Zákon o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov 447/2015 účinný od 30.11.2019 do 31.03.2025

Platnosť od: 31.12.2015
Účinnosť od: 30.11.2019
Účinnosť do: 31.03.2025
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Územná samospráva, Dane z príjmu, Daň z pridanej hodnoty, Daňové orgány
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST5JUD3DS3EUPPČL1

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 447/2015 s účinnosťou od 30.11.2019 na základe 379/2019

Legislatívny proces k zákonu 379/2019

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra ANTALA a Irén SÁRKÖZY na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z.

K predpisu 379/2019, dátum vydania: 19.11.2019

 

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z. sa predkladá ako iniciatívny návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala a Irén Sárközy.

Miestny poplatok za rozvoj bol zavedený od roku 2016 ako fakultatívny a schválený bol ako poslanecký návrh. Návrh zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a na podnety miest a obcí Slovenska. Niektoré ustanovenia zákona aj z dôvodu nejednotnej aplikácie v súčasnosti pripúšťajú rozdielny výklad. S cieľom zabezpečenia nápravy vyššie uvedených nedostatkov sa v predloženom materiáli navrhujú viaceré úpravy týkajúce sa miestneho poplatku za rozvoj.

Navrhuje sa spresniť predmet poplatku za rozvoj a to aj vzhľadom na požívanie jednotných pojmov v iných právnych predpisoch. Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje odstrániť plnenie existujúcej oznamovacej povinnosti poplatníkov. Dôjde k transformácii tohto ustanovenia tak, že sa určuje postup a náležitosti oznamovaných údajov využitím kompetencie obce vyplývajúcej z Daňového poriadku za účelom zaslania individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy. V prílohe zákona sa ustanovuje štruktúra údajov o výmere podlahovej plochy v členení podľa účelu využitia stavby.

Z dôvodu jednoznačnosti sa rozširuje a spresňuje základ poplatku za rozvoj a zároveň sa zavádza, čo sa nebude do základu poplatku započítavať. Dopĺňajú sa ustanovenia pri správe poplatku za rozvoj, vlastná definícia miestnosti a podlahovej plochy. Návrh zákona reaguje aj na nejasnosti pri výpočte poplatku za rozvoj najmä v prípadoch, že po vydaní stavebného povolenia došlo k ďalšej zmene stavby pred dokončením.Z dôvodu transparentnosti sa navrhuje, aby správcovia poplatku za rozvoj určili všeobecne záväzným nariadením spôsob zverejňovania informácií jednak o výnose poplatku za rozvoj, ako aj o jeho použití.

Znenie návrhu zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, sociálne vplyvy, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Navrhuje sa, aby zákon s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakanciu nadobudol účinnosť 15. novembra 2019.

2

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v súlade so stavebným zákonom.

K bodu 2

Navrhuje sa v § 3 ods. 2 zákona spresniť, ak sa na mieste existujúcej stavby, ktorá vydané búracie povolenie, realizuje nová výstavba, pôvodná podlahová plocha „zbúranej stavby“ sa započítava do rozdielu medzi podlahovou plochou realizovanej stavby a zbúranej stavby s podmienkou, že nadväzujúce stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti búracieho povolenia.

K bodom 3, 4 a 9

Vzhľadom na tzv. odpočítateľnú položku zo základu poplatku vyjadrenú v § 8 zákona (60 m2) na každú stavbu, ktorá podlieha poplatku, sa navrhuje z dôvodu praktickej nemožnosti využitia vypustiť z negatívneho vymedzenia predmetu dane drobnú stavbu, prístavbu a nadstavbu do 25 m2. Zároveň sa navrhuje vypustiť aj vstavanú garáž v rámci existujúcej stavby, pretože v situácii, ak dôjde k prestavbe existujúcej stavby a zvýšeniu podlahovej plochy na vstavané garáže, predmetom poplatku je iba kladný rozdiel prestavanej a pôvodnej podlahovej plochy v existujúcej stavbe 3 ods. 2), ktorá sa následne ešte ďalej znižuje o tzv. odpočítateľnú položku. V praxi však dochádzalo k mylnej interpretácii ustanovenia § 3 ods. 3 písm. d) bodu 2., ktorá spočívala v názore, že aj v novobudovanej stavbe nie vstavané garáže predmetom dane.

K bodom 5 a 6

Legislatívno-technická úprava z dôvodu nesprávneho poradia odkazov na poznámky pod čiarou.

K bodu 7

Navrhuje sa slová „strediskám praktického vyučovania“ nahradiť slovami „dielňam a pracoviskám praktického vyučovania“. Strediská praktického vyučovania upravoval zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.3.2015. Dňa 1.4.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 161/2015 Z. z.“). Podľa § 54 prechodných ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. zriaďovateľ strediska praktického vyučovania zriadeného podľa predpisov účinných do 31. marca 2015 určí, či sa stredisko praktického vyučovania stane dielňou alebo pracoviskom praktického vyučovania podľa tohto zákona. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že strediská praktického vyučovania k 31.8.2018 zanikli, navrhuje sa zmeniť pojem „stredisko praktického vyučovania“ na pojem „dielňa a pracovisko praktického vyučovania“.

K bodu 8

Navrhuje sa pre jednoznačnosť spresniť, kedy stavba významnej investície nebude predmetom poplatku za rozvoj, a to vzhľadom na podmienky, ktoré ukladá zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov.

3

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava za účelom úpravy vzniku poplatkovej povinnosti pri ohlasovanej stavbe, ktorým je deň doručenia oznámenia stavebného úradu o ohlásenej stavbe tak, aby moment vzniku poplatkovej povinnosti bol jednotný s ostatnými prípadmi (viazané na právoplatné rozhodnutia stavebného úradu).

K bodom 11, 12 a 31

Navrhuje sa eliminovať plošná administratívna záťaž poplatníkov, ktorí zrušením pôvodného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona a nahradením novým ustanovením nebudú musieť povinne splniť si oznamovaciu povinnosť pri vymedzených stavbách najneskôr v momente vzniku poplatkovej povinnosti. Naopak, navrhuje sa určenie presného postupu pri využití kompetencie vyplývajúcej z daňového poriadku pre obec ako správcu poplatku na zaslanie individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa účelu jej využitia tak, ako je uvedené v prílohe tohto zákona. Predpokladá sa, že tento inštitút bude voči poplatníkom využívaný sporadicky a individuálne, nakoľko obce v súčasnosti pri správe daní používajú aj informácie získané súčinnosťou orgánu preneseného výkonu štátnej správy v oblasti výstavby a stavebného konania. Projektová dokumentácia môže byť v praxi pre správcu poplatku komplikovaná najmä pri viacúčelových stavbách, a teda správca poplatku aj vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôznych spôsoboch určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore pri rôznych stavbách môže mať problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona (aj preto aktuálna novela zavádza vlastnú definíciu miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná). Pre deklaráciu správnosti oznamovaných údajov na základe výzvy správcu poplatku je vhodné údaje potvrdiť projektantom stavby. Zároveň sa navrhuje ďalší postup obce voči poplatníkovi za predpokladu, že poplatník nereaguje na výzvu správcu poplatku podľa § 4 ods. 3 zákona tak, že správca poplatku zašle ďalšiu výzvu s primeranou lehotou, po ktorej nasleduje určenie poplatku podľa pomôcok.

V prílohe zákona sa ustanovuje štruktúra údajov o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby za účelom jednotnej aplikácie splnenia si oznamovacej povinnosti poplatníka na základe výzvy správcu poplatku.

K bodom 13 a 15

Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia definície poplatníka v nadväznosti na úpravy v bodoch 1 až 4.

V súvislosti s definíciou poplatníka sa explicitne uvádza, že táto osoba poplatníka sa nezmení ani v situácii, ak dôjde k zmene stavebníka (napr. predajom rozostavanej stavby, postúpením práv k povolenej stavbe, vydražením stavby a pod.) s výnimkou situácie, že pôvodný poplatník má právneho nástupcu (napr. prebratím spoločnosti inou spoločnosťou alebo ich zlúčením). To znamená, že aj napriek zmene stavebníka je poplatok za rozvoj stále povinný uhradiť pôvodný stavebník (ktorému bolo vydané stavebné povolenie a pod.).

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava gramatického charakteru.

K bodom 16 a 18

Vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôzne spôsoby určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore (napr. úžitková plocha, hrubá podlahová plocha, zastavaná plocha a pod.)

4

pri rôznych stavbách môže byť problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona. Preto aktuálna novela zavádza vlastnú definíciu miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná. Navrhuje sa presne definovať čo je miestnosťou (v zmysle uvedenej definície napr. závetrie nie je miestnosťou, ale zádverie áno) a podlahovou plochou nadzemnej časti realizovanej stavby podľa tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť, ktoré časti podlahovej plochy sa nebudú započítavať do základu poplatku (v zmysle uvedenej definície balkón, lodžia alebo terasa bez trvalého presklenia nie je súčasťou základu poplatku, avšak ak je balkón, lodžia alebo terasa opatrená stavebnou konštrukciou s presklením, tak sa vnútorná podlahová plocha započítava do základu poplatku). Pre jednoznačnosť sa uvádza, že do základu poplatku sa zarátava aj vnútorný priestor s ponechaným stavebným otvorom (napr. vjazd do garáží bez garážovej brány, otvor na manipuláciu so zariadeniami, tovarom a pod. pri priemyselnej výrobe alebo ktorákoľvek iná kombinácia účelu využitia vnútorného priestoru, ktorý sa nedá funkčne uzatvoriť).

Spresňuje sa, že na podlahovú plochu v spoločných častiach a spoločných zariadeniach viacúčelovej stavby sa nahliada tak, že predmetom poplatku nie je len vtedy, ak slúži výlučne na účel, ktorý je oslobodený (napr. časť stavby, ktorá podlieha poplatku, slúži ako zdravotné stredisko oslobodená je ambulancia, čakáreň, chodby); naopak, ak je využitie podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení spoločné, je predmetom poplatku (napr. vestibul, vstupné chodby k bytom a zdravotníckemu zariadeniu). Súčasne sa definuje oslobodenie celej stavby vrátane podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení, ak celá stavba slúži výlučne na jediný účel, ktorý je oslobodený od poplatku (napr. budova zdravotného strediska to neplatí, ak v budove zdravotného strediska je napr. bufet, lekáreň a iné podnikateľské prevádzky).

Ďalej sa navrhuje riešenie pri určení základu poplatku v prípade, že sa stavba realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach. Riešenia spočíva v tom, že sa určí podiel správcov poplatku na zastavanej ploche stavby a ten sa vynásobí celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby, ktorá je takto predmetom poplatku u toho-ktorého správcu poplatku. Súčasťou riešenia je aj určenie podielu na tzv. odpočítateľnej položke tak, aby súčet u jednotlivých správcov poplatku bol 60 m2, teda za účelom dosiahnutia princípu, že jedna stavba má uplatniteľnú odpočítateľnú položku len raz.

K bodu 17

Navrhuje sa, aby obec ustanovila jednu sadzbu poplatku pre celé územie obce (prípadne rôzne sadzby v jednotlivých katastrálnych územiach, v jednotlivých častiach obce) alebo aby obec ustanovila sadzby poplatku pre všetky druhy stavieb uvedených v § 7 ods. 2 zákona rôzne.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v nadväznosti na úpravy v bodoch 1 až 4.

K bodu 20

Navrhuje sa spresniť, že každá realizovaná stavba po vydaní stavebného povolenia (oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe) v nadväznosti na všetky ďalšie zmeny stavby pred dokončením nárok na tzv. odpočítateľnú položku (60 m2) len raz. Pri výpočte poplatku sa tzv. odpočítateľná položka použije voči podlahovej ploche, ktorá bola povolená ako prvá v poradí a to z dôvodu, aby nedochádzalo k nepresným postupom výpočtu poplatku, ak sa stavba následne mení cez zmeny stavby pred dokončením a sadzba poplatku je medzitým tiež iná.

5

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v nadväznosti na úpravy v bode 1. Navrhuje sa tiež spresniť, že vždy pri každej stavbe sa pri vydanom rozhodnutí o zmene stavby pred dokončením bez ohľadu na skutočnosť, či ide o toho istého alebo nového poplatníka spoplatňuje iba nová, resp. dodatočná podlahová plocha.

K bodu 22

Pre jednoznačnosť sa navrhuje určiť postup pri výpočte poplatku v prípade, že po vydaní stavebného povolenia došlo k ďalšej, prípadne viacerým ďalším zmenám stavby pred dokončením, ktorým môže dôjsť nielen k zvýšeniu ale aj k zníženiu základu poplatku. Keď sa zníži rozsah stavebného povolenia (napr. z výstavby štyroch bytových domov sa postavia len tri), na sadzbu poplatku platnú v deň povolenia zmeny stavby pred dokončením, prípadne jej dodatočným zlegalizovaním, ktorou sa znížila výmera podlahovej plochy, sa neprihliada (príkladom uvedené zostávajúce tri bytové domy boli povolené pôvodným stavebným povolením a v novom rozhodnutí sa použije taká sadzba, aká bola platná v deň vydania pôvodného stavebného povolenia).

K bodu 23

Navrhuje sa spresniť lehota, do ktorej je povinný správca poplatku vyrubiť poplatok rozhodnutím.

K bodu 24

Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v nadväznosti na úpravy v bode 1. Tým, že v praxi dochádza aj k zmene vlastníka realizovanej stavby, za predpokladu povolenia zmeny stavby pred dokončením novému stavebníkovi aplikácia § 9 ods. 2 spôsobuje problém, ako sa vysporiadať s už vyrubeným/zaplateným poplatkom predchádzajúcim poplatníkom. Týmto návrhom na spresnenie pôvodného zámeru sa dosiahne, že ustanovenie § 9 ods. 2 zákona sa použije len vo vzťahu k tomu istému poplatníkovi. Ďalej sa navrhuje riešiť situácia, kedy je novému poplatníkovi vydané rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením, ktorým sa znižuje výmera podlahovej plochy nadzemnej časti stavby, spôsobom, že tejto osobe poplatníka nevzniká poplatková povinnosť, ale naopak preplatok na poplatku uhradeným inou osobou, ktorá mala v minulosti poplatkový vzťah k stavbe.

K bodu 25

Z dôvodu jednotnej aplikácie sa navrhuje spresniť lehota, dokedy môže poplatník požiadať správcu poplatku o platenie poplatku v splátkach. Dopĺňa sa, že v prípade nevyhovenia žiadosti o splátky zašle správca poplatku poplatníkovi len oznámenie.

K bodu 26

Navrhuje sa spresniť, že do účelového použitia poplatku obcou sa zahŕňajú len priame kapitálové náklady na stavebnú činnosť (dodanie stavebného diela vrátane inžinierskej činnosti súvisiacej so stavebným a autorským dozorom) a náklady na výkup pozemkov.

K bodu 27

Z dôvodu potreby zvýšenia transparentnosti používaných verejných zdrojov z príjmov z poplatku sa navrhuje, aby obec určila priamo vo VZN obce k miestnemu poplatku za rozvoj, akým spôsobom obec informuje verejnosť o príjmoch z poplatku a jeho použití na rozvoj obce v členení podľa realizovaných projektov (obec si môže do VZN o poplatku za rozvoj uviesť, že

6

informácie zverejní napr. na svojom webovom sídle, v záverečnom účte obce, vo výročnej správe obce alebo iným zvoleným spôsobom).

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na navrhovanú úpravu v bode 1.

K bodu 30

Upravuje sa prechodné ustanovenie z dôvodu jednoznačného vymedzenia rôzneho rozsahu a postupov podľa zákona po účinnosti novely.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť novely zákona 15. novembra 2019 vzhľadom na to, aby obce mali dostatočný časový priestor na zapracovanie zmien vo VZN.

7

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter Antal a Irén Sárközy.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z.

3. Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

8

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2014 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z.

Navrhovatelia

Peter Antal a Irén Sárközy

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

V praxi sa vyskytujú prípady, kedy nie je jednoznačný výklad niektorých častí zákona. Zároveň nevyhnutné legislatívno-technické úpravy za účelom zjednotenia definícií predmetu poplatku v súlade so stavebným zákonom, ako aj zadefinovanie pojmov miestnosť a podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť časti zákona ako reakcia na aplikačné problémy praxe v súvislosti s uplatňovaním zákona.

Navrhnuté znenie úprav zákona má neutrálny vplyv na rozpočet verejnej správy.

4.Dotknuté subjekty

Orgány územnej samosprávy, fyzické osoby, právnické osoby

5.Alternatívne riešenia

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

nie

8.Preskúmanie účelnosti**

9

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

z toho vplyvy na hospodárenie obyvateľstva

z toho vplyvy na sociálnu exklúziu

z toho vplyvy na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

10.Poznámky

Výber miestneho poplatku za rozvoj zabezpečujú obce, v Bratislave a Košiciach mestské časti. Predložený návrh nebude mať vplyv na výšku sadzby poplatku a nekladie zvýšené požiadavky na zamestnancov štátnej správy, nemá vplyv na daňové procesy v štátnej správe.

Navrhovanou zmenou dôjde k potrebe úpravy súčasných všeobecne záväzných nariadení (VZN) obcí a mestských častí Bratislavy a Košíc. Predpokladá sa mierne pozitívny vplyv na správanie sa podnikateľov v súvislosti so zmenou všeobecnej oznamovacej povinnosti pri viacúčelovej stavbe na individuálne prípady. Navrhovaná úprava neznamená výpadok, ale súčasne ani dodatočný príjem obcí.

Analýza finančných vplyvov

V roku 2018 malo miestny poplatok za rozvoj v Slovenskej republike zavedených 98 obcí. Celkový výber miestneho poplatku za rozvoj za rok 2018 bol 13,1 mil. EUR (t. z. uhradený poplatok na účty obcí). Pozitívny vplyv zvýšenia právnej istoty, spresnenia pojmov by mal vykompenzovať mierne negatívny vplyv spresnenia výmery podlahovej plochy nadzemnej

10

časti stavby, kde sa spresnili časti podlahovej plochy, ktoré sa do základu poplatku nezapočítavajú (podlahová plocha výťahovej šachty, podlahová plocha schodiska vrátane plochy medziposchodia, balkónu, lodžie, terasy bez trvalého presklenia a šachty s rozvodmi médií a odpadov). Na základe expertného odhadu sa predpokladá, že uvedený návrh by mal mať neutrálny rozpočtový vplyv na verejné financie, keďže pozitívne a negatívne vplyvy na celkový výnos miestneho poplatku za rozvoj sa navzájom vykompenzujú.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Uvedený návrh sa dotkne všetkých podnikateľských subjektov, ktorým je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba, je im vydané oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe ktorá je ohlásená stavebnému úradu, majú vydané právoplatné rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením alebo im je vydané právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby na pozemnú stavbu, ktorá je predmetom poplatku a nachádza sa na území obce, kde je zavedený miestny poplatok za rozvoj. V súčasnosti ide o približne o územie 82 obcí. Návrh sa teda netýka plošne všetkých podnikateľov, ale iba tých, ktorí na území vybraných obcí realizujú pozemnú stavbu, ktorá je predmetom poplatku. Z dostupnej štatistiky nie je možné rozčleniť právnické osoby na MSP a ostatné. Vplyv na podnikateľské subjekty je v dôsledku zvýšenia právnej istoty a jednoznačného ustálenia právnej úpravy pozitívny.

Predpokladá sa zníženie administratívnych nákladov vďaka eliminácii súčasnej plošnej administratívnej záťaže poplatníkov, ktorí zrušením pôvodného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona a nahradením novým ustanovením nebudú musieť povinne splniť si oznamovaciu povinnosť pri vymedzených stavbách najneskôr v momente vzniku poplatkovej povinnosti.

Predpokladá sa zvýšenie administratívnych nákladov tým podnikateľským subjektom, ktorým obec zašle individuálnu výzvu na oznámenie výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa účelu jej využitia tak, ako je uvedené v prílohe návrhu zákona. Predpokladá sa, že tento inštitút bude voči poplatníkom využívaný sporadicky a individuálne a bude sa týkať menšieho počtu podnikateľských subjektov.

Analýza vplyvov na životné prostredie

Doplnenie ustanovenia v § 3 ods. 2, na základe ktorého sa bude z podlahovej plochy realizovanej stavby odpočítavať pôvodná podlahová plocha nadzemnej časti zbúranej stavby, bude mať mierne pozitívny vplyv na hospodárenie s pôdnym fondom, keďže sa v zákone jasne vymedzí spôsob zápočtu pôvodnej podlahovej plochy do základu poplatku. Zvýši sa tým motivácia na rekultiváciu predtým zabranej a zastavanej pôdy napr. odstránenie starých nevyužiteľných rodinných domov na novú bytovú výstavbu, resp. nová výstavba v tzv. brownfieldoch a iných pozemkoch s konštrukčne nevhodnými, resp. nezrekonštruovateľnými stavbami.

11.Kontakt na spracovateľa

peter_antal@nrsr.sk

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora CHOMU a Richarda RAŠIHO na vydanie zákona o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 447/2015, dátum vydania: 31.12.2015

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom predkladaného zákona je:

  • ustanoviť do samosprávnej pôsobnosti obcí finančný nástroj, ktorý si každá obec zavedie na základe dobrovoľnosti vlastným všeobecne záväzným nariadením;

    • tento nástroj bude mať funkciu príjmovú – teda tam, kde sa predpokladá stavebný rozvoj, bude na základe všeobecne záväzného nariadenia ustanovený a na základe takto stanovených pravidiel bude tento poplatok vyberaný, pričom bude príjmom obce,

    • tento nástroj bude mať funkciu rozvojovú – teda tam, kde vznikne na základe stavebného rozvoja územia potreba vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry, bude tento poplatok slúžiť ako zdroj (jeden zo zdrojov) na vybudovanie tejto infraštruktúry,

    •  tento nástroj bude mať funkciu protikorupčnú – vylúči, alebo aspoň podstatne obmedzí ochotu zúčastnených strán „dohodnúť sa“ na rôznych plneniach, ktoré súvisia, alebo aj nesúvisia s výstavbou v obciach a stanoví jasné pravidlá, z ktorých sa budú dať predvídať náklady stavebníka.

Potreba mať takýto nástroj bola deklarovaná zástupcami územnej samosprávy, predovšetkým predstaviteľmi krajských miest, už pred niekoľkými rokmi. Narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách Slovenska vyvoláva potreby budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv.

Nie je zriedkavosťou, že tento problém sa rieši už dnes, nejedná sa však o oficiálne a už vôbec nie o transparentné formy riešenia. Navyše, niekedy sa objavuje nátlak na podnikateľov, ktorý nie je vždy v súlade s právnym poriadkom, zásadami výkonu verejnej správy, či základnou slušnosťou. Takéto „riešenie“ spôsobuje podnikateľom výdavky, ktorých výška sa nie vždy dá vopred aspoň približne odhadnúť. Navyše, náklady sú často ešte vyššie, spočívajúce v umelom predlžovaní stavebného konania, kým príslušná obec / mesto ako stavebný úrad nedosiahne svoje.

Vzhľadom na takúto situáciu asi nie je potrebné podrobne sa zmieňovať o tom, že situácia, ktorá je v tejto oblasti dnes, generuje aj korupčné konanie a celú oblasť developingu stavia do dosť neprehľadného svetla, až „polosvetla“.

Je preto vo všeobecnom záujme, verejnom aj podnikateľskom, aby daná oblasť dostala aspoň rámcovú právnu úpravu, ktorá ustanoví základné pravidlá pre zavedenie takéhoto finančného nástroja pre samosprávu, jeho správy, vyberania a platenia. Navyše obce, ktoré sa rozhodnú daný poplatok zaviesť, budú nútené vypracovať základnú „ekonomiku“ územia, ktoré bude určené na zastavanie a dostanú tak prehľad o tom, čo môžu ponúkať / očakávať a aké následky to môže vyvolať.

Samostatným dôvodom je aj to, že nie je potrebné zasahovať do daňového systému fiskálnej decentralizácie, obce / mestá, ktoré majú rozvojový potenciál, takto môžu svoj potenciál využiť a tiež získať prostriedky na budovanie ďalšej infraštruktúry, či zveľaďovanie / údržbu tej dnešnej.

Znenie návrhu zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predložený návrh má kladný vplyv na verejné financie – rozpočty miest a obcí, ktoré sa rozhodnú tento poplatok na svojom území zaviesť.

Predložený návrh právnej úpravy nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni. Návrh nezakladá nároky na tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe, ani nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Vôbec základná otázka, ktorú bolo treba vyriešiť, je to, či predmetné ustanovenia včleniť do už existujúceho zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“), alebo či vypracovať a schváliť osobitný zákon, ktorým sa ustanoví ďalší miestny poplatok.

Dôvodov, prečo sa predkladá osobitný návrh zákona, je niekoľko. V roku 2004, keď boli v NR SR schvaľované zákony spúšťajúce fiskálnu decentralizáciu a zakladajúce a upravujúce rámec financovania územnej samosprávy, boli tzv. miestne poplatky prevzaté do zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku a stali sa z nich miestne dane. Potreba financovania odpadového hospodárstva v mestách a obciach však vygenerovala miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Toto sa premietlo aj do názvu zákona, čím sa predostiera, že miestnych daní je niekoľko a miestny poplatok je len jeden.

Podľa legislatívnych pravidiel novelou zákona nie je možné meniť názov zákona. Existujú názory, podľa ktorých by včlenenie predmetných ustanovení do existujúceho zákona bolo lepšie ako osobitný zákon, pretože by predpisy upravujúce miestne dane a poplatky boli pohromade. Toto je určite správny argument, na druhej strane – pokiaľ sa v názve zákona vyskytuje len jeden druh poplatku – za komunálne odpady a drobné stavebné odpady – kto by v tomto zákone hľadal aj iné miestne poplatky? Toto je jeden z argumentov pre existenciu osobitného zákona.

Druhým argumentom pre existenciu osobitného predpisu je aj to, že poplatok za rozvoj má špecifickú povahu z hľadiska možnosti jeho ukladania, dobrovoľnosti obcí a miest pri jeho zavádzaní, flexibilitu obcí a miest pri konštrukcii a schvaľovaní všeobecne záväzných nariadení miest a obcí, ktoré budú upravovať konkrétne detaily tohto poplatku a tiež to, ako s výnosom z tohto poplatku nakladať. Špecifickosť poplatku sa teda odráža aj v osobitnej právnej úprave.

Ďalším dôvodom je aj určitá, aj keď nie veľká odchýlka od bežného konania upraveného v zákone o správe daní, ktorý je všeobecným predpisom upravujúcim správu daní a miestneho poplatku (§ 2 písm. a) a b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z teórie daní a poplatkov vyplýva, že poplatkom sa spoplatňuje určitá činnosť; v tomto prípade je to „rozvoj“, resp. stavebné využívanie, developovanie určitých, územným plánom na to určených pozemkov na určitý účel. Rozvojom, developovaním takejto lokality vzniknú určité nároky a potreby, ktoré sú kladené na verejný sektor, v tomto prípade na jednotku územnej samosprávy (mesto, obec). Ide najmä o vybudovanie cestnej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, napr. materské školy, školy, občiansku vybavenosť a pod. predmetom spoplatnenia teda je určitý druh stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej samosprávy vyvoláva ďalšie náklady. Táto činnosť je veľmi variabilná a individuálna a preto je jej osobitná právna úprava vhodná.

A konečne, nie je prekážkou, keď niekoľko zákonov, existujúcich vedľa seba, spolu tvorí jeden systém – takýchto príkladov môžeme v našom právnom poriadku vypozorovať niekoľko. Existenciu osobitného zákona upravujúceho rozvojový poplatok preto nevnímame ako problém, naopak, takýto zákon bude spoluvytvárať systém miestnych daní a poplatkov.

K § 2

Prvou a výraznou črtou zavádzaného poplatku je, že jeho zavedenie je dobrovoľné, t.j. záleží na konkrétnej obci či meste, či ho zavedie. Ak sa pre zavedenie tohto poplatku rozhodne, musí tak urobiť jedine schválením všeobecne záväzného nariadenia, ktoré ustanoví v zákone ďalej špecifikované náležitosti tohto poplatku.

Ďalšou črtou je to, že pokiaľ sa tento poplatok obec / mesto rozhodne zaviesť, musí to urobiť jedine formou všeobecne záväzného nariadenia – teda formou všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý schvaľuje len a výlučne orgán samosprávy obce a platí len na území obce.

Treťou osobitnou črtou je, že tento poplatok môže byť zavedený na celé územie obce, ale tiež len na jej jednotlivej časti alebo jednotlivom katastrálnom území.

K § 3

Predmetom poplatku je stavba na území obce, ktorá poplatok za rozvoj zaviedla. Vplyv na poplatok, najmä na jeho výšku, budú mať údaje zo stavebného povolenia, ktoré bolo vydané stavebníkovi, ktorým sa povoľuje uskutočnenie stavby, ktorá je predmetom spoplatnenia a ktoré nadobudlo právoplatnosť.

Vyrubený poplatok sa platí jednorazovo.

Podľa ustanovení odseku 2 sa taxatívne vymedzujú stavby, ktoré nie sú (a v schválenom všeobecne záväznom nariadení nebudú môcť byť) predmetom poplatku za rozvoj. Ide najmä o stavby sociálnej infraštruktúry, drobné stavby, stavby (stavebné práce) v rámci odstraňovania porúch a havarijných stavov, technická infraštruktúra a pod.

K § 4

Poplatková povinnosť vzniká dňom, kedy stavebné povolenie alebo povolenie zmeny v užívaní stavby nadobudlo právoplatnosť. Od tohto dňa vznikajú stavebníkovi (viď ďalej) povinnosti súvisiace s poplatkom za rozvoj.

K § 5

Definuje sa poplatník; ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie. Kto je to stavebník, definuje stavebným zákon.

Negatívne vymedzenie vylučuje, aby bola poplatníkom obec, ktorá ako stavebník uskutočňuje stavbu na svojom území. Bolo by nezmyselné, aby obec samu seba administratívne zaťažovala pri tom, aby si peniaze z jednej položky svojho rozpočtu previedla do inej položky svojho rozpočtu.

Odseky 4 a 5 ustanovujú podrobnosti postupu v prípade, ak je stavebníkov k jednej stavbe viac, resp. ak sú stavebníkmi manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prvom prípade je poplatníkom každý stavebník označený v stavebnom povolení, pričom podiel na výške poplatku každého stavebníka je stanovený podielom na stavbe, resp. podľa dohody. Každý z nich ručí za poplatok do výšky svojho podielu. V prípade manželov ručia za poplatok spoločne a nerozdielne.


 

K § 6

Zákon v odseku 1 stanovuje, že sadzbu poplatku za rozvoj si určí obec, avšak zároveň sa zákonom stanovuje interval, v rámci ktorého sa obecné zastupiteľstvo pri stanovovaní výšky sadzby poplatku za rozvoj vo všeobecne záväznom nariadení môže pohybovať. Tento interval je stanovený na 10,- € až 45,- € na meter štvorcový nadzemnej časti stavby.

V odseku 2 zákon stanovuje jednotlivé kategórie stavieb, v rámci ktorých môže obec stanoviť rôzne sadzby poplatku za rozvoj na meter štvorcový; obec teda nie je viazaná stanovením jednotnej sadzby poplatku pri akejkoľvek stavbe, môže sa zariadiť flexibilne v závislosti od druhu stavby a podľa toho nastaviť výšky sadzieb poplatku vo svojom všeobecne záväznom nariadení. V tomto prípade však ide o dispozitívne ustanovenie, obec ho teda využiť pri tvorbe svojho všeobecne záväzného nariadenia môže, ale aj nemusí.

Podľa ustanovenia v odseku 3 môže takisto obec stanoviť rôzne sadzby v závislosti od jednotlivých častí svojho územia, pričom tieto celistvé územia musia byť vo všeobecne záväznom nariadení jasne vymedzené. Opäť ide o dispozitívne ustanovenie, obec ho môže použiť (využiť), ale aj nemusí.

Sadzbu poplatku možno meniť len k 1. januáru kalendárneho roka – teda vždy len od začiatku rozpočtového obdobia, v priebehu rozpočtového obdobia sa sadzby poplatkov meniť nemôžu. Je to dôležité vzhľadom na právnu istotu poplatníkov, ktorí takto budú vedieť určiť výšku svojho nákladu na poplatok za rozvoj. Keďže sadzba poplatku sa určuje vo všeobecne záväznom nariadení, zmena tejto sadzby bude môcť byť vykonaná len zmenou všeobecne záväzného nariadenia.

K § 7

Výsledná výška poplatku za rozvoj sa určuje ako súčin výmery v m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby a sadzby poplatku, ktorá je platná ku dňu podania žiadosti o stavebné povolenie. Pre určenie výmery sú dôležité údaje z projektovej dokumentácie, na základe ktorej bolo stavebné povolenie vydané.

Do výmery podlahovej plochy nadzemnej časti stavby sa nezapočítavajú plochy garáží a parkovacích státí, okrem samostatne stojacich stavieb hromadných garáží, ktoré sú využívané za úhradu – tieto spoplatnené budú.

K § 8

Poplatok za rozvoj vyrubuje obec rozhodnutím. Rozhodnutiu predchádza poplatkové konanie, ktoré sa v zásade spravuje zákonom o správe daní (daňovým poriadkom). Ide teda o osobitný druh správneho konania.

V odseku 2 zákon stanovuje osobitný postup pri viacerých stavebníkoch jednej stavby, resp. pri stavebníkoch, ktorými sú manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podstatným je ustanovenie, podľa ktorého vyrubený poplatok je splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poplatok za rozvoj vyrubený.

Aj keď iné ustanovenie zákona ustanovuje, že poplatok sa platí jednorázovo, spôsob jeho zaplatenia môže byť aj iný – na splátky. Na základe žiadosti poplatníka môže vydať rozhodnutie, na základe ktorého povolí platiť poplatok v splátkach; tieto splátky a lehoty ich splatnosti určí obec v rozhodnutí. Pre efektívnosť a hospodárnosť konania zákon stanovuje, že proti tomuto rozhodnutiu (ktorým vychádza obec poplatníkovi v ústrety) sa nemožno odvolať.

V prípade, že dôjde k zmene výmery podlahovej plochy stavby (napríklad v dôsledku povolenia zmeny stavby pred dokončením a pod.), obec vydá nové rozhodnutie, ktorým vyrubí rozdiel oproti pôvodne vyrubenému poplatku (jeho výške).

K § 9

Zákon pamätá na prípad, kedy je stavebné povolenie síce vydané a stavebník je tým aj poplatníkom poplatku za rozvoj, avšak z rôznych dôvodov môže dôjsť k situácii, že stavbu nezačne realizovať. Ak na základe takejto skutočnosti dôjde k zániku stavebného povolenia, stavebník túto skutočnosť oznámi do 60 dní od zániku platnosti stavebného povolenia – vtedy zároveň zaniká aj poplatková povinnosť.

Ak stavebník (poplatník) oznámi obci zánik poplatkovej povinnosti v lehote uvedenej v ustanovení predošlého odseku, obec vydá rozhodnutie o vrátení poplatku. Následne je povinná vrátiť bývalému poplatníkovi zaplatený poplatok za rozvoj v lehote do 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

K § 10

Poplatok za rozvoj je príjmom rozpočtu obce. Obec si poplatok zavedie, určí výšku sadzby, spravuje ho a celý výnos patrí do rozpočtu obce.

Keďže ide o poplatok za rozvoj, zákon stanovuje aj obmedzenia, v rámci ktorých môže byť výnos z tohto poplatku použitý – a jeho použitie sa vzťahuje na rozvoj. Výnos z poplatku za rozvoj môže byť použitý na úhradu nákladov súvisiacich so stavbou technickej a sociálnej infraštruktúry podľa taxatívneho vymedzenia v odseku 2.

K § 11

Správu poplatku za rozvoj vykonáva výlučne obec, jeho správou nemôže byť poverená žiadna iná fyzická osoba ani právnická osoba. V prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice, kde samosprávne funkcie vykonávajú aj mestské časti, môžu tieto mestské časti vykonávať aj správu poplatku za rozvoj, avšak len v prípade, že tak ustanoví štatút mesta.

Keďže nebolo úmyslom zavádzať veľké odchýlky od bežnej správe daní a poplatkov, pravidlá pre správu poplatku za rozvoj sú určené v osobitnom zákone – zákone o správe daní (daňový poriadok).

K § 12

Zákon stanovuje možnosť pre obce prvýkrát určiť poplatok za rozvoj až po účinnosti tohto zákona.

K Čl. II

V poznámke pod čiarou, na ktorú odkazuje ustanovenia zákona o obecnom zriadení, kde sa nachádza odkaz na zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa dopĺňa aj odkaz na zákon o miestnom poplatku za rozvoj.

Ide o legislatívno-technické ustanovenie.

K Čl. III

K bodu 1

V poznámke pod čiarou k odkazu je sa dopĺňa odkaz aj na zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Legislatívno-technické ustanovenie, zákon o miestnom poplatku sa dopĺňa k ostatným zákonom tvoriacim daňovú a poplatkovú sústavu.


 


 

K bodu 2

Do sústavy miestnych poplatkov sa dopĺňa miestny poplatok za rozvoj a k nemu odkaz v poznámke pod čiarou – legislatívno-technické ustanovenie.

K Čl. IV

Ustanovuje sa účinnosť zákona.

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore