Zákon o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) 473/2005 účinný od 01.09.2022 do 30.09.2023

Platnosť od: 26.10.2005
Účinnosť od: 01.09.2022
Účinnosť do: 30.09.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Živnostenské podnikanie
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST19JUD107DS12EUPP3ČL1

Zákon o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) 473/2005 účinný od 01.09.2022 do 30.09.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 473/2005 s účinnosťou od 01.09.2022 na základe 249/2022

Vládny návrh zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)

K predpisu 473/2005, dátum vydania: 26.10.2005

29

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Dňa 3. decembra 1997 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č.379/1997 Z.z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zá kon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách). Zákon upravuje podmienky prevá dzkovania súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1998. V priebehu jeho aplikáci e boli nedostatky riešené prostredníctvom noviel zákona, a to zákonom č. 225/2000 Z.z., zákonom č. 440/2001 Z.z., zákonom č. 418/2002 Z.z., zákonom č. 181/2004 Z.z. a zákonom č. 757/2004 Z.z.

V súčasnej dobe je potrebné riešiť ďalší okruh problémov, novela zákona by však bola značne rozsiahla a zneprehľadňovala by doterajší zákon. Je preto vypracovaný nový návrh zákona, ktorý upravuje spoločenské vzťahy v oblasti poskytovania služieb súkromnej bezpečnosti komplexne, čo je vyjadrené už aj v samotnom názve zákona, ktorý znie 'zákon o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov', pričom sú kromnou bezpečnosťou sa rozumie poskytovanie súkromnej bezpečnostnej služby alebo poskytovanie technickej služby na ochranu majetku a osoby fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

V predloženom návrhu zákona sa zachovávajú všetkydoterajšie inštitúty, ktoré sa osvedčili v zákone o sú kromných bezpečnostných službách, ale zakotvujú sa i početné zmeny, ktoré možno charakterizovať nasledovne:

1.Novo sa ustanovujú povinnosti a súč asne sa ustanovujú nové povinnosti na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, najmä povinnosť, aby aj prokurista a osoby, ktoré konajú za právnickú osobu navonok, spĺňali podmienky ustanovené zákonom.

2.Vymedzuje sa nový druh bezpečnostnej služby, ktorým je odborná príprava a poradenstvo.

3.Režim povoľovania, kontroly a výkonu technickej služby sa podriaďuje jednej právnej úprave.

4.Novo sa upravuje požiadavka odbornosti na prevádzkovanie a výkon bezpečnostnej služby a člení sa podľa obtiažnosti.

5.Upravuje sa postup po zistení, že osoba prestala byť spoľahlivá podľa tohto zákona.

6.Na účely tohto zákona sa upravuje výkon štá tneho dozoru a kontroly a konanie o správnych deliktoch a konania o priestupkoch.

7. Sprístupňujú sa informácie z informačného systému súkromnej bezpečnosti.

Nová právna úprava prevádzkovania technických služieb vyžaduje aj zmenu a doplnenie zákona č . 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a jeho prílohy č. 3.

Zavedenie dvoch typov skúšok odbornej spôsobilosti, vydávanie licencií na prevádzkovanie technickej služby si vyžiada aj novú úpravu príslušnej položky Sadzobníka správnych poplatkov.

Návrh zákona nebude mať dopad na verejný rozpočet, ani dopad na životné prostredie a zamestnanosť. Podnikatelia prev ádzkujúci súkromnú bezpečnosť budú musieť prispôsobiť právne pomery novej právnej úprave v období podľa prechodných ustanovení.

Návrh zá kona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtový ch pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, s tým že Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa oboznámilo a zobralo na vedomie, že návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zá konmi Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, predovšetkým Európskou sociá lnou chartou (v revidovanom znení) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri príprave návrhu zákona boli vzaté do ú vahy aj ustanovenia Odporúčania č. (80)2 týkajúce sa správneho uváženia a Rezolúcie č. (77)31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpe čnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Eur ópskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národné ho programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky:

bezpredmetné

b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktor á je predmetom návrhu právneho predpisu:

bezpredmetné

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená:

v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva podpísanej dňa 25.3.1957, v článkoch 39 a 43 v znení Zmluvy o pristúpení; v cit. článkoch sa predovšetkým zakotvuje právo uchádzať sa o skutočne ponúkané zamestnanie s výhradou obmedzení odôvodnených verejným poriadkom a verejnou bezpečnosťou a prá vo na podnikanie za podmienok stanovených národným právom

V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená:

·v nariadení Rady 68/1612/EHS z 15. 10. 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva

·v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov zo dň a 24. 10. 1995

·v smernici Rady 73/148/EHS zo dňa 21. 5. 1973 o zrušení obmedzenia pohybu v rámci Spoločenstva pre príslušníkov členských štátov s ohľadom na založenie firmy a zabezpečovanie služieb

·v smernici Rady 68/360/EHS z 15. 10. 1968 o zrušení obmedzenia pohybu a pobytu pracovníkov členských štátov a ich rodín v rámci Spoloč enstva

·v Rezolúcii o rešpektovaní ľudských práv v EÚ v roku 1994 zo zasadnutia Európskeho parlamentu zo dňa 17. 9. 1996 ( A4-0223/96)

c) je upravená v práve Európskej únie

V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená :

v Zmluve o Európskej únii podpísanej dňa 7.2.1992, v článku 6 v znení Zmluvy o pristúpení; v cit. článku 6 sa zakotvuje, že Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú spoločné členským štátom, rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaisťuje Európsky dohovor o ochrane ľudských pr áv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4.11.1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov, ako základných princípov práva spoločenstva

V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená

v Charte základných práv Európskej únie, v člá nkoch 15, 16, 20, 30, 41, 47, 52; tento dokument uvádza všeobecné princípy rešpektovania práv a slobôd a v citovaných článkoch aj princípy, podľa ktorých má každý právo na slobodný výkon prá ce, slobodné podnikanie, rovnosť pred zákonom, efektívnu ochranu v prípade neoprávneného prepustenia, efektívny opravný prostriedok a spravodlivý proces a na zákonné vymedzenie práv a slobôd.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Eur ópskej únie:

a) úplná

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu prá vneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultá cie a pod.):

K príprave návrhu zákona neboli prizvaní žiadni experti.

Osobitná časť

K § 1

V odsekoch 1 a 2 sa pozitívne vymedzuje predmet úpravy zákona a definuje sa pojem súkromná bezpečnosť, ktorého druhové určenie a obsah je uvedený v ďalších ustanoveniach.

V odseku 3 sa prostredníctvom uvedenia činností explicitne určených subjektov negatívne vymedzuje predmet ú pravy zákona.

K § 2

Vymedzujú sa základné pojmy. Bezpečnostnú službu tvorí strážna služba, detektívna služba a odborná prí prava a poradenstvo, ktoré sú vykonávané podľa tohto zákona ako komerčná činnosť, t.j. pre tretie osoby alebo sú tieto činnosti vykonávané pre vlastnú potrebu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, t.j. ako vlastná ochrana.

K § 3 až 7

Vymedzujú sa jednotlivé formy činnosti strážnej služby, detekt ívnej služby a technickej služby. Sleduje sa tým čo možno najpresnejšie ohraničenie východiskových pojmov, čo má význam pre odlíšenie týchto činností od iných podnikateľských aktivít.

Prvé dve formy strážnej služby sú ochrana majetku. Rozlišuje sa ochrana majetku na verejne prístupnom mieste a na inom, než verejne prístupnom mieste. Pri ochrane majetku na verejne prístupnom mieste je povinnosť strá žnika byť viditeľne označený identifikačným preukazom. Na inom než verejne prístupnom mieste, táto povinnosť nie je stanovená.

Ochrana majetku a osoby pri preprave je činnosť, pri ktorej prevádzkovate ľ bezpečnostnej služby prepravuje majetok alebo osoby a súčasne ich aj ochraňuje.

Ochrana prepravy majetku a osoby je činnosť, pri ktorej prepravu majetku alebo osoby vykonáva iná osoba a prevádzkovateľ bezpečnostnej služby zabezpečuje ich ochranu.

Zabezpečovanie poriadku je najmä pri športových a kultúrnych podujatiach, mítingoch, zhromaždeniach, ale aj na trhoviskách, jarmokoch, burzách a pod.

Pojmy 'zabezpečovací systém' a 'poplachový systém' sú vymedzené v § 8. Strážnou službou je aj prevádzkovanie časti zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému a vyhodnocovanie naru šenia chráneného objektu alebo chráneného miesta. Zabezpečovací systém alebo poplachový systém nemožno zamieňať so systémom uvedeným v STN 33 4590. Táto norma stanovuje všeobecné podmienky na zariadenia poplachových systémov na hlásenie narušenia, ktoré sú inštalované v objektoch a má zabezpečiť vzájomnú zlučiteľnosť systémov a optimálnu výkonnosť pri ochrane osô b a majetku.

Detektívna služba sa spravidla vykonáva skrytou formou; ide najmä o hľadanie osoby alebo majetku a zisťovanie informácií rôzneho druhu. Do detektívnej činnosti patrí aj monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste. Táto forma detektívnej činnosti je vykonávaná najmä v predajných jednotkách za účelom sledovania osôb, či neodcudzujú tovar. Pri tejto činnosti, ktorú nebude mo žné vykonávať mimo uzavretého priestoru, zákon ukladá povinnosť viesť evidenciu služieb, i keď pri ďalších činnostiach, zahrnutých do detektívnej služby, túto povinnosť zákon neukladá . Detektívna služba je svojou podstatou najcitlivejším druhom bezpečnostnej služby, najmä pokiaľ ide o možnosť zásahu do osobnostných práv, preto sú v nasledujúcich ustanoveniach podrobne upravené podmienky, najmä čoho sa nesmú osoby pri pátraní dopúšťať a čo sú pri povinné pri tejto činnosti plne rešpektovať (§ 58 a 59 návrhu zákona).

Odbornou prípravou a poradenstvom je príprava na výkon strážnej služby a poskytovanie odborných rád pri prevádzkovaní strážnej služby a príprava na výkon detektívnej služby a poskytovanie odborný ch rád pri prevádzkovaní detektívnej služby.

Vlastnou ochranou sú všetky formy strážnej služby, detektívnej služby, odbornej prípravy a poradenstva, ak sú vykon ávané pre vlastnú potrebu. Nemôže však ísť o vlastnú ochranu, ak by tieto činnosti vykonávala osoba sama pre seba. Tieto činnosti musí vykonávať osoba, ktorá je pracovnoprávnom vzťahu k tomu, pre koho sa tieto činnosti (všetky formy strážnej služby, detektívnej služby, odbornej prípravy a poradenstva) vykonávajú.

K § 8

Pre spresnenie terminológie sa vymedzujú niektoré pojmy, ktoré sú v zákone používané. Uvádzajú sa napr. dva pojmy na zdanlivo tú istú činnosť, a to 'obchôdzka' a 'stráženie'. Rozdiel je v tom, že pri strážení musí byť stráž nik na mieste, kde má strážiť. Pri obchôdzke sa strážnik premiestňuje z jedného miesta na druhé, ale v tom istom stráženom objekte. Nie je možné obchôdzku vykonávať náhodným premiestňovaní m sa strážnika zo stráženého objektu do iného stráženého objektu. Vymedzenie obchôdzky nepripúšťa zásahy na telefonické zavolanie, prepadové tlačidlá a pod.

K § 9

O udelení licencie rozhoduje krajské riaditeľstvo ako prvostupňový orgán. Obmedzuje sa platnosť licencie na dobu desať rokov. Obmedzenie platnosti licencie vyžaduje osobitosť tohto podnikania. V priebehu desiatich rokov m ôžu nastať rôzne zmeny v tejto oblasti podnikania a je potrebné na ne reagovať. Prevádzkovateľom sa priamo zákonom ukladá povinnosť obnovovať licencie. Obdobný režim, no s oveľa kratš ou dobou platnosti, je u niektorých licencií udeľovaných inými rezortmi. Potreba ochraňovania licencie pred falšovaním je zvýraznená tým, že sa v zákone ustanovuje, že licencia je verejná listina.

K § 10

Ustanovuje sa deň vzniku oprávnenia podnikať. Oprávnenie prevádzkova ť bezpečnostnú služby vzniká doručením licencie. Nepostačuje, aby krajské riaditeľstvo rozhodlo o udelení licencie, ale fyzickej osobe alebo právnickej osobe musí byť licenciu aj doručená. Osoba, ktorá sa povinne zapisuje do obchodného registra, môže prevádzkovať bezpečnostnú službu až dňom zápisu do obchodného registra, samozrejme za predpokladu, že tento deň nepredchádza dňu doručenia licencie. Nadv äzne sa ustanovuje povinnosť, ak sa nepodá návrh na zápis do obchodného registra u tých osôb, ktoré sa povinne zapisujú do obchodného registra alebo ak sa návrhu na zápis do obchodného registra nevyhovie, r ozhodnutie o udelení licencie a licenciu vrátiť krajskému riaditeľstvu. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované podľa tohto zákona. Povinnosť registrovať sa v obchodnom registri majú právnické osoby uveden é v § 27 ObZ.

K § 11

Upravujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať fyzická osoba, ktorá žiada o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby.

Prevádzkovanie bezpečnostnej služby je špecifické podnikanie, preto sa udelenie licencie obmedzuje na občanov členského št átu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie. Povahou tejto činnosti je daná aj vyššia veková hranica, ako je všeobecná veková hranica na podnikanie, ustanovená živnostenským zákonom. Osobe, ktorá nedosiahla ustanovený vek, hoci aj požiada o udelenie licencie, licencia nebude môcť byť udelená ani s privolením súdu.

Spôsobilosť na právne úkony má spravidla každá osoba pri dovàšení určitého veku. Spôsobilosť na prá vne úkony vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne ú kony. Ak osoba je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony. Pre udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby sa vyžaduje spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

Bezúhonnosť, spoľahlivosť, zdravotná spôsobilosť a odborná spôsobilosť je vymedzená v samostatných ustanoveniach zákona.

Podmienky udelenia licencie zakotvené v odseku 1 musí spĺňať aj prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej fyzickej osoby.

Zahraničná fyzická osoba , ktorou je podľa § 21 ods.2 ObZ fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, si musí ustanoviť zodpovedného zástupcu.

Zodpovedný zástupca musí spĺňať podmienky ustanovené v odseku 1 a musí mať aj trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Zodpovedný zástupca (ak ním nie je manžel alebo manželka prevádzkovateľ a) musí byť v pracovnoprávnom vzťahu k prevádzkovateľovi bezpečnostnej služby.

Osobitnou podmienkou udelenia licencie je záujem vnútorného poriadku a bezpečnosti. V tejto podmienke je vyjadrený úzky vzťah medzi predmetom podnikania a verejným záujmom.

K § 12

Udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby prá vnickej osobe je upravené obdobne ako udelenie licencie fyzickej osobe. Tiež sa ustanovuje všeobecná podmienka, že tomu nesmie brániť záujem vnútorného poriadku a bezpečnosti; ďalej sa ustanovujú podmienky, ktoré musí spĺňať právnická osoba a fyzické osoby, ktoré konajú za právnickú osobu alebo majú majetkový podiel v právnickej osobe.

Spoľahlivosť právnickej osoby spočíva najmä v tom, že bude dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (zákony, vyhlášky, nariadenia) a plniť povinnosti uložené v rozhodnutiach a opatreniach vydaných na základe zákona.

Podmienka, že z obchodného mena právnickej osoby nemôže vyplynúť, že plní úlohy verejnej správy, má chrániť verejnosť pred zameniteľnosťou bezpečnostnej služby s inštitúciami plniacimi ú lohy verejnej správy.

Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo fyzické osoby, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu právnickej osoby, prokurista a vedúci organizačnej zložky podniku, vedú ci podniku zahraničnej právnickej osoby a zodpovedný zástupca (ustanovený za rovnakých podmienok ako u zahraničnej fyzickej osoby) musia spĺňať podmienky tak, ako fyzická osoba, ktorá žiada o udelenie licencie.

Fyzická osoba, ktorá ma najmenej 15 % majetkový podiel v právnickej osobe, musí byť spoľahlivá a bezúhonná. Táto podmienka má zabrániť vstupu do právnických osôb tým fyzickým osobám, ktorý m z dôvodu, že nespĺňajú podmienky bezúhonnosti a spoľahlivosti bola odňatá licencia. Neustanovuje sa, že táto prekážka sa vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré majú priamy majetkový podiel, preto podmienku bezúhonnosti a spoľahlivosti musia spĺňať aj fyzické osoby, ktoré napr. prostredníctvom inej právnickej osoby budú mať v právnickej osobe, ktorá žiada o udelenie licencie, najmen ej 15 % majetkový podiel.

K § 13

Podmienky bezúhonnosti sa vymedzujú negatívne. Bezúhonná je tá osoba, u ktorej nenastali skutočnosti uvedené v § 13. Právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin znamená, že pri tomto trestnom čine nepostačuje zavinenie formou nedbanlivosti. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v písmene b) nevyž aduje, aby sa tento trest čo i len začal vykonávať. Rozhodujúca je skutočnosť, že bol uložený.

V oboch prípadoch sa vyžaduje, aby rozsudky boli právoplatné, ak sa osoba nemá považovať za bezúhonnú; v oboch prí padoch sa tiež vyžaduje, aby sa na osobu hľadelo, ako by nebola odsúdená, ak sa má považovať za bezúhonnú.

Tretí dôvod, kedy osoba nie je bezúhonná, je vtedy, ak jej súd alebo správny orgán uložil zákaz č innosti, ktorá súvisí s činnosťou podľa tohto zákona, alebo ktorá je obsahom pracovnoprávneho vzťahu podľa zákona až do doby skončenia výkonu tohto zákazu. Môže to byť nielen zákaz č innosti uložený súdom, ale aj správnym orgánom za priestupok alebo správny delikt.

Bezúhonnosť sa preukazuje dokladmi uvedenými v odseku 3.

K § 14

Spoľahlivosť je jednou z podmienok udelenia licencie na vykonávanie strážnej služby, detektívnej služby, odbornej prípravy a poradenstva a vlastnej ochrany. Niektoré ustanovenia úzko nadväzujú na podmienku bezúhonnosti podľa tohto zákona alebo na podmienku spoľahlivosti podľa zákona o strelných zbraniach a strelive.

Na preukázanie toho, či osoba preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, sú potrebné odborné znalosti lekára z odboru psychiatrie. Bude potrebné zabezpečiť lekársku správu, ktorej obsahom bude kon štatovanie, že u osoby existuje závislosť na alkoholických nápojoch a že požívanie alkoholických nápojov možno z lekárskeho hľadiska hodnotiť ako nadmerné. V prípade pochybností bude vhodné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva – odvetvie psychiatria.

Druhý dôvod, kedy je osoba nespoľahlivá je vtedy, keď bola v posledných dvoch rokoch uznaná vinnou z priestupkov uvedených v zákone. Uznaná vinnou neznamená, že jej musela byť uložená sankcia za priestupok. Postačuje, ak správny orgán vyslovil, že obvinený z priestupku je vinný, ale sankciu neukladá, nako ľko na nápravu obvineného z priestupku postačuje samotné prejednanie priestupku. Uznať osobu vinnou z priestupku možno aj v blokovom konaní alebo v rozkaznom konaní, ktoré sú osobitnými formami prejedná vania priestupkov. V tomto ustanovení nie sú zahrnuté všetky priestupky proti verejnému poriadku a priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.

Dôvod uvedený v písmene c) nadväzuje na § 13. Na osobu, ktorá bola odsúdená za trestné činy uvedené v § 13 písm. a) a b) sa síce bude hľadieť, ako by nebola odsúdená a táto osoba je bezúhonná, ale počas nasledujúcich troch rokov bude na účely tohto zákona považovaná za osobu, ktorá nie je spoľ ahlivá. Toto ustanovenie je potrebné na zamedzenie vnikania do sfér bezpečnostnej služby osobám, ktoré sa dopustili protispoločenského konania, za ktoré im bol uložený trest a ktoré vykonaním tohto trestu sa už nasledujúcim dňom môžu javiť ako bezúhonné.

Dôvod trestného stíhania, ktorý je uvedený pod písmenom d), nie je nerešpektovanie prezumpcie neviny podľa č l. 50 ods. 2 ústavy, ktorý stanovuje, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Podľa navrhované ho ustanovenia sa neposudzuje vina či nevina toho, proti komu sa vedie trestné konanie. Podľa navrhovaného ustanovenia sa ten, kto bude trestne stíhaný za trestné činy uvedené v § 13 písm. a) bude považovať za nespo ľahlivého podľa tohto zákona, čo je diametrálne odlišné od uznania vinným z trestného činu. Ten, kto bude nespoľahlivý, bude obmedzený v niektorých činnostiach podľa zákona tak, ako napr. osoba, ktor á je vzatá do väzby predtým než súd vyslovil právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jej vinu. Obmedzenie navrhované v § 14 ods. 1 písm. d) je v plnom súlade s ústavou, konkrétne s čl. 35 ods. 2, v ktorom je uvedené, cit.: 'Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.'. V záujme účinného boja proti trestnej činnosti v súvislosti s činnosť ou bezpečnostných služieb nie je možné tolerovať, aby osoba, ktorá organizovala napr. tzv. výpalníctvo alebo násilné trestné činy so zbraňou, mohla byť považovaná za spoľahlivú len preto, že v trestnom konaní robí obštrukcie a nemôže byť právoplatne uznaná vinnou, napr. viac než štyri roky od spáchania skutku.

Ustanovenia v písmene e) a f) zakladajú nespoľahlivosť osoby, lebo osoba sa dopustila protiprávneho konania, ktoré bolo trestným činom, ale táto osoba nebola odsúdená z dôvodov schválenia zmieru alebo podmienečného zastavenia trestného stíhania. Lehoty sa počítaj ú odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmieru alebo nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tom, že sa osoba trestne stíhaná pre trestné činy uvedené v § 13 písm. a) osvedč ila, ak trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené.

Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo môžu na základe písmena g) zistiť aj ďalšie závažné skutočnosti, podľa ktorých je osoba nespoľahlivá, preto je v zákone zakotvená možnosť aj z iný ch dôvodov považovať osobu za nespoľahlivú.

Posudzovanie spoľahlivosti ministerstvom alebo krajským riaditeľstvom nem ôže byť výsledkom konania jednej osoby. V záujme zamedzenia subjektívneho posudzovania tejto zákonom ustanovenej podmienky, k spoľahlivosti sa vyjadruje aj polícia a ak nemožno i napriek tomu dospieť k jednoznačn ému záveru, môže podmienku spoľahlivosti posudzovať aj osobitná komisia zriadená z pracovníkov ministerstva. Z uvedeného vyplýva, že osobitná komisia bude posudzovať spoľahlivosť osôb iba vtedy, keď nebude možné jednoznačne vysloviť záver, či osoba je alebo nie je spoľahlivá. Bude to najmä v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. g). Týmto postupom sa zabezpečí prehĺbenie objektí vnosti pri posudzovaní spoľahlivosti a aj zvýši sa ochrana práv a slobôd osoby. Osobitná komisia o svojom zistení vydá stanovisko. Osobitná komisia môže spoľahlivosť posúdiť aj z vlastnej iniciatí vy, najmä ak má k tomu podnet od operatívnych súčastí polície alebo iných orgánov, zaoberajúcich sa bojom proti organizovanému zločinu.

V záujme objektívneho posúdenia splnenia podmienky spoľahlivosti má ministerstvo aj krajské riaditeľstvo možnosť vyžiadať si vyjadrenie aj od orgánu verejnej moci (obce, štátneho orgánu). Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť, uložená dotknutým subjektom v odseku 4, takejto žiadosti do 14 dní od jej doručenia vyhovie ť.

Návrh zákona zohľadňuje potrebu sprísnenia posudzovania spoľahlivosti osôb, ktoré prevádzkujú bezpečnostnú službu a vo vzťahu k objektom osobitnej dôležitosti aj osôb, ktoré vykonávajú fyzick ú ochranu alebo pátrania v týchto objektoch..

Priamo v zákone je zakotvená povinnosť ministerstva alebo krajského riaditeľstva vyžiadať si od Slovenskej informačnej služby vyjadrenie k spoľahlivosti dotknutých fyzických osôb, a to prevádzkovateľa bezpečnostnej služby, prokuristu fyzickej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku fyzickej osoby, vedú ceho podniku zahraničnej fyzickej osoby, zodpovedného zástupcu fyzickej osoby, štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, fyzickej osoby, ktorá má najmenej 15 % majetkov ý podiel v právnickej osobe, prokuristu právnickej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku právnickej osoby, vedúceho podniku zahraničnej právnickej osoby, zodpovedného zástupcu právnickej osoby a fyzický ch osôb poverených výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania v objektoch osobitnej dôležitosti. Slovenská informačná služba je povinná žiadosti o vyjadrenie vyhovieť v lehote 14 dní od jej doručenia.

K § 15

Ustanovenie upravuje podmienky zdravotnej spôsobilosti podľa zákona. Zdravotná spôsobilosť, ktorou sa rozumie telesná spôsobilosť a psychická spôsobilosť na výkon činností súvisiacich s prevádzkovaním bezpečnostnej služby, sa potvrdzuje lekárskym posudkom.

Posúdenie zdravotnej spôsobilosti sa robí každé dva roky, ak lekár neurčí alebo právny predpis neustanoví kratšiu lehotu, napr. u osôb pracujúcich v noci.

Súčasne sa ustanovuje povinnosť každého lekára, ktorý na základe vyšetrenia zistí, že osoba trpí chorobou, poruchou alebo stavom, ktorý vylučuje alebo obmedzuje jej zdravotnú spôsobilosť, poučiť ju o tom a oznámiť to krajskému riaditeľstvu. Na oznámenie nadväzuje oprávnenie rozhodovať o opätovnom preskúmaní zdravotnej spôsobilosti.

Podrobnosti o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti a vzor lekárskeho posudku stanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Vydanie tohto predpisu bolo prerokovan é s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky počas prípravy návrhu zákona.

K § 16

Odborná spôsobilosť má dve zložky, a to vzdelanie ustanovené pre danú činnosť a držbu preukazu odbornej spôsobilosti.

K § 17

Prevádzkovať strážnu službu môže len osoba, ktorá dosiahla úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredného odborné vzdelanie.

Na prevádzkovanie detektívnej služby (§ 4 zákona) a na prevádzkovanie odbornej prípravy a poradenstva (§ 5 zákona) sa z dôvodov požiadavky vyššej odbornej náročnosti ustanovuje podmienka dosiahnutia vysoko školského vzdelania v študijnom odbore právo alebo v oblasti bezpečnostných služieb minimálne druhého stupňa, t.j. vzdelanie magisterské. Nedostatok tohto vzdelania možno nahradiť kvalifikačnou skúškou pod ľa § 18. Toto vzdelanie nahrádza aj iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, avšak len spolu so špecializovaným policajným vzdelaním a praxou. Vzdelaním v študijnom odbore v oblasti bezpečnostný ch služieb nie je iba vzdelanie získané v policajných školách. Podľa sústavy študijných odborov vysokoškolského vzdelávania Slovenskej republiky, vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č . 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 v znení rozhodnutia Ministerstva školstva SR č. CD-2004-8230/16162-1:071 zo dňa 25. 5. 2004 do študijného odboru v oblasti bezpečnostných služieb patrí aj 'ochrana osôb a majetku'. Na priznávanie akademických titulov bakalár, inžinier a doktor v tomto študijnom odbore má akreditáciu aj Žilinská univerzita v Žiline.

K § 18

Praktické skúsenosti ukázali, že prax v príslušnom odbore úspešne nahradí požadované vzdelanie. Umožňuje sa preto osobe, ktorá má prax v odbore právo alebo bezpečnostnú prax minimálne desať rokov a doba od skončenia vykonávania tejto praxe nie je dlhšia ako päť rokov a má vzdelanie v odbore právo alebo bezpečnostné služby nižšie ako druhého stupňa (t. j. bakalár) alebo osobe, ktorá má vysokoškolské vzdelanie v inom odbore minimálne druhého stupňa, aby si na účely zákona nahradila predpísané vzdelanie vykonaním kvalifikačnej skúšky. Súčasne sa ustanovuje spôsob podania žiadosti o vykonanie kvalifikačnej skúšky, jej náležitosti (náležitosti dokladu o vzdelaní, potvrdenia o bezpečnostnej praxi a potvrdenia o praxi sú uvedené v § 8 zákona) a zloženie skúš obnej komisie. Rozdiel medzi vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a požadovanou praxou podľa § 17 a 18 je v tom, že podľa § 17 ods.2 písm.c) osoba má aj špecializované policajné vzdelanie, preto nemus í absolvovať kvalifikačnú skúšku.

K § 19

Skúška odbornej spôsobilosti je úkon, ktorý musí spravidla predchádzať tomu, aby osoba získala preukaz odbornej spôsobilosti. Z dôvodov rozdielnych náročností na výkon jednotlivých č inností sa skúška delí na dva typy.

V odseku druhom sa ustanovuje zloženie skúšobnej komisie. Predseda skúšobnej komisie bude z ministerstva a jeden člen skúšobnej komisie bude z krajského riaditeľstva z úseku bezpečnostných služieb. Druhý člen skúšobnej komisie bude z okresného riaditeľstva Policajného zboru podľa miesta konania skúšky, čím sa zabezpečí informovanosť aj príslušného okresného riaditeľstva o vykonávaní skú šok, hoci v rámci okresných riaditeľstiev nevykonávajú štátnu službu policajti alebo zamestnanci, ktorí plnia úlohy na úseku bezpečnostných služieb.

Tak ako u kvalifikačnej skúšky prax môže nahradiť požadované vzdelanie, aj u skúšky odbornej spôsobilosti sa umožňuje, aby osoba, ktorá vykonávala bezpečnostnú prax v ozbrojenom zbore alebo ozbrojenom bezpečnostnom zbore minimálne desať rokov a doba od skončenia tejto praxe nie je dlhšia ako päť rokov, nemusela vykonať skúšku odbornej spôsobilosti. Táto právna možnosť sa vz ťahuje na skúšku typu S aj skúšku typu P s tým rozdielom, že na jednotlivé typy sa vyžaduje rozdielny stupeň vzdelania.

Upravuje sa postup prihlásenia na skúšku a náležitosti prihlášky na skúšku. Skúšku možno vykonať najneskôr do šesť mesiacov odo dňa ukončenia odbornej prípravy. Akreditovaná osoba je povinná k prihláške na skúšku pripojiť aj doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť uchádzača o vykonanie skúšky. Toto ustanovenie nadväzuje na povinnosť ministerstva preverova ť bezúhonnosť a spoľahlivosť budúceho držiteľa preukazu odbornej spôsobilosti. Umožňuje sa vykonať skúšku v jazyku, ktorý osoba ovláda, ak osoba neovláda štátny jazyk. Zvýšené náklady spojené s tlmočením hradí osoba, ktorá sa prihlásila na skúšku.

K § 20

Preukaz je doklad o úspešnom vykonaní skúšky a súčasne doklad na preukazovanie odbornej spôsobilosti. Po úspeš nom vykonaní príslušného typu skúšky sa osobe vydá preukaz príslušného typu za podmienky, že osoba je bezúhonná a spoľahlivá. Ak osoba požiada o vydanie preukazu bez vykonania skúšky, vydá jej ministerstvo preukaz po preskúmaní podmienok na jeho vydanie. Ak osoba úspešne vykonala skúšku odbornej spôsobilosti alebo spĺňa podmienky na vydanie preukazu bez vykonania skúšky odbornej spôsobilosti a nie je bezúhonná alebo spoľahlivá, ministerstvo jej preukaz nevydá. O nevydaní preukazu sa nebude rozhodovať v správnom konaní. Osobe sa oznámi, že nespĺňa podmienky na vydanie preukazu. Dotknutá osoba tý mto postupom nie je obmedzená vo svojich právach, nakoľko má možnosť podať sťažnosť na postup príslušného pracovníka. Ak sa osoba bude domnievať, že dôvody, pre ktoré jej preukaz nebol vydaný pominuli, písomne požiada o vydanie preukazu a preukáže, že je bezúhonná a spoľahlivá. Popri tom musí preukázať aj splnenie podmienok ustanovených v § 19 ods. 3, 4 alebo § 21 ods.1 nakoľko by mohla uplyn úť, napr. päťročná lehota od vykonávania ustanovenej činnosti.

Jedna osoba môže byť súčasne držiteľom iba jedného preukazu. Keď požiada o vydanie preukazu (nového alebo duplikátu) a neodovzdá predchádzajúci preukaz, preukaz jej nebude vydaný (ak nejde o prípad, ke ď sa duplikát preukazu vydáva za preukaz stratený alebo odcudzený).

Ak preukaz stratí platnosť z dôvodu uplynutia doby v ňom uvedenej, osoba musí absolvovať skúšku odbornej spôsobilosti podľa typu v plnom rozsahu. Pred absolvovaním skúšky sa však musí zúčastniť odbornej prípravy. Táto odborná príprava bude vykonávaná v skrátenej forme z predmetov bezprostredne súvisiacich s výkonom bezpečnostnej služby. Ostatné predmety môže osoba študovať individuálne.

Pri zmene typu preukazu z typu S na typ P, je osoba povinná absolvovať odbornú prípravu v plnom rozsahu.

K § 21

V súlade s článkom 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/42/ES sa ustanovuje spôsob uznávania odbornej spô sobilosti získanej v členskom štáte Európskej únie, aj keď činnosť bezpečnostných služieb nie je priamo uvedená v prílohe A tejto smernice. Orgánom na uznávanie odbornej spôsobilosti je ministerstvo. T ým však nie sú dotknuté oprávnenia a povinnosti iných orgánov (Ministerstva školstva Slovenskej republiky) na uznávanie vzdelania získaného v inom členskom štáte Európskej únie, v inom zmluvnom štá te dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo v Švajčiarskej konfederácii. Uznávanie odbornosti sa nevzťahuje na štáty, ktoré nie sú členmi Európskej únie.

K § 22 až 25

Prvé dva paragrafy vymedzujú náležitosti žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, t.j. strá žnej služby, detektívnej služby, odbornej prípravy a poradenstva. V prvých odsekoch § 22 a 23 je obsah žiadosti, v druhých odsekoch sú prílohy žiadosti. Obsah žiadosti a prílohy žiadosti sa ustanovujú tak, aby krajské riaditeľstvo mohlo objektívne posúdiť, či žiadateľ spĺňa podmienky udelenia licencie ustanovené v § 11 a 12. Okrem týchto náležitostí môže krajské riaditeľstvo na posú denie splnenia podmienok, najmä bezúhonnosti a spoľahlivosti, vyžadovať podľa § 14 zákona vyjadrenia od ďalších orgánov a od žiadateľa o udelenie licencie podľa § 24 aj ďalšie podklady.

Nie je účelné, ani možné, aby zákon ustanovoval všetky podrobnosti, preto v § 25 je nevyhnutné splnomocňovacie ustanovenie.

K § 26

Vecne príslušným na konanie a rozhodovanie o udelení licencie je krajské riaditeľstvo. Osoba, ktorá predkladá žiados ť, musí preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti. Preberá sa doteraz osvedčený postup pri podávaní žiadosti o udelenie licencie, podľa ktorého osoba predkladá ž iadosť krajskému riaditeľstvu osobne. Osobitosť činnosti bezpečnostnej služby si takýto postup vyžaduje.

K § 27

Postup, keď podaná žiadosť o udelenie licencie nemá predpísané náležitosti sa riadi správnym poriadkom. Lehotu na rozhodnutie o žiadosti môže predĺžiť riaditeľ krajského riaditeľ stva, najviac však o 60 dní.

Krajské riaditeľstvo vydá licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie. Od tohto dňa tiež plynie jednoročná lehota, poč as ktorej je prevádzkovateľ povinný začať vykonávať aspoň jednu povolenú činnosť, inak mu hrozí odňatie licencie podľa § 33 ods.1 písm.d).

K § 28

Úzka spojitosť predmetu podnikania so zásahmi do právnych pomerov tretích osôb, ale najmä ochrana záujmu vnútorné ho poriadku a bezpečnosti, vyžadujú upraviť aspoň rámcovo podmienky prevádzkovania bezpečnostnej služby. Okrem týchto podmienok možno preto ustanoviť aj ďalšie, najmä také, ktoré pozitívne ovplyvnia v ývoj bezpečnostnej situácie a odhaľovanie protiprávnej činnosti. Jednoznačne sa ustanovuje, že podmienky možno ustanoviť aj dodatočne (§ 30), napríklad ako reakciu na zmeny, ku ktorým došlo po udelení licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby.

K § 29

Povinnosť prevádzkovateľa oznámiť zmeny údajov, ktoré uviedol v žiadosti o udelenie licencie a doložiť tieto zmeny, ako aj doložiť zmenu dokladov, ktoré pripojil k žiadosti o udelenie licencie, umožňuje krajskému riaditeľstvu posúdiť ďalšie trvanie a obsah prevádzkovania bezpečnostnej služby. Lehota na ozn ámenie zmien a predloženie dokladov je stanovená explicitne, a to do 15 dní od týchto zmien.

Žiadateľ o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby pripája k žiadosti o udelenie licencie doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť a lekársky posudok. Prev ádzkovateľovi sa ukladá povinnosť predkladať tieto doklady každé dva roky, čím sa vytvárajú podmienky pre objektívne sledovanie, či i naďalej spĺňa podmienky ustanovené na udelenie licencie.

Prevádzkovateľ tieto doklady predkladá krajskému riaditeľstvu nielen za svoju osobu, ale aj za osoby uvedené v § 11 ods. 2 a 3, § 12 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 a 3, za osobu uvedenú v § 12 ods. 1 písm. b) prevádzkovateľ predkladá len doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce jej bezúhonnosť a spoľahlivosť

Krajské riaditeľstvo môže na základe oznámenia alebo dokladov, čestného vyhlásenia alebo lekárskeho posudku zmeniť rozhodnutie o udelení licencie a vydať novú licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej slu žby alebo pozastaviť prevádzkovanie bezpečnostnej služby alebo dokonca licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby odňať. Ak sú však zmeny iného charakteru, krajské riaditeľstvo tieto zmeny iba potvrdí, čo oznámi písomne prevádzkovateľovi.

K § 30

Ustanovenie upravuje právne pomery pri zmenách v rozhodnutí o udelení licencie. Zmeny v rozhodnutí o udelení licencie sa m ôžu týkať rozsahu činnosti alebo činnosti samotnej. Rozsah činnosti, ale aj podmienky činnosti, môžu byť zmenené na žiadosť prevádzkovateľa bezpečnostnej služby alebo z podnetu krajského riadite ľstva. Podmienky činnosti sa môžu ustanoviť aj dodatočne alebo sa môžu zmeniť so zreteľom na povahu záujmov chránených zákonom. Dodatočné ustanovenie alebo zmena podmienok prichádza do úvahy v prí pade, ak dôjde k zmene relevantných okolností na strane prevádzkovateľa v prípade, keď zmenu odôvodňujú nové skutočnosti svedčiace napr. o možnom ohrození života, zdravia osôb alebo si túto zmenu vy žadujú nedostatky v činnosti prevádzkovateľa, ktoré nie je potrebné riešiť pozastavením prevádzkovania bezpečnostnej služby alebo odňatím licencie. Zmena podmienok činnosti alebo dodatočné urč enie podmienok činnosti môže byť vyvolané aj závažnými zmenami bezpečnostnej situácie.

Jednoznačne sa ustanovuje, že zmenu predmetu činnosti nie je možné vykonať zmenou rozhodnutia o udelení licencie, napr. na žiadosť o zmenu z prevádzkovania strážnej služby na prevádzkovanie detektívnej slu žby alebo na prevádzkovanie odbornej prípravy a poradenstva alebo na prevádzkovanie technickej služby nemožno aplikovať toto ustanovenie. Túto zmenu je možné realizovať len na základe novej žiadosti o udelenie licencie.

K § 31

Pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby je dočasné opatrenie, kedy prevádzkovateľ síce nemôže vykonáva ť činnosť, na ktorú má licenciu, ale táto licencia mu nebolo odňatá. Iba v prípade uvedenom v § 31 ods.1 písm. g) sa prevádzkovanie bezpečnostnej služby pozastaví na žiadosť prevádzkovateľa, v ostatných prípadoch je to z dôvodov neplnenia podmienok ustanovených zákonom alebo v prípade naliehavého záujmu vnútorného poriadku a bezpečnosti.

V prípadoch uvedených v § 31 ods.1 písm. a) až c), e), f) alebo i) sa prevádzkovanie bezpečnostnej služby pozastaví na dobu troch mesiacov. Ak sa nedostatky neodstránia, uplatní sa § 33 ods. 1 písm. a), t. j. odn íme sa licencia.

Pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby na žiadosť prevádzkovateľa sa umožňuje najmä vtedy, ak prevádzkovateľ zo subjektívnych dôvodov nemôže prevádzkovať bezpečnostnú službu, avš ak najdlhšie na dobu jedného roka. Ak by činnosť nevykonával dlhšie ako jeden rok, uplatní sa odňatie licencie podľa § 33 ods. 1 písm. d).

Ak bolo pozastavené prevádzkovanie bezpečnostnej služby, vo výkone bezpečnostnej služby možno pokračovať len na základe rozhodnutia krajského riaditeľstva, ktorým sa pozastavenie prevádzkovania bezpeč nostnej služby zruší. Dôvody na zrušenie rozhodnutia o pozastavení prevádzkovania bezpečnostnej služby musí prevádzkovateľ preukázať. Ak tieto dôvody nepreukáže do jedného roka, licencia na prevá dzkovanie bezpečnostnej služby sa odníme podľa § 33 ods. 1 písm. d). Ak by došlo k závažnému porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zákona, výkon prevádzkovania bezpečnostnej služ by by sa nepozastavil, ale by sa licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby odňala podľa § 33 ods. 2.

K § 32

Zánik oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu nastáva z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené v zá kone.

Platí zásada neprevoditeľnosti licencie na inú fyzickú osobu alebo inú právnickú osobu, preto oprávnenie prevádzkovať bezpečnostnú službu zaniká smrťou prevádzkovateľa, ktorý bol fyzickou osobou alebo zrušením právnickej osoby, ak prevádzkovateľom bezpečnostnej služby je právnická osoba.

Ïalším dôvodom je uplynutie času, na ktorý bola licencia udelená, čo je desať rokov, ak krajské riaditeľstvo neurčilo kratšiu dobu.

Odňatím licencie automaticky zaniká oprávnenie prevádzkovať bezpečnostnú službu.

Oprávnenie prevádzkovať bezpečnostnú službu zaniká aj písomným oznámením o ukončení prevádzkovania bezpečnostnej služby a odovzdaním licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby prevá dzkovateľom.

K zániku oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu však podľa § 32 ods.2 nedochádza, keď sa začalo správne konanie o pozastavení prevádzkovania bezpečnostnej služby alebo správne konanie o od ňatí licencie; toto konanie sa aj právoplatne ukončí.

Pri zániku oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu podľa odseku 1 písm.a) až c) a e) sa nevydáva rozhodnutie krajského riaditeľstva.

V prípade, že prevádzkovanie bezpečnostnej služby má zaniknúť uplynutím času, na ktorý bola licencia udelená, prevádzkovateľ je oprávnený požiadať o vydanie novej licencie ešte poč as platnosti už udelenej licencie, avšak len v lehote, ktorú zákon presne vymedzuje.

K § 33

Dôvody odňatia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby sú ustanovené taxatívne. Sú obligatórne a fakultat ívne. Nadväzujú spravidla na pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby.

V prvom odseku sú obligatórne dôvody odňatia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. V písmene a) sú uvedené dôvody, keď bol pozastavený výkon licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby z dôvodov prekážok na strane prevádzkovateľa a prekážka nebola odstránená. V písmene b) je dôvod odňatia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby prevádzkovateľovi, ktorý je fyzickou osobou, keď tento prevádzkovateľ prestane spĺňať podmienky ustanovené v § 11 ods. 1 a nejde o prípad uvedený v § 31 ods.1 písm.d).V písmene c) je dôvod odňatia licencie na prevá dzkovanie bezpečnostnej služby v prípade, že prevádzkovateľ zamestnáva osobu, ktorá nespĺňa podmienku bezúhonnosti a spoľahlivosti viac ako tri mesiace odo dňa, keď sa túto skutočnosť prevádzkovate ľ dozvedel. V písmene d) je povinnosť krajského riaditeľstva odňať licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, ak prevádzkovateľ nezačal vykonávať ani jednu povolenú činnosť v priebehu jedné ho roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie (nie doručenia licencie) alebo ani jednu povolenú činnosť nevykonáva nepretržite dlhšie ako jeden rok. Toto opatrenie je potrebné na zamedzenie držby licencie zo špekulatívnych dôvodov. Odňatie licencie, ak prevádzkovateľ nevykonáva ani jednu z povolených činností nepretržite dlhšie ako jeden rok, sa uplatní aj vtedy, ak bolo pozastaven é prevádzkovanie bezpečnostnej služby a pozastavenie trvá dlhšie ako jeden rok.

V odseku druhom a treťom sú dôvody odňatia licencie, keď prevádzkovateľ porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, porušuje podmienky uložené v rozhodnutí alebo opatrení krajského riaditeľstva alebo ministerstva. Iným všeobecne záväzným právnym predpisom je najmä vykonávacia vyhláška k zákonu, ale sú to aj iné právne predpisy, ktoré prevádzkovateľ poruší v súvislosti s prevádzkovaním bezpečnostnej služby. Rozdiel medzi odsekom 2 a 3 je v tom, že v odseku 2 je dôvodom na odňatie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby záva žné porušenie alebo opakované porušenie povinnosti a v odseku 3 je dôvodom na trvalé odňatie licencie opakované závažné porušenie povinnosti; či a kedy porušenie povinnosti bude závažné, závisí od posúdenia správneho orgánu, ktorý bude rozhodovať o odňatí licencie. Každé porušenie povinnosti sa musí posudzovať individuálne. Opakované porušenie je porušenie povinnosti najmenej dvakrát. Nemus í ísť o porušenie tej istej povinnosti.

Podľa odseku 4 sa odníme licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, keď si ju prevádzkovateľ neprevezme.

V odseku 5 sa zákonom vylučuje odkladný účinok rozhodnutia o odňatí licencie, t.j. prevádzkovateľ, ktorému bola licencia odňatá, aj keď proti rozhodnutiu o odňatí licencie podá opravný prostriedok, nebude môcť naďalej prevádzkovať bezpečnostnú službu. Toto opatrenie má zabrániť špekulatívnemu podávaniu opravných prostriedkov a získavaniu času na vybavenie novej licencie.

V ďalších ustanoveniach sú formou zákazu zakotvené právne následky odňatia licencie a trvalého odňatia licencie. Ide o zákazy, ktoré majú zabrániť vstupu fyzických osôb, ktorým bola priamo odň atá licencia alebo ktoré pôsobili v určitých funkciách (napr. ako štatutárne orgány, prokuristi, zodpovední zástupcovia) u prevádzkovateľov, ktorým bola licencia odňatá, do funkcií u iných prevá dzkovateľov bezpečnostnej služby, a to buď trvale alebo po dobu troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí licencie. Prostredníctvom týchto zákazov, ktoré vecne nadväzujú na § 31 ods.1 písm.f), sa má zabrániť aj nežiadúcemu personálnemu prepojeniu dotknutých subjektov.

K § 34

Za účelom zabránenia zneužitia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, porušovania zákona, zneužitia vecn ých bezpečnostných prostriedkov a iných technických prostriedkov sa ustanovuje povinnosť vrátiť licenciu krajskému riaditeľstvu pri vydaní novej licencie, pri pozastavení prevádzkovania bezpečnostnej služ by alebo pri zániku oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu a súčasne sa ustanovujú povinnosti pri nakladaní s majetkom, vecnými bezpečnostnými prostriedkami a inými technickými prostriedkami.

K § 35

V záujme predchádzania možnosti neregistrovania sa v obchodnom registri, neregistrovania sa na daňovom úrade, u orgánu š tatistiky alebo orgánu sociálneho postenia, zakladá sa krajskému riaditeľstvu povinnosť zasielať odpis právoplatného rozhodnutia týmto orgánom. Ak zanikne oprávnenie prevádzkovať bezpečnostnú služ bu, rozhodnutie sa nevyhotovuje, preto sa dotknutým orgánom zašle odpis písomného oznámenia.

K § 36

Zákaz zakotvený v odseku 1 má zabrániť stretu záujmov pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby s inými podnikate ľskými aktivitami a chrániť záujmy zákazníkov, ako aj tretích osôb, ktoré by mohli byť pri poskytovaní bezpečnostnej služby dotknuté. Tento zákaz je prelomený v odseku 3, podľa ktorého je prevá dzkovateľ bezpečnostnej služby oprávnený prevádzkovať všetky druhy bezpečnostnej služby a technickú službu súčasne.

Popri týchto službách zákon umožňuje prevádzkovateľovi bezpečnostnej služby podnikať v cestnej doprave, ale iba vtedy, ak podnikanie v cestnej doprave bude vykonávané v súvislosti s ochranou majetku a osoby pri preprave. Súčasne sa prevádzkovateľovi bezpečnostnej služby povoľuje spracúvanie bankoviek a mincí, avšak tiež iba za podmienky, že sa vykonáva v súvislosti s ochranou majetku pri preprave.

Výlučnosť oprávnenia prevádzkovania bezpečnostnej služby sa vzťahuje aj na prípady personálneho prepojenia (analógia s ustanovením § 33 ods.8 až 10).

K § 37

Ustanovujú sa obmedzenia prevádzkovania bezpečnostnej služby, ak na majetok prevádzkovateľa bol vyhlásený konkurz. V odseku prvom ide o prípad, ak konkurz prevádzkovateľ nespôsobil úmyselne. V takom prípade môže opätovne prevádzkovať bezpečnostnú službu po troch rokoch od ukončenia konkurzu. Ak konkurz spôsobil úmyselne, môže opätovne prevádzkovať bezpečnostnú službu až po pia tich rokoch od vyrovnania záväzkov, ktoré tvorili predmet konkurzu. Tieto obmedzenia platia aj vtedy, ak sa návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol pre nedostatok majetku.

V záujme zabránenia nežiadúcemu personálnemu prepojeniu a súčasne i v záujme transparentnosti sa zakazuje prevádzkovateľom bezpečnostnej služby mať uzavretú zmluvu o tichom spoločenstve. Ide o prísny z ákaz, preto nie je rozhodujúce kedy sa táto zmluva uzavrela.

K § 38

V záujme umožnenia spätnej kontroly sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu zmlúv o poskytovaní bezpečnostnej služby. Táto povinnosť sa vzťahuje na prevádzkovateľov strážnej služ by, prevádzkovateľov detektívnej služby, aj prevádzkovateľov odbornej prípravy a poradenstva a podľa § 79 aj na prevádzkovateľov technickej služby. Na prevádzkovateľov vlastnej ochrany sa táto povinnosť nemôže vzťahovať, nakoľko prevádzkovateľ vlastnej ochrany neuzatvára zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby. Aj poskytovanie odbornej prípravy akreditovanou osobou je poskytovanie bezpečnostnej služ by, preto prevádzkovateľ, ktorý vykonáva odbornú prípravu ako akreditovaná osoba, je povinný viesť evidenciu zmlúv uzavretých s každou osobou, ktorá bola v školiacom zariadení vyškolená. Prevádzkovate ľ je povinný túto evidenciu uschovávať najmenej päť rokov od skončenia zmluvného plnenia. Podrobnosti o vedení evidencie stanoví vykonávací predpis.

V odseku druhom sa ustanovujú náležitosti písomnosti súvisiacej s prevádzkovaním bezpečnostnej služby a v odseku 3 je založená písomná forma zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služ by (pod hrozbou sankcie jej neplatnosti) a povinnosť úschovy zmlúv o poskytovaní bezpečnostnej služby a čas ich úschovy.

K § 39 a 40

Správa o činnosti bezpečnostnej služby je výrazným prostriedkom kontroly v tejto oblasti, ako aj pomocným nástrojom pri v ýkone štátneho dozoru. Stanovuje sa povinnosť správu predkladať každoročne, a to aj prevádzkovateľovi, ktorý začne alebo ukončí svoju činnosť v priebehu hodnoteného roka.

Obsahové náležitosti správ o činnosti bezpečnostnej služby sú upravené v § 40.

K § 41

Obdobne, ako v živnostenskom zákone, i tento zákon ukladá povinnosť označovať sídlo prevádzkovateľa právnickej osoby, miesto činnosti fyzickej osoby a prevádzku. Spôsob označ enia je ponechaný na prevádzkovateľa. Podmienkou je, že označenie musí byť umiestnené na viditeľnom a verejne prístupnom mieste a výška písmen označenia musí byť najmenej 35 mm. Uložiť povinnosť označovať sídlo (miesto činnosti, prevádzku) si vyžiadala aplikačná prax, pretože pri výkone štátneho dozoru alebo kontroly často nebolo možné nájsť sídlo (miesto činnosti, prevádzku) prevá dzkovateľa.

K § 42

Zákon umožňuje, aby jedna a tá istá právnická osoba alebo jedna a tá istá fyzická osoba bola držiteľom licencie na detektívnu službu, aj držiteľom licencie na strážnu služ bu. Bolo by neetické, ak by prevádzkovateľ mal strážiť tú osobu, po ktorej pátra a naopak. Preto sa kombinácia takýchto činností zakazuje priamo v zákone.

K § 43

Na prevádzkovateľa, ale aj jeho zamestnancov sa vzťahuje zásada primeranosti a povinnosť mlčanlivosti pri vykonávaní fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva. Prevádzkovateľ , aj jeho zamestnanci, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti. Súčasne je však ustanovené, kedy je táto povinnosť prelomená, čiže kto môž e prevádzkovateľa alebo jeho zamestnanca zbaviť povinnosti mlčanlivosti a v ktorých prípadoch sa povinnosť mlčanlivosti nemôže dodržiavať a preto sa jej prevádzkovateľ, ani jeho zamestnanci nemôžu dovol ávať.

K § 44

Posudzovanie bezúhonnosti a spoľahlivosti zamestnancov a splnenie ďalších zákonných podmienok (vyplývajúcich napr. z pracovnoprávnych predpisov) je právom, ale i povinnosťou prevádzkovateľ a ako zamestnávateľa. Aplikovať uvedené povinnosti na všetkých zamestnancov by však bolo neopodstatnené, preto sa vyníma skupina zamestnancov, ktorá sa nezúčastňuje na výkone bezpečnostnej služby a nepr íde ani do styku s informáciami, týkajúcimi sa bezpečnostnej služby.

K § 45 a 46

Prostredníctvom zakotvenia práv a povinností sa upravuje postup pri preverovaní bezúhonnosti a spoľahlivosti zamestnanca, vy žadovaného podľa predchádzajúceho ustanovenia. Bezúhonnosť a spoľahlivosť zamestnanca sú významné atribúty v činnosti bezpečnostnej služby, preto zákon na jednej strane ukladá prevádzkovateľ ovi povinnosť preveriť bezúhonnosť a spoľahlivosť zamestnanca a za tým účelom vyžadovať od zamestnanca príslušné doklady o bezúhonnosti a spoľahlivosti a na druhej strane súčasne ukladá zamestnancovi povinnosť predložiť tieto doklady. Je žiadúce, aby zamestnanec bol bezúhonný a spoľahlivý po celú dobu trvania pracovnoprávneho vzťahu, preto musí doklady o bezúhonnosti a spoľ ahlivosti predkladať každé dva roky a ak došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti, je povinný túto zmenu neodkladne hlásiť.

K § 47

Ako bolo už uvedené pri § 46, bezúhonnosť a spoľahlivosť zamestnanca sú závažné atribúty a preto musí by ť umožnené ich preverenie kedykoľvek počas trvania pracovnoprávneho vzťahu, ale aj po jeho skončení. Prevádzkovateľovi sa preto ukladá povinnosť doklady o bezúhonnosti a spoľahlivosti uschovávať v s ídle alebo v mieste činnosti od vzniku pracovnoprávneho vzťahu, počas jeho trvania a päť rokov od skončenia trvania pracovnoprávneho vzťahu. Za tým istým účelom sa ukladá aj povinnosť uschovávať lek árske posudky a doklady o vzdelaní.

K § 48

Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ak má byť poverená výkonom bezpečnostnej služby. Podmienky sú ustanovené tak, aby sa v čo najväčšej miere zabezpečoval riadny v ýkon bezpečnostnej služby. Eliminovať zneužívanie odbornej prípravy a poradenstva majú prísnejšie podmienky na výkon týchto činností, ktoré je možné ustanoviť i vďaka tomu, že sa vykoná vanie odbornej prípravy a poradenstva vyčlenilo zo strážnej služby a z detektívnej služby. Na vykonávanie odbornej prípravy v rámci akreditácie bude osoba musieť splniť aj osobitné podmienky vzdelania a praxe, ktoré sú uvedené v odseku 3.

K § 49

Uvádzajú sa podmienky, za ktorých platí zákaz vykonávania fyzickej ochrany, pátrania a odbornej prípravy a poradenstva. Je povinnosťou dotknutej osoby rešpektovať tento zákaz, lebo jeho porušen ím sa dopustí priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti.

K § 50

Je potrebné ustanoviť aspoň rámcovo podmienky výkonu fyzickej ochrany alebo pátrania, odbornej prípravy a poradenstva.

V § 50 ods. 1 sa zakazuje osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva ukladať plnenie úloh, ktoré nie sú v súlade so zákonom alebo s inými všeobecne záväznými prá vnymi predpismi.

V odseku druhom je ustanovené, kedy osoba môže zasiahnuť a v treťom odseku, čo je osoba povinná robiť po zásahu.

V odseku štvrtom sú zakotvené oprávnenia, ktoré má iba osoba poverená výkonom fyzickej ochrany. Fyzická ochrana je pri výkone strážnej služby alebo pri výkone vlastnej ochrany realizovaná formou obchô dzky, stráženia alebo prevádzkovania zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému. Vyžadovanie preukázania totožnosti osoby je viazané na vedenie evidencie o vstupe alebo výstupe osôb a dopravný ch prostriedkov do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z chráneného objektu alebo chráneného miesta. Preukázanie totožnosti možno vyžadovať v súvislosti s vý konom fyzickej ochrany aj od osoby, ktorá bola pristihnutá pri páchaní priestupku alebo bezprostredne po spáchaní priestupku. To znamená, že osoba poverená výkonom fyzickej ochrany nemôže vyžadovať preuká zanie totožnosti pri zistení akéhokoľvek priestupku a kdekoľvek, ale iba priestupku súvisiaceho s výkonom fyzickej ochrany. Tretím dôvodom vyžadovania preukázania totožnosti je, keď osoba bola pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do stráženého objektu alebo na strážené miesto alebo neoprávnenom výstupe z nich.

S výnimkou uvedenou v odseku 5, ukladá sa každému povinnosť, aby vyhovel výzve osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany. Kto takej výzve nevyhovie, môže sa dopustiť priestupku proti verejnému poriadku podľa § 48 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

K § 51 a 52

V § 51 sa ukladajú povinnosti pri zabezpečení miesta činu. Tieto povinnosti sú uvedené iba demonštratívne, okrem nich to môžu byť aj ďalšie povinnosti, ktoré je potrebné plniť, napr. z kriminalistické ho hľadiska.

V § 52 je zakotvený zákaz maskovania tváre, nosenia vecných bezpečnostných prostriedkov mimo času, keď osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania plní úlohy podľa tohto zákona a použí vania vozidiel so zvláštnymi výstražnými znameniami. Používanie vozidiel s výstražnými znameniami nemožno zamieňať s používaním výstražných znamení.

K § 53

Pri ochrane objektov osobitnej dôležitosti podľa zákona o obrane Slovenskej republiky sa taxatívne ustanovujú podmienky, ktoré musí plniť prevádzkovateľ, ale aj ministerstvo. Od osôb vykonávajúcich fyzickú ochranu a pátranie sa okrem splnenia všeobecných podmienok, vyžaduje i splnenie ďalších podmienok, napr. absolvovanie prípravy z praktického výcviku a teórie taktiky a techniky vykonávania zásahov, bezpeč nostná prax v dĺžke najmenej troch rokov, ale aj preverenie spoľahlivosti Slovenskou informačnou službou. Vylučuje sa, aby ten prevádzkovateľ, ktorý v posledných troch rokoch opakovane porušil povinnosti vyplývaj úce zo zákona, uložené v rozhodnutiach alebo opatreniach ministerstva alebo krajského riaditeľstva, vykonával ochranu objektov osobitnej dôležitosti. Toto vylúčenie sa vzťahuje aj na opakované poruš enie povinnosti vyplývajúcej z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 54

Toto ustanovenia vytvára právne podmienky na rýchlu a riadnu identifikáciu osôb poverených výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva, čo má význam nielen pre výkon štátneho dozoru a kontroly, ale aj pre verejnosť na verejne prístupnom mieste.

Podľa tohto zákona jeden prevádzkovateľ môže byť súčasne držiteľom troch licencií na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Z toho vyplýva, že jeden a ten istý zamestnanec môže síce vykoná vať fyzickú ochranu, pátranie, aj odbornú prípravu a poradenstvo, ale môže byť držiteľom len jedného identifikačného preukazu, a to na tú činnosť, ktorá prevažuje.

K § 55

Je bežné, že bezpečnostné služby pri svojej činnosti používajú rovnošaty, prípadne aj hodnostné označenie, preto je potrebné určiť podmienky používania rovnošiat a hodnostného označeni a tak, aby nemohlo dôjsť k zámene bezpečnostnej služby s orgánmi verejnej moci.

K § 56

Ustanovenie vymedzuje základné povinnosti prevádzkovateľov strážnej služby. Okrem všeobecnej povinnosti dodržiavať právne predpisy a podmienky uložené v rozhodnutiach a opatreniach ministerstva a krajského riaditeľstva, ide predovšetkým o niektoré evidenčné povinnosti, ktorých zmyslom je uľahčiť výkon štátneho dozoru a kontroly (túto povinnosť nemusia plniť prevá dzkovatelia strážnej služby, ktorých činnosť v rámci poskytovania strážnej služby je obmedzená len na vypracúvanie plánu ochrany podľa § 3 písm. h).

Inými všeobecne záväznými právnymi predpismi treba rozumieť tak, ako pri § 33, najmä vykonávaciu vyhlášku k zákonu, ale aj iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré je povinný prevá dzkovateľ dodržiavať pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby.

Jedným z prostriedkov zabezpečenia súčinnosti bezpečnostných služieb a polície je plnenie oznamovacej povinnosti pri výkone fyzickej ochrany. O niektorých zásahoch je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť aj spracovanie záznamu. Záznam spracuje a vlastnoručne podpíše osoba, ktorá vykonala zásah. Záznam je ďalšou zárukou ochrany práv tretích osôb, ktoré môžu byť dotknuté činnosťou bezpeč nostných služieb. Vedenie inšpekčnej knihy dozoru vytvára podmienky na výkon štátneho dozoru a kontroly.

V treťom odseku je ustanovená povinnosť presvedčiť sa, či ten, kto žiada o ochranu majetku, má k tomuto majetku právo. Toto právo môže byť vlastníckym právom (vlastník sa preukáže napr. vý pisom z katastra nehnuteľností, osvedčením o evidencii motorového vozidla, kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, rozhodnutím o dedičstve) alebo užívacím právom (užívateľ sa preukáže sa napr. ná jomnou zmluvou, zmluvou o výpožičke). Môže však ísť aj o ochranu majetku a osôb pri spoločenskej udalosti v reštaurácii, zábavnom podniku a ochrana sa poskytuje jednorázovo. Tu, podľ a povahy veci, bude postačovať napr. doklad o zaplatení zálohy za poskytnutie priestorov na túto udalosť; spôsob preukazovania tejto povinnosti je na prevádzkovateľovi strážnej služ by. Splnenie tejto povinnosti je povinný preukázať orgánu štátneho dozoru alebo orgánu kontroly spôsobom, ktorý orgán štátneho dozoru alebo orgán kontroly bude objektívne považovať za postačujúci.

Účelom tohto ustanovenia je obmedzenie možnosti za pomoci bezpečnostnej služby odňať, resp. brániť v užívaní majetku oprávnenej osobe. Porušenie tejto zákonom ustanovenej povinnosti možno, podľa konkr étnych okolností, hodnotiť aj ako závažné porušenie povinnosti, čo môže mať za následok až odňatie licencie.

V štvrtom odseku je obdobná povinnosť, ako v predchádzajúcich odsekoch, vymedzená negatívne.

V piatom odseku sa ukladajú povinnosti prevádzkovateľom strážnej služby, ktorí prevádzkujú zariadenie poplachového systému. Ukladá sa im povinnosť zabezpečiť preverenie signálu dostatočným poč tom odborne spôsobilých osôb poverených výkonom fyzickej ochrany, čo je taký počet, ktorý zvládne preverenie signálu a s tým súvisiaci zásah.

Označenie motorového vozidla alebo motocykla používaného na zásah, nadväzuje na predpisy o premávke na pozemných komunikáciách tak, aby vozidlá, ktoré majú osobitné evidenčné číslo, boli skutoč ne označené nápisom 'ZÁSAHOVÉ VOZIDLO'. Priamo v zákone sa ustanovuje povinnosť, kde má byť označenie umiestnené a v akej veľkosti má byť.

V siedmom odseku sa ustanovujú povinnosti, ktorými sa reaguje na hrozbu bankových lúpeží. Priamo v zákone sa ukladajú povinnosti prevádzkovateľovi strážnej služby, ktoré musí splniť pri ochrane majetku a osoby pri preprave. Rozsah tejto ochrany je daný hodnotou predmetu ochrany, napr. sumou prevážaných peňazí.

K § 57

Účelom tohto ustanovenia je zabrániť zneužitiu strážnej služby na politické ciele, na riešenie pracovných sporov, náboženské ciele, potláčanie rasovej slobody a pod. Dikcia zákona nevylučuje pritom z ásah v prípadoch, keď to vyžaduje ochrana osôb a majetku. Ustanovenie má zabrániť prípadom zastrašovania osôb strážnou službou.

Požiadavka výslovného súhlasu chránenej osoby má zamedziť možnému zneužitiu strážnej služby na obmedzenie osobnej slobody osoby; výslovný súhlas chránenej osoby je potrebný najmä keď účastn ík zmluvy o poskytovaní strážnej služby nie je totožný s chránenou osobou. Súhlas môže byť daný ústne i písomne, musí však ísť o súhlas výslovný. V prípade osôb, ktoré nie s ú v plnom rozsahu spôsobilé na právne úkony, bude potrebný súhlas ich zákonného zástupcu alebo opatrovníka.

K § 58

Ustanovenie vymedzuje základné povinnosti prevádzkovateľa detektívnej služby, ktoré sú obdobné ako pri povinnostiach prevádzkovateľa strážnej služby podľa § 56 ods. 1.

K § 59

Ustanovujú sa pomerne prísne obmedzenia, ktoré však nebránia zisťovaniu skutočností, ktoré sú protiprávne alebo by mohli viesť k protiprávnemu konaniu alebo súvisia s manželstvom. Výnim ka z obmedzenia sledovania sexuálnych stykov platí výlučne iba vtedy, ak službu objednal jeden z manželov; táto výnimka neplatí, ak si takúto objednala milenka na sledovanie svojho milenca.

K § 60

Týmto ustanovením sa poskytuje ochrana účastníkom zmluvy o poskytovaní detektívnej služby. V záujem ich prá vnej istoty zákon ukladá povinnosť pri každej zmluve o poskytovaní detektívnej služby spracovať v písomnej forme záverečnú správu; originál odovzdať druhému účastníkovi zmluvy a kópiu uschov ávať najmenej päť rokov od ukončenia zmluvného plnenia. Priamo v zákone sa rámcovo vymedzuje obsah správy.

K § 61

Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúce ustanovenie. Vymedzuje, komu možno oznámiť skutočnosti zistené pri poskytovaní detektívnej služby. Samozrejme, týmto obmedzením nie je obmedzená oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa detektívnej služby uložená osobitnými predpismi.

K § 62

Ustanovujú sa obdobné povinnosti, ako pri prevádzkovaní strážnej služby (§ 56) alebo detektívnej služby (§ 58) v rozsahu, v akom to vyžaduje prevádzkovanie odbornej prípravy a poradenstva. V zá ujme transparentnosti poskytovania odbornej prípravy a poradenstva a s tým súvisiacimi úhradami sa prevádzkovateľovi odbornej prípravy a poradenstva ukladá povinnosť spracovať informáciu o každom poskytnutí poradenstva a odbornej prípravy. Informácia bude obsahovať obdobné údaje ako záverečná správa o poskytnutí detektívnej služby a taktiež ju prevádzkovateľ bude povinný uschovávať päť rokov. Neplnenie tejto povinnosti bude možné považovať za závažné porušenie zákona a môže byť dôvodom na odňatie licencie.

K § 63

Prevádzkovanie vlastnej ochrany je prevádzkovaním bezpečnostnej služby pre vlastnú potrebu prevádzkovateľa, čo je vyjadrené v zákone voľnejšou úpravou tohto režimu. Základné ustanovenia o vzniku prev ádzkovania vlastnej ochrany však zodpovedajú základným ustanoveniam o vzniku oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu.

O udelení licencie na prevádzkovanie vlastnej ochrany rozhodne krajské riaditeľstvo tak, ako o udelení licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Rozdiel je v tom, že počet osôb zabezpečujúcich vlastnú ochranu a vybavenie vlastnej ochrany vecnými bezpečnostnými prostriedkami musí zodpovedať potrebám vlastnej ochrany.

Prevádzkovateľ, ktorý má udelenú licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby pre iné osoby, je oprávnený prevádzkovať aj vlastnú ochranu, avšak len v rozsahu už udelenej licencie (napr. na prevá dzkovanie strážnej služby).

K § 64

Nakoľko prevádzkovanie vlastnej ochrany má menšie bezpečnostné riziká, ako prevádzkovanie bezpečnostnej služby (nehrozí neoprávnené vynucovanie platenia za tzv. ochranné služby, ktoré sa v skutoč nosti neposkytujú), podmienky udelenia licencie na vlastnú ochranu a tým aj náležitosti žiadosti o udelenie licencie na vlastnú ochranu, sú ustanovené jednoduchšie. Žiadateľ o udelenie licencie na prevá dzkovanie vlastnej ochrany nemusí byť bezúhonný, spoľahlivý, zdravotne spôsobilý, odborne spôsobilý a preto ani tieto náležitosti nepreukazuje pri podaní žiadosti o udelenie licencie. V popise činnosti sa vy žaduje uviesť druh činnosti podľa § 3 až 5 zákona. Splnenie podmienok uvedených v § 63 sa overuje prostredníctvom údajov uvedených v žiadosti o udelenie licencie na vlastnú ochranu (zoznam chránený ch objektov alebo chránených osôb a ich adresy, počet osôb vykonávajúcich vlastnú ochranu a prehľad vecných bezpečnostných prostriedkov a iných technických prostriedkov).

K § 65 až 67

Dôvody na pozastavenie prevádzkovania vlastnej ochrany a na odňatie licencie na vlastnú ochranu sú obdobné ako u bezpečnostnej služby vykonávanej pre iné osoby. Týchto dôvodov je však menej, čo zodpovedá rozsahu podmienok stanovených zákonom na prevádzkovanie vlastnej ochrany.

V § 67 sú vymedzené ustanovenia, ktoré sa nevzťahujú na prevádzkovanie vlastnej ochrany, nie však bezvýhradne, pretože § 13 až 21 sa vzťahuje aj na zamestnancov prevádzkovateľa vlastnej ochrany.

K § 68

Tak, ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, bezpečnostné riziká prevádzkovania technickej služby sú hlavným dôvodom, prečo je povoľovanie prevádzkovania technickej služ by zaradené pod režim tohto zákona. Technickú službu možno prevádzkovať na základe licencie na prevádzkovanie technickej služby.

Licenciu na prevádzkovanie technickej služby vydáva krajské riaditeľstvo na základe právoplatného rozhodnutia o udelení licencie na prevádzkovanie technickej služby. Táto licencia je neprevoditeľná, je verejnou listinou a jej platnosť je desať rokov.

K § 69

Ustanovuje sa vznik oprávnenia prevádzkovať technickú službu. Situácia je obdobná ako pri bezpečnostnej službe.

K § 70

Podmienky udelenia licencie na prevádzkovanie technickej služby právnickou osobou alebo fyzickou osobou sú rovnaké ako pri podmienkach ustanovených pre udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby s tým rozdielom, že fyzická osoba, bez ohľadu na to, či je žiadateľom o udelenie licencie na prevádzkovanie technickej služby, štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo jeho členom, vedúcim organizačnej zlo žky podniku, vedúcim podniku zahraničnej právnickej, zodpovedným zástupcom alebo prokuristom, nemusí byť zdravotne spôsobilá a odlišne sa posudzuje odborná spôsobilosť.

U fyzických osôb sa vyžaduje občianstvo členského štátu Európskej únie, iného zmluvného štátu dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie, vek 21 rokov, spôsobilos ť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Splnenie týchto podmienok sa bude posudzovať podľa všeobecných ustanovení tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na bezpečnostnú službu. Zdravotná spôsobilosť sa nevyžaduje.

Odborná spôsobilosť na prevádzkovanie technickej služby sa bude posudzovať spôsobom obdobným ako v ž ivnostenskom zákone. Je kombináciou požadovaného vzdelania a dĺžky praxe v danom odbore.

Osoba, ktorá má najmenej 15 % majetkový podiel v právnickej osobe, musí byť bezúhonná a spoľahlivá.

K § 71

Ustanovujú sa náležitosti žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie technickej služby tak, aby bolo možné z nej posúdiť, či žiadateľ spĺňa alebo nespĺňa podmienky ustanovené na udelenie licencie na prevádzkovanie technickej služby. Nakoľko náležitosti sú takmer zhodné s náležitosťami žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služ by, ustanovenie odkazuje na ustanovenia upravujúce náležitosti žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby.

K § 72 až 79

Ide o obdobnú právnu úpravu ako u predchádzajúcich ustanovení upravujúcich prevádzkovanie bezpečnostnej služby.

K § 80

Cieľom tejto úpravy je vytvoriť predpoklady na zabezpečenie čo najkvalitnejšej odbornej prípravy na skúšku odbornej spôsobilosti. Všeobecne je na vykonávanie akejkoľvek odbornej prípravy v oblasti bezpečnostn ých služieb potrebná licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Z takto oprávnených osôb môžu byť tie, ktoré majú najlepšie predpoklady, akreditované na vykonávanie odbornej prípravy na skú šku odbornej spôsobilosti.

V záujme zabezpečenia kvalitnej odbornej prípravy je potrebné stanoviť konkrétne požiadavky na akreditovanú osobu.

Platnosť akreditácie sa ustanovuje na dobu najviac desať rokov, rovnako ako platnosť všetkých licencií.

K § 81 až 82

Ako u ostatných žiadostí o udelenie licencie, ustanovujú sa náležitosti žiadosti o udelenie akreditácie a jej prílohy. Obdobne ako pri predošlých licenciách, ustanovuje sa povinnosť ohlási ť a doložiť všetky zmeny, ktoré nastali od predloženia žiadosti o udelenie akreditácie. Nakoľko vykonané zmeny by nemuseli byť v súlade so zákonom, zakazuje sa pokračovať vo vykonávaní akreditácie a ž dovtedy, kým ministerstvo nepotvrdí zmeny alebo kým nerozhodne o zmene rozhodnutia o udelení akreditácie. V záujme pružného pokračovania vo vykonávaní odbornej prí pravy akreditovanou osobou sa ustanovuje ministerstvu povinnosť potvrdiť zmeny alebo začať konanie o zmene rozhodnutia o udelení akreditácie do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia a doloženia zmien. Rozhodnutie o udelen í akreditácie sa zmení iba vtedy, ak oznámené zmeny sa týkajú údajov uvedených v rozhodnutí o udelení akreditácie, t. j. napr. zmena obchodného mena, zmena sídla, zmena IÈO, zmena adresy š koliaceho zariadenia, zmena doby vykonávania odbornej prípravy.

Ustanovujú sa dôvody zániku akreditácie a dôvody odňatia akreditácie. Keď nastanú dôvody zániku akreditá cie, nebude sa vydávať rozhodnutie o zániku akreditácie, ak nejde o odňatie akreditácie, o ktorom sa rozhoduje v správnom konaní.

Ak bude pozastavené prevádzkovanie odbornej prípravy a poradenstva akreditácia nezanikne, ani sa nebude rozhodovať o odňatí akreditácie. Akreditácia sa pozastaví, čo sa akreditovanej osobe iba písomne oznámi. Keď bude zrušené rozhodnutie o pozastavení prevádzkovania odbornej prípravy a poradenstva akreditovaná osoba bude môcť pokračovať vo vykonávaní odbornej prípravy.

Ak bola akreditácia odňatá, stanovuje sa povinnosť odovzdať rozhodnutie o udelení akreditácie ministerstvu. Je to obdobná povinnosť, ako pri odňatí licencie, aj keď tu nehrozí vykonávanie odbornej prí pravy bez udelenej akreditácie, nakoľko by bolo zbytočné vykonávať odbornú prípravu, ak by absolventi odbornej prípravy nezískali preukazy odbornej spôsobilosti.

Ak žiadateľ nesplnil podmienky udelenia akreditácie alebo ak mu bola akreditácia odňatá, ustanovuje sa, že o novú akreditáciu môže požiadať až po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia prá voplatnosti rozhodnutia o neudelení akreditácie alebo rozhodnutia o odňatí akreditácie. O novej žiadosti sa nebude rozhodovať. Žiadateľ sa písomne vyrozumie, že nesplnil podmienku ustanovenú v § 82 odsek 7.

K § 83

Umožniť výkon štátneho dozoru a kontroly má uloženie povinnosti oznámiť ministerstvu začiatok odbornej prípravy. Pojem 'doručiť ministerstvu” znamená, ž e zoznam bude ministerstvu v ustanovenej lehote doručený, nie podaný na poštovú prepravu, inak by ustanovenie stratilo význam, lebo zoznam účastníkov odbornej prípravy by bol ministerstvu doručený po skončení odbornej prípravy.

Za týmto účelom sa ukladá akreditovanej osobe povinnosť vydať osobe prihlásenej na odbornú prípravu záznamník, v ktorom sa uvedú požadované údaje a súčasne sa ukladá akreditovanej osobe povinnosť viesť predpísané evidencie a tieto následne uschovávať po dobu a spôsobom ustanoveným zákonom.

K § 84

V prvej hlave piatej časti zákona je upravený štátny dozor a kontrola nad dodržiavaním povinností ustanovených zákonom.

Ministerstvu, ako ústrednému orgánu štátnej správy, sa vymedzuje pôsobnosť na celé územie Slovenskej republiky a vecná pôsobnosť v celom rozsahu zákona. Preto sa táto kontrolná činnosť označ uje ako štátny dozor.

Krajské riaditeľstvo má pri výkone kontrolnej činnosti vecnú pôsobnosť v rozsahu ministerstva, miestna pôsobnosť je však obmedzená na územie kraja.

Kontrola činnosti neznamená kontrolovať plnenie administratívnych povinností, ekonomické záležitosti prevádzkovateľa, jeho zmluvné vzťahy a pod. Kontrola činnosti je najmä kontrola výkonu obchôdzky, strá ženia, pátrania. Aj pri výkone kontroly činnosti sa policajt môže oboznamovať s evidenciami, ktoré je prevádzkovateľ povinný viesť pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby.

Výkon štátneho dozoru alebo kontroly podľa tohto zákona znamená, že subjekt poverený štátnym dozorom alebo kontrolou je zákonom splnomocnený vykonať štátny dozor alebo kontrolu v plnom rozsahu u prá vnickej osoby alebo fyzickej osoby bez rozdielu na to, či táto osoba má alebo nemá udelenú licenciu, ak vykonáva činnosti, ktoré svojim obsahom spĺňajú kritéria určené týmto zákonom pre bezpečnostnú službu alebo technickú službu.

K § 85

Ustanovujú sa oprávnenia kontrolóra pri výkone štátneho dozoru alebo kontroly a policajta pri výkone kontroly činnosti.

Kontrolór je oprávnený ukladať na mieste pokyny na odstránenie nedostatkov. Na ukladanie týchto pokynov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. správny poriadok. Uloženie pokynov sa zaznamená v inšpekčnej knihe dozoru a v zázname o kontrole činnosti alebo v zázname o výsledku štátneho dozoru alebo v zázname o kontrole. Zá konom je ustanovená ochrana prevádzkovateľa tým, že môže podať proti uloženým pokynom písomné námietky. Námietky musí zdôvodniť. O námietkach podaných proti pokynom kontrolóra orgánu d ozoru rozhodne orgán dozoru, o námietkach podaných proti pokynom kontrolóra orgánu kontroly a policajta rozhodne krajské riaditeľstvo.

Ustanovujú sa podmienky na zadržanie preukazu odbornej spôsobilosti a s tým súvisiace úkony.

K § 86

V § 86 až 89 sú ustanovené zásady výkonu štátneho dozoru a kontroly, ktoré sú obdobné, ako zásady kontrolnej činnosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o kontrole”). Obdobné preto, lebo zásady cit. zákona o kontrole sa uplatňujú v plnom rozsahu pri kontrolnej činnosti v štátnej správe, kým zásady kontrolnej činnosti podľa tohto zákona sa uplatňujú v súkromnej sfére, v ktorej bezpečnostné služby a technická služba pôsobi a..

V odseku prvom je ustanovený spôsob začatia výkonu štátneho dozoru alebo kontroly. Kontrolór sa preukáže preukazom kontrolóra a služobným preukazom. Preukazovanie sa priamo osobe oprávnenej konať navonok za prev ádzkovateľa robí v praxi značné problémy a marí výkon štátneho dozoru alebo kontroly tým, že osoba oprávnená konať za prevádzkovateľa (konateľ, člen predstavenstva), sa k začatiu štá tneho dozoru (kontroly) nedostaví, ani vopred neoznámi, že sa k začatiu štátneho dozoru (kontroly) nedostaví. Tým znemožní zadokumentovať porušovanie zákona, resp. pri zadokumentovaní nedostatkov ná sledne spochybňuje výkon štátneho dozoru (kontroly) argumentom, že nebol prítomný pri ich výkone. Umožňuje sa preto začať s výkonom štátneho dozoru (kontroly) bez prítomnosti takejto osoby, za účasti zamestnanca kontrolovaného subjektu, ktorý je prítomný na mieste výkonu štátneho dozoru alebo kontroly.

V odseku druhom sa ustanovujú oprávnenia kontrolóra pri výkone štátneho dozoru alebo kontroly tak, aby bol spoľahlivo zistený skutkový stav a porovnaný so stavom požadovaným zákonom a opatreniami vydaný mi na jeho základe. Tieto oprávnenia sa nevzťahujú na policajta pri výkone kontroly činnosti.

V treťom odseku sú stanovené povinnosti kontrolóra a v štvrtom odseku sa upravuje predpojatosť a konanie o nej.

Podrobnosti o preukaze kontrolóra ministerstva a kontrolóra krajského riaditeľstva ustanoví vykonávací predpis.

K § 87

Oprávneniam a povinnostiam kontrolóra uvedeným v § 86 musia zodpovedať oprávnenia a povinnosti kontrolovaného subjektu.

K § 88

Výsledok štátneho dozoru alebo kontroly môže byť podkladom pre rozhodnutie, ktoré závažným spôsobom môže ovplyvniť ďalšiu činnosť kontrolovaného subjektu. Môže to byť uloženie pokuty až 2 000 000 Sk, pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby alebo technickej služby, alebo odňatie licencie. Je preto potrebné podrobne ustanoviť, ako sa výsledok štá tneho dozoru (kontroly) zadokumentuje. O výsledku štátneho dozoru (kontroly) sa spracuje záznam, ktorého náležitosti sú ustanovené v prvom odseku.

Ak kontrolovaný subjekt nevyužije oprávnenie v ustanovenej lehote sa vyjadriť k zisteniam štátneho dozoru (kontroly), nebude sa predlžovať ukončenie štátneho dozoru (kontroly), ale zo zákona sa bude považovať, že so zadokumentovanými výsledkami súhlasí.

Štátny dozor (kontrola) je ukončený v deň podpísania záznamu. V záujme predchádzania zbytočným prieťahom v ukončení štátneho dozoru (kontroly) a zabráneniu nových možností porušovania z ákona ustanovuje sa, že ak niektorý zo zástupcov kontrolovaného subjektu odmietne záznam o výsledku štátneho dozoru (kontroly) podpísať, považuje sa štátny dozor (kontrola) za ukončenú dňom, kedy sa mal z áznam podpísať.

K § 89

Ide o opatrenia, ktoré možno označiť ako predbežné. Predbežne zadržaný preukaz odbornej spôsobilosti nebude vrátený, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej. Až vtedy, ak sa rozhodne vo veci v neprospech osoby, ktorej bol preukaz zadržaný, sa jej preukaz odníme. Inak sa preukaz vráti. Podobný postup je upravený i pre opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti. Pri pochybnostiach o zdravotnej spô sobilosti sa neodníme preukaz odbornej spôsobilosti, držanie preukazu odbornej spôsobilosti nie je viazané na zdravotnú spôsobilosť. Pokiaľ nebude lekárom vydaný lekársky posudok, ktorým bude jednoznačne vysloven é, že osoba nie je zdravotne spôsobilá, bude treba osoba bude považovaná za zdravotne spôsobilú podľa posledného lekárskeho posudku.

Oprávnenie nariadiť opätovné preskúšanie odbornej spôsobilosti je vhodné v prípade závažných pochybností o odbornej úrovni osoby.

Rozhodnutie podľa odseku 1 písm. d) zakladá povinnosť odovzdať preukaz ministerstvu alebo krajskému riaditeľstvu. V prípade ponechania preukazu dotknutej osobe by bolo umožnené, aby tato osoba mohla i naďalej vykonáva ť činnosti podľa zákona.

V odseku 2 je ustanovený postup pri preskúšaní odbornej spôsobilosti. Preukaz, aj keď osoba vykoná skúšku odbornej spôsobilosti, bude platiť iba do doby, na ktorú bol vydaný pri prvej skúške odbornej spô sobilosti.

K § 90

Ustanovenie nadväzuje na § 89. O odňatí preukazu odbornej spôsobilosti sa rozhodne, ak osoba nie je spoľahlivá, bezúhonná a po predchádzajúcom predbežnom opatrení, ak sa vo veci rozhodne v neprospech osoby, čím sa zabráni dotknutej osobe vykonávať činnosti podľa zákona. Najkratšia doba, po ktorú bude preukaz odbornej spôsobilosti odňatý, sa ustanovuje päť rokov. Po tejto dobe osoba môže po žiadať o vydanie nového preukazu odbornej spôsobilosti. Bude však musieť absolvovať odbornú prípravu a vykonať skúšku odbornej spôsobilosti. Nový preukaz odbornej spôsobilosti bude platiť po celú dobu platnosti, teda nie tak, ako v predchádzajúcom ustanovení do doby, po ktorú mal platiť pôvodný preukaz.

K § 91

V súvislosti s týmto paragrafom je potrebné si uvedomiť, že náš právny poriadok (na rozdiel od priestupkov) nemá komplexnú právnu úpravu správnych deliktov.

V odseku 1 sú upravené skutkové podstaty správnych deliktov, ktorých sa dopúšťajú právnické osoby a fyzické osoby- podnikatelia, prevádzkujúci bezpečnostnú službu alebo technickú službu alebo vykon ávajú činnosť, ktorá by inak bola súkromnou bezpečnosťou.. Tieto skutkové podstaty sú rozdelené podľa typovej závažnosti protiprávneho konania do piatich skupín. Vo väzbe na toto rozdelenie sú upraven é i sankcie.

Základnou sankciou je pokuta (až do 2 mil. Sk), ktorú možno do sumy 10 000 Sk uložiť aj v blokovom konaní. Veľmi účinnou sankciou je aj prepadnutie veci alebo zhabanie veci, ktoré však má povahu ochranného opatrenia. Účinný je tiež zákaz činnosti, ktorý možno uložiť v trvaní až na päť rokov.

Uloženie sankcie nebráni uplatneniu i ďalších opatrení voči prevádzkovateľom, napr. pozastaveniu prevá dzkovania bezpečnostnej služby alebo technickej služby, ani odňatiu licencie na prevádzkovanie týchto služieb.

K § 92

Ustanovenie upravuje špeciálne skutkové podstaty priestupkov. Rovnako ako u správnych deliktov, vyššej typovej závažnosti zodpovedá aj vyššia horná hranica na ukladanie pokút v porovnaní s iný mi priestupkami.

Za účelom zjednodušenia konania o priestupkoch sa umožňuje priestupky prejednávať v blokovom konaní a v rozkaznom konaní. Na rozdiel od zákona o priestupkoch sa v blokovom konaní umožňuje uložiť pokutu a ž 5 000,- Sk a v rozkaznom konaní až 10 000,- Sk. Inak sa na prejednávanie priestupkov uplatní zákon o priestupkoch.

K § 93

Ako jeden z predpokladov efektívneho výkonu štátnej správy v oblasti súkromnej bezpečnosti je vytvorenie primeraného informačného systému. Údaje v jednotlivých evidenciách tohto informačn ého systému sú vedené tak, aby bol rešpektovaný zákon o ochrane osobných údajov, pretože do týchto evidencií bude možné nahliadať.

Niektoré údaje z evidencie uvedenej v odseku 2 budú uverejnené na internete, čiže verejne dostupné k nahliadnutiu.

K § 94

Spoločné ustanovenia upravujú vzťah tohto zákona k správnemu poriadku, základné náležitosti četného vyhlásenia a vo väzbe na právnu úpravu odbornej spôsobilosti upravujú aj vzť ah k vzdelaniu získanému štúdiom pred 31.decembrom 1992.

K § 95

Ide o ustanovenie, ktoré je spoločné pre tie ustanovenia tohto zákona, ktoré pri rozhodovaní ukladajú povinnosť zohľadniť záujem vnútorného poriadku a bezpečnosti. Zohľadnenie tohto zá ujmu je vyjadrené v konkrétnom rozhodnutí, ktoré musí byť riadne odôvodnené uvedením konkrétnych skutočností, ktorými sa rozhodujúci orgán riadil a ktoré napĺňajú pojem záujem vnútorné ho poriadku a bezpečnosti. Toto ustanovenie preto nie je len deklaratívnym, ale má skutočne prispieť k naplneniu právnej istoty všetkých dotknutých subjektov. Vnútorný poriadok nemožno zamieňať s pojmom verejn ý poriadok. Vnútorný poriadok sa týka podstaty štátneho zriadenia Slovenskej republiky. Úzko nadväzuje na bezpečnosť Slovenskej republiky. Je to súhrn predpisov upravujúci spoločenské vzťahy v oblasti bezpe čnosti Slovenskej republiky. Pri zohľadňovaní záujmu vnútorného poriadku a bezpečnosti bude ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo vychádzať zo stavu dodržiavania týchto predpisov na celom území Slovenskej republiky alebo na niektorej jej časti. Pôjde napríklad o hromadné páchanie trestnej činnosti, mimoriadne situácie a mimoriadne udalosti.

K § 96

V tomto prechodnom ustanovení sa zakotvuje prechodný čas, počas ktorého sa má zabezpečiť právna kontinuita medzi právnym stavom založeným doterajším zákonom a týmto zákonom.

Všeobecne je stanovená lehota do 31.decembra 2010, počas ktorej platia udelené licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, vrátane vlastnej ochrany.

Táto všeobecná päťročná lehota je prelomená v prípade prevádzkovania odbornej prípravy a poradenstva, kde udelené oprávnenia a akreditácie platia len do 30.júna 2006.

Takto stanovené lehoty umožňujú prevádzkovateľom včas reagovať na nový právny stav a požiadať o udelenie licencie, pretože márne uplynutie týchto zákonom stanovených lehôt bude mať za ná sledok zánik licencie ex lege.

V rovnakej lehote ako prevádzkovatelia odbornej prípravy a poradenstva, t.j. do 30.júna 2006, sú však aj prevá dzkovatelia strážnej služby a prevádzkovatelia detektívnej služby povinní preukázať príslušnými listinami splnenie zákonom stanovených podmienok v § 11 a 12, avšak s tým rozdielom, že v prípade m árneho uplynutia lehoty ich licencia nezaniká ex lege, ale sa im odníme

Toto ustanovenie je významné i preto, že upravuje prechodné obdobie na transformovanie technickej služby z koncesovanej živnosti na licenčné podnikanie. Doterajší živnostník, ktorý chce pokračovať v prevádzkovaní technickej služby, musí mať licenciu podľa tohto zákona, jeho doterajšie živnostenské oprá vnenie zaniká ex lege dňom 31.decembra 2006.

K § 97 a 98

Zákon podmieňuje platnosť zmlúv o poskytovaní technickej služby ich písomnou formou. Ustanovuje sa preto lehota, počas ktorej sú prevádzkovatelia technickej služby povinní zmluvy o poskytovaní technickej služby uzavreté do dňa účinnosti zákona uzavrieť aj písomne, ak sa na ich na základe bude poskytovať plnenie aj po dni jeho účinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty (do 30.júna 2006) dotknuté zmluvy stratia platnosť.

Platnosť doterajších preukazov odbornej spôsobilosti končí 31.decembra 2008. Lehota tri roky je primeraná na získanie odbornej spôsobilosti podľa tohto zákona. Pri vydávaní nového preukazu sa bude postupovať tak, ako pri prvom vydaní preukazu s tým, že bude postačovať absolvovanie odbornej prípravy v skrátenej forme.

Na označenie sídla prevádzkovateľa právnickej osoby, miesta činnosti fyzickej osoby, prevádzky a označenie motorového vozidla podľa tohto zákona sa ustanovuje lehota šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K § 99 a 100

Ide o úvodnú vetu k transpozičnej prílohe a zrušovacie ustanovenie.

K čl. II

Podriadenie technickej služby pod režim zákona o súkromnej bezpečnosti je potrebné vyjadriť aj v dotknutých ustanoveniach živnostenského zákona.

K čl. III

Vzhľadom na zaradenie technickej služby do zákona o súkromnej bezpečnosti a zmenu vydávania licencií a preukazov odbornej spôsobilosti, je potrebné upraviť aj položku Sadzobníka sprá vnych poplatkov, ktorá ustanovuje správne poplatky na tomto úseku.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa ustanovuje tak, aby bolo reálne jeho uvedenie do praxe od 1. januára 2006.

V Bratislave 31. mája 2005

Mikuláš DZURINDA v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír PALKO v.r.

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore