Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 440/2015 účinný od 01.09.2019 do 14.10.2019

Platnosť od: 29.12.2015
Účinnosť od: 01.09.2019
Účinnosť do: 14.10.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne právo, Občianske právo, Kultúra, Občiansko-právne vzťahy, Záujmová činnosť, Záujmové združenia osôb

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST17JUD5DS12EUPPČL67

Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 440/2015 účinný od 01.09.2019 do 14.10.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 440/2015 s účinnosťou od 01.09.2019 na základe 221/2019

Legislatívny proces k zákonu 221/2019
Legislatívny proces k zákonu 440/2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 221/2019, dátum vydania: 22.07.2019

A. Všeobecná časť

Prijatím zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) došlo v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ v tzv. prvej vlne znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy k zrušeniu povinností predkladania výpisov z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností a registra trestov ako povinných príloh v listinnej podobe. Fyzické osoby a právnické osoby v mnohých konaniach na základe osobitných zákonov naďalej povinné preukazovať prostredníctvom výpisov a potvrdení orgánom verejnej moci ďalšie skutočnosti, ktoré evidované v informačných systémoch verejnej správy.

Cieľom predkladaného návrhu je v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ pokračovať v snahe o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. druhej vlny znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy, rozšíriť rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci predkladať v listinnej podobe. Ide o nasledovné potvrdenia a výpisy

potvrdenie o daňových nedoplatkoch,

potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení,

potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení,

potvrdenie o návšteve školy a

výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií.

Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb na účel preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy a potvrdenia resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

Návrh zákona zároveň reaguje na potrebu niektorých dodatočných legislatívnych úprav, ktoré vyplynuli z praxe po nadobudnutí účinnosti zákona proti byrokracii.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

2

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: ..Ukončenie: ..

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

február 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

apríl 2019

2. Definícia problému

Problém, na ktorý novela zákona proti byrokracii reaguje, je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám a pri úradnej činnosti dokladať skutočnosti obsiahnuté v potvrdeniach a výpisoch v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných potvrdeniach a výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je pokračovať v snahe o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. druhej vlny znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a rozšíriť rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci predkladať v listinnej podobe, keďže si tieto skutočnosti orgány verejnej moci môžu overiť prostredníctvom informačných systémov, ku ktorým majú autorizovaný prístup. Druhá vlna znižovania byrokracie odbremení fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladania nasledovných potvrdení a výpisov:- potvrdenie o daňových nedoplatkoch,

3

- potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení,- potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení, - potvrdenie o návšteve školy a - výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií.

4. Dotknuté subjekty

Fyzické osoby, právnické osoby, orgány verejnej moci

5. Alternatívne riešenia

1. Zachovanie súčasného stavu - Táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických osôb a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady.2. Zvolená alternatíva - Nakoľko štát už dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri väčšine životných situácií, v ktorých prichádzajú do kontaktu, je neúčelné aby štát neustále opakovane od fyzických a právnických osôb preukazovanie jemu známych skutočností naďalej žiadal dokladaním potvrdení a výpisov v listinnej podobe.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

Nie

Čiastočne

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

4

Vplyvy na informatizáciu

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

Tibor Gajda, BSBA, Oddelenie riadenia IT zdrojov verejnej správy, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, tibor.gajda@vicepremier.gov.sk, 02/20928192

12. Zdroje

Dáta - Štatististický úrad SRPočetnosti - jednotlivé registreSprávne poplatky - jednotlivé registreTechnické riešenie - jednotlivé registre, NASES, niektoré OVMSpolupráca so zdrojovými registrami a ich odbornou pracovnou silou.

Zoznam zdrojových registrov (jednotlivé registre):

IS SP – Informačný systém sociálnej poisťovne

RIS – Rezortný informačný systém ministerstva školstva vedy a výskumu SR

IS Dôvera – Informačný systém zdravotnej poisťovne Dôvera

IS Union – Informačný systém zdravotnej poisťovne Union

IS ZP – Informačný systém všeobecnej zdravotnej poisťovne

IS RPO – Informačný systém registra právnických osôb, ktorý obsahuje potrebné dáta o výpisoch z ministerstva vnútra SR

IS FS – Informačný systém finančnej správy

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na informatizáciu

Komisia súhlasí s tým, že predmetný materiál predpokladá pozitívne vplyvy na informatizáciu. V časti 6.2. je uvedený isvs_4858 IS SP informačný systém sociálnej poisťovne, ktorý je však podľa MetaIS, zneplatnený. Naviac, uvedený systém bol v minulosti zapísaný do MetaIS s odlišným názvom systému. Uvedenú skutočnosť je potrebné uviesť do súladu s reálnym stavom.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

5

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Vyhodnotenie pripomienok: Pripomienky Komisie boli akceptované a zapracované.

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

-7 018,75

-28 075

-28 075

-28 075

Všeobecná pokladničná správa

-7 018,75

-28 075

-28 075

-28 075

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

-7 018,75

-28 075

-28 075

-28 075

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

6 228 850

612 000

492 000

240 000

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

4 258 000

612 000

429 000

240 000

Ministersvo školstva, vedy, výskumu a športu SR - prispôsobenie IS RIS

1 106 850

0

0

0

Ministerstvo financií SR - Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

264 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR - Finančná správa SR – prispôsobenie IS FS

100 000

0

0

0

Ostatné orgány verejnej moci – Sociálna poisťovňa – prispôsobenie IS SP

500 000

0

0

0

7

z toho:

- vplyv na ŠR

5 728 850

612 000

492 000

240 000

Rozpočtové prostriedky

5 728 850

612 000

492 000

240 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

500 000

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

5

5

5

5

- vplyv na ŠR

5

5

5

5

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

35 570

106 700

106 700

106 700

- vplyv na ŠR

35 570

106 700

106 700

106 700

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

6 228 850

612 000

492 000

240 000

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

4 258 000

612 000

492 000

240 000

Ministersvo školstva, vedy, výskumu a športu SR - prispôsobenie IS R IS

1 106 850

0

0

0

8

Ministerstvo financií SR - Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

264 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR - Finančná správa SR – prispôsobenie IS FS

100 000

0

0

0

Ostatné orgány verejnej moci – Sociálna poisťovňa – prispôsobenie IS SP

500 000

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu bude zabezpečené v rámci rozpočtu verejnej správy.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie potvrdení a výpisov od občana/podnikateľa v listinnej forme, na právne účely. Tieto potvrdenia a výpisy poskytované na určených miestach občanovi/podnikateľovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť potvrdenia, výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

9

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy a výskumu SR, Štatistickým úradom SR, Sociálnou poisťovňou SR, zdravotnými poisťovňami, DataCentrom elektronizácie územnej samosprávy Slovenska a Finančnou správou SR.

Kvantifikované výdavky na rok 2019 pre ÚPPVII na modul portálu pre orgány verejnej moci, integráciu zdrojových registrov, projektové riadenie, starostlivosť o konzumentov, biznis analýzy, školenia v sume, potrebnú publicitu a nové personálne kapacity v hodnote 4 258 000 eur a prispôsobenie informačných systémov pre MŠVVŠ SR v sume 1 106 850 eur, pre Ministerstvo financií SR - Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska v sume 264 000 eur, pre Sociálnu poisťovňu SR v sume 500 000 eur a pre Finančnú správu SR v hodnote 100 000 eur. Výdavky sú nevyhnutné pre realizáciu technického riešenia, školení, projektového riadenia a celý náklad spojený so zavádzaním novely do praxe pre jednotlivé orgány verejnej moci, ktoré budú môcť prostredníctvom kvalifikovaného technického riešenia nahliadať na dané výpisy a potvrdenia.

Služba bude poskytovaná zamestnancom verejnej správy, ktorí si priamo prostredníctvom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy vyžiadajú potvrdenia a výpisy, definované v tabuľke č. 1 za občana bezodplatne na zákonom stanovené účely.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

x zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

10

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Vplyv na orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov vyplývajúcich z agendy vyhotovenia potvrdení a výpisov.

Výpočet vychádza z dát početností jednotlivých výpisov a potvrdení za obdobie 12 kalendárnych mesiacov. Zohľadnením nákladov na materiál a prácu. Zohľadnená je taktiež delená účinnosť a nábehová krivka projektu.

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa/občana. Táto skutočnosť je kvantifikovaná v tabuľke „správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom)“.

Početnosti výpisov (spolu) s počtom strán v listinnej forme (Tabuľka č. 2.2.4.1):

Početnosti vydaných výpisov na všetkých miestach za akýmkoľvek účelom

Rok 2017

Priemerný počet A4

Počet A4 celkom

Potvrdenie o návšteve školy

1 200 000

1

1 200 000

Potvrdenie o nedoplatkoch na daniach

40 000

1

40 000

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení

200 000

1

200 000

Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení

80 000

1

80 000

Potvrdenie o dávkach nemocenského poistenia

262 000

1

262 000

Potvrdenie o dôchodkových dávkach

125 647

1

125 647

Výpis z registra nadácií

150

1

150

Výpis z registra občianskych združení

4100

1

4100

Výpis z registra neinvestičných fondov

150

1

150

Výpis z registra neziskových organizácií

1 185

1

1 185

Výpis z registra organizácií s medzinárodným prvkom

150

1

150

SPOLU

1 913 382

11

1 913 382

11

Správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom) (Tabuľka č. 2.2.4.2):

Správne poplatky nasledovne

Poplatok / Rok 2018

Početnosť

Celkom EUR

Potvrdenie o návšteve školy

0 eur

1200000

0 eur

Potvrdenie o nedoplatkoch na daniach

0 eur

40000

0 eur

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení

0 eur

200000

0 eur

Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení

0 eur

80000

0 eur

Potvrdenie o dávkach nemocenského poistenia

0 eur

262000

0 eur

Potvrdenie o dôchodkových dávkach

0 eur

125647

0 eur

Výpis z registra nadácií

5 eur

150

750

Výpis z registra občianskych združení

5 eur

4100

20500

Výpis z registra neinvestičných fondov

5 eur

150

750

Výpis z registra neziskových organizácií

5 eur

1185

5925

Výpis z registra organizácií s medzinárodným prvkom

5 eur

150

750

SPOLU

28 075

Úspory nákladov na prácu zamestnancov verejnej správy (Tabuľka č. 2.2.4.3):

Prepočet nákladov na vydanie výpisu v listinnej forme

Zamestnanec VS

Náklad na hodinu práce vo verejnej správe (super hrubá mzda)

9,75 eur

Priemerné trvanie vydania jedného potvrdenia , výpisu

20 min.

Náklad na priemerné trvanie vydania jedného potvrdenia, výpisu

3,25 eur

Celková početnosť vydaných potvrdení a výpisov za obdobie 12 mesiacov

1 913 382

Ročná úspora celkom

2 674 750 eur

Náklady na prácu zamestnancov verejnej správy spojené s novou povinnosťou vyhľadať si potvrdenia a výpisy za občana/podnikateľa (Tabuľka č. 2.2.4.4):

12

Prepočet nákladov na vydanie výpisu v listinnej forme

Zamestnanec VS

Náklad na hodinu práce vo verejnej správe (superhrubá mzda)

9,75 eur

Priemerné trvanie vyhľadanie jedného potvrdenia , výpisu

20 min.

Náklad na priemerné vyhľadanie jedného potvrdenia, výpisu

3,25 eur

Celková početnosť vyhľadaných potvrdení a výpisov za obdobie 12 mesiacov

1 913 382

Ročná úspora celkom

-2 674 750 eur

Poznámka: Presné rozloženie kvantifikovaných úspor a dodatočných nákladov spojených s vydávaním potvrdení a výpisov bude MF SR predložené po vypracovaní podrobnej analýzy konzumentov, ktorá je súčasťou dodávky riešenia. Úspory sú vyrátané kvalifikovaným odhadom, nakoľko neexistuje číselník, či register orgánov verejnej moci.

13

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

-7 018,75

-28 075

-28 075

-28 075

Rok 2019 je vypočítaný pomerne od účinnosti novely zákona s predpokladom 1.9.2019

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-7 018, 75

-28 075

-28 075

-28 075

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

14

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

4 258 000

612 000

492 000

240 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

35 570

106 700

106 700

106 700

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12 430

37 300

37 300

37 300

Tovary a služby (630)2

4 114 000

468 000

348 000

96 000

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

4 258 000

612 000

492 000

240 000

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

15

2. Ministerstvo školstva, vedy a výskumu – prispôsobenie IS RIS

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

1 106 850

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

1 106 850

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 106 850

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

16

3. Sociálna poisťovňa – prispôsobenie IS SP

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

500 000

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

500 000

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

500 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

17

4. Ministerstvo Financií SR - DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

264 000

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

264 000

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

264 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

5. Finančná správa SR – prispôsobenie IS Finančnej správy

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

18

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

100 000

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

100 000

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

100 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

19

MZDOVÉ DOPADY

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Modul integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

5

5

5

5

z toho vplyv na ŠR

5

5

5

5

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 778,333

1 778,333

1 778,333

1 778,333

z toho vplyv na ŠR

1 778,333

1 778,333

1 778,333

1 778,333

Osobné výdavky celkom (v eurách)

48 000

144 000

144 000

144 000

Rok 2019 je vypočítaný pomerne od účinnosti novely zákona s predpokladom 1.9.2019

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

35 570

106 700

106 700

106 700

z toho vplyv na ŠR

35 570

106 700

106 700

106 700

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12 430

37 300

37 300

37 300

20

z toho vplyv na ŠR

12 430

37 300

37 300

37 300

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

21

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2

Tabuľka č.1

Právna forma

Počet

Akciové spoločnosti

5 387

Spoločnosti s ručením obmedzeným

200 782

Ostatné obchodné spoločnosti

1 317

Družstvá

1 367

Štátne podniky

13

Príspevkové organizácie

663

22

Rozpočtové organizácie

6 366

Živnostníci

323 948

Ostatné právne formy

33 050

Spolu subjekty podľa právnej formy

597 272

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2017

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol konzultovaný s jednotlivými zástupcami zdrojových registrov, partnermi projektu, bankovým sektorom, IT asociáciou, počas uplynulých mesiacov. Konzultácie boli uskutočnené osobne.

Body konzultácií:

-Návrh technického riešenia

-Metodika

-Súčasná prax

-Budúce praktické aplikovanie zákona

Výsledok konzultácii bol pozitívny v hľadaní riešení a ich aplikácie

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

23

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy definované v tabuľke č.2. Pri potvrdeniach nie sú vyberané správne poplatky. Tieto potvrdenia a výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za právnickú osobu, elektronicky.

Tabuľka č.2

Správne poplatky nasledovne

Správne poplatky/Rok 2017

Početnosť výpisov/12 mes.

Celkom EUR

Potvrdenie o návšteve školy

0

480 000

0

Potvrdenie o nedoplatkoch na daniach

0

40 000

0

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení

0

80 000

0

Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení

0

32 000

0

Výpis z registra nadácií

5

150

750

Výpis z registra občianskych združení

5

4 100

20 500

Výpis z registra neinvestičných fondov

5

150

750

Výpis z registra neziskových organizácií

5

1 185

5 925

Výpis z registra organizácií s medzinárodným prvkom

5

150

150

SPOLU

637 615

-28 075

Zdroj: jednotlivé registre

3.3.2 Nepriame finančné náklady

24

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Tabuľka č.3

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

637 615

- 1 402 753

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2. V priemere trvá podnikateľovi získanie jedného výpisu 1 hodinu. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané potvrdenia a výpisy 637 615 krát, čo je približne polovica z celkového objemu vyžiadaných výpisov.

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet (Tabuľka č.4):

Správne poplatky nasledovne

Celková cena práce / priemerná mzda v NH

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

25

prepočítaná na 1 hod.

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

637 615

-4 909 635,5

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na jedného podnikateľa boli vypočítané podielom čiastkových úspor podľa kategórií a celkovej úspory a počtom podnikateľov z tabuľky č.1

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

-0,05 eur

- 28 075

Nepriame finančné náklady

-2,35 eur

- 1 402 753

Administratívne náklady

-8,22 eur

- 4 909 653,5

Celkové náklady regulácie

-10,62 eur

- 6 340 481,5

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

26

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

27

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie potvrdení definovaných v tabuľke č. 1, v listinnej forme, na právne účely. Tieto potvrdenia sú poskytované na určených miestach občanovi. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť potvrdenia na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

-

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Získavanie potvrdení, výpisov alebo informácií na právne účely elektronicky zamestnancom verejnej správy za občana, na zákonom stanovený účel.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

Potvrdenie o návšteve školy (zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Potvrdenie o daňových nedoplatkoch (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení (zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)

28

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Potvrdenia a výpisy definované v tabuľke č. sa poskytujú nasledovne:

Potvrdenie o návšteve školy - Príslušná škola

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení - Príslušná pobočka zdravotnej poisťovne

Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení - Príslušná pobočka sociálnej poisťovne

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Meníme existujúcu službu návrhom novely zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) . Táto zmena má priamy dopad. Prostredníctvom návrhu novely zákona proti byrokracii meníme 43 zákonov. Týmito zmenami oslobodzujeme občana od povinnosti predkladať spomínané potvrdenia a výpisy z registrov v listinnej podobe.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Služba nepredpokladá zníženie priamych finančných nákladov, pretože tieto potvrdenia sú poskytované bezodplatne.

Tabuľka č. 1

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Potvrdenie o návšteve školy

0 eur

720 000

0

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení

0 eur

120 000

0

Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení

0 eur

48 000

0

29

Potvrdenie o dávkach nemocenského poistenia

0 eur

262 000

0

Potvrdenie o dôchodkových dávkach

0 eur

125 647

0

SPOLU

1 275 647

0

Zvýšenie priamych finančných nákladov

-

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Tabuľka č. 2

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

1 275 647

-2 806 423,4

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

-

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

-

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie nepriamych finančných nákladov na vybavenie požiadavky – v porovnaní so súčasnosťou

Vysvetlenie:Získanie jedného potvrdenia, či výpisu na právne účely trvá občanovi v priemere 1 hodinu. V

30

analyzovanom období za 12 mesiacov bolo vyžiadaných 1 275 647 potvrdení a občania tak strávili v priemere 1 275 647 hodín získavaním týchto potvrdení. V návrhu predpokladáme šetrenie celého času (1h) občanovi, nakoľko tieto potvrdenia bude za neho získavať priamo štátny zamestnanec, ako účastník konania, pre účely na to určené, bezodplatne.

Tabuľka č. 3

Názov nákladu

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

1 275 647

-9 822 481,9

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Predloženým návrhom bude ovplyvnená široká skupina občanov.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

-

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Občanovi zaniká povinnosť predkladať potvrdenia definované v tabuľke č. 1 na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa toto potvrdenie zákonne požaduje.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.

31

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy pribudne povinnosť získavať potvrdenia, výpisy, či informácie na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tieto zákonne požadujú, za občana, a to elektronicky.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy zanikne povinnosť žiadať potvrdenia definované v tabuľke č. 1 na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje v listinnej forme.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

32

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

5

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_5836

IS CSRÚ - Informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy

B

isvs_8213

IS JVP - Informačný systém Jednotného výberu poistného

B

isvs_6092

RIS - Rezortný informačný systém

B

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

B

isvs_8375

IS FS – Centrálny register finančnej správy (CRFS)

33

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

34

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

35

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 a 5

Navrhovaná úprava zohľadňuje rozšírenie pôsobnosti zákona o poskytovanie údajov na účel preukázania splnenia podmienky podľa osobitných predpisov teda skutočností či fyzická osoba alebo právnická osoba alebo nemá nedoplatok na zdravotnom poistení. Tieto údaje sú obsiahnuté v informačných systémoch zdravotných poisťovní, ktoré však nie informačnými systémami verejnej správy.

K bodu 2

Podľa aktuálneho znenia § 1 ods. 1 druhej vety zákona proti byrokracii údaje a výpisy získané z informačných systémov verejnej správy sa považujú za skutočnosti všeobecne známe, okrem údajov a výpisov z registra trestov vzhľadom na ich povahu a citlivosť. Vzhľadom na skutočnosť, že predkladanou novelou zákona proti byrokracii sa rozširuje okruh údajov resp. informačných systémov, z ktorých si budú orgány verejnej moci údaje poskytovať i o ďalšie údaje, ktoré svojou povahou citlivé alebo napríklad predmetom daňového tajomstva, je potrebné rozšíriť okruh uvedenej výnimky. Avšak údaje získavané z informačných systémov Finančnej správy, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní a postupom času i z ďalších evidencií, o ktoré sa plánuje v ďalších etapách zákon proti byrokracii rozširovať, sa ako vhodnejšie javí vyprecizovanie druhej vety § 1 ods. 1 zákona proti byrokracii, tak aby rovnako ako v aktuálnom znení šlo o notoriety, teda skutočnosti známe, ale podľa výkladu nie o „všeobecne známe skutočnosti“ (teda známe z bežného života), ale o skutočnosti „známe orgánom verejnej moci z ich úradnej činnosti“ (teda úradne známe). Takto formulovaná druhá veta § 1 ods. 1 zákona proti byrokracii zároveň spĺňa požiadavky ochrany osobných údajov ustanovené zákonom č. 18/2018 Z. z o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).

K bodu 3 a 4

Rozširuje sa taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy na účely zákona proti byrokracii, z ktorých údaje, výpisy a potvrdenia fyzické osoby a právnické osoby nebudú povinné preukazovať prostredníctvom dokladov v listinnej podobe. Ide o informačný systém finančnej správy v časti týkajúcej sa daňových nedoplatkov t. j. nedoplatkov evidovaných daňovým úradom aj colným úradom v úhrne, informačný systém Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, informačné systémy zdravotných poisťovní v časti týkajúcej sa nedoplatkov na verejnom zdravotnom poistení a údaje z centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov a centrálneho registra študentov.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizačné body 1 a 5.

K Čl. II

36

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti kandidáta na člena bankovej rady a zároveň sa ustanovuje postup, akým si Národná banka Slovenska vyžiada výpis z registra trestov na účel overenia bezúhonnosti kandidáta na člena bankovej rady.

K Čl. III

K bodu 1

Navrhovaná úprava ustanovenia vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky dokladať k žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky ako povinnú prílohu potvrdenie daňového úradu, colného úradu, potvrdenie zdravotnej poisťovne o zaplatení poistného na verejné zdravotné poistenie, potvrdenie zamestnávateľa o zaplatení dane z príjmov a o zaplatení poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie a potvrdenie o štúdiu. Všetky uvedené doklady si Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky získa na základe údajov uvedených v žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodom 2 a 3

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť dokladať k žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky maloletému dieťaťu do 14 rokov potvrdenie o návšteve školy, ak navštevuje školu so sídlom na území Slovenskej republiky ako aj potvrdenie zdravotnej poisťovne o zaplatení poistného na verejné zdravotné poistenie za dieťa a dĺžke trvania poistného vzťahu.

K bodu 4

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky dokladať k žiadosti potvrdenie, že žiadateľ nemá nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu , Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam.

K bodu 5

Ustanovuje sa postup, akým okresný úrad v sídle kraja získa výpis z registra trestov.

K bodu 6 a 7

Úprava ustanovenia v súvislosti s ustanovením § 9 ods. 15 zákona a § 14 ods. 1 zákona, kde je možná aj elektronická komunikácia.

K čl. IV

K bodom 1 a 2

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť dokladať potvrdenie o návšteve školy žiaka alebo študenta školy so sídlom na území Slovenskej republiky z dôvodu odpustenia správneho poplatku pri podaní žiadosti na vydanie súhlasu na prieskum a výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny a za podanie žiadosti na činnosť súvisiacu s vykonávaním výskumu a prieskumu a s vykonávaním výskumno-vývojovej činnosti. Žiadateľ na účel odpustenia správneho poplatku poskytne údaje potrebné na overenie statusu žiaka alebo študenta. Taktiež sa upravuje terminológia vedecko-vývojovej činnosti v súlade so zákonom č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K Čl. V

37

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti členov orgánov neziskových organizácií. Zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť riaditeľa neziskovej organizácie preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov, nie straším ako tri mesiace.

K Čl. VI

K bodu 1, 3 a 6

Navrhovaná úprava ustanovuje zákonnú podmienku pre udelenie licencie na vysielanie televíznej programovej služby, licencie na vysielanie rozhlasovej programovej služby a pre registráciu retransmisie. Žiadateľ nesmie mať nedoplatky voči daňovému úradu alebo voči colnému úradu, nedoplatky voči Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Splnenie týchto podmienok overí rada pre vysielanie a retransmisiu prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodom 2 a 4

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o licenciu na vysielanie televíznej programovej služby, žiadateľa o licenciu na vysielanie rozhlasovej programovej služby a žiadateľa o registráciu retransmisie dokladať k žiadostiam ako povinnú prílohu potvrdenie o nedoplatkoch voči daňovému úradu alebo colnému úradu, nedoplatkoch na zdravotnom poistení, nedoplatkoch na sociálnom poistení a potvrdenie o nedoplatkoch na príspevku do fondu zamestnanosti.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. VII

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti kandidátov na verejného ochrancu práv

tak, že kandidát predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná rada Slovenskej republiky získa výpis z registra trestov.

K čl. VIII

K bodom 1, 3 a 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 2

Upravuje sa sprístupňovanie údajov z Centrálneho registra študentov pre orgány verejnej moci na účely overenia statusu študenta podľa osobitných predpisov. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako správca a prevádzkovateľ Centrálneho registra študentov poskytne orgánom verejnej moci údaje o študentovi v rozsahu meno a priezvisko vrátane titulov, dátum narodenia, názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje,

formu štúdia, informáciu o prerušení alebo o skončení štúdia na účel overenia statusu študenta.

38

Údaje z Centrálneho registra študentov poskytované v kvalite zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zdrojovými registrami Centrálneho registra študentov a jednotlivé školské registre, ktoré poskytujú údaje do centrálnych registrov na mesačnej báze a aktualizujú ich. Nakoľko Centrálny register študentov nespĺňa náležitosti § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov údaje, ktoré budú z neho poskytované na začiatku akademického roka budú platné k poslednej aktualizácii údajov v Centrálnom registri študentov. Potvrdenie v listinnej podobe v prípade nedostupnosti údajov cez OverSi bude toto potvrdenie vydávať škola ako správca zdrojového registra študentov danej školy.

K Čl. IX

K bodu 1

Ustanovuje sa zákonná podmienka pre žiadateľa o poskytnutie štátnej záruky. Žiadateľ nesmie mať nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Splnenie týchto podmienok overí ústredný orgán štátnej správy, v ktorého vecnej pôsobnosti je vyhlásený rozvojový program, ktorého sa úver alebo emisia dlhopisov týka, prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania povinnej prílohy k žiadosti o poskytnutie štátnej záruky. Právnická osoba navrhovanou úpravou nebude povinná dokladať k žiadosti o poskytnutie štátnej záruky potvrdenia Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a potvrdenie daňového úradu, že nemá voči nim evidované nedoplatky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky si tieto skutočnosti overí na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie štátnej záruky prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. X

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa odstráni nesúlad § 45 ods. 8 a § 72 ods. 2 vo vzťahu k § 44 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 177/2018 Z. z. V súčasnosti podľa § 44 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 177/2018 Z. z. len Ministerstvo životného prostredia SR ako jediný orgán ochrany prírody je oprávnené si vyžiadať výpis z registra trestov od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Okresné úrady a okresné úrady v sídle kraja orgánmi ochrany prírody, ktoré nevyhnutne potrebujú pre výkon kompetencií podľa § 45 ods. 8 a § 72 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny vyžiadať si výpis z registra trestov od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K Čl. XI

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti kandidátov na členov orgánov Ústavu pamäti národa tak, že kandidáti predložia iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým navrhovatelia členov správnej rady a dozornej rady Ústavu pamäti národa získajú výpis z registra trestov.

39

K Čl. XII

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne poskytnúť údaje o evidovaných nedoplatkoch na poistnom na sociálne poistenie orgánom verejnej moci na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom, bez súhlasu dotknutých osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú. Zároveň sa navrhuje v kontexte zjednocovania pojmológie zaviesť definíciu nedoplatku na poistnom na sociálne poistenie.

Taktiež sa navrhovanou definíciou zavádza fikcia nedoplatku v prípade, ak povinnou osobou neboli predložené všetky mesačné výkazy poistného, t. j. v prípade, ak nie je splnená povinnosť podľa § 223 ods. 1 písm. f) alebo § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, kým sa nepreukáže opak.

K Čl. XIII

K bodu 1

Navrhuje sa aby daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, nebude musieť predkladať potvrdenie o návšteve školy svojho dieťaťa ani potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Povinnosť predkladania potvrdenia o návšteve školy zostane zachovaná u tých daňovníkov, ktorých deti študujú na školách nevykazujúcich údaje do predmetného registra (napr. školy v zahraničí).

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa ruší povinnosť zamestnanca dokladať zamestnávateľovi, ktorý spĺňa požiadavku zákona proti byrokracii, potvrdenie o návšteve školy dieťaťa, ktoré navštevuje školu so sídlom na území Slovenskej republiky na účel preukázania nároku na daňový bonus.

K bodu 3

Vypúšťa sa povinnosť prijímateľa podielu zaplatenej dane uvedeného vo vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane preukazovať notárovi potvrdením zo Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že nemá nedoplatky na povinnom poistnom. Notár si tieto skutočnosti overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. XIV

K bodu 1

Navrhuje sa, aby bol obci na účel vedenia evidencie detí a žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky poskytnutý prístup do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky.

K bodu 2

Zjednocuje sa terminológia daňových nedoplatkov a nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení, ktorá je v jednotlivých osobitných predpisoch formulovaná rozdielne.

K bodu 3

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť pre zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktorí majú sídlo na území Slovenskej republiky preukazovať potvrdením, že nemajú nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, Sociálnej poisťovni alebo zdravotným poisťovniam.

40

Ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky si tieto skutočnosti overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. XV

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia nedoplatkov voči daňovému úradu, colnému úradu a nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení, ktorá je v jednotlivých osobitných predpisoch formulovaná rozdielne.

K Čl. XVI

K bodom 1, 6, 8, 10, 13 a 15

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou.

K bodom 3, 4, 9, 11, 12 a 14

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2, 5 a 7

Navrhuje sa, aby žiadateľ o registráciu na vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu neprikladal k žiadosti potvrdenie Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že nemá nedoplatky na povinných odvodoch poistného a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Taktiež sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa dokladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že osoby, ktoré boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom a osoby, ktoré zanikli a boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti, nemajú nedoplatky voči colnému a daňovému úradu.

K bodu 16

Ustanovuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

K Čl. XVII

K bodom 1, 4, 6, 10, 12 a 14

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 3, 8

Cieľom navrhovanej úpravy je, aby žiadateľ o registráciu na vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu neprikladal k žiadosti potvrdenie Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že nemá nedoplatky na povinných odvodoch poistného a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Taktiež sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa prikladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že osoby, ktoré boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom a osoby, ktoré zanikli a boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti, nemajú nedoplatky voči colnému a daňovému úradu.

41

K bodom 2, 5, 7, 9, 11 a 13

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia nedoplatkov voči daňovému úradu, colnému úradu, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. XVIII

Navrhuje sa zjednodušenie administratívnych postupov pri preukazovaní bezúhonnosti na účely colných predpisov. Účelom poskytovania výpisu z registra trestov je najmä posúdenie splnenia kritérií na udelenie statusu SHS (čl. 39 Colného kódexu Únie). Zároveň colné predpisy splnenie kritéria podľa čl. 39 písm. a) Colného kódexu Únie vyžadujú aj v konaní o udelenie povolenia na poskytnutie celkovej záruky (čl. 95 ods. 1 písm. b) Colného kódexu Únie), konaní o povoleniach uvedených v čl. 233 ods. 4 Colného kódexu Únie, konaní o udelenie povolenia pravidelne umiestňovať tovar do colného režimu na základe zjednodušeného colného vyhlásenia (čl. 145 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446) a konaní o udelenie povolenia podať colné vyhlásenie formou zápisu do evidencie deklaranta (čl. 150 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446).

K Čl. XIX

K bodu 1

Precizovanie textu v súvislosti so zmenou prílohy č. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Prax v uvedenej oblasti ukázala, že môže dochádzať k mylným interpretáciám ustanovenia, ktoré sa precizuje v záujme právnej stability.

K bodu 3

Navrhovaná obsahová zmena príloh zákona nadväzuje na znižovanie administratívnej záťaže navrhovaných osôb a podnikateľov, ako aj na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe. Zjednodušením príloh sa sleduje cieľ pružnejšie reagovať na potreby praxe a súčasne nadviazať na zjednodušenie a urýchlenie komunikačných procesov medzi orgánmi verejnej moci a občanmi pri získavaní informácií potrebných v súvislosti s vykonávaním bezpečnostných previerok navrhovaných osôb a podnikateľov.

K Čl. XX

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. XXI

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 2

42

Vypúšťa sa povinnosť pre žiadateľov o dotáciu predkladať potvrdenie o daňových a colných nedoplatkoch.

K bodu 3

Navrhuje sa zrušiť povinnosť dokladať k žiadosti o dotáciu potvrdenie Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní o nedoplatkoch na povinnom poistnom a povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie.

K bodu 4 a 5

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na vypustenie ustanovenia.

K Čl. XXII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa rozširuje oprávnenie zdravotných poisťovní poskytovať v súlade so zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy (zákon proti byrokracii) orgánom verejnej moci na účel podľa osobitných predpisov informáciu o pohľadávkach voči platiteľom poistného. Zároveň sa zavádza fikcia že poistenec alebo platiteľ nedoplatky, v prípade ak poistenec neoznámi, že je samoplatiteľ alebo samostatne zárobkovo činnou osobou alebo ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť vykazovať preddavky a teda nie je možné vyhodnotiť, či poistenec alebo platiteľ má alebo nemá pohľadávku po splatnosti.

K Čl. XXIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia daňových nedoplatkov a nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti tým, že osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup akým si Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako overujúci podmienku bezúhonnosti vyžiada výpis z registra trestov.

K Čl. XXIV

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa aby, obec neustanovovala vo všeobecne záväznom nariadení povinnosť poplatníka predkladať potvrdenia o návšteve školy žiaka alebo študenta navštevujúceho školu, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, na účel zníženie poplatku alebo odpustenie poplatku. Poplatník poskytne obci údaje v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo alebo dátum narodenia žiaka alebo študenta potrebné na overenie statusu študenta. Obec si prostredníctvom informačného systému, ku ktorému má zriadený prístup overí tieto skutočnosti.

K Čl. XXV

K bodom 1 a 2

43

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby predkladať Ministerstvu vnútra SR a krajskému riaditeľstvu Policajného zboru ako prílohu k žiadosti potvrdenie Sociálnej poisťovne.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. XXVI

K bodu 1

Úprava súvisiaca zavedením zákona proti byrokracii do praxe.

K bodu 2

Navrhovaná úprava zjednocuje terminológiu daňových nedoplatkov colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Rady overovať údaje obsiahnuté v informačných systémoch.

K Čl. XXVII

K bodom 1 až 6

K rozsiahlej úprave zákona o registri trestov sa pristupuje z dôvodu reakcie na skutočnosti vyplývajúce z aplikačnej praxe po nadobudnutí účinnosti zákona proti byrokracii, kedy vyvstala najmä potreba vyprecizovania a jednoznačného oddelenia spôsobu overovania správnosti údajov a stotožňovania fyzických osôb a právnických osôb pri osobnom vyžiadaní si výpisu z registra trestov a pri vyžiadaní si výpisu z registra trestov elektronicky prostredníctvom elektronickej komunikácie orgánmi verejnej moci za fyzickú osobu a právnickú osobu.

K bodom 7 a 8

Doplnenie a zosúladenie ustanovenia z dôvodu overovania podmienky bezúhonnosti alebo spoľahlivosť kandidátov na členov disciplinárnych senátov Kanceláriou Národnej rady SR a MSSR v nadväznosti na zákon o sudcoch a prísediacich predloženie návrhu kandidátov na členov disciplinárnych senátov do databázy, ktorí musia spĺňať podmienku bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom registra trestov.

K Čl. XXVIII

Úprava ustanovenia za cieľ zrušenie povinnosti žiadateľa o náhradné výživné dokladať k žiadosti potvrdenie o návšteve školy, ak žiak alebo študent navštevuje školu so sídlom na území Slovenskej republiky.

K Čl. XXIX

K bodu 1, 3 a 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 2

Upravuje sa sprístupňovanie údajov z Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov pre orgány verejnej moci na účely overenia statusu žiaka alebo študenta podľa osobitných predpisov. Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako správca

44

a prevádzkovateľ Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov orgánom poskytne orgánom verejnej moci údaje o študentovi v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, typ školy a formu štúdia.

Údaje z Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov poskytované v kvalite podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších. Zdrojovými registrami Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov sú jednotlivé školské registre, ktoré poskytujú údaje do centrálnych registrov na mesačnej báze a aktualizujú ich. Nakoľko Centrálny registra detí, žiakov a poslucháčov nespĺňa náležitosti § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov údaje, ktoré budú poskytované z Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov na začiatku akademického roka budú platné k poslednej aktualizácii údajov vedenej v Centrálnom registri detí, žiakov a poslucháčov. Potvrdenie v listinnej podobe v prípade nedostupnosti údajov cez OverSi bude toto potvrdenie vydávať škola ako správca zdrojového registra študentov danej školy.

K Čl. XXX

K bodom 1 a 2

Upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti v prípade, ak zamestnávateľ spĺňa podmienku zákona proti byrokracii tak, že osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje povinnosť predkladania výpisu z registra trestov tým zamestnávateľom, ktorí nespĺňajú podmienku zákona proti byrokracii. Dopĺňa sa postup zamestnávateľa, ktorý spĺňa požiadavku zákona proti byrokracii, akým si vyžiada výpis z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovaná úprava zjednocuje terminológiu daňových nedoplatkov colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 4

Navrhuje sa vypustenie povinnosti predkladania potvrdení o daňových nedoplatkoch, nedoplatkoch na sociálnom a zdravotnom poistení a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie ako povinných príloh k žiadosti o poskytnutie dotácie.

K Čl. XXXI

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa ustanovujú podmienky pre zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb.

K bodu 2

V navrhovanom novelizačnom bode sa vypúšťajú povinné prílohy k žiadosti o zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb a to potvrdenia daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, nedoplatky na zdravotnom poistení a daňové nedoplatky.

K bodu 3

45

Legislatívna úprava súvisiaca s vyžiadaním výpisu listu vlastníctva.

K bodom 4 až 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 7, 10 a 12

Navrhovaná úprava ustanovení zjednocuje terminológiu nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 8

Navrhovanou úpravou sa vypúšťajú povinné prílohy k žiadosti o finančný príspevok dokladať potvrdenia daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, nedoplatky na zdravotnom poistení a daňové nedoplatky.

K bodu 9

Úprava je navrhovaná v záujme jednoznačnosti interpretácie ustanovenia. Existencia evidovaných splatných nedoplatkov na daniach a odvodoch bude právnou prekážkou vyplatenia finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa na prvý štvrtý štvrťrok (teda aj na prvý štvrťrok príslušného rozpočtového roku). Do doby splnenia tejto podmienky neexistencie evidovaných splatných nedoplatkov sa vyplatenie tohto finančného príspevku pozastaví. Súčasné znenie uvádzacej vety so slovami „nasledujúci štvrťrok“ spôsobuje, že aj napriek evidovaným nedoplatkom a ďalším skutočnostiam, môže byť finančný príspevok vyplatený aj v prvom štvrťroku príslušného rozpočtového roka a jeho vyplatenie môže byť pozastavené až na druhý štvrtý (t. j. „nasledujúci“) štvrťrok. Navrhovaným vypustením slov sa zabezpečí, že vyplatenie finančného príspevok sa pozastaví aj v prvom štvrťroku rozpočtového roka, ak nebudú splnené zákonom ustanovené podmienky (vrátane neexistencie evidovaných splatných nedoplatkov na daniach a odvodoch).

K bodu 11

Úprava je navrhovaná v záujme jednoznačnosti interpretácie ustanovenia. Existencia evidovaných splatných nedoplatkov na daniach a odvodoch bude právnou prekážkou vyplatenia finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa na prvý štvrtý štvrťrok (teda aj na prvý štvrťrok príslušného rozpočtového roku). Do doby splnenia tejto podmienky neexistencie evidovaných splatných nedoplatkov sa vyplatenie tohto finančného príspevku pozastaví. Súčasné znenie uvádzacej vety so slovami „nasledujúci štvrťrok“ spôsobuje, že aj napriek evidovaným nedoplatkom a ďalším skutočnostiam, môže byť finančný príspevok vyplatený aj v prvom štvrťroku príslušného rozpočtového roka a jeho vyplatenie môže byť pozastavené až na druhý štvrtý (t. j. „nasledujúci“) štvrťrok. Navrhovaným vypustením slov sa zabezpečí, že vyplatenie finančného príspevok sa pozastaví aj v prvom štvrťroku rozpočtového roka, ak nebudú splnené zákonom ustanovené podmienky (vrátane neexistencie evidovaných splatných nedoplatkov na daniach a odvodoch).

K bodom 13 a 14

Ide o zosúladenie ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) na zavedenie legitimity Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a vyššiemu územnému celku, ako príslušným orgánom verejnej moci, na účely nimi vedených

46

konaní podľa zákona o sociálnych službách, žiadať o výpis z registra trestov Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie tak, ako to predpokladá Čl. XXVII predkladaného návrhu zákona.

Odôvodnenosť uplatnenia tejto pripomienky vychádza aj z interpretačnej a aplikačnej praxe ministerstva, ktoré je podľa § 79 ods. 1 písm. g) druhého bodu zákona o sociálnych službách správnym orgánom v konaniach o udelení alebo neudelení akreditácie na odbornú činnosť, o zmene akreditácie na odbornú činnosť, o predĺžení platnosti akreditácie na odbornú činnosť a o odňatí akreditácie na odbornú činnosť. Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pri poskytovaní sociálnych služieb, podľa § 79 ods. 1 písm. l) zákona o sociálnych službách žiada o vydanie výpisu z registra trestov na účely overenia splnenia podmienky bezúhonnosti osôb podľa § 88 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnych službách.

Jednou z podstatných náležitostí žiadosti o udelenie akreditácie na odbornú činnosť podľa § 88 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnych službách s účinnosťou od 1.1.2019 údaje potrebné podľa osobitného predpisu na vyžiadanie výpisu z registra trestov

1. osoby, ktorá žiada o udelenie akreditácie na odbornú činnosť, a fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym zástupcom právnickej osoby, ktorá žiada o udelenie akreditácie na odbornú činnosť,

2. zodpovedného zástupcu za vykonávanie odbornej činnosti,

3.fyzickej osoby, ktorá bude odbornú činnosť priamo vykonávať.

K Čl. XXXII

K bodom 1, 2, 3 a 5

Legislatívna úprava vyplývajúca z aplikačnej praxe zákona proti byrokracii.

K bodu 4

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti prikladať k žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry doklad o zriadení mimovládnych neziskových organizácii.

K bodu 6

Navrhuje sa aby splnenie podmienok overoval Audiovizuálny fond.

K Čl. XXXIII

Zmenou ustanovenia sa zjednocuje terminológia daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. XXXIV

K bodu 1

Navrhovaná úprava ustanovenia za cieľ zjednotenie terminológie daňových a colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rôzne.

K bodu 2

Navrhuje sa vypustenie povinnosti dokladania potvrdení o nedoplatkoch na daniach, na cle, na poistnom na sociálne poistenie a zdravotné poistenie a nedoplatkoch na príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

47

K bodu 3

Precizovanie textu ustanovenia z hľadiska lepšej zrozumiteľnosti.

K bodu 4

Zosúladenie so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušil zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. XXXV

K bodom 1 a 5

Ustanovuje sa podmienka pre poskytnutie stimulov. Žiadateľ o stimuly nemôže mať daňové nedoplatky, nedoplatky na sociálnom a zdravotnom poistení a nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky si tieto skutočnosti overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena ustanovenia za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o poskytnutie stimulov potvrdenia daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, nedoplatky na zdravotnom poistení a daňové nedoplatky.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa daňové nedoplatky na účely tohto zákona nezahŕňájú pod pojem nevysporiadané finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.

K Čl. XXXVI

K. bodu 1

Navrhuje sa, aby na preukázanie dôveryhodnosti žiadateľa v súlade so zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon proti byrokracii“) sa predkladali údaje o týchto osobách potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie s informačným systémom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby na preukázanie dôveryhodnosti členov štatutárneho orgánu žiadateľa, členov dozorného orgánu žiadateľa a odborného garanta sa v súlade so zákonom proti byrokracii predkladali údaje o týchto osobách potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie s informačným systémom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

K bodu 3

Navrhuje sa, aby sa na preukázanie dôveryhodnosti žiadateľa a odborného garanta, v prípade ak ho žiadateľ - fyzická osoba určila, v súlade so zákonom proti byrokracii predkladali údaje o týchto osobách potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie s informačným systémom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

48

K bodu 4

Navrhuje sa, aby na preukázanie dôveryhodnosti členov štatutárneho orgánu žiadateľa, členov dozorného orgánu žiadateľa a odborného garanta sa v súlade so zákonom proti byrokracii predkladali doklady potrebné na overovanie údajov a vyhľadávanie osôb v registri trestov.

K bodu 5

Údaje o žiadateľovi, ktorým je právnická osoba vrátane zahraničných právnických osôb, sú upravené v novo navrhnutom písmene c) v odseku 6 zákona č. 186/2009 o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnom sprostredkovaní”).

K bodu 6

Navrhuje sa, aby na preukázanie dôveryhodnosti žiadateľa, a odborného garanta žiadateľa, ak je určený, sa v súlade so zákonom proti byrokracii predkladali doklady potrebné na overovanie údajov a vyhľadávanie osôb v registri trestov.

K bodu 7

Podľa § 22a ods. 4 písm. a) a ods. 14 písm. c) zákona o finančnom sprostredkovaní môže byť poskytovateľom osobitného finančného vzdelávania aj fyzická osoba ako aj zahraničné právnické osoby. Z uvedeného dôvodu by bezúhonnosť resp. dôveryhodnosť mali preukazovať aj tieto osoby.

K bodu 8

Podľa § 23 ods. 3 písm. b) a c) zákona o finančnom sprostredkovaní dôveryhodnosť preukazujú podriadené subjekty navrhovateľovi ku dňu podania návrhu na zápis do príslušného zoznamu v príslušnom podregistri podľa § 13 zákona o finančnom sprostredkovaní, resp. zamestnanec finančného agenta alebo finančného poradcu ku dňu začatia vykonávania činnosti, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, finančnému agentovi alebo finančnému poradcovi.”

K Čl. XXXVII

Cieľom navrhovanej úpravy je zjednotenie terminológie nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. XXXVIII

K bodu 1

Navrhované znenie zjednocuje terminológiu nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rôzne.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. XXXIX

Navrhovanou úpravou sa upravuje oprávnenie správcu dane poskytnúť údaje o stave účtu ( daňových nedoplatkoch) daňového subjektu pre orgány verejnej moci, ktoré potrebné pri výkone úradnej činnosti podľa osobitných predpisov.

49

K Čl. XL

K bodu 1

Navrhované znenie ruší povinnosť dokladať k žiadosti o poskytnutí dotácie na podporu cestovného ruchu potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení.

K bodu 2

Zjednotenie terminológie daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie.

K Čl. XLI

K bodom 1 a 3

V navrhovanej právnej úprave sa ustanovujú podmienky pre poskytnutie dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou. Žiadateľ nesmie mať daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na povinné starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Pôdohospodárska platobná agentúra si splnenie týchto podmienok overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 2

Cieľom navrhovanej zmeny je vypustenie povinností pre žiadateľov o poskytovanie dotácie prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení.

K Čl. XLII

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z registra mimovládnych a neziskových organizácií. Ponecháva sa povinnosť predkladať doklad, ktorý identifikuje štatutárny orgán žiadateľa, ak údaje nie je možné získať z informačných systémov, nakoľko je nevyhnutné si overiť štatutára príjemcu dotácie, jeho právomoc a oprávnenosť vstupovať do zmluvných vzťahov a prijímať záväzky.

K Čl. XLIII

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis o zriadení mimovládnych neziskových organizácii. Ponecháva sa povinnosť predkladať doklad, ktorý identifikuje štatutárny orgán žiadateľa, ak údaje nie je možné získať z informačných systémov, nakoľko je nevyhnutné si overiť štatutára príjemcu dotácie, jeho právomoc a oprávnenosť vstupovať do zmluvných vzťahov a prijímať záväzky.

K Čl. XLIV

K bodu 1 a 3

50

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť poskytnúť údaje štatutárneho zástupcu žiadateľa potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra mimovládnych organizácií a výpis z obchodného registra. Ponecháva sa povinnosť predkladať doklad, ktorý identifikuje štatutárny orgán žiadateľa, ak údaje nie je možné získať z informačných systémov, nakoľko je nevyhnutné si overiť štatutára príjemcu dotácie, jeho právomoc a oprávnenosť vstupovať do zmluvných vzťahov a prijímať záväzky.

K Čl. XLV

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ teda obec nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení.

K Čl. XLVI

K bodu 1

Legislatívna úprava vyplývajúca z aplikačnej praxe zákona proti byrokracii.

K bodu 2

Vypúšťa sa podmienka poskytovania súhlasu so spracovaním údajov na účel vyžiadania výpisu z registra trestov, nakoľko naplnené požiadavky zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a predmetný súhlas je nadbytočný.

K bodom 3 až 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnych skratiek v § 3 ods. 6 zákona.

K Čl. XLVII

K bodom 1 až 3

Ustanovuje sa podmienka pre vydanie povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu a na sprostredkovateľskú činnosť aby žiadateľ nemal daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na povinné starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky si splnenie týchto podmienok overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 4

Navrhuje sa vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o vydanie povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu a na sprostredkovateľskú činnosť potvrdenia daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení.

K Čl. XLVIII

Cieľom navrhovanej úpravy je zjednotenie terminológie daňových nedoplatkov, colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na

51

povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rôzne.

K Čl. XLIX

K bodom 1, 3, 7, 11, 13, 15, 18 a 21

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov. Zároveň sa v § 9 ods. 3 vypúšťa povinnosť žiadateľa o zaradenie do evidencie užívateľských podnikov neprikladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že nemá nedoplatky na povinných odvodoch poistného a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Taktiež sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa prikladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že osoby, ktoré boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom a osoby, ktoré zanikli a boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti, nemajú nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu.

K bodom 2, 5, 8, 10, 12, 14, 17, 19 a 20

Navrhovaná úprava ustanovení za cieľ zjednotiť terminológiu nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 4 a 9

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, aby žiadateľ o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu neprikladal k žiadosti potvrdenie, že nemá nedoplatky voči Sociálnej poisťovni na povinných odvodoch poistného a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Taktiež sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa prikladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že osoby, ktoré boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom a osoby, ktoré zanikli a boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti, nemajú nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 16

Cieľom návrhu je, aby žiadateľ o vydanie osvedčenia o registrácii na prevádzkovanie liehovarníckeho závodu a na pestovateľské pálenie ovocia neprikladal k žiadosti potvrdenie, že nemá nedoplatky na sociálnom poistení, na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Taktiež sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa prikladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že osoby, ktoré boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom a osoby, ktoré zanikli a boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti, nemajú nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu.

K Čl. L

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z aplikačnej praxe zákona proti byrokracii.

K Čl. LI

52

Navrhuje sa vypustenie povinnosti pre študentov, ktorí občanmi Slovenskej republiky a žiadajú Fond na podporu vzdelávania o pôžičku, aby k žiadosti dokladali potvrdenie o návšteve školy, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky.

K Čl. LII

K bodom 1 a 3

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie doklad o zriadení mimovládnych neziskových organizácii. Ponecháva sa povinnosť predkladať doklad, ktorý identifikuje štatutárny orgán žiadateľa, ak údaje nie je možné získať z informačných systémov, nakoľko je nevyhnutné si overiť štatutára príjemcu dotácie, jeho právomoc a oprávnenosť vstupovať do zmluvných vzťahov a prijímať záväzky. Terminologické zosúladenie § 10 ods. 5 písm. c) (súčasné písmeno d)) s § 10 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c).

K bodom 2 a 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o dotáciu preukazovať vlastnícke právo k stavbe dokladaním výpisu z listu vlastníctva. Vlastník stavby poskytne iba údaje, potrebné na vyžiadanie výpisu z listu vlastníctva. Ponecháva sa ustanovenie o predkladaní dokladu, ktorý preukazuje iné právo k stavbe, ak žiadateľ nie je vlastníkom stavby.

K Čl. LIII

K bodu 1

Zmenou ustanovenia sa navrhuje zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodom 2 a 3

Vypúšťa sa povinnosť pre správcu bytového domu preukazovať potvrdením, že žiadateľ o podporu nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a nedoplatky na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Splnenie týchto podmienok si overí Štátny fond na podporu bývania prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 4

Navrhuje sa prechodné ustanovenie vzhľadom na zmenu preukazovania splnenia všeobecných podmienok podpory v priebehu procesu podávania žiadostí.

K Čl. LIV

Legislatívna úprava súvisiaca so zavedením zákona proti byrokracii do praxe.

K Čl. LV

Navrhovaná úprava má za cieľ zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rôzne. Zároveň sa ustanovuje, že finančnú spôsobilosť žiadateľa, ktorý sídlo na území Slovenskej republiky overuje Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

53

K Čl. LVI

K bodom 1, 2, 4 a 7

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z aplikačnej praxe zákona proti byrokracii.

K bodom 3 a 5

Zjednocuje sa terminológia daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 6 a 8

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie finančného príspevku na podporu umenia prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Tieto skutočnosti si overí Fond na podporu umenia prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. LVII

Legislatívna úprava súvisiaca so zavedením zákona proti byrokracii do praxe.

K Čl. LVIII

Navrhovaná úprava za cieľ zjednotiť terminológiu nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rôzne.

K Čl. LIX

K bodu 1

Zjednocuje sa terminológia daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 2

Vzhľadom na rozšírenie okruhu podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia je potrebné rozšíriť aj okruh potvrdení, ktorými sa bude uvedená podmienka preukazovať.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej úpravy byť určenie účelu vyžiadania elektronického výpisu z registra trestov ako aj vyšpecifikovanie subjektov (orgánov verejnej moci), ktoré oprávnené ho vyžiadať. Navrhovaným znením revidujeme okruh subjektov, ktorí povinní vyžiadať výpis z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K bodu 4

Navrhovaná úprava vyplýva zo skutočnosti, že agenda súvisiaca s overovaním splnenia podmienky bezúhonnosti pri fyzickej osobe, ktorá byť členom rady, patrí do kompetencie Úradu vlády Slovenskej republiky.

K bodu 5

54

Cieľom navrhovanej úpravy byť určenie účelu vyžiadania elektronického výpisu z registra trestov ako aj vyšpecifikovanie Úradu pre verejné obstarávanie ako orgánu verejnej moci, ktorý je povinný vyžadovať výpis z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K Čl. LX

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti žiadateľov o zápis do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov dokladať Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky kópiu zápisu o zriadení mimovládnych neziskových organizácií.

K Čl. LXI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná úprava za cieľ zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. LXII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť štatutárneho orgánu sponzora dokladať k zmluve o sponzorstve čestné vyhlásenie, že nemá evidované nedoplatky na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a nedoplatky na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

K Čl. LXIII

K bodom 1 až 3 a 5

Legislatívno-technická úprava

vyplývajúca z aplikačnej praxe zákona proti byrokracii.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 6

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 8 a 9

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie finančného príspevku na podporu umenia prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Tieto podmienky overuje Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

K Čl. LXIV

K bodom 1 a 2

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti tak, že predseda a podpredseda Úradu na ochranu osobných údajov poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky a Úrad na

55

ochranu osobných údajov ako navrhovatelia kandidátov na predsedu a podpredsedu úradu získajú výpis z registra trestov.

K Čl. LXV

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia daňových nedoplatkov, colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. LXVI

K bodom 1 až 4

Slovensko doposiaľ nevyužilo v plnej miere benefity, ktoré priamo riadené programy Európskej únie členským štátom ponúkajú a je stále slabým prijímateľom tohto typu pomoci. Vzhľadom k týmto dôvodom je cieľom Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vytvoriť také prostredie, ktoré by stimulovalo a napomáhalo slovenským subjektom zapojiť sa do takto financovaných medzinárodných projektov. Zmena sa týka jednak explicitného doplnenia účelu dotácie (dofinancovanie projektov), možnosti financovať aj personálne náklady, ktoré tvoria veľkú časť projektov v oblasti informatizácie a digitálnych zručností a zmiernenia podmienok poskytovania dotácií, kedy žiadateľ nemusí mať spolufinancovanie vo výške 5%.

K bodu 5

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o poskytnutie dotácie dokladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení.

K Čl. LXVII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia daňových nedoplatkov, colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie finančného príspevku z Národného jadrového fondu preukazovať, že nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení potvrdeniami daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Navrhuje sa, aby tieto podmienky overoval Národný jadrový fond.

K Čl. LXVIII

K bodu 1

56

Navrhovaná úprava za cieľ zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodom 2 a 3

Vypúšťa sa podmienka poskytovania súhlasu so spracovaním údajov na účel vyžiadania výpisu z registra trestov, nakoľko naplnené požiadavky zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a predmetný súhlas je nadbytočný.

K bodu 4 a 5

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie individuálnej licencie dokladať k žiadosti potvrdenie, že nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Ponecháva sa povinnosť dokladovania obdobných potvrdení zo zahraničia. Splnenie podmienok žiadateľa so sídlom na území Slovenskej republiky overuje Úrad pre reguláciu hazardných hier.

K bodu 6

Upravuje postup, akým Úrad pre reguláciu hazardných hier a Ministerstvo financií Slovenskej republiky získajú výpis z registra trestov.

K Čl. LXIX

Navrhuje sa aby zákon nadobudol účinnosť v časti týkajúcej sa dokladania potvrdení o návšteve školy, výpisov z registra mimovládnych organizácií a úprav reagujúcich na aplikačnú prax 1. septembra 2019. V časti zrušenia povinnosti predkladania potvrdení o daňových nedoplatkoch, nedoplatkoch na sociálnom poistení, nedoplatkoch na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatkoch na zdravotnom poistení z dôvodu prispôsobenia jednotlivých informačných systémov sa navrhuje účinnosť zákona 1. decembra 2019.

Bratislava 17. apríla 2019

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Richard Raši v. r.

podpredseda vlády

Slovenskej republiky

pre investície a informatizáciu

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 440/2015, dátum vydania: 29.12.2015

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

„Šport je súčasťou dedičstva každého muža a ženy a nemožno ho nahradiť ničím iným.“

Pierre de Coubertin

„Pohyb ako taký môže svojim pôsobením nahradiť akýkoľvek liek, ale všetky liečebné prostriedky sveta nemôžu nahradiť účinok pohybu.“

Tissot, francúzsky lekár

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "návrh zákona") na základe úlohy č. 7 v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.

Návrh zákona je od začiatkov prác na jeho obsahu pripravovaný ako moderný a na prax reagujúci zákonný predpis, ktorý efektívnym spôsobom premietne do zákonného textu potreby športu a vzťahov v ňom tak, aby šport v podmienkach Slovenskej republiky, pre potreby slovenskej spoločnosti prinášal hodnoty, ktoré ho odlišujú od iných aktivít. Špecifiká jeho vzťahov musí zohľadňovať taktiež, a mal by mať ambíciu zohľadniť taktiež moderné smerovanie vývoja športu ako celosvetového fenoménu, vývoj jednotlivých čiastkových otázok v ňom a takýmto prístupom zohľadniť všetky novovznikajúce potreby subjektov, ktoré tvoria konkrétne športové odvetvia. Predkladateľ zákona si určil tento cieľ predovšetkým na základe snahy o primárne, detailné poznanie vlastností a potrieb subjektov v športe, to na pozadí aktivít týchto subjektov pri napĺňaní verejného záujmu v športe, ktorý je definovaný priamo v návrhu zákona. Šport ako inštitucionalizovaná forma pohybu, či akejkoľvek športovej aktivity ktorú môžeme vyhodnocovať ako šport -  v jej aktívnej či pasívnej forme sprevádza človeka, jednotlivca ako základnú bunku dnešnej spoločnosti počas celého života. Zákonný predpis v ktorejkoľvek oblasti spoločenských vzťahov je však len vymedzením právnych mantinelov, teda maxím a miním správania sa subjektov práva v danej oblasti, či stanovovaním zákazov a príkazov pre tieto subjekty. Zákon vo väčšine prípadov nenahradí správanie sa adresátov právnej normy.

Nemenej dôležitým je proces interiorizácie zákona v prípade, ak sa návrh zákona o športe dočká prijatia v Národnej rade Slovenskej republiky. Je preto podstatné, ako sa zákonný predpis subjektmi, ktorých sa dotkne, uvedie do života a ako sa implementuje do praxe. Vzhľadom na viaceré nové povinnosti subjektov v športe bude na mnohých miestach umožnené subjektom v športe prispôsobiť sa týmto zmenám, keďže návrh zákona o športe pri viacerých ustanoveniach a pri viacerých častiach zákonnej úpravy stanovuje ich neskoršiu účinnosť, ako je v prípade prijatia zákona - účinnosť tohto zákonného predpisu ako celku.

Predkladaný návrh zákona má ambíciu zaviesť aj efektívne a moderné mechanizmy správy a riadenia športu, čo reflektuje zákon na mnohých miestach zavádzaním minimálnych štandardov, systémov správania sa subjektov a nárokov pre fungovanie, existenciu a správu športu jeho predstaviteľmi. Prirodzene, zákon svojím obsahom a inštitútmi, ktoré zavádza nemôže zabudnúť veľmi citlivo zohľadniť všetky špecifiká vzťahov vyskytujúcich sa v oblasti športu, čo odôvodňuje aj znenie čl. 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá spomína osobitnú povahu športu a nutnosť jej akceptácie.

Pri praktickom zavádzaní akéhokoľvek nového právneho inštitútu normovanom v tomto návrhu zákona, ktorý bude aplikovaný v športovo - právnych vzťahoch musia byť zohľadnené všetky detailné vlastnosti športovej sféry ako takej. Nutnosťou je spomenúť, že šport je dnes oblasť spoločenských vzťahov, v ktorej sa stretávajú takmer všetky oblasti života, ako aj takmer všetky právne odvetvia. Nachádzame v ňom prvky občianskeho práva, obchodného práva, pracovného práva, správneho práva či trestného práva. Mimo klasického súkromno-právneho charakteru vzťahov medzi subjektmi v športe sa však v športe objavuje aj verejné právo, teda vzťahy medzi týmito súkromnoprávnymi subjektmi a orgánmi verejnej moci. Vzhľadom na subjekty, ktoré v športe pôsobia je pre navrhovanie racionálnej a prínosnej úpravy týchto vzťahov nutné detailné poznanie práva obchodných spoločností, špecifiká právneho postavenia občianskych združení či všeobecne právny status iných právnických osôb, ktoré pôsobia v športe. Základnými vzťahmi a nutnosť ich poznania je postavenie fyzických osôb – teda športovcov, možnosti ich právneho konania, otázky právnej subjektivity týchto subjektov v špecifických prípadoch (maloletí a neplnoletí športovci) a pod. Poznanie týchto všetkých spojitostí a špecifík sa však musí diať na pozadí osobitnej povahy športu, ktorý mnohokrát odôvodňuje špecifický náhľad a prístup k normatívnej úprave týchto vzťahov. Aj adresáti predkladanej právnej normy musia pochopiť, a prijať osobitný prístup k úpravám konkrétnych vzťahov, a mnohokrát akceptovať špecifické povinnosti, ktoré na nich kladie tento zákona. Existencia týchto charakteristík odôvodňuje už spomínanú osobitosť zákonnej úpravy, zavádzaných nových zákonných mechanizmov a inštitútov, či detailnejšia úprava dnes existujúcich vzťahov, ktoré v športe existujú. Špecifickosť športu a jej nevyhnutné zohľadnenie spomína aj samotná, už spomínaná Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len “ZFEU”) vo svojom čl. 165. Športu sú vlastné na základe uvedeného bezpochyby určité osobité črty, vďaka ktorým sa hovorí o „špecifickosti športu“. K špecifickosti európskeho športu možno pristupovať z viacerých uhlov náhľadu:

špecifickosť športových aktivít a pravidiel, napr. oddelené súťaže mužov a žien, obmedzenia v počte účastníkov na súťažiach alebo potreba zabezpečiť neistotu, pokiaľ ide o očakávané výsledky športových súťaží či zápasov,

potreba udržiavať konkurenčnú rovnováhu medzi športovými klubmi, ktoré sa zúčastňujú na rovnakých súťažiach;

špecifickosť športových štruktúr vrátane predovšetkým privátnej autonómie športovej obce

akceptovanie rozmanitosti športových organizácií,

zohľadnenie a akceptáciu pyramídovej štruktúry športových súťaží od začiatočníckej po najvyššiu úroveň,

nutnosť zohľadnenia systémov organizovanej solidarity medzi rôznymi úrovňami a zúčastnenými organizáciami,

zohľadnenie organizácie športu na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a princípu jedinej federácie na každý šport.

Judikatúra európskych súdnych orgánov a rozhodnutia Európskej komisie poukazujú na to, že špecifickosť športu je uznaná a zohľadňovaná. Špecifickosť športu zostane uznaná, a to v súlade so zavedenou judikatúrou, avšak nemožno ju interpretovať tak, aby sa mohla opodstatniť generálna výnimka pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ.

Nutnosť vnímania špecifickosti športu je prirodzeným dôsledkom kvalitatívne špecifických vzťahov v športe. Ich účastníkmi sú mnohokrát subjekty, ktoré musia dodržiavať právny poriadok v celej jeho šírke, obsahu, kvalite a následkoch. Právny poriadok však mnohokrát normuje spoločensko-právne vzťahy spôsobom, ktorý pre podmienky športu nie je akceptovateľný. Už uvádzaná podstata športových súťaží, účasť športovcov na súťažiach, prestupy športovcov a ich systematika, obsah výkonu športovej činnosti v jej organizovanom formáte, ochrana integrity športových súťaží a mnohé ďalšie vlastnosti športu prichádzajú do rozporu so všeobecnými ustanoveniami právneho poriadku. V tomto prípade musí existovať odôvodnenie existencie tejto rozdielnosti, a právna aprobácia jej existencie. Základným východiskom v podmienkach Európskej únie je už spomínaný čl. 165 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento článok zmluvy uvádza, že “Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu.“ Biela kniha o športe taktiež uvádza, že športu sú vlastné určité osobité črty, vďaka ktorým sa hovorí o „špecifickosti športu“.

Špecifickosť športu v uvádzanom význame by mala slúžiť ako mechanizmus odôvodnenia možnosti výnimiek pri existencii tých športových vzťahov, ktoré sú historicky, ale aj do budúcna svojou podstatou v akomsi „rozpore“ s právnymi štandardami a všeobecnými právnymi predpismi. Nemenej podstatnou je teda možnosť odchýliť sa od ustanovení právneho poriadku, ktoré na športové vzťahy rýdzo pozitivnoprávne aplikovateľné nie sú a upraviť ich zákonným - špecifickým spôsobom.

Autonómia športovej obce a jej rešpektovanie hovorí o akceptácii voľnosti predstaviteľov športovej obce pri riadení a správe športového odvetvia, možnosť zriaďovania orgánov správy a riadenia podľa vlastného uváženia, to využitím najmä združovacieho práva. Právny poriadok takto umožňuje súkromnoprávnym subjektom zvoliť si taký model organizácie, správy a riadenia konkrétneho športu, ktorý vyhovuje jeho členom a ktorý zohľadňuje ich záujmy v čo najlepšej možnej forme. Za týmto účelom sa akceptuje a toleruje taktiež samospráva týchto orgánov, s prirodzeným a nevyhnutným predpokladom právnej súladnosti takejto správy a riadenia športu so zákonnými predpismi. Právna súladnosť musí byť samozrejme zachovaná aj pri predpisoch a aktoch riadenia vydávaných týmito športovými organizáciami, ktoré tieto subjekty - športové organizácie za účelom správy a riadenia v športe generujú. Týmto sa vytvára vzájomný vzťah medzi športovými predpismi a právnym poriadkom, ktorý definuje nutnosť súladnosti športových pravidiel so zákonmi, no tento vzťah má svoj zreteľný, osobitný status.

Športové hnutie vykazuje svoje špecifické, organizačné črty. Šport a jeho predstaviteľov nie je možné vnímať len cez optiku národných predstaviteľov jednotlivých druhov športov – väčšinou sú to tzv. „národné športové zväzy“. Títo predstavujú akýsi medzistupeň, medzičlánok v organizačnej štruktúre športového hnutia. Je všeobecne známe, že šport ako fenomén prerastá hranice jednotlivých štátov, štátnych celkov, na úroveň nadnárodných zoskupení. Šport nadobúda medzinárodný charakter, čo sa v konečnom dôsledku musí odzrkadliť aj v jeho organizačnej štruktúre, systéme súťaží, ako aj pravidiel, ktoré reflektujú túto jeho medzinárodnú a nadnárodnú vlastnosť. Nie je netypické, že samotné športové súťaže nadobúdajú nadnárodný charakter, pričom možnosti účasti v nej normuje jej organizátor, bez ohľadu na právny status jej účastníkov v jednotlivých štátoch. Ak je detailnejším skúmaním nutné upriamiť pozornosť aj na špecifickú organizáciu v prostredí štátnych celkov, je potrebné spomenúť aj národných predstaviteľov športu, ktorý pod váhou obsahu tohto zákona nadobúdajú charakter už spomínaných národných športových zväzov. Tieto sa však zvyknú ďalej diverzifikovať na základe lokálneho – územného princípu na ďalšie organizačné entity, ktoré zastrešujú konkrétny druh športu iba na určitom – administratívne alebo správne vymedzenom území konkrétneho štátu. Tieto nadobúdajú zvyčajne označenie ako oblastné zväzy, či miestne zväzy. Samozrejme, nie je vylúčené, že v podmienkach Slovenskej republiky, ale aj kdekoľvek na svete nebude existovať národný predstaviteľ športu, ale organizácia konkrétneho športu bude rozvetvená medzi viacero či už lokálnych, alebo inak definovaných subjektov.

Túto národnú organizáciu športu však prirodzene dopĺňa nadnárodná úroveň organizácie športového odvetvia na ktorej akceptáciu moderný zákonný predpis nemôže zabudnúť, a nemôže vylúčiť možnosť jej existencie. Na tejto úrovni existujú športové zväzy, združenia či asociácie, ktoré majú na základe členského princípu právomoc riadiť a spravovať konkrétny druh športu, stanovovať detailné vlastnosti jeho výkonu, generovať pravidlá súťaží či iných oblastí športu. Nemalo by sa však stávať, aby takto generované predpisy regulovali a normovali správanie subjektov v rozsahu stanovovania práv a povinností, ktoré nie sú členmi konkrétneho združenia, asociácie či účastníkmi športu ako takého. Je zvykom, že takéto akty správy a riadenia generované týmito organizáciami sú následne prevzaté do sfér vplyvu národných predstaviteľov športu a inkorporované do predpisov týchto národných športových zväzov či asociácií. Ako bolo uvedené skôr, predpokladom normatívnej sily týchto predpisov je, že tieto predpisy následne zaväzujú iba členov týchto organizácií (športové kluby, športovci, či iné fyzické osoby). Uvedené je dopadom špecifickosti športu pričom je nutné, aby sa vnímali aj tieto súvzťažnosti športového odvetvia.

Na základe uvedeného je preto zrejmá aj možnosť odmietnuť tie z prameňov práv a povinností pre dotknuté subjekty športového hnutia, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Podmienka súladnosti týchto subjektov a prameňov práv a povinností nie je viazaná len na súlad s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ale je rozšírená o nevyhnutnosť súladnosti s princípmi demokratického a právneho štátu, na ktorých je Slovenská republika ako zvrchovaný štát vybudovaná, či s ďalšími ústavnými princípmi.

Šport ako celospoločenský fenomén dnes už nie je možné vnímať len ako fyzickú aktivitu, ktorá je vykonávaná fyzickou osobou. Šport dnes v sebe zahŕňa viaceré aspekty, ktoré mu pravdepodobne pred 50 rokmi pripisované byť nemohli. Jedná sa napr. o jeho hospodársky, ekonomický, či sociálny prínos. Šport je bez pochýb hospodársky fenomén. Šport ako oblasť spoločenských vzťahov je dynamické a rýchlo rastúce odvetvie s podceňovaným mikro, ako aj makroekonomickým dosahom, ktorý môže prispieť k napĺňaniu európskych - “lisabonských cieľov” rastu a vytvárania nových pracovných miest. Šport však je nutné vnímať v rozsahu jeho hospodárskeho a ekonomického potenciálu nielen na nadnárodnej a národnej úrovni, ale aj na úrovni miestnej, regionálnej. O nadnárodnom a medzinárodnom aspekte hospodárskeho a ekonomického potenciálu športu už dnes nie je pochýb. Hospodársky a ekonomický potenciál športu nie je prejavom iba jeho profesionalizácie na úrovni výkonu športovej činnosti profesionálmi, teda fyzickými osobami - športovcami, ktoré sa výkonom športovej činnosti živia a pre ktoré predstavuje šport ich hlavnú hospodársku činnosť. Šport môže slúžiť ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja, obnovy miest alebo rozvoja vidieka. Na základe hospodárskeho a ekonomického potenciálu športu môžu orgány miestnej, regionálnej, či dokonca národnej úrovne správy vecí verejných plánovať, formulovať a realizovať opatrenia miestneho, regionálneho a národného významu v súvislosti so športom. Tieto aktivity môžu logicky pozitívne podnecovať zamestnanosť, ekonomické činitele súkromnoprávnych subjektov a v celkovom meradle pozitívne ovplyvniť ekonomiku v jej celospoločenskom meradle.

Šport bez pochýb napomáha aj rozvoju cestovného ruchu. V tom nie je jeho primárny ekonomický potenciál, no nárast cestovného ruchu a kvantity cestujúcej populácie využívajúce služby cestovného ruchu je možné sledovať pri všetkých športových podujatiach väčšieho významu.

V súvislosti s ekonomickým a hospodárskym potenciálom športu je nutné zhodnotiť, že šport môže stimulovať modernizáciu infraštruktúry a vznik nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení. V tomto prípade plní šport nezanedbateľnú a významnú úlohu vo vzťahu k rozvoju infraštruktúry slúžiacej pre šport. Túto je zas potrebné vnímať vo viacerých, podstatných rovinách. Športová infraštruktúra na uspokojivej úrovni poskytuje kvalitný základ jednak pre profesionálny – vrcholový šport, ktorý svoj benefit odvádza vo forme zvyšovania zamestnanosti populácie športovými klubmi či inými športovými organizáciami, vytváraním spoločenských vzorov pre mládež, podporou podnikateľských subjektov v činnostiach súvisiacich so športom (gastronómia, výroba reklamných predmetov, športové oblečenie a spotrebný tovar) a pod. Na druhej strane však kvalitná športová infraštruktúra ponúka možnosti športového vyžitia pre širokú verejnosť, čím aktivuje masový šport - šport pre všetkých. Tento rozmer fungujúcich a kvalitných športovísk či iných objektov prináša svoj benefit v podobe pozitívneho vplyvu na zdravie obyvateľstva, budovanie návykov pre aktívny spôsob života či pre osvojovanie si návykov pre zdravý životný štýl.

V rozsahu európskej normotvorby, vnímania športu súdnymi orgánmi a pod váhou jeho vlastností je známe, že právne predpisy, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže a ustanovenia o vnútornom trhu sa týkajú športu do tej miery, do akej predstavuje hospodársku činnosť. V neposlednom rade, šport prispieva k napĺňaniu strategických cieľov európskej únie.

Konštatácia sociálneho prínosu športu nie je nová. Je dnes už nepochybným tvrdenie, že šport ako celospoločenský fenomén už nie je možné považovať iba za fyzickú aktivitu normovanú a regulovanú iba pravidlami športu. Výkonom športovej činnosti môže dochádzať k výrazným sociálnym, sociologickým, psychologickým, etickým, spoločenským vplyvom na jednotlivca ako na základnú jednotku ľudskej, občianskej spoločnosti. Šport je bezpochyby sociálny fenomén. Šport je oblasťou ľudskej činnosti, o ktorú sa občania intenzívne zaujímajú a ktorá má veľký potenciál spájať ich a oslovovať všetkých bez ohľadu na vek alebo sociálny pôvod (spoločenská úloha športu). Šport na jeho rôznych výkonnostných úrovniach alebo konkrétny výkon športovej činnosti v jej kvalitatívne najrôznejších podobách (šport pre všetkých, amatérsky šport, profesionálny šport, športová reprezentácia a pod.) môže pomáhať prekonávať sociálne a spoločenské rozdiely medzi jednotlivcami, môže byť prostriedkom prekonávania negatívnych dopadov telesného, zmyslového, mentálneho, duševného či iného znevýhodnenia. Šport ako fenomén môže plniť funkcie prevýchovy, integrácie do spoločnosti či pozitívneho sociálneho formovania jednotlivca, prípadne môže byť nástrojom, ktorým sa vykonávajú aktivity majúce za cieľ tieto následky. Je nepochybné, že aj napriek mnohokrát kritizovanej profesionalizácii, komerčnému tlaku, zneužívaniu mladých športovcov, dopingu, rasizmu prítomného na športoviskách, či násilí, korupcii alebo prípadoch prania špinavých peňazí šport dokáže vytvárať na profesionálnej úrovni pozitívne športové vzory. Tieto pozitívne športové vzory sa následne transformujú na vzory pre široké masy obyvateľstva, pričom tieto prispievajú k aktívnemu a zdravému životnému štýlu obyvateľstva.

Šport vytvára dôležité hodnoty, akými sú kolektívny duch, solidarita, tolerancia a zmysel pre fair - play, ktoré prispievajú k osobnostnému vývoju a naplneniu jednotlivca či spoločenských skupín. Šport podporuje aktívnu účasť občanov Európskej únie v spoločnosti a tým napomáha posilňovať aktívne občianstvo a aktivizuje jednotlivca byť v občianskej spoločnosti pozitívnym motivátorom a plnohodnotným členom. Zlepšovanie úrovne verejného zdravia prostredníctvom vykonávania telesnej aktivity je jasným dôkazom pozitívneho pôsobenia športu na život každého jedného člena občianskej spoločnosti. V tomto rozmere môže šport pôsobiť ako prevencia pred civilizačnými chorobami, či akýmikoľvek zdravotnými deformáciami, ktorých existencia zaťažuje tak ekonomickú kondíciu spoločnosti, ako aj efektivitu a možnosti aktívneho naplnenia života jednotlivca. Využitie potenciálu športu pre účely sociálneho začlenenia, integrácie a rovnakých príležitostí je výzvou pre každý subjekt pôsobiaci v oblasti športu ako takej. Takéto vnímanie športu je predpokladom pre jeho aktivizáciu a vykonávanie v tých oblastiach spoločnosti, ktoré sa stávajú miestom sociálneho napredovania jednotlivca, či spoločnosti ako takej.

Čo by malo byť poslaním športu v 21. storočí ako celosvetového fenoménu? Svetová zdravotnícka organizácia („WHO“) odporúča aby zdravý dospelý človek vo veku 18 až 65 rokov vykonával minimálne 30 minút fyzickej aktivity miernej intenzity, najmenej 5 dní v týždni. Školopovinná mládež by mala vykonávať 60 a viac minút fyzickej aktivity miernej až silnej intenzity denne, ktoré sú z hľadiska vývoja vhodné, príjemné a zahŕňajú rôzne aktivity. Dosiahnutie tohto cieľa by mali napomáhať verejné orgány, ako i súkromné organizácie v členských štátoch, no nevyhnutným základom pre aktivity týchto subjektov v tejto oblasti je vyhovujúci právny rámec. Nedávne štúdie poukázali na nedostatočný pokrok v tejto oblasti. Tieto tvrdenia vytvárajú základný rámec pre nutnosť vzájomnej spolupráce medzi subjektmi v športe. Táto ich vzájomná spolupráca, súčinnosť a snaha o trvanie na dodržiavaní zásad dobrej správy v športe za účelom efektívnej starostlivosti v športe môže byť pozitívnym prejavom existencie športovej samosprávy a autonómie, ktorou subjekty v športe - športové organizácie disponujú. Systém riadenia a správy v športe sa takto môže stať pozitívnym príkladom pre tie oblasti spoločnosti, v ktorých dobré, efektívne a uspokojivé mechanizmy starostlivosti o konkrétnu oblasť záujmu absentujú. Takáto pozitívna spolupráca subjektov v športe sa v konečnom dôsledku môže prejaviť ako predpoklad nárastu záujemcov o športovú činnosť, čo má za následok ďalšie súvisiace - sekundárne pozitíva (zdravie obyvateľstva a pod.)

Ako bolo uvedené na viacerých miestach, predmetom normatívnej úpravy zákona by sa mal stať šport ako celospoločenský fenomén, ktorý je vykonávaný konkrétnou športovou činnosťou. Na základe možnosti delenia športovej činnosti na viaceré výkonnostné úrovne, zákon predkladá vnímanie a normatívnu úpravu profesionálneho, amatérskeho a neorganizovaného športu - teda športu pre všetkých. Je to zákonné odzrkadlenie a priemet reálne existujúcich úrovní výkonu športu tak, ako ho poznáme naprieč spoločnosťou. Na toto delenie športu logicky nadväzuje, návrhom zákona o športe predkladaná trojprvková štruktúra úpravy statusu športovcov - teda úprava profesionálnych, amatérskych, a neorganizovaných športovcov. V zmysle návrhu zákona je možné profesionálneho športovca charakterizovať na základe vlastností športovej činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Amatérskeho športovca zase môžeme systematicky definovať na základe vlastností športovej činnosti vykonávanej na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu. Zákonná regulácia neorganizovaného športovca by bola normatívnou úpravou, ktorú predkladateľ návrhu zákona považuje za nadbytočnú, hoc existenciu takéhoto športovca v návrhu zákona reflektuje.

Návrh zákona nemôže opomenúť úpravu právnej pozície subjektov v športe, čím zasiahne aj všetky právne vzťahy pri vykonávaní, organizovaní, riadení, správe, podpore a rozvoji športu. V posledných rokoch je nemenej dôležitou oblasťou riešenie sporov vzniknutých pri športovej činnosti, kde je možné rozlišovať rozhodovanie sporov počas hry/športu, a rozhodovanie sporov mimo hry. Predkladaný zákon nemá ambíciu zasiahnuť do možností subjektov v športe riešiť si spory vzniknuté pri vykonávaní športovej činnosti súkromnoprávne, to znamená formou rozhodcovských či iných orgánov v zmysle platnej a účinnej legislatívy. Zákon prirodzene upravuje aj pôsobnosť orgánov verejnej správy v športe.

Zákon si logicky pri snahe upraviť a normovať nesmierne rozmanité - nielen športovo právne - vzťahy nemôže klásť za cieľ normatívnym textom upraviť všetky z nich a predvídať tak všetky v budúcnosti možné situácie a skutočnosti. Preto by bolo pozitívne, aby sa na miestach, kde nebude normatívny text návrhu zákona pri regulácii dotknutých športovo-právnych vzťahov postačovať využil výklad znenia zákona s prihliadnutím na ciele, ktoré zákon má ambíciu dosiahnuť.

Zákon o športe pristupuje k úprave právneho statusu športovcov inovatívne, to zavedením trojprvkového rozlišovania statusu a typológie športovca. Zavádza sa systematika a úprava profesionálneho športovca, amatérskeho športovca a neorganizovaného športovca. Každý z týchto športovcov vykonáva šport, športovú činnosť na kvalitatívne odlišnej úrovni, čo ho zároveň definuje a odlišuje od ostatných skupín. Profesionálny športovec vykonáva športovú činnosť ako svoju hlavnú hospodársku činnosť, a v zmysle návrhu zákona v pracovnoprávnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu. Uvedené platí najmä pre kolektívne športy, pričom profesionál v individuálnych športoch bude pre športovú organizáciu vykonávať športovú činnosť využitím dnešných zmluvných typov, prípadne špecifických, nepomenovaných zmlúv. Špecifikom sú samozrejme rezortné športové strediská, v ktorých športovci vykonávajú športovú činnosť na základe osobitných zákonných predpisov. Táto úprava súčasne odlišuje profesionála od amatéra, ktorý šport nevykonáva ako zamestnanec, ale ako osoba samostatne zárobkovo činná ak šport vykonáva odplatne. Ako bolo uvádzané, návrh zákona reflektuje aj postavenie profesionálov v individuálnych športoch, ktorých zaraďuje do sféry samostatne zárobkovo činných osôb. Vymedzenie amatéra sa navrhuje prostredníctvom rozsahových kvantifikátorov, ktorými sa definuje maximálny rozsah výkonu športovej činnosti, pričom ak ju športovec vykonáva v jej rozsahu v zmysle zmluvy, ide o amatérskeho športovca. Trojprvková sústava úpravy statusu športovcov je skompletizovaná úpravou neorganizovaného športovca, ktorého však návrh zákona normatívne neupravuje, iba predvída jeho existenciu.

Subjektmi v športe sú mimo športovcov aj športoví odborníci, športové kluby, športové zväzy, národné športové zväzy a národné športové organizácie. Nosným pojmom je športová organizácia, ktorá zastrešuje prakticky všetky tieto subjekty, ktoré vykonávajú športovú činnosť (v zmysle ustanovenia § 8 a ustanovenia § 3 písm. a) návrhu zákona). Je nutné podotknúť, že zvolenou právnou úpravou došlo k zásadnej liberalizácii právnych foriem subjektov v športe predovšetkým v rozsahu športových klubov, ktoré už nemusia byť tak ako je tomu dnes - iba občianske združenia, prípadne obchodné spoločnosti založené za účelom iným ako je podnikanie (v zmysle zákona č. 300/3008 Z.z.). Tento úmysel sa dosiahol definíciou športovej organizácie v ustanovení § 8 ods. 1 návrhu zákona. Navyše, športovej organizácii sa poskytuje možnosť výkonu činnosti, ktorou je možné dosahovať príjem, čo sa odzrkadľuje v úprave hospodárenia športovej organizácie (ustanovenie § 9 návrhu zákona).

Detailná zákonná úprava sa mimo úpravy statusu a právneho postavenia športovca objavuje v návrhu zákona predovšetkým pri športovom klube a národnom športovom zväze, pričom tieto subjekty predkladateľ zákona považuje za hlavných inštitucionálnych predstaviteľov športovej obce. Na základe uvedeného stanovuje detailnejšie práva a povinnosti predovšetkým pre národné športové zväzy, a v menšej miere aj pre športové kluby. Vzťahy vyskytujúce sa medzi spomínanými subjektmi je nutné vykladať vzhľadom na použité pojmy zákona, čo v koncepčnom meradle vytvára ucelený systém vzťahov v športe predpokladajúci jeho riadne, správne a zákonné fungovanie.

Riešenie sporov v športe je komplexná otázka, ktorá je v návrhu zákona rozčlenená do úpravy (i) riešenia sporov počas hry športovými rozhodcami, do (ii) riešenia sporov samotnou športovou organizáciou - čim je odzrkadlené vnímanie a zohľadnenie športovej autonómie, a do (iii) riešenia a rozhodovania disciplinárnych previnení.

V predkladanom návrhu zákona sa vytvára aj ucelený systém záväzkových vzťahov v športe. Činní tak zákonnou textáciou konkrétnych zmluvných typov typických pre športové vzťahy. Fakticky sa obsah všetkých v zákone uvedených zmluvných typov prenáša a využíva v športovej obci už dnes, to však konkrétne využívaním nepomenovaných - inominátnych zmlúv využitím ustanovenia § 269 ods. 2 z.č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v z.n.p. (ďalej aj „ObZ“), či ustanovenia § 51 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p. (ďalej aj „OZ“). Je nevyhnutné povedať, že systematika tohto systému záväzkových vzťahov v športe - teda konkrétnych zmluvných dojednaní logicky nadväzuje na trojprvkovú štruktúru úpravy statusu športovcov, pričom ich rámec dopĺňa o konkrétny záväzkový obsah a rozsah. Mimo tohto rámca sa vyskytuje zmluva o príprave talentovaného športovca. V niektorých prípadoch sa ustanovuje obligatórne – podstatné náležitosti týchto zmluvných dojednaní, od ktorých sa zmluvné strany v rámci zmluvnej slobody, ktorou disponujú nemôžu odchýliť. Je to prejav skutočnosti, že aj napriek existencii zmluvnej slobody medzi subjektmi v športe sa trvá na stanovení minimálnych štandardov zmluvných vzťahov, čím zabraňuje existencii mnohokrát existujúcej zmluvnej asymetrii, ktorá sa vyskytuje predovšetkým medzi športovými klubmi a športovcami v zmluvnej rovine. V súhrne je záväzkový systém v návrhu zákona definovaný (i) zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, (ii) zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, (iii) zmluvou o príprave talentovaného športovca. Z oblasti financovania športu preniká do zmluvnej časti zákona sponzorská zmluva. Odchýlením sa od tejto koncepcie úpravy vzťahov je možnosť výkonu športovej činnosti bez zmluvného dojednania, iba na základe registračného vzťahu v zmysle návrhu zákona.

Prirodzene, zákon o športe venuje náležitú pozornosť otázkam športovej reprezentácie. Športové výkony s možnosťou ich výkonu a prezentácie na medzinárodnej úrovni sú vždy príťažlivejšie a významnejšie ako akékoľvek iné na úrovni národnej, či lokálnej. V konečnom dôsledku, športový výsledok dosiahnutý v medzinárodnom meradle je vždy objektívnejším zhodnotením jeho kvality, ako jeho výkon na úrovni vnútroštátnej. Je prirodzené, že aj samotné štáty majú záujem o účasť reprezentantov svojej krajiny v súťažiach a zápasoch, či iných meraniach síl medzinárodného charakteru v čo najväčšej možnej miere. Vrcholový športový výkon na medzinárodnej úrovni, ktorý je sledovaný občanmi krajiny vytvára medzi nimi - ako aj v celej spoločnosti pozitívnu masovú emóciu. Športová reprezentácia v podobe výkonu konkrétnej športovej činnosti svojou existenciou pozitívne vplýva na národné povedomie, pocit identity jednotlivca k spoluobčanom a štátu, či na celospoločenské rozvíjanie povedomia o národnej kultúrnej identite. Na základe uvedeného je nutné zhodnotiť, že vzťah k štátu sa nebuduje iba medzi športovcom a krajinou, ktorú tento reprezentuje, ale aj medzi divákom konkrétneho športového výkonu a samotnou krajinou. Príslušník konkrétnej národnosti si práve v týchto momentoch uvedomuje svoju štátnu príslušnosť, svoj vzťah k štátu, k tradíciám a hodnotám na ktorých je budovaný. Je nesporné, že športová reprezentácia vytvára pozitívne príklady na celospoločenskej úrovni. Práve športová reprezentácia vytvára veľmi podstatné prepojenie profesionálneho športu a výskytu profesionálnych športovcov, ktorí sú výsledkom a produktom celosvetovej profesionalizácie a komercionalizácie športu s občianskou spoločnosťou, s každým jej členom. Športové výkony štátnych príslušníkov v mnohokrát vzdialených oblastiach, kde títo športovci svoju jedinečnú športovú činnosť vykonávajú je ich účasťou na reprezentácii Slovenskej republiky priblížená a popularizovaná vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky. Reprezentovanie Slovenskej republiky na medzinárodných podujatiach je samozrejme vecou cti a národnej hrdosti každého športovca, čo na druhej strane vytvára tvrdenie, že športovca nie je možné nútiť Slovenskú republiku reprezentovať. Možnosť reprezentovať Slovenskú republiku vytvára predpoklady pre uprednostnenie takejto reprezentácie pred subjektívnymi, mnohokrát z pohľadu športovcami prijateľnejšími aktivitami vo vzťahu k jeho profesionálnej kariére. Nemenej dôležitým významom existencie športovej reprezentácie je nutnosť vytvárania čo najlepších ekonomických, tréningových, regeneračných, či akýchkoľvek iných podmienok pre reprezentantov, ktoré sa stávajú čoraz významnejším predpokladom úspešnosti športovej reprezentácie. V tomto smere je nutné vystaviť športové organizácie, ale predovšetkým štátne orgány a orgány verejnej moci pozitívnemu tlaku vo vzťahu k podpore ich snahy o vytvorenie čo najlepších podmienok pre reprezentáciu Slovenskej republiky konkrétnym športovcov či už v kolektívnych, alebo v individuálnych športoch. Tento pozitívny tlak musí byť smerovaný jednak k vytváraniu pozitívnych a uspokojivých podmienok v reprezentovaní v podmienkach mládežníckych kategórií, ako aj v seniorských kategóriách. Slovenská republika musí neustále vyhodnocovať svoje konkurenčné postavenie v rámci vytvárania týchto reprezentačných podmienok v medzinárodnom meradle. Uvedené platí pod váhou rizika možnosti účelovej zmeny štátnej príslušnosti úspešných športovcov a ich účasť na športovej reprezentácii iných krajín, ktoré dokážu vytvárať kvalitnejšie reprezentačné podmienky. Snaha o kvalitné a uspokojivé podmienky v športe nielen na reprezentačnej úrovni teda vytvára predpoklady pre udržanie si športovcov s potenciálom pozitívne reprezentovať Slovenskú reprezentáciu doma, ale aj vo svete.

Dôležitou časťou predkladaného zákona o športe je zavedenie a vytvorenie Informačného systému slovenského športu (ďalej aj “ISŠ”). Cieľom tejto časti zákona je vytvoriť zákonný rámec pre fungovanie centralizovanej elektronickej evidencie údajov o fyzických a právnických osobách v športe, ktorá bude športovej samospráve slúžiť ako jedinečný nástroj na efektívnu koordináciu športu a športovej činnosti a zároveň umožní efektívnu kontrolu procesov poskytovania verejných prostriedkov, ktoré orgány verejnej správy a nimi zriadené organizácie poskytujú na podporu a rozvoj športu na Slovensku. Na dosiahnutie cieľov je potrebné získavanie validných údajov o všetkých osobách a projektoch v športe, na základe ktorých bude možné vykonať korektné vyhodnotenie ekonomicko-spoločenského prínosu športu a zároveň výkonnosti a efektívnosti jednotlivých športov. ISŠ tak vytvára predpoklady pre zlepšenie kvality služieb verejnej správy v oblasti športu a pohybových aktivít obyvateľov SR, zefektívnenie fungovania športových organizácií ako aj jednotlivých procesov v rámci športového hnutia.

Evidencia je vedená prostredníctvom modulov (registrov) informačného systém športu, ktorý bol zriadený zákonom č. 300/2008 Z.z. o organizovaní a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa návrhom tohto zákona deroguje. V tomto zákone bol ISŠ zároveň definovaný ako informačný systém verejnej správy podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. q) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa navrhuje aj integrácia ISŠ s existujúcim ISVS - Bezpečnostný modul, ktorý bol zriadený zákonom č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí, ktorý sa tak stane súčasťou ISŠ. Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné, aby boli pôvodné ustanovenia o ISŠ aj obsahom novo navrhovaného zákona. Integrácia bezpečnostného modulu s ISŠ je technickou záležitosťou, ustanovenia o bezpečnostnom module zostávajú naďalej súčasťou zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí.

Navrhovaná právna úprava obsahuje ukotvenie ISŠ, ako jednotného a údajovo konzistentného zdroja údajov o všetkých osobách, ktoré vykonávajú šport alebo športovú činnosť. Z hľadiska rozsahu a typu údajov sa v registroch ISŠ navrhuje evidovať jedinečnú základnú sadu (datasety) údajov o fyzických osobách, právnických osobách a orgánoch verejnej moci, ktoré tvoria športovú samosprávu. Takýto výber bude zodpovedať potrebám správcu registra pre jednoznačnú identifikáciu osôb, ktoré vykonávajú šport alebo športovú činnosť. Možnosť okamžitej a spoľahlivej identifikácie subjektu je dôležitým prvkom každej organizácie alebo združenia organizácií, preto navrhovaná právna úprava prináša povinnosť jednoznačnej identifikácie každej osoby v športe a to priradením jedinečného identifikátora, ktorý slúži na jednoznačnú identifikáciu každej osoby v športe. Jednoznačný identifikátor bude priradený aj každej zmluve zverejnenej prostredníctvom ISŠ, ktorá predstavuje súhrn športových aktivít, na ktoré boli poskytnuté verejné prostriedky.

Pri vymedzovaní okruhu povinných osôb, ktoré zodpovedajú za zápis údajov do registrov sa vychádza z toho, že údaje zapisujú tie osoby, ktoré vedú „konštitutívne“ evidencie zapisovaných subjektov, resp. ktoré vydávajú „konštitutívne“ rozhodnutia, na základe ktorých sa povoľuje vykonávať šport resp. športovú činnosť. Pokiaľ ide o moment zapísania údajov, vychádza sa z potreby totožnosti hodnôt údajov v zdrojových evidenciách, ktorú o určitej skupine osôb vedú národné športové zväzy a tie, ktorých zdrojovou evidenciu je ISŠ. Z tohto dôvodu sa ustanovuje moment zapísania tak, aby boli zapísané bezodkladne po zápise, zmene či výmaze zo zdrojovej evidencie. Zároveň návrh zákona ustanovuje, aby povinné osoby poskytovali len údaje v rozsahu tohto návrhu, avšak len tie, ktorými disponujú. Inými slovami, návrh vymedzuje maximálny rozsah údajov a povinnosť ich zapisovať alebo poskytovať môže byť obmedzená úpravou osobitných predpisov, ak sa podľa týchto predpisov niektoré z údajov neevidujú.

V súčasnosti vedú národné športové zväzy svoje zdrojové evidencie v listinnej alebo elektronickej podobe. Elektronická podoba môže predstavovať evidenciu vedenú prostredníctvom bežného technického vybavenia akým je napríklad osobný počítač, alebo   evidenciu vedenú prostredníctvom vlastného IS. Z týchto dôvodov je v navrhovanej právnej úprave stanovená všeobecná povinnosť zapisovania údajov o fyzických a právnických osobách.

Pre Národné športové zväzy, ktoré nemajú vlastný IS, ani žiadnu zákonom štandardizovanú elektronickú evidenciu o subjektoch v ich pôsobnosti bude sprístupnená elektronická služba ISŠ, ktorá umožní vykonať zápis údajov manuálnym spôsobom, teda vyplnením formulára. Takýto model fungovania ISŠ umožní Národným športovým zväzom, ktoré nemajú vybudované vlastné IS, viesť prostredníctvom ISŠ svoju vlastnú elektronickú evidenciu, ktorú majú kedykoľvek a odkiaľkoľvek k dispozícii. Pre Národné športové zväzy, ktoré majú svoje vlastné IS, bude takisto sprístupnená elektronická služba, ktorá umožní poskytnúť povinné údaje automatizovaným spôsobom.

V súvislosti s vykonaním zápisu údajov do registra, bolo potrebné stanoviť aj rozsah zodpovednosti za hodnoty údajov, ktoré sú zo zdrojových registrov poskytované (zapisované) do Registra právnických osôb. Vychádza sa pritom z logickej premisy, že každý zodpovedá za to, čo je v jeho dispozícii. Národné športové zväzy teda zodpovedajú za údaje do momentu, kedy sa dostanú do dispozície správcu a správca od tohto momentu.

ISŠ však nie je navrhnutý ako obyčajná evidencia údajov. Funkcionalita ISŠ je navrhnutá oveľa širšie a okrem modulov, ktoré slúžia na evidenciu osôb, obsahuje aj modul, ktorý umožňuje väčšiu časť povinností a z nich vyplývajúcich úkonov vykonávať elektronicky, pomocou elektronických služieb ISŠ, ktoré budú sprístupnené prostredníctvom Športového portálu, ktorý je navrhnutý ako centrálne prístupové miesto pre všetky informácie o športe a osobách v športe na Slovensku. Používateľmi elektronických služieb ISS budú okrem fyzických a právnických osôb aj orgány verejnej moci, ako poskytovatelia verejných prostriedkov na podporu a rozvoj športu, ktoré sú podľa navrhovanej úpravy povinné zverejňovať stanovený rozsah informácií o poskytovaní verejných prostriedkov aj prostredníctvom ISŠ. ISŠ bude preto poskytovať elektronické služby typu G2G, G2C a G2B.

Vytvorenie Informačného systému slovenského športu, ako aj niektoré povinnosti subjektov v športe vo vzťahu k registračným aktivitám spojených práve s týmto ISSŠ je prejavom nutnosti zvýšenej verejnej kontroly verejného financovania v športe. Ak má byť súkromnoprávny subjekt financovaný z verejných prostriedkov, musí si byť vedomý, že budú pre jeho činnosť stanovené aj náročnejšie kvalitatívne nároky. Riadenie a správa v športe úzko súvisí s kvalitou a prístupom organizácií, ktoré túto správu a riadenie v športe vykonávajú. Ak má návrh zákona o športe ambíciu skvalitniť napr. financovanie športu z verejných zdrojov, no zároveň umožniť súkromnoprávnym subjektom v podobe športových organizácií žiadať a dostať verejné prostriedky, existuje potom jednoznačný verejný záujem na efektívnej, komplexnej a detailnej kontrole používania a využívania týchto prostriedkov. Športová organizácia v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 návrhu zákona, ktorá sa stane prijímateľom prostriedkov z verejných zdrojov musí akceptovať skutočnosť, že jej hospodárenie, ekonomická kondícia a dodržiavanie zásad dobrej správy a riadenia, či existencia princípov a zásad efektívneho vynakladania štátom poskytnutých verejných prostriedkov bude podliehať verejnej kontrole.

Návrhom zákona o športe sa zavádza model, v ktorom je riadenie a správa športovej organizácie, ktorá je prijímateľom prostriedkov z verejných zdrojov podlieha vonkajšej kontrole zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky či iných štátnych kontrolných orgánov podľa osobitného predpisu. Kontrola a dohľad verejnosti využitím Informačného systému slovenského športu a prostredníctvom priebežného zverejňovania použitia prostriedkov z verejných zdrojov v informačnom systéme športu podľa názoru predkladateľa zákona poslúži k naplneniu takto sledovaného cieľa. Športová organizácia je však vystavená a musí akceptovať aj vnútornú kontrolu zo strany najvyšších orgánov športovej organizácie, kontrolóra ktorého návrh zákona o športe zavádza a ostatných kontrolných orgánov športovej organizácie, osôb s príslušnosťou k športovej organizácii prostredníctvom rozpočtu, správy o činnosti športovej organizácie, ročnej účtovnej závierky športovej organizácie a rozhodnutí orgánov športovej organizácie ako aj na základe priebežného zverejňovania použitia prostriedkov z verejných zdrojov v informačnom systéme slovenského športu. Túto časť kontroly športových organizácií má okrem iného zabezpečiť zákonom normované minimálne znenie stanov národných športových zväzov. Uvedené mechanizmy sú prostriedkom skvalitnenia správy a riadenia slovenského športu, stransparentnenie prostredia športových organizácií a ich riadenia, čo v konečnom dôsledku prinesie benefit v podobe zvýšenia tlaku na predstaviteľov týchto športových organizácií, aby konali v súlade so záujmami športu uprednostnením verejných, pred subjektívnymi, individuálnymi záujmami.

Keďže šport je v skutočnosti celosvetový spoločenský fenomén, neprináša vždy len pozitívne aspekty, či emócie, ale často sa v ňom objavujú negatívne javy. Najznámejším z nich bol dlhé roky doping, avšak najmä v posledných desaťročiach sa začali stále viac objavovať rasizmus, divácke násilie a predovšetkým manipulácia výsledkov športových súťaží tzv. “match fixing”.

Návrh zákona reaguje najmä na zvýšenú potrebu legislatívnej úpravy manipulácie výsledkov športových súťaží, ktoré vážnym spôsobom narúša princípy fair-play, integritu športu, a tým jeden z jeho základných aspektov - nepredvídateľnosť. Tento negatívny jav doposiaľ spadá z pohľadu trestného zákona pod všeobecné ustanovenia týkajúce sa korupcie, čo je aj na základe existujúcich prípadov z posledného obdobia nepostačujúce. Z uvedených dôvodov pristúpil predkladateľ aj k nepriamej novelizácii z.č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v z.n.p. (ďalej aj „TZ“), a to konkrétne zavedením trestného činu športovej korupcie.

Dôležitým podkladom k legislatívnej úprave negatívnych javov v športe a k zavedeniu opatrení proti nim sú dokumenty Rady Európy, a to Dohovor Rady Európy v boji proti diváckemu násiliu a Dohovor Rady Európy v boji proti manipulácii výsledkov športových súťaží. Účelom tohto dohovoru je predchádzať, odhaľovať, trestať a zbaviť sa ovplyvňovania športových súťaží, rovnako ako zlepšiť výmenu informácií a spoluprácu na národnej a medzinárodnej úrovni medzi dotknutými orgánmi verejnej správy, športovými organizáciami a prevádzkovateľmi športového stávkovania.

Zákon zavádza povinnosti pre športové organizácie v boji proti negatívnym javom, týkajúce sa najmä osvety, prevencie a zavedenia disciplinárnych opatrení. Zároveň sprísňuje tresty a sankcie pre osoby konajúce protiprávnu činnosť.

Viaceré navrhované mechanizmy a stanovenie detailnejších podmienok existencie právnych vzťahov v športe je snahou o zvýšenie právnej istoty konkrétnych subjektov v športe. Mechanizmy zabezpečenia právnej istoty účastníkov právnych vzťahov v oblasti športu, ktorá je chápaná v úzkej spojitosti so snahou o ochranu a budovanie dôvery adresáta právnej regulácie v právny systém ako najdôležitejší normatívny systém.

Právna istota patrí k dôležitým znakom právneho štátu, patrí medzi nosné prvky a princípy právneho štátu, čím sa dá bez sporov uzavrieť, že je jeho definičným princípom. Ako právny princíp zahŕňa dôveru občana v právo, čím vytvára kvalitatívny základ pre dobré, spravodlivé a riadne fungovanie občianskej spoločnosti. Právna istota, ktorá je procesne vytváraná predovšetkým nezmeniteľnosťou súdnych rozhodnutí je treba považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v širšom kontexte za súčasť právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR.

Z procesného hľadiska pri rozhodovaní relevantného orgánu o práve a povinnosti konkrétneho subjektu je potrebné upriamiť pozornosť na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý svojou rozhodovacou činnosťou prispel k formovaniu minimálnych štandardov aj v tejto oblasti: “Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).”.

Snaha o zvyšovanie právnej istoty účastníkov vzťahov v športe by mala byť minimálne kvalitatívne kritérium konania a rozhodovania orgánov športových zväzov, ktoré charakterovo nie sú verejnými autoritami. Práve z uvedeného dôvodu je potrebné, aby táto požiadavka bola zreteľne vyjadrená v texte zákona a aby predstavovala hodnotiace kritérium vo vzťahu k tým činnostiam subjektov v športe, ktorými tieto rozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou relevantných orgánov športových organizácií. V prípadoch, ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet je naplnením princípu právnej istoty aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa konkrétny spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, rozdielne od ustálenej rozhodovacej praxe, každá dotknutá zúčastnená entita má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie takéhoto “rozhodovacieho” odklonu. Tento prístup zákon reflektuje predovšetkým v ustanovení § 52 ods. 4 návrhu zákona.

Kvalitatívne detailnou úpravou týchto vzťahov existujúcich v športe a pri výkone športovej činnosti návrh zákona prispieva k ich zákonnému charakterizovaniu. Stanovením zvýšených nárokov na správu a riadenie športu aktivitami športových organizácií za súčasného zavedenia nových foriem financovania vo forme zmluvy o sponzoringu, športových poukazov či ďalších foriem financovania športu z verejných prostriedkov sa vytvára právny rámec, ktorý sa stane predpokladom pre napredovanie slovenského športu tak, ako si to táto oblasť spoločenských vzťahov zasluhuje v 21. storočí.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie a predpokladá pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti.

 

 

 
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore