Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 440/2015 účinný od 01.03.2022 do 14.06.2022

Platnosť od: 29.12.2015
Účinnosť od: 01.03.2022
Účinnosť do: 14.06.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne právo, Občianske právo, Kultúra, Občiansko-právne vzťahy, Záujmová činnosť, Záujmové združenia osôb
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST17JUD5DS12EUPPČL67

Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 440/2015 účinný od 01.03.2022 do 14.06.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 440/2015 s účinnosťou od 01.03.2022 na základe 215/2021

Legislatívny proces k zákonu 215/2021
Legislatívny proces k zákonu 440/2015

Vládny návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 215/2021, dátum vydania: 01.06.2021

 

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september december 2020. Návrh zákona je v súlade s Koncepciou zavedenia režimu skrátenej pracovnej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 673 z 21. októbra 2020.

Najmä na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce. Podstatou tohto nástroja byť poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje návrh zákona.

Cieľom je vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.

Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.

Účelom návrhu zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.

Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.

2

Návrh zákona je tiež reakciou na pomerne úspešný a v krajinách známy nemecký systém tzv. „Kurzarbeitergeld“. Navrhuje sa, aby v podmienkach Slovenskej republiky bola implementácia tohto systému na základe novej právnej úpravy prispôsobená aktuálnym požiadavkám podnikateľskej sféry a jej skúsenostiam z aplikácie Prvej pomoci spustenej od marca 2020 tak, aby poskytnutie podpory v čase skrátenej práce bolo čo možno najpriamočiarejšie.

V súčasnom právnom stave je finančná pomoc na podporu udržania zamestnanosti poskytovaná podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), konkrétne podľa ustanovení § 50k, § 54 ods. 1 písm. e). V súvislosti s podporou udržania pracovných miest u zamestnávateľa, ktorý z vážnych prevádzkových dôvodov nemôže počas prechodného obdobia prideľovať zamestnancom prácu (v rozsahu najmenej 6 % a najviac 40 % ustanoveného týždenného pracovného času), je v zákone o službách zamestnanosti upravená pre takéhoto zamestnávateľa možnosť požiadať o príspevok na podporu udržania pracovných miest 50k zákona o službách zamestnanosti). Mesačná výška príspevku je 50 % z náhrady mzdy zamestnanca 142 ods. 4 Zákonníka práce), najviac 60 % priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky a poskytuje sa najviac počas 12 mesiacov za dni, v ktorých bola zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, v úhrne najviac 120 dní. Financovanie tohto príspevku je zo zdrojov štátneho rozpočtu. Ďalšia podpora udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu sa realizuje prostredníctvom projektu Prvá pomoc [§ 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti]. Oprávneným obdobím tohto projektu je deň vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, najdlhšie do konca marca 2021. Prostredníctvom tohto projektu sa zamestnávateľom zasiahnutých mimoriadnou situáciou poskytuje príspevok na úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca za čas, keď mal zamestnanec prekážku v práci na strane zamestnávateľa 142 Zákonníka práce), vo výške 80 % jeho celkovej ceny práce, najviac vo výške 1 100 eur. Zároveň sa prostredníctvom tohto projektu poskytuje náhrada straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre samostatne zárobkovo činnú osobu nadväzne na pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 (alt. s priemerom za rok 2019); v prípade, že žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, dokladuje porovnateľné obdobie za február 2020/september 2020, a to vo výškach 270 eur, 450 eur, 630 eur a max. 810 eur v závislosti od percentuálneho poklesu tržieb. V prípade, že žiadateľ zároveň uzatvorený pracovný pomer, od výšky príspevku zodpovedajúcemu príslušnému poklesu tržieb sa odpočíta suma čistého príjmu z tohto pracovného pomeru za kalendárny mesiac, za ktorý príspevok žiada.

Najmä na základe skúseností z priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“ sa navrhuje samostatnou právnou úpravou ustanoviť stály adresný nástroj pasívnej politiky trhu práce umožňujúci právne nárokovú podporu, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“.

Na účely identifikácie takejto situácie sa navrhuje ustanoviť, aby podpora v čase skrátenej práce bola poskytovaná zamestnávateľovi a na účel podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje považovať za

3

-čas skrátenej práce čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa,

-obmedzenie činnosti zamestnávateľa prekážku v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času,

-za vonkajší faktor faktor, ktorý dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci. Zároveň sa za vonkajší faktor navrhuje nepovažovať čas vojny a vojnového stavu, ako aj sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizáciu, plánovanú odstávku alebo rekonštrukciu. Na účely tohto zákona sa navrhuje za mimoriadnu okolnosť považovať takú okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

Zároveň sa navrhuje, aby sa na účely poskytovania podpory v čase skrátenej práce za zamestnanca považovala fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere a fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

S cieľom zabezpečenia účelového poskytovania podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje túto podporu poskytovať ako nárokovú po splnení zákonom ustanovených podmienok, a to zamestnávateľovi, ktorý ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a toto obdobie trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby išlo výhradne o zamestnávateľa, ktorý neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Tiež sa navrhuje, aby takýto zamestnávateľ mal uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory. V prípade, že sa takúto dohodu nepodarí uzatvoriť, navrhuje sa jej nahradenie súhlasom rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Podporu v čase skrátenej práce sa navrhuje poskytovať pre zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času, ktorého pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti zamestnávateľa o podporu trval najmenej jeden mesiac, ktorému neplynie výpovedná doba, výpovedná lehota alebo výpovedná doba, ktorý vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času a zamestnávateľ ho nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce a na ktorého sa mu na tie isté oprávnené náklady alebo na ten istý účel neposkytuje príspevok z iných zdrojov.

Navrhuje sa podporu v čase skrátenej práce poskytovať v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Zároveň sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky mohla svojím nariadením ustanoviť dlhšie obdobie poskytovania podpory v prípade

4

vonkajšieho faktora, ktorým je mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť alebo ustanoviť poskytovanie podpory aj v období dvoch mesiacov po ich skončení.

Súčasne sa navrhuje povinnosť zamestnávateľa, ktorému bola poskytnutá podpora, zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, najmenej dva mesiace po skončení poberania podpory.

V prípade mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu a v súvislosti s odstránením ich následkov sa poskytovanie pomoci samostatne zárobkovo činným osobám bude aj naďalej zabezpečovať prostredníctvom aktívneho opatrenia na trhu práce podľa § 54 ods. 1zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri uplatnení schémy de minimis.

Podpora v zmysle návrhu zákona a jej vymedzenie nad rámec článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) bude kontrolným mechanizmom zo strany predkladateľa zaslaná na posúdenie Európskej komisii.

Predkladaným návrhom zákona sa v súvislosti so zavedením režimu skrátenej práce do slovenského právneho poriadku navrhuje novelizovať v čl. II zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, v čl. III zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v čl. IV zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v čl. V zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v čl. VI zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v čl. VII zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.

95/2002 Z. z.

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v čl. VIII zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v čl. IX zákon č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V čl. II sa v Zákonníku práce navrhuje upraviť niektoré pravidlá súvisiace s podporou v čase skrátenej práce ako ustanovenia o prekážkach v práci a o priemernom zárobku zamestnanca.

V čl. III sa v novele zákona o sociálnom poistení navrhuje, aby zamestnávateľ za ustanovený okruh zamestnancov platil poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce do základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Z tohto fondu bude Sociálna poisťovňa poskytovať na účet príslušného poskytovateľa podpory sumu, o ktorú tento orgán požiada na úhradu podpory v čase skrátenej práce zamestnávateľom. Tiež sa navrhuje zrušiť výnimku pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred jeho vznikom bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Takáto fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok nebola poistená na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti a nebola povinná platiť poistné na tieto poistenia, rovnako aj jej zamestnávateľ. Po zrušení tejto výnimky získa

5

plnohodnotné sociálne poistenie zamestnanca a v prípade sociálnej udalosti bude krytá príslušnou dávkou sociálneho poistenia.

Navrhuje sa, aby vláda Slovenskej republiky mohla prostredníctvom nariadenia rozhodnúť o odpustení povinnosti platiť poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo ich časť zamestnávateľovi, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce, ak bola vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav, výnimočný stav alebo mimoriadna okolnosť.

V čl. IV sa v novele zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca reaguje na úpravu v zákone o sociálnom poistení, kde sa navrhuje zrušiť výnimku z povinného poistenia u tzv. dlhodobo nezamestnanej fyzickej osoby 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení]. Dôvodom zrušenia tejto výnimky je, že v praxi je využívaná len ojedinele a má klesajúci trend.

V čl. V sa v novele zákona o dani z príjmov navrhuje, aby poskytnutá podpora v čase skrátenej práce bola oslobodená od dane z príjmov.

V čl. VI sa novele zákona o službách zamestnanosti navrhuje vypustenie príspevku na podporu udržania pracovných miest a zároveň sa prechodným ustanovením navrhuje, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vybavil žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 50k v znení účinnom do 31. decembra 2021 podanú pred 1. januárom 2022, ktorá nebola vybavená do 31. decembra 2021, podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021.

V čl. VII sa v novele zákona o zdravotnom poistení sa navrhuje vypustiť kategória zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu.

V čl. VIII sa v zákone č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhuje upraviť niektoré inštitúty tak, aby bolo možné aplikovať pravidlá súvisiace s podporou v čase skrátenej práce, najmä ustanovenia o pracovnom čase.

V čl. IX sa v novele zákona o kompenzačnom príspevku baníkom navrhuje legislatívno-technická úprava v súvislosti s posunom účinnosti zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení zákonom č. 466/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na 1. január 2023.

Navrhuje sa účinnosť zákona 31. decembra 2021 okrem čl. I, čl. II, čl. III bodov 1, 2, 4 až 7, 9 11, 13 17, 20 26, 28, 30, 33, 36 41, 43, 45 48, 50, 51, 53 55, 57 a 59 až 63, čl. IV čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, a čl. III bodov 3, 8, 12, 18, 19, 27, 29, 31, 32, 34, 35, 42, 44, 49, 52, 56 a 58, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023.

 

1

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhovaným ustanovením sa konkretizuje predmet návrhu zákona, ktorým je poskytovanie podpory v čase skrátenej práce zamestnávateľovi v súlade s Koncepciou zavedenia režimu skrátenej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 673 z 21. októbra 2020. V tomto kontexte sa navrhuje, aby bola podpora v čase skrátenej práce určená na čiastočnú úhradu nákladov na náhradu mzdy zamestnanca alebo na náhradu platu zamestnanca.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR po dohode s Protimonopolným úradom SR a v spolupráci s ním po schválení návrhu zákona vládou SR odkonzultuje návrh zákona s Európskou komisiou za účelom overenia, že poskytovanie podpory v čase skrátenej práce nepredstavuje štátnu pomoc.

K § 2

Navrhovaným znením § 2 sa na účely tohto zákona a jeho jednoznačného zavedenia do aplikačnej praxe navrhuje vecné vymedzenie pojmov tak, aby poskytovaná podpora bola zrozumiteľná tak pre poskytovateľov podpory, ako aj pre príjemcov tejto podpory. Vzhľadom na skutočnosť, že podporu v čase skrátenej práce sa navrhuje poskytovať z poistného systému ustanoveného podľa zákona o sociálnom poistení, navrhuje sa, aby podpora v čase skrátenej práce bola poskytovaná zamestnávateľovi, ktorého identifikácia vyplýva z príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení. Nadväzne sa na účel podpory v čase skrátenej práce navrhuje ustanoviť za čas skrátenej práce čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia tohto obmedzenia. Zároveň sa navrhuje ustanoviť za obmedzenie činnosti zamestnávateľa prekážku v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Za vonkajší faktor sa navrhuje vymedziť faktor, ktorý dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci. Zároveň sa za vonkajší faktor navrhuje nepovažovať čas vojny a vojnového stavu, ako aj sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizáciu, plánovanú odstávku alebo rekonštrukciu. Na účely tohto zákona sa navrhuje za mimoriadnu okolnosť takú okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

Zároveň sa navrhuje, aby sa na účely poskytovania podpory v čase skrátenej práce za zamestnanca považovala fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo v

2

štátnozamestnaneckom pomere a fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

K § 3

S cieľom zabezpečenia poskytovania podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje túto podporu poskytovať ako nárokovú po splnení zákonom ustanovených podmienok, a to zamestnávateľovi, ktorý je v čase skrátenej práce, ktorý zároveň ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a toto obdobie trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby išlo výhradne o zamestnávateľa, ktorý neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory. Tiež sa navrhuje, aby takýto zamestnávateľ mal uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory. V prípade, ak sa takúto dohodu nepodarí uzavrieť, navrhuje sa jej nahradenie súhlasom rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory.

