Zákon o elektronických komunikáciách 452/2021 účinný od 01.09.2023 do 30.03.2024

Platnosť od: 02.12.2021
Účinnosť od: 01.09.2023
Účinnosť do: 30.03.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Telekomunikácie a telekomunikačné služby
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST8JUD3DS2EUPPČL1

Zákon o elektronických komunikáciách 452/2021 účinný od 01.09.2023 do 30.03.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 452/2021 s účinnosťou od 01.09.2023 na základe 205/2023 a 287/2023


§ 2

(1)
Sieť je sieť, ktorú tvoria prenosové systémy, ktoré môžu, ale nemusia byť založené na trvalej infraštruktúre alebo centralizovanej správe kapacity, prípadne prepájacie alebo smerovacie zariadenia a iné prostriedky, vrátane neaktívnych prvkov siete, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými vlnami,2) optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov vrátane internetu, mobilných sietí, elektrických vedení určených na prenos a distribúciu elektriny v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí používaných na rozhlasové a televízne vysielanie a sietí káblovej televízie bez ohľadu na druh prenášaných informácií.
(2)
Vysokokapacitná sieť je sieť, ktorá sa skladá výlučne z optických prvkov inštalovaných najmenej po distribučný bod v obslužnom mieste, alebo sieť, ktorá spĺňa za obvyklých prevádzkových podmienok v čase špičky podobné charakteristiky z hľadiska dostupnej šírky pásma v zostupnom i vo vzostupnom smere, odolnosti, chybovosti, oneskorenia a jeho odchýlok; charakteristiky siete možno považovať za podobné bez ohľadu na to, či koncový užívateľ zaznamenáva rozdiely parametrov, ktoré vyplývajú z vlastností prenosového média, ktorým sa sieť spája s koncovým bodom siete.
(3)
Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos informácií medzi koncovými bodmi siete.
(4)
Poskytovanie siete je zriadenie siete, jej prevádzka, riadenie alebo jej sprístupnenie.
(5)
Rozhranie je
a)
koncový bod siete,
b)
rádiové rozhranie, ktoré vymedzuje rádiovú spojovaciu cestu medzi rádiovými zariadeniami,
c)
bod prepojenia sietí alebo
d)
aplikačné programové rozhranie.
(6)
Koncový bod siete je fyzický bod, v ktorom sa účastníkovi poskytuje prístup k verejnej sieti, a ktorý sa pri sieťach využívajúcich prepájanie alebo smerovanie, identifikuje prostredníctvom konkrétnej sieťovej adresy, ku ktorej môže byť priradené číslo alebo označenie účastníka.
(7)
Aplikačné programové rozhranie je softvérové rozhranie medzi aplikáciami poskytovanými prevádzkovateľmi rozhlasového a televízneho vysielania alebo poskytovateľmi služieb a medzi prostriedkami v zariadeniach pre digitálnu televíziu s rozšírenými funkciami určenými pre služby digitálnej televízie a rozhlasu.
(8)
Prístup je sprístupnenie zariadení alebo služieb inému podniku za vymedzených podmienok, a to buď na výhradnom, alebo nevýhradnom základe, na účely poskytovania elektronických komunikačných služieb, aj keď sa používajú na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti3) alebo vysielanie programových služieb, najmä prístup k
a)
prvkom siete a pridruženým prostriedkom, ktoré môžu zahŕňať pevné alebo iné pripojenie zariadenia, najmä prístup k účastníckemu vedeniu a k pridruženým prostriedkom a službám potrebným na poskytovanie služieb prostredníctvom účastníckeho vedenia,
b)
pasívnej infraštruktúre,
c)
príslušným softvérovým systémom vrátane prevádzkových podporných systémov,
d)
informačným systémom alebo databázam určeným a využívaným na zadávanie predbežných objednávok, aktiváciu zákazníka alebo špecifikovanej služby, zadávanie objednávok, podávanie žiadostí o údržbu a opravu, ako aj na účely fakturácie,
e)
prevodu čísel alebo systémom ponúkajúcim rovnocennú funkciu,
f)
pevným sieťam a k mobilným sieťam najmä pre účely roamingu,
g)
systémom podmieneného prístupu k službám digitálnej televízie,
h)
službám virtuálnych sietí.
(9)
Prístupový bod je fyzický bod vo vnútri budovy alebo mimo budovy, ku ktorému majú prístup podniky a prostredníctvom ktorého môžu podniky získať prístup k vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúre v budove.
(10)
Systém podmieneného prístupu je technické opatrenie, systém autentifikácie alebo dojednanie, ktoré sprístupňuje v zrozumiteľnej podobe chránenú službu rozhlasového alebo televízneho vysielania na základe predplatenia alebo iného druhu predchádzajúceho individuálneho oprávnenia.
(11)
Prepojenie je osobitný druh prístupu realizovaný medzi poskytovateľmi verejných sietí prostredníctvom fyzického a logického spojenia verejných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom, s cieľom umožniť komunikáciu užívateľov jedného podniku s užívateľmi toho istého alebo iného podniku, alebo prístup k službám, ktoré poskytuje iný podnik, ak sú takéto služby poskytované zúčastnenými stranami alebo inými stranami, ktoré majú prístup k sieti.
(12)
Pasívna infraštruktúra je fyzická infraštruktúra a neaktívne prvky siete, ktoré sa za určitých okolností môžu stať aktívnymi prvkami siete, najmä nenasvietené optické vlákna, metalické skrúcané páry a koaxiálne káble.
(13)
Fyzická infraštruktúra je akýkoľvek prvok siete alebo prvok siete určenej na poskytovanie iných služieb (§ 25 ods. 1 písm. a), do ktorej alebo na ktorú je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie bez toho, aby sa sama stala aktívnym prvkom siete. Súčasťou fyzickej infraštruktúry sú najmä chráničky, mikrotrubičky, rúry, multirúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, nosiče, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy. Fyzickou infraštruktúrou sú aj rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, nosiče, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy, ktoré nie sú súčasťou siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb. Káble, nenasvietené optické vlákna, ako aj verejné vodovody a ich časti4) nie sú fyzickou infraštruktúrou podľa tohto zákona.
(14)
Účastnícke vedenie je fyzická prenosová cesta, ktorá spája koncový bod siete s rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej sieti, prostredníctvom ktorej sú prenášané elektronické komunikačné signály.
(15)
Vedenie je vedenie sietí, ktorým sú líniové a inžinierske stavby sietí, najmä nadzemné a podzemné vedenia zahŕňajúce káble a káblové súbory a rádiové trasy vrátane súvisiacej fyzickej infraštruktúry a vytyčovacích bodov; vedenie je súčasť siete.
(16)
Telekomunikačná prípojka je vedenie, ktoré slúži na fyzické pripojenie stavby k sieti. Telekomunikačnú prípojku tvorí úsek vedenia od bodu odbočenia zo siete po
a)
prístupový bod,
b)
jeden alebo viacero koncových bodov siete umiestnených v pripájanej stavbe, alebo
c)
bod, v ktorom sa vedenie tvoriace telekomunikačnú prípojku prepája s vedeniami vo vnútri budovy alebo s fyzickou infraštruktúrou v budove.
(17)
Vytyčovací bod podzemného vedenia je tabuľka, pätník alebo stĺpik určujúci polohu káblových súborov, križovatky káblov s pozemnými komunikáciami, dráhami alebo vodnými tokmi a polohovú zmenu trasy káblov v obciach alebo vo voľnom teréne.
(18)
Rádiokomunikačná služba je služba, ktorá spočíva v prenose, vysielaní alebo príjme signálov prostredníctvom rádiových vĺn.
(19)
Služba je služba obvykle poskytovaná za odplatu prostredníctvom sietí, ktorá zahŕňa službu prístupu k internetu,5) interpersonálnu komunikačnú službu alebo služby pozostávajúce úplne alebo prevažne z prenosu signálov, napríklad prenosové služby používané na poskytovanie služieb komunikácie stroj-stroj (M2M) a na rozhlasové a televízne vysielanie. Službou nie je poskytovanie obsahu alebo vykonávanie redakčnej kontroly obsahu prenášaného pomocou sietí a služieb.
(20)
Interpersonálna komunikačná služba je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá umožňuje priamu interpersonálnu a interaktívnu výmenu informácií prostredníctvom sietí medzi konečným počtom osôb, pričom osoby, ktoré komunikáciu začali alebo sa na nej zúčastňujú, určujú jej prijímateľa; táto služba nezahŕňa služby, ktoré umožňujú interpersonálnu a interaktívnu komunikáciu len ako vedľajšiu doplnkovú zložku neoddeliteľne spojenú s inou službou.
(21)
Interpersonálna komunikačná služba založená na číslach je interpersonálna komunikačná služba, ktorá využíva číslo alebo čísla z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu alebo ktorá umožňuje komunikáciu s číslom alebo číslami z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
(22)
Interpersonálna komunikačná služba nezávislá od čísel je interpersonálna komunikačná služba, ktorá nevyužíva číslo alebo čísla z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu, alebo ktorá neumožňuje komunikáciu s číslom alebo číslami z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
(23)
Verejne dostupná služba je služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý.
(24)
Hlasová komunikačná služba je verejne dostupná služba na priame alebo nepriame zostavovanie a príjem národných alebo národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
(25)
Volanie je spojenie zostavené prostredníctvom verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu.
(26)
Úplná konverzačná služba je multimediálna konverzačná služba, ktorá poskytuje v reálnom čase obojsmerný symetrický prenos pohyblivého obrazu, textu a hlasu medzi užívateľmi v dvoch alebo vo viacerých lokalitách.
(27)
Predplatená služba je služba poskytovaná na základe vopred uhradenej finančnej sumy, z ktorej sa poplatok za skutočne spotrebovaný objem poskytnutej služby alebo za služby informačnej spoločnosti priebežne odpočítava.
(28)
Pridružené prostriedky sú pridružené služby, fyzická infraštruktúra a iné zariadenia alebo prvky, ktoré súvisia so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby alebo majú takéto predpoklady a zahŕňajú najmä nehnuteľnosti a vstupy do nich a na ne vrátane prístupových ciest, vedenia vo vnútri budov, antény, veže a iné nosné konštrukcie, káblovody, rúry, stožiare, vstupné šachty, energetické rozvodné skrine, elektroenergetické zariadenia, elektrické prípojky a rozvodné skrine.
(29)
Pridružená služba je služba pridružená k sieti alebo službe, ktorá umožňuje alebo podporuje poskytovanie služieb, poskytovanie služieb bez priameho zásahu poskytovateľa alebo automatizované poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby alebo má takéto predpoklady a zahŕňa prevod čísel alebo systémy ponúkajúce rovnocennú funkciu, systémy podmieneného prístupu a elektronických programových sprievodcov, ako aj iné služby, ako sú služba identifikácie, lokalizácie a prítomnosti.
(30)
Geografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, pričom časť jeho číselnej štruktúry má geografický význam používaný na smerovanie volaní na fyzické umiestnenie koncového bodu siete.
(31)
Negeografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, ktoré nie je geografickým číslom; napríklad čísla účastníkov mobilnej siete, služieb volania na účet volaného a služieb so zvýšenou tarifou.
(32)
Tiesňová komunikácia je komunikácia prostredníctvom interpersonálnych komunikačných služieb medzi koncovým užívateľom a strediskom tiesňového volania s cieľom požiadať a získať pomoc v núdzovej situácii od poskytovateľov záchranných služieb.
(33)
Informácie o polohe volajúceho sú vo verejnej mobilnej sieti spracúvané údaje získané zo sieťovej infraštruktúry alebo z koncového zariadenia, ktoré udávajú geografickú polohu mobilného koncového zariadenia koncového užívateľa a vo verejnej pevnej sieti údaje o fyzickej adrese koncového bodu siete.
(34)
Telekomunikačné zariadenie je technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie signálov šírených prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami. Telekomunikačným zariadením je aj rádiové zariadenie.6)
(35)
Koncové zariadenie je
a)
zariadenie priamo alebo nepriamo pripojené k rozhraniu verejnej siete na vysielanie, spracovanie alebo prijímanie informácií; pri obidvoch spôsoboch pripojenia môže byť pripojenie realizované metalickým vedením alebo optickým vedením, alebo prostredníctvom rádiových vĺn, pričom pripojenie je nepriame, ak je medzi koncové zariadenie a koncový bod siete umiestnené iné zariadenie,
b)
zemská družicová stanica, ktorá sa používa na vysielanie, príjem alebo na vysielanie a príjem rádiových vĺn prostredníctvom družicových alebo iných kozmických systémov.
(36)
Zariadenie pre digitálnu televíziu s rozšírenými funkciami je prídavné zariadenie určené na pripojenie k televíznemu prijímaču alebo integrovaný digitálny televízny prijímač, ktoré dokážu prijímať interaktívne služby digitálnej televízie.
(37)
Pridelenie frekvenčného spektra je určenie konkrétneho frekvenčného pásma na využívanie jedným alebo viacerými druhmi rádiokomunikačných služieb, ak je to vhodné, v súlade s podmienkami určenými pre jeho využívanie.
(38)
Harmonizované frekvenčné spektrum je frekvenčné spektrum, pre ktoré boli prostredníctvom technických vykonávacích opatrení v súlade s osobitným predpisom7) určené harmonizované podmienky týkajúce sa jeho dostupnosti a efektívneho využívania.
(39)
Zdieľané využívanie frekvenčného spektra je sprístupnenie tej istej časti frekvenčného pásma dvom alebo viacerým subjektom oprávneným na používanie frekvencií na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií, alebo na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií v súlade s podmienkami určenými pre zdieľané využívanie na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií, individuálneho povolenia na používanie frekvencií alebo ich kombinácie vrátane regulačných nástrojov akým je spoločný prístup na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií, s cieľom uľahčiť zdieľané využívanie frekvenčného spektra.
(40)
Rušenie je účinok nežiaducej energie v dôsledku jednej emisie alebo kombinácie viacerých emisií, vyžarovaní alebo indukcií pri príjme v rádiokomunikačnom systéme, zjavne sa prejavujúci degradáciou parametrov, nesprávnym výkladom alebo stratou informácií, ktoré by mohli byť zachované v prípade neprítomnosti takejto nežiaducej energie.
(41)
Škodlivé rušenie je rušenie, ktoré ohrozuje fungovanie rádionavigačnej služby alebo iných služieb zaisťujúcich bezpečnosť, alebo inak vážne zhoršuje, marí alebo opakovane prerušuje rádiokomunikačnú službu prevádzkovanú v súlade s týmto zákonom, osobitnými predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(42)
Bezdrôtovým prístupovým bodom s malým dosahom je zariadenie, ktorého vlastnosti sú určené osobitným predpisom8) a ktorý umožňuje bezdrôtový prístup užívateľov k sieťam bez ohľadu na to, či je sieť prevádzkovaná ako mobilná alebo pevná. Takéto zariadenie používa frekvencie na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií alebo všeobecného povolenia na používanie frekvencií podľa tohto zákona alebo ich kombináciu, môže byť súčasťou verejnej siete a je vybavené jednou alebo viacerými miniatúrnymi anténami.
(43)
Miestna rádiová sieť (RLAN) je systém bezdrôtového prístupu s nízkym výkonom, prevádzkovaný s malým rozsahom pokrytia a s nízkym rizikom vzájomného rušenia s inými takýmito systémami umiestnenými inými užívateľmi v jeho blízkosti, pričom využíva harmonizované frekvenčné spektrum na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií.
(44)
Interoperabilita je také nastavenie prenosových parametrov sietí alebo služieb, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
zobraziť paragraf
§ 3

Na účely tohto zákona sa rozumie:
a)
podnikom osoba, ktorá poskytuje siete alebo služby na základe všeobecného povolenia na poskytovanie sietí alebo služieb podľa § 8 (ďalej len „všeobecné povolenie“), všeobecného povolenia na používanie frekvencií podľa § 34, individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa § 35 alebo na základe individuálneho povolenia na používanie čísel podľa § 55 okrem subjektov podľa § 55 ods. 3.
b)
podnikom s významným vplyvom podnik, ktorý sám alebo spoločne s inými podnikmi má na relevantnom trhu také ekonomické postavenie, ktoré mu umožňuje správať sa v podstatnom rozsahu nezávisle od konkurentov, koncových užívateľov a spotrebiteľov,9)
c)
mikropodnikom podnikateľ,10) ktorý zamestnáva menej ako desať osôb v pracovnom pomere alebo v obdobnom pomere11) a ktorého ročný obrat alebo ročná bilančná suma je najviac jeden milión eur; pri určení počtu zamestnancov, ročného obratu a ročnej bilančnej sumy sa postupuje podľa osobitného predpisu,12)
d)
malým podnikom podnikateľ,10) ktorý zamestnáva menej ako dvadsať osôb v pracovnom pomere alebo v obdobnom pomere11) a ktorého ročný obrat alebo ročná bilančná suma je najviac dva milióny eur; pri určení počtu zamestnancov, ročného obratu a ročnej bilančnej sumy sa postupuje podľa osobitného predpisu,12)
e)
bezpečnosťou sietí a služieb schopnosť sietí a služieb odolávať, na danej úrovni spoľahlivosti, akémukoľvek konaniu, ktoré ohrozuje dostupnosť, autenticitu, integritu alebo dôvernosť týchto sietí a služieb, uchovávaných, prenášaných alebo spracúvaných údajov alebo súvisiacich služieb ponúkaných alebo prístupných prostredníctvom týchto sietí alebo služieb; integritou siete sa rozumie funkčnosť, prevádzkyschopnosť vzájomne prepojených elektronických komunikačných sietí a ochrana týchto sietí pred rušením alebo prevádzkovým zaťažením,
f)
bezpečnostným incidentom udalosť, ktorá má reálny nepriaznivý účinok na bezpečnosť sietí alebo služieb,
g)
poskytovateľom siete podnik poskytujúci alebo oprávnený poskytovať sieť alebo pridružené prostriedky,
h)
užívateľom osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby,
i)
koncovým užívateľom užívateľ, ktorý neposkytuje verejnú sieť ani verejne dostupnú službu; ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, koncovým užívateľom je aj poslucháč a divák,
j)
účastníkom koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejne dostupnú službu zmluvu o poskytovaní verejne dostupných služieb (ďalej len „zmluva o poskytovaní služieb“).
zobraziť paragraf
§ 4

(1)
Orgány štátnej správy v odvetví elektronických komunikácií sú:
a)
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“),
b)
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb13) (ďalej len „úrad“).
(2)
Ministerstvo dopravy
a)
vypracúva návrh národnej politiky pre elektronické komunikácie a iných strategických materiálov v odvetví elektronických komunikácií a predkladá ich vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na schválenie,
b)
vypracúva návrh národnej tabuľky frekvenčného spektra,
c)
spolupracuje s Európskou komisiou, členskými štátmi Európskej únie a štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) pri strategickom plánovaní, koordinácii a harmonizácii využívania frekvenčného spektra; na tieto účely prihliada najmä na aspekty politík Európskej únie týkajúce sa hospodárstva, bezpečnosti, zdravia, verejného záujmu, slobody prejavu, kultúry, vedy, techniky a spoločnosti, ako aj rozličné záujmy skupín užívateľov frekvenčného spektra, aby sa optimalizovalo jeho využitie a aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu,
d)
v spolupráci s Európskou komisiou a členskými štátmi podporuje koordináciu prístupov v rámci politiky frekvenčného spektra v Európskej únii a prípadné harmonizované podmienky prihliadajúce na dostupnosť frekvenčného spektra a jeho efektívne využitie na vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu elektronických komunikácií,
e)
v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom14) a úradom plní ako úrad pre verejnú regulovanú službu funkciu príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu,15) ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo,16) v ktorej rámci
1.
je kontaktným miestom pre nahlasovanie možného škodlivého rušenia, ktoré ovplyvňuje verejnú regulovanú službu,
2.
na základe žiadosti rozhoduje o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu užívateľov verejnej regulovanej služby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky (ďalej len „užívateľ verejnej regulovanej služby“) k verejnej regulovanej službe; konanie o zmene alebo odňatí práv môže úrad pre verejnú regulovanú službu začať aj z vlastného podnetu,
3.
na základe žiadosti rozhoduje o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu k verejnej regulovanej službe subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu alebo vývozom týchto zariadení a programového vybavenia mimo územia Európskej únie (ďalej len „subjekt s právom prístupu k verejnej regulovanej službe“); konanie o zmene alebo odňatí práv môže úrad pre verejnú regulovanú službu začať aj z vlastného podnetu,
4.
združuje užívateľov verejnej regulovanej služby a subjekty s právom prístupu k verejnej regulovanej službe do užívateľských skupín alebo do užívateľských spoločenstiev a schvaľuje ich kontaktné miesta,
5.
sprístupňuje príslušnú dokumentáciu užívateľom verejnej regulovanej služby a subjektom s právom prístupu k verejnej regulovanej službe, manipuluje s utajovanými skutočnosťami17) súvisiacimi s prevádzkou a využívaním verejnej regulovanej služby a zabezpečuje ich distribúciu užívateľom verejnej regulovanej služby a subjektom s právom prístupu k verejnej regulovanej službe, v súlade s osobitným predpisom,18)
6.
kontroluje dodržiavanie povinností, obmedzení a podmienok určených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
7.
predkladá správu o dodržiavaní spoločných minimálnych noriem19) každé tri roky Európskej komisii a Agentúre pre európsky globálny satelitný navigačný systém,
f)
prevádzkuje technickú infraštruktúru úradu pre verejnú regulovanú službu,
g)
zabezpečuje medzinárodné vzťahy v odvetví elektronických komunikácií na úrovni Európskej únie a medzinárodných organizácií,
h)
poskytuje finančné prostriedky na úhradu primeranej náhrady nákladov podľa § 45 ods. 10,
i)
vydáva súhlas na prevádzku základňových staníc verejnej siete a schvaľuje ich prevádzkové poriadky podľa osobitného predpisu.20)
(3)
Ministerstvo dopravy ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom náležitosti žiadosti podľa odseku 2 písm. e) druhého a tretieho bodu, podrobnosti o podmienkach týkajúcich sa prístupu a používania verejnej regulovanej služby, vývoja a výroby zariadení pre prevádzku a používanie verejnej regulovanej služby a vývozu zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu mimo územia Európskej únie v súlade s osobitným predpisom.18)
(4)
Informácie týkajúce sa verejnej regulovanej služby sa podľa osobitného predpisu21) nesprístupňujú.
(5)
Úrad ako národný regulátor pre odvetvie elektronických komunikácií
a)
vykonáva
1.
reguláciu trhu elektronických komunikácií ex ante v rozsahu potrebnom na zabezpečenie efektívnej a udržateľnej hospodárskej súťaže v záujme koncových užívateľov a rozvoja odvetvia,
2.
správu frekvenčného spektra v rozsahu podľa tohto zákona,
3.
geografický prieskum pokrytia územia sieťami,
4.
správu čísel, zostavuje a vydáva číslovací plán a vydáva a odoberá individuálne povolenia na používanie čísel,
5.
činnosti a vydáva rozhodnutia vo veciach otvoreného prístupu k internetu a roamingu v mobilných sieťach podľa osobitných predpisov,22)
6.
činnosti v oblasti frekvenčného spektra pre vysielanie a retransmisiu a digitálne vysielanie v rozsahu podľa osobitného predpisu,23)
7.
štátny dohľad nad plnením povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi21) (ďalej len „dohľad“),
b)
ukladá povinnosti prístupu a prepojenia podľa tohto zákona,
c)
rozhoduje spory
1.
medzi podnikmi alebo osobami, ktoré využívajú výhody z prístupu alebo prepojenia,
2.
medzi podnikmi, medzi podnikmi a prevádzkovateľmi sietí, alebo vlastníkmi fyzickej infraštruktúry podľa § 30, ktoré súvisia s
2a.
prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre,
2b.
poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry,
2c.
koordináciou výstavby,
2d.
poskytovaním informácií o plánovaných stavbách,
2e.
prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách,
2f.
prípravou výstavby sietí a výstavbou sietí,
d)
zabezpečuje proces partnerského preskúmania podľa § 37,
e)
spolupracuje s ministerstvom dopravy pri
1.
vypracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra,
2.
plnení funkcie príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa odseku 2 písm. e) šiesteho bodu, ak ide o škodlivé rušenie,
f)
vydáva
1.
všeobecné povolenie,
2.
špecifikácie rádiových rozhraní24) podľa § 2 ods. 5 písm. b) a zverejňuje ich na svojom webovom sídle,
3.
rozhodnutia vo veciach otvoreného prístupu k internetu a roamingu v mobilných sieťach podľa osobitných predpisov,22)
g)
určuje administratívne úhrady (§ 13),
h)
plní úlohy
1.
súvisiace so zabezpečením poskytovania univerzálnej služby (§ 96) vrátane určenia rozsahu univerzálnej služby,
2.
jednotného informačného miesta (§ 25 ods. 3),
3.
súvisiace s primeranou náhradou nákladov podľa § 45,
4.
súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na využívanie nehnuteľností na účely zabezpečenia služieb, ako aj úlohy súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k hnuteľným veciam obmedzením alebo zákazom používania vysielacích telekomunikačných zariadení a okruhov v čase vojny a vojnového stavu,25)
5.
v oblasti bezpečnosti a integrity sietí a služieb v rozsahu podľa tohto zákona,
6.
v oblasti ochrany súkromia v elektronických komunikáciách v rozsahu podľa tohto zákona,
7.
v oblasti riešenia cezhraničných sporov medzi podnikmi podľa tohto zákona a podnikmi z iných členských štátov,
i)
chráni záujmy
1.
koncových užívateľov podľa tohto zákona,
2.
koncových užívateľov, ak ide o kvalitu a cenu služby podľa osobitných predpisov,22)
j)
vedie alternatívne riešenie sporov a mimosúdne riešenie sporov,
k)
monitoruje a hodnotí stav a vývoj trhu a hospodárskej súťaže v odvetví elektronických komunikácií,26)
l)
vykonáva certifikáciu monitorovacieho mechanizmu podľa osobitného predpisu,27)
m)
ukladá sankcie podľa tohto zákona,
n)
zabezpečuje medzinárodné vzťahy v odvetví elektronických komunikácií na úrovni národných regulačných orgánov, aktívne sa podieľa na činnosti orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie,28) (ďalej len „orgán európskych regulátorov“) a podporuje jeho ciele súvisiace s presadzovaním väčšej koordinácie a konzistentnosti pri regulácii,
o)
uznáva odbornú kvalifikáciu na obsluhu vybraných rádiových zariadení,
p)
vydáva potvrdenie alebo stanovisko na účely konania podľa osobitného predpisu,29)
q)
vydáva Vestník Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „vestník“).
zobraziť paragraf
§ 6

(1)
Zamestnanci úradu sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich predmet obchodného tajomstva, s ktorým sa oboznámili pri výkone svojej činnosti alebo v súvislosti s ňou. Od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnancov úradu oslobodiť ten, v koho záujme túto povinnosť majú.
(2)
Ak podnik alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona poskytli úradu informácie označené ako obchodné tajomstvo, sú povinní predložiť na požiadanie úradu písomné odôvodnenie označenia informácií za predmet obchodného tajomstva a poskytnúť také znenie informácií, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo. Informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom, musia byť zo strany úradu chránené technickými prostriedkami v závislosti od formy poskytnutia alebo sprístupnenia týchto informácií úradu.
(3)
Úrad poskytuje Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov na základe odôvodnenej žiadosti informácie, ktoré Európska komisia alebo orgán európskych regulátorov požaduje na plnenie svojich úloh. Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré mu predtým poskytol podnik na jeho žiadosť, oznámi úrad túto skutočnosť podniku. Informácie zhromaždené úradom sú verejne dostupné okrem informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva alebo utajovanou skutočnosťou.
(4)
Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré podnik označil ako predmet obchodného tajomstva, požiada Európsku komisiu o zabezpečenie dôvernosti.
(5)
Ak sa žiada informácia podľa osobitného predpisu,41) na ktorú sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, povinná osoba42) ju nesprístupní s uvedením odkazu na ustanovenie odseku 1.
zobraziť paragraf
§ 7
Zásady a princípy regulácie


Pri napĺňaní cieľov tohto zákona úrad
a)
podporuje predvídateľnosť regulácie zabezpečením jednotného regulačného prístupu k regulovaným subjektom podľa tohto zákona a vzájomnou spoluprácou s orgánom európskych regulátorov, skupinou pre politiku rádiového frekvenčného spektra,43) agentúrou ENISA44) a s Európskou komisiou,
b)
zabezpečuje, aby nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s poskytovateľmi sietí a služieb,
c)
uplatňuje princíp technologickej neutrality, ak tento zákon alebo osobitný predpis26) neustanovuje inak,
d)
v povinnostiach týkajúcich sa prístupu zohľadňuje riziká, ktoré znášajú investujúce podniky, a umožňuje rôzne dohody o spolupráci investorov a strán, ktoré sa snažia získať prístup, aby sa rozdelilo riziko investovania, pričom zabezpečuje zachovanie hospodárskej súťaže na trhu a zásady nediskriminácie,
e)
zohľadňuje odlišné podmienky v oblasti infraštruktúry, hospodárskej súťaže, postavenia koncových užívateľov a najmä spotrebiteľov v rozličných geografických oblastiach vrátane infraštruktúry spravovanej fyzickými osobami na neziskovom základe,
f)
zverejňuje všetky svoje rozhodnutia, všeobecne záväzné právne predpisy a informácie, ktoré prispejú k otvorenému a funkčne konkurenčnému trhu v zrozumiteľnej, ľahko dostupnej forme na svojom webovom sídle, a ak tak ustanovuje tento zákon, aj vo vestníku, pričom tieto údaje priebežne aktualizuje.
zobraziť paragraf
§ 10
Oznamovacia povinnosť

(1)
Osoba, ktorá chce poskytovať verejné siete alebo služby, na ktoré sa vzťahuje všeobecné povolenie, je povinná písomne oznámiť tento zámer úradu najmenej 15 dní pred začatím poskytovania sietí alebo služieb. Za dátum začatia poskytovania siete alebo služby sa považuje deň uvedený v oznámení podľa odseku 2 alebo jeho zmene ako predpokladaný dátum začatia poskytovania siete alebo služby, ak sa nepreukáže iný dátum začatia poskytovania siete alebo služby.
(2)
Oznámenie podľa odseku 1 obsahuje
a)
identifikačné údaje v rozsahu
1.
meno a priezvisko, identifikačné číslo alebo daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, ak ide o fyzickú osobu,
2.
obchodné meno, identifikačné číslo organizácie alebo rovnocenné registračné číslo pridelené v inom členskom štáte a právnu formu, ak ide o právnickú osobu,
3.
obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené alebo rovnocenné registračné číslo pridelené v inom členskom štáte, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,
b)
poštovú adresu sídla poskytovateľa sietí alebo služieb v Európskej únii, a adresu organizačnej zložky v Slovenskej republike, ak má takúto organizačnú zložku zriadenú,
c)
osobu alebo osoby, ktoré sú oprávnené konať v mene fyzickej osoby alebo právnickej osoby vo veci splnenia oznamovacej povinnosti a kontaktné údaje tejto osoby alebo osôb,
d)
stručný opis sietí a služieb, ktoré chce poskytovať,
e)
webové sídlo, ak je zriadené a ak súvisí s poskytovaním sietí alebo služieb,
f)
predpokladaný dátum začatia poskytovania siete alebo služby.
(3)
Úrad na základe doručenia úplného oznámenia zaeviduje oznamovateľa; ak je oznámenie neúplné, úrad vyzve oznamovateľa na doplnenie alebo opravu oznámenia a určí primeranú lehotu na jeho doplnenie alebo opravu. Úrad spracúva a vedie evidenciu informácií z úplných oznámení, ktoré zverejňuje na svojom webovom sídle do siedmich dní od doručenia, doplnenia alebo opravy oznámenia. Súčasťou informácií, ktoré úrad zverejňuje podľa predchádzajúcej vety, je aj dátum, ktorý bol úradu oznámený ako dátum začatia poskytovania siete alebo služby, ako aj každá jeho zmena. Ak o to oznamovateľ požiada, úrad mu do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti potvrdí splnenie oznamovacej povinnosti. Úrad v potvrdení o splnení oznamovacej povinnosti uvedie informácie týkajúce sa práv podľa § 8 ods. 2, § 21 a 57.
(4)
Úrad bez zbytočného odkladu elektronicky zašle každé úplné, doplnené, opravené alebo aktualizované oznámenie orgánu európskych regulátorov.
(5)
Osoba, ktorá predložila oznámenie podľa odseku 1, je povinná písomne oznámiť úradu každú zmenu údajov podľa odseku 2 a dátum ukončenia poskytovania sietí alebo služieb do siedmich dní odo dňa uskutočnenia zmeny údajov alebo ukončenia poskytovania sietí alebo služieb.
(6)
Úrad vymaže z evidencie podľa odseku 3 podnik ku dňu
a)
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým úrad zakázal podniku poskytovať siete alebo služby,
b)
zániku podniku v prípade smrti fyzickej osoby alebo zániku právnickej osoby,
c)
uvedenom v oznámení o ukončení poskytovania všetkých sietí alebo služieb, najskôr však ku dňu doručenia oznámenia o ukončení poskytovania všetkých sietí alebo služieb.
(7)
Ak chce osoba, ktorej úrad zakázal činnosť, znovu začať poskytovať siete alebo služby po uplynutí lehoty uvedenej v rozhodnutí o zákaze činnosti, je povinná opäť splniť oznamovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2.
zobraziť paragraf
§ 15

(1)
Podnik je povinný na základe žiadosti úradu alebo orgánu európskych regulátorov poskytnúť bezplatne a elektronicky všetky informácie a doklady, ktoré sa týkajú práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona, osobitného predpisu28) alebo z rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu vrátane finančných informácií, v požadovanom rozsahu, dostupnom elektronickom formáte a v primeranej lehote určenej úradom. Žiadosť o informácie musí byť písomná a odôvodnená potrebou výkonu plnenia úloh podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Informácie podľa prvej vety zahŕňajú aj informácie o budúcom vývoji sietí alebo služieb, ktorý by mohol mať vplyv na poskytované veľkoobchodné služby, ako aj informácie o elektronických komunikačných sieťach a pridružených prostriedkoch dostatočne podrobné na to, aby bolo možné vykonať geografický prieskum podľa § 31 a určiť geografické oblasti podľa § 31 ods. 5 a tiež informácie, o ktoré požiada úrad alebo iný orgán verejnej správy, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh.
(2)
Podniky určené ako podniky s významným vplyvom na veľkoobchodných trhoch sú povinné poskytnúť na základe odôvodnenej žiadosti úradu aj informácie o maloobchodných trhoch, ktoré súvisia s týmito veľkoobchodnými trhmi.
(3)
Ak informácie získané podľa odseku 1 nie sú dostatočné na splnenie účelu, pre ktorý boli žiadané, úrad alebo orgán európskych regulátorov ich môže požadovať postupom podľa odseku 1 aj od iných fyzických osôb a právnických osôb, ktoré pôsobia v odvetví elektronických komunikácií alebo v iných oblastiach, ktoré úzko súvisia s odvetvím elektronických komunikácií.
(4)
Úrad je povinný poskytnuté informácie poskytnúť na základe žiadosti príslušnému orgánu v inom členskom štáte alebo orgánu európskych regulátorov. Žiadosť o informácie musí byť písomná, primeraná vykonávaniu danej úlohy a odôvodnená potrebou plnenia úloh tohto orgánu.
(5)
Úrad je povinný na základe písomnej žiadosti Európskej komisie poskytnúť informácie, ktoré Európska komisia potrebuje na plnenie svojich úloh podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.49) Ak úrad sprístupnil informácie podľa prvej vety Európskej komisii, požiada Európsku komisiu o zachovanie dôvernosti poskytnutých informácií a o ich ďalšie nesprístupnenie.
(6)
Úrad a iné príslušné orgány zabezpečia dôvernosť predmetu obchodného tajomstva; postup podľa odsekov 4 a 5 tým nie je dotknutý.
(7)
Úrad môže zverejniť na svojom webovom sídle informácie získané podľa odsekov 1 až 3, ak prispievajú k otvorenému a konkurenčnému trhu, okrem informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, osobným údajom,40) utajovanou skutočnosťou, citlivou informáciou50) alebo citlivou informáciou o kritickej infraštruktúre.51)
(8)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona a nie je podnikom, je povinná na základe žiadosti úradu poskytnúť bezplatne všetky informácie a doklady, ktoré sa týkajú plnenia jej povinností vyplývajúcich z tohto zákona, osobitného predpisu52) alebo z rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, vrátane finančných informácií, v požadovanom rozsahu, forme a v úradom určenej lehote. Úrad môže žiadať informácie a doklady podľa predchádzajúcej vety aj v súvislosti s prijatím podnetu týkajúceho sa plnenia povinností a podmienok, nad ktorými vykonáva dohľad podľa § 122 ods. 4. Žiadosť úradu o informácie musí byť písomná a odôvodnená potrebou výkonu plnenia úloh podľa tohto zákona a osobitných predpisov.
zobraziť paragraf
§ 21
Práva k cudzím nehnuteľnostiam

(1)
Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu, a ak je to vo verejnom záujme, zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať a umiestňovať ich vedenia alebo ich iné časti, ako aj pridružené prostriedky, na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti alebo cudzie nehnuteľnosti nimi križovať. Vlastníkovi takejto nehnuteľnosti patrí za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti podľa prvej vety primeraná náhrada. Ak sa na rozsahu obmedzenia užívania nehnuteľnosti vlastník a podnik nedohodnú a ide o činnosť, ktorú možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o povolení stavby podľa overeného projektu stavby podľa osobitného predpisu,29) splnenie podmienok na uplatnenie práva podľa prvej vety posudzuje na žiadosť podniku stavebný úrad v overení projektu stavby a ak rozhodnutie o povolení stavby je zároveň overením projektu stavby, v konaní o stavebnom zámere.
(2)
S právami uvedenými v odseku 1 sú spojené tieto osobitné práva:
a)
vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť alebo do cudzej nehnuteľnosti,
b)
vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.
(3)
Oprávnenia podľa odseku 1 môže podnik vo vzťahu k územiu vojenského obvodu,53) územiu slúžiacemu na zabezpečenie úloh obrany štátu, ktoré spravuje ministerstvo obrany alebo právnická osoba v jeho zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti, a nehnuteľnosti, ktorá je na základe rozhodnutia vlády zaradená ako objekt obrannej infraštruktúry do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších dôležitých objektov na obranu štátu podľa osobitného predpisu54) a je vo vlastníctve štátu, uplatniť iba na základe písomného súhlasu ministerstva obrany alebo iného správcu nehnuteľnosti.
(4)
Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami55) viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností56) podá podnik v lehote do 90 dní od zriadenia verejnej siete, postavenia alebo umiestnenia jej vedenia alebo jej inej časti na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti podľa odseku 1; ak sa však vedenie alebo iná časť siete na cudzej nehnuteľnosti zriaďuje, stavia alebo umiestňuje v rámci výstavby líniovej stavby, návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik do 90 dní od ukončenia výstavby líniovej stavby. Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom.
(5)
Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú inak, primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, ku ktorému došlo uplatnením práv podľa odsekov 1 a 2, podnik vyplatí vlastníkovi nehnuteľnosti v lehote, v ktorej je povinný podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podľa odseku 4, a to vo výške dohodnutej s vlastníkom. Ak sa vlastník nehnuteľnosti a podnik nedohodnú na výške náhrady, o výške náhrady na návrh vlastníka nehnuteľnosti alebo podniku rozhodne stavebný úrad príslušný podľa odseku 1, a ak taký nie je, tak príslušné regionálne pracovisko Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorého obvode sa nachádza dotknutá nehnuteľnosť (ďalej len „orgán konajúci o náhrade“). Orgán konajúci o náhrade pri rozhodovaní o výške náhrady môže konania týkajúce sa jednej líniovej stavby zlúčiť do spoločného konania, a v prípade potreby zachovania zásady hospodárnosti môže časť konania, týkajúcu sa jedného alebo viacerých vlastníkov, vylúčiť na samostatné konanie. Podnik je povinný na základe výzvy orgánu konajúceho o náhrade na vlastné náklady zabezpečiť znalecký posudok pre potreby určenia výšky primeranej náhrady za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Ak vlastník nehnuteľnosti namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku, orgán konajúci o náhrade zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša podnik.
(6)
Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone práv podľa odseku 1 a 2 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný upovedomiť vlastníka a užívateľa dotknutej nehnuteľnosti, ak je známy z verejne prístupného registra, najmenej 15 dní vopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka a užívateľa, ak je známy z verejne prístupného registra, bezodkladne. Ak vlastník alebo užívateľ dotknutej nehnuteľnosti nie je podniku známy, alebo ak sa výkon práv týka veľkého počtu vlastníkov alebo užívateľov nehnuteľností, podnik môže vykonať upovedomenie o začatí výkonu práva podľa odseku 1 aj verejnou vyhláškou prostredníctvom oznámenia tak, že sa oznámenie vyvesí počas najmenej 30 dní na úradnej tabuli obce, ktorej katastrálne územie bude činnosťou priamo dotknuté. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň upovedomenia. Upovedomenie sa okrem úradnej tabule obce zverejní aj na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené, alebo iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači alebo miestnom rozhlase a zverejní sa na webovom sídle podniku, ak ho má podnik zriadené. Obec je povinná bez zbytočného odkladu poskytnúť podniku súčinnosť, aby podnik mohol vykonať upovedomenie v súlade s ustanoveniami tohto odseku. Obec je povinná vydať o upovedomení podniku na jeho žiadosť potvrdenie. V hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice plnia povinnosti obce podľa tohto odseku mestské časti.
(7)
Po skončení nevyhnutných prác je podnik povinný uviesť nehnuteľnosti do predošlého stavu, a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav alebo ak vznikla škoda, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú náhradu zodpovedajúcu miere vzniknutej škode. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do dvoch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku škody, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku škody došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie.
(8)
Pri posudzovaní verejného záujmu sa zohľadňujú najmä skutočnosti, či
a)
sieť slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených individuálnym povolením,
b)
sa sieť poskytuje alebo má poskytovať na celom území Slovenskej republiky,
c)
prostredníctvom siete je alebo má byť poskytovaná interpersonálna komunikačná služba vrátane plnenia povinností podľa § 93 a 94,
d)
je alebo má byť prostredníctvom siete poskytovaná univerzálna služba,
e)
sieť je alebo má byť prepojená podľa § 57, alebo
f)
sieť je alebo má byť súčasťou vysokorýchlostnej siete.
(9)
Úrad na žiadosť podniku potvrdí, že existujú skutočnosti podľa odseku 9.
(10)
Dotknutý podnik je dotknutou právnickou osobou57) v konaní o stavebnom zámere a vydáva záväzné vyjadrenie k existencii trás podzemných vedení alebo nadzemných vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu.
(11)
Do projektu stavby sa musí zakresliť trasa všetkých známych vedení v mieste stavby. Za splnenie tejto povinnosti zodpovedá projektant.
(12)
Podnik je povinný viesť evidenciu o vedeniach a na požiadanie do 15 dní od uhradenia úhrady podľa cenníka podniku poskytnúť vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje na účely konania o stavebnom zámere a konania o pozemkových úpravách, pričom podnik je vo vyjadreniach povinný rešpektovať všeobecné zásady kríženia a súbehu podzemných vedení inžinierskych sietí. Ak to ustanovuje osobitný predpis,58) vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje podľa predchádzajúcej vety podnik poskytne bezplatne. Ustanoveniami prvej a druhej vety nie je dotknutá povinnosť poskytovať údaje do informačného systému územného plánovania a výstavby podľa osobitného predpisu.58a)
(13)
Vydávanie rozhodnutí o povolení stavby na vedenia orgánmi verejnej správy nesmie byť v konflikte záujmov, ak tieto orgány vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastníctvom alebo prevádzkovaním verejných sietí alebo verejne dostupných služieb alebo sú vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Ak takýto konflikt záujmov hrozí, na určenie príslušného stavebného úradu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.58b)
(14)
Ak podnik umiestni svoju sieť na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti na základe súhlasu vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti, alebo na základe zmluvy s vlastníkom nehnuteľnosti alebo užívateľom nehnuteľnosti, takýto súhlas alebo jeho podmienky viažu aj právnych nástupcov podniku a vlastníka nehnuteľnosti alebo užívateľa nehnuteľnosti. Právo podniku vyplývajúce zo súhlasu alebo zmluvy podľa predchádzajúcej vety sa považuje za iné právo k pozemku alebo stavbe podľa osobitného predpisu.58c)
zobraziť paragraf
§ 23

(1)
Každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia alebo telekomunikačné zariadenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.
(2)
Vlastník a užívateľ nehnuteľnosti je povinný dbať, aby pri užívaní nehnuteľností nepoškodzoval siete a zariadenia a nerušil prevádzku sietí a ich vedení, najmä nadzemných a podzemných káblových vedení. Vlastník nehnuteľnosti má právo na primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti z dôvodu ochranného pásma. Ak sa vlastník nehnuteľnosti s podnikom na výške primeranej náhrady nedohodnú, určí ju stavebný úrad; ustanovenie § 21 ods. 5 sa uplatňuje rovnako.
(3)
Vlastník nehnuteľnosti je povinný udržiavať porasty na pozemkoch v ochrannom pásme tak, aby neohrozovali bezpečnosť a spoľahlivosť sietí a ich vedenia. Ak tak po predchádzajúcej výzve podniku v súlade s § 21 ods. 6 nevykoná vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti, právo odstrániť porasty má podnik.
(4)
Na ochranu sietí sa zriaďuje ochranné pásmo. Ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby alebo stavebného povolenia, alebo dňom doručenia oznámenia stavebného úradu o ohlásení drobnej stavby.59) V ostatných prípadoch vzniká dňom vybudovania vedenia.
(5)
Ochranné pásmo zaniká
a)
trvalým odstránením vedenia,
b)
trvalým vyradením vedenia z prevádzky alebo
c)
z dôvodu zániku oprávnenia na vybudovanie vedenia podľa osobitného predpisu, ak podnik v určenej lehote nevybuduje vedenie.
(6)
Podnik je povinný podať návrh na výmaz vecného bremena z katastra nehnuteľností do tridsiatich dní od zániku ochranného pásma.
(7)
Ochranné pásmo vedenia je široké 0,5 m od osi jeho trasy po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Ochranné pásmo vedení vstupujúcich do elektronického komunikačného uzla, v dĺžke vedení 15 m od uzla, je 10 m od osi vedenia, pričom elektronickým komunikačným uzlom sa rozumie fyzický bod prepojenia sietí, v ktorom sa prepájajú vedenia medzi najmenej dvoma poskytovateľmi národných sietí a najmenej dvoma poskytovateľmi nadnárodných sietí. Hĺbka a výška ochranného pásma vedenia, ako aj ochranného pásma vedení vstupujúcich do elektronického komunikačného uzla, je 2 m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie.
(8)
V ochrannom pásme je bez súhlasu príslušného podniku alebo vykonateľného rozhodnutia stavebného úradu zakázané
a)
umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete,
b)
vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré rušia prevádzku sietí, pridružených prostriedkov a služieb.
(9)
Obmedzenia v ochrannom pásme sa nevzťahujú na činnosti vlastníka alebo prevádzkovateľa fyzickej infraštruktúry, na prvkoch ktorej je sieť alebo telekomunikačné zariadenie umiestnené a ktoré vlastník alebo prevádzkovateľ fyzickej infraštruktúry vykonáva pri zabezpečovaní prevádzky a údržby fyzickej infraštruktúry vrátane stavebných úprav fyzickej infraštruktúry.
(10)
Ak tak po predchádzajúcej výzve podniku alebo prevádzkovateľa siete neurobí vlastník alebo užívateľ vedenia, telekomunikačného zariadenia alebo inej veci, podnik alebo prevádzkovateľ siete je oprávnený odstrániť vedenia, telekomunikačné zariadenia alebo iné veci, ktoré boli bez súhlasu podniku, prevádzkovateľa siete alebo iného právneho titulu
a)
umiestnené na alebo vo fyzickej infraštruktúre podniku alebo prevádzkovateľa siete,
b)
umiestnené na alebo v pridruženom prostriedku,
c)
akokoľvek inak pripevnené k vedeniu alebo telekomunikačnému zariadeniu, alebo inej veci.
(11)
Predchádzajúca výzva podniku alebo prevádzkovateľa siete podľa odseku 10 nie je potrebná, ak vlastník vedenia, telekomunikačného zariadenia alebo inej veci nie je známy, ak nie je zastihnuteľný vo svojom bydlisku alebo sídle alebo vec neznesie odklad, a to najmä ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie ľudí alebo majetok, alebo je ohrozená riadna prevádzka vedenia alebo telekomunikačného zariadenia.
(12)
Prevádzkovateľ siete nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobí podniku výkonom práva podľa odsekov 10 a 11.
(13)
Podnik zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí prevádzkovateľovi siete neoprávneným užívaním fyzickej infraštruktúry prevádzkovateľa siete, vrátane nákladov, ktoré prevádzkovateľovi siete vzniknú v súvislosti s výkonom práva podľa odsekov 10 a 11. Sprístupnením fyzickej infraštruktúry podľa ustanovení § 26 alebo § 29, nie je dotknuté právo prevádzkovateľa siete na náhradu škody spôsobenej predchádzajúcim neoprávneným užívaním fyzickej infraštruktúry, ako ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za predchádzajúce neoprávnené užívanie fyzickej infraštruktúry.
zobraziť paragraf
§ 26
Prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre

(1)
Prevádzkovateľ siete je povinný vyhovieť písomnej žiadosti podniku o prístup k svojej fyzickej infraštruktúre za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vrátane ceny na účely umiestnenia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete, ak odsek 3 neustanovuje inak. Súčasťou žiadosti podľa prvej vety je, s výnimkou prípadu, ak podnik získal informácie prostredníctvom jednotného informačného miesta, žiadosť o poskytnutie informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, žiadosť o prieskum konkrétnych častí dostupnej fyzickej infraštruktúry na mieste, ak takýto prieskum podnik požaduje a špecifikácia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete, v súvislosti s ktorými sa žiada o prístup, spolu s uvedením predpokladaného časového rámca projektu a identifikáciou geografickej oblasti, v ktorej plánuje tieto zariadenia umiestniť.
(2)
Prevádzkovateľ siete je povinný najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o prístup podľa odseku 1 poskytnúť podniku informácie o dostupnosti fyzickej infraštruktúry minimálne v rozsahu, v akom sú tieto informácie poskytované jednotnému informačnému miestu, a umožniť podniku prieskum konkrétnych častí dostupnej fyzickej infraštruktúry na mieste do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti o prieskum na mieste. Prevádzkovateľ siete nie je povinný žiadosti o poskytnutie informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry vyhovieť, ak túto informáciu poskytol jednotnému informačnému miestu; v takom prípade je prevádzkovateľ siete povinný umožniť podniku prieskum konkrétnych častí dostupnej fyzickej infraštruktúry na mieste do jedného mesiaca odo dňa, kedy podnik prevádzkovateľovi siete písomne oznámil, že tieto informácie získal prostredníctvom jednotného informačného miesta. Ak nie sú naplnené dôvody pre odmietnutie prístupu podľa odseku 3, prevádzkovateľ siete je povinný uzavrieť s podnikom žiadajúcim o prístup, zmluvu o prístupe k fyzickej infraštruktúre do dvoch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o prístup. Kedykoľvek pred uzavretím zmluvy o prístupe k fyzickej infraštruktúre je podnik oprávnený vziať žiadosť o prístup k fyzickej infraštruktúre späť. Náklady, ktoré prevádzkovateľovi siete vzniknú v súvislosti s poskytnutím informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, umožnením prieskumu konkrétnych častí dostupnej fyzickej infraštruktúry na mieste a vybavením žiadosti o prístup k fyzickej infraštruktúre, znáša podnik žiadajúci o prístup.
(3)
Prevádzkovateľ siete odmietne žiadosť o prístup podľa odseku 1, len ak
a)
preukázateľne nedisponuje dostupnou fyzickou infraštruktúrou vhodnou pre umiestnenie vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete,
b)
prístup nie je možné preukázateľne poskytnúť z dôvodu
1.
technickej nevhodnosti fyzickej infraštruktúry pre umiestnenie vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete, ktoré podnik uviedol v žiadosti o prístup podľa odseku 1,
2.
nedostatočného priestoru na umiestnenie vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete, ktoré podnik uviedol v žiadosti o prístup podľa odseku 1,
3.
zaistenia bezpečnosti štátu a verejného zdravia,
4.
zabezpečenia integrity a bezpečnosti siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb, najmä prvkov kritickej infraštruktúry, ochrany utajovaných skutočností, citlivých informácií o kritickej infraštruktúre a citlivých informácií,
5.
rizika škodlivého rušenia plánovaných elektronických komunikačných služieb poskytovaním iných služieb prostredníctvom tej istej fyzickej infraštruktúry,
c)
prevádzkovateľ siete pred prijatím žiadosti o prístup podľa odseku 1 zverejnil podmienky pre poskytnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre vrátane podmienok dostupnosti fyzickej infraštruktúry spolu s podmienkami prieskumu konkrétnych častí dostupnej fyzickej infraštruktúry na mieste a cenových podmienok, zabezpečujúce minimálne taký istý rozsah práv, aký má podnik podľa odseku 1, a to najmä vo forme referenčnej ponuky.
(4)
Prevádzkovateľ siete je povinný oznámiť podniku odmietnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti o prístup k fyzickej infraštruktúre.
(5)
Podnik je pred umiestnením vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete na fyzickú infraštruktúru povinný uzavrieť s prevádzkovateľom siete zmluvu o prístupe k fyzickej infraštruktúre.
(6)
Ustanoveniami odsekov 1 až 5 nie je dotknuté vlastnícke právo vlastníka fyzickej infraštruktúry a nie je dotknuté ani vlastnícke právo vlastníka nehnuteľnosti.
zobraziť paragraf
§ 29
Prístup k fyzickej infraštruktúre v budove

(1)
Prevádzkovateľ siete, ktorý prevádzkuje prístupový bod, alebo vlastník prístupového bodu je povinný vyhovieť za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vrátane ceny a nákladov všetkým písomným žiadostiam o zriadenie siete až po prístupový bod na náklady podniku. Súčasťou žiadosti o zriadenie siete až po prístupový bod je špecifikácia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete, ktorá má byť zriadená, spolu s uvedením predpokladaného časového rámca projektu.
(2)
Ak vybudovanie paralelnej fyzickej infraštruktúry k existujúcej fyzickej infraštruktúre v budove nie je technicky uskutočniteľné alebo ekonomicky efektívne, nie je možné ho uskutočniť bez obmedzenia využívania cudzích nehnuteľností alebo na jeho uskutočnenie vlastník alebo správca budovy neudelil písomný súhlas do 30 dní odo dňa predloženia písomnej žiadosti podniku o súhlas s vybudovaním fyzickej infraštruktúry v budove, je prevádzkovateľ siete, ktorý prevádzkuje fyzickú infraštruktúru v budove alebo vlastník fyzickej infraštruktúry v budove, povinný vyhovieť všetkým písomným žiadostiam o prístup k fyzickej infraštruktúre v budove za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vrátane ceny a nákladov na účely umiestnenia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete. Súčasťou žiadosti o prístup je špecifikácia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete, v súvislosti s ktorými sa žiada o prístup, spolu s uvedením predpokladaného časového rámca projektu.
(3)
Zriadenie siete po prístupový bod podľa odseku 1 a prístup k fyzickej infraštruktúre v budove podľa odseku 2 je možné odmietnuť iba z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti. Ak prevádzkovateľ siete, ktorý prevádzkuje prístupový bod alebo fyzickú infraštruktúru v budove, alebo vlastník prístupového bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove nevyhovie žiadosti podniku podľa odsekov 1 a 2 do dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomnej žiadosti podniku, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť úradu návrh na riešenie sporu podľa § 30.
(4)
Ak budova nie je vybavená fyzickou infraštruktúrou v budove, ak využitie existujúcej fyzickej infraštruktúry v budove pre vysokorýchlostnú sieť nie je technicky uskutočniteľné alebo ak úrad v spore podľa § 30 rozhodol, že využitie existujúcej fyzickej infraštruktúry v budove nie je technicky uskutočniteľné, je vlastník budovy povinný umožniť podniku ukončiť svoju vysokorýchlostnú sieť v priestoroch účastníka, ak s tým účastník súhlasí. Podnik je povinný počínať si tak, aby nespôsobil škodu a aby neobmedzil vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti.
(5)
Ustanoveniami odsekov 1 až 4 nie je dotknuté vlastnícke právo vlastníka prístupového bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove, právo prevádzkovateľa prístupového bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove ani vlastnícke právo vlastníka nehnuteľnosti.
zobraziť paragraf
§ 30

(1)
Ak v súvislosti s právami a povinnosťami súvisiacimi s prístupom k informáciám o existujúcej fyzickej infraštruktúre, k informáciám o plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach, s prístupom k fyzickej infraštruktúre, s koordináciou stavebných prác, zriadením siete až po prístupový bod, prístupom k fyzickej infraštruktúre v budove a s ukončením vysokorýchlostnej siete v priestoroch účastníka podľa § 29 ods. 4 vznikne spor, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť úradu návrh na jeho vyriešenie. Návrh na riešenie sporu okrem náležitostí podľa správneho poriadku obsahuje podklady preukazujúce existenciu sporu medzi stranami.
(2)
Úrad rozhodne spor najneskôr do dvoch mesiacov a v prípade sporu týkajúceho sa prístupu k existujúcej fyzickej infraštruktúre do štyroch mesiacov odo dňa doručenia návrhu podľa odseku 1. Ak je to potrebné na rozhodnutie, úrad si vyžiada záväzné stanoviská dotknutých orgánov a v takomto prípade preruší konanie až do dňa doručenia záväzných stanovísk. Dotknutý orgán poskytne úradu záväzné stanovisko najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej žiadosti úradu o záväzné stanovisko obsahujúcej podklady a informácie potrebné na vydanie záväzného stanoviska. Dotknuté orgány sú povinné na tento účel poskytnúť úradu súčinnosť. Úrad pri rozhodovaní zohľadní potrebu vytvorenia a zabezpečenia podmienok efektívnej hospodárskej súťaže v prospech užívateľov, pričom rozhodne o povinnosti poskytnutia informácií a určí podmienky prístupu k fyzickej infraštruktúre, koordinácie stavebných prác, zriadenia siete až po prístupový bod alebo prístupu k fyzickej infraštruktúre v budove rešpektujúc záväzné stanovisko dotknutých orgánov. V prípadoch odôvodnených výnimočnými okolnosťami, najmä ak je potrebné vyžiadať si záväzné stanoviská dotknutých orgánov, môže úrad lehotu na vydanie rozhodnutia primerane predĺžiť. O predĺžení lehoty úrad informuje obe strany sporu.
(3)
Úrad konanie zastaví, ak sa konanie netýka povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z rozhodnutia, zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(4)
Podnik je povinný zachovať mlčanlivosť o informáciách, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva a iných informáciách dôverného charakteru, ku ktorým získal prístup v súvislosti s výkonom jeho oprávnení podľa § 26 a 27; to sa nevzťahuje na poskytnutie informácií úradu na účely riešenia sporu podľa odseku 1.
(5)
Ministerstvo dopravy oznámi Európskej komisii názov a sídlo orgánu určeného na riešenie sporov podľa odseku 1, ako aj každú zmenu v oznámených údajoch predtým, ako takáto zmena nadobudne účinnosť.
zobraziť paragraf
§ 32

(1)
Úrad vykonáva správu frekvenčného spektra, pričom zohľadňuje medzinárodné zmluvy a ostatné medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná.70) Správou frekvenčného spektra je činnosť úradu podľa § 33 až 51. Úrad pri správe frekvenčného spektra postupuje v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti.
(2)
Vo frekvenčných pásmach, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené pre rádiokomunikačné služby, sa môžu využívať všetky druhy technológií používaných na poskytovanie sietí alebo služieb. Úrad môže obmedziť využívanie niektorých druhov rádiových sietí alebo bezdrôtovej prístupovej technológie, ak je to primerané, nediskriminačné a nevyhnutné z dôvodov predchádzania škodlivému rušeniu, ochrany verejného zdravia pred účinkami elektromagnetického žiarenia, potreby zabezpečenia technickej kvality služby, zabezpečenia spoločného používania frekvencií v čo najväčšej miere, garantovania efektívneho využívania frekvenčného spektra alebo zabezpečenia plnenia cieľa všeobecného záujmu podľa odseku 4.
(3)
Vo frekvenčných pásmach, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené pre rádiokomunikačné služby, sa môžu poskytovať všetky druhy služieb v súlade s právom Európskej únie. Úrad môže v pláne využívania frekvenčného spektra obmedziť rozsah poskytovaných služieb v príslušnom frekvenčnom pásme, ak je takéto obmedzenie nediskriminačné, primerané a vyplýva z osobitného predpisu.71)
(4)
Úrad môže určiť, aby sa služba poskytovala v konkrétnom frekvenčnom pásme vymedzenom pre rádiokomunikačné služby iba z dôvodu zabezpečenia plnenia cieľa všeobecného záujmu, ktorým je najmä ochrana života, podpora sociálnej, regionálnej alebo územnej súdržnosti, zabránenie neefektívnemu používaniu frekvencií alebo podpora kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, plurality médií a poskytovanie služieb rozhlasového a televízneho vysielania.
(5)
Úrad môže zakázať poskytovanie služby v konkrétnom frekvenčnom pásme v pláne využívania frekvenčného spektra, ak je to potrebné na zabezpečenie služieb tiesňovej komunikácie alebo z dôvodov plnenia iných cieľov všeobecného záujmu podľa odseku 4.
(6)
Úrad najmenej raz za tri roky preskúmava nevyhnutnosť obmedzení podľa odsekov 2 a 3 a výsledky preskúmania zverejní. Na základe výsledkov preskúmania úrad obmedzenia ponechá alebo zmení.
(7)
Úrad pri svojej činnosti podľa odseku 1 podporuje harmonizáciu využívania frekvenčného spektra na poskytovanie sietí a služieb na území Európskej únie a zabezpečuje jeho efektívne a účinné využívanie, pričom dbá na dosiahnutie výhod pre koncových užívateľov prostredníctvom podpory hospodárskej súťaže, úspor z rozsahu, interoperability sietí a služieb. Pri plnení týchto cieľov úrad okrem iného prihliada na
a)
dosiahnutie pokrytia územia a obyvateľstva Slovenskej republiky elektromagnetickým signálom, ako aj pokrytia významných dopravných koridorov v rámci Slovenskej republiky vrátane transeurópskej dopravnej siete kvalitnými a rýchlymi širokopásmovými bezdrôtovými sieťami,
b)
podporu rozvoja nových bezdrôtových komunikačných technológií a aplikácií,
c)
zabezpečenie predvídateľnosti a jednotného postupu pri vydávaní, zmene, predlžovaní platnosti a zrušení povolení na používanie frekvencií s cieľom podporovať dlhodobé investície,
d)
zabezpečenie ochrany proti škodlivému rušeniu a prijíma vhodné preventívne a nápravné opatrenia,
e)
podporu zdieľaného využívania frekvenčného spektra,
f)
najvhodnejší spôsob povoľovania využívania frekvenčného spektra,
g)
uplatňovanie transparentných pravidiel pre vydávanie povolení na používanie frekvencií, zmenu, predlžovanie platnosti a zrušenie týchto povolení, ako aj pravidiel prevodu práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií,
h)
predvídateľnosť a jednotný postup v celej Európskej únii pri vydávaní povolení na používanie frekvencií s ohľadom na ochranu verejného zdravia.
(8)
Ak na celom území Slovenskej republiky alebo jeho časti nie je dopyt po používaní frekvencií z harmonizovaného frekvenčného spektra v súlade s technickým vykonávacím opatrením vydaným podľa osobitného predpisu,7) môže úrad rozhodnúť o jeho alternatívnom využívaní za predpokladu, že
a)
nedostatok dopytu bol zistený na základe verejnej konzultácie, ktorej súčasťou bolo zhodnotenie predpokladaného vývoja dopytu,
b)
alternatívne využívanie frekvenčného spektra neobmedzí alebo neohrozí používanie predmetných frekvencií v iných členských štátoch,
c)
úrad zohľadní dlhodobú dostupnosť alebo používanie takýchto frekvencií v Európskej únii a úspory z rozsahu, ktoré vzniknú využívaním harmonizovaného frekvenčného spektra v Európskej únii.
(9)
Úrad najmenej raz za dva roky preskúmava, či trvajú dôvody podľa odseku 8. Úrad trvanie dôvodov podľa odseku 8 bezodkladne preskúma aj na základe odôvodnenej žiadosti žiadateľa o používanie frekvencií z harmonizovaného frekvenčného spektra v súlade s technickým vykonávacím opatrením vydaným podľa osobitného predpisu.7)
(10)
Úrad informuje Európsku komisiu a regulačné orgány všetkých členských štátov o rozhodnutí podľa odseku 8, o dôvodoch tohto rozhodnutia, ako aj o výsledku preskúmania podľa odseku 9.
zobraziť paragraf
§ 33

(1)
Využívanie frekvencií a frekvenčných pásiem pre všetky rádiokomunikačné služby a ich zosúlaďovanie najmä s Rádiokomunikačným poriadkom Medzinárodnej telekomunikačnej únie prijatým na zasadnutiach Svetovej rádiokomunikačnej konferencie, ako aj s rozhodnutiami a odporúčaniami Európskej únie, ktorými sa ustanovuje harmonizácia frekvenčného spektra a technické podmienky jeho využívania, zabezpečuje medzirezortná komisia. Štatút a rokovací poriadok medzirezortnej komisie schvaľuje ministerstvo dopravy. Členmi medzirezortnej komisie sú zástupcovia ministerstva dopravy, ministerstva obrany, ministerstva vnútra, Slovenskej informačnej služby a úradu.
(2)
Medzirezortná komisia sa podieľa na príprave návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra, ktorá obsahuje najmä frekvenčné pásma vymedzené pre jednotlivé rádiokomunikačné služby na civilné účely a vojenské účely. Národnú tabuľku frekvenčného spektra ustanoví vláda nariadením a ministerstvo dopravy ju zverejní na svojom webovom sídle.
(3)
Úrad na základe národnej tabuľky frekvenčného spektra vydáva plán využívania frekvenčného spektra s prihliadnutím na potrebu európskej harmonizácie, stupeň technického rozvoja rádiových zariadení a poskytovania služieb v konkrétnom frekvenčnom pásme, dosiahnutie výhod pre koncových užívateľov a zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu. Plán využívania frekvenčného spektra ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(4)
Úrad pri tvorbe plánu využívania frekvenčného spektra zohľadní špecifické vlastnosti frekvenčného pásma, potrebu predchádzania škodlivému rušeniu, podmienky pre zdieľané využívanie frekvenčného spektra, potrebu zabezpečenia technickej kvality služby, ako aj zabezpečenie efektívneho využívania frekvenčného spektra. Plán využívania frekvenčného spektra obsahuje aj informáciu, v ktorých frekvenčných pásmach je možné práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií previesť alebo prenajať. Plán využívania frekvenčného spektra úrad zverejňuje na svojom webovom sídle.
(5)
Frekvencie, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené pre rádiokomunikačné služby na civilné účely, je možné používať len na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií alebo na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií alebo ich kombinácie. Spôsob povoľovania určí úrad v pláne využívania frekvenčného spektra.
(6)
Ak sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra frekvencie vymedzené pre zdieľané prednostné používanie na civilné účely a vojenské účely alebo podružné používanie pre vojenské účely, úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa osobitnej siete rozhodne o tom, či súhlasí s použitím frekvencií na účel uvedený v žiadosti a určí podmienky ich používania vrátane technických parametrov, pričom žiadosť je možné zamietnuť, len ak
a)
pridelenie frekvencií neumožňuje medzinárodná zmluva alebo členstvo Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii,
b)
pridelenie frekvencie neumožňuje plán využívania frekvenčného spektra,
c)
požadovaná frekvencia nie je k dispozícii,
d)
pridelením frekvencie by mohlo dôjsť k škodlivému rušeniu služieb v susedných frekvenčných pásmach,
e)
požadované frekvencie úrad plánuje prideliť pre civilné využitie.
(7)
Rozklad proti rozhodnutiu, ktorým úrad súhlasí s použitím frekvencií a určuje podmienky ich používania podľa odseku 6, nemá odkladný účinok.
(8)
Ak ide o použitie frekvencií na jednorazové účely, ustanovenie § 36 ods. 5 sa použije primerane aj pre vydanie rozhodnutia podľa odseku 6.
(9)
Ak ide o používanie frekvencií, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené výlučne pre prednostné používanie na vojenské účely, odseky 5 až 8 sa neuplatňujú.
(10)
Úrad v pláne využívania frekvenčného spektra určí, že frekvencie je možné používať na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií, ak nie je nevyhnutné určiť používanie frekvencií na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií s cieľom v čo najväčšej miere efektívne využívať frekvenčné spektrum v súvislosti s dopytom po tomto frekvenčnom spektre, pričom zohľadní
a)
špecifické vlastnosti frekvenčného pásma,
b)
potrebu predchádzania škodlivému rušeniu,
c)
podmienky pre zdieľané využívanie frekvenčného spektra, najmä s ohľadom na efektívne využívanie frekvenčného spektra, hospodársku súťaž a inovácie,
d)
potrebu zabezpečenia technickej kvality služby,
e)
potrebu zabezpečenia efektívneho využívania frekvenčného spektra,
f)
plnenie iných cieľov všeobecného záujmu vymedzených podľa § 32 ods. 4.
(11)
Úrad umožní zdieľané využívanie frekvenčného spektra na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií alebo na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií, alebo na základe ich kombinácie. Úrad vo všeobecnom povolení na používanie frekvencií alebo v individuálnom povolení na používanie frekvencií určí transparentné podmienky zdieľaného využívania frekvenčného spektra, ktoré budú prispievať k efektívnemu využívaniu frekvenčného spektra, rozvoju hospodárskej súťaže a inovácií. Podmienky určené pre zdieľané využívanie sú záväzné pre všetky dotknuté subjekty a musia byť v súlade s pravidlami zdieľaného používania frekvencií stanovenými v individuálnom povolení na používanie frekvencií s cieľom zabezpečiť všetkým užívateľom predvídateľné a spoľahlivé podmienky zdieľaného využívania frekvenčného spektra bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže.
zobraziť paragraf
§ 37
Proces partnerského preskúmania

(1)
Ak úrad plánuje uskutočniť výberové konanie na pridelenie frekvencií harmonizovaných podľa osobitného predpisu7) pre bezdrôtové širokopásmové siete a služby, informuje skupinu pre politiku rádiového frekvenčného spektra v súlade s § 17 ods. 2 o návrhu podmienok výberového konania, pričom uvedie, či bude žiadať skupinu pre politiku rádiového frekvenčného spektra o zvolanie zasadnutia fóra partnerského preskúmania pre posúdenie tohto návrhu (ďalej len „fórum“) a kedy sa má zasadnutie fóra uskutočniť v súlade s postupom podľa osobitného predpisu.43)
(2)
Ak skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra zvolá zasadnutie fóra, úrad počas zasadnutia fóra zdôvodní, akým spôsobom návrh podmienok výberového konania
a)
podporí rozvoj vnútorného trhu, cezhraničné poskytovanie služieb, hospodársku súťaž a akým spôsobom prispeje k dosiahnutiu čo najväčších výhod pre spotrebiteľov a k dosiahnutiu cieľov ustanovených týmto zákonom a príslušnými rozhodnutiami Európskej komisie,
b)
zabezpečí účinné a efektívne používanie frekvencií,
c)
zabezpečí existujúcim aj budúcim držiteľom individuálneho povolenia na používanie frekvencií stabilné a predvídateľné investičné podmienky pre budovanie sietí na poskytovanie služieb.
(3)
Úrad môže požiadať skupinu pre politiku rádiového frekvenčného spektra o
a)
opätovné zvolanie zasadnutia fóra k už prerokovanému návrhu podmienok výberového konania predloženého úradom pred vyhlásením výberového konania,
b)
vypracovanie správy zo zasadnutia fóra zvolaného na žiadosť úradu o tom, ako sa návrhom opatrenia dosiahnu ciele podľa odseku 2, alebo
c)
stanovisko k návrhu podmienok výberového konania.
(4)
Úrad prihliadne na stanoviská a odporúčania fóra podľa odseku 3 písm. b) a c) a zohľadní ich pri úprave návrhu podmienok výberového konania v čo najväčšej možnej miere.
zobraziť paragraf
§ 42
Doba platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií

(1)
Úrad pri určovaní doby platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií zohľadní potrebu
a)
zabezpečenia hospodárskej súťaže,
b)
zabezpečenia efektívneho využívania frekvenčného spektra,
c)
podpory investícií a inovácií,
d)
poskytnutia primeraného obdobia na amortizáciu investícií,
e)
splnenia cieľov výberového konania.
(2)
Úrad môže určiť dobu platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií tak, aby bolo zabezpečené súčasné uplynutie doby platnosti individuálnych povolení na používanie frekvencií vydaných pre jedno alebo viaceré frekvenčné pásma.
(3)
Ak úrad prideľuje práva na používanie frekvencií, pre ktoré boli určené harmonizované podmienky jeho využívania v súlade s osobitným predpisom7) na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií, zabezpečí regulačnú predvídateľnosť pre budúcich držiteľov individuálneho povolenia na používanie frekvencií najmenej na 20 rokov. V takomto prípade úrad pridelí tieto práva najmenej na 15 rokov s možnosťou ich predĺženia minimálne o päť rokov.
(4)
Ak úrad prideľuje práva na používanie frekvencií podľa odseku 3 s možnosťou predĺženia doby platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií, určí všeobecné kritériá, na základe ktorých úrad rozhodne v súlade s odsekom 1 o predĺžení doby platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií. Tieto kritériá sa týkajú potreby dosiahnuť ciele podľa § 32 ods. 7 písm. a) a b) alebo plniť ciele všeobecného záujmu vo vzťahu k zabezpečeniu ochrany života, verejného poriadku, bezpečnosti a obrany štátu. Všeobecné kritériá podľa prvej vety úrad zverejní na svojom webovom sídle, pričom dá možnosť dotknutým osobám, aby sa k týmto kritériám vyjadrili v lehote minimálne troch mesiacov a následne tieto vyjadrenia vyhodnotí.
(5)
Najneskôr dva roky pred uplynutím doby platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií úrad predbežne posúdi splnenie kritérií podľa odseku 4, najmä s ohľadom na cieľ podľa § 32 ods. 7 písm. c).
(6)
Úrad dobu platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií nepredĺži, ak zistí, že neboli splnené kritériá na predĺženie doby platnosti individuálnych povolení na používanie frekvencií podľa odseku 4 alebo ak držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií s predĺžením nesúhlasí.
(7)
Úrad na základe zistení podľa odsekov 5 a 6 oznámi držiteľovi individuálneho povolenia na používanie frekvencií, či mu dobu platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií predĺži.
(8)
Ak je to odôvodnené, úrad odseky 3 až 7 neuplatní, ak ide o prideľovanie frekvencií pre
a)
vymedzené geografické oblasti, kde nie je prístup k vysokorýchlostným sieťam alebo je tento prístup výrazne nedostatočný, pričom je to nevyhnutné na zabezpečenie dosiahnutia cieľov podľa § 32 ods. 7,
b)
konkrétne krátkodobé projekty,
c)
experimentálne používanie frekvencií,
d)
alternatívne používanie frekvencií podľa § 32 ods. 8, alebo
e)
používanie frekvencií v súlade s § 32 ods. 2 a 3 súbežne s poskytovaním bezdrôtových širokopásmových služieb.
(9)
Ak ide o individuálne povolenie na používanie frekvencií na rozhlasové analógové pozemské vysielanie vydané na základe licencie na analógové rozhlasové pozemské vysielanie, možno toto individuálne povolenie na používanie frekvencií vydať na obdobie uvedené v žiadosti o individuálne povolenie na používanie frekvencií, najviac však na obdobie, na ktoré bola udelená licencia na analógové rozhlasové pozemské vysielanie.
(10)
Ak ide o frekvencie, pridelené individuálnym povolením na používanie frekvencií, pre ktoré neboli určené harmonizované podmienky jeho využívania v súlade s osobitným predpisom,7) úrad môže individuálne povolenie na používanie frekvencií na základe žiadosti držiteľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií predĺžiť. Žiadosť o predĺženie doby platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií môže žiadateľ podať najskôr šesť mesiacov pred uplynutím doby platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií a najneskôr šesť týždňov pred stratou platnosti individuálneho povolenia.
(11)
Úrad dobu platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa odseku 10 nepredĺži, ak nastanú dôvody podľa § 36 ods. 7.
(12)
Individuálne povolenie na používanie frekvencií stráca platnosť
a)
dňom uplynutia doby platnosti, na ktorú bolo vydané,
b)
smrťou alebo zánikom držiteľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií; to neplatí, ak má držiteľ právneho nástupcu,
c)
dňom, ktorý je uvedený v oznámení o vzdaní sa individuálneho povolenia na používanie frekvencií doručenom úradu, najskôr však dňom doručenia oznámenia,
d)
dňom ukončenia poskytovania sietí alebo služieb oznámeného podľa § 10 ods. 5,
e)
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa osobitného predpisu,78)
f)
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o výmaze plavidla z námorného registra Slovenskej republiky alebo registra plavidiel, ak ide o individuálne povolenie na používanie frekvencií pre lodnú stanicu, alebo rozhodnutia o výmaze lietadla z registra lietadiel Slovenskej republiky, ak ide o individuálne povolenie na používanie frekvencií pre lietadlovú stanicu,79)
g)
dňom, ktorý je uvedený v oznámení držiteľa licencie na analógové rozhlasové pozemské vysielanie o vypovedaní zmluvy o prenose rozhlasového vysielania s držiteľom individuálneho povolenia na používanie frekvencií doručenom úradu, najskôr však dňom doručenia oznámenia.
zobraziť paragraf
§ 44
Odňatie a obmedzenie práv na používanie frekvencií

(1)
Úrad môže obmedziť alebo odňať práva na používanie frekvencií, ktoré boli pridelené na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií pred uplynutím doby platnosti, na ktorú boli pridelené, iba ak je to potrebné
a)
pre účinné a efektívne využívanie frekvenčného spektra alebo
b)
na vykonávanie technických vykonávacích opatrení prijatých v súlade s osobitným predpisom.7)
(2)
Úrad pred tým, ako začne z vlastného podnetu konanie, ktorého predmetom je obmedzenie alebo odňatie práv na používanie frekvencií z dôvodu podľa odseku 1, vypracuje zámer obmedzenia alebo odňatia práv, ktorý obsahuje najmä
a)
odôvodnenie obmedzenia alebo odňatia práv na používanie frekvencií,
b)
splnenie podmienky podľa odseku 1,
c)
popis súčasného stavu dotknutej časti frekvenčného pásma,
d)
zoznam dotknutých subjektov,
e)
predpokladaný dátum obmedzenia alebo odňatia práv na používanie frekvencií.
(3)
Podmienky a postupy uvedené v zámere podľa odseku 2 musia byť v súlade so zásadou proporcionality a nediskriminácie.
(4)
Zámer podľa odseku 2 úrad predloží držiteľovi individuálneho povolenia na používanie frekvencií, aby sa k nemu vyjadril v lehote nie kratšej ako desať pracovných dní. Ak držiteľ individuálneho povolenia so zámerom súhlasí, oznámi to písomne úradu v lehote podľa prvej vety.
(5)
Ak má byť obmedzenie alebo odňatie práv vykonané bez súhlasu držiteľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa odseku 4, úrad vykoná verejnú konzultáciu.
(6)
Ak po vyhodnotení verejnej konzultácie je preukázané, že existujú dôvody na obmedzenie alebo odňatie práv podľa odseku 1, úrad začne konanie o obmedzení alebo odňatí práv na používanie frekvencií.
(7)
Podnik môže písomne požiadať úrad o primeranú náhradu nákladov podľa § 45, ktoré vznikli obmedzením alebo odňatím práv na používanie frekvencií podľa odseku 1 písm. b).
(8)
Obmedzenia prijaté podľa § 32 ods. 2 a 3 nie sú dôvodom na rozhodnutie o odňatí práv na používanie frekvencií.
(9)
Úrad zruší individuálne povolenie na používanie frekvencií alebo odoberie pridelenú frekvenciu, ak
a)
držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií nezačal používať pridelenú frekvenciu na povolený účel do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej pridelení, ak úrad v individuálnom povolení neurčil dlhšiu lehotu, alebo ju používal na iný účel, než na aký mu bola pridelená; to neplatí pri individuálnych povoleniach na používanie frekvencií na prevádzku amatérskej stanice,
b)
držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií nepoužíval pridelenú frekvenciu na povolený účel alebo v určenom územnom rozsahu viac ako tri mesiace a úrad preukáže tento stav vykonávaním opakovaného dohľadu s časovým odstupom najmenej 15 dní medzi každým opakovaným dohľadom, pričom časový odstup medzi prvým vykonaným dohľadom a posledným opakovaným dohľadom musí byť najmenej tri mesiace; to neplatí počas prvých šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti individuálneho povolenia alebo pridelenia frekvencie, alebo počas lehoty určenej v individuálnom povolení, ak v ňom úrad určil dlhšiu lehotu na začatie používania frekvencie, alebo pri individuálnom povolení na používanie frekvencií na prevádzku amatérskej stanice,
c)
držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom, všeobecným povolením na poskytovanie sietí alebo služieb alebo určené v individuálnom povolení, hoci bol na možnosť zrušenia individuálneho povolenia vopred upozornený a nevykonal nápravu v lehote určenej úradom,
d)
držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií neuhradil opakovanú úhradu za frekvencie podľa § 47 do troch mesiacov odo dňa jej splatnosti alebo neuhradil jednorazovú úhradu podľa § 47 v lehote splatnosti; to neplatí, ak účastník konania uhradí dlžnú sumu dodatočne, najneskôr však do 15 dní odo dňa začatia konania podľa tohto písmena,
e)
na základe preskúmania rozhodnutia o alternatívnom využívaní frekvenčného spektra podľa § 32 ods. 9 zistí, že netrvajú dôvody pre alternatívne využívanie frekvenčného spektra,
f)
ak to ustanovuje osobitný predpis.80)
zobraziť paragraf
§ 45
Primeraná náhrada nákladov vyvolaných zmenou individuálneho povolenia na používanie frekvencií, obmedzením alebo odňatím práv na používanie frekvencií

(1)
Podnik môže písomne požiadať o primeranú náhradu nákladov, ktoré boli vyvolané zmenou individuálneho povolenia na používanie frekvencií, ak úrad rozhodol o zmene individuálneho povolenia podľa § 43 ods. 1 písm. a), obmedzení alebo odňatí práva pred riadnym uplynutím doby, na ktorú bolo vydané z vlastného podnetu a táto zmena bola nevyhnutná na dodržanie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii81) alebo v medzinárodných organizáciách (ďalej len „mimoriadna zmena individuálneho povolenia na používanie frekvencií“). Za primeranú náhradu nákladov sa považuje náhrada čistých priamych nákladov; v prípade ak primeraná náhrada nákladov podlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,82) sa za primeranú náhradu nákladov považuje náhrada čistých priamych nákladov len ak Európska komisia rozhodne, že primeraná náhrada nákladov je zlučiteľná s vnútorným trhom83) a to v rozsahu podľa rozhodnutia Európskej komisie. Čisté priame náklady predstavujú účelne, hospodárne, efektívne a nevyhnutne vynaložené finančné prostriedky, ktoré podnik vynaložil v dôsledku mimoriadnej zmeny individuálneho povolenia na používanie frekvencií, obmedzenia alebo odňatia práv v rozsahu podľa odsekov 4 a 5 (ďalej len „čisté priame náklady“), pričom čisté priame náklady vznikli a boli podnikom preukázateľne vynaložené do dňa, ku ktorému má dôjsť k zmene, obmedzeniu alebo odňatiu práv na základe rozhodnutia, ktorým úrad mení individuálne povolenie na používanie frekvencií.
(2)
O žiadosti o primeranú náhradu nákladov rozhoduje úrad. Žiadosť o primeranú náhradu nákladov môže podnik podať úradu do šiestich mesiacov od uplynutia účtovného obdobia84) podniku, v ktorom mu čisté priame náklady vznikli, inak mu právo na ich náhradu zaniká. Žiadosť o primeranú náhradu nákladov podá podnik súhrnne ohľadom všetkých čistých priamych nákladov, ktoré podľa odseku 1 za dané účtovné obdobie žiada nahradiť.
(3)
Písomná žiadosť o primeranú náhradu nákladov musí obsahovať
a)
identifikačné údaje podniku a údaje o bankovom spojení,
b)
celkovú výšku čistých priamych nákladov, ktoré podnik žiada nahradiť,
c)
podrobný rozpis čistých priamych nákladov v štruktúre podľa odseku 4, pričom každá položka sa uvedie samostatne,
d)
podrobné odôvodnenie účelnosti, hospodárnosti, efektívnosti a nevyhnutnosti ich vynaloženia podnikom,
e)
dátum vynaloženia týchto nákladov,
f)
ďalšie podklady a informácie potrebné na overenie a kontrolu rozpisu a odôvodnenosti čistých priamych nákladov vrátane podkladov z účtovníctva a príslušnej technickej dokumentácie.
(4)
Čisté priame náklady vynaložené na implementáciu technických riešení vyvolaných mimoriadnou zmenou individuálneho povolenia na používanie frekvencií, obmedzením alebo odňatím práv sú len náklady na
a)
obstaranie alebo technické úpravy zariadení,
b)
demontáž a vyradenie zariadenia z prevádzky,
c)
montáž a uvedenie do prevádzky zariadenia nahrádzajúceho vyradené zariadenie,
d)
súvisiacu informačnú kampaň pre koncových užívateľov,
e)
splácanie úverov, pôžičiek, iných finančných nástrojov a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek alebo iných finančných nástrojov poskytnutých podniku za bežných trhových podmienok.
(5)
Čistými priamymi nákladmi nie sú:
a)
zaplatená daň z pridanej hodnoty, ak je táto daň odpočítateľná podľa osobitného predpisu,85)
b)
náklady na obstaranie, odpisovanie a prevádzku dopravných prostriedkov,
c)
bežné prevádzkové náklady,
d)
ostatné náklady, ktoré nie sú uvedené v odseku 4.
(6)
Na základe žiadosti o primeranú náhradu nákladov úrad posúdi, či náklady predstavujú čisté priame náklady podľa odseku 1. Pri posudzovaní žiadosti o primeranú náhradu nákladov môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby overovať a kontrolovať podklady z účtovníctva, účtovné knihy a záznamy podniku, technické podklady a iné podklady potrebné na posúdenie žiadosti podniku o primeranú náhradu nákladov a podnik má povinnosť umožniť úradu alebo ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osobe nahliadať do nich, robiť si výpisy, odpisy a poskytnúť na vyžiadanie kópiu.
(7)
Na základe posúdenia žiadosti o primeranú náhradu nákladov a na základe rozhodnutia Európskej komisie podľa odseku 8, ak primeraná náhrada podlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,82) úrad rozhodnutím potvrdí výšku čistých priamych nákladov, ktoré podnik žiada nahradiť, alebo vyhovie žiadosti o primeranú náhradu nákladov len čiastočne, inak žiadosť o primeranú náhradu nákladov zamietne. Úrad rozhodne o žiadosti o primeranú náhradu nákladov do šiestich mesiacov od podania úplnej žiadosti; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť orgán, ktorý je príslušný rozhodnúť o rozklade. Ak prebieha konanie podľa odseku 8, úrad konanie o žiadosti o primeranú náhradu nákladov preruší do rozhodnutia Európskej komisie o zlučiteľnosti primeranej náhrady nákladov s vnútorným trhom.
(8)
Ak primeraná náhrada nákladov podlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,82) úrad zabezpečí posúdenie jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom Európskou komisiou.
(9)
Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že primeraná náhrada nákladov je zlučiteľná s vnútorným trhom, úrad vydá rozhodnutie podľa odseku 7. Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že primeraná náhrada nákladov nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, úrad žiadosť zamietne podľa odseku 7. Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že primeraná náhrada nákladov je zlučiteľná s vnútorným trhom len čiastočne, úrad vydá rozhodnutie podľa odseku 7, ktorým vyhovie žiadosti o primeranú náhradu nákladov len čiastočne v medziach rozhodnutia Európskej komisie.
(10)
Na základe právoplatného rozhodnutia úradu o primeranej náhrade nákladov ministerstvo dopravy poskytne na samostatný účet úradu finančné prostriedky na úhradu primeranej náhrady nákladov podniku vo výške určenej úradom. Úrad poskytnuté finančné prostriedky prevedie na bankový účet podniku bez zbytočného odkladu.
(11)
Účastníkom konania o žiadosti o primeranú náhradu nákladov je podnik, ktorý požiadal o ich náhradu.
zobraziť paragraf
§ 47
Úhrady za právo používať frekvencie alebo identifikačné znaky

(1)
Úrad určuje úhradu za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak a úhradu za pridelenie frekvencie objektívne a primerane vo vzťahu k ich využitiu.
(2)
Úrad určuje tieto typy úhrad:
a)
jednorazovú úhradu za pridelenie frekvencie na základe výsledku výberového konania,
b)
jednorazovú úhradu za obnovenie práv alebo predĺženie práv na využívanie frekvenčného spektra, ktoré bolo pridelené na základe výsledkov výberového konania,
c)
jednorazovú úhradu za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak,
d)
opakovanú úhradu za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak.
(3)
Úhradu za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak podľa odseku 2 písm. c) a d) úrad určuje podľa sadzobníka úhrad. Sadzobník úhrad za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(4)
Pri určení úhrady za právo používať frekvenciu s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie frekvenčného spektra a prideľovanie frekvencií úrad najmä
a)
prihliada na hodnotu frekvencií pri ich možnom alternatívnom používaní,
b)
prihliada na určenú dĺžku doby platnosti individuálnych povolení na používanie frekvencií a možnosť predĺženia doby platnosti individuálnych povolení,
c)
prihliada na náklady súvisiace s podmienkami a povinnosťami uvedenými v individuálnom povolení na používanie frekvencií alebo všeobecnom povolení na používanie frekvencií,
d)
predpisuje úhrady podľa odseku 2 písm. c) a d) vzhľadom na skutočnú dostupnosť pridelených frekvencií.
(5)
Povinnosť platiť úhrady podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahuje na používanie frekvencií prevádzkovateľmi osobitných sietí.
zobraziť paragraf
§ 51
Prístup k miestnym rádiovým sieťam

(1)
Úrad povolí prístup k verejnej sieti prostredníctvom miestnej rádiovej siete vo všeobecnom povolení, ako aj použitie harmonizovaného frekvenčného spektra na tento účel, za podmienok určených vo všeobecnom povolení na používanie frekvencií.
(2)
Na poskytovanie prístupu do miestnej rádiovej siete, sa vzťahuje
a)
oznamovacia povinnosť podľa § 10,
b)
povinnosti súvisiace s ochranou koncových užívateľov podľa tohto zákona,
c)
povinnosť prepojenia sietí.
(3)
Na poskytovanie prístupu do siete prostredníctvom miestnej rádiovej siete podľa tohto odseku sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.86) Odsek 2 sa neuplatní, ak poskytovanie miestnej rádiovej siete
a)
nie je podnikaním,
b)
je doplnkovou činnosťou k podnikaniu, ktoré nespočíva v prenose signálov prostredníctvom miestnej rádiovej siete, alebo
c)
je verejne dostupnou službou, ktorá nespočíva v poskytovaní signálov prostredníctvom miestnej rádiovej siete.
(4)
Podniky môžu poskytovať verejný prístup do svojich sietí prostredníctvom miestnej rádiovej siete umiestnenej v priestoroch alebo stavbách koncových užívateľov, ak je poskytovanie takéhoto prístupu v súlade s podmienkami všeobecného povolenia na poskytovanie sietí alebo služieb a ak im koncový užívateľ, v priestoroch alebo stavbe ktorého je miestna rádiová sieť umiestnená, udelil na poskytovanie verejného prístupu súhlas.
(5)
Podnik, v súlade s osobitným predpisom26) nesmie jednostranne obmedzovať alebo brániť koncovému užívateľovi
a)
v prístupe k miestnym rádiovým sieťam prevádzkovaným tretími stranami podľa jeho vlastného výberu,
b)
v tom, aby umožnil iným koncovým užívateľom prístup do miestnej rádiovej siete prevádzkovanej treťou stranou vrátane prípadov, keď je prístup do tejto miestnej rádiovej siete poskytovaný ako súčasť aktivity tretej strany, ktorej predmetom je združovanie a poskytovanie verejného prístupu k miestnym rádiovým sieťam rôznych koncových užívateľov.
(6)
Koncoví užívatelia môžu umožniť iným koncovým užívateľom prístup k miestnej rádiovej sieti, vrátane prípadov, keď je prístup do tejto miestnej rádiovej siete poskytovaný ako súčasť aktivity tretej strany, ktorej predmetom je združovanie a poskytovanie verejného prístupu k miestnym rádiovým sieťam rôznych koncových užívateľov.
(7)
Verejný prístup k miestnej rádiovej sieti nie je možné bezdôvodne obmedziť, ak je poskytovaný
a)
subjektom verejného sektora alebo na verejných priestranstvách, ktoré sa nachádzajú v blízkosti budov, ktoré sú sídlom týchto subjektov verejného sektora, ak je poskytovanie takéhoto prístupu doplnkovou činnosťou k verejne dostupným službám poskytovaným v tejto budove,
b)
na základe aktivít mimovládnych organizácií alebo subjektov verejného sektora, ktorých predmetom je združovanie a poskytovanie prístupu k miestnym rádiovým sieťam koncových užívateľov vrátane miestnych rádiových sietí poskytovaných podľa písmena a).
zobraziť paragraf
§ 52
Osobitná odborná spôsobilosť

(1)
Obsluhovať vybrané rádiové zariadenia môže len fyzická osoba, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť na ich obsluhu. Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s obsluhou vybraných rádiových zariadení. Bez osobitnej odbornej spôsobilosti môže fyzická osoba obsluhovať také zariadenia pri výcviku a školení len pod dohľadom osoby, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť. Osobitná odborná spôsobilosť sa preukazuje osvedčením osobitnej odbornej spôsobilosti. Obsluhu vybraných rádiových zariadení môže vykonávať aj osoba, ktorá má platné osvedčenie odbornej spôsobilosti na obsluhu vybraných rádiových zariadení vydané v členskom štáte Európskej únie. Ak osoba nemá platné osvedčenie, alebo osvedčenie nebolo vydané v členskom štáte Európskej únie, úrad osobitnú odbornú spôsobilosť overí na základe žiadosti tejto osoby podľa odseku 2.
(2)
Osobitnú odbornú spôsobilosť úrad overuje skúškou a vydaním osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti v listinnej podobe. Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva predseda úradu.
(3)
Žiadosť o vydanie osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti obsahuje
a)
meno, priezvisko, dátum narodenia a titul žiadateľa,
b)
adresu trvalého pobytu žiadateľa,
c)
požadovaný druh osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti,
d)
dosiahnutý stupeň vzdelania žiadateľa a
e)
ďalšie prílohy žiadosti podľa všeobecne záväzného právneho predpisu podľa odseku 7.
(4)
Žiadosť o vydanie osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti podľa odseku 3 môže podať a skúšku odbornej spôsobilosti môže vykonať len osoba, ktorá dovŕšila 15 rokov veku, a ak ide o obsluhu amatérskej stanice, len osoba, ktorá dovŕšila 14 rokov veku.
(5)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na obsluhu vybraných rádiových zariadení používaných zložkami ministerstva obrany, ministerstva vnútra a Slovenskou informačnou službou na účely zabezpečenia obrany štátu a bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku, života, zdravia a majetku.
(6)
Vybrané rádiové zariadenia sú:
a)
rádiová stanica pracujúca v pásmach krátkych vĺn vyhradených pre telegrafnú a telefónnu prevádzku,
b)
lietadlová stanica,
c)
lietadlová zemská stanica,
d)
letecká stanica,
e)
letecká zemská stanica,
f)
lodná stanica,
g)
lodná zemská stanica,
h)
pobrežná stanica,
i)
amatérska stanica.
(7)
Podrobnosti o vybraných rádiových zariadeniach, o zriaďovaní skúšobnej komisie, o prílohách k žiadosti podľa odseku 3, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčeniach osobitnej odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(8)
Fyzická osoba, ktorá bude obsluhovať vybrané rádiové zariadenie na lodiach povinne vybavených zariadeniami globálneho námorného tiesňového a bezpečnostného systému (GMDSS), je povinná pred vykonaním skúšky absolvovať praktický výcvik v školiacom stredisku uznanom medzinárodnou námornou organizáciou. Fyzická osoba, ktorá bude obsluhovať vybrané rádiové zariadenie vybavené zariadeniami GMDSS na lodiach, ktoré nie sú povinne týmito zariadeniami vybavené, je povinná pred vykonaním skúšky absolvovať praktický výcvik v školiacom stredisku uznanom úradom. Podrobnosti o postupe a spôsobe uznávania školiaceho strediska podľa druhej vety a o požiadavkách, ktoré musí školiace stredisko spĺňať, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(9)
Technické a prevádzkové podmienky amatérskej stanice ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(10)
Žiadateľ o individuálne povolenie na používanie frekvencií pre amatérsku stanicu musí byť držiteľom osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti operátora amatérskych staníc.
(11)
Ak dôjde k strate, odcudzeniu, znehodnoteniu osvedčenia alebo zmene údajov v osvedčení o osobitnej odbornej spôsobilosti, úrad vydá na základe žiadosti držiteľa osvedčenia nové osvedčenie bez overenia osobitnej odbornej spôsobilosti skúškou. Na žiadosť o vydanie nového osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti a na jeho vydanie sa primerane vzťahujú odseky 3 a 7. Fyzická osoba, ktorá požiada o vydanie nového osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti z dôvodu zmeny údajov, je povinná predložiť doklad potvrdzujúci nový údaj. Vydaním nového osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti sa pôvodné osvedčenie osobitnej odbornej spôsobilosti stáva neplatným.
zobraziť paragraf
§ 55
Individuálne povolenie na používanie čísel

(1)
Čísla je možné používať len na základe individuálneho povolenia na používanie čísel. Individuálne povolenie na používanie čísel je rozhodnutie úradu o pridelení čísel uvedených v národnom číslovacom pláne.
(2)
Úrad pridelí čísla z národného číslovacieho plánu na účel, ktorý je v súlade s účelom uvedeným v národnom číslovacom pláne, na základe žiadosti podniku, ktorý poskytuje verejnú sieť alebo verejne dostupné služby, osoby, ktorá chce poskytovať verejnú sieť alebo verejne dostupné služby a požiadala o pridelenie čísel najskôr jeden mesiac pred predpokladaným dátumom začatia poskytovania sietí alebo služieb uvedeným v žiadosti, alebo subjektu podľa odseku 3, alebo na základe žiadosti osoby požadujúcej pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu na účely poskytovania harmonizovaných služieb sociálneho významu, a to do troch týždňov od doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 4 a ak neexistujú dôvody podľa odseku 7.
(3)
Úrad môže vydať individuálne povolenie na používanie čísel na poskytovanie špecifických služieb aj tým subjektom, ktoré nie sú podnikmi, za predpokladu, že tieto subjekty v súlade s usmernením orgánu európskych regulátorov o spoločných kritériách pre posúdenie schopnosti spravovať zdroje číslovania a o riziku vyčerpania zdrojov číslovania preukážu schopnosť spravovať čísla a zabezpečiť ich využívanie v súlade s podmienkami uvedenými v tomto paragrafe a za predpokladu, že existuje dostatok čísel na zabezpečenie súčasného a predvídateľného budúceho dopytu po číslach. Ak úrad v súlade s usmernením podľa predchádzajúcej vety preukáže hroziace riziko nedostatku čísel, zastaví vydávanie individuálnych povolení na používanie čísel subjektom, ktoré nie sú podnikmi. Špecifickými službami podľa prvej vety sú služby, ktoré nie sú službou podľa tohto zákona a na ktorých poskytovanie sa využívajú negeografické čísla s výnimkou čísel prevádzkovaných v mobilnej sieti.
(4)
Žiadosť o pridelenie čísel obsahuje
a)
údaje žiadateľa v rozsahu podľa § 10 ods. 2 písm. a) a b),
b)
údaje o požadovaných číslach,
c)
účel použitia čísel,
d)
čas používania čísel,
e)
prílohu, ktorou sú doklady o splnení podmienok na pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu podľa osobitného predpisu,88) ak sa požaduje takéto číslo.
(5)
Úrad môže vyžadovať predloženie dokumentov a informácií potrebných na preukázanie skutočností uvedených v žiadosti podľa odseku 4.
(6)
Individuálne povolenie na používanie čísel môže obsahovať len
a)
identifikačné údaje držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel,
b)
pridelené čísla a určenie služby, na ktorú sa majú čísla používať, vrátane požiadaviek spojených s poskytovaním tejto služby a povinností súvisiacich s používaním pridelených čísel pri poskytovaní tejto služby,
c)
zásady tvorby cien a maximálne ceny služieb poskytovaných prostredníctvom špecifických čísel alebo číselných množín, ak je to potrebné na ochranu spotrebiteľov,
d)
zásady efektívneho využívania čísel,
e)
požiadavky na prenositeľnosť čísel,
f)
povinnosť poskytovať údaje o koncových užívateľoch pre potreby zabezpečenia informačnej služby o telefónnych číslach,
g)
maximálnu dobu, na ktorú sa čísla prideľujú, pričom zmena tejto doby závisí od zmien v národnom číslovacom pláne; pri určení doby úrad zohľadní službu, s ktorou je spojené používanie čísla a lehotu potrebnú na zabezpečenie návratnosti investícií spojených s poskytovaním služby a používaním čísla,
h)
podmienky prevodu práva na používanie čísel iniciovaného držiteľom individuálneho povolenia na používanie čísel vrátane požiadaviek, podľa ktorých sú podmienky uvedené v individuálnom povolení na používanie čísel záväzné pre všetky subjekty, na ktoré sa toto právo prenáša,
i)
opakovanú úhradu za pridelené čísla a spôsob jej platenia,
j)
záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd týkajúcich sa používania čísel,
k)
povinnosti, ktorými sa pri číslach pridelených na základe individuálneho povolenia na používanie čísel, ktoré je možné používať mimo územia Slovenskej republiky, zabezpečí dodržiavanie pravidiel ochrany spotrebiteľa a pravidiel používania čísel platných v členskom štáte, v ktorom sa tieto čísla používajú,
l)
povinnosť každoročne v lehote uvedenej v individuálnom povolení na používanie čísel predkladať úradu správu o používaní čísel.
(7)
Úrad čísla nepridelí, ak
a)
to vyžaduje dodržanie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy alebo z členstva v medzinárodnej organizácii,
b)
pridelenie čísel neumožňuje národný číslovací plán,
c)
požadované čísla nie sú k dispozícii,
d)
žiadateľ o pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu nespĺňa podmienky na pridelenie čísel podľa osobitného predpisu,88) alebo
e)
žiadateľovi v posledných troch rokoch zrušil individuálne povolenie na používanie čísel alebo rozhodol o odobratí prideleného čísla z dôvodu podľa odseku 13 písm. a) prvého až tretieho bodu,
f)
to nie je v záujme efektívneho využívania čísel.
(8)
Úrad preruší konanie o vydaní individuálneho povolenia na používanie čísel, ak bolo pred prijatím žiadosti podľa odseku 4 začaté konanie o zrušení individuálneho povolenia na používanie čísel alebo konanie o odobratí prideleného čísla týkajúce sa toho istého subjektu.
(9)
Úrad zastaví konanie o vydaní individuálneho povolenia na používanie čísel, ak žiadateľ o individuálne povolenie na používanie čísel predloží dokumenty a informácie potrebné na preukázanie skutočností uvedených v žiadosti podľa odseku 4, ktoré odporujú obsahu žiadosti alebo z nich vyplýva dôvod na nepridelenie čísla, alebo ak takéto dokumenty a informácie nepredloží.
(10)
Úrad rozhodne o zmene prideleného čísla alebo o zmene podmienok jeho používania pred uplynutím lehoty, na ktorú bolo číslo pridelené,
a)
ak je to nevyhnutné na dodržanie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy alebo z členstva v medzinárodnej organizácii,
b)
ak je to nevyhnutné z hľadiska obrany štátu, bezpečnosti štátu a ochrany verejného poriadku,
c)
ak je to nevyhnutné v záujme zachovania bezpečnosti verejnej prevádzky siete z technických alebo prevádzkových dôvodov,
d)
ak došlo k zmene skutočností, na ktorých základe úrad rozhodol o pridelení čísla, alebo
e)
na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel za predpokladu, že sú splnené podmienky pre pridelenie čísla.
(11)
V konaní podľa odseku 10 úrad písomne oznámi držiteľovi individuálneho povolenia na používanie čísel zamýšľanú zmenu a jej odôvodenie; držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel môže do štyroch týždňov odo dňa doručenia tohto oznámenia vyjadriť k zamýšľanej zmene svoje stanovisko, ktoré úrad vyhodnotí v konaní.
(12)
Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel je povinný v lehote určenej úradom a na svoje náklady vykonať rozhodnutie úradu o zmene pridelenia čísel podľa odseku 10.
(13)
Úrad zruší individuálne povolenie na používanie čísel alebo rozhodne o odobratí prideleného čísla, ak
a)
držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel
1.
neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo individuálnym povolením na používanie čísla vrátane jeho zmien, hoci bol na možnosť odobratia čísla písomne upozornený v zápise o výsledku kontroly podľa § 122 ods. 11 písm. i) a neodstránil nedostatky v primeranej lehote určenej úradom; to neplatí pre opakovanú úhradu za pridelené čísla,
2.
najmenej šesť mesiacov od pridelenia čísla toto číslo nepoužíval alebo ak prestal pridelené číslo používať najmenej počas troch mesiacov,
3.
neuhradil opakovanú úhradu za pridelené čísla do troch mesiacov odo dňa jej splatnosti,
4.
prestal spĺňať podmienky na používanie prideleného harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu podľa osobitného predpisu,88)
5.
nevyužíva alebo nepreukáže zámer využívať číslo v súlade s účelom jeho využitia podľa národného číslovacieho plánu, alebo
b)
je to nevyhnutné z hľadiska obrany štátu, bezpečnosti štátu alebo ochrany verejného poriadku.
(14)
Individuálne povolenie na používanie čísel stráca platnosť dňom
a)
uplynutia lehoty, na ktorú bolo číslo pridelené,
b)
doručenia oznámenia držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel o vrátení čísel úradu,
c)
doručenia oznámenia podniku o ukončení poskytovania siete alebo služby úradu alebo ku dňu výmazu podniku z evidencie,
d)
právoplatnosti rozhodnutia o odobratí čísla,
e)
zániku držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel; to neplatí, ak má držiteľ právneho nástupcu, alebo
f)
právoplatnosti rozhodnutia o zákaze poskytovať siete alebo služby.
(15)
Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel je povinný platiť za každé pridelené číslo opakovanú úhradu podľa sadzobníka úhrad. Výška opakovanej úhrady musí byť určená v súlade s cieľmi, zásadami a princípmi podľa § 1 a 7. Sadzobník úhrad za pridelené čísla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(16)
Úrad v individuálnom povolení na používanie čísel uvedie, či je možné práva vyplývajúce z pridelenia čísel previesť a podmienky prevodu práva na používanie čísel v súlade s týmto zákonom.
(17)
Ak je možné práva vyplývajúce z pridelenia čísel podľa odseku 1 previesť, môže držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel podať návrh na zmenu držiteľa individuálneho povolenia vo vzťahu k všetkým právam súvisiacim s pridelením čísel, alebo k ich časti. Súčasťou návrhu sú všetky podklady a informácie potrebné na posúdenie skutočností, či je možné prevod práv uskutočniť podľa odseku 21. Úrad úplný návrh podľa prvej vety zverejní na svojom webovom sídle do piatich pracovných dní odo dňa doručenia návrhu.
(18)
Ak dôjde k ukončeniu zmluvy o prevode práv pred vydaním rozhodnutia o zmene držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel, podnik bezodkladne túto skutočnosť oznámi úradu. Úrad konanie zastaví na základe oznámenia podľa prvej vety, alebo ak sa o ukončení zmluvy dozvie inak.
(19)
Úrad rozhodne o zmene držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel, ak tomu nebráni dôvod podľa odseku 21. Podmienky a povinnosti určené individuálnym povolením na používanie čísel zostávajú zachované. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia podľa prvej vety dochádza k prevodu práv vyplývajúcich z pridelenia čísel. Úrad svoje rozhodnutie zverejní do siedmich pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti.
(20)
Ak prevod práv nie je možné uskutočniť podľa odseku 21, úrad návrh na zmenu držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel zamietne a konanie zastaví.
(21)
Prevod práv nie je možné uskutočniť, ak
a)
to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo z členstva v medzinárodnej organizácii,
b)
žiadateľovi o prevod v posledných troch rokoch úrad zrušil individuálne povolenie na používanie čísla alebo rozhodol o odobratí prideleného čísla,
c)
žiadateľ o prevod harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu nespĺňa podmienky na pridelenie čísla podľa osobitného predpisu,88)
d)
hrozí riziko, že osoba, na ktorú sa práva majú previesť, nedokáže plniť podmienky a povinnosti uvedené v individuálnom povolení na používanie čísel, alebo
e)
prevodom by došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže.
zobraziť paragraf
§ 57

(1)
Podnik poskytujúci verejnú sieť má právo a na požiadanie žiadateľa podľa § 56 ods. 1 povinnosť rokovať o podmienkach prepojenia sietí na účely poskytovania verejne dostupných služieb, aby sa zabezpečilo ich poskytovanie a interoperabilita. Ak je to uskutočniteľné, podnik je povinný na základe zmluvy prepojiť svoju sieť so sieťou žiadajúceho poskytovateľa verejnej siete. Zmluva o prepojení musí byť písomná. Podstatnou náležitosťou zmluvy o prepojení je cena.
(2)
Podnik poskytujúci verejnú sieť je povinný umožniť prepojenie
a)
za technických požiadaviek vyplývajúcich z technických noriem a technických špecifikácií podľa § 20 zabezpečujúcich interoperabilitu služieb,
b)
v primeranej lehote a za primeraných zmluvných podmienok, pričom prepojenie nesmie byť podmienené platbou za tie časti verejnej siete alebo zariadenia, ktoré nie sú na prepojenie nevyhnutne potrebné,
c)
aj v iných miestach ako v obvyklých bodoch prepojenia, ak o to poskytovateľ verejnej siete žiadajúci o prepojenie požiada a uhradí nevyhnutné náklady takého prepojenia a je to technicky uskutočniteľné.
(3)
Prepojenie môže poskytovať podnik alebo tretia osoba, ktorá má prístup k verejnej sieti. Prepojenie verejných sietí musí byť prístupné v obvyklých bodoch prepojenia a v kvalite, ktorá nie je horšia ako pri prevádzkovaní verejnej siete pre vlastnú potrebu podniku alebo poskytovaní verejnej siete a služby podniku v postavení ovládanej osoby alebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať. Podnik je zodpovedný za interoperabilitu služieb na strane ním prevádzkovanej verejnej siete až po bod prepojenia.
(4)
Zmluvu o prepojení sietí v národnom bode prepojenia uzatvorenú za účelom prepojenia interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslach, ako aj všetky jej zmeny a dodatky je podnik povinný v písomnej forme predložiť úradu do 45 dní odo dňa uzavretia zmluvy alebo jej dodatku; základné technické a ekonomické podmienky prepojenia je podnik povinný predložiť úradu elektronicky v rovnakej lehote. Úrad na svojom webovom sídle zverejní základné technické a ekonomické podmienky prepojenia a umožní nahliadnuť do zmluvy každému, kto o to požiada, okrem tých častí zmluvy, ktoré sú označené ako predmet obchodného tajomstva. Predmetom obchodného tajomstva nie je cena za prepojenie.
(5)
Informácie získané na účely prepojenia verejných sietí môžu podniky použiť len na účel, na ktorý boli poskytnuté, a nesmú ich sprístupniť tretím stranám vrátane interných organizačných zložiek podniku, pre ktoré by takéto informácie mohli znamenať konkurenčnú výhodu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na informácie podľa § 15 a na verejne dostupné informácie.
(6)
Ak podniky alebo osoby, ktoré môžu požiadať o prepojenie podľa § 56 ods. 1, neuzavrú písomnú zmluvu o prepojení do dvoch mesiacov odo dňa začatia rokovania o návrhu zmluvy, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť úradu návrh na riešenie sporu o prepojení podľa § 128. Súčasťou návrhu podniku alebo osoby podľa prvej vety na rozhodnutie sporu musí byť návrh zmluvy so špecifikáciou jeho sporných častí. Dňom začatia rokovania o návrhu zmluvy sa rozumie deň, kedy podnik preukázateľne doručil písomný návrh zmluvy druhému podniku.
zobraziť paragraf
§ 59

(1)
Bez ohľadu na povinnosti uložené podľa § 58 môže úrad na základe odôvodnenej žiadosti podniku uložiť povinnosť inému podniku poskytnúť prístup k vedeniam vo vnútri budov, ako aj k pridruženým prostriedkom vo vnútri budovy alebo po prvý sústreďovací bod alebo distribučný bod umiestnený mimo budovy definovaný úradom v súlade s usmernením orgánu európskych regulátorov. Ak by paralelné vybudovanie prvkov siete bolo ekonomicky neefektívne alebo technicky neuskutočniteľné, je úrad oprávnený uložiť povinnosť prístupu podľa predchádzajúcej vety podniku alebo vlastníkovi prvkov siete, ktorý nie je podnikom. Úrad v rozhodnutí o uložení povinnosti poskytnúť prístup určí podmienky týkajúce sa poskytovania prístupu k uvedeným prvkom siete, pridruženým prostriedkom a pridruženým službám, podmienky transparentnosti, nediskriminácie a rozdelenia nákladov s ohľadom na mieru rizika a zostatkovú hodnotu celkového vloženého kapitálu. Žiadosť podniku podľa prvej vety obsahuje najmä označenie žiadateľa, označenie podniku alebo vlastníka prvkov siete, ktorému má byť povinnosť uložená, odôvodnenie žiadosti, najmä skutočnosti, ktoré odôvodňujú postup podľa tohto odseku.
(2)
Ak po zohľadnení povinností uložených podniku s významným vplyvom na základe analýzy relevantného trhu úrad zistí, že povinnosti uložené podľa odseku 1 by nezabezpečili odstránenie významných a dlhodobých ekonomických alebo technických prekážok paralelného vybudovania prvkov siete, ktoré významnou mierou obmedzujú vplyv hospodárskej súťaže na koncových užívateľov, môže uložiť povinnosť podniku alebo vlastníkovi prvkov siete, ktorý nie je podnikom, za spravodlivých a primeraných podmienok poskytnúť prístup k úradom definovanému bodu siete nachádzajúcemu sa za prvým sústreďovacím bodom alebo distribučným bodom, z ktorého je možné pripojiť taký počet koncových užívateľov, ktorý je z ekonomického hľadiska pre záujemcu o takýto prístup efektívny, ak je to technicky uskutočniteľné. Pri určovaní bodu siete nachádzajúcom sa za prvým sústreďovacím bodom alebo distribučným bodom úrad v čo najväčšej miere zohľadní usmernenie orgánu európskych regulátorov. Ak je to odôvodnené z technického alebo ekonomického hľadiska, môže úrad uložiť povinnosť poskytnúť aktívny alebo virtuálny prístup.
(3)
Úrad neuloží podniku povinnosti podľa odseku 2, ak
a)
podnik, ktorého by sa uložené povinnosti týkali, je podnikom pôsobiacim výlučne na veľkoobchodnom trhu podľa § 79 ods. 1 a za spravodlivých, nediskriminačných a primeraných podmienok poskytuje ktorémukoľvek podniku realizovateľný prístup k vysokokapacitnej sieti na účely poskytovania služieb koncovým užívateľom; to neplatí, ak ide o podniky poskytujúce siete, ktorých budovanie je financované z verejných prostriedkov,
b)
uloženie povinností by ohrozilo ekonomickú alebo finančnú realizovateľnosť budovania novej siete, najmä v prípade sietí lokálneho významu.
(4)
Úrad v súvislosti s poskytovaním služieb na lokálnej úrovni, ktorých poskytovanie závisí od používania frekvencií, uloží podniku povinnosti súvisiace so spoločným využívaním prístupu k pasívnej infraštruktúre, alebo povinnosť uzavrieť zmluvu o poskytnutí národného roamingu v prípade, ak neexistuje ponuka iného porovnateľného a realizovateľného spôsobu zabezpečenia prístupu ku koncovým užívateľom, ktorý by bol poskytovaný za spravodlivých a primeraných podmienok. Úrad je oprávnený uložiť povinnosť podľa predchádzajúcej vety iba v prípade, ak podmienka jej plnenia bola uvedená v individuálnom povolení na používanie frekvencií v lokalite, ktorej sa uloženie povinnosti týka alebo bola uvedená v pláne využívania frekvenčného spektra, a existujú neprekonateľné ekonomické alebo technické prekážky umiestnenia pasívnej infraštruktúry a budovania sietí nevyhnutných na poskytovanie služieb závislých od používania frekvencií, v dôsledku čoho je dostupnosť sietí alebo služieb pre koncových užívateľov nedostatočná alebo ju nie je možné zabezpečiť vôbec. Ak úrad zistí, že uloženie povinnosti prístupu alebo spoločného využívania pasívnej infraštruktúry nie je dostatočné na riešenie problémov na trhu podľa predchádzajúcej vety, uloží podniku povinnosť umožniť prístup k aktívnej infraštruktúre.
(5)
Úrad pri ukladaní povinností podľa odseku 4 zohľadní
a)
potrebu zabezpečiť dostupnosť služieb v celej Európskej únii vrátane dostupnosti služieb pozdĺž hlavných dopravných trás a v špecifických geografických oblastiach a možnosť významného rozšírenia výberu služieb a zvýšenia ich kvality pre koncových užívateľov,
b)
potrebu zabezpečiť efektívne využívanie frekvenčného spektra,
c)
technickú realizovateľnosť spoločného využívania pasívnej infraštruktúry alebo aktívnej infraštruktúry a s ním súvisiace podmienky,
d)
stav hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre a na službách,
e)
technologické inovácie,
f)
potrebu podporovať zámer poskytovateľa prístupu vybudovať infraštruktúru.
(6)
Úrad je pri riešení sporu medzi podnikmi podľa § 128 oprávnený uložiť podniku využívajúcemu prístup podľa odseku 4 povinnosť umožniť v danej lokalite spoločné používanie pridelených frekvencií s podnikom, ktorému úrad uložil povinnosť podľa odseku 4.
(7)
Úrad ukladá povinnosti podľa § 58 a odsekov 1 až 6 v súlade s princípmi objektívnosti, transparentnosti, primeranosti a nediskriminácie na návrh oprávnenej osoby alebo z vlastného podnetu, ak je to odôvodnené naplnením cieľov, zásad a princípov podľa § 1 a 7, pričom pri ukladaní povinností prihliada na výsledky verejných konzultácií a nadnárodných konzultácií. Úrad v lehote piatich rokov od vydania rozhodnutia o uložení povinností podľa § 58 a odsekov 1 až 6 posúdi ich odôvodnenosť a rozhodne o ich zrušení alebo zmene, pričom výsledok posúdenia úrad oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov v súlade s ustanovením o nadnárodných konzultáciách.
zobraziť paragraf
§ 83
Transparentnosť a uverejňovanie informácií pre užívateľa

(1)
Podnik poskytujúci služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby, ktorý podmieňuje prístup k týmto službám zmluvnými podmienkami, má povinnosť zverejňovať a aktualizovať
a)
údaje podniku v rozsahu podľa § 10 ods. 2 písm. a) a b) a kontaktné údaje podniku,
b)
informácie o službách, najmä
1.
rozsah ponúkaných služieb a základné vlastnosti každej poskytovanej služby vrátane minimálnych úrovní kvality služby, ak sa ponúkajú, a prípadných obmedzení uložených podnikom v prípade používania poskytovaného koncového zariadenia,
2.
štandardné ceny s informáciou o poskytovaných službách a všetky cenové položky vrátane informácií o komunikačných objemoch, najmä o obmedzeniach využívania dát, počte minút hlasovej komunikačnej služby alebo počte SMS alebo MMS správ v osobitných cenových plánoch a platných cenách za dodatočné komunikačné jednotky, číslach alebo službách podliehajúcich osobitným cenovým podmienkam, všetky druhy užívateľských poplatkov, poplatky za prístup a servisné služby vrátane podrobností o uplatňovaných štandardných zľavách, osobitných a cielených cenových ponukách, poplatky alebo náklady koncového užívateľa súvisiace s koncovými zariadeniami,
3.
ponúkané služby záručného a pozáručného servisu, údržby a asistenčné služby zákazníkom a kontaktné údaje na tieto služby,
4.
štandardné zmluvné podmienky vrátane dĺžky trvania zmluvy o poskytovaní služieb, poplatkov za predčasné ukončenie zmluvy, práv súvisiacich s ukončením poskytovania balíkov služieb alebo niektorého jeho prvku, a postupov a priamych poplatkov súvisiacich s prenositeľnosťou čísla alebo iných identifikátorov,
5.
ak podnik poskytuje interpersonálne komunikačné služby založené na číslach, informácie o dostupnosti záchranných služieb a informácie o polohe volajúceho alebo všetky obmedzenia týkajúce sa údajov o jeho polohe; ak podnik poskytuje interpersonálne komunikačné služby nezávislé od čísel, informácie o tom, ako je prístup k záchranným službám podporovaný,
6.
podrobnosti o produktoch a službách vrátane všetkých funkcií, praktík, politík a postupov a úprav pri poskytovaní služby osobitne určenej pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím v súlade s osobitným predpisom, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť produktov a služieb,
c)
mechanizmy na urovnanie sporov vrátane tých mechanizmov, ktoré poskytuje podnik.
(2)
Informácie podľa odseku 1 je podnik povinný transparentne zverejňovať v zrozumiteľnej, ľahko dostupnej a strojovo čitateľnej podobe a prístupnom formáte pre všetkých koncových užívateľov vrátane koncových užívateľov so zdravotným postihnutím. Podnik je povinný informácie sprístupniť v primeranej forme vo svojich obchodných priestoroch. Ak má podnik webové sídlo, je povinný zverejňovať informácie podľa prvej vety aj na svojom webovom sídle, pričom majú byť dostupné prostredníctvom priameho odkazu z titulnej stránky webového sídla.
(3)
Pred zverejnením informácií v súlade s odsekmi 1 a 2 je podnik povinný informácie poskytnúť úradu na základe písomnej žiadosti. Povinnosť zverejniť informácie podľa odseku 1 nemá vplyv na povinnosti poskytnúť informácie na základe iných ustanovení tohto zákona.
(4)
Úrad zabezpečí bezplatný prístup aspoň k jednému porovnávaciemu nástroju, alebo na svojom webovom sídle odkáže na bezplatný porovnávací nástroj, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 5, pomocou ktorého si môžu koncoví užívatelia porovnať a vyhodnotiť rôzne služby prístupu k internetu a verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach a ak ide o verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby nezávislé od čísel, ktoré sú poskytované odplatne, z hľadiska
a)
cien a poplatkov za služby poskytované za opakujúcu sa priamu peňažnú platbu alebo priamu peňažnú platbu na základe spotreby,
b)
kvality poskytovania služby podľa § 85, ak sa ponúka minimálna úroveň kvality služby alebo sa od podniku požaduje, aby také informácie zverejňoval.26)
(5)
Porovnávací nástroj podľa odseku 4
a)
je od podnikov poskytujúcich takéto služby prevádzkovo nezávislý, čím sa zaručí, že vo vzťahu k výsledkom vyhľadávania sa s týmito podnikmi zaobchádza rovnako,
b)
jasne uvádza majiteľov a prevádzkovateľov porovnávacieho nástroja,
c)
uvádza jasné a objektívne kritériá, na ktorých sa porovnanie zakladá,
d)
používa jednoduchý a jednoznačný jazyk,
e)
poskytuje presné a aktuálne informácie podľa poslednej platnej ponuky a uvádza, kedy bola vykonaná posledná aktualizácia,
f)
je otvorený všetkým podnikom, ktoré poskytujú služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby obsahujúce relevantné informácie, pričom zahŕňa širokú škálu ponúk, ktoré sa vzťahujú na podstatnú časť trhu; ak uvedené informácie neponúkajú úplný prehľad o trhu, výslovne na to upozorní predtým, než sa zobrazia výsledky,
g)
poskytuje účinný postup oznamovania nesprávnych informácií,
h)
obsahuje možnosť porovnávať ceny, poplatky a kvalitu fungovania služby medzi jednotlivými ponukami, ktoré sú dostupné pre spotrebiteľov a medzi týmito ponukami a štandardnými ponukami verejne dostupnými iným koncovým užívateľom.
(6)
Úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa porovnávacieho nástroja, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v odseku 5, vyhlási taký porovnávací nástroj za zodpovedajúci zákonným požiadavkám.
(7)
Tretie osoby majú právo využívať bez poplatku a v otvorených dátových formátoch informácie zverejnené podnikmi poskytujúcimi služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby, na účely sprístupnenia porovnávacích nástrojov.
(8)
Podnik poskytujúci služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach je povinný na základe písomnej odôvodnenej žiadosti ministerstva vnútra poskytovať informácie vo verejnom záujme svojim existujúcim koncovým užívateľom alebo novým koncovým užívateľom bezplatne, a to prostriedkami, ktoré podnik bežne používa pri komunikácii s koncovým užívateľom. Informácie podľa prvej vety sa týkajú
a)
najčastejšieho využitia služieb prístupu k internetu a verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslach na nezákonnú činnosť alebo na šírenie škodlivého obsahu, najmä ak činnosť súvisí s porušovaním dodržiavania práv a slobôd iných osôb vrátane porušovania práv na ochranu údajov, autorských a súvisiacich práv a právnych následkov takéhoto konania,
b)
prostriedkov ochrany proti rizikám z hľadiska osobnej bezpečnosti, ochrany súkromia a osobných údajov pri používaní služieb prístupu k internetu a verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslach.
(9)
Podnik poskytujúci mobilné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach je povinný na základe písomnej odôvodnenej žiadosti ministerstva vnútra bezodkladne poskytovať informácie v prípade varovania obyvateľstva pri ohrození života, zdravia alebo majetku koncovým užívateľom bezplatne na dotknutom území.
(10)
Ak podnik poskytuje informácie podľa odsekov 8 a 9 formou služby SMS, poskytuje ich za úhradu ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad. Úhrada podľa predchádzajúcej vety zahŕňa cenu za jednu odoslanú SMS správu, ktorá je určená užívateľovi interpersonálnej komunikačnej služby na základe špecifikácie ministerstva vnútra a úhradu nákladov spojených s bezodkladným odoslaním informácie podľa odseku 9. Informácie podľa prvej vety poskytuje ministerstvo vnútra podniku v štandardizovanom formáte. Ak ministerstvo vnútra žiada o poskytnutie informácie podľa odsekov 8 a 9 na základe žiadosti iného orgánu štátnej správy, cenu za odoslané SMS hradí žiadajúci orgán štátnej správy.
zobraziť paragraf
§ 85

(1)
Podnik poskytujúci služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby je povinný v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 5 zverejňovať pre koncových užívateľov aktuálne informácie o
a)
kvalitatívnych ukazovateľoch služieb, v rozsahu, v akom má kontrolu nad jednotlivými prvkami siete priamo alebo na základe dohody o úrovni poskytovaných služieb,
b)
opatreniach prijatých na zabezpečenie rovnakého prístupu koncových užívateľov so zdravotným postihnutím k službám.
(2)
Povinnosťou podniku poskytujúceho služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby podľa odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zverejňovať aktuálne informácie vrátane informácií o špecifikáciách rýchlostí, podľa osobitného predpisu.98)
(3)
Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby, je povinný uverejňovať na svojom webovom sídle aj aktuálnu informáciu pre spotrebiteľa, ak kvalita služieb, ktoré poskytuje, závisí od vonkajších faktorov nezávislých od podniku, ktoré ovplyvňujú najmä prenos signálu alebo pripojiteľnosť k sieti.
(4)
Pred zverejnením informácií podľa odsekov 1 až 3 je podnik povinný informácie poskytnúť úradu na základe žiadosti.
(5)
Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o
a)
kvalitatívnych ukazovateľoch služieb a požiadavkách na informovanie o rýchlostiach služby prístupu k internetu zverejňovaných podľa osobitného predpisu26) a spôsobe a forme zverejňovania týchto informácií,
b)
špecifikácii kvalitatívnych ukazovateľov služieb a metóde merania zverejnených údajov,
c)
opatreniach prijatých na zabezpečenie rovnakého prístupu koncovým používateľom so zdravotným postihnutím,
d)
vonkajších faktoroch, od ktorých závisí kvalita služieb podľa odseku 3.
zobraziť paragraf
§ 86
Práva a povinnosti podniku a užívateľa

(1)
Podnik má právo
a)
na úhradu za poskytnutú verejne dostupnú službu,
b)
na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c)
odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb, ak
1.
poskytovanie verejne dostupnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 96 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2.
záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu,99)
3.
záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní služieb,
d)
dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejne dostupnej služby z dôvodu
1.
jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejne dostupnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejne dostupnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie, alebo
2.
podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejne dostupnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e)
pri získavaní, overovaní a aktualizácii údajov na účely podľa § 110 ods. 2 požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu preukázanie totožnosti predložením občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti;100) pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb na účely overenia poskytnutých údajov koncového užívateľa podľa odseku 2 písm. b) z predloženého občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti aj bez súhlasu dotknutých osôb získavať údaje podľa § 110 ods. 2 písm. a) a dátum vydania a skončenia platnosti občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti, záznam o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu opatrovníka, a ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, a to kopírovaním, skenovaním, odčítaním elektronickými prostriedkami aj z elektronického čipu alebo iným zaznamenávaním na nosič informácií v rozsahu údajov potrebných na účely podľa § 110 ods. 2 uvedených v občianskom preukaze alebo inom doklade totožnosti,
f)
požadovať od záujemcu o uzavretie zmluvy alebo účastníka, ktorý žiada priznanie práv ustanovených týmto zákonom pre mikropodniky, malé podniky a neziskové organizácie, predloženie čestného vyhlásenia o splnení podmienok pre priznanie statusu mikropodniku, malého podniku alebo neziskovej organizácie a v prípade dôvodných pochybností podniku o pravdivosti takéhoto vyhlásenia predloženie dokladov preukazujúcich jeho pravdivosť.
(2)
Podnik je povinný
a)
uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejne dostupných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejne dostupnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b)
pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb získavať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 110 ods. 2 písm. a),
c)
zabezpečiť svojim koncovým užívateľom prístup k informačnej službe o telefónnych číslach.
(3)
Účastník verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby založenej na číslach má právo
a)
zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 113 a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b)
na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c)
bezplatne volať na čísla tiesňového volania vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“,
d)
bezplatne zasielať SMS na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“; to sa nevzťahuje na cudzozemských účastníkov využívajúcich služby v mobilnej telefónnej sieti podniku,
e)
ak ide o účastníka so zdravotným postihnutím, na rovnocenný prístup k záchranným službám prostredníctvom tiesňovej komunikácie, aký majú ostatní koncoví užívatelia.
(4)
Účastník je povinný
a)
používať verejne dostupnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní služieb,
b)
platiť za poskytnutú verejne dostupnú službu podľa zmluvy o poskytovaní služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c)
používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky podľa osobitných predpisov,45)
d)
v prípade, ak žiada priznanie práv pre mikropodniky, malé podniky alebo neziskové organizácie, predložiť podniku čestné vyhlásenie o splnení podmienok pre priznanie statusu mikropodniku, malého podniku alebo neziskovej organizácie, a to pri uzavretí zmluvy alebo počas jej trvania a predložiť doklady vyžiadané podnikom v súlade s odsekom 1 písm. f); to platí aj pre záujemcu o uzavretie zmluvy.
(5)
Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník, nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
(6)
Na účely podľa odseku 1 písm. e), ak sa preukazuje totožnosť s použitím úradného autentifikátora,101) môže podnik prostredníctvom rozhrania podľa § 110 ods. 5 napojeného na evidenciu občianskych preukazov102) a register fyzických osôb103) postupovať rovnako ako pri identifikácii a autentifikácii podľa osobitného predpisu,104) a to vrátane preukázania oprávnenia konať za alebo v mene inej osoby. Na účel podľa prvej vety sú správcovia častí autentifikačného modulu podľa osobitného predpisu105) povinní poskytnúť podniku určenému na poskytovanie univerzálnej služby podľa § 110 ods. 5 súčinnosť potrebnú na zabezpečenie identifikácie a autentifikácie s použitím úradného autentifikátora.
zobraziť paragraf
§ 87
Dĺžka trvania zmluvy o poskytovaní služieb a jej ukončenie

(1)
Ak sa spotrebiteľ zaviaže využívať verejne dostupnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia (ďalej len „doba viazanosti“), nesmie doba viazanosti pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní služieb presiahnuť 24 mesiacov. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na mikropodnik, malý podnik alebo neziskovú organizáciu okrem prípadu ak sa výslovne vzdali uplatnenia tohto ustanovenia.
(2)
Odsek 1 sa nevzťahuje na
a)
zmluvy na poskytovanie interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od čísel ani na prenosové služby používané na poskytovanie služby komunikácie stroj-stroj (M2M),
b)
dobu trvania zmluvy, ktorej predmetom je výlučne zriadenie fyzickej prípojky, v ktorej sa spotrebiteľ, mikropodnik, malý podnik alebo nezisková organizácia zaviazali k úhrade ceny za zriadenie fyzickej prípojky v splátkach; predmetom tejto zmluvy nesmie byť koncové zariadenie, najmä telefón, smerovač alebo modem.
(3)
Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany koncového užívateľa nesmie podnik viazať na písomnú formu.92)
(4)
Účastník má právo kedykoľvek vypovedať zmluvu o poskytovaní služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
(5)
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb, ak účastník
a)
opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b)
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c)
pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky podľa osobitných predpisov,45) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d)
opakovane používa verejne dostupnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e)
opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní služieb alebo ak podstatne poruší podmienky zmluvy o poskytovaní, pričom podstatným porušením podmienok zmluvy o poskytovaní je zneužitie služby spočívajúce v umožnení využívania služby v rozpore s jej určením alebo prekonanie alebo pokus o prekonanie prostriedkov slúžiacich na kontrolu prijímania služby oprávnenými subjektmi.
(6)
Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany.
(7)
Ak je možné zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú, automaticky predĺžiť, účastník má právo kedykoľvek po takomto predĺžení doby trvania zmluvy vypovedať zmluvu o poskytovaní služieb bez sankcií a bez toho, aby mu vznikli akékoľvek ďalšie náklady, okrem poplatkov za poskytovanie služby. Výpovedná lehota je najviac jeden mesiac.
(8)
Pred automatickým predĺžením doby trvania zmluvy podľa odseku 7 je podnik povinný informovať účastníka o dátume uplynutia doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, a o spôsobe, akým je možné zmluvu vypovedať. Informácie podľa prvej vety doručí podnik účastníkovi najneskôr šesť týždňov pred dátumom uplynutia doby, na ktorú bola zmluva uzatvorená, a to na trvanlivom nosiči. Podnik súčasne s informáciou podľa prvej a druhej vety poskytne účastníkovi aj informácie o najvýhodnejších tarifách za služby, ktoré mu podnik poskytuje. Podnik následne aspoň raz ročne poskytne účastníkovi informácie podľa predchádzajúcej vety.
(9)
Účastník má právo pri zmene zmluvy o poskytovaní služieb zo strany podniku odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb do jedného mesiaca odo dňa oznámenia zmeny zmluvy o poskytovaní služieb účastníkovi, bez sankcií a bez toho, aby mu vznikli akékoľvek ďalšie náklady; to neplatí, ak ide o zmeny zmluvy o poskytovaní služieb, ktoré
a)
sú výhradne v prospech účastníka,
b)
sú výlučne administratívneho charakteru,
c)
nemajú negatívny vplyv na účastníka, alebo
d)
vyplývajú z osobitného predpisu.106)
(10)
Podnik je povinný oznámiť každú zmenu zmluvných podmienok účastníkovi na trvanlivom nosiči, jasným a zrozumiteľným spôsobom a zároveň ho informuje o jeho práve odstúpiť od zmluvy podľa odseku 9. Ak ide o zmenu, na základe ktorej účastníkovi vzniká právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb, podnik oznámi zmenu aspoň mesiac vopred. Splnením povinnosti podľa tohto odseku je aj oznámenie zmeny SMS správou spolu s informáciou o možnosti odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb a informáciou, kde koncový užívateľ nájde podrobné informácie, ktoré sa vzťahujú k oznamovanej zmene, ak je to odôvodnené.
(11)
Účastník má právo na vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby zavineného podnikom; toto právo si musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania služby. Účastník má zároveň právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb bez sankcií a bez toho, aby mu vznikli akékoľvek ďalšie náklady, ak mu podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní služieb alebo ju neposkytuje v ustanovenej kvalite, a to do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva.
(12)
Účastník má právo na bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil.
(13)
Účastník, má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb bez sankcií a bez toho, aby mu vznikli akékoľvek ďalšie náklady, ak mu podnik neoznámi výsledok prešetrenia reklamácie alebo opakovanej reklamácie podľa § 91; účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie výsledku reklamácie alebo opakovanej reklamácie podľa § 91.
(14)
Ak má účastník právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb, pred ukončením doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, má podnik právo žiadať od účastníka iba kompenzáciu za koncové zariadenie poskytnuté za zvýhodnených podmienok, na základe zmluvy o poskytovaní služieb a inej s ňou súvisiacej zmluvy uzavretej spolu so zmluvou o poskytovaní služieb (ďalej len „závislá zmluva“), ak sa účastník rozhodne si predmetné koncové zariadenie ponechať. Akákoľvek kompenzácia podľa predchádzajúcej vety nepresiahne pomernú časť hodnoty tohto zariadenia dohodnutej v čase uzavretia závislej zmluvy alebo zostávajúcu časť poplatku za službu poskytovanú podľa zmluvy o poskytovaní služieb, ktorú by mal účastník uhradiť do uplynutia doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, alebo doby viazanosti, podľa toho, ktorá suma je nižšia. Podnik je povinný najneskôr pri uhradení kompenzácie za zariadenie podľa tohto ustanovenia bezplatne zrušiť akúkoľvek podmienku, ktorá sa týka používania koncového zariadenia v sieťach iných podnikov.
(15)
Ustanovenia odsekov 9, 10 a 14 sa v prípade, že sa vzťahujú na zmluvy o poskytovaní služieb, na základe ktorých sa poskytujú výlučne služby komunikácie stroj-stroj (M2M), uplatňujú len voči účastníkovi, ktorý je spotrebiteľom, mikropodnikom, malým podnikom alebo neziskovou organizáciou.
(16)
Ustanovenia odsekov 1, 7 a 8 sa nevzťahujú na poskytovanie interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od čísel a na prenosové služby používané na poskytovanie služby komunikácie stroj-stroj (M2M).
(17)
Ustanovenia odsekov 9 až 11 sa nevzťahujú na poskytovanie interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od čísel; odsek 11 sa zároveň nevzťahuje na poskytovanie služieb prístupu k internetu.
zobraziť paragraf
§ 88
Prenositeľnosť čísla

(1)
Podnik je povinný zabezpečiť svojim účastníkom s telefónnymi číslami z národného číslovacieho plánu, ktorí o to požiadajú, aby si mohli bezplatne ponechať svoje telefónne číslo nezávisle od podniku, ktorý službu poskytuje, v prípade
a)
geografických čísel v rámci geograficky určenej číslovacej oblasti vymedzenej úradom na špecifickom mieste pripojenia účastníka a
b)
negeografických čísel na ktoromkoľvek mieste.
(2)
Na prenositeľnosť čísla medzi pevnými a mobilnými verejnými sieťami sa odsek 1 nevzťahuje.
(3)
Odovzdávajúcim podnikom na účely tohto paragrafu je podnik, ktorého účastník prostredníctvom prijímajúceho podniku požiadal o prenesenie čísla.
(4)
Prijímajúcim podnikom na účely tohto paragrafu je podnik, s ktorým koncový užívateľ uzatvoril zmluvu o prenesení čísla.
(5)
Odovzdávajúci podnik je povinný zabezpečiť, aby si účastník, ktorý s ním ukončil zmluvu o poskytovaní služieb, mohol preniesť číslo používané na základe tejto zmluvy k inému podniku najmenej po dobu jedného mesiaca od dátumu ukončenia zmluvy, ak sa účastník tohto práva preukázateľne nevzdá alebo ak sa účastník s odovzdávajúcim podnikom písomne nedohodol na dlhšej lehote ako jeden mesiac.
(6)
Odovzdávajúci podnik a prijímajúci podnik sú povinné navzájom si účtovať poplatky pri zabezpečovaní prenositeľnosti čísla tak, aby tieto poplatky boli nákladovo orientované. Poplatky podľa prvej vety môžu byť určené úradom na základe § 72. Na účely zabezpečenia tejto povinnosti úrad môže vydať po verejných konzultáciách rozhodnutie o regulácii cien týchto poplatkov podľa § 72. Rozhodnutie podľa predchádzajúcej vety je záväzné pre všetky odovzdávajúce podniky a prijímajúce podniky. Deň účinnosti rozhodnutia určí úrad v rozhodnutí.
(7)
Prijímajúci podnik ani odovzdávajúci podnik nesmú v súvislosti s prenesením čísla požadovať od koncového užívateľa akúkoľvek priamu platbu.
(8)
Prenesenie čísla je možné uskutočniť iba na základe zmluvy o prenesení čísla uzatvorenej medzi koncovým užívateľom a prijímajúcim podnikom. Účastník, ktorý uzavrel zmluvu o prenesení čísla s prijímajúcim podnikom, môže od zmluvy o prenesení čísla odstúpiť; odstúpenie od zmluvy je možné vykonať najneskôr dva pracovné dni pred dohodnutým dátumom prenesenia čísla.
(9)
Odovzdávajúci podnik prenesie a prijímajúci podnik aktivuje číslo účastníkovi, ktorý uzavrel zmluvu o prenesení čísla s prijímajúcim podnikom najneskôr do jedného pracovného dňa od dátumu dohodnutého s účastníkom v zmluve o prenesení čísla. V prípade neúspešnej aktivácie čísla prijímajúcim podnikom, prijímajúci podnik prenesie prenášané číslo späť odovzdávajúcemu podniku a odovzdávajúci podnik opätovne aktivuje číslo koncovému užívateľovi, pričom mu poskytne pôvodné služby za rovnakých podmienok až do času úspešnej aktivácie čísla prijímajúcim podnikom okrem nedostupnosti služby pri opätovnom procese prenosu čísla. Nedostupnosť služby poskytovanej účastníkovi pri procese prenosu čísla nesmie trvať dlhšie ako jeden pracovný deň.
(10)
Prijímajúci podnik je povinný oznámiť odovzdávajúcemu podniku a účastníkovi vopred dohodnutým spôsobom, že prenášané číslo bude vrátené odovzdávajúcemu podniku z dôvodu neúspešnosti aktivácie prenášaného čísla a informuje účastníka o ďalšom postupe.
(11)
Zmluva o poskytovaní služieb medzi odovzdávajúcim podnikom a účastníkom sa ukončí automaticky uplynutím dňa, v ktorom prijímajúci podnik aktivuje služby na prenesenom čísle, o čom prijímajúci podnik bezprostredne informuje odovzdávajúci podnik.
(12)
Podniky, ktoré prevádzkujú prístupové siete alebo zariadenia, ktoré používa odovzdávajúci podnik alebo prijímajúci podnik, zabezpečia, aby v dôsledku nedostupnosti služby, nedošlo k oneskoreniu prenesenia čísla.
(13)
Podniky sú povinné zabezpečiť, aby účastníkovi nebolo jeho číslo prenesené k inému podniku proti jeho vôli.
(14)
Podnik, ktorý počas procesu prenášania čísla spôsobil, že číslo bolo aktivované oneskorene alebo bolo prenesené k inému podniku proti vôli účastníka alebo podnik, ktorý zneužije proces prenosu čísla a nedodrží podmienky dohodnuté v zmluve o prenesení čísla, je povinný poskytnúť účastníkovi kompenzáciu; právo na náhradu škody nie je týmto dotknuté.
(15)
Proces prenosu čísla riadi prijímajúci podnik.
(16)
Odovzdávajúci podnik vráti na požiadanie spotrebiteľovi používajúcemu predplatené služby zostávajúci kredit; kreditom sa na účely tohto zákona rozumie vopred uhradená finančná suma, z ktorej sa poplatok za skutočne spotrebovaný objem poskytnutej služby priebežne odpočítava. Vrátenie kreditu môže podliehať poplatku iba vtedy, ak je to uvedené v zmluve so spotrebiteľom. Každý takýto poplatok musí byť primeraný a rovnajúci sa skutočným nákladom, ktoré odovzdávajúcemu podniku vznikli pri vracaní kreditu.
(17)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad, ustanoví podrobnosti týkajúce sa
a)
prenositeľnosti čísla,
b)
zmluvy o prenesení čísla,
c)
administratívneho postupu prenášania čísla,
d)
informácií, ktoré musí podnik poskytnúť koncovému užívateľovi,
e)
požiadaviek na prenesenie čísla a na realizáciu prenesenia čísla spôsobom umožňujúcim vzdialený prístup, ak koncový užívateľ nepožaduje inak a ak je to technicky uskutočniteľné,
f)
informácií poskytovaných podľa odseku 10,
g)
kompenzácie podľa odseku 14.
zobraziť paragraf
§ 89
Zmena podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu

(1)
Odovzdávajúcim podnikom na účely tohto paragrafu je podnik, ktorý účastník prostredníctvom prijímajúceho podniku požiadal o uskutočnenie zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu.
(2)
Prijímajúcim podnikom na účely tohto paragrafu je podnik, s ktorým koncový užívateľ uzatvoril zmluvu o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu.
(3)
V prípade zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu na iný podnik sú odovzdávajúci podnik aj prijímajúci podnik povinné spolupracovať a poskytnúť účastníkovi odovzdávajúceho podniku, ktorý uzavrel s prijímajúcim podnikom zmluvu o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu, primerané informácie pred zmenou a počas nej tak, aby nedošlo k prerušeniu poskytovania služby prístupu k internetu, ak je to technicky uskutočniteľné.
(4)
Prerušenie poskytovania služby počas procesu zmeny podniku nesmie trvať dlhšie ako jeden pracovný deň.
(5)
Prijímajúci podnik zabezpečí poskytovanie služby prístupu k internetu účastníkovi, ktorý s ním uzatvoril zmluvu o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu v čo najkratšom možnom čase k dátumu uvedenému v zmluve o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu. Odovzdávajúci podnik poskytuje účastníkovi službu prístupu k internetu za rovnakých podmienok, za akých službu prístupu k internetu účastníkovi poskytoval na základe zmluvy platnej v deň uzatvorenia zmluvy o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu s prijímajúcim podnikom až do dňa nasledujúceho po dni, v ktorom službu prístupu k internetu začne účastníkovi poskytovať prijímajúci podnik.
(6)
Povinnosti podnikov a práva koncových užívateľov a podmienky podľa § 88 ods. 6, 7, 11 a 13 až 15 sa pri procese zmeny podniku poskytujúceho služby prístupu k internetu použijú primerane.
(7)
Prevádzkovatelia, ktorých prístupové siete alebo zariadenia používa odovzdávajúci alebo prijímajúci podnik, sú povinní zabezpečiť, aby nedošlo k nedostupnosti služby, ktorou by sa oneskoril proces zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu.
(8)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad, ustanoví podrobnosti týkajúce sa
a)
zmeny podniku poskytujúceho služby prístupu k internetu,
b)
požiadaviek na postup prevádzkovateľov, ktorých prístupové siete alebo zariadenia používa odovzdávajúci alebo prijímajúci podnik, pri zmene podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu, najmä na účely predídenia nedostupnosti služby, ktorou by sa oneskoril proces zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu,
c)
zmluvy o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu,
d)
administratívneho postupu pri zmene podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu ,
e)
kompenzácie pri oneskorenej zmene podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu alebo zmene vykonanej proti vôli účastníka, pri zneužití procesu zmeny a nedodržaní podmienok súvisiacich so zmenou podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu.
zobraziť paragraf
§ 91
Reklamácia

(1)
Podnik je povinný mať reklamačný poriadok, v ktorom upraví najmä
a)
podrobnosti o práve účastníka na reklamáciu,
b)
spôsob uplatňovania reklamácie a spôsob jej vybavenia,
c)
lehotu na podanie reklamácie a lehotu na jej vybavenie,
d)
spôsob uplatnenia práva účastníka podľa § 87 ods. 11.
(2)
Podnik zverejní informácie o podmienkach a spôsobe reklamácie podľa odseku 1 vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť.
(3)
Právo na reklamáciu nemožno v reklamačnom poriadku obmedziť, ak bolo uplatnené v lehote určenej v reklamačnom poriadku; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia faktúry, ktorej správnosť je predmetom reklamácie alebo od zistenia nesúladu v cene predplatenej služby, alebo závady poskytnutej služby.
(4)
Podnik je povinný na trvanlivom nosiči oznámiť účastníkovi výsledok prešetrenia jeho reklamácie v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia reklamácie, inak sa reklamácia považuje za uznanú. V zložitých prípadoch môže podnik túto lehotu predĺžiť, najviac však o 30 dní; podnik je povinný o predĺžení informovať účastníka na trvanlivom nosiči pred uplynutím pôvodnej 30 dňovej lehoty s uvedením dôvodov. Lehota je zachovaná, ak podnik odošle svoje oznámenie účastníkovi najneskôr v posledný deň lehoty. Ak si účastník zvolí spôsob, ktorým ho má podnik informovať o spôsobe vybavenia reklamácie, podnik mu oznámi vybavenie reklamácie týmto spôsobom; to platí aj pre oznámenie o predĺžení lehoty na prešetrenie reklamácie. Oznámenie o výsledku prešetrenia reklamácie obsahuje minimálne deň podania reklamácie, číslo reklamácie, spôsob vybavenia reklamácie a označenie podniku.
(5)
Reklamácia vo veci prešetrenia faktúry nemá odkladný účinok na zaplatenie sumy za poskytnuté služby. Ak suma presiahne trojnásobok priemerného rozsahu využívania služby za predchádzajúcich šesť mesiacov, je podnik povinný umožniť účastníkovi odklad zaplatenia časti sumy presahujúcej sumu za priemerný mesačný rozsah využívania služby počas predchádzajúcich šesť mesiacov, a to najneskôr do skončenia prešetrovania telekomunikačného zariadenia alebo umožniť účastníkovi zaplatenie časti sumy presahujúcej trojnásobok priemerného rozsahu využívania v najmenej troch mesačných splátkach. Ak je využívanie služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania služby za celé obdobie využívania služby.
(6)
Ak sa na základe reklamácie zistí vada na telekomunikačnom zariadení, ktorá sa mohla prejaviť v neprospech účastníka, ale rozsah poskytnutej verejne dostupnej služby ani cenu za jej poskytnutie nemožno preukázateľne zistiť, účastník zaplatí cenu zodpovedajúcu cene za priemerný mesačný rozsah využívania verejne dostupnej služby za predchádzajúcich šesť mesiacov. Ak je využívanie verejne dostupnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejne dostupnej služby za celé obdobie využívania služby.
zobraziť paragraf
§ 92

(1)
Podnik poskytujúci službu prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach sprístupní
a)
základnú úroveň rozpisu účtov v elektronickej podobe; základná úroveň rozpisu účtov sa bezplatne zasiela na kontaktnú adresu určenú účastníkom pre zasielanie elektronickej pošty alebo inou elektronickou formou, ktorá umožňuje jej prijatie, pričom dotknutý účastník si môže zvoliť aj listinnú podobu, ktorá sa bezplatne zasiela na poštovú kontaktnú adresu uvedenú účastníkom v zmluve o poskytovaní služby,
b)
na žiadosť účastníka bezplatne selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní alebo prémiových SMS alebo MMS, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, iných druhov podobných aplikácii,
c)
počas lehoty určenej na zaplatenie podľa § 86 ods. 1 písm. d) druhého bodu obmedzené poskytovanie služby na čas plynutia lehoty určenej na zaplatenie tak, aby účastník mohol využívať prichádzajúce volania a volania na bezplatné čísla v prípade interpersonálnych služieb založených na číslach a minimálnu úroveň služby prístupu k internetu v prípade služby prístupu k internetu,
d)
poradenstvo o tarifách,
e)
iný prostriedok kontroly nákladov ako podľa písmena a), najmä bezplatné upozornenie spotrebiteľa v prípade neobvyklej alebo nadmernej spotreby,
f)
prostriedok na deaktiváciu vyúčtovania služby alebo tovaru tretej strany prostredníctvom faktúry za služby podniku,
g)
identifikáciu čísla volajúceho pred spojením volania, ak je to technicky uskutočniteľné,
h)
na žiadosť účastníka, ktorému poskytuje súčasne so službou prístupu k internetu aj adresu elektronickej pošty na doméne využívajúcej obchodné meno alebo ochrannú známku podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu, v prípade ukončenia zmluvy o poskytovaní služby prístupu k internetu účastníkom preposielanie elektronickej pošty doručenej na túto adresu elektronickej pošty na novú adresu elektronickej pošty určenú účastníkom pri ukončení zmluvy o poskytovaní služby prístupu k internetu počas prechodného obdobia šiestich mesiacov od skončenia zmluvy o poskytovaní služby internetového prístupu, alebo prístup k doručenej elektronickej pošte na tejto adrese elektronickej pošty počas uvedeného prechodného obdobia, ak je to technicky uskutočniteľné.
(2)
Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 8 ods. 3 písm. c) bod 3, podnik poskytujúci službu prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach sprístupní možnosť predplatiť si prístup k sieti alebo službe a postupné platby poplatkov za pripojenie.
zobraziť paragraf
§ 93
Povinnosti podniku

(1)
Podnik počas krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie107) zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby, ak je to technicky uskutočniteľné v súlade s osobitným predpisom.108)
(2)
Podnik poskytujúci verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu založenú na číslach, prostredníctvom ktorej môžu koncoví užívatelia uskutočňovať volania na čísla z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu, je povinný zabezpečiť koncovým užívateľom bezplatný prístup k záchranným službám prostredníctvom tiesňovej komunikácie s využitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ a iných národných čísel tiesňového volania.
(3)
Podnik uvedený v odseku 2 je povinný zabezpečiť pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím rovnocenný prístup k záchranným službám prostredníctvom tiesňovej komunikácie, aký majú ostatní koncoví užívatelia.
(4)
Podnik uvedený v odseku 2 je povinný zabezpečiť koncovým užívateľom jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ bezplatné volanie eCall.109)
(5)
Podnik uvedený v odseku 2 je povinný v okamihu zostavenia každej tiesňovej komunikácie bezodkladne a bezplatne poskytnúť operačnému stredisku tiesňového volania lokalizačné údaje o polohe volajúceho v súlade s § 111.
(6)
Podnik uvedený v odseku 2 je povinný informovať verejnosť o existencii a podmienkach používania tiesňovej komunikácie, tiesňových číslach vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“, ako aj o formách jeho dostupnosti, a to aj prostredníctvom informácií osobitne určených pre osoby cestujúce medzi členskými štátmi a koncových užívateľov so zdravotným postihnutím. Informácie podľa predchádzajúcej vety podnik zverejňuje transparentne najmä na svojom webovom sídle v zrozumiteľnej, ľahko dostupnej, strojovo čitateľnej podobe a pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím aj v prístupnom formáte, ktorý vyhovuje rôznym druhom zdravotného postihnutia.
zobraziť paragraf
§ 94

(1)
Podnik, ktorý poskytuje hlasovú komunikačnú službu, je povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prioritné spojenie pre orgány krízového riadenia110) a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prioritného spojenia. Prioritným spojením sa na účely tohto zákona rozumie prioritné využívanie verejných služieb na riešenie mimoriadnej udalosti111) alebo krízovej situácie.108) Podrobnosti o prioritnom spojení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.
(2)
Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnej situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia.110)
(3)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je povinný na základe písomnej žiadosti orgánu činného v trestnom konaní a na jeho náklady, z dôvodu zabránenia podvodnému konaniu alebo zneužitiu, zablokovať prístup k číslam alebo službám poskytovaným prostredníctvom určitých čísel a zadržať platby za prepojenie alebo iné služby. Žiadosť obsahuje určenie obdobia, počas ktorého má takéto blokovanie trvať. Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú výkonom tejto žiadosti.
(4)
Podnik je povinný zamedziť prístup k webovému sídlu, ktorého adresa je uvedená v príkaze súdu podľa osobitného predpisu,112) a to bezodkladne po doručení príkazu súdu podľa osobitného predpisu.112) Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú zamedzením prístupu podľa prvej vety. Podnik je povinný umožniť prístup k webovému sídlu, ktorého adresa je uvedená v rozhodnutí o zrušení príkazu súdu podľa osobitného predpisu,112) a to bezodkladne po doručení tohto rozhodnutia. Štátny dozor nad dodržiavaním povinností podľa prvej a tretej vety vykonáva a sankciu za ich porušenie ukladá Úrad pre reguláciu hazardných hier podľa osobitného predpisu.112)
(5)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je povinný na základe príkazu súdu podľa osobitného predpisu zablokovať prístup k číslu na službu so zvýšenou tarifou s využitím hovoru, na ktoré je prostredníctvom siete a telekomunikačného zariadenia poskytovaná zakázaná ponuka, alebo k zakázanej ponuke poskytovanej prostredníctvom siete a telekomunikačných zariadení s využitím krátkych textových správ zasielaných na číslo na službu so špeciálnym číslovaním so zvýšenou tarifou, a to bezodkladne po doručení príkazu súdu podľa osobitného predpisu.112) Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú zablokovaním prístupu podľa prvej vety. Podnik je povinný ukončiť blokovanie prístupu k číslam podľa prvej vety uvedených v rozhodnutí o zrušení príkazu súdu podľa osobitného predpisu,112) a to bezodkladne po doručení tohto rozhodnutia. Štátny dozor nad dodržiavaním povinností podľa prvej a tretej vety vykonáva a sankciu za ich porušenie ukladá Úrad pre reguláciu hazardných hier podľa osobitného predpisu.112)
zobraziť paragraf
§ 95
Prevádzkovanie koncových zariadení

(1)
Podnik je povinný predkladať úradu na zverejnenie technické špecifikácie ponúkaných rozhraní verejných sietí podľa § 2 ods. 5 písm. a), na ktoré sa pripájajú koncové zariadenia, v lehote najneskôr 15 dní pred uvedením rozhraní do prevádzky. Úrad zverejňuje technické špecifikácie týchto rozhraní na svojom webovom sídle a oznamuje ich Európskej komisii.
(2)
Podrobnosti o interoperabilite autorádií a koncových zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu ustanoví vláda nariadením.
zobraziť paragraf
§ 97
Poskytovanie cenovo prijateľnej univerzálnej služby

(1)
Úrad sleduje vývoj a úroveň cien služieb patriacich do predmetu povinností univerzálnej služby podľa § 96 ods. 2 a 3, najmä s ohľadom na vývoj spotrebiteľských cien a vývoj výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
(2)
Ak úrad zistí, že ceny služieb podľa § 96 ods. 2 predstavujú pre spotrebiteľa s nízkymi príjmami113) alebo spotrebiteľa s osobitnými sociálnymi potrebami114) prekážku pre využívanie týchto služieb, vydá na základe výsledku verejných konzultácií podľa § 17 ods. 1 rozhodnutie, ktorým určí maximálnu cenu týchto služieb pre spotrebiteľov s nízkymi príjmami a pre spotrebiteľov s osobitnými sociálnymi potrebami tak, že maximálna cena sa bude líšiť od cien poskytovaných podľa obvyklých obchodných podmienok (ďalej len „osobitná cena“). Rozhodnutie musí byť odôvodnené a zverejňuje sa vo vestníku. Spotrebiteľom s nízkymi príjmami na účely univerzálnej služby podľa tohto zákona sa rozumie spotrebiteľ, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.113)
(3)
Podnik poskytujúci služby podľa § 96 ods. 2, ktorému úrad rozhodnutím uložil povinnosť účtovať spotrebiteľom osobitné ceny (ďalej len „podnik účtujúci osobitné ceny“) je povinný poskytovať tieto služby a účtovať osobitné ceny len osobe, ktorá preukáže, že je spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami za ceny, ktoré sú v súlade s rozhodnutím úradu podľa odseku 2.
(4)
Podnik účtujúci osobitné ceny je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb so spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami na jeho žiadosť. Spotrebiteľ s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami, ktorý uzatvoril zmluvu o poskytovaní služieb s podnikom účtujúcim osobitné ceny, je povinný informovať tento podnik o všetkých skutočnostiach, ktoré majú vplyv na podmienky účtovania a poskytovania osobitných cien.
(5)
Podnik, ktorý je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb so spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými potrebami podľa odseku 4, má právo poskytovať služby spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými potrebami formou predplatenia využívania týchto služieb.
(6)
Podnik, ktorý je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb so spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami podľa odseku 4, je povinný zabezpečiť, aby číslo z národného číslovacieho plánu, ktoré je spojené s poskytovaním služby, bolo dostupné spotrebiteľovi s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami počas celej dĺžky trvania zmluvy.
(7)
Podnik účtujúci osobitné ceny je povinný
a)
informovať úrad o podmienkach poskytovania služieb s povinnosťou poskytovania osobitných cien najmenej 30 dní pred začiatkom ich poskytovania a pri zmene podmienok poskytovania osobitných cien najmenej 15 dní pred uskutočnením tejto zmeny,
b)
zabezpečiť, aby podmienky podľa písmena a) boli verejne dostupné,
c)
uplatňovať podmienky podľa písmena a) v súlade so zásadou nediskriminácie a transparentnosti.
(8)
Na určenie podniku, ktorému úrad uloží povinnosť účtovať osobitné ceny, sa primerane použijú ustanovenia § 98. Úrad pri určení podniku postupuje tak, aby minimalizoval negatívny vplyv na hospodársku súťaž.
(9)
V rozhodnutí, ktorým úrad uloží povinnosť účtovať osobitné ceny, úrad uvedie podrobnosti o plnení povinnosti a lehotu na jej plnenie.
zobraziť paragraf
§ 104
Oznamovanie bezpečnostných incidentov

(1)
Podnik, ktorý poskytuje verejné siete alebo verejne dostupné služby, je povinný bezodkladne informovať úrad o bezpečnostných incidentoch, ktoré majú významný vplyv na prevádzku sietí alebo poskytovanie služieb. Podnik oznamuje bezpečnostné incidenty, ktoré majú významný vplyv na prevádzku sietí alebo poskytovanie služieb,117a) prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti. Podnik, ktorý je zároveň prevádzkovateľom základnej služby37) si oznámením bezpečnostného incidentu podľa osobitného predpisu37) splní povinnosť podľa prvej vety.
(2)
Pri posudzovaní významnosti vplyvu bezpečnostného incidentu na prevádzku sietí a s tým spojené poskytovanie služieb podniku sa zohľadňujú najmä tieto údaje, ak sú k dispozícii:
a)
počet užívateľov zasiahnutých bezpečnostným incidentom,
b)
dĺžka trvania bezpečnostného incidentu,
c)
veľkosť geografickej oblasti ovplyvnenej bezpečnostným incidentom,
d)
rozsah, v akom bezpečnostný incident ovplyvnil prevádzku sietí alebo poskytovanie služieb,
e)
rozsah, v akom bezpečnostný incident ovplyvnil ekonomické a spoločenské aktivity.
(3)
Za účelom plnenia povinností podľa odseku 1 je podnik povinný
a)
registrovať sa v jednotnom informačnom systéme kybernetickej bezpečnosti a oznamovať bezpečnostné incidenty,
b)
určiť kontaktnú osobu pre komunikáciu súvisiacu s oznamovaním bezpečnostných incidentov,
c)
poskytovať úradu potrebnú súčinnosť.
(4)
Ak je zverejnenie informácií o bezpečnostnom incidente vo verejnom záujme, je úrad oprávnený tieto informácie zverejniť alebo požiadať podnik o ich zverejnenie. Podnik je po doručení žiadosti úradu povinný informácie o bezpečnostnom incidente bezodkladne zverejniť. Náklady na zverejnenie informácií na základe žiadosti úradu znáša podnik.
(5)
Podnik je povinný informovať svojich užívateľov, ktorí môžu byť bezpečnostným incidentom dotknutí, o ochranných a nápravných opatreniach, ktoré môžu dotknutí užívatelia prijať, ak existuje konkrétna závažná hrozba vzniku bezpečnostného incidentu vo verejných sieťach alebo verejne dostupných službách. Ak je to odôvodnené, podnik je povinný informovať svojich užívateľov aj o samotnej hrozbe vzniku bezpečnostného incidentu podľa prvej vety.
(6)
Úrad je povinný
a)
informovať o významnom bezpečnostnom incidente národné regulačné orgány ostatných členských štátov a agentúru ENISA, ak je to opodstatnené z dôvodu rozsahu alebo závažnosti narušenia bezpečnosti alebo straty integrity,
b)
predkladať raz ročne Európskej komisii a agentúre ENISA súhrnnú správu o prijatých oznámeniach o narušení bezpečnosti alebo strate integrity.
zobraziť paragraf
§ 106
Bezpečnostný audit


Podnik je povinný podrobiť sa bezpečnostnému auditu, ktorý vykoná úrad alebo odborne spôsobilá a nezávislá osoba na pokyn úradu; výsledky vykonaného auditu poskytne podnik úradu bezodkladne po ukončení auditu. Náklady na výkon bezpečnostného auditu znáša podnik. Audit vykonaný podľa osobitného predpisu118) je bezpečnostným auditom podľa tohto zákona.
zobraziť paragraf
§ 108
Ochrana proti rušeniu

(1)
Siete a zariadenia sa zriaďujú a prevádzkujú tak, aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu.
(2)
Prevádzkovať možno len také elektrické zariadenie alebo elektronické zariadenie, ktorého úroveň rušenia vznikajúceho pri prevádzke neprekračuje úroveň, nad ktorou iné zariadenie nemôže fungovať v súlade s jeho určením, a ktoré je skonštruované tak, aby malo primeranú vlastnú odolnosť proti elektromagnetickému rušeniu, ktorá mu umožní byť v prevádzke v súlade s jeho určením.
(3)
Ak dôjde k škodlivému rušeniu alebo k rušeniu, ktoré bráni prevádzke zariadenia v súlade s jeho určením, podnik alebo užívateľ zariadenia, ktoré spôsobuje rušenie, je povinný bezodkladne urobiť účinné opatrenia alebo ukončiť prevádzkovanie zariadenia. Ak to nie je možné alebo ak je hospodárnejšie, alebo účelnejšie urobiť ochranné opatrenia na rušenom zariadení, urobí ich podnik alebo užívateľ zariadenia, ktoré spôsobuje rušenie. Náklady na odstránenie rušenia uhrádza podnik alebo užívateľ, ktorého zariadenie spôsobuje rušenie.
(4)
Za rušenie sa považuje aj znemožnenie prevádzky spôsobené elektromagnetickým tienením alebo odrazmi elektromagnetických vĺn od stavieb, ktoré boli zhotovené po uvedení siete alebo zariadenia do prevádzky.
(5)
Za škodlivé rušenie sa nepovažuje použitie technického prostriedku, ktorý môže použiť oprávnený orgán štátu119) na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu na ochranu osôb, ktorých život alebo zdravie je bezprostredne ohrozené, na ochranu ústavného zriadenia, na zachovanie bezpečnosti štátu, na zabezpečenie obrany štátu, na zabezpečenie chránených objektov a chránených priestorov, v ktorých sú prerokúvané utajované skutočnosti, proti odpočúvaniu, na zabezpečenie ochrany chránených osôb, na zabránenie šírenia rádiových vĺn alebo na vykonanie vojenského výcviku; ich použitím však nemožno ohroziť funkciu rádionavigačnej služby alebo iných záchranných služieb.
zobraziť paragraf
§ 111

(1)
Prevádzkové údaje týkajúce sa účastníkov a užívateľov sa nesmú uchovávať a podnik je povinný ich po skončení prenosu správy bezodkladne zlikvidovať alebo anonymizovať okrem prípadov uvedených v tomto zákone. Uchovávanie údajov podľa § 112 ods. 2 nie je týmto dotknuté.
(2)
Ak je to potrebné na fakturáciu služieb účastníkom a platieb za prepojenie sietí, podnik uchováva prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, počas ktorej možno faktúru právne napadnúť alebo uplatniť nárok na platbu. Podnik je povinný poskytnúť prevádzkové údaje v prípade sporu medzi podnikmi, alebo medzi podnikom a účastníkom, úradu alebo súdu. V prípade začatia reklamácie, alternatívneho riešenia sporu podľa § 126, mimosúdneho riešenia sporu podľa § 127 alebo súdneho konania, najmä sporov týkajúcich sa prepojenia sietí alebo fakturácie, musí podnik uchovávať prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, v ktorej je možné využiť všetky zákonné prostriedky, a to až do ich ukončenia. Rozsah uchovaných prevádzkových údajov sa musí obmedziť na nevyhnutnú mieru.
(3)
Podnik je ďalej oprávnený spracúvať prevádzkové údaje a lokalizačné údaje v nevyhnutnom rozsahu aj bez súhlasu užívateľa na účely
a)
prevádzky siete, služby alebo siete a služby,
b)
vyúčtovania poskytnutej služby, fakturácie a preukázania nároku na úhradu za poskytnutú službu pri vymáhaní pohľadávok,
c)
vybavovania otázok, sťažností a reklamácií užívateľov,
d)
prevencie a odhaľovania bezpečnostných incidentov a protiprávnych konaní,
e)
poskytovania súčinnosti oprávneným orgánom štátu podľa § 117.
(4)
Poskytovateľ verejne dostupnej služby môže spracúvať prevádzkové údaje účastníka alebo užívateľa na účely marketingu služieb alebo na účely zabezpečenia služieb s pridanou hodnotou len s jeho predchádzajúcim súhlasom a len v rozsahu a počas doby potrebnej na marketing služieb a zabezpečenie služieb s pridanou hodnotou. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním jeho súhlasu o druhu prevádzkových údajov, účele spracúvania prevádzkových údajov a o čase spracúvania týchto údajov. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas, ktorý dal na spracúvanie prevádzkových údajov na účely marketingu alebo na zabezpečenie služieb s pridanou hodnotou.
(5)
Ak účastník alebo užívateľ súhlasil so spracovaním lokalizačných údajov iných ako prevádzkových na poskytovanie služby s pridanou hodnotou, podnik je mu povinný umožniť, aby pri každom pripojení k sieti alebo pri každom prenose správy mohol jednoduchým spôsobom a bezplatne dočasne odmietnuť spracúvanie takých lokalizačných údajov.
(6)
Spracúvanie lokalizačných údajov podľa § 109 ods. 3 a podľa odseku 5 sa obmedzí na osoby konajúce z poverenia podniku, ktorý poskytuje verejné siete alebo verejne dostupné služby, alebo na osoby tretej strany poskytujúcej službu s pridanou hodnotou a musí sa obmedziť na nevyhnutné účely poskytovania služby s pridanou hodnotou.
(7)
Pri tiesňovej komunikácii s použitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ a čísel tiesňového volania určených národným číslovacím plánom podnik môže získavať a spracovávať a je povinný bezplatne poskytovať koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému alebo operačnému stredisku tiesňového volania identifikáciu volajúceho alebo odosielateľa SMS, ich lokalizačné údaje a údaje, ktoré označujú geografickú polohu ich koncového zariadenia získané prostredníctvom funkcionality koncového zariadenia, ak ich má podnik k dispozícii, a to aj vtedy, ak volajúci alebo odosielateľ SMS využíva službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho alebo odosielateľa SMS alebo nedal súhlas na spracovanie lokalizačných údajov; ak dotknutým užívateľom je Slovenská informačná služba, podnik o poskytnutí takýchto údajov bezodkladne informuje Slovenskú informačnú službu. Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému a operačné stredisko tiesňového volania od okamihu, keď mu boli poskytnuté žiadané údaje, zodpovedá za škodu spôsobenú zneužitím poskytnutých informácií o osobných údajoch a lokalizačných údajoch.
(8)
Podnik je povinný pri tiesňovej komunikácii s použitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ a čísel tiesňového volania určených národným číslovacím plánom poskytnúť identifikáciu volajúceho a pri SMS prijatých na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“ poskytnúť identifikáciu jej odosielateľa
a)
zobrazením telefónneho čísla,
b)
zobrazením mena, priezviska a adresy trvalého pobytu alebo obchodného mena a sídla alebo miesta podnikania účastníka.
(9)
Ak ide o volanie z mobilnej telefónnej siete, pri ktorom číslo volajúceho nie je k dispozícii, podnik poskytne zobrazenie medzinárodného označenia mobilného koncového zariadenia (IMEI); IMEI je jedinečné označenie mobilného koncového zariadenia slúžiace ako kontrolné technické opatrenie na označenie tovaru.
(10)
Podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov podľa odseku 7 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom dopravy.
(11)
Na účely poskytovania informácií účastníkom vo verejnom záujme na základe § 83 ods. 9 môže podnik po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas spracúvať lokalizačné údaje účastníkov aj bez súhlasu dotknutého účastníka.
zobraziť paragraf
§ 116
Nevyžiadaná komunikácia

(1)
Elektronická pošta je textová, hlasová, zvuková alebo obrazová správa zaslaná prostredníctvom verejnej siete, ktorú možno uložiť v sieti alebo v koncovom zariadení príjemcu, kým ju príjemca nevyzdvihne.
(2)
Priamym marketingom na účely tohto zákona sa rozumie akákoľvek forma prezentácie tovarov alebo služieb v písomnej forme alebo ústnej forme, zaslaná alebo prezentovaná prostredníctvom verejne dostupnej služby priamo jednému alebo viacerým účastníkom alebo užívateľom.
(3)
Na účely priameho marketingu je dovolené používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty, služby SMS a služby MMS voči účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim preukázateľným súhlasom získaným pred kontaktovaním účastníka alebo užívateľa.
(4)
Na účely získania predchádzajúceho súhlasu je zakázané používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty, služby SMS a služby MMS.
(5)
Za preukázateľný súhlas na účely tohto zákona podľa odseku 3 sa považuje súhlas spĺňajúci náležitosti podľa osobitného predpisu;126) osoba, ktorej bol takýto súhlas udelený, je povinná uchovávať trvanlivý nosič, na ktorom je zaznamenaný preukázateľný súhlas účastníka alebo užívateľa, po dobu najmenej štyroch rokov od odvolania súhlasu účastníkom alebo užívateľom podľa odseku 6. Osoba vykonávajúca priamy marketing je pri získavaní súhlasu účastníka alebo užívateľa povinná uviesť údaj o spôsobe, akým je možné súhlas jednoducho odvolať.
(6)
Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek predchádzajúci súhlas odvolať alebo namietnuť volanie za účelom priameho marketingu alebo získania súhlasu. Osoba, voči ktorej bol takýto súhlas odvolaný alebo voči ktorej bolo namietané volanie, je povinná účastníkovi alebo užívateľovi preukázateľne potvrdiť odvolanie takéhoto súhlasu alebo prijatie námietky volania najneskôr do 30 dní odo dňa odvolania súhlasu alebo prijatia námietky volania a potvrdenie o odvolaní súhlasu alebo prijatie námietky volania uchovávať na trvanlivom nosiči po dobu najmenej štyroch rokov od odvolania súhlasu alebo namietania volania.
(7)
Úrad zriadi a prevádzkuje na svojom webovom sídle zoznam telefónnych čísel, uvedených účastníkmi alebo užívateľmi na účely vyjadrenia nesúhlasu s volaním na účely priameho marketingu a na overovanie uvedenia telefónneho čísla alebo skupiny telefónnych čísel osobou vykonávajúcou priamy marketing v zozname telefónnych čísel(ďalej len „zoznam“). Úrad overuje v zozname všetky telefónne čísla alebo skupiny telefónnych čísel, ktoré mu poskytne osoba vykonávajúca priamy marketing.
(8)
Na účely priameho marketingu je zakázané akékoľvek volanie, ak účastník alebo užívateľ uviedol telefónne číslo v zozname alebo, ak účastník alebo užívateľ namietal takéto volania osobe, v prospech ktorej sa vykonáva priamy marketing. To neplatí, ak účastník alebo užívateľ odvolal námietku volania na účely priameho marketingu osobe, v prospech ktorej sa vykonáva priamy marketing, alebo jej udelil súhlas v čase po poslednej aktualizácii uvedenia telefónneho čísla v zozname; na poskytnutie súhlasu sa použijú ustanovenia odsekov 3 až 6. Účinky uvedenia telefónneho čísla v zozname nastávajú vždy k prvému alebo šestnástemu kalendárnemu dňu mesiaca, podľa toho ktorý najbližšie nasleduje po dni, v ktorom účastník alebo užívateľ svoje telefónne číslo uviedol.
(9)
Účastník alebo užívateľ má kedykoľvek právo bezplatne uviesť telefónne číslo v zozname alebo vykonať aktualizáciu uvedenia telefónneho čísla v zozname. Aktualizácia uvedenia telefónneho čísla v zozname má rovnaké účinky ako prvé uvedenie telefónneho čísla v zozname.
(10)
Osoba vykonávajúca priamy marketing overuje uvedenie telefónneho čísla alebo skupiny telefónnych čísel v zozname na webovom sídle úradu; za overenie telefónneho čísla v zozname je povinná osoba vykonávajúca priamy marketing platiť úhradu, ktorú určí úrad.
(11)
Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví podrobnosti o
a)
prevádzkových a technických parametroch zoznamu,
b)
rozsahu informácií vedených v zozname,
c)
spôsobe poskytnutia údajov zo zoznamu osobám podľa odseku 10, vrátane parametrov aplikačného rozhrania zoznamu umožňujúceho automatizované hromadné overovanie skupiny čísel,
d)
notifikácii uvedenia telefónneho čísla v zozname,
e)
spôsobe aktualizácie dátumu uvedenia telefónneho čísla v zozname podľa odseku 9,
f)
výške, spôsobe výpočtu a platobných podmienkach úhrady podľa odseku 10,
g)
iných skutočnostiach potrebných pre zabezpečenie funkčnosti zoznamu.
(12)
Osoba vykonávajúca priamy marketing prostredníctvom volania, automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, služieb SMS alebo služieb MMS alebo osoba, ktorá získava predchádzajúci súhlas s volaním na účely priameho marketingu je povinná používať na účely priameho marketingu len čísla identifikované národným cieľovým kódom na tento účel v číslovacom pláne. Povinnosť podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na volania na účely priameho marketingu, ak sa vykonáva na zverejnené kontaktné údaje účastníka alebo užívateľa, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom alebo právnickou osobou.
(13)
Ak sa telefónne číslo používa na účely priameho marketingu v rozpore s účelom vymedzeným v individuálnom povolení na používanie čísel, za porušenie tejto povinnosti nezodpovedá držiteľ individuálneho povolenia, ktorý toto číslo poskytol inej osobe, ktorá z neho vykonáva priamy marketing, ak ju preukázateľne informoval o tom, že číslo nie je možné používať na účely priameho marketingu.
(14)
Ustanovenia odsekov 8 a 12 sa nevzťahujú na priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, ktorá kontaktné údaje účastníka alebo užívateľa získala v súvislosti s predajom podobného tovaru alebo služieb alebo s ktorým je v zmluvnom vzťahu alebo na účely priameho marketingu voči účastníkovi alebo užívateľovi, ktorý si takúto komunikáciu sám vopred preukázateľne vyžiadal. Účastníkovi alebo užívateľovi sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných údajov v čase ich získavania a pri každom kontaktovaní za účelom priameho marketingu, ak také použitie predtým neodmietol.
(15)
Predchádzajúci súhlas príjemcu elektronickej pošty, služby SMS alebo služby MMS podľa odseku 3 sa nevyžaduje, ak ide o priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, a ak jeho kontaktné údaje na doručenie elektronickej pošty, služby SMS alebo služby MMS tá istá osoba získala v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom,127) alebo ak ide o priamy marketing adresovaný na zverejnené kontaktné údaje účastníka alebo užívateľa, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom alebo právnickou osobou. Príjemcovi elektronickej pošty, služby SMS alebo služby MMS sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných údajov v čase ich získavania a pri každej doručenej správe ak také použitie predtým neodmietol. Je zakázané zasielanie elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabádanie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom.128)
zobraziť paragraf
§ 117
Telekomunikačné tajomstvo

(1)
Predmetom telekomunikačného tajomstva je
a)
obsah prenášaných správ,
b)
údaje komunikujúcej strany, ktorými sú telefónne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, titul a adresa trvalého pobytu ak sú spojené s údajmi podľa písmena a), c) alebo písmena d); predmetom telekomunikačného tajomstva nie sú údaje, ktoré sú zverejnené v telefónnom zozname,
c)
prevádzkové údaje,
d)
lokalizačné údaje.
(2)
Telekomunikačné tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto príde s jeho predmetom do styku pri poskytovaní sietí a služieb, pri používaní služieb, náhodne alebo inak.
(3)
Úrad, účastník a užívateľ, ktorého sa telekomunikačné tajomstvo týka, jeho oprávnení zástupcovia alebo právni nástupcovia, majú právo na sprístupnenie telekomunikačného tajomstva, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(4)
Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné služby, môže na účely poskytovania súčinnosti iným orgánom štátu podľa § 109 ods. 9 získavať a spracúvať údaje účastníkov v rozsahu uvedenom v § 110 ods. 2.
(5)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je povinný umožniť na základe písomnej žiadosti inému orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 s výnimkou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky diaľkový, priamy a nepretržitý prístup k údajom účastníkov svojej siete alebo služby v rozsahu údajov podľa odseku 4, iné údaje pridelené na identifikáciu účastníka a pridelené označenie užívateľa a statickej adresy internetového protokolu (IP); tieto údaje spolu s údajmi o základňových staniciach verejnej telefónnej siete a databázou medzinárodných označení mobilných účastníkov (IMSI) je povinný na požiadanie poskytnúť elektronicky v šifrovanej forme. Náklady na zabezpečenie diaľkového prístupu až po rozhranie podniku uhrádza orgán štátu, ktorému sa takýto prístup umožnil.
(6)
Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné služby je povinný poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní na účely trestného konania a inému orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 na účely plnenia jeho úloh v rozsahu podľa osobitných predpisov129) všetky podniku dostupné údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) až d); v prípade údajov potrebných na účely trestného konania a pátrania po hľadanej osobe alebo nezvestnej osobe a odcudzených motorových vozidlách sa postupuje podľa osobitných predpisov.130) Podnik je povinný poskytnúť tieto údaje zrozumiteľným spôsobom v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe v šifrovanej forme. Náklady na hmotné nosiče, ktoré sú potrebné na poskytnutie údajov, uhrádza orgán štátu, ktorému sa takéto údaje poskytli.
(7)
Údaje podľa odseku 6 sa poskytujú inému orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 len na základe jeho žiadosti doručenej podniku v písomnej forme alebo dohodnutým spôsobom elektronicky v šifrovanej forme, ktorá bola vyhotovená na základe písomného súhlasu zákonného sudcu (ďalej len „súhlas súdu“). Žiadosť iného orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 a vstupné údaje v nej obsiahnuté musia byť podniku poskytnuté vo forme umožňujúcej podniku automatizované spracovanie žiadosti. Súhlas súdu možno udeliť, len ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené.
(8)
Ak ide o vec týkajúcu sa obrany štátu a bezpečnosti štátu alebo trestných činov vymedzených osobitným predpisom,131) ktorá neznesie odklad a súhlas súdu podľa odseku 7 nemožno získať vopred, údaje podľa odseku 6 sa poskytnú na základe žiadosti iného orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 doručenej podniku v písomnej forme alebo dohodnutým spôsobom v šifrovanej forme bez súhlasu súdu. Iný orgán štátu podľa § 109 ods. 9 je povinný doručenie žiadosti podniku podľa predchádzajúcej vety oznámiť zákonnému sudcovi do 1 hodiny od doručenia žiadosti a bezodkladne predložiť zákonnému sudcovi žiadosť o dodatočný písomný súhlas (ďalej len „dodatočný súhlas súdu“). Ak zákonný sudca neudelí dodatočný súhlas súdu do 24 hodín od doručenia žiadosti podniku, takto získané informácie nesmú byť ďalej použité a musia byť bezodkladne zničené, o čom iný orgán štátu podľa § 109 ods. 9, ktorý ich zničil, bezodkladne písomne informuje zákonného sudcu.
(9)
Žiadosť o udelenie súhlasu súdu alebo dodatočného súhlasu súdu obsahuje
a)
označenie iného orgánu štátu, ktorý o udelenie súhlasu súdu alebo dodatočného súhlasu súdu žiada,
b)
údaje o osobe, ktorej sa žiadosť o udelenie súhlasu súdu alebo dodatočného súhlasu súdu týka, ak sú tieto údaje známe,
c)
údaje o spôsobe, rozsahu a lehote poskytnutia údajov podľa odseku 6,
d)
odôvodnenie účelu poskytnutia údajov podľa odseku 6,
e)
informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa žiadosť podáva.
(10)
Ak žiadosť o udelenie súhlasu súdu alebo dodatočného súhlasu súdu neobsahuje náležitosti podľa odseku 9, súd o nej nerozhodne a túto žiadosť vráti inému orgánu štátu.
(11)
Súhlas súdu alebo dodatočný súhlas súdu musí obsahovať odôvodnenie, spôsob, rozsah a lehotu poskytnutia údajov podľa odseku 6; lehotu môže na základe novej žiadosti predĺžiť súd, zakaždým však najviac o šesť mesiacov. Žiadosť podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať náležitosti podľa odseku 9. Proti rozhodnutiu o súhlase súdu alebo dodatočnom súhlase súdu nemožno podať opravný prostriedok.
(12)
Na určenie príslušnosti súdu na rozhodovanie o udelení súhlasu súdu sa vzťahujú ustanovenia o príslušnosti súdu na použitie informačno-technických prostriedkov.132)
(13)
Ak sa poskytnutím údajov podľa odseku 6 nezistili skutočnosti významné na účely plnenia úloh iného orgánu štátu, iný orgán štátu, ktorý tieto údaje získal, je povinný ich bezodkladne zničiť; o zničení údajov sa vyhotoví písomná zápisnica.
(14)
Kontrolu stavu získavania údajov podľa odseku 6 iným orgánom štátu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky; na kontrolu sa primerane vzťahujú ustanovenia o kontrole použitia informačno-technických prostriedkov podľa osobitného predpisu.133)
(15)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je ďalej povinný
a)
prevádzkovať verejné siete alebo poskytovať verejne dostupné služby takou technológiou vrátane jej jednotlivých častí a softvérového vybavenia, ktorá umožní pripojenie a prevádzkovanie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti vo vlastníctve štátu a on-line prístup podľa odsekov 5 a 6,
b)
na základe žiadosti iného orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 umožniť pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti podľa technickej špecifikácie tohto pripájaného zariadenia; náklady na zaobstaranie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti vrátane jeho softvérového vybavenia a na zabezpečovanie servisnej podpory tohto zariadenia znáša orgán štátu, ktorý požiadal o pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti, a náklady na hardvérové zariadenie a softvérové vybavenie alebo technológiu podniku umožňujúcu pripojenie a prevádzkovanie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti na strane podniku hradí podnik, pričom náklady na úpravu svojej časti technológie umožňujúcu pripojenie a prevádzkovanie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti z dôvodu úprav realizovaných druhou stranou za účelom opätovne obnoviť alebo zabezpečiť jeho funkcionalitu hradí každá strana samostatne,
c)
spolupracovať s Policajným zborom a orgánom činným v trestnom konaní pri odhaľovaní zlomyseľných volaní a šírení poplašných správ,
d)
na základe odôvodnenej výzvy v určenej lehote obmedziť prevádzku verejnej siete alebo poskytovanie verejne dostupnej služby na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu, ak je to nevyhnutné na ochranu ústavného zriadenia alebo vnútorného poriadku alebo pre bezpečnosť štátu alebo obranu štátu a bezprostredne hrozí ujma na živote a zdraví; výzvu vydáva minister vnútra Slovenskej republiky a v čase jeho neprítomnosti minister obrany Slovenskej republiky; za škody spôsobené obmedzením prevádzky siete zodpovedá orgán štátu, na ktorého žiadosť bola prevádzka siete obmedzená,
e)
na základe písomnej žiadosti v odôvodnených prípadoch súvisiacich s plnením úloh bezpečnosti štátu a obrany štátu poskytovať inému orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 službu prezentácie identifikácie volajúceho a to aj vtedy, ak volajúci zamedzil prezentáciu svojej identifikácie; orgán štátu od okamihu, keď mu boli poskytnuté žiadané údaje, zodpovedá za škodu spôsobenú zneužitím poskytnutých informácií o osobných údajoch,
f)
poskytovať ďalšiu súčinnosť súdu, orgánu činnému v trestnom konaní a inému orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 nevyhnutnú na plnenie ich úloh a výkon ich oprávnení podľa tohto zákona a osobitných predpisov,
g)
strpieť, a to v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutne potrebný čas, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,134) zabránenie v uskutočnení komunikácie koncového užívateľa alebo v jej pokračovaní alebo na žiadosť iného orgánu štátu zabrániť v uskutočnení takejto komunikácie, ak taká komunikácia predstavuje priame ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky; podnik nezodpovedá za škody spôsobené uplatňovaním tohto ustanovenia,
h)
zabezpečiť, aby sa rozhranie umožňujúce pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti nachádzalo na území Slovenskej republiky,
i)
pri poskytovaní roamingových služieb na území Slovenskej republiky poskytovať na účely odpočúvania a zaznamenávania prevádzky v sieti dáta bez použitého šifrovania.
(16)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby, ktorý používa kódovanie, kompresiu, šifrovanie alebo iný spôsob utajovania prenosu signálov, je povinný na vlastné náklady poskytnúť zrozumiteľným spôsobom informácie, získané pri odpočúvaní a zaznamenávaní prevádzky v sieťach, inému orgánu štátu alebo orgánu činnému v trestnom konaní. Úrad na základe návrhu Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva alebo Policajného zboru vydá zoznam zariadení používajúcich kódovanie, kompresiu, šifrovanie alebo obdobných zariadení, ktoré je zakázané pripájať do siete.
(17)
O poskytnutí informácií a údajov alebo inej súčinnosti podľa tohto zákona sú zamestnanci podniku povinní zachovávať mlčanlivosť; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti ani na výpoveď v trestnom konaní alebo v konaní pred súdom. Tejto mlčanlivosti môže zamestnanca podniku zbaviť iba ten orgán štátu, ktorému boli informácie a údaje, alebo iná súčinnosť poskytnutá. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.17)
(18)
Podnik je povinný prijať vnútorné postupy na poskytovanie odpovedí na žiadosti o prístup k osobným údajom užívateľov. Podnik na požiadanie poskytne úradu informácie o týchto postupoch, počte prijatých žiadostí, právnych odôvodneniach, na ktoré sa žiadosti odvolávajú, a o odpovediach podniku; to neplatí, ak ide o plnenie si povinností podnikom ustanovených zákonom.
(19)
Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) až d), možno sprístupniť Národnému bezpečnostnému úradu v záujme bezpečnosti štátu na účely riešenia kybernetického bezpečnostného incidentu, na účel ich zberu, spracovávania a uchovávania v rozsahu potrebnom na identifikáciu kybernetického bezpečnostného incidentu a zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti podľa osobitného predpisu.37) Kontrolu spôsobu nakladania Národného bezpečnostného úradu s údajmi podľa prvej vety vykonáva Národná rada Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu135) a Národný bezpečnostný úrad každoročne najneskôr do 31. januára predkladá osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu správu o stave kybernetickej bezpečnosti v Slovenskej republike.
(20)
Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) až d), možno sprístupniť Vojenskému spravodajstvu v záujme obrany štátu na účely riešenia kybernetického bezpečnostného incidentu tretieho (III) stupňa alebo kybernetického terorizmu,36) na účel ich zberu, spracovávania a uchovávania v rozsahu potrebnom na identifikáciu kybernetického bezpečnostného incidentu tretieho (III) stupňa alebo kybernetického terorizmu a zabezpečenia kybernetickej obrany podľa osobitného predpisu.136) Kontrolu spôsobu nakladania Vojenského spravodajstva s údajmi podľa prvej vety vykonáva Národná rada Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu135) a Vojenské spravodajstvo každoročne najneskôr do 31. januára predloží Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky informáciu o dosiahnutí zákonom ustanoveného účelu nakladania Vojenského spravodajstva s údajmi podľa prvej vety. Náklady spojené s poskytnutím údajov podľa prvej vety hradí Vojenské spravodajstvo.
(21)
Počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vyhlásených v súvislosti s pandémiou nákazlivej ľudskej choroby podnik na základe odôvodnenej písomnej žiadosti Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky poskytne do 24 hodín údaje o účastníkovi, ktorému bola zaslaná informácia podľa § 83 ods. 9, a to v rozsahu telefónneho čísla na účely ochrany osôb pred hroziacim nebezpečenstvom šírenia prenosného ochorenia alebo na účely prijímania opatrení pri ohrození života a zdravia. Ak uplynutie lehoty podľa predchádzajúcej vety pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, podnik poskytne údaje najbližší nasledujúci pracovný deň. Na účely poskytovania údajov podľa prvej vety môže podnik po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie však počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu podľa prvej vety, spracúvať prevádzkové údaje, a to aj bez súhlasu dotknutého účastníka, ak získanie súhlasu nie je možné alebo ak by tým mohol byť zmarený účel poskytovania údajov podľa prvej vety; bezodkladne po tom, čo pominie dôvod na ich spracúvanie, podnik písomne informuje dotknutého účastníka o zničení údajov a o tom, aké údaje o ňom spracúval.
(22)
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení136a) na ochranu súkromia a osobných údajov môže poskytnuté údaje podľa predchádzajúceho odseku spracúvať a uchovávať po nevyhnutný čas, najdlhšie po dobu 60 dní odo dňa ich poskytnutia podnikom; po uplynutí tejto doby Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky tieto údaje bezodkladne zničí. O zničení údajov Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky bezodkladne písomne alebo elektronicky informuje dotknutého účastníka pričom uvedie údaje, ktoré o ňom spracúval. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky je oprávnený tieto údaje získavať len na účely zabránenia šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, najmä kontroly dodržiavania povinnej izolácie alebo karantény osoby, ak je táto nariadená, alebo na účel epidemiologického dohľadávania kontaktov osôb prichádzajúcich z rizikových krajín. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podá najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, alebo bezodkladne vždy, keď o to tento výbor požiada, správu o zákonnosti spracúvania údajov podľa tohto odseku; pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky tým nie je dotknutá.
zobraziť paragraf
§ 122

(1)
Úrad vykonáva dohľad prostredníctvom svojich oprávnených zamestnancov z vlastnej iniciatívy alebo na podnet tretej osoby. Ak o to požiada osoba, ktorá podala podnet na vykonanie kontroly, úrad jej do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti potvrdí prijatie podnetu. Pri výkone dohľadu úrad postupuje v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti.
(2)
Úrad môže na vykonanie dohľadu prizvať zamestnancov iných orgánov verejnej správy, právnických osôb alebo fyzické osoby (ďalej len „prizvané osoby“) s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou vykonávaného dohľadu. Účasť prizvaných osôb na dohľade sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, za ktorý im patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku a preukázateľne vynaložených nákladov. Preukázateľne vynaložené náklady, ktoré vzniknú prizvanej osobe v súvislosti s výkonom dohľadu, uhrádza úrad. Prizvané osoby majú rovnaké práva a povinnosti ako oprávnení zamestnanci úradu podľa odseku 11 okrem oprávnenia overovať totožnosť kontrolovaných osôb a osôb povinných poskytnúť úradu súčinnosť podľa odseku 8, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene týchto osôb konajú, a spracúvať osobné údaje uvedených osôb; úrad v oprávnení prizvanej osoby na výkon dohľadu môže ustanoviť užší rozsah práv a povinností. Prizvanou osobou nemôže byť podnik, jeho zamestnanec alebo osoba, ktorá so zreteľom na pomer k vykonávanému dohľadu alebo vzhľadom na pomer ku kontrolovanej osobe môže byť zaujatá. Prizvaná osoba má právo vykonávať dohľad na základe oprávnenia, ktoré vydá úrad, a nesmie tretím stranám poskytovať informácie, o ktorých sa dozvedela pri výkone dohľadu alebo v súvislosti s ním.
(3)
Oprávnenie prizvanej osoby obsahuje najmä
a)
identifikačné údaje prizvanej osoby v rozsahu meno, priezvisko a akademický titul, ak ho prizvaná osoba získala,
b)
vymedzenie výkonu dohľadu, na ktoré sa oprávnenie prizvanej osoby vzťahuje,
c)
rozsah práv a povinností prizvanej osoby pri výkone dohľadu,
d)
dátum vydania oprávnenia prizvanej osoby.
(4)
Úrad vykonáva dohľad
a)
kontrolou plnenia povinností okrem povinností uvedených v § 94 ods. 4 a 5 a podmienok určených týmto zákonom, všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok v odvetví elektronických komunikácií podľa osobitných predpisov22) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
b)
zisťovaním a sledovaním zdroja rušenia prevádzky sietí, služieb a zariadení,
c)
monitoringom využívania frekvenčného spektra pri plnení cieľov podľa tohto zákona.
(5)
Úrad vykonáva dohľad podľa odseku 4 najmä
a)
fyzickou kontrolou,
b)
administratívnou kontrolou,
c)
overovaním plnenia podmienok využívania frekvenčného spektra, o čom vyhotoví úrad písomný záznam,
d)
preverovaním tvrdení kontrolovanej osoby alebo osoby podľa odseku 8 a ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v ich mene konajú, ako aj skutočností vyplývajúcich z predložených dokladov, údajov, písomných a ústnych vyjadrení kontrolovanej osoby; o vykonanom preverovaní úrad vyhotoví písomný záznam.
(6)
Administratívnou kontrolou podľa odseku 5 písm. b) je kontrola, ktorú je možné začať aj ukončiť výlučne na základe údajov a dokladov, ktoré má úrad k dispozícii zo svojej úradnej činnosti.
(7)
Ak úrad pri výkone dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa § 108 zistí, že zariadenie nespĺňa technické požiadavky podľa osobitných predpisov,141) upovedomí o tom orgán, ktorý vykonáva dohľad nad sprístupňovaním zariadenia na trhu.142)
(8)
Kontrolovanou osobou môže byť podnik alebo iná osoba, ktorá má plniť povinnosti alebo podmienky podľa odseku 4 písm. a).
(9)
Fyzické osoby, právnické osoby a orgány verejnej správy, iné ako kontrolovaná osoba a jej zamestnanci, sú povinné úradu poskytnúť potrebnú súčinnosť.
(10)
Úrad je pri výkone dohľadu oprávnený
a)
ukladať záväzné opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov,
b)
rozhodnúť o uložení ochranného opatrenia podľa § 123,
c)
požadovať od kontrolovaných osôb a osôb podľa odseku 8 potrebné informácie a doklady,
d)
vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených nedostatkov.
(11)
Zamestnanci úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, sú pri výkone dohľadu
a)
oprávnení vstupovať na pozemky a do priestorov, v ktorých sa zariadenia podliehajúce dohľadu nachádzajú, alebo sa predpokladá, že sa tam nachádzajú, a vykonať dohľad podľa odsekov 4 a 5,
b)
oprávnení overovať totožnosť kontrolovaných osôb a osôb povinných poskytnúť úradu súčinnosť podľa odseku 8, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene týchto osôb konajú, a spracúvať osobné údaje uvedených osôb v rozsahu nevyhnutnom na účely plnenia svojich povinností podľa tohto zákona a osobitných predpisov; na ochranu osobných údajov sa vzťahuje všeobecný predpis o ochrane osobných údajov,40)
c)
oprávnení požadovať od osôb uvedených v písmene b) potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia,
d)
oprávnení v odôvodnených prípadoch dočasne odobrať zariadenia na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie skúšania alebo kontroly, o čom vydajú kontrolovanej osobe alebo osobe povinnej poskytnúť súčinnosť podľa odseku 9 písomné potvrdenie,
e)
oprávnení oboznamovať sa s obsahom prenášaných správ podľa odseku 18,
f)
oprávnení vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených nedostatkov,
g)
povinní preukázať sa v osobnom styku s kontrolovanou osobou alebo osobou povinnou poskytnúť úradu súčinnosť podľa odseku 9, ich zamestnancami alebo osobami, ktoré v mene týchto osôb konajú, služobným preukazom alebo oprávnením prizvanej osoby, ktoré ich oprávňuje na výkon dohľadu,
h)
povinní pri administratívnej kontrole alebo fyzickej kontrole bezodkladne vyhotoviť písomný zápis o výsledku kontroly,
i)
povinní písomne oznámiť zistené nedostatky kontrolovanej osobe v zápise o výsledku kontroly,
j)
povinní oznámiť kontrolovanej osobe výsledok kontroly formou zápisu,
k)
povinní zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone dohľadu a v súvislosti s ním; to neplatí, ak úrad poskytuje informáciu o vybavení podnetu osobe, ktorá podala podnet na vykonanie kontroly po skončení výkonu dohľadu.
(12)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa tohto paragrafu trvá aj po ukončení služobného vzťahu alebo obdobného vzťahu; v prípade prizvanej osoby povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po vykonaní úkonu vo všeobecnom záujme.
(13)
Za porušenie mlčanlivosti podľa tohto paragrafu sa nepovažuje poskytnutie informácií, ktoré sú predmetom povinnosti zachovávať mlčanlivosť,
a)
súdu,
b)
orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania,
c)
službe kriminálnej polície Policajného zboru a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným predpisom,142a)
d)
prokuratúre na účely plnenia jej úloh podľa osobitného predpisu,142b)
e)
orgánu hospodárskej súťaže podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, osobitného predpisu,143) alebo na základe súhlasu osoby, ktorá informácie poskytla alebo ktorej sa informácie týkajú,
f)
orgánu európskych regulátorov pri plnení povinností úradu podľa osobitného predpisu.28)
(14)
Od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnancov úradu alebo prizvanú osobu oslobodiť osoba, ktorá je priamo nadriadená zamestnancom oprávneným vykonávať dohľad alebo osoba, ktorá vydala oprávnenie prizvanej osoby.
(15)
Na doručovanie písomností podľa tohto paragrafu sa vzťahuje správny poriadok.
(16)
Kontrolované osoby sú
a)
povinné umožniť pri výkone dohľadu zamestnancom úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, alebo prizvaným osobám výkon ich oprávnení podľa odseku 11 písm. a) až d) a f),
b)
povinné poskytnúť pri výkone dohľadu zamestnancom úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad alebo prizvaným osobám všetky požadované informácie a doklady; na povinnosť poskytnúť pri kontrole úradu všetky požadované informácie a doklady sa nevzťahuje § 18 a 19,
c)
oprávnené vyjadriť sa k zisteným nedostatkom uvedeným v zápise o výsledku kontroly v lehote určenej úradom,
d)
povinné v lehote určenej úradom v nariadení na odstránenie nedostatkov podľa odseku 19 písm. d) odstrániť zistené nedostatky a písomne oznámiť úradu ich odstránenie.
(17)
Fyzické osoby, právnické osoby a orgány verejnej správy, iné ako kontrolovaná osoba a jej zamestnanci, majú pri výkone dohľadu zamestnancami úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, povinnosti podľa odseku 16 písm. a) a b).
(18)
Ak je to nevyhnutne potrebné na identifikáciu osôb využívajúcich frekvencie a na kontrolu dodržiavania podmienok individuálneho povolenia na používanie frekvencií, môže sa úrad pri overovaní plnenia podmienok efektívneho využívania frekvenčného spektra technickými prostriedkami úradu oboznamovať s obsahom prenášaných správ. Zamestnanci úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad týmto spôsobom, alebo prizvané osoby nesmú obsah prenášaných správ oznámiť iným osobám, ako sú komunikujúce strany, medzi ktorými sa správa prenáša alebo ich splnomocneným zástupcom, ani umožniť iným osobám, aby získavali informácie o obsahu prenášanej správy. Úrad môže ukladať obsah správ len na čas nevyhnutne potrebný na ukončenie dohľadu a uloženia sankcie podľa § 124. Po uplynutí tohto času úrad záznam zlikviduje.
(19)
Úrad prostredníctvom svojich zamestnancov oprávnených vykonávať dohľad
a)
určí kontrolovanej osobe v zápise o výsledku kontroly primeranú lehotu na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly, ak bol zistený nedostatok,
b)
preskúma opodstatnenosť námietok vo vyjadrení kontrolovanej osoby k postupu pri výkone dohľadu a k zisteným nedostatkom uvedeným v zápise o výsledku kontroly, ak boli predložené v lehote podľa písmena a),
c)
oznámi kontrolovanej osobe písomne výsledok preskúmania námietok kontrolovanej osoby podľa písmena b) spolu s odôvodnením; opodstatnené námietky zohľadní v dodatku k zápisu o výsledku kontroly,
d)
nariadi odstránenie zistených nedostatkov v primeranej lehote, ktorú určí, ak je ich odstránenie možné; to sa nevzťahuje na nedostatky podľa § 44 ods. 9 a § 55 ods. 13.
(20)
Úrad môže osobám, ktoré maria výkon dohľadu tým, že neplnia povinnosti uvedené v odseku 16, uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 eur, a to aj opakovane.
(21)
Na výkon dohľadu podľa tohto paragrafu sa nevzťahuje osobitný predpis.143a)
(22)
Úrad v súvislosti s plnením úloh podľa osobitného predpisu26) určí podmienky pre certifikáciu monitorovacieho mechanizmu pre posudzovanie akýchkoľvek významných, nepretržitých alebo pravidelne sa opakujúcich nezrovnalostí medzi skutočnou výkonnosťou služby prístupu k internetu, ak ide o rýchlosť alebo iné parametre kvality služby, a výkonnosťou uvádzanou poskytovateľom služby prístupu k internetu. K podmienkam podľa prvej vety úrad vykoná verejnú konzultáciu.
(23)
Pri určovaní podmienok pre certifikáciu monitorovacieho mechanizmu podľa odseku 21 úrad prihliadne na to, že monitorovací mechanizmus musí zodpovedať súčasnému stavu techniky a podporovať často používané technológie prístupu na internet.
(24)
Ak monitorovací mechanizmus spĺňa podmienky určené úradom, úrad o tom vydá certifikát, ktorý zverejní vo vestníku.
(25)
Výsledky merania vykonaného prostredníctvom certifikovaného monitorovacieho mechanizmu môže koncový užívateľ, s ktorým podnik uzavrel zmluvu o poskytovaní služieb, predložiť ako dôkaz v reklamačnom konaní podľa § 91, v alternatívnom riešení sporu podľa § 126 alebo v mimosúdnom riešení sporu podľa § 127. Úrad zohľadní výsledky merania vykonaného prostredníctvom monitorovacieho mechanizmu pri výkone dohľadu.
zobraziť paragraf
§ 124

(1)
Úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá porušila alebo nesplnila niektorú z povinností podľa § 14 ods. 1, § 46 ods. 12, § 53 ods. 1, § 54 ods. 6, § 57 ods. 1 a 2, § 57a ods. 1 a 2, § 60 ods. 1, § 69 ods. 2, § 74 ods. 1, § 76 ods. 2, § 81 ods. 3, § 93 ods. 1 až 6, § 94 ods. 1, § 95 ods. 1, § 97 ods. 4, 6 a 7, § 103 ods. 1 a 4, § 104 ods. 1, 3 až 5, § 109 ods. 3 a 5, § 111 ods. 1, 4, 5 a ods. 7 až 9, § 112 ods. 4, § 117 ods. 2, 5, 6, 15 a 17 alebo porušila alebo nesplnila niektorú z povinností uloženú rozhodnutím úradu podľa § 18 ods. 14, § 30 ods. 2, § 35 ods. 2, § 55 ods. 6 a 12, § 58 ods. 1, § 59 ods. 1, 2 a 4, § 66, § 72, § 75 ods. 4, 6 až 8, § 78 ods. 5, § 79 ods. 3, § 88 ods. 6, § 97 ods. 3, § 98, § 105, § 123 ods. 1 a 2, § 128, § 129, pokutu od 200 eur do 10 % z obratu podľa odseku 6 za predchádzajúce účtovné obdobie.
(2)
Úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá poskytuje siete alebo služby napriek zákazu vydanému podľa odseku 13 alebo porušila alebo nesplnila niektorú z podmienok všeobecného povolenia alebo niektorú z podmienok všeobecného povolenia na používanie frekvencií vydaného podľa § 34, pokutu od 200 eur do 10 % z obratu podľa odseku 6 za predchádzajúce účtovné obdobie.
(3)
Úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá porušila alebo nesplnila niektorú z povinností podľa osobitného predpisu,22) alebo podľa § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, 5 a 7, § 12 ods. 4 a 5, § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 až 3 a 8, § 16 ods. 1, § 20 ods. 4, § 21 ods. 4 druhej vety a ods. 6 druhej vety a tretej vety, § 25 ods. 5, § 26 ods. 1, 2 a 4, § 27 ods. 1 a 2, § 29 ods. 1, 2 a 4, § 31 ods. 1, § 33 ods. 5, § 46 ods. 6 a 11 , § 51 ods. 5 a 7, § 52 ods. 1, § 53 ods. 2, § 54 ods. 7, 8 a 12, § 55 ods. 1, § 57 ods. 4 a 5, § 60 ods. 4 a 5, § 77 ods. 1, § 82 ods. 1, 2 a 4, § 83 ods. 1 až 3, 8 a 9, § 84 ods. 3, 4, 6 až 9 a 12, § 85 ods. 1, 3 a 4, § 86 ods. 2, § 87 ods. 1, 3, 8, 10 a ods. 14 posledná veta, § 88 ods. 1, 5, 7, 9, 10, 12 až 13 a 16, § 89 ods. 3, 5 a 7, § 91 ods. 1 až 5, § 92, § 94 ods. 2, § 98 ods. 13, § 99 ods. 1 a 2, § 102 ods. 3 a 4, § 106, § 108 ods. 3, § 109 ods. 8, § 112 ods. 2, § 113 ods. 1, 3 a 4, § 114 ods. 1, § 115, § 116 ods. 3 až 6, 8, 12, 14 a 15, § 117 ods. 18 pokutu od 200 eur do 5 % z obratu podľa odseku 6 za predchádzajúce účtovné obdobie.
(4)
Ten, kto nie je podnikateľom a poruší alebo nesplní niektorú z povinností podľa odsekov 1 až 3, spácha priestupok; za tento priestupok úrad uloží pokutu od 200 eur do 20 000 eur.
(5)
Ak právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ za predchádzajúce účtovné obdobie nemala žiadny obrat alebo jej obrat nemožno vypočítať ani na základe informácií, ktoré predložila úradu podľa § 16 ods. 1 písm. l), úrad uloží pokutu podľa odsekov 1 až 3 najviac do 300 000 eur.
(6)
Obratom podľa odsekov 1 až 3 a 5 sa na účely tohto zákona rozumie súčet všetkých tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru alebo služieb bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi. Obrat právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa vyjadrený v cudzej mene sa prepočíta na eurá, pričom na prepočet cudzej meny na eurá sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,144) a ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie.
(7)
Predchádzajúcim účtovným obdobím na účely tohto zákona je účtovné obdobie, za ktoré bola zostavená posledná riadna účtovná závierka.
(8)
Finančná pomoc poskytnutá právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi je na účely tohto zákona každá peňažná pomoc poskytnutá z verejných zdrojov týkajúca sa činnosti vykonávanej právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá sa prejaví v cene jeho tovaru alebo služby.
(9)
Ak držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel alebo individuálneho povolenia na používanie frekvencií neuhradil jednorazovú úhradu alebo opakovanú úhradu, úrad postupuje podľa § 55 ods. 13 písm. a) tretieho bodu alebo podľa § 44 ods. 9 písm. d) a pokutu neuloží.
(10)
Ak ten, komu je možné uložiť sankciu podľa tohto zákona, je prevádzkovateľom základnej služby podľa osobitného predpisu145) a jeho konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa tohto zákona a znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa osobitného predpisu,37) úrad nie je vo vzťahu k tomuto skutku príslušný konať a rozhodnúť vo veci správneho deliktu podľa tohto zákona. Ak úrad zistí skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že došlo ku konaniu podľa prvej vety, oznámi to bezodkladne Národnému bezpečnostnému úradu.
(11)
Pri ukladaní pokuty úrad prihliadne najmä na závažnosť, spôsob, trvanie a dôsledky porušenia povinnosti. Pri ukladaní pokuty úrad prihliadne aj na konanie podniku smerujúce k náprave alebo k odstráneniu prípadných dôsledkov porušenia povinnosti vrátane zmenšenia alebo odstránenia dôsledkov spôsobenej škody.
(12)
Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do štyroch rokov odo dňa porušenia povinnosti; za deň zistenia porušenia povinnosti sa považuje deň oznámenia zistených nedostatkov. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
(13)
Ak ide o závažné alebo opakované porušenie povinností alebo podmienok určených týmto zákonom, všeobecným povolením, všeobecným povolením na používanie frekvencií, rozhodnutím úradu alebo všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe tohto zákona a ak nedostatok nebol odstránený napriek uloženiu pokuty podľa odsekov 1 až 3 alebo uloženiu opatrenia podľa § 123, úrad môže podniku zakázať poskytovať siete alebo služby, a to až na obdobie 24 mesiacov, podľa závažnosti a trvania takéhoto porušenia.
zobraziť paragraf
§ 131
Prechodné ustanovenia

(1)
Konania začaté a právoplatne neskončené pred dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona; ustanovenie § 125 ods. 3 sa použije aj na konania začaté pred dňom účinnosti tohto zákona.
(2)
Ustanovenia o primeranej náhrade nákladov podľa § 45 sa uplatnia aj v prípadoch, ak čisté priame náklady vznikli a boli podnikom vynaložené v rámci účtovného obdobia podniku, v ktorom vzniklo podniku právo na primeranú náhradu nákladov podľa § 45.
(3)
Práva úspešného účastníka výberového konania, na základe ktorého úrad pridelil frekvencie, ktoré boli predmetom rozhodnutia úradu o mimoriadnej zmene individuálneho povolenia na používanie frekvencií, zostávajú zachované aj v prípade neskoršieho zrušenia tohto rozhodnutia úradu o mimoriadnej zmene individuálneho povolenia na používanie frekvencií.
(4)
Úrad uvedie do súladu s týmto zákonom platné všeobecné povolenie a všeobecné povolenie na používanie frekvencií vydané podľa doterajších predpisov najneskôr do 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(5)
Ochranné pásma zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa považujú za ochranné pásma podľa tohto zákona s výnimkou ochranných pásiem zriadených alebo vyhlásených osobitným rozhodnutím. Oprávnenia a povinnosti viažuce sa k existujúcim vedeniam sa riadia týmto zákonom. Ustanovenia o primeranej náhrade podľa § 23 sa vzťahujú na ochranné pásma zriadené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(6)
Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Na počítanie lehôt na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu, ktoré začali plynúť podľa doterajších predpisov, sa použijú doterajšie predpisy.
(7)
Prevádzkovatelia sietí, ktorí majú ku dňu účinnosti tohto zákona informácie podľa § 25 ods. 3 písm. a), sú povinní poskytnúť ich jednotnému informačnému miestu bezodkladne, najneskôr do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.
(8)
Podniky, ktoré poskytujú služby podľa § 97 ods. 2 spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo s osobitnými sociálnymi potrebami za ceny, ktoré sa líšia od cien poskytovaných podľa obvyklých obchodných podmienok, sú povinné informovať úrad o podmienkach poskytovania týchto služieb do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
(9)
Poskytovateľ univerzálnej služby, ktorý bol určený na poskytovanie univerzálnej služby do dňa účinnosti tohto zákona, sa považuje za poskytovateľa univerzálnej služby podľa tohto zákona. Úrad určí rozhodnutím jedného alebo viacerých poskytovateľov univerzálnej služby podľa § 97 a 98 najneskôr do 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(10)
Ustanovenie o elektronickej podobe rozpisu účtov podľa § 92 ods. 1 písm. a) sa neuplatňuje na zmluvné vzťahy, ktoré vznikli pred dňom účinnosti tohto zákona, ak nedôjde medzi podnikom a účastníkom k dohode o zmene podoby doručovania z listinnej podoby na elektronickú podobu.
(11)
Súhlas účastníka alebo užívateľa s volaním, používaním automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, elektronickej pošty, telefaxu alebo služieb SMS za účelom priameho marketingu, ktorý bol udelený pred účinnosťou tohto zákona, zostáva v platnosti, a to až do jeho odvolania alebo uvedenia telefónneho čísla v zozname podľa § 116 odsek 7.
(12)
Do nadobudnutia účinnosti vykonávacích právnych predpisov vydaných na základe tohto zákona zostávajú v platnosti a účinnosti, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona
a)
Opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O-22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla,
b)
Opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2011 č. O-24/2011, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za pridelené čísla,
c)
Opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 8. decembra 2011 č. O-26/2011 o číslovacom pláne,
d)
Opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo 14. decembra 2011 č. O-27/2011 o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčeniach osobitnej odbornej spôsobilosti,
e)
Opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 9. februára 2012, č. O-28/2012 o úhrade čistých nákladov, o postupe pri posudzovaní neprimeraného zaťaženia a o zriadení a spravovaní osobitného účtu univerzálnej služby,
f)
Opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo 7. marca 2012 č. O-29/2012, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak,
g)
Opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 18. mája 2012, č. O-30/2012, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o udržiavaní bezpečnosti a integrity verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejných elektronických komunikačných služieb,
h)
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 91/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov,
i)
Opatrenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb z 31. januára 2017 č. 1/2017, ktorým sa dopĺňa opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo 7. marca 2012 č. O-29/2012, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak,
j)
Opatrenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zo 17. júla 2018 č. O-1/2018, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe a forme poskytovania informácií jednotnému informačnému miestu a ich sprístupňovania podnikom prostredníctvom jednotného informačného miesta.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 131a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2023

(1)
Do 31. marca 2024 posudzuje splnenie podmienok na uplatnenie práva podľa § 21 ods. 1 prvej vety na žiadosť podniku podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom od 1. septembra 2023 stavebný úrad v územnom konaní o umiestnení stavby.
(2)
Od 1. apríla 2024 posudzuje splnenie podmienok na uplatnenie práva § 21 ods. 1 podľa prvej vety na žiadosť podniku podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom od 1. septembra 2023 stavebný úrad v územnom konaní o umiestnení stavby vo vzťahu ku stavbe, ktorá sa podľa predpisu o výstavbe dokončí podľa predpisov o územnom plánovaní a stavebnom poriadku účinných do 31. marca 2024.
(3)
Konanie o splnení podmienok podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom do 31. augusta 2023 a konanie o primeranej náhrade podľa § 21 ods. 8 v znení účinnom do 31. augusta 2023 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 131b
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2023


Konanie o riešení sporu v súvislosti s poskytnutím prístupu podľa § 57 medzi podnikmi, osobami, ktoré môžu požiadať o prístup alebo prepojenie a poskytovateľmi pridružených prostriedkov, ktoré sa začalo pred 1. septembrom 2023 sa 1. septembra 2023 zastavuje.
zobraziť paragraf
Poznámka
1)
Napríklad zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
2)
§ 2 písm. d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 193/2016 Z. z. o sprístupňovaní rádiových zariadení na trhu.
3)
§ 2 písm. a) zákona č. 22/2004 Z. z.
4)
Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
5)
Čl. 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a maloobchodné poplatky za regulované komunikačné služby v rámci Únie a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 (Ú. v. EÚ L 310, 26. 11. 2015) v platnom znení.
6)
§ 2 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 193/2016 Z. z.
7)
Článok 4 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) (Ú. v. ES L 108, 24. 04. 2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29).
8)
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1070 z 20. júla 2020, ktorým sa špecifikujú vlastnosti bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom podľa článku 57 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 234, 21. 7. 2020).
9)
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
10)
§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.
11)
Zákonník práce.
12)
Čl. 2 ods. 1 prílohy I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014) v platnom znení.
13)
Zákon č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14)
§ 70 ods. 1 písm. f) zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
15)
Čl. 45 ods. 1 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ (Ú. v. EÚ L 170, 12. 5. 2021).
16)
Článok 45 nariadenia (EÚ) 2021/696.
17)
Zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
Čl. 8 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (Ú. v. EÚ L 287, 4. 11. 2011).
19)
Napríklad čl. 8 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ, rozhodnutie Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (2013/488/EÚ) (Ú. v. EÚ L 274, 15. 10. 2013) v platnom znení, rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17. 3. 2015).
20)
§ 13 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
21)
§ 8 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
22)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 172, 30. 6. 2012) v platnom znení. Nariadenie (EÚ) 2015/2120 v platnom znení.
23)
Napríklad § 68 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 193/2016 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 332/2019 Z. z.
25)
Čl. 2 ods. 3 a čl. 3 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 181/2006 Z. z.
26)
Nariadenie (EÚ) 2015/2120 v platnom znení.
27)
Článok 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2015/2120 v platnom znení.
28)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1971 z 11. decembra 2018, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a Agentúra na podporu orgánu BEREC (Úrad BEREC), ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1211/2009 (Ú. v. EÚ L321, 17. 12. 2018).
29)
Zákon č. 201/2022 Z. z. v znení zákona č. 205/2023 Z. z.
30)
Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
31)
§ 8 až 11 zákona č. 402/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32)
Napríklad § 121 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
33)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27. 12. 2017) v platnom znení.
34)
Zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
35)
Napríklad zákon č. 187/2021 Z. z., nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4. 1. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kap. 8/zv.2) v platnom znení.
36)
§ 17 až 20 Obchodného zákonníka.
37)
Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.
39)
§ 8 zákona č. 69/2018 Z. z. v znení zákona č. 287/2021 Z. z.
40)
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016).
41)
Zákon č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
42)
§ 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
43)
Rozhodnutie Komisie z 11. júna 2019, ktorým sa zriaďuje skupina pre politiku rádiového spektra a zrušuje rozhodnutie 2002/622/ES (Ú. v. EÚ C196, 12. 6. 2019).
44)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (Ú. v. EÚ L 151, 7. 6. 2019).
45)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 127/2016 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 331/2019 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 193/2016 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 332/2019 Z. z.
46)
§ 56 až 260 Obchodného zákonníka.
47)
§ 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
48)
§ 23 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49)
Zmluva o fungovaní Európskej Únie (Ú. v. ES C 202, 7. 6. 2016).
50)
§ 3 ods. 16 a 17 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
51)
§ 2 písm. k) zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre.
52)
Napríklad zákon č. 220/2007 z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov.
53)
§ 5 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
54)
§ 6 písm. f) a § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
55)
§ 151n až 151p Občianskeho zákonníka.
56)
§ 35 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
57)
§ 31 ods. 8 zákona č. 201/2022 Z. z.
58)
§ 25 ods. 7 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 115/2014 Z. z.
58a)
§ 36 ods. 2 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.
58b)
§ 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 201/2022 Z. z.
58c)
§ 19 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona č. 201/2022 Z. z.
59)
§ 32 ods. 1 písm. a) a c) a § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
60)
§ 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
61)
§ 43a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
62)
§ 43g zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
63)
Zákon č. 45/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
64)
Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
65)
§ 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
66)
§ 52 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
67)
§ 47 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
68)
§ 43b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
69)
§ 4 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
70)
Napríklad Medzinárodný dohovor o telekomunikáciách, Montreux 1965 (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 190/1968 Zb.).
71)
Rádiokomunikačný poriadok.
72)
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí.
73)
§ 49 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74)
§ 18 až 23 zákona č. 220/2007 Z. z. v znení zákona č. 394/2020 Z. z..
75)
§ 20 zákona č. 220/2007 Z. z.
76)
§ 10 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
77)
§ 116 Občianskeho zákonníka.
78)
§ 54 a 63 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
79)
§ 26 ods. 5 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.§ 24 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.§ 17 a 52 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.
80)
Napríklad § 54 ods. 6 zákona č. 220/2007 Z. z.
81)
Napríklad rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/899 zo 17. mája 2017 o využívaní frekvenčného pásma 470 – 790 MHz v Únii (Ú. v. EÚ L 138, 25. 5. 2017).
82)
Čl. 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
83)
Čl. 107 ods. 3 a čl. 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
84)
§ 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
85)
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
86)
§ 6 ods. 1 zákona č. 22/2004 Z. z.
87)
§ 66a Obchodného zákonníka.
88)
Napríklad § 77 až 86 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
89)
Zákon č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
90)
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/654 z 18. decembra 2020, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 stanovením jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania v mobilnej sieti platnej v celej Únii a jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania v pevnej sieti platnej v celej Únii (Ú. v. EÚ L 137, 22. 4. 2021).
91)
§ 2 ods. 7 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
92)
§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
93)
Napríklad § 10a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov.
94)
Čl. 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2120 v platnom znení.
95)
Vykonávacie naradenie Komisie (EÚ) 2019/2243 zo 17. decembra 2019, ktorým sa ustanovuje vzor zhrnutia zmluvy, ktorý majú používať poskytovatelia verejne dostupných elektronických komunikačných služieb podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (Ú. v. EÚ L 336, 30. 12. 2019).
96)
§ 2 ods. 1 zákona 102/2014 Z. z..
97)
§ 4 zákona č. 220/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
98)
Čl. 4 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2015/2120 v platnom znení.
99)
Napríklad § 171 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 25a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov, § 52 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
100)
Napríklad § 2 zákona č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
101)
§ 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
102)
§ 16 zákona č. 395/2019 Z. z.
103)
§ 23a a 23b zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
104)
§ 19 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
105)
§ 10 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
106)
Napríklad Občiansky zákonník.
107)
§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
108)
Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
109)
Čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19. 5. 2015) v platnom znení.
110)
§ 3 zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.
111)
§ 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov
112)
Zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
113)
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
114)
Napríklad § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
115)
§ 22 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
116)
§ 3 písm. l) zákona č. 69/2018 Z. z. v znení zákona č. 287/2021 Z. z.
117)
§ 20 zákona č. 69/2018 Z. z. v znení zákona č. 287/2021 Z. z.
117a)
Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 165/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá pre jednotlivé kategórie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov a podrobnosti hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov.
118)
§ 29 zákona č. 69/2018 Z. z. v znení zákona č. 287/2021 Z. z.
119)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
120)
Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.
121)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov. Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
122)
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
123)
Napríklad zákon č. č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej s justičnej stráže v znení neskorších predpisov, zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27. 12. 2017) v platnom znení.
124)
Nariadenie Komisie EÚ č. 611/2013 z 24. júna 2013 o opatreniach uplatniteľných na oznamovanie prípadov porušenia ochrany osobných údajov na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES o súkromí a elektronických komunikáciách (Ú. v. EÚ L 173, 26. 6. 2013).
125)
§ 7 a 8 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
126)
Čl. 4 ods. 11 nariadenia (EÚ) 2016/679.
127)
Napríklad § 52 až 54a Občianskeho zákonníka.
128)
§ 4 ods. 6 zákona č. 22/2004 Z. z. v znení zákona č. 160/2005 Z. z.
129)
Napríklad § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 29 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z.
130)
§ 116 Trestného poriadku.§ 76 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
131)
§ 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení zákona č. 397/2015 Z. z.§ 116 ods. 1 Trestného poriadku.
132)
§ 4a zákona č. 166/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
133)
§ 9 zákona č. 166/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
134)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
135)
§ 60 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 215/2004 Z. z.
136)
§ 4a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení zákona č. 69/2018 Z. z.
136a)
Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
137)
Čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
138)
Zákon č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
139)
§ 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
140)
§ 8a ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
141)
Napríklad zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 127/2016 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 331/2019 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 193/2016 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 332/2019 Z. z.
142)
Zákon č. 56/2018 Z. z.
142a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
142b)
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
143)
Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže ustanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4. 1. 2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap 8/zv. 2) v platnom znení a nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29. 01. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 8/zv. 3).
143a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.
144)
§ 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 659/2007 Z. z. Čl. 219 ods. 1 až 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení. Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012).
145)
§ 17 zákona č. 69/2018 Z. z. v znení zákona č. 287/2021 Z. z.
146)
Zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
147)
Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
148)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013).
zobraziť paragraf
Príloha
Príloha č. 1 k zákonu č. 452/2021 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE


1.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31. 7. 2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 (Ú. v. EÚ L 105, 13. 4. 2006) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18. 12. 2009).
2.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (Ú. v. ES L 271, 9. 10. 2002), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 337, 23. 12. 2015).
3.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23. 5. 2014).
4.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018).
zobraziť paragraf
Príloha
Príloha č. 3 k zákonu č. 452/2021 Z. z.


Informačné povinnosti


A.


Podnik poskytujúci verejne dostupné služby, iné ako služby komunikácie stroj-stroj (M2M), poskytne v súlade s § 84 ods. 3:
a)
informácie o úrovni minimálnej kvality poskytovanej služby v súlade s § 85; ak podnik neponúka minimálnu úroveň kvality poskytovanej služby, informácie o tom, že minimálnu úroveň kvality poskytovanej služby neuplatňuje,

b)
ako súčasť informácií o cene informácie o cene za aktiváciu služieb alebo o akýchkoľvek opakujúcich sa poplatkoch alebo poplatkoch súvisiacich so spotrebou, ak takéto ceny alebo poplatky podnik uplatňuje,

c)
ako súčasť informácií o dĺžke trvania zmluvy a podmienkach predĺženia a ukončenia zmluvy, ktoré zahŕňajú aj informácie o akýchkoľvek poplatkoch súvisiacich s ukončením zmluvy o poskytovaní služieb v rozsahu, v akom také podmienky platia

1.
akékoľvek minimálne podmienky používania alebo trvania určené v súvislosti s akciami na podporu predaja,

2.
akékoľvek poplatky súvisiace so zmenou poskytovateľa služieb vrátane prenosu čísla, ako aj informácie o podmienkach kompenzácie a úhrad v prípade omeškania alebo zneužitia procesu zmeny poskytovateľa služieb, ako aj informácie o postupoch, ktoré sa uplatňujú pri zmene poskytovateľa služieb,

3.
informácie o práve spotrebiteľa využívajúceho predplatené služby na vrátenie akéhokoľvek zostávajúceho kreditu v prípade zmeny poskytovateľa služieb podľa § 88 ods. 17, ak o to spotrebiteľ požiada,

4.
informácie o akýchkoľvek poplatkoch splatných pri predčasnom ukončení zmluvy o poskytovaní služieb vrátane informácií o odblokovaní koncového zariadenia a náhrady akýchkoľvek nákladov súvisiacich s koncovým zariadením.

d)
všetky podmienky kompenzácie a úhrad, ktoré sa uplatňujú v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služby alebo v prípade, ak podnik nereaguje primerane na bezpečnostný incident, ohrozenie alebo zraniteľnosť vrátane výslovného odkazu na tieto práva spotrebiteľov a na možnosti ich uplatnenia,

e)
informácie o druhoch opatrení, ktoré by podnik mohol prijať v reakcii na bezpečnostný incident, ohrozenie alebo zraniteľnosť.

B.


Podnik poskytujúci verejne dostupné služby prístupu k internetu a verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby okrem informácií uvedených v časti A poskytne v súlade s § 84 ods. 3:
a)
ako súčasť popisu základných vlastností každej poskytovanej služby informácie o úrovni minimálnej kvality poskytovanej služby podľa § 85, a to najmä informácie o

1.
miere oneskorenia, jitteru a stratovosti paketov, ak ide o službu prístupu k internetu,

2.
čase prvého pripojenia, pravdepodobnosti poruchy, oneskorení signalizácie volania v súlade s § 85 ak ide o verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu, ak má podnik kontrolu aspoň nad niektorým prvkom siete, alebo v prípade, ak podnik na tento účel uzavrel dohodu o úrovni poskytovaných služieb s podnikom poskytujúcim prístup k sieti,

b)
ako súčasť popisu základných vlastností každej poskytovanej služby všetky podmienky vrátane poplatkov, ktoré podnik zavedie v súvislosti s používaním koncových zariadení; tým nie sú dotknuté práva koncového užívateľa na používanie koncového zariadenia podľa vlastného výberu podľa osobitného predpisu,26)

c)
ako súčasť informácií o cene, cene za aktiváciu služieb a za akékoľvek opakujúce sa poplatky alebo poplatky súvisiace so spotrebou, a to:

1.
podrobnosti o konkrétnom tarifnom pláne alebo tarifných plánoch podľa zmluvy o poskytovaní služieb a pre každý taký tarifný plán typ ponúkanej služby vrátane objemov komunikácie za zúčtovacie obdobie, ako aj cenu za dodatočné komunikačné jednotky,

2.
informácie o možnosti spotrebiteľa presunúť si akýkoľvek nevyužitý objem z predchádzajúceho zúčtovacieho obdobia do nasledujúceho zúčtovacieho obdobia, ak je táto možnosť zahrnutá v zmluve o poskytovaní služieb, v prípade tarifného plánu alebo plánov,

3.
informácie o prostriedkoch na zabezpečenie transparentnosti faktúry a monitorovanie spotreby,

4.
informácie o tarifách týkajúcich sa všetkých čísel alebo služieb podliehajúcich osobitným cenovým podmienkam; ak ide o jednotlivé kategórie služieb úrad môže okrem toho podniku určiť, aby sa tieto informácie poskytovali bezprostredne pred spojením volania,

5.
informácie o cene jednotlivých prvkoch balíka služieb podľa § 90, za ktorú sú jednotlivé služby alebo koncové zariadenia, tvoriace prvky balíka služieb, predávané samostatne,

6.
podrobnosti a podmienky akéhokoľvek záručného a pozáručného servisu, údržby a asistenčných služieb zákazníkom vrátane poplatkov za ne,

7.
prostriedky, ktorými možno získať aktuálne informácie o všetkých platných tarifách a poplatkoch za údržbu,

d)
informácie o trvaní zmluvy o poskytovaní služieb, ak sa na ňu vzťahujú ustanovenia o balíku služieb podľa § 90, a podmienkach jej obnovenia, predĺženia a ukončenia vrátane informácií o podmienkach ukončenia len niektorého prvku takejto zmluvy,

e)
informácie o tom, aké osobné údaje koncového užívateľa je potrebné podniku poskytnúť pred začatím poskytovania služby alebo vyžadovať v súvislosti s poskytovaním služby,

f)
podrobnosti o produktoch a službách určených pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím a spôsobe, akým je možné o nich získať aktuálne informácie,

g)
informácie o spôsobe začatia postupu riešenia sporov podľa § 126 a cezhraničných sporov podľa osobitného predpisu.148)

C.


Podnik poskytujúci verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach okrem informácií podľa časti A a B poskytne v súlade s § 84 ods. 3 aj informácie o
a)
všetkých prekážkach v prístupe k záchranným službám alebo informáciám o polohe volajúceho z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti, ak sa touto službou koncovým užívateľom umožňuje uskutočňovať hovory na číslo v národnom alebo v medzinárodnom číslovacom pláne,

b)
práve koncového užívateľa rozhodnúť sa, či uvedie svoje osobné údaje v telefónnom zozname a o type takýchto údajov v súlade s § 113.
zobraziť paragraf
Príloha
Príloha č. 4 k zákonu č. 452/2021 Z. z.


Rozsah uchovávaných údajov


A.


Údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie:
1.
ak ide o telefónnu službu prostredníctvom pevnej siete a mobilnej siete:

a)
telefónne číslo volajúceho,

b)
meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania účastníka alebo registrovaného užívateľa.

2.
ak ide o službu prístupu k internetu a internetovú elektronickú poštu:

a)
pridelené označenie užívateľa pridelené každej komunikácii, ktorá vstupuje do verejnej siete,

b)
meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania účastníka alebo registrovaného užívateľa a adresa internetového protokolu (IP), ktorá mu bola v čase komunikácie pridelená.

B.


Údaje potrebné na identifikáciu adresáta komunikácie:
1.
ak ide o telefónnu službu prostredníctvom pevnej siete a mobilnej siete:

a)
volené číslo alebo čísla (volané číslo alebo čísla) a v prípadoch, keď sú poskytnuté doplnkové služby, napríklad presmerovanie alebo odovzdanie volania, číslo alebo čísla, na ktoré je volanie smerované,

b)
meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania účastníka alebo registrovaného užívateľa.

2.
ak ide o internetovú elektronickú poštu:

a)
označenie užívateľa,

b)
meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania účastníka alebo registrovaného užívateľa, ktorý je určeným príjemcom komunikácie.

C.


Údaje potrebné na identifikáciu dátumu, času a trvania komunikácie:
1.
ak ide o telefónnu službu prostredníctvom pevnej siete a mobilnej siete: dátum a čas začatia a ukončenia komunikácie,

2.
ak ide o službu prístupu k internetu a internetovú elektronickú poštu:

a)
dátum a čas prihlásenia a odhlásenia zo služby prístupu k internetu v určitom časovom pásme spolu s dynamickou alebo statickou IP adresou, ktorú komunikácii pridelil poskytovateľ služby prístupu k internetu a užívateľské označenie účastníka alebo registrovaného užívateľa,

b)
dátum a čas prihlásenia a odhlásenia zo služieb internetovej elektronickej pošty v určitom časovom pásme.

D.


Údaje potrebné na identifikáciu typu komunikácie:
1.
ak ide o telefónnu službu prostredníctvom pevnej siete a mobilnej siete: používaná telefónna služba,

2.
ak ide o internetovú elektronickú poštu: používaná internetová služba.

E.


Údaje potrebné na identifikáciu koncového zariadenia užívateľov alebo ich údajného zariadenia:
1.
ak ide o telefónnu službu prostredníctvom pevnej siete: číslo volajúceho a volaného,

2.
ak ide o komunikáciu prostredníctvom mobilnej siete:

a)
číslo volajúceho a volaného,

b)
IMSI volajúceho,

c)
IMEI volajúceho,

d)
IMSI volaného,

e)
IMEI volaného,

f)
v prípade 5G sietí SUPI volajúceho.

F.


Údaje potrebné na identifikáciu polohy mobilného koncového zariadenia:
1.
údaje o polohe bunky pri začatí komunikácie,

2.
údaje identifikujúce zemepisnú polohu buniek podľa ich označenia počas obdobia uchovávania údajov o komunikácii.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore