Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 27.03.2020 do 31.03.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny návrh.

V Čl. I. sa navrhuje v reakcii na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia Covid-19 upraviť podmienky nároku na ošetrovné a nemocenské. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zlepšiť finančnú situáciu poberateľov nemocenského a ošetrovného a pomôcť čiastočne zmierniť negatívne finančné dopady na zamestnávateľov.

Vo vzťahu k nároku na dávku nemocenské sa navrhuje v prípadoch karanténneho opatrenia a izolácie nariadeného/nariadenej v súvislosti s šírením ochorenia Covid-19, ustanoviť vznik nároku zamestnanca na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou už od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN). Podľa aktuálneho právneho stavu nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi až od 11. dňa DPN, pričom za prvých 10 dní patri zamestnancovi nárok na náhradu príjmu pri DPN, ktorá je hradená zamestnávateľom. V týchto prípadoch sa teda navrhuje odbremeniť zamestnávateľov od platenia náhrady príjmu pri DPN. Zároveň sa navrhuje, aby v čase krízovej situácie súvisiacej s Covid – 19 bola v prípadoch, v ktorých je poistencovi nariadená karanténa alebo izolácia výška nemocenského 55 % denného vymeriavacieho základu už od prvého dňa DPN. Aktuálne je to počas prvých troch dní čerpania nemocenského resp. náhrady príjmu pri DPN iba 25 %.

Vo vzťahu k ošetrovnému sa navrhuje nastálo upraviť okruh poistencov, ktorí budú mať nárok na ošetrovné. Na ošetrovné budú mať v zmysle navrhovanej právnej úpravy nárok osoby, ktoré sa budú v prípadoch, kedy je dieťaťu nariadené karanténne opatrenie a izolácia, v prípadoch uzatvorenia zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch, kedy osoba, ktorá sa o dieťa stará, nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať túto starostlivosť, starať o dieťa mladšie ako 11 rokov, resp. 18 rokov v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

V čase krízovej situácie súvisiacej s Covid – 19 sa v takýchto prípadoch a v prípade, ak poistenec osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, bude ošetrovné vyplácať počas celej doby trvania potreby starostlivosti/ošetrovania.

Navrhuje sa pojmologicky zosúladiť definície prekážok v práci v zmysle zákonníka práce a podmienok nároku na ošetrovné.

Základným cieľom úpravy zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v Čl. III., je posilniť nástroje služieb zamestnanosti, ktoré umožnia zmierniť negatívne vplyvy karanténnych opatrení, najmä čo sa týka zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a vyhlásením núdzového stavu uznesením vlády

SR č. 114 z 15. marca 2020 z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARSCoV-2 na území Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti sa s cieľom podpory odstránenia dopadov tejto situácie na zamestnanosť a trh práce navrhuje medzi aktívne opatrenia na trhu práce zaradiť aj projekty na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočnej situácie a v období po ich skončení. Prostredníctvom tohto nástroja tak bude možné realizovať projekty na kompenzáciu zamestnávateľov, resp. SZČO, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe uznesenia Ústredného krízového štábu, resp. tak museli urobiť v dôsledku ochrany zdravia svojich zamestnancov, poklesu zákaziek alebo výpadku subdodávateľov.

Zároveň sa v tejto súvislosti navrhuje odložiť termín plnenia niektorých povinností fyzických a právnických osôb vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnanosti a taktiež sa navrhuje umožniť občanom v tomto období podanie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom elektronických prostriedkov bez kvalifikovaného elektronického podpisu.

Sledované vybrané vplyvy navrhovaného opatrenia podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sú zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu a v analýze sociálnych vplyvov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

1

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 33)

V záujme predchádzania interpretačným nezrovnalostiam sa navrhuje rozšíriť podmienky nároku na nemocenské aj o prípady, kedy poistencovi bola nariadená izolácia podľa§ 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 2 a 3 (§ 39 ods. 1 písm. b))

V záujme reflektovania požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje, aby nárok na ošetrovné vznikol aj osobám, ktoré sa v prípadoch kedy je dieťaťu nariadené karanténne opatrenie, uzatvorenia zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch kedy osoba, ktorá sa o dieťa stará nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať túto starostlivosť, budú starať o dieťa mladšie ako 11 rokov resp. 18 rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

V záujme predchádzania interpretačným nezrovnalostiam sa navrhuje rozšíriť podmienky nároku na ošetrovné aj o prípady zabezpečovania starostlivosti o dieťa, keď osobe, ktorá sa o dieťa stará bola nariadená izolácia.

K bodu 4 (§ 293er a § 293es)

V zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy nárok na nemocenské vzniká v prípade zamestnanca od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“). Za prvých desať dní patrí zamestnancovi náhrada príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 293er ods. 1 sa navrhuje, aby v prípade, ak je zamestnanec počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) uznaný za DPN z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo nariadenej izolácie, nárok na nemocenské vznikol už od prvého dňa DPN; uvedené sa vzťahuje len na tie DPN, ktoré vznikli po účinnosti tohto zákona. Zároveň sa v týchto prípadoch pri všetkých poistencoch navrhuje § 293er ods. 2 upraviť aj výšku nemocenského na 55 % denného vymeriavacieho základu počas celého trvania nároku, teda aj za prvé tri dni čerpania nemocenského. Uvedené sa navrhuje v snahe odbremeniť v čase krízovej situácie zamestnávateľa od nákladov súvisiacich s DPN zamestnanca, ako aj v snahe zvýšiť v prípadoch nariadeného karanténneho opatrenia a izolácie príjem poistencov. V prípade zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za DPN pre chorobu alebo úraz ostáva režim § 34 ods. 1 zachovaný a takémuto poistencovi vznikne nárok na nemocenské až od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

V záujme zabezpečenia príjmu počas celého trvania krízovej situácie sa § 293er ods. 3, v čase trvania krízovej situácie, v prípadoch, kedy je dieťaťu (mladšiemu ako 11 rokov, resp. 18 rokov v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom) nariadené karanténne opatrenie a izolácia, v prípadoch uzatvorenia zariadenia, ktoré (takéto) dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch, kedy osoba, ktorá sa o (takéto) dieťa stará, nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať starostlivosť, ako aj v prípadoch ošetrovania dieťaťa mladšieho ako 16 rokov, navrhuje predĺžiť obdobie trvania nároku na ošetrovné na celú dobu trvania potreby ošetrovania/starostlivosti.

2

V § 293er ods. 4 sa navrhuje, aby sa ošetrovné podľa odseku 3 vyplácalo za to isté obdobie osobnej a celodennej starostlivosti o len raz a len jednému poistencovi a to bez ohľadu na to, koľko detí ošetruje. Na rozdiel od ošetrovného podľa § 39 sa však navrhuje, aby v tom istom prípade (napr. na základe toho istého uzatvorenia školy, nariadenia tej istej karantény) bolo možné ošetrovné vyplácať postupne aj viacerým poistencom (napr. rodičom, osvojiteľom). Keďže ošetrovné za to isté obdobie možno vyplácať iba jednému poistencovi, je pre tento účel potrebné, aby poistenec, ktorému je aktuálne ošetrovné vyplácané požiadal o zastavenie jeho výplaty. Uvedené sa navrhuje v záujme zabezpečenia možnosti rodičom prestriedať sa pri starostlivosti/ošetrovaní dieťaťa, napr. s ohľadom na potrebu opätovného nástupu do zamestnania.

V § 293er ods. 5 sa navrhuje, aby poistencovi, ktorý by v čase krízovej situácie splnil podmienky nároku na ošetrovné podľa navrhovanej právnej úpravy (ods. 3) pred jej účinnosťou, bolo ošetrovné vyplatené aj za toto obdobie.

Z dôvodu predĺženia doby nároku na ošetrovné sa v § 293es navrhuje aby sa zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe počas ošetrovania/starostlivosti o dieťa podľa § 293er ods. 3 neprerušovalo poistné štandardne podľa § 26 od 11. dňa potreby ošetrovania/starostlivosti. V tomto kontexte sa tiež navrhuje, aby zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti bola počas celej doby ošetrovania/starostlivosti o dieťa podľa § 293er ods. 3 oslobodená od platenia poistného.

K čl. II (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 a 2 (§ 141 ods. 1 a § 144a ods. 3 písmeno d))

V záujme aplikačnej praxe sa navrhuje zosúladiť rozsah prekážok v práci v zmysle Zákonníka práce a podmienok nároku na ošetrovné.

K čl. III (Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov)

K bodom 1 a 2

S cieľom podpory odstránenia dôsledkov vyhlásenia mimoriadnej situácie uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 a vyhlásením núdzového stavu uznesením vlády SR č. 114 z 15. marca 2020 z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARSCoV-2 na území Slovenskej republiky na zamestnanosť a trh práce sa v § 54 ods. 1 písm. e) navrhuje medzi aktívne opatrenia na trhu práce zaradiť aj projekty na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočnej situácie a v období po ich skončení. Prostredníctvom tohto nástroja tak bude možné realizovať projekty na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní, pričom tieto projekty budú určené výhradne na kompenzáciu finančných nákladov pre zamestnávateľov, resp. SZČO, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ochrane zdravia, resp. tak museli urobiť v dôsledku ochrany zdravia

3

svojich zamestnancov, poklesu zákaziek alebo výpadku subdodávateľov. Navrhovaným novým nástrojom aktívnej politiky trhu práce sa tak jednoznačným spôsobom zabezpečuje finančná podpora zamestnávateľov a SZČO na účely zmiernenia negatívnych dopadov na zamestnanosť, čo môže výrazne prispieť k udržaniu sa zamestnancov, SZČO i zamestnávateľov na trhu práce, ako aj k preklenutiu príslušnej mimoriadnej situácie, núdzového stavu a pod.

Zároveň sa v § 70 ods. 6 navrhuje tento nový nástroj vyňať spomedzi fakultatívnych nástrojov aktívnej politiky trhu práce. To znamená, že po splnení podmienok pre poskytnutie takejto podpory bude mať žiadateľ na ňu nárok.

K bodu 3

V rámci prechodných ustanovení v § 72al ods. 1 sa navrhuje ustanoviť, že ústredie alebo úrad neuložia sankciu

-právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva činnosť sprostredkovania zamestnania, agentúre dočasného zamestnávania, zamestnávateľovi prechodného zamestnávania a agentúre podporovaného zamestnávania za nesplnenie povinnosti predložiť ústrediu správu o svojej činnosti v stanovenom termíne do 31. marca 2020,

-zamestnávateľovi za nesplnenie povinnosti preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok, povinnosti preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok zadaním zákazky alebo povinnosti odviesť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca 2020,

ak si túto povinnosť dodatočne splnia do 30. júna 2020.

V rámci prechodných ustanovení v § 72al ods. 2 sa navrhuje ustanoviť, že v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu sa občan môže uchádzať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj na základe žiadosti podanej elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu.

K čl. IV

Vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť už dňom vyhlásenia.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.