Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov 448/2008 účinný od 01.01.2021

Platnosť od: 20.11.2008
Účinnosť od: 01.01.2021
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo sociálneho zabezpečenia, Živnostenské podnikanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST38JUD6916DS28EUPP2ČL1

Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov 448/2008 účinný od 01.01.2021
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 448/2008 s účinnosťou od 01.01.2021 na základe 280/2019

Legislatívny proces k zákonu 280/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

K predpisu 280/2019, dátum vydania: 26.09.2019

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je vytvorenie právnych podmienok na zavedenie informačného systému sociálnych služieb, prostredníctvom ktorého bude vytvorená previazaná databáza aktuálnych zdrojov dát na posilnenie analytickej a koncepčnej činnosti a elektronického výkonu pôsobnosti príslušných orgánov verejnej moci v oblasti sociálnych služieb.

Východiskom na sledovanie a vyhodnocovanie skutkového stavu v oblasti sociálnych služieb, na zisťovanie informácií o dostupnosti sociálnych služieb a ďalších podstatných informácií o sociálnych službách, popri miestnej úrovni a regionálnej úrovni aj v celoslovenskom meradle, kvalitné údaje, a to v záujme prijímania adekvátnych opatrení legislatívnej i nelegislatívnej povahy v oblasti sociálnych služieb. V súčasnosti absentuje vzájomne previazaná databáza aktuálnych zdrojov dát v oblasti sociálnych služieb pri možných viacerých súčasných intervenciách v prospech prijímateľa sociálnych služieb, ako aj pri poskytovaní sociálnych služieb poskytovateľmi sociálnych služieb rôzneho druhu sociálnej služby a formy sociálnej služby s ich finančnou podporou z viacerých verejných zdrojov. Tento skutkový stav je jedným z dôsledkov delenej samosprávnej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov oblasti poskytovania sociálnych služieb, ako i pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri spolufinancovaní sociálnych služieb.

Zámerom navrhovanej úpravy je vytvoriť právne podmienky na nový systém zberu údajov v sociálnych službách v rámci informačného systému sociálnych služieb, ktorého správcom bude Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky tak, aby zhromaždené údaje boli aktuálne, ale aj overiteľné a relevantné pre potreby zisťovania skutkového stavu v oblasti sociálnych služieb. Zavedením informačného systému sociálnych služieb sa vytvoria predpoklady aj na zefektívnenie systému poskytovania finančnej podpory poskytovateľom sociálnych služieb z verejných rozpočtov podľa zákona o sociálnych službách, a podávanie žiadosti o finančný príspevok z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo strany žiadateľov o tento príspevok v elektronickej podobe priamo do informačného systému sociálnych služieb.

Vzhľadom na predpokladaný rozsah spracúvaných údajov sa v rámci prechodných ustanovení zákona vytvára náležitý časový priestor na zosúladenie doposiaľ vedeného registra, evidencií a ďalších zdrojov dát zo strany obcí, vyšších územných celkov a poskytovateľov sociálnych služieb novo v informačnom systéme sociálnych služieb. Ustanovuje sa šesť mesačná lehota, pre obce, vyššie územné celky a poskytovateľov sociálnych služieb na doplnenie všetkých nimi vedených aktuálnych údajov do príslušnej časti informačného systému sociálnych služieb do navrhovanej účinnosti zákona v časti informačného systému sociálnych služieb, t.j. do 1. januára 2021. Ide najmä o pretransformovanie doposiaľ vedených evidencií v rámci pôsobnosti obcí, vyšších

2

územných celkov a u poskytovateľov sociálnych služieb do ich nového spôsobu evidencie v rámci jednotného a previazaného informačného systému sociálnych služieb.

Vládny návrh zákona zahŕňa aj úpravu podmienok finančnej podpory neverejných poskytovateľov sociálnych služieb z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov pri poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Navrhované zmeny upravujú spôsob určenia výšky finančného príspevku na prevádzku tak, aby sa na rozdiel od doterajšieho právneho stavu pri určení výšky tohto finančného príspevku na príslušný rozpočtový rok nezohľadňoval a tento finančný príspevok neznižoval o

1.príjem z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia dosahovaný verejnými poskytovateľmi porovnateľného druhu sociálnej služby za predchádzajúci rozpočtový rok, ktorý je ďalším druhom príjmu na spolufinancovanie sociálnej služby v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou na pomoc inej osoby pri sebaobsluhe, a

2.skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku, ktoré vyššie ako priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok.

Účelom navrhovanej úpravy je v konečnom dôsledku vytvoriť právne podmienky na zvýšenie úrovne finančnej podpory neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou. Dôsledkom takejto úpravy je v zásade pripustenie súbežného financovania prevádzkových nákladov poskytovanej sociálnej služby u neverejných poskytovateľov sociálnej služby z viacerých verejných zdrojov a z príjmov neverejného poskytovateľa sociálnej služby z platenia úhrad za sociálnu službu v príslušnom rozpočtovom roku, ktoré vyššie ako priemerné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za porovnateľnú sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok, a to do úrovne ich reálnej nákladovosti u konkrétneho neverejného poskytovateľa sociálnej služby. Účelnosť, účinnosť a efektívnosť viaczdrojového vynakladania verejných prostriedkov do spolufinancovania prevádzkových nákladov sociálnych služieb poskytovaných neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb bude musieť byť zabezpečená v rámci zúčtovania poskytnutého finančného príspevku na prevádzku v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku. Aj po týchto zmenách však zostáva zachovaná podmienka neziskovosti sociálnej služby financovanej z verejných zdrojov.

Predkladaný vládny návrh obsahuje na základe poznatkov aplikačnej praxe aj zmeny v časti právnej úpravy poskytovania finančnej podpory na spolufinancovanie sociálnych služieb vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a § 78aa). Navrhované zmeny zabezpečujú jednoznačnosť interpretácie právnej úpravy, pokiaľ ide o posudzovanie stavu obsadenosti miest v zariadení sociálnych služieb, na ktoré možno poskytnúť finančný príspevok z kapitoly ministerstva, ak ministerstvo odpustí zmeškanie zákonom ustanovenej lehoty podania žiadosti o tento finančný príspevok, ako aj spôsobu určenia výšky finančného príspevku vyplácaného štvrťročne, resp. spôsobu určenia pomernej časti tohto finančného príspevku na účely jeho zúčtovania. Posilňuje sa plnenie účelu finančného príspevku z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky tým, že novo vzniká nárok na tento finančný príspevok aj na miesto v zariadení, na ktorom sa neposkytuje sociálna služba z dôvodu neprítomnosti prijímateľa sociálnej služby, ak zmluva o poskytovaní sociálnej služby bola uzatvorená, a to podľa zákonom ustanovených podmienok.

3

Predkladaný vládny návrh reaguje aj na poznatky aplikačnej praxe upresňujúcou právnou úpravou vybraných častí zákona, a to v záujme zabezpečenia jednoznačnej interpretácie právnej úpravy a obsahuje aj legislatívno-technické úpravy reagujúce na zmeny súvisiaceho právneho prostredia uplynutím času, na ktoré právna úprava v dotknutých častiach odkazuje.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

 

1

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 4 [§ 10 a § 81 písm. q) ]

Register obmedzení je novo súčasťou informačného systému sociálnych služieb (doplnená pätnásta časť zákona), ustanovuje sa preto povinnosť poskytovateľa sociálnej služby viesť tento register aj priamo v neverejnej časti informačného systému sociálnych služieb. Nakoľko akékoľvek telesné obmedzenie prijímateľa sociálnej služby podlieha nevyhnutnosti schvaľovania, nariaďovania, resp. dodatočného schvaľovania (s výnimkou liekov, u ktorých právna úprava „dodatočnosť“ schvaľovania nepripúšťa) lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria a vyjadreniu sociálneho pracovníka k tomuto telesnému obmedzeniu, súčasne sa striktne upravuje, že tieto úkony musia byť vykonané písomne a potvrdené podpisom tohto lekára a sociálneho pracovníka. Ide v tomto smere o zdôraznenie súvisiacej spoluzodpovednosti za vykonaný zásah do integrity osobnosti prijímateľa sociálnej služby a jeho dôstojnosti, ktorého opodstatnenosť musí byť v každom jednotlivom prípade náležite zdokladovaná a osvedčená. Uvedená úprava je potrebná aj vzhľadom na elektronizáciu vedenia registra telesných obmedzení a s tým súvisiace vypustenie povinnosti poskytovateľa oznamovať každé použitie obmedzenia ministerstvu, keďže tento údaj bude ministerstvu dostupný priamo v informačnom systéme sociálnych služieb. Zároveň sa tým znižuje aj súvisiaca administratívna záťaž poskytovateľa sociálnej služby.

Súčasne sa úpravou § 81 písm. q) ustanovuje pôsobnosť vyššieho územného celku viesť register poskytovateľov sociálnych služieb vo svojom územnom obvode priamo v informačnom systéme sociálnych služieb, v nadväznosti na skutočnosť, že register poskytovateľov bude jeho súčasťou.

K bodu 5 (§ 16 ods. 1, § 24d ods. 1, § 28 ods. 2 a § 72 ods. 6)

Ide o zosúladenie s pojmami v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, upravujúcom osobitne sústavu škôl 27 a nasledujúce tohto zákona) a osobitne sústavu školských zariadení (§ 112 a nasledujúce tohto zákona).

K bodom 6, 8 a 10 [§ 64 ods. 2 písm. a), § 66 ods. 1 písm. a) a § 67 ods. 2 písm. b)]

Zosúlaďujú sa legislatívne pojmy v označení osôb v súvislosti s registráciou poskytovateľov sociálnych služieb a súčasne sa navrhuje zaradiť medzi údaje, ktoré sú súčasťou žiadosti o zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb a ktoré obsahuje tento register aj obchodné meno fyzickej osoby, ak pod ním táto osoba podniká a je odchylné od jej mena a priezviska (obsahuje doplnenie nad rámec jej mena a priezviska) a jej identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené. Dôvodom tejto zmeny je umožnenie jednoznačnej identifikácie poskytovateľa sociálnej služby a to aj v nadväznosti na zavedenie informačného systému a potrebu jednoznačnej identifikácie poskytovateľa na účely vstupu do tohto systému. V nadväznosti na to bolo potrebné vykonať aj úpravu označenia miesta poskytovania sociálnej služby jednoznačnou identifikáciou fyzickej osoby, ak je poskytovateľom sociálnej služby na príslušnom mieste jej poskytovania, a to úpravou § 67 ods. 2.

K bodom 7 a 9 (§ 65 ods. 3 a § 66 ods. 2)

Vypúšťa sa povinnosť vyššieho územného celku oznamovať zápis do registra inému vyššiemu územnému celku v prípade, že zapísaný poskytovateľ sociálnej služby bude

2

poskytovať sociálnu službu aj na území iného vyššieho územného celku, nakoľko takéto typy oznámení bude už umožňovať funkcionalita informačného systému sociálnych služieb.

Vzhľadom na to, že informácie z registra budú dostupné v rámci verejnej časti informačného systému sociálnych služieb a výpis bude poskytovaný taktiež zo systému (§ 105c), bolo súčasne potrebné predmetné ustanovenie § 66 ods. 2 vypustiť.

K bodom 11 a 12 (§ 67a ods. 3 a 4)

Zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v čl. VIII novelizoval aj § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (ďalej len „zákon o neziskových organizáciách“). Uvedenou novelou sa zvýšili hranice príjmu na účely vzniku povinnosti overenia účtovnej závierky a výročnej správy štatutárnym audítorom v neziskových organizáciách. Súčasné hranice príjmu pre povinnosť auditu v zákone o sociálnych službách u poskytovateľov sociálnych služieb boli ustanovené v rovnakých hraniciach ako ustanovoval zákon o neziskových organizáciách. Vzhľadom na uvedenú zmenu v zákone o neziskových organizáciách a účel právnej úpravy výročnej správy o činnosti a hospodárení poskytovateľa sociálnej služby a jej vzťahovanie v zákone o sociálnych službách na rovnakom základe pre všetky právne formy poskytovateľov sociálnych služieb, je novo ustanovené priamo v znení zákona naviazanie tejto povinnosti na rozsah príjmu, ktorý ustanovuje zákon o neziskových organizáciách. V doteraz platnom znení zákona o sociálnych službách pre poskytovateľov sociálnych služieb, vrátane ich možnej právnej formy neziskovej organizácie prísnejšie kritéria pre štatutárny audit v špeciálnej právnej úprave zákona o sociálnych službách ako ustanovuje zákon o neziskových organizáciách pre neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby iného druhu.

K bodu 13 (§ 67a ods. 6)

Precizuje sa povinnosť poskytovateľa sociálnej služby viesť vo svojom účtovníctve oddelene príjmy (výnosov) a výdavky (nákladov) spojené s poskytovaním sociálnej služby a príjmy (výnosov) a výdavky (nákladov) spojené s inou činnosťou. Zavádza sa povinnosť viesť príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) pri poskytovaní sociálnej služby v členení podľa príslušného druhu a aj v členení podľa formy poskytovanej sociálnej služby, ak ide o sociálnu službu v zariadení podmienenom odkázanosťou. Poskytovanie finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa zákona o sociálnych službách 71 ods. 6, § 77, § 78a) z hľadiska spôsobu určenia výšky finančných príspevkov vychádza aj z diferenciácie úrovne nákladovosti poskytovanej sociálnej služby v zariadení podmienenom odkázanosťou pri jej možných formách poskytovania, ktorá vychádza zo súvisiaceho vecného a časového rozsahu poskytovanej sociálnej služby. Rovnako aj úhrada za poskytovanú sociálnu službu príslušného druhu je diferencovaná podľa formy poskytovanej sociálnej služby. Uvedená úprava je preto vykonaná v záujme stransparentnenia nákladovosti poskytovanej sociálnej služby, ak poskytovateľ sociálnej služby príslušného druhu sociálnej služby, poskytuje viac foriem sociálnej služby v rámci tohto jedného druhu sociálnej služby (resp. v rámci poskytovania sociálnej služby v príslušnom druhu zariadenia poskytuje aj pobytovú sociálnu službu aj ambulantnú sociálnu službu v tomto zariadení).

K bodu 14 (§ 69 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na zmeny vykonané v § 81 so súvisiacou zmenou označenia.

3

K bodu 15 (§ 71 ods. 4)

Navrhovaná právna úprava vypúšťa zohľadňovanie príjmu z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia, ako zdroja spolufinancovania sociálnej služby na účely určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou, ktorými zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb, zariadenie opatrovateľskej služby a špecializované zariadenie. Bežné výdavky realizované na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb prevádzkovanom verejným poskytovateľom v predchádzajúcom rozpočtovom roku v dôsledku tejto úpravy budú zahrnuté v plnom rozsahu do výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby poskytovaného neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby z rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku na príslušný rozpočtový rok, napriek tomu, že boli u verejných poskytovateľov porovnateľnej sociálnej služby v predchádzajúcom rozpočtovom roku spolufinancované zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, a budú/môžu byť spolufinancované vo výške paušálneho príspevku podľa konkrétneho počtu prijímateľov sociálnej služby v zariadení odkázaných na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti zo zdrojov verejného zdravotného poistenia aj u konkrétneho neverejného poskytovateľa sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku.

Účelom navrhovanej úpravy je v konečnom dôsledku vytvoriť právne podmienky na zvýšenie úrovne finančnej podpory neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek z verejných prostriedkov počas príslušného rozpočtového roku. Dôsledkom navrhovanej úpravy je v zásade pripustenie súbežného financovania prevádzkových nákladov poskytovanej sociálnej služby u neverejných poskytovateľov sociálnej služby počas príslušného rozpočtového roku z viacerých verejných zdrojov a zo skutočných príjmov konkrétneho neverejného poskytovateľa sociálnej služby z platenia úhrad za sociálnu službu v príslušnom rozpočtovom roku, ktoré vyššie ako priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za porovnateľnú sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok (bod 19 - § 77 ods. 12), a to do úrovne ich reálnej nákladovosti u konkrétneho neverejného poskytovateľa sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku. Navrhovaná právna úprava tým v zásade umožní spolufinancovať sociálne služby poskytované neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov podľa zákona o sociálnych službách, zo zdrojov verejného zdravotného poistenia na úhradu ošetrovateľskej starostlivosti a zo skutočných príjmov zo zaplatenej úhrady za poskytovanú sociálnu službu v rozsahu aj nad úrovňou ekonomicky oprávnených nákladov na poskytovanie sociálnej služby u konkrétneho neverejného poskytovateľa sociálnej služby, resp. nad rozsahom v predchádzajúcom rozpočtovom roku vzniknutých bežných výdavkov na porovnateľný druh sociálnej služby, formu poskytovanej sociálnej služby a kapacitu zariadenia, prevádzkovaný obcou alebo VUC.

Navrhovaná právna úprava znamená, že účelnosť, účinnosť a efektívnosť viaczdrojového vynakladania verejných prostriedkov do spolufinancovania prevádzkových nákladov sociálnych služieb poskytovaných neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb v príslušnom rozpočtovom roku bude musieť byť zabezpečená v rámci zúčtovania tohto poskytnutého finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku.

4

V súlade s § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku. Táto zmluva sa uzatvára aj podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a aj v zmysle zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby obsahuje aj podmienky zúčtovania finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a dôvody vrátenia tohto finančného príspevku. Z týchto zmluvne dohodnutých podmienok zúčtovania finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a zmluvne dohodnutého účelu, na ktorý sa tento finančný príspevok poskytuje, je potrebné vychádzať v konkrétnych individuálnych prípadoch.

Zásadne však ako východisko tohto zúčtovania platí zákonom o sociálnych službách ustanovená právna podmienka na nárok na finančnú podporu neverejného poskytovateľa sociálnej služby z verejných prostriedkov, poskytovaním finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, podľa ktorej poskytovanie sociálnej služby nemôže byť s cieľom dosiahnuť zisk. Ak poskytovateľ sociálnej služby dosiahne v príslušnom rozpočtovom roku kladný rozdiel medzi

a)výškou všetkých disponibilných finančných zdrojov- (príjmami z vlastných zdrojov aj od verejných zdrojov a iných zdrojov) spojených s poskytovaním sociálnej služby ( ide o výšku skutočne dosiahnutých príjmov tohto konkrétneho neverejného poskytovateľa sociálnej služby spojených s ním konkrétne poskytovanou sociálnou službou) a

b)výškou jeho skutočných výdavkov, vrátane všetkých jeho nákladov, spojených s poskytovaním sociálnej služby (ide o výšku skutočne vzniknutých výdavkov tohto konkrétneho neverejného poskytovateľa sociálnej služby spojených s ním konkrétne poskytovanou sociálnou službou) je tento neverejný poskytovateľ sociálnej služby povinný vrátiť obci alebo VUC, ako poskytovateľovi finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, tento finančný príspevok vo výške dosiahnutého kladného rozdielu. Pri zúčtovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou za príslušný rozpočtový rok je potrebné zohľadniť, v prepočte na počet prijímateľov sociálnej služby, na ktorých je finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby v zariadení určený, mimo iných zdrojov príjmu aj:

1.príjem (skutočný príjem) neverejného poskytovateľa sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok z poskytnutého finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou za príslušný rozpočtový rok,

2.príjem (skutočný príjem) neverejného poskytovateľa sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia,

3.skutočne dosiahnutý príjem neverejného poskytovateľa sociálnej služby z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku, ktorý je vyšší ako priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok.

K bodu 16 (§ 71 ods. 9, § 78a ods. 4 a § 78aa ods. 4)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na zmeny vykonané v § 78c so súvisiacou zmenou označenia.

5

K bodu 17 (§ 73 ods. 11)

Navrhovaná úprava je v záujme odstránenia nesprávnej interpretačnej praxe, pri ktorej v niektorých prípadoch poskytovatelia odňali právnu ochranu zostatku z príjmu u prijímateľa sociálnej služby, u ktorého sa iná osoba (nad rámec osobného rozsahu v § 73 ods. 12) napr. brat, sestra rozhodla dobrovoľne doplácať nejakú ňou určenú časť úhrady za prijímateľa sociálnej služby, ktorý nemá dostatok príjmu a majetku na platenie úhrady za sociálnu službu ku dňu splatnosti tejto úhrady, a v dôsledku právnej ochrany zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu, mu nevznikla v čase splatnosti úhrady za sociálnu službu povinnosť platiť túto úhradu, resp. jej časť. Nepoužitie odsekov 1 5 platnej právnej úpravy znamená (by pri správnej interpretácií malo znamenať), že táto iná osoba môže platiť za prijímateľa sociálnej služby, ktorý nemá dostatočný príjem a majetok ku dňu splatnosti úhrady aj úhradu vo vyššej sume, než by zodpovedala nemožnosti jej platenie zo strany prijímateľa, a teda v zásade prijímateľovi by mohol reálne zostať vyšší zostatok z jeho príjmu ku dňu splatnosti než je ustanovený v odsekoch 1 5. Rozhodne však nie nižší, resp. žiadny zostatok. Takáto neželateľná interpretácia vo svojich dôsledkoch odníma prijímateľovi sociálnej služby garanciu zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu ku dňu splatnosti úhrady. Preto je nevyhnutné znenie, spôsobujúce možnú spornosť interpretácie v záujme ochrany prijímateľov sociálnej služby vypustiť.

K bodu 18 (§ 74 ods. 3)

Navrhuje sa zaradiť medzi údaje, ktoré je povinná fyzická osoba predložiť poskytovateľovi sociálnej služby na účely uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby aj údaj o rodnom čísle, ak je pridelené. Dôvodom je potreba jednoznačnej identifikácie prijímateľa sociálnej služby, a to v nadväznosti na zavedenie informačného systému sociálnych služieb a potrebu zabezpečenia previazanosti údajov vedených v tomto informačnom systéme dotýkajúcich sa konkrétnej fyzickej osoby. Táto previazanosť údajov o fyzickej osobe, ako účastníkovi právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnej služby, je zabezpečená od jej postavenia žiadateľa o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, fyzickej osoby odkázanej na poskytovanie sociálnej služby príslušného druhu s konkrétnym jej priznaným stupňom odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, žiadateľa o zabezpečenie sociálnej služby po jej právne postavenie prijímateľa sociálnej služby u konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby príslušného druhu sociálnej služby a formy sociálnej služby.

K bodu 19 (§ 77 ods. 12)

Navrhovaná právna úprava vypúšťa zúčtovanie poskytnutého finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok, ak skutočne dosiahnuté príjmy tohto neverejného poskytovateľa sociálnej služby z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v príslušnom rozpočtovom roku vyššie, ako priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok, z ktorých príslušná obec alebo VUC vychádzala v spôsobe určenia výšky tohto finančného príspevku na príslušný rozpočtový rok. Podľa doterajšej právnej úpravy výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa v tomto prípade znížila o rozdiel medzi skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku a priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. Cieľom takto koncipovanej právnej úpravy bolo motivovať neverejných poskytovateľov sociálnej služby k tomu, aby skutočnosť, že neverejný poskytovateľ sociálnej služby je

6

spolufinancovaný z verejných prostriedkov sa prejavila predovšetkým v cenovej politike tohto poskytovateľa uplatňovanej v príslušnom rozpočtovom roku na ktorý je finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby určený (vo výške úhrady za sociálnu službu požadovanej od prijímateľov tejto sociálnej služby). Teda zámerom doterajšej právnej úpravy bolo, aby prevádzkové náklady tohto neverejného poskytovateľa sociálnej služby boli prioritne spolufinancované z verejných prostriedkov a nie z úhrad za poskytovanú sociálnu službu od prijímateľov sociálnej služby, resp. iných osôb povinných platiť prijímateľom sociálnej služby nezaplatenú úhradu za sociálnu službu (vzhľadom na tomuto prijímateľovi sociálnej služby zákonom o sociálnych službách garantovaný povinný zostatok z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu v čase splatnosti tejto úhrady).

Navrhovaná právna úprava, vzhľadom na požiadavku vytvorenia právnych predpokladov udržateľnosti financovania poskytovania sociálnych služieb neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb, a to zvýšením úrovne finančnej podpory neverejných poskytovateľov sociálnych služieb z verejných prostriedkov počas príslušného rozpočtového roku, upúšťa od tohto regulačného mechanizmu. Z hľadiska ochrany prijímateľa sociálnej služby však zostáva zachovaná regulácia úhrady za sociálnu službu podľa § 72 ods. 3 zákona o sociálnych službách, pri ktorej posudzovanie plnenia podmienky regulácie úhrady za sociálnu službu v príslušnom roku vychádza z úrovne ekonomicky oprávnených nákladov neverejného poskytovateľa sociálnej služby a príjmov tohto neverejného poskytovateľa sociálnej služby z verejných prostriedkov, vrátane príjmu z finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby za predchádzajúci rozpočtový rok.

K bodu 20 (§ 78b)

Novo sa upravuje podávanie žiadostí o finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa elektronickou formou prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb.

V rámci úpravy obsahových náležitostí informačného systému sociálnych služieb v doplnenej novej pätnástej časti zákona sa ustanovuje aj prijímanie a vedenie žiadostí o poskytnutie finančných príspevkov podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa. Žiadosti zo strany obcí a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb o poskytnutie týchto finančných príspevkov z kapitoly ministerstva, budú týmito žiadateľmi novo podávané priamo do tohto informačného systému. Z tohto dôvodu je potrebné vykonať súvisiace úpravy v § 78b, a zároveň sa upravuje spôsob doručovania žiadosti v prípade nefunkčnosti informačného systému. Súčasne sa vypúšťa z povinných príloh žiadosti o poskytnutie finančného príspevku výpis z registra, zoznam prijímateľov sociálnej služby v požadovanej štruktúre a zoznam zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby, nakoľko ide o údaje, ktoré bude mať ministerstvo k dispozícii priamo z informačného systému sociálnych služieb z evidencií vedených poskytovateľmi sociálnych služieb priamo v tomto informačnom systéme. Písomné vyjadrenie obce alebo vyššieho územného celku o súlade poskytovanej sociálnej služby s komunitným plánom sociálnych služieb príslušnej obce alebo s koncepciou rozvoja sociálnych služieb príslušného vyššieho územného celku, nebude poskytovateľ prikladať k žiadosti, ale toto vyjadrenie o súlade budú obce a vyššie územné celky povinné zapísať do evidencie vedenej v rozsahu svojej pôsobnosti priamo v informačnom systéme sociálnych služieb 80 písm. q) bod 2c., § 81 písm. v) bod 2c.). Naďalej toto písomné vyjadrenie obce a vyššieho územného celku bude jednou z právnych podmienok poskytnutia finančného príspevku z kapitoly ministerstva. Splnenie tejto podmienky bude novo overovať ministerstvo už priamo v informačnom systéme sociálnych služieb, v evidencii osôb, ktorým bolo vydané toto písomné vyjadrenie o súlade, ktorú budú obce a vyššie územné celky viesť v rozsahu svojej pôsobnosti priamo v informačnom systéme sociálnych služieb. Docieľuje sa tým zámer

7

zníženia administratívneho zaťaženia žiadateľov o poskytnutie predmetných finančných príspevkov na spolufinancovanie sociálnych služieb z kapitoly ministerstva a zefektívnenie výkonu verejnej moci pri súvisiacej administrácii vybavovania žiadostí žiadateľov o poskytnutie týchto finančných príspevkov.

K bodom 21 a 22 (§ 78c ods. 1 a 2)

Nakoľko sa upravuje podávanie žiadostí o finančný príspevok z kapitoly ministerstva prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb, budú v tomto systéme aj evidované a nie je potrebné osobitne ustanovovať vedenie evidencií týchto žiadostí a poradie ich doručenia. Súčasne v nadväznosti na funkcionalitu informačného systému a na vypustenie povinných príloh k žiadosti, nie je potrebné osobitne overovať úplnosť žiadosti o poskytnutie finančného príspevku, a vzhľadom na jej elektronickú podobu nebude označované toto overenie odtlačkom pečiatky a podpisom, úplnosť žiadosti z hľadiska vyplnenia súvisiaceho elektronického formulára v príslušných častiach overí priamo funkcionalita informačného systému.

K bodom 23 až 25 (§ 78c ods. 2 až 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na vykonané zmeny v § 78c so súvisiacou potrebou zmeny označenia vnútorných odkazov.

K bodu 26 (§ 78c ods. 6 až 8)

Vzhľadom na úpravu podávania žiadostí o finančný príspevok prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb bolo potrebné vykonať súvisiace legislatívno-technické úpravy a súčasne sa ustanovuje, že aj písomné žiadosti obce a neverejného poskytovateľa sociálnej služby o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žiadosti o finančný príspevok z kapitoly ministerstva podľa § 78b ods. 2 budú ministerstvu doručované v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb, a to aj so zmeškaným úkonom - podaním písomnej žiadosti o poskytnutie finančného príspevku podľa § 78b ods. 1 v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb.

V záujme jednoznačnosti interpretácie sa ustanovuje, že ak ministerstvo odpustí zmeškanie zákonom ustanovenej 78b ods. 2) lehoty podania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa, možno tento finančný príspevok poskytnúť len na obsadené miesta v zariadení, pričom obsadenosť týchto miest sa posudzuje k poslednému dňu lehoty, v rámci ktorej mala byť predmetná žiadosť podaná teda žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa na príslušný rozpočtový rok k 31. augustu predchádzajúceho rozpočtového roka. Odpustenie zmeškania lehoty podľa § 78b ods. 2 totiž neznamená oprávnenie podávania tejto žiadosti podľa skutkového stavu, kedy odpadol dôvod zmeškania termínu a žiadosť bola ministerstvu reálne doručená. Ide len o zmeškanie úkonu doručenia a nie o oprávnenie podávať žiadosť podľa skutkového stavu ku dňu podania odôvodnenej písomnej žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty podľa § 78b ods. 2 a súčasne s touto žiadosťou doručenej písomnej žiadosti podľa § 78b ods. 1 v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb, ktorá musí odrážať stav a podmienky v čase zákonom ustanovenej lehoty podávania týchto žiadostí tak, ako z nich vychádzali aj ostatní žiadatelia. V záujme naplnenia účelu inštitútu odpustenia zmeškania lehoty podľa § 78b ods. 2, ktorým je ochrana prijímateľov sociálnej služby a zabezpečenie participácie štátnych prostriedkov na spolufinancovaní im poskytovanej sociálnej služby, a zároveň ustanovenia určitej „sankcie“ pre poskytovateľa sociálnej služby za zmeškanie zákonom ustanovenej lehoty, je možnosť poskytnutia

8

finančného príspevku len na obsadené miesta v zariadení k 31. augustu rozpočtového roka, v ktorom mala byť v zákonom ustanovenej procesnej lehote táto žiadosť doručená, nie na počet miest podľa stavu registra.

K bodu 27 (§ 78c ods. 9)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na vykonané zmeny v § 78b so súvisiacou potrebou zmeny označenia odkazov na toto ustanovenie.

K bodu 28 (§ 78d ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu vzhľadom na zmeny a doplnky vykonané v § 78d.

K bodu 29 (§ 78d ods. 3)

Úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Vzhľadom na určenie výšky finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa na mesiac, resp. na rozpočtový rok (zákonom, resp. nariadením vlády SR) vyplácanie tohto finančného príspevku podľa doterajšej právnej úpravy štvrťročne vo výške 25 % zo sumy uvedenej v zmluve o poskytnutí tohto finančného príspevku so súvisiacim mechanizmom zúčtovania a vratiek poskytnutého finančného príspevku za ustanovených podmienok za neobsadené miesta v dňoch a za znížený počet miest v zariadení v priebehu rozpočtového roka v dňoch, spôsobovalo problematické prepočty a súvisiace námietky poskytovateľov sociálnych služieb, ako prijímateľov finančného príspevku, o administratívnom znižovaní úrovne finančnej podpory. V záujme stransparentnenia a zjednodušenia určenia výšky štvrťročne vyplácaného finančného príspevku sa preto novo zavádza režim prepočtu vo väzbe na pomernú časť tohto finančného príspevku, ktorej spôsob výpočtu je určený v novo ustanovenom odseku 18 ustanovenia § 78d. Pomerná časť vyplácaného finančného príspevku bude zodpovedať počtu kalendárnych dní v príslušnom štvrťroku, na ktorý sa tento finančný príspevok vypláca, ak ide o pobytovú sociálnu službu v zariadení, alebo zodpovedať počtu pracovných dní v príslušnom štvrťroku, na ktorý sa tento finančný príspevok vypláca, ak ide o ambulantnú sociálnu službu v zariadení.

K bodu 30 [§ 78d ods. 3 písm. d)]

V súlade s právnou úpravou vykonávania finančnej kontroly pri poskytovaní a používaní verejných prostriedkov sa dopĺňa podmienka vyplatenia finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa na príslušný štvrťrok rozpočtového roka, ktorou je popri povinnosti zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť pri jeho používaní aj neporušenie povinnosti prijímateľa finančného príspevku zachovávať účelnosť pri jeho používaní. Účelnosťou je vo všeobecnosti vzťah medzi určeným účelom použitia verejných financií a skutočným účelom ich použitia.

K bodu 31 (poznámka pod čiarou k odkazu 43a)

Precizuje sa odkaz na podmienku vyplatenia finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa na príslušný štvrťrok rozpočtového roka, ktorou je neporušenie povinnosti prijímateľa finančného príspevku zachovávať hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri jeho používaní. Ide novo aj o odkaz na obsahovú náplň týchto pojmov ustanovenú v § 2 písm. l) o) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9

K bodom 32 a 33 (§ 78d ods. 9 až 11)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na vykonané zmeny v § 78b so súvisiacou potrebou zmeny označenia odkazov na toto ustanovenie. Súčasne sa vypúšťa povinnosť poskytovateľa predložiť výpis z registra poskytovateľov pri zmene počtu miest v zariadení, nakoľko pôjde o verejne dostupný údaj v informačnom systéme sociálnych služieb v ktorom sa novo vedie aj register.

K bodu 34 (§ 78d ods. 12)

V záujme posilnenia plnenia účelu finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa, ktorým je spolufinancovanie sociálnej služby (prevádzkových nákladov - bežných výdavkov v prípade sociálnych služieb krízovej intervencie v zariadeniach sociálnych služieb, spolufinancovanie miezd a súvisiacich odvodov zamestnancov poskytovateľa sociálnych služieb v zariadeniach podmienených odkázanosťou) sa vypúšťa nevzniknutie nároku na tento finančný príspevok, pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby v zariadení na miesto v zariadení, na ktorom sa počas viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní neposkytuje sociálna služba z dôvodu neprítomnosti prijímateľa sociálnej služby, ak zmluva o poskytnutí sociálnej služby bola uzatvorená. Dôvody neprítomnosti prijímateľa sociálnej služby môžu byť tak objektívneho charakteru (napr. dlhodobejší pobyt v zdravotníckom zariadení, výkon trestu odňatia slobody), ako aj subjektívneho charakteru (napr. dlhodobá návšteva u príbuzných v zahraničí) a dĺžka tejto neprítomnosti nemusí byť vopred známa a ovplyvniteľná. Počas neprítomnosti prijímateľa sociálnej služby však zmluvný právny vzťah o poskytovaní sociálnej služby trvá, pričom právna úprava neustanovuje možnosť „zdieľania“ miesta v zariadení s pobytovou sociálnou službou dvoma prijímateľmi sociálnej služby v tom istom čase, teda súčasne. Za tohto stavu náklady na prevádzku miesta v zariadení sociálnych služieb i počas dlhodobejšej neprítomnosti prijímateľa sociálnej služby poskytovateľovi sociálnej služby reálne vznikajú, a to vrátane nákladov na personálne zabezpečenie. Podľa § 72 ods. 9 zákona o sociálnych službách prijímateľ sociálnej služby v čase jeho neprítomnosti neplatí úhradu za odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti okrem úhrady za ubytovanie. V súlade s § 74 ods. 14 písm. e) zákona o sociálnych službách poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ak prijímateľ sociálnej služby bez vážneho dôvodu nevyužíva sociálnu službu po dobu dlhšiu ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov; za vážny dôvod sa považuje najmä pobyt v zdravotníckom zariadení. Takto koncipovaná právna úprava vytvára právne podmienky na zabezpečenie plnenia účelu poskytovanej sociálnej služby na prevádzkovaných „zazmluvnených“ miestach s ich spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu.

