Zákon o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 469/2003 účinný od 01.11.2022

Platnosť od: 27.11.2003
Účinnosť od: 01.11.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Ochrana spotrebiteľa, Štátna hospodárska politika, Hnuteľné veci, Priemyselné právo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST8JUD4DS7EUPPČL0

Zákon o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 469/2003 účinný od 01.11.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 469/2003 s účinnosťou od 01.11.2022 na základe 337/2022

Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily HALGAŠOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 337/2022, dátum vydania: 21.10.2022

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Jarmila Halgašová.

Cieľom predkladaného návrhu je zaviesť grafické symboly pre zapísané označenie pôvodu výrobku a pre zapísané zemepisné označenie výrobku pre výrobky, ktoré nie sú výrobkami uvedenými v § 1 ods. 3 zákona, čím by tieto výrobky získali ochranu prostredníctvom práva priemyselného vlastníctva, konkrétne prostredníctvom označenia pôvodu alebo zemepisného označenia. Ide o výrobky, ktoré nie poľnohospodárskymi výrobkami, potravinami, vínami, aromatizovanými vínnymi výrobkami a liehovinami a ktoré bývajú obvykle označované aj ako remeselné či priemyselné výrobky.

Označenie pôvodu alebo zemepisné označenie je možné získať pre výnimočné výrobky, ktorých špecifické vlastnosti, kvalita alebo povesť dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi.

Remeselné výrobky alebo výrobky tradičnej slovenskej kultúry, ktoré späté s územím Slovenska alebo jednotlivými slovenskými regiónmi, súčasťou národného bohatstva a propagujú národné kultúrne dedičstvo. V registri Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zapísané napríklad tieto označenia pôvodu resp. zemepisné označenia pre nepoľnohospodárske resp. remeselné výrobky - Piešťanské bahno, Kyjatické hračky, Detvianska výšivka alebo Modranská majolika.

Pre lepšie poznanie uvedenej kategórie výrobkov so zapísaným označením pôvodu alebo zapísaným zemepisným označením, ľahšiu identifikáciu týchto výrobkov na trhu a uľahčenie orientácie spotrebiteľa na trhu sa pre danú kategóriu výrobkov navrhuje zavedenie grafických symbolov pre zapísané označenie pôvodu výrobku a pre zapísané zemepisné označenie výrobku, ktoré v zákone č. 469/2003 Z. z. absentujú. Použitie príslušného grafického symbolu na výrobku bude na báze dobrovoľnosti.

Návrh je aj reakciou na dopyt používateľov systému označení pôvodu a zemepisných označení.

Navrhované grafické symboly pre nepoľnohospodárske resp. remeselné výrobky prirodzene doplnia systém symbolov používaných v rámci politiky kvality na úrovni pre označenia pôvodu a zemepisné označenia poľnohospodárskych výrobkov, potravín, vín, aromatizovaných vínnych výrobkov a liehovín, ktoré chránené výlučne na úrovni EÚ prostredníctvom nariadení a pri ktorých je používanie príslušných grafických symbolov v rámci EÚ štandardom.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona taktiež nebude mať žiadne sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona rovnako nebude mať negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Pre osoby, ktoré uvádzajú na trh výrobok, ktorý spĺňa špecifikáciu výrobku a ktorý je tak oprávnený byť označený zapísaným označením pôvodu výrobku, sa zavádza možnosť v súvislosti s takýmto výrobkom použiť symbol zapísaného označenia pôvodu výrobku, ktorého grafické vyobrazenie je uvedené v prílohe č. 2. Symbol môže byť použitý priamo na samotnom výrobku alebo na jeho obale. Podľa navrhnutej úpravy takýmto symbolom nemožno označiť poľnohospodárske výrobky, potraviny, vína, aromatizované vínne výrobky ani liehoviny.

K bodom 2 a 3

V § 12, ktorý upravuje zemepisné označenie výrobku, a to odkazom na ustanovenia zákona týkajúce sa označenia pôvodu výrobku, sa takisto navrhuje doplnenie prílohy s grafickým vyobrazením. Vzhľadom na to je potrebné vyňať z analogického použitia § 6 ods. 1 a 2 a stanoviť pre ne špeciálnu úpravu so samostatnou prílohou č. 3.

K bodu 4

V bode 4 sa navrhuje doplnenie príloh 2 a 3, obsahom ktorých je jednak symbol zapísaného označenia pôvodu výrobku ako aj symbol zapísaného zemepisného označenia výrobku.

K Čl. II

S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti na 15. októbra 2022.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 469/2003, dátum vydania: 27.11.2003

1

16

Dôvodová správa

Všeobecná časť

K návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Právna ochrana zemepisných označení je súčasťou ochrany priemyselného vlastníctva. Dané je to predovšetkým tým, že predmetom ochrany je nehmotný statok, ktorého objektom nie je hmotný substrát, t. j. vec v právnom zmysle, ale myšlienka, ktorá je určitým spôsobom spätá s určitou zemepisnou oblasťou.

Slovenská republika a jej právny predchodca od začiatku participovali na systéme medzinárodnej ochrany označenia pôvodu výrobkov, ktorý je predovšetkým reprezentovaný Lisabonskou dohodou o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu. Práve vývoj ochrany označení pôvodu v medzinárodnom meradle bol jedným z podnetov na zákonnú úpravu označení pôvodu v Československu, ktoré sa tak stalo jedným z mála štátov, kde bola ochrana označení pôvodu zabezpečená osobitným národným predpisom, a to zákonom č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z. a vyhláškou Úradu pre vynálezy a objavy č. 160/1973 Zb. o konaní vo veciach označení pôvodu výrobkov.

Uvedené právne predpisy sú dosiaľ platné, no ich obsah v mnohých ustanoveniach zodpovedá dobe ich vzniku. Dosiaľ platná právna úprava ochrany označení pôvodu vychádza z vtedajších spoločenských pomerov, ktoré boli založené najmä na direktívnom riadení ekonomiky a administratívnych zásahoch štátu do právneho postavenia súťažiteľov v obchodnoprávnych vzťahoch.

Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým odstránenie týchto nedostatkov a priblíženie úpravy týchto práv pružnému vývoju v európskom kontexte, pretože účinná ochrana označení pôvodu je nevyhnutná na fungovanie voľného, no súčasne aj bezpečného pohybu tovarov. Dôvodom prípravy nového zákona je aj vytvorenie záruk požadovaných právom ES na označenie pôvodu s cieľom zabezpečiť možnosť ochrany označenia výrobkov (komunitárnym právom konkrétne vymedzených poľnohospodárskych výrobkov a potravín) pochádzajúcich zo Slovenskej republiky v rámci Európskej únie, t.j. ide o adaptáciu nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo dňa 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín.

Pri príprave návrhu vychádzal predkladateľ z ustanovení medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná, no predovšetkým prihliadal na úpravu ochrany označení v rámci komunitárneho práva.

Základným prameňom komunitárneho práva je nariadenie Rady (EHS) č. 2081/92 zo dňa 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín v znení nariadenia Rady (ES) č. 535/97 zo dňa 17. marca 1997.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným poriadkom, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Medzi tieto medzinárodné zmluvy sa zaraďuje hlavne Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva, Madridská dohoda o potlačovaní falošných alebo klamlivých údajov o pôvode tovaru, Lisabonská dohoda o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodnom zápise a Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať ekonomický dosah na prostriedky zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obcí a rozpočtu vyšších územných celkov.

Návrh zákona nemá dosah na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky nie je potrebné.

Dôvodová správa

Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona.

K § 2

Písmená a) až f) upravujú definície pojmov používaných v právnom predpise. Písmená a) a b) pozitívne vymedzujú predmet ochrany, ktorým je „označenie pôvodu výrobkov“ a „zemepisné označenie výrobkov“. Podľa doteraz platnej právnej úpravy (zákon č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z.) sa v Slovenskej republike poskytovala ochrana len označeniu pôvodu výrobkov, ktoré je definované ako zemepisný názov krajiny, oblasti alebo miesta, ktorý sa stal všeobecne známy ako údaj o tom, odkiaľ pochádza výrobok, ktorého akosť alebo znaky sú dané výlučne alebo podstatne zemepisným prostredím, vrátane prírodných alebo ľudských činiteľov. V súčasnosti platná definícia označení pôvodu výrobkov teda plne kopíruje definíciu ustanovení Lisabonskej dohody na ochranu označení pôvodu výrobkov a ich medzinárodného zápisu (ďalej len „Lisabonská dohoda“).

Vymedzenie pojmu „označenie pôvodu výrobkov“ (ďalej len „označenie pôvodu“) v návrhu zákona vychádza z definície tohto inštitútu v nariadení Rady (EHS) č. 2081/92 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín (ďalej len „nariadenie“).

Návrh zákona upúšťa od tzv. všeobecnej známosti označenia pôvodu ako jednej z podmienok zápisnej spôsobilosti tohto predmetu priemyselného vlastníctva do registra a takisto zavádza priemyselnoprávny inštitút „zemepisné označenie výrobkov“ (ďalej len „zemepisné označenie“) ako novú kategóriu verejnoprávnej ochrany. Aj keď zemepisné označenie poskytuje rovnakú ochranu, predstavuje systém, ktorý sa od systému označení pôvodu odlišuje.

Na zápis názvu územia ako označenia pôvodu je nevyhnutné, aby kvalita alebo vlastnosti daného výrobku boli výlučne alebo podstatne determinované neopakovateľným zemepisným prostredím určitého územia, ktoré je tvorené prírodnými faktormi (špecifické klimatické podmienky, zloženie pôdy, vody a pod.) a ľudskými faktormi (pracovná zručnosť, remeselné skúsenosti, dlhoročná výrobná tradícia, know-how a pod.). Ďalšou podstatnou podmienkou na zápis označenia pôvodu je skutočnosť, že všetky štádiá výrobného procesu, t. j. výroba, spracovanie a aj príprava prebiehajú vo vymedzenom území.

Na zápis názvu územia ako zemepisného označenia nie je nutné, aby vlastnosti príslušného výrobku boli výlučne alebo podstatne dané zemepisným prostredím, postačuje, ak má tento výrobok určitú kvalitu, povesť alebo iné vlastnosti, ktoré možno pripísať jeho zemepisnému pôvodu. Pretože ani všetky štádiá výroby nemusia prebiehať vo vymedzenom území, reprezentuje zemepisné označenie kategóriu so slabšou väzbou medzi vymedzeným územím a vlastnosťami výrobku.

Označenie pôvodu alebo zemepisné označenie je možné navrhnúť ako

-zemepisný názov lokality (Urpín, Gemer),

-zemepisný názov spojený s názvom výrobku (Liptovská bryndza),

-zemepisný názov spolu s fantazijným údajom (Skalický rubín).

Na potreby tohto návrhu zákona sa za označenia pôvodu považujú aj tradičné názvy výrobkov, a to zemepisnej ako aj nezemepisnej povahy, ktoré vyvolávajú v spotrebiteľskej verejnosti spojitosť medzi takto pomenovaným výrobkom a krajinou jeho pôvodu (napr. tequilla pre mexický destilát z agáve). Toto ustanovenie nie je aplikovateľné na všetky výrobky, ale iba na poľnohospodárske výrobky alebo potraviny.

Druhovým – generickým názvom výrobku je označenie, ktoré bežne označuje názov výrobku. Takéto typy označení vzhľadom na ich všeobecnosť môže používať každý, a preto sa nemôžu stať označením pôvodu alebo zemepisným označením. Za druhový názov výrobku sa považuje taký názov, ktorý napriek tomu, že sa vzťahuje na územie, kde bol výrobok pôvodne vyrobený, zovšeobecnel a začal slúžiť na označenie určitej kategórie zhodných výrobkov, ktoré môžu pochádzať aj z iných území (napr. Spišské párky).

Ustanovenie obsahuje aj definície pojmov „držiteľ osvedčenia o zápise označenia pôvodu výrobkov alebo zápise zemepisného označenia výrobkov“ a „užívateľ zapísaného označenia pôvodu výrobkov alebo zapísaného zemepisného označenia výrobkov“, teda definície subjektov, ktorým prislúchajú práva vyplývajúce z návrhu zákona.

Pravá delokalizačná doložka ma opodstatnenie jedine v prípade homonymných označení a slúži na vymedzenie územia, tak aby nedochádzalo k omylom pri určovaní skutočného pôvodu výrobku.

K § 3

Ustanovenie zveruje Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) právomoc zapísať do registra označení pôvodu a zemepisných označení označenia pôvodu výrobkov a zemepisné označenia výrobkov, ktoré spĺňajú podmienky ochrany podľa tohto návrhu. Tak ako označenia pôvodu, aj zemepisné označenia sa zapisujú do rovnakého registra označeného ako register označení pôvodu a zemepisných označení (ďalej len „register“).

K § 4

Ustanovenie upravuje výluky zo zápisu do registra, ktoré majú absolútny charakter a pôsobia aj v prípade, že označenie pôvodu alebo zemepisné označenie spĺňa ostatné hmotnoprávne podmienky na zápis do registra.

Formulácia zápisnej výluky uvedená v písmene a) napĺňa záväzok vyplývajúci z čl. 22 ods. 4 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „TRIPS“), na základe ktorého úrad nezapíše také označenie, ktoré síce pravdivo referuje o skutočnom pôvode výrobku, napriek tomu je však spôsobilé vyvolať vo verejnosti mylnú predstavu o tom, že výrobok pochádza z iného územia (napr. označenie Pražská šunka pre výrobok pochádzajúci zo slovenskej obce Praha).

Výluky uvedené v písmenách b) a c) zbližujú našu národnú legislatívu a príslušnú právnu úpravu Európskych spoločenstiev tým, že aplikujú ustanovenia vychádzajúce z nariadenia.

Ako označenie pôvodu alebo ako zemepisné označenie nemôže byť zapísané do registra na rovnaký alebo podobný výrobok označenie zhodné alebo zameniteľné s už zapísaným označením pôvodu, zemepisným označením, ochrannou známkou alebo nezapísanou všeobecne známou známkou.

Zapísanej všeobecne známej známke sa poskytuje vyšší stupeň ochrany, pretože je chránená proti akýmkoľvek (nie len rovnakým alebo podobným) výrobkom, na ktoré je označenie pôvodu alebo zemepisné označenie výrobkov zapísané. Kumulatívne musí byť splnená podmienka vyvolania dojmu súvislosti medzi výrobkami označenými označením pôvodu alebo zemepisným označením a majiteľom už zapísanej všeobecne známej známky, čím by mohli byť záujmy majiteľa tejto známky poškodené.

K § 5

Ustanovenie reflektuje na úpravu uvedenú v čl. 23 ods. 3 TRIPS. Na jej základe návrh zákona umožňuje chrániť aj označenia, ktoré sú tvorené homonymami. Podmienkou zápisu takýchto označení je, že zápis bude požadovaný iba na vína alebo liehoviny a použitím pravej delokalizačnej doložky bude zabezpečený taký spôsob využívania týchto homonymných označení, ktorý nemôže uviesť verejnosť do omylu ohľadom skutočného pôvodu výrobku (napr. Tokajské víno zo slovenskej tokajskej a vinohradníckej a vinárskej oblasti).

K § 6

Napriek tomu, že ochrana označení pôvodu patrí do rámca ochrany priemyselného vlastníctva, dosah tejto ochrany má iný význam. Možno povedať, že rozhodujúca je informácia určená spotrebiteľovi o tom, že výrobok má určité vlastnosti, ktoré sú dané jeho pôvodom, a nie otázka monopolizácie určitého predmetu práva pre určitý subjekt tak, ako je tomu napríklad v práve ochranných známok.

Zapísané označenie pôvodu je oprávnený používať držiteľ osvedčenia o zápise, t.j. osoba, na ktorú je v registri označenie pôvodu zapísané, ako aj jednotliví užívatelia zapísaného označenia pôvodu, ktorými sú všetci členovia držiteľa osvedčenia o zápise, t.j. združenia alebo zväzu výrobcov alebo spracovateľov. Držiteľom osvedčenia o zápise je vždy len jedna osoba, no počet užívateľov zapísaného označenia pôvodu nie je striktne daný, nakoľko združenie alebo zväz výrobcov, resp. spracovateľov je otvoreným subjektom (pozri odôvodnenie k § 14).

Je potrebné zdôrazniť, že používanie zapísaného označenia pôvodu nie je zakotvené ako povinnosť s možným následkom straty práva (takouto situáciou by bol napr. výmaz ochrannej známky z dôvodu jej nepoužívania na základe § 16 ods. 4 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z.z.), ale ako oprávnenie.

Značne obmedzené sú aj dispozičné práva so zapísaným označením pôvodu. Na zapísané označenie pôvodu nie je možné zriadiť licenciu, či záložné právo a nemôže byť ani predmetom prevodu práv na základe zmluvy. Pretože je stanovené, že členom združenia alebo zväzu výrobcov alebo spracovateľov sa môže stať každý ďalší subjekt, ktorý vyrába, spracováva a pripravuje na vymedzenom území výrobok so zodpovedajúcou kvalitou (§ 14 odsek 2 návrhu), stráca poskytnutie súhlasu na jeho používanie licenčnou zmluvou zmysel. Do úvahy neprichádza ani zriadenie zálohu na zapísané označenie pôvodu. Napokon označenia pôvodu nie sú prevoditeľné, čo je jedným zo základných predpokladov, ktoré musí predmet zálohu spĺňať.

K § 7

Ustanovenie určuje rozsah ochrany zapísaného označenia pôvodu, pričom vychádza z čl. 13 nariadenia.

Zapísané označenia pôvodu sú chránené proti akémukoľvek priamemu alebo nepriamemu obchodnému používaniu na výrobkoch, na ktoré sa zápis nevzťahuje, a to za predpokladu, že ide o výrobky porovnateľné alebo že používanie chráneného označenia ťaží z dobrej povesti. Neprípustné je aj akékoľvek zneužívanie, napodobňovanie alebo vyvolávanie dojmu (evokovanie) chráneného označenia, a to aj v prípade, že skutočný pôvod výrobku je uvedený (napr. Liptovská bryndza vyrobená v Bratislave), alebo keď je chránené označenie uvedené v preklade, alebo sú k nemu pripojené výrazy ako napr. „druh“, „typ“, „štýl“, „vyrobený na spôsob“, „imitácia“, „podobný“, alebo iné podobné výrazy („forma“, „náhrada“, „systém“, „žáner“, „metóda“ a pod.).

Nedovolené je aj uvedenie akýchkoľvek iných klamlivých alebo zavádzajúcich údajov o zemepisnom pôvode, povahe alebo podstatných vlastnostiach výrobku na obaloch (vnútorných, vonkajších alebo prepravných), reklamných materiáloch alebo dokumentoch o výrobku, ktoré môžu vyvolať nepravdivý dojem o pôvode výrobku.

V súlade s čl. 6 Lisabonskej dohody je ustanovené, že zapísané označenie pôvodu nemôže zdruhovieť.

K § 8

Doterajšia úprava doby ochrany viaže jej vznik na okamih zápisu označenia pôvodu do registra, ale s pôsobnosťou odo dňa, keď prihláška označenia pôvodu došla úradu.

Návrh zákona tiež viaže vznik ochrany na zápis označenia pôvodu do registra, táto ochrana však nepôsobí spätne ku dňu podania prihlášky, a to z dôvodu právnej istoty tretích osôb, pretože návrh nevyžaduje ako jednu z podmienok na zápis do registra nadobudnutie všeobecnej známosti označenia (tzv. notoriety).

Doba ochrany zapísaného označenia pôvodu je časovo neobmedzená.

K § 9

Právna úprava rozlišuje medzi právnymi prostriedkami ochrany, ktoré môžu uplatniť iba subjekty, na ktoré je označenie pôvodu zapísané v registri – držitelia osvedčenia o zápise, a právnymi prostriedkami ochrany, ktoré môže uplatniť ktokoľvek.

Odsek 1 upravuje právne prostriedky ochrany, ktoré zo zákona náležia každému subjektu, t. j. držiteľovi osvedčenia o zápise, užívateľovi zapísaného označenia, ako aj každej inej osobe.

Ďalšie odseky sa týkajú právnych prostriedkov ochrany, ktoré prislúchajú len držiteľovi osvedčenia o zápise.

Zavádza sa právo držiteľa osvedčenia o zápise na informácie od osôb, ktoré sa podieľali na porušovaní jej práv, hoci aj nepriamo. Právo na informácie nadväzuje na ustanovenie čl. 47 TRIPS, kde je stanovené, že súdne orgány majú právomoc nariadiť porušovateľovi, aby oznámil nositeľovi práv totožnosť tretích osôb zúčastnených na výrobe alebo distribúcii porušujúceho tovaru alebo služieb. Účelom je zistenie totožnosti vlastníka takéhoto tovaru a tretích osôb zapojených do jeho výroby a distribúcie, čo je aj základným predpokladom ich postihu.

Na ustanovenia Občianskeho zákonníka nadväzuje všeobecná schéma práva na náhradu škody.

Treba pripomenúť, že označeniu pôvodu je poskytovaná ochrana aj na základe ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré upravujú problematiku nekalej súťaže (§ 44 a nasl.), trestnoprávna ochrana je upravená v ustanovení § 150 Trestného zákona.

K § 10

Právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa práv podľa návrhu zákona sa zveruje súdom. Ustanovenie zahŕňa demonštratívny výpočet možných spôsobov rozhodnutia súdu, kde najzávažnejšim opatrením je alternatíva zničenia relevantných predmetov na náklady porušovateľa práva. Rozhodnutie o tomto opatrení sa ponecháva v právomoci súdu, pretože je potrebné prihliadať na najrôznejšie, najmä ekologické hľadiská.

Zohľadňuje sa aj úprava obsiahnutá v čl. 46 ods. 1 Zmluvy TRIPS, v ktorej je členským štátom Svetovej obchodnej organizácie daná možnosť prikázať porušovateľovi práv prostredníctvom vnútroštátnej legislatívy likvidáciu predmetov, ktorými došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práva.

K § 11

Napĺňa sa záväzok vyplývajúci z čl. 50 Zmluvy TRIPS, ktorý v ods. 1 písm. a) uvádza: „Súdne orgány budú mať právomoc nariadiť okamžité a účinné dočasné opatrenia s cieľom zabrániť, aby nedošlo k porušovaniu akéhokoľvek práva duševného vlastníctva“.

Odsek 1 v kogentnej forme uplatňuje stanovisko Najvyššieho súdu, vydaného v rozsudku sp. zn. Obo 57/97, publikované ako č. 14 v Zbierke súdnych rozhodnutí 1/98, ktoré znie: „Aj keď spravidla platí, že predbežné opatrenie nemá ukladať obsahovo rovnaké povinnosti, aké by boli uložené rozhodnutím vo veci samej, možno nariadiť predbežné opatrenie, zakazujúce určité konanie rovnako, ako petit žaloby o zdržanie sa takéhoto konania, ktoré napĺňa skutkové znaky nekalosúťažného konania.“

Zmluva TRIPS umožňuje súdom vyzvať žiadateľa, aby poskytol záruku alebo zodpovedajúcu istotu, ktorá by postačovala na ochranu odporcu a zabránila by zneužitiu ochrany poskytovanej oprávnenej osobe. Peňažná záruka plní zabezpečovaciu funkciu v prípade, ak ten, kto podáva návrh na predbežné opatrenie, nekoná v dobrej viere, a reparačnú funkciu, t. j. nahrádza škodu toho, proti ktorému smeruje neopodstatnený návrh.

K § 12

Vymenúva konkrétne ustanovenia návrhu zákona týkajúce sa označení pôvodu (§ 6 až 11 a § 13 až 29), ktoré sa obdobne aplikujú aj na zemepisné označenia.

K § 13

Ustanovenie upravuje vzťah návrhu zákona k zákonu o správnom konaní, ako aj výnimky pri uplatňovaní tohto všeobecného predpisu, ktoré nie sú vzhľadom na špecifiká konania o označeniach pôvodu aplikovateľné. Ide o ustanovenia o prerušení konania, lehotách pre rozhodnutie, opatreniach proti nečinnosti a o čestnom vyhlásení.

K § 14

Rovnako ako v prípade ostatných predmetov priemyselného vlastníctva je aj ochrana označenia pôvodu založená na registračnom princípe. O poskytovaní ochrany na označenie pôvodu rozhoduje úrad ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva (§ 32 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy).

Právnym úkonom, ktorým sa začína konanie o zápise, je podanie prihlášky označenia pôvodu na úrad. Ustanovenie upravuje aktívnu procesnú legitimáciu na podanie prihlášky označenia pôvodu. Na rozdiel od doteraz platnej právnej úpravy navrhovaná úprava vychádza z odlišnej koncepcie. Prihlášku označenia pôvodu môže podať združenie alebo zväz výrobcov alebo spracovateľov s právnou subjektivitou (ďalej len „združenie“), prípadne jednotlivá fyzická alebo právnická osoba.

Združenie tvoria osoby, ktoré na vymedzenom území vyrábajú, spracovávajú a pripravujú výrobok, ktorý má byť označený označením pôvodu. Pritom nie je rozhodujúce, aké je zloženie príslušného združenia ani aká je jeho právna forma. Môže ísť napríklad o

-záujmové združenie právnických osôb (§ 20f a nasl. Občianskeho zákonníka),

-združenie vytvorené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov,

-živnostenské spoločenstvo podľa § 69 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

Jednotlivá fyzická osoba alebo právnická osoba môže samostatne podať prihlášku len výnimočne, a to v prípade, ak je jediným výrobcom daného výrobku na vymedzenom území.

Ak je do registra ako držiteľ osvedčenia o zápise zapísané združenie a po tomto zápise spĺňa zákonné podmienky na zápis príslušného označenia pôvodu do registra aj ďalší výrobca, prípadne spracovateľ výrobku v danej lokalite, majú tieto subjekty právo byť prijaté za členov tohto združenia. Z hľadiska prístupu ďalších členov sa združenie považuje za otvorený orgán a musí prijať za svojich členov aj ďalšie uvedené subjekty za predpokladu, že spĺňajú podmienky členstva v združení. Tieto podmienky nesmú byť diskriminačnej povahy a nesmú odporovať pravidlám hospodárskej súťaže.

V zmysle tohto návrhu sa za združenie považuje aj fyzická alebo právnická osoba, ktorá podala prihlášku samostatne, pretože bola v čase jej podania jediným výrobcom alebo spracovateľom na vymedzenom území. No ak po podaní prihlášky začal na vymedzenom území vyrábať alebo spracovávať zodpovedajúci produkt ďalší subjekt, tento nemôže byť obmedzený vo svojich právach požívať ochranu podľa návrhu zákona, nakoľko spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti. V takomto prípade musí fyzická alebo právnická osoba, ktorá podala prihlášku samostatne, vytvoriť združenie podľa uvedených zásad a umožniť vstup každej osobe, ktorá spĺňa podmienky vstupu.

Ustanovenie ďalej taxatívne vymedzuje jednotlivé náležitosti prihlášky označenia pôvodu. Nedostatok niektorých z týchto náležitostí je dôvodom na zastavenie konania o prihláške označenia pôvodu.

K § 15 a 16

Ustanovenia uvádzajú náležitosti vymedzenia výrobku (ďalej len „vymedzenie“) a špecifikácie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny (ďalej len „špecifikácia“), ktoré predstavujú obligatórne súčasti prihlášky.

Špecifikácia, ktorá musí byť odsúhlasená Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, je nevyhnutnou náležitosťou v prípade poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín, kým vymedzenie sa vzťahuje na všetky ostatné výrobky okrem už uvedených poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín.

Vymedzenie alebo špecifikácia v podstate predstavujú kvalitatívny štandard, ktorý musia spĺňať výrobky, aby sa vo vzťahu k nim mohlo používať chránené označenie. Výrobky, ktoré nevyhovujú vymedzeniu alebo špecifikácii, t. j. nespĺňajú kvalitatívny štandard, nesmú byť označené chráneným označením pôvodu.

K § 17

Cieľom prieskumu prihlášky je zistiť, či obsahuje nevyhnutné náležitosti a či je prihlasované označenie spôsobilé na zápis. Prieskum v sebe zahŕňa prvky formálneho, ako aj vecného prieskumu.

Ak je predmetom prihlášky také označenie, ktoré zo zákona nemôže byť zapísané ako označenie pôvodu, t. j. nespĺňa zákonné hmotnoprávne podmienky, bude prihláška na základe prieskumu zamietnutá. No nedostatky prihlášky formálneho charakteru môže prihlasovateľ odstrániť, a to v lehote stanovenej úradom. Následkom neodstránenia formálnych nedostatkov prihlášky je zastavenie konania.

K § 18

Ak označenie spĺňa stanovené hmotnoprávne podmienky a prihláška spĺňa všetky formálne náležitosti, úrad zapíše prihlasované označenie do registra. Zápis označenia je právotvornou skutočnosťou, ku dňu zápisu sa konštituuje vznik práv na zapísané označenie pôvodu. Po zápise označenia pôvodu do registra vydá úrad prihlasovateľovi osvedčenie o zápise. Osvedčenie o zápise má charakter verejnej listiny a osvedčuje právo oprávnenej osoby na zapísané označenie pôvodu. Kópiu osvedčenia o zápise úrad zašle aj Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky, v prípade, že sa jedná o poľnohospodárske výrobky alebo potraviny. Tretie osoby sa o zápise označenia pôvodu do registra môžu dozvedieť z Vestníka úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“), ktorý je oficiálnym publikačným prostriedkom na zverejňovanie takýchto skutočností.

K § 19

Zmena špecifikácie alebo vymedzenia je jedinou prípustnou zmenou týkajúcou sa zapísaného označenia pôvodu. O zmenu vymedzenia lebo špecifikácie môže požiadať iba prihlasovateľ alebo držiteľ osvedčenia o zápise. Ako dôvod tejto zmeny návrh zákona demonštratívne uvádza vývoj v oblasti vedecko-technických poznatkov a zmenu v zemepisnom vymedzení územia, tzn. môže dôjsť k zmene dokladovaných vlastností výrobku alebo k zmene vymedzeného územia.

K § 20

V prípade poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín predstavuje overená špecifikácia nástroj, ktorý vymedzuje objektívne overiteľné a kontrolovateľné hodnoty konkrétneho výrobku. Ustanovenie vymedzuje kontrolné orgány, ktorých úlohou je zistiť, či výrobky s chráneným označením spĺňajú podmienky (hodnoty) ustanovené overenou špecifikáciou. Cieľom kontrolného mechanizmu je teda predovšetkým ochrana spotrebiteľa.

K § 21 a 22

Pretože je ochrana zapísaného označenia pôvodu časovo neobmedzená, trvá tak dlho, pokiaľ úrad tento zápis v registri nezruší. Konanie o zrušení sa začína na návrh alebo k jeho začatiu môže úrad pristúpiť ex offo. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na zrušenie zápisu označenia pôvodu v registri je akákoľvek osoba alebo orgán poverený kontrolou špecifikácie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny.

Dôvody zrušenia zápisu označenia pôvodu sú návrhom taxatívne vymedzené. Návrh rozlišuje dôvody, pre ktoré bude zápis označenia pôvodu zrušený s účinkami ex tunc a dôvody s účinkami zrušenia zápisu ex nunc. Ako keby označeniu pôvodu nebola poskytnutá ochrana sa bude hľadieť na taký zápis, pri ktorom neboli dodržané zákonné hmotnoprávne podmienky (účinky ex tunc). V tomto prípade ide o podmienky ustanovené v § 2 písm. a) návrhu prípadne v § 2 písm. b), ďalej o skutočnosť, že označenie patrí medzi výluky upravené v § 4 návrhu alebo skutočnosť, že prihlasovateľ nespĺňal podmienky, ktoré naňho zákon kladie. Jednoducho povedané ide o situáciu, keď označenie bolo zapísané do registra napriek tomu, že od začiatku neboli splnené podmienky ustanovené zákonom na zápis. V takomto prípade platí, že k zápisu nedošlo.

Druhým dôvodom zrušenia zápisu je skutočnosť, že podmienky určené na zápis označenia pôvodu do registra odpadli. K odpadnutiu týchto podmienok môže dôjsť z dôvodu neovplyvniteľného ľudskými silami (napr. stratou vody v prameni) alebo z dôvodov, ktoré boli zapríčinené ľudským konaním (napr. vyťaženie nerastov v danej lokalite).

Návrh upravuje aj nový dôvod zrušenia zápisu označenia pôvodu v registri, ktorým je prípad, keď výrobok nespĺňa podmienky ustanovené vymedzením alebo špecifikáciou, t. j. nespĺňa kvalitatívne podmienky ustanovené na výrobky „oprávnené“ užívať chránené označenia pôvodu. Nesplnenie týchto podmienok musí byť v prípade poľnohospodárskych výrobkov a potravín konštatované príslušným orgánom povereným kontrolou špecifikácie. No zápis označenia pôvodu nebude na základe tohto dôvodu zrušený, ak je na trhu výrobok s vlastnosťami alebo kvalitou zodpovedajúcou vymedzeniu výrobku, resp. špecifikácii. Takýto prípad môže nastať, ak výrobok niektorého zo členov združenia nemá zodpovedajúcu kvalitu, no výrobky ostatných členov združenia takúto kvalitu majú a nachádzajú sa na trhu.

V prípade dvoch ostatne uvedených dôvodov dochádza k zrušeniu zápisu ex nunc, tzn. zápis označenia pôvodu sa zrušuje ku dňu podania návrhu na zrušenie.

K § 23

Predmetom úpravy je postup úradu pri zistení nedostatkov návrhu na zrušenie.

V prípade, že z návrhu nevyplýva, kto ho podáva, čoho sa týka, ako sa má vo veci rozhodnúť, nie je datovaný a podpísaný, vyzve úrad navrhovateľa na odstránenie týchto nedostatkov pod hrozbou možného zastavenia konania.

Držiteľovi osvedčenia o zápise náleží právo na doručenie návrhu na zrušenie, ako aj právo sa k takému návrhu vyjadriť.

V úprave konania o zrušení sa plne aplikuje zásada koncentrácie. Rozšírenie či doplnenie návrhu na zrušenie sa nepripúšťa.

K § 24

Odsek 1 upravuje možnosť predĺžiť úradom určenú lehotu, ak o to účastník požiada ešte pred uplynutím tejto lehoty.

Nasledujúce odseky upravujú inštitút pokračovania v konaní. Nie je možné vyhovieť žiadosti účastníka konania o pokračovanie v konaní, ak účastník zmeškal lehotu na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní a uvedenie do predošlého stavu. Rovnako nie je možné vyhovieť žiadosti o pokračovanie v konaní v prípade zmeškania lehoty na vyjadrenie sa o návrhu na zrušenie. Ustanovenie upravuje právne následky odpustenia zmeškanej lehoty stanovenej úradom. Ide o povinnosť úradu pokračovať v konaní v prípade, že sú splnené všetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. V odseku 7 sa rieši postup v situácii, keď úrad zostane nečinný. Platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že žiadosti o pokračovanie v konaní bolo vyhovené, ak úrad nerozhodne o jej zamietnutí v lehote dvoch mesiacov.

K § 25

Úprava mechanizmu uvedenia do predošlého stavu zodpovedá všeobecnej zásade „restitutio in integrum“. Na rozdiel od inštitútu pokračovania v konaní je potrebná prítomnosť objektívnej prekážky, ktorá bráni účastníkovi dodržať zákonnú alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu.

V záujme zachovania právnej istoty sa uvedenie do predošlého stavu nepripúšťa v prípade zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku v konaní pred úradom, na vykonanie úkonov pred úradom v dodatočnej lehote, následkom čoho došlo k zastaveniu konania alebo k strate iného práva, na vyjadrenie sa oprávnenej osoby o návrhu na zrušenie, na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní a uvedenie do predošlého stavu a na podanie námietok proti zápisu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vedeného Európskou komisiou alebo námietok proti zmene špecifikácie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny na označenie pôvodu alebo na zemepisné označenie podľa piatej časti návrhu.

Odsek 7 odstraňuje právnu neistotu tretích osôb, ktoré v dobrej viere nadobudli práva na území Slovenskej republiky.

K § 26

Ustanovenie korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktórnosti konania a na uplatňovanie zásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým aj ovplyvniť priebeh samotného konania.

Ustanovenie upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné na rozhodnutie v konaní.

K § 27

Lehotou na podanie opravného prostriedku, t. j. rozkladu, je jeden mesiac. Uvedená lehota je prekluzívneho charakteru. Úrad, v súlade s ustanovením zákona o správnom konaní, preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ustanovenie sa odvoláva aj na výnimky, keď nie je podanie opravného prostriedku možné.

K § 28

Ustanovenie sa vzťahuje na legitímne obmedzenie okruhu informácií o prihláške označenia pôvodu pred zápisom označenia pôvodu do registra, ktoré je možné oznámiť tretím osobám. Po zápise označenia pôvodu do registra sa každému priznáva právo na nahliadnutie do spisu a vyhotovenie kópií, ale z práva na nahliadnutie sú vylúčené časti spisu, ktoré zahŕňajú obchodné tajomstvo, prípadne iné informácie, s ktorými nemusia byť tretie osoby nevyhnutne oboznámené.

K § 29

V súlade so systémom ochrany označenia pôvodu vznikajú práva na tieto označenia len v prípade ich zápisu do registra vedeného úradom. Ustanovenie demonštratívne vymenúva údaje, ktoré sa zapisujú do registra.

Zápis do registra má formálno-právny charakter. Zápis v ňom uvedený sa považuje za platný, pokiaľ nie je rozhodnutím príslušného orgánu určené inak. Zápis údajov a skutočností vyplývajúcich zo zákona alebo z rozhodnutia príslušného orgánu sa nepovažuje za rozhodnutie vydané úradom, tzn. proti takémuto zápisu nemožno podať opravný prostriedok a pod.

Ustanovenie odseku 2 umožňuje zápis zmien, ku ktorým došlo po zápise označenia pôvodu do registra, no prípustné sú len zmeny týkajúce sa vymedzenia výrobku alebo špecifikácie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ako bolo už uvedené v odôvodnení § 19.

Ide o jedinú povolenú zmenu zápisov v registri, pretože návrh vychádza z takej koncepcie, že dôraz je kladený na predmet ochrany, respektíve na informáciu pre spotrebiteľa o tom, že výrobok má určité kvalitatívne vlastnosti dané jeho zemepisným pôvodom, čiže ochrana práv určitého subjektu je druhotná. Ale subjektu, t. j. prihlasovateľovi alebo držiteľovi osvedčenia o zápise prislúcha špecifické oprávnenie „nastavenia“ kvalitatívnych kritérií výrobku, a to prostredníctvom vymedzenia alebo špecifikácie, alebo ich zmien podľa § 19 návrhu. Samozrejme sú prípustné aj zmeny v záujme zosúladenia skutkového stavu s údajmi zapísanými v registri, ako je napr. zmena adresy prihlasovateľa, zmena oprávneného zástupcu a pod.

Register má charakter verejnej listiny, a preto má každý právo na nahliadnutie do registra.

So zreteľom na článok 12 ods. 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva vydáva úrad vestník.

K § 30 a 31

Navrhovaná úprava podobne ako zákon č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z. obsahuje ustanovenia o medzinárodnom zápise označení pôvodu, no v pozmenenej podobe. Tieto ustanovenia sa týkajú iba označení pôvodu a nie zemepisných označení, pretože vykonávajú Lisabonskú dohodu vzťahujúcu sa iba na označenia pôvodu.

O medzinárodný zápis môžu požiadať fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré majú trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Prihláška sa podáva prostredníctvom úradu. Žiadateľ o medzinárodný zápis je povinný za podanie žiadosti zaplatiť poplatok ustanovený podľa medzinárodného dohovoru, ktorým je už spomenutá Lisabonská dohoda.

Ochrana vzniká zápisom príslušného označenia do medzinárodného registra označení pôvodu vedeného Medzinárodným úradom duševného vlastníctva, takýto zápis má konštitutívnu povahu. Označenie pôvodu je chránené proti „každému prisvojovaniu alebo napodobňovaniu, aj keď pravý pôvod výrobku je označený alebo aj keď je označenie použité v preklade, alebo je sprevádzané výrazmi, ako napr. „druh“, „typ“, „spôsob“, „imitácia“ alebo pod. (čl. 3 Lisabonskej dohody).

V nadväznosti na úpravu Lisabonskej dohody má medzinárodný zápis označenia pôvodu v Slovenskej republike rovnaké účinky ako zápis označenia pôvodu do registra vedeného úradom.

K § 32

Do návrhu je začlenená nová osobitná úprava, ktorá umožňuje aplikovať nariadenie Rady (EHS) č. 2081/92 zo dňa 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín v znení nariadenia Rady (ES) č. 535/97 zo dňa 17. marca 1997, ktoré chráni zemepisné označenia a označenia pôvodu poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín v krajinách Európskej únie, aj na ochranu označení pôvodu a zemepisných označení pochádzajúcich zo Slovenskej republiky. Účinnosť týchto navrhovaných ustanovení je odložená ku dňu nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, pretože toto nariadenie je záväzné iba pre členské štáty EU, tzn. po pristúpení do EÚ sa bude uvedené nariadenie priamo aplikovať aj v Slovenskej republike a bude pre ňu záväzné ako celok. Navrhované ustanovenie preto možno chápať ako určitú prípravu Slovenskej republiky na jej členstvo v EÚ.

Nariadenie sa nevzťahuje na všetky poľnohospodárske výrobky alebo potraviny, ale iba na poľnohospodárske výrobky a potraviny, ktoré sú výslovne vymenované v Prílohe 2 Zmluvy o zriadení EHS a v prílohách 1 a 2 nariadenia.

Jednotlivé ustanovenia návrhu určujú orgány, ktoré budú v rámci Slovenskej republiky zodpovedné za jednotlivé postupy upravené nariadením, a to vrátane určenia náležitostí na ich vykonanie a lehôt, keď tieto orgány budú povinné tieto úkony uskutočniť. Cieľom predmetných ustanovení návrhu (§ 32 až 36) je teda adaptácia uvedeného nariadenia, resp. ustanovenia návrhu sú prispôsobené uvedenému komunitárnemu právnemu aktu.

Požiadať o ochranu označenia pôvodu a zemepisného označenia v EÚ bude môcť rovnaký okruh osôb ako v prípade prihlášky na zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia podľa § 13 návrhu. Vymedzenie okruhu aktívne legitimovaných osôb na podanie žiadosti korešponduje s čl. 5 nariadenia. Žiadosť sa bude podávať úradu, ktorý následne preskúma, či podanie spĺňa náležitosti nariadenia. Na odstránenie prípadných nedostatkov úrad stanoví lehotu. V prípade, že prihláška nemá žiadne chyby, úrad postúpi prihlášku Komisii (podľa súčasnej terminológii Európska komisia), ktorá rozhoduje o zápise označenia do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení.

Je nutné zdôrazniť, že aj v tomto prípade je potrebné predchádzajúce odsúhlasenie špecifikácie Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

K § 33

Aj v prípade ochrany zemepisného označenia alebo označenia pôvodu na komunitárnej úrovni je jedinou prípustnou zmenou zmena špecifikácie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny. Na konanie o zmene špecifikácie v zmysle nariadenia sa obdobne použije ustanovenie § 32 návrhu.

K § 34

Ak Komisia dospeje k záveru, že sú splnené podmienky ochrany, zverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev identifikačné údaje prihlasovateľa, názov výrobku, hlavné body žiadosti a odkazy na vnútroštátne predpisy týkajúce sa výroby, spracovania alebo prípravy výrobku vrátane dôvodov, prečo dospela k záveru, že označenie pôvodu alebo zemepisné označenie spĺňa podmienky ochrany. Na základe čl. 7 ods. 1 nariadenia môže každý členský štát podať námietky proti zápisu v lehote šiestich mesiacov od zverejnenia uvedených údajov v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Podanie námietok v Slovenskej republike sa bude riadiť ustanovením § 34 návrhu. Dňom zverejnenia údajov v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev začína plynúť 6 mesačná lehota ako aj 5 mesačná lehota pre osoby, ktoré majú na území SR trvalý pobyt alebo sídlo, na podanie riadne odôvodnených námietok na úrad. Úrad v uvedenej 6 mesačnej lehote zabezpečí postúpenie námietok Komisii.

Námietky sa podávajú nie len proti zápisu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vedeného Komisiou, ale aj proti zmene špecifikácie.

K § 35

Úrad postúpi prípadné námietky Komisii, ktorá v prípade, že ich pokladá za prípustné, t. j. podané v lehote a riadne odôvodnené, vyzve príslušné členské štáty, aby sa v lehote 3 mesiacov pokúsili dosiahnuť dohodu o námietkach. Podľa návrhu je za Slovenskú republiku na rokovanie o týchto záležitostiach príslušný výbor zložený zo zástupcov navrhnutých Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a úradom.

K § 36

Zápis označenia pôvodu a zemepisného označenia pôvodu na komunitárnej úrovni má v Slovenskej republike tie isté účinky ako národný zápis. V prípade, že Komisia odmietne zapísať označenie do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení, stráca účinnosť zároveň aj zápis príslušného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia do registra vedeného úradom, tzn. stráca účinnosť zápis na národnej úrovni. Rovnaký následok má aj zápis označenia do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vedeného Komisiou.

K § 37

Úsilie o efektívnosť a hospodárnosť konania sa premietlo aj do zásady obligatórneho zastúpenia cudzincov v konaní pred úradom. Úprava je v súlade s čl. 3 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva, v ktorom je upravený tzv. národný princíp. Podstatou národného princípu je rovnaké zaobchádzanie s účastníkmi konania bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.

Ustanovenie ďalej vymedzuje zásadu konania v štátnom jazyku.

K § 38

Postup uvedený v tomto zákone sa bude uplatňovať aj v prípade konania o prihláškach označenia pôvodu výrobkov, ktoré boli podané pred účinnosťou tohto návrhu zákona, ak konanie o nich zostalo nedokončené s tým, že prihlasovateľ uvedie na výzvu úradu svoju prihlášku do súladu s požiadavkami tohto návrhu.

Navrhovaná zákonná úprava sa bude aplikovať aj na právne vzťahy z označení pôvodu zapísaných do registra pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ale vznik týchto právnych vzťahov viažucich sa na označenia pôvodu, ako aj nároky z nich vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sa budú posudzovať podľa predpisov platných v čase ich vzniku.

Zavádza sa tzv. preklenovacie obdobie na zosúladenie označení pôvodu zapísaných do registra na základe doteraz platných predpisov s podmienkami, ktoré kladie tento návrh zákona na zápis označenia pôvodu do registra. Preklenovacie obdobie sa navrhuje na dva roky od nadobudnutia účinnosti tohto návrhu. Márnym uplynutím tejto lehoty označenie pôvodu stráca účinnosť.

K § 39

V súvislosti s prijatím navrhovaného zákona sa predpokladá zrušenie zákona č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z. a vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu, t. j. vyhlášky Úradu pre vynálezy a objavy č. 160/1973 Zb. o konaní vo veciach označení pôvodu výrobkov.

K článku II

Predstavuje novelizáciu zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie je potrebné zaviesť do zákona o ochrane spotrebiteľa, aby mohli byť uplatňované príslušné práva kontrolných orgánov.

K článku III

Predstavuje novelizáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V súvislosti s novo navrhovanou právnou úpravou označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov je nevyhnutné zapracovať z toho vyplývajúce zmeny aj do zákona o správnych poplatkoch.

K článku IV

Predkladateľ navrhuje účinnosť zákona k 1. novembru 2003 s výnimkou ustanovení

§ 32 až 36, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy

o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

Bratislava, 20. augusta 2003

predseda vlády Slovenskej republiky

Mikuláš Dzurinda

v. r.

predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky

Darina Kyliánová

v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore