Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 484/2021 účinný od 31.12.2021 do 31.12.2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021 a prispieva k plneniu záväzkov z Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2021- 2024 (zvýšiť dostupnosť služieb krízovej intervencie, potreba zlepšiť legislatívny rámec a financovanie poskytovania sociálnych služieb a zrovnoprávniť ich poskytovateľov).

Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je vytvoriť právne podmienky pre zvýšenie finančnej podpory na spolufinancovanie sociálnych služieb vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb krízovej intervencie, poskytovanej zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „ministerstvo“) a zaviesť určovanie (valorizáciu) výšky tejto finančnej podpory na príslušný kalendárny rok nariadením vlády SR, a to v záujme zabezpečenia dostupnosti a udržateľnosti sociálnych služieb krízovej intervencie. Tieto zariadenia sociálnych služieb poskytujú sociálne služby krízovej intervencie najmä ľuďom bez domova a fyzickým osobám ohrozených správaním iných osôb, t.j. aj osobám prežívajúcim násilie vo svojej domácnosti, kde zabezpečenie udržateľnosti a dostupnosti tejto sociálnej služby je v rámci zabezpečenia ich základných životných podmienok osobitne naliehavým. Poskytovaním sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie, zabezpečením prístrešia, ide o realizáciu ústavného práva každého na zabezpečenie základných životných podmienok, ktoré garantuje štát.

V časti právnej úpravy súvisiacej so zavádzaním Informačného systému sociálnych služieb sa pristupuje k zmene doterajšieho registra poskytovateľov sociálnych služieb na register sociálnych služieb, v ktorom bude príslušným vyšším územným celkom vo svojom územnom obvode vedená každá sociálna služba príslušného druhu a formy podľa miesta jej poskytovania, čím sa reaguje na problémy aplikačnej praxe pri vedení registra podľa doterajšej právnej úpravy a súčasne sa zabezpečuje efektívnosť a zrozumiteľnosť vedenia tohto registra pre verejnosť. Zároveň sa v záujme komplexnosti údajov o sociálnych službách v informačnom systéme upravuje obsah a rozsah vybraných evidencií, ktoré v ňom budú vedené a súčasne sa zavádza nový druh evidencie vedený poskytovateľom sociálnej služby - evidencia žiadostí o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podmienenej odkázanosťou, čím sa vytvárajú právne podmienky pre získavanie relevantných údajov o reálnom dopyte po vybraných sociálnych službách a ich dostupnosti.

Precizuje sa právna úprava vzniku povinnosti obce a vyššieho územného celku poskytovať neverejným poskytovateľom sociálnych služieb finančné príspevky na spolufinancovanie sociálnej služby podľa tohto zákona. Navrhovaná právna úprava, vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe, explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto zákona (t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (FPP), resp. pri domácej opatrovateľskej

2

službe, aj bez finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy (FPO), kedykoľvek aj počas poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov. To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek, i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom, a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona.

Aj ak to v konkrétnom čase rozpočtové možnosti samosprávy neumožňujú (nemá vo svojom rozpočte vyčlenenú dostatočnú sumu finančných prostriedkov na možnosť začatia poskytovania FPP, resp. pri domácej opatrovateľskej službe aj FPO na odkázanú fyzickú osobu, konkrétnemu, touto fyzickou osobou zvolenému neverejnému poskytovateľovi tejto sociálnej služby), je povinná obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti doručenú písomnú žiadosť odkázanej fyzickej osoby o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby (s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov) zaradiť do poradia (poradia uspokojovania žiadostí o zabezpečenie sociálnej služby, a ak je toto zabezpečenie realizované u neverejných poskytovateľov sociálnej služby, spojené aj s poskytnutím FPP a FPO), a tejto žiadosti vyhovieť na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia uspokojovania žiadostí. V záujme odstránenia nesprávnej interpretačnej praxe vzniku povinnosti obce a vyššieho územného celku v rozsahu ich delenej pôsobnosti poskytovať neverejným poskytovateľom sociálnej služby finančný príspevok na spolufinancovanie sociálnej služby (FPP a FPO) podľa ustanovení § 75 ods. 1 až 4, sa preto odstraňuje z ich slovného znenia podmienenosť vzniku tejto povinnosti, predchádzajúcim požiadaním neverejného poskytovateľa sociálnej služby príslušnou obcou a vyšším územným celkom o poskytovanie tejto sociálnej služby pre odkázanú fyzickú osobu.

Účelom takto koncipovanej právnej úpravy je zabezpečiť transparentnosť procesu uspokojovania poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby s podporou verejných prostriedkov a plnenie povinnosti zabezpečenia poskytnutia sociálnej služby s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Povinnosti ustanovenej v § 75 ods. 1 až 4 sa teda obec a vyšší územný celok nemôže „zbaviť“ svojou „nečinnosťou“ pri zabezpečovaní poskytovania sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách .

Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť na rovnakom základe na jednej strane prístup fyzických osôb, ktoré sú odkázané na sociálnu službu, k spolufinancovaniu im poskytovanej sociálnej služby neverejnými poskytovateľmi tejto sociálnej služby z rozpočtu príslušnej obce a vyššieho územného celku, a na druhej strane tým zrovnoprávniť poskytovateľov sociálnych služieb v prístupe k verejným prostriedkom na spolufinancovanie nimi poskytovanej sociálnej služby vo verejnom záujme.

Predkladaný vládny návrh, na základe poznatkov získaných z aplikačnej praxe, obsahuje aj úpravu podmienok pri poskytovaní vybraných druhov sociálnych služieb v časti vymedzenia vecného obsahu a povinného rozsahu poskytovaných alebo zabezpečovaných odborných činností v rámci sociálnej služby, posudzovania plnenia podmienky regulácie počtu miest v zariadeniach sociálnych služieb, úpravu vybraných podmienok súvisiacich

3

s registráciou sociálnej služby, úpravu obsahových náležitostí zmluvy o iných činnostiach poskytovaných v rámci sociálnej služby a podmienok jej uzatvárania a úpravu kvalifikačných predpokladov potrebných na vykonávanie vybraných pracovných činností v oblasti sociálnych služieb. Navrhované zmeny zabezpečujú jednoznačnosť interpretácie právnej úpravy a posilnenie plnenia účelu poskytovaných sociálnych služieb.

S účelom predkladaného vládneho návrhu novely zákona o sociálnych službách obsahovo súvisí aj v Čl. II ustanovený návrh novely zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dostupnosť a dlhodobá udržateľnosť sociálnych služieb je nesporne podmienená aj náležitým personálnym zabezpečením výkonu pôsobnosti príslušných orgánov verejnej moci pri poskytovaní sociálnych služieb a poskytovania sociálnych služieb odbornými zamestnancami príslušných profesií a vytvorením podmienok na ich stabilizáciu a rozvoj. Predkladaná novela zákona o sociálnej práci v konečnom dôsledku zabraňuje odlivu sociálnych pracovníkov, vykonávajúcich špecializovanú odbornú činnosť v sociálnych veciach pri poskytovaní sociálnych služieb aj v súvislosti s ním, a to pre nesplnenie podmienky osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, ktorú doposiaľ vykonávali, ale pre ktorú sa novo ustanovila zákonom o sociálnej práci povinnosť v ustanovenej lehote absolvovať akreditované špecializačné vzdelávanie. Predkladaná novela zákona o sociálnej práci preto obsahuje predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu posudkovú činnosť alebo sociálnu kuratelu, nemusí spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, a to do 31. decembra 2023. Z dôvodu, negatívneho vplyvu pandémie ochorením COVID- 19 na zabezpečovanie realizácie a priebeh špecializačného vzdelávania nemohli v doterajšej lehote sociálni pracovníci, ktorých sa tieto špecializácie týkajú, teda sociálni kurátori a posudkoví sociálni pracovníci reálne absolvovať požadované akreditované špecializačné vzdelávanie.

Vládny návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, na služby verejnej správy pre občana a vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, ani vplyvy na podnikateľské prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

1

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Novo sa ustanovuje povinnosť poskytovateľa sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou formou spolupracovať s centrom pre deti a rodiny pri prechode mladého dospelého so zdravotným postihnutím z tohto pobytového zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí do pobytového zariadenia sociálnych služieb a s týmto mladým dospelým, a to v záujme zvládnutia tejto situácie mladým dospelým. Navrhovaná právna úprava je odôvodnená povahou a charakterom vykonávania pobytových opatrení sociálnoprávnej ochrany detí nariadených súdom vo vzťahu k deťom so zdravotným postihnutím, u ktorých je v dôsledku stupňa ich odkázanosti na pomoc inej osoby pri sebaobsluhe nevyhnutné zabezpečiť kontinuitu poskytovania tejto potrebnej osobnej pomoci v zariadení podmienenom odkázanosťou celoročnou pobytovou formou, ak z dôvodu dosiahnutia vekovej hranice opúšťajú zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí. Povinnosť tejto spolupráce predpokladá koordinovanú priamu, cielenú a bezprostrednú súčinnosť a podporu poverených pracovníkov poskytovateľa sociálnej služby a centra pre detí a rodiny poskytovanú mladému dospelému, a to rôznymi formami, napr. aj umožnením jeho návštevného pobytu (ubytovania) v zariadení a jeho sprevádzajúcej osoby, ktorú si určí, a to pred nástupom do tohto zariadenia za podmienok ustanovených v § 61 ods. 4.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná právna úprava, vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe najmä zo strany obcí, explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov podľa tohto zákona (t. j. bez finančného príspevku na prevádzku – ďalej len „FPP“, resp. pri domácej opatrovateľskej službe, aj bez finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy podľa § 76 ďalej len „FPO“), kedykoľvek aj počas poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov.

To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom, a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona.

Aj ak to v konkrétnom čase rozpočtové možnosti samosprávy neumožňujú (nemá vo svojom rozpočte vyčlenenú dostatočnú sumu finančných prostriedkov na možnosť začatia poskytovania FPP a FPO na odkázanú fyzickú osobu, konkrétnemu touto fyzickou osobou zvolenému neverejnému poskytovateľovi tejto sociálnej služby), je povinná doručenú písomnú žiadosť fyzickej osoby, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby (s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov) zaradiť do poradia (poradia uspokojovania žiadostí o zabezpečenie sociálnej

2

služby, a ak je toto zabezpečenie realizované u neverejných poskytovateľov sociálnej služby spojené aj s poskytnutím FPP a FPO), a tejto žiadosti vyhovieť na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia uspokojovania žiadostí (§ 8 ods. 4 - po zmene označenia týmto vládnym návrhom novely - § 8 ods. 6).

Vládnym návrhom sa medzi povinné náležitosti písomnej žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby zaraďuje aj posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý bol podkladom na vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu, tak aby bol zrejmý aj konkrétny vecný a časový rozsah úkonov sebaobsluhy, úkonov starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivít, pri ktorých je žiadateľ odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, a to pri realizácií jeho práva na informovanú voľbu konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby podľa § 6 ods. 2 písm. b) zabezpečovanej zo strany príslušných orgánov samosprávy v rozsahu svojej pôsobnosti.

Zároveň právna úprava novo ustanovuje možnosť podania písomnej žiadosti o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo vyššiemu celku v rozsahu ich pôsobnosti zo strany fyzickej osoby, ktorá je umiestnená na základe rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti, výchovného opatrenia alebo neodkladného opatrenia v centre pre deti a rodiny, aj prostredníctvom tohto centra pre deti a rodiny. Takto koncipovaná právna úprava vychádza aj v tomto smere z doplneného osobného rozsahu žiadateľov o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu aj o žiadosť podanú fyzickou osobou prostredníctvom centra pre deti a rodiny v § 92 ods. 1, ako aj z doplnenej povinnosti poskytovateľov celoročnej pobytovej sociálnej služby spolupracovať s centrom pre deti a rodiny pri prechode mladého dospelého so zdravotným postihnutím z pobytového zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí do pobytového zariadenia sociálnych služieb a s týmto mladým dospelým, a to v záujme zvládnutia tejto situácie mladým dospelým v § 7 písm. e). Ide teda o potrebu zabezpečenia vnútornej previazanosti právnej úpravy s návrhom nového znenia § 92 ods. 1 a ostatnými časťami vládneho návrhu, kde sa novo predpokladá „vynutiteľné“ zapojenia centra pre deti a rodiny do procesu začatia poskytovania sociálnej služby, ktorá kontinuálne pokračuje zabezpečením starostlivosti o mladého dospelého po ukončení výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí v centre pre deti a rodiny dosiahnutím jeho plnoletosti , ak teraz už mladý dospelý, je odkázaný na poskytovanie sociálnej služby. Vytvára sa preto právna možnosť na zapojenie centra pre deti a rodiny aj do procesov, ktoré tomuto začatiu poskytovania sociálnej služby u konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby predchádzajú- teda do podania žiadosti o poskytovanie sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov, ako aj podaniu tejto žiadosti predchádzajúceho informovaného výberu poskytovateľa sociálnej služby a poskytovanej sociálnej služby.

K bodu 4

Explicitne sa ustanovuje, že pri zabezpečení poskytovania sociálnej služby obcou/VUC, realizácií práva odkázanej fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej služby (§ 6 ods. 1), musí predchádzať realizácia práva tejto fyzickej osoby na zabezpečenie dostupnosti informácií v jej zrozumiteľnej forme o druhu, mieste, cieľoch a spôsobe poskytovania sociálnej služby, o úhrade za sociálnu službu a o cieľovej skupine, ktorej je poskytovaná podľa § 6 ods. 2 písm. b). Táto dostupnosť informácii musí byť zabezpečená tejto fyzickej osobe obcou a vyšším územným celkom, v rozsahu ich pôsobnosti, a musí byť v konaní vo veci zabezpečenia poskytovania sociálnej služby obcou/VUC preukázaná, resp. realizovaná.

„V § 6 ods. 2 písm. b) zákon garantuje osobám odkázaným na sociálnu službu právo na dostupnosť informácií o možnostiach a podmienkach poskytovania sociálnych služieb, čo

3

vytvára základný predpoklad na to, aby tieto osoby mohli realizovať svoje právo výberu poskytovateľa sociálnej služby so znalosťou veci, prípadne aby pre neznalosť neutrpeli ujmu a mohli svoje právo voľby realizovať so znalosťou jej dôsledkov. T .j. fyzická osoba má možnosť svoje právo výberu poskytovateľa sociálnej služby realizovať aj s ohľadom na informáciu napr. o úhrade (cene), ktorú bude musieť za poskytnutú sociálnu službu uhradiť, a teda je na rozhodnutí fyzickej osoby, či pri svojom výbere poskytovateľa sociálnej služby uprednostní napr. nižšiu úhradu (cenu). Na základe týchto informácií je legitímnym právom tejto fyzickej osoby kedykoľvek zmeniť svoj výber- voľbu konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby uvedeného v písomnej žiadosti. Tento mechanizmus informovaného výberu poskytovateľa sociálnej služby v konečnom dôsledku donúti jednotlivých poskytovateľov sociálnej služby k ustanoveniu takej výšky úhrady za poskytovanie sociálnej služby, ktorá im reálne umožní získať klientelu nevyhnutnú pre uskutočňovanie ich zárobkovej činnosti“ (z nálezu ÚS SR PL.ÚS 13/09 z 18.5.2010).

K bodom 5 až 8

Ide o legislatívno-technické úpravy, aj vo vzťahu k zmenám vo vnútornom označení odsekov vzhľadom na vloženie nových odsekov 2 a 3 do § 8.

K bodu 9

Ide o formulačnú úpravu ustanovenia súvisiacu s § 8 ods. 1 tak, aby bolo zrejmé, že pri zabezpečení sociálnej služby zo strany samosprávy nemusí ísť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby len u „budúceho“ poskytovateľa, ale môže byť v zásade zabezpečenie sociálnej služby realizované aj u poskytovateľa, u ktorého je sociálna služba už poskytovaná, ale z hľadiska skutkového stavu bez finančnej podpory jej poskytovania z verejných zdrojov a fyzická osoba, ktorá je odkázaná na túto sociálnu službu, chce ukončiť poskytovanie tejto sociálnej služby u tohto poskytovateľa bez finančnej podpory jej poskytovania z verejných prostriedkov a žiada novo o zabezpečenie sociálnej služby už s jej finančnou podporou z verejných prostriedkov za podmienok ustanovených v § 8 tohto zákona (v zásade u doterajšieho poskytovateľa sociálnej služby alebo iného poskytovateľa sociálnej služby, na základe tomuto výberu predchádzajúcej informovanej voľby tohto poskytovateľa touto fyzickou osobou). Navrhovanou úpravou druhej vety sa precizuje ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že ak má fyzická osoba, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u poskytovateľa zriadeného alebo založeného príslušnou obcou alebo vyšším územným celkom (u verejného poskytovateľa sociálnej služby), neuplatňuje sa postup preukázateľného požiadania o poskytovanie sociálnej služby tohto poskytovateľa zo strany príslušnej obce alebo vyššieho územného celku, nakoľko táto obec alebo vyšší územný celok má právne postavenie zriaďovateľa alebo zakladateľa tejto právnickej osoby, ktorá je zvoleným verejným poskytovateľom sociálnej služby, ako v prípade iných (najmä neverejných) poskytovateľov sociálnej služby.

K bodu 10

Novo sa ustanovuje povinnosť aj pre poskytovateľa sociálnej služby krízovej intervencie v zariadení, ktorým je útulok a domov na polceste, plánovať poskytovanie tejto sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa tejto sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len „individuálny plán“). Navrhovaná právna úprava je realizovaná vzhľadom na skúsenosti aplikačnej praxe, na základe ktorých je sociálna služba v týchto druhoch zariadení krízovej intervencie v mnohých prípadoch poskytovaná dlhodobo, čo je v rozpore s povahou a účelom tejto sociálnej služby. Ide preto o potrebu vytvorenia právnych podmienok na zabezpečenie aj

4

formalizovanej individualizovanej a systematickej práce s cieľovou skupinou osôb, ktorej sa poskytuje sociálna služba v útulku a domove na polceste tak, aby sa vo svojich dôsledkoch zabezpečila dočasnosť poskytovania tejto sociálnej služby krízovej intervencie, a to cieľovou orientáciou na mobilizáciu vlastných zdrojov, schopností a zručností prijímateľov tejto sociálnej služby krízovej intervencie v dotknutých zariadeniach na elimináciu nepriaznivej sociálnej situácie vlastným pričinením, a to v rámci tvorby, realizácie a pravidelného hodnotenia tohto individuálneho plánu.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 1 -so zavedením príslušnej legislatívno- technickej skratky novo v § 7 písm. e).

K bodu 12

Navrhovaná právna úprava reaguje na skutkový stav personálneho zabezpečovania poskytovania sociálnych služieb, a v tomto smere aj v aplikačnej praxi reálne využívaného potenciálu dobrovoľníkov, ktorí svojou činnosťou nesporne zvyšujú kvalitu poskytovania sociálnej služby.

Personálne zabezpečenie poskytovania sociálnej služby dobrovoľníkmi pritom musí byť realizované nad rámec určeného personálneho normatívu počtu zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu k poskytovateľovi sociálnej služby (nemôže tento personálny normatív nahrádzať, len ho dopĺňať). Náklady súvisiace s organizovaním, resp. umožnením vykonávania tejto dobrovoľníckej činnosti sa však stávajú v tomto smere legitímnou súčasťou nákladovosti poskytovanej sociálnej služby a súvisiacej potreby ich zdrojového zabezpečenia.

Za účelom zabezpečenia ochrany prijímateľov sociálnych služieb sa ustanovuje, že dobrovoľník môže pri poskytovaní sociálnej služby vykonávať odborné, obslužné alebo ďalšie činnosti samostatne, len ak spĺňa kvalifikačné predpoklady potrebné na vykonávanie konkrétnej pracovnej činnosti alebo pod dohľadom alebo pod dozorom kvalifikovaného zamestnanca poskytovateľa sociálnej služby, a po absolvovaní zaškolenia v rozsahu určenom poskytovateľom sociálnej služby podľa charakteru vykonávanej činnosti. Dohľad alebo dozor kvalifikovaného zamestnanca je vykonávaný podľa povahy a charakteru dobrovoľníkom vykonávanej pracovnej činnosti, môže byť vykonávaný v určenom čase, pravidelne, podľa potreby, osobne alebo s použitím technických prostriedkov, a to najmä s potrebou zabezpečenia bezpečnosti poskytovanej sociálnej služby. Dohľad sa vzťahuje na dohliadanie nad praktickým vykonávaním spravidla obslužnej činnosti, alebo niektorého úkonu v rámci tejto činnosti dobrovoľníkom. Dozor predstavuje dozor nad dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov dobrovoľníkom pri ním vykonávanej spravidla odbornej činnosti alebo niektorého čiastkového úkonu v rámci tejto odbornej činnosti.

K bodu 13

Ide o zabezpečenie previazanosti s právnou úpravou v § 15 ods. 4 a 5 tak, aby aj výkon odbornej činnosti bol za ustanovených podmienok prípustný aj dobrovoľníkom. Zabezpečenie bezpečnosti poskytovanej sociálnej služby poskytovateľom sociálnej služby a bezvýhradná zodpovednosť poskytovateľa sociálnej služby za vykonávanie odborných činností, ktoré sú i pri využívaní dobrovoľníckej činnosti vykonávané vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť poskytovateľa sociálnej služby, sú navrhovanou právnou úpravou zachované.

K bodu 14

Vládnym návrhom sa precizuje vecné vymedzenie odbornej činnosti, ktorou je stimulácia komplexného vývinu dieťaťa so zdravotným postihnutím, aby zodpovedalo požiadavkám aplikačnej praxe a zmyslu a účelu vykonávania tejto odbornej činnosti. V rámci

5

vecného rozsahu vykonávania tejto odbornej činnosti bolo potrebné obsiahnuť všetky podmieňujúce determinanty komplexného vývinu cieľovej skupiny detí, a to najmä postupy a techniky potrebné podľa individuálnych potrieb a schopností dieťaťa, vrátane intervencii počas bežných činností dieťaťa v jeho prirodzenom prostredí. Formulácia ustanovenia v tomto smere vychádza z medzinárodnej definície včasnej intervencie a princípov podpory vývinu dieťaťa v rámci tejto služby, ako aj posilnenia vlastných kompetencií členov rodiny tohto dieťaťa tak, aby mohli aj oni v domácom prostredí dieťaťa a jeho inom prirodzenom prostredí podporiť všestranný vývin dieťaťa aj prostredníctvom v tomto smere vedomého systematického učenia.

K bodom 15 a 16

V rámci vecného rozsahu odborných činností, pre ktoré sa utvárajú podmienky v integračnom centre (§ 24c zákona), sa novo dopĺňa utváranie podmienok na pomoc pri pracovnom uplatnení. Rovnako sa v rámci vecného rozsahu zabezpečovaných odborných činností v útulku (§ 26 zákona) novo dopĺňa pomoc pri pracovnom uplatnení. Navrhovaná právna úprava tým reaguje na spravidla vnútorne diferencovanú cieľovú skupinu prijímateľov sociálnej služby v integračnom centre a v útulku, a umožňuje tým individualizovať poskytovanú sociálnu službu primerane potrebám a možnostiam konkrétneho prijímateľa tejto sociálnej služby. V záujme naplnenia účelu týchto sociálnych služieb sa teda novo umožňuje zabezpečovanú odbornú činnosť-rozvoj pracovných zručností alternatívne u konkrétneho prijímateľa sociálnej služby nahradiť alebo doplniť už faktickou pomocou pri pracovnom uplatnení, a to ak tento prijímateľ disponuje pracovnými návykmi a zručnosťami, ale pre možné rôznorodé znevýhodnenie ich nemôže na trhu práce reálne uplatniť.

K bodu 17

Ide o zosúladenie označenia so želateľným vecným obsahom použitého pojmového spojenia „ohrozený vývoj dieťaťa z dôvodu zdravotného postihnutia“. Môže ísť totiž len o dôsledky zdravotného postihnutia dieťaťa prejavujúce sa v ohrozenom vývine dieťaťa. Navrhovaná právna úprava zároveň zabezpečuje zjednotenie používanej terminológie v zákone (§ 23b zákona).

K bodu 18

Vládnym návrhom sa novo ustanovuje podmienka na miesto, resp. umiestnenie priestorov poskytovania služby včasnej intervencie ambulantnou sociálnou službou, podľa ktorej nebude možné túto sociálnu službu s touto formou jej poskytovania poskytovať v priestoroch zariadenia, v ktorom sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. Takto koncipovaná právna úprava vychádza z požiadaviek rodín s deťmi so zdravotným znevýhodnením, ktoré zastupuje Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, ktorým sa služba včasnej intervencie poskytuje. Skutkový stav uplatňovania platnej právnej úpravy Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením hodnotí tak, že „ak je sociálna služba včasnej intervencie poskytovaná v tej istej budove ako domov sociálnych služieb s pobytovou formou – pracovníci služby včasnej intervencie sú často presúvaní na plnenie úloh v rámci pobytových služieb a nezvyšuje im kapacita na podporu pre rodiny v plnom rozsahu podľa § 33 zákona. Kvalita služby niektorých poskytovateľov, ktorí majú spoločné priestory s pobytovou službou v domove sociálnych služieb je nižšia ako u poskytovateľov, ktorí pracujú oddelene a tiež služba je často vykonávaná prevažne v priestoroch poskytovateľa, kde je rodič s malým dieťaťom, ktoré môže mať rôznu perspektívu do budúcnosti, konfrontovaný s vážnymi stavmi dospelých osôb so zdravotným znevýhodnením, čo na neho (cieľovú skupinu detí a členov jeho rodiny) nepriaznivo vplýva.“.

Povaha a charakter služby včasnej intervencie, ktorej zmyslom a účelom je integrácia dieťaťa so zdravotným postihnutím v jeho prirodzenom rodinnom prostredí je protismerná

6

faktickému poskytovaniu tejto komunitnej sociálnej služby v priestoroch celoročnej pobytovej sociálnej služby v zariadení. V prechodnom ustanovení zákona (§ 110aq ods. 1) sa zabezpečuje u doterajších poskytovateľov služby včasnej intervencie neuplatňovanie tejto novej priestorovej podmienky do 31. decembra 2030 tak, aby bol v prípade, že túto podmienku nespĺňajú, vytvorený dostatočný časový priestor na zmenu miesta poskytovanej sociálnej služby, a to aj s možnosťou zabezpečenia finančnej podpory z prostriedkov vyčlenených v rámci Plánu obnovy a odolnosti - Komponentu 13 zameraného aj na investície do „Rozšírenia kapacít komunitnej sociálnej starostlivosti“.

K bodu 19

Navrhovaná právna úprava je previazaná s bodom 21 (§ 61 ods. 7) a reaguje na v niektorých prípadoch neželateľnú aplikačnú prax posudzovania plnenia podmienky regulácie počtu prijímateľov v dotknutých druhoch zariadení na jednom mieste poskytovania sociálnej služby. Právne významnou skutočnosťou pritom nemá byť „počet“, resp. „početnosť“ budov zariadenia na konkrétnom mieste poskytovania tejto sociálnej služby, ale ich stavebnotechnická a dispozično-prevádzková prepojenosť/neprepojenosť. Interpretácia plnenia právnej podmienky regulácie počtu prijímateľov sociálnej služby v zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb a špecializovanom zariadení nemôže totiž vo svojich dôsledkoch popierať samotný zmysel a účel tejto regulácie.

Právna úprava regulácie počtu miest vo vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb, ustanovená novelami zákona o sociálnych službách vykonanými zákonom č. 485/2013 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januárom 2014, a zákonom č. 331/2017 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2018, je jedným z legislatívnych opatrení, ktoré napĺňali Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v SR (schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky č. 761/2011 zo dňa 30.11. 2011). Deinštitucionalizácia systému sociálnych služieb znamená aj proces prechodu od veľkokapacitných zariadení sociálnych služieb na menšie zariadenia sociálnych služieb umožňujúce individuálnu podporu prijímateľov sociálnych služieb v bežných životných podmienkach v prostredí blížiacom sa domácemu prostrediu s potrebou zabrániť strate sociálnych väzieb alebo izolácií od bežnej spoločnosti. Tento prístup je aj súčasťou záväzkov Slovenskej republiky v medzinárodnej ľudsko- právnej agende- humanizácia poskytovania sociálnych služieb, deinštitucionalizácia veľkokapacitných zariadení a potreba zabrániť segregovaniu v inštitucionálnom prostredí, ktorá predpokladá aj situovanie objektov zariadení sociálnych služieb v bežnej komunite bez kumulácie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, starších ľudí, odkázaných na poskytovanie sociálnej služby, či iných cieľových skupín, odkázaných na sociálnu službu, na jednom mieste, resp. v zdanlivo uzatvorenom mieste ( v jednej budove, v priľahlých budovách, na jednej ulici, či v jednej štvrti), ale poskytovanie sociálnej služby v zariadení sociálnej služby a jeho situovanie v bežnej komunite umožňujúcej maximálne individualizovaný život prijímateľa sociálnej služby v interakcii „s vonkajším prostredím, resp. s vonkajším svetom“.

Na Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v SR z roku 2011 nadväzuje Národná stratégia deinšitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti, schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 222/2021 zo dňa 28.04.2021.

K bodu 20

Do vecného rozsahu odborných činností poskytovaných v domove sociálnych služieb a špecializovanom zariadení (§ 38 a 39 v spojení s § 15 ods. 1 a 2 zákona) sa novo dopĺňa odborná činnosť, ktorou je pomoc pri pracovnom uplatnení (§ 16 ods. 1 písm. m)). V záujme

7

podpory sociálneho začlenenia prijímateľov sociálnych služieb sa tým umožňuje aj v domove sociálnych služieb a v špecializovanom zariadení alternatívne nahradiť alebo doplniť vo vzťahu ku konkrétnemu prijímateľovi sociálnej služby poskytovanú odbornú činnosť rozvoja pracovných zručností ďalšou odbornou činnosťou-pomocou pri pracovnom uplatnení, a to u fyzických osôb, ktoré vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a slobodný prejav vôle majú možnosť a chcú sa realizovať na trhu práce a aj reálne disponujú pracovnými návykmi a zručnosťami, ale pre ich rôznorodé znevýhodnenie ich nemôžu na trhu práce (voľnom, chránenom, resp. podporovanom) uplatniť.

K bodu 21

V prípade účelného a vhodného zlúčenia zariadení sociálnych služieb (§ 61 ods. 2) sa ustanovuje povinnosť poskytovateľa sociálnej služby v týchto spojených, resp. zlúčených zariadeniach (rôzneho druhu zariadení, resp. rôznej formy poskytovania sociálnych služieb v týchto zariadeniach), zabezpečiť vo svojich dôsledkoch pre tieto jednotlivé druhy zariadení s jednotlivými formami poskytovanej sociálnej služby v týchto jednotlivých zariadeniach vedenie samostatnej analytickej evidencie o príjmoch (výnosoch) a výdavkoch (nákladoch) spojených s poskytovaním sociálnej služby.

Takto koncipovaná právna úprava zabezpečuje vo svojich dôsledkoch transparentnosť vedenia nákladovosti (výdavky/náklady) poskytovanej sociálnej služby, ako aj vedenia príjmov (výnosov) v jednotlivých druhoch a formách poskytovanej sociálnej služby v jednotlivých druhoch zariadení, s jednotlivými formami poskytovanej sociálnej služby v týchto zariadeniach, a to v záujme transparentnosti preukázania dodržania regulácie úhrady za poskytovanú sociálnu službu pre prijímateľov tejto sociálnej služby podľa tohto zákona, ako aj transparentnosti smerovania verejných prostriedkov do finančnej podpory poskytovanej sociálnej služby v jednotlivých druhoch zariadení a formách sociálnej služby v týchto zariadeniach podľa tohto zákona. Analogická povinnosť neverejných poskytovateľov sociálnej služby a verejných poskytovateľov sociálnej služby, ak sú právnickou osobou založenou obcou alebo vyšším územným celkom, viesť vo svojom účtovníctve oddelene príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) spojené s poskytovaním sociálnej služby v členení podľa druhu sociálnej služby a podľa formy sociálnej služby, ak ide o zariadenie uvedené v § 34 až 40, je obsiahnutá v už platnej a účinnej právnej úprave § 67a ods. 6 zákona.

K bodu 22

V záujme umožnenia oboznámenia sa s prostredím a podmienkami poskytovania sociálnej služby v konkrétnom zariadení, ako aj za účelom uľahčenia následnej adaptácie prijímateľa sociálnej služby na zariadenie pri prechode z domáceho prostredia prípadne iného zariadenia, resp. zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (centra pre deti a rodiny) sa navrhuje umožniť poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý poskytuje celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení uvedenom v § 34 až 36 a 39 (zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby a špecializované zariadenie), ktorý má na to vytvorené podmienky, poskytnúť dočasné ubytovanie – návštevu aj fyzickej osobe, ktorá má záujem o poskytovanie sociálnej služby v tomto konkrétnom zariadení u tohto konkrétneho poskytovateľa a jej sprevádzajúcej osobe, ktorú si určí, a to za podmienok poskytnutia tohto ubytovania určených týmto poskytovateľom vo vnútornom predpise zariadenia (prevádzkový poriadok alebo domáci poriadok).

Aj v platnej právnej úprave § 61 ods. 4 sa umožňuje poskytovateľovi, ktorý má na to vytvorené podmienky, poskytnúť ubytovanie pre blízke osoby prijímateľa sociálnej služby, t.j. okruh osôb ktorým sa má ubytovanie poskytnúť, a predkladaným vládnym návrhom sa len tento okruh osôb rozširuje o záujemcu o poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby v zariadení u tohto poskytovateľa sociálnej služby a jeho sprevádzajúcu osobu. Pobyt týchto

8

osôb v zariadení nie je však poskytovaním sociálnej služby v zariadení, ide len o poskytovanie ubytovania (resp. aj služieb spojených s týmto ubytovaním v zariadení, vrátane možnosti stravovania), t.j odborné činnosti spojené s poskytovaním sociálnej služby sa v rámci poskytovaného ubytovania nebudú takejto osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, poskytovať (za účelom poskytovania osobnej pomoci v dôsledku odkázanosti bude mať zo sebou sprevádzajúcu osobu). Predmetné ubytovanie sa neposkytuje na miestach v zariadení v rámci zaregistrovanej kapacity, ale v účelovo vyčlenenom priestore v zariadení na takéto ubytovanie. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby sa neuzatvára, nakoľko toto ubytovanie je realizované podľa predpisov občianskeho práva (Zmluva o ubytovaní podľa § 754 až 759 Občianskeho zákonníka).

K bodu 23

Ustanovenie § 35 ods. 4, § 38 ods. 7 a § 39 ods. 6 zákona z hľadiska slovného znenia v zásade pripúšťa poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb, resp. v špecializovanom zariadení aj vo viacerých budovách tohto zariadenia, a to aj na viacerých miestach poskytovania tejto sociálnej služby, pričom sa podmienka regulácie počtu miest posudzuje u každej budovy príslušného druhu zariadenia samostatne. Základnou právnou podmienkou takéhoto posudzovania, aby sa nepoprel samotný účel a zmysel právnej úpravy regulácie počtu miest - počtu prijímateľov v jednej budove zariadenia pre seniorov, domova sociálnych služieb, resp. špecializovaného zariadenia je však faktická možnosť kvalifikácie každej budovy zariadenia ako v plnom rozsahu stavebnotechnicky a dispozično-prevádzkovo oddelenej, a v tomto smere samostatnej budovy. Nemôže ísť teda o súbor síce samostatných objektov, ale takých ktoré by tvorili v zásade určitý previazaný funkčný celok. Pre kvalifikáciu objektu, resp. budovy zariadenia ako samostatnej budovy na účely § 35 ods. 4, § 38 ods. 7 aj § 39 ods. 6 zákona nie je teda postačujúcou podmienkou samostatné súpisné číslo alebo samostatný vchod s orientačným číslom, ale musí ísť aj o stavebno-technické usporiadanie a vybavenie súvisiacimi prevádzkovými priestormi tak, že každá budova môže samostatne plniť a aj plní základnú funkciu poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb, resp. špecializovanom zariadení pre početne uzatvorenú cieľovú skupinu maximálne 40 prijímateľov pobytovej sociálnej služby v zariadení. Musí ísť teda v zásade o samostatný funkčný a prevádzkový celok, ktorý teda nesmie byť stavebnotechnicky ani dispozično-prevádzkovo prepojený s inou budovou zariadenia. Musí byť oddelený od ostatných budov spôsobilý bez akýchkoľvek stavebných úprav a technických zásahov samostatne fungovať a nemôže ísť teda napr. o budovy spojené - prepojené uzavretými komunikáciami - spojovacími chodbami.

K bodom 24 a 25

Navrhuje sa zmeniť súčasný register poskytovateľov sociálnych služieb novo na register sociálnych služieb, čím sa vedenie registra prispôsobí požiadavke jeho transparentnosti najmä z pohľadu fyzickej osoby odkázanej na sociálnu službu, ktorá v príslušnom území obce, resp. územnom obvode príslušného vyššieho územného celku vyhľadáva konkrétny druh sociálnej služby a formu tejto sociálnej služby, na ktorej poskytovanie je odkázaná. Poskytovateľom sociálnych služieb nevzniknú z dôvodu navrhovanej zmeny osobitné administratívne povinnosti, nakoľko už v súčasnosti je potrebné podať novú žiadosť o registráciu, v prípade, že má poskytovateľ záujem začať poskytovať nový druh sociálnej služby, alebo zmeniť miesto poskytovania sociálnej služby. Zároveň v súlade so zmenami právnej úpravy vykonanými antibyrokratickým zákonom v súčasnosti už poskytovatelia nie sú povinní pri registrácií predkladať údaje/doklady, ktoré si vie VÚC získať a overiť cez príslušné informačné systémy verejnej správy.

9

K bodom 26 a 27

Vládnym návrhom sa v záujme vnútorného zosúladenia pojmov nahrádza pojem „zodpovedný zástupca“ pojmom „ fyzická osoba zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby“, ktorý je používaný aj v nadväzujúcich ustanoveniach zákona. Zároveň sa zabezpečuje v záujme náležitej interpretácie aj zosúladenie vnútorného označenia tak, že sa slovné spojenie „zodpovedný zástupca“ nahrádza „fyzickou osobou poverenou vedením pobočky“ právnickej osoby so sídlom mimo územia SR, ktorá žiada o zápis do registra, tak, ako je vymedzená v § 63 ods.5.

K bodu 28

Navrhuje sa ustanovenie miestnej príslušnosti vyššieho územného celku na zápis sociálnej služby do registra tak, aby sa žiadosť o zápis do registra sociálnych služieb podávala vždy tomu vyššiemu územnému celku, resp. každému vyššiemu územnému celku , v ktorého , resp. v ktorých územnom obvode je miesto poskytovania sociálnej služby.

V aplikačnej praxi uplatňovania doterajšej právnej úpravy, v prípade, že poskytovateľ poskytuje viac druhov sociálnych služieb alebo ten istý druh sociálnej služby v územnom obvode viacerých vyšších územných celkov, nakoľko ide o register poskytovateľov sociálnych služieb, zápis poskytovateľa sociálnej služby do registra vykoná len jeden vyšší územný celok, a to ten vyšší územný celok, v ktorého územnom obvode má poskytovateľ sídlo. V praxi takáto aplikácia spôsobuje niekoľko problémov, napr.:

−potrebu opakovaného postupovania spisovej dokumentácie spojeného so zmenou miestnej príslušnosti v prípade poskytovania sociálnej služby v územných obvodoch viacerých VÚC a zmeny sídla poskytovateľa,

−potrebu opakovaného postupovania spisovej dokumentácie spojeného so zmenou miestnej príslušnosti v prípade začatia poskytovania aj iného druhu sociálnej služby-rozšírenie spektra poskytovaných služieb zo strany poskytovateľa v územnom obvode iného vyššieho územného celku, ak bol poskytovateľ zaregistrovaný podľa miesta poskytovania sociálnej služby a jeho sídlo je v inom vyššom územnom celku;

−pri zápise do registra podľa sídla poskytovateľa (ktoré nie je totožné s miestom/územím poskytovania sociálnych služieb) vznikajú problémy pri realizovaní súvisiacich pôsobností vyššieho územného celku, ktorý zápis vykonáva, resp. vykonal, najmä pri overovaní plnenia podmienok (najmä priestorových) na zápis do registra, spojených s miestnym zisťovaním mimo územného obvodu tohto vyššieho územného celku so súvisiacim vyžadovaním súčinnosti iného vyššieho územného celku, ako aj pri kontrolnej činnosti vyššieho územného celku pri poskytovaní sociálnych služieb v jeho územnom obvode, ako aj ak ide o sociálnu službu poskytovanú na území iného vyššieho územného celku;

−vyšší územný celok nemusí mať dostatočný prehľad o poskytovaných sociálnych službách na jeho území (a zmenách pri ich poskytovaní), ak je poskytovateľ zaregistrovaný podľa sídla v inom vyššom územnom celku.

Novo navrhovaným spôsobom registrácie nie poskytovateľa sociálnej služby ale registrácie sociálnej služby konkrétneho druhu sociálnej služby na konkrétnom mieste poskytovania tejto sociálnej služby v zásade vždy príslušným vyšším územným celkom v každom územnom obvode miesta jej poskytovania, sa uvedené problémy aplikačnej praxe odstránia a súčasne sa register sociálnych služieb, vedený v rozsahu územnej pôsobnosti každým vyšším územným celkom, z pohľadu fyzickej osoby odkázanej na sociálnu službu, ktorá v príslušnom území, resp. územnom obvode túto sociálnu službu vyhľadáva, stane prehľadnejším zdrojom relevantných informácií. Poskytovateľom sociálnych služieb

10

nevzniknú z titulu novej právnej úpravy osobitné administratívne povinnosti, nakoľko už v súčasnosti je potrebné vždy podať novú žiadosť o registráciu pre vznik oprávnenia tohto poskytovateľa začať poskytovať iný druh sociálnej služby alebo zmeniť miesto poskytovanej sociálnej služby, teda v prípade, že má poskytovateľ záujem začať poskytovať nový druh sociálnych služieb, alebo zmeniť miesto poskytovania sociálnej služby. Zároveň v súlade s novelou zákona vykonanou antibyrokratickým zákonom v súčasnosti už poskytovatelia nie sú povinní pri registrácií predkladať údaje/doklady, ktoré si vie VÚC získať a overiť cez informačné systémy verejnej správy.

Spôsob určenia miesta poskytovania sociálnej služby, resp. ak takéto konkrétne miesto poskytovania sociálnej služby nemožno určiť, v ktorého územnom obvode sa má sociálna služba poskytovať (napr. v prípade terénnej sociálnej služby- opatrovateľskej služby, monitorovania a signalizácie potreby pomoci, pomoci prostredníctvom telekomunikačných technológií), sa z ustanovenia zákona, ktoré určuje miestnu príslušnosť vyššieho územného celku vo veci zápisu do registra ( z § 64 ods. 1) systémovo presúva do obsahových náležitostí žiadosti o zápis do registra (do § 64 ods. 2 písm. e), bod 28).

K bodu 29

Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa v rámci povinných údajov obsahu žiadosti o zápis do registra sociálnych služieb nahrádza osobný údaj o trvalom pobyte alebo prechodnom pobyte fyzickej osoby, ktorá je štatutárny orgán právnickej osoby, fyzickej osoby, ktorá je zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby podľa § 63 ods. 3 a fyzickej osoby poverenej vedením pobočky podľa § 63 ods. 5, kontaktnými údajmi na tieto osoby ( za tieto údaje sa štandardne považuje e-mailová adresa alebo telefónne číslo, resp. číslo mobilného telefónu). Takto koncipovanou právnou úpravou sa zachováva jej účel, ktorým je vytvorenie podmienok na zabezpečenie možnosti dosažiteľnosti týchto osôb i mimo rámca prevádzkového času poskytovania sociálnej služby, resp. pracovného času týchto osôb, pri zohľadnení ich zodpovednosti, a to najmä v záujme možnosti zabezpečenia bezpečnosti poskytovanej sociálnej služby v každom čase, a to zároveň pri rešpektovaní ochrany súkromia týchto osôb neuvádzaním údaja o ich trvalom alebo prechodnom pobyte. Medzi údaje, ktoré sa predkladajú k žiadosti o zápis do registra o týchto fyzických osobách sa dopĺňa aj údaj o ich rodnom čísle, ak je pridelené tak, aby bolo možné tieto fyzické osoby v každom čase jednoznačne stotožniť prostredníctvom referenčných registrov verejnej správy (register fyzických osôb). Dôvodom je aj skutočnosť, že register sociálnych služieb bude od 1.1.2022 vedený v Informačnom systéme sociálnych služieb, údaje o osobách z tohto informačného systému bude možné prepájať aj s údajmi o týchto osobách vedených v tomto informačnom systéme získaných od ostatných poskytovateľov sociálnych služieb. Okrem iného tak bude možné overiť plnenie podmienky pre osoby zodpovedné za poskytovanie sociálnej služby, ktoré musia byť v pracovnom pomere k poskytovateľovi, ale aj to či tieto osoby nemajú uzatvorený pracovný pomer na vykonávanie tejto funkcie s viacerými poskytovateľmi sociálnych služieb v takom rozsahu, že nemožno z ich strany zabezpečiť riadny výkon ich funkcie.

K bodu 30

Spôsob určenia miesta poskytovania sociálnej služby, resp. ak takéto konkrétne miesto poskytovania sociálnej služby nemožno určiť, v ktorého územnom obvode sa má sociálna služba poskytovať (napr. v prípade terénnej sociálnej služby - opatrovateľskej služby, monitorovania a signalizácie potreby pomoci, pomoci prostredníctvom telekomunikačných technológií), sa z ustanovenia zákona, ktoré určuje miestnu príslušnosť vyššieho územného celku vo veci zápisu do registra (z § 64 ods. 1) systémovo presúva do obsahových náležitostí žiadosti o zápis do registra (do § 64 ods. 2). Za miesto poskytovania sociálnej služby sa v tomto prípade považuje

11

a)obec, na ktorej území sa má sociálna služba poskytovať,

b)okres, ak sa má sociálna služba poskytovať na území všetkých obcí v územnom obvode príslušného okresu,

c)vyšší územný celok, ak sa má sociálna služba poskytovať na území všetkých obcí v územnom obvode príslušného vyššieho územného celku.

K bodu 31

Vládnym návrhom sa medzi údaje, ktoré sú súčasťou žiadosti o zápis do registra sociálnych služieb, novo zaraďujú aj údaje, ktorými sú u žiadateľov - budúcich verejných poskytovateľov sociálnej služby, ak nimi nie je obec, identifikačné údaje o ich zriaďovateľovi, resp. zakladateľovi, a to názov obce a jej identifikačné číslo organizácie alebo názov vyššieho územného celku a jeho identifikačné číslo organizácie. Dôvodom pre takúto úpravu je jednoznačná identifikácia zriaďovateľa, resp. zakladateľa verejného poskytovateľa príslušnej sociálnej služby, a to tak za účelom dostatočnej informačnej i vypovedacej hodnoty registra o poskytovateľoch sociálnych služieb, ako aj v záujme vytvorenia právnej možnosti na prepojenie týchto údajov na ďalšie evidencie, ktoré budú, rovnako ako register sociálnych služieb, vedené v rámci Informačného systému sociálnych služieb (napr. žiadostí o finančný príspevok na spolufinancovanie sociálnej služby zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly MPSVR SR).

K bodu 32

Novo navrhované doplnenie údaja o percentuálnom podiele odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov v žiadosti o zápis do registra vytvára právne podmienky na možnosť náležitého posúdenia plnenia tzv. personálneho normatívu podľa § 9 ods. 4 zákona zodpovedajúcemu druhu sociálnej služby, forme sociálnej služby a počtu prijímateľov sociálnej služby, a to v konaní o zápis do registra. Na uvedenie tohto údaja v žiadosti o zápis do registra sa viaže aj plnenie súvisiacej oznamovacej povinnosti poskytovateľa sociálnej služby podľa § 65 ods. 4 ale aj oprávnenie registračného miesta pri kontrole plnenia podmienok na zápis do registra počas poskytovanie sociálnej služby a povinností poskytovateľa sociálnej služby podľa § 81 písm. r).

K bodu 33

Navrhovaná právna úprava vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe rieši špecifický prípad dočasnej, spravidla náhlej, v mnohých prípadoch vopred nepredvídateľnej, časovo len na nevyhnutný čas ohraničenej, zmeny miesta poskytovania sociálnej služby doterajším prijímateľom tejto sociálnej služby v náhradných priestoroch na poskytovanie tejto sociálnej služby, a to napr. v dôsledku havarijného stavu, nevyhnutnej rekonštrukcie objektu, živelnej pohromy, a pod. V tomto špecifickom prípade len dočasnej na nevyhnutný čas ohraničenej zmeny (maximálne 24 mesiacov) doterajšieho miesta poskytovania sociálnej služby doterajším prijímateľom tejto sociálnej služby v náhradnom priestore, náhradných priestoroch, nevzniká povinnosť poskytovateľa sociálnej služby podať žiadosť o zápis do registra sociálnej služby poskytovanej v tomto náhradnom priestore, resp. v týchto náhradných priestoroch. Takto koncipovanou právnou úpravou sa však poskytovateľ tejto sociálnej služby poskytovanej prechodne na nevyhnutný čas v náhradnom priestore/ náhradných priestoroch nezbavuje zodpovednosti za bezpečnosť poskytovanej sociálnej služby a je povinný preukázať, že tieto dočasné priestory spĺňajú hygienické podmienky zodpovedajúce účelu druhu sociálnej služby. Plnenie týchto podmienok v „dočasných priestoroch“ sa preukazuje kópiou právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva o uvedení týchto priestorov do prevádzky alebo o zmene v ich prevádzkovaní a o schválení prevádzkového poriadku alebo jeho zmeny príslušným orgánom verejného zdravotníctva.

12

Ak už bolo vydané príslušným orgánom verejného zdravotníctva predmetné právoplatné rozhodnutie alebo záväzné stanovisko na účel, na ktorý sa doposiaľ tieto priestory užívali a ide o výkon prevádzkovej činnosti porovnateľného druhu napr. pre poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb - napr. prevádzková činnosť poskytovania ubytovacích služieb, ústavnej zdravotnej starostlivosti, zodpovedá doterajšej prevádzkovej činnosti v týchto priestorov – ich určenie a vybavenie na dlhodobý pobyt osôb.

Nahlasovacia povinnosť poskytovateľa sociálnej služby vo vzťahu k príslušnému VÚC podľa § 65 ods. 4 nie je touto navrhovanou právnou úpravou dotknutá, a teda aj táto dočasná zmena miesta poskytovania sociálnej služby podlieha tejto nahlasovacej povinnosti vo vzťahu k príslušnému registračnému miestu, a z nej vychádzajúcej potreby vykonania súvisiacej poznámky o tejto dočasnej zmene miesta poskytovania sociálnej služby do registra sociálnych služieb.

K bodu 34

Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe, v záujme operatívnosti zabezpečenia dosažiteľnosti poskytovateľa sociálnej služby v každom čase, sa v rámci zapisovaných údajov do registra sociálnych služieb uvádzajú novo kontaktné údaje poskytovateľa sociálnej služby (e-mailová adresa alebo telefónne číslo, resp. číslo mobilného telefónu).

K bodu 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu v § 63 ods. 1 a súčasne sa vypúšťa z údajov zapisovaných a zverejňovaných v registri sociálnych služieb údaj o trvalom alebo prechodnom pobyte fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby a osoby zodpovednej za poskytovanie sociálnej služby z údajov zapisovaných do registra sociálnych služieb a nahrádza sa ich kontaktnými údajmi. Takto koncipovanou právnou úpravou sa zachováva jej účel, ktorým je vytvorenie podmienok na zabezpečenie možnosti prípadnej dosažiteľnosti týchto osôb i mimo rámca prevádzkového času poskytovania sociálnej služby, resp. pracovného času týchto osôb, pri zohľadnení ich zodpovednosti, a to najmä v záujme možnosti zabezpečenia bezpečnosti poskytovanej sociálnej služby v každom čase, a to pri súčasnom rešpektovaní ochrany súkromia týchto osôb neuvádzaním údaja o ich trvalom alebo prechodnom pobyte.

K bodu 36

Ide o legislatívno-technickú úpravu, vzhľadom na úpravu v § 63 ods. 2.

K bodu 37

Medzi údaje, ktoré sa zapisujú do registra sociálnych služieb sa v záujme jeho dostatočnej informačnej i vypovedacej hodnoty, a v tomto smere prehľadnosti a rozsahu poskytovaných informácií o sociálnych službách navrhuje novo zaradiť aj údaj o dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zákaze poskytovať sociálnu službu (vydaného v rámci pôsobnosti vyššieho územného celku ustanovenej v § 81 písm. b) šiestom bode a podľa § 69 ods. 1 zákona), ďalej novo údaj, ktorým je názov vyššieho územného celku, ktorý je miestne príslušným na zápis do registra a v súvisiacich veciach a konaniach s týmto zápisom a novo aj údaje, ktorými sú (názov a IČO) obce alebo VÚC, ktorá zriadila alebo založila právnickú osobu, ktorá je verejným poskytovateľom sociálnej služby. Pri zmene miestnej príslušnosti sa samozrejme bude meniť údaj v registri o miestne príslušnom VÚC v konkrétnom čase, rovnako, ako sa zapisujú v tomto registri aj zmeny iných údajov v ňom vedených.

13

K bodu 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu, vzhľadom na zmenu doterajšieho registra poskytovateľov sociálnych služieb novo na register sociálnych služieb.

K bodom 39 a 40

Ide o legislatívno-technickú úpravu, vzhľadom na vypustenie odsekov 10 až 12 z § 78a a súvisiacu úpravu § 78b ods. 4 až 6.

K bodu 41

Novo sa ustanovuje právna kvalifikácia poskytnutia údajov, vrátane osobných údajov, a predloženia potvrdení a dokladov podľa § 74 ods. 3 zo strany fyzickej osoby, ktorá má záujem o poskytovanie sociálnej služby, u ktorej vzniká povinnosť uzatvoriť písomnú zmluvu o jej poskytovaní podľa § 74 ods. 2, konkrétnemu poskytovateľovi sociálnej služby za prejav vôle uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby (za žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Právna kvalifikácia momentu, kedy sa stane fyzická osoba „žiadateľom“ o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby s konkrétnym poskytovateľom tejto sociálnej služby má význam aj v previazanosti so súvisiacimi údajmi vedenými v informačnom systéme sociálnych služieb podľa tohto zákona.

K bodu 42

Ide o legislatívno-technickú úpravu, vzhľadom na vykonané zmeny v označení odsekov v § 8 (bod 3) a súčasne sa (aj v súlade s úpravou v bode 3) medzi povinné náležitosti, ktoré predkladá fyzická osoba, ktorá má záujem o poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou a domácej opatrovateľskej služby, konkrétnym ňou vybraným poskytovateľom tejto sociálnej služby, tomuto poskytovateľovi na účely uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby podmienenej odkázanosťou zaraďuje aj a posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý bol podkladom na vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu. Účelom takto doplnenej právnej úpravy je aby bol zrejmý konkrétny vecný a časový rozsah úkonov sebaobsluhy, úkonov starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivít , pri ktorých je žiadateľ odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, z ktorého vychádza aj súvisiaci obsah zmluvných záväzkov v uzatváranej zmluve o poskytovaní sociálnej služby, ako aj jej plnenie.

K bodu 43

Účelom navrhovanej úpravy je, v záujme ochrany prijímateľov sociálnych služieb, zabrániť zo strany niektorých, najmä neverejných poskytovateľov sociálnej služby, neželateľnému obchádzaniu účelu a zmyslu právnej ochrany prijímateľa sociálnej služby pred platením úhrady neprimeranej jeho príjmu a majetku ku dňu splatnosti tejto úhrady a garantovaného zostatku z príjmu po zaplatení úhrady. Pri uzatvorení zmluvy o vykonávaní, zabezpečovaní alebo utváraní podmienok na vykonávanie iných činností podľa § 15 ods. 3, u ktorých sumu úhrady za tieto iné činnosti obsahuje osobitná zmluva, sa totiž nevzťahuje právna ochrana prijímateľa pred platením úhrady ku dňu splatnosti tejto úhrady neprimeranej jeho príjmu a majetku a garantovaný zostatok z príjmu po zaplatení úhrady. V aplikačnej praxi sa vyskytujúce podmienenie uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v konečnom dôsledku uzatvorením zmluvy o prijímaní iných činností podľa § 15 ods. 3 a súvisiacim platením úhrady za tieto činnosti, vo svojich dôsledkoch neguje zákonom ustanovenú ochranu prijímateľa sociálnej služby a „cenovú“ dostupnosť poskytovanej sociálnej služby pre jej prijímateľa a iné povinné osoby. Podmienený zmluvný záväzok tohto prijímateľa v tejto zmluve o poskytovaní sociálnej služby prijímať tieto iné činnosti, a s týmto záväzkom spojená osobitná zmluva medzi týmto poskytovateľom sociálnej služby a týmto prijímateľom sociálnej

14

služby sa považuje zo zákona za neplatný právny úkon. Zabezpečuje sa tým (absolútnou neplatnosťou tohto právneho úkonu) neplatnosť zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v tejto časti zo zákona. Takto koncipovaná úprava zabezpečuje nadobudnutím účinnosti tejto právnej úpravy aj faktické ukončenie prijímania týchto „prijímateľom sociálnej služby nechcených, resp. poskytovateľom sociálnej služby prijímateľovi sociálne služby vnútených“ iných činností, a to aj v právnych vzťahoch vzniknutých podľa doterajšej právnej úpravy , a to bez vplyvu tohto ukončenia na trvanie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby ( aj tejto zmluvy uzatvorenej podľa doterajšej právnej úpravy). Zmluvný záväzok tohto prijímateľa v tejto zmluve o poskytovaní sociálnej služby prijímať tieto iné činnosti, a s týmto záväzkom spojená osobitná zmluva medzi týmto poskytovateľom sociálnej služby a týmto prijímateľom sociálnej služby sa tým stávajú nadobudnutím účinnosti tejto novej právnej úpravy zo zákona neplatnými, a to aj v právnych vzťahoch vzniknutých podľa doterajšej právnej úpravy.

Takto novo explicitne koncipovaná právna úprava však nebráni prijímateľovi sociálnej služby a poskytovateľovi sociálnej služby kedykoľvek počas poskytovania sociálnej služby, a to slobodne, určite, vážne, zrozumiteľne a bez nátlaku dohodnúť sa o iných činnostiach podľa § 15 ods. 3 a uzatvoriť o sume úhrady za tieto iné činnosti osobitnú zmluvu podľa § 74 ods. 8 druhej vety. Neuzatvorenie tejto zmluvy prijímateľom sociálnej služby však nemôže ovplyvniť jeho oprávnenosť prijímania sociálnej služby na základe uzatvorenej zmluvy o jej poskytovaní. Ustanovenie § 74 ods. 6 sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na uzatváranie akýchkoľvek dodatkov k uzatvorenej zmluve o poskytovaní sociálnej služby počas jej plnenia, nakoľko tieto dodatky sú integrálnou súčasťou zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.

K bodu 44

Vzhľadom na poznatky získané z výkonu dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb a v záujme ochrany prijímateľa sociálnej služby pred požadovaním úhrady za iné činnosti neprimeranej povahe, rozsahu a charakteru vykonávania týchto iných činností, sa explicitne dopĺňajú obsahové náležitosti zmluvy o úhrade za vykonávanie iných činností podľa § 15 ods. 3. Suma úhrady za iné činnosti musí v záujme zrozumiteľnosti, preskúmateľnosti a určitosti obsahovať aj spôsob určenia tejto úhrady a spôsob jej platenia, ako aj konkretizáciu úhrady za jednotlivé iné činnosti, ktorú poskytovateľ sociálnej služby (bez ohľadu na to či ide o verejného alebo neverejného poskytovateľa) určí v súlade s aktuálnym cenníkom úhrady za iné činnosti, ktorý v záujme transparentnosti zverejňuje na svojom webovom sídle, a ak ho nemá, na inom verejne dostupnom mieste.

K bodu 45

Ide o legislatívno-technickú úpravu, vzhľadom na vykonané zmeny v označení odsekov v § 8 (bod 3).

K bodom 46 až 48

V záujme odstránenia nesprávnej interpretačnej praxe vzniku povinnosti obce a vyššieho územného celku v rozsahu ich delenej pôsobnosti poskytovať neverejným poskytovateľom sociálnej služby finančný príspevok na spolufinancovanie sociálnej služby (FPP a FPO) podľa týchto ustanovení, sa odstraňuje z ich slovného znenia podmienenosť vzniku tejto povinnosti, predchádzajúcim požiadaním neverejného poskytovateľa sociálnej služby príslušnou obcou a vyšším územným celkom. Takto novo koncipovaná právna úprava sa bude uplatňovať v spojení s § 8 zákona, a to vrátane jeho úprav vykonaných týmto vládnym návrhom zákona (najmä § 8 ods. 1 – bod 2).