Zákon o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov 480/2002 účinný od 01.06.2022 do 06.06.2022

§ 1
Predmet zákona

Predmetom tohto zákona je
a)
upraviť konanie o azyle,
b)
ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska,
c)
ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu (ďalej len „žiadateľ"), azylantov, cudzincov,1) ktorým sa poskytla doplnková ochrana, cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov,
d)
ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku azylu, doplnkovej ochrany a dočasného útočiska,
e)
upraviť prvotnú integráciu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, do spoločnosti,
f)
upraviť pobyt v azylových zariadeniach.

§ 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany,
b)
azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve2) alebo v osobitnom predpise,3)
c)
doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu,
d)
prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1.
použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2.
zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3.
odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5.
trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6.
konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,
e)
pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia
1.
štát,
2.
strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo
3.
neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím,
f)
vážnym bezprávím
1.
uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2.
mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3.
vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,
g)
konaním o azyle konanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany,
h)
žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru4) (ďalej len „policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon; žiadateľom je aj cudzinec
1.
počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto správnej žalobe,
2.
počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti,
i)
azylantom cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") udelilo azyl,
j)
odídencom cudzinec, ktorému ministerstvo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") poskytlo dočasné útočisko,
k)
krajinou pôvodu štát alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska,
l)
bezpečnou krajinou pôvodu stabilný právny štát s demokratickým zriadením, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, štát jej posledného bydliska,
1.
v ktorom štátna moc ochraňuje ľudské práva a základné slobody5) a zabezpečuje ich dodržiavanie,
2.
ktorý jeho občania alebo osoby bez štátnej príslušnosti s bydliskom v tomto štáte vo všeobecnosti neopúšťajú z dôvodov uvedených v § 8 alebo § 13a,
3.
ktorý ratifikoval a dodržiava medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a
4.
ktorý umožňuje činnosť právnických osôb dohliadajúcich na dodržiavanie ľudských práv v krajine,
m)
bezpečnou treťou krajinou stabilný právny štát s demokratickým zriadením, iný ako krajina pôvodu,
1.
ak sa v ňom cudzinec pred príchodom na územie Slovenskej republiky nachádzal a mal možnosť požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy,6)
2.
kam môže byť cudzinec vrátený a môže požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy6) bez toho, aby bol vystavený prenasledovaniu z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a) alebo vážnemu bezpráviu,
3.
ak nie je štátom, na ktorý sa vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vydania6aa) a
4.
ak tento štát zabezpečuje ochranu pred vyhostením alebo vydaním obdobne ako Slovenská republika,
n)
bydliskom cudzinca bez štátnej príslušnosti štát, v ktorom sa pred vstupom na územie Slovenskej republiky dlhodobo zdržiaval a viažu ho k nemu určité osobné vzťahy,
o)
azylovým zariadením záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum a humanitné centrum,
p)
záchytným táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt žiadateľov pred ich umiestnením v pobytovom tábore, pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, alebo pobyt odídencov pred ich umiestnením v humanitnom centre,
q)
pobytovým táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt žiadateľov,
r)
prijímacím centrom miesto v tranzitnom priestore medzinárodného letiska, v ktorom sa umiestňuje žiadateľ podľa § 3 ods. 2 písm. c), alebo vymedzený priestor v inom azylovom zariadení, v ktorom sa umiestňuje žiadateľ podľa § 3 ods. 2 písm. c), ak ho nie je možné umiestniť v tranzitnom priestore medzinárodného letiska; umiestnenie v prijímacom centre sa nepovažuje za vstup a pobyt žiadateľa na území Slovenskej republiky,
s)
humanitným centrom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, a odídencov,
t)
integračným strediskom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

§ 4

(1)
Poverený zamestnanec ministerstva vykoná po podaní vyhlásenia so žiadateľom vstupný pohovor. Žiadateľ je povinný počas vstupného pohovoru poskytnúť pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu; ustanovenie § 6 ods. 2, 4 až 7 sa použije rovnako. Poskytnuté údaje sa zaznamenajú na úradnom tlačive (ďalej len „dotazník"). Vzor dotazníka je uvedený v prílohe č. 2.
(2)
Poverený zamestnanec ministerstva pred vyplnením dotazníka, najneskôr však do 15 dní od začatia konania, poučí žiadateľa o konaní o udelenie azylu, najmä o jeho právach a povinnostiach, možných dôsledkoch neplnenia alebo porušenia jeho povinností alebo nespolupráce podľa tohto zákona, dôsledkoch výslovného alebo konkludentného späťvzatia žiadosti, lehotách podľa tohto zákona, možnosti zastupovania v konaní podľa tohto zákona a o prístupe k právnej pomoci. Ministerstvo poskytne žiadateľovi aj informáciu o mimovládnych organizáciách, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov, azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Poučenie a informácie podľa tohto odseku sa poskytujú podľa možností písomne a v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie; ak ide o maloletého, poučenie a informácie sa poskytnú spôsobom zohľadňujúcim jeho vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti.
(3)
Ministerstvo môže z humanitných dôvodov skončiť umiestnenie žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) v prijímacom centre a umiestni žiadateľa do záchytného tábora. Ministerstvo skončí umiestnenie žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) v prijímacom centre a umiestni ho do záchytného tábora, ak
a)
nerozhodne o jeho žiadosti o udelenie azylu do 28 dní od začatia konania alebo
b)
súd nerozhodne do 30 dní od doručenia správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva v konaní o udelenie azylu.
(4)
Dieťa narodené na území Slovenskej republiky žiadateľke, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ktoré narodením nenadobudne štátne občianstvo Slovenskej republiky, považuje sa za žiadateľa; konanie o udelenie azylu sa začína narodením dieťaťa.
(5)
Zákonný zástupca dieťaťa podľa odseku 4 je povinný do 180 dní odo dňa narodenia dieťaťa poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu, ktoré sa zaznamenajú v dotazníku; ak tak neurobí, ministerstvo postupuje podľa § 19 ods. 1 písm. b).
(6)
Cudzinec, ktorý nie je žiadateľom, ale je odovzdaný na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika, považuje sa za žiadateľa okrem cudzinca, ktorého žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bola už v minulosti zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená alebo ktorému sa neudelil azyl; konanie o udelenie azylu sa začína vstupom cudzinca na územie Slovenskej republiky.

§ 5
Doklady žiadateľa

(1)
Ministerstvo vydá žiadateľovi staršiemu ako 15 rokov preukaz žiadateľa. Preukaz žiadateľa sa považuje za doklad o jeho totožnosti len vtedy, ak sa žiadateľovi zadržal cestovný doklad alebo iný doklad totožnosti alebo ak mal žiadateľ na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt. Do preukazu žiadateľa sa zapisuje meno, priezvisko, pohlavie, dátum a miesto narodenia a štátna príslušnosť žiadateľa, skutočnosť, či sa považuje za doklad totožnosti, dátum vydania a doba platnosti preukazu, názov azylového zariadenia, v ktorom sa preukaz vydal, a tiež mená, priezviská a dátumy narodenia detí žiadateľa do 15 rokov, ak sú žiadateľmi. Ministerstvo vydá preukaz žiadateľa do troch dní od začatia konania, ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. a), b) a e), alebo bezodkladne po príchode do záchytného tábora, ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c), d) a f).
(2)
Ministerstvo vydá preukaz podľa odseku 1 žiadateľovi mladšiemu ako 15 rokov, ak ho na území Slovenskej republiky nesprevádza jeho zákonný zástupca.
(3)
Azylové zariadenie, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo v ktorom bol naposledy umiestnený alebo ktoré vydalo preukaz žiadateľa, vydá žiadateľovi nový preukaz žiadateľa, ak
a)
nastane skutočnosť uvedená v § 23b ods. 2 písm. a) až d) alebo
b)
nie je možné vykonať nové záznamy do preukazu žiadateľa.
(4)
Ak je žiadateľom cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, ministerstvo mu vydá preukaz žiadateľa do troch dní od zániku takého pobytu.
(5)
Ak je žiadateľom cudzinec, ktorý je umiestený v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ministerstvo vydá preukaz žiadateľa do troch dní od začatia konania a bezodkladne ho zašle tomuto zariadeniu.

§ 6
Pohovor

(1)
Poverený zamestnanec ministerstva vykoná pohovor so žiadateľom; ak je to potrebné, pohovor možno opakovať. Pohovor nie je potrebné vykonať, ak je možné vydať rozhodnutie na základe vstupného pohovoru podľa § 4 ods. 1.
(2)
Žiadateľ je povinný dostaviť sa na pohovor v mieste a čase, ktoré určí ministerstvo v písomnom predvolaní v jazyku, o ktorom odôvodnene sa predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. Pohovor sa vykoná v jazyku, v ktorom sa žiadateľ môže dorozumieť, a tak, aby bola zabezpečená jeho primeraná dôvernosť. O vykonanom pohovore poverený zamestnanec ministerstva spíše zápisnicu.
(3)
Žiadateľ je povinný uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho žiadosťou o udelenie azylu.
(4)
Ministerstvo na žiadosť žiadateľa alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa zabezpečí, ak je to možné, pohovor a jeho tlmočenie osobou rovnakého pohlavia, ako je žiadateľ. Ministerstvo zabezpečí vedenie pohovoru osobou spôsobilou zohľadniť osobné pomery žiadateľa.
(5)
Pri pohovore s maloletou osobou poverený zamestnanec ministerstva prihliada na vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého.
(6)
Pohovor s maloletou osobou, ktorú na území Slovenskej republiky nesprevádza zákonný zástupca (ďalej len „maloletý bez sprievodu"), možno vykonať len za prítomnosti jeho opatrovníka; opatrovník musí mať pred vykonaním pohovoru možnosť informovať maloletého bez sprievodu o význame a možných dôsledkoch pohovoru a na pohovor ho pripraviť.
(7)
Poverený zamestnanec ministerstva, ktorý vykonáva pohovor, umožní pred jeho skončením zástupcovi žiadateľa vyjadriť sa k priebehu a obsahu pohovoru; ak ide o maloletého bez sprievodu, umožní opatrovníkovi položiť otázky alebo uplatniť pripomienky už počas pohovoru.

§ 9
Udelenie azylu z humanitných dôvodov


Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8, § 10, § 13a a 13b.

§ 13
Neudelenie azylu

(1)
Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak
a)
nespĺňa podmienky podľa § 8 alebo
b)
nespĺňa podmienky podľa § 10.
(2)
Ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ
a)
sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov,2)
b)
sa dopustil závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky predtým, ako požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany,2) alebo
c)
je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.2)
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených v odseku 2, ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.
(4)
Ministerstvo ďalej neudelí azyl, ak
a)
žiadateľ má ochranu alebo pomoc iných orgánov alebo odborných organizácií Organizácie Spojených národov, ako je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „úrad vysokého komisára"); to neplatí, ak táto ochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla bez toho, aby sa o postavení tohto žiadateľa definitívne rozhodlo v súlade s príslušnými uzneseniami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov,
b)
príslušné orgány štátu pobytu žiadateľa mu priznali práva a povinnosti, aké priznávajú svojim občanom, alebo práva a povinnosti s nimi porovnateľné,
c)
žiadateľ, ktorý má viac štátnych občianstiev, odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom, a nejde o štát podľa § 8, alebo
d)
žiadateľ nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred prenasledovaním, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní opodstatnenej obavy z prenasledovania alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné pomery žiadateľa.
(5)
Ministerstvo neudelí azyl podľa § 10 aj vtedy, ak
a)
žiadateľa možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky,
b)
žiadateľ bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin7a) a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť, alebo
c)
stanovisko podľa § 19a ods. 10 obsahuje nesúhlas s udelením azylu.

§ 13c
Neposkytnutie doplnkovej ochrany

(1)
Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
a)
nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo
b)
nespĺňa podmienky podľa § 13b.
(2)
Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ
a)
sa dopustil trestného činu proti mieru, trestného činu vojnového alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov,2)
b)
spáchal obzvlášť závažný zločin,7a)
c)
je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov,2)
d)
predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo
e)
predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených v odseku 2 písm. a) až c), ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.
(4)
Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak
a)
žiadateľ má viac štátnych občianstiev a odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom, pričom nejde o štát podľa § 13a,
b)
žiadateľ nie je vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné pomery žiadateľa,
c)
žiadateľ pred vstupom na územie Slovenskej republiky spáchal iný čin, ako je uvedený v odseku 2, ktorý je podľa osobitného predpisu7a) trestným činom, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov, a krajinu pôvodu opustil len z dôvodu, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, alebo
d)
stanovisko podľa § 19a ods. 10 obsahuje nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany.

§ 14
Dôvody zániku azylu

(1)
Azyl zaniká
a)
nadobudnutím štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie azylantom,
b)
písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu,
c)
smrťou azylanta,
d)
jeho odňatím,
e)
neudelením azylu podľa § 10 na dobu neurčitú,
f)
zastavením konania z dôvodu späťvzatia žiadosti o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú,
g)
uplynutím času, na ktorý bol udelený, ak azylant nepodal v lehote podľa § 20 ods. 2 žiadosť o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú, alebo
h)
udelením azylu2) iným členským štátom Európskej únie azylantovi.
(2)
Ak bol azyl udelený podľa § 8 odňatý alebo zanikol podľa § 14 ods. 1 písm. b), azyl zaniká aj azylantovi, ktorému bol azyl udelený na účel zlúčenia rodiny.
(3)
Písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu zaniká azyl dňom doručenia tohto vyhlásenia ministerstvu.
(4)
Azyl udelený podľa § 9 alebo § 10 zaniká aj vtedy, ak sa azylantovi
a)
udelí iný azyl podľa tohto zákona ako ten, ktorý mal,
b)
poskytne doplnková ochrana podľa § 13a alebo
c)
udelí trvalý pobyt.6a)

§ 15a
Dôvody zániku doplnkovej ochrany

(1)
Doplnková ochrana zaniká
a)
udelením azylu podľa § 8; doplnková ochrana, ktorá sa poskytla podľa § 13b, zaniká aj udelením azylu podľa § 10,
b)
udelením trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak sa doplnková ochrana poskytla podľa § 13b,
c)
písomným vyhlásením o vzdaní sa doplnkovej ochrany,
d)
smrťou,
e)
nepredĺžením doplnkovej ochrany,
f)
zrušením doplnkovej ochrany,
g)
nadobudnutím štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie cudzincom, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,
h)
zastavením konania z dôvodu späťvzatia žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany,
i)
uplynutím času, na ktorý bola doplnková ochrana poskytnutá, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nepodal v lehote podľa § 20 ods. 3 žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany, alebo
j)
udelením azylu2) alebo poskytnutím doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia iným členským štátom Európskej únie.
(2)
Ak bola doplnková ochrana poskytnutá podľa § 13a zrušená, nepredĺžená alebo zanikla podľa odseku 1 písm. c), h) alebo písm. i), táto ochrana zaniká aj cudzincovi, ktorému sa poskytla na účel zlúčenia rodiny.
(3)
Ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, písomne vyhlási, že sa jej vzdáva, táto ochrana zaniká dňom doručenia vyhlásenia ministerstvu.
(4)
Doplnková ochrana poskytnutá podľa § 13b zaniká aj poskytnutím doplnkovej ochrany podľa § 13a.

§ 15b
Zrušenie doplnkovej ochrany

(1)
Konanie o zrušenie doplnkovej ochrany sa začína na podnet ministerstva.
(2)
Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu
a)
ak okolnosti, na základe ktorých sa poskytla doplnková ochrana, zanikli alebo sa zmenili tak, že nie je potrebné ju ďalej poskytovať; to neplatí, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, uvedie závažné dôvody založené na predchádzajúcom vážnom bezpráví, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorý je jeho krajinou pôvodu,
b)
z dôvodov podľa § 13c ods. 2, 3 a ods. 4 písm. c) alebo
c)
ak sa cudzincovi poskytla doplnková ochrana len na základe nepravdivých údajov alebo falšovaných dokladov alebo z dôvodu, že cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.
(3)
Ministerstvo v konaní o zrušenie doplnkovej ochrany z dôvodu podľa odseku 2 písm. a) prihliadne na to, či zmena okolností je podstatná a nemá len dočasný charakter.
(4)
Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu, ktorá bola poskytnutá podľa § 13b, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát.
(5)
Ak sa začalo konanie o zrušenie doplnkovej ochrany, doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o jej zrušení.

§ 16

(1)
Účastníkom konania o
a)
udelenie azylu je žiadateľ, a ak ide o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú, azylant,
b)
odňatie azylu je azylant, s ktorým sa začalo konanie o odňatie azylu,
c)
predĺženie doplnkovej ochrany je cudzinec, ktorý požiadal o jej predĺženie,
d)
zrušenie doplnkovej ochrany je cudzinec, s ktorým sa začalo konanie o jej zrušenie.
(2)
Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť,8) robí právne úkony jeho zákonný zástupca. Ak sa takýto cudzinec zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu, súd mu ustanoví opatrovníka.8a)
(3)
V konaní o azyle sa účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, neustanovuje opatrovník podľa správneho poriadku.8b)

§ 17

(1)
Žiadateľ alebo iný účastník konania má právo byť v styku s úradom vysokého komisára a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na území Slovenskej republiky zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov, azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.
(2)
Nahliadnuť do spisu v konaní o azyle je oprávnený len účastník konania, jeho zástupca alebo opatrovník, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 17b

(1)
Písomnosti v konaní o azyle sa doručujú azylantovi a cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, do vlastných rúk, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Ak adresát podľa odseku 1 nebol zastihnutý na adrese jeho pobytu, hoci sa v mieste pobytu zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.
(3)
Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, písomnosť sa považuje za doručenú dňom jej odopretia, o čom doručovateľ vyhotoví záznam.
(4)
Ak nie je možné písomnosť doručiť podľa odseku 2, ministerstvo ju uloží v mieste, ktoré určí, a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v tomto mieste. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do piatich dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel; o mieste informačnej tabule v takomto prípade ministerstvo informuje účastníka konania v rámci oboznámenia podľa § 27 alebo § 27c.
(5)
Ak má azylant alebo cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, zákonného zástupcu alebo opatrovníka, doručuje sa písomnosť len zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi. Ak má osoba uvedená v prvej vete zástupcu na celé konanie na základe plnomocenstva, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má osoba uvedená v prvej vete právo na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu,8d) doručuje sa písomnosť len Centru právnej pomoci.

§ 19a
Posúdenie žiadosti o udelenie azylu

(1)
Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom
a)
všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,
b)
vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
c)
postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,
d)
či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,
e)
či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.
(2)
Skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude opakovať.
(3)
Ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak
a)
žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu,
b)
žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí,
c)
vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu,
d)
žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a
e)
bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.
(4)
Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že
a)
rasa zahŕňa najmä farbu pleti, pôvod alebo príslušnosť k etnickej skupine,
b)
národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi, etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť,
c)
náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického presvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením,
d)
politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal,
e)
skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.7a)
(5)
Na účely určenia príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zisťovania charakteristík takejto skupiny podľa odseku 4 písm. e) sa prihliada na aspekty týkajúce sa rodu vrátane rodovej identity.
(6)
Pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
(7)
Ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná, keď štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná, a žiadateľ má prístup k takej ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.
(8)
Ministerstvo na účel posudzovania žiadosti o udelenie azylu zabezpečí, aby získané údaje o krajine pôvodu boli presné, aktuálne a z relevantných zdrojov, ako sú napríklad úrad vysokého komisára a Agentúra Európskej únie pre azyl.8f)
(9)
Ministerstvo zabezpečí preklad dokumentov, ktoré sú potrebné na posúdenie žiadosti o udelenie azylu.
(10)
Ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu žiadateľa staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktoré svoje stanovisko obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany zašlú ministerstvu do 20 dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety posudzujú nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva; ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú oprávnené na účely vypracovania stanoviska spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1.
(11)
Posúdenie žiadosti o udelenie azylu vykoná poverený zamestnanec ministerstva s primeranými vedomosťami v oblasti azylu; v prípade maloletého bez sprievodu aj s primeranými vedomosťami o jeho osobitných potrebách.

§ 19b

Ustanovenia § 6, § 17ab, § 19a a § 20 ods. 1 sa primerane použijú aj na konanie o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú a konanie podľa § 16 ods. 1 písm. b) až d).

§ 20

(1)
Ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do 6 mesiacov od začatia konania; v konaní začatom podľa § 4 ods. 4 ministerstvo rozhodne do 6 mesiacov od poskytnutia údajov podľa § 4 ods. 5. Lehotu na rozhodnutie môže opakovane, najviac o 9 mesiacov predĺžiť nadriadený vedúci zamestnanec9) zamestnanca ministerstva, ktorý vo veci koná, ak si rozhodovanie o žiadosti o udelenie azylu vyžaduje posúdenie zložitých skutkových alebo právnych otázok alebo veľký počet žiadateľov podalo súčasne žiadosť o udelenie azylu a je veľmi zložité rozhodnúť o nej do 6 mesiacov od začatia konania alebo nie je možné rozhodnúť do 6 mesiacov od začatia konania z dôvodu, že žiadateľ nespolupracuje alebo iným spôsobom sťažuje posúdenie žiadosti o udelenie azylu. Ak je to nevyhnutné na riadne posúdenie žiadosti o udelenie azylu, možno lehotu podľa predchádzajúcej vety ďalej predĺžiť najviac o 3 mesiace. O predĺžení lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu ministerstvo žiadateľa písomne vyrozumie. Ministerstvo na požiadanie informuje žiadateľa o dôvodoch predĺženia lehoty a čase, v ktorom možno očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti. Ministerstvo v konaní o udelenie azylu, ktoré bolo prerušené podľa § 18a ods. 2, rozhodne najneskôr do 21 mesiacov od začatia konania.
(2)
Azyl podľa § 8 a 9 sa udeľuje na dobu neurčitú. Azyl podľa § 10 sa prvýkrát udeľuje na tri roky; po uplynutí troch rokov sa azyl na žiadosť udelí na dobu neurčitú, ak sú splnené podmienky uvedené v § 10 a nie sú dôvody na jeho neudelenie podľa § 13 ods. 1 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím trojročnej lehoty a najneskôr v posledný deň tejto lehoty; azyl trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu.
(3)
Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4 alebo na jej zrušenie podľa § 15b ods. 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím lehoty, na ktorú bola poskytnutá, a najneskôr v posledný deň tejto lehoty; doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu.
(4)
Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.
(5)
Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) alebo ods. 4 a o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) alebo ods. 4 písm. a) alebo písm. b), posúdi aj splnenie podmienok na udelenie azylu podľa § 10 a poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13b, pričom azyl udelí prednostne; to neplatí, ak cudzinec už má udelený azyl podľa § 10 alebo poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13b.
(6)
Ak ministerstvo rozhodne o odňatí azylu udeleného podľa § 8, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a.
(7)
Do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona sa nezapočítava čas potrebný na doručenie rozhodnutia.

§ 20a

(1)
Rozhodnutie v konaní o azyle sa doručuje účastníkovi konania v primeranom čase; miesto a čas doručenia určí ministerstvo. Ak má účastník konania zákonného zástupcu alebo opatrovníka, doručuje sa rozhodnutie len zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi. Ak má účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník zástupcu na celé konanie na základe plnomocenstva, doručuje sa rozhodnutie len tomuto zástupcovi. Ak má účastník konania právo na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu,8d) doručuje sa rozhodnutie len Centru právnej pomoci.
(2)
Účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník, ktorému sa v konaní o azyle doručuje rozhodnutie, musí byť pri prevzatí rozhodnutia oboznámený s rozhodnutím v jazyku, ktorému rozumie.
(3)
Ak nie je možné žiadateľovi doručiť rozhodnutie v konaní o udelenie azylu podľa odseku 1, rozhodnutie sa mu doručí podľa § 7. Ak nie je možné azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, doručiť rozhodnutie v konaní o azyle podľa odseku 1, rozhodnutie sa mu doručí podľa § 17b.
(4)
Rozhodnutie v konaní o azyle sa oznamuje
a)
azylovému zariadeniu, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo bol naposledy umiestnený,
b)
policajnému útvaru príslušnému podľa miesta azylového zariadenia, v ktorom je žiadateľ umiestnený, alebo podľa miesta pobytu žiadateľa, ak má povolený pobyt mimo pobytového tábora,
c)
policajnému útvaru podľa miesta pobytu azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,
d)
zariadeniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom je maloletý bez sprievodu umiestnený,
e)
opatrovníkovi, ak sa podľa odseku 1 rozhodnutie doručuje len zástupcovi alebo Centru právnej pomoci.

§ 21
Preskúmanie rozhodnutia

(1)
Proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu, o odňatí azylu, o nepredĺžení doplnkovej ochrany a o zrušení doplnkovej ochrany nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5, odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 a 4, zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 2 písm. b) z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) alebo písm. e), ak bola doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny a nepredĺžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) alebo písm. e), ak bola doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny, nemá odkladný účinok.
(2)
Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej alebo ako zjavne neopodstatnenej nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. a), c) až f) a o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 a ods. 2 písm. b) až i) nemá odkladný účinok.
(3)
Proti rozhodnutiu ministerstva o udelení azylu, o neudelení azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany, o odňatí azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany a o predĺžení doplnkovej ochrany nemožno podať rozklad; toto rozhodnutie ministerstva nie je preskúmateľné správnym súdom.

§ 22

(1)
Žiadateľ je do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis11a) neustanovuje inak. Žiadateľ nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a ministerstvo už v minulosti zamietlo žiadosť o udelenie azylu podľa § 11 ods. 1 písm. f) alebo podľa § 12 ods. 2 písm. g) a ani v prípade, ak ministerstvo zamietlo žiadosť o udelenie azylu podľa § 11 ods. 1 písm. f) a rozhodlo, že žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Žiadateľ je tiež oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis11a) neustanovuje inak, aj
a)
počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému v konaní o udelenie azylu, ak podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok,
b)
vtedy, ak podá spolu so správnou žalobou podľa písmena a) na správny súd aj návrh na priznanie odkladného účinku, a to do rozhodnutia súdu o takom návrhu,
c)
počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týka správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu,
d)
vtedy, ak podá spolu s kasačnou sťažnosťou podľa písmena c) aj návrh na priznanie odkladného účinku, a to do rozhodnutia kasačného súdu o takom návrhu.
(2)
Po skončení pobytu v záchytnom tábore sa žiadateľ umiestni v pobytovom tábore alebo sa mu umožní pobyt mimo pobytového tábora. Ministerstvo môže umiestniť žiadateľa na nevyhnutný čas v integračnom stredisku.
(3)
Ministerstvo môže povoliť žiadateľovi pobyt mimo pobytového tábora na základe jeho písomnej žiadosti najviac na tri mesiace, a to aj opakovane, ak
a)
predloží písomné čestné vyhlásenie o tom, že je schopný uhradiť si všetky výdavky spojené s pobytom mimo pobytového tábora z vlastných prostriedkov alebo
b)
štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo cudzinec s udeleným pobytom na území Slovenskej republiky predloží písomné čestné vyhlásenie o tom, že zabezpečí ubytovanie žiadateľa a úhradu všetkých výdavkov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.
(4)
Žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom stredisku bezplatne poskytuje, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
ubytovanie,
b)
stravovanie alebo stravné,
c)
základné hygienické potreby a iné veci, ktoré nevyhnutne potrebuje na prežitie.
(5)
Za žiadateľa, ktorý nie je verejne zdravotne poistený,11ac) uhrádza neodkladnú zdravotnú starostlivosť ministerstvo; v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ak sa na základe individuálneho posúdenia zdravotného stavu žiadateľa zistia osobitné potreby na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ministerstvo uhradí aj poskytnutie tejto zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zabezpečí vhodnú zdravotnú starostlivosť maloletým žiadateľom o udelenie azylu, ktorí sú obeťami zneužívania, zanedbávania, vykorisťovania, mučenia alebo krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo ktorí trpeli na následky ozbrojeného konfliktu. Ministerstvo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa tohto odseku vydá žiadateľovi doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
(6)
Žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom stredisku poskytuje vreckové, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Počas pobytu v pobytovom tábore žiadateľ môže navštevovať kurz slovenského jazyka; kurz zabezpečí ministerstvo.
(8)
Ministerstvo zabezpečí žiadateľovi psychologické poradenstvo,11ad) sociálne poradenstvo11ae) alebo iné poradenstvo a kurz kultúrnej orientácie na základe jeho individuálnych potrieb; v prípade maloletého dieťaťa, aj ak je to potrebné pre jeho priaznivý vývin.
(9)
Vreckové nepatrí žiadateľovi, ak
a)
ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a predchádzajúce konanie o udelenie azylu bolo zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. a), c), f), g) a i),
b)
sa pokúsil o neoprávnený vstup na územie iného štátu,
c)
dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky a bol vrátený späť na územie Slovenskej republiky,
d)
je v pracovnoprávnom vzťahu alebo má iný príjem najmenej vo výške životného minima pre jednu plnoletú osobu podľa osobitného predpisu,11ab) alebo
e)
ministerstvo rozhodlo podľa § 23 ods. 5; vreckové nepatrí odo dňa doručenia rozhodnutia žiadateľovi.

§ 23

(1)
Žiadateľ starší ako 14 rokov je po podaní vyhlásenia povinný podrobiť sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov, ktoré zabezpečí policajný útvar.
(2)
Žiadateľ po príchode do záchytného tábora alebo pobytového tábora, a ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) po podaní vyhlásenia, je povinný, ak ministerstvo nerozhodne inak, podrobiť sa fotografovaniu, ktoré zabezpečí poverený zamestnanec ministerstva.
(3)
Žiadateľ je povinný, ak ministerstvo nerozhodne inak,
a)
zdržiavať sa v prijímacom centre, ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c),
b)
podrobiť sa zdravotnej prehliadke, ktorú ministerstvo zabezpečí bez zbytočného odkladu po príchode do záchytného tábora,
c)
zdržiavať sa v záchytnom tábore do oznámenia výsledku zdravotnej prehliadky,
d)
zdržiavať sa v azylovom zariadení, ak sa na účel predchádzania prenosným ochoreniam žiadateľovi nariadi izolácia11af) alebo karanténne opatrenie,11b)
e)
podrobiť sa úkonom, ktoré sú nevyhnutné na zistenie jeho finančných a majetkových pomerov,
f)
navštevovať kurz slovenského jazyka, ak ide o žiadateľa, na ktorého sa vzťahuje povinná školská dochádzka.
(4)
Žiadateľ je tiež povinný
a)
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a spolupracovať s ministerstvom,
b)
ak má povolený pobyt mimo pobytového tábora, prihlásiť sa do troch pracovných dní na policajnom útvare príslušnom podľa miesta svojho pobytu,
c)
počas pobytu v azylovom zariadení dodržiavať vnútorný poriadok,
d)
oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,
e)
na vyzvanie príslušných orgánov preukázať sa preukazom žiadateľa,
f)
chrániť preukaz žiadateľa alebo doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti pred stratou, odcudzením, poškodením, zničením alebo zneužitím,
g)
bezodkladne ohlásiť ministerstvu stratu, odcudzenie, poškodenie, zničenie alebo zneužitie preukazu žiadateľa alebo dokladu o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti,
h)
bezodkladne odovzdať ministerstvu neplatný preukaz žiadateľa,
i)
podrobiť sa overeniu totožnosti porovnaním daktyloskopických odtlačkov,
j)
oznámiť bezodkladne ministerstvu vznik, zmenu alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu,
k)
po vzniku pracovnoprávneho vzťahu odovzdať bezodkladne ministerstvu doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ak mu na základe vzniku pracovnoprávneho vzťahu vzniklo verejné zdravotné poistenie.11c)
(5)
Ministerstvo môže rozhodnúť, že žiadateľ je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom v azylovom zariadení alebo v integračnom stredisku alebo výdavky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak jeho finančné alebo majetkové pomery sú také, že možno od neho žiadať aspoň čiastočnú úhradu výdavkov súvisiacich s týmto pobytom. Rozklad proti takému rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministra vnútra Slovenskej republiky o rozklade nemá odkladný účinok.
(6)
Žiadateľ nesmie vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu12) ani podnikať;13) žiadateľ je však oprávnený vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu po šiestich mesiacoch od začatia konania okrem prípadu, ak
a)
podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu nemá odkladný účinok a správny súd nerozhodol o priznaní odkladného účinku, alebo
b)
kasačný súd nerozhodol o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu.
(7)
Žiadateľ je oprávnený zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania súdu o priznaní odkladného účinku podľa odseku 6, ak v čase vzniku tohto pracovnoprávneho vzťahu žiadateľ splnil podmienky uvedené v odseku 6.
(8)
Žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ak má ministerstvo po vyhodnotení všetkých dostupných informácií pochybnosti o jeho veku; ak ide o cudzinca podľa § 16 ods. 2, je potrebné udelenie súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ak sa na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu, ministerstvo s ňou koná ako s plnoletou osobou a o výsledku lekárskeho vyšetrenia bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka a príslušný súd. Ak sa cudzinec odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu alebo ak zákonný zástupca alebo opatrovník neudelí súhlas na jeho vykonanie, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu, o čom ministerstvo bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ministerstvo informuje žiadateľa, v rámci poučenia podľa § 4 ods. 2, o možnosti vykonať lekárske vyšetrenie na určenie jeho veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia.

§ 23a

(1)
Žiadateľ môže opustiť azylové zariadenie len na základe priepustky, ktorú vydá ministerstvo. O vydanie priepustky na opustenie azylového zariadenia na čas dlhší ako 24 hodín môže žiadateľ požiadať ministerstvo po vykonaní pohovoru, najviac však na sedem dní; v žiadosti je povinný uviesť miesto, kde sa bude zdržiavať. Na vydanie priepustky sa nevzťahuje správny poriadok. Počas neprítomnosti v azylovom zariadení žiadateľovi nepatria náležitosti podľa § 22 ods. 4 písm. b).
(2)
Ministerstvo môže odmietnuť vydať priepustku podľa odseku 1 len z dôvodu verejného poriadku alebo nevyhnutnej osobnej účasti žiadateľa na konaní o udelenie azylu.

§ 23d

(1)
Na žiadateľa, ktorý je maloletý bez sprievodu a je umiestnený v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sa nevzťahujú ustanovenia § 22 ods. 2 až 10, § 23 ods. 2 a 3, § 23 ods. 4 písm. b), c), j) a k), § 23 ods. 5 a § 23a.
(2)
Ak je žiadateľom maloletý bez sprievodu, je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do pobytového tábora do troch dní od nadobudnutia plnoletosti; to neplatí, ak žiadateľ požiadal o zotrvanie v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitného predpisu.13a) Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oznámi ministerstvu podanie žiadosti podľa prvej vety, ako aj skutočnosť, či so žiadateľom uzavrie dohodu, ktorá bude obsahovať podmienky jeho zotrvania v tomto zariadení; čas od podania žiadosti do oznámenia, ako aj čas, ktorý podľa dohody môže žiadateľ zotrvať v zariadení, sa považuje za povolenie pobytu mimo pobytového tábora podľa § 22 ods. 3.

§ 27

Ministerstvo zabezpečí oboznámenie azylanta o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia s udelením azylu v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.

§ 27a

(1)
Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje sa za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt; to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt.6a)
(2)
Cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vystaví policajný útvar doklad o pobyte podľa osobitného predpisu.6a)
(3)
Ministerstvo môže cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, na základe jeho písomnej žiadosti na nevyhnutný čas ubytovať v pobytovom tábore, kde je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom.

§ 27b
Povinnosti cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana

Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, je povinný
a)
spolupracovať s ministerstvom a príslušnými orgánmi pri jeho integrácii,
b)
dodržiavať vnútorný poriadok počas pobytu v pobytovom tábore,
c)
oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,
d)
oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude nepretržite viac ako 90 dní zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky,
e)
oznámiť bezodkladne ministerstvu
1.
nadobudnutie štátneho občianstva,
2.
udelenie azylu2) alebo poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia iným členským štátom Európskej únie,
3.
udelenie pobytu bez časového obmedzenia v inom štáte.

§ 27c

Ministerstvo zabezpečí oboznámenie cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, o jeho právach a povinnostiach súvisiacich s poskytovaním doplnkovej ochrany v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.

§ 28

(1)
Cieľom prvotnej integrácie je začlenenie azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, do spoločnosti, najmä získanie vhodného ubytovania, zamestnania a osvojenie si slovenského jazyka.
(2)
Ministerstvo poskytne azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, na základe jeho písomnej žiadosti, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 2b, jednorazový príspevok vo výške 1,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu;11ab) tomu istému cudzincovi možno na území Slovenskej republiky poskytnúť takýto príspevok iba jedenkrát.
(3)
Ministerstvo zabezpečí kurz základov slovenského jazyka azylantovi a cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana.
(4)
Azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, sa na základe písomnej žiadosti, ktorá sa podáva na ministerstve a ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 2c, poskytne integračný príspevok vo výške 1,75-násobku sumy životného minima podľa osobitného predpisu13b) po dobu 6 po sebe nasledujúcich mesiacov od doručenia žiadosti ministerstvu. Integračný príspevok podľa prvej vety poskytne ministerstvo, ak nie je poskytovaný prostredníctvom mimovládnej organizácie. Písomná žiadosť podľa prvej vety sa môže podať na ministerstve najneskôr do 60 dní od udelenia azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany; ak sa žiadosť podá po uplynutí tejto lehoty, integračný príspevok podľa prvej vety sa neposkytne. Tomu istému cudzincovi možno na území Slovenskej republiky poskytnúť takýto príspevok iba jedenkrát, a to po prvom udelení azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany.
(5)
Ministerstvo zabezpečí pre azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, sociálne poradenstvo,11ae) psychologické poradenstvo11ad) alebo iné poradenstvo a kurz kultúrnej orientácie na základe jeho individuálnych potrieb spravidla po dobu 12 mesiacov od udelenia azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany; v prípade maloletého dieťaťa, aj ak je to potrebné pre jeho priaznivý vývin.
(6)
Ministerstvo môže azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, na základe jeho písomnej žiadosti ubytovať v integračnom stredisku, kde je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom.

§ 40

(1)
Cudzia osoba môže vstúpiť do azylového zariadenia len s povolením ministerstva. Na povolenie vstupu do azylového zariadenia sa nevzťahuje správny poriadok;20) ministerstvo zvolenému zástupcovi účastníka konania môže odmietnuť vydať povolenie len z dôvodu ohrozenia bezpečnosti alebo ochrany verejného poriadku.
(2)
Pohybovať sa v azylovom zariadení možno iba v prítomnosti zamestnanca tohto zariadenia, ak ministerstvo nerozhodne inak. Cudzinec má právo na rozhovor s povereným zástupcom úradu vysokého komisára, zástupcom alebo opatrovníkom bez prítomnosti tretích osôb. Ministerstvo na tento účel v azylovom zariadení vyhradí vhodný priestor.

§ 45
Spolupráca s mimovládnymi organizáciami


Ministerstvo pri zabezpečovaní starostlivosti o žiadateľov, azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.

§ 46
Spolupráca pri poskytovaní dočasného útočiska


Ustanovenia § 42 až 45 sa primerane vzťahujú aj na spoluprácu vo veciach poskytovania dočasného útočiska.

§ 46a

(1)
Na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu20b) (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva.
(2)
Písomnosť v konaní o odovzdaní do iného štátu sa cudzincovi doručuje do vlastných rúk. Ak písomnosť nemožno doručiť cudzincovi do vlastných rúk, ministerstvo ju uloží v mieste, ktoré určí, a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v tomto mieste. O spôsobe doručovania a mieste informačnej tabule ministerstvo informuje cudzinca v rámci poučenia o konaní o odovzdaní do iného štátu. Ak si cudzinec nevyzdvihne písomnosť do piatich dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel. Na doručovanie rozhodnutia v konaní o odovzdaní do iného štátu sa primerane použije § 20a ods. 1 až 3.
(3)
Ustanovenia § 17, § 17a, § 18 a § 20 ods. 1 sa primerane použijú aj na konanie o odovzdaní do iného štátu.
(4)
Ministerstvo konanie o odovzdaní do iného štátu preruší aj v prípade, ak iný štát je zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu a pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky nie je známy, najviac však na 18 mesiacov od prevzatia tejto zodpovednosti; počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú.
(5)
Ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu;20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.

§ 52

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok,20) ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.22aa)

1)
§ 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z.).
3)
Čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky.
3a)
Napríklad čl. 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.).
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
5)
Napríklad Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
6)
Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z.).Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
6a)
Zákon č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6aa)
§ 81 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 75/2013 Z. z., § 65 Trestného zákona, § 501 Trestného poriadku.
7)
Protokol o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie pripojený k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (oznámenie č. 185/2004 Z. z.).
7a)
Trestný zákon.
8)
§ 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
8a)
§ 60 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8b)
§ 16 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
8c)
§ 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.
8d)
§ 24a zákona č. 327/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8e)
§ 46 ods. 9 a 10 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 61/2018 Z. z.
8f)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2303 z 15. decembra 2021 o Agentúre Európskej únie pre azyl a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 439/2010 (Ú. v. EÚ L 468, 30. 12. 2021).
9)
§ 20 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11a)
Napríklad Trestný poriadok.
11ab)
§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11ac)
§ 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11ad)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z.
11ae)
Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11af)
§ 19 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.
11b)
§ 18 vyhlášky č. 585/2008 Z. z.
11c)
§ 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12)
Napríklad Zákonník práce.
13)
§ 2 Obchodného zákonníka.
13a)
§ 55 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13b)
§ 2 zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13c)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
13d)
§ 12 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 216/2008 Z. z.
13e)
§ 62 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 533/2021 Z. z.§ 8 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.
13f)
§ 43b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
13g)
Napríklad zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
13h)
§ 10 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
13i)
§ 62 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 533/2021 Z. z.§ 9 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z.
20)
Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
20a)
Napríklad zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby.
20b)
Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap.19/zv. 6) v platnom znení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013).
21)
§ 83 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 75/2013 Z. z.
22)
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
22aa)
§ 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
22b)
Čl. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 604/2013.

Príloha č. 2b k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Prevziať prílohu - Žiadosť o poskytnutie jednorazového príspevku

Príloha č. 2c k zákonu č. 480/2002 Z. z.


Prevziať prílohu - Príloha č. 2c k zákonu č. 480/2002 Z. z.

Príloha č. 3 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Prevziať prílohu - Vzor 04