Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2021 do 31.03.2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa predkladá ako iniciatívny materiál. Jeho cieľom je upraviť podmienky poskytovania minimálneho dôchodku.

Vládnym návrhom zákona sa navrhuje ukončiť uplatňovanie osobitného určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu alebo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021.

V priebehu roku 2019 boli prijaté právne úpravy (zákon č. 382/2019 Z. z. a zákon č. 467/2019 Z. z.), ktorými sa s účinnosťou od 1. januára 2020 naviazala suma minimálneho dôchodku na priemernú mzdu v národnom hospodárstve Slovenskej republiky a upustilo sa od zohľadňovania výlučne tzv. kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia (t.j. rokov dôchodkového poistenia s priemerným zárobkom najmenej na úrovni 24,1 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky).

Uvedené zmeny v spôsobe určovania sumy minimálneho dôchodku a podmienkach nároku na minimálny dôchodok spôsobili významné narušenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení ako aj samotného účelu zavedenia minimálneho dôchodku, t.j. zabezpečiť poistencovi dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.

V nadväznosti na vyššie uvedené ako aj v súlade so záväzkom vyplývajúcom z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024 „zaviesť spravodlivosť a upraviť podmienky poskytovania minimálneho dôchodku a zvážiť spravodlivú valorizáciu minimálnych dôchodkov“ sa navrhuje „zmrazenie“ nominálnych súm minimálneho dôchodku na úroveň roku 2020. To znamená, že napríklad suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia bude s účinnosťou od 1. januára 2021 334 eur a 30 eurocentov mesačne. Nakoľko zákonom č. 382/2019 Z. z. sa suma minimálneho dôchodku skokovo zvýšila na úroveň, ktorú by prirodzeným rastom sumy životného minima dosiahla až v priebehu niekoľkých rokov, je dôvodné, aby sa v súlade s pôvodným účelom minimálneho dôchodku k opätovnému zvyšovaniu sumy minimálneho dôchodku pristúpilo až po tom, keď suma predstavujúca 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu prekročí sumu 334 eur a 30 eurocentov.

Zároveň sa navrhuje opätovné zavedenie podmienky tzv. kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia, t. j. rokov, v ktorých poistenec získal osobný mzdový bod najmenej na úrovni 0,241.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Predložený vládny návrh zákona má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, nemá

2

vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

1

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

S účinnosťou od 1. januára 2020 sa zákonom č. 382/2019 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, naviazala základná suma minimálneho dôchodku (patriaca za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia) na priemernú mzdu. Suma minimálneho dôchodku v roku 2020 za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia predstavuje 33 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, t. j. 334 eur a 30 eurocentov. V súvislosti s očakávaným vývojom rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov a priemernej mzdy v hospodárstve SR, je možné predpokladať, že sumy minimálneho dôchodku by podľa súčasného znenia zákona rástli význame rýchlejším tempom ako suma „zásluhových“ invalidných a starobných dôchodkov, čo by spôsobilo, že počet poberateľov minimálneho dôchodku by každým rokom narastal.

Naviazanie valorizácie minimálneho dôchodku na priemernú mzdu predstavuje v systéme dôchodkového poistenia založenom na princípe zásluhovosti výrazne oslabenie tohto princípu, pričom sa potiera aj samotný účel zavedenia minimálneho dôchodku, t.j. zabezpečiť poistencovi dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.

V záujme zavedenia spravodlivosti v podmienkach poskytovania minimálneho dôchodku sa navrhuje zafixovať sumu minimálneho dôchodku na úroveň sumy minimálneho dôchodku roku 2020. To znamená, že napríklad za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia bude patriť poberateľovi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku minimálny dôchodok v sume 334 eur a 30 eurocentov mesačne.

K bodu 2

Navrhuje sa opätovne zaviesť tzv. podmienku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, ktorá bola vypustená zákonom č. 467/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Na účely vzniku nároku na minimálny dôchodok sa tak navrhuje opätovne zohľadňovať iba obdobia dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, v ktorom poistenec získal osobný mzdový bod najmenej na úrovni 0,241, čo predstavuje zárobok najmenej na úrovni 24,1 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve v príslušnom kalendárnom roku.

Nastavenie hranice zárobku pri posudzovaní kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku vo výške aspoň 24,1 % priemernej mzdy má svoje logické odôvodnenie, ktoré vychádza okrem iného zo zámeru vylúčiť obdobia dôchodkového poistenia bez významnejších príjmov, aby nedochádzalo k demotivácii poistencov platiť poistné na dôchodkové poistenie tak, aby platila zásada, že „pracovať a platiť poistné sa oplatí“.

Vzhľadom na to, že určovanie kvalifikovaného obdobia prináša určité aplikačné problémy (Sociálna poisťovňa napr., vychádzajúc z právnej úpravy sociálneho zabezpečenia účinnej pred 1. januárom 2004, nemá k dispozícii informácie o hrubých zárobkoch

2

poberateľov starobných a invalidných dôchodkov, ktorým boli tieto dôchodky priznané podľa uvedenej právnej úpravy spravidla pred týmto dňom, v elektronickom tvare, pretože to na výkon dôchodkového poistenia nebolo potrebné), navrhuje sa ustanoviť kritéria posudzovania obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku rovnako, ako boli ustanovené právnou úpravou pred 1. januárom 2020.

K bodu 3

V § 293ff sa v záujme zachovania právnej istoty a získaných nárokov ustanovuje, že poberateľom, ktorým je minimálny dôchodok priznaný podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2020 aj na základe zohľadnia rokov dôchodkového poistenia, v ktorých získal osobné mzdové body v nižšej hodnote ako 0,241, sa toto obdobie dôchodkového poistenia (získané do 31.12.2020) zohľadňuje na účely posúdenia nároku na minimálny dôchodok aj po 31.12.2020.

V § 293fg sa navrhuje ukončiť uplatňovanie osobitného určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu alebo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021, a to z dôvodu konsolidácie verejných financií. To znamená, že toto osobitné určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v decembri 2020 zostáva zachované.

K čl. II

Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2021.

Bratislava 30. septembra 2020

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

„Hlavným účelom návrhu zákona je vyzdvihnúť význam obetí tých, ktorí sa postavili na odpor proti komunistickému režimu a následne bola ich osobná sloboda obmedzená. Ich príklad môže byť vzorom či inšpiráciou najmä pre mladých ľudí, aby si vážili hodnoty demokracie a slobody.“

Návrh zákona si berie za cieľ:

a)priznať jednorazový príplatok k dôchodku veteránom protikomunistického odboja, ich vdovám, vdovcom a sirotám v symbolickej výške 1 989 eur,

b)zvýšiť veteránom protikomunistického odboja príplatok k dôchodku zo súčasných 5 eur na 10 eur za každý mesiac obmedzenia osobnej slobody,

c)dosiahnuť spravodlivosť aj pre tých, ktorí boli internovaní v centralizovaných kláštoroch počas akcií K a R.

Návrh zákona sa prekladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa vláda SR zaviazala vyplatiť osobitné príplatky k dôchodkom obetiam komunistického režimu na Slovensku alebo ich príbuzným.

Považuje sa za potrebné prvýkrát v histórií vzdať úctu a oceniť činnosť rehoľníkov a kňazom vykonávajúcich svoju službu v období od 6. októbra 1944 do 17. novembra 1989. Rovnako je zámerom vyzdvihnúť tých politických väzňov, ktorým bolo priznané postavenie veterána protikomunistického odboja, ako aj vdovám, vdovcom a sirotám, ktorí boli rovnako vystavení perzekúciám, v ťažkých podmienkach bojovali často o holé prežitie svojich rodín a spolu s nimi boli vystavení biede, politickému prenasledovaniu a sociálnemu vylúčeniu. Dnes je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy, keďže veteráni protikomunistického odboja aj z dôvodu podlomeného zdravia, napríklad z nútených prác v uránových baniach, sa dožívajú veľmi nízkeho veku a ich počet klesá každým mesiacom.

Predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, nezakladá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti a má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 a 2

V § 1 zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) je potrebné rozšíriť predmet zákona o skutočnosť, že sa navrhuje priznanie jednorazového príplatku k dôchodku (ďalej len „jednorazový príplatok“) pre veteránov protikomunistického odboja a súčasne sa týmto veteránom priznáva aj zvýšený nárok na príplatok k dôchodku (viď bod 4 návrhu zákona). Návrhom zákona sa diferencuje medzi politickým väzňom ako takým a politickým väzňom, ktorému bolo priznané postavenie veterána protikomunistického odboja, v dôsledku čoho bolo potrebné odlíšiť aj odkazy nad jednotlivými pojmami a prečíslovať nadväzujúce poznámky pod čiarou.

K bodu 3

Keďže v zákone sa navrhuje zaviesť novú formu príplatku k dôchodku s názvom jednorazový príplatok k dôchodku, z hľadiska prehľadnosti a zrozumiteľnosti právneho predpisu je potrebné odlíšiť, ktoré ustanovenia pojednávajú o príplatku k dôchodku (ako pravidelne opakujúcej sa dávky) a o jednorazovom príplatku k dôchodku.

K bodu 4

Vzhľadom na názov zákona, oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príplatok je politický väzeň. Definíciu pojmu politického väzňa poskytuje § 6 zákona č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. (ďalej len „zákon o protikomunistickom odboji“), podľa ktorého ide o osobu, ktorá bola v rozhodnom období obmedzená na osobnej slobode napr. aj z náboženských dôvodov.

Navrhuje sa, aby sa explicitne do § 2 ods. 1 písm. c) zákona uviedlo, že oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príplatok je aj fyzická osoba, ktorá o.i. bola najmenej tri mesiace internovaná v centralizovaných kláštoroch. Boli to práve rehoľníci a kňazi, ktorí boli v komunistickom Československu permanentne prenasledovaní, šikanovaní zo strany štátnej moci, perzekvovaní pre svoje náboženské presvedčenie (napr. Akcie K a R).

Ďalej sa v § 2 ods. 1 písm. d) navrhuje vytvoriť „podskupinu“ politických väzňov, resp. rozlíšiť, či politickému väzňovi priznal Ústav pamäti národa postavenie veterána protikomunistického odboja, a to na účely nároku na zvýšenú výšku príplatku k dôchodku (bod 6 návrhu zákona).

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 4 návrhu zákona.

K bodu 6

Ako už bolo naznačené, predkladaným návrhom zákona sa priznáva zvýšený nárok na príplatok veteránom protikomunistického odboja, a to zo súčasných 5 eur na 10 eur, a to za každý mesiac obmedzenia osobnej slobody v rôznych formách. Je potrebné podotknúť, že ostatné oprávnené osoby, vrátane osôb internovaných v centralizovaných kláštoroch, majú naďalej nárok na príplatok vo výške 5 eur za každý mesiac väzby, výkonu trestu odňatia slobody, zaradenia do táborov nútených prác, vojenských táborov nútených prác alebo protiprávneho násilného odvlečenia.

K bodom 7 až 9

Ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s bodom 4 návrhu zákona.

K bodu 10

Vytvára sa nový § 4a, ktorý pojednáva o jednorazovom príplatku k dôchodku Návrhom zákona sa priznáva jednorazový príplatok veteránom protikomunistického odboja v symbolickej výške 1 989 eur. Okrem veteránov protikomunistického odboja sú oprávnenými osobami aj vdovy, vdovci a siroty, ktorí trpeli v konkrétnom čase obmedzenia osobnej slobody veterána protikomunistického odboja (§ 4a ods. 2).

Priznávanie postavenia veteránov protikomunistického odboja alebo veteránov protikomunistického odboja in memoriam nemožno považovať za uzatvorené a vyčerpané, pretože proces podávania žiadostí a priznávania postavenia stále prebieha. Je pravdepodobné, že o priznanie tohto statusu budú žiadať oprávnené osoby i naďalej, a to aj s prihliadnutím na možnosť priznania hmotnej satisfakcie.

Na vyplatenie jednorazového príplatku, rovnako ako v prípade výplaty príplatku k dôchodku, je príslušná Sociálna poisťovňa, resp. orgán príslušný na výplatu dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na rozdiel od príplatku k dôchodku, v prípade jednorazového príplatku nie je potrebné posielať žiadosť Sociálnej poisťovni, resp. príslušnému orgánu, ale tieto rozhodnú ex offo na základe doručenia údajov Ústavu pamäti národa.

Stanovuje sa, že prvýkrát vyplatí jednorazový príplatok Sociálna poisťovňa alebo príslušný orgán dňa 1. januára 2021, v ostatných prípadoch sa stanovuje lehota 60 dní (napr. v prípade dodatočného priznania postavenia veterána protikomunistického odboja po nadobudnutí účinnosti tohto návrhu zákona).

K bodu 11

V nadväznosti na zavedenie jednorazového príplatku sa explicitne stanovuje, že finančné prostriedky poskytnuté štátom na osobitný účet Sociálnej poisťovne, resp. orgánu príslušnému na výplatu príplatku k dôchodku podľa osobitného predpisu, sa použijú nielen na úhradu príplatku k dôchodku, ale aj jednorazového príplatku.

K bodu 12

Uvádzajú sa prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých politický väzeň, ktorému bolo priznané postavenie veterána protikomunistického odboja a poberá príplatok k dôchodku , bude zvýšený príplatok vyplatený najskôr 1. januára 2021.

K Čl. II a III

V snahe dosiahnuť jednoznačnosť právnej úpravy a aj s cieľom vyhnúť sa prípadnej nepriamej novelizácii právneho predpisu sa považuje za potrebné novelizovať zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (Čl. II) a súčasne aj zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Čl. III). V oboch prípadoch sa stanovuje, že štátom pridelené finančné prostriedky alokované na osobitných účtoch príslušných orgánov sa použijú nielen na úhradu príplatku k dôchodku, ale aj jednorazového príplatku k dôchodku.

K Čl. IV

V zákone č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. sa stanovuje povinnosť Ústavu pamäti národa zasielať príslušným orgánom potrebné údaje o veteránoch protikomunistického odboja a veteránoch protikomunistického odboja in memoriam, ktoré sú potrebné na výplatu príplatku k dôchodku a jednorazového príplatku k dôchodku.

K Čl. V

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty symbolicky na 1. januára 2021.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu) a článku 34 Charty základných práv EÚ,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 05) v platnom znení - čl. 3 ods. 5 vylučuje zo svojej vecnej pôsobnosti dávky, kde členský štát preberá zodpovednosť za škody spôsobené osobám a poskytuje im odškodnenie, napr. v súvislosti s obeťami vojny alebo ich dôsledkov, obeťami trestných činov alebo obeťami znevýhodňovanými z politických alebo náboženských dôvodov,

c)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to v:

1. rozsudku Súdneho dvora vo veci C–386/02, Josef Baldinger/Pensionsversicherungsanstalt der Arbeiter, [2004] - vnútroštátna legislatíva môže odmietnuť poskytnutie príspevku na odškodnenie bývalého vojnového väzňa na základe toho, že v čase podania žiadosti nie je štátnym občanom,

2. rozsudku Súdneho dvora vo veci C-192/05, K. Tas-Hagen and R. A. Tas/Raadskamer WUBO van de Pensioen- en Uitkeringsraad, [2006] - čl. 18 ods. 1 Zmluvy o založení ES (občianstvo EÚ) nepripúšťa takú právnu úpravu členského štátu, podľa ktorej tento štát neprizná svojmu štátnemu príslušníkovi nárok na dávku pre civilné obete vojny len preto, že v čase podania žiadosti nemá dotknutá osoba bydlisko na území tohto, ale iného členského štátu.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie,

c)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- úplný.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

K 31. júlu 2020 sa eviduje 828 veteránov protikomunistického odboja. Jednorazové náklady na výplatu jednorazového príplatku k dôchodku by boli menej ako 1,7 mil. eur. V prípade, ak by o priznanie postavenia veterána protikomunistického odboja požiadali ďalší politickí väzni, nárast nákladov sa predpokladá v desať tisícoch eur.

Sociálna poisťovňa vypláca príplatok k priamemu dôchodku 1 022 politickým väzňom, v celkovej sume mesačných nákladov vo výške 173 100 eur. Počet poberateľov dôchodku, ktorým sa vypláca príplatok politického väzňa k pozostalostnému dôchodku, je 1 418, v celkovej sume mesačných nákladov 119 900 eur. Ak by sme predpokladali aj zdvojnásobenie celej sumy, celoročné náklady sa zvýšia o 3,5 mil. eur.

V súčasnosti je 75,58% poberateľov príplatku k dôchodku vo výške 80 rokov a viac (19,84% vo veku 70-79 rokov a 3,87% vo veku 60-69 rokov).

Celková očakávaná suma výdavkov na zvýšený príplatok k dôchodku a jednorazový príplatok k dôchodku podľa predloženého návrhu zákona sa teda pohybuje na úrovni 5,2 mil. eur v roku 2021 (3,5 mil. eur v roku 2022 a 3,5 mil. eur v roku 2023). Vzhľadom na vekovú štruktúru obetí komunistického režimu sa, žiaľ, dá očakávať, že tieto výdavky budú klesať rýchlejšie. Tieto sumy by sa mali v roku 2021, ako aj v ďalších rozpočtových rokoch pokryť v rámci výdavkov sociálnej inklúzie.

Návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy pre veteránov protikomunistického odboja a ich vdovy vdovcov a siroty, tiež pre rehoľníkov alebo kňazov slúžiacich v období od roku 1944 do roku 1989.

Návrh zákona nepredpokladá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

Návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Petry KRIŠTÚFKOVEJ, Anny ZEMANOVEJ a Kataríny HATRÁKOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ústavným zákonom č. 99/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky bol ustanovený maximálny dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti. Podrobnosti o právach uvedených v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky ustanovil zákon o sociálnom poistení.

Navrhuje sa upraviť dôchodkový vek poistenca, ktorý vychoval deti tak, aby mal znížený dôchodkový vek v porovnaní s dôchodkovým vekom bezdetného poistenca, ktorý sa narodil v tom istom roku, o 6 mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však v úhrne o 18 mesiacov, ak vychoval tri a viac detí.

Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu návrh zákona nemá žiadne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

Znenie prílohy č. 3a sa navrhuje nahradiť novým znením, na základe ktorého sa upraví dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti tak, aby mali znížený dôchodkový vek v porovnaní s dôchodkovým vekom bezdetného muža alebo ženy narodeného/narodenej v tom istom roku o 6 mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však v úhrne o 18 mesiacov, ak vychovali tri a viac detí. Navrhovaná zmena sa týka žien, ktoré sa narodili v roku 1957 a neskôr z dôvodu, že ide o ročník (1957), pre ktorý platil všeobecný dôchodkový pre rok 2019, t.j. rok kedy nadobudol účinnosť ústavný zákon č. 99/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (1.7.2019), na základe ktorého bol ustanovený maximálny dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti. Dôchodkový vek žien, ktorý je vzhľadom na počet vychovaných detí podľa aktuálne účinnej právnej úpravy výhodnejší sa nemení.

Zároveň sa na základe rovnakého princípu navrhuje upraviť dôchodkový vek mužov, ktorým sa zohľadňuje výchova detí, ktorá nebola zohľadnená žene, ustanovený v prílohe č. 3b.

K Čl. II

Navrhuje sa, aby predložený návrh zákona nadobudol účinnosť 1. novembra 2020.

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

Dôvodová časť

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je všestranná podpora podnikateľského sektoru pomocou opatrení napomáhajúcich oživeniu ekonomiky v čase nasledujúcom po útlme spôsobenom pandémiou choroby COVID-19.

Návrh zákona obsahuje opatrenia administratívnej povahy, ako aj odstránenie byrokratických obmedzení malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Predmetné zásahy vyplývajú z požiadaviek aplikačnej praxe a boli v minulosti formulované adresátmi návrhu zákona na mnohých fórach.

Materiál nebol predmetom pripomienkového konania, a to podľa § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože je pripravovaný s cieľom reagovať na mimoriadnu situáciu, resp. na vyhlásený núdzový stavy v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19.

Predkladaný návrh bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne i negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyvy na životné prostredie, služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nebude mať ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, rozhodnutiami ÚS SR, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná, ako aj s právom EÚ.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Dátum účinnosti návrhu zákona sa z dôvodu potreby jeho čo najskoršej účinnosti navrhuje dňom 1. júla 2020.

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K Čl. I (Zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon):

Stavebné povolenie ani ohlásenie sa nebude nevyžaduje pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 1,5 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby.

K Čl. II (Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)

Na nominálne zvýšenie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným možno použiť nerozdelený zisk ako aj iné vlastné zdroje spoločnosti. V súčasnosti súdna prax, s poukazom na primerané použitie § 208 ods. 2, aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným vyžaduje, aby účtovná závierka, ktorej výsledky majú byť použité ako podklad pre zvýšenie základného imania, bola overená audítorom. To prirodzene podstatne zvyšuje záťaž podnikateľov. Ak ide o nerozdelený zisk, ktorý by aj tak mohol byť v súlade s ostatnými ustanoveniami zákona vyplatený spoločníkom, niet dôvodu trvať na auditovaní účtovnej závierky v spoločnosti s ručením obmedzeným. Zodpovednosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným takéto predpoklady spĺňa ide na ťarchu štatutárneho orgánu.

K Čl. III (Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

Ustanovenie upravuje zjednodušenie postupu pri zápise viazanej živnosti pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov pre oprávnené osoby.

K Čl. IV (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch)

Navrhuje sa zníženie správneho poplatku z 50 eur na 30 eur pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktoré Úradu verejného zdravotníctva SR zasielajú oznámenie o zložení a označovaní výživových doplnkov a nových potravín, ktoré sa umiestňujú na trh. Znížením správneho poplatku sa zohľadnia náklady pri umiestnení nového výživového doplnku či nových potravín na trh. Pred 1.1.2016 predstavoval poplatok 30 eur a popri rastúcich povinnostiach voči povinným subjektom je primerané cenu za tento administratívny úkon znížiť.

K Čl. V (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách)

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktorým sa vylúčil odkladný účinok podaného odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty, čím sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo vykonateľným po jeho doručení adresátovi a uplynutím paričnej lehoty sa pokuta stala splatnou.

K bodu 2

V súvislosti s novelizačným bodom 7 sa navrhovaným prechodným ustanovením ustanovuje, že konania o uložení pokuty, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. júna 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2020.

Opätovné priznanie odkladného účinku odvolaniu ako opravného prostriedku, má pre subjekty dotknuté rozhodnutím správneho orgánu nezameniteľný význam, nakoľko až do skončenia odvolacieho konania nie sú tieto subjekty povinné splniť povinnosť uloženú v rozhodnutí, tzv. zaplatiť uloženú pokutu.

K bodu 3

Ustanovením sa zrušuje zákon č. 478/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, a ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024. Táto novela zákona o potravinách, ktorá síce nadobudla platnosť, nie však ešte účinnosť, obsahuje právnu úpravu, ktorá je v rozpore s princípom právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je značným zásahom do zmluvnej slobody prevádzkovateľa potravinárskeho podniku vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti, tzn. darovanie má byť vždy dobrovoľné a bezodplatné plnenie daru, nie povinnosť, ako to novela zákona o potravinách ustanovuje. Z tohto dôvodu sa ustanovením navrhuje zrušenie tejto novely zákona o potravinách.

K Čl. VI (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách)

S cieľom znížiť administratívnu záťaž predávajúcim, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia sa navrhuje, aby nemali povinnosť viesť evidenciu o cenách vrátane kalkulácii nákladov a zisku.

K Čl. VII (Zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel)

K bodu 1

Ustanovenie odráža zmenu terminologickej povahy. Z pojmu periodická publikácia sa vylučujú tlačoviny reklamnej (propagačnej) povahy, pretože nie je záujmom na deponovaní týchto tlačovín.

K bodom 2 a 3

Ustanovenie § 4 sa navrhuje upraviť tak, aby vydavatelia neperiodických publikácií bez ohľadu na náklad (avšak s nákladom min. 50 kusov) mali povinnosť bezplatne a na svoje trovy odovzdať do 10 dní od začatia rozširovania povinné výtlačky neperiodickej publikácie osobám podľa prílohy prílohy č. 3 zákona z každého vydania alebo z vydania časti. Rozhodujúcim kritériom nie je náklad ale obsah neperiodickej publikácie. Zužuje, zjednodušuje a zjednocuje sa tak povinnosť pre vydavateľov neperiodických publikácií.

Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že nie je dôvod, aby boli výtlačky neperiodických publikácií posielané do knižníc, ktoré so zameraním týchto publikácií nemajú nič spoločné.

K bodu 4

Zmena sankčného ustanovenia, ktorým sa špecifikujú kritériá na uloženie sankcie, ktoré dosiaľ absentovali a ktorými sa umožní moderovať výšku pokuty v jej rozpätí, prípadne od jej uloženia úplne upustiť.

K bodom 5 až 7

Nanovo sa vymedzuje okruh deponujúcich knižníc s ohľadom na obsah periodickej alebo neperiodickej publikácie, a to tak, že došlo k výraznému zúženiu rozsahu povinného deponovania. Napríklad pri vedeckej literatúre v náklade nad 500 kusov je to redukcia na polovicu povinných výtlačkov, pri krásnej literatúre sa počet dokonca redukuje až o 60 %.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava s ohľadom na povinnosť deponovať periodickú tlač evidujúcim orgánom (Ministerstvo kultúry SR).

K Čl. VIII (Zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat)

K bodu 1 a 2

Podľa doterajšieho znenia § 19 ods. 3 mali žiadatelia o vydanie osvedčenia na chov rýb povinnosť predkladať k žiadosti o vydanie osvedčenia na chov rýb údaje potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k vodnej ploche a ak žiadateľ nebol vlastníkom vodnej plochy, aj kópia zmluvy o prenájme vodnej plochy. Táto podmienka spôsobovala v aplikačnej praxi pri vydávaní osvedčení na chov rýb značné problémy. Z toho dôvodu bolo potrebné upraviť ustanovenie tak, aby žiadateľ o vydanie osvedčenia na chov rýb predkladal k samotnej žiadosti kópiu dokladu preukazujúceho vlastnícke právo žiadateľa k vodnej stavbe, ktorá tvorí zariadenie na chov rýb. V prípade, že žiadateľ nie je vlastníkom takejto vodnej stavby, k žiadosti priloží kópiu zmluvy alebo iného dokladu, ktorý ho oprávňuje užívať takúto vodnú stavbu. Môže ísť napríklad o nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke. Práva a povinnosti žiadateľa o vydanie osvedčenia na chov rýb, ktoré spočívajú v povinnosti vysporiadať si svoje právne vzťahy s vlastníkmi alebo držiteľmi pozemkov nachádzajúcich sa pod vodnou plochou, uzavretím nájomnej zmluvy podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o

zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo kúpou, týmto ustanovením nie sú dotknuté.

K Čl. IX (Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich)

Návrhom dochádza k zrušeniu odmien sudcov a k zrušeniu príplatku k náhrade príjmu sudcov a príplatku k nemocenskému u sudcov. Cieľom opatrenia je zohľadniť existujúcu ekonomickú situáciu v Slovenskej republiky vyvolanú pandémiou COVID-19 a jej negatívne dôsledky pre hospodárenie štátu.

Zákonodarca zohľadňuje pri návrhu komplexnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadne problematiky platových pomerov sudcov, najmä konania vedené pod sp. zn. PL. ÚS 14/94, PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 12/05, PL. ÚS 99/2011, a PL. ÚS 27/2015. Návrh rešpektuje ústavné limity pre úpravu platov sudcov vyplývajúce (i) z princíp deľby moci, ktorého integrálnou súčasťou je aj princíp rovnováhy mocí, (ii) zo zásady (princípu) nezávislosti sudcov a súdov (čl. 144 ústavy) a (iii) z princípu proporcionality zásahov do platových pomerov sudcov a iných ústavných činiteľov. Návrh rovnako rešpektuje, že k právnym garanciám sudcovskej a súdnej nezávislosti (čl. 144 ústavy) patrí aj odmeňovanie a hospodárske zabezpečenie sudcov zodpovedajúce povahe a významu ich činnosti.

Zákonodarca pri návrhu zohľadňoval ústavnú požiadavku, podľa ktorej plat sudcu by mal byť stabilnou a nemanipulovateľnou veličinou, a nemal by byť pohyblivým faktorom, s ktorým môže kalkulovať aktuálne vládne zoskupenie.

Návrh nemožno považovať za zásah do oblasti materiálneho zabezpečenia sudcov, za ktoré možno považovať aj platové reštrikcie, resp. zmrazenie platov, či odopieranie zákonom ustanovenej zložky platu, ktorý by narúšal právnu istotu sudcov.

Zákonodarca pri koncipovaní návrhu striktne rešpektoval Ústavným súdom judikovaný predpoklad, podľa ktorého zásahy do platových náležitostí sudcov sa môžu dotknúť ústavného princípu nezávislosti sudcov až vtedy, keď dosiahnu určitý kvantitatívny rozmer a citeľným spôsobom ohrozia inak štandardnú životnú úroveň sudcov primeranú ich ročnému príjmu, pričom zásah do materiálneho zabezpečenia sudcov nesmie byť výrazom svojvôle zákonodarcu, ale musí byť, vychádzajúc zo zásady proporcionality, odôvodnený výnimočnými okolnosťami (PL. ÚS 12/05).

Návrh reaguje na objektívne daný mimoriadny pokles ekonomickej sily štátu v dôsledku pandémie COVID-19 a zlú prognózu ekonomickej stability štátu v najbližších mesiacoch. Hospodársky vývoj v štáte naviazaný na celosvetový hospodársky vývoj núti za účelom zabezpečenia bazálnej životaschopnosti ekonomiky a minimálnej úrovne sociálneho štandardu občanov zasiahnutých pandémiou COVID-19 prijať celý rad ekonomických opatrení zmierňujúcich objektívny dopad pandémie COVID-19 na ekonomickú stabilitu štátu, podnikateľské prostredie a najmä životy jednotlivcov.

Viac než kedykoľvek predtým sa ukazuje potreba vkladu štátu do zabezpečenia sociálnej a ekonomickej pomoci fyzickým osobám a právnickým osobám tvrdo zasiahnutým pandémiou COVID-19 a celosvetovým ekonomickým poklesom. Návrh spolu s ďalšími legislatívnymi opatreniami znižuje výdavky štátu na miestach, kde takéto zníženie je za účelom dosiahnutia cieľa väčšej redistribúcie financií do pomoci najviac zasiahnutým skupinám obyvateľstva a podnikateľským subjektom legitímne a primerané.

Návrh pri platových pomeroch sudcov vypúšťa priznávanie odmien sudcov, ktoré nie sú obligatórnou súčasťou platu sudcu, ale fakultatívnou možnosťou predsedu súdu. Samotný zákon o sudcoch a prísediacich umožňuje priznať odmenu sudcovi iba ak by tým nebolo ohrozené financovanie zákonom priznaných platových náležitostí v rámci príslušnej rozpočtovej kapitoly (§ 78a ods. 5). O to viac je legitímne vypustiť návrhom možnosť odmeňovania sudcov v prípade, ak je ohrozené financovanie samotného chodu štátu v dôsledku pandémie COVID-19.

Návrh ďalej v rámci sociálneho zabezpečenia sudcov vypúšťa príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému. Tieto príplatky patrili sudcovi, ak bol tento uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie. Inak povedané, ide o vysoký nadštandard sociálneho zabezpečenia, ktorý nijak nesúvisí s platovým ohodnotením funkcie sudcu a nemožno ho spájať s princípom nezávislosti súdnej moci. Sudcovi pri dočasnej práceneschopnosti zostáva zachovaný štandard sociálneho zabezpečenia (nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské), tzn. sudca, aj keď neschopný pre chorobu výkonu funkcie, je materiálne zabezpečený rovnako, ako iný povinne poistený zamestnanec (na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia sa sudca posudzuje ako zamestnanec, § 102 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich). Zákonodarca sa stotožňuje so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS PL. ÚS 10/06, že príplatok je špecifické plnenie, ktoré nemožno stotožňovať s plnením zo sociálneho poistenia. Príplatok nie je vyplácaný z odvodov do Sociálnej poisťovne, ale priamo zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly súdnictva. Z hľadiska teórie práva sociálneho zabezpečenia ide o tzv. nesystémovú dávku, dávku vyplácanú z rozpočtu bez reflexie v pôvodných príspevkoch poberateľa. Príplatok nemožno považovať za sociálne právo. Sociálne práva uvedené v ústavnom texte sú veľmi ekonomicky a politicky podmienené. Z ich povahy a v zmysle tradičného ústavného práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu hlavne plnení uhrádzaných zo štátneho rozpočtu. Ak má zákonodarca pri rozpočtovo hradených dávkach sociálneho zabezpečenia široký priestor na uváženie, tak pri predmetnom príplatku je tento priestor ešte širší. V rámci tohto priestoru si zákonodarca počína predkladaným návrhom plne legitímne a nearbitrárne.

Návrh je primeraným prostriedkom na dosiahnutie vyššie opísaného cieľa odôvodnený ekonomickou situáciou štátu a celosvetovým hospodárskym poklesom v dôsledku pandémie COVID-19, nie je svojvoľným reštrikčným zásahom do platových pomerov sudcov a nijak nezasahuje do statusových alebo inštitucionálnych záruk sudcovskej nezávislosti.

Zákonodarca pri návrhu vychádza aj z poznatku, že ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre celoročné zmrazenie platov sudcov nadväzujúce na závažné ekonomické opatrenia

v prípade krízy nesankcionoval ako nesúladné s ústavou (PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 12/05). Obdobne rozhodol ústavný súd v zásade aj vo veci sp. zn. PL. ÚS 99/2011, v ktorej posudzoval (okrem iného) vypustenie ustanovenia zákona o sudcoch o valorizácii v kontexte s výraznejším rastom priemerného platu zamestnanca národného hospodárstva.

K Čl. X (Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame)

Ustanovenie upravujúce reklamu spotrebiteľského úveru, pôžičky a úveru na bývanie má za cieľ osvetovo pôsobiť na obyvateľstvo, aby nedošlo k nepremyslenému konaniu, vyúsťujúcemu v neúmerné zadlžovanie domácností, ktoré je v súčasnosti celospoločenským problémom.

K Čl. XI (Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry)

Návrhom dochádza k zrušeniu odmien prokurátorov a k zrušeniu príplatku k náhrade príjmu prokurátorov a príplatku k nemocenskému u prokurátorov.

Návrh rovnako ako pri zmene zákona o sudcoch a prísediacich reaguje na objektívne daný mimoriadny pokles ekonomickej sily štátu v dôsledku pandémie COVID-19 a zlú prognózu ekonomickej stability štátu v najbližších mesiacoch. Hospodársky vývoj v štáte naviazaný na celosvetový hospodársky vývoj núti za účelom zabezpečenia bazálnej životaschopnosti ekonomiky a minimálnej úrovne sociálneho štandardu občanov zasiahnutých pandémiou COVID-19 prijať celý rad ekonomických opatrení zmierňujúcich objektívny dopad pandémie COVID-19 na ekonomickú stabilitu štátu, podnikateľské prostredie a najmä životy jednotlivcov.

Viac než kedykoľvek predtým sa ukazuje potreba vkladu štátu do zabezpečenia sociálnej a ekonomickej pomoci fyzickým osobám a právnickým osobám tvrdo zasiahnutým pandémiou COVID-19 a celosvetovým ekonomickým poklesom. Návrh spolu s ďalšími legislatívnymi opatreniami znižuje výdavky štátu na miestach, kde takéto zníženie je za účelom dosiahnutia cieľa väčšej redistribúcie financií do pomoci najviac zasiahnutým skupinám obyvateľstva a podnikateľským subjektom legitímne a primerané.

Návrh pri odmeňovaní prokurátorov vypúšťa priznávanie odmien prokurátorom, ktoré nie sú obligatórnou súčasťou platu prokurátora, ale fakultatívnou možnosťou generálneho prokurátora. Je legitímne vypustiť návrhom možnosť odmeňovania prokurátorov v prípade, ak je ohrozené financovanie samotného chodu štátu v dôsledku pandémie COVID-19.

Návrh ďalej v rámci sociálneho zabezpečenia prokurátorov vypúšťa príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému. Tieto príplatky patrili prokurátorovi, ak bol tento uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie. Inak povedané, ide o vysoký nadštandard sociálneho zabezpečenia, ktorý nijak nesúvisí s platovým

ohodnotením funkcie prokurátora. Prokurátorovi pri dočasnej práceneschopnosti zostáva zachovaný štandard sociálneho zabezpečenia (nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské), tzn. prokurátor, aj keď neschopný pre chorobu výkonu funkcie, je materiálne zabezpečený rovnako, ako iný povinne poistený zamestnanec (na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia sa prokurátor posudzuje ako zamestnanec, § 146 ods. 1 a 2 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry). Zákonodarca sa stotožňuje so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené v náleze sp. zn. PL. ÚS 10/06, že príplatok je špecifické plnenie, ktoré nemožno stotožňovať s plnením zo sociálneho poistenia. Príplatok nie je vyplácaný z odvodov do Sociálnej poisťovne, ale priamo zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly generálnej prokuratúry. Z hľadiska teórie práva sociálneho zabezpečenia ide o tzv. nesystémovú dávku, dávku vyplácanú z rozpočtu bez reflexie v pôvodných príspevkoch poberateľa. Príplatok nemožno považovať za sociálne právo. Sociálne práva uvedené v ústavnom texte sú veľmi ekonomicky a politicky podmienené. Z ich povahy a v zmysle tradičného ústavného práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu hlavne plnení uhrádzaných zo štátneho rozpočtu. Ak má zákonodarca pri rozpočtovo hradených dávkach sociálneho zabezpečenia široký priestor na uváženie, tak pri predmetnom príplatku je tento priestor ešte širší. V rámci tohto priestoru si zákonodarca počína predkladaným návrhom plne legitímne a nearbitrárne.

Návrh zároveň vychádza z premisy, že na rozdiel do súdnej moci prokuratúra nie je samostatnou zložkou moci a platové pomery a odmeňovanie prokurátorov nie sú tak tesne previazané z nezávislosťou prokuratúry, ako je tomu pri sudcoch. Ani samotná ústava neobsahuje pri vymedzení prokuratúry (čl. 149 – čl. 151) striktne požiadavku nezávislosti, keďže prokuratúra vykonáva trestnú politiku štátu a bude vždy istým spôsobom súčasťou výkonnej moci.

Návrh ďalej zohľadňuje judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 10/06 nevyhovel návrhu na vyslovenie nesúladu novely zákona o prokurátoroch, ktorá novela vniesla do zákona o prokurátoroch nový inštitút - príplatok za výkon funkcie prokurátora a príplatok k dôchodku. Dôsledkom tejto zmeny došlo k zníženiu poberanej sumy príplatku za výkon funkcie prokurátora v porovnaní s pôvodnou sumou príplatku k dôchodku. Podľa ústavného súdu takýto zásah zákonodarcu nie je ústavne nesúladným zásahom do postavenia prokurátorov a neporušuje princíp legitímnych očakávaní.

K Čl. XII (Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve)

K bodom 1 až 3

Predmetom novely je zvyšovanie veľkostných podmienok na povinnosť overenia individuálnej účtovnej závierky štatutárnym audítorom. Uvedené vyplýva zo súčasného vývoja znižovania administratívnej záťaže podnikateľských subjektov, najmä malých obchodných spoločností. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ určuje len minimálnu transpozičnú povinnosť, od ktorej musí mať účtovná jednotka audit, preto členské štáty uplatňujú rôzne veľkostné podmienky na audit pri zohľadnení objektívnych kritérií ako veľkosť ekonomiky a celospoločenský záujem. Radikálna zmena veľkostných podmienok

bude znamenať, že v roku 2022 klesne povinnosť auditu na necelé 1 % účtovných jednotiek oproti terajšiemu stavu.

K bodu 4

Vzhľadom na významné zvýšenie veľkostných podmienok oproti súčasnému stavu sa prechodnými ustanoveniami navrhuje ich postupné zvyšovanie v čase (v roku 2021 a 2022).“.

K Čl. XIII (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 228 ods. 1.

K bodom 2, 4 a 27

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1.

K bodu 3, 5 a 28

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1 účinnými od 1. januára 2023.

K bodu 6

Zavádza sa povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať Rade pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) prostredníctvom Kancelárie RRZ údaje napr. o poistencovi, sporiteľovi, poberateľovi dávky, vrátane osobných údajov, a o zamestnávateľovi z informačného systému Sociálnej poisťovne na účel súvisiaci s výkonom pôsobnosti RRZ.

Cieľom činnosti RRZ je vykonávanie analýz, výsledkom ktorých je záver o zhoršení, či zlepšení dlhodobej udržateľnosti verejných financií Slovenskej republiky, spolu so špecifikáciou konkrétnych vplyvov odôvodňujúcich takýto záver. Medzi najdôležitejšie oblasti, v ktorých RRZ hodnotí dlhodobé vplyvy na verejné financie patria politiky v pôsobnosti Sociálnej poisťovne. Získaním údajov s rodným číslom sa vytvoria predpoklady pre skvalitnenie databáz, nevyhnutných pre precíznejšie vyhodnotenie vplyvov legislatívy napríklad v oblasti nemocenského alebo dôchodkového poistenia (napr. zmeny v dôchodkovom veku diferencovanom podľa počtu detí pre ženy, zavedenie minimálneho dôchodku po zohľadnení úspory na dávke v hmotnej núdzi, poberanie materskej dávky otcami) na súčasný stav verejných financií a jeho predpokladaný budúci vývoj. Získavanie a vyhodnocovanie podrobných údajov je zo strany RRZ nevyhnutné pre kvalitné plnenie týchto úloh. Úlohy spojené s odborným, organizačným, administratívnym, personálnym a technickým zabezpečením činnosti RRZ, vykonáva Kancelária RRZ, ktorá vzhľadom na svoju právnu subjektivitu má spôsobilosť byť účastníkom právnych vzťahov a vytvára zázemie pre odborné, organizačné, administratívne, personálne a technické podmienky nevyhnutné na riadne a efektívne plnenie úloh RRZ.