Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 495/2013 účinný od 01.01.2014 do 30.06.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony bol pripravený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Cieľom tejto novely je najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho obč ianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (ďalej len 'smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ'). Transpozičná lehota smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ je do 21. decembra 2013.

Návrh zákona v súvislosti s transpoz íciou citovanej smernice, potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 480/2002 Z. z.') a vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe, najmä

-rozširuje okruh miest, kde m ôže cudzinec podať žiadosť o udelenie azylu po vstupe na územie Slovenskej republiky,

-spresňuje, kedy sa začína konanie o udelenie azylu v prípade, ak sa na území Slovenskej republiky narodí dieťa žiadateľke o udelenie azylu, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana,

-nanovo upravuje možnosť použitia inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternat íva vnútroštátneho presídlenia),

-dopĺň a prípady, keď existuje spojenie medzi dôvodmi prenasledovania a činmi prenasledovania,

-dopĺňa ďalšie podmienky, ktoré majú byť splnené pri poskytovaní ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím,

-rozširuje okruh osôb, ktorým sa na účel zlúčenia rodiny udelí azyl alebo poskytne doplnková ochrana,

-stanovuje správoplatnenie výroku o poskytnutí doplnkovej ochrany,

-dopĺňa vymedzenie sociálnej skupiny,

-určuje, že doplnková ochrana sa predlžuje o dva roky, namiesto pôvodného jednéh o roka,

-stanovuje konanie o odovzdaní do iného štátu podľa osobitného predpisu [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie)], ak ide o cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

V zákone č. 480/2002 Z. z. sa tiež navrhuje stanoviť, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa podieľa na vytváraní možností na integráciu cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podieľa sa na postupnom zbližovaní prí stupu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, k prijatým integračným programom, a to najmä v súlade s Koncepciou integrácie cudzincov v Slovenskej republike, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 338 zo 6. mája 2009.

K podstatnému zblíženiu postavenia azylanta a postavenia cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, došlo už 1. mája 2013, kedy sa už ani v prípade cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, nevyž aduje povolenie na zamestnanie. Navyše od tohto dátumu sa aj cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a v oblasti prístupu na trh práce tak majú rovnaké postavenie ako azylanti.

V oblasti integračných opatrení uhr ádzaných z finančných prostriedkov európskych fondov, ktoré sú zabezpečované prostredníctvom mimovládnych organizácií, sa už v súčasnosti poskytuje cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, porovnateľná starostlivosť ako azylantom.

Transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa začína v Slovenskej republike druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému. Za začatie druhej etapy budovania spoločného európskeho azylov ého systému je možné považovať aj transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pô sobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu, ktorá je do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá zákonom č. 75/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. mája 2013.

V roku 2015 bude Slovenská republika povinná prebrať do právneho poriadku, spolu s ostatnými členskými štátmi Európskej únie, ďalšie dve smernice v oblasti azylu, a to smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločný ch konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie). To bude znamenať potrebu ďalšej novelizácie zákona č. 480/2002 Z. z., prípadne aj novelizáciu iných právnych predpisov, avš ak predovšetkým navýšenie finančných prostriedkov určených na realizáciu migračnej politiky v oblasti azylu.

Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ si vyžaduje aj novelizáciu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z. (ďalej len 'zákon č. 404/2011 Z. z.') a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 5/2004 Z. z.').

V súvislosti s konaním o odovzdaní do iného štátu cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013 sa vyžaduje taktiež novelizácia zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. a zá kona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Cieľom tejto novely zákona je tiež transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore pr áv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (ďalej len 'smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ') do právneho poriadku Slovenskej republiky. Transpozičná lehota smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ je do 25. decembra 2013 a bude prebratá do zákona č. 404/2011 Z. z. a zákona č. 5/2004 Z. z.

Podmienky udeľovania prechodného pobytu na úč el zamestnania na území Slovenskej republiky stanovuje zákon č. 404/2011 Z. z. Ná vrh novely zákona č. 404/2011 Z. z. preberá smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, ktorá stanovuje jednotný postup vybavovania žiadostí vedúci k jednotnému povoleniu zahàňajú cemu povolenie na prechodný pobyt aj povolenie na zamestnanie a jednotný postup vybavovania žiadostí vedúci k vydaniu modrej karty Európskej únie v rámci jedného správneho aktu a má prispieť k zjednodušeniu a harmonizácii pravidiel platných v súčasnosti v členských štátoch Európskej únie. Do praxe sa zavádza efektívnejší proces vybavovania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krají n o vydanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie na jednom mieste, čím sa podstatne zjednoduší správne konanie smerujúce k vydaniu tohto individuálneho správneho aktu. Štátny príslušník tretej krajiny, ktor ý sa chce zamestnať na území Slovenskej republiky, požiada o vydanie jednotného povolenia na pobyt na policajnom útvare, ktorý je povinný prijať aj neúplnú žiadosť. Jednotné povolenie na pobyt oprávňuje štátneho príslušníka zdržiavať sa na území Slovenskej republiky na účel výkonu zamestnania. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ sa vzťahuje aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky na iný účel ako zamestnanie a môžu pracovať, pričom sa im táto skutočnosť vyznačí v doklade o pobyte formou zápisu 'oprávnenie pracovať '.

Zavádza sa nový dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu v zmysle transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ v prípade, keď príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá na meno žiadateľa o udelenie prechodného pobytu na úč el zamestnania potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ak nejde o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému sa udeľuje povolenie na zamestnanie, pričom toto potvrdenie obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta. Na úseku povinností stanovených zákonom č. 404/2011 Z. z. štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľné ho pracovného miesta, sa zavádza povinnosť oznámiť v lehote do troch pracovných dní policajnému útvaru zmenu údajov v doklade s názvom 'Dodatočné údaje o zamestnaní', ktorý policajný ú tvar vydáva spoločne s dokladom o pobyte.

V súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa stanovuje, že doklad o pobyte cudzinca, ktorému bola predĺžená doplnková ochrana, sa vydáva s platnosťou na dva roky.

V zákone č. 404/2011 Z. z. sa ďalej zavádza nové oprávnenie policajta, a to oprávnenie na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu, a to na základe presne špecifikovaných dôvodov, ktoré plne korešpondujú s požiadavkami Európskej únie na zaisťovanie tejto kategórie cudzincov.

Podmienky udeľovania povolenia na zamestnanie pre štátnych pr íslušníkov tretích krajín v Slovenskej republike upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. Povolenia na zamestnanie udeľujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'úrad') podľa tohto zákona, ktor é taktiež vydávajú potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu vydáva Ú stredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'ústredie').

Cieľom návrhu novely zákona č. 5/2004 Z. z. je najmä

-rozšíriť pôsobnosť ústredia zrušiť potvrdenie o možnosti ob sadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (na účel udelenia modrej karty) a viesť centrálnu evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľn ého pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,

-rozšíriť pôsobnosť úradu vydávať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania, tzv. jednotné povolenie na pobyt) a viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odň atých povolení na zamestnanie,

-stanoviť na účely zákona o službách zamestnanosti, že zamestnávateľ môže zamestnať len štátneho prí slušníka tretej krajiny,

oktorý má vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovn ého miesta a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania,

oktorý je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta),

oktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

oktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,

o ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a má udelený prechodný pobyt štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo

o u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie,

-stanoviť povinnosť zamestnávateľa oznámiť úradu voľné pracovn é miesta, ich počet a charakteristiku pred podaním žiadosti o

ovydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych prísluš níkov tretích krajín,

oudelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátneho príslušníka tretej krajiny alebo

ovydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny,

-stanoviť povinnosť tuzemskej právnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dôjde k vyslaniu štátnych príslušní kov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiť s úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania,

-spresniť povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho pr íslušníka tretej krajiny.

V nadväznosti na úpravu podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín sa navrhuje novým spôsobom definovať nelegá lne zamestnávanie a nelegálnu prácu štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä s ohľadom na zavedenie nových inštitútov v tejto oblasti (napr. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie). Nelegá lne zamestnávanie a nelegálna práca štátnych príslušníkov tretích krajín sa vymedzuje ako nedodržanie podmienok na ich zamestnávanie uvedených v zákone o službách zamestnanosti. V tejto súvislosti sa novelizuje aj zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorš ích predpisov.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a vplyvy na životné prostredie; bude mať negatí vne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Vplyv návrhu zákona je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zá kona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Doložka zlu čiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ pr ávneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov ná vrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisť ahovalectvo),

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatí vne akty

- nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej št átnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013);

- smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20. 12. 2011);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušn íkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011)

2.nelegislatí vne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

- nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského št átu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.07);

- smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štá tnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008);

- smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štá tnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009).b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- napr. v rozhodnutiach Sú dneho dvora Európskej únie vo veciach C/07, C/08, v spojených veciach C-175/08, C-176/08, C-178/08 a C-179/08, vo veci C-31/09, v spojených veciach C-71/11 a C-99/11, vo veciach C- 179/11, C-364/11, C-277/11 atď.

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

- lehota na prebratie smernice 2003/9/ES bola do 6. februára 2005, smernice 2004/83/ES do 10. októbra 2006, smernice 2003/109/ES do 23. januá ra 2006 a smernice 2005/85/ES do 1. decembra 2007;

- lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem článku 13 ods. 4, ktorý bolo potrebné prebrať do 24. decembra 2011;

- lehota na prebratie smernice 2009/50/ES bola do 19. júna 2011;- lehota na prebratie smernice 2011/95/EÚ je do 21. decembra 2013;

- lehota na prebratie smernice 2011/98/EÚ je do 25. decembra 2013.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom vš eobecne záväzných právnych predpisov

-uznesením vlády č . 148 z 27. apríla 2012 ministrovi vnútra do 21. decembra 2013 zabezpečiť v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu a ministerkou zdravotní ctva prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medziná rodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) a vykonať notifikáciu a do 25. decembra 2013 zabezpečiť v spoluprá ci s podpredsedom vlády a ministrom financií, ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu a ministerkou zdravotníctva prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom sú bore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte a vykonať notifikáciu.

c)informácia o konan í začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- nebolo začaté;

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernice Rady 2003/9/ES, 2004/83/ES a 2005/85/ES sú úplne prebraté v zákone 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, smernica Rady 2003/109/ES, smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, smernica Rady 2009/50/ES sú prebraté v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z.

5.Stupeň zlučite ľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo vnú tra SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo financií SR

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňaj ú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negat ívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Návrh zákona v časti týkajúcej sa novely zá kona o službách zamestnanosti (Èl. II návrhu zákona) bude mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozití vne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Navrhované zmeny

Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore prá v pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte do právneho poriadku Slovenskej republiky. Účelom tejto smernice je

-ustanoviť jednotný postup vybavovania ž iadosti vedúci k jednotnému povoleniu, zahàňajúcemu povolenie na prechodný pobyt aj povolenie na zamestnanie a k vydaniu modrej karty Európskej únie v rámci jedného správneho aktu,

-prispieť k zjednodušeniu a harmonizácii pravidiel platných v súčasnosti v členských štátoch EÚ,

-zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom na území členských štátov.

Cieľom návrhu novely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je najmä

-rozšíriť pôsobnosť Ústredia prá ce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'ústredie') zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (na účel udelenia modrej karty) a viesť centrálnu evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o mož nosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,

-rozšíriť pôsobnosť úradu vydávať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľ ného pracovného miesta (na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania, tzv. jednotné povolenie na pobyt) a viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,

-ustanoviť na účely zákona o službách zamestnanosti, že zamestn ávateľ môže zamestnať len štátneho príslušníka tretej krajiny,

-ktorý je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta),

-ktorý má vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a udelený prechodný pobyt na úč el zamestnania,

-ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

-ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,

-ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a má udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktor ý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo

-u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikované mu zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie,

-zjednodušiť podmienky vstupu štátneho príslušní ka tretej krajiny na slovenský trh práce prostredníctvom tzv. jednotného povolenia na pobyt – prechodného pobytu na účel zamestnania, udeleného na základe úradom vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľn ého pracovného miesta,

-ustanoviť povinnosť zamestnávateľa oznámiť úradu voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku pred podan ím žiadosti o

ovydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štá tnych príslušníkov tretích krajín,

oudelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátneho príslušníka tretej krajiny a

ovydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny,

-ustanoviť povinnosť tuzemskej prá vnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej d ôjde k vyslaniu štátnych príslušníkov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiť s úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania,

-spresniť povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho pr íslušníka tretej krajiny.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona nebol zaslaný na predbežné pripomienkové konanie.

Vplyvy na podnikateľ ské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľsk é subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Zamestnávatelia, ktorí plánujú zamestnávať občanov členského štátu Európskej únie, štátnych príslušníkov tretích krajín a právnické osoby a fyzické osoby, ku ktorým budú štátni príslušníci tret ích krajín vysielaní vykonávať prácu.

Počet podnikateľských subjektov a ich odvetvové zameranie nemožno vopred odhadnúť.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Určuje sa lehota povinnosti zamestnávateľa voči úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku pred podaním:

-ž iadosti o vydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín,

-žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štá tneho príslušníka tretej krajiny,

-žiadosti o vydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny.

Oznamovacia povinnosť pre zamestnávateľa pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie bola zamestnávateľmi v doterajšej praxi vykonávaná na základe Postupu a podrobnejších podmienok udeľ ovania povolenia na zamestnanie cudzincovi a Doplnku k postupu a podrobnejším podmienkam udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincov, ktoré vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V roku 2012 bolo vydaných 1 517 povolení na zamestnanie. Určuje sa povinnosť tuzemskej prá vnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dôjde k vyslaniu štátnych príslušníkov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiťs úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania.

Vzhľadom na to, že väčšina administratívnych úkonov, ktoré prinášajú navrhované zmeny, sa v súčasnej praxi už vykoná va, nedochádza k výraznejšiemu zvýšeniu administratívnych nákladov súvisiacich s plnením regulácie.

3.3. Aká je predpokladan á výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?V súvislosti s implementáciou návrhu sa predpokladajú administratívne náklady u 700 podnikateľsk ých subjektov.

3.4. Aké sú dô sledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Návrh nemá vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu.

3.5. Aké sú predpokladan é spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Určením termínu oznamovacej povinnosti pre zamestnávateľa návrh vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie voľných pracovných miest úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, čí m sa rozšíri možnosť ich obsadenia evidovanými uchádzačmi o zamestnanie.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospod árenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Bez vplyvu.Kvantifikujte:

-Rast alebo pokles príjmov / výdavkov na priemerného obyvateľa

-Rast alebo pokles príjmov/ výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

-Celkový počet obyvateľstva / domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službá m u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Návrh bude mať pozitívny vplyv pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajúna územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania na zá klade udeleného prechodného pobytu na účel zamestnania a vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, a modrej karty vydanej na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (zjednodušením podmienky vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny) a pre vybranú skupinu štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorej sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie.

Predpokladá sa, že 80 % štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí doteraz vstupovali na trh práce na základe povolenia na zamestnanie, bude vstupovať na trh práce na základe udelené ho povolenia na pobyt na účel zamestnania a vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. V roku 2012 bolo vydaných 1 517 povolení na zamestnanie pre štátnych príslušníkov tretí ch krajín.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bez vplyvu.4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Bez vplyvu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Zavedenie novej e- služby s úrovňou II. ktorá vyplýva z možnosti elektronického oznamovania informácií ohľadne zamestnávania občanov členských štátov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín zo strany relevantn ých subjektov podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení zákona č. 75/2013 Z. z. 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Bez vplyvu.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Bez vplyvu.6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Bez vplyvu.6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Bez vplyvu.6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Bez vplyvu.Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)V súvislosti s novou právnou úpravou sa navrhuje viesť evidencia vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysoko-kvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a evidencia odňatých povolení na zamestnanie, čím sa rozširuje elektronický obsah existujúceho informačného systému, ktorý využíva rezort práce, sociálnych vecí a rodiny pre svoje potreby.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Bez vplyvu.6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Bez vplyvu.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Bez vplyvu.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Bez vplyvu.6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Bez vplyvu.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Bez vplyvu.Financovanie procesu informatizácie 6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Bez vplyvu.Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

B. Osobitná časť

K čl. I (zákon o azyle)

K bodu 1 (§ 3 ods. 2 písm. b)

Rozširuje sa okruh policajných útvarov pr íslušných na prijatie vyhlásenia cudzinca o tom, že žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany (podanie žiadosti o udelenie azylu). Pôjde o policajné útvary s pôsobnosťou na vonkajš ej hranici Slovenskej republiky. Súčasne sa vzhľadom na aplikačnú prax ustanovuje, že príslušným na prijatie vyhlásenia bude policajný útvar zriadený pri záchytnom tábore (Oddelenie azylu Policajné ho zboru Humenné).

K bodu 2 (§ 4 ods. 2,§ 6 ods. 2, § 27 ods. 2, § 27c ods. 1, § 36 ods. 3)

V súvislosti s transpozíciou č l. 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa navrhujú doplniť ustanovenia týkajúce sa oboznamovania azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana s ich právami a povinnosťami. Zároveň sa rovnako navrhujú doplniť ustanovenia týkajúce sa oboznamovania žiadateľa o udelenia azylu a odídenca s ich právami a povinnosťami, ako aj ustanovenie týkajúce sa predvolávania žiadateľa o udelenie azylu na pohovor.

K bodu 3 (§ 4 ods. 4)

Z dôvodu jednoznačnosti sa určuje, že v prípade, ak dieťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky žiadateľke o udelenie azylu, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, nadobudne narodením štátne obč ianstvo Slovenskej republiky, nebude sa považovať za žiadateľa o udelenie azylu. Súčasne sa z dôvodu spresnenia ustanovuje, že konanie o udelenie azylu sa začína narodením dieťaťa.

K bodu 4 (§ 4 ods. 6)

Úprava predmetného ustanovenia sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že na uplatňovaní tzv. dublinského nariadenia sa zúčastňujú aj štáty, ktoré nie s ú členskými štátmi Európskej únie, a to na základe dohody s Európskou úniou.

K bodu 5 (§ 10 ods. 1 písm. c)

Z dôvodu zabezpečenia transpozície čl. 2 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa rozširuje okruh osô b, ktorým sa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny s maloletým azylantom bez sprievodu. V praxi by malo ísť najmä o rodinných príslušníkov maloletého azylanta.

K bodu 6 (§ 11 ods. 3)

Ide o zosúladenie textu s ďalšími ustanoveniami zákona č. 480/2002 Z. z. (§ 4 ods. 6, § 11 ods. 1 písm. c) ako aj § 11 ods. 3 druhá veta).

K bodu 7 (§ 12 ods. 3)

Ustanovuje sa, kedy zamietnutie ž iadosti ako zjavne neopodstatnenej nebude limitované 60 dňovou lehotou na vydanie rozhodnutia. Ide o rozhodnutie, keď Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo vnútra') zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že žiadateľ nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom vnútra podľa zákona č. 480/2002 Z. z., najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostav í na pohovor, čím znemožní posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu.

K bodu 8 (§ 13 ods. 4 písm. a))

Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajú ce sa neudelenia azylu, ktoré vychádza z vylučovacej klauzuly uvedenej v čl. 1 D Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženeva, 1951) a čl. 12 ods.1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ . Pri aplikácii predmetného ustanovenia zákona č. 480/2002 Z. z. bude ministerstvo vnútra dôsledne uplatňovať rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-364/11.

K bodu 9 (§ 13 ods. 4 písm. d)

V súvislosti s transpozíciou čl. 8 smernice Eur ópskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktorý sa týka inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternatíva vnútroštátneho presídlenia), sa navrhuje nové znenie príslušného dôvodu na neudelenie azylu.

K bodom 10 a 32 (§ 13a, § 20 ods. 4)

Predmetné ustanovenia je potrebné upraviť v súvislosti s návrhom uvedeným v bode 33 (§ 21 ods. 1). O doplnkovej ochrane sa v rámci konania o udelenie azylu nebude rozhodovať iba vtedy, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia alebo ak už má udelený azyl.

K bodu 11 (§ 13b ods. 1 písm. c)

Z dôvodu zabezpečenia transpozície čl. 2 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa rozširuje okruh osô b, ktorým sa poskytne doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny s maloletým bez sprievodu, ktorý má poskytnutú doplnkovú ochranu. V praxi by malo ísť najmä o rodinných príslušníkov maloleté ho cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Zároveň sa rovnako, ako v prípade udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny, dopĺňa podmienka písomného súhlasu maloletého cudzinca so zlúčením rodiny.

K bodu 12 (§ 13c ods. 4 písm. b))

V súvislosti s transpozíciou č l. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktorý sa týka inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternatíva vnútroštátneho presídlenia), sa navrhuje nové znenie príslušného dô vodu na neposkytnutie doplnkovej ochrany.

K bodu 13 (§ 13c ods. 4 písm. c))

Navrhuje sa predmetné ustanovenie uviesť do súladu s čl. 17 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ.

K bodu 14 (§ 14 ods. 4)

Navrhuje sa zaviesť nový dôvod, na základe ktorého zaniká azyl udelený podľa § 9 (humanitné dôvody) alebo § 10 (zlú čenie rodiny). V praxi môže ojedinele nastať skutočnosť, že situácia v krajine pôvodu sa zmení natoľko, že cudzinec, ktorý má udelený azyl napr. na účel zlúčenia rodiny, splní podmienky na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania (§ 8).

K bodom 15 a 16 (§ 15 ods. 2 písm. d), § 15 ods. 2 písm. e))

Vzhľadom na transpozíciu čl. 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa aktualizujú podmienky, ktoré ministerstvo vnútra skúma pri odňatí azylu podľa § 15 ods. 2 písm. d) a e) zákona č. 480/2002 Z. z.

K bodu 17 (§ 15 ods. 2 písm. g))

V súlade s čl. 14 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že dôvody uvedené v § 13 ods. 3 a ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 480/2002 Z. z. budú tiež dôvodmi na odňatie azylu podľa § 15 ods. 2 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z.

K bodom 18 a 29 (§ 15 ods. 6, § 20 ods. 2)

Azyl podľa § 10 sa udeľuje prvýkr át na tri roky. Podľa zákona č. 480/2002 Z. z. azyl zaniká uplynutím času, na ktorý bol udelený len v prípade, ak azylant nepodal v lehote podľa § 20 ods. 2 žiadosť o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú. Predmetnými návrhmi sa z dôvodu jednoznačnosti ustanovuje, že azyl trvá aj v prípade, ak sa o odňatí azylu alebo o žiadosti o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú nerozhodne v lehote, na ktorú bol azyl udelený prvýkrát.

K bodu 19 (§ 15a ods. 4)

Navrhuje sa zaviesť nový dôvod, na základe ktorého zaniká doplnková ochrana poskytnutá podľa § 13b (zlúčenie rodiny). V praxi môže ojedinele nastať skutočnosť, že situácia v krajine pôvodu sa zmení natoľko, že cudzinec, ktorý má poskytnutú doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny, splní podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia (§ 13a).

K bodu 20 (§ 15b ods. 1 písm. a))

Ide o transpozíciu č l. 16 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ. Dopĺňa sa nová podmienka, ktorú je ministerstvo vnútra povinné skúmať pri zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. a) zákona č . 480/2002 Z. z.

K bodu 21 (§ 15b ods. 1 písm. b))

V súlade s čl. 19 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že aj dôvody uvedené v § 13c ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. budú dôvodom na zrušenie doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.

K bodom 22 a 31 (§ 15b ods. 3, § 20 ods. 3)

Doplnková ochrana sa poskytuje na jeden rok a predlžuje sa vždy o dva roky. Podľa zákona č. 480/2002 Z. z. doplnková ochrana zaniká uplynutím času, na ktorý bola poskytnutá len v prípade, ak cudzinec, ktoré mu sa poskytla doplnková ochrana, nepodal v lehote podľa § 20 ods. 3 žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany. Predmetnými návrhmi sa z dôvodu jednoznačnosti ustanovuje, že doplnková ochrana trvá aj v prí pade, ak sa o zrušení doplnkovej ochrany alebo o žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany nerozhodne v lehote, na ktorú bola doplnková ochrana poskytnutá.

K bodu 23 (§ 17a ods. 1)

Z dôvodu, aby sa predišlo možným rozdielnym výkladom predmetného ustanovenia sa určuje, že na advokáta sa nevzť ahuje podmienka, že zvoleným zástupcom účastníka konania, jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka, môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony.

K bodom 24 a 25 (§ 19a ods. 2, § 19a ods. 3 písm. d))

V súlade s čl. 4 ods. 4 a ods. 5 pí sm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa spresňujú predmetné ustanovenia.

K bodu 26 (§ 19a ods. 5)

Doplnenie nového odseku sa navrhuje v sú vislosti s transpozíciou čl. 10 ods. 1 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ. Ministerstvo vnútra už v súčasnosti pri praktickej aplikácii zákona č. 480/2002 Z. z. venuje týmto aspektom n áležitú pozornosť.

K bodu 27 (§ 19a ods. 7)

V súlade s čl. 7 ods. 2 smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa predmetné ustanovenie zákona č. 480/2002 Z. z., týkajúce sa ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, dopĺňa o ďalšie podmienky, ktoré majú byť pri poskytovaní takejto ochrany splnené, a to, že ochrana je účinná a nie je iba dočasná.

Ïalej sa z dôvodu transpozície č l. 9 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ v § 19a ods. 7 v zákone č. 480/2002 Z. z. ustanovuje, že existencia spojenia medzi dôvodmi prenasledovania a činmi prenasledovania je splnená aj vtedy, keď existuje spojenie medzi činmi prenasledovania a chýbajúcou ochranou proti takýmto činom. To znamená, že v prípade, ak subjekty uvedené v § 19a ods. 7 (štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organiz ácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia), nebudú z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. (rasa, náboženstvo, národnosť, atď.), schopné alebo ochotné poskytnúť žiadateľovi ochranu pred prenasledovaním, bude sa to považovať za prenasledovanie z tohto dôvodu.

K bodu 28 (§ 20)

Navrhuje sa vypustiť predmetný nadpis, vzhľadom na jeho neaktuálnosť.

K bodu 30 (§ 20 ods. 3)

V súlade s čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že doplnková ochrana sa predlžuje o dva roky.

K bodu 33 (§ 21 ods. 1)

Navrhuje sa vylúčiť možnosť podať opravný prostriedok proti pozitívnym rozhodnutiam vydaným v konaní o azyle (v konaní o udelenie azylu alebo konaní o predĺženie doplnkovej ochrany). Pôjde o rozhodnutia o udelení azylu, rozhodnutia o neudelení azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutia o predĺžení doplnkov ej ochrany. V týchto prípadoch nadobudnú uvedené rozhodnutia právoplatnosť ich doručením.

Predmetné ustanovenie v spojitosti s bodom 10 (§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.) a bodom 32 (§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.) ustanovuje, že rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochrany už nebude závislé od rozhodnutia o neudelení azylu. To znamená, že v prípade, ak sa v konaní o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a súčasne sa rozhodne o poskytnutí doplnkovej ochrany, rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochra ny nadobudne právoplatnosť doručením takéhoto rozhodnutia. Podľa súčasnej právnej úpravy takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť až rozhodnutím o neudelení azylu v časti o neudelení azylu.

Uvedené ustanovenie je zároveň v sú lade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktorej zámerom je čo najväčšie zbližovanie azylantov a cudzincov, ktor ým sa poskytla doplnková ochrana. Cudzinec, ktorému sa poskytne doplnková ochrana, bude môcť využívať práva vzťahujúce sa na túto medzinárodnú ochranu v rovnakom čase ako cudzinec, ktoré mu sa udelil azyl, teda od poskytnutia doplnkovej ochrany, a to aj v prípade, ak bude chcieť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o neudelení azylu v časti o neudelení azylu.

K bodu 34 (§ 22 ods. 1)

Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikač nej praxe ako aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 11Scud/1/2011-116 zo dňa 13. januára 2012, ktorý sa o. i. týkal aplikácie § 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. v spojitosti s § 19 ods. 1 pí sm. i) a ods. 3 citovaného zákona. Navrhuje sa oprávnenie žiadateľa o udelenie azylu zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viazať na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu. Ak bude rozhodnutie vydané v konan í o udelenie azylu vykonateľné, žiadateľ už nebude oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky na základe zákona č. 480/2002 Z. z., a pokiaľ nemá udelený pobyt podľa zákona č . 404/2011 Z. z., získava status osoby s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky, a je voči nemu možné použiť príslušné ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z.

K bodom 35 (§ 22 ods. 9)

Ustanovuje sa, že na povolenie pobytu mimo pobytového tábora sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K bodu 36 (§ 23 ods. 2)

Nanovo sa upravuje povinnosť, ktorej je žiadateľ o udelenie azylu povinný podrobiť sa po príchode do záchytného tábora alebo pobytového tábora. Žiadateľ bude povinný, ak ministerstvo vnútra nerozhodne inak, podrobiť sa len fotografovaniu.

K bodu 37 (§ 23 ods. 4 písm. i))

Aktualizuje sa povinnosť žiadateľa o udelenie azylu podrobiť sa overeniu totožnosti porovnaním daktyloskopických odtlačkov. Tú to povinnosť budú mať aj žiadatelia, ktorí majú povolený pobyt mimo pobytového tábora.

K bodu 38 a 39 (§ 23c, § 23c ods. 2)

Navrhuje sa, aby sa na žiadateľov o udelenie azylu, ktorí majú na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodn ý pobyt, nevzťahovala povinnosť dostaviť sa do 24 hodín od podania vyhlásenia do záchytného tábora. Súčasne sa navrhuje, že sa na takýchto žiadateľov nebude vzťahovať zastavenie konania podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z., ale sa na nich bude vzťahovať zastavenie konania podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z.

Zavádza sa nová povinnosť pre žiadateľov o udelenie azylu, ktorým zanikol udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Vážnymi dôvodmi, ktoré môžu brániť takémuto žiadateľovi dostaviť sa do pobytového tábora, bude napr. jeho hospitalizácia v zdravotníckom zariadení alebo jeho zaistenie.

K bodu 40 (§ 27a ods. 3)

Ustanovuje sa možnosť ubytovať cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, v pobytovom tábore. Pôjde napríklad o prípady, ak je potrebné zachovať celistvosť rodiny, nakoľko rodinný príslušník takéhoto cudzinca je žiadateľom o udelenie azylu a je umiestnený v pobytovom tábore. Rovnakú možnosť zákon č. 480/2002 Z. z. už v súčasnosti ustanovuje v prípade azylantov.

Zároveň sa navrhuje zrušiť ustanovenie týkajúce sa zariadenia na ubytovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, vzhľadom na skutočnosť, že dočasné ubytovanie pre tú to skupinu cudzincov sa poskytuje už v súčasnosti prostredníctvom mimovládnych organizácií z prostriedkov európskych fondov.

K bodu 41 (§ 27a ods. 4)

V súvislosti s integráciou cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, sa navrhuje zaviesť nová povinnosť pre ministerstvo vn útra.

K bodu 42 (27b písm. e))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu nového znenia § 27a ods. 3.

K bodu 43 (§ 27b písm. e))

V nadväznosti na ustanovenie mož nosti ubytovať cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, v pobytovom tábore, sa navrhuje pre túto skupinu cudzincov zaviesť ďalšiu povinnosť.

K bodu 44 (§ 46a až 46c)

Predmetné ustanovenia sa navrhujú v nadvä znosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (ďalej len 'prepracované znenie tzv. dublinské ho nariadenia). Uvedené nariadenie nahradilo v súčasnosti platné nariadenie Rady (ES) 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie ž iadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny.

Navrhuje sa v zákone 480/2002 Z. z. zaviesť ustanovenia o konaní o odovzdaní do iného štátu príslušného na konanie o udelení azylu v prípade, ak ide o cudzinca, ktorý má neoprávnený pobyt na územ í Slovenskej republiky a v inom členskom štáte je žiadateľom o udelenie azylu alebo v tomto štáte už bola jeho žiadosť o udelenie azylu právoplatne zamietnutá alebo vzal svoju žiadosť o udelenie azylu sp äť.

Vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe, týkajúcej sa uplatňovania tzv. dublinského nariadenia v ostatných dvoch rokoch sa predpokladá, že by sa konanie odovzdaní do iného štátu mohlo ročne vzťahovať pribli žne na 20 osôb.

Ustanovujú sa osobitné dôvody, v prí pade ktorých sa konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví. Navrhuje sa, aby sa písomné rozhodnutie o zastavení konania nevydávalo a vyznačovalo sa len v spise, ak cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu alebo zomrel. Proti rozhodnutiu o zastavení konania o odovzdaní do iného štátu nebude možné podať rozklad.

Lehota na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu a otázka odkladného účinku takéhoto podania, sa ustanovuje rovnako ako v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej.

Vzhľadom na skutočnosť, že nie je účelné, aby súdy preskúmavali rozhodnutie o odovzdaní do iného štátu v prípade, ak cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu, navrhuje sa priamo v zákone č . 480/2002 Z. z. zaviesť ustanovenie o zastavení preskúmavania takéhoto rozhodnutia.

K bodom 45 až 47 (§ 48 ods. 1 písm. f), g) a h))

V nadväznosti na bod 44 sa navrhuje rozšíriť okruh osobných údajov, ktoré ministerstvo vnútra vedie vo svojom informačnom syst éme.

K bodu 48 (§ 50)

Predmetný nadpis sa vypúšťa v s úvislosti s bodom 49.

K bodu 49 (§ 50 písm. c)

Na trovy konania v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z. z. sa bude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní.

K bodu 50 (§ 53a)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 51 a 52 (§ 53b ods. 1, odkaz 22b)

Predmetné ustanovenie a aktualizácia poznámky pod čiarou sa navrhuje z dôvodu prijatia prepracovaného znenia tzv. dublinské ho nariadenia, ktoré je právne záväzným aktom Európskej únie.

K bodu 53 (§ 54c)

Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2014.

K bodu 54 (príloha č. 2 bod 42)

Ide o zosúladenie s terminológiou používanou v tomto zákone.

K bodu 55 (príloha č. 2)

Doplnenie poznámky v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu sa navrhuje z dôvodu, že predmetné údaje nie sú potrebné na konanie podľa tzv. dublinského nariadenia ani jeho prepracovaného znenia.

K bodu 56 (príloha č. 5)

Ide o zosúladenie s legislatívnymi pravidlami.

K bodu 57 (príloha č. 5)

Navrhuje sa vypustiť z transpozičnej prílohy k zákonu č. 480/2002 Z. z. smernicu Rady 2004/83/ES.

K bodu 58

Predmetné ustanovenie informuje o zabezpečen í implementácie ďalšieho právneho aktu Európskej únie, a to prepracovanej kvalifikačnej smernice.

K čl. II (zákon o službách zamestnanosti)

K bodom 1 a 2 (§ 2 ods. 1 písm. n), § 2 ods. 3)

Úprava v § 2 ods. 1 písm. n) sa navrhuje nadväzne na spresnen ú definíciu pojmu 'členský štát Európskej únie' v § 2 ods. 3.

Účelom návrhu nového znenia odseku 3 v § 2 je spresnenie definície pojmu členský štát Európske únie na účely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých z ákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o službách zamestnanosti').

K bodu 3 (§ 3 ods. 2 písm. d))

Novým písm. d) v § 3 ods. 2 sa na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín navrhuje rozšírenie definície zamestnávateľa o právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá chce prijať do pracovného pomeru št átneho príslušníka tretej krajiny.

K bodu 4 (§ 6 ods. 3)

V § 6 ods. 3 ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým odsekom 9 v § 23b.

K bodu 5 (poznámka 18)

Ide o legislatívno-technické úpravy v poznámke pod č iarou k odkazu 18 z dôvodu zosúladenia s navrhovanými úpravami v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov').

K bodom 6 až 9 (§ 12 písm. o), x), z))

Návrhom sa v § 12 písm. o) rozširuje pôsobnosť Ú stredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'ústredie') zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Zároveň sa v predmetnom ustanovení v súvislosti s návrhom nového ustanovenia § 21b navrhuje legislatívno-technická úprava (zrušenie legislatívnej skratky).

V § 12 písm. w) ide o technickú úpravu kompetencie ústredia v súvislosti so zverejňovaním štatistických informácií, nakoľko ústredie sleduje, spracúva a zverejňuje štatistické informácie o nezamestnanosti a nie o zamestnanosti, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR.

Účelom nového znenia 3. bodu v § 12 písm. z) je rozš íriť pôsobnosť ústredia o vedenie centrálnej evidencie vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a odňatých povolení na zamestnanie.

V § 12 písm. z) 4. bod ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 23b.

K bodom 10 až 15 (§ 13 ods. 3)

Navrhovaná úprava v § 13 ods. 3 písm. b) súvisí s n ávrhom na doplnenie nového písmena d) v § 13 ods. 3. V § 13 ods. 3 písm. c) ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novelizačným bodom 6.

Návrhom nového znenia písmena d) v § 13 ods. 3 sa v súvislosti s návrhom nového ustanovenia § 21b rozširuje pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'úrad') vydať a zruši ť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Zároveň sa ustanovuje kompetencia úradu udeliť a odňať povolenie na zamestnanie v zmysle príslušných ustanovení § 22 a 23.

Nadväzne na uvedené sa v § 13 ods. 3 písm. e) tre ťom bode rozširuje pôsobnosť úradu viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a evidenciu udelených a odňatých povolení na zamestnanie.

V § 13 ods. 3 písm. e) 4. bod ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 23b.

Účelom nového znenia písmena f) v § 13 ods. 3 je upraviť pôsobnosť úradu oznamovať ústrediu údaje podľa § 13 ods. 3 písm. e) na účely vedenia centrálnej evidencie podľa § 12 písm. z).

K bodu 16 (§ 21 a 21a))

K § 21

V súvislosti s navrhovanými úpravami v oblasti zamestná vania štátnych príslušníkov tretích krajín, v súlade s článkom 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (ďalej len ' smernica'), článkom 14 smernice Rady 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny, ako aj za účelom zosúladenia so zákonom o pobyte cudzincov a článkom 14 Smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o prá vnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, sa návrhom nového znenia odseku 1 v § 21 ustanovuje na účely zákona o službách zamestnanosti, ž e zamestnávateľ na území SR môže zamestnať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý

a)je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta),

b)má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta,,

c)má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

d)má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,

e)má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak

f)má splnené podmienky podľa § 23a, t.j. u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie.

Návrhom na úpravu § 21 ods. 2 sa normatívnym spô sobom ustanovuje, že štátny príslušník tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. a) až e) môže byť zamestnaný len v pracovnom pomere, a to nadväzne na definíciu zamestnania na účely zákona o služ bách zamestnanosti (§ 6 ods. 1). Táto úprava sa navrhuje na základe poznatkov aplikačnej praxe, kedy zamestnávatelia na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárali so štátnymi príslušn íkmi tretej krajiny dohody o vykonaní práce, ktoré nie sú pracovným pomerom; ten vzniká len na základe pracovnej zmluvy.

Účelom navrhovaného doplnenia v § 21 ods. 3 je určenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa o voľných pracovných miestach voči úradu pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín v lehote, ktorá vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie situácie na trhu práce úradom a možnosti ich obsadenia z radov evidovaných uchá dzačov o zamestnanie.

Účelom nových odsekov 4 a 5 v § 21 je obdobne ako v odseku 3 určenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa o voľných pracovných miestach voči ústrediu, resp. úradu pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty, resp. o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, v lehote, ktorá vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie situácie na trhu práce ústredím a úradom a mož nosti ich obsadenia z radov evidovaných uchádzačov o zamestnanie.

Návrhom v § 21 ods. 6 sa dopĺňa regionálna príslušnos ť úradu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo na vydanie povolenia na zamestnanie.

Účelom navrhovaného nového znenia odseku 7 v § 21 je vylúčiť možnosť dočasného pridelenia štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. a) až e) na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (užívateľský zamestnávateľ), a to z dôvodu, že potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie sa vydáva na konkrétne pracovné miesto u konkrétneho zamestnávateľa.

Vypustenie odseku 8 z § 21 sa navrhuje z dôvodu zadefinovania súčastí žiadosti o povolenie na zamestnanie v § 22 ods. 2.

K § 21a

Cieľom navrhovaného nového ustanovenia § 21a je zosúladi ť pravidlá pre postup ústredia a určiť náležitosti vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, so smernicou.

Účelom navrhovaného odseku 1 je ustanoviť ústrediu lehotu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ktoré obsahuje súhlas alebo nes úhlas s jeho obsadením, na žiadosť útvaru Policajného zboru.

Návrh v odseku 2 ustanovuje, že vzor tlačiva žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, určí ústredie Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

V navrhovanom odseku 3 sa ustanovuje povinnosť ústrediu preskúmať situáciu na trhu práce, pred vydaním potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a posúdiť, že doklad potvrdzujúci vyššiu odbornú kvalifikáciu štátneho príslušníka tretej krajiny zodpovedá požiadavkám na výkon vysokokvalifikované ho zamestnania uvedeného v pracovnej zmluve, alebo v prísľube zamestnávateľa.

V navrhovanom odseku 4 sa v zmysle smernice určuje maximálna dĺžka obdobia, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, na najviac 3 roky.

Navrhovaný odsek 5 ustanovuje, že vzor tlačiva potvrdenia o mo žnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, určí ústredie.

Účelom navrhovaného odseku 6 je určiť podmienku, na základe ktorej môže ústredie zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

Zároveň sa určujú poznámky pod čiarou k odkazom 22a až 22c, 22ca, 22d, 22da, 22e až 22h.

K bodu 17 (§ 21b)

Cieľom navrhovaného nového ustanovenia § 21b je zosúladi ť pravidlá pre postup úradu a určiť náležitosti vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia pracovného miesta so smernicou.

Účelom navrhovaného odseku 1 je ustanoviť úradu lehotu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením, na žiadosť ú tvaru Policajného zboru.

Ná vrh v odseku 2 ustanovuje, že vzor tlačiva žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta určí ústredie. Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o vydanie potvrdenia o mož nosti obsadenia voľného pracovného miesta.

V navrhovanom odseku 3 sa ustanovuje povinnosť úradu preskúmať situáciu na trhu práce v územnom obvode, v ktorom bude štátny príslušník tretej krajiny vykonávať zamestnanie a zároveň pri vydávan í tohto potvrdenia prihliadať na situáciu na trhu práce, ako aj na stanovisko zastupiteľského úradu, ktoré je prílohou k žiadosti podľa odseku 2.

V navrhovanom odseku 4 sa upravuje skupina štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých úrad neprihliada na situáciu na trhu práce pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta. Ide o skupinu štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa podľa platného právneho stavu vyžaduje povolenie na zamestnanie, pri vydávaní ktorého sa taktiež neprihliada na situá ciu na trhu práce, nakoľko ide o vysokokvalifikované profesie.

Navrhovaný odsek 5 určuje maximálnu dĺžku obdobia, na ktor é sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, a to dva roky.

Navrhovaný odsek 6 ustanovuje, že vzor tlačiva potvrdenia o mo žnosti obsadenia voľného pracovného miesta určí ústredie.

Účelom odseku 7 je určiť dôvody, na zá klade ktorých môže úrad zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Zároveň sa určujú poznámky pod čiarou k odkazom 22i až 22k.

K bodu 18 (§ 22)

Navrhované nové znenie § 22 upravuje, v súvislosti s novým ustanovením § 21b a za účelom zosúladenia so smernicou a zákonom o pobyte cudzincov, podmienky pri vydávaní povolenia na zamestnanie a zároveň definuje skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa vyžaduje povolenie na zamestnanie a u ktorých sa povolenie na zamestnanie môže vydať bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce.

V navrhovanom odseku 1 sa ustanovuje možnosť úradu udeliť povolenie na zamestnanie na základe písomnej žiadosti a súčasne sa určuje, kto túto žiadosť podáva. Ustanovuje sa povinnosť úradu skú mať pri udeľovaní povolenia na zamestnanie situáciu na trhu práce, t.j. či voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť občanom Slovenskej republiky, uchádzačom o zamestnanie alebo občanom Európskej ú nie.

Návrh v odseku 2 ustanovuje, že vzor tlačiva žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie určí ústredie. Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie.

Návrh odseku 3 určuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie, v prípade jej predkladania zamestnávateľom alebo právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ku ktorej bude štátny pr íslušník tretej krajiny vyslaný vykonávať prácu, a nie štátnym príslušníkom tretej krajiny.

V navrhovanom odseku 4 sa ustanovuje, že vzor tlačiva povolenia na zamestnanie určí ústredie.

Účelom navrhovaného odseku 5 je ustanoviť, že na udelenie povolenia na zamestnanie nie je právny nárok, s výnimkou, ktorú ustanovuje tento zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

V navrhovanom odseku 6 sa vymedzujú skupiny štátnych príslu šníkov tretích krajín, ktorým úrad môže udeliť povolenie na zamestnanie s prihliadnutím na situáciu na trhu práce. Ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú zamestnaní na účel sezónneho zamestnania najviac 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ako námorníci na lodi registrovanej v Slovenskej republike alebo na lodi, ktorá sa plaví pod vlajkou Slovenskej republiky, majú udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny v období do uplynutia 12 mesiacov od udelenia prechodného pobytu na účel zl účenia rodiny, alebo majú udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európske únie, ak zákon o pobyte cudzincov neustanovuje inak, v období od uplynutia 12 mesiacov od začiatku pobytu na území SR.

V navrhovanom odseku 7 sa vymedzuje skupina štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa udeľuje povolenie na zamestnanie bez prihliadnutia situácie na trhu práce, nakoľko na túto sa nevzť ahuje smernica.

V zmysle navrhovaného odseku 8 povolenie na zamestnanie úrad udelí aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je v pracovnom pomere so zamestnávateľ om, ktorý má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky s pracovnoprávnou subjektivitou mimo územia Slovenskej republiky a ktorý ho vysiela na základe zmluvy uzatvorenej s právnickou osobou alebo fyzickou osobou vykonáva ť prácu na území Slovenskej republiky, na základe odsúhlasenia počtov a profesií vyslaných zamestnancov a obdobia ich vyslania s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ku ktorej bude štátny príslušní k tretej krajiny vyslaný vykonávať prácu Lehota na odsúhlasenie počtu, obdobia a profesie vyslaných pracovníkov bude upravená metodickým usmernením ústredia.

Účelom navrhovaného odseku 9 je vymedziť prípady, pri ktorých úrad neudelí povolenie na zamestnanie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny.

Návrh obsahuje úpravy poznámok pod čiarou k odkazom 22l a 23 a vypustenie poznámok pod čiarou k odkazom 24aa, 27a až 27c v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 22.

K bodom 19 až 24 (§ 23)

Úprava v § 23 ods. 1 písm. d) spresňuje dôvody zá niku platnosti povolenia na zamestnanie na základe poznatkov aplikačnej praxe, v písm. e) dopĺňa dôvod zániku povolenia na zamestnanie pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a v novom písmene g) dôvod zániku povolenia na zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte EÚ.

Novým znením odseku 2 v § 23 sa určujú dôvody, na základe ktorých môže úrad odňať povolenie na zamestnanie.

Ide o legislatívno-technickú úpravu v § 23 ods. 3 nadväzne na navrhované úpravy. Zároveň sa spresňuje dĺžka celkovej doby, na ktorú sa udeľuje povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania.

Cieľom návrhu v § 23 ods. 4 je spresniť celkovú dobu udelenia povolenia na zamestnanie v prípade jeho opakovaného predĺženia.

Návrhom v § 23 ods. 5 sa spresňuje podmienka predĺženia povolenia na zamestnanie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Zároveň sa spresňuje podmienka písomného podania žiadosti o predĺž enie povolenia na zamestnanie štátnym príslušníkom tretej krajiny.

Ide o legislatívno-technickú úpravu vypustenia odseku 6 z § 23 nadväznena navrhované úpravy.

K bodu 25 (§ 23a)

V navrhovanom novom § 23a sa vymedzujú skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa pri vstupe na trh práce v SR nevy žaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa táto kategória štátnych príslušníkov tretích krajín navrhuje, za účelom skoršieho nadobudnutia ekonomickej sebestačnosti, profesijnej realizácie, rozvoja odborných a pracovných zručností a tiež sociálno-kultúrnej integrácie s občanmi prijímajúcej krajiny pre štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana a ktorému bol:

-predĺžený tolerovaný pobyt z dôvodu, že je obeť ou trestného činu súvisiacehos obchodovaním s ľuďmi (písm. aa),

-udelený tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života (písm. ab),

-udelený tolerovaný pobyt z dôvodu nelegálneho zamestnávania za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, ak je jeho pr ítomnosť nevyhnutná na účely trestného konania (písm. ac).

Zároveň sa v súvislosti s plnením Opatrenia č. 1, č asti 2.2., podkapitoly 2.2.4. Akčného plánu migračnej politiky SR s výhľadom do roku 2020 navrhuje túto kategóriu rozšíriť aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí úspeš ne absolvovali štúdium na strednej alebo vysokej škole na území Slovenskej republiky (písm. p), nakoľko sa oboznámili a osvojili si kultúrne aj jazykové znalosti a sú ľahšie integrovateľní do spoločnosti. V súlade s Opatrením č. 2.2.4.1. tohto akčného plánu sa navrhuje zvýšenie počtu hodín, ktoré môže študent vysokej školy s udeleným prechodným pobytom na účel štúdia odpracovať bez povolenia na zamestnanie, a to z 10 na 20 hodín týždenne (písm. d).

V súčasnosti stanovené skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa udeľuje povolenie na zamestnanie bez prihliadnutia na situácie na trhu práce, a to štátny príslušní k tretej krajiny,

-ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvý šenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní (stáž), najviac na jeden rok (písm. t),

-ktorý nedovàšil 26 rokov veku a ktorý bude zamestnávaný príležitostnými a časovo obmedzenými prácami v rá mci výmeny medzi školami alebo v rámci programov pre mládež alebo programov pre vzdelávanie, ktor ých sa Slovenská republika zúčastňuje (písm. u),

-ktorý vykonáva duchovenskú činnosť z poverenia registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (písm. ad),

sa navrhuje, vzhľadom na charakter týchto činností, zaradiť medzi skupiny, ktoré nebudú mať obmedzovaný vstup na trh práce.

Nadväzne na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje predĺžiť lehotu trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce z 30 na 90 dní v kalendárnom roku u štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorý v Slovenskej republike zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodá va alebo uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, programátorské práce alebo odborné školenia (písm. l).

Za účelom zosúladenia s § 23 ods. 4 písm. a) zákona o pobyte cudzincov sa navrhuje ustanoviť nová skupina štátnych príslušníkov tretích krají n, ktorí môžu pracovať na území SR bez povolenia na zamestnanie, a to v prípade, ak ide o vykonávanie činnosti pre právnickú osobu, ktorej Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie o významnej investícií, manažérmi alebo špecialistami.

V súvislosti s možnosťou realizácie programu tzv. pracovn ých dovoleniek (dovolenkový pobyt spojený s možnosťou zamestnania, kde zamestnanie je len vedľajším, nie hlavným dôvodom pobytu občana druhého zmluvného štátu na území SR a rozsah zamestnania je limitov aný) sa v písm. ae) navrhuje upraviť novú skupinu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí môžu pracovať na území SR bez povolenia na zamestnanie, ak im bolo udelené národné ví zum a na ktorých sa vzťahuje program pracovnej dovolenky schválený vládou SR.

Návrh obsahuje úpravy poznámok pod čiarou k odkazom 23a, 24, 24a, 24b, 25 až 27, 28a až 28g.

K bodu 26 (§ 23b)

Návrhom nového znenia § 23b (pôvodne § 23a) sa upravujú a spresňujú povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny v súvislosti s § 21b a súčasne sa sleduje zosú ladenie so smernicou.

V odseku 1 sa upravujú povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny, a to vyžadovať od štátneho príslušní ka tretej krajiny pred jeho prijatím do zamestnania platný doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt podľa zákonao pobyte cudzincov alebo zákona o azyle a kópiu uvedených dokladov uchovávať najmenej poč as trvania zamestnania.

V odseku 2 je upravená povinnosť zamestnávateľa pí somne informovať úrad o nástupe do zamestnania a skončení zamestnania občana EÚ a štátneho príslušníka tretej krajiny. Pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny sa zamestnávateľ ovi rozširuje povinnosť priložiť kópiu pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a písomne alebo elektronicky informovať ústredie o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty.

V odseku 3 je upravená povinnosť zamestnávateľa v určenej lehote písomne informovať úrad o nenastúpení štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie alebo ktorý má udelený prechodný pobyt na účely zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Obdobne ako v odseku 3, odsek 4 ustanovuje povinnosť zamestnávateľovi v určenej lehote písomne oznámiť ústrediu skutočnosť, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty, n enastúpil do zamestnania.

Účelom navrhovaného odseku 5 je ustanoviť zodpovednosť pre tuzemskú právnickú osobu alebo tuzemskú fyzickú osobu, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky pri dodržiavaní pracovných podmienok a podmienok zamestnávania.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa v odseku 6 ustanovuje povinnosť a určuje lehota pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva občana členského štátu EÚ, jeho rodinných príslušníkov alebo štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepotrebuje povolenie na zamestnanie, písomne poskytovať úradu údaje v rozsahu a formou predpísaného tlačiva. Súčasne sa rovnaká povinnosť ustanovuje pre tuzemskú právnickú osobu alebo tuzemskú fyzickú osobu, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky.

Ustanovené povinnosti sa v doterajšej praxi vykonávajú na základe Postupu a podrobnejších podmienok udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincovi a Doplnku k postupu a podrobnejším podmienkam udeľ ovania povolenia na zamestnanie cudzincov vydaných Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa v odseku 7 a 8 ustanovuje povinnosť a určuje lehota pre tuzemskú právnickú osobu alebo tuzemskú fyzickú osobu, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničné ho zamestnávateľa vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky, písomne informovať úrad o začiatku a skončení vyslania štátneho príslušníka tretej krajiny a o skutočnosti v prípade, že k vyslaniu nedošlo.

Vzhľadom na to, že na účely zákona o službách zamestnanosti sa za zamestnanie považuje vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom (t.j. pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah), v odseku 9 sa navrhuje ustanoviť, že na účely poskytovania informácií podľa ods. 1, 2 a 6 sa za zamestnanie považuje výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu.

K bodu 27 (§ 24)

V § 24 ide o aktualizáciu vzhľadom na účinnosť nového nariadenia Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie.

K bodom 28, 31 až 34 a 37 (§ 29 ods. 1, § 35, § 44, § 50, § 50j, § 50k, §53d, § 70 - odkazy)

Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti s preč íslovaním poznámok pod čiarou.

K bodu 29 (§ 32 ods. 8)

Nadväzne na spresnenie definície pojmu 'členský štát Európskej únie' (novelizačný bod 2) sa navrhuje úprava v § 32 ods. 8.

K bodu 30 (§ 32 ods. 9)

V § 32 ods. 9 sa navrhuje miestna príslušnosť úradu pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana.

K bodu 35 (poznámka 59aba)

Ide o legislatívno-technickú úpravu citácie poznámky pod čiarou k odkazu 59aba v § 53d za účelom zosúladenia so zákonom č. 561/2007 Z. z. o investi čnej pomoci v znení neskorších predpisov.

K bodu 36 (67 ods. 4)

Návrhom sa zabezpečuje, že ústredie a úrad môžu spracúvať osobné údaje v rozsahu ustanovenom v prílohách č. 1 až 3. zákona.

K bodu 38 (§ 72u)

V novom § 72u sa upravujú prechodné ustanovenia k navrhovan ým úpravám v tomto zákone ku dňu nadobudnutia účinnosti.

K bodom 39 a 40 (príloha č. 1 písm. D)

V súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorší ch predpisov sa vzhľadom na navrhované úpravy navrhuje zoznam osobných údajov a iných údajov spracúvaných na účely tohto zákona doplniť o:

-stupeň dosiahnutého vzdelania a výšku mesačnej mzdy v Prílohe č. 1 Písm. D, písm. a),

-kontaktné údaje zamestnávateľa v Prí lohe č. 1 Písm. D, písm. b).

K bodu 41

Navrhovanou úpravou sa v prílohe č. 4 dopĺňa zoznam preberaných právne záväzných právnych aktov Európskej únie o predmetnú smernicu.

K čl. III (zákon o sí dlach a obvodoch súdov SR)

K bodom 1 a 2 (§ 14)

Navrhovaná zmena zákona o sídlach a obvodoch s údov má za cieľ zovšeobecniť znenie § 14 tak, aby nebolo nutné s každou zmenou zákona o azyle a zákona o pobyte cudzincov zavádzajúcou nové typy konaní v týchto zákonoch meniť aj zákon o sí dlach a obvodoch súdov. Na tento účel sa vymedzí pôsobnosť súdov v § 14 vo všeobecnej rovine. Pôsobnosť súdov na konania je primárne daná zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov, čomu zodpovedá dikcia 'v konaní o azyle podľa osobitného predpisu' a zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čomu bude zodpovedať dikcia 'v konaní podľa predpisov o pobyte cudzincov'. Navrhovaná zmena nezasahuje do pôsobnosti súdov, ani do ich územných obvodov.

K čl. IV (zákon o nelegá lnej práci)

K bodom 1 a 2 (§ 2 ods. 1, 2)

V nadväznosti na úpravu podmienok zamestná vania štátnych príslušníkov tretích krajín obsiahnutú v čl. II sa navrhuje novým spôsobom definovať nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä s ohľadom na zavedenie nových inštitútov v tejto oblasti (napr. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie). Nelegálne zamestnávanie a nelegálna práca štátnych príslušníkov tretích krají n sa vymedzuje ako nedodržanie podmienok na ich zamestnávanie uvedených v § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti.

K čl. V (zákon o bezplatnej právnej pomoci)

K bodom 1, 9 a 10 (§ 4 ods. 1 písm. c), § 24a písm. c) a § 24b)

V súlade s prepracovaným znením tzv. Dublinské ho nariadenia sa navrhuje doplniť, že na účely prá vnej pomoci sa pod azylovou vecou rozumie aj konanie o odovzdaní cudzinca do iného štátu a taktiež sa navrhuje doplniť, kedy a kde sa žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podáva.

K bodom 2 a 3 (§ 5a ods. 2)

Bez zasahovania do vecnej stránky a zloženia Rady Centra právnej pomoci sa precizuje režim menovania členov Rady Centra právnej pomoci, s cieľom zvýšiť mieru transparentnosti a výberu zástupcov v Rade Centra právnej pomoci ministrom spravodlivosti.

K bodom 4 až 6 (§ 5b ods. 2, § 5b ods. 4, § 5d ods. 2)

Z dôvodu procesnej ekonómie sa výslovne zav ádza nemožnosť advokáta alebo mediátora podať odvolanie proti rozhodnutiam centra o určení advokáta alebo mediátora a rozhodnutiam o zmene mediátora alebo advokáta. Nemožnosť odvolania má značný procesný význam z dôvodu potreby čo najskoršieho správoplatnenia rozhodnutia o určení advokáta alebo mediátora, keďže neprávoplatné rozhodnutie je prekážkou poskytovania konkrétnej prá vnej pomoci, osobitne pokiaľ ide o režim predbežnej právnej pomoci. Pokiaľ ide o určenie mediátora alebo advokáta, z pohľadu aplikačnej praxe sú mediátor alebo advokát pred ich určením kontaktovaní centrom a ich ustanovenie je realizované s predchádzajúcim súhlasom. V prípade advokáta, má tento pri určení, prirodzene zachovaný režim zákona č. 586/2003 Z. z., a teda môže zo zákonných dô vodov odmietnuť poskytovanie právnych služieb, a rovnako je zo zákonných dôvodov oprávnený ukončiť zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Z týchto dôvodov dôjde prirodzene aj k zániku zastupovania ur čeným advokátom a centrum bude povinné určiť nového advokáta. Rozhodnutie o zmene v osobe mediátora alebo advokáta je výsledkom návrhového konania vyvolaného žiadateľom; o zmene rozhoduje centrum, pri čom zákon ustanovuje, kedy je centrum povinné žiadosti vyhovieť. Pri žiadosti o zmenu advoká ta alebo mediátora pôjde o prípady, keď je podstatne narušená dôvera klienta v osobu mediátora alebo advokáta, a teda dôvodnosť výmeny je daná aj osobitnými predpismi. V kontexte s uvedeným v princí pe platí, že ak oprávnená osoba požiada o zmenu advokáta alebo mediátora, pôjde v praxi iba o minimum prípadov, v ktorých nebude zmena dôvodná. Nemožnosť odvolania má aj v prípade zmeny v osobe medi átora alebo advokáta značný procesný význam z dôvodu potreby čo najskoršieho správoplatnenia rozhodnutia o zmene advokáta alebo mediátora, keďže neprávoplatné rozhodnutie je prekážkou ďalš ieho poskytovania konkrétnej právnej pomoci. Nároky mediátora alebo advokáta na odmenu nebudú pritom nijako dotknuté, keďže v tejto časti je právo podať odvolanie zachované.

K bodom 7 a 8 (§ 10 ods. 5, § 14 ods. 2, § 18 ods. 4, § 20 ods. 2)

Z dôvodu procesnej ekonómie sa zavádza nov ý režim nemožnosti podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci. Uvedená zmena má za cieľ čo najskoršie správoplatnenie rozhodnutia o poskytnutí právnej pomoci, keďže neprávoplatné rozhodnutie je prekážkou poskytovania právnej pomoci. Zároveň sa precizuje režim podania opravného prostriedku, ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva. Tento možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa nálež ite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Na rozdiel od predchádzajúceho stravu sa z dôvodu procesnej ekonómie ustanovuje, aby sa odvolanie vždy podávalo na centrum, ktoré odvolanie spolu so spisovým materiálom a prí padným vyjadrením predloží príslušnému krajskému súdu. Uvedenou zmenou sa odbremení jednak osoba podávajúca odvolanie, keďže nebude musieť zisťovať príslušný krajský súd a jednak dô jde k procesnej úspore aj na strane súdu, ktorý nebude musieť osobitne centrum vyzývať na predloženie spisového materiálu a stanoviska k prejednávanej veci. Uvedená zmena sa v novelizač nom bode 6 primerane premieta aj do súvisiacich ustanovení § 14 ods. 2, 18 ods. 4 a 20 ods. 2.

K bodu 11 (§ 24b)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko ustanovenie § 24a nemá odseky.

K bodu 12 (§ 25c)

Zavádza sa štandardné prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa právoplatne neskončené konania dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. VI (zákon o pobyte cudzincov)

K bodom 1, 2, 12, 22 a 66 (§ 23 ods. 1 a 2, § 33 ods. 3, § 34 ods. 4, § 111 ods. 1 písm. t))

Úč elom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ do návrhu zákona je stanovenie podmienok vydávania jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie štátnych príslušníkov tretích kraj ín na území Slovenskej republiky. Ide o nový postup pri udeľovaní pobytov, kedy jeden štátny orgán kompletne rozhoduje o žiadosti na jednom mieste. To znamená, že ak štátny príslušní k tretej krajiny chce prísť na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania, celý proces povolenia bude prebiehať na jednom mieste a nebude potrebné, aby si dopredu vybavoval iné doklady na iných štátnych orgá noch Slovenskej republiky. Podmienkou na získanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie je vydanie potvrdenia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o možnosti obsadenia voľného pracovného m iesta, ktoré sa vydá na základe žiadosti príslušného policajného útvaru, ktorý koná vo veci udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania.

K bodu 3 (§ 23 ods. 5, písm. e) a f))

Navrhuje sa rozšíriť okruh činností, pri vykonávaní ktorých štátny príslušník tretej krajiny nepotrebuje prechodn ý pobyt na účel zamestnania do 90 dní od začiatku pobytu na území SR.

K bodu 4 (odkaz 50)

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zmien v zákone č. 5/2004 Z. z.

K bodom 5, 14, 18, 24 až 26, 79 a 80 (§ 29 ods. 1, § 33 ods. 4 a 7, § 34 ods. 12 a 14, § 36 ods. 1 p ísm. b), § 120 ods. 2 písm. a), § 125 ods. 4, 11 a 12)

Ide o legislatí vno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nových odsekov 3, 5 a 10 v § 33.

K bodom 6, 11, 32, 40 (§ 31 ods. 6, § 32 ods. 5 písm. c), § 37 ods. 4 písm. f) a k), § 52 ods. 2 písm. h))

Ide o legislatí vno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 2 v § 23.

K bodu 7 (§ 32 ods. 1)

Uvedená zmena je výsledkom transpozície príslušného článku smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, ktorá vyžaduje, aby policajný ú tvar prijal aj neúplnú žiadosť. Podmienka predloženia platného cestovného dokladu k žiadosti je potrebná z dôvodu preukázania totožnosti žiadateľa.

K bodu 8 (§ 32 ods. 4)

Rozširuje sa okruh dokladov preukazujúcich účel pobytu, ktoré môžu byť starš ie ako 90 dní.

K bodu 9 (§ 32 ods. 5 písm. a))

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu zjednodušenia postupu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je živnostníkom, pri preukazovaní účelu prechodného pobytu na účel podnikania.

K bodu 10 (§ 32 ods. 5 písm. b))

Uvedené ustanovenie je podmienené transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ. Upravuje, akými dokladmi preukáže štá tny príslušník tretej krajiny účel pobytu v prípade, ak žiada o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania ako jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie.

K bodu 13 (§ 33 ods. 5)

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu potreby zavedenia osobitného dôvodu prerušenia konania v prípadoch, kedy si štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 27 skôr, ako sa rozhodne o udelení trvalého pobytu alebo prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej kraj iny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny.

K bodom 15 až 17 (§ 33 ods. 6 písm. g), h) a i))

Zavádza sa nov ý dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zavedenie tohto dôvodu je podmienené transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ a slúž i na ochranu pracovného trhu na území Slovenskej republiky.

K bodu 19 (§ 33 ods. 10)

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu potreby zavedenia možnosti rozhodnúť o udelení prechodného pobytu s neskor ším dátumom začiatku udeleného pobytu ako je dátum rozhodnutia o žiadosti. Ide o prí pady, kedy je policajný útvar povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie prechodného pobytu skôr ako začne štátny príslušník tretej krajiny vykonávať účel pobytu na základe dokladu, ktorý m preukazuje účel pobytu.

K bodu 20 (§ 34 ods. 2 druhá veta)

Navrhuje sa rovnaká právna úprava pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu vo vzťahu k bezvládnemu rodinnému príslušníkovi ako pri ž iadosti o udelenie prechodného pobytu, teda že žiadosť môže podať štátny príslušník tretej krajiny, s ktorým bezvládny cudzinec žiada zlúčenie rodiny.

K bodu 21 (§ 34 ods. 3 písm. d))

Keďže cudzinci s postavením Slováka žijúceho v zahraničí nepreukazujú zabezpečenie ubytovania pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 29, navrhuje sa, aby tento doklad neprikladali ani k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu.

K bodu 23 (§ 34 ods. 9)

Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu potrieb aplikačnej praxe a zjednodušuje preukazovanie zabezpečeného ubytovania pre toho štátneho príslušn íka tretej krajiny, ktorý žiada o obnovenie prechodného pobytu a k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložil nájomnú zmluvu, ktorá je naďalej v platnosti aspoň šesť mesiacov od obnovenia prechodné ho pobytu.

K bodom 27 až 29 (§ 36 ods. 1 a § 39 ods. 1)

Zavádza sa nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu.

K bodu 30 (§ 36 ods. 3 písm. c))

Navrhuje sa rozšíriť ochrannú 30-dňová dobu pri zrušení prechodného pobytu v prípade riadneho skončenia štúdia na vysokej škole aj na štipendistov vlády Slovenskej republiky, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti, nakoľko študujú na vysokých školách na území Slovenskej republiky za obdobných podmienok ako vysokoškolskí študenti, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel štúdia.

K bodu 31 (§ 37 ods. 3)

Navrhuje sa nanovo upraviť, akým dokladom je možné preukázať vyššiu odbornú kvalifikáciu. Podľa súčasnej prá vnej úpravy je jedným z dokladov na preukázanie vyššej odbornej kvalifikácie doklad o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe v prísluš nej oblasti, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktorý bol vydaný podľa osobitného predpisu. Táto problematika spadá do gescie Ministerstva školstva, vedy a výskumu SR a v súčasnosti je porovnanie dokladu o vykonaní praxe s vysokoškolským štúdiom nevykonateľné, nakoľko v tejto oblasti neexistuje príslušná legislatí va. Ministerstvo školstva pripravuje zákon o uznávaní výsledkov neformálneho vzdelávania a po jeho schválení bude možnosť preukazovania vyššej odbornej kvalifikácie dokladom o vykonaní viac ako päťro čnej odbornej praxe opätovne zapracovaná do zákona č. 404/2011 Z. z.

K bodu 33, 34, 36 až 38 (§ 38 ods. 5, § 38 ods. 10, § 40 ods. 5, § 40 ods. 6, § 41 ods. 3)

Zmeny sa zavádzajú v sú vislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, nakoľko jej ustanovenia sa vzťahujú aj na modrú kartu Európskej únie.

K bodu 35 (§ 39 ods. 1 písm. f))

Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o vydanie modrej karty z dôvodu, ak ú stredie práce vydá potvrdenie, ktoré obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

K bodu 39 (§ 47 ods. 6)

Zmena sa zavádza z dôvodu jednotného posudzovania žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt manžela štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike.

K bodu 41 (§ 61 ods. 1 písm. b)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodom 42 a 43 (§ 73 ods. 3, § 73 ods. 10)

Ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, podľa ktorej sa v povolení na pobyt uvádzajú informá cie súvisiace s oprávnením pracovať bez ohľadu na typ povolenia.

K bodu 44 (§ 73 ods. 11)

Zmena sa zavádza v súvislosti so zmenou zá kona č. 480/2002 Z. z. (transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ), podľa ktorej sa doplnková ochrana predlžuje o dva roky. Z toho dôvodu sa doklad o pobyte cudzinca, ktorému bola predĺžená doplnková ochrana, vydáva s platnosťou na dva roky.

K bodu 45 (§ 73 ods. 17)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ sa navrhuje, aby policajný útvar vydával štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje jednotné povolenie, aj doklad, v ktorom budú uvedené dodatočné ú daje o zamestnaní.

K bodom 46 až 57 (§ 77 ods. 1, § 82 a 83)

Zmena sa zavádza v súvislosti so správou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslu šníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len 'smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES') a z dôvodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ktorá nevychádza z predpokladu možnosti, ale nutnosti administratívneho vyhostenia v stanovených prípadoch. V ostatných prípadoch, ktoré nevychádzajú zo smernice sa ponech áva možnosť administratívneho vyhostenia.

K bodu 58 (§ 84 ods. 9)

Zmena sa zavádza v súvislosti so sprá vou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES a z dôvodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, nakoľko doterajšia právna úprava kontroly výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa javila ako nedostačujúca.

K bodu 59 (§ 87 ods. 3)

Navrhuje sa doplnenie § 87 o povinnosť zaznamenania uloženého zákazu vstupu alebo trestu vyhostenia občanovi Únie alebo jeho rodinnému príslušníkovi do evidencie nežiaducich osô b, ako aj dôvody ich vyradenia z tejto evidencie.

K bodom 60 a 61 (§ 88 ods. 1 písm. c) a d))

Ide o zosúladenie s prepracovaným znením tzv. Dublinského nariadenia.

K bodu 62 (§ 88 ods. 4)

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe pri zaisťovaní štátnych príslušníkov tretej krajiny. Celková doba zaistenia štátneho pr íslušníka tretej krajiny sa nemení, ale na základe navrhovanej právnej úpravy bude mať policajný útvar možnosť počas tejto doby zaistenie opakovane predlžovať do maximálnej dĺžky 6 mesiacov alebo pri ďalšom zaistení do maximálnej dĺžky 12 mesiacov. To znamená, že policajný útvar bude môcť rozhodnúť o zaistení napríklad na 2 mesiace, následne, ak budú naďalej trvať dôvody zaistenia, znovu na 3 mesiace a následne ešte na 1 mesiac do celkovej dĺžky zaistenia 6 mesiacov. Následne, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dô vodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote 6 mesiacov, môže policajný útvar rozhodnú ť o predĺžení lehoty zaistenia o ďalších najviac 12 mesiacov. Týchto 12 mesiacov zaistenia bude môcť policajný útvar tiež rozdeliť na niekoľko častí, podľa trvania dôvodov zaistenia. Navrhovaná právna úprava je v prospech štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú rozhodnutím policajného útvaru zaistení, nakoľko budú vždy vedieť na akú konkrétnu dobu budú zaistení.

K bodom 63 a 64 (§ 88, § 88a)

Zavádza sa nová právna úprava zaistenia žiadateľov o udelenie azylu v súlade s požiadavkami práva Európskej únie. Z toho d ôvodu sa navrhuje vypustenie odseku 12 z § 88, kvôli jasnejšej interpretácii oprávnenia na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu. Dôvodom je navrhované doplnenie nového ustanovenia § 88a, ktoré upravuje dôvody zaistenia žiadateľov o udelenie azylu, pričom celková prípustná dĺžka ich zaistenia je šesť mesiacov. V ýnimkou je zaistenie z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, kedy je možné zaistenie predĺžiť o 12 mesiacov.

K bodu 65 (§ 96 ods. 2)

Zmena sa zavádza v súvislosti so sprá vou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES a z dô vodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ktorá explicitne zakotvuje právo štátneho príslušní ka tretej krajiny mladšieho ako 15 rokov, ktorý je umiestnený v zariadení, na prístup k vzdelávaniu a záujmovým aktivitám, vrátane herných a rekreačných aktivít, ktoré sú primerané jeho veku.

K bodu 67 (§ 111 ods. 2 písm. a))

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá sa zavádza z dôvodu nesprávnej gramatickej konštrukcie zákonného ustanovenia.

K bodu 68 (§ 111 ods. 4 písm. b))

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zmeny v § 38 ods. 5.

K bodu 69 (§ 115 ods. 1)

Navrhuje sa stanoviť ústrediu práce novú ohlasovaciu povinnosť voči policajnému útvaru.

K bodu 70 a 75 až 77 (§ 115, § 125)

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu vloženia nov ého odseku v § 34.

K bodu 71 (§ 118 ods. 5)

Navrhuje sa, aby sa neoprávnený pobyt cudzinca, ktorý sa rozhodne dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu prostredníctvom asistovaného dobrovoľného návratu, nepovažoval za priestupok.

K bodom 72 a 73 (§ 122 písm. b) a d))

Úprava sa navrhuje z dôvodu, že povinnosť osvedčiť podpis na nájomnej zmluve, č estnom vyhlásení a inom doklade predkladanom v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov rieši § 126 ods. 5 zákona.

K bodu 74 (§ 122 písm. e))

Navrhuje sa vypustiť doklad, ktorým štátny príslušní k tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel výskumu a vývoja, preukazuje ubytovanie, keďže takúto povinnosť nemá.

K bodu 78 (§ 125 ods. 10)

Navrhuje sa spresniť oznamovaciu povinnosť policajného útvaru vo vzťahu k úradom práce a ústrediu práce.

K bodu 81 (§ 126 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu; podmienky na vstup do pracovnoprávneho vzťahu upravuje zákon č. 5/2004 Z. z.

K bodu 82 (§ 131b)

Navrhujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014.

K bodu 83 (príloha č. 2)

Do zoznamu právne záväzných aktov Európskej únie sa dopĺňa nová smernica.

K čl. VII (účinnosť )

S prihliadnutí m na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti predmetného návrhu zákona 1. januára 2014.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 18. septembra 2013.

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu