Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.01.2021 do 18.01.2021

Platnosť od: 13.01.2004
Účinnosť od: 01.01.2021
Účinnosť do: 18.01.2021
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Pracovno-právne vzťahy, Správne poplatky, Sociálna pomoc, Zamestnanosť

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST77JUD102123DS85EUPP17ČL28

Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.01.2021 do 18.01.2021
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 5/2004 s účinnosťou od 01.01.2021 na základe 221/2019 a 112/2018

Legislatívny proces k zákonu 221/2019
Legislatívny proces k zákonu 112/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 221/2019, dátum vydania: 22.07.2019

A. Všeobecná časť

Prijatím zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) došlo v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ v tzv. prvej vlne znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy k zrušeniu povinností predkladania výpisov z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností a registra trestov ako povinných príloh v listinnej podobe. Fyzické osoby a právnické osoby v mnohých konaniach na základe osobitných zákonov naďalej povinné preukazovať prostredníctvom výpisov a potvrdení orgánom verejnej moci ďalšie skutočnosti, ktoré evidované v informačných systémoch verejnej správy.

Cieľom predkladaného návrhu je v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ pokračovať v snahe o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. druhej vlny znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy, rozšíriť rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci predkladať v listinnej podobe. Ide o nasledovné potvrdenia a výpisy

potvrdenie o daňových nedoplatkoch,

potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení,

potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení,

potvrdenie o návšteve školy a

výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií.

Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb na účel preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy a potvrdenia resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

Návrh zákona zároveň reaguje na potrebu niektorých dodatočných legislatívnych úprav, ktoré vyplynuli z praxe po nadobudnutí účinnosti zákona proti byrokracii.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

2

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: ..Ukončenie: ..

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

február 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

apríl 2019

2. Definícia problému

Problém, na ktorý novela zákona proti byrokracii reaguje, je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám a pri úradnej činnosti dokladať skutočnosti obsiahnuté v potvrdeniach a výpisoch v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných potvrdeniach a výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je pokračovať v snahe o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. druhej vlny znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a rozšíriť rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci predkladať v listinnej podobe, keďže si tieto skutočnosti orgány verejnej moci môžu overiť prostredníctvom informačných systémov, ku ktorým majú autorizovaný prístup. Druhá vlna znižovania byrokracie odbremení fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladania nasledovných potvrdení a výpisov:- potvrdenie o daňových nedoplatkoch,

3

- potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení,- potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení, - potvrdenie o návšteve školy a - výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií.

4. Dotknuté subjekty

Fyzické osoby, právnické osoby, orgány verejnej moci

5. Alternatívne riešenia

1. Zachovanie súčasného stavu - Táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických osôb a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady.2. Zvolená alternatíva - Nakoľko štát už dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri väčšine životných situácií, v ktorých prichádzajú do kontaktu, je neúčelné aby štát neustále opakovane od fyzických a právnických osôb preukazovanie jemu známych skutočností naďalej žiadal dokladaním potvrdení a výpisov v listinnej podobe.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

Nie

Čiastočne

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

4

Vplyvy na informatizáciu

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

Tibor Gajda, BSBA, Oddelenie riadenia IT zdrojov verejnej správy, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, tibor.gajda@vicepremier.gov.sk, 02/20928192

12. Zdroje

Dáta - Štatististický úrad SRPočetnosti - jednotlivé registreSprávne poplatky - jednotlivé registreTechnické riešenie - jednotlivé registre, NASES, niektoré OVMSpolupráca so zdrojovými registrami a ich odbornou pracovnou silou.

Zoznam zdrojových registrov (jednotlivé registre):

IS SP – Informačný systém sociálnej poisťovne

RIS – Rezortný informačný systém ministerstva školstva vedy a výskumu SR

IS Dôvera – Informačný systém zdravotnej poisťovne Dôvera

IS Union – Informačný systém zdravotnej poisťovne Union

IS ZP – Informačný systém všeobecnej zdravotnej poisťovne

IS RPO – Informačný systém registra právnických osôb, ktorý obsahuje potrebné dáta o výpisoch z ministerstva vnútra SR

IS FS – Informačný systém finančnej správy

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na informatizáciu

Komisia súhlasí s tým, že predmetný materiál predpokladá pozitívne vplyvy na informatizáciu. V časti 6.2. je uvedený isvs_4858 IS SP informačný systém sociálnej poisťovne, ktorý je však podľa MetaIS, zneplatnený. Naviac, uvedený systém bol v minulosti zapísaný do MetaIS s odlišným názvom systému. Uvedenú skutočnosť je potrebné uviesť do súladu s reálnym stavom.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

5

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Vyhodnotenie pripomienok: Pripomienky Komisie boli akceptované a zapracované.

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

-7 018,75

-28 075

-28 075

-28 075

Všeobecná pokladničná správa

-7 018,75

-28 075

-28 075

-28 075

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

-7 018,75

-28 075

-28 075

-28 075

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

6 228 850

612 000

492 000

240 000

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

4 258 000

612 000

429 000

240 000

Ministersvo školstva, vedy, výskumu a športu SR - prispôsobenie IS RIS

1 106 850

0

0

0

Ministerstvo financií SR - Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

264 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR - Finančná správa SR – prispôsobenie IS FS

100 000

0

0

0

Ostatné orgány verejnej moci – Sociálna poisťovňa – prispôsobenie IS SP

500 000

0

0

0

7

z toho:

- vplyv na ŠR

5 728 850

612 000

492 000

240 000

Rozpočtové prostriedky

5 728 850

612 000

492 000

240 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

500 000

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

5

5

5

5

- vplyv na ŠR

5

5

5

5

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

35 570

106 700

106 700

106 700

- vplyv na ŠR

35 570

106 700

106 700

106 700

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

6 228 850

612 000

492 000

240 000

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

4 258 000

612 000

492 000

240 000

Ministersvo školstva, vedy, výskumu a športu SR - prispôsobenie IS R IS

1 106 850

0

0

0

8

Ministerstvo financií SR - Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

264 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR - Finančná správa SR – prispôsobenie IS FS

100 000

0

0

0

Ostatné orgány verejnej moci – Sociálna poisťovňa – prispôsobenie IS SP

500 000

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu bude zabezpečené v rámci rozpočtu verejnej správy.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie potvrdení a výpisov od občana/podnikateľa v listinnej forme, na právne účely. Tieto potvrdenia a výpisy poskytované na určených miestach občanovi/podnikateľovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť potvrdenia, výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

9

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy a výskumu SR, Štatistickým úradom SR, Sociálnou poisťovňou SR, zdravotnými poisťovňami, DataCentrom elektronizácie územnej samosprávy Slovenska a Finančnou správou SR.

Kvantifikované výdavky na rok 2019 pre ÚPPVII na modul portálu pre orgány verejnej moci, integráciu zdrojových registrov, projektové riadenie, starostlivosť o konzumentov, biznis analýzy, školenia v sume, potrebnú publicitu a nové personálne kapacity v hodnote 4 258 000 eur a prispôsobenie informačných systémov pre MŠVVŠ SR v sume 1 106 850 eur, pre Ministerstvo financií SR - Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska v sume 264 000 eur, pre Sociálnu poisťovňu SR v sume 500 000 eur a pre Finančnú správu SR v hodnote 100 000 eur. Výdavky sú nevyhnutné pre realizáciu technického riešenia, školení, projektového riadenia a celý náklad spojený so zavádzaním novely do praxe pre jednotlivé orgány verejnej moci, ktoré budú môcť prostredníctvom kvalifikovaného technického riešenia nahliadať na dané výpisy a potvrdenia.

Služba bude poskytovaná zamestnancom verejnej správy, ktorí si priamo prostredníctvom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy vyžiadajú potvrdenia a výpisy, definované v tabuľke č. 1 za občana bezodplatne na zákonom stanovené účely.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

x zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

10

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Vplyv na orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov vyplývajúcich z agendy vyhotovenia potvrdení a výpisov.

Výpočet vychádza z dát početností jednotlivých výpisov a potvrdení za obdobie 12 kalendárnych mesiacov. Zohľadnením nákladov na materiál a prácu. Zohľadnená je taktiež delená účinnosť a nábehová krivka projektu.

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa/občana. Táto skutočnosť je kvantifikovaná v tabuľke „správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom)“.

Početnosti výpisov (spolu) s počtom strán v listinnej forme (Tabuľka č. 2.2.4.1):

Početnosti vydaných výpisov na všetkých miestach za akýmkoľvek účelom

Rok 2017

Priemerný počet A4

Počet A4 celkom

Potvrdenie o návšteve školy

1 200 000

1

1 200 000

Potvrdenie o nedoplatkoch na daniach

40 000

1

40 000

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení

200 000

1

200 000

Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení

80 000

1

80 000

Potvrdenie o dávkach nemocenského poistenia

262 000

1

262 000

Potvrdenie o dôchodkových dávkach

125 647

1

125 647

Výpis z registra nadácií

150

1

150

Výpis z registra občianskych združení

4100

1

4100

Výpis z registra neinvestičných fondov

150

1

150

Výpis z registra neziskových organizácií

1 185

1

1 185

Výpis z registra organizácií s medzinárodným prvkom

150

1

150

SPOLU

1 913 382

11

1 913 382

11

Správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom) (Tabuľka č. 2.2.4.2):

Správne poplatky nasledovne

Poplatok / Rok 2018

Početnosť

Celkom EUR

Potvrdenie o návšteve školy

0 eur

1200000

0 eur

Potvrdenie o nedoplatkoch na daniach

0 eur

40000

0 eur

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení

0 eur

200000

0 eur

Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení

0 eur

80000

0 eur

Potvrdenie o dávkach nemocenského poistenia

0 eur

262000

0 eur

Potvrdenie o dôchodkových dávkach

0 eur

125647

0 eur

Výpis z registra nadácií

5 eur

150

750

Výpis z registra občianskych združení

5 eur

4100

20500

Výpis z registra neinvestičných fondov

5 eur

150

750

Výpis z registra neziskových organizácií

5 eur

1185

5925

Výpis z registra organizácií s medzinárodným prvkom

5 eur

150

750

SPOLU

28 075

Úspory nákladov na prácu zamestnancov verejnej správy (Tabuľka č. 2.2.4.3):

Prepočet nákladov na vydanie výpisu v listinnej forme

Zamestnanec VS

Náklad na hodinu práce vo verejnej správe (super hrubá mzda)

9,75 eur

Priemerné trvanie vydania jedného potvrdenia , výpisu

20 min.

Náklad na priemerné trvanie vydania jedného potvrdenia, výpisu

3,25 eur

Celková početnosť vydaných potvrdení a výpisov za obdobie 12 mesiacov

1 913 382

Ročná úspora celkom

2 674 750 eur

Náklady na prácu zamestnancov verejnej správy spojené s novou povinnosťou vyhľadať si potvrdenia a výpisy za občana/podnikateľa (Tabuľka č. 2.2.4.4):

12

Prepočet nákladov na vydanie výpisu v listinnej forme

Zamestnanec VS

Náklad na hodinu práce vo verejnej správe (superhrubá mzda)

9,75 eur

Priemerné trvanie vyhľadanie jedného potvrdenia , výpisu

20 min.

Náklad na priemerné vyhľadanie jedného potvrdenia, výpisu

3,25 eur

Celková početnosť vyhľadaných potvrdení a výpisov za obdobie 12 mesiacov

1 913 382

Ročná úspora celkom

-2 674 750 eur

Poznámka: Presné rozloženie kvantifikovaných úspor a dodatočných nákladov spojených s vydávaním potvrdení a výpisov bude MF SR predložené po vypracovaní podrobnej analýzy konzumentov, ktorá je súčasťou dodávky riešenia. Úspory sú vyrátané kvalifikovaným odhadom, nakoľko neexistuje číselník, či register orgánov verejnej moci.

13

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

-7 018,75

-28 075

-28 075

-28 075

Rok 2019 je vypočítaný pomerne od účinnosti novely zákona s predpokladom 1.9.2019

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-7 018, 75

-28 075

-28 075

-28 075

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

14

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

4 258 000

612 000

492 000

240 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

35 570

106 700

106 700

106 700

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12 430

37 300

37 300

37 300

Tovary a služby (630)2

4 114 000

468 000

348 000

96 000

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

4 258 000

612 000

492 000

240 000

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

15

2. Ministerstvo školstva, vedy a výskumu – prispôsobenie IS RIS

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

1 106 850

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

1 106 850

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 106 850

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

16

3. Sociálna poisťovňa – prispôsobenie IS SP

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

500 000

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

500 000

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

500 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

17

4. Ministerstvo Financií SR - DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

264 000

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

264 000

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

264 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

5. Finančná správa SR – prispôsobenie IS Finančnej správy

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

18

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

100 000

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

100 000

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

100 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

19

MZDOVÉ DOPADY

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Modul integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

5

5

5

5

z toho vplyv na ŠR

5

5

5

5

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 778,333

1 778,333

1 778,333

1 778,333

z toho vplyv na ŠR

1 778,333

1 778,333

1 778,333

1 778,333

Osobné výdavky celkom (v eurách)

48 000

144 000

144 000

144 000

Rok 2019 je vypočítaný pomerne od účinnosti novely zákona s predpokladom 1.9.2019

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

35 570

106 700

106 700

106 700

z toho vplyv na ŠR

35 570

106 700

106 700

106 700

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12 430

37 300

37 300

37 300

20

z toho vplyv na ŠR

12 430

37 300

37 300

37 300

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

21

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2

Tabuľka č.1

Právna forma

Počet

Akciové spoločnosti

5 387

Spoločnosti s ručením obmedzeným

200 782

Ostatné obchodné spoločnosti

1 317

Družstvá

1 367

Štátne podniky

13

Príspevkové organizácie

663

22

Rozpočtové organizácie

6 366

Živnostníci

323 948

Ostatné právne formy

33 050

Spolu subjekty podľa právnej formy

597 272

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2017

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol konzultovaný s jednotlivými zástupcami zdrojových registrov, partnermi projektu, bankovým sektorom, IT asociáciou, počas uplynulých mesiacov. Konzultácie boli uskutočnené osobne.

Body konzultácií:

-Návrh technického riešenia

-Metodika

-Súčasná prax

-Budúce praktické aplikovanie zákona

Výsledok konzultácii bol pozitívny v hľadaní riešení a ich aplikácie

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

23

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy definované v tabuľke č.2. Pri potvrdeniach nie sú vyberané správne poplatky. Tieto potvrdenia a výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za právnickú osobu, elektronicky.

Tabuľka č.2

Správne poplatky nasledovne

Správne poplatky/Rok 2017

Početnosť výpisov/12 mes.

Celkom EUR

Potvrdenie o návšteve školy

0

480 000

0

Potvrdenie o nedoplatkoch na daniach

0

40 000

0

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení

0

80 000

0

Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení

0

32 000

0

Výpis z registra nadácií

5

150

750

Výpis z registra občianskych združení

5

4 100

20 500

Výpis z registra neinvestičných fondov

5

150

750

Výpis z registra neziskových organizácií

5

1 185

5 925

Výpis z registra organizácií s medzinárodným prvkom

5

150

150

SPOLU

637 615

-28 075

Zdroj: jednotlivé registre

3.3.2 Nepriame finančné náklady

24

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Tabuľka č.3

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

637 615

- 1 402 753

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2. V priemere trvá podnikateľovi získanie jedného výpisu 1 hodinu. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané potvrdenia a výpisy 637 615 krát, čo je približne polovica z celkového objemu vyžiadaných výpisov.

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet (Tabuľka č.4):

Správne poplatky nasledovne

Celková cena práce / priemerná mzda v NH

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

25

prepočítaná na 1 hod.

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

637 615

-4 909 635,5

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na jedného podnikateľa boli vypočítané podielom čiastkových úspor podľa kategórií a celkovej úspory a počtom podnikateľov z tabuľky č.1

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

-0,05 eur

- 28 075

Nepriame finančné náklady

-2,35 eur

- 1 402 753

Administratívne náklady

-8,22 eur

- 4 909 653,5

Celkové náklady regulácie

-10,62 eur

- 6 340 481,5

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

26

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

27

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie potvrdení definovaných v tabuľke č. 1, v listinnej forme, na právne účely. Tieto potvrdenia sú poskytované na určených miestach občanovi. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť potvrdenia na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

-

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Získavanie potvrdení, výpisov alebo informácií na právne účely elektronicky zamestnancom verejnej správy za občana, na zákonom stanovený účel.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

Potvrdenie o návšteve školy (zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Potvrdenie o daňových nedoplatkoch (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení (zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)

28

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Potvrdenia a výpisy definované v tabuľke č. sa poskytujú nasledovne:

Potvrdenie o návšteve školy - Príslušná škola

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení - Príslušná pobočka zdravotnej poisťovne

Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení - Príslušná pobočka sociálnej poisťovne

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Meníme existujúcu službu návrhom novely zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) . Táto zmena má priamy dopad. Prostredníctvom návrhu novely zákona proti byrokracii meníme 43 zákonov. Týmito zmenami oslobodzujeme občana od povinnosti predkladať spomínané potvrdenia a výpisy z registrov v listinnej podobe.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Služba nepredpokladá zníženie priamych finančných nákladov, pretože tieto potvrdenia sú poskytované bezodplatne.

Tabuľka č. 1

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Potvrdenie o návšteve školy

0 eur

720 000

0

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení

0 eur

120 000

0

Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení

0 eur

48 000

0

29

Potvrdenie o dávkach nemocenského poistenia

0 eur

262 000

0

Potvrdenie o dôchodkových dávkach

0 eur

125 647

0

SPOLU

1 275 647

0

Zvýšenie priamych finančných nákladov

-

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Tabuľka č. 2

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

1 275 647

-2 806 423,4

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

-

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

-

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie nepriamych finančných nákladov na vybavenie požiadavky – v porovnaní so súčasnosťou

Vysvetlenie:Získanie jedného potvrdenia, či výpisu na právne účely trvá občanovi v priemere 1 hodinu. V

30

analyzovanom období za 12 mesiacov bolo vyžiadaných 1 275 647 potvrdení a občania tak strávili v priemere 1 275 647 hodín získavaním týchto potvrdení. V návrhu predpokladáme šetrenie celého času (1h) občanovi, nakoľko tieto potvrdenia bude za neho získavať priamo štátny zamestnanec, ako účastník konania, pre účely na to určené, bezodplatne.

Tabuľka č. 3

Názov nákladu

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

1 275 647

-9 822 481,9

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Predloženým návrhom bude ovplyvnená široká skupina občanov.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

-

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Občanovi zaniká povinnosť predkladať potvrdenia definované v tabuľke č. 1 na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa toto potvrdenie zákonne požaduje.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.

31

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy pribudne povinnosť získavať potvrdenia, výpisy, či informácie na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tieto zákonne požadujú, za občana, a to elektronicky.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy zanikne povinnosť žiadať potvrdenia definované v tabuľke č. 1 na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje v listinnej forme.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

32

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

5

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_5836

IS CSRÚ - Informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy

B

isvs_8213

IS JVP - Informačný systém Jednotného výberu poistného

B

isvs_6092

RIS - Rezortný informačný systém

B

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

B

isvs_8375

IS FS – Centrálny register finančnej správy (CRFS)

33

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

34

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

35

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 a 5

Navrhovaná úprava zohľadňuje rozšírenie pôsobnosti zákona o poskytovanie údajov na účel preukázania splnenia podmienky podľa osobitných predpisov teda skutočností či fyzická osoba alebo právnická osoba alebo nemá nedoplatok na zdravotnom poistení. Tieto údaje sú obsiahnuté v informačných systémoch zdravotných poisťovní, ktoré však nie informačnými systémami verejnej správy.

K bodu 2

Podľa aktuálneho znenia § 1 ods. 1 druhej vety zákona proti byrokracii údaje a výpisy získané z informačných systémov verejnej správy sa považujú za skutočnosti všeobecne známe, okrem údajov a výpisov z registra trestov vzhľadom na ich povahu a citlivosť. Vzhľadom na skutočnosť, že predkladanou novelou zákona proti byrokracii sa rozširuje okruh údajov resp. informačných systémov, z ktorých si budú orgány verejnej moci údaje poskytovať i o ďalšie údaje, ktoré svojou povahou citlivé alebo napríklad predmetom daňového tajomstva, je potrebné rozšíriť okruh uvedenej výnimky. Avšak údaje získavané z informačných systémov Finančnej správy, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní a postupom času i z ďalších evidencií, o ktoré sa plánuje v ďalších etapách zákon proti byrokracii rozširovať, sa ako vhodnejšie javí vyprecizovanie druhej vety § 1 ods. 1 zákona proti byrokracii, tak aby rovnako ako v aktuálnom znení šlo o notoriety, teda skutočnosti známe, ale podľa výkladu nie o „všeobecne známe skutočnosti“ (teda známe z bežného života), ale o skutočnosti „známe orgánom verejnej moci z ich úradnej činnosti“ (teda úradne známe). Takto formulovaná druhá veta § 1 ods. 1 zákona proti byrokracii zároveň spĺňa požiadavky ochrany osobných údajov ustanovené zákonom č. 18/2018 Z. z o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).

K bodu 3 a 4

Rozširuje sa taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy na účely zákona proti byrokracii, z ktorých údaje, výpisy a potvrdenia fyzické osoby a právnické osoby nebudú povinné preukazovať prostredníctvom dokladov v listinnej podobe. Ide o informačný systém finančnej správy v časti týkajúcej sa daňových nedoplatkov t. j. nedoplatkov evidovaných daňovým úradom aj colným úradom v úhrne, informačný systém Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, informačné systémy zdravotných poisťovní v časti týkajúcej sa nedoplatkov na verejnom zdravotnom poistení a údaje z centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov a centrálneho registra študentov.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizačné body 1 a 5.

K Čl. II

36

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti kandidáta na člena bankovej rady a zároveň sa ustanovuje postup, akým si Národná banka Slovenska vyžiada výpis z registra trestov na účel overenia bezúhonnosti kandidáta na člena bankovej rady.

K Čl. III

K bodu 1

Navrhovaná úprava ustanovenia vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky dokladať k žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky ako povinnú prílohu potvrdenie daňového úradu, colného úradu, potvrdenie zdravotnej poisťovne o zaplatení poistného na verejné zdravotné poistenie, potvrdenie zamestnávateľa o zaplatení dane z príjmov a o zaplatení poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie a potvrdenie o štúdiu. Všetky uvedené doklady si Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky získa na základe údajov uvedených v žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodom 2 a 3

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť dokladať k žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky maloletému dieťaťu do 14 rokov potvrdenie o návšteve školy, ak navštevuje školu so sídlom na území Slovenskej republiky ako aj potvrdenie zdravotnej poisťovne o zaplatení poistného na verejné zdravotné poistenie za dieťa a dĺžke trvania poistného vzťahu.

K bodu 4

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky dokladať k žiadosti potvrdenie, že žiadateľ nemá nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu , Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam.

K bodu 5

Ustanovuje sa postup, akým okresný úrad v sídle kraja získa výpis z registra trestov.

K bodu 6 a 7

Úprava ustanovenia v súvislosti s ustanovením § 9 ods. 15 zákona a § 14 ods. 1 zákona, kde je možná aj elektronická komunikácia.

K čl. IV

K bodom 1 a 2

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť dokladať potvrdenie o návšteve školy žiaka alebo študenta školy so sídlom na území Slovenskej republiky z dôvodu odpustenia správneho poplatku pri podaní žiadosti na vydanie súhlasu na prieskum a výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny a za podanie žiadosti na činnosť súvisiacu s vykonávaním výskumu a prieskumu a s vykonávaním výskumno-vývojovej činnosti. Žiadateľ na účel odpustenia správneho poplatku poskytne údaje potrebné na overenie statusu žiaka alebo študenta. Taktiež sa upravuje terminológia vedecko-vývojovej činnosti v súlade so zákonom č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K Čl. V

37

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti členov orgánov neziskových organizácií. Zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť riaditeľa neziskovej organizácie preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov, nie straším ako tri mesiace.

K Čl. VI

K bodu 1, 3 a 6

Navrhovaná úprava ustanovuje zákonnú podmienku pre udelenie licencie na vysielanie televíznej programovej služby, licencie na vysielanie rozhlasovej programovej služby a pre registráciu retransmisie. Žiadateľ nesmie mať nedoplatky voči daňovému úradu alebo voči colnému úradu, nedoplatky voči Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Splnenie týchto podmienok overí rada pre vysielanie a retransmisiu prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodom 2 a 4

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o licenciu na vysielanie televíznej programovej služby, žiadateľa o licenciu na vysielanie rozhlasovej programovej služby a žiadateľa o registráciu retransmisie dokladať k žiadostiam ako povinnú prílohu potvrdenie o nedoplatkoch voči daňovému úradu alebo colnému úradu, nedoplatkoch na zdravotnom poistení, nedoplatkoch na sociálnom poistení a potvrdenie o nedoplatkoch na príspevku do fondu zamestnanosti.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. VII

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti kandidátov na verejného ochrancu práv

tak, že kandidát predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná rada Slovenskej republiky získa výpis z registra trestov.

K čl. VIII

K bodom 1, 3 a 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 2

Upravuje sa sprístupňovanie údajov z Centrálneho registra študentov pre orgány verejnej moci na účely overenia statusu študenta podľa osobitných predpisov. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako správca a prevádzkovateľ Centrálneho registra študentov poskytne orgánom verejnej moci údaje o študentovi v rozsahu meno a priezvisko vrátane titulov, dátum narodenia, názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje,

formu štúdia, informáciu o prerušení alebo o skončení štúdia na účel overenia statusu študenta.

38

Údaje z Centrálneho registra študentov poskytované v kvalite zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zdrojovými registrami Centrálneho registra študentov a jednotlivé školské registre, ktoré poskytujú údaje do centrálnych registrov na mesačnej báze a aktualizujú ich. Nakoľko Centrálny register študentov nespĺňa náležitosti § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov údaje, ktoré budú z neho poskytované na začiatku akademického roka budú platné k poslednej aktualizácii údajov v Centrálnom registri študentov. Potvrdenie v listinnej podobe v prípade nedostupnosti údajov cez OverSi bude toto potvrdenie vydávať škola ako správca zdrojového registra študentov danej školy.

K Čl. IX

K bodu 1

Ustanovuje sa zákonná podmienka pre žiadateľa o poskytnutie štátnej záruky. Žiadateľ nesmie mať nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Splnenie týchto podmienok overí ústredný orgán štátnej správy, v ktorého vecnej pôsobnosti je vyhlásený rozvojový program, ktorého sa úver alebo emisia dlhopisov týka, prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania povinnej prílohy k žiadosti o poskytnutie štátnej záruky. Právnická osoba navrhovanou úpravou nebude povinná dokladať k žiadosti o poskytnutie štátnej záruky potvrdenia Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a potvrdenie daňového úradu, že nemá voči nim evidované nedoplatky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky si tieto skutočnosti overí na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie štátnej záruky prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. X

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa odstráni nesúlad § 45 ods. 8 a § 72 ods. 2 vo vzťahu k § 44 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 177/2018 Z. z. V súčasnosti podľa § 44 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 177/2018 Z. z. len Ministerstvo životného prostredia SR ako jediný orgán ochrany prírody je oprávnené si vyžiadať výpis z registra trestov od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Okresné úrady a okresné úrady v sídle kraja orgánmi ochrany prírody, ktoré nevyhnutne potrebujú pre výkon kompetencií podľa § 45 ods. 8 a § 72 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny vyžiadať si výpis z registra trestov od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K Čl. XI

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti kandidátov na členov orgánov Ústavu pamäti národa tak, že kandidáti predložia iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým navrhovatelia členov správnej rady a dozornej rady Ústavu pamäti národa získajú výpis z registra trestov.

39

K Čl. XII

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne poskytnúť údaje o evidovaných nedoplatkoch na poistnom na sociálne poistenie orgánom verejnej moci na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom, bez súhlasu dotknutých osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú. Zároveň sa navrhuje v kontexte zjednocovania pojmológie zaviesť definíciu nedoplatku na poistnom na sociálne poistenie.

Taktiež sa navrhovanou definíciou zavádza fikcia nedoplatku v prípade, ak povinnou osobou neboli predložené všetky mesačné výkazy poistného, t. j. v prípade, ak nie je splnená povinnosť podľa § 223 ods. 1 písm. f) alebo § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, kým sa nepreukáže opak.

K Čl. XIII

K bodu 1

Navrhuje sa aby daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, nebude musieť predkladať potvrdenie o návšteve školy svojho dieťaťa ani potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Povinnosť predkladania potvrdenia o návšteve školy zostane zachovaná u tých daňovníkov, ktorých deti študujú na školách nevykazujúcich údaje do predmetného registra (napr. školy v zahraničí).

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa ruší povinnosť zamestnanca dokladať zamestnávateľovi, ktorý spĺňa požiadavku zákona proti byrokracii, potvrdenie o návšteve školy dieťaťa, ktoré navštevuje školu so sídlom na území Slovenskej republiky na účel preukázania nároku na daňový bonus.

K bodu 3

Vypúšťa sa povinnosť prijímateľa podielu zaplatenej dane uvedeného vo vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane preukazovať notárovi potvrdením zo Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že nemá nedoplatky na povinnom poistnom. Notár si tieto skutočnosti overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. XIV

K bodu 1

Navrhuje sa, aby bol obci na účel vedenia evidencie detí a žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky poskytnutý prístup do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky.

K bodu 2

Zjednocuje sa terminológia daňových nedoplatkov a nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení, ktorá je v jednotlivých osobitných predpisoch formulovaná rozdielne.

K bodu 3

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť pre zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktorí majú sídlo na území Slovenskej republiky preukazovať potvrdením, že nemajú nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, Sociálnej poisťovni alebo zdravotným poisťovniam.

40

Ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky si tieto skutočnosti overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. XV

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia nedoplatkov voči daňovému úradu, colnému úradu a nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení, ktorá je v jednotlivých osobitných predpisoch formulovaná rozdielne.

K Čl. XVI

K bodom 1, 6, 8, 10, 13 a 15

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou.

K bodom 3, 4, 9, 11, 12 a 14

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2, 5 a 7

Navrhuje sa, aby žiadateľ o registráciu na vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu neprikladal k žiadosti potvrdenie Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že nemá nedoplatky na povinných odvodoch poistného a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Taktiež sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa dokladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že osoby, ktoré boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom a osoby, ktoré zanikli a boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti, nemajú nedoplatky voči colnému a daňovému úradu.

K bodu 16

Ustanovuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

K Čl. XVII

K bodom 1, 4, 6, 10, 12 a 14

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 3, 8

Cieľom navrhovanej úpravy je, aby žiadateľ o registráciu na vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu neprikladal k žiadosti potvrdenie Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že nemá nedoplatky na povinných odvodoch poistného a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Taktiež sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa prikladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že osoby, ktoré boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom a osoby, ktoré zanikli a boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti, nemajú nedoplatky voči colnému a daňovému úradu.

41

K bodom 2, 5, 7, 9, 11 a 13

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia nedoplatkov voči daňovému úradu, colnému úradu, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. XVIII

Navrhuje sa zjednodušenie administratívnych postupov pri preukazovaní bezúhonnosti na účely colných predpisov. Účelom poskytovania výpisu z registra trestov je najmä posúdenie splnenia kritérií na udelenie statusu SHS (čl. 39 Colného kódexu Únie). Zároveň colné predpisy splnenie kritéria podľa čl. 39 písm. a) Colného kódexu Únie vyžadujú aj v konaní o udelenie povolenia na poskytnutie celkovej záruky (čl. 95 ods. 1 písm. b) Colného kódexu Únie), konaní o povoleniach uvedených v čl. 233 ods. 4 Colného kódexu Únie, konaní o udelenie povolenia pravidelne umiestňovať tovar do colného režimu na základe zjednodušeného colného vyhlásenia (čl. 145 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446) a konaní o udelenie povolenia podať colné vyhlásenie formou zápisu do evidencie deklaranta (čl. 150 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446).

K Čl. XIX

K bodu 1

Precizovanie textu v súvislosti so zmenou prílohy č. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Prax v uvedenej oblasti ukázala, že môže dochádzať k mylným interpretáciám ustanovenia, ktoré sa precizuje v záujme právnej stability.

K bodu 3

Navrhovaná obsahová zmena príloh zákona nadväzuje na znižovanie administratívnej záťaže navrhovaných osôb a podnikateľov, ako aj na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe. Zjednodušením príloh sa sleduje cieľ pružnejšie reagovať na potreby praxe a súčasne nadviazať na zjednodušenie a urýchlenie komunikačných procesov medzi orgánmi verejnej moci a občanmi pri získavaní informácií potrebných v súvislosti s vykonávaním bezpečnostných previerok navrhovaných osôb a podnikateľov.

K Čl. XX

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. XXI

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 2

42

Vypúšťa sa povinnosť pre žiadateľov o dotáciu predkladať potvrdenie o daňových a colných nedoplatkoch.

K bodu 3

Navrhuje sa zrušiť povinnosť dokladať k žiadosti o dotáciu potvrdenie Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní o nedoplatkoch na povinnom poistnom a povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie.

K bodu 4 a 5

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na vypustenie ustanovenia.

K Čl. XXII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa rozširuje oprávnenie zdravotných poisťovní poskytovať v súlade so zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy (zákon proti byrokracii) orgánom verejnej moci na účel podľa osobitných predpisov informáciu o pohľadávkach voči platiteľom poistného. Zároveň sa zavádza fikcia že poistenec alebo platiteľ nedoplatky, v prípade ak poistenec neoznámi, že je samoplatiteľ alebo samostatne zárobkovo činnou osobou alebo ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť vykazovať preddavky a teda nie je možné vyhodnotiť, či poistenec alebo platiteľ má alebo nemá pohľadávku po splatnosti.

K Čl. XXIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia daňových nedoplatkov a nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti tým, že osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup akým si Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako overujúci podmienku bezúhonnosti vyžiada výpis z registra trestov.

K Čl. XXIV

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa aby, obec neustanovovala vo všeobecne záväznom nariadení povinnosť poplatníka predkladať potvrdenia o návšteve školy žiaka alebo študenta navštevujúceho školu, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, na účel zníženie poplatku alebo odpustenie poplatku. Poplatník poskytne obci údaje v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo alebo dátum narodenia žiaka alebo študenta potrebné na overenie statusu študenta. Obec si prostredníctvom informačného systému, ku ktorému má zriadený prístup overí tieto skutočnosti.

K Čl. XXV

K bodom 1 a 2

43

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby predkladať Ministerstvu vnútra SR a krajskému riaditeľstvu Policajného zboru ako prílohu k žiadosti potvrdenie Sociálnej poisťovne.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. XXVI

K bodu 1

Úprava súvisiaca zavedením zákona proti byrokracii do praxe.

K bodu 2

Navrhovaná úprava zjednocuje terminológiu daňových nedoplatkov colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Rady overovať údaje obsiahnuté v informačných systémoch.

K Čl. XXVII

K bodom 1 až 6

K rozsiahlej úprave zákona o registri trestov sa pristupuje z dôvodu reakcie na skutočnosti vyplývajúce z aplikačnej praxe po nadobudnutí účinnosti zákona proti byrokracii, kedy vyvstala najmä potreba vyprecizovania a jednoznačného oddelenia spôsobu overovania správnosti údajov a stotožňovania fyzických osôb a právnických osôb pri osobnom vyžiadaní si výpisu z registra trestov a pri vyžiadaní si výpisu z registra trestov elektronicky prostredníctvom elektronickej komunikácie orgánmi verejnej moci za fyzickú osobu a právnickú osobu.

K bodom 7 a 8

Doplnenie a zosúladenie ustanovenia z dôvodu overovania podmienky bezúhonnosti alebo spoľahlivosť kandidátov na členov disciplinárnych senátov Kanceláriou Národnej rady SR a MSSR v nadväznosti na zákon o sudcoch a prísediacich predloženie návrhu kandidátov na členov disciplinárnych senátov do databázy, ktorí musia spĺňať podmienku bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom registra trestov.

K Čl. XXVIII

Úprava ustanovenia za cieľ zrušenie povinnosti žiadateľa o náhradné výživné dokladať k žiadosti potvrdenie o návšteve školy, ak žiak alebo študent navštevuje školu so sídlom na území Slovenskej republiky.

K Čl. XXIX

K bodu 1, 3 a 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 2

Upravuje sa sprístupňovanie údajov z Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov pre orgány verejnej moci na účely overenia statusu žiaka alebo študenta podľa osobitných predpisov. Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako správca

44

a prevádzkovateľ Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov orgánom poskytne orgánom verejnej moci údaje o študentovi v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, typ školy a formu štúdia.

Údaje z Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov poskytované v kvalite podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších. Zdrojovými registrami Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov sú jednotlivé školské registre, ktoré poskytujú údaje do centrálnych registrov na mesačnej báze a aktualizujú ich. Nakoľko Centrálny registra detí, žiakov a poslucháčov nespĺňa náležitosti § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov údaje, ktoré budú poskytované z Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov na začiatku akademického roka budú platné k poslednej aktualizácii údajov vedenej v Centrálnom registri detí, žiakov a poslucháčov. Potvrdenie v listinnej podobe v prípade nedostupnosti údajov cez OverSi bude toto potvrdenie vydávať škola ako správca zdrojového registra študentov danej školy.

K Čl. XXX

K bodom 1 a 2

Upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti v prípade, ak zamestnávateľ spĺňa podmienku zákona proti byrokracii tak, že osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje povinnosť predkladania výpisu z registra trestov tým zamestnávateľom, ktorí nespĺňajú podmienku zákona proti byrokracii. Dopĺňa sa postup zamestnávateľa, ktorý spĺňa požiadavku zákona proti byrokracii, akým si vyžiada výpis z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovaná úprava zjednocuje terminológiu daňových nedoplatkov colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 4

Navrhuje sa vypustenie povinnosti predkladania potvrdení o daňových nedoplatkoch, nedoplatkoch na sociálnom a zdravotnom poistení a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie ako povinných príloh k žiadosti o poskytnutie dotácie.

K Čl. XXXI

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa ustanovujú podmienky pre zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb.

K bodu 2

V navrhovanom novelizačnom bode sa vypúšťajú povinné prílohy k žiadosti o zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb a to potvrdenia daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, nedoplatky na zdravotnom poistení a daňové nedoplatky.

K bodu 3

45

Legislatívna úprava súvisiaca s vyžiadaním výpisu listu vlastníctva.

K bodom 4 až 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 7, 10 a 12

Navrhovaná úprava ustanovení zjednocuje terminológiu nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 8

Navrhovanou úpravou sa vypúšťajú povinné prílohy k žiadosti o finančný príspevok dokladať potvrdenia daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, nedoplatky na zdravotnom poistení a daňové nedoplatky.

K bodu 9

Úprava je navrhovaná v záujme jednoznačnosti interpretácie ustanovenia. Existencia evidovaných splatných nedoplatkov na daniach a odvodoch bude právnou prekážkou vyplatenia finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa na prvý štvrtý štvrťrok (teda aj na prvý štvrťrok príslušného rozpočtového roku). Do doby splnenia tejto podmienky neexistencie evidovaných splatných nedoplatkov sa vyplatenie tohto finančného príspevku pozastaví. Súčasné znenie uvádzacej vety so slovami „nasledujúci štvrťrok“ spôsobuje, že aj napriek evidovaným nedoplatkom a ďalším skutočnostiam, môže byť finančný príspevok vyplatený aj v prvom štvrťroku príslušného rozpočtového roka a jeho vyplatenie môže byť pozastavené až na druhý štvrtý (t. j. „nasledujúci“) štvrťrok. Navrhovaným vypustením slov sa zabezpečí, že vyplatenie finančného príspevok sa pozastaví aj v prvom štvrťroku rozpočtového roka, ak nebudú splnené zákonom ustanovené podmienky (vrátane neexistencie evidovaných splatných nedoplatkov na daniach a odvodoch).

K bodu 11

Úprava je navrhovaná v záujme jednoznačnosti interpretácie ustanovenia. Existencia evidovaných splatných nedoplatkov na daniach a odvodoch bude právnou prekážkou vyplatenia finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa na prvý štvrtý štvrťrok (teda aj na prvý štvrťrok príslušného rozpočtového roku). Do doby splnenia tejto podmienky neexistencie evidovaných splatných nedoplatkov sa vyplatenie tohto finančného príspevku pozastaví. Súčasné znenie uvádzacej vety so slovami „nasledujúci štvrťrok“ spôsobuje, že aj napriek evidovaným nedoplatkom a ďalším skutočnostiam, môže byť finančný príspevok vyplatený aj v prvom štvrťroku príslušného rozpočtového roka a jeho vyplatenie môže byť pozastavené až na druhý štvrtý (t. j. „nasledujúci“) štvrťrok. Navrhovaným vypustením slov sa zabezpečí, že vyplatenie finančného príspevok sa pozastaví aj v prvom štvrťroku rozpočtového roka, ak nebudú splnené zákonom ustanovené podmienky (vrátane neexistencie evidovaných splatných nedoplatkov na daniach a odvodoch).

K bodom 13 a 14

Ide o zosúladenie ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) na zavedenie legitimity Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a vyššiemu územnému celku, ako príslušným orgánom verejnej moci, na účely nimi vedených

46

konaní podľa zákona o sociálnych službách, žiadať o výpis z registra trestov Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie tak, ako to predpokladá Čl. XXVII predkladaného návrhu zákona.

Odôvodnenosť uplatnenia tejto pripomienky vychádza aj z interpretačnej a aplikačnej praxe ministerstva, ktoré je podľa § 79 ods. 1 písm. g) druhého bodu zákona o sociálnych službách správnym orgánom v konaniach o udelení alebo neudelení akreditácie na odbornú činnosť, o zmene akreditácie na odbornú činnosť, o predĺžení platnosti akreditácie na odbornú činnosť a o odňatí akreditácie na odbornú činnosť. Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pri poskytovaní sociálnych služieb, podľa § 79 ods. 1 písm. l) zákona o sociálnych službách žiada o vydanie výpisu z registra trestov na účely overenia splnenia podmienky bezúhonnosti osôb podľa § 88 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnych službách.

Jednou z podstatných náležitostí žiadosti o udelenie akreditácie na odbornú činnosť podľa § 88 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnych službách s účinnosťou od 1.1.2019 údaje potrebné podľa osobitného predpisu na vyžiadanie výpisu z registra trestov

1. osoby, ktorá žiada o udelenie akreditácie na odbornú činnosť, a fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym zástupcom právnickej osoby, ktorá žiada o udelenie akreditácie na odbornú činnosť,

2. zodpovedného zástupcu za vykonávanie odbornej činnosti,

3.fyzickej osoby, ktorá bude odbornú činnosť priamo vykonávať.

K Čl. XXXII

K bodom 1, 2, 3 a 5

Legislatívna úprava vyplývajúca z aplikačnej praxe zákona proti byrokracii.

K bodu 4

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti prikladať k žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry doklad o zriadení mimovládnych neziskových organizácii.

K bodu 6

Navrhuje sa aby splnenie podmienok overoval Audiovizuálny fond.

K Čl. XXXIII

Zmenou ustanovenia sa zjednocuje terminológia daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. XXXIV

K bodu 1

Navrhovaná úprava ustanovenia za cieľ zjednotenie terminológie daňových a colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rôzne.

K bodu 2

Navrhuje sa vypustenie povinnosti dokladania potvrdení o nedoplatkoch na daniach, na cle, na poistnom na sociálne poistenie a zdravotné poistenie a nedoplatkoch na príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

47

K bodu 3

Precizovanie textu ustanovenia z hľadiska lepšej zrozumiteľnosti.

K bodu 4

Zosúladenie so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušil zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. XXXV

K bodom 1 a 5

Ustanovuje sa podmienka pre poskytnutie stimulov. Žiadateľ o stimuly nemôže mať daňové nedoplatky, nedoplatky na sociálnom a zdravotnom poistení a nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky si tieto skutočnosti overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena ustanovenia za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o poskytnutie stimulov potvrdenia daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, nedoplatky na zdravotnom poistení a daňové nedoplatky.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa daňové nedoplatky na účely tohto zákona nezahŕňájú pod pojem nevysporiadané finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.

K Čl. XXXVI

K. bodu 1

Navrhuje sa, aby na preukázanie dôveryhodnosti žiadateľa v súlade so zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon proti byrokracii“) sa predkladali údaje o týchto osobách potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie s informačným systémom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby na preukázanie dôveryhodnosti členov štatutárneho orgánu žiadateľa, členov dozorného orgánu žiadateľa a odborného garanta sa v súlade so zákonom proti byrokracii predkladali údaje o týchto osobách potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie s informačným systémom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

K bodu 3

Navrhuje sa, aby sa na preukázanie dôveryhodnosti žiadateľa a odborného garanta, v prípade ak ho žiadateľ - fyzická osoba určila, v súlade so zákonom proti byrokracii predkladali údaje o týchto osobách potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie s informačným systémom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

48

K bodu 4

Navrhuje sa, aby na preukázanie dôveryhodnosti členov štatutárneho orgánu žiadateľa, členov dozorného orgánu žiadateľa a odborného garanta sa v súlade so zákonom proti byrokracii predkladali doklady potrebné na overovanie údajov a vyhľadávanie osôb v registri trestov.

K bodu 5

Údaje o žiadateľovi, ktorým je právnická osoba vrátane zahraničných právnických osôb, sú upravené v novo navrhnutom písmene c) v odseku 6 zákona č. 186/2009 o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnom sprostredkovaní”).

K bodu 6

Navrhuje sa, aby na preukázanie dôveryhodnosti žiadateľa, a odborného garanta žiadateľa, ak je určený, sa v súlade so zákonom proti byrokracii predkladali doklady potrebné na overovanie údajov a vyhľadávanie osôb v registri trestov.

K bodu 7

Podľa § 22a ods. 4 písm. a) a ods. 14 písm. c) zákona o finančnom sprostredkovaní môže byť poskytovateľom osobitného finančného vzdelávania aj fyzická osoba ako aj zahraničné právnické osoby. Z uvedeného dôvodu by bezúhonnosť resp. dôveryhodnosť mali preukazovať aj tieto osoby.

K bodu 8

Podľa § 23 ods. 3 písm. b) a c) zákona o finančnom sprostredkovaní dôveryhodnosť preukazujú podriadené subjekty navrhovateľovi ku dňu podania návrhu na zápis do príslušného zoznamu v príslušnom podregistri podľa § 13 zákona o finančnom sprostredkovaní, resp. zamestnanec finančného agenta alebo finančného poradcu ku dňu začatia vykonávania činnosti, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, finančnému agentovi alebo finančnému poradcovi.”

K Čl. XXXVII

Cieľom navrhovanej úpravy je zjednotenie terminológie nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. XXXVIII

K bodu 1

Navrhované znenie zjednocuje terminológiu nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rôzne.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. XXXIX

Navrhovanou úpravou sa upravuje oprávnenie správcu dane poskytnúť údaje o stave účtu ( daňových nedoplatkoch) daňového subjektu pre orgány verejnej moci, ktoré potrebné pri výkone úradnej činnosti podľa osobitných predpisov.

49

K Čl. XL

K bodu 1

Navrhované znenie ruší povinnosť dokladať k žiadosti o poskytnutí dotácie na podporu cestovného ruchu potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení.

K bodu 2

Zjednotenie terminológie daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie.

K Čl. XLI

K bodom 1 a 3

V navrhovanej právnej úprave sa ustanovujú podmienky pre poskytnutie dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou. Žiadateľ nesmie mať daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na povinné starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Pôdohospodárska platobná agentúra si splnenie týchto podmienok overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 2

Cieľom navrhovanej zmeny je vypustenie povinností pre žiadateľov o poskytovanie dotácie prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení.

K Čl. XLII

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z registra mimovládnych a neziskových organizácií. Ponecháva sa povinnosť predkladať doklad, ktorý identifikuje štatutárny orgán žiadateľa, ak údaje nie je možné získať z informačných systémov, nakoľko je nevyhnutné si overiť štatutára príjemcu dotácie, jeho právomoc a oprávnenosť vstupovať do zmluvných vzťahov a prijímať záväzky.

K Čl. XLIII

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis o zriadení mimovládnych neziskových organizácii. Ponecháva sa povinnosť predkladať doklad, ktorý identifikuje štatutárny orgán žiadateľa, ak údaje nie je možné získať z informačných systémov, nakoľko je nevyhnutné si overiť štatutára príjemcu dotácie, jeho právomoc a oprávnenosť vstupovať do zmluvných vzťahov a prijímať záväzky.

K Čl. XLIV

K bodu 1 a 3

50

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť poskytnúť údaje štatutárneho zástupcu žiadateľa potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra mimovládnych organizácií a výpis z obchodného registra. Ponecháva sa povinnosť predkladať doklad, ktorý identifikuje štatutárny orgán žiadateľa, ak údaje nie je možné získať z informačných systémov, nakoľko je nevyhnutné si overiť štatutára príjemcu dotácie, jeho právomoc a oprávnenosť vstupovať do zmluvných vzťahov a prijímať záväzky.

K Čl. XLV

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ teda obec nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení.

K Čl. XLVI

K bodu 1

Legislatívna úprava vyplývajúca z aplikačnej praxe zákona proti byrokracii.

K bodu 2

Vypúšťa sa podmienka poskytovania súhlasu so spracovaním údajov na účel vyžiadania výpisu z registra trestov, nakoľko naplnené požiadavky zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a predmetný súhlas je nadbytočný.

K bodom 3 až 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnych skratiek v § 3 ods. 6 zákona.

K Čl. XLVII

K bodom 1 až 3

Ustanovuje sa podmienka pre vydanie povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu a na sprostredkovateľskú činnosť aby žiadateľ nemal daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na povinné starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky si splnenie týchto podmienok overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 4

Navrhuje sa vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o vydanie povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu a na sprostredkovateľskú činnosť potvrdenia daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení.

K Čl. XLVIII

Cieľom navrhovanej úpravy je zjednotenie terminológie daňových nedoplatkov, colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na

51

povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rôzne.

K Čl. XLIX

K bodom 1, 3, 7, 11, 13, 15, 18 a 21

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov. Zároveň sa v § 9 ods. 3 vypúšťa povinnosť žiadateľa o zaradenie do evidencie užívateľských podnikov neprikladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že nemá nedoplatky na povinných odvodoch poistného a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Taktiež sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa prikladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že osoby, ktoré boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom a osoby, ktoré zanikli a boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti, nemajú nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu.

K bodom 2, 5, 8, 10, 12, 14, 17, 19 a 20

Navrhovaná úprava ustanovení za cieľ zjednotiť terminológiu nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 4 a 9

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, aby žiadateľ o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu neprikladal k žiadosti potvrdenie, že nemá nedoplatky voči Sociálnej poisťovni na povinných odvodoch poistného a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Taktiež sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa prikladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že osoby, ktoré boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom a osoby, ktoré zanikli a boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti, nemajú nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 16

Cieľom návrhu je, aby žiadateľ o vydanie osvedčenia o registrácii na prevádzkovanie liehovarníckeho závodu a na pestovateľské pálenie ovocia neprikladal k žiadosti potvrdenie, že nemá nedoplatky na sociálnom poistení, na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Taktiež sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa prikladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že osoby, ktoré boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom a osoby, ktoré zanikli a boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti, nemajú nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu.

K Čl. L

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z aplikačnej praxe zákona proti byrokracii.

K Čl. LI

52

Navrhuje sa vypustenie povinnosti pre študentov, ktorí občanmi Slovenskej republiky a žiadajú Fond na podporu vzdelávania o pôžičku, aby k žiadosti dokladali potvrdenie o návšteve školy, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky.

K Čl. LII

K bodom 1 a 3

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie doklad o zriadení mimovládnych neziskových organizácii. Ponecháva sa povinnosť predkladať doklad, ktorý identifikuje štatutárny orgán žiadateľa, ak údaje nie je možné získať z informačných systémov, nakoľko je nevyhnutné si overiť štatutára príjemcu dotácie, jeho právomoc a oprávnenosť vstupovať do zmluvných vzťahov a prijímať záväzky. Terminologické zosúladenie § 10 ods. 5 písm. c) (súčasné písmeno d)) s § 10 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c).

K bodom 2 a 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o dotáciu preukazovať vlastnícke právo k stavbe dokladaním výpisu z listu vlastníctva. Vlastník stavby poskytne iba údaje, potrebné na vyžiadanie výpisu z listu vlastníctva. Ponecháva sa ustanovenie o predkladaní dokladu, ktorý preukazuje iné právo k stavbe, ak žiadateľ nie je vlastníkom stavby.

K Čl. LIII

K bodu 1

Zmenou ustanovenia sa navrhuje zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodom 2 a 3

Vypúšťa sa povinnosť pre správcu bytového domu preukazovať potvrdením, že žiadateľ o podporu nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a nedoplatky na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Splnenie týchto podmienok si overí Štátny fond na podporu bývania prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 4

Navrhuje sa prechodné ustanovenie vzhľadom na zmenu preukazovania splnenia všeobecných podmienok podpory v priebehu procesu podávania žiadostí.

K Čl. LIV

Legislatívna úprava súvisiaca so zavedením zákona proti byrokracii do praxe.

K Čl. LV

Navrhovaná úprava má za cieľ zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rôzne. Zároveň sa ustanovuje, že finančnú spôsobilosť žiadateľa, ktorý sídlo na území Slovenskej republiky overuje Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

53

K Čl. LVI

K bodom 1, 2, 4 a 7

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z aplikačnej praxe zákona proti byrokracii.

K bodom 3 a 5

Zjednocuje sa terminológia daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 6 a 8

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie finančného príspevku na podporu umenia prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Tieto skutočnosti si overí Fond na podporu umenia prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. LVII

Legislatívna úprava súvisiaca so zavedením zákona proti byrokracii do praxe.

K Čl. LVIII

Navrhovaná úprava za cieľ zjednotiť terminológiu nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rôzne.

K Čl. LIX

K bodu 1

Zjednocuje sa terminológia daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 2

Vzhľadom na rozšírenie okruhu podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia je potrebné rozšíriť aj okruh potvrdení, ktorými sa bude uvedená podmienka preukazovať.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej úpravy byť určenie účelu vyžiadania elektronického výpisu z registra trestov ako aj vyšpecifikovanie subjektov (orgánov verejnej moci), ktoré oprávnené ho vyžiadať. Navrhovaným znením revidujeme okruh subjektov, ktorí povinní vyžiadať výpis z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K bodu 4

Navrhovaná úprava vyplýva zo skutočnosti, že agenda súvisiaca s overovaním splnenia podmienky bezúhonnosti pri fyzickej osobe, ktorá byť členom rady, patrí do kompetencie Úradu vlády Slovenskej republiky.

K bodu 5

54

Cieľom navrhovanej úpravy byť určenie účelu vyžiadania elektronického výpisu z registra trestov ako aj vyšpecifikovanie Úradu pre verejné obstarávanie ako orgánu verejnej moci, ktorý je povinný vyžadovať výpis z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K Čl. LX

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti žiadateľov o zápis do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov dokladať Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky kópiu zápisu o zriadení mimovládnych neziskových organizácií.

K Čl. LXI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná úprava za cieľ zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. LXII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť štatutárneho orgánu sponzora dokladať k zmluve o sponzorstve čestné vyhlásenie, že nemá evidované nedoplatky na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a nedoplatky na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

K Čl. LXIII

K bodom 1 až 3 a 5

Legislatívno-technická úprava

vyplývajúca z aplikačnej praxe zákona proti byrokracii.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 6

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 8 a 9

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie finančného príspevku na podporu umenia prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Tieto podmienky overuje Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

K Čl. LXIV

K bodom 1 a 2

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti tak, že predseda a podpredseda Úradu na ochranu osobných údajov poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky a Úrad na

55

ochranu osobných údajov ako navrhovatelia kandidátov na predsedu a podpredsedu úradu získajú výpis z registra trestov.

K Čl. LXV

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia daňových nedoplatkov, colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. LXVI

K bodom 1 až 4

Slovensko doposiaľ nevyužilo v plnej miere benefity, ktoré priamo riadené programy Európskej únie členským štátom ponúkajú a je stále slabým prijímateľom tohto typu pomoci. Vzhľadom k týmto dôvodom je cieľom Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vytvoriť také prostredie, ktoré by stimulovalo a napomáhalo slovenským subjektom zapojiť sa do takto financovaných medzinárodných projektov. Zmena sa týka jednak explicitného doplnenia účelu dotácie (dofinancovanie projektov), možnosti financovať aj personálne náklady, ktoré tvoria veľkú časť projektov v oblasti informatizácie a digitálnych zručností a zmiernenia podmienok poskytovania dotácií, kedy žiadateľ nemusí mať spolufinancovanie vo výške 5%.

K bodu 5

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o poskytnutie dotácie dokladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení.

K Čl. LXVII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia daňových nedoplatkov, colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie finančného príspevku z Národného jadrového fondu preukazovať, že nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení potvrdeniami daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Navrhuje sa, aby tieto podmienky overoval Národný jadrový fond.

K Čl. LXVIII

K bodu 1

56

Navrhovaná úprava za cieľ zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodom 2 a 3

Vypúšťa sa podmienka poskytovania súhlasu so spracovaním údajov na účel vyžiadania výpisu z registra trestov, nakoľko naplnené požiadavky zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a predmetný súhlas je nadbytočný.

K bodu 4 a 5

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie individuálnej licencie dokladať k žiadosti potvrdenie, že nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Ponecháva sa povinnosť dokladovania obdobných potvrdení zo zahraničia. Splnenie podmienok žiadateľa so sídlom na území Slovenskej republiky overuje Úrad pre reguláciu hazardných hier.

K bodu 6

Upravuje postup, akým Úrad pre reguláciu hazardných hier a Ministerstvo financií Slovenskej republiky získajú výpis z registra trestov.

K Čl. LXIX

Navrhuje sa aby zákon nadobudol účinnosť v časti týkajúcej sa dokladania potvrdení o návšteve školy, výpisov z registra mimovládnych organizácií a úprav reagujúcich na aplikačnú prax 1. septembra 2019. V časti zrušenia povinnosti predkladania potvrdení o daňových nedoplatkoch, nedoplatkoch na sociálnom poistení, nedoplatkoch na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatkoch na zdravotnom poistení z dôvodu prispôsobenia jednotlivých informačných systémov sa navrhuje účinnosť zákona 1. decembra 2019.

Bratislava 17. apríla 2019

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Richard Raši v. r.

podpredseda vlády

Slovenskej republiky

pre investície a informatizáciu

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 112/2018, dátum vydania: 14.04.2018

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť sektor sociálnej ekonomiky a  vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ale tiež upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.

Kľúčové pojmy zákona možno bližšie osvetliť citátom z dokumentu Európskej komisie Social Economy and Social Entrepreneurship (Sociálna ekonomika a sociálne podnikanie], Social Europe guide vol. 4, 2013, str. 7-8):

„Európsky sociálny model bol vždy charakterizovaný významnou úlohou, ktorú v ňom zohrávali organizácie líšiace sa tak od súkromných korporácií, ako od verejných inštitúcií.

Ide o súkromné organizácie, pre ktoré je typické, že sledujú iné ciele, než je zisk: ich hlavným účelom nie je vygenerovať finančné príjmy pre ich vlastníkov či inak zainteresované osoby, ale poskytovať tovary a služby buď svojim členom, alebo širšiemu spoločenstvu. Tieto organizácie, ktoré sú v Európe aktívne takmer dve storočia, získali v rôznych krajinách uznanie a reguláciu prostredníctvom špecifických právnych foriem (zvlášť vrátane družstiev [cooperative], spoločenstiev vzájomnej pomoci [mutuals] a združení [the association]), vytvorili si vlastné reprezentatívne organizácie na interakciu s verejnými orgánmi, a rôznymi spôsobmi prispeli k sociálnemu a ekonomickému rozvoju nášho kontinentu. Názov, ktorý sa v tradícii mnohých európskych krajín a v poslednom čase aj samotnou Európskou úniou používa na súborné označenie týchto organizácií znie “sociálna ekonomika” – pojem, ktorý zdôrazňuje zvláštnu pozornosť venovanú týmito organizáciami spoločenským dôsledkom ich aktivít, a ktorý odráža participatívnu štruktúru ich spravovania.

Ako plynul čas, vývoj európskej spoločnosti v kontexte globálnej ekonomiky viedol k vzniku nových a rôznorodejších potrieb, ktoré si v mnohých prípadoch vyžadovali nové typy odpovedí. Tieto odpovede vzišli v niektorých prípadoch z verejného sektora alebo súkromných podnikov, v niektorých prípadoch z občianskej spoločnosti a organizácií sociálnej ekonomiky, kombinujúc pritom sociálnu (spoločenskú) a podnikateľskú dimenziu, ale používajúc odlišné inštitucionálne zastrešenie. Široko ponímaná tendencia týchto rôznorodých aktérov vo verejnom i súkromnom sektore postarať sa o spoločenské potreby sa zvyčajne nazýva „sociálnym podnikaním”, a nové typy organizácií, ktoré sa začali zvlášť od začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia objavovať, sa často nazývajú „sociálne podniky”.“

V súlade s európskym trendom, ktorý za posledných približne tridsať rokov viedol k prijatiu osobitných rámcových zákonov pre sociálnu ekonomiku a/alebo sociálne podniky v zatiaľ šestnástich členských štátoch Európskej únie, návrh zákona vytvára komplexnú úpravu sektora sociálnej ekonomiky všeobecne a sociálnych podnikov zvlášť.




 Konkrétne návrh zákona najmä
-    vymedzuje sektor sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, pričom tieto definície vychádzajú z európskeho vnímania problematiky sociálnej ekonomiky so zohľadnením slovenských špecifík a potrieb,
-    ustanovuje podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku,
-    vymedzuje jednotlivé druhy registrovaných sociálnych podnikov,
-    upravuje možnosť podpory  podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky,
-    upravuje správu v oblasti sociálnej ekonomiky zo strany štátu,
-    upravuje organizácie sektora sociálnej ekonomiky.

Hlavným princípom systému podpory registrovaných sociálnych podnikov je zásada, že podpora musí za každých okolností obsahovať výrazný prvok návratnej pomoci. Akýkoľvek typ podpory je zároveň podrobený pravidlám štátnej pomoci a nenarušovania hospodárskej súťaže. Vzhľadom na citlivé spoločenské vnímanie tejto problematiky je systém podpory naviazaný na súbor prísnych podmienok, ktorých cieľom je zamedziť zneužívaniu. Okrem týchto ex ante podmienok  návrh zákona zároveň ustanovuje aj kontrolné mechanizmy ich dodržiavania ex post.

V čl. II až XIX sa navrhujú zmeny a doplnenia jednotlivých zákonov v súvislosti s novo navrhovanou právnou úpravou.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.


Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ustanovenie § 1 obsahuje vymedzenie predmetu zákona, ktorým je úprava sektora sociálnej ekonomiky, subjektov sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov, poskytovanie podpory pre sociálne podniky a správa sektora sociálnej ekonomiky.

K § 2

Vymedzujú sa základné pojmy na účel návrhu zákona: pozitívny sociálny vplyv, napĺňanie komunitného záujmu, napĺňanie verejného záujmu, spoločensky prospešná služba, znevýhodnená osoba, zraniteľná osoba, zainteresovaná osoba, hospodárska činnosť, nehospodárska činnosť a zamestnanec.

Keďže návrh zákona je inšpirovaný viacerými zahraničným právnymi predpismi vrátane európskych predpisov, z toho vychádza potreba definovať aj spomínané pojmy.

Konkrétne, definícia sociálneho podniku v § 5 nižšie vychádza z definície „sociálneho podniku“, ktorá bola vytvorená nariadením č. 1296/2013 pre účely programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI). Práve táto definícia obsahuje pojem „pozitívny sociálny vplyv“, ktorý však nie je v nariadení č. 1296/2013 bližšie definovaný. Pre potreby slovenského zákonodarstva sa vzhľadom na obsahový prienik javí ako najvýhodnejšie inšpirovať sa „všeobecne prospešnými službami“ podľa zákona č. 213/1997 o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby; vzhľadom na potrebu autonómnej definície však ich obsah bol zhrnutý pod pojem „spoločensky prospešné služby“ na účely navrhovaného zákona.

Keďže počas tvorby zákona sa dospelo k rozlíšeniu medzi sociálnymi podnikmi, ktoré vyvíjajú pozitívny sociálny vplyv pre určitú konkrétnu komunitu, a tými, ktoré ho vyvíjajú pre spoločnosť ako celok, vznikla aj potreba odlíšiť „komunitný záujem“ a „verejný záujem“. V prvom prípade ide o pozitívny sociálny vplyv, ktorý je ale obmedzený na nejakú konkrétnu komunitu. V druhom prípade ide o pozitívny vplyv pre spoločnosť ako celok. V súlade s tým, že v Európskej únii sa za „sociálne služby všeobecného záujmu“ považujú niektoré zo „spoločensky prospešných služieb“, vrátane pracovnej integrácie znevýhodnených občanov alebo poskytovania bývania pre sociálne menej zvýhodnené skupiny, a ďalej v súlade s tým, že životné prostredie nemá žiadne reálne hranice, ktorými by bolo možné obmedziť ho iba na jednu komunitu, sa pritom ustanovuje, že v týchto prípadoch nejde o komunitný, ale o verejný záujem.

Konkrétnym príkladom napĺňania komunitného záujmu môže byť neziskovo orientované kino, ktoré slúži pre kultúrne vyžitie malej, od väčších sídiel vzdialenej obce, ktorej obyvatelia by inak prístup k takémuto vyžitiu takmer vôbec nemali; alebo neziskovo orientované družstvo, ktorého hlavným cieľom je jednoducho poskytovať zamestnanie vlastným členom. Príkladom napĺňania verejného záujmu môže byť obecný podnik poskytujúci pracovnú integráciu dlhodobo nezamestnaným, čím zmierňuje záťaž tohto problému pre celú spoločnosť, alebo neziskovo orientovaná výroba energie z obnoviteľných zdrojov, prispievajúca k zmierneniu klimatických zmien.

Keďže v rámci EÚ sú dvoma veľkými skupinami sociálnych podnikov tie, ktoré poskytujú pracovnú integráciu znevýhodneným osobám, a tie, ktoré poskytujú rôzne tovary a služby zraniteľným osobám, zákon ďalej definuje obe tieto kategórie osôb.

Pri definícii znevýhodnených osôb vychádza jednak zo zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a jednak z nariadenia (EÚ) č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy. Spomínané nariadenie je dôležité, pretože ak sa sociálnym podnikom poskytujúcim pracovnú integráciu pre znevýhodnené osoby má poskytovať verejná podpora, musí to byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci – a teda pri absencii notifikovanej schémy štátnej pomoci musia byť kategórie znevýhodnených konzistentné so spomínaným nariadením. Pojem „znevýhodnená osoba“ má byť v súlade so spomínanými predpismi chápaný predovšetkým vo vzťahu k trhu práce (aj keď sociálny podnik môže samozrejme znevýhodneným osobám poskytovať aj tovary a služby). Je dôležité tiež poukázať, že znevýhodnená osoba podľa § 2 ods. 5 písm. a) bod 6. zahŕňa viacero kategórií – jednak napr. obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít, ale na druhej strane napr. aj azylantov. Zároveň však nekvalifikuje za znevýhodnenú osobu každého príslušníka etnickej alebo národnostnej menšiny na Slovensku – vždy musí ísť o niekoho, kto okrem takejto príslušnosti nemá dostatočné jazykové schopnosti, odborné skúsenosti, alebo vôbec skúsenosti s trhom práce a preto má problém sa na otvorenom trhu práce zamestnať.

Pri definícii zraniteľných osôb sa vychádza z rôznych slovenských zákonov, ktoré popisujú osoby v najrôznejších ťažkých životných situáciách (zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, atď.)

Napokon sa v tomto paragrafe vymedzuje aj kľúčový pojem „hospodárska činnosť“, a to v súlade so zákonom č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci. V oblasti štátnej pomoci sa za hospodársku činnosť považuje každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru a/alebo služieb na trhu – a to bez ohľadu na to, či subjekt, ktorý túto činnosť vykonáva, ju vykonáva za účelom dosiahnutia zisku, alebo nie. Práve toto chápanie hospodárskej činnosti je dôležité pre sociálne podniky, ktoré z definície tovary a/alebo služby na trhu ponúkajú – ale robia to pritom s cieľom dosahovať pozitívny sociálny vplyv, nie primárne zisk.

Zároveň sa definujú zainteresované osoby (odsek 7), ktorými sú napríklad zamestnanci sociálneho podniku, spotrebitelia tovarov alebo služieb sociálneho podniku, obyvatelia obce, v ktorej je umiestnená prevádzka sociálneho podniku, členovia akademickej obce alebo osoby z odbornej verejnosti, ktorí sa zaoberajú vedeckým bádaním, výskumom alebo pedagogickou činnosťou v oblasti sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov alebo dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu.



K § 3

Existujú dva základné prístupy, ktorými možno vymedziť priestor sociálnej ekonomiky: podľa inštitucionálnej formy alebo podľa hodnotových kritérií.

Prvý prístup do sociálnej ekonomiky zahŕňa družstvá, združenia (asociácie), nadácie (vrátane neinvestičných fondov) a tzv. „mutuals“, teda vzájomno-prospešné organizácie (na rozdiel od prvých troch typov subjektov, posledne menovaný typ ako samostatná právna forma na Slovensku neexistuje).

Druhý prístup neobmedzuje inštitucionálnu či právnu formu, ale charakterizuje sociálnu ekonomiku jednotlivými kritériami: „organizáciu vlastní spoločenstvo; slúži tomuto spoločenstvu (všeobecný záujem) alebo jej členom (vzájomný záujem) (cieľom nie je zisk ani odplata akcionárom); organizácia je riadená nezávisle [od štátu];má participatívne štruktúry; ľudia sú nadradení práci a kapitálu“.1

Viaceré zákony o sociálnej ekonomike alebo sociálnom podnikaní, ktoré boli v ostatných rokoch prijaté v členských štátoch Európskej únie (napr. Španielsko, Francúzsko, Portugalsko), oba tieto prístupy kombinujú: v jednom paragrafe vymedzujú hranice sociálnej ekonomiky hodnotovo, a v ďalšom špecificky pomenúvajú typy subjektov, ktoré do sociálnej ekonomiky patria.

Tento postup sa javí ako racionálny, takže si ho zákon osvojuje. Chápe ho pritom ako postup od všeobecného ku konkrétnemu. Preto sa v § 3 najprv vymedzuje sociálna ekonomika ako súhrn aktivít, ktoré do nej spadajú (tým je umožnené, aby sa za aktivity sociálnej ekonomiky považovali aj niektoré konkrétne činnosti takých subjektov, ktoré sú vo všeobecnosti budované na iných základoch, ale ktoré môžu mať niekedy týmito činnosťami do sociálnej ekonomiky presah.) V § 4 sa už konkrétnejšie vymedzujú tie subjekty, ktoré sú v sociálnej ekonomike priamo zakorenené a sú teda jej súčasťou z definície.

V § 3 sa ďalej postuluje, že v prípade sociálnej ekonomiky naozaj ide o sektor, ktorý je v širokom slova zmysle „ekonomický“ - zahŕňa teda aktivity, ktoré sa týkajú produkcie, distribúcie alebo spotreby. Treba zdôrazniť, že toto chápanie spomínaných aktivít je širšie, než len bežné „trhové“. Po mnoho stáročí ľudskej civilizácie sa mnohé z nich nevykonávali prostredníctvom trhu, ale napríklad v rámci jedného a toho istého domáceho hospodárstva – takto chápal „ekonomiku“ napr. Aristoteles. Sociálna ekonomika je špecifická práve tým, že spomínané aktivity síce dokáže vykonávať prostredníctvom trhu (ako je to v prípade sociálnych podnikov), ale aj mimo neho (ako je to v prípade netrhových subjektov sociálnej ekonomiky). Preto sa v § 3 jasne vymedzuje, že spomínané aktivity môžu byť vykonávané hospodárskou činnosťou – v tom zmysle, v akom tento pojem figuruje v oblasti štátnej pomoci – ale aj nehospodárskou činnosťou – teda v tom zmysle, ktorý pod štátnu pomoc nespadá. Inými slovami, produktívne, distributívne alebo spotrebiteľské aktivity sociálnej ekonomiky možno vykonávať tak, že sa pri tom služba, tovar, alebo oboje dodáva na trh – alebo tak, že sa tieto aktivity vykonávajú netrhovo. Toto rozlíšenie je veľmi dôležité, aby bolo zrejmé, že subjekty sociálnej ekonomiky, ktoré svoje aktivity nevykonávajú sústavnou ponukou tovaru a/alebo služieb na trhu, nespadajú pod pravidlá štátnej pomoci.

Ďalej § 3 špecifikuje, že ide o aktivity vykonávané nezávisle od štátnych orgánov – zmyslom je vyjadriť, že sociálna ekonomika nie je súčasťou štátneho sektora.

Napokon § 3 špecifikuje uholný kameň sociálnej ekonomiky – že totiž ide o aktivity, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Teda toho pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý bol definovaný v § 2.

Súborne sa teda sociálna ekonomika vymedzuje ako súhrn produktívnych, distributívnych alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu.

K § 4

Ako bolo povedané vyššie, v § 4 sa následne prechádza k pomenovaniu jednotlivých subjektov sociálnej ekonomiky. Okrem „tradičných“, ktorými sú združenia/asociácie (zahŕňajúc v to slovenské právne formy „občianske združenie“ a „nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby), nadácia (vrátane neinvestičných fondov) a družstvá, ide aj o „nové“ formy – a to práve sociálne podniky, t. j. inými slovami z právneho hľadiska obchodné spoločnosti, ktoré však nie sú orientované ziskovo, ale na napĺňanie pozitívneho sociálneho vplyvu. V súlade s faktom, že sociálna ekonomika nie je podsektorom štátu, sa ďalej vymedzuje, že tieto subjekty nemôžu byť štátom majetkovo, finančne ani inak kontrolované – pričom sa vysvetľuje, že pod „kontrolou“ sa myslí „ovládanie“, nie „inšpekcia“; a že pod „financovaním“ sa nemyslí bežná dotačná podpora (v protiklade napr. k financovaniu rozpočtových alebo príspevkových organizácií).

K § 5
 
Vymedzuje sa sociálny podnik – ako je uvedené vyššie, definícia je inšpirovaná nariadením (EÚ) č. 1296/2013, konkrétne článkom 2. Toto nariadenie si osvojilo rovnaký prístup, ako väčšina existujúcich zákonov v EÚ o sociálnej ekonomike alebo sociálnych podnikoch. Týmto prístupom je, že sa pre sociálne podnikanie nevytvára nová samostatná právna forma, ale že vzniká ustálený pojem pre subjekty akejkoľvek právnej formy, ktoré sa zaväzujú napĺňať podmienky sociálneho podnikania.

Na Slovensku už v súčasnosti existuje nemalý počet subjektov – či už občianskych združení, neziskových organizácií, družstiev, ale aj obchodných spoločností – ktoré tieto podmienky spĺňajú, a sú teda „de facto sociálnymi podnikmi“. Zákon má poskytnúť právnu úpravu, aby sa o tento pojem mohli aj vo svojej činnosti opierať, prihlásiť sa k nemu a tým aj zviditeľniť existenciu tohto sektora na Slovensku.

Ustanovenie zároveň vytvára aj kategóriu pre podniky, ktoré ešte nespĺňajú všetky podmienky na to, aby sa mohli nazývať sociálnymi podnikmi, ale už sa tomuto postaveniu blížia – teda podniky, ktoré sú takpovediac „na hranici“ sociálnej ekonomiky. Podobne ako vyššie, účelom je zviditeľniť ich existenciu a motivovať ich k poslednému kroku, vďaka ktorému by sa mohli stať plnoprávnymi sociálnymi podnikmi.

Sociálnym podnikom je teda subjekt sociálnej ekonomiky, ktorý
-    vykonáva hospodársku činnosť
-    jeho hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,
-    k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo spôsob ich výroby alebo poskytovania,
-    viac ako 50 % zo zisku použije na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu (ďalej len „socializácia zisku“),
-    do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája zainteresované osoby.

Pochopiteľne, v prípade sociálnych podnikov, ktoré musia vynaložiť 100 % prípadného zisku na svoj hlavný cieľ, keďže to vyplýva priamo z ich statusových zákonov (občianske združenie, nezisková organizácia, nadácia), táto povinnosť stále platí. Návrh zákona túto podmienku nezmäkčuje, iba hovorí, že povinnosť reinvestovať väčšinu sa vzťahuje na všetky právnické osoby, ktoré by chceli byť sociálnymi podnikmi – vrátane napríklad s. r. o. alebo družstiev, ktorým takáto povinnosť z iných zákonov nevyplýva.

Na druhej strane sociálny podnik, ktorý je občianskym združením alebo neziskovou organizáciou, môže vykonávať hospodársku činnosť ako svoju hlavnú činnosť, pokiaľ tým napĺňa svoj spoločenský cieľ. Nejde totiž v takomto prípade o zárobkovú činnosť, ani o podnikanie v doterajšom poňatí podľa Obchodného zákonníka. Ide o napĺňanie spoločensky prospešnej služby (dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyv) prostredníctvom výroby tovarov a služieb, alebo prostredníctvom ich predaja. Z tohto dôvodu nespadá takáto hospodárska činnosť pod „zárobkovú činnosť“, ani pod „podnikanie“ za účelom zisku, a preto je v prípade sociálnych podnikov, ktoré sú občianskymi združeniami alebo neziskovými organizáciami, umožnená.

V odseku 2 sa ustanovuje, že registrovaným sociálnym podnikom, je sociálny podnik, ktorý má priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.

V odseku 3 sa ustanovuje, že čiastočne sociálnym podnikom je občianske združenie, nadácia, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorí vykonávajú hospodársku činnosť, jej hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, a spĺňa aspoň dve zo zostávajúcich troch podmienok sociálneho podniku (reinvestícia viac ako 50 % do sociálneho cieľa; dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu buď tovarom/službami, alebo metódou produkcie; participácia zainteresovaných strán).

V odseku 5 sa uvádzajú niektoré konkrétne prípady použitia zisku, ktoré sú legitímne. Podľa písmena a) ide aj o použitie zisku na investíciu v súlade s vymedzením v čl. 17 ods. 3 nariadenia č. 651/2014 o skupinových výnimkách, teda na


„a) investície do hmotných a/alebo nehmotných aktív súvisiacich so založením novej prevádzkarne, s rozširovaním existujúceho podniku, diverzifikáciou výroby prevádzkarne na ďalšie nové výrobky alebo so zásadnou zmenou celkového výrobného procesu existujúcej prevádzkarne; alebo
b) nadobudnutie aktív patriacich prevádzkarni, ak sú splnené tieto podmienky:
-    prevádzkareň buď ukončila činnosť alebo by ju bola ukončila, ak by sa neuskutočnilo jej odkúpenie;
-    aktíva sa kupujú od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi;
-    transakcia sa uskutočňuje za trhových podmienok.
Ak rodinný príslušník pôvodného majiteľa alebo zamestnanec prevezme malý podnik, upustí sa od podmienky, že tieto aktíva musia byť nadobudnuté od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. Výhradné nadobudnutie akcií podniku nepredstavuje investíciu.“.

Ďalej je podľa písmena b) legitímne aj odloženie zisku na bankový účet, účelovo viazané na budúce použitie na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.

A napokon podľa písmena c) je s rovnakým účelom legitímne aj vloženie zisku do rezervného fondu.

K § 6 a 7

V § 6 sa ustanovujú podmienky na priznanie štatútu „registrovaného sociálneho podniku“. Na rozdiel od bežného sociálneho podniku, definovaného v § 5 (u ktorého je na vlastnom zvážení, ako bude svoju existenciu dokazovať tretím stranám), registrovaný sociálny podnik získava od štátu uznanie, že je naozaj sociálnym podnikom. Preto sa v tomto paragrafe ustanovujú náročnejšie podmienky, ktoré musí žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku spĺňať, a stanovuje sa, že napĺňanie základných podmienok musí mať žiadateľ zakotvené vo svojom základnom dokumente, ktorý je prílohou k žiadosti.

Okrem všeobecných podmienok, ktoré sú pre všetky registrované sociálne podniky rovnaké, sa stanovujú aj minimálne podmienky pre špecifické typy registrovaných sociálnych podnikov. Konkrétne, pre integračný podnik a sociálny podnik bývania, v súlade s medzinárodnou praxou v tejto oblasti. Pre iné registrované sociálne podniky ako tieto dva typy sa stanovuje minimálna podmienka dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu všeobecnejšie – teda že žiadateľ o štatút registrovaného sociálneho podniku dosahuje väčší pozitívny sociálny vplyv ako podnikateľ, ktorý obdobnú činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Inými slovami, na priznanie štatútu iného registrovaného sociálneho podniku nestačí taký pozitívny sociálny vplyv, ktorý by mohol byť iba bežným „vedľajším účinkom“ komerčného podnikania. Konkrétne teda napr. neplatí, že by podmienku dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu automaticky spĺňala komerčná vedecko-technická firma, či komerčne fungujúce zariadenie zdravotnej starostlivosti. Splnenie tejto podmienky, rovnako ako ostatných podmienok, posudzuje ministerstvo.

V § 6 sa ďalej špecifikuje splnenie ktorých podmienok – v rámci znižovania administratívnej náročnosti pre žiadateľa – zisťuje z úradnej povinnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“). Na tieto účely sa navrhuje, aby orgány a inštitúcie, ktoré disponujú informáciami potrebnými na preukázanie splnenia podmienok na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, boli povinné v lehote piatich pracovných dní poskytnúť ich ministerstvu práce.

Vymedzuje sa, čo sa rozumie základným dokumentom pre príslušnú právnu formu, ktorú má žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Tiež sa vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného a dôveryhodného. Podmienka dôveryhodnosti je zvlášť dôležitá – je potrebné sa presvedčiť, že nejde iba o „papierové“ splnenie podmienok, ale že žiadateľ naozaj ako sociálny podnik funguje alebo s vysoko pravdepodobnosťou bude fungovať.

V § 7 sa ďalej upravuje priebeh konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a tiež označenie druhu registrovaného sociálneho podniku, o ktorý žiadateľ žiada (teda či žiada o štatút komunitnoprospešného podniku alebo verejnoprospešného podniku, a či ide o integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo iný/nepomenovaný registrovaný sociálny podnik). Navrhuje sa, aby sa žiadosť podávala na formulári, ktorý určí ministerstvo práce. Prílohou k žiadosti je aj vyššie spomínaný základný dokument. Prílohou k žiadosti môže byť aj osvedčenie organizácie sektora sociálnej ekonomiky o tom, že žiadateľ spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) a e) (v súlade s § 26 ods. 7). Predloženie tohto osvedčenia znamená, že organizácia sektora sa za žiadateľa takpovediac „zaručuje“ – teda z titulu svojej dôvernej znalosti fungovania sociálnych podnikov dáva osvedčenie o tom, že aj žiadateľ ako sociálny podnik funguje či bude fungovať.

Okrem overenia podmienok a posúdenia dokumentov sa ďalej navrhuje, aby v rámci konania bol žiadateľ aj ústne vypočutý. Účelom je najmä môcť pomocou hĺbkového rozhovoru si overiť, či ide naozaj o dôveryhodného žiadateľa – ide o akúsi obdobu procesu „due dilligence“. V prípade, že sa za jeho dôveryhodnosť zaručí organizácia sektora, ako bolo spomenuté vyššie, sa prihliada k jej osvedčeniu.

V prípade začínajúcich podnikov, ktoré ešte nemajú za sebou históriou dokazujúcu ich fungovanie ako sociálnych podnikov, sa umožňuje, aby štatút získali a svoje fungovanie preukazovali spätne. Vo výnimočných nepredvídaných prípadoch sa môže takéto spätné dokazovanie uplatniť aj v prípade iných podnikov ako začínajúcich podnikov.

Navrhuje sa, aby sa štatút sociálneho podniku priznával na neurčitý čas.

Navrhuje sa, aby bol registrovaný sociálny podnik povinný neustále spĺňať podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku a aby bol povinný oznámiť každú zmenu skutočností súvisiacich s priznaným štatútom registrovaného sociálneho podniku.

Navrhuje sa, aby registrovaný sociálny podnik bol pri svojom obchodnom mene alebo názve povinný uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“.




K § 8

Upravujú sa podmienky a dôvody zániku a zrušenia štatútu registrovaného sociálneho podniku. Štatút registrovaného sociálneho podniku zanikne
-    zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby (alebo jej vyhlásením za mŕtvu), ktorá mala štatútu priznaný,
-    vrátením štatútu,
-    splynutím, zlúčením alebo rozdelením registrovaného sociálneho podniku v rozpore s odsekom 4 (teda splynutím alebo zlúčením so subjektom, ktorý nie je registrovaným sociálnym podnikom, alebo rozdelením tak, že imanie prejde na subjekty, ktoré nie sú registrovanými sociálnymi podnikmi). Pochopiteľne, stále platí, že registrovaný sociálny podnik sa môže zlúčiť iba s podnikom rovnakej právnej formy.

Navrhuje sa, aby ministerstvo práce zrušilo registrovanému sociálnemu podniku štatút, ak prestane spĺňať podmienky na jeho udelenie, poruší zákaz nelegálneho zamestnávania alebo nesplní podmienky na získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku v lehote 12 mesiacov, ak ide o začínajúci podnik (resp. 24 mesiacov, ak ide o podmienku socializácie zisku) .

K § 9

Existencia poradného výboru je podmienkou (alternatívne k existencii demokratickej správy - § 10) na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Navrhuje sa ustanoviť zloženie, spôsob kreovania a úlohy (oprávnenia) poradného výboru. Poradný výbor má mať najmenej troch členov a má byť zložený zo zainteresovaných osôb (§ 5 ods. 2).

Navrhuje sa, aby sa poradný výbor zúčastňoval na spravodlivom a uspokojivom fungovaní registrovaného sociálneho podniku, na dosahovaní pozitívneho sociálneho vplyvu registrovaného sociálneho podniku a na hodnotení dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, a to
-    prerokovaním (najmä dôležitých otázok rozvoja podniku a dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, stavu, štruktúry a predpokladaného vývoja zamestnanosti v podniku, zásadných otázok sociálnej politiky, organizačných zmien),
-    právom na informácie o hospodárskej a finančnej situácii a o predpokladanom vývoji činnosti podniku,
-    kontrolnou činnosťou.

Zároveň sa navrhuje alternatívny spôsob splnenia podmienky zriadenia poradného výboru, a to pôsobením zamestnaneckej rady (§ 233 Zákonníka práce). V prípade využitia tohto alternatívneho spôsobu bude zamestnanecká rada plniť úlohy podľa príslušného predpisu (Zákonník práce).

Pri splnení potrebných podmienok je samozrejme možné, aby úlohu poradného výboru hrali aj iné orgány, zakotvené v iných zákonoch, ako je napr. správna rada v prípade neziskových organizácií.



K § 10

Existencia demokratickej správy je podmienkou (alternatívne k existencii poradného výboru - § 9) na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Demokratickou správou sa rozumejú ustanovené pravidlá vnútornej organizácie a fungovania registrovaného sociálneho podniku, ktoré vyjadrujú jeho zodpovedné a transparentné spravovanie. Navrhuje sa ustanoviť tieto pravidlá pre jednotlivé právne formy, ktoré môže registrovaný sociálny podnik mať.

K § 11

Navrhuje sa rozdelenie registrovaných sociálnych podnikov na:
-    komunitnoprospešný podnik, ak dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním komunitného záujmu, a
-    verejnoprospešný podnik, ak dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného záujmu.

Dôvodom tohto rozdelenia je odlišná zameranosť týchto dvoch typov podnikov: takpovediac „dovnútra“ nejakej komunity (vrátane povedzme členov samotného podniku) a „navonok“ smerom k širšej verejnosti. Komunitnoprospešným podnikom môže byť napríklad už vyššie spomínané miestne neziskovo orientované kino, ktorého poslaním je poskytovať kultúrne vyžitie obyvateľom konkrétnej malej obce, ktorí by sa bez jeho existencie dostávali k takejto službe iba pomerne ťažko. Komunitnoprospešným podnikom môže byť aj tiež spomenuté neziskovo orientované družstvo, ktorého hlavným cieľom je poskytovať zamestnanosť svojím vlastným členom – a to nad rámec fungovania bežného komerčného podniku, keďže v prípade zhoršenej všeobecnej hospodárskej situácie skôr siahne na základe dohody členov k zníženiu príjmov, ako k prepúšťaniu zamestnancov. Naproti tomu verejnoprospešným podnikom môže byť napríklad obecný podnik ktorý je integračným podnikom, keďže integrácia znevýhodnených alebo zraniteľných osôb do spoločnosti sa považuje za verejný, respektíve celospoločenský záujem. Rovnako môže byť verejnoprospešným podnikom aj družstvo energie z obnoviteľných zdrojov (Renewable Energy Source Cooperative – RESCoop), keďže znižovanie závislosti na fosílnych palivách je celospoločenským záujmom. Nejde samozrejme o taxatívne vymedzenie, iba o vymenovanie niektorých príkladov komunitnoprospešných a verejnoprospešných podnikov. Rozlíšenie toho, či ide o komunitnoprospešný, alebo verejnoprospešný podnik vychádza z definície komunitného a verejného záujmu v § 2 (Vymedzenie pojmov).

Z hľadiska zamerania činnosti môže byť registrovaný sociálny podnik:
-    integračným podnikom,
-    sociálnym podnikom bývania,
-    iným / nepomenovaným registrovaným sociálnym podnikom

Okrem typovo explicitne upravených druhov registrovaných sociálnych podnikov sa umožňuje aj vznik iných registrovaných sociálnych podnikov (komunitnoprospešných alebo verejnoprospešných), ktoré budú dosahovať pozitívny sociálny vplyv poskytovaním iných spoločensky prospešných služieb.

Dôvodom spomínaného rozdelenia z hľadiska zamerania činnosti je fakt, že pri niektorých špecifických typoch registrovaných sociálnych podnikov je potrebné stanoviť dodatočnú reguláciu nad rámec všeobecnej regulácie, platnej pre všetky registrované sociálne podniky. Konkrétne sa to vzťahuje práve na integračné podniky, pri ktorých je stanovený medzinárodný štandard ich fungovania (vrátane minimálnej 30 %-nej hranice na zamestnávanie znevýhodnených/zraniteľných osôb), a sociálne podniky bývania, na ktoré sa takisto vzťahujú dodatočné medzinárodné kritériá. Iné sociálne podniky, ako tieto dva spomenuté typy, sa môžu samozrejme zaoberať veľmi širokým okruhom činností, pokiaľ spadajú pod spoločensky prospešné služby pomenované v § 2 zákona – od environmentálnych činností (napr. recyklácia, výroba elektriny či tepla z obnoviteľných zdrojov, ekologické poľnohospodárstvo) cez sociálnu a humanitárnu pomoc prostredníctvom tovarov alebo služieb (vrátane napr. sociálnych služieb, alebo tovarov špecificky určených a potrebných pre takéto osoby, alebo predaj tovarov prostredníctvom etického obchodovania či „Fairtrade“) až po kultúrne aktivity (napr. neziskové poskytovanie kultúrneho vyžitia pre obyvateľov menších obcí, vydávanie umeleckej literatúry, ap.) Pri takýchto iných registrovaných sociálnych podnikoch platia všetky všeobecné ustanovenia zákona, vrátane potreby dosahovať merateľný pozitívny sociálny vplyv. Minimálne podmienky pre iné registrované sociálne podniky sú stanovené v § 6 a opísané vyššie.

K § 12

Integračný podnik je typovo vymedzeným registrovaným sociálnym podnikom, ktorého dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu spočíva v zamestnávaní znevýhodnených osôb (§ 2 ods. 5) alebo zraniteľných osôb (§ 2 ods. 6).

Na dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu sa požaduje, aby integračný podnik zamestnával najmenej
-    30 % znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov,
-    30 % zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov alebo
-    40 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov.

Na účely dosiahnutia pozitívneho sociálneho vplyvu sa navrhuje zaviesť fikciu, že za znevýhodnenú osobu sa po dobu dvoch rokov bude považovať zamestnanec, ktorý bol znevýhodnenou osobou v čase nástupu do zamestnania v integračnom podniku (keďže nástupom do zamestnania toto postavenie stratí – prestane byť nezamestnanou osobou). Obdobná fikcia sa navrhuje zaviesť aj pre niektoré zraniteľné osoby.

K § 13

Sociálny podnik bývania je typovo vymedzeným registrovaným sociálnym podnikov, ktorého dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu spočíva vo výstavbe alebo prestavbe bytov alebo nájmu bytov osobám s mesačným príjmom do výšky štvornásobku sumy životného minima.

Účelom týchto ustanovení je vytvoriť na Slovensku priestor pre rozvoj nájomného bývania v neziskovom sektore, podľa desiatky rokov úspešne fungujúceho rakúskeho vzoru. Nemá ísť o náhradu ani zasahovanie do existujúceho modelu sociálneho bývania, ktorý je založený na kombinácii dotácie a výhodnej pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Naopak, ide o doplnenie tohto modelu prostredníctvom podnikov, ktoré sú týmto modelom inšpirované, ale rozširujú ho o inú kombináciu pomoci – menšinová časť má mať formu nenávratnej pomoci, ale väčšinu majú vďaka „napákovaniu“ (leverage) finančných nástrojov predstavovať prostriedky z komerčných zdrojov.

Z tohto dôvodu sa definuje „spoločensky prospešné nájomné bývanie“ ako bývanie za nákladové nájomné poskytované ľuďom do ustanovenej príjmovej hranice. Spoločensky prospešné nájomné bývanie sa definuje ako „sociálna služba všeobecného záujmu“ spadajúca pod takéto služby, ako ich spomína nariadenia č. 1304/2013 o Európskom sociálnom fonde. V súlade s právomocou členského štátu definovať sociálne služby všeobecného záujmu sa tým zabezpečuje legitímnosť podpory takéhoto bývania z ESF.

Navrhuje sa, aby sociálny podnik bývania bol povinný najmenej 70 % bytov prenajímať osobám s mesačným príjmom do výšky štvornásobku sumy životného minima a najviac za nájomné zodpovedajúce nákladom na byt. Zostávajúcich 30 % by bolo možné prenajímať za vyšší nájom za tým účelom, aby sociálny podnik naakumuloval určitú rezervu v prípade výpadku príjmov za nájom svojich „kmeňových“ obyvateľov.

Aby sa zabránilo prípadným špekulatívnym postupom, ustanovuje sa, že sociálny podnik bývania, ktorý dostal podporu podľa navrhovaného zákona, nemôže byty postavené vďaka tejto podpore 30 rokov previesť na inú osobu, s výnimkou iného sociálneho podniku bývania. Týmto ustanovením sa má zabezpečiť, že z verejných prostriedkov podporené bývanie bude skutočne dostupné určeným cieľovým skupinám a nebude po stanovený čas prevádzané do súkromného vlastníctva.

K § 14

Navrhuje sa, aby v súlade s existujúcou praxou v prípade napr. neziskových organizácií registrovaný sociálny podnik viedol oddelene výnosy a náklady spojené s podnikateľskou a nepodnikateľskou činnosťou. Ostatné pravidlá týkajúce sa účtovníctva sú stanovené osobitnými predpismi (najmä zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve).
Zákon v ods. 3 zavádza povinnosť r.s.p. overiť účtovnú závierku a výročnú správu audítorom a definuje prípady, kedy overenie audítorom nie je potrebné.

K § 15

Navrhujú sa povinnosti registrovaného sociálneho podniku v súvislosti s výročnou správou a určuje sa obsah výročnej správy.

K § 16

Navrhuje sa registrovanému sociálnemu podniku, sociálnemu podniku podľa § 5 ods. 1 a čiastočne sociálnemu podniku poskytovať za ustanovených podmienok podporu, ktorá predstavuje štátnu pomoc, podľa schém štátnej pomoci, ktoré vytvorí ministerstvo práce. Pomoc musí byť v súlade s tým vždy poskytovaná transparentne, napr. v súlade s čl. 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 651/2014.

Podmienky podpory vychádzajú zo zásady, že keďže ide o podnikanie – i keď sociálne – podpora by vždy mala mať určitú návratnú zložku. Preto je pre poskytnutie nenávratnej pomoci podmienkou, aby podnik najprv dostal schválenú návratnú podporu, alebo preukázal, že návratné prostriedky získal od komerčných inštitúcií. Inými slovami, podnik bude musieť mať najprv schválený napr. úver poskytovaný finančným sprostredkovateľom pre finančné nástroje podporované Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, alebo aj úver poskytovaný komerčnou bankou mimo rámca týchto finančných nástrojov. V obidvoch prípadoch bude musieť prejsť hodnotením finančnej inštitúcie. Týmto spôsobom by malo byť zaručené, že jeho podnikateľský zámer bude nezávisle posúdený na základe kritérií finančnej udržateľnosti – v prípade potreby potom môže doplniť návratné zdroje nenávratnými, ale nemalo by sa stať, že podnik nebude schopný vyprodukovať vôbec žiadne príjmy a že by teda bol plne závislý na verejnej podpore.

Podpora je ďalej odstupňovaná tak, že čisto nenávratnú pomoc, teda dotáciu, môže dostať iba podnik, ktorý dosahuje „zlatý štandard“ sociálneho podnikania v Európe. To znamená, že pozitívny sociálny vplyv dosahuje priamo prostredníctvom svojej hospodárskej činnosti – v rámci ktorej poskytuje napr. pracovnú integráciou alebo služby pre zraniteľné osoby, a zároveň dosahuje buď maximálnu možnú socializáciu zisku alebo maximálnu možnú participáciu. Inými slovami, táto druhá podmienka znamená, že buď sa zaväzuje na svoj sociálny účel vynaložiť 100 % akéhokoľvek zisku, alebo musí byť priamo demokraticky spravovaný svojimi zamestnancami.

Registrovanému sociálnemu podniku, ktorý využíva 100 % zisku na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu alebo ktorý uplatňuje demokratickú správu, teda možno poskytnúť podporu v podobe investičnej pomoci (§ 17), kompenzačnej pomoci (§ 19) a pomoci na podporu dopytu (§ 22).

Inému registrovanému sociálnemu podniku možno poskytnúť investičnú pomoc vo forme finančného nástroja a podmienečne vratného finančného príspevku a kompenzačnú pomoc vo forme finančného nástroja. Príkladmi takýchto podnikov sú tie občianske združenia alebo neziskové organizácie, ktoré síce reinvestujú 100 % zisku, ale ich hospodárska činnosť je v podstate bežnou komerčnou činnosťou a sama o sebe pozitívny sociálny vplyv neprináša – ten prináša až ich nehospodárska činnosť, ktorú prostredníctvom zisku financujú.

Sociálnemu podniku podľa § 5 ods. 1 a čiastočne sociálnemu podniku možno poskytnúť investičnú pomoc vo forme finančného nástroja a kompenzačnú pomoc vo forme finančného nástroja.

Podpora podľa osobitných predpisov samozrejme týmito obmedzeniami nie je dotknutá. Obmedzenia sa teda týkajú len výziev a obdobných ponúk podpory, ktoré sú určené výslovne a špecificky pre podniky v širšom priestore sociálnej ekonomiky. V takomto prípade sa posudzuje, či žiadateľ spadá do konkrétnej kategórie čiastočne sociálneho podniku, sociálneho podniku, alebo registrovaného sociálneho podniku, s dopredu vymedzenými charakteristikami, a platia vyššie spomenuté obmedzenia. Vo výzvach a obdobných ponukách podpory, ktoré sú určené všeobecne napr. občianskym združeniam, neziskovým organizáciám, obchodným spoločnostiam, družstvám, sa však obmedzenia z toho paragrafu na možnosti prijatia podpory neaplikujú, ak to tak poskytovateľ podpory explicitne nestanoví. Inými slovami, ak povedzme OZ alebo NO boli oprávnenými žiadateľmi na prijatie dotácie podľa iného predpisu pred prijatím navrhovaného zákona, a to bez ďalších podmienok, toto ich postavenie oprávneného žiadateľa zostáva nedotknuté, i keby materiálne spadali napr. do kategórie sociálneho podniku.

K § 17 a 18

Investičná pomoc sa môže poskytnúť na účel podpory investície alebo prípravy investície, vrátane poradenských služieb, a to vo forme
-    finančného nástroja,
-    podpory kombinovanej do jednej operácie s finančným nástrojom (technická pomoc pri príprave investičného projektu, bonifikácia úrokov, odpustenie záručných poplatkov)
-    podmienečne vratného finančného príspevku,
-    nenávratného finančného príspevku,
-    dotácie,
-    prevodu vlastníctva k nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je všeobecná hodnota majetku.

Rôzne formy investičnej pomoci je samozrejme možné kombinovať okrem obmedzení uvedených nižšie.

Investičnú pomoc vo forme nenávratného finančného príspevku a dotácie možno poskytnúť len vtedy, ak registrovaný sociálny podnik získal alebo má prísľub získania investičnej pomoci vo forme finančného nástroja alebo podmienečne vratného finančného príspevku.

Navrhuje sa ustanoviť náležitosti zmluvy o poskytnutí investičnej pomoci. Zároveň sa navrhuje ustanoviť podmienky, za ktorých možno poskytnúť investičnú pomoc typovo vymedzených druhom registrovaných sociálnych podnikov:
-    investičná pomoc pre integračný podnik nesmie presiahnuť sumu, ktorou je súčin počtu pracovných miest, ktoré majú byť touto podporou vytvorené, a sumy 10 000 eur,
-    energetickému podniku, ktorému bola poskytnutá podpora doplatkom podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, nemožno poskytnúť investičnú pomoc,
-    investičná pomoc vo forme dotácie pre bytový podnik nesmie presiahnuť 20 % oprávnených nákladov v prípade malého podniku alebo 10 % oprávnených nákladov v prípade stredného podniku; bytovému podniku možno poskytnúť investičnú pomoc vo forme dotácie na výstavbu nových bytov len, ak zabezpečí aspoň 5 % z finančných prostriedkov potrebných na túto výstavby z vlastných zdrojov.

K § 19

Kompenzačnú pomoc sa poskytuje registrovanému sociálnemu podniku, sociálnemu podniku podľa § 5 ods. 1 a čiastočne sociálnemu podniku, ak sú v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu znevýhodnené oproti podnikateľom, ktorí podnikajú za účelom dosahovania zisku, a to vo forme
-    finančného nástroja,
-    podpory kombinovanej do jednej operácie s finančným nástrojom (technická pomoc pri príprave investičného projektu, bonifikácia úrokov, odpustenie záručných poplatkov),
-    nenávratného finančného príspevku,
-    dotácie.

Registrovaný sociálny podnik môže byť znevýhodnený oproti bežnému komerčnému podniku napríklad v dôsledku náročnejších vnútorných rozhodovacích procesov, ktoré vyplývajú zo zapojenia zamestnancov a ďalších zainteresovaných osôb do jeho správy. Príkladom takéhoto znevýhodnenia je (okrem iných) prípad družstva, ktoré je pod demokratickou správou a preto mu je potrebné pomocou v nenávratnej forme (dotáciou alebo nenávratným finančným príspevkom) kompenzovať čas a kapacity strávené účasťou zamestnancov na demokratickej správe. Ďalším príkladom je kompenzačná pomoc v nenávratnej forme pre integračný podnik zamestnávajúci zraniteľné osoby, a to vzhľadom na to, že kompenzačný príspevok podľa navrhovanej novelizácie zákona č. 5/2004 Z. z. (§ 53g) je viazaný na formulácie z nariadenia (EÚ) č. 651/2014 o skupinových výnimkách, ktoré umožňujú poskytovať príspevky iba na zamestnávanie znevýhodnených osôb. Znevýhodnenie integračného podniku zamestnávajúceho zraniteľné osoby teda bude nutné kompenzovať práve na základe § 19 navrhovaného zákona a na základe iného predpisu v oblasti štátnej pomoci [napr. nariadenie (EÚ) č. 1407/2013 o pomoci de minimis].

Kompenzačnú pomoc vo forme finančného nástroja a prípadne s ním kombinovaných foriem podpory podľa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach (teda dotácie úrokových sadzieb, dotácie záručných poplatkov či technickej pomoci) možno registrovaným sociálnym podnikom poskytnúť napríklad z dôvodu, že takéto podniky majú často výrazne sťažený prístup k úverom, zárukám a ďalším formám návratného financovania – vzhľadom na to, že sú „netypickými podnikmi“, s ktorými ratingové modely finančných inštitúcií nerátajú, nevedia ich správne ohodnotiť a preto z nich vychádzajú ako nefinancovateľné. Finančné nástroje a s nimi kombinovaná podpora sú určené práve na to, aby ošetrili takéto zlyhanie trhu a medzeru vo financovaní vyplnili.

Spomínanými príkladmi sa priestor pre kompenzačnú pomoc nevyčerpáva a ministerstvo v rámci výkonu štátnej správy v oblasti sociálnej ekonomiky môže vyhodnotiť ako potrebné aj iné typy tohto druhu pomoci. Podobne ako v prípade investičnej pomoci je pritom samozrejme možné rôzne formy kompenzačnej pomoci kombinovať.

V paragrafe sa ďalej navrhuje ustanoviť základné náležitosti zmluvy o poskytnutí kompenzačnej pomoci – oproti iným typom zmlúv o podpore je napríklad dôležité stanoviť obdobie, na ktoré sa kompenzačná pomoc poskytuje, ako aj minimálnych celkových mzdových nákladov, ku ktorým sa podnik zaväzuje.




K § 20 a 21

Dotácia je formou investičnej pomoci alebo kompenzačnej pomoci poskytovaná registrovanému sociálnemu podniku. Navrhuje sa, aby dotáciu mohli poskytovať ministerstvá v rozsahu svojej pôsobnosti.

Ustanovujú sa náležitosti žiadosti o poskytnutie dotácie, postup pri jej posudzovaní a náležitosti zmluvy, na základe ktorej sa dotácia poskytuje.

Treba zdôrazniť, že dotácia podľa navrhovaného zákona nepredstavuje vstup do existujúcich dotačných schém ministerstiev. Ustanovenia § 20 a 21 obsahujú osobitnú dotačnú schému v súlade s § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Túto dotačnú schému môže v súlade s § 20 ods. 2 návrhu zákona použiť ministerstvo práce, ale aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, a takisto aj iné rezorty, ako je ministerstvo práce, ak činnosť daného sociálneho podniku spadá do kompetencie daného ministerstva. V prípade, že sa rezort rozhodne poskytovať podporu podľa dotačnej schémy navrhovaného zákona, stáva sa poskytovateľom v zmysle spomínaného § 20 ods. 2. V takomto prípade sa ministerstvo rozhodne aj vyčleniť na dotáciu prostriedky podľa svojho uváženia. Nestanovuje sa mu však žiadna povinnosť podľa tohto zákona postupovať – práve preto návrh zákona neobsahuje formuláciu, že „iné ministerstvo poskytuje“ dotáciu podľa tohto zákona.

Upozorniť treba ďalej na ods. 8 písm. e) návrhu, kde sa hovorí o „podmienkach zúčtovania dotácie a podmienkach jej vrátenia“. Podľa predposlednej vety § 8a ods. 1 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy platí, že „poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie.“ V súlade s tým sa v prípade dotácie podľa navrhovaného zákona ustanovuje princíp, že dotácia môže byť štruktúrovaná ako návratná nielen v prípade porušenia zmluvných podmienok, ale naopak, v prípade naplnenia dopredu dohodnutých podmienok. Takýmto spôsobom možno napríklad zabezpečiť, že dotácia bude návratná v prípade, ak registrovaný sociálny podnik dosiahne zisk nad vopred stanovenú hranicu, keďže sa tým preukáže, že istú časť nenávratnej pomoci v skutočnosti nepotreboval, a teda maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie sa dosiahne opätovným využitím prostriedkov na podporu ďalších podnikov.

K § 22

Účelom navrhovanej úpravy je vytvoriť právny rámec pre vytváranie dopytu prostredníctvom dotovaných poukážok. Ide o osvedčený model, ktorý sa využíva v rôznych členských štátoch EÚ a ktorého dôsledkom je okrem iného potláčanie nelegálnej práce. Spotrebiteľ, ktorý si kupuje poukážku za dotovanú cenu, má totiž motiváciu neplatiť za službu „načierno“ v hotovosti. Veľmi úspešným príkladom tohto prístupu je Belgicko, ktoré pomocou tohto nástroja nelegálnu prácu v domácnosti veľmi výrazne obmedzilo. V slovenských podmienkach sa nepredpokladá rovnako široké použitie, keďže by išlo o veľmi nákladný projekt, ale určitý vplyv by servisné poukážky aj v tomto smere nepochybne mali mať. Špecifickosťou návrhu je, že vytvára možnosť dotovania poukážok buď pre spotrebiteľa, ak je odkázanou osobou, alebo pre poskytovateľa služby (sociálny podnik) – nie však pre oboch aktérov naraz.

Pomoc na podporu dopytu sa poskytuje registrovaným sociálnym podnikom, ktoré poskytujú tieto služby:
-    služby starostlivosti o domácnosť a záhradu,
-    služby pre fyzickú osobu, ktorá je na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby.

Navrhuje sa, aby spotrebitelia mohli za služby poskytované registrovaným sociálnym podnikom platiť servisnými poukážkami. Pre osoby, ktoré sú odkázanými osobami podľa zákona č. 488/2008 Z. z. o sociálnych službách, sa budú predávať za zníženú cenu oproti ich nominálnej hodnote.

K § 23

Servisné poukážky sú prostriedky na poskytovanie pomoci na podporu dopytu (§ 22). Servisné poukážky majú mať povahu ceniny a môže ich vydávať ministerstvo práce v nominálnej hodnote 10 eur. Navrhuje sa, aby predaj a odkúpenie servisných poukážok mohli vykonávať štátne orgány, obce a vyššie územné celky.

K § 24

Navrhuje sa ustanoviť povinnosti a obmedzenia pre registrovaný sociálny podnik, ktorému sa poskytne podpora vo forme dotácie, podmienečne vratného finančného príspevku, nenávratného finančného príspevku alebo pomoci na podporu dopytu alebo ktorému boli poskytnuté iné nenávratné verejné prostriedky podľa osobitných predpisov, ktoré bude musieť dodržiavať počas trvania zmluvy o poskytnutí podpory, počas jedného roka odo dňa poskytnutia podpory alebo verejných prostriedkov, ktoré sa poskytujú jednorazovo, alebo počas doby poskytovania verejných prostriedkov, ktoré sa poskytujú opakovane.

Účelom je urobiť čo najviac pre to, aby bola nenávratná (alebo čiastočne nenávratná) podpora poskytovaná registrovanému sociálnemu podniku z verejných zdrojov – či už podľa tohto zákona alebo podľa iných predpisov – využívaná čo najefektívnejšie, a aby sa zabránilo najrôznejším druhom zneužívania takejto podpory.

V odseku 2 sa preto stanovuje, že registrovaný sociálny podnik nesmie tvoriť „jediný podnik“ (v zmysle pravidiel štátnej pomoci) s ďalšími podnikmi, ktoré už nie sú sociálne, aby sa zamedzilo možnosti, že podpora bude prijatá z titulu „sociálnosti“ podniku, ale využitá na bežné ziskové činnosti.

V odseku 3 sa stanovujú pravidlá pre mzdové a nemzdové náklady v podniku. Aby nebolo možné verejnú podporu zneužiť na neoprávnene vysoké platové ohodnotenie, stanovuje sa na mzdové náklady strop. Zároveň sa určuje maximálny možný pomer medzi najvyššou a najnižšou mzdou v podniku, aby nebolo možné obísť tento strop na celkové mzdové náklady pomocou nízkych miezd pre väčšinu zamestnancov a neúmerne vysokého platov vedúcich pracovníkov. V prípade nemzdových nákladov sa stanovuje, že musia zodpovedať cenám, ktoré sú na trhu obvyklé.

V odseku 4 sa ošetruje prípad, v ktorom by žiadateľ pri žiadosti o podporu predložil prehnane vysoké mzdové nároky, ktoré by potom po poskytnutí podpory zredukoval a rozdiel medzi plánom a realitou si ponechal – preto sa ustanovuje, že k navrhovaným mzdám sa musí zaviazať a skutočne ich aj svojim zamestnancom vyplácať.

V odseku 5 sa od registrovaného sociálneho podniku vyžaduje, aby poskytol ministerstvu práce zoznam konečných užívateľov výhod, teda v širokom slova zmysle „vlastníkov“ (ak už takúto povinnosť bez ohľadu na návrh zákona nemá). Podobne ako v prípade boja proti daňovým únikom, aj v tomto prípade ide o opatrenie na posilnenie transparentnosti a proti možnosti, že by podnik bol iba „schránkovou firmou“ bez jasnej vlastníckej štruktúry.

Účelom odseku 6 je zabrániť, aby podnik „vyviezol“ svoje zisky, a to umelým znížením obratu, prostredníctvom predaja pod cenu spriaznenej firme alebo osobe. Keďže na rozdiel od bežného podnikania nie sú veľmi dobré dôvody na to, aby registrovaný sociálny podnik predával tovar/služby spriaznenej firme/osobe, ktorá tiež nie je registrovaným sociálnym podnikom, odsek takéto predaje úplne zakazuje. Výnimku majú iba tie registrované sociálne podniky, ktoré sú čiastočne alebo úplne vlastnené obcou či VÚC, keďže v tomto prípade sú obe firmy pod verejnou kontrolou, a keďže dôvody na vzájomné obchodovanie v tomto prípade v praxi existujú.

Účelom odseku 7 je zabrániť „zrkadlovému obrazu“ zneužitia uvedeného vyššie – v tomto prípade by sa zisk „vyviezol“ prostredníctvom umelo navýšených nákladov, ak by podnik nakupoval od „spriaznenej“ firmy (právnickej osoby) za premrštené ceny. Vo všeobecnosti sa navrhuje tento problém opäť riešiť jednoducho zákazom takéhoto nákupu. Výnimku tvorí nájom alebo podnájom nehnuteľnosti, keďže je známe, že na rozdiel od iných typov nákupu od závislej osoby sú dobré dôvody, prečo sa táto možnosť v praxi naozaj využíva – je však stanovené, že v takom prípade nesmie cena nájmu či podnájmu presiahnuť bežnú trhovú cenu. Rovnako je podobne ako vyššie výnimkou aj prípad podniku väčšinovou vlastneného územnou samosprávou.

Účel odseku 8 je podobný, ako v prípade odseku 7 – líši sa tým, že v tomto prípade ide o nákup služieb od fyzickej osoby, nie firmy. V tomto prípade môžu existovať dobré dôvody, prečo registrovaný sociálny podnik pravidelne nakupuje služby od spriaznenej fyzickej osoby, ktorá je napr. SZČO, preto odsek úplne takýto postup nezakazuje. Stanovuje však limit na cenu takýchto služieb, ktorá zodpovedá najvyššej mzde v podniku.

Účelom odseku 9 je zabrániť „vývozu zisku“ pomocou premrštených úrokových nákladov. Podnik môže mať v princípe dobré dôvody požičať si od „spriaznenej“ firmy či osoby, ale aby týmto spôsobom nedošlo k zneužitiu, stanovuje sa limit na výšku úrokov. Tento limit sa odvodzuje od referenčnej sadzby Európskej komisie, ktorou stanovuje pomyselnú „bežnú trhovú cenu“ úveru.

V odseku 10 sa zabraňuje, aby podnik „vyviedol“ časť z nenávratnej pomoci tým, že by pod cenu predal nejaké aktívum, ktoré bolo z tejto pomoci zaplatené. Vo všeobecnosti sa jednoducho zakazuje, aby podnik takéto aktívum prevádzal. Umožňuje sa však, aby ho previedol na iný registrovaný sociálny podnik – pod tou podmienkou, že poskytovateľovi pomoci vráti zostatkovú cenu aktíva. Podnik teda má motiváciu, aby ani inému registrovanému sociálnemu podniku nepredával takéto aktívum pod cenu.

V odseku 11 sa zabraňuje inému typu zneužitia, pri ktorom podnik fiktívne „vyradí“ v skutočnosti stále funkčné aktívum (napr. stroj), aby ho následne predal. Aby k takýmto prípadom nedochádzalo, podnik je povinný požiadať poskytovateľa podpory o povolenie aktívum vyradiť (ak nemá nulovú zostatkovú cenu) – aby mal poskytovateľ podpory možnosť presvedčiť sa, či skutočne ide o aktívum, ktoré je zrelé na vyradenie.

V odseku 12 sa zabraňuje duplicite – nie je efektívnym využitím verejných zdrojov, aby z nich podnik dostával podporu „na to isté“ dvakrát.

K § 25

Ustanovujú sa kompetencie ministerstva práce v oblasti sociálnej ekonomiky, čo sa týka priznávania štatútu registrovaného sociálneho podniku, uznania organizácie sektora sociálnej ekonomiky, ukladania pokút za nedodržanie podmienok resp. porušenie povinností, ďalej  čo sa týka vedenia registra sociálnych podnikov, kontroly, podpornej infraštruktúry pre sociálnu ekonomiku, atď.

K § 26

Umožňuje sa vytváranie strešných organizácií sektora sociálnej ekonomiky ako reprezentatívnych združení subjektov sociálnej ekonomiky po splnení zákonom ustanovených podmienok. Strešné organizácie sektora sociálnej ekonomiky budú môcť žiadateľom vydávať osvedčenie o tom, že spĺňajú podmienky na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku podľa § 6 ods. 1 písm. a) a e), pričom ministerstvo bude pri rozhodovaní o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku na toto osvedčenie prihliadať.

Princíp osvedčenia vychádza z myšlienky, že najlepším posudzovateľom toho, či skutočne ide o sociálny podnik, sú existujúce sociálne podniky. Ide teda o „kolegiálne posudzovanie“ (peer review), ako funguje v zahraničí. Nejde o prenesenie zodpovednosti štátu, keďže osvedčenie nenahrádza samostatný proces posudzovania zo strany ministerstva v konaní o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Predstavuje však spôsob, ako tento proces pre žiadateľa i pre štát uľahčiť – ak existujúce sociálne podniky potvrdia, že považujú žiadateľa za dôveryhodný sociálny podnik, je vysoká pravdepodobnosť, že ním skutočne je/bude.

Samozrejme, organizácia sektora musí naozaj dbať na to, aby žiadateľa preskúmala poctivo a do hĺbky. Preto ak by sa opakovane zaručila za žiadateľov, u ktorých sa neskôr ukáže, že ako sociálne podniky nefungujú, hrozí jej strata oficiálne uznaného postavenia organizácie reprezentujúcej sektor sociálnej ekonomiky. V prípade, že sa jej dá dokázať, že dokonca vedela o nesplnení podmienok a napriek tomu žiadateľovi osvedčenie vydala, stratí postavenie okamžite.

Ďalej sa navrhuje, aby mohli ústredné orgány štátnej správy v rámci špecializovaných programov a v súlade s podmienkami poskytovania verejných prostriedkov poskytnúť organizácií sektora sociálnej ekonomiky príspevok na účely podpory jej činnosti. Keďže registrované sociálne podniky z princípu nebudú mať veľa voľných finančných prostriedkov, je totiž dosť možné, že bez takejto podpory strešné organizácie sektora vôbec nevzniknú.

K § 27

Navrhuje sa zriadiť register registrovaných sociálnych, ktorý bude obsahovať predpísané údaje o registrovaných sociálnych podnikoch. Upravuje sa postup sprístupňovania údajov obsiahnutých v registri orgánom štátnej správy, súdom, obciam a vyšším územným celkom,  iným orgánom verejnej moci a ďalším subjektom.

K § 28

Navrhujú sa pokuty za nedodržanie povinností, ktoré registrovanému sociálnemu podniku vyplývajú z návrhu zákona.

K § 29

Ustanovuje sa pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisoch na konania podľa tohto zákona.

Ustanovuje sa ministerstvu práce povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle vzory základných dokumentov na účely konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, ako aj vzory formulára žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku a žiadosti o poskytnutie dotácie.

K § 30

Povinnosť registrovaného sociálneho podniku uvádzať pri svojom obchodnom mene alebo názve označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“ sa vo vzťahu k zapisovaniu do registra alebo inej evidencie z dôvodu technického prispôsobenia týchto registrov alebo evidencií na takéto zápisy navrhuje odložiť na 1. januára 2020.

Na prechodné obdobie do 31. decembra 2020 sa umožňuje poskytovať podporu vo forme nenávratného finančného príspevku aj neregistrovaným sociálnym podnikom, a to za podmienky schválenia podpory vo forme finančného nástroja na ten istý účel.

K čl. II (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)

Navrhuje sa doplniť definíciu podnikania o činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, aby sa ustanovenia o hospodárskom podnikaní vzťahovali aj na hospodársku činnosť vykonávanú nie za účelom dosahovania zisku. Dôvodom je, že bez takejto zmeny by sociálne podnikanie – ktorého základným znakom je, že sa nevykonáva za účelom dosahovania zisku – zostalo mimo regulácie podnikania ako takého. Sociálne podniky by však mali byť rovnocennými podnikateľskými subjektmi s ostatnými aktérmi na trhu, a to znamená aj podriadenosť Obchodnému zákonníku – odtiaľ vyplýva potreba rozšírenia definície podnikania, aby pod neho činnosť registrovaných sociálnych podnikov spadala. Na základe tohto rozšírenia pojmu „podnikanie“ zároveň platí, že zdaňovaniu príjmu podľa zákona č. 595/2003 o dani z príjmov bude podliehať hospodárska činnosť podniku vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, ale aj hospodárska činnosť vykonávaná za účelom dosahovanie pozitívneho hospodárskeho vplyvu. Neziskové organizácie a občianske združenia týmto postupom nebudú poškodené vzhľadom na možnosť uplatniť si daňovú úľavu podľa úpravy navrhovanej v čl. XII.

K čl. III (zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí)

K bodu 1
Navrhuje sa pri prevode nehnuteľného majetku obce do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci možnosť neuplatniť ustanovenia zákona, ktoré definujú podmienky a povinnosti prevodov vlastníctva majetku uvedené v § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí.

K bodu 2
Navrhuje sa vyňať nájom nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci z povinností obce pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci.

K čl. IV (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní)

Navrhuje sa doplniť definíciu živnosti o sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu registrovaným sociálnym podnikom. Dôvody sú analogické, ako v prípade čl. II – účelom je zabezpečiť, aby sa regulácia živnostenského podnikania vzťahovala aj na činnosti registrovaných sociálnych podnikov, ktoré síce svojou povahou spadajú do živnostenského podnikania, ale registrované sociálne podniky ich z definície nevykonávajú za účelom dosahovania zisku.

K čl. V (zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu)
 
K bodu 1
Navrhuje sa doplniť ustanovenie, podľa ktorého správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu pri prevode nehnuteľnosti majetku štátu do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci. Doplnené je tiež o možnosť ustanoviť ďalšie podmienky prevodu.

K bodu 2
Podľa zákona o správe majetku štátu musí byť prevod nehnuteľného majetku štátu vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu alebo za primeranú cenu zníženú podľa § 8a ods. 8, 9 alebo ods. 11, okrem prevodu nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku, alebo cudzieho štátu. Navrhujeme doplniť do vlastníctva „registrovaného sociálneho podniku“.

K bodu 3
Navrhuje sa doplniť ustanovenie, v ktorom sa hovorí, že podľa zákona o správe majetku štátu správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknuť v registri a je oprávnený dohodnúť nižšie než trhové nájomné, ak „nájomcom je registrovaný sociálny podnik a ide o formu investičnej pomoci“.

K čl. VI (zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde)

Navrhuje sa rozšíriť možnosti zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom v rámci svojej sociálnej politiky príspevok zo sociálneho fondu o servisné poukážky alebo tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom. Dôvodom je rozšíriť možnosť podpory dopytu pre sociálne podniky aj na súkromný sektor.

K čl. VII (zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch)

K bodom 1 a 5
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2
Navrhuje sa regulovať spôsob účtovníctva neinvestičného fondu- ustanovujú sa výšky príjmov, pri ktorých prekročení je neinvestičný fond povinný mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom .

K bodom 3, 4 a 6
Navrhuje sa zosúladiť termíny na uloženie ročnej účtovnej závierky do verejnej časti registra účtovných závierok, na vypracovanie výročnej správy a jej uloženie do verejnej časti registra účtovných závierok s ostatnými mimovládnymi organizáciami.

K čl. VIII (zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby)

K bodu 1
Navrhuje sa vypustiť v zákone o neziskových organizáciách ustanovenie, podľa ktorého sa nezisková organizácia zruší, ak neuloží výročnú správu vo verejnej časti registra účtovných závierok.

K bodu 2
Navrhuje sa rozšíriť možnosť súdu rozhodnúť a zrušení neziskovej organizácie a o jej likvidácii, ak nezisková organizácia neuloží v lehote určenej v rozhodnutí o uložení pokuty výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok



K bodu 3
Navrhuje sa regulovať spôsob účtovníctva neziskovej organizácie - ustanovujú sa výšky príjmov, pri ktorých prekročení je nezisková organizácia povinná mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom.

K bodu 4
Navrhuje sa zmeniť termín uloženia ročnej účtovnej závierky overenej audítorom vo verejnej časti registra účtovných závierok na 15. júla (pôvodný termín 15. apríla).

K bodu 5
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6
Navrhuje sa do zákona vložiť nové ustanovenie – § 34a (Pokuty). Toto ustanovenie definuje prípady, kedy sa uloží neziskovej organizácii pokuta, v akej výške a za akých podmienok.

K čl. IX (zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov)

K bodu 1
Navrhuje sa pri prevode nehnuteľného majetku VÚC do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci možnosť neuplatniť ustanovenia zákona, ktoré definujú podmienky a povinnosti prevodov vlastníctva majetku uvedené v § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku VÚC.

K bodu 2
Navrhuje sa doplniť do zákona o majetku VÚC ustanovenie, v ktorom by sa nájom nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci vyňal z povinnosti VÚC primerane použiť ustanovenia zákona pri prenechávaní majetku VÚC do nájmu a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci.

K čl. X (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy)

K bodu 1
V nadväznosti na nové úlohy a kompetencie, ktoré sa navrhujú v čl. I uložiť ministerstvu práce, sa navrhuje doplniť kompetenčný zákon ústrednej štátnej správy aj o pôsobnosť ministerstva práce v oblasti sociálnej ekonomiky.


K bodu 2
Navrhuje sa upraviť zastupovanie vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, z toho dôvodu, že doposiaľ zastupovanie vedúceho Úradu vlády SR nebolo v tomto zákone upravené a postupovalo sa len v zmysle zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z. Navrhované zastupovanie sa bude týkať aj zastupovania na rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

K čl. XI (zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách)

K bodu 1
Navrhuje sa regulovať spôsob účtovníctva nadácie - ustanovujú sa výšky príjmov, pri ktorých prekročení je nadácia povinná mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom.

K bodom 2 a 4
Navrhuje sa zosúladiť termíny na vypracovanie výročnej správy a jej uloženie do verejnej časti registra účtovných závierok s ostatnými mimovládnymi organizáciami.

K bodu 3
Legislatívno-technická úprava.

K čl. XII (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)

Navrhuje sa umožniť nepriama forma podpory v podobe zníženej dane na zisk, reinvestovaný na hlavný sociálny účel podniku. Ide o úpravu, ktorá je obdobou podobných ustanovení v iných členských štátoch EÚ (napr. Taliansko, Luxembursko, Litva). Základnou myšlienkou je, že keďže štát sa rozhoduje registrované sociálne podniky podporovať, je v niektorých prípadoch jednoduchšie urobiť to ponechaním časti zisku, určenej na reinvestíciu, v samotnom podniku – než najprv zisk zdaniť a následne ho podniku „z druhej strany“ ponúknuť v podobe dotácie, so všetkou administratívnou záťažou, ktorá z toho pre štát i pre podnik vyplýva. Vzhľadom na to, že registrované sociálne podniky na zisk zamerané nie sú a spravidla ani veľké zisky generovať nebudú, zároveň platí, že prípadné dopady budú zanedbateľné. Daňová úľava sa bude vzťahovať iba na verejnoprospešné registrované sociálne podniky.

Daňovník, ktorý si uplatní daňovú úľavu, si nemôže uplatniť úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci, úľavu na dani pre prijímateľa stimulov, ani odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, a takisto nemôže byť prijímateľom prostriedkov z daňovej asignácie, z dôvodu zamedzenia využívania duplicitnej podpory v podobe úľav resp. odpočtu dane z príjmov

Obmedzuje sa obdobie použitia odpočtu dane z príjmov - len ak sa počiatočná investícia zrealizuje do piatich rokov odo dňa vloženia prostriedkov na jej realizáciu do rezervného fondu. Ak táto podmienka nie je splnená, daňovník si v príslušnom zdaňovacom období nemôže uplatniť nárok na odpočet dane z príjmov a zároveň musí podať dodatočné daňové priznanie (v termíne do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie) za každé zdaňovacie obdobie, ktorom si odpočet dane z príjmu uplatňoval.

Definuje sa postup v prípade, ak vznikne situácia, kedy daňovník vykazuje daňovú stratu alebo ak základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet dane z príjmu

K čl. XIII (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

K bodom 1, 3, 5, 7 a 11
V súvislosti s návrhom zákona o sociálnej ekonomiky a sociálnych podnikoch (čl. I), ktorým sa komplexne upravuje oblasť sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, vrátane podmienok priznávania štatútu registrovaných sociálnych podnikov, ako aj možnosti ich podpory, sa navrhuje vypustiť z pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny kompetencia v oblasti priznávania postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie, vrátane jeho zmeny, pozastavenia alebo zrušenia a vedenie ich registra [(§ 12 písm. i), l) 3. bod a v) 2. bod].

Vzhľadom na to, že v súčasnosti môžu byť existujúcim sociálnym podnikom pracovnej integrácie, ktoré majú priznané postavenie podľa zákona o službách zamestnanosti, poskytované finančné prostriedky v rámci národných projektov financovaných zo zdrojov ESF na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, realizovaných v súlade s akčnými plánmi na podporu rozvoja najmenej rozvinutých regiónov, navrhuje sa ponechať priznané postavenia týmto podnikom s cieľom zabezpečiť záväzky vyplývajúce z už uzatvorených dohôd tak, aby boli naplnené ciele týchto akčných plánov, minimálne na obdobie do konca roka 2020, t.j. do konca implementácie národných projektov. Zároveň sa navrhuje zmena názvu týchto podnikov na „subjekty prechodného zamestnania“ tak, aby sa predišlo zamieňaniu jednotlivých pojmov v zmysle zákona o sociálnej ekonomiky a sociálnych podnikoch a zákona o službách zamestnanosti [(§ 12 písm. l) 3. bod a v) 2. bod, § 29 ods. 4 a § 50b].

K bodom 2 a 9
V nadväznosti na návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a terminológiu, ktorá je v ňom používaná, sa  navrhuje súčasné sociálne podniky pracovnej integrácie premenovať na „zamestnávateľa prechodného zamestnania“, a to na prechodné obdobie do 31. decembra 2020, keď tieto subjekty zaniknú a budú v plnej miere nahradené sociálnymi podnikmi podľa čl. I.

K bodu 4
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6
Navrhuje sa ustanovenie doplniť, aby povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania nebolo možné vydať ani integračnému podniku (čl. I § 12).

K bodu 8
Vypustenie § 50a sa navrhuje v súvislosti s návrhom zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (čl. I), ktorým sa komplexne upravuje oblasť sociálnej ekonomiky, vrátane definície subjektov sociálnej ekonomiky, sociálneho podniku, ako aj ďalších pojmov z oblasti sociálnej ekonomiky.

K bodu 10
Účelom je, aby nebolo možné mať súčasne priznané postavenie sociálneho podniku pracovnej integrácie (po novom „zamestnávateľa prechodného zamestnania“) podľa zákona o službách zamestnanosti a integračného podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, preto sa navrhuje, aby priznaním postavenia integračného podniku zo zákona zaniklo postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania.

K bodu 12, 19 a 21
S cieľom podpory integrácie znevýhodnených osôb na trh práce sa navrhuje zavedenie nového aktívneho opatrenia na trhu práce Príspevok integračnému podniku (§ 53f). Jeho účelom je zvýšiť podporu a motiváciu integračných podnikov poskytovať vhodnú podporu a pomoc znevýhodneným osobám počas ich zamestnania v integračnom podniku tak, aby si najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia zamestnania v integračnom podniku našli zamestnanie na otvorenom trhu práce, t.j. bez iných podporných finančných mechanizmov.

O príspevok bude môcť požiadať integračný podnik v prípade, ak najmenej 10 % jeho zamestnancov, ktorí boli znevýhodnenými osobami podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch z celkového počtu jeho zamestnancov, skončili dohodou pracovný pomer v integračnom podniku najneskôr do dvoch rokov od jeho vzniku a v období nasledujúcich šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov si našli zamestnanie u zamestnávateľa, ktorý nie je integračným podnikom ani závislou osobou integračného podniku. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne, najviac počas 12 mesiacov od vzniku nového pracovného pomeru. Výška príspevku sa navrhuje odvíjať od vyplácanej mzdy zamestnanca v novom zamestnaní, s jej postupným zvyšovaním tak, aby sa podporilo čo najdlhšie zotrvanie tohto zamestnanca v novom zamestnaní. O príspevok bude integračný podnik žiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má sídlo.

V odseku 5 sú určené základné náležitosti písomnej dohody medzi integračným podnikom a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Integračnému podniku, ktorý zamestnáva znevýhodnené osoby sa navrhuje poskytovať kompenzačné príspevky (§ 53g) na mzdové náklady, dodatočné náklady spojené so zamestnávaním osôb, ktoré sú znevýhodnenými osobami z dôvodu spočívajúcom v ich zdravotnom stave a náklady vynaložené na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám. Navrhuje sa poskytovať kompenzačný príspevok na mzdové náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených osôb vo výške 50 % oprávnených nákladov mesačne na zamestnanca, ktorý je znevýhodnenou osobou z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti alebo dosiahnutého nižšieho vzdelania, a vo výške 40 % oprávnených nákladov mesačne na zamestnanca, ktorý je znevýhodnenou osobou z iného dôvodu a to po dobu 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, v prípade, že ide o značne znevýhodnenú osobu, po dobu 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Ak ide o zamestnanca, ktorý je znevýhodnenou osobou z dôvodu spočívajúcom v jeho zdravotnom stave, navrhuje sa poskytovať kompenzačný príspevok na mzdové náklady vo výške 75 % oprávnených nákladov mesačne, a to po dobu zamestnávania tohto zamestnanca. Zároveň s navrhuje stanoviť maximálnu výšku (strop) poskytnutého príspevku.

Navrhuje sa poskytovať príspevok na dodatočné náklady spojené so zamestnávaním osôb, ktoré sú znevýhodnenými osobami z dôvodu spočívajúcom v ich zdravotnom stave [čl. 34 nariadenia (EÚ) č. 651/2014] v úhrne vo výške 100 % skutočne vynaložených oprávnených nákladov, najviac však vo výške dvojnásobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky počas najviac dvoch rokov.

Navrhuje sa poskytovať príspevok na náklady vynaložené na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám [čl. 35 nariadenia (EÚ) č. 651/2014] mesačne vo výške 50 % skutočne vynaložených oprávnených nákladov a to počas 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a ak ide o značne znevýhodnenú osobu, najviac počas 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Zároveň s navrhuje stanoviť maximálnu výšku (strop) poskytnutého príspevku.

V odseku 8 sú určené základné náležitosti písomnej dohody o poskytnutí kompenzačných príspevkov.

K bodu 13
Účelom je, aby nebolo možné mať súčasne priznané postavenie chránenej dielne podľa zákona o službách zamestnanosti a integračného podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, preto sa navrhuje, aby priznaním postavenia integračného podniku zo zákona zaniklo postavenie chránenej dielne a zároveň aby úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nepriznávali postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je integračným podnikom.

K bodom 14 a 15
V § 60 ods. 2 písm. f) sa navrhuje, aby sa za prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska považovala celková cena práce zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, teda napr. aj náhrada mzdy, ktorá sa podľa súčasného stavu za prevádzkové náklady nepovažuje.
V § 56 ods. 2 ide o terminologické zosúladenie s návrhom úpravy § 60 ods. 2 písm. f).

K bodom 16 a 17
Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, čím si splní zákonnú povinnosť. V súvislosti s touto povinnosťou je služba podľa súčasnej platnej legislatívy definovaná ako služba, ktorá je poskytovaná chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom zriadeným občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Zákon navrhuje upraviť a rozšíriť túto definíciu o integračný podnik, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím. Ide o nepriamu formu podpory registrovaných sociálnych podnikov.

K bodu 18 (§ 64a)
Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch navrhuje využitie vyhradených zákaziek ako formu náhradného plnenia za nezamestnávanie osôb zo zdravotným postihnutím. Tento návrh rozširuje možnosti verejných obstarávateľov si napĺňať svoje zákonne povinnosti voči zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím, finančný limit pre realizáciu takejto náhrady však presahuje finančné limity stanovené § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti, je preto možné predpokladať, že aktuálny model plnenia povinnosti definovaný zákonom o službách zamestnanosti nebude ohrozený a predmetný návrh prináša len rozšírenie možností.

K bodu 20 (§ 72ad, § 72ae)
Sociálny podnik pracovnej integrácie podľa predpisov účinných od 31. marca 2018 bude mať nový názov - zamestnávateľ prechodného zamestnania, a to na prechodné obdobie do 31. decembra 2020, keď priznané postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania zanikne. Od 1. januára 2021 budú existovať už iba sociálne podniky podľa čl. I.
Postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania zaniká dňom 1.1.2021.

K čl. XIV (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty)

K bodom 1 a 2
Navrhuje sa umožniť uplatnenie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane pre registrované sociálne podniky, a to na tovary a služby dodávané registrovanými sociálnymi podnikmi, ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci. Ide o nepriamu podporu registrovaných sociálnych podnikov, ktorá sa v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty uplatňuje napr. v Taliansku alebo v Nemecku.

K čl. XV (zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady)

K bodu 1
Navrhuje sa, aby správca dane mohol všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov pozemky vo vlastníctve registrovaného sociálneho podniku.

K bodu 2
Navrhuje sa, aby správca dane mohol všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve registrovaného sociálneho podniku.

K čl. XVI (zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov)

K bodu 1
Navrhuje sa doplniť, že príspevok je poskytovaný vo forme nenávratného finančného príspevku alebo podmienečne vratného finančného príspevku na realizáciu projektu.

K bodu 2
Navrhuje sa upraviť definíciu projektu.

K bodu 3
Navrhuje sa doplniť obsah Výzvy o podmienky vrátenia prostriedkov podmienečne vratného finančného príspevku, ak sa poskytuje.

K bodu 4
Navrhuje sa doplniť § 25 – Zmluva o náležitosti zmluvy, ak ide o poskytnutie podmienečne vratného finančného príspevku.

K čl. XVII (zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov)

Navrhuje sa rozšíriť predmet zákona o možnosť ustanoviť odlišné alebo ďalšie podmienky na poskytnutie príspevku na finančný nástroj, vrátenie príspevku na finančný nástroj a na vykonávanie finančných nástrojov pre sociálne podniky.

K čl. XVIII (zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní)

K bodu 1
Navrhuje sa, aby sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahoval na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb pre verejného obstarávateľa, ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ktoré sú dodávané chránenou dielňou, alebo v rámci programov chránených pracovných miest, ak aspoň 30 % zamestnancov, vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo v rámci programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby. Ide o nepriamu formu podpory registrovaným sociálnym podnikom.

K bodu 2
Navrhuje sa doplniť § 1 ods. 12 o ustanovenie, podľa ktorého sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje na zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác pre verejného obstarávateľa., ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ktoré sú dodávané chránenou dielňou alebo v rámci programov chránených pracovných miest.

K bodu 3
Legislatívno-technická úprava.

K bodom 4 a 7
Navrhuje sa definovať sociálne hľadisko vo verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti sa zároveň navrhuje upraviť terminológiu používanú v zákone.

K bodu 5
Navrhuje sa zaviesť povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktorý v kalendárnom roku, v ktorom začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou) najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko v opise predmetu zákazky, ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk.

Dôvodom zavedenia tejto povinnosti sú jednak odporúčania Európskej komisie, ktorá očakáva, že sa vo väčšej miery začne vo verejnom obstarávaní na Slovensku používať ako kritérium ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, t. j. že zohľadnené budú aj iné kritériá, ako cena; a jednak potreba rozšíriť na Slovensku používanie sociálneho hľadiska ako takého.

K bodu 6
Navrhuje sa vložiť do zákona o verejnom obstarávaní nový § 36a – Vyhradené zákazky.
Navrhuje sa upraviť tzv. vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní. Tieto zákazky majú kapacitu prispieť ku zvýšeniu odbytu tovarov a služieb produkovaných integračnými sociálnymi podnikmi čo môže výrazne prispieť ku stabilite a udržateľnosti týchto sociálnych podnikov. Napriek tomu, že európska ako i národná legislatíva v oblasti verejného obstarávania model vyhradených zákaziek umožňuje už dlhé obdobie, tento je v našom prostredí stále využívaný len marginálne. Dôvodom je slabá informovanosť o možnosti ako i nie jednoznačná definícia podniku, ktorý môže byť dodávateľom vyhradenej zákazky. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní prináša jednoznačnú definíciu znakov, ktoré musí podnik uchádzajúci sa o vyhradenú zákazku vykazovať, čím autori zákona predpokladajú zvýšený záujem verejných obstarávateľov tento typ verejného obstarávania realizovať.

K bodom 8 a 9
Navrhuje sa nanovo špecifikovať subjekty, pre ktoré môže byť vyhradené právo účasti vo verejnom obstarávaní v prípade podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou.




K čl. XIX (zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe)

V nadväznosti na čl. X bod 2 sa dopĺňa vymenovanie vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky ako spôsob vzniku štátnozamestnaneckého pomeru; takto bude môcť byť vymenovaný výlučne zástupca vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky.

K čl. XX (Účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2018.

Účinnosť od 1. júla 2018 sa navrhuje pre úpravy týkajúce sa poskytovania príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne, keďže sa poskytuje štvrťročne (novelizácia zákona o službách zamestnanosti).

Účinnosť od 1. januára 2019 sa navrhuje pre povinnosť registrovaného sociálneho podniku uvádzať pri svojom obchodnom mene alebo názve označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. (čl. I § 7 ods. 7), ďalej pre ustanovenia týkajúce sa pomoci na podporu dopytu a pre novelizačné články týkajúce sa daňových predpisov.

Účinnosť od 1. januára 2020 sa navrhuje pre povinnosť obstarávateľov navrhovanú v zákone o verejnom obstarávaní použiť pri verejných obstarávaniach sociálne hľadisko (čl. XVIII bod 5).

Účinnosť od 1. januára 2021 sa navrhuje pre novelizačné body v rámci novelizácie zákona o službách zamestnanosti, ktoré súvisia s prechodným obdobím, počas ktorého budú ešte pôsobiť súčasné sociálne podniky pracovnej integrácie (po novom „zamestnávatelia prechodného zamestnania“), a uplynutím tohto obdobia zaniknú.

V Bratislave dňa 10. januára 2018


Robert Fico  v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky



Ján Richter  v. r.
minister práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 5/2004, dátum vydania: 13.01.2004

29

4

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Predmetnú právnu úpravu si vyžiadala potreba modernizácie poskytovania služieb zamestnanosti v dôsledku systémových zmien na trhu práce i ako súčasť pripravovaných zmien systémového charakteru v iných oblastiach, najmä v oblasti sociálneho poistenia, sociálnej pomoci, v reforme verejnej správy a v ďalších oblastiach. Predkladaný návrh upravuje vecný rámec poskytovania služieb zamestnanosti, pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti a právne vzťahy účastníkov zúčastnených na poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti.

K § 2

Účelom ustanovenia je definovať okruh účastníkov právnych vzťahov, ktoré vzniknú podľa tohto zákona. Definícia okruhu účastníkov právnych vzťahov nadväzuje na zmeny v pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti. Preto ako účastníkov právnych vzťahov návrh definuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a nimi zriadené pracoviská, na ktoré prechádzajú kompetencie Národného úradu práce. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhujú noví účastníci právnych vzťahov, a to najmä samosprávne kraje, mimovládne organizácie a partnerstvá vytvorené z navrhnutých účastníkov právnych vzťahov na riešenie problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Medzi účastníkov právnych vzťahov sú zaradené aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré budú vykonávať činnosť na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona.

Návrh zahŕňa medzi účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich podľa predkladaného zákona i občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004.

K § 3

Návrh presnejšie vymedzuje definíciu zamestnávateľa, zohľadňujúc vstup zahraničných investorov na Slovensko a definuje podmienky, za ktorých sa organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby bude považovať za zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa okruh subjektov, ktoré sa považujú za zamestnávateľa o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, alebo ktorá poskytuje odborné poradenstvo, resp. ďalšie služby zamestnanosti

K § 4

Vo väzbe na zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, sa pri definícii zamestnanca vypúšťa väzba na inštitút dohody o pracovnej činnosti. Postavenie zamestnanca je definované pracovným pomerom alebo pracovným vzťahom obdobným pracovnému pomeru.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že časť pracovných pozícii nie je obsadzovaná z voľnej ponuky trhu práce, navrhuje sa vypustiť z okruhu zamestnancov osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť na pracovných pozíciách, ktoré nie sú obsadzované v rámci otvoreného trhu práce (napríklad duchovní).

K § 5

V navrhnutom ustanovení sú definované fyzické osoby, ktoré sú považované za osoby samostatne zárobkovo činné na účely návrhu tohto zákona. Doterajšia definícia, upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa rozširuje o fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu, vykonávajú dočasné zamestnávanie a podporované zamestnávanie.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa na účely tohto zákona zadefinoval pojem „zamestnanie“.

Doteraz používaný pojem „evidovaný nezamestnaný“ sa nahrádza pojmom „uchádzač o zamestnanie“. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sa občan uchádza o zamestnanie.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa pojem uchádzač o zamestnanie navrhuje upraviť nadväzne na zmenu právnej úpravy platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení (dobrovoľní platitelia). Zároveň sa navrhuje umožniť uchádzačom o zamestnanie počas ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť v obmedzenom rozsahu a pri limitovanom príjme za vykonávanú zárobkovú činnosť.

K § 7

Navrhnutým ustanovením sa mení názov a zmysel doterajšej, v praxi málo využívanej evidencie zamestnaných občanov a občanov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, hľadajúcich zamestnanie, ktorú viedli okresné úrady práce, na evidenciu záujemcov o zamestnanie. Zámerom je zlepšiť podmienky pre poskytovanie služieb zamestnávateľom, ktorí hľadajú zamestnancov a pre zamestnané osoby hľadajúce iné zamestnanie.

K § 8

Nadväzne na Nariadenie komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť sa v § 8 definuje znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ide o definovanie občanov, ktorí vzhľadom na vek, dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nedostatok praxe, zdravotný stav, stratu schopnosti vykonávať svoje doterajšie zamestnanie, rodinné dôvody alebo postavenie v spoločnosti ťažšie nachádzajú pracovné uplatnenie na trhu práce, a preto potrebujú zvýšenú starostlivosť.

Zároveň sa navrhuje definovať prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré sa vzťahuje na osoby, ktoré skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia, najmä na účely poskytovania pomoci a podpory tejto znevýhodnenej skupine uchádzačov o zamestnanie pri ich uplatnení na trhu práce.

K § 9

Návrh novo definuje občana so zdravotným postihnutím na účely podpory zamestnania takéhoto občana.

Definícia občana so zdravotným postihnutím vychádza z nariadenia komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a je v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení. Za osobu so zdravotným postihnutím sa na účely návrhu tohto zákona navrhuje okrem invalidných občanov považovať aj občana s vážnou telesnou, duševnou poruchou, poruchou správania z dôvodu poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na veľké ťažkosti takto postihnutých občanov nájsť uplatnenie na otvorenom trhu práce. Návrh určuje aj spôsob a doklady na preukazovanie postavenia občana so zdravotným postihnutím.

K § 10

Partnerstvá sú novo zaradeným subjektom medzi účastníkov právnych vzťahov pri realizácii služieb zamestnanosti. Ich funkciou bude koordinovaný partnerský prístup k riešeniu problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu, vrátane združovania finančných prostriedkov na financovanie projektov a programov rozvoja zamestnanosti.

K § 11

Navrhované ustanovenie definuje vecný rozsah služieb zamestnanosti poskytovaných podľa tohto zákona po zrušení Národného úradu práce. Zároveň určuje inštitúcie na výkon štátnej správy v tejto oblasti. Navrhnuté nové orgány štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti nadväzujú na pripravovanú a postupne realizovanú reformu inštitúcií sociálneho systému a trhu práce a majú za cieľ zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bola štátna správa vykonávaná a organizovaná flexibilne, diferencovane podľa potrieb obyvateľov a regiónov, v ktorých žijú, a tak, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých občanov a aby bol výkon štátnej správy zabezpečovaný na potrebnej kvalitatívnej úrovni. Okrem orgánov štátnej správy sa navrhuje rozšíriť poskytovanie služieb zamestnanosti fyzickými osobami a právnickými osobami na základe dohody s príslušným úradom a navrhuje sa zaviesť nové formy poskytovania služieb zamestnanosti právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúrami dočasného zamestnávania a agentúrami podporovaného zamestnávania.

K § 12

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ústredia. Ústredie je rozpočtovou organizáciou štátu so sídlom v Bratislave, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva. Navrhuje sa, aby ústredie zabezpečovalo výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti pre územné obvody všetkých úradov v navrhnutom rozsahu. Navrhovaná právna úprava nepočíta s existenciou úradov na krajskej úrovni.

Návrh vymedzuje hlavné činnosti ústredia po zrušení Národného úradu práce v súlade so stratégiou podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 319/2003. Cieľom navrhnutej úpravy je predovšetkým modernizácia, zefektívnenie a spružnenie systému poskytovania služieb zamestnanosti.

Navrhnuté vymedzenie pôsobnosti ústredia okrem činnosti súvisiacich s riadiacou, kontrolnou a metodickou funkciou voči úradom a celého komplexu úloh pri poskytovaní služieb zamestnanosti reaguje aj na zmeny vyplývajúce z prebiehajúceho prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to najmä v oblasti vypracúvania a realizovania celoštátnych projektov na zlepšovanie situácie na trhu práce financovaných z Európskeho sociálneho fondu, vykonávania agendy súvisiacej s možnosťami zamestnávania občanov Slovenskej republiky v členských krajinách Európskej únie, nahlasovania voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie a zabezpečovaním kontaktu s Európskym úradom pre koordináciu.

Z dôvodu prechodu niektorých kompetencií z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení navrhuje sa do pôsobnosti ústredia súčinnosť so Sociálnou poisťovňou pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti a požadovanie informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne.

Navrhuje sa, aby ústredie vykonávalo v druhom stupni štátnu správu v oblasti služieb zamestnanosti vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad. Tiež sa navrhuje, aby ústredie plnilo aj ďalšie úlohy, ktorými sú napr. činnosti spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou, so zriaďovacou pôsobnosťou a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súvislosti s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88 o organizácii služieb pre sprostredkovanie zamestnania sa napríklad pre ústredie navrhuje ustanoviť kompetencia organizovať a zabezpečovať odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov orgánov štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti.

K § 13

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy pre služby zamestnanosti na prvom stupni. Úrad je rozpočtovou organizáciou štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. Predpokladá sa, že sieť úradov nebude identická s dnešnými sídlami okresných úradov, ale budú zriadené pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Pre úrad sa navrhujú kompetencie priamo zabezpečovať výkon celého komplexu činností služieb zamestnanosti, ako napr. získavanie a vyhodnocovanie informácií o stave a vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode, úloh súvisiacich s priamym kontaktom s klientom, ako sú evidencia uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, evidencia voľných pracovných miest, evidencia zamestnávateľov, sprostredkúvanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, poskytovanie informačných a poradenských služieb, odborných poradenských služieb a ďalších. Navrhnutou úpravou sa sleduje zvýšenie kvality a rozsahu služieb zamestnanosti vo vzťahu ku klientom, zvýšenie a zefektívnenie súčinnosti so zástupcami štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, podnikateľskými subjektmi, vrátane bánk a charitatívnych organizácií za účelom vytvárania partnerstiev s cieľom zvýšenia zamestnanosti vo svojom územnom obvode. V rámci zabezpečovania úloh vo vzťahu k ústrediu sa navrhuje zaviesť aj agendu, ktorá súvisí so sprostredkovaním zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a pre občanov členských štátov Európskej únie v Slovenskej republike. Návrh vytvára možnosť pre úrad zriaďovať agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania. Novo sa navrhuje zaviesť spolupráca s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti, výmene informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti z dôvodu prechodu týchto kompetencií na Sociálnu poisťovňu v zmysle návrhu zákona o sociálnom poistení. V pôsobnosti úradu sa navrhuje osobitne vymedziť úlohy, ktoré súvisia s integráciou občanov so zdravotným postihnutím s cieľom pomáhať tejto skupine občanov uplatniť sa na trhu práce a tiež vytvárať podmienky na zvýšenie šancí na dosiahnutie tohto cieľa.

K § 14

Návrh vychádza z čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky a z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, podľa ktorého má štátna politika zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu pracovať, chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, aby vykonávaná práca bola čo možno najproduktívnejšia, zabezpečovať slobodnú voľbu zamestnania a možnosť získať kvalifikáciu pre zamestnanie, na ktoré sa občan čo najlepšie hodí. Návrh vychádza aj z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou a z odporúčania č. 176 k tomuto Dohovoru. Ustanovenie je tiež v súlade s Európskou sociálnou chartou, ktorá sa zaoberá taktiež právom jednotlivca na prácu.

Navrhovaným znením sa určuje nediskriminačný prístup k zamestnaniu. Je v súlade s článkom 1 Základných zásad Zákonníka práce s uplatnením slobodnej voľby zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie priamej a nepriamej.

Návrh je vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok, smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva a smernice Rady 2000/78/EHS z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

K § 15

Návrh ustanovenia definuje vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania pre uchádzača o zamestnanie, resp. pre záujemcu o zamestnanie z hľadiska jeho zdravotného stavu, prihliadania na kvalifikáciu a odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce, dĺžky týždenného pracovného času na sprostredkovanom mieste.

Pri vymedzení vhodného zamestnania návrh vychádzal najmä z článku 21 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou.

K § 16

Navrhovanou úpravou sa úradu umožní zriadiť osemčlenný výbor pre otázky zamestnanosti, zložený zo štyroch zástupcov samosprávneho kraja, v ktorom je sídlo úradu a zo štyroch zástupcov úradu. Návrhom tohto ustanovenia sa sleduje cieľ pomocou navrhovaného výboru riešiť zásadné otázky zamestnanosti, schvaľovať použitie aktívnych opatrení na trhu práce v obvode príslušného úradu a schvaľovať projekty a programy na podporu zamestnávania a vzdelávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v rozsahu určenom týmto zákonom.

K § 17

V uvedenom ustanovení sa definujú podmienky členstva v novo zriadenom výbore pre otázky zamestnanosti.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa určuje pôsobnosť novo navrhovaného výboru pre otázky zamestnanosti zriadeného úradom.

K § 19

Účelom navrhnutého ustanovenia je zabezpečiť zvýšenie objektívnosti pri sprostredkovaní vhodného zamestnania, účasti v programoch aktívnych opatrení trhu práce a aktivizačnej činnosti a opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v prípade, ak posudzovanému bol poskytnutý príspevok na túto činnosť vzhľadom na zdravotný stav uchádzačov o zamestnanie lekárskou posudkovou činnosťou na účely služieb zamestnanosti. Teda účelom návrhu je objektívne zistiť, či zdravotný stav uchádzača o zamestnanie je taký, aby mohol vykonávať pracovné činnosti v ponúkanom zamestnaní, prípadne sa zúčastniť a ukončiť aktívne opatrenia na trhu práce a aktivizačnú činnosť bez nepriaznivého vplyvu na zdravotný stav uchádzača o zamestnanie.

Podnetom na začatie lekárskej posudkovej činnosti na úrade je odmietnutie prijať vhodné zamestnanie, odmietnutie zúčastniť sa aktívnych opatrení na trhu práce a aktivizačnej činnosti zo zdravotných dôvodov alebo skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov pred uplynutím dvoch alebo troch rokov od začatia jej prevádzkovania alebo vykonávania.

Navrhuje sa, aby lekársku posudkovú činnosť zabezpečovalo ústredie a úrady.

V tomto ustanovení sa navrhujú aj požiadavky na kvalifikáciu posudkového lekára.

Ustanovením sa navrhuje upraviť náležitosti posudku vypracovaného posudkovým lekárom, pričom oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje zakotviť povinnosť posudkového lekára odovzdať kópiu posudku posudzovanému uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá deklaruje, že skončila prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov.

Návrh predpokladá, že posudok posudkového lekára úradu bude podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak uchádzač o zamestnanie neodôvodnene uvádza svoj zdravotný stav ako nevhodný na vykonávanie pracovných činností na ponúkanom pracovnom mieste, na účasť a ukončenie aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivizačnej činnosti ponúkanej úradom zo zdravotných dôvodov. Posudok posudkového lekára úradu má slúžiť na ďalšie konanie aj v prípade posudzovania opodstatnenosti zdravotných dôvodov na ukončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok podľa § 49 alebo § 57.

Návrh určuje, aké informácie je povinný zaznamenať posudkový lekár v posudku, ktorý slúži na rozhodovanie odborného konzília posudkových lekárov.

S cieľom zabezpečiť občanovi právo požiadať o preverenie posudku vydaného posudkovým lekárom úradu, návrh zákona umožňuje požiadať o preskúmanie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov.

K § 20

Návrh ustanovenia tohto paragrafu vytvára právny predpoklad na uplatnenie práva občana na ďalšie konanie v prípade, ak nebude považovať posudok posudkového lekára úradu vydaný podľa § 19 za objektívny.

Kompetencia vymenovať členov odborného konzília posudkových lekárov pre jednotlivé prípady sa navrhuje určiť posudkovému lekárovi ústredia. Navrhuje sa, aby odborné konzílium posudkových lekárov bolo povinné vydať svoj posudok do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Navrhuje sa, aby posudok odborného konzília posudkových lekárov ústredia o posúdení posudku vydaného posudkovým lekárom úradu bol podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo na rozhodovanie o odpustení povinnosti vrátiť príspevok poskytnutý na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, čo znamená zachovanie súčasného právneho stavu.

K § 21 až 24

Tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zabezpečujú ochranu trhu práce Slovenskej republiky tak, aby cudzinci mohli byť zamestnávaní len na pracovných miestach, ktoré nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Ustanovenia zároveň upravujú základné náležitosti žiadosti zamestnávateľa a jednoznačne určujú, že rozhodnutie sa vydáva na dobu určitú, a to z dôvodu ochrany trhu práce.

Návrh upravuje podmienky vydania povolenia na zamestnanie cudzinca a upravuje náležitosti povolenia v záujme zabezpečenia právnej istoty cudzinca a za účelom kontroly na úseku zamestnávania cudzincov zo strany úradu. Návrh ustanovuje maximálne obdobie platnosti povolenia na zamestnanie.

Návrh v § 22 ods. 5 zjednodušuje vstup na trh práce tým skupinám cudzincov, ktorí nemôžu ohroziť domáci trh práce.

V súčasnosti platná právne úprava v zásade vyhovuje, ale v nadväznosti na zákon o pobyte cudzincov a zákon o azyle je potrebné rozšíriť skupinu cudzincov aj o cudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt a poskytnuté dočasné útočisko.

Povolenie na zamestnanie sa navrhuje podľa § 22 odsek 6 vyžadovať aj pri zamestnávaní cudzincov v prihraničnom okrese Slovenskej republiky, ktorí sa najmenej raz za týždeň vracajú do štátu, kde majú trvalý pobyt.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje rozšíriť okruh cudzincov, od ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie v prípade krátkodobých študijných a pracovných pobytov na území Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zachovať neudelenie povolenia na zamestnanie cudzincovi, ktorý požiadal o udelenie azylu a cudzincovi, ktorý nespĺňa niektorú zo zákonom stanovených podmienok. Uplatňovanie benevolentnejšieho prístupu by mohlo viesť k účelovému obchádzaniu povolenia na zamestnanie a zneužívaniu inštitútu azylu.

Návrh vymedzuje prípady, kedy môže úrad povolenie na zamestnanie predĺžiť a odňať.

S cieľom harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie v návrhu sa uvádza, že občan členského štátu Európskej únie sa nepovažuje za cudzinca a súčasne umožňuje prijať recipročné opatrenia v prípadoch, keď členský štát Európskej únie úplne alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie čl. 1 a 6 nariadenia (EHS) 1612/68 o slobodnom pohybe pracovníkov Spoločenstva. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii obsahuje detailnú úpravu prechodného obdobia na slobodný pohyb pracovníkov, kedy je možné postupovať odlišne od možnosti slobodného prístupu na trh práce členských krajín.

Právny rámec pre možnosť Slovenskej republiky upraviť prechodné obdobie je ustanovený v Zmluve o pristúpení a závisí od

a)rozsahu, v akom prechodné obdobie voči Slovenskej republike uplatní príslušný členský štát,

b)rozsahu, v akom to ovplyvní slovenský trh práce.

Prechodné obdobie je možné uplatniť len na nutné obdobie a v minimálnom rozsahu. Základnou podmienkou je rýchlosť zavedenia a zrušenia prechodného obdobia ako reakcia na zavedenie alebo zrušenie prechodného obdobia zo strany členského štátu.

Nariadenie vlády je flexibilným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné uplatniť prechodné obdobie pre slobodný pohyb pracovníkov ako prostriedku k regulácii prístupu na slovenský trh práce.

K § 25

Nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa upúšťa od aplikácie Sadzobníka maximálnych úhrad. Navrhuje sa umožniť do úhrady za sprostredkovanie zamestnania zahrnúť okrem oprávnených nákladov aj primeraný zisk.

Oprávnený náklady a primeraný zisk návrh zákona na tento účel definuje.

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje, aby sa od uchádzača o zamestnanie úhrada nevyberala.

S cieľom ochrany občana sa navrhuje aj v novej právnej úprave ponechať zákaz zrážok zo mzdy alebo inej odmeny zamestnanca v prospech subjektu, ktorý sprostredkúva zamestnanie za úhradu alebo ktorý zamestnáva občana.

Zámerom úpravy je zabezpečiť, aby podmienky sprostredkovania zamestnania za úhradu boli medzi občanom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, dojednané písomne, pričom náležitosti dohody sa návrh zákona definuje rámcovo.

K § 26 až 28

Navrhnuté ustanovenia určujú podmienky vydávania povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, pozastavenia činnosti a zrušenia povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona č. .../2003 Z. z. o organizácii štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ústredie orgánom štátnej správy, je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch povinné vyberať za úkony poplatky podľa Sadzobníka ustanoveného týmto zákonom. Preto sa navrhovaným ustanovením zakladá povinnosť uhradiť správny poplatok za vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Ustanovením § 26 ods. 3 sa navrhujú určiť náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. S cieľom ochrany občanov sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou navrhuje určiť žiadateľovi o povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu povinnosť definovať spolupracujúce subjekty v zahraničí a predpokladanú výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Návrhom sa vypĺňa doterajšie legislatívne vákuum, v ktorom neboli riešené spôsoby zrušenia povolenia alebo pozastavenia činnosti sprostredkovania za úhradu. Navrhujú sa definovať subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa navrhuje v porovnaní so súčasným právnym stavom podmieniť aj vypracovaním projektu, vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov a preukázaním priestorového, materiálneho a personálneho zabezpečenia vykonávania sprostredkovania zamestnania za úhradu.

Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, sa navrhuje uložiť povinnosť v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania za úhradu voči ústrediu, vrátane predkladania ročnej správy o činnosti a vytvárania podmienok na výkon kontroly a voči klientom povinnosť ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K § 29 až 31

Návrh vytvára podmienky pre vznik nového subjektu, ktorý bude poskytovať služby na trhu práce na základe povolenia, ktoré vydá ústredie.

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť podmienky pre zvýšenie flexibility pri zabezpečovaní potreby zvýšeného počtu zamestnancov zamestnávateľa na prechodný čas, najmä pri nárazových zákazkách a tiež podmienky pre činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Vymedzením povinnosti agentúry dočasného zamestnávania vo vzťahu k svojim zamestnancom sa zabezpečujú práva dočasných zamestnancov.

Navrhuje sa ustanoviť aj podmienky na pozastavenie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na zrušenie povolenia na činnosť na návrh orgánu, ktorý porušenie príslušných právnych predpisov v oblasti daní, služieb zamestnanosti, pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zistil.

K § 32

Navrhovanou úpravou je definovaný súhrn činností zameraných na sprostredkovanie zamestnania. Návrhom sa sleduje zvýšenie efektívnosti sprostredkovania zamestnania vykonávaného ústredím, úradmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vykonávajú na základe povolenia sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania. Sprostredkovanie zamestnania vykonávané štátnymi orgánmi sa rozširuje z územia Slovenskej republiky aj na územie členských štátov Európskej únie a z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky a navrhuje sa, aby sa vykonávalo bezplatne, čo je aj súčasný právny stav. V návrhu sa ustanovuje, že na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. V záujme zvýšenia motivácie uchádzača o zamestnanie hľadať si zamestnanie aj u zamestnávateľa, ktorého sídlo je mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt, sa navrhuje zaviesť poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov v súvislosti s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, za účelom získania zamestnania. Návrh umožňuje poskytnúť aj preddavok na náhradu časti cestovného na tento účel. Výška náhrady cestovných výdavkov je navrhnutý vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 33

Navrhované znenie rámcovo určuje obsah evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. rozsah údajov, ktoré sú potrebné na to, aby bolo možné sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie.

Oproti terajšiemu právnemu stavu sa umožňuje poskytovanie týchto údajov tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania pri dodržiavaní zákona o ochrane osobných údajov a iba so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

Podrobnosti o obsahu evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj postup úradu pri vedení evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh ustanovuje i prípady, v ktorých nie je potrebné povolenie od Úradu na ochranu osobných údajov.

K § 34

Spôsob a podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa navrhuje zachovať podľa súčasného právneho stavu.

Návrh novo vymedzuje prípady, kedy sa uchádzač o zamestnanie zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom skončenia zamestnania, ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní od vzniku týchto prípadov. Týmto návrhom sa umožní zachovať kontinuitu poistných dôb pri zmene životných a profesijných situácií.

V súvislosti s navrhnutými úpravami systému v oblasti poskytovania dávok v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení, pri ktorých subjektom, ktorý rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní dávky v nezamestnanosti, nie je úrad, ale príslušné orgány Sociálnej poisťovne, sa navrhuje, aby úrad rozhodoval o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie v správnom konaní. Rozhodnutie bude dokladom pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne o nároku občana na dávku v nezamestnanosti.

Navrhuje sa upraviť povinnosť uchádzača o zamestnanie aktívne a preukázateľne si hľadať zamestnanie.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti uchádzača o zamestnanie súvisiace s jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to najmä o jeho povinnosť byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje uplatňovať diferencovanú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom preukazovania, že si hľadajú zamestnanie, v závislosti od dĺžky ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od ich účastí v aktívnych opatreniach na trhu práce a aktivačnej činnosti. Zámerom je čo najskôr začleniť na trh práce uchádzačov o zamestnanie predovšetkým na otvorený trh práce, najmä dlhodobo nezamestnané osoby.

Povinnosti uchádzačov o zamestnanie v súvislosti so zmenou ich trvalého pobytu a okruh občanov, ktorých nie je možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ponechať v rozsahu podľa v súčasnosti platného právneho stavu.

K § 35

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje rozšíriť definovanie pojmu „sústavná príprava na povolanie“, ktorá je obsiahnutá aj v návrhu zákona o sociálnom poistení, s cieľom dosiahnutia jej zhody, resp. jej maximálneho priblíženia k definícii, ktorú obsahuje návrh zákona o sociálnom poistení.

Zámerom je jednoznačne a presne určiť, čo sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie na účely poskytovania služieb zamestnanosti. Explicitne sa navrhuje, aby sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažovalo štúdium organizované externou formou podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 36

Na základe poznatkov praxe sa navrhuje upraviť okruh dôvodov, pre ktoré úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oproti súčasnej právnej úprave sa tieto dôvody rozširujú o vznik nároku na materské. Navrhuje sa vypustiť dôvody vyradenia uchádzača o zamestnanie, ktorými je v súčasnej právnej úprave začatie vykonávania činnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva, nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uznaní za invalidného občan, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo dňom, ktorý je uvedený v posudku príslušného orgánu ako deň vzniku invalidity občana, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, a to z dôvodu, že všetci invalidní občania posúdení Sociálnou poisťovňou podľa zákona o sociálnom poistení sú občanmi so zdravotným postihnutím na účely tohoto zákona a dôvod vyradenia, ktorým bolo začatie vykonávania osobnej asistencie v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne. Príčinou vypustenia týchto dôvodov je zabezpečenie súladu tohto návrhu zákona s návrhom zákona o sociálnom poistení v súvislosti s úpravou poistenia v nezamestnanosti v uvedenom zákone.

Z dôvodu podporovať a uprednostňovať aktivizáciu uchádzačov o zamestnanie a ich skutočný záujem o hľadanie si zamestnania pred pasívnou formou zotrvávania v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozširujú sa oproti súčasnému právnemu stavu dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to o dôvod, ak uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov nedodrží disponibilitu a ak mu bolo vydané v cudzine povolenie na zamestnanie, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti. Zároveň sa navrhuje na účely vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie skrátiť lehotu odchodu do cudziny z 30 dní na 15 dní v súvislosti s návrhom na zavedenie systému disponibility uchádzača o zamestnanie.

Návrh tohto ustanovenia definuje vážne dôvody, pre ktoré možno uznať nedodržanie disponibility uchádzača o zamestnanie a navrhuje rozšíriť definíciu nespolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom o odmietnutie účasti uchádzača o zamestnanie na aktivačnej činnosti a o neskončenie účasti na aktivačnej činnosti.

Postup pri zaraďovaní, vedení a vyraďovaní z evidencie uchádzačov o zamestnanie, určovanie periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom spolupráce a preukazovania hľadania si zamestnania sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 37 až 39

V navrhnutých ustanoveniach je upravený obsah evidencie záujemcov o zamestnanie, podmienky zaradenia do tejto evidencie a podmienky vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie. Ide o návrh rozširujúci povinnosti úradov voči tejto skupine osôb bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu. Zároveň ide o návrh, ktorý sleduje pomoc osobám, ktoré sú ešte zamestnané, ale chcú zmeniť zamestnanie, ale aj o určitý druh služby poskytovanej úradmi zamestnávateľom, ktorí chcú získať svojich budúcich zamestnancov aj z radov záujemcov o zamestnanie. Návrh týchto ustanovení je nad rámec platného právneho stavu.

K § 40

Navrhuje sa naďalej zachovať evidenciu voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania. Evidencia tvorí základný predpoklad pre informovanie uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie o možnosti výberu vhodného zamestnania. Navrhnuté ustanovenie zákona definuje voľné pracovné miesto na účely sprostredkovania zamestnania. Obsah tejto evidencie a ďalšie podrobnosti sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 41

Novo sa navrhuje, aby úrad viedol evidenciu zamestnávateľov na účely vyhľadávania voľných pracovných miest. Tento spôsob komunikácie so zamestnávateľom pri získavaní voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania sa navrhuje namiesto doterajšej povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta okresnému úradu na účely sprostredkovania zamestnania.

Navrhovanou úpravou sa sleduje aj skvalitnenie, zefektívnenie a spružnenie služieb zamestnanosti, najmä rozšírením ponuky voľných pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Podrobnosti o vedení evidencie zamestnávateľov sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 42

V tomto ustanovení sa navrhuje upraviť obsah informačných a poradenských služieb na účely sprostredkovania zamestnania, poradenstva pre voľbu povolania, poradenstva pre výber zamestnania a jeho zmenu, ako aj na účely poradenstva pre výber zamestnanca. Tieto informačné a poradenské služby sa navrhuje poskytovať úradom bezplatne, čo je súčasný právny stav.

Vzhľadom na zámer návrhu tohto zákona aktivizovať aj služby zamestnanosti pri práci s klientom, navrhuje sa zrušiť úradom poskytovanie v rámci evidenčných služieb dohodnutie termínu a spôsobu ďalšieho kontaktu s uchádzačom o zamestnanie v súvislosti so sprostredkovaním vhodného zamestnania, v rámci informačných služieb poskytovanie informácií o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, informácií o voľných pracovných miestach formou samoobslužných kioskov, výveskov, internetu, informácií o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a na dávku v hmotnej núdzi, informácií o aktívnych opatreniach na trhu práce a o možnostiach aktivačnej činnosti, informácií o prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu, informácií o možnostiach zamestnania v zahraničí, informácií o sieti služieb starostlivosti o deti a osoby odkázané na starostlivosť zamestnaných osôb, informácie o rozsahu poskytovaných služieb pre zamestnávateľov, v rámci sprostredkovateľských a poradenských služieb vstupný poradenský rozhovor každému uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie, testovanie osobných zručností uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie na výkon pracovných činností, ponúkanie vhodných pracovných miest z celoštátnej databázy voľných pracovných miest uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie, poskytovanie uchádzačom o zamestnanie poradenstva o účasti v aktivačnej činnosti, vyhľadávanie a ponúkanie vhodných pracovných miest, ponúkanie vhodných zamestnancov pre zamestnávateľov a poskytovanie poradenstva zamestnávateľom pri výbere svojich zamestnancov.

K § 43

Vzhľadom na podmienky a situáciu na trhu práce, prax ukázala, že s uchádzačom o zamestnanie je potrebné pri riešení jeho problémov spojených s jeho pracovným uplatnením pracovať individuálne, vytvárať súlad medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, ovplyvňovať jeho rozhodovanie a správanie, jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Navrhnutým ustanovením je určený rozsah odborných poradenských služieb na účely tohto zákona, vrátane vypracovania individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie, v ktorom sa posúdia osobnostné predpoklady, schopnosti a odborné zručnosti uchádzača o zamestnanie a určí sa druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia. Na absolvovanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne, sa navrhuje poskytovať uchádzačom o zamestnanie, ak o to písomne požiadajú, príspevok na úhradu časti cestovných nákladov.

Navrhuje sa vytvoriť právne podmienky na to, aby úrad mohol zabezpečovať odborné poradenské služby sám alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má na vykonávanie takejto činnosti oprávnenie, a to na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je navrhnutý v tomto návrhu zákona. Pri výbere dodávateľa odborných poradenských služieb sa navrhuje postupovať podľa zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V záujme vytvorenia lepších právnych podmienok pre využívanie odborných poradenských služieb sa navrhuje, aby úrad zaručoval tieto odborné poradenské služby: individuálne poradenské služby a pomoc pri vypracovaní a realizácii individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie skupinového a špeciálneho poradenstva pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie poradenstva pre voľbu povolania žiakom základných a stredných škôl, poskytovanie poradenstva znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie pri výbere zamestnania.

Podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 44

Vývoj na trhu práce si vyžaduje zmenu prístupu ku vzdelávaniu a príprave pre trh práce za účelom zvýšenia adaptability uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Do popredia sa dostáva otázka nového vymedzenia vzdelávania a prípravy pre trh práce, pričom na účely tohto zákona sa za vzdelávanie a prípravu pre trh práce nepovažuje zvýšenie stupňa vzdelania, ani teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa Zákonníka práce.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje vzdelávanie a príprava pre trh práce a ďalšie formy školenia a kurzov pre vybrané skupiny uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Úprava umožňuje zabezpečenie vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom úradu pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie a prostredníctvom zamestnávateľa pre zamestnancov, ako aj uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie zabezpečiť si vzdelávanie z vlastnej iniciatívy.

K § 45

Oproti súčasnej právnej úprave sa týmto návrhom definuje okruh inštitúcií, ktoré sa budú môcť spolupracovať na tvorbe národných programov vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K § 46

Navrhnutým ustanovením sa sleduje pomoc uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie zo strany úradu pri vzdelávaní a príprave pre trh práce, a to aj formou úhrady vynaložených nákladov.

Návrh ustanovuje možnosť uhradiť náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce až do výšky skutočných nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie, pričom ich súčasťou môžu byť aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné uchádzača o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody medzi dodávateľom vzdelávania a prípravy pre trh práce a úradom, ako aj obsah dohody medzi uchádzačom o zamestnanie a úradom je upravený návrhom zákona.

Návrh upravuje možnosť uhradiť aj časť nákladov na vzdelávanie pre trh práce záujemcu o zamestnanie.

Navrhnutou úpravou sa rozširuje skupina uchádzačov o zamestnanie, ktorá sa z objektívnych príčin doteraz nemohla zúčastňovať vzdelávania a prípravy pre trh práce z dôvodu starostlivosti o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu časti preukázaných výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa poskytovanú v predškolskom zariadení alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na túto činnosť.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 47

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje možnosť poskytovania príspevku zamestnávateľovi, ktorý vykonáva vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov za presne ustanovených podmienok.

Príspevok úrad poskytne iba v prípade, ak všeobecné vzdelávanie a príprava zamestnanca sú široko využiteľné u viacerých zamestnávateľov, prispejú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca, alebo ak špecifické vzdelávanie a príprava zamestnanca sú využiteľné u súčasného zamestnávateľa a iba čiastočne u iných zamestnávateľov, alebo ak je toto vzdelávanie a príprava súčasťou opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedzujú hromadné prepúšťanie. Ustanovením týchto podmienok sa sleduje cieľ cez aktívne opatrenia na trhu práce efektívne využívať finančné prostriedky na zlepšenie pozície zamestnanca nielen u súčasného, ale aj iných zamestnávateľov.

Navrhnuté ustanovenie definuje oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu zamestnancov, výšku a podmienky poskytnutia príspevku zamestnávateľovi. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi na úhradu celkových oprávnených nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ktorý bude po jeho skončení zamestnávať zamestnanca najmenej po dobu jedného roka, ak o tento príspevok písomne požiada úrad. Poskytnutie príspevku sa navrhuje vo výške najviac 90 % oprávnených nákladov.

Kritériá pre určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali závislosť od typu vzdelávania, príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, k veľkosti zamestnávateľa a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

V prípade, že zamestnávateľ požiada úrad o príspevok, musí využiť služby vzdelávacieho zariadenia vybraného úradom formou verejného obstarávania. Sleduje sa tým efektívne poskytnutie a využitie príspevku a zabezpečenie primeranej kvality procesu vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 68 z 12. januára 2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

K § 48

V záujme zabezpečenia štandardnej úrovne vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje, aby vzdelávanie a prípravu pre trhu práce vykonávali iba vzdelávacie zariadenia, vybraté formou výberového konania podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktoré majú na túto činnosť povolenie a overenie spôsobilosti vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie na príslušný program vzdelávania a prípravy.

Ak bude zamestnávateľ vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov financovať z vlastných zdrojov, môže využiť aj iné vzdelávacie zariadenia.

K § 49

Cieľom úpravy je motivovať uchádzača o zamestnanie na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti s možnosťou využitia finančného príspevku. Tento príspevok sa navrhuje poskytovať uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu v určenej dĺžke, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou predpokladaných nákladov na začatie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a uzatvorí písomnú dohodu s úradom o poskytnutí tohto príspevku. V porovnaní so súčasným právnym stavom zásadná zmena spočíva v tom, že v prípade podania písomnej žiadosti a splnenia ustanovených podmienok je na tento príspevok právny nárok.

Kritériá na určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti v okrese a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Maximálna výška príspevku v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, kde bola ustanovená pevnou sumou, sa v návrhu upravuje spôsobom, ktorý umožňuje flexibilné reagovanie na vývoj ekonomického prostredia bez potreby vykonávať novelizáciu zákona v tomto ustanovení.

Podmienky poskytnutia príspevku a záväzky sú upravené v uzavretej písomnej dohode medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 50

Účelom tejto úpravy je vytvoriť podmienky na zvýšenie možností zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie formou motivácie zamestnávateľa poskytnutím príspevku až do výšky 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača na vytvorené pracovné miesto. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, ktorý príjme do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak o tento príspevok písomne požiada a uzatvorí s úradom písomnú dohodu o jeho poskytnutí. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Návrh precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest znevýhodnenými uchádzačmi, na vytvorenie ktorých bol poskytnutý príspevok a obdobie poskytovania príspevku.

Pri ustanovovaní kritérií určovania výšky príspevku a dĺžky jeho poskytovania sa prihliadalo k príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci, k záväzku zamestnávateľa nepretržite zamestnávať počas 12 mesiacov toho istého zamestnanca, na ktorého bol poskytnutý príspevok a k priemernej miere evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Zámerom takéhoto prístupu je na jednej strane riešiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a súčasne výraznejšie motivovať zamestnávateľov prostredníctvom výšky a dĺžky poskytovania príspevku k vytváraniu nových pracovných miest v regiónoch oprávnených na poskytovanie štátnej pomoci.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú ustanoviť vyhlášku, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 51

Cieľom návrhu je vytvoriť podmienky na získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľ pre absolventa školy.

Oproti platnému právnemu stavu sa navrhuje zvýšiť paušálny príspevok poskytovaný absolventovi školy počas vykonávania absolventskej praxe o 100 %. Návrh podmieňuje poskytnutie príspevku dĺžkou vedenia absolventa školy v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

V ostatných ustanoveniach sa zachováva súčasný platný stav.

K § 52

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, cieľom ktorého je podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie.

Navrhujú sa dve formy aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie, a to forma menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a forma dobrovoľníckych prác organizovanými právnickými osobami, fyzickými osobami a mimovládnymi organizáciami definovanými v návrhu zákona.

Navrhuje sa zaviesť príspevok na úhradu nákladov na ochranné pracovné prostriedky, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávajú aktivačnú činnosť a úhradu celkovej ceny práce zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie.

Celkovú výšku príspevku sa navrhuje diferencovať v závislosti od počtu uchádzačov o zamestnanie prijatých na vykonávanie aktivačnej činnosti a od počtu zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť pre uchádzačov o zamestnanie.

K § 53

Týmto navrhnutým ustanovením sa zavádza nové aktívne opatrenie na trh práce, ktorým sa sleduje zvýšenie možností uchádzačov o zamestnanie zamestnať sa aj mimo miesta svojho trvalého pobytu.

Návrh upravuje spôsob, formu a maximálnu sumu poskytnutia príspevku uchádzačovi o zamestnanie. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním za prácou uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, bez ohľadu na skutočnosť, či takéto zamestnanie sprostredkoval úrad, alebo si takéto zamestnanie našiel uchádzač o zamestnanie sám mimo miesta svojho trvalého pobytu, ak o tento príspevok písomne požiada.

Podrobnejšie podmienky ustanoví vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 54

Zámerom tejto úpravy je definovanie okruhu projektov a programov, ktoré sú podľa návrhu tohto zákona považované za aktívne opatrenia na trhu práce. Súčasne táto úprava vymedzuje pôsobnosť orgánov, ktoré schvaľujú a ktoré realizujú konkrétne projekty a nadväzne na to aj zdroje financovania týchto projektov.

Osobitnú skupinu tvoria projekty a programy financované z kombinovaných zdrojov zamerané na zlepšenie postavenia uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktoré po schválení ministerstvom realizuje ústredie.

V prípade projektov zameraných na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce sa navrhuje prevažne financovanie zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, ak sú realizované úradom po schválení ústredím. Iným zdrojom financovania môže byť napr. finančné zdroje získané od podnikateľských subjektov, mimovládnych organizácií a bánk.

K § 55

V záujme vytvorenia vhodných podmienok na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, návrh zákona navrhuje zriaďovanie chránených dielní a chránených pracovísk, v ktorých sú pracovné podmienky, vrátane nárokov na pracovný výkon, prispôsobené zdravotnému stavu týchto občanov. Navrhuje sa, aby úrad priznával postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na základe kladného posudku hygienika, čo je súčasný platný právny stav. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa navrhuje považovať aj výrobné družstvá invalidov na účely poskytovania dotácií výrobným družstvám invalidov v rozsahu určenom v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto návrhom zákona.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa navrhuje zvýšiť z 25 % na 50 % minimálny podiel občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkom počte zamestnancov v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorý je jednou z podmienok priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Navrhnuté zvýšenie tohto podielu je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť, článok 2 písm. h).

Navrhuje sa, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, bola naďalej povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom pre poskytovanie príspevkov na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska podľa § 60.

K § 56

Týmto ustanovením sa navrhuje poskytovať príspevok na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v prípade, ak chránenú dielňu alebo chránené pracovisko právnická osoba alebo fyzická osoba zriaďuje na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Navrhuje sa, aby tento príspevok nebolo možné poskytnúť na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Návrh zákona precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok na ich zriadenie, obdobie prevádzkovania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. V záujme stability a právnej istoty sa navrhuje zachovať povinnosť prevádzkovať takto zriadené pracovné miesta najmenej tri roky a určiť podmienky vrátenia poskytnutého príspevku pri nedodržaní podmienok dohody, čo je v zásade súčasný právny stav.

Navrhnutá výška príspevku v odseku 2 je zvýšená o preukázané dodatočné náklady spojené so zriadením alebo zachovaním pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku a jeho vybavením tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Zámerom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného stavu. Konkrétnu výšku poskytovaného príspevku budú ovplyvňovať viaceré faktory ako príslušnosť okresu, v ktorom sa chránená dielňa alebo chránené pracovisko vytvára, k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci a od toho, či zamestnávateľ bude na takto podporovanom pracovnom mieste zamestnávať toho istého občana so zdravotným postihnutím. Navrhuje sa poskytovať príspevok na preukázané dodatočné náklady podľa odseku 3 aj samostatne. Podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 57

Tento príspevok sa navrhuje poskytovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti kalkuláciu predpokladaných nákladov na vybavenie prostriedkami nevyhnutnými na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a uzavrie s úradom písomnú dohodu. Obsah dohody sa navrhuje upraviť týmto návrhom zákona. Príspevok sa navrhuje neposkytovať na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Navrhnutím tejto formy príspevku sa sleduje podpora samozamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí majú záujem o rôzne formy podnikania zodpovedajúce tak ich zdravotnému stavu ako aj ich možnostiam. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe uzavretej písomnej dohody medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhovaná výška príspevku v odseku 3 sa navrhuje zvýšiť o preukázané dodatočné náklady spojené so začatím prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý bude prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Cieľom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného postihnutia. Podmienku prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa navrhuje znížiť na obdobie dvoch rokov, a to z dôvodu zosúladenia tohto záväzku so záväzkom ustanoveným v § 49 ods. 9. Ustanovenie upravuje aj dôsledky nedodržania povinnosti prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku počas dohodnutej doby.

Návrh tohto aktívneho opatrenia je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 58

V záujme zlepšenia možnosti občanov so zdravotným postihnutím uplatniť sa na otvorenom trhu práce a vytvorenia lepších predpokladov i pre dlhodobo nezamestnaných občanov zvýšiť ich šancu nájsť si zamestnanie a uľahčiť zamestnávateľovi získanie vhodného zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a z dlhodobo nezamestnaných občanov, sa návrhom vytvára priestor na zriadenie agentúr podporovaného zamestnania, na základe povolenia vydaného ústredím.

Návrh rámcovo vymedzuje predmet činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a ustanovuje podmienky na vydanie povolenia právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá požiada o vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak agentúra podporovaného zamestnávania bude poskytovať služby úradu, bola na tento účel uzavretá písomná dohoda a aby úrad pri výbere agentúry podporovaného zamestnávania postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podmieniť bezúhonnosťou a dosiahnutým úplným stredným vzdelaním pre fyzickú osobu a pre osobu, ktorá koná v mene právnickej osoby.

Platnosť povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť na obdobie najviac 5 rokov s možnosťou jej predĺženia.

Navrhuje sa určiť obsah žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a v odseku 8 náležitosti potrebné na preukázanie schopností a vytvorených priestorových, materiálnych a personálnych podmienok pre činnosť. V záujme zachovania určitej úrovne efektivity takto vzniknutých agentúr podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť ich práva a povinnosti vo vzťahu k svojim klientom a úradu. Navrhuje sa určiť subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie alebo zrušenie platnosti povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania. Ide o subjekty, ktoré majú vzťah k činnosti tejto agentúry a svojim pôsobením môžu ovplyvniť úroveň ňou poskytovaných služieb.

Navrhuje sa upraviť aj podmienky na pozastavenie činnosti a zrušenie povolenia na činnosť agentúre podporovaného zamestnávania.

K § 59

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý svojou činnosťou bude uľahčovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ale aj zamestnávateľovi zapojenie zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) do pracovného procesu. Navrhuje sa, aby pracovný asistent poskytoval pomoc výhradne zamestnancovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, na základe uzavretej písomnej dohody s úradom, príspevok. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne a jeho výšku limitovať.

K § 60

Toto ustanovenie navrhuje upraviť poskytovanie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnanca na miesto výkonu zamestnania a späť úradom. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe písomnej žiadosti o poskytnutie, ktorú predloží právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Navrhuje sa na príspevok poskytovať aj preddavok.

V porovnaní so súčasným právnym stavom výška príspevku na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) nie je ustanovená pevnou sumou, ale je odvodená od násobku mininálnej celkovej ceny práce, čo umožní viac zohľadniť náklady zamestnávateľa súvisiace s prevádzkou chránenej dielne a chráneného pracoviska oproti súčasnému právnemu stavu. Návrh umožňuje poskytnúť preddavok na úhradu prevádzkových nákladov aj pri zahájení prevádzky chránenej dielne a zabezpečiť tak rozbeh chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Výška tohto preddavku je limitovaná 50 % z poskytnutého príspevku.

Čiastočnou úhradou prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a nákladov na dopravu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť sa zamestnávateľovi navrhujú kompenzovať náklady, ktoré má v súvislosti s nižším výkonom zamestnancov z titulu ich zdravotného postihnutia.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 61

Navrhuje sa limitovať výšku poskytnutých príspevkov podľa § 49, § 50, § 51, § 54, § 56, § 57, § 59 a § 60.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 62

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh povinností zamestnávateľa na účely tohto zákona. Oproti súčasnému právnemu stavu sa nenavrhuje povinnosť zamestnávateľa nahlasovať úradu voľné pracovné miesta. Táto povinnosť sa nahradzuje povinnosťou úradu vyhľadávať voľné pracovné miesta a v rámci tejto vyhľadávacej činnosti získať lepšie poznatky o podmienkach a požiadavkách pracovných miest na zamestnancov priamo u zamestnávateľa. Od tohto prístupu sa očakáva zlepšenie výsledkov pri sprostredkovaní zamestnania úradom v porovnaní so súčasným systémom práce okresných úradov práce s uchádzačmi o zamestnanie a zvýšenie záujmu zamestnávateľov o služby úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Návrh upravuje zákaz pre zamestnávateľa vyžadovať pri výbere zamestnanca informácie, ktoré by viedli k nerovnakému zaobchádzaniu v prístupe k zamestnaniu.

Návrh neobsahuje ani povinnosti zamestnávateľa súvisiace s jeho platobnou neschopnosťou. Tieto otázky sú upravené v návrhu zákona o sociálnom poistení.

K § 63

Vzhľadom na to, že občania so zdravotným postihnutím majú sťažené možnosti uplatniť sa na trhu práce, aj naďalej sa navrhuje ponechať v platnosti základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím v nezmenenom rozsahu, vrátane povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Oproti súčasnej právnej úprave sa však už navrhuje nerozlišovať osobitne povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (3 %) a povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (0,2 %) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa, ale navrhuje sa sledovať plnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím v rámci jednej skupiny podľa § 9 ods. 1 písm. a), pričom celkový povinný podiel zamestnávania tejto skupiny občanov na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa sa navrhuje ponechať na súčasnej úrovni 3,2 %. Dôvodom ujednotenia výšky povinného percentuálneho podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa je zmena definície občanov so zdravotným postihnutím nadväzne na vymedzenie invalidity v návrhu zákona o sociálnom poistení. Navrhnutá výška povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa rovná súčtu pôvodných podielov obidvoch doterajších skupín občanov so zdravotným postihnutím.

Navrhuje sa na účely dodržiavania povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) občana, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, započítavať zamestnávateľovi, ako keby zamestnával dvoch takýchto občanov.

Navrhovaný podiel 3,2 % povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vychádza z doterajšej úrovne záujmu občanov so zdravotným postihnutím o zamestnanie.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2002 bolo priemerne zamestnaných v hospodárstve Slovenskej republiky 24,7 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (21,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 3,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 1,2 % z počtu pracujúcich v Slovenskej republike v roku 2002. Na jednotlivých okresných úradoch práce bolo v roku 2002 priemerne evidovaných 29,8 tis občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (29,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,6 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 5,8 % z priemerného počtu evidovaných nezamestnaných v Slovenskej republike v roku 2002. To znamená, že v roku 2002 bolo na trhu práce v priemere 54,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Uvedený počet občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (54,5 tis.) považujeme na účely tohto ustanovenia za občanov, ktorí prejavili záujem byť zamestnaní, čo predstavuje cca 2,6 % z počtu občanov, ktorí pracovali v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2002 (54,5 tis./2 127 tis. x 100 = 2,56 %), čo je počet nižší, ako je ustanovený povinný podiel zamestnávania počtu týchto občanov. Navrhnutý povinný podiel je vyšší z dôvodu, že by prejavila určitá časť občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí sú doteraz v skupine tzv. ekonomicky neaktívnych občanov, záujem o zamestnanie. Pre takýto prípad je vytvorená dostatočná rezerva na vytvorenie podmienok na dodržiavanie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) z hľadiska ich disponibilného počtu u zamestnávateľov. Z uvedeného dôvodu sa nenavrhuje úprava celkovej výšky povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy už žiadny zamestnávateľ, spĺňajúci podmienky tohto ustanovenia, nebude oslobodený od povinnosti zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte svojich zamestnancov. Dôvodom je odstránenie nerovnakých podmienok, ktoré mali niektorí zamestnávatelia v tejto oblasti.

K § 64

Navrhnutým ustanovením sa umožňuje zamestnávateľom, ktorí vo vlastných prevádzkach nemajú vhodné pracovné miesta alebo z iných dôvodov nemôžu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), plniť si povinnosť ustanovenú v § 63 ods. 1 písm. d) náhradným plnením, a to zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov. Využívanie náhradného plnenia sa v praxi osvedčilo, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou nedochádza k zmene.

K § 65

Tak ako za súčasného právneho stavu sa navrhuje, aby zamestnávateľ, ktorý nedodržal povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) a pri plnení tejto povinnosti nevyužil ani náhradnú formu plnenia podľa § 64, bol naďalej povinný odvádzať odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Navrhnutým ustanovením sa zachováva postih tých zamestnávateľov, ktorí nevytvorili pracovné podmienky pre zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ani nezadali prácu pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom zamestnávajúcim prevažne týchto občanov, aby formou odvodov prispeli k získaniu prostriedkov, z ktorých bude podporované pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhnuté ustanovenie upravuje výšku odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorá na rozdiel od súčasnej právnej úpravy nie je pevne určená, ale odvodzuje sa od trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy. Návrh rieši tiež výšku odvodu v prípade, ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) len časť kalendárneho roka. Navrhnutou právnou úpravou bude možné výšku odvodu, resp. jeho časť odvodzovať od vývoja minimálnej mzdy. Doterajšie ustanovenie konštantných odvodov nevytváralo dostatočný tlak na motiváciu zamestnávateľov zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

K § 66

Informačný systém je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie úloh a povinností ustanovených predkladaným návrhom zákona o službách zamestnanosti.

Z hľadiska kompatibility tohto informačného systému s nadväzujúcimi informačnými systémami je návrhom zabezpečená jednotná klasifikácia sledovaných údajov v zmysle všeobecne platných klasifikácií ustanovených v Slovenskej republike na štatistické účely, ktorých používanie v informačnom systéme, teda v prvotných evidenciách úradov upravuje tento návrh zákon.

K § 67

Povinnosti pri zverejňovaní a ochrane údajov, ustanovené predkladaným návrhom zákona majú zabezpečiť ochranu údajov, hlavne osobných údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

Z dôvodu zabezpečenia pravidelného zverejňovania štatistických údajov o službách zamestnanosti je navrhnuté určenie termínu zverejňovania štatistických údajov, subjekty, ktoré za zverejnené štatistické údaje zodpovedajú, ako i subjekty, ktorým sa tieto údaje bezplatne poskytujú.

V zásade sa navrhuje zachovať platný právny stav.

K § 68

Návrh predpokladá, že úrady budú poskytovať značnú sumu finančných prostriedkov na aktívne opatrenia trhu práce. Spôsob použitia týchto finančných prostriedkov z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti podlieha kontrole podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V navrhovanom ustanovení sa definujú subjekty, ktoré budú vykonávať kontrolnú činnosť. Podľa návrhu zákona o štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doterajšie orgány kontroly Národného úradu práce zaniknú. Novým orgánom kontroly sa navrhuje určiť práva a povinnosti orgánov kontroly, definované v uvedených všeobecných záväzných právnych predpisoch upravujúcich kontrolnú činnosť.

Navrhuje sa, aby kontrolné orgány podľa tohto zákona vykonávali kontrolnú činnosť vonkajšiu, v rámci ktorej budú kontrolovať plnenie povinnosti právnických osôb a fyzických osôb upravených týmto zákonom, ale aj vnútornú kontrolnú činnosť vymedzenú zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a finančnú kontrolu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov s osobitným dôrazom na využitie finančných prostriedkov Európskej únie.

K § 69

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh na vydanie dvoch vyhlášok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na vykonávanie návrhu tohto zákona.

K § 70

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa na správne konanie vedené ústredím a úradmi uplatňovali všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.

Zároveň sa navrhuje, aby odkladný účinok nemalo odvolanie proti rozhodnutiu o nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu počtu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a tiež sa navrhuje odchylná úprava pri aplikácii v odseku 5 citovaných ustanovení všeobecných predpisov o správnom konaní.

Navrhuje sa, aby právoplatné rozhodnutia úradu boli preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady na to, aby si uchádzači o zamestnanie alebo záujemcovia o zamestnanie, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie, doplnili základné vzdelanie na základnej škole, ktorá zabezpečuje prípravný kurz, pričom sa nevyžaduje akreditácia podľa osobitného predpisu.

Obsahom ustanovenia je aj referenčný odkaz na transponované smernice, ktoré sú uvedené v prílohe.

K § 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa pojmy vo všeobecne záväzných právnych predpisoch terminologicky zosúlaďujú s navrhovanými pojmami v tomto návrhu zákona.

K § 72

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje upraviť zachovanie postavenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý bol uznaný pred 1. januárom 2004. Vzhľadom na personálnu a administratívnu náročnosť ustanovenia § 43 ods. 4 sa navrhuje, aby úrad bol povinný vypracovať individuálny akčný plán pracovného uplatnenia v spolupráci s každým uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2004 postupne do 31. decembra 2004. Navrhuje sa tiež obmedziť platnosť povolení na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť spôsob poskytnutia príspevku pre výrobné družstvá invalidov v roku 2004, kde sa poskytnutie viaže na dohodu, ktorú uzatvorí ministerstvo so Slovenským zväzom výrobných družstiev, ako aj prechod práv a povinností z dohôd o poskytnutí návratných príspevkov na podporu podnikateľských projektov zamestnanosti uzavretých pred 1. januárom 2004 a Národným úradom práce krajskými úradmi práce prechádzajú dňom účinnosti zákona na ústredie a posudzovanie práv a povinností, ktoré vznikli taktiež pred navrhovanou účinnosťou.

Pri zamestnávaní občanov z členských štátov Európskej únie sa navrhuje udeľovať týmto občanom povolenie na zamestnanie len do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Zároveň sa navrhuje upraviť aj vykonávanie sprostredkovania zamestnania z územia Slovenskej republiky na územie členských štátov Európskej únie a naopak, a to bezplatne odo dňa, kedy Slovenská republika sa stane členom Európskej únie. Pri sprostredkovávaní zamestnania sa postupuje v súlade s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev.

K § 73

Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý bude nahradený navrhnutým zákonom.

K čl. II

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje ustanoviť konkrétne pracovný pomer a podmienky zamestnávania, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku z uvedenej ochrany v mzdových podmienkach, ak ide o dočasného zamestnanca, ktorého pracovnoprávny vzťah netrvá aspoň šesť mesiacov, ktorý bol k užívateľskému zamestnávateľovi pridelený agentúrou dočasného zamestnávania a tiež v prípade odmeňovania dočasného zamestnanca prideleného agentúrou dočasného zamestnávania medzi dvoma vyslaniami. Výnimka sa navrhuje ustanoviť aj v prípade dočasne pridelených zamestnancov, ak je pre nich zabezpečená ochrana v rámci kolektívnej zmluvy.

V odseku 9 sa navrhuje ustanoviť užívateľskému zamestnávateľovi ďalšie povinnosti, aby sa zabezpečila ochrana dočasne pridelených zamestnancov pokiaľ ide o informácie o trvalom zamestnaní, o sociálnych službách a o vzdelávaní.

K čl. III

Navrhuje sa, aby mal poistenec nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v prípade, ak bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a to z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace. Poistenec v tomto prípade musí o vyplatenie zostávajúcej časti písomne požiadať. Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 5 týmto jednorazovým vyplatením poistencovi zaniká. Navrhovanou úpravou by sa mala zvýšiť motivácia poistenca hľadať si zamestnanie.

K čl. IV

Navrhuje sa doplniť § 5 ods. 4 o ďalšie písmená h) až l) zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby sa účelovo viazané príspevky na aktívne opatrenia na trhu práce nezapočítavali do príjmu pre posudzovanie hmotnej núdze občana.

K čl. V

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dôvodom je skutočnosť, že zákonom č. .../2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenilo postavenie subjektu, ktorý vydáva povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu z verejnoprávnej inštitúcie na orgán štátnej správy. Návrhom sa ustanovujú správne poplatky, ktorými sa spoplatňujú úkony v rámci správneho konania vo veciach vydávania, pozastavovania činnosti a zrušenia platnosti povolení na výkon sprostredkovania zamestnania za úhradu, povolenia na činnosť agentúr dočasného zamestnávania a povolenia na činnosť agentúr podporovaného zamestnávania.

S cieľom umožniť výkon uvedených činností fyzickým osobám, ktoré sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa navrhuje týmto osobám správny poplatok odpustiť za predpokladu, že nebudú zamestnancami.

K čl. VI

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004 z dôvodu zosúladenia účinnosti s ostatnými predkladanými návrhmi zákonov v sociálnej oblasti okrem tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Bratislava 3. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 5/2004, dátum vydania: 13.01.2004

4

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti je nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzne na návrh zákona o sociálnom poistení, upraviť systémové otázky, práva a povinnosti účastníkov, ako aj postup pri poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti poskytovaných orgánmi štátnej správy.

Cieľom vládneho návrhu zákona je najmä určiť právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov štát zveril Národnému úradu práce, ako verejnoprávnej inštitúcii, niektoré činnosti v oblasti realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti, ktoré vykonáva na centrálnej, krajskej a okresnej úrovni samosprávnymi a výkonnými orgánmi. Nevýhodou platného systému realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti sú zložité riadiace vzťahy a náročnosť koordinácie pri plnení záujmov vlády, sociálnych partnerov a uchádzačov o zamestnanie.

Hlavným dôvodom na navrhnuté zmeny v systéme poskytovania služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu služieb zamestnanosti, potreba vytvoriť podmienky pre ich flexibilné organizovanie a poskytovanie v závislosti od diferencovaných potrieb uchádzačov o zamestnanie, pri dôraze na zlepšenie práce so znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v regiónoch, v ktorých žijú, s cieľom, aby boli vytvorené rovnaké podmienky v prístupe k službám zamestnanosti, k rozsahu a kvalite ich poskytovania pre všetkých občanov a aby boli služby zamestnanosti zabezpečované na potrebnej kvalitatívnej úrovni.

Návrh zákona vychádza tiež zo skutočnosti, že okresné úrady práce a odbory sociálnych vecí na okresných úradoch pomáhajú riešiť životné a pracovné problémy v zásade rovnakej skupine klientov.

Navrhovaný systém služieb zamestnanosti korešponduje s realizovanými zmenami v sociálnej sfére a je v súlade s reformami služieb zamestnanosti, ktoré sa už uskutočnili alebo sa realizujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie (Veľká Británia, Holandsko) a v prístupových krajinách (napr. Poľsko, Maďarsko).

Návrh na financovanie činnosti služieb zamestnanosti prostredníctvom štátneho rozpočtu je dôležitý najmä z hľadiska možnosti vytvoriť podmienky pre efektívne a bezpečné využívanie finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a garantovať ich využitie v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami Európskej komisie.

Návrh zákona upravuje rámec poskytovania služieb zamestnanosti orgánmi štátnej správy na dvoch organizačných stupňoch na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Počíta sa s vytvorením pracovísk úradov. Pracoviská vytvorené pri úradoch majú zabezpečiť kontakt s uchádzačmi o zamestnanie, so záujemcami o zamestnanie a so zamestnávateľmi, predovšetkým pri „párovaní“ vhodných uchádzačov a záujemcov o zamestnanie s požiadavkami zamestnávateľov na obsadenie voľných pracovných miest.

Predkladaný návrh zákona zároveň vytvára právny rámec na poskytovanie služieb zamestnanosti inými subjektmi ako sú orgány štátnej správy a na spoluprácu medzi orgánmi štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti a ostatnými subjektmi poskytujúcimi služby zamestnanosti v rozsahu dohodnutom v uzatvorenej písomnej dohode. Predpokladá sa, že spolupráca týchto subjektov bude využívaná najmä na riešenie zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh určuje pôsobnosť ústredia a úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Navrhovanou úpravou sa garantuje občanom právo na zamestnanie v doterajšom rozsahu, ale návrh vytvára podmienky pre oveľa väčšie záruky uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom pokiaľ ide o evidenčné služby, služby lekárskej posudkovej činnosti a o služby v oblasti aktívnych opatrení na podporu zamestnania a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní zamestnania.

Systém zamestnávania občanov z členských štátov Európskej únie a z tretích štátov je navrhnutý v súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 1612 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva a so Smernicou Rady č. 75/34/EHS zo 17. decembra 1974 o práve občanov členských štátov Európskej únie zostať na území iného členského štátu po ukončení samostatnej zárobkovej činnosti.

Návrh zákona v rámci aktívnych opatrení na trhu práce si kladie za cieľ poskytovať evidenčné služby, informačné a poradenské služby a odborné poradenské služby na vyššej odbornej a kvalitatívnej úrovni a ich lepšie vybavenie za podpory zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

Zásadným spôsobom sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, vrátane sprísnenia podmienok pre spoluprácu uchádzačov o zamestnanie s úradom zavedením povinnosti pre uchádzača o zamestnanie byť k dispozícii úradu do 14 dní od vyzvania, preukazovať hľadanie si zamestnania dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie každých 7 kalendárnych dní a vytvorením legislatívnych podmienok pre účasť uchádzačov o zamestnanie v aktivačnej činnosti, ktorá bude organizovaná úradmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami navrhnutými v zákone formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a formou dobrovoľníckych prác.

Aktívne opatrenia na trhu práce sa navrhuje rozdeliť na dve skupiny, a to na tie, na ktoré je po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom právny nárok, a na tie, na ktoré právny nárok nie je s prevahou nárokovaných aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane úhrady časti cestovných výdavkov uchádzačom o zamestnanie do miesta konania aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne na podporu ich pracovného uplatnenia a späť, náhrady časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt.

Poskytovanie príspevkov na podporu zamestnania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a na podporu prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti je v návrhu upravené tak, aby bolo možné diferencovať ich výšku v závislosti od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a podľa príslušnosti k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie podľa § 8 návrhu zákona.

Podpora zamestnania osôb so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa navrhuje poskytovať pri uplatňovaní rovnakých kritérií a v niektorých prípadoch výhodnejších kritérií ako pri podpore zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Navrhuje sa zachovať aj odvod za neplnenie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na účely pomoci pri riešení pracovného uplatnenia sa navrhuje vytvoriť i druhú skupinu občanov so zdravotným postihnutím (§ 9 ods. 1 písm. b)) s tým, aby sa im poskytovali rovnaké služby ako znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Návrh na poskytovanie príspevku na aktívne opatrenia na trhu práce je vypracovaný v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a s Nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

Kontrolnú činnosť v rámci systému služieb zamestnanosti bude vykonávať ústredie a úrad podľa návrhu tohto zákona v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako vonkajšiu kontrolnú činnosť a vnútornú kontrolnú činnosť.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č...../2003 Z. z. o sociálnom poistení, doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a doplniť návrh zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88/1948 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 29. septembra 2003 oznámilo, že k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet na úseku služieb zamestnanosti a v oblasti aktívnej politiky trhu práce nemá pripomienky.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Na základe stanovísk sociálnych partnerov zo 4. septembra 2003 predseda rady ukončil rokovanie vzhľadom na to, že obidvaja sociálni partneri prerušujú sociálny dialóg. Na zasadnutí mimoriadnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 24. septembra 2003 bolo rokovanie o návrhu zákona preložené na 3. októbra 2003.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore