Zákon o dizajnoch 444/2002 účinný od 01.01.2018 do 31.12.2018

Platnosť od: 03.08.2002
Účinnosť od: 01.01.2018
Účinnosť do: 31.12.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Priemyselné právo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST8JUD14DS6EUPP1ČL0

Zákon o dizajnoch 444/2002 účinný od 01.01.2018 do 31.12.2018
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 444/2002 s účinnosťou od 01.01.2018 na základe 242/2017

Legislatívny proces k zákonu 242/2017



§ 11

(1)
Pôvodcom dizajnu je fyzická osoba, ktorá vytvorila dizajn vlastnou tvorivou činnosťou.
(2)
Právo na dizajn vrátane práva podať prihlášku má pôvodca dizajnu (ďalej len „právo na dizajn"), ak § 12 neustanovuje inak.
(3)
Pôvodca dizajnu má právo byť uvedený v prihláške, ak je prihlasovateľom iná osoba, a má právo byť zapísaný do registra ako pôvodca dizajnu, ak je majiteľom zapísaného dizajnu (§ 15) iná osoba.
(4)
Spolupôvodcom dizajnu je ten, kto sa podieľal na jeho vytvorení tvorivou činnosťou.
(5)
Spolupôvodca dizajnu má právo na dizajn v rozsahu, v akom sa podieľal na jeho vytvorení. Ak sa spolupôvodcovia dizajnu nedohodnú inak alebo ak inak nerozhodne súd, platí, že podiel spolupôvodcov dizajnu na jeho vytvorení je rovnaký.
zobraziť paragraf
§ 12
Zamestnanecký dizajn

(1)
Ak pôvodca dizajnu v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu vytvoril dizajn (ďalej len „zamestnanecký dizajn“), právo na dizajn patrí zamestnávateľovi, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.
(2)
Pôvodca dizajnu, ktorý vytvoril zamestnanecký dizajn, je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať vyobrazenie dizajnu.
(3)
Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi dizajnu právo na dizajn, a to písomne v lehote troch mesiacov od upovedomenia pôvodcom podľa odseku 2. Za uplatnenie práva na dizajn podľa predchádzajúcej vety sa považuje aj podanie prihlášky, prihlášky podľa osobitného predpisu1a) alebo medzinárodnej prihlášky podľa osobitného predpisu,1b) ktorej predmetom je zamestnanecký dizajn a v ktorej je ako pôvodca uvedený pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecký dizajn. Ak zamestnávateľ uplatní právo na dizajn, je povinný bezodkladne písomne informovať pôvodcu dizajnu o zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého dizajnu, najmä o podanej prihláške, prihláške podľa osobitného predpisu1a) alebo o medzinárodnej prihláške podľa osobitného predpisu.1b)
(4)
Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 neuplatní právo na dizajn spôsobom podľa odseku 3 alebo v tejto lehote písomne oznámi pôvodcovi, že právo na dizajn neuplatňuje, prechádza toto právo na pôvodcu.
(5)
Do uplynutia lehoty na uplatnenie práva na dizajn podľa odseku 3 alebo do uplatnenia práva na dizajn podľa odseku 3 alebo do prechodu práva na dizajn na pôvodcu dizajnu podľa odseku 4, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, sú zamestnávateľ a pôvodca dizajnu povinní zachovávať o zamestnaneckom dizajne mlčanlivosť voči tretím osobám. Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 uplatnil právo na dizajn, pôvodca dizajnu je povinný zachovávať o zamestnaneckom dizajne mlčanlivosť voči tretím osobám až do sprístupnenia dizajnu verejnosti podľa tohto zákona, osobitných predpisov1c) alebo do jeho sprístupnenia verejnosti so súhlasom zamestnávateľa, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Ak právo na dizajn prešlo na pôvodcu podľa odseku 4, zamestnávateľ je povinný zachovávať o zamestnaneckom dizajne mlčanlivosť voči tretím osobám až do jeho sprístupnenia verejnosti podľa predchádzajúcej vety.
(6)
Pôvodca dizajnu, voči ktorému zamestnávateľ uplatnil právo na dizajn podľa odseku 3, má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Pri určení výšky odmeny je rozhodujúci prínos dosiahnuteľný využitím alebo iným uplatnením zamestnaneckého dizajnu, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení zamestnaneckého dizajnu a na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu dizajnu. Odmena je splatná do jedného mesiaca od uplatnenia práva na dizajn.
(7)
Ak odmena podľa odseku 6 nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo iným uplatnením zamestnaneckého dizajnu alebo ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia podmienok podľa odseku 6, pôvodca dizajnu má právo na dodatočné vyrovnanie. Po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na dizajn je zamestnávateľ na základe písomnej žiadosti pôvodcu dizajnu povinný poskytnúť pôvodcovi dizajnu podklady nevyhnutné na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Ak zamestnávateľ poskytne pôvodcovi dizajnu informácie označené zamestnávateľom ako dôverné, pôvodca dizajnu je povinný o nich zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám a nesmie ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý mu ich zamestnávateľ poskytol. Pôvodca dizajnu môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na dizajn zamestnávateľom. Právo na dodatočné vyrovnanie nezanikne skôr, ako trvá ochrana zamestnaneckého dizajnu.
(8)
Práva a povinnosti podľa odsekov 1 až 7 zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi pôvodcom dizajnu a zamestnávateľom nedotknuté.
(9)
Spolupôvodcovia majú právo na primeranú odmenu podľa odseku 6 a právo na dodatočné vyrovnanie podľa odseku 7 v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení zamestnaneckého dizajnu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodli inak alebo ak inak nerozhodol súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení zamestnaneckého dizajnu je rovnaký.
(10)
Na právne vzťahy zo zamestnaneckého dizajnu sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 9 nie je ustanovené inak.
zobraziť paragraf
§ 13
Prevod a prechod práva na dizajn

(1)
Právo na dizajn s výnimkou práva na pôvodcovstvo patrí aj právnym nástupcom osôb uvedených v § 11 ods. 2 a 5 a v § 12 ods. 1 a 4.
(2)
Zmluva o prevode práva na dizajn musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(3)
Právo na dizajn prechádza na inú osobu v prípadoch ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi.2)
(4)
S prevodom alebo prechodom práva na dizajn, ktorý sa uskutoční po podaní prihlášky, súčasne nastáva i prevod alebo prechod práv z prihlášky.
zobraziť paragraf
§ 15
Majiteľ zapísaného dizajnu


Za majiteľa zapísaného dizajnu sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba zapísaná ako majiteľ v registri, ak súd nerozhodne inak.
zobraziť paragraf
§ 16
Spolumajiteľstvo zapísaného dizajnu

(1)
Spolumajiteľský podiel k zapísanému dizajnu sa odvodzuje od rozsahu práva na dizajn, ak sa spolumajitelia zapísaného dizajnu nedohodnú inak.
(2)
Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi majiteľom zapísaného dizajnu alebo všetkými spolumajiteľmi zapísaného dizajnu a osobou, ktorá má právo na dizajn podľa § 11 až 13, úrad zapíše takú osobu do registra ako spolumajiteľa zapísaného dizajnu.
(3)
Každý zo spolumajiteľov zapísaného dizajnu má právo využívať zapísaný dizajn, ak sa spolumajitelia zapísaného dizajnu nedohodnú inak. Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 17 môže každý zo spolumajiteľov zapísaného dizajnu uplatniť nároky podľa § 27 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu.2a) Ak sa začalo konanie podľa predchádzajúcej vety alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhy podľa osobitného predpisu2a) ďalších spolumajiteľov zapísaného dizajnu pre tie isté nároky z toho istého neoprávneného zásahu prípustné; to nie je na ujmu práva týchto spolumajiteľov zapísaného dizajnu pristúpiť k začatému konaniu na strane žalobcu. Právoplatné rozhodnutia o nárokoch podľa § 27 ods. 1 vydané na základe žaloby i len jedného spolumajiteľa zapísaného dizajnu sú záväzné aj pre ďalších spolumajiteľov zapísaného dizajnu; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov zapísaného dizajnu na uplatnenie nárokov podľa § 27 ods. 2.
(4)
Na poskytnutie práva využívať zapísaný dizajn tretej osobe sa vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov zapísaného dizajnu, ak sa spolumajitelia zapísaného dizajnu nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov zapísaného dizajnu disponovať so svojím spolumajiteľským podielom podľa § 21 až 23.
(5)
Dohoda o zrušení spolumajiteľstva zapísaného dizajnu a o vzájomnom vyrovnaní musí byť písomná, inak je neplatná. Dohoda podľa prvej vety nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra.
(6)
Ak spolumajiteľ zapísaného dizajnu nemá právneho nástupcu, po smrti alebo zániku spolumajiteľa zapísaného dizajnu prechádza jeho podiel na ostatných spolumajiteľov zapísaného dizajnu v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom; to platí aj vtedy, ak sa spolumajiteľ zapísaného dizajnu vzdá svojho podielu.
(7)
Na právne vzťahy medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú odseky 1 až 6.
(8)
Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi zapísaného dizajnu sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve,3) ak v odsekoch 1 až 7 nie je ustanovené inak.
zobraziť paragraf
§ 18
Vyčerpanie práv


Majiteľ zapísaného dizajnu nemá právo zakázať tretím osobám nakladať s výrobkom, v ktorom je dizajn patriaci do rozsahu ochrany stelesnený alebo na ktorom je dizajn patriaci do rozsahu ochrany použitý, ak bol tento výrobok majiteľom zapísaného dizajnu alebo s jeho súhlasom uvedený na trh v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
zobraziť paragraf
§ 21
Prevod zapísaného dizajnu

(1)
Zmluva o prevode zapísaného dizajnu musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2)
Prevod zapísaného dizajnu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prevodu zapísaného dizajnu do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom zápisu prevodu zapísaného dizajnu do registra zostávajú zachované.
(3)
Zápis prevodu zapísaného dizajnu do registra vykoná úrad na základe žiadosti o zápis prevodu zapísaného dizajnu, ktorú je oprávnená podať ktorákoľvek zo strán zmluvy o prevode zapísaného dizajnu.
(4)
Nadobúdateľ zapísaného dizajnu môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prevodu zapísaného dizajnu; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a pre podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu podľa § 25 ods. 2.
(5)
Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prevod práv z prihlášky.
zobraziť paragraf
§ 22
Prechod zapísaného dizajnu

(1)
Zapísaný dizajn prechádza na nového majiteľa prepisom podľa § 40 a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.2)
(2)
Prechod zapísaného dizajnu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prechodu zapísaného dizajnu do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom prechodu zapísaného dizajnu zostávajú zachované; to neplatí, ak ide o prepis podľa § 40.
(3)
Zápis prechodu zapísaného dizajnu do registra vykoná úrad na základe žiadosti pôvodného majiteľa zapísaného dizajnu alebo na základe žiadosti nového majiteľa zapísaného dizajnu.
(4)
Nový majiteľ zapísaného dizajnu môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prechodu zapísaného dizajnu; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a pre podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu podľa § 25 ods. 2.
(5)
Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prechod práv z prihlášky.
zobraziť paragraf
§ 23
Záložné právo

(1)
K zapísanému dizajnu možno zriadiť záložné právo.
(2)
Zmluva o zriadení záložného práva k zapísanému dizajnu musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(3)
Úrad na žiadosť záložného veriteľa alebo na žiadosť záložcu vykoná zápis záložného práva do registra.
(5)
Na vznik, zánik a výkon záložného práva sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,4) ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.
zobraziť paragraf
§ 24
Licenčná zmluva

(1)
Majiteľ zapísaného dizajnu môže udeliť inej osobe oprávnenie na využívanie zapísaného dizajnu (ďalej len „licencia“) licenčnou zmluvou.
(2)
Licencia nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra. Zápis licencie vykoná úrad na základe žiadosti o zápis licencie, ktorú je oprávnená podať ktorákoľvek zo strán licenčnej zmluvy.
(3)
Majiteľ zapísaného dizajnu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že majiteľ zapísaného dizajnu udelil výlučnú licenciu, platí, že udelil nevýlučnú licenciu.
(4)
Ak majiteľ zapísaného dizajnu udelil výlučnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať využívania zapísaného dizajnu.
(5)
Ak majiteľ zapísaného dizajnu udelil nevýlučnú licenciu, nie je dotknuté jeho právo využívať zapísaný dizajn (§ 17) ani jeho právo udeliť licenciu tretej osobe.
(6)
Licenčná zmluva, ktorou majiteľ zapísaného dizajnu udelil tretej osobe licenciu, je neplatná, ak nadobúdateľ predtým udelenej výlučnej licencie na uzavretie takej licenčnej zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.
(7)
Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa licencie je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa zapísaný dizajn na základe licencie využíva, ak licenčná zmluva neustanovuje inak.
(8)
Ak nie je dohodnuté inak, pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 17 môže nadobúdateľ nevýlučnej licencie vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky podľa § 27 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu2a) len so súhlasom majiteľa zapísaného dizajnu; nadobúdateľ výlučnej licencie tak môže urobiť, ak majiteľ zapísaného dizajnu po písomnom oznámení sám v primeranej lehote žalobou podľa Civilného sporového poriadku neuplatní nároky podľa § 27 ods. 1. Ustanovením predchádzajúcej vety nie sú dotknuté práva a povinnosti majiteľa zapísaného dizajnu a nadobúdateľa licencie podľa Obchodného zákonníka4a) ani právo nadobúdateľa licencie vstúpiť do konania začatého majiteľom zapísaného dizajnu ako intervenient.
(10)
Na vznik, zánik a výkon práv z licenčnej zmluvy sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka,5) ak v odsekoch 1 až 9 nie je uvedené inak.
zobraziť paragraf
§ 25
Platnosť a doba ochrany zapísaného dizajnu

(1)
Platnosť zapísaného dizajnu je päť rokov odo dňa podania prihlášky.
(2)
Na základe žiadosti podanej majiteľom zapísaného dizajnu, záložným veriteľom alebo inou osobou, ktorá preukáže právny záujem, úrad predĺži platnosť zapísaného dizajnu opakovane najviac štyrikrát, a to vždy o päť rokov až na celkovú dobu ochrany 25 rokov odo dňa podania prihlášky.
(3)
Žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu možno podať najskôr v poslednom roku jeho platnosti. Ak žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu nie je v poslednom roku jeho platnosti podaná najneskôr v deň, ktorý sa označením zhoduje s dňom podania prihlášky, platí, že žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu nebola podaná; odsek 4 tým nie je dotknutý.
(4)
Ak žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu nebola podaná v lehote podľa odseku 3, možno podať žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu v dodatočnej lehote šiestich mesiacov, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď podľa odseku 3 mala byť žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu najneskôr podaná. Ak žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu nie je podaná ani v tejto dodatočnej lehote, platnosť zapísaného dizajnu zanikne ku dňu, keď podľa odseku 3 mala byť žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu najneskôr podaná.
(5)
Práva tretích osôb, ktoré po márnom uplynutí lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu podľa odseku 3 v dobrej viere začali využívať dizajn alebo na takéto využívanie vykonali preukázateľné prípravy, nie sú dotknuté predĺžením platnosti vykonanej na základe žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu podanej v dodatočnej lehote. Pri pochybnostiach sa konanie tretej osoby považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak.
(6)
Odo dňa doručenia žiadosti o zápis súdneho sporu o právo na dizajn do registra (§ 42 ods. 3) sa prerušuje plynutie lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
zobraziť paragraf
§ 26
Zánik zapísaného dizajnu

(1)
Zapísaný dizajn zanikne
a)
skončením jeho platnosti,
b)
dňom účinnosti vzdania sa zapísaného dizajnu podľa odseku 2.
(2)
Vzdanie sa zapísaného dizajnu nadobúda účinnosť dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa úradu alebo dňom, ktorý je v oznámení uvedený ako deň, ku ktorému sa majiteľ zapísaného dizajnu vzdáva zapísaného dizajnu.
(3)
Vzdanie sa zapísaného dizajnu, na ktorom viaznu práva tretích osôb zapísané v registri, nadobudne účinnosť len po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy môžu byť zánikom zapísaného dizajnu dotknuté. To isté platí v prípade existencie súdneho sporu zapísaného v registri, ktorého predmetom je právo na dizajn, a to až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
zobraziť paragraf
§ 27

(1)
Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 17 sa môže majiteľ zapísaného dizajnu domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené.
(2)
Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, majiteľ zapísaného dizajnu má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 alebo ohrozením týchto práv spôsobená nemajetková ujma, majiteľ zapísaného dizajnu má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.5a) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1 tým nie je dotknuté.
(3)
Právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ zapísaného dizajnu dozvie o škode alebo o nemajetkovej ujme a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskôr sa právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o škodu alebo o nemajetkovú ujmu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1.
(4)
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ zapísaného dizajnu dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1.
(5)
Na právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.
zobraziť paragraf
§ 27a
Právo na informácie

(1)
Pri neoprávnenom zásahu do práv chránených týmto zákonom môže majiteľ zapísaného dizajnu žiadať, aby ten, kto jeho práva porušuje alebo ohrozuje, mu poskytol informácie týkajúce sa pôvodu výrobku porušujúceho práva podľa tohto zákona a okolností jeho uvedenia na trh.
(2)
Informácie podľa odseku 1 obsahujú najmä
a)
meno a priezvisko alebo obchodné meno, alebo názov a miesto trvalého pobytu alebo miesto podnikania, alebo sídlo výrobcu, spracovateľa, skladovateľa, distribútora, dodávateľa, predajcu, zamýšľaného predajcu a iných predchádzajúcich držiteľov výrobku,
b)
údaje o vyrobenom, spracovanom, dodanom alebo objednanom množstve a o cene príslušných výrobkov.
(3)
Poskytnúť informácie podľa odsekov 1 a 2 je povinná aj osoba, ktorá
a)
má v držbe výrobky porušujúce práva podľa tohto zákona,
b)
využíva služby, ktoré porušujú práva podľa tohto zákona,
c)
poskytuje služby využívané v činnostiach spojených s porušovaním práv podľa tohto zákona alebo
d)
bola označená osobou uvedenou v písmenách a) až c) ako osoba zúčastnená na výrobe, spracovaní alebo distribúcii výrobkov alebo poskytovaní služieb porušujúcich práva podľa tohto zákona.
(4)
Súd neprizná právo na poskytnutie informácií, ak by možné následky jeho výkonu boli neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia uloženej povinnosti.
zobraziť paragraf
§ 28
Súdna ochrana práv

(1)
Spory o práva podľa tohto zákona prerokúvajú a rozhodujú súdy,5b) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Na návrh súd nariadi, aby výrobky, materiály alebo nástroje, prostredníctvom ktorých priamo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv chránených týmto zákonom, boli
a)
stiahnuté z obchodnej siete,
b)
definitívne odstránené z obchodnej siete,
c)
inak zabezpečené spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva,
d)
zničené vhodným spôsobom.
(3)
Opatrenia podľa odseku 2 sa vykonajú na náklady porušovateľa alebo ohrozovateľa práv chránených týmto zákonom, ak osobitné okolnosti neodôvodňujú iný postup.
(4)
Návrh podľa odseku 2 písm. d) v časti týkajúcej sa spôsobu zničenia predmetov nie je pre súd záväzný.
zobraziť paragraf
§ 29
Zábezpeka na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia

(1)
V uznesení, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie,6) môže súd aj bez návrhu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť peňažnú zábezpeku v primeranej výške alebo podmieniť vykonateľnosť neodkladného opatrenia zložením peňažnej zábezpeky. Pri rozhodovaní o výške peňažnej zábezpeky súd prihliadne na rozsah škody alebo inej ujmy, ktorá môže vzniknúť protistrane, ako aj na majetkové možnosti navrhovateľa s tým, že uloženie povinnosti zložiť zábezpeku nesmie byť podstatnou prekážkou účelného uplatnenia práva.
(2)
Zo zloženej zábezpeky podľa odseku 1 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy.6a) Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky uspokojená, tým nie je dotknutá.
(3)
Súd vráti zloženú zábezpeku podľa odseku 1 alebo jej pomernú časť navrhovateľovi, ak
a)
poškodený neuplatní nárok na náhradu škody alebo inej ujmy6a) na súde v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o vzniku škody alebo inej ujmy, najneskôr však do troch rokov od nariadenia neodkladného opatrenia,
b)
bola súdu predložená dohoda strán o použití peňažnej zábezpeky alebo
c)
navrhovateľ bol vo veci samej celkom alebo sčasti úspešný.
zobraziť paragraf
zobraziť paragraf
§ 31
Prihláška

(1)
Prihlášku môže podať osoba, ktorá má právo na dizajn podľa § 11 ods. 2 a 5, § 12 ods. 1 a 4 alebo § 13 ods. 1.
(2)
Ak právo na dizajn patrí viacerým osobám, prihlášku môže podať vo svojom mene i jedna alebo niektoré z týchto osôb. Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi prihlasovateľom alebo prihlasovateľmi a osobou, ktorá má právo na podanie prihlášky podľa odseku 1, úrad zapíše takúto osobu do registra ako spoluprihlasovateľa.
(3)
Prihláška musí obsahovať
a)
žiadosť o zápis dizajnu do registra (ďalej len „žiadosť o zápis"),
b)
identifikačné údaje prihlasovateľa,
c)
identifikačné údaje pôvodcu dizajnu alebo prehlásenie prihlasovateľa, že sa pôvodca dizajnu vzdáva práva byť uvedený v prihláške,
d)
určenie výrobku, v ktorom je dizajn stelesnený alebo na ktorom je použitý,
e)
vyobrazenie každého dizajnu, o ktorého zápis sa žiada v prihláške a z ktorého možno jednoznačne rozoznať podstatu dizajnu,
f)
doklad o nadobudnutí práva na dizajn, ak prihlasovateľom nie je pôvodca dizajnu alebo údaj o tom, že predmetom prihlášky je zamestnanecký dizajn.
(4)
Prihláška ďalej môže obsahovať
a)
žiadosť o odklad zverejnenia dizajnu (§ 35 ods. 2),
b)
opis vysvetľujúci vyobrazenie,
c)
zatriedenie podľa medzinárodného triedenia.8)
(5)
Prihláška môže obsahovať žiadosť o zápis len jedného dizajnu do registra (ďalej len „jednoduchá prihláška") alebo žiadosť o zápis viacerých dizajnov do registra (ďalej len „hromadná prihláška") patriacich do jednej triedy medzinárodného triedenia;8) to neplatí pre dizajny spočívajúce v zdobení.
(6)
Hromadná prihláška musí obsahovať zoznam dizajnov, o ktorých zápis sa žiada.
(7)
Údaje podľa odseku 3 písm. d) a odseku 4 písm. b) nemajú vplyv na rozsah ochrany vyplývajúci z dizajnu ako takého.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 31a
Deň podania prihlášky


Na účely začatia konania a na účely vzniku práva prednosti sa za deň podania prihlášky považuje deň doručenia podania alebo deň doplnenia podania, ktoré obsahuje aspoň
a)
údaje, z ktorých je zrejmý úmysel prihlasovateľa podať prihlášku,
b)
údaje, ktoré umožňujú identifikáciu prihlasovateľa a kontakt s prihlasovateľom a
c)
vyobrazenie každého dizajnu, o ktorého zápis sa žiada v prihláške a z ktorého možno jednoznačne rozoznať podstatu dizajnu.
zobraziť paragraf
§ 32
Právo prednosti

(1)
Právo prednosti prihlasovateľovi vznikne
a)
dňom podania prihlášky alebo
b)
dňom práva prednosti podľa medzinárodného dohovoru.9)
(2)
Právo prednosti podľa odseku 1 písm. b) musí prihlasovateľ uplatniť už v prihláške a v lehote troch mesiacov od jej podania musí toto právo preukázať dokladom o práve prednosti.
(3)
Právo prednosti podľa odseku 2 možno uplatniť z prvej prihlášky podanej v štáte alebo vo vzťahu k štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru9) alebo ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie;10) inak toto právo možno uplatniť len za podmienky vzájomnosti.
(4)
Na uplatnenie práva prednosti a preukázanie práva prednosti, ktoré nespĺňa podmienky podľa odseku 2 a náležitosti podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 50, úrad v konaní neprihliada, o čom prihlasovateľa upovedomí.
(5)
Na žiadosť prihlasovateľa alebo majiteľa zapísaného dizajnu úrad vydá doklad osvedčujúci právo prednosti vyplývajúce z prihlášky.
(6)
Právo prednosti možno uplatniť len z jednej prihlášky.
zobraziť paragraf
§ 33
Prerušenie konania o prihláške

(1)
Ak prebieha na súde konanie, ktorého predmetom je právo na dizajn, úrad na žiadosť niektorej zo strán sporu preruší konanie o prihláške. K žiadosti o prerušenie strana sporu priloží rovnopis žaloby potvrdený súdom.
(2)
Lehoty podľa tohto zákona počas prerušenia konania neplynú.
(3)
Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu podľa § 40 ods. 1 písm. a) úrad pokračuje v konaní prerušenom podľa odseku 1.
zobraziť paragraf
§ 34
Prieskum prihlášky

(1)
Úrad zisťuje v rámci prieskumu prihlášky, či
a)
sú splnené podmienky na priznanie práva prednosti podľa § 32,
b)
prihláška spĺňa podmienky podľa § 31 ods. 1, 3, 5 a 6,
c)
prihláška spĺňa náležitosti podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 50),
d)
je prihlasovateľ zastúpený podľa § 49 ods. 2,
e)
prihláška obsahuje dizajn, ktorý spĺňa podmienky podľa § 2 až 7, § 9 a § 10.
(2)
Ak sa zistia nedostatky podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d) alebo podľa § 31 ods. 3, 5 alebo 6, úrad vyzve prihlasovateľa, aby nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak prihlasovateľ neodstráni nedostatky, úrad konanie o prihláške zastaví. Na tento následok musí byť prihlasovateľ vo výzve upozornený.
(3)
Ak prihláška nespĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. e) alebo podľa § 31 ods. 1, úrad prihlášku zamietne. Pred zamietnutím prihlášky úrad umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa o zistených dôvodoch, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.
(4)
Prihlasovateľ je až do zápisu dizajnu do registra oprávnený hromadnú prihlášku rozdeliť a podať vylúčenú prihlášku. Právo prednosti podľa medzinárodného dohovoru9) a deň podania z pôvodnej prihlášky budú zachované i pre vylúčenú prihlášku, ak obsahuje len dizajny uvedené v pôvodnej prihláške.
zobraziť paragraf
§ 36

(1)
Úrad vymaže zapísaný dizajn z registra (ďalej len „výmaz"), ak
a)
zapísaný dizajn nezodpovedá pojmu dizajn podľa § 2,
b)
zistí, že bol zapísaný v rozpore s podmienkami na jeho zápis do registra podľa § 3 až 7, § 9 alebo § 10,
c)
jeho majiteľ nemá právo na dizajn podľa § 11 ods. 2 a 5, § 12 ods. 1 a 4 alebo § 13 ods. 1,
d)
je v zapísanom dizajne použité označenie s rozlišovacou spôsobilosťou, ktoré pred dňom vzniku práva prednosti (§ 32) zapísaného dizajnu poskytuje majiteľovi tohto označenia právo domáhať sa zákazu používať toto označenie,
e)
zapísaný dizajn predstavuje neoprávnené použitie diela chráneného podľa autorského práva,
f)
zapísaný dizajn predstavuje neoprávnené použitie akýchkoľvek znakov uvedených v medzinárodnom dohovore12) alebo iných symbolických znakov, vlajok alebo erbov, na ktoré sa nevzťahuje medzinárodný dohovor, ktoré však v príslušnom členskom štáte predstavujú osobitný verejný záujem.
(2)
Úrad vymaže z registra priemyselný vzor zapísaný podľa doterajších predpisov, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci dodatočne preukáže, že neboli splnené podmienky na jeho zápis podľa predpisov platných v čase jeho zápisu.
(3)
Návrh na výmaz podľa odseku 1 písm. c) je oprávnená podať iba osoba, ktorej patrí podľa právoplatného rozhodnutia súdu právo na dizajn.
(4)
Návrh na výmaz podľa odseku 1 písm. d) a e) je oprávnená podať osoba, ktorej skoršie práva sú dotknuté.
(5)
Návrh na výmaz podľa odseku 1 písm. f) je oprávnená podať osoba, ktorá je takým neoprávneným použitím dotknutá.
(6)
Úrad môže vymazať zapísaný dizajn z registra podľa odseku 1 písm. a) a b) aj z úradnej moci.
(7)
Zapísaný dizajn možno podľa odseku 1 písm. b), d), e) alebo f) vymazať aj čiastočne, ak bude po takomto výmaze aj v pozmenenej forme spĺňať podmienky ochrany.
zobraziť paragraf
§ 38

(1)
Návrh na výmaz zapísaného dizajnu musí obsahovať právne a skutkové odôvodnenie. Zároveň s návrhom na výmaz zapísaného dizajnu navrhovateľ musí predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré predloží. Ak návrh na výmaz zapísaného dizajnu neobsahuje náležitosti podľa predchádzajúcich viet alebo náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 50 alebo navrhovateľ nepredloží označené dôkazy alebo navrhovateľ nie je zastúpený podľa § 49 ods. 2, úrad vyzve navrhovateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak navrhovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie, úrad konanie o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu zastaví; úrad o tomto následku navrhovateľa vo výzve upovedomí.
(2)
Ak konanie nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad doručí návrh na výmaz zapísaného dizajnu majiteľovi zapísaného dizajnu a zároveň ho vyzve, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadril.
(3)
V priebehu konania o výmaze zapísaného dizajnu úrad môže
a)
vyzvať účastníka, aby sa v určenej lehote vyjadril k podaniam druhého účastníka alebo ku skutočnostiam, ktoré úrad považuje za rozhodujúce v konaní o výmaze zapísaného dizajnu, alebo
b)
určiť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia; na vyjadrenia doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada, o čom úrad účastníkov upovedomí.
(4)
Ak sa majiteľ zapísaného dizajnu k návrhu na výmaz zapísaného dizajnu nevyjadrí v lehote určenej vo výzve podľa odseku 2 alebo ak sa účastník konania o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu nevyjadrí v lehote podľa odseku 3 písm. a), úrad pokračuje v konaní o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu a rozhodne na základe obsahu spisu.
(5)
Úrad postupuje podľa odseku 4 aj vtedy, ak majiteľ zapísaného dizajnu nie je zastúpený podľa § 49 ods. 2. Ak majiteľ zapísaného dizajnu nevyhovie výzve na predloženie splnomocnenia v určenej lehote, platí, že sa k návrhu na výmaz zapísaného dizajnu nevyjadril.
(6)
Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň s predvolaním na ústne pojednávanie doručí účastníkovi konania o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu všetky vyjadrenia druhého účastníka, ak tak už neurobil skôr.
(7)
Úrad môže pokračovať v konaní o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu a rozhodnúť vo veci aj vtedy, ak sa riadne a včas predvolaný účastník na ústnom pojednávaní nezúčastní. Úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania len z dôležitých dôvodov a len vtedy, ak bola žiadosť o odročenie ústneho pojednávania doručená na úrad bezodkladne po tom, čo sa predvolaný účastník konania o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu dozvedel o dôvode, pre ktorý žiada pojednávanie odročiť; inak úrad na žiadosť o odročenie ústneho pojednávania neprihliada.
(8)
Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na výmaz zapísaného dizajnu o nový dôvod podľa § 36 ods. 1 alebo o nový dôkaz o nesplnení podmienok na zápis dizajnu podľa § 3 až 7 alebo podľa § 9 a 10 v konaní o výmaze zapísaného dizajnu nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci tohto konania a rozhodovania vo veci neprihliada.
(9)
Odseky 2 až 7 sa primerane použijú aj na konanie o výmaze zapísaného dizajnu začaté z úradnej moci.
zobraziť paragraf
§ 39

Spolu s návrhom na výmaz je navrhovateľ povinný zložiť kauciu 100 eur. Úrad kauciu vráti, ak sa v konaní preukáže, že návrh na výmaz bol podaný oprávnene.
zobraziť paragraf
§ 40
Žiadosť o prepis

(1)
Úrad zapíše ako majiteľa zapísaného dizajnu osobu žiadateľa, ak
a)
z právoplatného rozhodnutia súdu zistí, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ zapísaného dizajnu neprislúchalo právo na dizajn podľa § 11 ods. 2 a 5, § 12 ods. 1 a 4 alebo § 13 ods. 1,
b)
žiadosť o prepis podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na dizajn, alebo jej právny nástupca a
c)
žiadosť o prepis bola doručená v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(2)
Prílohou k žiadosti o prepis je právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 písm. a).
(3)
Ak žiadosť o prepis nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 alebo odseku 2, úrad žiadosť o prepis zamietne; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o prepis úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na základe ktorých má byť žiadosť o prepis zamietnutá.
(4)
Ak osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na dizajn, alebo jej právny nástupca nepodá žiadosť o prepis v lehote podľa odseku 1 písm. c), úrad vymaže zapísaný dizajn z úradnej moci [§ 36 ods. 1 písm. c)].
(5)
Na prepis práv z prihlášky sa primerane použijú odseky 1 až 3. Ak nedôjde k prepisu práv z prihlášky podľa odseku 3, úrad prihlášku zamietne.
zobraziť paragraf
zobraziť paragraf
§ 43
Predĺženie lehoty a pokračovanie v konaní

(1)
Na základe žiadosti účastníka konania o predĺženie úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu podanej pred uplynutím tejto lehoty, úrad môže lehotu predĺžiť.
(2)
Na základe žiadosti účastníka konania, ktorý zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, môže úrad rozhodnúť o pokračovaní v konaní, ak účastník konania zároveň s podaním žiadosti o pokračovanie v konaní urobí zmeškaný úkon; žiadosť o pokračovanie v konaní musí byť podaná najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa uplynutia lehoty.
(3)
Žiadosti podľa odseku 1 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa § 38 ods. 3 písm. b), a žiadosti podľa odseku 2 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa § 38 ods. 1 až 3 a 5.
(4)
Úrad zamietne žiadosť o predĺženie lehoty alebo žiadosť o pokračovanie v konaní, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odseku 1 alebo odseku 2, alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 3; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, na ktorých základe sa má žiadosť zamietnuť.
(5)
Ak úrad vyhovie žiadosti o pokračovanie v konaní, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.
(6)
Ak úrad nerozhodne o zamietnutí žiadosti o predĺženie lehoty, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 1, do dvoch mesiacov od jej doručenia, platí, že žiadosti sa vyhovelo.
zobraziť paragraf
§ 44
Uvedenie do predošlého stavu

(1)
Na základe žiadosti účastníka konania, ktorý napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti, zmeškal zákonnú lehotu alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, pričom následkom nevykonania tohto úkonu je zastavenie konania alebo strata iného práva, môže úrad rozhodnúť o uvedení do predošlého stavu, ak účastník konania zároveň s podaním tejto žiadosti urobí zmeškaný úkon; žiadosť o uvedenie do predošlého stavu musí byť podaná do dvoch mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú účastník konania nemohol úkon vykonať, najneskôr však do 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty.
(2)
Účastník konania je povinný žiadosť podľa odseku 1 odôvodniť a uviesť skutočnosti, ktoré bránili vykonaniu úkonu, ako aj deň zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať. Na tvrdenia predložené po uplynutí ktorejkoľvek z lehôt podľa odseku 1 úrad pri rozhodovaní o žiadosti neprihliada.
(3)
Úrad môže žiadateľa pri dôvodných pochybnostiach o pravdivosti odôvodnenia podľa odseku 2 vyzvať, aby svoje tvrdenia preukázal.
(4)
Žiadosti o uvedenie do predošlého stavu nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty na
a)
podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu v dodatočnej lehote,
b)
uplatnenie práva prednosti podľa § 32,
c)
podanie rozkladu podľa § 46 ods. 1 a podanie odôvodnenia rozkladu podľa § 46 ods. 3,
d)
vykonanie úkonov podľa § 38 ods. 1 až 3 a 5,
e)
podanie žiadosti o pokračovanie v konaní podľa § 43 ods. 2 a žiadosti o uvedenie do predošlého stavu podľa odseku 1.
(5)
Úrad zamietne žiadosť o uvedenie do predošlého stavu, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odsekov 1 a 2, alebo žiadateľ nepreukáže svoje tvrdenia podľa odseku 3, alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 4; pred zamietnutím žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú zamietnutie žiadosti.
(6)
Ak úrad vyhovie žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.
(7)
Práva tretích osôb nadobudnuté na území Slovenskej republiky v dobrej viere od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty do zániku právnych účinkov tohto rozhodnutia podľa odseku 6 zostávajú zachované. Pri pochybnostiach sa konanie tretej osoby považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak.
(8)
Prevod alebo prechod práv podľa odseku 7 je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa zapísaný dizajn využíva.
zobraziť paragraf
§ 46
Rozklad

(1)
Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, ak v odsekoch 4 a 5 nie je uvedené inak. Včas podaný rozklad má odkladný účinok.
(2)
Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí vo veciach
a)
v ktorých možno začať konanie z úradnej moci,
b)
spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane.
(3)
Odôvodnenie rozkladu musí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu, inak úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj vtedy, ak bol rozklad podaný oneskorene alebo ak podanie rozkladu nie je prípustné podľa odseku 4.
(4)
Podanie rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým úrad
a)
vyhovel žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého stavu,
b)
zastavil konanie podľa § 49 ods. 7 alebo prerušil konanie podľa § 33 ods. 1 alebo § 49 ods. 8,
c)
zastavil konanie podľa odseku 3.
(5)
Podanie rozkladu len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
zobraziť paragraf
§ 48
Register a vestník

(1)
Úrad vedie register, do ktorého zapisuje rozhodujúce údaje týkajúce sa prihlášok a zapísaných dizajnov.
(2)
Údaje zapísané v registri sa pokladajú za platné, kým nie je rozhodnutím príslušného orgánu určené inak.
(3)
Zmenu údajov zapísaných v registri vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu úrad po doručení rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti bez zbytočného odkladu vyznačí v registri.
(4)
Zápis údajov a skutočností vyplývajúcich zo zákona alebo z rozhodnutia príslušného orgánu podľa odseku 3 sa nepovažuje za rozhodnutie vydané v konaní podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.7)
(5)
Každý má právo na nahliadnutie do registra zapísaných dizajnov; to neplatí pre zapísané dizajny, pri ktorých prihlasovateľ požiadal o odklad zverejnenia (§ 35 ods. 2), až do uplynutia požadovanej doby odkladu.
(6)
Úrad vydáva vestník, v ktorom zverejňuje a oznamuje skutočnosti týkajúce sa prihlášok a zapísaných dizajnov, ako aj úradné oznámenia a rozhodnutia zásadnej povahy.
zobraziť paragraf
§ 49
Spoločné ustanovenia

(1)
Osoby, ktoré majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru,9) alebo na území štátu, ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie,10) alebo sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu, majú rovnaké práva a povinnosti ako občania Slovenskej republiky; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté. Ak štát, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, alebo štát, na území ktorého má osoba trvalý pobyt, sídlo alebo podnik, nie je štátom, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru9) alebo členom Svetovej obchodnej organizácie,10) práva podľa tohto zákona možno priznať len za podmienky vzájomnosti.
(2)
Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, musia byť v konaní pred úradom zastúpené advokátom12b) alebo patentovým zástupcom.12c) Povinné zastúpenie podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na účastníkov konania, ktorí sú občanmi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, majú sídlo alebo podnik na území zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore; takíto účastníci konania sú povinní oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.
(3)
Zástupca účastníka konania je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.
(4)
Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní7) okrem § 19, § 23, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.
(5)
Ak je prílohou k podaniu kópia listiny, o ktorej pravosti má úrad pochybnosti, môže požiadať o predloženie originálu listiny alebo jej overenej kópie.
(6)
Ak účastník konania nevyhovie výzve úradu v určenej lehote, úrad môže konanie zastaviť. Úrad o tomto následku účastníka konania vo výzve upovedomí.
(7)
Úrad konanie zastaví aj na návrh toho, kto podal návrh na jeho začatie; nie je povinný tak urobiť, ak ide o konanie, ktoré môže úrad začať z úradnej moci. Návrh na zastavenie konania nemožno vziať späť. Ak ide o návrh na zastavenie konania o prihláške, ktorej sa týka súdny spor zapísaný v registri, úrad môže konanie zastaviť až po predložení písomného súhlasu osoby, ktorá podala žiadosť o zápis súdneho sporu do registra.
(8)
Ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť, úrad konanie preruší; tým nie je dotknutý § 33. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje úrad v konaní i bez návrhu. Počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú; to neplatí, ak ide o lehoty podľa § 25 ods. 3 a 4.
(9)
Podanie na úrad sa robí písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a v štátnom jazyku.13) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa ním navrhuje. Každé podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva.
(10)
Za úkony podľa tohto zákona sa platia správne poplatky podľa osobitného predpisu.13a)
(11)
Ak v odseku 13 nie je ustanovené inak, podanie na úrad urobené telefaxom alebo v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu13b) je potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu;13b) ak sa dodatočne nedoručí úradu do jedného mesiaca, na podanie sa neprihliada. Úrad na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
(12)
Vykonateľné rozhodnutie Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo podľa osobitného predpisu14) opatrí úrad potvrdením o vykonateľnosti.
(13)
Odsek 11 sa nevzťahuje na podanie urobené prostredníctvom uzavretých informačných systémov.14a)
zobraziť paragraf
§ 50
Splnomocňovacie ustanovenie

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad, ustanoví podrobnosti o
a)
spôsobe podania a náležitostiach prihlášky,
b)
spôsobe a náležitostiach uplatnenia a preukázania práva prednosti,
c)
náležitostiach žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu, žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu v dodatočnej lehote, žiadosti o odklad zverejnenia zapísaného dizajnu,
d)
náležitostiach návrhu na výmaz, žiadosti o prepis, žiadosti o určenie, žiadosti o pokračovanie v konaní a žiadosti o uvedenie do predošlého stavu,
e)
forme podania, počte rovnopisov podania s prílohami a o doručovaní na úrad,
f)
spôsobe a náležitostiach podania žiadosti o zápis práva, prevodu alebo prechodu prihlášky do registra,
g)
údajoch zapisovaných do registra a zverejňovaných vo vestníku.
zobraziť paragraf
§ 51a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018

(1)
Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.
(2)
Určovacie konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017.
(3)
Lehoty, ktoré začali plynúť do 31. decembra 2017, plynú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017 a ich právne účinky zostávajú zachované.
(4)
Práva a právne vzťahy z dizajnov zapísaných do registra do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018. Vznik, zmena a zánik práv a právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase ich vzniku.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 51b

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
zobraziť paragraf
Poznámka
1)
Napríklad zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z.
1a)
Nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 5. 1. 2002).
1b)
Rozhodnutie Rady z 18. decembra 2006, ktorým sa schvaľuje pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody o medzinárodnom zápise dizajnov, prijatému 2. júla 1999 v Ženeve (2006/954/ES).
1c)
Nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 a Rozhodnutie Rady (2006/954/ES).
2)
Napríklad § 69, 479 a 487 Obchodného zákonníka, § 460 a 469 Občianskeho zákonníka, § 12 až 17 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
2a)
Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.
3)
§ 137 až 142 Občianskeho zákonníka.
4)
§ 151a až 151md a § 552 Občianskeho zákonníka.
4a)
Napríklad § 514 Obchodného zákonníka.
5)
§ 508 až 515 Obchodného zákonníka.
5a)
§ 442a Občianskeho zákonníka.
5b)
§ 25 Civilného sporového poriadku.
6)
§ 324 až 345 Civilného sporového poriadku.
6a)
§ 340 Civilného sporového poriadku.
7)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
8)
Locarnská dohoda o zriadení medzinárodného triedenia priemyselných vzorov a modelov podpísaná v Locarne 8. októbra 1968 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 28/1981 Zb.).
9)
Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovaný v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Štokholme 14. júla 1967 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 81/1985 Zb.).
10)
Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z.).
12)
Čl. 6 ter Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovaného v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Štokholme 14. júla 1967 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 81/1985 Zb.).
12b)
Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
12c)
Zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
13a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
13b)
Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
14)
Čl. 71 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 5. 1. 2002) v platnom znení.
14a)
Čl. 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore