Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.03.2022 do 29.03.2022

Vládny návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020. Návrh zákona je v súlade s Koncepciou zavedenia režimu skrátenej pracovnej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 673 z 21. októbra 2020.

Najmä na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce. Podstatou tohto nástroja má byť poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje návrh zákona.

Cieľom je vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.

Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.

Účelom návrhu zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.

Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.

2

Návrh zákona je tiež reakciou na pomerne úspešný a v krajinách EÚ známy nemecký systém tzv. „Kurzarbeitergeld“. Navrhuje sa, aby v podmienkach Slovenskej republiky bola implementácia tohto systému na základe novej právnej úpravy prispôsobená aktuálnym požiadavkám podnikateľskej sféry a jej skúsenostiam z aplikácie Prvej pomoci spustenej od marca 2020 tak, aby poskytnutie podpory v čase skrátenej práce bolo čo možno najpriamočiarejšie.

V súčasnom právnom stave je finančná pomoc na podporu udržania zamestnanosti poskytovaná podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), konkrétne podľa ustanovení § 50k, § 54 ods. 1 písm. e). V súvislosti s podporou udržania pracovných miest u zamestnávateľa, ktorý z vážnych prevádzkových dôvodov nemôže počas prechodného obdobia prideľovať zamestnancom prácu (v rozsahu najmenej 6 % a najviac 40 % ustanoveného týždenného pracovného času), je v zákone o službách zamestnanosti upravená pre takéhoto zamestnávateľa možnosť požiadať o príspevok na podporu udržania pracovných miest (§ 50k zákona o službách zamestnanosti). Mesačná výška príspevku je 50 % z náhrady mzdy zamestnanca (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce), najviac 60 % priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky a poskytuje sa najviac počas 12 mesiacov za dni, v ktorých bola zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, v úhrne najviac 120 dní. Financovanie tohto príspevku je zo zdrojov štátneho rozpočtu. Ďalšia podpora udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu sa realizuje prostredníctvom projektu Prvá pomoc [§ 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti]. Oprávneným obdobím tohto projektu je deň vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, najdlhšie do konca marca 2021. Prostredníctvom tohto projektu sa zamestnávateľom zasiahnutých mimoriadnou situáciou poskytuje príspevok na úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca za čas, keď mal zamestnanec prekážku v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce), vo výške 80 % jeho celkovej ceny práce, najviac vo výške 1 100 eur. Zároveň sa prostredníctvom tohto projektu poskytuje náhrada straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre samostatne zárobkovo činnú osobu nadväzne na pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 (alt. s priemerom za rok 2019); v prípade, že žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, dokladuje porovnateľné obdobie za február 2020/september 2020, a to vo výškach 270 eur, 450 eur, 630 eur a max. 810 eur v závislosti od percentuálneho poklesu tržieb. V prípade, že má žiadateľ zároveň uzatvorený pracovný pomer, od výšky príspevku zodpovedajúcemu príslušnému poklesu tržieb sa odpočíta suma čistého príjmu z tohto pracovného pomeru za kalendárny mesiac, za ktorý príspevok žiada.

Najmä na základe skúseností z priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“ sa navrhuje samostatnou právnou úpravou ustanoviť stály adresný nástroj pasívnej politiky trhu práce umožňujúci právne nárokovú podporu, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“.

Na účely identifikácie takejto situácie sa navrhuje ustanoviť, aby podpora v čase skrátenej práce bola poskytovaná zamestnávateľovi a na účel podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje považovať za

3

-čas skrátenej práce čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa,

-obmedzenie činnosti zamestnávateľa prekážku v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času,

-za vonkajší faktor faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci. Zároveň sa za vonkajší faktor navrhuje nepovažovať čas vojny a vojnového stavu, ako aj sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizáciu, plánovanú odstávku alebo rekonštrukciu. Na účely tohto zákona sa navrhuje za mimoriadnu okolnosť považovať takú okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

Zároveň sa navrhuje, aby sa na účely poskytovania podpory v čase skrátenej práce za zamestnanca považovala fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere a fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

S cieľom zabezpečenia účelového poskytovania podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje túto podporu poskytovať ako nárokovú po splnení zákonom ustanovených podmienok, a to zamestnávateľovi, ktorý má ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a toto obdobie trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby išlo výhradne o zamestnávateľa, ktorý neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Tiež sa navrhuje, aby takýto zamestnávateľ mal uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory. V prípade, že sa takúto dohodu nepodarí uzatvoriť, navrhuje sa jej nahradenie súhlasom rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Podporu v čase skrátenej práce sa navrhuje poskytovať pre zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času, ktorého pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti zamestnávateľa o podporu trval najmenej jeden mesiac, ktorému neplynie výpovedná doba, výpovedná lehota alebo výpovedná doba, ktorý má vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času a zamestnávateľ ho nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce a na ktorého sa mu na tie isté oprávnené náklady alebo na ten istý účel neposkytuje príspevok z iných zdrojov.

Navrhuje sa podporu v čase skrátenej práce poskytovať v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Zároveň sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky mohla svojím nariadením ustanoviť dlhšie obdobie poskytovania podpory v prípade

4

vonkajšieho faktora, ktorým je mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť alebo ustanoviť poskytovanie podpory aj v období dvoch mesiacov po ich skončení.

Súčasne sa navrhuje povinnosť zamestnávateľa, ktorému bola poskytnutá podpora, zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, najmenej dva mesiace po skončení poberania podpory.

V prípade mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu a v súvislosti s odstránením ich následkov sa poskytovanie pomoci samostatne zárobkovo činným osobám bude aj naďalej zabezpečovať prostredníctvom aktívneho opatrenia na trhu práce podľa § 54 ods. 1zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri uplatnení schémy de minimis.

Podpora v zmysle návrhu zákona a jej vymedzenie nad rámec článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) bude kontrolným mechanizmom zo strany predkladateľa zaslaná na posúdenie Európskej komisii.

Predkladaným návrhom zákona sa v súvislosti so zavedením režimu skrátenej práce do slovenského právneho poriadku navrhuje novelizovať v čl. II zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, v čl. III zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v čl. IV zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v čl. V zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v čl. VI zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v čl. VII zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.

95/2002 Z. z.

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v čl. VIII zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v čl. IX zákon č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V čl. II sa v Zákonníku práce navrhuje upraviť niektoré pravidlá súvisiace s podporou v čase skrátenej práce ako sú ustanovenia o prekážkach v práci a o priemernom zárobku zamestnanca.

V čl. III sa v novele zákona o sociálnom poistení navrhuje, aby zamestnávateľ za ustanovený okruh zamestnancov platil poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce do základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Z tohto fondu bude Sociálna poisťovňa poskytovať na účet príslušného poskytovateľa podpory sumu, o ktorú tento orgán požiada na úhradu podpory v čase skrátenej práce zamestnávateľom. Tiež sa navrhuje zrušiť výnimku pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred jeho vznikom bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Takáto fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok nebola poistená na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti a nebola povinná platiť poistné na tieto poistenia, rovnako aj jej zamestnávateľ. Po zrušení tejto výnimky získa

5

plnohodnotné sociálne poistenie zamestnanca a v prípade sociálnej udalosti bude krytá príslušnou dávkou sociálneho poistenia.

Navrhuje sa, aby vláda Slovenskej republiky mohla prostredníctvom nariadenia rozhodnúť o odpustení povinnosti platiť poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo ich časť zamestnávateľovi, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce, ak bola vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav, výnimočný stav alebo mimoriadna okolnosť.

V čl. IV sa v novele zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca reaguje na úpravu v zákone o sociálnom poistení, kde sa navrhuje zrušiť výnimku z povinného poistenia u tzv. dlhodobo nezamestnanej fyzickej osoby [§ 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení]. Dôvodom zrušenia tejto výnimky je, že v praxi je využívaná len ojedinele a má klesajúci trend.

V čl. V sa v novele zákona o dani z príjmov navrhuje, aby poskytnutá podpora v čase skrátenej práce bola oslobodená od dane z príjmov.

V čl. VI sa novele zákona o službách zamestnanosti navrhuje vypustenie príspevku na podporu udržania pracovných miest a zároveň sa prechodným ustanovením navrhuje, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vybavil žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 50k v znení účinnom do 31. decembra 2021 podanú pred 1. januárom 2022, ktorá nebola vybavená do 31. decembra 2021, podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021.

V čl. VII sa v novele zákona o zdravotnom poistení sa navrhuje vypustiť kategória zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu.

V čl. VIII sa v zákone č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhuje upraviť niektoré inštitúty tak, aby bolo možné aplikovať pravidlá súvisiace s podporou v čase skrátenej práce, najmä ustanovenia o pracovnom čase.

V čl. IX sa v novele zákona o kompenzačnom príspevku baníkom navrhuje legislatívno-technická úprava v súvislosti s posunom účinnosti zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení zákonom č. 466/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na 1. január 2023.

Navrhuje sa účinnosť zákona 31. decembra 2021 okrem čl. I, čl. II, čl. III bodov 1, 2, 4 až 7, 9 až 11, 13 až 17, 20 až 26, 28, 30, 33, 36 až 41, 43, 45 až 48, 50, 51, 53 až 55, 57 a 59 až 63, čl. IV až čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, a čl. III bodov 3, 8, 12, 18, 19, 27, 29, 31, 32, 34, 35, 42, 44, 49, 52, 56 a 58, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023.

1

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhovaným ustanovením sa konkretizuje predmet návrhu zákona, ktorým je poskytovanie podpory v čase skrátenej práce zamestnávateľovi v súlade s Koncepciou zavedenia režimu skrátenej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 673 z 21. októbra 2020. V tomto kontexte sa navrhuje, aby bola podpora v čase skrátenej práce určená na čiastočnú úhradu nákladov na náhradu mzdy zamestnanca alebo na náhradu platu zamestnanca.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR po dohode s Protimonopolným úradom SR a v spolupráci s ním po schválení návrhu zákona vládou SR odkonzultuje návrh zákona s Európskou komisiou za účelom overenia, že poskytovanie podpory v čase skrátenej práce nepredstavuje štátnu pomoc.

K § 2

Navrhovaným znením § 2 sa na účely tohto zákona a jeho jednoznačného zavedenia do aplikačnej praxe navrhuje vecné vymedzenie pojmov tak, aby poskytovaná podpora bola zrozumiteľná tak pre poskytovateľov podpory, ako aj pre príjemcov tejto podpory. Vzhľadom na skutočnosť, že podporu v čase skrátenej práce sa navrhuje poskytovať z poistného systému ustanoveného podľa zákona o sociálnom poistení, navrhuje sa, aby podpora v čase skrátenej práce bola poskytovaná zamestnávateľovi, ktorého identifikácia vyplýva z príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení. Nadväzne sa na účel podpory v čase skrátenej práce navrhuje ustanoviť za čas skrátenej práce čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia tohto obmedzenia. Zároveň sa navrhuje ustanoviť za obmedzenie činnosti zamestnávateľa prekážku v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Za vonkajší faktor sa navrhuje vymedziť faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci. Zároveň sa za vonkajší faktor navrhuje nepovažovať čas vojny a vojnového stavu, ako aj sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizáciu, plánovanú odstávku alebo rekonštrukciu. Na účely tohto zákona sa navrhuje za mimoriadnu okolnosť takú okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

Zároveň sa navrhuje, aby sa na účely poskytovania podpory v čase skrátenej práce za zamestnanca považovala fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo v

2

štátnozamestnaneckom pomere a fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

K § 3

S cieľom zabezpečenia poskytovania podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje túto podporu poskytovať ako nárokovú po splnení zákonom ustanovených podmienok, a to zamestnávateľovi, ktorý je v čase skrátenej práce, ktorý zároveň má ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a toto obdobie trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby išlo výhradne o zamestnávateľa, ktorý neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Tiež sa navrhuje, aby takýto zamestnávateľ mal uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory. V prípade, ak sa takúto dohodu nepodarí uzavrieť, navrhuje sa jej nahradenie súhlasom rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory.

Medzi podmienky poskytovania podpory pre zamestnávateľa sa navrhuje ustanoviť aj podmienku, že žiadosť o poskytnutie podpory bude poskytovateľovi podpory doručená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory. Zároveň sa pre zamestnávateľa navrhuje, aby podmienka zaplateného poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie bola splnená aj v prípade, ak majú povolené splátky dlžných súm a dlžná suma sa nestala splatnou.

K § 4

Navrhované ustanovenia identifikujú najmä legislatívny rámec žiadosti zamestnávateľa o poskytnutie podpory na účely zabezpečenia jednoznačnosti a úplnosti predkladaných žiadostí o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce. Tiež definujú základné náležitosti žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce. Navrhované ustanovenia identifikujú najmä poskytovateľa podpory na účely podávania žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v prepojení na pôsobnosť poskytovateľa podpory vymedzenú v návrhu ustanovení § 10 tohto návrhu zákona. Na zabezpečenie vecnej oprávnenosti poskytovanej podpory sa navrhuje, aby prílohou k žiadosti o poskytnutie podpory bola písomná dohoda o tom, že zamestnávateľ požiada o podporu v čase skrátenej práce alebo súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory, ak o poskytnutie podpory žiada zamestnávateľ a k písomnej dohode sa nepodarilo dospieť, ako aj doklady preukazujúce existenciu vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu prevádzkovej činnosti.

K § 5

Návrhom sa definuje podpora pre zamestnávateľa, ktorá sa navrhuje poskytnúť na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca alebo náhradu platu zamestnanca za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa v čase skrátenej práce v sume 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci,

3

za ktorý sa podpora poskytuje, najviac v sume 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje. Výšku podpory sa navrhuje vypočítavať z vymeriavacieho základu, ktorým je priemerný zárobok zamestnanca, pričom maximálnym vymeriavacím základom bude dvojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje. To znamená, že maximálnu výšku podpory za jednu hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa navrhuje určiť ako 60% z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve pred dvomi rokmi. Napr. v prípade roku 2021 by sa vychádzalo z priemernej mzdy v roku 2019 podľa ŠÚSR 1092 €. Maximálny (hodinový) vymeriavací základ by tak bol 1/174 z 2184 eur, čo predstavuje na výšku maximálneho hodinového zárobku 12,5517 €. To znamená, že maximálna výška podpory by v tomto prípade bola 0,6*12,5517= 7,5310 €, v prípade hodinovej podpory, t. j. 1310,3940 € mesačne.

Podporu v čase skrátenej práce sa navrhuje poskytovať pre zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času, ktorého pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti zamestnávateľa o podporu trval najmenej jeden mesiac, ktorému neplynie výpovedná doba, výpovedná lehota alebo doba podľa osobitného predpisu, ktorý má vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času a zamestnávateľ ho nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce.

Okrem toho sa navrhuje vylúčiť súbeh poskytovania podpory v čase skrátenej práce s príspevkami z iných zdrojov na pracovné miesto toho istého zamestnanca v tom istom období, ak sú svojim účelom alebo oprávnenými nákladmi súvisia so mzdou alebo platom zamestnanca. Príkladom je vylúčenie súbehu s príspevkami aktívnych opatrení na trhu práce na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca. V prípade, ak je úhrada časti celkovej ceny práce iba jedným z oprávnených nákladov príslušného aktívneho opatrenia na trhu práce podľa zákona o službách zamestnanosti (napr. § 60 ods. 2 písm. f) navrhuje sa vylúčiť iba súbeh s týmto jedným druhom nákladov a právo na úhradu ostatných druhov nákladov príslušného príspevku ostáva nedotknuté.

K § 6

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť vyplácania podpory v čase skrátenej práce, a to mesačne a jej splatnosť ustanoviť na deň, ktorý je nasledujúcim pracovným dňom po pripísaní finančných prostriedkov postúpených Sociálnou poisťovňou na samostatný účet poskytovateľa podpory. Vzhľadom na účel podpory v čase skrátenej práce, ktorým je čiastočná úhrada nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca alebo náhradu platu zamestnanca v čase skrátenej práce, sa navrhuje ustanoviť, aby podpora bola vyplatená na účet zamestnávateľa, ktorý uvedie v žiadosti o poskytnutie podpory.

K § 7

Navrhovaným znením sa navrhuje ustanoviť za obdobie poskytovania podpory v čase skrátenej práce obdobie v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Zároveň sa navrhuje, aby vláda SR mohla svojím nariadením ustanoviť dlhšie obdobie poskytovania podpory v prípade vonkajšieho faktora, ktorým je mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť alebo ustanoviť poskytovanie podpory aj v období dvoch mesiacov po ich skončení.

4

K § 8

S ohľadom na účel podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje normatívna povinnosť zamestnávateľa, ktorému bola poskytnutá podpora, zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, najmenej dva mesiace po skončení poberania podpory s výnimkou pracovného miesta, na ktorom došlo ku skončeniu pracovného vzťahu z dôvodov na strane zamestnanca, vrátane prípadov závažného porušenia pracovnej alebo služobnej disciplíny.

K § 9

Navrhovaným ustanovením sa sleduje zabezpečenie vrátenia podpory v čase skrátenej práce alebo jej časti v prípadoch, ak poskytovateľ podpory zamestnávateľovi odňal alebo znížil podporu, alebo uložil povinnosť vrátiť podporu. Zároveň sa navrhuje povinnosť zamestnávateľa vrátiť podporu alebo jej časť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí alebo znížení podpory alebo odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť podporu.

K § 10

Navrhovanými ustanoveniami § 10 sa navrhuje pôsobnosť poskytovateľa podpory v čase skrátenej práce, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny tak, aby poskytovateľ podpory rozhodoval o podpore, odňatí a znížení podpory a povinnosti vrátiť podporu. Zároveň sa navrhuje, aby poskytovateľ podpory v čase skrátenej práce mal aj pôsobnosť podávať žiadosť Sociálnej poisťovni o postúpenie finančných prostriedkov na výplatu podpory, o ktorej poskytnutí rozhodol a aby tak vykonal nasledujúci pracovný deň po rozhodnutí o podpore.

Súčasne sa navrhuje, aby poskytovateľ podpory mal pôsobnosť vyplácať podporu a na tento účel sústreďoval príjmy zo Sociálnej poisťovni na samostatnom účte a realizoval výdavky na podporu v čase skrátenej práce z tohto samostatného účtu vedeného v Štátnej pokladnici. Do pôsobnosti poskytovateľa podpory sa tiež navrhuje povinnosť postúpiť Sociálnej poisťovni finančné prostriedky plynúce z vrátenej podpory alebo jej časti. Navrhuje sa ustanoviť, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonával takto navrhovanú pôsobnosť, ak ide o podporu za čas skrátenej práce vplyvom vonkajšieho faktora, ktorým je mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav podľa osobitných predpisov alebo mimoriadna okolnosť podľa návrhu tohto zákona. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, že navrhovanú pôsobnosť poskytovateľa podpory vykonáva Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny v prípadoch podpory v čase skrátenej práce, ku ktorej došlo vplyvom vonkajších faktorov podľa § 2 písm. d) návrhu zákona, okrem poskytovania podpory za čas skrátenej práce, ktorá je navrhovaná do pôsobnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

V súlade so správnym poriadkom sa navrhuje, aby na konanie v prvom stupni bola v mene Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny príslušná konať komisia, ktorá má sedem členov. Členmi komisie sú traja zástupcovia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, dvaja zástupcovia Ministerstva financií SR a dvaja zástupcovia Ministerstva hospodárstva SR. Predsedom komisie je generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa navrhuje, aby podrobnosti o členstve v komisii a o spôsobe rokovania komisie upravoval rokovací poriadok, ktorý vydá Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Súčasne sa navrhuje, aby poskytovateľ podpory spracúval údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce vrátane osobných údajov vo svojom informačnom

5

systéme. Pri uplatňovaní navrhovanej pôsobnosti podľa § 10 využíva údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich (okrem údajov a výpisov z registra trestov), ktoré sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Na účely plnenia oznamovacej povinnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny voči Sociálnej poisťovni, ktorá mu vyplýva z návrhu novelizácie zákona o sociálnom poistení podľa čl. III, sa do pôsobnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje, aby poskytoval Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny osobné údaje spracúvané podľa návrhu tohto zákona v rozsahu nevyhnutnom na plnenie tejto oznamovacej povinnosti. Ide o údaje vymedzené navrhovaným novým písm. d) v § 233 ods. 12 návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktoré sú obdobného charakteru, ako údaje uvádzane v žiadosti o poskytnutie podpory podľa čl. I návrhu zákona.

K § 11

Navrhuje sa ustanoviť, že na konanie podľa § 10 ods. 1 písm. a) sa vzťahuje správny poriadok, ak návrh zákona nenavrhuje ustanoviť inak. Navrhuje sa na účely konania pri vykonávaní pôsobnosti podľa § 10 ods. 2 ustanoviť, aby bol miestne príslušný ten úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa nachádza pracovné miesto, na ktoré zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory. Ak ide o prípad, kedy zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory na pracovné miesta nachádzajúce sa v územných obvodoch viacerých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, vtedy sa navrhuje, aby bol na konanie miestne príslušný ten úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo (ak je právnickou osobou), alebo miesto trvalého pobytu (ak je fyzickou osobou). Za účelom urýchlenia poskytnutia podpory zo strany poskytovateľa podpory sa navrhuje skrátiť lehotu na rozhodnutie o podpore na desať dní od začatia konania ako aj lehoty v rámci konania o odvolaní proti rozhodnutiu o podpore. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje ustanoviť, že rozhodnutie poskytovateľa podpory o podpore, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, sa vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia poskytne podpora.

K § 12

V súvislosti so skutočnosťou, že fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o vykonávaní športu nemá na základe prechodného ustanovenia § 293do do 31. decembra 2021 v sociálnom poistení status zamestnanca a športová organizácia status zamestnávateľa, navrhuje sa za účelom umožnenia naplnenia podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. b) obdobie trvania tohto právneho vzťahu pred 1. januárom 2022 započítavať ako obdobie trvania povinnosti zamestnávateľa platiť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Zároveň sa na prechodné obdobie v rokoch 2022 a 2023 navrhuje ustanoviť pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny maximálny limit podpory, a to ročne vo výške najviac 20 miliónov eur, pričom sa navrhuje ustanoviť aj možnosť vlády SR rozhodnúť o navýšení tejto úhrnnej ročnej sumy podpory.

6

K čl. II

K bodu 1 [§ 131 ods. 2 písm. h)]

V § 131 ods. 2 písm. h) Zákonníka práce sa navrhuje ustanoviť právo zamestnávateľa vykonať zrážku mzdy, ak ide vrátenie náhrady mzdy alebo jej časti, na ktorú zamestnancovi nevznikol nárok, t.j. ak by zamestnanec dostal podľa navrhovaného § 142 ods. 5 vyššiu náhradu mzdy ako mu inak patrila. Zároveň však uvedené ustanovenie je potrebné posudzovať aj v kontexte § 222 ods. 6, t.j. „Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.“.

K bodu 2 (§ 142 ods. 5)

V § 142 ods. 5 Zákonníka práce sa v rámci prekážok v práci na strane zamestnávateľa navrhuje ustanoviť postup zamestnávateľa, ktorý chce využiť systém podpory v čase skrátenej práce. Na využitie tohto systému sa vyžaduje dohoda so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia. V prípade, že u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, vyžaduje sa dohoda s konkrétnym zamestnancom.

Táto dohoda na jednej strane umožňuje zamestnávateľovi postupovať podľa zákona o podpore v čase skrátenej práce (t.j. podať žiadosť o poskytnutie podpory), na druhej strane dohoda znamená, že zamestnávateľ namiesto postupu podľa § 142 ods. 1, 3, 4, resp. § 250b ods. 6 Zákonníka práce z hľadiska výšky náhrady mzdy zamestnancovi na základe dohody poskytuje náhradu mzdy vo výške (najmenej) 80 % jeho priemerného zárobku. V zmysle § 134 ide o priemerný hodinový zárobok.

K bodu 3 (§ 142a)

Navrhuje sa ustanoviť možnosť v prípade, že zástupcovia zamestnancov nesúhlasili s podaním žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, aby tento spor medzi nimi a zamestnávateľom rozhodol rozhodca. Na osobe rozhodcu sa primárne majú dohodnúť strany sporu. Ak sa na osobe rozhodcu strany sporu nedohodnú, zamestnávateľ môže požiadať o určenie rozhodcu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ministerstvo určí rozhodcu zapísaného v zozname rozhodcov vedeného podľa zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ak takýto rozhodca so svojím určením súhlasí, keďže ide o dodatočný mechanizmus poskytovania pomoci sociálnym partnerom nad rámec zákona o kolektívnom vyjednávaní. Obdobne to platí pri spore zamestnávateľa s jednotlivými zamestnancami, pričom v tomto prípade sa pre riešenie sporu s jednotlivými zamestnancami určí len jeden rozhodca.

Navrhuje sa ustanoviť, že rozhodca rozhodne, či súhlas na podanie žiadosti namiesto zástupcov zamestnancov alebo jednotlivých zamestnancov zamestnávateľovi udelí alebo nie.

Navrhuje sa vymedziť aj rozsah pôsobnosti rozhodcu. Pri svojom rozhodovaní rozhodca posúdi, či sa dôvody na podanie žiadosti o poskytnutie podpory javia opodstatnené, a či námietky zástupcov zamestnancov alebo zamestnancov majú objektívny základ. Úlohou rozhodcu, aj vzhľadom na čas pre rozhodnutie, ktoré musí byť rýchle (10 dní), ako aj na úlohy príslušných orgánov podľa zákona o podpore v čase skrátenej práce, ktoré posudzujú splnenie podmienok na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, nie je komplexne posúdiť situáciu u zamestnávateľa, ale zhodnotiť dôvodnosť podania žiadosti (t. j. či sa javí, že táto žiadosť je

7

oprávnená, či obsahuje základné požiadavky ustanovené zákonom, apod.) a dôvodnosť námietok zástupcov zamestnancov, resp. zamestnancov (napr. či nie sú svojvoľné a výlučne subjektívne). Strany sporu sú pre tieto účely povinné rozhodcovi poskytnúť súčinnosť, stanovisko zamestnanca zabezpečí pre rozhodcu zamestnávateľ. Vzhľadom aj na možný vyšší počet dotknutých zamestnancov, ktorí nedali súhlas s podaním žiadosti by u zamestnávateľa, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov komunikácia rozhodcu s jednotlivými zamestnancami mohla byť zdĺhavá (na rozhodnutie má 10 dní od prijatia riešenia sporu). Z tohto dôvodu sa navrhuje, že sprostredkovanie komunikácie medzi rozhodcom a jednotlivými zamestnancami zabezpečuje zamestnávateľ.

Navrhuje sa ustanoviť aj pravidlá pre určenie odmeny rozhodcu – dohodou a v prípade, že nedôjde k dohode, pevnou sumou, pričom ju hradí zamestnávateľ.

K bodu 4 (§ 250b ods. 6)

Navrhuje sa upraviť vzťah § 250b ods. 6 k § 142 ods. 5, keďže sa v niektorých aspektoch prekrývajú.

K čl. III

K bodom 1 a 2 (§ 4 ods. 1 a 2)

Navrhuje sa zrušiť výnimku z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dôvodom zrušenia tejto výnimky je, že v praxi je využívaná len ojedinele a má klesajúci trend. Potvrdzujú to aj údaje evidované Sociálnou poisťovňou. Odvodovú úľavu z postavenia dlhodobo nezamestnaného občana k 31. decembru 2019 využilo 210 zamestnancov, kým k 30. septembru 2020 už len 112 zamestnancov. Z postavenia nezamestnaného občana s bydliskom v najmenej rozvinutom okrese odvodovú úľavu k 31. decembru 2019 využilo 128 zamestnancov, k 30. septembru 2020 už len 83 zamestnancov. Po jej zrušení takýto zamestnanec získa plnohodnotné sociálne poistenie (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti) a v prípade sociálnej udalosti bude krytý príslušnou dávkou sociálneho poistenia.

K bodu 3 (§ 4 ods. 2)

V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje zrušiť výnimku z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to s účinnosťou od 1. januára 2023.

K bodom 4, 14, 16, 23, 28, 33, 37, 40, 50 a 60 až 62 [§ 11 ods. 1, § 122 ods. 2, § 123 ods. 3 písm. c), § 131 ods. 1 a 2, § 138 ods. 12, § 139a, § 139b ods. 1 a 2, § 139c, § 140 ods. 5, § 141 ods. 3, § 194 ods. 2, poznámka pod čiarou k odkazu 102aa, § 241a ods. 1 a § 246 ods. 1]

Legislatívno-technická úprava.

8

K bodu 5 (§ 20 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 2.

K bodu 6 (§ 20 ods. 4 a 5)

V súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca navrhovaným v bodoch 1 a 2 sa navrhuje vypustenie právnej úpravy vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodom 7 až 13 (§ 67 ods. 4, 5 a 7, § 84 ods. 5 a § 112 ods. 10)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 1.

K bodu 15 [§ 123 ods. 2 písm. c) štvrtý bod]

Navrhuje sa rozšíriť právomoc Dozornej rady Sociálnej poisťovne prerokúvať aj návrh na odpísanie pohľadávky na poistnom na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

K bodu 17 (§ 128)

Navrhuje sa v § 128 ustanoviť povinnosť platiť poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnanca v určenom právnom vzťahu vykonávajúceho zárobkovú činnosť s právom na pravidelný mesačný príjem. Za navrhovaný okruh zamestnancov bude mať za splnenia ustanovených podmienok nárok na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce ako nástroja na čiastočnú úhradu nákladov.

K bodom 18 a 19 (§ 128 ods. 12 a § 128a)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023.

K bodom 20 až 22 (§ 129 nadpis, ods. 1 a 2)

Navrhuje sa rozšíriť uplatňovanie súčasnej právnej úpravy určovania sumy poistného a jej zaokrúhľovania aj na poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

K bodom 24 a 25 [§ 136 písm. b) a § 136a]

Náhrada mzdy alebo náhrada platu, ktorú bude poskytovať zamestnávateľ pri prekážkach v práci na jeho strane z dôvodu uplatnenia nároku na podporu v čase skrátenej práce bude vymeriavacím základom zamestnanca a zároveň bude aj vymeriavacím základom zamestnávateľa. Z tejto náhrady mzdy/platu bude zamestnanec platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Jeho zamestnávateľ bude povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase

9

skrátenej práce, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné postenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Navrhuje sa ustanoviť sadzbu poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce pre zamestnávateľa vo výške 0,5 %, o ktorú sa znižuje sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti. To znamená, že odvodové zaťaženie v sociálnom poistení zostáva pre zamestnávateľa zachované v prípade zamestnancov, za ktorých zamestnávateľ platí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

K bodu 26 (§ 138 ods. 6 až 9)

V súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca navrhovaným v bodoch 1 a 2 sa navrhuje z dôvodu nadbytočnosti vypustiť právnu úpravu vymeriavacieho základu pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodu 27 (§ 138 ods. 6)

V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023 sa navrhuje právna úprava vymeriavacieho základu na platenie poistného zamestnávateľom analogická s právnou úpravou navrhovanou v bode 26.

K bodu 29 [§ 138 ods. 12 písm. a) a § 147b ods. 7 druhá veta]

Navrhuje sa, aby sa v právnej úprave ročného zúčtovania účinnej od 1. januára 2023 maximálny ročný vymeriavací základ, z ktorého zamestnávateľ platí poistné preddavkami, vzťahoval aj na poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

K bodom 30 a 36 [§ 139 ods. 1 a § 139b ods. 3]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením právnej úpravy vymeriavacieho základu pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodom 31, 32 a 35 [§ 139 ods. 1 písm. a), § 139 ods. 3 a § 139b ods. 1]

Legislatívno-technická úprava v úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023 v súvislosti s vypustením právnej úpravy vymeriavacieho základu pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodu 34 (§ 139a)

Legislatívno-technická úprava v úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023

10

K bodu 38 (§ 140 ods. 6)

V súvislosti s platením poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce zamestnávateľom sa navrhuje uplatňovať súčasnú právnu úpravu vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnávateľom aj na poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce v období, počas ktorého je zo zákona vylúčená povinnosť platiť poistné jeho zamestnancom z objektívnych dôvodov.

K bodu 39 (§ 140a)

Navrhuje sa, aby vláda Slovenskej republiky mohla prostredníctvom nariadenia rozhodnúť o odpustení povinnosti platiť poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo ich časť zamestnávateľovi, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce, ak bola vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav, výnimočný stav alebo ak vláda Slovenskej republiky vyhlásila mimoriadnu okolnosť na základe zverejnenia Štatistického úradu SR, že hrubý domáci produkt (HDP) za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný HDP vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

K bodom 41, 43 a 53 až 55 [§ 142 ods. 3, § 143 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodu 42 (§ 142 ods. 3)

V právnej úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023 sa navrhuje, aby sa vylúčenie povinnosti platiť poistné zamestnávateľom pri dosiahnutí maximálneho ročného vymeriavacieho základu v priebehu kalendárneho roka vzťahovalo aj na poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

Súčasne sa navrhuje legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením právnej úpravy vymeriavacieho základu pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodom 44 a 58 (§ 143 ods. 1 a § 232a ods. 1)

V právnej úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023 sa navrhuje legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

11

K bodom 45 až 47 [§ 166 ods. 1, § 166 ods. 2 písm. c) a § 166 ods. 2 písm. f)]

Navrhuje sa rozšírenie účelu použitia prostriedkov zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti, ktorý bude určený aj na postúpenie sumy finančných prostriedkov určenej na úhradu podpory v čase skrátenej práce vyplácanej príslušným orgánom. Ďalším zdrojom príjmu tohto fondu bude poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

K bodu 48 [§ 168 ods. 2 písm. a)]

Navrhuje sa tvorba správneho fondu Sociálnej poisťovne z poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce v rovnakej výške, ako sa tvorí z poistného na sociálne poistenie.

K bodu 49 [§ 168 ods. 2 písm. i)]

Legislatívno-technická úprava v úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023.

K bodu 51 [§ 226 ods. 1 písm. f)]

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť pre Sociálnu poisťovňu súvisiacu so zavedením právneho režimu poskytovania podpory v čase skrátenej práce v kompetencii orgánu príslušného na výplatu podpory v čase skrátenej práce, pričom náklady na úhradu tejto podpory budú financované z poistného zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti vedeného Sociálnou poisťovňou. Povinnosťou Sociálnej poisťovne bude postúpiť sumu finančných prostriedkov, o ktorú požiada orgán príslušný na výplatu podpory v čase skrátenej práce, na jeho samostatný účet na úhradu podpory v čase skrátenej práce, a to v ustanovenej lehote.

K bodu 52 [§ 226 ods. 1 písm. f)]

V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023 sa navrhuje právna úprava povinnosti Sociálnej poisťovne postúpiť sumu finančných prostriedkov, o ktorú požiada príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny/Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na úhradu podpory v čase skrátenej práce, analogická s právnou úpravou navrhovanou v bode 51.

K bodu 56 [§ 231 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava v úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023. V súvislosti s bodom 1 sa povinnosti zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia stávajú obsolétnymi a z tohto dôvodu sa navrhujú vypustiť.

K bodu 57 [§ 231 ods. 1 písm. e)]

Navrhuje sa rozšíriť údaje vykazované zamestnávateľom vo výkaze poistného a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie o údaje týkajúce sa poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

12

K bodu 59 [§ 233 ods. 12 písm. d)]

V súvislosti s navrhovanou úpravou poskytovania podpory v čase skrátenej práce v kompetencii príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny/Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá bude financovaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti vedenom Sociálnou poisťovňou sa navrhuje rozšíriť povinnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozšírenie sa bude vzťahovať na povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni údaje na účely výkonu sociálneho poistenia súvisiace s poskytovaním tejto podpory vo vzťahu k zamestnávateľovi ako subjektu povinnému platiť a odvádzať poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce, ktorému bude za splnenia ustanovených podmienok poskytovaná podpora.

K bodu 63 (§ 293fo a § 293fp)

V súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca navrhovanej v bode 1 sa navrhuje upraviť posudzovanie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti pre fyzickú osobu, ktorej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer trvá aj po 31. decembri 2021 a ktorej bol príjem zúčtovaný na výplatu v januári 2022. V tejto situácii sa zachováva právny režim platný do 31. decembra 2021. To znamená, že ak suma tohto zúčtovaného príjmu nebude vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer (ďalej len „posudzovaná hranica“), uvedená fyzická osoba nebude na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnancom ani za obdobie mesiaca december 2020. Ak však suma tohto zúčtovaného príjmu bude vyššia ako posudzovaná hranica, uvedená fyzická osoba nadobudne na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti postavenie zamestnanca, a to od 1. decembra 2021. V tejto súvislosti sa navrhuje ustanoviť pre zamestnávateľa povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti najneskôr do 2. februára 2022 s dátumom vzniku týchto poistení od 1. decembra 2021.

Súčasne sa navrhuje ustanoviť povinnosť pre zamestnávateľa odhlásiť z tohto registra uvedenú fyzickú osobu v prípade, že jej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer skončí pred 1. februárom 2020, a to v rovnakej lehote do 2. februára 2022.

Navrhuje sa upraviť aj spôsob určovania vymeriavacieho základu zamestnanca, splatnosť poistného z určeného vymeriavacieho základu a povinnosť zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v situácii, ak fyzickej osobe s uplatnenou výnimkou pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer skončil pred 1. januárom 2022, ale povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca jej počas jeho trvania nevzniklo pred týmto dňom a príjem jej bude zúčtovaný na výplatu po 31. decembri 2021. Aj v tejto situácii sa bude postupovať podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2021. To znamená, že ak suma tohto zúčtovaného príjmu bude vyššia ako posudzovaná hranica, fyzická osoba nadobudne na účely dôchodkového poistenia postavenie zamestnanca.

Navrhuje sa aj v období účinnosti novej právnej úpravy zachovať možnosť dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého sa na fyzickú osobu uplatňovala do 31. decembra 2021 výnimka z definície zamestnanca, ktorá sa navrhuje zrušiť v bode 1, ak jej nevzniklo povinné dôchodkové poistenie.

13

V súvislosti s bodom 1 návrhu sa u dotknutého okruhu poškodených, ktorým vznikol nárok na úrazovú dávku po 31. decembri 2021 z dôvodu vzniku pracovného úrazu alebo zistenia choroby z povolania pred 1. januárom 2022, v záujme riadnej vykonateľnosti navrhovanej právnej úpravy, navrhuje použitie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy úrazových dávok podľa zákona účinného do 31. decembra 2021.