Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 06.04.2020 do 24.04.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny návrh.

V čl. I sa novelizuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v čl. II sa novelizuje zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom je zmiernenie ekonomických dopadov na odvádzateľov poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len ”poistné”) ako reakcia na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia Covid-19.

Navrhuje sa odklad odvedenia poistného pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za marec 2020, prípadne za ďalšie obdobie, ktoré môže ustanoviť vláda Slovenskej republiky svojim nariadením. Poistného, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho zamestnávateľ, sa uvedené netýka.

Táto výnimka sa bude týkať zamestnávateľov a povinne poistených SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac. Navrhuje sa, aby spôsob určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak zamestnávateľ a SZČO zaplatia toto poistné v novom termíne splatnosti, teda včas a v správnej výške, sankcie (penále) im nebudú plynúť. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odvádzať v pôvodných termínoch splatnosti.

V čl. III sa novelizuje č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Základným cieľom úpravy tohto zákona je zmiernenie negatívnych vplyvov v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a vyhlásením núdzového stavu uznesením vlády SR č. 114 z 15. marca 2020 z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARSCoV-2 na území Slovenskej republiky. Za účelom podpory podnikateľského sektora a na zmiernenie negatívnych finančných dopadov spočívajúcich v dočasnom znížení zdrojov podnikateľov sa predlžuje splatnosť preddavkov na poistné zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činnej osoby za mesiac marec 2020 (preddavky splatné v mesiaci apríl 2020) pre dotknutých zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby.

Vzhľadom na závažnosť situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 a nedostatok relevantných údajov nie je možné špecifikovať vyššie uvedené vybrané vplyvy.

V čl. IV sa novelizuje zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rovnako, ako v I. a II. pilieri je potrebné umožniť odklad platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie,

2

ktoré povinne platí zamestnávateľ za zamestnanca vykonávajúceho tzv. rizikovú prácu. Navrhuje sa aj odklad platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré povinne platí zamestnávateľ za zamestnanca vykonávajúceho prácu zaradenú na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie alebo za zamestnanca, ktorý je tanečníkom alebo hudobným umelcom hrajúcim na dychový nástroj.

Dátum účinnosti vládneho návrhu zákona sa z dôvody potreby jeho čo najskoršej účinnosti navrhuje dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Sledované vybrané vplyvy navrhovaného opatrenia podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sú zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu a v analýze sociálnych vplyvov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

.

B. Osobitná časť

K článku I (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)

K § 293et ods. 1 až 4

S cieľom zmiernenia ekonomických dopadov na odvádzateľov poistného v dôsledku krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 sa navrhuje odklad odvedenia poistného pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie marec 2020, a to do 31. júla 2020. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odvádzať v pôvodných termínoch splatnosti.

Táto výnimka sa bude týkať zamestnávateľov a povinne poistených SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac. Navrhuje sa, aby spôsob určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením.

Ďalej sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky mohla nariadením ustanoviť ďalšie obdobie, na ktoré sa nebude vzťahovať pôvodná splatnosť poistného podľa § 143 zákona o sociálnom poistení. Ak zamestnávateľ alebo povinne poistená SZČO nezaplatia poistné za toto obdobie ani v termíne splatnosti určenom nariadením vlády, Sociálna poisťovňa im môže povoliť splátky tohto poistného bez úroku.

Ak zamestnávateľ a SZČO zaplatia toto poistné v novom termíne splatnosti, teda včas a v správnej výške, sankcie (penále) im nebudú plynúť.

Na plnenie niektorých povinností podľa § 231 zákona o sociálnom poistení platia lehoty a termíny podľa § 143 (napr. prihlasovanie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, výkazy poistného je zamestnávateľ povinný vykonať/predložiť v „pôvodnej” splatnosti). Inak Sociálna poisťovňa nebude mať k dispozícii aktuálne údaje o poistení zamestnancov, údaje o ich vymeriavacích základoch, čo by mohol byť problém pre posúdenie nároku na dávky sociálneho poistenia.

K § 293et ods. 5 až 7

Navrhuje sa, aby sa na účely posúdenia nároku na nemocenské dávky a dôchodkové dávky pri SZČO a na dôchodkové dávky pri zamestnancoch zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2 (napr. likvidátor) alebo zamestnancoch, ktorí sú štatutárnym orgánom zamestnávateľa a majú najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, alebo ktorí sú členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a majú najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, podmienka zaplatenia poistného, ktorého splatnosť sa z dôvodu krízovej situácie odložila (zákonom alebo nariadením) považovala počas trvania odkladu za splnenú. V prípade, ak nedôjde k zaplateniu predmetného poistného v ustanovenej predĺženej lehote, bude táto podmienka nesplnená od vzniku nároku , čo znamená, že príjemca dávky bude musieť vrátiť priznanú dávku, resp. jej adekvátnu časť.

K článku II (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 až 3

Z dôvodu opatrení, ktoré sa navrhujú vykonať v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktoré súvisia s odkladom platenia poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba, u ktorých v dôsledku krízovej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 a šírením koronavírusu SARSCoV-2 na území Slovenskej republiky došlo k medziročnému poklesu čistého obratu alebo príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac, sa navrhuje vykonať legislatívno-technické úpravy ustanovení, ktoré sa týkajú splatnosti povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Nakoľko povinné príspevky sa platia a odvádzajú spolu s poistným, navrhujú sa zmeny v ustanoveniach definujúcich splatnosť povinných príspevkov (§ 28 ods. 1 až 3), a to všeobecným odkazom na zákon č. 461/2003 Z. z. Navrhovaná zmena nepredstavuje vecnú zmenu, lehoty splatnosti povinných príspevkoch zostávajú rovnaké, do budúcna však akákoľvek zmena v splatnosti poistného sa bude rovnako uplatňovať aj na povinné príspevky, a to bez nutnosti zmeny ustanovení v zákone č. 43/2004 Z. z.

K článku III (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení

zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov)

K § 38ev

K odsekom 1 a 2

Predlžuje sa splatnosť preddavkov na poistné zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činnej osoby za mesiac marec 2020 (preddavky splatné v mesiaci apríl 2020) pre dotknutých zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby postihnuté krízovou situáciou v súvislosti s ochorením COVID-19. Povinnosť vykázať výšku preddavku v pôvodnom termíne ostáva zachovaná.

K odseku 3

Spôsob určenia poklesu čistého obratu podľa § 2 ods. 15 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve alebo poklesu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ustanoví nariadenie vlády podľa splnomocňovacieho ustanovenia uvedeného v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

K odseku 4

Splnomocňovacie ustanovenie umožní vláde Slovenskej republiky ustanoviť odklad splatnosti preddavku na poistné aj na iné mesiace.

K článku IV (zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K § 87q

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 650/2004 Z. z. má zamestnávateľ povinnosť platiť príspevky za zamestnanca uvedeného v § 2 ods. 2 písm. b), t. j. za zamestnanca vykonávajúceho prácu zaradenú na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie alebo za zamestnanca, ktorý je tanečníkom alebo hudobným umelcom hrajúcim na dychový nástroj (ďalej len „riziková práca“). Podľa § 13 ods. 3 je zamestnávateľ povinný za zamestnanca

vykonávajúceho rizikovú prácu platiť a odvádzať príspevky minimálne vo výške 2% z hrubej mzdy, pričom podrobnosti o platení príspevkov a lehota splatnosti príspevkov sú ustanovené v zamestnávateľskej zmluve.

Navrhuje sa odklad platenia týchto príspevkov u zamestnávateľa, u ktorého došlo k medziročnému poklesu čistého obratu alebo príjmov z podnikania o 40 % a viac, a to v dôsledku krízovej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 a šírením koronavírusu SARSCoV-2 na území Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby odklad platenia týchto príspevkov kopíroval režim ustanovený pre poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorý bude ustanovený v navrhovanom prechodnom ustanovení § 293et ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.

K čl. V (účinnosť)

Vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť už dňom vyhlásenia.

Bratislava 2. apríla 2020

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Milan Krajniak, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.