Zákon o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov 460/2007 účinný od 14.11.2020

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

K najvýznamnejším medzinárodným organizáciám pôsobiacim v humanitárnej oblasti patrí Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Jeho postavenie a úlohy sú upravené najmä v týchto medzinárodnoprávnych dokumentoch:

a) Ženevské dohovory z 12. augusta 1949 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov a tri Dodatkové protokoly k nim (Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli (Prvý ženevský dohovor); Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, chorých a stroskotancov ozbrojených síl na mori (Druhý ženevský dohovor); Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami (Tretí ženevský dohovor); Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb v čase vojny (Štvrtý ženevský dohovor); všetky publikované pod č. 65/1954 Sb.); Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov (Dodatkový protokol I - bol publikovaný pod č. 168/1991 Zb.); Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí ozbrojených konfliktov nemajúcich medzinárodný charakter (Dodatkový protokol II - bol publikovaný pod č. 168/1991 Zb.) a Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 týkajúci sa prijatia dodatkového rozoznávacieho znaku (Dodatkový protokol III – doposiaľ nebol publikovaný v Zbierke zákonov SR) /ďalej len “Ženevské dohovory“/,

b) Ústava Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (ďalej len “Ústava MF ČK“),

Okrem Ženevských dohovorov sú na území Slovenskej republiky platné aj ďalšie medzinárodné dohovory, ktoré upravujú niektoré čiastkové úlohy Červeného kríža, resp. sa v nich postavenie a úlohy Červeného kríža pripomínajú. Ide napr. o Medzinárodný dohovor proti braniu rukojemníka publikovaný pod č. 36/1988 Zb. (čl. 6 bod 5); Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania publikovaný pod č. 26/1995 Z. z. (čl. 17 ods. 3); Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení publikovaný pod č. 121/1999 Z. z. (preambula, čl. 6 ods. 3, čl. 11 ods. 4, čl. 12 ods. 3 a čl. 13 ods. 2); Medzinárodný dohovor o potláčaní bombového terorizmu publikovaný pod č. 382/2001 Z. z. (čl. 7 ods. 5); Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu publikovaný pod č. 593/2002 Z. z. (čl. 9 ods. 5); Druhý protokol k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954 publikovaný pod č. 304/2004 Z. z. (čl. 27 ods. 3); Protokol o zákazoch alebo obmedzeniach použitia mín, nástražných systémov a iných zariadení (Protokol II) k Dohovoru o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky publikovaný pod č. 457/2004 Z. z. (čl. 12 ods. 4 a 5) a Tamperský dohovor o poskytovaní telekomunikačných zdrojov pri katastrofách publikovaný pod č. 92/2005 Z. z. (čl. 1 ods. 11). Zároveň je na území Slovenskej republiky platné aj usmernenie EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (MHP) (2005/C 327/04).

Kľúčové postavenie medzi uvedenými medzinárodnoprávnymi dokumentmi majú Ženevské dohovory a Ústava MF ČK, ktoré predstavujú základný prameň medzinárodného práva upravujúci postavenie a pôsobenie Medzinárodného hnutia Červeného kríža, ktoré samotné nemá právnu subjektivitu, ale pozostáva z nasledovných samostatných právnych subjektov:

a)Medzinárodného výboru Červeného kríža,

b)Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža,

c)národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (ďalej len „národné spoločnosti ČK“).

Ako Ženevské dohovory, tak aj Ústava MF ČK obsahujú základné (obligatórne) požiadavky a princípy, ktoré jednotlivé národné spoločnosti ČK musia spĺňať a musia sa nimi riadiť. V ich zmysle národná spoločnosť musí a) byť jedinou národnou spoločnosťou na území príslušného štátu; b) mať pomocný charakter; c) byť neštátna; d) byť nezávislá, e) musí používať symboly Medzinárodného hnutia Červeného kríža; f) konať v súlade so Ženevskými dohovormi a s princípmi medzinárodného humanitárneho práva; g) byť súčasťou univerzálneho systému Medzinárodného hnutia Červeného kríža; h) byť humánne orientovaná; ch) byť neutrálna; i) pôsobiť na celom území štátu (mať celoštátnu pôsobnosť); j) mať dobrovoľný charakter.

Okrem toho Ústava MF ČK obsahuje aj požiadavky, ktoré by mali národné spoločnosti ČK spĺňať, podľa ktorých národná spoločnosť ČK by mala mať výlučné právo uzatvárať zmluvy s inými národnými spoločnosťami ČK a zároveň by mala mať uzatvorené zmluvy s vládou a inými príslušnými štátnymi orgánmi (orgánmi verejnej moci), pokiaľ ide o vykonávanie verejných programov. Z Ústavy MF ČK možno tiež vyvodiť požiadavku, aby národná spoločnosť ČK nebola nútená na vykonávanie činností, ktoré by mohli byť v rozpore so Ženevskými dohovormi, ich dodatkovými protokolmi, ako aj inými normami medzinárodného humanitárneho práva.

Postavenie národných spoločností ČK je upravené nielen vo vyššie spomínaných medzinárodnoprávnych dokumentoch, ale spravidla aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré popri vymedzení postavenia a úloh národných spoločností tradične upravujú tiež pravidlá používania znaku a názvu Červeného kríža, resp. Červeného polmesiaca, ako aj ich právnu ochranu.

Zákonná úprava postavenia národnej spoločnosti ČK a ochrana znaku a názvu Červeného kríža má na území Slovenska dlhodobé tradície. Už za tzv. prvej ČSR bola táto problematika upravená v zákone č. 479/1929 Sb. z. a n. o ochrane znaku a názvu Červeného kríža (ako vyplýva z názvu išlo o zákon zameraný predovšetkým na ochranu znaku a názvu Červeného kríža).

Po podstatnej revízii Ženevských dohovorov na diplomatickej konferencii konanej v Ženeve od 21. apríla do 12. augusta 1949 (revidované znenie bolo publikované pod č. 65/1954 Sb.) vznikla pre Československú republiku ako signatára týchto medzinárodných dohovorov úloha nanovo upraviť zákonnou formou svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z nového znenia Ženevských dohovorov, vrátane potreby upraviť postavenie národnej spoločnosti ČK. Na tomto základe Národné zhromaždenie ČSR schválilo 30. októbra 1952 zákon č. 60/1952 Sb. o Československom Červenom kríži a o užívaní znaku, odznaku a názvu Červeného kríža (ďalej len „zákon č. 60/1952 Sb.“), podľa ktorého bol Československý Červený kríž (ďalej len „ČSČK“) charakterizovaný ako jediná štátom uznaná organizácia ČK na území ČSR s právnym postavením dobrovoľnej organizácie podľa zákona č. 68/1951 Sb. o dobrovoľných organizáciách a zhromaždeniach (§ 2). Zákon č. 60/1952 Sb. zároveň rámcovo vymedzoval hlavné úlohy ČSČK (§ 3), ako aj ekonomickú základňu jeho činnosti, vrátane záväzku štátu poskytovať „...Československému Červenému krížu na jeho činnosť každoročný príspevok.“ (§ 4 ods. 1) a „...oslobodenia od daní, poplatkov a dávok včítane cla ...“ (§ 4 ods. 2) s odkazom na osobitné predpisy, a obsahoval tiež ustanovenia upravujúce užívanie znaku, odznaku a názvu Červeného kríža (§ 6).

Zákon č. 60/1952 Sb. bol platný a účinný do 31. júna 1992, keď bol nahradený zákonom Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 126/1992 Zb. o ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o Česko-slovenskom Červenom kríži (ďalej len „zákon č. 126/1992 Zb.“), ktorý sa skladal z dvoch častí. V prvej časti (§ 1 a § 2) bola upravená ochrana znaku a názvu Červeného kríža, pričom oproti predchádzajúcemu zákonu č. 60/1992 Sb. sa priamo v tomto zákone nachádzala aj skutková podstata priestupku súvisiaceho s neoprávneným použitím znaku alebo názvu Červeného kríža, s tým, že výnosy z pokút za spáchanie tohto priestupky boli v zmysle tohto zákona príjmom ČSČK.

V druhej časti zákona č. 126/1992 Zb. bolo upravené právne postavenie ČSČK, ktorý bol ČSČK definovaný ako jediná štátom uznaná spoločnosť Červeného kríža na území ČSFR s právnym postavením občianskeho združenia podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (§ 3). Zákon č. 126/1992 Zb. tiež rámcovo ustanovoval hlavné úlohy ČSČK (§ 4) a vymedzoval ekonomickú základňu činnosti, keď okrem iného obsahoval záväzok vlády ČSFR poskytovať ČSČK každoročne zo štátneho rozpočtu „...prostriedky na výkon jeho činnosti podľa Ženevských dohovorov v rozsahu úloh vymedzených v § 4 tohto zákona“ /§ 5 ods. 1 písm. b)/. Obdobne ako predchádzajúci zákon, aj zákon č. 126/1992 Zb. garantoval ČSČK aj oslobodenie od daní, poplatkov a ciel „...pri plnení svojich úloh vyplývajúcich zo Ženevských dohovorov a z rezolúcií Medzinárodných konferencií Červeného kríža a Červeného polmesiaca“ (§ 5 ods. 2). Zákon č. 126/1992 Zb. obsahoval aj reštitučnú časť, v zmysle ktorej sa štát navrátil ČSČK majetok odňatý Červenému krížu v období od 25.2.1948 do 31.12.1989 (§ 6 a príloha tohto zákona).

Zákon č. 126/1992 Zb. bol novelizovaný počas obdobia svojej platnosti a účinnosti len raz, a to zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 108/1993 Z. z., pričom táto novelizácia predstavovala predovšetkým reakciu zákonodarcu na zánik ČSFR a vznik samostatnej Slovenskej republiky. Zákon č. 126/1992 Zb. bol účinný do 30. apríla 1994, keď bol nahradený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1994 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža schváleným 17. marca 1993 (ďalej aj „zákon č. 84/1994 Z. z.“).

V súvislosti so zánikom ČSFR sa konštituoval aj Slovenský Červený kríž (ďalej len „SČK“) ako právny nástupca ČSČK, ktorý bol 25. augusta 1993 Medzinárodným výborom Červeného kríža uznaný za národnú spoločnosť ČK a 25. októbra 1993 prijatý za člena Medzinárodnej federácie národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Následne bol SČK 8. decembra 1993 vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) uznaný za jedinú národnú spoločnosť ČK pôsobiacu na území Slovenskej republiky podľa Ženevských dohovorov.

Dodnes platný a účinný zákon č. 84/1994 Z. z.. sa skladá z troch častí. Prvá časť obsahuje a) zákonnú definíciu právneho postavenia SČK (§ 1 ods. 1), pričom v tomto zákone už nie je uvedené, že SČK pôsobí ako občianske združenie podľa osobitného zákona; b) rámcové vymedzenie úloh SČK (§ 1 ods. 2); c) vzťah SČK k medzinárodnému hnutiu Červeného kríža (§ 1 ods. 3 a 4); d) rámcovú úpravu organizačnej štruktúry SČK (§ 2, čiastočne tiež § 1 ods. 5) a e) ekonomické, resp. daňovo právne postavenie SČK (§ 3). V druhej časti zákona sú obsiahnuté ustanovenia o ochrane znaku a názvu Červeného kríža, vrátane vymedzenia skutkovej podstaty priestupku za neoprávnené použitie znaku a názvu Červeného kríža, pričom na rozdiel od zákona č. 126/1992 Zb. sú výnosy z pokút za ich spáchanie už príjmom štátneho rozpočtu. V tretej časti zákona sa okrem iného nachádza rámcové vymedzenie vzťahu SČK k orgánom štátnej správy a orgánom miestnej samosprávy (§ 6 ods. 1).

Zákon č. 84/1994 Z. z. nebol za viac ako 12 rokov svojej účinnosti ani raz novelizovaný, t. j. platí v pôvodnom znení. Táto skutočnosť spôsobila jednak to, že v ňom použitá právna terminológia je už zastaralá, ako aj to, že jeho aktuálny obsah nereflektuje dostatočne na prijatie niektorých nových zákonov (napr. nové zákony vo sfére zdravotníctva, zákony súvisiace s reformou verejnej správy, novelizácie zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane, zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov, zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách v znení zákona č. 35/2002 Z. z. atd.) a v nich obsiahnutých nových právnych inštitútov, čo spôsobilo aj zrejme nechcený posun v právnom postavení SČK. Z tohto dôvodu, zrejme tiež nie zámerne, došlo aj k citeľnej redukcii „ekonomických zvýhodnení“ SČK, ktoré mu Slovenská republika pôvodne zákonom č. 84/1994 Z. z. v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z na našom území platných a záväzných Ženevských dohovorov, či iných medzinárodných zmlúv garantovala (napr. zrušenie oslobodenia od správnych poplatkov po schválení nového zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, alebo zrušenie oslobodenia od daní z nehnuteľností po zrušení zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností a jeho nahradení zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisoch), pričom navyše príslušné ustanovenia zákona č. 84/1994 Z. z. (§ 3 ods. 3 a 4) odkazujú na niektoré už neexistujúce právne predpisy, čo minimálne spôsobuje interpretačné problémy.

V interpretačnej a právno-aplikačnej praxi spôsobuje určité problémy aj skutočnosť, že zákon č. 84/1994 Z. z., na rozdiel od svojich právnych predchodcov nepriznal SČK právne postavenie niektorého z v právnom poriadku Slovenskej republiky existujúcich druhov právnických osôb, čo spôsobuje problémy najmä vtedy, ak SČK vstupuje do právnych vzťahov neupravených týmto zákonom. Nedostatočne a neorganicky je v zákone č. 84/1994 Z. z. upravený aj vzťah SČK k Slovenskej republike, resp. jej štátnym orgánom, ako aj iným orgánom verejnej moci (orgánom územnej samosprávy). V porovnaní s analogickými zákonmi v zahraničí je nedostatočne precízne vymedzené aj medzinárodné postavenie SČK ako národnej spoločnosti ČK, a to najmä vzhľadom na požiadavky a princípy vyplývajúce zo Ženevských dohovorov a Ústavy MF ČK (pozri vyššie).

Vyššie uvedené skutočnosti vyvolávajú potrebu zásadných zmien zákona č. 84/1994 Z. z., ktorých vykonanie prostredníctvom jeho novelizácie by bolo nielen legislatívno-technicky neobyčajne zložité, ale by aj odporovalo platným legislatívnym pravidlám, a preto sa predkladá do legislatívneho procesu návrh nového zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predložený návrh zákona upravuje najmä nasledovné okruhy problémov:

a)definuje postavenie SČK v právnom poriadku Slovenskej republiky tak, že SČK garantuje postavenie osobitnej neštátnej právnickej osoby, ktorej vo vzťahoch týmto zákonom neupravených priznáva právne postavenie neziskovej organizácie podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách v znení zákona č. 35/2002 Z. z. (ďalej len „zákon č. 213/1997 Z. z.“), čo najviac zodpovedá charakteru, poslaniu a úlohám SČK (§ 1),

b)deklaruje medzinárodné postavenie SČK ako národnej spoločnosti ČK (§ 2),

c)presnejšie a prehľadnejšie ako zákon č. 84/1994 Z. z. vymedzuje vzťahy Slovenskej republiky a subjektov územnej samosprávy a SČK, pričom v súlade s požiadavkami Ústavy MF ČK podrobnejšiu úpravu týchto vzťahov odkazuje na osobitné zmluvy (§ 3 a § 4),

d)vymedzuje základné úlohy SČK (§ 5),

e)rámcovo vymedzuje organizačnú štruktúru SČK (§ 6),

f)ustanovuje zásady hospodárenia SČK (§ 7 až § 11), vrátane foriem získavania prostriedkov na činnosť SČK, ktorých súčasťou sú v súlade s doterajšími tradíciami vnútroštátnej právnej úpravy i záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi so Ženevských dohovorov aj dotácie z verejných fondov (§ 7 ods. 1 až 6),

g)v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi, tak ako doposiaľ, garantuje SČK oslobodenie od niektorých daní, cla, súdnych, správnych a poštových poplatkov (§ 7 ods. 7 a 8),

h) vymedzuje pravidlá používania a ochrany znaku a názvu Červeného kríža na území Slovenskej republiky a vymedzuje presnejšie ako doposiaľ skutkovú podstatu priestupku za ich neoprávnené použitie, ako aj príslušného priestupkového konania (§ 12 a § 13).

V súlade so zámermi sledovanými novou právnou úpravou je nevyhnutné vykonať aj čiastkové zmeny niektorých súvisiacich zákonov, a preto sú súčasťou predloženého návrhu zákona aj novelizácie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými ústavnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol spracovaný v orgánoch SČK, schválený Najvyššou radou SČK na jej zasadnutí 9. decembra 2006 a predkladá ho ako iniciatívny návrh skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

Návrhu zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1.Navrhovateľ právneho predpisu: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou

-nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda),

-nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie (Biela kniha),

-nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky na rok 2007,

-nie je zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007,

-nie je zaradený do Národného programu pre prijatie aquis communitaire.

b)Nevyplýva zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky

4.Problematika návrhu právneho predpisu

-nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

-nie je upravená v práve Európskej únie.

-

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravenej problematiky je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): -

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

DOLOŽKA FINANČNÝCH, ENVIROMENTÁLNYCH VPLYVOV A VPLYVOV NA ZAMESTNANOSŤ

1. časť:

Návrh zákona čiastočne ovplyvní príjmovú časť štátneho rozpočtu vzhľadom na navrhované oslobodenie SČK od správnych poplatkov, ako aj presun výnosov z pokút za neoprávnené požitie znaku a názvu Červeného kríža z príjmov štátneho rozpočtu do rozpočtov vyšších územných celkov. Keďže úlohy SČK (§ 5 ods. 1), na zabezpečenie ktorých sa aj doposiaľ poskytoval príspevok zo štátneho rozpočtu, sa zásadným spôsobom nerozširujú, ale len legislatívne spresňujú, predpokladané zvýšené požiadavky na štátny rozpočet sú nepatrné a odhadujú sa vo výške cca 330 tisíc Sk (pri oslobodení od správnych poplatkov). K spresneniu finančných požiadaviek na štátny rozpočet dôjde až po uzatvorení zmlúv predpokladaných týmto návrhom zákona (§ 3 ods. 4 a § 5 ods. 1 v spojení s § 15). Navrhovatelia považujú za potrebné zdôrazniť, že požiadavky na štátny rozpočet vyplývajúce z návrhu zákona súvisia s plnením úloh vo verejnom záujme, ktorých plnenie by inak bolo potrebné zabezpečovať prostredníctvom štátnych orgánov a organizácií.

2. časť:

Návrh zákona nebude mať zásadný finančný dopad na finančné hospodárenie obcí a vyšších územných celkov, ani hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

V prípade oslobodenia od daní z nehnuteľností úľava prestavuje čiastku 250 tisíc Sk.

3. časť:

Návrh zákona nemá žiadny negatívny vplyv na životné prostredie.

4. časť:

Návrh zákona nemá bezprostredný vplyv na zamestnanosť.

B. Osobitná časť

Čl. I

K § 1

SČK ako právny nástupca ČSČK bol Medzinárodným výborom Červeného kríža uznaný za národnú spoločnosť ČK a prijatý za člena Medzinárodnej federácie národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Následne bol SČK vládou uznaný za jedinú národnú spoločnosť Červeného kríža pôsobiacu na území Slovenskej republiky podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov. Tieto skutočnosti, ktoré majú zásadný vplyv na vnútroštátne i medzinárodné postavenie SČK a podmieňujú postavenie SČK v právnom poriadku Slovenskej republiky, sa deklarujú v odseku 1. Charakteristika SČK ako „pomocnej organizácie orgánov verejnej správy v humanitárnej oblasti“, ktorá je súčasťou odseku 1, vyplýva ako terminus technikus zo základných dokumentov Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

V odseku 2 sa definuje postavenie SČK v právnom poriadku Slovenskej republiky a to tak, že SČK sa garantuje postavenie osobitnej neštátnej právnickej osoby, čím sa v súlade s požiadavkami a princípmi vyplývajúcimi zo Ženevských dohovorov a Ústavy MF ČK zvýrazňuje neštátne a nezávislé postavenie SČK, ako aj jeho jedinečný charakter. Zároveň sa SČK priznáva právne postavenie neziskovej organizácie podľa zákona č. 213/1997 Z. z.. Takéto legislatívne riešenie by malo výrazne prispieť k zvýšeniu právnej istoty SČK, a to najmä v prípadoch, keď vstupuje do právnych vzťahov týmto zákonom neupravených. Zaradenie SČK pod právny režim neziskových organizácii najviac zodpovedá jeho charakteru, poslaniu a úlohám, ktoré vo svojej podstate umožňujú charakterizovať SČK ako neziskovú organizáciu aj bez výslovnej právnej úpravy. Z právneho postavenia neziskovej organizácie vyplýva, že na SČK sa budú vzťahovať práva a povinnosti, ktoré zákon č. 213/1997 Z. z. a iné právne predpisy priznávajú neziskovým organizáciám, okrem prípadov, keď tento zákon príp. iné právne predpisy neustanovia inak, resp. ak tento zákon výslovne vylúči uplatnenie niektorých ustanovení zákona č. 213/1997 Z. z. vo vzťahu k SČK (pozri najmä odôvodnenie k § 14).

V odseku 3 sa deklaruje, že SČK pôsobí v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

K § 2

V § 2 sa ustanovuje medzinárodné postavenie SČK, ktorý je ako národná spoločnosť ČK neoddeliteľnou súčasťou Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca a zároveň členom Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Z tohto postavenia vyplýva SČK povinnosť pôsobiť v súlade so základnými princípmi Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Štatútom Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, smernicami a ďalšími dokumentmi prijatými Medzinárodným hnutím Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ako aj povinnosť plniť úlohy podľa Ženevských dohovorov a záverov medzinárodných konferencií Červeného kríža a Červeného polmesiaca, spolupracovať s Medzinárodným výborom Červeného kríža a s ostatnými národnými spoločnosťami Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Z Ústavy MF ČK zároveň vyplýva výlučné právo SČK uzatvárať s národnými spoločnosťami ČK pôsobiacimi v iných štátoch zmluvy o medzinárodnej spolupráci.

K § 3

V ustanoveniach § 3 sa vymedzujú základy právnych vzťahov medzi Slovenskou republikou a SČK. Záväzok Slovenskej republiky rešpektovať nezávislé postavenie SČK a poskytovať mu pomoc a súčinnosť pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo Ženevských dohovorov vyplýva priamo z textu Ženevských dohovorov, ktoré sú na území Slovenskej republiky platné a ustanovujú pre signatárske štáty zodpovedajúce právne a politické záväzky. Žiada sa zvýrazniť, že záväzok Slovenskej republiky dodržiavať medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 1 ods. 2). Finančná a iná podpora SČK zo strany štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich so Ženevských dohovorov, ako aj ďalších úloh ustanovených týmto zákonom (§ 5 ods. 1) je podmienená tiež charakterom týchto úloh, ktoré možno charakterizovať ako úlohy vo verejnom záujme, resp. všeobecne prospešné služby, ktorých plnenie Slovenská republika finančne a inak podporuje bez ohľadu nato, či ich zabezpečuje SČK alebo iná právnická osoba (nezisková organizácia).

Vzhľadom na požiadavku rešpektovania nezávislého postavenia SČK ako národnej spoločnosti ČK zo strany štátu, ktorá vo svojej podstate neumožňuje jednostranne ukladať SČK ďalšie úlohy, t. j. úlohy nad rámec tohto zákona (požiadavka dobrovoľného prevzatia úloh ustanovených týmto zákonom SČK bola pritom akceptovaná, keďže návrh tohto zákona bol prerokovaný a schválený v príslušných orgánoch SČK), sa prípadné prevzatie plnenia ďalších úloh vo verejnom záujme SČK odkazuje na osobitné zmluvy, ktorých prijatie predpokladá predložený návrh zákona jednak vo všeobecnej rovine v ustanovení § 2 ods. 2, ako aj v konkrétnej rovine na iných miestach tohto návrhu zákona (najmä § 5 ods. 1). Predložený návrh zákona vychádza z predpokladu, že popri tomto zákone budú základy vzťahov medzi vládou, ministerstvami a ostatnými orgánmi štátnej správy na jednej strane a SČK na druhej strane upravené v osobitnej zmluve uzatvorenej medzi vládou ako najvyšším orgánom štátnej správy a SČK, ktorej prijatie predpokladá odsek 4.

V záujme vytvorenia podmienok na efektívne plnenie poslania a úloh SČK sa v odseku 3 ustanovuje záväzok príslušných štátnych orgánov (vlády, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov) poskytovať SČK informácie potrebné pre jeho činnosť, záväzok predkladať mu na pripomienkovanie návrhy všeobecne záväzných predpisov dotýkajúcich sa jeho činnosti, ako aj záväzok prizývať zástupcov SČK do príslušných poradných orgánov vlády, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

K § 4

V ustanoveniach § 4 sa vymedzujú základy právnych vzťahov medzi subjektmi územnej samosprávy, t. j. vyššími územnými celkami a obcami a SČK, a to v zásade analogicky ako vzťahy Slovenskej republiky a SČK (§ 3), pričom právo samostatne vstupovať do zmluvných vzťahov s vyššími územnými celkami a obcami súvisiacich s prevzatím podielu na plnení úloh vo verejnom záujme patriacich do pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov sa umožňuje aj územným spolkom SČK. V tejto súvislosti treba uviesť, že územné štruktúry SČK nepôsobia vo všetkých obciach a nekopírujú územno-správne členenie Slovenskej republiky, a preto sa predpokladá, že zmluvným partnerom subjektov územnej samosprávy budú jednak územné spolky SČK (tam kde sú vytvorené a pôsobia), alebo priamo celoštátne orgány SČK.

K § 5

V odseku 1 sa demonštratívnym spôsobom vymedzujú základné úlohy SČK, ktoré vyplývajú jednak priamo zo Ženevských dohovorov /najmä úlohy vymedzené v písmenách a), j) a k), a vo veľkej miere tiež v písmenách b) a c)/, a jednak z humanitárneho poslania SČK a základných dokumentov Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktorého je SČK integrálnou súčasťou. Ide o úlohy, ktorých plnenie je vo verejnom záujme, resp. všeobecne prospešné služby, ktoré SČK tak, ako aj iné národné spoločnosti ČK tradične vykonával a vykonáva a vo veľkej miere boli vymedzené aj v doterajšej právnej úprave. Na viacerých miestach je vymedzenie jednotlivých úloh SČK len rámcové a odkazuje na podrobnejšiu úpravu v osobitných zákonoch /napr. úlohy podľa písm. d), e), i)/, alebo v osobitných zmluvách /napr. úlohy podľa písmena b), f), i) a k).

Navrhovaná právna úprava v písmene a) rozlišuje dobrovoľných zdravotníckych pracovníkov – tí s príslušnou odbornou spôsobilosťou podľa nariadenia vlády SR č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v znení neskorších predpisov (lekári, zdravotné sestry) a zdravotníckych dobrovoľníkov, ktorí pôsobia ako vyškolení pomocníci zdravotníckych pracovníkov.

Tradičná úloha SČK pri organizovaní a zabezpečovaní bezpríspevkového darcovstva krvi sa zvýrazňuje jeho exkluzívnou úlohou oceňovať bezpríspevkových darcov krvi známou Jánskeho plaketou. Vďaka výslovnej úprave v zákone nadobudne toto tradičné ocenenie bezpríspevkových darcov krvi zákonný charakter.

SČK tradične zabezpečuje svoje úlohy nielen svojimi zamestnancami ale aj a predovšetkým dobrovoľníkmi, čím sa zvýrazňuje humanitárne poslanie jeho činnosti. K tomu, aby bolo možné reálne vykonávať úlohy zverené týmto zákonom SČK, je nevyhnutné vytvoriť právne podmienky na verejno-prospešnú činnosť dobrovoľníkov aj v pracovnoprávnej oblasti. Preto sa výslovne v odseku 2 ustanovuje, že plnenie úloh SČK dobrovoľníkmi sa považuje v zmysle príslušného ustanovenia Zákonníka práce za iný úkon vo verejnom záujme, z čoho vyplýva povinnosť zamestnávateľov poskytnúť dobrovoľníkom SČK na plnenie jeho úloh pracovné voľno bez náhrady mzdy (príslušné ustanovenie Zákonníka práce - § 136 ods. 1 – pritom nevylučuje, aby bolo v určitých prípadoch pracovné voľno poskytnuté aj s náhradou mzdy, napr. na základe kolektívnej zmluvy alebo osobitnej dohody zamestnávateľa so zamestnancom). Navrhovatelia pripomínajú, že ide o povinnosť zamestnávateľov, ktorá bola tradične súčasťou domáceho právneho poriadku, ale podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy nie je zakotvená výslovne, a tým umožňuje zo strany jednotlivých zamestnávateľov rôzne prístupy. Podľa názoru navrhovateľov je vo verejnom záujme, aby sa povinnosť zamestnávateľov poskytnúť dobrovoľníkom SČK pracovné voľno bez náhrady mzdy v súvislosti plnením úloh SČK zakotvila obligatórne.

K § 6

V § 6 sa rámcovo vymedzuje organizačná štruktúra SČK vrátane vymedzenia najvyššieho orgánu SČK (snem) a štatutárneho zástupcu (prezident a v rozsahu ustanovenom Stanovami SČK aj generálny sekretár). Z textu odseku 2 vyplýva, že priamo zákon garantuje čiastočnú právnu subjektivitu aj územným spolkom SČK, a to v priamej nadväznosti na ich právo vstupovať do zmluvných vzťahov s obcami, vyššími územnými celkami ako aj miestnymi orgánmi štátnej správy (§ 3 ods. 4 a § 4 ods. 2).

Podrobnejšia úprava organizačnej štruktúry SČK prostredníctvom zákona by bola v rozpore s požiadavkami a princípmi vyplývajúcimi z Ústavy MF ČK, a preto sa odkazuje na úpravu v Stanovách (odsek 4).

K § 7

V odseku 1 sa popri deklarovaní práva SČK na samostatné hospodárenie s vlastným majetkom výslovne umožňuje užívať aj dočasne prebytočný majetok štátu podľa režimu zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, majetok obcí a majetok vyšších územných celkov. Obdobné oprávnenie priznáva zákon č. 213/1997 Z. z. vo svojom ustanovení § 29 ods. 1 aj iným neziskovým organizáciám.

V odseku 2 sa ustanovujú základné zásady hospodárenia SČK s majetkom, ktorého použitie je obdobne ako u iných neziskových organizácií (pozri § 31 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z. z.) viazané na úhradu výdavkov SČK.

V odsekoch 3 až 5 sú vymedzené základné formy príjmov SČK, ktoré popri „neštátnych príjmoch“ tvorených najmä príjmami z členských príspevkov, výnosov z vlastnej činnosti a vlastného majetku, darov od fyzických osôb a právnických osôb, dedičstva, z verejných zbierok, ako aj poukázaného podielu zaplatenej dane z príjmov daňovníkov (asignovaná daň), tvoria aj dotácie zo štátneho rozpočtu a iných verejných fondov. V súlade s doterajšou právnou úpravou i dlhodobou praxou a záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi so Ženevských dohovorov je dotácia zo štátneho rozpočtu koncipovaná ako obligatórna a účelovo viazaná na plnenie úloh vyplývajúcich zo Ženevských dohovorov, ako aj ďalších úloh vo verejnom záujme ustanovených v tomto zákone. Na obdobné účely sú viazané aj prípadné dotácie z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, ich poskytnutie je ale fakultatívne, t. j. ich prípadné poskytnutie je ponechané na rozhodnutie príslušných orgánov samosprávy s výnimkou prípadov, keď sa SČK a jeho územné spolky na základe osobitných zmlúv podľa § 4 ods. 2 tohto zákona podieľajú na plnení úloh vo verejnom záujme, ktoré patria do pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov.

Tak ako v doterajšej právnej úprave sa SČK v odseku 7 garantuje oslobodenie od daní,

cla, súdnych poplatkov a správnych poplatkov, alebo sú mu v súvislosti s ich platením poskytnuté úľavy v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, ktoré sú ale viazané na plnenie úloh podľa tohto zákona, t. j. plnenie úloh vo verejnom záujme. Obdobne sa v odseku 8 garantuje aj oslobodenie od poštových poplatkov, ktoré vyplýva priamo zo Ženevských dohovorov a je účelovo obmedzené na korešpondenciu podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov.

K § 8

Predložený návrh zákona ustanovuje výslovne aj oprávnenie SČK vykonávať podnikateľskú činnosť za podmienky, že jej predmet nie je v rozpore so Ženevskými dohovormi a ich dodatkovými protokolmi ani závermi medzinárodných konferencií Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Zároveň bude prípadné podnikanie SČK podliehať aj ďalším obmedzeniam, ktoré sa vzťahujú aj na iné neziskové organizácie podľa zákona č. 213/1997 Z. z., t. j. SČK ho bude môcť uskutočňovať len za podmienky, že touto činnosťou sa dosiahne účelnejšie využitie jeho majetku a nebude ním ohrozená kvalita, rozsah a dostupnosť plnenia úloh vo verejnom záujme prevzatých týmto zákonom (porovnaj § 30 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z. z.), pričom SČK sa nebude môcť zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nebude môcť uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve (porovnaj § 30 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z.)

K § 9

Ustanovujú sa základné zásady rozpočtového hospodárenia SČK, obdobne ako ho v § 32 upravuje zákon č. 213/1997 Z. z. pre iné neziskové organizácie. Keďže podstatnú a obligatórnu časť výdavkov SČK vyplývajúcich z členstva v medzinárodnom hnutí Červeného kríža a Červeného polmesiaca tvoria každoročné členské poplatky Medzinárodnému výboru Červeného kríža, Medzinárodnej federácii spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca a Úradu Červeného kríža pri Európskej únii, uvádzajú sa priamo v texte zákona. Navrhovatelia poukazujú nato, že zákonom ustanovená povinnosť hospodáriť podľa schváleného rozpočtu nie je pre SČK novou povinnosťou, keďže je v súčasnosti podrobne upravená v Stanovách SČK. Jej deklarovanie v zákone súvisí so skutočnosťou, že tento zákon priznáva SČK právne postavenie neziskovej organizácie, pričom vzhľadom na špecifické postavenie a poslanie SČK je potrebné právnu úpravu odlíšiť od všeobecnej úpravy v zákone č. 213/1997 Z. z.

K § 10

Ustanovujú sa základné zásady vedenia účtovníctva, v zmysle ktorých musí SČK viesť vo svojom účtovníctve oddelene výnosy a náklady spojené s plnením úloh podľa tohto zákona (§ 5 ods. 1) a plnením iných úloh vo verejnom záujme prevzatých podľa tohto zákona (§ 3 ods. 2 a § 4 ods. 2) a výnosy a náklady spojené s podnikateľskou činnosťou (§ 8). Vo vzťahu k požiadavkám na ročnú účtovnú závierku sa odkazuje na príslušné ustanovenie zákona č. 213/1997 Z. z.

K § 11

Podľa platného právneho poriadku spracúvajú obligatórne v zásade všetky právnické osoby, ktoré hospodária aj s prostriedkami z verejných fondov výročné správy o svojej činnosti. Táto povinnosť predstavuje jeden z prostriedkov ich verejnej kontroly. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje aj pre SČK povinnosť SČK každoročne vypracúvať výročnú správu (odsek 1). Zároveň sa ustanovujú obligatórne náležitosti výročnej správy SČK (odsek 2), ako aj povinnosť zabezpečiť je zverejnenie a sprístupnenie (odseky 3 a 4). Jeden výtlačok výročnej správy bude SČK zasielať pre informáciu vláde, a to aj v záujme včasného zabezpečenia potrebných podkladov pre zostavovanie štátneho rozpočtu na nasledujúci kalendárny rok.

K § 12 a § 13

V súlade s požiadavkami vyplývajúcimi priamo zo Ženevských dohovorov sa akceptujúc aj závery medzinárodných konferencií Červeného kríža a Červeného polmesiaca a pravidlá Medzinárodného výboru Červeného kríža o používaní znaku a názvu Červeného kríža alebo Červeného polmesiaca národnými spoločnosťami ustanovujú podmienky legálneho (oprávneného) používania znaku a názvu Červeného kríža na území Slovenskej republiky (§ 12).

Použitie znaku alebo názvu Červeného kríža alebo znaku alebo názvu ich napodobňujúceho v rozpore s pravidlami (podmienkami) vymedzenými § 12 tohto zákona predstavuje skutkovú podstatu osobitného priestupku sankcionovaného pokutou, ktorej maximálnu výšku ustanovuje priamo zákon.

Na rozdiel od doterajšieho zákona sa prejednávanie priestupkov podľa tohto zákona zveruje do pôsobnosti príslušných orgánov vyššieho územného celku. Navrhovaná úprava zároveň garantuje SČK účasť na predmetnom priestupkovom konaní, a to jednak právom iniciovať toto konanie, ako aj účasťou jeho zástupcov na prejednávaní priestupku.

K § 14

V súvislosti s tým, že navrhovanou právnou úpravou sa SČK priznáva právne postavenie neziskovej organizácie, je nevyhnutné vylúčiť aplikáciu tých ustanovení zákona č. 213/1997 Z. z., ktoré z povahy veci, charakteru a poslania SČK, ako aj jeho špecifického postavenia nie je možné alebo účelné vo vzťahu k SČK uplatniť. Ide jednak o ustanovenia o založení a vzniku, ako aj zrušení a zákaze neziskovej organizácie a tiež o orgánoch neziskovej organizácie a ich právomociach (§ 5 až 28 zákona č. 213/1997 Z. z.). Z povahy veci je na SČK vylúčené aj uplatnenie ustanovení zákona č. 213/1997 Z. z. (§ 31a) o prioritnom majetku, keďže na rozdiel od iných neziskových organizácií štát nie je zakladateľom, resp. spoluzakladateľom SČK a nevkladá do SČK časť svojho majetku. Naopak zákon garantuje SČK nezávislé postavenie. Obdobne postavenie SČK ako národnej spoločnosti ČK a v tej súvislosti v ustanovení § 3 ods. 1 garantovaný záväzok štátu rešpektovať nezávislé postavenie SČK principiálne vylučuje uplatnenie ustanovení zákona č. 213/1997 Z. z. o dohľade nad neziskovou organizáciou (§ 35). Ostatné ustanovenia zákona č. 213/1997 Z. z. sa na SČK budú aplikovať s modifikáciami ustanovenými vo viacerých ustanoveniach navrhovaného zákona.

K § 15

Ustanovujú sa lehoty na uzatvorenie Zmluvy o vzájomných vzťahoch a spolupráci medzi vládou a SČK predvídanou v ustanovení § 3 ods. 4 a osobitných zmlúv medzi príslušnými ministerstvami a SČK na zabezpečenie plnenia úloh podľa § 5 ods. 1.

K § 16

Ide o prechodné ustanovenie, prostredníctvom ktorého sa ustanovuje režim prejednávania priestupkov, pri ktorých sa priestupkové konanie začalo, príp. sa. začne pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

K § 17

Vzhľadom na skutočnosť, že SČK priznáva tento zákon právne postavenie neziskovej organizácie, je žiaduce, aby bola SČK zapísaná aj v ústrednom registri neziskových organizácií. Na zápis SČK do registra neziskových organizácií nie je ale možné uplatniť ustanovenia zákona č. 213/1997 Z. z. o ich registrácii už aj z toho dôvodu, že pri iných neziskových organizáciách sa nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia registrového úradu o registrácii považuje za deň vzniku neziskovej organizácie a zároveň zakladá ďalšie právne dôsledky (je napr. východiskom uplatňovania dohľadu registrového úradu nad neziskovou organizáciou), ktoré sú vo vzťahu k SČK vzhľadom na jeho charakter, poslanie, formu vzniku, ako aj medzinárodné postavenie ako národnej spoločnosti ČK principiálne vylúčené. Preto sa navrhuje, aby SČK bolo v registri neziskových organizácií len evidované, pričom z navrhovaného textu vyplýva, že ministerstvo vnútra bude povinné SČK do tohto registra zaevidovať (zapísať) bez zbytočného odkladu v prípade, ak mu bude zo strany SČK (prostredníctvom generálneho sekretára) predložená zákonom požadovaná dokumentácia.

K § 18

Zrušuje sa doterajší zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1994 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža.

Čl. II

K bodom 1 a 2

Doteraz planý zákon č. 84/1994 Z. z. garantoval SČK oslobodenie od správnych poplatkov podľa v čase schvaľovania tohto zákona platného znenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 320/1992 Zb. o správnych poplatkoch (SČK bol v označenom ustanovení uvedený výslovne, pričom jeho oslobodenie od správnych poplatkov nebolo ničím podmienené alebo obmedzené). Po novelizácii zákona č. 320/1992 Zb. vykonanej zákonom č. 181/1993 Z. z. bolo oslobodenie SČK od správnych poplatkov z textu zrejme v dôsledku legislatívnej nedôslednosti vypustené a nebolo premietnuté ani do nového a dodnes platného zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, hoci zákon č. 84/1994 Z. z. naďalej SČK garantoval oslobodenie aj od správnych poplatkov.

Z uvedeného dôvodu sa spolu s novým zákonom o SČK a zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje aj novelizácia zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, prostredníctvom ktorej sa do jeho textu, konkrétne § 4 ods. 2 výslovne premietne oslobodenie SČK od správnych poplatkov. Navrhovaná úprava korešponduje s dlhoročnými tradíciami právnej úpravy na území Slovenska a jej dôvodnosť vyplýva z osobitného charakteru, poslania a úloh SČK ako národnej spoločnosti ČK s humanitárnym zameraním plniacej úlohy vo verejnom záujme. Oslobodenie SČK od správnych poplatkov je v zmysle navrhovaného textu obmedzené na plnenie úloh podľa § 5 ods. 1 predloženého návrhu zákona.

Čl. III

Doteraz planý zákon č. 84/1994 Z. z. garantoval SČK aj oslobodenie od daní z nehnuteľností podľa v čase schvaľovania tohto zákona platného znenia § 4 ods. 1 písm. f) /daň z pozemkov/ a § 9 ods. 1 písm. e) /daň zo stavieb/ zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Po zrušení zákona č. 317/1992 Zb. a jeho nahradení zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) sa oslobodenie SČK od predmetných daní do textu nového zákona nepremietlo, hoci zákon č. 84/1994 Z. z. naďalej SČK garantoval oslobodenie aj od daní z nehnuteľností.

Z uvedeného dôvodu sa spolu s novým zákonom o SČK a o ochrane znaku a názvu SČK predkladá aj novelizácia zákona o miestnych daniach, prostredníctvom ktorej sa do jeho textu, konkrétne § 17 ods. 1 písm. d) výslovne premietne oslobodenie SČK od dane z nehnuteľností. Navrhovaná úprava zodpovedá dlhoročným tradíciám právnej úpravy na území Slovenska, pričom jej dôvodnosť vyplýva z osobitného charakteru, poslania a úloh SČK ako národnej spoločnosti ČK s humanitárnym zameraním plniacej úlohy vo verejnom záujme spravidla v úzkej súčinnosti s obcami, ktoré sú podľa zákona o miestnych daniach správcami tejto dane.

Čl. IV

Nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona sa navrhuje podľa predpokladaného priebehu legislatívneho procesu dňom 1. augusta 2007, okrem ustanovení Čl. II. a III, ktoré by podľa návrhu mali nadobudnúť účinnosť 1. januárom 2008. Dlhšia legisvakančná lehota sa v týchto prípadoch navrhuje z dôvodu ich väzby na príjmovú časť verejných rozpočtov.

zobraziť dôvodovú správu