Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2004 do 31.01.2004

Platnosť od: 27.11.2003
Účinnosť od: 01.01.2004
Účinnosť do: 31.01.2004
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo sociálneho zabezpečenia, Dôchodkové zabezpečenie, Sociálne poistenie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST141JUD>999966DS136EUPP39ČL53

Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2004 do 31.01.2004
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 461/2003 s účinnosťou od 01.01.2004 na základe 551/2003 a 600/2003

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 461/2003, dátum vydania: 20.06.2018

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 551/2003, dátum vydania: 18.12.2003

28

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov prvý raz v právnom poriadku Slovenskej republiky upravil právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Týmto zákonom sa upravujú práva a povinností štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykon ávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

V tomto zákone sa premietajú právne úpravy problematiky štátnej služby iných, najmä európskych krajín.

Napriek tomu sa ukázalo, že v podobe, v akej bol zákon 2. júla 2001 schválený Národnou radou Slovenskej republiky nevyriešil všetky potreby a väzby štátnej služby. Najviac problé mov je okolo preklopenia zamestnaneckých vzťahov podľa predchádzajúcich predpisov do štátnozamestnaneckých vzťahov podľa tohto zákona.

Problémy spôsobuje aj súčasný spôsob schvaľovania systemizácie, kedy systemizácia sa stáva súčasťou zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. To spôsobuje ní zku mieru flexibility pri zmene organizačnej štruktúry v služobných úradoch.

Tieto a niektoré ďalšie problémy nevyriešilo (alebo nie úplne vyriešilo) ani doterajších šesť noviel zákona o štátnej službe.

V uplynulom období sa pristúpilo k analýze skúseností z uplatňovania zákona v praxi, pričom sa využilo poznatkov Úradu pre štátnu službu, ostatných ústredných orgánov štátnej sprá vy, ostatných štátnych orgánov a miestnych orgánov štátnej správy. Bola vypracovaná Stratégia reformy zamestnávania vo verejnom sektore, ktorú vypracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s Úradom pre štátnu službu.

Závery analýzy skúseností z uplatňovania zákona o štátnej službe ako aj závery zo Stratégie reformy zamestnávania vo verejnom sektore sa stali podkladmi pre vypracovanie tejto novely zákona.

Najrozsiahlejšie zmeny sa navrhujú v jednotlivých druhoch štátnej služby, kde k doterajšej prípravnej štátnej službe, stálej štátnej službe a dočasnej štátnej službe sa dopĺň a nominovaná štátna služba. Do nominovanej štátnej služby sa bude môcť prihlásiť každý štátny zamestnanec v stálej štátnej službe a v prechodnom období aj iná fyzická osoba. Ten, kto sa prihlási do nominovanej štátnej služby musí úspešne absolvovať skúšku, ktorá svojou náročnosťou by mala zabezpečiť, že v nominovanej štátnej službe budú len tí najschopnejší. Nominovaná štátna služba by mala tvoriť jadro štátnej služby a u nej by sa mali uplatňovať aj zvýšené výhody upravené zákonom. Ide najmä o zachovanie inštitú tu zaradenia mimo činnej štátnej služby pri znížení počtu štátnozamestnaneckých miest v systemizácii, zvýšené finančné ohodnotenie a niektoré iné výhody.

Na druhej strane doterajší inštitút zaradenia mimo činnú štátnu službu štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorému sa v dôsledku zníženia počtu štátnozamestnanecký ch miest zrušilo miesto, sa ruší. S takýmto zamestnancom môže služobný úrad skončiť štátnozamestnanecký pomer i trojmesačnou výpovednou lehotou.

Navrhuje sa tiež zmena v postupe pri schvaľovaní systemizácie. Najmä sa navrhuje, aby systemizáciu schvaľovala vláda a nie Národná rada Slovenskej republiky ako súčasť zákona o štátnom rozpočte.

V návrhu novely zákona sa rieši novým spôsobom vymenovanie vedúceho služobného úradu a predstaveného, ktorého priamo riadi minister. Ten bude mať možnosť vybrať si zo všetkých uchádzačov, ktorí uspeli vo výberovom konaní.

Upravuje sa inštitút sťažnosti štátneho zamestnanca, kde sa navrhuje, aby sa o sťažnosti štátneho zamestnanca nerozhodovalo v konaní podľa zákona o štátnej službe, ale aby sa sťažnosti riešili podľa zákona o sťažnostiach. V nadväznosti na to sa upravujú aj niektoré ustanovenia o konan í.

Úplne nanovo sa upravuje odmeňovanie štátnych zamestnancov. Mení sa počet platových tried na 11 a riešia sa platové stupne, zvýhodnia sa štátni zamestnanci, ktorí sú dočasne preložení.

Navrhuje sa zrušiť príplatok k dôchodku a odchodné a navrhujú sa niektoré ďalšie zmeny. Všetky navrhované zmeny majú viesť ku skvalitneniu štátnej služby, k jej zlacneniu a k väčš ej flexibilite.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bude mať dopad na výdavky zo štátneho rozpočtu 274 mil. Sk ročne. Nebude mať dopad na zvýšené nároky na rozpočty obcí a rozpočty vyšší ch územných celkov. Návrh zákona nebude mať dopad na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcii a nebude zakladať nároky na pracovné sily a na organizačné zabezpečenie. S uvedeným konštatovaním sa Ministerstvo financií Slovenskej republiky stotožnilo vo svojom stanovisku zo dňa 16. 5. 2003.

Návrh zákona bol prerokovaný na dvoch zasadaniach Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, pričom ani na jednom rokovaní neprišlo k dohode sociálnych partnerov. Konfe derácia odborových zväzov Slovenskej republiky s návrhom zákona nesúhlasila a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky súhlasila s pripomienkami.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej ú nie

1.Navrhovateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov n ávrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Problematika návrhu zákona nepatrí medzi priority podľa prí lohy tzv. Bielej knihy; patrí však medzi priority podľa Partnerstva pre vstup, aktualizovaného znenia NPPA, screeningu - 13. kapitola - Sociálna politika a zamestnanosť, časť 13.04 - Antidiskriminácia, podľa Prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 a Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii.

b) V negociačnej pozícii ku kapitole č. 13 - Sociálna politika a zamestnanosť Slovenská republika prevzala na seba záväzok dosiahnuť úplnú kompatibilitu s acquis v oblasti antidiskriminá cie do konca roku 2002 a deklarovala, že je pripravená na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do Európskej únie 1. januára 2004. Slovenská republika nepožadovala výnimky alebo prechodné obdobie na implementáciu legislatívy tejto kapitoly.

4.Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v primárnom práve Európskych spoločenstiev, a to v čl. 6, ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v amsterdamskom znení, ktorým sa inkorporuje Dohovor o ochrane ľudských práv a zá kladných slobôd (ďalej len "dohovor") a na jeho základe čl. 14 dohovoru, ktorý ustanovuje zákaz diskriminácie. Problematiky návrhu zákona sa v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev dotýka smernica Rady č. 2000/78/ES o všeobecnom rámci pre rovnané zaobchádzanie v zamestnaní a smernica Rady č. 2000/43/ES o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie:

a) úplná zlučiteľnosť. Ustanovenia vyššie uvedených smerníc boli v ú plnej zhode transponované do zákona o štátnej službe. Z toho dôvodu nie je potrebné vypracovať ani tabuľky zhody.

6. Gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zmysle uznesenia vlády SR č. 962 z 10. októbra 2001 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozí ciu smerníc.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoloč enstiev a právom Európskej únie:

Na vypracovaní návrhu zákona sa nezúčastnili experti EÚ. Nebola taktiež využitá ani iná forma účasti (napr. PHARE, twinning alebo bilaterálna spolupráca).

II. Osobitná časť

K Èl. 1

K bodom 1 a 2

Vypustenie slov „vyšších“ v ustanoveniach § 2 ods. 4 a 6 sa navrhuje v nadväznosti na zákon o probačných a mediačných úradníkoch a ktorým sa zároveň sa mení a dopĺňa zákon č . 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Zmenou znenia v § 2 ods. 7 sa reaguje na súčasný právny stav.

K bodu 4

Úprava § 2 ods. 8 písm. a) sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú na ministra ako člena vlády.

K bodu 5

V ustanovení § 3 sa navrhuje nový odsek 3, ktorým by sa osobitne upravuje možnosť občana dom áhať sa svojich práv deklarovaných v odsekoch 1 a 2, ktoré nie je možné uplatniť podľa doterajšie znenia odseku 3. Dôkazné bremeno je na príslušnom služobnom úrade. V nadväznosti na doplnenie nové ho odseku sa prečíslováva doterajší odsek 3 na bod 4.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa v § 4 doplniť nominovanú štátnu službu, ktorá by mala byť najvyšší m stupňom dosiahnutej štátnej služby. Zamestnanci v nominovanej štátnej službe by mali tvoriť jadro štátnej služby, pričom sa predpokladá, že ju budú tvoriť štátni zamestnanci z ministerstiev, iný ch ústredných orgánov štátnej správy a z ďalších vybraných služobných úradov. O vykonanie nominačnej skúšky bude môcť požiadať každý zamestnanec v stálej štátnej služ be. Nominačnú skúšku bude realizovať Úrad pre štátnu službu. V nadväznosti na to sa v § 4 písm. b) vypúšťa slovo „a“.

K bodom 8, 18, 47, 96, 160 a 192

Nahradením slov v § 5 ods. 2, § 8 ods. 2, § 22 ods. 1, § 47 ods. 4, § 106 ods. 2 a v § 154 ods. 6 sa reaguje na vznik Kancelárie súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“) a doplnenie písm. g) vyplýva z aplikačnej praxe.

K bodu 9

Novým znením odseku 5 v § 5 sa presnejšie vymedzuje vzťah tohto zákona na odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedov národnej rady v nadvä znosti na potreby aplikačnej praxe.

K bodu 10

Novým znením § 6 sa navrhuje, aby z dôvodov jednotného uplatňovania štátnozamestnanecký ch vzťahov, v nadväznosti na organizačné štruktúry služobných úradov sa doplnila kompetencia pre úrad pre štátnu službu .

V odseku ods. 2 sa navrhuje presnejšie vymedzenie vykonávania výberového konania, kedy úrad pre štátnu službu vykonáva výberové konanie nielen na štátnozamestnanecké miesta v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe ale aj v stálej štátnej službe, ak to ustanovuje tento zákon.

Tiež sa navrhuje na základe aplikačnej praxe určiť explicitne, že na kontrolu podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o kontrole v štátnej správe.

Reaguje sa aj na zavedenie jednotného registra štátnych zamestnancov, ktorý bude slúžiť pre plnenie zo zákona vyplývajúcich povinností štátu ako zamestnávateľa napr. obsadzovanie štátnozamestnaneck ých miest štátnymi zamestnancami zaradenými mimo činnú štátnu službu.

Z praxe vyplynula potreba hodnotenia kvality štátnej služby ako nástroja na jej ďalšie skvalitňovanie a usmerňovanie, preto sa navrhuje, aby túto kompetenciu mal úrad pre štátnu službu.

Navrhuje sa aj, aby uverejňovanie služobných predpisov, vyhlasovanie voľných štátnozamestnaneckých miest, výberových konaní na obsadenie voľných štátnozamestnaneckých miest a ďalších inform ácií podľa rozhodnutia úradu pre štátnu službu sa uskutočňovalo vo Vestníku úradu pre štátnu službu. Zákon ustanovil povinnosť úradu pre štátnu službu vyhlasovať voľné štá tnozamestnanecké miesta v tlači bez zreteľa na finančnú náročnosť tohto spôsobu vyhlasovania. Prax potvrdila potrebu vyhlasovania voľných štátnozamestnaneckých miest aj iným spôsobom než v tlač i. Osobitne je potrebné zákonom upraviť spôsob uverejňovania služobných predpisov, ale aj ďalších informácií úradu pre štátnu slu žbu a to aj v nadväznosti na reálne finančné možnosti úradu pre štátnu službu.

Navrhuje sa tiež zabezpečiť využívanie odborných kapacít iných služobných úradov v procese riadenia štátnej služby úradom pre štátnu službu.

Z kompetencií Úradu pre štátnu službu nevyplýva nárok na nové štátnozamestnanecké miesta na Úrade pre štátnu službu.

K bodu 11

Novým § 6a sa navrhuje presnejšie vymedziť obsah registra štátnych zamestnancov vo vzťahu k zákonu o ochrane osobných údajov, resp. sa vyjadruje zoznam osobných údajov, ktoré sú oprávnené Úrad pre štátnu službu a služobné úrady oprávnené získavať a spracúvať o štátnych zamestnancoch.

K bodu 12

Zaradenie Kancelárie súdnej rady medzi ustanovenia § 7 ods. 1 písm. b) sa navrhuje vzhľadom n a jej vznik po účinnosti tohto zákona.

K bodu 13

Doplnením slov do § 7 ods. 1 písm. c) sa reaguje na zmeny v miestnej štátnej správe.

K bodu 14

Doplnením slov v § 7 ods. 1 písm. e) sa navrhuje reagovať na skutočnosť, že mnohé ú tvary Policajného zboru nemajú vo svojej pôsobnosti štátnych zamestnancov podľa tohto zákona, a preto je problematické, aby vytvárali služobné úrady tak, ako zákon predpokladá.

K bodu 15

Navrhuje sa vypustiť v § 7 ods. 1 písm. f), nakoľko na Akadémii Policajného zboru nie sú zamestnanci podľa tohto zákona. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje novo označiť písmená v predmetnom ustanovení

K bodu 16

Pripojenie slov do § 7 ods. 4 sa navrhuje z dôvodu odstránenia nejasností pri aplikácii tohto ustanovenia.

K bodu 17

Zmenou slov v § 8 ods. 1 sa zvýrazňuje osobitné postavenie osobného úradu v organizačnej štruktúre služobného úradu.

K bodu 19

Doplnením nového odseku 4 do § 8 sa dopĺňa zákon o určenie služobného úradu pre predstaveného v politickej funkcii a odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu ná rodnej rady alebo podpredsedu národnej rady. Vzhľadom na praktické skúsenosti sa navrhuje, aby takýmto osobným úradom bol osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu okrem vedúcich služobných úradov.

K bodu 20

V § 9 sa navrhuje za odsek 1 vložiť nový odsek 2, ktorým sa dáva možnosť nadriadenému podľa § 4 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov a predstavenému podľa § 3 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov vykonávať funkciu predstaveného podľa zákona o štátnej službe.

K bodu 21

Doplnením § 9 ods. 3 o štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe sa reaguje na doplnenie tohto druhu štátnej služby v § 4.

Vypustením slov z odseku 3 sa navrhuje odstrániť rozpor medzi ustanoveniami zákona po zavedení princípu prelomeného kariérneho postupu, ktorý umožnil, aby sa o pozíciu predstaveného mohli uchádzať aj ob čania, ktorí nie sú štátnymi zamestnancami, a preto nemožno vyžadovať, aby spĺňali kvalifikačný predpoklad na výkon riadiacich funkcií. Tento predpoklad mali, podľa pôvodného návrhu zá kona predpokladajúceho čistý kariérny postup, štátni zamestnanci získavať vo funkčnom vzdelávaní pred vymenovaním za predstaveného. Návrh v ďalších ustanoveniach upravuje funkčné vzdelá vanie predstavených ako následné vzdelávanie, po vymenovaní za predstaveného bez ohľadu na to, či sa stal predstaveným štátny zamestnanec alebo uchádzač, ktorý nebol štátnym zamestnancom.

K bodu 22

Novým znením odseku 4 v § 9 sa zosúlaď uje toto ustanovenie s ustanovením § 5 ods. 5, podľa ktorého sa na predstaveného v politickej funkcii a na predstaveného, ktorý je veľvyslancom ustanovenie § 9 nevzťahuje.

K bodu 23

Doplnenie ustanovenia § 9 o nový odsek 5 sa navrhuje z dôvodu, že vedúci zastupiteľského úradu je v súlade s medzinárodným právom nadriadený všetký m zamestnancom na zastupiteľskom úradu, teda aj zamestnancom, ktorých odborná náplň činnosti nie je v gescii Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, ako aj zamestnancom, ktorí vykonávajú štá tnu službu alebo verejnú službu v inom služobnom úrade ako je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, ale tvoria súčasť personálu zastupiteľského úradu.

K bodu 24

Novým znením § 10 sa presnejšie vymedzuje právomoc a povinnosti vedúceho služobného úradu v nadväznosti na potreby aplikač nej praxe tak, aby nezasahovali do pôsobnosti ministra riadiť a zodpovedať za činnosť ministerstva.

Podľa zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej št átnej správy ministerstvo v znení neskorších predpisov riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Podľa doterajšieho znenia zákona o štátnej službe v šak neboli vytvorené predpoklady na to, aby mal minister aj dostatočné kompetencie a vplyv na výber vedúceho služobného úradu, ktorý je kľúčovou funkciou pri zabezpečovaní plnenia služobných ú loh na ministerstve. Navrhuje sa preto, aby sa v § 10 odsek 3 uvedený deficit v zákone odstránil.

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby minister mohol podávať návrh na vymenovanie vedúceho služobného úradu v úrade, ktorým je ministerstvo, navrhuje sa mu aj kompetencia, podľa ktorej môže dať návrh aj na odvolanie. Predseda úradu pre štátnu službu na základe takéhoto návrhu, vedúceho slu žobného úradu odvolá. V § 10 ods. 11 sa reaguje na neexistenciu úpravy.

K bodu 25

Návrhom nového znenia § 11 ods. 2 sa sleduje zosúladenie terminológie používanej v zá kone a odstránenie nadbytočných ustanovení.

K bodu 26

Novým znením § 12 sa reaguje na praktické potreby pri uplatňovaní zákona. Èlenenie štá tnozamestnaneckých miest v systemizácii podľa jednotlivých druhov štátnej služby sa ukázalo ako nepraktické a nesystémové. Presnejšie sa vymedzujú niektoré pôvodné ustanovenia a odstraň uje sa duplicita.

Navrhuje sa, aby systemiz áciu schvaľovala vláda, čím sa odstraňuje súčasný rozpor kedy Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje systemizáciu ako súčasť zákona, avšak vláda má v nej vykonať zmeny práve podľ a toho istého zákona. Navrhovanou zmenou sa tiež sleduje spružnenie systemizácie s ohľadom na organizačné zmeny v štátnej službe.

K bodu 27

Znenie § 14 ods. 1 sa navrhuje presnejšie vymedziť vzhľadom na potreby aplikačnej praxe a tiež sa navrhuje umožniť obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v dočasnej štátnej službe bez výberového konania len, ak spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu, ak sa na dané štátnozamestnanecké miesto vyžadujú.

K bodu 28

Návrh na zmenu ustanovenia § 14 ods. 2 vyplynul z praktickej potreby mať výpis z registra trestov zalo žený v podkladových materiáloch uchádzača o štátnu službu a neskôr, v prípade prijatia do štátnej služby, i v jeho osobnom spise z dôvodu prípadných neskorších spochybnení jeho bezú honnosti.

K bodom 29, 31 a 32

Úpravami v § 14 sa navrhuje vypustiť úpravu osobitných kvalifikačný ch predpokladov na vykonávanie riadiacich činností vzhľadom na to, že tieto už nie sú podmienkou pre štátneho zamestnanca na vymenovanie za predstaveného. Tiež sa navrhuje vypustiť odbornú prax ako kvalifikačný predpoklad vzhľadom na to, že v šiestej hlave sa komplexne mení spôsob odmeňovania. Rovnako sa navrhuje vypustiť aj osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie riadiacich činností vzhľadom na zrušenie odseku 8.

K bodu 30

Vypustením slov v § 14 ods. 5 sa reaguje na úpravy v § 14 ods. 3

K bodu 33

Navrhuje sa zmenou ustanovenia § 14 ods. 11 druhá veta, aby štátny zamestnanec, aby štátny zamestnanec v dočasnej štátnej slu žbe na zastupovanie štátneho zamestnanca v prípade pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, výkonu základnej služby, náhradnej služby, civilnej služby, neplateného služobného voľ na, zaradenia mimo činnej štátnej služby alebo v prípade, že ide o miesto, ktoré bolo úradu pre štátnu službu ohlásené ako voľné , do doby výberu uchádzača vo výberovom konaní nemusel spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad na výkon niektorých činností podľa osobitného predpisu a osobitný kvalifikačný predpoklad na vý kon riadiacich činností.

K bodu 34

Doplnením § 14 o odsek 12 sa reaguje na blížiaci sa vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

K bodu 35

Novým znením ustanovenia § 15 sa ustanovuje možnosť obsadenia voľného štátnozamestnaneckého miesta aj zo štátnych zamestnancov, ktorí boli zaradení mimo činnej št átnej služby z dôvodu zníženia počtu štátnozamestnaneckých miest a v rámci toho zrušenia ich štátnozamestnaneckých miest v systemizácii a iných štátnych zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky a prejavili o voľné miesto záujem. Doterajšia obligatórna povinnosť sa mení na fakultatívnu mož nosť z dôvodov, že sa predpokladá zanedbateľný počet zamestnancov zaradených mimo činnej štátnej služby z tohto dôvodu. Ak je spomedzi štátnych zamestnancov na obsadenie voľného miesta viac kandidá tov, navrhuje sa možnosť pre služobný úrad uskutočniť interné výberové konanie, na ktoré sa uplatnia ustanovenia týkajúce sa výberového konania všeobecne. Navrhuje sa tiež zaviesť nový inštitú t spoločného výberového konania, ktorým by sa odlíšilo výberové konanie na viacero voľných miest súčasne oproti inštitútu hromadného výberového konania (fast stream), to znamená , že služobný úrad bude mať možnosť rozhodnúť sa v prípade obsadzovania viacerých voľných štátnozamestnaneckých miest v tom istom odbore štátnej služby alebo aj v rôznych odboroch štá tnej služby o forme realizácie výberového konania. Doplnenie tejto možnosti si vyžiadala aplikačná prax. Obdobne sa navrhuje riešiť výberové konanie aj podľa odseku 16.

Tiež sa navrhuje, v súlade so zavedením povinnosti vydávať Vestník úradu pre štátnu službu, uverejňovať v ňom oznámenia o spoločných výberových konaniach a o hromadných výberových konaniach. Tá to povinnosť sa navrhuje s rovnocennou možnosťou zverejniť voľné štátnozamestnanecké miesta v tlači. Zároveň sa zachováva možnosť zverejniť voľné štátnozamestnanecké miesta aj v iný ch verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie.

Reaguje sa aj na skutočnosť, že je potrebné obsadzovať niektoré štátnozamestnanecké miesta aj iným spô sobom než podľa poradia, ktoré určí výberová komisia. Pôjde najmä o miesta vedúcich služobných úradov ministerstiev a predstavených priamo riadených ministrom.

Vytvára sa právny rámec na využívanie špeciálnych testov, ktorými je možné overiť schopnosti uchádza ča v súlade s ustanovením § 15 ods. 2

K bodu 36

Vložením nového § 15a sa reaguje na potrebu obsadzovať tie voľné štátnozamestnanecké miesta na ktoré sa vyžadujú mimoriadne osobnostné predpoklady a osobitné odborné znalosti v danom odbore štátnej služby, hromadným výberovým konaním. Vytvára sa právny rámec na uskutočň ovanie hromadného výberového konania (tzv. fast stream) za účelom skvalitnenia výberu uchádzačov.

Účelom hromadného výberového konania je poskytnúť služobným úradom možnosť výberu pri obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest z uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali také to výberové konanie.

K bodu 37

Novým znením § 16 ods. 1 sa navrhuje, aby priznanie funkčného platu, jeho jednotlivých zlož iek sa uskutočňovalo formou rozhodnutia. Táto potreba vyplynula zo zmeny ustanovenia § 78.

K bodu 38

Vypustením druhej vety v § 16 ods. 2 sa navrhuje odstrániť systémový nedostatok tohto ustanovenia vzhľadom na to, že v ustanoveniach § 16 sa rieši vznik štátnozamestnaneckého pomeru a nie obsadzovanie št. miest. Uvedená zmena sa navrhuje aj vzhľadom na nové znenie § 15.

K bodu 39

V nadväznosti na Stratégiu zamestnanosti vo verejnom sektore sa navrhuje v § 16 ods. 3 rozšíriť funkcie a platové triedy v štátnej službe tak, aby najmä na ústredných orgánoch štátnej správy bolo možné odmeňovať skupinu štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú najnáročnejšie č innosti vyššími tarifnými platmi ako umožňovala doterajšia právna úprava.

K bodu 40

Doplnením nového odseku 4 do § 16 sa navrhuje, aby sa nariadením vlá dy Slovenskej republiky ustanovil priemer platových tried na jednotlivých služobných úradoch tak, aby nedochádzalo k neopodstatnenému zaraďovaniu štátnych zamestnancov do vyšší ch platových tried.

K bodu 41

Novým písm. f) v § 17 sa navrhuje medzi náležitosti rozhodnutia o vymenovaní do štátnej slu žby zaviesť inštitút pravidelné miesto výkonu štátnej služby. Jeho zavedenie je potrebné na presné definovanie pravidelného miesta výkonu štátnej služby pre účely pracovných ciest a zahraničných pracovných ciest. Zároveň sa navrhuje novo označiť písmená v ustanovení.

K bodu 42

Navrhuje sa doplniť § 17 ods. 2 vzhľadom na to, že aplikačná prax preukázala že je potrebn é, aby štátny zamestnanec spoločne s vymenovaním obdržal aj opis štátnozamestnaneckého miesta. Tým sa vylúčia pochybnosti pri plnení služobných úloh.

K bodu 43

Novým znením § 19 ods. 3 sa skrátenie prípravnej štátnej služby navrhuje v nadvä znosti na zmeny v postavení stálej štátnej služby.

V § 19 ods. 4 sa navrhuje novým znením presnejšie vymedziť odborné vzdelávanie ako súčasť prípravnej štátnej služby, kedy doterajším znením nebolo jednoznačne zrejmé v nadväznosti na § 20 o aké osobitné kvalifikačné predpoklady a podľa akých osobitných predpisov sa mala odborná príprava uskutočňovať.

K bodom 44, 48 a 49

Zmenou v § 19 a v § 22 sa reaguje na špecifické postavenie štátnych zamestnancov na súdoch.

K bodu 45

V § 20 ods. 1 sa navrhuje, aby súčasťou kvalifikačnej skúšky bolo aj overenie znalostí osobitných predpisov, ak sa na výkon funkcie vyžadujú osobitné kvalifikačné predpoklady a tiež zhodnotenie vykonávania služobných úloh školiteľom a nie služobné hodnotenie, ktoré podľa § 48 má vykonať predstavený.

K bodu 46

Vypustenie § 21 sa navrhuje vzhľadom na to, že sa mení postavenie štátneho zamestnanca v stá lej štátnej službe, nieje žiadúce, aby úspešné vykonanie kvalifikačnej skúšky bolo podmienkou na prechod z prípravnej štátnej služby do stálej štátnej služby a preto ani nie je dôvod vykoná vať opakovanú kvalifikačnú skúšku. sa uskutočňoval na základe kvalifikačnej skúšky.

K bodu 50

Doplnením § 24 sa navrhuje odstránenie rozporu, kedy v súlade so zásadou prelomeného karié rneho postupu sa úspešný uchádzač o miesto predstaveného vymenuje do stálej štátnej služby, pričom táto v prípadoch, ak uchádzač nebol predtým štátny zamestnanec, nenadväzuje na prípravnú štátnu službu. V nadväznosti na zmeny v prípravnej službe sa navrhuje vypustiť aj druhú vetu.

K bodu 51

Vložením nových § 24a až 24c sa nadväzuje na zavedenie inštitútu nominovanej štá tnej služby v § 4 písm. c). Navrhuje sa, aby nominovaná štátna služba nadväzovala na stálu štátnu službu a aby podmienkou vymenovania do tejto služby bolo úspešné vykonanie nominačnej skúšky.

K bodu 52

Novým znením § 25 ods. 2 písm. c) sa navrhuje medzi dôvody prijatia štátneho zamestnanca do do časnej štátnej služby bez výberového konania na zastupovanie zaradiť aj zastupovanie štátneho zamestnanca postaveného mimo činnú štátnu službu a štátneho zamestnanca, ktorý bol dočasne preložen ý. Ïalej sa navrhuje upraviť spôsob dočasného obsadenia voľného miesta, ktoré sa má obsadiť výberovým konaním tak, aby miesto bolo možné dočasne obsadiť už od jeho nahlásenia vedúcim úradu pre štátnu službu a aby zastupovanie trvalo až do doby vymenovania vo výberovom konaní vybratého uchádzača.

K bodu 53

Novým znením § 25 ods. 3 sa odstraňuje obmedzenie vykonávania funkcie predstaveného v politickej funkcii na obdobie najdlhšie päť rokov, nakoľko bolo v nesúlade s viacerými osobitnými predpismi napr. ustanovenia o predsedovi Poštového úradu. Zá roveň sa zavádza možnosť pre člena vlády, prezidenta, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky odvolať odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, čo je potrebn é najmä z dôvodov, ak už na plnenie týchto úloh nie je potrebný odborník alebo ak takýto odborník neplní úlohy v súlade s požiadavkami toho, pre koho má úlohy plniť.

K bodu 54

Doplnením § 25 ods. 4 sa presnejšie vymedzuje ustanovenie v tom, že dočasnú štátnu služ bu možno vykonávať len vymenovaným uchádzačom o tú ktorú štátnu službu podľa § 25 ods. 2 písm. a) a c).

K bodu 55

Navrhuje sa v § 25 vypustiť odsek 5 vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie z funkcií predstaven ých v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom upravujú osobitné predpisy napríklad zákon č. 575/2001 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., Ústava Slovenskej republiky.

K bodu 56

V nadväznosti na zmenu ustanovenia § 26 sa navrhuje zmeniť aj jeho nadpis.

K bodu 57

Novým znením § 26 ods. 1 sa navrhuje, aby uchá dzači, ktorí boli štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe, mohli opätovne vstúpiť do takejto služby aj bez prípravnej štátnej služby v uvedených lehot ách a za uvedených podmienok. Dôvodom je, že sa predpokladá, že ten kto bol štátnym zamestnancom v lehote troch rokov od skončenia štátnozamestnaneckého pomeru si zachová v požadovanej miere vedomosti a ná vyky z tejto služby, preto nie je ani potrebné aby sa miera vedomostí a návykov overovala osobitným spôsobom. Na druhej strane sa umožňuje uchádzačom ktorí boli štátnymi zamestnancami v nominovanej štátnej s lužbe a od skončenia ich štátnozamestnaneckého pomeru uplynulo menej ako šesť rokov aby mohli opätovne vstúpiť do takejto služby aj bez prípravnej štátnej služby, avšak v tomto prípade vzhľ adom na uplynutú dobu sa navrhuje podmieniť ich vstup opätovným vykonaním nominačnej skúšky.

K bodu 58

Doplnením § 26 sa navrhuje, aby štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitných predpisov (zákon o policajnom zbore, zákon o Hasičskom a záchrannom zbore a podobne) mohli vykonávať štátnu službu aj podľa tohto zá kona prípadne, keď ukončia štátnozamestnanecký pomer podľa týchto osobitných predpisov.

K bodu 59

Zmena v § 27 písm. d) sa navrhuje v nadväznosti na zmenu ustanovenia § 30 ods. 5, podľa ktoré ho vedúci služobného úradu vymenuje štátneho zamestnanca na zastupovanie predstaveného počas jeho neprítomnosti presahujúcej dva týždne alebo v prípade, keď sa uvoľní miesto predstaveného. Ku skrá teniu uvedenej lehoty z troch na dva týždne viedla aplikačná prax, nakoľko doterajšie vymedzenie sa ukázalo ako obmedzujúce v tom, že sa dlhodobo navodzoval stav bez právnej zodpovednosti za plnohodnotný vý kon funkcie predstaveného.

K bodom 60 a 61

Novým znením § 27 písm. i) sa reaguje na aplikačnú prax, kedy podľa doterajšej ú pravy nebolo možné štátneho zamestnanca v dočasnej alebo prípravnej štátnej službe zaradiť mimo činnú štátnu službu z dôvodu podozrenia zo závažného služobné ho previnenia alebo podozrenia zo spáchania trestného činu. Zmenou slov v písm. h) sa reaguje na zmeny v § 33 ods. 1.

K bodom 62 a 82

Vzhľadom na to, že navrhovaná novela zákona o štátnej službe určuje ako súčasť rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby uvedenie pravidelného miesta výkonu štátnej služby a opis štátnozamestnaneckého miesta, považujeme za nevyhnutné v § 27 v novom písmene l) definovať vyslanie na zastupiteľský úrad ako ďalšiu zmenu štátnozamestnaneckého pomeru. V nadväznosti na uvedené sa javí ako potrebné aj vloženie nového § 35a.

K bodu 63

Zmena ustanovenia v § 28 ods. 1 sa navrhuje v nadväznosti na zmeny navrhované v § 27.

K bodom 64 až 68

Novým znením § 29 ods. 1 sa reaguje na potrebu preložiť štátneho zamestnanca doč asne aj na dlhšiu dobu než na 6 mesiacov, pričom sa navrhuje, aby takéto preloženie bolo možné uskutočniť so súhlasom štátneho zamestnanca. Navrhuje sa, aby štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej slu žbe bolo možné preložiť na dobu až päť rokov aj bez jeho súhlasu, vzhľadom na to, že bude tvoriť jadro štátnej služby. Predpokladajú sa uňho nadštandardné vedomosti a schopnosti, ktoré bude treba využiť podľa potrieb štátnej služby. Tiež sa navrhuje možnosť preložiť štátneho zamestnanca v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného ú radu, ak sa zmení opis štátnozamestnaneckého miesta. Takáto úpravy v doterajšom znení zákona chýbala. Novým odsekom 2 sa navrhuje upraviť spôsob určovania funkčné ho platu zamestnancovi preloženému podľa odseku 1. V § 29 ods. 3 ide o spresňujúce ustanovenie, aby sa lehota 24 mesiacov vzť ahovala iba na dočasné preloženie, ktoré bolo vykonané bez súhlasu štátneho zamestnanca. Tiež sa navrhuje vypustenie odseku 4 a prečíslovanie odseku 5 na odsek 4, pričom úpravou novooznačen ého odseku 4 sa umožňuje trvalé preloženie štátneho zamestnanca z podobných dôvodov ako v odseku 1.

K bodu 69

Novým znením § 30 sa navrhuje vytvorenie rovnováhy medzi apolitickou štátnou službou a zodpovednosťou voči predstaveným v politických funkciách služobných úradov. Tiež sa navrhuje zrovnoprávniť podmienky výberového konania predstaveného pre uchádzačov, ktorí nie sú štá tnymi zamestnancami alebo sú štátnymi zamestnancami v prípravnej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe. Podľa nového znenia § 30 sa umožň uje, aby zástupcu vedúceho služobného úradu mohol vymenovať a odvolať kedykoľvek vedúci služobného úradu. Z aplikačnej praxe vyplynula potreba riešiť zastupovanie uvoľneného miesta predstaveného in ým predstaveným. Doterajšie riešenie spôsobovalo problémy najmä v tom, že takýto zastupujúci predstavený sa často nemohol plnohodnotne venovať plneniu povinností predstavené ho. Okrem toho, ustanovenie nebolo vykonateľné v menších služobných úradoch, kde je len jeden predstavený. Naopak, prax ukazuje, že je efektívnejšie poveriť zastupovaním na uvoľnenom mieste predstaveného št átneho zamestnanca z toho istého odboru štátnej služby.

K bodu 70

Zmena v ustanovení § 31 ods. 1 sa navrhuje v nadväznosti na zmenu v ustanovení § 9.

K bodu 71

Ide o presnejšie vymedzenie písmena a) v § 31 ods. 1. Novým znením § 31 ods. 1 písm. b) sa presnejšie vyjadruje a vnútorne zosúlaďuje dikcia záveru služobného hodnotenia podľa § 48 ods. 5 písm. e).

K bodom 72 a 73

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 74

Návrhom nového odseku 4 v § 31 sa reaguje na skutočnosť, že doterajšia právna ú prava jednoznačne neriešila postup pri zaraďovaní odvolaného predstaveného.

K bodu 75

Novým znením § 33 ods. 1 sa reaguje na skutočnosť, že štátna služba v súč asnom stave sa všeobecne považuje za prebyrokratizovanú, prebujnenú, príliš nákladnú a málo efektívnu. Nemožno pripustiť preklopenie takejto štátnej služby do definitívneho stavu.

K bodu 76

Zmenou ustanovenia § 33 ods. 2 sa nadväzuje na zavedenie inštitútu nominovanej štátnej služ by v § 4 písm. c). Jeho doplnenie sa navrhuje v nadväznosti na nové znenie § 27 písm. i), pričom sa navrhuje upraviť zaradenie štátneho zamestnanca v dočasnej a prípravnej štátnej službe mimo činnú štátnu službu ako možnosť.

K bodu 77

Vypustenie slov v § 33 ods. 3 sa navrhuje v nadväznosti na zrušenie ďalších platov.

K bodu 78

Doplnením slov do § 34 sa reaguje na predpokladané voľby do Európskeho parlamentu po prijatí Slovenskej republiky do Európskej únie.

K bodom 79 a 80

Zavedením nového odseku 2 v § 34 a zrušením § 34a sa zosúlaďuje toto ustanovenie s ustanovením § 27.

K bodu 81

Vypustením slova v § 35 ods. 3 sa vyjadruje potreba, aby sa toto ustanovenie vzťahovalo na všetkých štá tnych zamestnancov, ktorí sú zaradení mimo činnej štátnej služby.

K bodu 83

Doplnením § 36 ods. 2 sa presnejšie vymedzuje nástup štátneho zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu a súčasne sa zosúlaďuje so zákonom o cestovných náhradách.

K bodu 84

Novým znením § 36 ods. 4 sa presnejšie vymedzuje pravidelné miesto výkonu štátnej služ by za účelom vymedzenia pracovnej cesty a zahraničnej pracovnej cesty.

K bodu 85

Novým znením § 39 ods. 1 písm. a) až c) sa reaguje na nový inštitút nominovaná štá tna služba v § 4 písm. c) a presnejšie sa vymedzujú doterajšie ustanovenia v jednotlivých písmenách.

K bodom 86 a 94

Vypustenie § 39 ods. 4 a doplnenie vety do ustanovenia § 43 ods. 3 vyplynulo v nadväznosti na predchádzajúcu novelu a zmeny navrhované v tomto zákone.

K bodu 87

Doplnenie nového písmena d) do ustanovenia § 40 ods. 1 vyplynulo z potreby aplikačnej praxe.

K bodu 88

Navrhuje sa doplniť do § 40 ods. 2 aj štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe v nadvä znosti na zmeny vykonané v § 33 ods. 1. Zároveň sa zosúlaďujú ustanovenia o služobnom hodnotení a súčasne sa zosúlaďuje ustanovenie s doplnením inštitútu nominovaná štátna služba v § 4 písm. c) a v nadväznosti na zmeny v § 12 ods. 12 a tiež sa navrhuje, aby v súlade s aplikačnou praxou sa zákonom umožnilo ukonči ť štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe u tých štátnych zamestnancov, ktorí sú uvedení v § 25 ods. 2 písm. c), aj z dôvodov zrušenia štátnozamestnaneckých miest v systemizácii, pričom takýmto zamestnancov vzhľadom na to, že sú v dočasnej štátnej službe sa neposkytne odstupné.

K bodu 89

Zmenou § 40 ods. 3 sa zosúlaďujú ustanovenia o služobnom hodnotení a súčasne sa zosúlaďuje ustanovenie s doplnením in štitútu nominovaná štátna služba v § 4 písm. c).

K bodu 90

Vložením slov do ustanovenia § 40 ods. 5 sa reaguje na zavedenie štátnozamestnaneckého pomeru v nominovanej štátnej službe.

K bodu 91

Navrhuje sa doplniť § 42 o postup služobného úradu, ak o skončenie služobného pomeru v sk úšobnej dobe požiada štátny zamestnanec. Navrhuje sa, aby povinnosť služobného úradu vydať rozhodnutie bola do troch dní, pričom služobný pomer by skončil najskôr nasledujúci deň po doručení rozhodnutia, pričom sa ponecháva možnosť, že lehotu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru si môže určiť aj štátny zamestnanec.

K bodu 92

V § 43 ods. 1 sa navrhuje vypustiť písmeno e).

K bodu 93

Doplnením slov do § 43 ods. 2 sa navrhuje doplniť chýbajúce ustanovenie zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru predstaveného uvedeného v odseku 2 citovaného paragrafu.

K bodu 95

Doplnenie slov v § 46 ods. 2 písm. d) sa navrhuje v nadväznosti na zmeny v § 12 a § 33 ods. 1.

K bodu 97

Novým znením § 48 sa navrhuje, aby služobné hodnotenie nebolo absolútnym hodnotením ale relatívnym hodnotením vo vzťahu k iným štátnym zamestnancom, čím by sa malo zabezpečiť väčš ia objektivita v hodnotení štátnych zamestnancov v služobnom úrade. V ustanovení § 48 ods. 2 sa navrhuje presnejšie vymedziť kritériá služobného hodnotenia a zároveň sa odstraňuje duplicita. Odsekom 3 sa navrhuje limitovať počet bodov, ktoré je možno použiť pri služobnom hodnotení. Tiež sa navrhuje, aby sa zá ver služobného hodnotenia vyjadroval presnejšie a kritériom bude porovnanie s inými zamestnancami služobného úradu.

K bodu 98

Novým znením § 50 sa navrhuje obmedziť právo na sťažnosť v prípadoch, ak môže š tátny zamestnanec využiť opravný prostriedok. Aplikačná prax preukázala, že inštitút sťažnosti, tak ako bol v zákone vymedzený viedol k tomu, že v tej istej veci často služobný ú rad rozhodoval tak v konaní o veci samej, ako aj v konaní o sťažnosti. Vytvárala sa nežiadúca duplicita a neúmerne to zaťažovalo služobné úrady. Tiež sa navrhujú zmeny v príslušnosti predstavený ch pri vybavovaní a prešetrovaní sťažností. Okrem toho sa navrhuje aj zákonom upraviť postup pri vybavovaní a prešetrovaní sťažností, ktoré smerujú voči vedúcemu služobného úradu, resp. vo či predsedovi úradu pre štátnu službu. Navrhuje sa aj, aby sa sťažnosti prešetrovali a vybavovali podľa zákona o sťažnostiach. Aplika čnou praxou zákona sa ukázalo ako nesystémové, riešiť sťažnosti v konaní podľa zákona. Postupom podľa doterajšieho vymedzenia v zákone sa strácal význam a opodstatnenie inštitútu sťaž nosti, kedy mala sťažnosť charakter návrhu na začatie konania podľa zákona.

K bodom 99 až 101

V § 53 sa navrhuje nový nadpis, nové znenie odseku 1 a vloženie nového odseku 2 za účelom presnejšieho vymedzenia povinností a obmedzení štátneho zamestnanca.

K bodom 102 a 103

Doplnením slov v § 54 ods. 1 písm. a) a b) sa v nadväznosti na poznatky z doterajšej aplikač nej praxe presnejšie vymedzuje obsah povinnosti štátneho zamestnanca podávať majetkové priznanie.

K bodu 104

Zmenou nadpisu sa v § 55 zosúlaďuje názov s obsahom ustanovenia predmetného paragrafu.

K bodu 105

Novým znením § 55 ods. 1 sa zjednocuje používanie názvu pre osobitné kategó rie zamestnancov, vzhľadom na ich jednotný režim výkonu štátnej služby.

K bodu 106 a 107

Novým znením § 55 ods. 2 písm. a) sa presnejšie vymedzuje okruh osôb, o stretnutiach s ktor ými je povinný štátny zamestnanec na štátnozamestaneckom mieste mimoriadnej významnosti viesť zoznam a na požiadanie predstaveného o nich informovať. Tiež sa navrhuje vložiť nové pí smeno f) do predmetného ustanovenia.

K bodu 108

Navrhuje sa v § 55 vypustiť odsek 4 a ustanovenie tohto odseku presunúť medzi ustanovenia š iestej hlavy.

K bodu 109

Zavedením ďalšej povinnosti predstaveného vložením nových písmen b) a c) v § 58 sa umo žňuje, aby predstavený mohol na základe toho, že sa o priestupku dozvie, podať návrh na disciplinárne konanie prostredníctvom vedúceho služobného úradu. S účasne sa navrhuje upraviť postup vedúceho služobného úradu tak, aby takýto podnet preskúmal, a ak zistí, že došlo k zavinenému porušeniu služobnej disciplíny, aby mal povinnosť dať podnet disciplin árnej komisii na disciplinárne konanie. Tiež sa navrhuje, aby sa zákonom riešilo konkrétne zastupovanie predstaveného počas jeho neprítomnosti, ktorá nepresahuje dĺžku dvoch týždňov, kedy doterajšie znenie zákona uvedenú problematiku neriešilo. Predpokladá sa, že predstavený si určí svojho zástupcu na tieto účely z podriadených štá tnych zamestnancov. Vzhľadom na to, že sa nepredpokladá vznik nároku na finančné ohodnotenie takéhoto zastupovania, dáva sa štátnemu zamestnancovi možnosť dohodnúť príp. odmietnuť zastupovanie, pričom v dohode sa môže dojednať aj prípadné ohodnotenie takéhoto zastupovania.

K bodu 110

Novým znením § 58 písm. f) sa zosúlaďuje toto ustanovenie s ustanovením § 64 ods. 8.

K bodu 111

Novým znením § 59 sa vymedzuje okrem iného aj pojem iná zárobková činnosť vzhľ adom na potrebu jednotného výkladu v aplikačnej praxi. Novo vymedzuje, že štátny zamestnanec v súvislosti s členstvom v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch ktorejkoľvek právnickej osoby nemôž e poberať odmenu za takéto členstvo a rozširuje sa aj okruh činností, ktoré sa nepovažujú za podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosti o činnosti, ktoré z praktického hľadiska sú potrebné . Súčasne sa napráva stav, keď sa novelou zákona umožnilo štátnym zamestnancom vykonávať funkciu poslanca obce alebo vyššieho územného celku, tiež č lena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu. Vypustením slov sa reaguje na potreby aplikačnej praxe, keď činnosti posudkových lekárov nebolo možno zabezpečiť zo zdrojov štátnych zdravotníckych zariadení alebo neštátnych zdravotníckych zariadení, ktorých zriaďovateľom je obec v plnom rozsahu.

Tiež sa vypĺňa medzera, kedy podľa doterajšieho znenia spôsobovalo problémy tak služobným úradom ako aj štátnym zamestnancom vymedzenie pravidiel vykonávania zákonom definovaných činností. Najmä nebolo zrejmé, či je možné takéto činnosti vykonávať aj v služobnom čase a či je mož no súbežne poberať funkčný plat a odmenu za výkon tej ktorej činnosti. Preto sa navrhuje, aby služobný úrad mohol umožniť vykonávanie činností uvedených v odseku 3 aj v služobnom čase, ak sú visia so štátnou službou a ak je ich výkon v inom ako pravidelnom mieste výkonu štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na služobnú cestu. Navrhuje sa, aby aj v takomto pr ípade nebolo dotknuté právo štátneho zamestnanca za uvedené činnosti.

K bodu 112

Doplnením písmena c) do § 61 ods. 2 sa reaguje na zmenu v § 4. V nadvä znosti na uvedené sa navrhuje doterajšie písmená novo označiť

K bodu 113

Vypustením § 62 až 66 sa navrhuje upraviť veci disciplinárneho konania v hlave jedenásť, ktorej zmenou bode konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru upravené komplexne.

K bodu 114

Doplnením § 69 sa navrhuje jeho úprava podobne ako je v § 68.

K bodom 115 a 127

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 116

Zmenou slova v § 73 ods. 1 písm. i) bod 3. sa reaguje na zmeny v Zákonníku práce.

K bodu 117

Zmena § 73 ods. 2 písm. b) sa navrhuje v nadväznosti na zrušenie § 34a.

K bodu 118

Doplnením nového písmena c) do § 73 ods. 2 sa reaguje na skutočnosť, že na štá tnozamestnanecký pomer sa vzťahujú aj ustanovenia Zákonníka práce o dôležitých osobných prekážkach v práci. Podľa týchto ustanovení sa umožňuje v niektorých prípadoch štá tnemu zamestnancovi čerpať služobné voľno bez nároku na služobný plat štátneho zamestnanca. Táto skutočnosť v doterajšom znení zákona zohľadnená nebola.

K bodu 119

Zmenou odseku 2 v § 77 sa reaguje na potrebu presnejšie vymedziť pojem „prehlbovanie kvalifikácie“.

K bodu 120

V § 77 ods. 3 ide o úpravu, ktorá má zabezpečiť účelné vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu. V prípade, že by Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky muselo uhrádzať náklady na prehlbovanie kvalifikácie štátnym zamestnancom, ktorí vykonávajú štátnu službu v cudzine, došlo by k neúmernému zaťaženiu rozpoč tu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Okrem poberania funkčného platu v zmysle § 98 ods. 2, by sa štátnemu zamestnancovi podľa súčasnej úpravy mali uhrádzať náklady na prehlbovanie kvalifik ácie v inej ako slovenskej mene (napr. účastnícky poplatok za odborný kurz by sa hradil vo valute na ťarchu rozpočtu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky). Z tohto dôvodu sa stanovuje, že štá tnemu zamestnancovi pri prehlbovaní kvalifikácie v cudzine bude Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky hradiť náklady len do výšky porovnateľných nákladov na území Slovenskej republiky.

K bodu 121

Vypustením slov v § 77 ods. 5 sa reaguje na potrebu praxe zvyšovať kvalifikáciu štá tneho zamestnanca podľa potrieb služobného úradu.

K bodom 122 a 123

Zmenou v § 77 ods. 7 písm. b) a v § 77 ods. 8 sa ustanovenia presnejšie vymedzujú.

K bodu 124

V § 78 ods. 1 sa navrhuje nové zloženie platu štátneho zamestnanca.

K bodu 125

Novo sa v § 78 ods. 2 vymedzuje v nadväznosti na zmeny v § 78 ods. 1 zloženie tarifného platu.

K bodu 126

Doplnením nového písmena do § 78 ods. 2 sa deklaruje funkčný plat podľa § 159b.

K bodom 128, 152 a 161

Vložením slov do § 78 ods. 5, § 100a a § 106 ods. 6 sa odstraňuje nesúlad v odmeňovaní predstavených v politických funkciách na ministerstvách a predstavených v politických funkciách na ostatný ch ústredných orgánoch štátnej správy, ktorí na čele týchto orgánov. Navrhované zmeny nebudú mať dopad na štátny rozpočet a budú uhradené z príslušnej rozpočtovej kapitoly.

K bodu 129

Doplnením § 79 ods. 1 sa reaguje na skutočnosť, že už podľa doterajšieho znenia zá kona (napr. § 78 ods. 5, § 16 ods. 3) je možno priznať plat aj inak.

K bodu 130

V § 79 sa navrhuje vypustiť odsek 2.

K bodom 131 a 132

V § 82 sa navrhuje odmeňovanie štá tnych zamestnancov riešiť novým spôsobom na základe jednotného vstupného platu pre všetkých štátnych zamestnancov a jeho každoročnej úpravy na základe výsledkov služobného hodnotenia. Ná vrhom na nový spôsob odmeňovania by sa malo dosiahnuť spravodlivejšie odmeňovanie za zásluhovosť a dosahované výsledky a nie za dosiahnutie rokov odbornej praxe. Keďže služobné hodnotenie vykonané podľa § 48 sa na odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady nevzťahuje, ale z ároveň má vplyv na tarifný plat, je nevyhnutné novým znením odseku 5 doplniť spôsob zvýšenia ich tarifného platu, respektíve jeho zachovanie bez zmeny na základe rozhodnutia člena vlá dy, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady. V nadväznosti na to sa navrhuje vypustiť § 80 a 81.

K bodu 133

V § 83 ods. 1 sa reaguje na novú terminologickú úpravu súvisiacu so zmenou zložiek platu podľa § 82 a ktor á má vplyv na základňu výpočtu súm.

K bodom 134 a 135

Doplnením nového odseku 3 do § 83 sa navrhuje, aby aj odborníci plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu ná rodnej rady alebo podpredsedu národnej rady mohli poberať príplatok za riadenie, ak vykonávajú riadiacu prácu. Podľa § 5 ods. 5 sa na odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady § 9 (predstaven ý) nevzťahuje, preto doteraz tento príplatok nemohli poberať. Služobný predpis úradu pre štátnu službu sa bude vzťahovať iba na poskytovanie príplatkov podľa odsekov 1 a 2, a nie na odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady.

K bodu 136

Zmena § 84 ods. 1 sa navrhuje v nadväznosti na zmenu § 27 písm. d).

K bodu 137

Doplnením slov do § 84 ods. 2 sa ustanovenie legislatívno-technicky presnejšie vymedzuje.

K bodu 138

Nové znenie § 85 sa navrhuje v nadväznosti na zmeny v odmeňovaní štátnych zamestnancov.

K bodu 139

V § 85a navrhuje vymedziť spôsob poskytovania osobitného príplatku, kedy v doterajšom znení z ákona osobitný príplatok bol len nesystémovo riešený v § 55 ods. 4. V nadväznosti na nový druh štátnej služby sa podľa § 85a v odseku 2 až 4 určujú podmienky platového zvýhodnenia štátnych zamestnancov v nominovanej štátnej službe prostredníctvom osobitného príplatku.

K bodu 140 až 145

Zmenou slov v § 89, 90 a 92 sa reaguje na zmenu terminológie v ustanoveniach o plate.

K bodu 146

Zmenou v § 94 ods. 1 písm. a) sa umožní flexibilné poskytovanie odmien štátnym zamestnancom. Poskytnutie odmeny bude možné „za kvalitné plnenie úloh“ alebo „za vykonanie služobných úloh nad rámec činností vyplývajúcich z príslušného štátnozamestnaneckého miesta“.

K bodu 147

V § 94 ods. 1 sa doplnením nového písmena d) navrhuje vytvoriť pre služobný úrad možnosť poskytnúť odmenu štátnemu zamestnancovi z titulu prvého skončenia stálej štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dô chodok alebo invalidný dôchodok, a to najviac v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

K bodu 148

Doplnením odseku 2 v § 94 sa navrhuje, aby pri využití odborných kapacít iných služobných úradov v procese riadenia štátnej slu žby mohol úrad pre štátnu službu navrhnúť ich odmeňovanie.

K bodu 149

Vypustením § 95 sa navrhuje vypustiť ustanovenie o ďalšom plate na základe záverov Straté gie zamestnávania vo verejnom sektore.

K bodu 150

Doplnením § 97 ods. 2 sa zosúlaďuje toto ustanovenie napr. s ustanovením § 100a.

K bodu 151

Novým znením § 98 sa reaguje na doplnenie § 27 novým písmenom l) a na zmeny v § 78 ods. 1.

K bodu 153

Vypustením slova v § 102 ods. 1 sa presnejšie vymedzuje kto určuje všetky zložky platu.

K bodu 154

Novým znením § 102 ods. 2 sa reaguje na skutočnosť, že odvolaním končí štá tnozamestnanecký pomer a služobný úrad musí na základe toho odhlásiť štátneho zamestnanca z odvodových povinností do ôsmich dní po skončení štátnozamestnaneckého pomeru, avšak podľa doteraj šieho znenia tohto ustanovenia má vyplácal plat ešte tri mesiace.

K bodom 155 a 156

Zmenou v § 103 ods. 1 a 4 sa reaguje na zmeny v odmeňovaní.

K bodu 157

Novým znením druhej vety v § 104 sa navrhuje zabezpečiť jednotný postup pri určovaní prí slušnej časti funkčného platu v nadväznosti na iný týždenný služobný čas než ten, ktorý je uvedený v zákone.

K bodu 158

V § 105 sa novo navrhuje upraviť kolektívne vyjednávanie o zvýšení nárokovej zložky platu, ktorou od účinnosti tohto zá kona bude platová tarifa v príslušnej platovej triede. Navrhuje sa, aby nariadením vlády boli upravené zvýšené platové tarify v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.

Navrhuje sa nové znenie § 105a v súlade so Stratégiou zamestnanosti vo verejnom sektore podľa Zákonníka práce.

K bodu 159

Zmenou nadpisu v § 106 sa zosúlaďujú názov s obsahom, ktorý sa doterajšími novelami zá kona zmenil.

K bodom 161 až 163

Z dôvodu zmeny základne na výpočet sumy paušálnej náhrady, ktorou bude príslušná platová tarifa, s cieľom zachovania jej výšky v absolútnom vyjadrení sa v § 106 ods. 6 až 8 navrhuje aj zmena jej percentuálneho vyjadrenia. V odseku 8 sa odstraň uje nesúlad v odmeňovaní predstavených v politických funkciách na ministerstvách a predstavených v politických funkciách na ostatných ústredných orgánoch štátnej správy, ktorí sú na čele t ýchto orgánov.

K bodu 164

Zmenou ustanovenia § 106 ods. 9 sa ustanovenie zosúlaďuje s novým znením paragrafu po jeho predch ádzajúcich novelizáciách.

K bodu 165

Novým § 106a sa navrhuje jednorazové mimoriadne odškodnenie štátnemu zamestnancovi vykonávajúcemu štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine alebo jeho pozostalým podľa situácie, za ktorej došlo k poškodeniu zdravia zamestnanca alebo k jeho smrti, prípadne k vyhláseniu za màtveho. Štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v cudzine je vystavený zvýšeným rizikám, ktoré musí znášať pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním. Mnohé z týchto nepredvídaných udalostí, často zavinené tret ími osobami, svojou náhlosťou spôsobujú neúmerné zaťaženie členov domácnosti zamestnanca s dlhodobými dôsledkami. Jednorazové mimoriadne odškodnenie samotného štátneho zamestnanca má byť satisfakčným plnením za stratu zdravia v rizikovom prostredí, v ktorom plnil úlohy štátu. Výška poskytnutého odškodnenia v navrhovanom rozpätí bude závisieť od miery zníženia spôsobilosti na vý kon zahraničnej služby. Cieľom ustanovenia odseku 5 je vyhnúť sa nároku na dvojité odškodnenie.

K bodu 166

Vypustením § 107 a 108 sa navrhuje v nadväznosti na zmenu vyplácania nemocenského podľa osobitn ého zákona. Navrhovaným vypustením 108a a 108b sa sleduje odstránenie inštitútu príplatku za štátnu službu k dôchodku, ako nesystémového prvku vo vzťahu k pripravovanému systému dôchodkové ho zabezpečenia spočívajúcom na tzv. troch pilieroch dôchodkového zabezpečenia. Ïalším dôvodom navrhovanej zmeny sú nároky tohto inštitútu na štátny rozpočet. § 110 až 112 sa vypúšťaj ú v nadväznosti na vypustenie § 107 a 108.

K bodom 167 a 168

Doplnenie slov v § 114 ods. 1 a zmena v ods. 2 sa navrhuje v nadväznosti na zmenu v § 33 ods. 1

K bodu 169

Novým znením odseku 1 v § 118 sa navrhuje novým spôsobom vymedziť povinnosti služobného úradu vo vzťahu k odborovej organizácii tak, aby mala reálnejší vplyv na štátnu službu.

K bodu 170

Novým znení § 125 ods. 1 písm. b) sa navrhuje prispôsobenie ustanovenia zavedeniu nové ho pojmu nominačná skúška a vypusteniu inštitútu opakovanej kvalifikačnej skúšky.

K bodu 171

Vzhľadom na skutočnosť, že v doterajšej právnej úprave konania podľa tohto zákona nie s ú postihnuté všetky atribúty konania (napr. počítanie času, lehoty a doby, zastupovanie), navrhuje sa novým znením § 125 ods. 2, aby na konanie o štátnozamestnaneckom pomere sa vzťahoval sprá vny poriadok okrem osobitostí konania, ktoré sú už v zákone zahrnuté.

K bodom 172, 173, 176 a 179

Novým znením § 126 a § 138 ods. 1 sa navrhuje v ustanovení paragrafu presne vymedziť príslu šný orgán tak, aby sa odstránila nejednotnosť výkladu tohto ustanovenia.

Vloženie nových § 126a a 126b a novým znením § 129 sa navrhuje v súvislosti s vypustením § 62 až 65.

Novým znením § 138 ods. 2 sa sleduje, aby v odvolacom disciplin árnom konaní nerozhodovalo ministerstvo o previneniach v služobnom úrade, ktorým je okresný súd.

K bodu 174

Zmena ustanovení § 127 ods. 2 písm. a) sa navrhuje v dôsledku toho, že v doterajšej právnej úprave nebol vymedzený pojem navrhovateľ.

K bodu 175

Doterajšia ustanovenie § 128 ods. 1 nepresne vymedzovalo začatie konania vzhľadom na to, že aj opr ávnený predstavený je účastníkom konania v zmysle § 127 ods. 2. Naopak, je potrebné vymedziť predstaveného, ktorý môže podať návrh vo veci disciplinárneho konania.

K bodu 177

Vypustenie § 130 až 136 sa navrhuje v nadväznosti na to, aby sa na v konanie v štátnozamestnaneckých vzť ahoch postupovalo podľa zákona o správnom konaní.

K bodu 178

Novým znením § 137 ods. 6 sa nadväzuje na zmenu v § 50 a súčasne sa zachováva inštitú t pôvodne upravený v § 65 ods. 1.

K bodu 180

Doplnením § 138 ods. 4 sa reaguje na skutočnosť, že o odvolaní proti rozhodnutiu discipliná rnej komisie rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia.

K bodu 181

Vloženie nového § 138a sa navrhuje v nadväznosti na zrušenie § 66.

K bodom 182 až 184

Doplnením slov do § 139 ods. 1 sa presnejšie vymedzuje okruh orgánov, ktoré sú povinné zriaď ovať poradnú odvolaciu komisiu. Zároveň sa navrhuje v § 139 ods. 3 a 5 vykonať zmeny vyplývajúce zo zmeny ustanovenia odseku 1.

K bodu 185

Doplnením § 143 ods. 1 sa presnejšie vymedzuje inštitút príslušný orgán.

K bodu 186

Vypustením § 145 až 148 sa reaguje na zmenu a doplnenie zákona o kolektívnom vyjednávaní.

K bodu 187

Novým znením § 149 sa odstraňuje duplicita v zákone o štátnej službe so Zákonníkom práce a tiež a reaguje sa na novelu ustanovení Zákonníka práce.

Navrhované znenie § 150 súvisí s potrebou aplikačnej praxe týkajúcou sa organizačných zložiek Vojenského spravodajstva.

K bodom 188 a 189

Zmeny v § 151 ods. 2 písm. a) a b) sa navrhujú v súvislosti so zmenami v § 33 a 40 ods. 2.

K bodu 190

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 154 ods. 2 sa upraví forma odborného vzdelávania pre vyslaných štátnych zamestnancov v cudzine. Forma diaľkového vzdel ávania sa odporúča najmä z dôvodu, aby nedošlo k znefunkčneniu zastupiteľských úradov, ako aj k neprimeranému zaťaženiu štátneho rozpočtu, v prípade, že by štá tni zamestnanci absolvovali toto vzdelávanie na Slovensku.

K bodu 191

Doplnením slov do § 154 ods. 3 sa navrhuje vzhľadom na potrebu vykonania veľkého množstva kvalifikačných skúšok v krátkom čase pri overovaní znalostí u všetkých štátnych zamestnancov, ktorí boli zaradení v dočasnej štátnej službe na základe preklopenia z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu.

K bodu 193

Vypustenie odseku 3 v § 156 sa navrhuje v súvislosti so zmenami v § 30.

K bodu 194

Doplnením § 159a ods. 1 sa navrhuje výnimku splnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania udelenú podľa osobitn ého predpisu priznať podobne ako v § 154 a 155.

K bodu 195

Vypustenie vety z § 159a ods. 2 sa navrhuje v nadväznosti na zrušenie § 80 a 82.

K bodu 196

Vloženie nového § 159b sa navrhuje z dôvodov garancie výšky tarifného platu podľa doterajšej právnej úpravy.

K bodu 197

Nahradenie slov v § 163 ods. 1 sa navrhuje v súvislosti so zmenami vykonanými v § 12.

K bodu 198

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 164 ods. 2 v nadväznosti na vypustenie § 95.

K bodu 199

Novým § 165b sa navrhuje zabezpečiť právo, ktoré štá tnemu zamestnancovi vzniklo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona v nadväznosti na zrušenie § 108a, 108b, 107 až 112 a tiež zmenu § 33 ods. 1 a § 105a.

Novým § 165c sa umožňuje, aby v období, kedy nie je ešte stabilizovaná štátna služba, mohli sa o miesta v nominovanej štá tnej službe uchádzať aj štátni zamestnanci v prípravnej štátnej službe, v dočasnej štátnej službe, ako aj uchádzači, ktorí nie sú štátni zamestnanci.

V § 165d sa navrhuje, aby prípravná štátna služba pre účinnosťou novely bola v súlade s doterajšou právnou úpravou.

K bodu 200

Novým § 167 sa zrušuje nariadenie vlády v nadvä znosti na zmenu ustanovenia § 79 ods. 2.

K bodu 201

Návrhom na zmenu pojmu „služobná cesta“ na „pracovná cesta“ a pojmu „zahraničná služobná cesta“ na „zahraničná pracovná cesta“ sa zosúlaďuje s ustanoveniami zákona č . 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Rovnako tak sa reaguje na vymedzenie ústredného orgánu štátnej správy Úradu pre štátnu službu v zákone č. 575/2001 Z.z. a na zmeny v používaní pojmu „kolektívna dohoda“.

K bodom 202 až 207

V prílohe č. 1 k z ákonu č. 312/2001 Z. z. - charakteristiky platových tried v 2. až 4. a 6. až 8. platovej triede sa v dôsledku zmeny § 14 ods. 3 z kvalifikačný ch predpokladov vypúšťa odborná prax.

K bodom 208 a 209

V prílohe č. 1 k zákonu č. 312/2001 Z. z. - charakteristiky platových tried v nadväznosti na § 16 ods. 3 sa dopĺňa nová 10. platová trieda a 11. platová trieda.

V 10. platovej triede sa ustanovia vybrané najnáročnejšie činnosti v štátnej službe vykonávané v ústrednom orgáne štátnej správy (ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v súlade so zákonom č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), a orgáne alebo úrade, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni (podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona Kancelária Ná rodnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Generálna prokurat úra Slovenskej republiky, Kancelária verejného ochrancu práv) a 11. platová trieda sa navrhuje na koncepčnú č innosť, tvorbu zásadných prierezových zákonov a legislatívnych opatrení na úrovni ministerstva súvisiacich s rámcovou pozí ciou Slovenskej republiky pre rozhodovací proces Európskej únie. V nadväznosti na to sa upravuje aj charakteristika 9. platovej triedy.

K bodu 210

Novým znením prílohy č. 2 sa reaguje na zmeny v § 82.

Navrhovaná zmena prílohy č. 3 k zákonu č. 312/2001 Z. z. v určení percentuálneho rozpätia príplatku za riadenie vyplýva zo zmeny § 82. Zároveň sa upravuje definícia podriadených predstaveného v 3. stupni riadenia vo 4. stupni riadenia aj o zamestnancov.

K bodu 211

V novej prílohe č. 5 sa navrhuje vymedziť zoznam osobných údajov na potreby vedenia registra štátnych zamestnancov.

K čl. II

V čl. II sa zmenou a doplnením zákona č. 2/1991 Z.z. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov navrhuje novo upraviť kolektívnej vyjednávanie v štátnej službe do zákona o kolektívnom vyjednávaní a v nadväznosti na to sa vypúšťajú príslušné ustanovenia v zá kone o štátnej službe.

K čl. III

V čl. III sa zmenou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení z ákona č. 409/2000 Z.z. navrhuje, aby účastníkom právnych vzťahov doplnkového dôchodkového poistenia boli aj štátni zamestnanci.

K čl. IV

Navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vydal úplné znenie zákona so všetkými jeho zmenami a doplneniami.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť 1. januára 2004 okrem § 82 ods. 3, ktorý z dôvodov finančných možností štátneho rozpočtu nadobudne účinnosť 1. januára 2005.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 21. augusta 2003.

Mikuláš Dzurinda v. r. predseda vlády

Slovenskej republiky

¼ubomír Plai v. r.

predseda

Úradu pre štátnu službu

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore