Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 31.12.2017 do 31.12.2017

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

            Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o sociálnom poistení“) sa predkladá v súlade s  Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017, ktorý nadväzuje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020.

Predmetom vládneho návrhu zákona je spresnenie právnej úpravy zvyšovania dôchodkového veku od 1. januára 2017, s cieľom ustanoviť jednotný dôchodkový vek pre poistencov narodených v rovnakom kalendárnom roku a ustanovenie podmienok nového výpočtu sumy starobného dôchodku, ktorá bola určená podľa predpisov účinných pred            1. januárom 2004 pre určený okruh poberateľov. Ide o osoby, ktoré dosahovali v období pred dovŕšením dôchodkového veku nadpriemerné príjmy a ktorých suma starobného dôchodku by bola vyššia, ak by bola vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení k 1. januáru 2004 na základe rovnakých zásluh, ktoré získali v dôchodkovom systéme. Rozdiel v úrovni starobných dôchodkov je spôsobený odlišným spôsobom výpočtu starobného dôchodku podľa zákona             č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o sociálnom zabezpečení“) a zákona o sociálnom poistení.  

V zákone o sociálnom zabezpečení účinnom do 31. decembra 2003 sa vo výpočte sumy dôchodku v značnej miere uplatňuje princíp solidarity, a to najmä limitovaním miery zohľadňovania zárobkov rozhodujúcich na určenie jeho sumy. Uvedená skutočnosť je súčasne podstatným limitujúcim faktorom sumy dôchodku pre poistencov, ktorí dosahovali v období pred dovŕšením dôchodkového veku nadpriemerné príjmy.

Jednou zo zásadných zmien, ktoré implantovala dôchodková reforma prijatím zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2004 do dôchodkového systému, bolo výrazné posilnenie princípu zásluhovosti pri výpočte dôchodku, a to výrazným zvýšením miery zohľadňovania zárobkov/vymeriavacích základov, z ktorých sa odvádza poistné na dôchodkové poistenie, na výpočet dôchodku. V dôsledku uvedenej zásady je suma dôchodku podstatne závislejšia od dosahovaných príjmov poistenca v porovnaní s predpismi účinnými pred 1. januárom 2004.

Z uvedeného dôvodu poberatelia starobného dôchodku, ktorí pred odchodom do dôchodku dosahovali nadpriemerné príjmy a suma tohto dôchodku bola vypočítaná podľa zákona o sociálnom zabezpečení vnímajú ako nerovnosť a nespravodlivosť, že sa na nich nevzťahuje nový spôsob výpočtu starobného dôchodku, ktorý by bol pre nich výhodnejší.

            Rozdiely v úrovni starobných dôchodkov, vyplývajúce z rozdielnej právnej úpravy účinnej pred 1. januárom 2004 a právnej úpravy účinnej od tohto dňa, boli čiastočne kompenzované v roku 2006 a 2008 (§ 293k a 293aw zákona o sociálnom poistení). Napriek uvedenému je stále suma starobného dôchodku v roku priznania časti týchto poberateľov dôchodkov (ktorých starobné dôchodky boli upravené v roku 2006 a 2008) nižšia ako suma, ktorá by bola za rovnakých podmienok určená podľa zákona o sociálnom poistení. Predkladaná novela sa však vzťahuje na širší okruh poberateľov starobných dôchodkov, keďže aj medzi dôchodcami, ktorých starobné dôchodky neboli v rokoch 2006 a 2008 zvyšované, existujú takí, ktorí by mali podľa zákona o sociálnom poistení vypočítanú vyššiu sumu dôchodku. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preto dosiahnuť taký stav, aby suma starobného dôchodku oboch skupín poberateľov bola približne rovnaká, ako suma, ktorá by im bola určená na základe rovnakých zásluh získaných v dôchodkovom systéme, ak by bola vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení k 1. januáru 2004.

Predkladaný vládny návrh zákona bude mať, tak ako vyplýva z doložky vybraných vplyvov, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy. Ostatné vybrané vplyvy sa nepredpokladajú.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 (§ 65a)

            V záujme právnej istoty a zvýšenia úrovne zrozumiteľnosti textu právnej úpravy sa dopĺňa ustanovenie o určovaní dôchodkového veku od 1. januára 2017 tak, aby bolo jednoznačné. Spresnenie vychádza zo zásady, že poistenci narodení v tom istom kalendárnom roku majú rovnaký dôchodkový vek.

K bodu 2

§ 293ds

            Suma starobného dôchodku sa novo určí len poistencom, ktorým bola suma starobného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný           do 31. decembra 2003 a u ktorých možno na základe ich nárokov v dôchodkovom zabezpečení, získaných podľa právnej úpravy účinnej do tohto dňa predpokladať (dĺžka obdobia dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré sú rozhodujúce na určenie ich priemerného mesačného zárobku na určenie sumy starobného dôchodku), že suma ich starobného dôchodku by bola ku dňu priznania vyššia, ak by bola určená podľa zákona o sociálnom poistení účinného od 1. januára 2004. Na uvedené účely sú v tomto ustanovení definované selektívne kritériá (parametre), podľa ktorých sa ustanoví, ktorým poistencom (dôchodcom) sa znovu určí suma ich starobného dôchodku. Rozhodujúcim parametrom je suma ich priemerného mesačného zárobku (ďalej len „PMZ“), z ktorého bola vypočítaná pri priznaní suma ich starobného dôchodku v jednotlivých kalendárnych rokoch v období od 1. októbra 1988 do 31. decembra 2003. Suma tohto PMZ je na každý kalendárny rok uvedeného obdobia ustanovená osobitne a má rastúci trend, pretože je potrebné zohľadniť rast miezd v hospodárstve Slovenskej republiky.

            Suma starobného dôchodku sa určí opätovne podľa zákona o sociálnom zabezpečení ale z inak (výhodnejšie) určeného PMZ. Nové určenie PMZ spočíva vo zvýšení miery zohľadnenia zárobkov, z ktorých sa vypočíta starobný dôchodok. Zvýšená miera zohľadnenia zárobkov je ustanovená tak, aby miera náhrady príjmu poistenca starobným dôchodkom v  roku jeho priznania bola približne rovnaká ako miera náhrady príjmu tohto poistenca starobným dôchodkom, ak by jeho suma bola určená podľa zákona o sociálnom poistení     k 1. januáru 2004. To znamená, že poistencovi sa v roku priznania jeho dôchodku vypočítala miera náhrady príjmu novopriznaným dôchodkom, ktorá sa následne porovnala s mierou náhrady príjmu novopriznaným dôchodkom, ktorú by tento poistenec získal, ak by sa jeho suma dôchodku vypočítala k 1. januára 2004 pri rovnakej úrovni zárobkov a rovnako dlhom období dôchodkového poistenia. Nakoľko v čase nie je možné porovnávať nominálne sumy dôchodkov, bola ako porovnávacie kritérium zvolená práve miera náhrady príjmu starobným dôchodkom. Z uvedeného dôvodu je potrebné ustanoviť na každý kalendárny rok diferencovane pevne ustanovenú sumu neupraveného (skutočného) PMZ, ktorá sa na určenie sumy starobného dôchodku zohľadňuje v plnom rozsahu bez obmedzenia. Rovnako je na každý kalendárny rok diferencovane percentuálne ustanovené, aká časť sumy neupraveného PMZ, ktorá prevyšuje uvedenú pevne ustanovenú sumu, sa tiež zohľadní na určenie sumy starobného dôchodku. Diferencované ustanovenie uvedených veličín (parametrov) na každý kalendárny rok obdobia od 1. októbra 1988 do 31. decembra 2003 je determinované predovšetkým dynamickým vývojom miezd v hospodárstve Slovenskej republiky a valorizáciami dôchodkových dávok.

             Parametre rozhodujúce na nové určenie sumy starobného dôchodku sú ustanovené diferencovane podľa toho, z ktorej pracovnej kategórie bol starobný dôchodok vymeraný, pretože starobný dôchodok vymeraný z I. pracovnej kategórie, ktorého základná výmera je 60 % PMZ alebo z II. pracovnej kategórie, ktorého základná výmera je 55 % PMZ, bol pri rovnakých nárokoch získaných v dôchodkovom zabezpečení (doba zamestnania, zárobky) vyšší ako starobný dôchodok vymeraný z III. pracovnej kategórie, ktorého základná výmera je 50 % PMZ.

            Suma starobného dôchodku sa novo určí, aj keď bola určená podľa zákona                   o sociálnom zabezpečení a nárok na jeho výplatu vznikol po 31. decembri 2017.  

            Na obmedzenie sumy starobného dôchodku najvyššou výmerou podľa zákona o sociálnom zabezpečení sa pri určení novej sumy starobného dôchodku nebude prihliadať, pretože je jedným z faktorov, ktoré spôsobujú rozdiel v sume starobného dôchodku určenej podľa zákona o sociálnom zabezpečení v porovnaní s jeho sumou určenou podľa zákona o sociálnom poistení a cieľom predkladaného návrhu je práve eliminovať alebo aspoň minimalizovať tieto rozdiely. 

            Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý bol nepretržite zamestnaný od splnenia podmienok nároku na tento dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení do                  31. decembra 2003, sa podľa návrhu nebude prepočítavať. V súlade s § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa suma tohto starobného dôchodku už vypočítala podľa zákona o sociálnom poistení aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení a starobný dôchodok sa vypláca v sume, ktorá je vyššia. Z uvedeného logicky vyplýva, že poberatelia tohto starobného dôchodku už nemôžu byť znevýhodnení rozdielnym spôsobom výpočtu dôchodkov podľa uvedených zákonov a cieľ, ktorý sleduje navrhovaná právna úprava už bol naplnený pri priznaní ich starobného dôchodku.

            Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý nebol nepretržite zamestnaný od splnenia podmienok nároku na tento dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení do                  31. decembra 2003, a starobný dôchodok sa prizná alebo priznal po 31. decembri 2003, sa za predpokladu splnenia ustanovených podmienok prepočíta podľa návrhu. Na uvedený účel sa tento dôchodok považuje za priznaný v roku 2003. Rovnako sa bude posudzovať nárok na prepočítanie sumy starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok až podľa § 259 ods. 2 zákona o sociálnom poistení najskôr od 1. januára 2005, pretože poistenec nemal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, hoci vecné podmienky nároku na tento dôchodok splnil pred        1. januárom 2004. 

§ 293dt

            Suma starobného dôchodku, ktorá bola určená podľa predpisov účinných pred              1. októbrom 1988, z upraveného PMZ najmenej v sume 2333 Sk sa zvýši o pevnú sumu 25,50 eura. Táto suma je ekvivalentom predpokladanej priemernej sumy  zvýšenia starobných dôchodkov, ktorých suma bola určená podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Suma PMZ upraveného podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988  (2333 SK), ktorá je selektívnym kritériom na zvýšenie starobného dôchodku, zodpovedá približne rovnakej úrovni príjmu, ktorá sa zohľadňuje na určenie okruhu dotknutých osôb v rokoch 1988 až 1991. Obdobie rokov 1988 až 1991 je najbližšie k príjmovým pomerom pred rokom 1988 a práve z tohto dôvodu sa pri určovaní výberového kritéria a pevnej sumy zvýšenia vychádza z tohto obdobia. Zvýšenie starobných dôchodkov priznaných podľa predpisov účinných pred              1. októbrom 1988 sa vykoná pevnou sumou, pretože Sociálna poisťovňa nemá k dispozícii informácie potrebné na výpočet týchto starobných dôchodkov evidované v digitálnom tvare tak, aby boli spracovateľné informačnými technológiami.

§ 293du

            Ustanovuje sa lehota, v ktorej Sociálna poisťovňa rozhodne o novej sume starobného dôchodku vyplácaného k 31. decembru 2017. Uvedený čas potrebuje Sociálna poisťovňa na výpočet novej sumy starobného dôchodku pre cca 110 tisíc dôchodcov, vrátane vyhotovenia rozhodnutí, v ktorých musí byť suma tohto dôchodku príslušným spôsobom odôvodnená.

K Čl. II

            Účinnosť právnej úpravy dôchodkového veku v 1. bode sa navrhuje od 31. decembra 2017, aby sa vzťahovala aj na poistenca, ktorý dovŕši referenčný vek v roku 2017.

            S cieľom vytvoriť dostatočnú legisvakačnú lehotu potrebnú na technicko-organizačnú prípravu Sociálnej poisťovne na vykonanie zákona sa účinnosť právnej úpravy nového určenia sumy starobného dôchodku starodôchodcom v 2. bode navrhuje od 1. januára 2018.

Bratislava 19. apríla 2017

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky