Zákon o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov 458/2003 účinný od 17.07.2009

Vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

20

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť:

Vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predložený do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, pričom ide o prioritnú legislatívnu úlohu v zmysle Prioritných úloh vlády SR vyplývajúcich z Pravidelnej správy Európskej komisie a pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9.10.2002. Návrh zákona bol pred zaslaním do pripomienkového konania prerokovaný aj medzirezortnou súčinnostnou poradou dňa 21.2.2003 za účasti podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, ministra vnútra a generálneho prokurátora.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť špecializované orgány na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu – vytvára sa Úrad špeciálnej prokuratúry ako osobitná súčasť Generálnej prokuratúry SR a špecializované útvary Policajného zboru. S uvedeným súvisí zároveň aj vytvorenie Špeciálneho súdu, ktorý bude uskutočňovať v týchto veciach súdne konanie. Tieto orgány budú mať miestnu pôsobnosť pre celé územie Slovenskej republiky. Cieľom je ich lepšia špecializácia a zároveň ochrana a v prípade korupčných trestných činov prelomenie niektorých miestnych väzieb, ktoré môžu ovplyvniť odhaľovanie, vyšetrovanie a prípadne aj samotné súdne konanie v týchto prípadoch.

Korupcia a organizovaný zločin predstavujú jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktorým musia štáty čeliť v záujme zachovania bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja. Korupcia ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju, ohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií a morálne základy spoločnosti. Organizovaný zločin ohrozuje bezpečnosť a ekonomiku jednotlivých štátov, fungovanie spoločnosti, demokraciu, nezávislosť štátnych orgánov a integritu finančných inštitúcií. Pred niekoľkými rokmi bol problém korupcie a organizovaného zločinu vnímaný len ako problém lokálny alebo vnútroštátny. Dnes má korupcia a organizovaný zločin nadnárodný charakter a stáva sa významným globálnym problémom ľudstva, na riešenie ktorého je nevyhnutné prijímať účinné opatrenia.

Z týchto dôvodov zriadil generálny prokurátor Slovenskej republiky v roku 1996 na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky oddelenie boja s organizovaným zločinom, prokurátori ktorého sa špecializujú na trestné stíhanie osôb podozrivých zo spáchania:

- trestných činov proti republike podľa § 91 až 115,

- trestných činov proti mene podľa § 140 až 145,

- trestných činov korupcie podľa § 160 až 162 (aj v súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158),

- trestných činov všeobecného ohrozenia podľa § 179 spáchaných organizovanou skupinou iniciovaním nástražného výbušného systému,

- trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 až 5, ak nie je spáchaný v súbehu s podstatne závažnejším trestným činom,

- trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a,

- trestných činov nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186 a 187,

- trestných činov nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysoko rizikových chemických látok podľa § 187a a 188,

- trestného činu šírenia toxikománie podľa § 188a,

- trestných činov obchodovania s deťmi podľa § 216a a 216b,

- trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 246,

- trestných činov ozbrojených skupinových lúpeží, vrážd na objednávku, brania rukojemníkov a hrubého nátlaku podľa § 234, 219, 235a a 235b,

- trestných činov krádeže umeleckých predmetov a kultúrnych pamiatok spáchaných organizovanou skupinou podľa § 247 ods. 5 a 6,

- trestných činov legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 a § 252a Trestného zákona.

Prokurátori oddelenia boja s organizovaným zločinom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa zaoberajú aj koncepčnými prácami týkajúcimi sa prevencie kriminality, organizovaného zločinu a korupcie.

Okrem toho, na každej krajskej prokuratúre pôsobí jeden prokurátor špecializujúci sa na koordináciu boja s korupciou.

K účinnému potláčaniu korupcie a organizovaného zločinu však môže prispieť iba súhrn opatrení na kvalitatívne vysokej odbornej úrovni. Vytvorenie organizačného útvaru špecializujúceho sa na trestnú činnosť proti korupcii a organizovanému zločinu na prokuratúre či poverenie niektorých prokurátorov na vykonávanie činností špeciálne zameraných na boj proti korupcii a organizovanému zločinu je len jedným z opatrení zameraných na boj proti korupcii a organizovanému zločinu. K ďalším takýmto opatreniam nepochybne patrí zriadenie odboru boja proti korupcii Úradu organizovanej trestnej činnosti Prezídia Policajného zboru v roku 1998, ktorý je zameraný na odhaľovanie a dokumentovanie trestných činov korupcie predovšetkým v oblasti verejnej správy a privatizácie a tiež uzavretie dohody medzi generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a ministrom vnútra Slovenskej republiky v roku 2001 o zriadení stálej centrálnej jednotky boja proti korupcii, ktorej cieľom je riadenie a koordinácia odhaľovania a vyšetrovania prípadov korupcie, vrátane vlastného vyšetrovania najzávažnejších prípadov korupcie. Túto centrálnu jednotku boja proti korupcii tvoria dvaja prokurátori určení generálnym prokurátorom, dvaja vyšetrovatelia určení ministrom vnútra na návrh generálneho riaditeľa sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činnosti Policajného zboru a štyria pracovníci kriminálnej polície určení ministrom vnútra na návrh prezidenta Policajného zboru.

Proti narastajúcej trestnej činnosti v oblasti korupcie a organizovaného zločinu treba prijímať ďalšie účinné opatrenia. Jedným z týchto opatrení by malo byť prijatie navrhovanej právnej úpravy, ktorá umožní špecializáciu a koordinovaný postup orgánov činných v trestnom konaní proti korupcii a organizovanému zločinu.

Obdobný prístup k riešeniu tejto problematiky bol prijatý aj v iných krajinách.

V Španielsku je zriadený špeciálny úrad pre potláčanie hospodárskej kriminality spojenej s korupciou, ktorý je organizačne začlenený v štruktúre Generálnej prokuratúry. Úrad bol zriadený samostatným zákonom, má posilnené prvky samostatnosti, má presne vymedzené vzťahy k polícii a disponuje expertmi vyčlenenými ekonomickými rezortami pre potreby prokuratúry, ktorých stanoviská majú charakter odborných či znaleckých posudkov. Tento úrad pracuje v osobitných režimových podmienkach.

V Taliansku je vytvorený samostatný Národný úrad pre boj s mafiou a terorizmom, ktorý vyšetruje aj súvisiacu korupciu. Podlieha mu špeciálny úrad vyšetrovania (DINA). Má 36 podriadených útvarov po celom území Talianska. Okrem vyšetrovateľov úradu DINA sa členmi vyšetrovacích tímov stávajú aj príslušníci iných druhov polícií a vytvárajú tzv. justičnú políciu. Úrad DINA pracuje tiež v osobitných režimových podmienkach. Taliansko nemá Generálnu prokuratúru, preto označený úrad nemôže byť jeho súčasťou.

V Spolkovej republike Nemecko je pôsobnosť v oblasti boja s korupciou rozdelená medzi spolkovú prokuratúru a prokuratúry jednotlivých krajín. Na všetkých stupňoch sú pre túto oblasť vyčlenení špecialisti, ktorí pôsobia v referátoch s pôsobnosťou na celom území jednotlivej krajiny. Vo svojej činnosti úzko spolupracujú s orgánmi polície.

V Maďarskej republike bol v roku 2001 zriadený príkazom generálneho prokurátora Centrálny úrad vyšetrovania prokuratúry s celoštátnou pôsobnosťou, do pôsobnosti ktorého patrí organizovaný zločin a korupcia. Podstatnú časť agendy tvoria trestné činy vydierania verejných činiteľov, trestné činy spáchané ústavnými činiteľmi a verejnými činiteľmi, hospodárske trestné činy najmä súvisiace s verejným obstarávaním a poskytovaním a využívaním dotácií zo štátneho rozpočtu a akékoľvek iné trestné činy, ak o ich vyňatí a prikázaní rozhodne generálny prokurátor alebo jeho námestník (zväčša ide o organizované závažné prípady hospodárskej kriminality).

V Českej republike ministerstvo spravodlivosti zriadilo vyhláškou č. 311/2000 Zb. v obvode Vrchného štátneho zastupiteľstva v Olomouci pobočku v Brne a pobočku v Ostrave, do pôsobnosti ktorých patrí vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní a úkony pre začatím trestného stíhania vo veciach

a) úmyselných trestných činov spáchaných pri činnosti banky, investičnej spoločnosti alebo investičného fondu, obchodníka s cennými papiermi, poisťovne, zdravotnej poisťovne, penzijného fondu, stavebnej sporiteľne alebo sporiteľného a úverového družstva, ak bola nimi spôsobená škoda najmenej sto miliónov korún,

b) úmyselných trestných činov fyzických osôb alebo právnických osôb spáchaných v súvislosti s neoprávneným výkonom činnosti subjektov uvedených v písmene a),

c) úmyselných trestných činov, ktorými bola spôsobená škoda na majetku štátu najmenej päťdesiat miliónov korún,

d) úmyselných trestných činov podľa hlavy druhej alebo deviatej osobitnej časti Trestného zákona, ak boli spáchané v prospech zločinného spolčenia alebo ak v súvislosti s ich odhaľovaním či vyšetrovaním bol alebo mal byť spáchaný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestné činy podplácania, prijímania úplatku alebo nepriameho úplatkárstva.

Komisia expertov pre otázky postavenia prokuratúry v systéme trestného súdnictva Európskeho výboru pre trestné otázky (CDPC) vypracovala v roku 1996 dotazník s cieľom zmapovať, aké má v jednotlivých štátoch prokuratúra postavenie, pôsobnosť a štruktúru.

Z odpovedí jednotlivých štátov v roku 1996 na dotazník vypracovaný Európskym výborom pre trestné otázky (CDPS) vyplýva, že v niektorých štátoch existuje špecializácia a koordinácia práce prokuratúry podľa určitej kategórizácie trestných činov (napr. terorizmu, korupcie, organizovaného zločinu, prania špinavých peňazí, obchodovania s drogami), napríklad:

- V Anglicku a Walese niektoré zložité alebo špeciálne prípady sa riešia na štrnástej prokuratúre. Ide predovšetkým o teroristické trestné činy, obchodovanie s drogami, vojnové zločiny, podvody, sťažnosti policajtov a iné zvláštne kategórie trestných činov. Pritom na každej oblastnej prokuratúre pracujú prokurátori-špecialisti na uvedené trestné činy. Územná pôsobnosť príslušnej prokuratúry je rozšírená pre niektoré kategórie trestných činov, napríklad vojnových zločinov a sex-turistiky.

- V Cyperskej republike generálny prokurátor prideľuje veci ad hoc.

- V Dánsku sa organizovaným zločinom, najmä hospodárskou kriminalitou zaoberá špeciálna prokuratúra. Za súčinnosť s ostatnými prokuratúrami je zodpovedný generálny prokurátor.

- V Estónsku neexistujú špecifické formy prokuratúry, ani prokurátori - špecialisti na niektorú oblasť trestnej činnosti. Podľa zákona o prokuratúre môžu však byť zriaďované špeciálne prokuratúry. Keďže existujú zvláštne vyšetrovacie orgány, je možné zriadiť aj vojenské a dopravné prokuratúry.

- Vo Fínsku sa niektorí prokurátori špecializujú na hospodársku kriminalitu.

- V Holandsku existujú pre niektoré kategórie trestných činov špeciálne formy organizácie prokuratúry. Je to predovšetkým Rada generálnych prokurátorov, ktorá sa zaoberá závažnými trestnými činmi. Generálny prokurátor zodpovedá za organizovaný zločin. Je predsedom komisie, ktorá koordinuje boj špecializovaných regionálnych tímov proti organizovanému zločinu. Na miestnej úrovni má prokuratúra koordinačné úlohy. Okrem toho pracovníci národnej prokuratúry (Landelijk Bureau OM) vyšetrujú špecifické trestné činy, akými sú pranie špinavých peňazí.

- V Írsku neexistujú prokurátori špecializovaní na niektoré kategórie trestných činov. Vo všeobecnosti, o všetkých záležitostiach týkajúcich sa postupu pri trestnom stíhaní rozhoduje šéf Vrchného štátneho zastupiteľstva po tom, čo ich prediskutuje so svojimi pracovníkmi a políciou.

- Na Islande neexistujú nijaké špecifické formy organizácie prokuratúry, ale jednotliví prokurátori sa špecializujú, napr. na organizovaný zločin, pranie špinavých peňazí alebo na nezákonné obchodovanie s drogami. Prokuratúra môže ovplyvňovať postup polície a koordinovať jej činnosť. Existujú predpisy i o rozšírenej územnej príslušnosti prokuratúry.

- V Lotyšsku zákon o prokuratúre predpokladá možnosť zriadenia špecializovaných prokuratúr. Generálny prokurátor Lotyšskej republiky v rámci právomocí, ktoré mu boli dané, zriadil 7 špecializovaných prokuratúr a príkazom vymedzil ich kompetencie. Tieto špecializované prokuratúry vykonávajú svoje úlohy na celom území Lotyšska. Zriadenie špecializovaných prokuratúr si vyžiadala aktuálna situácia súvisiaca s kriminalitou a zvláštnym charakterom vyšetrovania. Zriadené boli tieto prokuratúry: prokuratúra zaoberajúca sa vyšetrovaním organizovanej a ekonomickej trestnej činnosti, prokuratúra zaoberajúca sa otázkami súvisiacimi s daňami, vojenská prokuratúra, prokuratúra zaoberajúca sa dopravnými vecami a vykonávajúca dohľad nad výkonom trestu, prokuratúra zaoberajúca sa rehabilitáciami a prípadmi zvláštnej služby. Okrem toho bol na generálnej prokuratúre zriadený odbor vyšetrovania zločinov totalitného režimu, ktorý vyšetruje zločiny iniciátorov a vykonávateľov represálií. Existuje aj odbor špecializovaných prokuratúr, ktorý kontroluje činnosť špecializovaných prokuratúr.

- Na Malte neexistujú špeciálne prokuratúry, existujú však predpisy vzťahujúce sa na rozšírenie územnej príslušnosti. Koordináciu a definíciu postupov má na starosti generálny prokurátor.

- V Nórsku na vyšetrovanie závažných trestných činov, najmä hospodárskej kriminality, korupcie, prania špinavých peňazí a závažných environmentálnych trestných činov existuje separátny vyšetrovací orgán, ktorý sa volá Národný úrad vyšetrovania a trestného stíhania hospodárskej a environmentálnej kriminality v Nórsku (OKOKRIM). Tento národný úrad zodpovedá za vyšetrovanie a trestné stíhanie najzávažnejších trestných činov z oblasti hospodárskej kriminality a životného prostredia. K pracovníkom OKOKRIMU patria príslušníci polície, audítori a účtovníci, ako aj tí, ktorí sú oprávnení na trestné stíhanie. Tento úrad s nimi úzko spolupracuje a získava nové skúsenosti. Prípady súvisiace s terorizmom patria k najzávažnejším. Teroristické trestné činy vyšetruje Nórska bezpečnostná policajná služba, ktorá je národným vyšetrovacím orgánom i pre iné druhy trestnej činnosti. V Nórsku existujú aj predpisy o rozšírenej územnej príslušnosti prokuratúry. Týkajú sa najmä prípadov kontinentálneho šelfu a nórskej ekonomickej zóny, vrátane ochranného pásma na rybolov mimo Svalbardu a rybárskych lovíšť okolo Jan Mayenu.

- V Rakúsku nie sú zriadené špeciálne štátne zastupiteľstvá.

- V Spojených štátoch amerických závažné trestné činy, ktoré nedokáže vykoreniť jediná regionálna prokuratúra, majú často za následok zriadenie špecializovaných tímov prokurátorov (nazývaných špeciálni prokurátori alebo prokurátori poverení špecifickou úlohou). Títo môžu pôsobiť krátkodobo alebo dlhodobo, môžu patriť k regionálnej prokuratúre alebo byť k nej pridelení, môžu sa sústrediť na určitý druh trestnej činnosti, páchateľov alebo určité zemepisné oblasti a z radov polície im môžu i nemusia byť pridelení špeciálni vyšetrovatelia. Okrem nich pôsobí na Ministerstve spravodlivosti malý počet prokurátorov-špecialistov, ktorí telefonicky poskytujú rady a pomoc svojim menej špecializovaným kolegom v prípade, ak ich o to požiadajú. Na začatie alebo odmietnutie federálneho vyšetrovania alebo trestného stíhania existuje súhlasná národná a regionálna jurisdikcia. Je typické, že väčšina trestných vecí sa prejednáva na regionálnej úrovni, ak si však nejaké nezvyčajné okolnosti (napríklad nezvyčajne veľké alebo viacregionálne požiadavky na zdroje, regionálne konflikty záujmov, národná publicita, dôverné oblasti práva, zasahovanie cudzích mocností, citlivé politické záležitosti, napríklad ak má byť vykonaný trest smrti) nevyžadujú prejednanie veci na národnej úrovni.

- Vo Švédsku existuje jeden špecializovaný úrad, ktorý sa zaoberá špeciálnymi druhmi trestnej činnosti, zväčša hospodárskou kriminalitou. Existujú i špeciálne formy organizácie prokuratúry, najmä pre oblasť hospodárskej a drogovej kriminality.

- Turecko je podľa zákona o zriadení súdov pre štátnu bezpečnosť rozdelené na 8 regiónov. Tieto súdy sa zaoberajú trestnými činmi proti nedeliteľnej celistvosti štátu a ľudí, demokracii alebo proti republike, ktoré sú definované v ústave a trestnými činmi proti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti štátu, teroristickými trestnými činmi a organizovaným zločinom. Sudcovia a prokurátori sú na tieto súdy starostlivo vyberaní spomedzi skúsených členov Najvyššej rady sudcov a prokurátorov na obdobie štyroch rokov. Niektorých sudcov vyberá Ministerstvo obrany z radov vojenských sudcov. Uvedené trestné činy v prípravnom konaní vyšetrujú prokurátori. Vyšetrovanie nesmú viesť bezpečnostné sily. Podľa zákona o zriadení súdov pre štátnu bezpečnosť robí všetky vyšetrovacie úkony (napr. výsluchy, konfrontáciu, svedecké výpovede, domovú prehliadku, zhabanie veci) prokuratúra prostredníctvom polície. Existuje i vojenská prokuratúra. Na úrovni každej brigády sa stíhajú vojenské trestné činy spáchané vo vojenskej zóne.

V súvislosti s poukázaním na riešenie problematiky špecializácie činnosti prokuratúry v jednotlivých štátoch v predchádzajúcom odseku je potrebné zdôrazniť, že uvedené údaje sú z roku 1996. Aktuálnejšie údaje nemá Generálna prokuratúra Slovenskej republiky k dispozícii. Napriek tomu, z uvedeného prehľadu je zrejmá snaha jednotlivých štátov prijímať účinné opatrenia, ktoré umožňujú špecializáciu a koordinovaný postup orgánov činných v trestnom konaní v boji proti korupcii a organizovanému zločinu.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predkladaný návrh zákona zakladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie tak, ako je to uvedené v Doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Zvýšenie nárokov z rozpočtov vyšších územných celkov a obcí nezakladá. Ministerstvo financií SR v pripomienkovom konaní nesúhlasilo s účinnosťou zákona v priebehu roka 2003, keďže podľa jeho stanoviska č. 4533/03-81 zo 14.3.2003 v štátnom rozpočte nie sú zabezpečené všetky požadované zvýšené nároky na štátny rozpočet. Vláda SR návrh zákona schválila s účinnosťou od 1.10.2003.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a screeningu; návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003,

b)úloha prijať predmetný zákon je súčasťou Prioritných úloh vlády SR vyplývajúcich z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 9.10.2002.

4. Problematika návrhu právneho predpisu

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecne právne princípy.

Problematika návrhu zákona súvisí s bojom proti korupcii, na ktorý sa vzťahuje aj:

- Trestnoprávny dohovor o korupcii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 375/2002 Z.z.),

- Dohovor o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci Európskych spoločenstiev alebo členských štátov Európskej únie z roku 1997,

- Protokol k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev za účelom špecifického zaoberania sa problémom korupcie z roku 1995,

- Spoločné stanovisko k rokovaniam v Rade Európy a OECD týkajúcich sa korupcie z roku 1998,

- Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu,

- Dohovor Rady Európy č. 141 o praní špinavých peňazí, skúmaní, zhabaní a konfiškácii ziskov zo zločinu.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) žiadna,

b) úplná.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa aktívne podieľal predvstupový poradca proti korupcii v Slovenskej republiky pán Jorge Ángel Espina Ramos.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - odhad vplyvu na verejné financie:

Navrhovaná právna úprava zakladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet, ktorý je uvedený v priloženom predpokladanom finančnom dosahu navrhovaného zákona na štátny rozpočet. Nároky na rozpočty vyšších územných celkov nezakladá.

Druhá časť - odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja.

Tretia časť - odhad vplyvu na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

Štvrtá časť - odhad vplyvu na zamestnanosť:

Návrh zákona zakladá zvýšenie nárokov na pracovné sily a na organizačné zabezpečenie, ktorý je uvedený v priloženom predpokladanom finančnom dosahu navrhovaného zákona na štátny rozpočet.

Osobitná časť:

K čl. IK § 1

Zefektívnenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu vyžaduje špecializáciu a koordináciu práce všetkých orgánov činných v trestnom konaní. Z tohto dôvodu sa navrhuje zriadiť Špeciálny súd so sídlom v Bratislave s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ktorý bude príslušný na konanie a rozhodovanie o trestných veciach, ktoré sú špecifikované v čl. VII – novelizácia Trestného poriadku.

Právomoci Špeciálneho súdu, a teda zároveň aj Úradu špeciálnej prokuratúry, by mali podliehať všetky osoby podozrivé zo spáchania

a) trestných činov korupcie podľa § 160 až 162 Trestného zákona, teda

- trestných činov prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 až 160c Trestného zákona,

- trestných činov podplácania podľa § 161 až 161c Trestného zákona,

- trestných činov nepriamej korupcie podľa § 162 Trestného zákona,

b) trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona,

c) obzvlášť závažných trestných činov

1. spáchaných v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch, teda

- trestného činu porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami [§ 124b ods. 4 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov [§ 140 ods. 4 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru [§ 148c ods. 3 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu nedovoleného ozbrojovania [§ 185 ods. 5 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi [§ 187 ods. 6 Trestného zákona],

- trestného činu nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok [§ 187a ods. 3 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu kupliarstva [§ 204 ods. 4 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s deťmi [§ 216b ods. 3 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu vydierania [§ 235 ods. 3 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s ľuďmi [§ 246 ods. 4 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu krádeže [§ 247 ods. 6 Trestného zákona],

- trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti [§ 252 ods. 4 písm. b) Trestného zákona],

2. spáchaných zločineckou skupinou, teda

- trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi [§ 187 ods. 7 Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s deťmi [§ 216b ods. 4 Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s ľuďmi [§ 246 ods. 5 Trestného zákona],

3. spáchaných teroristickou skupinou, teda

- trestného činu terorizmu [§ 94 ods. 2 písm. a) Trestného zákona],

d) trestných činov hospodárskych (druhá hlava osobitnej časti Trestného zákona alebo trestných činov proti majetku (deviata hlava osobitnej časti Trestného zákona), ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej desaťtisícnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej desaťtisícnásobku minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (v súčasnosti minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou predstavuje 5 570 Sk),

e) trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 126 až 126b Trestného zákona,

f) trestných činov súvisiacich s trestnými činmi uvedenými v písmene a), b), c), d) alebo e), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie.

Ďalej je vymedzená právomoc Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry vo vzťahu k osobám, ktoré ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z.z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov označuje za ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov okrem prezidenta Slovenskej republiky, ktorého podľa čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. Naviac ustanovuje právomoc Úradu špeciálnej prokuratúry aj nad všetkými sudcami všeobecných súdov, teda aj nad predsedom a podpredsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, všetkými prokurátormi, teda aj generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a nad riaditeľom Národného bezpečnostného úradu. Tieto osoby uvedené v odseku 2 podľa navrhovanej právnej úpravy by mali podliehať právomoci Špeciálneho súdu, a tým aj právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry, za spáchanie všetkých trestných činov (úmyselných i nedbanlivostných), teda nie iba za trestné činy spáchané v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou alebo za trestné činy uvedené v odseku 1. Špeciálnemu súdu budú podliehať aj tie osoby uvedené v odseku 2, ktoré doteraz podliehali právomoci vojenských súdov.

Súd, ktorý podľa doterajšej právnej úpravy nepatrí do sústavy súdov Slovenskej republiky, možno zriadiť iba zákonom. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z, ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ďalšie súdy možno zriadiť a zrušiť iba zákonom. Navrhovaná právna úprava ustanovenia v čl. I sa obmedzuje iba na zriadenie Špeciálneho súdu s tým, že pôsobnosť a organizáciu Špeciálneho súdu a konanie pred ním, ako aj postavenie sudcov Špeciálneho súdu, ich práva a povinnosti budú ustanovovať osobitné zákony. Zriadenie Špeciálneho súdu ako osobitného súdu s celoštátnou pôsobnosťou tak vyžaduje novelizáciu

- zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (čl. II), v ktorom sa Špeciálny súd zaraďuje do sústavy súdov Slovenskej republiky, vymedzuje sa jeho postavenie v tejto sústave, jeho pôsobnosť a zloženie,

- zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (čl. III), v ktorom sa upravuje problematika štátnej správy Špeciálneho súdu,

- zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z, ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 481/2002 Z.z. (čl. IV), ktorým sa ustanovuje sídlo a územný obvod Špeciálneho súdu,

- zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. V), ktorým sa ustanovuje pôsobnosť Súdnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k Špeciálnemu súdu,

- zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov (čl. VI), ktorým sa upravuje postavenie sudcov Špeciálneho súdu, ich základné práva a povinnosti, platové pomery a disciplinárna zodpovednosť,

- zákona č. 141/1961 Zb. o trestom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (čl. VII), ktorým sa ustanovuje právomoc Špeciálneho súdu (§ 15a) a konanie pred ním.

K čl. II- k zákonu č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisoch

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa zaraďuje Špeciálny súd zriadený zákonom do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 2

Pôsobnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodovať o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch v prípadoch ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi sa dopĺňa o pôsobnosť najvyššieho súdu rozhodovať aj o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu v prípadoch ustanovených Trestným poriadkom.

K bodu 3

V navrhovaných ustanoveniach § 19a až 19f sa ustanovuje pôsobnosť Špeciálneho súdu, jeho postavenie, nadriadený súd, zloženie Špeciálneho súdu, spôsob rozhodovania, vecná a funkčná príslušnosť na rozhodovanie a otázka zabezpečenia ochrany osôb pôsobiacich na Špeciálnom súde.

K bodu 4

Navrhovaná zmena súvisí s ustanovením § 19a ods. 2 - vzhľadom na právomoc Špeciálneho súdu sa obmedzuje aj právomoc Vyššieho vojenského súdu v oblasti rozhodovania o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov.

K bodu 5

Za účelom zlepšenej výmeny informácií medzi jednotlivými orgánmi činnými v trestnom konanísa navrhuje vytvoriť nevyhnutné legislatívne predpoklady pre takúto výmenu ako jeden z prostriedkov úspešnejšieho postupu štátnych orgánov v boji s kriminalitou, najmä organizovaným zločinom. Uvedené doplnenie sa navrhuje v zmysle záverov medzirezortnej súčinnostnej porady orgánov činných v trestnom konaní z februára 2003.

K bodu 6

Ide o doplnenie odkazovacieho ustanovenia týkajúceho sa určenia sídiel a obvodov súdov.

K bodu 7

V navrhovanom ustanovení sa upravuje vymenúvanie súdnych funkcionárov s ohľadom na zriadenie Špeciálneho súdu a jeho zaradenie do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 8

Navrhovaná právna úprava sa týka zriadenia sudcovskej rady na Špeciálnom súde ako poradného orgánu predsedu tohto súdu pri výkone štátnej správy súdu. Sudcovskú radu Špeciálneho súdu by mal tvoriť minimálne možný počet sudcov vzhľadom na malý počet sudcov, ktorí budú tvoriť zhromaždenie sudcov Špeciálneho súdu.

K bodu 9

Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje zloženie zhromaždenia sudcov Špeciálneho súdu.

K bodom 10 a 11

Vzhľadom na malý počet sudcov, z ktorých sa bude skladať zhromaždenie sudcov Špeciálneho súdu, sa navrhuje, aby časové obmedzenie volebného obdobia len na dve po sebe idúce volebné obdobia sa nevzťahovalo na členov sudcovskej rady zriadenej na Špeciálnom súde.

K čl. III- zákonu Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov

K bodu 1

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou uvedená v § 8 ods. 1.

K bodu 2

V navrhovanom znení sa ustanovujú orgány štátnej správy súdov doplnené o orgány štátnej správy Špeciálneho súdu.

K bodom 3 až 6

Výkon štátnej správy súdov sa dopĺňa o výkon štátnej správy Špeciálneho súdu.

K bodom 7 až 9

Pôsobnosť orgánov štátnej správy súdov sa dopĺňa o pôsobnosť orgánov štátnej správy Špeciálneho súdu.

K bodom 10, 11, 13 a 14

Právomoc ministerstva spravodlivosti vybavovať sťažnosti na postup krajského súdu sa dopĺňa o jeho právomoc vybavovať sťažnosti aj na postup Špeciálneho súdu. Okrem uvedeného sa odstraňuje legislatívno-technický nedostatok; § 16 nie je členený na odseky. Tá istá chyba sa odstraňuje aj v § 21, 22 a 23 (body 11, 13 a 14).

K bodu 12

Ustanovuje sa právomoc predsedu Špeciálneho súdu vybavovať sťažností proti podpredsedovi tohto súdu, vyšším súdnym úradníkom, štátnym zamestnancom a zamestnancov tohto súdu. Rovnaké oprávnenie má podľa platnej právnej úpravy predseda krajského súdu.

K bodu 15

Ustanovuje sa oprávnenie sťažovateľa požiadať ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Špeciálneho súdu.

K bodu 16

Ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého sťažnosti proti sudcom, ktorí sa stanú sudcami Špeciálneho súdu, vybaví orgán príslušný podľa doterajších predpisov, pretože sťažnosť podaná pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona môže smerovať len proti ich doterajšej činnosti.

K čl. IV- k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 481/2002 Z.z.

Ustanovuje sa sídlo a územný obvod Špeciálneho súdu. Špeciálny súd sa zaraďuje do sústavy súdov Slovenskej republiky ako jediný súd príslušný na konanie vo veciach patriacich do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry, preto jeho územným obvodom bude celé územie Slovenskej republiky, vrátane vojenských obvodov.

K čl. V- k zákonu č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pôsobnosť Súdnej rady Slovenskej republiky sa dopĺňa o pôsobnosť schvaľovať zásady výberového konania aj na funkcie predsedu a podpredsedu Špeciálneho súdu.

K čl. VI- k zákonu č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K bodom 1 a 2

Ustanovuje sa, aby rovnako ako na Najvyšší súd Slovenskej republiky, aj na Špeciálny súd mohol byť pridelený alebo preložený iba sudca, ktorý dovŕšil vek aspoň 35 rokov. Zároveň sa ustanovuje sprísnená požiadavka, aby každý sudca Špeciálneho súdu, ešte pred jeho pridelením (preložením) na tento súd, prešiel bezpečnostnou previerkou. V súčasnosti všetci sudcovia podľa § 31 ods. 1 zákona č. 241/2001 Z.z. sú oprávnenými osobami s osobitným postavením, ktoré majú právom oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami priamo zo zákona, bez potreby vykonania bezpečnostnej previerky. Návrh zákona je v prípade sudcov, ktorí majú pôsobiť na Špeciálnom súde prísnejší, keďže sa vyžaduje vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu podľa § 26 zákona č. 241/2001 Z.z., ktorému predchádza bezpečnostná previerka. Rovnaká povinnosť sa pritom vzťahuje aj na sudcov, ktorí budú rozhodovať o riadnom opravnom prostriedku v týchto prípadoch, ako aj pre inštitúty dočasného pridelenia a preloženia sudcu. Toto je dôležité a nevyhnutné vzhľadom na charakter trestných činov, o ktorých bude Špeciálny súd rozhodovať.

K bodu 3

Nový dôvod prerušenia výkonu funkcie sudcu súvisí s doplnením ustanovenia § 150a.

K bodu 4

Upravuje sa nesprávny odkaz v zákone.

K bodu 5

Vzhľadom na pôsobnosť Špeciálneho súdu je nevyhnutné zabezpečiť obligatórne právo na ochranu, ako aj ďalších práv uvedených v § 34 ods. 5 a 6.

K bodom 6 a 7

Ustanovuje sa zaraďovanie sudcov Špeciálneho súdu do platovej skupiny a platových stupňov. Navrhuje sa, aby sudcovia Špeciálneho súdu boli zaradení do platovej skupiny a platových stupňov podľa rovnakých kritérií ako sudcovia krajských súdov.

K bodom 8 až 11

Ustanovuje sa funkčný príplatok za riadiacu činnosť predsedovi a podpredsedovi Špeciálneho súdu v rovnakej sume ako predsedovi a podpredsedovi krajského súdu a funkčný príplatok za funkciu predsedovi senátu Špeciálneho súdu a sudcovi tohto súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca v rovnakej sume ako predsedovi senátu krajského súdu a sudcovi krajského súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca.

K bodom 12 a 13

So zreteľom na predpokladané vysoké riziko spojené s výkonom funkcie sudcu na Špeciálnom súde sa ustanovuje funkčný príplatok za výkon funkcie sudcu na Špeciálnom súde a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o veciach, ktoré v prvom stupni rozhodoval Špeciálny súd, a to vo výške dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky (v roku 2002 bola cca 13.500 Sk).

K bodu 14

Ustanovuje sa priznanie základného platu a príplatkov sudcov Špeciálneho súdu podľa rovnakých kritérií ako u sudcov ostatných súdov.

K bodu 15

Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva spravodlivosti rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu predsedu Špeciálneho súdu vo veciach náhrady škody.

K bodu 16

Ustanovuje sa oprávnenie predsedu Špeciálneho súdu rozhodovať v prvom stupni o náhrade škody spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania.

K bodu 17

Ustanovenie rieši prípady, ktoré sa môžu v praxi vyskytnúť, ak o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Špeciálneho súdu nebude môcť rozhodnúť žiadny na to určený senát Najvyššieho súdu SR (predpokladá sa, že budú takto určené dva senáty), napr. budú dotknuté senáty vylúčené na základe námietok zaujatosti. Ustanovuje sa, že v tomto prípade môže rozhodnúť v danej veci ktorýkoľvek senát Najvyššieho súdu; príplatok podľa § 69 ods. 2 však v tomto prípade týmto sudcom nepatrí (pôjde o výnimočnú situáciu).

K bodu 18

Predmetné ustanovenie rieši situáciu, keď sudca pridelený na Špeciálny súd počas výkonu funkcie prestane spĺňať podmienku oprávnenosti oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné. Keďže ide podľa navrhovaného § 11 ods. 3 o podmienku, ktorú musí sudca Špeciálneho súdu spĺňať, upravuje sa, že môže dokončiť konanie v tých veciach, ktoré sú rozpojednávané (samozrejme ak neobsahujú utajovanú skutočnosť, s ktorou nie je sudca oprávnený sa oboznamovať), keďže súdne konanie sa v zmysle Trestného poriadku koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, t.j. v opačnom prípade by bolo nevyhnutné vykonať celé súdne konanie opätovne (nie je možná výmena sudcu v priebehu súdneho konania s výnimkou prípadu, keď je ustanovený náhradný sudca).

Pritom sa navrhuje, aby sa taký sudca preložil s jeho súhlasom na súd, na ktorom pôsobil pred pôsobením na Špeciálnom súde a ak ide o sudcu, ktorý bol pridelený na Špeciálny súd dňom vymenovania (§ 11 ods. 4) na súd, ktorý sa práve na tieto účely určí už pri pridelení sudcu na Špeciálny súd (odsek 1). Ak však sudca s takým postupom nebude súhlasiť, zo zákona sa mu preruší výkon funkcie sudcu, keďže nebude môcť pôsobiť na Špeciálnom súde – nebude spĺňať jednu z podmienok ustanovených zákonom.

K bodu 19

Prechodné ustanovenia sa dopĺňajú o nevyhnutnú úpravu ohľadom uskutočnenia výberového konania na Špeciálny súd, ktorý bude úplne novo zriadeným súdom (na tomto súde predpokladajú sa tri trojčlenné senáty). Preto sa na tieto účely, do zriadenia sudcovskej rady na Špeciálnom súde, upravuje osobitne otázka výberového konania na tento súd, t.j. vymenovania výberovej komisie, vyhlásenie výberového konania a pod..

Taktiež sa prechodné ustanovenia dopĺňajú o úpravu ohľadom uskutočnenia výberového konania na predsedu senátu a sudcov, ktorí budú na najvyššom súde rozhodovať o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu (predpokladajú sa dva trojčlenné senáty).

V zákone sa pritom ustanovuje, že v oboch prípadoch je nutné termín výberového konania určiť tak, aby výberová komisia mala k dispozícii aj vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu ohľadom možnosti kandidátov vo výberovom konaní oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné.

K čl. VII- k zákonu č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

K bodu 1

Podľa § 12 ods. 11 Trestného poriadku prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, postúpenia veci, prerušenia alebo zastavenia trestného stíhania pred podaním obžaloby. Účinné odhaľovanie trestných činov patriacich do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a zisťovanie ich páchateľov vyžaduje, aby prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry mohol požadovať údaje, ktoré sú inak predmetom bankového tajomstva, aj pred začatím trestného stíhania.

K bodu 2

Aktualizuje sa príslušná poznámka pod čiarou, aby zodpovedala platnému právnemu stavu.

K bodu 3

Výklad pojmu "súd" v § 12 ods. 3 sa dopĺňa o Špeciálny súd, ktorý bude zaradený do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 4

Ide o interpretačné ustanovenie, ktoré sa spresňuje podľa aktuálneho právneho stavu a dopĺňa vo vzťahu k Špeciálnemu súdu.

K bodu 5

Ide o ďalšie interpretačné ustanovenie, ktoré sa spresňuje podľa aktuálneho právneho stavu a dopĺňa vo vzťahu k prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

K bodom 6 až 8

Právomoc Špeciálneho súdu sa bude vzťahovať v rozsahu ustanovenom zákonom aj na osoby, ktoré doteraz podliehajú právomoci vojenských súdov. Uvedená skutočnosť vyžaduje novelizáciu doterajšieho znenia § 14 a 15 Trestného poriadku, inak by dochádzalo v aplikačnej praxi k pozitívnemu kompetenčnému konfliktu.

K bodu 9

Ustanovuje sa právomoc Špeciálneho súdu, od ktorej sa odvádza aj právomoc Úradu špeciálnej prokuratúry a osobitných útvarov Policajného zboru (bližšie pozri odôvodnenie k čl. I).

K bodu 10

V prvej vete § 17 ods. 2 sa rieši stret právomoci krajského súdu a Špeciálneho súdu, v druhej vete sa ustanovuje vecná príslušnosť Špeciálneho súdu na konanie o trestných činoch patriacich do jeho právomoci.

K bodu 11

Upravuje sa inštitút spoločného konania pre prípad, že osoba podliehajúca právomoci okresného súdu, krajského súdu alebo vojenského súdu bude súčasne stíhaná pre iný trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc Špeciálneho súdu.

K bodu 12

Ustanovuje sa príslušnosť Špeciálneho súdu na vykonanie spoločného konania v prípade, že aspoň jeden z trestných činov bude patriť do právomoci Špeciálneho súdu.

K bodu 13

Upravuje sa inštitút vylúčenia veci s ohľadom na zaradenie Špeciálneho súdu do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 14

Na účely rozhodovania sporov o príslušnosť sa ustanovuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za najbližšie spoločne nadriadený súd okresného súdu alebo krajského súdu na jednej strane a Špeciálneho súdu na druhej strane.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu (doterajší § 17 nebol členený na odseky), ktorá je potrebná aj vzhľadom na navrhované doplnenie § 17 o odsek 2.

K bodu 16

Ustanovuje sa príslušnosť Špeciálneho súdu tak, aby vo veciach uvedených v § 17 ods. 2 bol príslušný na vykonávanie úkonov v prípravnom konaní len Špeciálny súd.

K bodu 17

Ustanovuje sa príslušnosť Špeciálneho súdu na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, príkazu na použitie agenta a príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových a iných záznamov pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ak ide o veci patriace do jeho právomoci.

K bodu 18

Vypustenie predmetnej vety z ustanovenia § 30 ods. 2 sa navrhuje z dôvodu kritických hlasov aplikačnej praxe súdov požadujúcej jej vypustenie. Vypustenie predmetnej vety nie je v rozpore ani s nestrannosťou súdu, ako ju charakterizuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej „skutočnosť, že sudca urobil určité rozhodnutie pred samotným súdnym konaním nemôže sama o sebe odôvodniť obavu o jeho nestrannosti“.

K bodu 19

Ustanovuje sa oprávnenie Špeciálneho súdu rozhodovať o účasti poškodeného vo veciach patriacich do jeho právomoci.

K bodu 20

Upravuje sa inštitút dožiadania aj vo vzťahu k Špeciálnemu súdu.

K bodu 21

Zmena v § 146 ods. 3 súvisí s doplnením § 26 ods. 3.

K bodu 22

Úrad špeciálnej prokuratúry musí mať bezodkladne informácie o podaných trestných oznámeniach vo veciach, ktoré sú v jeho pôsobnosti. Za tým účelom sa dopĺňa Trestný poriadok navrhovaným spôsobom.

K bodu 23

V súvislosti s doplnením právomoci Špeciálneho súdu (§ 15a) sa výslovne dopĺňa aj 23. hlava (právny styk s cudzinou) o dotknuté ustanovenie, aby bolo bez pochybností, že vo veciach, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu, koná podľa 23. hlavy tento súd.

K bodu 24

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, ktoré súvisí so zriadením Špeciálneho súdu a jeho právomocou. Ustanovuje sa postup orgánov činných v trestnom konaní v neskončených veciach.

K čl. VIII- k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

K bodom 1 a 2

Ustanovuje sa povinnosť Policajného zboru zaisťovať osobnú bezpečnosť osôb (bod 1) a ochranu objektov (bod 2) určených zákonom. Uvedené súvisí so zriadením Špeciálneho súdu a Úradu špeciálneho prokurátora.

K bodu 3

Ustanovuje sa, že minister vnútra vo veciach, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu (a teda aj Úradu špeciálnej prokuratúry) zriaďuje na odhaľovanie a vyšetrovanie osobitné útvary s celoslovenskou pôsobnosťou. Uvedené je nevyhnutné pre možnosť aktívnej a efektívnej spolupráce pri odhaľovaní, vyšetrovaní a trestnom stíhaní páchateľov najzávažnejšej trestnej činnosti. Dozor nad zachovaním zákonnosti v zmysle Trestného poriadku bude v týchto prípadoch vykonávať priamo Úrad špeciálnej prokuratúry.

K bodom 4 a 5

Výpočet orgánov, ktorým poskytuje Policajný zbor informácie a osobné údaje z informačných systémov, ktoré vedie, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejnej prístupných, sa dopĺňa výslovne o prokuratúru, súdy a Ministerstvo spravodlivosti SR. Navrhovaná zmena súvisí s doplnením § 28 do zákona č. 335/1991 Zb. (čl. II) a § 55a do zákona č. 153/2001 Z.z. (čl. IX). Ide o komplex ustanovení, ktoré sa navrhujú v zmysle záverov medzirezortnej súčinnostnej porady orgánov činných v trestnom konaní z februára 2003 a ktoré umožnia lepšiu výmenu informácií orgánov činných v trestnom konaní, a tým aj zefektívnenie plnenia ich úloh.

K čl. IX- k zákonu č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technickú zmenu ustanovení, ktorých úpravu si vyžiadala posledná novela Trestného poriadku a posledná novelizácia Ústavy SR.

K bodu 3

Ide o doplnenie ustanovenia o možnosti odmietnuť podanie vysvetlenia tak, ako je to v prípade úpravy tohto inštitútu aj pri iných obdobných zákonoch.

K bodu 4

Výslovne sa upravuje v zákone, že Úrad špeciálnej prokuratúry je súčasťou Generálnej prokuratúry SR s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Predpokladá sa, že zriadením tohto úradu sa vytvoria lepšie predpoklady pre špecializáciu a koordináciu práce orgánov činných v trestnom konaní na úseku boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry sa odvíja od pôsobnosti Špeciálneho súdu (čl. VII). S týmto zriadením súvisí aj zriadenie Špeciálneho súdu (čl. I) a osobitných útvarov na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu (čl. VIII).

K bodom 5 a 6

V súvislosti so zriadením Špeciálneho súdu je potrebné ustanoviť, ktorý prokurátor bude príslušný na konanie pred Špeciálnym súdom. Navrhuje sa, aby príslušným na konanie pred Špeciálnym súdom boli prokurátori generálnej prokuratúry vymenovaní do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry. Z ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre potom vyplýva, že na konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý bude príslušný na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu a o sťažnostiach pre porušenie zákona, bude príslušný generálny prokurátor a prokurátori generálnej prokuratúry. Výnimku z týchto pravidiel možno uplatniť len za podmienok ustanovených v § 51 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby bezprostredne nadriadeným prokurátorom špeciálneho prokurátora, ktorý je na čele Úradu špeciálnej prokuratúry, bol generálny prokurátor Slovenskej republiky.

K bodom 8 a 9

V súvislosti s Úradom špeciálnej prokuratúry sa výslovne upravuje otázka nadriadeného prokurátora.

K bodu 10

Za účelom zlepšenej výmeny informácií medzi jednotlivými orgánmi činnými v trestnom konanísa navrhuje vytvoriť nevyhnutné legislatívne predpoklady pre takúto výmenu ako jeden z prostriedkov úspešnejšieho postupu štátnych orgánov v boji s kriminalitou, najmä organizovaným zločinom. Uvedené doplnenie sa navrhuje v zmysle záverov medzirezortnej súčinnostnej porady orgánov činných v trestnom konaní z februára 2003.

K bodu 11

K § 55b

V tomto ustanovení sa špecifikujú jednotlivé oprávnenia, ktorými disponujú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry.

K § 55c

Ustanovuje sa povinnosť pre generálneho prokurátora podávať Národnej rade SR aj správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.

K § 55d

V odseku 1 sa upravuje označenie funkcie osoby, ktorá bude na čele Úradu špeciálnej prokuratúry – bude ním špeciálny prokurátor.

Špeciálny prokurátor bude zodpovedať za výkon svojej funkcie generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (odsek 2). Samozrejme, aj na špeciálneho prokurátora sa vzťahuje ustanovenie § 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ktorý upravuje inštitút hierarchického odovzdávania pokynov a ktorý ustanovuje, v ktorých prípadoch je prokurátor povinný alebo môže odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora. V odseku 2 je špecificky upravená otázka ukladania pokynov vo vzťahu k prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. Úprava predpokladá nezávislejšie postavenie špeciálneho prokurátora a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, keďže sa neumožňuje uložiť zo strany generálneho prokurátora negatívny pokyn, ktorý je v zákone presne špecifikovaný alebo vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor. Toto je odôvodnené druhom vecí, ktoré budú v právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry – bude trestne stíhať aj ústavných činiteľov.

K § 55e

V tomto ustanovení sa upravuje zloženie Úradu špeciálnej prokuratúry s tým, že počet osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry určí na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky. Ustanovenie umožní centralizáciu, špecializáciu a efektívnu koordináciu práce orgánov činných v trestnom konaní pri trestnom stíhaní páchateľov trestných činov v právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry. Všetky osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry budú podliehať do priamej riadiacej pôsobnosti špeciálneho prokurátora, ktorý bude riadiť a kontrolovať ich činnosť. Týmto ustanovením však nie je dotknuté právo či povinnosť prokurátora odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora za podmienok ustanovených v § 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

Úrad špeciálnej prokuratúry bude musieť veľmi úzko spolupracovať s osobitným útvarom na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu (čl. VIII) tak, aby sa dosiahli čo najúspešnejšie výsledky pri odhaľovaní, vyšetrovaní a trestnom stíhaní páchateľov korupcie a najzávažnejšej organizovanej trestnej činnosti.

K § 55f

V navrhovanom znení je upravený spôsob ustanovenia do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry prokurátorov, štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a zamestnancov vo verejnej službe a podmienky na vymenovanie týchto osôb do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry

V ustanovení odseku 1 sa navrhuje, aby do funkcie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry mohol byť ustanovený iba prokurátor generálnej prokuratúry, pretože Úrad špeciálnej prokuratúry bude súčasťou generálnej prokuratúry. Podmienky na vymenovanie do tejto funkcie bude ustanovovať § 24a a 24b zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (čl. X štvrtý bod), podľa ktorého do funkcie vedúceho prokurátora alebo do funkcie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry môže generálny prokurátor vymenovať prokurátora len na základe výberového konania a po predchádzajúcom súhlase Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Do výberového konania sa môžu prihlásiť všetci prokurátori generálnej prokuratúry, ako aj prokurátori iných prokuratúr, ktorí spĺňajú podmienky na preloženie na generálnu prokuratúru ustanovené v § 10 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry môžu byť vymenovaní štátni zamestnanci v štátnozamestnaneckom pomere, ktorí vykonávajú stálu štátnu službu na generálnej prokuratúre alebo ktorí boli preložení z iného štátneho orgánu na výkon stálej štátnej služby na generálnu prokuratúru (odsek 2).

Zamestnanci vo verejnej službe (odsek 3) musia byť v pracovnom pomere na generálnej prokuratúre. Na Úrad špeciálnej prokuratúry ich možno prideliť iba s ich súhlasom.

K § 55g

Charakter činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry vyžaduje, aby každá osoba určená na plnenie úloh špeciálneho prokurátora mala oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné, pričom pri prokurátoroch sa vyžaduje stupeň utajenie Prísne tajné. Túto podmienku musí osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry spĺňať pred ustanovením do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry a po celý čas výkonu funkcie v tomto úrade. Z uvedeného vyplýva, že tieto osoby sa musia podrobiť bezpečnostnej previerke podľa zákona č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Špeciálny prokurátor a ostatné osoby v Úrade špeciálnej prokuratúry musia prejsť bezpečnostnou previerkou ohľadom utajovaných skutočností príslušného stupňa utajenia, a to ešte pred ich vymenovaním, resp. pridelením na Úrad špeciálnej prokuratúry. Až po kladnom vyjadrení Národného bezpečnostného úradu budú môcť tieto osoby pôsobiť na Úrade špeciálnej prokuratúry. Uvedené je nevyhnutné vzhľadom na charakter vecí, ktoré budú v predmete činnosti tohto úradu. Za tým účelom je v predposlednom článku návrhu zákona novelizovaný zákon č. 241/2001 Z.z..

K § 55h

V odseku 1 je upravená problematika odvolania z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry. Charakter činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry vyžaduje ustanoviť možnosť odvolania osoby určenej na plnenie úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry z funkcie v tomto úrade aj bez uvedenia dôvodu. Odvolaním z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry nedochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

V odseku 2 je riešená problematika uvoľnenia z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry. Uvoľniť osobu určenú na plnenie úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry možno iba vtedy, ak o to sama požiada. Žiadosť musí mať písomnú formu. Každá osoba môže požiadať o uvoľnenie z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, a to aj bez uvedenia dôvodu. Uvoľnením z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry nedochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

V odseku 3 je upravený zánik oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry. V odsekoch 4 a 5 je ustanovená pôsobnosť zákonov č. 312/2001 Z.z. a 313/2001 Z.z. na vzťahy štátnych zamestnancov a verejných zamestnancov v Úrade špeciálnej prokuratúry.

Na zánik oprávnenia prokurátora vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry sa bude vzťahovať § 24c až 24e zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (čl. X štvrtý bod) – odsek 6.

K § 55i

V tomto ustanovení je upravený inštitút mlčanlivosti. Osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry sú povinné zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, a to aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v tomto úrade, ak tejto povinnosti neboli zbavené podľa zákona. Za porušenie tejto povinnosti môže byť podľa povahy veci vyvodená disciplinárna zodpovednosť, prípadne trestnoprávna zodpovednosť.

K § 55j

So zreteľom na pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry možno dôvodne predpokladať, že plnenie úloh v tomto úrade môže byť spojené s rizikom pre život, zdravie a majetok osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry a im blízkym osobám. Z tohto dôvodu sa navrhuje ustanoviť účinnú ochranu týchto osôb a ich majetku, a to nielen počas výkonu funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, ale aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v tomto úrade. Bezpečnosť osôb a obydlia bude zaisťovať Policajného zboru. Ostatné náklady spojené so zabezpečením ochrany (ktoré budú závisieť vždy od konkrétneho prípadu ohrozenia) bude znášať generálna prokuratúra.

K § 55k

Osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry budú preukazovať svoju funkciu a príslušnosť k Úradu špeciálnej prokuratúry služobným preukazom, ktorý im vystaví generálna prokuratúra.

Špecifická pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry zameraná proti korupcii a organizovanému zločinu vyžaduje, aby osoby určené na plnenie úloh tohto úradu sa mohli preukazovať namiesto služobného preukazu Úradu špeciálnej prokuratúry aj spôsobom, ktorý ustanovujú osobitné zákony upravujúce ich služobný pomer či štátnozamestnanecký pomer.

K § 55l

Nevyhnutný predpokladom pre riadne plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry vyžaduje súčinnosť právnických i fyzických osôb. Rozsah a podmienky poskytovania súčinnosti vymedzuje navrhované ustanovenia s prihliadnutím na pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry.

K čl. X- k zákonu č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry

K bodu 1

Týmto ustanovením sa výslovne doplňuje medzi vedúcich prokurátorov aj špeciálny prokurátor a jeho zástupca.

K bodom 2 a 3

Rovnako ako v prípade sudcov Špeciálneho súdu, aj v prípade prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry sa výslovne ustanovuje, že na Úrade špeciálnej prokuratúry môže pôsobiť len taký prokurátor, ktorý je podľa vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné.

Zároveň za účelom kvalitného obsadenia a vybudovania Úradu špeciálnej prokuratúry sa umožňuje, aby generálny prokurátor na návrh špeciálneho prokurátora mohol udeliť výnimku z požadovanej praxe. Na jej schválenie sa však bude vyžadovať súhlas Rady prokurátorov SR.

K bodu 4

V súvislosti so zriadením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je potrebné ustanoviť podmienky na vymenovanie do funkcie v tomto úrade (§ 24a a 24b) a zánik oprávnenia vykonávať takú funkciu (§ 24c až 24e).

K § 24a a 24b

Ustanovenie § 24a ods. 1 upravuje ustanovenie do funkcie osoby, ktorá bude na čele Úradu. Predmetná úprava predpokladá určité nezávislejšie postavenie špeciálneho prokurátora a zveruje otázku kreovania tejto osoby do pôsobnosti Národnej rady SR, a to na návrh generálneho prokurátora. Generálny prokurátor pritom podáva návrh na základe výberového konania uskutočneného podľa § 24b.

Navrhuje sa, aby do funkcie vedúceho prokurátora (zástupca špeciálneho prokurátora) alebo do funkcie prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry mohol byť vymenovaný iba prokurátor generálnej prokuratúry, a to len na základe výberového konania a po predchádzajúcom súhlase Rady prokurátorov Slovenskej republiky s tým, že ak rada odmietne udeliť súhlas na vymenovanie, musí sa uskutočniť nové výberové konanie.

Radu prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá je orgánom samosprávy prokurátorov, tvoria predsedovia jednotlivých prokurátorských rád. Orgány samosprávy prokurátorov, ich pôsobnosť a funkčné obdobie upravuje dvanásta hlava (§ 218 až 227) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Úrad špeciálnej prokuratúry bude súčasťou generálnej prokuratúry, preto do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry možno vymenovať iba prokurátora generálnej prokuratúry. To však neznamená, že do výberového konania na funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry sa nemôžu prihlásiť prokurátori iných prokuratúr, ktorí spĺňajú podmienky na preloženie na generálnu prokuratúru ustanovené v § 10 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry rovnako ako osoba, ktorá spĺňa podmienky na vymenovanie za prokurátora. V takom prípade však musí byť prokurátor pred vymenovaním do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry preložený na generálnu prokuratúru, resp. osoba vymenovaná do funkcie prokurátora na generálnej prokuratúre, ak ide osobu podľa § 24 ods. 1 písm. c).

K § 24c až 24e

Navrhuje sa, aby oprávnenie prokurátora vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry zaniklo z rovnakých dôvodov, ako u ostatných osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry, teda

- odvolaním z tejto funkciu,

- uvoľnením z tejto funkcie,

- zánikom služobného pomeru prokurátora.

Osobitne sa ustanovujú podmienky na odvolanie z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 24d). Dôvodom na odvolanie z tejto funkcie bude okrem právoplatného rozhodnutia disciplinárnej komisie aj rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie po predchádzajúcom súhlase Rady prokurátorov Slovenskej republiky. V praxi môže totiž nastať situácia, že prokurátora bude treba odvolať z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry bez toho, aby sa čakalo na výsledok disciplinárneho konania, ktoré môže prebiehať dlhšiu dobu. Dostatočnou zárukou pre prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry by mal byť súhlas Rady prokurátorov Slovenskej republiky k rozhodnutiu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o jeho odvolaní z funkcie. Osobitná úprava je v § 24d ods. 4 ohľadom špeciálneho prokurátora, ktorého bude možno odvolať z funkcie okrem § 24d ods. 1 písm. a) a b) len, ak zo zdravotných dôvodov nevykonáva funkciu dlhšie ako 6 mesiacov. Táto osobitná úprava ohľadom osoby, ktorá bude na čele Úradu špeciálnej prokuratúry (t.j. špeciálneho prokurátora) je odôvodnená skutočnosťou, že v právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry bude okrem iného aj trestné stíhanie ústavných činiteľov, a preto jej potrebné zabezpečiť čo najväčšiu mieru nezávislosti postavenia špeciálneho prokurátora.

Odvolaním z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 24d) či uvoľnením z tejto funkcie (§ 24e) nedochádza k zániku služobného pomeru prokurátora. Nové služobné zaradenie prokurátora ustanovuje § 24d ods. 3 a § 24e ods. 3.

K bodu 5

So zreteľom na predpokladané vysoké riziko spojené s výkonom funkcie prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry sa ustanovuje pre prokurátorov príplatok za plnenie úloh v tomto úrade v rovnakej výške ako u sudcov Špeciálneho súdu a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o veciach, ktoré v prvom stupni rozhodoval Špeciálny súd, t.j. dvojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky (v roku 2002 bola cca 13.500 Sk). Tento príplatok by mal byť jednou zo zložiek, ktoré tvoria funkčný plat prokurátora (§ 94).

K bodu 6

V súvislosti s navrhovanou zmenou v § 24d ods. 1 písm. b) sa navrhuje zaradiť medzi disciplinárne opatrenia aj preloženie z Úradu špeciálnej prokuratúry na iný organizačný útvar generálnej prokuratúry alebo na prokuratúru nižšieho stupňa.

K bodu 7

Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou uvedenou v § 24a a § 24d, ktorá podmieňuje vymenovanie prokurátora do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry a odvolanie z tejto funkcie rozhodnutím generálneho prokurátora Slovenskej republiky súhlasom Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

K bodu 8

Ustanovuje sa povinnosť vyhlásiť prvé výberové konanie na Úrad špeciálnej prokuratúry.

K čl. XI- k zákonu č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002 Z.z.

K bodom 1 až 3Napriek skutočnosti, že novela zákona č. 241/2001 Z.z., resp. nový zákon o ochrane utajovaných skutočností je v súčasnosti v legislatívnom procese, navrhuje sa aj zmena platného zákona č. 241/2001 Z.z., keďže predkladateľ predkladá návrh zákona vzhľadom na platný právny stav.

Návrh zákona výslovne upravuje možnosť vymenovania alebo pridelenia osoby na Úrad špeciálnej prokuratúry a na Špeciálny súd len v prípade, ak podľa vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné. To predpokladá vykonanie bezpečnostnej previerky. Za tým účelom sa novelizuje zákon č. 241/2001 Z.z..

Doplnenie zákona č. 241/2001 Z.z. je nevyhnutné z dôvodu požiadavky, aby na účely výberového konania ohľadom kandidátov na sudcov Špeciálneho súdu a sudcov, ktorí budú rozhodovať o riadnych opravných prostriedkoch na najvyššom súde proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, ako aj prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, mohol priamo predseda výberovej komisie požiadať o ich bezpečnostnú previerku, keďže jej vykonanie bude podmienkou pridelenia sudcu na Špeciálny súd, resp. možnosti rozhodovania o riadnych opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam, rovnako tak aj v prípade pridelenia prokurátora na Úrad špeciálnej prokuratúry.

Zároveň sa ustanovuje, že lehotu 60 dní na vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu podľa § 26 zákona č. 241/20001 Z.z. nie je možné na tieto účely predĺžiť.

K čl. XIINavrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť ako celok 1. októbra 2003, pričom ustanovenia, ktoré upravujú výberové konanie by mali nadobudnúť účinnosť čo najskôr (z tohto dôvodu je navrhovaná ich osobitná účinnosť), aby mohlo byť výberové konanie vyhlásené a uskutočnené tak, aby Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry mohli od účinnosti zákona začať pôsobiť bez problémov.

Bratislava, 28. máj 2003

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel L i p š i c, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu