Zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní 443/2010 účinný od 01.01.2020 do 24.04.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol vypracovaný ako iniciatívny materiál.

Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 schválená uznesením vlády SR č. 13 zo dňa 7. 1. 2015, ako východiskový dokument pre oblasť bývania do roku 2020 stanovuje komplexné ciele štátu pre oblasť bytovej politiky, definuje nástroje na ich dosiahnutie, ako aj formuluje zodpovednosť občanov, štátu, obcí, vyšších územných celkov a súkromného sektora pri zabezpečovaní bývania.

Jedným z najvýznamnejších nástrojov podpory rozvoja bývania je Štátny fond rozvoja bývania. Prostredníctvom tohto nástroja štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.

V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Na základe pretrvávajúceho záujmu o tento nástroj možno konštatovať, že Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov.

Cieľom predloženého zákona je upraviť podmienky pre podporu nájomných bytov obstarávaných právnickými osobami a podmienky pre podporu dlhodobého ubytovávania, ktorým sa okrem iného podporuje mobilita pracovnej sily. Navrhuje sa zavedenie nových účelov podpory, ktorými sú obstaranie ubytovacieho domu, či už jeho výstavbou alebo jeho kúpou. Ide o ostatnú budovu na bývanie s dlhodobým ubytovaním určenú predovšetkým na bývanie pre zamestnancov podnikateľských subjektov, ktoré zamestnávajú ľudí aj zo vzdialenejších regiónov Slovenska, resp. zahraničných pracovníkov.

Vzhľadom na to, že podiel nájomných bytov na Slovensku je nízky, navrhuje sa zaviesť nové opatrenia, ktoré budú motivovať žiadateľov zo súkromného sektora k obstarávaniu nájomného bývania. Navrhuje sa preto v zákone upraviť podmienky poskytnutia podpory na obstaranie nájomných bytov žiadateľmi - inými právnickými osobami. Ide najmä o zvýšenie limitu priemernej podlahovej plochy týchto nájomných bytov, umožnenie nastavenia si vlastných podmienok pre prenájom bytu a vzhľadom na to, že podpora je poskytovaná vo forme úveru bude limitovaná maximálna výška úveru. Právnická osoba si bude sama regulovať efektívnosť vynakladaných prostriedkov, t.j. nenavrhuje sa upravovať výšku obstarávacích nákladov stavby na 1 m2 podlahovej plochy bytu.

Návrh zákona súčasne obsahuje úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.

Predloženým návrhom nevzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet, nakoľko ide o finančné prostriedky vyčlenené zo štátneho rozpočtu v rámci existujúceho programu rozvoja bývania.

Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Predložený návrh zákona nemá žiadny vplyv na životné prostredie a informatizáciu a nevyžaduje nové nároky na pracovné sily.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Dátum účinnosti sa navrhuje s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu.

2

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

01/2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

02/2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

03/2019

2.Definovanie problému

Významnou formou podpory štátu v oblasti rozvoja bývania je poskytovanie podpory prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Podmienky poskytovania podpory na rozširovanie a zveľaďovanie bytového fondu sú ustanovené zákonom č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Potreba úpravy a doplnenia zákona vyplynula z aplikácie platného znenia zákona v praxi a z nutnosti stanovenia spresňujúcich podmienok pri poskytovaní podpory.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Novela zákona navrhuje doplnenie nového účelu podpory – obstaranie ubytovacieho domu jeho výstavbou alebo kúpou, čím sa podporí mobilita pracovnej sily. V rámci účelov výstavby a obnovy zariadení sociálnych služieb sa navrhuje rozšíriť okruh žiadateľov o inú právnickú osobu. V snahe zvýšiť záujem súkromného sektora investovať do oblasti obstarania nájomných bytov navrhujú sa menej prísne podmienky na tento účel, ktorými sú najmä priemerná podlahová plocha obstarávacích nájomných bytov, limit obstarávacích nákladov a povinnosť skúmať príjem domácnosti iba pri uzavretí prvej nájomnej zmluvy.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Fyzická osoba, obec, vyšší územný celok a nezisková organizácia s minimálnou 51 %-nou majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku, iná právnická osoba.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Žiadne

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 284/2013 Z. z. o podrobnostiach o výške poskytovanej podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania, o všeobecných podmienkach poskytnutia podpory a o obsahu žiadosti v znení neskorších predpisov

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Žiadna

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

4

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Schválením predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a úpravy jeho vykonávacieho predpisu nevzniknú nové požiadavky na rozpočet verejnej správy. Financovanie bude zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania na príslušný

rozpočtový rok.

V súčasnej dobe nie je možné vyčísliť výšku poskytnutých podpôr v príslušnom rozpočtovom roku, nakoľko nie je zrejmé, koľko oprávnených žiadateľov využije túto formu financovania zákonom navrhovaného nového účelu, rozšírenia okruhu žiadateľov v prípade účelov výstavby a obnovy zariadenia sociálnych služieb a úpravy podmienok poskytnutia podpory na obstaranie nájomných bytov inou právnickou osobou.

Navrhované zmeny majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a to možnosťou poskytovania dlhodobých úverov s nízkym úrokom na nový účel, ktorým je obstaranie ubytovacieho domu.

Navrhovaná úprava má pozitívne sociálne vplyvy. Pozitívnym vplyvom je vytvorenie podmienok pre ubytovanie pracovnej sily, zvýšenie počtu nájomných bytov a zariadení sociálnych služieb.

11.Kontakt na spracovateľa

MDV SR – Ing. Čerňanská,02/594 94 585, jana.cernanska@mindop.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

MDV SR, ŠFRB

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

I. Úvod: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky dňa 23. januára 2019 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívne sociálne vplyvy.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

5

Komisia berie na vedomie, že návrhom zákona nevzniknú nové požiadavky na rozpočet verejnej správy a že v súčasnosti nie je možné vyčísliť výšku poskytnutých podpôr, pretože nie je zrejmé, koľko oprávnených žiadateľov využije takúto formu financovania navrhovaného nového účelu podpory. Financovanie návrhu je zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MDV SR na príslušný rozpočtový rok. Komisia upozorňuje, že v doložke vybraných vplyvov v bode 9. je potrebné v riadku „z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy“ označiť možnosť „áno“.

K analýze sociálnych vplyvov

V sekcii 4.1 analýzy predkladateľ deklaruje, že prijatím tohto návrhu dôjde k pozitívnemu vplyvu na hospodárenie domácností, avšak nešpecifikuje tento vplyv v kontexte konkrétneho vplyvu na zníženie ich nákladov. Komisia odporúča preto túto sekciu doplniť o informácie, do akej miery poklesnú náklady domácností v prípade ak: a) domácnosť bude mať lepší prístup k získaniu nájomného bývania; b) ak bude mať lepší prístup k získaniu vlastného bývania; c) ak pracujúci budú mať lepší prístup k dlhodobému ubytovaniu v ubytovacích domoch; d) ak sa zvýši počet lôžok v zariadeniach sociálnych služieb.

V sekcii 4.4 analýzy sociálnych vplyvov predkladateľ deklaruje, že prijatie predmetného návrhu bude mať za následok zvýšenie počtu pracovných miest. Pôjde však o dlhodobé zvýšenie, alebo len krátkodobý nárast v súvislosti s potrebou vybudovania, resp. rekonštrukcie ubytovacích zariadení, na ktoré sa novela vzťahuje? Predkladateľovi Komisia odporúča tieto informácie špecifikovať a, pokiaľ je to možné, mieru tohto vplyvu minimálne orientačne kvantifikovať.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

MDV SR uplatnené pripomienky Komisie v stanovisku k vplyvom na rozpočet verejnej správy akceptovalo, pripomienky k analýze sociálnych vplyvov čiastočne akceptovalo a zapracovalo do návrhu materiálu, ktorý je predložený na medzirezortné pripomienkové konanie. V prípade obstarania ubytovacích domov ide o zavedenie nového účelu a pri účele výstavby a obnovy zariadení sociálnych služieb ide rozšírenie okruhu žiadateľov, a preto nie je možné predpokladať, koľko žiadateľov využije tento druh podpory. Súčasne je potrebné uviesť, že zákon neustanovuje výšku nájmu v ubytovacích domoch ani v zariadeniach sociálnych služieb a preto, nie je možné určiť výšku ušetrených nákladov pracujúcich a ani klientov v zariadeniach sociálnych služieb.

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

25 000 000

25 000 000

25 000 000

v tom: za MDV SR /01705

25 000 000

25 000 000

25 000 000

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

25 000 000

25 000 000

25 000 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

25 000 000

25 000 000

25 000 000

v tom: za MDV SR /01705

25 000 000

25 000 000

25 000 000

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

7

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Predkladaný materiál predpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy v rokoch 2019 až 2022. Výdavky sú zabezpečené v rámci limitu výdavkov rozpočtu MDV SR na príslušný rozpočtový rok.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným nástrojom podpory rozvoja bývania. Prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Záujem o tento nástroj je dôkazom, že aj pri existujúcich nastavených podmienkach patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov.

Predloženým návrhom zákona sa dopĺňa nový účel podpory, ktorým je obstaranie ubytovacieho domu. V rámci účelov výstavby a obnovy zariadení sociálnych služieb sa navrhuje rozšíriť okruh žiadateľov o inú právnickú osobu. V snahe zvýšiť záujem súkromného sektora investovať do oblasti obstarania nájomných bytov navrhuje sa zmena podmienok na tento účel, a to zvýšenie priemernej podlahovej plochy obstarávacích nájomných bytov, neurčenie limitu obstarávacích nákladov a povinnosť skúmať príjem domácnosti iba pri uzavretí nájomnej zmluvy.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2019

2020

2021

2022

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Predkladaný materiál má vplyv na verejné financie v roku 2019 ako aj v rokoch 2020 až 2022 vo výške finančných prostriedkov nevyhnutných na zabezpečenie úloh spojených s poskytnutím úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

8

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

25 000 000

25 000 000

25 000 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

25 000 000

25 000 000

25 000 000

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

25 000 000

25 000 000

25 000 000

9

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

10

11

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Vytvorením podmienok pre podporu rozširovania a zveľaďovania bytového fondu sa vytvárajú následne podmienky pre všetky kategórie podnikov pre rozvoj aktivít v rámci obstarávania ubytovacích domov, výstavby a obnovy zariadení sociálnych služieb a obstarávania nájomných bytov.

MSP sa vytvárajú možnosti predovšetkým v oblasti projektovej prípravy stavieb.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

K návrhu sa uskutočnilo niekoľko rokovaní so zástupcami KLUB-u 500 ako aj so zástupcami spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s. a ich návrhy sú premietnuté v predkladanom materiáli.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza k vzniku priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza k vzniku nepriamych finančných nákladov.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza k vzniku administratívnych nákladov.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

12

Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Neutrálne.

13

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Domácnosti budú mať zabezpečené nájomné bývanie.

Pracujúci budú mať zabezpečené dlhodobé ubytovanie v ubytovacích domoch.

Zvýšenie počtu lôžok v zariadeniach sociálnych služieb.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Domácnosti – zabezpečenie nájomného bývania v bytových budovách,

Pracujúci - zabezpečenie bývania v ubytovacích domoch.

Fyzické osoby v zariadeniach sociálnych služieb.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Odhadujeme, že priemerné domácnosti ušetria cca 200 eur na nájomnom za prenájom bytu obstaraného z verejných zdrojov oproti trhovému nájomnému za byt.

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Vzhľadom na objem predpokladaných výdavkov zo štátneho rozpočtu návrh môže ovplyvniť cca 10 000 domácností.

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

14

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

☞doprave,

☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

☞informáciám

☞k iným právam (napr. politickým).

Návrh vytvára podmienky pre prístup k bývaniu v ubytovacích domoch, nájomných bytoch a zariadeniach sociálnych služieb.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

☞deti (0 – 17),

☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),

☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

☞ľudia so zdravotným postihnutím,

☞marginalizované rómske komunity

☞domácnosti s 3 a viac deťmi,

☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

15

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Návrh nemá vplyv na rovnosť príležitostí.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

☞eliminácia rodových stereotypov.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

16

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Návrhom sa predpokladá zvýšenie pracovných príležitostí pre malých a stredných podnikateľov a veľké podniky, remeselníkov najmä v oblasti stavebníctva, a to aj v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti.

Návrh zákona zavádza nový účel, resp. rozširuje okruh žiadateľov pre účel zariadení sociálnych služieb. V súčasnosti nie je možné predpokladať, koľko žiadateľov využije tento druh podpory a preto nie je možné kvantifikovať vznik nových pracovných miest.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

17

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákon z .... 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve,

1.čl. 18, 107 až 109 a 174 až 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012),

2.čl. 2, 6 a 9 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012),

3.čl. 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012)

b)v sekundárnom práve,

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení (Gestori ÚV SR, MDVRR SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MH SR, MŽP SR, MF SR),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení (Gestori ÚV SR, MDVRR SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR),

-Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 371, 27.12.2006) v platnom znení (Gestori MDVRR SR, MH SR, MŠVVŠ SR, MPRV SR, ÚV SR, MF SR)

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Problematika návrhu zákona nie je v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie obsiahnutá.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebratie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Nie je určená

18

b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nie je začaté žiadne konanie

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

-úplne

19

Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa upraviť maximálny podiel výdavkov súvisiacich s činnosťou fondu, ktorý sa stanovuje z vlastných zdrojov. Do výpočtu sa nezahŕňajú okrem dotácií zo štátneho rozpočtu a darov ani finančné prostriedky Európskej únie. V ostatných 2 rokoch však Štátny fond rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“) uzatvoril 2 zmluvy na realizáciu finančného nástroja z európskych štrukturálnych a investičných fondov, na základe ktorých boli zdroje fondu zvýšené o viac ako 200 mil. eur určených na obnovu bytového fondu. Správa týchto zdrojov si vyžaduje zvýšené nároky na jednotlivé činnosti ŠFRB.

Ďalej v súvislosti s prenesením administratívnej záťaže spojenej s využívaním podpory z prostriedkov fondu zo žiadateľa na fond bude zvýšená požiadavka na elektronické služby poskytované inými systémami verejnej správy.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového účelu podpory, ktorým je obstaranie ubytovacieho domu. Ak bude žiadateľ obstarávať ubytovací dom, môže súčasne požiadať ŠFRB o poskytnutie podpory na obstaranie technickej vybavenosti podmieňujúcej výstavbu a užívanie tohto ubytovacieho domu. Technickou vybavenosťou sa rozumie – verejný vodovod, verejná kanalizácia vrátane čistiarne odpadových vôd, miestna komunikácia alebo odstavné plochy.

V snahe motivovať žiadateľov k obstarávaniu tohto typu bývania sa zároveň navrhuje, aby obstaranie pozemku podmieňujúceho výstavbu alebo užívanie ubytovacieho domu bolo taktiež podporované zo strany štátu poskytovaním výhodného úveru zo ŠFRB.

K bodu 3

V záujme podporiť mobilitu pracovnej sily a uľahčiť zamestnávateľom zamestnávajúcim väčší počet zamestnancov získavať novú pracovnú silu aj z iných regiónov Slovenska, alebo zahraničia, sa navrhuje doplnenie nového účelu podpory, ktorým je obstaranie ubytovacieho domu. Tento ubytovací dom je možné obstarať výstavbou vrátane nadstavby a prístavby, prípadne prestavby bytovej a nebytovej budovy alebo kúpou ubytovacieho domu.

K bodu 4

Jednou z foriem obstarania bytu, nájomného bytu alebo ubytovacieho domu je kúpa. Kúpou bytu, nájomného bytu alebo ubytovacieho domu sa rozumie kúpa novostavby bytu, nájomného bytu alebo ubytovacieho domu. To znamená, že žiadateľ kupuje byt, nájomný byt alebo ubytovací dom od stavebníka uvedeného v kolaudačnom rozhodnutí a od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia neuplynulo viac ako 3 roky.

Zároveň sa v tomto ustanovení definuje, čo sa rozumie kúpou bytu v rodinnom dome. Tento podúčel obstarania bytu bol doplnený poslaneckou novelou zákona č. 65/2019 Z. z. V tomto prípade ide o starší byt v rodinnom dome, ktorého kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť minimálne 3 roky pred podaním žiadosti.

K bodu 5

Vzhľadom na skutočnosť, že pojem ubytovací dom nie je zatiaľ definovaný v právnych predpisoch Slovenskej republiky týmto ustanovením sa navrhuje definícia tohto pojmu ako aj definícia spoločných priestorov ubytovacieho domu.

20

Cieľom podpory obstarávania ubytovacích domov je najmä podpora mobility pracovnej sily. Ubytovacím domom nie sú jednoduché ubytovacie zariadenia podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.

Ubytovacím domom sa na účely podpory zo ŠFRB rozumie ostatná budova na bývanie, v ktorej je poskytované celoročné ubytovanie súvisiace najmä z výkonom práce a pozostáva z ubytovacích buniek. Ubytovacia bunka má najviac 2 obytné miestnosti vrátane zariadenia na osobnú hygienu. Ubytovaciu bunku možno vybaviť aj kuchynským kútom. Pod ubytovacou miestnosťou sa rozumie obytná miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie. Preto musí spĺňať nasledovné kritériá: musí mať podlahovú plochu najmenej 16 m2, má priame osvetlenie, má priame alebo dostatočne účinné nepriame vetranie a vykurovanie a má dostatočnú tepelnú a akustickú ochranu stavebnými konštrukciami. Svetlá výška obytných miestností musí byť najmenej 2 400 mm.

Súčasťou ubytovacieho domu môže byť aj spoločný priestor, ktorým sa rozumie najmä spoločenská miestnosť, kuchyňa alebo kuchynský kút, ak nie je súčasťou ubytovacej bunky a miestnosť pre zamestnancov ubytovacieho domu.

K bodu 6

Jedným z účelov pre poskytovanie štátnej podpory prostredníctvom ŠFRB je výstavba zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytuje sociálnu službu celoročnou pobytovou formou alebo prestavba nebytového priestoru na zariadenie sociálnych služieb a obnova zariadenia sociálnych služieb vrátane jeho zateplenia.

V doteraz platnom znení zákona žiadateľom o poskytnutie podpory na tento účel môže byť obec alebo samosprávny kraj.

Vzhľadom na nedostatok zariadení sociálnych služieb a záujem súkromného sektora vstúpiť do obstarávania tohto segmentu, navrhuje sa rozšírenie okruhu žiadateľov o inú právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vznikla aspoň 5 rokov pred podaním žiadosti.

K bodu 7

V nadväznosti na doplnenie nového účelu podpory, ktorými je obstaranie ubytovacieho domu, je potrebné zákonom určiť žiadateľa, ktorý môže požiadať o poskytnutie podpory na tieto účely.

Navrhuje sa, aby žiadateľom o poskytnutie podpory na tento účel bola obec, samosprávny kraj a iná právnická osoba.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s nasledujúcim novelizačným bodom.

K bodu 9

Predmetným ustanovením sa navrhuje zmena v určovaní limitu úveru na obstaranie nájomného bytu žiadateľom - inou právnickou osobou. Maximálny limit úveru už nie je určený na byt (90 000 eur/byt), ale na 1 m2 podlahovej plochy bytu (1 200 eur/1 m2 podlahovej plochy bytu).

K bodu 10

Podpora zo ŠFRB sa poskytuje vo forme úveru, pričom zákon vo všeobecnosti umožňuje poskytnúť túto podporu až do 100 % obstarávacej ceny s lehotou splatnosti do 40 rokov a zároveň ustanovuje maximálny limit výšky úveru na byt, 1m2 podlahovej plochy bytu alebo obytnej miestnosti, resp. 1m2 zatepľovanej plochy.

21

Pre účel obstaranie ubytovacieho domu sa navrhuje poskytnúť úver maximálne 1 000 eur na 1m2 podlahovej plochy ubytovacej bunky v ubytovacom dome.

Konkrétne úverové podmienky (podiel úveru z obstarávacej ceny, výšku úveru, výšku ročnej úrokovej sadzby, lehotu splatnosti) budú upravené vo všeobecne záväznom právnom predpise. Zmeny tak budú pružnejšie reagovať na požiadavky vyplývajúce z koncepčných dokumentov, ako aj na ekonomický a hospodársky vývoj.

K bodu 11

V rámci tohto ustanovenia je vymedzenie obstarávacej ceny osobitne pre výstavbu bytu, nájomného bytu, zariadenia sociálnych služieb, technickej vybavenosti a ubytovacieho domu a kúpu bytu, nájomného bytu, technickej vybavenosti a ubytovacieho domu. Obstarávacou cenou je spravidla cena za zhotovenie stavby, ktorej súčasťou môže byť aj cena za vyhotovenie projektovej dokumentácie. Pri obstaraní bytu, nájomného bytu, technickej vybavenosti alebo ubytovacieho domu kúpou je obstarávacou cenou kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve. Do obstarávacej ceny sa započíta aj cena spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach (okrem účelu výstavby) a spoločných zariadeniach bytového domu, cena príslušenstva a spoločných priestorov zariadenia sociálnych služieb a ubytovacieho domu. Do obstarávacej ceny pri obstarávaní bytu, nájomného bytu, technickej vybavenosti a ubytovacieho domu nie je možné započítať cenu pozemku a nebytového priestoru.

K bodom 12 a 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa jednoznačne určí, čo sa rozumie obstarávacou cenou kúpy pozemku. V doteraz platnom znení je cena pozemku definovaná ako cena dohodnutá v kúpnej zmluve alebo zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľ obstaráva už existujúci pozemok, je nelogické obstarávať pozemok na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje definovať obstarávaciu cenu kúpy pozemku ako cenu dohodnutú v kúpnej zmluve. Pričom môže ísť aj o zmluvu s odloženým plnením, ak obstaranie pozemku súvisí s budúcou kúpou nájomných bytov.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 13.

K bodu 15

Podľa platného znenia zákona termín dokončenia stavby pri účeloch výstavba bytu, výstavba nájomného bytu, stavebná úprava nájomného bytu v bytovom dome, obnova bytovej budovy, výstavba a obnova zariadenia sociálnych služieb, výstavba technickej vybavenosti môže byť najneskôr 24 mesiacov odo dňa otvorenia účtu zriadeného ŠFRB pre žiadateľa. Vzhľadom na doplnenie nového účelu podpory je takisto potrebné určiť termín dokončenia stavby, nakoľko ide o výstavbu ubytovacieho domu. Navrhuje sa, aby termín dokončenia stavby pri tomto účele bol rovnaký ako pri všetkých účeloch.

K bodu 16

Podmienky vyplývajúce zo zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov sú ustanovené pre žiadateľa, ktorým je obec, samosprávny kraj a nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby na zabezpečovanie bývania správy, údržby a obnovy bytového fondu, ktorí môžu byť zároveň žiadateľmi o poskytnutie dotácie na rozvoj bývania. Ide najmä o podmienky, ktorými sú limit priemernej podlahovej plochy, limit obstarávacích nákladov na 1 m2 podlahovej plochy bytu,

22

podmienky prenájmu podporených nájomných bytov, oprávnené domácnosti pre poskytnutie nájomného bytu atď.

K bodu 17

Platná právna úprava určuje podmienku zachovania nájomného charakteru podporených bytov minimálne 20 rokov alebo počas doby splatnosti úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Možnosť odpredaja týchto bytov zvyšuje podiel vlastníckeho bývania a znižuje tak dostupnosť nájomného bývania.

Navrhuje sa preto zavedenie podmienky zachovania nájomného charakteru bytov počas celej životnosti nájomných bytov, pri ktorých bolo obstaranie podporené z verejných zdrojov.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou uvedenou v novelizačných bodoch 18 a 19 a 20.

K bodu 19

Navrhovaná zmena sleduje zámer zvýšiť motiváciu súkromného sektora k investovaniu do oblasti nájomného bývania. Zavedenie motivácie vychádza zo zámeru rozvinúť sektor súkromných nájomných bytov a zvýšiť podiel nájomných bytov.

Ide o ustanovenie podmienok pre žiadateľa - inú právnickú osobu, ktorá má záujem o obstaranie nájomných bytov. Vzhľadom na to, že tento žiadateľ nemôže byť žiadateľom o nenávratnú dotáciu, navrhuje sa ustanoviť výhodnejšie podmienky týkajúce sa priemernej podlahovej plochy nájomných bytov (až 70 m2). Výška obstarávacieho nákladu na 1 m2 podlahovej plochy bytu v prípade obstarávania nájomných bytov inou právnickou osobou nebude limitovaná. Žiadateľ - iná právnická osoba musí pri prenájme dodržať podmienku zachovania nájomného charakteru bytu a zriadenia záložného práva na nájomné byty v prospech ŠFRB.

Tento žiadateľ môže nájomný byt prenajať fyzickej osobe žijúcej v domácnosti s mesačným príjmom domácnosti do päťnásobku životného minima a ročné nájomné môže určiť vo výške do 10 % obstarávacej ceny bytu. Navrhuje sa, aby mala právnická osoba možnosť časť bytov (max. 20 % z celkového počtu obstarávaných nájomných bytov) prenajať aj fyzickej osobe bez sledovania príjmu domácnosti. Žiadateľom môže byť aj podnikateľ, ktorý obstaráva byty pre ubytovanie vlastných zamestnancov (tzv. podnikové byty) a potrebuje poskytnúť bývanie, napr. zamestnancom výskumu a vývoja.

K bodu 20

Tento novelizačný bod nadväzuje na bod 19, ktorým sa ustanovuje podmienka, že žiadateľ posudzuje príjem domácnosti, ktorý nemôže presiahnuť päťnásobok životného minima pri uzavretí nájomnej zmluvy k nájomnému bytu. Zákon však neustanovuje maximálnu dobu nájmu a súčasne v prípade predlžovania doby nájmu nie je prenajímateľ povinný posudzovať príjem domácnosti.

K bodu 21

Podporu na obstaranie nájomného bytu možno poskytnúť žiadateľovi – inej právnickej osobe iba vtedy, ak sa stavba nachádza v meste alebo v priľahlých s mestom priamo susediacich obciach alebo v obci, na území ktorej sa realizuje výstavba priemyselného parku alebo už existuje priemyselný park alebo na území obce je prevádzka žiadateľa podľa § 7 ods. 1 písm. g) minimálne s 500 zamestnancami. Záujmom je, aby takýto typ stavieb vznikal predovšetkým v tých sídlach, kde je priamo väčšia možnosť zamestnania a neboli ďalšie požiadavky na budovanie dopravnej infraštruktúry.

23

K bodu 22

Ide legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na vloženie odsekov 13 a 14.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu a zjednotenie používaných pojmov v zákone.

K bodu 24

Zvýšenie kvality bývania si v niektorých prípadoch vyžaduje vybudovanie nových spoločných častí alebo zariadení, napr. ak bytový dom nemá balkóny alebo lodžie. Pri obnove a modernizácii bytového fondu je preto navrhované zavedenie poskytnutia podpory zo ŠFRB aj na vybudovanie nových spoločných častí bytového domu a nových spoločných zariadení bytového domu. Pri budovaní nových lodžií alebo balkónov ide o zmenu dokončenej stavby prístavbou, ktorou sa stavba pôdorysne rozširuje a dobudovávané nové časti sú prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou. Podmienkou však je, že vzhľadom na to, že ide o zásadnú zmenu vzhľadu bytovej budovy ako aj zásah do stavebných konštrukcií bytového domu, musia s tým súhlasiť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

K bodom 25 až 27

Ide o dosiahnutie súladu s priamo účinným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii, v ktorom sa norma definuje ako technická špecifikácia prijatá uznaným normalizačným orgánom, s ktorou súlad nie je povinný. Riešenie obsiahnuté v technickej norme má byť len jednou z možností ako dosiahnuť súlad s právnym predpisom, nie jediným. Technické normy sa považujú za minimálne odporúčané technické riešenie a ich dodržanie zabezpečuje používateľovi splnenie požiadaviek, ktoré z nich vyplývajú. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné.

K bodu 28

Ustanovenie spresňuje, že podporu na obnovu zariadenia sociálnych služieb možno poskytnúť na realizáciu stavebných prác na obnove v rozsahu definovanom zákonom súčasne alebo postupne.

K bodom 29 a 30

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s doplnením nového účelu podpory.

K bodu 31

K obstarávanému ubytovaciemu domu môže byť žiadateľovi poskytnutá podpora zo ŠFRB na odstavnú plochu nie však na garážové stojisko.

K bodu 32

V prípade, že pre obstaranie ubytovacieho zariadenia je potrebné obstarať aj prislúchajúcu technickú vybavenosti, žiadateľ podáva spolu so žiadosťou o poskytnutie podpory na obstaranie ubytovacieho domu aj žiadosť o poskytnutie podpory na obstaranie technickej vybavenosti k ubytovaciemu domu.

K bodom 33 až 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového účelu podpory.

24

K bodu 36

V prípade, že pre obstaranie nájomného bytu alebo ubytovacieho domu je potrebné obstarať aj prislúchajúci pozemok, žiadateľ podáva spolu so žiadosťou o poskytnutie podpory na obstaranie nájomného bytu alebo ubytovacieho domu aj žiadosť o poskytnutie podpory na kúpu pozemku.

K bodu 37

Ustanovenie upravuje podmienky pre poskytnutie podpory na nový účel podpory - obstaranie ubytovacieho domu.

Podporu na obstaranie ubytovacieho domu možno poskytnúť žiadateľovi iba vtedy, ak sa v ubytovacom dome obstaráva minimálne 10 ubytovacích buniek.

Pri obstarávaní musí ubytovací dom spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určenú zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na obstaranie ubytovacieho domu možno poskytnúť podporu zo ŠFRB, ak sa žiadateľ zaviaže, že ubytovanie v ubytovacom dome bude poskytovať po dobu splatnosti úveru, najmenej však 20 rokov a na ubytovací dom zriadi záložné právo v prospech ŠFRB.

Podporu na obstaranie ubytovacieho domu možno poskytnúť iba vtedy, ak sa stavba nachádza v meste alebo v priľahlých s mestom priamo susediacich obciach alebo v obci, na území ktorej sa realizuje výstavba priemyselného parku alebo už existuje priemyselný park alebo na území obce je prevádzka žiadateľa podľa § 7 ods. 1 písm. g) minimálne s 500 zamestnancami. Záujmom je, aby takýto typ stavieb vznikal predovšetkým v tých miestach, kde je priamo väčšia možnosť zamestnania a aby neboli ďalšie požiadavky na budovanie dopravnej infraštruktúry.

Podporu na obstaranie toho istého ubytovacieho domu je možné poskytnúť iba jedenkrát.

Ak sa ubytovací dom obstaráva prestavbou bytovej budovy, podpora zo ŠFRB sa na jeho obstaranie neposkytne, ak na obstaranie pôvodnej bytovej budovy už bola poskytnutá dotácia z verejných prostriedkov. Ide napr. o dotáciu na rozvoj bývania podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 38

Navrhuje sa, aby žiadateľ predkladal ŠFRB žiadosť o poskytnutie podpory na obstaranie ubytovacieho domu prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja príslušného podľa miesta stavby.

K bodu 39

Navrhuje sa predĺžiť termín predkladania žiadosti o poskytnutie podpory na obstaranie nájomných bytov inou právnickou osobou, k nim prislúchajúcej technickej vybavenosti a pozemku z 30. júna na 30. septembra.

K bodu 40

Termín podania žiadosti o poskytnutie podpory na výstavbu zariadenia sociálnych služieb, obnovu zariadenia sociálnych služieb a obstaranie ubytovacieho domu sa navrhuje od 1. apríla do 30. septembra príslušného kalendárneho roka.

K bodu 41

Podľa platného zákona obec v sídle okresu do 10 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti posúdila úplnosť náležitostí tejto žiadosti a následne úplnú a overenú žiadosť zaslala ŠFRB a súčasne vyplnila a odoslala formulár elektronickej žiadosti uverejnenej na webovom sídle ŠFRB. ŠFRB tak nemal informácie o žiadostiach v čase od ich doručenia až do ich posúdenia obcou a zároveň nemal

25

žiadne informácie o neúplných a vrátených žiadostiach obcou, pričom v prípade podania podnetu zo strany žiadateľa je ŠFRB odvolacím orgánom.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje legislatívna úprava, na základe ktorej bude obec v sídle okresu povinná zaevidovať žiadosť vyplnením formulára elektronickej žiadosti uverejnenej na webovom sídle ŠFRB bezprostredne po doručení žiadosti a do 10 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti overí úplnosť jej náležitostí v poradí podľa doručenia. Posúdenie a overenie žiadosti vyznačí zamestnanec obce v sídle okresu, ktorý overenie vykonal svojím podpisom a odtlačkom úradnej pečiatky.

K bodu 42

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na bod 41.

K bodu 43

Podľa platného zákona okresný úrad v sídle kraja do 30 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti alebo najneskôr do 31. marca príslušného roka, ak žiadateľ predkladal na okresný úrad v sídle kraja súčasne aj žiadosť o poskytnutie dotácie na rozvoj bývania posúdil úplnosť náležitostí tejto doručenej žiadosti a následne úplnú a overenú žiadosť zaslal ŠFRB a súčasne vyplnil a odoslal formulár elektronickej žiadosti uverejnenej na webovom sídle ŠFRB. ŠFRB tak nemal informácie o žiadostiach v čase od ich doručenia až do ich posúdenia okresným úradom v sídle kraja a zároveň nemal žiadne informácie o neúplných a vrátených žiadostiach okresným úradom v sídle kraja, pričom v prípade podania podnetu zo strany žiadateľa je ŠFRB odvolacím orgánom.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje legislatívna úprava, na základe ktorej bude okresný úrad v sídle kraja povinný zaevidovať žiadosť vyplnením formulára elektronickej žiadosti uverejnenej na webovom sídle ŠFRB bezprostredne po doručení žiadosti a do 30 pracovných dní, resp. do 31. marca príslušného roka, ak žiadateľ predkladal na okresný úrad v sídle kraja súčasne aj žiadosť o poskytnutie dotácie na rozvoj bývania.

K bodu 44

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového účelu podpory. Navrhovanou zmenou sa zabezpečí, aby zmluva o poskytnutí podpory z prostriedkov ŠFRB na obstaranie ubytovacieho domu okrem iného obsahovala aj záväzok žiadateľa, že v ubytovacom dome bude poskytované ubytovanie počas lehoty splatnosti poskytnutého úveru, minimálne však 20 rokov.

K bodu 45

Legislatívna úprava súvisí s doplnením nového účelu podpory a navrhuje sa ňou, aby kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok a podkladov k čerpaniu podpory poskytnutej zo ŠFRB pred ich zaslaním ŠFRB vykonával okresný úrad v sídle kraja príslušný podľa miesta stavby.

K bodu 46

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 47.

K bodu 47

Legislatívnou úpravou sa navrhuje doplnenie povinnosti pre žiadateľa, že v prípade porušenia podmienok poskytnutia podpory na obstaranie technickej vybavenosti, na kúpu pozemku, na obstaranie ubytovacieho domu je žiadateľ povinný vrátiť finančné prostriedky.

26

K bodu 48

Žiadateľ je povinný zachovať nájomný charakter pri podpore nájomných bytov počas ich životnosti. V § 18 ods. 4 je v súčasnosti účinnom znení zákona ustanovená sankcia za nedodržanie podmienky zachovania nájomného charakteru bytov (vrátenie nesplatenej časti úveru a penále pri omeškaní s úhradou nesplatenej časti úveru). Vzhľadom na skutočnosť, že ŠFRB má záložné právo na podporené nájomné byty vo vzťahu k úveru aj nájomnému charakteru bytov, je potrebné pre uvoľnenie záložného práva požiadať ŠFRB. To znamená, že by k porušeniu podmienky na zachovanie nájomného charakteru po realizácii záložného práva už nemalo dôjsť a tým je táto sankcia v praxi nevykonateľná a nadbytočná. Ak by žiadateľ nezriadil záložné právo na podporené nájomné byty uplatní sa sankcia podľa § 18 ods. 1 za porušenie finančnej disciplíny podľa zákona č. § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanovenie § 18 ods. 4 zo zákona vypustiť.

K bodu 49

Ustanovenie upravuje podmienky pre možnosť predčasného splatenia úveru poskytnutého ŠFRB. V prípade úveru poskytnutého na obstaranie nájomných bytov a na obstaranie ubytovacieho domu sa však žiadateľ zaväzuje zachovať nájomný charakter bytov, resp. poskytovať ubytovanie v ubytovacom dome minimálne po dobu 20 rokov. V tomto prípade môže ŠFRB umožniť splatenie úveru po 30 rokov od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia nájomného bytu alebo až po uplynutí minimálnej doby poskytovania ubytovania v ubytovacom dome.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá vyplýva z bodov 8 a 22.9 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR, ako aj potreby spresnenia a zosúladenia legislatívnej techniky v zákone s novou zaužívanou praxou a požiadavkami Legislatívnej rady vlády SR.

K bodu 51

Z dôvodu transparentnosti a informovanosti verejnosti o vynakladaní verejných finančných zdrojov určených na podporu rozvoja bývania navrhuje sa doplnenie povinnosti pre ŠFRB, aby na svojom webovom sídle uverejňoval informácie o schválenom rozpočte ŠFRB na poskytovanie podpory podľa účelu pre daný rozpočtový rok a návrh rozpočtu a nasledujúce 2 roky a informácie pre žiadateľa nevyhnutné pre podanie žiadosti.

Súčasne bude ŠFRB na svojom webovom sídle uverejňovať informácie o počte predložených žiadostí o poskytnutie podpory podľa účelov vrátane informácií o objeme požadovanej podpory a počte bytov, lôžok, ubytovacích buniek, na ktoré sa požaduje podpora. Obdobný rozsah údajov sa bude zverejňovať aj v prípade uzatvorených zmlúv o poskytnutí podpory a žiadostí, ktoré nesplnili podmienky ustanovené zákonom o Štátnom fonde rozvoja bývania.

K bodu 52

Ustanovenie upravuje, že zmenu navrhnutú v bodoch 20 a 49 je možné uplatniť aj na zmluvy uzatvorené pred 1.1.2020.

27

Čl. II

K bodom 1 až 3

Navrhovaná novela zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) vychádza z návrhu na poskytovanie podpory vzniku nových spoločných častí alebo nových spoločných zariadení domu zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Pretože problematika spoločných častí domu a spoločných zariadení domu je predmetom úpravy zákona o vlastníctve bytov, je potrebné v tomto smere zmeniť aj niektoré ustanovenia tohto zákona.

Vznik nových spoločných častí bytového domu alebo nových spoločných zariadení bytového domu v súčasnosti upravuje § 19 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorého môže nová spoločná časť domu alebo nové spoločné zariadenie domu vzniknúť len na základe zmluvy o vstavbe alebo zmluvy o nadstavbe. Podľa § 139b ods. 5 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov je vstavba stavebná úprava existujúcej (dokončenej) stavby, pri ktorej sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby. Nadstavbou sa podľa § 139b ods. 5 písm. a) stavebného zákona rozumejú stavebné úpravy, ktorými sa stavba zvyšuje. Podľa § 14b ods. 2 písm. e) zákona o vlastníctve bytov je na prijatie rozhodnutia o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe novej spoločnej časti domu a nového spoločného zariadenia domu, ktorými vznikajú nové spoločné časti domu a nové spoločné zariadenia domu, potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

V súlade s čl. I. návrhu zákona by sa prostriedky Štátneho fondu rozvoja bývania mohli použiť aj na výstavbu novej spoločnej časti domu alebo nového spoločného zariadenia domu aj formou prístavby podľa § 139b ods. 5 písm. b) stavebného zákona. V tomto prípade ide o zmenu dokončenej stavby, ktorou sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou. Prístavbou sa rozumie taká stavebná činnosť, ktorej výsledkom je pôdorysné rozšírenie existujúcej stavby, pričom prístavba je jej súčasťou a zároveň bude prevádzkovo spojená so stavbou. K takýmto stavebným činnostiam patrí aj výstavba/prístavba balkónov, lodžií a terás. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby sa zmluva o výstavbe podľa § 21 a 22 zákona o vlastníctve bytov uzatvárala aj v prípade, že jej predmetom je výlučne výstavba novej spoločnej časti domu, nového spoločného zariadenia domu alebo nového príslušenstva (t. j. ak súčasne s realizáciou stavebných prác na spoločnej časti domu, spoločnom zariadení domu alebo príslušenstve nedochádza k výstavbe/vzniku nového bytu alebo nového nebytového priestoru). Účastníkmi zmluvy o výstavbe budú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome ako budúci spoluvlastníci tejto novej spoločnej časti domu, nového spoločného zariadenia domu, resp. nového príslušenstva. Nová spoločná časť domu, nové spoločné zariadenie domu alebo nové príslušenstvo by sa zapisovalo do katastra nehnuteľností len v prípade, že výstavbou by došlo k zmene skutočností, ktoré sa zapisujú do katastra. Pri podpisovaní tejto zmluvy o výstavbe sa bude postupovať podľa § 14a ods. 7 zákona o vlastníctve bytov.

Čl. III

K bodu 1

Právna úprava platná v súčasnosti ustanovuje podmienku zachovania nájomného charakteru podporených bytov minimálne 20 rokov. Možnosť odpredaja týchto bytov zvyšuje podiel vlastníckeho bývania a znižuje tak dostupnosť nájomného bývania.

28

Navrhuje sa preto zavedenie podmienky zachovania nájomného charakteru bytov bez časového obmedzenia, t. j. počas celej životnosti nájomných bytov, pri ktorých bolo obstaranie podporené z verejných zdrojov.

Čl. IV

Navrhuje sa, aby novela zákona nadobudla účinnosť 1. januára 2020.

Bratislava 17. apríla 2019

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Árpád Érsek v. r.

minister dopravy a výstavby

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní

11

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Bývanie je jednou zo základných ľudský ch potrieb, ktorá by mala byť uspokojovaná na úrovni zodpovedajúcej celkovému stupňu sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti. V súlade s vládou schválenou Koncepciou štá tnej bytovej politiky sa v podmienkach trhovej ekonomiky zodpovednosť za obstaranie vlastného bývania prenáša na občana. Predpokladom fungovania tohto princípu však je, aby štát a obec vytvorili občanom vhodné podmienky na zabezpečenie bývania.

Riešenie takých problémov ako je prístupnosť k primeranému bývaniu, cenová dostupnosť bývania a kvalita bývania, nie je možné zabezpečiť bez intervencií štátu a iných verejný ch subjektov na trhu s bytmi. Je to dané najmä sociálnou diferenciáciou spoločnosti, ktorá vytvára požiadavku na zapojenie verejných subjektov do oblasti bývania. Sú vrstvy obyvateľstva, ktoré vzhľ adom na charakter bytu ako tovaru nie sú schopné si samy obstarať primerané bývanie. Zasahovanie štátu do bývania, jeho štruktúrovaná podpora jednotlivým skupinám populácie sa rieši prijatím a uplatňovan ím bytovej politiky z úrovne štátu. V súlade s Koncepciou štátnej bytovej politiky štát vstupuje do financovania rozšírenia a zveľaďovania bytového fondu. Jednou z foriem podpory štátu je poskytovanie dot ácií pre vybrané oblasti rozvoja bývania.

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtový ch pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v § 8a upravuje, že dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Predmetný zákon ďalej upravuje, že právne vzťahy pri p oskytovaní dotácií podľa doterajších predpisov musia byť zosúladené s § 8a najneskôr k 1. januáru 2011, inak dotáciu nemožno poskytnúť.

V súčasnosti je poskytovanie dotácií na rozvoj bývania upravené vý nosom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Vzhľadom na ustanovenia zá kona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je preto potrebné zákonne upraviť predpisy pri poskytovaní dotácií na rozvoj bývania.

Predloženým návrhom nevzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet, nakoľko ide o finančné prostriedky rozpočtované v rámci existujúceho programu rozvoja bývania.

Predložený návrh zákona nevyžaduje nové nároky na pracovné sily.

Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne z áväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie.

Dolo žka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskej únie

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Euró pskej únie.

Vzhľadom na vnútroštá tny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

I. Vyčí slenie odhadu dopadov na verejné financie

a) vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet

Návrhom zákona nevzniknú nové požiadavky na št átny rozpočet. V rozpočte na roky 2010 až 2012 sú rozpočtované finančné prostriedky na realizáciu Programu rozvoja bývania. Pre rok 2010 sa rozpočtujú výdavky vo výške 47 068 977 eur a v rokoch 2011 až 2012 sa rozpočtujú výdavky vo výške 50 786 696 eur.

b) vyčí slenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty obcí

Predložený návrh pri zapojení obcí do obstarania nájomných a sú visiacej technickej vybavenosti znamená finančné dopady na rozpočet obcí vo výške 3,5 až 4,5 mil. eur. Tieto dopady nie sú nové, boli už aj počas doterajšieho spôsobu poskytovania dotácií na rozvoj bývania.

c) vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty VÚC

Predložený návrh dáva možnosť, aby aj vyšší územný celok bol žiadateľom o poskytnutie dotácií na rozvoj bývania. Zapojenie si vyžaduje, aby žiadateľ mal k dispozícií cca 50 % oprávnených nákladov, ak obstaráva technickú vybavenosť súvisiacu s obstaraním a následným užívaním nájomných bytov.

Vyššie územné celky v nadväznosti na svoju pôsobnosť môžu pri riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja, riešiť obstaranie bytov určených na poskytovanie sociálnych služieb.

V súvislosti s plnením týchto úloh dopady na rozpočty vyšších územných celkov budú v rozsahu niekoľko tisíc eur, v závislosti na miere ich zapojenia sa do Programu rozvoja bývania.

d) Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty ostatných inštitú cií

Návrh nemá dopad na rozpočty ostatných inštitúcií.

II. Vyčíslenie odhadu dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Z predloženého návrhu jeden z účelov – podpora odstránenia systémových porúch, je smerovan ý do obnovy bytového fondu, ktorý je v rozhodujúcej miere vo vlastníctve fyzických osôb. Pri zapojení sa do realizácie je vyžadovaná spoluúčasť vlastných, resp. úverových zdrojov žiadateľa vo výške 50 % až 70 % z oprávnených nákladov. Rozpočtované zdroje na tento účel (cca 10 mil. eur) si vyžiadajú podiel od obyvateľstva v rozpätí od 10 mil. eur do 23 mil. eur.

Návrh nemá dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

III. Vyčíslenie odhadu dopadov na životné prostredie

Návrh nemá negatívne dopady na životné prostredie.

IV. Odhad dopadov na zamestnanosť

Vzhľadom na to, že ide o investovanie do výstavby a obnovy bytového fondu predloženým ná vrhom sa udrží zamestnanosť alebo prispeje k zvýšeniu zamestnanosti v rozsahu cca 3 pracovných príležitostí na 33 200 eur.

V. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže vytvára nové pracovn é a podnikateľské aktivity.

B. Osobitná časť

K § 1:

Bývanie je uznané ako jedna zo základných ľudských potrieb, ktoré by malo byť uspokojované na úrovni zodpovedajúcej celkovému stupňu sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti. Deklarovanie bývania ako jedného zo základných ľ udských práv vytvára záväzok pre verejné subjekty (štát, obce), aby sa angažovali pri jeho riešení.

V súlade s ustanoveniami zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predložený zákon upravuje rozsah, spô sob a podmienky pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania.

V súvislosti s bývaním sa v rôznych obmenách používa pojem sociálne bývanie. Jeho vymedzenie nie je však doteraz legislatívne upravené. Predkladaná právna úprava si dala za cieľ vymedziť aj tento účel, a to nie len v súvislosti s poskytovaním dotácií na rozvoj bývania, ale ako všeobecný pojem, ktorý by bolo možné využiť aj v iných väzbách.

K § 2:

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy, ktoré sú používané v zákone v súvislosti s poskytovaním dotácií a ich definovanie je odlišné od pojmov definovaných v iných právnych predpisoch. V prípade definovania bytové domu a rodinného domu ide predovšetkým o to, že tieto stavby nemusia mať spoločný vstup do budovy a súčasne tento vstup nemusí byť z verejného priestoru.

Ïalej v prípade definovania podlahovej plochy bytu sa pre účely tohto zákona do plochy započítava napr. aj plocha balkónu, lodžie alebo terasy.

V rámci definovaných pojmov sa upravuje pojem 'byt bežného š tandardu' pričom ide o byt, ktorý svojím riešením, vybavením a podlahovou plochou bytov zodpovedá technickej norme STN 73 4301 a súvisiacim technickým normám. Predmetná norma upravuje že v prí pade obytnej miestnosti musí táto spĺňať nasledovné kritériá – najmenšia podlahová plocha je 8 m2 (16 m2 ak tvorí byt jedna obytná miestnosť), musí mať priame denné osvetlenie, musí mať dostatočné vetranie a vykurovanie, musí mať dostatočnú tepelnú a akustickú ochranu stavebných konštrukcií, musí mať svetlú výšku najmenej 2,4 m. Ïalej byt bežného štandardu má obsahovať stanovené príslušenstvo, ktorým je vstupný priestor bytu, kuchyňa s podlahovou plochou do 12 m2, priestor pre uskladnenie potraví n, priestor pre osobnú hygienu, priestor pre umiestnenie záchodovej misy a priestor pre uloženie predmetov na upratovanie.

Byty nižšieho štandardu sú taktiež plnohodnotnými bytmi, ktoré však majú úspornejšie riešenia a vybavenia. Napríklad podlahová plocha obytných miestností môže byť v týchto bytoch menšia o 30% ako v bytoch bežného štandardu a plocha spálne a kuchyne môže byť menšia najviac o 20%. Taktiež sa pripúšťa nižšia svetlá výška a to 2,3m. Ïalej v týchto bytoch sa pripúšťa situovanie niektorého príslušenstva (vstupný priestor, priestor na varenie, priestor na ukladanie potravín a priestor na uloženie predmetov na upratovanie) priamo do obytných miestností. Súčasne pri týchto bytoch je možné znížiť štandard vybavenia bytu, a to nenavrhnutím samostatného vstupného priestoru, vytvorením priestoru s mo žnosťou inštalovať zariadenia na varenie a pracovnú plochu, vytvorením priestoru na osobnú hygienu s možnosťou inštalovania zariaďovac ích predmetov, vytvorenie primeraného priestoru na umiestnenie záchodovej misy, vynechanie balkónov a lodžií a navrhnutie lokálneho vykurovanie minimálne v obytných miestnostiach; pričom zariaďovacie predmety sa do týchto bytov inštalujú, až pri poznaní schopnosti a danosti budúcich nájomníkov.

K § 3:

Návrhom zákona sa ustanovujú podmienky pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania, a to do oblastí, ktorými sú obstarávanie nájomných bytov, obstarávanie technickej vybavenosti a odstraň ovanie systémových porúch bytových domov.

Nájomné byty obstarávané s podporou zo štátneho rozpočtu sú určené na riešenie bývania sociálne slabších skupín občanov. Významné miesto podpory tvorí poskytovanie dotácií na výstavbu nájomných bytov nižšieho štandardu pre občanov v hmotnej núdzi.

Vybavenosť územia technickou vybavenosťou je jedným z limitujúcich faktorov rozvoja bytovej výstavby. V rámci štá tnej podpory je preto vytvorená možnosť na poskytovanie dotácií na obstarávanie technickej vybavenosti podmieňujúcej výstavbu a uží vanie nájomných bytov.

Niektoré bytové domy, postavené najmä panelovou technológiou, vykazujú poruchy, ktoré nezapríčinili užívatelia bytov zanedbaním údržby a opráv, ale majú pôvod v nesprávne navrhnutých materiáloch a detailoch, nesprávne použ itej technológii výstavby alebo v nedodržaní navrhnutého postupu realizácie stavby. Na odstránenie týchto systémových porúch je zo strany štátu poskytovaná dotácia s cieľom zvýšenia statickej a u žívateľskej bezpečnosti bytových domov.

K § 4:

Obstaranie nájomného bytu je možné jeho vý stavbou v bytovom dome alebo rodinnom dome. Poskytovaním dotácie na obstarávanie bytu v rodinnom dome je sledovaný cieľ výstavby radových domov, resp. domov, ktorých byty majú samostatný vstup z verejnej komunikácie. Tak áto požiadavka vznikla z doterajšieho uplatňovania podporných nástrojov v tejto oblasti. Touto formou je tiež možné riešiť podporu obstarania nájomných bytov v menších sídlach.

Ïalej je možné nájomný byt získať aj nadstavbou, resp. prístavbou k existujúcim budovám alebo stavebnými úpravami iných budov na b ývanie a nebytovej stavby na byty. V tomto prípade je možné dotáciu poskytnúť, ak sa obstarávajú aspoň 4 byty.

Žiadateľ môže obstarávať byt aj jeho kúpou. V tomto prípade nie je žiadateľ zodpovedný za investičný proces a okamžite môže riešiť otázku bývania. Z ákon umožňuje, že žiadateľ môže požiadať o poskytnutie dotácie aj na kúpu rozostavaného bytu v bytovom dome alebo rodinnom dome a na jeho dokončenie. Umožň uje sa poskytnutie dotácie aj na kúpu staršieho bytu, nakoľko cena takýchto bytov je nižšia.

Špecifickou oblasťou poskytnutia dotácie je obnova historicky cenného bytového domu. Zo zákona o ochrane pamiatkového fondu vyplýva povinnosť prispievať zo strany štátu na obnovu nehnuteľného majetku, ktor ý je historicky cenný. Ak ide o obnovu historicky cenného bytového domu so zachovaním bytového charakteru, ktorý je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok UNESCO, je preto navrhnutá možnosť poskytnutia dotácie.

K § 5:

Vzhľadom na príjmy obcí je ne vyhnutné, aby výstavba technickej vybavenosti podmieňujúca obstaranie a užívanie nových bytov bola podporovaná za strany štátu. Osobitné zameranie v tejto oblasti má podpora poskytovaná na výstavbu technickej vybavenosti do rómskych osád.

V prípade obstarávania vodovodu a kanalizácie ide o ich verejnú časť, nakoľko v súlade s § 4 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov je obec povinná zabezpečovať zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd. V prípade verejnej kanalizácie je možné, aby súčasťou stavby bola aj čistiareň odpadových vôd, ak to technické rie šenie vyžaduje.

Obec má povinnosť budovať miestne komunikácie, preto súčasťou podpory súvisiacej s obstaraním nájomných bytov je aj podpora obstarania miestnej komunikácie. Vzhľadom na to, že súčasťou miestnej komunikácie, pre zabezpečenie plnenia podmienok príslušných právnych predpisov, sú aj odstavné plochy, navrhuje sa, aby aj budovanie týchto plôch mohlo byť súčasťou stavby. Nevyhnutnou súčasťou miestnej komunikácie je aj verejné osvetlenie, a preto aj toto sa navrhuje podporovať, ako súčasť miestnej komunikácie.

K § 6:

Bytový fond na Slovensku aj napriek nízkemu veku vykazuje zlý technický stav, ktorý je z časti dôsledkom nesprávneho navrhnutia materiálov alebo detailov, nesprávneho použitia technológie výstavby alebo nedodrž ania navrhnutého postupu realizácie stavby. Nakoľko tieto poruchy nie sú a neboli zapríčinené majiteľmi, resp. užívateľmi týchto bytov, ani zanedbaním ich údržby a opráv navrhuje sa na ich odstraň ovanie poskytnutie dotácie. Rozsah definovaných systémových porúch vychádza z výskumných prác realizovaných v uvedenej oblasti.

K § 7:

V súlade s § 4 ods. 3 písm. i) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obec, resp. mesto (ďalej len 'obec') obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentá ciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci. Ï alej je obec povinná zabezpečovať výstavbu miestnych komunikácií, zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd. Obce v súlade so zá konom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský z ákon) v znení neskorších predpisov sú povinné poskytovať sociálnu pomoc. Pre zabezpečenie týchto úloh spojených s rozvojom bývania v obci je nevyhnutné, aby bola obec jedn ým zo žiadateľov dotácie.

V súlade so zákonom č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytuj úcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z. sa zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu poskytované neziskovou organizáciou založenou podľa tohto zákona považuje za všeobecne prospešné služby, pričom táto nezisková organizácia, poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred urč ených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a jej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie vš eobecne prospešných služieb. Ïalším žiadateľom by preto mali byť neziskové organizácie, ktoré v spolu so samosprávou budú plniť úlohy v oblasti rozvoja bývania.

Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov upravuje o.i. pôsobnosť samosprávneho kraja. V rámci zákonom vymedzených pôsobností sa vyšší územný celok podieľa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja a spolupracuje s obcami a inými právnickými osobami a fyzický mi osobami pri výstavbe zariadení a bytov určených na poskytovanie sociálnych služieb. Riešenie bývania v určitých nepriaznivých sociálnych situ áciách domácnosti alebo riešenie krízovej sociálnej situácie domácnosti je oblasť, kde by malo prísť k spoluprá ci vyššieho územného celku s obcami na území samosprávneho kraja. Pre plnenie tejto pôsobnosti je potrebné, aby boli aj vyššie územné celky mohli byť žiadateľmi o poskytnutie podpory.

Byty, ktoré vykazujú systémové poruchy sú v rozhodujúcej miere vo vlastní ctve fyzických osôb. V súlade so zákonom NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskor ších predpisov správu bytov možné zabezpečovať spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, ktoré je špecifickou prá vnickou osobou alebo vlastníci bytov môžu poveriť výkonom správy bytov právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá koná v ich mene a na ich účet. Èasť bytového fondu je však stále vo vlastníctve bytových družstiev. Preto aj tieto subjekty sa navrhujú ako žiadatelia o poskytnutie dotácie.

K § 8:

Byty obstarávané s použitím dotácie podľ a tohto zákona sú určené na riešenie bývania sociálne slabších skupín obyvateľstva a občanov v hmotnej a sociálnej núdzi. Preto j e záujmom štátu limitovať výšku nákladov ich obstarávania. Súčasne je nevyhnutné sledovať efektívne a ekonomické vynakladanie štátnych prostriedkov.

Navrhuje sa limitovať poskytnutie dotácie v závislosti od priemernej podlahovej plochy bytov a spôsobu obstarávania nájomné ho bytu. Cieľom tohto návrhu je stimulovať najmä obstarávanie menších nájomných bytov a obmedziť obstarávanie zbytočne nadmerne veľkých nájomných bytov. S prihliadnut ím na to, že do priemernej podlahovej plochy bytov sa započítavajú všetky obstarávané byty, nevylučuje to možnosť obstarania aj jedného, prípadne aj viac väčších bytov (max. však do 80 m2 podlahovej plochy) pre domácnosti s väčším počtom členov.

Pre obstarávanie bytov s menšou priemernou podlahovou plochou, a to do 50 m2 sa navrhuje možnosť z ískania až 30 %-ého podielu dotácie, pričom však oprávnený náklad na m2 podlahovej plochy zohľadňuje, že obstaranie taký chto bytov je finančne náročnejšie a teda tento náklad je vyšší v porovnaní s ďalšími možnosťami. Ak priemerná podlahová plocha bytov je od 50 m2 do 56 m2, podiel dotácie je limitovaný 25 % a oprávnený náklad na m2 podlahovej plochy je nižší ako pri prvej mo žnosti. Pre obstarávanie bytov s väčšou priemernou podlahovou plochou, a to od 56 m2 do 60 m2 sa navrhuje možnosť získania najnižšieho podielu dotácie, t.j. do 20 % a súčasne aj oprávnený náklad na m2 podlahovej plochy je nižší v porovnaní s menšími bytmi.

V prípade obstarávania bytov nižšieho štandardu je postup obdobný s tým, že sa navrhujú dve pásma, a to prvé do 45 m2 a druhé od 45 m2 do 55 m2. Dotá ciu možné poskytnúť, až do výšky 75 % oprávnen ých nákladov, resp. 70 %. Táto výška je stanovená so zreteľom na zložitosť riešeného problému zo strany obcí. Taktiež oprávnený náklad na m2 podlahovej plochy je stanovený rozdielne, a to pre menšie byty vyšší ako pre väčšie.

Efektívnosť riešenia projektov má vplyv na užívanie stavieb, preto sa navrhuje, aby v prípade, že je riešenie energeticky úsporné, bol zvýšený podiel dotácie. Úspornosť riešenia v tomto prípade sa posudzuje vo vzťahu k potrebe tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody stanovenej podľa STN 73 0540-2: 2002 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Èasť 2: Funkčné požiadavky, ktorá je 10 % nižšia ako normová potreba.

Súčasne sa však navrhuje, aby v prípade ak stavba obsahuje vysoký podiel ostatných plôch, ktoré nie sú priamo využiteľné na bývanie (veľké priestory pre schodištia, chodby, spoločné priestory a pod.) bol podiel dotácie znížený.

V prípade obstarávania technickej vybavenosti pre nájomné byty sa navrhuje podiel mož nej dotácie 50 % oprávnených nákladov. Pre určenie dotácie je však rozhodujúce koľko bytov sa predmetnou technickou vybavenosťou podporuje a preto je potrebné výslednú dotáciu prepočítať aj cez poč et nájomných bytov a limit na 1 byt.

Pre výstavbu technickej vybavenosti do rómskej osady sa navrhuje možnosť jej poskytnutia do 80 % oprávnených nákladov. Táto výška je stanovená so zreteľom na zložitosť riešeného problému zo strany obcí. Aj v tomto prípade je výsledná výška dotácie limitovaná merným ukazovateľom, ktorým je dĺžka budovaného vybavenia.

Navrhuje sa, aby podiel dotá cie na odstraňovanie systémovej poruchy predstavoval až 50%, ak ide o poruchy balkónov, atiky, lodžií a pod. V prípade, ak ide o odstránenie systémovej poruchy zateplením, ktoré má pre bytový dom aj ďalš ie prínosy pre ich vlastníkov vo forme úspor pri ich vykurovaní, navrhuje sa podiel dotácie 30 % opr ávnených nákladov. V oboch prípadoch sa navrhuje aj absolútny limit vztiahnutý na m2 podlahovej plochy bytu tak, aby nedochádzalo k neefektívnemu vynakladaniu štátnych prostriedkov.

Na niektorých konštrukčných systémoch alebo stavebných sústavách sa môžu vyskytovať aj dve alebo viac systémových porúch, preto je umožnené poskytnúť dotá ciu na každú z týchto porúch.

Vzhľadom na to, že obstarávanie nájomných bytov a technickej vybavenosti, ako aj odstraňovanie systémových porúch bytových domov je podporované štátnymi prostriedkami, je v zákone upravené čo je možné zahrnúť do oprávnených nákladov. Do oprávnených nákladov sa navrhuje nezapočítavať náklady, ktoré žiadateľovi vznikli pred podaním ž iadosti (napr. obstaranie pozemku), ako ani náklady na časti stavby, ktoré nesúvisia s bývaním (garáže, nebytové priestory – obchody, administratí vne priestory apod.). Oprávnené náklady sa preukazujú rozpočtom stavby pri podaní žiadostí, pre rozhodnutie je však rozhodujúca cena dohodnutá v zmluve uzatvorenej so zhotoviteľom a dokladovaná rozpočtom stavby vypracovaným zhotoviteľom, resp. v kúpnej zmluve, ak ide o kúpu nájomných bytov a prislúchajúcej technickej vybavenosti.

K § 9:

Rast cien stavebných prác a stavebných materiálov a výrobkov si vyžaduje upraviť spôsob prepočtu v zákone stanovených absolú tnych limitov. Absolútne limity sa navrhuje prepočítať koeficientom, ktorý sa vypočíta z indexu rastu cien stavebných prác a indexu rastu cien stavebných materiálov a výrobkov, ako aritmetický priemer týchto hodnôt. V prípade však, ak tento koeficient bude menší ako 1,01 (t.j. dôjde k rastu cien najviac 1 % sumy sa medziročne neupravia.

K § 10:

Vzhľadom na to, že ide o investovanie verejných zdrojov je ž iaduce, aby bol zabezpečená kvalita realizácie stavby a garancie dodržania technologických procesov a postupov. Podmienkou pre poskytnutie dot ácie je preto, aby bol na stavbe zabezpečený investorom (žiadateľom) dohľad odborne spôsobilou osobou, ktorá bude sledovať záujmy investora pri realizácii stavby.

Dotáciu nie je možné poskytnú ť, ak si žiadateľ neplní povinnosti vo vzťahu k štátu, štátnym inštitúciám, štátnym fondom alebo iným veriteľom.

Obstarávanie nájomných bytov a súvisiacej technickej vybavenosti by malo vychádzať z potrieb obce, ktoré sú premietnuté do jej rozvojový ch programov. Preto aj podmienkou pre poskytnutie dotácie je, že obec má schválený program rozvoja bývania obce, alebo má tieto požiadavky premietnuté do programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

V zdôvodnení k § 9 sa uvádza, že vyšší územný celok sa podieľa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja . Preto aj v rámci podmienok je upravené, že dotáciu je možné poskytnúť len, ak samosprávny kraj rieši problém viacerých obcí a splnenie tejto podmienky bude deklarovať aj v žiadosti.

K § 11:

Dotáciu na obstaranie nájomných bytov je možné poskytnúť žiadateľovi, ktorý sa zaviaže, že byt získaný s dotáciou poskytnutou podľa tohto zákona, prenajme len domácnosti, ktorá je definovaná týmto zákonom.

Z definovania sociálneho bývania vyplýva, že ide o zabezpečenie primeraného a ľudský dôstojného bývania. To súčasne znamená, že v rámci tohto systému by mali byť domácnostiam poskytované byty, ktoré zabezpečujú bývanie s maximálnym ekonomickým a technickým využitím. Slovenská technická norma (73 4301) upravuje, že pre jednočlennú domácnosť je primeraná vý mera obytnej plochy bytu 16 m2, a v prípade, ak ide o obytnú miestnosť s kuchyň ou je primeranou plochou plocha 20 m2. Po dopočítaní plôch príslušenstva je pre jednočlennú domácnosť primeraná plocha bytu cca 26 m2. Pri dvojčlennej domácnosti je možné primerané bývanie zabezpečiť v byte o ploche cca 38 m2, pre trojčlennú domá cnosť je primeranou plocha 49 m2 a pre štvorčlennú domácnosť je primeranou plocha 63 m2. Pre byty nižšieho štandardu m ôžu byť plochy o 20 až 30 % menšie. Z uvedených plôch bytov vyplýva, že obec pri snahe o riešenie sociálneho bývania vie obstarávať také byty, ktorých skladba bude v priemere dosahovať 60 m2 pri bytoch bežného štandardu a 50 m2 pri bytoch nižšieho štandardu. Obec m ôže obstarávať v prípade nutnosti aj väčší byt s plochou napr. 80 m2, avšak obstaranie takéhoto bytu bude potrebné vykompenzovať obstaraním aj menších bytov.

Obec sa pri poskytnutí dotácie musí zaviazať, že po dobu 30 rokov bude využívať byty na nájomné bývanie tak, aby bolo zabezpečené, že nájomné byty postavené s podporou verejných prostriedkov nemohli byť v kratšej dobe prevedené do vlastníctva nájomníkov. Z uvedeného dô vodu je nevyhnutné, aby obec uzatvorila s ministerstvom záložnú zmluvu na zabezpečenie tejto podmienky.

K § 12 :

Navrhuje sa, aby zákon upravil základné náležitosti nájomnej zmluvy. Jednou zo základných náležitostí je, že tieto byty je možné prenajať len na dobu určitú, nepresahujú cu 3 roky, v prípade prenajímania bezbariérového bytu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím je možné dobu nájmu stanoviť až na 10 rokov. Predpis umožňuje v nájomnej zmluve dohodnúť prá vo na opakované prenajatie bytu v prípade, že nájomník spĺňa podmienky stanovené v zákone a dohodnuté v nájomnej zmluve.

K možnosti zachovania nájmu bytu aj v prí pade, ak súčasný nájomca prekračuje stanovenú hranicu vychádza z niekoľkoročných skúseností fungovania tejto formy podpory obstarávania nájomných bytov z verejn ých zdrojov. V priebehu doby nájmu domácnosť dosahovala nízke príjmy, ktoré jej neumožnili zabezpečiť si zdroje na obstaranie vlastného bývania. Po uplynutí doby nájmu (spravidla 3 roky) domácnosť prekro čila stanovenú hranicu o niekoľko euro. V zmysle stanovených podmienok takáto domácnosť strácala možnosť bývať v nájomnom byte, avšak vzhľadom na svoje príjmy si nevedela zabezpečiť iné bývanie. Obci naďalej zostával problém s riešením bývania týchto domácností. Navrhuje sa preto, aby bolo možné zachovať pri opakovanom nájme nájom aj domácnosti, ktorá prekračuje určenú hranicu avšak len o 0,5 %.

Nájomné byty obstarávané v rámci tejto podpory sú určené pre riešenie bývania sociálne slabších skupín obyvateľstva. Pri prenajímaní týchto bytov sa dáva mo žnosť obci vybrať finančnú zábezpeku, maximálne však do výšky 6 mesačných platieb ná jomného. Okrem tejto finančnej zábezpeky, ktorú môže obec požadovať maximálne 30 kalendárnych dní pred podpísaním nájomnej zmluvy, nemôž e obec požadovať od budúceho nájomcu iné finančné plnenia. Toto obmedzenie sa samozrejme nevzťahuje na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, t.j. nájomného a úhrad nákladov za poskytovanie slu žieb spojených s bývaním.

K § 13:

Dotá ciu na obstaranie technickej vybavenosti je možné poskytnúť v súvislosti s obstarávaním nájomných bytov podporovaných podľa tohto zákona alebo obstaranie technickej vybavenosti, ktorá súvisí s obstarávaním nájomných bytov podľa zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.

K § 14:

Účelnosť a efektívnosť vynakladania štátnych prostriedkov je nevyhnutné preukázať aj v prípade odstraňovania systémových porúch bytových domov. To znamená, že je potrebné preukázať nielen jej existenciu, ale aj navrhnúť účinný systém jej odstránenia, ktorý zamedzí možnosť jej ďalšieho výskytu. Dotáciu na odstránenie systémovej poruchy je možné poskytnúť na jeden druh systé movej poruchy daného domu, alebo jeho časti len raz.

K § 15:

Ustanovenie upravuje postup pri predkladaní žiadostí o dotáciu. Tento postup predpokladá nevyhnutnú spoluúčasť krajských stavebných úradov, ktoré budú preberať žiadosti a overovať ich úplnosť. Pri žiadostiach, ktoré splnia podmienky zákona spracuje krajský stavebný úrad aj hodnotenie podľa výberový ch kritérií. Podľa bodového hodnotenia získaného na základe výberových kritérií sa stanoví poradie. Krajský stavebný úrad následne zašle na ministerstvo žiadosti do stanoveného limitu, prič om bude vychádzať z vytvoreného poradia. Ostatné vyhovujúce žiadosti zostanú v zásobní ku pripravených projektov. V prípade, že sa vytvoria zdrojové možnosti na poskytnutie dotácie k žiadostiam zo zásobníka, vyzve ministerstvo na ich dodatočné predloženie, inak oznámi krajským stavebným úradom, aby ich vrátili žiadateľom. Ministerstvo posudzuje splnenie podmienok zákona u predložených žiadostí poskytuje dotáciu do výšky limitu prostriedkov schválených v štá tnom rozpočte na daný účel.

K § 16:

Dot áciu je možné poskytnúť len na základe zmluvy, ktorá upraví základné práva a povinnosti zmluvných strán. Ustanovenie upravuje základné n áležitosti zmluvy o poskytnutí dotácie. Okrem údajov o zmluvných stranách, údajoch o stavbe, výške poskytnutej dotácie a podmienkach jej čerpania, spôsobe plnenia záväzkov zmluvných bude zmluva upravovať postup pri realizovaní úhrad faktúr. Pred realizáciou úhrady faktúry však bude krajským stavebným úradom overený súlad faktur ácie so skutočne vykonanými prácami. Tieto činnosti v súlade so zákonom č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný z ákon) v znení neskorších predpisov sú oprávnené vykonávať krajské stavebné úrady.

K § 17:

Kontrolu dodržiavania podmienok bude zabezpečovať ministerstvo a príslušné stavebné úrady. Sankcie za porušenie finanč nej disciplíny sú dané zákonom o rozpočtových pravidlách.

K § 18:

Vzhľadom na to, že nájomne byty obstarané podľa tohto zákona boli z časti financované z verejných zdrojov je nevyhnutné, aby vlastník zodpovedne pristupoval k správe týchto bytov a zabezpečil kvalifikovanú správu bytov.

K § 19:

Správu údajov o poskytnutých dotáciách a jednotlivých žiadateľoch nie je možné zabezpečiť bez vytvorenia informačného systému.

K § 20:

Zá kon vymedzuje pojem sociálneho bývania v súlade s podmienkami upravenými v krajinách Európskej únie. Deklarovanie bývania ako jedného zo základn ých ľudských práv vytvára záväzok pre verejné subjekty (štát, obce), aby sa angažovali pri jeho riešení. Taktiež sociálna diferenciácia spoločnosti vytvára požiadavku na zapojenie verejný ch subjektov do oblasti bývania. Sociálne bývanie je preto definované ako bývanie s účasťou verejných zdrojov.

Účasť verejných zdrojov na obstaraní b ývania môže byť v rôznych formách, a to v závislosti na skupine podporovaných domácností. Rovnako aj bývanie môže byť zabezpečované v rôznych formách. Zákon upravuje, že sociálne bývanie môže byť zabezpečované v nájomných bytoch alebo v iný ch budovách na bývanie, pričom ide predovšetkým o detské domovy, zariadenia pre seniorov, zariadenia pre podporované bývanie, domovy sociá lnych služieb.

K § 21:

Sú vrstvy obyvateľstva, ktoré vzhľ adom na charakter bytu ako tovaru nie sú schopné si sami obstarať primerané bývanie. Zasahovanie štátu do bývania, jeho štruktúrovaná podpora jednotlivým skupinám populácie sa rieši prijatím a uplatňovan ím bytovej politiky.

Pre uspokojenie potrieb bývania formou sociálneho bývania sa navrhuje vymedziť domácnosti vo vzťahu k násobku životného minima.

V prípade osobitných skupín fyzických osôb nie je však rozhodný príjem ale iný status. Do tejto skupiny patria predovšetkým osoby, ktorým zanikla ústavná starostlivosť, n áhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť alebo osobitná starostlivosť poručníka. Ïalšom skupinou osoby, ktorým sa poskytuje bytová náhrada za byt vydaný pri náprave krívd podľa osobitných predpisov.

V prípade poskytovania bývania v nájomnom byte, ako bytovej náhrady za byt vydaný pri náprave krívd podľa osobitných predpisov, na ktorý sa vzťahuje regulácia cien ná jmu bytu, nejde o riešenie bytových náhrad na základe rozhodnutia súdu o práve na primeranú bytovú náhradu pri výpovedi nájmu bytu. Nejde ani o riešenie úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády SR č. 640/2009, ale o poskytnutie bytovej náhrady na základe dohody obce a nájomcu dotknutého bytu o poskytnutí bytovej náhrady za vypratávaný byt, ktorej uzatvorenie je aj v súlade s platnou právnou úpravou možné.

Splnenie podmienky príjmu sa skúma z príjmu za prechádzajúci kalendárny rok z dôvodu získania komplexnejšieho pohľadu na dosahované prí jmy v priebehu roka. Pre splnenie tejto podmienky nie je možné akceptovať, ak by sa príjem poberaný len časť roka prepočítaval na celý rok, resp. dochádzalo k iným nepresnostiam. Pre zamedzenie skresľovania prí jmu sa mesačný príjem prepočíta k počtu mesiacov, počas ktorých sa poberal. Splnenie podmienky sa preukáže porovnaním príjmu k životnému minimu domácnosti vypočítaného zo súm platný ch ku koncu roka, v ktorom sa príjem zisťoval.

Vzhľadom na to, že ide o b ývanie financované z verejných zdrojov je nevyhnutné limitovať aj maximálnu podlahovú plochu obstarávaný ch bytov. Navrhuje sa pre byt bežného štandardu dodržať maximálnu podlahovú plochu bytu 80 m2 a 60 m2 pre byt nižšieho štandardu. Stanovenie maximálnych limitov vychádza z poznatkov, ktoré zí skalo ministerstvo za obdobie poskytovania podpory na riešenie sociálneho bývania.

Dodržanie podmienky maximálnej plochy bytu sa neuplatní pri byte určenom pre bývanie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, z dôvodu vytvorenia nevyhnutnej mobility obč anov s ťažkým zdravotným postihnutím v priestore bytu.

K § 22:

Navrhuje sa, aby sa podmienky upraven é týmto zákonom vzťahovali aj na zmluvy, ktoré boli uzatvorené podľa predchádzajúcich právnych predpisoch upravujúcich poskytovanie dotácií na rozvoj bývania.

K § 23:

Ustanovením sa ruší súčasný prá vny predpis upravujúci poskytovanie dotácií na rozvoj bývania.

K § 24:

Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR vykonávacím predpisov upraví postup a metodiku pre hodnotenie kvality podporených stavieb nájomných bytov. Hodnotenie kvality bude zamerané na remeselné prevedenie zvislých a vodorovných konštrukcií, obkladov, dlažieb, podláh, apod.

K § 25:

V súlade so zákonom o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy sa navrhuje účinnosť zákona 1. januára 2011.

Bratislava 11. augusta 2010

Iveta Radičová

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Juraj Miškov

minister hospodá rstva a výstavby

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu