Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 483/2001 účinný od 01.01.2018 do 31.03.2018

Platnosť od: 29.11.2001
Účinnosť od: 01.01.2018
Účinnosť do: 31.03.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Bankovníctvo a peňažníctvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST70JUD31685DS82EUPP7ČL5

Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 483/2001 účinný od 01.01.2018 do 31.03.2018
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 483/2001 s účinnosťou od 01.01.2018 na základe 264/2017 a 279/2017

Legislatívny proces k zákonu 279/2017
Legislatívny proces k zákonu 264/2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 279/2017, dátum vydania: 21.11.2017

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Súčasná právna úprava vydávania hypotekárnych záložných listov (ďalej len „HZL“) ako zdroja financovania hypotekárnych úverov pochádza ešte z roku 1996 a hoci v čase svojho vzniku bola pomerne progresívna a odôvodnená v kontexte vznikajúceho hypotekárneho trhu v samostatnej Slovenskej republike na podporu bytovej výstavby v Slovenskej republike, v súčasnosti už do veľkej miery nevyhovuje rozvoju trhu s úvermi na bývanie, kapitálového trhu a stabilite financovania hypotekárnych bánk a nezodpovedá zmeneným ekonomickým a legislatívnym podmienkam v Slovenskej republike a Európskej únii.

Cieľom návrhu zákona je vyriešiť výhrady a riziká, ktoré v posledných rokoch identifikovala Národná banka Slovenska, hypotekárne banky ako emitenti HZL, ratingové agentúry v procese prideľovania úverového hodnotenia existujúcim programom HZL a tiež potenciálni investori z radov súkromných aj medzinárodných finančných inštitúcií a taktiež reagovať na prebiehajúce aktivity na európskej úrovni smerujúce k definovaniu harmonizovaných štandardov kvality pre kryté dlhopisy, potrebu podporiť dlhodobé financovanie v slovenskom bankovom sektore a prípravu na nové kvalitatívne požiadavky likvidity. Uvedený cieľ je možné dosiahnuť komplexnou revíziou v oblasti doterajšieho financovania hypotekárneho bankovníctva prostredníctvom vydávania HZL, smerujúcou k ich nahradeniu krytými dlhopismi, ktorých celková hodnota bude krytá podkladovými aktívami, ktorými sú všetky hypotekárne úvery. 

Navrhované zmeny budú mať za cieľ modernizovať existujúcu úpravu a napomôcť stabilite financovania bánk, prispieť k rozvoju slovenského kapitálového trhu a posilniť ochranu a právnu istotu investorov.

Zmeny majú smerovať k tomu, aby kryté dlhopisy boli:

  • - finančným nástrojom vyhovujúcim európskym štandardom a požiadavkám trhu,
  • - kvalitné a obchodovateľné na finančnom trhu, 
  • - zaujímavou investičnou príležitosťou pre investorov aj mimo bankového sektora a zo zahraničia,
  • - s vysokou kreditnou a likvidnou kvalitou na trhoch aj v čase stresu,
  • - vhodným a efektívnym zdrojom dlhodobého financovania podporujúcim obchodný model a stabilitu banky.

Naplnenie uvedeného cieľa si vyžiadalo úpravu (novelizáciu) aj ďalších právnych predpisov: 

  • - Zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
  • - Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
  • - Zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
  • - Ďalšie zákony, ktoré obsahujú pojem „hypotekárny záložný list“, ktorý už právny poriadok po skončení prechodného obdobia nebude obsahovať a bude nahradený pojmom „krytý dlhopis“.

V návrhu zákona sú v niektorých bodoch čl. I a XV zapracované zmeny súvisiace so zmenou systému podpory hypotekárnych úverov pre mladých, ktorej cieľom je zjednodušenie a zníženie administrácie poskytovania štátnej podpory k hypotekárnym úverom pre mladých. Navrhuje sa, aby táto podpora bola vo forme odpočítateľnej položky z dane pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru (podobný princíp ako pri daňovom bonuse). Navrhovaná zmena bude platiť od roku 2018, tzn. že prvýkrát sa nový systém podpory uplatní za zdaňovacie obdobie roka 2018. Z hľadiska právnej istoty sa nový systém podpory vo forme daňového bonusu na zaplatené úroky bude vzťahovať len na nové zmluvy, t.j. na zmluvy uzatvorené po účinnosti novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov. To znamená, že po účinnosti tejto novely by mali existovať dva systémy podpory hypoték pre mladých – dobeh súčasného štátneho príspevku pre mladých a postupný nábeh plánovaného daňového bonusu.

Súčasťou návrhu zákona je aj novela zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dohľade“), ktorej primárnym účelom je zabezpečenie legislatívneho rámca implementujúceho v slovenskom právnom poriadku budúce intervenčné právomoci, ktoré Národná banka Slovenska nadobudne odo dňa:

- 1. januára 2018 podľa článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9. 12. 2014) v platnom znení,

- 3. januára 2018 podľa článku 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (MiFIR) (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014) v platnom znení.

S cieľom vytvoriť legislatívne predpoklady na komplexnú implementáciu vyššie spomínaného nariadenia PRIIP sa návrhom novely zákona o dohľade zároveň v SR zabezpečuje splnenie úlohy členských štátov EÚ (vyplývajúcej z jeho článku 22 ods. 1) stanoviť pravidlá, ktorými sa zavádzajú vhodné správne sankcie a opatrenia uplatniteľné v situáciách porušenia tohto nariadenia.

Návrhom novely zákona o dohľade sa sleduje aj zámer zdokonaliť legislatívny rámec pre spravodlivejšie nastavenie ročných príspevkov dohliadaných subjektov podľa § 40 zákona o dohľade a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi príslušné dohliadané subjekty finančného trhu. Pri predmetnej úprave návrh zohľadňuje povahu, resp. špecifické znaky činnosti prispievateľov, ako aj rozsah a náročnosť výkonu dohľadu nad nimi. 

Okrem vyššie uvedeného návrh novely zákona o dohľade reaguje taktiež na potrebu úpravy, resp. precizovania príslušných ustanovení predmetného zákona, týkajúcich sa najmä konania pred Národnou bankou Slovenska a jej výkonu dohľadu nad finančným trhom, a to na základe poznatkov z praxe pri dohľade a aj v kontexte s aktualizovanou súvisiacou legislatívou.

Spotrebiteľské úvery tvoria významný podiel na celkovom poskytovaní úverov v rámci ekonomiky Slovenskej republiky. V súčasnosti neexistuje legislatívne zakotvenie povinnosti overovania príjmov spotrebiteľov prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Doposiaľ prebiehalo overovanie iba dobrovoľne na základe zmlúv medzi veriteľmi a Sociálnou poisťovňou, ktoré mali uzatvorené banky a v poslednom roku sa zapojili aj niektoré nebankové subjekty. Overovanie informácií o príjme je nevyhnutné pre správne posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a ochráni aj samotného spotrebiteľa pred úverom, ktorý by nebol schopný splácať. 

Informačný tok medzi Sociálnou poisťovňou a veriteľmi bude prebiehať prostredníctvom registrov údajov o spotrebiteľských úveroch. Uvedený spôsob sa zvolil z dôvodu, že ide o doplnenie už existujúcej výmeny informácií. Cieľom je zabezpečenie zo strany veriteľa čo najlepšieho zistenia finančnej situácie spotrebiteľa a jeho možnosti splácať spotrebiteľský úver. 

Návrh zákona upravujúci zákon o spotrebiteľských úveroch zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová a v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona bude mať pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a tiež nemá vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Podľa čl. 16 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov (98/415/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, kap. 01/zv. 01) bude návrh zákona predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie Európskej centrálnej banke.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 15. decembra 2017 okrem ustanovení čl. I bodov 1 až 32, bodu 33 [§ 67 až 75 a § 77 až 80], bodov 34 až 39, čl. II až V, čl. VII až IX, čl. X bodov 52 až 59, čl. XI, čl. XII bodu 1 [§ 1 ods. 3 písm. a)] a bodu 39 [§ 11 ods. 4], čl. XIII a XIV a čl. XV bodov 1 až 3 [§ 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 6 a 7], bodov 5 a 6 [§ 7 ods. 5 a § 7 ods. 7], bodu 17 [§ 8 ods. 34 písm. e)], bodu 20 [§ 13 ods. 19], bodu 21 [§ 15 ods. 4] a bodov 23 až 25 [§ 26a, § 28b a príloha č. 4], ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018, okrem čl. VI bodu 6 [§ 293dw], ktorý nadobúda účinnosť 30. apríla 2018, okrem čl. VI bodov 1 až 5, čl. XII bodov 2 až 4, 6 až 38, 40 až 48 a čl. XV bodov 7 až 16, 18, 19 a 22, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2018, okrem čl. XII bodu 5 [§ 4 ods. 15] a čl. XV bodu 4 [§ 5 ods. 7 písm. o)], ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018, okrem čl. I bodu 33 [§ 76], ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2019. Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje s dostatočne dlhou legisvakanciou.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 16. augusta 2017.

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1. 1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“)

 

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Spolupredkladateľ: Národná banka Slovenska

 

Charakter predkladaného materiálu

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

 

Transpozícia práva EÚV prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

 

 

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 13. 6. 2017
Ukončenie: 29. 6. 2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

3. 7. 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

10.8.2017

 

  1. 2. Definovanie problému

Dôvodom na zmenu zákonov v článku I a s tým súvisiacich článkov II až V, VII až IX, XI, XIII a XIV (ďalej len „články súvisiace s krytými dlhopismi“) boli evidované podnety od subjektov finančného trhu, situácia na trhu s hypotekárnymi záložnými listami, prebiehajúce aktivity na európskej úrovni smerujúce k definovaniu harmonizovaných štandardov kvality pre kryté dlhopisy, potreba podporiť dlhodobé financovanie v slovenskom bankovom sektore a príprava na nové kvalitatívne požiadavky likvidity.

 

Zároveň v súvislosti so zmenami v štátnej podpore úverov na zabezpečenia si bývania pre spotrebiteľov (štátny príspevok pre mladých poskytovaný zo štátneho rozpočtu bude nahradený daňovým bonusom na zaplatené úroky) sa novelizuje zákon o bankách a zákon o úveroch na bývanie.

 

Do právneho poriadku Slovenskej republiky je potrebné implementovať (čl. X) budúce intervenčné právomoci, ktoré Národná banka Slovenska nadobudne odo dňa 1. januára 2018 (podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení) a 3. januára 2018 (podľa článku 42 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (MiFIR) v platnom znení).

Podľa článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení majú členské štáty povinnosť stanoviť v svojom právnom poriadku pravidlá, ktorými sa zavádzajú vhodné správne sankcie a opatrenia uplatniteľné v situáciách porušenia tohto nariadenia a prijať všetky potrebné opatrenia na zaistenie ich vykonávania. 

S cieľom zdokonaliť legislatívny rámec pre spravodlivejšie nastavenie výberu ročných príspevkov (ktoré sú Národnej banke Slovenska povinné uhrádzať príslušné dohliadané subjekty finančného trhu – prispievatelia) a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi prispievateľov, sa navrhuje úprava a precizovanie znenia § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona reaguje taktiež na potrebu úpravy, resp. precizovania príslušných ustanovení vyššie uvedeného zákona, týkajúcich sa najmä konania pred Národnou bankou Slovenska a jej výkonu dohľadu nad finančným trhom, a to na základe poznatkov z praxe pri dohľade a aj v kontexte s aktualizovanou súvisiacou legislatívou.

 

  1. 3. Ciele a výsledný stav

Navrhované zmeny v článkoch súvisiacich s krytými dlhopismi budú v mať za cieľ modernizovať existujúcu úpravu a napomôcť stabilite financovania bánk, prispieť k rozvoju slovenského kapitálového trhu a posilniť ochranu a právnu istotu investorov.

 

Zmeny majú smerovať k tomu, aby kryté dlhopisy boli:

  • - finančným nástrojom vyhovujúcim európskym štandardom a požiadavkám trhu,
  • - kvalitné a obchodovateľné na finančnom trhu, 
  • - zaujímavou investičnou príležitosťou pre investorov aj mimo bankového sektora a zo zahraničia,
  • - s vysokou kreditnou a likvidnou kvalitou na trhoch aj v čase stresu,
  • - vhodným a efektívnym zdrojom dlhodobého financovania podporujúcim obchodný model a stabilitu banky.

Cieľom návrhu zákona v čl. X je tiež zabezpečenie legislatívneho rámca implementujúceho v slovenskom právnom poriadku (prostredníctvom relevantných úprav v zákone č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) budúce intervenčné právomoci, ktoré Národná banka Slovenska nadobudne podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení (dňa 1. januára 2018), resp. podľa článku 42 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (MiFIR) v platnom znení (dňa 3. januára 2018).

V nadväznosti na požiadavku vyplývajúcu z článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení návrh zákona stanovuje pravidlá, ktorými sa zavádzajú vhodné správne sankcie a opatrenia uplatniteľné v situáciách porušenia tohto nariadenia, pričom v tomto smere obsahovo vychádza z článku 24 ods. 2 predmetného nariadenia, ustanovujúceho minimálny rozsah sankcií, resp. opatrení, ktoré budú mať členské štáty právomoc uložiť v súlade s vnútroštátnym právom.

S cieľom zdokonaliť legislatívny rámec pre spravodlivejšie nastavenie výberu ročných príspevkov návrh zákona upravuje režim výberu, resp. spôsob výpočtu ročných príspevkov niektorých prispievateľov podľa § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Návrhom zákona taktiež dochádza k úprave, resp. precizovaniu príslušných ustanovení vyššie uvedeného zákona, týkajúcich sa najmä konania pred Národnou bankou Slovenska a jej výkonu dohľadu nad finančným trhom, a to na základe poznatkov z praxe pri dohľade a aj v kontexte s aktualizovanou súvisiacou legislatívou.

 

  1. 4. Dotknuté subjekty

V článkoch súvisiacich s krytými dlhopismi sú dotknutými subjektami banky a pobočky zahraničných bánk. V čl. X všetky subjekty finančného trhu, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa ustanovenia §  1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 

 

  1. 5. Alternatívne riešenia

 

Alternatívne riešenia neboli zvažované

 

  1. 6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena  vykonávacích predpisov?

  Áno

  Nie

 

Prijme sa:

  • - opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov a ktoré ustanoví náležitosti žiadosti, podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa § 28 odseku 1 písm. f) až g), vrátane dokladov prikladaných k žiadosti a spôsob preukazovania splnenia podmienok podľa § 67 až § 80,
  • - opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ktorým sa určia podrobnosti o údajoch zapisovaných do registra krytých dlhopisov, náležitosti a spôsob vedenia registra krytých dlhopisov, ako aj obsah a frekvencia jeho aktualizácie.

 

Zrušuje sa:

  • - Vyhláška Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky
    č. 600/2001 Z. z. o registri hypoték a podrobnostiach o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu.

 

  1. 7. Transpozícia práva EÚ 

 

Áno. Jedná sa o úplnú transpozíciu.

 

  1. 8. Preskúmanie účelnosti**

 

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. 

** nepovinné

 

  1. 9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

 

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

 

 

 

 

 

 

    vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

 

  1. 10. Poznámky

V návrhu zákona sa v čl. VI zavádza povinnosť overovania informácií o príjme spotrebiteľov, a to prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Táto povinnosť nahrádza už existujúcu prax, ktorá bola založená na dobrovoľnom uzatváraní zmlúv medzi veriteľmi a Sociálnou poisťovňou. Z hľadiska vplyvov sa nepredpokladá vznik nákladov Sociálnej poisťovne, keďže budú v rovnakej výške kryté príjmami z tejto činnosti; teda nevzniká žiadny dodatočný náklad.

 

V návrhu zákona (niektoré body v čl. I a čl. XV) sú zapracované zmeny systému podpory hypotekárnych úverov pre mladých, ktorej cieľom je zjednodušenie a zníženie administrácie poskytovania štátnej podpory k hypotekárnym úverom pre mladých. Navrhuje sa, aby táto podpora bola vo forme odpočítateľnej položky z dane pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru (podobný princíp ako pri daňovom bonuse). Navrhovaná zmena by mala platiť od roku 2018, tzn. že prvýkrát by sa nový systém podpory mal uplatniť za zdaňovacie obdobie roka 2018. 

Dôležité je však podotknúť, že z hľadiska právnej istoty sa nový plánovaný systém podpory bude vzťahovať len na nové zmluvy, t.j. na zmluvy uzatvorené po účinnosti novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov. To znamená, že po účinnosti tejto novely by mali existovať dva systémy podpory hypoték pre mladých – dobeh súčasného štátneho príspevku pre mladých a postupný nábeh plánovaného daňového bonusu. 

Podľa návrhu zákona sa s účinnosťou od 1. januára 2018 navrhuje ukončenie poskytovania podpory v podobe štátneho príspevku na hypotekárny úver s tým, že zostanú zachované nároky vyplývajúce zo zmlúv o hypotekárnom úvere uzatvorených do 31. decembra 2017. V rozpočte verejnej správy na roky 2017 až 2019 sú v rámci podpory rozvoja bývania na poskytovanie štátneho príspevku k hypotekárnym úverom zo štátneho rozpočtu vyčlenené finančné prostriedky na rok 2017 vo výške 37 mil. eur, na rok 2018 vo výške 40 mil. eur a na rok 2019 vo výške 42 mil. eur (zdroj: rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 schválený Národnou radou Slovenskej republiky – Hlavná kniha str. 65 – http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11224). 

V prvom roku po prijatí navrhovanej zmeny nemusí nastať pokles výdavkov zo štátneho rozpočtu určených na poskytovanie štátneho príspevku. V roku 2019 a nasledujúcich rokoch však výdavky štátneho rozpočtu nebudú mať rastúcu tendenciu, ako je predpokladané v rozpočte verejnej správy na roky 2017 až 2019, naopak, je možné očakávať pokles výdavkov, a teda návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet.

Na druhej strane zavedením daňového bonusu na zaplatené úroky bude znamenať nižšie príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu nižšej dane z príjmu. Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy z uvedeného titulu preto nie je možné v súčasnosti kvantifikovať, nakoľko nie je možné určiť počet mladých poberateľov, ktorí si uplatnia daňový bonus na zaplatené úroky, ani konkrétnu výšku tohto uplatneného daňového bonusu, keďže tieto aspekty závisia od mnohých faktorov viažucich sa na každý konkrétny posudzovaný prípad, ako aj od miery dodržiavania relevantných povinností zo strany daňovníkov uplatňujúcich si daňový bonus na zaplatené úroky.

 

V návrhu zákona (v článku X ohľadom novely zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa upravujú príslušné ustanovenia predmetného zákona týkajúce sa právomoci Národnej banky Slovenska ukladať sankcie a pokuty (ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu) vrátane súvisiacich aspektov. Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy z uvedeného titulu však nie je možné v súčasnosti kvantifikovať, nakoľko nie je možné určiť počet, ani konkrétnu výšku, resp. rozsah ukladaných sankcií a pokút, keďže tieto aspekty závisia od mnohých faktorov viažucich sa na každý konkrétny posudzovaný prípad, ako aj od miery dodržiavania relevantných povinností zo strany dohliadaných subjektov.

 

Úprava nastavenia výberu ročných príspevkov podľa § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov nie je v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu uvedená, nakoľko ročné príspevky prispievateľov podľa § 40 zákona sú príjmom Národnej banky Slovenska.

 

Vplyvy na podnikateľské prostredie možno hodnotiť ako neutrálne s ohľadom na skutočnosť, že predkladaný návrh zákona sleduje zámer spravodlivejšieho nastavenia výberu ročných príspevkov podľa § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi príslušné dohliadané subjekty finančného trhu (prispievateľov). Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie sa prejaví v dôsledku zníženia ročných príspevkov niektorých prispievateľov vďaka uvedenému spravodlivejšiemu nastaveniu výberu ročných príspevkov príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu.

 

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyvy na informatizáciu, životné prostredie, služby verejnej správy pre občana a nebude mať ani  sociálne vplyvy. 

 

  1. 11. Kontakt na spracovateľa

Ing. Anna Bartíková

02/5958 2528, anna.bartikova@mfsr.sk

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

 

  1. 12. Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Registre Národnej banky Slovenska.

 

  1. 13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

 

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila súhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s návrhom na jeho dopracovanie podľa vznesených pripomienok a odporúčaní.

 

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Predkladateľ v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie nespomenul pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie vyplývajúce zo zníženia bázy pre výpočet ročných príspevkov veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery (§ 40 ods. 5), ako ani zrušenie ročného príspevku pre samostatných finančných agentov (§ 40 ods. 3 a 4). Komisia žiada o doplnenie týchto pozitívnych vplyvov do analýzy na podnikateľské prostredie, ako aj vyznačenie tohto pozitívneho vplyvu v doložke vybraných vplyvov. 

I keď zavedenie intervenčných opatrení (§ 38g) a s nimi súvisiacich opatrení a sankcií (§ 38h) vyplýva z judikatúry Súdneho dvora ES a implementácie nariadení EÚ č. 1286/2014 (PRIIP)
a č. 600/2014 (MiFIR), a teda nemôžu byť považované za iniciatívu predkladateľa, Komisia žiada predkladateľa o doplnenie popisu týchto opatrení do analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

 

Vyššie uvedené pripomienky a odporúčania boli po dohode s Komisiou vhodne zapracované.

 

 

 

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie 

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

 

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov) 

 

 

 

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

 

 

 

na všetky kategórie podnikov

 

 

 

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

 - z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Zmeny zákonov v článku I a s tým súvisiacich článkov II až VI, VIII až X, XII, XIV a XV (ďalej len „články súvisiace s krytými dlhopismi“) budú mať vplyvy na banky a pobočky zahraničných bánk (počet 28). 

 

Zmeny v článku XI návrhu zákona ovplyvnia všetky subjekty finančného trhu, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa ustanovenia §  1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

Vo vzťahu k úprave § 40 novelizovaného zákona (upravujúceho ročné príspevky príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu) si dovoľujeme uviesť nasledovné:

- návrhom na zmenu ročných príspevkov veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu bude dotknutých 34 subjektov,

- počet subjektov, na ktoré budú mať ostatné úpravy v § 40 predmetného zákona vplyv, nie je možné presne kvantifikovať.

 

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

       - z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií. 

Predkladateľ požiadal v súlade s bodom 5.8. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (schválená uznesením vlády SR č. 24 zo 14. januára 2015 v znení uznesenia vlády SR č. 513 zo 16. septembra 2015 a uznesenia vlády SR č. 76 z 24. februára 2016) o konzultáciu legislatívneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (k článkom súvisiacim s krytými dlhopismi), ku ktorému bola zverejnená predbežná informácia pod č. PI/2016/212, v rámci doby trvania konzultácie, ktorú sme navrhli od 09. decembra 2016 do 30. decembra 2016. Išlo o 44 subjektov (združenia zástupcov podnikateľského prostredia vrátane bánk a pobočiek zahraničných bánk). Žiadny z oslovených subjektov nenamietal navrhovanú lehotu, ani neprejavil záujem o konzultáciu.

 

Zvyšné články návrhu zákona neboli predmetom osobitných konzultácií.

 

3.3 Náklady regulácie

      - z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu. 

Vo vzťahu k navrhovanej úprave § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (čl. X) ohľadom ročných príspevkov príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu si dovoľujeme uviesť nasledovné:

 

- v prípade veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu návrh zákona sleduje cieľ spravodlivejšieho prerozdelenia nákladov Národnej banky Slovenska na výkon dohľadu nad finančným trhom. 

 

Za predpokladu, že Banková rada Národnej banky Slovenska na príslušný kalendárny rok podľa § 40 ods. 2 novelizovaného zákona určí sadzby pre sektor veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu tak, aby krytie nákladov Národnej banky Slovenska spojených s výkonom dohľadu nad týmto sektorom zostalo nezmenené, ročný príspevok sa zníži 13 subjektom v celkovej hodnote približne
409 940 eur. Jedenásť subjektov by zaznamenalo navýšenie ročného príspevku. Navrhovaná úprava bude mať pozitívny vplyv na tých veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu, ktorých dohliadaná činnosť predstavuje iba malú časť z ich celkovej činnosti, pričom z uvedeného dôvodu je výkon dohľadu nad predmetnými subjektmi menej nákladný. Týmto subjektom ročný príspevok klesne a chýbajúce náklady z daného sektora sa prerozdelia medzi zvyšné subjekty, ktorých celá činnosť je dohliadaná, resp. je dohliadaná jej veľká časť. Na tieto subjekty bude mať zmena negatívny vplyv. Navrhovanou úpravou však dôjde k celkovému spravodlivejšiemu prerozdeleniu nákladov Národnej banky Slovenska spojených s výkonom dohľadu v sektore veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu tak, aby subjekty platili príspevok so zreteľom na rozsah dohliadanej činnosti a nie iba v závislosti od celkového objemu ich aktív.

 

- návrhom zákona dochádza k ustanoveniu najnižšej a najvyššej výšky pevnej sumy, ktorú môže Banková rada Národnej banky Slovenska určiť ako ročný príspevok pre tzv. poskytovateľov služieb vykazovania údajov – konkrétne poskytovateľov schváleného mechanizmu zverejňovania (APA), poskytovateľov konsolidovaného informačného systému (CTP) a poskytovateľov schváleného mechanizmu podávania správ (ARM). Predmetná úprava sa navrhuje v kontexte transpozície tzv. balíku MiFID 2 do slovenského právneho poriadku a príslušné subjekty  budú v rámci slovenského finančného trhu oprávnené (na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska) pôsobiť od 3. januára 2018. S ohľadom na skutočnosť, že počet subjektov, ktoré prejavia záujem o nadobudnutie spomínaného povolenia, nie je známy, nemožno súvisiace finančné dopady presne kvantifikovať.

 

Priame finančné náklady príslušných subjektov finančného trhu súvisiace s novelizačnými úpravami v zákone č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú konania pred Národnou bankou Slovenska a jej výkonu dohľadu nad finančným trhom, nemožno presne kvantifikovať (s ohľadom na charakter úprav, nepredvídateľný počet, resp. periodicitu úkonov Národnej banky Slovenska atď.).

 

Účelom predkladaného zákona je aj zabezpečenie legislatívneho rámca implementujúceho v slovenskom právnom poriadku (prostredníctvom relevantných úprav v zákone č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov – v § 38g) budúce intervenčné právomoci, ktoré Národná banka Slovenska nadobudne podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení (dňa 1. januára 2018), resp. podľa článku 42 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (MiFIR) v platnom znení (dňa 3. januára 2018). Podstatou predmetných intervenčných právomocí je právomoc príslušných orgánov v členských štátoch EÚ (vrátane Národnej banky Slovenska) zakázať alebo obmedziť uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj príslušných finančných produktov (investičných produktov založených na poistení, finančných nástrojov, štruktúrovaných vkladov, resp. týchto finančných produktov s určitými vlastnosťami) alebo určitú finančnú činnosť alebo postup dohliadaného subjektu, resp. inej osoby (vyplýva z nariadení – napr. poisťovne, zaisťovne, obchodníci s cennými papiermi), a to (v Slovenskej republike) prostredníctvom nového inštitútu -  rozhodnutia o intervenčnom opatrení alebo o  dočasnom naliehavom intervenčnom opatrení. Účelom intervenčných právomocí je riešiť závažnú obavu, ohrozenie alebo riziká týkajúce sa ochrany investorov alebo riadneho fungovania a integrity finančných trhov, alebo stability finančného systému alebo jeho časti najmenej v jednom členskom štáte, ktoré súvisia so spomínanými produktmi, resp. činnosťami alebo postupom príslušných subjektov finančného trhu. Podmienky, ktoré musia byť splnené na účely využitia intervenčných právomocí, zásady ich využitia, ako aj podrobnosti týkajúce sa oznamovania, resp. zverejňovania využitia intervenčných právomocí a aspekty týkajúce sa platnosti uloženého obmedzenia alebo zákazu sú upravené vo vyššie spomínaných článkoch nariadení, resp. v potrebnej miere (t.j. iba za účelom implementácie intervenčných právomocí v Slovenskej republike) aj v navrhovanom § 38g zákona č. 747/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Priame finančné náklady príslušných subjektov finančného trhu súvisiace s vyššie uvedenými budúcimi intervenčnými právomocami Národnej banky Slovenska nie je možné presne kvantifikovať (s ohľadom na nepredvídateľnosť potreby využitia predmetných právomocí, resp. nepredvídateľnosť rozsahu ich využitia a v tomto smere konkrétnych finančných dopadov na príslušné subjekty finančného trhu). 

 

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrh zákona nepredpokladá nepriame finančné náklady, resp. vplyv na vyššie uvedené skutočnosti.

 

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Podľa čl. I týkajúceho sa krytých dlhopisov banka, ktorá emituje kryté dlhopisy, je povinná viesť register krytých dlhopisov, kde zapisuje hodnoty aktív a iných majetkových hodnôt tvoriacich krycí blok spolu s priradenými hodnotami práv a záväzkov programu krytých dlhopisov. V tejto súvislosti je ťažké administratívne náklady kvantifikovať, nakoľko podrobnosti o údajoch zapisovaných do registra krytých dlhopisov náležitosti a spôsob vedenia, ako aj obsah a frekvencia jeho aktualizácie budú určené až opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.

 

Správca programu krytých dlhopisov je povinný predkladať správu o krytých dlhopisoch za predchádzajúci rok Národnej banke Slovenska každoročne do 30. apríla príslušného kalendárneho roka. Administratívne náklady je ťažké kvantifikovať, nakoľko podrobnosti o tejto správe sa môžu určiť opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.

 

Je nutné však poznamenať, že register krytých dlhopisov je len úpravou, resp. nahradením registra hypoték, ktorý v súčasnosti už hypotekárne banky vedú. Tzn. neruší sa existujúca povinnosť a nezavádza sa nová. Obdobne je to aj pri predkladaní informácií o záznamoch z registra hypoték, ktoré hypotekárne banky aj v súčasnosti predkladajú.

 

Vo vzťahu k navrhovanej úprave § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (čl. X) ohľadom ročných príspevkov príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu si dovoľujeme uviesť, že úprava ročných príspevkov veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu predpokladá potrebu úpravy výkazov, prostredníctvom ktorých budú príslušné subjekty finančného trhu poskytovať Národnej banke Slovenska relevantné údaje. Finančné náklady spojené s predmetnou úpravou výkazníctva nie je možné presne kvantifikovať.

 

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

 

Súhrnné náklady nie je možné špecifikovať z dôvodov uvedených v bode 3.3.1.

 

 

 

Náklady na 1 podnikateľa

 

Náklady na celé podnikateľské prostredie

 

 

Priame finančné náklady

 

0

 

0

 

 

Nepriame finančné náklady

 

0

 

0

 

 

Administratívne náklady

 

0

 

0

 

 

Celkové náklady regulácie

 

0

 

0

 

 

 

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

       - z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Všeobecne možno konštatovať, že návrh zákona nebude mať vyššie uvedené dopady. 

 

Navrhované zmeny v článkoch súvisiacich s krytými dlhopismi budú mať za cieľ modernizovať existujúcu úpravu a napomôcť stabilite financovania bánk, prispieť k rozvoju slovenského kapitálového trhu a posilniť ochranu a právnu istotu investorov. Zmeny majú smerovať k tomu, aby kryté dlhopisy boli finančným nástrojom vyhovujúcim európskym štandardom a požiadavkám trhu, a tak zaujímavou investičnou príležitosťou pre investorov aj mimo bankového sektora a zo zahraničia. Hlavným cieľom je podporiť dlhodobé financovanie v bankovom sektore, z tohto dôvodu predpokladáme pozitívne vplyvy na dotknuté subjekty. Nakoľko však ide v našich podmienkach o relatívne nový prístup – produkt by sa mal líšiť od hypotekárnych záložných listov, preto nemáme skúsenosti, ani ambíciu kvantifikovať tieto vplyvy. 

 

Vo vzťahu k navrhovanej úprave § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (čl. X) (ohľadom ročných príspevkov príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu) si dovoľujeme uviesť nasledovné:

- úpravou ročných príspevkov veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu by malo dôjsť k spravodlivejšiemu prerozdeleniu finančného zaťaženia spojeného s úhradou ročných príspevkov, pričom bariéry pre vstup na trh by nemali vzniknúť,

- v súvislosti s ostatnými úpravami v § 40 novelizovaného zákona nepredpokladáme dopady špecifikované v bode 3.4.

3.5 Inovácie 

       - z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

 

Nepredpokladáme vplyv návrhu zákona na inovácie, resp. na iné vyššie uvedené skutočnosti. 

 

 

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

 

 

  1. 1. Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

 

  1. 2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

 

  1. 3. Problematika návrhu zákona: 
  2. a) je upravená v práve Európskej únie:

        Primárne právo:

  • - čl. 3 ods.1 pís. c), 4, 5, 12, 26, 49 až 66, 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
  • - Protokol č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

  1. 1. legislatívne akty:
  • -   smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016),
  • - smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23. 12.2015),
  • - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení,
  • - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014) v platnom znení,
  • - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení,
  • - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011) v platnom znení,
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016),
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014) v platnom znení,
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z  15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení,
  • - nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z  15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013),
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z  26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení,
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012) v platnom znení,
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z  24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z  24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,
  • - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010).
  1. 2. nelegislatívne akty:
  • -   delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/567 z 18. mája 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014, pokiaľ ide o vymedzenia pojmov, transparentnosť, kompresiu portfólia a opatrenia dohľadu nad zasahovaním do produktov a pozíciami (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017),
  • -   delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/2251 zo 4. októbra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre postupy zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré centrálna protistrana nezúčtovala (Ú. v. EÚ L 340, 15. 12. 2016) v platnom znení,
  • -   delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1904 zo 14. júla 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014, pokiaľ ide o intervenciu v súvislosti s produktom (Ú. v. EÚ L 295, 29.10.2016),
  • -   delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z  10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015),
  • -   nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku (ECB/2016/13) (Ú. v. EÚ L 144, 1.6.2016).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

  • -   smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009) v platnom znení,
  • - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009) v platnom znení,
  • -   smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z  23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5. 2008) v platnom znení,
  • -   smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 4, Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003) v platnom znení.

 

  1. b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
  1. -   rozsudok Súdneho dvora z 3. októbra 2006 vo veci C - 452/04, Fidium Finanz AG proti Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht, [2006],
  2. -   rozsudok Súdneho dvora z 14. decembra 2006 vo veci C - 218/06, EK proti Luxemburskému veľkovojvodstvu, [2006],
  3. -   rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 2008 vo veci C - 113/08, EK proti Španielskemu kráľovstvu, [2008],
  4. -   rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2012 vo veci C - 602/10, SC Volksbank România SA proti Autoritatea Naţională pentru Protecţia Consumatorilor - Comisariatul Judeţean pentru Protecţia Consumatorilor Călăraşi (CJPC), [2012],
  5. -   rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C - 42/15, Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej, [2016].
  1. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
  2. a) Lehota na prebratie smernice 2013/36/EÚ bola stanovená do 31.12. 2013. Lehota na prebratie smernice 2008/48/ES bola určená do 12.5. 2010. Lehota na implementáciu nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 v znení nariadenia (EÚ) 2016/2340 bola určená do 1.1. 2018. Lehota na implementáciu nariadenia (EÚ) č. 600/2014 v znení nariadenia (EÚ) 2016/1033 bola určená do 3.1. 2018.
  3. b) Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2013/36/EÚ bola stanovená bezodkladne. 

Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2008/48/ES, bola stanovená do 31.1. 2010.

  1. c) Proti SR bolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 a to:

- konanie č. 2012/4165 v súvislosti s nesplnením si niektorých povinností vyplývajúcich zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES.  

  1. d) Smernica 2013/36/EÚ bola prebratá do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2008/48/ES bola prebratá do zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  1. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

 

  1. 6. Gestor a spolupracujúce rezorty: 

 Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

 

 

 

 

 

B. Osobitná časť

 

 

K čl. I

 

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením v § 2 ods. 2 sa vypúšťajú ustanovenia o hypotekárnych obchodoch z dôvodu nového konceptu spojeného s vydávaním krytých dlhopisov, ktoré nahradia koncept vydávania hypotekárnych záložných listov. V novom režime bude oprávnená vydávať kryté dlhopisy len banka so sídlom v Slovenskej republike a to na základe predchádzajúceho súhlasu.

 

K bodu 2

Nanovo je definovaný hypotekárny úver z dôvodu jeho zachovania v právnom poriadku Slovenskej republiky pre účely označenia tohto typu úveru, ktorý sa zaužíval. Ruší sa však povinnosť jeho financovania prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov (resp. krytých dlhopisov). 

 

K bodu 3

Navrhovanou zmenou v § 7 ods. 1 sa ruší doterajší mechanizmus na udeľovania bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov. Dôvodom navrhovanej zmeny je nahradenie doterajšieho mechanizmu udeľovania povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov, udelením predchádzajúceho súhlasu na vydávanie krytých dlhopisov. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 4

Uvedenou zmenou v § 7 ods. 2 písm. a) sa vypúšťa podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov, ktorá spočívala v peňažnom vklade do základného imania banky vo výške najmenej 33 200 000 eur. Táto podmienka sa v spojitosti s novým konceptom vydávania krytých dlhopisov nevyžaduje. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 5

V ustanovení § 7 ods. 9 písm. a) sa zo splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia o udelení bankového povolenia vypúšťa žiadosť banky na vykonávanie hypotekárnych obchodov z dôvodu zavedenia nového konceptu spojeného s vydávaním krytých dlhopisov. Z predmetného opatrenia Národnej banky Slovenska (č. 16/2011), ktoré je vydané podľa tohto splnomocňovacieho ustanovenia (§ 7 ods. 9 a § 8 ods. 10), bude vypustená časť (§ 4 opatrenia) o udelení povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov.

 

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú zmenu (prečíslovanie vnútorných odkazov) z dôvodu vypustenia § 8 ods. 9.

 

K bodu 7

Navrhovaným ustanovením sa vypúšťa ustanovenie § 8 ods. 9 z dôvodu jednoznačného určenia okruhu subjektov, ktoré môžu vydávať kryté dlhopisy. Medzi takého subjekty bude patriť len banka. Bankou sa rozumie banka podľa § 2 ods. 1. Takáto koncepcia je v súlade s prevládajúcim prístupom v právnych úpravách v iných členských štátoch (napr. ČR, Nemecko) a nie je v rozpore so základnými princípmi európskeho práva, nakoľko obmedzenie takejto činnosti pre zahraničné banky, resp. ich pobočky je možné odôvodniť neexistenciou harmonizácie v oblasti konkurzného práva, ktoré je kľúčové pre spôsob uspokojenia majiteľov krytých dlhopisov v prípade, že banka, ktorá emitovala tieto kryté dlhopisy, skončí v úpadku. Keďže konkurzné konanie pobočky zahraničnej banky sa riadi právom štátu, v ktorom má zahraničná banka svoje hlavné sídlo, uspokojenie týchto pohľadávok v takomto konkurznom konaní v rozsahu požadovanom týmto zákonom nie je možné garantovať.

 

K bodu 8

V § 8 ods. 9 písm. a) zo splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia o udelení bankového povolenia vypúšťa žiadosť banky na vykonávanie hypotekárnych obchodov z dôvodu zavedenia nového konceptu spojeného s vydávaním krytých dlhopisov. Z predmetného opatrenia Národnej banky Slovenska (č. 16/2011), ktoré je vydané podľa tohto splnomocňovacieho ustanovenia (§ 7 ods. 9 a § 8 ods. 10), bude vypustená časť (§ 4 opatrenia) o udelení povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodoch.

 

K bodu 9

Uvedenou zmenou v § 11 ods. 1 a 2 a v § 13 ods. 5 sa z dôvodu vypustenia hypotekárnych obchodov uvedených v § 2 ods. 2 písm. m) doterajšia banková činnosť podľa § 2 ods. 2 písmeno „n) funkciu depozitára podľa osobitného predpisu,“ presúva do § 2 ods. 2 písm. m). Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 10

Navrhovanou zmenou v § 11 ods. 6 sa z dôvodu vypustenia hypotekárnych obchodov uvedených v § 2 ods. 2 písm. m) doterajšia banková činnosť podľa § 2 ods. 2 písmeno „n) funkciu depozitára podľa osobitného predpisu,“ presúva do § 2 ods. 2 písm. m). Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 11

V § 23b ods. 1 písm. d) a e) sa navrhuje spresnenie predmetných ustanovení za účelom zosúladenia sa s článkom 94 ods. 1 písm. l) ii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení.

 

K bodu 12

V § 28 ods. 1 sa navrhuje doplnenie písmena f), ktorého predmetom je udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska na vykonávanie činností súvisiacich s krytými dlhopismi pre banku. Ide o nahradenie mechanizmu udeľovania bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov Národnou bankou Slovenska, mechanizmom udeľovania predchádzajúceho súhlasu na vykonávanie činností súvisiacich s krytými dlhopismi Národnou bankou Slovenska.

 

V § 28 sa tiež navrhuje doplnenie písmena g), ktorého predmetom je udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska na prevod programu krytých dlhopisov v prípade, keď má banka záujem ukončiť svoju činnosť v oblasti krytých dlhopisov a previesť celý program krytých dlhopisov (ako súbor práv a záväzkov spojených s krytými dlhopismi) na nového nadobúdateľa, ktorým môže byť len banka. Iným prípadom prevodu programu krytých dlhopisov bude situácia, ak sa banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, dostane do finančných ťažkostí (nútená správa, rezolučné konanie, konkurzné konanie) a bude v záujme banky, majiteľov krytých dlhopisov, ako aj dlžníkov hypotekárnych úverov, aby došlo k prevodu programu krytých dlhopisov na tretiu osobu za primeranú cenu.

 

O udelenie predchádzajúcich súhlasov podľa § 28 ods. 1 písmeno f) a g) v prípade záujmu banky bude potrebné požiadať na základe predloženej žiadosti Národnej banke Slovenska. K náležitosti žiadosti, ako aj podrobnejšie podmienky potrebné na udeľovanie predchádzajúceho súhlasu podľa § 28 ods. 1 písmena f) a g) budú upravené opatrením Národnej banky Slovenska (§ 28 ods. 24).

 

 

K bodu 13

Uvedeným ustanovením sa zabezpečuje postup pri prevode programu krytých dlhopisov, pričom na takúto situáciu sa vzťahujú ustanovenia osobitných predpisov o predaji podniku alebo jeho časti, pričom sú vylúčené problematické časti tohto postupu – napr. prevod časti osobnej zložky podnikania ap.

 

K bodu 14

Dôvodom navrhovanej zmeny v 28 ods. 6 je to, aby v prípade, že sa program krytých dlhopisov prevádza po častiach, došlo k prevodu celého programu krytých dlhopisov. Zároveň sa špecifikuje subjekt (banka), ktorý podáva žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 28 ods. 1 písmeno f) a g).

 

K bodu 15

Legislatívno-technická zmena z dôvodu doplnenia § 28 ods. 1 písm. f) a g).

 

K bodu 16

Navrhovanou zmenou v § 28 ods. 12 sa spresňuje definícia  tým, že sa predmetné ustanovenie rozširuje aj o také konania, ktoré nie sú pokryté aktuálnym znením definície konania v zhode. Dňa 5. mája 2017 bolo vydané spoločné usmernenie Európskeho orgánu dohľadu pre bankovníctvo (EBA),Európskeho orgánu pre cenné papiere (ESMA) a Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) o obozretnom posudzovaní nadobudnutí a zvyšovaní kvalifikovaných účastí vo finančnom sektore (JC/GL/2017/27), ktoré sa Slovenska republika zaviazala uplatniť v celom rozsahu, čím sa zabezpečí plný súlad s týmto usmernením. Navrhovaným spresnením definície konania v zhode sa zabezpečí pokrytie aj akých konaní ako sú napríklad uvedené konania v hlave II kapitole 1 časti 4.6 písmeno b) bod 2 a 4 vyššie uvedeného usmernenia ako aj zabezpečenie porovnateľného posudzovania konania v zhode s ostatnými členskými krajinami v Európskej únii.

 

K bodu 17

V § 33m písmeno b) sa navrhuje zmena spojená so zmenou konceptu hypotekárneho bankovníctva, ktorý sa nahrádza novým konceptom vydávania krytých dlhopisov. V predmetnom ustanovení, ktoré je transpozíciou článku 124 ods. 2 nariadenia č. 575/2013 sa zosúlaďujú pojmy. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 18

V § 35 ods. 4 písmeno k) sa navrhuje zmena z dôvodu zmeny konceptu hypotekárneho bankovníctva na nový koncept vydávania krytých dlhopisov. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 19

V § 35 ods. 5 písmeno k) sa navrhuje zmena z dôvodu zmeny konceptu hypotekárneho bankovníctva na nový koncept vydávania krytých dlhopisov, ktoré môže vydávať len banka. Z tohto dôvodu je nutné v § 35 ods. 5 písm. k) vypustiť. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

 

K bodu 20

V § 37 ods. 9 sa v súvislosti s programom krytých dlhopisov zavádza zverejňovacia povinnosť pre banku. Dôvodom navrhovanej zmeny je to, aby banka transparentným spôsobom (prostredníctvom webového sídla) informovala verejnosť v spojitosti s vydávaním krytých dlhopisov. Uvedená zverejňovacia povinnosť je jednou z požiadaviek, ktorú musí spĺňať krytý dlhopis na to, aby v portfóliách bánk, ktoré ho nakúpia mohol byť považovaný za expozíciu so zvýhodnenou rizikovou váhou (článok 129 ods. 6 nariadenia CRR). Podrobnosti o zverejňovaných informáciách bližšie určí opatrenie Národnej banky Slovenska.

 

K bodu 21

Navrhovaná zmena v § 38 ods. 1 vyplýva z nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku („nariadenie“), ktoré má za cieľ zabezpečiť vytvorenie národných súborov podrobných údajov o úveroch prevádzkovanými všetkými centrálnymi bankami Eurosystému v súlade so spoločnými minimálnymi štandardami a vytvorenie spoločnej databázy podrobných analytických údajov o úveroch („Anacredit“), ktoré si budú členovia Eurosystému vzájomne zdieľať. V Slovenskej republike sa požiadavky vyplývajúce z Anacreditu implementujú do informačného systému registra bankových úverov a záruk vedeného Národnou bankou Slovenska.

V § 38 ods. 1 sa rozširuje okruh osôb vyplývajúcich z nariadenia o ktorých sa budú poskytovať údaje do registra bankových úverov a záruk. Ide o jedenásť protistrán medzi ktoré patrí: spravodajská jednotka, pozorovacia jednotka, veriteľ, dlžník – všetky nástroje, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2018, dlžník – aspoň jeden nástroj vznikol 1. septembra 2018 alebo neskôr, poskytovateľ zabezpečenia, ústredie podniku, bezprostredná materská spoločnosť, najvyššie postavená materská spoločnosť dlžníka, pôvodca a obsluhovateľ. Údaje, ktoré sa budú poskytovať o osobách podľa nariadenia do registra bankových úverov a záruk sa uvádzajú spolu s vysvetlivkami v prílohách I. až V. nariadenia.

 

K bodu 22

Navrhovaným ustanovením sa v § 38 ods. 5 rozširuje okruh osôb a subjektov o Európsku centrálnu banku, ktorej môže Národná banka Slovenska poskytnúť údaje z registra bankových úverov a záruk aj bez súhlasu klienta za účelom splnenia si povinnosti, ktoré jej vyplývajú z nariadenia. Ide o novelizačný bod súvisiaci so zmenami uvedenými v odseku 1.

 

K bodu 23 a 24

Navrhovaným ustanovením sa z § 38 ods. 8  vypúšťajú zo splnomocňovacieho ustanovenia technické zabezpečenie ochrany poskytovaných zdrojov , a to z toho dôvodu, že uvedené zabezpečenie bude súčasťou prevádzkového poriadku k registru. 

Navrhovaným ustanovením sa dopĺňa nový odsek 9, na základe ktorého Národná banka Slovenska vydá prevádzkový poriadok k registru, ktorý bude upravovať technickú stránku registra. Dôvodom navrhovanej zmeny je zjednotenie úpravy technického zabezpečenia k registru, ktorá bola doteraz upravená dvomi predpismi, a to prevádzkovým poriadkom a opatrením Národnej banky Slovenska.  Nakoľko sa vyžaduje aby register spĺňal požiadavky v zmysle európskej legislatívy bolo nevyhnutné zjednotiť úpravu registra  z technickej stránky ako aj zabezpečiť záväznosť prevádzkového poriadku.

 

K bodu 25

Cieľom zmeny v ustanovení § 40 ods. 4 je, že za audítora banky, ktorá emituje kryté dlhopisy, nemožno vybrať správca programu krytých dlhopisov, ktorý má k banke osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4 písm. k). 

 

K bodu 26

V § 50 ods. 1 sa navrhuje doplnenie sankčných možností Národnej banky Slovenska o možnosť uloženia povinnosti banke, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, previesť program krytých dlhopisov.

 

K bodu 27

V § 50 ods. 2 sa doplňuje okruh osôb, ktoré možno sankcionovať podľa uvedeného ustanovenia, o správcu programu krytých dlhopisov a jeho zástupcu.

 

K bodom 28 a 29

Ide o opravu zjavnej chyby.

 

K bodu 30

Doplnením nového písmena e) v § 53 ods. 2 sa rozširuje účel nútenej správy o ochranu majiteľov krytých dlhopisov vydaných bankou pred vznikom škody alebo narastaním škody.

 

K bodu 31

K § 55 ods. 8 až 10

Navrhovaným ustanovením sa rozširujú povinnosti správcu nútenej správy, ak je banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, v nútenej správe, aby z vlastného podnetu a v súčinnosti so správcom programu krytých dlhopisov za stanovených podmienok previedol program krytých dlhopisov na banku alebo viaceré banky tak, aby bol vždy prevedený celý program krytých dlhopisov za primeranú cenu do jedného roka odo dňa oznámenia takéhoto zámeru previesť program krytých dlhopisov. Uvedená možnosť sa zavádza v záujme ochrany majiteľov krytých dlhopisov, nakoľko je možné predpokladať, že banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, v nútenej správe nebude môcť vydať nové kryté dlhopisy, z výnosov z predaja ktorých by splácala svoje existujúce záväzky z vydaných krytých dlhopisov. V takých prípadoch je obvykle najvýhodnejšie za primeranú cenu previesť program krytých dlhopisov na nového nadobúdateľa alebo viacerých nadobúdateľov, čo sa týmto ustanovením umožňuje, resp. nariaďuje. Primeraná cena bude stanovená v závislosti od aktuálnej hodnoty aktív a iných majetkových hodnôt v krycom súbore, ako aj ostatných okolností na relevantnom trhu v danom čase prevodu. Zároveň sa v ustanoveniach § 55 ods. 9 a 10 riešia situácie, ak sa nepodarí v rámci nútenej správy previesť program krytých dlhopisov na banku. 

 

K bodom 32 a 33

K § 67

Navrhované ustanovenie definuje krytý dlhopis ako zabezpečený dlhopis podľa zákona o dlhopisoch, ktorý môže emitovať len banka a ktorý spĺňa týmto zákonom stanovené podmienky. Ustanovuje ďalej stanovuje presný rozsah záväzkov z krytého dlhopisu, ktoré sú zabezpečené tzv. krycím súborom. Ďalej ustanovuje dozor nad vydávaním a správou krytého dlhopisu, ktorý bude vykonávať správca programu krytých dlhopisov a Národná banka Slovenska. Definuje sa program krytých dlhopisov, ako aj jeho časť a ustanovuje sa, že majiteľom krytých dlhopisov patrí prednostné zabezpečovacie právo k aktívam a iným majetkovým hodnotám tvoriacim krycí súbor, a to z dôvodu, aby majitelia krytých dlhopisov mali takto prednostne zabezpečené svoje pohľadávky voči banke, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, – t.j. aby boli uspokojení v prvom rade. Taktiež sa ustanovuje postup na plnenie záväzkov z programu krytých dlhopisov na obdobie jedného roka po tom, ako banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, oznámi Národnej banke Slovenska zámer uskutočniť prevod programu krytých dlhopisov a uzatvorí zmluvu o takomto prevode v prípade nútenej správy, rezolučného konania alebo konkurzného konania vzťahujúceho sa na banku, ktorá je emitentom krytých dlhopisov (predĺženie splatnosti záväzkov z krytých dlhopisov označovaný ako tzv. „soft bullet structure“), ako aj termín a spôsob ukončenia predĺženia splatnosti záväzkov z krytých dlhopisov.

 

K § 68

V § 68 sa ustanovuje krycí súbor ako súhrn základných aktív, doplňujúcich aktív, zabezpečovacích derivátov a likvidných aktív, ktoré sa stávajú jeho súčasťou zápisom do registra krycích dlhopisov. Taktiež sa vymedzuje použitie krycieho súboru, špecifikuje sa rozsah záväzkov, ktoré kryje krycí súbor. V odseku 6 sa zavádza, že exekúcii podľa Exekučného poriadku nepodliehajú pohľadávky banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, ktoré sú zapísané v registri krytých dlhopisov a spĺňajú požiadavky podľa tohto zákona.

 

 

K § 69

V § 69 sa definuje ukazovateľ krytia ako pomer hodnoty krycieho súboru a súčtu hodnôt záväzkov banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, voči majiteľom krytých dlhopisov. Banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, vypočítava ukazovateľ krytia k poslednému dňu príslušného mesiaca a jeho hodnotu musí táto banka priebežne udržiavať na úrovni najmenej 105 %. Tým však nie je vylúčená možnosť tejto banky stanoviť si vyššiu mieru tzv. dobrovoľného prezabezpečenia (s cieľom napr. získať lepší rating, resp. lacnejší zdroj financovania). Ak však banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, určí vyšší ukazovateľ krytia ako je uvedený v odseku 2, táto banka je z hľadiska ochrany investorov v takomto prípade povinná udržiavať takýto vyšší ukazovateľ krytia až do úplného splatenia príslušnej emisie krytých dlhopisov pre celý príslušný program krytých dlhopisov. Ak banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, určí viaceré vyššie ukazovatele krytia pre navzájom rozdielne emisie, tak táto banka je povinná udržiavať najvyšší ukazovateľ krytia pre celý príslušný program krytých dlhopisov až do úplného splatenia emisie krytých dlhopisov s najvyšším ukazovateľom krytia, pričom v tomu zodpovedajúcom rozsahu je tiež povinná bezodkladne doplniť a priebežne dopĺňať krycí súbor.

 

K § 70

Ustanovením § 70 sa vymedzujú základné aktíva tvoriace krycí súbor, ktorými sú pohľadávky banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, z poskytnutých hypotekárnych úverov, ktorých lehota splatnosti je najviac 30 rokov, vrátane záložných práv k tuzemským nehnuteľnostiam slúžiace na zabezpečenie týchto pohľadávok.

Tieto základné aktíva musia tvoriť najmenej 90 % celkovej hodnoty krycieho súboru. Ďalej sa upravujú prípady, kedy banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, musí z krycieho súboru vyradiť základné aktívum a z registra krytých dlhopisov vymazať pohľadávku alebo časť pohľadávky, pri ktorých je dlžník považovaný za zlyhaného podľa osobitného predpisu. 

Zároveň sa zakazuje, aby banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, alebo jej právny nástupca mohli vynucovať predčasné splatenie poskytnutých úverov na bývanie (zosplatniť hypotekárne úvery), to platí aj pri zrušení a likvidácii takejto banky alebo jej právnych nástupcov, čím sa zachováva ochrana dlžníkov banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, zo zmlúv o hypotekárnych úveroch tak, ako tomu bolo aj doteraz v prípade dlžníkov zo zmlúv o hypotekárnom úvere v prípade hypotekárnej banky. Tento zákaz zosplatnenia hypotekárnych úverov neplatí len pri riešení krízovej situácie banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, podľa osobitných predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu, ani pri speňažovaní konkurznej podstaty banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, až po ukončení prevádzkovania podniku konkurzným správcom podľa osobitného predpisu, ak speňaženie pohľadávok z hypotekárnych úverov podľa odseku 1 nemožno dosiahnuť pred ukončením prevádzkovania podniku banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov.

 

K § 71

Ustanovením § 71 sa stanovujú požiadavky na nehnuteľnosti zabezpečujúce základné aktíva. Musí ísť o tuzemskú nehnuteľnosť, ktorá je svojou povahou určená na bývanie. Zároveň sa ustanovuje ukazovateľ LTV (tzv. loan-to-value) vo výške 80% ako maximálneho pomeru výšky poskytnutého hypotekárneho úveru k hodnote založenej nehnuteľnosti. Hypotekárny úver s vyššou mierou LTV nemôže byť zapísaný do registra krytých dlhopisov ako súčasť krycieho súboru. Ak však v prípade trvania hypotekárneho úveru dôjde k zmene hodnoty nehnuteľnosti tak, že tento pomer bude prekročený (nie však viac ako do výšky 100%), takýto hypotekárny úver sa automaticky z krycieho súboru nevyraďuje, ale započítava sa len do výšky 80% hodnoty založenej nehnuteľnosti (tzv. soft approach). V prípade poklesu hodnoty nehnuteľnosti pod aktuálnu výšku nesplateného úveru, je banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, povinná takýto hypotekárny úver z krycieho súboru vyradiť.

 

K § 72 až 73

Ustanoveniami § 72 až 73 sa vymedzujú ďalšie aktíva a iné majetkové hodnoty, ktoré sú doplňujúcimi časťami krycieho súboru, podmienky za ktorých ho tvoria a rozsah, v akom sa podieľajú na celkovej hodnote krycieho súboru. 

 

K § 74

Ustanovenie § 74 stanovuje povinnosť banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, riadiť svoju likviditu tak, aby bola spôsobilá splácať svoje záväzky z krytých dlhopisov počas obdobia nasledujúcich 180 dní v rozsahu tam stanoveným. S cieľom predídenia uloženia dvojitej záťaže pre banky, ktoré sú emitentmi krytých dlhopisov, sa zároveň sa ustanovuje, že likvidné aktíva určené na splnenie povinnosti podľa tohto ustanovenia sa môžu započítať na splnenie povinností podľa ustanovení o ukazovateli likvidného krytia (tzv. Liquidity Coverage Ratio) podľa osobitného predpisu. 

 

K § 75 

Ustanovením § 75 sa upravuje register krytých dlhopisov, do ktorého banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, zapisuje krycí súbor, vydané kryté dlhopisy a záväzky tejto banky, ktoré súvisia s vydávaním krytých dlhopisov. Vymedzuje sa spôsob vedenia tohto registra, pričom za správnosť, úplnosť a aktuálnosť údajov, ktoré banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, poskytla do registra krytých dlhopisov, je sama zodpovedná. Podrobnosti o údajoch zapisovaných do registra krytých dlhopisov, náležitosti a spôsob vedenia registra krytých dlhopisov, obsah a frekvencia jeho aktualizácie stanoví opatrenie Národnej banky Slovenska.

 

K § 76

Ustanovením § 76 sa zavádza povinnosť pre banku, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, vykonávať aspoň raz ročne stresové testovanie v rámci programu krytých dlhopisov. Uvedeným testovaním sa má zistiť potenciálny vplyv nepriaznivých zmien trhových podmienok, na plnenie požiadavky na výšku ukazovateľa krytia. Zároveň sa ustanovujú druhy rizík, ktorých vplyv je povinná banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, v rámci testovania zohľadňovať, ako aj všetky faktory zmierňujúce riziko. Banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, vykoná stresové testovanie aspoň raz ročne v období od 1. januára do 31. marca kalendárneho roka, na základe údajov k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, pričom stresové testovanie zahŕňa obdobie celého kalendárneho roka, v ktorom sa stresové testovanie vykonáva. 

 

K § 77 až 80

Ustanoveniami § 77 až 80 sa upravuje povinnosť pre banku, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, mať správcu programu krytých dlhopisov a jeho zástupcu. Ustanovujú sa požiadavky na výkon jeho funkcie, spôsob jeho konštituovania, jeho povinnosti týkajúce sa kontroly, dodržiavania požiadaviek na vydávanie krytých dlhopisov podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a ďalšie jeho povinnosti. Správca programu krytých dlhopisov je povinný predkladať správu o programe krytých dlhopisoch za predchádzajúci rok Národnej banke Slovenska každoročne do 30. apríla príslušného kalendárneho roka, pričom prvýkrát sa takáto správa predkladá za rok, v ktorom banka získala predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na vykonávanie činností súvisiacich s programom krytých dlhopisov podľa § 28 ods. 1 písm. g). 

 

K bodu 34

V súvislosti s komplexnou revíziou v oblasti doterajšieho financovania hypotekárneho bankovníctva prostredníctvom vydávania hypotekárnych záložných listov smerujúcou k ich nahradeniu krytými dlhopismi, ako aj so zmenami v poskytovaní štátnej podpory vo forme štátneho príspevku pre mladých (podpora mladých pri niektorých úveroch na bývanie bude vo forme daňového bonusu na zaplatené úroky) sa § 81 až 88 vypúšťajú. V súlade s prechodnými ustanoveniami v § 122ya štátna podpora pre mladých poberateľov hypotekárnych úverov poskytnutých pred 1.1.2018 bude poskytovaná podľa predpisov účinných do 31.12.2017 rovnakým spôsobom a v rovnakej forme a lehotách, ako doteraz.

 

K bodu 35

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s nahradením hypotekárneho správcu a jeho zástupcu správcom programu krytých dlhopisov a jeho zástupcu.

 

K bodu 36

Cieľom úpravy je vytvoriť právny rámec efektívneho plnenia úloh Vojenského spravodajstva daných zákonom č. 198/1994 Z. z., vzhľadom na skutočnosť, že došlo k ich podstatnému rozšíreniu. Predložená pripomienka vychádza z doterajšej zákonnej úpravy a tiež zohľadňuje požiadavky, ktoré vznikli v aplikačnej praxi pri výkone spravodajskej činnosti. 

 

K bodu 37

V § 93 ods. 1, ktoré je ustanovením o povinnosti zamestnancov bánk a ďalších týmto zákonom vymedzených osôb pôsobiacich v bankách dodržiavať mlčanlivosť vo veciach záujmov bánk a ich klientov, sa do okruhu týchto osôb dopĺňajú namiesto hypotekárneho správcu a jeho zástupcu správca programu krytých dlhopisov a jeho zástupca.

 

K bodu 38

K § 122ya 

V navrhovanom prechodnom ustanovení § 122ya sa rieši postup v prípade hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácii vydaných pred 1. januárom 2018 a hypotekárnych a komunálnych úverov na základe zmlúv o hypotekárnom úvere a zmlúv o komunálnom úvere uzavretých pred 1. januárom 2018, tak že do konca účinnosti „starej právnej úpravy“ sa spravujú ustanoveniami predpisov účinných do 31. decembra 2017, a to až do doby úplného splatenia týchto hypotekárnych záložných listov, komunálnych obligácii, hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ak v odsekoch 2 až 11 nie je ustanovené inak. Ustanoveniami odsekov 2 až 11 však aj po 31. decembri 2017 nie sú dotknuté práva ani rozsah práv majiteľov hypotekárnych záložných listov, práva ani rozsah práv majiteľov komunálnych obligácii, práva ani rozsah práv dlžníkov z hypotekárnych úverov a práva ani rozsah práv dlžníkov z komunálnych úverov vzniknutých pred 1. januárom 2018.

 

Podľa odseku 2 bankové povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov vydané hypotekárnej banke, ktoré je platné k 31. decembru 2017, sa vzťahuje aj na dokončenie vykonávania týchto obchodov po 31. decembri 2017. Od 1. januára 2018 však nemožno vydať hypotekárne záložné listy ani komunálne obligácie a nemožno uzavrieť zmluvy o hypotekárnom úvere ani zmluvy o komunálnom úvere podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017. Od 1. januára 2018 sa na financovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov poskytnutých na základe zmlúv o hypotekárnom úvere a zmlúv o komunálnom úvere uzavretých pred 1. januárom 2018 nevzťahujú požiadavky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, ktoré sa vzťahovali na financovanie hypotekárnych úverov prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov a na financovanie komunálnych úverov prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií.

 

V odseku 3 je umožnené, aby banka, ktorá má právoplatný predchádzajúci súhlas na vykonávanie činností súvisiacich s programom krytých dlhopisov, mohla počas roka 2018 (od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018) za presne vymedzených podmienok v odseku 3 „zlúčiť“ svoj starý register hypoték s novým registrom krytých dlhopisov, pričom pri takomto preregistrovaní táto banka musí zabezpečiť, aby tieto aktíva alebo iné majetkové hodnoty z registra hypoték spĺňali podmienky na ich zaradenie do krycieho súboru podľa predpisov účinných po 31. decembri 2017. Pri tomto preregistrovaní je banka povinná k tomu istému dňu vykonať výmaz z registra hypoték aj zápis do registra krytých dlhopisov.

 

Podľa odseku 4 sa hypotekárne záložné listy, ktoré banka vydala pred 1. januárom 2018 a ktoré táto banka v súlade s týmto zákonom zapísala do svojho registra krytých dlhopisov, sa od zápisu do registra krytých dlhopisov považujú za kryté dlhopisy podľa predpisov účinných po 31. decembri 2017, pričom sa nemení a nie je dotknutý ich názov „hypotekárny záložný list“ a tiež sa nemenia a nie sú dotknuté práva a povinnosti spojené s hypotekárnym záložným listom; týmto však nie je dotknutá možnosť zmeny emisných podmienok podľa ustanovení odseku 5 alebo podľa osobitného predpisu. Banka je bezodkladne povinná na svojom webovom sídle uverejniť údaje o každej emisii hypotekárnych záložných listov, ktoré sa považujú za kryté dlhopisy, vrátane uvedenia dňa, od ktorého sa považujú za kryté dlhopisy.

 

Odsek 5 upravuje postup, ako môže hypotekárna banka pri „transformácii“ na banku, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, aj bez súhlasu majiteľov hypotekárnych záložných listov vydaných pred 1. januárom 2018 jednorazovo zmeniť emisné podmienky týchto hypotekárnych záložných listov v takom rozsahu, aby zodpovedali podmienkam ustanoveným pre kryté dlhopisy a program krytých dlhopisov podľa predpisov účinných po 31. decembri 2017. Dôležité však je, že aj po 31. decembri 2017 musia zostať zachované alebo musia byť výhodnejšie práva aj rozsah práv majiteľov hypotekárnych záložných listov vzniknutých pred 1. januárom 2018. Na takéto hypotekárne záložné listy ani pri zmene ich emisných podmienok nemožno uplatniť (t. j. nesmú sa na ne vzťahovať) ustanovenia o predĺžení ich splatnosti o jeden až dva roky v prípade nútenej správy, riešení krízových situácií a konkurze v banke (§ 67 ods. 10 až 13) a taktiež na ne nemožno uplatniť požiadavku na percentuálny pomer hodnoty založenej nehnuteľnosti a zabezpečovanej pohľadávky z istiny hypotekárneho úveru podľa § 71 ods. 1 písm. b) tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018, ak by tento percentuálny pomer bol nevýhodnejší pre zabezpečovanú pohľadávku ako percentuálny pomer uplatňovaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017. 

 

V prípade, ak banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, pristúpi k jednorazovej zmene emisných podmienok hypotekárnych záložných listov podľa odseku 5, je povinná bezodkladne rovnakým spôsobom ako pri pôvodných emisných podmienkach a tiež na svojom webovom sídle uverejniť vykonanú zmenu emisných podmienok s uvedením dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmeny, úplné znenie emisných podmienok a aj informácie o právach a nárokoch majiteľov hypotekárnych záložných listov podľa odseku 7. Dôležité je rozlišovať, akých hypotekárnych záložných listov sa táto jednorazová zmena emisných podmienok týka, t.j. či sa jedná o hypotekárne záložné listy vydané pred alebo po 1. septembri 2014. Ak ide o zmenu emisných podmienok emisie hypotekárnych záložných listov vydaných pred 1. septembrom 2014, banka po takejto zmene emisných podmienok musí každému majiteľovi hypotekárneho záložného listu z príslušnej emisie preukázateľne písomne zaslať vykonanú zmenu emisných podmienok s uvedením dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmeny, úplné znenie emisných podmienok a aj informáciu o právach a nárokoch majiteľov hypotekárnych záložných listov na predčasné splatenie tohto hypotekárneho záložného listu podľa odseku 7. Ak sa jedná o hypotekárne záložné listy vydané po 1. septembri 2014, tak v súlade s platnými predpismi stačí zverejniť tieto zákonom stanovené informácie na webovom sídle banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov. 

 

Z hľadiska zachovania právnej istoty majiteľov hypotekárnych záložných listov pri takejto jednorazovej zmene emisných podmienok zo strany banky je v odseku 7 umožnené, aby majiteľ hypotekárneho záložného listu – ak nesúhlasí s takouto zmenou emisných podmienok – mal právo na predčasné splatenie svojho hypotekárneho záložného listu vrátane pomerného výnosu podľa pôvodných emisných podmienok. Lehota na takéto predčasné splatenie hypotekárneho záložného listu zo strany banky je do troch mesiacov odo dňa uverejnenia tejto zmeny emisných podmienok na webovom sídle banky (pri hypotekárnych záložných listoch vydaných po 1. septembri 2014) alebo do troch mesiacov odo dňa doručenia písomnej informácie banky majiteľovi hypotekárneho záložného listu vydaného pred 1. septembrom 2014. Lehota na toto predčasné splatenie hypotekárneho záložného listu vrátane pomerného výnosu podľa pôvodných emisných podmienok je 30 dní od doručenia takejto žiadosti o predčasné splatenie.

 

Odsek 8 umožňuje, aby banka, ktorá mala k 31. decembru 2017 platné povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov a ktorá je oprávnená vykonávať činnosti súvisiace s programom krytých dlhopisov, je po 31. decembri 2017 oprávnená na krytie hypotekárnych záložných listov použiť aj aktíva spĺňajúce podmienky na ich zaradenie do krycieho súboru pre program krytých dlhopisov podľa predpisov účinných po 31. decembri 2017, pričom táto banka musí zabezpečiť, aby sa celkovo nezhoršil rozsah a úroveň krytia hypotekárnych záložných listov podľa podmienok vyžadovaných pre hypotekárne obchody podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017. 

 

Odsek 9 rieši postup vedenia registra hypoték po 1. januári 2018, ako aj postup a lehoty jeho zániku. Podľa odseku 10 funkcia hypotekárneho správcu je zlučiteľná s funkciou správcu programu krytých dlhopisov, ak ide o funkcie vykonávané pre tú istú banku; to sa rovnako vzťahuje na funkciu zástupcu hypotekárneho správcu a funkciu zástupcu správcu programu krytých dlhopisov, ak ide o funkcie vykonávané pre tú istú banku. Po 1. januári 2018 Národná banka Slovenska vedie v zozname správcov krytých dlhopisov podľa § 80 ods. 5 aj hypotekárnych správcov pre hypotekárne banky a zástupcov hypotekárnych správcov pre hypotekárne banky, a to až do zániku ich vymenovania. Práva a povinnosti, zodpovednosť, spôsob menovania a odvolávania, požiadavky na výkon funkcie a ostatné právne vzťahy hypotekárnych správcov a ich zástupcov, ktoré súvisia s vykonávaním hypotekárnych obchodov vrátane registra hypoték alebo s dohľadom nad vykonávaním hypotekárnych obchodov, sa aj po 31. decembri 2017 spravujú ustanoveniami predpisov účinných do 31. decembra 2017, a to až do úplného splatenia hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných pred 1. januárom 2018 alebo do dňa zániku registra hypoték podľa § 122ya ods. 9. Dňom úplného splatenia hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných hypotekárnou bankou pred 1. januárom 2018 alebo dňom zániku registra hypoték zaniká funkcia hypotekárneho správcu aj funkcia zástupcu hypotekárneho správcu vymenovaného pre túto hypotekárnu banku.

 

Podľa odseku 11 môže banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, použiť úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti poskytnuté spotrebiteľom pred 1. januárom 2018 a na ktoré sa nevzťahuje odsek 3, zaradiť do krycieho súboru ako základné aktíva, ak spĺňajú podmienky ustanovené pre program krytých dlhopisov podľa predpisov účinných po 31. decembri 2017. 

 

V súvislosti s komplexnou revíziou v oblasti doterajšieho vykonávania hypotekárnych obchodov, financovania hypotekárneho bankovníctva prostredníctvom vydávania hypotekárnych záložných listov, financovania komunálnych úverov formou vydávania komunálnych obligácií a smerujúcou k ich nahradeniu krytými dlhopismi a v súvislosti s nahradením štátneho príspevku pre mladých daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov pri presne vymedzených úveroch na bývanie (§ 1 ods. 6 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie v znení zákona č. .../2017 Z. z.), ktorý nahrádza doterajšiu podporu pre mladých poberateľov hypotekárnych úverov zo štátneho rozpočtu, je nutné z dôvodu právnej istoty doplniť prechodné ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že právne vzťahy vzniknuté z hypotekárnych obchodov, zo zmlúv o hypotekárnom úvere a zo zmlúv o komunálnom úvere uzatvorených pred 1. januárom 2018 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017. 

V tejto súvislosti je rovnako potrebné zabezpečiť, aby doterajšia štátna podpora hypotekárnych úverov vo forme štátneho príspevku (§ 84 ods. 1) a štátneho príspevku pre mladých (85a ods. 1), poskytnutých na základe zmlúv o hypotekárnom úvere uzavretých pred 1. januárom 2018,  dobehla podľa doterajších predpisov. Z tohto dôvodu sa v odseku 12 ustanovuje, že pri takýchto zmluvách o hypotekárnom úvere sa na určovanie štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých, na výpočet štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých, na uplatňovanie nárokov na štátny príspevok a na štátny príspevok pre mladých, na poskytovanie štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých a na zánik nároku na štátny príspevok a na štátny príspevok pre mladých použijú predpisy účinné do 31. decembra 2017 a v odseku 13 ustanovuje, že na uplatňovanie požiadavky na štátny príspevok a na štátny príspevok pre mladých, na úhradu štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých zo štátneho rozpočtu, na zúčtovanie poskytnutého štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých a na vrátenie štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých do štátneho rozpočtu, na ktoré sa vzťahuje odsek 12, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2017. Z dôvodu dozabezpečenia vykonávania centrálnej evidencie zmlúv o hypotekárnych úveroch uzavretých pred 1. januárom 2018, pri ktorých sa uplatňuje nárok na štátny príspevok, a pri ktorých sa uplatňuje nárok na štátny príspevok pre mladých, sa v odseku 14 ustanovuje, že na vykonávanie tejto centrálnej evidencie, na poskytovanie informácie o celkovom nároku na štátny príspevok a na štátny príspevok pre mladých a na poskytovanie súhrnných údajov o účeloch hypotekárnych úverov poskytnutých pred 1. januárom 2018 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2017. Z dôvodu potreby zabezpečenia štátneho dozoru nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých, ktorý sa bude ešte poskytovať podľa prechodného ustanovenia v odseku 12, sa v navrhovanom odseku 15 ustanovuje, že na výkon tohto štátneho dozoru a na ukladanie povinností a pokút na základe nedostatkov zistených pri výkone tohto štátneho dozoru sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2017, pričom toto sa bude vzťahovať aj na výkon tohto štátneho dozoru, ktorý sa neskončil do 31. decembra 2017.

 

K bodu 39

K §123b

Ustanovením § 123b sa zrušuje vyhláška Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 600/2001 Z. z., o registri hypoték a podrobnostiach o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu.

 

 

 

 

K čl. II

 

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. 

 

§ 3 ods. 6 sa upravuje tak, aby v prípade prevodu programu krytých dlhopisov v čase nútenej správy a v konkurze banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, sa mohla zmena emisných podmienok krytých dlhopisov spočívajúca v zmene osoby emitenta krytých dlhopisov uskutočniť aj bez predchádzajúceho súhlasu majiteľov krytých dlhopisov. Dôvodom uvedeného postupu je zabezpečiť zvýšenie miery uspokojenia majiteľov krytých dlhopisov.

 

§ 6 ods. 1 sa upravuje tak, aby dlhopisy mohla emitovať len právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike a fyzická osoba zapísaná v obchodnom registri.

 

Vypúšťa sa nadpis Oddiel 1 „Hypotekárne záložné listy“ a § 14 až 17 z dôvodu nového konceptu spojeného s vydávaním krytých dlhopisov, ktoré nahradia koncept vydávania hypotekárnych záložných listov.

 

§ 20 ods. 1 a 2 sa upravuje tak, aby len obec a vyšší územný celok mohli vydávať komunálne obligácie. Navrhovaným ustanovením sa banke odníma doterajšia možnosť, ktorou je vydávanie komunálnych obligácii.

 

V § 20b sa dopĺňa nový druh zabezpečeného dlhopisu, ktorým je krytý dlhopis.

 

Z hľadiska právnej istoty vo väzbe na ostatné navrhované zmeny v zákone o dlhopisoch a navrhované zmeny v zákone o bankách je doplnená úprava o prechodné ustanovenie.

 

 

 

K čl. III, V, VII až IX a XIII 

Vzhľadom na to, že zmenou zákona o bankách sa uskutočňuje komplexná revízia v oblasti doterajšieho financovania hypotekárneho bankovníctva prostredníctvom hypotekárnych záložných listov, smerujúca k ich nahradeniu krytými dlhopismi, ktorých celková hodnota bude krytá podkladovými aktívami, ktorými sú všetky hypotekárne úvery, boli identifikované zákony, v ktorých bolo taktiež potrebné zohľadniť tento nový koncept vydávania krytých dlhopisov, ktoré nahradia koncept vydávania hypotekárnych záložných listov, ako zdroja financovania hypotekárnych úverov. Z tohto dôvodu sa preto v osobitných článkoch III, V, VII až IX a XIII novelizujú zákony, v ktorých sa vyskytujú pojmy, ktoré táto nová úprava už nepozná, spôsobom, že sa jednak nahradzuje pojem „hypotekárny záložný list“ spresneným (s poznámkou pod čiarou), resp. dopĺňa pojmom „krytý dlhopis“, prípadne, ak už vecne neobstoja tieto „staré“ pojmy, navrhujú sa vypustiť.

 

K čl. IV

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa umožní Ministerstvu financií SR na základe rozhodnutia vlády SR prevziať na účely reštrukturalizácie aktív Eximbanky pohľadávky Eximbanky vzniknuté z financovania vývozných úverov a poisťovania vývozných úverov, ktoré vyplynuli napríklad z financovania väčších vývozných projektov medzinárodného alebo strategického významu alebo do teritórií s vyšším rizikom. Súčasťou rozhodnutia vlády bude aj ekonomické riešenie reštrukturalizácie aktív Eximbanky. Toto opatrenie sa však bude môcť využiť len v prípade, ak by bolo ohrozené vykonávanie činností Eximbanky podľa § 2 zákona, to znamená činností, za účelom vykonávania ktorých bola zriadená.

 

K bodu 2

Navrhovaná zmena v § 18 ods. 3 vyplýva z nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku („nariadenie“), ktoré má za cieľ zabezpečiť vytvorenie národných súborov podrobných údajov o úveroch prevádzkovanými všetkými centrálnymi bankami Eurosystému v súlade so spoločnými minimálnymi štandardami a vytvorenie spoločnej databázy podrobných analytických údajov o úveroch („Anacredit“), ktoré si budú členovia Eurosystému vzájomne zdieľať. V Slovenskej republike sa požiadavky vyplývajúce z Anacreditu implementujú do informačného systému registra bankových úverov a záruk vedeného Národnou bankou Slovenska. 

 

V § 18 ods. 3 sa rozširuje okruh osôb vyplývajúcich z nariadenia, o ktorých sa budú poskytovať údaje do registra bankových úverov a záruk. Ide o jedenásť protistrán, medzi ktoré patrí: spravodajská jednotka, pozorovacia jednotka, veriteľ, dlžník – všetky nástroje, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2018, dlžník – aspoň jeden nástroj vznikol 1. septembra 2018 alebo neskôr, poskytovateľ zabezpečenia, ústredie podniku, bezprostredná materská spoločnosť, najvyššie postavená materská spoločnosť dlžníka, pôvodca a obsluhovateľ. Údaje, ktoré sa majú poskytovať o osobách podľa nariadenia do registra, sa uvádzajú spolu s vysvetlivkami v prílohách I. až V. nariadenia. Ide o súvisiacu zmenu s § 38 zákona o bankách.

 

 

K čl. VI

K bodu 1

K § 159

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 159 o nové písm. i) tak, aby náklady za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na účely poskytovania spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie boli príjmom Sociálnej poisťovne.

 

K bodu 2 

K § 160

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 160 o nové písm. e) tak, aby náklady za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na účely poskytovania spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie boli výdavkom Sociálnej poisťovne.

 

K bodu 3

K § 168 ods. 2

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 168 ods. 2 o nové písm. j) tak, aby náklady veriteľa za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na účely poskytovania spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie boli príjmom Správneho fondu. 

 

K bodu 4

K § 168 ods. 3 

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 168 ods. 3 o nové písm. h) tak, aby náklady súvisiace s plnením povinností Sociálnej poisťovne za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na účely poskytovania spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie pre veriteľa boli hradené zo Správneho fondu.

 

K bodu 5 

K § 170 ods. 18 a ods.19

Z dôvodu naplnenia obozretných zásad pre poskytovanie spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie ako aj z dôvodu predchádzania negatívnym trendom pri poskytovaní týchto úverov, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k zvýšeniu rizík tak veriteľov, ako aj spotrebiteľov sa v súvislosti so zavedením povinnosti poskytovateľa spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie overovať informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa - žiadateľa o takýto úver ešte pred jeho schválením navrhuje rozšíriť ustanovenie § 170 o nové odseky 18 a 19. Sociálna poisťovňa bude elektronicky overovať prostredníctvom súboru otázok informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa. Sociálna poisťovňa bude tieto informácie overovať na základe žiadosti poskytovateľa spotrebiteľského úveru (veriteľa), alebo úveru na bývanie (veriteľa) za odplatu. Výšku odplaty určí Sociálna poisťovňa s ohľadom na výšku nákladov, ktoré jej vzniknú v súvislosti s plnením tejto povinnosti, najmä na úhradu nákladov súvisiacich s vývojom, implementáciou a testovaním riešení informačných technológií ako aj prevádzkovaním systému na overovanie údajov, ktorý zahŕňa najmä poplatky za nákup, technickú podporu, údržbu, servis a upgrade softvéru a hardvéru a ich častí. 

 

Súbor otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií SR po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

 

K bodu 6 

K § 293dw Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2018

 

Navrhuje sa, aby právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo zmlúv uzatvorených medzi Sociálnou poisťovňou a veriteľom, bankou a pobočkou zahraničnej banky ešte pred 1. májom 2018 a ktoré sa týkajú poskytovania a overovania údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne zanikli zo zákona 30. apríla 2018. Súčasne toto ustanovenia nadobúda účinnosť 30. apríla 2018.

 

 

 

K čl. X

 

K bodu 1 (poznámka pod čiarou k odkazu 1)

Navrhnutou legislatívno-technickou úpravou sa v poznámke pod čiarou k odkazu 1 spresňuje existujúca právna úprava a zároveň sa vkladá odkaz na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, nakoľko Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad plnením skutočností vyplývajúcich z predmetného nariadenia. Táto úprava sa navrhuje aj v kontexte vloženia novelizačného bodu č. 49 do návrhu zákona, ktorého účelom je zabezpečenie právneho rámca implementujúceho v Slovenskej republike budúce intervenčné právomoci Národnej banky Slovenska vyplývajúce z predmetného nariadenia.

 

K bodu 2 a 3 [§ 1 ods. 3 písm. a)]

Navrhnutou úpravou § 1 ods. 3 písm. a) zákona o dohľade nad finančným trhom sa zabezpečuje jeho harmonizácia s aktuálnym znením zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 4 (§ 2 ods. 7) 

V nadväznosti na prvú vetu § 2 ods. 7 zákona a za účelom uľahčenia postupu pri výkone dohľadu sa navrhuje ustanovenie oprávnenia Národnej banky Slovenska upustiť (na základe písomného návrhu dohliadaného subjektu a za v predmetnom ustanovení určených podmienok) od predloženia úradne osvedčeného prekladu dokumentácie alebo iných informácií do štátneho jazyka. Pri takomto postupe sa zároveň navrhuje ponechať Národnej banke Slovenska oprávnenie aj dodatočne a podľa svojej potreby požiadať dohliadaný subjekt o predloženie úradne osvedčeného prekladu príslušnej dokumentácie alebo inej informácie do štátneho jazyka.

 

K bodu 5 (§ 3 ods. 1 a 3)

Navrhuje sa legislatívno-technické vyprecizovanie § 3 ods. 1 a 3 zákona o dohľade, ktorým sa zabezpečuje jeho terminologická harmonizácia s aktuálnym zákonom o štatutárnom audite (zákonom č. 423/2015 Z. z. v znení zákona č. 91/2016 Z. z.).

 

K bodu 6 (odkaz 15)

Navrhuje sa aktualizovať poznámku pod čiarou k odkazu 15, ktorá je zavedená v § 3 ods. 4 zákona o dohľade, pretože poznámka pod čiarou k odkazu 15 neaktuálne odkazuje na § 11 ods. 1 písm. d) a f) zákona č. 211/2000 Z. z. v znení zákona č. 747/2004 Z. z., pričom tieto pôvodné písmená sa medzičasom stali písmenami g) a h) v dôsledku novelizačných úprav vykonaných zákonmi č. 628/2005 Z. z. a č. 382/2011 Z. z., ale taktiež neaktuálne odkazuje na článok 38 ods. 38.1 Protokolu o Štatúte ESCB a ECB, ktorý sa medzičasom stal článkom 37 ods. 37.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. 

 

K bodu 7 [§ 5 ods. 1 písm. f)] 

Navrhovaným znením § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dohľade sa precizuje pôsobnosť útvaru dohľadu nad finančným trhom vo väzbe na kompetencie, ktoré boli medzičasom zverené Národnej banke Slovenska v oblasti dohľadu nad finančným trhom podľa novelizovaných ustanovení § 1 ods. 3 zákona o dohľade a ďalších osobitných zákonov v oblasti finančného trhu.

 

 

K bodu 8 (§ 5 ods. 3)

Navrhnutou úpravou § 1 ods. 3 písm. a) zákona o dohľade nad finančným trhom sa zabezpečuje jeho harmonizácia s aktuálnymi ustanoveniami § 196 ods. 6 a § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. v znení zákona č. 88/2017 Z. z. (SSP), podľa ktorého NBS (útvar dohľadu NBS) je pri výkone dohľadu viazaný okrem iného taktiež rozhodnutiami správneho súdu vydanými aj pri preskúmavaní zákonnosti postupu NBS (útvaru dohľadu NBS) pri výkone dohľadu nad finančným trhom, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

 

K bodu 9 (§ 7 ods. 5)

Navrhujú sa upraviť ustanovenia § 7 ods. 5 a § 14 ods. 6 zákona o dohľade na základe poznatkov z praxe tak, aby sa vytvoril legislatívny priestor na efektívne zabezpečenie odstraňovania formálnych a iných nedostatkov náležitostí námietok, ak podané námietky neobsahujú všetky potrebné náležitosti, pričom nedostatky náležitostí podaných námietok je možné odstrániť na základe výzvy NBS pre predkladateľa. Navrhnutá úprava ustanovení § 7 ods. 5 a § 14 ods. 6 je obsahovo obdobná ako úprava pre podania klientov dohliadaných finančných subjektov v § 35j ods. 2 zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 10 (§ 8 ods. 1) 

Legislatívno-technická úprava textu ustanovenia, v zmysle ktorej sa dohľadom na mieste pod utajenou identitou nemusí vždy začínať nový dohľad na mieste, ale je možné ho vykonávať aj (podľa potreby) v už prebiehajúcom dohľade na mieste. Uvedené platilo aj dosiaľ, avšak úpravou formulácie sa táto skutočnosť zakotvuje explicitne. 

 

K bodu 11 (§ 10 ods. 3)

Navrhuje sa úprava (rozšírenie) oprávnenia dohliadaného subjektu na vyhotovenie kópie protokolu o vykonanom dohľade zo strany Národnej banky Slovenska (na jeho požiadanie a za úhradu vecných nákladov) tak, aby kópia predmetného protokolu, resp. aj iných ako písomných podkladov, ktoré sú v takomto protokole uvedené, mohla byť okrem listinnej podoby vyhotovená aj v elektronickej podobe na trvanlivom médiu. Navrhovanou úpravou ustanovenia sa zavádza (pre účely zákona) aj definícia trvanlivého média.

 

K bodu 12 (§ 16 odsek 4)

V záujme uľahčenia konania sa navrhuje ustanovenie oprávnenia žiadateľa nahradiť v žiadosti účtovnú závierku, správu audítora a výročnú správu, ktoré sú uložené v registri účtovných závierok, odkazom na ich zverejnenie v tomto registri. S rovnakým zámerom sa navrhuje, aby Národná banka Slovenska mohla (na základe písomného návrhu žiadateľa alebo z vlastného podnetu) upustiť od predloženia prílohy k žiadosti v listinnej podobe a umožniť jej predloženie v elektronickej podobe na trvanlivom médiu. Uvedený postup má byť vylúčený v prípade, ak by predloženie prílohy v elektronickej podobe bolo v rozpore s príslušným osobitným predpisom. 

 

K bodu 13 (§ 16 ods. 5) 

Legislatívno-technická úprava s ohľadom na zavedenie odkazu 5a v ustanovení § 2 ods. 7 zákona. 

 

K bodu 14 (§ 16 ods. 6)

Navrhnutou úpravou ustanovení § 16 ods. 6 zákona o dohľade (a aj súbežnými úpravami § 24 ods. 3 a 9, § 26 a § 35j ods. 1 zákona o dohľade) sa reflektuje skutočnosť, že ako dôkazné prostriedky v rámci dohľadu sú čoraz viac frekventované popri listinách aj iné dôkazné prostriedky (napríklad elektronická komunikácia medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, respektíve aplikačné programy využívané dohliadanými subjektmi pri ich činnostiach) vzhľadom na rozmach využívania elektronických technológií pri ponúkaní a realizácii finančných obchodov, respektíve finančných služieb.

 

K bodu 15 (§ 16 ods. 7)

Ustanovuje sa možnosť Národnej banky Slovenska rozšíriť alebo zúžiť dôvody konania už začatého z vlastného podnetu, aby sa zabezpečila čo najväčšia možná hospodárnosť, efektívnosť a plynulosť konania. Pokiaľ ide o nové dôvody konania, Národná banka Slovenska v takom prípade vo vzťahu k nim nemusí začínať nové konanie, ale, pokiaľ je to možné a účelné, rozšíri dôvody už prebiehajúceho konania. Otázka, či je odôvodnené rozšírenie prebiehajúceho konania alebo pre začatie nového, je na posúdení Národnej banky Slovenska. Pre rozšírenie prebiehajúceho konania bude spravidla daný dôvod, ak v tomto konaní pri dokazovaní vyjdú najavo skutočnosti odôvodňujúce postihovanie ďalších nedostatkov, ako aj v tom prípade, ak by bol inak daný dôvod pre spojenie vecí. V prípade zúženia dôvodov konania bude Národná banka Slovenska povinná o tejto skutočnosti písomne informovať účastníkov konania.

 

K bodu 16 (§ 17 odsek 7)

Ak účastník konania preukáže naliehavý právny záujem na vrátení originálnej listiny predloženej ako príloha žiadosti alebo dôkaz, Národná banka Slovenska môže na náklady účastníka konania zabezpečiť vyhotovenie úradne osvedčenej kópie originálnej listiny. Úprava ustanovenia sa navrhuje aj v záujme reflektovania potreby (vyplývajúcej z praxe) umožniť (popri vyhotovení kópie zápisnice alebo inej listiny zo spisu) aj vyhotovenie kópie dôkazného prostriedku v elektronickej podobe na trvanlivom médiu, ktorý tvorí súčasť spisu. Tak ako doteraz, pre účely predmetného postupu sa vyžaduje žiadosť zo strany účastníka konania alebo jeho zástupcu a úhrada súvisiacich vecných nákladov. 

 

K bodu 17 (§ 18 ods. 3)

Precizácia textu z dôvodu predchádzania problémov v aplikačnej praxi pri doručovaní písomností v konaní.

 

K bodu 18 (§ 18 ods. 10)

V aplikačnej praxi sa vyskytujú problémy s doručovaním písomností v prípade žiadosti zahraničného subjektu, ktorý splnomocnil na všetky právne úkony vo veci žiadosti právnickú osobu, a to napr. v prípade, ak je takýto zástupca na území SR určený rámcovo zmluvou. Predloženým návrhom je možné rozšíriť osobu zástupcu na doručovanie písomností tak, aby týmto zástupcom mohla byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba.

 

K bodu 19 [§ 21 ods.1 písm. b)]

Navrhuje sa rozšíriť prerušenie konania z dôvodu ak bol účastník konania vyzvaný na oboznámenie sa so spisovým podkladom ku konaniu, ktoré sa začalo na základe žiadosti tohto účastníka konania.

 

K bodu 20 [§ 21 ods. 1 písm. e)]

Navrhuje sa rozšíriť prerušenie konania z dôvodu vyžiadania si odborného stanoviska alebo iného poskytnutia podkladov k veci od zahraničného orgánu dohľadu nakoľko osobitné zákony finančného trhu pri niektorých povoľovacích konaniach ustanovujú obligatórnu konzultáciu s orgánmi dohľadu iných členských štátov. 

 

K bodu 21 [§ 22 ods. 1 písm. c)]

Predloženým návrhom sa špecifikuje dôvod pre Národnú banku Slovenska na zastavenie konania v prípade, ak sa v konaní začatom na základe žiadosti preukáže, že osoba, ktorá túto žiadosť podala, nie je osobou oprávnenou konať za účastníka konania. 

 

K bodu 22 [§ 22 ods. 1 písm. h)]

Ustanovenie upravuje postup Národnej banky Slovenska v prípadoch časového nesúladu medzi splnením zákonnej povinnosti účastníka konania a administratívno-technickým spracovaním platby. 

 

K bodu 23 (§ 24 ods. 3)

Úpravou ustanovenia sa zakotvuje povinnosť účastníka konania predložiť nielen listinné dôkazy, ale aj akékoľvek iné dôkazy, ktoré má k dispozícii. Zároveň sa rozširuje uplatnenie koncentračnej zásady pre všetky typy konaní (nielen návrhové) vedené Národnou bankou Slovenska.

 

K bodu 24 (§ 24 ods. 9)

Navrhnutou úpravou ustanovení § 24 ods. 9 zákona o dohľade (a aj súbežnými úpravami § 16 ods. 6, § 24 ods. 3, § 26 a § 35j ods. 1 zákona o dohľade) sa reflektuje skutočnosť, že ako dôkazné prostriedky v rámci dohľadu sú čoraz viac frekventované popri listinách aj iné dôkazné prostriedky (napríklad elektronická komunikácia medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, respektíve aplikačné programy využívané dohliadanými subjektmi pri ich činnostiach) vzhľadom na rozmach využívania elektronických technológií pri ponúkaní a realizácii finančných obchodov, respektíve finančných služieb.

 

K bodu 25 (§ 25 ods. 2) 

Legislatívno-technická úprava ustanovenia presnejšie rozlišuje medzi predbežným opatrením vydaným pred začatím konania vo veci (§ 25 ods. 2) a predbežným opatrením vydaným počas konania (§ 25 ods. 1). Z upravenej formulácie ustanovenia je jednoznačné, že predbežné opatrenie nemusí byť prvým úkonom v konaní za každých okolností, ale len v prípade, ak je vydávané pred vykonaním iných úkonov v konaní. Ak je to potrebné, Národná banka Slovenska môže vydať predbežné opatrenie aj počas prebiehajúceho konania, v takom prípade sa jeho vydaním nezačína nové konanie vo veci samej. Predbežné opatrenie je inštitútom rýchlej a efektívnej povahy. V prípade potreby bezodkladného zásahu, musí mať Národná banka Slovenska možnosť vydať predbežné opatrenie aj bez toho, aby bolo jednoznačne ustálené, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa začne samotné konanie vo veci samej. Preto sa zároveň ustanovuje možnosť Národnej banky Slovenska viesť konanie vo veci samej v širšom rozsahu, v akom bolo vydané predbežné opatrenie, ako aj dopĺňať dôvody konania vo veci samej. V takom prípade sa postupuje obdobne ako je uvedené v § 16 ods. 6 a 7.

 

K bodu 26 (§ 25 ods. 3) 

Legislatívno-technická úprava, ktorá, pre odstránenie pochybností, explicitne zakotvuje, že predbežné opatrenie sa zrušuje len z podnetu Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska ex offo skúma, či sú naplnené dôvody pre trvanie predbežného opatrenia alebo pre jeho zrušenie. Nejedná sa o návrhové konanie. V prípade, ak dohliadaný subjekt žiada o zrušenie predbežného opatrenia, takáto žiadosť spolu s dôkazmi sa považuje len za podnet, ktorý Národná banka Slovenska vyhodnocuje, rovnako ako iné okolnosti významné pre posúdenie dôvodnosti trvania predbežného opatrenia, ex offo. V prípade, ak Národná banka Slovenska dôjde k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie predbežného opatrenia, predbežné opatrenie rozhodnutím zruší. V opačnom prípade rozhodnutie nevydáva, ani rozhodnutím nezamieta žiadosti dohliadaných subjektov na zrušenie predbežného opatrenia. 

 

K bodu 27 (§ 26) 

Legislatívno-technická úprava ustanovenia, ktorá spresňuje úpravu lehoty pre výzvu na oboznámenie sa so spisovým podkladom a lehoty pre vyjadrenie sa k spisovému podkladu. 

 

K bodu 28 (§ 28 ods. 5)

Ustanovenie zavádza všeobecnú oznamovaciu povinnosť dohliadaného subjektu vo vzťahu k splneniu povinnosti alebo podmienky vyplývajúcej z rozhodnutia vo veci v lehotách ustanovených zákonom alebo v rozhodnutí vo veci.

 

 

K bodu 29 (§ 29 ods. 2)

Nahradením pojmu „zákon“ pojmom „predpis“ v príslušných tvaroch sa legislatívne rozširuje možnosť ich použitia aj pre nariadenia EÚ. Zároveň, v nadväznosti na účasť Národnej banky Slovenska na konaniach vedených v rámci jednotného mechanizmu dohľadu v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013), v spojení s nariadením Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD, ECB/2014/17) (Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014) je potrebné upraviť osobitnú lehotu na rozhodovanie Národnej banky Slovenska tak, aby zodpovedala aj náročnejším konaniam. 

 

K bodu 30 (§ 29 ods. 5) 

Zakotvuje sa koncentračná zásada vo vzťahu k rozkladu podanému účastníkom konania.

 

K bodu 31 (§ 32 ods. 1)

Navrhnutou úpravou § 32 ods. 1 zákona o dohľade sa zabezpečuje jeho precíznejšia harmonizácia s § 26 zákona o dohľade tak, aby aj pri druhostupňovom predložení (doplnení) dôkazov len účastníkom konania sa postupovalo rovnako ako sa postupuje pri prvostupňovom konaní, ak dôkazy predloží len účastník konania. Dopĺňaným znením je explicitne ustanovené, že ide len o dôkazy predložené samotným účastníkom konania, a preto oboznamovanie účastníka konania s dôkazmi predloženými samotným účastníkom nie je potrebné, pretože sú mu známe.

 

K bodu 32 (§ 34a)

Doterajšia prax vedenia konaní, kde je príslušným orgánom dohľadu Európska centrálna banka v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2013 v platnom znení, v spojení s nariadením (EÚ) č. 468/2014 v platnom znení, poukázala na potrebu primeranosti uplatňovania ustanovení upravujúcich konanie vo veciach dohľadu, kedy Národná banka Slovenska posudzuje žiadosť a vypracúva návrh rozhodnutia pre Európsku centrálnu banku.

 

Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup, podľa ktorého sa na konania vo veciach dohľadu, v ktorých rozhoduje Európska centrálna banka v spolupráci s Národnou bankou Slovenska, ustanovenia § 12 až 34 tohto zákona vzťahujú primerane. Ustanovenie sa rovnako uplatní aj pri spolupráci Národnej banky Slovenska s iným rozhodujúcim orgánom dohľadu v rámci Európskeho systému finančného dohľadu.

 

K bodu 33 (§ 35 ods. 2)

Navrhuje sa ustanovenie možnosti, nie povinnosti pre Národnú banku Slovenska vydať (pre účely postupu v zmysle § 35 zákona) všeobecne záväzné právne predpisy (opatrenia). 

 

K bodu 34 (§ 35c ods. 1) 

Legislatívno-technická úprava, v zmysle ktorej sa, pre odstránenie pochybností, explicitne zakotvuje oprávnenie Národnej banky Slovenska vydávať rozkazy o uložení sankcie aj opakovane voči tomu istému dohliadanému subjektu za rovnaké alebo obdobné nedostatky, ak sa ich dohliadaný subjekt dopustí voči iným spotrebiteľom alebo v iných veciach.

 

K bodu 35 (§ 35c odsek 2)

Úpravou ustanovenia sa rozšírili druhy sankcií ukladaných rozkazom o uložení sankcie aj na zákaz nekalých obchodných praktík. Ustanovenie tak adekvátnejšie zodpovedá potrebám aplikačnej praxe, v rámci ktorej je predmetom jednotlivých porušení dohliadaných subjektov v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov často práve nekalá obchodná praktika. Z rovnakých dôvodov sa upravuje možnosť Národnej banky Slovenska uložiť sankcie uvedené v tomto ustanovení aj popri sebe, nielen alternatívne. Zároveň sa, pre odstránenie pochybností (v súvislosti s odsekom 1), explicitne zakotvuje oprávnenie Národnej banky Slovenska ukladať sankcie opakovane za rovnaké alebo obdobné nedostatky toho istého dohliadaného subjektu, ak sa ich dohliadaný subjekt dopustí voči iným spotrebiteľom alebo v iných veciach. V prípade, ak nie sú dané dôvody pre posúdenie porušenia ako systémového nedostatku, môže Národná banka Slovenska za jednotlivé porušenia vydať viac rozkazov o uložení sankcie, pričom každý takýto rozkaz sa považuje za samostatné rozhodnutie, v rámci ktorého je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankcie uvedené v tomto ustanovení. V prípade, ak je neskôr preukázané, že nedostatok nie je jednotlivým porušením, ale jedná sa o systémové pochybenie, postupuje sa podľa § 35h ods. 6. 

 

K bodu 36 (§ 35c ods. 4) 

Legislatívno-technická úprava. Aj z doterajšej úpravy je zrejmé, že podaním rozkladu voči rozkazu o uložení sankcie sa rozkaz v celom rozsahu zrušuje. Na takýto rozkaz sa hľadí, akoby neexistoval, ostáva zachovaný len jeho účinok prvého procesného úkonu, ktorým sa začína konanie. V ďalšom konaní je preto Národná banka Slovenska oprávnená nedostatky kvalifikovať iným spôsobom, je oprávnená ďalej zisťovať a inak ustáliť skutkový stav a tiež rozhodnúť inak vo vzťahu k sankcii, vrátane uloženia prísnejšej sankcie, iného druhu sankcie, resp. kombinácie sankcií. Uvedené analogicky zodpovedá právnej úprave trestného rozkazu v Trestnom poriadku, z ktorej je taktiež zrejmé, že po zrušení trestného rozkazu samosudca nie je viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. V upravenom ustanovení sa uvedené zakotvuje explicitne.

 

K bodu 37 (§ 35e ods. 2)

Legislatívno-technická úprava, v zmysle ktorej sa formulačne spresňuje, že oprávnenie Národnej banky Slovenska uvedené v ustanovení § 35e ods. 2 je rozšírením jej oprávnenia uvedeného v ustanovení § 24 ods. 10 a že § 24 ods. 10 nie je týmto ustanovením dotknutý. 

 

K bodu 38 (§ 35e ods. 3)

Legislatívno-technická úprava, v zmysle ktorej sa formulačne spresňuje, že úprava predbežných opatrení obsiahnutá v ustanovení § 25 sa použije rovnako aj pre predbežné opatrenia vydávané v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa.

 

K bodu 39 [§ 35f ods. 1 písm. a)] 

Navrhnutou úpravou § 35f ods. 1 písm. a) zákona o dohľade sa zabezpečuje harmonizácia hornej hranice sadzby podľa § 35f ods. 1 písm. a) s hornou hranicou sadzieb podľa relevantných aktuálnych ustanovení iných zákonov v oblasti finančného trhu, napríklad podľa § 139 ods. 1 písm. e) zákona o poisťovníctve (zákona č. 39/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) a § 24a ods. 2 písm. d) bodu 2 Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov), pričom ešte stále pôjde o podstatne nižšiu hornú hranicu sadzby (10 000 000) ako podľa navrhnutej novelizácie § 144 ods. 1 písm. e) zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov podľa parlamentnej tlače 499), ktorá sa vyžaduje podľa práva EÚ.

 

K bodu 40 (§ 35h ods. 3 až 6)

V zákone dosiaľ neboli upravené konkrétne pravidlá pre správne trestanie. Pri ukladaní sankcií za zbiehajúce sa nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov sa zavádza absorpčná zásada, a to nadväzne na Odporúčanie výboru ministrov [Rady Európy] č. R(91) z 13. 2. 1991 pre členské štáty o správnych sankciách (relative aux sanctions administratives) a aj vzhľadom na ustálenú judikatúru slovenských súdov (napríklad v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/18/2011 zo 17. 1. 2012 a sp. zn. 2Sžo/11/2014 zo 16. 12. 2014) o tom, že pri administratívnom sankcionovaní (trestaní) treba rešpektovať podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií za pretrvávajúce alebo zbiehajúce sa administratívne nedostatky (delikty) platia analogicky zásady pre ukladania sankcií trestných, pretože hranice medzi trestnými deliktami (za ktoré ukladajú tresty súdy) a administratívnymi deliktami (za ktoré ukladajú sankcie administratívne orgány) sú určené vnútroštátnym prejavom vôle zákonodarcu členského štátu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Jedná sa napríklad o pravidlá pre ukladanie sankcií za viaceré nedostatky postihované jediným rozhodnutím, pravidlá pre ukladanie sankcií za nedostatky, ktoré boli zistené za obdobie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia sankcionujúceho iné nedostatky toho istého dohliadaného subjektu a pre riešenie súbehov obdobných skutočností. Národná banka Slovenska, v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, postupovala analogicky s pravidlami Trestného zákona. Za účelom zjednotenia postupov Národnej banky Slovenska a za účelom zabezpečenia čo najväčšej možnej predvídateľnosti jej postupov pri ukladaní sankcií sa dopĺňajú nové odseky 3 až 6, ktoré upravujú podrobné pravidlá pre rozhodovanie Národnej banky Slovenska o sankciách v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa. Práve táto oblasť v praxi vykázala nevyhnutnosť úpravy podrobnejších princípov a pravidiel, nakoľko v rámci predmetných konaní obvykle dochádza k súbehu nedostatkov, a to aj podľa rôznych právnych predpisov.

 

V ods. 3 sa zároveň, za účelom zabezpečenia čo najlepšej preskúmateľnosti rozhodnutia, výslovne ustanovuje, že Národná banka Slovenska posudzuje kritériá pre ukladanie sankcií vo vzťahu ku každému nedostatku osobitne. Osobitné odôvodnenie sa vykoná vo vzťahu k jednotlivým porušeným ustanoveniam predpisov. T. z., v prípade, ak Národná banka Slovenska postihuje viacero rovnako kvalifikovaných nedostatkov (porušenie rovnakého ustanovenia predpisu) – napríklad porušenie ustanovenia zakazujúceho používanie neprijateľných zmluvných podmienok, pričom k tomuto porušeniu došlo viacerými spôsobmi – použitím viacerých neprijateľných zmluvných podmienok, Národná banka Slovenska nemusí posudzovať kritériá pre ukladanie sankcií vo vzťahu ku každej neprijateľnej zmluvnej podmienke osobitne. 

Ako kritérium pre posudzovanie sankcií sa dopĺňa tiež počet vytýkaných nedostatkov. V rámci tohto kritéria Národná banka Slovenska posudzuje počet porušených ustanovení predpisov (napr. porušenie ustanovenia zakazujúceho používanie neprijateľných zmluvných podmienok) a v rámci nich prihliada aj na to, či sa tohto nedostatku dohliadaný subjekt dopustil viacerými spôsobmi (napr. viacerými neprijateľnými zmluvnými podmienkami).

 

V ods. 4 sa upravujú pravidlá pre prípad, kedy Národná banka Slovenska rozhoduje o uložení ďalšej pokuty za nedostatok, ktorého sa dohliadaný subjekt dopustil skôr, ako bolo vydané iné rozhodnutie, ktorým už Národná banka Slovenska uložila dohliadanému subjektu pokutu za iný nedostatok. Pôvodné rozhodnutie sa v takom prípade nezrušuje. Pôvodné rozhodnutie ostáva zachované, vrátane uloženej sankcie, pričom limitom pre nové (ďalšie) rozhodnutie je, že sankcia nesmie v súčte prekročiť hornú hranicu sadzby za prísnejšie postihnuteľný zbiehajúci sa delikt.

 

V ods. 5 sa výslovne zakotvuje možnosť Národnej banky Slovenska ukladať popri úhrnnej pokute tiež ďalšie druhy sankcií, a to podľa tohto zákona, ako aj podľa osobitných predpisov, ak by ju bolo možné uložiť za ktorýkoľvek zo zbiehajúcich sa nedostatkov.

 

V ods. 6 sa upravuje situácia, ak Národná banka Slovenska skôr uloží sankciu rozkazom o uložení sankcie za nedostatok, pričom následne zistí, že sa nejednalo len o jednotlivé porušenie, ale o systémový nedostatok dohliadaného subjektu. V takom prípade, predchádzajúce právoplatné rozkazy ostávajú zachované v celom rozsahu, vrátane uloženej sankcie. Národná banka Slovenska zohľadní pri vydávaní rozhodnutia o systémovom nedostatku, že už boli uložené sankcie za niektoré individuálne prípady, ak tieto individuálne prípady spadajú do obdobia postihovaného systémového nedostatku (najmä tým spôsobom, že pri posudzovaní rozsahu porušenia tieto skôr postihnuté individuálne prípady z rozsahu vylúči).

 

 

K bodu 41 (§ 35h ods. 7)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava, v zmysle ktorej sa 30 dňová lehota splatnosti stanovuje aj pre všetky pokuty uložené za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

 

 

K bodom 43 a 43 (§ 35j ods. 1 a 2)

Navrhuje sa legislatívne vyprecizovanie ustanovení § 35j ods. 1 a 2 zákona o dohľade. Pritom navrhnutou úpravou ustanovení § 35j ods. 1 zákona o dohľade (a aj súbežnými úpravami § 16 ods. 6, § 24 ods. 3 a 9 a § 26 zákona o dohľade) sa reflektuje skutočnosť, že ako dôkazné prostriedky v rámci dohľadu sú čoraz viac frekventované popri listinách aj iné dôkazné prostriedky (napríklad elektronická komunikácia medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, respektíve aplikačné programy využívané dohliadanými subjektmi pri ich činnostiach) vzhľadom na rozmach využívania elektronických technológií pri ponúkaní a realizácii finančných obchodov, respektíve finančných služieb.

 

K bodu 44 [§ 36 ods. 1 písm. c)]

Navrhuje sa z § 36 ods. 1 zákona o dohľade vypustiť doterajšie písmeno c) pre jeho obsahovú duplicitu s doterajším písmenom d), keďže hypotekárni správcovia a zástupcovia hypotekárnych správcov patria medzi osoby podľa § 36 ods. 1 doterajšieho písmena d) preznačovaného teraz na § 36 ods. 1 písmeno c) zákona o dohľade.

 

K bodu 45 (§ 36 ods. 5)

Národná banka Slovenska v záujme zvyšovania transparentnosti podnikania na finančnom trhu a informovania verejnosti zverejňuje v súlade s osobitnými predpismi aj ďalšie zoznamy a registre. Preto je potrebné doterajší rozsah registrov a zoznamov doplniť.

 

K bodu 46 (§ 37 ods. 5)

Predloženým návrhom sa zabezpečuje právna ochrana len fyzickým osobám. Whistleblowing je riešením situácie, keď na jednej strane stojí spoločnosťou očakávané zodpovedné konanie jednotlivca, a na druhej strane reálna hrozba negatívnych dopadov na jeho profesijný, ale aj osobný život. Vymedzením pojmu whistleblowing predovšetkým voči iným formám informovania (napríklad podávanie sťažností, výpoveď svedka v trestnom konaní) je daná aj základná charakteristika oznamovateľa. Vyžaduje sa vzťah k organizácii, ktorej sa oznámenie týka. Najčastejšie bude tento vzťah vyjadrený v podobe zamestnaneckého vzťahu, ale existujú aj iné formy väzby na organizáciu, napr. činnosť audítorov, poradcov, dodávateľov, subdodávateľov. Na skutočnosť, že v prípade whistleblowingu nahlasovateľom môže byť len fyzická osoba reflektuje aj zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý jednoznačne definuje, že oznamovateľom je fyzická osoba. 

 

K bodu 47 (§ 37 ods. 8)

Predloženým návrhom sa definuje výsledok správy o porušení. 

 

K bodom 48 a 49 (nadpis nad § 38a a nadpisy pod § 38a, § 38b, § 38c, § 38d a § 38e)

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 50

Legislatívne vyprecizovanie ustanovenia.

 

K bodu 51 (§ 38g a 38h)

Účelom navrhovaného ustanovenia § 38g je zabezpečenie legislatívneho rámca implementujúceho v slovenskom právnom poriadku (prostredníctvom relevantných úprav v zákone č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) budúce intervenčné právomoci, ktoré Národná banka Slovenska nadobudne podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení (dňa 1. januára 2018), resp. podľa článku 42 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (MiFIR) v platnom znení (dňa 3. januára 2018). Navrhované ustanovenie § 38g reflektuje judikatúru Súdneho dvora ES v známej právnej kauze Variola [v rozsudku vo veci Fratelli Variola, S.p.A. v. Administrazione italiana delle finanze dello Stato C-34/73 z 10. 10. 1973, Zbierka ECR 1973, 981], ale takziež v kauze Komisia proti Talianskej republike [v rozsudku vo veci C-272/83 z 28. 3. 1985, Zbierka ECR 1985, 1057], podľa ktorej je možné do vnútroštátneho právneho poriadku členského štátu EÚ preniesť a začleniť aj obsah a prvky niektorých ustanovení záväzných právnych aktov EÚ/ES (nariadení), pokiaľ sa to vykoná precízne bez zastierania ich komunitárneho pôvodu a bez modifikácie ich obsahu. Pre úplnosť možno uviesť, že táto judikatúra Súdneho dvora ES bola v SR využitá napríklad už aj v rámci tzv. generálneho zákona o eure (zákona č. 659/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

V odseku 1 ustanovenia sa v súlade so znením spomínaných nariadení upravuje podstata intervenčných právomocí, t.j. právomoc zakázať alebo obmedziť uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj príslušných finančných produktov (vymenovaných v písmene a) ) alebo – podľa písmena b) – určitú finančnú činnosť alebo postup dohliadaného subjektu, resp. inej osoby (vyplývajúcej z nariadení), a to prostredníctvom nového inštitútu – rozhodnutia o intervenčnom opatrení alebo o vydaní dočasného naliehavého intervenčného opatrenia. Cieľom spomínaného inštitútu je riešiť závažnú obavu, ohrozenie alebo riziká týkajúce sa ochrany investorov alebo riadneho fungovania a integrity finančných trhov, alebo stability finančného systému alebo jeho časti najmenej v jednom členskom štáte, ktoré súvisia s produktom, činnosťou alebo postupom podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b). Podmienky, kedy je Národná banka Slovenska ako príslušný orgán oprávnená vydať rozhodnutie, sú vymedzené v článku 17 ods. 2 nariadenia PRIIP, resp. v článku 42 ods. 2 nariadenia MiFIR. Podrobne sú ďalej rozvedené v článku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 2016/1904 a článku 21 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 2017/567. Intervenčné opatrenie je správnym aktom sui generis, ktorý na rozdiel od správneho rozhodnutia upravuje povinnosti relatívne neurčitej množiny adresátov. Obsahové náležitosti takéhoto rozhodnutia sú vymedzené v odseku 2 ustanovenia. 

 

V odseku 3 je upravená otázka zverejňovania rozhodnutí o intervenčnom opatrení alebo o dočasnom naliehavom intervenčnom opatrení. Rozhodnutie o intervenčnom opatrení sa oznámi verejnosti dvoma spôsobmi: 1. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa uverejní oznámenie Národnej banky Slovenska, pričom v tomto oznámení sa uvedie aj časť rozhodnutia v rozsahu odseku 2 písmen a) až c) tak, aby bolo možné už zo samotného oznámenia identifikovať okruh právnych vzťahov, pravidlo správania a dátum, odkedy sa má aplikovať, 2. na webovom sídle Národnej banky Slovenska sa následne zverejní celé rozhodnutie.

Národná banka Slovenska bude mať povinnosť (podľa odseku 4 ustanovenia) zrušiť takéto rozhodnutia v prípade, ak pominuli dôvody na ich vydanie (uvedené v rozhodnutí). 

 

Vzhľadom k zvláštnej povahe rozhodnutia, ktoré nie je výsledkom konania vedeného s určitými účastníkmi administratívneho (resp. správneho) konania, odsek 5 vylučuje aplikáciu ustanovení o konaní vo veciach dohľadu podľa zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a osobitných predpisov, resp. aplikáciu všeobecných predpisov o správnom konaní, na rozhodovanie o vydaní intervenčného opatrenia alebo o vydaní dočasného naliehavého intervenčného opatrenia. 

 

Otázka nadobudnutia záväznosti, právoplatnosti a vykonateľnosti spomínaných rozhodnutí je upravená v odseku 6. V súlade so základnými princípmi právneho štátu nemôže rozhodnutie nikoho zaväzovať skôr, ako mal možnosť sa s ním zoznámiť. Pokiaľ sa nejedná o dočasné naliehavé intervenčné opatrenie, dotknuté subjekty by mali dostať primeranú lehotu na to, aby svoje správanie prispôsobili novým povinnostiam uloženým v rozhodnutí. Vzhľadom k osobitnej povahe takéhoto rozhodnutia sa zároveň navrhuje, aby voči takýmto rozhodnutiam nebol prípustný opravný prostriedok a aby neboli preskúmateľné správnym súdom. 

 

Odsek 7 ustanovenia reflektuje požiadavku vyplývajúcu z vyššie uvedených nariadení, v zmysle ktorej môže Národná banka Slovenska rozhodnúť o vydaní intervenčného opatrenia alebo o vydaní dočasného naliehavého intervenčného opatrenia iba ak (okrem iného) riadne prekonzultovala navrhovaný zákaz, resp. obmedzenie (t.j. ich presnú povahu, resp. iné dôležité súvisiace skutočnosti), s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch, na ktoré môže mať takýto zákaz alebo obmedzenie značný vplyv. Nariadenie (EÚ) č. 600/2014 (MiFIR) v platnom znení v tejto súvislosti stanovuje aj požiadavku konzultácie s orgánmi verejnej moci zodpovednými za dohľad nad fyzickými poľnohospodárskymi trhmi a za ich správu a reguláciu v prípade, že finančný nástroj alebo činnosť či postup, ktorých sa zákaz alebo obmedzenie týka, vážne ohrozujú fungovanie a integritu fyzických poľnohospodárskych trhov. Úlohu pomocníka a koordinátora pri tejto konzultácii vykonávajú príslušné ESA (podľa článku 18 nariadenia č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení a článku 43 nariadenia č. 600/2014 (MiFIR) v platnom znení).

 

V záujme zabezpečenia vysokej transparentnosti ohľadom pripravovaného intervenčného opatrenia (nie však dočasného naliehavého intervenčného opatrenia, pri ktorom, z povahy veci, takýto postup nie je možný) sa v odseku 8 navrhuje, aby Národná banka Slovenska mohla zverejniť návrh intervenčného opatrenia a stanoviť lehotu, do ktorej môžu verejnosť, resp. intervenčným opatrením dotknuté osoby, podávať vo vzťahu k takémuto návrhu podnety. Národná banka Slovenska následne bude mať povinnosť uviesť v odôvodnení vydaného intervenčného opatrenia ako sa s podnetmi vysporiadala a v prípade, ak to uzná za opodstatnené, bude môcť pripravované intervenčné opatrenie pred jeho vydaním upraviť. Predmetná konzultácia nevyplýva z vyššie uvedených nariadení a odlišuje sa od povinnej konzultácie podľa odseku 7.

 

Ustanovenie § 38h reaguje na požiadavku vyplývajúcu z článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) v platnom znení, podľa ktorej majú členské štáty povinnosť stanoviť pravidlá, ktorými sa zavádzajú vhodné správne sankcie a opatrenia uplatniteľné v situáciách porušenia tohto nariadenia, a prijať všetky potrebné opatrenia na zaistenie ich vykonávania. Návrh ustanovenia v tomto smere obsahovo vychádza (vo vzťahu k povahe a rozsahu sankcií, resp. opatrení, ktoré bude Národná banka Slovenska oprávnená uložiť za nedostatky zistené v činnosti dohliadaného subjektu alebo inej osoby, spočívajúce v nedodržiavaní alebo obchádzaní pravidiel stanovených a špecifikovaných v príslušných článkoch nariadenia, alebo v nedodržiavaní alebo obchádzaní vydaného intervenčného opatrenia alebo dočasného naliehavého intervenčného opatrenia) z článku 24 ods. 2 predmetného nariadenia, ustanovujúceho povahu a minimálny rozsah sankcií, resp. opatrení, ktoré budú mať členské štáty právomoc uložiť v súlade s vnútroštátnym právom. Ako vyplýva z odseku 2 navrhovaného ustanovenia, sankcie bude možné ukladať samostatne alebo súbežne a aj opakovane. V záujme reagovania na praktické aspekty súvisiace s ukladaním vyššie uvedených sankcií predmetné ustanovenie zároveň upravuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu na uloženie sankcií, otázku jej prerušenia a moment, od ktorého sa nedostatky uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste považujú za zistené. V odseku 3 je upravená skutočnosť, že uložením spomínaných sankcií nebude dotknutá zodpovednosť príslušných subjektov podľa osobitných predpisov (napr. ich zodpovednosť podľa Trestného zákona alebo Obchodného zákonníka). V odseku 4 sa navrhuje, aby sa na konanie a rozhodovanie o uložení sankcií vzťahovali ustanovenia zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov upravujúce konanie vo veciach dohľadu (§ 12 až 34), resp. ustanovenie o poriadkových opatreniach (§ 38). V odseku 5 je upravená splatnosť pokuty uloženej podľa odseku 1 písm. e) a skutočnosť, že výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. 

 

 

 

K bodom 52 až 56 (§ 40 ods. 1 až 5) 

V ustanovení § 40 zákona, upravujúcom ročné príspevky, ktoré sú Národnej banke Slovenska povinné uhrádzať príslušné dohliadané subjekty finančného trhu (prispievatelia), sa navrhujú viaceré úpravy.

 

Za účelom spravodlivejšieho nastavenia výberu ročných príspevkov a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi prispievateľov sa navrhuje úprava režimu výberu ročných príspevkov v prípade veriteľov, ktorí sú oprávnení poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby sa základ sadzby pre ročný príspevok predmetných subjektov finančného trhu (určený podľa § 40 zákona odseku 2, t.j. objem aktív vykázaných v príslušnej účtovnej závierke subjektu) pomerne znížil v závislosti od pomeru objemu pohľadávok zo spotrebiteľských úverov (t.j. činnosti dohliadanej Národnou bankou Slovenska) a celkového objemu pohľadávok z úverov poskytnutých prispievateľom k 31. decembru kalendárneho roka, resp. k poslednému dňu hospodárskeho roka tohto subjektu. Báza ročných príspevkov veriteľov, ktorí sú oprávnení poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu sa teda určí nasledovne: *objem aktív prispievateľa. Pre účely naznačeného postupu sa navrhuje vychádzať z údajov predložených Národnej banke Slovenska prostredníctvom príslušných výkazov (v rámci výkonu jej dohľadu na diaľku podľa § 35 zákona). V kontexte navrhovanej úpravy dochádza k vloženiu nového odseku 5 do § 40 zákona a k prečíslovaniu nasledovných odsekov.

 

Úprava § 40 ods. 2 zákona (tretej vety) sa navrhuje aj v záujme reflektovania skutočnosti, že podľa § 3 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov môže byť účtovným obdobím prispievateľa (okrem kalendárneho roka) aj hospodársky rok, t.j. obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. Súčasné znenie ustanovenia túto skutočnosť nezohľadňuje a v prípade, ak sú základom sadzby pre ročné príspevky aktíva prispievateľa, stanovuje, že pre výpočet ročného príspevku je rozhodujúci objem aktív vykázaných v (ustanovením špecifikovanej) účtovnej závierke prispievateľa zostavenej k 31. decembru kalendárneho roka.

 

V kontexte transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení (resp. tzv. balíku MiFID 2) do slovenského právneho poriadku budú v rámci slovenského finančného trhu oprávnení (na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska) od 3. januára 2018 pôsobiť poskytovatelia služieb vykazovania údajov - konkrétne poskytovatelia schváleného mechanizmu zverejňovania (APA), poskytovatelia konsolidovaného informačného systému (CTP) a poskytovatelia schváleného mechanizmu podávania správ (ARM). S ohľadom na skutočnosť, že predmetné subjekty budú podľa § 40 ods. 1 zákona prispievateľmi, sa navrhuje ustanovenie najnižšej a najvyššej výšky pevnej sumy, ktorú môže Banková rada Národnej banky Slovenska určiť ako ročný príspevok týchto prispievateľov na príslušný kalendárny rok, pričom sa rozlišuje, či pôjde o právnickú osobu (§ 40 ods. 3 zákona) alebo fyzickú osobu (§ 40 ods. 4 zákona). 

 

Úpravy § 40 (v odsekoch 1 až 3) sa navrhujú aj v záujme dosiahnutia väčšej právnej istoty a jednoznačnosti v otázke aplikácie predmetného ustanovenia zákona na dohliadané subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorým povolenie na činnosť udeľuje príslušný (zahraničný) orgán dohľadu a ktoré sú na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska oprávnené na území Slovenskej republiky vytvárať alebo spravovať fondy (napríklad tuzemské subjekty kolektívneho investovania podľa § 4 ods. 2 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov). V tejto súvislosti sa navrhuje, aby boli tieto dohliadané subjekty považované za prispievateľov a aby základom sadzby pre ich ročné príspevky bol (s ohľadom na špecifiká ich pôsobenia na slovenskom finančnom trhu) iba objem aktív predstavujúcich majetok vo fondoch spravovaných na území Slovenskej republiky takýmto prispievateľom, či už prostredníctvom pobočky alebo bez zriadenia pobočky na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb. Úprava § 40 ods. 3 zákona sa v naznačenom kontexte navrhuje s cieľom jednoznačného vyjadrenia skutočnosti, že prispievateľmi sú aj dohliadané subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktoré nespĺňajú vyššie uvedené kritérium (t.j. vytváranie alebo spravovanie fondov na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska), avšak vykonávajú na území Slovenskej republiky inú dohliadanú činnosť, či už prostredníctvom pobočky alebo bez zriadenia pobočky na základe práva slobodného poskytovania služieb, napr. ponúkajú a distribuujú na slovenskom finančnom trhu zahraničné fondy, pričom sadzba ich ročného príspevku sa určuje pevnou sumou s ohľadom na charakter ich pôsobenia na území Slovenskej republiky a súvisiace aspekty výkonu dohľadu nad nimi. 

 

Okrem vyššie uvedených skutočností sa v § 40 ods. 3 a 4 navrhujú aj legislatívno-technické úpravy.

 

K bodu 57 (§ 40 ods. 10)

Navrhuje sa vyprecizovať pôvodné znenie § 40 ods. 9 (po navrhnutých zmenách ods. 10) zákona o dohľade, pričom navrhnutou úpravou sa legislatívne prispieva k zefektívneniu postupu pri výbere ročných príspevkov a zároveň navrhnutá úprava reflektuje obsahovo súvisiace aj analogické ustanovenia iných právnych noriem, napríklad § 46 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 63 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 58 (§ 40 ods. 12 a § 41 ods. 3)

Navrhuje sa legislatívna úprava postupu podľa § 40 ods. 12 a § 41 ods. 3 zákona o dohľade tak, aby sa postupovalo rovnako ako sa napríklad postupuje podľa § 8 ods. 16 zákona o úveroch na bývanie (zákona č. 90/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov), § 15 ods. 9 a § 18 ods. 10 písm. a) bodu 2 zákona o zavedení eura v SR (zákona č. 659/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov) a § 7 ods. 7 zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu (zákona č. 371/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 59 (§ 40a ods. 3)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava § 40a ods. 3 zákona o dohľade, ktorou sa zohľadňuje navrhnuté doplnenie zákona o dohľade o § 40 nový odsek 5 a zároveň preznačenie (prečíslovanie) doterajších odsekov 5 až 11 na § 40 odseky 6 až 12 zákona o dohľade.

 

K bodu 60 (§ 43 ods. 3)

Navrhnutou úpravou § 43 ods. 3 sa explicitne ustanovuje, že pravidlá pre opravu zrejmých chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností v rozhodnutiach vo veciach dohľadu sa použijú aj na iné písomnosti vyhotovené v rámci konania vo veciach dohľadu.

 

K bodu 61 (§ 45f) 

Navrhnuté znenie prechodných ustanovení v novom § 45f súvisí s úpravami podľa navrhnutej novelizácie ustanovení zákona o dohľade nad finančným trhom. Pritom navrhnuté prechodné ustanovenia v novom § 45f zákona o dohľade nad finančným trhom sú obsahovo rovnaké ako analogické štandardné prechodné ustanovenia ďalších zákonov v oblasti finančného trhu, napríklad ustanovenia § 122s a § 122y zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákonov č. 132/2013 Z. z. a č. 299/2016 Z. z.), § 173r ods. 1 a 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 42a ods. 5 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 101 ods. 1 a § 101e zákona o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 220a zákona o kolektívnom investovaní (zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 123ao ods. 2 zákona o starobnom dôchodkovom sporení (zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.), § 87n ods. 4 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (zákona č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 318/2013 Z. z.), § 43f ods. 1 a 2 Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení zákona č. 140/2014 Z. z.), § 25g a § 25i zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákonov č. 438/2015 Z. z. a č. 299/2016 Z. z.) a § 28a zákona o úveroch na bývanie (zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 299/2016 Z. z.). Navrhnutými prechodnými ustanoveniami sa zároveň do určitej miery prispieva aj k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu nad finančným trhom. 

Pritom možno pre úplnosť uviesť, že do pripravovaného návrhu zákona sa navrhuje doplnenie nového § 45f vzhľadom na skutočnosť, že predmetom legislatívneho procesu už v Národnej rade SR je návrh zákona (parlamentná tlač 499), ktorým sa do zákona č.747/2004 Z. z. navrhuje vložiť nový §45e s predpokladanou účinnosťou už na jeseň 2017 v súvislosti so zabezpečovaním inej aproximácie a implementácie práva EÚ.

 

K bodu 62

Doplnenie transpozičnej prílohy.

 

 

 

 

K čl. XI

 

K bodu 1

Navrhuje sa upraviť § 83 ods. 1 písm. j) zákona o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby sa rovnaké podmienky pre ukončenie prevádzkovania podniku finančnej inštitúcie po vyhlásení konkurzu vzťahovali na všetky druhy slovenských finančných inštitúcií uvedené § 176 odseku 1 alebo odseku 5, pretože pre všetky tieto druhy finančných inštitúcií je enormne dôležitý deň ukončenia prevádzkovania podniku po vyhlásení konkurzu aj preto, lebo ide o rozhodujúci deň pre určenie splatnosti nesplatných záväzkov a pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ktoré sú v prípade finančných inštitúcií kľúčovou časťou ich majetku podliehajúceho konkurzu.

 

K bodu 2

Navrhuje sa doplniť § 95 novým odsekom 5, ktorým sa dopĺňa výnimka z pravidla o posudzovaní, či sa jedná o spriaznenú pohľadávku. V prípade ak kryté dlhopisy banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, nakúpi napríklad materská banka a následne ich predá tretej osobe, ktorá nie je spriaznená ani s materskou, ani s bankou, ktorá emitovala tento krytý dlhopis, tak v prípade konkurzu banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, sa takýto krytý dlhopis nepovažuje za spriaznenú pohľadávku.

 

K bodu 3

V súvislosti so zmenami v § 195 ods. 6 sa do § 176 ods. 5 dopĺňa aj veriteľ podľa osobitného predpisu o úveroch na bývanie.

 

K bodu 4

Navrhovaným znením v § 178 sa rozširuje sa okruh členov veriteľského výboru v prípadoch, ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov.

 

K bodu 5

Zavádza sa odlišný režim splatnosti záväzkov, ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, ktoré vznikli z krytých dlhopisov pred vyhlásením konkurzu banky, a to podľa § 67 ods. 9 až 13 zákona o bankách.

 

K bodu 6

Ustanovením § 195 ods. 6 sa upravuje postup správcu pri informovaní dlžníkov zo zmlúv z úverov na bývanie, ktoré patria medzi hypotekárne úvery účelovo určené na účely presne vymedzené v zákone o úveroch na bývanie o účely o ukončení prevádzkovania podniku veriteľa, ktorý je poskytovateľom týchto úverov na bývanie. Zároveň sa (obdobne ako je to pri hypotekárnych úveroch poskytovaných bankou, ktorá je emitentom krytých dlhopisov) dopĺňa možnosť spotrebiteľa predčasne splatiť svoj úver z vlastného podnetu bez akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s týmto predčasným splatením počas troch mesiacov po ukončení prevádzkovania podniku veriteľa správcom.

 

K bodu 7

Doplnením nového ustanovenia § 195a sa upravuje postup zaobchádzania s oddelenou podstatou zabezpečených veriteľov, ktorými sú majitelia krytých dlhopisov v rámci konkurzu banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov. Upravuje sa postup pre prevod programu krytých dlhopisov na nového nadobúdateľa (identicky ako v prípade nútenej správy), prípadne speňaženia pohľadávok z hypotekárnych úverov, ktoré tvoria súčasť aktív krycieho súboru podľa zákona o bankách, odplatným postúpením na tretiu osobu, ktorou môže byť len banka, pobočka zahraničnej banky alebo iný veriteľ poskytujúci úvery na bývanie podľa zákona o úveroch na bývanie, ako aj spôsob uspokojenia pohľadávok majiteľov krytých dlhopisov z oddelenej podstaty a jej konečného speňaženia. Obdobne ako pri úveroch na bývanie v § 195 ods. 6 sa v § 195a ods. 10 rieši postup správcu pri ukončení prevádzkovania podniku banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov. Tzn. správca je povinný bezodkladne po ukončení prevádzkovania podniku banky, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, oznámiť dlžníkom zo záväzkov zodpovedajúcim pohľadávkam z hypotekárnych úverov, ktoré tvoria súčasť aktív krycieho súboru podľa zákona o bankách toto ukončenie prevádzkovania podniku a aj lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace odo dňa ukončenia prevádzkovania podniku, počas ktorej je dlžník oprávnený predčasne splatiť svoj záväzok z vlastného podnetu bez akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s týmto predčasným splatením, a po uplynutí ktorej možno vynucovať zosplatnenie takýchto hypotekárnych úverov. 

 

K bodu 8

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie pre prípadné konkurzné konanie hypotekárnej banky.

 

 

 

 

K čl. XII

 

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu v zákone č. 483/2001 Z. z. súvisiacu s nahradením hypotekárnych záložných listov krytými dlhopismi.

 

K bodu 2, 43

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 8 a 19 v § 7 a úpravu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 2 . 

 

 

 

K bodu 3, 30, 35, 45

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zabezpečenie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") aj v spojitosti s úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 2

Vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté z dôvodu záverov Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová. V zmysle uvedeného rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom k tomu, že touto smernicou sa zabezpečuje úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov (v článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES je uvedené, že ,,členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.“

Zmluva o spotrebiteľskom úvere môže obsahovať aj prípadné iné zmluvné podmienky zakotvené v čl. 10 ods. 2 písm. u) smernice 2008/48/ES, avšak tieto podmienky musia byť individuálne dohodnuté so spotrebiteľom v rámci ich úverového zmluvného vzťahu, ako to vyplýva z bodu 57 predmetného rozsudku.  Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. u)  smernice 2008/48/ES by sa nemalo podľa bodu 58 rozsudku vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.

Ak by sme predmetné ustanovenia ponechali v zákone č. 129/2010 Z. z., Slovenská republika by išla nad rámec podmienok stanovených smernicou.

Súčasne zákon neobmedzuje veriteľa v tom, aby nad rámec zákona dohodol so spotrebiteľom doplnenie ustanovení, ktoré pomáhajú spotrebiteľovi pochopiť rozsah jeho záväzku. V záujme každého veriteľa, ktorého zámerom je zodpovedné podnikanie a poskytovanie spotrebiteľských úverov je poskytnutie čo najkomplexnejšieho rozsahu informácií. Veriteľ môže do zmluvy uviesť aj ďalšiu informáciu, napr. odplatu pre daný spotrebiteľský úver. 

 

K bodu 4, 32

Zosúladenie so znením smernice 2008/48/ES.

 

K bodu 5

Navrhovanou právnou úpravou sa implementuje čl. 57 a 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014.

 

K bodu 6

Oprava odkazu pri osobitných ustanoveniach o informáciách poskytovaných pred uzavretím niektorých zmlúv o spotrebiteľskom úvere a zosúladenie so znením smernice 2008/48/ES.

 

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 8 v § 7. Doplnenie v nadväznosti na aplikáciu registra úverov v spojitosti so zákonom o úveroch bývanie. 

 

K bodu 8, 13, 15, 16, 20, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 38, 42, 44

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 8 a 19 v § 7.

 

K bodu 9

Doplnenie v nadväznosti na aplikáciu registra úverov v spojitosti so zákonom o úveroch bývanie.

Navrhovanou zmenou ustanovenia § 7 ods. 7 sa rieši povinnosť právnych nástupcov veriteľov poskytovať do registra údaje o zmenách alebo ukončení zmlúv o spotrebiteľských úveroch alebo zmlúv o úveroch na bývanie aj po zániku alebo odobratí ich povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov alebo úverov na bývanie alebo bankového povolenia a po postúpení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to až do ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. do zániku záväzkov spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zánikom povolenia a postúpením pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedochádza k zániku zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ani k zániku záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto je potrebné, aby údaje v registri boli aj naďalej aktualizované s cieľom zabezpečiť správnosť údajov v registri na účely posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely predchádzania námietkam a sťažnostiam spotrebiteľov proti správnosti údajov v registri alebo správnosti zápisu údajov v registri a s tým súvisiacich škôd.   

 

K bodu 10

Zavedenie povinnosti vytvorenia elektronického overovania informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa veriteľom za účelom čo najrýchlejšej a najefektívnejšej výmeny informácií. Uvedené je jedna z častí procesu overovania informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa. Veriteľ overuje len ten príjem, ktorý je možné overiť v Sociálnej poisťovni. SZČO, resp. spotrebitelia, ktorí majú príjem v zahraničí uvádzajú tieto skutočnosti veriteľovi. V prípade ako tieto, je zrejmé, že spotrebitelia nebudú mať zaznamenaný príjem v Sociálnej poisťovni.

 

K bodu 11

Doplnenie povinnosti prevádzkovateľa registra informovať Národnú banku Slovenska o ukončení vykonávania činnosti registra údajov o spotrebiteľských úveroch. 

 

K bodu 12, 14, 28

Doplnenie ustanovenia limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu Národnou bankou Slovenska reaguje na silný rast zadlženosti domácností. Keďže zadlženosť slovenských domácností sa od roku 2010 zdvojnásobila a vyššia miera zadlženosti zároveň zvyšuje citlivosť domácností na možný negatívny vývoj v budúcnosti, je potrebné nastaviť uvedený limit.

 

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 8 a 19 v § 7.

Doplnenie ustanovenia limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu Národnou bankou Slovenska reaguje na silný rast zadlženosti domácností. Keďže zadlženosť slovenských domácností sa od roku 2010 zdvojnásobila a vyššia miera zadlženosti zároveň zvyšuje citlivosť domácností na možný negatívny vývoj v budúcnosti, je potrebné nastaviť uvedený limit.

 

 

K bodu 18

Doplnenie ustanovenia limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu Národnou bankou Slovenska reaguje na silný rast zadlženosti domácností. Keďže zadlženosť slovenských domácností sa od roku 2010 zdvojnásobila a vyššia miera zadlženosti zároveň zvyšuje citlivosť domácností na možný negatívny vývoj v budúcnosti, je potrebné nastaviť uvedený limit.

Vymedzenie účelu, na ktorý overuje Sociálna poisťovňa informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa pre veriteľov. 

Veriteľovi sa ukladá nová povinnosť, kedy pri preverovaní a výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, veriteľ overuje informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa prostredníctvom externých zdrojov - Sociálnej poisťovne. Táto povinnosť nadväzuje na povinnosť prevádzkovateľa registra v § 7 odsek 8.

 

K bodu 19

Upresnenie účelu pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa.

 

 

K bodu 21

Uvedené ustanovenie je prospotrebiteľským riešením, kedy v prípade neočakávaných finančných ťažkostí na strane spotrebiteľa, je možné predĺžiť limit pre lehotu splatnosti najviac do šiestich mesiacov.

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku 8 a 19 v § 7.

 

K bodu 29

Ustanovenie uvádzať v záhlaví zmluvy slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare má podporiť informovanosť spotrebiteľa a zabezpečiť istotu pri aplikácií príslušných zákonov, predovšetkým zamedziť obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z. z. prostredníctvom iných zákonov.

 

K bodu 31

Úprava zohľadňuje situáciu, kedy spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, pričom za postačujúce sa považuje uvedenie dátumu narodenia. 

 

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zosúladenie so smernicou 2008/48/ES. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. 

 

K bodu 34

V novom odseku 15 ide o presunutie a úpravu pôvodného znenia § 9 ods. 2 písm. z). Znenie je vecne rovnaké, ale posúva sa povinnosť veriteľov aplikácie zverejnenej ročnej percentuálnej miery nákladov z 15 do 20 kalendárnych dní.

Odsek 16 upravuje právo spotrebiteľa, ktorý môže požiadať o výpočet odplaty jeho spotrebiteľského úveru. 

Odsek 17 upravuje identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom v prípade, že vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby (napr. pri splátkovom predaji alebo lízingu), kedy musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy jasné, kto je vlastníkom tovaru alebo služby a za akých podmienok spotrebiteľ môže nadobudnúť vlastnícke práva k tomuto tovaru alebo službe.

Odsek 18 reaguje na prax, pričom sa zavádza povinnosť zhotovenia fotokópie spotrebiteľovi. Jedenkrát za obdobie trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere bezplatne a následne za účelne vynaložené náklady veriteľa. 

Odsek 19 obdobne ako v prípade ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. sa formuluje režim spojený s neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na rozdiel od ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. sa však nevymedzuje dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže pre tieto prípady vymedzujú dôvody neplatnosti osobitné predpisy, napríklad ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré počnúc 1. júnom 2014 reguluje neplatnosť spotrebiteľských zmlúv v prípade, že odplata stanovená za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v rozpore so zákonom prevyšuje najvyššie prípustnú výšku odplaty ustanovenú vykonávacím nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Vzhľadom na uvedené, navrhované znenie plynule nadväzuje na ustanovené právne účinky porušenia § 53 ods. 6 OZ a vymedzuje výhradne práva spotrebiteľa spojené s povinnosťou vrátiť skutočne požičané peňažné prostriedky v prípade neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu porušenia citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zásade platí, že spotrebiteľ môže požičané prostriedky osobe, ktorá bola v neplatnej zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ vrátiť naraz. Podstata zvýšenej ochrany spotrebiteľa však primárne spočíva v tom, že skutočne požičané peňažné prostriedky má spotrebiteľ právo vrátiť osobe v neplatnej zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako veriteľ v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Osoba, ktorá peňažné prostriedky spotrebiteľovi poskytla je povinná toto právo spotrebiteľa strpieť. Ustanovenie však pripúšťa aj inú dohodu veriteľa a spotrebiteľa, táto však musí byť prejavom ich zmluvnej autonómie a v žiadnom prípade nemôže popierať právny režim navrhovaného ustanovenia alebo inak poškodzovať spotrebiteľa.

 

 

K bodu 36 a 37

Zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, pričom na základe uvedeného sú upravené dôsledky porušenia povinností.

 

K bodu 39

S ohľadom na zavedenie obsahu žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určení právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z osobitného predpisu, sa zavádza novým ustanovením možnosť spotrebiteľa podať žiadosť o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

 

K bodu 40, 41

Do zákona sa dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa vydania potvrdení pri úplnom alebo čiastočnom predčasnom splatení spotrebiteľského úveru. Veriteľ je povinný vydať spotrebiteľovi potvrdenie bezodkladne, v zložitých prípadoch najneskôr do siedmich pracovných dní od prijatia žiadosti. Za zložité prípady sa považuje napr. technická náročnosť výpočtu, ak ju veriteľ nevykonáva priamo v mieste obchodnej činnosti, existencia osobitného pracoviska pre riešenie výpočtov zostatku spotrebiteľských úverov. 

 

K bodu 46

Prechodné ustanovenia sa zavádzajú s ohľadom na potrebu prevedenia, resp. postúpenia pohľadávok, keďže sa legislatívnou zmenou účinnou od 23. decembra 2015, znemožnilo právo prevedenia pohľadávok. Uvedené prechodné ustanovenia sú časovo ohraničené do jedného roka od účinnosti zákona.

Prechodné ustanovenie v druhom odseku odkazuje na novelizáciu § 7 ods. 7 tretia veta; uvedené ustanovenie sa použije iba na tie fyzické, alebo právnické osoby, ktorým zaniklo, resp. bolo odobraté povolenie alebo povolenie podľa osobitného predpisu po 30. apríli 2018. 

 

K bodu 47

Na základe skúseností z aplikačnej praxe sa navrhuje zmena spresňujúca spôsob počítania období pri poskytnutí úveru a jeho splácaní pre účely výpočtu RPMN.

 

K bodu 48

Slovný popis rovnice nezodpovedá samotnému matematickému zápisu rovnice. Ide o zosúladenie popisu so skutočným výpočtom.

 

K čl. XIV

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b) upravujúce záväzky, ktoré nepodliehajú kapitalizácii, sa formulačne upravuje v nadväznosti na novú právnu úpravu v zákone o bankách, ktorá zavádza nový koncept spojený s vydávaním krytých dlhopisov.

 

 

K čl. XV

K bodu 1, 2 

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu v zákone 483/2001 Z. z. súvisiacu s nahradením hypotekárnych záložných listov krytými dlhopismi.

 

K bodu 3 (§ 1 ods. 6 a 7)

V súvislosti s nahradením štátneho príspevku pre mladých daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je nutné presne vymedziť, na ktoré z úverov na bývanie sa bude daňový bonus na zaplatené úroky vzťahovať. Z tohto dôvodu je do zákona č. 90/2016 Z. z. doplnená definícia špeciálneho typu úveru na bývanie, ktorá v základných črtách súvisiacich s poskytovaním štátneho príspevku pre mladých korešponduje so súčasnou definíciou hypotekárneho úveru v zákone o bankách.

Z dôvodu zabezpečenia účelovosti daňovo zvýhodnených úverov na bývanie musia banky zabezpečiť úverovú dokumentáciu tak, aby pri potvrdzovaní údajov pre uplatnenie daňového bonusu nedošlo k prelínaniu rôznych účelov.

 

K bodu 4

Navrhovanou právnou úpravou sa implementuje čl. 57 a 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014.

 

K bodu 5 (§ 7 ods. 5)

Z dôvodu nahradenia štátneho príspevku pre mladých konceptom daňového bonusu na zaplatené úroky zaniká povinnosť veriteľa poskytovať spotrebiteľom informácie podľa § 7 ods. 5 a z tohto dôvodu je nutné toto ustanovenie vypustiť. 

 

K bodu 6 (§ 7 ods. 7)

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s vypustením § 7 ods. 5.

 

K bodu 7, 9, 10, 13

Doplnenie ustanovenia limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu Národnou bankou Slovenska reaguje na silný rast zadlženosti domácností. Keďže zadlženosť slovenských domácností sa od roku 2010 zdvojnásobila a vyššia miera zadlženosti zároveň zvyšuje citlivosť domácností na možný negatívny vývoj v budúcnosti, je potrebné nastaviť uvedený limit.

 

K bodu 8

Uvedené ustanovenie je prospotrebiteľským riešením, kedy v prípade neočakávaných finančných ťažkostí na strane spotrebiteľa, je možné predĺžiť limit pre lehotu splatnosti najviac do šiestich mesiacov. 

 

K bodu 11

Veriteľovi sa ukladá nová povinnosť, kedy pri preverovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie, veriteľ overuje informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Táto povinnosť nadväzuje na povinnosť prevádzkovateľa registra v § 8 odsek 25.

 

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava pre upresnenie účelu výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

 

K bodom 14, 16, 18, 22

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti vloženie nového odseku 25 v § 8.

K bodu 15

Zavedenie povinnosti vytvorenia elektronického prepojenia prevádzkovateľa registra so Sociálnou poisťovňou za účelom čo najrýchlejšej a najefektívnejšej výmeny informácií. Je to jedna z častí procesu overovania informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa, kedy veriteľ overuje informácie práve prostredníctvom registra údajov o spotrebiteľských úveroch.

 

K bodu 17 (§ 8 ods. 33)

Z dôvodu nahradenia štátneho príspevku pre mladých konceptom daňového bonusu na zaplatené úroky stráca výnimka v § 33 písm. e) svoje opodstatnenie, a preto sa vypúšťa.

 

K bodu 19

Precizovanie ustanovenia týkajúceho sa amortizačnej tabuľky, kedy je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis amortizačnej tabuľky všetkých budúcich aj zaplatených splátok.

 

K bodu 20

Zakazuje sa aby veriteľ a jeho právny nástupca mohli vynucovať predčasné splácanie pohľadávok z určených úverov na bývanie, to platí aj pri zrušení a likvidácii takého veriteľa alebo jeho nástupcov, čím sa zachováva ochrana dlžníkov zo zmlúv o úveroch na bývanie.

 

K bodu 21

S ohľadom na zavedenie obsahu žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určením právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z osobitného predpisu, sa zavádza novým ustanovením možnosť spotrebiteľa podať žiadosť o určenie neplatnosti zmluvy o úvere na bývanie.

 

K bodom 23 a 25 (§ 26a a príloha č. 4)

V súvislosti s nahradením štátneho príspevku pre mladých daňovým bonusom na zaplatené úroky je dôležité doplniť povinnosť veriteľovi vystaviť spotrebiteľovi na jeho požiadanie potvrdenie na priznanie daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Potvrdenie sa vydáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4 tohto zákona, a obsahuje všetky potrebné informácie na uplatnenie si tohto daňového bonusu na zaplatené úroky. 

Z navrhovanej právnej úpravy § 33a ods. 8 zákona o dani z príjmov je zrejmé, že sa zníži daň daňovníka, ktorý je dlžníkom a podľa § 33a ods. 4 písm. c) nárok na daňový bonus nevzniká spoludlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že logicky si o potvrdenie bude žiadať len dlžník a nie spoludlžník alebo spoludlžníci; ak by oň aj požiadal/li, pre vydanie takéhoto potvrdenia však neexistuje právna opora. Potvrdenie pre dlžníka sa predkladá raz ročne na jednu zmluvu zamestnancom  zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a daňovníkom, ktorý podáva daňové priznanie správcovi dane.

Vzhľadom na to, že zákon ustanovuje, že nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká daňovníkovi (ďalej aj „dlžník“) len na základe jednej zmluvy a na jednu nehnuteľnosť, mal by tento dlžník, ktorý spĺňa podmienky pre priznanie tohto bonusu, požiadať o potvrdenie len na jednu takúto zmluvu, aby splnil zákonné podmienky, pričom prvotné vyhodnotenie, či sú tieto podmienky splnené, je na daňovníkovi. Daňový úrad však môže následne v rámci výkonu kontroly splnenie týchto podmienok preveriť. Samozrejme, ak má tento dlžník uzatvorených v tej istej banke viac zmlúv o úvere na bývanie v jednom časovom období, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie, banka v potvrdení túto skutočnosť uvedie. Ak má dlžník uzatvorených v tej istej banke alebo aj v iných bankách viac zmlúv o úvere na bývanie v jednom časovom období, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie, je na rozhodnutí dlžníka, na ktorú z týchto zmlúv si daňový bonus bude uplatňovať a len na tú zmluvu si vyžiada vystavenie potvrdenia. Ak má však daňovník uzavretých v jednom kalendárnom roku viac zmlúv, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie, ktoré sa však časovo neprekrývajú, v takomto ojedinelom prípade bude predkladať daňovník dve potvrdenia, každé za alikvotnú časť kalendárneho roka (za príslušné mesiace z prvej zmluve  a za príslušné mesiace splácania úrokov z druhej zmluvy (§ 33a ods. 7 druhá a tretia veta).

 

 

K bodu 24 (§ 28b)

Z dôvodu nahradenia štátneho príspevku pre mladých daňovým bonusom na zaplatené úroky a s tým súvisiacich zmien v § 7 ods. 5 a § 8 ods. 33 písm. e) týkajúcich sa informačných povinností o ročnej percentuálnej miere nákladov a posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie je nutné doplniť prechodné ustanovenia tak, že sa:

  1. povinnosť podľa § 7 ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 vzťahuje na zmluvu o úvere na bývanie podľa § 7 ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 uzatvorenú pred 1. januárom 2018.
  2. ustanovenie § 8 ods. 33 písm. e) v znení účinnom do 31. decembra 2017 uplatňuje na zmluvu o hypotekárnom úvere poskytnutom mladému poberateľovi hypotekárneho úveru pred 1. januárom 2018.“.

 

 

 

K čl. XVI

Navrhovaná účinnosť zákona je:

  • 15. decembra 2017 – čl. X (zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom)
      okrem bodov 52 až 59 (ročné príspevky, ktoré sú Národnej banke
      Slovenska povinné uhrádzať príslušné dohliadané subjekty
      finančného trhu (prispievatelia)),

 

  • 1. januára 2018 – čl. I (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách) okrem bodu 33 (§ 76 –
      stresové testovanie),

– čl. II (zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch),

– čl. III (zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení),

– čl. IV (zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke SR),

– čl. V (zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách),

– čl. VII (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov),

– čl. VIII (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení),

– čl. IX (zákon č. 650/2004 Z .z. o doplnkovom dôchodkovom sporení),

– čl. X (zákon č. 747/2004) – body 52 až 59 týkajúce sa ročných príspevkov,

– čl. XI (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii),

– čl. XII (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) – bod 1
  súvisiaci s krytými dlhopismi a bod 39 súvisiaci s ochranou spotrebiteľa,

– čl. XIII (zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní),

– čl. XIV (zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom
  trhu),

– čl. XV (zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie) – body 1, 2 a 20
  súvisiace s krytými dlhopismi, body 3, 5, 6, 17, 23 až 25 súvisiace
  s daňovým bonusom na zaplatené úroky a bod 21 súvisiaci s ochranou
  spotrebiteľa, 

  • 30. apríla 2018 – čl. VI (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) – bod 6,
  • 1. mája 2018 – čl. VI (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) – body 1 až 5,

– čl. XII (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) – body 2 až 4,
  6 až 38, 40 až 48,

– čl. XV (zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie) – body 7 až 16, 18, 19
  a 22,

  • 1. júl 2018 – čl. XII (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) – bod 5,

– čl. XV (zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie) – bod 4,

  • 1. január 2019 – čl. I (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách) – bod 33 (§ 76 – stresové
      testovanie).

 

 

 

 

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 16. augusta 2017.

 

 

 

 

 

 

 

Robert  F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Peter K a ž i m í r, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Jozef  M a k ú c h, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 264/2017, dátum vydania: 08.11.2017

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť 

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). 

 

Návrh zákona vychádza z Plánu legislatívnych úloh na rok 2017 v súvislosti s plnením Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

 

S prihliadnutím na úlohu č. 4 v mesiaci august Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 bola do návrhu zákona zapracovaná aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016), a to             s cieľom vyhnúť sa súčasnému prerokúvaniu dvoch novelizácií zákona kódexového typu. Predkladanou právnou úpravou sa do slovenského právneho poriadku zavádzajú aj implementačné pravidlá pre insolvenčné konanie upravené v nariadení Európskeho parlamentu    a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015)         v platnom znení.

 

V čl. I sa navrhuje novelizácia Obchodného zákonníka, ktorej cieľom je zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností. Navrhuje sa taktiež posilniť zodpovednosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností, ako aj spoločníkov obchodných spoločností         v prípadoch, v ktorých uskutočňujú úkony poškodzujúce spoločnosť a precizovať pravidlá pre tvorbu a rozdelenie tzv. iných vlastných zdrojov. Návrh zákona tak reaguje na aplikačné problémy spojené s reťazovými zlúčeniami/splynutiami realizovanými s cieľom vyhnúť sa riadnemu plneniu povinností, či už pri likvidácii spoločností alebo ich úpadku, ako aj na rôzne prístupy vytvorené praxou pri tvorbe kapitálových fondov, ktorých možnosť tvorby zo zákona implicitne vyplýva, ale nie je jasne regulovaná.

 

Sprísnenie povinností štatutárnych orgánov spoločností sa týka najmä prípadov „faktickej likvidácie“ obchodnej spoločnosti tým, že sa využijú „služby“ tzv. bielych koní a taktiež prípadov, ak posledný jediný štatutár sa vzdá svojej funkcie a spoločnosť ostane bez štatutára.

 

V nadväznosti na novelizáciu Obchodného zákonníka sa v ďalších novelizačných článkoch vstupuje do Exekučného poriadku vo väzbe na právnu úpravu diskvalifikácie (čl. III), zákona o účtovníctve a zákona o dani z príjmov vo vzťahu k úprave kapitálového fondu z príspevkov akcionárov (čl. V a VIII), zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k vydávaniu písomného súhlasu Sociálnej poisťovne v súvislosti s údajmi zapísanými v obchodnom registri (čl. VI) a zákona o obchodnom registri, pokiaľ ide o zavedenie povinnosti spoločností zúčastnených na zlúčení alebo splynutí dať vyhotoviť správu audítora o zistených skutočnostiach a uložiť ju do zbierky listín, zmenu pri preukazovaní ustanovenia do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena podpisovými vzormi s úradne osvedčeným podpisom v prítomnosti notára alebo povereného zamestnanca obce, ako aj zmeny pri preverovaní skutočností pred zápisom zmeny spoločníka do obchodného registra zo strany registrového súdu (čl. VII).

 

V čl. II sa navrhuje doplnenie Trestného zákona zavedením skutkovej podstaty nového trestného činu – nekalá likvidácia, ktorý má postihovať tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na prevádzaní majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone.

 

V čl. IX (zákon o konkurze a reštrukturalizácii) sa navrhuje v súvislosti s opatreniami podľa čl. I najmä sprísniť zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas         a  postihnúť aj také prípady, v ktorých nedošlo, resp. ani nemohlo dôjsť k otvoreniu konkurzu (čo bol predpoklad na vyvodzovanie zodpovednosti), keďže dlžník bol vymazaný z Obchodného registra alebo konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo zastavené pre nedostatok majetku dlžníka. Tiež sa navrhuje riešiť prípady svojvoľného popierania pohľadávok veriteľov                 v konkurze a zosúladiť inštitút záverečného vyrovnania ziskov a strát s právnou úpravou podľa Občianskeho zákonníka.

 

V nadväznosti na právnu úpravu oddlženia sa v čl. IV (zákon o bankách) upravuje otázka zriadenia a vedenia osobitného účtu dlžníka, na ktorý sa poukáže nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka, ako aj rozsah bankových služieb, poskytovaných k tomuto účtu. V čl. X (zákon        o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi) sa precizuje súčasná právna úprava   v záujme zamedziť špekuláciám pri osobnom bankrote tak, že dlžník môže v zásade uzavrieť dohodu o splátkach v Centre právnej pomoci len osobne.

 

V čl. XI sa navrhuje novelizácia zákona o Obchodnom vestníku, ktorou sa zohľadňuje nová právna úprava autentifikácie podľa zákona o e-Governmente, a jej účelom je umožniť osobám disponujúcim aktivovanou elektronickou schránkou priame využitie elektronických služieb Obchodného vestníka bez nutnosti registrácie. 

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

 

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Materiál má vplyv na podnikateľské prostredie, a to tak pozitívny, ako aj negatívny. 

 

Návrh zákona bol dňa 8. augusta 2017 prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a dňa 14. augusta 2017 Hospodárskou a sociálnou radou Slovenskej republiky. Vláda návrh zákona prerokovala a schválila dňa 16. augusta 2017.

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie 

 

 

1. Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

 

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

 

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

 

a) je upravená v práve Európskej únie

 

- primárnom

 

čl. 49, čl. 50 ods. 1 a 2 (g), čl. 114, 115 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, 

 

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

 

1. legislatívne akty 

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 110, 29.4.2011) v platnom znení

 

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v EÚ L 141, 5.6.2015) v platnom znení

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016)

 

2. nelegislatívne akty

 

-

 

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002) v platnom znení

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005) v platnom znení

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Ú. v. EÚ L 224, 16.8.2006)

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/63/ES z 13. novembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/855/EHS a 82/891/EHS, pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa správy nezávislého znalca v súvislosti so zlúčením, splynutím alebo rozdelením akciových spoločností (Ú. v. EÚ L 300, 17.11.2007)

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/109/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS, 78/855/EHS, 82/891/EHS a smernica 2005/56/ES, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia (Ú. v. EÚ L 259, 2.10.2009) v platnom znení

 

 

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

 

 

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: 

 

  1. a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016) je potrebné transponovať do 9. júna 2018.

 

 

  1. b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

 

Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády bola určená na august 2017.

 

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

Proti Slovenskej republike nie je začaté konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

 

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

 

Smernica transponovaná predmetným návrhom zákona v plnom rozsahu.

 

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

 

Stupeň zlučiteľnosti – úplný   

 

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: 

 

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1.  Základné údaje

  Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 

  Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Charakter predkladaného materiálu

   Materiál nelegislatívnej povahy

 Σ  Materiál legislatívnej povahy 

 

   Transpozícia práva EÚ 

 

  Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok:    20.3.2017
Ukončenie: 3.4.2017

  Predpokladaný termín predloženia na MPK*

jún 2017

  Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
  SR*

august 2017

 

 

  2.  Definícia problému

Podnikateľské prostredie v Slovenskej republike je v súčasnosti deformované niektorými negatívnymi javmi ako využívanie fúzií na vyhýbanie sa riadnemu plneniu povinností, resp. obchádzaniu ukončenia podnikania štandardnými spôsobmi (zrušenie a likvidácia, bankrot). Ďalej riadne fungovanie trhu a výkon verejnej správy (napr. v oblasti správy daní) narúša využívanie tzv. bielych koní, či už v pozícii štatutárnych orgánov alebo spoločníkov. 

  3.  Ciele a výsledný stav

Cieľom vládneho návrhu zákona je zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností, riešiť problematiku tzv. bielych koní, posilniť zodpovednosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností, ako aj spoločníkov týchto spoločností. Vo výsledku predkladateľ od navrhovaných opatrení očakáva zlepšenie podnikateľského prostredia najmä s ohľadom na zamedzenie vzniku deformácií, ktoré bránia riadnemu podnikaniu a poškodzujú veriteľov. 

 

Cieľom vládneho návrhu zákona je aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016).

  4.  Dotknuté subjekty

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, súdy, fyzické osoby a právnické osoby. 

  5.  Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia boli posudzované na úrovni analytickej činnosti. 

  6.  Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?                             Áno            Σ  Nie

  7.  Transpozícia práva EÚ 

Áno

  8.  Preskúmanie účelnosti**

Predkladateľ bude priebežne po účinnosti zákona vyhodnocovať jeho prínosy.

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. 

** nepovinné

 

 

  9.   Vplyvy navrhovaného materiálu

  Vplyvy na rozpočet verejnej správy
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

      Pozitívne

  Σ     Žiadne

    Negatívne

      Áno

      Nie

    Čiastočne

  Vplyvy na podnikateľské prostredie
    z toho vplyvy na MSP

  Σ     Pozitívne

      Žiadne

  Σ   Negatívne

  Σ     Pozitívne

      Žiadne

  Σ   Negatívne

  Sociálne vplyvy

      Pozitívne

  Σ     Žiadne

    Negatívne

  Vplyvy na životné prostredie

      Pozitívne

  Σ     Žiadne

    Negatívne

  Vplyvy na informatizáciu

      Pozitívne

  Σ     Žiadne

    Negatívne

  Vplyvy na služby pre občana z toho
    vplyvy služieb verejnej správy na občana
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej
    správe


      Pozitívne


  Σ     Žiadne


    Negatívne

      Pozitívne

  Σ     Žiadne

    Negatívne

 

 

  10.  Poznámky

Prípadné výdavky vyplývajúce z predloženého materiálu budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

  11.  Kontakt na spracovateľa

JUDr. Katarína Senderáková
Odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Tel.: 02/ 888 91 135
Fax: 02/ 888 91 606
Mail: katarina.senderakova@justice.sk

  12.  Zdroje

 

  13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

II. Pripomienky a návrhy zmien: 

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

 

K doložke vybraných vplyvov

Nakoľko sa v čl. II materiálu zavádza skutková podstata nového trestného činu (nekalá likvidácia), ktorý má normami trestného práva postihovať tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone, Komisia žiada do doložky vybraných vplyvov v časti 10. Poznámky uviesť, že prípadné výdavky vyplývajúce z predloženého materiálu budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

V doložke vybraných vplyvov je potrebné v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu označiť, že predložený návrh zákona nepredpokladá žiadne sociálne vplyvy.

 

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

1. V časti 3.3.1 Priame finančné náklady – Komisia odporúča predkladateľovi vyčíslenie jednotkového nákladu na overenie podpisu v rámci udelenia súhlasu osoby, ktorá má byť ustanovená do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena v eurách.

2. V časti 3.3.2 Nepriame finančné náklady – Komisia odporúča predkladateľovi uviesť aspoň v rámci nepriamych finančných nákladov kvalitatívny popis novej povinnosti štatutárov vo forme ručenia za záväzky v prípade účasti na transakcii, ktorá zhorší hospodársku situáciu firmy, ako aj novej povinnosti spočívajúcej v zodpovednosti členov firiem za škodu spôsobenú v dôsledku procesu zlúčenia/splynutia.

3. V časti 3.3.3 Administratívne náklady – Komisia odporúča predkladateľovi aspoň kvalitatívne popísať v čom spočíva zjednodušenie elektronických služieb voči Obchodnému vestníku, ďalej kvalitatívne uviesť novú povinnosť štatutárov informovať o kríze spoločníkov a vyčísliť jej jednotkový náklad v súlade s Kalkulačkou nákladov, ako aj kvalitatívne popísať novú povinnosť spočívajúcu v podaní návrhu na zápis zlúčenia/splynutia a tiež zároveň vyčísliť jej jednotkový náklad.

4. V časti 3.3.3 Administratívne náklady – Komisia odporúča predkladateľovi upraviť tvrdenie, že „§ 115 - prevod obchodného podielu – doloženie súhlasom správcu dane – táto povinnosť však len kopíruje povinnosť, ktorá už bola v ustanovení obsiahnutá a nejde o novú povinnosť.“, nakoľko súčasná právna úprava povinnosť doložiť súhlas správcu dane ustanovuje len v prípade, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu. A zároveň priznať tejto novej povinnosti administratívne náklady vynaložené v rámci procesu získania súhlasu správcu dane. 

V rámci hore uvedených pripomienok Komisia odporúča predkladateľovi, aby výsledky zapracovania tých pripomienok, ktorých predmetom je vyčíslenie jednotkových nákladov, boli následne zohľadnené v časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie v nasledujúcej štruktúre:

- jednotkový náklad povinnosti overenia podpisu (1.),

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti štatutára informovať spoločníkov o kríze (3.), /pri tejto povinnosti Komisia navrhuje vyčísliť aj predpokladaný celkový náklad na podnikateľské prostredie pri prezumovaní údajov za posledný dostupný rok – 2016 resp. 2015 – a to formou vynásobenia jednotkového nákladu počtom spoločností v kríze – napr. aj z údaju počtu návrhov na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť, z dôvodu, že je v kríze/,

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti podať návrh na zápis zlúčenia/splynutia (3.), 

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti doložiť akýkoľvek prevod obchodného podielu súhlasom správcu dane (4.) /pri tejto povinnosti Komisia navrhuje vyčísliť aj predpokladaný celkový náklad na podnikateľské prostredie pri prezumovaní údajov za posledný dostupný rok – 2016 resp. 2015 – a to formou vynásobenia jednotkového nákladu počtom žiadostí o zápis zmeny v obchodnom registri v súvislosti s prevodom obchodného podielu/,

a zároveň do Súhrnnej tabuľky nákladov regulácie zapracovať jednotkové náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s povinnosťami, ktoré už predkladateľ kvalitatívne popísal v časti 3.3.3 Administratívne náklady, konkrétne:

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu,

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti nechať si vypracovať správu audítora a povinnosti jej následného uloženia do zbierky listín,

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti predkladať návrh zmluvy o zlúčení správcovi dane, 

pričom pri všetkých nových povinnostiach spoločností pri ich výmaze z Obchodného registra bez likvidácie (t. j. zlúčením alebo splynutím) Komisia navrhuje vyčísliť aj predpokladaný celkový náklad na podnikateľské prostredie pri prezumovaní údajov za posledný dostupný rok – 2016 resp. 2015 – a to formou vynásobenia jednotkových nákladov týchto povinností počtom žiadostí o zápis zrušenia spoločnosti v obchodnom registri v dôsledku jej splynutia alebo zlúčenia/.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. 

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

 

Predkladateľ zapracoval pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II stanoviska Komisie do doložky vybraných vplyvov a čiastočne aj do analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Nakoľko však predkladateľ nedokáže predvídať správanie subjektov na trhu, a teda ani určiť okruh spoločností v kríze (napr. počet návrhov na vyhlásenie konkurzu, počet žiadostí o zápis zrušenia spoločnosti v obchodnom registri v dôsledku jej splynutia alebo zlúčenia), nie je ani reálne možné v predmetnej analýze vyčísliť jednotkové náklady s tým spojené. 

 

B. Osobitná časť 

 

K Čl. I (Obchodný zákonník)

 

 

K bodu 1 (§ 12 ods. 4)

 

Navrhuje sa zosúladenie pojmov používaných v Obchodnom zákonníku v súvislosti so zverejňovaním rozhodnutí súdu. Pojem „zverejniť“ používa napr. zákon č. 757/2004 Z. z.           o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v rámci režimu zverejňovania súdnych rozhodnutí podľa § 82a, rovnako tak zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona        č. 316/2016 Z. z. (ďalej len „zákon č. 91/2016 Z. z“) i procesný kódex – Civilný sporový poriadok.

 

K bodu 2 (§ 13a ods. 1)

 

V súčasnosti môže dôjsť k vylúčeniu fyzickej osoby len rozhodnutím súdu alebo na jeho základe. Ustanovenie má vytvoriť do budúcnosti základ pre tú možnosť, aby k vylúčeniu mohlo dôjsť aj na základe rozhodnutia iného orgánu (napr. správneho, daňového), a to za porušenia, ktoré špecifikuje relevantná sektorová legislatíva (dane, clá, zamestnanosť, sociálne veci).

 

K bodu 3 (§ 17)

 

Vzhľadom na zavedenie nového pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ v § 17 ods. 2 návrhu sa za účelom zjednotenia pojmov v rámci právnej úpravy obchodného tajomstva nahrádza slovo „podnikateľ“ pojmom „majiteľ obchodného tajomstva“, čo zodpovedá aj dikcii preberanej smernice. Zároveň obsahové zameranie definície pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ je vhodnejšie z toho dôvodu, že zahŕňa okrem personálneho znaku – v podobe  nakladania s obchodným tajomstvom fyzickou či právnickou osobou, ktorá je oprávnená, i vecný znak – súvislosť s podnikom, ktorý prevádzkuje uvedená osoba, teda podnikateľ. Inak povedané, majiteľom obchodného tajomstva je ten podnikateľ, ktorý s predmetom obchodného tajomstva vzťahujúcim sa k podniku nakladá oprávnene. Pojem majiteľ sa zdá vhodnejším i z toho dôvodu, že samotné obchodné tajomstvo je predmetom subjektívnych práv a je majetkovým právom, pôsobiacim erga omnes. 

 

K bodu 4 (§ 17 ods. 2 až 4)

 

V § 17 Obchodného zákonníka sa navrhujú zaviesť tri nové pojmy - majiteľ obchodného tajomstva, rušiteľ obchodného tajomstva a tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu. Zavedením uvedených pojmom dochádza k transpozícií čl. 13 ods. 2 až 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how            a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016), (ďalej len „smernica“), ktorá obsahuje definície týchto pojmov. Tieto pojmy sú pritom v návrhu upravené s prihliadnutím na koncepciu Obchodného zákonníka a návrh zákona s nimi pracuje i v nasledujúcich novozavedených ustanoveniach (napr. pri neodkladných opatreniach či prostriedkoch nápravy). 

 

K výkladu pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ pozri odôvodnenie k bodu 3.

 

Rušiteľom obchodného tajomstva na účely návrhu zákona je ten, kto neoprávnene do práva k obchodnému tajomstvu zasiahol jeho získaním, sprístupnením, zverejnením alebo obchodné tajomstvo svojim neoprávneným konaním ohrozuje. Len tejto osobe môžu byť            v dôsledku jej protiprávneho konania súdom uložené (nariadené) neodkladné alebo nápravné opatrenia. Rušiteľom obchodného tajomstva pritom môže byť fyzická alebo právnická osoba. Napriek tomu, že smernica uvádza pojem „porušovateľ“, je vhodnejšie nahradiť tento pojem pojmom „rušiteľ obchodného tajomstva“, pričom pojem rušiteľ Obchodný zákonník používa i v rámci právnych prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži. 

 

Síce zákonodarca pojem „ohrozenie obchodného tajomstva“ v návrhu zákona nedefinuje, je zrejmé, že ho možno vnímať ako konanie s cieľom porušiť obchodné tajomstvo (jeho neoprávneným získaním, sprístupnením alebo využitím), pričom k tomuto nežiadúcemu následku ešte nedošlo, ale reálne tento následok hrozí. Právny poriadok tento všeobecne známy pojem bez potreby jeho obsahového  vymedzenia zavádza v množstve právnych predpisov. Samotný Obchodný zákonník ho používa pri ochrane obchodného mena – rovnako                      s negatívnymi následkami pre toho, kto sa ohrozenia obchodného mena dopustí. Okrem toho, ohrozenie práv pozná i Autorský zákon, Občiansky zákonník, či ďalšie právne predpisy.  

 

V odseku 4 sa zavádza  pojem „tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu“. Ide o určitú komoditu (materiál, výrobok), ktorá je nositeľom obchodného tajomstva, resp. ktorá v akomkoľvek štádiu jej „existencie“ nadobúda v dôsledku porušenia obchodného tajomstva neoprávnenú hodnotu. Uvedená definícia sa v návrhu zákona ďalej využíva v súvislosti s ukladaním nápravných opatrení spočívajúcich v možnosti stiahnuť uvedený tovar z trhu, prípadne upraviť jeho vlastnosti tak, aby bolo odstránené porušovanie obchodného tajomstva.

 

K bodu 5 (§ 18)

 

Opätovne ide o zjednotenie pojmov zavedených v § 17 návrhu zákona.

 

K bodu 6 (§ 19)

 

V súvislosti so zavedením nových pojmov dochádza v návrhu zákona k  rozčleneniu § 17 na odseky. V § 19 Obchodného zákonníka je preto potrebné precizovať odkaz na pojem obchodné tajomstvo, ktorého definíciu návrh zavádza v § 17 ods. 1.

 

K bodu 7 (§ 20)

 

Obchodné tajomstvo v zmysle súčasnej právnej úpravy využíva prostriedky ochrany, ktoré sú zavedené v treťom diele piatej hlavy Obchodného zákonníka - právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži. Keďže návrh zákona vychádza z koncepcie, že ochrana obchodného tajomstva okrem prostriedkov, ktoré sú uvedené v rámci ochrany hospodárskej súťaže, vyžaduje i osobitné prostriedky ochrany vyjadrené v novom štvrtom diele piatej hlavy Obchodného zákonníka, patrí obchodnému tajomstvu širší okruh právnych prostriedkov, ako len ochrana pri nekalej súťaži. V nadväznosti na to § 55a hovorí o subsidiárnom použití ustanovení o právnych prostriedkoch ochrany proti nekalej súťaži, pokiaľ osobitné ustanovenia štvrtého dielu piatej hlavy Obchodného zákonníka neupravujú právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva osobitne. Preto skutočnosť, že vlastníkovi obchodného tajomstva prislúcha nielen ochrana uvedená v rámci ustanovení o nekalej súťaži, ale aj osobitné právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva v spomínanom novom diele, sa navrhuje vyjadriť vypustením slov „ako pri nekalej súťaži“. Pozri tiež odôvodnenie k bodu 11  (k § 55a).

 

K bodu 8 (§ 40 ods. 1 a 2)

 

Predkladaná úprava má za cieľ zjednotiť povinnosti podľa Obchodného zákonníka s povinnosťami podľa  účtovných predpisov (§ 23a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve) vzhľadom na fungovanie registra účtovných závierok za zachovania pravidla, že splnením povinnosti uloženia závierky do registra účtovných závierok sa považuje za splnenú aj povinnosť uloženia listiny do zbierky listín, nakoľko register účtovných závierok a zbierka listín medzi sebou s cieľom zníženia administratívnej záťaže komunikujú. Lehota na schválenie účtovnej závierky je maximálna, rovnako tak lehota na jej uloženie do zbierky listín. Do zbierky listín sa údaje z registra účtovných závierok v zásade prenášajú automatizovane.

 

K bodu 9 [§ 44 ods. 2 písm. g)]

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcou v zjednotení terminológie v súvislosti s osobitnou skutkovou podstatou nekalej súťaže uvedenou v § 51 Obchodného zákonníka, ktorá spočíva v porušení obchodného tajomstva.

 

K bodu 10 (§ 51)

 

K odsekom 1 až 5

Vzhľadom na účel smernice, ktorá vyžaduje „stanoviť, ktoré konanie a praktiky sa majú považovať za neoprávnené získanie využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva“, sa navrhuje precizovanie a rozšírenie definície skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva. Zároveň návrh nadväzuje na skutkovú podstatu zavedenú v platnej právnej úprave – porušenie obchodného tajomstva, pričom pod množinu pojmu „porušenie“ sa podriaďuje neoprávnené konanie v podobe získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. 

 

Odseky 2 až 5 vymedzujú druhy konaní, ktoré možno vnímať ako porušenie obchodného tajomstva. Doplnením predmetných odsekov zároveň dochádza k prebratiu čl. 4 smernice. Za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva pritom možno považovať aj iné spôsoby konania, ktoré sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako tie, ktoré sú uvádzané v odsekoch 2 až 5, ide totiž len o demonštratívny výpočet. 

 

K odseku 6

Na rozdiel od predchádzajúcich odsekov odsek 6 ustanovuje, ktoré konanie nemožno považovať za neoprávnené. Vymedzenými druhmi konania teda nedochádza k porušovaniu práv majiteľa obchodného tajomstva. Výpočet konaní, ktoré nemožno považovať za porušenie práv k obchodnému tajomstvu, predstavuje transpozíciu čl. 3 smernice.

 

Písmeno a) uvedeného odseku reaguje na situáciu, kedy na základe vlastnej tvorivej činnosti osoby, táto obchodné tajomstvo objaví alebo vytvorí bez ohľadu na skutočnosť, že patrí aj inej osobe. Pokiaľ sa tak stane, možno aj túto osobu považovať za majiteľa obchodného tajomstva, ktorý požíva ochranu. V rámci obchodného tajomstva totiž neplatí „právo prednosti“ ako napr. v prípade patentových práv, a obchodné tajomstvo nemožno obmedzovať tým spôsobom, že môže patriť len výlučne jednej osobe. Objav alebo vytvorenie tak možno považovať za originárny spôsob nadobudnutia práv k obchodnému tajomstvu.

 

Písmeno b) uvedeného odseku sa týka tzv. reverzného inžinierstva, teda postupu, na základe ktorého sa dá odkryť výrobný postup alebo mechanizmus fungovania určitého predmetu. Neoprávnené postupy reverzného inžinierstva sa využívajú napríklad za účelom zhotovenia počítačového programu na základe odhalenia zdrojového kódu. V zmysle smernice pritom takýto postup (na rozdiel od autorskoprávnych aspektov ochrany) nemá byť považovaný za neoprávnený s výnimkou prípadu, že zákaz tejto „spätnej analýzy“ vyplýva osobe, ktorej sa stal predmet prístupný, priamo zo zmluvy.

 

Skutočnosti, ktoré tvoria obchodné tajomstvo, nemôžu tvoriť dôvod pre obmedzenie práva na informácie v prípade zamestnancov ani ich kolektívnych zástupov pri výkone zastupovania, či už na lokálnej alebo nadnárodnej úrovni (napr. rokovania na úrovni európskej zamestnaneckej rady). Spravidla sa sprístupnenie obchodného tajomstva vyžaduje i na účely výkonu činnosti či povolania zamestnancov. Samozrejme, ani takéto sprístupnenie obchodného tajomstva sa nepovažuje za neoprávnené. Rovnako však treba pripomenúť, že keďže môže ísť v zmysle Zákonníka práce o informácie, ktoré môžu poškodiť zamestnávateľa, možno od zamestnancov vyžadovať, aby tieto informácie považovali za dôverné. 

 

  Z písmena d) vyplýva demonštratívny charakter uvedeného ustanovenia, pretože nielen získanie obchodného tajomstva podľa predchádzajúcich písmen, ale i akékoľvek iné konanie (za predpokladu, že je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a súčasne nezasahuje do práv tretích osôb) sa môže považovať za oprávnené – napr. v prípade sprístupnenia obchodného tajomstva majiteľom obchodného tajomstva na základe zmluvy o franchisingu. 

 

K odseku 7

Odsek 7 reaguje na osobitné právne predpisy slovenského právneho poriadku alebo Európskej únie, ktoré môžu zakotviť situácie, kedy konanie, ktoré by za určitých okolností mohlo byť považované za neoprávnené, v rozsahu uvedenom v právnych predpisoch neoprávneným nebude. Možno hovoriť napríklad o sprístupnení informácií, ktoré tvoria obchodné tajomstvo na účely trestného alebo administratívneho konania, či na iné úradné účely (účtovné závierky, audit, sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií).

 

K bodu 11 (Prvá časť, hlava V, diel III, oddiel 1)

 

Navrhuje sa zaviesť členenie dielu III na oddiely I a II za účelom odlíšenia všeobecných prostriedkov ochrany nekalej súťaže - ktoré sú využiteľné aj pri ochrane obchodného tajomstva, od prostriedkov osobitných, využiteľných len v prípade porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva.

 

K bodu 12 (§ 55 ods. 2)

 

Opätovne ide o zjednotenie terminológie v právnom poriadku nahradením slova „uverejniť“ slovom „zverejniť“. Pozri tiež odôvodnenie k bodu 1.

 

V § 55 ods. 2  sa  navrhuje  doplniť rovnako, ako tomu je v prípade uloženia trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku podľa zákona č. 91/2016 Z. z., povinnosť súdu, aby            v prípade uloženia povinnosti zverejnenia odsudzujúceho rozsudku určil okrem rozsahu, spôsobu a formy zverejnenia rozsudku i lehotu na splnenie tejto povinnosti.

 

K bodu 13 (§ 55a až 55d)

 

K § 55a 

 

V § 55a sa navrhuje vyjadriť vzťah všeobecnej úpravy prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži uvedenej v diele III oddiele 1, k špeciálnej právnej úprave oddielu 2, ktorá zakotvuje nad rámec všeobecnej právnej úpravy ďalšie právne prostriedky využiteľné len pri porušení obchodného tajomstva. Všeobecná úprava sa v prípade obchodného tajomstva využije ďalej v prípade, ak osobitné ustanovenia oddielu 2 neustanovujú odlišnú úpravu. Všeobecná úprava sa naďalej využíva z dôvodu, že koncepčne skutková podstata porušenia obchodného tajomstva ostáva súčasťou nekalosúťažného konania.

 

K § 55b

 

K odseku 1

Zavádzajú sa prostriedky ochrany vo forme neodkladných opatrení. Ide o špecifickú právnu úpravu neodkladných opatrení oproti tým, ktoré obsahuje tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku, pričom ich účel a charakter ostáva rovnaký. Potreba zakotviť osobitné neodkladné opatrenia vyplýva z toho, že porušenie obchodného tajomstva môže mať pre majiteľa obchodného tajomstva ničivé účinky, keďže napríklad v prípade jeho sprístupnenia širokej verejnosti (prostredníctvom internetu, novín) neprichádza do úvahu možnosť navrátenia do pôvodného stavu. V dôsledku toho sa navrhujú stanoviť aj v prípade obchodného tajomstva rýchle a účinné opatrenia na okamžité ukončenie porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, ktorými možno flexibilne reagovať na vzniknutú situáciu  bez toho, aby bolo potrebné čakať na rozhodnutie vo veci samej. Písmená a) až d) obsahujú výpočet druhov neodkladných opatrení, pričom súd môže uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva jedno, ale aj viac neodkladných opatrení popri sebe.

 

 

K odseku 2

V prípade, ak to súd so zreteľom na okolnosti prípadu považuje za možné a účelné (najmä vo vzťahu k závažnosti zásahu do práv osoby dotknutej neodkladným opatrením, resp., ak to dovoľujú majetkové pomery majiteľa obchodného tajomstva), môže podmieniť nariadenie neodkladného opatrenia povinnosťou majiteľa obchodného tajomstva zložiť zábezpeku slúžiacu na krytie náhrady škody alebo ujmy, ktorá vznikla nariadením neodkladného opatrenia rušiteľovi obchodného tajomstva. Škoda v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť tým, že musí obmedziť alebo ukončiť svoje podnikateľské aktivity, napr. prestať vyrábať určitý sortiment výrobkov alebo ich stiahnuť z trhu, či dokonca zničiť. Uvedené ustanovenie transponuje čl. 11 ods. 4 smernice. Výška tejto záruky (kaucie) sa líši v závislosti od druhu uloženého neodkladného opatrenia i predpokladanej škody, ktorá ním môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť. 

 

K odseku 3

V súlade s čl. 10 ods. 2 smernice sa zavádza možnosť súdu, namiesto neodkladných opatrení podľa odseku 1, uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť, aby zložil do úschovy súdu dostatočnú zábezpeku, ktorá slúži na krytie potenciálnych škôd, ktoré vzniknú úmyselným konaním rušiteľa obchodného tajomstva a predstavujú tak alternatívu nariadenia neodkladného opatrenia. Ak vznikne škoda alebo ujma vyššia, ako je zložená zábezpeka, a bude právoplatne priznaná, bude povinný ju rušiteľ obchodného tajomstva samozrejme nahradiť. Keďže ochrana obchodného tajomstva vrátane prostriedkov nápravy je veľmi obdobná tej, ktorá prislúcha predmetom práva duševného vlastníctva, primerane sa pri ukladaní zábezpeky podľa tohto odseku použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku vo vzťahu k zábezpeke na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva podľa § 342. Pokiaľ rušiteľ obchodného tajomstva zábezpeku zloží, nevzniká mu právo domáhať sa, aby mu obchodné tajomstvo bolo sprístupnené.

 

K odseku 4

Súd pri posúdení návrhu majiteľa obchodného tajomstva na nariadenie neodkladného opatrenia musí dostatočne zistiť skutkový stav, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia podľa odseku 1 je vážnym zásahom do práv povinnej osoby (rušiteľa obchodného tajomstva). Preto má mať súd za dostatočne preukázané, že obchodné tajomstvo existuje, navrhovateľ je majiteľom obchodného tajomstva a že skutočne došlo k porušeniu alebo ohrozeniu obchodného tajomstva. Za týmto účelom súd môže od majiteľa obchodného tajomstva, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadovať (pokiaľ uvedené skutočnosti nevyplývajú z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), aby doplnil dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Uvedeným ustanovením sa preberá čl. 11 ods. 1 smernice, ktorej cieľom je zároveň, aby žiadne neodkladné či nápravné opatrenie nespôsobilo možnosť podávania neodôvodnených návrhov zo strany majiteľa obchodného tajomstva konajúceho v rozpore s dobrou vierou, s cieľom napr. diskvalifikovať iného konkurenta na trhu napríklad tým, že zákazom dovozu tovaru nariadeným súdom sa dostane do omeškania pri plnení svojich zmluvných záväzkov.

 

K odseku 5

Ide o  transpozíciu čl. 11 ods. 2 smernice, v ktorej sú vymedzené určité skutočnosti, na ktoré je súd pri nariadení neodkladného opatrenia  povinný prihliadať a ktoré môžu byť zároveň i kritériami pri výbere vhodného druhu nápravného opatrenia vymedzeného v odseku 1. Opatrenia zvolené súdom pri nariadení neodkladného, rovnako i nápravného opatrenia podľa      § 55c musia rešpektovať zásadu proporcionality a to tak, aby spĺňali cieľ, ktorým je zabezpečiť hladké fungovanie trhu v oblasti výskumu a inovácií, a to najmä tým, že by mali mať odrádzajúci účinok proti neoprávnenému získaniu, využitiu a sprístupneniu obchodného tajomstva, avšak zároveň neprimerane neobmedzovali základné práva a slobody, verejný záujem, práva spotrebiteľov, či voľný pohyb osôb.

K odseku 6

V prípade právnej úpravy neodkladných opatrení sa navrhuje pri postupe súdu pri nariadení  i zrušení, či zániku neodkladných opatrení i na iný postup súdu primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku, s výnimkou § 327 časti vety za bodkočiarkou. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku „ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú“. Výnimka vo vzťahu k odstraňovaniu vád sa v prípade postupu súdu pri nariadení neodkladného opatrenia nepoužije z dôvodu, že v prípade, ak k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebudú priložené dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť návrhu, môže súd podľa § 55 ods. 4 majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na ich doplnenie. Tým sa čiastočne prelamuje prejednacia zásada, ktorá je príznačná pre sporové konania podľa Civilného sporového poriadku.

 

K § 55c

 

K odsekom 1 až 3

§ 55c sa vzťahuje na rozhodovanie súdu vo veci samej. Pokiaľ súd meritórnym rozhodnutí vysloví, že právo k obchodnému tajomstvu bolo porušené, uloží zároveň týmto rozhodnutím rušiteľovi obchodného tajomstva jedno alebo viac nápravných opatrení podľa odsekov 1 až 3. Návrh zákona tieto druhy povinností uložených meritórnym rozhodnutím nazýva súhrnne aj nápravnými opatreniami.  Ich zmyslom je totiž „napraviť“ protiprávny stav, ktorý bol  súdom v konaní preukázaný. Ak tomu nebránia dôvody hodné osobitného zreteľa (napríklad insolventnosť rušiteľa obchodného tajomstva), nápravné opatrenie podľa odseku 1 písm. d) a všetky nápravné opatrenia podľa odseku 2 majú byť vykonané na náklady rušiteľa obchodného tajomstva. Zavedením nápravných opatrení sa preberá čl. 12 smernice.

 

K odsekom 4 a 5

Odsek 4 návrhu v súlade s čl. 13 ods. 3 smernice zavádza alternatívu rozhodnutia vo veci samej vo vzťahu k nápravným opatreniam podľa odsekov 1 a 2. Súd v prípade, ak budú kumulatívne splnené všetky podmienky uvedené v písmenách a) až c) tohto ustanovenia, môže  namiesto  nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu. Samozrejme, výška peňažnej náhrady zodpovedá porušeniu obchodného tajomstva, zároveň však podľa odseku 5 nemôže presiahnuť výšku odmeny, ktorá by zodpovedala odmene majiteľa obchodného tajomstva, ak by využitie obchodného tajomstva rušiteľovi obchodného tajomstva umožnil        a s prihliadnutím na dobu, po ktorú sa obchodné tajomstvo neoprávnene využívalo. Uvedené ustanovenie pritom zmierňuje tvrdosť neodkladných opatrení, ktoré sa môžu viazať aj na subjekt, ktorý sprístupnil alebo využil obchodné tajomstvo, získané od tretej osoby, ktorá sama nebola majiteľom obchodného tajomstva. I takýmto konaním spočívajúcim v neoprávnenom sprístupnení alebo využití obchodného tajomstva totiž osoba nadobúda postavenie rušiteľa obchodného tajomstva. Pokiaľ je naplnená predtým uvedená podmienka a zároveň by vykonanie nápravných opatrení spôsobilo rušiteľovi obchodného tajomstva neprimeranú ujmu, pričom peňažná náhrada sa javí ako uspokojivá, súd rozhodne o uložení tohto druhu povinnosti.

 

 

K odseku 6

Keďže uložením nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 nemusí dôjsť k odstráneniu škody alebo ujmy, ktorá vznikla majiteľovi obchodného tajomstva, ponecháva sa možnosť majiteľa obchodného tajomstva domáhať sa popri nápravných opatreniach i náhrady škody. Táto možnosť pritom vyplýva z prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži, z § 53 Obchodného zákonníka. Okrem náhrady škody, ktorá zahŕňa skutočnú škodu i ušlý zisk, sa v zmysle uvedeného ustanovenia možno domáhať i primeraného finančného zadosťučinenia (ktorým sa nahrádza nemateriálna ujma v peniazoch, napr. v prípade poškodenia dobrej povesti majiteľa obchodného tajomstva) a vydania bezdôvodného obohatenia. V prípade uvedených prostriedkov nápravy totiž návrh neobsahuje osobitnú (špeciálnu) právnu úpravu v rámci právnych prostriedkov ochrany obchodného tajomstva.

 

K odseku 7

Pozri odôvodnenie k § 55b ods. 5.

 

K odseku 8

V uvedenom odseku sa v nadväznosti na čl. 11 ods. 3 smernice ustanovuje možnosť súdu zrušiť svoje rozhodnutie vtedy, ak skutočnosti, ktoré boli obchodným tajomstvom, už nemožno ďalej za obchodné tajomstvo považovať z dôvodu, že „odpadli“ niektoré z definičných znakov obchodného tajomstva alebo zanikol dôvod, pre ktorý bolo nápravné opatrenie uložené a zároveň je splnená kumulatívne podmienka, že sa tak stalo bez pričinenia rušiteľa obchodného tajomstva. Príkladom, kedy obchodné tajomstvo prestalo spĺňať definičné znaky, môže byť situácia, kedy sa skutočnosti, napr. výrobný postup určitého predmetu, prípadne materiály a látky, z ktorých bol predmet zhotovený, stanú z vôle majiteľa obchodného tajomstva verejne dostupnými. Tým prestane byť naplnený jeden zo znakov obchodného tajomstva, a to utajenie obchodného tajomstva, ktoré majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje. Zrušenie rozhodnutia ďalej prichádza do úvahy vtedy, ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo vydané. Dôvodom, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je porušenie obchodného tajomstva. Pokiaľ napríklad rušiteľ obchodného tajomstva získal na základe zmluvy s majiteľom obchodného tajomstva možnosť obchodné tajomstvo využívať, nekoná protiprávne a niet dôvodu pre trvanie povinnosti uloženej v rozhodnutí súdu.

 

Vydania takéhoto rozhodnutia sa môže domáhať rušiteľ obchodného tajomstva, ktorý ďalším trvaním opatrení uložených súdom je voči ostatným osobám, ktoré obchodné tajomstvo získali, obmedzený, napríklad z dôvodu, že uvedené výrobky nemôže vyrábať, dovážať, či uvádzať na trh. Uvedené ustanovenie je prelomením prekážky res iudicata v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus - t. j. výhrady, že v prípade, ak sa v budúcnosti zmenia podmienky, na základe ktorých založil súd povinnosť zdržania sa určitej povinnosti do budúcnosti, je možné rozhodnutie uložené súdom zmeniť. 

 

Potreba zavedenia určitého „revízneho ustanovenia“ možnosťou zrušenia rozhodnutia súdu je proporcionálna k nedôvodnému a neprimeranému zaťaženiu rušiteľa obchodného tajomstva, ktorý napriek uloženej trvácej povinnosti plynúcej z porušenia obchodného tajomstva, už naďalej protiprávny stav neudržiava. Napriek tomu, že v právnom poriadku platí zásada res iudicata, obdobné ustanovenie možno pozorovať i v § 71 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého „dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.“.

 

K § 55d

 

K odseku 1 

Jedným z účinných prostriedkov nápravy, ktorý má mať prevažne výchovný charakter, je možnosť zverejnenia rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyslovené porušenie obchodného tajomstva. Súd môže rozhodnúť o tejto povinnosti v prípade, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia obchodného tajomstva, ktorá zároveň odôvodňuje potrebu oboznámiť s protiprávnym konaním rušiteľa obchodného tajomstva i verejnosť. Vzhľadom na primerané použitie § 53 Obchodného zákonníka je ponechaná možnosť súdu vysloviť, kde a akým spôsobom bude rozhodnutie zverejnené (čo zahŕňa aj možnosť určiť jednu alebo viaceré prevádzkarne alebo organizačné zložky rušiteľa obchodného tajomstva),v akej forme (napríklad na webovom sídle rušiteľa obchodného tajomstva, ak ho má zriadené, či v iných médiách, umiestnením priamo v priestoroch prevádzkarne) a v akej lehote má rušiteľ obchodného tajomstva uvedenú povinnosť splniť.

 

K odsekom 2 a 3

Súd pri ukladaní tejto povinnosti prihliada na skutočnosti uvedené v odseku 2. Zároveň vzhľadom na význam obchodného tajomstva platí všeobecná povinnosť zachovávať dôvernosť obchodného tajomstva tak počas konania pred súdom, ako aj pri zverejnení rozhodnutia, čo znamená, že nemožno zverejniť rozhodnutie v celom rozsahu, pokiaľ niektorá časť (časti) rozhodnutia obsahujú informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom. V takom prípade sa zverejní len tá časť rozhodnutia, ktorá predmetné informácie neobsahuje. Rovnako sa pri zverejnení rozhodnutia rešpektuje aj ochrana osobných údajov, preto sa musí  pred zverejnením rozhodnutia zabezpečiť anonymizácia údajov umožňujúcich identifikáciu osoby, ktorá je odlišná od rušiteľa obchodného tajomstva v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenie o zverejňovaní súdnych rozhodnutí bolo do návrhu zapracované v nadväznosti na čl. 15 smernice.

 

Prostriedky ochrany obchodného tajomstva, boli vzhľadom na špecifickosť obchodného tajomstva, ktoré je predmetom právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku i smernice (EÚ) 2016/943, zakotvené v rámci právnej úpravy Obchodného zákonníka. Po vyhodnotení používania nových procesných noriem v praxi a následných prípadných zmenách v nich nie je  vylúčené, že bude potrebné zvážiť systematické zakotvenie prostriedkov ochrany obchodného tajomstva v právnych predpisoch, ktoré upravujú konanie pred súdom. 

 

K bodu 14 (§ 66 ods. 3 až 5)

 

V § 66 ods. 3 sa upravuje povinnosť podať návrh na zrušenie spoločnosti, ak sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti, v prípade spoločnosti, ktorá ostala bez jediného zapísaného štatutárneho orgánu po dlhšiu dobu. Táto povinnosť sa ukladá tomu, kto ako jediný štatutár vykonával funkciu naposledy. Od takejto osoby je spravodlivé vyžadovať, o to viac, ak sa jej vzťah so spoločnosťou riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, aby aj po zániku funkcie urobila v mene spoločnosti úkony, ktoré predídu prípadnej ujme osôb, ktoré s ňou vstúpili do právnych vzťahov. Takýto bývalý štatutár bude podávať návrh na konkurz v mene spoločnosti (tzv. dlžnícky návrh) a pri jeho nepodaní včas môže zodpovedať za škodu.

 

Aby sa predchádzalo nejasnostiam v aplikačnej praxi, zákonodarca zároveň v odseku 4 zavádza pravidlo zániku funkcie člena štatutárneho orgánu, podľa ktorého, ak člen štatutárneho orgánu musí podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní spĺňať podmienky pre výkon funkcie, jeho funkcia zanikne ku dňu, kedy tieto podmienky prestal spĺňať.

 

V odseku 5 sa upravuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého aj po zániku funkcie je bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu povinný poskytovať súčinnosť za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Predmetnú súčinnosť je však povinný vykonávať len v rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka. Zároveň tiež platí, že za takúto súčinnosť má voči spoločnosti právo na náhradu nákladov. Vo svojej podstate ide o súčasť povinnosti aj po zániku oprávnenia konať za spoločnosť a uskutočňovať úkony v záujme toho, aby spoločnosť, v ktorej pôsobil ako štatutár, neutrpela ujmu.

 

K bodu 15 (§ 66 ods. 7)

 

Navrhovaná právna úprava je ďalším prvkom v boji proti formálnemu ustanoveniu riadiacich orgánov obchodných spoločností (tzv. bielych koní), a to v prípade, ak spoločnosť je fakticky riadená osobou v pozadí, ktorá rozhoduje o obchodnom vedení, bez jej účasti sa neprijme žiadne zásadnejšie rozhodnutie týkajúce sa obchodného vedenia spoločnosti. Vychádza z myšlienky, že absencia formálneho ustanovenia do funkcie nemôže osobu, ktorá túto pôsobnosť v skutočnosti realizuje, zbaviť jej zodpovednosti za spôsobenú škodu. Takáto osoba nemá byť postihovaná len podľa všeobecných pravidiel zodpovednosti za škodu, ale podľa osobitných pravidiel o zodpovednosti za škodu štatutárnych orgánov.

 

Z komparatívneho hľadiska je niekoľko základných prístupov k postihovaniu osôb stojacich v pozadí a ovládajúcich riadenie spoločnosti. 

 

Navrhovaná úprava je inšpirovaná nemeckou a rakúskou judikatúrou a právom common law, nekopíruje však žiadne z nich. 

 

Navrhovaná právna úprava postihuje niektoré situácie, ktoré by boli kryté prípadom faktického riadenia, ako aj tieňového riadenia, resp. zodpovednosti za škodu spôsobenú vplyvom na obchodnú spoločnosť. 

 

Navrhovaná norma má dva základné predpoklady:  

  

  1. a) Osoba vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu

Musí ísť o vykonávanie pôsobnosti štatutárneho orgánu, teda o faktické plnenie takých úloh, ktoré prislúchajú práve štatutárnemu a nie inému orgánu, a tým je zásadné vykonávanie obchodného vedenia. Z titulu vykonávania pôsobnosti štatutárneho orgánu mu vyplýva oprávnenie konať navonok vo všetkých veciach obchodnej spoločnosti. 

 

Preto, hoci určitá osoba bude napríklad poverená určitým úsekom obchodného vedenia alebo bude na ňu inak delegovaná časť obchodného vedenia (poverený pracovník, vedúci zamestnanec), alebo bude oprávnená uskutočňovať úkony v mene spoločnosti, nepôjde ešte bez ďalšieho o vykonávanie pôsobnosti štatutárneho orgánu. Štatutárny orgán je ten, kto je oprávnený vykonávať obchodné vedenie a aj ho štrukturovať či delegovať a v prípade, že obchodné vedenie deleguje, má povinnosť jeho výkon kontrolovať a prípadne oprávnenie delegáciu odňať. Faktický štatutárny orgán je ten, kto tieto oprávnenia fakticky vykonáva (rozhoduje o nich) bez toho, aby aj formálne mal na to oprávnenia, a je spôsobilý konať tak bez ohľadu na iného – formálne ustanoveného – člena orgánu. Vedúci pracovník nerozhoduje o tom, či mu bude delegované obchodné vedenie, člen štatutárneho orgánu alebo faktický riaditeľ však áno. 

 

Nie je potrebné, aby osoba vystupovala navonok (tu navrhovaný koncept nenasleduje koncept faktického riaditeľa v zmysle práva common law). Masívne vystupovanie navonok v mene spoločnosti (napríklad na základe všeobecného plnomocenstva) ale môže byť indíciou pre jeho faktický vplyv na riadenie spoločnosti.

 

Vedomosť obchodnej spoločnosti, jej spoločníkov o existencii faktického riaditeľa nie je nevyhnutná a bude ťažko dokazovaná. Avšak vedomosť a tolerovanie zásahov určitej osoby do obchodného vedenia bude typickou indíciou pre postavenie faktického riaditeľa. 

 

Rovnako nie je nevyhnutné, aby tretie osoby o faktickom orgáne vedeli. Masívne zapojenie sa napríklad do rokovania o obchodnej transakcii ale je indíciou pre postavenie faktického riaditeľa, najmä ak je aj potenciálnemu partnerovi zrejmé, že práve táto osoba pozďaleč o transakcii rozhoduje.  

 

Rovnako musí ísť o vykonávanie pôsobnosti, teda o opakovanú, sústavnú činnosť. Jednorazový vplyv na transakciu nie je postačujúci na splnenie predpokladov právnej normy. To však nevylučuje jeho prípadný postih podľa deliktného práva.

 

  1. b) Bez vymenovania

Pod vymenovaním sa rozumie akýkoľvek riadny a platný spôsob získania funkcie člena štatutárneho orgánu. Treba pod tento pojem zahrnúť aj situácie, ak jeho funkcia už podľa práva zanikla.  

 

Právnych následkov navrhovanej úpravy je niekoľko:

  1. 1. Po prvé, dôležitým – implicitným – východiskom návrhu je to, že ani faktický orgán nie je štatutárnym orgánom. Preto sa na neho nevzťahuje celá úprava postavenia štatutárneho orgánu, jeho vzťahov so spoločnosťou a podobne.
  2. 2. Po druhé, takáto osoba má povinnosti mandatára. Predpokladá sa, že faktický riaditeľ nemá uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, a preto sa v zmysle § 66 ods. 3 aplikujú pravidlá o mandátnej zmluve, avšak len čo do rozsahu jeho povinností. 
  3. 3. Po tretie, návrh špecifikuje, že takáto osoba je najmä povinná konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Špecifikácia je dôležitá, pretože dopĺňa štandard starostlivosti a umožňuje – za podmienky splnenia týchto predpokladov – aj postih iného pre spoločnosť škodlivého konania (napríklad konkurenčná činnosť). Pri určovaní obsahu pojmu „odborná starostlivosť“ je potrebné zohľadniť starostlivosť, ktorá je kladená na riadnych členov štatutárnych orgánov. Nemá ísť o prísnejšiu zodpovednosť ako je zodpovednosť člena orgánu, čo je potvrdené aj nasledovným následkom.
  4. 4. Po štvrté, zodpovednosť za škodu sa spravuje režimom zodpovednosti členov štatutárneho orgánu a nie všeobecným právom zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu sa myslí tak čo do predpokladov zodpovednosti, rozloženia dôkazného bremena, ako aj spôsobu jej presadzovania.

 

Právna úprava je statusová a nemožno sa od nej odchýliť.

 

K bodu 16 (§ 66aa)

 

Členovia štatutárneho orgánu majú povinnosť výkonu svojej pôsobnosti s požadovanou starostlivosťou. Povinnosť predchádzať úpadku a v prípade úpadku aj povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu majú taktiež členovia štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti. Povinnosti a zodpovednosť (resp. ručenie) spoločníkov obchodných spoločností, najmä kapitálových spoločností, sú podstatne užšie. Od spoločníkov zákon nevyžaduje takú mieru starostlivosti ako od štatutárnych orgánov. 

 

Aj spoločníci však musia dodržiavať korporačnú lojalitu, nesmú svoju účasť v obchodnej spoločnosti zneužívať a zodpovedajú za škodu spôsobenú ich správaním, a to najmä v režime všeobecnej zodpovednosti za škodu (najmä zodpovednosť za škodu spôsobená úmyselným konaním proti dobrým mravom podľa OZ). Navrhovaná právna úprava precizuje podmienky zodpovednosti za škodu, ak určité obzvlášť škodlivé správanie sa ovládajúcej osoby (ako kvalifikovaného spoločníka) spôsobí škodu veriteľovi ovládanej obchodnej spoločnosti. Koncepčne ide o deliktnú zodpovednosť spoločníka za škodu, teda predpokladá sa protiprávne správanie sa ovládajúcej osoby, samotná skutočnosť ovládania, a ani úpadku, resp. jeho predpokladu podľa ods. 2 nepostačuje na založenie zodpovednostného vzťahu medzi veriteľom  a osobou, ktorá je vo vzťahu k dlžníkovi ovládajúcou osobou.

 

Čiastočným vzorom pre navrhovanú právnu úpravu bola nemecká judikatúra                    k zničujúcim zásahom spoločníka do obchodnej spoločnosti (existenzvernichtender Eingriff), podľa ktorej spoločník zodpovedá osobne za záväzky spoločnosti, ak neberie ohľad na účelové určenie majetku spoločnosti a priamo alebo skryto jej odoberá majetkové hodnoty, ktoré potrebuje na splnenie svojich záväzkov a tým spôsobí jej úpadok (napríklad BGH, 23.04.2012 - II ZR 252/10, BGHZ 193, 96). Ďalším čiastkovým vzorom bola česká právna úprava, ktorá je formulovaná prísnejšie ako ručenie akejkoľvek vplyvnej osoby za dlhy ovplyvnenej osoby (§ 71 ods. 1  v spojení s ods. 3 zákona o obchodných korporáciách). 

 

Navrhovaná právna norma má viacero predpokladov:

 

V prvom rade, navrhovaná úprava sa vzťahuje na zodpovednosť ovládajúcej osoby tak, ako ju vymedzuje § 66a Obchodného zákonníka. Zodpovednosť iných spoločníkov podľa všeobecných predpisov súkromného práva, ako je napríklad spomínaný inštitút zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom, nie je týmto dotknutá. Ovládajúcou osobou môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. 

 

Po druhé, ovládajúca osoba musela k úpadku ovládanej osoby prispieť svojím vlastným aktívnym konaním. Navrhovaná právna úprava postihuje situácie, kedy ovládajúca osoba svojim aktívnym konaním primäla ovládanú osobu, aby prijala rozhodnutie (napríklad poskytnutie úveru, uzatvorenie určitej zmluvy a podobne). Spravidla pôjde o pokyn daný valným zhromaždením členom štatutárneho orgánu. Právna klasifikácia tohto pokynu či konania je nepodstatná a môže ísť aj o zakázaný či nezáväzný pokyn, ak je tento skutočne nasledovaný (ak prispeje k úpadku, resp. ku konaniu ovládanej osoby, ktoré viedlo k úpadku). Musí však ísť        o konanie, ktoré je pripísateľné ovládajúcej osobe (nie je vylúčené, že by vplyv uskutočnil napríklad spoločník ovládajúcej osoby), nemusí však konať ovládajúca osoba priamo sama. 

 

Po tretie, konanie ovládajúcej osoby ďalej muselo podstatným spôsobom prispieť            k úpadku ovládanej osoby. Nemusí ísť o jedinú a ani o hlavnú príčinu úpadku ovládanej osoby. Medzi vplyvom ovládajúcej osoby a úpadkom musí byť príčinná súvislosť v tom zmysle, že konanie ovládajúcej osoby muselo podstatne prispieť k úpadku, resp. prispieť k takému konaniu ovládanej osoby, ktoré viedlo k jej úpadku. Nie je však potrebné, aby konkrétne konanie ovládajúcej osoby smerovalo k tomu, aby nebol splnený práve dlh konkrétneho veriteľa, postačí, ak prispelo k úpadku. Nemusí ísť o jediný dôvod rozhodnutia alebo obchodnej stratégie spoločnosti, ktorým sa spoločnosť dostala do konkurzu.

 

Navrhovaná úprava predpokladá v podstate širokú možnosť zbavenia sa zodpovednosti ovládajúcej osoby, ktorá je odôvodniteľná najmä existenciou podnikateľského rizika. Zodpovednosti sa ovládajúca osoba zbaví, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej spoločnosti. Ide o obdobu v zahraničných úpravách známeho pravidla „business judgement rule“, aj keď v prípade ovládajúcich osôb ako spoločníkov sa nevyžaduje taká miera starostlivosti a lojality ako pri štatutárnych orgánoch. Podobne, ako pri členoch štatutárnych orgánov, na zodpovednosť podľa navrhovanej právnej úpravy nepostačuje nesprávne podnikateľské rozhodnutie (v rámci podnikateľského rizika), ale potrebný je cielený zásah ovládajúceho spoločníka do majetku obchodnej spoločnosti. Formálne sa preberajú požiadavky na starostlivosť členov štatutárnych orgánov, čo plynie zo skutočnosti, že na obchodnú korporáciu sa hľadí ako na „trust“, v ktorom sa presadzujú tzv. fiduciárne povinnosti. Pri interpretácii navrhovaného ustanovenia sa ale žiada zohľadniť to, že ovládajúca osoba je vždy len spoločníkom, a preto je potrebné posudzovať požiadavky na jej správanie ako požiadavky kladené na spoločníka, nie ako sprísnené požiadavky vyžadované od člena štatutárneho orgánu.  

 

Právnym následkom navrhovanej právnej normy je vznik zodpovednostného vzťahu priamo voči veriteľom spoločnosti s možnosťou jej priameho uplatnenia voči ovládajúcej spoločnosti. Navrhovaná právna úprava neobmedzuje zodpovednosť za škodu, ktorá môže spoločníka, aj keby nebol ovládajúcim spoločníkom, stíhať z iných právnych dôvodov (napríklad úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, porušenie jeho povinností alebo zodpovednosť faktického orgánu).

 

Navrhovaná právna úprava bližšie vymedzuje aj rozsah náhrady škody a osobitnú úpravu premlčania tohto nároku. 

 

Možno predpokladať, že zodpovednosť ovládajúcej osoby podľa navrhovaného ustanovenia bude aktivovaná až po ukončení konkurzného konania (resp. bez toho, aby prebehlo riadne konkurzné konanie), keďže sa predpokladá, že má nahrádzať škodu, ktorá bola spôsobená veriteľom. Či bola spôsobená škoda aj spoločnosti je v tejto súvislosti nepodstatné. Aj v rámci konkurzu bude ale možné, aby správca voči spoločníkom v mene v konkurze prihlásených veriteľov uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená priamo spoločnosti, ak spoločníci porušili svoje povinnosti. Správca bude v konkurze uplatňovať navyše aj zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurz včas, ktorá funkčne dopĺňa navrhovanú úpravu (navrhovaný § 11a zákona o konkurze a reštrukturalizácii), nesmeruje však voči spoločníkom, ale voči osobám, ktoré boli povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

           

K bodu 17 [§ 67c ods. 2 písm. a)]

 

Legislatívno-technická zmena.

 

K bodu 18 (§ 68 ods. 11)

 

Ustanovenie týkajúce sa výmazu z obchodného registra bolo rozšírené o súhlas Sociálnej poisťovne s výmazom spoločnosti, ktorá sa nezrušuje bez likvidácie s právnym nástupcom. Na rozdiel od súhlasu príslušného správcu dane, ktorým je daňový alebo colný úrad a ktorý sa vyžaduje vždy, súhlas Sociálnej poisťovne sa vyžaduje len v prípadoch, ak spoločnosť je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. V praxi tak môžu nastať rozličné situácie:

  1. 1. Na základe právoplatného rozhodnutia registrového súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie registrový súd ex offo vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra podľa § 8a zákona o obchodnom registri. V takomto prípade k výmazu spoločnosti nie je potrebný súhlas správcu dane, ani Sociálnej poisťovne.
  2. 2. Spoločnosť nie je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne – i naďalej sa vyžaduje súhlas príslušného správcu dane, avšak súhlas Sociálnej poisťovne nie je potrebný.
  3. 3. Spoločnosť je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne – vyžaduje sa súhlas Sociálnej poisťovne a samozrejme aj súhlas príslušného správcu dane.

 

Predkladaná právna úprava však umožňuje, aby si súhlas Sociálnej poisťovne vyžiadala spoločnosť, ktorá je evidovaná v zozname jej dlžníkov. V aplikačnej praxi sa totiž môžu vyskytnúť prípady, kedy evidencia v zozname dlžníkov nebude brániť výmazu. Súhlasom Sociálnej poisťovne bude možné zoznam dlžníkov „prebiť“. Pôjde tu o situácie, kedy osoba bude síce vedená v zozname dlžníkov, ale hmotnoprávne už dlh zanikol, napríklad splnením, a tak nemusí čakať na prípadnú ďalšiu aktualizáciu zoznamu.

 

Predmetná úprava bola prepojená a doplnená aj v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorého je prípadný súhlas Sociálna poisťovňa povinná vydať do piatich pracovných dní.

 

Z vyššie naznačených situácií tiež jasne vyplýva, že bez súhlasu príslušného správcu dane registrový súd nemôže spoločnosť vymazať z obchodného registra. Tento súhlas správcu dane si musí vyžiadať samotná spoločnosť. Táto skutočnosť tiež vyplýva z § 54 ods. 3 daňového poriadku, s ktorým je predmetné ustanovenie plne v súlade. Povinný súhlas príslušného správcu dane s výmazom spoločnosti z obchodného registra je odôvodnený aj tým, že príslušný správca dane okrem skutočností, či spoločnosť nie je evidovaná v zozname daňových dlžníkov, overuje aj skutočnosť, či u nej neprebieha daňová kontrola, určenie dane podľa pomôcok alebo vyrubovacie konanie podľa § 68 daňového poriadku. 

 

Z dôvodu podľa § 260 Obchodného zákonníka platí navrhovaná právna úprava aj pre družstvo, ak je družstvo zúčastnenou osobou. 

 

Nakoľko si implementácia navrhovanej právnej úpravy vyžaduje primeraný čas, navrhuje sa účinnosť tohto ustanovenia od 1. júla 2018. 

 

K bodu 19 [§ 69 ods. 6 písm. d)]

 

Predmetné ustanovenie má za cieľ špecifikáciu dňa, ktorý sa z hľadiska účtovníctva považuje pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti za rozhodný pre to, odkedy sa úkony zanikajúcich spoločností považujú za úkony na účet nástupníckej spoločnosti.

 

K bodu 20 (§ 69 ods. 11 až 15)

 

Cieľom ustanovení je zlepšenie ochrany práv veriteľov a spoločníkov spoločností zúčastnených na zlúčení, splynutí alebo rozdelení a predchádzanie nekalým praktikám pri týchto zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach s cieľom vyhnúť sa povinnostiam pri likvidácii alebo konkurze spoločnosti. 

 

Odsek 11

Predkladané ustanovenia majú za cieľ ochranu veriteľov spoločností, stanovujú sa podmienky, ktoré musí spoločnosť spĺňať, aby sa mohla zúčastniť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia. Takáto spoločnosť by mala byť v dobrej kondícii, aby sa zabezpečil hospodársky cieľ transakcie, a to prechod imania a následné pokračovanie v podnikaní nástupníckou spoločnosťou. Na zlúčení, splynutí alebo rozdelení sa teda spravidla nemôžu podieľať spoločnosti, ktoré nemajú dostatočný pomer hodnoty majetku a záväzkov, resp. ktoré sú v likvidácii, či o nich prebieha konanie o zrušení. Nie je vylúčené, že „zdravá spoločnosť“ sa s takou spoločnosťou zlúči, avšak vo výsledku to nemôže ohroziť veriteľov zúčastnených spoločností. 

 

Odsek 12

Upravuje sa výslovne zodpovednosť členov orgánov spoločnosti za škodu, ktorú by snáď mohli spôsobiť tým, že nedodržia povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu, v ktorých na to nie sú splnené podmienky. 

 

 

 

Odsek 13

Predkladaná právna úprava ukladá povinnosť predložiť oznámenie  o vypracovaní návrhu zmluvy, na základe ktorej sa bude realizovať zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie príslušnému správcovi dane a taktiež dotknutému záložnému veriteľovi. 

 

Odsek 14

Zavádza sa povinnosť vyhotovenia správy audítora o splnení podmienky na účasť spoločností na zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Z pohľadu audítora pôjde o uisťovanie služby vo vymedzenom rozsahu. Správa audítora sa potom prikladá povinne k návrhu na zápis do obchodného registra.

 

Odsek 15 

Účelom odseku 15 je, aby nebolo nevyhnutné vyhotovovať viacero správ, ak sa napríklad v prípade zlúčenia vyhotovuje správa podľa § 218a ods. 3, ktorú vyhotovuje nezávislý expert, ktorý je súdny znalec alebo audítor a skutočnosti podľa odseku 14 sú jej súčasťou.

V súčasnom stave sa však správa podľa § 218a spravidla nevyhotovuje, keďže sa vyhotovuje len vtedy, ak by to požadoval niektorý z akcionárov (§ 218a ods. 5).  

 

K bodu 21 (§ 69a ods. 5)

 

Upravuje sa povinnosť a lehota na podanie návrhu zanikajúcich spoločností alebo nástupníckych spoločností na zápis zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia do obchodného registra. Lehota sa neuplatní, ak osobitný predpis podmieňuje koncentráciu osobitným rozhodnutím príslušného orgánu (napr. zákon č.  136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene       a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev              a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 22 (§ 71 ods. 4)

 

V prípadoch, ak súd ustanoví likvidátora zo zoznamu správcov, je potrebné takéhoto likvidátora vybaviť kompetenciami obdobnými správcovi konkurznej podstaty, keďže v opačnom prípade akúkoľvek súčinnosť, ktorú by takýto likvidátor mohol od tretích osôb žiadať, by bola len súčinnosťou poskytovanou na dobrovoľnej báze.

 

K bodu 23 (§ 97 ods. 4)

 

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou § 115.

 

K bodu 24 (§ 105b ods. 1)

 

Zjednodušuje sa proces zakladania spoločnosti, ak ide o založenie osobami, ktoré nie sú v zozname daňových dlžníkov alebo dlžníkov Sociálnej poisťovne. V takom prípade nebude, tak ako doteraz, vyžadovaný preventívne v každom prípade súhlas. Súd si však túto skutočnosť pri zápise preverí. Ak ide o osoby, ktoré sú vedené v zozname dlžníkov, bude možné zoznam dlžníkov „prebiť“ súhlasom. Pôjde tu o situácie, kedy osoba bude síce v zozname dlžníkov, ale hmotnoprávne už dlh zanikol napríklad splnením a tak nemusí čakať na prípadnú ďalšiu aktualizáciu zoznamu.

 

Vzhľadom na technické požiadavky, ktoré sú na implementáciu predmetného ustanovenia kladené, sa účinnosť tohto ustanovenia navrhuje od 1. júla 2018.

 

K bodu 25 (§ 115 ods. 3)

 

Navrhuje sa, aby vo vymedzených prípadoch nebolo možné prevádzať obchodný podiel.

 

K bodom 26 a 28 až 31

 

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s prečíslovaním odsekov v § 115.

 

K bodu 27 (§ 115 ods. 7)

 

Navrhuje sa zjednodušenie pravidiel pre prevody obchodných podielov, ak ide o spoločníkov, ktorí nie sú evidovaní v zozname daňových dlžníkov.

 

K bodom 32 a 33 (§ 123 ods. 2 a 3)

 

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

 

K bodu 34 [§ 136 ods. 1 písm. d)]

 

Navrhuje sa vymedziť inštitút zákazu konkurencie v rozsahu kogentnej právnej úpravy menej reštriktívnym spôsobom. Obchodné spoločnosti môžu v spoločenskej zmluve, či v stanovách upraviť zákaz konkurencie prísnejším spôsobom.

 

K bodu 35 (§ 159 ods. 3)

 

Navrhuje sa upraviť špecificky vznik hlasovacieho práva majiteľov prioritných akcií vydaných bankou.

 

K bodu 36 (§ 179 ods. 4)

 

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

 

K bodu 37 (§ 179 ods. 5)

 

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov. Aj podľa súčasnej právnej úpravy je úročenie príspevkov spoločníkov vylúčené. Pre právnu istotu je však toto pravidlo potrebné uviesť výslovne.

 

 

 

K bodu 38 (§ 179 ods. 7)

 

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

K bodu 39 [§ 196 ods. 1 písm. d)]

 

Navrhuje sa vymedziť inštitút zákazu konkurencie v rozsahu kogentnej právnej úpravy menej reštriktívnym spôsobom. V stanovách možno každopádne upraviť zákaz konkurencie prísnejším spôsobom.

 

K bodu 40 (§ 200 ods. 4)

 

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa navrhuje ustanoviť podmienky voliteľnosti pre členov dozornej rady volených zamestnancami. Členom dozornej rady voleným zamestnancami môže byť len ten, kto je v pracovnom pomere so spoločnosťou. Takéto pravidlo však neplatí, ak osobitné predpisy – napríklad zákon o bankách (§ 7 ods. 14) alebo zákon o poisťovníctve, vyžadujú osobitné predpoklady pre výkon funkcie člena dozornej rady. 

 

K bodom 41 a 42 (Druhá časť, hlava I, diel V, oddiel 7 a § 217)

 

Legislatívno-technická úprava; vzhľadom na zavedenie nového § 217a upravujúceho kapitálový fond z príspevkov sa mení nadpis oddielu 7 a zavádza nadpis § 217.

 

K bodu 43 (§ 217a)

 

Obchodný zákonník už v súčasnosti na viacerých miestach pracuje s pojmom tzv. iných vlastných zdrojov. Aplikačná prax však signalizuje viaceré nejasnosti ohľadom ich tvorby a rozdeľovania. Táto otázka sa stala o to viac akútnou po zavedení ustanovení o kríze kapitálovej obchodnej spoločnosti, keďže akcionári (spoločníci) môžu mať záujem na tom, aby spoločnosť nebola v kríze a na ten účel potrebujú relatívne rýchlo zvýšiť vlastné zdroje spoločnosti. Cieľom úpravy je, v spojení s ďalšími ustanoveniami predkladanej novely Obchodného zákonníka, odstrániť problém z aplikačnej praxe a vyjasniť pozíciu vlastných zdrojov spoločnosti. Predmetná otázka je nevyhnutne prepojená aj s účtovnými pravidlami. 

 

Pokiaľ ide o tvorbu kapitálových fondov z príspevkov akcionárov (iná osoba ako akcionár nie je oprávnená príspevok poskytnúť), výslovne sa uvádza, že predpokladom je úprava v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov pri vzniku spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Ak sa však tento fond vytvára za trvania spoločnosti, jeho vytvorenie podlieha schváleniu valného zhromaždenia. Príspevkom do kapitálového fondu môže byť to, čo môže byť predmetom vkladu (do základného imania). V prípade nepeňažných vkladov je potrebné uplatniť pravidlá pre stanovenie hodnoty príspevkov tak ako pri vkladoch.

 

            Tvorba kapitálového fondu z príspevkov (v praxi sa používa nie celkom adekvátne zvykne hovorovo výraz „vklady akcionára mimo základného imania“) je podmienená jeho splatením a kapitálový fond možno vytvoriť až vtedy (prevzatie záväzku na splatenie príspevku akcionárom nepostačuje).

            Prerozdelenie splatených príspevkov medzi (a to len) akcionárov je podmienené len splnením notifikačnej povinnosti (zverejnenie oznámenia), neexistenciou krízy spoločnosti, do ktorej by sa mohla taktiež dostať v dôsledku rozdelenia príspevkov a rozhodnutím valného zhromaždenia. Pri príspevkov akcionárov nejde o tak prísne viazané vlastné zdroje, ako je napr. základné imanie. Na druhej strane, ak v prípade krízy nemožno vrátiť plnenia nahradzujúce vlastný kapitál, tak argumentom „minore ad maius“ treba dospieť k záveru, že to rovnako platí pre príspevky akcionárov.

 

            Ak by k použitiu kapitálového fondu z príspevkov  došlo v rozpore s týmto zákonom, má to následky obdobné ako (zakázané) vrátenie plnení nahradzujúce vlastné zdroje. Ten akcionár, ktorý však bude vedieť preukázať (v prípadnom súdnom konaní nesie dôkazné bremeno), že plnenie prijal dobromyseľne, ho vrátiť nebude povinný.

 

K bodu 44 (§ 240 ods. 1)

 

Predmetným ustanovením sa upravuje hlasovanie členov družstva na schôdzi vo vymedzenej pôsobnosti členskej schôdze, ktorého úprava má prispieť k obmedzeniu nekalých praktík v réžii členov s majoritnou majetkovou účasťou (a teda aj väčšinovým hlasovacím právom) v aplikačnej praxi. 

 

Zároveň sú družstvá v súlade s prechodnými ustanoveniami návrhu zákona povinné zosúladiť stanovy s novou právnou úpravou do 30. júna 2018. 

 

K bodu 45 (§ 340b ods. 7)

 

Zmena v spojení so zriadením registra partnerov verejného sektora. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú zákazky od verejného sektora, boli povinné plniť ich subdodávateľom podľa nie horších pravidiel splatnosti, ako majú vo vzťahu k verejnému sektoru.

 

K bodu 46 (§ 381)

 

Ide o transpozíciu čl. 14 ods. 2 smernice, ktorá vyžaduje zakotviť možnosť súdov, aby vo vhodných prípadoch stanovili „náhradu ujmy vo forme paušálnej sumy na základe skutočností ako je minimálna výška odmien alebo poplatkov ...“, ktoré by boli vyplývali napríklad                 z uzavretej zmluvy o využití obchodného tajomstva, ak by rušiteľ obchodného tajomstva            o oprávnenie na využívanie obchodného tajomstva požiadal.

 

K bodu 47 (§ 408 ods. 1)

 

V nadväznosti na znenie čl. 8 ods. 2 smernice, ktorý stanovuje maximálnu dĺžku premlčacej doby pri nárokoch z porušenia obchodného tajomstva, sa navrhuje doplnenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že v prípade nárokov z obchodného tajomstva je dĺžka objektívnej premlčacej doby najviac 6 rokov odo dňa, kedy začala plynúť prvýkrát. Na začatie plynutia, trvanie, spočívanie či pretrhnutie premlčacej doby sa vzťahujú ustanovenia § 387          a nasl. Obchodného zákonníka.

 

 

K bodu 48 (§ 768p) – Prechodné ustanovenia 

 

Navrhuje sa vyjadriť intertemporalitu pre prípady premien spoločností, ktoré pri účinnosti právnej úpravy už takúto transakciu začali uskutočňovať a taktiež intertemporalitu ustanovení ohľadom zmien spoločníka v s. r. o.

 

Prechodné ustanovenie uvedené v odseku 4 má vzhľadom na zmeny a doplnenia vykonané v predchádzajúcich novelizačných bodoch návrhu zákona prispieť k prehľadnosti právnej úpravy a právnej istote subjektov dotknutých vzťahov, preto sa konania vo veciach obchodného tajomstva začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončia podľa skoršej právnej úpravy.

 

K bodu 49 (Príloha)

 

Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o novoimplementovanú smernicu.

 

 

 

K Čl. II (Trestný zákon)

 

K bodom 1 a 2 [§ 242 ods. 1 písm. a), § 251b)]

 

Účelom navrhovaného doplnenia Trestného zákona je zavedenie skutkovej podstaty nového trestného činu – nekalá likvidácia, ktorý ma postihovať normami trestného práva tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone. 

 

Objektom skutkovej podstaty trestného činu je ochrana spoločenských vzťahov vznikajúcich pri podnikaní právnických osôb, pričom cieľom skutkovej podstaty trestného činu je ochrana čistoty podnikateľského prostredia pred nekalou činnosťou spočívajúcou v prevádzaní obchodných podielov na biele kone.  

 

Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu bude spočívať v konaní, ktoré je buď sprostredkovaním nekalej likvidácie (odsek 1), prevodom majetkovej účasti na bieleho koňa (odsek 2) alebo samotné pôsobenie ako biely kôň (odsek 3). Zároveň však v súlade s odsekom 3 platí, že biely kôň mal a mohol vedieť, že ten, kto na neho previedol účasť na právnickej osobe alebo ho ustanovil ako štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, mal úmysel zmariť riešenie ukončenia podnikania právnickej osoby likvidáciou.

 

Páchateľom trestného činu môže byť ktorákoľvek fyzická osoba, ktoré je trestne zodpovedná. 

 

Z hľadiska subjektívnej stránky sa bude vyžadovať zavinenie formou úmyslu v konaní, ktoré je sprostredkovaním nekalej likvidácie (odsek 1) a rovnako aj prevodom majetkovej účasti na bieleho koňa (odsek 2). Pokiaľ však ide o samotné pôsobenie ako biely kôň (odsek 3), v tomto prípade sa vyžaduje zavinenie formou nedbanlivosti. 

 

Kvalifikované skutkové podstaty trestného činu (odseky 4 až 6) sa odvíjajú od výšky škody, ako aj od spôsobu konania (závažnejší spôsob konania v odseku 4), resp. aj od organizovanej formy páchania trestnej činnosti (odsek 6).  

 

 

 

K Čl. III (Exekučný poriadok)

 

K bodu 1 (§ 41 ods. 7)

 

Pri vedení exekúcie na majetok právnickej osoby je kľúčové, aby štatutári poskytovali exekútorovi súčinnosť. Dosahovanie súčinnosti možno vynútiť jednak ukladaním pokút, avšak toto opatrenie nebýva vždy účinné. Preto sa navrhuje, aby odopieranie podania vyhlásenia o majetku po uložení pokuty bolo postihované prísnejšie – pôjde o rozhodnutie o vylúčení s následkami podľa § 13a Obchodného zákonníka.

 

K bodu 2 [§ 48 ods. 3 písm. h)]

 

Ako povinná náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie bude uvedenie čísla účtu v banke pri oprávnenom len v takých prípadoch, ak ho oprávnený má zriadený.

 

K bodu 3 (poznámka pod čiarou k odkazu 7j)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 4 (§ 48 ods. 6)

 

Ak návrh na vykonanie exekúcie podáva ako oprávnený samotný pôvodca exekučného titulu, je nadbytočné trvať na tom, aby sa vyžadovala zaručená konverzia. Rovnako ako nadbytočné sa javí vyžadovať zaručenú konverziu, ak návrh na vykonanie exekúcie podáva právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva financií, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora.

 

K bodu 5 (§ 61b ods. 1)

 

Právnickým osobám sa upovedomenia doručujú primárne do dátových schránok.  Právnickej osobe je možné doručiť písomnosť aj náhradným spôsobom (upovedomenie o začatí exekúcie).

 

K bodu 6 (§ 61n ods. 6)

 

Upravuje sa jednoznačne moment pre zverejnenie v Obchodnom vestníku a opravuje sa nejednoznačné znenie následkov zverejnenia – zrušenie spoločnosti v prípadoch, ak voči nej neprebieha konkurzné konanie.

K bodu 7 (§ 243l) – Prechodné ustanovenie

 

Prechodné ustanovenie z dôvodu zamedzenia retroaktívneho pôsobenia upravuje, že nepodanie vyhlásenia o majetku môže skončiť diskvalifikáciou, ak je vyžiadané po účinnosti zákona (po 1. januári 2018). 

 

 

 

K Čl. IV (Zákon o bankách)

 

K bodu 1 [§ 5 písm. ag)]

 

Upravuje sa minimálny rozsah bankových služieb osobitného účtu dlžníka, na ktorý sa poukáže nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka. Takýto účet by mal mať povinne iba základné funkcionality spočívajúce v možnosti vkladu správcu a výberu peňažných prostriedkov dlžníkom.

 

K bodom 2 a 3 (§ 27c a 27d)

 

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s úpravou osobitného účtu dlžníka.

 

K bodu 4 (§ 27f)

 

Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii v prípadoch konkurzu dlžníka - fyzickej osoby v konaní podľa štvrtej časti zákona správca zriadi osobitný účet dlžníka, na ktorý poukáže sumu vo výške nepostihnuteľnej hodnoty obydlia (resp. jej pomernú časť). Možnosť dlžníka nakladať s týmto účtom je počas rozhodného obdobia významne obmedzená, a to na výber finančných prostriedkov v hotovosti a bezhotovostné prevody finančných prostriedkov v maximálnej sume určenej v podzákonnom predpise. Ako potrebné sa javí upraviť odplatu za vedenie účtu, ako aj notifikačnú povinnosť pred zánikom účtu. 

 

 

 

K Čl. V (Zákon o účtovníctve)

 

Na účely účtovníctva sa ustanovuje účtovanie vytvorenia kapitálového fondu                    z príspevkov akcionára alebo spoločníka, ktorého tvorba je súčasťou pripravovanej novely Obchodného zákonníka v § 123 ods. 2 a § 217a. V účtovníctve akcionára alebo spoločníka, a tiež v nadväznosti na Obchodný zákonník, sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch.                  V nadväznosti na princíp vykazovania základného imania v súvahe obchodnej spoločnosti, kedy zvýšenie vlastného imania predstavujú len splatené vklady akcionára alebo spoločníka (a tiež      v nadväznosti na zavedenú formu súvahy), sa na účely účtovníctva vytvorenie kapitálového fondu účtuje okamihom splatenia príspevkov akcionármi alebo spoločníkmi. V účtovníctve akcionára alebo spoločníka sa účtuje o  príspevkoch do kapitálového fondu okamihom splatenia príspevku. V nadväznosti na Obchodný zákonník príspevky do kapitálového fondu môžu realizovať len akcionári alebo spoločníci obchodnej spoločnosti a na účely ocenenia podľa § 25 sú splatené príspevky do kapitálového fondu súčasťou ocenenia cenného papieru alebo podielu na základnom imaní.

 

 

 

K Čl. VI (Zákon o sociálnom poistení)

 

Upravuje sa lehota pre Sociálnu poisťovňu na vydanie písomného súhlasu so zápisom v Obchodnom registri pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným a v súvislosti s výmazom z obchodného registra.

 

 

 

K Čl. VII (Zákon o obchodnom registri)

 

K bodom 1 a 3 [§ 3 ods. 1 písm. e), § 3 ods. 2 písm. f)]

 

Navrhuje sa, aby podpisové vzory obsahovali úradne osvedčené podpisy v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca alebo povereného zamestnanca obce, čím sa môže zamedziť ich fiktívnosti. V praxi boli zaznamenané prípady, kedy „biely kôň“ uznal za vlastný cudzí podpis a iná osoba takúto situáciu využila na to, že takto prepožičanú identitu využívala pri konaní za spoločnosť.

 

K bodu 2 [§ 3 ods. 1 písm. n)]

 

Zmena nadväzuje na povinnosť spoločností zúčastnených na zlúčení alebo splynutí dať vyhotoviť správu audítora o zistených skutočnostiach (v prípade zanikajúcej spoločnosti správu audítora osvedčujúcu stav pohľadávok a záväzkov spoločnosti) a uložiť ju do zbierky listín. 

 

K bodu 4 [§ 7 ods. 3 písm. g)]

 

V súvislosti so zmenami v Obchodnom zákonníku ohľadom súhlasu správcu dane a Sociálnej poisťovne sa navrhuje upraviť, aké skutočnosti preverí súd pred zápisom ohľadom spoločníka.

 

K bodu 5 (§ 7 ods. 18)

 

V súvislosti so zmenami v Obchodnom zákonníku ohľadom súhlasu správcu dane sa navrhuje upraviť, aké skutočnosti preverí súd pred zápisom zmeny spoločníka.

 

K bodu 6 [(11 ods. 2 písm. d)]

 

V súvislosti so zmenami v Obchodnom zákonníku týkajúcimi sa povinnosti podať návrh na zrušenie spoločnosti, sa zavádza sankcia, ktorú môže registrový súd uložiť pri jej nesplnení.  

 

 

K čl. VIII (Zákon o dani z príjmov)

 

K bodu 1 (§ 2 písmeno ac) 

 

Do základných pojmov sa dopĺňa definícia vkladu, za ktorý sa bude považovať peňažný aj nepeňažný vklad do základného imania, ako aj peňažný a nepeňažný príspevok do kapitálového fondu. Za  splatený vklad sa bude považovať iba zvýšenie základného imania zo zisku po zdanení, ak pôjde o podiel na zisku (dividendu) vykázaný za zdaňovacie obdobie, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) nebol predmetom dane. Touto úpravou sa zamedzuje zdaneniu prostriedkov zo zníženia základného imania v tom prípade, ak toto základné imanie bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ktorý, ak by sa vyplatil ako podiel na zisku (dividenda), by nebol u daňovníka predmetom dane (napr. základné imanie zvyšované zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia 2004-2016). Za splatený vklad sa však nebude považovať zvýšenie základného imania zo zisku po zdanení, ktorý, ak by sa vyplatil daňovníkovi, by bol predmetom dane a podliehal zdaneniu. Za splatený vklad sa nepovažuje ani zvýšenie základného imania z kapitálových fondov z príspevkov nerealizovaných daňovníkom. Za daňovníkom nerealizované príspevky do kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj zvýšenie vlastného imania nástupníckej spoločnosti (napr. oceňovacie rozdiely pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení). Pri predaji akcií, resp. obchodného podielu si bude možné uplatniť za daňový výdavok ako súčasť ocenenia vkladu splatený vklad do základného imania, ako aj splatené príspevky do kapitálových fondov. Ustanovenia § 8 ods. 2, § 17b a § 17d sa použijú aj na nepeňažné vklady realizované mimo základného imania. 

 

K bodom 2 a 11 (§ 3 ods. 1 písm. e) a § 52zl) 

 

Za podiel na zisku (dividendu) sa bude považovať aj príjem plynúci zo zníženia základného imania, ktoré bolo predtým zvyšované zo zisku po zdanení. Rovnako sa za podiel na zisku (dividendu) bude považovať aj výplata prostriedkov z kapitálového fondu z príspevkov, ak bol kapitálový fond z príspevkov tvorený zo zisku po zdanení.

 

Podľa prechodného ustanovenia nebudú príjmy plynúce zo zníženia základného imania, ktoré bolo zvyšované zo zisku po zdanení, predmetom dane iba v prípade, ak toto základné imanie bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ktorý, ak by sa vyplatil ako podiel na zisku (dividenda), by nebol predmetom dane.

 

K bodom 3 až 10

 

V nadväznosti na úpravu kapitálových fondov z príspevkov v § 217a Obchodného zákonníka sa upravuje aj daňový dopad kapitálového fondu na základ dane z príjmov. Obchodný zákonník všeobecne definuje tvorbu kapitálového fondu, ako aj možnosť jeho prerozdelenia. Priamo v § 217a sa uvádza, že splatené príspevky spoločníkov (akcionárov) je možné použiť na prerozdelenie medzi spoločníkov (akcionárov) po splnení zákonom stanovených podmienok. Ak dôjde k prerozdeleniu kapitálového fondu medzi spoločníkov (akcionárov) vyplatený príjem bude považovaný za zdaniteľný príjem daňovníka. Ak tieto vlastné zdroje budú prerozdelené aj spoločníkom (akcionárom), ktorí príspevky do kapitálových fondov nerealizovali, zákon ustanovuje, že daňový výdavok vo forme splateného príspevku si môže uplatniť iba ten akcionár (spoločník), ktorý príspevok aj splatil. Výdavok si však bude môcť uplatniť iba do výšky dosiahnutého príjmu. Zostávajúcu časť v daňových výdavkoch neuplatneného príspevku si môže daňovník uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za predpokladu, že mu bude vyplatený takýto príjem, resp. pri predaji akcií alebo obchodného podielu. U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa úprava základu dane posudzuje v súlade s účtovníctvom, keď súčasťou základu dane bude len suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu, ktorá prevyšuje splatené príspevky daňovníka. U daňovníka, ktorý nadobudol obchodný podiel alebo akcie kúpou, ale príspevok do kapitálových fondov nesplatil, je prerozdelenie kapitálových fondov zdaniteľným príjmom bez možnosti uplatnenia daňového výdavku. Ak dôjde k predaju obchodného podielu alebo akcií, súčasťou predaja sú aj splatené príspevky do kapitálových fondov, ktoré akcionár (spoločník) realizoval a možno si ich uplatniť ako daňový výdavok podľa § 8 ods. 7, resp. podľa § 25a zákona o dani z príjmov. Z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa, že tvorba kapitálových fondov nie je daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. V bode 7 (§ 8 ods. 7) sa v záujme neutrality určovania základu dane upresňuje, aké výdavky pri príjmoch podľa § 8 ods. 1 možno považovať za výdavky.

 

 

 

K Čl. IX (Zákon o konkurze a reštrukturalizácii)

 

K bodu 1 (§ 10a ods. 2)

 

Ustanovenia o údajoch zverejňovaných v registri úpadcoch sa navrhuje upraviť a doplniť s ohľadom na nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení, ktoré predpokladá prepojenie insolvenčných registrov. Systém prepojenia insolvenčných registrov bude predpokladať výmenu informácií v širšom rozsahu ako v súčasnosti.

 

K bodu 2 (§ 11a)

 

Navrhovaná právna úpravy precizuje súčasný právny stav a zjednodušuje možný postih protiprávneho konania štatutárnych orgánov obchodných spoločností, na majetok ktorých nie je vyhlásený konkurz, ale ktoré zaniknú napríklad na základe ex offo výmazov.

 

Návrh právnej úpravy nadväzuje na súčasná právny stav (§ 11 ods. 2 posledná veta), ktorý potvrdzuje existenciu nároku na náhradu škody za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. Navrhovanou právnou úpravou dochádza k štyrom základným zmenám:

  • - zjednocuje sa režim zodpovednosti za škodu pre prípad nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas v prípade, ak bol návrh na konkurz podaný a v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný vôbec (napríklad v rámci ex offo výmazov),
  • - ustanovujú sa liberačné dôvody, ktoré doteraz neboli upravené, 
  • - upravuje sa vyvrátiteľný predpoklad rozsahu náhrady škody. Povinná osoba má najlepšie možnosti preukázať, že ani včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu by neviedlo k lepšiemu uspokojeniu veriteľa. Dôkazné bremeno rozsahu spôsobenej škody preto nemôže zaťažovať veriteľa,
  • - ustanovuje sa pomerne krátka premlčacia doba, ktorá zároveň umožňuje uplatniť návrh až po ukončení formálnych procesov zániku spoločnosti. 

 

Keďže ide o priamy nárok na náhradu škody voči veriteľom, nebude uplatňovaný správcom, ale priamo veriteľmi. Funkčne dopĺňa a formulačne zrkadlí právnu úpravu zodpovednosti ovládajúcej osoby za spôsobenie úpadku podľa navrhovaného § 66aa Obchodného zákonníka.

 

K bodu 3 [§ 29 ods. 1 písm. a) a b)]

 

Upresňujú sa základné náležitosti prihlášky, a to pokiaľ ide o veriteľa, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba [písmeno a)], ako aj úpadcu, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba [písmeno b)]. Je nevyhnutné, aby takéto údaje boli povinné, keďže bez nich nie je ľahké identifikovať konkrétneho veriteľa (prípadne úpadcu) a poskytovať mu služby, ako sú napr. prihlásenie sa do registra úpadcov.

 

K bodu 4 (§ 32 ods.1)

 

Ide o zosúladenie „soft law“ pravidla pre popieranie pohľadávok správcom s pravidlom už zavedeným v reštrukturalizácii.

 

K bodu 5 [§ 32 ods. 7 písm. b)]

 

Navrhuje sa, aby na účinnosť popretia veriteľom iného veriteľa bolo potrebné oproti doteraz relatívne nízkej kaucii (350 eur), zložiť reálny preddavok na trovy konania, ktorého výška sa odvíja od výšky popretej pohľadávky. Táto povinnosť zabezpečí, aby osoby, u ktorých je reálne riziko zneužitia (typicky zahraničné osoby s nejasným majetkovým substrátom alebo aj tuzemské právnické osoby bez reálneho majetkového krytia prípadných vyvolaných trov), právo popierať pohľadávky nezneužívali.

 

K bodu 6 (§ 32 ods. 11 a 12)

 

Pre podanie incidenčnej žaloby je potrebné zloženie preddavku na trovy konania rovnako ako pri popretí. Riziká neuhradenia trov sú aj na strane popretého veriteľa obdobné ako pri popierajúcom veriteľovi. Zároveň však v súlade s navrhovanou právnou úpravou platí, že preddavok je potrebné zložiť len v prípade, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, t. j. ak pohľadávku poprel aj správca, preddavok potrebné zložiť nebude.

 

Trovy incidenčných konaní by sa mali určovať nie z „neurčitku“, ale z reálnej hodnoty sporu. Základom pre určenie výšky trov právneho zastúpenia by mala byť tarifná odmena advokáta podľa pravidiel pri zastupovaní v exekúcii.

 

K bodu 7 (§ 32 ods. 19 až 21)

 

Upravujú sa pravidlá pre určenie výšky „kaucie“ (preddavku) na trovy konania a taktiež sa jednoznačne vyjadruje, že povinnosť skladať kauciu nemajú subjekty verejnej správy, a to z dôvodu, že iné osoby nemajú vo vzťahu k nim kreditné riziko, resp. riziko platobnej neschopnosti. Základné pravidlo teda je, že ak má prebehnúť incidenčný spor, obe strany sa sporia so zloženými preddavkami na budúce trovy konania, výnimočne, ak by jednou zo strán bol subjekt bez spomínaného kreditného rizika, povinnosť zložiť preddavok by zaťažovala len stranu s takýmto rizikom.

 

K bodu 8 (§ 74 ods. 6)

 

Poskytovanie súčinnosti štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu úpadcu, prokuristom, atď. je kľúčové pre efektivitu riešenia úpadku dlžníka konkurzom. Tieto osoby majú povinnosť poskytovať súčinnosti a túto súčinnosť je možné vynucovať aj ukladaním pokút. Zahraničné právne úpravy v tejto súvislosti používajú aj nástroje typu civilnej väzby. Ako opodstatnené v našom právnom prostrední sa javí, aby nedostatok súčinnosti mohol byť sankcionovaný aj prípadnou diskvalifikáciou.

 

K bodu 9 (§ 75 ods. 1)

 

Navrhuje sa výslovne upraviť, že správca (predbežný správca) môže žiadať súdneho exekútora o lustráciu účtov dlžníka.

 

K bodu 10 (§ 75 ods. 12)

 

Súdny exekútor má za činnosť pri lustrácii účtov dlžníka právo na náhradu nákladov podľa podzákonného predpisu, ktorý upravuje odmeňovanie exekútorov.

 

K bodu 11 [§ 87 ods. 2 písm. b)]

 

V nadväznosti na zmenu vykonanú v bodoch 5 a 7 sa terminologicky upravuje znenie      § 87 ods. 2 písm. b).

 

K bodu 12 (§ 95 ods. 3)

 

Navrhuje sa ustanoviť výnimku pre prípady spriaznenosti, ak ide o zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitných predpisov.

 

 

K bodu 13 (§ 104 ods. 1)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 14 (§ 126 ods. 1)

 

Navrhuje sa upraviť lehoty na konanie schôdze veriteľov tak, aby súd mal časový priestor na prípadné rozhodovanie o hlasovacích právach.

 

 

 

K bodu 15 (§ 159b ods. 1)

 

Ide o upresnenie otázok týkajúcich sa možnosti veriteľov uplatňovania nárokov prednostného práva na podiel na zisku.

K bodu 16 (§ 166 ods. 5)

 

Navrhuje sa, aby dlžník, ktorý je vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, nemohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Je zrejmé, že vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody dlžník nemá predpoklady na plnenie pozitívnej definície poctivého zámeru. Po výkone takéhoto trestu sa samozrejme pre neho možnosť podať návrh plne otvára. 

 

K bodu 17 (§ 166k)

 

Navrhuje sa vyjasniť, že na preukazovanie zastúpenia postačuje rozhodnutie Centra právnej pomoci.

 

K bodu 18 (§ 167 ods. 2 a § 168 ods. 2)

 

Navrhuje sa, aby sa návrhy na osobný bankrot podávali len elektronicky, keďže táto možnosť je vyhradená len Centru právnej pomoci alebo advokátovi ním ustanovenému.

 

K bodom 19 a 20 (§ 167o)

 

Vyjasňuje sa právna úprava v súvislosti so speňažením nepostihnuteľnej hodnoty obydlia druhého z (bývalých) bezpodielových spoluvlastníkov. Takáto osoba, bez ohľadu na to, či na jej majetok bol vyhlásený konkurz, bude mať vo vzťahu k možnosti nakladať s nepostihnuteľnou hodnotou obydlia v zásade rovnaké postavenie ako dlžník.

 

K bodu 21 (§ 167v ods. 1)

 

Precizujú sa časové lehoty pre povinnosť správcu v Obchodnom vestníku oznámiť, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie by  správca nemal uskutočniť skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. V opačnom prípade by veriteľom odňal ich práva.

 

 

K bodu 22 (§ 171c ods. 1 a 2)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 23 (poznámka pod čiarou k odkazu 26)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

 

K bodu 24 (§ 172b)

 

Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení (ďalej aj „nariadenie“) priamo upravuje osobitný inštitút prísľubu správcu miestnym veriteľom (t. j. veriteľom, ktorých pohľadávky voči dlžníkovi vznikli z prevádzky alebo v súvislosti s prevádzkou podniku, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, ako aj orgán usadený v členskom štáte, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie a ktorý je podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES povinný zaručiť výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov), že s nimi bude zaobchádzať, ako keby sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie. Prísľub správcu je určený na uspokojenie pohľadávok miestnych veriteľov bez toho, aby sa začínalo vedľajšie insolvenčné konanie. Na účely takéhoto prísľubu miestnym veriteľom by majetok a práva nachádzajúce sa v členskom štáte, v ktorom má dlžník, proti ktorému sa začalo hlavné insolvenčné konanie, podnik, mali tvoriť podkategóriu konkurznej podstaty a pri ich rozdeľovaní alebo pri rozdeľovaní výťažku získaného ich speňažením, by mal správca v hlavnom insolvenčnom konaní rešpektovať prioritné práva, ktoré by mali veritelia, ak by sa v tomto členskom štáte začalo vedľajšie insolvenčné konanie.

 

Za účelom vykonania tohto právneho inštitútu upraveného v nariadení sa do nášho právneho poriadku zavádza povinnosť súdu, na ktorý bol podaný návrh na  vyhlásenie konkurzu alebo návrh na povolenie reštrukturalizácie, skúmať, či v inom členskom štáte už nebolo voči dlžníkovi začaté hlavné insolvenčné konanie. Navrhuje sa, ak by súd pri skúmaní zistil, že voči tomu istému dlžníkovi bolo už začaté hlavné insolvenčné konanie, aby súd informoval správcu ustanoveného v hlavnom insolvenčnom konaní o podanom návrhu (ktorým by sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie) a aby ho vyzval na vyjadrenie sa, či dá prísľub podľa nariadenia. 

 

Do právneho poriadku SR sa navrhuje upraviť možnosť súdu skúmať prísľub správcu z hľadiska primeranej ochrany všeobecných záujmov miestnych veriteľov.

 

K bodom 25 a 26 (§ 179 ods. 4 až 6)

 

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s úpravami pri inštitúte záverečného vyrovnania ziskov a strát.

 

K bodom 27 a 28 (§ 180 ods. 1 a 5)

 

Cieľom navrhovanej technickej zmeny je posilnenie právnej istoty a eliminovanie možného nesprávneho výkladu zákona. 

 

Novelou č. 117/2015 Z. z. bol okrem iného v súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách rozšírený okruh osôb, ktoré môžu uzavrieť zmluvu o záverečnom vyrovnaní ziskov      a strát. Novela, podobne ako pôvodné znenie § 180, riešila túto otázku odkazom na § 151me Občianskeho zákonníka, ktorý v odseku 8 obsahuje zoznam osôb. Tento zoznam je však             v Občianskom zákonníku uvedený pre účely aplikácie na zmluvu o záložnom práve na pohľadávky z účtu a úverové pohľadávky, a preto v úvodnej vete, ako aj v písmene g) bod 2 odkazuje na „záložné právo“. V aplikačnej praxi sa preto vyskytli otázky, či existencia záložného práva k pohľadávke z účtu, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru nie je podmienkou pre aplikáciu § 180 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Takýto výklad by nebol logický a nebol by v súlade so smernicou 2002/47/ES a ani s praxou obchodovania na kapitálových trhoch, kde pohľadávky zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát často nie sú zabezpečené, resp. sú zabezpečené alebo inak kryté iným spôsobom než zriadením záložného práva k pohľadávke z účtu, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru.

 

Preto sa navrhuje definovať zoznam oprávnených osôb priamo v novom odseku § 180 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Okruh oprávnených osôb je inak totožný    s tým, ktorý je uvedený v § 151me Občianskeho zákonníka.

 

K bodu 29 (§ 197 ods. 7)

 

Navrhuje sa, aby súd v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi uviedol výrok o medzinárodnej právomoci súdu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „nariadenie“), teda, či ide o hlavné insolvenčné konanie, vedľajšie insolvenčné konanie alebo o územné insolvenčné konanie. Navrhované znenie priamo súvisí s aplikáciou nariadenia, ako aj s pripravovaným prepojením insolvenčných registrov, kde informácia o medzinárodnej právomoci súdu je jedným z povinných údajov, ktoré v rámci takéhoto systému budú dostupné. Zároveň sa navrhuje, aby bolo priamo v zákone ako obligatórna náležitosť uznesenia upravené uloženie povinností správcovi, ktoré mu vyplývajú z nariadenia, napríklad uloženie povinnosti správcovi, aby bez zbytočného odkladu informoval o vyhlásení konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike.

 

K bodu 30 (§ 197 ods. 9 až 11)

 

Predkladateľ v praxi zaznamenal viacero prípadov, ktoré sa s prihliadnutím na všetky okolnosti javili ako tzv. „forum shopping“. Navrhuje sa preto, aby sa príslušnosť súdu pri konkurzoch a reštrukturalizáciách určovala s navrhovaným retrospektívnym pravidlom.

 

Navrhuje sa taktiež, aby náhradu škody pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas posudzoval konkurzný súd.

 

Zároveň sa v odseku 11 navrhuje, aby v prípade, ak je stranou konania vyvolaného konkurzom alebo reštrukturalizáciou správca, alebo ide o konanie podľa § 74a ods. 2 alebo         o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, sa zastúpenie advokátom nevyžadovalo.

 

K bodu 31 (§ 199 ods. 1)

 

Princíp zverejňovania uznesení a iných písomností súdu v Obchodnom vestníku sa uplatní aj pre písomnosti, ktoré sa budú zverejňovať podľa nariadenia (EÚ) v platnom znení.

 

K bodu 32 (§ 199 ods. 8)

 

Upravuje sa povinnosť správcu doručiť dlžníkovi rozhodnutie o vyhlásení konkurzu aj s vyznačenými doložkami.

 

K bodu 33 (§ 206g  a 206h) – Prechodné ustanovenia

 

Navrhuje sa, aby doterajšie konania vrátane konaní vyvolaných alebo súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona v zásade prebehli podľa doterajších pravidiel. Výnimkou je prípad možnej diskvalifikácie. Diskvalifikácia je možná len pri porušení povinnosti poskytovať súčinnosť po účinnosti tohto zákona.

 

 

 

K Čl. X (Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi)

 

K bodom 1 a 2 (§ 24h)

 

Navrhuje sa precizovať už súčasnú právnu úpravu za účelom zamedzenia špekuláciám s osobným bankrotom a to tak, že každý dlžník musí v zásade osobne navštíviť CPP, aby sa nestávalo, že určité osoby by mali ambíciu „obchádzať“ určité skupiny dlžníkov a sľubovať im (často za odplatu), že za nich osobný bankrot „vybavia“.

 

K bodu 3 (§ 24i)

 

Pre odstránenie aplikačných nejasností sa navrhuje výslovne ukotviť dohodu o splátkach uzatváranú centrom na ustanovenia všeobecného súkromného práva, aj keď je zrejmé, že aj v súčasnosti je potrebné sa k takému výkladu prikloniť použitím ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

 

 

 

K Čl. XI (Zákon o Obchodnom vestníku)

 

K bodom 1 a 2 (§ 4 ods. 3 a 4)

 

Účelom zmeny zákona o Obchodnom vestníku je zohľadniť novú právnu úpravu autentifikácie podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, t. j. umožniť pre osoby, ktoré disponujú elektronickou schránkou priame využitie elektronických služieb Obchodného vestníka bez nutnosti podstupovať registráciu podľa doterajšej právnej úpravy.  

 

 

 

 

K Čl. XII (Účinnosť)

 

Navrhuje sa termín účinnosti predpisu na 1. január 2018, okrem čl. I bodov 18, 24 až 31, čl. VI a čl. VII bodov 4 a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018. Delená účinnosť je nevyhnutná z dôvodu technickej implementácie dotknutých informačných systémov.

 

 

 

V Bratislave, 16. augusta 2017

 

 

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Lucia Žitňanská, v. r. 

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti 

Slovenskej republiky

 

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore