Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69579
Dôvodové správy: 2172
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
08.09.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov 475/2005 účinný od 01.07.2019


Platnosť od: 26.10.2005
Účinnosť od: 01.07.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Trestné právo hmotné, Pomocné vedy

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST11 JUD14911 DS9 EU PP10 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov 475/2005 účinný od 01.07.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 475/2005 s účinnosťou od 01.07.2019 na základe 35/2019

Legislatívny proces k zákonu 35/2019

Vládny návrh zákona o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 35/2019, dátum vydania: 15.02.2019

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády SR v časti Efektívna finančná správa.

Návrh zákona zjednocuje úpravu kompetencií orgánov finančnej správy. V súčasnosti je táto úprava obsiahnutá v zákone č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií Ministerstva financií SR, Finančného riaditeľstva SR a Kriminálneho úradu finančnej správy), v zákone č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií daňových úradov a osobitne Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty) a v zákone č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií colných úradov a oprávnení a povinností colníka).

Návrh zákona reflektuje programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa kabinet zaviazal k transformácii Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty. Navrhovaný úrad zostáva inštitucionálne zaradený v sústave štátnych orgánov v oblastí daní, poplatkov a colníctva ako daňový úrad. Návrhom však dochádza k rozšíreniu osobnej pôsobnosti tohto úradu, a to tak, že plní úlohy daňového úradu po novom aj vo vzťahu k obchodníkom s cennými papiermi, dôchodkovým správcovským spoločnostiam, doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, platobným inštitúciám a v neposlednom rade aj voči subjektom so statusom schváleného hospodárskeho subjektu. Zároveň sa z Colného úradu Žilina na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty presúva kompetencia rozhodovať o žiadosti o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu. Pri výkone tejto kompetencie bude mať postavenie colného orgánu.

Ďalším z ťažiskových cieľov návrhu zákona je ustanoviť zjednocujúce pravidlá vykonávania štátnej služby pre pracovníkov finančnej správy vykonávajúcich štátnu službu, s dôrazom na zachovanie ich súčasných benefitov. 

V súčasnosti plnia úlohy finančnej správy colníci, ktorých štátna služba je upravená v zákone č. 200/1998 Z. z. a štátni zamestnanci, ktorých služobným úradom je Finančné riaditeľstvo SR a ktorých úprava je obsiahnutá v zákone č. 55/2017 Z. z. Vzhľadom na zlúčenie colnej a daňovej správy, ku ktorému došlo dňa 1. 1. 2012, je žiadúce zjednotiť aj personálny substrát finančnej správy  a vytvoriť novú kategóriu „príslušník finančnej správy“ (ďalej len „PFS“). Z doterajšej štruktúry štátnych zamestnancov podľa zákona č. 55/2017 Z. z. sa preto návrhom zákona vyčleňuje osobitná kategória pracovníkov, ktorí plnia úlohy priamo či nepriamo spojené so zabezpečovaním príjmov do štátneho rozpočtu SR a rozpočtu EÚ, ktorých štátna služba má byť upravená nanovo spolu so štátnou službou súčasných colníkov. Návrhom zákona tak dochádza k integrácii dvoch doteraz samostatných skupín pracovníkov finančnej správy. Je však potrebné zdôrazniť, že zákon musí reflektovať rozdielnosť viacerých relevantných aspektov štátnej služby pri plnení úloh finančnej správy. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa preto zavádzajú pojmy „ozbrojený príslušník finančnej správy“ a „neozbrojený príslušník finančnej správy“. 

Obe skupiny sa budú líšiť, popri zdravotných, duševných a telesných nárokoch na nich kladených, predovšetkým v systéme sociálneho zabezpečenia, resp. sociálneho poistenia. Na 

2

ozbrojených PFS sa bude vzťahovať sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov, rovnako ako je tomu v súčasnosti v prípade colníkov. Funkcie, pri ktorých sa vyžaduje pridelenie strelnej zbrane, budú určené interným aktom prezidenta finančnej správy s prihliadnutím na mieru ohrozenia života alebo zdravia príslušníka finančnej správy, na iné závažné riziká, alebo na potrebu používať pri výkone funkcie donucovacie prostriedky. Z hľadiska osobitného systému sociálneho zabezpečenia ozbrojeného PFS a podmienenia trvania tohto zabezpečenia práve statusom ozbrojeného PFS sa navrhuje, aby takýto príslušník ostal ozbrojeným PFS aj po tom, ako bol zaradený do funkcie bez zbrane, avšak len za predpokladu, že naďalej spĺňa kritéria na to byť ozbrojeným PFS v súlade s návrhom zákona. 

Návrh zákona na jednej strane prináša vyššie platové ohodnotenie najmä prostredníctvom zvýšenia funkčných platov v porovnaní s platmi podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na druhej strane kladie na túto kategóriu pracovníkov vyššie nároky, cieľom ktorých je zabezpečiť čo najvyšší stupeň odbornosti a profesionality pri plnení úloh finančnej správy a zároveň eliminovať korupčné správanie a iné nežiadúce prejavy pri výkone štátnej služby.

Štátna služba PFS je budovaná na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality a stability. Týmito princípmi sa riadia príslušníci finančnej správy pri výkone štátnej služby, služobný úrad pri vytváraní podmienok na riadne fungovanie štátnej služby a nadriadení pri rozhodovacej činnosti týkajúcej sa právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer príslušníkov finančnej správy.

Návrhom zákona sa výrazne posilňuje princíp stability služobného pomeru. Aj pre kategórie zamestnancov, ktorí v súčasnosti vykonávajú štátnu službu podľa zákona č. 55/2017 Z. z. sa zavádzajú inštitúty prevedenia, preloženia a zálohy pre prechodne nezaradených PFS, popri ktorých bude prepustenie zo služobného pomeru len prostriedkom ultima ratio v prípade, ak nebude možné uplatniť prevedenie, preloženie, ani zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených PFS. 

Návrh zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. 

Návrh zákona bol predmetom predbežného pripomienkového konania v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie.  V zmysle tohto stanoviska bola upravená doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu a bola doplnená analýza sociálnych vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

 

Navrhuje sa, aby podstatná časť ustanovení návrhu zákona nadobudla účinnosť 1. júla 2019. Vybraným ustanoveniam sa z dôvodu potreby ich aplikácie pred 1. júlom 2019 určuje skoršia účinnosť, a to od 1. apríla 2019.

B. Osobitná časť

K čl. 1

V čl. 1 sa vyzdvihujú základné úlohy finančnej správy, ktoré plní.

K čl. 2

Princíp politickej neutrality zdôrazňuje prednosť verejného záujmu pred politickým záujmom. Vzhľadom na osobitné postavenie finančnej správy a dôležitosť úloh, ktoré plní pre riadne fungovanie štátu, je na jej apolitické fungovanie kladený zvláštny dôraz a sprísnená požiadavka v podobe zákazu členstva v politických stranách. 

K čl. 3

Princíp zákonnosti, ako princíp, ktorý je v právnom štáte imanentne spätý s fungovaním orgánov verejnej moci, znamená, že príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby postupuje vždy v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a internými predpismi a služobnými predpismi. 

K čl. 4

Princíp efektívneho riadenia zaručuje, že nadriadený a služobný úrad vytvárajú podmienky na riadne, efektívne a hospodárne vykonávanie štátnej služby príslušníkmi finančnej správy. 

K čl. 5 

Princíp nestrannosti znamená, že príslušník finančnej správy uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom pri výkone štátnej služby. Tento princíp sa prejavuje najmä tým, že príslušník finančnej správy je povinný konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech tretej osoby.

K čl. 6

Princíp profesionality akcentuje požiadavku na odborné, svedomité a etické vykonávanie štátnej služby príslušníkom finančnej správy. Na tento účel mu služobný úrad  umožňuje a poskytuje odborné vzdelávanie. Tento princíp zároveň predpokladá dlhodobý profesionálny rozvoj príslušníka finančnej správy, podporu kariérneho rastu, pravidelné služobné hodnotenie ako aj jeho právo a povinnosť vzdelávať sa.

K čl. 7

Princíp stability zaručuje ochranu príslušníka finančnej správy pred ukončením služobného pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. K naplneniu tohto princípu prispieva najmä inštitút stálej štátnej služby, prevedenia, preloženia a zaraďovanie príslušníkov finančnej správy do jednotlivých druhov zálohy. 

K čl. I

K § 1 

V § 1 sa vymedzuje okruh spoločenských vzťahov, ktoré predkladaný návrh zákona upravuje.

K § 2  

V § 2 sa ustanovuje sústava orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Týmito orgánmi sú Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Finančné riaditeľstvo SR, daňové 

2

úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy, pričom tieto orgány (s výnimkou Ministerstva financií SR) tvoria finančnú správu.

K § 3 

Zákonné kompetencie Ministerstva financií SR pre oblasť daní a colníctva sú vo všeobecnej rovine zakotvené v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Návrh zákona tieto kompetencie konkretizuje. Ustanovuje sa oprávnenie Ministerstva financií SR spracúvať osobné údaje určeného okruhu fyzických osôb. 

K § 4 

V § 4 je vymedzená pôsobnosť, postavenie a kompetencie Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „finančné riaditeľstvo“). Medzi základné úlohy finančného riaditeľstva patrí riadenie a kontrola daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy. Štatutárnym orgánom finančného riaditeľstva je prezident.

K § 5 

V tomto ustanovení návrhu zákona je zakotvená pôsobnosť a kompetencie daňového úradu. Daňový úrad riadi riaditeľ. Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov sa navrhuje zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta.

K § 6 

V § 6 sa upravuje postavenie úradu pre vybrané hospodárske subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. V rámci sústavy orgánov finančnej správy sa tento úrad zaraďuje medzi daňové úrady. K vytvoreniu tohto úradu došlo transformáciou Úradu pre vybrané daňové subjekty a v záujme zvýšenia efektívnosti komunikácie hospodárskych subjektov s finančnou správou v daňovej a colnej oblasti. 

K § 7 a 8 

Vymedzuje sa pôsobnosť a kompetencie colného úradu. Colný úrad riadi riaditeľ. Organizačnými zložkami colného úradu sú pobočky colného úradu a stanice colného úradu.

V § 8 sú upravené špecifické kompetencie, ktoré zabezpečuje s celoslovenskou pôsobnosťou Colný úrad Bratislava.

K § 9

V § 9 je vymedzená pôsobnosť a podrobné kompetencie Kriminálneho úradu finančnej správy. Kriminálny úrad finančnej správy riadi riaditeľ. Organizačnými zložkami Kriminálneho úradu finančnej správy sú pobočky; pobočku riadi vedúci. Kriminálny úrad finančnej správy má oprávnenie z taxatívne vymedzených dôvodov vykonávať úkony zákonom primárne zverené daňovým úradom a colným úradom, avšak ťažisko je jeho činnosť zameraná na odhaľovanie trestných činov v súvislosti s porušením  daňových a colných predpisov a stíhanie ich páchateľov.

K § 10

Finančná správa v rámci plnenia svojich úloh a kompetencií vykonáva aj ochranu určených objektov orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva a zabezpečuje ochranu poriadku v týchto objektoch.

3

K § 11 až 13 

Pri plnení svojich úloh spolupracujú orgány finančnej správy s inými štátnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami, ako aj s daňovými a colnými správami iných štátov, pričom forma a podmienky tejto spolupráce sú stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohodami.

K § 14 až 19 

Vzhľadom na charakter činností, kompetencie a úlohy, ktoré orgány finančnej správy vykonávajú, sú určení príslušníci finančnej správy oprávnení používať informačno-technické prostriedky a prostriedky operatívno-pátracej činnosti. 

Informačno-technické prostriedky sú ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve a ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na Kriminálnom úrade finančnej správy  oprávnení používať v súlade so zákonom č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Súčasná úprava v zákone č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve používa pri informačno-technických prostriedkoch pojem „obzvlášť závažný trestný čin“, ktorý je neaktuálny; vychádza zo zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon. Berúc do úvahy fakt, že v praxi sa stále viac uplatňujú sofistikovanejšie formy daňových podvodov pri zapojení celej organizovanej skupiny, predkladateľ navrhuje naviazať používanie informačno-technických prostriedkov na odhaľovanie zločinov a ich páchateľov. Ustanovuje sa legálna definícia operatívno-pátracej činnosti a zároveň sa zakotvuje, že túto činnosť môžu vykonávať na to určení ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve alebo na Kriminálnom úrade finančnej správy. Taxatívne stanovenými prostriedkami operatívno-pátracej činnosti, ktoré možno použiť, sú: sledovanie osôb a vecí, cezhraničné sledovanie osôb podľa medzinárodnej zmluvy, kontrolovaná dodávka, krycie doklady, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech orgánov finančnej správy.

K § 20 

Pre účely spracovávania informácií a osobných údajov o fyzických osobách, finančná správa zriaďuje a prevádzkuje informačné systémy a vyhotovuje zvukové, obrazové alebo iné záznamy. Taktiež sa vymedzuje taxatívny výpočet subjektov, ktorým finančná správa poskytuje a sprístupňuje takto vedené údaje, informácie a záznamy.

K § 21 

Ustanovuje sa postup spracúvania osobných údajov v rámci predchádzania a odhaľovania trestnej činnosti, zisťovaní páchateľov trestných činov a vyšetrovaní trestných činov v súvislosti s porušovaním colných a daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní, a to aj bez súhlasu dotknutej osoby. Na tento účel je finančná správa oprávnená spracúvať aj osobné údaje o fyzických osobách, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 2 zákona.

K § 22 

V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje taxatívny výpočet dôvodov poskytovania osobných údajov.

K § 23 

V navrhovanom ustanovení sa detailne upravuje postup cezhraničnej spolupráce orgánov finančnej správy s orgánmi členských štátov  na účely prevencie a odhaľovania trestných činov, 

4

zisťovanie páchateľov trestných činov a vyšetrovanie trestných činov. Zároveň sa zakotvujú dôvody, ktoré zakladajú možnosť neposkytnúť alebo nesprístupniť informácie alebo osobné údaje.

K § 24 

Z dôvodu zaistenia reálnej bezpečnosti spracúvania prijatých osobných údajov podľa § 23 sa zakotvuje povinnosť ich podrobnej evidencie. Zároveň sa uvádza taxatívny výpočet dôvodov, na základe ktorých môže finančná správa spracúvať prijaté osobné údaje podľa § 23 ods. 1 aj iné účely, než na aké sa pôvodne poskytli.

K 25 a 26 

Ustanovuje sa oprávnenie finančnej správy na poskytnutie a sprístupnenie osobných údajov na účely trestného konania podľa § 23 ods. 1 aj iným subjektom ako sú orgány verejnej moci za dodržania zákonom ustanovených podmienok.

K § 27 

Upravuje sa zverejňovanie osobných údajov a jeho podmienky.

K § 28 

Ustanovuje sa zoznam osobných údajov spracúvaných finančnou správou. Zároveň sa vymedzuje legálna definícia dotknutých osôb. 

K § 29 

Upravujú sa oprávnenia finančnej správy žiadať osobné údaje a iné informácie od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa informačného systému a tomu zodpovedajú oprávnenia a povinnosti prevádzkovateľa a sprostredkovateľa informačného systému. 

K § 30 

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje osobný substrát finančnej správy, pričom sa navrhujú dve skupiny príslušníkov finančnej správy. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádza nová kategória – príslušník finančnej správy, ktorý bude buď ozbrojený alebo neozbrojený. Tieto dve skupiny finančnej správy budú od seba navonok odlíšené  služobnou rovnošatou, pričom budú disponovať rozdielnou paletou oprávnení pri realizácii úloh a kompetencií finančnej správy. 

K § 31 

Navrhované ustanovenie upravuje preukazovanie príslušnosti príslušníka finančnej správy k finančnej správe a má zároveň generálny prevenčný charakter, v zmysle ktorého je príslušník finančnej správy povinný dbať, aby v súvislosti s jeho konaním nevznikla nikomu bezdôvodná ujma a aby jeho konanie bolo adekvátne sledovanému účelu.

K § 32 

Návrh zakotvuje povinnosť mlčanlivosti príslušníka finančnej správy a jej obsah. Taktiež upravuje subjekt, ktorý je oprávnený povinnosti mlčanlivosti príslušníka finančnej správy zbaviť.

K § 33 až 35  

Navrhovanými ustanoveniami sa upravuje povinnosť ozbrojeného príslušníka finančnej správy vykonať služobný zákrok pri výkone štátnej služby aj mimo výkonu štátnej služby. Zároveň sa bližšie špecifikujú skutočnosti, pri existencii ktorých príslušník finančnej správy nie je povinný 

5

vykonať služobný zákrok. Zakotvuje sa legálna definícia služobného zákroku a základné pravidlá jeho vykonávania.

K § 36 

Ozbrojený príslušník finančnej správy preukazuje príslušnosť k finančnej správe služobnou rovnošatou s identifikačným číslom, služobným preukazom, služobným odznakom alebo ústnym vyhlásením „finančná správa“, prípadne kombináciou týchto spôsobov. Konkrétny spôsob závisí od situácie, v ktorej sa príslušník finančnej správy nachádza.

K § 37  

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri plnení svojich úloh požadovať vysvetlenie smerujúce k odhaleniu porušovania daňových a colných predpisov, k zisteniu ich páchateľov, ako aj k vypátraniu tovaru a vecí súvisiacich s porušením týchto predpisov.

K § 38

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy požadovať potrebné informácie v súvislosti so zabezpečovaním úloh podľa § 9 ods. 2 písm. h) návrhu zákona.

K § 39 

Pri plnení úloh finančnej správy je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený vyzvať osobu, aby preukázala svoju totožnosť platným dokladom totožnosti. Ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť alebo nemôže preukázať svoju totožnosť, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený predviesť takúto osobu na najbližší orgán finančnej správy. Ak sa totožnosť osoby nepodarí zistiť do 12 hodín od jej predvedenia alebo ak je podozrenie, že osoba uvádza o sebe nepravdivé informácie, je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný takúto osobu odovzdať najbližšiemu útvaru Policajného zboru. 

K § 40 

Prehliadku osoby je oprávnený vykonať ozbrojený príslušník finančnej správy, ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba má u seba tovar alebo vec, ktoré podliehajú colnému dohľadu, daňovému dozoru alebo dohľadu podľa osobitného predpisu, avšak iba za predpokladu, že výzva na vydanie tovaru alebo veci bola neúspešná.

K § 41 

V navrhovanom ustanovení sú taxatívne vymedzené prípady, v ktorých je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený osobu zaistiť. Takémuto úkonu musí predchádzať oznámenie o dôvodoch zaistenia. Samotné zaistenie nesmie presiahnuť 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody. Po vykonaní úkonov, ktoré nadväzujú na dôvody zaistenia, musí byť zaistená osoba buď ihneď prepustená alebo, ak sú na to dôvody, odovzdaná orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu.

K § 42 

Ustanovuje sa oprávnenie, aby ozbrojený príslušník finančnej správy mohol predviesť osobu, ktorá neuposlúchla výzvu podľa § 37 ods. 1 alebo na základe žiadosti colného úradu alebo daňového úradu alebo aj bez žiadosti, ak tak ustanoví osobitný predpis.

K § 43 

Ustanovuje sa oprávnenie použiť psa na pachové práce, pričom v takomto prípade nejde o použitie služobného psa podľa § 59, a teda nejde o donucovací prostriedok. Pri používaní 

6

služobného psa je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný dbať na to, aby osobe nebola spôsobená ujma na zdraví, bola rešpektovaná jej ľudská dôstojnosť a boli dodržané základné hygienické potreby.

K § 44 

Ak je to potrebné na zistenie skutkového stavu, je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený tovar alebo vec, pri ktorých je dôvodné podozrenie, že súvisia s porušením colných, daňových alebo iných osobitných predpisov zaistiť na vykonanie potrebných úkonov. Takýto tovar alebo vec musí byť ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy na jeho výzvu vydaná, v opačnom prípade je možné tovar alebo vec odňať. Doba zaistenia môže trvať najviac 60 dní, avšak, ak je v rámci tejto lehoty vydané rozhodnutie o zaistení tovaru alebo veci alebo o zabezpečení veci podľa osobitných predpisov, dotknutý tovar alebo vec bude vydaná až po odpadnutí dôvodov vedúcich k vydaniu uvedeného rozhodnutia.

K § 45 

Navrhované ustanovenie oprávňuje ozbrojeného príslušníka finančnej správy zistiť, či osoba, proti ktorej sa vykonáva služobný zákrok nemá pri sebe zbraň a odňať jej ju.

K § 46  

Na účely účinného zabezpečenia plnenia úloh je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený zakázať vstup na určené miesta alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste.

K § 47 

Navrhuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy, aby pri vykonávaní colného dohľadu alebo daňového dozoru alebo pri kontrole dodržiavania daňových alebo iných osobitných predpisov mohol vstupovať na pozemky, ktoré nie sú súčasťou obydlia (do obydlia je oprávnený vstupovať, ak sa používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti), do skladov, obchodných a iných nebytových priestorov, vyžadovať potrebnú súčinnosť a v prípade potreby aj uzavrieť takéto priestory, ak nie sú súčasťou obydlia. Zároveň sa navrhuje oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy vykonávať vyššie uvedené úkony vrátane zaistenia vecí v súvislosti s odhaľovaním trestných činov spáchaných v dôsledku porušenia colných alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní a pri pátraní po osobách, ktoré takéto predpisy porušili.

K § 48

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy na zastavenie osoby a dopravného prostriedku a vykonávať kontrolu batožiny, dopravného prostriedku vrátane nákladu a prepravných a sprievodných dokumentov a umožňuje sa na tento účel použiť vhodný technický prostriedok a zariadenie.

K § 49 

Zakotvuje sa povinnosť uposlúchnuť výzvu, pokyn alebo príkaz ozbrojeného príslušníka finančnej správy a strpieť výkon jeho oprávnení a zároveň oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy prekonať odpor alebo prekážku výkonu jeho oprávnení po predchádzajúcej výzve.

K § 50 a 51 

Navrhuje sa oprávnenie určeného ozbrojeného príslušníka finančnej správy na taxatívne stanovené účely držať, skladovať a používať nebezpečné látky a zakázané veci a vykonávať cezhraničné prenasledovanie.

7

K § 52 a 53 

Zakotvuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri vykonávaní ochrany stráženého objektu a poriadku v ňom, vrátane prehliadky dopravného prostriedku pri vjazde do stráženého objektu, v stráženom objekte alebo pri výjazde zo stráženého objektu a kontroly osoby vstupujúcej do takéhoto objektu a podrobný obsah tohto oprávnenia. Zároveň sa ustanovuje legálna definícia inej nedovolenej veci.

K § 54 

Na účely ochrany osobnej bezpečnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy alebo  jemu blízkej osoby, je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť pri služobnom zákroku ochrannú kuklu a zároveň musí mať na viditeľnom mieste umiestnený nápis „FINANČNÁ SPRÁVA“ a svoje identifikačné číslo. Ustanovuje sa subjekt, ktorý rozhoduje o použití ochrannej kukly.

K § 55 

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy požiadať kohokoľvek o pomoc v prípade nebezpečenstva bezprostredného ohrozenia života a zdravia a tomu zodpovedajúca povinnosť požiadaného poskytnúť pomoc; pomoc sa neposkytuje, ak by sa požiadaná osoba vystavila vážnemu ohrozeniu seba alebo blízku osobu alebo ak tomu bránia iné dôležité okolnosti.

K § 56 

Taxatívne sa vymedzujú donucovacie prostriedky a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, ktoré je oprávnený použiť ozbrojený príslušník finančnej správy pri výkone úloh. Použitiu donucovacích prostriedkov musí predchádzať výzva na upustenie protiprávneho konania s výstrahou použitia niektorého z donucovacích prostriedkov, okrem prípadu, keď je napadnutý sám ozbrojený príslušník finančnej správy alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby.

K § 57 až 65 

Ustanovujú sa podmienky použitia jednotlivých druhov donucovacích prostriedkov, špeciálnych donucovacích prostriedkov a špeciálnych zbraní.

K § 66 a 67

Navrhované ustanovenia vymedzujú vykonávanie a postup služobných zákrokov a použitie donucovacích prostriedkov ozbrojeným príslušníkom finančnej správy v osobitne zriadenej jednotke služobných zákrokov proti nebezpečným páchateľom trestnej činnosti podľa § 9 ods. 2 písm. h) návrhu zákona. Takéto služobné zákroky sú vykonávané pod priamym velením veliteľa zákroku, ktorý zároveň rozhoduje aj o použití donucovacích prostriedkov alebo špeciálnych zbraní.

K § 68 

Každé použitie zbrane je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný nahlásiť prostredníctvom svojho nadriadeného najbližšiemu útvaru Policajného zboru. 

K § 69

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy v súvislosti s použitím donucovacích prostriedkov pri vykonávaní služobného zákroku.

8

K § 70

Navrhované ustanovenie vymedzuje skupiny osôb, ktoré z objektívnych dôvodov požívajú vyššiu mieru právnej ochrany pri použití donucovacích prostriedkov a voči ktorým je preto ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť len hmaty, chvaty a putá; ostatné donucovacie prostriedky možno použiť len vo výnimočných prípadoch.

K § 71 a 72

Zakotvuje sa okruh právnych vzťahov, ktoré na účely návrhu zákona predstavujú štátnu službu PFS. 

Štátnou službou je v prvom rade plnenie úloh finančnej správy a právne vzťahy s tým súvisiace. S ohľadom na špecifický charakter činností vykonávaných PFS pri internom vzdelávaní PFS, je plnením úloh aj profesijná príprava PFS, v ktorých kľúčovú rolu zohráva Akadémia finančnej správy organizačne zaradená na finančnom riaditeľstve. Duchovná a pastoračná služba sa v rámci finančnej správy vykonáva v služobnom pomere. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zahrnúť do vymedzenia štátnej služby aj výkon duchovnej a pastoračnej služby.

Navrhuje sa, aby sa štátna služba ozbrojených aj neozbrojených PFS vykonávala v služobnom pomere a to jednotne, po zohľadnení odlišností medzi oboma kategóriami PFS. Služobný pomer PFS je inštitucionálne, a aj z hľadiska právnej úpravy, odčlenený od štátnej služby podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a zároveň v celom rozsahu nahrádza štátnu službu colníkov podľa zákona č. 200/1998 Z. z. Zamestnanci finančného riaditeľstva budú aj naďalej vykonávať prácu vo verejnom záujme podľa osobitných predpisov a nebudú v služobnom pomere podľa tohto návrhu zákona. 

Z doterajšej kategórie štátnych zamestnancov podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe sa návrhom zákona vyčleňuje osobitná kategória pracovníkov vykonávajúcich špecifické činnosti, ktoré sú úzko spojené so základnými funkciami štátu a na ktorých sa kladú zvýšené nároky s cieľom jednak zabezpečiť spôsobilosť a morálnu integritu jednotlivých príslušníkov finančnej správy, ako aj akcieschopnosť a flexibilitu finančnej správy ako celku. Tieto nároky spočívajú napr. vo vyžadovaní zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, v inštitúte preloženia a ukladania rozkazov a koncepcii disciplinárnej zodpovednosti. 

K definícii funkcie 

V záujme predídenia interpretačných nejasností sa explicitne zakotvuje, čo sa rozumie pod pojmom „funkcia“ na účely návrhu zákona. Ide o miesto vytvorené systemizáciou, ktorému je priradená určená náplň činnosti, spolu s konkrétnou pozíciou v rámci organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy (finančné riaditeľstvo, daňový úrad, colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy). Takto vytvorenú funkciu prezident finančnej správy následne zaraďuje do platovej triedy.

K definícii ozbrojeného PFS a neozbrojeného PFS

Navrhuje sa, aby osoby zaradené do funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane boli označovaní ako ozbrojení PFS. Funkcie, pri ktorých sa vyžaduje pridelenie strelnej zbrane, budú určené interným aktom prezidenta finančnej správy. 

Z hľadiska osobitného systému sociálneho zabezpečenia ozbrojeného PFS a podmienenia existencie tohto zabezpečenia práve statusom ozbrojeného PFS sa navrhuje, aby takýto príslušník ostal ozbrojeným PFS aj po tom, ako bol zaradený do funkcie bez zbrane, avšak len za predpokladu, že naďalej spĺňa všetky podmienky kladené na ozbrojeného PFS, vrátane zdravotnej, duševnej a telesnej spôsobilosti v súlade s návrhom zákona. Neozbrojený PFS je 

9

definovaný ako akýkoľvek iný PFS než ozbrojený PFS. Neozbrojeným PFS je však, v súlade s navrhovanými prechodnými ustanoveniami, tiež súčasný štátny zamestnanec, ktorý bude v súvislosti s nadobudnutím účinnosti návrhu zákona ustanovený do funkcie so zbraňou a tento príslušník nespĺňa všetky podmienky na ustanovenie do funkcie so zbraňou alebo nesúhlasí s ustanovením do tejto funkcie. V súvislosti s prechodom štátnych zamestnancov finančnej správy do služobného pomeru PFS sa teda uprednostní ich už nadobudnutá odbornosť pred striktným vyžadovaním držania zbrane aj vo funkciách, pri ktorých sa zbraň do budúcna bude vyžadovať. Explicitne sa ustanovuje, že funkcia prezidenta je funkciou bez zbrane, čo však nevylučuje, že sa prezidentom môže stať aj ozbrojený PFS. 

K miestu výkonu štátnej služby

Navrhuje sa zakotviť miesto výkonu štátnej služby ako obec, časť obce alebo inak určené miesto, kde je PFS zaradený na výkon štátnej služby. Inak určeným miestom môže byť užšie aj širšie určenie, než obec alebo časť obce. V špecifických prípadoch, napr. pri výkone služby v kontrolnej mobilnej skupine alebo činnosti daňového kontrolóra návrh pripúšťa aj definovanie miesta výkonu ako územného obvodu colného alebo daňového úradu. Cieľom je zamedziť príliš úzkemu vymedzeniu miesta výkonu štátnej služby pri funkciách, v ktorých dochádza ku každodennému plneniu úloh štátnej služby na stanovenom území, ktoré je a priori definované širšie, než len obec, časť obce, prípadne budova finančnej správy. 

K § 73 

V personálnych otázkach rozhodujú príslušní nadriadení. Nadriadeným je minister alebo PFS ustanovený do riadiacej funkcie, ktorého minister za nadriadeného určí. Ustanovuje sa, že pravidlo o tom, kto je v predmetnej veci príslušný konať a rozhodnúť, je upravené v akte ministra. Ak predmetná vec v tomto akte upravená nie je, rozhoduje minister. Návrh explicitne zakotvuje, že minister deleguje personálnu právomoc prostredníctvom personálneho opatrenia. Predmetným aktom je preto personálne opatrenie ministra (o určení personálnej právomoci). 

K § 74 

Systemizácia je vládou SR schválené stanovenie počtu miest PFS a objem finančných prostriedkov potrebných na úhradu ich služobných príjmov. V tomto kroku zároveň dochádza k rozdeleniu miest na miesta určené ozbrojených a neozbrojených príslušníkov finančnej správy. Na základe systemizácie následne minister určí počet PFS zaradených do každej z platových tried, pričom celkový počet miest rozdelených do jednotlivých tried nesmie presiahnuť systemizáciou stanovený počet. Prezident finančnej správy s ohľadom na ministrovo zaradenie miest do platových tried rozdelí tieto miesta do jednotlivých orgány finančnej správy. Imanentným predpokladom obsadenia funkcie je skutočnosť, že funkcia je vytvorená, t. j. miesto bolo začlenené do organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy, a že je voľná. Voľnou funkciou je potrebné rozumieť funkciu, do ktorej v skúmanom momente nie je ustanovený žiaden PFS. Súčasne sa navrhuje ustanoviť výnimku z podmienky voľnej funkcie v prípade, ak sa má do tejto funkcie dočasne ustanoviť PFS na zastupovanie počas materskej alebo rodičovskej dovolenky podľa § 226 ods. 1 návrhu zákona. V takom prípade by boli v rovnakom momente vo funkcii ustanovený dvaja PFS (avšak len jeden z nich by funkciu reálne vykonával).

K § 75

Zakotvuje sa zásada rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie PFS, zákaz zneužívania práv a povinností PFS a povinnosť konať v súlade s dobrými mravmi. 

10

K § 76 až 80

Navrhuje sa ustanoviť 3 druhy štátnej služby – prípravnú, stálu a dočasnú štátnu službu. 

Prípravná je určená pre PFS po prijatí do služobného pomeru, ak nebol PFS prijatý do dočasnej štátnej služby (spravidla na plnenie úloh experta) alebo ak nejde o opätovne prijatého PFS pri splnení zákonom určených podmienok. Prípravná štátna služba slúži na prípravu PFS na výkon stálej štátnej služby. Prebieha pod dohľadom školiteľa a trvá spravidla 2 roky.

Stála štátna služba nasleduje po úspešnom absolvovaní prípravnej štátnej služby a splnení ďalších podmienok kladených zákonom. PFS v stálej štátnej službe požíva vysokú mieru právnej ochrany z hľadiska možného ukončenia jeho služobného pomeru prepustením.

Dočasná štátna služba je určená pre plnenie úloh expertmi, pri ktorých sa spravidla predpokladá vyšší stupeň odbornosti. Navrhuje sa najdlhšia doba trvania dočasnej štátnej služby 5 rokov, možno ju však vykonávať aj opakovane. Celková doba trvania dočasnej štátnej služby by nemala byť obmedzená. Dočasná štátna služba zároveň môže slúžiť aj na vykonávanie funkcie prezidenta, viceprezidenta a riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy pri osobách pochádzajúcich mimo prostredia finančnej správy, duchovnej a pastoračnej činnosti, resp. na dočasné obsadenie funkcie PFS na materskej alebo rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1 návrhu zákona. Súčasťou prípravnej a dočasnej štátnej služby (a voliteľnou súčasťou stálej štátnej služby opätovne prijatého PFS) je aj skúšobná doba. Skúšobná doba prebieha paralelne, v rámci trvania vyššie uvedených druhov štátnej služby a je ich súčasťou. 

K § 81 až 83

Navrhuje sa ustanoviť 2 základné kvalifikačné predpoklady na funkciu: 

a) Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený pre platovú triedu, do ktorej je funkcia zaradená a je určený stupňom dosiahnutého vzdelania. Zároveň sa ustanovuje pre prezidenta možnosť v prípade, ak to považuje za potrebné, určiť pre konkrétne funkcie (na individuálnej báze alebo skupinovo) ako dodatočný predpoklad študijný odbor alebo zameranie štúdia. 

b) Kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania je rovnako stanovený pre platovú triedu, do ktorej je funkcia zaradená. Navrhujú sa dva stupne – základné a odborné profesijné vzdelanie. Podrobnosti o priebehu a obsahu profesijného vzdelávania a skúšobný poriadok určí prezident finančnej správy interným aktom. 

Ustanovuje sa tiež možnosť prezidenta finančnej správy určiť dodatočné, zákonom bližšie nešpecifikované predpoklady na funkciu. V takom prípade by mal PFS k dispozícii 3 roky na splnenie tohto predpokladu. Zároveň návrh zákona berie na zreteľ funkcie, pri ktorých vyžadovanie kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania nemá opodstatnenie (napr. funkcie zaradené na osobnom úrade, ktorých opis činnosti nesúvisí s plnením úloh spojených s výberom cla a daní). Navrhuje sa, aby prezident finančnej správy mal možnosť interným aktom označiť funkcie (individuálne alebo ako skupiny funkcii s rovnakým opisom činnosti), na ktoré sa podmienka profesijného vzdelania vzťahovať nebude. 

K § 84 až 87

Návrh zakotvuje podmienky, ktoré musí uchádzač o funkciu PFS splniť. Pre výkon funkcie ozbrojeného PFS sa ustanovujú prísnejšie podmienky v porovnaní s neozbrojeným PFS. Pri obsadzovaní ozbrojeného PFS sa tiež vyžaduje štátne občianstvo SR a preukázanie telesnej spôsobilosti na funkciu so zbraňou. 

V záujme potlačenia prejavov korupcie sa zakotvuje, že prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných výhod a zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených 

11

požitkov sa považuje za skutočnosti nedávajúce záruku na riadny výkon služby. Okrem posudzovania tejto podmienky pri prijatí do služobného pomeru musí PFS predmetnú podmienku neustále spĺňať počas celej doby trvania služobného pomeru. Na tieto účely a na preukázanie nepožívania omamných a psychotropných látok môže minister alebo prezident nariadiť psychofyziologické overenie pravdovravnosti PFS. 

Ozbrojený PFS, ako aj neozbrojený PFS musia byť na výkon štátnej služby okrem iného aj duševne spôsobilí. Ak sa obsadzuje funkcia bez zbrane, prezumuje sa splnenie duševnej spôsobilosti bez potreby jej preukazovania. Uchádzač o funkciu so zbraňou je povinný podrobiť sa preskúmaniu duševnej spôsobilosti. 

Prijímacie konanie sa realizuje prostredníctvom výberového konania. Upúšťa sa tak od koncepcie náboru, charakteristického pre prijímacie konanie do štátnej služby colníkov podľa predchádzajúcej úpravy. V závislosti od toho, či sa obsadzuje funkcia, na ktorú sa vyžadujú špecifické znalosti, sa v oznámení o výberovom konaní uvedie, či a aké odborné znalosti budú v prijímacom konaní overované. Po určení záväzného poradia uchádzačov služobný úrad pristúpi k overovaniu ostatných predpokladov pre prijatie na funkciu (telesná, duševná, zdravotná spôsobilosť a pod.) Z hľadiska efektivity výberového procesu sa tieto kritériá posudzujú len vo vzťahu k najvyššie umiestnenému uchádzačovi, pričom ak tento čo i len jedno z nich nesplní, je z prijímacieho konania vylúčený a jeho miesto vo výberovom procese zaujme ďalší úspešný uchádzač podľa poradia. 

K § 88 a 89

Služobný pomer vzniká na základe rozhodnutia o vzniku služobného pomeru dňom určeným v rozhodnutí za podmienky zloženia služobnej prísahy v tento deň. Rozhodnutie má preto konštitutívne účinky až po pristúpení ďalšej právnej skutočnosti (zloženia služobnej prísahy). 

Prípadné nezloženie služobnej prísahy alebo zloženie s výhradou ex lege znamená, že služobný pomer PFS nevznikne. 

Ak je do funkcie prezidenta finančnej správy, viceprezidenta finančnej správy alebo riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy určený občan, ktorý bezprostredne pred ustanovením do funkcie nebol PFS v služobnom pomere podľa návrhu zákona, navrhuje sa, aby služobný pomer vznikol dňom určeným v rozhodnutí ministra financií o ustanovení dotknutej osoby do funkcie prezidenta alebo viceprezidenta finančnej správy. Podmienka zloženia služobnej prísahy tým nie je dotknutá.

K § 90

Ustanovuje sa povinnosť služobného úradu viesť osobný spis PFS, ktorý obsahuje všetky písomností týkajúce sa PFS vrátane fotografie a jeho služobného pomeru. Skartáciu možno vykonať najskôr po 50 rokoch od skončenia služobného pomeru dotknutého PFS. Zároveň sa ustanovuje možnosť elektronického vedenia údajov vo veciach služobného pomeru.

K § 91

Na účely preukazovania príslušnosti PFS k finančnej správe sa navrhuje, aby mal každý PFS od vzniku služobného pomeru služobný preukaz a služobný odznak. Podrobnosti o preukazovaní príslušnosti upravuje § 36 návrhu zákona.

12

K § 92

V záujme dodržiavania princípu nestrannosti a eliminovania hrozby uprednostňovania osobného záujmu pred verejným záujmom sa zakotvuje zákaz priamej podriadenosti resp. nadriadenosti PFS, ktorí sú si vzájomne blízkymi osobami. Rovnako sa navrhuje vylúčiť aj pokladničnú alebo účtovnú kontrolu PFS svojimi blízkymi osobami. 

K § 93

Všeobecné pravidlo ustanovuje, že PFS vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate. Rovnošata však bude nielen identifikovať jej nositeľa ako PFS, ale zároveň bude rozlišovať, či ide o ozbrojeného PFS alebo neozbrojeného PFS. Vzhľadom na osobitný charakter niektorých činností v rámci finančnej správy (PFS zaradený na Kriminálnom úrade finančnej správy, pracovníci vykonávajúci kancelárske činnosti a pod.) sa však zároveň navrhuje, aby prezident mohol interným aktom určiť funkcie (individuálne alebo ako skupiny funkcií), pri ktorých sa štátna služba vykonáva v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom. Uvedené rozdelenie má ďalej vplyv na nárok na naturálne náležitosti a nárok na peňažný príspevok (pozri § 203 návrhu zákona). 

K § 94 až 100

Na rozdiel od služobnej rovnošaty sa navrhuje, aby hodnosť prináležala len ozbrojenému PFS, pričom sa ustanovujú 3 kategórie hodnosti (práporčícka, dôstojnícka a generálska hodnosť). Kariérny rast ozbrojeného PFS sa realizuje aj prostredníctvom povyšovania do hodnosti. Predpokladom je ustanovenie do funkcie, pre ktorú je plánovaná hodnosť vyššia než je hodnosť, akú v skúmanom momente PFS má. Zároveň musí uplynúť doba výsluhy rokov v hodnosti a ozbrojený PFS spĺňa kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania. Vyššie uvedené podmienky je potrebné splniť kumulatívne. Najvyššie dosiahnuteľné hodnosti pre jednotlivé funkcie určí minister. Do hodnosti povyšuje (príslušný) nadriadený. Výnimku predstavuje povýšenie PFS do hodnosti generála. Vzhľadom na dikciu Ústavy SR generálov vymenúva prezident SR. Berúc do úvahy uvedené sa ustanovuje, že návrh na vymenovanie ozbrojeného PFS do hodnosti generála predkladá prezidentovi SR vláda SR. 

Zakotvuje sa aj inštitút prepožičiavania hodnosti, ktorý umožňuje ozbrojenému PFS dočasne prepožičať hodnosť vyššiu než je hodnosť, do ktorej bol vymenovaný alebo povýšený. Podmienkou je postavenie vyplývajúce z aktuálnej funkcie PFS, napr. ak bol ustanovený do niektorej z riadiacich funkcií. Takémuto PFS však patrí hodnostný príplatok len v takej výške, aká mu patrila pred prepožičaním vyššej hodnosti. 

K § 101 až 104

Navrhuje sa zakotviť služobné hodnotenie ako významný inštitút pre konanie a rozhodovanie vo veciach služobného pomeru PFS. Služobné hodnotenie sa vykonáva periodicky raz za rok, resp. pred skončením prípravnej štátnej služby, po uplynutí skúšobnej doby, pri žiadosti o zaradenie do stálej štátnej služby z dočasnej štátnej služby, alebo ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti PFS na výkon funkcie. Proti schválenému služobnému hodnoteniu je možné podať odvolanie. 

K § 105

Upravuje sa ustanovenie do funkcie a odvolanie z nej. Platí, že do funkcie možno PFS ustanoviť, ak je voľná. Výnimku predstavuje obsadenie funkcie, do ktorej je ustanovený príslušník finančnej správy, ktorý je na materskej alebo rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1 návrhu zákona. Ustanovujú sa podmienky, za ktorých možno PFS ustanoviť do funkcie s prihliadnutím na osobitosti funkcie bez zbrane, funkcie so zbraňou a riadiacej funkcie. 

13

Špecifikuje sa, kto ustanovuje do funkcie (a z tejto funkcie odvoláva) PFS, prezidenta, viceprezidenta, riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy, riaditeľa colného úradu, riaditeľa daňového úradu  a duchovného finančnej správy. Navrhuje sa, aby možnosť odvolať PFS z riadiacej funkcie aj bez uvedenia dôvodu bola daná len ministrovi, pričom toto oprávnenie bude môcť uplatniť len voči prezidentovi finančnej správy alebo viceprezidentovi  finančnej správy. 

K § 106

Ozbrojený PFS, môže byť ministrom určený za vyšetrovateľa po splnení ďalších podmienok kladených na vyšetrovateľa v § 106 návrhu zákona. Určenie za vyšetrovateľa nemožno stotožňovať s ustanovením do funkcie. Základným predpokladom určenia za vyšetrovateľa je, popri požiadavke zodpovedajúceho vzdelania, predchádzajúci výkon čakateľskej praxe a absolvovanie záverečnej vyšetrovateľskej skúšky. 

K § 107

Rozdiel medzi prevedením a preložením spočíva v tom, že pri prevedení dochádza k zmene funkcie v rovnakom mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy, zatiaľ čo pri preložení dochádza k zmene miesta výkonu štátnej služby, alebo orgánu finančnej správy (alebo oboje). Prednosť má prevedenie, ako miernejší zásah do výkonu štátnej služby PFS v porovnaní s preložením, ktoré predstavuje prostriedok ultima ratio v prípade, ak nie je voľná funkcia, na ktorú by mohol byť PFS prevedený. Zákon taxatívne stanovuje situácie, za ktorých môže dôjsť k prevedeniu alebo preloženiu. 

Inštitút preloženia a prevedenia sa navrhuje aplikovať aj na ozbrojeného PFS ustanoveného do funkcie so zbraňou, ktorý sa dobrovoľne rozhodne vykonávať štátnu službu ako neozbrojený PFS. S týmto postupom je spojené vystúpenie z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Podmienkou je žiadosť resp. výslovný súhlas PFS stať sa neozbrojeným PFS.

Neozbrojený PFS sa podľa návrhu môže stať ozbrojeným PFS rovnako len s jeho výslovným súhlasom a za splnenia podmienok kladených na ozbrojeného PFS (zdravotná, duševná a telesná spôsobilosť) a takéto preloženie alebo prevelenie je spojené so zmenou systému sociálneho zabezpečenia vzťahujúceho sa na jeho osobu (podmienkou je vstup do systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z.). 

Z predchádzajúcej úpravy sa recipuje možnosť preložiť PFS vykonávajúceho daňový dozor do územného obvodu colného úradu, ktorý susedí s územným obvodom jeho pôvodného colného úradu. Navrhovanou úpravou sa zamedzuje vytvorenie nežiadúcich lokálnych väzieb PFS a hospodárskych subjektov pri výkone daňového dozoru v daňových skladoch. 

V súlade s pravidlom, podľa ktorého ozbrojený PFS ostáva ozbrojeným aj po ustanovení do funkcie bez zbrane sa navrhuje zakotviť, že takýto ozbrojený PFS na funkcii bez zbrane môže (výhradne len z jeho vlastnej vôle) požiadať o transformovanie na neozbrojeného PFS. Takýto PFS sa do rovnakej funkcie ustanoví nanovo, nedochádza totiž k faktickej zmene funkcie, je však potrebné vydať o tejto zmene rozhodnutie, keďže sú s ním spojené konštitutívne účinky zásadného významu, jednak ako aj z hľadiska modifikácií práv a povinností vyplývajúcich priamo zo služobného pomeru, tak aj z hľadiska sociálneho poistenia, resp. zabezpečenia dotknutého PFS. 

14

Ustanovuje sa tiež, že ozbrojený PFS môže, na rozdiel od neozbrojeného PFS, byť na časovo ohraničené obdobie prevelený aj bez jeho súhlasu, a to dokonca aj do iného miesta výkonu štátnej služby. 

K § 108

Upravuje sa ustanovenie PFS ako neozbrojeného PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“ rozhodnutím. Uvedené má vplyv na systém sociálneho zabezpečenia dotknutého PFS a preto je takáto zmena služobného pomeru viazaná výlučne na jeho vlastnú žiadosť alebo na jeho písomný súhlas. 

K § 109

Po vzore predchádzajúcej úpravy štátnej služby colníkov sa zakotvuje inštitút prevelenia určený výlučne pre ozbrojeného PFS aj bez jeho súhlasu a zo zákonom stanoveného dôvodu – ochrany života a práv iných osôb alebo naliehavej potreby zabezpečiť výkon štátnej služby. 

 

K § 110 a 111

Zakotvuje sa úprava inštitútu služobnej cesty. Služobnou cestou je vyslanie PFS do iného miesta výkonu štátnej služby než je miesto výkonu štátnej služby určené v služobnej zmluve. K miestu výkonu štátnej služby pozri § 71 ods. 11 návrhu zákona.

K § 112

Upravuje sa zastupovanie a výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie. Rozdiel medzi uvedenými inštitútmi spočíva v tom, že kým zastupovanie je určené na plnenie úloh štátnej správy spojených s riadiacou funkciou počas dočasnej neprítomnosti PFS, ktorý je do riadiacej funkcie ustanovený (napr. zo zdravotných dôvodov), výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, ako už z názvu vyplýva, predstavuje plnenie úloh štátnej služby vo funkcii, v ktorej prechodne nie je ustanovený žiadny iný PFS.

K § 113 až 116

Navrhujú sa po vzore predchádzajúcej úpravy štátnej služby colníkov ustanoviť tri druhy zálohy – činná záloha, záloha pre prechodne nezaradených PFS a neplatená záloha. Činná záloha je určená pre PFS, ktorý je s jeho súhlasom vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí. Záloha pre prechodne nezaradených PFS je jedným z inštitútov garantujúcich stabilitu služobného pomeru PFS v situáciách, kedy nie je možné PFS ustanoviť do funkcie (konkrétne dôvody pre zaradenie do takejto zálohy sa taxatívne uvádzajú v § 115 návrhu zákona). Inštitút zálohy pre prechodne nezaradených PFS môže služobný úrad využiť len vtedy, ak neprichádza do úvahy prevedenie alebo preloženie dotknutého PFS podľa § 107 návrhu zákona. 

K § 117

Navrhuje sa, aby nadriadený mal možnosť PFS dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby pri podozrení z porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a najmä pri podozrení zo spáchania úmyselného trestného činu. Cieľom je vylúčiť takúto osobu z výkonu služobných činností dovtedy, kým sa nevylúči alebo nepotvrdí podozrenie podľa prvej vety. Pozastavený je len výkon služby, pričom služobný pomer takéhoto PFS trvá naďalej, čím sa deklaruje rešpektovanie princípu prezumpcie neviny a stability služobného pomeru. Pozastavenie je časovo obmedzené na nevyhnutne potrebný čas, najviac na dobu dvoch rokov. Ak je však PFS 

15

trestne stíhaný pre úmyselný trestný čin, môže minister rozhodnúť o predĺžení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby aj nad tento rámec, a to až do skončenia trestného stíhania. 

K § 118 až 136

Služobná disciplína PFS je definovaná plnením služobných povinností a dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj interných predpisov, ak bol s nimi PFS oboznámený. Navrhuje sa, aby jedným z takýchto interných predpisov bol aj Etický kódex PFS.

Neozbrojený PFS dostáva od nadriadeného pokyny príkazom, zatiaľ čo ozbrojený PFS ich dostáva vo forme rozkazu. Dôležitým rozdielom v uvedených inštitútoch spočíva v tom, že neozbrojený PFS môže splnenie príkazu odmietnuť, ak sa domnieva, že príkaz je v rozpore so zákonom, zatiaľ čo ozbrojený príslušník môže upozorniť nadriadeného, že rozkaz je v rozpore so zákonom, no je povinný aj takýto rozkaz splniť, ak mu ho nadriadený potvrdí a zároveň hrozí nebezpečenstvo z omeškania. PFS je však povinný odoprieť splnenie rozkazu alebo príkazu, ak by jeho splnením spáchal trestný čin. 

Ustanovuje sa, že PFS nesmie vykonávať inú zárobkovú činnosť. Výnimky sú uvedené v § 119 ods. 10 návrhu zákona a nie je možné ich ďalej rozširovať. Správa majetku a nakladanie s ním je zákonom výslovne umožnená.

Zakotvuje sa úprava psychologického vyšetrenia PFS. Osobitne sa posudzuje spôsobilosť vykonávať funkciu so zbraňou.

V súlade so zvyšovaným nárokov na PFS sa navrhuje ustanoviť dva nové inštitúty slúžiace na zisťovanie spoľahlivosti a dodržiavania služobnej disciplíny PFS:

a) Previerka spoľahlivosti predstavuje komplexné preverenie PFS formou dotazníka a pohovoru po predchádzajúcich indikáciách z operatívnej alebo inej činnosti útvarov finančnej správy a v prípade potreby aj psycho fyziologického overenia pravdovravnosti. Navrhuje sa, aby jedinými osobami oprávnenými takúto previerku nariadiť, boli minister a prezident finančnej správy. Závery z previerky spoľahlivosti môžu byť dôvodom na prepustenie PFS zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 1 písm. r) návrhu zákona. 

b) Previerka dodržiavania služobnej disciplíny predstavuje prostriedok kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov a pokynov PFS. V rámci previerky sa navodí situácia, pri ktorej sa predpokladá konkrétny postup PFS a sleduje sa, či ho preverovaný PFS dodrží. Na tento účel môže poverený PFS požiadať o súčinnosť tretiu osobu (napr. predavača, prepravcu, deklaranta a pod.). Previerka sa vykonáva s použitím obrazového a zvukového záznamu a rovnako, ako pri previerke spoľahlivosti, aj závery z previerky dodržiavania služobnej disciplíny môžu byť podkladom pre prepustenie PFS zo služobného pomeru.

K majetkovému priznaniu

Zakotvuje sa povinnosť predkladať majetkové priznanie na predpísanom tlačive a to pri vzniku služobného pomeru, periodicky raz ročne a kedykoľvek aj v priebehu roka, ak tak určí minister vo vzťahu k dotknutému PFS. Nepodanie majetkového priznania v lehotách ustanovených návrhom zákona, uvedenie nesprávnych resp. nepravdivých údajov, a nepreukázanie skutočností uvedených v majetkovom priznaní zakladá porušenie služobnej disciplíny.

K disciplinárnej právomoci

Vzhľadom na vnútorne jednotný a ucelený systém služobného pomeru PFS oddelený od iných služobných pomerov a od výkonu štátnej služby podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe 

16

v znení neskorších predpisov sa navrhuje v návrhu zákona zakotviť samostatnú úpravu disciplinárnej zodpovednosti, ktorá zahŕňa disciplinárne odmeny, disciplinárne opatrenia ukladané za disciplinárne previnenia, a výčitku. Navrhuje sa tiež, aby boli PFS vyňatí z pôsobnosti všeobecného predpisu o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Skutky, ktoré naplnia znaky skutkovej podstaty priestupku tak budú prejednávané nadriadeným a bude za ne možné uložiť jedno alebo viac disciplinárnych opatrení v súlade so zásadami ukladania disciplinárnych opatrení stanovenými v návrhu zákona. Vyňatie PFS z pôsobnosti zákona o priestupkoch, rovnako ako pri iných služobných pomeroch, neznamená zmiernenie deliktuálnej zodpovednosti PFS. Práve naopak, disciplinárne opatrenie ukladané nadriadeným môže predstavovať závažnejšiu formu sankcie v porovnaní s všeobecnou úpravou sankcií za priestupok podľa priestupkového zákona. Na účely kontroly riadneho sankcionovania PFS za spáchané priestupky sa ustanovuje povinnosť nadriadeného informovať poškodeného a navrhovateľa (napr. policajný orgán) o spôsobe vybavenia priestupku, ak o to požiadajú. Rovnako sa ustanovuje aj oprávnenie poškodeného a navrhovateľa požiadať o preskúmanie vybavenia priestupku vyššieho nadriadeného.

K § 137 až 143

Ustanovuje sa všeobecná dĺžka základného času služby v týždni, ktorá je 40 hodín, resp. 38 hodín, ak je základný čas služby počas kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne. Zakotvuje sa možnosť nadriadeného určiť pružný čas služby, pričom má na výber z pružného denného, pružného týždenného a pružného mesačného času. Povinnosťou PFS je v takom prípade odpracovať fixnú zložku času služby, ktorú nadriadený určí spolu s pružným časom služby a to v rozsahu minimálne 5 hodín počas každého dňa služby. Navrhuje sa zaviesť inštitút služobnej pohotovosti v prípade dôležitého záujmu štátnej služby. Služobnú pohotovosť môže nariadiť nadriadený len písomne v nevyhnutných prípadoch a za podmienok upravených v § 143 návrhu zákona. 

K § 144 až 152

Zakotvuje sa dovolenka (na zotavenie) v trvaní 6 týždňov pre všetkých PFS bez ohľadu na vek, odpracované roky v služobnom pomere podľa návrhu zákona a status ozbrojeného alebo neozbrojeného PFS. Návrh taxatívne vymenúva doby rozhodné pre vznik nároku na dovolenku (napr. prehlbovanie kvalifikácie, dovolenka, náhradné voľno a pod.) Nárok na ďalší týždeň dovolenky (dodatková dovolenka) má PFS, ktorý vykonáva štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. 

K § 153 až 157

Navrhuje sa zaviesť služobné voľno v prípade prekážok v štátnej službe. Návrh zákona delí prekážky na tri kategórie – prekážky z dôvodu všeobecného záujmu, dôležité osobné prekážky a dôležité študijné prekážky. 

K prekážkam v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu

Ide najmä o výkon verejných funkcií alebo občianskych povinností. Ak je daný dôvod všeobecného záujmu, dotknutý PFS má nárok na služobný plat. To však neplatí, ak mu bola poskytnutá iná náhrada (napr. svedočné v konaní pred súdom). 

K dôležitým osobným prekážkam v štátnej službe

Navrhuje sa špecifikovať dôvody, ako aj čas trvania dôležitých osobných prekážok v štátnej službe. Návrh zároveň určuje, v ktorých situáciách a počas akej doby má PFS nárok na služobný plat. 

17

Osobitne sa upravujú dôvody na poskytnutie služobného voľna bez nároku na služobný plat. Takými sú napr. prerušenie dopravy, ktorú PFS využíva na prepravu do zamestnania, účasť na konaní pred súdom, ak sa toto konanie uskutočňuje na podnet alebo pre zavinenie dotknutého PFS a pod.

K § 158 až 183

Ustanovujú sa zložky služobného príjmu. Služobný príjem je príjem, ktorý PFS dostáva za výkon štátnej služby. Jeho súčasťou sú:

Služobný plat resp. osobný plat

Súčasti služobného platu sú taxatívne uvedené v § 159 ods. 1 návrhu zákona. Základnou súčasťou služobného platu je funkčný plat, určený v závislosti od platovej triedy, do ktorej je zaradená funkcia, do ktorej je dotknutý PFS ustanovený. Platové triedy a opisy najnáročnejších činností v nich vykonávaných sú upravené v prílohe č. 3 návrhu zákona.

Prídavok za výsluhu rokov patrí podľa návrhu zákona všetkým PFS v závislosti od počtu rokov započítateľnej odbornej praxe. Návrh zákona zároveň ustanovuje, ktoré doby sa do takejto praxe započítavajú. 

Hodnostný príplatok ako ďalšia súčasť služobného platu patrí len ozbrojeným PFS, pretože len týmto je priznaná hodnosť podľa § 94 návrhu zákona. 

Navrhuje sa ustanoviť osobitný príplatok určený obom kategóriám PFS na účely zohľadnenia rozdielneho stupňa náročnosti štátnej služby. Zakotvuje sa splnomocňovacie ustanovenie pre prezidenta finančnej správy na úpravu podrobností o určení konkrétnych funkcií, ktoré budú spojené s priznaním osobitného príplatku a tiež na úpravu podrobností o určení výšky osobitného príplatku pre PFS. 

Ustanovujú sa ďalšie príplatky podľa § 165 až 173 návrhu zákona, ktoré, ak sú PFS priznané, sú súčasťou jeho služobného platu vo výške, aká je stanovená návrhom zákona, alebo, ak je predmetný príplatok v návrhu zakotvený prostredníctvom hornej a dolnej hranice, vo výške, akú určí príslušný nadriadený v intenciách tohto rozpätia. 

Ekvivalentom služobného platu je osobný plat, ktorý, ak je PFS priznaný, nahradí všetky vyššie uvedené súčasti funkčného platu a na účely určenia výšky služobného príjmu vystupuje ako služobný plat. Osobný plat je určený len na ohodnotenie PFS počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh. 

Príplatky podľa § 158 ods. 1 písm. b) až e)

Zakotvujú sa príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatok za štátnu službu vo sviatok ako ďalšie zložky služobného príjmu popri služobnom plate a odmene. Ide o štandardné zložky platového ohodnotenia kompenzujúce PFS osobitné časové podmienky výkonu štátnej služby. 

Odmena

Odmena nie je na rozdiel od predchádzajúcich zložiek služobného príjmu nárokovateľná. Je v dispozícii nadriadeného určiť PFS v jeho riadiacej pôsobnosti odmenu a jej výšku. 

18

Nad rámec služobného príjmu sa navrhuje priznať PFS peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť mimo čas výkonu štátnej služby vo výške stanovenej podľa § 179 ods. 1 návrhu zákona. 

K § 184 až 208

K náhrade výdavkov

Zakotvuje sa nárok na náhradu výdavkov PFS, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh. Náhrady podľa návrhu zákona majú len subsidiárny charakter a povinnosť uhradiť ich služobnému úradu vzniká len v tom prípade, ak tieto neboli uhradené iným subjektom (právnickou alebo fyzickou osobou alebo medzinárodnou organizáciou). Návrhom zákona sa špecifikuje okruh situácií, v ktorých (ak došlo k plneniu služobných úloh) má PFS nárok na náhradu výdavkov. Kritériá na ich priznanie a výšku, v ktorej sa poskytujú, návrh zákona upravuje v § 184 až 202 návrhu zákona.

Pri úprave stravného pri tuzemskej služobnej ceste návrh zákona odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Pri zahraničnej služobnej ceste je sa na rozdiel od tuzemskej služobnej cesty uplatní zákon č. 283/2002 Z. z. len subsidiárne, t. j. ak návrh zákona neobsahuje vlastnú úpravu. Vznik nároku na stravné a posudzovanie doby trvania zahraničnej služobnej cesty sú upravené priamo v návrhu zákona v § 196 návrhu zákona.

K naturálnym náležitostiam a k príspevku na ošatenie

Paragraf 93 návrhu zákona zakotvuje všeobecné pravidlo, že PFS vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate. Výnimky (štátna služba v občianskom odeve a štátna služba v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom) určí prezident vnútorným predpisom. Návrh zákona však zároveň zakotvuje, že ozbrojený PFS môže vykonávať štátnu službu len v služobnej rovnošate (určenej pre ozbrojeného PFS) alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom a neozbrojený PFS len v služobnej rovnošate (určenej pre neozbrojeného PFS) alebo v občianskom odeve. Vzhľadom na povinnosť nosenia služobnej rovnošaty zakotvenú zákonom sa navrhuje, aby mal PFS nárok na poskytnutie a obnovu príslušnej rovnošaty a jej súčastí. Rovnaký prístup zákonodarca zvolil pri predchádzajúcej úprave štátnej služby colníkov a iných služobných pomerov, v ktorých sa štátna služba tiež vykonáva primárne v služobnej rovnošate (policajti, hasiči, vojaci a pod.). Vzhľadom na potrebu zachovania jednotnosti služobného pomeru PFS a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu ku všetkým PFS sa navrhuje, aby aj tí PFS, ktorých funkcie prezident vnútorným predpisom určí ako funkcie, v ktorých sa štátna služba vykonáva v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, mali nárok na peňažný príspevok na ošatenie ako ekvivalent naturálnych náležitostí. 

Nárok na naturálne náležitosti alebo peňažný príspevok PFS prvý raz vznikne vznikom služobného pomeru. PFS vykonávajúci štátnu službu v služobnej rovnošate má ku vzniku služobného pomeru nárok na služobnú rovnošatu a jej súčasti. Neozbrojený PFS vykonávajúci štátnu službu výlučne v občianskom odeve má nárok na 15% hodnoty služobnej rovnošaty (určenej pre neozbrojeného PFS), pričom táto hodnota bude stanovená podzákonným právnym aktom, ktorý vydá Ministerstvo financií SR. Ak ozbrojený PFS vykonáva alebo má vykonávať štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, bude mu pridelená služobná rovnošata a všetky jej súčasti spolu s peňažným príspevkom vo výške 15 % hodnoty rovnošaty (určenej pre ozbrojeného PFS). 

19

Špeciálna úprava sa navrhuje vo vzťahu k PFS, ak ide o ženy. Príslušníčkam finančnej správy sa navrhuje priznať pri vzniku služobného pomeru okrem vyššie uvedeného aj 30 % hodnoty príslušnej služobnej rovnošaty v peniazoch, resp. 15 %, ak vykonávajú štátnu službu striedavo s občianskym odevom.

Ustanovuje sa, aby nárok na úplnú obnovu príslušnej služobnej rovnošaty získal PFS po 2,5 roku trvania služobného pomeru, priebežne sa mu preto po uplynutí jedného kalendárneho roku prizná nárok na obnovu 40 % služobnej rovnošaty. Obnova rovnošaty sa realizuje formou nepeňažného plnenia (napríklad pridelením bodovacej hodnoty, ktoré môže PFS zameniť vo výstrojnom sklade za jednotlivé súčasti služobnej rovnošaty). Osobitná úprava sa navrhuje pre nárok na obnovu služobnej rovnošaty a pre príspevok na ošatenie ak ide o PFS - ženy vykonávajúce štátnu službu v služobnej rovnošate, PFS vykonávajúcich štátnu službu striedavo v občianskom odeve a PFS vykonávajúcich štátnu službu výlučne v občianskom odeve.

Účelom poskytovania naturálnych náležitostí a peňažného príspevku na ošatenie je finančná participácia služobného úradu na nákladoch spojených so zaodením PFS pri výkone štátnej služby. Nárok na nevyčerpanú náhradu naturálnych náležitostí preto zaniká právoplatnosťou rozhodnutia o skončení služobného pomeru dotknutého PFS. 

K § 209 až 212

Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 zaručuje, že zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Navrhovaná právna úprava reflektuje tieto ústavou zaručené práva a preto sa za účelom zabezpečenia starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia príslušníkov finančnej správy pri výkone štátnej služby vymedzujú povinnosti tak pre služobný úrad ako aj príslušníkov finančnej správy. Kontrolnú činnosť nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby vykonáva príslušný odborový orgán a činnosť štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva príslušný orgán dozoru služobnému úradu podľa osobitného predpisu (napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi., zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce).

K § 213 

Podmienky na riadny a bezpečný výkon štátnej služby patria medzi základné prvky starostlivosti o príslušníkov finančnej správy. Návrh zákona demonštratívne ustanovuje povinnosti pre služobný úrad smerujúce k vytváraniu pracovných, vzdelávacích, zdravotných, sociálnych a ďalších podmienok na riadny výkon štátnej služby.

K § 214 až 218 

Vzhľadom na dôležitosť  odborného rastu a vzdelávania príslušníkov finančnej správy počas trvania ich služobného pomeru, im služobný úrad na účely získavania, zvyšovania alebo prehlbovania ich kvalifikácie v súlade s potrebami finančnej správy zabezpečuje profesijné a iné odborné vzdelávanie a zároveň ich vysiela na odborné vzdelávanie do škôl alebo iných vzdelávacích zariadení. Z dôvodu, že služobný úrad vynaloží na získanie a zvyšovanie kvalifikácie značné finančné prostriedky, príslušník finančnej správy je povinný zotrvať v služobnom pomere po určitú dobu; v opačnom prípade je príslušník finančnej správy povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. Túto povinnosť má aj príslušník finančne správy, ak štúdium neskončil a nezískal kvalifikáciu alebo si nezvýšil kvalifikáciu. V prípade skončenia služobného pomeru prepustením z organizačných dôvodov alebo zdravotných dôvodov nevzniká povinnosť úhrady vynaložených nákladov na vzdelávanie. 

20

Nadriadený, ktorý rozhoduje o skončení služobného pomeru je zároveň oprávnený rozhodovať aj o znížení alebo odpustení nákladov na vzdelávanie.

K § 219

Vo vzťahu k úprave zdravotnej starostlivosti o príslušníkov finančnej správy sa odkazuje na osobitnú právnu úpravu.

K § 220

V rámci starostlivosti o príslušníkov finančnej správy má nezastupiteľné miesto preventívna rehabilitácia, ktorej účelom je celková regenerácia ľudského organizmu a poskytuje sa formou liečebno-preventívnej starostlivosti, výkonu fyzickej práce v prospech služobného úradu alebo aktívneho odpočinku. V navrhovanom znení sa zakotvujú aj prípady, keď sa preventívna rehabilitácia neposkytuje. Zároveň sa ministerstvo financií splnomocňuje na vydanie vykonávacieho predpisu upravujúceho bližšie podrobnosti týkajúce sa preventívnej rehabilitácie.

K § 221 až 225 

Ústava Slovenskej republiky v čl. 38 zaručuje, že ženy majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné podmienky; čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky ďalej ustanovuje, že žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. 

Navrhované ustanovenia zabezpečujú osobitné podmienky pre výkon štátnej služby tehotnej príslušníčky finančnej správy, príslušníčky finančnej správy starajúcej sa o dieťa do zákonom stanoveného veku, dojčiacej príslušníčky finančnej správy a osamelého príslušníka finančnej správy trvale starajúceho sa aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov, na ktoré je povinný príslušný nadriadený prihliadať.

Predmetnými ustanoveniami sa transponuje smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok.

K § 226 až 229 

Materská dovolenka je ospravedlnená absencia príslušníčky finančnej správy a osamelej príslušníčky finančnej správy v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa v rozsahu stanovenom zákonom. Aj príslušník finančnej správy má nárok na čerpanie rodičovskej dovolenky, ak sa stará o narodené dieťa, a to v rovnakom rozsahu. Inštitút rodičovskej dovolenky zabezpečuje príslušníkovi finančnej správy alebo príslušníčke finančnej správy prehĺbenú starostlivosť o dieťa, ak o túto rodičovskú dovolenku písomne požiadali. Zákon pamätá aj na prípady, keď nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy, ktorí sa starajú o dieťa zverené im v rámci náhradnej osobnej starostlivosti s možnosťou neskoršieho osvojenia, v pestúnskej starostlivosti alebo o dieťa, ktorého matka zomrela. Navrhovaná právna úprava podrobne ustanovuje rozsah poskytovania a čerpania obidvoch inštitútov dovolenky, spôsob ustanovovania príslušníčky alebo príslušníka finančnej správy po skončení rodičovskej dovolenky a zároveň sa zakotvuje oznamovacia povinnosť týkajúca sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

21

V § 228 navrhovaného zákona sa ustanovujú také životné situácie, s ktorými je nevyhnutne spojená modifikácia rozsahu nároku na poskytnutie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

Príslušníčka finančnej správy a príslušník finančnej správy majú právny nárok na čerpanie dovolenky na zotavenie, tak aby bezprostredne nadväzovala na skončenie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. 

 

K § 230 

V súlade s rešpektovaním osobitného postavenia príslušníčok finančnej správy z titulu ich materstva, sa v navrhovaných ustanoveniach upravuje  rozsah prestávok na dojčenie s tým, že tieto prestávky sa započítavajú do doby výkonu štátnej služby a prislúcha za ne služobný plat.

K § 231 

Zakotvuje sa legálna definícia osamelých príslušníkov finančnej správy.

K § 232 

V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje všeobecná preventívna povinnosť zaťažujúca ako služobný úrad, tak aj príslušníka finančnej správy. Služobný úrad je povinný vytvárať riadne podmienky pre výkon štátnej služby tak, aby nebol ohrozený život, zdravie a majetok a vykonať opatrenia na odstránenie prípadných zistených nedostatkov. Príslušník finančnej správy je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku ani k bezdôvodnému obohateniu a zároveň sa mu ukladá informačná a zakročovacia povinnosť.

K § 233 a 234 

Zodpovednosť príslušníka finančnej správy je založená na subjektívnom princípe (ak nejde o škodu na zverených hodnotách, ktorú je príslušník finančnej správy povinný vyúčtovať), kedy sa vyžaduje existencia zavinenia. Dôkazné bremeno preukázania zavinenia príslušníkovi finančnej správy znáša služobný úrad.

V navrhovanom ustanovení § 234 sa vylučuje zodpovednosť príslušníka finančnej správy za škodu, ak ju spôsobí v duševnej poruche, v dôsledku ktorej nebol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, okrem taxatívne uvedených prípadov, keď sa do takéhoto stavu priviedol vlastnou vinou, kedy zodpovedá za vzniknutú škodu v plnom rozsahu.

K § 235

V navrhovanom ustanovení je upravená zodpovednosť príslušníka finančnej správy, ktorú spôsobil porušením všeobecnej preventívnej povinnosti a informačnej povinnosti a úmyselným konaním proti dobrým mravom.

K § 236 

Vymedzujú sa prípady, keď príslušník finančnej správy nezodpovedá za škodu.

K § 237

Navrhuje sa ustanoviť osobitnú zodpovednosť príslušníka finančnej správy za zverenú hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať. Táto zodpovednosť je podmienená zverením písomnou formou. Osobitná zodpovednosť príslušníka finančnej správy za stratu výzbroje a iných predmetov sa zakladá na písomnom potvrdení o ich prevzatí. Na vznik tejto zodpovednosti sa nemusí zo strany služobného úradu preukazovať 

22

zavinenie, t. j. ide o objektívnu zodpovednosť. Jediným liberačným dôvodom je predloženie dôkazu, že príslušník finančnej správy škodu nespôsobil.

K § 238 až 244 

Z hľadiska spôsobu náhrady škody sa podľa navrhovanej právnej úpravy uprednostňuje náhrada skutočnej škody v peniazoch; po dohode s nadriadeným je možná aj tzv. naturálna náhrada, t. j. odstránenie škody uvedením do pôvodného stavu. Náhrada škody má zabezpečiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.  

Navrhuje sa obmedziť výšku náhrady škody u príslušníka finančnej správy trojnásobkom služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na prípady osobitnej zodpovednosti a ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok a prípravkov. 

Pri nedbanlivostnom spôsobení škody je možné výšku náhrady škody určiť aj nižšou sumou ako je skutočná škoda, resp. ako je trojnásobok služobného platu príslušníka finančnej správy. Ak ide o prípady osobitnej zodpovednosti a ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán a v prípade, že ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd. Zároveň sa ustanovuje, že pri nedbanlivostnom spôsobení škody príslušníkom finančnej správy pri dopravnej nehode, ju možno odpustiť a to v odôvodnených prípadoch alebo ak ide o prvé zavinenie vodiča.

V navrhovanom zákone sa ustanovuje povinnosť, že služobný úrad je vždy povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu príslušník finančnej správy zodpovedá.

V aplikačnej praxi dochádza k prípadom, keď škoda je spôsobená nielen príslušníkom finančnej správy ale aj služobným úradom alebo inou osobou alebo je spôsobená viacerými príslušníkmi finančnej správy; v týchto prípadoch je každý s účastníkov povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Dochádza tiež k prípadom, že škodu spôsobil nadriadený spolu s podriadeným príslušníkov finančnej správy; v takomto prípade určí výšku náhrady škody vyšší nadriadený.

K § 245 

Zodpovednosť služobného úradu je založená na objektívnom princípe, keď sa nevyžaduje existencia zavinenia. Predpokladom vzniku zodpovednosti služobného úradu za škodu spôsobenú príslušníkovi finančnej správy je, že škoda bola spôsobená pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním, došlo k nej v dôsledku porušenia právnej povinnosti a existuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinností.

K § 246 až 249

V navrhovaných ustanoveniach je zakotvená zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania. Ustanovuje sa negatívne vymedzenie služobného úrazu.

V návrhu zákona sa ďalej upravujú liberačné dôvody, ktoré umožňujú služobnému úradu celkom alebo čiastočne zbaviť sa zodpovednosti za škodu vzniknutú pri služobných úrazoch a chorobách z povolania. Pri čiastočnom zbavení sa zodpovednosti, sa určí časť škody, ktorú znáša príslušník finančnej správy, pričom služobný úrad vždy uhradí aspoň jednu tretinu škody.

23

Zároveň sa vymedzujú prípady, kedy sa nemôže služobný úrad zbaviť za škodu vzniknutú pri služobných úrazoch a chorobách z povolania.

Dôkazné bremeno na preukázanie liberačných dôvodov znáša služobný úrad.

K § 250 a 251  

Uvedené ustanovenia upravujú nároky a podmienky súvisiace s odškodnením príslušníkov finančnej správy titulom škody na odložených veciach, ktorú utrpel príslušník finančnej správy tým, že si na pracovisku odložil svoje veci pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom alebo mieste obvyklom a škody na veciach, ktorú utrpel príslušník finančnej správy pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach.

K § 252 a 253

Uplatňuje sa všeobecné pravidlo, že o náhrade škody rozhoduje nadriadený. V prípade, že škodu okrem služobného úradu zavinil aj príslušník finančnej správy, zodpovednosť sa pomerne obmedzí. Služobný úrad bude uhrádzať príslušníkovi finančnej správy skutočnú škodu v peniazoch, ak nedošlo medzi nimi k dohode o úhrade škody uvedením do pôvodného stavu.

K § 254

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje tzv. regresné právo služobného úradu.

K § 255

Návrh zákona ustanovuje spôsoby skončenia služobného pomeru.

K § 256

V nadväznosti na inštitút skúšobnej doby obsahuje navrhované ustanovenie aj možnosť zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe. V tejto dobe má nadriadený alebo príslušník finančnej správy možnosť ukončiť služobný pomer len na základe písomného oznámenia  aj bez uvedenia dôvodov. Týmto spôsobom ukončený služobný pomer končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia.

K § 257

Spôsobom ukončenia služobného pomeru, ktorý plne závisí od vôle príslušníka finančnej správy, je uvoľnenie. Navrhovaná úprava podrobne ustanovuje podmienky a formu na podanie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, ako aj moment skončenia služobného pomeru.

K § 258 až 260 

Prepustenie zo služobného pomeru je jednostranným úkonom príslušného nadriadeného, ktorý sa realizuje rozhodnutím nadriadeného o skončení štátnej služby príslušníka finančnej správy.

Vzhľadom na nevyhnutnosť zabezpečenia stability služobného pomeru príslušníka finančnej správy, je dôležité upraviť zákonné podmienky na jeho prepustenie. V zmysle uvedeného sú v § 258 taxatívne vymenované dôvody na prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru.

Návrh zákona ďalej upravuje lehoty, v ktorých nadriadený rozhoduje v uvedených prípadoch o prepustení príslušníka finančnej správy, ako aj lehoty samotného skončenia služobného pomeru so zreteľom na dôvod prepustenia.

24

Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené v písomnej forme a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, okrem prepustenia neozbrojeného príslušníka finančnej správy z dôvodu, že stratil duševnú spôsobilosť na výkon štátnej služby, keď sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery posudku klinického psychológa.

K § 261 

Navrhované ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet prípadov, keď sa príslušník finančnej správy nachádza v tzv. ochrannej dobe a z daného dôvodu s ním nadriadený nemôže skončiť služobný pomer prepustením. Je to najmä vtedy, keď by sa dôsledky prepustenia prejavili obzvlášť nepriaznivo vzhľadom na situáciu, v ktorej sa príslušník finančnej správy nachádza. Je povinnosťou príslušníka finančnej správy preukázať a oznámiť svojmu nadriadenému vznik skutočnosti, ktorá zakladá ochrannú dobu.

Zároveň sa v tomto ustanovení uvádza, kedy sa na príslušníka finančnej správy ochranná doba nevzťahuje. 

K § 262

Predmetné ustanovenie zakotvuje nároky príslušníka finančnej správy v prípadoch zrušenia rozhodnutia nadriadeného o skončení služobného pomeru. Ustanovuje sa, že v takýchto prípadoch služobný pomer trvá so všetkými právami a patrí mu doplatenie služobného platu.

Navrhované ustanovenie zakladá možnosť ustanoviť príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru ustanovený do funkcie bez zbrane, do funkcie so zbraňou len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom a po splnení zákonných podmienok na takúto funkciu ako aj možnosť ustanoviť príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru ustanovený do funkcie so zbraňou, do funkcie bez zbrane len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

Zároveň sa tu zakotvuje postup v prípade, ak príslušník finančnej správy na ďalšom výkone štátnej služby netrvá.

K § 263 

Upravuje sa skončenie služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy v prípade uloženia trestu straty hodnosti súdom. Skončenie služobného pomeru je viazané na výrok súdu a nadobudnutie právoplatnosti rozsudku.

K  § 264

Vzhľadom na inštitút dočasnej štátnej služby upravuje navrhované ustanovenie skončenie služobného pomeru v tejto štátnej službe, najmä jej uplynutím. Nevylučuje sa, že služobný pomer v dočasnej štátnej službe, sa ukončí v dôsledku iného dôvodu zakladajúceho skončenie služobného pomeru.

K § 265

Upravuje sa skončenie služobného pomeru príslušníka finančnej správy v prípade uloženia trestu zákazu činnosti spočívajúcim v zákaze výkonu štátnej služby súdom. Skončenie služobného pomeru je viazané na výrok súdu a nadobudnutie právoplatnosti rozsudku.

25

K § 266

Zákonná úprava predpokladá aj skončenie služobného pomeru príslušníka finančnej správy v prípravnej štátnej službe na základe záveru služobného hodnotenia o jeho nespôsobilosti na zaradenie do stálej štátnej služby. Skončenie služobného pomeru je viazané na právoplatnosť služobného hodnotenia.

K § 267

Navrhované ustanovenie upravuje ďalší spôsob skončenia služobného pomeru príslušníka finančnej správy zaradeného v prípravnej štátnej službe z dôvodu, že nesplnil kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania. Služobný pomer sa skončí v deň nasledujúci po dni nesplnenia kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania.

K § 268

Nadriadenému sa ukladá povinnosť vydávať posudok o služobnej činnosti, avšak len na  žiadosť príslušníka finančnej správy a zároveň povinnosť služobného úradu vydať príslušníkovi finančnej správy potvrdenie o zamestnaní so všetkými náležitosťami.

K § 269

Príslušníkovi finančnej správy sa ukladá povinnosť vrátiť pri skončení služobného pomeru služobný preukaz a služobný odznak.

K § 270

Vzhľadom na existenciu dvojkoľajnosti v systéme sociálneho zabezpečenia ozbrojených a neozbrojených príslušníkov finančnej správy, je nevyhnutné v navrhovanom zákone zakotviť inštitút odstupného a odchodného pre neozbrojených príslušníkov finančnej správy.

Upravuje sa inštitút odstupného neozbrojeného príslušníka finančnej správy v prípade, že je prepustený zo služobného pomeru zo zákonom uvedeného dôvodu alebo prevedený alebo preložený bez jeho súhlasu alebo bez jeho žiadosti.

Pre neozbrojeného príslušníka finančnej správy sa zároveň zakotvuje povinnosť vrátiť  služobnému úradu odstupné alebo jeho pomernú časť v prípade opätovného vzniku jeho služobného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného. 

Zároveň sa upravuje odchodné, ktoré je špecifickým inštitútom spojeným so skončením služobného pomeru neozbrojeného príslušníka finančnej správy.

K § 271

Navrhované ustanovenie upravuje lekársku posudkovú činnosť vo vzťahu k zdravotnej spôsobilosti občana alebo príslušníka finančnej správy na výkon štátnej služby vo funkcii so zbraňou alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy na ďalší výkon funkcie so zbraňou a posudzovanie lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu tak, aby túto činnosť vykonávali služobní posudkoví lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Zdravotná spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou sa určuje ustanovením zdravotnej klasifikácie podľa všeobecne záväzného právneho predpisu ministerstva po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje, že prezident určí vnútorným predpisom funkcie so zbraňou, ktoré môže vykonávať aj príslušník finančnej správy s obmedzenou spôsobilosťou na výkon funkcie so zbraňou.  

26

K § 272

Navrhované ustanovenie upravuje tzv. prieskumné konanie, ktorým služobný posudkový lekár na podnet nadriadeného alebo na základe žiadosti príslušníka finančnej správy posudzuje zdravotný stav alebo zmenu zdravotného stavu príslušníka finančnej správy na výkon ako aj ďalší výkon funkcie so zbraňou a súvislosť choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby.

K § 273 až 277

Ústava Slovenskej republiky v čl. 37 zaručuje, že každý má právo sa slobodne združovať s iným na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. V súlade s uvedeným má každý príslušník finančnej správy právo vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich. 

V záujme ochrany práv a oprávnených záujmov príslušníkov finančnej správy v taxatívne vymedzených veciach štátnej služby, sa zakotvuje povinnosť služobného úradu, aby ešte pred meritórnym rozhodnutím vec vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom. Služobný úrad vytvára pre činnosť odborového orgánu vhodné materiálno-technické zabezpečenie. Rozsah priaznivejších podmienok vykonávania štátnej služby vrátane zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok možno dohodnúť v kolektívnej zmluve.  

Zároveň sa upravuje postavenie príslušníkov finančnej správy, ktorí pôsobia v odborovom orgáne.

K § 278 až 280 

Vzhľadom na nevyhnutnosť promptného a operatívneho riešenia vecí týkajúce sa štátnej služby príslušníkov finančnej správy, kladie sa osobitný dôraz na osobitosť a zjednodušenosť tohto procesu oproti právnej úprave v iných všeobecne záväzných procesných predpisoch. V navrhovanom znení zákona je taxatívny výpočet právnych vzťahov, o ktorých sa má v predmetnom konaní rozhodovať. 

Konanie vo veciach služobného pomeru sa uskutočňuje medzi oprávneným orgánom a účastníkom konania. V konaní vo veciach služobného pomeru môže konať a rozhodovať len vecne a funkčne príslušný orgán.

K § 281 až 291

Vzhľadom na osobitný charakter konaní vo veciach služobného pomeru, je potrebné priamo v zákone upraviť jednotlivé právne inštitúty vymedzujúce postup v týchto konaniach. Konanie podľa dvanástej hlavy navrhovaného zákona možno začať dvomi spôsobmi, a to buď na základe procesnej aktivity účastníka konania (návrh na začatie konania) alebo oprávneného orgánu (podnet). Procesným úkonom účastníka konania je podanie, ktoré musí mať vždy písomnú formu a musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti. Zároveň musí byť adresované oprávnenému orgánu; v opačnom prípade sa postupuje podľa § 284 zákona. Navrhovaná právna úprava zároveň zakotvuje konkrétne procesné práva a povinnosti pre účastníkov konania. Na účely dodržania litery zákona v § 281 ods. 1 sa oprávnenému orgánu ukladá povinnosť obstarať a vyhodnocovať dôkazy, ktorých výpočet je exemplifikatívne uvedený v návrhu zákona. Zároveň sa zakotvuje inštitút prejudiciálnej otázky, ktorým je oprávnený orgán pri svojej rozhodovacej činnosti povinný sa zaoberať. Všeobecne platí zásada, že oprávnený orgán vykonáva všetky procesné úkony  spojené s konaním; z tejto zásady možno upustiť len v nevyhnutných prípadoch podľa § 288. Návrh zákona v § 289 predpokladá situácie, keď sa zastaví už začaté konanie. V navrhovanom ustanovení § 290 je upravený spôsob náhrady finančných výdavkov, ktoré môžu vzniknúť pri realizácii procesných úkonov nevyhnutných v jednotlivých konaniach podľa tohto zákona.

27

K § 291 a 292 

Výsledkom konania vo veciach služobného pomeru, v ktorom koná a rozhoduje oprávnený orgán, je vydanie písomného rozhodnutia s ustanovenými náležitosťami. Zároveň sa ustanovujú podmienky právoplatnosti a vykonateľnosti vydaného rozhodnutia. Vydané rozhodnutie sa oznamuje doručením jeho písomného vyhotovenia; s výnimkou oboznamovania príslušníka finančnej správy so schváleným služobným hodnotením podľa § 103 ods. 1. Platí všeobecné pravidlo, že rozhodnutie sa doručuje osobne; v prípade, že takýto spôsob doručovania z akýchkoľvek dôvodov nie je možný, doručuje sa sprostredkovane. Rozhodnutie sa považuje za doručené dňom jeho prevzatia, resp. dňom odmietnutia jeho prijatia. Pri tzv. náhradnom doručení sa rozhodnutie považuje za doručené posledným dňom plynutia jeho úložnej lehoty v poštovom podniku; v tomto prípade platí fikcia doručenia, že písomné rozhodnutie sa považuje za doručené, hoci sa tak v skutočnosti nestalo..

K § 293 až 296

Zakotvujú sa právne inštitúty, ktorými sa možno domáhať preskúmania právoplatného resp. neprávoplatného rozhodnutia vydaného oprávneným orgánom, t. j. riadne a mimoriadne opravné prostriedky.

Platí, že účastník konania sa môže odvolať proti každému vydanému rozhodnutiu v zákonom ustanovenej lehote, ak sa odvolania písomne nevzdal. V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje, že odvolanie spravidla nemá suspenzívny, t. j. odkladný účinok, okrem taxatívne vymedzených prípadov. O odvolaní rozhoduje oprávnený orgán v rámci autoremedúry, t. j. ak v celom rozsahu vyhovie odvolaniu alebo nastáva devolutívny účinok odvolania, keď o ňom rozhoduje vyšší nadriadený orgán. Ďalším dispozičným oprávnením účastníka konania je možnosť písomného späťvzatia odvolania do času, kým sa o ňom nerozhodlo.

Mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno preskúmať právoplatné rozhodnutie oprávneného orgánu, je obnova konania. Návrh na obnovu konania je oprávnený podať účastník konania v zákonom stanovenej subjektívnej trojmesačnej lehote a zároveň v objektívnej trojročnej lehote. Právoplatné rozhodnutie možno preskúmať aj bez návrhu, t. j. z úradnej povinnosti oprávneného orgánu, pre ktorý tak platí len objektívna lehota.

Ďalším mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno preskúmať právoplatné rozhodnutie oprávneného orgánu, je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Na rozdiel od predchádzajúceho opravného inštitútu, tento opravný prostriedok smeruje k náprave nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zapríčinené porušením princípu zákonnosti.

K § 297

S výnimkou výkonu rozhodnutia v prípadoch, keď povinný subjekt dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu rozhodnutím, sa v celom rozsahu vylučuje subsidiárne použitie správneho poriadku.

K § 298 až 311

V trinástej hlave sa ustanovujú právne inštitúty hmotnoprávnej povahy späté s vykonávaním štátnej služby v služobnom pomere. Ustanovuje sa subsidiárna pôsobnosť všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka na právne vzťahy súvisiace so služobným pomerom. Uvádzajú sa skutočnosti, ktoré spôsobujú čiastočnú alebo úplnú neplatnosť právneho úkonu. Inštitút bezdôvodného obohatenia predpokladá v rámci služobného pomeru prípady, v ktorých sa vyžaduje vyrovnanie. V záujme právnej istoty subjektov majúcich práva alebo povinnosti 

28

vyplývajúce zo služobného pomeru je nevyhnutné, aby práva boli vykonané alebo uplatnené a povinnosti splnené v určitej dobe, a preto sa ustanovuje, že práva, ktoré neboli v určenej dobe vykonané, zanikajú a práva, ktoré neboli v určenej dobe uplatnené, sa premlčujú, ak v zákone nie je ustanovené inak. Na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa uplatňuje objektívna a subjektívna premlčacia lehota. Návrh zákona v § 303 zakotvuje právne prostriedky na zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru; tieto prostriedky možno použiť na zabezpečenie vzniknutého nároku a ich účelom je posilniť právnu pozíciu toho, koho nárok sa má uspokojiť.  Inštitút počítania času podľa § 308 sa navrhuje upraviť obdobne ako v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch (napr. Občiansky zákonník, Správny poriadok). Právna úprava v § 307,v § 309 a 310 predpokladá situácie, keď účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona, sú zastúpení opatrovníkom alebo na základe splnomocnenia alebo rozhodnutia súdu.

K § 312

Upravuje sa zákaz používať označenie „finančná správa“, zákaz používať služobnú rovnošatu príslušníka finančnej správy, ako aj odev s ňou zameniteľný, ako aj zákaz používať služobný preukaz a služobnú odkaz alebo ich napodobeniny.

K § 313 a 314

Navrhované ustanovenia taxatívne vymedzujú prípady, ktoré predpokladajú zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu a spôsob jej úhrady; príslušným orgánom na náhradu škody je ministerstvo. Túto zodpovednosť za škodu je nutné striktne odlišovať od zodpovednosti za škodu podľa štvrtej časti tohto zákona.

K § 315

Ustanovuje sa, že osobe predvedenej podľa § 42 alebo osobe zaistenej podľa § 41 ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, je poskytnutá adekvátna strava, pričom sa zohľadňujú rôzne faktory ako napríklad doba zaistenia, vek, zdravotný stav alebo náboženské vyznanie tejto osoby. Platí všeobecné pravidlo, že náklady na zabezpečenie stravy znáša predvedená osoba alebo zaistená osoba s výnimkou nepriaznivej finančnej situácie tejto osoby.

K § 316 až 320

V záujme zabezpečenia kontinuity právnych vzťahov sa explicitne ustanovuje, že doterajšie orgány finančnej správy sú orgánmi finančnej správy podľa tohto zákona.  Ustanovuje sa, že § 74 ods. 3 sa uplatní najskôr v roku 2020 a zároveň sa upravuje spôsob systemizácie miest v štátnej službe na obdobie od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019.

V súvislosti s vytvorením Úradu pre vybrané hospodárske subjekty podľa § 6 sa osobitne ustanovuje prechod právomocí a pôsobnosti z doterajšieho Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Zároveň sa upravuje prechod právomocí a pôsobnosti vybraných daňových subjektov podľa doterajších predpisov a schválených hospodárskych subjektov podľa osobitného predpisu na vybrané hospodárske subjekty.

V prechodnom ustanovení § 319 sa deklaruje zachovanie personálneho obsadenia funkcie prezidenta a viceprezidenta.

Vzhľadom na ustanovenie § 30 navrhovaného zákona, t. j. zavedenie novej kategórie – „príslušník finančnej správy“, zákon horizontálne nahrádza pojem colník touto novou kategóriou v celom právnom poriadku. Vzhľadom na rozdielnosti v postavení ozbrojeného a neozbrojeného príslušníka finančnej správy, predovšetkým z hľadiska ich oprávnení podľa 

29

tretej časti tohto zákona ako aj v otázke sociálneho zabezpečenia (poistenia) sa v ďalších novelizačných článkoch tohto návrhu zákona ustanovuje, v prípadoch ak je to v konkrétnom osobitnom zákone potrebné, nahradenie pojmu „colník“ pojmom „ozbrojený príslušník finančnej správy“

Zachováva sa oprávnenie služobného úradu spracúvať osobné údaje.

K § 321

Odchýlne od všeobecnej úpravy vzťahujúcej sa na podávanie majetkových priznaní príslušníkov finančnej správy sa ustanovuje, že prvé majetkové priznanie príslušníci finančnej správy podajú až k 31. 3. 2020.

Zároveň sa zakotvuje prechodné ustanovenie, ktoré umožní použitie súčasných služobných preukazov a služobných odznakov príslušníkmi finančnej správy a upraví vydávanie nových služobných preukazov a služobných odznakov. 

K § 322

Navrhuje sa, aby zmena služobného pomeru colníkov podľa doterajších predpisov na služobný pomer ozbrojených príslušníkov finančnej správy nastala priamo zo zákona, pričom miesto výkonu štátnej služby, orgán štátnej služby, ako aj druh štátnej služby zostávajú zachované. Po vzniku služobného pomeru nadriadený vydáva rozhodnutie, ktoré obsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 88 ods. 2 a zároveň sa v ňom určí funkcia s rovnakým resp. podobným popisom činností ako pôvodná funkcia colníka.

K § 323 a 324

Podrobne sa upravujú pravidlá prechodu na novú právnu úpravu z hľadiska ako hmotnoprávnych tak aj procesnoprávnych vzťahov.

K § 325 až 331

Navrhované prechodné ustanovenia týkajúce sa štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere podľa osobitného zákona upravujú spôsob vzniku ich služobného pomeru podľa tohto zákona. Platí všeobecné pravidlo, že služobný úrad vydá takémuto zamestnancovi rozhodnutie, s výnimkou zamestnanca, ktorý oznámi, že nemá záujem o vznik služobného pomeru. Takéto rozhodnutie obsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 88 ods. 2 a zároveň sa v ňom určí funkcia s rovnakým, resp. podobným popisom činností ako pôvodná funkcia štátneho zamestnanca. Aj tu platí, že miesto výkonu štátnej služby, orgán štátnej správy, ako aj druh štátnej služby zostávajú zachované.  

Moment vzniku služobného pomeru je viazaný na zákonom predpokladané podmienky:

1. zloženie služobnej prísahy na základe rozhodnutia podľa § 325 ods. 2 v zákonom určenej lehote, keď služobný pomer vznikne v deň účinnosti zákona a

2. zloženie služobnej prísahy na základe rozhodnutia podľa § 325 ods. 2 neskôr ako v zákonom určenej lehote alebo na základe rozhodnutia podľa § 325 ods. 3 až 7, keď služobný pomer vznikne dňom zloženia služobnej prísahy.

V navrhovaných prechodných ustanoveniach sú ďalej riešené otázky a podmienky skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dôsledku nezloženia služobnej prísahy alebo jej zloženia s výhradou, ustanovovania do funkcie so zbraňou, zachovania kvalifikačných predpokladov na výkon štátnej služby, započítavania odbornej praxe v rozhodných obdobiach, nariadenej služobnej pohotovosti, nároku na nevyčerpanú časť dovolenky a určenia čerpania dovolenky, 

30

služobného voľna, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, výberových konaní, ako aj otázky prešetrovania a vybavovania sťažností.

K § 332

Predmetné ustanovenie odkazuje na transpozičnú prílohu.

K § 333

Navrhujú sa zrušiť všetky všeobecne záväzné právne predpisy, ktorých obsah bude upravený týmto zákonom, resp. podzákonnými predpismi vydanými na jeho vykonanie.

K čl. II 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. III 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. IV

K bodu 1

Mení sa lehota na vykonanie skúšky na získanie osvedčenia o spôsobilosti na výkon daňového poradenstva.

K bodu 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodu 3

Upravuje sa zmena sídla Slovenskej komory daňových poradcov.

K čl. V 

K bodom 1 a 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. VI 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. VII

K bodom 1 a 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona. 

K bodu 3

Navrhovaná úprava odstraňuje nezrovnalosť zapríčinenú ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 333/2001 Z. z., podľa ktorého sa slová „colná správa“ nahrádzajú slovami „finančná správa“ v celom právnom poriadku, nakoľko v predmetnom ustanovení, t. j. v § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné výslovne zdôrazniť, že ide o pracovný pomer colníka k colnej správe, nie k finančnej správe.

31

K bodu 4

V nadväznosti na úpravu v čl. I návrhu zákona sa navrhuje upraviť osobitnú právnu skutočnosť, na ktorú bude naviazaný vznik sociálneho zabezpečenia ozbrojeného PFS. Na rozdiel od iných subjektov v rámci systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z., v prípade ozbrojených PFS je potrebné ako vznik sociálneho zabezpečenia na účely tohto zákona určiť (popri vzniku služobného pomeru ak ide o novoprijatého PFS, ktorý je odo dňa vzniku služobného pomeru ozbrojeným PFS) aj deň dobrovoľnej zmeny neozbrojeného PFS na ozbrojeného PFS formou ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného PFS. 

K bodu 5

Zrkadlovo vo vzťahu k úprave v bode 4 sa zakotvuje, čo sa rozumie skončením služobného pomeru ozbrojeného PFS, na ktorý zákon č. 328/2002 Z. z. viaže zánik sociálneho zabezpečenia policajta. S ohľadom na osobitosti čl. I návrhu zákona, skončením služobného pomeru sa rozumie aj zmena statusu ozbrojeného PFS na neozbrojeného PFS (preloženie alebo prevedenie PFS na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane). Táto zmena je podmienená súhlasom dotknutého PFS. 

Zároveň sa navrhuje, aby sa za zánik považovalo aj ustanovenie PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“ rozhodnutím.

K bodu 6

Na účely posudzovania nárokov vyplývajúcich zo zákona č. 328/2002 Z. z. sa zakotvuje kontinuita služobného pomeru osoby, ktorá bola v služobnom pomere podľa zákona č. 200/1998 Z. z. ako colník a ktorej ku dňu nadobudnutia účinnosti návrhu zákona (alebo neskôr, no v súvislosti s nadobudnutím účinnosti návrhu zákona) v bezprostrednej nadväznosti na služobný pomer colníka vznikol služobný pomer ozbrojeného PFS.

K čl. VIII

K bodu 1

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 3

Pre účely osobného rozsahu úrazového poistenia sa dopĺňa zamestnávateľ, ktorým je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

K bodu 4

Ustanovujú sa nové skutočnosti, ktoré zakladajú vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v prípade PFS, ktorého právny vzťah zakladajúci právo na príjem (služobný pomer PFS) už trvá, no k vzniku vyššie uvedených druhov poistenia nedošlo ku dňu vzniku služobného pomeru (ak 

32

bezprostredne po vzniku služobného pomeru bol PFS ustanovený do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojený PFS). V predmetnom prípade ku vzniku vyššie uvedených poistení dôjde až momentom dobrovoľnej zmeny statusu ozbrojeného PFS na neozbrojeného PFS spojeného s vystúpením zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. 

Zároveň sa za vznik vyššie uvedených druhov poistenia navrhuje označiť aj ustanovenie PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“.

Rovnako sa navrhuje konkretizovať moment zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v prípade PFS, ktorého právny vzťah zakladajúci právo na príjem (služobný pomer PFS) naďalej trvá, avšak dochádza k zmene systému jeho sociálneho zabezpečenia z dôvodu zmeny jeho statusu z neozbrojeného PFS na funkciu spojenú s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného PFS. Pôjde o situáciu, keď bude PFS (pôvodne neozbrojený PFS) s jeho súhlasom alebo na jeho vlastnú žiadosť prevedený alebo preložený na funkciu spojenú s pridelením služobnej zbrane. Rozhodnutím o takom ustanovení do funkcie sa stane PFS ozbrojeným PFS, pričom k tomuto momentu zanikne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a zároveň mu vznikne sociálne zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 5

Za účelom zabezpečenia plynulého prechodu zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55/2017 Z. z.  na služobný pomer neozbrojeného PFS z hľadiska jeho nárokov podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sa zakotvuje právna fikcia v podobe kontinuity právneho vzťahu (štátnozamestnanecký pomer – služobný pomer).

K čl. IX 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. X 

K bodom 1 a 3

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XI

K bodom 1 až 4

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodu 5

Zoznam colných letísk uvedený v prílohe č. 2 Colného zákona sa navrhuje doplniť o Letisko Jasna, Letisko Prievidza a Letisko Nitra. Vo všetkých troch prípadoch ide o medzinárodné 

33

verejné letiská určené na nepravidelnú leteckú dopravu, ktorých prevádzka bola povolená Dopravným úradom SR. Bolo navrhnuté zaradiť tieto letiská do zoznamu colných letísk pre záujem verejnosti o uskutočňovanie občasných odletov do tretích krajín alebo príletov z tretích krajín.  

K čl. XII 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XIII 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XIV 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XV 

Upravuje sa vymedzenie pojmu „vojak v zálohe“ v súvislosti s úpravou v čl. I návrhu zákona a upravuje sa vznik a zánik brannej povinnosti ozbrojeného PFS.

K čl. XVI

K bodom 1 až 3

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

 K čl. XVII

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XVIII  

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XIX

Navrhuje sa vymedziť dobu, ktorá sa nezapočítava do služobného pomeru.

K Čl. XX

K bodu 1

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodom 2 a 3

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 4

Upravuje sa skončenie resp. zánik štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorého služobným úrad je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

34

K Čl. XXI

Navrhuje sa, aby podstatná časť ustanovení návrhu zákona nadobudla účinnosť 1. júla 2019. Vybraným ustanoveniam sa z dôvodu potreby ich aplikácie pred 1. júlom 2019 určuje skoršia účinnosť, a to od 1. apríla 2019.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2018.

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

 
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výkone trestu odňatia slobody

K predpisu 475/2005, dátum vydania: 26.10.2005

31

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Schvaľovaním nového Trestného zákona a Trestného poriadku sa významným spôsobom završuje proces rekodifikácie základný ch trestnoprávnych predpisov. Prijatím uvedených zákonov je položený základ v oblasti trestnoprávnych predpisov, na ktorý však musí nadväzovať a z ktorého musí vychádza ť príprava a spracovanie ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich z vecného hľadiska s uvedenými trestnými kódexmi, medzi ktorými významné miesto patrí aj základným predpisom upravujúcim oblasť väzenstva, predovšetkým však výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“). Z tohto dôvodu je predložený do legislatívneho procesu nový zákon o výkone trestu odňatia slobody v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2005.

V súčasnosti platný zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 59/1965 Zb.“) bol od roku 1965, kedy bol prijatý, novelizovaný osemkrá t, čím sa do značnej miery stal neprehľadným. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa niektorými novelami podstatným spôsobom zmenili existujúce inštitúty a zaviedli mnohé nové inštitú ty. Predovšetkým zákonom č. 179/1990 Zb. a zákonom č. 296/1993 Z.z. sa v dôsledku nových spoločensko-ekonomických a politických zmien prehĺbila vnútorná diferenciácia odsúdených vo výkone trestu a zmenilo sa zaobchádzanie s niektorými špecifickými kategóriami odsúdených, precíznejšie sa upravila oblasť právneho postavenia odsúdených a disciplinárnej praxe a v neposlednom rade sa prehĺbila humanizá cia a demokratizácia výkonu trestu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Zmenila sa tiež terminológia, označovanie „nápravnovýchovný ústav“ sa zmenilo na „ústav na výkon trestu odňatia slobody “ a zmenilo sa aj označovanie „nápravnovýchovnej činnosti“ na pojem „zaobchádzanie“, ktoré je z hľadiska pôsobenia na odsúdených v podmienkach výkonu trestu výstižnejšie aj napriek skutoč nosti, že vtedy platný Trestný zákon a Trestný poriadok aj naďalej zaraďoval odsúdených do nápravnovýchovných skupín. Zmenené podmienky si vyžiadali aj zmenený prístup v oblasti zamestnávania odsú dených, disciplinárnej praxe, nákladov výkonu trestu, výkonu doživotných trestov a podobne. Napriek týmto zmenám základné zásady výkonu trestu, na ktorých bol zákon č. 59/1965 Zb. budovaný, sa zá sadnejším spôsobom nezmenili, nezmenila sa ani jeho systematika. Mnohé ustanovenia zostali bez zmien, celkové riešenie bolo nekoncepčné a netransparentné. Z dôvodu, že filozofia zmien sa len čiastoč ne odrazila na celkovom charaktere zákona č. 59/1965 Zb., samotný zákon do určitej miery pôsobil už roztrieštene. Poslednou rozsiahlou novelou (zákon č. 451/2003 Z.z.) sa zákon č. 59/1965 Zb. a príslušné vykon ávacie predpisy ešte viac roztrieštili a to tým, že sa osobitným spôsobom upravil výkon trestu cudzincov, podstatným spôsobom sa zasiahlo do prijímania balíkov, peňažných prostriedkov a nakladania s nimi, ná kupu potravín, zamestnávania odsúdených, pracovnej odmeny a peňažnej odmeny, zmenil sa inštitút úhrady trov výkonu trestu, zavinených nákladov výkonu trestu a zvýšených nákladov výkonu trestu.

Z dôvodu, že v minulosti niektoré trestnoprávne normy boli prijímané do značnej miery nesystémovým spôsobom (naprí klad precíznejšie definovanie kategórie odsúdených za obzvlášť závažný trestný čin, ak takýto trestný čin osoba spáchala ako člen organizovanej skupiny alebo zločineckej skupiny a v konečnom d ôsledku aj prijatie zákona upravujúceho ochranu svedka, použitie informačno-technický ch prostriedkov a podobne), bolo problematické novelizovať príslušné ustanovenia v predpisoch upravujúcich oblasť väzenstva tak, aby tieto zmeny z hľadiska príslušných právnych predpisov boli transparentné , nenarušili celkovú filozofiu právneho predpisu a v konečnom dôsledku aj jeho štruktúru. Nesystémové zmeny boli tiež jedným z dôvodov rekodifikovať trestnoprávne predpisy a v konečnom dô sledku aj predpisy upravujúce oblasť väzenstva. Najmä v posledných rokoch sa táto požiadavka stala nanajvýš aktuálnou, aj keď neboli vždy vytvorené na všetkých spoločenských úrovniach také podmienky, aby práce na rekodifikácii mohli byť ukončené.

Za štyridsaťročné obdobie uplatňovania zákona č. 59/1965 Zb. sa viacerými novelami zmenili niektoré jeho inštitúty tak, že prešli od etapy zdôrazňovania zvýšeného represívneho pôsobenia cez postupnú humanizáciu a demokratizáciu až po súčasný stav, kedy je potrebné prehodnotiť zaobchádzanie s niektorými kateg óriami odsúdených, najmä s odsúdenými za organizovanú trestnú činnosť, ktorí sú vo výkone trestu podľa zásady „trikrát a dosť“ a podobne. Uplatňovanie mnohých inštitútov v praxi si v dôsledku častých zmien a doplnkov vyžaduje poskytovanie opakovaných výkladov, stanovísk a právnych názorov z dôvodu, že pôvodný zámer zákonodarcu sa stal do značnej miery nejednoznačný v dôsledku neskôr prijatých noviel. Niektoré inštitúty mali častokrát formálnoprávny charakter, v niektorých sa ešte čiastočne zachovali prvky ideologických a politických postulátov z obdobia pred rokom 1989. Ide predovšetkým o oblasť právneho postavenia odsúdených vo výkone trestu, kde napríklad odsúdený nedisponoval právom telefonovať, právom voliť (aj keď toto právo mu žiadnym zákonom nebolo od ňaté, výkon trestu sa považuje za prekážku vo výkone volebného práva podľa zákona č. 80/1990 Zb.) a podobne.

Napriek uvedeným nedostatkom možno však konštatovať, že v čase prijatia zákona č. 59/1965 Zb. Èeskoslovenská republika patrila medzi tie európske štáty, ktoré upravovali výkon trestu samostatným a osobitným zákonom, čo v tom čase bolo pomerne zriedkavým javom. Možno v tom vidieť zámer, že trest odň atia slobody ako závažný a citeľný zásah do základných práv a slobôd občana v spoločnosti, bolo potrebné upraviť osobitným zákonom, ktorý by zabezpečil garanciu ochrany práv a slobôd obč anov. Taktiež je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že pri tvorbe zákona č. 59/1965 Zb. predkladatelia vychádzali a v mnohých smeroch akceptovali Štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s väznený mi osobami, ktoré boli prijaté Organizáciou spojených národov v Ženeve v roku 1955 a neskôr aj ich modifikovanú a zmodernizovanú formu Európske väzenské pravidlá prijaté Radou Európy v Bruseli v roku 1987.

Rekodifikácia predpisov upravujúcich oblasť väzenstva je bezprostredne spätá s rekodifikáciou trestnoprávnych predpisov, nadväzuje na ňu a je v súlade s jej filozofiou a úpravou jednotlivých inštitútov. Nov é trestnoprávne predpisy v prvom rade reagujú na prognózy spoločenského vývinu v 21. storočí. Na prognózy z trestnoprávneho hľadiska nadväzujú aj prognózy v oblasti väzenstva a to takým spô sobom, aby nebolo potrebné ich v krátkom časovom intervale novelizovať a narúšať ich kompatibilitu a stabilitu.

Novou kodifikáciou sa odstraňujú z výkonu trestu také postupy a tiež niektoré inštitúty, ktoré splnili svoj účel v čase ich platnosti, avšak už sú neopodstatnené a prekonané vzhľ adom na zmeny vo filozofii uplatňovania trestu odňatia slobody ako ultima ratio. Nová kodifikácia je tiež v súlade z medzinárodnými dohovormi a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza z rekodifik ácie trestného práva procesného a trestného práva hmotného, prihliada na odporúčania a stanoviská Rady Európy, garantujú sa v nej základné ľudské práva a slobody, najmä Listina základných pr áv a slobôd a je tiež v plnom súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Nová kodifikácia vychádza tiež z analýzy a zhodnotenia účinnosti doterajšej právnej úpravy, uplatňovania jednotliv ých inštitútov v rámci výkonu trestu a z dostupných poznatkov penologického výskumu a právnej úpravy v niektorých európskych štátoch. V neposlednom rade nová kodifikácia nadväzuje na kodifiká ciu Trestného poriadku a Trestného zákona, predovšetkým na filozofiu a základné zásady, ktoré sú východiskom pre koncipovanie aj základných zásad uplatňovaných vo výkone trestu, predovšetkým vš ak zásady, že trest odňatia slobody musí byť ponímaný ako ultima ratio.

Spoločensko-ekonomické zmeny, ktoré nastali v našej spoločnosti po roku 1989, sa postupne odrazili vo všetkých spoločenských oblastiach, nevynímajúc ani oblasť trestného prá va, jeho trestno-výkonnú zložku, ktorou je väzenstvo a v neposlednom rade aj oblasť kriminality. V tomto smere sa javí ako zarážajúce, že publikácie odborníkov z oblasti boja s kriminalitou a návrhov na určit é zakonzervovanie, resp. postupné znižovanie kriminality, sú od roku 1989 len veľmi sporadické. I keď v tejto oblasti je do určitej miery pochopiteľná stagnácia spoločnosti, ktorá stála pred riešením mnoh ých zásadných spoločensko-ekonomických zmien, nárast kriminality a najmä jej sústavne sa zhoršujúca štruktúra vyžaduje nekompromisné a zásadné riešenie týchto otázok. Nanajvýš potrebné sa v poslednom období javí prehodnotenie mnohých cenných poznatkov z interdisciplinárnych výskumov kriminality realizovaných pred rokom 1989 a nadviazanie na tieto poznatky z hľadiska perspektívnych zámerov v oblasti boja s kriminalitou. Oblasť trestnoprávneho postihu je len jeden z vektorov určujúcich smerovanie spoločenských aktivít, ktorému by mal predchádzať a naň nadväzovať celý komplex aj ďalší ch celospoločenských aktivít. Ak oblasť základného a aplikovaného výskumu v oblasti kriminality po roku 1989 nezaznamenala takmer žiadne aktivity, je nanajvýš potrebné, aby nové návrhy a opatrenia mohli byť od ôvodnené výsledkami tímu odborníkov, ktorí budú mať nezastupiteľné miesto aj v oblasti prognózovania určitých javov.

Spoločensko-ekonomické zmeny sa v oblasti väzenstva po roku 1989 premietli predovšetkým v prehĺbení humanizácie a demokratiz ácie výkonu trestu, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že od roku 1989 bol zákon č. 59/1965 Zb. novelizovaný šesťkrát. Novelizáciou sa reagovalo predovšetkým na zmeny v trestnoprá vnych predpisoch, ale aj na mnohé problémy, ktoré vznikli pri uplatňovaní jednotlivých inštitútov v praxi. K zmenám koncepčného charakteru však došlo len čiastočne ako dôsledok skutočnosti, že v roku 1994 bola vládou Slovenskej republiky prijatá Koncepcia väzenstva v Slovenskej republike.

V súčasnosti zákon č. 59/1965 Zb. už v mnohých smeroch nevyhovuje novým požiadavkám, ktoré sa kladú na vý kon trestu, niektoré požiadavky sú predkladané aj medzinárodnými organizáciami ako je Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „ CPT“). Ide predovšetkým o oblasť ešte širšieho zabezpečenia ochrany práv a slobôd občana v podmienkach výkonu trestu, resp. rozšírenia práv odsúdených, celkového posilnenia ich prá vneho postavenia a orientácie zaobchádzania s odsúdenými tak, aby po prepustení na slobodu viedli riadny život občana.

Nová kodifikácia zákona o výkone trestu nadväzuje na ideový zámer, z ktorého vychádza aj kodifikácia trestných kódexov a to, že ochranu práv a slobôd občanov a ochranu ich ž ivota, zdravia a majetku je treba dosiahnuť predovšetkým mimotrestnými prostriedkami a tiež, že potlačovanie a kontrolovanie kriminality bude možné účinne dosiahnuť vyváženým pôsobení m prevencie a represie. Na protiprávne konanie bude potrebné reagovať prostriedkami trestného práva až v nevyhnutných prípadoch v súlade so subsidiárnou úlohou trestného práva, teda až v takýchto prí padoch ukladať trest odňatia slobody ako ultima ratio. Z tohoto pohľadu väzenstvo ako trestno-výkonná zložka sa významným spôsobom podieľa na realizácii jednej zo zásad ukladania trestov (§ 34 ods. 1 ná vrhu Trestného zákona), podľa ktorej trest zabezpečuje ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvára podmienky na jeho vý chovu a na to, aby viedol riadny život a súčasne iných musí odrádzať od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V tomto smere vä zenstvo plní významnú funkciu nielen v oblasti všeobecnej prevencie, ale aj individuálnej prevencie kriminality. Počas výkonu trestu sa tiež musí dbať na to, aby nikto nebol mučený alebo podrobený neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a nebola ponižovaná jeho ľudská dôstojnosť.

Kodifikácia predpisov upravujúcich výkon trestu vychádza z nasledovných dokumentov:

a)Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá v roku 1948 Valným zhromaždením Organizácie spojených národov.

b)Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatý v roku 1998 Radou Európy.

c)Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania prijatý Radou Európy v roku 1987.

d)Štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s väznenými osobami prijaté Organizáciou spojených národov v roku 1955.

e)Európske väzenské pravidlá prijaté Radou Európy v roku 1987.

f)Listina základných práv a slobôd.

g)Ústava Slovenskej republiky.

Ak trestné právo odmieta vychádzať zo zásady, že trest je len odplata za spáchaný

čin, tak aj zákon o výkone trestu vychádza z tohto postulátu a vedľa ochrannej funkcie pôsobí všetkými aktivitami na odsú deného v smere jeho sociálnej reintegrácie. To však nevylučuje opatrenia represívneho charakteru, ak sa odsúdený dopustí konania, ktorým poruší určité pravidlá poč as jeho pobytu vo výkone trestu.

Základným cieľom kodifikácie zákona o výkone trestu je predovšetkým

a)zabezpečiť ochranu ľudských práv a slobôd, ako aj ďalších hodnôt vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd, z ákladných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, Ústavy Slovenskej republiky a transformovať do zákona o výkone trestu tie ustanovenia predovšetkým zo Štandardných minimá lnych pravidiel pre zaobchádzanie s väznenými osobami a Európskych väzenských pravidiel, ktorými sa prehĺbi efektívnosť výkonu trestu,

b)prehĺbiť progresívnosť a diferencovanosť výkonu trestu vo vzťahu k jednotlivým kategóriám odsúdených a uplatňovať primeran ý program zaobchádzania,

c)program zaobchádzania vo vzťahu k jednotlivým kategóriám odsúdených orientovať tak, aby boli vytvorené podmienky na sociálnu reintegrá ciu osoby po jej prepustení z výkonu trestu v podmienkach na slobode a tým sa potenciálne podieľať na postupnom znižovaní kriminality,

d)zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi obzvlášť závažných trestných činov a recidivistami,

e)zmeniť filozofiu pasívneho prijímania aktivít odsúdeným na filozofiu ponuky a aktivácie jeho vlastných schopností a snahy smerom k resocializácii tak, aby prostriedky vkladané spoločnosťou boli zmysluplné a efektívne.

Na dosiahnutie uvedených základných cieľov je potrebné:

a)prehĺbiť diferenciáciu a individualizáciu výkonu trestu a zaobchádzanie s odsúdeným na základe najnovších poznatkov najmä z oblasti penitenciárnej pedagogiky, sociológie, psychológie, psychiatrie a medicíny,

b)motivovať odsúdeného v tom smere, aby na základe zmeny postojov spolurozhodoval o svojom právnom postavení, o rozsahu práv a výhod vo vý kone trestu,

c)zmeniť filozofiu výkonu trestu v smere zvýšenia a podpory motivácie odsúdeného, aby zmenenými postojmi sa zásadným spôsobom zlepš ilo jeho právne postavenie vo výkone trestu a tým odsúdený spolurozhodoval o svojej celkovej pozícii,

d)implementovať tie odporúčania medzinárodných dokumentov, ktorými sa prehĺbi humanizácia a demokratizácia výkonu trestu,

e)vytvoriť také podmienky, aby každý odsúdený odchádzal z výkonu trestu do občianskeho života minimálne nie horší, než do vý konu trestu nastúpil a aby sa na základe vlastnej aktivity dokázal plnohodnotne integrovať do spoločnosti a viesť riadny život občana. a jeho znovuzačlenenie bude prínosom nielen pre neho samotného, ale aj pre spoločnos ť.

V návrhu zákona o výkone trestu je akceptovaná požiadavka jeho logického usporiadania z hľadiska zaobchádzania s odsúden ým od jeho nástupu na výkon trestu až po jeho prepustenie na slobodu. Hlavný dôraz sa kladie okrem samotného zaobchádzania najmä na dodržiavanie práv a slobôd odsúdeného, pričom sa vychádza z ústavnej z ásady, že povinnosti možno ukladať len na základe zákona a tiež, že medze základných práv a slobôd možno upraviť len zákonom.

Základné zásady, ktoré sú v zákone o výkone trestu vyjadrené, možno zhrnúť nasledovne:

1.Vo výkone trestu sa rešpektuje dôstojnosť osobnosti odsúdeného, odsúdený nesmie byť podrobený krutému, neľudskému, č i ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Výkonom trestu musí byť zabezpečená tiež ochrana spoločnosti.

2.Trest sa musí vykonávať nestranne. Odsúdený nesmie byť diskriminovaný.

3.S odsúdeným vo výkone trestu sa musí zaobchádzať tak, aby sa podporovali také postoje a schopnosti, ktoré napomáhajú pri návrate do spoločnosti a začleneniu sa do nej v súlade so zákonom.

4.Odsúdenému sa môžu na čas výkonu trestu obmedzovať len tie občianske práva, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom vý konu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť; takéto obmedzenia sa precízne ustanovujú v zákone.

5.Na základe zmenenej vonkajšej diferenciácie (ústavy na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom strá ženia) výkon trestu je založený na diferencovanom bezpečnostnom systéme stráženia odsúdených.

6.Zaobchádzanie s odsúdeným sa vykonáva diferencovane. Diferencované zaobchádzanie je založené na diferencovanom strážení , pohybe a kontakte a diferencovaným spôsobom sa zabezpečuje aj realizácia práv odsúdeného.

7.Za účelom zvýšenia účinnosti zaobchádzania s odsúdeným sa vykonáva vnútorná diferenciácia; jej účelom je vytvorenie systému, ktorý obsahuje motivačné prvky podporujúce snahu odsúdeného o resocializáciu.

8.Za účelom účinného zaobchádzania s odsúdeným sa v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody vytv árajú špecializované oddiely, v ktorých vykonávajú trest odňatia slobody osobitné kategórie odsúdených.

Pri koncipovaní základných zásad sa vychádza z medzinárodných dokumentov prijatých v oblasti vä zenstva ako aj z doterajších teoretických a praktických poznatkov v oblasti penológie, penitenciárnej vedy a iných vedných disciplín. Predovšetkým sa zdôrazňuje, že vo výkone trestu sa musí rešpektova ť dôstojnosť osobnosti odsúdeného a odsúdený nesmie byť podrobený krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Trest sa musí vykonávať nestranne a odsúdený nesmie byť diskriminovaný. S odsúdeným vo výkone trestu sa musí zaobchádzať tak, aby boli podporované postoje a schopnosti, ktoré odsúdenému pomôžu pri návrate do spoločnosti a umo žnia viesť po prepustení na slobodu život v súlade so zákonom. V neposlednom rade sa zdôrazňuje zásada, že odsúdenému možno na čas výkonu trestu obmedziť len tie občianske práva, ktorých vý kon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Táto zásada je koncipovaná tak, aby neumožňovala príliš extenzívny výklad a nezasahovala nad zá konný rámec do právneho postavenia odsúdeného.

Účel výkonu trestu je formulovaný v súlade s § 34 nového Trestného zákona a jeho podstatou je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred odsúdeným tým, že sa mu bráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vytvárajú také podmienky, ktoré umo žnia aktiváciu pozitívnych osobnostných rezerv za účelom resocializácie tak, aby bol po prepustení na slobodu schopný viesť riadny život.

V súlade s vonkajšou diferenciá ciou ustanovenou novým Trestným zákonom trest odňatia slobody sa vykonáva v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom stráženia. Vonkajšou, resp. súdnou diferenciáciou sa nahrádza diferenciácia podľa nápravnovýchovných skupín (I., II. a III. nápravnový chovná skupina), v jednom ústave môžu byť zriadené všetky tri stupne stráženia.

V oblasti zaobchádzania sa menia niektoré aspekty filozofie tohto inštitútu a to v tom smere, že zaobchádzanie je potrebné aplikovať z komplexnejšieho hľadiska ako doposiaľ a tiež je potrebné stimulovať účasť odsúden ého na tomto procese. Podľa miery účasti odsúdeného na zaobchádzaní a celkových výsledkov navrhuje sa uplatňovať aj niektoré výhody a znižovať obmedzenia vo výkone trestu. Týmto spôsobom je potrebn é odsúdeného motivovať, aby sa aktívne podieľal na programe zaobchádzania a tak dosiahol aj výhody spojené s pozitívnymi výsledkami.

Z hľadiska vonkajšej diferenciácie sa ústavy odlišujú stupňom stráženia, pričom v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najmiernejšie bezpe čnostné opatrenia a v ústavoch s maximálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najprísnejšie bezpečnostné opatrenia. O zaradení odsúdeného do ústavu s príslušným stupňom stráž enia rozhoduje súd, o zaradení do konkrétneho ústavu rozhoduje Generálne riaditeľstvo zboru. Výkonom trestu v ústavoch s tromi stupňami stráženia sa sleduje zabezpečenie účelu výkonu trestu diferencovane pre odsúdených s rôznym stupňom kriminálneho a sociálneho narušenia, aby spôsob uplatnenia jednotlivých práv a resocializačných aktivít mohol byť realizovaný efektí vne a neeliminoval snahu menej narušených odsúdených napraviť sa.

U odsúdených na doživotný trest odňatia slobody možno zriadiť podskupinu s miernejším režimom pre odsúdených, ktor í vykazujú znaky pozitívneho správania vo vzťahu k účelu výkonu trestu.

Vo významnej oblasti, akou sú práva odsúdený ch, sa navrhuje realizovať určité zmeny, ktorých potrebu vyvolala požiadavka prehĺbenia právneho postavenia odsúdených zo strany niektorých medzinárodných organizácii (napríklad CPT). Taktiež je potrebné akceptovať požiadavku, aby navrhovaná úprava bola v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zmenami filozofie v tom smere, že odsúdený má taký rozsah práv, aký si zaslúž i na základe zmenených postojov a snahy o vlastnú nápravu, teda každý rozhoduje o svojom postavení vo výkone trestu, o rozsahu práv a výhod. Určitý štandard je však potrebn é garantovať každému odsúdenému, poskytovanie nadštandardu závisí od správania a preukázanej snahy odsúdeného.

Základné sociálne práva sú garantované každému odsúdenému. Ide predovšetkým o stravovanie, ubytovanie, odev, spánok, osobnú hygienu, vychádzky a zabezpečenie nevyhnutnej ubytovacej plochy, prič om sa navrhuje zvýšiť ubytovaciu plochu z terajších 3,5 m2 na 4 m2 u odsúdených mladistvých a odsúdených žien.

V oblasti návštev sa navrhujú zmeny, ktoré súvisia so zmenou filozofie v oblasti zaobchádzania s odsúden ými. Bez ohľadu na to, či ide o ústav s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráženia navrhuje sa, aby odsúdený mal právo raz mesačne na dvojhodinovú návštevu spravidla bez dozoru (výnimku tvoria určené kategórie odsú dených ako napríklad odsúdení, u ktorých sa neuplatňuje vnútorná diferenciácia z dôvodu neefektívnosti; u týchto odsúdených rozhodne o sp ôsobe vykonania návštevy riaditeľ ústavu). Rozšírením tohoto práva sa podporujú kontakty s primárnym sociálnym prostredím, pokiaľ toto prostredie pôsobí pozitívne na odsúdeného.

Novým právom, ktoré sa navrhuje uplatňovať, je právo používať telefón; taký mto spôsobom sa napomáha udržiavať pozitívne sociálne kontakty a podporovať resocializácia odsúdených. Aj tu ide o právo, ktorého frekvencia uplatňovania závisí od sprá vania odsúdeného.

Rozsah kultúrno-osvetovej činnosti tiež závisí od výsledkov plnenia programu zaobchádzania. Navrhuje sa, aby odsúdený mal právo na niektoré základné štandardné aktivity, účasť na nadštandardných ponukách bude možná len na základe splnenia určitých podmienok. Naprí klad sledovanie vybraných programov bude určené len pre tých odsúdených, u ktorých boli dosiahnuté pozitívne výsledky v zaobchádzaní.

V predkladanom návrhu sa neuvažuje so zachovaním práva odsúdeného prijať balík. Už poslednou novelou zákona č. 59/1965 Zb. (zákon č. 451/2002 Z.z.) sa znížila frekvencia prijímania balí kov na raz za tri mesiace. Hlavným dôvodom bolo zamedziť opakujúcim sa pokusom o prienik nedovolených predmetov, najmä omamných látok, psychotropných lá tok, prekurzorov, jedov, liekov, na identifikáciu ktorých v ústavoch nie sú potrebné technické prostriedky, ale tiež výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, ktorými by mohol byť ohrozený ž ivot alebo zdravie osôb a tiež zabrániť možnosti teroristických útokov. V neposlednom rade je potrebné zabrániť tiež hroziacemu nebezpečenstvu vzniku rôznych potravinových nákaz, keď častokrát balíky obsahujú po domácky vyrobené potraviny. Z uvedených dôvodov sa navrhuje zrušiť zasielanie balíkov a nákup potravín a vecí osobnej potreby namiesto balíkmi riešiť nákupmi odsúdených v ústavných predajniach. S prihliadnutím na výsledky plnenia programu zaobchádzania odsúdený bude môcť prijať balík na základe povolenia riaditeľa ústavu, avšak na účely obmeny ošatenia, bielizne, na zabezpečenia literatúry za účelom vzdelávania odsúdeného a na zabezpeč enie vecí na prácu v záujmovom krúžku.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti odsúdeným je v každom väzenskom systéme oblasťou, ktorej je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť z dôvodu, že väčšina sťažností odsúdených sa týka práve poskytovania zdravotných služieb. V tejto oblasti nová právna úprava nadväzuje na doterajšie poznatky a skúsenosti a odsúdeným sa poskytuje štandardná zdravotná staro stlivosť. Ak je to z hľadiska poskytovania špecifických zdravotných služieb potrebné, odsúdený sa premiestni do nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo civilného zdravotní ckeho zariadenia. Počas výkonu trestu sa vykonáva tiež ochranné liečenie.

V oblasti ochrany práv, poskytovania právnej pomoci a ochrany pred neoprávneným násilím a ponižovaním ľudskej dôstojnosti nie je osobitný dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax. Odsúden ý môže aj naďalej podávať žiadosti a sťažnosti súdom, štátnym orgánom, orgánom Slovenskej republiky a medzinárodným orgánom; v súvislosti s tým je potrebné vytvoriť všetky podmienky na to, aby toto právo bolo prísne dodržiavané a aby nedochádzalo k jeho neporušovaniu.

V oblasti vzdelávania sa podporuje úsilie odsúdeného, aby získal vzdelanie na základnej škole, strednej škole alebo aby sa zúčastnil na ďalších formách vzdelávania (napríklad v akreditovaný ch rekvalifikačných kurzoch, vyučením v odborných a stredných učilištiach), čím odsúdený získa alebo si zvýši pracovn ú kvalifikáciu a vytvorí lepšie podmienky na začlenenie do spoločnosti po prepustení na slobodu. Negramotným odsúdeným sa umožňuje absolvovať kurzy pre negramotn ých. Odsúdený zaradený do denného štúdia sa nezaraďuje do práce; pritom sú vytvárané také podmienky a motivácia, aby odsúdený uprednost ňoval vzdelávanie pred zaradením do práce (napríklad udeľovaním disciplinárnej odmeny, zvýšením sociálneho vreckového a podobne).

V rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa vytvárajú podmienky a podporuje sa snaha aktivovať a rozvíjať individuálne záujmy odsúdených, zvyšovať ich vzdelanosť a kultúrnosť a pripraviť ich na podmienky ž ivota na slobode po prepustení z výkonu trestu

V oblasti povinností, zákazov a obmedzení odsúdených je potrebné ustanoviť, že niektoré práva garantované Ústavou Slovenskej republiky odsúdení nebudú môcť uplatňovať a v niektorých právach budú obmedzení vzhľadom na to, že ich výkon je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré nemôžu byť vzhľadom na výkon trestu uplatnené. Odsúdený síce nestráca tieto práva, avš ak tieto práva fakticky nemôže uplatňovať vzhľadom na skutočnosť, že právo slobodne sa pohybovať a rozhodovať je obmedzené pobytom vo výkone trestu a tiež skutočnosťou, že nesmie byť ohrozený účel výkonu trestu

Kým v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, kde vo vykonávacom právnom predpise (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 125/1994 Z.z.) sa odsúdeným ukladali povinnosti, zá kazy a obmedzenia, v predkladanom návrhu je potrebné ustanoviť aj tieto povinnosti, zákazy a obmedzenia a neupravovať ich vo vykonávacích predpisoch.

V oblasti zamestnávania odsúdených je aj naďalej pozit ívnym výchovným prvkom zaraďovanie odsúdeného do práce ako významný psychohygienický faktor, pričom jeho cieľom je najmä zabezpečovanie podmienok na získanie alebo zvyš ovanie pracovnej kvalifikácie a vytvorenie predpokladov na zaradenie odsúdeného do života na slobode po prepustení na slobodu. Aj naďalej každý odsúdený je povinný pracovať, ak je zaradený do pr áce.

Mení filozofia zamestnávania v tom smere, že odsúden í sú zamestnávaní len v strediskách vedľajšieho hospodárstva ústavov a vo vnútornej prevádzke ústavov, pričom táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Zamestnávanie odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva sa vykonáva formou vlastnej výroby a poskytovaním prác a služieb, pričom strediská vykonávajú túto činnosť v ústavoch alebo mimo ústavov. Vlastná výroba stredísk je určená na uspokojovanie potrieb zboru. Strediská môžu poskytovať práce a služby aj právnickým osobá m a fyzickým osobám na základe zmlúv uzavretých podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného č asu alebo normy spotreby práce, pričom však odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu.

Odsúdený, ktorý nie je zaradený do práce, spravidla je zaradený do vzdel ávacích a osvetových činností alebo na výkon prác v ústave. Účelom odborných vzdelávacích činností je príprava na zaradenie odsúdeného do života po prepusten í z výkonu trestu na slobodu.

V oblasti disciplinárnej praxe sa navrhuje rozšíriť okruh disciplinárnych trestov a disciplinárnych odmien z dôvodu, aby pri voľbe a ukladaní najvhodnejšej disciplinárnej odmeny alebo disciplinárneho trestu sa mohlo prihliadať na individuálne okolnosti prípadu alebo správanie, čo je v súlade s diferencovaný m zaobchádzaním a prístupom k odsúdenému.

Vzhľadom na to, že cieľom vnútornej diferenciácie je rozdeľ ovanie odsúdených do diferenciačných skupín tak, aby boli oddelení odsúdení menej kriminálne a sociálne narušení a ktorí preukazujú snahu o nápravu od ostatných odsúdených, je potrebné vypracova ť osobitné programy zaobchádzania pre jednotlivé diferenciačné skupiny, ktoré sa navzájom odlišujú a pre ktoré sú charakteristické určité znaky. Z tohto hľadiska sa mení vnútorná diferenciá cia v smere vytvárania novej vnútornej štruktúry a nových oddielov, kde sa navrhuje uplatňovať zaobchádzanie s osobitnými kategóriami odsúdených, ktorí vyžadujú aj špecializované prostriedky a metódy zaobchádzania. V rámci špecializovaných oddieloch sa navrhuje zriadiť ná stupný oddiel, oddiel doživotných trestov, oddiel špecializovaného zaobchádzania, oddiel s bezpečnostným režimom, oddiel disciplinárnych trestov, oddiel pre odsúdených zdravotne postihnutých a výstupný oddiel.

V oblasti výkonu trestu mladistvých sa nepredpokladajú zmeny zásadnejšieho významu, nadv äzuje sa na doterajšie poznatky v zaobchádzaní s touto špecifickou kategóriou odsúdených, overené prostriedky a metódy a v neposlednom rade na vn útornú a už osvedčenú diferenciáciu uplatňovanú v závislosti od mentálnej úrovne a prognózy vychovávateľnosti.

V rámci výkonu trestu v špecializovaných oddieloch sa navrhuje zriaďovať nástupné oddiely, ktoré plnia dôležitú úlohu v súvislosti s nástupom odsúdeného na výkon trestu a jeho adaptáciou na podmienky výkonu trestu. Vzhľ adom na skutočnosť, že trest odňatia slobody zásadným spôsobom zasahuje do života odsúdeného, prvému kontaktu s väzenským prostredím je potrebné venovať väčš iu pozornosť. Pritom nejde len o oboznamovanie sa s ústavným poriadkom a právami a povinnosťami odsúdeného, ale predovšetkým o adaptáciu v tom smere, aby nedošlo k takým negatí vnym zmenám v správaní sa odsúdeného, ktoré ešte viac prehĺbia jeho narušenie.

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa navrhuje, aby odsúdený, ktorému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere viac ako tri roky, bol za účelom plynulé ho prechodu do života na slobode umiestnený pred prepustením z výkonu trestu na výstupný oddiel, pričom dĺžka pobytu v tomto oddieli je individuálna a určí sa s prihliadnutí m na potreby odsúdeného. Vo výstupnom oddieli sa vytvárajú také podmienky, ktoré napomáhajú adaptácii odsúden ého na podmienky života po prepustení na slobodu.

Návrh zákona obsahuje aj ďalšie zmeny, ktorých úpravu si vyžiadala aplikačná prax.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom

Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: zákon o výkone trestu odňatia slobody.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, z Aktu o podmienkach pristúpenia SR k EÚ a z materiálov o určení ges torstva za transpozíciu smerníc nevyplývajú žiadne záväzky vo vzťahu k problematike upravenej v návrhu zákona; návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2005.

4. Problematika návrhu zákona

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) žiadna,

b) úplná.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.

7. účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: účasť expertov nebola využitá.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

Predložený návrh zákona predpokladá čiastočné zvýšenie výdavkov zboru v rámci ozbrojenej časti rozpočtu rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, najmä v nadväznosti na humanizáciu podmienok výkonu trestu. Osobitne ide o zvýšenie zá konom stanovenej minimálnej ubytovacej plochy na osobitné kategórie odsúdených, t. j. na mladistvých a ženy, čiastočné rozšírenie práv odsúdených vo výkone trestu (zavedenie telefonických hovorov, právo cudzincov na oboznamovanie sa a komunikáciu v jazyku, ktorý rozumie a pod. ) ale aj zaistenia bezpečnostný ch režimov a prevádzku tzv. výstupných oddielov pred prepustením z výkonu trestu.

Dopad na štátny rozpočet v súvislosti s personálnym a materiálovo-technickým zabezpečením a investíciami predstavuje v celkovej výške zvýšenie výdavkov v roku 2006 o 17.346 tis. Sk. Z uvedenej sumy tvoria bežné výdavky sumu 14.946 tis. Sk vrátane tzv. jednorazových výdavkov a kapitálové výdavky 2.400 tis. Sk.

V roku 2006 z predpokladanej celkovej výšky dopadu na výdavky štátneho rozpočtu predstavujú

Øvýdavky na personál sumu 9.646 tis. Sk, t.j. služobné príjmy, poistné a s tým súvisiace výdavky vr átane výdavkov na výstroj, výzbroj, zaškolenie, príspevok na stravovanie a sociálny fond vyplývajúce z navrhované ho zvýšenia systemizácie príslušníkov zboru o minimálny počet 22 funkčných miest, (požadovaný počet 78 príslušníkov zboru sa zredukoval prerozdelením služobných činností pri využití súčasného stavu príslušníkov zboru), za zamestnávateľ a v tom

· výdavky každoročne sa opakujúce (pravidelné) vo výške 7 380 tis. Sk,

· výdavky jednorazové vo výške 2.266 tis. Sk,

Øvýdavky materiálového charakteru a iné vecné výdavky charakteru bežných výdavkov vo výš ke 5.300 tis. Sk., v tom

·pravidelné výdavky 3.000 tis. Sk,

·jednorazové výdavky 2.300 tis. Sk,

Økapitálové výdavky vo výške 2.400 tis. Sk.

V roku 2007 sa predpokladá dopad v celkovom objeme zvýšenia výdavkov o 38 147 tis. Sk. t. j. v tomto roku a aj v ďalších rokoch každoročne bežné výdavky vo výške 7 617 tis. Sk a kapitálové výdavky v závislosti od uvoľňovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu v roku 2007 (ná vrh zboru 30.000 tis. Sk) a v nasledujúcich rokoch na zvyšovanie ubytovacej plochy na osobitné kategórie odsúdených t. j. mladistvých a ženy, prípadne podľ a postupu realizácie zriadenia špecializovaného oddielu žien vo výkone trestu s deťmi do troch resp. piatich rokov.

Výdavky na personál t. j. príslušníkov zboru príp. s nimi súvisiace výdavky na poistné, stravovanie a príspevok zo sociálneho fondu za zamestnávateľa, maj ú charakter pravidelne sa opakujúcich pravidelných výdavkov, t. j. ich vyčíslenie zodpovedá dopadu na rok 2006 a v ďalších rokoch na jedno rozpočtové obdobie a každoročne sa budú pravidelne vynakladať z rozpočtov ústavov na výkon trestu odňatia slobody.

Vyčíslené výdavky materiálového charakteru a iných vecných výdavkov sú každoročne sa opakujúce (pravidelné) a jednorazové výdavky bežné ho aj kapitálového charakteru. V roku 2006 ide prednostne o výdavky súvisiace s aplikáciou nového zákona, najmä s výkonom služby a rozšírením oprávnení odsúdených vo vý kone trestu, vytvorením potrebných priestorov, osadením prístrojov a vybavením technikou a ostatným zariadením. Súčasne je potrebné poukázať na to, že ich prevádzkovanie, udržiavanie a obmena si bude vyžadovať v nasledujúcich rokoch priebežne sa opakujúce, resp. postupne vynakladané v ýdavky, ktoré sú predbežne vyčíslené vo výške 10 % vynaložených prostriedkov v prvom roku nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. predpokladá sa od roku 2007 ich postupná obmena za cca 10 rokov resp. výdavky na údržbu a udržiavanie v prevádzke v takto vyčíslených podielových nákladoch z predpokladanej ceny obstarania..

Ostatné nevyčíslené výdavky fakultatívneho resp. obligatórneho charakteru, ktoré nadväzujú na aplikáciu zákona resp. vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov sú výdavky hradené z prostriedkov odsúdených resp. z prostriedkov rozpočtu, ktoré sa čerpajú už podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy resp. sú nahradené novým výdavkovým titulom na základe zrušených iných druhov výdavkov a sú kryté v rámci súčasnej úrovne výdavkov rozpočtu zboru.

U časti výdavkov prevádzkového, ale najmä investičného charakteru, sa predpokladá ich rozloženie z hľadiska mo žností štátneho rozpočtu na viacero rokov podľa odsúhlasených priorít a schválených návrhov rozpočtu na príslušné rozpočtové obdobie.

Ministerstvo spravodlivosti SR si uplatňuje vyčíslené finančné dôsledky v rámci priorít návrhu rozpo čtu verejnej správy na roky 2006 až 2008. Ministerstvo spravodlivosti SR, resp. Zbor väzenskej a justičnej stráže si uplatňuje iba tie požiadavky, ktoré nie je možné zabezpečiť prehodnotením vnútorný ch personálnych, vecných a finančných kapacít v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007.

Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sfé ry a iných právnických osôb:

Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomické ho rozvoja.

Odhad vplyvu na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K § 1

Predmet zákona je vymedzený tak, aby z jeho formulácie jednoznačne vyplýval rozsah zákona. Okrem práv a povinností odsúdených, dozoru a kontroly nad výkonom trestu úč elom zákona je upraviť aj podmienky výkonu trestu, pod ktorými je treba rozumieť súhrn všetkých inštitútov a ich uplatňovanie počas pobytu odsúdeného vo výkone trestu.

K § 2

Vymedzujú sa základné pojmy používané v zákone.

K § 3

Ustanovujú sa základné princípy výkonu trestu, ktoré majú zásadný charakter z hľadiska uplatňovania jednotlivých inštitútov počas výkonu trestu. Ide o zásady, ktoré sú prevzaté z niektorých medzinárodných dokumentov, predovšetkým zo Vš eobecnej deklarácie ľudských práv, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzani a alebo trestania, Štandardných minimálnych pravidiel pre zaobchádzanie s väznenými osobami, Európskych väzenských pravidiel a Listiny základných práv a slobôd. Taktiež boli prevzaté aj niektoré zásady zo súčasnej právnej úpravy, ktoré sú významné z hľadiska dodržiavania zákonnosti vo výkone trestu a jeho humanizácie.

Základné zásady majú principiálny význam z dôvodu, že určujú filozofiu, riadenie a organizáciu výkonu trestu. Zásady humanity, morálky, spravodlivosti a rešpektovania dôstojnosti odsúdeného s ú neodmysliteľné z hľadiska efektívneho výkonu trestu. Predovšetkým sa zdôrazňuje, že vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť osobnosti, nesmú sa použ ívať kruté alebo ľudskú dôstojnosť ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania a nikto nesmie byť diskriminovaný. Výkon trestu je založený na individuálnom prí stupe. Zmiernenia, ktoré súvisia s diferencovaným výkonom trestu a individuálnym prístupom a zaobchádzaním s odsúdeným, nesmú ohroziť spoločnosť a nesmú sa uplatňovať na úkor iných odsúden ých alebo znevýhodňovať iných odsúdených alebo skupiny. Zdôrazňuje sa, že trest sa vykonáva diferencovane. Pre zvýšenie účinnosti výkonu trestu a zaobchádzanie sa uplatňuje vnútorná diferenci ácia a podporujú sa také postoje a schopnosti, ktoré napomáhajú odsúdenému začleniť sa do spoločnosti po prepustení z výkonu trestu a diferencovaný je aj spôsob zabezpečenia a výkon práv odsúden ých. Taktiež sa zdôrazňuje význam zachovania zdravia odsúdených počas výkonu trestu.

Zdôrazňovanie diferenciácie a zaobchádzania znamená okrem iného aj uplatňovanie všetkých aktivít vo v ýkone trestu prijatých na uchovanie telesného a duševného zdravia, uľahčenie spoločenskej integrácie a humanizácie podmienok výkonu trestu.

K § 4

Ustanovuje sa okruh práv a slobôd, vo výkone ktorých je odsúdený obmedzený alebo ktoré nemôže uplatňovať. Odsúdený je povinný podrobiť sa obmedzeniam tých práv a slobôd, ktoré sú v rozpore s účelom výkonu trestu určenom v § 2, ktoré sa nemôže vzhľadom na charakter výkonu trestu uplatniť alebo ktoré by boli v rozpore s ochranou spoločnosti. Predovšetkým ide o niektoré ústavné práva, najmä o právo a slobodu na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobodu pohybu a pobytu, listové tajomstvo, tajomstvo prepravovaných správ a iných pí somností a slobodnej voľby povolania. Odsúdený počas výkonu trestu nemá aj niektoré ďalšie práva a slobody, ktoré sa nemôžu počas výkonu trestu vzh ľadom na charakter tohto inštitútu uplatniť, najmä právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať, zakladať odborové organizácie, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdení nemôžu tiež zakladať politické strany, politické hnutia a vykonávať riadiace funkcie. Presné vyšpecifikovanie obmedzen í je významné z hľadiska precízneho určenia právneho postavenia odsúdeného počas výkonu trestu.

K § 5

V súlade s novým Trestným zákonom a Trestným poriadkom sa ustanovuje nov é označenie ústavov, v ktorom sa súčasne premieta aj vonkajšia diferenciácia. Trest sa vykonáva v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia, ústavoch so stredným stupňom stráženia a ú stavoch s maximálnym stupňom stráženia a v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Trest možno vykonávať tiež v nemocnici pre obvinených a odsúdený ch, ak je potrebné obvinenému alebo odsúdenému poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno zabezpečiť v ústave. Ak však v určitých prípadoch nemožno zdravotnú starostlivosť zabezpečiť ani v ústave alebo v nemocnici pre obvinených alebo odsúdených (napríklad jeho zdravotný stav si vyžaduje špeciálnu zdravotnú starostlivosť alebo výkony), odsúdeného možno premiestniť do iného zdravotníckeho zariadenia. Trest možno vykonávať aj v ústavoch na výkon väzby; v takom prípade ide o odsúdených, ktorí sú zaradení do vnútornej prevádzky. Generálny riaditeľ môž e zriadiť pri ústave s minimálnym stupňom stráženia otvorené oddelenie. V súlade so zákonom č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov ústavy a nemocnicu zriaďuje ministerstvo.

Vonkajšou diferenciáciou sa nahrádza diferenciácia podľa nápravnovýchovných skupín (I., II. a III. nápravnovýchovná skupina) a odstraň uje sa tak rozpor v tom smere, že označenie nápravnovýchovných ústavov bolo zákonom č. 4/2001 Z.z zmenené na ústavy na výkon trestu odňatia slobody, avšak nápravnovýchovné skupiny podľa pôvodného Trestného zákona zostali zachované. V jednom ústave môžu vykonávať trest odňatia slobody odsúdení zaradení do rôznych stupňov stráženia, v priestoroch navzájom oddelených za súčasného rešpektovania z ásad platných pre jednotlivé stupne stráženia. Takáto úprava je potrebná z dôvodu napríklad výkonu trestu odsúdených žien, ktorý sa v súč asnej dobe realizuje v jedinom ústave v rámci Slovenskej republiky. Na účely progresívneho výkonu trestu sa pri ústavoch s minimálnym stupňom stráženia zriaďuj ú otvorené oddelenia, ktoré sú aj v súčasnej dobe výrazným humanizačným prvkom v oblasti výkonu trestu.

K § 6

Stráženie, dozor a dohľad nad odsúdenými, zaobchádzanie s odsúdenými a realizáciu podmienok vý konu trestu vyplývajúcich zo zákona zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“).

Výkon trestu zabezpečuje v súlade so zákonom č. 4/2001 Z.z. zbor, jeho príslušníci a zamestnanci. V súlade s týmto zákonom príslušníci zboru sú oprávnení vydávať príslušné pokyny a rozkazy ods údeným za účelom zabezpečenia výkonu trestu a v prípade potreby môžu použiť aj donucovacie prostriedky za podmienok presne vymedzených zákonom č. 4/2001 Z.z. Na plnení úloh sa v súlade so zá konom podieľajú aj zamestnanci zboru, ktorí v tejto súvislosti môžu tiež vydávať rozkazy a pokyny odsúdeným za účelom zabezpečenia výkonu, avšak v rozsahu určenom príslušným nadriadeným.

K § 7 až 10

Vo vzťahu k etape prijímania, umiestňovania, premiestňovania a zmeny spôsobu výkonu trestu sa v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou uvedené inštitútu nemenia. Odsúdený aj naďalej nastupuje výkon trestu v určenom ústave na výkon väzby na základe právoplatného rozsudku sú du, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu. Po prijatí odsúdeného na výkon trestu sa vykonajú nevyhnutné úkony a opatrenia. Ods údený sa podrobí potrebným prehliadkam, opatreniam, výkonom a vyšetreniam O umiestnení odsúdeného na výkon trestu do konkrétneho ústavu rozhoduje Generá lne riaditeľstvo zboru s prihliadnutím na zákonom ustanovené kritéria..

Ustanovuje sa, že odsúdeného možno umiestniť samostatne, ak sú na to v ústave vytvorené podmienky, ak tak rozhodne riadite ľ ústavu z bezpečnostných alebo iných závažných dôvodov (napríklad inštitút chráneného alebo ohrozeného svedka), v prípade uloženia disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu alebo zaradenia odsúdeného na oddiel s bezpečnostným režimom.

Taktiež sa ustanovuje, že trest oddelene vykonávajú muži od žien, odsúdení podľa stupňa stráženia, z hľadiska vnútornej diferenciácie a oddelene vykonávajú trest mladiství od dospelých.

Zachováva sa progresívny spôsob výkonu trestu, to znamená, že ak odsúdený plní program zaobchádzania, môže byť preradený z ústavu s vyšším stupňom stráženia do ústavu s nižší m stupňom stráženia. Ak však odsúdený sústavne a závažným spôsobom porušuje ústavný poriadok, spáchal alebo sa pokúsil počas výkonu trestu spáchať trestný čin, súd ho môže preradi ť do ústavu s vyšším stupňom stráženia. Súčasne sa ustanovujú podmienky zmeny spôsobu výkonu trestu.

V prípade potreby je možné odsúdeného premiestniť do iného ústavu alebo ústavu na výkon vä zby, ak ide o žiadosť orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ak je potrebné zabezpečiť uplatnenie primeraných obmedzení podľa § 4 ods. 1 a ak ide o účasť na aktivitách organizovaných zborom. Taktiež odsúdeného možno premiestniť do iného ústavu za účelom účasti na vzdelávacích, športových a kultúrnych aktivitách, poskytovania zdravotnej starostlivosti, ak súd zmenil stupeň bezpečnosti (zmena vonkajšej diferenciácie) a je to potrebné z hľadiska účinnejšej vnútornej diferenciá cie, spravidla na návrh riaditeľa ústavu a na základe pokynu generálneho riaditeľa zboru.

K § 11 až 16

V oblasti zaobchádzania a diferenciácie sa menia niektoré aspekty filozofie týchto inštitútov a to v tom smere, že zaobchádzanie je potrebné aplikovať z komplexnejšieho hľadiska ako doposiaľ a tiež významnejšie treba stimulovať účasť odsúdené ho na tomto procese. Účelom zaobchádzania s odsúdeným je podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov, zvyšovanie právneho vedomia a etických a morálnych noriem. Rozvíjaním pozit ívnych osobnostných vlastností odsúdeného sa podporujú a formujú tiež žiadúce sociálne vzťahy v rámci programu zaobchádzania.

Podľa miery účasti odsúdeného na zaobchádzaní a celkových výsledkov sa uplatňujú aj niektoré výhody a zužujú obmedzenia vo výkone trestu. Týmto sa sleduje motivácia odsúdeného tak, aby sa aktívne podieľal na programe zaobchádzania.

Z hľadiska vecnej príslušnosti je potrebné ustanoviť, že vonkajšia a vnútorná diferenci ácia je základným predpokladom na uplatňovanie zaobchádzania, disciplinárnej praxe, teda disciplinárnych odmien a disciplinárnych trestov, podmienečného prepustenia a výkonu trestu u osobitných kategórií odsúdených. Ustanovujú sa prostriedky zaobchádzania, ktorými sú ústavný poriadok, zamestnávanie, kultúrno-osvetová činnosť, vzdelávanie, sociálna práca, disciplinárna pr ávomoc a ďalšie aktivity.

Z hľadiska vonkajšej diferenciácie sa trest odňatia slobody vykonáva v ústavoch s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom stráženia. Ústavy sa odlišujú stupňom stráž enia, pričom v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najmiernejšie bezpečnostné opatrenia a v ústavoch s maximálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najprísnejšie bezpečnostné opatrenia spočívajúce v určení rozsahu pohybu a ženijno-technických prostriedkov, pričom sa charakterizujú sa jednotlivé stupne stráženia. O zaradení odsúdeného do ústavu s príslušným stupňom stráženia rozhoduje súd, o zaradení do konkrétneho ústavu rozhoduje Generálne riaditeľstvo zboru.

S prihliadnutím na materiálne a technické vybavenie, v jednom ústave môžu byť zriadené viaceré stupne stráženia. V ústave sa odsúdení rozdeľujú v rámci vnútornej diferenciácie do diferenciačných skupín, v rámci ktorých sú spoločne ubytovaní a spravidla aj spoločne pracujú a podieľajú sa na plnení stanovených cieľov zaobchádzania. Pri zaraďovaní odsúdených do diferenciačných skupín sa postupuje tak, aby boli oddelene umiestnení odsúdení menej kriminálne a sociálne narušení a ktorí preukazuj ú snahu o nápravu od ostatných odsúdených. Najdôležitejším kritériom pri uplatňovaní a zmene diferenciačnej skupiny v rámci vnútornej diferenciácie je postoj a výsledky odsúdeného pri plnení programu zaobchádzania a prístup k plneniu povinností. Zmena diferenciačnej skupiny je možná len v rámci toho istého stupňa stráženia

Vnútorná diferenciácia sa neuplatňuje počas umiestnenia odsúdeného v nemocnici pre obvinených a odsúdených, na špecializovaných oddieloch a počas premiestnenia odsúdeného do ústavu na výkon väzby.

U odsúdených na doživotný trest odňatia slobody sa zriaďuje podskupina s miernejším režimom pre odsúdených, ktorí vykazujú znaky pozitívneho správania vo vzťahu k účelu výkonu trestu. Odsúden ý za obzvlášť závažný trestný čin, ktorý spáchal ako člen organizovanej skupiny alebo zločineckej skupiny a ktorého súd zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, sa zaradí do diferenciačnej skupiny so sprísneným režimom.

Na splnenie účelu zaobchádzania sa na každého odsúdeného vypracuje individuálny program zaobchá dzania, na čo sa využívajú výsledky psychologického vyšetrenia v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti a všetky relevantné poznatky o odsúdenom. Program zaobchádzania je súhrnom výchovný ch, liečebných a iných prostriedkov a foriem zaobchádzania realizovaný diferencovane s prihliadnutím na osobnosť odsúdeného, jeho prístup k plneniu stanovených povinností, preukázanú snahu a stupeň dosahovania cieľov programu zaobchádzania. Program zaobchádzania spracováva určený príslušník zboru s odborníkmi v ústave. Život odsúdené ho sa organizuje spravidla na komunitných princípoch, pričom každý odsúdený sa spravidla zaradí do diferenciačnej skupiny. Zaobchádzanie sa realizuje prostredníctvom povinných a dobrovoľných aktivít v rá mci realizácie programu zaobchádzania.

K § 17

Ustanovuje sa, že riaditeľ ústavu zriadi v ústave poradný zbor zložený zo špecialistov, ale aj iných odborníkov mimo väzenstva, ktorý posudzuje uplatňovanie nových poznatkov, foriem a met ód zaobchádzania s odsúdenými z hľadiska prehĺbenia účinnosti výkonu trestu.

K § 18 až 23

Vo významnej oblasti, akou sú práva odsúdených, sa navrhuje realizovať určité zmeny, ktorých potrebu vyvolala požiadavka prehĺbenia právneho postavenia odsúdených. Akceptuje sa pož iadavka takej koncepcie a úpravy, ktorá je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými dokumentmi v oblasti väzenstva a zmenami filozofie v tom smere, že podmienky odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody závisia od zmeny postojov a preukázanej snahy o vlastnú nápravu, teda odsúdený môže prístupom k plneniu povinností a cieľov stanoveného programu zaobchádzania ovplyvňovať svoje postavenie vo výkone trestu a rozsah a spôsob realizácie niektorých práv a výhod. Určitý štandard však je garantovaný každému odsúdenému, nadštandard závisí od správania sa a preukázanej snahy každého jedného odsúdeného.

Základné sociálne práva sú garantované každému odsúdenému. Ide predovšetkým o ubytovanie, stravovanie, odievanie, spánok, osobnú hygienu a tiež právo odsúdeného mať pri sebe veci osobnej potreby. Odsúdenému sa garantuje ubytovanie v súlade so všeobecnými hygienickými požiadavkami a hygienický mi normami, zabezpečenie nevyhnutnej ubytovacej plochy, pričom na jedného odsúdeného pripadá ubytovacia plocha najmenej 3,5 m2. Mladistvým a odsúdeným ženám, sa zvyšuje minimálna ubytovacia kapacita na 4 m2 pre jednu osobu. Zvýšenie ubytovacej plochy u uvedených kategórií je nevyhnutné z hľadiska akceptovania odporúčaní niektorých medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti vä zenstva. Tak ako doposiaľ sa zabezpečujú podmienky ubytovania, vybavenie ciel alebo izieb, stravovanie a odev zodpovedajúci klimatickým a mikroklimatickým podmienkam, spánok, podmienky na udrž iavanie osobnej hygieny a vymedzuje sa rámec vecí, ktoré môže mať odsúdený pri sebe v cele alebo izbe.

K § 24

V oblasti návštev sa navrhujú zmeny, ktoré súvisia so zmenou filozofie v oblasti zaobchádzania s odsúdenými. Bez ohľadu na to, či ide o ústav s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráž enia, odsúdený má právo raz mesačne na dvojhodinovú návštevu spravidla kontaktným (bezbariérovým) spôsobom. Určuje sa, u ktorých odsúdených sa návšteva vykoná bez priameho kontaktu (najmä u ods údených zaradených do ústavu s maximálnym stupňom stráženia). Riaditeľ ústavu však môže rozhodnúť o inom spôsobe vykonania návštevy v odôvodnených prípadoch.

V doteraz platnej právnej úprave bola určená rôzna frekvencia návštev v závislosti od zaradenia odsúdeného do nápravnovýchovnej skupiny. Snaha o udržanie a upevňovanie soci álneho zázemia odsúdeného a jeho prípravu na život po prepustení na slobodu neposkytovala rovnaké šance pre všetkých odsúdených. Navrhovan á rovnaká frekvencia a dĺžka trvania návštevy má za cieľ neklásť odsúdeným zákonné prekážky v udržaní sociálnych a najmä rodinných kontaktov a umožniť ľahší návrat do života na slobode. Navrhuje sa vývoj sociálnych vzťahov ponechať na odsúdenom samotnom a jeho príbuzných. Výnimku v spôsobe vykonávania návštev tvoria určené kategórie odsúdených ako napríklad ods údení, u ktorých sa neuplatňuje vnútorná diferenciácia z určených dôvodov; u týchto odsúdených rozhodne o spôsobe vykonania návštevy riaditeľ ústavu. Upresňuje sa počet a okruh osôb, ktoré môžu odsúdeného navštíviť. Z dôvodu, že doterajšia právna úprava s odkazom na § 116 Občianskeho zákonníka pripúšťala príliš široký vý klad pojmu blízke osoby, kde preukázanie takéhoto vzťahu bolo značne problematické, navrhuje sa precízne určiť okruh týchto osôb. Riaditeľovi ústavu sa ponecháva oprávnenie rozhodnúť, že na návš teve sa môže zúčastniť aj iná osoba. Umožňuje sa tak ako doposiaľ návšteva medzi odsúdenými navzájom a odsúdenými a obvinenými, ktorí sú v príbuzenskom vz ťahu, na ich vlastné náklady. Taktiež sa vymedzujú pravidlá priebehu návštevy.

K § 25

V oblasti korešpondencie nie je osobitný dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax, ktorá sa osvedčila. Tak ako doteraz odsúdený má právo prijímať a na svoje náklady odosielať koreš pondenciu bez obmedzenia, kontrole nepodlieha najmä korešpondencia s obhajcom, štátnymi orgánmi, medzinárodnými orgánmi a organizáciami, diplomatickou misiou a konzulárnym ú radom cudzieho štátu a súdom. V ostatných prípadoch do korešpondencie môže nahliadnuť riaditeľ ústavu alebo určený príslušník zboru, č i neobsahuje nedovolenú vec alebo informáciu; v takom prípade sa takáto korešpondencia alebo vec zadrží a založí do osobných vecí odsúdeného. Taktiež sa ustanovuje postup, ak odsúdený nemá peňažn é prostriedky, je negramotný alebo nevidiaci.

K § 26

Novým právom, ktoré sa navrhuje ustanoviť, je právo používať telefón. Takýmto spôsobom sa napomáha udržiavať pozitívne sociálne kontakty a podporovať a uľahčiť ná vrat odsúdeného po prepustení z výkonu trestu na slobodu. Ustanovuje sa právo odsúdeného raz za mesiac použiť telefón v ústave v rozsahu najmenej desať minú t, pričom v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu alebo určená osoba povoliť telefonovanie aj častejšie. Z dôvodu, aby nepoč ujúci odsúdený nebol handicapovaný, umožní sa mu odoslanie textových správ z mobilného telefónu.

K § 27

Ustanovuje sa, že prijímanie peňažných prostriedkov je možné len poštovým poukazom alebo prevodom na účet ústavu. Ak odsúdenému boli zaslané peňažné prostriedky, prevedú sa na jeho účet zriadený a evidovaný ústavom. Precízne sa ustanovujú podmienky, za ktorých odsúdený môže nakladať s peňažnými prostriedkami (najmä nákup potravín, ďalších vecí a iné finančné operácie), aby jeho neuhradené pohľadávky voči zboru nevzrastali neúmerným spôsobom.

K § 28

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa nemení oblasť rozdeľovania dôchodkov odsúdený ch. Aj naďalej odsúdený je povinný z dôchodku uhrádzať trovy výkonu trestu, pričom nástup odsúdeného poberateľa dôchodku a jeho prepustenie z výkonu trestu sa musí oznámiť orgá nu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni

K § 29

Z dôvodu zamedziť opakujúcim sa pokusom o prienik nedovolených vecí a látok, najmä omamn ých látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov, liekov, na identifikáciu ktorých v ústavoch nie sú potrebné technické prostriedky, ako aj výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, najmä vecí , ktorými by mohol byť ohrozený život alebo zdravie osôb ako aj v súvislosti s hrozbou teroristických útokov a činnosťou organizovaných zločineckých skupín a taktiež z dôvodu zamedzenia stá le hroziacemu nebezpečenstvu vzniku rôznych potravinových nákaz, (častokrát sú v balíkoch zasielané po domácky vyrobené potraviny), neumožňuje sa, aby odsúdeným do výkonu trestu boli zasielané balíky s potravinami. Uspokojovanie potrieb odsúdených v oblasti obstarávania potravín a vecí osobnej potreby sa rieši nákupmi odsúdených v predajniach v ústave vybavených potrebný m sortimentom. Ustanovuje sa, že odsúdený môže nakupovať potraviny a veci osobnej potreby do výšky dvojnásobku životného minima.

K § 30

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti odsúdeným je v každom väzenskom systéme oblasťou, ktorej je potrebné v enovať mimoriadnu pozornosť z dôvodu, že väčšina sťažností odsúdených sa týka poskytovania zdravotných služieb. V tejto oblasti nová právna úprava nadväzuje na doterajšie poznatky a skú senosti a odsúdeným sa aj naďalej poskytuje štandardná zdravotná starostlivosť. Ak je to z hľadiska poskytovania špecifických zdravotných služieb odsúdenému potrebné, takáto osoba je premiestnená do nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo iného zdravotníckeho zariadenia. Odsúdenému, ktorý nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, lieč ebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom, na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ústav poskytne na tieto účely nenávratný peňažn ý príspevok.

Za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ústave zodpovedá lekár, ktorý má tiež povinnosť informovať riaditeľa ú stavu o vážnom ochorení odsúdeného alebo o jeho zranení a tiež informovať aj blízku osobu odsúdeného. Taktiež sa ustanovuje právo odsúdeného zúčastniť sa denne na vychádzke v otvorenom priestore ústavu a v rozsahu jednej hodiny.

K § 31

V oblasti vzdelávania sa podporuje úsilie odsúdeného, aby získal základné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie alebo aby sa zúčastnil na iných formách vzdelávania (napríklad v akreditovaných rekvalifikačných kurzoch, vyučením v odborných a stredn ých učilištiach), čím si získa alebo zvýši pracovnú kvalifikáciu a vytvorí si lepšie podmienky na začlenenie sa do spoločnosti po prepustení na slobodu. Súčasne sa definuje pojem vzdelávania, č o je významné z hľadiska plnenia tohto inštitútu. Negramotným odsúdeným sa umožní absolvovať kurz pre negramotných. Odsúdený zaradený do denného štúdia nie je zaraďovaný do prá ce; pritom sa vytvárajú také podmienky a motivácia, aby sa odsúdený aktívne vzdelával a zvyšoval si svoju kvalifikáciu (napríklad udeľovaním disciplinárnej odmeny a podobne). Z dokladu o získaní vzdelania akreditovanou inštitúciou nesmie byť zrejmé, že odsúdený ho získal počas výkonu trestu.

K § 32 až 34

V rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa vo vzťahu k odsúdeným aj na ďalej vytvárajú podmienky a podporuje sa snaha aktivovať a rozvíjať ich individuálne záujmy, zvyšovať ich vzdelanosť a kultúrnosť a pripraviť ich na podmienky života na slobode po prepustení z vý konu trestu. Kultúrno-osvetová činnosť sa realizuje prostredníctvom poskytovania nových poznatkov z oblasti vedy, techniky, kultúry, literatúry a spoločenského života, čím sa prispieva tiež k zniž ovaniu nepriaznivých vplyvov na osobnosť odsúdeného v podmienkach výkonu trestu. V neposlednom rade je z hľadiska uplatňovania tohto inštitútu významná skutočnosť, že sa definuje samotný pojem kultúrno-osvetovej činnosti.

Ustanovuje sa, že odsúdený má právo odoberať dennú tlač a č asopisy, zapožičiavať si knihy z väzenskej knižnice, používať vlastný rádioprijímač a televízny prijímač, sledovať televízne vysielanie ako i programy zo záznamu a počúvať rozhlasové vysielanie. Uplatňovanie tohto práva závisí však od výsledkov plnenia programu zaobchádzania. Odsúdený má právo na niektoré základné š tandardné aktivity, účasť na širšej ponuke aktivít je možná len na základe splnenia určitých podmienok. Napríklad neregulovaný obsah sledovania televízie je možný len u tých odsúdených, ktorí preukázateľne dosahujú pozitívne výsledky v plnení stanoveného programu zaobchádzania. Odsúdený môže odoberať dennú tlač alebo časopisy na svoje náklady, alebo náklady blízkych osôb. Odsúden ému sa môže povoliť v súvislosti s plnením programu zaobchádzania tiež zakúpenie, zaslanie alebo doručenie predmetov a vecí na zabezpečenie jeho ďalšieho vzdelávania alebo záujmovej a športovej č innosti. Ustanovuje sa, že odsúdený má právo v určenom čase a v stanovenom rozsahu mať pri sebe vlastný rádioprijímač a televízny prijímač, čo v predchádzajúcej právnej úprave absentovalo.

Ustanovuje sa tiež, že odsúdený má právo na prijatie balíka obsahujúceho študijné materiály, literatúru a veci na záujmovú a športovú činnosť zodpovedajúce možnostiam ich uloženia v ústave. Ide o zabezpečenia potrieb za účelom vzdelávania odsúdeného a práce v zá ujmovom krúžku, ktoré si odsúdený nemôže zakúpiť v ústavnej predajni alebo ktoré nie sú zabezpečené ústavom.

K 35 až 37

V oblasti ochrany práv a poskytovania právnej pomoci advokátom alebo inou osobou nie je osobitný dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax. Odsúdený môže aj naďalej podávať žiadosti a sťažnosti orgánom príslušným na ich vybavenie, medzinárodným orgánom a organizáciám. Rozhovor s osobou poskytujúcou právnu pomoc môže určený príslušník zboru vidieť, nie však počuť , aby sa zachovala diskrétnosť vzájomnej komunikácie. Akékoľvek neoprávnené násilie a ponižovanie ľudskej dôstojnosti musí byť riadne preukázané a vyšetrené. Naďalej je potrebné dbať na to, aby sa odsúdený pre svoje psychické vlastnosti, vek, zdravotný stav alebo fyzický stav nestal obeťou násilia a ponižovania zo strany ostatných odsúdených a najmä, aby sa predchádzalo jeho šikanovaniu.

K § 38 až 40

V oblasti povinností, zákazov a obmedzení odsúdených niektoré pr áva garantované Ústavou Slovenskej republiky odsúdení v súlade s § 4 nemôžu uplatňovať a v niektorých právach sú obmedzení vzhľadom na to, že ich výkon je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré nemôžu byť vzhľadom na výkon trestu uplatnené. Odsúdený síce nestráca tieto práva, len ich fakticky nemôže uplatňovať vzhľadom na skutočnosť, že napríklad jeho právo slobodne sa pohybovať a rozhodovať je obmedzené jeho pobytom vo výkone trestu a tiež skutočnosťou, že nesmie byť ohrozený účel výkonu trestu. Ide predovšetkým o práva a slobody na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobodu pohybu a pobytu, zachovanie listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a právo slobodnej voľby povolania. Taktiež odsúdený nemá po dobu výkonu trestu právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôžu vo výkone trestu ani zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.

Kým v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou vo vykonávacom právnom predpise (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 125/1994 Z.z.) sa odsúdeným ukladali povinnosti, zá kazy a obmedzenia, tieto povinnosti, zákazy a obmedzenia sa jednoznačne ustanovujú v zákone a nie vo vykonávacích predpisoch.

Ustanovuje sa, že odsúdený musí dodržiavať zákon a ústavný poriadok, plniť pokyny a príkazy príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, dodržiavať zásady slušného správania voči osobám, s ktorými prichádza do styku, podrobiť sa určitým obmedzeniam, ktoré súvisia s jeho pobytom vo výkone trestu a ktoré sú presne vymedzené v zákone a ústavnom poriadku, s ktorým musí byť odsúdený oboznámený ihneď po nástupe na vý kon trestu, pracovať, ak je mu pridelená práca, podrobiť sa lekárskej a osobnej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a zdravotným ú konom a umožniť príslušníkovi zboru kontrolu osobných vecí. Ak odsúdený po výzve alebo napomenutí neoprávnene odmieta plniť svoje povinnosti, možno voči nemu použiť donucovacie prostriedky podľa zákona č. 4/2001 Z.z. Ustanovujú sa niektoré nové povinnosti ako povinnosť plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania, podrobiť sa nevyhnutným diagnostickým a laborató rnym vyšetreniam, a úkonom súvisiacim s jeho identifikáciou. Aj v oblasti zákazov sa ustanovujú niektoré nové zákazy, najmä zákaz vstupovať sa a pohybovať v zakázaných strážených priestoroch bez sprievodu príslušníka zboru, ponechávajú sa obmedzenia súvisiace s nedovolenou výrobou návykových látok, nedovoleným kontaktom s inými osobami prechovávan ím nedovolených predmetov, tetovania sa a podobných úkonov. Taktiež sa ustanovuje, že riaditeľ ústavu v ústavnom poriadku, upraví spôsob výkonu práv, obmedzen í a povinností odsúdených a uplatňovanie poriadku a disciplíny; súčasťou ústavného poriadku je časový rozvrh dňa.

K § 41 až 48

Oblasť zamestnávania odsúdených a zaraďovania odsúdených do práce je aj naďalej chápaná ako pozitívny výchovný prvok, ako významný psychohygienický faktor a prostriedok zaobchádzania, pričom jeho cieľom je najmä zabezpečovanie podmienok na získavanie alebo zvyšovanie pracovnej kvalifik ácie a vytvorenie predpokladov na zaradenie odsúdeného do života na slobode po prepustení z výkonu trestu. Aj naďalej každý odsúdený je povinný pracovať, ak je zaradený do práce.

Odsúdení sú zamestnávaní len v strediskách vedľajšieho hospodárstva ústavov a vo vnútornej prevádzke ústavov, pričom táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Zamestn ávanie odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva sa vykonáva formou vlastnej výroby a poskytovania prác a služieb, pričom strediská vykonávajú túto činnosť v ústavoch alebo mimo ústavov. Vlastná výroba stredísk je určená na uspokojovanie potrieb zboru. Strediská poskytujú práce a služby aj právnickým osobám a fyzickým osobám na základe zmlúv uzavretý ch podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo normy spotreby práce, pričom vš ak odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu. Zaradenie do práce je osobitný vzťah medzi ústavom a odsúdeným, ktorým nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah. Odsúdenému, ktorý je zaradený do práce, vyplývajú z tohto vzťahu povinnosti, ktoré je povinný plniť a tiež je povinný plniť aj predpisy a opatrenia v oblasti bezpeč nosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi.

Odsúdený, ktorý nie je zaradený do práce, je spravidla zaradený do vzdel ávacích a osvetových činností alebo na výkon prác pre ústav. Ide o práce, ktoré v zákone č. 59/1965 Zb. boli označované ako prospešné práce. Účelom vzdelávacích a osvetových činnost í je najmä príprava odsúdeného na zaradenie do občianskeho života po prepustení z výkonu trestu na slobodu. Výkon prác pre ústav je zameraný na práce potrebné na zabezpečenie bež nej prevádzky ústavu. Účasť odsúdeného na vzdelávacích a osvetových činnostiach, do ktorých je zaradený na základe vlastného záujmu a na výkone prác pre ústav, je povinná. Vo v ýnimočných prípadoch na odstránenie následkov núdzového stavu (napríklad povodeň, požiar, snehová kalamita a podobne) riaditeľ ústavu môže odsúdeného zaradiť na výkon prospešných prá c mimo ústav. Odsúdený, ktorý nie je zaradený do práce, vykonáva práce pre ústav v rozsahu najviac štyri hodiny denne, pričom za výkon týchto prác mu nepatrí peňažná odmena. V s úvislosti so zaradením do práce odsúdenému vznikajú povinnosti, ktoré sú presne špecifikované.

K § 49 a 50

V oblasti disciplinárnej praxe prejavujúcej sa predovšetk ým vo forme disciplinárnych odmien a disciplinárnych trestov sa kladie dôraz nielen na správanie odsúdeného, ale aj na plnenie programu zaobchádzania. Disciplinárnu odmenu možno odsúdenému udeliť za výsledky pri plnení programu zaobchádzania, za plnenie pracovných povinností alebo vykonanie príkladného činu. Rozširuje sa okruh disciplinárnych odmien v porovnan í s predchádzajúcou právnou úpravou. Odsúdenému možno udeliť pochvalu, povoliť mimoriadnu návštevu, mimoriadny telefonický hovor, zvý šiť vreckové, udeliť finančnú odmenu a udeliť mimoriadne voľno na opustenie ústavu. Novou disciplinárnou odmenou v porovnaní s predchádzajúcou právnou ú pravou je mimoriadne povolenie telefonického hovoru a úprava výšky vreckového. Riaditeľ ústavu môže udeliť odsúdenému mimoriadne voľno na opustenie ústavu a ž na päť dní, a to aj opakovane, mimoriadne voľno na opustenie ústavu však nemožno udeliť odsúdenému umiestnenému do ústavu s maximá lnym stupňom stráženia.

K § 51

Rozširuje sa aj okruh disciplinárnych trestov z dôvodu, aby pri voľbe a ukladaní najvhodnejšieho disciplinárneho trestu sa mohlo prihliadať na individuálne okolnosti prípadu, čo je v súlade s diferencovaný m zaobchádzaním a prístupom k odsúdenému. Pri ukladaní disciplinárneho trestu sa predovšetkým vychádza zo skutočnosti, či ide o zavinené porušenie zákona, Poriadku výkonu trestu odňatia slobody a ú stavného poriadku; v takom prípade je možné odsúdenému uložiť disciplinárny trest. Disciplinárnymi trestami sú pokarhanie, zníženie vreckového, zákaz telefonického volania, zákaz sledovania vybraných televíznych programov, zákaz nákupu potravín a vecí osobnej potreby s výnimkou hygienických potrieb a potrieb na korešpondenciu v predajni v ú stave, umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase, celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu, umiestnenie do samoväzby a prepadnutie veci.

K § 52 až 55

Ustanovujú sa podmienky výkonu jednotlivých discipliná rnych trestov. Predovšetkým uloženie disciplinárneho trestu sa musí odsúdenému oznámiť individuá lne alebo pred skupinou odsúdených a s jeho výkonom sa musí začať bez zbytočného odkladu po ulo žení, najneskôr však do 30 dní z dôvodu, aby nedošlo k oslabeniu výchovného účinku ukladaného trestu.

Pokarhanie sa ukladá za menej závažné disciplinárne previnenie; ak sa však odsúdený dopustí discipliná rneho previnenia opakovane v priebehu šiestich mesiacov, uloží sa mu prísnejší disciplinárny trest.

Vreckové možno odsúdené mu znížiť najviac o jednu tretinu. Suma, ktorá sa však odsúdenému musí ponechať, nesmie byť nižšia ako suma potrebná na základné potreby na korešpondenciu a základné potreby osobnej hygieny.

Ustanovujú sa tiež podmienky ukladania a výkonu nového disciplinárneho trestu, ktorým je zákaz telefonického volania. Doba zákazu telefonického volania sa zač ína počítať prvým hovorom, na ktorý vznikol odsúdenému nárok bezprostredne po uložení disciplinárneho trestu.

Pri disciplinárnom treste zákazu sledovať televíziu sa odsúdenému nepovolí vstup do priestorov na sledovanie televíznych programov s výnimkou vybraných televíznych programov, ktoré určí pedagóg. Ak bol odsúdenému povolený vlastný televízny prijímač, tento sa mu po dobu výkonu disciplinárneho trestu odoberie. Ak je inštalovaný televí zny prijímač na cele alebo izbe, umiestni sa odsúdený po dobu výkonu discipliná rneho trestu do cely alebo izby, kde televízny prijímač nie je inštalovaný.

Pri disciplinárnom treste zá kazu nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí, sa musí odsúdenému umožniť v čase urč enom na nákup nakúpiť základné potreby osobnej hygieny a základné potreby na korešpondenciu.

Disciplinárny trest prepadnutia veci možno uložiť za podmienok uvedených v z ákone o priestupkoch; podľa tohto zákona sa postupuje aj v prípade zhabania veci.

Precízne sa ustanovujú podmienky, za ktorých sa vykonávajú disciplinárne tresty spojené s izoláciou odsúdeného. Počas výkonu disciplinárnych trestov uvedený ch v § 51 ods. 2 písm. f) až h) je odsúdený umiestnený do uzavretého oddielu a nemôže sa zúčastňovať na niektorých aktivitách, ktoré sa presne určujú. S výkonom discipliná rneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a umiestnenia do samoväzby možno začať až po lekárskej prehliadke a mnohé oprávnenia odsúdeného počas výkonu týchto trestov sú obmedzené. Odsúdený sa nemôže nezúčastňovať na kultúrno-osvetových, vzdelávacích aktivitách a aktivitách vo voľ nom čase, nie je mu dovolené nakupovať potraviny, veci osobnej potreby a iné veci, okrem základných hygienických potrieb a základných potrieb na korešpondenciu, prijať návštevu, telefonicky volať, fajčiť a odpočívať na lôžku mimo doby určenej ústavným poriadkom. Počas disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby odsúdený nepracuje, rovnako sa postupuje aj pri disciplinárnom treste celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu, avšak odsúdený je povinný upratovať na uzavretom oddieli a v prípade potreby aj vykonávať práce nevyhnutné na odstr ánenie havarijného stavu v ústave. Odsúdeného, ktorý vykonáva disciplinárny trest celodenného umiestnenia v uzavretom oddieli alebo disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby, musí vyšetriť lekár najmenej raz za tri dni a tiež posúdiť, či je spôsobilý ďalej vykonávať takýto disciplinárny trest.

Uzavretý oddiel sa zriaďuje v osobitnej budove alebo vo vyčlenenom priestore ubytovne oddelenom od miestností ostatných odsúdených, počas výkonu disciplinárnych trestov umiestnenia do uzavretého oddielu odsúdený používa určený odev. Vychádzky odsúdených umiestnených do uzavretého oddielu sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených, odsúdený sa musí podrobiť osobnej prehliadke, odoberú sa mu všetky veci, ktoré by mohol použiť na úmyselné poškodenie svojho zdravia alebo zdravia inej osoby, strava sa odsúden ému vydáva spravidla v cele výkonu disciplinárneho trestu. Disciplinárny trest umiestnenia do samovä zby sa vykonáva v cele na to určenej; umiestňuje sa do nej len jeden odsúdený.

§ 56 až 60

Ustanovuje sa okruh príslušníkov zboru s disciplinárnou právomocou. Precízne sa ustanovujú podmienky, za ktorých možno uložiť disciplinárny trest. Disciplinárny trest možno uložiť len po objektí vne zistenom skutkovom stave. Pred uložením disciplinárneho trestu sa odsúdenému musí umožniť vyjadriť sa k veci. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu sa prihliada na povahu protiprá vneho konania, na okolnosti, za ktorých bol disciplinárny priestupok spáchaný, následky, mieru zavinenia a postoj odsúdeného. Disciplinárny trest nemožno však uložiť, ak od spáchania discipliná rneho priestupku uplynula doba dvoch rokov. Uložený disciplinárny trest musí byť úmerný závažnosti spáchaného disciplinárneho priestupku.

Od disciplinárneho trestu alebo jeho zvyšku možno upusti ť a takýto trest možno aj zahladiť. Ak výkon disciplinárneho trestu nie je vzhľadom na správanie sa odsúdeného potrebný alebo disciplinárny trest odsúdený nemôže vzhľ adom na jeho zdravotný stav vykonať, možno trest odpustiť. Disciplinárny trest možno odpustiť aj z iných vážnych dôvodov. Ak odsúdený prejavuje počas výkonu disciplinárneho trestu ľútosť nad svoj ím činom a svojím správaním preukazuje účinnú snahu o nápravu alebo z iných vážnych dôvodov, možno od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu upustiť. Disciplinárny trest možno zahladiť , ak odsúdený po dobu dvoch rokov po vykonaní disciplinárneho trestu riadne plní svoje povinnosti. Ak bol disciplinárny trest zahladený, hladí sa na odsúdeného akoby mu disciplinárny trest nebol uložený . Zahladenie disciplinárneho trestu sa vzťahuje aj na disciplinárne tresty uložené odsúdenému v čase, keď bol vo výkone väzby

§ 61až 64

Právna úprava podmienečného prepustenia, prerušenia výkonu trestu a upustenia od výkonu zvyšku trestu nadv äzuje na doterajšie pozitívne výsledky v uplatňovaní týchto významných motivačných inštitútov v zaobchádzaní s odsúdenými. Zdôrazňuje sa uplatňovanie týchto inštitútov vo vzťahu k plneniu cieľov stanovených v individuálnom programe zaobchádzania s odsúdeným. Plnenie cieľov stanovených v tomto programe je významné z hľadiska posudzovania plnenia aj účelu výkonu trestu. Pokiaľ nie s ú plnené ciele stanovené v individuálnom programe zaobchádzania, neplní sa účel výkonu trestu, ústav neodporučí, aby odsúdený bol podmienečne prepustený. Z hľ adiska zaobchádzania s odsúdeným by bolo žiadúce, aby takýto odsúdený nebol súdom podmienečne prepustený, v opačnom prípade sa strá ca angažovanosť a motivácia špecialistov v oblasti penitenciárnej praxe na zaobchádzaní a výsledkoch resocializácie odsúdeného z dôvodu, že tieto sú negované a neakceptované príslušným súdom.

Ustanovuje sa, že odsúdenému mož no prerušiť výkon trestu, ak ochorie na ťažkú chorobu neliečiteľnú v podmienkach výkonu trestu. Výkon trestu sa však preruší vždy, ak ide o tehotnú ženu a matku dieťaťa mladš ieho ako jeden rok.

Odsúdenému možno z naliehavého rodinného dôvodu (napríklad pri úmrtí blízkej osoby alebo narodení dieťaťa), návštevy kultúrnych, osvetových a športových podujatí povoliť opustenie ústavu až na dobu päť dní; to neplatí, ak ide o odsúdeného zaradeného do ú stavu s maximálnym stupňom stráženia.

K § 65 až 67

Oblasť účasti orgánov a organizácii na zaobchádzaní s odsúdenými sa nemení zásadným spôsobom, zdôrazňuje sa však, že orgány a organizácie, ktoré sa zúčastňujú na výkone trestu a angažujú sa na stanovenom programe zaobchádzania s odsúden ým, musia vykonávať tieto aktivity v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Taktiež je potrebný súhlas a v určených prí padoch aj projekt takejto spolupráce. V zásade sa postavenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu a súdneho úradníka vo vzť ahu k odsúdeným nemení v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Na resocializácii odsúdeného sa podieľajú aj naďalej registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, záujmové združ enia občanov, nevládne organizácie a ďalšie orgány a inštitúcie, ktoré napomáhajú vytvárať priaznivé podmienky pre jeho samostatný spôsob života po prepustení na slobodu.

Odsúdený má právo na poskytovanie duchovnej služby v rozsahu a za podmienok podľa vš eobecne záväzných právnych predpisov, pričom však duchovné služby môžu poskytovať len osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť na základe poverenia štátom uznanej cirkvi alebo ná boženskej spoločnosti.

K § 68

Cieľom vnútornej diferenciácie je rozdeľovanie odsúdených do diferenciačných skupí n tak, aby boli oddelení odsúdení menej kriminálne a sociálne narušení, ktorí preukazujú snahu o nápravu od ostatných odsúdených a tiež, aby boli odde lene umiestnené osobitné kategórie odsúdených. Jednotlivé diferenciačné skupiny sa navzájom odlišujú kvalitou a kvantitou ponúkaných aktivít pre odsúdených, pričom ich zá klad tvoria aktivity v oblasti zaobchádzania, na ktorých sa odsúdený musí zúčastňovať. Z tohto hľadiska sa zásadným spôsobom mení vnútorná diferenciácia v smere vytvárania novej vnútornej š truktúry a nových oddielov, kde sa uplatňuje zaobchádzanie s osobitnými kategóriami odsúdených, ktorí si vyžadujú aj špecializované prostriedky a metódy zaobchádzania.

Aj naďalej sa osobitne upravuje výkon trestu mladistvých, žien, cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti a novým spôsobom sa upravuje výkon trestu v špecializovaných oddieloch.

K § 69 až 72

V oblasti výkonu trestu mladistvých sa neustanovujú zmeny zásadnejšieho významu, nadväzuje sa na doterajšie poznatky v zaobchádzaní s touto osobitnou kategóriou odsúdených, na overené prostriedky a metódy a v neposlednom rade na vnútornú a už osvedčenú diferenciáciu uplatňovanú v zá vislosti od mentálnej úrovne a prognózy vychovávateľnosti. V súvislosti so zmenami v Trestnom poriadku a Trestnom zákone, kde sa znižuje veková hranica trestnej zodpovednosti mladistvých na 14 rokov, je potrebné reagovať na tieto zmeny v niektorých oblastiach, napríklad vo vzdelávaní (ukončenie povinnej školskej dochádzky), efektívnom uplatňovaní prostriedkov a metód zaobchádzania, disciplinárnej praxe a v mnohý ch ďalších oblastiach.

Mladistvý vykonáva trest v ústave na výkon trestu pre mladistvých, avšak vo výnimočných prípadoch m ôže generálny riaditeľ rozhodnúť, že mladistvý vykoná trest aj v inom ústave, ak je to pre plnenie programu zaobchádzania účelnejšie. Podľa osobnostný ch vlastností, úrovne psychických schopností a resocializačnej prognózy sa mladiství zaraďujú do skupín, v ktorých sa uplatňujú odlišné formy a metódy zaobchádzania. Významným motivačný m prvkom je možnosť, aby za účelom účasti na vzdelávaní a kultúrno-osvetovej činnosti bola mladistvému povolená vychádzku mimo ústav na čas najviac desať hodín.

Účelom výkonu trestu u mladistvých je zabezpečiť ich výchovu, vzdelá vanie a umožniť im odbornú prípravu na budúce povolanie pričom sa zdôrazňuje, že pre mladistvého je účasť na aktivitách programu zaobchádzania povinná. Precí zne sa ustanovujú podmienky výkonu disciplinárnych trestov spojených s izoláciou mladistvého.

Ak súd uložil mladistvému ochrannú výchovu a je zabezpečený jej výkon, dňom ukon čenia výkonu trestu ústav zabezpečí dodanie mladistvého do príslušného výchovného zariadenia.

K § 73

V oblasti výkonu trestu odsúdených žien sa v porovnaní s doterajšou právnou úpravou neustanovujú zmeny zásadnej šieho charakteru. Naďalej sa zdôrazňuje zásada, že odsúdené ženy vykonávajú trest odňatia slobody s prihliadnutím na fyziologické a psychologické osobitnosti a precízne sa ustanovujú podmienky výkonu disciplinárnych trestov spojených s izoláciou odsúdených žien.

K 74

Podmienky výkonu trestu cudzincov a osôb bez štátnej prí slušnosti sú upravené tak, aby sa prihliadalo na skutočnosť, že tieto osoby spravidla neovládajú slovenský jazyk v primeranom rozsahu. Ústav je povinný cudzinca po prijatí do výkonu trestu poučiť o jeho práve obracať sa na diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad štátu, ktorého je občanom. Ústav je tiež povinný pou čiť cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti o jeho právach, povinnostiach a o podmienkach výkonu trestu v jazyku, ktorému rozumie. Pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti zabezpečuje ú stav neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Takýmto osobám sa v primeranej miere umožňuje, aby cudzinci rovnakej národnosti alebo hovoriaci rovnakým jazykom alebo obdobný m jazykom mohli byť spoločne ubytovaní a aby mohli mať prístup k literatúre v jazyku ich národnosti. Taktiež ústav poučí aj osobu bez štátnej príslušnosti o jeho práve obracať sa na príslušnú diplomatickú misiu alebo medzinárodné organizácie a orgány, ktoré chránia ich záujmy.

K § 75

V oblasti výkonu trestu v otvorených oddeleniach sa navrhuje, aby pre odsúdených, ktorí z hľadiska dosiahnutých vý sledkov plnenia programu zaobchádzania alebo na základe odporúčania strediska psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti spĺňajú podmienky na zaradenie do miernejšieho režimu, boli zaraďovaní do otvorené ho oddelenia pri ústave s minimálnym stupňom stráženia. Doterajšia právna úprava umožňovala zriaďovať a odsúdených umiestňovať aj do polootvorených oddelení, čo sa navrhuje upraviť v rá mci vnútornej diferenciácie pre odsúdených zaradených do ústavov so stredným stupňom stráženia a tým upresniť spôsob zaraďovania odsúdených do týchto oddielov ako i priestory pre ich zriaďovanie. Precízne sa upravuje, ktoré obmedzenia sa zmierňujú u odsúdených umiestnených do otvorených oddelení.

K § 76

Individualizácia výkonu trestu sa prejavuje aj v tom, že odsúdený, u ktorého je potrebné uplatniť ďal šie metódy a postupy zaobchádzania za účelom prehĺbenia výkonu trestu alebo vykonať ochranné liečenie, sa zaradí do špecializovaného oddielu.

V rámci špecializovaných oddielov sa zriaďuje nástupný oddiel, oddiel doživotných trestov, oddiel špecializovaného zaobchádzania, oddiel s bezpečnostným režimom, uzavretý oddiel, oddiel pre odsúdených so zdravotným postihnutím a výstupný oddiel. Základným kritériom je uplatňovanie osobitných prostriedkov a metód zaobchádzania za úč elom individualizácie výkonu trestu.

K § 77

V rámci výkonu trestu v špecializovaných oddieloch sa zriaďujú nástupné oddiely alebo nástupné izby, ktoré plnia dôležitú úlohu v súvislosti s nástupom odsúdeného na výkon trestu a jeho adaptáciou na podmienky výkonu trestu. Vzhľadom na skutočnosť, že trest odňatia slobody z ásadným spôsobom zasahuje do života odsúdeného, prvému kontaktu s väzenským prostredím je potrebné venovať väčšiu pozornosť, ako tomu bolo doposiaľ. Pritom nejde len o oboznamovanie sa s ústavný m poriadkom a právami a povinnosťami odsúdeného, ale predovšetkým o adaptáciu v tom smere, aby nedošlo k takým negatívnym zmenám v správaní sa odsúdeného, ktoré ešte viac prehĺbia jeho naruš enie. Súčasne sa ustanovuje, že odsúdený na doživotný trest sa do nástupného oddielu nezaraďuje a o zaradený odsúdeného na nástupný oddiel v ústave s maximálnym stupňom strá ženia rozhoduje riaditeľ ústavu.

K § 78

Výkon trestu v oddieloch pre odsúdených na doživotné tresty vychádza z doterajšej právnej úpravy, odsúdení tak ýto trest vykonávajú v určenom ústave s maximálnym stupňom stráženia, kde sú oddelení od ostatných odsúdených. Takýmto odsúdeným nie je možné zmeniť stupeň stráženia, možno ich v šak podmienečne prepustiť najskôr po 25 rokoch vykonaného trestu. V rámci vnútornej diferenciácie na zmiernenie niektorých negatívnych následkov izolácie na odsúdených, ktor í dosahujú pozitívne výsledky v plnení programu zaobchádzania, možno zriadiť diferenciačnú podskupinu s miernejším režimom. Ustanovuje sa, že účelom výkonu trestu doživotného trestu je najmä ochrana spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou izoláciou odsúdeného, usmerňovanie jeho správania a stabilizácia psychického a fyzické ho stavu. Odsúdenému možno povoliť, aby na zmiernenie režimu mohol používať vlastný rozhlasový a televízny prijímač. Taktiež sa ustanovujú podmienky vykonania vychádzky a návštevy.

K § 79

Oddiel so špecializovaným zaobchádzaním doteraz platná právna úprava neupravovala. Ide o oddiel, ktorý sa zriaďuje pre odsúdených, u ktorých je potrebné uplatňovať ďalšie terapeutické postupy za účelom dosiahnutia cieľov stanovených v individuálnom programe zaobchá dzania, na prekonanie krízových stavov a pre odsúdených, ktorým bolo súdom uložené ochranné liečenie. U takýchto odsúdených sa uplatňujú osobitné spô soby, prostriedky a metódy zaobchádzania, čím sa prehlbuje individualizácia výkonu trestu.

K § 80 a 81

Oddiel s bezpečnostným režimom a osobitný oddiel v doteraz platnej právnej úprave neboli upravené. Oddiel bezpečnostným režimom sa zriaďuje pre odsúdených, ktorí sú stavne porušujú ústavný poriadok, odmietajú plniť svoje povinnosti, negatívne pôsobia na ostatných odsúdených alebo iné osoby, ohrozujú bezpečnosť príslušníkov zboru, ostatných odsúdený ch alebo iných osôb, pokúsili sa o útek z výkonu trestu alebo sa naň pripravovali a tiež osoby odsúdené medzinárodným trestným súdom (Trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu alebo Medzinárodný trestný súd zriadený Rímskym štatútom). Ïalej sem môže byť umiestnený odsúdený, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie a súd rozhodol v trestnom konaní o primeranom uplatnení obmedzení podľa § 84 Trestného poriadku. Na nevyhnutne potrebnú dobu môže byť na tento oddiel umiestnený aj odsúdený za obzvlášť závažnú trestnú činnosť, odsúdený, ktor ý takúto trestnú činnosť spáchal ako člen organizovanej alebo teroristickej skupiny, odsúdený, u ktorého je dôvodné podozrenie, že sa vo výkone trestu dopustil závažného priestupku alebo trestného č inu a mohol by mariť riadne objasnenie veci, alebo by mohol pokračovať v protiprávnom konaní.

Účelom zriadenia osobitného oddielu je umožniť, aby za dodržania zákonných podmienok boli garantované osobitné výsady odsúdenému, ktorému bol uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanovenú Trestným zákonom s pou žitím § 39 ods. 2 písm. b), d) a e) Trestného zákona. Od poskytovania výsad a úľav sa upustí, ak odsúdený opakovane porušuje ústavný poriadok, odmieta plniť svoje povinnosti, pôsobí nepriaznivo na ostatných odsúdených alebo svojim správaním ohrozuje svoju bezpečnosť, bezpečnosť odsúdených, iný ch osôb alebo majetku. Potreba prijatia takýchto obmedzení alebo odňatie práv a výsad odsúdenému je najmenej raz za šesť mesiacov.

K § 82

Ustanovuje sa, že disciplinárne tresty spojené s izoláciou odsúdeného sa vykonávajú v uzavretom oddiely, ktorý je osobitne umiestnený v priestoroch oddelený ch od ostatných odsúdených. V takomto oddieli sa vykonáva nepretržitá služba príslušníkom zboru.

K § 83

Odsúdení so zdravotným postihnutím vykonávajú trest odňatia slobody s prihliadnutí m na ich zdravotný stav. Ide o osoby, ktoré majú zmenenú pracovnú schopnosť a ťažké zdravotné postihnutie, trpia dlhodobou závažnou chorobou, ktorá podstatne znižuje ich pracovnú schopnosť alebo u ktorý ch to vyžaduje ich zdravotný stav; tieto osoby na základe posúdenia lekára sa umiestňujú do osobitného oddielu s primeraným programom zaobchádzania, ktorý sa zriaďuje v nemocnici, môže sa v šak zriadiť za splnenia určitých podmienok aj v ústave.

K § 84

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa ustanovuje, aby sa ods údený zaradil na výstupný oddiel pred prepustením z výkonu trestu. Na výstupný oddiel sa zaraďuje odsúdený, ktorý je vo výkone trestu viac ako tri roky a za ú čelom plynulého prechodu do života na slobode. Dĺžka pobytu v tomto oddieli je individuálna a určuje sa s prihliadnutím na potreby odsúdeného. Vo výstupnom oddieli sa vytvárajú tak é podmienky, ktoré pripravujú odsúdeného na život po prepustení z výkonu trestu, podporujú zodpovednosť a praktickú starostlivosť odsúdeného o seba samého a tým napomáhajú v adaptá cii na podmienky života po prepustení na slobodu. V odôvodnených prípadoch (napríklad v prípade dlhodobých trestov) sa odsúdenému umožňuje, aby na dobu najviac päť dní opustil ústav (za účelom vybavovania osobných záležitostí na príslušných inštitúciách, zamestnania, ubytovania, nákupu odevu a obuvi alebo v súvislosti s návštevou príbuzných) a aby sa bliž ším kontaktom s podmienkami na slobode eliminovali prípadné stresujúce momenty. V súvislosti s prepustením odsúdeného ústav úzko spolupracuje so štátnymi orgá nmi, orgánmi územnej samosprávy, právnickými osobami, fyzickými osobami, záujmovými združeniami občanov, cirkvami, náboženskými spoločnosťami, nadáciami a charitatívnymi organizáciami.

K § 85

Vymedzuje sa pojem samospráva a ustanovuje sa, že samospráva sa zriaďuje len v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia a v otvorených oddeleniach. V ústavoch so stredným stupňom stráž enia sa samospráva zriaďuje, ak je to účelné z hľadiska plnenia účelu výkonu trestu a zaobchádzania s odsúdenými. Samospráva odsúdených napomá ha pri dodržiavaní ústavného poriadku, organizovaní a zabezpečovaní kultúrno-osvetovej činnosti, riešení otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri prá ci a podieľa sa tiež na príprave odsúdených na život po prepustení z výkonu trestu.

K § 86 až 88

V oblasti zodpovednosti za škodu sa ustanovujú podmienky všeobecnej zodpovednosti odsúdeného, zodpovednosti ods údeného za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh a zodpovednosti zboru za škodu spôsobenú odsúdenému. Vychádza sa zo zásady, že odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil počas v ýkonu trestu, pričom ústav je povinný vyžadovať od odsúdeného náhradu spôsobenej škody, teda odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil ústavu zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Za škodu, ktorá vznikla odsúdenému porušením právnych povinností, pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej sú vislosti s ním zodpovedá odsúdenému zbor, rovnako zodpovedá odsúdenému za škodu na odložených veciach, pri odvracaní škody a vzniknutú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Výkon prác pre ústav, výkon prospešných prác mimo ústav a pracovná terapia sa z hľadiska zodpovednosti za škodu nepovažujú za plnenie pracovných úloh. Ak došlo k poškodeniu zdravia alebo smrti ú razom, nejde o pracovný úraz; v takom prípade zbor zodpovedá za spôsobenú škodu podľa Občianskeho zákonníka.

K § 89 až 92

V oblasti trov výkonu trestu, zavinených trov výkonu trestu a zvýšených trov výkonu trestu sa nadväzuje na doterajš iu právnu úpravu. Aj naďalej je odsúdený povinný uhradiť trovy spojené s výkonom trestu. Od tejto povinnosti je oslobodený po dobu nezaradenia do práce bez jeho zavinenia, do dovàšenia veku skončenia povinnej školskej dochádzky, po dobu zaradenia do vzdelávania, po dobu účasti ako svedka na súdnom konaní a po dobu voľna na opustenie ústavu.

Odsúdený je tiež povinný nahradiť zavinené trovy výkonu trestu v prípade výkonu niektorých discipliná rnych trestov, ak neodôvodnene odmietol pracovať alebo ak nepodal žiadny pracovný výkon počas pracovnej zmeny, ak mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v prípadoch, že si úmyselne spôsobil ujmu na zdraví alebo inej osobe dovolil, aby mu spôsobila ujmu na zdraví alebo ak porušil liečebný režim a tiež v prípade, ak neodôvodnene žiadal o predvedenie pred niektorý z orgánov činných v trestnom konaní, sú d alebo pred orgán štátnej správy, avšak jeho prítomnosť nebola potrebná; v takýchto prípadoch je odsúdený povinný nahradiť aj zvýšené trovy výkonu trestu. Zvýšené trovy vý konu trestu je odsúdený povinný uhradiť tiež v prípade, ak navštívil odsúdeného alebo obvineneného v inom ústave. Zvýšené trovy vý konu trestu je odsúdený povinný uhradiť tiež ústavu a Policajnému zboru, ktoré vznikli v súvislosti s jeho útekom z výkonu trestu alebo nedovoleným vzdialením sa z pracoviska, otvorené ho oddelenia alebo ak sa včas nevrátil z voľna na opustenie ústavu.

K § 93

V zákone č. 59/1965 Zb. absentovala právna úprava in štitútu prepustenia z výkonu trestu, problematika prepustenia odsúdeného z výkonu trestu bola upravená len vo vykonávacom predpise a to v Poriadku výkonu trestu odň atia slobody. Prepustenie odsúdeného z výkonu trestu je možné, ak uplynula doba výkonu trestu ustanovená v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí súdu a zboru nebolo doručené nariadenie súdu na výkon ďal šieho trestu, ak prepustenie písomne nariadil súd alebo prokurátor, taktiež ak tak rozhodol prezident republiky pri udeľovaní milosti a pí somne tak nariadil minister spravodlivosti Slovenskej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky. Taktiež sa ustanovuje, že ak odsúdený nemá pri prepustení z výkonu trestu odev a obuv zodpovedajúcu klimatickým podmienkam alebo peňažné prostriedky na svojom konte na ich zakúpenie, ústav odsúdenému bezplatne poskytne primeraný odev a obuv a tiež mu poskytne nenávratný peňažný prí spevok alebo cestovný lístok.

K § 94

Ak odsúdený zomrie počas výkonu trestu, riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru vykoná potrebné opatrenia na zabezpečenie miesta úmrtia a osôb, ktoré o udalosti majú vedomosti, vždy však informuje generálne riaditeľstvo a príslušný súd. Navrhovanou úpravou sa reaguje na všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce oblasť zdravotnej starostlivosti.

K § 95 a 96

Ustanovuje sa, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch vykonáva príslušný prokurátor, kontrolu výkonu trestu v ústavoch vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky a osoby ním poverené, generálny riaditeľ zboru a osoby ním poverené a tiež iné osoby (právnické osoby a fyzick é osoby), ak sa tak ustanovuje v osobitnom predpise alebo ide o medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. Zbor však vykonáva v rá mci svojej kompetencie aj vlastnú kontrolnú činnosť.

K § 97

V spoločných ustanoveniach sa na účely zákona definujú niektoré pojmy ako napríklad pojem blízka osoba, kde sa spresňuje okruh osôb, ktorý je rozdielny v porovnaní s § 116 Občianskeho zákonníka. Uvedené vymedzenie je dôležité z dôvodu, že uplatňovanie § 116 v praxi pripúšťalo napríklad v súvislosti s návštevami odsúdených príliš široký výklad. Definujú sa pojmy ako návyková látka, základné a ďalšie potreby osobnej hygieny, upresňuje sa vymedzenie orgánu sociálneho poistenia a št átneho orgánu a tiež sa ustanovuje, že s prihliadnutím na dodržiavanie liečebného režimu počas umiestnenia odsúdeného v nemocnici pre obvinených a odsúdených alebo inom zdravotní ckom zariadení sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú primerane. Okrem personálnej kontroly sa umožňuje zvýšený dozor nad odsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody aj pomocou zavedenia kamerov ého systému, ktorý je určený na vytváranie podmienok vyššej miery bezpečnosti a prevencie pred fyzickým násilím alebo inými formami správania ponižujúcimi ľudskú dôstojnosť odsúdených. U vybranej kategórii odsúdených sa zavádza zvýšená kontrola pohybu aj za pomoci zavedenia kamerového systému.

K § 98

Ustanovuje sa, že zbor je oprávnený spracovávať potrebné osobné údaje týkajúce sa odsúdených. Ide predovšetkým o identifikačné znaky a ú daje, anamnestické údaje, údaje o národnostnej a etnickej príslušnosti, ktoré sú významné z hľadiska skúmania efektívnosti výkonu trestu, ale aj poskytovania štatistick ých údajov príslušným orgánom. Uvedené údaje je oprávnené spracovávať stredisko psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti. Zbor pritom postupuje v súlade predovšetk ým s osobitnými zákonmi upravujúcimi oblasť ochrany osobných údajov. Súčasne sa ustanovuje, že odsúdený je povinný podrobiť sa úkonom súvisiacim zo zberom uvedených údajov a pravdivo uvádzať príslušné údaje.

K § 99 a 100

V spoločných ustanoveniach o konaní sa ustanovuje, že na konanie sa vzťahuje Správny poriadok. Na účely zákona sa za rozhodnutie považuje rozhodnutie o disciplinárnom treste, zavinených trovách a zvýšených trovách vý konu trestu, náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu a o zhabaní veci, pritom však súčasne sa deklaruje, ktoré rozhodnutia nemajú odkladný účinok. Taktiež sa ustanovuje ako sa postupuje pri vý kone rozhodnutia zrážkami zo mzdy alebo prikázaním pohľadávky. Ak odsúdenému bolo nariadené vykonať viacero trestov, tieto sa vykonávajú v poradí, v akom boli ústavu doručené nariadenia výkonu trestu.

K § 101

V splnomocňovacom ustanovení sa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oprávňuje vo vykonávacom predpise, ktorým je vyhláška, ustanoviť niektoré podrobnosti výkonu trestu. Ide predovšetkým o postupy v súvislosti s vykonávaním vnútornej diferenciácie, zaobchádzaním s odsúden ými, zabezpečovaním práv a povinností odsúdených, disciplinárnym konaním, nakladaním s peňažnými prostriedkami, trovami výkonu trestu a v neposlednom rade výkonom trestu niektorých kategórií odsúdených.

Taktiež sa umožňuje, aby minister dal súhlas na overovanie nových met ód, ktoré súvisia s efektívnejším zaobchádzaním s odsúdenými, ako aj na zriadenie špecializovaných oddelení výkonu trestu pre odsúdené matky s deťmi do troch rokov.

K § 102 až 105

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia a vzťahy s tým súvisiace. Ide predovšetkým o výkon finančných operácií, výpočet škody na majetku štátu v správe ústavu, výkon zrážok na úhradu trov vý konu trestu a zavinených trov výkonu trestu, výkon disciplinárnych trestov a podobne. Taktiež sa ustanovuje, že ustanovenia zákona sa vzťahujú aj na výkon trestu, ktorý bol uložen ý pred účinnosťou zákona.

V zrušovacom ustanovení sa zruš uje doterajší zákon a vykonávacie predpisy k nemu.

Účinnosť zákona sa navrhuje v súlade s navrhovanou účinnosťou nových trestných kódexov. Osobitná účinnosť dvoch ustanovení je viazaná na nutnosť vytvorenia podmienok v ústavoch na výkon trestu na aplikáciu týchto oprávnení odsúdenými (uzamykateľné skrinky na uloženie osobných vecí a používanie telefónu).

Bratislava, 31.máj 2005

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore