Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:
:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 71805
Dôvodové správy: 2541
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
25.01.2021
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov 474/2013 účinný od 21.07.2020


Platnosť od: 21.12.2013
Účinnosť od: 21.07.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Doprava, Správne poplatky, Priestupkové konanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST14 JUD1 DS15 EU PP5 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov 474/2013 účinný od 21.07.2020
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 474/2013 s účinnosťou od 21.07.2020 na základe 198/2020

Legislatívny proces k zákonu 198/2020
Legislatívny proces k zákonu 474/2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

K predpisu 198/2020, dátum vydania: 21.07.2020

 

Dôvodová časť

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je všestranná podpora podnikateľského sektoru pomocou opatrení napomáhajúcich oživeniu ekonomiky v čase nasledujúcom po útlme spôsobenom pandémiou choroby COVID-19.

Návrh zákona obsahuje opatrenia administratívnej povahy, ako aj odstránenie byrokratických obmedzení malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Predmetné zásahy vyplývajú z požiadaviek aplikačnej praxe a boli v minulosti formulované adresátmi návrhu zákona na mnohých fórach.

Materiál nebol predmetom pripomienkového konania, a to podľa § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože je pripravovaný s cieľom reagovať na mimoriadnu situáciu, resp. na vyhlásený núdzový stavy v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19.

Predkladaný návrh bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne i negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyvy na životné prostredie, služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nebude mať ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, rozhodnutiami ÚS SR, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná, ako aj s právom EÚ.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Dátum účinnosti návrhu zákona sa z dôvodu potreby jeho čo najskoršej účinnosti navrhuje dňom 1. júla 2020.

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K Čl. I (Zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon):

Stavebné povolenie ani ohlásenie sa nebude nevyžaduje pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 1,5 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby.

K Čl. II (Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)

Na nominálne zvýšenie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným možno použiť nerozdelený zisk ako aj iné vlastné zdroje spoločnosti. V súčasnosti súdna prax, s poukazom na primerané použitie § 208 ods. 2, aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným vyžaduje, aby účtovná závierka, ktorej výsledky majú byť použité ako podklad pre zvýšenie základného imania, bola overená audítorom. To prirodzene podstatne zvyšuje záťaž podnikateľov. Ak ide o nerozdelený zisk, ktorý by aj tak mohol byť v súlade s ostatnými ustanoveniami zákona vyplatený spoločníkom, niet dôvodu trvať na auditovaní účtovnej závierky v spoločnosti s ručením obmedzeným. Zodpovednosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným takéto predpoklady spĺňa ide na ťarchu štatutárneho orgánu.

K Čl. III (Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

Ustanovenie upravuje zjednodušenie postupu pri zápise viazanej živnosti pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov pre oprávnené osoby.

K Čl. IV (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch)

Navrhuje sa zníženie správneho poplatku z 50 eur na 30 eur pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktoré Úradu verejného zdravotníctva SR zasielajú oznámenie o zložení a označovaní výživových doplnkov a nových potravín, ktoré sa umiestňujú na trh. Znížením správneho poplatku sa zohľadnia náklady pri umiestnení nového výživového doplnku či nových potravín na trh. Pred 1.1.2016 predstavoval poplatok 30 eur a popri rastúcich povinnostiach voči povinným subjektom je primerané cenu za tento administratívny úkon znížiť.

K Čl. V (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách)

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktorým sa vylúčil odkladný účinok podaného odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou.

K bodu 2

V súvislosti s novelizačným bodom 7 sa navrhovaným prechodným ustanovením ustanovuje, že konania o uložení pokuty, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.

Opätovné priznanie odkladného účinku odvolaniu ako opravného prostriedku, pre subjekty dotknuté rozhodnutím správneho orgánu nezameniteľný význam, nakoľko do skončenia odvolacieho konania nie tieto subjekty povinné splniť povinnosť uloženú v rozhodnutí, tzv. zaplatiť uloženú pokutu.

K bodu 3

Ustanovením sa zrušuje zákon č. 478/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, a ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024. Táto novela zákona o potravinách, ktorá síce nadobudla platnosť, nie však ešte účinnosť, obsahuje právnu úpravu, ktorá je v rozpore s princípom právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je značným zásahom do zmluvnej slobody prevádzkovateľa potravinárskeho podniku vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti, tzn. darovanie byť vždy dobrovoľné a bezodplatné plnenie daru, nie povinnosť, ako to novela zákona o potravinách ustanovuje. Z tohto dôvodu sa ustanovením navrhuje zrušenie tejto novely zákona o potravinách.

K Čl. VI (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách)

S cieľom znížiť administratívnu záťaž predávajúcim, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia sa navrhuje, aby nemali povinnosť viesť evidenciu o cenách vrátane kalkulácii nákladov a zisku.

K Čl. VII (Zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel)

K bodu 1

Ustanovenie odráža zmenu terminologickej povahy. Z pojmu periodická publikácia sa vylučujú tlačoviny reklamnej (propagačnej) povahy, pretože nie je záujmom na deponovaní týchto tlačovín.

K bodom 2 a 3

Ustanovenie § 4 sa navrhuje upraviť tak, aby vydavatelia neperiodických publikácií bez ohľadu na náklad (avšak s nákladom min. 50 kusov) mali povinnosť bezplatne a na svoje trovy odovzdať do 10 dní od začatia rozširovania povinné výtlačky neperiodickej publikácie osobám podľa prílohy prílohy č. 3 zákona z každého vydania alebo z vydania časti. Rozhodujúcim kritériom nie je náklad ale obsah neperiodickej publikácie. Zužuje, zjednodušuje a zjednocuje sa tak povinnosť pre vydavateľov neperiodických publikácií.

Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že nie je dôvod, aby boli výtlačky neperiodických publikácií posielané do knižníc, ktoré so zameraním týchto publikácií nemajú nič spoločné.

K bodu 4

Zmena sankčného ustanovenia, ktorým sa špecifikujú kritériá na uloženie sankcie, ktoré dosiaľ absentovali a ktorými sa umožní moderovať výšku pokuty v jej rozpätí, prípadne od jej uloženia úplne upustiť.

K bodom 5 až 7

Nanovo sa vymedzuje okruh deponujúcich knižníc s ohľadom na obsah periodickej alebo neperiodickej publikácie, a to tak, že došlo k výraznému zúženiu rozsahu povinného deponovania. Napríklad pri vedeckej literatúre v náklade nad 500 kusov je to redukcia na polovicu povinných výtlačkov, pri krásnej literatúre sa počet dokonca redukuje až o 60 %.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava s ohľadom na povinnosť deponovať periodickú tlač evidujúcim orgánom (Ministerstvo kultúry SR).

K Čl. VIII (Zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat)

K bodu 1 a 2

Podľa doterajšieho znenia § 19 ods. 3 mali žiadatelia o vydanie osvedčenia na chov rýb povinnosť predkladať k žiadosti o vydanie osvedčenia na chov rýb údaje potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k vodnej ploche a ak žiadateľ nebol vlastníkom vodnej plochy, aj kópia zmluvy o prenájme vodnej plochy. Táto podmienka spôsobovala v aplikačnej praxi pri vydávaní osvedčení na chov rýb značné problémy. Z toho dôvodu bolo potrebné upraviť ustanovenie tak, aby žiadateľ o vydanie osvedčenia na chov rýb predkladal k samotnej žiadosti kópiu dokladu preukazujúceho vlastnícke právo žiadateľa k vodnej stavbe, ktorá tvorí zariadenie na chov rýb. V prípade, že žiadateľ nie je vlastníkom takejto vodnej stavby, k žiadosti priloží kópiu zmluvy alebo iného dokladu, ktorý ho oprávňuje užívať takúto vodnú stavbu. Môže ísť napríklad o nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke. Práva a povinnosti žiadateľa o vydanie osvedčenia na chov rýb, ktoré spočívajú v povinnosti vysporiadať si svoje právne vzťahy s vlastníkmi alebo držiteľmi pozemkov nachádzajúcich sa pod vodnou plochou, uzavretím nájomnej zmluvy podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o

zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo kúpou, týmto ustanovením nie sú dotknuté.

K Čl. IX (Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich)

Návrhom dochádza k zrušeniu odmien sudcov a k zrušeniu príplatku k náhrade príjmu sudcov a príplatku k nemocenskému u sudcov. Cieľom opatrenia je zohľadniť existujúcu ekonomickú situáciu v Slovenskej republiky vyvolanú pandémiou COVID-19 a jej negatívne dôsledky pre hospodárenie štátu.

Zákonodarca zohľadňuje pri návrhu komplexnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadne problematiky platových pomerov sudcov, najmä konania vedené pod sp. zn. PL. ÚS 14/94, PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 12/05, PL. ÚS 99/2011, a PL. ÚS 27/2015. Návrh rešpektuje ústavné limity pre úpravu platov sudcov vyplývajúce (i) z princíp deľby moci, ktorého integrálnou súčasťou je aj princíp rovnováhy mocí, (ii) zo zásady (princípu) nezávislosti sudcov a súdov (čl. 144 ústavy) a (iii) z princípu proporcionality zásahov do platových pomerov sudcov a iných ústavných činiteľov. Návrh rovnako rešpektuje, že k právnym garanciám sudcovskej a súdnej nezávislosti (čl. 144 ústavy) patrí aj odmeňovanie a hospodárske zabezpečenie sudcov zodpovedajúce povahe a významu ich činnosti.

Zákonodarca pri návrhu zohľadňoval ústavnú požiadavku, podľa ktorej plat sudcu by mal byť stabilnou a nemanipulovateľnou veličinou, a nemal by byť pohyblivým faktorom, s ktorým môže kalkulovať aktuálne vládne zoskupenie.

Návrh nemožno považovať za zásah do oblasti materiálneho zabezpečenia sudcov, za ktoré možno považovať aj platové reštrikcie, resp. zmrazenie platov, či odopieranie zákonom ustanovenej zložky platu, ktorý by narúšal právnu istotu sudcov.

Zákonodarca pri koncipovaní návrhu striktne rešpektoval Ústavným súdom judikovaný predpoklad, podľa ktorého zásahy do platových náležitostí sudcov sa môžu dotknúť ústavného princípu nezávislosti sudcov vtedy, keď dosiahnu určitý kvantitatívny rozmer a citeľným spôsobom ohrozia inak štandardnú životnú úroveň sudcov primeranú ich ročnému príjmu, pričom zásah do materiálneho zabezpečenia sudcov nesmie byť výrazom svojvôle zákonodarcu, ale musí byť, vychádzajúc zo zásady proporcionality, odôvodnený výnimočnými okolnosťami (PL. ÚS 12/05).

Návrh reaguje na objektívne daný mimoriadny pokles ekonomickej sily štátu v dôsledku pandémie COVID-19 a zlú prognózu ekonomickej stability štátu v najbližších mesiacoch. Hospodársky vývoj v štáte naviazaný na celosvetový hospodársky vývoj núti za účelom zabezpečenia bazálnej životaschopnosti ekonomiky a minimálnej úrovne sociálneho štandardu občanov zasiahnutých pandémiou COVID-19 prijať celý rad ekonomických opatrení zmierňujúcich objektívny dopad pandémie COVID-19 na ekonomickú stabilitu štátu, podnikateľské prostredie a najmä životy jednotlivcov.

Viac než kedykoľvek predtým sa ukazuje potreba vkladu štátu do zabezpečenia sociálnej a ekonomickej pomoci fyzickým osobám a právnickým osobám tvrdo zasiahnutým pandémiou COVID-19 a celosvetovým ekonomickým poklesom. Návrh spolu s ďalšími legislatívnymi opatreniami znižuje výdavky štátu na miestach, kde takéto zníženie je za účelom dosiahnutia cieľa väčšej redistribúcie financií do pomoci najviac zasiahnutým skupinám obyvateľstva a podnikateľským subjektom legitímne a primerané.

Návrh pri platových pomeroch sudcov vypúšťa priznávanie odmien sudcov, ktoré nie sú obligatórnou súčasťou platu sudcu, ale fakultatívnou možnosťou predsedu súdu. Samotný zákon o sudcoch a prísediacich umožňuje priznať odmenu sudcovi iba ak by tým nebolo ohrozené financovanie zákonom priznaných platových náležitostí v rámci príslušnej rozpočtovej kapitoly 78a ods. 5). O to viac je legitímne vypustiť návrhom možnosť odmeňovania sudcov v prípade, ak je ohrozené financovanie samotného chodu štátu v dôsledku pandémie COVID-19.

Návrh ďalej v rámci sociálneho zabezpečenia sudcov vypúšťa príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému. Tieto príplatky patrili sudcovi, ak bol tento uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie. Inak povedané, ide o vysoký nadštandard sociálneho zabezpečenia, ktorý nijak nesúvisí s platovým ohodnotením funkcie sudcu a nemožno ho spájať s princípom nezávislosti súdnej moci. Sudcovi pri dočasnej práceneschopnosti zostáva zachovaný štandard sociálneho zabezpečenia (nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské), tzn. sudca, aj keď neschopný pre chorobu výkonu funkcie, je materiálne zabezpečený rovnako, ako iný povinne poistený zamestnanec (na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia sa sudca posudzuje ako zamestnanec, § 102 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich). Zákonodarca sa stotožňuje so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS PL. ÚS 10/06, že príplatok je špecifické plnenie, ktoré nemožno stotožňovať s plnením zo sociálneho poistenia. Príplatok nie je vyplácaný z odvodov do Sociálnej poisťovne, ale priamo zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly súdnictva. Z hľadiska teórie práva sociálneho zabezpečenia ide o tzv. nesystémovú dávku, dávku vyplácanú z rozpočtu bez reflexie v pôvodných príspevkoch poberateľa. Príplatok nemožno považovať za sociálne právo. Sociálne práva uvedené v ústavnom texte veľmi ekonomicky a politicky podmienené. Z ich povahy a v zmysle tradičného ústavného práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu hlavne plnení uhrádzaných zo štátneho rozpočtu. Ak zákonodarca pri rozpočtovo hradených dávkach sociálneho zabezpečenia široký priestor na uváženie, tak pri predmetnom príplatku je tento priestor ešte širší. V rámci tohto priestoru si zákonodarca počína predkladaným návrhom plne legitímne a nearbitrárne.

Návrh je primeraným prostriedkom na dosiahnutie vyššie opísaného cieľa odôvodnený ekonomickou situáciou štátu a celosvetovým hospodárskym poklesom v dôsledku pandémie COVID-19, nie je svojvoľným reštrikčným zásahom do platových pomerov sudcov a nijak nezasahuje do statusových alebo inštitucionálnych záruk sudcovskej nezávislosti.

Zákonodarca pri návrhu vychádza aj z poznatku, že ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre celoročné zmrazenie platov sudcov nadväzujúce na závažné ekonomické opatrenia

v prípade krízy nesankcionoval ako nesúladné s ústavou (PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 12/05). Obdobne rozhodol ústavný súd v zásade aj vo veci sp. zn. PL. ÚS 99/2011, v ktorej posudzoval (okrem iného) vypustenie ustanovenia zákona o sudcoch o valorizácii v kontexte s výraznejším rastom priemerného platu zamestnanca národného hospodárstva.

K Čl. X (Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame)

Ustanovenie upravujúce reklamu spotrebiteľského úveru, pôžičky a úveru na bývanie má za cieľ osvetovo pôsobiť na obyvateľstvo, aby nedošlo k nepremyslenému konaniu, vyúsťujúcemu v neúmerné zadlžovanie domácností, ktoré je v súčasnosti celospoločenským problémom.

K Čl. XI (Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry)

Návrhom dochádza k zrušeniu odmien prokurátorov a k zrušeniu príplatku k náhrade príjmu prokurátorov a príplatku k nemocenskému u prokurátorov.

Návrh rovnako ako pri zmene zákona o sudcoch a prísediacich reaguje na objektívne daný mimoriadny pokles ekonomickej sily štátu v dôsledku pandémie COVID-19 a zlú prognózu ekonomickej stability štátu v najbližších mesiacoch. Hospodársky vývoj v štáte naviazaný na celosvetový hospodársky vývoj núti za účelom zabezpečenia bazálnej životaschopnosti ekonomiky a minimálnej úrovne sociálneho štandardu občanov zasiahnutých pandémiou COVID-19 prijať celý rad ekonomických opatrení zmierňujúcich objektívny dopad pandémie COVID-19 na ekonomickú stabilitu štátu, podnikateľské prostredie a najmä životy jednotlivcov.

Viac než kedykoľvek predtým sa ukazuje potreba vkladu štátu do zabezpečenia sociálnej a ekonomickej pomoci fyzickým osobám a právnickým osobám tvrdo zasiahnutým pandémiou COVID-19 a celosvetovým ekonomickým poklesom. Návrh spolu s ďalšími legislatívnymi opatreniami znižuje výdavky štátu na miestach, kde takéto zníženie je za účelom dosiahnutia cieľa väčšej redistribúcie financií do pomoci najviac zasiahnutým skupinám obyvateľstva a podnikateľským subjektom legitímne a primerané.

Návrh pri odmeňovaní prokurátorov vypúšťa priznávanie odmien prokurátorom, ktoré nie obligatórnou súčasťou platu prokurátora, ale fakultatívnou možnosťou generálneho prokurátora. Je legitímne vypustiť návrhom možnosť odmeňovania prokurátorov v prípade, ak je ohrozené financovanie samotného chodu štátu v dôsledku pandémie COVID-19.

Návrh ďalej v rámci sociálneho zabezpečenia prokurátorov vypúšťa príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému. Tieto príplatky patrili prokurátorovi, ak bol tento uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie. Inak povedané, ide o vysoký nadštandard sociálneho zabezpečenia, ktorý nijak nesúvisí s platovým

ohodnotením funkcie prokurátora. Prokurátorovi pri dočasnej práceneschopnosti zostáva zachovaný štandard sociálneho zabezpečenia (nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské), tzn. prokurátor, aj keď neschopný pre chorobu výkonu funkcie, je materiálne zabezpečený rovnako, ako iný povinne poistený zamestnanec (na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia sa prokurátor posudzuje ako zamestnanec, § 146 ods. 1 a 2 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry). Zákonodarca sa stotožňuje so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené v náleze sp. zn. PL. ÚS 10/06, že príplatok je špecifické plnenie, ktoré nemožno stotožňovať s plnením zo sociálneho poistenia. Príplatok nie je vyplácaný z odvodov do Sociálnej poisťovne, ale priamo zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly generálnej prokuratúry. Z hľadiska teórie práva sociálneho zabezpečenia ide o tzv. nesystémovú dávku, dávku vyplácanú z rozpočtu bez reflexie v pôvodných príspevkoch poberateľa. Príplatok nemožno považovať za sociálne právo. Sociálne práva uvedené v ústavnom texte veľmi ekonomicky a politicky podmienené. Z ich povahy a v zmysle tradičného ústavného práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu hlavne plnení uhrádzaných zo štátneho rozpočtu. Ak má zákonodarca pri rozpočtovo hradených dávkach sociálneho zabezpečenia široký priestor na uváženie, tak pri predmetnom príplatku je tento priestor ešte širší. V rámci tohto priestoru si zákonodarca počína predkladaným návrhom plne legitímne a nearbitrárne.

Návrh zároveň vychádza z premisy, že na rozdiel do súdnej moci prokuratúra nie je samostatnou zložkou moci a platové pomery a odmeňovanie prokurátorov nie tak tesne previazané z nezávislosťou prokuratúry, ako je tomu pri sudcoch. Ani samotná ústava neobsahuje pri vymedzení prokuratúry (čl. 149 čl. 151) striktne požiadavku nezávislosti, keďže prokuratúra vykonáva trestnú politiku štátu a bude vždy istým spôsobom súčasťou výkonnej moci.

Návrh ďalej zohľadňuje judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 10/06 nevyhovel návrhu na vyslovenie nesúladu novely zákona o prokurátoroch, ktorá novela vniesla do zákona o prokurátoroch nový inštitút - príplatok za výkon funkcie prokurátora a príplatok k dôchodku. Dôsledkom tejto zmeny došlo k zníženiu poberanej sumy príplatku za výkon funkcie prokurátora v porovnaní s pôvodnou sumou príplatku k dôchodku. Podľa ústavného súdu takýto zásah zákonodarcu nie je ústavne nesúladným zásahom do postavenia prokurátorov a neporušuje princíp legitímnych očakávaní.

K Čl. XII (Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve)

K bodom 1 až 3

Predmetom novely je zvyšovanie veľkostných podmienok na povinnosť overenia individuálnej účtovnej závierky štatutárnym audítorom. Uvedené vyplýva zo súčasného vývoja znižovania administratívnej záťaže podnikateľských subjektov, najmä malých obchodných spoločností. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ určuje len minimálnu transpozičnú povinnosť, od ktorej musí mať účtovná jednotka audit, preto členské štáty uplatňujú rôzne veľkostné podmienky na audit pri zohľadnení objektívnych kritérií ako veľkosť ekonomiky a celospoločenský záujem. Radikálna zmena veľkostných podmienok

bude znamenať, že v roku 2022 klesne povinnosť auditu na necelé 1 % účtovných jednotiek oproti terajšiemu stavu.

K bodu 4

Vzhľadom na významné zvýšenie veľkostných podmienok oproti súčasnému stavu sa prechodnými ustanoveniami navrhuje ich postupné zvyšovanie v čase (v roku 2021 a 2022).“.

K Čl. XIII (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 228 ods. 1.

K bodom 2, 4 a 27

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1.

K bodu 3, 5 a 28

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1 účinnými od 1. januára 2023.

K bodu 6

Zavádza sa povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať Rade pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) prostredníctvom Kancelárie RRZ údaje napr. o poistencovi, sporiteľovi, poberateľovi dávky, vrátane osobných údajov, a o zamestnávateľovi z informačného systému Sociálnej poisťovne na účel súvisiaci s výkonom pôsobnosti RRZ.

Cieľom činnosti RRZ je vykonávanie analýz, výsledkom ktorých je záver o zhoršení, či zlepšení dlhodobej udržateľnosti verejných financií Slovenskej republiky, spolu so špecifikáciou konkrétnych vplyvov odôvodňujúcich takýto záver. Medzi najdôležitejšie oblasti, v ktorých RRZ hodnotí dlhodobé vplyvy na verejné financie patria politiky v pôsobnosti Sociálnej poisťovne. Získaním údajov s rodným číslom sa vytvoria predpoklady pre skvalitnenie databáz, nevyhnutných pre precíznejšie vyhodnotenie vplyvov legislatívy napríklad v oblasti nemocenského alebo dôchodkového poistenia (napr. zmeny v dôchodkovom veku diferencovanom podľa počtu detí pre ženy, zavedenie minimálneho dôchodku po zohľadnení úspory na dávke v hmotnej núdzi, poberanie materskej dávky otcami) na súčasný stav verejných financií a jeho predpokladaný budúci vývoj. Získavanie a vyhodnocovanie podrobných údajov je zo strany RRZ nevyhnutné pre kvalitné plnenie týchto úloh. Úlohy spojené s odborným, organizačným, administratívnym, personálnym a technickým zabezpečením činnosti RRZ, vykonáva Kancelária RRZ, ktorá vzhľadom na svoju právnu subjektivitu spôsobilosť byť účastníkom právnych vzťahov a vytvára zázemie pre odborné, organizačné, administratívne, personálne a technické podmienky nevyhnutné na riadne a efektívne plnenie úloh RRZ.

K bodu 7

V súvislosti so zrušením povinnosti zamestnávateľa odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou sa navrhuje zaviesť nová povinnosť Sociálnej poisťovne ukončiť registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov. Sociálna poisťovňa ukončí registráciu zamestnávateľa automaticky na základe odhlásenia posledného zamestnanca zamestnávateľom z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 8

Navrhuje sa zrušiť povinnosť poistenca a príjemcu dávky písomne oznámiť do ôsmich dní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena a priezviska, zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Sociálna poisťovňa údaje o týchto skutočnostiach bude získavať z Registra fyzických osôb, ktorý je referenčným registrom.

Považujeme za nevyhnutné ponechanie povinnosti poistencovi uvedenému v § 15 ods. 1 písm. c) e) (tzv. poistenec štátu), na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska a miesta bydliska. Pre príjemcu dávky sa zachováva povinnosť oznámiť zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, nakoľko uvedená informácia sa v Registri fyzických osôb nenachádza a predovšetkým v záujme príjemcov dávok je nevyhnutná (doručovanie rozhodnutí ako aj iných písomností, napr. rozhodnutie o zvýšení dôchodku, výzva na preukázanie rozhodujúcich skutočností - § 112 ods. 5 alebo 7 zákona č. 461/2003 Z. z.).

K bodom 9 až 13

Navrhuje sa zrušiť povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) oznámiť do ôsmich dní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, zmenu trvalého pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Sociálna poisťovňa údaje o týchto skutočnostiach bude získavať z Registra fyzických osôb. Tieto povinnosti zostávajú zachované pre SZČO, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ak údaje o týchto skutočnostiach Sociálna poisťovňa nevie získať z Registra fyzických osôb. Spravidla pôjde o tzv. zahraničnú SZČO. Zároveň sa navrhuje upraviť spôsob plnenia uvedenej povinnosti.

K bodu 14

Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou. Ukončenie registrácie zamestnávateľa v tomto registri je možné odvodiť od odhlásenia posledného zamestnanca zamestnávateľom z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

K bodom 15 a 17

Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznamovať zmeny v údajoch jeho zamestnanca: priezviska vrátane všetkých predošlých priezvisk, mena, dátumu a miesta narodenia, stavu a miesta trvalého pobytu, identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby (rodného čísla). Sociálna poisťovňa zmenu uvedených údajov bude získavať z Registra fyzických osôb.

Tiež sa navrhuje zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznamovať zmenu údaju o dni vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. Tieto údaje je možné zistiť v súvislosti s plnením povinnosti zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

Taktiež sa navrhuje vypustiť povinnosť oznámiť zmenu v údajoch evidovaných v § 232 ods. 2 písm. a), a to zmenu údaju o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. Ide o duplicitnú povinnosť v súčasnosti ustanovenú v § 231 ods. 1 písm. o).

K bodom 16, 19, 23 a 25

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami týchto ustanovení podľa zákona č. 317/2018 Z. z.

K bodu 18

Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom. Sociálna poisťovňa tieto údaje bude v odôvodnených prípadoch zisťovať iným spôsobom.

K bodu 20

Navrhuje sa predĺžiť lehota na splnenie povinnosti zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni evidenciu, ktorú vedie o svojich zamestnancoch na účely sociálneho poistenia. Aktuálne je zamestnávateľ povinný evidenciu predložiť v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnanec skončil právny vzťah k zamestnávateľovi. V záujme časového rozloženia administratívnej záťaže zamestnávateľa spojenej s ukončením pracovného pomeru zamestnanca sa navrhuje túto lehotu predĺžiť na 30 dní od skončenia právneho vzťahu.

K bodu 21

Navrhuje sa eliminovať povinnosť zamestnávateľa oznámiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena a priezviska zamestnanca. Povinnosť zamestnávateľa oznámiť organizačnej zložke zmenu mena a priezviska zamestnanca do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel, sa ponecháva výlučne za zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a Sociálna poisťovňa tieto údaje nemá možnosť získať z Registra fyzických osôb.

K bodom 22 a 24

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1.

K bodu 26

Navrhuje sa zaviesť princíp druhej šance pre fyzickú a právnickú osobu, ktorá načas nesplní svoju povinnosť v lehotách určených jednotlivými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ale dodatočne ju splní v ďalšej sedemdňovej lehote. Ak fyzická a právnická osoba povinnosť splní v „dodatočnej lehote“, Sociálna poisťovňa jej neuloží pokutu.

K bodom 29 a 31

Navrhuje sa vypustiť povinnosť kontrolovaného subjektu predložiť Sociálnej poisťovni písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov. Splnenie uložených opatrení vie Sociálna poisťovňa skontrolovať ďalšou vykonanou kontrolou.

Tiež sa navrhuje zrušiť povinnosť kontrolovaného subjektu informovať Sociálnu poisťovňu o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustiť písmeno b) v § 244 ods. 4 a písmeno c) v § 245 ods. 5.

K bodom 30 a 32

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami týchto ustanovení podľa zákona č. 317/2018 Z. z.

K Čl. XIV (Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri)

Osoby zapísané v obchodnom registri očakáva od 1. októbra 2020 povinnosť doplniť niektoré údaje. Ide najmä o údaje týkajúce sa identifikácie osôb zapisovaných do obchodného registra v určitom postavení. Doplnenie týchto údajov je do budúcna predpokladom, aby sa zapísané údaje automaticky zosúlaďovali s údajmi v referenčných registroch a to najmä v registri fyzických osôb. Vzhľadom na to, že veľké množstvo zapísaných osôb je v súčasnosti zasiahnuté dôsledkami šírenia pandémie, je dôvodné posunúť „tvrdé následky“ nesplnenia povinnosti o jeden rok a tým zmierniť aktuálnu záťaž.

K Čl. XV (Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)

Navrhovaným znením sa umožňuje automatické zvýšenie preukázateľne vynaložených výdavkov na spotrebu pohonných látok prepočítanú podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov od výrobcu alebo predajcu o 20 % bez povinnosti dokladovania a zisťovania vyššej spotreby.

Ak sa skutočná spotreba pohonných látok nezhoduje so spotrebou uvádzanou v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo sa tam táto spotreba neuvádza, je možné vychádzať zo spotreby preukázanej dokladom vydaným autorizovanou organizáciou, tak ako doteraz.

V prípade nákladných automobilov a pracovných mechanizmov zostáva zachovaná možnosť preukazovať skutočnú spotrebu pohonných látok podľa vlastného vnútorného aktu riadenia. Zároveň aj pri týchto automobiloch a mechanizmoch sa zavádza možnosť uplatnenia nadspotreby výdavkov na pohonné hmoty vo výške 20 % oproti spotrebe uvedenej v

osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov od výrobcu alebo predajcu, ak si daňovník nevyberie možnosť uplatňovať spotrebu pohonných látok podľa spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia.

K Čl. XVI (Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa vypustiť ukladanie pokuty za neplnenie povinnosti zamestnávateľa oznamovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny voľné pracovné miesta a ich charakteristiku, nakoľko účel ustanovenia je možné dosiahnuť aj iným spôsobom.

K Čl. XVII (Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov)

Týmto ustanovením sa umožňuje predaj spotrebiteľského balenia cigár alebo cigariek označeného kontrolnou známkou, na ktorej je znak pre platnosť sadzby spotrebnej dane, ktorým je veľké písmeno „B“ aj po 30. novembri 2020. Sadzba spotrebnej dane z cigár alebo cigariek bola zákonom č. 296/2016 Z. z. upravená s účinnosťou k 1. februáru 2019 a zároveň zákonom č. 269/2017 Z. z. bolo stanovené obdobie dopredaja spotrebiteľského balenia cigár alebo cigariek so sadzbou spotrebnej dane účinnou do 31. januára 2019. Nakoľko od začatia obdobia pandémie boli povinne zatvorené špecializované predajne týchto výrobkov ako aj zariadenia, kde sa tieto výrobky najviac predávajú (bary, hotely, lobby bary....), subjektom podnikajúcim s týmito výrobkami vznikajú škody. Z dôvodu eliminácie dopadov pandémie sa navrhuje lehotu dopredaja posunúť do 31. mája 2021.

K Čl. XVIII (Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie)

K bodu 1

Úpravou odseku 2 sa zabezpečí, že dňom prijatia toho zákona sa verejné prerokovania budú môcť uskutočniť v takom režime, aby boli dodržané opatrenia nariadené Úradom verejného zdravotníctva. Umožnením uskutočnenia verejných prerokovaní sa bude môcť pokračovať v konaniach o posudzovaní vplyvov. Tým sa zároveň posilní podnikateľské prostredie, keďže navrhovatelia budú môcť nerušene pokračovať v konaní, ktoré je predpokladom pre získanie konečného realizačného povolenia na pripravované stavby a iné navrhované činnosti. Ak by opatrenia Úradu verejného zdravotníctva neumožňovali vykonanie verejného prerokovania, vykonanie verejného prerokovania sa uskutoční, keď to umožnia opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, čím sa zároveň zabezpečí plnohodnotná participácia dotknutej verejnosti.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odkazu v § 65g ods. 2.

K Čl. XIX (Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci)

K bodu 1

V súčasnosti je zamestnávateľ povinný koncepciu politiky BOZP vypracovávať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať. Pravidelnosť vyhodnocovania nie je v zákone vymedzená presnými časovými intervalmi. V záujme spresniť túto neurčitú povinnosť, a to bez kladenia zbytočnej administratívnej záťaže na zamestnávateľa, sa navrhuje výslovne upraviť, že koncepcia sa bude nielen aktualizovať „podľa potreby“, ale aj vyhodnocovať „podľa potreby.“. Prináša to väčšiu voľnosť zamestnávateľovi, aby ten sám posúdil, kedy je vyhodnotenie koncepcie potrebné, pričom sa môže realizovať aj v nepravidelných intervaloch. Táto väčšia voľnosť nahradiť plnenie výlučne administratívnej požiadavky v snahe dodržať určitú pravidelnosť v prípade, keď to nie je potrebné.

K bodu 2

V 19 ods. 1, ktorý ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, sa v záujme znižovania administratívnej záťaže navrhuje ustanoviť, že táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 10 zamestnancov alebo ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1. Zamestnávateľ, na ktorého sa nebude po novom vzťahovať uvedená povinnosť, bude mať naďalej možnosť vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť za tých istých podmienok, tzn. na návrh.

Na zamestnávateľa, ktorý nebude povinný podľa odseku 1 vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, v prípade, že zástupca nebude vymenovaný, sa bude naďalej vzťahovať ustanovenie § 19 ods. 4, v zmysle ktorého bude povinný plniť povinnosti, ktoré má voči zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, priamo voči zamestnancom.

K Čl. XX (Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce)

K bodom 1 a 2

Na plnenie opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré taxatívne vymenované v § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce určuje primeranú lehotu. V záujme zosúladenia právnej úpravy a vypustenia neurčitého časového pojmu „ihneď“ sa navrhuje do ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. doplniť aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. (nariadiť odstránenie zistených nedostatkov), plnenie ktorého mohol doteraz inšpektor práce požadovať ihneď alebo určiť lehotu. Okrem toho sa do § 12 ods. 3 dopĺňa, že takto určenú primeranú lehotu môže inšpektor práce na žiadosť kontrolovaného subjektu predĺžiť.

K Čl. XXI (Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti)

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 51 ods. 6, ktorým sa vylúčil odkladný účinok podaného odvolania proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty podľa § 49, odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty za iný správny delikt podľa § 50, odvolania proti

rozhodnutiu o uložení pokuty podľa § 51 ods. 1 a odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty podľa § 51 ods. 2, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou.

K bodu 2

V súvislosti s novelizačným bodom 1 sa navrhovaným prechodným ustanovením ustanovuje, že konania o uložení poriadkovej pokuty, pokuty za iný správny delikt podľa § 50, pokuty podľa § 51 ods. 1 alebo ods. 2, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.

Opätovné priznanie odkladného účinku odvolaniam, pre subjekty dotknuté rozhodnutím správneho orgánu nezameniteľný význam, nakoľko do skončenia odvolacieho konania nie tieto subjekty povinné splniť povinnosť uloženú v rozhodnutí, tzv. zaplatiť uloženú pokutu.

K Čl. XXII (Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa)

K bodu 1

V súčasnosti musia mať podnikatelia pri predaji v predajni tzv. kontrolnú kalibrovanú váhu, aby mal zákazník možnosť prekontrolovať si uvádzanú hmotnosť výrobku. Zatiaľ čo pri výrobkoch predávaných na množstvo (tzv. vážený tovar, tovar „na váhu“), táto povinnosť má opodstatnenie, pri vizuálne vyberaných tovarov predávaných „na kusy“ (napr. zákusky) táto možnosť nemá opodstatnenie, pretože zákazník si vyberá tovar podľa jeho vzhľadu. Navrhovanou zmenou sa zavádza výnimka, aby predávajúci, ktorý nevykonáva predaj výrobkov na množstvo (tzv. vážený tovar), ale iba tovar predávaný na kusy (napr. zákusky), nemal povinnosť mať v predajni k dispozícii kalibrovanú váhu pre prípadný záujem zákazníka prekontrolovať si deklarovanú hmotnosť tovaru. Predávajúci, ktorý predáva aj tovar na množstvo aj tovar na kusy, takúto povinnosť mať bude, pretože výnimka sa vzťahuje len na predávajúceho ktorý predáva tovar na kusy.

K bodu 2

Navrhuje sa vypustenie § 17 tohto zákona, ktorý upravuje povinnosť predávajúcich baliť výrobky a poskytovať obalový materiál, keďže problematika je riešená v zákone č. 79/2015 Z. z. (o. i. § 52 a nasl.), ktorý určuje povinnosti výrobcovi obalov, požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov a aj podmienky poskytovania obalov. Návrh zákona sa snaží tiež otvárať priestor pre rozvoj nových trendov pri predaji, ktoré sledujú najmä environmentálne vplyvy a udržateľnosť spotreby v nadväznosti na prístup spotrebiteľov k nákupným rozhodnutiam.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa zrušuje povinnosť predávajúceho mať vypracovaný reklamačný poriadok a zverejňovať ho na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Predmetná povinnosť predstavuje administratívnu záťaž, ktorá sa popri informačných

povinnostiach predávajúceho 10a ods. 1 písm. e) a f) a § 18 ods. 1 prvej vety zákona č. 250/2007 Z. z.), ktoré zostávajú naďalej nedotknuté vzhľadom na skutočnosť, že ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, javí ako nadbytočná a nedôvodná. Forma plnenia týchto povinností by mali byť na rozhodnutí a zvážení samotného predávajúceho s prihliadnutím tiež na povahu predávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb.

K bodu 4, 5

Ustanovenie o plynutí lehoty na vybavenie reklamácie sa dopĺňa o možnosť počítať túto lehotu od momentu, kedy bol predmet reklamácie prevzatý predajcom s cieľom nastolenia právnej istoty pre spotrebiteľa i predajcu, keďže v praxi dochádza aj k situáciám, kedy spotrebiteľ reklamuje nejaký výrobok e-mailom a samotný výrobok je k dispozícii predajcovi oveľa neskôr, čím sa mu skracuje lehota na vybavenie reklamácie a predajca bez toho, aby mal predmet reklamácie k dispozícii nevie reklamáciu vybaviť.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa zrušuje povinnosť zariadenia spoločného stravovania mať vypracovaný reklamačný poriadok.

K bodu 7 a 8

Ide o procesné ustanovenie, podľa ktorého môže pred rozhodnutím o uložení pokuty orgán dozoru povinného vyzvať, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania v prípadoch menej závažného porušenia povinnosti. Ak povinný subjekt vykoná uložené opatrenia, orgán dozoru nevydá rozhodnutie o uložení pokuty.

K bodu 9

Prechodné ustanovenia reagovať na situáciu, ktorá vznikla vyhlásením mimoriadnej situácie z dôvodu šírenia vírusu Covid-19. AK si spotrebiteľ uplatnil reklamáciu pred vyhlásením mimoriadnej situácie, zo zákona predávajúci lehotu 30 dní na to, aby mu reklamáciu vybavil (zákonným spôsobom). Počas mimoriadnej situácie však došlo k mnohým výpadkom v dodávateľských reťazcoch, zamestnanci boli nútení čerpať dovolenky, zostať doma s deťmi kvôli zatvoreným školám, a pod.; z objektívnych príčin mohol mať predávajúci problémy s tým, aby stihol vybaviť reklamáciu do 30 dní odo dňa jej uplatnenia. Prechodné ustanovenia sa nemajú vzťahovať na prípady, kedy si spotrebitelia uplatnili reklamáciu pred vyhlásením mimoriadnej situácie a nebola im vybavená v lehote 30 dní nie z dôvodu mimoriadnej situácie (napr. spotrebiteľ si uplatnil reklamáciu 30. januára a do 12. marca mu stále nebola vybavená). Uplynutím lehoty 30 dní na vybavenie reklamácie vzniká spotrebiteľovi právo požadovať nový výrobok alebo požadovať naspäť svoje peniaze, z toho dôvodu považuje predkladateľ za potrebné ochrániť predávajúceho pred požiadavkami

spotrebiteľov, ktoré vznikli z dôvodu vis maior - mimoriadnej situácie a nie zanedbaním povinností predávajúceho.

K Čl. XXIII (Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov)

Návrhom dochádza predĺženiu platnosti splnomocnenia vydaného na účely vyžiadania výpisu z registra trestov z 30 dní na 90 dní. Opatrením sa znižuje administratívna záťaž na strane dotknutých žiadateľov o výpis z registra trestov.

K Čl. XXIV (Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia)

K bodu 1

Ustanovenie upravuje kompetenciu príslušnému orgánu verejného zdravotníctva schvaľovať prevádzkové poriadky len v tých prevádzkach, v ktorých to ukladá tento zákon. Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov na účely vzniku a trvania oprávnenia poskytovať sociálnu službu, konkrétneho druhu, formy sociálnej služby, na konkrétnom mieste konkrétnym poskytovateľom sociálnej služby sa preukazuje plnenie hygienických podmienok kópiou právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva o schválení prevádzkového poriadku alebo jeho zmeny príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Zákon č. 355/2007 Z. z. schvaľovanie prevádzkových poriadkov a návrhy na ich zmenu viaže len na prevádzkovateľov zariadení sociálnych služieb a nie na iné druhy sociálnych služieb, ktoré nie zariadeniami sociálnych služieb, napr. denné centrum, stredisko osobnej hygieny.

K bodu 2

Ustanovenie obsahuje náležitosti žiadosti, podávanej orgánu verejného zdravotníctva, vydávajúcemu záväzné stanovisko ako formu rozhodnutia o návrhoch podľa odseku 4.

K bodu 3 a 4

Osvedčenie o akreditácii laboratórneho skúšania, odberov vzoriek a meraní fyzikálnych faktorov nebude požadovanou podmienkou pre výkon činnosti členov komisie na preskúšanie a overenie odbornej spôsobilosti pre kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia za účelom posudzovania ich možného vplyvu na zdravie, zriadenou úradom verejného zdravotníctva.

K bodu 5 až 8

Cieľom úpravy je zlepšiť podnikateľské prostredie. Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť prevádzkovateľov ubytovacieho zariadenia, telovýchovno-športového zariadenia, zariadenia starostlivosti o ľudské telo a zariadenia spoločného stravovania predkladať

príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok na schválenie ako aj návrh na jeho zmenu. Povinnosť prevádzkovateľa predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok zostáva zachovaná.

K bodu 9

Po prehodnotení hygienických požiadaviek sa umožňuje vstup osoby so spoločenským zvieraťom do priestorov určených na konzumáciu stravy zariadenia verejného stravovania, ak vstup povolí prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania. Prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania musí zabezpečiť označenie o povolení vstupu so spoločenským zvieraťom na viditeľnom mieste pri vstupe do priestorov prevádzky určených na konzumáciu stravy a prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových pokrmov a nápojov v prevádzkovom poriadku.

K bodu 10

Upravujú sa podmienky pre osoby, ktoré vykonávajú činnosti na objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám. Zrušuje sa povinnosť, že túto činnosť môžu vykonávať len osoby, ktoré držiteľom osvedčenia o akreditácii. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšiť podnikateľské prostredie.

K bodu 11 a 26

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie najmenej raz za 24 mesiacov, doteraz to bolo raz za 18 mesiacov.

K bodu 12 a 14

Odstraňuje sa povinnosť zamestnávateľa voči príslušnému orgánu verejného zdravotníctva oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie v stanovenom rozsahu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

K bodu 13

V rámci zlepšenia podnikateľského prostredia sa týmto ustanovuje povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia len u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie. Zrušuje sa tým povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkové poriadky pre tie prevádzky, v ktorých zamestnanci vykonávajú prácu v prvej kategórii.

K bodu 15 až 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 18

Navrhovaným ustanovením sa ruší povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkový poriadok pre prevádzky, v ktorých zamestnanci vystavení záťaži teplom

alebo chladom, s výnimkou prevádzky, v ktorej zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšiť podnikateľské prostredie.

K bodu 19

Navrhovaným ustanovením sa ruší povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkový poriadok pre prevádzky, v ktorých zamestnanci vystavení fyzickej záťaži, s výnimkou prevádzok, v ktorých zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšenie podnikateľského prostredia.

K bodu 20

Zrušuje sa povinnosť držiteľov oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb predkladať na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok. Navrhovaná úprava má prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia.

K bodu 21

Posudková činnosť podľa zákona č. 355/2007 Z. z. je chápaná ako proces posudzovania a vyhodnocovania opatrení a návrhov z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, ktorého výsledkom je vydanie záväzného stanoviska alebo rozhodnutia. Vypustením posudkovej činnosti pri vybraných typoch prevádzok, ako aj prevádzok, ktoré boli orgánom verejného zdravotníctva schválené a ak dochádza len k zmene fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá priestory prevádzkovala a súčasne nedošlo k žiadnej zmene v prevádzkovaní a jej nahradením oznamovacou povinnosťou, sa zníži nielen administratívna záťaž pre podnikateľov, ale aj ich priame a nepriame náklady spojené s touto procesno-posudkovou činnosťou orgánov verejného zdravotníctva. Uvedenou zmenou však nedôjde k zníženiu ochrany verejného zdravia, keďže tieto prevádzky budú naďalej povinné dodržiavať povinnosti ustanovené zákonom č. 355/2007 Z. z. a predpisov vydaných na jeho vykonanie v oblasti verejného zdravia a ich dodržiavanie bude naďalej kontrolované príslušným orgánom verejného zdravotníctva v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru, ktorý bude zároveň možné zefektívniť a zintenzívniť vzhľadom na uvoľnenie kapacít dosiaľ využitých pri posudkovej činnosti. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšenie podnikateľského prostredia.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 23 a 32

Návrhom zákona sa upravuje povinnosť fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb dodržiavať prevádzkový poriadok.

K bodu 24

Posudková činnosť orgánov verejného zdravotníctva (povinnosť požiadať príslušný orgán verejného zdravotníctva o schválenie prevádzky a do času kladného posúdenia zdržať sa v nej vykonávania činnosti) pred začatím prevádzky priestorov, na ktoré sa táto povinnosť nevzťahuje, sa táto nahrádza oznamovacou povinnosťou, v zmysle ktorej je prevádzkovateľ

takéhoto zariadenia povinný príslušnému orgánu verejného zdravotníctva oznámiť zákonom ustanovené údaje týkajúce sa prevádzky a predložiť prevádzkový poriadok, ak to ustanovuje tento zákon. Navrhovanou právnou úpravou sa zníži nielen administratívna záťaž pre podnikateľov, ale aj ich priame a nepriame náklady spojené s touto posudkovou činnosťou orgánov verejného zdravotníctva.

K bodu 25, 27 až 31 a 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 34

Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa konanie o uvedení priestorov do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a), ktoré sa začalo pred 1. júlom 2020 a nebolo do 30. júna 2020 právoplatne ukončené dokončí podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2020.

K Čl. XXV (Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice)

K bodom 1 a 3 až 6

Zmeny v predmetných ustanoveniach nadväzujú na bod 2 - vypustenie odseku 5 v § 8 a následné prečísľovanie odsekov.

K bodu 2

Vo vzťahu k programovému vyhláseniu vlády a v záujme zníženia administratívnej záťaže podnikateľov sa navrhuje, aby podnikatelia nemuseli na predajnom mieste sprístupňovať vyobrazenie pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient.

K Čl. XXVI (Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke)

K bodu 1 a 2

V súlade so zámerom zaviesť 60-dňovú lehotu na doručenie oznámenia o porušení dopravných predpisov a vyrubení pokuty sa doterajšie nastavenie lehôt nahrádza 60-dňovou lehotou.

K bodu 3

V súlade so zámerom prechodu na novú právnu úpravu lehôt pre ukladanie sa zavádza štandardné pravidlo, že pred dátumom účinnosti začaté a neskončené konania sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K Čl. XXVII (Zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve)

K bodu 1 a 4

Určenie termínu, v ktorom možno burčiak ponúkať spotrebiteľovi, a dátumu, od ktorého je možné uvádzať víno vo fľašiach na trh, je nevyhnutné na ochranu trhu pred podvodmi. Namiesto zákonom pevne určeného obdobia, resp. dátum sa však ustanovuje flexibilné určenie týchto období a dátumov. To umožňuje flexibilne reagovať na konkrétne klimatické a poveternostné podmienky v danom roku. Určovanie týchto období a dátumov bude povinnosťou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

K bodu 2 a 3

Proces uznávania odrôd hrozna je zbytočne zdĺhavý, komplikovaný a navyše duplicitný, pretože dané odrody uznané a registrovaná v rámci spoločného trhu EÚ. Niektoré odrody v súčasnosti v SR vysadené, avšak nie je možné z nich vyrábať víno, kým nie sú uvedené v Listine registrovaných odrôd v SR.

K bodu 5

V nadväznosti na body 1 a 4 sa dopĺňa pôsobnosť Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

K bodu 6

Z pôsobnosti správneho poriadku sa vylučuje konanie o určení obdobia podľa § 12 ods. 2 a dátumu § 25 ods. 1.

K Čl. XXVIII (Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

K bodom 1 a 2

Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺženie minimálnej lehoty na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly zo súčasných 15 pracovných dní na 30 pracovných dní od doručenia protokolu.

Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa dlhšia lehota na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly prvýkrát uplatní na tie protokoly, ktoré budú správcom dane vypracované po 30. júni 2020.

K Čl. XXIX (Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach)

K bodu 1

Navrhuje sa ustanoviť nový dôvod, pre ktorý vláda odvolá predsedu úradu, a to porušenie ustanovení zákona o zverejňovaní cenových rozhodnutí, cenových návrhov a iných podkladov, ktoré sú uvedené v novonavrhovanom § 14 ods. 12.

K bodu 2 a 3

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť úradu zverejňovať všetky cenové rozhodnutia na webovom sídle úradu. Ďalej sa navrhuje ustanoviť povinnosť úradu zverejňovať spolu s cenovým rozhodnutím aj návrh ceny a všetky jeho zmeny a doplnenia pri činnostiach podľa § 11 ods. 1 písm. b) e) a g) l), § 11 ods. 2 písm. a) d) a f), § 11 ods. 3 a § 11 ods. 4

písm. a) e) zákona. Ak úrad určil cenu pri týchto činnostiach aj na základe podkladov, ktoré k dispozícii 11 ods. 9 zákona), zverejnia sa aj tieto podklady. V odseku 13 sa ustanovujú výnimky chrániace malé miestne distribučné sústavy a miestne distribučné siete, ako aj priemyselné dodávky tepla pred neprimeraným zásahom do obchodného tajomstva. Súčasne sa v novo formulovanom odseku 14 navrhuje explicitne upraviť, že zverejnenie informácie o ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeranom zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre uvedené regulované činnosti nemôže mať za žiadnych okolností povahu porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú prečíslovaním odsekov v § 14.

K bodu 5

Podľa navrhovaného prechodného ustanovenia sa bude povinnosť zverejňovania cenových rozhodnutí, cenových návrhov a iných podkladov používaných na určenie cien vzťahovať aj na cenové konania, ktoré sa začali pred dňom účinnosti zákona a súčasne sa k tomuto dňu ešte právoplatne neskončili.

K Čl. XXX (Zákon č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov v § 6.

K bodu 2

Ustanovením dochádza k obmedzeniu povinností oprávnenej osoby pri pravidelnej kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov. Postup prípravy na pravidelnú kontrolu vykurovacieho a klimatizačného systému si môže oprávnená osoba dohodnúť operatívne v závislosti od lokálnych technických a personálnych kapacít.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov v § 6 a 7.

K bodu 4 a 5

Pravidelná kontrola vykurovacieho a klimatizačného systému sa vykonáva ako viazaná živnosť. Kvôli zjednodušeniu postupu pri zápise viazanej živnosti dôjde k vypusteniu povinnosti „požiadania o vydanie osvedčenia“, ktoré vydáva MH SR (resp. ním poverená osoba Slovenská inovačná energetická agentúra - SIEA) a na živnostenskom úrade bude potrebné len predloženie dokladu o odbornej spôsobilosti osoby, ktorá bude zodpovedná za výkon pravidelnej kontroly vykurovacieho a klimatizačného systému.

K bodu 6, 7 a 8

Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov v § 6.

K Čl. XXXI (Zákon č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon)

Ustanovením nemá výrobca alebo obchodník povinnosť trvalo označiť alebo nechať označiť všetok tovar, ktorý sám vyrobil alebo doviezol, ale jeho povinnosť sa obmedzuje už len na tzv. nadlimitný tovar.

K Čl. XXXII (Zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií)

K bodu 1

V súlade so zámerom zaviesť 60-dňovú lehotu na doručenie oznámenia o porušení dopravných predpisov a vyrubení pokuty sa doterajšie nastavenie lehôt nahrádza 30-dňovou lehotou.

K bodu 2

V súlade so zámerom prechodu na novú právnu úpravu lehôt pre ukladanie sa zavádza štandardné pravidlo, že pred dátumom účinnosti začaté a neskončené konania sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K Čl. XXXIII (Zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke)

K bodom 1 a 2

V súlade so zámerom zaviesť 60-dňovú lehotu na doručenie oznámenia o porušení dopravných predpisov a vyrubení pokuty sa doterajšie nastavenie lehôt nahrádza 30-dňovou lehotou.

K bodu 3

V súlade so zámerom prechodu na novú právnu úpravu lehôt pre ukladanie sa zavádza štandardné pravidlo, že pred dátumom účinnosti začaté a neskončené konania sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K Čl. XXXIV (Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti)

K bodu 1

Nová právna úprava obmedzuje povinnosť tzv. „veľkého podniku“ po vykonaní povinného energetického auditu. Súbor údajov pre monitorovací systém sa vo väčšine prípadov odovzdáva duplicitne, nakoľko je povinný zaslať ho aj energetický audítor (zapísaný v zozname energetických audítorov) do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku po vykonaní energetického auditu.

K bodu 2 a 3

Ustanovenie za cieľ motivovať veľký podnik k dosahovaniu požadovaných úspor energie a zavádza preto zjednodušený energetický audit pre veľké podniky, u ktorých nenastala od vykonania posledného energetického auditu podstatná zmena okolností. Veľký podnik si povinnosť „zabezpečiť vykonanie opakovaného energetického auditu“ splní, ak splní podmienky:

(1) zníženia celkovej spotreby energie za uplynulé štvorročné obdobie aspoň o 8 % a

(2) preukázania uvedenej úspory realizáciou opatrení z predchádzajúceho energetického auditu.

Ak veľký podnik splní obe uvedené podmienky, požiada organizáciu určenú Ministerstvom hospodárstva SR o vydanie potvrdenia o aktualizácii energetického auditu na obdobie nasledujúcich štyroch rokov. Tento postup bude možné aplikovať po vykonaní riadneho energetického auditu vždy len raz, čo bude v praxi znamenať, že veľký podnik vykoná energetický audit v plnom rozsahu raz za osem rokov.

Zároveň sa navrhuje zjednodušenie energetického auditu v závislosti od spotreby energie, ak podnik preukáže, že mu nie je účtovaná spotreba energie oddelene od nájomného v prípade, že využíva len prenajaté priestory alebo celkovú spotrebu energie za štyri roky menšiu ako 10 MWh.

K bodu 4

V prípade, ak veľký podnik nezabezpečí vykonanie povinného energetického auditu v ustanovenom intervale (raz za 4 roky, ak podnik nemá zavedený certifikovaný systém energetického alebo environmentálneho manažérstva), Slovenská obchodná inšpekcia mu uloží sankciu minimálne vo výške 5000 EUR. Napriek skutočnosti, že smernica 2012/27/EÚ odporúča, že výška sankcie byť odstrašujúca, minimálna sankcia 5000 EUR môže byť pre niektoré veľké podniky doslova likvidačná, keďže veľký podnik, je podnikateľský subjekt, ktorý nie je mikro/malým/stredným podnikom a mnohé podniky „ani netušia“, že podľa tejto definície veľkým podnikom (napr. mestské podniky služieb podiel subjektu verejného práva je vyšší ako 25% a mesto viac ako 5000 obyvateľov). Primerané je preto znížiť dolnú hranicu sankcie na minimum a nechať na odbornosti Slovenskej obchodnej inšpekcie, či porušenie zákona malo významný dopad na plnenie národných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a na základe spotreby energie alebo energetickej náročnosti podniku udeliť sankciu vyššiu ako je minimálna.

K Čl. XXXV (Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky)

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa doplnenie zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o pravidlo, podľa ktorého právne predpisy upravujúce oblasť daní a odvodov môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka; skorší dátum účinnosti možno ustanoviť, ak to vyplýva z právne záväzných aktov Európskej únie alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky ak sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie alebo ak je to nevyhnutné na opravu chyby v právnom predpise, ktorá nebola v čase vyhlásenia právneho predpisu známa.

K Čl. XXXVI (Zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke)

K bodom 1 až 7, 10 až 28

Predložený návrh zákona ruší povinnosti lepiť kontrolnú nálepku na čelné sklo vozidla ako dôkaz o vykonaní technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality.

Navrhovanými ustanoveniami sa prierezovo v celom texte zákona vypúšťajú čiastkové zmienky o kontrolných nálepkách v súvislosti s technickými kontrolami, emisnými kontrolami a kontrola originality.

Podľa účinného zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je každý držiteľ vozidla povinný podrobiť svoje motorové vozidlo technickej a emisnej kontrole v pravidelných intervaloch. O tom, že takáto kontrola bola vykonaná, následne vypracované tri doklady a to protokol, osvedčenie o kontrole (kartička) a nálepka. Pri kontrole originality sú vypracovávané dva doklady a to odborný posudok a nálepka.

Lepenie nálepiek považujeme v súčasnej dobe za úplne zbytočné, nakoľko pri kontrole v rámci prevádzky motorového vozidla je možné policajnými orgánmi zistiť, či bolo vozidlo podrobené technickej kontrole a emisnej kontrole podľa osvedčení, ktoré vodič motorového vozidla mať vo vozidle, rovnako tak je zavedený informačný systém, na základe ktorého vedia štátne orgány pokutovať tých, ktorí nepodrobia svoje vozidlo technickej a emisnej kontrole. Okrem toho držiteľ motorového vozidla je povinný za tieto nálepky zaplatiť v rámci výkonu kontroly na staniciach technických a emisných kontrol. Evidencia týchto nálepiek, ich strhávanie a lepenie nových pracovníkmi staníc technických a emisných kontrol znamená časové straty a zbytočnú byrokratickú záťaž v evidencii nálepiek v ich

podnikateľskej činnosti. Podobne aj nálepka kontroly originality nemá žiadnu pridanú hodnotu v súvislosti s vykonaním kontroly originality.

Návrh na zrušenie kontrolných nálepiek povedie ako k úspore finančných zdrojov a aj k zjednodušeniu administratívy spojenej s ich vydávaním, čo bude mať pozitívny finančný dopad na všetkých občanov, motoristov ako aj podnikateľov, ktorí vykonávajú technickú a emisnú kontrolu a zrýchli sa aj celkový priebeh týchto kontrol. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že povinnosť vydávať kontrolnú nálepku je nad rámec požiadaviek EÚ.

K bodom 8, 9 a 30

V súvislosti so zrušením kontrolných nálepiek technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality sa ustanovuje, že náklady v súvislosti s vývojom a prevádzkou informačného systému technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality znáša príslušná oprávnená osoba technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality.

K bodom 29

S ohľadom na rozsah a kvalitu prípravy podmienok pre certifikované miesta opravy, príslušného informačného systému a oneskorenia z dôvodu ochorenia COVID-19 sa prolonguje prechodné obdobie do 1. januára 2022.

K Čl. XXXVII (Zákon č. 157/2018 Z. z. o metrológii)

K bodu 1

Počas mimoriadnej situácie v súvislosti s šírením ochorenia COVID-19 boli možnosti plnenia zákonných povinností používateľov určených meradiel pri zabezpečení ich následného overenia obmedzené. Aplikačná prax preukázala potrebu zjednodušenia prístupu k službám súvisiacim so zabezpečením týchto povinností. Z uvedeného dôvodu sa upravuje znenie ustanovenia § 27 ods. 2 z dôvodu nejednotného výkladu pri aplikačnej praxi predmetného ustanovenia. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu je potrebné spresniť, že používateľ určeného meradla si môže zabezpečovať následné overenie nielen osobne (napr. zamestnancom), ale môže ho zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby (najmä poverením, plnomocenstvom, alebo obdobným spôsobom). Na základe tejto legislatívnej úpravy sa predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vzhľadom k tomu, že sa zjednoduší proces zabezpečenia povinnosti pre používateľa určeného meradla predkladať určené meradlo na následné overenie. Uvedená zmena umožní používateľovi meradla sústrediť sa na predmet svojho podnikania, zníži administratívnu záťaž a pomôže predísť možným pochybeniam pri zabezpečení zákonných požiadaviek.

K bodu 2

Upravuje sa ustanovenie § 31 ods. 5 z dôvodu zlepšenia podnikateľského prostredia, účelom je zefektívnenie procesu a jednoduchší postup pri zabezpečení overovania určených

meradiel pre ich používateľov, aj vzhľadom na aktuálnu mimoriadnu situáciu. Táto úprava nadväzuje na zmenu ustanovenia § 27 ods. 2.

K bodu 3

V nadväznosti na úpravu ustanovenia § 31 ods. 5 sa upravuje aj ustanovenie § 55 ods. 2 písm. b) z dôvodu vypustenia zákazu sprostredkovania metrologickej kontroly alebo úradného merania bez autorizácie.

K bodu 4

Upravuje sa ustanovenie § 60 ods. 3 a 5, tak že sa predlžuje lehota pre autorizované osoby a kalibračné laboratóriá na plnenie podmienok akreditácie, čo súvisí aj s mimoriadnou situáciou, počas ktorej by túto lehotu mohli zmeškať, čo by malo negatívny dopad na autorizované osoby a kalibračné laboratóriá. Táto úprava predpokladá plynulé pokračovanie v činnosti autorizovaných osôb a kalibračných laboratórií aj po 31.12.2020, pretože po tomto termíne by autorizované osoby nemohli vykonávať overovanie určených meradiel a kalibračné laboratóriá vykonávať kalibráciu povinne kalibrovaných meradiel bez akreditácie.

K Čl. XXXVIII (Zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu)

K bodom 1 až 4

Ak cestovná agentúra sprostredkúva predaj zájazdov pre obchodníkov, ktorí nesídlia v Slovenskej republike (ustanovenie pokryť obchodníkov aj z EÚ aj mimo EÚ), mala by byť schopná na požiadanie orgánu dohľadu doložiť základné informácie o obchodníkovi, pre ktorého zájazdy predáva, a to z dôvodu, aby mal orgán dohľadu následnú možnosť overovať si v zahraničí (aj cez kontaktné miesto - Ministerstvo hospodárstva SR) podnikanie obchodníkov, ktorí predávajú zájazdy slovenským občanom. Zároveň sa vypúšťa povinnosť cestovnej agentúry predkladať tieto doklady o zahraničnej cestovnej kancelárii cestujúcemu, keďže podľa § 14 ods. 3 je predajca zájazd aj tak povinný informovať cestujúceho o tom, pre koho je uzatvorenia zmluvy o zájazde sprostredkované.

Odsek 2 taktiež vypúšťa povinnosť obchodníka z krajiny mimo SR poskytovať úradne overený preklad povolenia na podnikanie podľa krajiny svojho sídla.

Bod 4 sa následne mení z dôvodu vypustenia § 7 ods. 1 písm. d).

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť cestovnej kancelárie zasielať rovnopis zmluvy o ochrane pre prípad úpadku orgánu dohľadu, pričom postačuje, ak cestovná kancelária oznámiť orgánu dohľadu údaje, ktoré je povinný orgán dohľadu zverejňovať v zozname cestovných kancelárií.

K bodu 6 a 7

Precizuje sa obsah poznámok účtovných závierok tak, aby bolo pre cestovné kancelárie jednoduchšie uviesť všetky doposiaľ zinkasované tržby. Ak teda zostavuje

cestovná kancelária prvú účtovnú závierku za prvý štvrťrok roku 2020, poznámky tejto závierky budú obsahovať tržby z predaja zájazdov, na ktoré sa vzťahuje zákon (tzn. okrem výnimiek určených v § 1 ods. 2) za rozhodné obdobie tzn. 1.1.2020 - 31.3.2020. Tržby by mali obsahovať ako zaplatené celé sumy za zakúpené zájazdy tak aj zaplatené zálohy (všetky finančné prostriedky, ktoré cestovná kancelária prijala od cestujúcich na základe zmluvy o zájazde, ktoré spadajú pod pôsobnosť zákona). Obdobne uvedie cestovná kancelária tržby za sprostredkované resp. predané spojené služby cestovného ruchu.

Vzhľadom na precizovanie písm. a) je potrebné vypustiť písm. d).

K bodu 8 a 9

Cestovná kancelária zasiela orgánu dohľadu údaje určené v odseku 2 z poznámok účtovných závierok vždy po zostavení tej ktorej priebežne účtovej závierky - a to každý štvrťrok. Orgán dohľadu si môže od cestovnej kancelárie vyžiadať aj doloženie celej účtovnej závierky (priebežnej alebo riadnej), pričom žiadosť nemusí odôvodniť (môže ísť o náhodnú kontrolu, kontrolu z dôvodu podnetu cestujúceho atď.). odsek 6 sa upraví v nadväznosti na zmenu v odseku 4, keď je orgán dohľadu povinný vychádzať pri posudzovaní primeranosti výšky sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku primárne z údajov v poznámkach účtovných závierok.

K bodu 10

Sankčné ustanovenia sa menia vzhľadom na zmenu ustanovení týkajúcich sa povinností a tiež sa dopĺňa ustanovenia § 12 ods. 4, ktoré absentovalo v sankčných ustanoveniach.

K Čl. XXXIX (Zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami)

K bodu 1 a 2

Navrhovaním ustanovením sa upravujú časti ustanovenia § 13 ods. 4 a § 14 ods. 10, ktoré vylučovali odkladný účinok podaného rozkladu proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty a rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou.

K bodu 3

V súvislosti s novelizačným bodom 1 a 2 sa navrhovaným prechodným ustanovením ustanovuje, že konania o uložení poriadkovej pokuty alebo konania o uložení pokuty za správny delikt, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.

K Čl. XL (Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19)

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie vplyvov koronakrízy o ďalšie opatrenie v oblasti osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, týkajúce sa úhrady tohto odvodu zo strany bánk a pobočiek zahraničných bánk.

Navrhuje sa v tretej časti vložiť siedmu hlavu, ktorá sa týka opatrenia v oblasti osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií.

Z dôvodu zmiernenia negatívnych následkov pandémie sa navrhuje, aby banky a pobočky zahraničných bánk neuhrádzali splátky osobitného odvodu podľa zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré splatné po účinnosti tohto zákona až do konca roka 2020, tj. splátky za 3. a 4. štvrťrok 2020. Povinnosť uhradiť splátky tohto odvodu za 1. a 2. štvrťrok 2020 vrátane prípadného príslušenstva nie je týmto zákonom dotknutá.

Banky entity, ktoré samotné zapojené do mechanizmov, ktoré zmierňujú negatívne následky pandémie iných osôb, či to spotrebitelia alebo podnikateľské subjekty a to formou rôznych opatrení, ktorými napríklad finančná pomoc na zabezpečenie likvidity malých podnikov, stredných podnikov a veľkých podnikov alebo odklad splátok úverov. Uvedené skutočnosti dôvodom na zavedenie tohto legislatívneho opatrenia pre banky a pobočky zahraničných bánk s cieľom prispieť k stabilite finančného sektora a zabezpečiť dostatočné zdroje bánk na financovanie obnovy ekonomiky po skončení pandémie COVID-19.

K Čl. XLI

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti predkladaného zákona.

V Bratislave 24. júna 2020

Igor Matovič v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Richard Sulík v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 474/2013, dátum vydania: 21.12.2013

 

 

26

 

 

 

Dôvodová správa

 

I. Všeobecná časť

 

Ministerstvo dopravy, výstavby a regioná lneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') vypracovalo návrh zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých z ákonov (ďalej len 'návrh zákona') na základe Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2013.

Návrh zákona zrušuje a zároveň nahrádza v súčasnosti platný zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len 'zákon č . 25/2007 Z. z.). Hlavným cieľom návrhu zákona je oproti zákonu č. 25/2007 Z. z. ustanoviť rámec pre poskytovanie Európskej služ by elektronického výberu mýta na území Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím Komisie 2009/750/ES o definícii Európskej služby elektronického výberu mýta a jej technických prvkov, ktorým sa stanovujú podmienky pre zaručenie interoperability mýtnych systémov (ďalej len 'rozhodnutie Komisie 2009/750/ES'), čím zároveň dôjde k vykonaniu tohto rozhodnutia. Návrh zákona preto pre oblasť Európskej služ by elektronického výberu mýta ustanovuje niektoré práva a povinnosti poskytovateľa Európskej služby elektronického výberu mýta a notifikovanej osoby, podmienky poskytovania Európskej služby elektronického výberu mýta, zmierovacie konanie v oblasti Euró pskej služby elektronického výberu mýta, postup pri autorizácii a notifikácii, pôsobnosť ministerstva v oblasti Európskej služby elektronického výberu mýta, zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených rozhodnutím Komisie 2009/750/ES a správny poplatok za podanie žiadosti o udelenie opr ávnenia na poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta.

Ïalej návrh zákona ustanovuje podmienky elektronického, náhradného výberu mýta za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy, práva a povinnosti prevá dzkovateľa vozidla, vodiča vozidla, správcu výberu mýta, výkon kontroly výberu mýta, pôsobnos ť orgánov štátnej správy na úseku výberu mýta a zodpovednosť za porušenie povinností na tomto úseku.

Súčasne sa návrhom zákona zavá dza objektívna zodpovednosť na úseku mýta, čím sa má docieliť efektívnejšie, rýchlejšie a hospodárnejš ie konanie o protiprávnom skutku za konkrétne porušenia zákona o výbere mýta a jednoznačne svojou individuálnou i generálnou prevenciou znížiť počet porušovateľov a zvýšiť výber mýta. Súč asne sa predpokladá tiež zlepšenie vymáhateľnosti právoplatne uloženej pokuty.

Návrhom zákona sa zároveň odstraňujú niektor é nedostatky súčasného právneho stavu, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe zákona.

 

Vzhľadom na to, že návrh zákona zrušuje a nahrádza zákon č. 25/2007 Z. z., preberajú sa ním čiastočne do slovenského právneho poriadku tieto smernice EÚ:

·smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažk ými nákladnými vozidlami v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/38/ES zo 17. mája 2006, smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/76/EÚ z 27. septembra 2011,

·smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES z 29. aprí la 2004 o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov v spoločenstve.

Navrhovaný zákon bude mať pozitívny i negatívny dopad na štátny rozpočet ale jeho prijatie bude mať pozitívny vplyv na dopravcov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR, platným právnym poriadkom SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorý mi je Slovenská republika viazaná.

 

Doložka vybraných vplyvov

 

 

 

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

A.2. Vplyvy:

 

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

xx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zv ýšeniu regulačného zaťaženia?xx3, Soci álne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

 

x

 

4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

 

A.3. Poznámky

 

 

A.4. Alternatívne riešenia

 

-

 

A.5. Stanovisko gestorov

 

2.Vplyvy na verejné financie:

2.1Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

 

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013201420152016Príjmy verejnej sprá vy celkom*014 664 000 13 178 000 11 900 000v tom: Ministerstvo vnútra SR00 0 0 z toho: - vplyv na ŠR*014 664 00013 178 00011 900 000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej spr ávy celkom03 090 000990 000990 000v tom: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR03 090 000990 000 990 000z toho:

-Výdavky zo ŠR SR:03 090 000990 000990 000-vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR0000Financovanie zabezpečené v rozpočte 0

000* vzhľadom na to, že sa jedná o príjmy z pokút v oblasti mýta, tieto sú príjmom kapitoly Ministerstva vnútra SR. Predpokladáme, že sa bude riešiť cca 20% zistených priestupkov, t.j. cca 10 900 priestupkov ročne.

 

2.2Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - pr íjmy, + výdavky)-11 574 000-12 188 000-10 910 000 z toho vplyv na ŠR0-11 574 000-12 188 000-10 910 000 financovanie zabezpečené v rozpočte 0000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv 0- 11 574 000- 12 188 000- 10 910 000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpo čtových pravidlách verejnej správy:

 

Predkladaný návrh zákona predpokladá zvýšené príjmy štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva vnútra SR. Zároveň predkladaný návrh rieši zvýšené výdavky na vybudovanie a prevádzku Centrálneho registra priestupkov v rámci kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regioná lneho rozvoja SR. Celkovo však návrh predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v rokoch 2014 až 2016.

 

2.3Popis a charakteristika návrhu

2.3.1Popis návrhu:

 

Návrh zákona zrušuje a zároveň nahrádza v s účasnosti platný zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hlavným cieľom návrhu zákona je oproti v súčasnosti platnému zákonu ustanoviť rámec pre poskytovanie Euró pskej služby elektronického výberu mýta (EETS) na ú zemí Slovenskej republiky, zavádza mýto na cestách II. a III. triedy, zavádza objektívnu zodpovednosť na úseku mýta a zvyšuje pokuty za mýtne priestupky. Návrhom zákona sa zároveň odstraňujú niektoré nedostatky súčasného právneho stavu, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe zákona.

 

2.3.2Charakteristika návrhu:

 

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

 

 

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

 

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady zá kladov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

 

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ

 

2.3.4Výpočty vplyvov na verejné financie

 

Vplyvy návrhu zá kona na verejné financie sa dotýkajú zvýšeného príjmu rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR prostredníctvom zvýšených sadzieb pokút v oblasti mýta a pokút vybraných v súvislosti so zavedením objektívnej zodpovednosti.

Okrem pozitívneho vplyvu na príjmy štátneho rozpočtu má návrh zákona aj negatívne vplyvy na výdavky štátneho rozpočtu, a to v súvislosti s vybudovaním Centrálneho registra priestupkov, ktorý by mal riešiť správu dopravných priestupkov, so zameraním predovšetký m na spracovanie akéhokoľvek typu dopravného priestupku. Predstavuje súbor organizačných, personálnych a technických prostriedkov, ktorý umožňuje centrálne riadiť a kontrolovať oblasť dodrž iavania povinností prevádzkovateľa vozidla a vodiča vozidla podľa tohto návrhu zákona o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekovo pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektor ých zákonov. Okrem oblasti tohto zákona bude Centrálny register priestupkov zastrešovať aj nasledovné oblasti kontroly:

a)súvisiacu so zaplatením diaľničnej známky / časového poplatku za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostný ch ciest dvojstopovým motorovým vozidlom alebo jazdnou súpravou s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou do 3,5 t a dvojstopovými motorovými vozidlami kategórie M1,

b)dodržiavania pravidiel cestnej premávky (napr. maximálnej povolenej rý chlosti a maximálne povolenej hmotnosti vozidiel, jazdy na červenú a pod.) a

c)inej platnej legislatívy Slovenskej republiky (napr. kontrola platnosti štá tnej technickej kontroly, kontrola platnosti emisnej kontroly, kontrola platnosti povinného zmluvného poistenia).

 

Výdavky súvisiace s výstavbou a prevádzkou Centrálneho registra priestupkov budú realizované prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, vý stavby a regionálneho rozvoja SR.

 

Náklady súvisiace so spoplatnením ciest II. a III. triedy nulovou sadzbou a zavedením inštitútu objektívnej zodpovednosti budú hradené z vlastných zdrojov NDS.

Výdavky súvisiace s priamym prístupom Finančnej správy a Vojenského spravodajstva k informáciám zhromaždeným podľa § 12 ods. 5 návrhu budú zabezpečené v rámci stanovených limitov výdavkov dotknutých inštitúcií na príslušný rozpočtový rok.

Ministerstvo vnútra SR Tabuľka č.4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 0 0 0 0 Nedaňové príjmy (200)1 014 664 000 13 178 000 11 900 000 Granty a transfery (300)100 0 0 Príjmy z transakcií s finančnými akt ívami a finančnými pasívami (400) 00 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratn é finančné výpomoci (500) 00 0 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom014 664 000 13 178 00011 900 000

 

 

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Tabuľka č . 7

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)0990 000990 000990 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)20990 000990 000990 000 635002 Rutinná a štandardná údržba vý počtovej techniky990 000 990 000990 000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby sú visiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700)0 2 100 00000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)202 100 00000 711003 Nákup softvéru02 100 00000 Kapitálové transfery (720) Výdavky z transakcií s finančnými akt ívami a finančnými pasívami (800)0000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom03 090 000990 000990 000 z toho výdavky na ŠR3 090 000990 000990 000 Bežné výdavky (600) 0990 000990 000990 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0000 Kapitálové výdavky (700)02 100 000 00 Výdavky z transakcií s finančný mi aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Vplyvy na podnikateľské prostredie

 

Predkladaný materiál má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, predovšetkým na činnosť dopravných spoločnost í, ktorým sa zvýšia náklady na pokuty, v prípade ak sa budú dopúšťať priestupkov v oblasti mýta, ktoré súvisia so zvýšením pokút a zavedením objektívnej zodpovednosti a taktiež ná klady na depozit za palubnú jednotku najmä menším domácim dopravcom, ktorý doteraz využívali len nespoplatnenú sieť ciest II. a III. triedy.

Synergické efekty týchto zmien spôsobia zanedbateľné zvýšenie nákladov na dopravu (s výnimkou dopravcov, ktorý sa budú dopúšťať mýtnych priestupkov) a nepatrným spôsobom tak môže dôjsť k nárastu cien tovarov a služieb pre konečných spotrebiteľov.

Implementácia európskej služby elektronického mýta (EETS) však bude mať opačný efekt, pretože potrebou uzatvorenia len jednej zmluvy a obstarania len jednej palubnej jednotky, sa zníži dopravcom rozsah administratí vy i jednorazové náklady súvisiace so zložením zábezpeky za palubné jednotky. Zároveň návrh predpokladá zavedenie zľavového systému v oblasti mýta pre dopravcov za podmienok určených správcom vý beru mýta.

Je potrebné zdôrazniť, že návrh zákona síce zavádza spoplatnenie ciest II. a III. triedy, tieto však budú spoplatnen é nulovou sadzbou. Spoplatnenie týchto komunikácii umožní monitorovať ich zaťaženie tranzitnou nákladnou dopravou.

 

 

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?Dotknutými budú podnikate ľské subjekty podnikajúce v oblasti cestnej prepravy. Jedná sa o stovky subjektov.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?Aplikácia návrhu zvýši náklady dopravných spoločností, ktorým sa zvýšia ná klady na pokuty v súvislosti so zvýšením pokút a zavedením objektívnej zodpovednosti v prípade, že sa budú dopúšťať priestupkov v oblasti mýta. Zároveň sa znížia náklady dopravcom, ktorí budú využívať službu EETS. Tieto nie je možné exaktne vyčísliť.

 

3.3. Aká je predp okladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?Aplikácia návrhu vytvorí podnikateľským subjektom administratívne náklady. Bude sa týkať predovšetkým menších domácich dopravcov, ktorí doteraz využívali len nespoplatnenú sieť ciest II. a III. triedy a budú nútení uzatvoriť zmluvu s prev ádzkovateľom mýtneho systému a zložiť depozit za palubnú jednotku. Môže sa jednať o stovky, prípadne až tisícky dopravcov, ich počet nie je možné exaktne vyčísliť.

Dopravcom využívajúcim EETS naopak poklesne rozsah administratívy a náklady na zloženie zábezpeky za palubné jednotky. Jedná sa o stovky dopravcov.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného n ávrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Ná vrh neupravuje podmienky pre vstup na trh, podmienky pre správanie sa na trhu neupravuje ani podmienky, ktoré by viedli k zmenám v štruktúre trhu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dô sledky pripravovaných regulácií?Prijatím návrhu nebude mať ž iadne negatívne vplyvy na zamestnanosť a nenastane po jeho schválení žiadne hromadné prepúšťanie.

Schválenie návrhu bude mať viacero prínosov. Obmedzí sa ním obchádzanie spoplatnenej siete, zvýši efektivita mýtneho systému a zavedenie objektívnej zodpovednosti bude viesť k miernemu nárastu výberu mý ta a zároveň rozloženie dopravy bude menej deformované, čo bude mať pozitívne spoločenské a ekonomické dôsledky. -

Vplyvy na životné prostredie

 

 

Životné prostredie5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú ná vrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozitívny alebo negatívny)?Aplikácia návrhu nemá vplyv na žiadnu zo zložiek životného prostredia.5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?Aplikácia návrhu nebude mať negatívny vplyv na chránené územia.5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?Nakoľko návrh zákona bude aplikovaný na území Slovenska, tak sa nepredpokladá vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

 

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujúsa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby? Návrh predpokladá vybudovanie Centrálneho registra priestupkov, ktorý by mal riešiť správu dopravných priestupkov. Okrem oblasti tohto zá kona bude Centrálny register priestupkov zastrešovať aj ďalšie typy dopravných priestupkov.

Riešenie správy dopravných priestupkov, realizované vo forme Služby, bude zabezpečovať prostredníctvom platobných kanálov, predajných miest, zákazníckych služieb, kontrolou vozidiel, správou ú dajov, spracovaním a výberom doplatkov a pokút, centrálnym monitoringom a riadením akosti, procesom upomínania a vymáhania a infraštruktúrou predovšetkým nasledovné procesy:

1)identifikáciu a zaznamenávanie priestupkov,

2)spracovanie získaných informácií,

3)centrálnu registráciu priestupkov a

4)výber doplatkov a pokút.

Áno, zverejňovaním osobitných obchodných podmienok pre náhradný výber mýta vrátane zoznamu akceptovaných elektronický ch prostriedkov platobného styku a zoznamu údajov a dokladov, ktoré je potrebné poskytnúť pre výpočet mýta náhradným spôsobom na webovom sídle správcu výberu mýta alebo na webovom sídle ním urč enom sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou I (informatívna úroveň). Zverejňovaním všeobecných obchodných podmienok, cenníka a zoznamu údajov a dokladov, ktoré je potrebné predložiť na účely uzavretia zmluvy o užívaní vymedzených úsekov ciest na webovom sídle správcu výberu mýta alebo poskytovateľa Eur ópskej služby elektronického výberu mýta sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou I (informatívna úroveň).

 

6.2.Vytvárajúsapodmienkypresémantickú interoperabilitu?

Centrálny register priestupkov bude navzá jom prepojený s technickou záznamovou infraštruktúrou umiestnenou na stacionárnych kontrolných bránach, prenosných zariadeniach alebo infraštruktúru umiestnenú v rámci pozemných komunikácií (kamerové syst émy, radarové a laserové systémy, kontrolné mýtne brány, dynamické váhy a pod.), mobilnou časťou záznamovej infraštruktúry umiestnenej vo vozidlách mýtnej polície/vozidlách Policajného zboru SR. ¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

Návrh nemá vplyv na vzdelávanie v oblasti počítač ovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT.6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

Návrh nemá vplyv na zabezpečenie rozvoja elektronického vzdelá vania.6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

Návrh nemá vplyv na zabezpečenie podporných a propagačný ch aktivít na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT.6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

Návrh nemá vplyv na prístup znevýhodnených osôb k služb ám informačnej spoločnosti.Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

Návrh predpokladá vybudovanie Centrálneho registra priestupkov.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

Návrh nemá vplyv na rozširovanie prístupnosti k internetu.6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

Návrh nerozširuje prístup verejnosti k elektronickým službá m.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

Centrálny register priestupkov bude interoperabilný s technickou zá znamovou infraštruktúrou (napr. kontrolné mýtne brány, dynamické váhy) a mobilnou časťou záznamovej infraštruktúry.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

Návrh nemá vplyv na bezpečnosť IT.6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

Návrh ráta s vybudovaním Centrálneho registra priestupkov.Riadenie procesu informatizácie 6.13.Predpokladajúsazmenyv riadeníprocesu informatizácie?

Návrh nemá vplyv na riadenie procesu informatizácie.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

Návrh vytvára finančné nároky na vybudovanie a prevá dzku Centrálneho registra priestupkov.Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

Bezpredmetné.

 

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ prá vneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o o výbere mýta za u žívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom

·v čl. 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

- v sekundárnom práve (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Eur ópskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009),

·v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými n ákladnými vozidlami v znení smernice Eur ópskeho parlamentu a Rady 2006/38/ES zo 17. mája 2006, smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/76/EÚ z 27. septembra 2011 a smernice Rady 2013/22/EÚ z 13. mája 2013,

·v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES z 29. aprí la 2004 o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov v spoločenstve v znení nariadenia Európskeho parlamentu a rady 219/2009 z 11. marca 2009.

 

- v sekundárnom práve (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembra 2009),

 

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

 

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia:

·smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladný mi vozidlami bola Slovenska republika povinná transponovať do 30. apríla 2004,

·smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/38/ES zo 17. mája 2006, ktorou sa mení a dopĺň a smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami bola Slovenská republika povinná transponovať do 10. júna 2008,

·smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/76/EÚ z 27. septembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami je Slovenská republika povinná transponovať do 16. októbra 2013,

·smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES z 29. aprí la 2004 o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov v spoločenstve bola Slovenská republika povinná transponovať do 20. novembra 2005.

 

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom vš eobecne záväzných právnych predpisov:

·smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/38/ES zo 17. mája 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami – do 10. marca 2008,

·smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/76/EÚ z 27. septembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťa žkými nákladnými vozidlami – do 15. septembra 2013,

·smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES z 29. apríla 2004 o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov v spoločenstve – do 21. novembra 2005.

 

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa č l. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

 

- bezpredmetné

 

d) informácia o pr ávnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

1.Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov

2.Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov

3.Zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciá ch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov

4.Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5.Nariadenie vlády SR č. 344/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na tunely v cestnej sieti

6.Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znen í neskorších predpisov

7.Zákon č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti v znení neskorších predpisov

8.Návrh zákona o výbere mýta a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'Návrh zákona ')

9.Návrh zákona o diaľničných známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'Ná vrh zákona o DZ')

 

 

 

 

 

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

 

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky - gestor

Ministerstvo financií Slovenskej republiky – spolugestor

 

 

II. Osobitná časť

K časti I

 

K § 1

Predmet zákona

V úvodnom ustanovení sa vymedzuje predmet zákonnej úpravy. V súlade so smernicou 2004/52/ES sú definované technológie pre stanovenie polohy vozidla a vykonanie mýtnej transakcie, použiteľné jednotlivo, alebo v ich kombinácii.

 

K § 2

Základné ustanovenia

Vymedzuje sa okruh základných pojmov, ktoré sa používaj ú v ďalších ustanoveniach zákona. Ustanovenie definuje elektronický výber mýta, ktorý sa vypočíta z dĺžky prejazdenej vzdialenosti po vymedzenom úseku cesty a sadzby podľa kategórie vozidla. V prípade výpadku elektronického vý beru mýta sa môže mýto vypočítať náhradným spôsobom.

Na určenie polohy vozidla a realiz áciu transakcie automatického odúčtovania mýta bez zastavenia vozidla slúži elektronické zariadenie umiestnené alebo zabudované vo vozidle - palubná jednotka OBU (On Board Unit). Taktiež sa vymedzuje okruh vozidiel nad 3,5 t, ktoré sú povinné platiť mýto.

Keďže sú spoplatnené aj koncesné cesty, čisté výnosy sú príjmom štátneho rozpočtu avšak tento príjem je účelovo viazaný na úhradu záväzkov štátu vyplývajúcich z koncesných zmlúv.

Cieľom spoplatnenia ciest II. a III. triedy bude v prvej fáze zavedenie nulovej sadzby s cieľom monitorovania nákladných vozidiel na cestách II. a III. triedy pričom n ásledne môže dôjsť k reálnemu spoplatneniu najvyťaženejších úsekov ciest II. a III. triedy. Prípadné čisté výnosy sú rovnako účelovo viazané na výstavbu, správu a údržbu ciest II. a III. triedy.

 

K § 3

Oslobodenie od mýta

Vymedzuje sa okruh subjektov oslobodených od platenia mýta. Uplatňujú sa obdobné výnimky z povinnosti platenia, ktoré sú v súčasnosti platnom znení zákona č. 25/2007 Z.z.

 

K § 4

Sadzba mýta

Sadzby mýta za 1 km cesty sú stanovené rovnako ako doteraz pre jednotlivé kategórie vozidiel podľa ich celkovej hmotnosti, podľa počtu náprav a emisnej triedy vozidla na základe výpočtu ú rovní vážených priemerných sadzieb mýta v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami. Pre jednoznačnosť výkladu vozidlá s hmotnosťou presne 12 t patria do vyššej kategó rie spoplatnenia t.j. do kategórie 12t (vrátane) a viac.

Oproti súčasnej právnej úprave, sa zavádza zľavový systém na odjazdené km po presiahnut í určitého počtu km v príslušnom roku a každoročná úprava sadzieb mýta podľa indexu spotrebiteľských cien, pričom táto úprava mô že byť nielen smerom nahor ale aj nadol.

 

K § 5

Spôsob užívania vymedzených úsekov ciest s elektronickým výberom mýta

Uvedené ustanovenie sa preberá z vyhlášky č . 388/2009 Z.z. a sú v ňom definované základné technické podmienky a podrobnosti o spôsobe výpočtu mýta pri užívaní vymedzených úsekov ciest. Ich zakotvenie je nevyhnutné aj z dôvodu jednoznačné ho postupu pri výkone kontroly, ako aj z dôvodu predchádzania neželaným nejasnostiam pri výpočte mýta.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa uvažuje aj so spoplatnením na vymedzených úsekoch ciest v intravilánoch obcí, je nevyhnutné zadefinovať systém spoplatnenia vo vzťahu k vymedzeným úsekom a pod úsekom, ktoré vozidlo prejde, tak ako to ustanovujú odseky 4 a 5. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je stanovením časového obdobia prejazdu vymedzeným úsekom intravilánu vylúčiť zo spoplatnenia tý ch, ktorí majú v obci zdroj alebo cieľ a primárne sa zamerať na vozidlá tranzitujúce cez obec. Nastavenie systému má zároveň eliminovať motivá ciu vozidiel obchádzať vymedzené úseky ciest v intraviláne súbežnými komunikáciami, ak neprejdú celý vymedzený úsek, t.j. všetky jeho podúseky.

 

K § 6

Náhradný výber mýta

Dôvodom tohto ustanovenia je úprava rež imu platby mýta v prípadoch, ako je výpadok elektrickej energie, výpadok telekomunikačných služieb, výpadok elektronického mýtneho systé mu alebo pri ich kombinácií a to bez ohľadu na skutočnosť, či v danom prípade ide o lokálny alebo celoplošný výpadok, príp. ak podľa uváženia správcu výberu mýta nastane situácia, ktorá môže ohroziť bezpečnos ť a plynulosť cestnej premávky. Rovnako v prípade vzniku napr. kolón alebo vzniku inej situ ácie súvisiacej s ohrozením bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky môže správca výberu mýta dočasne zaviesť náhradný výber mýta. Toto ustanovenie nezakotvuje všeobecne platný alternatívny výpočet mýta uplatňujúci sa kedykoľvek súbežne popri štandardnom postupe, ale naopak zakotvuje postup iba pre špecifické situácie, kedy nie je možné štandardný elektronický postup uplatniť.

K § 7 a 8

Zmluva o užívaní vymedzených úsekov ciest

Podľa ustanovenia vymedzen é úseky je možné užívať len po uzavretí zmluvy. § 8 obsahuje podstatné náležitostí zmluvy o užívaní vymedzených úsekov. V ostatnom sa ponecháva správcovi výberu mýta a poskytovateľovi európskej služby elektronického výberu mýta voľnosť pri tvorbe t ýchto zmlúv a všeobecných obchodných podmienok.

 

K § 9

Povinnosti prevádzkovateľa vozidla a vodiča vozidla

Vymedzenie subjektu platiteľa mýta, vzhľadom na vzájomnú solidárnosť vzťahov medzi prevádzkovateľom alebo vlastníkom vozidla, užívateľom vozidla, a vodičom vozidla, ktorý je zodpovedným subjektom preukázania riadnej platby pri kontrole na mieste, je ustanovené na prevádzkovateľa vozidla v zmysle § 2 písm. am) zákona č. 725/2004 Z.z o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemný ch komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Povinnosťou platiteľa mýta a vodiča vozidla je umiestnenie a aktivovanie palubnej jednotky k výpočtu výšky mýta a automatickej transakcie odúčtovania mýta. Rovnako sú zodpovední za povinné zadanie potrebných technických údajov o vozidle do tohto zariadenia. Zavádzajú sa povinnosti prevádzkovateľa a vodiča pri náhradnom výpočte mýta, ktoré doterajší zákon č. 25/2007 Z.z. neobsahoval. Palubná jednotka na základe zistenia polohy vozidla umožní určiť prejazdenú vzdialenosť a po komunikácii s centrálou zaznamená a odpočíta vypočítanú výšku mýta.

 

K § 10

Práva a povinnosti prevádzkovateľ a oslobodeného od mýta

Uvedené práva a povinnosti sa preberajú z vyhl ášky č. 388/2009 Z.z., ktorou sa upravuje registračná povinnosť prevádzkovateľa vozidla oslobodeného od mýta. Za účelom evidencie a aby nedoš lo k neoprávnenému vyrubeniu mýta sa vyžaduje registrácia aj vozidiel oslobodených od mýta, a to v limitovanom rozsahu údajov, pričom vymedzení prevádzkovatelia vozidiel nie sú povinní sa registrovať vôbec. Režim oslobodeného vozidla m á za následok oslobodenie od povinnosti platiť mýto a povinnosti vybaviť vozidlo palubnou jednotkou. V okamihu, keď vozidlo stratí status oslobodeného vozidla je jeho prevádzkovateľ povinný postupovať ďalej v zmysle všeobecných ustanovení, t.j. uzatvoriť zmluvu o užívaní vymedzených úsekov ciest.

Na základe doterajších skúseností z praxe, zavádza sa osobitná právna úprava pre vozidlá ozbrojených síl alebo civilných zložiek vysielajúceho štá tu.

 

K § 11

Palubná jednotka

Ustanovením sa definuje palubná jednotka a v upravenej podobe sa preberajú ustanovenia o palubnej jednotke z vyhlášky č. 388/2009 Z.z., ktorej inštalácia je nevyhnutným predpokladom užívania vymedzených úsekov ciest, prič om akceptovateľná je iba palubná jednotka vydaná správcom výberu mýta alebo ním poverenenou osobou alebo poskytovateľom európskej služby elektronického výberu mýta. Každá palubná jednotka je priradená a zaregistrovaná iba k jednému vozidlu a ako taká je neprenosná. Ku každému vozidlu, ktoré užíva vymedzené úseky ciest je teda nutné priradiť osobitnú palubnú jednotku. Podrobnosti o inštalácii a umiestnení pritom ustanovuje návod na inštaláciu a umiestnenie. Podmienky nakladania s ňou a jej používania môžu zakotviť okrem tohto návrhu zákona, prípadne vykonávacieho predpisu aj všeobecn é obchodné podmienky.

V odseku 4 je riešené nastavenie palubnej jednotky, ktoré je nevyhnutný m predpokladom pre správny výpočet mýta.

Odsek 5 a 6 upravuje postup v prípade poruchy alebo poškodenia palubnej jednotky poč as jazdy alebo po skončení jazdy, s ktorou sa spájajú povinnosti vodiča vozidla oznámiť to bezodkladne správcovi výberu mýta alebo ním poverenenej osobe alebo poskytovateľovi európskej služby elektronického výberu mýta.

Základným účelom odseku 7 a 8 je vymedzenie práv a povinností prevádzkovateľa vozidla alebo vodiča vozidla v prí pade krádeže, straty, zničenia alebo poškodenia palubnej jednotky, pričom pre všetky spomenuté prípady je prevádzkovateľ vozidla alebo vodič vozidla povinný bezodkladne informovať o danej skutočnosti správcu výberu mýta alebo ní m poverenenú osobu alebo poskytovateľa európskej služby elektronického výberu mýta.

 

 

K § 12

Správca výberu mýta

Podľa § 6 ods. 9 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemný ch komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a podľa § 8 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z. o Ná rodnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov výber poplatkov za užívanie diaľnic a ciest zabezpečuje Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

V odseku 2 sa vymedzuje okruh činností, ktorými môže sprá vca výberu mýta poveriť inú osobu, napr. prevádzkovateľa mýtneho systému.

Systém výberu mýta umožňuje ú hradu mýta pred jazdou po cestách podliehajúcich mýtu nielen pravidelným ale aj občasným užívateľom a to platbou v hotovosti, bankovým prevodom alebo platobnými kartami na zriadených platobných miestach. Povinnosť vybudovať platobné miesta pre úhradu mýta má správca výberu mýta.

Odseky 5 a 6 riešia požiadavky na zhromažďovanie, spracovávanie, využívanie, uschovávanie príp. poskytovanie údajov potrebných k výpočtu mý ta pri dodržiavaní ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov o ochrane osobných údajov.

Odsek 8 rieši ďalšie povinnosti správcu výberu mýta a to umožniť nepretržitý a priamy prístup k informáciám zhromaždeným zariadeniami slúžiacimi na výber mýta Policajnému zboru najmä na účely odhaľovania trestnej činnosti alebo priestupkov ako aj Slovenskej informačnej služby na plnenie úloh podľa osobitného predpisu.

Pod zavádzaním nového mýtneho rež imu s čím súvisí povinnosť správcu výberu mýta predkladať ministerstvu správu je potrebné chápať aj podstatnú zmenu sadzieb mýta alebo rozsahu spoplatnenej siete.

 

Všeobecne k § 13 až 19

Vozidlo prejde naprieč Európou po spoplatnených cestách a uhradí mý to na základe jednej zmluvy. Prevádzkovateľ vozidla obdrží jedno súhrnné vyúčtovanie bez ohľadu na to, ktorými štátmi alebo regiónmi jeho vozidlo prešlo. Nová Európska služba elektronického výberu mýta (EETS) má uľahčiť platenie mýta v rámci celej Európskej ú nie a má byť k dispozícii na všetkých dnes spoplatnených úsekoch ciest, mostoch, tuneloch a trajektoch. O správne podklady pre výber mýta sa má postarať elektronické zariadenie, tzv. interoperabilná palubn á jednotka. V rámci služby európskeho elektronického výberu mýta bude stačiť len jedno takéto zariadenie pre každé vozidlo. Tým sa eliminujú problémy pri získavaní špecifických palubných jednotiek a odpadne administratívna záťaž spojená s registráciou vozidla, uzatváraním zmlúv alebo napr. skladaním záloh v nekompatibilných systé moch na národnej alebo dokonca miestnej úrovni.

Uvedenými ustanoveniami sa zabezpečuje vykonateľnosť rozhodnutia Komisie 2009/750/ES o definícii Európskej služby elektronického výberu mýta a jej technický ch prvkov.

 

K § 13

Európska služba elektronické ho výberu mýta

V ustanovení sa definuje európska služba elektronického výberu mýta ako aj poskytovateľ eur ópskej služby elektronického výberu mýta.

 

Udelenie a odňatie oprávnenia na poskytovanie európskej služby elektronického vý beru mýta

K § 14

V odseku 1 sa preberajú podmienky pre udelenie oprávnenia na poskytovanie európskej služby elektronického výberu mýta z rozhodnutia Komisie 2009/750/ES o definícii Euró pskej služby elektronického výberu mýta a jej technických prvkov a tie sa v ďalších odsekoch konkretizujú a spresňujú.

 

K § 15

V ustanovení sa š pecifikuje, čo má žiadosť o udelenie oprávnenia obsahovať a aké dokumenty je k nej potrebné priložiť. Rovnako sa upravuje postup ministerstva pri udeľovaní tohto oprávnenia.

 

K § 16

Ustanovením sa upravuj ú dôvody odňatia oprávnenia ministerstvom.

 

K § 17

Práva a povinnosti poskytovateľa európskej služby elektronického výberu mýta

Povinnosti poskytovateľa európskej služby elektronického v ýberu mýta sú upravené nielen rozhodnutím Komisie 2009/750/ES o definícii Európskej služby elektronického výberu mýta a jej technických prvkov ale sú definované aj v § 16 návrhu zá kona tak, aby boli naplnené ustanovenia rozhodnutia, ale aby bola zabezpečená aj funkčnosť a kontrolovateľnosť mýtneho systému a ochrana osobných údajov.

 

K § 18

Zmierovacia komisia

Zmierovací orgán musí byť z hľadiska svojej organiza čnej a právnej štruktúry nezávislý od obchodných záujmov správcu výberu mýta a poskytovateľov európskej služby elektronického výberu mýta. Keďže Rozhodnutie Komisie 2009/750/ES o definícii Eur ópskej služby elektronického výberu mýta a jej technických prvkov ukladá len povinnosť zriadiť zmierovací orgán návrh zákona v podrobnej forme ustanovuje zmierovaciu komisiu ako nezávislý orgán, stanovuje postup zmierovacieho konania ako aj požiadavky na členov zm ierovacej komisie. Stanovisko zmierovacej komisie nie je pre strany záväzné, má len odporúčací charakter, v ktorom navrhuje riešenie sporu a zdôvodňuje ho.

Oblasť elektronického výberu mýta je značne rozsiahla a prípadné spory môžu vznikať v rozličných oblastiach. Preto predkladateľ zvolil za účelom zastrešenia čo najširšieho okruhu možný ch tém odborníkov z oblasti práv, ekonómie a financií a pozemných komunikácií, pričom členov navrhujú odborné organizácie a vedecké inštitúcie a to najmä vysoké školy a vedecké pracoviská Slovenskej akadémie vied. O konkrétnych subjektoch, ktoré budú navrhovať odborníkov za členov zmierovacej komisie rozhodne minister.

 

K § 19

Zmierovacie konanie

Rozhodnutie Komisie 2009/750/ES o definícii Európskej služ by elektronického výberu mýta a jej technických prvkov ukladá členským štátom zriadiť zmierovací orgán, ktorý sa má pokúšať riešiť prípadné spory pri uzatváraní zmlúv o poskytovan í európskej služby elektronického výberu mýta alebo spory vyplývajúce z uzavretých zmlúv medzi správcom výberu mýta a poskytovateľov európskej služby elektronického výberu mýta predtý m ako by uvedené spory mali byť riešené súdnou cestou.

 

Autorizácia

K § 20 a 21

Ustanovením sa upravuje postup pri získavaní autorizá cie na vykonávanie posudzovania zhody a vhodnosti zložiek interoperability čo je riešené na Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. Kladné rozhodnutie o autorizácii úrad oznámi Európskej komisii a ostatným členským štátom formou 'notifikácie', teda formálneho oznámenia, ž e subjekt, ktorý bol autorizovaný na vykonávanie posudzovania zhody spĺňa všetky požiadavky, ktoré sú na neho kladené. Pozastavenie alebo zrušenie autorizácie musí úrad oznámiť Európskej komisii a ostatn ým členským štátom a znamená súčasne aj pozastavenie alebo zrušenie notifikácie.

 

K § 22

Práva a povinnosti notifikovanej osoby

Keďže je potrebné zabezpečiť vysokú kvalitu výkonu notifikovaných osôb vykonávajúcich posudzovanie zhody a všetky notifikované osoby by mali vykonávať svoje ú lohy rovnakým spôsobom a za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže, sú stanovené povinnosti, ktoré musí spĺňať subjekt zapojený do posudzovania zhody. S cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň bezpe čnosti zariadení, je nevyhnutné, aby subdodávatelia pri vykonávaní úloh posudzovania zhody spĺňali rovnaké požiadavky ako notifikované osoby. Notifikovaná osoba má stanovené informačné povinnosti voči úradu a orgánu trhového dohľadu. Informačné povinnosti sa týkajú vydaných dokumentov pre účely posudzovania zhody, odmietnutia ich vydať, činností posudzovania zhody a subdodávateľských zmlúv.

 

K § 23

Ministerstvo

V ustanovení sa vyčí slujú povinnosti ministerstva vyplývajúce najmä zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladný mi vozidlami v znení smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2006/38/ES zo 17. mája 2006, Smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/76/EÚ z 27. septembra 2011

a rozhodnutia Komisie 2009/750/ES o definícii Európskej služ by elektronického výberu mýta a jej technických prvkov.

 

K § 24

Štátny odborný dozor

Ustanovenia definujú orgány štátneho odborné ho dozoru, okruh kontrolovaných subjektov, preukazovanie sa kontrolóra pri výkone štátneho odborného dozoru a práva a povinnosti kontrolóra.

 

K § 25

Kontrola dodržiavania povinností prevádzkovateľa vozidla a vodiča vozidla

Kompetencie na vykoná vanie kontroly dodržiavania ustanovení zákona majú kontrolou poverené osoby v spolupráci s útvarmi Policajného zboru. V prí pade novo zavádzanej objektívnej zodpovednosti môže kontrolu vykonávať aj správca výberu mýta alebo ním poverená osoba samostatne.

Poverenými osobami sú zamestnanci správcu výberu mýta alebo ním poverenej osoby.

Osoba poverená výkonom kontroly získava údaje o úhrade mýta na platobných miestach a elektronickou kontrolou na stacionárnych kontrolný ch miestach a mobilnou kontrolou. Na základe týchto údajov je možné vyhodnotiť porušenie ustanovení tohto zákona a všeobecných záväzných predpisov na jeho vykonanie.

Osoby poverené vý konom kontroly sú povinné sa pri výkone kontroly na požiadanie preukazovať preukazom, obsahujúcim údaje o totož nosti a vymedzenie poverenia. Vydanie a evidenciu preukazov poverených osôb má v kompetencii ministerstvo.

Odsek 5 bližšie ustanovuje oprávnenia poverených osôb pri výkone kontroly vozidiel, u ktorých bolo zistené porušenie tohto zákona. Automatickými stacionárnymi a mobilnými elektronickými zariadeniami sú z digitálnych zá znamov a automatizovanej identifikácie vozidla a zistenia totožnosti majiteľa alebo prevádzkovateľa vozidla vypracované podklady pre objasňovanie a prejednávanie priestupku.

Oprávnenia osôb poverených výkonom kontroly umožňujú pri výkone kontroly vyžadovať vysvetlenie ako i preukázanie úhrady mýta. Sú oprávnené v prípade nepreukázania úhrady vybrať mýto vypočítané na základe podkladov, alebo v prípade ak nemožno určiť skutočnú prejazdenú vzdialenosť vozidla, vybrať mýto vypočítané z dĺžky 650 km a sadzby príslušnej kategórie vozidla.

Podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov útvary Policajného zboru pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky plnia aj iné úlohy, ak tak ustanovujú osobitné zákony. Okruh oprávnení policajta je pre plnenie úloh na úseku kontroly mýta postačujúci a je v súlade s poslaním Policajného zboru. Útvary Policajného zboru spolupracujú pri výkone kontroly usmer ňovaním vozidiel, u ktorých bolo zistené porušenie ustanovení tohto zákona, za účelom zastavenia a nevedenia na kontrolné miesta. V prípade nepreukázania úhrady mýta za kontrolované vozidlo, alebo úhrady v nie plnej výške, sú oprávnené ulo žiť zákaz ďalšej jazdy alebo prikázať smer jazdy.

V prípade neprejednania priestupku v blokovom konaní sú poverené osoby povinné vyhotoviť doklad o kontrole a zabezpečiť oznámenie zisteného priestupku na predpísanom tlačive a predpísaným postupom na prejedná vanie v správnom konaní.

V rámci riešenia objektívnej zodpovednosti sa v odseku 11 definujú práva a povinnosti správcu výberu mýta alebo ní m poverenej osoby pri výkone kontroly, ktoré sú prispôsobené na elektronicky vykonávanú kontrolu, bez potreby zastavenia motorového vozidla.

 

K § 26

Zadržanie osvedčenia o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom vozidla

Ustanovenie upravuje oprávnenie príslušní ka Policajného zboru zadržať osvedčenie o evidencii a tabuľku s evidenčným číslom vozidla v prípade nezaplatenia m ýta a postup pri ich zadržaní a vrátení.

 

K § 27

Priestupky

Kvalifiká cia priestupkov je rozdelená na priestupky týkajúce sa nezaplatenia mýta a odmietnutia platby na mieste kontroly, nesplnenia povinnosti umiestnenia a aktivácie palubnej jednotky vo vozidle, na priestupky nezadania alebo zadania klamlivých ú dajov do palubnej jednotky a neoprávnené manipulovanie a zasahovanie s palubnou jednotkou a na priestupky nepredloženia dokladov potrebný ch na určenie kategórie vozidla, celkovej hmotnosti, počtu náprav a emisnej triedy.

Niektoré výšky pokút sa zvyšujú avšak na druhej strane sú v prí pade nezaplatenia mýta odstupňované pod ľa toho o aký nedoplatok mýta sa jedná. Skutková podstata priestupku podľa ods. 1 písm. c) sa použije len v prípade, že vodič sa nachádza na vymedzenom úseku cesty II. a III. triedy a nemá vo vozidle spustenú palubnú jednotku. Priestupky, ktoré neboli prejednané v blokovom konaní budú ako doteraz prejednávať okresné úrady. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen í neskorších predpisov.

Odsek 13 ustanovuje, že výnosy z pokút uložených za priestupky na úseku mýta sú príjmom štátneho rozpočtu.

 

 

K § 28

Správne delikty

Ustanovenia o sprá vnych deliktoch sú precizované z dôvodu zrušenia vyhlášky č. 388/2009 Z.z., ktorým sa vydáva Mýtny poriadok v znení neskorších predpisov. Rovnako sa zmierňujú pokuty a stanovujú sa rozmedzia na uloženie pokuty. Rovnako ako v prípade priestupkov, aj výnosy z pokút uložených za spr ávne delikty na úseku mýta sú príjmom štátneho rozpočtu.

 

Osobitné ustanovenia o spr ávnych deliktoch prevádzkovateľa vozidla

K § 29

Hlavným účelom zavádzania objekt ívnej zodpovednosti za porušenie predpisov na úseku mýta je zabezpečiť disciplinovanosť a dodržiavanie predpisov na úseku mýta a to najmä dodržiavanie povinnosti úhrady mýta.

Preukazovanie zodpovednosti za porušenie niektorých ustanovení zákona č. 25/2007 Z.z. je v súčasnej dobe mimoriadne náročné v prí padoch, ak páchatelia priestupkov na úseku mýta nie sú bezprostredne po spáchaní priestupku zastavení, identifikovaní a na mieste porušenia zákona bezprostredne prejednaní. Ide predovšetkým o nezaplatenie mý ta, jazda po vymedzených úsekoch bez palubnej jednotky či nesprávne alebo neúplné zadanie technických údajov o vozidle do palubnej jednotky.

Ustanovuje sa rozsah povinností prevádzkovateľ a vozidla ako ich taxatívny výpočet, ktoré je možné zadokumentovať prostredníctvom automatizovaných technických prostriedkov.

Správne delikty prevádzkovateľa vozidla obsahujú 3 skutkové podstaty s presným určením pokuty. Okresný úrad nebude oprávnený uložiť inú pokutu ako uvá dza návrh zákona. Rovnako nebude môcť prihliadať na žiadne okolnosti, trvanie protiprávneho stavu ani na osobu páchateľa.

Jedno konanie (jedno konkrétne zistené konanie t.j. súvislá ja zda po spoplatnenej sieti bez toho, aby ju vozidlo opustilo), ktoré vykazuje znaky viacerých porušení uvedených v § 29 návrhu zákona sa prejedná v spoločnom konaní , kde sa uloží výška pokuty podľa najprísnejšie postihnuteľného porušenia. V prípade opustenia spoplatneného ú seku diaľnice alebo cesty a následné opätovné vstúpenie na spoplatnenú sieť sa považuje za nové porušenie, a teda bude prejednané samostatne v ďalšom konaní.

V odseku 10 sa ustanovuje prekluzívna lehota, po ktorej uplynutí nemožno pokutu uložiť a konanie o správnom delikte musí byť odložené (§ 30 ods. 1 pí sm. d) návrhu zákona), resp. musí byť zastavené (§ 30 ods. 6 návrhu zákona).

Výš ka pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla nie je závislá od výšky ustanovených pokút za priestupok. Naproti tomu, v konaní o priestupku vodiča nemožno upustiť od výkonu časti pokuty tak, ako je to u správneho deliktu prevádzkovateľa vozidla (pozitívna motivá cia upustenia od platby 1/3 pokuty pri jej riadnom, včasnom zaplatení pokuty ale aj doplatku mýta).

Z dôvodu vyššie uvedenej možnosti uhradiť 2/3 pokuty v lehote na podanie odporu (pozitívna motivácia) sú pokuty v návrhu zaokrúhľované na sumy deliteľn é tromi bezo zvyšku.

Zaplatením pokuty prevádzkovateľom vozidla bude vec správneho deliktu ukončená ad acta bez akéhokoľvek zápisu do evidencie vodičov.

Pokutu bude prevádzkovateľ vozidla povinný uhradiť na príslušný bankový účet; platba v hotovosti je vylúčená zo systémových dôvodov.

Výnosy z pokút ulož ených za správne delikty na úseku mýta sú príjmom štátneho rozpočtu.

 

K § 30

Niektoré protiprá vne skutky z rôznych dôvodov, ako napr. znečistená, neexistujúca, nečitateľná tabuľka s evidenčným číslom alebo rozmazaný, nekvalitný záznam (snímok) a pod., bude okresný úrad odkladať záznamom z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala konkrétna osoba – prevádzkovate ľ vozidla.

Skutok spáchaný vozidlom, ktorého prevádzkovateľ požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva (diplomati) bude odložený. Ak nebude zistené, že ide o takúto osobu, konanie o sprá vnom delikte bude zastavené po doručení takejto informácie ako odporu proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt.

Odloženie veci z dôvodu zániku zodpovednosti za porušenie povinností prichádza do úvahy napr. pri úmrtí prevádzkovateľa vozidla (fyzická osoba) alebo jeho zániku (právnická osoba) alebo po uplynutí dvoch rokov od porušenia povinnosti (§ 139b ods. 3).

O odložení veci záznamom v spise nie je potrebné upovedomovať účastníka konania, s poukazom na základnú zásadu všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 3 ods. 3 správneho poriadku); ak nemá prevá dzkovateľ vozidla vedomosť o možnom konaní voči nemu, z rozumového dôvodu nie je potrebné mu oznamovať odloženie veci.

 

K § 31

Na zabezpečenie pož iadavky vyplývajúcej z § 3 ods. 3 správneho poriadku vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov, ako aj použiť najvhodnejšie prostriedky na dosiahnutie účelu, pričom sa má dbať na hospodá rny priebeh konania, bez zbytočného zaťažovania osôb, sa navrhuje rozhodovať o správnom delikte zjednodušenou formou konania – aplikáciou inštitútu rozkazného konania, ktoré v súčasnej dobe pozná z ákon o priestupkoch. Jeho jednoznačnou a poprednou výhodou je jeho rýchlosť a výrazná hospodárnosť; nevzniká tu potreba doručovania najprv upovedomenia o začatí konania s prípadným nariadením ú stneho pojednávania vo veci, ktorého výsledkom by malo byť vydanie rozhodnutia.

Pri riešení správneho deliktu prevádzkovateľa vozidla sa vo väčšine prípadov nepredpokladá náročné dokazovanie tohto skutku, nakoľko samotným vyhotovením dôkazu, overením dôkazov a následnou lustráciou prevádzkovateľa vozidla v informačných systémoch je dokazovanie ukončené.

Ak je nepochybne zistené, že správny delikt bol spáchaný vozidlom konkrétneho prevádzkovateľa, okresný úrad bez ďalšieho konania bezodkladne vydá rozkaz o uložení pokuty za správny delikt (ďalej len 'rozkaz"), na ktorého obsahové náležitosti sa bude primerane vzťahovať § 47 správneho poriadku. Na konanie o správnom delikte sa nevzťahuje ani subsidiá rne zákon o priestupkoch, t. j. záväzný je len všeobecný predpis o správnom konaní.

Z dôvodu objektivity konania a zaručenia právnej istoty sa navrhuje možnosť podať odpor. Dôvodom podania odporu môže byť akákoľvek námietka. Musí však obsahovať všeobecné náležitosti podania pod ľa § 19 správneho poriadku, t. j. z odporu musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Účastník konania však v prípade neúspechu v ďalšom konaní o správnom delikte po podan í odporu, bude musieť uhradiť aj paušálne trovy konania vo výške 30 eur.

Podaný odpor teda zrušuje rozkaz, a ak odpor obsahuje také skutočnosti, príp. doložené relevantné dôkazy, ktoré

a) odôvodňujú zastavenie konania podľa odseku 6, okresný úrad konanie zastaví,

b) umožňujú ďalej konať vo veci iného prevádzkovateľa vozidla (nesprávne stotožnený prevádzkovateľ), konanie o správnom delikte voči konkrétnemu prevá dzkovateľovi sa zastavuje a v prípade dostatočne zisteného stavu veci sa vydá rozkaz voči inému prevádzkovateľovi,

c) nepreukázali nedostatočne zistený stav veci alebo inú nezákonnosť, či nesprávnosť rozkazu, okresný úrad postúpi vec príslušnému orgánu na prejednanie správneho deliktu toho istého prevádzkovateľa,

d) označujú vodiča v požadovanom rozsahu, okresný úrad konanie o správnom delikte preruší a začne konanie o priestupku vodič a.

Konanie o správnom delikte sa zastaví až na základe rozhodnutia okresného úradu o uznaní viny vodiča za porušenie povinnosti podľa § 27 návrhu zá kona. Ak však konanie o skutku vodiča bude zastavené z dôvodov uvedených v odseku 7, rozhodnutie o zastavení priestupkové ho konania má za následok pokračovanie v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla.

Vzhľadom na efektívne využívanie systému a rýchlosť konania sa navrhuje najmä pri vydávaní rozkazov upustiť od niektor ých náležitostí rozhodnutia podľa správneho poriadku, a to od odtlačku úradnej pečiatky a podpisu oprávnenej osoby. Keďže sa predpokladá čo najviac zautomatizované vydávanie rozkazov, umožň uje sa, aby tieto náležitosti boli nahradené jednak už predtlačeným odtlačkom pečiatky a jednak aj faksimile podpisu oprávnenej osoby.

 

K § 32

Upravujú sa základné pravidlá súbehu konania o priestupku vodiča a konania o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla a dodržania zásady 'Ne bis idem'.

 

K § 33

Návrh zá kona ustanovuje evidenciu správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel, ktorú vedie ministerstvo. Evidencia správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel obsahuje všetky dostupné vopred zadefinované údaje o spr ávnom delikte a prevádzkovateľovi vozidla. Okrem samotnej evidencie správnych deliktov sa upravujú podmienky poskytovania ú dajov z tejto evidencie.

 

K § 34

Vzťah k správnemu poriadku

Vymedzuje sa vzťah tohto zákona k správnemu poriadku.

 

K § 35

Splnomocňovacie ustanovenia

Vymedz uje sa predmet nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovia sadzby mýta za 1 km cesty s rozlíšením podľa kategórie vozidla, počtu náprav a emisnej triedy vozidla. Sadzby mýta budú určené nariadením vlády, pričom správca výberu mýta určuje mýto za prejazdenú vzdialenosť v súlade so sadzbami určený mi nariadením vlády.

Na vykonávanie tohto zákona budú vydané všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa určenia vymedzených ú sekov ciest, limitov poisteného plnenia či preukazovania finančnej spôsobilosti podľa § 14 a pod.

 

K § 36

Prechodné ustanovenie

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré sú visia s prijatím navrhovaného zákona.

 

K § 37

Záverečné ustanovenie

Toto ustanovenie obsahuje odkaz na transpozičnú prílohu.

 

K § 38

Zrušovacie ustanovenie

Toto ustanovenie obsahuje zrušovacie ustanovenia, ktorý mi sa zrušujú dosiaľ platné právne predpisy na úseku pozemných komunikácií.

 

 

K článku II:

Cieľom úpravy zá kona o priestupkoch je zvýšením pokút pre vodičov nákladných vozidiel, ktorí porušujú zákaz vjazdu nákladných vozidiel na pozemnú komunikáciu odstrašiť porušovateľov takýchto zákazov a zá roveň zvýšiť dodržiavanie prí slušných dopravných značiek, čo bude mať pozitívny efekt najmä na obyvateľstvo žijúce pri takýchto cestách ako aj na zníženie nákladov vynakladaných na údržbu týchto pozemných komunikáci í.

 

K článku III:

V súvislosti so zavedení m Európskej služby elektronického výberu mýta je potrebné doplniť Sadzobník správnych poplatkov o poplatok za podanie žiadosti o udelenie oprávnenia na poskytovanie európskej služby elektronického výberu mýta, ako aj ž iadosti v oblasti metrológie a posudzovania zhody.

 

K článku IV:

Navrhovaná zmena súvisí s precizovaní m ustanovení zákona o NDS a to zmenou pojmu 'poplatok' na 'mýto'.

Zaradenie pozemkov pod dia ľnicami vrátane súčastí diaľnic do špecifikácie prioritného infraštruktúrneho majetku NDS navrhujeme z dôvodu zosúladenia vlastníctva a zabezpečenia právnej istoty, nakoľko z hľ adiska evidencia katastra nehnuteľností v zmysle zákona 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov sa cestn é teleso definuje ako stavba a eviduje sa v katastri nehnuteľností parcelným číslom pozemku, kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku, konkrétne 13311 - pozemky, na ktorých sú postavené inž inierske stavby – diaľnice a rýchlostné cesty a ich súčasti. Z dôvodu komplexnosti evidovania stavieb je v zmysle vyššie uvedeného potrebné doplniť do zákona o NDS aj pozemky, ktoré sú špecifikovan é ako prioritný infraštruktúrny majetok. Zaradenie pozemkov do špecifikácie prioritné infraštruktúrneho majetku má predovšetkým zásadný význam a vplyv aj na ochranu pozemkov pred špekulatívnym nakladan ím majetku pri prevodoch pozemkov pod diaľnicami a rýchlostnými cestami. Pozemky špecifikované ako prioritný infraštruktúrny majetok nemožno predať, darovať, či inak previesť do vlastníctva iných prá vnických alebo fyzických osôb, nepodliehajú exekúcii, čím sa strategicky zabezpečí a garantuje ochrana majetku štátu.

 

Navrhujeme podmieniť udeľovanie súhlasu MDVRR SR na platnosť nájomnej zmluvy (nie na jej účinnosť), nakoľko diaľničná spoločnosť je povinná postupovať pri uzatváraní nájomných zmlúv aj v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov v kontexte s § 47a Občianskeho zákonníka. Touto zmenou dôjde k odstráneniu komplikovaného stavu, ktor ý nastáva po uzavretí nájomnej zmluvy ako platného právneho úkonu, ktorý je však do momentu udelenia súhlasu MDVRR SR na účinnosť tejto zmluvy nevykonateľný. Nakoľko časový rozdiel medzi momentom nadobudnutia platnosti nájomnej zmluvy a momentom nadobudnutia jej účinnosti spôsobuje v praxi komplikáciu pri zverejňovaní týchto zmlúv, ako aj ťažko riešiteľné právne ná sledky prípadného neudelenia súhlasu na účinnosť platnej nájomnej zmluvy, bude efektívne a z pohľadu právnej istoty účastníkov nájomného vzťahu istejšie, ak MDVRR SR bude udeľovať sú hlas na samotnú platnosť nájomnej zmluvy. Okrem uvedeného je momentálny právny stav taký, že dva rôzne zákony určujú dva rôzne momenty účinnosti jednej nájomnej zmluvy, čiže si navzájom odporujú . Navrhovanou zmenou by sa uvedený nesúlad vyriešil.

 

K článku V:

Cieľom je rovnako ako v zákone o priestupkoch zvýšiť sankciu aj v rámci objektívnej zodpovednosti pre prevádzkovateľov nákladný ch vozidiel, ktorí porušujú zákaz vjazdu nákladných vozidiel na pozemnú komunikáciu, ktorý je určený dopravnou značkou.

 

Na problém zničených ciest II. a III. triedy z dôvodu enormného za ťaženia nákladnou dopravou už dlhodobo upozorňujú samosprávne kraje, v ktorých vlastníctve sú uvedené cesty. Cieľom ustanovení v bodoch návrhu je obmedziť prejazd ťažkých nákladný ch vozidiel po cestách III. triedy a tak zabrániť ich ďalšiemu znehodnocovaniu, ako aj ochrániť majetok obyvateľov. Na zabezpečenie dopravne obslužnosti územia sú samozrejme stanovené aj výnimky z tohto plo šného zákazu prejazdu po cestách III. triedy.

 

 

K článku VI:

V tomto článku sa navrhuje účinnosť zákona od 1. januá ra 2014.

 

Bratislava 26. septembra 2013

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Ján Počiatek v. r.

minister dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu
...   Načítavam znenie...
Judikaty.info © všetky práva vyhradené

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore