Zákon o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 469/2003 účinný od 25.05.2021 do 31.10.2022

Platnosť od: 27.11.2003
Účinnosť od: 25.05.2021
Účinnosť do: 31.10.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Ochrana spotrebiteľa, Štátna hospodárska politika, Hnuteľné veci, Priemyselné právo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST8JUD4DS7EUPPČL0

Zákon o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 469/2003 účinný od 25.05.2021 do 31.10.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 469/2003 s účinnosťou od 25.05.2021 na základe 83/2021

Legislatívny proces k zákonu 83/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov

K predpisu 83/2021, dátum vydania: 20.02.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Systém ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov je v Európskej únii (ďalej len „EÚ“) charakterizovaný existenciou rôznych a rozdielnych úrovní právnej ochrany. Pri určitých druhoch výrobkov je ochrana zabezpečená na úrovni EÚ prostredníctvom nariadení, tzn. prostredníctvom právnych aktov EÚ, ktoré majú všeobecnú platnosť, záväzné vo svojej celistvosti a sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch (čl. 288 ZFEÚ). Konkrétne ide o tieto nariadenia, resp. výrobky:

-poľnohospodárske výrobky a potraviny [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny v platnom znení],

-víno [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 v platnom znení],

-aromatizované vínne výrobky [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91],

-liehoviny [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 zo 17. apríla 2019 o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín, používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 110/2008].

Pre iné druhy výrobkov, ktoré súhrnne označované ako tzv. nepoľnohospodárske výrobky (non-agricultural goods) v súčasnosti neexistuje ochrana označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov na úrovni EÚ. Tieto v niektorých členských štátoch chránené prostredníctvom špecifických právnych noriem týkajúcich sa konkrétnych výrobkov, resp. prostredníctvom národných právnych predpisov súhrnne upravujúcich oblasť označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov. Druhá z uvedených možností platí aj pre Slovenskú republiku; v súčasnosti je ochrana na vnútroštátnej úrovni zabezpečená prostredníctvom zákona č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (predchodcom zákona č. 469/2003 Z. z. bol zákon č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov, ktorý bol s účinnosťou od 1. decembra 2003 zrušený). Ochrana označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov na vnútroštátnej úrovni teda v Slovenskej republike dlhodobú tradíciu a existovala pred pristúpením Slovenskej republiky k EÚ, a to bez obmedzenia na určité druhy výrobkov.

Nie je možné nespomenúť, že Európska komisia od roku 2011 zvažuje možnosť rozšírenia ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov aj na oblasť

nepoľnohospodárskych výrobkov (Bližšie informácie dostupné napríklad na:

https://ec.europa.eu/growth/industry/intellectual-property/geographical-indications/non-

agricultural-products/).

Hodnotenie oblasti zemepisných označení je predmetom pracovného

programu Európskej Komisie na rok 2020 [iniciatíva v rámci programu REFIT - hodnotenie zemepisných označení a zaručených tradičných špecialít pomôže posúdiť súlad medzi rôznymi časťami právneho rámca pre systémy kvality a poskytne príležitosť na zváženie potreby jeho zlepšenia (modernizácia, zjednodušenie a zefektívnenie). Jeho výsledky môžu slúžiť ako základ pre úvahy o potrebe regulačných zmien týkajúcich sa systémov kvality EÚ.]. Rovnako v návrhu Akčného plánu pre duševné vlastníctvo 2020 Európska komisia zdôrazňuje, že na úrovni systém sui generis ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov pre nepoľnohospodárske výrobky neexistuje a jeho zavedenie bude predmetom úvah https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12510-Intellectual-Property-Action-Plan).

 

Pristúpenie Slovenskej republiky k EÚ ako aj vývoj v oblasti ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov zabezpečovanej na úrovni EÚ v ostatnom období obmedzilo, resp. obmedzuje možnú ochranu poskytovanú na vnútroštátnej úrovni členských štátov len na určité typy výrobkov (tzv. nepoľnohospodárske výrobky, na ktoré nie je možné udeliť ochranu podľa existujúcich nariadení EÚ).

Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny poskytujúce ochranu pre poľnohospodárke výrobky a potraviny výslovne pripúšťa možnosť ochrany len na úrovni EÚ (pozri body 19 a 24 preambuly nariadenia EÚ/1151/2012, v zmysle ktorých zabezpečenie jednotného dodržiavania práv duševného vlastníctva na celom území Únie týkajúcich sa názvov chránených v Únii je priorita, ktorú možno efektívnejšie dosiahnuť na úrovni Únie, resp. aby boli označenia pôvodu a zemepisné označenia na území členských štátov chránené, mali by byť zapísané do registra iba na úrovni Únie). V prípade ostatných nariadení upravujúcich vína, aromatizované vínne výrobky a liehoviny takéto jednoznačné konštatovanie síce absentuje, avšak z preambuly rozhodnutia Rady (EÚ) 2019/1754 zo 7. októbra 2019 o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach je možné vyvodiť, že členské štáty by nemali mať vnútroštátne systémy na ochranu označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov ani v prípade vína, aromatizovaných vínnych výrobkov a liehovín [pozri bod 5 preambuly rozhodnutia (EÚ) 2019/1754, v zmysle ktorého „pokiaľ ide o určité poľnohospodárske výrobky, Únia zaviedla jednotné a komplexné systémy na ochranu zemepisných označení pre vína (1970), liehoviny (1989), aromatizované vína (1991) a ďalšie poľnohospodárske výrobky a potraviny (1992). Na základe výlučnej právomoci Únie podľa článku 3 ZFEÚ by členské štáty nemali mať vnútroštátne systémy ochrany na ochranu poľnohospodárskych označení pôvodu a zemepisných označení tretích členských krajín Osobitnej únie“]. V súvislosti s uvedenými druhmi výrobkov je potrebné zmieniť aj Vyhlásenie Komisie 2019/C 360/02, konkrétne „Komisia by ďalej chcela pripomenúť, že vzhľadom na to, že Únia uplatňuje v oblasti poľnohospodárskych zemepisných označení svoju vnútornú právomoc, členské štáty EÚ nemôžu mať vlastné vnútroštátne systémy ochrany zemepisných označení“.

 

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie vo veci C-478/07 z 8. septembra 2009, v ktorom Súdny dvor poukázal na základný cieľ nariadenia upravujúceho oblasť označení pôvodu a zemepisných označení v prípade poľnohospodárskych výrobkov a konštatoval, že riziko ohrozenia základného cieľa, ktorým je zaručiť kvalitu dotknutých poľnohospodárskych výrobkov je o to väčšie, že na rozdiel od ochranných známok nebolo paralelne prijaté nijaké opatrenie na úrovni Spoločenstva, ktoré by harmonizovalo prípadné vnútroštátne režimy ochrany zemepisných označení. Z toho je potrebné vyvodiť záver, že cieľom nariadenia č. 510/2006 nie je upraviť popri vnútroštátnych úpravách, ktoré môžu ďalej existovať, doplnkový režim ochrany kvalifikovaných zemepisných označení, ako je napríklad režim zavedený nariadení Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva, ale stanoviť jednotný a výlučný režim ochrany týchto označení.

V nadväznosti na uvedené je možné konštatovať, že jedným z cieľov predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je

-jednoznačné vymedzenie pôsobnosti právnej úpravy označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov v právnom poriadku Slovenskej republiky. Konkrétne ide o poskytnutie ochrany na vnútroštátnej úrovni kategórii výrobkov, pri ktorej právo existenciu ochrany na vnútroštátnej úrovni členských štátov pripúšťa, tzn. kategórii tzv. nepoľnohospodárskych výrobkov.

Ďalšie, nemenej dôležité, ciele predkladaného návrhu zákona je možné definovať ako

-reflektovanie zmien vyplývajúcich z pristúpenia k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach pri rešpektovaní kompetencií Komisie ustanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 z 23. októbra 2019 o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach. Uznesením vlády SR č. 4 zo dňa 15. januára 2020 bolo predsedovi Úradu priemyselného vlastníctva SR uložené prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni k uvedenému nariadeniu (EÚ) 2019/1753 ako aj k samotnému Rozhodnutiu Rady (EÚ) zo 7. októbra 2019 o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach;

-potreba úpravy tzv. „národných“ fáz postupov, ktorých vykonávanie je v systéme ochrany označení výrobkov a zemepisných označení výrobkov ponechané nariadeniami EÚ na členské štáty, a to predovšetkým v súvislosti s novým nariadením o liehovinách [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 zo 17. apríla 2019 o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín, používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 110/2008]. Uznesením vlády SR č. 4 zo dňa 15. januára 2020 bolo predsedovi Úradu priemyselného vlastníctva SR uložené prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni k uvedenému nariadeniu (EÚ) 2019/787, ktoré je v časti týkajúcej sa zemepisných označení v gescii Úradu priemyselného vlastníctva SR.

Súčasťou predkladaného návrhu je aj zmena zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov; zmena implementačného charakteru sleduje prispôsobenie textu zákona terminológii použitej v legislatíve EÚ.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami [Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva;

Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (Dohoda TRIPS)

;

Lisabonská dohoda o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu

ktorými je Slovenská republika viazaná a je v súlade s právom EÚ.

 

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (Úrad vlády Slovenskej republiky, odbor legislatívy ostatných ústredných orgánov štátnej správy)

Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: ..Ukončenie: ..

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

august 2020

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

október 2020

2. Definícia problému

Ochrana označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov na vnútroštátnej úrovni má v Slovenskej republike (ďalej len "SR") dlhodobú tradíciu a existovala už pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii (ďalej len "EÚ"), a to bez obmedzenia na určité druhy výrobkov. Pristúpenie SR k EÚ si vyžiadalo vydanie novej právnej úpravy v tejto oblasti, ktorou bol zákon č. 469/2003 Z. z.; táto právna úprava rešpektovala kompetencie EÚ v danej oblasti k dátumu pristúpenia SR.Systém ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov je v EÚ charakterizovaný existenciou rôznych a rozdielnych úrovní právnej ochrany, pričom ide v zásade o ochranu na úrovni EÚ a ochranu, ktorú môžu poskytovať členské štáty na vnútroštátnej úrovni. Súčasne je potrebné konštatovať, že právna úprava EÚ v tejto oblasti sa neustále vyvíja, pričom v ostatných rokoch bola možnosť ochrany na vnútroštátnej úrovni členských štátov obmedzená len na určité typy výrobkov (tzv. nepoľnohospodárske výrobky, na ktoré nie je možné udeliť ochranu podľa platných nariadení EÚ). Naopak pri určitých druhoch výrobkov je ochrana označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov možná výlučne na úrovni EÚ prostredníctvom nariadení, tzn. prostredníctvom právnych aktov EÚ, ktoré majú všeobecnú platnosť, sú záväzné vo svojej celistvosti a sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch (čl. 288 ZFEÚ). Konkrétne ide o tieto nariadenia, resp. výrobky:- poľnohospodárske výrobky a potraviny [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012) v platnom znení],- víno [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení],

- aromatizované vínne výrobky [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91 (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014)],- liehoviny [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 zo 17. apríla 2019 o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín, používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 110/2008 (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019)].Pre tzv. nepoľnohospodárske výrobky (non-agricultural goods) v súčasnosti neexistuje ochrana označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov na úrovni EÚ. Európska komisia však už od roku 2011 zvažuje možnosť rozšírenia ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov aj na oblasť nepoľnohospodárskych výrobkov. Bližšie pozri napr. https://ec.europa.eu/growth/industry/intellectual-property/geographical-indications/non-agricultural-products/. Hodnotenie oblasti zemepisných označení je predmetom pracovného programu Európskej Komisie na rok 2020 [iniciatíva v rámci programu REFIT - hodnotenie zemepisných označení výrobkov a zaručených tradičných špecialít pomôže posúdiť súlad medzi rôznymi časťami právneho rámca pre systémy kvality EÚ a poskytne príležitosť na zváženie potreby jeho zlepšenia (modernizácia, zjednodušenie a zefektívnenie). Jeho výsledky môžu slúžiť ako základ pre úvahy o potrebe regulačných zmien týkajúcich sa systémov kvality EÚ.]. Nepoľnohospodárske výrobky sú v niektorých členských štátoch chránené prostredníctvom špecifických právnych noriem týkajúcich sa konkrétnych výrobkov, resp. prostredníctvom národných právnych predpisov súhrnne upravujúcich oblasť označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov. Druhá z uvedených možností platí aj pre SR; v súčasnosti je ochrana na vnútroštátnej úrovni zabezpečená prostredníctvom zákona č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3. Ciele a výsledný stav

Ciele predkladaného návrhu zákona sú nasledovné:- jednoznačné vymedzenie, resp. zameranie právnej úpravy označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov v právnom poriadku SR. Konkrétne ide o poskytnutie ochrany na vnútroštátnej úrovni kategórii výrobkov, pri ktorej právo EÚ existenciu ochrany na vnútroštátnej úrovni členských štátov pripúšťa, tzn. kategórii tzv. nepoľnohospodárskych výrobkov.- reflektovanie zmien vyplývajúcich z pristúpenia EÚ k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach pri rešpektovaní kompetencií Európskej komisie ustanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 z 23. októbra 2019 o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (Ú. v. EÚ L 271, 24. 10. 2019);- potreba úpravy tzv. „národných“ fáz postupov, ktorých vykonávanie je v systéme ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov ponechané nariadeniami EÚ na členské štáty, a to predovšetkým v súvislosti s nariadením (EÚ) 2019/787.Výsledný stav by mal zabezpečiť prehľadnú právnu úpravu vo vzťahu k oblasti ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov na národnej úrovni a poskytnúť ucelený a všeobecne použiteľný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni k relevantným nariadeniam EÚ (uvedené v bode 2).

4. Dotknuté subjekty

• Držitelia označení pôvodu výrobkov a držitelia zemepisných označení výrobkov, prihlasovatelia, resp. žiadatelia o ochranu• Podnikatelia• Patentoví zástupcovia• Advokáti

5. Alternatívne riešenia

Predkladateľ, vzhľadom na skôr uvedené ciele a definovaný výsledný stav, neidentifikoval možnosť alternatívnych riešení. Nulový variant by mal za následok nejednoznačnosť definovania rozhrania kompetencií SR a EÚ vo vzťahu k oblasti označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov.

7

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? Áno 💧 Nie

7. Transpozícia práva EÚ

Navrhovaným zákonom sa netransponuje právo EÚ.

8. Preskúmanie účelnosti**

Hoci predkladateľ nenavrhuje preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu v zmysle tohto bodu, je vhodné uviesť, že hodnotenie oblasti zemepisných označení výrobkov je predmetom pracovného programu Európskej komisie na rok 2020 [iniciatíva v rámci programu REFIT - hodnotenie zemepisných označení a zaručených tradičných špecialít pomôže posúdiť súlad medzi rôznymi časťami právneho rámca pre systémy kvality EÚ a poskytne príležitosť na zváženie potreby jeho zlepšenia (modernizácia, zjednodušenie a zefektívnenie). Jeho výsledky môžu slúžiť ako základ pre úvahy o potrebe regulačných zmien týkajúcich sa systémov kvality EÚ.]. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné vylúčiť, že právna úprava bude v blízkej budúcnosti predmetom opätovného preskúmania.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

 

Navrhovaný zákon nezavádza nové služby verejnej správy pre občana, nové práva ani povinnosti dotknutých subjektov, nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, nepredstavuje žiadnu finančnú ani administratívnu záťaž. V zásade je možné konštatovať, že navrhovaný predpis reflektuje status quo daný relevantnými

aktmi sekundárneho práva EÚ, ktorých vplyvy boli analyzované na úrovni EÚ.

Navrhovaný zákon zabezpečuje prehľadnú právnu úpravu vo vzťahu k oblasti ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov na národnej úrovni a poskytuje ucelený a všeobecne použiteľný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni k relevantným nariadeniam EÚ.

11. Kontakt na spracovateľa

Jitka Mikuličová, odbor legislatívno-právny, ÚPV SR

 

jitka.mikulicova@indprop.gov.sk

 

tel.: 00421 48 4300 269

12. Zdroje

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Vzhľadom na to, že predkladateľom neboli identifikované žiadne vplyvy predkladaného návrhu zákona, predbežné pripomienkové konanie sa neuskutočnilo.

 

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Predkladateľ návrhu zákona: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

2.

Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

3.

Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie

a)v primárnom práve

čl. 42, 43 ods. 2, 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b)v sekundárnom práve

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2), gestor: MK SR a spolugestor: MS SR a ÚPV SR,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. L 343, 14.12.2012) v platnom znení, gestor: MPRV SR, ÚPV SR,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení, gestor: MPRV SR,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91 (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014), gestor: MPRV SR,

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 664/2014 z 18. decembra 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012, pokiaľ ide o stanovenie symbolov Únie pre chránené označenia pôvodu, chránené zemepisné označenia a zaručené tradičné špeciality a pokiaľ ide o určité pravidlá týkajúce sa určovania pôvodu, určité procesné pravidlá a určité dodatočné prechodné pravidlá (Ú. v. L 179, 19.6.2014), gestor: MPRV SR, ÚPV SR,

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 668/2014 z 13. júna 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. L 179, 19.6.2014), gestor: MPRV SR, ÚPV SR, Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/33 zo 17. októbra 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o žiadosti o ochranu označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov v sektore vinohradníctva a vinárstva, námietkové konanie, obmedzenie používania, zmeny špecifikácií výrobkov, zrušenie ochrany a označovanie a obchodnú úpravu (Ú. v. EÚ L 9, 11.1.2019), gestor: MPRV SR

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/34 zo 17. októbra 2018, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o žiadosti o ochranu označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov v sektore vinohradníctva a vinárstva, námietkové konanie, zmeny špecifikácií výrobkov, register chránených názvov, zrušenie ochrany a používanie symbolov, ako aj pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o primeraný systém kontrol (Ú. v. EÚ L 9, 11.1.2019), gestor: MPRV SR

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 zo 17. apríla 2019 o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín, používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 110/2008 (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019), gestor: MPRV SR, ÚPV SR,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 z 23. októbra 2019 o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (Ú. v. EÚ L 271, 24.10.2019), gestor: MPRV SR, ÚPV SR

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1754 zo 7. októbra 2019 o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (Ú. v. EÚ L 271, 24.10.2019), gestor: ÚPV SR,

Vykonávacie Nariadenie Komisie (EÚ) 2020/198 z 13. februára 2020, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014, pokiaľ ide o zriadenie registra zemepisných označení chránených v sektore aromatizovaných vínnych výrobkov a o zaradenie existujúcich zemepisných označení do tohto registra (Ú. v. EÚ L 42, 14.2.2020), gestor: MPRV SR, ÚPV SR.

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Vonkajšia výlučná právomoc v oblasti označení pôvodu výrobkov alebo zemepisných označení výrobkov bola konštatovaná Súdnym dvorom EÚ v konaní C-389/15:

„(Bod 74: Z preskúmania tohto návrhu teda jednak vyplýva, že je určený hlavne na uľahčenie alebo úpravu obchodovania medzi Úniou a tretími štátmi, a jednak, že je spôsobilý mať priamy a bezprostredný účinok na toto obchodovanie, v dôsledku čoho jeho vyjednávanie patrí do výlučnej právomoci, ktorú v oblasti spoločnej obchodnej politiky upravenej v článku 207 ods. 1 ZFEÚ Únii priznáva článok 3 ods. 1 ZFEÚ. Bod 75: Preto sa Rada nesprávne domnievala, že napadnuté rozhodnutie sa týka aproximácie práva v oblasti vnútorného trhu a v dôsledku toho patrí do spoločnej právomoci Únie a jej členských štátov, a nesprávne založila toto rozhodnutie na článku 114 ZFEÚ, ako aj článku 218 ods. 3 a 4 ZFEÚ.)“.

 

Existuje relevantná judikatúra Súdneho dvora vo veciach označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov. Z ostatných piatich rokov napr. rozsudky vo veciach C-75/15, C-393/16, C-44/17, C-367/17, C-614/17, C-569/18.

Rozsudok Súdneho dvora z 21. januára 2016 vo veci C-75/15 Viiniverla Oy/Sosiaali- ja terveysalan lupa- ja valvontavirasto, ECLI:EU:C:2016:35.

Právne vety:

1. Článok 16 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89 sa vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia toho, či ide o „napodobenie“ v zmysle tohto ustanovenia, musí vnútroštátny súd vychádzať z konceptu vnímania riadne informovaného, primerane pozorného a obozretného priemerného spotrebiteľa, pričom pod týmto pojmom treba chápať európskeho spotrebiteľa, a nielen spotrebiteľa z členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý predstavuje napodobenie chráneného zemepisného označenia.

2. Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa vykladať v tom zmysle, že pri posúdení, či pri názve „Verlados“ ide o „napodobenie“ chráneného zemepisného označenia „Calvados“ pre analogické výrobky v zmysle tohto ustanovenia, vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, musí zobrať do úvahy fonetickú a vizuálnu podobnosť týchto označení, ako aj prípadné skutočnosti, ktoré môžu naznačovať, že táto podobnosť nie je náhodná, a musí overiť, či sa riadne informovanému, primerane pozornému a obozretnému priemernému európskemu spotrebiteľovi pri názve výrobku vybaví v mysli ako referenčná predstava výrobok chránený zemepisným označením.

3. Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa vykladať v tom zmysle, že používanie označenia považovaného v zmysle tohto ustanovenia za „napodobenie“ zemepisného označenia uvedeného v prílohe III tohto nariadenia nemožno povoliť ani v prípade, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

Rozsudok Súdneho dvora z 20. decembra 2017 vo veci C-393/16 Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne proti Aldi Süd Dienstleistungs-GmbH & Co.OHG, ECLI:EU:C:2017:991.

Právne vety:

1. Článok 118m ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 491/2009 z 25. mája 2009, a článok 103 ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007, sa majú vykladať v tom zmysle, že do ich pôsobnosti patrí prípad, keď je také chránené označenie pôvodu, akým je „Champagne“, použité ako súčasť názvu, pod ktorým sa predáva taká potravina, akou je „Champagner Sorbet“, ktorá síce nezodpovedá špecifikáciám

týkajúcim sa tohto chráneného označenia pôvodu, ale obsahuje zložku zodpovedajúcu uvedeným špecifikáciám.

2. Článok 118m ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia č. 1234/2007, zmeneného nariadením č. 491/2009, a článok 103 ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia č. 1308/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že používanie chráneného označenia pôvodu ako súčasť názvu, pod ktorým sa predáva taká potravina, akou je „Champagner Sorbet“, ktorá síce nezodpovedá špecifikáciám týkajúcim sa tohto chráneného označenia pôvodu, ale obsahuje zložku, ktorá zodpovedá uvedeným špecifikáciám, predstavuje zneužívanie dobrej povesti chráneného označenia pôvodu v zmysle týchto ustanovení, ak základnou vlastnosťou tejto potraviny nie je príchuť, ktorá bola dosiahnutá hlavne prítomnosťou tejto zložky v jej zložení.

3. Článok 118m ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1234/2007, zmeneného nariadením č. 491/2009, a článok 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že používanie chráneného označenia pôvodu ako súčasť názvu, pod ktorým sa predáva taká potravina, akou je „Champagner Sorbet“, ktorá síce nezodpovedá špecifikáciám týkajúcim sa tohto chráneného označenia pôvodu, ale obsahuje zložku, ktorá zodpovedá uvedeným špecifikáciám, nepredstavuje zneužitie, napodobenie ani vyvolanie mylnej predstavy v zmysle týchto ustanovení.

4. Článok 118m ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1234/2007, zmeneného nariadením č. 491/2009, a článok 103 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1308/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že sú uplatniteľné tak na nepravdivé alebo do omylu uvádzajúce označenia, ktoré by mohli vyvolať mylný dojem o pôvode dotknutého výrobku, ako aj na nepravdivé a do omylu uvádzajúce označenia týkajúce sa povahy alebo základných vlastností tohto výrobku.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. júna 2018 vo veci C-44/17 Scotch Whisky Association, The Registered Office, proti Michaelovi Klotzovi, ECLI:EU:C:2018:415.

Právne vety:

1. Článok 16 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89 sa vykladať v tom zmysle, že na preukázanie existencie „nepriameho komerčného použitia“ registrovaného zemepisného označenia treba, aby sporná zložka bola použitá vo forme, ktorá je buď rovnaká ako toto označenie, alebo podobná z fonetického a/alebo vizuálneho hľadiska. Nestačí preto, aby tento názov mohol vyvolať vo vedomí cieľovej skupiny verejnosti akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s uvedeným označením alebo príslušnou zemepisnou oblasťou.

2. Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa vykladať v tom zmysle, že na preukázanie existencie „pripodobenia“ registrovaného zemepisného označenia prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či keď priemerný európsky spotrebiteľ, ktorý je obvykle informovaný a primerane pozorný a obozretný, vidí sporný názov, vybaví sa mu priamo v mysli obraz výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie. V rámci tohto posúdenia tento súd vzhľadom po prvé na neexistenciu fonetickej alebo vizuálnej podobnosti sporného názvu s chráneným zemepisným označením a po druhé na čiastočné zahrnutie tohto označenia do tohto názvu musí prípadne zohľadniť koncepčnú blízkosť medzi uvedeným názvom a uvedeným

označením. Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa vykladať v tom zmysle, že na preukázanie existencie „pripodobenia“ registrovaného zemepisného označenia netreba zohľadniť kontext sprevádzajúci spornú zložku a najmä to, že pri tejto zložke sa nachádza spresnenie týkajúce sa skutočného pôvodu dotknutého výrobku.

3. Článok 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008 sa vykladať v tom zmysle, že na účely zistenia existencie „nepravého alebo zavádzajúceho označenia“ zakázaného týmto ustanovením netreba zohľadňovať kontext, v ktorom je sporná zložka použitá.Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 19. decembra 2018 vo veci C-367/17 S proti EA a i., ECLI:EU:C:2018:1025. Právna veta: Článok 4 ods. 2 písm. e) nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín v spojení s článkom 8 nariadenia Komisie (ES) č. 1898/2006 zo 14. decembra 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia č. 510/2006, a článkom 7 ods. 1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny sa vykladať v tom zmysle, že požiadavka balenia výrobku označeného chráneným zemepisným označením v zemepisnej oblasti jeho výroby je v súlade s uvedeným článkom 4 ods. 2 písm. e) odôvodnená vtedy, ak predstavuje nevyhnutný a primeraný prostriedok na zachovanie kvality výrobku, na zabezpečenie jeho pôvodu alebo zaručenie kontroly špecifikácie chráneného zemepisného označenia. Vnútroštátny súd musí preskúmať, či je táto požiadavka náležite odôvodnená jedným z vyššie uvedených cieľov, pokiaľ ide o chránené zemepisné označenie „Schwarzwälder Schinken“.

Rozsudok Súdneho dvora z 2. mája 2019 vo veci C-614/17 Fundación Consejo Regulador de la Denominación de Origen Protegida Queso Manchego proti Industrial Quesera Cuquerella SL a Juan Ramón Cuquerella Montagud, ECLI:EU:C:2019:344.

Právne vety:

1. Článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín sa má vykladať v tom zmysle, že k vyvolaniu mylnej predstavy o zapísanom názve môže dôjsť použitím obrazových označení.

2. Článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 sa vykladať v tom zmysle, že používanie obrazových označení, ktoré vyvolávajú mylnú predstavu o zemepisnej oblasti, na ktorú je viazané označenie pôvodu uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, môže predstavovať vyvolanie mylnej predstavy tohto označenia pôvodu, a to aj v prípade, že uvedené obrazové označenia používa výrobca so sídlom v tomto regióne, ale na ktorého výrobky, ktoré podobné alebo porovnateľné výrobkom chráneným týmto označením pôvodu, sa toto označenie pôvodu nevzťahuje.

3. Pojem riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, z ktorého vnímania musí vychádzať vnútroštátny súd pri posudzovaní toho, či ide o „vyvolávanie mylnej predstavy“ v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006, sa chápať tak, že odkazuje na európskych spotrebiteľov, vrátane spotrebiteľov členského štátu, v ktorom sa

vyrába výrobok, ktorý vedie k mylnej predstave o chránenom názve alebo na ktorý sa tento názov zo zemepisného hľadiska viaže, a v ktorom sa tento výrobok prevažne spotrebúva.

Rozsudok Súdneho dvora zo 17. októbra 2019 vo veci C-569/18 Caseificio Cirigliana Srl a i. proti Ministero delle Politiche agricole, alimentari e forestali a i., ECLI:EU:C:2019:873.

Právna veta:

Článok 4 písm. c) a článok 7 ods. 1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, ako aj špecifikácia výrobku „Mozzarella di bufala Campana CHOP“ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, že výroba syra „Mozzarella di bufala Campana CHOP“ sa musí uskutočňovať v priestoroch, ktoré určené výlučne na túto výrobu, a to aj v rámci jediného závodu, a v ktorých je zakázané umiestniť a skladovať mlieko pochádzajúce z chovov nezaradených do systému kontroly chráneného označenia pôvodu (CHOP) syra „Mozzarella di bufala“, ak táto právna úprava predstavuje nevyhnutný a primeraný prostriedok na zabezpečenie kvality takého výrobku alebo na zabezpečenie kontroly špecifikácie tohto CHOP, čo musí overiť vnútroštátny súd.

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 zo 17. apríla 2019 o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín, používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 110/2008 (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019) – 25. máj 2021,

b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

voči Slovenskej republike nebolo začaté žiadne z uvedených konaní ani uvedený postup Európskej komisie,

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby ďalších úprav

−zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,

−zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,

−zákon č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov v znení zákona č. 84/2007 Z. z.,

−zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov,

−zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov,

−zákon č. 469/2003 z. Z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

−zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

−zákon č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín,

−zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov,

−zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov,

−zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov.

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

úplne

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 3

(§ 1)

V nadväznosti na vývoj v oblasti ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov v EÚ a ďalšie navrhované zmeny tohto právneho predpisu je potrebné podrobnejšie špecifikovať predmet úpravy právneho predpisu.

Navrhované ustanovenie rešpektuje „duálnosť“ ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov v EÚ a skutočnosť, že systém ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení pôvodu výrobkov je v Európskej únii charakterizovaný existenciou rôznych a rozdielnych úrovní právnej ochrany. Bližšie pozri všeobecnú časť dôvodovej správy.

Navrhovaný odsek 1 sa týka ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov, ktorú je možné poskytnúť na vnútroštátnej úrovni SR a ktorá vzniká zápisom označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku do registra vedeného ÚPV SR. Ako bolo uvedené, ide o ochranu označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov pre kategóriu tzv. nepoľnohospodárskych výrobkov.

Následne navrhovaný odsek 2 vymedzuje v súvislosti s ochranou poskytovanou označeniam pôvodu výrobkov a zemepisným označeniam výrobkov výlučne na úrovni oblasti právnej úpravy týchto nariadení, ktoré si vyžadujú implementáciu na vnútroštátnej úrovni. Uvedené reflektuje skutočnosť, že pre efektívne konanie o zápise označenia pôvodu výrobkov a zemepisného označenia výrobkov, prípadných zmenách určitých prvkov týchto zápisov alebo pre konanie o zrušení zápisu označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku je nevyhnutné aj zapojenie členských štátov, resp. niektoré časti konaní sa odohrávajú pred vnútroštátnymi orgánmi členských štátov.

Navrhovaný odsek 3 vymedzuje druhy výrobkov, pri ktorých je možné získať hmotnoprávnu ochranu výlučne na úrovni EÚ, a to podľa nariadení taxatívne vymenovaných v príslušnej poznámke pod čiarou. Paragrafové znenie obsahuje slovo „výlučne“ na zdôraznenie tejto skutočnosti. Procesná ochrana práv z označenia pôvodu výrobku alebo zo zemepisného označenia výrobku sa naďalej poskytuje podľa zákona č. 469/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

[§ 2 písm. a), b), c), d)]

Písmena c) a d) v ustanovení nazvanom Vymedzenie základných pojmov definovali označenie pôvodu výrobku pre víno ako aj zemepisné označenie výrobku pre víno. Ich vypustenie je v priamej súvislosti s faktom, že ochranu označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov pre vína nie je možné poskytnúť na vnútroštátnej úrovni [poskytuje sa na úrovni na základe nariadenia (EÚ) č. 1308/2013]. Vypúšťaná právna úprava je súčasťou tohto nariadenia [čl. 93 ods. 1 písm. a) a b)] a jej ponechanie vo vnútroštátnom právnom predpise je nedôvodné.

Zmeny navrhované v písmenách a) a b) sú dôsledkom vypustenia písmen c) a d).

[§ 2 pôvodné písm. g)]

Aj v súvislosti s navrhovanou zmenou § 6 ods. 1 je potrebné legislatívnu skratku „držiteľ osvedčenia o zápise“ umiestniť za prvý výskyt skracovaného výrazu. (pozri aj odôvodnenie k bodu 7, resp. k § 6 ods. 1)

[§ 2 pôvodné písm. h)]

V nadväznosti na zmenu spôsobu vymedzenia okruhu osôb, ktoré oprávnené označenie pôvodu výrobku a zemepisné označenie výrobku používať [konkrétne sa toto právo priznáva každej osobe, ktorá uvádza na trh výrobky, ktoré zodpovedajú špecifikácii konkrétneho výrobku (pozri návrh k § 6 ods. 1)] návrh opúšťa pojem „užívateľ zapísaného označenia pôvodu výrobku“; zachovanie jeho definície je nedôvodné a je potrebné ju vypustiť.

(§ 3)

Označenie pôvodu výrobku a zemepisné označenie výrobku patrí medzi základné pojmy právneho predpisu vymedzené v ustanoveniach § 2 písm. a) a b), preto nie je prípustné k týmto pojmom v následnom znení právneho predpisu zavádzať legislatívne skratky. Preto je nevyhnutné pristúpiť k vypusteniu zavedených legislatívnych skratiek a k súvisiacej úprave ďalšieho textu právneho predpisu.

K bodu 2

(§ 6 ods. 1 a 2)

V § 6 odsek 1 sa precizuje okruh osôb, ktoré oprávnené používať označenie pôvodu výrobku alebo zemepisné označenie výrobku. Termín „používanie“ zahŕňa nielen priame použitie zapísaného označenia pôvodu výrobku na výrobku alebo jeho obale, ide aj o používanie v reklamných a propagačných materiáloch, v obchodných dokumentoch a pod. V zásade toto právo patrí každej osobe, ktorá uvádza na trh výrobky zodpovedajúce špecifikácii konkrétneho výrobku (bez ohľadu na to, či je aj zhotoviteľom týchto výrobkov).

Špecifikácia výrobku je základnou náležitosťou žiadosti o zápis označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku 15); v skratke je možné povedať, že vymedzuje relevantné zemepisné územie, opisuje vlastnosti alebo kvalitatívne znaky výrobku, ktoré sú dané práve týmto zemepisným prostredím a taktiež opisuje spôsob získania výrobku, prípadne originálne a nemenné miestne spôsoby získania výrobku.

Navrhovaná zmena § 6 odseku 2 je v priamej súvislosti, resp. priamym dôsledkom zmien § 6 ods. 1 a § 2 písm. h). Súčasne sa spresňuje znenie ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že spolu so samotným znením zapísaného označenia pôvodu môže byť na výrobku uvedená aj informácia o tom, že ide o zapísané označenie pôvodu výrobku. V tejto súvislosti je možné poukázať aj na úpravu EÚ, ktorá v prípade chránených označení pôvodu výrobkov a chránených zemepisných označení výrobkov pri výrobkoch pochádzajúcich z EÚ, ktoré sa uvádzajú na trh pod chráneným označením pôvodu výrobku a chráneným zemepisným označením výrobku, určuje povinnosť uviesť na obale výrobku príslušný symbol EÚ pre chránené označenie pôvodu výrobku alebo chránené zemepisné označenie výrobku (pozri napr. čl. 12 ods. 2 a 3, prípadne bod 28 preambuly nariadenia (EÚ) 1151/2012, podľa ktorého v prípade názvov z Únie by použitie takýchto symbolov alebo označení malo byť povinné, aby spotrebitelia lepšie poznali túto kategóriu výrobkov a záruky s nimi spojené a aby sa umožnila ľahšia identifikácia týchto výrobkov na trhu, čím sa uľahčia kontroly). V porovnaní s EÚ úpravou ponecháva národná úprava použitie doplňujúcej informácie o tom, že ide o zapísané označenie pôvodu výrobku alebo zapísané zemepisné označenie výrobku, v dobrovoľnej rovine. Paralelne je možné poukázať na obdobné ustanovenie § 8 ods. 1 druhá veta zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach, podľa ktorého je majiteľ ochrannej známky oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku ® .

K bodom 3, 5, 11, 18

[§ 14 ods. 3 písm. c); § 15 ods. 1 úvodná veta; § 19; § 29 ods. 1 písm. i)]

Za základnú náležitosť žiadosti o zápis označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku je možné považovať, v zmysle terminológie používanej v doterajšom znení zákona, špecifikáciu výrobku resp. vymedzenie výrobku. Použitie dvoch rôznych názvov pre tento základný dokument prihlášky označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku bolo dôsledkom rozmanitosti možných výrobkov, ktorým bolo možné v minulosti poskytnúť ochranu na národnej úrovni, a reflektovalo špecifiká jednotlivých druhov výrobkov (porovnaj § 15, 15a a 15b v znení platnom do účinnosti tejto novely).

Vzhľadom na skutočnosť, že označenia pôvodu výrobkov a zemepisné označenia výrobkov pre poľnohospodárske výrobky alebo potraviny, vína, aromatizované vínne výrobky a liehoviny je možné v súčasnosti chrániť len prostredníctvom právnych nástrojov EÚ na úrovni a že na vnútroštátnej úrovni je možné poskytnúť ochranu len tzv. nepoľnohospodárskym výrobkom, ktoré nespadajú pod žiadny z právnych nástrojov EÚ, je dôvodné a súčasne aj nevyhnutné do budúcna odstrániť tento terminologický dualizmus a zvoliť pre základný dokument prihlášky názov jednotný, a to špecifikácia výrobku.

K bodu 4

[§ 14 ods. 3 písm. d) – poznámka pod čiarou k odkazu 5]

Upravuje sa poznámka pod čiarou tak, že sa v nej dopĺňa aj zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Uvedenou úpravou dochádza k zosúladeniu právnej úpravy týkajúcej sa oprávneného zástupcu v zákone č. 469/2003 Z. z. s právnou úpravou v zákonoch, ktoré upravujú iné predmety priemyselného vlastníctva (ochranné známky, dizajny, patenty a úžitkové vzory). Pojem oprávnený zástupca v zmysle § 37 ods. 2 zákona 469/2003 Z. z. tak zahŕňa okrem patentového zástupcu aj advokáta.

K bodu 6

(§ 15a, 15b)

Navrhované vypustenie je v priamej súvislosti s faktom, že ochranu označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov pre vína, resp. liehoviny nie je možné poskytnúť na vnútroštátnej úrovni [poskytuje sa na úrovni na základe nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, resp. nariadenia (EÚ) 2019/787]. Vypúšťaná právna úprava je súčasťou týchto nariadení [čl. 94 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a čl. 22 nariadenia (EÚ) 2019/787] a jej ponechanie vo vnútroštátnom právnom predpise je nedôvodné.

K bodu 7

[§ 17 ods. 1 písm. b)]

V nadväznosti na navrhované zmeny sa upravuje vnútorný odkaz.

K bodu 8

(§ 17 ods. 2)

Navrhované vypustenie je v priamej súvislosti s faktom, že ochranu zemepisných označení výrobkov pre liehoviny nie je možné poskytnúť na vnútroštátnej úrovni.

Povinnosť odsúhlasenia špecifikácie liehoviny (podľa doterajšej terminológie technickej dokumentácie) pred podaním žiadosti o ochranu zemepisného označenia podľa § 9a ods. 2 zákona o potravinách sa týka, vzhľadom na možnosť chrániť zemepisné označenia výrobkov v prípade liehovín len na úrovni EÚ, žiadostí podávaných podľa nariadenia (EÚ) 2019/787. Bližšie pozri aj časť piatej časti zákona nazvanú Ochrana označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku podľa práva Európskej únie, resp. odôvodnenie k bodom 1 a 27 a nasl.

K bodu 9

(poznámka pod čiarou k odkazu 5a)

Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou.

K bodu 10

(§ 18)

Obdobne ako v iných zákonoch upravujúcich práva priemyselného vlastníctva [porovnaj § 33 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach, § 35 ods. 1 zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch, § 44 ods. 4 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), § 43 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov] pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovenia tak, aby bolo jednoznačné, že ochranný dokument (osvedčenie o zápise do registra) sa bude vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že ÚPV SR bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.

K bodu 12

(§ 21)

Úprava dôvodov na zrušenie zápisu označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku sa precizuje, pričom účelom navrhovanej právnej úpravy je jej terminologické zosúladenie s nariadeniami vzťahujúcimi sa na poľnohospodárske výrobky a potraviny, liehoviny, vína a aromatizované vínne výrobky. V prípade, ak označeniu pôvodu výrobku alebo zemepisnému označeniu výrobku bola poskytnutá ochrana v rozpore so zákonnými podmienkami na jeho zápis, je zrušenie účinné ex tunc, teda platí, že k zápisu do registra nedošlo. Dôvodom zrušenia spočívajúcim v skutočnosti, že nie je možné zabezpečiť súlad s požiadavkami špecifikácie výrobku, by mohol byť napríklad zánik alebo zmena podmienok daných príslušným zemepisným prostredím, teda napr. vyčerpanie relevantných prírodných zdrojov. S týmto dôvodom zrušenia spája zákon účinnosť zrušenia ex nunc, tzn. odo dňa podania návrhu na zrušenie.

K bodu 13

(§ 22 ods. 2)

V nadväznosti na precizovanie dôvodov na zrušenie zápisu je potrebné vypustiť vnútorný odkaz na § 21 písm. c).

K bodu 14

(§ 24 ods. 3)

Z výpočtu lehôt, pri ktorých nie je možné vyhovieť žiadosti o pokračovanie v konaní, sa vypúšťajú lehoty na vyjadrenie sa žiadateľa k námietkam podľa § 33 ods. 3 a § 36c ods. 3; uvedené lehoty v doterajšom znení zákona boli lehotami zákonnými, na ktoré sa inštitút pokračovania v konaní nevzťahuje a v navrhované znenie v tejto oblasti tiež nepredpokladá existenciu úradom určených lehôt.

K bodu 15

[§ 25 ods. 4 písm. d)]

V nadväznosti na navrhovanú úpravu časti zákona, ktorá sa týka vykonávania procesov ustanovených nariadeniami EÚ, je nevyhnutné zmeniť výpočet lehôt, pri ktorých nie je možné vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu. Ide o zákonné lehoty na podanie námietok proti žiadosti o zápis označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku, ktorá sa týka zemepisnej oblasti v Slovenskej republike alebo cezhraničnej zemepisnej oblasti (§ 33 ods. 1; tzv. vnútroštátne námietkové konanie) a na podanie námietok, resp. aj odôvodnenia námietok proti žiadosti o zápis pochádzajúcej z iného členského štátu EÚ alebo tretieho štátu po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ (§ 36 ods. 1 a 2; § 36a ods. 1).

K bodu 16

(§ 27 ods. 1)

Lehota na podanie rozkladu proti rozhodnutiu ÚPV SR sa upravuje z jedného mesiaca na 30 dní, tak aby bola zabezpečená jednotnosť naprieč osobitnými právnymi normami upravujúcimi lehotu na podanie rozkladu v konaniach pred ÚPV SR.

K bodu 17

(§ 28 ods. 2)

Navrhovaná úprava nazerania do spisu zo strany tretích osôb odstraňuje nežiaduci prvok, podľa ktorého tretím osobám bolo umožnené nazerať do spisu týkajúceho sa prihlášky označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku smerujúcej k získaniu národnej ochrany po samotnom zápise označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku do registra vedeného ÚPV SR.

K bodu 19

(doplnenie nadpisu piatej časti)

Navrhuje sa doplnenie nadpisu pod piatou časťou zákona, tak aby reflektoval povahu v nej obsiahnutej právnej úpravy.

K bodu 20

(§ 30 ods. 1)

Medzinárodnú ochranu a medzinárodný zápis označenia pôvodu umožňovala Lisabonská dohoda o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu z roku 1958 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 67/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 79/1985 Zb.), ktorá ponúka spôsob zabezpečenia ochrany označení pôvodu výrobkov prostredníctvom jedinej registrácie. Slovenská republika je zmluvným štátom Lisabonskej dohody od roku 1993 (bývalé Československo / ČSSR ratifikovala Lisabonskú dohodu v roku 1961).

V roku 2015 bola Lisabonská dohoda modernizovaná Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach, ktorý rozširuje jej pôsobnosť z označení pôvodu aj na zemepisné označenia výrobkov a rovnako umožňuje pristúpenie medzivládnym organizáciám, ako je EÚ. na základe rozhodnutia Rady (EÚ) č. 2019/1754 zo 7. októbra 2019 o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach dňa 26. novembra 2019, ako v poradí piata zmluvná strana, uložila na pôde Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) v Ženeve prístupové listiny k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach. Tým sa naplnila podmienka počtu zmluvných strán potrebných na nadobudnutie platnosti zmluvného nástroja a Ženevský akt nadobudol platnosť 26. februára 2020.

V súvislosti s pristúpením k Ženevskému aktu bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 z 23. októbra 2019 o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach. V zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1753 je po pristúpení k Ženevskému aktu príslušným orgánom na podávanie žiadostí o medzinárodný zápis označení pôvodu výrobkov alebo zemepisných označení výrobkov chránených a zapísaných podľa práva EÚ a vzťahujúcich sa na výrobky s pôvodom v EÚ Európska komisia. Uvedené znamená, že prostredníctvom ÚPV SR nemožno po 26.2.2020 požiadať o medzinárodný zápis pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, vína, aromatizované vínne výrobky a liehoviny. Prostredníctvom ÚPV SR teda možno požiadať o medzinárodný zápis podľa Lisabonskej dohody len pre tie výrobky, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadení EÚ. Ide o výrobky, ktoré vo všeobecnosti nazývané ako tzv. nepoľnohospodárske výrobky. Avšak aj v prípade nepoľnohospodárskych výrobkov podaniu žiadosti o medzinárodný zápis podľa Lisabonskej dohody do WIPO prostredníctvom ÚPV SR predchádza v zmysle čl. 11 odsek 3 nariadenia (EÚ) 2019/1753 posúdenie, resp. ingerencia Európskej komisie, ktorá môže vydať záporné stanovisko, ak nie je dostatočne preukázané, že splnené požiadavky na zápis podľa Lisabonskej dohody alebo ak by mal zápis nepriaznivý vplyv na obchodnú politiku EÚ.

K bodu 21

(§ 31 ods. 3)

Napriek skutočnosti, že v priebehu ostatných rokov bolo ustálené, že výlučnú právomoc v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje Ženevský akt Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (pozri bod 4 preambuly rozhodnutia Rady (EÚ) 2019/1754 zo 7. októbra 2019 o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach a tam spomínaný rozsudok Súdneho dvora EÚ z 25. októbra 2017 vo veci C-389/15), nie je možné opomenúť skutočnosť, že ochrana označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov na území SR dlhodobú tradíciu a že Slovenská republika ako zmluvná strana Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu chráni označenia pôvodu tretích zmluvných strán Lisabonskej dohody. Uvedené reflektuje aj EÚ, keď v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 z 23. októbra 2019 o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach členským štátom EÚ, ktoré zmluvnou stranou Lisabonskej dohody, poskytuje prostriedky na plnenie ich medzinárodných záväzkov prijatých pred pristúpením k Ženevskému aktu. Navrhované ustanovenie § 31 ods. 3 je odrazom tohto Európskou úniou deklarovaného prístupu zakotveného v bode 13 preambuly a v článku 12 odsek 1 nariadenia (EÚ) 2019/1753. Prístup EÚ k Ženevskému aktu žiadnym spôsobom neovplyvnil uvedené medzinárodné záväzky SR.

K bodu 22

(§ 31a)

Po pristúpení k Ženevskému aktu je možné požiadať o medzinárodný zápis pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, vína, aromatizované vínne výrobky a liehoviny výlučne prostredníctvom Európskej komisie; kompetencie a činnosti v oblasti medzinárodných zápisov podľa Ženevského aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach upravuje nariadenie (EÚ) 2019/1753.

Navrhované ustanovenie určuje, že orgánom kompetentným podať v mene SR žiadosť EK o zápis do medzinárodného registra je ÚPV SR [porovnaj čl. 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1753]

Navrhované ustanovenie vykonáva aj článok 13 nariadenia (EÚ) 2019/1753 a v súlade s možnosťou danou čl. 13 posledná veta tohto nariadenia ustanovuje, že poplatky spojené s medzinárodným zápisom platí žiadateľ. V zmysle pravidla 8 Vykonávacieho predpisu k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach ide o poplatok za medzinárodný zápis, poplatok za každú zmenu medzinárodného zápisu, poplatok za výpis z medzinárodného registra, poplatok za potvrdenie alebo inú písomnú informáciu týkajúcu sa obsahu medzinárodného registra a prípadné individuálne poplatky (v zmysle článku 7 ods. 4 Ženevského aktu). V zmysle pravidla 8 ods. 5 písm. a) Vykonávacieho predpisu sa poplatky platia priamo medzinárodnému úradu WIPO.

K bodu 23

(§ 32 a 33)

Nariadenia upravujúce ochranu označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov ustanovujú ako pravidlo, že žiadosť o zápis podáva žiadateľ orgánom toho členského štátu, v ktorom sa nachádza dotknutá zemepisná oblasť. V prípade žiadostí o zápis označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov vzťahujúcich sa k zemepisnej oblasti v Slovenskej republike, je týmto orgánom Úrad priemyselného vlastníctva SR. Táto kompetencia ÚPV SR je v súlade s § 32 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v zmysle ktorého je ÚPV SR ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva a vykonáva ústrednú štátnu správu v oblasti označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku. Doterajšie znenie zákona v § 32 ods. 1 výslovne upravovalo túto kompetenciu ÚPV SR v prípade žiadosti o ochranu označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku pre poľnohospodársky výrobok alebo potravinu, ktorá sa podáva v zmysle príslušného ustanovenia nariadenia Európskej komisii prostredníctvom ÚPV SR. Odsek 1 navrhovaného ustanovenia upravuje túto kompetenciu ÚPV SR vo všeobecnosti pre žiadosti týkajúce sa všetkých kategórií výrobkov, ktorých označenia pôvodu výrobkov a zemepisné označenia výrobkov možno chrániť výlučne na úrovni EÚ. Bližšia špecifikácia tejto kategórie je zabezpečená prostredníctvom taxatívneho výpočtu relevantných nariadení EÚ v súvisiacej poznámke pod čiarou.

Pred postúpením žiadosti Európskej komisii prebieha pred ÚPV SR tzv. vnútroštátna fáza prieskumu žiadosti, ktorej súčasťou je nielen formálny ale aj vecný prieskum žiadosti s následným zverejnením žiadosti a fázou vnútroštátneho námietkového konania (ktorá je upravená v navrhovanom § 33).

Po podaní žiadosti ÚPV SR preskúma, či je žiadosť odôvodnená a či obsahuje náležitosti príslušného systému. Navrhované odseky 2 5 teda zabezpečujú realizáciu fázy konania pred vnútroštátnym orgánom, a to v súlade s ustanoveniami relevantných nariadení EÚ. ÚPV SR tak vykonáva formálny a vecný prieskum žiadosti, tzn. jej súlad s požiadavkami ustanovenými nariadeniami EÚ, a to tak ako mu to ukladajú relevantné nariadenia EÚ.

Jednou z obsahových náležitostí žiadosti je aj tzv. špecifikácia výrobku, ktorej náležitosti sú určené nariadeniami EÚ. V zmysle národnej legislatívy SR (§ 23 ods. 1 zákona č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve; § 9a ods. 2 zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách) musí byť špecifikácia výrobku v prípade vína, liehoviny, poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, pred podaním žiadosti na ÚPV SR, odsúhlasená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Uvedené plne rešpektuje kompetencie MPRV SR ustanovené v § 9a zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. MPRV SR odsúhlasuje špecifikáciu aj v prípade aromatizovaného vínneho výrobku. Pre úplnosť dodávame, že v prípade liehovín bol doteraz namiesto špecifikácia používaný termín technická dokumentácia liehoviny; navrhovaná úprava v súlade s bodom 27 preambuly a článkom 22 nariadenia (EÚ) 2019/787 zavádza pojem špecifikácia.

Následkom žiadosti, ktorá neobsahuje náležitosti ustanovené relevantným nariadením EÚ, je zastavenie konania o tejto žiadosti. V prípade neexistencie nedostatkov alebo odstránenia vytýkaných nedostatkov žiadateľom ÚPV SRpostupuje v súlade s relevantnými ustanoveniami nariadení a žiadosť zverejní tak, aby sa mohlo uskutočniť tzv. vnútroštátne námietkové konanie predvídané relevantnými nariadeniami EÚ. Náležitým zverejnením žiadosti pre účely vnútroštátneho námietkového konania je zverejnenie žiadosti vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva SR, ktorý predstavuje oficiálnu publikačnú platformu v zmysle článku 12 odsek 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

Navrhované ustanovenie § 33 upravuje v nadväznosti na relevantné ustanovenia nariadení EÚ podrobnosti vnútroštátneho námietkového konania; námietky v tejto fáze podávajú výlučne osoby s trvalým pobytom, miestom podnikania alebo sídlom na území SR proti žiadostiam o ochranu týkajúcim sa zemepisnej oblasti v SR a podaným na ÚPV SR. Nariadenia EÚ hovoria o primeranej lehote na podanie námietok, táto sa navrhuje ako dvojmesačná, a to od zverejnenia žiadosti vo vestníku ÚPV SR. V rámci vnútroštátneho námietkového konania sa poskytuje namietateľovi a žiadateľovi dostatočný časový priestor pre vyriešenie ich sporu vzájomnou dohodou. Ak strany námietkového konania uzavrú dohodu, informujú o tejto skutočnosti ako aj o predmete (výsledku) dohody ÚPV SR; predmetom takejto dohody môže byť späťvzatie námietok, späťvzatie žiadosti o zápis alebo zmena žiadosti o zápis. V prípade zmeny žiadosti o zápis sa primerane uplatní postup podľa § 32 [odsúhlasenie špecifikácie MPRV SR (ak sa zmena týka špecifikácie), preskúmanie zmenenej žiadosti ÚPV SR, jej opätovné zverejnenie vo vestníku ÚPV SR] a § 33 ods. 1 5. Ak sa účastníci konania o námietkach nedohodnú, o námietkach rozhodne ÚPV SR. Ak námietky smerujú voči špecifikácii výrobku alebo voči vymedzeniu zvláštností zemepisného prostredia, ktoré kompetenčne podliehajú MPRV SR, navrhuje sa pred vydaním vecného rozhodnutia o námietkach obligatórne zapojenie MPRV SR.

Navrhovaný odsek 8 upravuje v súlade s relevantnými ustanoveniami nariadení námietky podané zo špecifického dôvodu tzv. predchádzajúcim užívateľom; o týchto námietkach ÚPV SR vecne nerozhoduje, ÚPV SR o nich informuje Európsku komisiu, ktorá rozhoduje o udelení tzv. prechodného obdobia predchádzajúcemu užívateľovi. Informáciu poskytuje ÚPV SR Európskej komisii po prijatí rozhodnutia o postúpení žiadosti Európskej komisii podľa § 34 ods. 1.

K bodom 24 a 27

(§ 33a a 33b a § 36e až 36g)

Navrhuje sa vypustenie § 33a, 33b a § 36e 36g. Keďže jedným z cieľov navrhovanej úpravy zákona č. 469/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je poskytnúť ucelený a všeobecne použiteľný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni k relevantným nariadeniam EÚ, dochádza v piatej časti zákona týkajúcej sa ochrany podľa práva Európskej únie k zmenám naprieč všetkými súvisiacimi ustanoveniami. Z hľadiska legislatívnej techniky sa toto riešenie javí ako najvhodnejšie, a to aj vzhľadom na vloženie nových paragrafov ostatnými novelami. Predkladateľ tak pristupuje k úprave jednotlivých ustanovení, dôsledkom čoho je aj vypustenie niektorých ustanovení.

 

K bodom 25 a 26

(§ 34, § 35, § 36, § 36a, § 36b, § 36c, § 36d)

V § 34 sa navrhuje postup ÚPV SR v prípade tzv. kladného rozhodnutia o žiadosti, ktorý predstavuje zavŕšenie vnútroštátneho konania o žiadosti a vyúsťuje do postúpenia žiadosti Európskej komisii na ďalšie konanie.

§ 35 upravuje prechodnú vnútroštátnu ochranu, ktorá v súlade s možnosťou danou nariadeniami EÚ vzniká označeniu pôvodu výrobku a zemepisnému označeniu výrobku dňom postúpenia žiadosti Európskej komisii, a to výlučne na území SR. Prechodná ochrana zaniká prijatím rozhodnutia o zápise do registra EK (kladného alebo záporného, tzn. zamietnutie žiadosti alebo samotný zápis). V zmysle nariadení EÚ, ak nedôjde k zápisu označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku do registra vedeného Európskou komisiou, čiže žiadosť je zamietnutá a teda nevzniká ochrana na území EÚ, zodpovedá za dôsledky prechodnej vnútroštátnej ochrany výlučne príslušný členský štát, v tomto prípade SR. Ustanovenie nadväzuje na doterajšie znenie § 33b ods. 1.

Navrhované ustanovenia § 36 a 36a vykonávajú ustanovenia nariadení týkajúce sa námietkového konania nasledujúceho po preskúmaní žiadosti, ktorá prešla vnútroštátnym konaním konkrétneho členského štátu, Európskou komisiou a následnom zverejnení žiadosti Európskou komisiou v Úradnom vestníku EÚ. Osoby s trvalým pobytom, miestom podnikania alebo sídlom na území SR podávajú oznámenie o námietkach, resp. odôvodnenie námietok na ÚPV SR, ktorý následne postúpi námietky a odôvodnenie námietok Európskej komisii. Vo fáze konania pred Európskou komisiou môžu uvedené osoby namietať len voči žiadostiam o zápis označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku pochádzajúcim z iného členského štátu; námietky voči žiadostiam o zápis označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku pochádzajúceho zo SR tieto osoby môžu a musia uplatniť vo fáze vnútroštátneho preskúmania žiadosti (pozri § 33).

V ustanovení § 36b sa navrhuje, aby v prípade zahájenia konzultácií v rámci námietkového konania pred Komisiou vo veci námietok podaných proti žiadosti pochádzajúcej zo SR vykonával úlohy podľa relevantných nariadení ÚPV SR. Návrh rešpektuje kompetencie ÚPV SR vyplývajúce z § 32 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v zmysle ktorého je ÚPV SR ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva a vykonáva ústrednú štátnu správu v označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku.

Navrhované ustanovenie § 36c vykonáva relevantné ustanovenia nariadení týkajúce sa zmeny špecifikácie výrobku.

Navrhované ustanovenie § 36d vykonáva relevantné ustanovenia nariadení týkajúce sa zrušenia zápisu označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku.

K bodu 28

(§ 37 ods. 3)

Formulácia výnimky z povinného zastúpenia v konaniach pred ÚPV SR sa zosúlaďuje s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva.

 

K bodu 29

(§ 37 ods. 5)

Navrhnutým doplnením ustanovenia sa nezavádzajú žiadne nové správne poplatky; účelom navrhovanej zmeny je len prepojenie právnej úpravy v oblasti označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov na existujúci právny rámec správnych poplatkov v zákone o správnych poplatkoch.

K bodu 30

(§ 38a, prechodné ustanovenie)

Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné ustanovenie (odsek 1) a hmotnoprávne ustanovenie (odsek 2) zabezpečujúce kontinuitu poskytovania právnej ochrany označeniam pôvodu výrobkov a zemepisným označeniam výrobkov, ktorým bola poskytnutá ochrana v Slovenskej republike pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

K bodu 31

(§ 38b)

Z dôvodu vloženia prechodného ustanovenia k aktuálnej novele 38a) bolo potrebné legislatívno-technicky vyriešiť otázku označenia pôvodného § 38a (teraz § 38b) o prebratí právne záväzného aktu Európskej únie, pričom zároveň došlo aj k formálnej aktualizácii znenia tohto ustanovenia v zmysle čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády SR.

K bodu 32

Legislatívno-technická úprava názvu transpozičnej prílohy a publikačného zdroja smernice 2004/48/ES.

K bodom 33 a 34

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s používaním základných pojmov zákona.

K Čl. II

Navrhovaná zmena § 9a ods. 2 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách predstavuje implementáciu nariadenia (EÚ) 2019/787, pričom dochádza k zosúladeniu zákonnej terminológie s terminológiou použitou v tomto nariadení. Konkrétne je možné poukázať na článok 22 nariadenia (EÚ) 2019/787 a odôvodnenie uvedené v bode 27 preambuly nariadenia, v zmysle ktorého „z dôvodu súladu s pravidlami uplatniteľnými na zemepisné označenia pre potraviny, víno a aromatizované vínne výrobky by sa mal názov spisu, v ktorom sú stanovené špecifikácie pre liehoviny, ktoré sa zapisujú do registra ako zemepisné označenie, zmeniť z „technickej dokumentácie“ na „špecifikáciu výrobku“. Technická dokumentácia predkladaná ako súčasť každej žiadosti podľa nariadenia (ES) č. 110/2008 by sa mala považovať za špecifikáciu výrobku“.

K Čl. III

Navrhovaná účinnosť (25. máj 2021) sa odvíja od účinnosti ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 zo 17. apríla 2019 o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín, používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 110/2008 týkajúcich sa inštitútu zemepisného označenia výrobku tak, aby opatrenia na vnútroštátnej úrovni k tomuto nariadeniu k relevantnému dátumu dotvárali funkčný právny rámec ochrany zemepisných označení výrobkov.

Bratislava 7. októbra 2020

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Matúš Medvec, v. r.

predseda Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 469/2003, dátum vydania: 27.11.2003

1

16

Dôvodová správa

Všeobecná časť

K návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Právna ochrana zemepisných označení je súčasťou ochrany priemyselného vlastníctva. Dané je to predovšetkým tým, že predmetom ochrany je nehmotný statok, ktorého objektom nie je hmotný substrát, t. j. vec v právnom zmysle, ale myšlienka, ktorá je určitým spôsobom spätá s určitou zemepisnou oblasťou.

Slovenská republika a jej právny predchodca od začiatku participovali na systéme medzinárodnej ochrany označenia pôvodu výrobkov, ktorý je predovšetkým reprezentovaný Lisabonskou dohodou o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu. Práve vývoj ochrany označení pôvodu v medzinárodnom meradle bol jedným z podnetov na zákonnú úpravu označení pôvodu v Československu, ktoré sa tak stalo jedným z mála štátov, kde bola ochrana označení pôvodu zabezpečená osobitným národným predpisom, a to zákonom č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z. a vyhláškou Úradu pre vynálezy a objavy č. 160/1973 Zb. o konaní vo veciach označení pôvodu výrobkov.

Uvedené právne predpisy sú dosiaľ platné, no ich obsah v mnohých ustanoveniach zodpovedá dobe ich vzniku. Dosiaľ platná právna úprava ochrany označení pôvodu vychádza z vtedajších spoločenských pomerov, ktoré boli založené najmä na direktívnom riadení ekonomiky a administratívnych zásahoch štátu do právneho postavenia súťažiteľov v obchodnoprávnych vzťahoch.

Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým odstránenie týchto nedostatkov a priblíženie úpravy týchto práv pružnému vývoju v európskom kontexte, pretože účinná ochrana označení pôvodu je nevyhnutná na fungovanie voľného, no súčasne aj bezpečného pohybu tovarov. Dôvodom prípravy nového zákona je aj vytvorenie záruk požadovaných právom ES na označenie pôvodu s cieľom zabezpečiť možnosť ochrany označenia výrobkov (komunitárnym právom konkrétne vymedzených poľnohospodárskych výrobkov a potravín) pochádzajúcich zo Slovenskej republiky v rámci Európskej únie, t.j. ide o adaptáciu nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo dňa 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín.

Pri príprave návrhu vychádzal predkladateľ z ustanovení medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná, no predovšetkým prihliadal na úpravu ochrany označení v rámci komunitárneho práva.

Základným prameňom komunitárneho práva je nariadenie Rady (EHS) č. 2081/92 zo dňa 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín v znení nariadenia Rady (ES) č. 535/97 zo dňa 17. marca 1997.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným poriadkom, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Medzi tieto medzinárodné zmluvy sa zaraďuje hlavne Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva, Madridská dohoda o potlačovaní falošných alebo klamlivých údajov o pôvode tovaru, Lisabonská dohoda o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodnom zápise a Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať ekonomický dosah na prostriedky zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obcí a rozpočtu vyšších územných celkov.

Návrh zákona nemá dosah na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky nie je potrebné.

Dôvodová správa

Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona.

K § 2

Písmená a) až f) upravujú definície pojmov používaných v právnom predpise. Písmená a) a b) pozitívne vymedzujú predmet ochrany, ktorým je „označenie pôvodu výrobkov“ a „zemepisné označenie výrobkov“. Podľa doteraz platnej právnej úpravy (zákon č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z.) sa v Slovenskej republike poskytovala ochrana len označeniu pôvodu výrobkov, ktoré je definované ako zemepisný názov krajiny, oblasti alebo miesta, ktorý sa stal všeobecne známy ako údaj o tom, odkiaľ pochádza výrobok, ktorého akosť alebo znaky sú dané výlučne alebo podstatne zemepisným prostredím, vrátane prírodných alebo ľudských činiteľov. V súčasnosti platná definícia označení pôvodu výrobkov teda plne kopíruje definíciu ustanovení Lisabonskej dohody na ochranu označení pôvodu výrobkov a ich medzinárodného zápisu (ďalej len „Lisabonská dohoda“).

Vymedzenie pojmu „označenie pôvodu výrobkov“ (ďalej len „označenie pôvodu“) v návrhu zákona vychádza z definície tohto inštitútu v nariadení Rady (EHS) č. 2081/92 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín (ďalej len „nariadenie“).

Návrh zákona upúšťa od tzv. všeobecnej známosti označenia pôvodu ako jednej z podmienok zápisnej spôsobilosti tohto predmetu priemyselného vlastníctva do registra a takisto zavádza priemyselnoprávny inštitút „zemepisné označenie výrobkov“ (ďalej len „zemepisné označenie“) ako novú kategóriu verejnoprávnej ochrany. Aj keď zemepisné označenie poskytuje rovnakú ochranu, predstavuje systém, ktorý sa od systému označení pôvodu odlišuje.

Na zápis názvu územia ako označenia pôvodu je nevyhnutné, aby kvalita alebo vlastnosti daného výrobku boli výlučne alebo podstatne determinované neopakovateľným zemepisným prostredím určitého územia, ktoré je tvorené prírodnými faktormi (špecifické klimatické podmienky, zloženie pôdy, vody a pod.) a ľudskými faktormi (pracovná zručnosť, remeselné skúsenosti, dlhoročná výrobná tradícia, know-how a pod.). Ďalšou podstatnou podmienkou na zápis označenia pôvodu je skutočnosť, že všetky štádiá výrobného procesu, t. j. výroba, spracovanie a aj príprava prebiehajú vo vymedzenom území.

Na zápis názvu územia ako zemepisného označenia nie je nutné, aby vlastnosti príslušného výrobku boli výlučne alebo podstatne dané zemepisným prostredím, postačuje, ak má tento výrobok určitú kvalitu, povesť alebo iné vlastnosti, ktoré možno pripísať jeho zemepisnému pôvodu. Pretože ani všetky štádiá výroby nemusia prebiehať vo vymedzenom území, reprezentuje zemepisné označenie kategóriu so slabšou väzbou medzi vymedzeným územím a vlastnosťami výrobku.

Označenie pôvodu alebo zemepisné označenie je možné navrhnúť ako

-zemepisný názov lokality (Urpín, Gemer),

-zemepisný názov spojený s názvom výrobku (Liptovská bryndza),

-zemepisný názov spolu s fantazijným údajom (Skalický rubín).

Na potreby tohto návrhu zákona sa za označenia pôvodu považujú aj tradičné názvy výrobkov, a to zemepisnej ako aj nezemepisnej povahy, ktoré vyvolávajú v spotrebiteľskej verejnosti spojitosť medzi takto pomenovaným výrobkom a krajinou jeho pôvodu (napr. tequilla pre mexický destilát z agáve). Toto ustanovenie nie je aplikovateľné na všetky výrobky, ale iba na poľnohospodárske výrobky alebo potraviny.

Druhovým – generickým názvom výrobku je označenie, ktoré bežne označuje názov výrobku. Takéto typy označení vzhľadom na ich všeobecnosť môže používať každý, a preto sa nemôžu stať označením pôvodu alebo zemepisným označením. Za druhový názov výrobku sa považuje taký názov, ktorý napriek tomu, že sa vzťahuje na územie, kde bol výrobok pôvodne vyrobený, zovšeobecnel a začal slúžiť na označenie určitej kategórie zhodných výrobkov, ktoré môžu pochádzať aj z iných území (napr. Spišské párky).

Ustanovenie obsahuje aj definície pojmov „držiteľ osvedčenia o zápise označenia pôvodu výrobkov alebo zápise zemepisného označenia výrobkov“ a „užívateľ zapísaného označenia pôvodu výrobkov alebo zapísaného zemepisného označenia výrobkov“, teda definície subjektov, ktorým prislúchajú práva vyplývajúce z návrhu zákona.

Pravá delokalizačná doložka ma opodstatnenie jedine v prípade homonymných označení a slúži na vymedzenie územia, tak aby nedochádzalo k omylom pri určovaní skutočného pôvodu výrobku.

K § 3

Ustanovenie zveruje Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) právomoc zapísať do registra označení pôvodu a zemepisných označení označenia pôvodu výrobkov a zemepisné označenia výrobkov, ktoré spĺňajú podmienky ochrany podľa tohto návrhu. Tak ako označenia pôvodu, aj zemepisné označenia sa zapisujú do rovnakého registra označeného ako register označení pôvodu a zemepisných označení (ďalej len „register“).

K § 4

Ustanovenie upravuje výluky zo zápisu do registra, ktoré majú absolútny charakter a pôsobia aj v prípade, že označenie pôvodu alebo zemepisné označenie spĺňa ostatné hmotnoprávne podmienky na zápis do registra.

Formulácia zápisnej výluky uvedená v písmene a) napĺňa záväzok vyplývajúci z čl. 22 ods. 4 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „TRIPS“), na základe ktorého úrad nezapíše také označenie, ktoré síce pravdivo referuje o skutočnom pôvode výrobku, napriek tomu je však spôsobilé vyvolať vo verejnosti mylnú predstavu o tom, že výrobok pochádza z iného územia (napr. označenie Pražská šunka pre výrobok pochádzajúci zo slovenskej obce Praha).

Výluky uvedené v písmenách b) a c) zbližujú našu národnú legislatívu a príslušnú právnu úpravu Európskych spoločenstiev tým, že aplikujú ustanovenia vychádzajúce z nariadenia.

Ako označenie pôvodu alebo ako zemepisné označenie nemôže byť zapísané do registra na rovnaký alebo podobný výrobok označenie zhodné alebo zameniteľné s už zapísaným označením pôvodu, zemepisným označením, ochrannou známkou alebo nezapísanou všeobecne známou známkou.

Zapísanej všeobecne známej známke sa poskytuje vyšší stupeň ochrany, pretože je chránená proti akýmkoľvek (nie len rovnakým alebo podobným) výrobkom, na ktoré je označenie pôvodu alebo zemepisné označenie výrobkov zapísané. Kumulatívne musí byť splnená podmienka vyvolania dojmu súvislosti medzi výrobkami označenými označením pôvodu alebo zemepisným označením a majiteľom už zapísanej všeobecne známej známky, čím by mohli byť záujmy majiteľa tejto známky poškodené.

K § 5

Ustanovenie reflektuje na úpravu uvedenú v čl. 23 ods. 3 TRIPS. Na jej základe návrh zákona umožňuje chrániť aj označenia, ktoré sú tvorené homonymami. Podmienkou zápisu takýchto označení je, že zápis bude požadovaný iba na vína alebo liehoviny a použitím pravej delokalizačnej doložky bude zabezpečený taký spôsob využívania týchto homonymných označení, ktorý nemôže uviesť verejnosť do omylu ohľadom skutočného pôvodu výrobku (napr. Tokajské víno zo slovenskej tokajskej a vinohradníckej a vinárskej oblasti).

K § 6

Napriek tomu, že ochrana označení pôvodu patrí do rámca ochrany priemyselného vlastníctva, dosah tejto ochrany má iný význam. Možno povedať, že rozhodujúca je informácia určená spotrebiteľovi o tom, že výrobok má určité vlastnosti, ktoré sú dané jeho pôvodom, a nie otázka monopolizácie určitého predmetu práva pre určitý subjekt tak, ako je tomu napríklad v práve ochranných známok.

Zapísané označenie pôvodu je oprávnený používať držiteľ osvedčenia o zápise, t.j. osoba, na ktorú je v registri označenie pôvodu zapísané, ako aj jednotliví užívatelia zapísaného označenia pôvodu, ktorými sú všetci členovia držiteľa osvedčenia o zápise, t.j. združenia alebo zväzu výrobcov alebo spracovateľov. Držiteľom osvedčenia o zápise je vždy len jedna osoba, no počet užívateľov zapísaného označenia pôvodu nie je striktne daný, nakoľko združenie alebo zväz výrobcov, resp. spracovateľov je otvoreným subjektom (pozri odôvodnenie k § 14).

Je potrebné zdôrazniť, že používanie zapísaného označenia pôvodu nie je zakotvené ako povinnosť s možným následkom straty práva (takouto situáciou by bol napr. výmaz ochrannej známky z dôvodu jej nepoužívania na základe § 16 ods. 4 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z.z.), ale ako oprávnenie.

Značne obmedzené sú aj dispozičné práva so zapísaným označením pôvodu. Na zapísané označenie pôvodu nie je možné zriadiť licenciu, či záložné právo a nemôže byť ani predmetom prevodu práv na základe zmluvy. Pretože je stanovené, že členom združenia alebo zväzu výrobcov alebo spracovateľov sa môže stať každý ďalší subjekt, ktorý vyrába, spracováva a pripravuje na vymedzenom území výrobok so zodpovedajúcou kvalitou (§ 14 odsek 2 návrhu), stráca poskytnutie súhlasu na jeho používanie licenčnou zmluvou zmysel. Do úvahy neprichádza ani zriadenie zálohu na zapísané označenie pôvodu. Napokon označenia pôvodu nie sú prevoditeľné, čo je jedným zo základných predpokladov, ktoré musí predmet zálohu spĺňať.

K § 7

Ustanovenie určuje rozsah ochrany zapísaného označenia pôvodu, pričom vychádza z čl. 13 nariadenia.

Zapísané označenia pôvodu sú chránené proti akémukoľvek priamemu alebo nepriamemu obchodnému používaniu na výrobkoch, na ktoré sa zápis nevzťahuje, a to za predpokladu, že ide o výrobky porovnateľné alebo že používanie chráneného označenia ťaží z dobrej povesti. Neprípustné je aj akékoľvek zneužívanie, napodobňovanie alebo vyvolávanie dojmu (evokovanie) chráneného označenia, a to aj v prípade, že skutočný pôvod výrobku je uvedený (napr. Liptovská bryndza vyrobená v Bratislave), alebo keď je chránené označenie uvedené v preklade, alebo sú k nemu pripojené výrazy ako napr. „druh“, „typ“, „štýl“, „vyrobený na spôsob“, „imitácia“, „podobný“, alebo iné podobné výrazy („forma“, „náhrada“, „systém“, „žáner“, „metóda“ a pod.).

Nedovolené je aj uvedenie akýchkoľvek iných klamlivých alebo zavádzajúcich údajov o zemepisnom pôvode, povahe alebo podstatných vlastnostiach výrobku na obaloch (vnútorných, vonkajších alebo prepravných), reklamných materiáloch alebo dokumentoch o výrobku, ktoré môžu vyvolať nepravdivý dojem o pôvode výrobku.

V súlade s čl. 6 Lisabonskej dohody je ustanovené, že zapísané označenie pôvodu nemôže zdruhovieť.

K § 8

Doterajšia úprava doby ochrany viaže jej vznik na okamih zápisu označenia pôvodu do registra, ale s pôsobnosťou odo dňa, keď prihláška označenia pôvodu došla úradu.

Návrh zákona tiež viaže vznik ochrany na zápis označenia pôvodu do registra, táto ochrana však nepôsobí spätne ku dňu podania prihlášky, a to z dôvodu právnej istoty tretích osôb, pretože návrh nevyžaduje ako jednu z podmienok na zápis do registra nadobudnutie všeobecnej známosti označenia (tzv. notoriety).

Doba ochrany zapísaného označenia pôvodu je časovo neobmedzená.

K § 9

Právna úprava rozlišuje medzi právnymi prostriedkami ochrany, ktoré môžu uplatniť iba subjekty, na ktoré je označenie pôvodu zapísané v registri – držitelia osvedčenia o zápise, a právnymi prostriedkami ochrany, ktoré môže uplatniť ktokoľvek.

Odsek 1 upravuje právne prostriedky ochrany, ktoré zo zákona náležia každému subjektu, t. j. držiteľovi osvedčenia o zápise, užívateľovi zapísaného označenia, ako aj každej inej osobe.

Ďalšie odseky sa týkajú právnych prostriedkov ochrany, ktoré prislúchajú len držiteľovi osvedčenia o zápise.

Zavádza sa právo držiteľa osvedčenia o zápise na informácie od osôb, ktoré sa podieľali na porušovaní jej práv, hoci aj nepriamo. Právo na informácie nadväzuje na ustanovenie čl. 47 TRIPS, kde je stanovené, že súdne orgány majú právomoc nariadiť porušovateľovi, aby oznámil nositeľovi práv totožnosť tretích osôb zúčastnených na výrobe alebo distribúcii porušujúceho tovaru alebo služieb. Účelom je zistenie totožnosti vlastníka takéhoto tovaru a tretích osôb zapojených do jeho výroby a distribúcie, čo je aj základným predpokladom ich postihu.

Na ustanovenia Občianskeho zákonníka nadväzuje všeobecná schéma práva na náhradu škody.

Treba pripomenúť, že označeniu pôvodu je poskytovaná ochrana aj na základe ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré upravujú problematiku nekalej súťaže (§ 44 a nasl.), trestnoprávna ochrana je upravená v ustanovení § 150 Trestného zákona.

K § 10

Právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa práv podľa návrhu zákona sa zveruje súdom. Ustanovenie zahŕňa demonštratívny výpočet možných spôsobov rozhodnutia súdu, kde najzávažnejšim opatrením je alternatíva zničenia relevantných predmetov na náklady porušovateľa práva. Rozhodnutie o tomto opatrení sa ponecháva v právomoci súdu, pretože je potrebné prihliadať na najrôznejšie, najmä ekologické hľadiská.

Zohľadňuje sa aj úprava obsiahnutá v čl. 46 ods. 1 Zmluvy TRIPS, v ktorej je členským štátom Svetovej obchodnej organizácie daná možnosť prikázať porušovateľovi práv prostredníctvom vnútroštátnej legislatívy likvidáciu predmetov, ktorými došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práva.

K § 11

Napĺňa sa záväzok vyplývajúci z čl. 50 Zmluvy TRIPS, ktorý v ods. 1 písm. a) uvádza: „Súdne orgány budú mať právomoc nariadiť okamžité a účinné dočasné opatrenia s cieľom zabrániť, aby nedošlo k porušovaniu akéhokoľvek práva duševného vlastníctva“.

Odsek 1 v kogentnej forme uplatňuje stanovisko Najvyššieho súdu, vydaného v rozsudku sp. zn. Obo 57/97, publikované ako č. 14 v Zbierke súdnych rozhodnutí 1/98, ktoré znie: „Aj keď spravidla platí, že predbežné opatrenie nemá ukladať obsahovo rovnaké povinnosti, aké by boli uložené rozhodnutím vo veci samej, možno nariadiť predbežné opatrenie, zakazujúce určité konanie rovnako, ako petit žaloby o zdržanie sa takéhoto konania, ktoré napĺňa skutkové znaky nekalosúťažného konania.“

Zmluva TRIPS umožňuje súdom vyzvať žiadateľa, aby poskytol záruku alebo zodpovedajúcu istotu, ktorá by postačovala na ochranu odporcu a zabránila by zneužitiu ochrany poskytovanej oprávnenej osobe. Peňažná záruka plní zabezpečovaciu funkciu v prípade, ak ten, kto podáva návrh na predbežné opatrenie, nekoná v dobrej viere, a reparačnú funkciu, t. j. nahrádza škodu toho, proti ktorému smeruje neopodstatnený návrh.

K § 12

Vymenúva konkrétne ustanovenia návrhu zákona týkajúce sa označení pôvodu (§ 6 až 11 a § 13 až 29), ktoré sa obdobne aplikujú aj na zemepisné označenia.

K § 13

Ustanovenie upravuje vzťah návrhu zákona k zákonu o správnom konaní, ako aj výnimky pri uplatňovaní tohto všeobecného predpisu, ktoré nie sú vzhľadom na špecifiká konania o označeniach pôvodu aplikovateľné. Ide o ustanovenia o prerušení konania, lehotách pre rozhodnutie, opatreniach proti nečinnosti a o čestnom vyhlásení.

K § 14

Rovnako ako v prípade ostatných predmetov priemyselného vlastníctva je aj ochrana označenia pôvodu založená na registračnom princípe. O poskytovaní ochrany na označenie pôvodu rozhoduje úrad ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva (§ 32 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy).

Právnym úkonom, ktorým sa začína konanie o zápise, je podanie prihlášky označenia pôvodu na úrad. Ustanovenie upravuje aktívnu procesnú legitimáciu na podanie prihlášky označenia pôvodu. Na rozdiel od doteraz platnej právnej úpravy navrhovaná úprava vychádza z odlišnej koncepcie. Prihlášku označenia pôvodu môže podať združenie alebo zväz výrobcov alebo spracovateľov s právnou subjektivitou (ďalej len „združenie“), prípadne jednotlivá fyzická alebo právnická osoba.

Združenie tvoria osoby, ktoré na vymedzenom území vyrábajú, spracovávajú a pripravujú výrobok, ktorý má byť označený označením pôvodu. Pritom nie je rozhodujúce, aké je zloženie príslušného združenia ani aká je jeho právna forma. Môže ísť napríklad o

-záujmové združenie právnických osôb (§ 20f a nasl. Občianskeho zákonníka),

-združenie vytvorené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov,

-živnostenské spoločenstvo podľa § 69 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

Jednotlivá fyzická osoba alebo právnická osoba môže samostatne podať prihlášku len výnimočne, a to v prípade, ak je jediným výrobcom daného výrobku na vymedzenom území.

Ak je do registra ako držiteľ osvedčenia o zápise zapísané združenie a po tomto zápise spĺňa zákonné podmienky na zápis príslušného označenia pôvodu do registra aj ďalší výrobca, prípadne spracovateľ výrobku v danej lokalite, majú tieto subjekty právo byť prijaté za členov tohto združenia. Z hľadiska prístupu ďalších členov sa združenie považuje za otvorený orgán a musí prijať za svojich členov aj ďalšie uvedené subjekty za predpokladu, že spĺňajú podmienky členstva v združení. Tieto podmienky nesmú byť diskriminačnej povahy a nesmú odporovať pravidlám hospodárskej súťaže.

V zmysle tohto návrhu sa za združenie považuje aj fyzická alebo právnická osoba, ktorá podala prihlášku samostatne, pretože bola v čase jej podania jediným výrobcom alebo spracovateľom na vymedzenom území. No ak po podaní prihlášky začal na vymedzenom území vyrábať alebo spracovávať zodpovedajúci produkt ďalší subjekt, tento nemôže byť obmedzený vo svojich právach požívať ochranu podľa návrhu zákona, nakoľko spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti. V takomto prípade musí fyzická alebo právnická osoba, ktorá podala prihlášku samostatne, vytvoriť združenie podľa uvedených zásad a umožniť vstup každej osobe, ktorá spĺňa podmienky vstupu.

Ustanovenie ďalej taxatívne vymedzuje jednotlivé náležitosti prihlášky označenia pôvodu. Nedostatok niektorých z týchto náležitostí je dôvodom na zastavenie konania o prihláške označenia pôvodu.

K § 15 a 16

Ustanovenia uvádzajú náležitosti vymedzenia výrobku (ďalej len „vymedzenie“) a špecifikácie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny (ďalej len „špecifikácia“), ktoré predstavujú obligatórne súčasti prihlášky.

Špecifikácia, ktorá musí byť odsúhlasená Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, je nevyhnutnou náležitosťou v prípade poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín, kým vymedzenie sa vzťahuje na všetky ostatné výrobky okrem už uvedených poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín.

Vymedzenie alebo špecifikácia v podstate predstavujú kvalitatívny štandard, ktorý musia spĺňať výrobky, aby sa vo vzťahu k nim mohlo používať chránené označenie. Výrobky, ktoré nevyhovujú vymedzeniu alebo špecifikácii, t. j. nespĺňajú kvalitatívny štandard, nesmú byť označené chráneným označením pôvodu.

K § 17

Cieľom prieskumu prihlášky je zistiť, či obsahuje nevyhnutné náležitosti a či je prihlasované označenie spôsobilé na zápis. Prieskum v sebe zahŕňa prvky formálneho, ako aj vecného prieskumu.

Ak je predmetom prihlášky také označenie, ktoré zo zákona nemôže byť zapísané ako označenie pôvodu, t. j. nespĺňa zákonné hmotnoprávne podmienky, bude prihláška na základe prieskumu zamietnutá. No nedostatky prihlášky formálneho charakteru môže prihlasovateľ odstrániť, a to v lehote stanovenej úradom. Následkom neodstránenia formálnych nedostatkov prihlášky je zastavenie konania.

K § 18

Ak označenie spĺňa stanovené hmotnoprávne podmienky a prihláška spĺňa všetky formálne náležitosti, úrad zapíše prihlasované označenie do registra. Zápis označenia je právotvornou skutočnosťou, ku dňu zápisu sa konštituuje vznik práv na zapísané označenie pôvodu. Po zápise označenia pôvodu do registra vydá úrad prihlasovateľovi osvedčenie o zápise. Osvedčenie o zápise má charakter verejnej listiny a osvedčuje právo oprávnenej osoby na zapísané označenie pôvodu. Kópiu osvedčenia o zápise úrad zašle aj Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky, v prípade, že sa jedná o poľnohospodárske výrobky alebo potraviny. Tretie osoby sa o zápise označenia pôvodu do registra môžu dozvedieť z Vestníka úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“), ktorý je oficiálnym publikačným prostriedkom na zverejňovanie takýchto skutočností.

K § 19

Zmena špecifikácie alebo vymedzenia je jedinou prípustnou zmenou týkajúcou sa zapísaného označenia pôvodu. O zmenu vymedzenia lebo špecifikácie môže požiadať iba prihlasovateľ alebo držiteľ osvedčenia o zápise. Ako dôvod tejto zmeny návrh zákona demonštratívne uvádza vývoj v oblasti vedecko-technických poznatkov a zmenu v zemepisnom vymedzení územia, tzn. môže dôjsť k zmene dokladovaných vlastností výrobku alebo k zmene vymedzeného územia.

K § 20

V prípade poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín predstavuje overená špecifikácia nástroj, ktorý vymedzuje objektívne overiteľné a kontrolovateľné hodnoty konkrétneho výrobku. Ustanovenie vymedzuje kontrolné orgány, ktorých úlohou je zistiť, či výrobky s chráneným označením spĺňajú podmienky (hodnoty) ustanovené overenou špecifikáciou. Cieľom kontrolného mechanizmu je teda predovšetkým ochrana spotrebiteľa.

K § 21 a 22

Pretože je ochrana zapísaného označenia pôvodu časovo neobmedzená, trvá tak dlho, pokiaľ úrad tento zápis v registri nezruší. Konanie o zrušení sa začína na návrh alebo k jeho začatiu môže úrad pristúpiť ex offo. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na zrušenie zápisu označenia pôvodu v registri je akákoľvek osoba alebo orgán poverený kontrolou špecifikácie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny.

Dôvody zrušenia zápisu označenia pôvodu sú návrhom taxatívne vymedzené. Návrh rozlišuje dôvody, pre ktoré bude zápis označenia pôvodu zrušený s účinkami ex tunc a dôvody s účinkami zrušenia zápisu ex nunc. Ako keby označeniu pôvodu nebola poskytnutá ochrana sa bude hľadieť na taký zápis, pri ktorom neboli dodržané zákonné hmotnoprávne podmienky (účinky ex tunc). V tomto prípade ide o podmienky ustanovené v § 2 písm. a) návrhu prípadne v § 2 písm. b), ďalej o skutočnosť, že označenie patrí medzi výluky upravené v § 4 návrhu alebo skutočnosť, že prihlasovateľ nespĺňal podmienky, ktoré naňho zákon kladie. Jednoducho povedané ide o situáciu, keď označenie bolo zapísané do registra napriek tomu, že od začiatku neboli splnené podmienky ustanovené zákonom na zápis. V takomto prípade platí, že k zápisu nedošlo.

Druhým dôvodom zrušenia zápisu je skutočnosť, že podmienky určené na zápis označenia pôvodu do registra odpadli. K odpadnutiu týchto podmienok môže dôjsť z dôvodu neovplyvniteľného ľudskými silami (napr. stratou vody v prameni) alebo z dôvodov, ktoré boli zapríčinené ľudským konaním (napr. vyťaženie nerastov v danej lokalite).

Návrh upravuje aj nový dôvod zrušenia zápisu označenia pôvodu v registri, ktorým je prípad, keď výrobok nespĺňa podmienky ustanovené vymedzením alebo špecifikáciou, t. j. nespĺňa kvalitatívne podmienky ustanovené na výrobky „oprávnené“ užívať chránené označenia pôvodu. Nesplnenie týchto podmienok musí byť v prípade poľnohospodárskych výrobkov a potravín konštatované príslušným orgánom povereným kontrolou špecifikácie. No zápis označenia pôvodu nebude na základe tohto dôvodu zrušený, ak je na trhu výrobok s vlastnosťami alebo kvalitou zodpovedajúcou vymedzeniu výrobku, resp. špecifikácii. Takýto prípad môže nastať, ak výrobok niektorého zo členov združenia nemá zodpovedajúcu kvalitu, no výrobky ostatných členov združenia takúto kvalitu majú a nachádzajú sa na trhu.

V prípade dvoch ostatne uvedených dôvodov dochádza k zrušeniu zápisu ex nunc, tzn. zápis označenia pôvodu sa zrušuje ku dňu podania návrhu na zrušenie.

K § 23

Predmetom úpravy je postup úradu pri zistení nedostatkov návrhu na zrušenie.

V prípade, že z návrhu nevyplýva, kto ho podáva, čoho sa týka, ako sa má vo veci rozhodnúť, nie je datovaný a podpísaný, vyzve úrad navrhovateľa na odstránenie týchto nedostatkov pod hrozbou možného zastavenia konania.

Držiteľovi osvedčenia o zápise náleží právo na doručenie návrhu na zrušenie, ako aj právo sa k takému návrhu vyjadriť.

V úprave konania o zrušení sa plne aplikuje zásada koncentrácie. Rozšírenie či doplnenie návrhu na zrušenie sa nepripúšťa.

K § 24

Odsek 1 upravuje možnosť predĺžiť úradom určenú lehotu, ak o to účastník požiada ešte pred uplynutím tejto lehoty.

Nasledujúce odseky upravujú inštitút pokračovania v konaní. Nie je možné vyhovieť žiadosti účastníka konania o pokračovanie v konaní, ak účastník zmeškal lehotu na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní a uvedenie do predošlého stavu. Rovnako nie je možné vyhovieť žiadosti o pokračovanie v konaní v prípade zmeškania lehoty na vyjadrenie sa o návrhu na zrušenie. Ustanovenie upravuje právne následky odpustenia zmeškanej lehoty stanovenej úradom. Ide o povinnosť úradu pokračovať v konaní v prípade, že sú splnené všetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. V odseku 7 sa rieši postup v situácii, keď úrad zostane nečinný. Platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že žiadosti o pokračovanie v konaní bolo vyhovené, ak úrad nerozhodne o jej zamietnutí v lehote dvoch mesiacov.

K § 25

Úprava mechanizmu uvedenia do predošlého stavu zodpovedá všeobecnej zásade „restitutio in integrum“. Na rozdiel od inštitútu pokračovania v konaní je potrebná prítomnosť objektívnej prekážky, ktorá bráni účastníkovi dodržať zákonnú alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu.

V záujme zachovania právnej istoty sa uvedenie do predošlého stavu nepripúšťa v prípade zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku v konaní pred úradom, na vykonanie úkonov pred úradom v dodatočnej lehote, následkom čoho došlo k zastaveniu konania alebo k strate iného práva, na vyjadrenie sa oprávnenej osoby o návrhu na zrušenie, na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní a uvedenie do predošlého stavu a na podanie námietok proti zápisu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vedeného Európskou komisiou alebo námietok proti zmene špecifikácie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny na označenie pôvodu alebo na zemepisné označenie podľa piatej časti návrhu.

Odsek 7 odstraňuje právnu neistotu tretích osôb, ktoré v dobrej viere nadobudli práva na území Slovenskej republiky.

K § 26

Ustanovenie korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktórnosti konania a na uplatňovanie zásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým aj ovplyvniť priebeh samotného konania.

Ustanovenie upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné na rozhodnutie v konaní.

K § 27

Lehotou na podanie opravného prostriedku, t. j. rozkladu, je jeden mesiac. Uvedená lehota je prekluzívneho charakteru. Úrad, v súlade s ustanovením zákona o správnom konaní, preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ustanovenie sa odvoláva aj na výnimky, keď nie je podanie opravného prostriedku možné.

K § 28

Ustanovenie sa vzťahuje na legitímne obmedzenie okruhu informácií o prihláške označenia pôvodu pred zápisom označenia pôvodu do registra, ktoré je možné oznámiť tretím osobám. Po zápise označenia pôvodu do registra sa každému priznáva právo na nahliadnutie do spisu a vyhotovenie kópií, ale z práva na nahliadnutie sú vylúčené časti spisu, ktoré zahŕňajú obchodné tajomstvo, prípadne iné informácie, s ktorými nemusia byť tretie osoby nevyhnutne oboznámené.

K § 29

V súlade so systémom ochrany označenia pôvodu vznikajú práva na tieto označenia len v prípade ich zápisu do registra vedeného úradom. Ustanovenie demonštratívne vymenúva údaje, ktoré sa zapisujú do registra.

Zápis do registra má formálno-právny charakter. Zápis v ňom uvedený sa považuje za platný, pokiaľ nie je rozhodnutím príslušného orgánu určené inak. Zápis údajov a skutočností vyplývajúcich zo zákona alebo z rozhodnutia príslušného orgánu sa nepovažuje za rozhodnutie vydané úradom, tzn. proti takémuto zápisu nemožno podať opravný prostriedok a pod.

Ustanovenie odseku 2 umožňuje zápis zmien, ku ktorým došlo po zápise označenia pôvodu do registra, no prípustné sú len zmeny týkajúce sa vymedzenia výrobku alebo špecifikácie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ako bolo už uvedené v odôvodnení § 19.

Ide o jedinú povolenú zmenu zápisov v registri, pretože návrh vychádza z takej koncepcie, že dôraz je kladený na predmet ochrany, respektíve na informáciu pre spotrebiteľa o tom, že výrobok má určité kvalitatívne vlastnosti dané jeho zemepisným pôvodom, čiže ochrana práv určitého subjektu je druhotná. Ale subjektu, t. j. prihlasovateľovi alebo držiteľovi osvedčenia o zápise prislúcha špecifické oprávnenie „nastavenia“ kvalitatívnych kritérií výrobku, a to prostredníctvom vymedzenia alebo špecifikácie, alebo ich zmien podľa § 19 návrhu. Samozrejme sú prípustné aj zmeny v záujme zosúladenia skutkového stavu s údajmi zapísanými v registri, ako je napr. zmena adresy prihlasovateľa, zmena oprávneného zástupcu a pod.

Register má charakter verejnej listiny, a preto má každý právo na nahliadnutie do registra.

So zreteľom na článok 12 ods. 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva vydáva úrad vestník.

K § 30 a 31

Navrhovaná úprava podobne ako zákon č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z. obsahuje ustanovenia o medzinárodnom zápise označení pôvodu, no v pozmenenej podobe. Tieto ustanovenia sa týkajú iba označení pôvodu a nie zemepisných označení, pretože vykonávajú Lisabonskú dohodu vzťahujúcu sa iba na označenia pôvodu.

O medzinárodný zápis môžu požiadať fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré majú trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Prihláška sa podáva prostredníctvom úradu. Žiadateľ o medzinárodný zápis je povinný za podanie žiadosti zaplatiť poplatok ustanovený podľa medzinárodného dohovoru, ktorým je už spomenutá Lisabonská dohoda.

Ochrana vzniká zápisom príslušného označenia do medzinárodného registra označení pôvodu vedeného Medzinárodným úradom duševného vlastníctva, takýto zápis má konštitutívnu povahu. Označenie pôvodu je chránené proti „každému prisvojovaniu alebo napodobňovaniu, aj keď pravý pôvod výrobku je označený alebo aj keď je označenie použité v preklade, alebo je sprevádzané výrazmi, ako napr. „druh“, „typ“, „spôsob“, „imitácia“ alebo pod. (čl. 3 Lisabonskej dohody).

V nadväznosti na úpravu Lisabonskej dohody má medzinárodný zápis označenia pôvodu v Slovenskej republike rovnaké účinky ako zápis označenia pôvodu do registra vedeného úradom.

K § 32

Do návrhu je začlenená nová osobitná úprava, ktorá umožňuje aplikovať nariadenie Rady (EHS) č. 2081/92 zo dňa 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín v znení nariadenia Rady (ES) č. 535/97 zo dňa 17. marca 1997, ktoré chráni zemepisné označenia a označenia pôvodu poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín v krajinách Európskej únie, aj na ochranu označení pôvodu a zemepisných označení pochádzajúcich zo Slovenskej republiky. Účinnosť týchto navrhovaných ustanovení je odložená ku dňu nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, pretože toto nariadenie je záväzné iba pre členské štáty EU, tzn. po pristúpení do EÚ sa bude uvedené nariadenie priamo aplikovať aj v Slovenskej republike a bude pre ňu záväzné ako celok. Navrhované ustanovenie preto možno chápať ako určitú prípravu Slovenskej republiky na jej členstvo v EÚ.

Nariadenie sa nevzťahuje na všetky poľnohospodárske výrobky alebo potraviny, ale iba na poľnohospodárske výrobky a potraviny, ktoré sú výslovne vymenované v Prílohe 2 Zmluvy o zriadení EHS a v prílohách 1 a 2 nariadenia.

Jednotlivé ustanovenia návrhu určujú orgány, ktoré budú v rámci Slovenskej republiky zodpovedné za jednotlivé postupy upravené nariadením, a to vrátane určenia náležitostí na ich vykonanie a lehôt, keď tieto orgány budú povinné tieto úkony uskutočniť. Cieľom predmetných ustanovení návrhu (§ 32 až 36) je teda adaptácia uvedeného nariadenia, resp. ustanovenia návrhu sú prispôsobené uvedenému komunitárnemu právnemu aktu.

Požiadať o ochranu označenia pôvodu a zemepisného označenia v EÚ bude môcť rovnaký okruh osôb ako v prípade prihlášky na zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia podľa § 13 návrhu. Vymedzenie okruhu aktívne legitimovaných osôb na podanie žiadosti korešponduje s čl. 5 nariadenia. Žiadosť sa bude podávať úradu, ktorý následne preskúma, či podanie spĺňa náležitosti nariadenia. Na odstránenie prípadných nedostatkov úrad stanoví lehotu. V prípade, že prihláška nemá žiadne chyby, úrad postúpi prihlášku Komisii (podľa súčasnej terminológii Európska komisia), ktorá rozhoduje o zápise označenia do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení.

Je nutné zdôrazniť, že aj v tomto prípade je potrebné predchádzajúce odsúhlasenie špecifikácie Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

K § 33

Aj v prípade ochrany zemepisného označenia alebo označenia pôvodu na komunitárnej úrovni je jedinou prípustnou zmenou zmena špecifikácie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny. Na konanie o zmene špecifikácie v zmysle nariadenia sa obdobne použije ustanovenie § 32 návrhu.

K § 34

Ak Komisia dospeje k záveru, že sú splnené podmienky ochrany, zverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev identifikačné údaje prihlasovateľa, názov výrobku, hlavné body žiadosti a odkazy na vnútroštátne predpisy týkajúce sa výroby, spracovania alebo prípravy výrobku vrátane dôvodov, prečo dospela k záveru, že označenie pôvodu alebo zemepisné označenie spĺňa podmienky ochrany. Na základe čl. 7 ods. 1 nariadenia môže každý členský štát podať námietky proti zápisu v lehote šiestich mesiacov od zverejnenia uvedených údajov v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Podanie námietok v Slovenskej republike sa bude riadiť ustanovením § 34 návrhu. Dňom zverejnenia údajov v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev začína plynúť 6 mesačná lehota ako aj 5 mesačná lehota pre osoby, ktoré majú na území SR trvalý pobyt alebo sídlo, na podanie riadne odôvodnených námietok na úrad. Úrad v uvedenej 6 mesačnej lehote zabezpečí postúpenie námietok Komisii.

Námietky sa podávajú nie len proti zápisu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vedeného Komisiou, ale aj proti zmene špecifikácie.

K § 35

Úrad postúpi prípadné námietky Komisii, ktorá v prípade, že ich pokladá za prípustné, t. j. podané v lehote a riadne odôvodnené, vyzve príslušné členské štáty, aby sa v lehote 3 mesiacov pokúsili dosiahnuť dohodu o námietkach. Podľa návrhu je za Slovenskú republiku na rokovanie o týchto záležitostiach príslušný výbor zložený zo zástupcov navrhnutých Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a úradom.

K § 36

Zápis označenia pôvodu a zemepisného označenia pôvodu na komunitárnej úrovni má v Slovenskej republike tie isté účinky ako národný zápis. V prípade, že Komisia odmietne zapísať označenie do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení, stráca účinnosť zároveň aj zápis príslušného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia do registra vedeného úradom, tzn. stráca účinnosť zápis na národnej úrovni. Rovnaký následok má aj zápis označenia do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vedeného Komisiou.

K § 37

Úsilie o efektívnosť a hospodárnosť konania sa premietlo aj do zásady obligatórneho zastúpenia cudzincov v konaní pred úradom. Úprava je v súlade s čl. 3 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva, v ktorom je upravený tzv. národný princíp. Podstatou národného princípu je rovnaké zaobchádzanie s účastníkmi konania bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.

Ustanovenie ďalej vymedzuje zásadu konania v štátnom jazyku.

K § 38

Postup uvedený v tomto zákone sa bude uplatňovať aj v prípade konania o prihláškach označenia pôvodu výrobkov, ktoré boli podané pred účinnosťou tohto návrhu zákona, ak konanie o nich zostalo nedokončené s tým, že prihlasovateľ uvedie na výzvu úradu svoju prihlášku do súladu s požiadavkami tohto návrhu.

Navrhovaná zákonná úprava sa bude aplikovať aj na právne vzťahy z označení pôvodu zapísaných do registra pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ale vznik týchto právnych vzťahov viažucich sa na označenia pôvodu, ako aj nároky z nich vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sa budú posudzovať podľa predpisov platných v čase ich vzniku.

Zavádza sa tzv. preklenovacie obdobie na zosúladenie označení pôvodu zapísaných do registra na základe doteraz platných predpisov s podmienkami, ktoré kladie tento návrh zákona na zápis označenia pôvodu do registra. Preklenovacie obdobie sa navrhuje na dva roky od nadobudnutia účinnosti tohto návrhu. Márnym uplynutím tejto lehoty označenie pôvodu stráca účinnosť.

K § 39

V súvislosti s prijatím navrhovaného zákona sa predpokladá zrušenie zákona č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z. a vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu, t. j. vyhlášky Úradu pre vynálezy a objavy č. 160/1973 Zb. o konaní vo veciach označení pôvodu výrobkov.

K článku II

Predstavuje novelizáciu zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie je potrebné zaviesť do zákona o ochrane spotrebiteľa, aby mohli byť uplatňované príslušné práva kontrolných orgánov.

K článku III

Predstavuje novelizáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V súvislosti s novo navrhovanou právnou úpravou označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov je nevyhnutné zapracovať z toho vyplývajúce zmeny aj do zákona o správnych poplatkoch.

K článku IV

Predkladateľ navrhuje účinnosť zákona k 1. novembru 2003 s výnimkou ustanovení

§ 32 až 36, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy

o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

Bratislava, 20. augusta 2003

predseda vlády Slovenskej republiky

Mikuláš Dzurinda

v. r.

predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky

Darina Kyliánová

v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore