Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.11.2018 do 18.11.2018
| Platnosť od: | 27.11.2003 |
| Účinnosť od: | 01.11.2018 |
| Účinnosť do: | 18.11.2018 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Právo sociálneho zabezpečenia, Dôchodkové zabezpečenie, Sociálne poistenie |
-
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén SÁRKÖZY, Edity PFUNDTNER, Tibora BASTRNÁKA a Ladislava BALÓDIHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
K predpisu 282/2018, dátum vydania: 11.10.2018D ô v o d o v á s p r á v a
zobraziť dôvodovú správu
A. Všeobecná časť
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy, Edita Pfundtner, Tibor Bastrnák a Ladislav Balódi predkladajú na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“).
Cieľom predloženého zákona je aj zvýšenie zapamätateľnosti dôchodkového veku, a preto sa dôchodkový vek určuje na roky a mesiace.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od roku 2012 v § 65a definuje mechanizmus automatického rastu dôchodkového veku. Tento mechanizmus od roku 2017, kedy nadobudol účinnosť, naviazal zvyšovanie dôchodkového veku osôb, ktoré v príslušnom roku dosahujú referenčný vek, na rast strednej dĺžky života, spoločne pre mužova ženy, zistený v rámci referenčných období. Samotný mechanizmus je však navrhnutý tak, že vek odchodu do dôchodku upravuje vždy len na jeden rok dopredu. V praxi to napríklad znamená, že 60 ročný človek ešte stále nevie, kedy bude môcť ísť do dôchodku. Poistenci tak nemajú istotu presne a vopred stanového dôchodkového veku a nemôžu tak plánovať svoje dôležité životné rozhodnutia. Zároveň súčasné právne znenie zákona v § 65a určuje dôchodkový vek na roky a dni, čo je ťažko zapamätateľný údaj.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zvyšuje transparentnosť, prehľadnosť a zrozumiteľnosť dôchodkového systému tým, že vek odchodu do dôchodku má byť známy 5 rokov dopredu. Inšpiráciou pre zmenu zákona bol dôchodkový systém v susednej Českej republike, ktorý taktiež ustanovuje dôchodkový vek na dlhšie obdobie do budúcnosti.
Úpravou znenia § 65a podľa uvedeného návrhu zákona je tiež možné docieliť vyhladenejší priebeh zmeny dôchodkového veku, ktorý však korešponduje s vývojom demografie a vývojom strednej dĺžky života tej časti populácie, ktorá sa dožíva dôchodkového veku.
Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, neutrálny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyvy na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1 a 4
V bode 1 návrhu zákona je určený rok, od ktorého sa má podľa navrhnutého mechanizmu ustanovovať dôchodkový vek znovu opatrením Ministerstva práce SR. Keďže podľa mechanizmu uvedeného v súčasnom § 65a zákona o sociálnom poistení sa ustanovuje dôchodkový vek opatrením každoročne a cieľom návrhu zákona je ustanovovať dôchodkový vek opatrením na kalendárny rok vždy o päť rokov dopredu, stanovený rok 2024 predpokladá efektívne spustenie mechanizmu vydávania opatrenia už v roku 2019 s tým, že dôchodkový vek na obdobie prvých piatich rokov (obdobie rokov 2019 až 2023 vrátane) bude určený explicitne v zákone, a to na základe doterajšieho mechanizmu s odhadom tempa zmeny dôchodkového veku v mesiacoch.
Úprava stanoveného dôchodkového veku zo spojenia roky a dni na spojenie roky a mesiace vyžaduje úpravu ustanovení, ktoré sa viažu na výpočet v dňoch. V texte sa menia slová „dni“ na „mesiace“ a zároveň sa musí použiť koeficient, ktorý zodpovedá úprave desatinných čísiel z dní na mesiace, t.j. použiť na miesto koeficientu 365 platného pre počítanie v dňoch koeficient 12 pre počítanie v mesiacoch. Zároveň sa upravuje zaokrúhľovanie matematickým spôsobom, pretože zaokrúhľovanie smerom nahor alebo nadol pri mesiacoch by z dlhodobého hľadiska mohlo mechanizmus odkloniť od neutrálneho vplyvu obsiahnutého v pôvodnom znení.
K bodom 2 a 3
Pri výpočte zmeny dôchodkového veku sa pracuje s priemernými hodnotami strednej dĺžky dožitia v referenčnom veku, ktoré vychádzajú z dát Štatistického úradu SR. Tieto dáta sú empirického charakteru, t.j. nie sú odhadom, ale presným výpočtom na základe skutočných dát o populácii SR. Posunutím ustanovovania dôchodkového veku na 5 rokov dopredu a ponechaním pôvodných referenčných období by nebolo možné vypočítať tieto údaje z empirických dát. Preto sa upravujú referenčné obdobia tak, aby sa ponechal súčasný mechanizmus posúvania referenčných období po roku v platnosti.
K bodu 5
Návrh § 65a ods. 5 predpokladá ustanovenie dôchodkového veku na obdobie rokov 2019 až 2023 vrátane explicitne tak, aby nebolo nutné komplikovane formulovať ustanovenia zákona. Na základe odhadov vývoja strednej dĺžky dožitia na najbližšie obdobie s použitím empirických dát je možné legitímne očakávať tempá rastu dôchodkového veku, ktorý v priemere zodpovedá hodnote 2 mesiacov za kalendárny rok. Preto je na prechodné obdobie určený dôchodkový vek priamo v príslušných ustanoveniach.
K bodu 6
Vypúšťa sa povinnosť ministerstva vydať v roku 2018 opatrenie podľa § 65a ods. 3, pretože dôchodkový vek na rok 2019 sa ustanovuje explicitne zákonom. Mechanizmus vydávania opatrení sa obnoví v roku 2019, v ktorom sa prvýkrát vydá opatrenie na rok 2024.
K Čl. II
Navrhuje sa, aby predložená právna úprava nadobudla účinnosť 1. januára 2019 s tým, že osobitne sa navrhuje ustanoviť účinnosť na 1. október 2018 pre prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého ministerstvo práce v roku 2018 nevydá opatrenie týkajúce sa dôchodkového veku na rok 2019, ktorý je ustanovený priamo zákonom.
-
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
K predpisu 461/2003, dátum vydania: 20.06.2018Dôvodová správa
zobraziť dôvodovú správu
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.
Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.
Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.
Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.
Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1 až 6
Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.
K bodu 7
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. II
K bodom 1 až 3
V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.
K bodu 4
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. III
K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
K bodu 4
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. IV
K bodom 1 až 3
Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.
K bodu 4
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. V
K bodu 1
V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.
K bodu 2
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. VI
K bodom 1 a 2
Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.
K bodu 3
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. VII
K bodom 1 až 3
V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
K bodu 4
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. VIII
K bodom 1 až 7
Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).
K bodu 8
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. IX
Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.