Zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní 443/2010 účinný od 01.01.2018 do 31.12.2019

rozsah, podmienky a spôsob poskytovania finančných prostriedkov formou dotácií na rozvoj bývania (ďalej len „dotácia“),

vymedzenie sociálneho bývania.

Na účely tohto zákona

bytový dom je stavba, v ktorej najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie a pozostáva zo štyroch alebo z viacerých bytov,1)

rodinný dom je stavba, v ktorej najmenej polovica podlahovej plochy je určená na rodinné bývanie a ktorá má najviac tri byty, najviac dve nadzemné podlažia a podkrovie,

obytná miestnosť je miestnosť priamo osvetlená a priamo vetrateľná, s podlahovou plochou aspoň 8 m2, ktorá je priamo alebo dostatočne nepriamo vykurovaná a ktorá je vzhľadom na svoje stavebno-technické usporiadanie a vybavenie určená na celoročné bývanie; za uvedených podmienok sa považuje za obytnú miestnosť aj kuchyňa s podlahovou plochou nad 12 m2,

príslušenstvo bytu je najmä miestnosť určená ako vstupný priestor bytu, kuchyňa s podlahovou plochou do 12 m2, priestor na uskladnenie potravín, priestor na osobnú hygienu, priestor na umiestnenie záchodovej misy a priestor na uloženie predmetov na upratovanie, ak sú tieto miestnosti umiestnené v rámci bytu,

byt bežného štandardu je byt, ktorého plošná výmera a vybavenie zodpovedajú technickej norme a povrchové úpravy sú v konečnej úprave,

byt nižšieho štandardu je byt, ktorého plošná výmera a vybavenie sú odlišné od bežného štandardu zodpovedajú technickej norme, spĺňajú podmienky osobitného predpisu2) a povrchové úpravy sú v konečnej úprave,

podlahová plocha bytu je súčet plochy jeho obytných miestností, plochy príslušenstva bytu a plochy lodžií, balkónov a terás,

plocha obytných miestností je plocha miestností okrem plôch, nad ktorými je svetlá výška menšia ako 1,30 m,

plocha príslušenstva bytu je plocha miestnosti určenej najmä ako vstupný priestor bytu, kuchyne s podlahovou plochou do 12 m2, priestoru na uskladnenie potravín, priestoru na osobnú hygienu, priestoru na umiestnenie záchodovej misy a priestoru na uloženie predmetov na upratovanie, ak sú tieto miestnosti umiestnené v rámci bytu,

celková podlahová plocha bytovej budovy3) je súčet podlahovej plochy bytov, spoločných priestorov, pivníc, lodžií, balkónov, terás, garáží a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v budove a súvisiacich s bývaním; do plochy sa nezapočítava plocha výťahov a schodiskových ramien,

spoločným priestorom sú priestory určené na spoločné užívanie obyvateľmi domu a priestory na technické zariadenie domu,

priemerná podlahová plocha bytov je podielom celkovej podlahovej plochy bytov a počtu bytov,

základné funkcie bývania sú funkcie zabezpečujúce potreby spánku, odpočinku, prípravy potravy, osobnej hygieny a úschovy osobných vecí,

systémová porucha bytového domu je porucha, ktorú nezavinili užívatelia bytov, ale má pôvod v nesprávne navrhnutých materiáloch a detailoch, nesprávne použitej technológii výstavby alebo v nedodržaní navrhnutého postupu realizácie stavby,

nebytový priestor je priestor, ktorý je rozhodnutím stavebného úradu určený na iný účel ako bývanie,

technickou vybavenosťou je

verejný vodovod4) a vodovodná prípojka,

verejná kanalizácia5) vrátane čistiarne odpadových vôd6) a kanalizačná prípojka,

miestna komunikácia vrátane verejného osvetlenia (ďalej len „miestna komunikácia“),

odstavná plocha vybudovaná pri obstarávanom nájomnom byte vrátane príjazdu k odstavnej ploche z miestnej komunikácie,

garážové stojisko určené ako priestor v bytovom dome alebo v polyfunkčnom dome na odstavenie motorového vozidla,

štartovací byt je nájomný byt bežného štandardu podľa písmena e), ktorého podlahová plocha neprevyšuje 50 m2 a pri ktorom doba nájmu oprávnenej fyzickej osobe podľa § 22 ods. 3 nepresiahne dobu šiestich po sebe nasledujúcich rokov pri dodržaní podmienok ustanovených týmto zákonom.

Do plochy obytných miestností podľa odseku 1 písm. h) a plochy príslušenstva bytu podľa odseku 1 písm. i) sa

započítava plocha

zastavaná kuchynskou linkou,

zastavaná zariaďovacími predmetmi,

zastavaná kachľami alebo inými vykurovacími telesami,

arkierov,

výklenkov, ak sú aspoň 1,20 m široké, 2 m vysoké a 0,30 m hlboké,

nevyplnených otvorov, ak sú aspoň 1 m široké a 2 m vysoké,

nezapočítava plocha

schodiskových ramien nachádzajúcich sa v byte,

pod schodiskom, nad ktorou je svetlá výška menšia ako 1,30 m, a,

dverných ústupkov a okenných ústupkov.

obstaranie nájomného bytu na účel sociálneho bývania podľa tohto zákona,

obstaranie technickej vybavenosti,

odstránenie systémovej poruchy bytového domu.

Dotáciu na obstaranie nájomného bytu podľa § 3 písm. a) možno poskytnúť na

výstavbu nájomného bytu v bytovom dome, polyfunkčnom dome7) alebo v rodinnom dome,

výstavbu nájomného bytu získaného nadstavbou alebo prístavbou v bytovom dome, polyfunkčnom dome, rodinnom dome alebo v nebytovej budove,8)

stavebné úpravy ostatných budov na bývanie9) alebo stavebné úpravy nebytového priestoru, ktorými sa získa nájomný byt,

kúpu nájomného bytu v bytovom dome, polyfunkčnom dome alebo v rodinnom dome,

stavebné úpravy nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou10) alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v Zozname svetového dedičstva,11)

stavebné úpravy nájomného bytu v bytovom dome, ktorý žiadateľ podľa § 7 písm. a) a b) nadobudol prevodom vlastníctva nehnuteľného majetku štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky na základe darovacej zmluvy.

Dotáciu podľa odseku 1 písm. a) až d) možno poskytnúť, ak sa v rodinnom dome obstarávajú najmenej dva nájomné byty.

Dotáciu podľa odseku 1 písm. b) a c) možno poskytnúť, ak nadstavbou alebo prístavbou v bytovom dome alebo nebytovej budove alebo stavebnými úpravami ostatných budov na bývanie9) alebo stavebnými úpravami nebytového priestoru vzniknú najmenej štyri nájomné byty.

Kúpou nájomného bytu podľa odseku 1 písm. d) sa rozumie kúpa nájomného bytu od stavebníka uvedeného v kolaudačnom rozhodnutí, od nadobudnutia právoplatnosti ktorého neuplynulo viac ako tri roky.

Dotáciu podľa odseku 1 písm. f) možno poskytnúť aj vtedy, ak sa stavebnými úpravami bytu zmení počet bytov v bytovom dome.

výstavbu technickej vybavenosti podmieňujúcej výstavbu a užívanie nájomných bytov, na ktorých obstaranie sa poskytla dotácia podľa tohto zákona alebo podpora podľa osobitného predpisu,12)

výstavbu technickej vybavenosti pre zvýšenie sociálno-kultúrnej úrovne rómskej osady,

kúpu technickej vybavenosti podmieňujúcej kúpu a užívanie nájomných bytov, na ktorých obstaranie sa poskytla dotácia podľa tohto zákona alebo podpora podľa osobitného predpisu.13)

Dotáciu možno poskytnúť na odstránenie systémovej poruchy

vystupujúcich konštrukcií schodiskového priestoru bytového domu,

predsadených lodžií s kazetovými stropnými panelmi bytového domu,

predsadených lodžií s dutinovými stropnými panelmi bytového domu,

balkónov a lodžií bytového domu,

atiky bytového domu,

predsadenej lodžie bytového domu a súvisiaceho obvodového plášťa zo spínaných pórobetónových dielcov bytového domu.

Druh systémovej poruchy bytového domu podľa odseku 1 vrátane popisu jej výskytu, sprievodného znaku a povinného spôsobu jej odstránenia je uvedený v prílohe č. 1.

obec; v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice aj mestská časť,

vyšší územný celok,

bytové družstvo,14)

vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zastúpení správcom,15) ktorý vykonáva správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej podľa osobitného predpisu15a) a je zapísaný v zozname správcov podľa osobitného predpisu,15b)

spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov,16)

nezisková organizácia16a) poskytujúca všeobecne prospešné služby na zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu (ďalej len „nezisková organizácia“), ktorej zakladateľom alebo ktorej jedným zo zakladateľov je obec alebo vyšší územný celok, ak ich vklad tvorí najmenej 51 % majetku neziskovej organizácie a v správnej rade neziskovej organizácie ich zastupuje nadpolovičný počet členov.

Na obstaranie nájomného bytu podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) a d) bežného štandardu možno poskytnúť dotáciu v rozsahu

40 % oprávnených nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov neprevyšuje 50 m2,

35 % oprávnených nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov prevyšuje 50 m2 a neprevyšuje 56 m2,

30 % oprávnených nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov prevyšuje 56 m2 a neprevyšuje 60 m2.

Na obstaranie nájomného bytu podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) a d) nižšieho štandardu možno poskytnúť dotáciu v rozsahu

75 % oprávnených nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov neprevyšuje 45 m2,

70 % oprávnených nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov prevyšuje 45 m2 a neprevyšuje 55 m2.

Na obstaranie nájomného bytu podľa § 4 ods. 1 písm. c) a f) bežného štandardu možno poskytnúť dotáciu v rozsahu

40 % oprávnených nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov neprevyšuje 50 m2,

35 % oprávnených nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov prevyšuje 50 m2 a neprevyšuje 56 m2,

30 % oprávnených nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov prevyšuje 56 m2 a neprevyšuje 60 m2.

Na obstaranie nájomného bytu podľa § 4 ods. 1 písm. c) a f) nižšieho štandardu možno poskytnúť dotáciu v rozsahu

75 % oprávnených nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov neprevyšuje 45 m2,

70 % oprávnených nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov prevyšuje 45 m2 a neprevyšuje 55 m2.

Na stavebné úpravy podľa § 4 ods. 1 písm. e) možno poskytnúť dotáciu v rozsahu do 80 % oprávnených nákladov.

Ak sa v rámci obstarávania nájomných bytov súčasne obstarávajú nájomné byty bežného štandardu a nájomné byty nižšieho štandardu, dotácia podľa odsekov 1 až 4 sa určí osobitne pre nájomné byty bežného štandardu a nájomné byty nižšieho štandardu.

Podiel dotácie podľa odsekov 1 až 4 možno

znížiť o 5 %, ak celková podlahová plocha bytov je menej ako 75 % z celkovej podlahovej plochy budovy na bývanie,

zvýšiť o 10 %, ak sa obstaráva nájomný byt v najmenej rozvinutých okresoch,

zvýšiť o 10 %, ak sa obstaráva štartovací byt a neuplatňuje sa zvýšenie podľa písmena b).

Na obstaranie technickej vybavenosti podľa § 5 písm. a) a c) možno poskytnúť dotáciu do výšky 70 % oprávnených nákladov jednotlivých druhov obstarávanej technickej vybavenosti.

Na obstaranie technickej vybavenosti podľa § 5 písm. b) možno poskytnúť dotáciu do výšky 80 % oprávnených nákladov jednotlivých druhov obstarávanej technickej vybavenosti.

Na odstránenie systémovej poruchy podľa § 6 ods. 1 možno poskytnúť dotáciu v rozsahu do výšky 70 % oprávnených nákladov.

Pri odstraňovaní dvoch a viac systémových porúch podľa § 6 ods. 1 na jednom bytovom dome sa výška dotácie určí ako súčet dotácie vypočítanej podľa odseku 10 na jednotlivé systémové poruchy.

Sumy dotácie vypočítané podľa odsekov 1 až 10 sa zaokrúhlia na celé desiatky eur nadol.

Oprávneným nákladom na účel podľa podľa § 4 ods. 1 písm. a) až c), e) a f) sú náklady

na uskutočnenie stavby vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“), ktoré sa preukazujú rozpočtom stavby a zmluvou o dodávke stavebných prác,17) ktorej súčasťou je rozpočet stavby vypracovaný zhotoviteľom, a

na vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie vrátane dane, preukázané zmluvou o dodávke projektových prác.17)

Oprávneným nákladom na účel podľa § 5 písm. a) a b) a § 6 ods. 1 sú náklady na uskutočnenie stavby vrátane dane, ktoré sa preukazujú rozpočtom stavby a zmluvou o dodávke stavebných prác,17) ktorej súčasťou je rozpočet stavby vypracovaný zhotoviteľom. Do oprávnených nákladov možno zahrnúť aj náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie vrátane dane, preukázané zmluvou o dodávke projektových prác.17)

Oprávneným nákladom na účel podľa § 4 ods. 1 písm. d) a § 5 písm. c) je cena dohodnutá v kúpnej zmluve alebo v zmluve o budúcej kúpnej zmluve vrátane dane, ktorá sa preukazuje kúpnou zmluvou18) alebo zmluvou o budúcej kúpnej zmluve.

Do oprávnených nákladov podľa odsekov 13 až 15 sa nezahŕňajú náklady na inžiniersku činnosť, expertízne posudky, obstaranie pozemkov, výstavbu garáže, výstavbu nebytového priestoru alebo podiel týchto nákladov a ani žiadne ďalšie súvisiace náklady, ktoré určí Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) všeobecne záväzným právnym predpisom.

Do oprávnených nákladov podľa odsekov 14 a 15 na účel podľa § 5 písm. a) a c) sa nezahŕňajú ani náklady na vodovodnú prípojku, kanalizačnú prípojku alebo na garážové stojisko, ak sú tieto náklady zahrnuté v oprávnených nákladoch na účel podľa § 4.

Dotáciu podľa § 3 možno poskytnúť, ak

žiadateľ preukáže, že má zabezpečené zdroje vo výške rozdielu medzi oprávnenými nákladmi a dotáciou vypočítanou podľa § 8,

žiadateľ nezačal s realizáciou stavby pred podaním žiadosti o poskytnutie dotácie s výnimkou žiadosti, ktorou sa rieši odstránenie následkov živelnej udalosti,19)

sa žiadateľ zaviaže, že pri realizácii zabezpečí na stavbe dohľad odborným technickým dozorom, ktorým je fyzická osoba oprávnená vykonávať funkciu stavebného dozoru podľa osobitného predpisu;20) pričom ide o fyzickú osobu, ktorá nemá zmluvný vzťah, pracovný vzťah alebo iný obdobný vzťah so zhotoviteľom stavby,

žiadateľ spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom;21) ak ide o žiadateľa uvedeného v § 7 písm. d), splnenie podmienok preukazuje správca podľa osobitného predpisu.15)

Žiadateľovi uvedenému v § 7 písm. b) možno poskytnúť dotáciu len na účel podľa § 3 písm. a) a b), ak ide o riešenie bytových problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja a ide o zabezpečenie činností ustanovených v osobitnom predpise.24)

Dotáciu podľa § 4 písm. d) možno poskytnúť, ak obstarávaný nájomný byt, ktorý predávajúci získal stavebnými úpravami ostatných budov na bývanie9) alebo stavebnými úpravami nebytového priestoru, spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pre novú budovu podľa osobitného predpisu.24a)

Dotáciu podľa § 4 písm. c) a f) možno poskytnúť, ak žiadateľ preukáže, že stavba po stavebných úpravách bude spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov podľa osobitného predpisu.24a)

Dotáciu podľa § 4 ods. 1 písm. c), d) a f) možno poskytnúť iba vtedy, ak všetky technické zariadenia budovy boli vymenené najviac 5 rokov pred podaním žiadosti alebo budú vymenené počas realizácie stavebných úprav.

Podmienka poskytnutia dotácie podľa odseku 5 sa uplatní na účel podľa § 4 ods. 1 písm. d) len vtedy, ak ide o kúpu bytu, ktorý vznikol prestavbou nebytovej budovy.

Technickým zariadením budovy sa na účely tohto zákona rozumie rozvod plynu, elektriny, kanalizácie, vody a tepla, kotolňa, výmenníková stanica a výťah.

Dotáciu podľa § 4 ods. 1 písm. d) a § 5 písm. c) možno poskytnúť aj, ak žiadateľ uzavrel so zhotoviteľom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne kúpnu zmluvu uzavrie najneskôr do konca mesiaca august v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o poskytnutí dotácie. Súčasťou následnej kúpnej zmluvy musí byť právoplatné kolaudačné rozhodnutie obstarávaného nájomného bytu.

Dotáciu na obstaranie nájomného bytu podľa § 4 ods. 1 možno poskytnúť žiadateľovi uvedenému v § 7 písm. a), b) a f), ak

sa v zmluve o poskytnutí dotácie zaviaže, že

nájomný byt prenajme fyzickej osobe podľa § 22 ods. 3,

fyzickým osobám podľa § 22 ods. 3 písm. b) tretieho bodu prenajme maximálne 10 % z celkového počtu obstarávaných nájomných bytov; ak sa obstaráva menej ako desať nájomných bytov, podmienka sa považuje za dodržanú, ak sa prenajme najviac jeden nájomný byt,

pri uzatváraní zmluvy o nájme bytu dodrží podmienky ustanovené v tomto zákone,

zachová nájomný charakter bytov obstaraných podľa tohto zákona najmenej 20 rokov,

zriadi záložné právo na zachovanie nájomného charakteru bytov obstaraných podľa tohto zákona v prospech ministerstva,

súčasne s kolaudačným rozhodnutím predloží ministerstvu záverečné technicko-ekonomické hodnotenie stavby,

priemerná podlahová plocha nájomných bytov vypočítaná z nájomných bytov obstarávaných podľa § 4 ods. 1 písm. a) až d) a f) pri

bežnom štandarde nepresiahne 60 m2,

nižšom štandarde nepresiahne 55 m2,

oprávnený náklad na 1 m2 podlahovej plochy nájomného bytu neprevýši výšku ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo,

sú dodržané minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov podľa osobitného predpisu.24a)

Ak sa pri obstarávaní nájomných bytov súčasne obstarávajú nájomné byty bežného štandardu a nájomné byty nižšieho štandardu, splnenie podmienky podľa odseku 1 písm. b) a c) sa posudzuje osobitne pre nájomné byty bežného štandardu a osobitne pre nájomné byty nižšieho štandardu.

Ak sa počas obstarávania nájomného bytu podľa § 4 ods. 1 písm. a), b), c), e) a f) zmení sadzba dane, podmienka podľa odseku 1 písm. c) sa považuje za dodržanú, ak sa oprávnený náklad na 1 m2 podlahovej plochy nájomného bytu upraví o hodnotu vyvolanú zmenou sadzby dane.

Na práva a povinnosti, ktoré vzniknú na základe nájomnej zmluvy a nie sú upravené týmto zákonom, sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä

začiatok nájmu,

dobu nájmu,

výšku mesačného nájomného,

podmienky opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy,

výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním nájomného bytu alebo spôsob ich výpočtu,

opis stavu nájomného bytu a opis príslušenstva nájomného bytu,

podmienky na zachovanie pôvodného stavu a vybavenia nájomného bytu,

skončenie nájmu,

spôsob a lehotu vysporiadania finančnej zábezpeky, ak je súčasťou nájomnej zmluvy dohoda o finančnej zábezpeke podľa odseku 7,

zoznam osôb tvoriacich domácnosť nájomcu.

Doba nájmu dohodnutá v nájomnej zmluve môže byť najviac tri roky okrem prípadov,

ak nájomcom je osoba so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2, ktorému sa prenajíma nájomný byt spĺňajúci podmienky ustanovené osobitným predpisom;25) pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov alebo

ak nájomcom je osoba podľa § 22 ods. 3 písm. d), ktorej sa prenajíma nájomný byt, pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov.

V nájomnej zmluve sa upraví právo nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a v tomto zákone. O možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy bude žiadateľ informovať nájomcu minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu nájomného bytu.

Pri opakovanom uzavretí nájomnej zmluvy podľa odseku 3 môže žiadateľ uzavrieť nájomnú zmluvu aj s fyzickou osobou žijúcou v domácnosti s mesačným príjmom, ktorý k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku opakovaného prenájmu nájomného bytu

nie je vyšší ako triapolnásobok životného minima domácnosti oprávnenej osoby podľa § 22 ods. 3 písm. a),

nie je vyšší ako štyriapolnásobok životného minima domácnosti oprávnenej osoby podľa § 22 ods. 3 písm. b).

Nájomnú zmluvu na užívanie nájomného bytu, ktorý spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom,25) uzavrie len s fyzickou osobou žijúcou v domácnosti, ktorej členom je osoba so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2, a ak nemá žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy od takejto fyzickej osoby, môže uzavrieť nájomnú zmluvu na takýto nájomný byt aj s inou fyzickou osobou uvedenou v § 22 ods. 3 najviac na jeden rok.

Ak o uzavretie nájomnej zmluvy nepožiada fyzická osoba uvedená v § 22 ods. 3, môže žiadateľ uzavrieť nájomnú zmluvu aj s inou fyzickou osobou najviac na jeden rok.

Nájomná zmluva môže ďalej obsahovať aj dohodu o finančnej zábezpeke, ktorá nesmie presiahnuť výšku maximálneho šesťmesačného nájomného ustanoveného podľa osobitného predpisu25a); lehota na zloženie finančnej zábezpeky nájomcom nesmie byť dlhšia ako 30 kalendárnych dní pred podpísaním nájomnej zmluvy. Ak nedôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy, je žiadateľ povinný už zloženú finančnú zábezpeku bezodkladne vrátiť. Žiadateľ v súvislosti s uzavretím nájomnej zmluvy nesmie požadovať od nájomcu iné finančné plnenia, ktoré priamo nesúvisia s užívaním nájomného bytu.

Finančná zábezpeka podľa odseku 7 slúži na zabezpečenie platenia dohodnutého nájomného, dohodnutých úhrad spojených s užívaním nájomného bytu a nepoškodzovania užívaného nájomného bytu. Finančnú zábezpeku za užívanie nájomného bytu vedie žiadateľ na osobitnom účte zriadenom na tento účel v banke.

Nájomnú zmluvu možno uzavrieť najskôr po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na bytovú budovu.

Pred uzavretím nájomnej zmluvy je žiadateľ povinný umožniť nájomcovi prehliadku nájomného bytu.

Dotáciu na obstaranie technickej vybavenosti podľa § 5 možno poskytnúť žiadateľovi uvedenému v § 7 písm. a), b) a f).

Dotáciu na obstaranie technickej vybavenosti podľa § 5 možno poskytnúť, ak táto súvisí s obstarávaním nájomných bytov; túto dotáciu možno poskytnúť len jedenkrát.

Dotáciu na obstaranie technickej vybavenosti podľa § 5 písm. a) a c), ktorá podmieňuje obstarávanie nájomných bytov podľa § 4 ods. 1, možno poskytnúť, len ak bolo rozhodnuté o poskytnutí dotácie na obstarávanie nájomných bytov podľa tohto zákona alebo podpory podľa osobitného predpisu.26)

Dotáciu na obstaranie technickej vybavenosti podľa § 5 možno poskytnúť, len ak na jej obstaranie nebola poskytnutá podpora podľa osobitného predpisu26a) okrem podpory, ktorou sa zabezpečuje splnenie podmienky podľa § 10 ods. 1 písm. a).

Pre obstarávaný nájomný byt možno poskytnúť dotáciu len na jeden z druhov technickej vybavenosti uvedenej v § 2 ods. 1 písm. p) štvrtom bode a piatom bode.

Dotáciu na odstránenie systémovej poruchy podľa § 6 ods. 1 možno poskytnúť žiadateľovi uvedenému v § 7 písm. a), c), d) a e), ak

existenciu systémovej poruchy preukáže odborný posudok vypracovaný autorizovanou osobou27) uvedenou v zozname podľa osobitného predpisu,28) ktorý obsahuje

výsledky diagnostiky bytového domu s popisom systémovej poruchy, s rozsahom a stupňom poškodenia,

návrh spôsobu odstránenia každej systémovej poruchy, ktorým sa zamedzí jej opakovaný vznik,

orientačnú výšku nákladov na odstránenie systémovej poruchy,

sa na stavbe budú realizovať minimálne činnosti uvedené v prílohe č. 1,

na stavbu bude spracovaný evidenčný list systémovej poruchy, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3,

pri odstraňovaní systémovej poruchy zateplením obvodového plášťa alebo štítovej steny

sa stavba navrhuje uskutočniť tepelnoizolačným systémom na vonkajšiu tepelnú ochranu stien, na ktorý vydal vyhlásenie zhody výrobca systému,

stavbu realizuje zhotoviteľ, ktorý má na systém podľa prvého bodu potvrdenie vydané akreditovanou osobou,29) a

súčasťou projektového riešenia zateplenia sú nevyhnutné súvisiace stavebné úpravy pozostávajúce najmä z opravy vystupujúcich častí stavby, ako sú lodžia, balkón, prekrytie vstupu, strojovňa výťahu a z opravy alebo výmeny otvorových výplní, stavebnej úpravy vstupných a schodiskových priestorov stavby.

Dotáciu na odstránenie systémovej poruchy podľa § 6 ods. 1 možno poskytnúť,

ak už nemožno uplatniť právo zo zodpovednosti za poruchy u zhotoviteľa stavby,

jedenkrát počas životnosti bytového domu, jeho ucelenej sekcie alebo vstupu,

ak na bytový dom, jeho ucelenú sekciu alebo vstup nebola poskytnutá podpora na odstránenie systémovej poruchy podľa osobitného predpisu.30)

Dotáciu možno poskytnúť na odstránenie jednotlivých systémových porúch bytového domu osobitne alebo súčasne.

Dotáciu možno poskytnúť na základe žiadosti o poskytnutie dotácie (ďalej len „žiadosť“), ktorú predkladá žiadateľ ministerstvu v listinnej podobe prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja, príslušného podľa miesta stavby (ďalej len „úrad“). Úrad overí úplnosť náležitostí žiadosti, ktorými sú najmä

identifikačné údaje žiadateľa,

údaje o stavbe,

výpočet požadovanej výšky dotácie,

preukázanie finančného krytia na realizáciu účelu,

dokladovanie splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.

Žiadosť sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví ministerstvo opatrením vydaným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Prílohou k žiadosti sú doklady uvedené v príslušnom tlačive. Doklady sa prikladajú v origináli, úradne osvedčenej kópii32) alebo v kópii, ktorej zhodu s originálom vyznačí zamestnanec úradu.

Zhodu kópie s originálom vyznačí zamestnanec úradu, ktorý má v pracovnej náplni posudzovanie žiadostí tak, že na fotokópii uvedie:

či fotokópia súhlasí doslovne s originálnou listinou, z ktorej bola vyhotovená,

počet listov fotokópie originálnej listiny,

dátum vyznačenia zhody originálnej listiny s fotokópiou,

na každej strane čitateľne svoje meno a priezvisko, podpis a odtlačok úradnej pečiatky.

Žiadosť sa úradu predkladá od 15. januára do 28. februára príslušného roka; to neplatí na predkladanie žiadosti, ktorou sa rieši odstránenie následkov živelnej udalosti.19) Žiadosti na riešenie odstránenie následkov živelnej udalosti možno predkladať v priebehu roka. Ministerstvo je povinné na žiadosti, ktorými sa rieši odstránenie následkov živelných udalostí, zabezpečiť finančné prostriedky do 7 % ročného rozpočtu objemu dotácií na účely podľa § 3.

Ak obstarávanie nájomných bytov podmieňuje aj obstaranie prislúchajúcej technickej vybavenosti, predloží sa súčasne so žiadosťou na obstarávanie nájomných bytov aj žiadosť na obstaranie technickej vybavenosti; to neplatí, ak žiadateľ vyhlási, že obstaranie prislúchajúcej technickej vybavenosti zabezpečí bez dotácie podľa tohto zákona.

Úrad odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom zodpovedných zamestnancov vyznačí na žiadosti overenie splnenia podmienok pre poskytnutie dotácie.

Žiadosti, ktoré splnili podmienky na poskytnutie dotácie, úrad zoradí podľa výberových kritérií stanovených ministerstvom. Výberové kritériá uverejní v plnom znení ministerstvo do 15. januára príslušného roka na svojom webovom sídle.

V lehote do 31. marca príslušného roka zašle úrad ministerstvu žiadosti, ktoré na základe posúdenia úradu splnili podmienky pre poskytnutie dotácie.

Žiadosti, ktoré nesplnili podmienky na poskytnutie dotácie, vráti úrad žiadateľovi v lehote do 30. apríla príslušného roka.

Žiadateľ, ktorému bola žiadosť vrátená podľa odseku 9, môže podať podnet na preskúmanie postupu úradu. Podnet sa predkladá ministerstvu prostredníctvom úradu v lehote do 30 dní odo dňa doručenia vrátenej žiadosti. K podnetu je žiadateľ povinný doložiť žiadosť, ktorá bola predmetom posudzovania úradu. Zhodu žiadosti potvrdí úrad v stanovisku spracovanom k podnetu.

Ministerstvo preskúma v lehote do 30 dní odo dňa doručenia podnetu postup úradu pri posudzovaní žiadostí a v prípade zistenia jeho nesprávneho postupu vyzve úrad na úpravu stanoveného poradia žiadostí.

Ministerstvo po posúdení žiadostí poskytuje dotácie, a to do výšky sumy vyčlenenej na účely podľa § 3 v štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) môže udeliť výnimku z výberových kritérií pre žiadosť, ktorá sa predkladá v dôsledku riešenia následkov živelnej udalosti.

Na poskytnutie dotácie podľa tohto zákona nie je právny nárok.

Posudzovateľ nesmie byť žiadateľom ani zaujatý vo vzťahu k žiadateľovi. Posudzovateľ ani jemu blízka osoba33) nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa, ani spoločníkom právnickej osoby, ktorá je žiadateľom. Posudzovateľ je pri vyhodnocovaní žiadosti nezávislý a vyhodnocuje ich podľa výberových kritérií stanovených ministerstvom podľa odseku 7.

Dotáciu poskytuje ministerstvo na základe zmluvy uzavretej medzi žiadateľom a ministerstvom.

Zmluva o poskytnutí dotácie obsahuje najmä

údaje o zmluvných stranách,

údaje o stavbe,

výšku poskytnutej dotácie a podmienky jej čerpania,

spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán,

spôsob čerpania dotácie podľa osobitného predpisu,34)

pravidlá pre nakladanie s nájomnými bytmi obstaranými podľa tohto zákona.

Kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok počas platnosti zmluvy vykonáva ministerstvo a príslušný úrad. Kontrolná pôsobnosť iných kontrolných orgánov týmto nie je dotknutá.35) Žiadateľ je povinný počas výkonu kontroly poskytnúť kontrolným orgánom súčinnosť potrebnú na vykonanie kontroly.

Ministerstvo v prípade pochybnosti môže overiť záverečné technicko-ekonomické hodnotenie stavby predložené podľa § 11 ods. 1 písm. a) šiesteho bodu, pričom na overenie menuje minister komisiu zloženú zo zástupcov ministerstva, úradu, profesijného združenia alebo profesijnej komory.

Vlastník nájomného bytu obstaraného podľa tohto zákona (ďalej len „vlastník nájomného bytu“) je povinný počas lehoty uvedenej v § 11 ods. 1 písm. a) štvrtého bodu umožniť po predchádzajúcom oznámení, na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do nájomných bytov zamestnancom ministerstva, príslušného úradu a iných kontrolných orgánov s cieľom výkonu kontroly technického stavu nájomného bytu; to platí aj pre nájomcu a osoby tvoriace jeho domácnosť, ktoré nájomný byt užívajú na základe nájomnej zmluvy podľa tohto zákona.

Vlastník nájomného bytu je povinný tvoriť z dohodnutého nájomného osobitný rezervný fond ročne minimálne vo výške 0,5 % oprávnených nákladov na obstaranie nájomného bytu. Z osobitného rezervného fondu uhrádza preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv tvoreného podľa osobitného predpisu35a) vo výške podľa rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome alebo v polyfunkčnom dome. Ak vlastníci bytov alebo nebytových priestorov v bytovom dome alebo v polyfunkčnom dome rozhodnú o vyššej výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako je výška tvorby osobitného rezervného fondu podľa prvej vety, je vlastník nájomného bytu povinný tvoriť osobitný rezervný fond vo výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv.

Ak byty a nebytové priestory v bytovej budove nie sú vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov podľa osobitného predpisu,35b) vlastník bytovej budovy s nájomnými bytmi tvorí na účely tohto zákona z dohodnutého nájomného fond prevádzky, údržby a opráv bytovej budovy ročne minimálne vo výške 0,5 % oprávnených nákladov na obstaranie nájomných bytov. Z fondu prevádzky, údržby a opráv bytovej budovy sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí bytovej budovy vrátane opráv balkónov a lodžií, spoločných zariadení bytovej budovy, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu bytovej budovy, ktoré prislúchajú k bytom. Pri prvom prevode vlastníctva takéhoto nájomného bytu na inú osobu je doterajší vlastník bytovej budovy s nájomnými bytmi povinný zostatok prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv bytovej budovy poukázať do fondu prevádzky, údržby a opráv vytvoreného podľa osobitného predpisu.35a)

Ministerstvo vytvára a spravuje informačný systém, ktorý obsahuje najmä

údaje uvádzané v žiadosti a prílohách k žiadosti,

výšku poskytnutej dotácie,

plnenie zmluvných podmienok.

Informácie podľa odseku 1 je ministerstvo oprávnené zbierať a uchovávať najmenej desať rokov po skončení zmluvného záväzku.

Ministerstvo vytvorí také organizačné a technické podmienky na prevádzku informačného systému, aby sa zabránilo jeho zneužitiu a zneužitiu údajov v ňom.

Ministerstvo zverejňuje spôsobom umožňujúcim hromadný prístup

úplné znenia všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich poskytovanie dotácií v jeho pôsobnosti,

schválený rozpočet na dotácie podľa ich účelu na daný rozpočtový rok a návrh rozpočtu na nasledujúce dva roky,

do 31. decembra kalendárneho roka informačný materiál obsahujúci informácie pre žiadateľa nevyhnutné pre podanie žiadosti,

všetky schválené žiadosti aj so sumami žiadaných a poskytnutých dotácií vrátane dátumu schválenia, výšky, účelu dotácie a identifikácie žiadateľa, a to do 60 dní od schválenia žiadosti,

všetky neschválené žiadosti vrátane dátumu a dôvodu neschválenia žiadosti, a to do 60 dní od neschválenia žiadosti,

vyhodnotenie výsledkov už poskytnutých dotácií, ak ich má ministerstvo k dispozícii,

často kladené otázky súvisiace s dotáciami,

zoznam uzavretých zmlúv o poskytnutí dotácie.

Ustanovenia osobitného predpisu36) o obmedzení prístupu k informáciám nie sú dotknuté.

Sociálne bývanie je bývanie obstarané s použitím verejných prostriedkov určené na primerané a ľudsky dôstojné bývanie fyzických osôb, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným pričinením a spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Sociálne bývanie je aj bývanie alebo ubytovanie financované s použitím verejných prostriedkov a poskytované v rámci starostlivosti podľa osobitných predpisov.37)

Za primerané a ľudsky dôstojné bývanie podľa odseku 1 sa považuje bývanie, ktoré spĺňa základné funkcie bývania.

Verejné prostriedky na účely podpory sociálneho bývania možno poskytnúť najmä formou

dotácií na obstaranie bývania,

zvýhodnených úverov alebo pôžičiek na obstaranie bývania,38)

nenávratných príspevkov znižujúcich náklady súvisiace s bývaním,

nenávratných príspevkov na prevádzku budovy, v ktorej sa poskytuje sociálne bývanie.

Sociálne bývanie možno zabezpečovať v

byte,

inej budove na bývanie, ak tak ustanoví osobitný predpis.37)

Sociálne bývanie v byte je bývanie poskytované oprávnenej fyzickej osobe v byte, ktorého podlahová plocha neprevyšuje 80 m2 pre byt bežného štandardu alebo 60 m2 pre byt nižšieho štandardu.

Podlahovú plochu podľa odseku 1 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak ide o byt stavebne určený na bývanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2 alebo ak ide o byt, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v Zozname svetového dedičstva.

Oprávnenou fyzickou osobou podľa odseku 1 je

osoba žijúca v domácnosti s mesačným príjmom domácnosti najviac vo výške trojnásobku životného minima,

osoba žijúca v domácnosti s mesačným príjmom domácnosti najviac vo výške štvornásobku životného minima, ak

členom tejto domácnosti je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím,

ide o domácnosť osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom,

aspoň jeden z členov tejto domácnosti zabezpečuje zdravotnícku starostlivosť, sociálne a všeobecne prospešné spoločenské služby, vzdelávanie, kultúru alebo ochranu obyvateľov obce,

osoba, ktorej zanikla ústavná starostlivosť, náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť alebo osobitná starostlivosť poručníka podľa osobitného predpisu,39) ak táto osoba nepresiahla vek 30 rokov,

osoba žijúca v domácnosti, ktorej sa poskytuje bytová náhrada za byt vydaný podľa osobitného predpisu.40)

Pri zisťovaní príjmov podľa odseku 3 sa postupuje podľa osobitného predpisu.41) Mesačný príjem sa vypočíta z príjmu42) za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nájom bytu, ako podiel tohto príjmu a príslušného počtu mesiacov, počas ktorých sa príjem poberal.

Životné minimum domácnosti sa vypočíta zo súm životného minima členov domácnosti platných k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom vznikol nájom bytu.

Podmienky ustanovené v odseku 3 sa posudzujú pri uzavieraní nájomnej zmluvy a na zmeny podmienok počas platnosti nájomnej zmluvy sa neprihliada.

Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví obsah záverečného technicko-ekonomického hodnotenia stavby predkladaného podľa § 11 ods. 1 písm. a) šiesteho bodu.

Výšku dotácie na účel podľa § 4 ods. 1 písm. e), § 5 a 6 a výšku oprávnených nákladov na účel podľa § 4 ods. 1 písm. a) až d) a f) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Úprava súm dotácií a výšky limitov oprávnených nákladov podľa § 9 sa prvýkrát vykoná k 1. januáru 2012.

Žiadateľ, ktorému bola poskytnutá dotácia na obstaranie nájomného bytu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010, postupuje pri uzatváraní nájomnej zmluvy na tento byt podľa tohto zákona.

Pre žiadosti podané v roku 2011 priemerná podlahová plocha na poskytnutie dotácie na obstaranie nájomného bytu podľa § 11 ods. 1 písm. b) nepresiahne pri bežnom štandarde 65 m2 a pri nižšom štandarde 60 m2.

Dotáciu vo výške 20 % oprávnených nákladov podľa § 8 ods. 1 písm. c) pre žiadosti podané v roku 2011 možno poskytnúť, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov prevyšuje 56 m2 a neprevyšuje 65 m2 a oprávnený náklad na 1 m2 podlahovej plochy nájomného bytu neprevyšuje 880 eur.

Dotáciu vo výške 70 % oprávnených nákladov podľa § 8 ods. 2 písm. b) pre žiadosti podané v roku 2011 možno poskytnúť, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov prevyšuje 45 m2 a neprevyšuje 60 m2 a oprávnený náklad na 1 m2 podlahovej plochy nájomného bytu neprevyšuje 510 eur.

Dotáciu vo výške 20 % oprávnených nákladov podľa § 8 ods. 3 písm. c) pre žiadosti podané v roku 2011 možno poskytnúť, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov prevyšuje 56 m2 a neprevyšuje 65 m2 a oprávnený náklad na 1 m2 podlahovej plochy nájomného bytu neprevyšuje 630 eur.

Dotáciu vo výške 70 % oprávnených nákladov podľa § 8 ods. 4 písm. b) pre žiadosti podané v roku 2011 možno poskytnúť, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov prevyšuje 45 m2 a neprevyšuje 60 m2 a oprávnený náklad na 1 m2 podlahovej plochy nájomného bytu neprevyšuje 365 eur.

Fond prevádzky, údržby a opráv tvorený podľa tohto zákona do 31. decembra 2017 sa považuje za osobitný rezervný fond podľa § 18 ods. 2, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Ak byty a nebytové priestory v bytovej budove nie sú vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov podľa osobitného predpisu,35b) fond prevádzky, údržby a opráv tvorený podľa tohto zákona do 31. decembra 2017 sa považuje za fond prevádzky, údržby a opráv bytovej budovy podľa § 18 ods. 3.