K bodu 35 (§ 78d ods. 13)

V záujme zníženia administratívnej náročnosti vykazovania a posudzovania sa upravuje časový rozsah v pracovných dňoch na účely posudzovania neobsadenosti miesta v zariadení pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby tak, aby obsadenosť miesta posudzovaná podľa § 78d ods. 13 písm. b) [doterajšie písm. c)] predpokladala poskytovanie sociálnej služby pri najmenšom prípustnom časovom rozsahu 80 hodín za takto vymedzené rozhodné obdobie aspoň v časovom rozsahu štyroch hodín denne počas 20 po sebe nasledujúcich dní (nie počas 21 po sebe nasledujúcich pracovných dní tak, ako to ustanovovala doterajšia právna úprava). Podľa § 78d ods. 13 písm. a) však bude po tejto úprave tzv. tolerovaná neobsadenosť miesta z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby 19 po sebe nasledujúcich pracovných dní (nie počas 20 po sebe nasledujúcich pracovných dní ako to pripúšťala doterajšia právna úprava).

10

K bodu 36 [§ 78d ods. 13 písm. a)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenami v § 78d ods. 13.

K bodu 37 [§ 78d ods. 13 písm. b)]

Vypúšťa sa väzba posudzovania neobsadenosti miesta v zariadení pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby na neposkytovanie sociálnej služby na tomto mieste z dôvodu neprítomnosti prijímateľa sociálnej služby, ak bola zmluva o poskytovaní sociálnej služby uzatvorená. Dôvodom je spôsob posudzovania neobsadenosti miesta pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby v zariadení podľa § 78d ods. 14, ktorý ustanovuje toto posudzovanie vo väzbe na celkový počet miest (nie vo väzbe na konkrétne miesto), na ktoré je finančný príspevok určený, a na základe času poskytovania sociálnej služby na celkovom počte miest. Skutočný čas poskytovania sociálnej služby v hodinách počas pracovného dňa u konkrétneho prijímateľa sociálnej služby na účely posudzovania neobsadenosti miest v zariadení, však nesmie byť vyšší ako je tento čas dohodnutý v písomnej zmluve o poskytovaní sociálnej služby uzatvorenej medzi prijímateľom a poskytovateľom sociálnej služby [§ 74 ods. 7 písm. f)].

K bodom 38 a 39 (§ 78d ods. 14 a 15)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na vykonané zmeny v § 78d so súvisiacou potrebou zmeny označenia vnútorných odkazov.

K bodu 40 [§ 78d ods. 16 písm. a)]

Úprava súvisí so zmenou § 78d ods. 12 a 13, podľa ktorej na účely posudzovania neobsadenosti miesta nie je relevantnou neprítomnosť prijímateľa sociálnej služby, ak na príslušnom mieste bola uzatvorená zmluva o poskytnutí sociálnej služby. Relevantnou však zostáva na účely posudzovania neobsadenosti miesta v súvislosti s posudzovaním nároku na finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa, evidencia miest v zariadení, vedená osobitne podľa formy poskytovanej sociálnej služby, s uzatvorenými zmluvami o poskytovaní sociálnej služby na týchto miestach, pre každé miesto v zariadení, pre ktoré je finančný príspevok určený (a to aj u ústne uzatvorených zmlúv, ak ide o sociálnu službu krízovej intervencie v zariadeniach, aj písomne uzatvorených zmlúv, ak ide o sociálnu službu v zariadeniach podmienených odkázanosťou).

K bodu 41 [§ 78d ods. 16 písm. b)]

Precizuje sa v záujme preskúmateľnosti obsahová náplň vedenej evidencie na účely posudzovania časového rozsahu poskytovanej ambulantnej sociálnej služby v zariadeniach, a to v rámci dennej evidencie prítomnosti jednotlivých prijímateľov tejto sociálnej služby uviesť, konkretizovať a osvedčiť počet hodín poskytovanej sociálnej služby, vrátane vyznačenia konkrétneho času príchodu a času odchodu. Takto koncipovaná právna úprava je odôvodnená skutočnosťou, že z obsahu takto vedenej evidencie sa priamo odvodzuje (vychádza) pri určení počtu hodín poskytovania sociálnej služby na účely trvania nároku na finančný príspevok na miesto v zariadení 78d ods. 15). Zároveň ide o zabezpečenie bezpečnosti poskytovanej sociálnej služby pre jej prijímateľov. V konkrétnom čase totiž nesmie byť v záujme bezpečnosti poskytovanej sociálnej služby v priestoroch zariadenia viac prijímateľov sociálnej služby než je počet miest podľa stavu registra, na ktorý boli v konaní o zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb preukazované a posudzované priestorové podmienky, personálne podmienky, materiálne podmienky aj hygienické podmienky na poskytovanie tejto sociálnej služby.

11

K bodu 42 (§ 78d ods. 18)

Novo sa ustanovuje spôsob určenia pomernej časti finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa na účely vyplácania tohto finančného príspevku štvrťročne podľa § 78d ods. 3 a na účely určenia sumy tohto finančného príspevku na jedno miesto na jeden deň v súvislosti so zúčtovávaním poskytnutého finančného príspevku podľa tohto zákona pri vzniku povinnosti prijímateľa tohto finančného príspevku vrátiť ministerstvu pomernú časť vyplateného finančného príspevku. Vzhľadom na určenie výšky finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa na mesiac, resp. na rozpočtový rok (zákonom, resp. nariadením vlády Slovenskej republiky) vyplácanie tohto finančného príspevku štvrťročne, so súvisiacim mechanizmom zúčtovania a vratiek poskytnutého finančného príspevku za ustanovených podmienok za neobsadené miesta - v dňoch a za znížený počet miest v zariadení v priebehu rozpočtového roka - v dňoch podľa doterajšej právnej úpravy, resp. určenie sumy tohto finančného príspevku na jedno miesto - na jeden deň v súvislosti so zúčtovávaním poskytnutého finančného príspevku vykonávaného podľa tohto zákona, spôsobovalo problematické prepočty a súvisiace námietky poskytovateľov sociálnych služieb, ako prijímateľov finančného príspevku, o administratívnom znižovaní úrovne finančnej podpory. V záujme stransparentnenia a zjednodušenia určenia výšky štvrťročne vyplácaného finančného príspevku a určenia sumy tohto finančného príspevku na jedno miesto na jeden deň, v súvislosti so zúčtovávaním poskytnutého finančného príspevku podľa tohto zákona, sa preto novo zavádza režim prepočtu vo väzbe na pomernú časť tohto finančného príspevku, ktorej spôsob výpočtu je určený v novo ustanovenom odseku 18. Pomerná časť vyplácaného finančného príspevku bude zodpovedať počtu kalendárnych dní v príslušnom štvrťroku, na ktorý sa tento finančný príspevok vypláca, ak ide o pobytovú sociálnu službu v zariadení, alebo zodpovedať počtu pracovných dní v príslušnom štvrťroku, na ktorý sa tento finančný príspevok vypláca, ak ide o ambulantnú sociálnu službu v zariadení. Na účely výpočtu pomernej časti finančného príspevku na jedno miesto na jeden deň pre zúčtovanie poskytnutého finančného príspevku a vratky poskytnutého finančného príspevku za neobsadené miesta sa bude tiež novo vychádzať zo skutočného počtu kalendárnych dní v príslušnom rozpočtovom roku, na ktorý sa tento finančný príspevok poskytuje, ak ide o pobytovú sociálnu službu v zariadení, a skutočného počtu pracovných dní v príslušnom rozpočtovom roku, na ktorý sa tento finančný príspevok poskytuje, ak ide o ambulantnú sociálnu službu v zariadení.

K bodom 43 až 48 (§ 79)

Ustanovuje sa pôsobnosť ministerstva vykonávať jeho doposiaľ vykonávané vybrané pôsobnosti novou formou, a to v súlade s úpravou obsahových náležitostí informačného systému sociálnych služieb v doplnenej navrhovanej novej pätnástej časti zákona. Konkrétne ide o pôsobnosť viesť v informačnom systéme sociálnych služieb evidenciu žiadostí o poskytnutie finančného príspevku z kapitoly ministerstva, evidenciu žiadostí o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žiadosti o poskytnutie finančného príspevku z kapitoly ministerstva, evidenciu osôb, ktorým bol a ktorým nebol tento finančný príspevok poskytnutý, evidenciu osôb, ktorým bola udelená alebo odňatá akreditácia vzdelávacích programov a odborných činností, alebo ktorým táto akreditácia zanikla a evidenciu osôb, u ktorých boli hodnotené podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby, nakoľko údaj o dosiahnutej úrovni kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 písm. C nebude súčasťou zapisovaných údajov v registri poskytovateľov, ale predmetom samostatnej evidencie vedenej ministerstvom v informačnom systéme sociálnych služieb. Ministerstvo bude v informačnom systéme viesť evidenciu žiadosti o poskytnutie finančných príspevkov z rozpočtu ministerstva a žiadostí o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žiadosti o tieto finančné príspevky, aj vzhľadom na to, že tieto žiadosti budú novo obcami a neverejnými poskytovateľmi sociálnych

12

služieb, ako oprávnenými žiadateľmi, podávané priamo prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb.

Nakoľko zavedením informačného systému sociálnych služieb v časti registra poskytovateľov sociálnych služieb pôjde o jednotný register (jeden register v rámci SR), do ktorého budú zapisovať údaje jednotlivé vyššie územné celky v rozsahu svojej územnej pôsobnosti, pôsobnosť ministerstva viesť centrálny register sa vypúšťa. V nadväznosti na to bolo potrebné vypustiť aj ustanovenia o obsahu centrálneho registra a vykonať ďalšie súvisiace legislatívno-technické úpravy s novo ustanovenou pôsobnosťou ministerstva pri vedení evidencií v informačnom systéme sociálnych služieb.

Nakoľko sa údaje aj o akreditovaných subjektoch budú viesť priamo v informačnom systéme sociálnych služieb, obsah týchto zoznamov bol systémovo presunutý k ustanoveniam upravujúcim obsah informačného systému sociálnych služieb.

Vypúšťa sa pôsobnosť ministerstva pri zverejňovaní centrálneho registra a údajov o udelených akreditáciách, keďže tieto údaje budú verejne dostupné v rámci informačného systému sociálnych služieb.

Zároveň sa ustanovuje právne postavenie ministerstva ako správcu informačného systém sociálnych služieb, ktorý sa novo ustanovuje predkladaným návrhom zákona (novo dopĺňaná pätnásta časť zákona upravujúca informačný systém sociálnych služieb).

Súčasne sa z pôsobnosti ministerstva pri kontrole hospodárenia s finančných príspevkom vypúšťa kontrola účelnosti jeho použitia, nakoľko na vykonávanie súvisiacej finančnej kontroly sa vzťahuje špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v rámci tejto finančnej kontroly sa kontroluje hospodárnosť, efektívnosť, účelnosť a účinnosť pri používaní verejných prostriedkov.

Zároveň sa vypúšťa pôsobnosť ministerstva ukladať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri výkone pôsobnosti kontroly hospodárenia s finančným príspevkom podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78aa a 78aa a kontrolovať ich plnenie, nakoľko aj v tomto smere pôjde o viazanosť procesnými postupmi a oprávneniami danými vyššie označenou špeciálnou právnou úpravou.

K bodu 49 [§ 80 písm. q)]

Ustanovuje sa pôsobnosť obce vykonávať jej doposiaľ vykonávané vybrané pôsobnosti v oblasti vedenia evidencie o vykonávaní jej pôsobnosti pri poskytovaní sociálnych služieb novou formou, a to v súlade s úpravou obsahových náležitostí informačného systému sociálnych služieb v doplnenej navrhovanej novej pätnástej časti zákona. Obec a vyšší územný celok orgány verejnej moci, ktoré pri poskytovaní sociálnych služieb vykonávajú svoju samosprávnu pôsobnosť a v rámci nej, ako orgány verejnej moci, majú ustanovenú aj doterajšou právnou úpravou pôsobnosť vedenia evidencií v súvislosti s výkonom svojej verejnej moci v oblasti sociálnych služieb. Predkladaná úprava túto pôsobnosť novo upravuje len povinnosťou vedenia týchto evidencii novou „formou“ už v informačnom systéme sociálnych služieb. Stále a prioritne zostáva zachovaný účel vedenia týchto evidencií pre vlastné potreby obcí a vyšších územných celkov pri zabezpečovaní a poskytovaní sociálnych služieb v rámci vlastnej pôsobnosti (riadení ich rozvoja, plánovaní,

13

ekonomizácií, udržateľnosti v záujme uspokojovania potrieb svojich obyvateľov, teda vo verejnom záujme).

V záujme naplnenia účelu predkladaného návrhu zákona v časti zjednotenia doposiaľ vedených evidencií a zdrojov dát v sociálnych službách, a tým zabezpečenia transparentnosti intervencií vo vzťahu ku konkrétnemu prijímateľovi sociálnej služby a osobe poskytovateľa sociálnej služby, sa novo ustanovuje povinnosť vedenia evidencií pri výkone pôsobnosti pri poskytovaní sociálnych služieb v pôsobnosti obce priamo v informačnom systéme sociálnych služieb. Konkrétny rozsah údajov, ktoré sa budú viesť v informačnom systéme sociálnych služieb v rámci jednotlivých evidencií bude obsiahnutý v príslušných elektronických formulároch, ktoré budú súčasťou tohto systému. Obce nebudú viesť na účely zákona o sociálnych službách evidenciu posudkov a rozhodnutí, nakoľko tieto sa nahrádzajú evidenciou fyzických osôb, o ktorých odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, zariadení opatrovateľskej služby a dennom stacionári a na opatrovateľskú službu sa rozhodovalo, ktorým a za ktoré vznikla povinnosť ich zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť; pričom táto evidencia bude vedená v informačnom systéme sociálnych služieb. Ide v tomto smere o evidenciu o tom, že fyzická osoba je alebo nie je odkázaná na sociálnu službu, o zániku jej odkázanosti na sociálnu službu, o jej odkázanosti na sociálnu službu po zmene stupňa odkázanosti, o vzniknutí alebo nevzniknutí povinnosti zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa § 73 ods. 13. Pôjde o evidenciu či a ako sa rozhodlo vo veci v prvom stupni, či bolo alebo nebolo podané odvolanie vo veci, či bolo alebo nebolo rozhodnuté vo veci v druhom stupni a s akým záverom, či nadobudlo alebo nenadobudlo právoplatnosť rozhodnutie vo veci, či bola podaná správna žaloba vo veci, či bolo vydané správnym súdom rozhodnutie o správnej žalobe a s akým záverom.

Taktiež v informačnom systéme budú obce viesť evidenciu osôb, ktoré požiadali o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 8 ods. 1, nakoľko údaje z takejto evidencie, resp. údaje o spôsobe a čase vybavenia týchto žiadostí významným ukazovateľom dostupnosti sociálnych služieb, a to tak fyzickej ako aj časovej.

Rovnako údaje o požadovaných a poskytnutých finančných príspevkoch jednotlivým konkrétne identifikovaným neverejným poskytovateľom, ktoré budú vedené v informačnom systéme sociálnych služieb poskytnú komplexný prehľad o financovaní neverejných poskytovateľov z verejných prostriedkov a súčasne zabezpečia vyhnutie sa riziku prípadného neúčelného, nehospodárneho, neefektívneho a neúčinného duplicitného financovania z verejných zdrojov, pri prepojení údajov viažucich sa na konkrétnu osobu poskytovateľa sociálnej služby vedených v informačnom systéme sociálnych služieb.

Na účely zistenia súladu poskytovanej sociálnej služby s komunitným plánom sociálnych služieb, ako podmienky pre nárok na poskytnutie finančného príspevku z kapitoly ministerstva, bude obec v informačnom systéme viesť evidenciu poskytovateľov, ktorým vydala písomné vyjadrenie o súlade poskytovanej sociálnej služby s komunitným plánom sociálnych služieb obce.

Súčasne sa vypúšťa pôsobnosť obce viesť evidenciu prijímateľov sociálnych služieb vo svojom územnom obvode, vzhľadom na to, že evidencia prijímateľov sociálnych služieb spojených s odkázanosťou na pomoc inej osoby bude v informačnom systéme vedená priamo poskytovateľmi sociálnych služieb a o prijímateľoch ostatných služieb je poskytovateľ rovnako povinný viesť evidenciu, takže ide o odstránenie duplicitnej povinnosti. To však

14

nevylučuje možnosť si túto evidenciu naďalej viesť, napr. na účely analýzy poskytovaných sociálnych služieb pri tvorbe komunitného plánu sociálnych služieb.

K bodom 50 a 51 (§ 81)

Ustanovuje sa pôsobnosť vyššieho územného celku vykonávať jeho doposiaľ vykonávané vybrané pôsobnosti v oblasti vedenia evidencie o vykonávaní jej pôsobnosti pri poskytovaní sociálnych služieb novou formou, a to v súlade s úpravou obsahových náležitostí informačného systému sociálnych služieb v doplnenej navrhovanej novej pätnástej časti zákona. Obec a vyšší územný celok orgány verejnej moci, ktoré pri poskytovaní sociálnych služieb vykonávajú svoju samosprávnu pôsobnosť a v rámci nej, ako orgány verejnej moci, majú ustanovenú aj doterajšou právnou úpravou pôsobnosť vedenia evidencií v súvislosti s výkonom svojej verejnej moci v oblasti sociálnych služieb. Predkladaná úprava túto pôsobnosť novo upravuje len povinnosťou vedenia týchto evidencii novou „formou“ už v informačnom systéme sociálnych služieb. Konkrétny rozsah údajov, ktoré sa budú viesť v informačnom systéme sociálnych služieb v rámci jednotlivých evidencií bude obsiahnutý v príslušných elektronických formulároch, ktoré budú súčasťou tohto systému. Stále a prioritne zostáva zachovaný účel vedenia týchto evidencií pre vlastné potreby obcí a vyšších územných celkov pri zabezpečovaní a poskytovaní sociálnych služieb v rámci vlastnej pôsobnosti (riadení ich rozvoja, plánovaní, ekonomizácií, udržateľnosti v záujme uspokojovania potrieb svojich obyvateľov, teda vo verejnom záujme).

V nadväznosti na ustanovenie pôsobnosti vyššieho územného celku viesť register poskytovateľov sociálnych služieb vo svojom územnom obvode priamo v informačnom systéme sociálnych služieb v druhom novelizačnom bode, sa zároveň vypúšťa jeho povinnosť predkladať aktualizovaný register ministerstvu, nakoľko tento bude dostupný priamo v informačnom systéme sociálnych služieb.

Súčasne sa rovnako ako obci ustanovuje pôsobnosť vyššieho územného celku viesť v informačnom systéme sociálnych služieb evidenciu fyzických osôb, o ktorých odkázanosti na sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania, v rehabilitačnom stredisku, domove sociálnych služieb a v špecializovanom zariadení sa rozhodovalo, ktorým a za ktoré vznikla povinnosť ich zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť (ide o náhradu doterajšej pôsobnosti vedenia evidencie rozhodnutí o odkázanosti na sociálnu službu a posudkov o odkázanosti na sociálnu službu bez ustanovenej formy vedenia tejto evidencie). Ide v tomto smere o evidenciu o tom, že fyzická osoba je alebo nie je odkázaná na sociálnu službu, o zániku jej odkázanosti na sociálnu službu, o jej odkázanosti na sociálnu službu po zmene stupňa odkázanosti, o vzniknutí alebo nevzniknutí povinnosti zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa § 73 ods. 13. Pôjde o evidenciu či a ako sa rozhodlo vo veci v prvom stupni, či bolo alebo nebolo podané odvolanie vo veci, či bolo alebo nebolo rozhodnuté vo veci v druhom stupni a s akým záverom, či nadobudlo alebo nenadobudlo právoplatnosť rozhodnutie vo veci, či bola podaná správna žaloba vo veci, či bolo vydané správnym súdom rozhodnutie o správnej žalobe a s akým záverom.

Evidenciu rozhodnutí súvisiacich s vedením registra novo ustanovená právna úprava nevyžaduje - bude nahradená vykonávanými zápismi priamo v registri vedenom v informačnom systéme sociálnych služieb.

V informačnom systéme budú vyššie územné celky rovnako ako obce viesť aj evidenciu osôb, ktoré požiadali o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa

15

§ 8 ods. 1 a údaje o požadovaných a poskytnutých finančných príspevkoch jednotlivým neverejným poskytovateľom, ktoré poskytnú pri prepojení údajov viažucich sa na konkrétnu osobu poskytovateľa sociálnej služby vedených v informačnom systéme sociálnych služieb, komplexný prehľad o financovaní neverejných poskytovateľov z verejných prostriedkov a súčasne zabezpečia vyhnutie sa riziku prípadného neúčelného, nehospodárneho, neefektívneho a neúčinného duplicitného financovania z verejných zdrojov.

Na účely zistenia súladu poskytovanej sociálnej služby s koncepciou rozvoja sociálnych služieb, ako podmienky vzniku nároku na poskytnutie finančného príspevku z kapitoly ministerstva, bude vyšší územný celok v informačnom systéme viesť evidenciu poskytovateľov, ktorým vydal písomné vyjadrenie o tomto súlade. Takto koncipovaná úprava je realizovaná v záujme naplnenia účelu predkladaného návrhu zákona v časti zjednotenia doposiaľ vedených evidencií a zdrojov dát v sociálnych službách, a tým zabezpečenia transparentnosti intervencií vo vzťahu ku konkrétnemu prijímateľovi sociálnej služby a konkrétnej osobe poskytovateľa sociálnej služby.

Rovnako ako obec nebude ani vyšší územný celok mať duplicitne pôsobnosť viesť evidenciu prijímateľov sociálnych služieb podmienených odkázanosťou a pôsobnosť vedenia evidencie prijímateľov sociálnych služieb, ktoré nie podmienené odkázanosťou na pomoc inej osoby bude vyšší územný celok vykonávať bez požiadavky vedenia tejto evidencie v informačnom systéme sociálnych služieb.

K bodom 52 a 53 (§ 83 ods. 8 až 10)

V rámci právnej úpravy komunitného plánu sociálnych služieb a koncepcie rozvoja sociálnych služieb v § 83 sa novo upravuje, že obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti nebude vydávať neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby písomné vyjadrenie o súlade „predloženej žiadosti o poskytnutie finančného príspevku podľa § 78b ministerstvu“ s komunitným plánom obce alebo koncepciou rozvoja sociálnych služieb vyššieho územného celku (požadovanou prílohou predmetnej žiadosti doručovanej ministerstvu toto písomné potvrdenie vzhľadom na vykonané zmeny v § 78b nie je), ale bude vydávať písomné vyjadrenie o súlade „poskytovanej sociálnej služby“ (konkrétneho druhu sociálnej služby, konkrétnej formy sociálnej služby, na konkrétnom mieste poskytovanej sociálnej služby konkrétnym poskytovateľom sociálnej služby) s týmto koncepčným dokumentom. Súčasne sa novo ustanovuje, že ak je poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 25, § 35, § 36 a 40 obec alebo obcou zriadené alebo založené zariadenie, obec písomné vyjadrenie o súlade nevydáva, ale prostredníctvom elektronického formulára zaslaného do informačného systému sociálnych služieb poskytne do evidencie údaje o osobách týchto verejných poskytovateľov sociálnych služieb, vyžadované na rovnakom základe a v rovnakom rozsahu v súvislosti s vydávaním písomného vyjadrenia o súlade poskytovanej sociálnej služby s komunitným plánom obce pre iných poskytovateľov sociálnych služieb na lokálnej úrovni 105a ods. 6 písm. a) e)), a to od 1. mája najneskôr do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka, aby bol zosúladený postup s vydávaním vyjadrení pri neverejných poskytovateľoch sociálnych služieb. Ide o prípady, ak je predmetné zariadenie organizačnou súčasťou obce, a teda v právnom postavení verejného poskytovateľa sociálnej služby vystupuje priamo obec, alebo ak ide o verejného poskytovateľa sociálnej služby zriadeného obcou alebo založeného obcou, ako jediným zakladateľom. Právne postavenie verejného poskytovateľa sociálnej služby však samo o sebe neznamená, že podmienka súladu poskytovanej sociálnej služby takýmto poskytovateľom sa neposudzuje na rovnakom základe ako u iných poskytovateľov sociálnych služieb, a to na základe vopred určených a zverejnených kritérií pri dodržaní princípov rovnakého zaobchádzania,

16

nediskriminácie subjektov, transparentnosti, proporcionality, hospodárnosti a efektívnosti tak, ako to výslovne ustanovuje § 83 ods. 10. V záujme dodržania vyššie označených princípov vo vzťahu ku všetkým poskytovateľom sociálnych služieb, ktorí sa uchádzajú o finančnú podporu nimi poskytovaných sociálnych služieb z prostriedkov štátneho rozpočtu, sa zároveň novo upravuje lehota, v ktorej poskytovatelia môžu doručiť právne účinným spôsobom obci a vyššiemu územnému celku, v rozsahu ich pôsobnosti písomnú žiadosť o písomné vyjadrenie o súlade nimi poskytovanej sociálnej služby s komunitným plánom sociálnych služieb obce, resp. s koncepciou rozvoja sociálnych služieb vyššieho územného celku. Ide o zákonnú lehotu na doručenie, pri uchádzaní sa o finančnú podporu poskytovanej sociálnej služby z prostriedkov štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, od 1. mája do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka. Zároveň sa ustanovuje zákonná procesná lehota pre obec a vyšší územný celok na vydanie tohto vyjadrenia, ktorou je lehota do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto žiadosti. Na počítanie lehôt sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V súlade s obsahom informačného systému sociálnych služieb v časti evidencie osôb v súvislosti s vydávaním predmetného písomného vyjadrenia o súlade, súčasťou zapisovaných údajov je aj dôvod nesúladu, ak poskytovaná sociálna služba nie je v súlade s komunitným plánom sociálnych služieb obce alebo s koncepciou rozvoja sociálnych služieb vyššieho územného celku. Takto koncipovaná právna úprava predpokladá, že dôvod nesúladu bude explicitne uvedený aj vo vydanom písomnom vyjadrení obce a vyššieho územného celku podľa § 83 ods. 8 a 9 v rozsahu ich pôsobnosti konkrétnemu poskytovateľovi sociálnej služby, ako žiadateľovi o toto písomné vyjadrenie. Vo svojich dôsledkoch konkrétny dôvod nesúladu musí vychádzať z vopred príslušnou obcou a príslušným vyšším územným celkom určených a zverejnených kritérií posudzovania tohto súladu pri dodržaní princípov rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie subjektov, transparentnosti, proporcionality, hospodárnosti a efektívnosti tak, ako to výslovne ustanovuje § 83 ods. 10.

Súčasne bolo potrebné v odseku 10 vykonať súvisiacu legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na novú úpravu odsekov 8 a 9.

K bodom 54, 57, 58 a 60 86 ods. 1 písm. a), § 87 ods. 1 písm. a), § 88 ods. 2 písm. a) a § 89 ods. 1 písm. a)]

Navrhuje sa, rovnako ako pri právnej úprave zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb, zaradiť medzi údaje, ktoré súčasťou žiadosti o udelenie akreditácie vzdelávacieho programu alebo udelenie akreditácie na odbornú činnosť a náležitosťou rozhodnutia o udelení tejto akreditácie u fyzických osôb, ktoré v právnom postavení žiadateľa o udelenie tejto akreditácie, resp. účastníka tohto konania, aj obchodné meno fyzickej osoby, pod ktorým fyzická osoba podniká, ak je tvorené inak, ako jej menom a priezviskom a identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené. Dôvodom tejto zmeny je umožnenie jednoznačnej identifikácie žiadateľa, resp. akreditovaného subjektu, a to aj v nadväznosti na zavedenie informačného systému sociálnych služieb v ktorom sa vedú v ustanovenom rozsahu aj údaje o týchto osobách, resp. konaniach.

K bodom 55 a 56 (§ 86 ods. 3 a 4)

Ide o legislatívno-technickú úpravu odstránenie zrejmej nesprávnosti a súčasne sa, na základe poznatkov aplikačnej praxe, navrhuje neurčovať vzdelávaciu jednotku vzdelávacieho programu pri vymedzení modulu vzdelávacieho programu vo väzbe na ustanovený počet „vyučovacích“ hodín, ale iba na ustanovený počet hodín, bez ich špecifikácie ako „vyučovacích hodín“. Dôvodom je skutočnosť, že pojem „vyučovacia hodina“ sa v tomto kontexte v iných častiach zákona nevyskytuje a pri jeho interpretácií v praxi vznikli

17

pochybnosti o časovom rozsahu takto označenej hodiny, či sa vychádzať zo 45 minút, resp. 60 minút. Želateľným časovým rozsahom je, vzhľadom na povahu, účel a rozsah vzdelávacích programov v oblasti sociálnych služieb, vyučovacia hodina v rozsahu 60 minút, čomu jednoznačne zodpovedá aj nové znenie úpravy.

K bodu 59 [§ 88 ods. 2 písm. l)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu odstránenie zrejmej nesprávnosti v označení, a to v kontexte celého znenia ustanovenia.

K bodu 61 (§ 92 ods. 7)

Navrhuje sa zaradiť medzi údaje, ktoré súčasťou žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, aj údaj o rodnom čísle žiadateľa o toto posúdenie, ak je pridelené. Dôvodom je potreba jednoznačnej identifikácie účastníka konania, resp. fyzickej osoby, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, resp. o ktorej odkázanosti na sociálnu službu sa vo veci rozhodovalo, a to aj v nadväznosti na zavedenie informačného systému sociálnych služieb a údaje v ňom vedené. V záujme jednoznačnosti interpretácie sa zabezpečuje previazanosť znenia, pokiaľ ide o obsahovú náplň žiadosti, ktorou je aj doklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave fyzickej osoby, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, s legislatívno-technickou skratkou zavedenou v § 49 ods. 3. Týmto „dokladom“ je lekársky nález, posudok, správa o priebehu a vývoji choroby a zdravotného postihnutia alebo výpis zo zdravotnej dokumentácie (ďalej len „doklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave“), nie starší ako šesť mesiacov. Súčasne sa navrhuje, v záujme zabezpečenie efektívnosti a riadneho uskutočnenia správneho konania vo veci posudzovania odkázanosti na sociálnu službu, aby boli fakultatívne súčasťou žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu aj identifikačné a kontaktné údaje fyzickej osoby ktorá môže poskytnúť fyzickej osobe, ktorej odkázanosť na sociálnu službu sa posudzovať, a správnemu orgánu potrebnú súčinnosť v záujme riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. Ide o najmä o situácie pri ktorých môže sprostredkovať potrebnú súčinnosť, napr. poskytnutím s vedením konania súvisiacich informácií, a tým výmenu informácií od účastníka konania a správneho orgánu, osoba, ktorá inak poskytuje potrebnú pomoc a opateru tejto fyzickej osobe v nepriaznivom zdravotnom stave, a je tým znalá, resp. vedomosť o prípadných aktuálnych zmenách zdravotného stavu tejto osoby, napr. náhla hospitalizácia, a tým faktická nedosažiteľnosť účastníka konania pre správny orgán v mieste jeho trvalého pobytu. Touto úpravou sa reaguje na odporúčanie Generálnej prokuratúry SR, a to v súvislosti so závermi realizovaného prieskumu zákonnosti rozhodovania v správnom konaní orgánmi územnej samosprávy v oblasti sociálnych služieb.

K bodu 62 (§ 94a ods. 2 a 3)

V nadväznosti na zavedenie informačného systému sociálnych služieb, v ktorom sa bude viesť väčšina evidencii pri poskytovaní sociálnych služieb, sa novým spôsobom previazaným s touto novou úpravou spôsobu vedenia evidencií, označuje okruh osôb, o ktorých obec spracúva osobne údaje, ako aj rozsah týchto spracúvaných osobných údajov.

K bodom 63 a 64 (§ 94b ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vykonaním zmien v § 81 so súvisiacou zmenou označenia.

18

K bodu 65 (§ 94b ods. 2 a 3)

Rovnako ako v prípade obce sa v nadväznosti na zavedenie informačného systému sociálnych služieb, v ktorom sa bude viesť väčšina evidencií pri poskytovaní sociálnych služieb, sa novým spôsobom previazaným s touto novou úpravou spôsobu vedenia evidencií, označuje okruh osôb, o ktorých vyšší územný celok spracúva osobné údaje, ako aj rozsah týchto spracúvaných osobných údajov.

K bodu 66 (§ 94c ods. 1 písm. d)

Legislatívne sa upravuje zjednodušuje označenie osoby, ktorá môže byť ubytovaná v zariadení podľa § 61 ods. 4.

K bodu 67 [§ 94c ods. 1 písm. e)]

Vypúšťa sa, z dôvodu nadbytočnosti, oprávnenie poskytovateľa na spracúvanie údajov na účel označenia miesta poskytovania sociálnej služby, nakoľko v tomto prípade sa uvádzajú osobné údaje len ak je poskytovateľom sociálnej služby fyzická osoba, teda na tieto účely ide vo svojich dôsledkoch o spracúvanie osobného údaju o sebe samom.

K bodom 68 a 69 (§ 94c)

Novým spôsobom previazaným s novou úpravou spôsobu vedenia evidencií v informačnom systéme sociálnych služieb sa označuje okruh osôb, o ktorých poskytovateľ sociálnych služieb spracúva osobné údaje, ako aj rozsah týchto spracúvaných osobných údajov. Okruh týchto osôb sa rozširuje o zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby, pričom sa ustanovuje rozsah osobných údajov, ktoré bude na tieto účely v tomto informačnom systéme viesť. Súčasne sa rozširuje rozsah údajov, ktoré budú zbierané o žiadateľoch o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a o zamestnancoch poskytovateľa sociálnych služieb aj o údaj o ich pohlaví. Dôvodom týchto úprav je potreba týchto údajov na analytické a štatistické účely. Zároveň v súčasnosti poskytovatelia vybraných druhov sociálnych služieb údaje o zamestnancoch poskytujú ministerstvu na účely poskytnutia finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou z kapitoly ministerstva. V nadväznosti na to vykonané aj súvisiace legislatívno-technické úpravy.

K bodom 70 až 72 (§ 94d)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením pôsobnosti ministerstva viesť centrálny register poskytovateľov sociálnych služieb a úpravou pôsobnosti ministerstva pri vedení evidencií v informačnom systéme sociálnych služieb vrátane evidencie hodnotenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby v informačnom systéme sociálnych služieb, čo vyvolalo potrebu novým spôsobom, previazaným s novou úpravou spôsobu vedenia evidencií v informačnom systéme sociálnych služieb, upraviť spracúvanie osobných údajov ministerstvom, jeho účel, okruh osôb o ktorých sa osobné údaje spracúvajú, ako aj rozsah týchto údajov. Účel spracúvania údajov sa rozširuje o vedenie evidencií v informačnom systéme sociálnych služieb a o plnenie úloh správcu informačného systému sociálnych služieb.

K bodu 73 (§ 94d ods. 4)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vykonaním zmien v § 94a až § 94c.

K bodom 74 až 78 (§ 95)

Vzhľadom na ustanovené rozšírenie rozsahu údajov, ktoré bude poskytovateľ sociálnych služieb spracúvať, bolo potrebné novo upraviť označenie - názov paragrafu

19

a zároveň bolo potrebné vypustiť legislatívno-technickú skratku pre označenie evidencie prijímateľov sociálnych služieb.

Dopĺňa sa rozsah údajov, ktoré je povinný viesť o prijímateľoch sociálnej služby poskytovateľ sociálnej služby podmienenej odkázanosťou na pomoc inej fyzickej osoby. Okrem osobných údajov ide najmä o dátum začatia a skončenia poskytovania sociálnej služby, platenie úhrady ku dňu splatnosti podľa príjmu a majetku, premietnuté v zmluve o poskytovaní sociálnej služby (plná úhrada, platenie úhrady čiastočne, neplatenie úhrady, samoplatca) a ďalšie údaje, ktoré súvisia s poskytovanou sociálnou službou (napr. stupeň odkázanosti klienta na pomoc inej osoby doba dočasnej neprítomnosti klienta, druh poberanej stravy /diéta/, potreba poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti, údaje o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a pod.).

Obsahom evidencie zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby, ktorá na tieto účely zahŕňa zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je vykonávaná pri poskytovaní sociálnej služby a dočasne pridelených zamestnancov, budú osobné údaje ustanovené týmto zákonom, avšak rovnako ako pri evidencii prijímateľov, aj tu sa ustanovuje rozšírenie okruhu evidovaných údajov aj o údaje, ktorými druh pracovnoprávneho vzťahu, dátum jeho vzniku a skončenia, dohodnutý rozsah pracovného času, druh vykonávanej pracovnej činnosti, a ďalšie údaje, ktoré súvisia s plnením personálnych podmienok na poskytovanie sociálnej služby poskytovateľom sociálnej služby .

Taxatívne sa ustanovuje, že poskytovateľ sociálnych služieb vedie evidenciu prijímateľov sociálnych služieb podmienených odkázanosťou na pomoc inej osoby aj a evidenciu zamestnancov priamo v informačnom systéme sociálnych služieb. Konkrétny rozsah údajov, ktoré sa budú viesť v informačnom systéme sociálnych služieb v rámci jednotlivých evidencií bude obsiahnutý v príslušných elektronických formulároch, ktoré budú súčasťou tohto systému. Elektronické formuláre bližšie určia aj presný okruh spracúvaných údajov súvisiacich so zdravím prijímateľov, preto nebude ďalej potrebné zbierať tento druh údajov prostredníctvom štatistického zisťovania. Predmetom evidovania zdravotných údajov budú všeobecnejšie zdravotné charakteristiky, avšak nie špecifické označenia zdravotných diagnóz. Takto koncipovaná úprava je realizovaná v záujme naplnenia účelu predkladaného návrhu zákona v časti zjednotenia doposiaľ vedených evidencií, a tým zabezpečenia transparentnosti intervencií vo vzťahu ku konkrétnemu prijímateľovi sociálnej služby a osobe poskytovateľa sociálnej služby.

Evidencia prijímateľov sociálnej služby a evidencia zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby je nevyhnutná popri vlastných prevádzkových potrebách poskytovateľa sociálnej služby, aj na analytické a štatistické účely na jednej strane a na strane druhej na zabezpečenie efektívnosti, účelnosti, účinnosti a hospodárnosti vynakladaných verejných prostriedkov a zabránenie neúčelnému duplicitnému poskytovaniu sociálnych služieb, resp. ich neodôvodnenému spolufinancovaniu. Súčasne budú tieto údaje významným zdrojom dát pre zistenie dostupnosti a personálnej zabezpečenosti sociálnych služieb a následne aj pre prijímanie adekvátnych opatrení v oblasti sociálnych služieb na národnej úrovni.

Nakoľko sa ustanovuje povinnosť poskytovateľov sociálnych služieb viesť evidenciu prijímateľov sociálnych služieb podmienených odkázanosťou na pomoc inej fyzickej osoby priamo v informačnom systéme sociálnych služieb, údaje z tejto evidencie nebudú neverejní poskytovatelia povinne štvrťročne predkladať obci a vyššiemu územnému celku podľa ich pôsobnosti.

20

K bodu 79 (§ 96)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, odstránenie odkazu z dôvodu jeho nadbytočnosti v kontexte znenia ustanovenia.

K bodom 80 a 81 (§ 97 ods. 1 a 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zosúladením označenia škôl a školských zariadení v celom rozsahu zákona v súlade so školským zákonom. Zároveň sa v odseku 2 premieta odkaz na doklad o tom, že poskytovateľ sociálnej služby v zariadení, na ktoré je finančný príspevok určený, nemá evidované daňové nedoplatky a nedoplatky na poistnom (podľa doterajšej právnej úpravy bol tento doklad prílohou žiadosti o poskytnutie finančného príspevku) na príslušné ustanovenie zákona, ktoré týmto dokladom podmieňuje vyplatenie finančného príspevku zo strany ministerstva.

K bodu 82 (§ 100 ods. 1)

Úprava vychádza z poznatkov aplikačnej praxe a zistenia verejnej ochrankyne práv o nejednoznačnosti pôsobnosti pri vykonávaní kontrolnej činnosti vo vzťahu k poskytovateľom sociálnych služieb zo strany obcí a vyšších územných celkov. Navrhuje sa doplnenie predmetného ustanovenia, týkajúceho sa kontrolnej činnosti vo veciach sociálnych služieb tak, aby bol vo svojich dôsledkoch precizovaný rozsah kontrolnej pôsobnosti obce a rozsah kontrolnej pôsobnosti vyššieho územného celku, a to v zásade odkazom na pôsobnostné ustanovenia tohto zákona, t, j. kontrolná činnosť obce a vyššieho územného celku vo veciach sociálnych služieb je vykonávaná obcou v rozsahu pôsobnosti obce ustanovenej § 80 a vyšším územným celkom v rozsahu pôsobnosti vyššieho územného celku ustanovenej § 81 tohto zákona.

Kontrolnou činnosťou vo veciach sociálnych služieb je kontrola

a)zariadení, spojená so zriaďovateľskou alebo zakladateľskou funkciou obce a vyššieho územného celku k týmto zariadeniam, vykonávaná obcou a vyšším územným celkom v rozsahu ich pôsobnosti,

b)plnenia podmienok u poskytovateľa sociálnej služby na zápis do registra počas poskytovania sociálnej služby a povinností poskytovateľa sociálnej služby, vykonávaná vyšším územným celkom,

c)účelnosti využitia finančných prostriedkov poskytnutých poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého zriadil alebo založil iný vyšší územný celok podľa § 71 ods. 10, spojená s poskytnutím týchto finančných prostriedkov vyšším územným celkom, vykonávaná vyšším územným celkom,

d)hospodárenia poskytovateľa sociálnej služby s finančným príspevkom podľa

1.§ 76, 77, § 78a a 78aa , ukladanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov pri výkone tejto kontroly a kontrola plnenia týchto opatrení; táto kontrola je spojená s poskytnutím tohto finančného príspevku obcou a vyšším územným celkom a je vykonávaná obcou a vyšším územným celkom v rozsahu ich pôsobnosti,

2.§ 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa , hospodárenia s finančným príspevkom ; táto kontrola je spojená s poskytnutím tohto finančného príspevku ministerstvom a je vykonávaná ministerstvom,

e)vzdelávacích programov u osôb, ktorým bola udelená akreditácia vzdelávacieho programu, vykonávaná ministerstvom.

Kontrolná pôsobnosť iných orgánom kontrolou podľa písmen a) až e) nie je dotknutá.

21

K bodom 83 a 85 (poznámky pod čiarou)

Ide o zosúladenie poznámok pod čiarou k odkazu s platnou právnou úpravou. Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zrušený zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 84 (§ 100 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravami v § 79 (zmena v označení).

K bodom 86 až 88 (§ 101,102 ods. 3)

Upravuje sa terminológia v právnej úprave správnych deliktov. Ustanovuje sa neplnenie povinnosti poskytovateľa sociálnej služby v súvislosti s poskytovaním údajov do informačného systému sociálnych služieb, ako skutková podstata správneho deliktu, pri naplnení tejto skutkovej podstaty ministerstvo uloží páchateľovi správneho deliktu pokutu vo výške do 2 000 eur s prihliadnutím na závažnosť správneho deliktu, na rozsah jeho následkov, alebo na spáchanie viacerých správnych deliktov a na mieru zavinenia tak, ako to predpokladá § 102 ods. 3. Zámerom je vytvoriť právne podmienky na zabezpečenie vynútiteľnosti plnenia si ustanovených povinností poskytnutia vyžadovaných údajov do informačného systému sociálnych služieb v ustanovených lehotách podľa tohto zákona.

Na rovnakom základe ako u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb sa zavádza možnosť sankcie za neplnenie si povinností v súvislosti s poskytovaním údajov do informačného systému sociálnych služieb v určenom rozsahu, určených lehotách a určeným spôsobom aj u verejných poskytovateľov sociálnych služieb (vrátane toho, ak je poskytovateľom sociálnych služieb obec, resp. obcou zriadené alebo založené zariadenie, alebo vyšším územným celkom zriadené alebo založené zariadenie. V tomto prípade totiž nejde o vykonávanie pôsobnosti obce a vyššieho územného celku , ako orgánu verejnej moci, ale už prioritne o jej právne postavenie poskytovateľa sociálnej služby.

Ustanovuje sa však za neplnenie povinností v súvislosti s poskytovaním údajov do informačného systému sociálnych služieb možnosť ukladania zo strany ministerstva rovnakých sankcií aj voči obciam a vyšším územným celkom. Štátny orgán nemôže ukladať samospráve pokuty za nesplnenie samosprávnych úloh. V tomto prípade však nejde o výkon samosprávnej činnosti obcí a vyšších územných celkov, ale o povinnosti uložené obci a vyššiemu územnému celku zákonom voči štátnemu orgánu (poskytovať údaje spracúvané pri samosprávnej činnosti do informačného systému sociálnych služieb), preto je sankcionovanie právne možné.

K bodu 89 (§ 102 ods. 4)

Ide o terminologickú úpravu súladnú s označením smerovania pokút za správne delikty uložené štátnym orgánom v legislatívnych pravidlách vlády SR.

K bodu 90 [§ 105a až 105c)]

Nová pätnásta časť zákona ustanovuje úpravu informačného systému sociálnych služieb, a to ako agendového informačného systému verejnej správy na úseku práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti sociálnych služieb. Návrhom sa vymedzuje vecný obsah údajov, ktoré sú vedené v informačnom systéme sociálnych služieb.

V informačnom systéme sa vedie:

22

-evidencia žiadostí o poskytnutie finančných príspevkov v pôsobnosti ministerstva, ktoré budú prostredníctvom informačného systému aj žiadateľmi o tieto finančné príspevky podávané,

-register poskytovateľov sociálnych služieb,

-register telesných a netelesných obmedzení,

-evidencia osôb, ktorým boli a ktorým neboli poskytnuté finančné príspevky v pôsobnosti ministerstva, obce alebo vyššieho územného celku,

-evidencia osôb, ktorým bola udelená akreditácia vzdelávacích programov a akreditácia na odbornú činnosť,

-evidencia osôb v súvislosti s hodnotením podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby, ktorú začne ministerstvo hodnotiť od septembra 2019.

-evidencia písomných vyjadrení obcí a vyšších územných celkov o súlade poskytovanej sociálnej služby s komunitným plánom sociálnych služieb alebo s koncepciou rozvoja sociálnych služieb.

-evidencia osôb, pri rozhodovaní o odkázanosti na sociálnu službu, a so závermi tohto rozhodovania súvisiacej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri sebaobsluhe a pri rozhodovaní o povinnosti zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov platiť úhradu za prijímateľa sociálnej služby,

-evidencia žiadateľov o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby,

Poskytovatelia sociálnych služieb vedú v informačnom systéme sociálnych služieb

-evidenciu prijímateľov sociálnych služieb podmienených odkázanosťou na pomoc inej osoby v rozsahu pravidelne aktualizovaných údajov (vrátane osobných údajov),

-evidenciu zamestnancov v rozsahu pravidelne aktualizovaných údajov (vrátane osobných údajov),

-údaje o poskytovanej sociálnej službe, ktoré boli doposiaľ sledované a vykazované v rámci rezortného a štátneho štatistického zisťovania o sociálnych službách, ktorými sú sumárne údaje (agregované údaje) o počte žiadateľov a prijímateľov sociálnej služby (okrem údajov o prijímateľoch sociálnych služieb podmienených odkázanosťou na pomoc inej osoby), údaje o príjmoch (výnosoch), výdavkoch (nákladoch) a ďalšie údaje. Za ďalšie údaje sa pritom považujú údaje súvisiace s poskytovanou sociálnou službou podľa jej druhu a formy, ktorými napr. počet najazdených km pri prepravnej službe, počet áut na zabezpečenie domácej opatrovateľskej služby, prepravnej služby alebo prevádzky jedálne, počet prijatých sťažností, počet neplatičov, počet úkonov ošetrovateľskej starostlivosti, počet hodín dobrovoľníckej práce a pod. V následných ustanoveniach sa upravuje periodicita poskytovania požadovaných údajov tak, že tieto údaje bude poskytovateľ sociálnej služby zadávať do informačného systému raz ročne. Predmetné údaje dokresľujú celkový obraz o poskytovanej sociálnej služby, pričom už v súčasnosti tieto údaje poskytovateľ vedie a poskytuje na účely štátnej a rezortnej štatistiky o sociálnych službách.

Definuje sa rozsah údajov evidencií, ktoré obsahom informačného systému. Upravuje sa spôsob a frekvencia poskytovania údajov do informačného systému sociálnych služieb prostredníctvom elektronického formulára, vypĺňaného v informačnom systéme sociálnych služieb. Konkrétny rozsah údajov, ktoré sa budú viesť v informačnom systéme sociálnych služieb v rámci jednotlivých evidencií bude obsiahnutý v príslušných elektronických formulároch, ktoré budú súčasťou tohto systému. Údaje z evidencie osôb, pri rozhodovaní o odkázanosti na pomoc inej osoby a pri rozhodovaní o povinnosti zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov platiť úhradu, evidencie písomných žiadostí o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, evidencie písomných vyjadrení obce a vyššieho územného

23

celku o súlade poskytovanej sociálnej služby, ako aj údaje o prijímateľoch a zamestnancoch poskytovateľa sociálnej služby a o použití prostriedkov obmedzenia budú, vzhľadom na ich povahu a charakter a súvisiaci účel ich evidencie, v informačnom systéme sociálnych služieb pravidelne aktualizované pri každej zmene do 8 alebo 15 kalendárnych dní v závislosti od aktualizovaného údaja. Ostatné údaje budú do informačného systému sociálnych služieb vkladané s ročnou periodicitou do konca februára príslušného roka za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka, s výnimkou situácie, kedy poskytovateľ skončí poskytovanie sociálnej služby počas kalendárneho roka, a vznikne mu povinnosť tieto údaje poskytnúť do informačného systému do 30 dní po skončení poskytovania sociálnej služby alebo do dňa výmazu. Súčasne sa upravuje, že ak nemožno pre nefunkčnosť informačného systéme poskytnúť údaje elektronicky, poskytnú sa najneskôr do 3 pracovných dní po jeho sfunkčnení.

Ustanovuje sa rozčlenenie informačného systému sociálnych služieb na verejnú a neverejnú časť, pričom verejnú časť budú tvoriť verejne dostupné údaje, ktorými údaje z registra (s výnimkou zverejnenia miesta poskytovania sociálnej služby v zariadení núdzového bývania a rodného čísla alebo dátumu narodenia fyzických osôb, ktoré sú poskytovateľom sociálnych služieb, alebo ktorým bola udelená akreditácia), z evidencie akreditovaných subjektov, evidencie osôb, ktorým obec alebo vyšší územný celok vydal písomné vyjadrenie o súlade poskytovanej sociálnej služby s komunitným plánom alebo koncepciou rozvoja sociálnych služieb, z evidencie osôb, ktorým boli alebo neboli poskytnuté finančné prostriedky z rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a ministerstva a o výsledkoch hodnotenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby. Ostatné údaje nebudú verejne dostupné a budú správcom informačného systému poskytované ostatným orgánom verejnej moci len na plnenie ich zákonom stanovených úloh a na tieto údaje sa nebude vzťahovať osobitný predpis o sprístupňovaní informácií. Za orgány verejnej moci sa na tieto účely považujú orgány, ktoré rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb, ale aj Úrad verejného ochrancu práv, Úrad komisára pre deti, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ako orgány nezávislý mechanizmus na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov.

Zároveň sa umožňuje poskytnúť každému údaje, ktoré sa o ňom v informačnom systéme vedú, na základe písomnej žiadosti podanej ministerstvu, a to v ustanovenej lehote. Výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb s použiteľnosťou tohto výpisu na právne účely, s údajmi, ktoré sa o žiadateľovi v tomto registri vedú, bude aj naďalej poskytovaný príslušným vyšším územným celkom, ktorý je registračným miestom.

K bodu 91 (§110an a 110ap)

Prechodné ustanovenia zabezpečujú postupné zosúladenie existujúcich právnych vzťahov, ako aj vedenia evidencií podľa doterajšej právnej úpravy s novou právnou úpravou vedenia týchto evidencií v informačnom systéme sociálnych služieb.

Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti nového spôsobu určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby poskytovaného na rozpočtový rok v priebehu rozpočtového roka (1. októbra 2019), je potrebné v rámci prechodného ustanovenia § 110an (odseky 1 a 2) zabezpečiť premietnutie navrhovanej úpravy do existujúcich zmluvných vzťahov pri poskytnutí finančného príspevku na prevádzku na rozpočtový rok 2019. Legitimita tohto zákonom ustanoveného zásahu do existujúcich zmluvných vzťahov je

24

daná povahou a charakterom týchto zmlúv a súvisiacim verejným záujmom na dostupnosti a udržateľnosti sociálnych služieb poskytovaným fyzickým osobám v nepriaznivej sociálnej situácií podľa zákona o sociálnych službách, ktorý je súčasťou práva sociálneho zabezpečenia.

Navrhované prechodné ustanovenie § 110an (odsek 3) ďalej zabezpečuje, vzhľadom na nezohľadňovanie príjmu z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia na účely určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa § 77 (bod 15), neuplatňovanie prechodného ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2018, ktorá toto započítanie a zohľadňovanie ustanovila prvýkrát na rozpočtový rok 2019. Pri takto formulovanom prechodnom ustanovení je v záujme jednoznačnosti interpretácie potrebné explicitne ustanoviť jeho neuplatňovanie s účinnosťou novej právnej úpravy.

Prechodné ustanovenie v § 110ao k úprave účinnej od 1. januára 2020, v časti úpravy § 67a ods. 4 je potrebné z dôvodu jednoznačného určenia, za ktoré účtovné obdobie bude vykonávaný štatutárny audit podľa nových príjmových kritérií.

V prechodných ustanoveniach v § 110ap k úpravám účinným od 1. januára 2021 sa vytvára časový priestor šiestich mesiacov na zosúladenie doposiaľ vedených evidencií a ďalších údajov o poskytovanej sociálnej službe zo strany obcí, vyšších územných celkov a poskytovateľov sociálnych služieb na vedenie týchto evidencií novo v informačnom systéme sociálnych služieb, a to vrátane rozsahu údajov na prenos z aktuálne v doterajšej evidencii vedených dát do tohto informačného systému. Ustanovuje sa, že obce a vyššie územné celky do konca júna 2021 do informačného systému zapíšu údaje o fyzických osobách, o ktorých rozhodovali a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po 1. januári 2020 a údaje o žiadateľoch o zabezpečenie sociálnej služby, ak im nebola táto sociálna služba zabezpečená k 1.1.2021.Poskytovatelia sociálnych služieb povinní o prijímateľoch sociálnej služby podmienenej odkázanosťou a svojich zamestnancoch, zapísať údaje do príslušnej časti informačného systému sociálnych služieb podľa zákona účinného od 1. januára 2021 do 30. júna 2021, ak tieto údaje spracúvajú do 31. decembra 2020, a budú ich spracúvať aj po 31. decembri 2020, t.j. údaje o v tomto čase aktuálnom stave zamestnancov a o v tomto čase aktuálnom stave prijímateľov poskytovanej sociálnej služby.

Súčasne sa upravuje, že identifikačné číslo organizácie osoby vedenej v registri alebo v zozname akreditovaných subjektov k 31. decembru 2020 sa zapíše do tohto registra alebo zoznamu len vtedy, ak tento údaj o identifikačnom čísle organizácie osoby vyšší územný celok alebo ministerstvo spracúvali k 31. decembru 2020.

K bodu 92 (príloha 4)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v záujme zosúladenia pojmov a označenia so školským zákonom.

K bodu 93 (prílohy 7-8a)

Vypúšťajú sa prílohy 7 8a, ktorými sa upravujú vzory žiadostí o poskytnutie finančných príspevkov podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa, nakoľko žiadosti o poskytnutie týchto finančných príspevkov budú podávané prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb s použitím príslušných elektronických formulárov.

25

K Čl. II

Navrhuje sa, aby zákon s prihliadnutím na dĺžku procesu programovej a technickej prípravy informačného systému sociálnych služieb, v časti úpravy informačného systému sociálnych služieb nadobudol účinnosť 1. januára 2021. Výnimkou novelizačné body týkajúce úpravy poskytovania a zúčtovania poskytovaných finančných príspevkov podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa a ďalšie, najmä legislatívno-technické úpravy, pri ktorých sa navrhuje nadobudnutie účinnosti 1. januára 2020.

Nadobudnutie účinnosti zákona v časti právnej úpravy nového spôsobu určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby od 1. 10. 2019 je navrhované ako najskôr možná účinnosť, a to vzhľadom na nevyhnutnosť zdrojového zabezpečenia poskytovaných sociálnych služieb z verejných prostriedkov a ich udržateľnosť. Účinnosť od 1. 10. 2019 je však nevyhnutná aj z dôvodu praktickej realizovateľnosti zmien v zákone. Zmena totiž ovplyvňuje výpočet výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej služby a nadväzne aj následné vyúčtovanie poskytnutých finančných príspevkov. Z tohto dôvodu je nutné v priebehu roka zachovať ucelené obdobie štvrťročného vyúčtovania inej výšky finančného príspevku poskytovaného za iných právnych podmienok. Neskoršia účinnosť v priebehu rozpočtového roku 2019, teda 1.11. alebo 1.12. by spôsobila existenciu dvoch rôznych spôsobov poskytovania a vyúčtovania finančného príspevku v poslednom štvrťroku 2019.

Bratislava 29. mája 2019

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore