania úloh vo vzťahu k ústrediu sa navrhuje zaviesť aj agendu, ktorá súvisí so sprostredkovaním zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a pre občanov členských štátov Európskej únie v Slovenskej republike. Návrh vytvára možnosť pre úrad zriaďovať agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania. Novo sa navrhuje zaviesť spolupráca s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti, výmene informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti z dôvodu prechodu týchto kompetencií na Sociálnu poisťovňu v zmysle návrhu zákona o sociálnom poistení. V pôsobnosti úradu sa navrhuje osobitne vymedziť úlohy, ktoré súvisia s integráciou občanov so zdravotným postihnutím s cieľom pomáhať tejto skupine občanov uplatniť sa na trhu práce a tiež vytvárať podmienky na zvýšenie šancí na dosiahnutie tohto cieľa.

K § 14

Návrh vychádza z čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky a z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, podľa ktorého má štátna politika zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu pracovať, chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, aby vykonávaná práca bola čo možno najproduktívnejšia, zabezpečovať slobodnú voľbu zamestnania a možnosť získať kvalifikáciu pre zamestnanie, na ktoré sa občan čo najlepšie hodí. Návrh vychádza aj z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou a z odporúčania č. 176 k tomuto Dohovoru. Ustanovenie je tiež v súlade s Európskou sociálnou chartou, ktorá sa zaoberá taktiež právom jednotlivca na prácu.

Navrhovaným znením sa určuje nediskriminačný prístup k zamestnaniu. Je v súlade s článkom 1 Základných zásad Zákonníka práce s uplatnením slobodnej voľby zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie priamej a nepriamej.

Návrh je vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok, smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva a smernice Rady 2000/78/EHS z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

K § 15

Návrh ustanovenia definuje vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania pre uchádzača o zamestnanie, resp. pre záujemcu o zamestnanie z hľadiska jeho zdravotného stavu, prihliadania na kvalifikáciu a odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce, dĺžky týždenného pracovného času na sprostredkovanom mieste.

Pri vymedzení vhodného zamestnania návrh vychádzal najmä z článku 21 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou.

K § 16

Navrhovanou úpravou sa úradu umožní zriadiť osemčlenný výbor pre otázky zamestnanosti, zložený zo štyroch zástupcov samosprávneho kraja, v ktorom je sídlo úradu a zo štyroch zástupcov úradu. Návrhom tohto ustanovenia sa sleduje cieľ pomocou navrhovaného výboru riešiť zásadné otázky zamestnanosti, schvaľovať použitie aktívnych opatrení na trhu práce v obvode príslušného úradu a schvaľovať projekty a programy na podporu zamestnávania a vzdelávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v rozsahu určenom týmto zákonom.

K § 17

V uvedenom ustanovení sa definujú podmienky členstva v novo zriadenom výbore pre otázky zamestnanosti.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa určuje pôsobnosť novo navrhovaného výboru pre otázky zamestnanosti zriadeného úradom.

K § 19

Účelom navrhnutého ustanovenia je zabezpečiť zvýšenie objektívnosti pri sprostredkovaní vhodného zamestnania, účasti v programoch aktívnych opatrení trhu práce a aktivizačnej činnosti a opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v prípade, ak posudzovanému bol poskytnutý príspevok na túto činnosť vzhľadom na zdravotný stav uchádzačov o zamestnanie lekárskou posudkovou činnosťou na účely služieb zamestnanosti. Teda účelom návrhu je objektívne zistiť, či zdravotný stav uchádzača o zamestnanie je taký, aby mohol vykonávať pracovné činnosti v ponúkanom zamestnaní, prípadne sa zúčastniť a ukončiť aktívne opatrenia na trhu práce a aktivizačnú činnosť bez nepriaznivého vplyvu na zdravotný stav uchádzača o zamestnanie.

Podnetom na začatie lekárskej posudkovej činnosti na úrade je odmietnutie prijať vhodné zamestnanie, odmietnutie zúčastniť sa aktívnych opatrení na trhu práce a aktivizačnej činnosti zo zdravotných dôvodov alebo skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov pred uplynutím dvoch alebo troch rokov od začatia jej prevádzkovania alebo vykonávania.

Navrhuje sa, aby lekársku posudkovú činnosť zabezpečovalo ústredie a úrady.

V tomto ustanovení sa navrhujú aj požiadavky na kvalifikáciu posudkového lekára.

Ustanovením sa navrhuje upraviť náležitosti posudku vypracovaného posudkovým lekárom, pričom oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje zakotviť povinnosť posudkového lekára odovzdať kópiu posudku posudzovanému uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá deklaruje, že skončila prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov.

Návrh predpokladá, že posudok posudkového lekára úradu bude podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak uchádzač o zamestnanie neodôvodnene uvádza svoj zdravotný stav ako nevhodný na vykonávanie pracovných činností na ponúkanom pracovnom mieste, na účasť a ukončenie aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivizačnej činnosti ponúkanej úradom zo zdravotných dôvodov. Posudok posudkového lekára úradu má slúžiť na ďalšie konanie aj v prípade posudzovania opodstatnenosti zdravotných dôvodov na ukončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok podľa § 49 alebo § 57.

Návrh určuje, aké informácie je povinný zaznamenať posudkový lekár v posudku, ktorý slúži na rozhodovanie odborného konzília posudkových lekárov.

S cieľom zabezpečiť občanovi právo požiadať o preverenie posudku vydaného posudkovým lekárom úradu, návrh zákona umožňuje požiadať o preskúmanie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov.

K § 20

Návrh ustanovenia tohto paragrafu vytvára právny predpoklad na uplatnenie práva občana na ďalšie konanie v prípade, ak nebude považovať posudok posudkového lekára úradu vydaný podľa § 19 za objektívny.

Kompetencia vymenovať členov odborného konzília posudkových lekárov pre jednotlivé prípady sa navrhuje určiť posudkovému lekárovi ústredia. Navrhuje sa, aby odborné konzílium posudkových lekárov bolo povinné vydať svoj posudok do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Navrhuje sa, aby posudok odborného konzília posudkových lekárov ústredia o posúdení posudku vydaného posudkovým lekárom úradu bol podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo na rozhodovanie o odpustení povinnosti vrátiť príspevok poskytnutý na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, čo znamená zachovanie súčasného právneho stavu.

K § 21 až 24

Tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zabezpečujú ochranu trhu práce Slovenskej republiky tak, aby cudzinci mohli byť zamestnávaní len na pracovných miestach, ktoré nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Ustanovenia zároveň upravujú základné náležitosti žiadosti zamestnávateľa a jednoznačne určujú, že rozhodnutie sa vydáva na dobu určitú, a to z dôvodu ochrany trhu práce.

Návrh upravuje podmienky vydania povolenia na zamestnanie cudzinca a upravuje náležitosti povolenia v záujme zabezpečenia právnej istoty cudzinca a za účelom kontroly na úseku zamestnávania cudzincov zo strany úradu. Návrh ustanovuje maximálne obdobie platnosti povolenia na zamestnanie.

Návrh v § 22 ods. 5 zjednodušuje vstup na trh práce tým skupinám cudzincov, ktorí nemôžu ohroziť domáci trh práce.

V súčasnosti platná právne úprava v zásade vyhovuje, ale v nadväznosti na zákon o pobyte cudzincov a zákon o azyle je potrebné rozšíriť skupinu cudzincov aj o cudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt a poskytnuté dočasné útočisko.

Povolenie na zamestnanie sa navrhuje podľa § 22 odsek 6 vyžadovať aj pri zamestnávaní cudzincov v prihraničnom okrese Slovenskej republiky, ktorí sa najmenej raz za týždeň vracajú do štátu, kde majú trvalý pobyt.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje rozšíriť okruh cudzincov, od ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie v prípade krátkodobých študijných a pracovných pobytov na území Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zachovať neudelenie povolenia na zamestnanie cudzincovi, ktorý požiadal o udelenie azylu a cudzincovi, ktorý nespĺňa niektorú zo zákonom stanovených podmienok. Uplatňovanie benevolentnejšieho prístupu by mohlo viesť k účelovému obchádzaniu povolenia na zamestnanie a zneužívaniu inštitútu azylu.

Návrh vymedzuje prípady, kedy môže úrad povolenie na zamestnanie predĺžiť a odňať.

S cieľom harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie v návrhu sa uvádza, že občan členského štátu Európskej únie sa nepovažuje za cudzinca a súčasne umožňuje prijať recipročné opatrenia v prípadoch, keď členský štát Európskej únie úplne alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie čl. 1 a 6 nariadenia (EHS) 1612/68 o slobodnom pohybe pracovníkov Spoločenstva. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii obsahuje detailnú úpravu prechodného obdobia na slobodný pohyb pracovníkov, kedy je možné postupovať odlišne od možnosti slobodného prístupu na trh práce členských krajín.

Právny rámec pre možnosť Slovenskej republiky upraviť prechodné obdobie je ustanovený v Zmluve o pristúpení a závisí od

a)rozsahu, v akom prechodné obdobie voči Slovenskej republike uplatní príslušný členský štát,

b)rozsahu, v akom to ovplyvní slovenský trh práce.

Prechodné obdobie je možné uplatniť len na nutné obdobie a v minimálnom rozsahu. Základnou podmienkou je rýchlosť zavedenia a zrušenia prechodného obdobia ako reakcia na zavedenie alebo zrušenie prechodného obdobia zo strany členského štátu.

Nariadenie vlády je flexibilným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné uplatniť prechodné obdobie pre slobodný pohyb pracovníkov ako prostriedku k regulácii prístupu na slovenský trh práce.

K § 25

Nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa upúšťa od aplikácie Sadzobníka maximálnych úhrad. Navrhuje sa umožniť do úhrady za sprostredkovanie zamestnania zahrnúť okrem oprávnených nákladov aj primeraný zisk.

Oprávnený náklady a primeraný zisk návrh zákona na tento účel definuje.

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje, aby sa od uchádzača o zamestnanie úhrada nevyberala.

S cieľom ochrany občana sa navrhuje aj v novej právnej úprave ponechať zákaz zrážok zo mzdy alebo inej odmeny zamestnanca v prospech subjektu, ktorý sprostredkúva zamestnanie za úhradu alebo ktorý zamestnáva občana.

Zámerom úpravy je zabezpečiť, aby podmienky sprostredkovania zamestnania za úhradu boli medzi občanom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, dojednané písomne, pričom náležitosti dohody sa návrh zákona definuje rámcovo.

K § 26 až 28

Navrhnuté ustanovenia určujú podmienky vydávania povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, pozastavenia činnosti a zrušenia povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona č. .../2003 Z. z. o organizácii štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ústredie orgánom štátnej správy, je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch povinné vyberať za úkony poplatky podľa Sadzobníka ustanoveného týmto zákonom. Preto sa navrhovaným ustanovením zakladá povinnosť uhradiť správny poplatok za vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Ustanovením § 26 ods. 3 sa navrhujú určiť náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. S cieľom ochrany občanov sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou navrhuje určiť žiadateľovi o povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu povinnosť definovať spolupracujúce subjekty v zahraničí a predpokladanú výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Návrhom sa vypĺňa doterajšie legislatívne vákuum, v ktorom neboli riešené spôsoby zrušenia povolenia alebo pozastavenia činnosti sprostredkovania za úhradu. Navrhujú sa definovať subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa navrhuje v porovnaní so súčasným právnym stavom podmieniť aj vypracovaním projektu, vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov a preukázaním priestorového, materiálneho a personálneho zabezpečenia vykonávania sprostredkovania zamestnania za úhradu.

Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, sa navrhuje uložiť povinnosť v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania za úhradu voči ústrediu, vrátane predkladania ročnej správy o činnosti a vytvárania podmienok na výkon kontroly a voči klientom povinnosť ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K § 29 až 31

Návrh vytvára podmienky pre vznik nového subjektu, ktorý bude poskytovať služby na trhu práce na základe povolenia, ktoré vydá ústredie.

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť podmienky pre zvýšenie flexibility pri zabezpečovaní potreby zvýšeného počtu zamestnancov zamestnávateľa na prechodný čas, najmä pri nárazových zákazkách a tiež podmienky pre činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Vymedzením povinnosti agentúry dočasného zamestnávania vo vzťahu k svojim zamestnancom sa zabezpečujú práva dočasných zamestnancov.

Navrhuje sa ustanoviť aj podmienky na pozastavenie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na zrušenie povolenia na činnosť na návrh orgánu, ktorý porušenie príslušných právnych predpisov v oblasti daní, služieb zamestnanosti, pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zistil.

K § 32

Navrhovanou úpravou je definovaný súhrn činností zameraných na sprostredkovanie zamestnania. Návrhom sa sleduje zvýšenie efektívnosti sprostredkovania zamestnania vykonávaného ústredím, úradmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vykonávajú na základe povolenia sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania. Sprostredkovanie zamestnania vykonávané štátnymi orgánmi sa rozširuje z územia Slovenskej republiky aj na územie členských štátov Európskej únie a z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky a navrhuje sa, aby sa vykonávalo bezplatne, čo je aj súčasný právny stav. V návrhu sa ustanovuje, že na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. V záujme zvýšenia motivácie uchádzača o zamestnanie hľadať si zamestnanie aj u zamestnávateľa, ktorého sídlo je mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt, sa navrhuje zaviesť poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov v súvislosti s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, za účelom získania zamestnania. Návrh umožňuje poskytnúť aj preddavok na náhradu časti cestovného na tento účel. Výška náhrady cestovných výdavkov je navrhnutý vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 33

Navrhované znenie rámcovo určuje obsah evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. rozsah údajov, ktoré sú potrebné na to, aby bolo možné sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie.

Oproti terajšiemu právnemu stavu sa umožňuje poskytovanie týchto údajov tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania pri dodržiavaní zákona o ochrane osobných údajov a iba so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

Podrobnosti o obsahu evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj postup úradu pri vedení evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh ustanovuje i prípady, v ktorých nie je potrebné povolenie od Úradu na ochranu osobných údajov.

K § 34

Spôsob a podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa navrhuje zachovať podľa súčasného právneho stavu.

Návrh novo vymedzuje prípady, kedy sa uchádzač o zamestnanie zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom skončenia zamestnania, ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní od vzniku týchto prípadov. Týmto návrhom sa umožní zachovať kontinuitu poistných dôb pri zmene životných a profesijných situácií.

V súvislosti s navrhnutými úpravami systému v oblasti poskytovania dávok v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení, pri ktorých subjektom, ktorý rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní dávky v nezamestnanosti, nie je úrad, ale príslušné orgány Sociálnej poisťovne, sa navrhuje, aby úrad rozhodoval o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie v správnom konaní. Rozhodnutie bude dokladom pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne o nároku občana na dávku v nezamestnanosti.

Navrhuje sa upraviť povinnosť uchádzača o zamestnanie aktívne a preukázateľne si hľadať zamestnanie.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti uchádzača o zamestnanie súvisiace s jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to najmä o jeho povinnosť byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje uplatňovať diferencovanú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom preukazovania, že si hľadajú zamestnanie, v závislosti od dĺžky ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od ich účastí v aktívnych opatreniach na trhu práce a aktivačnej činnosti. Zámerom je čo najskôr začleniť na trh práce uchádzačov o zamestnanie predovšetkým na otvorený trh práce, najmä dlhodobo nezamestnané osoby.

Povinnosti uchádzačov o zamestnanie v súvislosti so zmenou ich trvalého pobytu a okruh občanov, ktorých nie je možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ponechať v rozsahu podľa v súčasnosti platného právneho stavu.

K § 35

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje rozšíriť definovanie pojmu „sústavná príprava na povolanie“, ktorá je obsiahnutá aj v návrhu zákona o sociálnom poistení, s cieľom dosiahnutia jej zhody, resp. jej maximálneho priblíženia k definícii, ktorú obsahuje návrh zákona o sociálnom poistení.

Zámerom je jednoznačne a presne určiť, čo sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie na účely poskytovania služieb zamestnanosti. Explicitne sa navrhuje, aby sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažovalo štúdium organizované externou formou podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 36

Na základe poznatkov praxe sa navrhuje upraviť okruh dôvodov, pre ktoré úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oproti súčasnej právnej úprave sa tieto dôvody rozširujú o vznik nároku na materské. Navrhuje sa vypustiť dôvody vyradenia uchádzača o zamestnanie, ktorými je v súčasnej právnej úprave začatie vykonávania činnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva, nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uznaní za invalidného občan, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo dňom, ktorý je uvedený v posudku príslušného orgánu ako deň vzniku invalidity občana, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, a to z dôvodu, že všetci invalidní občania posúdení Sociálnou poisťovňou podľa zákona o sociálnom poistení sú občanmi so zdravotným postihnutím na účely tohoto zákona a dôvod vyradenia, ktorým bolo začatie vykonávania osobnej asistencie v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne. Príčinou vypustenia týchto dôvodov je zabezpečenie súladu tohto návrhu zákona s návrhom zákona o sociálnom poistení v súvislosti s úpravou poistenia v nezamestnanosti v uvedenom zákone.

Z dôvodu podporovať a uprednostňovať aktivizáciu uchádzačov o zamestnanie a ich skutočný záujem o hľadanie si zamestnania pred pasívnou formou zotrvávania v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozširujú sa oproti súčasnému právnemu stavu dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to o dôvod, ak uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov nedodrží disponibilitu a ak mu bolo vydané v cudzine povolenie na zamestnanie, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti. Zároveň sa navrhuje na účely vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie skrátiť lehotu odchodu do cudziny z 30 dní na 15 dní v súvislosti s návrhom na zavedenie systému disponibility uchádzača o zamestnanie.

Návrh tohto ustanovenia definuje vážne dôvody, pre ktoré možno uznať nedodržanie disponibility uchádzača o zamestnanie a navrhuje rozšíriť definíciu nespolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom o odmietnutie účasti uchádzača o zamestnanie na aktivačnej činnosti a o neskončenie účasti na aktivačnej činnosti.

Postup pri zaraďovaní, vedení a vyraďovaní z evidencie uchádzačov o zamestnanie, určovanie periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom spolupráce a preukazovania hľadania si zamestnania sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 37 až 39

V navrhnutých ustanoveniach je upravený obsah evidencie záujemcov o zamestnanie, podmienky zaradenia do tejto evidencie a podmienky vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie. Ide o návrh rozširujúci povinnosti úradov voči tejto skupine osôb bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu. Zároveň ide o návrh, ktorý sleduje pomoc osobám, ktoré sú ešte zamestnané, ale chcú zmeniť zamestnanie, ale aj o určitý druh služby poskytovanej úradmi zamestnávateľom, ktorí chcú získať svojich budúcich zamestnancov aj z radov záujemcov o zamestnanie. Návrh týchto ustanovení je nad rámec platného právneho stavu.

K § 40

Navrhuje sa naďalej zachovať evidenciu voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania. Evidencia tvorí základný predpoklad pre informovanie uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie o možnosti výberu vhodného zamestnania. Navrhnuté ustanovenie zákona definuje voľné pracovné miesto na účely sprostredkovania zamestnania. Obsah tejto evidencie a ďalšie podrobnosti sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 41

Novo sa navrhuje, aby úrad viedol evidenciu zamestnávateľov na účely vyhľadávania voľných pracovných miest. Tento spôsob komunikácie so zamestnávateľom pri získavaní voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania sa navrhuje namiesto doterajšej povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta okresnému úradu na účely sprostredkovania zamestnania.

Navrhovanou úpravou sa sleduje aj skvalitnenie, zefektívnenie a spružnenie služieb zamestnanosti, najmä rozšírením ponuky voľných pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Podrobnosti o vedení evidencie zamestnávateľov sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 42

V tomto ustanovení sa navrhuje upraviť obsah informačných a poradenských služieb na účely sprostredkovania zamestnania, poradenstva pre voľbu povolania, poradenstva pre výber zamestnania a jeho zmenu, ako aj na účely poradenstva pre výber zamestnanca. Tieto informačné a poradenské služby sa navrhuje poskytovať úradom bezplatne, čo je súčasný právny stav.

Vzhľadom na zámer návrhu tohto zákona aktivizovať aj služby zamestnanosti pri práci s klientom, navrhuje sa zrušiť úradom poskytovanie v rámci evidenčných služieb dohodnutie termínu a spôsobu ďalšieho kontaktu s uchádzačom o zamestnanie v súvislosti so sprostredkovaním vhodného zamestnania, v rámci informačných služieb poskytovanie informácií o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, informácií o voľných pracovných miestach formou samoobslužných kioskov, výveskov, internetu, informácií o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a na dávku v hmotnej núdzi, informácií o aktívnych opatreniach na trhu práce a o možnostiach aktivačnej činnosti, informácií o prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu, informácií o možnostiach zamestnania v zahraničí, informácií o sieti služieb starostlivosti o deti a osoby odkázané na starostlivosť zamestnaných osôb, informácie o rozsahu poskytovaných služieb pre zamestnávateľov, v rámci sprostredkovateľských a poradenských služieb vstupný poradenský rozhovor každému uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie, testovanie osobných zručností uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie na výkon pracovných činností, ponúkanie vhodných pracovných miest z celoštátnej databázy voľných pracovných miest uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie, poskytovanie uchádzačom o zamestnanie poradenstva o účasti v aktivačnej činnosti, vyhľadávanie a ponúkanie vhodných pracovných miest, ponúkanie vhodných zamestnancov pre zamestnávateľov a poskytovanie poradenstva zamestnávateľom pri výbere svojich zamestnancov.

K § 43

Vzhľadom na podmienky a situáciu na trhu práce, prax ukázala, že s uchádzačom o zamestnanie je potrebné pri riešení jeho problémov spojených s jeho pracovným uplatnením pracovať individuálne, vytvárať súlad medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, ovplyvňovať jeho rozhodovanie a správanie, jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Navrhnutým ustanovením je určený rozsah odborných poradenských služieb na účely tohto zákona, vrátane vypracovania individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie, v ktorom sa posúdia osobnostné predpoklady, schopnosti a odborné zručnosti uchádzača o zamestnanie a určí sa druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia. Na absolvovanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne, sa navrhuje poskytovať uchádzačom o zamestnanie, ak o to písomne požiadajú, príspevok na úhradu časti cestovných nákladov.

Navrhuje sa vytvoriť právne podmienky na to, aby úrad mohol zabezpečovať odborné poradenské služby sám alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má na vykonávanie takejto činnosti oprávnenie, a to na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je navrhnutý v tomto návrhu zákona. Pri výbere dodávateľa odborných poradenských služieb sa navrhuje postupovať podľa zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V záujme vytvorenia lepších právnych podmienok pre využívanie odborných poradenských služieb sa navrhuje, aby úrad zaručoval tieto odborné poradenské služby: individuálne poradenské služby a pomoc pri vypracovaní a realizácii individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie skupinového a špeciálneho poradenstva pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie poradenstva pre voľbu povolania žiakom základných a stredných škôl, poskytovanie poradenstva znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie pri výbere zamestnania.

Podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 44

Vývoj na trhu práce si vyžaduje zmenu prístupu ku vzdelávaniu a príprave pre trh práce za účelom zvýšenia adaptability uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Do popredia sa dostáva otázka nového vymedzenia vzdelávania a prípravy pre trh práce, pričom na účely tohto zákona sa za vzdelávanie a prípravu pre trh práce nepovažuje zvýšenie stupňa vzdelania, ani teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa Zákonníka práce.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje vzdelávanie a príprava pre trh práce a ďalšie formy školenia a kurzov pre vybrané skupiny uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Úprava umožňuje zabezpečenie vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom úradu pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie a prostredníctvom zamestnávateľa pre zamestnancov, ako aj uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie zabezpečiť si vzdelávanie z vlastnej iniciatívy.

K § 45

Oproti súčasnej právnej úprave sa týmto návrhom definuje okruh inštitúcií, ktoré sa budú môcť spolupracovať na tvorbe národných programov vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K § 46

Navrhnutým ustanovením sa sleduje pomoc uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie zo strany úradu pri vzdelávaní a príprave pre trh práce, a to aj formou úhrady vynaložených nákladov.

Návrh ustanovuje možnosť uhradiť náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce až do výšky skutočných nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie, pričom ich súčasťou môžu byť aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné uchádzača o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody medzi dodávateľom vzdelávania a prípravy pre trh práce a úradom, ako aj obsah dohody medzi uchádzačom o zamestnanie a úradom je upravený návrhom zákona.

Návrh upravuje možnosť uhradiť aj časť nákladov na vzdelávanie pre trh práce záujemcu o zamestnanie.

Navrhnutou úpravou sa rozširuje skupina uchádzačov o zamestnanie, ktorá sa z objektívnych príčin doteraz nemohla zúčastňovať vzdelávania a prípravy pre trh práce z dôvodu starostlivosti o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu časti preukázaných výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa poskytovanú v predškolskom zariadení alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na túto činnosť.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 47

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje možnosť poskytovania príspevku zamestnávateľovi, ktorý vykonáva vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov za presne ustanovených podmienok.

Príspevok úrad poskytne iba v prípade, ak všeobecné vzdelávanie a príprava zamestnanca sú široko využiteľné u viacerých zamestnávateľov, prispejú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca, alebo ak špecifické vzdelávanie a príprava zamestnanca sú využiteľné u súčasného zamestnávateľa a iba čiastočne u iných zamestnávateľov, alebo ak je toto vzdelávanie a príprava súčasťou opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedzujú hromadné prepúšťanie. Ustanovením týchto podmienok sa sleduje cieľ cez aktívne opatrenia na trhu práce efektívne využívať finančné prostriedky na zlepšenie pozície zamestnanca nielen u súčasného, ale aj iných zamestnávateľov.

Navrhnuté ustanovenie definuje oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu zamestnancov, výšku a podmienky poskytnutia príspevku zamestnávateľovi. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi na úhradu celkových oprávnených nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ktorý bude po jeho skončení zamestnávať zamestnanca najmenej po dobu jedného roka, ak o tento príspevok písomne požiada úrad. Poskytnutie príspevku sa navrhuje vo výške najviac 90 % oprávnených nákladov.

Kritériá pre určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali závislosť od typu vzdelávania, príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, k veľkosti zamestnávateľa a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

V prípade, že zamestnávateľ požiada úrad o príspevok, musí využiť služby vzdelávacieho zariadenia vybraného úradom formou verejného obstarávania. Sleduje sa tým efektívne poskytnutie a využitie príspevku a zabezpečenie primeranej kvality procesu vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 68 z 12. januára 2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

K § 48

V záujme zabezpečenia štandardnej úrovne vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje, aby vzdelávanie a prípravu pre trhu práce vykonávali iba vzdelávacie zariadenia, vybraté formou výberového konania podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktoré majú na túto činnosť povolenie a overenie spôsobilosti vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie na príslušný program vzdelávania a prípravy.

Ak bude zamestnávateľ vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov financovať z vlastných zdrojov, môže využiť aj iné vzdelávacie zariadenia.

K § 49

Cieľom úpravy je motivovať uchádzača o zamestnanie na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti s možnosťou využitia finančného príspevku. Tento príspevok sa navrhuje poskytovať uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu v určenej dĺžke, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou predpokladaných nákladov na začatie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a uzatvorí písomnú dohodu s úradom o poskytnutí tohto príspevku. V porovnaní so súčasným právnym stavom zásadná zmena spočíva v tom, že v prípade podania písomnej žiadosti a splnenia ustanovených podmienok je na tento príspevok právny nárok.

Kritériá na určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti v okrese a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Maximálna výška príspevku v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, kde bola ustanovená pevnou sumou, sa v návrhu upravuje spôsobom, ktorý umožňuje flexibilné reagovanie na vývoj ekonomického prostredia bez potreby vykonávať novelizáciu zákona v tomto ustanovení.

Podmienky poskytnutia príspevku a záväzky sú upravené v uzavretej písomnej dohode medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 50

Účelom tejto úpravy je vytvoriť podmienky na zvýšenie možností zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie formou motivácie zamestnávateľa poskytnutím príspevku až do výšky 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača na vytvorené pracovné miesto. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, ktorý príjme do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak o tento príspevok písomne požiada a uzatvorí s úradom písomnú dohodu o jeho poskytnutí. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Návrh precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest znevýhodnenými uchádzačmi, na vytvorenie ktorých bol poskytnutý príspevok a obdobie poskytovania príspevku.

Pri ustanovovaní kritérií určovania výšky príspevku a dĺžky jeho poskytovania sa prihliadalo k príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci, k záväzku zamestnávateľa nepretržite zamestnávať počas 12 mesiacov toho istého zamestnanca, na ktorého bol poskytnutý príspevok a k priemernej miere evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Zámerom takéhoto prístupu je na jednej strane riešiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a súčasne výraznejšie motivovať zamestnávateľov prostredníctvom výšky a dĺžky poskytovania príspevku k vytváraniu nových pracovných miest v regiónoch oprávnených na poskytovanie štátnej pomoci.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú ustanoviť vyhlášku, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 51

Cieľom návrhu je vytvoriť podmienky na získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľ pre absolventa školy.

Oproti platnému právnemu stavu sa navrhuje zvýšiť paušálny príspevok poskytovaný absolventovi školy počas vykonávania absolventskej praxe o 100 %. Návrh podmieňuje poskytnutie príspevku dĺžkou vedenia absolventa školy v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

V ostatných ustanoveniach sa zachováva súčasný platný stav.

K § 52

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, cieľom ktorého je podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie.

Navrhujú sa dve formy aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie, a to forma menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a forma dobrovoľníckych prác organizovanými právnickými osobami, fyzickými osobami a mimovládnymi organizáciami definovanými v návrhu zákona.

Navrhuje sa zaviesť príspevok na úhradu nákladov na ochranné pracovné prostriedky, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávajú aktivačnú činnosť a úhradu celkovej ceny práce zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie.

Celkovú výšku príspevku sa navrhuje diferencovať v závislosti od počtu uchádzačov o zamestnanie prijatých na vykonávanie aktivačnej činnosti a od počtu zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť pre uchádzačov o zamestnanie.

K § 53

Týmto navrhnutým ustanovením sa zavádza nové aktívne opatrenie na trh práce, ktorým sa sleduje zvýšenie možností uchádzačov o zamestnanie zamestnať sa aj mimo miesta svojho trvalého pobytu.

Návrh upravuje spôsob, formu a maximálnu sumu poskytnutia príspevku uchádzačovi o zamestnanie. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním za prácou uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, bez ohľadu na skutočnosť, či takéto zamestnanie sprostredkoval úrad, alebo si takéto zamestnanie našiel uchádzač o zamestnanie sám mimo miesta svojho trvalého pobytu, ak o tento príspevok písomne požiada.

Podrobnejšie podmienky ustanoví vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 54

Zámerom tejto úpravy je definovanie okruhu projektov a programov, ktoré sú podľa návrhu tohto zákona považované za aktívne opatrenia na trhu práce. Súčasne táto úprava vymedzuje pôsobnosť orgánov, ktoré schvaľujú a ktoré realizujú konkrétne projekty a nadväzne na to aj zdroje financovania týchto projektov.

Osobitnú skupinu tvoria projekty a programy financované z kombinovaných zdrojov zamerané na zlepšenie postavenia uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktoré po schválení ministerstvom realizuje ústredie.

V prípade projektov zameraných na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce sa navrhuje prevažne financovanie zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, ak sú realizované úradom po schválení ústredím. Iným zdrojom financovania môže byť napr. finančné zdroje získané od podnikateľských subjektov, mimovládnych organizácií a bánk.

K § 55

V záujme vytvorenia vhodných podmienok na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, návrh zákona navrhuje zriaďovanie chránených dielní a chránených pracovísk, v ktorých sú pracovné podmienky, vrátane nárokov na pracovný výkon, prispôsobené zdravotnému stavu týchto občanov. Navrhuje sa, aby úrad priznával postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na základe kladného posudku hygienika, čo je súčasný platný právny stav. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa navrhuje považovať aj výrobné družstvá invalidov na účely poskytovania dotácií výrobným družstvám invalidov v rozsahu určenom v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto návrhom zákona.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa navrhuje zvýšiť z 25 % na 50 % minimálny podiel občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkom počte zamestnancov v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorý je jednou z podmienok priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Navrhnuté zvýšenie tohto podielu je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť, článok 2 písm. h).

Navrhuje sa, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, bola naďalej povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom pre poskytovanie príspevkov na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska podľa § 60.

K § 56

Týmto ustanovením sa navrhuje poskytovať príspevok na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v prípade, ak chránenú dielňu alebo chránené pracovisko právnická osoba alebo fyzická osoba zriaďuje na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Navrhuje sa, aby tento príspevok nebolo možné poskytnúť na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Návrh zákona precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok na ich zriadenie, obdobie prevádzkovania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. V záujme stability a právnej istoty sa navrhuje zachovať povinnosť prevádzkovať takto zriadené pracovné miesta najmenej tri roky a určiť podmienky vrátenia poskytnutého príspevku pri nedodržaní podmienok dohody, čo je v zásade súčasný právny stav.

Navrhnutá výška príspevku v odseku 2 je zvýšená o preukázané dodatočné náklady spojené so zriadením alebo zachovaním pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku a jeho vybavením tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Zámerom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného stavu. Konkrétnu výšku poskytovaného príspevku budú ovplyvňovať viaceré faktory ako príslušnosť okresu, v ktorom sa chránená dielňa alebo chránené pracovisko vytvára, k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci a od toho, či zamestnávateľ bude na takto podporovanom pracovnom mieste zamestnávať toho istého občana so zdravotným postihnutím. Navrhuje sa poskytovať príspevok na preukázané dodatočné náklady podľa odseku 3 aj samostatne. Podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 57

Tento príspevok sa navrhuje poskytovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti kalkuláciu predpokladaných nákladov na vybavenie prostriedkami nevyhnutnými na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a uzavrie s úradom písomnú dohodu. Obsah dohody sa navrhuje upraviť týmto návrhom zákona. Príspevok sa navrhuje neposkytovať na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Navrhnutím tejto formy príspevku sa sleduje podpora samozamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí majú záujem o rôzne formy podnikania zodpovedajúce tak ich zdravotnému stavu ako aj ich možnostiam. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe uzavretej písomnej dohody medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhovaná výška príspevku v odseku 3 sa navrhuje zvýšiť o preukázané dodatočné náklady spojené so začatím prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý bude prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Cieľom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného postihnutia. Podmienku prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa navrhuje znížiť na obdobie dvoch rokov, a to z dôvodu zosúladenia tohto záväzku so záväzkom ustanoveným v § 49 ods. 9. Ustanovenie upravuje aj dôsledky nedodržania povinnosti prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku počas dohodnutej doby.

Návrh tohto aktívneho opatrenia je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 58

V záujme zlepšenia možnosti občanov so zdravotným postihnutím uplatniť sa na otvorenom trhu práce a vytvorenia lepších predpokladov i pre dlhodobo nezamestnaných občanov zvýšiť ich šancu nájsť si zamestnanie a uľahčiť zamestnávateľovi získanie vhodného zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a z dlhodobo nezamestnaných občanov, sa návrhom vytvára priestor na zriadenie agentúr podporovaného zamestnania, na základe povolenia vydaného ústredím.

Návrh rámcovo vymedzuje predmet činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a ustanovuje podmienky na vydanie povolenia právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá požiada o vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak agentúra podporovaného zamestnávania bude poskytovať služby úradu, bola na tento účel uzavretá písomná dohoda a aby úrad pri výbere agentúry podporovaného zamestnávania postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podmieniť bezúhonnosťou a dosiahnutým úplným stredným vzdelaním pre fyzickú osobu a pre osobu, ktorá koná v mene právnickej osoby.

Platnosť povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť na obdobie najviac 5 rokov s možnosťou jej predĺženia.

Navrhuje sa určiť obsah žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a v odseku 8 náležitosti potrebné na preukázanie schopností a vytvorených priestorových, materiálnych a personálnych podmienok pre činnosť. V záujme zachovania určitej úrovne efektivity takto vzniknutých agentúr podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť ich práva a povinnosti vo vzťahu k svojim klientom a úradu. Navrhuje sa určiť subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie alebo zrušenie platnosti povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania. Ide o subjekty, ktoré majú vzťah k činnosti tejto agentúry a svojim pôsobením môžu ovplyvniť úroveň ňou poskytovaných služieb.

Navrhuje sa upraviť aj podmienky na pozastavenie činnosti a zrušenie povolenia na činnosť agentúre podporovaného zamestnávania.

K § 59

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý svojou činnosťou bude uľahčovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ale aj zamestnávateľovi zapojenie zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) do pracovného procesu. Navrhuje sa, aby pracovný asistent poskytoval pomoc výhradne zamestnancovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, na základe uzavretej písomnej dohody s úradom, príspevok. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne a jeho výšku limitovať.

K § 60

Toto ustanovenie navrhuje upraviť poskytovanie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnanca na miesto výkonu zamestnania a späť úradom. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe písomnej žiadosti o poskytnutie, ktorú predloží právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Navrhuje sa na príspevok poskytovať aj preddavok.

V porovnaní so súčasným právnym stavom výška príspevku na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) nie je ustanovená pevnou sumou, ale je odvodená od násobku mininálnej celkovej ceny práce, čo umožní viac zohľadniť náklady zamestnávateľa súvisiace s prevádzkou chránenej dielne a chráneného pracoviska oproti súčasnému právnemu stavu. Návrh umožňuje poskytnúť preddavok na úhradu prevádzkových nákladov aj pri zahájení prevádzky chránenej dielne a zabezpečiť tak rozbeh chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Výška tohto preddavku je limitovaná 50 % z poskytnutého príspevku.

Čiastočnou úhradou prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a nákladov na dopravu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť sa zamestnávateľovi navrhujú kompenzovať náklady, ktoré má v súvislosti s nižším výkonom zamestnancov z titulu ich zdravotného postihnutia.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 61

Navrhuje sa limitovať výšku poskytnutých príspevkov podľa § 49, § 50, § 51, § 54, § 56, § 57, § 59 a § 60.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 62

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh povinností zamestnávateľa na účely tohto zákona. Oproti súčasnému právnemu stavu sa nenavrhuje povinnosť zamestnávateľa nahlasovať úradu voľné pracovné miesta. Táto povinnosť sa nahradzuje povinnosťou úradu vyhľadávať voľné pracovné miesta a v rámci tejto vyhľadávacej činnosti získať lepšie poznatky o podmienkach a požiadavkách pracovných miest na zamestnancov priamo u zamestnávateľa. Od tohto prístupu sa očakáva zlepšenie výsledkov pri sprostredkovaní zamestnania úradom v porovnaní so súčasným systémom práce okresných úradov práce s uchádzačmi o zamestnanie a zvýšenie záujmu zamestnávateľov o služby úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Návrh upravuje zákaz pre zamestnávateľa vyžadovať pri výbere zamestnanca informácie, ktoré by viedli k nerovnakému zaobchádzaniu v prístupe k zamestnaniu.

Návrh neobsahuje ani povinnosti zamestnávateľa súvisiace s jeho platobnou neschopnosťou. Tieto otázky sú upravené v návrhu zákona o sociálnom poistení.

K § 63

Vzhľadom na to, že občania so zdravotným postihnutím majú sťažené možnosti uplatniť sa na trhu práce, aj naďalej sa navrhuje ponechať v platnosti základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím v nezmenenom rozsahu, vrátane povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Oproti súčasnej právnej úprave sa však už navrhuje nerozlišovať osobitne povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (3 %) a povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (0,2 %) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa, ale navrhuje sa sledovať plnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím v rámci jednej skupiny podľa § 9 ods. 1 písm. a), pričom celkový povinný podiel zamestnávania tejto skupiny občanov na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa sa navrhuje ponechať na súčasnej úrovni 3,2 %. Dôvodom ujednotenia výšky povinného percentuálneho podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa je zmena definície občanov so zdravotným postihnutím nadväzne na vymedzenie invalidity v návrhu zákona o sociálnom poistení. Navrhnutá výška povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa rovná súčtu pôvodných podielov obidvoch doterajších skupín občanov so zdravotným postihnutím.

Navrhuje sa na účely dodržiavania povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) občana, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, započítavať zamestnávateľovi, ako keby zamestnával dvoch takýchto občanov.

Navrhovaný podiel 3,2 % povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vychádza z doterajšej úrovne záujmu občanov so zdravotným postihnutím o zamestnanie.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2002 bolo priemerne zamestnaných v hospodárstve Slovenskej republiky 24,7 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (21,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 3,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 1,2 % z počtu pracujúcich v Slovenskej republike v roku 2002. Na jednotlivých okresných úradoch práce bolo v roku 2002 priemerne evidovaných 29,8 tis občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (29,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,6 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 5,8 % z priemerného počtu evidovaných nezamestnaných v Slovenskej republike v roku 2002. To znamená, že v roku 2002 bolo na trhu práce v priemere 54,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Uvedený počet občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (54,5 tis.) považujeme na účely tohto ustanovenia za občanov, ktorí prejavili záujem byť zamestnaní, čo predstavuje cca 2,6 % z počtu občanov, ktorí pracovali v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2002 (54,5 tis./2 127 tis. x 100 = 2,56 %), čo je počet nižší, ako je ustanovený povinný podiel zamestnávania počtu týchto občanov. Navrhnutý povinný podiel je vyšší z dôvodu, že by prejavila určitá časť občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí sú doteraz v skupine tzv. ekonomicky neaktívnych občanov, záujem o zamestnanie. Pre takýto prípad je vytvorená dostatočná rezerva na vytvorenie podmienok na dodržiavanie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) z hľadiska ich disponibilného počtu u zamestnávateľov. Z uvedeného dôvodu sa nenavrhuje úprava celkovej výšky povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy už žiadny zamestnávateľ, spĺňajúci podmienky tohto ustanovenia, nebude oslobodený od povinnosti zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte svojich zamestnancov. Dôvodom je odstránenie nerovnakých podmienok, ktoré mali niektorí zamestnávatelia v tejto oblasti.

K § 64

Navrhnutým ustanovením sa umožňuje zamestnávateľom, ktorí vo vlastných prevádzkach nemajú vhodné pracovné miesta alebo z iných dôvodov nemôžu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), plniť si povinnosť ustanovenú v § 63 ods. 1 písm. d) náhradným plnením, a to zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov. Využívanie náhradného plnenia sa v praxi osvedčilo, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou nedochádza k zmene.

K § 65

Tak ako za súčasného právneho stavu sa navrhuje, aby zamestnávateľ, ktorý nedodržal povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) a pri plnení tejto povinnosti nevyužil ani náhradnú formu plnenia podľa § 64, bol naďalej povinný odvádzať odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Navrhnutým ustanovením sa zachováva postih tých zamestnávateľov, ktorí nevytvorili pracovné podmienky pre zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ani nezadali prácu pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom zamestnávajúcim prevažne týchto občanov, aby formou odvodov prispeli k získaniu prostriedkov, z ktorých bude podporované pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhnuté ustanovenie upravuje výšku odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorá na rozdiel od súčasnej právnej úpravy nie je pevne určená, ale odvodzuje sa od trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy. Návrh rieši tiež výšku odvodu v prípade, ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) len časť kalendárneho roka. Navrhnutou právnou úpravou bude možné výšku odvodu, resp. jeho časť odvodzovať od vývoja minimálnej mzdy. Doterajšie ustanovenie konštantných odvodov nevytváralo dostatočný tlak na motiváciu zamestnávateľov zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

K § 66

Informačný systém je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie úloh a povinností ustanovených predkladaným návrhom zákona o službách zamestnanosti.

Z hľadiska kompatibility tohto informačného systému s nadväzujúcimi informačnými systémami je návrhom zabezpečená jednotná klasifikácia sledovaných údajov v zmysle všeobecne platných klasifikácií ustanovených v Slovenskej republike na štatistické účely, ktorých používanie v informačnom systéme, teda v prvotných evidenciách úradov upravuje tento návrh zákon.

K § 67

Povinnosti pri zverejňovaní a ochrane údajov, ustanovené predkladaným návrhom zákona majú zabezpečiť ochranu údajov, hlavne osobných údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

Z dôvodu zabezpečenia pravidelného zverejňovania štatistických údajov o službách zamestnanosti je navrhnuté určenie termínu zverejňovania štatistických údajov, subjekty, ktoré za zverejnené štatistické údaje zodpovedajú, ako i subjekty, ktorým sa tieto údaje bezplatne poskytujú.

V zásade sa navrhuje zachovať platný právny stav.

K § 68

Návrh predpokladá, že úrady budú poskytovať značnú sumu finančných prostriedkov na aktívne opatrenia trhu práce. Spôsob použitia týchto finančných prostriedkov z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti podlieha kontrole podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V navrhovanom ustanovení sa definujú subjekty, ktoré budú vykonávať kontrolnú činnosť. Podľa návrhu zákona o štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doterajšie orgány kontroly Národného úradu práce zaniknú. Novým orgánom kontroly sa navrhuje určiť práva a povinnosti orgánov kontroly, definované v uvedených všeobecných záväzných právnych predpisoch upravujúcich kontrolnú činnosť.

Navrhuje sa, aby kontrolné orgány podľa tohto zákona vykonávali kontrolnú činnosť vonkajšiu, v rámci ktorej budú kontrolovať plnenie povinnosti právnických osôb a fyzických osôb upravených týmto zákonom, ale aj vnútornú kontrolnú činnosť vymedzenú zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a finančnú kontrolu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov s osobitným dôrazom na využitie finančných prostriedkov Európskej únie.

K § 69

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh na vydanie dvoch vyhlášok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na vykonávanie návrhu tohto zákona.

K § 70

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa na správne konanie vedené ústredím a úradmi uplatňovali všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.

Zároveň sa navrhuje, aby odkladný účinok nemalo odvolanie proti rozhodnutiu o nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu počtu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a tiež sa navrhuje odchylná úprava pri aplikácii v odseku 5 citovaných ustanovení všeobecných predpisov o správnom konaní.

Navrhuje sa, aby právoplatné rozhodnutia úradu boli preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady na to, aby si uchádzači o zamestnanie alebo záujemcovia o zamestnanie, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie, doplnili základné vzdelanie na základnej škole, ktorá zabezpečuje prípravný kurz, pričom sa nevyžaduje akreditácia podľa osobitného predpisu.

Obsahom ustanovenia je aj referenčný odkaz na transponované smernice, ktoré sú uvedené v prílohe.

K § 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa pojmy vo všeobecne záväzných právnych predpisoch terminologicky zosúlaďujú s navrhovanými pojmami v tomto návrhu zákona.

K § 72

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje upraviť zachovanie postavenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý bol uznaný pred 1. januárom 2004. Vzhľadom na personálnu a administratívnu náročnosť ustanovenia § 43 ods. 4 sa navrhuje, aby úrad bol povinný vypracovať individuálny akčný plán pracovného uplatnenia v spolupráci s každým uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2004 postupne do 31. decembra 2004. Navrhuje sa tiež obmedziť platnosť povolení na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť spôsob poskytnutia príspevku pre výrobné družstvá invalidov v roku 2004, kde sa poskytnutie viaže na dohodu, ktorú uzatvorí ministerstvo so Slovenským zväzom výrobných družstiev, ako aj prechod práv a povinností z dohôd o poskytnutí návratných príspevkov na podporu podnikateľských projektov zamestnanosti uzavretých pred 1. januárom 2004 a Národným úradom práce krajskými úradmi práce prechádzajú dňom účinnosti zákona na ústredie a posudzovanie práv a povinností, ktoré vznikli taktiež pred navrhovanou účinnosťou.

Pri zamestnávaní občanov z členských štátov Európskej únie sa navrhuje udeľovať týmto občanom povolenie na zamestnanie len do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Zároveň sa navrhuje upraviť aj vykonávanie sprostredkovania zamestnania z územia Slovenskej republiky na územie členských štátov Európskej únie a naopak, a to bezplatne odo dňa, kedy Slovenská republika sa stane členom Európskej únie. Pri sprostredkovávaní zamestnania sa postupuje v súlade s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev.

K § 73

Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý bude nahradený navrhnutým zákonom.

K čl. II

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje ustanoviť konkrétne pracovný pomer a podmienky zamestnávania, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku z uvedenej ochrany v mzdových podmienkach, ak ide o dočasného zamestnanca, ktorého pracovnoprávny vzťah netrvá aspoň šesť mesiacov, ktorý bol k užívateľskému zamestnávateľovi pridelený agentúrou dočasného zamestnávania a tiež v prípade odmeňovania dočasného zamestnanca prideleného agentúrou dočasného zamestnávania medzi dvoma vyslaniami. Výnimka sa navrhuje ustanoviť aj v prípade dočasne pridelených zamestnancov, ak je pre nich zabezpečená ochrana v rámci kolektívnej zmluvy.

V odseku 9 sa navrhuje ustanoviť užívateľskému zamestnávateľovi ďalšie povinnosti, aby sa zabezpečila ochrana dočasne pridelených zamestnancov pokiaľ ide o informácie o trvalom zamestnaní, o sociálnych službách a o vzdelávaní.

K čl. III

Navrhuje sa, aby mal poistenec nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v prípade, ak bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a to z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace. Poistenec v tomto prípade musí o vyplatenie zostávajúcej časti písomne požiadať. Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 5 týmto jednorazovým vyplatením poistencovi zaniká. Navrhovanou úpravou by sa mala zvýšiť motivácia poistenca hľadať si zamestnanie.

K čl. IV

Navrhuje sa doplniť § 5 ods. 4 o ďalšie písmená h) až l) zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby sa účelovo viazané príspevky na aktívne opatrenia na trhu práce nezapočítavali do príjmu pre posudzovanie hmotnej núdze občana.

K čl. V

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dôvodom je skutočnosť, že zákonom č. .../2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenilo postavenie subjektu, ktorý vydáva povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu z verejnoprávnej inštitúcie na orgán štátnej správy. Návrhom sa ustanovujú správne poplatky, ktorými sa spoplatňujú úkony v rámci správneho konania vo veciach vydávania, pozastavovania činnosti a zrušenia platnosti povolení na výkon sprostredkovania zamestnania za úhradu, povolenia na činnosť agentúr dočasného zamestnávania a povolenia na činnosť agentúr podporovaného zamestnávania.

S cieľom umožniť výkon uvedených činností fyzickým osobám, ktoré sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa navrhuje týmto osobám správny poplatok odpustiť za predpokladu, že nebudú zamestnancami.

K čl. VI

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004 z dôvodu zosúladenia účinnosti s ostatnými predkladanými návrhmi zákonov v sociálnej oblasti okrem tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Bratislava 3. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti je nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzne na návrh zákona o sociálnom poistení, upraviť systémové otázky, práva a povinnosti účastníkov, ako aj postup pri poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti poskytovaných orgánmi štátnej správy.

Cieľom vládneho návrhu zákona je najmä určiť právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov štát zveril Národnému úradu práce, ako verejnoprávnej inštitúcii, niektoré činnosti v oblasti realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti, ktoré vykonáva na centrálnej, krajskej a okresnej úrovni samosprávnymi a výkonnými orgánmi. Nevýhodou platného systému realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti sú zložité riadiace vzťahy a náročnosť koordinácie pri plnení záujmov vlády, sociálnych partnerov a uchádzačov o zamestnanie.

Hlavným dôvodom na navrhnuté zmeny v systéme poskytovania služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu služieb zamestnanosti, potreba vytvoriť podmienky pre ich flexibilné organizovanie a poskytovanie v závislosti od diferencovaných potrieb uchádzačov o zamestnanie, pri dôraze na zlepšenie práce so znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v regiónoch, v ktorých žijú, s cieľom, aby boli vytvorené rovnaké podmienky v prístupe k službám zamestnanosti, k rozsahu a kvalite ich poskytovania pre všetkých občanov a aby boli služby zamestnanosti zabezpečované na potrebnej kvalitatívnej úrovni.

Návrh zákona vychádza tiež zo skutočnosti, že okresné úrady práce a odbory sociálnych vecí na okresných úradoch pomáhajú riešiť životné a pracovné problémy v zásade rovnakej skupine klientov.

Navrhovaný systém služieb zamestnanosti korešponduje s realizovanými zmenami v sociálnej sfére a je v súlade s reformami služieb zamestnanosti, ktoré sa už uskutočnili alebo sa realizujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie (Veľká Británia, Holandsko) a v prístupových krajinách (napr. Poľsko, Maďarsko).

Návrh na financovanie činnosti služieb zamestnanosti prostredníctvom štátneho rozpočtu je dôležitý najmä z hľadiska možnosti vytvoriť podmienky pre efektívne a bezpečné využívanie finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a garantovať ich využitie v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami Európskej komisie.

Návrh zákona upravuje rámec poskytovania služieb zamestnanosti orgánmi štátnej správy na dvoch organizačných stupňoch na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Počíta sa s vytvorením pracovísk úradov. Pracoviská vytvorené pri úradoch majú zabezpečiť kontakt s uchádzačmi o zamestnanie, so záujemcami o zamestnanie a so zamestnávateľmi, predovšetkým pri „párovaní“ vhodných uchádzačov a záujemcov o zamestnanie s požiadavkami zamestnávateľov na obsadenie voľných pracovných miest.

Predkladaný návrh zákona zároveň vytvára právny rámec na poskytovanie služieb zamestnanosti inými subjektmi ako sú orgány štátnej správy a na spoluprácu medzi orgánmi štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti a ostatnými subjektmi poskytujúcimi služby zamestnanosti v rozsahu dohodnutom v uzatvorenej písomnej dohode. Predpokladá sa, že spolupráca týchto subjektov bude využívaná najmä na riešenie zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh určuje pôsobnosť ústredia a úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Navrhovanou úpravou sa garantuje občanom právo na zamestnanie v doterajšom rozsahu, ale návrh vytvára podmienky pre oveľa väčšie záruky uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom pokiaľ ide o evidenčné služby, služby lekárskej posudkovej činnosti a o služby v oblasti aktívnych opatrení na podporu zamestnania a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní zamestnania.

Systém zamestnávania občanov z členských štátov Európskej únie a z tretích štátov je navrhnutý v súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 1612 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva a so Smernicou Rady č. 75/34/EHS zo 17. decembra 1974 o práve občanov členských štátov Európskej únie zostať na území iného členského štátu po ukončení samostatnej zárobkovej činnosti.

Návrh zákona v rámci aktívnych opatrení na trhu práce si kladie za cieľ poskytovať evidenčné služby, informačné a poradenské služby a odborné poradenské služby na vyššej odbornej a kvalitatívnej úrovni a ich lepšie vybavenie za podpory zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

Zásadným spôsobom sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, vrátane sprísnenia podmienok pre spoluprácu uchádzačov o zamestnanie s úradom zavedením povinnosti pre uchádzača o zamestnanie byť k dispozícii úradu do 14 dní od vyzvania, preukazovať hľadanie si zamestnania dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie každých 7 kalendárnych dní a vytvorením legislatívnych podmienok pre účasť uchádzačov o zamestnanie v aktivačnej činnosti, ktorá bude organizovaná úradmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami navrhnutými v zákone formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a formou dobrovoľníckych prác.

Aktívne opatrenia na trhu práce sa navrhuje rozdeliť na dve skupiny, a to na tie, na ktoré je po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom právny nárok, a na tie, na ktoré právny nárok nie je s prevahou nárokovaných aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane úhrady časti cestovných výdavkov uchádzačom o zamestnanie do miesta konania aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne na podporu ich pracovného uplatnenia a späť, náhrady časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt.

Poskytovanie príspevkov na podporu zamestnania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a na podporu prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti je v návrhu upravené tak, aby bolo možné diferencovať ich výšku v závislosti od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a podľa príslušnosti k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie podľa § 8 návrhu zákona.

Podpora zamestnania osôb so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa navrhuje poskytovať pri uplatňovaní rovnakých kritérií a v niektorých prípadoch výhodnejších kritérií ako pri podpore zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Navrhuje sa zachovať aj odvod za neplnenie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na účely pomoci pri riešení pracovného uplatnenia sa navrhuje vytvoriť i druhú skupinu občanov so zdravotným postihnutím (§ 9 ods. 1 písm. b)) s tým, aby sa im poskytovali rovnaké služby ako znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Návrh na poskytovanie príspevku na aktívne opatrenia na trhu práce je vypracovaný v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a s Nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

Kontrolnú činnosť v rámci systému služieb zamestnanosti bude vykonávať ústredie a úrad podľa návrhu tohto zákona v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako vonkajšiu kontrolnú činnosť a vnútornú kontrolnú činnosť.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č...../2003 Z. z. o sociálnom poistení, doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a doplniť návrh zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88/1948 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 29. septembra 2003 oznámilo, že k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet na úseku služieb zamestnanosti a v oblasti aktívnej politiky trhu práce nemá pripomienky.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Na základe stanovísk sociálnych partnerov zo 4. septembra 2003 predseda rady ukončil rokovanie vzhľadom na to, že obidvaja sociálni partneri prerušujú sociálny dialóg. Na zasadnutí mimoriadnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 24. septembra 2003 bolo rokovanie o návrhu zákona preložené na 3. októbra 2003.

zobraziť dôvodovú správu