Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2018 do 31.03.2018

 

Dôvodová správa

 

 

2. B. Osobitná časť

 

K Čl. I

 

K bodom 1 až 6, 57 a 58 

[§ 15 ods. 1 písm. d) a e), § 15 ods. 2, § 15 ods. 6, § 22, § 23, § 229 ods. 1 a § 229 ods. 5]

V súvislosti s požiadavkou na postupné zavádzanie e-Governmentu, v súlade s  jeho základnou zásadou jedenkrát a dosť, sa navrhuje preniesť oznamovaciu povinnosť pri vzniku platenia poistného na dôchodkové poistenie štátom na orgány verejnej moci, ktoré z titulu výkonu svojej pôsobnosti majú vedomosť o sociálnom statuse dotknutého okruhu osôb. V praxi to bude znamenať, že k vzniku povinného dôchodkového poistenia a povinnosti štátu platiť poistné dôjde

1. a) u fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c), t.j. fyzickej osoby  s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok od okamihu priznania rodičovského príspevku Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny; túto skutočnosť bude oznamovať Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny; fyzická osoba, ktorá spĺňa uvedené podmienky ale nemá nárok na rodičovský príspevok, a chce aby štát za ňu platil poistné na dôchodkové poistenie, naďalej musí podať prihlášku na dôchodkové poistenie z tohto dôvodu sama,
2. b) u fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. d), t.j. fyzickej osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek, odo dňa vzniku potreby riadnej starostlivosti o takéto dieťa po dovŕšení šiestich rokov jeho veku; potrebné skutočnosti bude Sociálna poisťovňa zisťovať z údajov poskytnutých Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a z vlastnej činnosti,
3. c) u fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. e) s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a u fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek, odo dňa priznania peňažného príspevku na opatrovanie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo od uzatvorenia zmluvy o výkone osobnej asistencie. 

Navrhuje sa, aby fyzickým osobám, za ktoré štát platí poistné na dôchodkové poistenie na základe podania prihlášky (osoby, ktoré nepoberajú rodičovský príspevok, ale starajú sa o dieťa do šiestich rokov), mohlo vzniknúť dôchodkové poistenie už od splnenia zákonom ustanovených podmienok. V praxi to znamená, že u týchto osôb dochádza k zrušeniu obmedzenia spätného podania prihlášky na dôchodkové poistenie na tzv.  platenie poistného štátom.  Prihlasovať sa bude dať nielen odo dňa podania prihlášky, ale aj za obdobie pred podaním prihlášky,  najskôr od splnenia podmienok na platenie poistného štátom. Zároveň sa navrhuje, aby poistencovi štátu z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov veku, ktorému zaniklo toto poistenie v dôsledku vzniku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby opätovne vznikol status poistenca štátu bezprostredne po skončení tohto dôchodkového poistenia (bez podania prihlášky). Predíde sa situáciám, ktoré v súčasnosti nastávajú v praxi, že z dôvodu opomenutia opätovného podania prihlášky na platenie poistného na dôchodkové poistenie štátom z toho istého dôvodu prichádzajú starajúce sa osoby o obdobie dôchodkového poistenia (aj o platby do druhého dôchodkového piliera). V prípade, ak sa poistenec štátu sám odhlásil z tohto poistenia, na to, aby sa stal opätovne poistencom štátu z toho istého dôvodu bude sa musieť prihlásiť (najskôr odo dňa zániku poistenia z dôvodu podania odhlášky).

Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) zanikne dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa, najneskôr dňom dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa. Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. d) zanikne dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, najneskôr dňom dovŕšenia 18 rokov veku tohto dieťaťa a povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. e) zanikne dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie a u osobného asistenta dňom, od ktorého osobný asistent má vykonávať osobnú asistenciu v rozsahu menšom ako 140 hodín mesačne alebo z dôvodu zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie. Povinnosť fyzickej osoby odhlásiť sa zostáva len v prípadoch, ak relevantné skutočnosti nie je možné preukázať údajmi, ktorými už Sociálna poisťovňa disponuje, alebo ak nie je možné získať relevantný údaj z Ústredia  práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide najmä o fyzické osoby starajúce sa o dieťa bez nároku na rodičovský príspevok, fyzické osoby, ktoré poberajú rodičovský príspevok a prestanú sa riadne starať o dieťa pred dovŕšením šiesteho roku jeho veku. K zániku dôchodkového poistenia „poistencov štátu“ dochádza aj odo dňa, od ktorého nespĺňajú ostatné podmienky pre platenie poistného na dôchodkové poistenie štátom (napr. začnú poberať starobný dôchodok).  

Naďalej sa umožňuje, aby povinné dôchodkové poistenie zaniklo aj prejavom vôle fyzickej osoby – podaním odhlášky, ak nemá záujem byť dôchodkovo poistená.  

Navrhuje sa právna úprava postupnosti pri platení poistného štátom v prípadoch, ak sa o to isté dieťa stará viacero osôb. Ak sa o dieťa do šiestich rokov veku stará viac fyzických osôb a ak jedna z nich má nárok na rodičovský príspevok, štát bude platiť poistné za túto osobu. Starostlivosť o ťažko zdravotne postihnuté dieťa do 18 rokov veku založí postavenie poistenca štátu tej osobe, na ktorej sa dohodnú. 

Body 4, 6, 57 a 58 (§ 15 ods. 6, § 23 písm. a) a § 229 ods. 1 a 5) sú len legislatívno-technickou úpravou súvisiacou s bodmi 1 až 3.

 

K bodu 7 

(§ 34 ods. 3)

Navrhuje sa spresnenie dikcie zákona ako reakcia na poznatky aplikačnej praxe. V praxi nastávajú situácie, že počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti nemusí vzniknúť alebo trvať nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. 

 

K bodu 8 

(§ 60 ods. 9)

Vzhľadom na predložený návrh právnej úpravy, ktorej vecná podstata spočíva v možnosti získať nárok na vyrovnávací príplatok aj poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, podľa predpisov Slovenskej republiky, sa ustanovuje, že tomuto poistencovi sa započíta na nárok na vyrovnávací príplatok československé obdobie dôchodkového poistenia získané ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku. 

K bodu 9 

(§ 65a ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 10

(§ 69a ods. 2 druhá veta)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenami v bode 20 (§ 82).

 

K bodom 11 až 18

(§ 69b ods. 1 až 5, § 69c ods. 1 až 3 a § 69d)

Súčasná právna úprava umožňuje vznik nároku na vyrovnávací príplatok poberateľovi, ktorému bol priznaný slovenský starobný dôchodok a český starobný dôchodok. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe a z vykonaných analýz sa ukázalo ako dôvodné, umožniť vznik nároku na vyrovnávací príplatok aj poistencom, ktorým bol priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok a český starobný dôchodok. Z uvedeného dôvodu sa pre poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok navrhuje právny režim podmienok nároku na vyrovnávací príplatok, určenie sumy vyrovnávacieho príplatku, prehodnocovanie sumy vyrovnávacieho príplatku a podmienok nároku na výplatu vyrovnávacieho príplatku.

Nárok na vyrovnávací príplatok sa navrhuje ustanoviť v sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi teoretickou (fiktívnou) sumou predčasného starobného dôchodku určenou výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia a úhrnom súm vyplácaného starobného dôchodku z Českej republiky a vyplácaného predčasného starobného dôchodku podľa predpisov Slovenskej republiky alebo starobného dôchodku, na ktorý sa zmenil  predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku. Rovnako ako u poistenca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, sa do úhrnu súm dôchodkov, ktoré sa odpočítajú od fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku, zaráta aj suma výsluhového dôchodku.

Na výpočet teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku sa navrhuje použiť ako referenčný dôchodok (na rozdiel od nároku na vyrovnávací príplatok poberateľa starobného dôchodku), teoretický predčasný starobný dôchodok, na ktorý by mal poistenec nárok ku dňu vzniku nároku na vyrovnávací príplatok. Inak by sa sumou vyrovnávacieho príplatku „vyrovnalo“ aj zníženie predčasného starobného dôchodku, čím by vznikla neodôvodnená nerovnosť medzi poberateľmi slovenského predčasného starobného dôchodku, ktorí majú nárok na vyrovnávací príplatok a poberateľmi predčasného starobného dôchodku bez nároku na vyrovnávací príplatok. 

 Ostatné ustanovenia  zákona o sociálnom poistení upravujúce podmienky nároku na vyrovnávací príplatok (napríklad o zvyšovaní, ktoré by boli patrili počas obdobia poberania teoretického (fiktívneho) predčasného starobného dôchodku, prehodnocovanie sumy vyrovnávacieho príplatku) sa použijú rovnako aj na rozhodnutie o nároku na vyrovnávací príplatok poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok. V súvislosti s tým sú vykonané príslušné legislatívno-technické zmeny.  

 

K bodu 19

(§ 81 ods. 7)

Vzhľadom na zmeny súvisiace s ustanoveniami upravujúcimi nárok na vyrovnávací príplatok aj u poberateľov predčasného starobného dôchodku, je dôvodné, aby sa na účely súbehu nárokov na dôchodkové dávky zohľadňovala aj suma vyrovnávacieho príplatku poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

 

 

K bodu 20 

(§ 82)

Vzhľadom na obsolétnosť ustanovení o zvyšovaní dôchodkových dávok v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2017 sa legislatívno-technicky precizuje právna úprava dôchodkových dávok a zachováva sa mechanizmus zvyšovania dôchodkových dávok o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. 

 

K bodu 21

(§ 89 ods. 8 a 9)

Vzhľadom na obsolétnosť ustanovení o zvyšovaní úrazovej renty do 31. decembra 2017 sa legislatívno-technicky precizuje právna úprava zvyšovania úrazovej renty a zachováva sa mechanizmus zvyšovania úrazovej renty o percento rastu medziročného rastu spotrebiteľských cien.  

 

K bodu 22

(§ 89 ods. 10)

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodom 23 a 24

(§ 93 ods. 3 a § 94 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 20.

 

K bodu 25

[§ 102 ods. 1 písm. l)]

Navrhuje sa spresnenie ustanovenia ako reakcia na poznatky z aplikačnej praxe. Zamestnanci si môžu uplatniť svoje nároky aj pred zrušením zamestnávateľa. 

  

K bodu 26

(§ 104 ods. 1)

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zjednotením podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti pre všetkých poistencov umožniť prístup k dávke v nezamestnanosti väčšiemu počtu poistencov, ktorí platili poistné na poistenie v nezamestnanosti (najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie), čím sa podporí naplnenie účelu tejto dávky. Táto zmena sa navrhuje aj s prihliadnutím na podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti v okolitých susedských členských štátoch EÚ.

Poistencom (okrem poistencov, ktorí získali obdobie poistenia v nezamestnanosti z pracovného pomeru na určitú dobu, prípadne z obdobia dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti) sa predlžuje rozhodujúce obdobie, v ktorom sa zisťuje potrebná minimálna dĺžka obdobia poistenia v nezamestnanosti z troch rokov na štyri roky.  

 

K bodom 27, 28 a 42  

[§ 104 ods. 2 a § 142 ods. 3 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava a zjednotenie terminológie so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodu  29

(§ 104 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodmi 26 až 28.

 

 

K bodu  30

(§ 105 ods. 1)

Za predpokladu zjednotenia podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti je dôvodné, aby bola jednotná pre všetkých poistencov aj dĺžka podporného obdobia v nezamestnanosti (6 mesiacov). 

Podporné obdobie v nezamestnanosti v dĺžke 6 mesiacov podľa zákona účinného od 1. januára 2018 sa bude vzťahovať aj na poistenca, ktorému bola priznaná dávka v nezamestnanosti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, ak sa mu dávka vypláca k 31. decembru 2017 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni a na poistenca, ktorý bol opätovné zaradený, do evidencie uchádzačov o zamestnanie po 31. decembri 2017 a vypláca sa mu dávka v nezamestnanosti počas zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti. Dĺžka podporného obdobia týchto  poistencov sa predlžuje  zo štyroch na šesť mesiacov.

Zároveň sa zjednocuje terminológia so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodu 31

(§ 105 ods. 3)  

V súčasnosti platí, že poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o  zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu zostávajúcej nevyčerpanej dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie. Nakoľko nový nárok na dávku v nezamestnanosti môže vzniknúť najskôr po uplynutí dvoch rokov od začiatku predchádzajúceho nároku, ustanovuje sa, aby nárok na vyplatenie zostatku nevyplatenej časti dávky patriacej z podporného obdobia predchádzajúceho nároku, mohol vzniknúť v období do dvoch rokov od vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak sa v súčasnosti zaradí klient 730. deň od vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, podľa súčasne platného znenia nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, ktorá nebola vyplatená v predchádzajúcom podpornom období ani mu nevznikne nový nárok na dávku v nezamestnanosti.

 

K bodu 32

(§ 117 ods. 9)

Dopĺňa sa, že poistencovi, ktorý poberá predčasný starobný dôchodok, sa vyrovnávací príplatok vypláca spolu s týmto dôchodkom.

 

K bodom 33, 34, 45 až 47

(§ 120, 168 a 170)

Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje pôsobnosť Sociálnej poisťovne, ako prístupového bodu za Slovenskú republiku na účely elektronickej výmeny údajov medzi členskými štátmi EÚ a štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o EHP a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členské štáty“), aj o kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasných prístupových bodov. V praxi to znamená, že komunikácia s vyššie uvedenými inštitúciami bude za celú oblasť sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky vykonávaná už len jedným sprostredkovateľom – Sociálnou poisťovňou. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, budú na účely elektronickej výmeny údajov komunikovať výlučne zo Sociálnou poisťovňou, prostredníctvom ktorej sa informácie budú posielať príslušným inštitúciám členských štátov.

Touto zmenou nie sú dotknuté povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a zdravotných poisťovní plniť funkciu príslušného orgánu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu alebo styčného orgánu na elektronickú výmenu údajov medzi členskými štátmi vo svojej vecnej pôsobnosti v rozsahu určenom právnymi predpismi Slovenskej republiky, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. ES L 166, 30.4.2004) v platnom znení a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009) v platnom znení (vykonávacie nariadenie).  

Podľa Článku 1 odseku 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia je prístupovým bodom subjekt, ktorý plní funkciu elektronického kontaktu; automatického smerovania na základe adresy a inteligentného smerovania na základe softvéru, ktorý umožňuje automatické kontrolovanie a smerovanie (napr. aplikáciu umelej inteligencie) a/alebo zásah ľudského činiteľa. 

Zavedením jedného prístupového bodu za Slovenskú republiku sa zabezpečí efektívnejšie riešenie prístupu do systému elektronickej výmeny údajov, ktorým sa zjednoduší vzájomná komunikácia medzi jednotlivými inštitúciami členských štátov pri vybavovaní požiadaviek občanov EÚ a migrujúcich pracovníkov.

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 168 ods. 1 tak, aby správny fond bol určený aj na krytie výdavkov súvisiacich s plnením funkcie Sociálnej poisťovne ako prístupového bodu. Ďalej sa navrhuje doplnenie prvej vety ustanovenia § 170 ods. 1 tak, aby Sociálna poisťovňa zhromažďovala údaje na účely plnenia funkcie prístupového bodu vo vlastnom informačnom systéme, rovnako ako údaje na účely výkonu sociálneho poistenia a v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom aj starobného dôchodkového sporenia. Deklaruje sa, aby  sa na účely plnenia funkcie prístupového bodu Sociálnou poisťovňou nevyžadoval súhlas dotknutej osoby.     

 

K bodom 35 a 36

[§ 122 a § 123 ods. 2 písm. b)]

Navrhuje sa, aby sa právna úprava rozhodovania generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne o presúvaní finančných prostriedkov medzi základnými fondmi, v prípade ich nedostatkov v niektorom fonde, presunula z prechodných ustanovení do príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení upravujúcich pôsobnosť orgánov Sociálnej poisťovne v tejto oblasti. V rámci prechodných ustanovení je uvedená pôsobnosť generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v zákone o sociálnom poistení už od roku 2004, odkedy zákon nadobudol účinnosť. Z vecného pohľadu je preto opodstatnené  zrušiť časové obmedzenie platnosti a účinnosti  tejto právnej úpravy.

 

K bodom 37 až 41, 49 a 51

[§ 123 ods. 2 písm. c), § 129, 133, 134, § 172 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a)]

Ministerstvo v priebehu roka 2016 analyzovalo budúcnosť nastavenia sadzby poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa, ktorá je v súčasnej podobe časovo obmedzená, a to do konca roku 2017. Cieľom bolo posúdiť reálnosť implementácie súčasne platného znenia zákona o sociálnom poistení, t. j. zaradenia zamestnávateľov do nebezpečnostných tried s diferencovanou sadzbou na úrazové poistenie v závislosti od nebezpečnostného rizika a zároveň uplatňovanie prirážok a zliav k poistnému/resp. sadzbe poistného. Zároveň analyzovalo aj iné alternatívy, či už efektívnejšieho legislatívneho nastavenia alebo aplikáciu vecne odlišných riešení. Okrem možnosti jednoduchého zavedenia jednotnej sadzby úrazového poistenia boli analyzované viaceré varianty jednotnej sadzby s dodatočnými motivačnými faktormi (zľavy a prirážky na sadzbe poistného), ako aj možnosť diferenciácie sadzieb poistného na základe pracovného zaradenia zamestnancov.

Okrem viacerých interných rokovaní v rámci ministerstva a vypracovania hodnotiacej štúdie ministerstvom na túto tému sa uskutočnili konzultácie aj so sociálnymi partnermi. Zúčastnení poukazovali na prílišnú administratívnu záťaž dotknutých subjektov ( ministerstva, Sociálnej poisťovne a zamestnávateľov), ak nepríde k zmene zákona o sociálnom poistení v časti upravujúcej určenie sadzby poistného na úrazové poistenie (nebezpečnostné triedy,  bonusy a malusy), ktorá je platná už od roku 2004, avšak nikdy nenadobudla účinnosť. Dospelo sa k záveru, že platná právna úprava v zákone o sociálnom poistení o platení poistného na úrazové poistenie nie je vykonateľná a je administratívne náročná ako pre zamestnávateľov, tak aj pre Sociálnu poisťovňu.

Existuje riziko, že ukladanie prirážok a poskytovanie zliav na poistnom spôsobí u časti zamestnávateľov motiváciu neevidovať, neregistrovať a nenahlasovať pracovné úrazy a choroby z povolania a poškodení zamestnanci sa budú musieť domáhať svojich práv na súde a dokazovať zamestnávateľovi, že nesie zodpovednosť za pracovný úraz alebo chorobu z povolania aj v jednoznačných prípadoch, v ktorých zodpovednosť zamestnávateľa z pracovnoprávneho hľadiska vznikla. 

Problematickým sa ukazuje byť nerovnomerné rozloženie zamestnávateľov, pretože až 98 % zamestnávateľov z ich celkového počtu by bola poskytnutá zľava na poistnom (u drvivej väčšiny zamestnávateľov neboli evidované žiadne pracovné úrazy) a iba 1,5 % z nich by bola uložená prirážka na poistnom. Uvedené rozloženie by neumožnilo vo vyššej miere poskytovať zľavu na poistnom, pokiaľ má byť dodržaná požiadavka zachovania príjmov základného fondu úrazového poistenia približne na súčasnej úrovni.

Vyzdvihnutá bola jednoduchosť uplatnenia jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu, ktorá sa prostredníctvom prechodných ustanovení používa od roku 2004. Väčšina zúčastnených podporila aj určité prvky prevencie v rámci úrazového poistenia, t. j. motivácie zamestnávateľov k predchádzaniu pracovným úrazom a chorobám z povolania napr. prostredníctvom systému zliav a prirážok k poistnému. Po vyhodnotení možných riešení určenia sadzby poistného na úrazové poistenie pre zamestnávateľa po roku 2017 ministerstvo predkladá do legislatívneho procesu návrh na ponechanie jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie v súčasnej výške 0,8 % aj po roku 2017. V prípade použitia jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie nevzniká žiadna dodatočná administratívna záťaž Sociálnej poisťovni ani zamestnávateľom. Pri analyzovaní možného nastavenia sadzby poistného na úrazové poistenie boli jednotlivé alternatívy možného nastavenia vyhodnotené aj vo vzťahu k zavedeniu ročného zúčtovania v sociálnom poistení. Alternatíva predložená v návrhu (jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8 %) bola vyhodnotená ako kompatibilná s ročným zúčtovaním v sociálnom poistení a zároveň predstavuje najnižšiu administratívnu záťaž zúčastnených subjektov.

Ak by malo dôjsť k zásadnej zmene úrazového poistenia (vo vzťahu k plateniu poistného) malo by k tomu dôjsť pri príprave ročného zúčtovania (rok 2018) a nie už v súčasnosti, aby sme predišli prípadným nesúladom s ročným zúčtovaním.  

Nastavenie sadzby poistného na úrazové poistenie bude aj naďalej diskutovanou témou spolu so sociálnymi partnermi. Nevykonateľnosť platnej právnej úpravy a časové obmedzenie platnosti prechodných ustanovení, ktorými je určená účinná sadzba poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8 %, si vyžiadala prijať najvhodnejšie riešenie. Nevidíme dôvod, pre ktorý by ustanovenie jednej sadzby poistného na úrazové poistenie malo byť naďalej súčasťou ustanovení prechodného charakteru. Na základe uvedeného sa navrhuje vypustiť platnú právnu úpravu § 133 a  134 zo zákona o sociálnom poistení a zároveň presunúť jednotnú sadzbu poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8 % do základných ustanovení zákona.

Body 37, 38, 40, 49 a 51 (§ 123, 129, 172 a 178) sú len legislatívno-technickou úpravou súvisiacou s bodmi 39 a 41.

 

K bodom 43 a 68

(§ 144 a § 240 ods. 2)

Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je v zásade zjednotenie sumy, do ktorej Sociálna poisťovňa dlžné poistné nepredpisuje, so sumou nedoplatku na poistnom, do ktorej vzniká nárok na dávku nemocenského poistenia, ktorá je v súčasnosti päť eur. Rovnaká zmena sa navrhuje aj na predpisovanie penále.

Návrh na zmenu vychádza z aplikačnej praxe Sociálnej poisťovne a to z dôvodu hospodárnosti, nakoľko predstavuje zníženie administratívnej záťaže v Sociálnej poisťovni. V niektorých prípadoch náklady na predpísanie dlžných súm a na doručenie rozhodnutia prekračujú sumu, ktorá sa predpisuje. Pozitívom navrhovanej zmeny je, že si nevyžaduje zmenu informačných systémov Sociálnej poisťovne. Zvýšením hraničnej sumy na predpis však nedôjde k ujme pre odvádzateľov.

 

K bodu 44

(§ 146 ods. 1)

Navrhuje sa spresniť znenie ustanovenia o povolení splátkového kalendára pre osoby, ktoré sa stali dlžníkmi Sociálnej poisťovne z dôvodu, že poistné, pokuty, penále nezaplatili vôbec alebo z dôvodu, že ich zaplatili v nižšej sume ako mali. Navrhovaným znením sa sleduje, aby Sociálna poisťovňa povoľovala splátkový kalendár každému dlžníkovi na poistnom bez ohľadu na jeho aktuálne postavenie v sociálnom poistení (či je povinný aktuálne odvádzať poistné napr. ako zamestnávateľ alebo SZČO alebo nie). Rozširujú sa aj dôvody, pre ktoré bude môcť Sociálna poisťovňa povoliť splátky dlžných súm  o iné, bližšie nešpecifikované dôvody, pre ktoré by mohol byť žiadateľ ohrozený platobnou neschopnosťou, ak by nebol povolený splátkový kalendár. 

Ak je dlžník aktuálne povinný odvádzať poistné na sociálne poistenie, preberá sa účinná právna úprava, v zmysle ktorej je povolenie splátkového kalendára podmienené schopnosťou dlžníka riadne plniť aktuálne odvodové povinnosti v sociálnom poistení. 

Prostredníctvom predĺženia lehoty na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm z 18 na 24 mesiacov a zosúladenia s daňovými predpismi sa navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktoré budú môcť tento inštitút využiť vzhľadom na ich finančné pomery.

 

K bodu 48

(§ 170)

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať Úradu vlády Slovenskej republiky údaje na účely plnenia jeho úloh, vyplývajúcich z § 24 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého koordinuje prípravu zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.    

 

K bodu 50

[§ 178 ods.1 písm. a) siedmy bod]

Ide o zosúladenie ustanovenia, upravujúceho vecnú  príslušnosť pobočky Sociálnej poisťovne na vymáhanie neprávom vyplatených súm (na nemocenských dávkach, na dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti a na úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty) s ustanovením, ktoré ustanovuje povinnosť fyzických a právnických osôb nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávke sociálneho poistenia. Z rovnakého dôvodu sa upravuje vecná pôsobnosť pobočky Sociálnej poisťovne rozhodnúť o povinnosti zamestnávateľa vrátiť dávku garančného poistenia. 

 

K bodu 52 

[§ 179 ods.1 písm. a) tretí bod]

Ide o zosúladenie ustanovenia, upravujúceho vecnú príslušnosť ústredia Sociálnej poisťovne na vymáhanie neprávom vyplatených súm (na dôchodkových dávkach, na zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku, na úrazovej rente a pozostalostnej úrazovej rente) s ustanovením, ktoré ustanovuje povinnosť fyzických a právnických osôb nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávke sociálneho poistenia.  

 

K bodu 53

(§ 226 ods.1)

Dávka garančného poistenia patrí medzi príjmy oslobodené od dane z príjmu a neovplyvňuje výšku daňovej povinnosti ani u daňového subjektu ani u platiteľa dane. Nakoľko daňový úrad nepotrebuje informáciu o vyplatených dávkach garančného poistenia, ustanovenie sa vypúšťa.

 

K bodu 54

[§ 226 ods. 1 písm. l)]

Vypustenie právnej úpravy o povinnosti Sociálnej poisťovni zverejňovať na svojom webovom sídle priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely § 82 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku sa navrhuje z dôvodu právnej úpravy navrhovanej v ustanovení prechodného charakteru § 293dw ods. 5 písm. a).   

 

K bodu 55

[§ 226 ods. 1 písm. o) štvrtý bod]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v § 82.

 

K bodu 56

[§ 226 ods. 1 písm. o) piaty bod]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 59

[§ 231 ods. 1 písm. a)]

Podľa súčasného znenia § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ má povinnosť prihlásiť sa do registra zamestnávateľov do ôsmich dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, pričom povinnosť zamestnávateľa prihlásiť svojho zamestnanca do registra poistencov vzniká už pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Uvedené v praxi znamená, že pri prihlásení prvého zamestnanca zamestnávateľ nemusí byť zaregistrovaný v registri zamestnávateľov. Na odstránenie tohto nelogického postupu sa navrhuje, aby mal zamestnávateľ povinnosť prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne v rovnakej lehote ako aj prvého zamestnanca. 

 

K bodom 60 a 61

[§ 231 ods. 1 písm. b) prvý bod a piaty bod]

Podľa súčasného znenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ má povinnosť odhlásiť zamestnancov z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v zásade bezprostredne po skončení právneho vzťahu. Nakoľko tento moment nemá konkrétny dopad na zisťovanie nelegálneho zamestnávania,  a je pre zamestnávateľov zaťažujúci, navrhuje sa v rámci zlepšenia podnikateľského prostredia predĺžiť túto lehotu zamestnávateľovi na osem dní od ukončenia právneho vzťahu.

 

K bodu 62  

[§ 231 ods.1 písm. j)]

Upravuje sa lehota na predkladanie evidencie (evidenčného listu dôchodkového poistenia) z troch dní na osem dní. Táto lehota bude zodpovedať lehote, v ktorej sa predkladajú výkazy poistného, nakoľko údaje v nich uvádzané sa navzájom kontrolujú. Zároveň je určená tak, aby nespôsobovala predĺženie konania o nároku na dôchodok, keďže evidencia (evidenčný list dôchodkového poistenia) je  dôkazným prostriedkom potrebným na rozhodnutie o nároku na dôchodok.

 

K bodu 63

(§ 233 ods. 5)

V nadväznosti na vykonané zmeny uvedené v § 82 a § 89 ods. 10 zákona o sociálnom poistení súvisiace so zrušením ustanovení, na základe ktorých vzniká ministerstvu povinnosť vydávať opatrenie, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky a úrazovej renty, sa upravujú povinnosti Štatistického úradu Slovenskej republiky oznamovať priamo Sociálnej poisťovni údaje potrebné na určenie sumy zvýšenia dôchodkových dávok a úrazovej renty, aby táto mohla následne údaje zverejniť na svojom webovom sídle.

 

K bodom 64 a 70

(§ 233 ods. 12 a § 293dy)

Navrhovanou právnou úpravou sa zakladá povinnosť Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť Sociálnej poisťovni údaje, o ktorých sa dozvedá pri svojej činnosti na účely vykonávania sociálneho poistenia, najmä platenia poistného na dôchodkové poistenie štátom za 

1. 1. fyzické osoby, ktoré majú nárok na rodičovský príspevok,
2. 2. fyzické osoby, ktorým sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a
3. 3. fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne.

Účelom je odbremeniť tieto fyzické osoby od poskytovania údajov a plnenia oznamovacích povinností dvom subjektom verejnej správy, pôsobiacim v oblasti výkonu sociálneho zabezpečenia. Návrh nadväzuje na zmeny v § 15 a  22.  

Prechodným ustanovením sa ustanovuje lehota na poskytnutie potrebných údajov súvisiacich so založením povinnosti  Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny v § 233 Sociálnej poisťovni, a to do 10. januára 2018.

 

K bodom 65 a 66

(§ 236 ods. 1 a § 237 ods. 1)

V súvislosti so zmenami navrhovanými v § 144  ods. 1 a § 240 ods. 2 sa navrhuje analogická právna úprava povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku alebo jej časť. 

 

K bodu 67

(§ 237a)

V kontexte s návrhom na predĺženie lehoty na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm poistného sa navrhuje predĺžiť aj lehotu na povolenie splátok dlžnej sumy fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy podľa § 234, 236 až 238 zákona o sociálnom poistení, z 18 mesiacov na 24 mesiacov. 

 

K bodu 69

(§ 241a)

Podľa súčasného znenia § 241a ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa Sociálnej poisťovni (od 1. januára 2008) ukladá sankcia v podobe penále za nesplnenie povinnosti postúpiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie včas a/alebo v zákonom určenej výške. Tento odsek sa upravuje z legislatívno-technického hľadiska z dôvodu zavedenej legislatívnej skratky „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“ v § 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení a z dôvodu zmeny základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska odo dňa zavedenia eura na základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky. 

V ustanovení § 241a ods. 2 zákona o sociálnom poistení je uvedený taxatívny výpočet situácií, v ktorých Sociálna poisťovňa penále neplatí. Tieto situácie sú spôsobené objektívnymi skutočnosťami, ktoré nevznikajú z dôvodu nečinnosti Sociálnej poisťovne alebo jej oneskoreného konania. Úprava uvedená v písm. a) predmetného ustanovenia reflektuje na právnu úpravu, podľa ktorej Sociálna poisťovňa bola povinná opravenú zmluvu zapísať spätne ku dňu jej prvého doručenia. V súčasnosti však podľa § 64a ods. 6 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa zaregistruje zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení až ku dňu, kedy spĺňa všetky náležitosti zákona. V súčasnosti je ustanovenie § 241a ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení obsolétne, nakoľko nemôžu byť penále platené za obdobie, v ktorom ešte nevznikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení a za obdobie, v ktorom ešte nemohli byť zaplatené ani postúpené príspevky.

Platné ustanovenia § 241a ods. 2 v písm. b) a e) zákona o sociálnom poistení reagujú na situácie, kedy sporiteľovi vznikla účasť dobrovoľne (podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2008 do 31. marca 2012) resp. skôr, ako bola uzatvorená samotná zmluva o starobnom dôchodkovom sporení (automatický vstup do II. piliera podľa právnej úpravy platnej v období od 1. apríla 2012 do konca roku 2012). Keďže podľa v súčasnosti účinnej úpravy účasť na starobné dôchodkové sporenie vzniká sporiteľovi, ktorý je dôchodkovo poistený, k prvému dňu kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmluva o SDS zapísaná do registra zmlúv, nemôže už dôjsť k situáciám opísaným v písmenách b) a e). V predkladanom návrhu sa z uvedených dôvodov doterajšie ustanovenia písmen a), b) a e) vypúšťajú.

V právnej úprave o neplatení penále Sociálnou poisťovňou z dôvodu, že zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť riadne a včas jej predložiť výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac alebo nepredložil registračný list fyzickej osoby a z dôvodu poskytnutia primeranej lehoty na odvod príspevkov, ktorá začína plynúť až od zistenia rozhodujúcich skutočností podmieňujúcich nárok na materské, sa v prečíslovaných písmenách a) a b) v § 241a ods. 2 zákona o sociálnom poistení dáva do súladu lehota, počas ktorej Sociálna poisťovňa neplatí penále za nepostúpené príspevky s lehotou, ktorú má Sociálna poisťovňa na postúpenie príspevkov podľa § 226 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení. 

 

K bodu 70

§ 293dw

Od roku 2018 do roku 2021 sa dôchodkové dávky (okrem vyrovnávacieho príplatku) budú zvyšovať o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, najmenej však o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej sumy príslušného druhu dôchodku. Účelom ustanovenia takto definovanej minimálnej miery valorizácie dôchodkov je garantovať istú minimálnu sumu zvýšenia dôchodku, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou. V súvislosti s uvedeným sa navrhuje aj minimálna valorizácia úrazovej renty.  

 

§ 293dx

Ak poistenec nesplnil podmienky, nároku na dávku v nezamestnanosti ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, môže mu vzniknúť nárok na dávku v nezamestnanosti podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2018. 

 

§ 293dz

Navrhuje sa predĺžiť účinky skoršej právnej úpravy do budúcnosti zachovaním osemdňovej lehoty na prihlásenie zamestnávateľa do registra zamestnávateľov Sociálnej poisťovne v prípade, že začal zamestnávať prvého zamestnanca pred nadobudnutím účinnosti novely, t. j. pred 1. januárom 2018.

 

K Čl. II a III

V súvislosti so  zmenou v bodoch 33 a 34 sa vstupuje v článkoch II a III do osobitných predpisov na účely zrušenia plnenia funkcie prístupového bodu Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Vo všetkých bodoch ide v podstate o legislatívno-technickú úpravu. 

V článku III  v druhom bode sa vzhľadom k zodpovednosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky za plnenie úlohy zavedenia elektronickej výmeny dát v oblasti údajov v zdravotnom poistení navrhuje, aby inštitúcie ktorých Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nevykonáva výkon vlastníckych práv a ktoré nie sú podriadené Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, predkladali správy, na základe ktorých bude možné posúdenie stavu postupného zavádzania elektronickej výmeny dát. 

 

K Čl. IV

Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2018. 

 

 

Bratislava 16. augusta 2017

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky