Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2020 do 26.03.2020

Platnosť od: 27.11.2003
Účinnosť od: 01.01.2020
Účinnosť do: 26.03.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo sociálneho zabezpečenia, Dôchodkové zabezpečenie, Sociálne poistenie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST141JUD>999966DS136EUPP39ČL53

Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2020 do 26.03.2020
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 461/2003 s účinnosťou od 01.01.2020 na základe 105/2019, 231/2019, 321/2019, 382/2019, 381/2019, 467/2019 a 466/2019

Legislatívny proces k zákonu 466/2019
Legislatívny proces k zákonu 381/2019
Legislatívny proces k zákonu 382/2019
Legislatívny proces k zákonu 321/2019
Legislatívny proces k zákonu 231/2019
Legislatívny proces k zákonu 105/2019

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén SÁRKÖZY, Tibora BASTRNÁKA, Bélu BUGÁRA a Pétera VÖRÖSA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

K predpisu 466/2019, dátum vydania: 27.12.2019

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa predkladá s cieľom spravodlivejšie vypočítavať dôchodky ľuďom, ktorí sú alebo boli sporiteľmi v II. pilieri. Kvôli nesprávne nastavenému vzorcu sa im totiž priznávajú nižšie dôchodky, ako by im mali patriť. Sporiteľ, ktorý zarábal počas kariéry priemernú mzdu a odpracoval 42 rokov, je tak pri výpočte dôchodku ukrátený o približne 13 eur mesačne, teda viac ako 150 eur ročne.

Spôsobené je to tým, že pri výpočte dôchodku sa nezohľadňujú odvody do rezervného fondu solidarity (RFS), ktoré v praxi slúžili na vykrytie deficitu základného fondu starobného poistenia (teda predovšetkým na výplatu starobných dôchodkov a predčasných starobných dôchodkov). Vzhľadom na uvedené sa navrhuje upraviť výšku tohto krátenia a zohľadniť pri určení starobného dôchodku pre poistenca, ktorý je alebo bol sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z., celé poistné zaplatené do RFS.

V záujme zabezpečenia jednotnej právnej úpravy sa navrhované zmeny týkajú v rovnakom rozsahu aj poistencov štátu a SZČO, a to bez ohľadu na odlišnú percentuálnu sadzbu poistného, ktoré do RFS platia (2 % štát za poistencov štátu), resp. platili (v prípade SZČO v období od 1. apríla 2009 do 31. decembra 2010 v záujme zmiernenia dopadov finančnej a hospodárskej krízy), a to predovšetkým s prihliadnutím na dôvody, ktoré výšku tejto sadzby ovplyvnili.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I bodu 1

Ustanovuje sa nový pomer krátenia starobného dôchodku poistenca, ktorý je alebo bol sporiteľom, za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Nová právna úprava zohľadňuje pre účely krátenia aj odvody do rezervného fondu solidarity a predstavuje tak spravodlivejší výpočet dôchodku v pomere ku zníženiu odvodov do systému sociálneho poistenia z dôvodu účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

K Čl. I bodu 2

Ustanovuje sa, že suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľom alebo bol sporiteľom, znížená za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa zákona účinného do 31.12.2019 sa novo určí tým poistencom, ktorým sa dôchodok vypláca, aj po tomto dátume. Zároveň sa ustanovuje lehota, v ktorej Sociálna poisťovňa rozhodne o novej sume dôchodku do 30.6.2020.

K Čl. II

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2020.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu zákona:

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu zákona:

Nie je upravená v práve EÚ

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

Nie sú predkladaným návrhom dotknuté.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3. Sociálne vplyvy

X

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

X

– sociálnu exklúziu,

X

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

6. Vplyvy na služby pre občana z toho

X

– vplyvy služieb verejnej správy na občana

X

– vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

X

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

X

A.3. Poznámky

Očakávame negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (zvýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne) na úrovni 3 mil. eur v roku 2020, 4,3 mil. eur v roku 2021 a 6,5 mil. eur v roku 2022.

Očakávame pozitívne sociálne vplyvy. Sporiteľ, ktorý zarábal počas kariéry priemernú mzdu a odpracoval 42 rokov, by si pri navrhnutom spravodlivejšom krátení v roku prilepšil pri priznaní starobného dôchodku o cca 13 eur mesačne, teda o viac ako 150 eur ročne. Sporiteľ, ktorý počas kariéry zarábal 1,5 násobok priemernej mzdy a získal 42 rokov dôchodkového poistenia, by si prilepšil pri priznaní starobného dôchodku o cca 18 eur mesačne, teda o viac ako 200 eur ročne.

A.4. Alternatívne riešenia

Alternatívnym riešením by bolo realizovať krátenie dôchodkov ľudí, ktorí boli súčasťou II. piliera, na základe reálnej efektívnej sadzby starobného poistenia, teda zjednodušene podľa toho, koľko zo sociálnych odvodov v jednotlivých rokoch skutočne išlo na výdavky starobného a koľko na iné výdavky sociálneho poistenia. Tento systém by však bol značne komplikovaný, posledné dva roky pri priznaní dôchodku by bolo potrebné odhadnúť a náklady pre verejné financie by boli o 2 4 milióny eur ročne vyššie v najbližších troch rokoch.

A.5. Stanovisko gestorov - Bezpredmetné

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 467/2019, dátum vydania: 27.12.2019

 

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predstavuje novú koncepciu zabezpečenia starostlivosti o chorého príbuzného v jeho domácom prostredí, v rámci ktorej sa zavádza inštitút osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby a súvisiaca nová kategória dávky ošetrovné, ktorá je poskytovaná zo sociálneho poistenia poistencovi, ktorý chorého príbuzného osobne a celodenne ošetruje.

Cieľom úprav v nemocenskom poistení je zavedením novej kategórie dávky ošetrovné, tzv. dlhodobé ošetrovné, kompenzovať dočasnú stratu príjmu poistenca, ktorý osobne a celodenne ošetruje chorého príbuzného v prípade, kedy bol tento v dôsledku náhlej zmeny zdravotného stavu hospitalizovaný a prepustený zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti do domáceho prostredia, resp. príbuznú osobu, ktorá sa pre nevyliečiteľné ochorenie nachádza v terminálnom štádiu ochorenia alebo v štádiu na konci života. Prínosom navrhovanej právnej úpravy je, že nemocensky poistené osoby, ktoré vykonávajú osobnú starostlivosť v prirodzenom prostredí (a teda nemôžu vykonáva po uvedené obdobie ošetrovania zárobkovú činnosť), budú mať zabezpečený príjem dávkou zo sociálneho poistenia počas podstatne dlhšieho obdobia, ako tomu mohlo byť doteraz, pričom sa budú môcť pri výkone starostlivosti, vzhľadom na jej náročnosť, za zákonom stanovených podmienok striedať.

Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe a predkladané požiadavky poistencov sa v súvislosti s dávkou ošetrovné predlžuje aj maximálne obdobie poskytovania tzv. krátkodobého ošetrovného z 10 na 14 dní a rozširuje okruh príbuzných osôb, ošetrovaním (resp. zabezpečovaním starostlivosti) ktorých môže nemocensky poisteným osobám vzniknúť nárok na ošetrovné, a to tak v prípade tzv. krátkodobého ošetrovného, ako aj vyššie uvedeného dlhodobého ošetrovného. Všetky uvádzané opatrenia prispievajú k efektívnejšiemu zabezpečeniu starostlivosti o chorého príbuzného v jeho prirodzenom prostredí.

Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať sociálne vplyvy, bude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, bude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, nebude mať vplyv na životné prostredie, a ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

 

1

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K článku I

(zákon č. 461/2003 Z. z.)

K bodu 1 (§ 19 ods. 2)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava súvisiaca s prerušením povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby reflektujúca na navrhované zavedenie ošetrovania z dôvodu osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby podľa návrhu novely zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 (§ 26 ods. 3, 4)

V súvislosti s predĺžením obdobia poskytovania „tzv. krátkodobého ošetrovného“ uvedenom v bode 6, a to z 10 na 14 dní, sa navrhuje primerane upraviť deň, od ktorého sa zamestnancovi a samostatne zárobkovo činnej osobe prerušuje poistenie, a to od 15. dňa potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti.

Navrhovaná právna úprava reflektuje na zavedenie ošetrovania z dôvodu domácej osobnej starostlivosti ako nového dôvodu na prerušenie povinného poistenia zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby. Keďže princíp platnej právnej úpravy sleduje výkon ošetrovania osobitne na poistenca a v prípade zamestnanca aj osobitne na právny vzťah, zamestnávateľ na účely prerušenia poistenia sčíta všetky obdobia ospravedlnenia neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu toho istého ošetrovania (a to bez ohľadu na nárok na ošetrovné a na jeho výplatu) a oznámi prerušenie poistenia zamestnanca, ak ošetrovanie trvá spolu práve 91 dní. U samostatne zárobkovo činnej osoby sa, rovnako ako u zamestnanca, sčítavajú obdobia vykonávania toho istého ošetrovania z dôvodu domácej osobnej starostlivosti bez ohľadu na nárok na dávku a jej výplatu najskôr od vzniku potreby tohto ošetrovania.

K bodu 3 (§ 26 nový odsek 5)

Navrhuje sa ustanoviť zásada, v zmysle ktorej sa povinné poistenie preruší vyčerpaním zákonom určeného obdobia (napr. 14 dní potreby ošetrovania) v rámci sociálnej udalosti, z dôvodu ktorej dôjde k prerušeniu najneskôr. Napr. v prípade, ak počas dočasnej pracovnej neschopnosti vznikne poistencovi potreba krátkodobého ošetrovania v období viac ako 14 dní, povinné poistenie sa preruší uplynutím 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ak nastane po dni, v ktorom by sa poistenie prerušilo z dôvodu uplynutia 14. dňa potreby ošetrovania. Ide o riešenie v prospech poistenca.

K bodu 4 [§ 39 ods. 1 písmeno a)]

Navrhuje sa zaviesť nová kategória dávky ošetrovné, tzv. „dlhodobé ošetrovné“, pre poistencov, ktorí budú ošetrovať inú fyzickú osobu z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prípadoch, kedy na základe zhoršenia zdravotného stavu došlo k hospitalizácii. „Dlhodobé ošetrovné“ bude poskytované na ošetrovanie príbuznej osoby po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti a v prípadoch, v ktorých je vhodné zabezpečiť dôstojnú rodinnú starostlivosť o nevyliečiteľne choré osoby v štádiu ochorenia na konci života alebo v terminálnom štádiu ochorenia. Uvedený návrh vytvoriť adekvátny časový priestor na poskytovanie domácej osobnej starostlivosti podľa návrhu novely zákona č. 576/2004 Z. z., počas ktorého bude poistenec zabezpečený „dlhodobým ošetrovným“, ktoré má kompenzovať dočasnú stratu jeho príjmu.

2

Navrhuje sa rozšírenie okruhu osôb (príbuzných), pri ktorých ošetrovaní inou fyzickou osobou môže vzniknúť nemocensky poisteným osobám nárok na ošetrovné. Rozšírený okruh reflektuje potrebu zabezpečenia širšieho spektra poistencov pre účely ošetrovania počas dlhšieho obdobia, keďže indikovaná domáca starostlivosť bude náročnejšia nielen z časového hľadiska, ale aj z hľadiska osobitných potrieb ošetrovaných osôb (pacienti po hospitalizácii, paliatívni pacienti). Rozšírenie okruhu oprávnených poistencov v prípade „dlhodobého ošetrovného“ umožní flexibilnejšie striedanie poistencov počas ošetrovania v priebehu podporného obdobia.

Návrh na rozšírenie okruhu poistencov ošetrujúcich osôb sa zároveň vzťahuje aj na ošetrovné z dôvodu potreby ošetrovania inej fyzickej osoby alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do desiatich roku veku („krátkodobé ošetrovné“), keďže potreba rozšírenia vyplynula z aplikačnej praxe.

Za príbuzných v priamom rade sa považujú priami predkovia a potomkovia, napr. rodičia a deti, prarodičia a vnuci a vnučky. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje, aby poistenci mali nárok na ošetrovné (krátkodobé aj dlhodobé) aj v prípade, že sa starajú o súrodenca.

K bodu 5 (§ 39 ods. 4)

Z dôvodu náročnosti poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby sa navrhuje, aby „dlhodobé ošetrovné“ v tom istom prípade mohlo čerpať viacero poistencov. Za ten istý deň však ošetrovné patrí len jednému z nich. Poistenec môže opätovne prevziať ošetrovanie príbuznej osoby najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho prevzatia. Podmienka 30 dní nemusí byť splnená v prípadoch, kedy poistenec nemôže vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav pokračovať v ošetrovaní.

Zároveň sa navrhuje, aby sa podmienky nároku na „dlhodobé ošetrovné“ (osobitné ako aj všeobecné podmienky nároku na nemocenskú dávku), predovšetkým v prípadoch, v ktorých sa poistenec pri ošetrovaní v tom istom prípade (jedna diagnóza) strieda s inými poistencami, pri opätovnom prevzatí ošetrovania poistencom posudzovali ku dňu prvého prevzatia ošetrovania. V období, v ktorom celodenné osobné ošetrovanie nebude vykonávané poistencom, bude poistencovi výplata ošetrovného zastavená a na základe opätovného prevzatia ošetrovania sa mu opäť uvoľní. V zmysle uvedeného bude výška „dlhodobého ošetrovného“ v tom istom prípade určená z rovnakého denného vymeriavacieho základu, resp. rovnakých denných vymeriavacích základov (bez ohľadu na to, koľkokrát bolo vykonávanie ošetrovania prevzaté). Z uvedeného vyplýva, že výška dávky bude pre toho istého poistenca rovnaká a skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na „dlhodobé ošetrovné“ nebude potrebné preukazovať opakovane. Účelom navrhovanej úpravy je minimalizácia administratívnej záťaže poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a Sociálnej poisťovne.

K bodu 6 (§ 42)

Navrhuje sa maximálna dĺžka trvania nároku na „dlhodobé ošetrovné“, a to v rozsahu 90 dní od vzniku nároku na výplatu. Navrhuje sa, aby nárok na „dlhodobé ošetrovné“ zanikol najneskôr uplynutím deväťdesiateho dňa vyplácania „dlhodobého ošetrovného“, pričom do lehoty deväťdesiat dní sa úhrnne započítavajú všetky dni výplaty „dlhodobého ošetrovného“ všetkým poistencom, ktorí vykonávajú ošetrovanie tej istej ošetrovanej osoby v tom istom prípade. To znamená, že ošetrovné sa všetkým poistencom dohromady, v tom istom prípade vypláca najdlhšie po dobu 90 dní.

Zároveň, zohľadňujúc súčasné potreby vyplývajúce z aplikačnej praxe, sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania „krátkodobého ošetrovného“, a to z 10 na 14 dní. Vzhľadom na neexistenciu súvisiaceho prechodného ustanovenia sa nárok na „krátkodobé ošetrovné“, ktorý trvá ku dňu 31. decembra 2020, predlžuje v súlade s navrhovanou právnou úpravou najviac na 14 dní.

3

K bodu 7 (§ 43 ods. 2)

Obdobne ako pri „krátkodobom ošetrovnom“ sa navrhuje, aby aj „dlhodobé ošetrovné“ bolo vyplácané za to isté obdobie len raz a len jednej oprávnenej osobe, ktorá v tom čase zabezpečuje domácu starostlivosť. „Dlhodobé ošetrovné“, na ktoré vznikol nárok z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania toho istého chorého príbuzného, sa za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku na výplatu tohto „dlhodobého ošetrovného“ v tomto období navrhuje vyplatiť v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní, t.j. nárok na výplatu „dlhodobého ošetrovného“ za ošetrovanie toho istého príbuzného v „sledovanom“ období 12 mesiacov bude môcť trvať v úhrne najviac 90 dní. V zmysle navrhovaného by sa po uplynutí 12 mesiacov, v prípadoch pokračovania poskytovania domácej starostlivosti, ak nárok na „dlhodobé ošetrovné“, ktorý vznikol z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania tohto príbuzného naďalej trvá, mal nárok na výplatu obnoviť (resp. by mal vzniknúť, ak vznikol prvý krát); obnovením nároku na výplatu v takomto prípade začne plynúť nové 12-mesačné „sledované“ obdobie.

Zároveň sa navrhuje vzájomne vylúčiť nárok na výplatu „krátkodobého ošetrovného“ a „dlhodobého ošetrovného“, pričom nárok na výplatu „krátkodobého ošetrovného“ má prednosť. Ide o riešenie v prospech poistenca. Uvedené sa navrhuje v záujme predchádzania duplicitného vyplácania ošetrovného a účelového reťazenia vyplácania „dlhodobého ošetrovného“.

K bodu 8 [§ 54 ods. 9 a § 57 ods. 1 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 3.

K bodom 9, 13 a 14 54 ods. 10 písm. a) štvrtý bod, § 140 ods. 1 písm. c) a § 140 ods. 1 písm. d)]

V súvislosti so zavedením „dlhodobého ošetrovného“ sa navrhuje v období po zavedení ročného zúčtovania v sociálnom poistení reflektovať na platnú právnu úpravu, a to vylúčiť z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky nemocenského poistenia aj obdobie, počas ktorého zamestnanec vykonáva ošetrovanie z dôvodu potreby poskytovania domácej osobnej starostlivosti, avšak najdlhšie v rozsahu 90 dní. Zamestnanec za toto obdobie totiž nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Zároveň sa v súvislosti s predĺžením obdobia poskytovania „krátkodobého ošetrovného“ uvedenom v bode 6 z 10 na 14 dní navrhuje zodpovedajúco predĺžiť obdobie vylúčené z rozhodujúceho obdobia.

Súčasne sa navrhuje v súvislosti so zavedením ošetrovania z dôvodu domácej osobnej starostlivosti rozšíriť právnu úpravu vylúčenia povinnosti platiť poistné pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj o obdobie, počas ktorého vykonáva ošetrovanie z dôvodu domácej osobnej starostlivosti, najdlhšie v rozsahu 90 dní.

V súvislosti s predĺžením obdobia poskytovania „krátkodobého ošetrovného“ uvedenom v bode 6 z 10 na 14 dní, sa navrhuje primerane upraviť obdobie, v ktorom samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity, a to do 14. dňa potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti.

Tieto body nadobudnú účinnosť, ktorá je totožná s účinnosťou zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K bodu 10 (§ 82b ods. 4)

V záujme zabezpečenia vyplatenia zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku v zmysle nedávno prijatých legislatívnych zmien v zákonných lehotách sa navrhuje

4

zmena parametrov tzv. kvalifikovaného obdobia posudzovaného na účely získania nároku na minimálny dôchodok.

K bodom 11 a 12 [§ 140 ods. 1 písm. b) a § 140 ods. 1 písm. c)]

V súvislosti s predĺžením obdobia poskytovania „krátkodobého ošetrovného“ uvedenom v bode 6, a to z 10 na 14 dní, sa navrhuje pred zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení primerane upraviť obdobie, do ktorého zamestnanec a samostatne zárobkovo činná osoba nie povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a to do 14. dňa potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti.

V právnej úprave vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sa vo vzťahu k navrhovanému zavedeniu „dlhodobého ošetrovného“ navrhuje zachovať princíp platnej právnej úpravy, v zmysle ktorého sa vylúčenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie bude vzťahovať aj na obdobie, počas ktorého poistenec bude ošetrovať inú fyzickú osobu z dôvodu domácej starostlivosti, najdlhšie v rozsahu 90 dní.

K bodu 15 (§ 293em)

Návrhom prechodného ustanovenia sa predlžujú účinky predchádzajúcej právnej úpravy prerušenia povinného poistenia a vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie na prípady, v ktorých nárok na dávku v trvaní 10 dní zanikol najneskôr 31. decembra 2020. V prípade absencie navrhovaného prechodného ustanovenia by zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba museli oznámiť vznik prerušenia povinného poistenia podľa zákona účinného pred 1. januárom 2021 a znovu plniť oznamovacie povinnosti vo vzťahu k prerušeniu poistenia podľa zákona účinného od 1. januára 2021.

Vzhľadom na nadväznosť prerušenia poistenia na vylúčenie povinnosti platiť poistné a na aplikáciu jednej zásady v súvisiacich situáciách sa účinky predchádzajúcej právnej úpravy navrhujú predĺžiť aj vo vzťahu k vylúčeniu povinnosti platiť poistné.

Navrhovanou právnou úpravou sa zamedzuje nadmernej administratívnej záťaži zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb.

K článku II

(zákon č. 576/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 12a ods. 2)

Vzhľadom na nejednotnosť v konaní lekárov pri uznávaní dočasnej pracovnej neschopnosti sprievodcovi osoby v ústavnej starostlivosti (ide o hospitalizované deti), ustanovuje sa postup lekára v takýchto prípadoch.

K bodom 2 až 6 (§ 12a ods. 5, 6, 13 až 16)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na uznávanie dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 7 (§ 12b)

Zavádza sa pojem osobná starostlivosť v prirodzenom prostredí osoby čo je osobná a celodenná starostlivosť blízkej osoby o chorého príbuzného v jeho prirodzenom sociálnom prostredí. Počas osobnej starostlivosti sa môže chorému príbuznému poskytovať aj zdravotná starostlivosť lekárom formou návštevy alebo mobilným hospicom a ošetrovateľská starostlivosť agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Ustanovuje sa okruh ošetrujúcich lekárov, ktorí posudzujú a rozhodujú o potrebe poskytovania osobnej starostlivosti v domácom prostredí osoby. Zároveň sa navrhuje vymedziť dôvody vzniku potreby osobnej starostlivosti. Ďalej sa navrhujú vymedziť povinnosti príslušnému ošetrujúcemu lekárovi, ktorý rozhodol o potrebe poskytovania osobnej starostlivosti. Taktiež sa ustanovujú povinnosti všeobecnému lekárovi v súvislosti s osobnou starostlivosťou.

5

K bodu 8 [(§ 19 ods. 2 písm. f)]

Navrhuje sa, aby obsahom zdravotnej dokumentácie boli aj údaje o osobnej starostlivosti.

K článku III

(zákon č. 578/2004 Z. z.)

[§ 79 ods. 1 písm. bd)]

Vzhľadom na absenciu povinnosti poskytovateľa dodržiavať povinnosti v súvislosti so stanovením dočasnej pracovnej neschopnosti, dopĺňa sa pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti plniť povinnosti ustanovené zákonom č. 576/2004 Z. z. v súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou a osobnou starostlivosťou v prirodzenom prostredí osoby medzi povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

K článku IV

(zákon č. 580/2004 Z. z.)

K bodu 1 [(§ 11 ods. 7 písm. m)]

Osoby, ktoré budú poberať ošetrovné v súvislosti s poskytovaním osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby v súvislosti s paliatívnou, onkologickou starostlivosťou osobe blízkej, ostávajú aj po skončení poberania ošetrovného poistencami štátu a to až do obdobia, kým potreba osobnej starostlivosti trvá.

K bodom 2 a 3 (§ 29b ods. 12 a 13)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na prečíslovanie bodov v § 11 ods. 7 písm. m), čo sa premieta aj do ustanovení § 29b ods. 12 a 13.

K článku V

Účinnosť právnej úpravy súvisiacej s ošetrovným a osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby sa navrhuje od 1. januára 2021 okrem ustanovení, ktoré vzhľadom na už platnú právnu úpravu ročného zúčtovania v sociálnom poistení reflektujú túto účinnosť. Súčasne sa navrhuje, aby úprava posudzovania kvalifikačného obdobia pre účely minimálneho dôchodku nadobudla rovnakú účinnosť ako účinnosť právnej úpravy, ktorou sa novo určili parametre pre priznanie a výšku minimálneho dôchodku, t.j. 1. januára 2020.

Bratislava 28. novembra 2019

Peter Pellegrini, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v.r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana VAVREKA a Ladislava BALÓDIHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 381/2019, dátum vydania: 19.11.2019

Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Vavrek a Ladislav Balódi predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je upraviť a doplniť systém podpory výchovy a vzdelávania žiakov základnej školy zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej len „SZP“).

V rámci návrhu zákona sa navrhuje zavedenie definície žiaka zo SZP priamo do školského zákona pre účely financovania a zavedenie povinnosti prítomnosti asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga v základnej škole na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia s cieľom zvýšiť počet asistentov učiteľa a sociálnych pedagógov na školách.

Navrhuje sa zaviesť nový druh nákladu a to zabezpečenie chýbajúcich pomôcok nad rámec dotácie na školské potreby poskytnuté Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Navrhuje sa zmena zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Účelom navrhnutej zmeny je sledovať v dlhšom časovom horizonte vybrané ukazovatele výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike, v súčasnosti najmä priebeh skvalitňovania vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, vrátane inklúzie v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach. Návrh tak vedie k lepšej identifikácii detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Opatrenie sa zameriava na najmenej rozvinuté okresy Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zmena zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v znení neskorších predpisov. Účelom zmeny je odstránenie neopodstatnenej administratívy pri zrušovaní škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne sociálne vplyvy (pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí a sociálnu inklúziu), nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, a nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana a nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Do ustanovenia § 107 sa navrhuje doplniť definícia žiaka základnej školy zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá sa bude využívať pri rozdeľovaní finančných prostriedkov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách.

K bodu 2

Definuje rozsah údajov, ktoré poskytne ministerstvo školstva Sociálnej poisťovni. Účel sa ustanovuje zhodný s účelom uvedeným v čl. IV bode 2, ktorý hovorí o údajoch, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa.

Vzhľadom na to, že je potrebné jednoznačne identifikovať fyzickú osobu, o ktorej má poskytnúť údaje Sociálna poisťovňa, navrhuje sa, aby bolo poskytované rodné číslo. Vzhľadom na to, že z pohľadu informačného systému Sociálnej poisťovne relevantní zákonní zástupcovia detí a žiakov, navrhuje sa, aby išlo o rodné číslo zákonného zástupcu, nie o rodné číslo samotného žiaka. Tento údaj sa spracúva v Centrálnom registri detí, žiakov a poslucháčov (ďalej len „register“) na základe § 157 ods. 3 písm. b) prvého bodu 1 v spojení s písm. b) štvrtým bodom zákona č. 245/2008 Z. z. Na „vrátenie“ relevantných údajov nie je potrebné Sociálnej poisťovni z registra poskytovať ďalšie údaje.

Vzhľadom na to, že cieľom analýzy ekonomického zázemia detí a žiakov z najmenej rozvinutých okresov, navrhuje sa, aby „dotazované“ údaje boli limitované len na tieto okresy. V tomto prípade ministerstvo vyfiltruje údaje podľa bydliska dieťaťa, resp. žiaka, pričom „bydlisko“ dieťaťa, resp. žiaka je údaj spracúvaný v registri podľa § 157 ods. 3 písm. a) desiateho bodu zákona č. 245/2008 Z. z. („adresa bydliska a druh pobytu“).

K čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa rozšíriť zoznam nákladov, na ktoré môže škola využiť príspevok pre deti zo SZP o zabezpečenie chýbajúcich pomôcok pre žiakov nad rámec dotácie na školské potreby poskytnutých podľa osobitného predpisu.

Opatrenie je reakciou na nerozvíjanie potenciálu žiakov len z dôvodu chýbajúcich finančných prostriedkov v domácnosti. Príkladom talentovaní športovci a športovkyne, ktorým chýbajú prostriedky na športové náčinie, alebo talentovaní študenti a študentky umeleckých škôl, ktorí si nemôžu dovoliť hudobný nástroj, alebo iné umelecké nástroje.

K bodu 2

Ide o úpravu súvisiacu so zavedením povinnej prítomnosti asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga v základnej škole na každých 50 žiakov zo SZP. Účelom opatrenia je zvýšiť počet asistentov a asistentiek na školách a zabezpečiť tak skvalitnenie vyučovacieho procesu.

V tejto súvislosti predkladateľ počíta so zvýšením rozpočtu určeného na príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia z doterajších 150 eur na žiaka, na najmenej 244 eur na žiaka, aby bola škola schopná z tohto príspevku pokryť osobné náklady na asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga, alebo asistentov učiteľa a/alebo sociálnych pedagógov, keďže zákon predpokladá, že niektorým školám vznikne povinnosť zamestnávať viacerých asistentov či asistentky. Toto zvýšenie je v súlade s akčným plánom Národného programu výchovy a vzdelávania, ktorý schválila vláda SR dňa 27. júna 2018.

K čl. III

V ustanovení § 14d sa navrhuje upraviť výška odmeny za prácu so žiakmi zo SZP v triedach základných škôl, v ktorých nepôsobí asistent učiteľa. Ide o triedy, v ktorých sa vzdeláva viac ako 30% žiakov zo SZP alebo so zdravotným znevýhodnením. Výška odmeny sa navrhuje upraviť z 2,5% na 5 % z platovej tarify 9. platovej triedy prvej pracovnej triedy mesačne.

K Čl. IV

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 2.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa ex lege poskytovala Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vymedzený rozsah údajov zo svojho informačného systému na vymedzený účel.

Podľa súčasného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu zo svojho informačného systému určitý rozsah údajov. Na jednej strane ide o údaje vo vzťahu k študentom (vysokých škôl) a na druhej strane „len“ o štatistické údaje.

Zámerom je, aby ministerstvo mohlo relevantným spôsobom analyzovať ekonomické zázemie detí a žiakov z najmenej rozvinutých okresov, pričom v nadväznosti na dostatočne podrobné analýzy by bolo možné navrhovať potrebné opatrenia adresným, a teda účinným spôsobom. Na dosiahnutie uvedeného cieľa je súčasná právna úprava nepostačujúca. Ako bolo uvedené, týka sa iného okruhu osôb a navyše netýka sa jednotkových údajov. Preto je potrebné cielene upraviť výmenu údajov na tento účel.

Vzhľadom na to, že ekonomické zázemie detí a žiakov je predovšetkým ekonomickým zázemím ich zákonných zástupcov (najmä rodičov), navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa poskytovala údaje práve o zákonných zástupcoch. „Zákonný zástupca“ pritom nie je podľa § 1 písm. g) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 245/2008 Z. z.“) pojmom, ale „len“ legislatívnou skratkou. Vzhľadom na to, že legislatívne skratky nemožno medzi právnymi predpismi prenášať, návrh v tomto prípade vychádza z vymedzenia v uvedenom ustanovení („rodičov alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu“).

Na to, aby sa výmena údajov obmedzila len na nevyhnutné údaje na dosiahnutie sledovaného cieľa, navrhuje sa obmedzenie vymieňaných údajov. V prvom rade sa výmena bude vzťahovať len na zasielanie „odpovednej dávky“ k údajom zaslaným ministerstvom. V druhom rade sa

„odpovedná dávka“ bude vzťahovať len na osoby s mesačným vymeriavacím základom v určitej sume. Táto suma sa navrhuje nie pevnou sumou, ale ako násobok minimálnej mesačnej mzdy, pričom vzhľadom na to, že mnoho zamestnancov príjem blízky minimálnej mzde (t. j. nielen presne minimálnu mzdu) a domácnosti môžu byť početné (a teda aj domácnosti s príjmami nad minimálnou mzdou môžu byť v riziku chudoby), sa navrhuje, aby išlo o 1,7-násobok (v súčasnosti 1,7 × 520 = 884 eur).

V okresoch, ktoré boli v zozname najmenej rozvinutých okresov za 2. štvrťrok 2019 bola priemerná mzda: Bardejov (726 eur), Gelnica (858 eur), Kežmarok (815 eur), Košice okolie (1 071 eur), Levoča (945 eur), Lučenec (920 eur), Medzilaborce (849 eur), Michalovce (1 000 eur), Poltár (837 eur), Revúca (878 eur), Rimavská Sobota (847 eur), Rožňava (986 eur), Sabinov (925 eur), Snina (833 eur), Sobrance (886 eur), Stropkov (881 eur), Svidník (913 eur), Trebišov (886 eur), Veľký Krtíš (803 eur) a Vranov nad Topľou (872 eur).

Navrhuje sa, aby pri filtrácii „odpovednej dávky“ boli zaslané spomedzi zaslaných rodných čísiel späť tie, ktoré Sociálna poisťovňa vôbec vo svojom informačnom systéme eviduje. Následne k tým, ktoré spĺňajú vymedzené parametre najvyššej prípustnej výšky vymeriavacieho zákona bude uvedená konkrétna výška vymeriavacieho základu (vymeriavací základ zamestnanca, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby). Vzhľadom na to, že úrazové poistenie je povinné poistenie zamestnávateľa, navrhuje sa v „odpovednej dávke“ zasielať aj vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie. Vzhľadom na to, že zamestnanec nemusí byť v poistnom vzťahu celý mesiac, relevantnými dátami aj údaje o počte dní trvania príslušného poistného vzťahu. Napokon, vzhľadom na to, že mnoho rodičov detí a žiakov s nízkym ekonomickým zázemím nie zamestnaní alebo SZČO, podstatné aj výšky vymedzených dávok sociálneho poistenia (v sume najviac vo vyššie uvedenej výške).

Podstatné je, že z dôvodu obmedzenia poskytovaných údajov na nevyhnutný rozsah by v prípadoch, kedy vymeriavací základ alebo príslušná dávka prekračuje navrhovanú prahovú hodnotu, Sociálna poisťovňa neposkytovala konkrétnu hodnotu, ale len všeobecný údaj „99999“.

Druhým dopĺňaným odsekom sa ustanovuje periodicita a relevantné obdobie. Relevantným obdobím je celý rok, avšak z dôvodu zníženia administratívy sa navrhuje, aby údaje neboli zasielané každý mesiac, ale len v jednej celoročnej dávke, ktorá by však obsahovala údaje za jednotlivé mesiace. Navrhuje sa, aby zákon neupravoval technické parametre výmeny údajov (najmä formát výmeny údajov), ktoré by boli ponechané na vykonávaciu dohodu medzi oboma orgánmi.

K Čl. V

Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi nie je dôvodné požadovať, aby sa na zrušovanie škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce vyžadovalo vydanie všeobecne záväzného nariadenia navrhuje sa vypustenie príslušnej požiadavky. Návrh sa týka obcí aj samosprávnych krajov a zároveň tak samosprávnej pôsobnosti, ako aj preneseného výkonu štátnej správy. Cieľom návrhu tak je spružnenie systému, aby si formu zrušenia mohlo zvoliť každá jednotka územnej samosprávy podľa svojich aktuálnych potrieb.

K Čl. VI

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. januára 2020.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Vavrek a Ladislav Balódi

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

Nie sú predkladaným návrhom dotknuté.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Štefan Vavrek a Ladislav Balódi

Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Materiál nebol predmetom PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Materiál nebol predmetom MPK

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Materiál nebol predkladaný na rokovanie vlády Slovenskej republiky

2. Definícia problému

Financovanie nákladov na žiakov zo SZP v základných školách nie je dostatočné a dostatočne adresné.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je upraviť a doplniť systém podpory výchovy a vzdelávania žiakov základnej školy zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej len „SZP“).

V rámci návrhu zákona sa navrhuje a zavedenie povinnosti prítomnosti asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga v základnej škole na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia s cieľom zvýšiť počet asistentov učiteľa a sociálnych pedagógov na školách.

Navrhuje sa zaviesť nový druh nákladu , zabezpečenie chýbajúcich pomôcok nad rámec dotácie na školské potreby poskytnuté Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Navrhuje sa zmena zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Účelom navrhnutej zmeny je sledovať v dlhšom časovom horizonte vybrané ukazovatele výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike, v súčasnosti najmä priebeh skvalitňovania vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, vrátane inklúzie v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach. Návrh tak vedie k lepšej identifikácii detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Navrhuje sa zmena zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v znení neskorších predpisov Účelom zmeny je odstránenie neopodstatnenej administratívy pri zrušovaní škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov.

4. Dotknuté subjekty

Základné školy

5. Alternatívne riešenia - nepredkladajú sa

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? * Áno X Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

* Pozitívne

* Žiadne

x Negatívne

- z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

- z toho vplyvy na MSP

* Áno

x Nie

* Čiastočne

Sociálne vplyvy

x Pozitívne

* Žiadne

* Negatívne

- z toho vplyvy na rovnosť príležitostí

x Pozitívne

* Žiadne

* Negatívne

- z toho vplyv na sociálnu exklúziu

x Pozitívne

* Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

Vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

12. Zdroje

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

v tom: MŠVVaŠ SR/ program 0781F

0

0

0

0

v tom: MV SR/ program 0D501

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

z toho:

0

- vplyv na ŠR

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

Rozpočtové prostriedky

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

184,6

184,6

184,6

- vplyv na ŠR

0

184,6

184,6

184,6

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

184,6

184,6

184,6

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

- vplyv na ŠR

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

1 295 891

1 295 891

1 295 891

v tom: MŠVVaŠ SR/ program 0781F

0

0

0

0

v tom: MV SR/ program 0D 501

0

1 295 891

1 295 891

1 295 891

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

1 564 711

1 564 711

1 564 711

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

V rozpočtovej kapitole MŠVVaŠ SR sú rozpočtové kryté výdavky vyčíslené v tabuľke č.1.

V rozpočtovej kapitole MV SR nie sú rozpočtové kryté výdavky vyčíslené v tabuľke č.1.

Ide o úlohu v Národného programu výchovy a vzdelávania, ktorý schválila vláda SR dňa 27. júna 2018. V Akčnom pláne k tomuto materiálu sa predpokladajú zvýšené výdavky na žiakov zo SZP v roku 2020 vo výške 8 129 494 eur.

V roku 2019 rozdelilo MŠVVaŠ SR jednotlivým zriaďovateľom základných škôl na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sumu 6 047 250 eur. MŠVVaŠ SR vynakladalo na financovanie nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách v predchádzajúcich kalendárnych rokoch viac finančných prostriedkov, najviac to bolo v roku 2017, a to vo výške 7 343 141 eur. Tieto finančné prostriedky zabezpečené v rozpočtovej kapitole MŠVVaŠ SR a v rozpočtovej kapitole MV SR.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh rieši problematiku

•prideľovania príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej len „SZP“), z ktorých základné školy financujú náklady na

oosobné náklady na asistentov učiteľa pre žiakov zo SZP, pričom sa zohľadní podmienka pre základné školy zamestnať na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jedného asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga na plný úväzok,

opríplatok učiteľom, ktorí vzdelávajú žiakov základných škôl v triedach bez asistentov učiteľa s 30% a viac žiakmi zo SZP.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

1.Finančné prostriedky na príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

MŠVVaŠ SR v súčasnosti financuje zvýšené náklady na výchovu a vzdelávanie žiakov zo SZP v základných školách nenormatívnym spôsobom podľa § 4e zákona č. 597/2003 Z. z.

a)Financovanie zavedenia povinnosti asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga na každých 50 žiakov zo SZP z príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

MŠVVaŠ SR eviduje v základných školách 254,4 prepočítaných úväzkov asistentov učiteľa alebo sociálnych pedagógov pre žiakov zo SZP. Zavedením povinnosti pre základné školy zamestnať na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jedného asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga sa počet asistentov učiteľa/sociálnych

pedagógov pre žiakov zo SZP zvýši na 439, t. j. o 184,6 prepočítaných úväzkov asistentov učiteľa alebo sociálnych pedagógov.

Dopad sa predpokladá v kapitole MV SR na 184,6 prepočítaných úväzkov asistentov učiteľa alebo sociálnych pedagógov pre žiakov zo SZP.

V súčasnosti MŠVVaŠ SR financuje náklady na asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením mesačne sumou 924 s odvodmi do poistných fondov, čo je ročne 11 088 s odvodmi do poistných fondov. V roku 2020 sa zvýši plat asistenta učiteľa o 10%, t. j. mesačné náklady na asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga sa zvýšia na sumu 1 016,5 eura, ročne 12 198 eur s odvodmi do poistných fondov.

Dopad sa predpokladá v kapitole MV SR na 184,6 asistenta učiteľa/sociálneho pedagóga, čo predstavuje dopad na kapitolu MV SR vo výške 2 252 202 € ročne.

Dopad sa nepredpokladá v kapitole MŠVVaŠ SR.

2020

2021

2022

Názov príspevku

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

Príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

0

2 252 202

0

2 252 202

0

2 252 202

b)Financovanie zvýšeného príplatku pre pedagogických zamestnancov za zvýšené nároky na prácu so žiakmi zo SZP, ak v triede nepôsobí asistent učiteľa, podľa § 14d zákona č. 553/2003 Z. z.

MŠVVaŠ SR osobitne neeviduje informácie o objeme finančných prostriedkov vynaložených na vyplatenie príplatku učiteľom, ktorí sa venujú žiakom zo SZP v základných školách v triedach, v ktorých nepôsobí asistent učiteľa pre žiakov zo SZP. Predpokladáme, že základné školy v súčasnosti vynakladajú na tento účel ročne približne 225 000 €, s odvodmi do poistných fondov 304 200 € .

V ustanovení § 14d zákona č. 553/2003 Z. z. sa navrhuje upraviť výška odmeny za prácu so žiakmi zo SZP v triedach základných škôl, v ktorých nepôsobí asistent učiteľa. Ide o triedy, v ktorých sa vzdeláva viac ako 30% žiakov zo SZP alebo so zdravotným znevýhodnením. Výška odmeny sa navrhuje upraviť z 2,5% na 5 % z platovej tarify 9. platovej triedy prvej pracovnej triedy mesačne.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výdavky v kapitole MV SR sa na tento účel zvýšia o sumu 304 200 €, teda spolu budú výdavky na tento účel vo výške 608 400 €.

2020

2021

2022

Názov príspevku

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

Normatívne finančné prostriedky na príplatok podľa § 14d zákona č. 553/2003 Z.z.

0

608 400

0

608 400

0

608 400

Súhrn navrhovaných zmien, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet s kvantifikáciou dopadu za obdobie rokov 2020 2022 za rozpočtovú kapitolu MŠVVaŠ SR a rozpočtovú kapitolu MV SR:

V roku 2019 rozdelilo MŠVVaŠ SR jednotlivým zriaďovateľom základných škôl na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sumu 6 047 250 eur. MŠVVaŠ SR vynakladalo na financovanie nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách v predchádzajúcich kalendárnych rokoch viac finančných prostriedkov, najviac to bolo v roku 2017, a to vo výške 7 343 141 eur. Rozdiel v uvedených sumách predstavuje 1 295 891 eur. Tieto finančné prostriedky zabezpečené v rozpočtovej kapitole MŠVVaŠ SR a v rozpočtovej kapitole MV SR.

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Popísané v časti 2.2.2.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Popísané v časti 2.2.2.

2020

2021

2022

Názov príspevku

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

MŠVVaŠ SR

MV SR

Príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

0

2 252 202

0

2 252 202

0

2 252 202

Normatívne finančné prostriedky na príplatok podľa § 14d zákona č. 553/2003 Z.z.

0

608 400

0

608 400

0

608 400

Spolu

0

2 860 602

0

2 860 602

0

2 860 602

Rozpočtovo kryté výdavky

0

1 295 891

0

1 295 891

0

1 295 891

Rozpočtovo nekryté výdavky

0

1 564 711

0

1 564 711

0

1 564 711

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

2 115 830

2 115 830

2 115 830

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

2 115 830

2 115 830

2 115 830

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

744 772

744 772

744 772

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

744 772

744 772

744 772

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

2 860 602

2 860 602

2 860 602

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

184,6

184,6

184,6

z toho vplyv na ŠR

0

184,6

184,6

184,6

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR – asistent učiteľa/sociálny pedagóg

0

184,6

184,6

184,6

Priemerný mzdový výdavok (v eurách) – asistent učiteľa/sociálny pedagóg

0

752

752

752

z toho vplyv na ŠR – asistent učiteľa/sociálny pedagóg

0

752

752

752

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

2 252 202

2 252 202

2 252 202

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

1 665 830

1 665 830

1 665 830

z toho vplyv na ŠR

0

1 665 830

1 665 830

1 665 830

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR – asistent učiteľa/sociálny pedagóg

0

1 665 830

1 665 830

1 665 830

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

586 372

586 372

586 372

z toho vplyv na ŠR

0

586 372

586 372

586 372

v tom: MŠVVaŠ SR

0

0

0

0

v tom: MV SR – asistent učiteľa/sociálny pedagóg

0

583 372

583 372

583 372

Oproti roku 2019 sa predpokladá nárast prepočítaného počtu zamestnancov o 184,6.

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

K predpisu 382/2019, dátum vydania: 19.11.2019

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie systémovej zmeny spôsobu výpočtu základného minimálneho dôchodku, tak aby dochádzalo k rýchlejšiemu medziročnému zvyšovaniu tejto dôchodkovej dávky s ohľadom na sumu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky.

Inštitút minimálneho dôchodku momentálne zabezpečuje poistencovi, ktorý aspoň počas 30 rokov svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť a odvádzal poistné na dôchodkové poistenie v kvalifikovanej výške, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Predkladatelia tohto návrhu zákona chcú, aby inštitút minimálneho dôchodku takýchto poistencov, ktorí v minulosti pre tento štát 30 a viac rokov svojou prácou vytvárali hodnoty a odvádzali poistné na dôchodkové poistenie v kvalifikovanej výške, zabezpečil vo väčšej miere ako tesne nad hranicou hmotnej núdze. Poberatelia tejto dôchodkovej dávky väčšinou nemajú žiadne iné príjmy ani vlastné úspory, preto je nutné aby im aj výlučne minimálny dôchodok zabezpečoval dôstojný život počas ich staroby.

V súčasnosti je základný minimálny dôchodok stanovený ako 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Predkladatelia navrhujú naviazať základný minimálny dôchodok na priemernú mesačnú nominálnu mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorá by mala z dlhodobého hľadiska hodnovernejšie zodpovedať základným príjmovým potrebám obyvateľstva Slovenskej republiky v dôchodkovom veku ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Predkladatelia preto v tomto návrhu zákona navrhujú stanoviť základný minimálny dôchodok ako 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia

2

v rozsahu 30 rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky je Štatistickému úradu Slovenskej republiky známa a zverejnená neskôr ako k 01.01. daného kalendárneho roka, je nutné vychádzať z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza danému kalendárnemu roku. V dôsledku tejto zmeny budú mať všetci poberatelia minimálneho dôchodku okamžite od nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona v roku 2021 vyplácanú vyššiu dôchodkovú dávku ako by mali v prípade zachovania pôvodného spôsobu výpočtu základného minimálneho dôchodku.

Mechanizmus zvyšovania základného minimálneho dôchodku zostáva v nezmenenej podobe zachovaný. To znamená, že u poberateľov minimálneho dôchodku s vyšším počtom získaných (kvalifikovaných) rokov dôchodkového poistenia bude ďalej dochádzať k zvyšovaniu aj tejto vyššej sumy základného minimálneho dôchodku o 2 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu za každý ďalší kvalifikovaný rok obdobia dôchodkového poistenia po získaní obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 30 rokov, a 3 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu za každý ďalší kvalifikovaný rok obdobia dôchodkového poistenia po získaní obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 39 rokov.

Predkladaný návrh zákona negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, keďže sa očakáva zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu na vyššie dôchodkové dávky minimálneho dôchodku. Zároveň sa v dôsledku rýchlejšieho medziročného zvyšovania sumy minimálneho dôchodku môže zvýšiť počet osôb spadajúcich do kategórie poberateľov minimálneho dôchodku. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy predpokladá sa pozitívny vplyv na hospodárenie poberateľov minimálneho dôchodku z dôvodu zvýšenia ich pravidelného disponibilného príjmu. Návrh zákona nemá žiadne vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu rodiny, ktorých členom je poberateľ minimálneho dôchodku budú mať vyšší disponibilný príjem.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa základnú sumu minimálneho dôchodku naviazať namiesto určeného percenta sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na určené percento sumy priemernej mzdy vyplývajúcej z hospodárstva Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza danému kalendárnemu roku. Predpokladá sa, že z dlhodobého hľadiska bude táto hodnota hodnovernejšie zodpovedať základným príjmovým potrebám poberateľov minimálneho dôchodku.

Vzhľadom na skutočnosť, že priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky je Štatistickému úradu Slovenskej republiky známa a zverejnená neskôr ako k 01.01. daného kalendárneho roka, je nutné vychádzať z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza danému kalendárnemu roku.

K bodu 2 a 3

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou podľa bodu 1. Za účelom zachovania pôvodného spôsobu výpočtu zvyšovania základnej sumy minimálneho dôchodku za každý ďalší získaný (kvalifikovaný) rok dôchodkového poistenia je nutné doplniť do tohto ustanovenia základ výpočtu, ktorým zostáva suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platná k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

K Čl. II

S ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a tomuto návrhu zodpovedajúcu prípravu štátneho rozpočtu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2021.

4

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu

regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky:

Návrh zákona negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy – očakáva zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu na vyššie dôchodkové dávky minimálneho dôchodku. Zároveň sa v dôsledku rýchlejšieho medziročného zvyšovania sumy minimálneho dôchodku môže zvýšiť počet osôb spadajúcich do kategórie poberateľov minimálneho dôchodku. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy predpokladá sa pozitívny vplyv na hospodárenie poberateľov minimálneho dôchodku z dôvodu zvýšenia ich pravidelného disponibilného príjmu. Návrh zákona nemá žiadne vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu rodiny, ktorých členom je poberateľ minimálneho dôchodku budú mať vyšší disponibilný príjem.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ návrhu zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

3. Predmet návrhu zákona: Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie;

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Keďže predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, body 4. a 5. sa nevypĺňajú.

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

K predpisu 321/2019, dátum vydania: 16.10.2019

.Všeobecná časť

Ústavným zákonom č. 99/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) zadefinovala hranica, ktorú nemožno pri určení podmienky veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe presiahnuť. Podrobnosti o právach uvedených v čl. 39 ústavy ustanoví zákon.

V tejto súvislosti sa navrhuje primerane zmeniť a doplniť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý okrem iného obsahuje vykonávaciu právnu úpravu k ústavou garantovanému právu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. S cieľom zabezpečiť súlad súčasnej právnej úpravy určovania dôchodkového veku s ústavou sa navrhuje upraviť najvyšší dôchodkový vek v štyroch úrovniach diferencovaných v závislosti od počtu vychovaných detí. Ďalej sa navrhuje upraviť definíciu pojmu výchova dieťaťa, vznik a rozsah právnych účinkov dovŕšenia a určenia dôchodkového veku, resp. priznania dôchodku a právomoc Sociálnej poisťovne určovať dôchodkový vek poistenca aj na účely iných právnych predpisov. Zároveň sa navrhuje upraviť subsidiárny nárok muža na zníženie najvyššieho dôchodkového veku nad rámec ústavnej garancie s prihliadnutím na osobitné životné situácie akými sú napríklad výchova detí otcom po smrti matky.

Návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu návrh zákona nemá žiadne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 (§ 60a)

V súvislosti s ustanovením najvyššieho dôchodkového veku, ktorý je závislý od počtu vychovaných detí, sa navrhuje definovať výchovu dieťaťa. Podľa predpisov dôchodkového zabezpečenia účinných pred 1. januárom 2004, sa dôchodkový vek žene určoval (znižoval) v závislosti od počtu vychovaných detí. Z uvedeného dôvodu tieto predpisy podrobnejšie definovali podmienky, podľa ktorých sa výchova dieťaťa posudzovala na určenie jej dôchodkového veku. Vychádzali pritom z poznatkov aplikačnej praxe, podľa ktorej v reálnom živote dochádza k rôznym situáciám súvisiacich s výchovou detí, ktoré spôsobené objektívnymi aj subjektívnymi príčinami. Tieto podmienky sa na určenie dôchodkového veku ženy používajú v aplikačnej praxi do súčasnosti; pre účely ustanovenia § 65 zákona o sociálnom poistení, ktorý v rámci prechodného obdobia diferencoval dôchodkový vek žien v závislosti od počtu vychovaných detí (odseky 4 8) na základe prechodného ustanovenia § 258 zákona o sociálnom poistení. Pre účely vdovského a vdoveckého dôchodku sa pojem výchova aplikuje analogicky.

Vychádzajúc z princípu právnej istoty a rovnosti poistencov pri posudzovaní ich nárokov na dôchodkové dávky, sa navrhuje posudzovať podmienky výchovy dieťaťa na určenie najvyššieho dôchodkového veku poistenca v zásade rovnako.

K bodu 2 (§ 65 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 3.

K bodu 3 (§ 65b a § 65c)

Ústavným zákonom č. 99/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa v čl. 39 ústavy zadefinovala hranica, ktorú nemožno pri určení podmienky veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe presiahnuť Podrobnosti o právach uvedených v čl. 39 ústavy ustanoví zákon. V tejto súvislosti sa navrhuje ustanoviť najvyšší dôchodkový vek, teda najvyšší vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok, prostredníctvom ktorého sa uvedené ústavné právo realizuje.

V súlade s ústavou sa navrhuje najvyšší dôchodkový vek poistenca znižovať za každé vychované dieťa o 6 mesiacov, najviac však o 18 mesiacov. Podmienky výchovy jedného a toho istého dieťaťa môžu splniť aj dvaja poistenci. Navrhuje sa však zásada, že to isté obdobie výchovy tohto istého dieťaťa, bude možné zohľadniť len jednému poistencovi.

Ak dieťa vychovali poistenci (napr. manželia) v tom istom období spolu, jeho výchova sa v súlade s ústavou zohľadní prednostne žene. Ak žene výchovu dieťaťa nie je možné zohľadniť (napr. z dôvodu jej smrti pred dosiahnutím dôchodkového veku), výchova dieťaťa sa zohľadní mužovi. Subsidiárny nárok muža nad rámec ústavnej garancie sa navrhuje

ustanoviť s prihliadnutím na osobitné životné situácie akými napríklad výchova detí otcom po smrti matky, ako aj v záujme „neprepadnutia“ nároku z titulu výchovy dieťaťa, ktorú spravidla v určitej miere vykonávajú obaja rodičia.

V súvislosti s navrhovanou úpravou najvyššieho dôchodkového veku diferencovaného v závislosti od počtu vychovaných detí sa navrhuje právna úprava nadobudnutia právnych účinkov dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania dôchodku. Navrhuje sa uplatňovanie tejto úpravy vo vzťahu k posudzovaniu sociálneho poistenia poistenca, ktorému je dodatočne zohľadnená výchova detí na určenie jeho dôchodkového veku, resp. ktorému je spätne priznaný starobný dôchodok. Navrhovanou úpravou nadobudnutia právnych účinkov dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania dôchodku na uvedené právne vzťahy sa za účelom zachovania právnej istoty poistencov a zamestnávateľov zabraňuje reparácii vzniku a zániku sociálneho poistenia poistenca, ako aj zamestnávateľa a reparácii poistného na sociálne poistenie, ktoré bolo zaplatené za obdobie spätného určenia dôchodkového veku alebo spätného priznania dôchodku. To znamená, že účinky dovŕšenia dôchodkového veku na účely posudzovania vzniku, trvania alebo zániku poistenia a na účely posudzovania povinnosti platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie budú pôsobiť okamihom faktického dovŕšenia dôchodkového veku poistenca (t.j. dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku poistenca), avšak najskôr odo dňa určenia dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, t.j. tieto účinky nenastanú spätne. Pri spätnom priznaní dôchodku sa navrhuje zaviesť rovnakú právnu úpravu, ktorá spočíva v tom, že účinky spätného priznania dôchodku na posudzovanie vzniku, trvania alebo zániku poistenia a na účely posudzovania povinnosti platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie nenastanú odo dňa, od ktorého je dôchodok priznaný, ale nastanú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.

Napr. poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, si uplatní výchovu detí na účely určenia jeho dôchodkového veku, keďže jeho manželka zomrela pred dovŕšením jej dôchodkového veku, a nemohla si teda uplatniť právo na zníženie dôchodkového veku z dôvodu výchovy detí. Dôchodkový vek bez zohľadnenia výchovy detí mal dovŕšiť vo veku 63 rokov. Sociálna poisťovňa mu určila dôchodkový vek so zohľadnením výchovy troch detí na 62 rokov a 6 mesiacov. Keďže podmienkou na vylúčenie právneho postavenia zamestnanca na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti ako poberateľa výsluhového dôchodku vykonávajúceho prácu na základe dohody o pracovnej činnosti je dovŕšenie dôchodkového veku, účinky spätného určenia dôchodkového veku na 62 rokov a šesť mesiacov uvedeného poistenca nenastanú spätne ku dňu dovŕšenia 62 roku a šiesteho mesiaca poistenca, ale nastanú dňom, ktorým Sociálna poisťovňa tento dôchodkový vek určila, t.j. neskôr. To znamená, že za obdobie od dovŕšenia faktického dôchodkového veku (62 rokov a šesť mesiacov) do dňa, ktorým Sociálna poisťovňa tento dôchodkový vek určila, nedôjde k reparácii vzniku a zániku jeho poistenia ako zamestnanca, ani k reparácii poistenia jeho zamestnávateľa, a tým ani k reparácii poistného plateného za toto obdobie. Analogické účinky vyvolá aj spätné priznanie starobného dôchodku, ak vznik, trvanie a zánik sociálneho poistenia a platenie poistného je

podmienené priznaním starobného dôchodku, t.j. účinky spätného priznania starobného dôchodku na uvedené právne vzťahy nastanú dňom vydania rozhodnutia a teda rovnako nedôjde k reparácii za obdobie odo dňa od ktorého je starobný dôchodok priznaný, do dňa vydania rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku.

V záujme jednotnosti právnej úpravy dovŕšenia dôchodkového veku, ako aj v záujme právnej istoty dotknutých osôb sa navrhuje obdobne upraviť aj nadobudnutie právnych účinkov dôchodkového veku (od dňa, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr odo dňa určenia) pre účely osobitných predpisov. Navrhuje sa, aby sa táto zásada vzťahovala na všetky osobitné právne predpisy, za predpokladu, že tieto neustanovia inak.

K bodu 4 (§ 73 ods. 7)

Na výpočet sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia získanému do vzniku nároku na invalidný dôchodok pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (dopočet). Na tento účel sa použije aktuálny dôchodkový vek v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok. V tejto súvislosti sa navrhuje na najvyšší dôchodkový vek znížený z dôvodu výchovy dieťaťa pri dopočte neprihliadať. Ak by sa na účel dopočtu použil najvyšší dôchodkový vek znížený z dôvodu výchovy dieťaťa, poistencovi by to znížilo sumu invalidného dôchodku úmerne k počtu vychovaných detí. Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý vychoval deti, by teda bola nižšia ako suma invalidného dôchodku poistenca v rovnakom veku, ktorý nevychoval žiadne dieťa (aj napriek tomu, že dosahoval rovnaké zárobky a ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok získal rovnako dlhé obdobie dôchodkového poistenia). V tejto situácii by tak zníženie najvyšší dôchodkového veku z dôvodu výchovy dieťaťa bolo paradoxne nevýhodou poistenca.

K bodom 5 a 6 (§ 82b ods. 1 a 5)

Navrhuje sa, aby sa výchova dieťaťa, rovnako ako v prípade zníženia najvyššieho dôchodkového veku, premietala aj do zníženia dĺžky obdobia dôchodkového poistenia potrebného na vznik nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku (ďalej len „minimálny dôchodok“) a zároveň sa premietala aj do určenia jeho sumy. Práve zníženie dôchodkového veku za vychované deti bude mať za následok aj skrátenie obdobia dôchodkového poistenia posudzovaného na účely vzniku nároku a/resp. aj zníženie sumy minimálneho dôchodku. V opačnom prípade by sa napr. invalidnej dôchodkyni za každé vychované dieťa znižovalo obdobie dôchodkového poistenia potrebné na vznik nároku na minimálny dôchodok, čo by v končenom dôsledku znamenalo, že by v porovnaní s invalidnou dôchodkyňou v inak rovnakej situácii (rovnaký vek, rovnaký vek vzniku invalidity, rovnako dlhé obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom nároku na invalidný dôchodok) mala nižší minimálny dôchodok, resp. by jej naň vôbec nevznikol nárok. V záujme odstránenia interpretačných nezrovnalostí sa zároveň navrhuje jednoznačne ustanoviť, že obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa na účely určenia sumy invalidného dôchodku pripočítalo k obdobiu získaného dôchodkového poistenia (dopočet) sa pre účely minimálneho dôchodku zohľadňuje iba do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca.

K bodu 7 (§ 179 ods. 1 písm. i)

Vzhľadom na navrhovanú úpravu diferencovaného najvyššieho dôchodkového veku a v spojení s platnou úpravou existujúcich rozličných dôchodkových vekov (pre ženy podľa § 65ods. 4 8 zákona o sociálnom poistení, pre poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia v niektorej z pracovných kategórií ustanovených podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), sa navrhuje ustanoviť povinnosť Sociálnej poisťovne určovať dôchodkový vek poistenca, a to aj na účely iných právnych predpisov. V zákone o sociálnom poistení, resp. v osobitných predpisoch je vznik a zánik niektorých práv, povinností a nárokov podmienený práve dovŕšením dôchodkového veku, ktorý pre vyššie uvedenú diferencovanosť nie je možné zo strany tretích subjektov (napr. zamestnávateľov, orgánov štátnej správy) jednoznačne určiť.

K bodom 8 a 9

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením poznámky pod čiarou k odkazu 55a v bode 3.

K Čl. II

Vzhľadom na to, že zakotvenie maximálneho dôchodkového veku v ústave sa prvýkrát dotkne poistencov v roku 2020 a vzhľadom na potrebu zabezpečenia primeranej legisvakačnej doby na zavedenie ustanovených legislatívnych zmien do praxe sa navrhuje, aby predložený návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2020.

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 231/2019, dátum vydania: 23.07.2019

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 145 z 29. marca 2017 k aktualizácii úlohy o zriadení detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce a Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Trestná politika a väzenstvo.

Návrh zákona bol vypracovaný v rámci pracovnej skupiny zriadenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky za účasti Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Inštitút detencie bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený v rámci rekodifikácie trestného práva s účinnosťou od 1. januára 2006. Ide o taký druh ochranného opatrenia, ktorého úlohou je ochrana spoločnosti a jej členov pred tými páchateľmi, ktorí počas výkonu trestu odňatia slobody evidentne ochoreli nevyliečiteľnou duševnou chorobou a je tu obava, že aj po výkone trestu odňatia slobody ďalej pretrváva nebezpečenstvo pre spoločnosť. Okrem toho súd môže, ak to považuje za potrebné rozhodnúť o detencii aj v iných prípadoch – ak ide o páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľa, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin. Detencia môže v prípade potreby potrvať doživotne, ale zákon predvídať aj vývoj lekárskej vedy, ktorá môže časom doriešiť otázku nevyliečiteľnosti choroby. Aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu, zákon ukladá súdu povinne jedenkrát ročne preskúmať dôvod trvania detencie a len na základe odborného lekárskeho posudku rozhodnúť o ďalšom trvaní tohto ochranného opatrenia alebo o prepustení odsúdeného. Podľa platnej právnej úpravy sa detencia vykonáva v detenčnom ústave. K dnešnému dňu nebol detenčný ústav zriadený. Rovnako k dnešnému dňu nebola prijatá právna úprava, ktorá by detailnejšie upravila výkon detencie.

Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 29. marca 2017 prerokovala a schválila materiál Aktualizácia úlohy o zriadení detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že pre naplnenie požiadavky pre reálne využívanie inštitútu detencie je nevyhnutné okrem zriadenia detenčného ústavu potrebné prijatie právnej úpravy, ktorá zabezpečí bezproblémový výkon detencie tak, aby boli zohľadnené všetky ústavné rámce obmedzenia osobnej slobody jednotlivca, rovnako aj predkladaný zámer zriadenia detenčného ústavu z hľadiska organizačného zabezpečenia jeho fungovania, kompetencie zdravotníckych zamestnancov ako aj kompetencie príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Takto vymedzený obsahový rámec je určujúci aj pre predkladaný návrh zákona. A teda hlavným cieľom návrhu zákona je v čl. I upraviť výkon detencie v detenčnom ústave vrátane podmienok zriaďovania, fungovania a stráženia detenčného ústavu, práva a povinnosti osôb umiestnených v detencii, ako aj dozor a kontrolu nad výkonom detencie. Vzhľadom na to, že právna úprava výkonu detencie sa týka trestnej sankcie, s ktorou je spojené obmedzenie osobnej slobody, tak právna úprava vychádza z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, rovnako aj odporúčaní Európskym výborom na zabránenie mučenia (CPT). Okrem toho návrh zákona ďalej

zohľadňuje požiadavky Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dohovoru OSN o právach dieťaťa.

V nadväznosti na právnu úpravu výkonu detencie je potrebné vykonať aj zmeny a doplnenia súvisiacich zákonov. Zmeny týchto predpisov sa uvádzajú v čl. II XIV. Ide najmä o zmeny predpisov trestného práva, predpisov v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia a ochrany základných práva a slobôd (pôsobnosť verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím).

Návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho predpis, ktorý je súčasťou predkladaného návrhu zákona v podobe základných téz budúcej právnej úpravy, ktorá bude predmetom samostatného legislatívneho procesu.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2020. Zriadenie detenčného ústavu sa podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 145 z 29. marca 2017 predpokladá v januári 2021.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a sociálne vplyvy, nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 16. apríla 2019. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 17. apríla 2019.

B. Osobitná časť

K Čl. I

(návrh zákona o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K § 1

Navrhované ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy, ktorým je výkon detencie v detenčom ústave, práva a povinnosti osôb v detencii a dozor a kontrola nad výkonom detencie.

Na účely tohto zákona sa rozumie osobou v detencii osoba, ktorej súd nariadil umiestnenie do detenčného ústavu podľa § 81 Trestného zákona, a to:

- odsúdený s prerušeným výkonom trestu odňatia slobody, u ktorého je zistená duševná porucha, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a jeho pobyt na slobode je aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečná,

-páchateľ úmyselného trestného činu po výkone trestu odňatia slobody, ktorý sa odmieta podrobiť ochrannému liečeniu alebo, u ktorého ochranné liečenie pre jeho negatívny postoj neplní svoj účel a ktorého pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný,

-páchateľ zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľ, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin po výkone trestu odňatia slobody,

-páchateľ, ktorého pobyt na slobode je nebezpečný, vykonáva ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti a svojím správaním ohrozuje život alebo zdravie iných osôb.

K § 2

V predmetnom ustanovení vymedzené základné zásady tohto zákona, ktoré treba zohľadniť a aplikovať pri výklade jednotlivých ustanovení zákona. Uvedené zásady následne premietnuté a obsiahnuté v ostatných ustanoveniach zákona. Tieto zásady musí rešpektovať ako detenčný ústav, tak aj všetky subjekty vykonávajúce dozor alebo kontrolu nad výkonom detencie.

V odseku 1 je upravený účel výkonu detencie, ktorým je ochrana spoločnosti ako aj ochrana osôb v detencii prostredníctvom liečebného a výchovného pôsobenia na túto osobu prostriedkami uvedenými v tomto zákone. V tomto prípade sa jedná najmä o absolvovanie osobitného liečebného režimu, ktorého cieľom je stabilizácia stavu osoby v detencii a jej prechod do samostatného života alebo k inému druhu ochranného opatrenia.

V odseku 2 sa upravuje zásada minimalizácie zásahov do práva osoby v detencii.

V odseku 3 sa upravuje zásada, ktorá zakazuje znevažovanie ľudskej dôstojnosti použité krutých, neľudských alebo ponižujúcich spôsobov zaobchádzania alebo trestania v rámci výkonu detencie.

V odseku 4 sa formuluje zásada, podľa ktorej sa detencia vykonávať v súlade s najnovšími poznatkami vedy s cieľom stabilizácie stavu osoby v detencii.

V odseku 5 sa upravuje zásada rovnakého zaobchádzania, resp. zákaz diskriminácie podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane

pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

K § 3

Ustanovenie § 3 vymedzuje postavenie detenčného ústavu.

Detenčný ústav bude mať postavenie štátnej rozpočtovej organizácie. Zriaďovanie štátnych rozpočtových organizácií upravuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Štátna rozpočtové organizácie sa zriaďujú buď zákonom alebo rozhodnutím zriaďovateľa. V prípade detenčného ústavu bude platiť druhá forma zriaďovania rozpočtovej organizácie. To znamená, že detenčný ústav sa nebude zriaďovať zákonom. Návrh zákona ustanovuje, že zriaďovateľom detenčného ústavu je výlučne ústredný orgán štátnej správy. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 145 z 29. marca 2017 detenčný ústav zriadiť Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, a to v termíne do 31. decembra 2020. Z uvedeného teda vyplýva, že vláda Slovenskej republiky svojim uznesením nateraz predpokladá zriadenie jedného detenčného ústavu, ktorého zriaďovateľom bude Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Štatutárnym orgánom detenčného ústavu je riaditeľ, ktorý je zodpovedný za správne fungovanie detenčného ústavu, tak aby sa napĺňal účel výkonu detencie. Riaditeľa bude menovať a odvolávať zriaďovateľ.

V odseku 3 sa upravuje vnútorné členenie detenčného ústavu. Detenčný ústav sa bude členiť na liečebné jednotky. Návrh zákona predpisuje zriadenie troch liečebných jednotiek, a to detenčná jednotka, detenčno-resocializačná jednotka a resocializačno-detenčná jednotka. Zaraďovanie osôb v detencii do konkrétnej liečebnej jednotky bude závisieť na rozhodnutí odbornej komisie 7), pričom podrobnosti o zaraďovaní osôb v detencii do liečebných jednotiek budú upravené v ústavnom poriadku detenčného ústavu 6 ods. písm. a)]. Odsek 3 upravuje delenie detenčného ústavu na tri liečebné jednotky odstupňované od závažnosti psychického a zdravotného stavu osoby v detencii. Osoby s nízkym rizikom porúch správania sa spravidla umiestňujú do resocializačno-detenčnej liečebnej jednotky. Do detenčno-resocializačnej jednotky je možné umiestniť osobu v detencii, ak súd rozhodol podľa § 81 ods. 2 a 3 Trestného zákona alebo pri akútnom zhoršení zdravotného stavu osoby v detencii, ak súd rozhodol podľa § 81 ods. 1 a 4 Trestného zákona. Osoby v detencii s najzávažnejším rizikom porúch správania sa spravidla umiestňujú do detenčnej jednotky. Zároveň sa stanovuje, že do liečebnej jednotky sa umiestňujú osoby v detencii spravidla s rovnakým osobitným liečebným režimom. Samotnú liečebnú jednotku treba vnímať ako uzavretý celok, ktorý je určený spravidla pre osoby s rovnakým alebo podobným osobitným liečebným režimom, pričom bude pozostávať z liečebných izieb, spoločných priestorov, terapeutických miestností a miestností pre odborných zamestnancov a príslušníkov zboru (odsek 4).

V odseku 5 sa upravuje ubytovacia miestnosť osoby v detencii, t.j. liečebná izba. Ustanovuje sa minimálna ubytovacia plocha, a to 4 m2. Štandard 4m2 na jednu osobu je odporúčaný Európskym výborom na zabránenie mučenia (CPT). Zároveň sa vyžaduje, aby každá liečebná izba mala vlastné hygienickými a sanitárnymi zariadeniami poskytujúcimi dostatočný stupeň súkromia. Tomu zodpovedá aj obmedzenie monitorovania priestorov detenčného ústavu kamerovým systémom podľa § 10 ods. 6. Návrh zákona umožňuje vybaviť liečebnú izbu bezpečnostnými dverami.

V odseku 6 sa v súlade s čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky upravuje splnomocnenie pre zriaďovateľa detenčného ústavu upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom

priestorové požiadavky, personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie detenčného ústavu. V tomto prípade sa teda využíva právna konštrukcia, ktorá sa uplatňuje napríklad v prípade poskytovateľov zdravotnej starostlivosti; k tomu pozri § 8 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 4

V navrhovanom odseku 1 sa vymedzuje pôsobnosť detenčného ústavu, ktorou je zabezpečenie liečebnej starostlivosti, vnútornej kontroly výkonu detencie a náležitého zaobchádzania s osobami v detencii. Túto činnosť bude detenčný ústav zabezpečovať v nepretržitej prevádzke podľa odseku 2. Určenie konkrétneho pracovného režimu bude v pôsobnosti riaditeľa detenčného ústavu.

V odseku 4 sa upravuje personálne zloženie detenčného ústavu, pričom z právnej úpravy je zrejmé, že primárne pôjde o osoby spĺňajúce kvalifikačné predpoklady pre zdravotníckych zamestnancov. Počty týchto zamestnancov bude upravovať vykonávací predpis (§ 3 ods. 5). Na účely zákona sa na označenie týchto zamestnancov používa pojem „odborní zamestnanci“.

V odseku 5 sa ustanovuje oprávnenie odborných zamestnancov vydávať pokyny a príkazy osobe v detencii a rovnako používať obmedzovacie prostriedky v prípade potreby (§ 12 a 13).

V navrhovanom odseku 6 je ustanovená povinnosť detenčného ústavu zabezpečiť vzdelávanie, resp. pravidelné školenie odborných zamestnancov, ktorí pôsobia v detenčnom ústave, a to najmenej raz za rok.

K § 5

Navrhované ustanovenie § 5 upravuje pôsobnosť zboru pri výkone detencie. Pôsobnosť zboru je vymedzená vo všeobecnej rovine v § 3 ods. 1, pričom podľa tohto ustanovenia zbor zabezpečovať stráženie a bezpečnosť v detenčnom ústave. Konkretizácia tejto všeobecnej pôsobnosti je práve predmetom úpravy v § 5. Zbor v rámci navrhovanej právnej úpravy podľa odseku 1 vykonáva činnosti, ktoré vymedzené v zákone č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a na požiadanie odborného zamestnanca vykonáva asistenciu a ochranu pri uplatňovaní obmedzovacích prostriedkov voči osobe v detencii, ktorá odmieta plniť pokyny a príkazy odborného zamestnanca.

V zmysle odseku 2 je príslušník zboru v čase výkonu svojej služby oprávnený vykonať služobný zákrok, resp. použiť obmedzovacie prostriedky voči osobe v detencii, ktorá neplní pokyny a príkazy v rozsahu a za podmienok podľa zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

K § 6

Navrhované ustanovenie upravuje, resp. vymedzuje obsah ústavného poriadku, ktorý vydá riaditeľ detenčného ústavu, pričom je potrebné jeho následné schválenie zo strany zriaďovateľa detenčného ústavu. Účelom ústavného poriadku je konkretizovanie niektoré zákonom vymedzené aspekty výkonu detencie. V tomto prípade sa vychádza z konceptu, že nie

je žiaduce, aby takto detailná úprava bola súčasťou návrhu zákona, pretože z hľadiska praktického fungovania detenčného ústavu a samotného výkonu detencie je vhodnejšie, keď táto regulácia bude riešená vnútorným predpisom detenčného ústavu. Obsahové vymedzenie ústavného poriadku podľa odseku 1 je výsledkom odbornej diskusie, ktorá prebehla pri príprave návrhu zákona a v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

V zmysle navrhovanej úpravy ústavný poriadok musí obsahovať podrobnosti o umiestňovaní osôb v detencii do liečebných jednotiek podľa osobitného liečebného režimu, charakteristiku osobitných liečebných režimov, špecifikáciu liečebných jednotiek, výkon práv, povinností a obmedzení osoby v detencii, časový rozvrh dňa osoby v detencii, podrobnosti o použití obmedzovacích prostriedkov a príprave osôb v detencii na ich prepustenie z detenčného ústavu a uplatňovanie poriadku a disciplíny v detenčnom ústave.

Zároveň sa ustanovuje povinnosť zriaďovateľa detenčného ústavu zverejniť ústavný poriadok na jeho webovom sídle.

K § 7

Ustanovenie § 7 upravuje zloženie odbornej komisie. Odborná komisia bude orgánom, ktorý bude zriaďovať riaditeľ detenčného ústavu. Poslaním odbornej komisie je rozhodovať o niektorých dôležitých otázkach výkonu detencie. Z tohto pohľadu sa javí ako účelné vyhradiť tento typ rozhodovacej činnosti kolektívnemu orgánu zloženému z tímu odborníkov. Na tento účel bude komisia pozostávať z odborných zamestnancov detenčného ústavu, sociálneho pracovníka a zástupcu zboru. Návrh zákona zároveň umožňuje prítomnosť externého prvku na rokovaní komisie.

V odseku 1 sa upravuje zloženie odbornej komisie, ktorú zriaďuje riaditeľ z odborných zamestnancov detenčného ústavu. V prípade potreby riaditeľ prizve na rokovanie komisie aj externého odborníka.

Odseky 2 a 4 vymedzujú rozsah rozhodovacej činnosti komisie. Odborná komisia rozhoduje o zaradení osoby v detencii do osobitného liečebného režimu a o zmene osobitného liečebného režimu, vyhodnocuje prognózu správania osoby v detencii a ďalší vývoj osoby v detencii. Zároveň odborná komisia najmenej raz ročne, prípadne podľa potreby pri zmene zdravotného stavu osoby v detencii, vypracuje komplexnú správu o osobe v detencii, obsahujúcu zhodnotenie jej stavu, posúdenie dôvodov trvania detencie a vyhodnotenie zaradenia do osobitného liečebného režimu. Odborná komisia musí rozhodnúť o zaradení osoby v detencii do osobitného liečebného režimu bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od prijatia osoby do výkonu detencie. Podľa odseku 3 sa pri zaraďovaní osôb v detencii do osobitných liečebných režimov prihliada najmä na zdravotný stav osoby v detencii, pohlavie, vek, charakteristiku osobnosti a pod. Osoba v detencii je zaradená do osobitného liečebného režimu s poskytovaním liečebnej starostlivosti a je povinná podrobiť sa mu, s výnimkou výkonu, ktorý lekár vylúči.

V odseku 5 je upravený postup, keď odborná komisia dospeje k záveru, že odpadli dôvody výkonu detencie. Odborná komisia na základe tejto skutočnosti predloží riaditeľovi odporúčanie na prepustenie osoby v detencii z výkonu detencie alebo na zmenu výkonu detencie na ochranné liečenie a zároveň predloží aj komplexnú správu o osobe v detencii. Následne riaditeľ podá návrh na prepustenie osoby v detencii z výkonu detencie alebo návrh na zmenu výkonu detencie na ochranné liečenie na súd, v obvode ktorého sa detencia vykonáva.

K § 8

Jedným z nosných pojmov návrhu zákona je osobitný liečebný režim. Jeho obsahové vymedzenie je upravené v navrhovanom odseku 1. Druhy osobitného liečebného režimu sú upravené v odseku 2.

Navrhované ustanovenie § 8 definuje osobitný liečebný režim, ktorým sa rozumie súbor diagnostických, liečebných, psychologických, ošetrovateľských, edukačných, pedagogických, rehabilitačných, socioterapeutických, ergoterapeutických a sociálnych intervencií, ktorým sa má dosiahnuť stabilizácia stavu osoby v detencii. Charakteristiky osobitných liečebných režimov budú upravené v ústavnom poriadku (pozri k tomu § 6). Zároveň sa ustanovuje povinnosť odborných zamestnancov zaobchádzať s osobami detencii v súlade s nariadeným osobitným liečebným režimom.

K § 9

V navrhovanom ustanovení sa upravuje postup pri prijímaní osoby na výkon detencie v detenčnom ústave. V zmysle navrhovanej právnej úpravy možno prijať do detenčného ústavu osobu len na základe písomného príkazu súdu, pričom jej totožnosť je potrebné hodnoverne overiť.

Podľa odseku 3 je osobu prijímanú na výkon detencie v detenčnom ústave potrebné poučiť o jej právach a povinnostiach, ktoré jej vyplývajú zo zákona a z ústavného poriadku spôsobom, ktorý je pre ňu zrozumiteľný. V odseku 4 sa ustanovuje oprávnenie odňať osobe pri prijímaní do detenčného ústavu veci, ktorými by mohol byť ohrozený život, zdravie, majetok alebo bezpečnosť, alebo narušovaný ústavný poriadok, rovnako aj veci, ktoré by mohli byť zneužité na jej útek z detenčného ústavu.

V zmysle odseku 5 a 7 je detenčný ústav oprávnený na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu detencie spracovávať osobné údaje o osobe v detencii a rovnako na účely overenia jej totožnosti odobrať daktyloskopické odtlačky, vyhotoviť jej obrazové záznamy, vykonať vonkajšie meranie jej tela alebo zisťovať jej zvláštne telesné znamenia.

K § 10

V predmetnom ustanovení sa upravuje spôsob umiestňovania osôb v detencii a ich prípadne premiestnenie v nevyhnutných prípadoch, pričom pri umiestňovaní osôb v detencii do liečebnej jednotky a liečebnej izby je nevyhnutne potrebné dbať na to, aby bol zabezpečený účel výkonu detencie.

Podľa odseku 1 je osoba v detencii po prijatí do detenčného ústavu povinná podrobiť sa osobnej a zdravotnej prehliadke, hygienickým opatreniam a protiepidemickým opatreniam. Osobnú prehliadku môže vykonať len osoba rovnakého pohlavia. Odsek 2 ustanovuje, že do detenčnej jednotky sa umiestni na nevyhnutne potrebný čas osoba, ktorá sa prijíma na výkon detencie, pokiaľ odborná komisia rozhodne o zaradení osoby v detencii do osobitného liečebného režimu (podľa § 7 ods. 2).

V odsekoch 3 a 4 je vymedzený spôsob umiestňovania osôb v detencii, pričom musí byť dodržané pravidlo, že do liečebnej izby sa umiestňujú oddelene ženy od mužov a zároveň

oddelene osoby v detencii podľa druhu a závažnosti duševnej poruchy. Do liečebnej izby sa umiestňujú osoby v detencii podľa nariadeného osobitného liečebného režimu. Podrobnosti upraví ústavný poriadok.

V odseku 5 sa upravuje monitorovanie priestorov detenčného ústavu kamerovým systémom. Dôvodom pre využitie tejto možnosti je ochrana života a zdravia osôb v detencii, zamestnancov detenčného ústavu, príslušníkov zboru a iných osôb, ktoré sa nachádzajú v detenčnom ústave (napr. návšteva, orgány dozoru a kontroly). Zákon výslovne zakazuje monitorovanie kamerovým systémom, a to v prípade priestorov, v ktorých umiestnené hygienické a sanitárne zariadenia. Návrh zákona zároveň vyžaduje, aby kamerové záznamy boli uchovávane aspoň 30 dní, čo umožniť efektívnejší výkon dozoru a kontroly pri vyhodnocovaní možných porušení základných práv, resp. zákona.

Odsek 6 upravuje situácie, ak je osobe v detencii potrebné poskytnúť zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno zabezpečiť v detenčnom ústave z hľadiska poskytovania špecifických zdravotných služieb. Osoba v detencii sa premiestni do nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo ju možno premiestniť do iného zdravotníckeho zariadenia, napr. zdravotný stav si vyžaduje špeciálnu zdravotnú starostlivosť alebo výkony. V týchto prípadoch stráženie vykonáva Zbor väzenskej a justičnej stráže.

K § 11

Navrhované ustanovenie vymedzuje zaobchádzanie s osobami v detencii, ktorým sa rozumie uplatňovanie osobitného liečebného režimu, do ktorého osobu v detencii odborná komisia rozhodnutím zaradila. Účelom zaobchádzania s osobou v detencii je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností ustanovených v tomto zákone a súčasne zmierniť negatívne účinky izolácie osoby v detencii od spoločnosti. Zaobchádzanie s osobou v detencii sa vykonáva s dôrazom na účel, ktorým je stabilizácia zdravotného stavu osoby v detencii.

K § 12

V navrhovanom ustanovení sa upravujú obmedzovacie prostriedky a ich použitie, ktoré slúžia na ochranu osôb a vecí v detenčnom ústave. Podľa odseku 2 sa obmedzovacie prostriedky delia na obmedzovacie prostriedky netelesnej povahy a obmedzovacie prostriedky telesnej povahy, pričom obmedzovacie prostriedky netelesnej povahy majú prednosť pred obmedzovacími prostriedkami telesnej povahy.

Návrh zákona obsahuje výpočet obmedzovacích prostriedkov netesnej a telesnej povahy. V prípade obmedzovacích prostriedkov netelesnej povahy ide o demonštratívny výpočet a v prípad obmedzovacích prostriedkov telesnej povahy o taxatívny výpočet.

Odsek 3 vymedzuje obmedzovacie prostriedky telesnej povahy, ktorými sa rozumie pripútanie k lôžku, použitie zábran, použitie telesnej prevahy, špeciálnych prostriedkov na bezpečné znehybnenie osoby v detencii, podanie liekov v prípade akútnej liečby bez súhlasu osoby v detencii a pod. Rovnako definuje prostriedky netelesnej povahy, ktorými sa rozumie verbálna komunikácia, odvrátenie pozornosti alebo aktívne počúvanie.

Používanie obmedzujúcich prostriedkov je vo všeobecnej rovine upravené v § 4 ods. 5, podľa ktorého platí, že obmedzovacie prostriedky oprávnení používať odborné zamestnanci

detenčného ústavu. Toto pravidlo je detailne upravené vo vzťahu k obmedzovacím prostriedkom telesnej povahy v § 12 ods. 4, pričom bude platiť, že tieto prostriedky bude možné použiť len, ak to nariadi lekár. Vo výnimočných situáciách však nariadiť ich použitie bude môcť aj sestra so špecializáciou alebo sestra, ale len s dodatočným schválením lekárom. Osobitné pravidlo bude platiť pre nariadenie podania liekov v prípade akútnej liečby bez súhlasu osoby v detencii, pri ktorom je vylúčené, aby došlo jeho nariadeniu sestrou so špecializáciou alebo sestrou; v tomto prípade môže nariadiť použitie tohto obmedzujúceho prostriedku telesnej povahy vždy len lekár.

Použitie obmedzujúcich prostriedkov telesnej povahy sa bude musieť aj formálne evidovať, a to v registri obmedzení a v zdravotnej dokumentácii osoby v detencii. Po vzore právnej úpravy výkon trestu odňatia slobody a výkonu väzby sa navrhuje, aby o použití obmedzujúcich prostriedkov telesnej povahy bol vždy informovaný aj prokurátor, a to najneskôr do 24 hodín.

K § 13

Vzhľadom na charakter obmedzujúceho prostriedku telesnej povahy, ktorým je umiestnenie do miestnosti na bezpečný pobyt (tzv. izolačná miestnosť) predkladateľ za to, že je namieste osobitná regulácia, ktorej cieľom je vymedziť podmienky použitia tohto obmedzujúceho prostriedku telesnej povahy, ako aj priebeh jeho použitia. Za dôležité to považujeme z dôvodu, že izolácia musí byť použitá vždy len ako najkrajnejšie riešenie, keďže výrazne zasahuje do základných práv a slobôd.

V predmetnom ustanovení sa upravujú podmienky umiestnenia osoby v detencii do miestnosti na bezpečný pobyt a účel tohto umiestnenia. Ak osoba v detencii svojím nekontrolovateľným agresívnym správaním ohrozuje svoj život a zdravie alebo život a zdravie iných osôb môže byť umiestnená na nevyhnutne potrebný čas do miestnosti na bezpečný pobyt.

V odseku 2 vymedzené požiadavky, ktoré musí miestnosť na bezpečný pobyt spĺňať. Ide o špeciálne upravenú miestnosť, aby si osoba v detencii nemohla ublížiť. Zároveň je táto miestnosť povinne vybavená kamerovým systémom.

V odseku 3 ustanovené povinnosti odborných zamestnancov, ak je osoba v detencii umiestnená do miestnosti na bezpečný pobyt na dlhší čas. V takýchto prípadoch odborní zamestnanci povinní kontrolovať jej zdravotný stav najmenej raz za 24 hodín, pričom táto osoba je podrobená ich zvýšenej starostlivosti s cieľom stlmiť agresívne alebo iné nežiaduce formy správania sa a odstrániť príčiny, ktoré spôsobili takéto správanie osoby v detencii.

Odsek 4 ustanovuje, že vychádzky osoby v detencii, ktorá je umiestnená do miestnosti na bezpečný pobyt sa uskutočňujú oddelene od ostatných osôb v detencii.

K § 14

Ustanovenie § 14 upravuje práva a povinnosti osôb detencii. Osoba v detencii právo na nepretržitý osemhodinový spánok v čase nočného pokoja, právo zúčastniť sa vychádzok určených osobitným liečebným režimom, mať pri sebe v liečebnej jednotke alebo izbe veci osobnej potreby. Veci osobnej potreby, ktoré osoba v detencii môže mať pri sebe v liečebnej jednotke alebo izbe sú hodinky, fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, písomnosti týkajúce sa trestnej veci, v ktorej je vo výkone detencie, osobnú korešpondenciu,

potreby na korešpondenciu, hygienické potreby a pod. Veci, ktoré môže mať osoba v detencii pri sebe mimo liečebnej jednotky alebo izby, určí riaditeľ detenčného ústavu.

Základnými potrebami osobnej hygieny sa rozumejú mydlo, toaletný papier, uterák a u žien aj hygienické vložky. Ďalšie potreby osobnej hygieny hrebeň na vlasy, zubná kefka, zubná pasta, šampón na vlasy a holiace potreby. Osoba v detencii môže používať vlastný odev, bielizeň a obuv, ak hygienicky nezávadné a zabezpečenú ich pravidelnú obmenu na vlastné náklady inak používa ústavný odev, bielizeň a obuv. Obmenu vlastného odevu, bielizne a obuvi možno vykonať individuálnou donáškou do detenčného ústavu v čase a termíne určenom riaditeľom ústavu. Osoba v detencii môže používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky v určenom množstve aj vtedy, ak používa ústavný odev a obuv.

Ďalším právom, ktoré sa zaručuje, je právo komunikovať telefonickou a elektronickou formou. Takýmto spôsobom sa napomáha udržiavať pozitívne sociálne kontakty a podporovať resocializácia osôb v detencii. Ide o právo, ktorého samotné uplatňovanie a frekvencia uplatňovania závisí okrem iného od správania osoby v detencii, jej zdravotného stavu ako aj osobitného liečebného režimu. Osoba v detencii právo na prístup k informáciám, na vlastné náklady si predplatiť dennú tlač a časopisy a objednať si knihy. Dennú tlač a časopisy môže osobe v detencii predplatiť aj iná osoba, ak tieto budú do ústavu dodávané poštovým podnikom. Knihy, časopisy, denná tlač nesmú propagovať národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, a poriadok v detenčom ústave alebo opisovať výrobu a použitie návykových látok, jedov, výbušnín, zbraní a pod. Samotné uplatňovanie a frekvencia uplatňovania dotknutého práva závisí rovnako od správania osoby v detencii, jej zdravotného stavu ako aj osobitného liečebného režimu. Ďalej osoba v detencii garantované právo na poskytovanie duchovnej a pastoračnej služby, právo na vzdelávanie, vykonávanie záujmových, osvetových a športových činností, právo na zdravotnú starostlivosť ako aj právo stýkať sa osobne s obhajcom bez prítomnosti tretej osoby.

V odseku 2 je ustanovené oprávnenie riaditeľa detenčného ústavu rozhodnúť o obmedzení niektorých práv uvedených v odseku 1 na návrh ošetrujúceho lekára, pokiaľ to vyžaduje osobitný liečebný režim, zdravotný stav osoby v detencii a ochrana spoločnosti.

V odseku 3 sa explicitne ustanovuje, že návšteva osoby v detencii sa spravidla uskutoční bez priameho kontaktu, okrem situácii, kedy riaditeľ povolí návštevu priamym kontaktom, napr. osoba v detencii bude náležite dodržiavať pokyny a príkazy odborných zamestnancov a dobrovoľne bez ťažkostí absolvuje osobitný liečebný režim. Podľa odseku 4 detenčný ústav zaznamenáva a môže monitorovať obsah telefonického hovoru a elektronickej komunikácie osoby v detencii na účely plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, zabránenia mareniu účelu výkonu detencie a pod.

Odsek 5 vymedzuje taxatívnym spôsobom povinnosti, ktoré je osoba v detencii povinná dodržiavať, napríklad plniť povinnosti uložené týmto zákonom a ústavným poriadkom, plniť pokyny a príkazy odborného zamestnanca alebo príslušníka zboru, podrobiť sa zdravotnej a osobnej prehliadke, podrobiť sa potrebnému vyšetreniu atď.

Ustanovenie o konte osoby v detencii sa upravuje spôsobom odkazu na zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom je podrobne upravený spôsob zriadenia konta, nakladanie, prijímanie a iné finančné operácie s peňažnými prostriedkami ako aj oznamovacie

povinnosti. Tieto ustanovenia sa primerane použijú aj na osoby v detencii (odsek 6).

K § 15

Navrhovaný § 15 upravuje obmedzenie niektorých základných práv a slobôd u osôb v detencii. Ustanovuje sa, že osoba v detencii je povinná podrobiť sa obmedzeniam takých práv a slobôd, ktoré v rozpore s účelom výkonu detencie, a ktoré sa nemôžu vzhľadom na charakter výkonu detencie uplatniť. Predovšetkým ide o niektoré ústavné práva, najmä o právo a slobodu na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobodu pohybu a pobytu, listové tajomstvo, tajomstvo prepravovaných správ a iných písomností a slobodnej voľby povolania. Osoba v detencii počas výkonu detencie nemá aj niektoré ďalšie práva a slobody, ktoré sa nemôžu počas výkonu detencie vzhľadom na charakter tohto inštitútu uplatniť, najmä právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Osoba v detencii nemôže rovnako zakladať politické strany a politické hnutia.

K § 16

Podľa navrhovaného ustanovenia sa osobe v detencii poskytuje štandardná zdravotná starostlivosť. Ak osoba v detencii trpí vážnym ochorení alebo zranením, ktoré ohrozuje jej život alebo zdravie, poskytne sa jej neodkladná zdravotná starostlivosť, ktorou sa rozumie zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií.

Osobe v detencii, ktorá nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, detenčný ústav poskytne na tieto účely peňažný príspevok. Peňažný príspevok je osoba v detencii povinná uhradiť z peňažných prostriedkov evidovaných na jej konte. Ak v čase ukončenia výkonu detencie nemá osoba v detencii peňažné prostriedky na svojom konte, peňažný príspevok poskytnutý detenčným ústavom sa stane nenávratný (odsek 2).

Podľa odseku 3 je lekár povinný informovať riaditeľa detenčného ústavu o takom zdravotnom stave osoby v detencii, ktorý ohrozuje jej život alebo zdravie. Riaditeľ detenčného ústavu ďalej postupuje podľa osobitných predpisov, napríklad zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 17

Navrhované ustanovenie upravuje postup detenčného ústavu pri prepustení osoby v detencii z detenčného ústavu. Prepustenie osoby v detencii z výkonu detencie sa uskutoční, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o prepustení osoby v detencii z výkonu detencie.

V odsekoch 2 a 3 sa ustanovuje, že ak osoba v detencii nemá pri prepustení z výkonu detencie odev a obuv zodpovedajúcu klimatickým podmienkam alebo peňažné prostriedky na svojom konte na ich zakúpenie alebo na zakúpenie cestovného lístka a jedla, detenčný ústav bezplatne poskytne nenávratný peňažný príspevok na stravné a cestovný lístok.

V odseku 4 je ustanovená oznamovacia povinnosť riaditeľa detenčného ústavu, ak podá

návrh na prepustenie osoby v detencii z výkonu detencie vo vzťahu k orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, orgánu miestnej štátnej správy, a ak ide o mladistvého v detencii aj zákonnému zástupcovi alebo súdom ustanovenému opatrovníkovi. Rovnakú oznamovaciu povinnosť riaditeľ aj o termíne verejného zasadnutia, na ktorom sa ma rozhodnúť o návrhu osoby na osoby v detencii z výkonu detencie.

V zmysle odseku 5 je v oznámení o nadchádzajúcom prepustení z detenčného ústavu potrebné uviesť meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a dátum prepustenia osoby v detencii z výkonu detencie. Zároveň je v odseku 6 zakotvená povinnosť detenčného ústavu informovať orgán činný v trestnom konaní a súd o úteku osoby v detencii z detenčného ústavu na účely pátrania po tejto osobe a informovania poškodeného alebo svedka, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s útekom odsúdeného, t.j. osoby v detencii.

K § 18

V navrhovanom ustanovení sa upravuje postup, ak osoba v detencii počas výkonu detencie zomrela. V takomto prípade je riaditeľ detenčného ústavu alebo ním určený odborný zamestnanec alebo príslušník zboru povinný vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie miesta úmrtia a osôb, ktoré o udalosti majú vedomosti. Rovnako informuje o tejto skutočnosti príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd, prokurátora, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v detenčnom ústave, ako aj obhajcu a príbuzného zomrelého.

K § 19

Ustanovuje sa, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v detenčnom ústave vykonáva príslušný prokurátor. Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená, čo vyplýva z § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti treba poukázať aj na súvisiace ustanovenie, ktorým je § 12 ods. 6, podľa ktorého bude musieť detenčný ústav do 24 hodín informovať prokurátora o použití obmedzovacích prostriedkov telesnej povahy.

K § 20

Navrhované ustanovenie upravuje kontrolu nad výkonom detencie. V tomto prípade sa koncepčne vychádza z obdobnej regulácie kontroly, ktorá sa uplatňuje v prípade výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby. To znamená, že návrh zákona rešpektuje fakt, že v miestach kde sa vykonáva trest odňatia slobody alebo väzba je daná pôsobnosť osobitných orgánov, ktoré sú oprávnené na výkon kontroly v miestach, kde obmedzená osobná slobody fyzických osôb. K tomu pozri § 97 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 60 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby.

Na základe uvedeného sa preto navrhuje v odseku 1 zveriť kontrolnú pôsobnosť nad výkonom detencie Národnej rade Slovenskej republiky, zriaďovateľovi detenčného ústavu a právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona ďalej predpokladá, že kontrolnú činnosť bude musieť vykonávať aj samotný detenčný ústav (odsek 2). V odseku 3 sa rieši prípadná kolízia ustanovení o kontrole s pôsobnosťou iných orgánov verejnej moci (napr. verejný ochranca práv, komisár pre osoby so zdravotným postihnutím,

komisár pre deti), a to tým spôsobom, že úpravou kontroly nad výkon detencie nebude dotknutá pôsobnosť týchto orgánov verejnej moci, ktorá nemusí mať nevyhnutne povahu kontrolnej činnosti.

V odseku 4 sa upravuje právo vstupu orgánov kontroly, resp. iných orgánov verejnej moci do priestorov detenčeného ústavu vrátane prístupu k registru obmedzení a dokumentácii o osobách v detencii.

K § 21

Navrhovaným ustanovením sa upravuje výkon detencie mladistvých. Ide o osobitné ustanovenie, ktoré sa uplatní iba vo vzťahu k výkonu detencie mladistvých, pričom sa zároveň ustanovuje, že ak právna úprava uvedená v odsekoch 2 8 neustanovuje inak, použijú sa na výkon detencie mladistvých § 2 až 20.

Podľa navrhovaného odseku 2 sa výkon detencie mladistvých môže uskutočniť len v detenčnom ústave pre mladistvých. Odsek 3 ustanovuje, že vedúcim lekárom v detenčnom ústave pre mladistvých môže byť len lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore detská psychiatria. Všetci odborní zamestnanci, ktorí pôsobia v detenčnom ústave pre mladistvých musia byť osobitne vyškolení pre prácu s mladistvými.

V odseku 4 sa ustanovuje, že o zaradení mladistvého do osobitného liečebného režimu musí rozhodnúť odborná komisia bezodkladne, najneskôr do 15 dní od prijatia mladistvého do výkonu detencie. Ide o rozdielnu právnu úpravu uvedenú v § 7 ods. 2, kedy pri dospelej osobe v detencii musí odborná komisia rozhodnúť najneskôr do 30 dní. Je potrebné, aby členom odbornej komisie v detenčnom ústave pre mladistvých bol lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore detská psychiatria.

V navrhovanom odseku 5 sa garantuje mladistvému v detencii právo na vzdelávanie, vykonávanie záujmových, osvetových a športových činností, pričom tieto práva nemôžu byť vôbec obmedzené. Zároveň je detenčný ústav pre mladistvých povinný zabezpečiť vzdelávanie mladistvému v detencii od doby, kedy to umožňuje jeho zdravotný stav. Pričom je potrebné vzdelávanie mladistvého v detencii vykonávať vo forme primeranej jeho schopnostiam.

V odseku 6 sa ustanovuje, že návšteva mladistvého v detencii sa vykoná v miestnosti detenčného ústavu pre mladistvých na to určenej s priamym kontaktom medzi mladistvým v detencii a návštevou. Návštevy s priamym kontaktom slúžia na udržiavanie a prehlbovanie rodinných väzieb a môžu prispieť k pozitívnemu vývoju zdravotného stavu mladistvého v detencii.

Podľa odsekov 7 a 8 je detenčný ústav pre mladistvých povinný zabezpečiť na vlastné náklady odoslanie písomných správ v listinnej podobe, ktoré odosiela mladistvý v detencii, keďže sa predpokladá, že mladistvý nedisponuje so žiadnymi peňažnými prostriedkami. Rovnako je detenčný ústav pre mladistvých povinný informovať zákonného zástupcu alebo opatrovníka mladistvého v detencii a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o vážnom ochorení, zranení alebo úmrtí mladistvého v detencii.

K § 22

Prechodným ustanovením sa zakotvuje, že tento zákon sa vzťahuje aj na výkon

detencie, ktorý bol uložený pred účinnosťou zákona a výkon detencie naďalej trvá, t.j. aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K čl. II

(zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok)

K bodom 1 až 4

V nadväznosti na konaním o porušení č. 2016/0149, ktoré sa proti Slovenskej republiky vedie z dôvodu, že si nesplnila povinnosti vykonať potrebné opatrenia za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV je potrebné v Trestnom poriadku vykonať korekcie, ktoré zabezpečenia splnenie všetkých záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z cit. smernice. V tomto prípade ide o zohľadnenie skutočnosti, že cit. smernica priznáva určité práva aj rodinným príslušníkom obete. Z pohľadu Trestného zákona tak treba upraviť tie ustanovenia, ktoré zohľadnia ochranu rodinných príslušníkov pred opakovanou alebo druhotnou viktimizáciou napríklad zamedzením osobného kontaktu nie len medzi páchateľom a obeťou, ale aj medzi páchateľom a rodinnými príslušníkmi obete.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá sa navrhuje z dôvodu používania správnej a presnej terminológie. V tomto prípade musí ísť o návrh riaditeľa detenčného ústavu.

K bodu 6

V Trestnom poriadku sa zavádza nové ustanovenie § 463a, ktoré explicitne ustanovuje, že výkon detencie upravuje osobitný zákon (čl. I).

K čl. III

(zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže)

K bodu 1

Uvedené slovo sa navrhuje nahradiť z dôvodu zosúladenia terminológie s osobitným predpisom, a to zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Uvedené znenie sa navrhuje upraviť z dôvodu spresnenia, ako aj z dôvodu, že zbor by mal zabezpečovať stráženie osôb umiestnených v detenčnom ústave, avšak nie ich dozor a dohľad.

K bodu 3

Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje pôsobnosť zboru vymedzenú v § 4. V zmysle rozšírenia pôsobnosti bude zbor podľa navrhovanej úpravy zabezpečovať v objektoch

zboru, detenčného ústavu, súdu, prokuratúry, objekte ministerstva spravodlivosti a objekte, v ktorom sídli Súdna rada Slovenskej republiky pátranie po hľadaných osobách lustráciou v pátracích informačných systémoch vedených Policajným zborom podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Navrhovaná právna úprava reflektuje požiadavky aplikačnej praxe.

K bodu 4

Uvedené slová sa navrhujú doplniť z dôvodu upravenia povinnosti vykonať služobný zákrok aj voči osobe umiestnenej v detenčom ústave.

K bodu 5

Uvedený odsek sa navrhuje vypustiť z dôvodu, že vzhľadom na navrhovanú úpravu § 7 ods. 1 by bol tento odsek nadbytočný.

K bodu 6

Navrhovaná právna úprava súvisí s bodom 3, na základe ktorého je zbor oprávnený vykonať lustráciu osôb, ktoré vstúpia do objektov zboru, detenčného ústavu, súdu, prokuratúry, objektu ministerstva spravodlivosti a objektu, v ktorom sídli Súdna rada Slovenskej republiky na účely zistenia, či nejde o hľadanú osobu, pre ktorú bolo vyhlásené pátranie. Ak sa táto skutočnosť potvrdí, to znamená, že lustrovaná osoba je v pátraní, v zmysle navrhovanej úpravy je príslušník zboru oprávnený takúto osobu zaistiť. Doba, na ktorú môže lustrovanú osobu zaistiť trvá do príchodu privolaných príslušníkov Policajného zboru. Príslušný zboru je povinný spísať úradný záznam o zaistení osoby a vykonaní služobného zákroku. V prípade aktívneho alebo pasívneho odporu lustrovanej osoby pri jej zaistení je príslušník zboru oprávnený použiť donucovacie prostriedky uvedené v § 31 ods. 1 tohto zákona, napr. hmaty, údery, chvaty, putá, úder strelnou zbraňou.

K bodu 7

Navrhovanou úpravou sa zavádza legislatívna skratka v § 13c pre slovné spojenie „objektov chránených zborom“.

K bodu 8

Navrhovaná úprava reflektuje zavedenie legislatívnej skratky, pričom sa zároveň vytvára právny rámec pre možnosť použitia špeciálnych donucovacích prostriedkov k eliminovaniu činnosti lietadla spôsobilého lietať bez pilota. Implementovanie technológií schopných ochrániť objekty zboru pred lietadlami spôsobilými lietať bez pilota rozširuje možnosti zboru primerane reagovať na toto novodobé bezpečnostné riziko celospoločenského významu. Špeciálnymi donucovacími prostriedkami sa rozumejú najmä rôzne špeciálne vrhacie a úderné prostriedky nemajúce povahu zbrane (napríklad vrhacie siete alebo prostriedky typu „Flash Ball“).

K bodom 9 a 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 7.

K bodu 11

Cieľom navrhovanej zmeny je precizovanie oprávnenia odňať zbraň, prostriedok audiovizuálnej techniky alebo inú nedovolenú vec. Oprávnenie odňať zbraň, prostriedok audiovizuálnej techniky alebo inú nedovolenú vec, ustanovené v § 15 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z. z .“), je spojené s istým predpokladom, že vec sa vráti majiteľovi pri odchode z chráneného objektu. Aktuálne platná právna úprava ustanovuje, že ak sa zistí nemožnosť vrátiť vec zo zákonných dôvodov, je potrebné túto vec odovzdať útvaru Policajného zboru, avšak nepočíta s tým, že v rámci zboru organizačné súčasti s postavením orgánu činného v trestnom konaní alebo orgánu objasňujúceho priestupky, ktoré niektoré z odňatých vecí potrebujú pri uplatňovaní svojej právomoci, teda ak vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a trestné konanie alebo objasňovanie priestupku realizuje zbor, je potrebné takúto vec odňať (zaistiť) pre rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku, a teda odovzdanie takejto veci útvaru Policajnému zboru je nedôvodné a nežiadúce. Taktiež je možnosť vrátiť odňatú vec osobe, ktorej bola odňatá, prípadne preukázateľnému vlastníkovi, ak sa v trestnom konaní alebo objasňovaním priestupku tento zistí a inštitút odňatia veci nebude ďalej potrebné realizovať. Ako príklad možno uviesť situáciu, keď osoba vstúpi do objektu ústavu s mobilným telefónom, ktorý po zákonnej výzve nevydá a pokúsi sa ho vniesť do objektu ústavu, čím sa dopustí priestupku podľa § 65e ods. 1 písm. b) zákona č. 4/2001 Z. z. Podľa § 65e ods. 3 zákona č. 4/2001 Z. z. je na objasňovanie takéhoto priestupku príslušný zbor. Odňatá vec je takto dôležitou vecou pre konanie orgánu zboru a nie Policajného zboru, nakoľko je odovzdanie mobilného telefónu Policajnému zboru nedôvodné.

K bodu 12

Navrhuje sa doplnenie z dôvodu spresnenia názvu oprávnenia príslušníka zboru vyplývajúceho zo samotného ustanovenia.

K bodu 13

Navrhovaným doplnením sa rozširujú druhy donucovacích prostriedkov vymedzených v § 31 ods. 1. Rozšírenie druhov donucovacích prostriedkov o špeciálne donucovacie prostriedky zefektívňuje možnosti zabezpečenia ochrany objektov zboru pred lietadlami spôsobilými lietať bez pilota a zároveň predstavuje elementárny predpoklad vykonávania služobných zákrokov „bezkontaktnými, tzv. nesmrtiacimi spôsobilosťami“ garantujúcimi vysoký účinný výkon v kombinácii s dostatočným zastavovacím účinkom. V porovnaní so štandardizovaným „kontaktným“ spôsobom vykonania služobného zákroku (napr. použitie obušku, tomfy, hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany) umožňujú špeciálne donucovacie prostriedky vykonať služobný zákrok humánnejším „bezkontaktným“ spôsobom, v značnej miere minimalizujúcim riziko zranenia osoby, voči ktorej je služobný zákrok vykonávaný, zranenia zakročujúceho príslušníka zboru alebo prípadného prenosu infekčnej choroby. Vzhľadom na svoje konštrukčné riešenie a funkcionalitu (najmä výrazný vizuálny efekt, zvukový efekt, svetelný efekt, resp. ich vzájomná kombinácia) predstavujú špeciálne donucovacie prostriedky významný odstrašujúci preventívny prvok s potenciálom vyriešenia bezpečnostného incidentu neintervenčným spôsobom, bez potreby ich reálneho použitia. Špeciálnymi donucovacími prostriedkami sa myslia najmä rôzne dočasne zneschopňujúce prostriedky a špeciálne vrhacie a úderné prostriedky nemajúce povahu zbrane (napríklad vrhacie siete alebo prostriedky typu „Flash Ball“).

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 13, t.j. špeciálnych donucovacích prostriedkov do § 31 ods. 1.

K bodu 15

Navrhuje sa rozšíriť druhy špeciálneho streliva o strelivo s projektilom naplneným inertným materiálom z dôvodu potreby reagovať na súčasné moderné trendy vo výrobe nesmrtiaceho streliva.

K bodu 16

Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť, aby príslušník zboru mohol vykonať služobný zákrok primárne humánnejším spôsobom za použitia špeciálneho streliva, čím by bola zabezpečená ochrana života a zdravia osoby, voči ktorej je služobný zákrok vykonávaný, ako aj príslušníka zboru. Precíznejším zadefinovaním podmienok, za ktorých je príslušník zboru oprávnený použiť gumové projektily alebo projektily naplnené inertným materiálom sa rozširujú možnosti vykonania služobného zákroku humánnejším spôsobom minimalizujúcim riziko ohrozenia života alebo trvalého poranenia osoby, voči ktorej je služobný zákrok vykonaný, v porovnaní s v súčasnosti štandardizovaným spôsobom vykonávania služobných zákrokov (napr. použitie obušku, tomfy, úderov a kopov sebaobrany, služobného psa, strelnej zbrane). Súčasné znenie bodu 2 „ak nemožno inak prekonať odpor“ pôsobí značne limitujúco a kontraproduktívne, nakoľko aplikačná prax jednoznačne preukázala, že podľa uvedeného ustanovenia možno použiť humánnejší (bezkontaktný) spôsob vykonania služobného zákroku za použitia gumových projektilov alebo projektilov naplnených inertným materiálom len sekundárne, a to po použití iných druhov donucovacích prostriedkov (napríklad hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, obušok).

K bodu 17

Cieľom doplnenia nového § 43b je stanoviť zákonné podmienky, za dodržania ktorých bude príslušník zboru oprávnený vykonať služobný zákrok špeciálnymi donucovacími prostriedkami. V porovnaní so štandardizovaným „kontaktným“ spôsobom vykonania služobného zákroku (napr. použitie obušku, tomfy, hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany) umožňujú špeciálne donucovacie prostriedky vykonať služobný zákrok humánnejším „bezkontaktným“ spôsobom, v značnej miere minimalizujúcim riziko zranenia osoby, voči ktorej je služobný zákrok vykonávaný, zranenia zakročujúceho príslušníka zboru alebo prípadného prenosu infekčnej choroby. Vzhľadom na svoje konštrukčné riešenie a funkcionalitu (najmä výrazný vizuálny efekt, zvukový efekt, svetelný efekt, resp. ich vzájomná kombinácia) predstavujú špeciálne donucovacie prostriedky významný odstrašujúci preventívny prvok s potenciálom vyriešenia bezpečnostného incidentu neintervenčným spôsobom, bez potreby ich reálneho použitia. Špeciálnymi donucovacími prostriedkami sa myslia najmä rôzne dočasne zneschopňujúce prostriedky a špeciálne vrhacie a úderné prostriedky nemajúce povahu zbrane (napríklad vrhacie siete alebo prostriedky typu „Flash Ball“).

K bodu 18

Dôvodom navrhovanej zmeny je, že do objektov súdu a objektov prokuratúry vstupujú aj osoby, ktoré sa nepreukazujú dokladom totožnosti (napríklad v prípade, ak idú do podateľne), a preto je potrebné, v súvislosti s povinnosťou lustrácie osôb vstupujúcich do objektov súdu a objektov prokuratúry, stanoviť povinnosť pre všetky osoby a vo všetkých prípadoch sa pri vstupe preukázať dokladom totožnosti.

K bodu 19

Uvedené ustanovenie sa navrhuje doplniť za účelom upravenia oprávnenia vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy, nakoľko zaznamenanie priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku je potrebné vzhľadom na aplikačnú prax, ale aj ako dôkazný prostriedok pri preukázaní oprávnenosti a opodstatnenosti vykonania služobného zákroku, a to aj v prípade použitia donucovacích prostriedkov.

K bodom 20 a 21

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je precizovanie ustanovenia upravujúceho priestupky z dôvodu eliminovania rizík v dôsledku aplikačnej praxe. Z aplikačnej praxe evidujeme opakované odovzdávanie nepovolených vecí (lieky, audiovizuálna technika, alkoholické nápoje, omamné látky a podobne) odsúdeným, pričom tieto veci odsúdeným odovzdávané civilnými osobami na pracoviskách odsúdených. Civilné osoby príslušníkmi zboru na pracoviskách poučované o zásadách správania sa s odsúdenými. Napriek tejto skutočnosti evidujeme prípady odovzdávania nepovolených vecí odsúdeným, pričom tieto veci sú častokrát takej povahy, že môžu ohrozovať bezpečnosť a život v chránenom objekte. V následnom konaní je odsúdený riešený prevažne v disciplinárnom konaní, pričom zbor nemá oprávnenie začať konanie voči civilnej osobe za úmyselnú protispoločenskú činnosť. Z uvedeného dôvodu navrhujeme precizovať ustanovenie o priestupku. Ako príklad možno uviesť prípad, keď civilná osoba odovzdala odsúdenému na pracovisku odsúdených psychiatrické lieky, ktoré chcel odsúdený následne po skončení pracovnej zmeny preniesť do objektu zboru, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo života osôb nachádzajúcich sa v objekte zboru. Tieto lieky by však mohli byť na základe navrhovaného oprávnenia na zaistenie veci zaistené ešte mimo objektu zboru, následne by boli dôkazom v konaní o objasňovaní priestupku a zbor by bol oprávnený začať konanie o priestupku voči civilnej osobe, ktorá odovzdala nepovolené veci odsúdenému. Príkladom umožnenia vykonania práva obvinených a odsúdených v rozpore s osobitnými predpismi je napríklad prípad, keď civilná osoba umožní odsúdenému na pracovisku odsúdených a obvinených odosielanie korešpondencie mimo zákonný spôsob, teda nie prostredníctvom schránky na oddiele 36 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z.), čím môže dochádzať k mareniu účelu výkonu trestu odňatia slobody alebo prípad, keď civilná osoba umožní odsúdenému na pracovisku odsúdených a obvinených telefonovať z „pevnej linky“.

K bodu 22

Cieľom je zavedenie osobitnej právnej úpravy prevodu správy pohľadávok Slovenskej republiky voči obvineným, odsúdeným, bývalým obvineným alebo bývalým odsúdeným spojených s výkonom väzby alebo výkonom trestu odňatia slobody v správe služobných úradov zboru, v porovnaní so všeobecnou právnou úpravou prevodu správy pohľadávok štátu podľa § 6 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 374/2014 Z. z.“). Zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý podľa § 1 písm. a) a b) zákona č. 4/2001 Z. z.plní úlohy na úseku

výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody. Zbor organizačne tvoria Generálne riaditeľstvo zboru a ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“), ktoré rozpočtovými organizáciami napojenými príjmami a výdavkami na štátny rozpočet Slovenskej republiky v rámci kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

S prihliadnutím na zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 221/2006 Z. z.“), zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“), zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a zákon č. 374/2014 Z. z. vystupujú Generálne riaditeľstvo zboru a ústavy ako správcovia pohľadávok Slovenskej republiky spojených s výkonom väzby a s výkonom trestu odňatia slobody, a to pohľadávok na náhradu trov spojených s výkonom väzby, náhradu zvýšených trov výkonu väzby, úhradu zavinených trov výkonu trestu odňatia slobody, úhradu zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody a náhradu škody spôsobenej obvineným alebo odsúdeným. Osobitosť správy a vymáhania vyššie uvedených pohľadávok je v súčasnosti zohľadnená priamo v zákone č. 374/2014 Z. z. (napríklad § 14 ods. 4 písm. a) a § 21 ods. 4) a konkretizovaná v zákone č. 221/2006 Z. z. a zákone č. 475/2005 Z. z. predstavujúcich osobitné právne predpisy podľa § 1 ods. 5 zákona č. 374/2014 Z. z.).

Druh pohľadávok, kategóriu povinných, zmenu správcu pohľadávky pri každom premiestnení obvineného alebo odsúdeného do iného ústavu a pri každom prepustení obvineného alebo odsúdeného na slobodu a výnimku zo zverejňovania v Centrálnom registri splatných pohľadávok štátu podľa § 21 ods. 4 zákona č. 374/2014 Z. z. sa navrhuje vo všeobecne záväznej právnej úprave vymedzujúcej pôsobnosť zboru jednoznačne zohľadniť určením špecifického účtovného dokladu, na základe ktorého sa vykoná prevod správy pohľadávok vo všeobecne záväznej právnej úprave vymedzujúcej pôsobnosť zboru.

K bodu 23

Uvedené sa navrhuje z dôvodu potreby právnej úpravy práv, povinností a oprávnení aj voči osobám v detencii, ktoré umiestnenené v detenčnom ústave. Navrhovanou úpravou sa tak zabezpečí napĺňať účel výkonu detencie.

K čl. IV

(zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv )

K bodom 1 a 2

Navrhovaným doplnením sa rozširuje oprávnenie verejného ochrancu práv hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s osobami, ktoré vo výkone detencie v detenčnom ústave. Ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že v miestach, kde sa vykonáva detencia je nezákonne držaná osoba, túto skutočnosť bezodkladne oznámi príslušnému prokurátorovi ako podnet na postup podľa osobitného zákona. Jednou z najdôležitejších úloh verejného ochrancu práv je aj ochrana práv osôb, ktorých osobná sloboda je obmedzená alebo ktoré osobnej slobody pozbavené. Navrhované doplnenie zabezpečí, že verejný ochranca práv bude môcť vykonávať svoje právomoci vo všetkých priestoroch, kde sa takéto osoby môžu nachádzať. V minulosti bolo otázne, či verejný ochranca práv môže vykonávať prieskum v tzv. vyhradených priestoroch na oddeleniach Policajného zboru, keďže v zmysle gramatického výkladu nejde o celu policajného zaistenia, prípadne v služobných vozidlách (potreba byť

prítomní pri vykonávaní monitoringu nútených návratov v zmysle čl. 8 ods. 6 návratovej smernice). Navrhované doplnenie ustanovení § 14 a 17 odstráni tento problém.

K Čl. V

(zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení )

K bodom 1, 2 a 6

V súvislosti s úpravou výkonu detencie v čl. I je nevyhnutné upraviť prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca a povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ak v čase trvania zárobkovej činnosti bol umiestnený v detenčnom ústave. Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

S úpravou prerušenia poistenia súvisí aj úprava povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu detencie prostredníctvom detenčného ústavu. Aj zamestnávateľ bude povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu výkonu detencie do ôsmich dní od tohto prerušenia.

K bodom 3, 4 a 7

Navrhuje sa poukazovať dávky sociálneho poistenia fyzickým osobám umiestneným vo výkone detencie prostredníctvom detenčného ústavu. Vychádza sa pritom zo špecifického postavenia tejto skupiny fyzických osôb (napr. s ohľadom na viaceré obmedzenia základných práv a slobôd), ktoré je obdobné ako postavenie fyzických osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody a vo výkone väzby.

Vzhľadom na viaceré obmedzenia základných práv a slobôd umiestnených sa navrhuje spôsob podávania žiadosti o dávku sociálneho poistenia prostredníctvom detenčného ústavu v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa sídla ústavu.

V nadväznosti na uvedené sa navrhuje povinnosť detenčného ústavu elektronicky poskytovať súčinnosť Sociálnej poisťovni pri výkone sociálneho poistenia.

K bodu 5

Uvedená zmena sa navrhuje v súvislosti so zmenou zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej fyzická osoba vo výkone detencie nie je považovaná za osobu v hmotnej núdzi.

K čl. VI

(zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení)

V súvislosti s úpravou výkonu detencie v detenčnom ústave je potrebné novelizovať zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže umiestnenie osoby do detenčného ústavu, ktoré bolo nariadené súdom, v sociálnej oblasti obdobné následky ako výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody.

K čl. VII

(zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa vyslovene ustanovuje, že za zdravotnú starostlivosť sa nepovažuje starostlivosť o osoby v detencii, ktoré umiestnené v detenčnom ústave, a ktorým sa poskytuje starostlivosť podľa zákona o výkone detencii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. I).

K bodu 2

V nadväznosti na právnu úpravu uvedenú v čl. I sa navrhuje § 9 zákona č. 576/2004 Z. z. doplniť o nový odsek 4, ktorým sa ustanovuje, že o prijatí do ústavnej starostlivosti osoby v detencii rozhoduje lekár detenčného ústavu a povinnosť Zboru väzenskej a justičnej stráže zabezpečiť ochranu osoby v detencii a odborných zamestnancov detenčného ústavu.

K bodu 3

Navrhovaným doplnením sa explicitne ustanovuje, že osoba v detencii nemá právo na výber poskytovateľa, t.j. ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka. Rovnaká právna úprava je pri osobe vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

K bodu 4

Navrhuje sa, aby dopravu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti osobe, ktorá je vo výkone detencie vykonal Zboru väzenskej a justičnej stráže.

K bodu 5

Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje, že výskum bez zdravotnej indikácie nemožno vykonať na osobe v detencii. Rovnaká právna úprava je pri osobe vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

K bodu 6

Navrhovaným doplnením sa ustanovuje, že osoba v detencii nemôže byť darcom krvi. Rovnaká právna úprava je pri osobe vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

K čl. VIII

(zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

V nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu v čl. I sa navrhuje rozšíriť definíciu zdravotníckeho povolania vymedzenú v § 3 zákona č. 578/2004 Z. z., ktorou sa rozumie súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník, o nové písmeno h), ktoré sa vzťahuje na poskytovanie starostlivosti o osoby v detencii. Týmto spôsobom sa zabezpečí, že poskytovanie starostlivosti o osoby v detencii sa bude považovať za výkon zdravotníckeho povolania.

K čl. IX

(zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K bodu 1

Navrhovaným doplnením § 3 ods. 3 sa zabezpečí verejné zdravotné poistenie osoby vo výkone detencie v detenčnom ústave, ak ide o fyzickú osou, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii. Rovnaká právna úprava je pri osobe vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

K bodu 2

Navrhovaná právna úprava zakotvuje povinnosť detenčného ústavu podať za osobu vo výkone detencie prihlášku na verejné zdravotné poistenie, ak táto osoba nie je zdravotne poistená.

K bodu 3

Doplnením § 11 sa explicitne ustanovuje, že štát je platiteľom poistného aj za osobu vo výkone detencii v detenčnom ústave. Rovnaká právna úprava je pri osobe vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

K bodom 4 a 5

Ustanovuje sa, že práva a povinnosti v súvislosti s verejným zdravotným poistením osoby vo výkone detencie vykonáva detenčný ústav. Na tento účel je detenčný ústav povinný poskytovať elektronicky údaje o osobe vo výkone detencie v rozsahu rodné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu a pod.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava ustanovenia súvisiaca s prečíslovaním odsekov v nadväznosti na doplnenie § 29b o nový odsek 15.

K čl. X

(zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 4.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 8.

K bodu 4

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zabezpečiť a vykonávať dohľad nad poskytovaním osobitného liečebného osobám v detencii v detenčnom ústave podľa právnej úpravy uvedenej v čl. I tohto zákona. Zároveň je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oprávnený ukladať sankcie alebo opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ukladať povinnosť detenčnému ústavu prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 8.

K bodu 6

Dopĺňa sa nové ustanovenie, ktorým sa ustanovuje, že na výkon dohľadu nad poskytovaním osobitného liečebného režimu osobe v detencii, ktorá sa nachádza v detenčnom ústave sa primerane použijú ustanovenia § 43 až 47 tohto zákona.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby v prípade úmrtia osoby v detencii v detenčnom ústave bol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oprávnený nariadiť pitvu tejto osoby. Ide o identickú právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje na osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

K bodu 8

Navrhovanou úpravou sa zakotvuje právo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uložiť detenčnému ústavu pokutu, ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním osobitného liečebného režimu v detenčom ústave zistí, že osobitný liečebný režim nebol poskytnutý správne alebo, že boli porušenie povinností uvedené v § 46 ods. 1 tohto zákona, napr. zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dohľadu.

K bodom 9 až 11

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 8; prečíslovanie vnútorných odkazov.

K bodu 12

Navrhovaným doplnením sa ustanovuje výška pokuty, ktorú je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oprávnený uložiť detenčnému ústavu, ak pri výkone dohľadu nad poskytovaním osobitného liečebného režimu v detenčom ústave zistí, že osobitný liečebný

režim nebol poskytnutý správne alebo, že boli porušenie povinností uvedené v § 46 ods. 1 tohto zákona.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 12.

K bodu 14

Navrhuje sa doplnenie § 76 ods. 5, ktorým sa explicitne ustanoví, že za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa nepovažuje výmena informácií medzi Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a detenčným ústavom v prípade, že ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa vykonávania verejného zdravotného poistenia a poskytovania osobitného liečebného režimu.

K čl. XI

(zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele)

K bodom 1 až 3

Výkon opatrení sociálnej kurately pre deti a plnoleté fyzické osoby v rámci systému sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je potrebné rozšíriť o opatrenia pre deti a plnoleté fyzické osoby umiestené v detenčnom ústave a pre deti a plnoleté fyzické osoby po prepustení z detenčného ústavu.

K bodom 4 až 7

Vzhľadom na charakter detencie je potrebné zabezpečiť, aby rovnako, ako napríklad v prípade prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu ochranného ústavného liečenia či ochrannej výchovy, mohla byť v prípade, ak to bude potrebné, podporená resocializácia aj formou resocializačného príspevku.

K Čl. XII

(zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi)

V súvislosti s úpravou výkonu detencie v detenčnom ústave je potrebné novelizovať zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže umiestnenie osoby do detenčného ústavu, ktoré bolo nariadené súdom, v sociálnej oblasti obdobné následky ako výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody.

K Čl. XIII

(zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím)

Vzhľadom na skutočnosť, že do detenčného ústavu budú môcť byť umiestnení aj mladiství, je potrebné doplnenie možnosti hovoriť s mladistvým umiestneným v detenčnom ústave aj bez prítomnosti tretích osôb aj do oprávnení komisára pre deti.

K čl. XIV

(zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K bodu 1

V nadväznosti na konaním o porušení č. 2016/0149, ktoré sa proti Slovenskej republiky vedie z dôvodu, že si nesplnila povinnosti vykonať potrebné opatrenia za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV je potrebné v zákone č. 274/2017 Z. z. o obetiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonať korekcie, ktoré zabezpečenia splnenie všetkých záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z cit. smernice.

Na tento účel sa v § 2 ods. 1 písm. c) šiesty bod dopĺňa do individuálneho posúdenia obete aj otázka druhotnej viktimizácie, ktorá môže v konkrétnom prípade ovplyvniť skutočnosť, že ide o obzvlášť zraniteľnú obeť, ktorá sa vyžaduje v súlade so smernicou osobitne ohľaduplné zaobchádzanie, či osobitne služby na podporu obete.

K bodu 2

Navrhovaným doplnením § 2 ods. 1 o nové písmeno n) sa vykonáva úplná transpozícia čl. 2 ods. 1 písm. b) smernice. Smernica priznáva určité práva aj rodinným príslušníkom obete; k tomu pozri čl. 8 ods. 1 a 3 a čl. 18 a 19 smernice. Na to, aby bolo možné tieto práva ukotviť v právnom poriadku Slovenskej republiky je potrebné najprv ukotviť pojem rodinný príslušník obete, a to v § 2 ods. 1 zákona o obetiach.

K bodom 3

Týmto doplnením sa vykonáva úplná transpozícia čl. 18 prvá veta smernice. Smernica v tejto časti vyžaduje, aby nie len obeť, ale aj jej rodinní príslušníci neboli vystavovaní opakovanej alebo druhotnej viktimizácii. Preto sa do základných zásad ochrany obetí dopĺňa zásada ochrany pred opakovanou a druhotnou viktimizáciou tak, aby sa vzťahovala aj na rodinných príslušníkov obete.

K bodu 4

Týmto doplnením sa vykonáva úplná transpozícia čl. 22 ods. 5 a 7 smernice, ktoré okrem iného vyžadujú vykonávať individuálne posúdenie obete aj s ohľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a zároveň vyžadujú aktualizáciu tohto individuálneho posúdenia.

K bodu 5

Týmto doplnením sa zabezpečuje úplná transpozícia čl. 8 ods. 1 a 3 smernice, ktorá vyžaduje, aby aj rodinní príslušníci obete mali prístup k službám na podporu obetí, a to v rozsahu so svojimi osobitnými potrebami a s rozsahom ujmy spôsobenej trestným činom spáchaným voči obeti.

K bodu 6

Týmto doplnením sa vykonáva úplná transpozícia čl. 18 prvá veta smernice. Smernica v tejto časti vyžaduje, aby nie len obeť, ale aj jej rodinní príslušníci neboli vystavovaní

opakovanej alebo druhotnej viktimizácii. Preto sa do základných zásad ochrany obetí dopĺňa zásada ochrany pred opakovanou a druhotnou viktimizáciou tak, aby sa vzťahovala aj na rodinných príslušníkov obete. Zároveň sa z platného znenia zákona vypúšťa reštrikcia povinnosti používať vhodne prispôsobené úradné miestnosti „ak to priestorové možnosti umožňujú“.

K bodu 7

Týmto doplnením sa vykonáva úplná transpozícia čl. 18 druhá veta smernice.

K bodu 8

Ide o precizovanie právnej úpravy o dôvody prerušenia a zastavenia trestného stíhania, pri ktorých patrí odškodnenie obeti násilného trestného činu, aj ak nedošlo vydaniu rozsudku alebo trestného rozkazu, ktorým sa páchateľ uznáva za vinného. Vychádzajúc z aplikačnej praxe ministerstva, práve ak sa nezistia skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, pričom nie pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, okolnosti, pri ktorých je nevyhnutné, aby sa obeti násilného trestného činu dostalo odškodnenia aspoň podľa tohto zákona.

K bodu 9

Uplatňovanie si nároku na náhradu ujmy v trestnom konaní nad rámec majetkovej škody je skôr výnimočné. Preto i v doterajšej aplikačnej praxi ministerstvo výkladom prijímalo záver, ktorý sa aktuálne navrhuje nespochybniteľne upraviť navrhnutou zmenou.

K bodu 10

Zákon ustanovuje ako podmienku pre udelenie akreditácie poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri poskytovaní odbornej pomoci podľa tohto zákona. V zásade ide o nadbytočné rozširovanie povinnosti na poistenie, pretože na účely zákona postačuje poistenie zodpovednosti za škodu vo všeobecnej rovine.

K bodu 11

Navrhuje sa vypustiť podmienku začatia konania, ktorá spočíva v doručení úplnej žiadosti o akreditáciu. Týmto sa právna úprava dostane plne do režimu správneho poriadku, ktorý v prípade neúplného podania vyžaduje jeho doplnenie pod hrozbou zastavenia správneho konania.

K bodu 12

V nadväznosti na doplnenie právnej úpravy o práva rodinných príslušníkov obete je potrebné v súvislosti s doplnením § 5 rozšíriť oprávnenie na spracúvanie osobných údajov aj ohľadom rodinných príslušníkov obete.

K čl. XV

(účinnosť)

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon

nadobudol účinnosť 1. januára 2020.

V Bratislave, 17. apríla 2019

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Gábor Gál, v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén SÁRKÖZY a Petra ANTALA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

K predpisu 105/2019, dátum vydania: 24.04.2019


A. Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy a Peter Antal predkladajú na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

Cieľom navrhovanej úpravy je úprava podmienok poskytovania tzv. vyrovnávacieho príplatku podľa zákona o sociálnom poistení v súlade so skúsenosťami z aplikačnej praxe, ako i v súlade s relevantnou súdnou judikatúrou.

Prijatím zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je s účinnosťou od 1. januára 2016 súčasťou zákona o sociálnom poistení úprava poskytovania vyrovnávacieho príplatku. Účelom prijatia tejto úpravy bolo eliminovať finančnú ujmu, ktorá vzniká poberateľom starobného dôchodku, ktorí dlhodobo pracovali a žijú na území Slovenskej republiky, avšak ku dňu rozdelenia ČSFR pracovali u zamestnávateľa registrovaného v Obchodnom registri na území dnešnej Českej republiky. V dôsledku prijatej medzinárodnej Zmluvy o sociálnom zabezpečení sa všetky doby zabezpečenia takýchto zamestnancov (vrátane náhradných dôb) získané pred 31.12.1992 považujú za doby „českého“ zabezpečenia a dôchodkové doby poistenia dosiahnuté po 1.1.1993 sa považujú za slovenské doby poistenia. Takého osoby po vzniku nároku na starobný dôchodok poberajú jeden dôchodok od Českej správy sociálneho zabezpečenia a jeden od Sociálnej poisťovne. V dôsledku prijatia odlišných úprav sociálneho poistenia v Slovenskej republike a v Českej republike je súčet týchto dôchodkov v mnohých prípadoch nižší ako suma dôchodku, na ktorý by mali nárok, ak by sa všetky doby dôchodkového poistenia posudzovali podľa slovenských predpisov (tzv. teoretická suma dôchodku).

Zákonom č. 266/2017 Z. z. bol s účinnosťou od 1. júla 2018 okruh možných poberateľov vyrovnávacieho príplatku rozšírený o poberateľov predčasného starobného dôchodku, v prípade splnenia ostatných podmienok na jeho priznanie.

Aplikačná prax však aj po prijatí uvedených zákonov jednoznačne dokazuje, že existujúca úprava vyrovnávacieho príplatku nie je postačujúca. Túto skutočnosť potvrdzuje i rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý pri rozhodovaní sporov o starobný dôchodok opakovane vyslovil názor, že s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31.12.1992 sídlo na území dnešnej ČR nie je možné zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31.12.1992 sídlo na území dnešnej SR, a to aj v tom prípade, že nespĺňajú podmienky pre priznanie nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona o sociálnom poistení. Podľa Najvyššieho súdu SR je pri posudzovaní dôchodkových nárokov potrebné vychádzať priamo z Ústavy Slovenskej republiky ako základného zákona Slovenskej republiky, konkrétne zo zákazu diskriminácie podľa čl. 12 Ústavy SR a práva občana na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, vyplývajúceho z článku 39 ods. 1 Ústavy SR. Slovenská republika je jedným z dvoch nástupníckych štátov Českej a Slovenskej Federatívnej republiky ako jedného štátu, a v prípade zamestnania na území ČSFR u zamestnávateľa so sídlom na území ČSFR nešlo o klasické zamestnanie v cudzine. Do 31.12.1992 sa doby zamestnania kdekoľvek na území československej federácie hodnotili jednotne ako zamestnanie v tom istom štáte. Z hľadiska čl. 39 ods. 1 Ústavy je zamestnanie v Českej republike možné považovať za zamestnanie v cudzine až po 31.12.1992.

Na základe uvedeného Najvyšší súd SR pred prijatím úpravy vyrovnávacieho príplatku, ale i po jej prijatí konštatoval, že starobný dôchodok je potrebné priznať v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky. Takýto postup podľa Najvyššieho súdu SR nachádza oporu priamo v spomenutých ustanoveniach Ústavy SR.

Na základe uvedeného sa preto navrhuje zníženie potrebného počtu rokov československých období dôchodkového poistenia ako podmienky priznania vyrovnávacieho príplatku z najmenej 25 rokov na najmenej 15 rokov. Uvedený návrh vychádza z platnej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká v prípade, ak bol poistenec dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Týmto spôsobom budú môcť o priznanie vyrovnávacieho príspevku požiadať aj starobní dôchodcovia, ktorí nemohli doteraz splniť podmienku 25 rokov výhradne z dôvodu neskoršieho dátumu narodenia.

Vzhľadom k tomu, že so znižujúcim sa počtom rokov československého dôchodkového poistenia sa spravidla znižuje i negatívny rozdiel medzi súčtom dôchodkov a teoretickým dôchodkom, bude možné na základe aplikácie navrhovanej úpravy v budúcnosti opätovne posúdiť, či je potrebné prijatie ďalšej úpravy. Navrhovanú zmenu je však vhodné prijať v čo najskoršom termíne tak, aby nedochádzalo ku zväčšovaniu finančnej ujmy na strane aktuálne dotknutých starobných dôchodcov.

Predkladaný návrh zákona bude mať nepriaznivý dopad na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I., bodu 1

Navrhuje sa zníženie potrebného počtu rokov československých období dôchodkového poistenia ako podmienky priznania vyrovnávacieho príplatku s cieľom rozšírenia skupiny potenciálnych príjemcov vyrovnávacieho príplatku.

K čl. I., bodu 2

Ak bola žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príplatku podaná do 28. februára 2019 a nebolo o nej do tohto termínu právoplatne rozhodnuté, posúdi sa na základe ustanovení účinných od 1. marca 2019.

K čl. II

Upravuje sa účinnosť návrhu s ohľadom na lehoty procesu prerokúvania a schvaľovania zákonov Národnou radou Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy a Peter Antal

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

Nie sú predkladaným návrhom dotknuté.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Irén Sárközy a Peter Antal

* Materiál nelegislatívnej povahy

x Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

* Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Materiál nebol predmetom PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Materiál nebol predmetom MPK

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Materiál nebol predkladaný na rokovanie vlády Slovenskej republiky

2. Definícia problému

Aplikačná prax dokazuje, že existujúca úprava vyrovnávacieho príplatku nie je postačujúca.

3. Ciele a výsledný stav

Navrhuje sa zníženie potrebného počtu rokov československých období dôchodkového poistenia ako podmienky priznania vyrovnávacieho príplatku z najmenej 25 rokov na najmenej 15 rokov. Uvedený návrh vychádza z platnej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká v prípade, ak bol poistenec dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Týmto spôsobom budú môcť o priznanie vyrovnávacieho príspevku požiadať aj starobní dôchodcovia, ktorí doteraz nemohli splniť podmienku 25 rokov výhradne z dôvodu neskoršieho dátumu narodenia.

4. Dotknuté subjekty

Poberatelia starobného dôchodku, ktorí sú súčasne poberateľmi starobného dôchodku z Českej republiky na základe období dôchodkového poistenia do 31.12.1992.

5. Alternatívne riešenia - nepredkladajú sa

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? * Áno S Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

* Pozitívne

* Žiadne

x Negatívne

- z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

* Pozitívne

* Žiadne

x Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

- z toho vplyvy na MSP

* Áno

x Nie

* Čiastočne

Sociálne vplyvy

x Pozitívne

* Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

* Pozitívne

x Žiadne

* Negatívne

10. Poznámky

Predpokladaný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať z nasledovných dôvodov: Sociálna poisťovňa neeviduje informáciu o tom, či bol poistencovi priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky a koľko rokov poistenia získal pred 1993, za ktoré je povinný poskytnúť dôchodok Česká republika. Tieto informácie Sociálna poisťovňa získa v prípade podania žiadosti o poskytnutie vyrovnávacieho príplatku. Práve tieto informácie pritom predpokladom, aby bolo možné určiť predpokladaný počet dotknutých poistencov. Zároveň nie je možné vopred určiť, aký počet dotknutých poistencov využije možnosť požiadať o vyrovnávací príplatok po zmene právnej úpravy. Z tohto dôvodu nie je možné odhadnúť ani výdavky súvisiace s navrhovanou zmenou.

11. Kontakt na spracovateľa

iren.sarkozy@nrsr.sk

12. Zdroje

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Materiál nebol predmetom PPK.

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 461/2003, dátum vydania: 20.06.2018

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore