Zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní 443/2010 účinný od 01.01.2018 do 31.12.2019

Platnosť od: 19.11.2010
Účinnosť od: 01.01.2018
Účinnosť do: 31.12.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna hospodárska politika, Sociálna pomoc, Štátne fondy

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST11JUD4DS9EUPP7ČL0

Zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní 443/2010 účinný od 01.01.2018 do 31.12.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 443/2010 s účinnosťou od 01.01.2018 na základe 249/2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov

K predpisu 249/2017, dátum vydania: 17.10.2017

Dôvodová správa

 

 

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov je predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Štát podporuje vybrané oblasti bývania formou prideľovania dotácií na rozvoja bývania poskytovaných v zmysle zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Zákon ustanovuje rozsah, podmienky a spôsob poskytovania finančných prostriedkov formou dotácií na rozvoj bývania.

V súlade so zákonom poskytuje Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky dotácie na účel obstarania nájomného bytu na účel sociálneho bývania, na obstaranie technickej vybavenosti a na odstránenie systémovej poruchy bytového domu.

Podpora na obstaranie nájomných bytov je určená žiadateľom, ktorými sú obce, mestá, vyššie územné celky a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu, ktorej zakladateľom alebo  jedným zo zakladateľov je obec (mesto) alebo vyšší územný celok podľa zákonom definovaných podmienok. Takto obstarané nájomné byty predstavujú sociálne bývanie v zmysle zákona a sú určené na bývanie zákonom špecifikovaných skupín obyvateľstva.

Vypracovanie návrhu na zmenu a doplnenie zákona vyplýva z potreby ustanovenia nových a spresňujúcich podmienok pre poskytovanie dotácie a z požiadaviek, ktorých nevyhnutnosť vyplynula aplikáciou platného znenia zákona v praxi. Ďalším opatrením je podpora obstarávania štartovacích bytov, ktorými sú nájomné byty s menšou podlahovou plochou (do 50 m2 podlahovej plochy bytu, t.j. môže ísť o 2 izbové byty), ktoré budú prenajímané max. na 6 rokov a mali by podporiť mobilitu pracovnej sily. 

Predložený návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a jeho vplyv je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a nemá vplyv na informatizáciu a na služby verejnej správy pre občana. Vo vzťahu na sociálne vplyvy sa návrh zákona hodnotí pozitívne. Predložený návrh zákona nevyžaduje nové nároky na pracovné sily.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, nemá súvislosť s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

 

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie 

 

 

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky 

 

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov

 

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

 

a) nie je upravená v práve Európskej únie

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

 

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

 

 

 

Doložka vybraných vplyvov

 

1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov

 

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

 

Charakter predkladaného materiálu

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Žiadne

 

Termín začiatku a ukončenia PPK

06. 02 . 2017 – 13. 02. 2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

február 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

 

 

2. Definovanie problému

Významnou formou podpory štátu je poskytovanie dotácií pre vybrané oblasti rozvoja bývania, ktoré sú poskytované v zmysle zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov. Potreba úpravy a doplnenia zákona vyplynula z aplikácie platného znenia zákona v praxi a z nutnosti stanovenia spresňujúcich podmienok pri poskytovaní dotácií. 

 

3. Ciele a výsledný stav

Návrh zákona navrhuje úpravy a doplnenia, ktoré vyplývajú z aplikácie platného znenia zákona v praxi, z nutnosti stanovenia spresňujúcich podmienok pre poskytovanie dotácie  a taktiež sa zavádzajú možnosti pre poskytovanie dotácie na obstaranie, tzv. štartovacích bytov. 

4. Dotknuté subjekty

Obce, mestá, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti, vyšší územný celok a nezisková organizácia s minimálnou 51 %-nou majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku.

5. Alternatívne riešenia

Žiadne.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena  vykonávacích predpisov?

  Áno

  Nie

Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 326/2015 Z. z. o výške dotácie na obstaranie nájomného bytu, obstaranie technickej vybavenosti a odstránenie systémovej poruchy a výške oprávnených nákladov na obstaranie nájomného bytu v znení vyhlášky č. 284/2016 Z. z.

Opatrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 449/2013 Z. z., ktorým sa ustanovujú vzory žiadostí o poskytnutie dotácie na rozvoj bývania v znení opatrenia č. 415/2015 Z. z.  

7. Transpozícia práva EÚ 

Žiadna.

8. Preskúmanie účelnosti**

 

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. 

** nepovinné

 

 

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

 

 

 

 

 

 

    vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

 

10. Poznámky

Predložený návrh zákona je zmenou a doplnením zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov.  

11. Kontakt na spracovateľa

MDV SR – Ing. Žemberová,02/594 94 573, zuzana.zemberova@mindop.sk

 

12. Zdroje

 

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania.

 

K doložke vybraných vplyvov

Z doložky vybraných vplyvov vyplýva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy kvantifikovaný na roky 2017 až 2020 vo výške 90 000 000 eur ročne. Rozpočtovo nekrytý vplyv na roky 2017 až 2020 je kvantifikovaný vo výške 30 000 000 eur ročne. Z doložky nie je zrejmé, či sa v rámci týchto výdavkov uvažuje aj s prípadnými výdavkami súvisiacimi s možnosťou zriadiť organizáciu na zabezpečenie úloh pre rozvoj sociálneho bývania (bod 27. návrhu). Účinnosť novely zákona sa navrhuje 1. januára 2018. V schválenom rozpočte na rok 2017 sú v kapitole Ministerstva dopravy a výstavby SR rozpočtované zdroje na výstavbu a obnovu bytového fondu vo výške 40 mil. eur. V predloženej doložke sú ako v rozpočte zabezpečené uvedené len prostriedky vo výške 10 mil. eur, pričom predkladateľ neuvádza návrh na krytie zvýšených výdavkov vo výške 30 mil. eur ročne. Komisia upozorňuje, že v bode C.12. uznesenia vlády SR č. 461/2016 je uložené ministrom, predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy a správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu nepredkladať v roku 2017 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2017 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy. Požiadavky na roky 2018 až 2020 Komisia žiada zabezpečiť v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby SR na príslušný rozpočtový rok. V nadväznosti na uvedené Komisia žiada prepracovať doložku vybraných vplyvov tak, že financovanie návrhu bude zabezpečené v rozpočte kapitoly a rozpočtovo nekrytý vplyv v jednotlivých rokoch bude nulový.

 

V doložke vybraných vplyvov je potrebné prehodnotiť sociálne vplyvy na pozitívne a vypracovať analýzu sociálnych vplyvov podľa prílohy č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Pozitívne sociálne vplyvy súvisia s opatreniami na efektívnejšiu podporu nájomného bývania z verejných zdrojov, so zavedením štartovacích bytov a možnosťami ich zvýšenej podpory v lokalitách, kde je potenciál hospodárskeho rozvoja. Návrh bude mať pozitívne sociálne vplyvy najmä v bode 4.2 – na prístup k nájomnému bývaniu pre nižšie príjmové skupiny a zraniteľné skupiny obyvateľstva a v bode 4.4 na zamestnanosť a trh práce, pričom môže mať dosah na fungovanie trhu práce v súvislosti s uľahčením územnej mobility pracovnej sily.

 

Záverom Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa vznesených pripomienok.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

 

 

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

 

Tabuľka č. 1 

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:  

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

100 000 000

100 000 000

100 000 000

100 000 000

v tom: MDV SR /01701

40 000 000

40 000 000

40 000 000

40 000 000

z toho: 

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

40 000 000

40 000 000

40 000 000

40 000 000

Rozpočtové prostriedky

40 000 000

40 000 000

40 000 000

40 000 000

    EÚ zdroje

0

0

0

0

    spolufinancovanie

0

0

0

0

v tom: ŠFRB

60 000 000

60 000 000

60 000 000

60 000 000

z toho: 

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

    EÚ zdroje

0

0

0

0

    spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

60 000 000

60 000 000

60 000 000

60 000 000

Vplyv na počet zamestnancov 

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

 

 

 

 

- vplyv na obce

 

 

 

 

- vplyv na vyššie územné celky

 

 

 

 

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

 

 

 

 

- vplyv na obce

 

 

 

 

- vplyv na vyššie územné celky

 

 

 

 

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

 

 

 

 

Financovanie zabezpečené v rozpočte

100 000 000

100 000 000

100 000 000

100 000 000

v tom: MDV SR /01701

40 000 000

40 000 000

40 000 000

40 000 000

            ŠFRB

60 000 000

60 000 000

60 000 000

60 000 000

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

 

Predkladaný materiál v čase jeho spracovania nepredpokladá nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy v rokoch 2018 až 2020. Finančné krytie jednotlivých účelov vyplývajúcich z predkladaného materiálu sú zabezpečené v rámci limitu výdavkov rozpočtu kapitoly MDV SR na príslušný rozpočtový rok a v rozpočte Štátneho fondu rozvoja bývania. Jednotlivé účely bude MDV SR financovať podľa vývoja potrieb, a to vo výške rozpočtovaných limitov výdavkov v rámci  podprogramu 01701 Výstavba a obnova bytového fondu  na základe vlastného rozhodnutia v súlade s príslušnou legislatívou. 

V prípade, ak sa v príslušnom rozpočtovom roku preukáže vyššia potreba na finančné krytie jednotlivých účelov v rámci podprogramu 01701 Výstavba a obnova bytového fondu, MDV SR bude tieto zvýšené potreby  realizovať prioritne v rámci disponibilného limitu výdavkov programu 017 Podpora rozvoja bývania a následne v rámci procesu prípravy rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok.

 

2.2. Popis a charakteristika návrhu

 

2.2.1. Popis návrhu:

 

Zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní je zákonom upravujúcim podmienky pre poskytovanie dotácií na obstarávanie nájomných bytov súvisiacej technickej vybavenosti a obnovu bytového fondu tvorenú odstraňovaním systémových porúch bytových domov. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z.  z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní súvisí s navrhovanou  zmenou v systéme podpory odstránenia systémových porúch bytových domov. 

Návrh zákona obsahuje úpravy a doplnenia vyplývajúce z aplikácie platného znenia zákona v praxi a z nutnosti stanovenia spresňujúcich podmienok pre poskytovanie dotácie. V návrhu sa zavádzajú možnosti pre poskytovanie dotácie na obstaranie, tzv. štartovacích bytov.

 

2.2.2. Charakteristika návrhu:

 

       zmena sadzby

       zmena v nároku

       nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

       kombinovaný návrh

 x    iné 

 

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2 

Objem aktivít

Odhadované objemy

2017

2018

2019

2020

Indikátor ABC

 

 

 

 

Indikátor KLM

 

 

 

 

Indikátor XYZ

 

 

 

 

 

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Predkladaný materiál v čase jeho spracovania nepredpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v rokoch 2018 až 2020. Výdavky sú zabezpečené v rámci limitu výdavkov rozpočtu kapitoly MDV SR na príslušný rozpočtový rok a v rozpočte Štátneho fondu rozvoja bývania. 

 

Tabuľka č. 3 

 

Príjmy (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2017

2018

2019

2020

 

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

 

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

 

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

 

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

 

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

 

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

 

1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ministerstvo dopravy a výstavby SR Tabuľka č. 4 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2017

2018

2019

2020

 

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

40 000 000

40 000 000

40 000 000

40 000 000

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

40 000 000

40 000 000

40 000 000

40 000 000

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

40 000 000

40 000 000

40 000 000

40 000 000

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Štátny fond rozvoja bývania Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2017

2018

2019

2020

 

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

60 000 000

60 000 000

60 000 000

60 000 000

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

60 000 000

60 000 000

60 000 000

60 000 000

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie 

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností? 

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom? 

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Cenová dostupnosť nájomného bývania pre nižšie príjmové skupiny a zraniteľné skupiny obyvateľstva..

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Domácnosti s mesačným príjmom najviac vo výške 3- násobku, resp. 4-násobku životného minima. 

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

 

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

 

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

 

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Nižšie výdavky pre domácnosti v súvislosti s úhradou výdavkov spojených s bývaním. 

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie: 

 

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Vzhľadom na predpokladaný objem výdavkov zo štátneho rozpočtu a v súvislosti so zavedením štartovacích bytov môže mať návrh vplyv na cca 1 500 domácností.

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

 

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie: 

 

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

 

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

 

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

 

 

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám? 

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

Φ sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím), 

Φ kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

Φ pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím, 

Φ zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

Φ zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím, 

Φ k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu, 

Φ bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

Φ doprave,

Φ ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

Φ spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

Φ informáciám

Φ k iným právam (napr. politickým).

V súvislosti so zavedením štartovacích bytov a možnosťou zvýšenia podpory v lokalitách, kde je potenciál hospodárskeho rozvoja návrh vytvára podmienky pre prístup k cenovo dostupnému nájomnému bývaniu pre nižšie príjmové skupiny a zraniteľné skupiny obyvateľstva. 

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia? 

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

Φ domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

Φ nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

Φ deti (0 – 17),

Φ mladí ľudia (18 – 25 rokov),

Φ starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

Φ ľudia so zdravotným postihnutím,

Φ marginalizované rómske komunity 

Φ domácnosti s 3 a viac deťmi,

Φ jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

Φ príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

Φ iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

 

 

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

 

 

 

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

Φ podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti, 

Φ zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života, 

Φ podpora rovnej participácie na rozhodovaní, 

Φ boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi, 

Φ eliminácia rodových stereotypov.

 

 

 

 

 

 

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. 

Vytvorením podmienok pre zvýšenie podielu cenovo dostupného nájomného bývania sa vytvoria možnosti pre zvýšenie pracovných príležitostí pre nižšie príjmové skupiny a zraniteľné skupiny obyvateľstva. 

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

 

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

 

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr.  zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Návrh môže mať dosah na fungovanie trhu práce v súvislosti s uľahčením územnej mobility pracovnej sily

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

 

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

 

 

 

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Cenová dostupnosť nájomného bývania je limitovaná aj dostupnosťou pozemku. Súčasné povoľovanie bytových stavieb si vyžaduje, aby každá stavba mala určitý počet odstavných a parkovacích plôch zodpovedajúci slovenskej technickej norme. Predovšetkým v mestách môžu byť náklady na obstaranie pozemku limitujúcim faktorom pre obstaranie dostupného nájomného bývania. Navrhuje sa preto v rámci definície pojmu technická vybavenosť doplniť aj garážové stojisko ako priestor v bytovom dome alebo polyfunkčnom dome na odstavenie motorového vozidla. 

K bodu 2

Ustanovenie definuje štartovací byt ako nájomný byt, ktorý má rozlohu do 50 m2 podlahovej plochy, t. j. môže ísť o byt s dvoma obytnými miestnosťami a mal by podporiť mobilitu pracovnej sily. Takéto štartovacie byty by mali mať limitovanú max. dobu nájmu. Navrhuje sa, aby táto doba nepresiahla šesť rokov, pričom je potrebné dodržať ostatné ustanovenia zákona, t.j. nájomná zmluva môže byť uzatvorená na dobu určitú nepresahujúcu tri roky a pri dodržaní podmienok zákona je možné uzatvoriť jedenkrát opakovaný nájom. 

Žiadateľ môže v rámci jednej žiadosti o poskytnutie dotácie na obstaranie nájomných bytov obstarať aj štartovací nájomný byt, pričom však pre zvýšenie podielu dotácie bude musieť  v žiadosti o dotáciu špecifikovať údaje o štartovacom nájomnom byte vrátane oprávnených nákladov na jeho obstaranie.    

K bodu 3

Dverné ústupky a okenné ústupky sú plochami, ktoré nie je reálne možné využiť v rámci plochy bytu, preto sa navrhuje ich nezapočítavanie do podlahovej plochy bytu. Takéto vymedzenie je upravené aj v technickej norme pre bytové budovy.

K bodu 4 

Pri poskytovaní dotácie na odstránenie systémových porúch bytových domov sú príjemcom tejto dotácie vlastníci bytov a nebytových priestorov. Navrhuje sa preto upraviť, že žiadateľom sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorých zastupuje správca, ktorý koná v mene a na účet vlastníkov bytových a nebytových priestorov.

K bodu 5 

Pre dodržanie podmienok zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je pri výstavbe rozhodujúci globálny ukazovateľ. Nižšia výpočtovo určená potreba tepla na vykurovanie v závislosti na faktore tvaru v porovnaní s požiadavkami technickej normy nemusí znamenať, že stavba bude vyhovovať podmienkam energetickej hospodárnosti. Preto sa navrhuje zo zákona vypustiť možnosť zvýšenia podielu dotácie, ak je podiel výpočtovo určenej potreby tepla na vykurovanie nižší o 10 % ako je potreba tepla na vykurovanie určená v závislosti od faktora tvaru podľa technickej normy.

Dodržanie podmienok energetickej hospodárnosti je však premietnuté do výšky oprávnených nákladov stavby, ktoré zohľadňujú vyššie energetické požiadavky kladené na stavby.

 

 

K bodu 6

Pre podporu štartovacích bytov sa navrhuje možnosť zvýšiť podiel dotácie o 10 %, čím sa vytvorí pre žiadateľov priestor stanoviť primerané nájomné pre nájomníka a nájomcom možnosť kumulovať si vlastné zdroje pre zabezpečenie si iného bývania v budúcnosti.

K bodu 7 a 20

Legislatívno-technická úprava. Navrhovaná zmena nadväzuje na zákon č. 378/2016 Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrhom zákona sa mení názov Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. 

K bodu 8

Ustanovenie upravuje, že do oprávnených nákladov za obstaranie technickej vybavenosti nie je možné započítať náklady vynaložené za vodovodnú a kanalizačnú prípojku alebo garážové stojisko ak sú tieto náklady súčasťou obstarávacej ceny na obstaranie nájomného bytu. Sleduje sa tým  zamedzenie duplicitnému vynakladaniu verejných zdrojov, pretože dotácia nebude duplicitne poskytnutá na obstaranie vodovodnej, kanalizačnej prípojky alebo garážového stojiska, ak sú tieto obstarávané v rámci spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, resp. spoločných zariadeniach bytového domu prislúchajúcemu k obstarávanému nájomnému bytu.    

K bodu 9

Predmetné ustanovenie má zabezpečiť, že pri poskytnutí dotácie je garantované finančné krytie stavby. Platné znenie zákona upravuje, že dotáciu nie je možné poskytnúť, ak žiadateľ nepreukáže, že má zabezpečené vlastné zdroje vo výške rozdielu medzi oprávnenými nákladmi a požadovanou dotáciou. Žiadateľ však môže požadovať pri predložení žiadosti vyššiu dotáciu, ako je možné poskytnúť. Navrhuje sa preto, aby aj pri chybne určenej výške dotácie žiadateľom mohlo ministerstvo požadovať od žiadateľa preukázanie rozdielu medzi oprávnenými nákladmi a dotáciou vypočítanou ministerstvom, ktorú je možné poskytnúť na základe posúdenia.

K bodu 10 

V súlade s ustanovenými podmienkami v zákone dotáciu nie je možné poskytnúť žiadateľovi, ktorý porušil finančnú disciplínu, je v likvidácii, v konkurze, v reštrukturalizácii, má evidované nedoplatky poistného na zdravotné a sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, nemá vysporiadané daňové nedoplatky a iné finančné vzťahy so štátnym rozpočtom. Pri odstraňovaní systémových porúch bytového domu ide o poskytnutie dotácie každému jednému vlastníkovi v podiele prislúchajúcom obnove príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu.

Ak je žiadateľom spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome táto právnická osoba preukazuje splnenie uvedených podmienok, t. j. tieto povinnosti nepreukazujú jednotliví vlastníci bytov.

Ak v bytovom dome nie je vytvorené spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zastupuje správca, ktorý koná v ich mene a na ich účet. Navrhuje sa, aby sa preukázanie týchto povinností vyžadovalo od správcu, ktorý vykonáva správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej podľa osobitného predpisu a boli tak nastavené rovnaké podmienky pre žiadateľov, ktorými je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zastúpení správcom. Táto povinnosť sa ukladá správcovi aj z toho dôvodu, že správca nakladá s poskytnutou podporou z verejných zdrojov na obnovu bytového domu a z uvedeného dôvodu by mal spĺňať všeobecné podmienky poskytnutia podpory.

K bodu 11 

Z dôvodu administratívneho zjednodušenia sa navrhuje vypustiť podmienka predkladania  programu rozvoja bývania obce alebo programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce. Vypracovanie týchto dokumentov vyplýva z iných všeobecne záväzných predpisov. Súčasťou žiadosti o poskytnutie dotácie bude vyžadovaný doklad o schválení niektorého z uvedených dokumentov. 

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na navrhovanú zmenu v bode 11.

K bodu 13

V záujme zvyšovať efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov by dotácia mala byť smerovaná na podporu stavieb, ktoré spĺňajú požiadavky v oblasti energetickej hospodárnosti budov.

K bodu 14

Súčasne s týmto návrhom zákona je v legislatívnom procese aj návrh na zmenu a doplnenie zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení zákona č. 276/2015 Z. z. V rámci tejto novely sa navrhuje, aby obstaranie technickej vybavenosti podmieňujúcej obstaranie a užívanie nových bytov bolo podporované aj vo forme zvýhodnených úverov poskytovaných Štátnym fondom rozvoja bývania. V nadväznosti na uvedené bola doplnená podmienka pre zamedzenie duplicitného financovania jedného účelu, to však nevylučuje kombinované spolufinancovanie pri obstarávaní technickej vybavenosti.

V rámci návrhu zákona sa dopĺňa možnosť podporiť aj obstaranie garážového stojiska. Vzhľadom na to, že vynakladanie verejných prostriedkov má byť efektívne, nie je účelné pre jeden nájomný byt podporovať obstaranie odstavnej plochy a aj obstaranie garážového stojiska.  Navrhuje sa preto podporiť len jeden z týchto dvoch druhov technickej vybavenosti.

K bodu 15

Spresnenie odkazu, keďže dotácia nemôže byť poskytnutá len, ak bola poskytnutá podpora zo Štátneho fondu rozvoja bývania na účel odstraňovania systémovej poruchy. Ak Štátny fond rozvoja bývania poskytol podporu na iné druhy obnovy nemalo by to byť dôvodom na neposkytnutie dotácie.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava. Zákonom č. 134/2013 Z. z., ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov bolo z § 15 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. vypustené písmeno f) bez toho, aby bola vypustená aj poznámka pod čiarou k odkazu 31.

K bodu 17 a 18

V rámci zákona sú upravené možnosti pre zvýšenie podielu dotácie na obstaranie nájomných bytov, a to v lokalitách s presne vymedzeným cieľom – najmenej rozvinuté okresy alebo štartovacie byty. Navrhuje sa preto, aby po vykonaní prvotnej kontroly a overení splnenia zákonom ustanovených podmienok okresnými úradmi v sídle kraja, tieto predložili všetky vyhovujúce žiadosti na ministerstvo.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na navrhovanú zmenu upravenú v bode 18.

K bodu 21 a 25

V § 15 ods. 15 je ustanovené, že výberové kritériá ministerstvo upraví vo všeobecne záväznom právnom predpise. Výberové kritériá musia reagovať na aktuálne požiadavky pre hodnotenie žiadostí a tieto kritériá by mali reagovať na poznatky vyplývajúce z predložených projektov v predchádzajúcom roku. V nadväznosti na uvedené sa zmeny výberových kritérií realizujú v krátkom časovom období, aby boli dodržané termíny vyplývajúce z legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Navrhuje sa preto, aby výberové kritériá zverejňovalo ministerstvo na svojom webovom sídle, pričom nie je povinnosťou ich upraviť vo všeobecne záväznom právnom predpise.

K bodu 22 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na navrhované zmeny upravené v bodoch 23 a 24.

K bodu 23

Obce sú v súlade s platným znením zákona povinné vytvárať fond prevádzky, údržby a opráv vo výške 0,5 % nákladov na obstaranie nájomného bytu ročne. V aplikačnej praxi nie je jednoznačné postavenie takto vytváraného fondu. Nájomné byty môžu byť obstarávané rôznymi spôsobmi (výstavba, kúpa) a v rôznom rozsahu v rámci bytového domu. 

Navrhuje sa ustanoviť, že vlastník nájomného bytu je povinný vytvárať osobitný rezervný fond vo výške 0,5 % nákladov na obstaranie nájomného bytu a z neho uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv vytvoreného v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Spôsob použitia fondu prevádzky, údržby a opráv upravuje zákon č. 182/1993 Z. z. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome alebo v polyfunkčnom dome dohodnú na vyšších preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv, je vlastník nájomného bytu povinný tvoriť rezervný fond v takej výške, aby boli pokryté preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv.

K bodu 24

Žiadateľ môže nadobudnúť nájomné byty aj spôsobom, pri ktorom sa neuplatnia ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. a v katastri nehnuteľností je v prospech vlastníka nájomného bytu zapísané vlastníctvo k celej bytovej budove. Vlastník nájomného bytu nemá povinnosť tvoriť fond prevádzky, údržby a opráv podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Zámerom predkladateľa je, aby si vlastník nájomného bytu vyčleňoval finančné prostriedky určené na údržbu a obnovu spoločných častí a spoločných zariadení bytovej budovy. Navrhuje sa preto zaviesť povinnosť pre vlastníka nájomného bytu tvoriť osobitný fond prevádzky, údržby a opráv bytovej budovy ročne minimálne vo výške 0,5 % oprávnených nákladov podporených nájomných bytov. Z fondu prevádzky, údržby a opráv bytovej budovy sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí bytovej budovy, vrátane opráv balkónov a lodžií, spoločných zariadení bytovej budovy, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu bytovej budovy prislúchajúce k bytom. Ak by niekedy došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu v takejto bytovej budove na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, vlastník nájomného bytu je povinný poukázať zostatok na fonde prevádzky, údržby a opráv bytovej budovy do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa zákona č. 182/1993 Z. z. 

 

K čl. II

Navrhuje sa upraviť účinnosť návrhu zákona dňom 1. januára  2018 s dostatočnou legisvakančnou lehotou. 

 

 

Bratislava 24. máj 2017

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

Arpád Érsek, v. r.

minister dopravy a výstavby 

Slovenskej republiky

 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní

K predpisu 443/2010, dátum vydania: 19.11.2010

11

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Bývanie je jednou zo základných ľudský ch potrieb, ktorá by mala byť uspokojovaná na úrovni zodpovedajúcej celkovému stupňu sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti. V súlade s vládou schválenou Koncepciou štá tnej bytovej politiky sa v podmienkach trhovej ekonomiky zodpovednosť za obstaranie vlastného bývania prenáša na občana. Predpokladom fungovania tohto princípu však je, aby štát a obec vytvorili občanom vhodné podmienky na zabezpečenie bývania.

Riešenie takých problémov ako je prístupnosť k primeranému bývaniu, cenová dostupnosť bývania a kvalita bývania, nie je možné zabezpečiť bez intervencií štátu a iných verejný ch subjektov na trhu s bytmi. Je to dané najmä sociálnou diferenciáciou spoločnosti, ktorá vytvára požiadavku na zapojenie verejných subjektov do oblasti bývania. Sú vrstvy obyvateľstva, ktoré vzhľ adom na charakter bytu ako tovaru nie sú schopné si samy obstarať primerané bývanie. Zasahovanie štátu do bývania, jeho štruktúrovaná podpora jednotlivým skupinám populácie sa rieši prijatím a uplatňovan ím bytovej politiky z úrovne štátu. V súlade s Koncepciou štátnej bytovej politiky štát vstupuje do financovania rozšírenia a zveľaďovania bytového fondu. Jednou z foriem podpory štátu je poskytovanie dot ácií pre vybrané oblasti rozvoja bývania.

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtový ch pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v § 8a upravuje, že dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Predmetný zákon ďalej upravuje, že právne vzťahy pri p oskytovaní dotácií podľa doterajších predpisov musia byť zosúladené s § 8a najneskôr k 1. januáru 2011, inak dotáciu nemožno poskytnúť.

V súčasnosti je poskytovanie dotácií na rozvoj bývania upravené vý nosom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Vzhľadom na ustanovenia zá kona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je preto potrebné zákonne upraviť predpisy pri poskytovaní dotácií na rozvoj bývania.

Predloženým návrhom nevzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet, nakoľko ide o finančné prostriedky rozpočtované v rámci existujúceho programu rozvoja bývania.

Predložený návrh zákona nevyžaduje nové nároky na pracovné sily.

Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne z áväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie.

Dolo žka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskej únie

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Euró pskej únie.

Vzhľadom na vnútroštá tny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

I. Vyčí slenie odhadu dopadov na verejné financie

a) vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet

Návrhom zákona nevzniknú nové požiadavky na št átny rozpočet. V rozpočte na roky 2010 až 2012 sú rozpočtované finančné prostriedky na realizáciu Programu rozvoja bývania. Pre rok 2010 sa rozpočtujú výdavky vo výške 47 068 977 eur a v rokoch 2011 až 2012 sa rozpočtujú výdavky vo výške 50 786 696 eur.

b) vyčí slenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty obcí

Predložený návrh pri zapojení obcí do obstarania nájomných a sú visiacej technickej vybavenosti znamená finančné dopady na rozpočet obcí vo výške 3,5 až 4,5 mil. eur. Tieto dopady nie sú nové, boli už aj počas doterajšieho spôsobu poskytovania dotácií na rozvoj bývania.

c) vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty VÚC

Predložený návrh dáva možnosť, aby aj vyšší územný celok bol žiadateľom o poskytnutie dotácií na rozvoj bývania. Zapojenie si vyžaduje, aby žiadateľ mal k dispozícií cca 50 % oprávnených nákladov, ak obstaráva technickú vybavenosť súvisiacu s obstaraním a následným užívaním nájomných bytov.

Vyššie územné celky v nadväznosti na svoju pôsobnosť môžu pri riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja, riešiť obstaranie bytov určených na poskytovanie sociálnych služieb.

V súvislosti s plnením týchto úloh dopady na rozpočty vyšších územných celkov budú v rozsahu niekoľko tisíc eur, v závislosti na miere ich zapojenia sa do Programu rozvoja bývania.

d) Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty ostatných inštitú cií

Návrh nemá dopad na rozpočty ostatných inštitúcií.

II. Vyčíslenie odhadu dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Z predloženého návrhu jeden z účelov – podpora odstránenia systémových porúch, je smerovan ý do obnovy bytového fondu, ktorý je v rozhodujúcej miere vo vlastníctve fyzických osôb. Pri zapojení sa do realizácie je vyžadovaná spoluúčasť vlastných, resp. úverových zdrojov žiadateľa vo výške 50 % až 70 % z oprávnených nákladov. Rozpočtované zdroje na tento účel (cca 10 mil. eur) si vyžiadajú podiel od obyvateľstva v rozpätí od 10 mil. eur do 23 mil. eur.

Návrh nemá dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

III. Vyčíslenie odhadu dopadov na životné prostredie

Návrh nemá negatívne dopady na životné prostredie.

IV. Odhad dopadov na zamestnanosť

Vzhľadom na to, že ide o investovanie do výstavby a obnovy bytového fondu predloženým ná vrhom sa udrží zamestnanosť alebo prispeje k zvýšeniu zamestnanosti v rozsahu cca 3 pracovných príležitostí na 33 200 eur.

V. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže vytvára nové pracovn é a podnikateľské aktivity.

B. Osobitná časť

K § 1:

Bývanie je uznané ako jedna zo základných ľudských potrieb, ktoré by malo byť uspokojované na úrovni zodpovedajúcej celkovému stupňu sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti. Deklarovanie bývania ako jedného zo základných ľ udských práv vytvára záväzok pre verejné subjekty (štát, obce), aby sa angažovali pri jeho riešení.

V súlade s ustanoveniami zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predložený zákon upravuje rozsah, spô sob a podmienky pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania.

V súvislosti s bývaním sa v rôznych obmenách používa pojem sociálne bývanie. Jeho vymedzenie nie je však doteraz legislatívne upravené. Predkladaná právna úprava si dala za cieľ vymedziť aj tento účel, a to nie len v súvislosti s poskytovaním dotácií na rozvoj bývania, ale ako všeobecný pojem, ktorý by bolo možné využiť aj v iných väzbách.

K § 2:

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy, ktoré sú používané v zákone v súvislosti s poskytovaním dotácií a ich definovanie je odlišné od pojmov definovaných v iných právnych predpisoch. V prípade definovania bytové domu a rodinného domu ide predovšetkým o to, že tieto stavby nemusia mať spoločný vstup do budovy a súčasne tento vstup nemusí byť z verejného priestoru.

Ïalej v prípade definovania podlahovej plochy bytu sa pre účely tohto zákona do plochy započítava napr. aj plocha balkónu, lodžie alebo terasy.

V rámci definovaných pojmov sa upravuje pojem 'byt bežného š tandardu' pričom ide o byt, ktorý svojím riešením, vybavením a podlahovou plochou bytov zodpovedá technickej norme STN 73 4301 a súvisiacim technickým normám. Predmetná norma upravuje že v prí pade obytnej miestnosti musí táto spĺňať nasledovné kritériá – najmenšia podlahová plocha je 8 m2 (16 m2 ak tvorí byt jedna obytná miestnosť), musí mať priame denné osvetlenie, musí mať dostatočné vetranie a vykurovanie, musí mať dostatočnú tepelnú a akustickú ochranu stavebných konštrukcií, musí mať svetlú výšku najmenej 2,4 m. Ïalej byt bežného štandardu má obsahovať stanovené príslušenstvo, ktorým je vstupný priestor bytu, kuchyňa s podlahovou plochou do 12 m2, priestor pre uskladnenie potraví n, priestor pre osobnú hygienu, priestor pre umiestnenie záchodovej misy a priestor pre uloženie predmetov na upratovanie.

Byty nižšieho štandardu sú taktiež plnohodnotnými bytmi, ktoré však majú úspornejšie riešenia a vybavenia. Napríklad podlahová plocha obytných miestností môže byť v týchto bytoch menšia o 30% ako v bytoch bežného štandardu a plocha spálne a kuchyne môže byť menšia najviac o 20%. Taktiež sa pripúšťa nižšia svetlá výška a to 2,3m. Ïalej v týchto bytoch sa pripúšťa situovanie niektorého príslušenstva (vstupný priestor, priestor na varenie, priestor na ukladanie potravín a priestor na uloženie predmetov na upratovanie) priamo do obytných miestností. Súčasne pri týchto bytoch je možné znížiť štandard vybavenia bytu, a to nenavrhnutím samostatného vstupného priestoru, vytvorením priestoru s mo žnosťou inštalovať zariadenia na varenie a pracovnú plochu, vytvorením priestoru na osobnú hygienu s možnosťou inštalovania zariaďovac ích predmetov, vytvorenie primeraného priestoru na umiestnenie záchodovej misy, vynechanie balkónov a lodžií a navrhnutie lokálneho vykurovanie minimálne v obytných miestnostiach; pričom zariaďovacie predmety sa do týchto bytov inštalujú, až pri poznaní schopnosti a danosti budúcich nájomníkov.

K § 3:

Návrhom zákona sa ustanovujú podmienky pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania, a to do oblastí, ktorými sú obstarávanie nájomných bytov, obstarávanie technickej vybavenosti a odstraň ovanie systémových porúch bytových domov.

Nájomné byty obstarávané s podporou zo štátneho rozpočtu sú určené na riešenie bývania sociálne slabších skupín občanov. Významné miesto podpory tvorí poskytovanie dotácií na výstavbu nájomných bytov nižšieho štandardu pre občanov v hmotnej núdzi.

Vybavenosť územia technickou vybavenosťou je jedným z limitujúcich faktorov rozvoja bytovej výstavby. V rámci štá tnej podpory je preto vytvorená možnosť na poskytovanie dotácií na obstarávanie technickej vybavenosti podmieňujúcej výstavbu a uží vanie nájomných bytov.

Niektoré bytové domy, postavené najmä panelovou technológiou, vykazujú poruchy, ktoré nezapríčinili užívatelia bytov zanedbaním údržby a opráv, ale majú pôvod v nesprávne navrhnutých materiáloch a detailoch, nesprávne použ itej technológii výstavby alebo v nedodržaní navrhnutého postupu realizácie stavby. Na odstránenie týchto systémových porúch je zo strany štátu poskytovaná dotácia s cieľom zvýšenia statickej a u žívateľskej bezpečnosti bytových domov.

K § 4:

Obstaranie nájomného bytu je možné jeho vý stavbou v bytovom dome alebo rodinnom dome. Poskytovaním dotácie na obstarávanie bytu v rodinnom dome je sledovaný cieľ výstavby radových domov, resp. domov, ktorých byty majú samostatný vstup z verejnej komunikácie. Tak áto požiadavka vznikla z doterajšieho uplatňovania podporných nástrojov v tejto oblasti. Touto formou je tiež možné riešiť podporu obstarania nájomných bytov v menších sídlach.

Ïalej je možné nájomný byt získať aj nadstavbou, resp. prístavbou k existujúcim budovám alebo stavebnými úpravami iných budov na b ývanie a nebytovej stavby na byty. V tomto prípade je možné dotáciu poskytnúť, ak sa obstarávajú aspoň 4 byty.

Žiadateľ môže obstarávať byt aj jeho kúpou. V tomto prípade nie je žiadateľ zodpovedný za investičný proces a okamžite môže riešiť otázku bývania. Z ákon umožňuje, že žiadateľ môže požiadať o poskytnutie dotácie aj na kúpu rozostavaného bytu v bytovom dome alebo rodinnom dome a na jeho dokončenie. Umožň uje sa poskytnutie dotácie aj na kúpu staršieho bytu, nakoľko cena takýchto bytov je nižšia.

Špecifickou oblasťou poskytnutia dotácie je obnova historicky cenného bytového domu. Zo zákona o ochrane pamiatkového fondu vyplýva povinnosť prispievať zo strany štátu na obnovu nehnuteľného majetku, ktor ý je historicky cenný. Ak ide o obnovu historicky cenného bytového domu so zachovaním bytového charakteru, ktorý je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok UNESCO, je preto navrhnutá možnosť poskytnutia dotácie.

K § 5:

Vzhľadom na príjmy obcí je ne vyhnutné, aby výstavba technickej vybavenosti podmieňujúca obstaranie a užívanie nových bytov bola podporovaná za strany štátu. Osobitné zameranie v tejto oblasti má podpora poskytovaná na výstavbu technickej vybavenosti do rómskych osád.

V prípade obstarávania vodovodu a kanalizácie ide o ich verejnú časť, nakoľko v súlade s § 4 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov je obec povinná zabezpečovať zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd. V prípade verejnej kanalizácie je možné, aby súčasťou stavby bola aj čistiareň odpadových vôd, ak to technické rie šenie vyžaduje.

Obec má povinnosť budovať miestne komunikácie, preto súčasťou podpory súvisiacej s obstaraním nájomných bytov je aj podpora obstarania miestnej komunikácie. Vzhľadom na to, že súčasťou miestnej komunikácie, pre zabezpečenie plnenia podmienok príslušných právnych predpisov, sú aj odstavné plochy, navrhuje sa, aby aj budovanie týchto plôch mohlo byť súčasťou stavby. Nevyhnutnou súčasťou miestnej komunikácie je aj verejné osvetlenie, a preto aj toto sa navrhuje podporovať, ako súčasť miestnej komunikácie.

K § 6:

Bytový fond na Slovensku aj napriek nízkemu veku vykazuje zlý technický stav, ktorý je z časti dôsledkom nesprávneho navrhnutia materiálov alebo detailov, nesprávneho použitia technológie výstavby alebo nedodrž ania navrhnutého postupu realizácie stavby. Nakoľko tieto poruchy nie sú a neboli zapríčinené majiteľmi, resp. užívateľmi týchto bytov, ani zanedbaním ich údržby a opráv navrhuje sa na ich odstraň ovanie poskytnutie dotácie. Rozsah definovaných systémových porúch vychádza z výskumných prác realizovaných v uvedenej oblasti.

K § 7:

V súlade s § 4 ods. 3 písm. i) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obec, resp. mesto (ďalej len 'obec') obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentá ciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci. Ï alej je obec povinná zabezpečovať výstavbu miestnych komunikácií, zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd. Obce v súlade so zá konom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský z ákon) v znení neskorších predpisov sú povinné poskytovať sociálnu pomoc. Pre zabezpečenie týchto úloh spojených s rozvojom bývania v obci je nevyhnutné, aby bola obec jedn ým zo žiadateľov dotácie.

V súlade so zákonom č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytuj úcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z. sa zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu poskytované neziskovou organizáciou založenou podľa tohto zákona považuje za všeobecne prospešné služby, pričom táto nezisková organizácia, poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred urč ených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a jej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie vš eobecne prospešných služieb. Ïalším žiadateľom by preto mali byť neziskové organizácie, ktoré v spolu so samosprávou budú plniť úlohy v oblasti rozvoja bývania.

Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov upravuje o.i. pôsobnosť samosprávneho kraja. V rámci zákonom vymedzených pôsobností sa vyšší územný celok podieľa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja a spolupracuje s obcami a inými právnickými osobami a fyzický mi osobami pri výstavbe zariadení a bytov určených na poskytovanie sociálnych služieb. Riešenie bývania v určitých nepriaznivých sociálnych situ áciách domácnosti alebo riešenie krízovej sociálnej situácie domácnosti je oblasť, kde by malo prísť k spoluprá ci vyššieho územného celku s obcami na území samosprávneho kraja. Pre plnenie tejto pôsobnosti je potrebné, aby boli aj vyššie územné celky mohli byť žiadateľmi o poskytnutie podpory.

Byty, ktoré vykazujú systémové poruchy sú v rozhodujúcej miere vo vlastní ctve fyzických osôb. V súlade so zákonom NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskor ších predpisov správu bytov možné zabezpečovať spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, ktoré je špecifickou prá vnickou osobou alebo vlastníci bytov môžu poveriť výkonom správy bytov právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá koná v ich mene a na ich účet. Èasť bytového fondu je však stále vo vlastníctve bytových družstiev. Preto aj tieto subjekty sa navrhujú ako žiadatelia o poskytnutie dotácie.

K § 8:

Byty obstarávané s použitím dotácie podľ a tohto zákona sú určené na riešenie bývania sociálne slabších skupín obyvateľstva a občanov v hmotnej a sociálnej núdzi. Preto j e záujmom štátu limitovať výšku nákladov ich obstarávania. Súčasne je nevyhnutné sledovať efektívne a ekonomické vynakladanie štátnych prostriedkov.

Navrhuje sa limitovať poskytnutie dotácie v závislosti od priemernej podlahovej plochy bytov a spôsobu obstarávania nájomné ho bytu. Cieľom tohto návrhu je stimulovať najmä obstarávanie menších nájomných bytov a obmedziť obstarávanie zbytočne nadmerne veľkých nájomných bytov. S prihliadnut ím na to, že do priemernej podlahovej plochy bytov sa započítavajú všetky obstarávané byty, nevylučuje to možnosť obstarania aj jedného, prípadne aj viac väčších bytov (max. však do 80 m2 podlahovej plochy) pre domácnosti s väčším počtom členov.

Pre obstarávanie bytov s menšou priemernou podlahovou plochou, a to do 50 m2 sa navrhuje možnosť z ískania až 30 %-ého podielu dotácie, pričom však oprávnený náklad na m2 podlahovej plochy zohľadňuje, že obstaranie taký chto bytov je finančne náročnejšie a teda tento náklad je vyšší v porovnaní s ďalšími možnosťami. Ak priemerná podlahová plocha bytov je od 50 m2 do 56 m2, podiel dotácie je limitovaný 25 % a oprávnený náklad na m2 podlahovej plochy je nižší ako pri prvej mo žnosti. Pre obstarávanie bytov s väčšou priemernou podlahovou plochou, a to od 56 m2 do 60 m2 sa navrhuje možnosť získania najnižšieho podielu dotácie, t.j. do 20 % a súčasne aj oprávnený náklad na m2 podlahovej plochy je nižší v porovnaní s menšími bytmi.

V prípade obstarávania bytov nižšieho štandardu je postup obdobný s tým, že sa navrhujú dve pásma, a to prvé do 45 m2 a druhé od 45 m2 do 55 m2. Dotá ciu možné poskytnúť, až do výšky 75 % oprávnen ých nákladov, resp. 70 %. Táto výška je stanovená so zreteľom na zložitosť riešeného problému zo strany obcí. Taktiež oprávnený náklad na m2 podlahovej plochy je stanovený rozdielne, a to pre menšie byty vyšší ako pre väčšie.

Efektívnosť riešenia projektov má vplyv na užívanie stavieb, preto sa navrhuje, aby v prípade, že je riešenie energeticky úsporné, bol zvýšený podiel dotácie. Úspornosť riešenia v tomto prípade sa posudzuje vo vzťahu k potrebe tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody stanovenej podľa STN 73 0540-2: 2002 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Èasť 2: Funkčné požiadavky, ktorá je 10 % nižšia ako normová potreba.

Súčasne sa však navrhuje, aby v prípade ak stavba obsahuje vysoký podiel ostatných plôch, ktoré nie sú priamo využiteľné na bývanie (veľké priestory pre schodištia, chodby, spoločné priestory a pod.) bol podiel dotácie znížený.

V prípade obstarávania technickej vybavenosti pre nájomné byty sa navrhuje podiel mož nej dotácie 50 % oprávnených nákladov. Pre určenie dotácie je však rozhodujúce koľko bytov sa predmetnou technickou vybavenosťou podporuje a preto je potrebné výslednú dotáciu prepočítať aj cez poč et nájomných bytov a limit na 1 byt.

Pre výstavbu technickej vybavenosti do rómskej osady sa navrhuje možnosť jej poskytnutia do 80 % oprávnených nákladov. Táto výška je stanovená so zreteľom na zložitosť riešeného problému zo strany obcí. Aj v tomto prípade je výsledná výška dotácie limitovaná merným ukazovateľom, ktorým je dĺžka budovaného vybavenia.

Navrhuje sa, aby podiel dotá cie na odstraňovanie systémovej poruchy predstavoval až 50%, ak ide o poruchy balkónov, atiky, lodžií a pod. V prípade, ak ide o odstránenie systémovej poruchy zateplením, ktoré má pre bytový dom aj ďalš ie prínosy pre ich vlastníkov vo forme úspor pri ich vykurovaní, navrhuje sa podiel dotácie 30 % opr ávnených nákladov. V oboch prípadoch sa navrhuje aj absolútny limit vztiahnutý na m2 podlahovej plochy bytu tak, aby nedochádzalo k neefektívnemu vynakladaniu štátnych prostriedkov.

Na niektorých konštrukčných systémoch alebo stavebných sústavách sa môžu vyskytovať aj dve alebo viac systémových porúch, preto je umožnené poskytnúť dotá ciu na každú z týchto porúch.

Vzhľadom na to, že obstarávanie nájomných bytov a technickej vybavenosti, ako aj odstraňovanie systémových porúch bytových domov je podporované štátnymi prostriedkami, je v zákone upravené čo je možné zahrnúť do oprávnených nákladov. Do oprávnených nákladov sa navrhuje nezapočítavať náklady, ktoré žiadateľovi vznikli pred podaním ž iadosti (napr. obstaranie pozemku), ako ani náklady na časti stavby, ktoré nesúvisia s bývaním (garáže, nebytové priestory – obchody, administratí vne priestory apod.). Oprávnené náklady sa preukazujú rozpočtom stavby pri podaní žiadostí, pre rozhodnutie je však rozhodujúca cena dohodnutá v zmluve uzatvorenej so zhotoviteľom a dokladovaná rozpočtom stavby vypracovaným zhotoviteľom, resp. v kúpnej zmluve, ak ide o kúpu nájomných bytov a prislúchajúcej technickej vybavenosti.

K § 9:

Rast cien stavebných prác a stavebných materiálov a výrobkov si vyžaduje upraviť spôsob prepočtu v zákone stanovených absolú tnych limitov. Absolútne limity sa navrhuje prepočítať koeficientom, ktorý sa vypočíta z indexu rastu cien stavebných prác a indexu rastu cien stavebných materiálov a výrobkov, ako aritmetický priemer týchto hodnôt. V prípade však, ak tento koeficient bude menší ako 1,01 (t.j. dôjde k rastu cien najviac 1 % sumy sa medziročne neupravia.

K § 10:

Vzhľadom na to, že ide o investovanie verejných zdrojov je ž iaduce, aby bol zabezpečená kvalita realizácie stavby a garancie dodržania technologických procesov a postupov. Podmienkou pre poskytnutie dot ácie je preto, aby bol na stavbe zabezpečený investorom (žiadateľom) dohľad odborne spôsobilou osobou, ktorá bude sledovať záujmy investora pri realizácii stavby.

Dotáciu nie je možné poskytnú ť, ak si žiadateľ neplní povinnosti vo vzťahu k štátu, štátnym inštitúciám, štátnym fondom alebo iným veriteľom.

Obstarávanie nájomných bytov a súvisiacej technickej vybavenosti by malo vychádzať z potrieb obce, ktoré sú premietnuté do jej rozvojový ch programov. Preto aj podmienkou pre poskytnutie dotácie je, že obec má schválený program rozvoja bývania obce, alebo má tieto požiadavky premietnuté do programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

V zdôvodnení k § 9 sa uvádza, že vyšší územný celok sa podieľa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja . Preto aj v rámci podmienok je upravené, že dotáciu je možné poskytnúť len, ak samosprávny kraj rieši problém viacerých obcí a splnenie tejto podmienky bude deklarovať aj v žiadosti.

K § 11:

Dotáciu na obstaranie nájomných bytov je možné poskytnúť žiadateľovi, ktorý sa zaviaže, že byt získaný s dotáciou poskytnutou podľa tohto zákona, prenajme len domácnosti, ktorá je definovaná týmto zákonom.

Z definovania sociálneho bývania vyplýva, že ide o zabezpečenie primeraného a ľudský dôstojného bývania. To súčasne znamená, že v rámci tohto systému by mali byť domácnostiam poskytované byty, ktoré zabezpečujú bývanie s maximálnym ekonomickým a technickým využitím. Slovenská technická norma (73 4301) upravuje, že pre jednočlennú domácnosť je primeraná vý mera obytnej plochy bytu 16 m2, a v prípade, ak ide o obytnú miestnosť s kuchyň ou je primeranou plochou plocha 20 m2. Po dopočítaní plôch príslušenstva je pre jednočlennú domácnosť primeraná plocha bytu cca 26 m2. Pri dvojčlennej domácnosti je možné primerané bývanie zabezpečiť v byte o ploche cca 38 m2, pre trojčlennú domá cnosť je primeranou plocha 49 m2 a pre štvorčlennú domácnosť je primeranou plocha 63 m2. Pre byty nižšieho štandardu m ôžu byť plochy o 20 až 30 % menšie. Z uvedených plôch bytov vyplýva, že obec pri snahe o riešenie sociálneho bývania vie obstarávať také byty, ktorých skladba bude v priemere dosahovať 60 m2 pri bytoch bežného štandardu a 50 m2 pri bytoch nižšieho štandardu. Obec m ôže obstarávať v prípade nutnosti aj väčší byt s plochou napr. 80 m2, avšak obstaranie takéhoto bytu bude potrebné vykompenzovať obstaraním aj menších bytov.

Obec sa pri poskytnutí dotácie musí zaviazať, že po dobu 30 rokov bude využívať byty na nájomné bývanie tak, aby bolo zabezpečené, že nájomné byty postavené s podporou verejných prostriedkov nemohli byť v kratšej dobe prevedené do vlastníctva nájomníkov. Z uvedeného dô vodu je nevyhnutné, aby obec uzatvorila s ministerstvom záložnú zmluvu na zabezpečenie tejto podmienky.

K § 12 :

Navrhuje sa, aby zákon upravil základné náležitosti nájomnej zmluvy. Jednou zo základných náležitostí je, že tieto byty je možné prenajať len na dobu určitú, nepresahujú cu 3 roky, v prípade prenajímania bezbariérového bytu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím je možné dobu nájmu stanoviť až na 10 rokov. Predpis umožňuje v nájomnej zmluve dohodnúť prá vo na opakované prenajatie bytu v prípade, že nájomník spĺňa podmienky stanovené v zákone a dohodnuté v nájomnej zmluve.

K možnosti zachovania nájmu bytu aj v prí pade, ak súčasný nájomca prekračuje stanovenú hranicu vychádza z niekoľkoročných skúseností fungovania tejto formy podpory obstarávania nájomných bytov z verejn ých zdrojov. V priebehu doby nájmu domácnosť dosahovala nízke príjmy, ktoré jej neumožnili zabezpečiť si zdroje na obstaranie vlastného bývania. Po uplynutí doby nájmu (spravidla 3 roky) domácnosť prekro čila stanovenú hranicu o niekoľko euro. V zmysle stanovených podmienok takáto domácnosť strácala možnosť bývať v nájomnom byte, avšak vzhľadom na svoje príjmy si nevedela zabezpečiť iné bývanie. Obci naďalej zostával problém s riešením bývania týchto domácností. Navrhuje sa preto, aby bolo možné zachovať pri opakovanom nájme nájom aj domácnosti, ktorá prekračuje určenú hranicu avšak len o 0,5 %.

Nájomné byty obstarávané v rámci tejto podpory sú určené pre riešenie bývania sociálne slabších skupín obyvateľstva. Pri prenajímaní týchto bytov sa dáva mo žnosť obci vybrať finančnú zábezpeku, maximálne však do výšky 6 mesačných platieb ná jomného. Okrem tejto finančnej zábezpeky, ktorú môže obec požadovať maximálne 30 kalendárnych dní pred podpísaním nájomnej zmluvy, nemôž e obec požadovať od budúceho nájomcu iné finančné plnenia. Toto obmedzenie sa samozrejme nevzťahuje na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, t.j. nájomného a úhrad nákladov za poskytovanie slu žieb spojených s bývaním.

K § 13:

Dotá ciu na obstaranie technickej vybavenosti je možné poskytnúť v súvislosti s obstarávaním nájomných bytov podporovaných podľa tohto zákona alebo obstaranie technickej vybavenosti, ktorá súvisí s obstarávaním nájomných bytov podľa zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.

K § 14:

Účelnosť a efektívnosť vynakladania štátnych prostriedkov je nevyhnutné preukázať aj v prípade odstraňovania systémových porúch bytových domov. To znamená, že je potrebné preukázať nielen jej existenciu, ale aj navrhnúť účinný systém jej odstránenia, ktorý zamedzí možnosť jej ďalšieho výskytu. Dotáciu na odstránenie systémovej poruchy je možné poskytnúť na jeden druh systé movej poruchy daného domu, alebo jeho časti len raz.

K § 15:

Ustanovenie upravuje postup pri predkladaní žiadostí o dotáciu. Tento postup predpokladá nevyhnutnú spoluúčasť krajských stavebných úradov, ktoré budú preberať žiadosti a overovať ich úplnosť. Pri žiadostiach, ktoré splnia podmienky zákona spracuje krajský stavebný úrad aj hodnotenie podľa výberový ch kritérií. Podľa bodového hodnotenia získaného na základe výberových kritérií sa stanoví poradie. Krajský stavebný úrad následne zašle na ministerstvo žiadosti do stanoveného limitu, prič om bude vychádzať z vytvoreného poradia. Ostatné vyhovujúce žiadosti zostanú v zásobní ku pripravených projektov. V prípade, že sa vytvoria zdrojové možnosti na poskytnutie dotácie k žiadostiam zo zásobníka, vyzve ministerstvo na ich dodatočné predloženie, inak oznámi krajským stavebným úradom, aby ich vrátili žiadateľom. Ministerstvo posudzuje splnenie podmienok zákona u predložených žiadostí poskytuje dotáciu do výšky limitu prostriedkov schválených v štá tnom rozpočte na daný účel.

K § 16:

Dot áciu je možné poskytnúť len na základe zmluvy, ktorá upraví základné práva a povinnosti zmluvných strán. Ustanovenie upravuje základné n áležitosti zmluvy o poskytnutí dotácie. Okrem údajov o zmluvných stranách, údajoch o stavbe, výške poskytnutej dotácie a podmienkach jej čerpania, spôsobe plnenia záväzkov zmluvných bude zmluva upravovať postup pri realizovaní úhrad faktúr. Pred realizáciou úhrady faktúry však bude krajským stavebným úradom overený súlad faktur ácie so skutočne vykonanými prácami. Tieto činnosti v súlade so zákonom č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný z ákon) v znení neskorších predpisov sú oprávnené vykonávať krajské stavebné úrady.

K § 17:

Kontrolu dodržiavania podmienok bude zabezpečovať ministerstvo a príslušné stavebné úrady. Sankcie za porušenie finanč nej disciplíny sú dané zákonom o rozpočtových pravidlách.

K § 18:

Vzhľadom na to, že nájomne byty obstarané podľa tohto zákona boli z časti financované z verejných zdrojov je nevyhnutné, aby vlastník zodpovedne pristupoval k správe týchto bytov a zabezpečil kvalifikovanú správu bytov.

K § 19:

Správu údajov o poskytnutých dotáciách a jednotlivých žiadateľoch nie je možné zabezpečiť bez vytvorenia informačného systému.

K § 20:

Zá kon vymedzuje pojem sociálneho bývania v súlade s podmienkami upravenými v krajinách Európskej únie. Deklarovanie bývania ako jedného zo základn ých ľudských práv vytvára záväzok pre verejné subjekty (štát, obce), aby sa angažovali pri jeho riešení. Taktiež sociálna diferenciácia spoločnosti vytvára požiadavku na zapojenie verejný ch subjektov do oblasti bývania. Sociálne bývanie je preto definované ako bývanie s účasťou verejných zdrojov.

Účasť verejných zdrojov na obstaraní b ývania môže byť v rôznych formách, a to v závislosti na skupine podporovaných domácností. Rovnako aj bývanie môže byť zabezpečované v rôznych formách. Zákon upravuje, že sociálne bývanie môže byť zabezpečované v nájomných bytoch alebo v iný ch budovách na bývanie, pričom ide predovšetkým o detské domovy, zariadenia pre seniorov, zariadenia pre podporované bývanie, domovy sociá lnych služieb.

K § 21:

Sú vrstvy obyvateľstva, ktoré vzhľ adom na charakter bytu ako tovaru nie sú schopné si sami obstarať primerané bývanie. Zasahovanie štátu do bývania, jeho štruktúrovaná podpora jednotlivým skupinám populácie sa rieši prijatím a uplatňovan ím bytovej politiky.

Pre uspokojenie potrieb bývania formou sociálneho bývania sa navrhuje vymedziť domácnosti vo vzťahu k násobku životného minima.

V prípade osobitných skupín fyzických osôb nie je však rozhodný príjem ale iný status. Do tejto skupiny patria predovšetkým osoby, ktorým zanikla ústavná starostlivosť, n áhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť alebo osobitná starostlivosť poručníka. Ïalšom skupinou osoby, ktorým sa poskytuje bytová náhrada za byt vydaný pri náprave krívd podľa osobitných predpisov.

V prípade poskytovania bývania v nájomnom byte, ako bytovej náhrady za byt vydaný pri náprave krívd podľa osobitných predpisov, na ktorý sa vzťahuje regulácia cien ná jmu bytu, nejde o riešenie bytových náhrad na základe rozhodnutia súdu o práve na primeranú bytovú náhradu pri výpovedi nájmu bytu. Nejde ani o riešenie úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády SR č. 640/2009, ale o poskytnutie bytovej náhrady na základe dohody obce a nájomcu dotknutého bytu o poskytnutí bytovej náhrady za vypratávaný byt, ktorej uzatvorenie je aj v súlade s platnou právnou úpravou možné.

Splnenie podmienky príjmu sa skúma z príjmu za prechádzajúci kalendárny rok z dôvodu získania komplexnejšieho pohľadu na dosahované prí jmy v priebehu roka. Pre splnenie tejto podmienky nie je možné akceptovať, ak by sa príjem poberaný len časť roka prepočítaval na celý rok, resp. dochádzalo k iným nepresnostiam. Pre zamedzenie skresľovania prí jmu sa mesačný príjem prepočíta k počtu mesiacov, počas ktorých sa poberal. Splnenie podmienky sa preukáže porovnaním príjmu k životnému minimu domácnosti vypočítaného zo súm platný ch ku koncu roka, v ktorom sa príjem zisťoval.

Vzhľadom na to, že ide o b ývanie financované z verejných zdrojov je nevyhnutné limitovať aj maximálnu podlahovú plochu obstarávaný ch bytov. Navrhuje sa pre byt bežného štandardu dodržať maximálnu podlahovú plochu bytu 80 m2 a 60 m2 pre byt nižšieho štandardu. Stanovenie maximálnych limitov vychádza z poznatkov, ktoré zí skalo ministerstvo za obdobie poskytovania podpory na riešenie sociálneho bývania.

Dodržanie podmienky maximálnej plochy bytu sa neuplatní pri byte určenom pre bývanie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, z dôvodu vytvorenia nevyhnutnej mobility obč anov s ťažkým zdravotným postihnutím v priestore bytu.

K § 22:

Navrhuje sa, aby sa podmienky upraven é týmto zákonom vzťahovali aj na zmluvy, ktoré boli uzatvorené podľa predchádzajúcich právnych predpisoch upravujúcich poskytovanie dotácií na rozvoj bývania.

K § 23:

Ustanovením sa ruší súčasný prá vny predpis upravujúci poskytovanie dotácií na rozvoj bývania.

K § 24:

Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR vykonávacím predpisov upraví postup a metodiku pre hodnotenie kvality podporených stavieb nájomných bytov. Hodnotenie kvality bude zamerané na remeselné prevedenie zvislých a vodorovných konštrukcií, obkladov, dlažieb, podláh, apod.

K § 25:

V súlade so zákonom o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy sa navrhuje účinnosť zákona 1. januára 2011.

Bratislava 11. augusta 2010

Iveta Radičová

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Juraj Miškov

minister hospodá rstva a výstavby

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore