Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 15.11.2021 do 09.12.2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky minister zdravotníctva Slovenskej republiky Vladimír Lengvarský ako iniciatívny návrh.

Cieľom predloženej novely zákona je reagovať na aktuálny stav v spoločnosti týkajúci sa dohľadu nad dodržiavaním aktuálnych opatrení v boji proti ochoreniu COVID – 19. Na tento účel sa preto navrhuje spresnenie niektorých ustanovení zákona o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia.

Navrhuje sa preto upraviť povinnosť prevádzkovateľov

-kontrolovať opatrenia na predchádzanie ochoreniam a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia uložené príslušným orgánom verejného zdravotníctva, a na tento účel vyžadovať od osôb preukázanie totožnosti,

-odmietnuť vstup do prevádzkových priestorov zariadení alebo vstup na hromadné podujatie osobe, ktorá odmietne preukázať svoju totožnosť pri plnení opatrení na predchádzanie ochoreniam alebo pri ohrozeniach verejného zdravotníctva, ktoré nariadil úrad verejného zdravotníctva.

Ďalej sa navrhuje vytvoriť zákonné predpoklady pre nariadenie uzatvoriť prevádzku počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19. Uzavretie prevádzky vykoná osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor rozhodnutím na mieste. Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor bude môcť na vykonanie tohto nariadenia požiadať o súčinnosť Policajný zbor.

Navrhovanými ustanoveniami sa tiež upravuje, aby príslušník Policajného zboru mohol vyžadovať od fyzických osôb potvrdenie o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdenie o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdenie o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19, a to v súvislosti s využitím oprávnenia zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste.

Novela zákona o priestupkoch a upraviť nové skutkové podstaty priestupkov na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zavádza sa nová skutková podstata, ktorej cieľom je osobitne postihovať verbálne útoky a znevažovanie poskytovateľov a prijímateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj osôb zúčastňujúcich sa na jej poskytovaní. Takéto útoky sa v súčasnosti množia najmä pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19.

Novela Zákonníka práce v tejto súvislosti upravuje povinnosť zamestnávateľa vykonať kontrolou príslušného dokladu. Ak sa zamestnanec dokladom nepreukáže a v nadväznosti na to zamestnávateľ zamestnanca nevpustí na pracovisko a neumožní mu vykonávanie práce, navrhuje sa ustanoviť právny následok takejto situácie v pracovnoprávnych vzťahoch. Novelou Zákonníka práce sa tiež navrhuje umožniť zamestnancovi splnenie povinnosti aj iným spôsobom, ktorým bude umožnenie bezplatného testovania zo strany zamestnávateľa. Až ak zamestnanec odmietne aj tento spôsob, zamestnávateľ aplikuje následok predvídaný zákonom. Navrhuje sa, aby sa situácia kvalifikovala ako prekážka v práci na strane zamestnanca (t. j. zamestnávateľ nie je povinný zamestnancovi prideľovať prácu) a bez náhrady mzdy. Nemožno však vylúčiť, že strany sa dohodnú na inom režime – napr. náhrade mzdy, čerpaní dovolenky. V nadväznosti na úpravu v Zákonníku práce sa navrhuje upraviť štátnu službu v osobitných predpisoch.

2

Novelou zákona o sociálnom poistení sa upravuje situácia, aby sa na zamestnanca, ktorý je od 1. decembra 2021 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie nevzťahovalo prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého nárok na pandemické nemocenské počas krízovej situácie vznikne od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vo ustanovenej výške.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu a vplyv na služby verejnej správy pre občana a vplyv na procesy služieb verejnej správy. Návrh zákona nemá žiadny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania.

Vzhľadom na potrebu riešenia uvedených zákonných povinností sa navrhuje primerané nadobudnutie účinnosti navrhovanej právnej úpravy - dňom vyhlásenia.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

November 2021

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Aktuálny stav v spoločnosti týkajúci sa dohľadu nad dodržiavaním aktuálnych opatrení v boji proti ochoreniu COVID – 19.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom predloženej novely zákona je reagovať na aktuálny stav v spoločnosti týkajúci sa dohľadu nad dodržiavaním aktuálnych opatrení v boji proti ochoreniu COVID – 19. Na tento účel sa preto navrhuje spresnenie niektorých ustanovení zákona o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia a zákona o priestupkoch.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Fyzické osoby, fyzické osoby-podnikatelia, právnické osoby, osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor, Policajný zbor.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nie sú.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Bez realizovania navrhovanej právnej úpravy by nebolo možné zabezpečiť efektívne dodržiavanie aktuálnych opatrení v boji proti ochoreniu COVID – 19.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

4

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Aplikácia navrhovaných ustanovení po nadobudnutí účinnosti navrhovanej právnej úpravy preverí účinnosť navrhovaných ustanovení.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

5

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

6

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: minister zdravotníctva Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19

3.Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Ak predmet návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravený, body 4 a 5 sa nevypĺňajú.

7

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V navrhovanej skutkovej podstate § 29 ods. 1 písm. a) sa v súvislosti s marením poskytovania zdravotnej starostlivosti mení terminológia vzhľadom na súčasné predpisy na úseku zdravotníctva. Konkrétne sa v súvislosti s takýmto marením nahrádza pojem zdravotná služba presnejším pojmom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s jej poskytovaním. Takáto úprava uľahčí sankcionovanie konania smerujúce k ohrozovaniu zdravotnej starostlivosti, obzvlášť v súčasnej dobe pandémie COVID-19.

V § 29 ods. 1 písm. b) sa zavádza nová skutková podstata, ktorej cieľom je osobitne postihovať verbálne útoky a znevažovanie poskytovateľov a prijímateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj osôb zúčastňujúcich sa na jej poskytovaní. Takéto útoky sa v súčasnosti množia najmä pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pandémiou COVID-19.

Skutková podstata v § 29 ods. 1 písm. d) bola prevzatá so súčasného znenia písmena c) s tým, že v navrhovanom písmene d), bola vypustená časť skutkovej podstaty týkajúca sa porušovania povinností na ochranu zdravia pred ionizujúcim žiarením, ktoré sú v súčasnosti postihované zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

V § 29 ods. 1 písm. c) sa zavádza nová skutková podstata, ktorej cieľom je osobitne postihovať falšovanie a nepravdivý výpis zo zdravotnej dokumentácie, potvrdenia týkajúceho sa zdravotného stavu osoby alebo potvrdenia týkajúce sa poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Najmä v čase pandémie COVID-19 je používanie, falšovanie a vyhotovovanie nepravdivých uvedených dokumentov, ktoré môžu mať formu potvrdenia o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, potvrdenia o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdenia o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19, či už v listinnej, alebo elektronickej podobe, významne negatívnym faktorom z hľadiska kontroly dodržiavania protiepidemických opatrení a následného dopadu na šírenie ochorenia COVID-19.

Navrhuje sa tiež upraviť sumy pokút vrátane súm ukladaných v blokovom konaní a rozkaznom konaní.

K bodu 2

Zakladá sa príslušnosť Policajného zboru na objasňovanie priestupkov podľa § 29 ods. 1 písm. a) a b).

K bodu 3

Zakladá sa príslušnosť Policajného zboru na prejednávanie priestupkov podľa § 29 ods. 1 písm. a) a b) v blokovom konaní.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novým znením skutkových podstát na úseku zdravotníctva.

8

K čl. II

Navrhovaná úprava je analogickým ustanovením k obdobnému ustanoveniu Zákonníka práce na výkon služby v služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru počas účinnosti opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrení pri ohrození verejného zdravia.

K čl. III

Navrhuje sa právna úprava v návrhu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch právnej prokuratúry tak, aby sa na právne vzťahy vzťahoval Zákonník práce.

K čl. IV

K bodom 1 a 3

Legislatívno-technická zmena vzhľadom na prečíslovanie odsekov.

K bodu 2

Návrhom sa reaguje na ustanovenia osobných predpisov, ktoré upravujú dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb príslušným potvrdením – napr. § 48 ods. 4 písm. z) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a súvisiace predpisy. Ak z osobitného predpisu vyplynie pre zamestnávateľa povinnosť takúto kontrolu vykonať kontrolou príslušného dokladu (podrobnosti o dokladoch upravujú osobitné predpisy) a zamestnanec sa ním nepreukáže a v nadväznosti na to zamestnávateľ zamestnanca nevpustí na pracovisko a neumožní mu vykonávanie práce, navrhuje sa ustanoviť právny následok takejto situácie v pracovnoprávnych vzťahoch.

Navrhuje sa, aby zamestnávateľ bol povinný umožniť zamestnancovi splnenie povinnosti aj iným spôsobom, ktorým bude umožnenie bezplatného testovania zo strany zamestnávateľa. Až ak zamestnanec odmietne aj tento spôsob, zamestnávateľ aplikuje následok predvídaný zákonom.

Navrhuje sa, aby sa situácia kvalifikovala ako prekážka v práci na strane zamestnanca (t. j. zamestnávateľ nie je povinný zamestnancovi prideľovať prácu) a bez náhrady mzdy. Nemožno však vylúčiť, že strany sa dohodnú na inom režime – napr. náhrade mzdy, čerpaní dovolenky.

V prípade, že dôjde k zmene situácie – napr. zamestnanec doklad predloží (napr. sa dá otestovať), zmení sa aj právna kvalifikácie situácie, t. j. nepôjde o prekážku v práci. Zamestnávateľ v praxi podľa okolností prípadu vyhodnotí, či nepredloženie dokladu má za následok, že prekážka v práci dopadla na celú pracovnú zmenu (prácu už nie je možné vykonať vôbec, pretože činnosť už začala) alebo len na časť pracovnej zmeny.

Zároveň sa navrhuje, v prípade, ak by osobitný predpis nebol vydaný, aby zamestnávateľ mohol postupovať podľa ods. 6 (žiadať doklad alebo zabezpečiť testovanie), ak je cieľom jeho konania plnenie povinností podľa osobitných predpisov v oblasti ochrany zdravia – napríklad zákon č.

9

124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktoré ukladajú povinnosti v oblasti ochrany zdravia nielen zamestnancov, ale aj iných osôb. Ich kontext je aplikovateľný aj na pandemickú situáciu, kde je nielen záujmom zamestnávateľa ale aj širokým spoločenským záujmom zabrániť, resp. minimalizovať šírenie nákazlivej choroby. Navrhované ustanovenie tak zamestnávateľovi dáva nástroj, bez ukladania sankcie zamestnancovi, urobiť opatrenia, ktoré k tomuto cieľu budú smerovať, napr. v oblasti organizovania práce, v oblasti zvýšenia niektorých hygienických povinností aj nad rámec právnych predpisov, ktorým zamestnávateľ môže reagovať na konkrétnu situáciu na konkrétnom pracovisku. Navrhované znenie umožní aj v kontexte osobitných predpisov, ktoré vyžadujú posudzovanie rizika (napríklad § 5 a § 6 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci), aby zamestnávateľ vedel riziká včas vyhodnoť a urobiť nevyhnutné opatrenia na nediskriminačnom základe.

Predmetná zmena sa navrhuje zaradiť pod osobitné ustanovenia jedenástej časti Zákonníka práce, ktorá bola v roku 2020 vytvorená pre čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, pretože tieto opatrenia sú viazané len na tieto situácie a predpokladá sa ich dočasný charakter, ak nastane relevantná skutočnosť.

K čl. V

Navrhovaná úprava je analogickým ustanovením k obdobnému ustanoveniu Zákonníka práce na výkon služby v služobnom pomere príslušníkov Hasičského a záchranného zboru počas účinnosti opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrení pri ohrození verejného zdravia.

K čl. VI

Navrhuje sa, aby sa na zamestnanca, ktorý je od 1. decembra 2021 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie nevzťahovalo prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého nárok na pandemické nemocenské počas krízovej situácie vznikne od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.

K čl. VII

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa stanovuje možnosť Úradu verejného zdravotníctva SR v rámci protiepidemických opatrení reflektovať GreenPassy, t.j. zaočkovanie, prekonanie ochorenia COVID-19 alebo absolvovanie negatívneho otestovania pri tvorbe protipandemických opatrení tak, aby sa vyžadovali pri vstupe na pracovisko.

Ďalej sa navrhuje doplnenie možnosti na nariadenie nového opatrenia, ktoré by oprávňovalo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky prevádzkovať elektronický formulár na vyhľadávanie cestujúceho v súvislosti s ochranou verejného zdravia

K bodu 2

10

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie v bode 1.

K bodu 3

Navrhuje sa upraviť povinnosť prevádzkovateľov kontrolovať opatrenia na predchádzanie ochoreniam a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia uložené príslušným orgánom verejného zdravotníctva, a na tento účel vyžadovať od osôb preukázanie totožnosti a preukázanie potvrdenia podľa § 48 ods. 4 písm. z).

Navrhuje sa tiež upraviť povinnosť odmietnuť vstup do prevádzkových priestorov zariadení alebo vstup na hromadné podujatie osobe, ktorá odmietne preukázať svoju totožnosť pri plnení opatrení na predchádzanie ochoreniam alebo pri ohrozeniach verejného zdravotníctva, ktoré nariadil úrad verejného zdravotníctva.

K bodu 4

Spresňuje sa doteraz platné ustanovenie zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia tak, aby mohlo byť vykonávané všeobecne voči každej osobe pri výkone pôsobnosti podľa tohto zákona.

K bodu 5

Navrhuje sa vytvoriť zákonné predpoklady pre nariadenie uzatvoriť prevádzku počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19. Uzavretie prevádzky vykoná osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor rozhodnutím na mieste. Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor bude môcť na vykonanie tohto nariadenia požiadať o súčinnosť Policajný zbor.

Navrhovanými ustanoveniami § 55b sa tiež upravuje, aby príslušník Policajného zboru, rovnako ako už môžu orgány štátneho zdravotného dozoru, mohol vyžadovať od fyzických osôb potvrdenie o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdenie o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdenie o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19, a to v súvislosti s využitím oprávnenia zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste.

K bodom 6, 7 a 9

Navrhuje sa, aby správne delikty spôsobené nedodržaním opatrení nariadených pri ochrane verejného zdravia mohli postihovať v blokovom konaní orgány verejného zdravotníctva a orgány Policajného zboru; tieto správne delikty budú môcť byť prejednané v rozkaznom konaní.

K bodu 8

Upravujú sa nové skutkové podstaty za porušenie povinností podľa novo navrhovanej právnej úpravy.

K bodu 10

Ide o leg legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa upravuje vnútorný odkaz tak, aby zahŕňal sankcionovanie podľa nového odseku 40.

K bodu 11

11

Na účely zákona pri ukladaní sankcií sa ustanovuje aké konanie sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti alebo porušenie povinností závažným spôsobom.

K bodu 12 a 13

Navrhuje sa doplniť COVID-19 medzi povinne hlásené ochorenia a do formuláru výsledkov mikrobiologických vyšetrení.

K čl. VIII

Navrhuje sa umožniť, aby vláda mohla nariadiť pracovnú povinnosť aj v čase mimoriadnej situácie.

K čl. IX

V nadväznosti na úpravu Zákonníka práce navrhuje sa obdobne postupovať aj v štátnej službe profesionálnych vojakov.

K čl. X

V nadväznosti na úpravu v čl. I návrhu zákona, sa vo vzťahu k štátnej službe príslušníkov finančnej správy navrhuje prijať osobitnú úpravu zameranú na ochranu verejného zdravia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.

Návrhom sa reaguje na ustanovenia osobných predpisov, ktoré upravujú dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb príslušným potvrdením – napr. § 48 ods. 4 písm. z) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a súvisiace predpisy. Ak z osobitného predpisu vyplynie pre služobný úrad povinnosť takúto kontrolu vykonať kontrolou príslušného dokladu (podrobnosti o dokladoch upravujú osobitné predpisy) a príslušník finančnej správy sa ním nepreukáže a v nadväznosti na to služobný úrad príslušníka finančnej správy nevpustí na pracovisko a neumožní mu vykonávanie štátnej služby, navrhuje sa ustanoviť právny následok takejto situácie.

Navrhuje sa, aby služobný úrad bol povinný umožniť príslušníkovi finančnej správy splnenie povinnosti aj iným spôsobom, ktorým bude umožnenie bezplatného testovania zo strany služobného úradu. Až ak príslušník finančnej správy odmietne aj tento spôsob, poskytne sa mu služobné voľno bez nároku na služobný plat.

Zároveň sa navrhuje, pre prípad, že nebudú splnené podmienky obsiahnuté v hypotéze právnej normy obsiahnutej v odseku 1 a teda odsek 1 sa z tohto dôvodu neuplatní, aby bol služobný úrad oprávnený dočasne podmieniť vstup na pracovisko predložením príslušného dokladu príslušníka finančnej správy preukazujúceho skutočnosti podľa osobitného predpisu alebo bezplatným otestovaním príslušníka finančnej správy. K takémuto opatreniu môže služobný úrad prikročiť len po posúdení jeho proporcionality, a teda len, ak je to nevyhnutné na účely zabezpečenia ochrany zdravia pri práci podľa osobitných predpisov vrátane takého spôsobu

12

organizácie výkonu štátnej služby, ktorý vylúči alebo zníži nebezpečenstvo šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.

K čl. XI

Vzhľadom na potrebu riešenia uvedených zákonných povinností sa navrhuje primerané nadobudnutie účinnosti navrhovanej právnej úpravy - dňom vyhlásenia.

V Bratislave dňa 10. novembra 2021

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír Lengvarský v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.