Medzi podmienky poskytovania podpory pre zamestnávateľa sa navrhuje ustanoviť aj podmienku, že žiadosť o poskytnutie podpory bude poskytovateľovi podpory doručená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory. Zároveň sa pre zamestnávateľa navrhuje, aby podmienka zaplateného poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie bola splnená aj v prípade, ak majú povolené splátky dlžných súm a dlžná suma sa nestala splatnou.

K § 4

Navrhované ustanovenia identifikujú najmä legislatívny rámec žiadosti zamestnávateľa o poskytnutie podpory na účely zabezpečenia jednoznačnosti a úplnosti predkladaných žiadostí o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce. Tiež definujú základné náležitosti žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce. Navrhované ustanovenia identifikujú najmä poskytovateľa podpory na účely podávania žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v prepojení na pôsobnosť poskytovateľa podpory vymedzenú v návrhu ustanovení § 10 tohto návrhu zákona. Na zabezpečenie vecnej oprávnenosti poskytovanej podpory sa navrhuje, aby prílohou k žiadosti o poskytnutie podpory bola písomná dohoda o tom, že zamestnávateľ požiada o podporu v čase skrátenej práce alebo súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory, ak o poskytnutie podpory žiada zamestnávateľ a k písomnej dohode sa nepodarilo dospieť, ako aj doklady preukazujúce existenciu vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu prevádzkovej činnosti.

K § 5

Návrhom sa definuje podpora pre zamestnávateľa, ktorá sa navrhuje poskytnúť na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca alebo náhradu platu zamestnanca za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa v čase skrátenej práce v sume 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci,

3

za ktorý sa podpora poskytuje, najviac v sume 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje. Výšku podpory sa navrhuje vypočítavať z vymeriavacieho základu, ktorým je priemerný zárobok zamestnanca, pričom maximálnym vymeriavacím základom bude dvojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje. To znamená, že maximálnu výšku podpory za jednu hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa navrhuje určiť ako 60% z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve pred dvomi rokmi. Napr. v prípade roku 2021 by sa vychádzalo z priemernej mzdy v roku 2019 podľa ŠÚSR 1092 €. Maximálny (hodinový) vymeriavací základ by tak bol 1/174 z 2184 eur, čo predstavuje na výšku maximálneho hodinového zárobku 12,5517 €. To znamená, že maximálna výška podpory by v tomto prípade bola 0,6*12,5517= 7,5310 €, v prípade hodinovej podpory, t. j. 1310,3940 € mesačne.

Podporu v čase skrátenej práce sa navrhuje poskytovať pre zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času, ktorého pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti zamestnávateľa o podporu trval najmenej jeden mesiac, ktorému neplynie výpovedná doba, výpovedná lehota alebo doba podľa osobitného predpisu, ktorý vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času a zamestnávateľ ho nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce.

Okrem toho sa navrhuje vylúčiť súbeh poskytovania podpory v čase skrátenej práce s príspevkami z iných zdrojov na pracovné miesto toho istého zamestnanca v tom istom období, ak svojim účelom alebo oprávnenými nákladmi súvisia so mzdou alebo platom zamestnanca. Príkladom je vylúčenie súbehu s príspevkami aktívnych opatrení na trhu práce na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca. V prípade, ak je úhrada časti celkovej ceny práce iba jedným z oprávnených nákladov príslušného aktívneho opatrenia na trhu práce podľa zákona o službách zamestnanosti (napr. § 60 ods. 2 písm. f) navrhuje sa vylúčiť iba súbeh s týmto jedným druhom nákladov a právo na úhradu ostatných druhov nákladov príslušného príspevku ostáva nedotknuté.

K § 6

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť vyplácania podpory v čase skrátenej práce, a to mesačne a jej splatnosť ustanoviť na deň, ktorý je nasledujúcim pracovným dňom po pripísaní finančných prostriedkov postúpených Sociálnou poisťovňou na samostatný účet poskytovateľa podpory. Vzhľadom na účel podpory v čase skrátenej práce, ktorým je čiastočná úhrada nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca alebo náhradu platu zamestnanca v čase skrátenej práce, sa navrhuje ustanoviť, aby podpora bola vyplatená na účet zamestnávateľa, ktorý uvedie v žiadosti o poskytnutie podpory.

K § 7

Navrhovaným znením sa navrhuje ustanoviť za obdobie poskytovania podpory v čase skrátenej práce obdobie v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Zároveň sa navrhuje, aby vláda SR mohla svojím nariadením ustanoviť dlhšie obdobie poskytovania podpory v prípade vonkajšieho faktora, ktorým je mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť alebo ustanoviť poskytovanie podpory aj v období dvoch mesiacov po ich skončení.

4

K § 8

S ohľadom na účel podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje normatívna povinnosť zamestnávateľa, ktorému bola poskytnutá podpora, zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, najmenej dva mesiace po skončení poberania podpory s výnimkou pracovného miesta, na ktorom došlo ku skončeniu pracovného vzťahu z dôvodov na strane zamestnanca, vrátane prípadov závažného porušenia pracovnej alebo služobnej disciplíny.

K § 9

Navrhovaným ustanovením sa sleduje zabezpečenie vrátenia podpory v čase skrátenej práce alebo jej časti v prípadoch, ak poskytovateľ podpory zamestnávateľovi odňal alebo znížil podporu, alebo uložil povinnosť vrátiť podporu. Zároveň sa navrhuje povinnosť zamestnávateľa vrátiť podporu alebo jej časť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí alebo znížení podpory alebo odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť podporu.

K § 10

Navrhovanými ustanoveniami § 10 sa navrhuje pôsobnosť poskytovateľa podpory v čase skrátenej práce, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny tak, aby poskytovateľ podpory rozhodoval o podpore, odňatí a znížení podpory a povinnosti vrátiť podporu. Zároveň sa navrhuje, aby poskytovateľ podpory v čase skrátenej práce mal aj pôsobnosť podávať žiadosť Sociálnej poisťovni o postúpenie finančných prostriedkov na výplatu podpory, o ktorej poskytnutí rozhodol a aby tak vykonal nasledujúci pracovný deň po rozhodnutí o podpore.

Súčasne sa navrhuje, aby poskytovateľ podpory mal pôsobnosť vyplácať podporu a na tento účel sústreďoval príjmy zo Sociálnej poisťovni na samostatnom účte a realizoval výdavky na podporu v čase skrátenej práce z tohto samostatného účtu vedeného v Štátnej pokladnici. Do pôsobnosti poskytovateľa podpory sa tiež navrhuje povinnosť postúpiť Sociálnej poisťovni finančné prostriedky plynúce z vrátenej podpory alebo jej časti. Navrhuje sa ustanoviť, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonával takto navrhovanú pôsobnosť, ak ide o podporu za čas skrátenej práce vplyvom vonkajšieho faktora, ktorým je mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav podľa osobitných predpisov alebo mimoriadna okolnosť podľa návrhu tohto zákona. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, že navrhovanú pôsobnosť poskytovateľa podpory vykonáva Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny v prípadoch podpory v čase skrátenej práce, ku ktorej došlo vplyvom vonkajších faktorov podľa § 2 písm. d) návrhu zákona, okrem poskytovania podpory za čas skrátenej práce, ktorá je navrhovaná do pôsobnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

V súlade so správnym poriadkom sa navrhuje, aby na konanie v prvom stupni bola v mene Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny príslušná konať komisia, ktorá sedem členov. Členmi komisie traja zástupcovia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, dvaja zástupcovia Ministerstva financií SR a dvaja zástupcovia Ministerstva hospodárstva SR. Predsedom komisie je generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa navrhuje, aby podrobnosti o členstve v komisii a o spôsobe rokovania komisie upravoval rokovací poriadok, ktorý vydá Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Súčasne sa navrhuje, aby poskytovateľ podpory spracúval údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce vrátane osobných údajov vo svojom informačnom

5

systéme. Pri uplatňovaní navrhovanej pôsobnosti podľa § 10 využíva údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich (okrem údajov a výpisov z registra trestov), ktoré sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Na účely plnenia oznamovacej povinnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny voči Sociálnej poisťovni, ktorá mu vyplýva z návrhu novelizácie zákona o sociálnom poistení podľa čl. III, sa do pôsobnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje, aby poskytoval Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny osobné údaje spracúvané podľa návrhu tohto zákona v rozsahu nevyhnutnom na plnenie tejto oznamovacej povinnosti. Ide o údaje vymedzené navrhovaným novým písm. d) v § 233 ods. 12 návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktoré obdobného charakteru, ako údaje uvádzane v žiadosti o poskytnutie podpory podľa čl. I návrhu zákona.

K § 11

Navrhuje sa ustanoviť, že na konanie podľa § 10 ods. 1 písm. a) sa vzťahuje správny poriadok, ak návrh zákona nenavrhuje ustanoviť inak. Navrhuje sa na účely konania pri vykonávaní pôsobnosti podľa § 10 ods. 2 ustanoviť, aby bol miestne príslušný ten úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa nachádza pracovné miesto, na ktoré zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory. Ak ide o prípad, kedy zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory na pracovné miesta nachádzajúce sa v územných obvodoch viacerých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, vtedy sa navrhuje, aby bol na konanie miestne príslušný ten úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo (ak je právnickou osobou), alebo miesto trvalého pobytu (ak je fyzickou osobou). Za účelom urýchlenia poskytnutia podpory zo strany poskytovateľa podpory sa navrhuje skrátiť lehotu na rozhodnutie o podpore na desať dní od začatia konania ako aj lehoty v rámci konania o odvolaní proti rozhodnutiu o podpore. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje ustanoviť, že rozhodnutie poskytovateľa podpory o podpore, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, sa vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia poskytne podpora.

K § 12

V súvislosti so skutočnosťou, že fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o vykonávaní športu nemá na základe prechodného ustanovenia § 293do do 31. decembra 2021 v sociálnom poistení status zamestnanca a športová organizácia status zamestnávateľa, navrhuje sa za účelom umožnenia naplnenia podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. b) obdobie trvania tohto právneho vzťahu pred 1. januárom 2022 započítavať ako obdobie trvania povinnosti zamestnávateľa platiť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Zároveň sa na prechodné obdobie v rokoch 2022 a 2023 navrhuje ustanoviť pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny maximálny limit podpory, a to ročne vo výške najviac 20 miliónov eur, pričom sa navrhuje ustanoviť aj možnosť vlády SR rozhodnúť o navýšení tejto úhrnnej ročnej sumy podpory.

6

K čl. II

K bodu 1 [§ 131 ods. 2 písm. h)]

V § 131 ods. 2 písm. h) Zákonníka práce sa navrhuje ustanoviť právo zamestnávateľa vykonať zrážku mzdy, ak ide vrátenie náhrady mzdy alebo jej časti, na ktorú zamestnancovi nevznikol nárok, t.j. ak by zamestnanec dostal podľa navrhovaného § 142 ods. 5 vyššiu náhradu mzdy ako mu inak patrila. Zároveň však uvedené ustanovenie je potrebné posudzovať aj v kontexte § 222 ods. 6, t.j. „Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.“.

K bodu 2 (§ 142 ods. 5)

V § 142 ods. 5 Zákonníka práce sa v rámci prekážok v práci na strane zamestnávateľa navrhuje ustanoviť postup zamestnávateľa, ktorý chce využiť systém podpory v čase skrátenej práce. Na využitie tohto systému sa vyžaduje dohoda so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia. V prípade, že u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, vyžaduje sa dohoda s konkrétnym zamestnancom.

Táto dohoda na jednej strane umožňuje zamestnávateľovi postupovať podľa zákona o podpore v čase skrátenej práce (t.j. podať žiadosť o poskytnutie podpory), na druhej strane dohoda znamená, že zamestnávateľ namiesto postupu podľa § 142 ods. 1, 3, 4, resp. § 250b ods. 6 Zákonníka práce z hľadiska výšky náhrady mzdy zamestnancovi na základe dohody poskytuje náhradu mzdy vo výške (najmenej) 80 % jeho priemerného zárobku. V zmysle § 134 ide o priemerný hodinový zárobok.

K bodu 3 (§ 142a)

Navrhuje sa ustanoviť možnosť v prípade, že zástupcovia zamestnancov nesúhlasili s podaním žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, aby tento spor medzi nimi a zamestnávateľom rozhodol rozhodca. Na osobe rozhodcu sa primárne majú dohodnúť strany sporu. Ak sa na osobe rozhodcu strany sporu nedohodnú, zamestnávateľ môže požiadať o určenie rozhodcu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ministerstvo určí rozhodcu zapísaného v zozname rozhodcov vedeného podľa zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ak takýto rozhodca so svojím určením súhlasí, keďže ide o dodatočný mechanizmus poskytovania pomoci sociálnym partnerom nad rámec zákona o kolektívnom vyjednávaní. Obdobne to platí pri spore zamestnávateľa s jednotlivými zamestnancami, pričom v tomto prípade sa pre riešenie sporu s jednotlivými zamestnancami určí len jeden rozhodca.

Navrhuje sa ustanoviť, že rozhodca rozhodne, či súhlas na podanie žiadosti namiesto zástupcov zamestnancov alebo jednotlivých zamestnancov zamestnávateľovi udelí alebo nie.

Navrhuje sa vymedziť aj rozsah pôsobnosti rozhodcu. Pri svojom rozhodovaní rozhodca posúdi, či sa dôvody na podanie žiadosti o poskytnutie podpory javia opodstatnené, a či námietky zástupcov zamestnancov alebo zamestnancov majú objektívny základ. Úlohou rozhodcu, aj vzhľadom na čas pre rozhodnutie, ktoré musí byť rýchle (10 dní), ako aj na úlohy príslušných orgánov podľa zákona o podpore v čase skrátenej práce, ktoré posudzujú splnenie podmienok na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, nie je komplexne posúdiť situáciu u zamestnávateľa, ale zhodnotiť dôvodnosť podania žiadosti (t. j. či sa javí, že táto žiadosť je

7

oprávnená, či obsahuje základné požiadavky ustanovené zákonom, apod.) a dôvodnosť námietok zástupcov zamestnancov, resp. zamestnancov (napr. či nie svojvoľné a výlučne subjektívne). Strany sporu pre tieto účely povinné rozhodcovi poskytnúť súčinnosť, stanovisko zamestnanca zabezpečí pre rozhodcu zamestnávateľ. Vzhľadom aj na možný vyšší počet dotknutých zamestnancov, ktorí nedali súhlas s podaním žiadosti by u zamestnávateľa, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov komunikácia rozhodcu s jednotlivými zamestnancami mohla byť zdĺhavá (na rozhodnutie 10 dní od prijatia riešenia sporu). Z tohto dôvodu sa navrhuje, že sprostredkovanie komunikácie medzi rozhodcom a jednotlivými zamestnancami zabezpečuje zamestnávateľ.

Navrhuje sa ustanoviť aj pravidlá pre určenie odmeny rozhodcu dohodou a v prípade, že nedôjde k dohode, pevnou sumou, pričom ju hradí zamestnávateľ.

K bodu 4 (§ 250b ods. 6)

Navrhuje sa upraviť vzťah § 250b ods. 6 k § 142 ods. 5, keďže sa v niektorých aspektoch prekrývajú.

K čl. III

K bodom 1 a 2 (§ 4 ods. 1 a 2)

Navrhuje sa zrušiť výnimku z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dôvodom zrušenia tejto výnimky je, že v praxi je využívaná len ojedinele a klesajúci trend. Potvrdzujú to aj údaje evidované Sociálnou poisťovňou. Odvodovú úľavu z postavenia dlhodobo nezamestnaného občana k 31. decembru 2019 využilo 210 zamestnancov, kým k 30. septembru 2020 len 112 zamestnancov. Z postavenia nezamestnaného občana s bydliskom v najmenej rozvinutom okrese odvodovú úľavu k 31. decembru 2019 využilo 128 zamestnancov, k 30. septembru 2020 len 83 zamestnancov. Po jej zrušení takýto zamestnanec získa plnohodnotné sociálne poistenie (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti) a v prípade sociálnej udalosti bude krytý príslušnou dávkou sociálneho poistenia.

K bodu 3 (§ 4 ods. 2)

V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa navrhuje zrušiť výnimku z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to s účinnosťou od 1. januára 2023.

K bodom 4, 14, 16, 23, 28, 33, 37, 40, 50 a 60 62 11 ods. 1, § 122 ods. 2, § 123 ods. 3 písm. c), § 131 ods. 1 a 2, § 138 ods. 12, § 139a, § 139b ods. 1 a 2, § 139c, § 140 ods. 5, § 141 ods. 3, § 194 ods. 2, poznámka pod čiarou k odkazu 102aa, § 241a ods. 1 a § 246 ods. 1]

Legislatívno-technická úprava.

8

K bodu 5 (§ 20 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 2.

K bodu 6 (§ 20 ods. 4 a 5)

V súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca navrhovaným v bodoch 1 a 2 sa navrhuje vypustenie právnej úpravy vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodom 7 až 13 (§ 67 ods. 4, 5 a 7, § 84 ods. 5 a § 112 ods. 10)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 1.

K bodu 15 [§ 123 ods. 2 písm. c) štvrtý bod]

Navrhuje sa rozšíriť právomoc Dozornej rady Sociálnej poisťovne prerokúvať aj návrh na odpísanie pohľadávky na poistnom na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

K bodu 17 (§ 128)

Navrhuje sa v § 128 ustanoviť povinnosť platiť poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnanca v určenom právnom vzťahu vykonávajúceho zárobkovú činnosť s právom na pravidelný mesačný príjem. Za navrhovaný okruh zamestnancov bude mať za splnenia ustanovených podmienok nárok na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce ako nástroja na čiastočnú úhradu nákladov.

K bodom 18 a 19 (§ 128 ods. 12 a § 128a)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023.

K bodom 20 až 22 (§ 129 nadpis, ods. 1 a 2)

Navrhuje sa rozšíriť uplatňovanie súčasnej právnej úpravy určovania sumy poistného a jej zaokrúhľovania aj na poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

K bodom 24 a 25 [§ 136 písm. b) a § 136a]

Náhrada mzdy alebo náhrada platu, ktorú bude poskytovať zamestnávateľ pri prekážkach v práci na jeho strane z dôvodu uplatnenia nároku na podporu v čase skrátenej práce bude vymeriavacím základom zamestnanca a zároveň bude aj vymeriavacím základom zamestnávateľa. Z tejto náhrady mzdy/platu bude zamestnanec platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Jeho zamestnávateľ bude povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase

9

skrátenej práce, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné postenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Navrhuje sa ustanoviť sadzbu poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce pre zamestnávateľa vo výške 0,5 %, o ktorú sa znižuje sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti. To znamená, že odvodové zaťaženie v sociálnom poistení zostáva pre zamestnávateľa zachované v prípade zamestnancov, za ktorých zamestnávateľ platí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

K bodu 26 (§ 138 ods. 6 až 9)

V súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca navrhovaným v bodoch 1 a 2 sa navrhuje z dôvodu nadbytočnosti vypustiť právnu úpravu vymeriavacieho základu pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodu 27 (§ 138 ods. 6)

V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023 sa navrhuje právna úprava vymeriavacieho základu na platenie poistného zamestnávateľom analogická s právnou úpravou navrhovanou v bode 26.

K bodu 29 [§ 138 ods. 12 písm. a) a § 147b ods. 7 druhá veta]

Navrhuje sa, aby sa v právnej úprave ročného zúčtovania účinnej od 1. januára 2023 maximálny ročný vymeriavací základ, z ktorého zamestnávateľ platí poistné preddavkami, vzťahoval aj na poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

K bodom 30 a 36 [§ 139 ods. 1 a § 139b ods. 3]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením právnej úpravy vymeriavacieho základu pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodom 31, 32 a 35 [§ 139 ods. 1 písm. a), § 139 ods. 3 a § 139b ods. 1]

Legislatívno-technická úprava v úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023 v súvislosti s vypustením právnej úpravy vymeriavacieho základu pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodu 34 (§ 139a)

Legislatívno-technická úprava v úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023

10

K bodu 38 (§ 140 ods. 6)

V súvislosti s platením poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce zamestnávateľom sa navrhuje uplatňovať súčasnú právnu úpravu vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnávateľom aj na poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce v období, počas ktorého je zo zákona vylúčená povinnosť platiť poistné jeho zamestnancom z objektívnych dôvodov.

K bodu 39 (§ 140a)

Navrhuje sa, aby vláda Slovenskej republiky mohla prostredníctvom nariadenia rozhodnúť o odpustení povinnosti platiť poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo ich časť zamestnávateľovi, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce, ak bola vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav, výnimočný stav alebo ak vláda Slovenskej republiky vyhlásila mimoriadnu okolnosť na základe zverejnenia Štatistického úradu SR, že hrubý domáci produkt (HDP) za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný HDP vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

K bodom 41, 43 a 53 až 55 [§ 142 ods. 3, § 143 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodu 42 (§ 142 ods. 3)

V právnej úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023 sa navrhuje, aby sa vylúčenie povinnosti platiť poistné zamestnávateľom pri dosiahnutí maximálneho ročného vymeriavacieho základu v priebehu kalendárneho roka vzťahovalo aj na poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

Súčasne sa navrhuje legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením právnej úpravy vymeriavacieho základu pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodom 44 a 58 (§ 143 ods. 1 a § 232a ods. 1)

V právnej úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023 sa navrhuje legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

11

K bodom 45 až 47 [§ 166 ods. 1, § 166 ods. 2 písm. c) a § 166 ods. 2 písm. f)]

Navrhuje sa rozšírenie účelu použitia prostriedkov zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti, ktorý bude určený aj na postúpenie sumy finančných prostriedkov určenej na úhradu podpory v čase skrátenej práce vyplácanej príslušným orgánom. Ďalším zdrojom príjmu tohto fondu bude poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

K bodu 48 [§ 168 ods. 2 písm. a)]

Navrhuje sa tvorba správneho fondu Sociálnej poisťovne z poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce v rovnakej výške, ako sa tvorí z poistného na sociálne poistenie.

K bodu 49 [§ 168 ods. 2 písm. i)]

Legislatívno-technická úprava v úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023.

K bodu 51 [§ 226 ods. 1 písm. f)]

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť pre Sociálnu poisťovňu súvisiacu so zavedením právneho režimu poskytovania podpory v čase skrátenej práce v kompetencii orgánu príslušného na výplatu podpory v čase skrátenej práce, pričom náklady na úhradu tejto podpory budú financované z poistného zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti vedeného Sociálnou poisťovňou. Povinnosťou Sociálnej poisťovne bude postúpiť sumu finančných prostriedkov, o ktorú požiada orgán príslušný na výplatu podpory v čase skrátenej práce, na jeho samostatný účet na úhradu podpory v čase skrátenej práce, a to v ustanovenej lehote.

K bodu 52 [§ 226 ods. 1 písm. f)]

V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023 sa navrhuje právna úprava povinnosti Sociálnej poisťovne postúpiť sumu finančných prostriedkov, o ktorú požiada príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny/Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na úhradu podpory v čase skrátenej práce, analogická s právnou úpravou navrhovanou v bode 51.

K bodu 56 [§ 231 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava v úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2023. V súvislosti s bodom 1 sa povinnosti zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia stávajú obsolétnymi a z tohto dôvodu sa navrhujú vypustiť.

K bodu 57 [§ 231 ods. 1 písm. e)]

Navrhuje sa rozšíriť údaje vykazované zamestnávateľom vo výkaze poistného a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie o údaje týkajúce sa poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

12

K bodu 59 [§ 233 ods. 12 písm. d)]

V súvislosti s navrhovanou úpravou poskytovania podpory v čase skrátenej práce v kompetencii príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny/Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá bude financovaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti vedenom Sociálnou poisťovňou sa navrhuje rozšíriť povinnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozšírenie sa bude vzťahovať na povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni údaje na účely výkonu sociálneho poistenia súvisiace s poskytovaním tejto podpory vo vzťahu k zamestnávateľovi ako subjektu povinnému platiť a odvádzať poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce, ktorému bude za splnenia ustanovených podmienok poskytovaná podpora.

K bodu 63 (§ 293fo a § 293fp)

V súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca navrhovanej v bode 1 sa navrhuje upraviť posudzovanie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti pre fyzickú osobu, ktorej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer trvá aj po 31. decembri 2021 a ktorej bol príjem zúčtovaný na výplatu v januári 2022. V tejto situácii sa zachováva právny režim platný do 31. decembra 2021. To znamená, že ak suma tohto zúčtovaného príjmu nebude vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer (ďalej len „posudzovaná hranica“), uvedená fyzická osoba nebude na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnancom ani za obdobie mesiaca december 2020. Ak však suma tohto zúčtovaného príjmu bude vyššia ako posudzovaná hranica, uvedená fyzická osoba nadobudne na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti postavenie zamestnanca, a to od 1. decembra 2021. V tejto súvislosti sa navrhuje ustanoviť pre zamestnávateľa povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti najneskôr do 2. februára 2022 s dátumom vzniku týchto poistení od 1. decembra 2021.

Súčasne sa navrhuje ustanoviť povinnosť pre zamestnávateľa odhlásiť z tohto registra uvedenú fyzickú osobu v prípade, že jej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer skončí pred 1. februárom 2020, a to v rovnakej lehote do 2. februára 2022.

Navrhuje sa upraviť aj spôsob určovania vymeriavacieho základu zamestnanca, splatnosť poistného z určeného vymeriavacieho základu a povinnosť zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v situácii, ak fyzickej osobe s uplatnenou výnimkou pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer skončil pred 1. januárom 2022, ale povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca jej počas jeho trvania nevzniklo pred týmto dňom a príjem jej bude zúčtovaný na výplatu po 31. decembri 2021. Aj v tejto situácii sa bude postupovať podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2021. To znamená, že ak suma tohto zúčtovaného príjmu bude vyššia ako posudzovaná hranica, fyzická osoba nadobudne na účely dôchodkového poistenia postavenie zamestnanca.

Navrhuje sa aj v období účinnosti novej právnej úpravy zachovať možnosť dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého sa na fyzickú osobu uplatňovala do 31. decembra 2021 výnimka z definície zamestnanca, ktorá sa navrhuje zrušiť v bode 1, ak jej nevzniklo povinné dôchodkové poistenie.

13

V súvislosti s bodom 1 návrhu sa u dotknutého okruhu poškodených, ktorým vznikol nárok na úrazovú dávku po 31. decembri 2021 z dôvodu vzniku pracovného úrazu alebo zistenia choroby z povolania pred 1. januárom 2022, v záujme riadnej vykonateľnosti navrhovanej právnej úpravy, navrhuje použitie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy úrazových dávok podľa zákona účinného do 31. decembra 2021.

K čl. IV

K bodom 1, 3 a 4 (§ 2 ods. 1, § 8 ods. 4 až 6, § 8 ods. 8)

V článku tejto novely, ktorým sa vstupuje do zákona o sociálnom poistení, sa navrhuje zrušiť výnimku z povinného poistenia u tzv. dlhodobo nezamestnanej fyzickej osoby 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení]. Dôvodom zrušenia tejto výnimky je, že v praxi je využívaná len ojedinele a má klesajúci trend.

Aj keď dlhodobo nezamestnaný nebol povinne nemocensky poistený, zamestnávateľ mu v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti poskytoval náhradu príjmu počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Po zrušení tejto osobitnej skupiny zamestnancov v zákone o sociálnom poistení, je nevyhnutné vypustiť aj ustanovenia, ktoré upravovali poskytovanie náhrady príjmu týmto zamestnancom v zákone o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

K bodu 2 (§ 4)

Navrhuje sa aktualizovať § 4 a zosúladiť jeho znenie s definíciami karanténneho opatrenia a izolácie v zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

K bodu 5 (§ 13c, prechodné ustanovenie)

V súvislosti so zánikom osobitnej úpravy nároku na náhradu príjmu pre dlhodobo nezamestnané osoby sa navrhuje dovyplácať takýmto osobám nárok na náhradu príjmu počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pred 1. januárom 2022 a trvá aj po nadobudnutí účinnosti týchto zmien v rovnakej výške, určenej podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2022.

K čl. V

K bodom 1a 2 [§ 9 ods. 2 písm. af) a § 13 ods. 2 písm. l)]

Navrhuje sa, aby príjem, ktorým je podpora v čase skrátenej práce, bol oslobodený od dane z príjmov.

K čl. VI

K bodom 1 až 4

Navrhuje sa vypustenie príspevku na podporu udržania pracovných miest, ktorý je dlhodobo nevyužívaným aktívnym opatrením na trhu práce. Zároveň sa navrhuje legislatívno – technická úprava v ustanoveniach zákona o službách zamestnanosti, ktoré uvedený príspevok obsahujú. Súčasne sa navrhuje prechodné ustanovenie na vybavenie žiadostí o uvedený príspevok podľa právneho stavu do nadobudnutia účinnosti tejto novely.

14

K čl. VII

K bodu 1 [§ 11 ods. 7 písm. m) piaty bod]

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia.

K bodu 2 [§ 11 ods. 7 písm. v)]

Navrhuje sa vypustiť kategória zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu. Išlo o zamestnanca v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorý pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dôvodom zrušenia tejto výnimky je, že v praxi je využívaná len ojedinele a klesajúci trend. Potvrdzujú to aj údaje evidované Sociálnou poisťovňou. Odvodovú úľavu z postavenia dlhodobo nezamestnaného občana k 31. decembru 2019 využilo 210 zamestnancov, kým k 30. septembru 2020 len 112 zamestnancov. Z postavenia nezamestnaného občana s bydliskom v najmenej rozvinutom okrese odvodovú úľavu k 31. decembru 2019 využilo 128 zamestnancov, k 30. septembru 2020 len 83 zamestnancov. Po jej zrušení takýto zamestnanec získa plnohodnotné sociálne poistenie (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti) a v prípade sociálnej udalosti bude krytý príslušnou dávkou sociálneho poistenia. Zdravotne poistená bude táto osoba ako zamestnanec.

K bodu 3 (§ 11 ods. 8)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia, ktorá sa premieta do ustanovenia, kedy štát nie je platiteľom poistného.

K bodu 4 [§ 12 ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia, ktorá sa premieta do ustanovenia o sadzbe, kde sa vypúšťa nulová sadzba pre tohto zamestnanca.

K bodu 5 [§ 12 ods. 1 písm. d)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia, ktorá sa premieta do ustanovenia o sadzbe, kde sa vypúšťa nulová sadzba za tohto zamestnanca pre zamestnávateľa.

K bodu 6 (§ 12 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia, ktorá sa premieta do ustanovenia o sadzbe, kde sa vypúšťa nulová sadzba pre tohto zamestnanca a zamestnávateľa a taktiež sa vypúšťa pravidlo, že takáto zvýhodnená sadzba sa

15

vzťahuje na takého zamestnávateľa, ktorý prvý oznámil zmenu platiteľa poistného v príslušnej zdravotnej poisťovni podľa § 24 písm. c).

K bodu 7 (13 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie nového odseku 20 do § 13.

K bodom 8 (§ 13 ods. 18)

Navrhuje sa ustanoviť výnimku z platenia poistného počas obdobia, kedy sa zamestnávateľovi poskytuje podpora v čase skrátenej práce z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo z dôvodu mimoriadnej okolnosti vymedzenej zákonom o podpore v čase skrátenej práce Taktiež sa navrhuje ustanoviť spôsob navýšenia platby za poistencov štátu v prípade krízy, ktorá nastala napríklad v tomto roku z dôvodu koronakrízy, a ak sa prognózy o príjmoch Výboru pre daňové prognózy nenaplnia, t.j. tieto príjmy nižšie ako sa predpokladalo, a aby sa spravodlivým spôsobom tieto výpadky premietli do systému verejného zdravotného poistenia.

K bodu 9 (poznámka pod čiarou 51)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na aktualizáciu poznámok pod čiarou.

K bodu 10 (§ 13a ods. 1)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia a preto, že zamestnávatelia tento inštitút nevyužívali, ktorá sa premieta do ustanovenia o odpočítateľnej položke.

K bodu 11 (§ 17a ods. 1)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie ktualizáciu poznámok pod čiarou.

K bodu 12 [§ 24 písm. l)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia a preto, že zamestnávatelia tento inštitút nevyužívali, ktorá sa premieta do ustanovenia o oznamovacích povinnostiach.

K bodu 13 [§ 26 ods. 1 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie písmena l).

K bodu 14 (§ 29b ods. 19)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kategórie zamestnancov dlhodobo nezamestnaných zo zoznamu poistencov štátu z dôvodu neefektívnosti tohto opatrenia, ktorá sa premieta do ustanovenia o oznamovacích povinnostiach, podľa ktorého sa preukazovanie skutočností podľa § 11 ods. 7 písm. v) prvého bodu malo upraviť dohodou,

16

ktorú uzatvorí úrad s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad bol povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do troch dní odo dňa ich prijatia.

K bodu 15 (§ 29b ods. 21)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie odseku.

bodu 16 (poznámka pod čiarou 66)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu poznámok pod čiarou.

K čl. VIII

K bodu 1

Navrhuje sa zaviesť týždenný pracovný čas športovca na účely poskytnutia podpory v čase skrátenej práce ako rozdiel 168 hodín (denný pracovný čas -24 hodín * počet dní v týždni) a súčtu hodín nepretržitého odpočinku.

K bodom 2 a 3

Rozširuje sa rozsah pôsobnosti Zákonníka práce (prekážka v práci na strane zamestnávateľa) na účely poskytnutia podpory v čase skrátenej práce.

K čl. IX

Legislatívnotechnická úprava v súvislosti s posunom účinnosti zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení zákonom č. 466/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na 1. január 2023.

K čl. X

Navrhuje sa účinnosť zákona 31. decembra 2021 okrem čl. I, čl. II, čl. III bodov 1, 2, 4 7, 9 až 11, 13 17, 20 26, 28, 30, 33, 36 41, 43, 45 48, 50, 51, 53 55, 57 a 59 63, čl. IV čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, a čl. III bodov 3, 8, 12, 18, 19, 27, 29, 31, 32, 34, 35, 42, 44, 49, 52, 56 a 58, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023.

V Bratislave dňa 24. februára 2021

Igor Matovič v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 440/2015, dátum vydania: 29.12.2015

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

„Šport je súčasťou dedičstva každého muža a ženy a nemožno ho nahradiť ničím iným.“

Pierre de Coubertin

„Pohyb ako taký môže svojim pôsobením nahradiť akýkoľvek liek, ale všetky liečebné prostriedky sveta nemôžu nahradiť účinok pohybu.“

Tissot, francúzsky lekár

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "návrh zákona") na základe úlohy č. 7 v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.

Návrh zákona je od začiatkov prác na jeho obsahu pripravovaný ako moderný a na prax reagujúci zákonný predpis, ktorý efektívnym spôsobom premietne do zákonného textu potreby športu a vzťahov v ňom tak, aby šport v podmienkach Slovenskej republiky, pre potreby slovenskej spoločnosti prinášal hodnoty, ktoré ho odlišujú od iných aktivít. Špecifiká jeho vzťahov musí zohľadňovať taktiež, a mal by mať ambíciu zohľadniť taktiež moderné smerovanie vývoja športu ako celosvetového fenoménu, vývoj jednotlivých čiastkových otázok v ňom a takýmto prístupom zohľadniť všetky novovznikajúce potreby subjektov, ktoré tvoria konkrétne športové odvetvia. Predkladateľ zákona si určil tento cieľ predovšetkým na základe snahy o primárne, detailné poznanie vlastností a potrieb subjektov v športe, to na pozadí aktivít týchto subjektov pri napĺňaní verejného záujmu v športe, ktorý je definovaný priamo v návrhu zákona. Šport ako inštitucionalizovaná forma pohybu, či akejkoľvek športovej aktivity ktorú môžeme vyhodnocovať ako šport -  v jej aktívnej či pasívnej forme sprevádza človeka, jednotlivca ako základnú bunku dnešnej spoločnosti počas celého života. Zákonný predpis v ktorejkoľvek oblasti spoločenských vzťahov je však len vymedzením právnych mantinelov, teda maxím a miním správania sa subjektov práva v danej oblasti, či stanovovaním zákazov a príkazov pre tieto subjekty. Zákon vo väčšine prípadov nenahradí správanie sa adresátov právnej normy.

Nemenej dôležitým je proces interiorizácie zákona v prípade, ak sa návrh zákona o športe dočká prijatia v Národnej rade Slovenskej republiky. Je preto podstatné, ako sa zákonný predpis subjektmi, ktorých sa dotkne, uvedie do života a ako sa implementuje do praxe. Vzhľadom na viaceré nové povinnosti subjektov v športe bude na mnohých miestach umožnené subjektom v športe prispôsobiť sa týmto zmenám, keďže návrh zákona o športe pri viacerých ustanoveniach a pri viacerých častiach zákonnej úpravy stanovuje ich neskoršiu účinnosť, ako je v prípade prijatia zákona - účinnosť tohto zákonného predpisu ako celku.

Predkladaný návrh zákona má ambíciu zaviesť aj efektívne a moderné mechanizmy správy a riadenia športu, čo reflektuje zákon na mnohých miestach zavádzaním minimálnych štandardov, systémov správania sa subjektov a nárokov pre fungovanie, existenciu a správu športu jeho predstaviteľmi. Prirodzene, zákon svojím obsahom a inštitútmi, ktoré zavádza nemôže zabudnúť veľmi citlivo zohľadniť všetky špecifiká vzťahov vyskytujúcich sa v oblasti športu, čo odôvodňuje aj znenie čl. 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá spomína osobitnú povahu športu a nutnosť jej akceptácie.

Pri praktickom zavádzaní akéhokoľvek nového právneho inštitútu normovanom v tomto návrhu zákona, ktorý bude aplikovaný v športovo - právnych vzťahoch musia byť zohľadnené všetky detailné vlastnosti športovej sféry ako takej. Nutnosťou je spomenúť, že šport je dnes oblasť spoločenských vzťahov, v ktorej sa stretávajú takmer všetky oblasti života, ako aj takmer všetky právne odvetvia. Nachádzame v ňom prvky občianskeho práva, obchodného práva, pracovného práva, správneho práva či trestného práva. Mimo klasického súkromno-právneho charakteru vzťahov medzi subjektmi v športe sa však v športe objavuje aj verejné právo, teda vzťahy medzi týmito súkromnoprávnymi subjektmi a orgánmi verejnej moci. Vzhľadom na subjekty, ktoré v športe pôsobia je pre navrhovanie racionálnej a prínosnej úpravy týchto vzťahov nutné detailné poznanie práva obchodných spoločností, špecifiká právneho postavenia občianskych združení či všeobecne právny status iných právnických osôb, ktoré pôsobia v športe. Základnými vzťahmi a nutnosť ich poznania je postavenie fyzických osôb – teda športovcov, možnosti ich právneho konania, otázky právnej subjektivity týchto subjektov v špecifických prípadoch (maloletí a neplnoletí športovci) a pod. Poznanie týchto všetkých spojitostí a špecifík sa však musí diať na pozadí osobitnej povahy športu, ktorý mnohokrát odôvodňuje špecifický náhľad a prístup k normatívnej úprave týchto vzťahov. Aj adresáti predkladanej právnej normy musia pochopiť, a prijať osobitný prístup k úpravám konkrétnych vzťahov, a mnohokrát akceptovať špecifické povinnosti, ktoré na nich kladie tento zákona. Existencia týchto charakteristík odôvodňuje už spomínanú osobitosť zákonnej úpravy, zavádzaných nových zákonných mechanizmov a inštitútov, či detailnejšia úprava dnes existujúcich vzťahov, ktoré v športe existujú. Špecifickosť športu a jej nevyhnutné zohľadnenie spomína aj samotná, už spomínaná Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len “ZFEU”) vo svojom čl. 165. Športu sú vlastné na základe uvedeného bezpochyby určité osobité črty, vďaka ktorým sa hovorí o „špecifickosti športu“. K špecifickosti európskeho športu možno pristupovať z viacerých uhlov náhľadu:

špecifickosť športových aktivít a pravidiel, napr. oddelené súťaže mužov a žien, obmedzenia v počte účastníkov na súťažiach alebo potreba zabezpečiť neistotu, pokiaľ ide o očakávané výsledky športových súťaží či zápasov,

potreba udržiavať konkurenčnú rovnováhu medzi športovými klubmi, ktoré sa zúčastňujú na rovnakých súťažiach;

špecifickosť športových štruktúr vrátane predovšetkým privátnej autonómie športovej obce

akceptovanie rozmanitosti športových organizácií,

zohľadnenie a akceptáciu pyramídovej štruktúry športových súťaží od začiatočníckej po najvyššiu úroveň,

nutnosť zohľadnenia systémov organizovanej solidarity medzi rôznymi úrovňami a zúčastnenými organizáciami,

zohľadnenie organizácie športu na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a princípu jedinej federácie na každý šport.

Judikatúra európskych súdnych orgánov a rozhodnutia Európskej komisie poukazujú na to, že špecifickosť športu je uznaná a zohľadňovaná. Špecifickosť športu zostane uznaná, a to v súlade so zavedenou judikatúrou, avšak nemožno ju interpretovať tak, aby sa mohla opodstatniť generálna výnimka pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ.

Nutnosť vnímania špecifickosti športu je prirodzeným dôsledkom kvalitatívne špecifických vzťahov v športe. Ich účastníkmi sú mnohokrát subjekty, ktoré musia dodržiavať právny poriadok v celej jeho šírke, obsahu, kvalite a následkoch. Právny poriadok však mnohokrát normuje spoločensko-právne vzťahy spôsobom, ktorý pre podmienky športu nie je akceptovateľný. Už uvádzaná podstata športových súťaží, účasť športovcov na súťažiach, prestupy športovcov a ich systematika, obsah výkonu športovej činnosti v jej organizovanom formáte, ochrana integrity športových súťaží a mnohé ďalšie vlastnosti športu prichádzajú do rozporu so všeobecnými ustanoveniami právneho poriadku. V tomto prípade musí existovať odôvodnenie existencie tejto rozdielnosti, a právna aprobácia jej existencie. Základným východiskom v podmienkach Európskej únie je už spomínaný čl. 165 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento článok zmluvy uvádza, že “Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu.“ Biela kniha o športe taktiež uvádza, že športu sú vlastné určité osobité črty, vďaka ktorým sa hovorí o „špecifickosti športu“.

Špecifickosť športu v uvádzanom význame by mala slúžiť ako mechanizmus odôvodnenia možnosti výnimiek pri existencii tých športových vzťahov, ktoré sú historicky, ale aj do budúcna svojou podstatou v akomsi „rozpore“ s právnymi štandardami a všeobecnými právnymi predpismi. Nemenej podstatnou je teda možnosť odchýliť sa od ustanovení právneho poriadku, ktoré na športové vzťahy rýdzo pozitivnoprávne aplikovateľné nie sú a upraviť ich zákonným - špecifickým spôsobom.

Autonómia športovej obce a jej rešpektovanie hovorí o akceptácii voľnosti predstaviteľov športovej obce pri riadení a správe športového odvetvia, možnosť zriaďovania orgánov správy a riadenia podľa vlastného uváženia, to využitím najmä združovacieho práva. Právny poriadok takto umožňuje súkromnoprávnym subjektom zvoliť si taký model organizácie, správy a riadenia konkrétneho športu, ktorý vyhovuje jeho členom a ktorý zohľadňuje ich záujmy v čo najlepšej možnej forme. Za týmto účelom sa akceptuje a toleruje taktiež samospráva týchto orgánov, s prirodzeným a nevyhnutným predpokladom právnej súladnosti takejto správy a riadenia športu so zákonnými predpismi. Právna súladnosť musí byť samozrejme zachovaná aj pri predpisoch a aktoch riadenia vydávaných týmito športovými organizáciami, ktoré tieto subjekty - športové organizácie za účelom správy a riadenia v športe generujú. Týmto sa vytvára vzájomný vzťah medzi športovými predpismi a právnym poriadkom, ktorý definuje nutnosť súladnosti športových pravidiel so zákonmi, no tento vzťah má svoj zreteľný, osobitný status.

Športové hnutie vykazuje svoje špecifické, organizačné črty. Šport a jeho predstaviteľov nie je možné vnímať len cez optiku národných predstaviteľov jednotlivých druhov športov – väčšinou sú to tzv. „národné športové zväzy“. Títo predstavujú akýsi medzistupeň, medzičlánok v organizačnej štruktúre športového hnutia. Je všeobecne známe, že šport ako fenomén prerastá hranice jednotlivých štátov, štátnych celkov, na úroveň nadnárodných zoskupení. Šport nadobúda medzinárodný charakter, čo sa v konečnom dôsledku musí odzrkadliť aj v jeho organizačnej štruktúre, systéme súťaží, ako aj pravidiel, ktoré reflektujú túto jeho medzinárodnú a nadnárodnú vlastnosť. Nie je netypické, že samotné športové súťaže nadobúdajú nadnárodný charakter, pričom možnosti účasti v nej normuje jej organizátor, bez ohľadu na právny status jej účastníkov v jednotlivých štátoch. Ak je detailnejším skúmaním nutné upriamiť pozornosť aj na špecifickú organizáciu v prostredí štátnych celkov, je potrebné spomenúť aj národných predstaviteľov športu, ktorý pod váhou obsahu tohto zákona nadobúdajú charakter už spomínaných národných športových zväzov. Tieto sa však zvyknú ďalej diverzifikovať na základe lokálneho – územného princípu na ďalšie organizačné entity, ktoré zastrešujú konkrétny druh športu iba na určitom – administratívne alebo správne vymedzenom území konkrétneho štátu. Tieto nadobúdajú zvyčajne označenie ako oblastné zväzy, či miestne zväzy. Samozrejme, nie je vylúčené, že v podmienkach Slovenskej republiky, ale aj kdekoľvek na svete nebude existovať národný predstaviteľ športu, ale organizácia konkrétneho športu bude rozvetvená medzi viacero či už lokálnych, alebo inak definovaných subjektov.

Túto národnú organizáciu športu však prirodzene dopĺňa nadnárodná úroveň organizácie športového odvetvia na ktorej akceptáciu moderný zákonný predpis nemôže zabudnúť, a nemôže vylúčiť možnosť jej existencie. Na tejto úrovni existujú športové zväzy, združenia či asociácie, ktoré majú na základe členského princípu právomoc riadiť a spravovať konkrétny druh športu, stanovovať detailné vlastnosti jeho výkonu, generovať pravidlá súťaží či iných oblastí športu. Nemalo by sa však stávať, aby takto generované predpisy regulovali a normovali správanie subjektov v rozsahu stanovovania práv a povinností, ktoré nie sú členmi konkrétneho združenia, asociácie či účastníkmi športu ako takého. Je zvykom, že takéto akty správy a riadenia generované týmito organizáciami sú následne prevzaté do sfér vplyvu národných predstaviteľov športu a inkorporované do predpisov týchto národných športových zväzov či asociácií. Ako bolo uvedené skôr, predpokladom normatívnej sily týchto predpisov je, že tieto predpisy následne zaväzujú iba členov týchto organizácií (športové kluby, športovci, či iné fyzické osoby). Uvedené je dopadom špecifickosti športu pričom je nutné, aby sa vnímali aj tieto súvzťažnosti športového odvetvia.

Na základe uvedeného je preto zrejmá aj možnosť odmietnuť tie z prameňov práv a povinností pre dotknuté subjekty športového hnutia, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Podmienka súladnosti týchto subjektov a prameňov práv a povinností nie je viazaná len na súlad s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ale je rozšírená o nevyhnutnosť súladnosti s princípmi demokratického a právneho štátu, na ktorých je Slovenská republika ako zvrchovaný štát vybudovaná, či s ďalšími ústavnými princípmi.

Šport ako celospoločenský fenomén dnes už nie je možné vnímať len ako fyzickú aktivitu, ktorá je vykonávaná fyzickou osobou. Šport dnes v sebe zahŕňa viaceré aspekty, ktoré mu pravdepodobne pred 50 rokmi pripisované byť nemohli. Jedná sa napr. o jeho hospodársky, ekonomický, či sociálny prínos. Šport je bez pochýb hospodársky fenomén. Šport ako oblasť spoločenských vzťahov je dynamické a rýchlo rastúce odvetvie s podceňovaným mikro, ako aj makroekonomickým dosahom, ktorý môže prispieť k napĺňaniu európskych - “lisabonských cieľov” rastu a vytvárania nových pracovných miest. Šport však je nutné vnímať v rozsahu jeho hospodárskeho a ekonomického potenciálu nielen na nadnárodnej a národnej úrovni, ale aj na úrovni miestnej, regionálnej. O nadnárodnom a medzinárodnom aspekte hospodárskeho a ekonomického potenciálu športu už dnes nie je pochýb. Hospodársky a ekonomický potenciál športu nie je prejavom iba jeho profesionalizácie na úrovni výkonu športovej činnosti profesionálmi, teda fyzickými osobami - športovcami, ktoré sa výkonom športovej činnosti živia a pre ktoré predstavuje šport ich hlavnú hospodársku činnosť. Šport môže slúžiť ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja, obnovy miest alebo rozvoja vidieka. Na základe hospodárskeho a ekonomického potenciálu športu môžu orgány miestnej, regionálnej, či dokonca národnej úrovne správy vecí verejných plánovať, formulovať a realizovať opatrenia miestneho, regionálneho a národného významu v súvislosti so športom. Tieto aktivity môžu logicky pozitívne podnecovať zamestnanosť, ekonomické činitele súkromnoprávnych subjektov a v celkovom meradle pozitívne ovplyvniť ekonomiku v jej celospoločenskom meradle.

Šport bez pochýb napomáha aj rozvoju cestovného ruchu. V tom nie je jeho primárny ekonomický potenciál, no nárast cestovného ruchu a kvantity cestujúcej populácie využívajúce služby cestovného ruchu je možné sledovať pri všetkých športových podujatiach väčšieho významu.

V súvislosti s ekonomickým a hospodárskym potenciálom športu je nutné zhodnotiť, že šport môže stimulovať modernizáciu infraštruktúry a vznik nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení. V tomto prípade plní šport nezanedbateľnú a významnú úlohu vo vzťahu k rozvoju infraštruktúry slúžiacej pre šport. Túto je zas potrebné vnímať vo viacerých, podstatných rovinách. Športová infraštruktúra na uspokojivej úrovni poskytuje kvalitný základ jednak pre profesionálny – vrcholový šport, ktorý svoj benefit odvádza vo forme zvyšovania zamestnanosti populácie športovými klubmi či inými športovými organizáciami, vytváraním spoločenských vzorov pre mládež, podporou podnikateľských subjektov v činnostiach súvisiacich so športom (gastronómia, výroba reklamných predmetov, športové oblečenie a spotrebný tovar) a pod. Na druhej strane však kvalitná športová infraštruktúra ponúka možnosti športového vyžitia pre širokú verejnosť, čím aktivuje masový šport - šport pre všetkých. Tento rozmer fungujúcich a kvalitných športovísk či iných objektov prináša svoj benefit v podobe pozitívneho vplyvu na zdravie obyvateľstva, budovanie návykov pre aktívny spôsob života či pre osvojovanie si návykov pre zdravý životný štýl.

V rozsahu európskej normotvorby, vnímania športu súdnymi orgánmi a pod váhou jeho vlastností je známe, že právne predpisy, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže a ustanovenia o vnútornom trhu sa týkajú športu do tej miery, do akej predstavuje hospodársku činnosť. V neposlednom rade, šport prispieva k napĺňaniu strategických cieľov európskej únie.

Konštatácia sociálneho prínosu športu nie je nová. Je dnes už nepochybným tvrdenie, že šport ako celospoločenský fenomén už nie je možné považovať iba za fyzickú aktivitu normovanú a regulovanú iba pravidlami športu. Výkonom športovej činnosti môže dochádzať k výrazným sociálnym, sociologickým, psychologickým, etickým, spoločenským vplyvom na jednotlivca ako na základnú jednotku ľudskej, občianskej spoločnosti. Šport je bezpochyby sociálny fenomén. Šport je oblasťou ľudskej činnosti, o ktorú sa občania intenzívne zaujímajú a ktorá má veľký potenciál spájať ich a oslovovať všetkých bez ohľadu na vek alebo sociálny pôvod (spoločenská úloha športu). Šport na jeho rôznych výkonnostných úrovniach alebo konkrétny výkon športovej činnosti v jej kvalitatívne najrôznejších podobách (šport pre všetkých, amatérsky šport, profesionálny šport, športová reprezentácia a pod.) môže pomáhať prekonávať sociálne a spoločenské rozdiely medzi jednotlivcami, môže byť prostriedkom prekonávania negatívnych dopadov telesného, zmyslového, mentálneho, duševného či iného znevýhodnenia. Šport ako fenomén môže plniť funkcie prevýchovy, integrácie do spoločnosti či pozitívneho sociálneho formovania jednotlivca, prípadne môže byť nástrojom, ktorým sa vykonávajú aktivity majúce za cieľ tieto následky. Je nepochybné, že aj napriek mnohokrát kritizovanej profesionalizácii, komerčnému tlaku, zneužívaniu mladých športovcov, dopingu, rasizmu prítomného na športoviskách, či násilí, korupcii alebo prípadoch prania špinavých peňazí šport dokáže vytvárať na profesionálnej úrovni pozitívne športové vzory. Tieto pozitívne športové vzory sa následne transformujú na vzory pre široké masy obyvateľstva, pričom tieto prispievajú k aktívnemu a zdravému životnému štýlu obyvateľstva.

Šport vytvára dôležité hodnoty, akými sú kolektívny duch, solidarita, tolerancia a zmysel pre fair - play, ktoré prispievajú k osobnostnému vývoju a naplneniu jednotlivca či spoločenských skupín. Šport podporuje aktívnu účasť občanov Európskej únie v spoločnosti a tým napomáha posilňovať aktívne občianstvo a aktivizuje jednotlivca byť v občianskej spoločnosti pozitívnym motivátorom a plnohodnotným členom. Zlepšovanie úrovne verejného zdravia prostredníctvom vykonávania telesnej aktivity je jasným dôkazom pozitívneho pôsobenia športu na život každého jedného člena občianskej spoločnosti. V tomto rozmere môže šport pôsobiť ako prevencia pred civilizačnými chorobami, či akýmikoľvek zdravotnými deformáciami, ktorých existencia zaťažuje tak ekonomickú kondíciu spoločnosti, ako aj efektivitu a možnosti aktívneho naplnenia života jednotlivca. Využitie potenciálu športu pre účely sociálneho začlenenia, integrácie a rovnakých príležitostí je výzvou pre každý subjekt pôsobiaci v oblasti športu ako takej. Takéto vnímanie športu je predpokladom pre jeho aktivizáciu a vykonávanie v tých oblastiach spoločnosti, ktoré sa stávajú miestom sociálneho napredovania jednotlivca, či spoločnosti ako takej.

Čo by malo byť poslaním športu v 21. storočí ako celosvetového fenoménu? Svetová zdravotnícka organizácia („WHO“) odporúča aby zdravý dospelý človek vo veku 18 až 65 rokov vykonával minimálne 30 minút fyzickej aktivity miernej intenzity, najmenej 5 dní v týždni. Školopovinná mládež by mala vykonávať 60 a viac minút fyzickej aktivity miernej až silnej intenzity denne, ktoré sú z hľadiska vývoja vhodné, príjemné a zahŕňajú rôzne aktivity. Dosiahnutie tohto cieľa by mali napomáhať verejné orgány, ako i súkromné organizácie v členských štátoch, no nevyhnutným základom pre aktivity týchto subjektov v tejto oblasti je vyhovujúci právny rámec. Nedávne štúdie poukázali na nedostatočný pokrok v tejto oblasti. Tieto tvrdenia vytvárajú základný rámec pre nutnosť vzájomnej spolupráce medzi subjektmi v športe. Táto ich vzájomná spolupráca, súčinnosť a snaha o trvanie na dodržiavaní zásad dobrej správy v športe za účelom efektívnej starostlivosti v športe môže byť pozitívnym prejavom existencie športovej samosprávy a autonómie, ktorou subjekty v športe - športové organizácie disponujú. Systém riadenia a správy v športe sa takto môže stať pozitívnym príkladom pre tie oblasti spoločnosti, v ktorých dobré, efektívne a uspokojivé mechanizmy starostlivosti o konkrétnu oblasť záujmu absentujú. Takáto pozitívna spolupráca subjektov v športe sa v konečnom dôsledku môže prejaviť ako predpoklad nárastu záujemcov o športovú činnosť, čo má za následok ďalšie súvisiace - sekundárne pozitíva (zdravie obyvateľstva a pod.)

Ako bolo uvedené na viacerých miestach, predmetom normatívnej úpravy zákona by sa mal stať šport ako celospoločenský fenomén, ktorý je vykonávaný konkrétnou športovou činnosťou. Na základe možnosti delenia športovej činnosti na viaceré výkonnostné úrovne, zákon predkladá vnímanie a normatívnu úpravu profesionálneho, amatérskeho a neorganizovaného športu - teda športu pre všetkých. Je to zákonné odzrkadlenie a priemet reálne existujúcich úrovní výkonu športu tak, ako ho poznáme naprieč spoločnosťou. Na toto delenie športu logicky nadväzuje, návrhom zákona o športe predkladaná trojprvková štruktúra úpravy statusu športovcov - teda úprava profesionálnych, amatérskych, a neorganizovaných športovcov. V zmysle návrhu zákona je možné profesionálneho športovca charakterizovať na základe vlastností športovej činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Amatérskeho športovca zase môžeme systematicky definovať na základe vlastností športovej činnosti vykonávanej na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu. Zákonná regulácia neorganizovaného športovca by bola normatívnou úpravou, ktorú predkladateľ návrhu zákona považuje za nadbytočnú, hoc existenciu takéhoto športovca v návrhu zákona reflektuje.

Návrh zákona nemôže opomenúť úpravu právnej pozície subjektov v športe, čím zasiahne aj všetky právne vzťahy pri vykonávaní, organizovaní, riadení, správe, podpore a rozvoji športu. V posledných rokoch je nemenej dôležitou oblasťou riešenie sporov vzniknutých pri športovej činnosti, kde je možné rozlišovať rozhodovanie sporov počas hry/športu, a rozhodovanie sporov mimo hry. Predkladaný zákon nemá ambíciu zasiahnuť do možností subjektov v športe riešiť si spory vzniknuté pri vykonávaní športovej činnosti súkromnoprávne, to znamená formou rozhodcovských či iných orgánov v zmysle platnej a účinnej legislatívy. Zákon prirodzene upravuje aj pôsobnosť orgánov verejnej správy v športe.

Zákon si logicky pri snahe upraviť a normovať nesmierne rozmanité - nielen športovo právne - vzťahy nemôže klásť za cieľ normatívnym textom upraviť všetky z nich a predvídať tak všetky v budúcnosti možné situácie a skutočnosti. Preto by bolo pozitívne, aby sa na miestach, kde nebude normatívny text návrhu zákona pri regulácii dotknutých športovo-právnych vzťahov postačovať využil výklad znenia zákona s prihliadnutím na ciele, ktoré zákon má ambíciu dosiahnuť.

Zákon o športe pristupuje k úprave právneho statusu športovcov inovatívne, to zavedením trojprvkového rozlišovania statusu a typológie športovca. Zavádza sa systematika a úprava profesionálneho športovca, amatérskeho športovca a neorganizovaného športovca. Každý z týchto športovcov vykonáva šport, športovú činnosť na kvalitatívne odlišnej úrovni, čo ho zároveň definuje a odlišuje od ostatných skupín. Profesionálny športovec vykonáva športovú činnosť ako svoju hlavnú hospodársku činnosť, a v zmysle návrhu zákona v pracovnoprávnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu. Uvedené platí najmä pre kolektívne športy, pričom profesionál v individuálnych športoch bude pre športovú organizáciu vykonávať športovú činnosť využitím dnešných zmluvných typov, prípadne špecifických, nepomenovaných zmlúv. Špecifikom sú samozrejme rezortné športové strediská, v ktorých športovci vykonávajú športovú činnosť na základe osobitných zákonných predpisov. Táto úprava súčasne odlišuje profesionála od amatéra, ktorý šport nevykonáva ako zamestnanec, ale ako osoba samostatne zárobkovo činná ak šport vykonáva odplatne. Ako bolo uvádzané, návrh zákona reflektuje aj postavenie profesionálov v individuálnych športoch, ktorých zaraďuje do sféry samostatne zárobkovo činných osôb. Vymedzenie amatéra sa navrhuje prostredníctvom rozsahových kvantifikátorov, ktorými sa definuje maximálny rozsah výkonu športovej činnosti, pričom ak ju športovec vykonáva v jej rozsahu v zmysle zmluvy, ide o amatérskeho športovca. Trojprvková sústava úpravy statusu športovcov je skompletizovaná úpravou neorganizovaného športovca, ktorého však návrh zákona normatívne neupravuje, iba predvída jeho existenciu.

Subjektmi v športe sú mimo športovcov aj športoví odborníci, športové kluby, športové zväzy, národné športové zväzy a národné športové organizácie. Nosným pojmom je športová organizácia, ktorá zastrešuje prakticky všetky tieto subjekty, ktoré vykonávajú športovú činnosť (v zmysle ustanovenia § 8 a ustanovenia § 3 písm. a) návrhu zákona). Je nutné podotknúť, že zvolenou právnou úpravou došlo k zásadnej liberalizácii právnych foriem subjektov v športe predovšetkým v rozsahu športových klubov, ktoré už nemusia byť tak ako je tomu dnes - iba občianske združenia, prípadne obchodné spoločnosti založené za účelom iným ako je podnikanie (v zmysle zákona č. 300/3008 Z.z.). Tento úmysel sa dosiahol definíciou športovej organizácie v ustanovení § 8 ods. 1 návrhu zákona. Navyše, športovej organizácii sa poskytuje možnosť výkonu činnosti, ktorou je možné dosahovať príjem, čo sa odzrkadľuje v úprave hospodárenia športovej organizácie (ustanovenie § 9 návrhu zákona).

Detailná zákonná úprava sa mimo úpravy statusu a právneho postavenia športovca objavuje v návrhu zákona predovšetkým pri športovom klube a národnom športovom zväze, pričom tieto subjekty predkladateľ zákona považuje za hlavných inštitucionálnych predstaviteľov športovej obce. Na základe uvedeného stanovuje detailnejšie práva a povinnosti predovšetkým pre národné športové zväzy, a v menšej miere aj pre športové kluby. Vzťahy vyskytujúce sa medzi spomínanými subjektmi je nutné vykladať vzhľadom na použité pojmy zákona, čo v koncepčnom meradle vytvára ucelený systém vzťahov v športe predpokladajúci jeho riadne, správne a zákonné fungovanie.

Riešenie sporov v športe je komplexná otázka, ktorá je v návrhu zákona rozčlenená do úpravy (i) riešenia sporov počas hry športovými rozhodcami, do (ii) riešenia sporov samotnou športovou organizáciou - čim je odzrkadlené vnímanie a zohľadnenie športovej autonómie, a do (iii) riešenia a rozhodovania disciplinárnych previnení.

V predkladanom návrhu zákona sa vytvára aj ucelený systém záväzkových vzťahov v športe. Činní tak zákonnou textáciou konkrétnych zmluvných typov typických pre športové vzťahy. Fakticky sa obsah všetkých v zákone uvedených zmluvných typov prenáša a využíva v športovej obci už dnes, to však konkrétne využívaním nepomenovaných - inominátnych zmlúv využitím ustanovenia § 269 ods. 2 z.č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v z.n.p. (ďalej aj „ObZ“), či ustanovenia § 51 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p. (ďalej aj „OZ“). Je nevyhnutné povedať, že systematika tohto systému záväzkových vzťahov v športe - teda konkrétnych zmluvných dojednaní logicky nadväzuje na trojprvkovú štruktúru úpravy statusu športovcov, pričom ich rámec dopĺňa o konkrétny záväzkový obsah a rozsah. Mimo tohto rámca sa vyskytuje zmluva o príprave talentovaného športovca. V niektorých prípadoch sa ustanovuje obligatórne – podstatné náležitosti týchto zmluvných dojednaní, od ktorých sa zmluvné strany v rámci zmluvnej slobody, ktorou disponujú nemôžu odchýliť. Je to prejav skutočnosti, že aj napriek existencii zmluvnej slobody medzi subjektmi v športe sa trvá na stanovení minimálnych štandardov zmluvných vzťahov, čím zabraňuje existencii mnohokrát existujúcej zmluvnej asymetrii, ktorá sa vyskytuje predovšetkým medzi športovými klubmi a športovcami v zmluvnej rovine. V súhrne je záväzkový systém v návrhu zákona definovaný (i) zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, (ii) zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, (iii) zmluvou o príprave talentovaného športovca. Z oblasti financovania športu preniká do zmluvnej časti zákona sponzorská zmluva. Odchýlením sa od tejto koncepcie úpravy vzťahov je možnosť výkonu športovej činnosti bez zmluvného dojednania, iba na základe registračného vzťahu v zmysle návrhu zákona.

Prirodzene, zákon o športe venuje náležitú pozornosť otázkam športovej reprezentácie. Športové výkony s možnosťou ich výkonu a prezentácie na medzinárodnej úrovni sú vždy príťažlivejšie a významnejšie ako akékoľvek iné na úrovni národnej, či lokálnej. V konečnom dôsledku, športový výsledok dosiahnutý v medzinárodnom meradle je vždy objektívnejším zhodnotením jeho kvality, ako jeho výkon na úrovni vnútroštátnej. Je prirodzené, že aj samotné štáty majú záujem o účasť reprezentantov svojej krajiny v súťažiach a zápasoch, či iných meraniach síl medzinárodného charakteru v čo najväčšej možnej miere. Vrcholový športový výkon na medzinárodnej úrovni, ktorý je sledovaný občanmi krajiny vytvára medzi nimi - ako aj v celej spoločnosti pozitívnu masovú emóciu. Športová reprezentácia v podobe výkonu konkrétnej športovej činnosti svojou existenciou pozitívne vplýva na národné povedomie, pocit identity jednotlivca k spoluobčanom a štátu, či na celospoločenské rozvíjanie povedomia o národnej kultúrnej identite. Na základe uvedeného je nutné zhodnotiť, že vzťah k štátu sa nebuduje iba medzi športovcom a krajinou, ktorú tento reprezentuje, ale aj medzi divákom konkrétneho športového výkonu a samotnou krajinou. Príslušník konkrétnej národnosti si práve v týchto momentoch uvedomuje svoju štátnu príslušnosť, svoj vzťah k štátu, k tradíciám a hodnotám na ktorých je budovaný. Je nesporné, že športová reprezentácia vytvára pozitívne príklady na celospoločenskej úrovni. Práve športová reprezentácia vytvára veľmi podstatné prepojenie profesionálneho športu a výskytu profesionálnych športovcov, ktorí sú výsledkom a produktom celosvetovej profesionalizácie a komercionalizácie športu s občianskou spoločnosťou, s každým jej členom. Športové výkony štátnych príslušníkov v mnohokrát vzdialených oblastiach, kde títo športovci svoju jedinečnú športovú činnosť vykonávajú je ich účasťou na reprezentácii Slovenskej republiky priblížená a popularizovaná vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky. Reprezentovanie Slovenskej republiky na medzinárodných podujatiach je samozrejme vecou cti a národnej hrdosti každého športovca, čo na druhej strane vytvára tvrdenie, že športovca nie je možné nútiť Slovenskú republiku reprezentovať. Možnosť reprezentovať Slovenskú republiku vytvára predpoklady pre uprednostnenie takejto reprezentácie pred subjektívnymi, mnohokrát z pohľadu športovcami prijateľnejšími aktivitami vo vzťahu k jeho profesionálnej kariére. Nemenej dôležitým významom existencie športovej reprezentácie je nutnosť vytvárania čo najlepších ekonomických, tréningových, regeneračných, či akýchkoľvek iných podmienok pre reprezentantov, ktoré sa stávajú čoraz významnejším predpokladom úspešnosti športovej reprezentácie. V tomto smere je nutné vystaviť športové organizácie, ale predovšetkým štátne orgány a orgány verejnej moci pozitívnemu tlaku vo vzťahu k podpore ich snahy o vytvorenie čo najlepších podmienok pre reprezentáciu Slovenskej republiky konkrétnym športovcov či už v kolektívnych, alebo v individuálnych športoch. Tento pozitívny tlak musí byť smerovaný jednak k vytváraniu pozitívnych a uspokojivých podmienok v reprezentovaní v podmienkach mládežníckych kategórií, ako aj v seniorských kategóriách. Slovenská republika musí neustále vyhodnocovať svoje konkurenčné postavenie v rámci vytvárania týchto reprezentačných podmienok v medzinárodnom meradle. Uvedené platí pod váhou rizika možnosti účelovej zmeny štátnej príslušnosti úspešných športovcov a ich účasť na športovej reprezentácii iných krajín, ktoré dokážu vytvárať kvalitnejšie reprezentačné podmienky. Snaha o kvalitné a uspokojivé podmienky v športe nielen na reprezentačnej úrovni teda vytvára predpoklady pre udržanie si športovcov s potenciálom pozitívne reprezentovať Slovenskú reprezentáciu doma, ale aj vo svete.

Dôležitou časťou predkladaného zákona o športe je zavedenie a vytvorenie Informačného systému slovenského športu (ďalej aj “ISŠ”). Cieľom tejto časti zákona je vytvoriť zákonný rámec pre fungovanie centralizovanej elektronickej evidencie údajov o fyzických a právnických osobách v športe, ktorá bude športovej samospráve slúžiť ako jedinečný nástroj na efektívnu koordináciu športu a športovej činnosti a zároveň umožní efektívnu kontrolu procesov poskytovania verejných prostriedkov, ktoré orgány verejnej správy a nimi zriadené organizácie poskytujú na podporu a rozvoj športu na Slovensku. Na dosiahnutie cieľov je potrebné získavanie validných údajov o všetkých osobách a projektoch v športe, na základe ktorých bude možné vykonať korektné vyhodnotenie ekonomicko-spoločenského prínosu športu a zároveň výkonnosti a efektívnosti jednotlivých športov. ISŠ tak vytvára predpoklady pre zlepšenie kvality služieb verejnej správy v oblasti športu a pohybových aktivít obyvateľov SR, zefektívnenie fungovania športových organizácií ako aj jednotlivých procesov v rámci športového hnutia.

Evidencia je vedená prostredníctvom modulov (registrov) informačného systém športu, ktorý bol zriadený zákonom č. 300/2008 Z.z. o organizovaní a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa návrhom tohto zákona deroguje. V tomto zákone bol ISŠ zároveň definovaný ako informačný systém verejnej správy podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. q) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa navrhuje aj integrácia ISŠ s existujúcim ISVS - Bezpečnostný modul, ktorý bol zriadený zákonom č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí, ktorý sa tak stane súčasťou ISŠ. Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné, aby boli pôvodné ustanovenia o ISŠ aj obsahom novo navrhovaného zákona. Integrácia bezpečnostného modulu s ISŠ je technickou záležitosťou, ustanovenia o bezpečnostnom module zostávajú naďalej súčasťou zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí.

Navrhovaná právna úprava obsahuje ukotvenie ISŠ, ako jednotného a údajovo konzistentného zdroja údajov o všetkých osobách, ktoré vykonávajú šport alebo športovú činnosť. Z hľadiska rozsahu a typu údajov sa v registroch ISŠ navrhuje evidovať jedinečnú základnú sadu (datasety) údajov o fyzických osobách, právnických osobách a orgánoch verejnej moci, ktoré tvoria športovú samosprávu. Takýto výber bude zodpovedať potrebám správcu registra pre jednoznačnú identifikáciu osôb, ktoré vykonávajú šport alebo športovú činnosť. Možnosť okamžitej a spoľahlivej identifikácie subjektu je dôležitým prvkom každej organizácie alebo združenia organizácií, preto navrhovaná právna úprava prináša povinnosť jednoznačnej identifikácie každej osoby v športe a to priradením jedinečného identifikátora, ktorý slúži na jednoznačnú identifikáciu každej osoby v športe. Jednoznačný identifikátor bude priradený aj každej zmluve zverejnenej prostredníctvom ISŠ, ktorá predstavuje súhrn športových aktivít, na ktoré boli poskytnuté verejné prostriedky.

Pri vymedzovaní okruhu povinných osôb, ktoré zodpovedajú za zápis údajov do registrov sa vychádza z toho, že údaje zapisujú tie osoby, ktoré vedú „konštitutívne“ evidencie zapisovaných subjektov, resp. ktoré vydávajú „konštitutívne“ rozhodnutia, na základe ktorých sa povoľuje vykonávať šport resp. športovú činnosť. Pokiaľ ide o moment zapísania údajov, vychádza sa z potreby totožnosti hodnôt údajov v zdrojových evidenciách, ktorú o určitej skupine osôb vedú národné športové zväzy a tie, ktorých zdrojovou evidenciu je ISŠ. Z tohto dôvodu sa ustanovuje moment zapísania tak, aby boli zapísané bezodkladne po zápise, zmene či výmaze zo zdrojovej evidencie. Zároveň návrh zákona ustanovuje, aby povinné osoby poskytovali len údaje v rozsahu tohto návrhu, avšak len tie, ktorými disponujú. Inými slovami, návrh vymedzuje maximálny rozsah údajov a povinnosť ich zapisovať alebo poskytovať môže byť obmedzená úpravou osobitných predpisov, ak sa podľa týchto predpisov niektoré z údajov neevidujú.

V súčasnosti vedú národné športové zväzy svoje zdrojové evidencie v listinnej alebo elektronickej podobe. Elektronická podoba môže predstavovať evidenciu vedenú prostredníctvom bežného technického vybavenia akým je napríklad osobný počítač, alebo   evidenciu vedenú prostredníctvom vlastného IS. Z týchto dôvodov je v navrhovanej právnej úprave stanovená všeobecná povinnosť zapisovania údajov o fyzických a právnických osobách.

Pre Národné športové zväzy, ktoré nemajú vlastný IS, ani žiadnu zákonom štandardizovanú elektronickú evidenciu o subjektoch v ich pôsobnosti bude sprístupnená elektronická služba ISŠ, ktorá umožní vykonať zápis údajov manuálnym spôsobom, teda vyplnením formulára. Takýto model fungovania ISŠ umožní Národným športovým zväzom, ktoré nemajú vybudované vlastné IS, viesť prostredníctvom ISŠ svoju vlastnú elektronickú evidenciu, ktorú majú kedykoľvek a odkiaľkoľvek k dispozícii. Pre Národné športové zväzy, ktoré majú svoje vlastné IS, bude takisto sprístupnená elektronická služba, ktorá umožní poskytnúť povinné údaje automatizovaným spôsobom.

V súvislosti s vykonaním zápisu údajov do registra, bolo potrebné stanoviť aj rozsah zodpovednosti za hodnoty údajov, ktoré sú zo zdrojových registrov poskytované (zapisované) do Registra právnických osôb. Vychádza sa pritom z logickej premisy, že každý zodpovedá za to, čo je v jeho dispozícii. Národné športové zväzy teda zodpovedajú za údaje do momentu, kedy sa dostanú do dispozície správcu a správca od tohto momentu.

ISŠ však nie je navrhnutý ako obyčajná evidencia údajov. Funkcionalita ISŠ je navrhnutá oveľa širšie a okrem modulov, ktoré slúžia na evidenciu osôb, obsahuje aj modul, ktorý umožňuje väčšiu časť povinností a z nich vyplývajúcich úkonov vykonávať elektronicky, pomocou elektronických služieb ISŠ, ktoré budú sprístupnené prostredníctvom Športového portálu, ktorý je navrhnutý ako centrálne prístupové miesto pre všetky informácie o športe a osobách v športe na Slovensku. Používateľmi elektronických služieb ISS budú okrem fyzických a právnických osôb aj orgány verejnej moci, ako poskytovatelia verejných prostriedkov na podporu a rozvoj športu, ktoré sú podľa navrhovanej úpravy povinné zverejňovať stanovený rozsah informácií o poskytovaní verejných prostriedkov aj prostredníctvom ISŠ. ISŠ bude preto poskytovať elektronické služby typu G2G, G2C a G2B.

Vytvorenie Informačného systému slovenského športu, ako aj niektoré povinnosti subjektov v športe vo vzťahu k registračným aktivitám spojených práve s týmto ISSŠ je prejavom nutnosti zvýšenej verejnej kontroly verejného financovania v športe. Ak má byť súkromnoprávny subjekt financovaný z verejných prostriedkov, musí si byť vedomý, že budú pre jeho činnosť stanovené aj náročnejšie kvalitatívne nároky. Riadenie a správa v športe úzko súvisí s kvalitou a prístupom organizácií, ktoré túto správu a riadenie v športe vykonávajú. Ak má návrh zákona o športe ambíciu skvalitniť napr. financovanie športu z verejných zdrojov, no zároveň umožniť súkromnoprávnym subjektom v podobe športových organizácií žiadať a dostať verejné prostriedky, existuje potom jednoznačný verejný záujem na efektívnej, komplexnej a detailnej kontrole používania a využívania týchto prostriedkov. Športová organizácia v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 návrhu zákona, ktorá sa stane prijímateľom prostriedkov z verejných zdrojov musí akceptovať skutočnosť, že jej hospodárenie, ekonomická kondícia a dodržiavanie zásad dobrej správy a riadenia, či existencia princípov a zásad efektívneho vynakladania štátom poskytnutých verejných prostriedkov bude podliehať verejnej kontrole.

Návrhom zákona o športe sa zavádza model, v ktorom je riadenie a správa športovej organizácie, ktorá je prijímateľom prostriedkov z verejných zdrojov podlieha vonkajšej kontrole zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky či iných štátnych kontrolných orgánov podľa osobitného predpisu. Kontrola a dohľad verejnosti využitím Informačného systému slovenského športu a prostredníctvom priebežného zverejňovania použitia prostriedkov z verejných zdrojov v informačnom systéme športu podľa názoru predkladateľa zákona poslúži k naplneniu takto sledovaného cieľa. Športová organizácia je však vystavená a musí akceptovať aj vnútornú kontrolu zo strany najvyšších orgánov športovej organizácie, kontrolóra ktorého návrh zákona o športe zavádza a ostatných kontrolných orgánov športovej organizácie, osôb s príslušnosťou k športovej organizácii prostredníctvom rozpočtu, správy o činnosti športovej organizácie, ročnej účtovnej závierky športovej organizácie a rozhodnutí orgánov športovej organizácie ako aj na základe priebežného zverejňovania použitia prostriedkov z verejných zdrojov v informačnom systéme slovenského športu. Túto časť kontroly športových organizácií má okrem iného zabezpečiť zákonom normované minimálne znenie stanov národných športových zväzov. Uvedené mechanizmy sú prostriedkom skvalitnenia správy a riadenia slovenského športu, stransparentnenie prostredia športových organizácií a ich riadenia, čo v konečnom dôsledku prinesie benefit v podobe zvýšenia tlaku na predstaviteľov týchto športových organizácií, aby konali v súlade so záujmami športu uprednostnením verejných, pred subjektívnymi, individuálnymi záujmami.

Keďže šport je v skutočnosti celosvetový spoločenský fenomén, neprináša vždy len pozitívne aspekty, či emócie, ale často sa v ňom objavujú negatívne javy. Najznámejším z nich bol dlhé roky doping, avšak najmä v posledných desaťročiach sa začali stále viac objavovať rasizmus, divácke násilie a predovšetkým manipulácia výsledkov športových súťaží tzv. “match fixing”.

Návrh zákona reaguje najmä na zvýšenú potrebu legislatívnej úpravy manipulácie výsledkov športových súťaží, ktoré vážnym spôsobom narúša princípy fair-play, integritu športu, a tým jeden z jeho základných aspektov - nepredvídateľnosť. Tento negatívny jav doposiaľ spadá z pohľadu trestného zákona pod všeobecné ustanovenia týkajúce sa korupcie, čo je aj na základe existujúcich prípadov z posledného obdobia nepostačujúce. Z uvedených dôvodov pristúpil predkladateľ aj k nepriamej novelizácii z.č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v z.n.p. (ďalej aj „TZ“), a to konkrétne zavedením trestného činu športovej korupcie.

Dôležitým podkladom k legislatívnej úprave negatívnych javov v športe a k zavedeniu opatrení proti nim sú dokumenty Rady Európy, a to Dohovor Rady Európy v boji proti diváckemu násiliu a Dohovor Rady Európy v boji proti manipulácii výsledkov športových súťaží. Účelom tohto dohovoru je predchádzať, odhaľovať, trestať a zbaviť sa ovplyvňovania športových súťaží, rovnako ako zlepšiť výmenu informácií a spoluprácu na národnej a medzinárodnej úrovni medzi dotknutými orgánmi verejnej správy, športovými organizáciami a prevádzkovateľmi športového stávkovania.

Zákon zavádza povinnosti pre športové organizácie v boji proti negatívnym javom, týkajúce sa najmä osvety, prevencie a zavedenia disciplinárnych opatrení. Zároveň sprísňuje tresty a sankcie pre osoby konajúce protiprávnu činnosť.

Viaceré navrhované mechanizmy a stanovenie detailnejších podmienok existencie právnych vzťahov v športe je snahou o zvýšenie právnej istoty konkrétnych subjektov v športe. Mechanizmy zabezpečenia právnej istoty účastníkov právnych vzťahov v oblasti športu, ktorá je chápaná v úzkej spojitosti so snahou o ochranu a budovanie dôvery adresáta právnej regulácie v právny systém ako najdôležitejší normatívny systém.

Právna istota patrí k dôležitým znakom právneho štátu, patrí medzi nosné prvky a princípy právneho štátu, čím sa dá bez sporov uzavrieť, že je jeho definičným princípom. Ako právny princíp zahŕňa dôveru občana v právo, čím vytvára kvalitatívny základ pre dobré, spravodlivé a riadne fungovanie občianskej spoločnosti. Právna istota, ktorá je procesne vytváraná predovšetkým nezmeniteľnosťou súdnych rozhodnutí je treba považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v širšom kontexte za súčasť právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR.

Z procesného hľadiska pri rozhodovaní relevantného orgánu o práve a povinnosti konkrétneho subjektu je potrebné upriamiť pozornosť na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý svojou rozhodovacou činnosťou prispel k formovaniu minimálnych štandardov aj v tejto oblasti: “Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).”.

Snaha o zvyšovanie právnej istoty účastníkov vzťahov v športe by mala byť minimálne kvalitatívne kritérium konania a rozhodovania orgánov športových zväzov, ktoré charakterovo nie sú verejnými autoritami. Práve z uvedeného dôvodu je potrebné, aby táto požiadavka bola zreteľne vyjadrená v texte zákona a aby predstavovala hodnotiace kritérium vo vzťahu k tým činnostiam subjektov v športe, ktorými tieto rozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou relevantných orgánov športových organizácií. V prípadoch, ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet je naplnením princípu právnej istoty aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa konkrétny spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, rozdielne od ustálenej rozhodovacej praxe, každá dotknutá zúčastnená entita má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie takéhoto “rozhodovacieho” odklonu. Tento prístup zákon reflektuje predovšetkým v ustanovení § 52 ods. 4 návrhu zákona.

Kvalitatívne detailnou úpravou týchto vzťahov existujúcich v športe a pri výkone športovej činnosti návrh zákona prispieva k ich zákonnému charakterizovaniu. Stanovením zvýšených nárokov na správu a riadenie športu aktivitami športových organizácií za súčasného zavedenia nových foriem financovania vo forme zmluvy o sponzoringu, športových poukazov či ďalších foriem financovania športu z verejných prostriedkov sa vytvára právny rámec, ktorý sa stane predpokladom pre napredovanie slovenského športu tak, ako si to táto oblasť spoločenských vzťahov zasluhuje v 21. storočí.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie a predpokladá pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti.

 

 

 
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore