Zákon o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov 475/2005 účinný od 01.01.2022

Platnosť od: 26.10.2005
Účinnosť od: 01.01.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Trestné právo hmotné, Pomocné vedy
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST12JUD6216DS10EUPP10ČL2

Zákon o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov 475/2005 účinný od 01.01.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 475/2005 s účinnosťou od 01.01.2022 na základe 310/2021

Legislatívny proces k zákonu 310/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 310/2021, dátum vydania: 05.08.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) ako aj novelizáciou č. 221/2019 Z. z. zanikla zákonná povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať orgánom verejnej moci výpisy z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností, registra trestov, výpisov z registra mimovládnych organizácií, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o nedoplatkoch na sociálnom poistení, nedoplatkoch na zdravotnom poistení, nedoplatkoch voči daňovým úradom a colným úradom a potvrdenia o dôchodkových dávkach a nemocenských dávkach.

Zároveň bola zavedená povinnosť pre jednotlivé orgány verejnej moci získavať a používať pre potreby svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy.

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný ako iniciatívny materiál s cieľom pokračovať v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v znižovaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy. Návrhom zákona sa rozširuje rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci v jednotlivých konaniach ako aj pri bežnej úradnej komunikácii predkladať v listinnej podobe. Zároveň sa odbúravaním administratívnej záťaže a zjednodušovaním procesov obmedzuje možnosť vzniku korupcie. V poradí tretia vlna znižovania administratívnej záťaže vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci tieto nasledovné výpisy a potvrdenia:

kópia rodného listu,

kópia sobášneho listu,

kópia úmrtného listu,

potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania,

potvrdenie o pobyte,

potvrdenie o pridelení IČO,

výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat,

potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie je vyhlásený konkurz,

výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb,

výpis z registra sociálnych podnikov,

potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

2

vybraný okruh právoplatných rozhodnutí súdov,

výpis z registra / zoznamu advokátov,

výpis z centrálneho registra exekúcií,

potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi,

doklad preukazujúci ťažké zdravotné postihnutie,

údaje vzťahujúce sa k narodeniu dieťaťa a úmrtiu obsiahnuté vo vybraných informačných systémoch a registroch rezortu zdravotníctva,

potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom,

údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov 2 %,

potvrdenia o poberaní dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Výber uvedených potvrdení a výpisov zaradených do návrhu novely bol vykonaný v spolupráci s rezortami, ktoré spravujú príslušné registre a vydávajú z nich aktuálne listinné výpisy a potvrdenia pre účely rôznych úradných konaní. Elektronizácia výpisov a potvrdení umožní odstránenie najčastejšie vyžadovaných príloh k predkladaným žiadostiam v rámci množstva úradných konaní vyplývajúcich z osobitných predpisov. Návrhom sa napr. skompletizuje odstránenie všetkých potvrdení a výpisov ako príloh predkladaných záujemcami o zákazky v rámci procesu verejného obstarávania, resp. vyžadovaných pri rôznych žiadostiach o financovania zo štátneho rozpočtu, európskych štrukturálnych a investičných fondov, žiadostiach o dotácie, granty a iné formy podpory vyplácané tiež obcami a vyššími územnými celkami. Vo vzťahu k občanom dôjde k debyrokratizácii rôznych konaní týkajúcich sa dávok poskytovaných rezortom práce a o digitalizáciu vybraných súvisiacich životných situácií, resp. agend verejnej správy súvisiacich s matričnou agendou najmä narodením dieťaťa a príslušnými štatistickými hláseniami a zápismi do matričných kníh vzťahujúcimi sa tiež k úmrtiam, rozvodom, učením opatrovníctva, atď. Elektronizácia všetkých z „výpisov“ zaradených do návrhu novely je ekonomicky efektívna a návratná vyplýva to priamo z jednotlivých častí doložky, kde sú priamo či nepriamo vyčíslené dopady a prínosy per každý jeden „výpis“.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s predpismi Európskej únie. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

3

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 08.02.2021Ukončenie: 26.02.2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Február 2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Máj 2021

2. Definícia problému

Problém, na ktorý novela zákona proti byrokracii reaguje, je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám dokladať skutočnosti obsiahnuté v potvrdeniach a výpisoch, definovaných v „Analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana“ (bod 7.1.2), v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných potvrdeniach a výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženej novely zákona proti byrokracii je ďalšia vlna zrušenia povinnosti predkladania potvrdení a výpisov v listinnej podobe orgánom verejnej moci vychádzajúca z tzv. princípu „jedenkrát a dosť“ a odbremenenia tak občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré dnes štát k dispozícii. Všetky tieto údaje si budú môcť oprávnení zamestnanci orgánov verejnej moci vo vzťahu k nimi vykonávanej úradnej činnosti získavať sami zabezpečením ich sprístupnenia prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.Ide o ďalší z krokov radu opatrení, ktoré postupne prispievajú k naplneniu vyššie uvedeného princípu „jedenkrát a dosť“. Ten hovorí, že pokiaľ štát disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby úradného konania získa sám.

4. Dotknuté subjekty

Orgány verejnej mociFyzické a právnické osoby s povinnosťou predkladať predmetné výpisy a potvrdenia.

5. Alternatívne riešenia

1.zachovanie súčasného stavu - táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady

2.zmena súčasného stavu - nakoľko štát dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri viacerých životných situáciách, v rámci ktorých prichádzajú tieto subjekty so štátom do kontaktu, je neúčelné aby štát žiadal preukazovanie jemu známych skutočností naďalej opakovane od fyzických a právnických osôb dokladovaním v listinnej podobe.

4

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

Nie

Čiastočne

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

Ing. Andrej Hajduch, PhD., oddelenie dátovej kancelárie, odbor architektúry eGovernmentu, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,

andrej.hajduch@vicepremier.gov.sk

02/20928232

Mgr. Dáša Blašková, riaditeľka odboru legislatívy, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,

dasa.blaskova@vicepremier.gov.sk

, 02/20928150

12. Zdroje

Údaje, početnosti a príslušné správne poplatky získalo MIRRI SR od správcov jednotlivých dotknutých registrov.

Technické riešenie bolo analyzované a navrhnuté MIRRI SR ako správcom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov a jeho nadstavbového portálu oversi.gov.sk v spolupráci so správcami informačných systémov verejnej správy (IS VS), v ktorých vedené jednotlivé registre a tiež tých ktoré sa majú na tieto registre automatizovane integrovať.

Správcovia IS VS za týmto účelom poskytli MIRRI SR súčinnosť prostredníctvom ich odborných zamestnancov.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

5

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je rozpočtovo nezabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú kvantifikované nekryté výdavky spolu na rok 2021 v sume 5 449 446,84 eur, z toho MIRRI SR v sume 1 180 246, 84 eur, MV SR v sume 792 000 eur, ŠÚ SR v sume 200 000 eur, MS SR v sume 200 000 eur, MPRV SR v sume 150 000 eur, MPSVR SR v sume 618 000 eur, Národné centrum zdravotníckych informácií v sume 1 560 000 eur, Finančné riaditeľstvo SR v sume 250 000 eur, DEUS v sume 499 200 eur. Od roku 2022 sú kvantifikované rozpočtovo nekryté výdavky v sume 265 193 eur každoročne pre MIRRI SR. Výdavky budú vynaložené na úpravy informačných systémov, ich rozhraní, zaškolenia zamestnancov orgánov verejnej moci a prevádzku informačných systémov. V bode 2.1.1 Financovanie návrhu je uvedené, že financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu.

Zároveň od roku 2022 dochádza k poklesu príjmov rozpočtu verejnej správy spolu v sume 125 760 eur ročne, a to v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi v sume 90 000 eur ročne (vo vzťahu k potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz), ako aj z dôvodu zníženia príjmov samosprávnych krajov v sume 35 760 eur ročne (vo vzťahu k výpisom z nimi vedených zdrojových registrov poskytovateľov sociálnych služieb). V bode 2.2.4. predkladateľ uvádza, že výpadok príjmov bude kompenzovaný znížením prácnosti úradníkov súvisiacej s vystavovaním a vydávaním listinných potvrdení a výpisov vo vzťahu k občanom a podnikateľom.

Zvýšené rozpočtovo nezabezpečené požiadavky na rozpočet verejnej správy sú v rozpore s bodom C.13. uznesenia vlády SR č. 649/2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 „nepredkladať v roku 2021 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2021 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“.

Vzhľadom na uvedené MF SR nesúhlasí s predloženým materiálom. MF SR žiada doložku vybraných vplyvov vrátane analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy prepracovať tak, že z nich nebude vyplývať rozpočtovo nekrytý vplyv. Všetky požiadavky vyplývajúce z návrhu novely zákona MF SR žiada zabezpečiť v rámci limitov výdavkov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných nárokov na rozpočet verejnej správy. V doložke by malo byť uvedené aj posúdenie možnosti financovania výdavkov vo vzťahu k plánu obnovy.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné uviesť pri Národnom centre zdravotníckych informácií, Finančnom riaditeľstve SR a Datacentre elektronizácie územnej samosprávy Slovenska aj príslušné kapitoly štátneho rozpočtu.

V súvislosti s predpokladanými dosahmi návrhu zákona na oblasť zamestnanosti predkladateľ uvádza požiadavku na zvýšenie počtu zamestnancov a osobných výdavkov v kapitole MIRRI SR, a to v roku 2021 zvýšenie počtu zamestnancov o 4 osoby a osobných výdavkov o 19 198,84 eur, z toho mzdy 14 226,67 eur a od roku 2022 zvýšenie počtu zamestnancov o 4 osoby a osobných výdavkov o 115 193 eur, z toho mzdy 85 360 eur. Upozorňujeme na možný nesúlad kvantifikácie osobných výdavkov na rok 2021 a návrhu účinnosti zákona od 1. 9. 2021. Kvantifikácia požiadavky na osobné výdavky predložená predkladateľom by zodpovedala prijatiu 4 zamestnancov od 1. 11. 2021, teda nie odo dňa účinnosti zákona.

Komisia žiada aktualizovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, ktorá je v súčasnosti vyhotovená ako expertný odhad výdavkov. V poznámkach k podrobným tabuľkám č. 4 týkajúcich sa výdavkov jednotlivých dotknutých kapitol je uvedené, že sumy výdavkov boli stanovené na základe expertných odhadov v spolupráci s dotknutými organizáciami. Komisia považuje za potrebné pred realizáciou návrhu zostaviť rozpočet čo najpresnejšie tak, aby ho bolo možné overiť. Komisia upozorňuje tiež na povinnosť pripraviť a predložiť MF SR detailný rozpočet investičných projektov s výdavkami nad 1 mil. eur s DPH v zmysle úlohy C.5. uznesenia vlády SR č. 649/2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023.

Komisia žiada tiež o doplnenie zdôvodnenia výberu konkrétnych potvrdení a výpisov, ktoré majú byť elektronizované. Z predloženého materiálu nie je jasné, na základe čoho boli vybrané konkrétne potvrdenia a výpisy v tzv. tretej vlne znižovania administratívnej záťaže a rozšírenie rozsahu údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy. Nie je teda jasné, či boli tieto potvrdenia a výpisy vybrané napr. na základe ich ročných počtov, časovej náročnosti agendy, alebo iného kritéria a či v porovnaní s inými potvrdeniami a výpismi majú teda potenciál priniesť najvyššie prínosy spomedzi všetkých vyžadovaných výpisov a potvrdení.

Do analýzy vplyvov na rozpočet Komisia žiada doplniť aj kalkulácie ekonomickej efektívnosti, resp. návratnosti na úrovni jednotlivých potvrdení a výpisov (rozdelenie nákladov a prínosov). MF SR Žiada realizovať len tie, ktoré sú preukázateľne ekonomicky návratné. Z poskytnutých podkladov nie je možné vyhodnotiť ekonomickú efektívnosť, resp. návratnosť podľa jednotlivých vybraných potvrdení a výpisov. Pre posúdenie je potrebné upraviť analýzu vplyvov na rozpočet tak, aby bolo možné vyhodnotiť návratnosť elektronizácie podľa jednotlivých potvrdení a výpisov. Následne MF SR žiada realizovať elektronizáciu len návratných potvrdení a výpisov.

6

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok. Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Vyhodnotenie:

Detailný rozpočet projektu bude výstupom analýz a štúdií uskutočniteľnosti, ktoré budú môcť byť vykonané bezprostredne po medzirezortnom pripomienkovom konaní keď bude zrejmý predmet riešenia a identifikované všetky dopady na súvisiace agendy a ich požiadavky na upravené funkcionality IS VS a ich rozhraní.

Výber konkrétnych potvrdení a výpisov zaradených do návrhu novely bol vykonaný v spolupráci s rezortami, ktoré spravujú príslušné registre a vydávajú z nich výpisy a potvrdenia pre účely rôznych úradných konaní.

Výber výpisov a potvrdení sa viaže k najčastejšie vyžadovaným prílohám k predkladaným žiadostiam v rámci rôznych úradných konaní vyplývajúcich z osobitných predpisov. Návrhom sa napr. kompletizuje odstránenie všetkých potvrdení a výpisov ako príloh ku konaniam na Úrade pre verejné obstarávanie (zápis do registra hospodárskych subjektov), resp. vyžadovaných pri rôznych žiadostiach o dotácie, podpory, ... zo štátneho rozpočtu a EŠIF, ako aj pri konaniach o rôznych dávkach v rezorte práce na UPSVaR a Sociálnej poisťovni.

Návrh novely zákona zároveň napomáha pilotne riešiť digitalizáciu jednej z najkomplexnejších životných situácií – narodenie dieťaťa, ku ktorej sa vzťahuje množstvo čiastkových konaní, ktoré rieši viacero rezortov. Elektronizácia všetkých z „výpisov“ zaradených do návrhu novely je ekonomicky efektívna a návratná – vyplýva to priamo z jednotlivých častí doložky, kde priamo či nepriamo vyčíslené dopady a prínosy per každý jeden „výpis“.

stanovisko komisie

(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)

K MATERIÁLU

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

I. Úvod: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR dňa 12. mája 2021 predložilo na záverečné posúdenie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívne vplyvy na informatizáciu a pozitívne vplyvy služieb verejnej správy pre občana a negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky ani odporúčania.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

7

IV. Poznámka: Predkladateľ uvedie toto stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov.

8

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

-125 760,00

-125 760,00

-125 760,00

Všeobecná pokladničná správa

0

-90 000,00

-90 000,00

-90 000,00

z toho:

- vplyv na ŠR

0

-90 000,00

-90 000,00

-90 000,00

Rozpočtové prostriedky

0

-90 000,00

-90 000,00

-90 000,00

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

- 35 760,00

- 35 760,00

- 35 760,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

2 142 929,68

4 914 153,00

431 969,00

431 969,00

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – úpravy modulu procesnej integrácie a integrácie údajov

342 237,68

477 881,00

265 193,00

265 193,00

Ministerstvo vnútra SR – úprava Centrálneho IS matričnej agendy

792 000,00

776 160,00

0

0

Štatistický úrad SR – úprava a integrácia Integrovaného štatistického IS

200 000,00

0

0

0

Ministerstvo spravodlivosti SR – úprava a integrácia IS v správe ministerstva

9 024,00

13 536,00

0

0

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – Centrálna evidencia hospodárskych zvierat

150 000,00

0

0

0

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny – IS služieb zamestnanosti

0

1 420 600,00

0

0

Národné centrum zdravotníckych informácií – úpravy NZIS (rozp. kapitola MZ SR)

83 388,00

1 726 776,00

166 776,00

166 776,00

Finančné riaditeľstvo SR – úpravy IS Finančnej správy (rozp. kapitola MF SR)

566 280,00

0

0

0

Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – úpravy IS DCOM

(rozp. kapitola MF SR)

0

499 200,00

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

2 142 929,68

4 914 153,00

431 969,00

431 969,00

Rozpočtové prostriedky

2 142 929,68

4 914 153,0

431 969,00

431 969,00

9

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

4

4

4

4

- vplyv na ŠR

4

4

4

4

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

89 320,52

207 094,36

207 094,36

207 094,36

- vplyv na ŠR

89 320,52

207 094,36

207 094,36

207 094,36

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte*

2 142 929,68

4 914 153,00

431 969,00

431 969,00

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

Pozn. Alokované finančné krytie viď. bod 2.1.1. nižšie

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu bude zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a tiež prostriedkov alokovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa na jednotlivé roky. Identifikované rozpočtové výdavky ostatných dotknutých rozpočtových kapitol v rámci tabuľky 1 vyššie budú kryté prostredníctvom rozpočtových opatrení z uvedenej alokácie v rámci Všeobecnej pokladničnej správy. Podkladom pre uvoľnenie finančného krytia súvisiaceho s legislatívnym návrhom bude predloženie konsolidovanej dokumentácie obsahujúcej detailné rozpočty jednotlivých realizovaných zmien v rámci IS VS v súlade s Vyhláškou č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov. Vzhľadom na účinnosť vybraných ustanovení zákona k 1.1.2021 je zahájenie analytických činností, špecifikácií, ako aj samotného objednania a realizácii úprav u väčšiny dotknutých rozpočtových kapitol nevyhnutné v priebehu roka 2021 bezprostredne po schválení návrhu zákona vo Vláde SR, preto vplyvy na rozpočet predpokladajú v tomto roku. Za účelom skorej prípravy vyššie uvedenej konsolidovanej dokumentácie slúžiacej ako podklad k rozpočtovým opatreniam je potrebné v zmysle úlohy č. C.4. súvisiaceho návrhu uznesenia vlády vyčleniť z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa bezodkladne (t.j. do 31. mája 2021) bežné výdavky v sume 200 000 Eur pre rozpočtovú kapitolu MIRRI SR.

10

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh predpokladá vytvorenie nových a zmenu existujúcich služieb verejnej správy. Aktuálne sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch nachádza požiadavka na predkladanie potvrdení, výpisov a kópií od občana/podnikateľa v listinnej forme, použiteľných na právne účely. Tieto potvrdenia, výpisy poskytované na určených miestach občanovi/podnikateľovi, resp. občan/podnikateľ si musí zaobstarať výpisy/potvrdenia sám vyhotovením ich kópií / duplikátov. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť potvrdenia, výpisy použiteľné na právne účely, či údaje, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR, Štatistickým úradom SR, Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvom zdravotníctva SR, Finančným riaditeľstvom SR, Slovenskou advokátskou komorou, Komorou notárov SR, Slovenskou komorou exekútorov a Datacentrom elektronizácie územnej samosprávy Slovenska.

Služba bude poskytovaná oprávneným zamestnancom orgánov verejnej moci, ktorí si priamo prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, resp. prostredníctvom jeho portálu oversi.gov.sk vyžiadajú potvrdenia a výpisy, definované časti 7.1.2 Analýzy vplyvov na služby verejnej správy pre občana bezodplatne na zákonom stanovené účely. Občan / podnikateľ nebude musieť predmetné výpisy a potvrdenia získavať osobne od ich poskytovateľov a následne ich nebude musieť predkladať v rámci konaní pred úradmi.

Návrh zároveň predpokladá vytvorenie nových elektronických služieb verejnej správy, prostredníctvom ktorých budú mať občania možnosť z pohodlia domova bez nutnosti návštevy úradov riešiť vybrané úkony vo vzťahu k životnej situácii narodenie dieťaťa ako napr. vyhlásenie o určení otcovstva, vyhlásenie o mene a priezvisku dieťaťa, vyzdvihnutie si rodného listu dieťaťa použiteľného na právne úkony cez poštovú schránku. Návrh tiež predpokladá úpravu existujúcich elektronických služieb verejnej správy s cieľom redukcie poskytovaných údajov občanmi v jednotlivých formulároch vzťahujúcich sa k vybraným úradným konaniam (napr. pri Žiadostiach o príspevok pri narodení dieťaťa), čo bude umožnené formou sprístupnenia týchto údajov správcami zdrojových evidencií a registrov prostredníctvom centrálnych spoločných modulov eGovernmentu.

Návrh predpokladá zníženie príjmov rozpočtu verejnej správy v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi vo vzťahu k Potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz, ako aj vo vzťahu k Výpisom z registrov poskytovateľov sociálnych služieb aktuálne vedených samosprávnymi krajmi. Vplyv návrhu na správne poplatky sa nepredpokladá.

Kvantifikované výdavky verejnej správy budú musieť byť vynaložené v súvislosti s legislatívnym návrhom na potrebné úpravy informačných systémov, ich rozhraní, potrebné zaškolenia zamestnancov orgánov verejnej moci a prevádzku informačných systémov (ich krytie viď. bod 2.1.1. vyššie).

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

x zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

11

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

-125 760

-125 760

-125 760

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-125 760

-125 760

-125 760

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Predkladaný návrh vplyv na príjmy rozpočtu verejnej správy v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi v sume 90 tis. eur ročne vo vzťahu k potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz, ako aj z dôvodu zníženia príjmov samosprávnych krajov vo vzťahu k výpisom z nimi vedených zdrojových registrov poskytovateľov sociálnych služieb v celkovej sume 35 760 eur ročne.

Vplyv na iné správne a súdne poplatky sa nepredpokladá, pretože u ostatných typoch rušených výpisov a potvrdení sa poplatky buď nevyberajú, alebo ide iba o rušenie ich kópií originálnych výpisov, duplikátov a potvrdení, ktoré aktuálne predkladajú občania a podnikatelia orgánom verejnej moci ako prílohy k žiadostiam.

Výpadok príjmov u dotknutých subjektov bude kompenzovaný znížením prácnosti úradníkov súvisiacej s vystavovaním a vydávaním listinných potvrdení a výpisov vo vzťahu k občanom a podnikateľom.

12

Tabuľka č. 4

1.Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – úpravy modulu procesnej integrácie a integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

238 397,68

265 193

265 193

265 193

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

28 453,34

85 360

85 360

85 360

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

9 944,34

29 833

29 833

29 833

Tovary a služby (630)2

200 000

150 000

150 000

150 000

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

103 840

212 688

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

103 840

212 688

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

342 237,68

477 881

265 193

265 193

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Uvedené kapitálové výdavky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vzťahujúce sa k predkladanému návrhu sa viažu k prácam súvisiacim s nevyhnutnými úpravami a rozvojom Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (MPIaIÚ) a jeho portálu oversi.gov.sk. Predmetné činnosti sa budú týkať analýzy, špecifikácie a implementácie nových služieb (zavedenia nových typov elektronických potvrdení a výpisov pre konzumentov, rozšírenia okruhu používateľských oprávnení vo väzbe na legislatívne účely) a tiež analýzy a špecifikácie úprav rozhraní centrálnych modulov zabezpečujúcich integrácie na informačné systémy poskytovateľov údajov, ktorými správcovia IS uvedení v doložke.

Bežné výdavky v sume 200 000 Eur sa viažu k službám vzťahujúcim sa k nevyhnutnému zabezpečeniu vytvorenia konsolidovanej projektovej dokumentácie v súlade s Vyhláškou č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov ako podkladu pre odsúhlasenie celkového projektového zámeru vrátane detailného rozpočtu a CBA/BC k projektu za všetky dotknuté IS VS. Bežné výdavky tiež nevyhnutné za účelom zabezpečenia prevádzky novo zavedených služieb MPIaIÚ a portálu oversi.gov.sk, projektovým riadením, potrebným metodickým usmernením dotknutých orgánov verejnej moci a občanov, zaškolením zamestnancov verejnej správy a súvisiacou medializáciou a osvetovou činnosťou. Rozsah výdavkov bol stanovený

13

expertným odhadom vychádzajúc z výdavkov ktoré sa vzťahovali k predchádzajúcim dvom vlnám debyrokratizácie, v rámci ktorých sa nasadzovali obdobné nové služby pri aplikácii ustanovení Zákona proti byrokracii.

14

3. Ministerstvo vnútra SR – úprava a integrácia Centrálneho IS matričnej agendy a IS Registra fyzických osôb

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

792 000

776 160

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

792 000

776 160

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

792 000

776 160

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Uvedené bežné výdavky sa vzťahujú k úpravám IS v správe rezortu Ministerstva vnútra SR (IS CISMA a IS RFO) za účelom:

1)umožnenia prístupu občanov k novým elektronickým službám matriky, v rámci ktorých budú / bude môcť:

-rodičia dieťaťa podávať elektronické súhlasné vyhlásenia o určení otcovstva súvisiacich so životnou situáciou narodenia dieťaťa,

-podávať elektronické vyhlásenia o určení mena a priezviska dieťaťa

-rodičia dieťaťa budú môcť určiť poštovú adresu kam chcú doručiť originál vydaného rodného listu bez nutnosti jeho osobného vyzdvihnutia na pracovisku matričného úradu

2)vytvorenia nových služieb s cieľom umožnenia ukladania údajov súvisiacich s narodením dieťaťa zo zdravotníckych zariadení, ako aj z vyhlásení rodičov dieťaťa do elektronickej zbierky listín matriky a avizovanie pracovníčky príslušného matričného úradu

3)vytvorenia nových integračných služieb, ktorými bude možné zabezpečiť zapisovanie údajov z eZdravia do IS CISMA za účelom digitalizácie štatistického Hlásenia o narodení dieťaťa, jeho následné spracovanie a doplnenie o údaje matriky a ďalej jeho automatizované posielanie z matričných úradov (IS CISMA) do IS ŠÚ SR

4)vytvorenia nových integračných služieb, ktorými budú IS VS oprávnených OVM prostredníctvom jednotných rozhraní CISMA/RFO cez

15

IS CSRÚ notifikované o narodení dieťaťa a vzťahových údajoch na jeho rodičov / zákonných zástupcov

5)úpravy integračných služieb IS CISMA, ktoré majú slúžiť na zápis údajov o úmrtiach z nového IS Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ePrehliadky a údajov z vybraných súdnych rozhodnutí súvisiacich s matričnou agendou z IS Súdneho manažmentu ministerstva spravodlivosti SR.

16

3. Štatistický úrad SR – úprava a integrácia Integrovaného štatistického IS

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

200 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

200 000

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

200 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vo vzťahu k predmetu novely zákona proti byrokracii Štatistický úrad SR vykoná úpravy Integrovaného štatistického a to nasledovne:

-vytvorí novú elektronickú službu, ktorou bude umožnené zapisovať a spracovávať údaje v rozsahu štatistického hlásenia „Hlásenie o narodení dieťaťa“ (Obyv2-12) automatizovaným spôsobom Centrálneho IS matričnej agendy (IS CISMA) spravovaného rezortom vnútra. Týmto bude zabezpečené, že nebude potrebné zberať, nosiť a manuálne spracovávať listinné štatistické hlásenia súvisiace s narodenými deťmi medzi matričnými úradmi a pracoviskom ŠÚ SR zabezpečujúcich ich spracovanie,

-umožní sprístupnenie funkcionality na overovanie pridelených IČO nielen voči IČO subjektov zaevidovaných oficiálne v Registri právnických osôb ale všetkých IČO, ktoré ŠÚ SR pridelil a časť z nich je aktuálne vedená iba v štatistickom Registri organizácií vzhľadom na to, že nie všetci správcovia zdrojových registrov do dnes nenahlásili ŠÚ SR všetky nimi vedené subjekty (napr. obce ako správcovia registrov samostatne hospodáriacich roľníkov)

Vyššie uvedená suma výdavkov vzťahujúcich sa k úpravám príslušných IS bola poskytnutá formou expertného odhadu Štatistickým úradom SR

17

na základe konzultácií medzi zástupcami MIRRI SR, MV SR a ŠÚ SR.

18

4. Ministerstvo spravodlivosti SR – úprava a integrácia IS v správe ministerstva – Súdny manažment a IS Obchodného vestníka

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

9 024

13 536

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

9 024

13 536

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

9 024

13 536

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vo vzťahu k predmetu novely zákona proti byrokracii Ministerstvo spravodlivosti SR vykoná úpravy informačných systémov, ktorých správcom je Ministerstvo spravodlivosti SR, a to nasledovne:

-Úprava informačného systému sudov – Súdny manažment (isvs_255) a Informačného systému Obchodného vestníka (isvs_9771), ak ide o údaje o tom, či je vedené konkurzné konanie, či bol vyhlásený konkurz, či bola povolená reštrukturalizácia, či bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, alebo či bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, kde boli vyčíslené kapitálové výdavky v rozsahu 160 človekohodín a celkovej sume v hodnote 9 024 Eur s DPH (7 520 Eur bez DPH).

-Úprava informačného systému súdov Súdny manažment (isvs_255) za účelom zasielania vybraných súdnych rozhodnutí a s nimi súvisiacich štruktúrovaných metadát určeným adresátom, kde boli vyčíslené kapitálové výdavky v rozsahu 240 človekohodín a celkovej sume v hodnote 13 536 Eur s DPH (11 280 Eur bez DPH).

19

Vyššie uvedená suma výdavkov bola poskytnutá formou expertného odhadu dodávateľom príslušných informačných systémov spravovaných Ministerstvom spravodlivosti SR.

20

5. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – Centrálna evidencia hospodárskych zvierat

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

150 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

150 000

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

150 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky súvisia s úpravami IS rezortu pôdohospodárstva, v rámci ktorých je nevyhnutné zabezpečiť sprístupnenie údajov z centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (tzv. registra fariem) voči Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) a následne voči IS VS prevádzkovaných orgánmi verejnej moci oprávnenými konzumovať údaje z registra. Údaje by mali byť sprístupnené aj z Plemenných kníh a mali by tiež zabezpečiť prístup k údajom pre Pôdohospodársku platobnú agentúru.

Vyššie uvedená suma výdavkov vzťahujúcich sa k úpravám príslušných IS rezortu pôdohospodárstva bola poskytnutá formou expertného odhadu zástupcov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

21

6. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny – úpravy IS služieb zamestnanosti, IS Riadenia sociálnych dávok, ....

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

1 420 600

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

1 420 600

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

1 420 600

0

0

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky je nevyhnutné vynaložiť v súvislosti s úpravami IS v správe rezortu práce (IS riadenia sociálnych dávok, IS KIDS IP, IS sociálnej ekonomiky, IS sociálnych služieb, IS služieb zamestnanosti) za účelom:

a)sprístupnenia údajov:

-z IS RSD obsahujúceho evidenciu osôb, ktorým bol vydaný preukaz FO s ťažkým zdravotným postihnutím; preukaz FO s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom; parkovací preukaz pre FO so zdravotným postihnutím, a tiež poberateľov dávok, týkajúcich sa poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi a príspevku k dávkam, súvisiacim s poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi

-z IS Sociálnej ekonomiky a IS Sociálnych služieb obsahujúcich údaje o poskytovateľoch sociálnych služieb a sociálnych podnikoch

-z IS SAWO o údajoch vzťahujúcich sa k potvrdeniam k neporušeniu nelegálneho zamestnávania

22

b)zabezpečenia prístupu IS rezortu MPSVaR SR k novosprístupneným údajom na základe tejto novely zákona proti byrokracii prostredníctvom automatizovaných rozhraní cez Modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) za účelom napr. redukcie údajov vyžadovaných ÚPSVaRmi od občanov v rámci predkladaných „Žiadostí o príspevok pri narodení dieťaťa“.

Ide o expertný odhad poskytnutý zástupcami MPSVaR ako správcom vyššie uvedených rezortných IS.

23

7. Národné centrum zdravotníckych informácií – úpravy Národného zdravotného informačného systému (NZIS) – rozp. kap. MZ SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

83 388,00

166 776,00

166 776,00

166 776,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

60 867,18

121 734,36

121 734,36

121 734,36

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

22 520,82

45 041,64

45 041,64

45 041,64

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

1 560 000,00

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

1 560 000,00

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

83 388,00

1 726 776,00

166 776,00

166 776,00

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky je nevyhnutné vynaložiť za účelom vytvorenia nového registra k narodeniam a sprístupnenia údajov z rezortu zdravotníctva konsolidovaných prostredníctvom Národného zdravotného IS (NZIS). Je potrebné, aby boli vytvorené nové a upravené existujúce rozhrania NZIS na IS zdravotníckych zariadení s cieľom zabezpečenia zberu a konsolidácie údajov a ich následnému odosielaniu novými rozhraniami v rozsahu potrebnému pre:

- matričné úrady používajúce IS CISMA vo vzťahu k „Hláseniu o narodení dieťaťa (Obyv2-12)“

- ÚPSVaR k Žiadostiam o príspevok pri narodení dieťaťa (za účelom eliminácie údajov na Potvrdeniach ošetrujúceho lekára matky (gynekológa), dieťaťa (pediatra) k zúčastňovaniu sa na preventívnych prehliadkach, údajoch o lekárovi, pracovisku lekára, uzatvorení dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti, údajoch o dieťati uzatvorenom verejnom zdravotnom poistení, ....).

Výdavky sa tiež vzťahujú k úpravám funkcionalít NZIS, bezpečnosti (penetračné testovanie, ...) a projektovému manažmentu súvisiacich so zabezpečením zberu a centralizácie údajov zo zdravotníckych zariadení. Bližšie zdôvodnenie k výdavkom na mzdy, platy, ... sa nachádza v časti

24

„Mzdové dopady“.

Ide o expertný odhad vykonaný NCZI na základe stretnutí s odbornými zástupcami MIRRI, MZ SR, MV SR a ŠÚ SR.

25

8. Finančné riaditeľstvo SR – IS Finančnej správy – rozp. kapitola MF SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

566 280

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

566 280

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

566 280

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky sa vzťahujú k nevyhnutným úpravám IS finančnej správy za účelom zabezpečenia jeho integrácie na novosprístupnené údaje vzťahujúce sa k predmetu novely zákona proti byrokracii, ktorými sú najmä:

-kópie rodných, sobášnych a úmrtných listov,

-potvrdení o pridelení IČO

-potvrdení o tom, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, v konkurze, v likvidácii a ani nie je na neho vyhlásený konkurz,

-vybraných rozhodnutí súdov napr.:

•o vyhlásení za mŕtveho;

•o rozvode;

•o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

-notifikácií o narodení dieťaťa

26

-potvrdení o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi

Ide o expertný odhad vykonaný MIRRI SR v spolupráci so zástupcami FR SR na základe v minulosti realizovaných integrácií a úprav IS FS.

27

9. Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM – rozp. kapitola MF SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

499 200

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

499 200

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

499 200

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky súvisia úpravami IS dátového centra obcí a miest (IS DCOM) spravovaného organizáciou DEUS, prostredníctvom ktorého pristupuje viac ako 60 percent obcí k údajom evidovaným v IS VS poskytovateľov automatizovane. Ide o úpravy súvisiace so sprístupnením údajov pre obce a ich úradné konania, pri ktorých je nevyhnutné zabezpečiť prístup k údajom v rozsahu nasledovných potvrdení a výpisov:

-kópie rodných, sobášnych a úmrtných listov,

-potvrdení o pridelení IČO

-potvrdení o tom, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, v konkurze, v likvidácii a ani nie je na neho vyhlásený konkurz

-potvrdení o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania

-výpisov z centrálneho registra hospodárskych zvierat, tzv. registra fariem

-výpisov z registra poskytovateľov soc. služieb

-potvrdení z evidencie uchádzačov o zamestnanie

28

-vybraných súdnych rozhodnutí napr. vzťahujúcich sa k rozhodnutiam o rozvode

Vyššie uvedená suma výdavkov vzťahujúcich sa k úpravám rozhraní a funkcionalít IS DCOM bola poskytnutá zástupcami DEUS formou expertného odhadu, na základe v minulosti realizovaných integrácií na MPIaIÚ a tiež zapracovania procesných úprav vo vzťahu k dotknutým úradným konaniam.

29

MZDOVÉ DOPADY

1. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

Počet zamestnancov celkom

4

4

4

4

z toho vplyv na ŠR

4

4

4

4

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 778,33

1 778,33

1 778,33

1 778,33

z toho vplyv na ŠR

1 778,33

1 778,33

1 778,33

1 778,33

Osobné výdavky celkom (v eurách)

38 397,68

115 193

115 193

115 193

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

28 453,34

85 360

85 360

85 360

z toho vplyv na ŠR

28 453,34

85 360

85 360

85 360

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

9 944,34

29 833

29 833

29 833

z toho vplyv na ŠR

9 944,34

29 833

29 833

29 833

V súvislosti s legislatívnym návrhom bude potrebné vytvoriť 4 tabuľkové miesta a zabezpečiť finančné krytie mzdových výdavkov v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Tabuľkové miesta sa viažu k potrebnému zabezpečeniu úloh, súvisiacich s koordináciou úprav a rozvojom Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov a jeho portálu oversi.gov.sk, ako aj za účelom zabezpečenia prevádzkovania systému (monitoringu prevádzky, riešenia L1 a L2 podpory, zakladania používateľských rolí, posudzovania legislatívnych nárokov na konzumovanie údajov), projektového riadenia, metodického usmerňovania dotknutých orgánov verejnej moci a občanov a tiež za účelom priebežného zaškoľovania zamestnancov verejnej správy z dôvodu ich fluktuácie atď.

30

2. Národné centrum zdravotníckych informácií SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Tabuľka č. 6

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 690,76

1 690,76

1 690,76

1 690,76

z toho vplyv na ŠR

1 690,76

1 690,76

1 690,76

1 690,76

Osobné výdavky celkom (v eurách)

83 388,00

166 776,00

166 776,00

166 776,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

60 867,18

121 734,36

121 734,36

121 734,36

z toho vplyv na ŠR

60 867,18

121 734,36

121 734,36

121 734,36

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

22 520,82

45 041,64

45 041,64

45 041,64

z toho vplyv na ŠR

22 520,82

45 041,64

45 041,64

45 041,64

V súvislosti s legislatívnym návrhom bude potrebné zabezpečiť dodatočné finančné krytie mzdových výdavkov v rámci Národného centra zdravotníckych informácií (ďalej len „NCZI“). Predmetné mzdové výdavky sa budú viazať k nevyhnutnému navýšeniu rozsahu činnosti zamestnancov NCZI vzhľadom na potrebné zabezpečenie úloh, súvisiacich s realizovaním a implementáciou nových integrácií NCZI s informačnými systémami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (IS CISMA), ÚPSVaR SR (IS RSD), IS poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a s vytvorením a vedením nového „Registra záznamov o narodení“, ako aj so zabezpečením prevádzkovania súvisiaceho systému (monitoringu prevádzky, riešenia L1 a L2 podpôr), metodického usmerňovania dotknutých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ich dodávateľov informačných systémov a občanov, so zabezpečovaním služieb Call centra NCZI.

Vzhľadom na účinnosť jednotlivých súvisiacich ustanovení novely zákona proti byrokracii a predmetné identifikované úpravy informačných systémov, vznik nového registra a pod. je nevyhnutné, aby vyššie uvedené činnosti a úlohy, týkajúce sa najmä analýz a špecifikácie riešení začali byť plnené už v priebehu roka 2021, preto je vplyv na ŠR alikvotne kvantifikovaný tiež na rok 2021.

31

32

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2 nižšie.

Tabuľka č.1

Právna forma

Počet

Akciové spoločnosti

8 616

Spoločnosti s ručením obmedzeným

342 190

Ostatné obchodné spoločnosti

1 760

Družstvá

2 350

Štátne podniky

24

Príspevkové organizácie

1 320

Rozpočtové organizácie

12 689

Živnostníci

506 199

Ostatné právne formy

52 801

Spolu subjekty podľa právnej formy

927 949

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2019

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol počas uplynulých mesiacov konzultovaný s jednotlivými zástupcami orgánov verejnej moci ako správcov zdrojových registrov (poskytovateľov údajov) a partnerov projektu (DEUS sprístupňujúceho údaje obciam, NCZI konsolidujúceho údaje za zdravotnícke zariadenia), bankového sektoru, Notárskou komorou, Slovenskou advokátskou komorou, a zástupcami IT asociácie. Konzultácie boli uskutočnené osobne a tiež písomne formou neoficiálneho predbežného

33

pripomienkového konania. K legislatívnemu zámeru sa tiež vyjadril Klub 500 a Republiková únia zamestnávateľov v rámci konzultácií s podnikateľskými subjektami.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom sa predpokladá zníženie finančných nákladov na správne a súdne poplatky za získavané a následne predkladané výpisy definované v tabuľke č.2. Pri viacerých typov výpisov a potvrdení buď nie vyberané správne a súdne poplatky, resp. nie je k dispozícii početnosť koľko takýchto potvrdení vystavia orgány verejnej moci ročne. Tieto potvrdenia a výpisy budú po prijatí legislatívnej zmeny k nahliadnutiu oprávneným zamestnancom orgánov verejnej moci vo forme použiteľnej na právne účely, bezodplatne, za právnickú osobu, elektronicky. Úspora podnikateľov bola preto kvantifikovaná v oblasti nepriamych finančných nákladov.

Tabuľka č.2

Správne a súdne poplatky nasledovne

Správne a súdne poplatky/Rok 2018

Početnosť výpisov/12 mes.

Celkom EUR

Kópia dokladu o pridelení IČO

0 eur

N/A

0

Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat

0 eur

64 800

0

Potvrdenie súdu, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz

2,5 eur

40 000

90 000

Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania

0 eur

10 000

0

Potvrdenia pre Notársku komoru o vedení účtu v banke a Osvedčenia z registra prijímateľov podielu zo zaplatenej dane

0 eur

30 970

0

34

Výpis z registra sociálnych podnikov

0 eur

165

0

SPOLU

145 935

90 000

Zdroj: Správcovia jednotlivých registrov

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Tabuľka č.3

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,04 eur

145 935

- 297 707,4

Pozn. Vstupy v tab3 a 4: náklad na dopravu, cena práce ... a priemerná doba na získanie a predloženie listinných výpisov bola prevzatá z analýzy prínosov služieb portálu OverSi vypracovaná Inštitútom digitálnych a rozvojových politík MIRRI SR v spolupráci s UHP MF SR, ISA ÚV SR a slovensko.digital.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2. V priemere trvá podnikateľovi získanie a predloženie jedného výpisu orgánu verejnej moci 56,4 minúty. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 8,48 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané potvrdenia a výpisy minimálne 145 935 krát.

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet (Tabuľka č.4):

Administratívne náklady nasledovne

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Počet hodín strávených podnikateľmi pri získavaní a predkladaní výpisov

Celkom v EUR

35

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

8,48 eur

137 178,9

-1 163 277,1

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

- 0,10 eur

- 90 000,0

Nepriame finančné náklady

- 0,32 eur

- 297 707,4

Administratívne náklady

-1,25 eur

- 1 163 277,1

Celkové náklady regulácie

-1,67 eur

- 1 550 984,5

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

36

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

5

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_5836

Informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy

B

isvs_411

Štatistický informačný systém

B

isvs_255

Informačný systém súdov – súdny manažment

B

isvs_105

Centrálna evidencia hospodárskych zvierat (CEHZ)

B

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

B

isvs_4859

Integrovaný systém Finančnej správy

B

isvs_6369

Centrálny register klientov (CRK)

B

isvs_278

IS služieb zamestnanosti (ISSZ)

B

isvs_279

Informačný systém

37

riadenia sociálnych dávok (RSD)

B

isvs_8992

Informačný systém Safe Work (IS SAWO)

B

isvs_7946

IS KIDS IP

A

Informačný systém Sociálnej ekonomiky

A

isvs_9627

Informačný systém sociálnych služieb (IS SocS)

B

isvs_9771

Informačný systém Obchodného vestníka

B

isvs_193

Centrálny informačný systém matričnej agendy (CISMA)

B

isvs_191

Register fyzických osôb

B

isvs_400

Národný zdravotnícky informačný systém (NZIS)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

38

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá vytvorenie nových, ako aj zmenu existujúcich služieb verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytujú požiadavky na predkladanie potvrdení definovaných v tabuľke č.1 nižšie v listinnej forme, vydaných konkrétnym orgánom verejnej moci použiteľných na právne účely. Tieto potvrdenia, výpisy a kópie sú poskytované príslušnými úradmi občanom, alebo v prípade kópií si ich musia občania zabezpečiť sami. Návrh predpokladá zmenu zákonov, vyhlášok, nariadení a metodík tak, aby boli zamestnanci orgánov verejnej moci oprávnení na zákonom vymedzený účel pomocou vhodného technického riešenia získať údaje z potvrdení, výpisov a kópií, považované za úplné a správne, bezodplatne a elektronicky bez toho, aby musel potvrdenia, výpisy a kópie predkladať občan / podnikateľ osobne.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá vytvorenie nových služieb pre občanov. Občania budú mať možnosť pristupovať k novým elektronickým službám matriky, v rámci ktorých budú / bude môcť:

-rodičia dieťaťa podávať elektronické súhlasné vyhlásenia o určení otcovstva súvisiacich so životnou situáciou narodenia dieťaťa,

-podávať elektronické vyhlásenia o určení mena a priezviska dieťaťa v prípade zosobášených rodičov dieťaťa

-rodičia dieťaťa budú môcť určiť poštovú adresu kam chcú doručiť originál vydaného rodného listu bez nutnosti jeho osobného vyzdvihnutia na pracovisku matričného úradu

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

a)Návrh predpokladá vytvorenie nových a úpravu existujúcich služieb verejnej správy, ktorých predmetom je zabezpečenie prístupov k údajom verených v registroch a IS verejnej správy správcov údajov. V rámci IS VS budú vytvorené / upravené elektronické služby a to nasledovne:

-vytvorená nová služba, ktorou bude umožnený zber a konsolidácia vstupných údajov zo zdravotníckych zariadení (pôrodníc) a ich sprístupnenie matričným úradom (IS CISMA) za účelom vytvorenia „Hlásenia o narodení (Obyv2-12).

-nová služba umožňujúca ukladanie údajov súvisiacich s narodením dieťaťa zo zdravotníckych zariadení, ako aj z vyhlásení rodičov dieťaťa do elektronickej zbierky listín a avizovanie pracovníčky príslušného matričného úradu

-vytvorená nová služba, ktorou bude možné zabezpečiť digitalizáciu štatistického Hlásenia o narodení dieťaťa a jeho automatizované posielanie z matričných úradov (IS CISMA) do IS ŠÚ SR

-vytvorené nové služby a register v Národnom zdravotnom IS (NZIS), ktorými bude umožnené sprístupnenie údajov o narodených deťoch, ich prihláškach k pediatrom (tzv. kapitácii), ošetrujúcich lekároch (gynekológoch) matiek a absolvovaní preventívnych prehliadok, ako aj ďalších súvisiacich údajov vo vzťahu k IS RSD (ÚPSVaR) za účelom odbúrania príloh a redukcii údajov na Žiadostiach o príspevok pri narodení dieťaťa

-vytvorené nové služby zabezpečujúce sprístupnenie údajov z IS Súdneho manažmentu v rozsahu právoplatných súdnych rozhodnutí:

▪o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a určení opatrovníka;

▪o pozbavení spôsobilosti na právne úkony a určení opatrovníka;

▪o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti;

▪o vyhlásení za mŕtveho;

▪o rozvode;

▪o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

-vytvorené nové elektronické a integračné služby IS Obchodného vestníka a Centrálneho IS súdnictva umožňujúce sprístupnenie údajov pre IS CSRÚ a následne ostatné IS VS o konkurzoch, reštrukturalizáciách a likvidáciách

-upravené integračné služby IS v správe rezortu práce (IS riadenia sociálnych dávok, IS

39

sociálnej ekonomiky, IS sociálnych služieb, ...) za účelom sprístupnenia údajov o držiteľoch preukazov súvisiacich s ťažkým zdravotným postihnutím, hmotnej núdzi, poskytovateľoch sociálnych služieb, sociálnych podnikoch, nelegálnej práci, ako aj ďalších údajoch nevyhnutných pre dosiahnutie cieľov novely zákona proti byrokracii.

b)Návrh zároveň predpokladá vytvorenie / úpravu služieb pre elektronické a automatizované získavanie údajov v rozsahu potvrdení, výpisov alebo informácií na legislatívou vymedzené účely úradnej činnosti, resp. použiteľné na právne účely elektronicky zamestnancom orgánov verejnej moci za občana a to nasledovne:

-bude upravený spoločný centrálny komponent eGovernmentu Modul procesnej integrácie a integrácie údajov (jeho časť IS centrálnej správy referenčných údajov (CSRÚ)) za účelom napojenia údajov od ich poskytovateľov a ich sprístupnenia formou automatizovaných G2G služieb / rozhraní a tiež cez používateľské rozhranie prostredníctvom portálu oversi.gov.sk.

-budú upravené IS VS viacerých kľúčových inštitúcií verejnej správy (UPSVaR, FR SR, MV SR, MZ SR, ŠÚ SR, ....) za účelom automatizovaného volania služieb IS CSRÚ (novosprístupnených objektov evidencie), cez ktoré bude možné preberať a spracovávať údaje bez nutnosti manuálnych zásahov úradníkov (napr. údajov týkajúcich sa ťažkého zdravotného postihnutia, hmotnej núdzi, poskytovateľov sociálnych služieb, sociálnych podnikov, evidencie uchádzačov o zamestnanie, nelegálneho zamestnania, rozvodov, úmrtí, narodení detí, centrálneho registra exekúcií, registra prijímateľov podielu zaplatenej dane (2 percent), evidencie advokátov, .....). Úpravy by mali viesť k redukcii údajov vyžadovaných úradmi pri výkone úradnej činnosti napr. pri Žiadostiach o príspevok pri narodení dieťaťa.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

•Úradné výpisy (duplikáty) - Rodný list, Sobášny list, Úmrtný list (Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách)

•Potvrdenie o pobyte (Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR)

•Kópia dokladu o pridelení IČO (Zákon č. 524/2010 o poskytnutí dotácií v pôsobnosti ÚV SR, ....)

•Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat (Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti)

•Potvrdenie súdu, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz (Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii)

•Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania (Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

•Výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb (Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách)

•Výpis z registra sociálnych podnikov (Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike)

•Potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie (Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

•Právoplatné rozhodnutia súdov o obmedzení a pozbavení spôsobilosti a určení opatrovníka, o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti, o vyhlásení za mŕtveho, o rozvode, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch)

•Výpis zo zoznamu advokátov (Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii)

•Výpis z centrálneho registra exekúcií (Zákon č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti)

•Potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi (Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hm. núdzi)

•Doklady preukazujúce ťažké zdravotné postihnutie (Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia)

•Hlásenie o narodení dieťaťa (Zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme)

•Žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa (Zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa)

•Potvrdenie o poberaní osobitného príspevku baníkom (Zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom)

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Potvrdenia a výpisy definované vyššie sa aktuálne poskytujú nasledovne:

•Kópie - Rodný list, Sobášny list, Úmrtný list – občania si zabezpečujú samy kopírovaním originálu, alebo žiadajú o duplikáty

•Potvrdenie o pobyte – ohlasovne pobytu na obciach

•Kópia dokladu o pridelení IČO – pracoviská Štatistického úradu

40

•Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat – Plemenárske služby SR, š.p.

•Potvrdenie súdu, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz – konkurzné súdy (okresné súdy v sídle kraja)

•Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania – Inšpektoráty práce

•Výpisy z registra poskytovateľov sociálnych služieb (Vyššie územné celky)

•Výpisy (Osvedčenia) z registra sociálnych podnikov (Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR)

•Potvrdenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Právoplatné rozhodnutia súdov (okresné súdy)

•Výpisy zo zoznamu advokátov (Slovenská advokátska komora)

•Výpisy z centrálneho registra exekúcií (Slovenská komora exekútorov)

•Potvrdenia o vedení účtu v banke pre NK a Osvedčenia z registra prijímateľov podielu zaplatenej dane (banky a Notárska komora (NK))

•Potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Doklady preukazujúce ťažké zdravotné postihnutie (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Hlásenia o narodení dieťaťa (zdravotnícke zariadenia / pôrodnice, matričné úrady, ŠÚ SR)

•Žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa – vybrané prílohy a údaje (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom (prenesený výkon št. správy na Rudné bane, š.p.)

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Návrhom novely zákona proti byrokracii digitalizujeme vybrané služby verejnej správy a meníme vybrané existujúce služby (viď. body 7.1.1 a 7.1.2 vyššie). Táto zmena má priamy dopad na občanov, podnikateľov a orgány verejnej moci. Zmenou oslobodzujeme občanov od povinnosti predkladať vyššie spomínané potvrdenia a výpisy z registrov v listinnej podobe vo vzťahu k orgánom verejnej moci pri výkone ich úradnej činnosti a zároveň umožňujeme občanom ohlasovať informácie vzťahujúce sa k vybraným životným situáciám bez nutnosti osobnej návštevy úradov prostredníctvom nových elektronických služieb.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Služba predpokladá zníženie priamych finančných nákladov občana pri zaobstaraní vybraných typov výpisov, potvrdení (správne poplatky) a kópií úradných dokladov podľa bodu 7.1. vyššie.

Tabuľka č. 1

Priame finančné náklady občana na:

Rok 2019

Početnosť

Celkom EUR

Kópia - Rodný list

0,075 eur

1 576 000

118 200

Kópia - Sobášny list

0,075 eur

112 142

8 410,65

Kópia - Úmrtný list

0,075 eur

87 430

6 557,25

Potvrdenie o pobyte

0,0 eur

N/A

N/A

Výpisy z registra poskytovateľov soc. služieb

5,0 eur

7 152

35 760

Potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie

0,0 eur

156 797

0

Kópie – Vybrané právoplatné rozhodnutia súdov

0,075 eur

571 205

42 840

Výpis z centrálneho registra exekúcií

0,0 eur

50 000

0

41

Potvrdenie o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi

0,0 eur

617 657

0

Doklady preukazujúce ťažké zdrav. postihnutie

0,0 eur

615 255

0

Hlásenia o narodení dieťaťa (vyhlásenia rodičov,..)

0,0 eur

114 432

0

Vybrané prílohy k Žiadostiam o príspevok pri narodení dieťaťa (Potvrdenia gynekológa a pediatra)

0,0 eur

114 432

Výpis zo zoznamu advokátov

0,0 eur

5 600

0

Potvrdenia o poberaní osobitného prísp. baníkom

0,0 eur

3 500

0

SPOLU

4 031 602

211 767,9

Tabuľka č.1.1

Prepočet jednotkových nákladov na vyhotovenie kópie

Xerox Phaser 4622V_DN

1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4

Cena zariadenia

1 144 EUR

Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch

6

Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4

275 000

Životnosť v stranách A4

cca 1 200 000

Rýchlosť tlače za hodinu v A4

3 720

Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti

0,00114

Cena toneru za 1 stranu A4

0,00877

Cena valec za 1 stranu A4

0,00240

Cena fuser za 1 stranu A4

0,00095

Cena za 1 takt (SLA pre tlačiarenský stroj)

0,00000

Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:

0,01326

2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4

Cena papiera 1 ks A4

0,01056

Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:

0,07560

Zvýšenie priamych finančných nákladov

42

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Tabuľka č. 2

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR / rok

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,04 eur

4 031 602

-8 224 468,1

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

-

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

-

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie nepriamych finančných nákladov na vybavenie požiadavky – v porovnaní so súčasnosťou

Vysvetlenie:Získanie jednej kópie, potvrdenia či výpisu na zákonné účely a jeho predloženia príslušnému úradu trvá občanovi v priemere 56,4 minút. V analyzovanom období za 12 mesiacov bolo vyžiadaných 4 031 602 kópií a občania tak strávili v priemere 3 789 705,9 hodín získavaním týchto výpisov a potvrdení a ich predkladaním úradom. V návrhu predpokladáme šetrenie celého času (56,4 minúty) občanovi, nakoľko tieto potvrdenia bude za neho získavať priamo zamestnanec orgánu verejnej moci, ako účastník konania, pre účely na to určené, bezodplatne.

Tabuľka č. 3

Názov nákladu

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Počet hodín strávených získavaním a predkladaním výpisov a potvrdení

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

8,48 eur

3 789 705,9

-32 136 706,9

Pozn. Vyššie uvedené vstupy v tab2 a 3: náklad na dopravu, cena práce a priemerná doba na získanie a predloženie listinných výpisov bola prevzatá z analýzy prínosov služieb portálu OverSi vypracovaná Inštitútom digitálnych a rozvojových politík MIRRI SR v spolupráci s UHP MF SR, ISA ÚV SR a slovensko.digital.

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

43

Predloženým návrhom bude ovplyvnená široká skupina občanov.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

-

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Občanovi zaniká povinnosť predkladať potvrdenia a kópie definované v tabuľke č. 1 vyššie na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa toto potvrdenie požaduje na príslušný zákonný účel.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy pribudne povinnosť získavať potvrdenia, výpisy, či informácie na právne účely v procese správneho alebo iného úradného konania, kde sa tieto požadujú na základe príslušného legislatívneho predpisu, za občana, a to elektronicky.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy zanikne povinnosť žiadať od občanov potvrdenia definované v tabuľke č. 1 vyššie na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje v listinnej forme.

Vyhotovenie listinného výpisu / potvrdenia alebo ich kópií trvá dnes v priemere úradníkovi v priemere 10 minút. Z hľadiska celkových dopadov na úradnú činnosť jednotlivých OVM ide približne o neutrálny vplyv, resp. mierne pozitívny vplyv vzhľadom na to, že úradom aktuálne vyhotovujúcim a poskytujúcim výpisy a potvrdenia odbudne prácnosť a naopak úradom (OVM), ktoré nebudú mať svoje agendové systémy automatizovane procesne naintegrované prostredníctvom G2G služieb na zdrojové registre (IS VS evidujúce údaje) prácnosť naopak narastie, pretože si budú musieť údaje získavať buď prostredníctvom portálu Oversi.gov.sk alebo prostredníctvom eDesk schránok. Návrh práve počíta so sprístupnením rozhodujúcej väčšiny z údajov OVM formou automatizovaných rozhraní na agendové IS VS a teda negatívny dopad na prácnosť úradov konzumujúcich údaje bude nižší ako pozitívny vplyv na ich súčasných poskytovateľov.

44

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.

a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)

- čl. 16 a 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a

- čl. 7 a 8 Charty základných práv EÚ,

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016),

-gestorom právneho aktu je Úrad na ochranu osobných údajov,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (nariadenie o verejných listinách) (Ú. v. EÚ L 200, 26.7.2016),

-gestorom právneho aktu je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018),

- gestorom právneho aktu je Ministerstvo investícií, regionálního rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky,

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)

-nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

45

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nebolo začaté konanie.

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

46

B. Osobitná časť

K Čl. I (Zákon č. 177/2018 Z. z.)

K bodu 1 (§ 1 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v § 1 ods. 4.

K bodu 2 (§ 1 ods. 3 písm. h)

V rámci informačného systému Sociálnej poisťovne sa rozširuje rozsah údajov, ktoré fyzické osoby a právnické osoby nebudú povinné preukazovať prostredníctvom dokladov v listinnej podobe. Ide o údaje o dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia.

K bodom 3 až 8 (§ 1 ods. 3 a 4)

Rozširuje sa taxatívny výpočet informačných systémov z ktorých údaje, výpisy a potvrdenia už fyzické osoby a právnické osoby nebudú povinné preukazovať orgánom verejnej moci prostredníctvom dokladov v listinnej podobe.

V § 1 ods. 3 písm. k) prvom bode sa zavádza oprávnenie orgánov verejnej moci pri výkone svojej činnosti žiadať z informačných systémov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky údaje o tom, či je alebo nie je vedené konkurzné konanie, či bol alebo nebol vyhlásený konkurz na majetok „žiadateľa“, resp. „účastníka konania“ vedeného podľa osobitného predpisu, či bola alebo nebola povolená reštrukturalizácia alebo prípadne, či bol alebo nebol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, alebo či bolo alebo nie konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní. Tieto informácie sa poskytnú príslušnému orgánu verejnej moci na účely preukazovania týchto skutočností, ak je ich preukázanie potrebné pre vedenie konania pred príslušným orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov.

V § 1 ods. 3 písm. k) druhom bode sa na účely rozhodovania štátneho orgánu o nároku na sociálne dávky (ide predovšetkým o veci týkajúce sa príspevkov a dávok poskytovaných úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako je prídavok na dieťa, príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, náhradné výživné, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, príspevok na starostlivosti o dieťa, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, dávku v hmotnej núdzi a pod.) tomto štátnemu orgánu sprístupnia právoplatné rozhodnutia súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, vrátane súdnych rozhodnutí o rozvode, ak ich súčasťou je aj rozhodnutie o úprave výkonu práv a povinnosti k maloletému a právoplatné rozhodnutia súdu o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti. Príslušný štátny orgán na základe uvedeného taktiež prístup aj k právoplatným súdnym rozhodnutiam o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony a to vrátane s tým súvisiaceho rozhodnutia o určení opatrovníka. Tieto rozhodnutia sa sprístupnia príslušnému štátnemu orgánu na len na účely konania a rozhodovania o nárokoch na sociálne dávky podľa osobitných predpisov, čím sa čiastočne odbremeňujú účastníci konania od povinnosti predkladať príslušnému štátnemu orgánu tieto rozhodnutia, avšak uvedené nezbavuje účastníka takéhoto konania označiť dôkazy potrebné pre konanie a rozhodnutie v konkrétnej veci (je povinný označiť právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je potrebné pre vedenie konkrétneho konania).

K bodu 9 (§ 1 ods. 6)

Navrhuje sa vyňatie Vojenského spravodajstva spod režimu zákona, nakoľko tak ako v režime Slovenskej informačnej služby ide o špecifický režim fungovania spravodajskej služby a potreby zachovania utajovaných skutočností a citlivých informácií, ktorými je i príslušnosť k spravodajskej službe a teda aj údaje príslušníkov a uchádzačov o službu v spravodajskej službe.

47

K bodu 10 (poznámka pod čiarou k odkazu 6)

Aktualizácia poznámok pod čiarou.

K Čl. II (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z.)

K bodu 1 (§ 8 ods. 3 písm. i))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenia štátneho občianstva Slovenskej republiky predkladať k žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky potvrdenie o evidencii uchádzača o zamestnanie.

K bodom 2 a 4 (§ 9 ods. 6 písm. b) a § 9a ods. 4 písm. b))

Navrhovaná úprava ustanovenia vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a žiadateľa o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky dokladať k žiadostiam ako povinnú prílohu rodný list. Rodný list si okresný úrad v sídle kraja získa prostredníctvom informačných systémov alebo portálu. Povinnosť predkladať rodný list sa ponecháva pre žiadateľa narodeného v cudzine, ak údaje o jeho narodení nie sú zapísané v osobitnej matrike.

K bodom 3 a 5 (§ 9 ods. 6 písm. c) a § 9a ods. 4 písm. c))

Vypúšťa sa povinnosť pre žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a žiadateľa o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky dokladať k žiadostiam ako povinnú prílohu sobášny list a úmrtný list, ak sobáš a úmrtie manžela nastali na území Slovenskej republiky, alebo zapísané v osobitnej matrike, pričom žiadateľ uvedie miesto sobáša a miesto úmrtia manžela.

K bodu 6 (§ 9a ods. 4 písm. d))

Cieľom navrhovanej úpravy je ustanoviť povinnosť okresným úradom v sídle kraja overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K čl. III (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z.)

K bodu 1 (§ 11 ods. 2 písm. a) a d))

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť dokladať k žiadosti o zmenu mena alebo zmenu priezviska osvedčenú kópiu rodného listu, sobášneho listu a kópiu úmrtného listu, ak žiadateľ je vdovec alebo vdova a rozhodnutie súdu o rozvode manželstva, ak osoba, ktorej sa žiadosť týka, je rozvedená .

K bodu 2 (§ 11 ods. 3 písm. b))

Pri žiadosti o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého sa navrhuje vypustenie predkladania úmrtného listu rodiča maloletého, ak zomrel.

K bodu 3 (§11 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. IV (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z.)

K bodu 1 (§ 5 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so skutočnosťou, že zápisy do knihy narodení sa budú vykonávať na základe údajov zaslaných elektronicky prostredníctvom informačného systému.

K bodu 2 (§ 13 ods. 3)

Navrhuje sa, aby príslušný matričný úrad vykonal zápis do knihy narodení na základe údajov získaných prostredníctvom informačného systému.

K bodu 3 (§ 15 ods. 2)

Navrhuje sa, aby príslušný matričný úrad vykonal zápis do knihy úmrtí na základe údajov získaných prostredníctvom informačného systému.

K bodu 4 (§ 27 ods. 1)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť štátneho občana Slovenskej republiky predkladať

48

pred uzavretím manželstva matričnému úradu rodný list, potvrdenie o pobyte, úmrtný list zomretého manžela a sobášny list zaniknutého manželstva a rozsudok o rozvode manželstva alebo vyhlásenia manželstva za neplatné.

K bodom 5 až 7 (§ 27 ods. 2 až 4)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 8 (§ 27 ods. 8)

Upravuje sa postup matričných úradov pri overovaní údajov o štátnom občianstve a rodnom čísle občana Slovenskej republiky pred uzavretím manželstva.

K bodu 9 (§ 32 ods.1)

Navrhuje sa doplniť možnosť orgánom verejnej moci čerpať údaje o matričných udalostiach z informačných systémov verejnej správy.

K Čl. V (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z.)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť držiteľa motorového vozidla uplatňujúceho si nárok na prídavok na dieťa prikladať pri zápise kópiu rodného listu dieťaťa.

K Čl. VI (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z.)

K bodu 1 (§ 5 ods. 2)

Navrhuje sa, aby príslušný matričný úrad po pridelení rodného čísla narodenému dieťaťu, toto rodné číslo zaslal Národnému centru zdravotníckych informácií, čím sa skráti lehota pridelenia rodného čísla narodeného dieťaťa a zároveň sa odbúra papierová forma zasielania týchto údajov.

K bodu 2 (§ 7 ods. 4)

Navrhovaná úprava upravuje aby žiadateľ nemusel predkladať doklad o narodení, ak orgán oprávnený na vydanie dokladu má údaje o narodení.

K Čl. VII (Zákon č. 73/1998 Z. z.)

(§ 15 ods. 3 písm. d))

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti predkladania rodného listu, sobášneho listu a rodných listov detí k žiadosti o prijatie do služobného pomeru. Uchádzač o prijatie do služobného pomeru poskytne údaje o dieťati.

K Čl. VIII (Zákon č. 253/1998 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 8 písm. a))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť zákonného zástupcu dieťaťa narodeného na území Slovenskej republiky, ktoré nedovŕšilo 18 rokov predkladať k hláseniu trvalého pobytu rodný list tohto dieťaťa. Zákonný zástupca uvedie iba údaje dieťaťa. Ponecháva sa však povinnosť prekladať rodný list dieťaťa narodeného v zahraničí, nakoľko rodné číslo dostanú pri vydaní slovenského rodného listu a až následne sú zavedené do registra fyzických osôb.

K bodu 2 (§ 3 ods. 8 písm. c))

Legislatívno-technická úprava

K bodu 3 (§ 7 ods. 2 písm. a))

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti dokladať k návrhu na zrušenie trvalého pobytu právoplatné rozhodnutie súdu o rozvode manželstva.

K Čl. IX (Zákon č. 154/2001 Z. z.)

(§ 7 ods. 6 písm. c))

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť uchádzača o funkciu prokurátora okresnej prokuratúry predkladať úradne osvedčenú kópiu rodného listu na účely výberového konania.

49

K Čl. X (Zákon č. 315/2001 Z. z.)

(§ 20 ods. 3 písm. d))

Vypúšťa sa povinnosť uchádzača o prijatie do služobného pomeru predkladať v prijímacom konaní k žiadosti o prijatie do služobného pomeru rodný list alebo jeho osvedčenú kópiu.

K Čl. XI (Zákon č. 483/2001 Z. z.)

K bodu 1 (§7 ods. 16)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie bankového povolenia predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu každej dotknutej osoby na účely preverovania jej totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 2 (§ 91 ods. 4)

Navrhovaná úprava dôsledne reflektuje nevyhnutnosť reštriktívneho uplatňovania prelomenia bankového tajomstva, keď notárom umožňuje získavanie údajov o klientoch bánk iba v rozsahu nevyhnutnom na účel osvedčenia jedinej podmienky pri ich zápise do registra určených právnických osôb, a to že prijímateľ zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. A to v len v týchto prípadoch:

1. Ak prijímateľ požiada notára o osvedčenie splnenia podmienok registrácie do 30. novembra bežného roka /a to z dôvodu existencie lehoty na vybavenie vyššie definovanej žiadosti tzn., že ak by prijímateľ požiadal notára o osvedčenie splnenia stanovených podmienok v čase od 1. decembra do 15. decembra bežného roka notár z dôvodu na strane banky by nemusel byť schopný stihnúť lehotu registrácie v tejto časti sa ustanovenie bude uplatňovať pri nových registrujúcich sa prijímateľoch, teda tých, ktorí sa prvýkrát budú registrovať v období od 1. septembra 2022 a v ďalších rokoch a neregistrovali sa v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra 2021;

2. V aktuálnom roku 2021 notári budú dôsledne zbierať údaje o účtoch prijímateľov na základe potvrdení z bánk. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa predpokladá k 1. januáru 2022. Preto ak v ďalšom období nebude prijímateľ meniť číslo účtu, nie je povinný preukazovať jeho existenciu notárovi opätovným písomným potvrdením, ale notár túto skutočnosť automatizovane overí.

K Čl. XII (Zákon č. 566/2001 Z. z.)

K bodom 1 až 3 (§ 56 ods. 4 a 12)

Upravuje sa postup pri preukazovaní totožnosti Národnej banke Slovenska. Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie povolenia na poskytovanie investičných služieb zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi prostredníctvom jeho pobočky na území Slovenskej republiky a dotknutých osôb prikladať k žiadosti kópiu dokladu totožnosti a rodného listu na účel overenia totožnosti.

K Čl. XIII (Zákon č. 429/2002 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 4 ods. 4 a 12)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na vznik a činnosť burzy predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu každej dotknutej osoby na účely preverovania jej totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XIV (Zákon č. 463/2003 Z. z.)

(§ 3a ods. 3 písm. c))

50

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o priznanie postavenia vojnového veterána in memoriam kópiu úmrtného listu zosnulej osoby, ak údaje obsiahnuté v informačnom systéme verejnej správy.

K Čl. XV (Zákon č. 595/2003 Z. z.)

K bodu 1 (§ 50 ods. 3 písm. d))

Navrhuje sa vypustiť „nadbytočné“ identifikačné údaje budúceho prijímateľa 2% dane vzhľadom na systém referencovania a referenčný register RPO, a tiež vzhľadom na skutočnosť, že názov/obchodné meno môže kvôli nejednotnej štruktúre v rozličných informačných systémoch pôsobiť popri IČO zmätočne.

K bodu 2 (§ 50 ods. 4 písm. a))

V súlade so skutočným stavom v záujme odstránenia interpretačných problémov sa do okruhu oprávnených prijímateľov 2% dane dopĺňa aj organizačná jednotka občianskeho združenia, ktorá koná vo svojom mene.

K bodu 3 (§ 50 ods. 6 písm. g))

Dotknuté ustanovenie sa rozširuje s cieľom zjednodušenia preukazovania neexistencie záznamu v evidencii neplatičov Soc. poisťovne v súlade s aplikačnou praxou. V danej súvislosti sa samozrejme predpokladá uplatnenie príslušných ustanovení zákona proti byrokracii.

K bodu 4 (§ 50 ods. 6 písm. h))

V nadväznosti na úpravu zákona o bankách sa odbúrať povinnosť pre prijímateľa preukazovať listinnými dokumentmi existenciu účtu v banke a jeho čísla. Uvedený typ komunikácie má prebehnúť medzi notármi a bankami elektronickým spôsobom.

Z upraveného znenia § 50 ods. 6 písm. h) je zrejmé, že pre väčšinu prípadov už prijímateľ nebude za účelom osvedčenia splnenia podmienky registrácie v registri určených právnických osôb, že má zriadený účet v banke/pobočke zahraničnej banky, povinný predkladať písomné potvrdenie vystavené bankou, pretože splnenie predmetnej podmienky bude overovať notár automatizovaným spôsobom prostredníctvom elektronickej žiadosti adresovanej na banku v nadväznosti na „prelomenie bankového tajomstva“ avšak v súlade so zásadou minimalizácie ustanoveného vo vyššie upravenej novele zákona o bankách. K takému automatizovanému osvedčeniu predmetnej skutočnosti teda dôjde:

1.Ak prijímateľ požiada notára o osvedčenia splnenia podmienok registrácie do 30. novembra bežného roka /a to z dôvodu existencie lehoty na vybavenie vyššie definovanej žiadosti – tzn., že ak by prijímateľ požiadal notára o osvedčenie splnenia stanovených podmienok v čase od 1. decembra do 15. decembra bežného roka notár z dôvodu na strane banky by nemusel byť schopný stihnúť lehotu registrácie.

2.V aktuálnom roku 2021 notári budú dôsledne zbierať údaje o účtoch prijímateľov na základe potvrdení z bánk. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa predpokladá k 1. januáru 2022. Preto ak v ďalšom období nebude prijímateľ meniť číslo účtu, nie je povinný preukazovať jeho existenciu notárovi opätovným písomným potvrdením, ale notár túto skutočnosť automatizovane overí.

Prvý bod sa bude uplatňovať pri nových registrujúcich sa prijímateľoch, teda tých, ktorí sa prvýkrát budú registrovať v období od 1. septembra 2022 a v ďalších rokoch a neregistrovali sa v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra 2021.

K bodu 5 (§ 50 ods. 8)

V záujme podporenia konceptu 1x a dosť a referencovania sa navrhuje zintenzívnenie činností správcu dane ako orgánu verenej moci pri poukazovaní príslušného podielu zaplatenej dane konkrétnemu prijímateľovi.

K bodom 6 až 7 (§ 50 ods. 13)

51

Príslušné ustanovenia sa dopĺňajú v záujme zefektívnenia činnosti notárov a Notárskej komory pri posudzovaní splnenia podmienky prijímateľa zverejnenia špecifikácie použitia prijatého podielu dane v Obchodnom vestníku.

K Čl. XVI (Zákon č. 596/2003 Z. z.)

K bodu 1 (§ 16 ods. 4)

Úpravou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť pre zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktorí majú sídlo na území Slovenskej republiky preukazovať potvrdením súdu, že sa proti nim nevedie konkurzné konanie alebo vyrovnávacie konanie.

K bodu 2 (§ 16 ods. 9)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Ministerstva školstva vedy výskumu a športu Slovenskej republiky overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K Čl. XVII (Zákon č. 5/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 21b ods. 4 písm. a) a § 22 ods. 3 písm. a))

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 3 (§ 70 ods. 8)

V súvislosti s doplnením informačného systému finančnej správy, Sociálnej poisťovne a informačných systémov zdravotných poisťovní medzi informačné systémy, z ktorých orgány verejnej moci oprávnené a povinné získavať údaje, a v súvislosti s navrhovanou právnou záväznosťou údajov uvedených v zozname nelegálnych zamestnávateľov, je potrebné vypustiť úpravu vyžiadania si údajov od týchto subjektov zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 4 (príloha č.2)

V súvislosti s doplnením registra fyzických osôb medzi informačné systémy verejnej správy na účely zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov je potrebné vypustiť zo zoznamu požadovaných dokladov rodný list.

K Čl. XVIII (Zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 46e ods. 7)

V nadväznosti na čl. I novelizačný bod 2, ktorým sa rozširuje taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy o centrálny ponukový informačný systém Sociálnej poisťovne, sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým Sociálna poisťovňa poskytuje informácie z centrálneho informačného ponukového systému s cieľom zabezpečiť jednotný prístup pre orgány verejnej moci k údajom, ktoré pri výkone svojej činnosti potrebujú (najmä informácia o sume starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo pozostalostného dôchodku vyplácaného poberateľovi).

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 3 (§ 48 ods. 4)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prikladať vyhlásenie zakladateľov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že na ich majetok nebol vyhlásený konkurz alebo návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku

K bodu 4 (§ 48 ods. 12)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

52

K bodu 5 (§ 71 ods. 4)

Vypúšťa sa povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zaslať Národnej banke Slovenska uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

K Čl. XIX (Zákon č. 220/2004 Z. z.)

(§ 9 ods. 4 písm. a))

Navrhuje sa vypustiť povinnosť vlastníka alebo užívateľa poľnohospodárskej pôdy dokladať k žiadosti o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. XX (Zákon č. 523/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 8a ods. 5)

Pre žiadateľa o dotáciu sa vypúšťa povinnosť predkladať potvrdenie príslušného konkurzného súdu, že voči nemu nie je vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Poskytovateľ dotácie si splnenie týchto podmienok overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 2 (§ 8a ods. 5)

Pre žiadateľa o dotáciu sa vypúšťa s účinnosťou od 1. januára 2024 povinnosť predkladať potvrdenie príslušného inšpektorátu práce, že neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania. Poskytovateľ dotácie si splnenie tejto podmienky overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 3 (§ 8a ods. 6)

V nadväznosti na vypustenie povinnosti žiadateľa o dotáciu predkladať potvrdenie príslušných subjektov na preukázanie splnenia podmienok o poskytnutie dotácie sa vypúšťa aj povinnosť bezplatného vydávania týchto potvrdení. Splnenie podmienok na poskytnutie dotácie nebude preukazovať žiadateľ o poskytnutie dotácie, ale tieto skutočnosti si poskytovateľ dotácie overí predovšetkým prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. XXI (Zákon č. 541/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 6)

V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. sa definuje účel spracúvania osobných údajov. Na základe aplikačnej praxe a zákona proti byrokracii sa navrhuje preverenie údajov vrátane osobných údajov získaných podľa atómového zákona alebo na jeho základe s údajmi vedenými v referenčných registroch a v informačných systémoch verejnej správy.

K bodu 2 (§ 24 ods. 18 až 22)

V súvislosti s požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) týkajúcimi sa osobných údajov ako aj na základe aplikačnej praxe sa navrhuje zadefinovať rozsah osobných údajov ako aj ich preverenie s doručenou prihláškou v informačných systémoch verejnej správy na základe zákona proti byrokracii. Predloženie občianskeho preukazu, resp. preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu v prípade občana členského štátu je potrebné iba z dôvodu stotožnenia uchádzača na

53

skúške, či sa dostavil uchádzač uvedený na prihláške. V prípade odseku 19 písmena h) a odseku 21 písmena h) sa vzdelávacou inštitúciou rozumie vzdelávacia inštitúcia v Slovenskej republike aj v zahraničí.

K bodu 3 (§ 24 ods. 23)

Precizovanie textu vo vzťahu k zmenám v § 24 ods. 18.

K bodu 4 (§ 35 ods. 1)

Navrhuje sa doplnenie osobitnej úpravy vo vzťahu k zverejňovaniu dokumentov a rozhodnutí úradu podľa § 3 ods. 6 zákona o správnom konaní, príp. aj stavebného zákona.

K bodu 5 (§ 35 ods.4)

Navrhuje sa doplnenie rozsahu osobných údajov, ktoré je možné zverejniť na účely informovania podľa atómového zákona a osobitných predpisov, napr. zákona o správnom konaní, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stavebný zákon.

K Čl. XXII (Zákon č. 578/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 16 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť pre držiteľov povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby prikladať k oznámeniu o zmene údajov potvrdenie o zmene mena alebo priezviska, ak je držiteľom fyzická osoba.

K bodu 2 (§ 72 ods. 2)

Navrhuje sa vypustenie povinnosti pre držiteľa licencie predkladať príslušnej komore potvrdenie o zmene mena, priezviska, miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu ako povinnú súčasť oznámenia o zmene údajov. Príslušná komora si tieto skutočnosti overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 3 (§ 79 ods. 1)

Navrhuje sa nová povinnosť pre všeobecné a špecializované nemocnice ústavnej zdravotnej starostlivosti ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zasielať Národnému centru zdravotníckych informácií prostredníctvom národného zdravotníckeho informačného systému údaje o narodení živého dieťaťa a údaje o narodení mŕtveho dieťaťa, čím sa odstráni zasielanie týchto údajov v papierovej forme.

K bodu 4 (§ 79 ods. 3 písm. e)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novelizačným bodom 1. Navrhuje sa, že uvedená nová povinnosť sa bude vzťahovať na všeobecné a špecializované nemocnice, ktoré prevádzkujú lôžkové pracovisko ústavnej zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo.

K bodu 5 (§ 82 ods. 1 písm. a))

Navrhuje sa, za porušenie novej povinnosti, v prípade jej porušenia možnosť uložiť sankciu vo výške do 663 eur. Túto sankciu je oprávnený uložiť orgán príslušný za vydanie povolenia t. j. príslušný samosprávny kraj alebo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

K Čl. XXIII (Zákon č. 580/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 23 ods. 3 písm. a) a c))

Vypúšťa sa povinnosť poistenca predkladať zdravotnej poisťovni kópiu rodného listu.

K bodu 3 (§ 23 ods. 3 písm. d)

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť poistenca predkladať zdravotnej poisťovni kópiu sobášneho listu.

K bodu 4 (§ 23 ods. 7)

Navrhuje sa, aby matrika zaslala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou informáciu len o tých úmrtiach a vyhlásení za mŕtveho, ktoré jej neboli oznámené zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou, ale z iných zdrojov (súdy, osobitná matrika).

54

K bodu 5 (§23 ods. 11)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti poistenca preukazovať poisťovni ťažké zdravotné postihnutie preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

K Čl. XXIV (Zákon č. 581/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 20 ods. 1)

V nadväznosti na zavedenie informačného systému ePrehliadky Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude zasielať informáciu o úmrtí príslušnej matrike, Štatistickému úradu SR a Národnému centru zdravotníckych informácií elektronicky.

K bodom 2 a 3 (§ 47b ods. 3 a 4)

Zavedením informačného systému ePrehliadky dôjde k elektronizácii systému prehliadok mŕtvych tiel a prehliadajúci lekár nebude vypĺňať písomne tlačivo List o prehliadke mŕtveho tela a štatistické hlásenie o úmrtí, ale informácie o prehliadke mŕtveho tela zadá priamo do informačného systému ePrehliadky. V dôsledku uvedeného prehliadajúci lekár nebude Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odovzdávať predmetné tlačivo.

K bodom 4 a 5

Legislatívno technická úprava vnútorných odkazov

K Čl. XXV (Zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 23 ods. 4 písm. d))

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť predkladať vyhlásenie zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, že nie je osobou, na ktorú bola vyhlásená nútená správa, ktorá vstúpila do likvidácie, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo na ktorej majetok nebol vyhlásený konkurz pre nedostatok majetku.

K bodu 2 (§ 23 ods. 13)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na vznik a činnosť vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 3 (§ 41 ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zaslať Národnej banke Slovenska uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

K Čl. XXVI (Zákon č. 726/2004 Z. z.)

(§ 3)

Cieľom navrhovanej úpravy ustanovenia je vypustenie povinnosti dokladať k žiadosti o poskytnutie príspevku pozostalým manželkám po osobách zaradených v rokoch 1948 1954 do vojenských táborov nútených prác úmrtný list a sobášny list, ak informačný systém verejnej správy obsahuje údaje o skutočnostiach v nich uvedených.

K Čl. XXVII (Zákon č. 305/2005 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 35 ods. 1 a ods. 4 písm. a))

Nakoľko cieľom návrhu zákona je ďalšie znižovanie administratívnej záťaže o. i. aj vypustením povinnosti fyzických osôb predkladať orgánom verejnej moci kópiu sobášneho listu, je potrebné premietnuť ciele návrhu zákona aj v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3 (§ 79 ods. 1 písm. e))

55

Ako vyplýva z návrhu zákona, pokračuje sa v odbúravaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. tretej vlny znižovania administratívnej záťaže tak, že sa vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci výpisy a potvrdenia, o. i. aj „potvrdenie o pobyte“. Vzhľadom na to, že potvrdenie o pobyte je podmienkou udelenia akreditácie, orgán verejnej moci jej preukazovanie zabezpečí podľa zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov (v poznámke pod čiarou).

K bodu 4 (§ 79 ods. 2 písm. a))

Ako vyplýva z návrhu zákona, pokračuje sa v odbúravaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. tretej vlny znižovania administratívnej záťaže tak, že sa vypúšťajú v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci výpisy a potvrdenia, o. i. aj „potvrdenie o pridelení IČO“. Podľa doterajšej právnej úpravy žiadatelia o udelenie akreditácie mohli preukazovať splnenie podmienky podľa § 79 ods. 2 písm. a) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, napríklad aj potvrdením o pridelení IČO. Vzhľadom na to, že potvrdenie o sídle alebo sídle pobočky na území Slovenskej republiky je podmienkou udelenia akreditácie, orgán verejnej moci jej preukazovanie zabezpečí podľa zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov (v poznámke pod čiarou).

K Čl. XXVIII (Zákon č. 326/2005 Z. z.)

Navrhovanou úpravou sa z konaní orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vedených podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov odstráni povinnosť predkladať katastrálnu mapu v prípade, ak pôjde v konaní o celú parcelu.

K Čl. XXIX (Zákon č. 473/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 4 (§ 22 ods. 2 a § 23 ods. 2)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby prikladať k žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby potvrdenie o pridelení identifikačného čísla.

K bodom 5 a 6 (§ 71 ods. 2 a 6)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v súvisiacich so zmenou v novelizačných bodoch 1 a 3.

K Čl. XXX (Zákon č. 474/2005 Z. z.)

(§ 7 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K Čl. XXXI (Zákon č. 475/2005 Z. z.)

(§ 98 ods. 3)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť preukazovať príbuzenský vzťah k odsúdenému výpisom z matriky, sobášnym listom, rodným listom alebo potvrdením o pobyte, ak ide o druha alebo družku odsúdeného.

K Čl. XXXII (Zákon č. 538/2005 Z. z.)

(§ 11 ods. 3 písm. d))

Úprava ustanovenia za cieľ vypustiť povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia využívať

56

zdroj predkladať k žiadosti kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. XXXIII (Zákon č. 570/2005 Z. z.)

(§ 11 ods. 12)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť občana Slovenskej republiky, ktorý postúpil zmenu pohlavia predkladať okresnému úradu v sídle kraja originál rodného listu alebo jeho úradne overenú kópiu na účely vzniku alebo zániku brannej povinnosti. Ponecháva sa oznamovacia povinnosť.

K Čl. XXXIV (Zákon č. 124/2006 Z. z.)

(§ 24 ods. 12)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti autorizovaného bezpečnostného technika predkladať k oznámeniu o zmene údajov potvrdenie o zmene svojho mena, priezviska alebo adresy trvalého pobytu na účel vydania nového osvedčenia.

K Čl. XXXV (Zákon č. 125/2006 Z. z.)

(§ 6 ods. 1)

Ustanovuje sa povinnosť Národnému inšpektorátu práce poskytnúť na žiadosť orgánu verejnej moci v elektronickej podobe údaje o tom, že ku dňu požiadania nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom.

K Čl. XXXVI (Zákon č. 219/2006 Z. z.)

(§ 11b ods. 3 písm. c))

Cieľom navrhovanej úpravy je ustanoviť povinnosť Ústavu pamäti národa overovať údaje potrebné na účel konania o priznaní postavenia veterána protikomunistického odboja in memoriam prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K Čl. XXXVII (Zákon č. 569/2007 Z. z.)

(§ 5 ods. 9)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti prikladať k žiadosti o geologické oprávnenie doklad o pridelení identifikačného čísla organizácie.

K Čl. XXXVIII (Zákon č. 647/2007 Z. z.)

K bodu 1 (§ 5 ods. 3 písm. b))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pri žiadostiach o zapísanie údaju o ťažkom zdravotnom postihnutí do cestovného dokladu dokladať preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

K bodu 2 (§ 16 ods. 5)

Zmenou ustanovenia sa upravuje povinnosť okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky overovať údaje potrebné na vydanie o vydanie cestovného dokladu a žiadosť o predĺženie doby platnosti cestovného dokladu cudzinca prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K bodu 3 (§ 17 ods. 10)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť predkladať doklad o ťažkom zdravotnom postihnutí.

K Čl. XXXIX (Zákon č. 201/2008 Z. z.)

(§ 11 ods. 4 až 10)

V zákone č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005

57

Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. sa navrhuje nahradiť povinnosť predkladania právoplatného rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody, na základe ktorých povinná osoba je povinná platiť výživné oprávnenej osobe len uvedením európskeho identifikátora judikatúry (ECLI) v žiadosti, na základe ktorého si úrad práce, sociálnych vecí a rodiny predmetné rozhodnutie dohľadá prostredníctvom informačných systémov. Ďalej sa predmetným novelizačným článkom zabezpečí, aby skutočnosti, ktoré si úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vie získať z vlastnej činnosti alebo z dostupného informačného systému verejnej správy neboli vyžadované od občana. Zavedenie tohto ustanovenia je nevyhnuté najmä v spojitosti so sprístupnením Centrálneho registra exekúcií.

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov a úprava prechodných ustanovení k úpravám účinných od 1. decembra 2022.

K Čl. XL (Zákon č. 447/2008 Z. z.)

(§ 64 ods. 3)

Navrhovaná úprava ustanovuje povinnosť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovať údaje o ťažkom zdravotnom postihnutí dotknutej osoby orgánom verejnej moci na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom, bez súhlasu dotknutých osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú.

K Čl. XLI (Zákon č. 516/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 20 ods. 2 písm. d) a f))

Navrhuje sa vypustenie povinnosti predkladania čestného vyhlásenia o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania, ak je žiadateľom o podporu audiovizuálneho priemyslu podnikateľ alebo združenie podnikateľov a čestného vyhlásenia, že žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu nie je v konkurze ani v likvidácii k žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry.

K bodu 3, 5 a 6 (§ 20 ods. 4 a 7 a § 22c ods. 3)

Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa dosahuje odstránenie ďalšej byrokratickej záťaže.

K bodom 4, 8 a 10 (§ 20 ods. 7, § 22e ods. 4 a § 33 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 7 (§ 22e ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa prikladať k žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu potvrdenie príslušného súdu, že žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu nie je v konkurze ani v likvidácii, nie je voči nemu vedené exekučné konanie a potvrdenie príslušného inšpektorátu práce o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 9

Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa odstraňuje ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.

K Čl. XLII (Zákon č. 583/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 12 ods. 6 písm. b) a d))

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie v oblasti prevencie kriminality ako povinnú prílohu potvrdenie konkurzného súdu, ktoré nie je staršie ako tri mesiace, že žiadateľ nie je v konkurze, reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a potvrdenie inšpektorátu práce, že žiadateľ, ktorý oprávnenie podnikať neporušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

58

K Čl. XLIII (Zákon č. 8/2009 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 77 ods. 1písm. b) a c))

Navrhované znenie vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia preukazovať splnenie podmienok potvrdením o štúdiu.

K Čl. XLIV (Zákon č. 185/2009 Z. z.)

(§ 6 ods. 3)

Navrhovaná zmena ustanovenia za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o poskytnutie stimulov potvrdenia súdu, že žiadateľ nie je v konkurze, likvidácii, v súdom určenej správe alebo v inom obdobnom konaní a potvrdenie a inšpektorátu práce, že neporušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

K Čl. XLV (Zákon č. 186/2009 Z. z.)

K bodom 1 až 4 (§ 18 ods. 4 až 6)

Precizovanie ustanovenia súvisiace s aplikačnou praxou pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 5 (§ 18 ods. 5 písm. a))

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti pre žiadateľa o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenie na vykonávanie činnosti finančného poradcu predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 6 (§ 22a ods. 7 písm. d))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k návrhu na zápis do registra poskytovateľov osobitného finančného vzdelávania kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XLVI (Zákon č. 492/2009 Z. z.)

(§ 2 ods. 54)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o vydanie povolenia na poskytovanie platobných služieb a dotknutej osoby predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XLVII (Zákon č. 129/2010 Z. z.)

K bodom 1 až 3 (§ 20a ods. 3 a 12 a § 20b ods. 5)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti pre žiadateľa o udelenie povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 4 (§ 24 ods. 7 písm. d))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o udelenie povolenia pre iného veriteľa poskytovať iné úvery a pôžičky predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XLVIII (Zákon č. 267/2010 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 10 ods. 4)

59

Podľa § 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 272/2015 Z. z. sa do Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zapisujú aj právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia. V súčasnosti sa obchodné spoločnosti aj družstvá preverujú cez tento register a nemusia predkladať výpisy. v súčasnosti obce a mestá zapísali do tohto registra aj SHR, preto ak tam zapísaný je potrebné tento výpisy nevyžadovať ako pri iných subjektoch. Touto zmenou sa zníži ďalšia administratívna záťaž, nakoľko nebude nutné predkladať osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka nie staršie ako 60 dní a kópia potvrdenia o pridelení identifikačného čísla a výpis z registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou nie starší ako 60 dní a potvrdenie o pridelení identifikačného čísla

K Čl. XLIX (Zákon č. 524/2010 Z. z.)

(§ 6 ods. 2 písm. g))

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o poskytnutie dotácie v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky kópiu dokladu o pridelení identifikačného čísla organizácie.

K Čl. L (Zákon č. 203/2011 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 28 ods. 4 a 11)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o udelenie povolenia na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov, na vytváranie a spravovanie alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov, na vytvorenie štandardného fondu, na vytvorenie verejného špeciálneho fondu a povolenia na spravovanie špeciálneho fondu kvalifikovaných investorov predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. LI (Zákon č. 226/2011 Z. z.)

(príloha)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí prikladať k žiadosti potvrdenie príslušného inšpektorátu práce o neporušení zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

K Čl. LII (Zákon č. 404/2011 Z. z.)

(§ 62 ods. 2 písm. b))

Navrhuje sa vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o prechodný pobyt alebo trvalý pobyt dieťaťa rodný list dieťaťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s udeleným trvalým pobytom alebo prechodným pobytom na území Slovenskej republiky. Ponecháva sa povinnosť predkladať rodný list dieťaťa, ktoré sa nenarodilo na území Slovenskej republiky, ale v členskom štáte, nakoľko jeho rodný list sa nenachádza v informačných systémoch Slovenskej republiky.

K Čl. LIII (Zákon č. 396/2012 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vyžiadať si výpis z registra trestov na účely vymenovania členov rady Fondu na podporu vzdelávania. Ponecháva sa možnosť vyžiadania výpisu z registra trestov aj prostredníctvom Fondu na podporu vzdelávania v prípade členov vymenovaných Študentskou radou vysokých škôl.

K bodu 2 a 3 (§ 3 ods. 5 písm. a))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky v § 3 ods. 4.

60

K Čl. LIV (Zákon č. 153/2013 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 ods. 2)

Navrhuje sa rozšírenie údajovej základne o údaje z registra záznamov o narodení a zároveň sa precizuje obsah údajovej základe o údaje z účtu poistenca v súlade s § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 (§ 3 ods. 1 písm. f))

Navrhuje sa rozšírenie údajovej základne o údaje z registra záznamov o narodení v rozsahu údajov uvedených v prílohe, ktoré dôležité na prepojenie ich zasielania príslušnému matričnému úradu. Hlavným zámerom je odbúranie papierovej formy zasielania týchto údajov a skrátenie lehôt na pridelenie rodného čísla narodeného dieťaťa.

K bodu 3 (§ 3 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zriadením registra záznamov o narodení a rozsahom osobných údajov uvedených v prílohe č. 1a sa navrhuje účel spracúvania údajov z tohto registra, účel ich poskytovania, tretie strany, ktorým sa uvedené údaje poskytujú, účel sprístupňovania osobných údajov a príjemcovia, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú.

K bodu 4 (§ 12 ods. 3 písm. w))

Dopĺňa sa kompetencia Národnému centru zdravotníckych informácií, a to poskytovanie určených údajov Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe ich vyžiadania za účelom poskytovania príspevku pri narodení dieťaťa alebo príspevku na viac súčasne narodených detí. Tieto údaje nevyhnutné pre správne posúdenie vzniku nároku oprávnenej osoby na príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí podľa podmienok určených zákonom č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 5 (príloha č. 1a)

Navrhuje sa rozsah údajov v registri záznamov o narodení, ktoré nevyhnutné za vykonanie zápisu do knihy narodení a na pridelenie rodného čísla narodenému dieťaťu.

K Čl. LV (Zákon č. 383/2013 Z. z.)

K bodu 1, 5, 6, 11 až 14

Navrhujú sa úpravy v spojitosti s vypustením uplatňovania nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a poskytovaním tohto príspevku ako proaktívneho príspevku.

K bodu 2, 3, 10 a 20

Navrhuje sa zmena definície bydliska tak, aby bolo možné všetky kritériá overiť v informačných systémoch, pričom podmienka bydliska na území SR by sa považovala za splnenú ak by oprávnená osoba spĺňala aspoň dve zo štyroch kritérií. Pri určovaní bydliska by sa skúmal status oprávnenej osoby, verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti u všeobecného lekára a u oprávnenej osoby, ktorá je matkou aj u gynekológa a návšteva školského zariadenia u staršieho dieťaťa.

K bodu 4

Legislatívno -technická úprava

K bodom 7 až 9 a 16

Navrhuje sa vypustiť podmienka dožitia dieťaťa 28 dní. Na prvé tri deti, by sa poskytoval príspevok pri narodení v sume 829,86 eur a na ďalšie deti v sume 151,37 eur.

K bodu 15

Navrhuje sa upraviť výplata tak, že v prípade príspevku pri narodení dieťaťa bude tento vyplatený najneskôr v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo preukázané splnenie podmienok nároku naň. Uvedené sa navrhuje v spojitosti s vypustením uplatňovania nároku na príspevok pri narodení dieťaťa.

61

K bodu 17

Navrhuje sa ako miesto výplaty pri príspevku pri narodení dieťaťa prioritne použiť účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ktorý oprávnená osoba bez výzvy sama oznámila úradu, ak taký účet neexistuje, tak účet, na ktorý sa poukazuje tehotenské alebo tehotenské štipendium alebo adresu na výplatu príspevku v hotovosti, ktorú oprávnená osoba sama oznámila úradu, ak taká neexistuje, tak adresa, na ktorú sa poukazuje tehotenské, ak ani taká neexistuje, tak adresa, na ktorú sa oprávnenej osobe poskytuje iná opakovaná dávka poskytovaná úradom. Ak nemožno postupovať ani jedným z uvedených spôsobov, úrad oprávnenú osobu vyzve, aby mu oznámila miesto výplaty.

K bodu 18

Navrhuje sa upraviť povinnosť oprávnenej osoby vrátiť príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí alebo jeho časť, ak jej bol poskytnutý neprávom alebo vo vyššej sume ako patril.

K bodu 19

Navrhuje sa predĺžiť lehotu zániku nároku na príspevok pri narodení dieťaťa zo šiestich mesiacov na dvanásť mesiacov. Uvedené sa navrhuje v spojitosti s automatizovaným poskytovaním príspevku pri narodení dieťaťa.

K bodu 21

Navrhuje sa upraviť konanie tak, aby konanie o príspevku pri narodení dieťaťa začínalo dňom doručenia informácie úradu o zápise dieťaťa do registra fyzických osôb. Súčasne sa ako druhá možnosť začatia konania navrhuje preukázanie narodenia dieťaťa mimo územia SR (t. j. doručením úradného prekladu rodného listu vydaného v cudzine). Druhá možnosť umožňuje oprávnenej osobe poskytnúť príspevok pri narodení dieťaťa skôr než bude dieťa narodené v cudzine zapísané prostredníctvom osobitnej matriky do registra fyzických osôb, nakoľko konanie o zápise dieťaťa do osobitnej matriky môže trvať aj niekoľko mesiacov.

Súčasne sa navrhuje úradu umožniť prerušiť alebo zastaviť konanie v prípade, že oprávnenú osobu vyzval na preukázanie skutočností rozhodujúcich na vznik nároku a na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa.

Taktiež sa navrhuje umožnenie obnovy konania vo veciach príspevku pri narodení dieťaťa, ak sa preukážu skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a výplatu príspevku pri narodení dieťaťa. Uvedeným sa docieli, že oprávnená osoba napríklad v prípade, že konanie bude zastavené, pretože na výzvu úradu nedoplnila, resp. nepreukázala skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa (napr. číslo bankového účtu) nestratí nárok na príspevok pri narodení dieťaťa.

Navrhuje sa, aby oprávnená osoba bola na výzvu úradu povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa, avšak len tých, ktoré úradu nie známe z vlastnej činnosti alebo si ich nemôže získať z dostupných informačných systémov.

K bodu 22

Navrhuje sa upraviť, aby Sociálna poisťovňa a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytovali Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny na žiadosť údaj o bankovom účte, resp. adrese, na ktorú poskytujú tehotenské alebo tehotenské štipendium.

K Čl. LVI (Zákon č. 284/2014 Z. z.)

K bodu 1 a 6 (§ 20 ods. 1 a § 22 ods. 1)

Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa odstraňuje ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.

K bodom 2 až 4 (§ 20 ods. 2)

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti pre žiadateľa o finančné prostriedky dokladať Fondu na podporu umenia pred podpisom zmluvy čestné vyhlásenie, že nie je v

62

konkurze ani v reštrukturalizácii, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania, ak je žiadateľom právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Navrhuje sa aj vypustenie predkladania čestného vyhlásenia žiadateľa, že vždy riadne a včas predložil vyúčtovanie finančných prostriedkov, ak mal takúto povinnosť.

K bodom 5, 10 a 11 (§ 20 ods. 7, § 27 ods. 4 a 6)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodom 7 a 8 (§ 22 ods. 3 písm. d) a h))

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Vypúšťa sa nadbytočná požiadavka uvádzať obsah projektu v zmluve o poskytnutí finančných prostriedkov. V bode 8 ide o spresnenie doterajšej právnej úpravy. Fond poskytuje finančné prostriedky formou dotácie, štipendia alebo pôžičky. Zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov musí obsahovať podmienky vyúčtovania poskytnutých finančných prostriedkov, ak fond poskytne finančné prostriedky formou pôžičky alebo dotácie.

K bodu 9

Navrhuje sa, aby sa uvedené ustanovenie vzťahovalo okrem prijímateľa dotácie aj na prijímateľa štipendia.

K Čl. LVII (Zákon č. 371/2014 Z. z.)

(§ 4 ods. 5)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť člena rady pri riešení krízových situácií na finančnom trhu v Slovenskej republike predkladať kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov

K Čl. LVIII (Zákon č. 39/2015 Z. z.)

(§ 24 ods. 6)

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť pre žiadateľov o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. LIX (Zákon č. 281/2015 Z. z.)

(§ 18 ods. 5 písm. g))

Navrhuje sa vypustenie predkladania kópie rodného listu na účely výberového konania uchádzača o prijatie do štátnej služby.

K Čl. LX (Zákon č. 282/2015 Z. z.)

(§ 9 ods. 3 písm. c))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. LXI (Zákon č. 138/2017 Z. z.)

K bodu 1 (§ 16 ods. 3)

V prípade, že by Fond na podporu kultúry národnostných menšín nespadal pod definíciu orgánu verejnej moci a nemal by v súlade s novelizovaným zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov prístup k informačným systémom verejnej správy, je potrebné aby mal fond možnosť overiť si potrebné skutočnosti vyhlásením žiadateľa. Podmienku uvedenú v odseku 2 písm. a) je možné realizovať vždy len čestným vyhlásením.

63

K bodom 2 až 4 (§ 17 ods. 1 a 6 a § 19 ods. 1)

Požiadavky aplikačnej praxe, ktorými sa dosiahnuť vyššia efektívnosti debyrokratizácie procesov. Odstraňuje sa aj ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.

K bodu 5 (§ 19 ods. 6)

Nadbytočné a v prípade prístupu fondu k informačným systémom v súlade so zákonom proti byrokracii si bude fond overovať túto skutočnosť z Centrálneho registra exekúcií. V opačnom prípade žiadateľ túto skutočnosť preukáže vyhlásením podľa § 16 ods. 3 zákona o fonde.

K bodu 6 (§ 24 ods. 3)

V prípade, že by Fond na podporu kultúry národnostných menšín spadal pod definíciu orgánu verejnej moci a mal by v súlade s novelizovaným zákonom proti byrokracii prístup k informačným systémom verejnej správy, je potrebné aby fond uvedené skutočnosti overoval z týchto informačných systémov (konkrétne ide o pridanie § 16 ods. 2 písm. d) do § 24 ods. 3, ktorým sa overuje či proti žiadateľovi nie je vedená exekúcia alebo výkon rozhodnutia.

K Čl. LXII (Zákon č. 170/2018 Z. z.)

(§ 33a ods. 4 písm. a))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť preukazovať zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie písomným oznámením.

K Čl. LXIII (Zákon č. 216/2018 Z. z.)

(§ 4 ods. 7 písm. d))

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť žiadateľa dokladať Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. LXIV (Zákon č. 43/2019 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 ods. 1 písm. h)

Zmenou ustanovenia sa navrhuje zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodom 2 a 3 (§ 2 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytnutie pomoci v poľnohospodárskej prvovýrobe prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové ako aj potvrdenie konkurzného súdu, že žiadateľ nie je v konkurze ani v reštrukturalizácii a potvrdenie inšpektorátu práce, že žiadateľ neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania.

K bodu 4 (§ 2 ods. 3 písm. d))

Na základe praktických skúseností sa navrhuje ponechať spôsob dokladovania korektnosti bankového spojenia na žiadateľovi, nakoľko v praxi môže dôjsť k situácii, že nemá k dispozícií zmluvu o vedení účtu v banke. Oba doklady po obsahovej stránke dostatočne napĺňajú zámer platobnej agentúry minimalizovať chybovosť žiadateľov pri zadávaní účtu, na ktorý žiadajú poskytnutie dotácie. Právna úprava sa týmto zosúlaďuje s príslušnou schémou štátnej pomoci v záujme znižovania byrokracie, a tiež redukcie súvisiacich nákladov žiadateľa.

K Čl. LXV (Zákon č. 213/2019 Z. z.)

K bodu 1 až 3 (§ 14 ods. 1 a 4)

Zmenou ustanovenia sa navrhuje zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na

64

starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. LXVI (Zákon č. 310/2019 Z. z.)

(§ 23 ods. 5)

Navrhuje sa doplnenie právomoci Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky žiadať o výpis z registra trestov na účel overenia bezúhonnosti členov dozornej rady Fondu na podporu športu.

K Čl. LXVII (Zákon č. 299/2020 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 2 ods. 1 a § 5 ods. 1)

Navrhovaná novelizácia, popri aktualizácii dotačného titulu, zjednodušuje po evaluácii aplikačných skúsenosti s elektronickou správou dotačných žiadostí ich podávanie tak, aby bolo možné podať žiadosť o dotáciu aj len vyplnením formuláru v elektronickom prostredí dotačného systému ministerstva (cez užívateľské konto).

K Čl. LXVII

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2022. V časti zrušenia povinnosti predkladania potvrdení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdení o pomoci v hmotnej núdzi, potvrdení o ťažkom zdravotnom postihnutí a potvrdení z Národného zdravotníckeho informačného systému sa účinnosť navrhuje 1. apríla 2022. V časti zrušenia povinnosti predkladania právoplatných rozhodnutí súdov, potvrdení z registra úmrtí fyzických osôb, potvrdení o starobnom dôchodkovom sporení a potvrdení z Informačného systému sociálnych služieb sa účinnosť navrhuje 1. decembra 2022. V časti zrušenia povinnosti predkladania potvrdení z registra sociálnych podnikov a potvrdení o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania sa účinnosť navrhuje 1. januára 2024.

Bratislava 26. mája 2021

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Veronika Remišová v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výkone trestu odňatia slobody

K predpisu 475/2005, dátum vydania: 26.10.2005

31

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Schvaľovaním nového Trestného zákona a Trestného poriadku sa významným spôsobom završuje proces rekodifikácie základný ch trestnoprávnych predpisov. Prijatím uvedených zákonov je položený základ v oblasti trestnoprávnych predpisov, na ktorý však musí nadväzovať a z ktorého musí vychádza ť príprava a spracovanie ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich z vecného hľadiska s uvedenými trestnými kódexmi, medzi ktorými významné miesto patrí aj základným predpisom upravujúcim oblasť väzenstva, predovšetkým však výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“). Z tohto dôvodu je predložený do legislatívneho procesu nový zákon o výkone trestu odňatia slobody v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2005.

V súčasnosti platný zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 59/1965 Zb.“) bol od roku 1965, kedy bol prijatý, novelizovaný osemkrá t, čím sa do značnej miery stal neprehľadným. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa niektorými novelami podstatným spôsobom zmenili existujúce inštitúty a zaviedli mnohé nové inštitú ty. Predovšetkým zákonom č. 179/1990 Zb. a zákonom č. 296/1993 Z.z. sa v dôsledku nových spoločensko-ekonomických a politických zmien prehĺbila vnútorná diferenciácia odsúdených vo výkone trestu a zmenilo sa zaobchádzanie s niektorými špecifickými kategóriami odsúdených, precíznejšie sa upravila oblasť právneho postavenia odsúdených a disciplinárnej praxe a v neposlednom rade sa prehĺbila humanizá cia a demokratizácia výkonu trestu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Zmenila sa tiež terminológia, označovanie „nápravnovýchovný ústav“ sa zmenilo na „ústav na výkon trestu odňatia slobody “ a zmenilo sa aj označovanie „nápravnovýchovnej činnosti“ na pojem „zaobchádzanie“, ktoré je z hľadiska pôsobenia na odsúdených v podmienkach výkonu trestu výstižnejšie aj napriek skutoč nosti, že vtedy platný Trestný zákon a Trestný poriadok aj naďalej zaraďoval odsúdených do nápravnovýchovných skupín. Zmenené podmienky si vyžiadali aj zmenený prístup v oblasti zamestnávania odsú dených, disciplinárnej praxe, nákladov výkonu trestu, výkonu doživotných trestov a podobne. Napriek týmto zmenám základné zásady výkonu trestu, na ktorých bol zákon č. 59/1965 Zb. budovaný, sa zá sadnejším spôsobom nezmenili, nezmenila sa ani jeho systematika. Mnohé ustanovenia zostali bez zmien, celkové riešenie bolo nekoncepčné a netransparentné. Z dôvodu, že filozofia zmien sa len čiastoč ne odrazila na celkovom charaktere zákona č. 59/1965 Zb., samotný zákon do určitej miery pôsobil už roztrieštene. Poslednou rozsiahlou novelou (zákon č. 451/2003 Z.z.) sa zákon č. 59/1965 Zb. a príslušné vykon ávacie predpisy ešte viac roztrieštili a to tým, že sa osobitným spôsobom upravil výkon trestu cudzincov, podstatným spôsobom sa zasiahlo do prijímania balíkov, peňažných prostriedkov a nakladania s nimi, ná kupu potravín, zamestnávania odsúdených, pracovnej odmeny a peňažnej odmeny, zmenil sa inštitút úhrady trov výkonu trestu, zavinených nákladov výkonu trestu a zvýšených nákladov výkonu trestu.

Z dôvodu, že v minulosti niektoré trestnoprávne normy boli prijímané do značnej miery nesystémovým spôsobom (naprí klad precíznejšie definovanie kategórie odsúdených za obzvlášť závažný trestný čin, ak takýto trestný čin osoba spáchala ako člen organizovanej skupiny alebo zločineckej skupiny a v konečnom d ôsledku aj prijatie zákona upravujúceho ochranu svedka, použitie informačno-technický ch prostriedkov a podobne), bolo problematické novelizovať príslušné ustanovenia v predpisoch upravujúcich oblasť väzenstva tak, aby tieto zmeny z hľadiska príslušných právnych predpisov boli transparentné , nenarušili celkovú filozofiu právneho predpisu a v konečnom dôsledku aj jeho štruktúru. Nesystémové zmeny boli tiež jedným z dôvodov rekodifikovať trestnoprávne predpisy a v konečnom dô sledku aj predpisy upravujúce oblasť väzenstva. Najmä v posledných rokoch sa táto požiadavka stala nanajvýš aktuálnou, aj keď neboli vždy vytvorené na všetkých spoločenských úrovniach také podmienky, aby práce na rekodifikácii mohli byť ukončené.

Za štyridsaťročné obdobie uplatňovania zákona č. 59/1965 Zb. sa viacerými novelami zmenili niektoré jeho inštitúty tak, že prešli od etapy zdôrazňovania zvýšeného represívneho pôsobenia cez postupnú humanizáciu a demokratizáciu až po súčasný stav, kedy je potrebné prehodnotiť zaobchádzanie s niektorými kateg óriami odsúdených, najmä s odsúdenými za organizovanú trestnú činnosť, ktorí sú vo výkone trestu podľa zásady „trikrát a dosť“ a podobne. Uplatňovanie mnohých inštitútov v praxi si v dôsledku častých zmien a doplnkov vyžaduje poskytovanie opakovaných výkladov, stanovísk a právnych názorov z dôvodu, že pôvodný zámer zákonodarcu sa stal do značnej miery nejednoznačný v dôsledku neskôr prijatých noviel. Niektoré inštitúty mali častokrát formálnoprávny charakter, v niektorých sa ešte čiastočne zachovali prvky ideologických a politických postulátov z obdobia pred rokom 1989. Ide predovšetkým o oblasť právneho postavenia odsúdených vo výkone trestu, kde napríklad odsúdený nedisponoval právom telefonovať, právom voliť (aj keď toto právo mu žiadnym zákonom nebolo od ňaté, výkon trestu sa považuje za prekážku vo výkone volebného práva podľa zákona č. 80/1990 Zb.) a podobne.

Napriek uvedeným nedostatkom možno však konštatovať, že v čase prijatia zákona č. 59/1965 Zb. Èeskoslovenská republika patrila medzi tie európske štáty, ktoré upravovali výkon trestu samostatným a osobitným zákonom, čo v tom čase bolo pomerne zriedkavým javom. Možno v tom vidieť zámer, že trest odň atia slobody ako závažný a citeľný zásah do základných práv a slobôd občana v spoločnosti, bolo potrebné upraviť osobitným zákonom, ktorý by zabezpečil garanciu ochrany práv a slobôd obč anov. Taktiež je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že pri tvorbe zákona č. 59/1965 Zb. predkladatelia vychádzali a v mnohých smeroch akceptovali Štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s väznený mi osobami, ktoré boli prijaté Organizáciou spojených národov v Ženeve v roku 1955 a neskôr aj ich modifikovanú a zmodernizovanú formu Európske väzenské pravidlá prijaté Radou Európy v Bruseli v roku 1987.

Rekodifikácia predpisov upravujúcich oblasť väzenstva je bezprostredne spätá s rekodifikáciou trestnoprávnych predpisov, nadväzuje na ňu a je v súlade s jej filozofiou a úpravou jednotlivých inštitútov. Nov é trestnoprávne predpisy v prvom rade reagujú na prognózy spoločenského vývinu v 21. storočí. Na prognózy z trestnoprávneho hľadiska nadväzujú aj prognózy v oblasti väzenstva a to takým spô sobom, aby nebolo potrebné ich v krátkom časovom intervale novelizovať a narúšať ich kompatibilitu a stabilitu.

Novou kodifikáciou sa odstraňujú z výkonu trestu také postupy a tiež niektoré inštitúty, ktoré splnili svoj účel v čase ich platnosti, avšak už sú neopodstatnené a prekonané vzhľ adom na zmeny vo filozofii uplatňovania trestu odňatia slobody ako ultima ratio. Nová kodifikácia je tiež v súlade z medzinárodnými dohovormi a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza z rekodifik ácie trestného práva procesného a trestného práva hmotného, prihliada na odporúčania a stanoviská Rady Európy, garantujú sa v nej základné ľudské práva a slobody, najmä Listina základných pr áv a slobôd a je tiež v plnom súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Nová kodifikácia vychádza tiež z analýzy a zhodnotenia účinnosti doterajšej právnej úpravy, uplatňovania jednotliv ých inštitútov v rámci výkonu trestu a z dostupných poznatkov penologického výskumu a právnej úpravy v niektorých európskych štátoch. V neposlednom rade nová kodifikácia nadväzuje na kodifiká ciu Trestného poriadku a Trestného zákona, predovšetkým na filozofiu a základné zásady, ktoré sú východiskom pre koncipovanie aj základných zásad uplatňovaných vo výkone trestu, predovšetkým vš ak zásady, že trest odňatia slobody musí byť ponímaný ako ultima ratio.

Spoločensko-ekonomické zmeny, ktoré nastali v našej spoločnosti po roku 1989, sa postupne odrazili vo všetkých spoločenských oblastiach, nevynímajúc ani oblasť trestného prá va, jeho trestno-výkonnú zložku, ktorou je väzenstvo a v neposlednom rade aj oblasť kriminality. V tomto smere sa javí ako zarážajúce, že publikácie odborníkov z oblasti boja s kriminalitou a návrhov na určit é zakonzervovanie, resp. postupné znižovanie kriminality, sú od roku 1989 len veľmi sporadické. I keď v tejto oblasti je do určitej miery pochopiteľná stagnácia spoločnosti, ktorá stála pred riešením mnoh ých zásadných spoločensko-ekonomických zmien, nárast kriminality a najmä jej sústavne sa zhoršujúca štruktúra vyžaduje nekompromisné a zásadné riešenie týchto otázok. Nanajvýš potrebné sa v poslednom období javí prehodnotenie mnohých cenných poznatkov z interdisciplinárnych výskumov kriminality realizovaných pred rokom 1989 a nadviazanie na tieto poznatky z hľadiska perspektívnych zámerov v oblasti boja s kriminalitou. Oblasť trestnoprávneho postihu je len jeden z vektorov určujúcich smerovanie spoločenských aktivít, ktorému by mal predchádzať a naň nadväzovať celý komplex aj ďalší ch celospoločenských aktivít. Ak oblasť základného a aplikovaného výskumu v oblasti kriminality po roku 1989 nezaznamenala takmer žiadne aktivity, je nanajvýš potrebné, aby nové návrhy a opatrenia mohli byť od ôvodnené výsledkami tímu odborníkov, ktorí budú mať nezastupiteľné miesto aj v oblasti prognózovania určitých javov.

Spoločensko-ekonomické zmeny sa v oblasti väzenstva po roku 1989 premietli predovšetkým v prehĺbení humanizácie a demokratiz ácie výkonu trestu, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že od roku 1989 bol zákon č. 59/1965 Zb. novelizovaný šesťkrát. Novelizáciou sa reagovalo predovšetkým na zmeny v trestnoprá vnych predpisoch, ale aj na mnohé problémy, ktoré vznikli pri uplatňovaní jednotlivých inštitútov v praxi. K zmenám koncepčného charakteru však došlo len čiastočne ako dôsledok skutočnosti, že v roku 1994 bola vládou Slovenskej republiky prijatá Koncepcia väzenstva v Slovenskej republike.

V súčasnosti zákon č. 59/1965 Zb. už v mnohých smeroch nevyhovuje novým požiadavkám, ktoré sa kladú na vý kon trestu, niektoré požiadavky sú predkladané aj medzinárodnými organizáciami ako je Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „ CPT“). Ide predovšetkým o oblasť ešte širšieho zabezpečenia ochrany práv a slobôd občana v podmienkach výkonu trestu, resp. rozšírenia práv odsúdených, celkového posilnenia ich prá vneho postavenia a orientácie zaobchádzania s odsúdenými tak, aby po prepustení na slobodu viedli riadny život občana.

Nová kodifikácia zákona o výkone trestu nadväzuje na ideový zámer, z ktorého vychádza aj kodifikácia trestných kódexov a to, že ochranu práv a slobôd občanov a ochranu ich ž ivota, zdravia a majetku je treba dosiahnuť predovšetkým mimotrestnými prostriedkami a tiež, že potlačovanie a kontrolovanie kriminality bude možné účinne dosiahnuť vyváženým pôsobení m prevencie a represie. Na protiprávne konanie bude potrebné reagovať prostriedkami trestného práva až v nevyhnutných prípadoch v súlade so subsidiárnou úlohou trestného práva, teda až v takýchto prí padoch ukladať trest odňatia slobody ako ultima ratio. Z tohoto pohľadu väzenstvo ako trestno-výkonná zložka sa významným spôsobom podieľa na realizácii jednej zo zásad ukladania trestov (§ 34 ods. 1 ná vrhu Trestného zákona), podľa ktorej trest zabezpečuje ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvára podmienky na jeho vý chovu a na to, aby viedol riadny život a súčasne iných musí odrádzať od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V tomto smere vä zenstvo plní významnú funkciu nielen v oblasti všeobecnej prevencie, ale aj individuálnej prevencie kriminality. Počas výkonu trestu sa tiež musí dbať na to, aby nikto nebol mučený alebo podrobený neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a nebola ponižovaná jeho ľudská dôstojnosť.

Kodifikácia predpisov upravujúcich výkon trestu vychádza z nasledovných dokumentov:

a)Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá v roku 1948 Valným zhromaždením Organizácie spojených národov.

b)Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatý v roku 1998 Radou Európy.

c)Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania prijatý Radou Európy v roku 1987.

d)Štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s väznenými osobami prijaté Organizáciou spojených národov v roku 1955.

e)Európske väzenské pravidlá prijaté Radou Európy v roku 1987.

f)Listina základných práv a slobôd.

g)Ústava Slovenskej republiky.

Ak trestné právo odmieta vychádzať zo zásady, že trest je len odplata za spáchaný

čin, tak aj zákon o výkone trestu vychádza z tohto postulátu a vedľa ochrannej funkcie pôsobí všetkými aktivitami na odsú deného v smere jeho sociálnej reintegrácie. To však nevylučuje opatrenia represívneho charakteru, ak sa odsúdený dopustí konania, ktorým poruší určité pravidlá poč as jeho pobytu vo výkone trestu.

Základným cieľom kodifikácie zákona o výkone trestu je predovšetkým

a)zabezpečiť ochranu ľudských práv a slobôd, ako aj ďalších hodnôt vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd, z ákladných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, Ústavy Slovenskej republiky a transformovať do zákona o výkone trestu tie ustanovenia predovšetkým zo Štandardných minimá lnych pravidiel pre zaobchádzanie s väznenými osobami a Európskych väzenských pravidiel, ktorými sa prehĺbi efektívnosť výkonu trestu,

b)prehĺbiť progresívnosť a diferencovanosť výkonu trestu vo vzťahu k jednotlivým kategóriám odsúdených a uplatňovať primeran ý program zaobchádzania,

c)program zaobchádzania vo vzťahu k jednotlivým kategóriám odsúdených orientovať tak, aby boli vytvorené podmienky na sociálnu reintegrá ciu osoby po jej prepustení z výkonu trestu v podmienkach na slobode a tým sa potenciálne podieľať na postupnom znižovaní kriminality,

d)zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi obzvlášť závažných trestných činov a recidivistami,

e)zmeniť filozofiu pasívneho prijímania aktivít odsúdeným na filozofiu ponuky a aktivácie jeho vlastných schopností a snahy smerom k resocializácii tak, aby prostriedky vkladané spoločnosťou boli zmysluplné a efektívne.

Na dosiahnutie uvedených základných cieľov je potrebné:

a)prehĺbiť diferenciáciu a individualizáciu výkonu trestu a zaobchádzanie s odsúdeným na základe najnovších poznatkov najmä z oblasti penitenciárnej pedagogiky, sociológie, psychológie, psychiatrie a medicíny,

b)motivovať odsúdeného v tom smere, aby na základe zmeny postojov spolurozhodoval o svojom právnom postavení, o rozsahu práv a výhod vo vý kone trestu,

c)zmeniť filozofiu výkonu trestu v smere zvýšenia a podpory motivácie odsúdeného, aby zmenenými postojmi sa zásadným spôsobom zlepš ilo jeho právne postavenie vo výkone trestu a tým odsúdený spolurozhodoval o svojej celkovej pozícii,

d)implementovať tie odporúčania medzinárodných dokumentov, ktorými sa prehĺbi humanizácia a demokratizácia výkonu trestu,

e)vytvoriť také podmienky, aby každý odsúdený odchádzal z výkonu trestu do občianskeho života minimálne nie horší, než do vý konu trestu nastúpil a aby sa na základe vlastnej aktivity dokázal plnohodnotne integrovať do spoločnosti a viesť riadny život občana. a jeho znovuzačlenenie bude prínosom nielen pre neho samotného, ale aj pre spoločnos ť.

V návrhu zákona o výkone trestu je akceptovaná požiadavka jeho logického usporiadania z hľadiska zaobchádzania s odsúden ým od jeho nástupu na výkon trestu až po jeho prepustenie na slobodu. Hlavný dôraz sa kladie okrem samotného zaobchádzania najmä na dodržiavanie práv a slobôd odsúdeného, pričom sa vychádza z ústavnej z ásady, že povinnosti možno ukladať len na základe zákona a tiež, že medze základných práv a slobôd možno upraviť len zákonom.

Základné zásady, ktoré sú v zákone o výkone trestu vyjadrené, možno zhrnúť nasledovne:

1.Vo výkone trestu sa rešpektuje dôstojnosť osobnosti odsúdeného, odsúdený nesmie byť podrobený krutému, neľudskému, č i ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Výkonom trestu musí byť zabezpečená tiež ochrana spoločnosti.

2.Trest sa musí vykonávať nestranne. Odsúdený nesmie byť diskriminovaný.

3.S odsúdeným vo výkone trestu sa musí zaobchádzať tak, aby sa podporovali také postoje a schopnosti, ktoré napomáhajú pri návrate do spoločnosti a začleneniu sa do nej v súlade so zákonom.

4.Odsúdenému sa môžu na čas výkonu trestu obmedzovať len tie občianske práva, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom vý konu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť; takéto obmedzenia sa precízne ustanovujú v zákone.

5.Na základe zmenenej vonkajšej diferenciácie (ústavy na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom strá ženia) výkon trestu je založený na diferencovanom bezpečnostnom systéme stráženia odsúdených.

6.Zaobchádzanie s odsúdeným sa vykonáva diferencovane. Diferencované zaobchádzanie je založené na diferencovanom strážení , pohybe a kontakte a diferencovaným spôsobom sa zabezpečuje aj realizácia práv odsúdeného.

7.Za účelom zvýšenia účinnosti zaobchádzania s odsúdeným sa vykonáva vnútorná diferenciácia; jej účelom je vytvorenie systému, ktorý obsahuje motivačné prvky podporujúce snahu odsúdeného o resocializáciu.

8.Za účelom účinného zaobchádzania s odsúdeným sa v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody vytv árajú špecializované oddiely, v ktorých vykonávajú trest odňatia slobody osobitné kategórie odsúdených.

Pri koncipovaní základných zásad sa vychádza z medzinárodných dokumentov prijatých v oblasti vä zenstva ako aj z doterajších teoretických a praktických poznatkov v oblasti penológie, penitenciárnej vedy a iných vedných disciplín. Predovšetkým sa zdôrazňuje, že vo výkone trestu sa musí rešpektova ť dôstojnosť osobnosti odsúdeného a odsúdený nesmie byť podrobený krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Trest sa musí vykonávať nestranne a odsúdený nesmie byť diskriminovaný. S odsúdeným vo výkone trestu sa musí zaobchádzať tak, aby boli podporované postoje a schopnosti, ktoré odsúdenému pomôžu pri návrate do spoločnosti a umo žnia viesť po prepustení na slobodu život v súlade so zákonom. V neposlednom rade sa zdôrazňuje zásada, že odsúdenému možno na čas výkonu trestu obmedziť len tie občianske práva, ktorých vý kon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Táto zásada je koncipovaná tak, aby neumožňovala príliš extenzívny výklad a nezasahovala nad zá konný rámec do právneho postavenia odsúdeného.

Účel výkonu trestu je formulovaný v súlade s § 34 nového Trestného zákona a jeho podstatou je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred odsúdeným tým, že sa mu bráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vytvárajú také podmienky, ktoré umo žnia aktiváciu pozitívnych osobnostných rezerv za účelom resocializácie tak, aby bol po prepustení na slobodu schopný viesť riadny život.

V súlade s vonkajšou diferenciá ciou ustanovenou novým Trestným zákonom trest odňatia slobody sa vykonáva v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom stráženia. Vonkajšou, resp. súdnou diferenciáciou sa nahrádza diferenciácia podľa nápravnovýchovných skupín (I., II. a III. nápravnový chovná skupina), v jednom ústave môžu byť zriadené všetky tri stupne stráženia.

V oblasti zaobchádzania sa menia niektoré aspekty filozofie tohto inštitútu a to v tom smere, že zaobchádzanie je potrebné aplikovať z komplexnejšieho hľadiska ako doposiaľ a tiež je potrebné stimulovať účasť odsúden ého na tomto procese. Podľa miery účasti odsúdeného na zaobchádzaní a celkových výsledkov navrhuje sa uplatňovať aj niektoré výhody a znižovať obmedzenia vo výkone trestu. Týmto spôsobom je potrebn é odsúdeného motivovať, aby sa aktívne podieľal na programe zaobchádzania a tak dosiahol aj výhody spojené s pozitívnymi výsledkami.

Z hľadiska vonkajšej diferenciácie sa ústavy odlišujú stupňom stráženia, pričom v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najmiernejšie bezpe čnostné opatrenia a v ústavoch s maximálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najprísnejšie bezpečnostné opatrenia. O zaradení odsúdeného do ústavu s príslušným stupňom stráž enia rozhoduje súd, o zaradení do konkrétneho ústavu rozhoduje Generálne riaditeľstvo zboru. Výkonom trestu v ústavoch s tromi stupňami stráženia sa sleduje zabezpečenie účelu výkonu trestu diferencovane pre odsúdených s rôznym stupňom kriminálneho a sociálneho narušenia, aby spôsob uplatnenia jednotlivých práv a resocializačných aktivít mohol byť realizovaný efektí vne a neeliminoval snahu menej narušených odsúdených napraviť sa.

U odsúdených na doživotný trest odňatia slobody možno zriadiť podskupinu s miernejším režimom pre odsúdených, ktor í vykazujú znaky pozitívneho správania vo vzťahu k účelu výkonu trestu.

Vo významnej oblasti, akou sú práva odsúdený ch, sa navrhuje realizovať určité zmeny, ktorých potrebu vyvolala požiadavka prehĺbenia právneho postavenia odsúdených zo strany niektorých medzinárodných organizácii (napríklad CPT). Taktiež je potrebné akceptovať požiadavku, aby navrhovaná úprava bola v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zmenami filozofie v tom smere, že odsúdený má taký rozsah práv, aký si zaslúž i na základe zmenených postojov a snahy o vlastnú nápravu, teda každý rozhoduje o svojom postavení vo výkone trestu, o rozsahu práv a výhod. Určitý štandard je však potrebn é garantovať každému odsúdenému, poskytovanie nadštandardu závisí od správania a preukázanej snahy odsúdeného.

Základné sociálne práva sú garantované každému odsúdenému. Ide predovšetkým o stravovanie, ubytovanie, odev, spánok, osobnú hygienu, vychádzky a zabezpečenie nevyhnutnej ubytovacej plochy, prič om sa navrhuje zvýšiť ubytovaciu plochu z terajších 3,5 m2 na 4 m2 u odsúdených mladistvých a odsúdených žien.

V oblasti návštev sa navrhujú zmeny, ktoré súvisia so zmenou filozofie v oblasti zaobchádzania s odsúden ými. Bez ohľadu na to, či ide o ústav s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráženia navrhuje sa, aby odsúdený mal právo raz mesačne na dvojhodinovú návštevu spravidla bez dozoru (výnimku tvoria určené kategórie odsú dených ako napríklad odsúdení, u ktorých sa neuplatňuje vnútorná diferenciácia z dôvodu neefektívnosti; u týchto odsúdených rozhodne o sp ôsobe vykonania návštevy riaditeľ ústavu). Rozšírením tohoto práva sa podporujú kontakty s primárnym sociálnym prostredím, pokiaľ toto prostredie pôsobí pozitívne na odsúdeného.

Novým právom, ktoré sa navrhuje uplatňovať, je právo používať telefón; taký mto spôsobom sa napomáha udržiavať pozitívne sociálne kontakty a podporovať resocializácia odsúdených. Aj tu ide o právo, ktorého frekvencia uplatňovania závisí od sprá vania odsúdeného.

Rozsah kultúrno-osvetovej činnosti tiež závisí od výsledkov plnenia programu zaobchádzania. Navrhuje sa, aby odsúdený mal právo na niektoré základné štandardné aktivity, účasť na nadštandardných ponukách bude možná len na základe splnenia určitých podmienok. Naprí klad sledovanie vybraných programov bude určené len pre tých odsúdených, u ktorých boli dosiahnuté pozitívne výsledky v zaobchádzaní.

V predkladanom návrhu sa neuvažuje so zachovaním práva odsúdeného prijať balík. Už poslednou novelou zákona č. 59/1965 Zb. (zákon č. 451/2002 Z.z.) sa znížila frekvencia prijímania balí kov na raz za tri mesiace. Hlavným dôvodom bolo zamedziť opakujúcim sa pokusom o prienik nedovolených predmetov, najmä omamných látok, psychotropných lá tok, prekurzorov, jedov, liekov, na identifikáciu ktorých v ústavoch nie sú potrebné technické prostriedky, ale tiež výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, ktorými by mohol byť ohrozený ž ivot alebo zdravie osôb a tiež zabrániť možnosti teroristických útokov. V neposlednom rade je potrebné zabrániť tiež hroziacemu nebezpečenstvu vzniku rôznych potravinových nákaz, keď častokrát balíky obsahujú po domácky vyrobené potraviny. Z uvedených dôvodov sa navrhuje zrušiť zasielanie balíkov a nákup potravín a vecí osobnej potreby namiesto balíkmi riešiť nákupmi odsúdených v ústavných predajniach. S prihliadnutím na výsledky plnenia programu zaobchádzania odsúdený bude môcť prijať balík na základe povolenia riaditeľa ústavu, avšak na účely obmeny ošatenia, bielizne, na zabezpečenia literatúry za účelom vzdelávania odsúdeného a na zabezpeč enie vecí na prácu v záujmovom krúžku.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti odsúdeným je v každom väzenskom systéme oblasťou, ktorej je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť z dôvodu, že väčšina sťažností odsúdených sa týka práve poskytovania zdravotných služieb. V tejto oblasti nová právna úprava nadväzuje na doterajšie poznatky a skúsenosti a odsúdeným sa poskytuje štandardná zdravotná staro stlivosť. Ak je to z hľadiska poskytovania špecifických zdravotných služieb potrebné, odsúdený sa premiestni do nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo civilného zdravotní ckeho zariadenia. Počas výkonu trestu sa vykonáva tiež ochranné liečenie.

V oblasti ochrany práv, poskytovania právnej pomoci a ochrany pred neoprávneným násilím a ponižovaním ľudskej dôstojnosti nie je osobitný dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax. Odsúden ý môže aj naďalej podávať žiadosti a sťažnosti súdom, štátnym orgánom, orgánom Slovenskej republiky a medzinárodným orgánom; v súvislosti s tým je potrebné vytvoriť všetky podmienky na to, aby toto právo bolo prísne dodržiavané a aby nedochádzalo k jeho neporušovaniu.

V oblasti vzdelávania sa podporuje úsilie odsúdeného, aby získal vzdelanie na základnej škole, strednej škole alebo aby sa zúčastnil na ďalších formách vzdelávania (napríklad v akreditovaný ch rekvalifikačných kurzoch, vyučením v odborných a stredných učilištiach), čím odsúdený získa alebo si zvýši pracovn ú kvalifikáciu a vytvorí lepšie podmienky na začlenenie do spoločnosti po prepustení na slobodu. Negramotným odsúdeným sa umožňuje absolvovať kurzy pre negramotn ých. Odsúdený zaradený do denného štúdia sa nezaraďuje do práce; pritom sú vytvárané také podmienky a motivácia, aby odsúdený uprednost ňoval vzdelávanie pred zaradením do práce (napríklad udeľovaním disciplinárnej odmeny, zvýšením sociálneho vreckového a podobne).

V rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa vytvárajú podmienky a podporuje sa snaha aktivovať a rozvíjať individuálne záujmy odsúdených, zvyšovať ich vzdelanosť a kultúrnosť a pripraviť ich na podmienky ž ivota na slobode po prepustení z výkonu trestu

V oblasti povinností, zákazov a obmedzení odsúdených je potrebné ustanoviť, že niektoré práva garantované Ústavou Slovenskej republiky odsúdení nebudú môcť uplatňovať a v niektorých právach budú obmedzení vzhľadom na to, že ich výkon je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré nemôžu byť vzhľadom na výkon trestu uplatnené. Odsúdený síce nestráca tieto práva, avš ak tieto práva fakticky nemôže uplatňovať vzhľadom na skutočnosť, že právo slobodne sa pohybovať a rozhodovať je obmedzené pobytom vo výkone trestu a tiež skutočnosťou, že nesmie byť ohrozený účel výkonu trestu

Kým v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, kde vo vykonávacom právnom predpise (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 125/1994 Z.z.) sa odsúdeným ukladali povinnosti, zá kazy a obmedzenia, v predkladanom návrhu je potrebné ustanoviť aj tieto povinnosti, zákazy a obmedzenia a neupravovať ich vo vykonávacích predpisoch.

V oblasti zamestnávania odsúdených je aj naďalej pozit ívnym výchovným prvkom zaraďovanie odsúdeného do práce ako významný psychohygienický faktor, pričom jeho cieľom je najmä zabezpečovanie podmienok na získanie alebo zvyš ovanie pracovnej kvalifikácie a vytvorenie predpokladov na zaradenie odsúdeného do života na slobode po prepustení na slobodu. Aj naďalej každý odsúdený je povinný pracovať, ak je zaradený do pr áce.

Mení filozofia zamestnávania v tom smere, že odsúden í sú zamestnávaní len v strediskách vedľajšieho hospodárstva ústavov a vo vnútornej prevádzke ústavov, pričom táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Zamestnávanie odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva sa vykonáva formou vlastnej výroby a poskytovaním prác a služieb, pričom strediská vykonávajú túto činnosť v ústavoch alebo mimo ústavov. Vlastná výroba stredísk je určená na uspokojovanie potrieb zboru. Strediská môžu poskytovať práce a služby aj právnickým osobá m a fyzickým osobám na základe zmlúv uzavretých podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného č asu alebo normy spotreby práce, pričom však odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu.

Odsúdený, ktorý nie je zaradený do práce, spravidla je zaradený do vzdel ávacích a osvetových činností alebo na výkon prác v ústave. Účelom odborných vzdelávacích činností je príprava na zaradenie odsúdeného do života po prepusten í z výkonu trestu na slobodu.

V oblasti disciplinárnej praxe sa navrhuje rozšíriť okruh disciplinárnych trestov a disciplinárnych odmien z dôvodu, aby pri voľbe a ukladaní najvhodnejšej disciplinárnej odmeny alebo disciplinárneho trestu sa mohlo prihliadať na individuálne okolnosti prípadu alebo správanie, čo je v súlade s diferencovaný m zaobchádzaním a prístupom k odsúdenému.

Vzhľadom na to, že cieľom vnútornej diferenciácie je rozdeľ ovanie odsúdených do diferenciačných skupín tak, aby boli oddelení odsúdení menej kriminálne a sociálne narušení a ktorí preukazujú snahu o nápravu od ostatných odsúdených, je potrebné vypracova ť osobitné programy zaobchádzania pre jednotlivé diferenciačné skupiny, ktoré sa navzájom odlišujú a pre ktoré sú charakteristické určité znaky. Z tohto hľadiska sa mení vnútorná diferenciá cia v smere vytvárania novej vnútornej štruktúry a nových oddielov, kde sa navrhuje uplatňovať zaobchádzanie s osobitnými kategóriami odsúdených, ktorí vyžadujú aj špecializované prostriedky a metódy zaobchádzania. V rámci špecializovaných oddieloch sa navrhuje zriadiť ná stupný oddiel, oddiel doživotných trestov, oddiel špecializovaného zaobchádzania, oddiel s bezpečnostným režimom, oddiel disciplinárnych trestov, oddiel pre odsúdených zdravotne postihnutých a výstupný oddiel.

V oblasti výkonu trestu mladistvých sa nepredpokladajú zmeny zásadnejšieho významu, nadv äzuje sa na doterajšie poznatky v zaobchádzaní s touto špecifickou kategóriou odsúdených, overené prostriedky a metódy a v neposlednom rade na vn útornú a už osvedčenú diferenciáciu uplatňovanú v závislosti od mentálnej úrovne a prognózy vychovávateľnosti.

V rámci výkonu trestu v špecializovaných oddieloch sa navrhuje zriaďovať nástupné oddiely, ktoré plnia dôležitú úlohu v súvislosti s nástupom odsúdeného na výkon trestu a jeho adaptáciou na podmienky výkonu trestu. Vzhľ adom na skutočnosť, že trest odňatia slobody zásadným spôsobom zasahuje do života odsúdeného, prvému kontaktu s väzenským prostredím je potrebné venovať väčš iu pozornosť. Pritom nejde len o oboznamovanie sa s ústavným poriadkom a právami a povinnosťami odsúdeného, ale predovšetkým o adaptáciu v tom smere, aby nedošlo k takým negatí vnym zmenám v správaní sa odsúdeného, ktoré ešte viac prehĺbia jeho narušenie.

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa navrhuje, aby odsúdený, ktorému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere viac ako tri roky, bol za účelom plynulé ho prechodu do života na slobode umiestnený pred prepustením z výkonu trestu na výstupný oddiel, pričom dĺžka pobytu v tomto oddieli je individuálna a určí sa s prihliadnutí m na potreby odsúdeného. Vo výstupnom oddieli sa vytvárajú také podmienky, ktoré napomáhajú adaptácii odsúden ého na podmienky života po prepustení na slobodu.

Návrh zákona obsahuje aj ďalšie zmeny, ktorých úpravu si vyžiadala aplikačná prax.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom

Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: zákon o výkone trestu odňatia slobody.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, z Aktu o podmienkach pristúpenia SR k EÚ a z materiálov o určení ges torstva za transpozíciu smerníc nevyplývajú žiadne záväzky vo vzťahu k problematike upravenej v návrhu zákona; návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2005.

4. Problematika návrhu zákona

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) žiadna,

b) úplná.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.

7. účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: účasť expertov nebola využitá.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

Predložený návrh zákona predpokladá čiastočné zvýšenie výdavkov zboru v rámci ozbrojenej časti rozpočtu rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, najmä v nadväznosti na humanizáciu podmienok výkonu trestu. Osobitne ide o zvýšenie zá konom stanovenej minimálnej ubytovacej plochy na osobitné kategórie odsúdených, t. j. na mladistvých a ženy, čiastočné rozšírenie práv odsúdených vo výkone trestu (zavedenie telefonických hovorov, právo cudzincov na oboznamovanie sa a komunikáciu v jazyku, ktorý rozumie a pod. ) ale aj zaistenia bezpečnostný ch režimov a prevádzku tzv. výstupných oddielov pred prepustením z výkonu trestu.

Dopad na štátny rozpočet v súvislosti s personálnym a materiálovo-technickým zabezpečením a investíciami predstavuje v celkovej výške zvýšenie výdavkov v roku 2006 o 17.346 tis. Sk. Z uvedenej sumy tvoria bežné výdavky sumu 14.946 tis. Sk vrátane tzv. jednorazových výdavkov a kapitálové výdavky 2.400 tis. Sk.

V roku 2006 z predpokladanej celkovej výšky dopadu na výdavky štátneho rozpočtu predstavujú

Øvýdavky na personál sumu 9.646 tis. Sk, t.j. služobné príjmy, poistné a s tým súvisiace výdavky vr átane výdavkov na výstroj, výzbroj, zaškolenie, príspevok na stravovanie a sociálny fond vyplývajúce z navrhované ho zvýšenia systemizácie príslušníkov zboru o minimálny počet 22 funkčných miest, (požadovaný počet 78 príslušníkov zboru sa zredukoval prerozdelením služobných činností pri využití súčasného stavu príslušníkov zboru), za zamestnávateľ a v tom

· výdavky každoročne sa opakujúce (pravidelné) vo výške 7 380 tis. Sk,

· výdavky jednorazové vo výške 2.266 tis. Sk,

Øvýdavky materiálového charakteru a iné vecné výdavky charakteru bežných výdavkov vo výš ke 5.300 tis. Sk., v tom

·pravidelné výdavky 3.000 tis. Sk,

·jednorazové výdavky 2.300 tis. Sk,

Økapitálové výdavky vo výške 2.400 tis. Sk.

V roku 2007 sa predpokladá dopad v celkovom objeme zvýšenia výdavkov o 38 147 tis. Sk. t. j. v tomto roku a aj v ďalších rokoch každoročne bežné výdavky vo výške 7 617 tis. Sk a kapitálové výdavky v závislosti od uvoľňovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu v roku 2007 (ná vrh zboru 30.000 tis. Sk) a v nasledujúcich rokoch na zvyšovanie ubytovacej plochy na osobitné kategórie odsúdených t. j. mladistvých a ženy, prípadne podľ a postupu realizácie zriadenia špecializovaného oddielu žien vo výkone trestu s deťmi do troch resp. piatich rokov.

Výdavky na personál t. j. príslušníkov zboru príp. s nimi súvisiace výdavky na poistné, stravovanie a príspevok zo sociálneho fondu za zamestnávateľa, maj ú charakter pravidelne sa opakujúcich pravidelných výdavkov, t. j. ich vyčíslenie zodpovedá dopadu na rok 2006 a v ďalších rokoch na jedno rozpočtové obdobie a každoročne sa budú pravidelne vynakladať z rozpočtov ústavov na výkon trestu odňatia slobody.

Vyčíslené výdavky materiálového charakteru a iných vecných výdavkov sú každoročne sa opakujúce (pravidelné) a jednorazové výdavky bežné ho aj kapitálového charakteru. V roku 2006 ide prednostne o výdavky súvisiace s aplikáciou nového zákona, najmä s výkonom služby a rozšírením oprávnení odsúdených vo vý kone trestu, vytvorením potrebných priestorov, osadením prístrojov a vybavením technikou a ostatným zariadením. Súčasne je potrebné poukázať na to, že ich prevádzkovanie, udržiavanie a obmena si bude vyžadovať v nasledujúcich rokoch priebežne sa opakujúce, resp. postupne vynakladané v ýdavky, ktoré sú predbežne vyčíslené vo výške 10 % vynaložených prostriedkov v prvom roku nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. predpokladá sa od roku 2007 ich postupná obmena za cca 10 rokov resp. výdavky na údržbu a udržiavanie v prevádzke v takto vyčíslených podielových nákladoch z predpokladanej ceny obstarania..

Ostatné nevyčíslené výdavky fakultatívneho resp. obligatórneho charakteru, ktoré nadväzujú na aplikáciu zákona resp. vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov sú výdavky hradené z prostriedkov odsúdených resp. z prostriedkov rozpočtu, ktoré sa čerpajú už podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy resp. sú nahradené novým výdavkovým titulom na základe zrušených iných druhov výdavkov a sú kryté v rámci súčasnej úrovne výdavkov rozpočtu zboru.

U časti výdavkov prevádzkového, ale najmä investičného charakteru, sa predpokladá ich rozloženie z hľadiska mo žností štátneho rozpočtu na viacero rokov podľa odsúhlasených priorít a schválených návrhov rozpočtu na príslušné rozpočtové obdobie.

Ministerstvo spravodlivosti SR si uplatňuje vyčíslené finančné dôsledky v rámci priorít návrhu rozpo čtu verejnej správy na roky 2006 až 2008. Ministerstvo spravodlivosti SR, resp. Zbor väzenskej a justičnej stráže si uplatňuje iba tie požiadavky, ktoré nie je možné zabezpečiť prehodnotením vnútorný ch personálnych, vecných a finančných kapacít v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007.

Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sfé ry a iných právnických osôb:

Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomické ho rozvoja.

Odhad vplyvu na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K § 1

Predmet zákona je vymedzený tak, aby z jeho formulácie jednoznačne vyplýval rozsah zákona. Okrem práv a povinností odsúdených, dozoru a kontroly nad výkonom trestu úč elom zákona je upraviť aj podmienky výkonu trestu, pod ktorými je treba rozumieť súhrn všetkých inštitútov a ich uplatňovanie počas pobytu odsúdeného vo výkone trestu.

K § 2

Vymedzujú sa základné pojmy používané v zákone.

K § 3

Ustanovujú sa základné princípy výkonu trestu, ktoré majú zásadný charakter z hľadiska uplatňovania jednotlivých inštitútov počas výkonu trestu. Ide o zásady, ktoré sú prevzaté z niektorých medzinárodných dokumentov, predovšetkým zo Vš eobecnej deklarácie ľudských práv, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzani a alebo trestania, Štandardných minimálnych pravidiel pre zaobchádzanie s väznenými osobami, Európskych väzenských pravidiel a Listiny základných práv a slobôd. Taktiež boli prevzaté aj niektoré zásady zo súčasnej právnej úpravy, ktoré sú významné z hľadiska dodržiavania zákonnosti vo výkone trestu a jeho humanizácie.

Základné zásady majú principiálny význam z dôvodu, že určujú filozofiu, riadenie a organizáciu výkonu trestu. Zásady humanity, morálky, spravodlivosti a rešpektovania dôstojnosti odsúdeného s ú neodmysliteľné z hľadiska efektívneho výkonu trestu. Predovšetkým sa zdôrazňuje, že vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť osobnosti, nesmú sa použ ívať kruté alebo ľudskú dôstojnosť ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania a nikto nesmie byť diskriminovaný. Výkon trestu je založený na individuálnom prí stupe. Zmiernenia, ktoré súvisia s diferencovaným výkonom trestu a individuálnym prístupom a zaobchádzaním s odsúdeným, nesmú ohroziť spoločnosť a nesmú sa uplatňovať na úkor iných odsúden ých alebo znevýhodňovať iných odsúdených alebo skupiny. Zdôrazňuje sa, že trest sa vykonáva diferencovane. Pre zvýšenie účinnosti výkonu trestu a zaobchádzanie sa uplatňuje vnútorná diferenci ácia a podporujú sa také postoje a schopnosti, ktoré napomáhajú odsúdenému začleniť sa do spoločnosti po prepustení z výkonu trestu a diferencovaný je aj spôsob zabezpečenia a výkon práv odsúden ých. Taktiež sa zdôrazňuje význam zachovania zdravia odsúdených počas výkonu trestu.

Zdôrazňovanie diferenciácie a zaobchádzania znamená okrem iného aj uplatňovanie všetkých aktivít vo v ýkone trestu prijatých na uchovanie telesného a duševného zdravia, uľahčenie spoločenskej integrácie a humanizácie podmienok výkonu trestu.

K § 4

Ustanovuje sa okruh práv a slobôd, vo výkone ktorých je odsúdený obmedzený alebo ktoré nemôže uplatňovať. Odsúdený je povinný podrobiť sa obmedzeniam tých práv a slobôd, ktoré sú v rozpore s účelom výkonu trestu určenom v § 2, ktoré sa nemôže vzhľadom na charakter výkonu trestu uplatniť alebo ktoré by boli v rozpore s ochranou spoločnosti. Predovšetkým ide o niektoré ústavné práva, najmä o právo a slobodu na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobodu pohybu a pobytu, listové tajomstvo, tajomstvo prepravovaných správ a iných pí somností a slobodnej voľby povolania. Odsúdený počas výkonu trestu nemá aj niektoré ďalšie práva a slobody, ktoré sa nemôžu počas výkonu trestu vzh ľadom na charakter tohto inštitútu uplatniť, najmä právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať, zakladať odborové organizácie, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdení nemôžu tiež zakladať politické strany, politické hnutia a vykonávať riadiace funkcie. Presné vyšpecifikovanie obmedzen í je významné z hľadiska precízneho určenia právneho postavenia odsúdeného počas výkonu trestu.

K § 5

V súlade s novým Trestným zákonom a Trestným poriadkom sa ustanovuje nov é označenie ústavov, v ktorom sa súčasne premieta aj vonkajšia diferenciácia. Trest sa vykonáva v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia, ústavoch so stredným stupňom stráženia a ú stavoch s maximálnym stupňom stráženia a v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Trest možno vykonávať tiež v nemocnici pre obvinených a odsúdený ch, ak je potrebné obvinenému alebo odsúdenému poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno zabezpečiť v ústave. Ak však v určitých prípadoch nemožno zdravotnú starostlivosť zabezpečiť ani v ústave alebo v nemocnici pre obvinených alebo odsúdených (napríklad jeho zdravotný stav si vyžaduje špeciálnu zdravotnú starostlivosť alebo výkony), odsúdeného možno premiestniť do iného zdravotníckeho zariadenia. Trest možno vykonávať aj v ústavoch na výkon väzby; v takom prípade ide o odsúdených, ktorí sú zaradení do vnútornej prevádzky. Generálny riaditeľ môž e zriadiť pri ústave s minimálnym stupňom stráženia otvorené oddelenie. V súlade so zákonom č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov ústavy a nemocnicu zriaďuje ministerstvo.

Vonkajšou diferenciáciou sa nahrádza diferenciácia podľa nápravnovýchovných skupín (I., II. a III. nápravnovýchovná skupina) a odstraň uje sa tak rozpor v tom smere, že označenie nápravnovýchovných ústavov bolo zákonom č. 4/2001 Z.z zmenené na ústavy na výkon trestu odňatia slobody, avšak nápravnovýchovné skupiny podľa pôvodného Trestného zákona zostali zachované. V jednom ústave môžu vykonávať trest odňatia slobody odsúdení zaradení do rôznych stupňov stráženia, v priestoroch navzájom oddelených za súčasného rešpektovania z ásad platných pre jednotlivé stupne stráženia. Takáto úprava je potrebná z dôvodu napríklad výkonu trestu odsúdených žien, ktorý sa v súč asnej dobe realizuje v jedinom ústave v rámci Slovenskej republiky. Na účely progresívneho výkonu trestu sa pri ústavoch s minimálnym stupňom stráženia zriaďuj ú otvorené oddelenia, ktoré sú aj v súčasnej dobe výrazným humanizačným prvkom v oblasti výkonu trestu.

K § 6

Stráženie, dozor a dohľad nad odsúdenými, zaobchádzanie s odsúdenými a realizáciu podmienok vý konu trestu vyplývajúcich zo zákona zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“).

Výkon trestu zabezpečuje v súlade so zákonom č. 4/2001 Z.z. zbor, jeho príslušníci a zamestnanci. V súlade s týmto zákonom príslušníci zboru sú oprávnení vydávať príslušné pokyny a rozkazy ods údeným za účelom zabezpečenia výkonu trestu a v prípade potreby môžu použiť aj donucovacie prostriedky za podmienok presne vymedzených zákonom č. 4/2001 Z.z. Na plnení úloh sa v súlade so zá konom podieľajú aj zamestnanci zboru, ktorí v tejto súvislosti môžu tiež vydávať rozkazy a pokyny odsúdeným za účelom zabezpečenia výkonu, avšak v rozsahu určenom príslušným nadriadeným.

K § 7 až 10

Vo vzťahu k etape prijímania, umiestňovania, premiestňovania a zmeny spôsobu výkonu trestu sa v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou uvedené inštitútu nemenia. Odsúdený aj naďalej nastupuje výkon trestu v určenom ústave na výkon väzby na základe právoplatného rozsudku sú du, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu. Po prijatí odsúdeného na výkon trestu sa vykonajú nevyhnutné úkony a opatrenia. Ods údený sa podrobí potrebným prehliadkam, opatreniam, výkonom a vyšetreniam O umiestnení odsúdeného na výkon trestu do konkrétneho ústavu rozhoduje Generá lne riaditeľstvo zboru s prihliadnutím na zákonom ustanovené kritéria..

Ustanovuje sa, že odsúdeného možno umiestniť samostatne, ak sú na to v ústave vytvorené podmienky, ak tak rozhodne riadite ľ ústavu z bezpečnostných alebo iných závažných dôvodov (napríklad inštitút chráneného alebo ohrozeného svedka), v prípade uloženia disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu alebo zaradenia odsúdeného na oddiel s bezpečnostným režimom.

Taktiež sa ustanovuje, že trest oddelene vykonávajú muži od žien, odsúdení podľa stupňa stráženia, z hľadiska vnútornej diferenciácie a oddelene vykonávajú trest mladiství od dospelých.

Zachováva sa progresívny spôsob výkonu trestu, to znamená, že ak odsúdený plní program zaobchádzania, môže byť preradený z ústavu s vyšším stupňom stráženia do ústavu s nižší m stupňom stráženia. Ak však odsúdený sústavne a závažným spôsobom porušuje ústavný poriadok, spáchal alebo sa pokúsil počas výkonu trestu spáchať trestný čin, súd ho môže preradi ť do ústavu s vyšším stupňom stráženia. Súčasne sa ustanovujú podmienky zmeny spôsobu výkonu trestu.

V prípade potreby je možné odsúdeného premiestniť do iného ústavu alebo ústavu na výkon vä zby, ak ide o žiadosť orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ak je potrebné zabezpečiť uplatnenie primeraných obmedzení podľa § 4 ods. 1 a ak ide o účasť na aktivitách organizovaných zborom. Taktiež odsúdeného možno premiestniť do iného ústavu za účelom účasti na vzdelávacích, športových a kultúrnych aktivitách, poskytovania zdravotnej starostlivosti, ak súd zmenil stupeň bezpečnosti (zmena vonkajšej diferenciácie) a je to potrebné z hľadiska účinnejšej vnútornej diferenciá cie, spravidla na návrh riaditeľa ústavu a na základe pokynu generálneho riaditeľa zboru.

K § 11 až 16

V oblasti zaobchádzania a diferenciácie sa menia niektoré aspekty filozofie týchto inštitútov a to v tom smere, že zaobchádzanie je potrebné aplikovať z komplexnejšieho hľadiska ako doposiaľ a tiež významnejšie treba stimulovať účasť odsúdené ho na tomto procese. Účelom zaobchádzania s odsúdeným je podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov, zvyšovanie právneho vedomia a etických a morálnych noriem. Rozvíjaním pozit ívnych osobnostných vlastností odsúdeného sa podporujú a formujú tiež žiadúce sociálne vzťahy v rámci programu zaobchádzania.

Podľa miery účasti odsúdeného na zaobchádzaní a celkových výsledkov sa uplatňujú aj niektoré výhody a zužujú obmedzenia vo výkone trestu. Týmto sa sleduje motivácia odsúdeného tak, aby sa aktívne podieľal na programe zaobchádzania.

Z hľadiska vecnej príslušnosti je potrebné ustanoviť, že vonkajšia a vnútorná diferenci ácia je základným predpokladom na uplatňovanie zaobchádzania, disciplinárnej praxe, teda disciplinárnych odmien a disciplinárnych trestov, podmienečného prepustenia a výkonu trestu u osobitných kategórií odsúdených. Ustanovujú sa prostriedky zaobchádzania, ktorými sú ústavný poriadok, zamestnávanie, kultúrno-osvetová činnosť, vzdelávanie, sociálna práca, disciplinárna pr ávomoc a ďalšie aktivity.

Z hľadiska vonkajšej diferenciácie sa trest odňatia slobody vykonáva v ústavoch s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom stráženia. Ústavy sa odlišujú stupňom stráž enia, pričom v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najmiernejšie bezpečnostné opatrenia a v ústavoch s maximálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najprísnejšie bezpečnostné opatrenia spočívajúce v určení rozsahu pohybu a ženijno-technických prostriedkov, pričom sa charakterizujú sa jednotlivé stupne stráženia. O zaradení odsúdeného do ústavu s príslušným stupňom stráženia rozhoduje súd, o zaradení do konkrétneho ústavu rozhoduje Generálne riaditeľstvo zboru.

S prihliadnutím na materiálne a technické vybavenie, v jednom ústave môžu byť zriadené viaceré stupne stráženia. V ústave sa odsúdení rozdeľujú v rámci vnútornej diferenciácie do diferenciačných skupín, v rámci ktorých sú spoločne ubytovaní a spravidla aj spoločne pracujú a podieľajú sa na plnení stanovených cieľov zaobchádzania. Pri zaraďovaní odsúdených do diferenciačných skupín sa postupuje tak, aby boli oddelene umiestnení odsúdení menej kriminálne a sociálne narušení a ktorí preukazuj ú snahu o nápravu od ostatných odsúdených. Najdôležitejším kritériom pri uplatňovaní a zmene diferenciačnej skupiny v rámci vnútornej diferenciácie je postoj a výsledky odsúdeného pri plnení programu zaobchádzania a prístup k plneniu povinností. Zmena diferenciačnej skupiny je možná len v rámci toho istého stupňa stráženia

Vnútorná diferenciácia sa neuplatňuje počas umiestnenia odsúdeného v nemocnici pre obvinených a odsúdených, na špecializovaných oddieloch a počas premiestnenia odsúdeného do ústavu na výkon väzby.

U odsúdených na doživotný trest odňatia slobody sa zriaďuje podskupina s miernejším režimom pre odsúdených, ktorí vykazujú znaky pozitívneho správania vo vzťahu k účelu výkonu trestu. Odsúden ý za obzvlášť závažný trestný čin, ktorý spáchal ako člen organizovanej skupiny alebo zločineckej skupiny a ktorého súd zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, sa zaradí do diferenciačnej skupiny so sprísneným režimom.

Na splnenie účelu zaobchádzania sa na každého odsúdeného vypracuje individuálny program zaobchá dzania, na čo sa využívajú výsledky psychologického vyšetrenia v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti a všetky relevantné poznatky o odsúdenom. Program zaobchádzania je súhrnom výchovný ch, liečebných a iných prostriedkov a foriem zaobchádzania realizovaný diferencovane s prihliadnutím na osobnosť odsúdeného, jeho prístup k plneniu stanovených povinností, preukázanú snahu a stupeň dosahovania cieľov programu zaobchádzania. Program zaobchádzania spracováva určený príslušník zboru s odborníkmi v ústave. Život odsúdené ho sa organizuje spravidla na komunitných princípoch, pričom každý odsúdený sa spravidla zaradí do diferenciačnej skupiny. Zaobchádzanie sa realizuje prostredníctvom povinných a dobrovoľných aktivít v rá mci realizácie programu zaobchádzania.

K § 17

Ustanovuje sa, že riaditeľ ústavu zriadi v ústave poradný zbor zložený zo špecialistov, ale aj iných odborníkov mimo väzenstva, ktorý posudzuje uplatňovanie nových poznatkov, foriem a met ód zaobchádzania s odsúdenými z hľadiska prehĺbenia účinnosti výkonu trestu.

K § 18 až 23

Vo významnej oblasti, akou sú práva odsúdených, sa navrhuje realizovať určité zmeny, ktorých potrebu vyvolala požiadavka prehĺbenia právneho postavenia odsúdených. Akceptuje sa pož iadavka takej koncepcie a úpravy, ktorá je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými dokumentmi v oblasti väzenstva a zmenami filozofie v tom smere, že podmienky odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody závisia od zmeny postojov a preukázanej snahy o vlastnú nápravu, teda odsúdený môže prístupom k plneniu povinností a cieľov stanoveného programu zaobchádzania ovplyvňovať svoje postavenie vo výkone trestu a rozsah a spôsob realizácie niektorých práv a výhod. Určitý štandard však je garantovaný každému odsúdenému, nadštandard závisí od správania sa a preukázanej snahy každého jedného odsúdeného.

Základné sociálne práva sú garantované každému odsúdenému. Ide predovšetkým o ubytovanie, stravovanie, odievanie, spánok, osobnú hygienu a tiež právo odsúdeného mať pri sebe veci osobnej potreby. Odsúdenému sa garantuje ubytovanie v súlade so všeobecnými hygienickými požiadavkami a hygienický mi normami, zabezpečenie nevyhnutnej ubytovacej plochy, pričom na jedného odsúdeného pripadá ubytovacia plocha najmenej 3,5 m2. Mladistvým a odsúdeným ženám, sa zvyšuje minimálna ubytovacia kapacita na 4 m2 pre jednu osobu. Zvýšenie ubytovacej plochy u uvedených kategórií je nevyhnutné z hľadiska akceptovania odporúčaní niektorých medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti vä zenstva. Tak ako doposiaľ sa zabezpečujú podmienky ubytovania, vybavenie ciel alebo izieb, stravovanie a odev zodpovedajúci klimatickým a mikroklimatickým podmienkam, spánok, podmienky na udrž iavanie osobnej hygieny a vymedzuje sa rámec vecí, ktoré môže mať odsúdený pri sebe v cele alebo izbe.

K § 24

V oblasti návštev sa navrhujú zmeny, ktoré súvisia so zmenou filozofie v oblasti zaobchádzania s odsúdenými. Bez ohľadu na to, či ide o ústav s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráž enia, odsúdený má právo raz mesačne na dvojhodinovú návštevu spravidla kontaktným (bezbariérovým) spôsobom. Určuje sa, u ktorých odsúdených sa návšteva vykoná bez priameho kontaktu (najmä u ods údených zaradených do ústavu s maximálnym stupňom stráženia). Riaditeľ ústavu však môže rozhodnúť o inom spôsobe vykonania návštevy v odôvodnených prípadoch.

V doteraz platnej právnej úprave bola určená rôzna frekvencia návštev v závislosti od zaradenia odsúdeného do nápravnovýchovnej skupiny. Snaha o udržanie a upevňovanie soci álneho zázemia odsúdeného a jeho prípravu na život po prepustení na slobodu neposkytovala rovnaké šance pre všetkých odsúdených. Navrhovan á rovnaká frekvencia a dĺžka trvania návštevy má za cieľ neklásť odsúdeným zákonné prekážky v udržaní sociálnych a najmä rodinných kontaktov a umožniť ľahší návrat do života na slobode. Navrhuje sa vývoj sociálnych vzťahov ponechať na odsúdenom samotnom a jeho príbuzných. Výnimku v spôsobe vykonávania návštev tvoria určené kategórie odsúdených ako napríklad ods údení, u ktorých sa neuplatňuje vnútorná diferenciácia z určených dôvodov; u týchto odsúdených rozhodne o spôsobe vykonania návštevy riaditeľ ústavu. Upresňuje sa počet a okruh osôb, ktoré môžu odsúdeného navštíviť. Z dôvodu, že doterajšia právna úprava s odkazom na § 116 Občianskeho zákonníka pripúšťala príliš široký vý klad pojmu blízke osoby, kde preukázanie takéhoto vzťahu bolo značne problematické, navrhuje sa precízne určiť okruh týchto osôb. Riaditeľovi ústavu sa ponecháva oprávnenie rozhodnúť, že na návš teve sa môže zúčastniť aj iná osoba. Umožňuje sa tak ako doposiaľ návšteva medzi odsúdenými navzájom a odsúdenými a obvinenými, ktorí sú v príbuzenskom vz ťahu, na ich vlastné náklady. Taktiež sa vymedzujú pravidlá priebehu návštevy.

K § 25

V oblasti korešpondencie nie je osobitný dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax, ktorá sa osvedčila. Tak ako doteraz odsúdený má právo prijímať a na svoje náklady odosielať koreš pondenciu bez obmedzenia, kontrole nepodlieha najmä korešpondencia s obhajcom, štátnymi orgánmi, medzinárodnými orgánmi a organizáciami, diplomatickou misiou a konzulárnym ú radom cudzieho štátu a súdom. V ostatných prípadoch do korešpondencie môže nahliadnuť riaditeľ ústavu alebo určený príslušník zboru, č i neobsahuje nedovolenú vec alebo informáciu; v takom prípade sa takáto korešpondencia alebo vec zadrží a založí do osobných vecí odsúdeného. Taktiež sa ustanovuje postup, ak odsúdený nemá peňažn é prostriedky, je negramotný alebo nevidiaci.

K § 26

Novým právom, ktoré sa navrhuje ustanoviť, je právo používať telefón. Takýmto spôsobom sa napomáha udržiavať pozitívne sociálne kontakty a podporovať a uľahčiť ná vrat odsúdeného po prepustení z výkonu trestu na slobodu. Ustanovuje sa právo odsúdeného raz za mesiac použiť telefón v ústave v rozsahu najmenej desať minú t, pričom v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu alebo určená osoba povoliť telefonovanie aj častejšie. Z dôvodu, aby nepoč ujúci odsúdený nebol handicapovaný, umožní sa mu odoslanie textových správ z mobilného telefónu.

K § 27

Ustanovuje sa, že prijímanie peňažných prostriedkov je možné len poštovým poukazom alebo prevodom na účet ústavu. Ak odsúdenému boli zaslané peňažné prostriedky, prevedú sa na jeho účet zriadený a evidovaný ústavom. Precízne sa ustanovujú podmienky, za ktorých odsúdený môže nakladať s peňažnými prostriedkami (najmä nákup potravín, ďalších vecí a iné finančné operácie), aby jeho neuhradené pohľadávky voči zboru nevzrastali neúmerným spôsobom.

K § 28

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa nemení oblasť rozdeľovania dôchodkov odsúdený ch. Aj naďalej odsúdený je povinný z dôchodku uhrádzať trovy výkonu trestu, pričom nástup odsúdeného poberateľa dôchodku a jeho prepustenie z výkonu trestu sa musí oznámiť orgá nu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni

K § 29

Z dôvodu zamedziť opakujúcim sa pokusom o prienik nedovolených vecí a látok, najmä omamn ých látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov, liekov, na identifikáciu ktorých v ústavoch nie sú potrebné technické prostriedky, ako aj výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, najmä vecí , ktorými by mohol byť ohrozený život alebo zdravie osôb ako aj v súvislosti s hrozbou teroristických útokov a činnosťou organizovaných zločineckých skupín a taktiež z dôvodu zamedzenia stá le hroziacemu nebezpečenstvu vzniku rôznych potravinových nákaz, (častokrát sú v balíkoch zasielané po domácky vyrobené potraviny), neumožňuje sa, aby odsúdeným do výkonu trestu boli zasielané balíky s potravinami. Uspokojovanie potrieb odsúdených v oblasti obstarávania potravín a vecí osobnej potreby sa rieši nákupmi odsúdených v predajniach v ústave vybavených potrebný m sortimentom. Ustanovuje sa, že odsúdený môže nakupovať potraviny a veci osobnej potreby do výšky dvojnásobku životného minima.

K § 30

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti odsúdeným je v každom väzenskom systéme oblasťou, ktorej je potrebné v enovať mimoriadnu pozornosť z dôvodu, že väčšina sťažností odsúdených sa týka poskytovania zdravotných služieb. V tejto oblasti nová právna úprava nadväzuje na doterajšie poznatky a skú senosti a odsúdeným sa aj naďalej poskytuje štandardná zdravotná starostlivosť. Ak je to z hľadiska poskytovania špecifických zdravotných služieb odsúdenému potrebné, takáto osoba je premiestnená do nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo iného zdravotníckeho zariadenia. Odsúdenému, ktorý nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, lieč ebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom, na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ústav poskytne na tieto účely nenávratný peňažn ý príspevok.

Za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ústave zodpovedá lekár, ktorý má tiež povinnosť informovať riaditeľa ú stavu o vážnom ochorení odsúdeného alebo o jeho zranení a tiež informovať aj blízku osobu odsúdeného. Taktiež sa ustanovuje právo odsúdeného zúčastniť sa denne na vychádzke v otvorenom priestore ústavu a v rozsahu jednej hodiny.

K § 31

V oblasti vzdelávania sa podporuje úsilie odsúdeného, aby získal základné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie alebo aby sa zúčastnil na iných formách vzdelávania (napríklad v akreditovaných rekvalifikačných kurzoch, vyučením v odborných a stredn ých učilištiach), čím si získa alebo zvýši pracovnú kvalifikáciu a vytvorí si lepšie podmienky na začlenenie sa do spoločnosti po prepustení na slobodu. Súčasne sa definuje pojem vzdelávania, č o je významné z hľadiska plnenia tohto inštitútu. Negramotným odsúdeným sa umožní absolvovať kurz pre negramotných. Odsúdený zaradený do denného štúdia nie je zaraďovaný do prá ce; pritom sa vytvárajú také podmienky a motivácia, aby sa odsúdený aktívne vzdelával a zvyšoval si svoju kvalifikáciu (napríklad udeľovaním disciplinárnej odmeny a podobne). Z dokladu o získaní vzdelania akreditovanou inštitúciou nesmie byť zrejmé, že odsúdený ho získal počas výkonu trestu.

K § 32 až 34

V rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa vo vzťahu k odsúdeným aj na ďalej vytvárajú podmienky a podporuje sa snaha aktivovať a rozvíjať ich individuálne záujmy, zvyšovať ich vzdelanosť a kultúrnosť a pripraviť ich na podmienky života na slobode po prepustení z vý konu trestu. Kultúrno-osvetová činnosť sa realizuje prostredníctvom poskytovania nových poznatkov z oblasti vedy, techniky, kultúry, literatúry a spoločenského života, čím sa prispieva tiež k zniž ovaniu nepriaznivých vplyvov na osobnosť odsúdeného v podmienkach výkonu trestu. V neposlednom rade je z hľadiska uplatňovania tohto inštitútu významná skutočnosť, že sa definuje samotný pojem kultúrno-osvetovej činnosti.

Ustanovuje sa, že odsúdený má právo odoberať dennú tlač a č asopisy, zapožičiavať si knihy z väzenskej knižnice, používať vlastný rádioprijímač a televízny prijímač, sledovať televízne vysielanie ako i programy zo záznamu a počúvať rozhlasové vysielanie. Uplatňovanie tohto práva závisí však od výsledkov plnenia programu zaobchádzania. Odsúdený má právo na niektoré základné š tandardné aktivity, účasť na širšej ponuke aktivít je možná len na základe splnenia určitých podmienok. Napríklad neregulovaný obsah sledovania televízie je možný len u tých odsúdených, ktorí preukázateľne dosahujú pozitívne výsledky v plnení stanoveného programu zaobchádzania. Odsúdený môže odoberať dennú tlač alebo časopisy na svoje náklady, alebo náklady blízkych osôb. Odsúden ému sa môže povoliť v súvislosti s plnením programu zaobchádzania tiež zakúpenie, zaslanie alebo doručenie predmetov a vecí na zabezpečenie jeho ďalšieho vzdelávania alebo záujmovej a športovej č innosti. Ustanovuje sa, že odsúdený má právo v určenom čase a v stanovenom rozsahu mať pri sebe vlastný rádioprijímač a televízny prijímač, čo v predchádzajúcej právnej úprave absentovalo.

Ustanovuje sa tiež, že odsúdený má právo na prijatie balíka obsahujúceho študijné materiály, literatúru a veci na záujmovú a športovú činnosť zodpovedajúce možnostiam ich uloženia v ústave. Ide o zabezpečenia potrieb za účelom vzdelávania odsúdeného a práce v zá ujmovom krúžku, ktoré si odsúdený nemôže zakúpiť v ústavnej predajni alebo ktoré nie sú zabezpečené ústavom.

K 35 až 37

V oblasti ochrany práv a poskytovania právnej pomoci advokátom alebo inou osobou nie je osobitný dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax. Odsúdený môže aj naďalej podávať žiadosti a sťažnosti orgánom príslušným na ich vybavenie, medzinárodným orgánom a organizáciám. Rozhovor s osobou poskytujúcou právnu pomoc môže určený príslušník zboru vidieť, nie však počuť , aby sa zachovala diskrétnosť vzájomnej komunikácie. Akékoľvek neoprávnené násilie a ponižovanie ľudskej dôstojnosti musí byť riadne preukázané a vyšetrené. Naďalej je potrebné dbať na to, aby sa odsúdený pre svoje psychické vlastnosti, vek, zdravotný stav alebo fyzický stav nestal obeťou násilia a ponižovania zo strany ostatných odsúdených a najmä, aby sa predchádzalo jeho šikanovaniu.

K § 38 až 40

V oblasti povinností, zákazov a obmedzení odsúdených niektoré pr áva garantované Ústavou Slovenskej republiky odsúdení v súlade s § 4 nemôžu uplatňovať a v niektorých právach sú obmedzení vzhľadom na to, že ich výkon je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré nemôžu byť vzhľadom na výkon trestu uplatnené. Odsúdený síce nestráca tieto práva, len ich fakticky nemôže uplatňovať vzhľadom na skutočnosť, že napríklad jeho právo slobodne sa pohybovať a rozhodovať je obmedzené jeho pobytom vo výkone trestu a tiež skutočnosťou, že nesmie byť ohrozený účel výkonu trestu. Ide predovšetkým o práva a slobody na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobodu pohybu a pobytu, zachovanie listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a právo slobodnej voľby povolania. Taktiež odsúdený nemá po dobu výkonu trestu právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôžu vo výkone trestu ani zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.

Kým v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou vo vykonávacom právnom predpise (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 125/1994 Z.z.) sa odsúdeným ukladali povinnosti, zá kazy a obmedzenia, tieto povinnosti, zákazy a obmedzenia sa jednoznačne ustanovujú v zákone a nie vo vykonávacích predpisoch.

Ustanovuje sa, že odsúdený musí dodržiavať zákon a ústavný poriadok, plniť pokyny a príkazy príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, dodržiavať zásady slušného správania voči osobám, s ktorými prichádza do styku, podrobiť sa určitým obmedzeniam, ktoré súvisia s jeho pobytom vo výkone trestu a ktoré sú presne vymedzené v zákone a ústavnom poriadku, s ktorým musí byť odsúdený oboznámený ihneď po nástupe na vý kon trestu, pracovať, ak je mu pridelená práca, podrobiť sa lekárskej a osobnej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a zdravotným ú konom a umožniť príslušníkovi zboru kontrolu osobných vecí. Ak odsúdený po výzve alebo napomenutí neoprávnene odmieta plniť svoje povinnosti, možno voči nemu použiť donucovacie prostriedky podľa zákona č. 4/2001 Z.z. Ustanovujú sa niektoré nové povinnosti ako povinnosť plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania, podrobiť sa nevyhnutným diagnostickým a laborató rnym vyšetreniam, a úkonom súvisiacim s jeho identifikáciou. Aj v oblasti zákazov sa ustanovujú niektoré nové zákazy, najmä zákaz vstupovať sa a pohybovať v zakázaných strážených priestoroch bez sprievodu príslušníka zboru, ponechávajú sa obmedzenia súvisiace s nedovolenou výrobou návykových látok, nedovoleným kontaktom s inými osobami prechovávan ím nedovolených predmetov, tetovania sa a podobných úkonov. Taktiež sa ustanovuje, že riaditeľ ústavu v ústavnom poriadku, upraví spôsob výkonu práv, obmedzen í a povinností odsúdených a uplatňovanie poriadku a disciplíny; súčasťou ústavného poriadku je časový rozvrh dňa.

K § 41 až 48

Oblasť zamestnávania odsúdených a zaraďovania odsúdených do práce je aj naďalej chápaná ako pozitívny výchovný prvok, ako významný psychohygienický faktor a prostriedok zaobchádzania, pričom jeho cieľom je najmä zabezpečovanie podmienok na získavanie alebo zvyšovanie pracovnej kvalifik ácie a vytvorenie predpokladov na zaradenie odsúdeného do života na slobode po prepustení z výkonu trestu. Aj naďalej každý odsúdený je povinný pracovať, ak je zaradený do práce.

Odsúdení sú zamestnávaní len v strediskách vedľajšieho hospodárstva ústavov a vo vnútornej prevádzke ústavov, pričom táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Zamestn ávanie odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva sa vykonáva formou vlastnej výroby a poskytovania prác a služieb, pričom strediská vykonávajú túto činnosť v ústavoch alebo mimo ústavov. Vlastná výroba stredísk je určená na uspokojovanie potrieb zboru. Strediská poskytujú práce a služby aj právnickým osobám a fyzickým osobám na základe zmlúv uzavretý ch podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo normy spotreby práce, pričom vš ak odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu. Zaradenie do práce je osobitný vzťah medzi ústavom a odsúdeným, ktorým nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah. Odsúdenému, ktorý je zaradený do práce, vyplývajú z tohto vzťahu povinnosti, ktoré je povinný plniť a tiež je povinný plniť aj predpisy a opatrenia v oblasti bezpeč nosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi.

Odsúdený, ktorý nie je zaradený do práce, je spravidla zaradený do vzdel ávacích a osvetových činností alebo na výkon prác pre ústav. Ide o práce, ktoré v zákone č. 59/1965 Zb. boli označované ako prospešné práce. Účelom vzdelávacích a osvetových činnost í je najmä príprava odsúdeného na zaradenie do občianskeho života po prepustení z výkonu trestu na slobodu. Výkon prác pre ústav je zameraný na práce potrebné na zabezpečenie bež nej prevádzky ústavu. Účasť odsúdeného na vzdelávacích a osvetových činnostiach, do ktorých je zaradený na základe vlastného záujmu a na výkone prác pre ústav, je povinná. Vo v ýnimočných prípadoch na odstránenie následkov núdzového stavu (napríklad povodeň, požiar, snehová kalamita a podobne) riaditeľ ústavu môže odsúdeného zaradiť na výkon prospešných prá c mimo ústav. Odsúdený, ktorý nie je zaradený do práce, vykonáva práce pre ústav v rozsahu najviac štyri hodiny denne, pričom za výkon týchto prác mu nepatrí peňažná odmena. V s úvislosti so zaradením do práce odsúdenému vznikajú povinnosti, ktoré sú presne špecifikované.

K § 49 a 50

V oblasti disciplinárnej praxe prejavujúcej sa predovšetk ým vo forme disciplinárnych odmien a disciplinárnych trestov sa kladie dôraz nielen na správanie odsúdeného, ale aj na plnenie programu zaobchádzania. Disciplinárnu odmenu možno odsúdenému udeliť za výsledky pri plnení programu zaobchádzania, za plnenie pracovných povinností alebo vykonanie príkladného činu. Rozširuje sa okruh disciplinárnych odmien v porovnan í s predchádzajúcou právnou úpravou. Odsúdenému možno udeliť pochvalu, povoliť mimoriadnu návštevu, mimoriadny telefonický hovor, zvý šiť vreckové, udeliť finančnú odmenu a udeliť mimoriadne voľno na opustenie ústavu. Novou disciplinárnou odmenou v porovnaní s predchádzajúcou právnou ú pravou je mimoriadne povolenie telefonického hovoru a úprava výšky vreckového. Riaditeľ ústavu môže udeliť odsúdenému mimoriadne voľno na opustenie ústavu a ž na päť dní, a to aj opakovane, mimoriadne voľno na opustenie ústavu však nemožno udeliť odsúdenému umiestnenému do ústavu s maximá lnym stupňom stráženia.

K § 51

Rozširuje sa aj okruh disciplinárnych trestov z dôvodu, aby pri voľbe a ukladaní najvhodnejšieho disciplinárneho trestu sa mohlo prihliadať na individuálne okolnosti prípadu, čo je v súlade s diferencovaný m zaobchádzaním a prístupom k odsúdenému. Pri ukladaní disciplinárneho trestu sa predovšetkým vychádza zo skutočnosti, či ide o zavinené porušenie zákona, Poriadku výkonu trestu odňatia slobody a ú stavného poriadku; v takom prípade je možné odsúdenému uložiť disciplinárny trest. Disciplinárnymi trestami sú pokarhanie, zníženie vreckového, zákaz telefonického volania, zákaz sledovania vybraných televíznych programov, zákaz nákupu potravín a vecí osobnej potreby s výnimkou hygienických potrieb a potrieb na korešpondenciu v predajni v ú stave, umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase, celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu, umiestnenie do samoväzby a prepadnutie veci.

K § 52 až 55

Ustanovujú sa podmienky výkonu jednotlivých discipliná rnych trestov. Predovšetkým uloženie disciplinárneho trestu sa musí odsúdenému oznámiť individuá lne alebo pred skupinou odsúdených a s jeho výkonom sa musí začať bez zbytočného odkladu po ulo žení, najneskôr však do 30 dní z dôvodu, aby nedošlo k oslabeniu výchovného účinku ukladaného trestu.

Pokarhanie sa ukladá za menej závažné disciplinárne previnenie; ak sa však odsúdený dopustí discipliná rneho previnenia opakovane v priebehu šiestich mesiacov, uloží sa mu prísnejší disciplinárny trest.

Vreckové možno odsúdené mu znížiť najviac o jednu tretinu. Suma, ktorá sa však odsúdenému musí ponechať, nesmie byť nižšia ako suma potrebná na základné potreby na korešpondenciu a základné potreby osobnej hygieny.

Ustanovujú sa tiež podmienky ukladania a výkonu nového disciplinárneho trestu, ktorým je zákaz telefonického volania. Doba zákazu telefonického volania sa zač ína počítať prvým hovorom, na ktorý vznikol odsúdenému nárok bezprostredne po uložení disciplinárneho trestu.

Pri disciplinárnom treste zákazu sledovať televíziu sa odsúdenému nepovolí vstup do priestorov na sledovanie televíznych programov s výnimkou vybraných televíznych programov, ktoré určí pedagóg. Ak bol odsúdenému povolený vlastný televízny prijímač, tento sa mu po dobu výkonu disciplinárneho trestu odoberie. Ak je inštalovaný televí zny prijímač na cele alebo izbe, umiestni sa odsúdený po dobu výkonu discipliná rneho trestu do cely alebo izby, kde televízny prijímač nie je inštalovaný.

Pri disciplinárnom treste zá kazu nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí, sa musí odsúdenému umožniť v čase urč enom na nákup nakúpiť základné potreby osobnej hygieny a základné potreby na korešpondenciu.

Disciplinárny trest prepadnutia veci možno uložiť za podmienok uvedených v z ákone o priestupkoch; podľa tohto zákona sa postupuje aj v prípade zhabania veci.

Precízne sa ustanovujú podmienky, za ktorých sa vykonávajú disciplinárne tresty spojené s izoláciou odsúdeného. Počas výkonu disciplinárnych trestov uvedený ch v § 51 ods. 2 písm. f) až h) je odsúdený umiestnený do uzavretého oddielu a nemôže sa zúčastňovať na niektorých aktivitách, ktoré sa presne určujú. S výkonom discipliná rneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a umiestnenia do samoväzby možno začať až po lekárskej prehliadke a mnohé oprávnenia odsúdeného počas výkonu týchto trestov sú obmedzené. Odsúdený sa nemôže nezúčastňovať na kultúrno-osvetových, vzdelávacích aktivitách a aktivitách vo voľ nom čase, nie je mu dovolené nakupovať potraviny, veci osobnej potreby a iné veci, okrem základných hygienických potrieb a základných potrieb na korešpondenciu, prijať návštevu, telefonicky volať, fajčiť a odpočívať na lôžku mimo doby určenej ústavným poriadkom. Počas disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby odsúdený nepracuje, rovnako sa postupuje aj pri disciplinárnom treste celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu, avšak odsúdený je povinný upratovať na uzavretom oddieli a v prípade potreby aj vykonávať práce nevyhnutné na odstr ánenie havarijného stavu v ústave. Odsúdeného, ktorý vykonáva disciplinárny trest celodenného umiestnenia v uzavretom oddieli alebo disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby, musí vyšetriť lekár najmenej raz za tri dni a tiež posúdiť, či je spôsobilý ďalej vykonávať takýto disciplinárny trest.

Uzavretý oddiel sa zriaďuje v osobitnej budove alebo vo vyčlenenom priestore ubytovne oddelenom od miestností ostatných odsúdených, počas výkonu disciplinárnych trestov umiestnenia do uzavretého oddielu odsúdený používa určený odev. Vychádzky odsúdených umiestnených do uzavretého oddielu sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených, odsúdený sa musí podrobiť osobnej prehliadke, odoberú sa mu všetky veci, ktoré by mohol použiť na úmyselné poškodenie svojho zdravia alebo zdravia inej osoby, strava sa odsúden ému vydáva spravidla v cele výkonu disciplinárneho trestu. Disciplinárny trest umiestnenia do samovä zby sa vykonáva v cele na to určenej; umiestňuje sa do nej len jeden odsúdený.

§ 56 až 60

Ustanovuje sa okruh príslušníkov zboru s disciplinárnou právomocou. Precízne sa ustanovujú podmienky, za ktorých možno uložiť disciplinárny trest. Disciplinárny trest možno uložiť len po objektí vne zistenom skutkovom stave. Pred uložením disciplinárneho trestu sa odsúdenému musí umožniť vyjadriť sa k veci. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu sa prihliada na povahu protiprá vneho konania, na okolnosti, za ktorých bol disciplinárny priestupok spáchaný, následky, mieru zavinenia a postoj odsúdeného. Disciplinárny trest nemožno však uložiť, ak od spáchania discipliná rneho priestupku uplynula doba dvoch rokov. Uložený disciplinárny trest musí byť úmerný závažnosti spáchaného disciplinárneho priestupku.

Od disciplinárneho trestu alebo jeho zvyšku možno upusti ť a takýto trest možno aj zahladiť. Ak výkon disciplinárneho trestu nie je vzhľadom na správanie sa odsúdeného potrebný alebo disciplinárny trest odsúdený nemôže vzhľ adom na jeho zdravotný stav vykonať, možno trest odpustiť. Disciplinárny trest možno odpustiť aj z iných vážnych dôvodov. Ak odsúdený prejavuje počas výkonu disciplinárneho trestu ľútosť nad svoj ím činom a svojím správaním preukazuje účinnú snahu o nápravu alebo z iných vážnych dôvodov, možno od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu upustiť. Disciplinárny trest možno zahladiť , ak odsúdený po dobu dvoch rokov po vykonaní disciplinárneho trestu riadne plní svoje povinnosti. Ak bol disciplinárny trest zahladený, hladí sa na odsúdeného akoby mu disciplinárny trest nebol uložený . Zahladenie disciplinárneho trestu sa vzťahuje aj na disciplinárne tresty uložené odsúdenému v čase, keď bol vo výkone väzby

§ 61až 64

Právna úprava podmienečného prepustenia, prerušenia výkonu trestu a upustenia od výkonu zvyšku trestu nadv äzuje na doterajšie pozitívne výsledky v uplatňovaní týchto významných motivačných inštitútov v zaobchádzaní s odsúdenými. Zdôrazňuje sa uplatňovanie týchto inštitútov vo vzťahu k plneniu cieľov stanovených v individuálnom programe zaobchádzania s odsúdeným. Plnenie cieľov stanovených v tomto programe je významné z hľadiska posudzovania plnenia aj účelu výkonu trestu. Pokiaľ nie s ú plnené ciele stanovené v individuálnom programe zaobchádzania, neplní sa účel výkonu trestu, ústav neodporučí, aby odsúdený bol podmienečne prepustený. Z hľ adiska zaobchádzania s odsúdeným by bolo žiadúce, aby takýto odsúdený nebol súdom podmienečne prepustený, v opačnom prípade sa strá ca angažovanosť a motivácia špecialistov v oblasti penitenciárnej praxe na zaobchádzaní a výsledkoch resocializácie odsúdeného z dôvodu, že tieto sú negované a neakceptované príslušným súdom.

Ustanovuje sa, že odsúdenému mož no prerušiť výkon trestu, ak ochorie na ťažkú chorobu neliečiteľnú v podmienkach výkonu trestu. Výkon trestu sa však preruší vždy, ak ide o tehotnú ženu a matku dieťaťa mladš ieho ako jeden rok.

Odsúdenému možno z naliehavého rodinného dôvodu (napríklad pri úmrtí blízkej osoby alebo narodení dieťaťa), návštevy kultúrnych, osvetových a športových podujatí povoliť opustenie ústavu až na dobu päť dní; to neplatí, ak ide o odsúdeného zaradeného do ú stavu s maximálnym stupňom stráženia.

K § 65 až 67

Oblasť účasti orgánov a organizácii na zaobchádzaní s odsúdenými sa nemení zásadným spôsobom, zdôrazňuje sa však, že orgány a organizácie, ktoré sa zúčastňujú na výkone trestu a angažujú sa na stanovenom programe zaobchádzania s odsúden ým, musia vykonávať tieto aktivity v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Taktiež je potrebný súhlas a v určených prí padoch aj projekt takejto spolupráce. V zásade sa postavenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu a súdneho úradníka vo vzť ahu k odsúdeným nemení v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Na resocializácii odsúdeného sa podieľajú aj naďalej registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, záujmové združ enia občanov, nevládne organizácie a ďalšie orgány a inštitúcie, ktoré napomáhajú vytvárať priaznivé podmienky pre jeho samostatný spôsob života po prepustení na slobodu.

Odsúdený má právo na poskytovanie duchovnej služby v rozsahu a za podmienok podľa vš eobecne záväzných právnych predpisov, pričom však duchovné služby môžu poskytovať len osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť na základe poverenia štátom uznanej cirkvi alebo ná boženskej spoločnosti.

K § 68

Cieľom vnútornej diferenciácie je rozdeľovanie odsúdených do diferenciačných skupí n tak, aby boli oddelení odsúdení menej kriminálne a sociálne narušení, ktorí preukazujú snahu o nápravu od ostatných odsúdených a tiež, aby boli odde lene umiestnené osobitné kategórie odsúdených. Jednotlivé diferenciačné skupiny sa navzájom odlišujú kvalitou a kvantitou ponúkaných aktivít pre odsúdených, pričom ich zá klad tvoria aktivity v oblasti zaobchádzania, na ktorých sa odsúdený musí zúčastňovať. Z tohto hľadiska sa zásadným spôsobom mení vnútorná diferenciácia v smere vytvárania novej vnútornej š truktúry a nových oddielov, kde sa uplatňuje zaobchádzanie s osobitnými kategóriami odsúdených, ktorí si vyžadujú aj špecializované prostriedky a metódy zaobchádzania.

Aj naďalej sa osobitne upravuje výkon trestu mladistvých, žien, cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti a novým spôsobom sa upravuje výkon trestu v špecializovaných oddieloch.

K § 69 až 72

V oblasti výkonu trestu mladistvých sa neustanovujú zmeny zásadnejšieho významu, nadväzuje sa na doterajšie poznatky v zaobchádzaní s touto osobitnou kategóriou odsúdených, na overené prostriedky a metódy a v neposlednom rade na vnútornú a už osvedčenú diferenciáciu uplatňovanú v zá vislosti od mentálnej úrovne a prognózy vychovávateľnosti. V súvislosti so zmenami v Trestnom poriadku a Trestnom zákone, kde sa znižuje veková hranica trestnej zodpovednosti mladistvých na 14 rokov, je potrebné reagovať na tieto zmeny v niektorých oblastiach, napríklad vo vzdelávaní (ukončenie povinnej školskej dochádzky), efektívnom uplatňovaní prostriedkov a metód zaobchádzania, disciplinárnej praxe a v mnohý ch ďalších oblastiach.

Mladistvý vykonáva trest v ústave na výkon trestu pre mladistvých, avšak vo výnimočných prípadoch m ôže generálny riaditeľ rozhodnúť, že mladistvý vykoná trest aj v inom ústave, ak je to pre plnenie programu zaobchádzania účelnejšie. Podľa osobnostný ch vlastností, úrovne psychických schopností a resocializačnej prognózy sa mladiství zaraďujú do skupín, v ktorých sa uplatňujú odlišné formy a metódy zaobchádzania. Významným motivačný m prvkom je možnosť, aby za účelom účasti na vzdelávaní a kultúrno-osvetovej činnosti bola mladistvému povolená vychádzku mimo ústav na čas najviac desať hodín.

Účelom výkonu trestu u mladistvých je zabezpečiť ich výchovu, vzdelá vanie a umožniť im odbornú prípravu na budúce povolanie pričom sa zdôrazňuje, že pre mladistvého je účasť na aktivitách programu zaobchádzania povinná. Precí zne sa ustanovujú podmienky výkonu disciplinárnych trestov spojených s izoláciou mladistvého.

Ak súd uložil mladistvému ochrannú výchovu a je zabezpečený jej výkon, dňom ukon čenia výkonu trestu ústav zabezpečí dodanie mladistvého do príslušného výchovného zariadenia.

K § 73

V oblasti výkonu trestu odsúdených žien sa v porovnaní s doterajšou právnou úpravou neustanovujú zmeny zásadnej šieho charakteru. Naďalej sa zdôrazňuje zásada, že odsúdené ženy vykonávajú trest odňatia slobody s prihliadnutím na fyziologické a psychologické osobitnosti a precízne sa ustanovujú podmienky výkonu disciplinárnych trestov spojených s izoláciou odsúdených žien.

K 74

Podmienky výkonu trestu cudzincov a osôb bez štátnej prí slušnosti sú upravené tak, aby sa prihliadalo na skutočnosť, že tieto osoby spravidla neovládajú slovenský jazyk v primeranom rozsahu. Ústav je povinný cudzinca po prijatí do výkonu trestu poučiť o jeho práve obracať sa na diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad štátu, ktorého je občanom. Ústav je tiež povinný pou čiť cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti o jeho právach, povinnostiach a o podmienkach výkonu trestu v jazyku, ktorému rozumie. Pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti zabezpečuje ú stav neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Takýmto osobám sa v primeranej miere umožňuje, aby cudzinci rovnakej národnosti alebo hovoriaci rovnakým jazykom alebo obdobný m jazykom mohli byť spoločne ubytovaní a aby mohli mať prístup k literatúre v jazyku ich národnosti. Taktiež ústav poučí aj osobu bez štátnej príslušnosti o jeho práve obracať sa na príslušnú diplomatickú misiu alebo medzinárodné organizácie a orgány, ktoré chránia ich záujmy.

K § 75

V oblasti výkonu trestu v otvorených oddeleniach sa navrhuje, aby pre odsúdených, ktorí z hľadiska dosiahnutých vý sledkov plnenia programu zaobchádzania alebo na základe odporúčania strediska psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti spĺňajú podmienky na zaradenie do miernejšieho režimu, boli zaraďovaní do otvorené ho oddelenia pri ústave s minimálnym stupňom stráženia. Doterajšia právna úprava umožňovala zriaďovať a odsúdených umiestňovať aj do polootvorených oddelení, čo sa navrhuje upraviť v rá mci vnútornej diferenciácie pre odsúdených zaradených do ústavov so stredným stupňom stráženia a tým upresniť spôsob zaraďovania odsúdených do týchto oddielov ako i priestory pre ich zriaďovanie. Precízne sa upravuje, ktoré obmedzenia sa zmierňujú u odsúdených umiestnených do otvorených oddelení.

K § 76

Individualizácia výkonu trestu sa prejavuje aj v tom, že odsúdený, u ktorého je potrebné uplatniť ďal šie metódy a postupy zaobchádzania za účelom prehĺbenia výkonu trestu alebo vykonať ochranné liečenie, sa zaradí do špecializovaného oddielu.

V rámci špecializovaných oddielov sa zriaďuje nástupný oddiel, oddiel doživotných trestov, oddiel špecializovaného zaobchádzania, oddiel s bezpečnostným režimom, uzavretý oddiel, oddiel pre odsúdených so zdravotným postihnutím a výstupný oddiel. Základným kritériom je uplatňovanie osobitných prostriedkov a metód zaobchádzania za úč elom individualizácie výkonu trestu.

K § 77

V rámci výkonu trestu v špecializovaných oddieloch sa zriaďujú nástupné oddiely alebo nástupné izby, ktoré plnia dôležitú úlohu v súvislosti s nástupom odsúdeného na výkon trestu a jeho adaptáciou na podmienky výkonu trestu. Vzhľadom na skutočnosť, že trest odňatia slobody z ásadným spôsobom zasahuje do života odsúdeného, prvému kontaktu s väzenským prostredím je potrebné venovať väčšiu pozornosť, ako tomu bolo doposiaľ. Pritom nejde len o oboznamovanie sa s ústavný m poriadkom a právami a povinnosťami odsúdeného, ale predovšetkým o adaptáciu v tom smere, aby nedošlo k takým negatívnym zmenám v správaní sa odsúdeného, ktoré ešte viac prehĺbia jeho naruš enie. Súčasne sa ustanovuje, že odsúdený na doživotný trest sa do nástupného oddielu nezaraďuje a o zaradený odsúdeného na nástupný oddiel v ústave s maximálnym stupňom strá ženia rozhoduje riaditeľ ústavu.

K § 78

Výkon trestu v oddieloch pre odsúdených na doživotné tresty vychádza z doterajšej právnej úpravy, odsúdení tak ýto trest vykonávajú v určenom ústave s maximálnym stupňom stráženia, kde sú oddelení od ostatných odsúdených. Takýmto odsúdeným nie je možné zmeniť stupeň stráženia, možno ich v šak podmienečne prepustiť najskôr po 25 rokoch vykonaného trestu. V rámci vnútornej diferenciácie na zmiernenie niektorých negatívnych následkov izolácie na odsúdených, ktor í dosahujú pozitívne výsledky v plnení programu zaobchádzania, možno zriadiť diferenciačnú podskupinu s miernejším režimom. Ustanovuje sa, že účelom výkonu trestu doživotného trestu je najmä ochrana spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou izoláciou odsúdeného, usmerňovanie jeho správania a stabilizácia psychického a fyzické ho stavu. Odsúdenému možno povoliť, aby na zmiernenie režimu mohol používať vlastný rozhlasový a televízny prijímač. Taktiež sa ustanovujú podmienky vykonania vychádzky a návštevy.

K § 79

Oddiel so špecializovaným zaobchádzaním doteraz platná právna úprava neupravovala. Ide o oddiel, ktorý sa zriaďuje pre odsúdených, u ktorých je potrebné uplatňovať ďalšie terapeutické postupy za účelom dosiahnutia cieľov stanovených v individuálnom programe zaobchá dzania, na prekonanie krízových stavov a pre odsúdených, ktorým bolo súdom uložené ochranné liečenie. U takýchto odsúdených sa uplatňujú osobitné spô soby, prostriedky a metódy zaobchádzania, čím sa prehlbuje individualizácia výkonu trestu.

K § 80 a 81

Oddiel s bezpečnostným režimom a osobitný oddiel v doteraz platnej právnej úprave neboli upravené. Oddiel bezpečnostným režimom sa zriaďuje pre odsúdených, ktorí sú stavne porušujú ústavný poriadok, odmietajú plniť svoje povinnosti, negatívne pôsobia na ostatných odsúdených alebo iné osoby, ohrozujú bezpečnosť príslušníkov zboru, ostatných odsúdený ch alebo iných osôb, pokúsili sa o útek z výkonu trestu alebo sa naň pripravovali a tiež osoby odsúdené medzinárodným trestným súdom (Trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu alebo Medzinárodný trestný súd zriadený Rímskym štatútom). Ïalej sem môže byť umiestnený odsúdený, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie a súd rozhodol v trestnom konaní o primeranom uplatnení obmedzení podľa § 84 Trestného poriadku. Na nevyhnutne potrebnú dobu môže byť na tento oddiel umiestnený aj odsúdený za obzvlášť závažnú trestnú činnosť, odsúdený, ktor ý takúto trestnú činnosť spáchal ako člen organizovanej alebo teroristickej skupiny, odsúdený, u ktorého je dôvodné podozrenie, že sa vo výkone trestu dopustil závažného priestupku alebo trestného č inu a mohol by mariť riadne objasnenie veci, alebo by mohol pokračovať v protiprávnom konaní.

Účelom zriadenia osobitného oddielu je umožniť, aby za dodržania zákonných podmienok boli garantované osobitné výsady odsúdenému, ktorému bol uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanovenú Trestným zákonom s pou žitím § 39 ods. 2 písm. b), d) a e) Trestného zákona. Od poskytovania výsad a úľav sa upustí, ak odsúdený opakovane porušuje ústavný poriadok, odmieta plniť svoje povinnosti, pôsobí nepriaznivo na ostatných odsúdených alebo svojim správaním ohrozuje svoju bezpečnosť, bezpečnosť odsúdených, iný ch osôb alebo majetku. Potreba prijatia takýchto obmedzení alebo odňatie práv a výsad odsúdenému je najmenej raz za šesť mesiacov.

K § 82

Ustanovuje sa, že disciplinárne tresty spojené s izoláciou odsúdeného sa vykonávajú v uzavretom oddiely, ktorý je osobitne umiestnený v priestoroch oddelený ch od ostatných odsúdených. V takomto oddieli sa vykonáva nepretržitá služba príslušníkom zboru.

K § 83

Odsúdení so zdravotným postihnutím vykonávajú trest odňatia slobody s prihliadnutí m na ich zdravotný stav. Ide o osoby, ktoré majú zmenenú pracovnú schopnosť a ťažké zdravotné postihnutie, trpia dlhodobou závažnou chorobou, ktorá podstatne znižuje ich pracovnú schopnosť alebo u ktorý ch to vyžaduje ich zdravotný stav; tieto osoby na základe posúdenia lekára sa umiestňujú do osobitného oddielu s primeraným programom zaobchádzania, ktorý sa zriaďuje v nemocnici, môže sa v šak zriadiť za splnenia určitých podmienok aj v ústave.

K § 84

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa ustanovuje, aby sa ods údený zaradil na výstupný oddiel pred prepustením z výkonu trestu. Na výstupný oddiel sa zaraďuje odsúdený, ktorý je vo výkone trestu viac ako tri roky a za ú čelom plynulého prechodu do života na slobode. Dĺžka pobytu v tomto oddieli je individuálna a určuje sa s prihliadnutím na potreby odsúdeného. Vo výstupnom oddieli sa vytvárajú tak é podmienky, ktoré pripravujú odsúdeného na život po prepustení z výkonu trestu, podporujú zodpovednosť a praktickú starostlivosť odsúdeného o seba samého a tým napomáhajú v adaptá cii na podmienky života po prepustení na slobodu. V odôvodnených prípadoch (napríklad v prípade dlhodobých trestov) sa odsúdenému umožňuje, aby na dobu najviac päť dní opustil ústav (za účelom vybavovania osobných záležitostí na príslušných inštitúciách, zamestnania, ubytovania, nákupu odevu a obuvi alebo v súvislosti s návštevou príbuzných) a aby sa bliž ším kontaktom s podmienkami na slobode eliminovali prípadné stresujúce momenty. V súvislosti s prepustením odsúdeného ústav úzko spolupracuje so štátnymi orgá nmi, orgánmi územnej samosprávy, právnickými osobami, fyzickými osobami, záujmovými združeniami občanov, cirkvami, náboženskými spoločnosťami, nadáciami a charitatívnymi organizáciami.

K § 85

Vymedzuje sa pojem samospráva a ustanovuje sa, že samospráva sa zriaďuje len v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia a v otvorených oddeleniach. V ústavoch so stredným stupňom stráž enia sa samospráva zriaďuje, ak je to účelné z hľadiska plnenia účelu výkonu trestu a zaobchádzania s odsúdenými. Samospráva odsúdených napomá ha pri dodržiavaní ústavného poriadku, organizovaní a zabezpečovaní kultúrno-osvetovej činnosti, riešení otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri prá ci a podieľa sa tiež na príprave odsúdených na život po prepustení z výkonu trestu.

K § 86 až 88

V oblasti zodpovednosti za škodu sa ustanovujú podmienky všeobecnej zodpovednosti odsúdeného, zodpovednosti ods údeného za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh a zodpovednosti zboru za škodu spôsobenú odsúdenému. Vychádza sa zo zásady, že odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil počas v ýkonu trestu, pričom ústav je povinný vyžadovať od odsúdeného náhradu spôsobenej škody, teda odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil ústavu zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Za škodu, ktorá vznikla odsúdenému porušením právnych povinností, pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej sú vislosti s ním zodpovedá odsúdenému zbor, rovnako zodpovedá odsúdenému za škodu na odložených veciach, pri odvracaní škody a vzniknutú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Výkon prác pre ústav, výkon prospešných prác mimo ústav a pracovná terapia sa z hľadiska zodpovednosti za škodu nepovažujú za plnenie pracovných úloh. Ak došlo k poškodeniu zdravia alebo smrti ú razom, nejde o pracovný úraz; v takom prípade zbor zodpovedá za spôsobenú škodu podľa Občianskeho zákonníka.

K § 89 až 92

V oblasti trov výkonu trestu, zavinených trov výkonu trestu a zvýšených trov výkonu trestu sa nadväzuje na doterajš iu právnu úpravu. Aj naďalej je odsúdený povinný uhradiť trovy spojené s výkonom trestu. Od tejto povinnosti je oslobodený po dobu nezaradenia do práce bez jeho zavinenia, do dovàšenia veku skončenia povinnej školskej dochádzky, po dobu zaradenia do vzdelávania, po dobu účasti ako svedka na súdnom konaní a po dobu voľna na opustenie ústavu.

Odsúdený je tiež povinný nahradiť zavinené trovy výkonu trestu v prípade výkonu niektorých discipliná rnych trestov, ak neodôvodnene odmietol pracovať alebo ak nepodal žiadny pracovný výkon počas pracovnej zmeny, ak mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v prípadoch, že si úmyselne spôsobil ujmu na zdraví alebo inej osobe dovolil, aby mu spôsobila ujmu na zdraví alebo ak porušil liečebný režim a tiež v prípade, ak neodôvodnene žiadal o predvedenie pred niektorý z orgánov činných v trestnom konaní, sú d alebo pred orgán štátnej správy, avšak jeho prítomnosť nebola potrebná; v takýchto prípadoch je odsúdený povinný nahradiť aj zvýšené trovy výkonu trestu. Zvýšené trovy vý konu trestu je odsúdený povinný uhradiť tiež v prípade, ak navštívil odsúdeného alebo obvineneného v inom ústave. Zvýšené trovy vý konu trestu je odsúdený povinný uhradiť tiež ústavu a Policajnému zboru, ktoré vznikli v súvislosti s jeho útekom z výkonu trestu alebo nedovoleným vzdialením sa z pracoviska, otvorené ho oddelenia alebo ak sa včas nevrátil z voľna na opustenie ústavu.

K § 93

V zákone č. 59/1965 Zb. absentovala právna úprava in štitútu prepustenia z výkonu trestu, problematika prepustenia odsúdeného z výkonu trestu bola upravená len vo vykonávacom predpise a to v Poriadku výkonu trestu odň atia slobody. Prepustenie odsúdeného z výkonu trestu je možné, ak uplynula doba výkonu trestu ustanovená v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí súdu a zboru nebolo doručené nariadenie súdu na výkon ďal šieho trestu, ak prepustenie písomne nariadil súd alebo prokurátor, taktiež ak tak rozhodol prezident republiky pri udeľovaní milosti a pí somne tak nariadil minister spravodlivosti Slovenskej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky. Taktiež sa ustanovuje, že ak odsúdený nemá pri prepustení z výkonu trestu odev a obuv zodpovedajúcu klimatickým podmienkam alebo peňažné prostriedky na svojom konte na ich zakúpenie, ústav odsúdenému bezplatne poskytne primeraný odev a obuv a tiež mu poskytne nenávratný peňažný prí spevok alebo cestovný lístok.

K § 94

Ak odsúdený zomrie počas výkonu trestu, riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru vykoná potrebné opatrenia na zabezpečenie miesta úmrtia a osôb, ktoré o udalosti majú vedomosti, vždy však informuje generálne riaditeľstvo a príslušný súd. Navrhovanou úpravou sa reaguje na všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce oblasť zdravotnej starostlivosti.

K § 95 a 96

Ustanovuje sa, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch vykonáva príslušný prokurátor, kontrolu výkonu trestu v ústavoch vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky a osoby ním poverené, generálny riaditeľ zboru a osoby ním poverené a tiež iné osoby (právnické osoby a fyzick é osoby), ak sa tak ustanovuje v osobitnom predpise alebo ide o medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. Zbor však vykonáva v rá mci svojej kompetencie aj vlastnú kontrolnú činnosť.

K § 97

V spoločných ustanoveniach sa na účely zákona definujú niektoré pojmy ako napríklad pojem blízka osoba, kde sa spresňuje okruh osôb, ktorý je rozdielny v porovnaní s § 116 Občianskeho zákonníka. Uvedené vymedzenie je dôležité z dôvodu, že uplatňovanie § 116 v praxi pripúšťalo napríklad v súvislosti s návštevami odsúdených príliš široký výklad. Definujú sa pojmy ako návyková látka, základné a ďalšie potreby osobnej hygieny, upresňuje sa vymedzenie orgánu sociálneho poistenia a št átneho orgánu a tiež sa ustanovuje, že s prihliadnutím na dodržiavanie liečebného režimu počas umiestnenia odsúdeného v nemocnici pre obvinených a odsúdených alebo inom zdravotní ckom zariadení sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú primerane. Okrem personálnej kontroly sa umožňuje zvýšený dozor nad odsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody aj pomocou zavedenia kamerov ého systému, ktorý je určený na vytváranie podmienok vyššej miery bezpečnosti a prevencie pred fyzickým násilím alebo inými formami správania ponižujúcimi ľudskú dôstojnosť odsúdených. U vybranej kategórii odsúdených sa zavádza zvýšená kontrola pohybu aj za pomoci zavedenia kamerového systému.

K § 98

Ustanovuje sa, že zbor je oprávnený spracovávať potrebné osobné údaje týkajúce sa odsúdených. Ide predovšetkým o identifikačné znaky a ú daje, anamnestické údaje, údaje o národnostnej a etnickej príslušnosti, ktoré sú významné z hľadiska skúmania efektívnosti výkonu trestu, ale aj poskytovania štatistick ých údajov príslušným orgánom. Uvedené údaje je oprávnené spracovávať stredisko psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti. Zbor pritom postupuje v súlade predovšetk ým s osobitnými zákonmi upravujúcimi oblasť ochrany osobných údajov. Súčasne sa ustanovuje, že odsúdený je povinný podrobiť sa úkonom súvisiacim zo zberom uvedených údajov a pravdivo uvádzať príslušné údaje.

K § 99 a 100

V spoločných ustanoveniach o konaní sa ustanovuje, že na konanie sa vzťahuje Správny poriadok. Na účely zákona sa za rozhodnutie považuje rozhodnutie o disciplinárnom treste, zavinených trovách a zvýšených trovách vý konu trestu, náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu a o zhabaní veci, pritom však súčasne sa deklaruje, ktoré rozhodnutia nemajú odkladný účinok. Taktiež sa ustanovuje ako sa postupuje pri vý kone rozhodnutia zrážkami zo mzdy alebo prikázaním pohľadávky. Ak odsúdenému bolo nariadené vykonať viacero trestov, tieto sa vykonávajú v poradí, v akom boli ústavu doručené nariadenia výkonu trestu.

K § 101

V splnomocňovacom ustanovení sa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oprávňuje vo vykonávacom predpise, ktorým je vyhláška, ustanoviť niektoré podrobnosti výkonu trestu. Ide predovšetkým o postupy v súvislosti s vykonávaním vnútornej diferenciácie, zaobchádzaním s odsúden ými, zabezpečovaním práv a povinností odsúdených, disciplinárnym konaním, nakladaním s peňažnými prostriedkami, trovami výkonu trestu a v neposlednom rade výkonom trestu niektorých kategórií odsúdených.

Taktiež sa umožňuje, aby minister dal súhlas na overovanie nových met ód, ktoré súvisia s efektívnejším zaobchádzaním s odsúdenými, ako aj na zriadenie špecializovaných oddelení výkonu trestu pre odsúdené matky s deťmi do troch rokov.

K § 102 až 105

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia a vzťahy s tým súvisiace. Ide predovšetkým o výkon finančných operácií, výpočet škody na majetku štátu v správe ústavu, výkon zrážok na úhradu trov vý konu trestu a zavinených trov výkonu trestu, výkon disciplinárnych trestov a podobne. Taktiež sa ustanovuje, že ustanovenia zákona sa vzťahujú aj na výkon trestu, ktorý bol uložen ý pred účinnosťou zákona.

V zrušovacom ustanovení sa zruš uje doterajší zákon a vykonávacie predpisy k nemu.

Účinnosť zákona sa navrhuje v súlade s navrhovanou účinnosťou nových trestných kódexov. Osobitná účinnosť dvoch ustanovení je viazaná na nutnosť vytvorenia podmienok v ústavoch na výkon trestu na aplikáciu týchto oprávnení odsúdenými (uzamykateľné skrinky na uloženie osobných vecí a používanie telefónu).

Bratislava, 31.máj 2005

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore