Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 31.10.2020 do 20.11.2020

Vládny návrh zákona o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o 13. dôchodku a o zmene doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 46/2020 Z. z. sa v novembri 2020 mal poberateľom dôchodkov po prvýkrát vyplatiť 13. dôchodok ako dôchodková dávka zo sociálneho poistenia v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume daného druhu dôchodku.

Navrhuje sa nová právna úprava 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ktorou sa navrhuje nahradiť právna úprava 13. dôchodku zo sociálneho poistenia.

Nárok na 13. dôchodok budú mať všetci poberatelia dôchodku bez ohľadu na sumu poberaného dôchodku. Sumu 13. dôchodku sa navrhuje ustanoviť diferencovane, a to v závislosti od sumy už poberaného dôchodku, resp. úhrnu súm poberaných dôchodkov. Tento 13. dôchodok tak bude v porovnaní s doterajšou právnou úpravou solidárnejší k poberateľom dôchodkov s nižšou úrovňou dôchodkových príjmov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Predložený vládny návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

1

B.Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhuje sa, aby 13. dôchodok mal charakter štátnej sociálnej dávky.

K § 2

Nárok na 13. dôchodok majú poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou a poberatelia vybraných dôchodkov vyplácaných príslušným orgánom výsluhového zabezpečenia.

K § 3

Maximálna suma 13. dôchodku sa navrhuje na 300 eur. Nárok na maximálnu sumu 13. dôchodku majú mať tí poberatelia dôchodkových dávok, ktorých suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov, ktoré zakladajú nárok na 13. dôchodok, je najviac v sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je vyšší ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, suma 13. dôchodku sa v zmysle návrhu určuje podľa vzorca v prílohe návrhu zákona. So stúpajúcou výškou dôchodku, resp. úhrnu súm dôchodkov sa výška 13. dôchodku lineárne znižuje, pričom sa navrhuje garantovať minimálnu sumu 13. dôchodku vo výške najmenej 50 eur.

Do úhrnu dôchodkov sa navrhujú započítavať aj dôchodky vyplácané z cudziny, výsluhové dôchodky, dôchodky vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia, vyrovnávací príplatok a dávka vyplácaná z cudziny, ktorá je obdobná vyrovnávaciemu príplatku.

K § 4

Navrhuje sa, aby na výplatu 13. dôchodku bola príslušná Sociálna poisťovňa, príslušný útvar sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (ďalej len „úrad“) v závislosti od toho, kto vypláca dôchodok, ku ktorému sa 13. dôchodok poskytuje. V prípade, ak poberateľovi dôchodku vypláca dôchodok súčasne Sociálna poisťovňa aj úrad, navrhuje sa, aby sa 13. dôchodok poskytol k dôchodku, ktorý je najvyšší. Ak je suma dôchodkov rovnaká, 13. dôchodok poskytne Sociálna poisťovňa.

K § 5

Vzhľadom na charakter 13. dôchodku, ktorý nepodlieha exekučnému konaniu, sa navrhuje, aby sa 13. dôchodok nezlučoval s dôchodkom, s ktorým sa vypláca.

K § 6

Navrhuje sa, aby sa v prípade súbehu na dva alebo viaceré dôchodky vyplácal len jeden 13. dôchodok. Navrhuje sa, aby 13. dôchodok bol vyplatený v deň splatnosti dôchodku v novembri príslušného kalendárneho roka poberateľom vyššie uvedených dôchodkov.

2

K § 7 a 8

Navrhuje sa, aby sa na konanie o 13. dôchodku vzťahovali ustanovenia všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúce konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia a ustanovenia zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v závislosti od toho, či 13. dôchodok vypláca Sociálna poisťovňa alebo úrad. Navrhuje sa, aby sa o priznaní 13. dôchodku nevyhotovovalo písomné rozhodnutie, pričom na uvedené by sa mal primerane vzťahovať správny poriadok.

Navrhuje sa, aby 13. dôchodok, ktorý bol vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume ako patril, bol poberateľ dôchodku povinný vrátiť. Navrhuje sa, aby nárok na vrátenie 13. dôchodku zanikol uplynutím jedného roka odo dňa, keď Sociálna poisťovňa alebo úrad túto skutočnosť zistili, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa neoprávnenej výplaty 13. dôchodku. Navrhuje sa, aby sa na vymáhanie pohľadávky na 13. dôchodku, ktorú poskytuje Sociálna poisťovňa, vzťahovali ustanovenia všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúce konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

Zároveň sa navrhuje, aby 13. dôchodok, ktorý bol vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume ako patril, Sociálna poisťovňa alebo úrad zúčtovali s vyplácaným dôchodkom. Znížená suma vyplácaného dôchodku v úhrne s inými dávkami vyplácanými podľa osobitných predpisov nesmie byť nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

K § 9

V prípade dôchodkov vyplácaných z cudziny a dávky vyplácanej z cudziny, ktorá je obdobná vyrovnávaciemu príplatku sa navrhuje, aby jeho poberateľ mesačnú sumu naposledy vyplateného dôchodku a dávky oznámil najneskôr do 31. augusta kalendárneho roka príslušnému orgánu spôsobom nim určeným.

K § 10

V súvislosti so zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky sa navrhuje zabezpečiť jeho financovanie z prostriedkov štátneho rozpočtu.

K § 11

V súvislosti s dĺžkou trvania legislatívneho procesu predkladaného návrhu zákona sa navrhuje upraviť lehoty súvisiace s poskytovaním 13. dôchodku tak, aby bol v roku 2020 vyplatený v decembrovej splátke dôchodku.

Posun lehôt sa týka aj lehoty na splnenie povinnosti poberateľov zahraničných dôchodkov a poberateľovdávky vyplácanej z cudziny, ktorá je obdobná vyrovnávaciemu príplatku oznámiť príslušnému orgánu verejnej správy, ktorý 13. dôchodok priznáva, sumu aktuálne poberanej dôchodkovej dávky zo zahraničia, ktorá trvá do 15. novembra 2020. Vzhľadom na posunutie uvedenej povinnosti sa navrhuje uplatniť na prepočet zahraničného dôchodku a dávky vyplácanej z cudziny, ktorá je obdobná vyrovnávaciemu príplatku do meny euro výmenný kurz aktuálne platný v deň nasledujúci po poslednom dni lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti o výške zahraničného dôchodku dôchodcu, t. j. 16. novembra 2020.

3

K čl. II (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ktorým zároveň dochádza k zrušeniu 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia (dôchodkovej dávky) sa dotknuté ustanovenia exekučného poriadku stanú nadbytočné. Vzhľadom k navrhovanej povahe 13. dôchodku (nepôjde o príjem, ktorý nahrádza odmenu za prácu) je automaticky vylúčený z príjmov, ktoré môžu byť predmetom zrážok pri výkone exekúcie.

K čl. III (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení

neskorších predpisov

Z rovnakého dôvodu ako pri exekučnom poriadku sa navrhuje zrušiť dotknutú právnu úpravu v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K čl. IV (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Navrhovaným znením prechodného ustanovenia sa v súvislosti so zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky navrhuje zrušenie poskytovania 13. dôchodku ako dávky sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

K čl. V (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov )

K bodu 3

V súvislosti so zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky sa navrhuje v bode 3 zrušiť poskytovanie 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia.

K bodom 1,2 a 4 až 13

V dôsledku vyššie uvedenej zmeny je potrebné vykonať legislatívno-technické úpravy.

K bodu 14

Navrhuje sa výmena informácií ohľadom poskytovania 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky medzi určenými orgánmi verejnej moci a Sociálnou poisťovňou.

K čl. VI ( zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)

Zrušením 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia sa dotknuté ustanovenia zákona o dani z príjmov stanú nadbytočné, preto je potrebné ich vypustiť.

K čl. VII (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 46/2020 Z. z.)

Legislatívno-technická zmena súvisiaca so zrušením 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia a so zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálne dávky.

4

K čl. VIII (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 46/2020 Z. z.)

Z dôvodu vypustenia 13. dôchodku ako dôchodkovej dávky poskytovanej zo sociálneho poistenia nie je potrebné ďalej upravovať vzťah tejto dávky k súčtu súm dôchodkových dávok, ktoré sú podmienkou na priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného formou dočasného dôchodku alebo programovým výberom zo starobného dôchodkového sporenia.

K čl. IX (zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov)

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena súvisiaca so zrušením 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia a zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky.

K bodu 2

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s bodom 1.

K čl. X (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 46/2020 Z. z.)

Zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ktorým zároveň dochádza k zrušeniu 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia, sa dotknuté ustanovenia daňového poriadku stanú nadbytočné.

K čl. XI (účinnosť)

Nadobudnutie účinnosti zákona o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje na 31. október 2020 okrem čl. V dvanásteho bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2021 a čl. V trinásteho bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2023.

Navrhuje sa nadobudnutie delenej účinnosti z dôvodu, že dotknuté ustanovenia by nadobudli účinnosť až v čase nadobudnutia účinnosti zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

Bratislava 26. augusta 2020

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Milan Krajniak, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.