Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.07.2020 do 20.07.2020

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana VAVREKA a Ladislava BALÓDIHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Vavrek a Ladislav Balódi predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je upraviť a doplniť systém podpory výchovy a vzdelávania žiakov základnej školy zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej len „SZP“).

V rámci návrhu zákona sa navrhuje zavedenie definície žiaka zo SZP priamo do školského zákona pre účely financovania a zavedenie povinnosti prítomnosti asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga v základnej škole na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia s cieľom zvýšiť počet asistentov učiteľa a sociálnych pedagógov na školách.

Navrhuje sa zaviesť nový druh nákladu a to zabezpečenie chýbajúcich pomôcok nad rámec dotácie na školské potreby poskytnuté Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Navrhuje sa zmena zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Účelom navrhnutej zmeny je sledovať v dlhšom časovom horizonte vybrané ukazovatele výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike, v súčasnosti najmä priebeh skvalitňovania vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, vrátane inklúzie v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach. Návrh tak vedie k lepšej identifikácii detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Opatrenie sa zameriava na najmenej rozvinuté okresy Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zmena zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v znení neskorších predpisov. Účelom zmeny je odstránenie neopodstatnenej administratívy pri zrušovaní škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona má vplyvy na rozpočet verejnej správy, má pozitívne sociálne vplyvy (pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí a sociálnu inklúziu), nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, a nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana a nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Do ustanovenia § 107 sa navrhuje doplniť definícia žiaka základnej školy zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá sa bude využívať pri rozdeľovaní finančných prostriedkov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách.

K bodu 2

Definuje rozsah údajov, ktoré poskytne ministerstvo školstva Sociálnej poisťovni. Účel sa ustanovuje zhodný s účelom uvedeným v čl. IV bode 2, ktorý hovorí o údajoch, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa.

Vzhľadom na to, že je potrebné jednoznačne identifikovať fyzickú osobu, o ktorej má poskytnúť údaje Sociálna poisťovňa, navrhuje sa, aby bolo poskytované rodné číslo. Vzhľadom na to, že z pohľadu informačného systému Sociálnej poisťovne sú relevantní zákonní zástupcovia detí a žiakov, navrhuje sa, aby išlo o rodné číslo zákonného zástupcu, nie o rodné číslo samotného žiaka. Tento údaj sa spracúva v Centrálnom registri detí, žiakov a poslucháčov (ďalej len „register“) na základe § 157 ods. 3 písm. b) prvého bodu 1 v spojení s písm. b) štvrtým bodom zákona č. 245/2008 Z. z. Na „vrátenie“ relevantných údajov nie je potrebné Sociálnej poisťovni z registra poskytovať ďalšie údaje.

Vzhľadom na to, že cieľom sú analýzy ekonomického zázemia detí a žiakov z najmenej rozvinutých okresov, navrhuje sa, aby „dotazované“ údaje boli limitované len na tieto okresy. V tomto prípade ministerstvo vyfiltruje údaje podľa bydliska dieťaťa, resp. žiaka, pričom „bydlisko“ dieťaťa, resp. žiaka je údaj spracúvaný v registri podľa § 157 ods. 3 písm. a) desiateho bodu zákona č. 245/2008 Z. z. („adresa bydliska a druh pobytu“).

K čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa rozšíriť zoznam nákladov, na ktoré môže škola využiť príspevok pre deti zo SZP o zabezpečenie chýbajúcich pomôcok pre žiakov nad rámec dotácie na školské potreby poskytnutých podľa osobitného predpisu.

Opatrenie je reakciou na nerozvíjanie potenciálu žiakov len z dôvodu chýbajúcich finančných prostriedkov v domácnosti. Príkladom sú talentovaní športovci a športovkyne, ktorým chýbajú prostriedky na športové náčinie, alebo talentovaní študenti a študentky umeleckých škôl, ktorí si nemôžu dovoliť hudobný nástroj, alebo iné umelecké nástroje.

K bodu 2

Ide o úpravu súvisiacu so zavedením povinnej prítomnosti asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga v základnej škole na každých 50 žiakov zo SZP. Účelom opatrenia je zvýšiť počet asistentov a asistentiek na školách a zabezpečiť tak skvalitnenie vyučovacieho procesu.

V tejto súvislosti predkladateľ počíta so zvýšením rozpočtu určeného na príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia z doterajších 150 eur na žiaka, na najmenej 244 eur na žiaka, aby bola škola schopná z tohto príspevku pokryť osobné náklady na asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga, alebo asistentov učiteľa a/alebo sociálnych pedagógov, keďže zákon predpokladá, že niektorým školám vznikne povinnosť zamestnávať viacerých asistentov či asistentky. Toto zvýšenie je v súlade s akčným plánom Národného programu výchovy a vzdelávania, ktorý schválila vláda SR dňa 27. júna 2018.

K čl. III

V ustanovení § 14d sa navrhuje upraviť výška odmeny za prácu so žiakmi zo SZP v triedach základných škôl, v ktorých nepôsobí asistent učiteľa. Ide o triedy, v ktorých sa vzdeláva viac ako 30% žiakov zo SZP alebo so zdravotným znevýhodnením. Výška odmeny sa navrhuje upraviť z 2,5% na 5 % z platovej tarify 9. platovej triedy prvej pracovnej triedy mesačne.

K Čl. IV

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 2.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa ex lege poskytovala Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vymedzený rozsah údajov zo svojho informačného systému na vymedzený účel.

Podľa súčasného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu zo svojho informačného systému určitý rozsah údajov. Na jednej strane ide o údaje vo vzťahu k študentom (vysokých škôl) a na druhej strane „len“ o štatistické údaje.

Zámerom je, aby ministerstvo mohlo relevantným spôsobom analyzovať ekonomické zázemie detí a žiakov z najmenej rozvinutých okresov, pričom v nadväznosti na dostatočne podrobné analýzy by bolo možné navrhovať potrebné opatrenia adresným, a teda účinným spôsobom. Na dosiahnutie uvedeného cieľa je súčasná právna úprava nepostačujúca. Ako bolo uvedené, týka sa iného okruhu osôb a navyše netýka sa jednotkových údajov. Preto je potrebné cielene upraviť výmenu údajov na tento účel.

Vzhľadom na to, že ekonomické zázemie detí a žiakov je predovšetkým ekonomickým zázemím ich zákonných zástupcov (najmä rodičov), navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa poskytovala údaje práve o zákonných zástupcoch. „Zákonný zástupca“ pritom nie je podľa § 1 písm. g) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 245/2008 Z. z.“) pojmom, ale „len“ legislatívnou skratkou. Vzhľadom na to, že legislatívne skratky nemožno medzi právnymi predpismi prenášať, návrh v tomto prípade vychádza z vymedzenia v uvedenom ustanovení („rodičov alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu“).

Na to, aby sa výmena údajov obmedzila len na nevyhnutné údaje na dosiahnutie sledovaného cieľa, navrhuje sa obmedzenie vymieňaných údajov. V prvom rade sa výmena bude vzťahovať len na zasielanie „odpovednej dávky“ k údajom zaslaným ministerstvom. V druhom rade sa

„odpovedná dávka“ bude vzťahovať len na osoby s mesačným vymeriavacím základom v určitej sume. Táto suma sa navrhuje nie pevnou sumou, ale ako násobok minimálnej mesačnej mzdy, pričom vzhľadom na to, že mnoho zamestnancov má príjem blízky minimálnej mzde (t. j. nielen presne minimálnu mzdu) a domácnosti môžu byť početné (a teda aj domácnosti s príjmami nad minimálnou mzdou môžu byť v riziku chudoby), sa navrhuje, aby išlo o 1,7-násobok (v súčasnosti 1,7 × 520 = 884 eur).

V okresoch, ktoré boli v zozname najmenej rozvinutých okresov za 2. štvrťrok 2019 bola priemerná mzda: Bardejov (726 eur), Gelnica (858 eur), Kežmarok (815 eur), Košice – okolie (1 071 eur), Levoča (945 eur), Lučenec (920 eur), Medzilaborce (849 eur), Michalovce (1 000 eur), Poltár (837 eur), Revúca (878 eur), Rimavská Sobota (847 eur), Rožňava (986 eur), Sabinov (925 eur), Snina (833 eur), Sobrance (886 eur), Stropkov (881 eur), Svidník (913 eur), Trebišov (886 eur), Veľký Krtíš (803 eur) a Vranov nad Topľou (872 eur).

Navrhuje sa, aby pri filtrácii „odpovednej dávky“ boli zaslané spomedzi zaslaných rodných čísiel späť tie, ktoré Sociálna poisťovňa vôbec vo svojom informačnom systéme eviduje. Následne k tým, ktoré spĺňajú vymedzené parametre najvyššej prípustnej výšky vymeriavacieho zákona bude uvedená konkrétna výška vymeriavacieho základu (vymeriavací základ zamestnanca, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby). Vzhľadom na to, že úrazové poistenie je povinné poistenie zamestnávateľa, navrhuje sa v „odpovednej dávke“ zasielať aj vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie. Vzhľadom na to, že zamestnanec nemusí byť v poistnom vzťahu celý mesiac, relevantnými dátami sú aj údaje o počte dní trvania príslušného poistného vzťahu. Napokon, vzhľadom na to, že mnoho rodičov detí a žiakov s nízkym ekonomickým zázemím nie sú zamestnaní alebo SZČO, podstatné sú aj výšky vymedzených dávok sociálneho poistenia (v sume najviac vo vyššie uvedenej výške).

Podstatné je, že z dôvodu obmedzenia poskytovaných údajov na nevyhnutný rozsah by v prípadoch, kedy vymeriavací základ alebo príslušná dávka prekračuje navrhovanú prahovú hodnotu, Sociálna poisťovňa neposkytovala konkrétnu hodnotu, ale len všeobecný údaj „99999“.

Druhým dopĺňaným odsekom sa ustanovuje periodicita a relevantné obdobie. Relevantným obdobím je celý rok, avšak z dôvodu zníženia administratívy sa navrhuje, aby údaje neboli zasielané každý mesiac, ale len v jednej celoročnej dávke, ktorá by však obsahovala údaje za jednotlivé mesiace. Navrhuje sa, aby zákon neupravoval technické parametre výmeny údajov (najmä formát výmeny údajov), ktoré by boli ponechané na vykonávaciu dohodu medzi oboma orgánmi.

K Čl. V

Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi nie je dôvodné požadovať, aby sa na zrušovanie škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce vyžadovalo vydanie všeobecne záväzného nariadenia navrhuje sa vypustenie príslušnej požiadavky. Návrh sa týka obcí aj samosprávnych krajov a zároveň tak samosprávnej pôsobnosti, ako aj preneseného výkonu štátnej správy. Cieľom návrhu tak je spružnenie systému, aby si formu zrušenia mohlo zvoliť každá jednotka územnej samosprávy podľa svojich aktuálnych potrieb.

K Čl. VI

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. januára 2020.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Vavrek a Ladislav Balódi

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

Nie sú predkladaným návrhom dotknuté.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Štefan Vavrek a Ladislav Balódi

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

✉ Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Materiál nebol predmetom PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Materiál nebol predmetom MPK

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Materiál nebol predkladaný na rokovanie vlády Slovenskej republiky

2. Definícia problému

Financovanie nákladov na žiakov zo SZP v základných školách nie je dostatočné a dostatočne adresné.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je upraviť a doplniť systém podpory výchovy a vzdelávania žiakov základnej školy zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej len „SZP“).

V rámci návrhu zákona sa navrhuje a zavedenie povinnosti prítomnosti asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga v základnej škole na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia s cieľom zvýšiť počet asistentov učiteľa a sociálnych pedagógov na školách.

Navrhuje sa zaviesť nový druh nákladu , zabezpečenie chýbajúcich pomôcok nad rámec dotácie na školské potreby poskytnuté Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Navrhuje sa zmena zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Účelom navrhnutej zmeny je sledovať v dlhšom časovom horizonte vybrané ukazovatele výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike, v súčasnosti najmä priebeh skvalitňovania vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, vrátane inklúzie v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach. Návrh tak vedie k lepšej identifikácii detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Navrhuje sa zmena zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v znení neskorších predpisov Účelom zmeny je odstránenie neopodstatnenej administratívy pri zrušovaní škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov.

4. Dotknuté subjekty

Základné školy

5. Alternatívne riešenia - nepredkladajú sa

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? * Áno X Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

* Pozitívne

* Žiadne

x Negatívne

- z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

- z toho vplyvy na MSP

* Áno

x Nie

* Čiastočne

Sociálne vplyvy

x Pozitívne

* Žiadne

* Negatívne

- z toho vplyvy na rovnosť príležitostí

x Pozitívne

* Žiadne

* Negatívne

- z toho vplyv na sociálnu exklúziu

x Pozitívne

* Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

Vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

12. Zdroje

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

v tom: MŠVVaŠ SR/ program 0781F

0

0

0

0

v tom: MV SR/ program 0D501

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

z toho:

0

- vplyv na ŠR

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

Rozpočtové prostriedky

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

184,6

184,6

184,6

- vplyv na ŠR

0

184,6

184,6

184,6

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

184,6

184,6

184,6

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

- vplyv na ŠR

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

1 295 891

1 295 891

1 295 891

v tom: MŠVVaŠ SR/ program 0781F

0

0

0

0

v tom: MV SR/ program 0D 501

0

1 295 891

1 295 891

1 295 891

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

1 564 711

1 564 711

1 564 711

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

V rozpočtovej kapitole MŠVVaŠ SR sú rozpočtové kryté výdavky vyčíslené v tabuľke č.1.

V rozpočtovej kapitole MV SR nie sú rozpočtové kryté výdavky vyčíslené v tabuľke č.1.

Ide o úlohu v Národného programu výchovy a vzdelávania, ktorý schválila vláda SR dňa 27. júna 2018. V Akčnom pláne k tomuto materiálu sa predpokladajú zvýšené výdavky na žiakov zo SZP v roku 2020 vo výške 8 129 494 eur.

V roku 2019 rozdelilo MŠVVaŠ SR jednotlivým zriaďovateľom základných škôl na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sumu 6 047 250 eur. MŠVVaŠ SR vynakladalo na financovanie nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách v predchádzajúcich kalendárnych rokoch viac finančných prostriedkov, najviac to bolo v roku 2017, a to vo výške 7 343 141 eur. Tieto finančné prostriedky sú zabezpečené v rozpočtovej kapitole MŠVVaŠ SR a v rozpočtovej kapitole MV SR.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh rieši problematiku

•prideľovania príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej len „SZP“), z ktorých základné školy financujú náklady na

oosobné náklady na asistentov učiteľa pre žiakov zo SZP, pričom sa zohľadní podmienka pre základné školy zamestnať na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jedného asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga na plný úväzok,

opríplatok učiteľom, ktorí vzdelávajú žiakov základných škôl v triedach bez asistentov učiteľa s 30% a viac žiakmi zo SZP.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

1.Finančné prostriedky na príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

MŠVVaŠ SR v súčasnosti financuje zvýšené náklady na výchovu a vzdelávanie žiakov zo SZP v základných školách nenormatívnym spôsobom podľa § 4e zákona č. 597/2003 Z. z.

a)Financovanie zavedenia povinnosti asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga na každých 50 žiakov zo SZP z príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

MŠVVaŠ SR eviduje v základných školách 254,4 prepočítaných úväzkov asistentov učiteľa alebo sociálnych pedagógov pre žiakov zo SZP. Zavedením povinnosti pre základné školy zamestnať na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jedného asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga sa počet asistentov učiteľa/sociálnych

pedagógov pre žiakov zo SZP zvýši na 439, t. j. o 184,6 prepočítaných úväzkov asistentov učiteľa alebo sociálnych pedagógov.

Dopad sa predpokladá v kapitole MV SR na 184,6 prepočítaných úväzkov asistentov učiteľa alebo sociálnych pedagógov pre žiakov zo SZP.

V súčasnosti MŠVVaŠ SR financuje náklady na asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením mesačne sumou 924 € s odvodmi do poistných fondov, čo je ročne 11 088 € s odvodmi do poistných fondov. V roku 2020 sa zvýši plat asistenta učiteľa o 10%, t. j. mesačné náklady na asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga sa zvýšia na sumu 1 016,5 eura, ročne 12 198 eur s odvodmi do poistných fondov.

Dopad sa predpokladá v kapitole MV SR na 184,6 asistenta učiteľa/sociálneho pedagóga, čo predstavuje dopad na kapitolu MV SR vo výške 2 252 202 € ročne.

Dopad sa nepredpokladá v kapitole MŠVVaŠ SR.

2020

2021

2022

Názov príspevku

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

Príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

0

2 252 202

0

2 252 202

0

2 252 202

b)Financovanie zvýšeného príplatku pre pedagogických zamestnancov za zvýšené nároky na prácu so žiakmi zo SZP, ak v triede nepôsobí asistent učiteľa, podľa § 14d zákona č. 553/2003 Z. z.

MŠVVaŠ SR osobitne neeviduje informácie o objeme finančných prostriedkov vynaložených na vyplatenie príplatku učiteľom, ktorí sa venujú žiakom zo SZP v základných školách v triedach, v ktorých nepôsobí asistent učiteľa pre žiakov zo SZP. Predpokladáme, že základné školy v súčasnosti vynakladajú na tento účel ročne približne 225 000 €, s odvodmi do poistných fondov 304 200 € .

V ustanovení § 14d zákona č. 553/2003 Z. z. sa navrhuje upraviť výška odmeny za prácu so žiakmi zo SZP v triedach základných škôl, v ktorých nepôsobí asistent učiteľa. Ide o triedy, v ktorých sa vzdeláva viac ako 30% žiakov zo SZP alebo so zdravotným znevýhodnením. Výška odmeny sa navrhuje upraviť z 2,5% na 5 % z platovej tarify 9. platovej triedy prvej pracovnej triedy mesačne.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výdavky v kapitole MV SR sa na tento účel zvýšia o sumu 304 200 €, teda spolu budú výdavky na tento účel vo výške 608 400 €.

2020

2021

2022

Názov príspevku

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

Normatívne finančné prostriedky na príplatok podľa § 14d zákona č. 553/2003 Z.z.

0

608 400

0

608 400

0

608 400

Súhrn navrhovaných zmien, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet s kvantifikáciou dopadu za obdobie rokov 2020 až 2022 za rozpočtovú kapitolu MŠVVaŠ SR a rozpočtovú kapitolu MV SR:

V roku 2019 rozdelilo MŠVVaŠ SR jednotlivým zriaďovateľom základných škôl na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sumu 6 047 250 eur. MŠVVaŠ SR vynakladalo na financovanie nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách v predchádzajúcich kalendárnych rokoch viac finančných prostriedkov, najviac to bolo v roku 2017, a to vo výške 7 343 141 eur. Rozdiel v uvedených sumách predstavuje 1 295 891 eur. Tieto finančné prostriedky sú zabezpečené v rozpočtovej kapitole MŠVVaŠ SR a v rozpočtovej kapitole MV SR.

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Popísané v časti 2.2.2.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Popísané v časti 2.2.2.

2020

2021

2022

Názov príspevku

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

Príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

0

2 252 202

0

2 252 202

0

2 252 202

Normatívne finančné prostriedky na príplatok podľa § 14d zákona č. 553/2003 Z.z.

0

608 400

0

608 400

0

608 400

Spolu

0

2 860 602

0

2 860 602

0

2 860 602

Rozpočtovo kryté výdavky

0

1 295 891

0

1 295 891

0

1 295 891

Rozpočtovo nekryté výdavky

0

1 564 711

0

1 564 711

0

1 564 711

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

2 115 830

2 115 830

2 115 830

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

2 115 830

2 115 830

2 115 830

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

744 772

744 772

744 772

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

744 772

744 772

744 772

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

184,6

184,6

184,6

z toho vplyv na ŠR

0

184,6

184,6

184,6

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR – asistent učiteľa/sociálny pedagóg

0

184,6

184,6

184,6

Priemerný mzdový výdavok (v eurách) – asistent učiteľa/sociálny pedagóg

0

752

752

752

z toho vplyv na ŠR – asistent učiteľa/sociálny pedagóg

0

752

752

752

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

2 252 202

2 252 202

2 252 202

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

1 665 830

1 665 830

1 665 830

z toho vplyv na ŠR

0

1 665 830

1 665 830

1 665 830

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR – asistent učiteľa/sociálny pedagóg

0

1 665 830

1 665 830

1 665 830

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

586 372

586 372

586 372

z toho vplyv na ŠR

0

586 372

586 372

586 372

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR – asistent učiteľa/sociálny pedagóg

0

583 372

583 372

583 372

Oproti roku 2019 sa predpokladá nárast prepočítaného počtu zamestnancov o 184,6.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopÍňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A. Všeobecná časť

Predkladaným návrhom zákona sa vstupuje článkom I do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a článkom II do zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

V nadväznosti na zavedenie daňových a odvodových zvýhodnení mzdy vyplácanej pri príležitosti letných dovoleniek (tzv. 13. plat) a pri príležitosti vianočných sviatkov (tzv. 14. plat) schválených v roku 2018, sa na obdobie pred začatím vykonávania ročného zúčtovania v sociálnom poistení, t.j. pred 1. januárom 2022, navrhuje upraviť určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021 a zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v rokoch 2019 až 2021.

V záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov sa navrhuje zrušiť resp. zmierniť povinnosť poistenca zúčastňovať sa niektorých výkonov lekárskej posudkovej činnosti a upraviť možnosť podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti spoločne so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie priamo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

2

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Zo skúseností z aplikačnej praxe vyplýva, že osobná účasť poistenca resp. poškodeného pri výkone lekárskej posudkovej činnosti je potrebná len v odôvodnených prípadoch, napr. pri predpoklade neuznania invalidity. V ostatných, menej náročných alebo medicínsky jednoznačných prípadoch môže predvolanie do Sociálnej poisťovne znamenať zbytočnú záťaž. Navrhuje sa teda legislatívne upraviť možnosť výkonu lekárskej posudkovej činnosti v osobitných prípadoch na základe určenia posudkového lekára aj bez účasti poistenca alebo poškodeného. Zároveň sa poistencovi resp. poškodenému ponecháva možnosť osobnej účasti na posudzovaní zdravotného stav, ak o ňu požiada.

K bodu 2

Z posudkovej praxe Sociálnej poisťovne vyplýva, že kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa môže vykonávať aj v kratších alebo dlhších intervaloch ako je jeden mesiac. V odôvodnených prípadoch, ak určí posudkový lekár, sa nemusí vykonávať vôbec. Výkon kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu záleží vždy od závažnosti zdravotného stavu a lehoty jej vykonávania určí posudkový lekár individuálne, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov nemocenského poistenia. Návrhom zákona sa preto odstraňuje povinnosť vykonávania tejto kontroly najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodom 3 až 5 a Čl. II

V záujme znižovania administratívnej záťaže poistencov (návšteva viacerých úradov) sa navrhuje v zákone o sociálnom poistení ustanoviť uchádzačom o zamestnanie možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasť žiadosti o zaradenie fyzickej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V záujme zjednodušenia administratívnych procesov a s prihliadnutím na to, že jednou z podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti je zaradenie poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny elektronicky poskytol Sociálnej poisťovni údaje relevantné pre konanie o priznaní dávky v nezamestnanosti, uvedené žiadateľom v žiadosti, bezodkladne po zaradení uchádzača do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Samotné konanie o priznaní dávky v nezamestnanosti začne až po doručení príslušných údajov pobočke Sociálnej poisťovne. V prípade, ak uchádzač do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradený nebude, konanie o priznanie dávky v nezamestnanosti nezačne a na žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti podanej na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sa v takýchto prípadoch nebude prihliadať.

K bodu 6

V nadväznosti na zavedenie daňových a odvodových zvýhodnení mzdy vyplácanej pri príležitosti letných dovoleniek (tzv. 13. plat) a pri príležitosti vianočných sviatkov (tzv. 14. plat) schválených v roku 2018 a z dôvodu problémov, ktoré by vznikli v aplikačnej praxi v súvislosti s touto právnou úpravou v sociálnom poistení, je potrebné na obdobie pred začatím vykonávania ročného zúčtovania, t.j. pred 1. januárom 2022, upraviť určenie

3

vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021 a zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v rokoch 2019 až 2021.

Navrhuje sa, aby v roku 2021 zamestnanec ani zamestnávateľ neplatili poistné na sociálne poistenie z 13. platu poskytnutého od každého zamestnávateľa zo sumy do 500 eur napriek tomu, že oslobodenie od platenia dane z 13. platu sa na zamestnanca vzťahuje do 500 eur spolu od všetkých zamestnávateľov.

Za účelom vylúčenia uvedeného 13. platu z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie v roku 2021 sa navrhuje súbežné splnenie nasledovných podmienok:

-13. plat poskytnutý v júni 2021,

-13. plat poskytnutý najmenej vo 500 eur,

-k 30. aprílu 2021 je zamestnanec u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Obdobne sa navrhuje, aby v roku 2019 až 2021 zamestnanec ani zamestnávateľ neplatili poistné na sociálne poistenie zo 14. platu poskytnutého od každého zamestnávateľa zo sumy do 500 eur napriek tomu, že oslobodenie od platenia dane zo 14. platu sa na zamestnanca vzťahuje do 500 eur spolu od všetkých zamestnávateľov.

Za účelom vylúčenia uvedeného 14. platu z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie v rokoch 2019 až 2021sa navrhuje súbežné splnenie nasledovných podmienok:

-14. plat poskytnutý v decembri príslušného kalendárneho roka,

-14. plat poskytnutý najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca,

-k 31. októbru príslušného kalendárneho roka je zamestnanec u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu nepretržite najmenej 48 mesiacov,

-zamestnancovi bol u zamestnávateľa poskytnutý aj 13. plat.

Ide o odlišný postup ako je v daniach a poistnom na verejné zdravotné poistenie, v ktorých sa aplikuje systém ročného zúčtovania. Zamestnávatelia síce priebežne počas roka, keď sa 13. resp. 14. plat vyplatí, nezrazia daň, resp. nevykonajú odvod poistného na verejné zdravotné poistenie zo sumy do 500 eur od každého zamestnávateľa, ale vysporiadanie sa vykoná v nasledujúcom kalendárnom roku v rámci ročného zúčtovania zo sumy do 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov.

K Čl. III

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2019 vzhľadom na to, že je potrebná primeraná doba na zabezpečenie zmeny posudzovania 14. platu, ktorý môže byť vyplatený v decembri 2019, na účely určenia vymeriavacieho základu a to jednak na strane Sociálnej poisťovne a jednak na strane zamestnávateľov. Zmeny súvisiace s podaním žiadosti o priznanie dávky v nezamestnanosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny si vyžadujú dostatočnú legisvakančnú dobu na zabezpečenie toku dát medzi Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Sociálnou poisťovňou, preto je účinnosť ustanovení súvisiacich s touto zmenou navrhnutá na 1. júla 2020.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.