Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 447/2008 účinný od 01.07.2020 do 30.10.2020

Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone GABORČÁKOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Soňa Gaborčáková.

Hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) sa dlhodobo venuje rodinnej politike – podpore rodín, zlepšovaniu ich sociálnej aj finančnej situácie a odstraňovaniu neodôvodnených znevýhodnení medzi jednotlivými skupinami občanov, ako aj podpore osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ich rodín, opatrovateľov i osobných asistentov. Návrh zákona má za cieľ odstrániť znevýhodnenia nastávajúce v aplikačnej praxi, s ktorými sa na dennej báze stretávajú fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, príp. rodičia týchto osôb, najmä fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím trpiace autizmom alebo Aspergerovým syndrómom.

Návrh zákona upravuje niekoľko okruhov, ktoré možno vymedziť nasledovne:

-navrhuje sa zmeniť percentuálna miera funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí – poruchách psychického vývoja detí, pervazívnych vývinových poruchách (napr. autizmus),

-navrhuje sa doplniť Aspergerov syndróm ako komplexnú poruchu,

-k duševným poruchám a poruchám správania sa navrhuje uviesť okrem autizmu aj Aspergerov syndróm,

-vzhľadom na charakteristické rysy pervazívnych vývinových porúch typické pre autizmus sa navrhuje zaradiť pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm) medzi chronické stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,

-navrhuje sa explicitne uviesť autizmus a Aspergerov syndóm medzi zdravotné postihnutie na účely priznania parkovacieho preukazu,

-navrhuje sa precizovať preukazovanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (tzv. „príspevok na benzín“), ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na vzdelávacie aktivity v prípade, ak má individuálny študijný plán, a to dokladom školy o individuálnom vzdelávaní a jeho rozsahu,

-navrhuje sa priznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva a bielizne aj fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba,

-navrhuje sa zjednotiť výšku mesačného peňažného príspevku na opatrovanie pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez ohľadu na skutočnosť, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby,

-navrhuje sa spresnenie definície opatrovania na účely priznania peňažného príspevku na opatrovanie,

2

-vypúšťa sa možnosť zníženia peňažného príspevku na opatrovanie pomernou časťou za dni, počas ktorých bol opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní.

Predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy (najmä vplyv na hospodárenie obyvateľstva a sociálnu exklúziu). Nepredpokladá sa vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona však vyvoláva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla pokrýva v zmysle § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) výdavky na pohonné látky fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ktoré využíva na vzdelávacie aktivity. Vzdelávacie aktivity predstavujú široký pojem. V praxi však s jeho uplatňovaním nastáva problém najmä v prípade detí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré majú určený individuálny študijný plán.

Školopovinné dieťa, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole, môže mať na základe rozhodnutia riaditeľa školy určené individuálne vzdelávanie v zmysle § 24 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Samotná podstata individuálneho vzdelávania má vychádzať z individuálnych potrieb dieťaťa, čo znamená, že dieťa musí byť spôsobilé absolvovať výchovno-vzdelávací proces v škole v určitom obmedzenom rozsahu s ohľadom na jeho zdravotný stav, ktorý potvrdzuje lekár. V rozhodnutí riaditeľa o určení individuálneho vzdelávania sa určí aj rozsah, v akom dieťa navštevuje školu, v závislosti od jeho individuálnych potrieb. Ak by napr. z dôvodu zhoršenia svojho zdravotného stavu nemohlo naplniť individuálny študijný plán za určité obdobie, nahradí si ho dodatočne.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny však podľa zistených informácií a skúseností rodičov vyžadujú okrem dokladu (rozhodnutia) o určení individuálneho vzdelávania a jeho rozsahu aj potvrdenie o tom, že dieťa navštevuje školu v konkrétne dni v týždni. Na základe toho je žiadateľovi príspevok priznaný alebo nepriznaný.

V prípade individuálneho vzdelávania dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré trpí napríklad autizmom alebo Aspergerovým syndrómom nie je z hľadiska povahy poruchy možné stanoviť, že sa bude vzdelávať v konkrétne dané dni. V aplikačnej praxi sa rodič s pedagógom dohodne, že ak je dieťa stabilizované a schopné sa vzdelávať, môže školu navštevovať napr. celý týždeň a následne do konca mesiaca, ak je dezorientované alebo dôjde k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, výchovno-vzdelávací proces neabsolvuje.

Z toho dôvodu sa navrhuje precizovať úpravu tak, že naplnenie podmienky využitia pohonných látok na vzdelávacie aktivity sa v prípade fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má určený individuálny študijný plán preukazuje len dokladom školy potvrdzujúcim individuálne vzdelávanie a jeho rozsah. Ak totiž škola osobe s ťažkým zdravotným postihnutím určí individuálne vzdelávanie spolu s jeho rozsahom, určuje tak, že je jeho žiakom na celý školský rok bez ohľadu na to, či dieťa splní dochádzku v konkrétny deň z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu.

4

K bodu 3

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov možno poskytnúť aj na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Tento príspevok však podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba (§ 38 ods. 16 platného zákona). To znamená, že ak napríklad rodič autistického dieťaťa umiestni dieťa do zariadenia, v ktorom mu je poskytovaná celoročná pobytová sociálna služba, stráca nárok na príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

Takýto prístup nie je spravodlivý, keďže samotnému dieťaťu s ťažkým zdravotným postihnutím sa nezmenil jeho zdravotný stav, napr. jeho diagnóza, ktorá zapríčiňuje samotné nadmerné opotrebovanie šatstva a obuvi, ale len miesto jeho pobytu. Preto by sa mal príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich výlučne s opotrebovaním šatstva a obuvi viazať na osobu, ktorej je kompenzácia poskytovaná, nie na formu starostlivosti. Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nadmerne opotrebúvajú šatstvo a obuv v dôsledku chronických stavov a používania technicky náročných pomôcok uvedených v prílohe č. 7 rovnako v domácom prostredí ako aj v zariadení sociálnych služieb.

Na zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním bielizne a bytového zariadenia sa výnimka neuplatňuje, keďže pri nich sa javí ako opodstatnené viazať ich na formu starostlivosti. V prevažnej miere ide totiž o komodity vo vlastníctve zariadenia, ktoré sú v určitom zmysle zahrnuté do príslušného príspevku poskytovaného zariadeniu sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.

K bodu 4

Súčasná právna úprava opatrovania neberie do úvahy skutočnosť, že opatrovateľský príspevok nemá slúžiť len pre úkony sebaobsluhy, ktoré vykonáva opatrovateľ, ale aj úkony, ktoré zabezpečujú aktívny rozvoj zostávajúcich schopností a zabezpečuje styk so spoločenským prostredím. Ak nechceme podporovať uzatvorenie opatrovaného s opatrovateľom v ich domácom prostredí, je potrebné upraviť účel opatrovania (§ 39 ods. 2 zákona) spôsobom uvedeným v tomto návrhu zákona s cieľom sprostredkovať nové možnosti rozvoja človeka so zdravotným znevýhodnením.

K bodu 5

Peňažný príspevok na opatrovanie sa schvaľuje opatrovateľovi za účelom zabezpečenia každodennej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. V praxi to znamená, že počas celého dňa opatrovateľ zabezpečuje aktivity buď v domácom prostredí, alebo opatrovanému sprostredkuje kontakt s vonkajším prostredím.

Peňažný príspevok môže poberať opatrovateľ, ktorý pomáha fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku odkázaná na opatrovanie (stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu). Rozsah opatrovania sa považuje za splnený aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie poskytuje ambulantná forma sociálnej služby a fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím po jej návrate z ambulantnej formy sociálnej služby.

5

V závislosti od toho, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, zákon stanovuje rozdielnu výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Kým pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie činí príspevok 369,36 eur mesačne, pri opatrovaní fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, je príspevok 326,16 eur mesačne.

Novelou zákona č. 191/2018 Z. z. sa zjednotila výška príspevku pri opatrovaní fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, na sumu 369,36 eur mesačne. Obdobne by sa však malo postupovať aj pri opatrovaní osôb, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. V aplikačnej praxi sú poberateľmi príspevku na opatrovanie najmä rodičia detí, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby. Napriek tomu, že rodič musí dieťa priviesť a odviesť do zariadenia a trávi s ním ďalších 18 hodín denne, opatrovateľský príspevok sa mu kráti.

Máme za to, že zákon neberie do úvahy skutočnosť, že opatrovateľský príspevok nemá slúžiť len pre úkony sebaobsluhy, ktoré vykonáva opatrovateľ, ale aj úkony, ktoré zabezpečujú aktívny rozvoj zostávajúcich schopností a zabezpečuje styk so spoločenským prostredím. Takto postavenými obmedzeniami krátenia príspevku na opatrovanie podporujeme uzatvorenie opatrovaného s opatrovateľom v ich domácom prostredí. Trestáme tých opatrovateľov, ktorí sa snažia sprostredkovať nové možnosti rozvoja človeka so zdravotným znevýhodnením.

Z toho dôvodu sa navrhuje vypustiť odseky 8 a 9 v § 40 zákona, ktoré stanovujú rozdielnu sumu výšku peňažného príspevku na opatrovanie v závislosti od poskytovania ambulantnej formy sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne a počtu opatrovaných fyzických osôb, ktoré danú podmienku napĺňajú. Opatrovatelia tak budú mať nárok na peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 369,36 eur mesačne (resp. iný podľa toho, v akej výške ho upraví vláda Slovenskej republiky svojim nariadením v zmysle § 42 ods. 7 zákona) pri opatrovaní jednej plnoletej fyzickej osoby bez ohľadu na skutočnosť, či je opatrovanému poskytovaná ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.

K bodom 6 až 9

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s čl. I bodom 5 tohto návrhu zákona (s vypustením § 40 ods. 8 a 9 zákona).

K bodu 10

Návrh zákona má za cieľ zjednotiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie a zároveň vychádza z predpokladu, že opatrovateľ sa o fyzickú osobu odkázanú na opatrovanie stará, aj keď s ňou nie je v 24-hodinovom osobnom kontakte. Súčasná právna úprava (aj po zmenách vykonaných novelou zákona v podobe zákona č. 191/2018 Z. z.) zakotvuje zníženie príspevku v prípadoch, ak je opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní. Výnimku z tohto pravidla predstavuje situácia, ak bol opatrovateľ uvedený v § 40 ods. 3 a 4 zákona sprievodcom opatrovanej osoby v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Daná úprava má čiastočne svoje opodstatnenie, avšak predovšetkým treba prihliadnuť na skutočnosť a praktickú stránku veci a tou je, že pre mnohých opatrovateľov predstavuje peňažný príspevok na opatrovanie základný príjem, bez ktorého sa finančná situácia jeho i opatrovaného môže rapídne zhoršiť. Rovnako tak je takmer nemožné, aby si opatrovateľ na čas, kedy je opatrovaný v

6

zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní našiel primeraný príjem, ktorý by dosahoval výšku príspevku. Taktiež je treba prihliadnuť na starostlivosť opatrovateľa voči opatrovanému (napr. jeho návštevy v zariadeniach a sekundárna starostlivosť o opatrovaného umiestneného v zariadení). Z toho dôvodu sa ustanovenie týkajúce sa pomerného zníženia výšky peňažného príspevku na opatrovanie vypúšťa.

Rozdielne však treba pristupovať k prípadom, ak je v zdravotníckom zariadení opatrovateľ alebo ak nevykonáva osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov v zmysle terajšieho § 40 ods. 19 zákona (po navrhovanej úprave § 40 ods. 16 návrhu zákona). Tu je znižovanie príspevku namieste, preto návrh zákona súčasnú právnu úpravu ponecháva v platnosti.

K bodom 11, 12, 15 a 16

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s čl. I bodom 5 tohto návrhu zákona (s vypustením § 40 ods. 8 a 9 zákona).

K bodom 13 a 14

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s čl. I bodmi 5 a 10 tohto návrhu zákona (s vypustením § 40 ods. 8, 9 a terajšieho odseku 18 zákona).

K bodu 17

S cieľom zabrániť nejednoznačnému výkladu ustanovení tohto návrhu zákona, ako aj v snahe posilniť právnu istotu účastníkov právnych vzťahov, sa upravujú prechodné ustanovenia. Stanovuje sa povinnosť príslušnému orgánu prehodnotiť výšky peňažných príspevkov, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného do 30. júna 2019. Toto prehodnotenie bude mať podobu rozhodnutia o zmene výšky peňažného príspevku na opatrovanie, na ktorý vznikol nárok podľa doterajšej právnej úpravy a trvá aj naďalej za účinnosti novej právnej úpravy. Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa tak zjednotí pre všetkých poberateľov účinnosťou návrhu zákona bez ohľadu na to, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.

Zároveň sa upravuje zásada zákazu retroaktivity v začatých a neukončených konaniach o priznaní príspevku na kompenzáciu (konkrétne peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, bod 1 a 2 návrhu zákona), ktoré sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.

K bodu 18

Navrhuje sa zmeniť percentuálna miera funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí - poruchách psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívnych vývinových poruchách (napr. autizmus), a to na 10 – 30 % pri miernej poruche (doteraz 10 – 20 %), 40 – 50 % pri strednej poruche (doteraz 30 – 40 %) a 60 – 80 % pri ťažkej poruche (doteraz 50 – 80 %). Percentuálna miera pri komplexnej poruche zostáva nezmenená, avšak dopĺňa sa príkladom Aspergerov syndróm, pri posudzovaní ktorého dochádza v praxi k pochybeniam, keď táto pervazívna vývinová porucha nie je vždy označená ako komplexná porucha s negatívnym dopadom na postihnuté osoby.

7

K bodu 19

Aspergerov syndróm sa taktiež klasifikuje ako pervazívna vývinová porucha. Ide o poruchu neurčitej nosologickej validity, ktorá je charakterizovaná rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Keďže ide o poruchy sociálneho prispôsobenia ako i komunikačnej schopnosti, pri ktorých osoba potrebuje podporu v sociálnych situáciách, ktoré nevie sama riešiť, je potrebné výslovne uviesť Aspergerov syndróm k poruchám psychického vývoja detí, keďže ide o komplexnú poruchu.

K bodom 20 až 22

Vzhľadom na charakteristické rysy pervazívnych vývinových porúch, typicky autizmu, sa navrhuje zaradiť tento druh zdravotného postihnutia medzi stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a z toho plynúcej možnosti uplatnenia si kompenzácie zvýšených výdavkov. K častým prejavom osôb s autizmom totiž často patrí napr. obhrýzanie šatstva, bielizne, jeho trhaniu a stereotypné správanie môže viesť aj k opotrebovaniu predmetov v domácnosti.

K bodu 23

Po vzore právnej úpravy uvedenej v prílohe č. 3 zákona, ktorú návrh zákona spresňuje, sa navrhuje explicitne uviesť autizmus pri duševných a vývinových poruchách, ktoré sa stanovujú v prílohe č. 18 zákona na účely priznania parkovacieho preukazu. Zmenu právnej úpravy, ktorú priniesla posledná novela zákona v podobe zákona č. 191/2018 Z. z. v časti parkovacieho preukazu možno hodnotiť pozitívne, keďže rozšírila okruh možných žiadateľov. Pôvodná právna úprava totiž nebola pre osoby s autizmom vyhovujúca, pretože pri poruchách autistického spektra nemá osoba problém s mobilitou alebo zrakom, avšak trpí poruchami správania, precitlivenosťou na zmyslové podnety, problematickou je aj dôstojnosť pri preprave, množstvo ľudí, s ktorými prichádza do kontaktu a pod. Z toho dôvodu takáto osoba nie je schopná prepravy hromadnou dopravou alebo aj presunu zo vzdialenejšieho miesta od vozidla do cieľa cesty.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. júla 2020.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

1. Navrhovateľ zákona: poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Soňa Gaborčáková

8

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 151 a 153 (sociálna politika, zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany) a 288 (právne akty únie) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010, s. 47),

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

úplný.

9

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, najmä vplyv na hospodárenie obyvateľstva a sociálnu exklúziu, pretože zavádza jednotnú výšku peňažného príspevku na opatrovanie bez ohľadu na poskytovanie ambulantnej formy sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Toto zjednotenie (t. j. zvýšenie) príspevku pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím prinesie zvýšenie príjmov z opatrovateľskej činnosti, čo prispeje k zlepšeniu finančnej situácie mnohých rodín. Zároveň sa opatrovateľ, spravidla rodič dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, nebude musieť rozhodovať medzi ambulantnou formou sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne a finančnou pomocou v podobe zvýšeného príspevku, ako stanovovala doterajšia právna úprava.

Zjednotenie výšky peňažného príspevku na opatrovanie predstavuje negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, ktorý však nie je možné presne vyčísliť, keďže údaje o osobách s ťažkým zdravotným

10

postihnutím, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne nie sú verejne dostupné. Ak však vychádzame z priemerného mesačného počtu poberateľov príspevku na opatrovanie za rok 2016, ktorých bolo 54 666 osôb, a predpokladáme, že aspoň pätiny z nich sa dotkne opatrenie upravené v tomto návrhu zákona, pri orientačnom čísle 10 933 osôb a čiastke 43,20 eur, o ktorú sa príspevok navýši, by mal predstavovať ročný dopad na rozpočet verejnej správy sumu 5 667 667,20 eur ročne, a to aj na najbližšie tri rozpočtové roky. Tento negatívny dopad na rozpočet sa však nebude vzhľadom na navrhovaný termín účinnosti zákona týkať aktuálneho rozpočtového roka (2019), pričom v najbližších rozpočtových rokoch ho bude potrebné riešiť navýšením rozpočtovej kapitoly príslušného ministerstva, resp. z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, kde je napr. na rok 2019 vyčlenených 2 mld. eur na bližšie nešpecifikované účely a podobnú suma bude pravdepodobne vyčlenená pre túto rozpočtovú kapitolu aj v ďalších rokoch.

Predpokladá sa aj zvýšený negatívny dopad na rozpočet verejnej správy vo vzťahu k precizovaniu posudzovania nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, keďže sa predpokladá, že bude kladne vybavených viac žiadostí. Tento počet žiadateľov však nie je možné vyčísliť. To platí aj v prípade peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s nadmerným opotrebovaním šatstva a obuvi, ktorý sa umožňuje poskytnúť už aj osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je umiestnená v zariadení sociálnych služieb celoročne.

Nepredpokladá sa dopad návrhu zákona na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

B. Osobitná časť


K Čl. I


K bodu 1
Ide o zosúladenie s pojmami  v zákone  č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

K bodu 2
K § 3 ods. 1
    Navrhuje sa zmena terminológie v súvislosti so zrušením zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov ktorý nahradil zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov  v znení neskorších predpisov. Pôvodný rozsah účastníkov právnych vzťahov sa rozširuje len o osoby, ktorým sa poskytla doplnková ochrana podľa        § 27a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s pripravovaným Štátnym integračným programom pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou. V zmysle vyššie navrhovanej zmeny by fyzické osoby s udelenou doplnkovou ochranou spĺňali zákonné podmienky pre jednotlivé peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a to pri rešpektovaní zásady zákazu diskriminácie v porovnaní s ostatnými účastníkmi právnych vzťahov. Aj naďalej sa navrhuje považovať za účastníka právnych vzťahov aj štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva (napr. štátni príslušníci Ruskej federácie).

K bodom 3 až 5
    Ide o legislatívno-technické zmeny podľa § 3 ods. 1.

K bodu 6
K § 11 ods. 7
    Navrhuje sa upraviť nová možnosť, aby pri ďalšom posudzovaní zdravotného stavu posudkový lekár nebol viazaný iba skutočnosťami uvedenými v lekárskom náleze, ktorý vyhotovuje všeobecný lekár, ale mohol vychádzať aj z lekárskeho nálezu odborného lekára. Aktuálnosť odborného lekárskeho nálezu je na posúdení posudkového lekára. Uvedené má za cieľ zefektívnenie lekárskej posudkovej činnosti, nakoľko nebude potrebné vždy predkladať lekársky nález na účely kompenzácií, ktorý je upravený v prílohe č. 1.

K bodu 7
K § 11 ods.  9
    Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vykonanými zmenami v § 11 ods. 7 písm. b).

K bodu 8
K § 11 ods. 13
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie obsahu lekárskeho posudku so zmenami v ustanovení § 17 ods. 1  o parkovacom preukaze ako aj zavedením prílohy č. 18. Zároveň sa z ustanovenia presúva diagnóza praktická alebo úplná slepota do novo navrhovanej prílohy č. 18, ktorej obsahom je zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu.


K bodu 9
K § 11 ods. 17 a 18
    Navrhuje sa nevyhotovovanie lekárskeho posudku v situácii, ak pri opätovnom posúdení neboli zistené zmeny, ktoré by mali vplyv na mieru funkčnej poruchy alebo na odkázanosť na kompenzáciu alebo na zmenu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe     č. 18. V tom prípade posudkový lekár nevydáva nový lekársky posudok, ale písomne potvrdzuje platnosť posledného lekárskeho posudku.
    V novo navrhovanom ods. 18 sa precizuje určovanie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu tým spôsobom, že posudkový lekár nezohľadňuje len, či môže dôjsť k zmene určenej miery funkčnej poruchy, ale aj predpoklad, či môže prísť k zmene v odkázanosti na kompenzáciu alebo k zmene zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe   č. 18 alebo z zmene odkázanosti na kompenzáciu.

K bodu 10
K § 12 ods. 5
    Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vykonanými zmenami v § 11 ods. 18.

K bodu 11
K § 13 ods. 1 písm. d)
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie  so zmenami v ustanovení § 17 ods. 1.  Podľa vládneho návrhu zákona parkovací preukaz možno vyhotoviť na základe zdravotného postihnutia uvedeného v novo navrhovanej prílohe č. 18 „Zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu“ a posúdenie zdravotného postihnutia patrí do pôsobnosti posudkového lekára.  

K bodu 12
K § 14 ods. 6
    Precizuje sa ustanovenie definujúce odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom tým spôsobom, že sa delí odkázanosť najmä na tri základné časti, a to ťažké poruchy mobility,  duševné poruchy a ťažké poruchy zvieračov. Uvedené sa navrhuje precizovať aj z toho dôvodu, že v aplikačnej praxi dochádzalo k situáciám, kedy za „inú situáciu“ bolo považované obdobie liečby osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (najmä z dôvodu možných infektov).

K bodu 13
K § 14 ods. 9
    Vzhľadom na rozšírenie okruhu osôb na účely peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sa zosúlaďujú ustanovenia § 14 a § 38 ods. 9.

K bodu 14
K § 15 ods. 1 písm. f)
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie so zmenami v ustanovení § 17 ods. 1.  Diagnóza praktická alebo úplná slepota je upravená v novo navrhovanej prílohe č. 18, ktorej obsahom je zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu.





K bodu 15
K § 15 ods. 7
    Precizuje sa ustanovenie, týkajúce sa straty platnosti komplexného posudku, a to aj v prípade, ak  fyzická osoba prestane spĺňať  podmienku  ťažkého zdravotného postihnutia a teda nový komplexný posudok sa nevyhotovuje, ale vydáva sa len nový lekársky posudok.

K bodu 16
K § 15 ods. 8
    Navrhuje sa vypustiť ustanovenie ako nadbytočné, nakoľko v rámci konania o parkovacom preukaze podľa novo navrhovanej úpravy príslušný orgán neposudzuje odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

K bodu 17
    Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu prečíslovania odseku  v novelizačnom bode 12.

K bodu 18
K § 17 ods. 1
    Naďalej zostáva zachovaná možnosť vyhotoviť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak spĺňa podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Zároveň sa však navrhuje  rozšíriť okruh osôb, ktorým bude možné vyhotoviť takýto  preukaz, a to o osoby, ktoré majú niektorý zo zdravotných postihnutí uvedených v prílohe ustanovenej na tento účel. Ide o zdravotné postihnutia, ktoré nepodmieňujú odkázanosť na individuálnu prepravu, avšak možnosť parkovať v blízkosti vstupu do budov by bola pre osoby s predmetným zdravotným postihnutím významnou pomocou. Táto zmena sa navrhuje na základe požiadavky zástupcov reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím. 
Zároveň sa zjednodušuje administratívny postup pri vyhotovovaní parkovacieho preukazu. U žiadateľov, ktorých odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom už bola posúdená v rámci konania o peňažnom príspevku na kompenzáciu, sa nevyžaduje podanie žiadosti o parkovací preukaz, ale sa im vyhotoví tento preukaz automaticky na základe  ich záujmu, a to bez nutnosti viesť samostatné konanie v tejto veci.

K bodu 19
K § 18  ods. 1 písm. b)
    Na účely posudzovania a zisťovania príjmu  fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa navrhuje nepovažovať úvery a pôžičky podľa zákona o dani z príjmov za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu. Za majetok sa však budú považovať hnuteľné a nehnuteľné veci zakúpené aj z týchto finančných prostriedkov.

K bodu 20
K § 18  ods. 6
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie  so zmenami v ustanovení § 3 ods. 1.

K bodu 21
K § 18  ods. 18
    V súvislosti so zmenou ustanovenia § 55  ods. 3 sa znižuje administratívna záťaž na strane žiadateľa a to tým spôsobom, že ak predložil vyhlásenie o majetku k inej žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu v období posledných troch mesiacov, nie je potrebné predkladať toto vyhlásenie k ďalšej novej žiadosti a príslušný orgán bude pri konaní vychádzať z už predloženého vyhlásenia.

K bodu 22
K § 18 ods. 19
Upravuje sa ustanovenie § 18 ods. 1, ktoré upravuje čo sa nepovažuje za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím  tak, že sa upúšťa od skúmania či osobné motorové vozidlo táto osoba využíva na svoju individuálnu prepravu.

K bodu 23
K § 20 ods. 2
Navrhované má deklarovať, že osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia, ale či v danom prípade je naplnený účel osobnej asistencie.

K bodom 24 a 25
K § 21 ods. 3 a 22 ods. 4
    Upravuje sa možnosť poskytovať v určitých prípadoch peňažný príspevok na osobnú asistenciu aj osobám, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu a ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby. Jednou z takýchto situácií je, ak je potrebná starostlivosť o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím zabezpečovaná zo strany profesionálneho náhradného rodiča v jeho domácom prostredí. V takomto prípade však nebude možné, aby osobnú asistenciu vykonával profesionálny náhradný rodič. Zároveň sa navrhuje umožniť riešiť vyššie uvedenú odkázanosť prostredníctvom osobnej asistencie aj u plnoletých fyzických osôb, ktorým je aj po dosiahnutí plnoletosti poskytovaná starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Týmto osobám je v detskom domove poskytované len ubytovanie a peňažný príspevok na osobnú asistenciu by podporil ich samostatnosť a nezávislosť.
 
K bodom 26 a 31
K § 22 ods. 5, § 23 ods. 6 až 8
    Navrhuje sa vypustiť z úkonov osobnej asistencie úkony tlmočenia posunkového, taktilného a artikulačného a tým pádom aj kvalifikačné predpoklady, ktoré musí spĺňať  osobný asistent pri týchto  spôsoboch tlmočenia. Je to jediná činnosť osobnej asistencie, pri ktorej je nevyhnutné zo strany osobného asistenta dosiahnuť určitú úroveň znalosti v oblasti tlmočenia. V rámci osobnej asistencie sa činnosť tlmočenie vykonáva pri  úradnom styku, uzatváraní právnych aktov a pod (napr. v banke, pri vybavovaní na úradoch, u lekára). Tlmočníci dlhodobo upozorňujú na skutočnosť, že ide o odbornú činnosť tak ako je to v prípade tlmočníckej služby a  ktorá by mala byť aj primerane odmeňovaná. V záujme zvyšovania kvality tlmočenia sa navrhuje, aby bolo tlmočenie zabezpečované na profesionálnej úrovni prostredníctvom sociálnej služby.  Potreba pomoci inej osoby pri komunikácii, ktorá si  nevyžaduje odbornosť tlmočníka, bude naďalej riešená prostredníctvom peňažného príspevku na osobnú asistenciu v rámci činnosti sprostredkovanie komunikácie, napr. pri bežných rodinných, záujmových, občianskych aktivitách.  Zároveň sa rodinným príslušníkom umožňuje vykonávanie novo navrhovanej činnosti osobnej asistencie – sprostredkovanie komunikácie formou augmentatívnej a alternatívnej komunikácie doplnenej do prílohy č. 4. 


K bodu 27
K 22 ods.10
    Navrhuje sa nastavenie pevnej sadzby  osobnej asistencie na sumu 2,82 eura.  

K bodu 28
K § 23 ods. 2
    Precizuje sa ustanovenie tým spôsobom, že osobnú asistenciu možno vykonávať iba na základe  zmluvy o výkone osobnej asistencii, ktorej forma je písomná.

K bodu 29
K § 23 ods. 3 písm. b)
Upúšťa sa  od uvádzania miesta výkonu osobnej asistencie vzhľadom na skutočnosť, že osobnú asistenciu nie je možné viazať na konkrétne jedno miesto.

K bodu 30
K § 23 odsek 4
    Precizuje sa lehota, v ktorej je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím povinná predložiť príslušnému orgánu zmluvu o výkone osobnej asistencie jej zmeny a zánik zmluvy. Ak fyzická osoba uzavrela zmluvu o výkone osobnej asistencie ešte pred podaním žiadosti, je povinná k žiadosti priložiť existujúce zmluvy o výkone osobnej asistencie. V prípade ak tak nevykoná, na tieto zmluvy a ich dodatky sa neprihliada. V prípade, že zmluva o výkone osobnej asistencie bola uzavretá po podaní žiadosti, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je ju povinná predložiť  do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca odo dňa jej uzatvorenia. 

K bodu 32
K § 23 ods. 6 a 7
    Precizujú sa ustanovenia tým spôsobom, že sa jednoznačne uvádza, že povinnosti podľa uvedených odsekov sa výlučne vzťahujú na fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým bol právoplatným rozhodnutím priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Táto povinnosť neplatí v prípade výkonu osobnej asistencie, ak peňažný príspevok nebol priznaný, nakoľko táto povinnosť slúži na účely výplaty priznaného príspevku. 

K bodu 33
K § 23 ods. 8 a 9
    Navrhuje sa, aby zmluva o výkone osobnej asistencie automaticky zanikla v prípade, ak na jej základe nie je príslušnému orgánu v zákonom stanovenej lehote predložený výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie. Navrhované má zabezpečiť, aby príslušné orgány evidovali iba zmluvy, na základe ktorých je reálne vyplácaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Vzhľadom na zmeny navrhnuté v § 21 ods. 3 písm. a)  sa navrhuje, aby povinnosti  fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri výkone osobnej asistencie vykonával ustanovený osobitný príjemca podľa § 44.

K bodu 34
K § 25
    Legislatívno-technická úprava s cieľom zosúladiť ustanovenie so zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súvislosti s doplnením § 42 o nový odsek 7.


K bodom 35 až 38, 41, 42, 47, 48
K § 28 ods. 2, 5 a 6, § 33 ods. 18, § 34 ods. 21, 22 a 23, § 37 ods. 18 a 19,

    Navrhuje sa upustiť od povinnosti uplatňovať poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho pomernú časť v konaní o dedičstve v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie. Uplatňovanie pohľadávky v konaní o dedičstve zostane zachované len v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nepoužila z dôvodu úmrtia peňažný príspevok na jeho účel, napr. ak bol osobe vyplatený peňažný príspevok na kúpu pomôcky, avšak táto si ju už nestihla zakúpiť.

K bodu 39
K § 34 ods. 9 a 10
    Precizuje sa ustanovenie tým spôsobom, že sa medzi taxatívne vymenované osoby, ktoré môžu vyhotoviť doklad o cene osobného motorového vozidla, dopĺňa aj osoba, ktorej predmetom činnosti je sprostredkovanie predaja (tzv. autobazár, komisionálny predaj).

K bodu 40
K § 34 ods. 14
    Jednoznačne sa upravuje povinnosť fyzickej osobe vrátiť každý poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla v prípade nesplnenia povinností uvedených v odseku 10 a 12, a to bez ohľadu na skutočnosť, či príspevok bol poskytnutý ako prvý alebo ako ďalší.

K bodom 43 a 44
K 37 ods. 9 a 10
    Precizuje sa ustanovenie, tak aby bolo zrejmé, že povinnosť vrátiť peňažný príspevok sa odvíja od právoplatnosti rozhodnutia.

K bodu 45
K § 37 ods. 12
Navrhuje sa, aby doklad o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže mohla vyhotoviť aj osoba s predmetom podnikania „Uskutočňovanie stavieb a ich zmien“, ktorá  zabezpečí, že stavebné práce majúce charakter remeselných živností (murárske práce, vodoinštalatérske, elektrikárske práce), ktoré tvoria väčšinu úprav navrhovaných v rámci tohto príspevku, budú vykonané odborne spôsobilými osobami, t.j. osobami so živnostenským oprávnením na vykonávanie remeselnej živnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Potreba doplniť toto ustanovenie aj o tieto osoby vyplynula z aplikačnej praxe, nakoľko v súčasnosti majú fyzické osoby s ŤZP veľký problém nájsť odborne spôsobilú osobu, ktorá má oprávnenie vykonávať všetky druhy stavebných prác, čo v praxi znamená, že v rámci jednej úpravy musí každú odbornú prácu (murárstvo, vodoinštalatérstvo, elektrikárske práce) vykonať a teda aj doklad o cene úpravy vyhotoviť každá odborne spôsobilá osoba samostatne. 

K bodu 46
K § 37 ods. 17
    Odstraňuje sa tvrdosť ustanovenia tým spôsobom, že pre povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu a peňažný príspevok na úpravu garáže je rozhodujúce, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bol uvedený peňažný príspevok poskytnutý, zmení trvalý pobyt alebo nevyužíva upravený dom, byt alebo garáž.
K bodom 49 a 50
K § 38 ods. 9 a 11
Navrhuje sa, aby peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mohol byť poskytovaný aj osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré nie sú odkázané na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ale sú zaradené do chronického dialyzačného programu, do transplantačného programu, alebo ktorým sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj počas udržiavacej liečby.    

K bodu 51
K § 40 ods. 1
    Precizuje sa úprava peňažného príspevku na opatrovanie tým spôsobom, že fyzická osoba vykonávajúca opatrovanie túto činnosť musí vykonať osobne.

K bodom 52 až 54
K § 40 ods. 7 až 9
    Návrhom novely zákona sa zvyšuje výška peňažného príspevku na opatrovanie u skupiny poberateľov v  produktívnom veku. Dôvodom návrhu tejto zmeny je skutočnosť, že peňažný príspevok na opatrovanie býva u týchto opatrovateľov hlavným, príp. jediným zdrojom príjmu. Zároveň pri stanovení výšky peňažného príspevku na opatrovanie sa u tejto skupiny osôb zohľadňuje aj príjem opatrovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

K bodu 55
K § 40 ods. 10
    Podľa súčasnej právnej úpravy ak opatrovateľ poberá niektorú zo zákonom ustanovených dôchodkových dávok, peňažný príspevok na opatrovanie je ustanovený v paušálnej výške a príjem opatrovanej  fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím neovplyvňuje výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Navrhuje sa zvýšiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Vzhľadom na zvýšenie výšky peňažného príspevku na opatrovanie tento príspevok je možné znížiť, ak sa opatrovanej osobe poskytuje ambulantná forma sociálnej služby alebo navštevuje školské zariadenia v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.

K bodom 56 a 57
K § 40 ods. 11 a 13
Starobné dôchodkové sporenie upravené zákonom č. 43/2004 Z. z. (druhý pilier) spolu s dôchodkovým poistením (prvý pilier), ktoré je upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tvorí základný systém povinného dôchodkového zabezpečenia a má zabezpečiť sporiteľovi druhého piliera príjem v starobe a pozostalým v prípade jeho úmrtia. 

K bodu 58
K § 40 ods. 18
    Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní. Z uvedeného pravidla sa navrhuje výnimka v prípade, že osoba vykonávajúca opatrovanie je sprievodcom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Zároveň sa upúšťa od znižovania peňažného príspevku na opatrovanie z dôvodu pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v školskom zariadení typu školy v prírode, za dni pobytu sociálnej rehabilitácie alebo rekreačného pobytu.

K bodu 59
K § 40 ods. 20
    V peňažnom príspevku na opatrovanie sa navrhuje zaviesť  mechanizmus, že v prípade úmrtia opatrovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa vyplatí peňažný príspevok za celý mesiac, v ktorom opatrovaná osoba zomrela, ako aj za nasledujúci mesiac.  Uvedené má za cieľ pomôcť fyzickej osobe vykonávajúcej opatrovanie prekonať obdobie po smrti opatrovanej osoby.

K bodu 60
K § 41 ods. 1
Ide o zosúladenie s pojmami  v zákone  č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

K bodu 61
K § 41 ods. 8
    Ide o legislatívno-technickú úpravu. Precizuje sa lehota povinnosti fyzickej osoby  predložiť potvrdenie o skutočnosti, že v zákonom stanovenej lehote (tri mesiace,  šesť mesiacov) nebolo možné z objektívnych dôvodov využiť jednorazový peňažný príspevok na stanovený účel. Objektívnosť dôvodov príslušný orgán preskúmava v rámci správneho konania. Za príslušnú lehotu sa považuje pre účel tohto ustanovenia lehota troch alebo šiestich mesiacov.

K bodu 62
K § 41 ods. 10
    Rozširuje sa taxatívny výpočet subjektov, ktorým je možné poskytnúť vrátenú kompenzačnú pomôcku o školu a školské zariadenie.

K bodu 63
K § 42  ods. 2
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie  so zmenami v ustanovení § 3 ods. 1.

K bodu 64
K § 42 ods. 6 až 8
   
    Vzhľadom na rozšírenie okruhu účastníkov právnych vzťahov o osoby, ktorým sa poskytla doplnková ochrana podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné riešiť situáciu, kedy tieto osoby na území Slovenskej republiky môžu mať udelený len prechodný pobyt. Z toho dôvodu sa pre týchto účastníkov právnych vzťahov za trvalý pobyt považuje miesto prechodného pobytu.
Navrhuje sa výšku sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výšku peňažného príspevku na opatrovanie ustanovovať k 1. júlu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K bodu 65
K § 43 ods. 2 a 3
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie  so zmenami v ustanovení § 40 ods.20.
K bodu 66
K § 43 ods. 9
    Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou ustanovenia § 17 ods. 1.

K bodom 67 a 68
K § 44 ods. 1, 2 a 4
    Vzhľadom na rozšírenie okruhu osôb, ktorým môže byť priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa § 21 ods. 3 písm. a) navrhuje sa v zákone ustanoviť výnimku podľa ktorej pri osobnej asistencii bude  zo zákona osobitným príjemcom zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, na ktorého sa povinnosti uvedené v § 23 vzťahujú obdobne ako na fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň ostáva zachovaná povinnosť príslušného orgánu dohliadať na plnenie povinností osobitného príjemcu. 

K bodu 69
K § 45 ods. 11
    Precizuje sa ustanovenie tým spôsobom, že aj dodatočne vyplatený príjem opatrovateľa za obdobie poberania peňažného príspevku na opatrovanie sa považuje za príjem, ktorý má vplyv na výšku poskytnutého peňažného príspevku. 

K bodu 70
K § 45 ods. 13
    Rozširuje sa možnosť zúčtovať naviac vyplatené sumy na peňažný príspevok na kompenzáciu bez naviazania na dôvody uvedené v § 45 ods. 9 až 11. 

K bodu 71
K § 45 ods. 14
    Ide o legislatívno-technickú úpravu . 

K bodom 72 a 73
K § 46 ods. 2 a 3
    Povinnosť vrátiť neprávom poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu fyzickou osobou sa delí na dve situácie, a to v prípade, že bol poskytnutý fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím jednorazový peňažný príspevok alebo opakovaný peňažný príspevok.
    V prípade poskytnutého jednorazového peňažného príspevku sa navrhuje zmeniť mechanizmus tým spôsobom, že fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytol príspevok neprávom z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov alebo z dôvodu jeho použitia na iný účel, než na ktorý bol poskytnutý, možno priznať ten istý príspevok iba v prípade, že pôvodný jednorazový peňažný príspevok vrátila v plnej výške. Zároveň sa navrhovaným pri jednorazových peňažných príspevkoch ruší lehota 12 mesiacov, počas ktorej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nemožno poskytnúť rovnaký peňažný príspevok.

K bodom 74  až 76
K § 47 ods. 1 až 3
    Ide o legislatívno-technickú úpravu. 

K bodom 77 a 78
K § 52 písm. b) a p)
    Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou v §41 ods. 10. 
K bodu 79
K § 55 ods. 2
    Vzhľadom na zmeny navrhnuté v § 21 ods. 3 písm. a)  sa navrhuje,  aby zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v konaní o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu konalo v mene neplnoletej fyzickej osoby.

K bodu 80
K § 55 ods. 3
    Navrhuje sa upraviť vzhľadom na zmeny vykonané v § 11 kedy je povinnou súčasťou žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku aktuálny lekársky nález a kedy je postačujúci odborný lekársky nález lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Znižuje sa administratívna záťaž na strane žiadateľa a to tým spôsobom, že ak predložil vyhlásenie o majetku k inej žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu v období posledných troch mesiacov, nie je potrebné predkladať toto vyhlásenie k ďalšej novej žiadosti a príslušný orgán  bude pri konaní vychádzať z už predloženého vyhlásenia. Lehota troch mesiacov je lehota od podania žiadosti.

K bodu 81
K § 55 ods. 14
    Navrhuje sa nevydávať písomné rozhodnutia vo všetkých  prípadoch, kedy k zvýšeniu výšky peňažného príspevku dochádza výlučne z dôvodu zmeny sumy životného minima alebo z dôvodu vydania nariadenia vlády SR podľa § 42 ods. 7.

K bodu 82
K § 58 ods. 1
Navrhuje sa rozšíriť okruh povinností podľa § 58 fyzickej osoby aj o prípady, ak bol fyzickej osobe poberajúcej peňažný príspevok na opatrovanie alebo fyzickej osobe s ŤZP poberajúcej opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu dodatočne vyplatený príjem za obdobie poberania týchto peňažných príspevkov na kompenzáciu a táto skutočnosť bola v lehote oznámená, ako aj pri zmene rozhodujúcich skutočností (napr.  fyzickej osobe s ŤZP poberajúcej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov sa začala poskytovať celoročná pobytová sociálna služba na dobu neurčitú, ktorá vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav túto skutočnosť neoznámila; neskôr vyplatený príjem zo zárobkovej činnosti než bola zrealizovaná výplata príspevku).

K bodom 83 a 84
K nadpisu § 59 a ods. 3
Vzhľadom na skutočnosť, že zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je osobitným príjemcom peňažného príspevku na osobnú asistenciu ako aj vo veci tohto peňažného príspevku koná za maloleté dieťa, navrhuje sa aby toto zariadenie bolo zodpovedné za vrátenie neprávom vyplatenej sumy. Vzhľadom na uvedené sa mení názov nadpisu na „Zodpovednosť pri poskytovaní peňažného príspevku na kompenzáciu“.

K bodu 85
K § 60
    Navrhuje sa rozšíriť súčinnosť aj o školské zariadenia z dôvodu potreby spolupráce pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky na kompenzáciu  ťažkého zdravotného postihnutia.



K bodu 86
K §67b
    Navrhuje sa opätovne predĺžiť prechodné obdobie, ktoré upravuje výnimku z odbornej spôsobilosti posudkových lekárov nakoľko situáciu s nedostatkom posudkových lekárov sa do súčasnosti nepodarilo  odstrániť.  Obdobie platnosti prechodného ustanovenia navrhujeme do 31.decembra 2021 nakoľko do tohto obdobia by mala byť zjednotená lekárska posudková činnosť, ktorej gestorom je MZ SR.

K bodu 87
K § 67e

K § 67e ods. 1
    Vzhľadom na vypustenie činnosti tlmočenia z činností osobnej asistencie sa úkony tlmočenia budú považovať za činnosť sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby od 1. 7. 2018. Ide o tie prípady, keď fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím vznikol nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu a tento stále trvá aj po 1.7.2018. Pri opätovnom posúdení príslušný orgán odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc pri artikulačnom tlmočení, taktilnom tlmočení a tlmočení v posunkovej reči na účely určenia rozsahu osobnej asistencie nezohľadní, ani v rámci činnosti sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby. Zmena  časového rozsahu osobnej asistencie pri úkonoch sprostredkovania komunikácie pri prehodnocovaní podľa § 21 ods. 6 týmto prechodným ustanovením nie je dotknutá. 

K § 67e ods. 2
    Navrhuje sa, aby pohľadávky, ktoré vznikli podľa zákona účinného do 30. júna 2018 v súvislosti s úmrtím fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a uplatnili sa v konaní o dedičstve pred 1. júlom 2018, sa stali nevymožiteľnými. Na tieto pohľadávky príslušný orgán nebude prihliadať.

K § 67e ods. 3
    Navrhuje sa stanoviť trojmesačnú lehotu od 1. júla 2018 do 30. septembra 2018, v ktorej je príslušný orgán povinný rozhodnúť o zmene výšky peňažného príspevku na opatrovanie ako aj o zmene výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu.

K § 67e ods. 4
Vzhľadom na vykonané zmeny v § 14 ods. 6 sa navrhuje upraviť prechodným ustanovením, že príslušný orgán nebude prehodnocovať odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom u osôb, ktorým je poskytovaný peňažný príspevok na prepravu alebo peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla len z dôvodu zmeny zákona ale iba v prípade ak je potrebné vykonať nové posúdenie z iných dôvodov (napr. v rámci konania o novej žiadosti o niektorý príspevok na kompenzáciu, pri zmene zdravotného stavu). To znamená, že zmena zákona nezakladá dôvod na automatické vykonanie nového posúdenia uvedenej odkázanosti. 

K bodu 88
K prílohe č. 2
Navrhuje sa zosúladiť prílohu č. 2 so zmenami v ustanovení § 11.


K bodu 89
K prílohe č. 4
    Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti zo zmenou v §§ 22 a 23.

K bodu 90
K prílohe č. 4
Precizuje sa ustanovenie bodu 13 tým spôsobom, že sa dopĺňa o formy komunikácie augmentatívne a alternatívne.   

K bodu 91
K prílohe č. 4
Ide o zosúladenie s pojmami  v zákone  č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

K bodu 92
K prílohe č. 4
    Zoznam činností osobnej asistencie sa rozširuje o novú činnosť. Ide o snahu napomôcť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa narodilo dieťa, aby zvládla rodičovskú starostlivosť napriek svojmu hendikepu a to do 3 rokov veku dieťaťa.

K bodu 93
K prílohe č.  15
    Legislatívno-technická úprava. Zosúlaďuje sa znenie vyhlásenia s ustanovením § 18. Vzhľadom na to, že tlačivo výkazu vypĺňajú fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na účely všetkých konaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, z praktických dôvodov sa navrhuje nahradiť pôvodné znenie novým tlačivom vyhlásenia.

K bodu 94
K prílohe č.  16
    Vo výkaze o odpracovaných hodinách osobnej asistencie sa obnovuje uvádzanie informácie o čase, v akom bola asistencia vykonaná. Cieľom je zabezpečiť, aby boli peňažné príspevky na osobnú asistenciu poskytované účelne a umožniť v prípade potreby vykonať kontrolu, čo je zákonom stanovenou povinnosťou pre príslušné orgány. Zároveň sa výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie zosúlaďuje so zmenami v ustanovení § 23.  Vzhľadom na to, že tlačivo výkazu vypĺňajú každomesačne fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, z praktických dôvodov sa navrhuje nahradiť pôvodné znenie novým tlačivom výkazu.

K bodu 95
prílohe č.  18
    Navrhuje sa zaradenie novej prílohy č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z. z., ktorá obsahuje zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím podľa § 17. Fyzické osoby definované v prílohe č. 18 tvoria širšiu skupinu fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím než je skupina osôb odkázaných na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 





K Čl. II

K bodom 1 až 6
K § 15 ods. 1 písm. e), § 15 ods. 2, § 22 ods. 1 písm. b), § 22 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 3 a   § 229 ods. 1

    V praxi nastáva situácia, že osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne fyzická osoba poskytuje aj takej fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá napr. nepožiadala o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V súčasnosti úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nevedú evidenciu takýchto osôb. Ide o porovnateľnú skupinu s osobami, ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov veku a nemajú nárok na rodičovský príspevok. Tieto sú povinné podať prihlášku na dôchodkové poistenie, inak sa o nich Sociálna poisťovňa nedozvie. Z uvedeného dôvodu sa aj osobnému asistentovi fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez peňažného príspevku na osobnú asistenciu navrhuje uložiť rovnaké povinnosti pri vzniku a zániku dôchodkového poistenia. Dôchodkové poistenie takémuto osobnému asistentovi vznikne odo dňa prihlásenia sa (od dátumu, ktorý uvedie na prihláške podanej v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu osobného asistenta), prihlásiť sa môže aj spätne, ale najskôr od začatia výkonu osobnej asistencie na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie. Dôchodkové poistenie mu zanikne odo dňa, od ktorého prestane vykonávať osobnú asistenciu v potrebnom rozsahu (minimálne 140 hodín mesačne) alebo ju prestane vykonávať úplne.
    Navrhuje sa, aby fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickej osobe, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, ktorej dôchodkové poistenie zaniklo z dôvodu vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, vzniklo opätovne bez potreby podania prihlášky.
Rovnako ako osoba, ktorá sa stará o dieťa do šiestich rokov veku a nemá nárok na rodičovský príspevok, bude aj dotknutý osobný asistent povinný podať odhlášku z dôchodkového poistenia do ôsmich dní odo dňa, od ktorého prestal vykonávať osobnú asistenciu (úplne alebo v potrebnom rozsahu).
    Výkon osobnej asistencie na účely vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia osobného asistenta, ktorý má uzatvorenú zmluvu o výkone osobnej asistencie v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, je viazaný na obdobie výkonu osobnej asistencie dohodnuté v zmluve o výkone osobnej asistencie, teda začína dňom uvedeným v zmluve ako začiatok obdobia výkonu osobnej asistencie a končí dňom uvedeným v zmluve, prípadne iným dňom (napr. úmrtím, zánikom právneho vzťahu založeného zmluvou o výkone osobnej asistencie).



K Čl. III


Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2018.


Bratislava 20. apríla 2018


Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky




Ján Richter, v. r.
minister práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky