Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.07.2018 do 31.08.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020, ako aj s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.

Predmetom vládneho návrhu zákona je v čl. I upraviť podmienky poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a vyhotovovania parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Navrhuje sa upraviť priaznivejšie podmienky pri peňažnom príspevku na opatrovanie. Na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020 sa navrhuje ustanoviť jeho výšku pevnou sumou a umožniť, aby bolo možné meniť jeho výšku prostredníctvom nariadenia vlády. Na účely výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa navrhuje stanoviť sadzbu na jednu hodinu osobnej asistencie pevnou sumou a rovnako ako v prípade peňažného príspevku na opatrovanie, navýšiť ju prostredníctvom nariadenia vlády. Zároveň sa pri peňažnom príspevku na opatrovanie navrhujú priaznivejšie podmienky v prípade dlhodobej hospitalizácie opatrovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a tiež v prípade jej úmrtia. Pri poskytnutých jednorazových peňažných príspevkov na kompenzáciu sa navrhuje limitovať mechanizmus uplatňovania pohľadávok v konaní o dedičstve, a to iba na situácie, ak poskytnutý príspevok nebol z dôvodu úmrtia žiadateľa použitý na účel definovaný zákonom. Navrhuje sa upraviť podmienky poskytovania peňažného príspevku na osobnú asistenciu tým spôsobom, aby tlmočenie pre osoby so sluchovým postihnutím bolo zabezpečované prostredníctvom tlmočníckej služby, ktorú je možné vhodne kombinovať s osobnou asistenciou. Možnosť poskytovať pomoc pri sprostredkovaní komunikácie v rámci osobnej asistencie zostáva zachovaná. Zároveň sa zavádza nová činnosť osobnej asistencie a upravuje sa poskytovanie tohto príspevku pre osoby, ktorým sa vykonávajú opatrenia v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s cieľom podporiť ich integráciu. Navrhuje sa rozšíriť okruh osôb, ktorým je možné vyhotoviť parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Ide o osoby s takým zdravotným stavom, ktorý síce nepodmieňuje odkázanosť na individuálnu prepravu, avšak možnosť parkovať v blízkosti vstupu do budov by bola pre tieto osoby významnou pomocou. Navrhuje sa, aby peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mohol byť poskytovaný aj osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré nemajú odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ale sú zaradené do chronického dialyzačného programu, do transplantačného programu a ktorým sa poskytuje onkologická liečba. Cieľom vládneho návrhu zákona je taktiež zjednodušiť administratívne konanie vo veciach peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a parkovacieho preukazu.

Predkladaným vládnym návrhom zákona sa vstupuje článkom II do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Účelom navrhovanej právnej úpravy je spresniť oznamovacie povinnosti pri vzniku a zániku dôchodkového poistenia poistenca štátu – fyzickej osoby, ktorá poskytuje osobnú asistenciu ťažko zdravotne

2

postihnutej osobe na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne, pričom ťažko zdravotne postihnutá osoba nemá nárok na príspevok na osobnú asistenciu napríklad z dôvodu, že nepožiadala o príspevok na osobnú asistenciu. Navrhuje sa upraviť tieto povinnosti rovnako ako v prípade osoby, ktorá sa stará o dieťa do šiestich rokov veku a nemá nárok na rodičovský príspevok.

Účinnosť vládneho návrhu zákona sa navrhuje od 1. júla 2018.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Vládny návrh zákona má negatívny vplyv na štátny rozpočet, pozitívny sociálny vplyv a nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu a na služby verejnej správy pre občana.

1

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Ide o zosúladenie s pojmami v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

K § 3 ods. 1

Navrhuje sa zmena terminológie v súvislosti so zrušením zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov ktorý nahradil zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pôvodný rozsah účastníkov právnych vzťahov sa rozširuje len o osoby, ktorým sa poskytla doplnková ochrana podľa § 27a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s pripravovaným Štátnym integračným programom pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou. V zmysle vyššie navrhovanej zmeny by fyzické osoby s udelenou doplnkovou ochranou spĺňali zákonné podmienky pre jednotlivé peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a to pri rešpektovaní zásady zákazu diskriminácie v porovnaní s ostatnými účastníkmi právnych vzťahov. Aj naďalej sa navrhuje považovať za účastníka právnych vzťahov aj štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva (napr. štátni príslušníci Ruskej federácie).

K bodom 3 až 5

Ide o legislatívno-technické zmeny podľa § 3 ods. 1.

K bodu 6

K § 11 ods. 7

Navrhuje sa upraviť nová možnosť, aby pri ďalšom posudzovaní zdravotného stavu posudkový lekár nebol viazaný iba skutočnosťami uvedenými v lekárskom náleze, ktorý vyhotovuje všeobecný lekár, ale mohol vychádzať aj z lekárskeho nálezu odborného lekára. Aktuálnosť odborného lekárskeho nálezu je na posúdení posudkového lekára. Uvedené má za cieľ zefektívnenie lekárskej posudkovej činnosti, nakoľko nebude potrebné vždy predkladať lekársky nález na účely kompenzácií, ktorý je upravený v prílohe č. 1.

K bodu 7

K § 11 ods. 9

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vykonanými zmenami v § 11 ods. 7 písm. b).

K bodu 8

K § 11 ods. 13

Ide o legislatívno-technické zosúladenie obsahu lekárskeho posudku so zmenami v ustanovení § 17 ods. 1 o parkovacom preukaze ako aj zavedením prílohy č. 18. Zároveň sa z ustanovenia presúva diagnóza praktická alebo úplná slepota do novo navrhovanej prílohy č. 18, ktorej obsahom je zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu.

2

K bodu 9

K § 11 ods. 17 a 18

Navrhuje sa nevyhotovovanie lekárskeho posudku v situácii, ak pri opätovnom posúdení neboli zistené zmeny, ktoré by mali vplyv na mieru funkčnej poruchy alebo na odkázanosť na kompenzáciu alebo na zmenu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 18. V tom prípade posudkový lekár nevydáva nový lekársky posudok, ale písomne potvrdzuje platnosť posledného lekárskeho posudku.

V novo navrhovanom ods. 18 sa precizuje určovanie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu tým spôsobom, že posudkový lekár nezohľadňuje len, či môže dôjsť k zmene určenej miery funkčnej poruchy, ale aj predpoklad, či môže prísť k zmene v odkázanosti na kompenzáciu alebo k zmene zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 18 alebo z zmene odkázanosti na kompenzáciu.

K bodu 10

K § 12 ods. 5

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vykonanými zmenami v § 11 ods. 18.

K bodu 11

K § 13 ods. 1 písm. d)

Ide o legislatívno-technické zosúladenie so zmenami v ustanovení § 17 ods. 1. Podľa vládneho návrhu zákona parkovací preukaz možno vyhotoviť na základe zdravotného postihnutia uvedeného v novo navrhovanej prílohe č. 18 „Zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu“ a posúdenie zdravotného postihnutia patrí do pôsobnosti posudkového lekára.

K bodu 12

K § 14 ods. 6

Precizuje sa ustanovenie definujúce odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom tým spôsobom, že sa delí odkázanosť najmä na tri základné časti, a to ťažké poruchy mobility, duševné poruchy a ťažké poruchy zvieračov. Uvedené sa navrhuje precizovať aj z toho dôvodu, že v aplikačnej praxi dochádzalo k situáciám, kedy za „inú situáciu“ bolo považované obdobie liečby osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (najmä z dôvodu možných infektov).

K bodu 13

K § 14 ods. 9

Vzhľadom na rozšírenie okruhu osôb na účely peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sa zosúlaďujú ustanovenia § 14 a § 38 ods. 9.

K bodu 14

K § 15 ods. 1 písm. f)

Ide o legislatívno-technické zosúladenie so zmenami v ustanovení § 17 ods. 1. Diagnóza praktická alebo úplná slepota je upravená v novo navrhovanej prílohe č. 18, ktorej obsahom je zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu.

3

K bodu 15

K § 15 ods. 7

Precizuje sa ustanovenie, týkajúce sa straty platnosti komplexného posudku, a to aj v prípade, ak fyzická osoba prestane spĺňať podmienku ťažkého zdravotného postihnutia a teda nový komplexný posudok sa nevyhotovuje, ale vydáva sa len nový lekársky posudok.

K bodu 16

K § 15 ods. 8

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie ako nadbytočné, nakoľko v rámci konania o parkovacom preukaze podľa novo navrhovanej úpravy príslušný orgán neposudzuje odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu prečíslovania odseku v novelizačnom bode 12.

K bodu 18

K § 17 ods. 1

Naďalej zostáva zachovaná možnosť vyhotoviť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak spĺňa podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Zároveň sa však navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktorým bude možné vyhotoviť takýto preukaz, a to o osoby, ktoré majú niektorý zo zdravotných postihnutí uvedených v prílohe ustanovenej na tento účel. Ide o zdravotné postihnutia, ktoré nepodmieňujú odkázanosť na individuálnu prepravu, avšak možnosť parkovať v blízkosti vstupu do budov by bola pre osoby s predmetným zdravotným postihnutím významnou pomocou. Táto zmena sa navrhuje na základe požiadavky zástupcov reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím.

Zároveň sa zjednodušuje administratívny postup pri vyhotovovaní parkovacieho preukazu. U žiadateľov, ktorých odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom už bola posúdená v rámci konania o peňažnom príspevku na kompenzáciu, sa nevyžaduje podanie žiadosti o parkovací preukaz, ale sa im vyhotoví tento preukaz automaticky na základe ich záujmu, a to bez nutnosti viesť samostatné konanie v tejto veci.

K bodu 19

K § 18 ods. 1 písm. b)

Na účely posudzovania a zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa navrhuje nepovažovať úvery a pôžičky podľa zákona o dani z príjmov za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu. Za majetok sa však budú považovať hnuteľné a nehnuteľné veci zakúpené aj z týchto finančných prostriedkov.

K bodu 20

K § 18 ods. 6

Ide o legislatívno-technické zosúladenie so zmenami v ustanovení § 3 ods. 1.

K bodu 21

K § 18 ods. 18

V súvislosti so zmenou ustanovenia § 55 ods. 3 sa znižuje administratívna záťaž na strane žiadateľa a to tým spôsobom, že ak predložil vyhlásenie o majetku k inej žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu v období posledných troch mesiacov, nie je potrebné

4

predkladať toto vyhlásenie k ďalšej novej žiadosti a príslušný orgán bude pri konaní vychádzať z už predloženého vyhlásenia.

K bodu 22

K § 18 ods. 19

Upravuje sa ustanovenie § 18 ods. 1, ktoré upravuje čo sa nepovažuje za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím tak, že sa upúšťa od skúmania či osobné motorové vozidlo táto osoba využíva na svoju individuálnu prepravu.

K bodu 23

K § 20 ods. 2

Navrhované má deklarovať, že osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia, ale či v danom prípade je naplnený účel osobnej asistencie.

K bodom 24 a 25

K § 21 ods. 3 a 22 ods. 4

Upravuje sa možnosť poskytovať v určitých prípadoch peňažný príspevok na osobnú asistenciu aj osobám, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu a ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby. Jednou z takýchto situácií je, ak je potrebná starostlivosť o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím zabezpečovaná zo strany profesionálneho náhradného rodiča v jeho domácom prostredí. V takomto prípade však nebude možné, aby osobnú asistenciu vykonával profesionálny náhradný rodič. Zároveň sa navrhuje umožniť riešiť vyššie uvedenú odkázanosť prostredníctvom osobnej asistencie aj u plnoletých fyzických osôb, ktorým je aj po dosiahnutí plnoletosti poskytovaná starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Týmto osobám je v detskom domove poskytované len ubytovanie a peňažný príspevok na osobnú asistenciu by podporil ich samostatnosť a nezávislosť.

K bodom 26 a 31

K § 22 ods. 5, § 23 ods. 6 až 8

Navrhuje sa vypustiť z úkonov osobnej asistencie úkony tlmočenia posunkového, taktilného a artikulačného a tým pádom aj kvalifikačné predpoklady, ktoré musí spĺňať osobný asistent pri týchto spôsoboch tlmočenia. Je to jediná činnosť osobnej asistencie, pri ktorej je nevyhnutné zo strany osobného asistenta dosiahnuť určitú úroveň znalosti v oblasti tlmočenia. V rámci osobnej asistencie sa činnosť tlmočenie vykonáva pri úradnom styku, uzatváraní právnych aktov a pod (napr. v banke, pri vybavovaní na úradoch, u lekára). Tlmočníci dlhodobo upozorňujú na skutočnosť, že ide o odbornú činnosť tak ako je to v prípade tlmočníckej služby a ktorá by mala byť aj primerane odmeňovaná. V záujme zvyšovania kvality tlmočenia sa navrhuje, aby bolo tlmočenie zabezpečované na profesionálnej úrovni prostredníctvom sociálnej služby. Potreba pomoci inej osoby pri komunikácii, ktorá si nevyžaduje odbornosť tlmočníka, bude naďalej riešená prostredníctvom peňažného príspevku na osobnú asistenciu v rámci činnosti sprostredkovanie komunikácie, napr. pri bežných rodinných, záujmových, občianskych aktivitách. Zároveň sa rodinným príslušníkom umožňuje vykonávanie novo navrhovanej činnosti osobnej asistencie – sprostredkovanie komunikácie formou augmentatívnej a alternatívnej komunikácie doplnenej do prílohy č. 4.

5

K bodu 27

K 22 ods.10

Navrhuje sa nastavenie pevnej sadzby osobnej asistencie na sumu 2,82 eura.

K bodu 28

K § 23 ods. 2

Precizuje sa ustanovenie tým spôsobom, že osobnú asistenciu možno vykonávať iba na základe zmluvy o výkone osobnej asistencii, ktorej forma je písomná.

K bodu 29

K § 23 ods. 3 písm. b)

Upúšťa sa od uvádzania miesta výkonu osobnej asistencie vzhľadom na skutočnosť, že osobnú asistenciu nie je možné viazať na konkrétne jedno miesto.

K bodu 30

K § 23 odsek 4

Precizuje sa lehota, v ktorej je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím povinná predložiť príslušnému orgánu zmluvu o výkone osobnej asistencie jej zmeny a zánik zmluvy. Ak fyzická osoba uzavrela zmluvu o výkone osobnej asistencie ešte pred podaním žiadosti, je povinná k žiadosti priložiť existujúce zmluvy o výkone osobnej asistencie. V prípade ak tak nevykoná, na tieto zmluvy a ich dodatky sa neprihliada. V prípade, že zmluva o výkone osobnej asistencie bola uzavretá po podaní žiadosti, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je ju povinná predložiť do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca odo dňa jej uzatvorenia.

K bodu 32

K § 23 ods. 6 a 7

Precizujú sa ustanovenia tým spôsobom, že sa jednoznačne uvádza, že povinnosti podľa uvedených odsekov sa výlučne vzťahujú na fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým bol právoplatným rozhodnutím priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Táto povinnosť neplatí v prípade výkonu osobnej asistencie, ak peňažný príspevok nebol priznaný, nakoľko táto povinnosť slúži na účely výplaty priznaného príspevku.

K bodu 33

K § 23 ods. 8 a 9

Navrhuje sa, aby zmluva o výkone osobnej asistencie automaticky zanikla v prípade, ak na jej základe nie je príslušnému orgánu v zákonom stanovenej lehote predložený výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie. Navrhované má zabezpečiť, aby príslušné orgány evidovali iba zmluvy, na základe ktorých je reálne vyplácaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Vzhľadom na zmeny navrhnuté v § 21 ods. 3 písm. a) sa navrhuje, aby povinnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri výkone osobnej asistencie vykonával ustanovený osobitný príjemca podľa § 44.

K bodu 34

K § 25

Legislatívno-technická úprava s cieľom zosúladiť ustanovenie so zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súvislosti s doplnením § 42 o nový odsek 7.

6

K bodom 35 až 38, 41, 42, 47, 48

K § 28 ods. 2, 5 a 6, § 33 ods. 18, § 34 ods. 21, 22 a 23, § 37 ods. 18 a 19,

Navrhuje sa upustiť od povinnosti uplatňovať poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho pomernú časť v konaní o dedičstve v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie. Uplatňovanie pohľadávky v konaní o dedičstve zostane zachované len v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nepoužila z dôvodu úmrtia peňažný príspevok na jeho účel, napr. ak bol osobe vyplatený peňažný príspevok na kúpu pomôcky, avšak táto si ju už nestihla zakúpiť.

K bodu 39

K § 34 ods. 9 a 10

Precizuje sa ustanovenie tým spôsobom, že sa medzi taxatívne vymenované osoby, ktoré môžu vyhotoviť doklad o cene osobného motorového vozidla, dopĺňa aj osoba, ktorej predmetom činnosti je sprostredkovanie predaja (tzv. autobazár, komisionálny predaj).

K bodu 40

K § 34 ods. 14

Jednoznačne sa upravuje povinnosť fyzickej osobe vrátiť každý poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla v prípade nesplnenia povinností uvedených v odseku 10 a 12, a to bez ohľadu na skutočnosť, či príspevok bol poskytnutý ako prvý alebo ako ďalší.

K bodom 43 a 44

K 37 ods. 9 a 10

Precizuje sa ustanovenie, tak aby bolo zrejmé, že povinnosť vrátiť peňažný príspevok sa odvíja od právoplatnosti rozhodnutia.

K bodu 45

K § 37 ods. 12

Navrhuje sa, aby doklad o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže mohla vyhotoviť aj osoba s predmetom podnikania „Uskutočňovanie stavieb a ich zmien“, ktorá zabezpečí, že stavebné práce majúce charakter remeselných živností (murárske práce, vodoinštalatérske, elektrikárske práce), ktoré tvoria väčšinu úprav navrhovaných v rámci tohto príspevku, budú vykonané odborne spôsobilými osobami, t.j. osobami so živnostenským oprávnením na vykonávanie remeselnej živnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Potreba doplniť toto ustanovenie aj o tieto osoby vyplynula z aplikačnej praxe, nakoľko v súčasnosti majú fyzické osoby s ŤZP veľký problém nájsť odborne spôsobilú osobu, ktorá má oprávnenie vykonávať všetky druhy stavebných prác, čo v praxi znamená, že v rámci jednej úpravy musí každú odbornú prácu (murárstvo, vodoinštalatérstvo, elektrikárske práce) vykonať a teda aj doklad o cene úpravy vyhotoviť každá odborne spôsobilá osoba samostatne.

K bodu 46

K § 37 ods. 17

Odstraňuje sa tvrdosť ustanovenia tým spôsobom, že pre povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu a peňažný príspevok na úpravu garáže je rozhodujúce, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bol uvedený peňažný príspevok poskytnutý, zmení trvalý pobyt alebo nevyužíva upravený dom, byt alebo garáž.

7

K bodom 49 a 50

K § 38 ods. 9 a 11

Navrhuje sa, aby peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mohol byť poskytovaný aj osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré nie sú odkázané na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ale sú zaradené do chronického dialyzačného programu, do transplantačného programu, alebo ktorým sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj počas udržiavacej liečby.

K bodu 51

K § 40 ods. 1

Precizuje sa úprava peňažného príspevku na opatrovanie tým spôsobom, že fyzická osoba vykonávajúca opatrovanie túto činnosť musí vykonať osobne.

K bodom 52 až 54

K § 40 ods. 7 až 9

Návrhom novely zákona sa zvyšuje výška peňažného príspevku na opatrovanie u skupiny poberateľov v produktívnom veku. Dôvodom návrhu tejto zmeny je skutočnosť, že peňažný príspevok na opatrovanie býva u týchto opatrovateľov hlavným, príp. jediným zdrojom príjmu. Zároveň pri stanovení výšky peňažného príspevku na opatrovanie sa u tejto skupiny osôb zohľadňuje aj príjem opatrovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

K bodu 55

K § 40 ods. 10

Podľa súčasnej právnej úpravy ak opatrovateľ poberá niektorú zo zákonom ustanovených dôchodkových dávok, peňažný príspevok na opatrovanie je ustanovený v paušálnej výške a príjem opatrovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím neovplyvňuje výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Navrhuje sa zvýšiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Vzhľadom na zvýšenie výšky peňažného príspevku na opatrovanie tento príspevok je možné znížiť, ak sa opatrovanej osobe poskytuje ambulantná forma sociálnej služby alebo navštevuje školské zariadenia v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.

K bodom 56 a 57

K § 40 ods. 11 a 13

Starobné dôchodkové sporenie upravené zákonom č. 43/2004 Z. z. (druhý pilier) spolu s dôchodkovým poistením (prvý pilier), ktoré je upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tvorí základný systém povinného dôchodkového zabezpečenia a má zabezpečiť sporiteľovi druhého piliera príjem v starobe a pozostalým v prípade jeho úmrtia.

K bodu 58

K § 40 ods. 18

Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní. Z uvedeného pravidla sa navrhuje výnimka v prípade, že osoba vykonávajúca opatrovanie je sprievodcom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

8

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Zároveň sa upúšťa od znižovania peňažného príspevku na opatrovanie z dôvodu pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v školskom zariadení typu školy v prírode, za dni pobytu sociálnej rehabilitácie alebo rekreačného pobytu.

K bodu 59

K § 40 ods. 20

V peňažnom príspevku na opatrovanie sa navrhuje zaviesť mechanizmus, že v prípade úmrtia opatrovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa vyplatí peňažný príspevok za celý mesiac, v ktorom opatrovaná osoba zomrela, ako aj za nasledujúci mesiac. Uvedené má za cieľ pomôcť fyzickej osobe vykonávajúcej opatrovanie prekonať obdobie po smrti opatrovanej osoby.

K bodu 60

K § 41 ods. 1

Ide o zosúladenie s pojmami v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 61

K § 41 ods. 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Precizuje sa lehota povinnosti fyzickej osoby predložiť potvrdenie o skutočnosti, že v zákonom stanovenej lehote (tri mesiace, šesť mesiacov) nebolo možné z objektívnych dôvodov využiť jednorazový peňažný príspevok na stanovený účel. Objektívnosť dôvodov príslušný orgán preskúmava v rámci správneho konania. Za príslušnú lehotu sa považuje pre účel tohto ustanovenia lehota troch alebo šiestich mesiacov.

K bodu 62

K § 41 ods. 10

Rozširuje sa taxatívny výpočet subjektov, ktorým je možné poskytnúť vrátenú kompenzačnú pomôcku o školu a školské zariadenie.

K bodu 63

K § 42 ods. 2

Ide o legislatívno-technické zosúladenie so zmenami v ustanovení § 3 ods. 1.

K bodu 64

K § 42 ods. 6 až 8

Vzhľadom na rozšírenie okruhu účastníkov právnych vzťahov o osoby, ktorým sa poskytla doplnková ochrana podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné riešiť situáciu, kedy tieto osoby na území Slovenskej republiky môžu mať udelený len prechodný pobyt. Z toho dôvodu sa pre týchto účastníkov právnych vzťahov za trvalý pobyt považuje miesto prechodného pobytu.

Navrhuje sa výšku sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výšku peňažného príspevku na opatrovanie ustanovovať k 1. júlu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K bodu 65

K § 43 ods. 2 a 3

Ide o legislatívno-technické zosúladenie so zmenami v ustanovení § 40 ods.20.

9

K bodu 66

K § 43 ods. 9

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou ustanovenia § 17 ods. 1.

K bodom 67 a 68

K § 44 ods. 1, 2 a 4

Vzhľadom na rozšírenie okruhu osôb, ktorým môže byť priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa § 21 ods. 3 písm. a) navrhuje sa v zákone ustanoviť výnimku podľa ktorej pri osobnej asistencii bude zo zákona osobitným príjemcom zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, na ktorého sa povinnosti uvedené v § 23 vzťahujú obdobne ako na fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň ostáva zachovaná povinnosť príslušného orgánu dohliadať na plnenie povinností osobitného príjemcu.

K bodu 69

K § 45 ods. 11

Precizuje sa ustanovenie tým spôsobom, že aj dodatočne vyplatený príjem opatrovateľa za obdobie poberania peňažného príspevku na opatrovanie sa považuje za príjem, ktorý má vplyv na výšku poskytnutého peňažného príspevku.

K bodu 70

K § 45 ods. 13

Rozširuje sa možnosť zúčtovať naviac vyplatené sumy na peňažný príspevok na kompenzáciu bez naviazania na dôvody uvedené v § 45 ods. 9 až 11.

K bodu 71

K § 45 ods. 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu .

K bodom 72 a 73

K § 46 ods. 2 a 3

Povinnosť vrátiť neprávom poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu fyzickou osobou sa delí na dve situácie, a to v prípade, že bol poskytnutý fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím jednorazový peňažný príspevok alebo opakovaný peňažný príspevok.

V prípade poskytnutého jednorazového peňažného príspevku sa navrhuje zmeniť mechanizmus tým spôsobom, že fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytol príspevok neprávom z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov alebo z dôvodu jeho použitia na iný účel, než na ktorý bol poskytnutý, možno priznať ten istý príspevok iba v prípade, že pôvodný jednorazový peňažný príspevok vrátila v plnej výške. Zároveň sa navrhovaným pri jednorazových peňažných príspevkoch ruší lehota 12 mesiacov, počas ktorej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nemožno poskytnúť rovnaký peňažný príspevok.

K bodom 74 až 76

K § 47 ods. 1 až 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 77 a 78

K § 52 písm. b) a p)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou v §41 ods. 10.

10

K bodu 79

K § 55 ods. 2

Vzhľadom na zmeny navrhnuté v § 21 ods. 3 písm. a) sa navrhuje, aby zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v konaní o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu konalo v mene neplnoletej fyzickej osoby.

K bodu 80

K § 55 ods. 3

Navrhuje sa upraviť vzhľadom na zmeny vykonané v § 11 kedy je povinnou súčasťou žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku aktuálny lekársky nález a kedy je postačujúci odborný lekársky nález lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Znižuje sa administratívna záťaž na strane žiadateľa a to tým spôsobom, že ak predložil vyhlásenie o majetku k inej žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu v období posledných troch mesiacov, nie je potrebné predkladať toto vyhlásenie k ďalšej novej žiadosti a príslušný orgán bude pri konaní vychádzať z už predloženého vyhlásenia. Lehota troch mesiacov je lehota od podania žiadosti.

K bodu 81

K § 55 ods. 14

Navrhuje sa nevydávať písomné rozhodnutia vo všetkých prípadoch, kedy k zvýšeniu výšky peňažného príspevku dochádza výlučne z dôvodu zmeny sumy životného minima alebo z dôvodu vydania nariadenia vlády SR podľa § 42 ods. 7.

K bodu 82

K § 58 ods. 1

Navrhuje sa rozšíriť okruh povinností podľa § 58 fyzickej osoby aj o prípady, ak bol fyzickej osobe poberajúcej peňažný príspevok na opatrovanie alebo fyzickej osobe s ŤZP poberajúcej opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu dodatočne vyplatený príjem za obdobie poberania týchto peňažných príspevkov na kompenzáciu a táto skutočnosť bola v lehote oznámená, ako aj pri zmene rozhodujúcich skutočností (napr. fyzickej osobe s ŤZP poberajúcej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov sa začala poskytovať celoročná pobytová sociálna služba na dobu neurčitú, ktorá vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav túto skutočnosť neoznámila; neskôr vyplatený príjem zo zárobkovej činnosti než bola zrealizovaná výplata príspevku).

K bodom 83 a 84

K nadpisu § 59 a ods. 3

Vzhľadom na skutočnosť, že zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je osobitným príjemcom peňažného príspevku na osobnú asistenciu ako aj vo veci tohto peňažného príspevku koná za maloleté dieťa, navrhuje sa aby toto zariadenie bolo zodpovedné za vrátenie neprávom vyplatenej sumy. Vzhľadom na uvedené sa mení názov nadpisu na „Zodpovednosť pri poskytovaní peňažného príspevku na kompenzáciu“.

K bodu 85

K § 60

Navrhuje sa rozšíriť súčinnosť aj o školské zariadenia z dôvodu potreby spolupráce pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

11

K bodu 86

K §67b

Navrhuje sa opätovne predĺžiť prechodné obdobie, ktoré upravuje výnimku z odbornej spôsobilosti posudkových lekárov nakoľko situáciu s nedostatkom posudkových lekárov sa do súčasnosti nepodarilo odstrániť. Obdobie platnosti prechodného ustanovenia navrhujeme do 31.decembra 2021 nakoľko do tohto obdobia by mala byť zjednotená lekárska posudková činnosť, ktorej gestorom je MZ SR.

K bodu 87

K § 67e

K § 67e ods. 1

Vzhľadom na vypustenie činnosti tlmočenia z činností osobnej asistencie sa úkony tlmočenia budú považovať za činnosť sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby od 1. 7. 2018. Ide o tie prípady, keď fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím vznikol nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu a tento stále trvá aj po 1.7.2018. Pri opätovnom posúdení príslušný orgán odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc pri artikulačnom tlmočení, taktilnom tlmočení a tlmočení v posunkovej reči na účely určenia rozsahu osobnej asistencie nezohľadní, ani v rámci činnosti sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby. Zmena časového rozsahu osobnej asistencie pri úkonoch sprostredkovania komunikácie pri prehodnocovaní podľa § 21 ods. 6 týmto prechodným ustanovením nie je dotknutá.

K § 67e ods. 2

Navrhuje sa, aby pohľadávky, ktoré vznikli podľa zákona účinného do 30. júna 2018 v súvislosti s úmrtím fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a uplatnili sa v konaní o dedičstve pred 1. júlom 2018, sa stali nevymožiteľnými. Na tieto pohľadávky príslušný orgán nebude prihliadať.

K § 67e ods. 3

Navrhuje sa stanoviť trojmesačnú lehotu od 1. júla 2018 do 30. septembra 2018, v ktorej je príslušný orgán povinný rozhodnúť o zmene výšky peňažného príspevku na opatrovanie ako aj o zmene výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu.

K § 67e ods. 4

Vzhľadom na vykonané zmeny v § 14 ods. 6 sa navrhuje upraviť prechodným ustanovením, že príslušný orgán nebude prehodnocovať odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom u osôb, ktorým je poskytovaný peňažný príspevok na prepravu alebo peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla len z dôvodu zmeny zákona ale iba v prípade ak je potrebné vykonať nové posúdenie z iných dôvodov (napr. v rámci konania o novej žiadosti o niektorý príspevok na kompenzáciu, pri zmene zdravotného stavu). To znamená, že zmena zákona nezakladá dôvod na automatické vykonanie nového posúdenia uvedenej odkázanosti.

K bodu 88

K prílohe č. 2

Navrhuje sa zosúladiť prílohu č. 2 so zmenami v ustanovení § 11.

12

K bodu 89

K prílohe č. 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti zo zmenou v §§ 22 a 23.

K bodu 90

K prílohe č. 4

Precizuje sa ustanovenie bodu 13 tým spôsobom, že sa dopĺňa o formy komunikácie augmentatívne a alternatívne.

K bodu 91

K prílohe č. 4

Ide o zosúladenie s pojmami v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 92

K prílohe č. 4

Zoznam činností osobnej asistencie sa rozširuje o novú činnosť. Ide o snahu napomôcť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa narodilo dieťa, aby zvládla rodičovskú starostlivosť napriek svojmu hendikepu a to do 3 rokov veku dieťaťa.

K bodu 93

K prílohe č. 15

Legislatívno-technická úprava. Zosúlaďuje sa znenie vyhlásenia s ustanovením § 18. Vzhľadom na to, že tlačivo výkazu vypĺňajú fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na účely všetkých konaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, z praktických dôvodov sa navrhuje nahradiť pôvodné znenie novým tlačivom vyhlásenia.

K bodu 94

K prílohe č. 16

Vo výkaze o odpracovaných hodinách osobnej asistencie sa obnovuje uvádzanie informácie o čase, v akom bola asistencia vykonaná. Cieľom je zabezpečiť, aby boli peňažné príspevky na osobnú asistenciu poskytované účelne a umožniť v prípade potreby vykonať kontrolu, čo je zákonom stanovenou povinnosťou pre príslušné orgány. Zároveň sa výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie zosúlaďuje so zmenami v ustanovení § 23. Vzhľadom na to, že tlačivo výkazu vypĺňajú každomesačne fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, z praktických dôvodov sa navrhuje nahradiť pôvodné znenie novým tlačivom výkazu.

K bodu 95

prílohe č. 18

Navrhuje sa zaradenie novej prílohy č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z. z., ktorá obsahuje zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím podľa § 17. Fyzické osoby definované v prílohe č. 18 tvoria širšiu skupinu fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím než je skupina osôb odkázaných na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

13

K Čl. II

K bodom 1 až 6

K § 15 ods. 1 písm. e), § 15 ods. 2, § 22 ods. 1 písm. b), § 22 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 3 a § 229 ods. 1

V praxi nastáva situácia, že osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne fyzická osoba poskytuje aj takej fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá napr. nepožiadala o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V súčasnosti úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nevedú evidenciu takýchto osôb. Ide o porovnateľnú skupinu s osobami, ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov veku a nemajú nárok na rodičovský príspevok. Tieto sú povinné podať prihlášku na dôchodkové poistenie, inak sa o nich Sociálna poisťovňa nedozvie. Z uvedeného dôvodu sa aj osobnému asistentovi fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez peňažného príspevku na osobnú asistenciu navrhuje uložiť rovnaké povinnosti pri vzniku a zániku dôchodkového poistenia. Dôchodkové poistenie takémuto osobnému asistentovi vznikne odo dňa prihlásenia sa (od dátumu, ktorý uvedie na prihláške podanej v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu osobného asistenta), prihlásiť sa môže aj spätne, ale najskôr od začatia výkonu osobnej asistencie na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie. Dôchodkové poistenie mu zanikne odo dňa, od ktorého prestane vykonávať osobnú asistenciu v potrebnom rozsahu (minimálne 140 hodín mesačne) alebo ju prestane vykonávať úplne.

Navrhuje sa, aby fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickej osobe, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, ktorej dôchodkové poistenie zaniklo z dôvodu vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, vzniklo opätovne bez potreby podania prihlášky.

Rovnako ako osoba, ktorá sa stará o dieťa do šiestich rokov veku a nemá nárok na rodičovský príspevok, bude aj dotknutý osobný asistent povinný podať odhlášku z dôchodkového poistenia do ôsmich dní odo dňa, od ktorého prestal vykonávať osobnú asistenciu (úplne alebo v potrebnom rozsahu).

Výkon osobnej asistencie na účely vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia osobného asistenta, ktorý má uzatvorenú zmluvu o výkone osobnej asistencie v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, je viazaný na obdobie výkonu osobnej asistencie dohodnuté v zmluve o výkone osobnej asistencie, teda začína dňom uvedeným v zmluve ako začiatok obdobia výkonu osobnej asistencie a končí dňom uvedeným v zmluve, prípadne iným dňom (napr. úmrtím, zánikom právneho vzťahu založeného zmluvou o výkone osobnej asistencie).

14

K Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2018.

Bratislava 20. apríla 2018

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov  a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zavedenie minimálnej miery valorizácie dôchodkov na obdobie rokov 2018 až 2021, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou, a zníženie administratívnej záťaže v sociálnom poistení v súlade s Programovým vyhlásením vlády na roky 2016-2020.

Predložený vládny návrh zákona v článku I obsahuje aj zmenu právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v oblasti platenia poistného na úrazové poistenie po roku 2017 a zmenu právnej úpravy na základe podnetov z aplikačnej praxe týkajúcich sa výberu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“), dávky v nezamestnanosti, ustanovenia nároku na vyrovnávací príplatok pre dôchodcov, ktorým bol priznaný predčasný starobný dôchodok a elektronickej výmeny dát medzi členskými štátmi Európskej únie.

Predloženým vládnym návrhom zákona sa

• - ustanovuje minimálna miera valorizácie dôchodkových dávok na obdobie rokov 2018 až 2021, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou a minimálna miera valorizácie úrazovej renty na rovnaké obdobie,
• - navrhuje v súlade s požiadavkami podnikateľského prostredia ako aj s cieľom znižovať administratívnu záťaž v sociálnom poistení obsiahnutým v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016 - 2020 predĺžiť lehotu na splnenie povinnosti zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia tým, že sa navrhuje predĺžiť lehotu na predkladanie evidencie (evidenčného listu dôchodkového poistenia) z troch dní na osem dní; ďalej sa navrhuje predĺžiť lehotu na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne z 1 dňa na 8 dní a zosúladiť lehotu na prihlásenie zamestnávateľa do registra zamestnávateľov s lehotou na prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedených Sociálnou poisťovňou. Predmetné opatrenia zjednodušia činnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni a poskytnú väčší časový priestor zamestnávateľom na splnenie uvedených povinností,
• - navrhuje, vzhľadom na časové obmedzenie účinnej právnej úpravy platenia poistného na úrazové poistenie zamestnávateľom do konca roku 2017, prijať záver vo vzťahu k plateniu poistného na úrazové poistenie v ďalšom období, t.j. od 1. januára 2018. Uvedené je potrebné najmä z hľadiska platnej právnej úpravy platenia poistného na úrazové poistenie obsiahnutej v § 133 a § 134 zákona o sociálnom poistení. Táto právna úprava od roku 2004 nenadobudla účinnosť. Predpokladom pre jej aplikáciu v praxi je zaraďovanie zamestnávateľov do tzv. nebezpečnostných tried. Od roku 2004 však prišlo k takým zmenám právneho prostredia, ktoré majú za následok nevykonateľnosť dotknutých ustanovení zákona o sociálnom poistení. V súvislosti s uvedeným Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pripravilo podkladovú analýzu možných riešení. Po ich konzultácii so zástupcami zamestnávateľov a odborových organizácií ministerstvo dospelo k záveru, v zmysle ktorého je ponechanie aktuálneho platenia poistného na úrazové poistenie v jednotnej sadzbe 0,8 % z vymeriavacieho základu zamestnávateľa v súčasnosti najvhodnejším riešením. Uvedenému záveru zodpovedá aj predložený návrh na nahradenie tzv. nebezpečnostných tried stálou sadzbou pre všetkých zamestnávateľov bez uplatňovania bonusov a malusov, 
• - odbremení prevažná časť fyzických osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát, od podávania prihlášky a odhlášky v Sociálnej poisťovni; uvedené sa týka prihlasovania fyzických osôb, ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov veku, o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom od 6 do 18 rokov veku, fyzických osôb, ktorým sa poskytuje príspevok na opatrovanie a fyzických osôb, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, 
• - navrhuje zachovať pôsobnosť generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne rozhodovať o presúvaní finančných prostriedkov medzi základnými fondmi, v prípade ich nedostatkov v niektorom z nich,
• - zjednocuje suma, do ktorej Sociálna poisťovňa dlžné poistné nepredpisuje so sumou nedoplatku na poistnom, do ktorej vzniká nárok na dávku nemocenského poistenia; rovnaká zmena sa navrhuje aj na predpisovanie penále a na uloženie povinnosti vrátiť neprávom vyplatené dávky,

• - spresňuje znenie ustanovenia o povolení splátkového kalendára pre osoby, ktoré sa stali dlžníkmi Sociálnej poisťovne z dôvodu, že poistné, pokuty a penále nezaplatili vôbec alebo z dôvodu, že ich zaplatili v nižšej sume ako mali; umožňuje sa povoliť splátkový kalendár každému dlžníkovi na poistnom bez ohľadu na skutočnosť, či je povinný aktuálne odvádzať poistné a predlžuje sa lehota, na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm z 18 na 24 mesiacov,
• - predlžuje lehota, na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy dávky, z 18 na 24 mesiacov,
• - rozširuje pôsobnosť Sociálnej poisťovne ako prístupového bodu na elektronickú výmenu údajov medzi členskými štátmi EÚ a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o EHP a Švajčiarskej konfederácie aj o kompetenciu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasných prístupových bodov v súlade s článkom 1 ods. 2 písm. a) a článkom 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia  (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009) v platnom znení,
• - ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať Úradu vlády Slovenskej republiky údaje na účely plnenia jeho úloh, vyplývajúcich mu z kompetenčného zákona, v zmysle ktorého koordinuje prípravu zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR,   
• - zjednocujú podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a dĺžka podporného obdobia v nezamestnanosti pre všetkých poistencov, 
• - umožňuje vznik nároku na vyrovnávací príplatok aj poistencom, ktorým bol priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok a český starobný dôchodok.

Novelou sa v súvislosti s opatrením týkajúcim sa prenesením pôsobnosti v oblasti prístupového bodu na Sociálnu poisťovňu vstupuje článkami II a III do zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Predkladaný vládny návrh zákona bude mať, tak ako vyplýva z doložky vybraných vplyvov, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne sociálne vplyvy a vplyvy na podnikateľské prostredie. Ostatné vybrané vplyvy sa nepredpokladajú. 

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.